Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.47.0-wmf.13 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu Rómovia 0 906 8256476 8235152 2026-08-02T01:26:24Z ~2026-42752-99 301785 /* Iné názvy */ 8256476 wikitext text/x-wiki {{Infobox etnickej skupiny | obrázok = | popis obrázku = | skupina = Rómovia | populácia = 4{{--}}9 miliónov<ref name="populácia odhady">3.8 miliónov podľa Pan a Pfeil, ''National Minorities in Europe'' (2004), ISBN 978-3-7003-1443-1, p. 27f.; 9.1 miliónov podľa Liégois, Jean-Pierre (2007). ''Roms en Europe,'' Éditions du Conseil de l'Europe.</ref> | genealógia = | hlavný región = Európa | regióny nadpis = Krajiny s najväčším počtom Rómov: | región1 = [[Rumunsko]] | pop1 = 1&nbsp;800&nbsp;000{{--}}2&nbsp;500&nbsp;000 | ref1 = <ref name="r1">[http://romove.radio.cz/cz/clanek/18884]</ref> | región2 = [[Španielsko]] | pop2 = 650&nbsp;000{{--}}800&nbsp;000 | ref2 = <ref name="r1" /> | región3 = [[Bulharsko]] | pop3 = 700&nbsp;000{{--}}800&nbsp;000 | ref3 = <ref name="r1" /> | región4 = [[Maďarsko]] | pop4 = 550&nbsp;000{{--}}600&nbsp;000 | ref4 = <ref name="r1" /> | región5 = [[Srbsko]] | pop5 = 400&nbsp;000{{--}}450&nbsp;000 | ref5 = <ref name="r1" /> | región6 = [[Slovensko]] | pop6 = 350&nbsp;000{{--}}400&nbsp;000 | ref6 = <ref>Matlovičová, K., Matlovič, R., Mušinka, A., Židová, A. (2012): The Roma population in Slovakia. Basic characteristics of the Roma population with emphasis on the spatial aspects of its differentiation, in Penczes, J., Radics, Z. (Eds.): Roma popuation on the peripheries of the Visegrad countries. Spatial trends and social challenges. Debrecen 2012, ISBN 978-615-5212-07-9, pp. 77-104</</ref><ref name=":0" /> | región7 = [[Turecko]] | pop7 = 300&nbsp;000{{--}}500&nbsp;000 | ref7 = <ref>[http://romovia.sme.sk/c/6824279/pozrite-si-kolko-romov-zije-v-europe.html]</ref> | región8 = [[Francúzsko]] | pop8 = 280&nbsp;000{{--}}340&nbsp;000 | ref8 = <ref name="r1" /> | región9 = [[Česko]] | pop9 = 250&nbsp;000{{--}}300&nbsp;000 | ref9 = <ref name="r1" /> | región10 = [[Grécko]] | pop10 = 160&nbsp;000{{--}}200&nbsp;000 | ref10 = <ref name="r1" /> | jazyky = [[Rómčina]] | náboženstvo = | príbuzní = | poznámky = }} [[Súbor:Flag of the Romani people.svg|náhľad|Rómska vlajka]] '''Rómovia''' (jednotné číslo '''Róm''', ženský rod ''Rómka''; nekodifikovaný ale správnejší tvar: '''Romovia''' [j. č. '''Rom''', ž. r. ''Romka'']; slovakizovaný tvar používaný Rómami: '''Romáci''' [j. č. '''Romák''', ž. r. ''Romáčka'']; nesprávny tvar ''Romo'') alebo '''Cigáni'''{{#tag:ref|Podľa [[Krátky slovník slovenského jazyka|Krátkeho slovníka slovenského jazyka]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | kapitola zborník = cigán | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 4. dopl. a upr | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2003 | počet strán = 985 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=cig%C3%A1n&s=exact&c=sb8d&cs=&d=kssj4# | isbn = 80-224-0750-X | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> a [[Slovník súčasného slovenského jazyka|Slovníka súčasného slovenského jazyka]]<ref name = "sssj">{{Citácia knihy | kapitola zborník = Cigán | editori = [[Alexandra Jarošová]], Klára Buzássyová | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | odkaz na titul = | zväzok = A{{--}}G | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2006 | isbn = 80-224-0932-4 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Cig%C3%A1n&s=exact&c=E8dc&cs=&d=sssj# | počet strán = 1134 | strany = }}</ref> ide o staršie označenie príslušníka rómskeho etnika (pozri prvé významy slova v slovníkoch). [[Slovník súčasného slovenského jazyka]] tiež uvádza, že tento termín má v súčasnosti aj hanlivý zmysel (pozri druhý význam slova v slovníku).<ref name = "sssj"/> Bližšie podrobnosti pozri v sekcii [[Rómovia#Etnonymá|Etnonymá]].|group=pozn}} (j. č. '''Cigán''', staršie '''Cigáň''', ž. r. ''Cigánka'', staršie ''Cigaňa/Cigáňka'') môžu byť: * a) európska skupina obyvateľstva (väčšinou charakterizovaná ako etnická skupina, súhrnné označenie [[etnikum|etnických skupín]] alebo niekedy ako národ) [[Migrácia|migrujúca]] zo severnej [[India|Indie]] v rokoch 900{{--}}1100 nášho letopočtu do Európy<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pátrame po minulosti Rómov, DEJEPISNÁ ČÍTANKA pre 7. – 9. ročník základnej školy|url=https://www.statpedu.sk/files/articles/nove_dokumenty/projekty/eea_grants/dejepisna_citanka_patrame_po_minulosti_romov.pdf|vydavateľ=Štátny pedagogický ústav Bratislava, 2016|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-07|miesto=|jazyk=}}</ref>, ktorá dnes žije rozptýlená v [[Diaspóra|diaspórach]] ako menšina po celom svete; * b) ako bod a plus príbuzné (či údajne príbuzné) etniká, najmä [[Dómovia]] (vrátane etnika [[Loli]]) a [[Lomovia]] (nevhodne ''Lómovia''), a niekedy aj [[Džakati]], [[Domba]], [[Bandžari]] a ďalší; * c) zriedkavejšie: ako bod a či b plus európski kočovníci ([[Jenišovia]], [[Travellers]] atď. – porov. článok [[Cigán]])<ref name="mruskovic">{{Citácia knihy | priezvisko = Mruškovič | meno = Viliam | odkaz na autora = Viliam Mruškovič | titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | odkaz na titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 2008 | isbn = 978-80-7090-858-7 | počet strán = 517 | strany = 284 }}</ref>, hoci to často nie sú etnickí Rómovia; v tomto prípade sa však častejšie používa výraz cigán než Róm. Slovo '''Rómovia''' (resp. varianty vyššie uvedené v prvej zátvorke) – nie však slovo Cigáni – môže v užšom zmysle označovať: * d) len jednu veľkú podskupinu Cigánov, ktorá žije primárne v strednej a východnej Európe (okrem sčasti Nemecka), t.j. predovšetkým opak [[Sinti|Sintov]] * e) z pohľadu samotných Rómov: len tzv. [[žuže]], čiže len tú časť rómskeho etnika (chápaného podľa bodu a, b, c či d), ktorá je vnímaná ako slušní ľudia, hrdí na rómstvo a dodržiavajúci zásady rómstva, t.j. opak degešov<ref>[https://web.archive.org/web/20130921054102/http://www.mecem.sk/romovia/?id=romovia_historia_sk&lang=slovak&show=19018]</ref> O ďalších významoch slova Cigáni pozri článok [[Cigán]]. Balkánske skupiny nazývané [[Egypťania]], [[Gjupti]] a [[Haškalijovia]] sa obyčajne zaraďujú medzi Rómov, hoci sami trvajú na tom, že k nim nepatria. Ak sa Cigáni nechápu ako etnická skupina, ale len ako antropologická, sociologická alebo podobná skupina (čo sa už v súčasnosti často nerobí), treba podľa slovenských kodifikačných slovníkov použiť slovo '''cigáni''' písané s malým c. Rómovia hovoria spoločným jazykom nazývaným [[rómčina|rómsky]], ktorý sa delí na niekoľko sčasti vzájomne nezrozumiteľných [[dialekt]]ov. Majú spoločné kultúrne rysy. == Etnonymá == === Róm === [[Súbor:Movimiento gitano.jpg|náhľad|Migrácia Rómov v stredoveku]] Európski Rómovia sa sami označujú v rómčine [[rómčina|po rómsky]] ako ''rom'' s množným číslom ''roma''. Autonym ''Roma'' označuje muža, manžela.<ref>Jozef Facuna - René Lužica: Rómska kultúra, Štátny pedagogický ústav Bratislava, 2017</ref> Varianty tohto pomenovania sú v niektorých nárečiach (v Rumunsku, Albánsku a pod.) ''rrom'', u rumunských Rómov aj ''roum'' a u fínskych a niektorých baltských Rómov ''romm''. Vyskytuje sa aj tvar ''romo'' (namiesto rom), ktorý je však jazykovo chybný. Pôvodná slovakizovaná podoba používaná samotnými Rómami znie Romáci (Romák, Romovka). Kodifikovaný slovenský tvar znie Róm (Rómovia, Rómka), teda s dlhým o. Písanie s dlhým o bolo prvýkrát umelo zavedené až v roku 1988 [[Arne B. Mann|B. Mannom]] v časopise ''[[Slovenský národopis]]'' (dovtedy sa písalo krátke o) a od 90. rokov je takéto písanie vďaka M. Považajovi aj kodifikované. Ako podrobne vysvetľuje I. E. Kutlík-Garudo v roku 1991 v ''[[Slovenská reč|Slovenskej reči]]'', je však tvar s dlhým o jazykovo aj vecne chybný, správne by sa malo písať Rom (Romovia, Romka).<ref>Kutlík-Garudo, I. E.: Rom, alebo Róm in: Slovenská reč, ročník 56, č. 4, 1991, str. 223-229</ref> V [[rómčina|rómčine]] je pojem Róm (Rom) pôvodne len označenie pre Rómov v [[stredná Európa|strednej]] a [[východná Európa|východnej Európe]] a okolí (pozri mapu). V posledných desaťročiach sa začal výraz (mimo každodennej rómčiny) používať v širšom zmysle ako slovo nahradzujúce dovtedajší výraz Cigán (čiže zahŕňa aj [[Sinti|Sintov]] atď.). Takéto použitie slova Rómovia namiesto výrazu Cigáni výslovne odporučil prvýkrát v roku 1971 prvý Medzinárodný kongres Cigánov. Toto nové použitie vyplýva jednak z toho, že výraz Cigáni sa dnes už podľa niektorých názorov považuje za hanlivý, a jednak sa zdôvodňuje tým, že je vhodné označovať etnické skupiny takými názvami, akými sa označujú sami, čo je v tomto prípade slovo Rómovia (aj keď s výhradami – pozri nižšie). Toto riešenie je však sčasti sporné, pretože výraz Róm, ako už bolo spomenuté, ako samooznačenie používa v každodennom styku len časť Rómov (najmä v strednej a východnej Európe), ostatní sami seba označujú názvami [[Sintovia]], [[Romaničal]], [[Manuši]] atď. Z toho vyplýva, že názov Rómovia, akokoľvek politicky korektný, diskriminuje skupiny Cigánov, ktoré sa sami označujú inak. Tento kritický postoj k používaniu označenia Rómovia v širšom zmysle je rozšírený najmä v [[Nemecko|Nemecku]], kde ho podporuje aj skutočnosť, že zväz [[Sinti Allianz Deutschland]] (jeden z dvoch veľkých cigánskych zväzov v [[Nemecko|Nemecku]]) označenie cigán považuje za neutrálny a za správny, pretože zahŕňa všetky cigánske národnostné skupiny. V snahe vyhnúť sa aj spornému výrazu Cigáni, aj spornému výrazu Rómovia (chápanému v širšom zmysle) sa v Nemecku v praxi najčastejšie používa výraz "Rómovia a Sinti" alebo "Sinti a Rómovia". Tretí základný význam slova Róm je jeho použitie ako synonymum slova [[žuže]] (pozri vyššie). === Cigán === [[Súbor:Romanis-historical-distribution.png|náhľad|Historické rozloženie Cigánov (Rómov v širšom zmysle) v Európe]] [[Súbor:Eurogipsy.PNG|náhľad|Mapa rozšírenia rôznych vetví cigánov v Európe]] Vo viacerých európskych jazykoch označenie Cigán (a príslušné jazykové varianty) používali Nerómovia (a sčasti aj samotní Rómovia) zhruba do 70. rokov 20. storočia ako hlavné či jediné označenie Rómov v širšom zmysle. V súčasnosti sa už výraz vo viacerých jazykoch podľa niektorých názorov považuje za hanlivý, preto sa uprednostňuje označenie Rómovia. Slovo Cigáni sa niekedy používa aj na označenie (najmä) európskych kočovníkov (Jenišov a podobne) a aj ako súčasť názvu tzv. [[Morských Cigánov]]. Okrem toho sa používa ako synonymum slova [[degeš]]. Pokiaľ ide o prenesené významy slova cigán, podľa súčasnej kodifikácie slovenčiny (porovnaj napr. [[Krátky slovník slovenského jazyka]]) rozlišujeme medzi slovami [[Cigán]]/cigán (etnická a pod. skupina) a [[cigáň]] s mäkkým n (význam: klamár); pôvodne sa však aj etnická skupina volala s mäkkým ň (napr. porovnaj Bernolákov [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí|Slowár]] a Peciarov [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]). Pôvod slova cigán je neistý, návrhy pre pôvod slova sú napr.<ref>Marek Stachowski, Das Ethnonym ‚Zigeuner‘, sein slawisch-türkischer Hintergrund und ungarisch ‚szegény‘, in: Studia Etymologica Cracoviensia 7 (2002), str. 159–169</ref><ref name="mruskovic"/><ref>cygan in: Fasmer, M. (Vasmer, M.): Etimologičeskij slovar russkogo jazyka</ref>: * z gréckeho slova tsinganos (τσίγγανος) < atsinganos (ἀτσίγγανος), ktoré znamená cigán, a ktoré vzniklo v [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]] z gréckeho slova athinganoi (ἀθίγγανοι), ktoré [[Theofanes Homologétes|Theofanes]] vo svojom diele ''Chronografia'' vykladá ako "hаеrеtiсi in Phrygia еt Lусаоniа рrаесiрuе degentes" (odpadnutí kacíri žijúci najmä vo Frýgii a Lykaónii); * z kurdského slova asingăr (kováč) * z perzského slova ciganch (hudobník, tanečník) * z perzského slova asinkan (kováčňa) * zo starotureckého slova čïgāń (chudobný) Slovo cigán je veľmi podobné vo všetkých [[európa|európskych]] jazykoch: * ''cikán'' [[čeština|česky]] * ''cigan'' [[slovinčina|slovinsky]] * ''Zigeuner'' [[nemčina|nemecky]], * ''zingaro'' [[Taliančina|taliansky]] * ''cigano'' [[portugalčina|portugalsky]] * ''tsigane'' alebo ''gitane'' [[francúzština|francúzsky]] * ''Циганин / ciganin'' [[bulharčina|bulharsky]] * ''τσιγγάνος'' [[gréčtina|grécky]] * ''cygan'' [[poľština|poľsky]] * ''ţigan'' [[rumunčina|rumunsky]] * ''Цыган / cygan'' [[ruština|rusky]] * ''циган / cyhan'' [[ukrajinčina|ukrajinsky]] * ''циган / cigan'' [[srbčina|srbsky]] * ''zigenare'' [[švédčina|švédsky]] * ''sigøyner'' [[nórčina|nórsky]] * ''cigány'' [[maďarčina|maďarsky]] * ''çingene'' [[turečtina|turecky]] * ''Роми/ Цигани'' (''Romi, Cigani'') [[macedónčina|macedónsky]] === Iné názvy === Pravý názor, že Rómovia pochádzajú z [[Egypt]]a a tento názov sa používa od [[15. storočie|15.]] do [[18. storočie|18. storočia]]. Dodnes sa tento termín zachoval v modifikovanej podobe vynechaním začiatočného ''„e“'' (v španielčine ''Gitano'', v angličtine ''Gypsy'' v chorvátčine ''Jedupak'' – Jedupta = Egypťan). Zvláštnosťou je francúzština, kde okrem ''Tsigane'' existuje výraz ''Bohémien'', čo zodpovedá historickému faktu, že Rómovia do [[Francúzsko|Francúzska]] prišli z [[Česko|Čiech]] v prvej polovici 15. storočia. === Znaky rasy === Farba ich vlasov je hnedá, zväčša tmavá. Farbu očí majú zväčša tmavú, najčastejšie hnedú. Výška mužov je 164{{--}}167 cm, ženy sú asi o 12 cm nižšie. Zaujímavé sú ich fyziologické znaky, ktoré potvrdzujú ich indický pôvod. Krvná skupina B, ktorá je u európskeho obyvateľstva vzácna, sa u nich vyskytuje až v 35 %.<ref name="r2">Z minulosti Spiša, ročenka spišského dejepisného spolku v Levoči, XIX. ročník, 2011, zostavil :Ivan Chalupecký, In: Vlastimil Fluss: Úvaha nad rómskou problematikou, str. 183{{--}}198</ref> == Pôvod a migrácia do Európy == [[Súbor:Zigeuner im ottomanischen Gebiet.jpg|náhľad|Rómovia z Osmanskej ríše]] [[Súbor:Gitano (Pyrénées espagnoles).png|náhľad|Róm zo španielskych Pyrenejí]] Indický pôvod Rómov bol objavený až na konci 18. storočia na základe jazykového porovnania medzi rómčinou a indickými jazykmi.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Anna|autor=Jurová|odkaz na autora=|titul=K otázkam pôvodu a pomenovania Rómov|url=http://www.clovekaspolocnost.sk/jquery/pdf.php?gui=VVHRK22X5IJWKZ19QLZDT2EP|vydavateľ=clovekaspolocnost.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-07|miesto=|jazyk=}}</ref> Všeobecne známa je historka o maďarskom študentovi [[Kalvíni|kalvínskej]] teológie Stefanovi Vályim , ktorý sa v [[Leiden]]e stretol s indickými ([[Malabar|malabarskými]]) študentmi. Tí mu svojím výzorom a jazykom pripomínali Rómov z okolia [[Komárno|Komárna]], preto mu napadlo porovnať ich jazyk s rómčinou. Zapísal si od nich tisíc slov aj s ich významom. Veľká väčšina slov sa zhodovala a Rómovia správne určili ich význam. V časopise [[Wiener Anzeigen]] bola o tom publikovaná správa v roku 1763. Ako anekdotu uviedol túto zmienku aj [[Samuel Augustíni|Samuel Augustin]]<ref name=":5">''Cigáni v Uhorsku : o dnešnom stave, zvláštnych mravoch a spôsobe života, ako aj o ostatných vlastnostiach a danostiach Cigánov v Uhorsku.'' Bratislava : Štúdio -dd-, 1995. 203 s. ISBN 80-967263-2-3</ref> no na jej základe usúdil, že Rómovia pochádzajú z juhozápadnej Indie.<ref name=":4" /> Vedecké základy romistiky položili nemeckí indológovia J. CH. Rüdiger a H. M. G. Grellmann, ktorí predpoklad o indickom pôvode rómskeho jazyka, a tým aj samotných Rómov, overili metódou komparatívnej lingvistiky. Neskoršia jazykoveda vo svojom výskume tento pôvod lokalizovala a spresňovala vo viacerých indických spoločenstvách, sledovala migračné prúdy Rómov pri ich postupe na európsky kontinent.<ref name=":4" /> Za najstaršiu písomnú zmienku o Rómoch v Európe sa považuje záznam z roku 1068 v gruzínskom spise ''Život svätého Juraja Athoského'', autorom ktorého je jeho žiak Juraj Hucesmonazoni (Malý) v [[Monastier Iviron|monastieri Iviron]] na svätej hore [[Athos (polostrov)|Athos]] na polostrove [[Chalkidiki]] v Grécku. V rukopise opisuje príhodu na dvore byzantského cisára [[Obdobie úradníckych cisárov (Byzantská ríša)|Konštantína Monomacha]], ktorý si v roku [[1050]] povolal do [[Konštantínopol]]u skupinu "čarodejníkov", aby kúzlami zničili dravé šelmy v jeho poľovných revíroch. Pisateľ ich označil termínom Adsincani.[http://www.kesaj.eu/aktuality/cvicebnica-romske-realie/z-historie-/prva-zmienka/][http://www.kesaj.eu/aktuality/cvicebnica-romske-realie/z-historie-/prva-zmienka/] Na území dnešného [[Grécko|Grécka]] sa zdržiavali početnejšie skupiny ešte v priebehu 13.{{--}}14. storočia – na ostrove [[Kréta]] a v okolí mesta [[Methoné|Modona]] na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéze]]. Od roku [[1386]] až do 18. storočia existoval na ostrove [[Korfu]] "Baronát Cigánov", kde museli miestni Rómovia pravidelne odovzdávať predpísané dávky (peniaze a hydinu) správcovi ostrova.<ref>Mann, A. M., 2001, Rómsky dejepis. Kalligram, [http://kyberia.mizu.sk/Romsky-dejepis.pdf Dostupné online]</ref> O pôvode Rómov vedci a mnohí iní bádatelia vedú dlhoročné spory. Dokonca sa objavil názor, že Rómovia sú [[Židia]] zo Samárie a sú ľuďmi severného Izraelského Kráľovstva. Rómovia sa údajne dostali do Indie len v roku 128 (pred Kristom), a to pomocou bielych Hunov, [[Heftaliti|Heftalitov]], a potom žili v oblasti [[Uttarpradéš]].[http://opovoderomov.webnode.sk/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150518093830/http://opovoderomov.webnode.sk/ |date=2015-05-18 }} V nedávnej minulosti vedci v americkom žurnále Current Biology uverejnili vedeckú štúdiu o tom, že Rómovia, ktorí predstavujú najväčšiu národnostnú menšinu Európy, prišli pred 1500 rokmi zo severozápadnej Indie.[http://www.teraz.sk/magazin/vedci-spresnili-geneticky-povod-a-hist/30933-clanok.html] V slovenskej literatúre sa ustálil názor, že na základe súčasných etnografických, lingvistických a antropometrických poznatkov pochádzajú zo strednej časti Prednej Indie. Preto za vlasť Cigánov, Rómov je potrebné pokladať strednú Indiu. Ich predkovia mali, pravdepodobne, pochádzať zo stredoindických kmeňov – Domov, ktorí žili v nehostinných oblastiach [[Rádžastán]]u a [[Bihár]]u.<ref name="r2" /> Pravlasť Rómov – India sa vyznačovala kastovným spoločenstvom, kde prevládala skôr identita podľa začlenenia do kást, nie identita etnická. Vyššie postavené (v Indii to boli [[Brahman (učenec)|brahmani]], [[kšatrijovia]], [[vajšjovia]]) sa nesmeli stýkať so spoločensky podriadenými a nižšie postavenými kastami. Štvrtú kastu vytvárali v pravlasti Rómov [[šúdrovia]] (nositelia nečistých povolaní). Povinnosťou predkov Rómov (Dómov) v Indii bolo vykonávanie nečistých prác, odpratávať nečistoty, robiť katov, pripravovať drevo na spaľovanie mŕtvych a pod. Z remesiel sa šúdrovia živili iba kováčstvom, slúžili ako pomocníci pri ťažných zvieratách a zabávali bohatých hudbou, spevom, tancom. Identita európskych Rómov sa od ich príchodu na tento kontinent v priebehu desiatich storočí menila, avšak spätosť so znakmi kultúry z ich pravlasti sa objavuje dodnes, aj napriek adaptačným, asimilačným i integračným vplyvom majoritných kultúr z území, ktorými Rómovia prechádzali resp., kde sa trvale usídlili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajcovicova | meno = D. | autor = | odkaz na autora = | titul = Kultúra a sociokultúrne špecifiká Rómov &#x5B;Culture and socio-cultural characteristics of Romany (Gypsy&#x5D; | url = https://www.academia.edu/2159471/Kult%C3%BAra_a_sociokult%C3%BArne_%C5%A1pecifik%C3%A1_R%C3%B3mov_Culture_and_socio-cultural_characteristics_of_Romany_Gypsy_ | vydavateľ = academia.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rómovia putovali do Európy dvomi cestami cez [[Irán]], [[Arménsko]], [[Grécko]] a krajiny terajšej strednej Európy a druhá cesta viedla cez [[Sýria|Sýriu]], [[Egypt]] a severnú Afriku do Španielska a ďalej do Západnej Európy. Dôvod ich odchodu z Indie je neistý (mohlo ísť o hladomor, vojny, prenikajúci islam alebo nízky sociálny status tzv. nedotknuteľných, pôvodne nazývaných varnášrama).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Současná romská komunita v Evropě | url = http://romove.radio.cz/cz/clanek/18884 | vydavateľ = romove.radio.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Weingarten Fastnacht 1910 Zigeuner.jpg|náhľad|Rómovia v roku 1910 v nemeckom Württembergu]] == Subetnické členenie Rómov == [[Súbor:Gitano family 23.jpg|náhľad|Francúzska rómska rodina]] Rómske etnikum žijúce v Európe je veľmi heterogénne. * Najväčšia rôznorodosť rómskych skupín je na [[Balkán]]e. Žijú tu [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimovia]] Xoraxane Roma (Chorachane – Khorane – korán) a kresťania Dasikane Roma (das – kresťan po rómsky) Väčšina z nich hovorí turecky prípadne turecky a rómsky a vyhlasujú sa, prevažne v Bulharsku a východnom Macedónsku, za Turkov. V [[Kosovo|Kosove]] a západnom Macedónsku sa stotožňujú s [[Albánsko|Albáncami]]. Za Albáncov sa považujú aj albánsky hovoriaci Aškali žijúci v krajinách bývalej Juhoslávie. * V [[Rumunsko|Rumunsku]] Vatraši sa hlásia k rumunskej národnosti. V Rumunsku je tiež veľa iných skupín, ktoré sú potomkami tzv. Leyašov. Veľkú komunitu majú Rudári, ale len veľmi málo z nich hovorí po rómsky. V [[Dobrudža|Dobrudži]] sú moslimskí Rómovia. Veľmi veľa Rumungrov je v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]]. * Menej Rómov patrí do skupín, ktoré najčastejšie prichádzali do týchto krajín v čase „veľkej Kalderašskej invázie“ (prebiehala od polovice 19. a prvej polovici 20. storočia). V súčasnosti žijú najmä v Bulharsku a [[Srbsko|Srbsku]]. Tieto komunity sa často spoločne označujú spoločným názvom Kalderaši prípadne Katunári. Rozdeľujú na rôzne podskupiny. [[Súbor:Torero Gitano - Prieto Coussent.jpg|náhľad|Rómsky španielsky toreador]] [[Súbor:Gitanos 1.jpg|náhľad|Španielski Rómovia]] * Rudári žijú po celom balkánskom polostrove. Nazývajú sa tiež Kopaniari, Korytári, Vlaši, Karavlaši.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = D.Šebo | odkaz na autora = | titul = InfoWeby.sk - Referáty a kvalitné informácie všetkého druhu | url = https://www.infoweby.sk/spolocnost/romovia/205-subetnicke-clenenie-europskych-romov | vydavateľ = infoweby.sk | dátum vydania = 2006-06-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Etnicita Rómov na Slovensku === Na Slovensku žije najviac Rumungrov. Sú to Rómovia, ktorí tu žijú najmenej tristo rokov. Aj keď sa toto označovanie pôvodne vzťahovalo na maďarských Rómov (ungrov), rozšírilo sa na všetkých usadlých – slovenských Slovačike Roma a maďarských Ungrike Roma, podľa jazykového prostredia majoritného obyvateľstva. Rómovia, ktorí na naše územie prišli v 19. storočí z rumunského Valašska a až do roku [[1959]] kočovali, sa sami nazývajú Vlachi, Vlachika Roma, čiže olašskí Rómovia. 5{{--}}10% Rómov na Slovensku hovorí olašským dialektom. Kočovní Rómovia sa špecializovali na niektoré profesie, podľa ktorých dostali bližšie označenie – Lovári (priekupníci s koňmi), Kalderaši (kotlári), Ričkari, Ursari (cvičitelia medveďov, medvediari). Jednotlivé príbuzenské skupiny olašských Rómov na južnom Slovensku (napríklad Bougešti) používajú na ďalšie rozlíšenie vlastné pomenovania (Kurkešti, Bogránešti, Mačkešti, Čurešti a iné). Spomedzi nich sú najpočetnejší Lovári, ktorí žijú na [[Gemer]]i a v [[Novohrad]]e a Bougešti v okolí [[Nitra|Nitry]], [[Levice (Slovensko)|Levíc]] a [[Bratislava|Bratislavy]]. Najmenšou skupinou sú zvyšky nemeckých [[Sinti|Sintov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jurová | meno = Anna | autor = | odkaz na autora = | titul = K otázkam pôvodu a pomenovania Rómov | url = http://www.saske.sk/cas/archiv/3-2000/jurova.html | vydavateľ = saske.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161011021548/http://www.saske.sk/cas/archiv/3-2000/jurova.html | dátum archivácie = 2016-10-11 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajcovicova | meno = D. | autor = | odkaz na autora = | titul = Kultúra a sociokultúrne špecifiká Rómov &#x5B;Culture and socio-cultural characteristics of Romany (Gypsy&#x5D; | url = https://www.academia.edu/2159471/Kult%C3%BAra_a_sociokult%C3%BArne_%C5%A1pecifik%C3%A1_R%C3%B3mov_Culture_and_socio-cultural_characteristics_of_Romany_Gypsy | vydavateľ = academia.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Olašskí Rómovia ==== Olašskí Rómovia sa od usadlých Rómov na Slovensku výrazne odlišujú spôsobom života. Udržiavajú si tradičné spôsoby správania a spoločenskej organizácie. Každý jednotlivec sa zaraďuje k príslušnej skupine, ktorá spravidla zahŕňa rodinu a širšie príbuzenstvo. Na čele skupiny stojí muž požívajúci prirodzenú autoritu a jeho rozhodnutia a usmernenia sú viac-menej záväzné. Dodnes sa spory medzi skupinami olašských Rómov riešia pred radou starších – označovanou ako ''kris''. Ženy sa prevažne venujú domácnosti a majú nižšie postavenie ako muži. Olašskí Rómovia v obliekaní naďalej dodržiavajú tradičné normy – ženy, spravidla, nenosia nohavice a minisukne, uprednostňujú účesy z dlhých vlasov a pokiaľ im to ekonomická situácia dovoľuje, nosia výrazné zlaté šperky. U olašských Rómov je rómsky jazyk – resp. príslušný dialekt na prvom mieste pri dorozumievaní vo vnútri komunity. Jazyk majority používajú iba v kontakte s ne-Rómami, hlavne pri ekonomických aktivitách.<ref name="usv-dejiny">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dejiny Rómov | url = https://archiv.vlada.gov.sk/romovia/3632/dejiny-romov.html | vydavateľ = Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === Etnicita Rómov v susedných krajinách === * V [[Česko|Česku]] žijú Rómovia, ktorí sa sem presťahovali zo Slovenska a najmä z jeho východnej časti. [[Súbor:Cigánska osada.jpg|náhľad|Rómska osada niekde na juhu Slovenska na začiatku 20. storočia.]] * V [[Maďarsko|Maďarsku]] žijú v prevažnej väčšine Rumungri. Rozprávajú prevažne po maďarsky. Len malé množstvo rómsky hovoriacich Rumungrov žije vo východnom Maďarsku. Žije tu aj menšie množstvo olašských Rómov. [[Maďarsko]] je tiež domovom komunity Boyaša, ktorá sa zhoduje s Rudármi na [[Balkán]]e. [[Súbor:Cigánska rodina počas Prvej svetovej vojny.jpg|náhľad|Rómska rodina počas Prvej svetovej vojny]] * V [[Poľsko|Poľsku]] žijú bývalí nomádi Polska Roma. Ich komunity zahŕňajú tiež skupiny príbuzné s Xaladitka Roma žijúcimi blízko hraníc s bývalým Sovietskym zväzom a Sasitka Roma, ktoré žijú pozdĺž bývalej pruskej hranice. Bergitka Roma žijú pozdĺž slovensko-poľskej hranice. Po celom území sú roztrúsené skupiny Kalderara a Lovara. V nedávnych rokoch pricestovalo do Poľska veľa Rómov zo Sedmohradska. * V [[Litva|Litve]] a [[Bielorusko|Bielorusku]] žijú Polska Roma a Litovska Roma. * V [[Lotyšsko|Lotyšsku]], Litve a Estónsku žijú Lotfika Roma. Sú rozdelení na Kurzemnyeki, Vidzemnyeki a Laloro (estónski Rómovia). * Servi alebo Servuria sa usadili vo východnej [[Ukrajina|Ukrajine]] a v južnej časti [[Rusko|Ruska]]. Na Ukrajine žije ešte veľa Vlaxuria Roma, ktorí patria do starovalašskej dialektovej skupiny. Kishinyovci, označovaní tiež ako moldavskí Rómovia, žijú na južnej Ukrajine a v južnom Rusku. Servitka Roma a Rumungri, z ktorých niektorí rozprávajú po maďarsky, sú už dlho usadení na Zakarpatskej Ukrajine. Žijú tam tiež Besarabi a Lingurara, ktorí sa nachádzajú aj v Rusku a [[Moldavsko|Moldavsku]]. [[Arménsko|Arménsky]] hovoriacich Bosha a Karachi z [[Azerbajdžan]]u môžeme nájsť predovšetkým vo veľkých mestách. Úplná kategorizácia diferencovaných rómskych skupín je však mimoriadne komplikovaným problémom, ktorý nebol doposiaľ jednoznačne uzavretý.[http://www.infoweby.sk/spolocnost/romovia/205-subetnicke-clenenie-europskych-romov] === Rómsky jazyk === Za dôležitý faktor sa pokladá výskum ich jazyka. Dlhú dobu sa vychádzalo z toho, že rómčina sa vyvinula zo [[sanskrt]]u. Pomocou porovnávacej lingvistiky sa však dospelo k názoru, že jazyk Rómov pochádza z jedného severozápadného dialektu starej [[Hinduizmus|hinduštiny]]. Rómčina je tvorená tromi vrstvami. V prvej sú indické výrazy, v druhej sa objavujú slová prevzaté z jazykov krajín cez ktoré putovali do Európy (podľa týchto slov sa dajú určiť krajiny cez ktoré putovali) a tretiu rovinu tvoria slová prevzaté z jazykov krajín, v ktorých sa natrvalo usadili. Donedávna bola rómčina jazykom uzavretej etnickej skupiny, ale v poslednom období sa jej dostáva veľa pozornosti v medzinárodnom priestore. Rómskemu jazyku venujú vedci na celom svete rozsiahle úvahy, výskumy a vedecké práce. Rómčina má veľmi veľa dialektov.<ref name="r10">Cina, Stanislav: Rómsky jazyk, vydalo Metodicko-pedagogické centrum v Prešove roku 2006</ref> Na základe dialektometrických výskumov a sociologických údajov dospela lingvistická sekcia (Centre de recherches tsiganes) pri Univerzite René Descarta v Paríži (teraz Université de Paris) k nasledujúcemu deleniu Rómov: [[Súbor:Cigánska koliba.jpg|náhľad|Rómska koliba]] Rómčina v pravom zmysle slova, ktorou hovorí väčšina Rómov na celom svete, sa dá rozdeliť do troch základných dialektických skupín: * skupina balkánsko-karpatsko-baltská, * skupina gubertsko-cerharská, ktorou sa hovorí výhradne na Balkáne, * skupina kalderašsko-lovárska, ktorá je zemepisne najrozšírenejšia – od Uralu až po Kaliforniu a Buenos Aires. [[Súbor:Wallenstein 28 June 2009 Zigeunerlager 07.jpg|náhľad|Nemeckí Sintiovia v roku 2009]] Existuje skupina sinto-maňušských dialektov, ktorá sa kedysi oddelila od karpatskej a baltskej podskupiny a obsahuje veľký podiel výpožičiek z germánskych jazykov. Rómovia hovoriaci týmto dialektom sa nachádzajú najmä v Nemecku a Rakúsku. Sú aj lokálne dialekty iných jazykov obsahujúce určitý podiel rómskych slov, hovoria nimi tie skupiny Rómov, ktoré v dôsledku asimilačných snáh stratili svoj vlastný jazyk. Tieto dialekty sú úplne nezrozumiteľné pre ostatné rómske skupiny.<ref>ROSINSKÝ, R. 2006. Čhavale Romale alebo Motivácia rómskych žiakov k učeniu. Nitra: UKF FSV, 2006. ISBN 80-8050-955-7.</ref> Na Slovensku lingvisti ich dialekt rozdeľujú na východoslovenský, stredoslovenský a západoslovenský. Osobitný dialekt predstavuje olašský. Hovorí nim približne 5{{--}}10% Rómov na Slovensku. V slovnej zásobe majú veľa rumunských slov a preto mu neolašskí Rómovia – Rumungri nerozumejú. Nárečia Rómov z juhu Slovenska majú veľa maďarských slov, ktorými Rómovia nahrádzajú moderné pojmy či abstraktné alebo technické výrazy.<ref name="r10" /> == Rómovia v Uhorsku a na Slovensku == {{hlavný článok|Rómovia na Slovensku}} * Do strednej Európy putovali Rómovia po skupinkách a prúdoch z Balkánskeho polostrova v 12. a 13. storočí. Maďarský historik Gustáv Wenzel tvrdí, že prvých Rómov priviedol na územie vtedajšieho [[Uhorsko|Uhorska]] [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondrej II.]] ako otrokov, keď sa v roku [[1219]] vrátil z nevydarenej križiackej výpravy. Existenciu Rómov dokladá aj obdobie vlády [[Ladislav IV. (Uhorsko)|Ladislava IV.]] ([[1272]] – [[1290]]), ale miesto ich pobytu nie je lokalizované.<ref name=":0">Šuvada, M. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava: POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5</ref> * Na Slovensku sa o nich zmieňuje [[Spišská Nová Ves|spišskonovoveský]] richtár Ján Knuch pri opise majerov v roku [[1322]], kde uvádza, že sa potulujú po okolitých lesoch. V rokoch [[1377]] a [[1381]] sa spomínajú aj v [[Zemplínska župa|Zemplínskej župe]], kde pracovali ako pomocní remeselníci, ale mnohí putovali po krajine, žobrali a živili sa krádežami. [[Spiš (región)|Spiš]] bol prvou oblasťou na Slovensku, kde sa natrvalo usadzovali. Najmä pod [[Spišský hrad|Spišským hradom]], kde vykonávali rôzne pomocné práce. Boli známi ako hudobníci v službách šľachty.<ref name="r2" /> * Rómovia kočovali po Európe. Jedna z mnohých skupín prechádzala cez územie vtedajšieho Horného Uhorska (Slovenska). Na jej čele stál rómsky kráľ Sindel a vojvodovia Panuel, Michal a Ondrej. Cisár [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]] im dal odporúčajúci list, ktorým sa mohli preukazovať a ktorý im zaručoval dobré zaobchádzanie. V roku [[1417]] sa táto tristočlenná skupina vydala z [[Budín]]a do [[Košice|Košíc]], potom cez [[Levice (Slovensko)|Levice]] južným Slovensko do Bratislavy, kde sa rozdelila na niekoľko častí. Cisár Žigmund Luxemburský počas pobytu v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], na žiadosť vajdu Ladislava, vydal 17. apríla [[1423]] ochrannú listinu, ktorá členom tejto skupiny dávala právo usadiť sa v ktorejkoľvek obci na Spiši. Neskôr aj panovník [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav II. Jagelovský]] vydal v rokoch [[1492]] a [[1496]] listiny pre skupinu Rómov Tomáša Polgára, na základe ktorých mohlo 25 rómskych kováčov vykonávať svoje remeslo, kde chceli. Táto skupina vyrábala náboje do [[Mušketa|muškiet]], delové gule a inú výzbroj. Rómovia mali veľmi vlažný postoj ku kresťanstvu, preto európske obyvateľstvo radikálne zmenilo k nim dovtedy zhovievavý postoj. Stalo sa to potom, ako ich po roku [[1427]] parížsky arcibiskup exkomunikoval z cirkvi.<ref name=":0" /> (V roku 1476 vydal podobnú listinu aj [[Matej I.|Matej Korvín]].<ref name=":1" />) * Z konca 15. storočia sa zachovali správy o Rómoch, ktorí sa živili lúpežami v okolí [[Bardejov]]a. [[Zemepán]]i ich využívali na bojové úlohy. Napríklad v roku [[1557]] sa asi 1000 Rómov zúčastnilo na obrane hradu [[Veľká Ida]] pri Košiciach. To svedčí o veľkej skupine Rómov, ktorí žili v okolí Košíc.<ref>Kandráčová, V.: Rómske osídlenie Slovenska. In: Geographia Cassoviensis, vol. 1, 2007, no. 1, pp. 67{{--}}73.</ref> V roku [[1563]] dostali Rómovia usadení v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]] povolenie kovať pre gazdov náradie, ako klince, motyky, sekery, vidly a halapartne. Podľa súpisu Rómov v [[Liptov]]e je známe, že v roku [[1561]] v tomto regióne žilo usadlým spôsobom života 96 rómskych rodín.<ref name=":0" /> [[Súbor:Gabor ciganyok..jpg|náhľad|Maďarskí Rómovia]] * Rómovia mali v strednej a západnej Európe zlú povesť. V roku [[1538]] sa moravské stavy uzniesli, aby do dvoch týždňov všetci Cigáni opustili krajinu, a to sa opakovalo v rokoch [[1539]], [[1549]], [[1550]], [[1575]], [[1579]] a [[1580]]. [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] 21. apríla [[1688]] nariadil vyhnať Cigánov zo zeme a ediktom z roku [[1697]] ich postavil mimo zákon. [[Karol VI. Habsburský|Karol VI.]] (otec Márie Terézie) zákonom z 20. júna [[1721]] prikázal zabíjať aj ich ženy, cigánske deti mali byť vychovávané v špitáloch.<ref name="r2" /> * Prenasledovanie Rómov v západnej Európe a tvrdá protirómska legislatíva spôsobili, že v priebehu 16. a 17. storočia prichádzali na územie Uhorska veľké skupiny Rómov. Mestá sa tomu bránili a vydávali rôzne nariadenia, ktorými chceli zabrániť kočovníkom bývať pri mestách. Napríklad banské mestá zaviedli špeciálne zákazy, ktoré sa týkali cudzích prišelcov. Domácim rómskym vajdom a ich skupinám za rôzne odmeny vydávali zemepáni ochranné listiny, ktoré im umožňovali pohybovať sa v rámci panstva a povoľovali vykonávať rôzne remeselnícke práce. Takéto listiny mali Rómovia v okolí zvolenského, trenčianskeho a trebišovského panstva.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Horváthová | meno = Emília | odkaz na autora = | titul = Cigáni na Slovensku : historicko-etnografický náčrt | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1964 | edícia = Práce Národopisného ústavu Slovenskej akadémie vied | zväzok edície = 14 | počet strán = 396 | strany = 111-112 }}</ref> Skupiny rómskych kováčov, hudobníkov a iných remeselníkov sa ku koncu 17. storočia vyskytovali aj na iných panstvách a pri takmer všetkých našich mestách a mestečkách, lebo ich služby boli žiadané.<ref>Cangár ,J a kol.: Ľudia z rodiny Rómov – Maniša andar e familia Roma. Doplnková učebnica o dejinách a živote Rómov pre základné a stredné školy. Nové Zámky: Crocus, 2002, 94 s. ISBN 80-88992-42-7.</ref> * O zakladaní rómskych osád na našom území v 18. storočí i skôr svedčí nepublikovaný prieskum [[Ústav etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied|Národopisného ústavu SAV]] zo začiatku 50. rokov 20 storočia. Okrem iných otázok zisťoval aj obdobie vzniku rómskej osady v obci. Z prieskumu vyplynulo, že na základe dochovaných listín možno dokumentovať, že Rómovia sa natrvalo usadili v roku [[1700]] v [[Šurany|Šuranoch]], [[Veľké Kapušany|Veľkých Kapušanoch]], [[1719]] v [[Gelnica|Gelnici]], [[1750]] v [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovni]], [[1754]] v [[Šaľa|Šali]], [[1770]] v [[Rožňava|Rožňave]], [[1782]] v [[Komárno|Komárne]]. V okrese [[Kežmarok (okres)|Kežmarok]] žili Rómovia vtedy v 17 obciach a usadzovali sa v nich v rokoch [[1650]] až [[1880]], v osadách okresu Stará Ľubovňa sa usadili v rokoch 1750{{--}}1800, v okrese [[Gelnica (okres)|Gelnica]] v obci [[Žakarovce]] od roku [[1757]], [[Švedlár]] od [[1719]], [[Mníšek nad Hnilcom]] od [[1780]], v ostatných obciach od 19. storočia. V okrese [[Veľké Kapušany]] sa usadzovali Rómovia od roku [[1700]], v obciach [[Pavlovce nad Uhom]], [[Veľké Slemence]]. Okres [[Svidník (okres)|Svidník]] uviedol, že „Rómovia žijú od nepamäti“ v obciach [[Miroľa]], [[Krajná Poľana]], [[Nižný Komárnik]], [[Krajná Bystrá]], [[Ladomirová]], [[Hunkovce]], [[Šemetkovce]]. Naopak, najpresnejšie informácie o vzniku rómskych osád poskytol okres Rožňava, kde v obciach vtedajšej Gemerskej stolice sa Rómovia usadzovali nasledovne: obec [[Gočovo]] od roku 1731, [[Kunova Teplica|Kunová Teplica]] 1731, [[Kobeliarovo]] 1731, [[Betliar (obec)|Betliar]], [[Čučma]], [[Čierna Lehota (okres Rožňava)|Čierna Lehota]], [[Dobšiná]], [[Hanková]], [[Jovice]], [[Kružná]], [[Krásnohorská Dlhá Lúka]], [[Krásnohorské Podhradie]], [[Koceľovce]], [[Lipovník (okres Rožňava)|Lipovník]], [[Pašková (okres Rožňava)|Pašková]], [[Plešivec]] a [[Rožňava]] všetky uviedli od roku 1770, [[Silica (okres Rožňava)|Silica]] 1775, [[Slanec (okres Košice-okolie)|Slanec]] 1820, [[Honce]] 1830 atď.<ref name="jurova-2002" /> [[Súbor:Romnichal Wagon 2.jpg|náhľad|Rómsky kočovný voz]] * [[Osvietenstvo]] bolo k Rómom vľúdnejšie. V roku [[1723]] bola v Bratislave založená uhorská Kráľovská miestodržiteľská rada (KMR), ktorej cieľom bolo, okrem iného, natrvalo usadiť Rómov a zapojiť ich do hospodárskeho života. Mali zanechať kočovný život, mali zakázané chovať kone a obchodovať s nimi, museli sa odevom prispôsobiť k ostatnému obyvateľstvu, pracovať na pôde, prijať kresťanské mená, deti im mali byť odoberané a dávané na výchovu a do služby k sedliakom. Cisárovná [[Mária Terézia]] sa pokúsila o asimiláciu Rómov. V roku [[1761]] vydala príkazy na rýchlejšiu asimiláciu s poddanými. Mala zaniknúť funkcia vajdu, Rómovia mali podliehať miestnym richtárom a nesmeli sa nazývať Cigánmi ale "Novosedliakmi" (Neubauer) a "Novomaďarmi“ (Uj – Magyar), zakazovalo sa používanie ich vlastného jazyka, uzatváranie vzájomných manželstiev, mali stavať svoje obydlia medzi ostatnými poddanými, mali byť prinútení k roľníctvu.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Mária Terézia sa ako prvá podujala asimilovať Rómov {{!}} Konzervatívny denník|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://www.postoj.sk/23728/maria-terezia-sa-ako-prva-podujala-asimilovat-romov|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2020-09-07}}</ref> <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Mária Terézia prikázala Rómom sedliačiť|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://cms.pravda.sk/index.php?id=1351&no_cache=1&preview=1&ux_tx_ttnews%5Btt_news%5D=459160|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-02-20|dátum prístupu=2020-09-07}}</ref> V zostrenej forme ich zopakovala v roku 1773, teda rok po dokončení [[Tereziánsky urbár|Tereziánskeho urbára]]. Vtedy bola stanovená podmienka, podľa ktorej rómske ženy museli preukázať, že dokážu viesť domácnosť a rómski muži dokážu uživiť rodinu. Rómske deti sa odoberali nehodným rodičom a posielali na prevýchovu do rodín pestúnov, ktorí dostávali finančnú protihodnotu za katolícku výchovu smerujúcu k získaniu praktických zručností.<ref name=":3" /> Napriek neustálemu tlaku na pripútanie Rómov k pôde a roľníckej práci, vytvorili Rómovia v celom Uhorsku do roku [[1782]] spolu iba 77 a pol sedliackych usadlostí.<ref name="jurova-2002" /> Rómovia žili v 18. storočí v rámci rakúsko-uhorskej monarchie hlavne v Uhorsku. Podľa odhadov ich bolo okolo 70-tisíc, časť z nich usadená.<ref name=":3" /> Významným spôsobom k reformám prispel [[Samuel Augustíni|Samuel Augustiny ab Hortis]]. Tento Nemec, ktorý sa narodil vo [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnici]] a pôsobil ako evanjelický pastor na Spiši. V roku 1775 začal vo viedenských novinách [[Wiener Anzeigen]] anonymne vydávať články o Rómoch. V priebehu rokov bolo článkov okolo štyridsať <!-- 39? v jeho hesle -->a poskytli prvý ucelený pohľad na Rómov.<ref name=":3" /> Ako kniha s názvom ''Zigeuner in Ungarn'' vyšli v roku 1775 a do slovenčiny bola preložená v roku 1995.<ref name=":5" /> * V snahách Márie Terézie pokračoval [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]], ktorý sa usiloval z kočovných Cigánov urobiť roľníkov. Výsledky nesplnili očakávania. Snahy o reguláciu Rómov v Uhorsku skončili v podstate smrťou Jozefa II. Na začiatku 19. storočia sa len sporadicky objavovali nariadenia o usadzovaní sa Rómov. Počet Rómov v Uhorsku ďalej rástol a úrady sa snažili o obmedzovanie ich voľného pohybu. Preto sa objavovali návrhy na zákaz ich obchodovania s koňmi, na preverovanie domovskej príslušnosti a usadenia na stálom mieste, na zaškoľovanie rómskych detí (pričom sa vyskytli ojedinelé a krátkodobé prípady existencie rómskych škôl), na umožnenie získania a vykonávania živnosti a pod. * V roku [[1854]] bolo vydané nariadenie č. 357 o predložení znaleckej správy so všetkými štatistickými údajmi o situácii Rómov v krajine, ale jeho realizácia nebola veľmi úspešná. V polovici 19. storočia vo [[Valašsko|Valašsku]] a [[Moldavsko|Moldavsku]] (v rokoch [[1855]]{{--}}[[1856]]) bolo zrušené otroctvo a oslobodení Rómovia húfne putovali na naše územie. Po čase, vidiac, že ani tu nemôžu slobodne podľa svojich predstáv žiť, sa vracali späť na Balkán. Videli, že na Slovensku bolo dosť domácich spracovateľov kovov. Časť rumunských korytárov pravdepodobne cez [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]] prišla na východné Slovensko a tu sa „usadila“ vo viacerých obciach. Predovšetkým potulní Rómovia pútali pozornosť v súvislosti so zákonmi o postrku (zák.č. 88/1871 a zák. č. 9389/1885) a nadobúdaní domovskej príslušnosti. V súvislosti s obávaným i „reálnym“ prílivom balkánskych Rómov na naše územie sa spresňovali a upravovali zákony o štátnom občianstve a domovskom práve. Išlo o uhorské zákony z rokov [[1876]], [[1879]], [[1886]]. [[Súbor:Une famille de bohémiens - Fonds Trutat - MHNT.PHa.138.B65.135.jpg|náhľad|Rómska rodina z konca 19. storočia v Čechách]] * Po vydaní protirómskeho výnosu v Rakúsku z roku [[1888]], ktorého zmyslom bolo zbaviť sa všetkých kočovných Rómov už na hraniciach „znepríjemňovaním ich života, aby sami odišli“, bol prijatý aj zákon č. 222/1896, ktorý stanovil podmienky, za ktorých mohol byť Róm explicitne prijatý do zväzku niektorej obce a nadobudnúť tak domovskú príslušnosť. Na rozdiel od Uhorska sa domovská príslušnosť v rakúskej časti monarchie evidovala, a to prinieslo obrovské problémy po vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|Prvej ČSR]] na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi súvisiace s tým či si Rómovia môžu nárokovať štátne občianstvo. [[Súbor:Happily married.jpg|náhľad|Rómski muzikanti]] * Ako výsledok i dovŕšenie regulačných snáh osvietenských panovníkov a nasledujúceho vývoja v 19. storočí a postupného ďalšieho usadzovania sa Rómov, možno chápať vykonanie celouhorského súpisu Rómov z roku [[1893]], ktorý bol definitívne spracovaný a publikovaný v roku [[1895]]. Podľa uvedeného súpisu žili Rómovia usadene v 7 220 obciach Uhorska (zo všetkých 12 693 obcí). V 52 percentách žili usadení Rómovia mimo obce, v 40 percentách obcí žili rozptýlení v obci a v 8 percentách obcí žili aj mimo obcí aj v rámci nich. Integrovať sa do majoritnej spoločnosti sa im nepodarilo. Ešte na konci 19. storočia sa na Slovensku vyše 4500 Rómov živilo kováčstvom a inými prácami spätými s opracovaním kovov, vyše 4000 Rómov sa živilo hudobníctvom (mnohí aj popri kováčskom remesle) a v nížinných oblastiach pribúdali tzv. „blatoví“ robotníci, cigánski vaľkári, čiže výrobcovia nepálených tehál, poľnohospodárski robotníci a nádenníci.<ref name="jurova-2002" /> * K poslednému pokusu zmeniť ich kočovný život v Uhorsku došlo v čase [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]] 17. mája a 28. júna [[1916]], ale pre vojnu táto právna úprava sa nerealizovala.<ref name="jurova-2002" /> [[Súbor:Kočovnícky list.jpg|náhľad|Kočovnícky list pre Rómov, ktorí kočovali na území Prvej Československej republiky.]] * Po vzniku Československej republiky sa spojili oblasti rozdielnej hospodárskej úrovne. Slovensko a Podkarpatská Rus s nerozvinutým priemyslom a zaostalým poľnohospodárstvom a na druhej strane české krajiny ([[Čechy]], [[Morava]] a [[Sliezsko]]) s rozvinutým priemyslom aj vyspelým poľnohospodárstvom. V mestách a ich okolí sa zvýšila koncentrácia kočujúcich Rómov, ktorí tu hľadali obživu. Zvýšila sa kriminalita. Po [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] vydal okamžite Krajinský úrad výnos, v intenciách ktorého mali byť „potulní“ Rómovia vytlačení na územia, ktoré sa odstupujú Maďarsku.<ref name="jurova-2002" /> V období po prvej svetovej vojne začal lacný priemyselný tovar, dovážaný najmä z Česka, vytláčať z trhu výrobky rómskych remeselníkov. Rómom boli ponúkané námezdné práce. Zanikali tradičné spôsoby obživy. Rómovia začali vo väčších mestách žobrať a živiť sa drobnými krádežami. Dobové súpisy dokumentujú, že v tom čase žili v 1 079 mestách a obciach Slovenska. <ref>Nečas, c.: Matriál o Rómech na slovensku z roku 1924. In: Historická demografie. Vol. 22, 1998, No.3 s. 169{{--}}199.</ref> [[Súbor:Cigánsky evidenčný list.jpg|náhľad|Rómovia v Prvej Československej republike museli mať evidenčný list]] * Parlament Československej republiky 14. júla [[1927]] prijal Zákon o potulných cigánoch a podobných tulákoch. Predkladatelia zákona v ňom nedefinovali kto je „cigán“ ale poliehali sa na to, že zodpovedné úrady a úradníci budú už vedieť, na koho sa zákon vzťahuje.<ref name=":2">M Fafejta · 2007 · Citované 6-krát — „Cikáni“ – rasa, nebo způsob života? Sociální studia. Fakulta sociálních studií Masarykovy univerzity, 4/2007. S. 93–111, str. 97. ISSN 1214-813X. [https://journals.muni.cz/socialni_studia/article/download/5578/4674 Dostupné online]</ref> Senátor [[Josef Lukeš]] v dôvodovej správe píše: „Pripravovaný zákon má mieriť iba proti cigánom potulným, ako elementu verejnej bezpečnosti zvlášť nebezpečnému, v žiadnom prípade teda nie proti cigánom usadlým, má však ďalej mieriť aj proti iným tulákom po cigánsky žijúcim, ktorí sú často ešte nebezpečnejší než cigáni rodom.“<ref name=":2" /> Zákon mal teda zakročiť proti ľuďom, žijúcim ''cigánskym spôsobom života''. Okrem iného určoval, že každý potulný Cigán starší ako 14 rokov musel mať cigánsku legitimáciu, kočovať a táboriť smela spolu len jedna rodina. * V noci z [[1. október|1.]] na [[2. október|2. októbra]] [[1928]] sa v rómskej osade v blízkosti západoslovenskej obce [[Pobedim]] odohral [[pogrom v Pobedime|pobedimský pogrom]]. Útok niekoľkých desiatok útočníkov, etnických Slovákov, si vyžiadal životy šiestich obyvateľov rómskej osady, vrátane šesťročného dieťaťa, a niekoľko desiatok zranených. V následnom súdnom procese bolo odsúdených niekoľko osôb s trestami v rozmedzí troch mesiacov až 2 rokov väzenia. Jednalo sa tak o najhorší protirómsky pogrom, respektíve incident národnostnej neznášanlivosti, ktorý sa v [[Prvá česko-slovenská republika|medzivojnovom Československu]] udial.<ref name="holokaust">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pogromy proti Romům v meziválečném Československu | url = https://www.holocaust.cz/dejiny/pronasledovani-a-genocida-romu/pronasledovani-a-genocida-romu-v-ceskych-zemich/romove-v-ceskoslovensku-pred-nemeckou-okupaci/pogrom-v-pobedimi/ | dátum prístupu = 2026-01-15 | priezvisko = Lhotka | meno = Petr | dátum vydania = 2017-07-20 | vydavateľ = holokaust.cz}}</ref> * V roku [[1930]] v Košiciach bola založená Liga pre kultúrne povznesenie Cigánov, ktorá bola neskôr premenovaná na Spoločnosť pre štúdium a riešenie cigánskej otázky.<ref name=":0" /> [[Súbor:Cigán zo Slovenska.jpg|náhľad|Róm s palivovým drevom. Pravdepodobne fotografia je zo Slovenska z rokov po Prvej svetovej vojne.]] * V rómskej komunite vznikali diferenciačné procesy a tie spôsobili, že pomaly začala vznikať skupina bohatších Rómov - obchodníkov, hudobníkov, ktorí sa ľahšie integrovali do mestskej spoločnosti. Mnohí sa zapájali do vtedajšej mestskej spoločnosti, a aj s ich prispením sa podarilo otvoriť rómske školy alebo triedy v Košiciach, Giraltovciach, Dobšinej, Medzilaborciach, Levoči, Košiciach, Smižanoch a na Podskalke v Humennom. Rómski hudobníci v Košiciach sa pokúsili založiť Kultúrny spolok Cigánov na Slovensku, ktorý rozvíjal svoju činnosť v rokoch [[1936]]{{--}}[[1939]]. Ku koncu tridsiatych rokov minulého storočia emigrovala na Slovensko časť Rómov, ktorá utekala z Nemecka, Rakúska a po vzniku [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] utiekla na Slovensko aj z tohto územia. <ref name=":0" /> [[Súbor:Cigáni pri Veľkej Lomnici.jpg|náhľad|Rómovia z Veľkej Lomnice pod Vysokými Tatrami okolo roku 1925. Aj dnes je na tom mieste rómska osada.]] * V roku [[1939]] sa Československá republika rozdelila a život Rómov sa uberal rozdielne. V roku [[1940]] bol v [[Protektorát Čechy a Morava|Protektoráte Čechy a Morava]] vykonaný súpis Rómov. V protektoráte žilo okolo 6 500 Rómov. V júli [[1942]] ich sústredili do [[Hodonín (okres Blansko)|Hodonína]] u Blanska a transportovali do koncentračných táborov, kde ich zahynulo takmer 6 000. Na Slovensku nebol urobený súpis. Podľa nariadenia "O dočasnej úprave pracovnej povinnosti" z 29. mája [[1940]] boli "Židia a Cigáni povinní namiesto brannej výchovy vykonávať práce v prospech obrany štátu..." Boli umiestňovaní do pracovných táborov. Na území Slovenska ich bolo jedenásť. Boli umiestňovaní aj v mestách [[Revúca (mesto)|Revúca]], [[Ilava]], [[Kremnica]], [[Hanušovce nad Topľou]] a [[Dubnica nad Váhom]]. Do pracovných táborov bolo zaradených približne 3 000 Rómov. Rómski muži pracovali na trati [[Prešov]] – [[Hanušovce nad Topľou|Hanušovce]] – [[Vranov|Vranov nad Topľou]] v [[Čemerné|Čemernom]], [[Bystré (okres Vranov nad Topľou)|Bystrom]], [[Liptovský Peter|Liptovskom Petri]] a inde. Horšia situácia bola na južnom a juhovýchodnom Slovensku, lebo toto územie sa po [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] ocitlo v maďarských rukách. Maďarské úrady s Rómami zaobchádzali ako s nežiaducimi osobami, a potom ako prišli k moci stúpenci radikálnej strany [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|Šípové kríže]] z Maďarska, sa začali deportácie Rómov do sústreďovacích táborov, a potom do koncentračného tábora [[Dachau]]. Maďarsko vyviezlo do Dachau 31 000 maďarských Rómov a medzi nimi bola aj časť Rómov z okupovaných území juhu Slovenska. [[Súbor:Persecution of Gypsies in occupied Yugoslavia.jpg|náhľad|Perzekúcia Rómov v okupovanej Juhoslávii počas prvej svetovej vojny]] * Postihy Rómov na Slovensku neboli také kruté ako postihy Židov. Bolo to preto, lebo boli nemajetní. Ale aj napriek tomu sa uvažovalo o umiestnení Rómov v koncentračných táboroch. V lete [[1943]] jednotlivé okresy predkladali návrhy a zoznamy Rómov, ktorí mali byť dodaní do koncentračných táborov a informovali o tom, ako realizovali vyhlášku č. 163 z 20. apríla [[1941]], zopakovanú v roku [[1943]] v prísnejšej verzii, najmä jej časti o odstraňovaní rómskych obydlí. Stalo sa tak v okresoch [[Bardejov]], [[Humenné]], [[Medzilaborce]], [[Giraltovce]], [[Michalovce]]. Napríklad okres [[Sabinov (okres)|Sabinov]] navrhoval do koncentračného tábora 378 osôb, išlo o kočovných Rómov z obce [[Rožkovany]]. Z okresu [[Trebišov (okres)|Trebišov]] navrhli za trestné činy do koncentračných táborov 49 osôb. Diskriminácia Cigánov sa zostrila v roku 1944, kedy vypuklo [[Slovenské národné povstanie]]. Vraždeniu neunikli ani Cigáni v Ilji pri [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], v [[Žiar nad Hronom|Žiari nad Hronom]], [[Kremnička|Kremničke]], [[Podlavice|Podlaviciach]], [[Skubín]]e – okrajovej časti Banskej Bystrice, [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]], [[Ľubietová|Ľubietovej]], [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovci]]. V [[Slatina (okres Levice)|Slatine]] a v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] boli upálení v kolibách a v [[Krupina|Krupine]] ich gardisti zmasakrovali. Pravdepodobne prvým miestom, kde boli zavraždení Rómovia, bola [[Kvetnica (Poprad)|Kvetnica]] v okrese Poprad. 15. septembra [[1944]] tu bolo zavraždených sedem osôb. <ref name="r2" /><ref name=":0" /><ref>Davidivá E.: Bez kolíb a šiatrov, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1965.</ref><ref name="jurova-2002">{{Citácia periodika | priezvisko = Jurová | meno = Anna | autor = | odkaz na autora = | titul = Historický vývoj rómskych osád na Slovensku a problematika vlastníckych vzťahov k pôde („nelegálne osady“) | periodikum = Človek a spoločnosť | odkaz na periodikum = | url = http://www.saske.sk/cas/archiv/4-2002/jurova-st.html | issn = | vydavateľ = Centrum spoločenských a psychologických vied SAV | miesto = Bratislava | dátum = | rok = 2002 | mesiac = | deň = | ročník = | typ ročníka = | číslo = 4 | typ čísla = č. | strany = | dátum prístupu = 2021-02-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210518014729/http://www.saske.sk/cas/archiv/4-2002/jurova-st.html | dátum archivácie = 2021-05-18 }}</ref><ref name="usv-dejiny" /> [[Súbor:Cigáni z Matiašoviec.jpg|náhľad|Rómovia zo zamagurských Matiašoviec.]] * Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] došlo k formálnemu zrovnoprávneniu Rómov, ktoré garantoval [[Košický vládny program]]. Mnohé protirómske opatrenia boli zrušené, ale aj napriek tomu niektoré obce presunuli rómske osady dva kilometre od ciest. Napríklad v [[Medzev]]e, [[Moldava nad Bodvou|Moldave nad Bodvou]] a v [[Trebišov]]e. Pravdepodobne na základe vyhlášky "O zaraďovaní Rómov do všetkých užitočných prác" a dekrétu prezidenta republiky číslo 88/1945 Z.z., "O všeobecnej pracovnej povinnosti", ktorý umožňoval presun pracovných síl, odišlo do českých krajín veľké množstvo Rómov. Bola to prvá vlna sťahovania sa Rómov zo Slovenska do Česka. Sťahovali sa najmä do pohraničia, ktoré bolo po odsune pôvodného nemeckého obyvateľstva vyľudnené. V Česku veľmi rýchlo, po negatívnych skúsenostiach, narástli protirómske nálady domáceho obyvateľstva a často sa stávalo, že mnohé rómske rodiny boli vlakmi prevážané späť na Slovensko.<ref name=":0" /> * Po roku [[1945]] boli Rómovia sťahovaní do uvoľnených domov po [[Karpatskí Nemci|Karpatských Nemcoch]], ktorí boli odsunutí z nášho územia. Stalo sa tak v meste [[Levoča]], [[Kežmarok]], [[Spišské Podhradie]], [[Podolínec|Malá Lomnička]], v [[Medzev]]e a v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], kde zabrali domy, ktoré pred vojnou patrili Židom. Domy, do ktorých sa sťahovali, mali často historickú hodnotu. Nepripravení na nový život v novom prostredí sa nevedeli dobre aklimatizovať a väčšinu stavieb zdevastovali. Dňa 27. septembra [[1946]] bol predložený Ministerstvu vnútra v Prahe "Návrh opatrení Povereníctva vnútra proti potulným Cigánom", ktorý obsahoval povinnosť pravidelne ohlasovať dáta a vykonávať evidenciu Cigánov.<ref name=":0" /> [[Súbor:Výkaz cigánskych kočovníkov.jpg|náhľad|Výkaz pre potulných Rómov]] * V 50. rokoch 20. storočia prijali štátne orgány na Slovensku opatrenia zamedzujúce kočovníckemu spôsobu života, čo sa dotklo asi 28 tis. osôb.<ref name="r3">Matlovičová, K., Matlovič, R., Mušinka, A., Židová, A. (2012): The Roma population in Slovakia. Basic characteristics of the Roma population with emphasis on the spatial aspects of its differentiation, in Penczes, J., Radics, Z. (Eds.): Roma popuation on the peripheries of the Visegrad countries. Spatial trends and social challenges. Debrecen 2012, ISBN 978-615-5212-07-9, pp. 77-104</ref> Začala sa druhá vlna migrácie Rómov zo Slovenska do Česka, najmä do priemyselných centier severozápadných Čiech ako [[Teplice]], [[Most]], [[Sokolov]], [[Ústí nad Labem]], [[Chomutov]], [[Cheb]], [[Děčín]], ale aj do [[Kladno|Kladna]], [[Český Krumlov|Českého Krumlova]], [[Tachov]] a na [[Ostravsko]]. Vláda 24. marca [[1952]] vydala smernicu "O úprave pomerov cigánskeho pôvodu", na základe ktorej sa začalo s prvými prieskumami v rómskych osadách.<ref name=":0" /> [[Súbor:Malí cigánski muzikanti.jpg|náhľad|Malí rómski muzikanti]] * V Prahe v roku [[1952]] bola celoštátna porada pracovníkov, ktorí pracovali s Rómami a v roku [[1954]] na prvej celoštátnej konferencii sa jej účastníci pokúsili vytýčiť nové smery práce s rómskym obyvateľstvom. Vzdelávaním rómskych detí sa zaoberala prvá celoslovenská konferencia učiteľov vyučujúcich zanedbané rómske deti v roku [[1954]]. Uskutočnili sa mnohé školenia vybraných rómskych občanov.<ref name="r4">Davidová E.: Bez kolíb a šiatrov, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1965.</ref> V roku 1956 bol vypracovaný ambiciózny plán likvidácie 1 305 rómskych osád. '''Počet rómskych osád v roku 1955'''<ref>Jurová, A.: Rómska problematika 1945{{--}}1967 Dokumenty I.{{--}}IV. časť, Praha: Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 1996, 1034 s. </ref> {| class="wikitable sortable" |- ! Kraj !! data-sort-type="number" | Počet osád !! data-sort-type="number" | Počet obyvateľov !! data-sort-type="number" | Počet domov |- align="right" | align="left" | Bratislava || 167 || 11 472 || 1 953 |- align="right" | align="left" | Nitra || 125 || 8 762 || 1 100 |- align="right" | align="left" | B. Bystrica || 327 || 19 983 || 3 468 |- align="right" | align="left" | Žilina || 93 || 2 617 || 488 |- align="right" | align="left" | Košice || 275 || 29 264 || 4 464 |- align="right" | align="left" | Prešov || 317 || 22 937 || 3 473 |- align="right" | align="left" | Vysoké Tatry || 1 || 57 || 9 |- align="right" class="sortbottom" | align="left" | ''Spolu'' || ''1 305'' || ''95 092'' || ''14 935'' |} * Uvažovalo sa o výstavbe rodinných domov pre Rómov. Bolo však rozhodnuté, že bytová otázka má byť vyriešená prideľovaním podnikových bytov, osídľovaním českého pohraničia, náborom do baní a štátnym príspevkom na bývanie. To však znamenalo hromadné sťahovanie Rómov z vidieka do sídlisk v mestách. Celý návrh mal byť realizovaný do roku [[1978]], ale nestalo sa tak.<ref name="r5">Jurová, A.: Riešenie rómskej problematiky na Slovensku po druhej svetovej vojne, In: Mann, A.B. (ed) Neznámi Rómovia. Bratislava: Ister Science Press, s. 91{{--}}102. ISBN 80-900486-2-3.</ref> * Dňa 17. októbra [[1958]] schválilo [[Národné zhromaždenie Československej republiky]] zákon č. 74/1958 Zb. "O trvalom usídlení kočujúcich osôb" namierený proti kočujúcim Rómom, ktorých mal prinútiť usadiť sa. Išlo takmer výhradne o olašských Rómov. Aby sa mohol realizovať tento zákon v roku [[1959]] bol urobený súpis kočujúcich osôb v ČSR. Do súpisu bolo zahrnutých 46 500 osôb, z toho na Slovensku 27 933. Miestom usadenia kočujúcich mala byť obec, v ktorej ich zapísali do zoznamu, čo miestne orgány v Česku využili a poslali ich zapísať sa na Slovensko, aby sa ich zbavili. Na základe toho sa mnohí Rómovia museli vrátiť z Česka na Slovensko a najmä do jeho severovýchodnej časti, odkiaľ pôvodne odišli. Tu však pre nich nemali ubytovanie ani prácu, lebo regióny boli chudobné.<ref>Jurová, A.: Vývoj postavenia Rómov a otázky ich "integrácie" do spoločnosti. In: Zborník referátov – Integrácia Rómov na Slovensku, Trnava, 2000, s. 9 -29.</ref> [[Súbor:Cigáni na Slovensku.jpg|náhľad|Rómska osada]] * Po XI. zjazde [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]] (1949), bolo vydané uznesenie ÚV KSČ "O práci medzi cigánskym obyvateľstvom", ktoré znamenalo začiatok otvorenej [[Asimilácia|asimilácie]] Rómov v ČSR. Veľmi aktívne sa začala riešiť zamestnanosť Rómov. Direktívne opatrenia prispeli k tomu, že za dva roky bolo zamestnaných 11 000 Rómov. Tisíce Rómov dostali prácu najmä v mestách vo veľkých fabrikách. Asimilácia sa mala uskutočniť aj odstránením nedostatkov v zdravotnej výchove, zabezpečením vhodného bývania, prevýchovou a zmenou ich tradičného spôsobu života. To však národné výbory neboli schopné zabezpečiť. Výsledky v roku [[1965]] boli neuspokojivé. Vláda sa rozhodla použiť násilnejšie formy asimilácie. Vytvorila koncepciu rozptylu a odsunu Rómov z miest ich vysokej koncentrácie. Tá však nebola úspešná, a preto vláda rozhodla o novej "Koncepcii všestrannej spoločenskej a kultúrnej integrácie Rómov", ktorá sa začala uskutočňovať na základe uznesenia vlády ČSSR č. 231/1972 a uznesenia vlády SSR č. 94/1972. Rómsky problém bol sformulovaný ako viacgeneračný. Základom tejto koncepcie bolo zaraďovanie všetkých práceschopných Rómov do pracovného procesu, výchova rómskej mládeže, prevýchova dospelých, riešenie bývania a eliminácia kriminality. Bola to nová politika veľkorysého poskytovania sociálnych výhod rómskemu obyvateľstvu. V roku [[1973]] vláda a ÚV KSČ konštatovali, že v pracovnom pomere bolo až 91,9 % rómskych mužov a do konca roku 1973 až 73,1 % rómskych rodín malo vyriešenú bytovú otázku, a to z počtu 179 000 Rómov na Slovensku. Zlepšilo sa zdravie, znížila sa detská úmrtnosť, ktorá bola až 50 %, stúpla pôrodnosť, predĺžil sa priemerný vek, poklesli epidemické nákazy a choroby. Mierne poklesli kriminálne činy. Ale nie všetko bolo v intenciách, ktoré boli vytýčené. Za vysokou zamestnanosťou sa skrývala veľká neospravedlniteľná absencia a fluktuácia, zlá pracovná morálka. Ženy väčšinou nikde neboli zamestnané a ostávali doma. Deti, na ktoré dostávali ich rodičia vysoké detské prídavky, živili celé rodiny. Tieto opatrenia však diskriminovali ostatné obyvateľstvo. Rómovia v nových panelových domoch, ktoré pre ne postavili na osobitných sídliskách v mestách nevedeli žiť podľa predstáv straníckych funkcionárov a vládnych úradníkov. Aj napriek tomu sa táto koncepcia integrácie uskutočňovala až do konca osemdesiatych rokov 20. storočia. Najväčším negatívom tej doby bol prílišný štátny [[paternalizmus]] (tzv. pozitívna diskriminácia a benevolencia režimu), na ktorý si Rómovia zvykli. Po nežnej revolúcii sa nevedeli prispôsobiť novým hospodárskym a sociálnym podmienkam, kedy museli začať sami spravovať svoj život.<ref name=":0" /><ref name="r2" /> V tomto období komunistický režim nazeral na „Cigánov“ nie ako na etnikom ale ako na sociálny problém definovaný cigánskym životným štýlom. „K označeniu Cigán nie je dostačujúcou podmienkou farba pleti, ale posúdenie celkového spôsobu života."<ref name=":6">Tomáš Hirt a Marek Jakoubek (eds.) Romové: kulturologické etudy. Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, Plzen 2004 384 strán. ISBN: 80-86473-83-X </ref> * Po roku [[1989]] boli vydané viaceré uznesenia dotýkajúce sa Rómov, z nich najvýznamnejšie bolo vládne nariadenie "Zásady vládnej politiky k Rómom", schválené v roku [[1991]], v ktorom sa deklarovali základné princípy zrovnoprávnenia Rómov s ostatnými menšinami. V rámci novej politiky bolo zrušené centrálne riadenie, a tým boli zrušené takmer všetky zákony a nariadenia z minulého režimu. Zákon 78/1958 Zb. bol zrušený v roku [[2006]]. Rómovia v súlade s Listinou základných práv a slobôd dostali právo na výchovu, vzdelanie, tlač a informácie vo svojom jazyku, združovať sa v združeniach a stranách a právo na riešenie ich problémov. Na Slovensku vláda 1. marca [[1999]] vymenovala splnomocnenca na riešenie rómskej problematiky.<ref name="r2" /> [[Súbor:Rómovia z Letanovského mlyna 0001.jpg|náhľad|Rómovia z Letanovského mlyna pri Spišskej Novej Vsi v roku 2002]] * V nasledujúcich rokoch konca 20. a začiatku 21. storočia sa Rómovia v mnohých ukazovateľoch (napríklad zamestnanosť) stále viac prepadávali pod celoslovenský priemer. Naopak v iných ukazovateľoch (kriminalita) prekračovali celoslovenský priemer a ocitli sa na okraji spoločnosti, ktorá ich stále viac segregovala v spoločenskej a priestorovej rovine. Nad touto úrovňou bola len úzka skupina vzdelaných Rómov, ktorí sa začlenili do majoritnej spoločnosti a ktorá ich aj akceptuje.<ref name=":0" /> == Štatistické údaje == Rozmiestnenie Rómov v 70. a 80. rokoch 18. storočia je možné čiastočne rekonštruovať zo súpisov, ktoré boli realizované za Márie Terézie a Jozefa II.. Vyplýva z nich, že Rómovia uprednostňovali južnejšie položené regióny, kde boli priaznivejšie klimatické podmienky. Najviac rómskych rodín žilo v Bratislavskej stolici (v roku [[1782]] vyše 500 – najmä na [[Žitný ostrov|Žitnom ostrove]]), [[Nitrianska stolica|Nitrianskej stolici]] (v roku [[1785]] 452 rodín, zväčša v jej južnej časti), [[Tekovská stolica|Tekovskej stolici]] (v roku [[1774]] 246 rómskych rodín, najviac v Leviciach a okolí), [[Gemerská stolica|Gemerskej stolici]] (v roku [[1785]] 327, najviac v [[Štítnik (okres Rožňava)|Štítniku]] a [[Dobšiná|Dobšinej]]), [[Šarišská stolica|Šarišskej stolici]] (v roku [[1785]] 1775 277 rodín), [[Trenčianska stolica|Trenčianskej stolici]] (v roku 1785 116 rodín, najviac opäť v južnej časti), [[Spišská stolica|Spišskej stolici]] (v roku [[1775]] 197 rómskych rodín, z ktorých až tri štvrtiny žili v južnej časti). V ďalších stoliciach už bolo rómske osídlenie skromnejšie – napr. [[Zvolenská stolica]] (v roku 1769 53 rodín), [[Turčianska stolica|Turčianskej stolici]] (v roku [[1782]] 15 rodín)<ref name="r3" /> * V roku 1770 v celom Uhorsku bolo 68 000 Rómov, ale v roku 1893 bolo už len na území Slovenska viac ako 36 000 Rómov, z toho 600 kočovných a 2 000 polokočovných.<ref name="r2" /> '''Počet Rómov na Slovensku podľa sčítania z roku 1893'''<ref>Horváthová, E.: Cigáni na Slovensklu. 1 vyd. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1964, s. 396</ref> {| class="wikitable" |- ! Názov župy !! Počet Rómov !! Názov župy !! Počet Rómov |- | Oravská || align="right" | 216 || Bratislavská|| align="right" | 4 137 |- | Liptovská || align="right" | 478 || Komárňanská || align="right" | 1 197 |- | Zvolenská || align="right" | 1 182 || Trenčianska || align="right" | 1 516 |- | Gemerská || align="right" | 5 552 || Turčianska || align="right" | 297 |- | Novohradská || align="right" | 1 902||Spišská || align="right" | 2 792 |- | Hontianska || align="right" | 1 465 || Šarišská || align="right" | 3 261 |- | Tekovská|| align="right" | 2 024 || Zemplínska || align="right" | 3 081 |- | Nitrianska || align="right" | 4 303 || Abovská || align="right" | 2 782 |- |} * Odhaduje, že v roku [[1945]] žilo v dôsledku rómskeho holokaustu v Česku 680 Rómov. V roku [[1947]] sa uskutočnil prvý povojnový súpis Rómov. Podľa neho tu žilo 101 190 osôb. V Česku žilo už 16 752 Rómov a na Slovensku 84 438 osôb. Zjavná je tu migrácia Rómov zo Slovenska. <ref>Fraser, A. The Gipsies/Cigáni. 1. vyd. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 341 s. ISBN 80-7106-212-X.</ref><ref name="r5" /> [[Súbor:Rómovia z Letanovského mlyna 0005.jpg|náhľad|Rómska matka s deťmi v osade Letanovský mlyn, okres Spišská Nová Ves v roku 2002]] * Mimoriadne vysokú koncentráciu Rómov na východnom Slovensku potvrdzujú predvojnové súpisy a povojnový vývoj. V 50. rokoch 20. storočia sa štátne orgány na Slovensku začali intenzívnejšie venovať problematike zaostalých osád, čo umožňuje presnejšie rekonštruovať dobovú priestorovú distribúciu Rómov. Na základe terénneho výskumu realizovaného v roku [[1955]] bolo identifikovaných na území Slovenska 1 305 izolovaných rómskych osád, v ktorých bolo 14 935 obydlí a žilo v nich 95 092 obyvateľov, čo podľa odhadov bolo cca 83 % celkového počtu Rómov na Slovensku. * V roku 1957 žilo v Československu 140 000 Rómov.<ref name="r4" /> * Pri súpise rómskeho obyvateľstva v roku [[1966]] žilo na Slovensku 165 000 Rómov, z toho len vo Východoslovenskom kraji asi 90 000. V porovnaní s rokom 1947 sa rómska populácia viac ako zdvojnásobila.<ref name="r2" /> '''Rómske obyvateľstvo na Slovensku v rokoch 1970 a 1980'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vaňo| meno = Boris| autor = | odkaz na autora = | titul = Demografická charakteristika rómskej populácie v SR | url = http://www.infostat.sk/vdc/pdf/rom.pdf | vydavateľ = infostat.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Sčítania 1970 a 1980 uskutočňovali sčítací komisári, ktorí rozhodovali o zaradení k Rómom. (Byť evidovaný ako Róm/Cigán neprinášalo žiadne výhody a preto ako doteraz - pozri ďalej, sa Rómovia označovali za etnických Slovákov alebo Maďarov.) Bežne sa stávalo, že tzv. slušní Cigáni podľa úradov neboli započítaní medzi Cigáňov a naopak, do štatistík sa dostali príslušníci majority, ktorí žili „cigánskym spôsobom života.“<ref name=":6" /> {| class="wikitable" |- ! Územie !! 1970 !! 1980 |- | SR|| align="right" | 159 275 || align="right" | 199 853 |- | Bratislava || align="right" | 2 349 || align="right" | 3 910 |- | Západné Slovensko || align="right" | 37 158 || align="right" | 43 373 |- | Stredné Slovensko || align="right" | 36 089 || align="right" | 44 214 |- | Východné Slovensko|| align="right" | 83 679 || align="right" | 108 356 |} * Posledné zisťovanie rómskeho obyvateľstva v období reálneho socializmu sa uskutočnilo v roku [[1989]]. Celkový počet rómskeho obyvateľstva dosiahol 253 943. Tvorili 4,8% celkového počtu obyvateľov. Počet rómskych osád sa znížil na 278, z toho 230 bolo na východnom Slovensku. V týchto osadách bolo 1 973 chatrčí a žilo v nich 14 988 obyvateľov.<ref name="r3" /> * Pri najnovšom sčítaní obyvateľstva, domov a bytov v roku [[2011]] sa k rómskej národnosti prihlásilo 105 738 obyvateľov, teda 2% z celkovej populácie. Oproti predchádzajúcemu sčítaniu obyvateľstva, domov a bytov v r. 2001 pribudlo na Slovensku 15 818 Rómov a ich podiel sa zvýšil z 1,7% na 2,0%. Znamená to, že rómska národnosť sa už aj podľa výsledku cenzu stala treťou najpočetnejšou na Slovensku po slovenskej a maďarskej národnosti a predstihla príslušníkov českej národnosti. Rómčinu ako materinský jazyk uviedlo v sčítacích hárkoch 122 518 obyvateľov, čo bolo 2,3% celkovej populácie. Rómčinu, ako najčastejšie používaný jazyk v domácnosti, uviedlo až 128 242 obyvateľov, t.j. 2,4 % celkovej populácie.[http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/home/!ut/p/b1/04_Sj9CPykssy0xPLMnMz0vMAfGjzOIDzT0tnJwMHQ0s_IJcDTxDHAPcg7xMDA1MTIEKIoEKDHAARwNC-sP1o8BKnN0dPUzMfQwMLHzcTQ08HT1CgywDjY0NHI2hCvBY4eeRn5uqX5AbYZBl4qgIAL9TbiU!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/] Dáta zo sčítania nevystihujú skutočný celkový počet príslušníkov rómskej menšiny, pretože veľká časť Rómov sa v oficiálnom cenze nehlási k rómskej národnosti. Na základe prieskumu realizovaného v r. 2010, ktorý pravdepodobne odráža skutočný stav sa predpokladá, že lepšie odráža skutočný stav, žilo v roku 2010 v slovenských obciach s trvalým pobytom 352 924 Rómov. Podiel rómskeho obyvateľstva dosiahol 6,5% celkového počtu obyvateľov.<ref name="r3" /> * Podľa ATLASU rómskych komunít na Slovensku [[2013]] dominantné zastúpenie populácie Rómov v roku 2013 mali tri kraje ([[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]], [[Košický kraj|Košický]] a [[Prešovský kraj|Prešovský]]),za ktorými nasledoval s malým odstupom [[Nitriansky kraj]]. Ostatné štyri kraje sa na geografickom rozmiestnení obcí s rómskou komunitou podelili iba marginálne. Najvyšší počet obcí a miest s rómskou komunitou sa nachádzal v Banskobystrickom kraji (266 obcí, čo je 24,9 % všetkých obcí ) a najmenej v Bratislavskom a v Žilinskom kraji(27 obcí, čo je iba 2,5 % všetkých obcí). Najvyššie percentuálne zastúpenie obcí s rómskou komunitou mal Košický kraj (58,2 %) a najmenšie percento obcí s rómskou komunitou mal [[Žilinský kraj]] (8,6 %). Z celkového počtu 138 miest (2013) iba v 18 mestách sa neregistrovala relevantná rómska komunita. Išlo o tieto mestá: [[Sliač]], [[Dudince]], [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], [[Nová Dubnica]], [[Nemšová]], [[Ilava]], [[Bojnice]], [[Vrbové]], [[Leopoldov]], [[Bytča]], [[Tvrdošín]], [[Námestovo]],[[Trstená]], [[Krásno nad Kysucou]], [[Svätý Jur]], [[Turčianske Teplice]], [[Rajec]], [[Rajecké Teplice]]. [[Súbor:Segregovane koncentracie Rómov na Slovensku v roku 2013.jpg|náhľad|Segregované koncentrácie Rómov na Slovensku v roku 2013]] * Najviac Rómov bývajúcich v rozptyle medzi majoritným obyvateľstvom sa odhadoval v Banskobystrickom kraji: 57 758, čo bolo 73,2 % všetkých Rómov v obciach v tomto kraji. Podľa percentuálneho zastúpenia bol na prvom mieste [[Bratislavský kraj]], kde podľa odhadov žilo v rozptyle 81,4 % Rómov v obciach v rámci kraja, ale vzhľadom na ich početnosť to predstavovalo iba 11 513 osôb. Početne najviac Rómov vo vnútri obce bývalo v Prešovskom kraji (14 565 bolo 12,8 % odhadovaných počtov všetkých Rómov žijúcich v tomto kraji). V prípade počtov Rómov žijúcich v osídleniach na okraji obce mal najvyššie odhadované zastúpenie v absolútnych aj pomerných číslach [[Prešovský kraj]]. V tomto type osídlení žilo, podľa odhadov, v Prešovskom kraji 45 177 Rómov, čo bolo 39,6 % zo všetkých Rómov v obciach v rámci kraja. Najviac Rómov žijúcich v segregovaných osídleniach mal podľa odhadov [[Košický kraj]]: 34 270 Rómov, čo bolo 27,1 % zo všetkých Rómov v obciach v rámci kraja. Najvyšší počet Rómov podľa odhadov v rámci Atlasu rómskych komunít 2013 bývalo v meste [[Košice]], kde na základe pripísanej etnicity žilo približne 18 162 Rómov. V 120 mestách celkovo bývalo 146 771 Rómov, čo v priemere na jedno mesto vychádza 1 223 Rómov. V skúmaných dedinách bývalo celkovo 256 039 Rómov a priemerný počet Rómov na jednu dedinu dosahoval 270 jednotlivcov. Podiel sledovaného rómskeho obyvateľstva bývajúceho v mestách dosiahol 36,4 % a na vidieku 63,6 %. Najvyššie zastúpenie Rómov spomedzi miest sa odhadlo v meste [[Jelšava (mesto)|Jelšava]] (okres [[Revúca (okres)|Revúca]], [[Banskobystrický kraj]]), kde tvorili 40,1 % všetkých obyvateľov mesta; na druhej pozícii bolo mesto [[Dobšiná]] (okres [[Rožňava (okres)|Rožňava]], [[Košický kraj]]), kde tvorili podľa odhadov 36,8% obyvateľstva; na tretie miesto patrilo mestu [[Fiľakovo]] (okres [[Lučenec (okres)|Lučenec]], [[Banskobystrický kraj]]), s odhadovaným podielom Rómov 32,2 %.[http://www.minv.sk/?atlas_2013][http://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/socialne-sluzby/socialne-vylucene-spolocenstva/dokumenty.html] * Na Slovensku je markantná kriminalita rómskej menšiny. Ako uvádza RNDr. Martin Šuvada<ref name=":0" /> "Na Slovensku v období evidencie národnosti páchateľa (1989 – 1995) mal podiel Rómov na kriminalite u nás približnú hodnotu 25 %, keď napríklad 42,3 % objasnených lúpeží mali na svedomí Rómovia. V tomto istom období bolo v sekcii mravnostnej kriminality (znásilnenie, pohlavné zneužívanie, kupliarstvo) 44,6 % objasnených trestných činov spáchaných Rómami". Znamená to teda, že približne 10 % obyvateľstva má na svedomí približne 25 % trestných činov páchaných na Slovensku. == Rómske školy, médiá a kultúrne ustanovizne == Na Slovensku po roku 1989 začali vznikať nové inštitúcie a kultúrne spolky. Príkladom je divadlo Romatan. Divadlo je jediné profesionálne rómske divadlo na [[Slovensko|Slovensku]]. Zriadilo ho [[Ministerstvo kultúry SR]] v máji [[1992]] v [[Košice|Košiciach]].[http://www.romathan.sk/sk/] Pôsobí tu Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v Martine[http://www.muzeum.sk/?obj=muzeum&ix=dcrk_em_snm], v súčasnosti pôsobí rómske internetové rádio Gipsy.sk[http://www.gipsy.sk/] Po roku 1990 bola založená Rómska tlačová agentúra v Košiciach[http://old.mecem.sk/rpa/?lang=slovak] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150518105241/http://old.mecem.sk/rpa/?lang=slovak |date=2015-05-18 }}, Katedra rómskej kultúry na [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre]] i jej detašované pracovisko v Spišskej Novej Vsi. Začali sa vydávať časopisy pre rómsku komunitu – Občianske združenie Jekhetane – Spolu vydáva noviny Romano nevo Ľil ( Rómsky nový list), ktorý je na pokraji zániku. Od roku 2014 vydáva len 6 čísiel ročne. Od roku 2014 vychádza Romane nevipena. Vydavateľom mesačníka ROMANE NEVIPENA – RÓMSKE NOVINY je Ministerstvo vnútra SR – Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Toto periodikum je zamerané na profesijné skupiny pomáhajúce v rómskych komunitách. Časopis na 12 stranách poskytuje informácie z oblasti sociálneho, hospodárskeho, kultúrneho, politického života Rómov[http://www.minv.sk/?noviny]. Deťom sa venuje mesačník Luluďi (Kvietoček).[http://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/media-audiovizia-a-autorske-pravo-/media-a-audiovizia/evidencia-periodickej-tlace-265.html] Od roku [[1992]] sa venujú rómskej problematike vo verejnoprávnej televízii a v rozhlase. V niektorých mestách boli zriadené stredné školy pre Rómov. Ide o Ghándiho internátne gymnázium pre talentované deti vo [[Zvolen]]e, neskôr v Lučenci, súkromné gymnázium a konzervatórium pre rómsku mládež v Košiciach, súkromná stredná škola pre Rómov v Kežmarku[http://www.ssos-kezmarok.sk/o-sos] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150518072019/http://www.ssos-kezmarok.sk/o-sos |date=2015-05-18 }}, SPŠ v Levoči s triedou výhradne pre rómske dievčatá a dvojročné externé štúdium rómskeho jazyka v Lučenci.<ref name=":0" /> '''Roma Television''' je spravodajsko-spoločenský portál zameraný na rómsku komunitu. Vznikol v roku 2010 pod názvom ''Gipsy Television'' a v roku 2025 prešiel rebrandingom na ''[https://romatv.sk Roma Television]''. Portál prináša vlastné textové správy, autorské video rozhovory a televízne relácie ako ''správy Hiri'', magazín ''Romano dživipen'', hudobnú hitparádu ''Romaňi deka'' či reláciu o varení''Taviben.'' Pre verejnoprávnu televíziu STVR vyrába reláciu ''[https://www.stvr.sk/televizia/archiv/21829#56 Rómsky magazín]'' a diskusnú talkshow ''[https://www.stvr.sk/televizia/archiv/19959#132 Ahoj, Romale!]'' '''Roma Television''' spolupracovala aj so Slovenským rozhlasom na rómskom vysielaní ''[https://www.stvr.sk/radio/archiv/1565 Romano lav]'' a s Českým rozhlasom v rámci relácie ''[https://radiozurnal.rozhlas.cz/o-roma-vakeren-6193671/o-poradu O Roma vakeren].'' V roku 2015 získala '''Roma Television''' ocenenie ''[https://www.romaspirit.sk/encyklopedia/gipsy-tv-bratislava/ Roma Spirit]'' v kategórii Médiá. == Rómske občianske združenia == * '''Kultúrne Združenie Rómov Slovenska''' ** Realizuje výchovno-vzdelávacie a voľno-časové programy, na zlepšenie životnej úrovne Rómov. ** Golianova 10, 974 01 Banská Bystrica * '''Reformné združenie rómskej mládeže''' ** Orientuje sa na pomoc obyvateľom z rómskych osád, ľuďom prepusteným z výkonu trestu odňatia slobody, asociálom pričom je dôraz kladený na vzdelanie. ** Pod Lipami 77, 031 01 [[Liptovský Hrádok]] * '''Združenie mladých Rómov''' ** Združenie ľudí s cieľom zjednocovať intelektuálny potenciál mladej rómskej populácie. ** Trieda SNP 27, 974 01 Banská Bystrica * '''Informačné poradenské Centrum Rómov Rimavská Sobota''' ** Zameriava sa na poradenstvo pri hľadaní zamestnania, sociálno – právne poradenstvo, ekonomické poradenstvo, podpora vzdelávania. ** Malohontská 1931, 979 01 [[Rimavská Sobota]] * '''Občianske združenie Klub rómskych aktivistov na SR''' ** V náplni má poradenstvo pre ženy, študentov, školy, jednotlivcov, aktivačné práce, riešenie domáceho násilia. ** Š.M. Daxnera 906, 981 01 [[Hnúšťa]] * '''Občianska alternatívna iniciatíva v SR''' ** V jeho náplni je sociálna, kultúrna a osvetová práca pre rómske komunity. ** Francisciho 628/1, 979 01 Rimavská Sobota * '''Kultúrna výchovná organizácia RÓMA – východ''' ** Dáva dôraz na komunitný rozvoj, voľnočasové aktivity, výchovu a vzdelávanie Rómov, poradenstvo a konzultácie, športové podujatia, krúžky a kluby. ** Rázusova 103, 093 01 [[Vranov nad Topľou]] * '''Rada mimovládnych organizácií rómskych komunít''' ** Zastrešuje viac ako 120 občianskych združení, rozvíja partnerskú spoluprácu s organizáciami v treťom sektore, s inštitúciami štátnej správy. ** Jiráskova 8, 851 01 Bratislava * '''CHARTIKANO – občianske združenie''' ** Venuje sa ochrane národnostných menšín, organizácii podujatí a akcií, poradenstvu, sociálnej pomoci. ** Dunajská Lužná 3/247, 900 42 [[Dunajská Lužná]][http://www.azet.sk/katalog/romske-zdruzenia/] == Rómske strany == Na Slovensku je až 15 politických strán, ktoré sú postavené na rómskej menšine. * Demokratická aliancia Rómov v Slovenskej republike, * Demokratické hnutie Rómov v Slovenskej republike, * Maďarské demokratické hnutie Rómov v Slovenskej republike, * Politické hnutie Rómov na Slovensku – ROMA, * Rómska iniciatíva Slovenska, * Rómska národnostná strana, * Rómska občianska iniciatíva SR. * Rómske kresťanské demokratické hnutie v Slovenskej republike, * Rómsky kongres Slovenskej republiky, * Strana demokratickej jednoty Rómov, * Strana integrácie Rómov na Slovensku, * Strana ochrany práv Rómov na Slovensku, * Strana Rómov Slovenska, * Strana rómskej koalície (SRK), * Strana Rómskej únie na Slovensku, * Strana rómskych demokratov v Slovenskej republike, * Strana sociálnej demokracie Rómov na Slovensku, * Únia – Rómskej občianskej iniciatívy v Slovenskej republike. '''Aktívne sú: Rómska iniciatíva Slovenska, Strana rómskej koalície – SRK, Strana rómskej únie na Slovensku.''' Ostatné registrované strany sú v likvidácii. [http://www.aktuality.sk/clanok/238537/romske-politicke-strany-na-slovensku-su-zbytocne-romovia-ich-nevolia/] == Rómovia a kresťanstvo == Na základe nedávneho výskumu, ktorý urobili v roku 2010 výskumníci Ústavu etnológie SAV sa zistilo, že Rómom na Slovensku sa venuje štrnásť registrovaných cirkví a štyri neregistrované denominácie. Výskum ukázal, že v počte na vieru obrátených Rómov nehrá prím [[Rímskokatolícka cirkev]], i keď, podľa štatistických údajov, 76 % Rómov je formálne zaregistrovaných v matrikách rímskokatolíckej cirkvi. [[Rímskokatolícka cirkev]], podľa výskumu sa môže pochváliť piatimi tisícmi Rómov. Okrem nej s Rómami najviac komunikujú [[Svedkovia Jehovovi]], [[Gréckokatolícka cirkev]], [[Apoštolská cirkev na Slovensku|Apoštolská]] a [[Letničná cirkev]] – charizmatické hnutia na [[Spiš (región)|Spiši]]. Medzi neregistrovanými cirkvami sa najviac darí Charizmaticko-letničnému hnutiu Maranatha v okolí Košíc, letnično-charizmatickému hnutiu v okolí [[Poprad]]u s názvom Romani Archa, Slovo života v [[Plavecký Štvrtok|Plaveckom Štvrtku]] a Radostné srdce v okolí [[Prievidza|Prievidze]].[http://www.postoy.sk/romov_na_slovensku_meni_nabozenstvo] Rómovia do svojej kresťanskej viery vkladajú zmes vlastných povier. Modlitba má podobu rozhovoru s Bohom vo forme prosby, ale aj kliatby i vo forme piesní alebo vzdychov. Boh je pre Rómov najvyššia hodnota, sila, ku ktorej sa človek obracia. Na prejavenie svojich kresťanských citov nepotrebujú kostol ani kňaza. Vo svojich príbytkoch majú domáce oltáre, obrazy Panny Márie, Jezuliatka alebo Ježiša. Pri krste alebo pohrebe sa rodina obráti na najbližšieho kňaza, ktorého poskytuje najbližšia cirkevná inštitúcia majoritnej komunity.[http://www.redakcia1.com/2011/05/romovia-nabozenstvo-svata-sara-patronka.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150518084832/http://www.redakcia1.com/2011/05/romovia-nabozenstvo-svata-sara-patronka.html |date=2015-05-18 }} == Rómske mená == Jedným z opatrení osvietenských panovníkov boli i súpisy obyvateľstva. Z nich sa možno dozvedieť o niektorých priezviskách, ktoré po mnohých storočiach sa používajú aj dnes. Zmenil sa len spôsob ich zapisovania (z Csonku sa stal Čonka, zo Zsigu Žiga). Na západnom Slovensku už vtedy Rómovia mali priezviská, ako napríklad Farkaš, Herák a Oláh; na strednom Slovensku priezviská Facuna, Horváth, Ištók; na území Žitného ostrova Bihari, Mezei, Rigo, Sárközi, Šipoš, Ujvári; v oblasti Gemera a Malohontu boli rozšírené priezviská Bari, Boldy, Čonka, Farkaš, Oláh, Radič. V Košiciach a Abovsko-Turnianskej župe zas Adam, Bandi, Bango, Berky, Bodi, Gábor, Gaži, Haluška, Kotlár, Lacko, Miži, Mezei, Orgován, Rigo, Varadi, Žiga. V oblasti Šariša už vtedy žili Rómovia s priezviskom Lacko. Na Spiši boli frekventované priezviská Gabčo, Girga, Horváth, Holub, Kotlár, Mirga, Pačan, Pokuta, Pompa.<ref name="usv-dejiny" /> == Galéria == <gallery> Súbor:Rómovia z Letanovského mlyna 0003.jpg|Róm z osady Súbor:Rómovia z Letanovského mlyna 0004.jpg|Rómska osada Letanovský mlyn v roku 2002 Súbor:Rómovia z Letanovského mlyna 0002.jpg|Rómska izba v roku 2002 Súbor:Khamoro Roma Festival 2007 Prague.jpg|Khamoro Roma Festival 2007 Praha Súbor:Romungro.jpg|Typický tanec Rómov v Maďarsku Súbor:Cigánsky tábor v Rumunsku.jpg|Rómsky tábor v Rumunsku Súbor:Gypsy3v2.jpg|Rómky Súbor:Vlah gypsy wear.JPG|Olašský Róm Súbor:Irish gypsies in Anglesey (6435402561).jpg|Írski Rómovia Súbor:GitanosAugustus.jpg|Rok 1917. Skupina srbských Cigánov, ktorá emigrovala do Spojených štátov. Súbor:Supplicants expulsion gypsies hi.jpg|Španielski Cigáni prosia kráľa Filipa III. zrušiť exilový zákon. Olej na plátne. 1872, autor Edwin Long. Súbor:Joseph Heicke - Wallachische Zigeuner.jpg|Valašskí Rómovia – obraz autora Josepha Heickeho Súbor:Bearded man, Granada, Spain (4332181558) (2).jpg|Róm zo španielskej Granady Súbor:Chisinau gipsies.jpg|Rómovia pri Kišineve, okolo roku 1900 </gallery> == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{referencie|2}} == Pozri aj == * [[Cigán]] * [[rómska osada]] * [[rómológia]] * [[Rómovia na Slovensku]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Rómske príslovia|commonscat=Roma people|q_štítok=rómske príslovia}} == Externé odkazy == * [http://www.minv.sk/?romske-komunity-uvod Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity] * [http://www.jekhetane-spolu.org/ Občianske združenie Jekhetane – Spolu vydávajúce noviny Rómsky nový list – Romano nevo ľil] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140122151220/http://www.jekhetane-spolu.org/ |date=2014-01-22 }} * [http://www.gipsy.sk/ Gipsy.sk] * [http://www.mecem.sk/rpa/ Rómska tlačová agentúra – www.mecem.sk/rpa] * [http://www.romea.tv/ Romea TV – prvá rómska internetová televízia v Česku, založená v roku 2003] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110313105908/http://www.romea.tv/ |date=2011-03-13 }} * [http://www.dzeno.cz/?r_id=32 Rádio Rota – rómske internetové rádio] * [http://www.romove.cz Stránka – Rómovia v Česku – www.romove.cz] * [http://www.rasizmus.sk/romovia.stm?cmd%5B35%5D=c-2-R%C3%B3movia Zaujímavosti zo života menšín] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060629170808/http://www.rasizmus.sk/romovia.stm?cmd%5B35%5D=c-2-R%C3%B3movia |date=2006-06-29 }} * [http://www.sozialfotografie.de/ Romafotografien Fotografie zo života Rómov vo východnej Európe od Helge Lindau] * [http://www.rommuz.cz/ Muzeum romské kultury] v [[Brno|Brne]], [[Česko]] (po česky) * [http://www.romale.sk/newsread.php?newsid=2 Rómsko-slovenský frazeologický slovník] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081205203147/http://www.romale.sk/newsread.php?newsid=2 |date=2008-12-05 }} * [http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P7-TA-2010-0312+0+DOC+XML+V0//SK Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii Rómov] * [http://www.infoweby.sk/spolocnost/romovia/205-subetnicke-clenenie-europskych-romov Subetnické členenie európskych Rómov] [[Kategória:Rómovia| ]] [[Kategória:Etniká, národy a národnosti]] 43k9rp79jvxdiwjwbpzsnbsy890gql0 8256478 8256476 2026-08-02T01:33:06Z ~2026-42752-99 301785 /* Iné názvy */ 8256478 wikitext text/x-wiki {{Infobox etnickej skupiny | obrázok = | popis obrázku = | skupina = Rómovia | populácia = 4{{--}}9 miliónov<ref name="populácia odhady">3.8 miliónov podľa Pan a Pfeil, ''National Minorities in Europe'' (2004), ISBN 978-3-7003-1443-1, p. 27f.; 9.1 miliónov podľa Liégois, Jean-Pierre (2007). ''Roms en Europe,'' Éditions du Conseil de l'Europe.</ref> | genealógia = | hlavný región = Európa | regióny nadpis = Krajiny s najväčším počtom Rómov: | región1 = [[Rumunsko]] | pop1 = 1&nbsp;800&nbsp;000{{--}}2&nbsp;500&nbsp;000 | ref1 = <ref name="r1">[http://romove.radio.cz/cz/clanek/18884]</ref> | región2 = [[Španielsko]] | pop2 = 650&nbsp;000{{--}}800&nbsp;000 | ref2 = <ref name="r1" /> | región3 = [[Bulharsko]] | pop3 = 700&nbsp;000{{--}}800&nbsp;000 | ref3 = <ref name="r1" /> | región4 = [[Maďarsko]] | pop4 = 550&nbsp;000{{--}}600&nbsp;000 | ref4 = <ref name="r1" /> | región5 = [[Srbsko]] | pop5 = 400&nbsp;000{{--}}450&nbsp;000 | ref5 = <ref name="r1" /> | región6 = [[Slovensko]] | pop6 = 350&nbsp;000{{--}}400&nbsp;000 | ref6 = <ref>Matlovičová, K., Matlovič, R., Mušinka, A., Židová, A. (2012): The Roma population in Slovakia. Basic characteristics of the Roma population with emphasis on the spatial aspects of its differentiation, in Penczes, J., Radics, Z. (Eds.): Roma popuation on the peripheries of the Visegrad countries. Spatial trends and social challenges. Debrecen 2012, ISBN 978-615-5212-07-9, pp. 77-104</</ref><ref name=":0" /> | región7 = [[Turecko]] | pop7 = 300&nbsp;000{{--}}500&nbsp;000 | ref7 = <ref>[http://romovia.sme.sk/c/6824279/pozrite-si-kolko-romov-zije-v-europe.html]</ref> | región8 = [[Francúzsko]] | pop8 = 280&nbsp;000{{--}}340&nbsp;000 | ref8 = <ref name="r1" /> | región9 = [[Česko]] | pop9 = 250&nbsp;000{{--}}300&nbsp;000 | ref9 = <ref name="r1" /> | región10 = [[Grécko]] | pop10 = 160&nbsp;000{{--}}200&nbsp;000 | ref10 = <ref name="r1" /> | jazyky = [[Rómčina]] | náboženstvo = | príbuzní = | poznámky = }} [[Súbor:Flag of the Romani people.svg|náhľad|Rómska vlajka]] '''Rómovia''' (jednotné číslo '''Róm''', ženský rod ''Rómka''; nekodifikovaný ale správnejší tvar: '''Romovia''' [j. č. '''Rom''', ž. r. ''Romka'']; slovakizovaný tvar používaný Rómami: '''Romáci''' [j. č. '''Romák''', ž. r. ''Romáčka'']; nesprávny tvar ''Romo'') alebo '''Cigáni'''{{#tag:ref|Podľa [[Krátky slovník slovenského jazyka|Krátkeho slovníka slovenského jazyka]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | kapitola zborník = cigán | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 4. dopl. a upr | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2003 | počet strán = 985 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=cig%C3%A1n&s=exact&c=sb8d&cs=&d=kssj4# | isbn = 80-224-0750-X | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> a [[Slovník súčasného slovenského jazyka|Slovníka súčasného slovenského jazyka]]<ref name = "sssj">{{Citácia knihy | kapitola zborník = Cigán | editori = [[Alexandra Jarošová]], Klára Buzássyová | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | odkaz na titul = | zväzok = A{{--}}G | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2006 | isbn = 80-224-0932-4 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Cig%C3%A1n&s=exact&c=E8dc&cs=&d=sssj# | počet strán = 1134 | strany = }}</ref> ide o staršie označenie príslušníka rómskeho etnika (pozri prvé významy slova v slovníkoch). [[Slovník súčasného slovenského jazyka]] tiež uvádza, že tento termín má v súčasnosti aj hanlivý zmysel (pozri druhý význam slova v slovníku).<ref name = "sssj"/> Bližšie podrobnosti pozri v sekcii [[Rómovia#Etnonymá|Etnonymá]].|group=pozn}} (j. č. '''Cigán''', staršie '''Cigáň''', ž. r. ''Cigánka'', staršie ''Cigaňa/Cigáňka'') môžu byť: * a) európska skupina obyvateľstva (väčšinou charakterizovaná ako etnická skupina, súhrnné označenie [[etnikum|etnických skupín]] alebo niekedy ako národ) [[Migrácia|migrujúca]] zo severnej [[India|Indie]] v rokoch 900{{--}}1100 nášho letopočtu do Európy<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pátrame po minulosti Rómov, DEJEPISNÁ ČÍTANKA pre 7. – 9. ročník základnej školy|url=https://www.statpedu.sk/files/articles/nove_dokumenty/projekty/eea_grants/dejepisna_citanka_patrame_po_minulosti_romov.pdf|vydavateľ=Štátny pedagogický ústav Bratislava, 2016|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-07|miesto=|jazyk=}}</ref>, ktorá dnes žije rozptýlená v [[Diaspóra|diaspórach]] ako menšina po celom svete; * b) ako bod a plus príbuzné (či údajne príbuzné) etniká, najmä [[Dómovia]] (vrátane etnika [[Loli]]) a [[Lomovia]] (nevhodne ''Lómovia''), a niekedy aj [[Džakati]], [[Domba]], [[Bandžari]] a ďalší; * c) zriedkavejšie: ako bod a či b plus európski kočovníci ([[Jenišovia]], [[Travellers]] atď. – porov. článok [[Cigán]])<ref name="mruskovic">{{Citácia knihy | priezvisko = Mruškovič | meno = Viliam | odkaz na autora = Viliam Mruškovič | titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | odkaz na titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 2008 | isbn = 978-80-7090-858-7 | počet strán = 517 | strany = 284 }}</ref>, hoci to často nie sú etnickí Rómovia; v tomto prípade sa však častejšie používa výraz cigán než Róm. Slovo '''Rómovia''' (resp. varianty vyššie uvedené v prvej zátvorke) – nie však slovo Cigáni – môže v užšom zmysle označovať: * d) len jednu veľkú podskupinu Cigánov, ktorá žije primárne v strednej a východnej Európe (okrem sčasti Nemecka), t.j. predovšetkým opak [[Sinti|Sintov]] * e) z pohľadu samotných Rómov: len tzv. [[žuže]], čiže len tú časť rómskeho etnika (chápaného podľa bodu a, b, c či d), ktorá je vnímaná ako slušní ľudia, hrdí na rómstvo a dodržiavajúci zásady rómstva, t.j. opak degešov<ref>[https://web.archive.org/web/20130921054102/http://www.mecem.sk/romovia/?id=romovia_historia_sk&lang=slovak&show=19018]</ref> O ďalších významoch slova Cigáni pozri článok [[Cigán]]. Balkánske skupiny nazývané [[Egypťania]], [[Gjupti]] a [[Haškalijovia]] sa obyčajne zaraďujú medzi Rómov, hoci sami trvajú na tom, že k nim nepatria. Ak sa Cigáni nechápu ako etnická skupina, ale len ako antropologická, sociologická alebo podobná skupina (čo sa už v súčasnosti často nerobí), treba podľa slovenských kodifikačných slovníkov použiť slovo '''cigáni''' písané s malým c. Rómovia hovoria spoločným jazykom nazývaným [[rómčina|rómsky]], ktorý sa delí na niekoľko sčasti vzájomne nezrozumiteľných [[dialekt]]ov. Majú spoločné kultúrne rysy. == Etnonymá == === Róm === [[Súbor:Movimiento gitano.jpg|náhľad|Migrácia Rómov v stredoveku]] Európski Rómovia sa sami označujú v rómčine [[rómčina|po rómsky]] ako ''rom'' s množným číslom ''roma''. Autonym ''Roma'' označuje muža, manžela.<ref>Jozef Facuna - René Lužica: Rómska kultúra, Štátny pedagogický ústav Bratislava, 2017</ref> Varianty tohto pomenovania sú v niektorých nárečiach (v Rumunsku, Albánsku a pod.) ''rrom'', u rumunských Rómov aj ''roum'' a u fínskych a niektorých baltských Rómov ''romm''. Vyskytuje sa aj tvar ''romo'' (namiesto rom), ktorý je však jazykovo chybný. Pôvodná slovakizovaná podoba používaná samotnými Rómami znie Romáci (Romák, Romovka). Kodifikovaný slovenský tvar znie Róm (Rómovia, Rómka), teda s dlhým o. Písanie s dlhým o bolo prvýkrát umelo zavedené až v roku 1988 [[Arne B. Mann|B. Mannom]] v časopise ''[[Slovenský národopis]]'' (dovtedy sa písalo krátke o) a od 90. rokov je takéto písanie vďaka M. Považajovi aj kodifikované. Ako podrobne vysvetľuje I. E. Kutlík-Garudo v roku 1991 v ''[[Slovenská reč|Slovenskej reči]]'', je však tvar s dlhým o jazykovo aj vecne chybný, správne by sa malo písať Rom (Romovia, Romka).<ref>Kutlík-Garudo, I. E.: Rom, alebo Róm in: Slovenská reč, ročník 56, č. 4, 1991, str. 223-229</ref> V [[rómčina|rómčine]] je pojem Róm (Rom) pôvodne len označenie pre Rómov v [[stredná Európa|strednej]] a [[východná Európa|východnej Európe]] a okolí (pozri mapu). V posledných desaťročiach sa začal výraz (mimo každodennej rómčiny) používať v širšom zmysle ako slovo nahradzujúce dovtedajší výraz Cigán (čiže zahŕňa aj [[Sinti|Sintov]] atď.). Takéto použitie slova Rómovia namiesto výrazu Cigáni výslovne odporučil prvýkrát v roku 1971 prvý Medzinárodný kongres Cigánov. Toto nové použitie vyplýva jednak z toho, že výraz Cigáni sa dnes už podľa niektorých názorov považuje za hanlivý, a jednak sa zdôvodňuje tým, že je vhodné označovať etnické skupiny takými názvami, akými sa označujú sami, čo je v tomto prípade slovo Rómovia (aj keď s výhradami – pozri nižšie). Toto riešenie je však sčasti sporné, pretože výraz Róm, ako už bolo spomenuté, ako samooznačenie používa v každodennom styku len časť Rómov (najmä v strednej a východnej Európe), ostatní sami seba označujú názvami [[Sintovia]], [[Romaničal]], [[Manuši]] atď. Z toho vyplýva, že názov Rómovia, akokoľvek politicky korektný, diskriminuje skupiny Cigánov, ktoré sa sami označujú inak. Tento kritický postoj k používaniu označenia Rómovia v širšom zmysle je rozšírený najmä v [[Nemecko|Nemecku]], kde ho podporuje aj skutočnosť, že zväz [[Sinti Allianz Deutschland]] (jeden z dvoch veľkých cigánskych zväzov v [[Nemecko|Nemecku]]) označenie cigán považuje za neutrálny a za správny, pretože zahŕňa všetky cigánske národnostné skupiny. V snahe vyhnúť sa aj spornému výrazu Cigáni, aj spornému výrazu Rómovia (chápanému v širšom zmysle) sa v Nemecku v praxi najčastejšie používa výraz "Rómovia a Sinti" alebo "Sinti a Rómovia". Tretí základný význam slova Róm je jeho použitie ako synonymum slova [[žuže]] (pozri vyššie). === Cigán === [[Súbor:Romanis-historical-distribution.png|náhľad|Historické rozloženie Cigánov (Rómov v širšom zmysle) v Európe]] [[Súbor:Eurogipsy.PNG|náhľad|Mapa rozšírenia rôznych vetví cigánov v Európe]] Vo viacerých európskych jazykoch označenie Cigán (a príslušné jazykové varianty) používali Nerómovia (a sčasti aj samotní Rómovia) zhruba do 70. rokov 20. storočia ako hlavné či jediné označenie Rómov v širšom zmysle. V súčasnosti sa už výraz vo viacerých jazykoch podľa niektorých názorov považuje za hanlivý, preto sa uprednostňuje označenie Rómovia. Slovo Cigáni sa niekedy používa aj na označenie (najmä) európskych kočovníkov (Jenišov a podobne) a aj ako súčasť názvu tzv. [[Morských Cigánov]]. Okrem toho sa používa ako synonymum slova [[degeš]]. Pokiaľ ide o prenesené významy slova cigán, podľa súčasnej kodifikácie slovenčiny (porovnaj napr. [[Krátky slovník slovenského jazyka]]) rozlišujeme medzi slovami [[Cigán]]/cigán (etnická a pod. skupina) a [[cigáň]] s mäkkým n (význam: klamár); pôvodne sa však aj etnická skupina volala s mäkkým ň (napr. porovnaj Bernolákov [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí|Slowár]] a Peciarov [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]). Pôvod slova cigán je neistý, návrhy pre pôvod slova sú napr.<ref>Marek Stachowski, Das Ethnonym ‚Zigeuner‘, sein slawisch-türkischer Hintergrund und ungarisch ‚szegény‘, in: Studia Etymologica Cracoviensia 7 (2002), str. 159–169</ref><ref name="mruskovic"/><ref>cygan in: Fasmer, M. (Vasmer, M.): Etimologičeskij slovar russkogo jazyka</ref>: * z gréckeho slova tsinganos (τσίγγανος) < atsinganos (ἀτσίγγανος), ktoré znamená cigán, a ktoré vzniklo v [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]] z gréckeho slova athinganoi (ἀθίγγανοι), ktoré [[Theofanes Homologétes|Theofanes]] vo svojom diele ''Chronografia'' vykladá ako "hаеrеtiсi in Phrygia еt Lусаоniа рrаесiрuе degentes" (odpadnutí kacíri žijúci najmä vo Frýgii a Lykaónii); * z kurdského slova asingăr (kováč) * z perzského slova ciganch (hudobník, tanečník) * z perzského slova asinkan (kováčňa) * zo starotureckého slova čïgāń (chudobný) Slovo cigán je veľmi podobné vo všetkých [[európa|európskych]] jazykoch: * ''cikán'' [[čeština|česky]] * ''cigan'' [[slovinčina|slovinsky]] * ''Zigeuner'' [[nemčina|nemecky]], * ''zingaro'' [[Taliančina|taliansky]] * ''cigano'' [[portugalčina|portugalsky]] * ''tsigane'' alebo ''gitane'' [[francúzština|francúzsky]] * ''Циганин / ciganin'' [[bulharčina|bulharsky]] * ''τσιγγάνος'' [[gréčtina|grécky]] * ''cygan'' [[poľština|poľsky]] * ''ţigan'' [[rumunčina|rumunsky]] * ''Цыган / cygan'' [[ruština|rusky]] * ''циган / cyhan'' [[ukrajinčina|ukrajinsky]] * ''циган / cigan'' [[srbčina|srbsky]] * ''zigenare'' [[švédčina|švédsky]] * ''sigøyner'' [[nórčina|nórsky]] * ''cigány'' [[maďarčina|maďarsky]] * ''çingene'' [[turečtina|turecky]] * ''Роми/ Цигани'' (''Romi, Cigani'') [[macedónčina|macedónsky]] === Iné názvy === Pravý mylny nazor bol , že Rómovia pochádzajú z [[Egypt]]a a tento názov sa používa od [[15. storočie|15.]] do [[18. storočie|18. storočia]]. Dodnes sa tento termín zachoval v modifikovanej podobe vynechaním začiatočného ''„e“'' (v španielčine ''Gitano'', v angličtine ''Gypsy'' v chorvátčine ''Jedupak'' – Jedupta = Egypťan). Zvláštnosťou je francúzština, kde okrem ''Tsigane'' existuje výraz ''Bohémien'', čo zodpovedá historickému faktu, že Rómovia do [[Francúzsko|Francúzska]] prišli z [[Česko|Čiech]] v prvej polovici 15. storočia. === Znaky rasy === Farba ich vlasov je hnedá, zväčša tmavá. Farbu očí majú zväčša tmavú, najčastejšie hnedú. Výška mužov je 164{{--}}167 cm, ženy sú asi o 12 cm nižšie. Zaujímavé sú ich fyziologické znaky, ktoré potvrdzujú ich indický pôvod. Krvná skupina B, ktorá je u európskeho obyvateľstva vzácna, sa u nich vyskytuje až v 35 %.<ref name="r2">Z minulosti Spiša, ročenka spišského dejepisného spolku v Levoči, XIX. ročník, 2011, zostavil :Ivan Chalupecký, In: Vlastimil Fluss: Úvaha nad rómskou problematikou, str. 183{{--}}198</ref> == Pôvod a migrácia do Európy == [[Súbor:Zigeuner im ottomanischen Gebiet.jpg|náhľad|Rómovia z Osmanskej ríše]] [[Súbor:Gitano (Pyrénées espagnoles).png|náhľad|Róm zo španielskych Pyrenejí]] Indický pôvod Rómov bol objavený až na konci 18. storočia na základe jazykového porovnania medzi rómčinou a indickými jazykmi.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Anna|autor=Jurová|odkaz na autora=|titul=K otázkam pôvodu a pomenovania Rómov|url=http://www.clovekaspolocnost.sk/jquery/pdf.php?gui=VVHRK22X5IJWKZ19QLZDT2EP|vydavateľ=clovekaspolocnost.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-07|miesto=|jazyk=}}</ref> Všeobecne známa je historka o maďarskom študentovi [[Kalvíni|kalvínskej]] teológie Stefanovi Vályim , ktorý sa v [[Leiden]]e stretol s indickými ([[Malabar|malabarskými]]) študentmi. Tí mu svojím výzorom a jazykom pripomínali Rómov z okolia [[Komárno|Komárna]], preto mu napadlo porovnať ich jazyk s rómčinou. Zapísal si od nich tisíc slov aj s ich významom. Veľká väčšina slov sa zhodovala a Rómovia správne určili ich význam. V časopise [[Wiener Anzeigen]] bola o tom publikovaná správa v roku 1763. Ako anekdotu uviedol túto zmienku aj [[Samuel Augustíni|Samuel Augustin]]<ref name=":5">''Cigáni v Uhorsku : o dnešnom stave, zvláštnych mravoch a spôsobe života, ako aj o ostatných vlastnostiach a danostiach Cigánov v Uhorsku.'' Bratislava : Štúdio -dd-, 1995. 203 s. ISBN 80-967263-2-3</ref> no na jej základe usúdil, že Rómovia pochádzajú z juhozápadnej Indie.<ref name=":4" /> Vedecké základy romistiky položili nemeckí indológovia J. CH. Rüdiger a H. M. G. Grellmann, ktorí predpoklad o indickom pôvode rómskeho jazyka, a tým aj samotných Rómov, overili metódou komparatívnej lingvistiky. Neskoršia jazykoveda vo svojom výskume tento pôvod lokalizovala a spresňovala vo viacerých indických spoločenstvách, sledovala migračné prúdy Rómov pri ich postupe na európsky kontinent.<ref name=":4" /> Za najstaršiu písomnú zmienku o Rómoch v Európe sa považuje záznam z roku 1068 v gruzínskom spise ''Život svätého Juraja Athoského'', autorom ktorého je jeho žiak Juraj Hucesmonazoni (Malý) v [[Monastier Iviron|monastieri Iviron]] na svätej hore [[Athos (polostrov)|Athos]] na polostrove [[Chalkidiki]] v Grécku. V rukopise opisuje príhodu na dvore byzantského cisára [[Obdobie úradníckych cisárov (Byzantská ríša)|Konštantína Monomacha]], ktorý si v roku [[1050]] povolal do [[Konštantínopol]]u skupinu "čarodejníkov", aby kúzlami zničili dravé šelmy v jeho poľovných revíroch. Pisateľ ich označil termínom Adsincani.[http://www.kesaj.eu/aktuality/cvicebnica-romske-realie/z-historie-/prva-zmienka/][http://www.kesaj.eu/aktuality/cvicebnica-romske-realie/z-historie-/prva-zmienka/] Na území dnešného [[Grécko|Grécka]] sa zdržiavali početnejšie skupiny ešte v priebehu 13.{{--}}14. storočia – na ostrove [[Kréta]] a v okolí mesta [[Methoné|Modona]] na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéze]]. Od roku [[1386]] až do 18. storočia existoval na ostrove [[Korfu]] "Baronát Cigánov", kde museli miestni Rómovia pravidelne odovzdávať predpísané dávky (peniaze a hydinu) správcovi ostrova.<ref>Mann, A. M., 2001, Rómsky dejepis. Kalligram, [http://kyberia.mizu.sk/Romsky-dejepis.pdf Dostupné online]</ref> O pôvode Rómov vedci a mnohí iní bádatelia vedú dlhoročné spory. Dokonca sa objavil názor, že Rómovia sú [[Židia]] zo Samárie a sú ľuďmi severného Izraelského Kráľovstva. Rómovia sa údajne dostali do Indie len v roku 128 (pred Kristom), a to pomocou bielych Hunov, [[Heftaliti|Heftalitov]], a potom žili v oblasti [[Uttarpradéš]].[http://opovoderomov.webnode.sk/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150518093830/http://opovoderomov.webnode.sk/ |date=2015-05-18 }} V nedávnej minulosti vedci v americkom žurnále Current Biology uverejnili vedeckú štúdiu o tom, že Rómovia, ktorí predstavujú najväčšiu národnostnú menšinu Európy, prišli pred 1500 rokmi zo severozápadnej Indie.[http://www.teraz.sk/magazin/vedci-spresnili-geneticky-povod-a-hist/30933-clanok.html] V slovenskej literatúre sa ustálil názor, že na základe súčasných etnografických, lingvistických a antropometrických poznatkov pochádzajú zo strednej časti Prednej Indie. Preto za vlasť Cigánov, Rómov je potrebné pokladať strednú Indiu. Ich predkovia mali, pravdepodobne, pochádzať zo stredoindických kmeňov – Domov, ktorí žili v nehostinných oblastiach [[Rádžastán]]u a [[Bihár]]u.<ref name="r2" /> Pravlasť Rómov – India sa vyznačovala kastovným spoločenstvom, kde prevládala skôr identita podľa začlenenia do kást, nie identita etnická. Vyššie postavené (v Indii to boli [[Brahman (učenec)|brahmani]], [[kšatrijovia]], [[vajšjovia]]) sa nesmeli stýkať so spoločensky podriadenými a nižšie postavenými kastami. Štvrtú kastu vytvárali v pravlasti Rómov [[šúdrovia]] (nositelia nečistých povolaní). Povinnosťou predkov Rómov (Dómov) v Indii bolo vykonávanie nečistých prác, odpratávať nečistoty, robiť katov, pripravovať drevo na spaľovanie mŕtvych a pod. Z remesiel sa šúdrovia živili iba kováčstvom, slúžili ako pomocníci pri ťažných zvieratách a zabávali bohatých hudbou, spevom, tancom. Identita európskych Rómov sa od ich príchodu na tento kontinent v priebehu desiatich storočí menila, avšak spätosť so znakmi kultúry z ich pravlasti sa objavuje dodnes, aj napriek adaptačným, asimilačným i integračným vplyvom majoritných kultúr z území, ktorými Rómovia prechádzali resp., kde sa trvale usídlili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajcovicova | meno = D. | autor = | odkaz na autora = | titul = Kultúra a sociokultúrne špecifiká Rómov &#x5B;Culture and socio-cultural characteristics of Romany (Gypsy&#x5D; | url = https://www.academia.edu/2159471/Kult%C3%BAra_a_sociokult%C3%BArne_%C5%A1pecifik%C3%A1_R%C3%B3mov_Culture_and_socio-cultural_characteristics_of_Romany_Gypsy_ | vydavateľ = academia.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rómovia putovali do Európy dvomi cestami cez [[Irán]], [[Arménsko]], [[Grécko]] a krajiny terajšej strednej Európy a druhá cesta viedla cez [[Sýria|Sýriu]], [[Egypt]] a severnú Afriku do Španielska a ďalej do Západnej Európy. Dôvod ich odchodu z Indie je neistý (mohlo ísť o hladomor, vojny, prenikajúci islam alebo nízky sociálny status tzv. nedotknuteľných, pôvodne nazývaných varnášrama).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Současná romská komunita v Evropě | url = http://romove.radio.cz/cz/clanek/18884 | vydavateľ = romove.radio.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Weingarten Fastnacht 1910 Zigeuner.jpg|náhľad|Rómovia v roku 1910 v nemeckom Württembergu]] == Subetnické členenie Rómov == [[Súbor:Gitano family 23.jpg|náhľad|Francúzska rómska rodina]] Rómske etnikum žijúce v Európe je veľmi heterogénne. * Najväčšia rôznorodosť rómskych skupín je na [[Balkán]]e. Žijú tu [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimovia]] Xoraxane Roma (Chorachane – Khorane – korán) a kresťania Dasikane Roma (das – kresťan po rómsky) Väčšina z nich hovorí turecky prípadne turecky a rómsky a vyhlasujú sa, prevažne v Bulharsku a východnom Macedónsku, za Turkov. V [[Kosovo|Kosove]] a západnom Macedónsku sa stotožňujú s [[Albánsko|Albáncami]]. Za Albáncov sa považujú aj albánsky hovoriaci Aškali žijúci v krajinách bývalej Juhoslávie. * V [[Rumunsko|Rumunsku]] Vatraši sa hlásia k rumunskej národnosti. V Rumunsku je tiež veľa iných skupín, ktoré sú potomkami tzv. Leyašov. Veľkú komunitu majú Rudári, ale len veľmi málo z nich hovorí po rómsky. V [[Dobrudža|Dobrudži]] sú moslimskí Rómovia. Veľmi veľa Rumungrov je v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]]. * Menej Rómov patrí do skupín, ktoré najčastejšie prichádzali do týchto krajín v čase „veľkej Kalderašskej invázie“ (prebiehala od polovice 19. a prvej polovici 20. storočia). V súčasnosti žijú najmä v Bulharsku a [[Srbsko|Srbsku]]. Tieto komunity sa často spoločne označujú spoločným názvom Kalderaši prípadne Katunári. Rozdeľujú na rôzne podskupiny. [[Súbor:Torero Gitano - Prieto Coussent.jpg|náhľad|Rómsky španielsky toreador]] [[Súbor:Gitanos 1.jpg|náhľad|Španielski Rómovia]] * Rudári žijú po celom balkánskom polostrove. Nazývajú sa tiež Kopaniari, Korytári, Vlaši, Karavlaši.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = D.Šebo | odkaz na autora = | titul = InfoWeby.sk - Referáty a kvalitné informácie všetkého druhu | url = https://www.infoweby.sk/spolocnost/romovia/205-subetnicke-clenenie-europskych-romov | vydavateľ = infoweby.sk | dátum vydania = 2006-06-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Etnicita Rómov na Slovensku === Na Slovensku žije najviac Rumungrov. Sú to Rómovia, ktorí tu žijú najmenej tristo rokov. Aj keď sa toto označovanie pôvodne vzťahovalo na maďarských Rómov (ungrov), rozšírilo sa na všetkých usadlých – slovenských Slovačike Roma a maďarských Ungrike Roma, podľa jazykového prostredia majoritného obyvateľstva. Rómovia, ktorí na naše územie prišli v 19. storočí z rumunského Valašska a až do roku [[1959]] kočovali, sa sami nazývajú Vlachi, Vlachika Roma, čiže olašskí Rómovia. 5{{--}}10% Rómov na Slovensku hovorí olašským dialektom. Kočovní Rómovia sa špecializovali na niektoré profesie, podľa ktorých dostali bližšie označenie – Lovári (priekupníci s koňmi), Kalderaši (kotlári), Ričkari, Ursari (cvičitelia medveďov, medvediari). Jednotlivé príbuzenské skupiny olašských Rómov na južnom Slovensku (napríklad Bougešti) používajú na ďalšie rozlíšenie vlastné pomenovania (Kurkešti, Bogránešti, Mačkešti, Čurešti a iné). Spomedzi nich sú najpočetnejší Lovári, ktorí žijú na [[Gemer]]i a v [[Novohrad]]e a Bougešti v okolí [[Nitra|Nitry]], [[Levice (Slovensko)|Levíc]] a [[Bratislava|Bratislavy]]. Najmenšou skupinou sú zvyšky nemeckých [[Sinti|Sintov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jurová | meno = Anna | autor = | odkaz na autora = | titul = K otázkam pôvodu a pomenovania Rómov | url = http://www.saske.sk/cas/archiv/3-2000/jurova.html | vydavateľ = saske.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161011021548/http://www.saske.sk/cas/archiv/3-2000/jurova.html | dátum archivácie = 2016-10-11 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajcovicova | meno = D. | autor = | odkaz na autora = | titul = Kultúra a sociokultúrne špecifiká Rómov &#x5B;Culture and socio-cultural characteristics of Romany (Gypsy&#x5D; | url = https://www.academia.edu/2159471/Kult%C3%BAra_a_sociokult%C3%BArne_%C5%A1pecifik%C3%A1_R%C3%B3mov_Culture_and_socio-cultural_characteristics_of_Romany_Gypsy | vydavateľ = academia.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Olašskí Rómovia ==== Olašskí Rómovia sa od usadlých Rómov na Slovensku výrazne odlišujú spôsobom života. Udržiavajú si tradičné spôsoby správania a spoločenskej organizácie. Každý jednotlivec sa zaraďuje k príslušnej skupine, ktorá spravidla zahŕňa rodinu a širšie príbuzenstvo. Na čele skupiny stojí muž požívajúci prirodzenú autoritu a jeho rozhodnutia a usmernenia sú viac-menej záväzné. Dodnes sa spory medzi skupinami olašských Rómov riešia pred radou starších – označovanou ako ''kris''. Ženy sa prevažne venujú domácnosti a majú nižšie postavenie ako muži. Olašskí Rómovia v obliekaní naďalej dodržiavajú tradičné normy – ženy, spravidla, nenosia nohavice a minisukne, uprednostňujú účesy z dlhých vlasov a pokiaľ im to ekonomická situácia dovoľuje, nosia výrazné zlaté šperky. U olašských Rómov je rómsky jazyk – resp. príslušný dialekt na prvom mieste pri dorozumievaní vo vnútri komunity. Jazyk majority používajú iba v kontakte s ne-Rómami, hlavne pri ekonomických aktivitách.<ref name="usv-dejiny">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dejiny Rómov | url = https://archiv.vlada.gov.sk/romovia/3632/dejiny-romov.html | vydavateľ = Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === Etnicita Rómov v susedných krajinách === * V [[Česko|Česku]] žijú Rómovia, ktorí sa sem presťahovali zo Slovenska a najmä z jeho východnej časti. [[Súbor:Cigánska osada.jpg|náhľad|Rómska osada niekde na juhu Slovenska na začiatku 20. storočia.]] * V [[Maďarsko|Maďarsku]] žijú v prevažnej väčšine Rumungri. Rozprávajú prevažne po maďarsky. Len malé množstvo rómsky hovoriacich Rumungrov žije vo východnom Maďarsku. Žije tu aj menšie množstvo olašských Rómov. [[Maďarsko]] je tiež domovom komunity Boyaša, ktorá sa zhoduje s Rudármi na [[Balkán]]e. [[Súbor:Cigánska rodina počas Prvej svetovej vojny.jpg|náhľad|Rómska rodina počas Prvej svetovej vojny]] * V [[Poľsko|Poľsku]] žijú bývalí nomádi Polska Roma. Ich komunity zahŕňajú tiež skupiny príbuzné s Xaladitka Roma žijúcimi blízko hraníc s bývalým Sovietskym zväzom a Sasitka Roma, ktoré žijú pozdĺž bývalej pruskej hranice. Bergitka Roma žijú pozdĺž slovensko-poľskej hranice. Po celom území sú roztrúsené skupiny Kalderara a Lovara. V nedávnych rokoch pricestovalo do Poľska veľa Rómov zo Sedmohradska. * V [[Litva|Litve]] a [[Bielorusko|Bielorusku]] žijú Polska Roma a Litovska Roma. * V [[Lotyšsko|Lotyšsku]], Litve a Estónsku žijú Lotfika Roma. Sú rozdelení na Kurzemnyeki, Vidzemnyeki a Laloro (estónski Rómovia). * Servi alebo Servuria sa usadili vo východnej [[Ukrajina|Ukrajine]] a v južnej časti [[Rusko|Ruska]]. Na Ukrajine žije ešte veľa Vlaxuria Roma, ktorí patria do starovalašskej dialektovej skupiny. Kishinyovci, označovaní tiež ako moldavskí Rómovia, žijú na južnej Ukrajine a v južnom Rusku. Servitka Roma a Rumungri, z ktorých niektorí rozprávajú po maďarsky, sú už dlho usadení na Zakarpatskej Ukrajine. Žijú tam tiež Besarabi a Lingurara, ktorí sa nachádzajú aj v Rusku a [[Moldavsko|Moldavsku]]. [[Arménsko|Arménsky]] hovoriacich Bosha a Karachi z [[Azerbajdžan]]u môžeme nájsť predovšetkým vo veľkých mestách. Úplná kategorizácia diferencovaných rómskych skupín je však mimoriadne komplikovaným problémom, ktorý nebol doposiaľ jednoznačne uzavretý.[http://www.infoweby.sk/spolocnost/romovia/205-subetnicke-clenenie-europskych-romov] === Rómsky jazyk === Za dôležitý faktor sa pokladá výskum ich jazyka. Dlhú dobu sa vychádzalo z toho, že rómčina sa vyvinula zo [[sanskrt]]u. Pomocou porovnávacej lingvistiky sa však dospelo k názoru, že jazyk Rómov pochádza z jedného severozápadného dialektu starej [[Hinduizmus|hinduštiny]]. Rómčina je tvorená tromi vrstvami. V prvej sú indické výrazy, v druhej sa objavujú slová prevzaté z jazykov krajín cez ktoré putovali do Európy (podľa týchto slov sa dajú určiť krajiny cez ktoré putovali) a tretiu rovinu tvoria slová prevzaté z jazykov krajín, v ktorých sa natrvalo usadili. Donedávna bola rómčina jazykom uzavretej etnickej skupiny, ale v poslednom období sa jej dostáva veľa pozornosti v medzinárodnom priestore. Rómskemu jazyku venujú vedci na celom svete rozsiahle úvahy, výskumy a vedecké práce. Rómčina má veľmi veľa dialektov.<ref name="r10">Cina, Stanislav: Rómsky jazyk, vydalo Metodicko-pedagogické centrum v Prešove roku 2006</ref> Na základe dialektometrických výskumov a sociologických údajov dospela lingvistická sekcia (Centre de recherches tsiganes) pri Univerzite René Descarta v Paríži (teraz Université de Paris) k nasledujúcemu deleniu Rómov: [[Súbor:Cigánska koliba.jpg|náhľad|Rómska koliba]] Rómčina v pravom zmysle slova, ktorou hovorí väčšina Rómov na celom svete, sa dá rozdeliť do troch základných dialektických skupín: * skupina balkánsko-karpatsko-baltská, * skupina gubertsko-cerharská, ktorou sa hovorí výhradne na Balkáne, * skupina kalderašsko-lovárska, ktorá je zemepisne najrozšírenejšia – od Uralu až po Kaliforniu a Buenos Aires. [[Súbor:Wallenstein 28 June 2009 Zigeunerlager 07.jpg|náhľad|Nemeckí Sintiovia v roku 2009]] Existuje skupina sinto-maňušských dialektov, ktorá sa kedysi oddelila od karpatskej a baltskej podskupiny a obsahuje veľký podiel výpožičiek z germánskych jazykov. Rómovia hovoriaci týmto dialektom sa nachádzajú najmä v Nemecku a Rakúsku. Sú aj lokálne dialekty iných jazykov obsahujúce určitý podiel rómskych slov, hovoria nimi tie skupiny Rómov, ktoré v dôsledku asimilačných snáh stratili svoj vlastný jazyk. Tieto dialekty sú úplne nezrozumiteľné pre ostatné rómske skupiny.<ref>ROSINSKÝ, R. 2006. Čhavale Romale alebo Motivácia rómskych žiakov k učeniu. Nitra: UKF FSV, 2006. ISBN 80-8050-955-7.</ref> Na Slovensku lingvisti ich dialekt rozdeľujú na východoslovenský, stredoslovenský a západoslovenský. Osobitný dialekt predstavuje olašský. Hovorí nim približne 5{{--}}10% Rómov na Slovensku. V slovnej zásobe majú veľa rumunských slov a preto mu neolašskí Rómovia – Rumungri nerozumejú. Nárečia Rómov z juhu Slovenska majú veľa maďarských slov, ktorými Rómovia nahrádzajú moderné pojmy či abstraktné alebo technické výrazy.<ref name="r10" /> == Rómovia v Uhorsku a na Slovensku == {{hlavný článok|Rómovia na Slovensku}} * Do strednej Európy putovali Rómovia po skupinkách a prúdoch z Balkánskeho polostrova v 12. a 13. storočí. Maďarský historik Gustáv Wenzel tvrdí, že prvých Rómov priviedol na územie vtedajšieho [[Uhorsko|Uhorska]] [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondrej II.]] ako otrokov, keď sa v roku [[1219]] vrátil z nevydarenej križiackej výpravy. Existenciu Rómov dokladá aj obdobie vlády [[Ladislav IV. (Uhorsko)|Ladislava IV.]] ([[1272]] – [[1290]]), ale miesto ich pobytu nie je lokalizované.<ref name=":0">Šuvada, M. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava: POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5</ref> * Na Slovensku sa o nich zmieňuje [[Spišská Nová Ves|spišskonovoveský]] richtár Ján Knuch pri opise majerov v roku [[1322]], kde uvádza, že sa potulujú po okolitých lesoch. V rokoch [[1377]] a [[1381]] sa spomínajú aj v [[Zemplínska župa|Zemplínskej župe]], kde pracovali ako pomocní remeselníci, ale mnohí putovali po krajine, žobrali a živili sa krádežami. [[Spiš (región)|Spiš]] bol prvou oblasťou na Slovensku, kde sa natrvalo usadzovali. Najmä pod [[Spišský hrad|Spišským hradom]], kde vykonávali rôzne pomocné práce. Boli známi ako hudobníci v službách šľachty.<ref name="r2" /> * Rómovia kočovali po Európe. Jedna z mnohých skupín prechádzala cez územie vtedajšieho Horného Uhorska (Slovenska). Na jej čele stál rómsky kráľ Sindel a vojvodovia Panuel, Michal a Ondrej. Cisár [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]] im dal odporúčajúci list, ktorým sa mohli preukazovať a ktorý im zaručoval dobré zaobchádzanie. V roku [[1417]] sa táto tristočlenná skupina vydala z [[Budín]]a do [[Košice|Košíc]], potom cez [[Levice (Slovensko)|Levice]] južným Slovensko do Bratislavy, kde sa rozdelila na niekoľko častí. Cisár Žigmund Luxemburský počas pobytu v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], na žiadosť vajdu Ladislava, vydal 17. apríla [[1423]] ochrannú listinu, ktorá členom tejto skupiny dávala právo usadiť sa v ktorejkoľvek obci na Spiši. Neskôr aj panovník [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav II. Jagelovský]] vydal v rokoch [[1492]] a [[1496]] listiny pre skupinu Rómov Tomáša Polgára, na základe ktorých mohlo 25 rómskych kováčov vykonávať svoje remeslo, kde chceli. Táto skupina vyrábala náboje do [[Mušketa|muškiet]], delové gule a inú výzbroj. Rómovia mali veľmi vlažný postoj ku kresťanstvu, preto európske obyvateľstvo radikálne zmenilo k nim dovtedy zhovievavý postoj. Stalo sa to potom, ako ich po roku [[1427]] parížsky arcibiskup exkomunikoval z cirkvi.<ref name=":0" /> (V roku 1476 vydal podobnú listinu aj [[Matej I.|Matej Korvín]].<ref name=":1" />) * Z konca 15. storočia sa zachovali správy o Rómoch, ktorí sa živili lúpežami v okolí [[Bardejov]]a. [[Zemepán]]i ich využívali na bojové úlohy. Napríklad v roku [[1557]] sa asi 1000 Rómov zúčastnilo na obrane hradu [[Veľká Ida]] pri Košiciach. To svedčí o veľkej skupine Rómov, ktorí žili v okolí Košíc.<ref>Kandráčová, V.: Rómske osídlenie Slovenska. In: Geographia Cassoviensis, vol. 1, 2007, no. 1, pp. 67{{--}}73.</ref> V roku [[1563]] dostali Rómovia usadení v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]] povolenie kovať pre gazdov náradie, ako klince, motyky, sekery, vidly a halapartne. Podľa súpisu Rómov v [[Liptov]]e je známe, že v roku [[1561]] v tomto regióne žilo usadlým spôsobom života 96 rómskych rodín.<ref name=":0" /> [[Súbor:Gabor ciganyok..jpg|náhľad|Maďarskí Rómovia]] * Rómovia mali v strednej a západnej Európe zlú povesť. V roku [[1538]] sa moravské stavy uzniesli, aby do dvoch týždňov všetci Cigáni opustili krajinu, a to sa opakovalo v rokoch [[1539]], [[1549]], [[1550]], [[1575]], [[1579]] a [[1580]]. [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] 21. apríla [[1688]] nariadil vyhnať Cigánov zo zeme a ediktom z roku [[1697]] ich postavil mimo zákon. [[Karol VI. Habsburský|Karol VI.]] (otec Márie Terézie) zákonom z 20. júna [[1721]] prikázal zabíjať aj ich ženy, cigánske deti mali byť vychovávané v špitáloch.<ref name="r2" /> * Prenasledovanie Rómov v západnej Európe a tvrdá protirómska legislatíva spôsobili, že v priebehu 16. a 17. storočia prichádzali na územie Uhorska veľké skupiny Rómov. Mestá sa tomu bránili a vydávali rôzne nariadenia, ktorými chceli zabrániť kočovníkom bývať pri mestách. Napríklad banské mestá zaviedli špeciálne zákazy, ktoré sa týkali cudzích prišelcov. Domácim rómskym vajdom a ich skupinám za rôzne odmeny vydávali zemepáni ochranné listiny, ktoré im umožňovali pohybovať sa v rámci panstva a povoľovali vykonávať rôzne remeselnícke práce. Takéto listiny mali Rómovia v okolí zvolenského, trenčianskeho a trebišovského panstva.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Horváthová | meno = Emília | odkaz na autora = | titul = Cigáni na Slovensku : historicko-etnografický náčrt | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1964 | edícia = Práce Národopisného ústavu Slovenskej akadémie vied | zväzok edície = 14 | počet strán = 396 | strany = 111-112 }}</ref> Skupiny rómskych kováčov, hudobníkov a iných remeselníkov sa ku koncu 17. storočia vyskytovali aj na iných panstvách a pri takmer všetkých našich mestách a mestečkách, lebo ich služby boli žiadané.<ref>Cangár ,J a kol.: Ľudia z rodiny Rómov – Maniša andar e familia Roma. Doplnková učebnica o dejinách a živote Rómov pre základné a stredné školy. Nové Zámky: Crocus, 2002, 94 s. ISBN 80-88992-42-7.</ref> * O zakladaní rómskych osád na našom území v 18. storočí i skôr svedčí nepublikovaný prieskum [[Ústav etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied|Národopisného ústavu SAV]] zo začiatku 50. rokov 20 storočia. Okrem iných otázok zisťoval aj obdobie vzniku rómskej osady v obci. Z prieskumu vyplynulo, že na základe dochovaných listín možno dokumentovať, že Rómovia sa natrvalo usadili v roku [[1700]] v [[Šurany|Šuranoch]], [[Veľké Kapušany|Veľkých Kapušanoch]], [[1719]] v [[Gelnica|Gelnici]], [[1750]] v [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovni]], [[1754]] v [[Šaľa|Šali]], [[1770]] v [[Rožňava|Rožňave]], [[1782]] v [[Komárno|Komárne]]. V okrese [[Kežmarok (okres)|Kežmarok]] žili Rómovia vtedy v 17 obciach a usadzovali sa v nich v rokoch [[1650]] až [[1880]], v osadách okresu Stará Ľubovňa sa usadili v rokoch 1750{{--}}1800, v okrese [[Gelnica (okres)|Gelnica]] v obci [[Žakarovce]] od roku [[1757]], [[Švedlár]] od [[1719]], [[Mníšek nad Hnilcom]] od [[1780]], v ostatných obciach od 19. storočia. V okrese [[Veľké Kapušany]] sa usadzovali Rómovia od roku [[1700]], v obciach [[Pavlovce nad Uhom]], [[Veľké Slemence]]. Okres [[Svidník (okres)|Svidník]] uviedol, že „Rómovia žijú od nepamäti“ v obciach [[Miroľa]], [[Krajná Poľana]], [[Nižný Komárnik]], [[Krajná Bystrá]], [[Ladomirová]], [[Hunkovce]], [[Šemetkovce]]. Naopak, najpresnejšie informácie o vzniku rómskych osád poskytol okres Rožňava, kde v obciach vtedajšej Gemerskej stolice sa Rómovia usadzovali nasledovne: obec [[Gočovo]] od roku 1731, [[Kunova Teplica|Kunová Teplica]] 1731, [[Kobeliarovo]] 1731, [[Betliar (obec)|Betliar]], [[Čučma]], [[Čierna Lehota (okres Rožňava)|Čierna Lehota]], [[Dobšiná]], [[Hanková]], [[Jovice]], [[Kružná]], [[Krásnohorská Dlhá Lúka]], [[Krásnohorské Podhradie]], [[Koceľovce]], [[Lipovník (okres Rožňava)|Lipovník]], [[Pašková (okres Rožňava)|Pašková]], [[Plešivec]] a [[Rožňava]] všetky uviedli od roku 1770, [[Silica (okres Rožňava)|Silica]] 1775, [[Slanec (okres Košice-okolie)|Slanec]] 1820, [[Honce]] 1830 atď.<ref name="jurova-2002" /> [[Súbor:Romnichal Wagon 2.jpg|náhľad|Rómsky kočovný voz]] * [[Osvietenstvo]] bolo k Rómom vľúdnejšie. V roku [[1723]] bola v Bratislave založená uhorská Kráľovská miestodržiteľská rada (KMR), ktorej cieľom bolo, okrem iného, natrvalo usadiť Rómov a zapojiť ich do hospodárskeho života. Mali zanechať kočovný život, mali zakázané chovať kone a obchodovať s nimi, museli sa odevom prispôsobiť k ostatnému obyvateľstvu, pracovať na pôde, prijať kresťanské mená, deti im mali byť odoberané a dávané na výchovu a do služby k sedliakom. Cisárovná [[Mária Terézia]] sa pokúsila o asimiláciu Rómov. V roku [[1761]] vydala príkazy na rýchlejšiu asimiláciu s poddanými. Mala zaniknúť funkcia vajdu, Rómovia mali podliehať miestnym richtárom a nesmeli sa nazývať Cigánmi ale "Novosedliakmi" (Neubauer) a "Novomaďarmi“ (Uj – Magyar), zakazovalo sa používanie ich vlastného jazyka, uzatváranie vzájomných manželstiev, mali stavať svoje obydlia medzi ostatnými poddanými, mali byť prinútení k roľníctvu.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Mária Terézia sa ako prvá podujala asimilovať Rómov {{!}} Konzervatívny denník|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://www.postoj.sk/23728/maria-terezia-sa-ako-prva-podujala-asimilovat-romov|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2020-09-07}}</ref> <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Mária Terézia prikázala Rómom sedliačiť|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://cms.pravda.sk/index.php?id=1351&no_cache=1&preview=1&ux_tx_ttnews%5Btt_news%5D=459160|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-02-20|dátum prístupu=2020-09-07}}</ref> V zostrenej forme ich zopakovala v roku 1773, teda rok po dokončení [[Tereziánsky urbár|Tereziánskeho urbára]]. Vtedy bola stanovená podmienka, podľa ktorej rómske ženy museli preukázať, že dokážu viesť domácnosť a rómski muži dokážu uživiť rodinu. Rómske deti sa odoberali nehodným rodičom a posielali na prevýchovu do rodín pestúnov, ktorí dostávali finančnú protihodnotu za katolícku výchovu smerujúcu k získaniu praktických zručností.<ref name=":3" /> Napriek neustálemu tlaku na pripútanie Rómov k pôde a roľníckej práci, vytvorili Rómovia v celom Uhorsku do roku [[1782]] spolu iba 77 a pol sedliackych usadlostí.<ref name="jurova-2002" /> Rómovia žili v 18. storočí v rámci rakúsko-uhorskej monarchie hlavne v Uhorsku. Podľa odhadov ich bolo okolo 70-tisíc, časť z nich usadená.<ref name=":3" /> Významným spôsobom k reformám prispel [[Samuel Augustíni|Samuel Augustiny ab Hortis]]. Tento Nemec, ktorý sa narodil vo [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnici]] a pôsobil ako evanjelický pastor na Spiši. V roku 1775 začal vo viedenských novinách [[Wiener Anzeigen]] anonymne vydávať články o Rómoch. V priebehu rokov bolo článkov okolo štyridsať <!-- 39? v jeho hesle -->a poskytli prvý ucelený pohľad na Rómov.<ref name=":3" /> Ako kniha s názvom ''Zigeuner in Ungarn'' vyšli v roku 1775 a do slovenčiny bola preložená v roku 1995.<ref name=":5" /> * V snahách Márie Terézie pokračoval [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]], ktorý sa usiloval z kočovných Cigánov urobiť roľníkov. Výsledky nesplnili očakávania. Snahy o reguláciu Rómov v Uhorsku skončili v podstate smrťou Jozefa II. Na začiatku 19. storočia sa len sporadicky objavovali nariadenia o usadzovaní sa Rómov. Počet Rómov v Uhorsku ďalej rástol a úrady sa snažili o obmedzovanie ich voľného pohybu. Preto sa objavovali návrhy na zákaz ich obchodovania s koňmi, na preverovanie domovskej príslušnosti a usadenia na stálom mieste, na zaškoľovanie rómskych detí (pričom sa vyskytli ojedinelé a krátkodobé prípady existencie rómskych škôl), na umožnenie získania a vykonávania živnosti a pod. * V roku [[1854]] bolo vydané nariadenie č. 357 o predložení znaleckej správy so všetkými štatistickými údajmi o situácii Rómov v krajine, ale jeho realizácia nebola veľmi úspešná. V polovici 19. storočia vo [[Valašsko|Valašsku]] a [[Moldavsko|Moldavsku]] (v rokoch [[1855]]{{--}}[[1856]]) bolo zrušené otroctvo a oslobodení Rómovia húfne putovali na naše územie. Po čase, vidiac, že ani tu nemôžu slobodne podľa svojich predstáv žiť, sa vracali späť na Balkán. Videli, že na Slovensku bolo dosť domácich spracovateľov kovov. Časť rumunských korytárov pravdepodobne cez [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]] prišla na východné Slovensko a tu sa „usadila“ vo viacerých obciach. Predovšetkým potulní Rómovia pútali pozornosť v súvislosti so zákonmi o postrku (zák.č. 88/1871 a zák. č. 9389/1885) a nadobúdaní domovskej príslušnosti. V súvislosti s obávaným i „reálnym“ prílivom balkánskych Rómov na naše územie sa spresňovali a upravovali zákony o štátnom občianstve a domovskom práve. Išlo o uhorské zákony z rokov [[1876]], [[1879]], [[1886]]. [[Súbor:Une famille de bohémiens - Fonds Trutat - MHNT.PHa.138.B65.135.jpg|náhľad|Rómska rodina z konca 19. storočia v Čechách]] * Po vydaní protirómskeho výnosu v Rakúsku z roku [[1888]], ktorého zmyslom bolo zbaviť sa všetkých kočovných Rómov už na hraniciach „znepríjemňovaním ich života, aby sami odišli“, bol prijatý aj zákon č. 222/1896, ktorý stanovil podmienky, za ktorých mohol byť Róm explicitne prijatý do zväzku niektorej obce a nadobudnúť tak domovskú príslušnosť. Na rozdiel od Uhorska sa domovská príslušnosť v rakúskej časti monarchie evidovala, a to prinieslo obrovské problémy po vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|Prvej ČSR]] na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi súvisiace s tým či si Rómovia môžu nárokovať štátne občianstvo. [[Súbor:Happily married.jpg|náhľad|Rómski muzikanti]] * Ako výsledok i dovŕšenie regulačných snáh osvietenských panovníkov a nasledujúceho vývoja v 19. storočí a postupného ďalšieho usadzovania sa Rómov, možno chápať vykonanie celouhorského súpisu Rómov z roku [[1893]], ktorý bol definitívne spracovaný a publikovaný v roku [[1895]]. Podľa uvedeného súpisu žili Rómovia usadene v 7 220 obciach Uhorska (zo všetkých 12 693 obcí). V 52 percentách žili usadení Rómovia mimo obce, v 40 percentách obcí žili rozptýlení v obci a v 8 percentách obcí žili aj mimo obcí aj v rámci nich. Integrovať sa do majoritnej spoločnosti sa im nepodarilo. Ešte na konci 19. storočia sa na Slovensku vyše 4500 Rómov živilo kováčstvom a inými prácami spätými s opracovaním kovov, vyše 4000 Rómov sa živilo hudobníctvom (mnohí aj popri kováčskom remesle) a v nížinných oblastiach pribúdali tzv. „blatoví“ robotníci, cigánski vaľkári, čiže výrobcovia nepálených tehál, poľnohospodárski robotníci a nádenníci.<ref name="jurova-2002" /> * K poslednému pokusu zmeniť ich kočovný život v Uhorsku došlo v čase [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]] 17. mája a 28. júna [[1916]], ale pre vojnu táto právna úprava sa nerealizovala.<ref name="jurova-2002" /> [[Súbor:Kočovnícky list.jpg|náhľad|Kočovnícky list pre Rómov, ktorí kočovali na území Prvej Československej republiky.]] * Po vzniku Československej republiky sa spojili oblasti rozdielnej hospodárskej úrovne. Slovensko a Podkarpatská Rus s nerozvinutým priemyslom a zaostalým poľnohospodárstvom a na druhej strane české krajiny ([[Čechy]], [[Morava]] a [[Sliezsko]]) s rozvinutým priemyslom aj vyspelým poľnohospodárstvom. V mestách a ich okolí sa zvýšila koncentrácia kočujúcich Rómov, ktorí tu hľadali obživu. Zvýšila sa kriminalita. Po [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] vydal okamžite Krajinský úrad výnos, v intenciách ktorého mali byť „potulní“ Rómovia vytlačení na územia, ktoré sa odstupujú Maďarsku.<ref name="jurova-2002" /> V období po prvej svetovej vojne začal lacný priemyselný tovar, dovážaný najmä z Česka, vytláčať z trhu výrobky rómskych remeselníkov. Rómom boli ponúkané námezdné práce. Zanikali tradičné spôsoby obživy. Rómovia začali vo väčších mestách žobrať a živiť sa drobnými krádežami. Dobové súpisy dokumentujú, že v tom čase žili v 1 079 mestách a obciach Slovenska. <ref>Nečas, c.: Matriál o Rómech na slovensku z roku 1924. In: Historická demografie. Vol. 22, 1998, No.3 s. 169{{--}}199.</ref> [[Súbor:Cigánsky evidenčný list.jpg|náhľad|Rómovia v Prvej Československej republike museli mať evidenčný list]] * Parlament Československej republiky 14. júla [[1927]] prijal Zákon o potulných cigánoch a podobných tulákoch. Predkladatelia zákona v ňom nedefinovali kto je „cigán“ ale poliehali sa na to, že zodpovedné úrady a úradníci budú už vedieť, na koho sa zákon vzťahuje.<ref name=":2">M Fafejta · 2007 · Citované 6-krát — „Cikáni“ – rasa, nebo způsob života? Sociální studia. Fakulta sociálních studií Masarykovy univerzity, 4/2007. S. 93–111, str. 97. ISSN 1214-813X. [https://journals.muni.cz/socialni_studia/article/download/5578/4674 Dostupné online]</ref> Senátor [[Josef Lukeš]] v dôvodovej správe píše: „Pripravovaný zákon má mieriť iba proti cigánom potulným, ako elementu verejnej bezpečnosti zvlášť nebezpečnému, v žiadnom prípade teda nie proti cigánom usadlým, má však ďalej mieriť aj proti iným tulákom po cigánsky žijúcim, ktorí sú často ešte nebezpečnejší než cigáni rodom.“<ref name=":2" /> Zákon mal teda zakročiť proti ľuďom, žijúcim ''cigánskym spôsobom života''. Okrem iného určoval, že každý potulný Cigán starší ako 14 rokov musel mať cigánsku legitimáciu, kočovať a táboriť smela spolu len jedna rodina. * V noci z [[1. október|1.]] na [[2. október|2. októbra]] [[1928]] sa v rómskej osade v blízkosti západoslovenskej obce [[Pobedim]] odohral [[pogrom v Pobedime|pobedimský pogrom]]. Útok niekoľkých desiatok útočníkov, etnických Slovákov, si vyžiadal životy šiestich obyvateľov rómskej osady, vrátane šesťročného dieťaťa, a niekoľko desiatok zranených. V následnom súdnom procese bolo odsúdených niekoľko osôb s trestami v rozmedzí troch mesiacov až 2 rokov väzenia. Jednalo sa tak o najhorší protirómsky pogrom, respektíve incident národnostnej neznášanlivosti, ktorý sa v [[Prvá česko-slovenská republika|medzivojnovom Československu]] udial.<ref name="holokaust">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pogromy proti Romům v meziválečném Československu | url = https://www.holocaust.cz/dejiny/pronasledovani-a-genocida-romu/pronasledovani-a-genocida-romu-v-ceskych-zemich/romove-v-ceskoslovensku-pred-nemeckou-okupaci/pogrom-v-pobedimi/ | dátum prístupu = 2026-01-15 | priezvisko = Lhotka | meno = Petr | dátum vydania = 2017-07-20 | vydavateľ = holokaust.cz}}</ref> * V roku [[1930]] v Košiciach bola založená Liga pre kultúrne povznesenie Cigánov, ktorá bola neskôr premenovaná na Spoločnosť pre štúdium a riešenie cigánskej otázky.<ref name=":0" /> [[Súbor:Cigán zo Slovenska.jpg|náhľad|Róm s palivovým drevom. Pravdepodobne fotografia je zo Slovenska z rokov po Prvej svetovej vojne.]] * V rómskej komunite vznikali diferenciačné procesy a tie spôsobili, že pomaly začala vznikať skupina bohatších Rómov - obchodníkov, hudobníkov, ktorí sa ľahšie integrovali do mestskej spoločnosti. Mnohí sa zapájali do vtedajšej mestskej spoločnosti, a aj s ich prispením sa podarilo otvoriť rómske školy alebo triedy v Košiciach, Giraltovciach, Dobšinej, Medzilaborciach, Levoči, Košiciach, Smižanoch a na Podskalke v Humennom. Rómski hudobníci v Košiciach sa pokúsili založiť Kultúrny spolok Cigánov na Slovensku, ktorý rozvíjal svoju činnosť v rokoch [[1936]]{{--}}[[1939]]. Ku koncu tridsiatych rokov minulého storočia emigrovala na Slovensko časť Rómov, ktorá utekala z Nemecka, Rakúska a po vzniku [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] utiekla na Slovensko aj z tohto územia. <ref name=":0" /> [[Súbor:Cigáni pri Veľkej Lomnici.jpg|náhľad|Rómovia z Veľkej Lomnice pod Vysokými Tatrami okolo roku 1925. Aj dnes je na tom mieste rómska osada.]] * V roku [[1939]] sa Československá republika rozdelila a život Rómov sa uberal rozdielne. V roku [[1940]] bol v [[Protektorát Čechy a Morava|Protektoráte Čechy a Morava]] vykonaný súpis Rómov. V protektoráte žilo okolo 6 500 Rómov. V júli [[1942]] ich sústredili do [[Hodonín (okres Blansko)|Hodonína]] u Blanska a transportovali do koncentračných táborov, kde ich zahynulo takmer 6 000. Na Slovensku nebol urobený súpis. Podľa nariadenia "O dočasnej úprave pracovnej povinnosti" z 29. mája [[1940]] boli "Židia a Cigáni povinní namiesto brannej výchovy vykonávať práce v prospech obrany štátu..." Boli umiestňovaní do pracovných táborov. Na území Slovenska ich bolo jedenásť. Boli umiestňovaní aj v mestách [[Revúca (mesto)|Revúca]], [[Ilava]], [[Kremnica]], [[Hanušovce nad Topľou]] a [[Dubnica nad Váhom]]. Do pracovných táborov bolo zaradených približne 3 000 Rómov. Rómski muži pracovali na trati [[Prešov]] – [[Hanušovce nad Topľou|Hanušovce]] – [[Vranov|Vranov nad Topľou]] v [[Čemerné|Čemernom]], [[Bystré (okres Vranov nad Topľou)|Bystrom]], [[Liptovský Peter|Liptovskom Petri]] a inde. Horšia situácia bola na južnom a juhovýchodnom Slovensku, lebo toto územie sa po [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] ocitlo v maďarských rukách. Maďarské úrady s Rómami zaobchádzali ako s nežiaducimi osobami, a potom ako prišli k moci stúpenci radikálnej strany [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|Šípové kríže]] z Maďarska, sa začali deportácie Rómov do sústreďovacích táborov, a potom do koncentračného tábora [[Dachau]]. Maďarsko vyviezlo do Dachau 31 000 maďarských Rómov a medzi nimi bola aj časť Rómov z okupovaných území juhu Slovenska. [[Súbor:Persecution of Gypsies in occupied Yugoslavia.jpg|náhľad|Perzekúcia Rómov v okupovanej Juhoslávii počas prvej svetovej vojny]] * Postihy Rómov na Slovensku neboli také kruté ako postihy Židov. Bolo to preto, lebo boli nemajetní. Ale aj napriek tomu sa uvažovalo o umiestnení Rómov v koncentračných táboroch. V lete [[1943]] jednotlivé okresy predkladali návrhy a zoznamy Rómov, ktorí mali byť dodaní do koncentračných táborov a informovali o tom, ako realizovali vyhlášku č. 163 z 20. apríla [[1941]], zopakovanú v roku [[1943]] v prísnejšej verzii, najmä jej časti o odstraňovaní rómskych obydlí. Stalo sa tak v okresoch [[Bardejov]], [[Humenné]], [[Medzilaborce]], [[Giraltovce]], [[Michalovce]]. Napríklad okres [[Sabinov (okres)|Sabinov]] navrhoval do koncentračného tábora 378 osôb, išlo o kočovných Rómov z obce [[Rožkovany]]. Z okresu [[Trebišov (okres)|Trebišov]] navrhli za trestné činy do koncentračných táborov 49 osôb. Diskriminácia Cigánov sa zostrila v roku 1944, kedy vypuklo [[Slovenské národné povstanie]]. Vraždeniu neunikli ani Cigáni v Ilji pri [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], v [[Žiar nad Hronom|Žiari nad Hronom]], [[Kremnička|Kremničke]], [[Podlavice|Podlaviciach]], [[Skubín]]e – okrajovej časti Banskej Bystrice, [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]], [[Ľubietová|Ľubietovej]], [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovci]]. V [[Slatina (okres Levice)|Slatine]] a v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] boli upálení v kolibách a v [[Krupina|Krupine]] ich gardisti zmasakrovali. Pravdepodobne prvým miestom, kde boli zavraždení Rómovia, bola [[Kvetnica (Poprad)|Kvetnica]] v okrese Poprad. 15. septembra [[1944]] tu bolo zavraždených sedem osôb. <ref name="r2" /><ref name=":0" /><ref>Davidivá E.: Bez kolíb a šiatrov, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1965.</ref><ref name="jurova-2002">{{Citácia periodika | priezvisko = Jurová | meno = Anna | autor = | odkaz na autora = | titul = Historický vývoj rómskych osád na Slovensku a problematika vlastníckych vzťahov k pôde („nelegálne osady“) | periodikum = Človek a spoločnosť | odkaz na periodikum = | url = http://www.saske.sk/cas/archiv/4-2002/jurova-st.html | issn = | vydavateľ = Centrum spoločenských a psychologických vied SAV | miesto = Bratislava | dátum = | rok = 2002 | mesiac = | deň = | ročník = | typ ročníka = | číslo = 4 | typ čísla = č. | strany = | dátum prístupu = 2021-02-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210518014729/http://www.saske.sk/cas/archiv/4-2002/jurova-st.html | dátum archivácie = 2021-05-18 }}</ref><ref name="usv-dejiny" /> [[Súbor:Cigáni z Matiašoviec.jpg|náhľad|Rómovia zo zamagurských Matiašoviec.]] * Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] došlo k formálnemu zrovnoprávneniu Rómov, ktoré garantoval [[Košický vládny program]]. Mnohé protirómske opatrenia boli zrušené, ale aj napriek tomu niektoré obce presunuli rómske osady dva kilometre od ciest. Napríklad v [[Medzev]]e, [[Moldava nad Bodvou|Moldave nad Bodvou]] a v [[Trebišov]]e. Pravdepodobne na základe vyhlášky "O zaraďovaní Rómov do všetkých užitočných prác" a dekrétu prezidenta republiky číslo 88/1945 Z.z., "O všeobecnej pracovnej povinnosti", ktorý umožňoval presun pracovných síl, odišlo do českých krajín veľké množstvo Rómov. Bola to prvá vlna sťahovania sa Rómov zo Slovenska do Česka. Sťahovali sa najmä do pohraničia, ktoré bolo po odsune pôvodného nemeckého obyvateľstva vyľudnené. V Česku veľmi rýchlo, po negatívnych skúsenostiach, narástli protirómske nálady domáceho obyvateľstva a často sa stávalo, že mnohé rómske rodiny boli vlakmi prevážané späť na Slovensko.<ref name=":0" /> * Po roku [[1945]] boli Rómovia sťahovaní do uvoľnených domov po [[Karpatskí Nemci|Karpatských Nemcoch]], ktorí boli odsunutí z nášho územia. Stalo sa tak v meste [[Levoča]], [[Kežmarok]], [[Spišské Podhradie]], [[Podolínec|Malá Lomnička]], v [[Medzev]]e a v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], kde zabrali domy, ktoré pred vojnou patrili Židom. Domy, do ktorých sa sťahovali, mali často historickú hodnotu. Nepripravení na nový život v novom prostredí sa nevedeli dobre aklimatizovať a väčšinu stavieb zdevastovali. Dňa 27. septembra [[1946]] bol predložený Ministerstvu vnútra v Prahe "Návrh opatrení Povereníctva vnútra proti potulným Cigánom", ktorý obsahoval povinnosť pravidelne ohlasovať dáta a vykonávať evidenciu Cigánov.<ref name=":0" /> [[Súbor:Výkaz cigánskych kočovníkov.jpg|náhľad|Výkaz pre potulných Rómov]] * V 50. rokoch 20. storočia prijali štátne orgány na Slovensku opatrenia zamedzujúce kočovníckemu spôsobu života, čo sa dotklo asi 28 tis. osôb.<ref name="r3">Matlovičová, K., Matlovič, R., Mušinka, A., Židová, A. (2012): The Roma population in Slovakia. Basic characteristics of the Roma population with emphasis on the spatial aspects of its differentiation, in Penczes, J., Radics, Z. (Eds.): Roma popuation on the peripheries of the Visegrad countries. Spatial trends and social challenges. Debrecen 2012, ISBN 978-615-5212-07-9, pp. 77-104</ref> Začala sa druhá vlna migrácie Rómov zo Slovenska do Česka, najmä do priemyselných centier severozápadných Čiech ako [[Teplice]], [[Most]], [[Sokolov]], [[Ústí nad Labem]], [[Chomutov]], [[Cheb]], [[Děčín]], ale aj do [[Kladno|Kladna]], [[Český Krumlov|Českého Krumlova]], [[Tachov]] a na [[Ostravsko]]. Vláda 24. marca [[1952]] vydala smernicu "O úprave pomerov cigánskeho pôvodu", na základe ktorej sa začalo s prvými prieskumami v rómskych osadách.<ref name=":0" /> [[Súbor:Malí cigánski muzikanti.jpg|náhľad|Malí rómski muzikanti]] * V Prahe v roku [[1952]] bola celoštátna porada pracovníkov, ktorí pracovali s Rómami a v roku [[1954]] na prvej celoštátnej konferencii sa jej účastníci pokúsili vytýčiť nové smery práce s rómskym obyvateľstvom. Vzdelávaním rómskych detí sa zaoberala prvá celoslovenská konferencia učiteľov vyučujúcich zanedbané rómske deti v roku [[1954]]. Uskutočnili sa mnohé školenia vybraných rómskych občanov.<ref name="r4">Davidová E.: Bez kolíb a šiatrov, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1965.</ref> V roku 1956 bol vypracovaný ambiciózny plán likvidácie 1 305 rómskych osád. '''Počet rómskych osád v roku 1955'''<ref>Jurová, A.: Rómska problematika 1945{{--}}1967 Dokumenty I.{{--}}IV. časť, Praha: Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 1996, 1034 s. </ref> {| class="wikitable sortable" |- ! Kraj !! data-sort-type="number" | Počet osád !! data-sort-type="number" | Počet obyvateľov !! data-sort-type="number" | Počet domov |- align="right" | align="left" | Bratislava || 167 || 11 472 || 1 953 |- align="right" | align="left" | Nitra || 125 || 8 762 || 1 100 |- align="right" | align="left" | B. Bystrica || 327 || 19 983 || 3 468 |- align="right" | align="left" | Žilina || 93 || 2 617 || 488 |- align="right" | align="left" | Košice || 275 || 29 264 || 4 464 |- align="right" | align="left" | Prešov || 317 || 22 937 || 3 473 |- align="right" | align="left" | Vysoké Tatry || 1 || 57 || 9 |- align="right" class="sortbottom" | align="left" | ''Spolu'' || ''1 305'' || ''95 092'' || ''14 935'' |} * Uvažovalo sa o výstavbe rodinných domov pre Rómov. Bolo však rozhodnuté, že bytová otázka má byť vyriešená prideľovaním podnikových bytov, osídľovaním českého pohraničia, náborom do baní a štátnym príspevkom na bývanie. To však znamenalo hromadné sťahovanie Rómov z vidieka do sídlisk v mestách. Celý návrh mal byť realizovaný do roku [[1978]], ale nestalo sa tak.<ref name="r5">Jurová, A.: Riešenie rómskej problematiky na Slovensku po druhej svetovej vojne, In: Mann, A.B. (ed) Neznámi Rómovia. Bratislava: Ister Science Press, s. 91{{--}}102. ISBN 80-900486-2-3.</ref> * Dňa 17. októbra [[1958]] schválilo [[Národné zhromaždenie Československej republiky]] zákon č. 74/1958 Zb. "O trvalom usídlení kočujúcich osôb" namierený proti kočujúcim Rómom, ktorých mal prinútiť usadiť sa. Išlo takmer výhradne o olašských Rómov. Aby sa mohol realizovať tento zákon v roku [[1959]] bol urobený súpis kočujúcich osôb v ČSR. Do súpisu bolo zahrnutých 46 500 osôb, z toho na Slovensku 27 933. Miestom usadenia kočujúcich mala byť obec, v ktorej ich zapísali do zoznamu, čo miestne orgány v Česku využili a poslali ich zapísať sa na Slovensko, aby sa ich zbavili. Na základe toho sa mnohí Rómovia museli vrátiť z Česka na Slovensko a najmä do jeho severovýchodnej časti, odkiaľ pôvodne odišli. Tu však pre nich nemali ubytovanie ani prácu, lebo regióny boli chudobné.<ref>Jurová, A.: Vývoj postavenia Rómov a otázky ich "integrácie" do spoločnosti. In: Zborník referátov – Integrácia Rómov na Slovensku, Trnava, 2000, s. 9 -29.</ref> [[Súbor:Cigáni na Slovensku.jpg|náhľad|Rómska osada]] * Po XI. zjazde [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]] (1949), bolo vydané uznesenie ÚV KSČ "O práci medzi cigánskym obyvateľstvom", ktoré znamenalo začiatok otvorenej [[Asimilácia|asimilácie]] Rómov v ČSR. Veľmi aktívne sa začala riešiť zamestnanosť Rómov. Direktívne opatrenia prispeli k tomu, že za dva roky bolo zamestnaných 11 000 Rómov. Tisíce Rómov dostali prácu najmä v mestách vo veľkých fabrikách. Asimilácia sa mala uskutočniť aj odstránením nedostatkov v zdravotnej výchove, zabezpečením vhodného bývania, prevýchovou a zmenou ich tradičného spôsobu života. To však národné výbory neboli schopné zabezpečiť. Výsledky v roku [[1965]] boli neuspokojivé. Vláda sa rozhodla použiť násilnejšie formy asimilácie. Vytvorila koncepciu rozptylu a odsunu Rómov z miest ich vysokej koncentrácie. Tá však nebola úspešná, a preto vláda rozhodla o novej "Koncepcii všestrannej spoločenskej a kultúrnej integrácie Rómov", ktorá sa začala uskutočňovať na základe uznesenia vlády ČSSR č. 231/1972 a uznesenia vlády SSR č. 94/1972. Rómsky problém bol sformulovaný ako viacgeneračný. Základom tejto koncepcie bolo zaraďovanie všetkých práceschopných Rómov do pracovného procesu, výchova rómskej mládeže, prevýchova dospelých, riešenie bývania a eliminácia kriminality. Bola to nová politika veľkorysého poskytovania sociálnych výhod rómskemu obyvateľstvu. V roku [[1973]] vláda a ÚV KSČ konštatovali, že v pracovnom pomere bolo až 91,9 % rómskych mužov a do konca roku 1973 až 73,1 % rómskych rodín malo vyriešenú bytovú otázku, a to z počtu 179 000 Rómov na Slovensku. Zlepšilo sa zdravie, znížila sa detská úmrtnosť, ktorá bola až 50 %, stúpla pôrodnosť, predĺžil sa priemerný vek, poklesli epidemické nákazy a choroby. Mierne poklesli kriminálne činy. Ale nie všetko bolo v intenciách, ktoré boli vytýčené. Za vysokou zamestnanosťou sa skrývala veľká neospravedlniteľná absencia a fluktuácia, zlá pracovná morálka. Ženy väčšinou nikde neboli zamestnané a ostávali doma. Deti, na ktoré dostávali ich rodičia vysoké detské prídavky, živili celé rodiny. Tieto opatrenia však diskriminovali ostatné obyvateľstvo. Rómovia v nových panelových domoch, ktoré pre ne postavili na osobitných sídliskách v mestách nevedeli žiť podľa predstáv straníckych funkcionárov a vládnych úradníkov. Aj napriek tomu sa táto koncepcia integrácie uskutočňovala až do konca osemdesiatych rokov 20. storočia. Najväčším negatívom tej doby bol prílišný štátny [[paternalizmus]] (tzv. pozitívna diskriminácia a benevolencia režimu), na ktorý si Rómovia zvykli. Po nežnej revolúcii sa nevedeli prispôsobiť novým hospodárskym a sociálnym podmienkam, kedy museli začať sami spravovať svoj život.<ref name=":0" /><ref name="r2" /> V tomto období komunistický režim nazeral na „Cigánov“ nie ako na etnikom ale ako na sociálny problém definovaný cigánskym životným štýlom. „K označeniu Cigán nie je dostačujúcou podmienkou farba pleti, ale posúdenie celkového spôsobu života."<ref name=":6">Tomáš Hirt a Marek Jakoubek (eds.) Romové: kulturologické etudy. Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, Plzen 2004 384 strán. ISBN: 80-86473-83-X </ref> * Po roku [[1989]] boli vydané viaceré uznesenia dotýkajúce sa Rómov, z nich najvýznamnejšie bolo vládne nariadenie "Zásady vládnej politiky k Rómom", schválené v roku [[1991]], v ktorom sa deklarovali základné princípy zrovnoprávnenia Rómov s ostatnými menšinami. V rámci novej politiky bolo zrušené centrálne riadenie, a tým boli zrušené takmer všetky zákony a nariadenia z minulého režimu. Zákon 78/1958 Zb. bol zrušený v roku [[2006]]. Rómovia v súlade s Listinou základných práv a slobôd dostali právo na výchovu, vzdelanie, tlač a informácie vo svojom jazyku, združovať sa v združeniach a stranách a právo na riešenie ich problémov. Na Slovensku vláda 1. marca [[1999]] vymenovala splnomocnenca na riešenie rómskej problematiky.<ref name="r2" /> [[Súbor:Rómovia z Letanovského mlyna 0001.jpg|náhľad|Rómovia z Letanovského mlyna pri Spišskej Novej Vsi v roku 2002]] * V nasledujúcich rokoch konca 20. a začiatku 21. storočia sa Rómovia v mnohých ukazovateľoch (napríklad zamestnanosť) stále viac prepadávali pod celoslovenský priemer. Naopak v iných ukazovateľoch (kriminalita) prekračovali celoslovenský priemer a ocitli sa na okraji spoločnosti, ktorá ich stále viac segregovala v spoločenskej a priestorovej rovine. Nad touto úrovňou bola len úzka skupina vzdelaných Rómov, ktorí sa začlenili do majoritnej spoločnosti a ktorá ich aj akceptuje.<ref name=":0" /> == Štatistické údaje == Rozmiestnenie Rómov v 70. a 80. rokoch 18. storočia je možné čiastočne rekonštruovať zo súpisov, ktoré boli realizované za Márie Terézie a Jozefa II.. Vyplýva z nich, že Rómovia uprednostňovali južnejšie položené regióny, kde boli priaznivejšie klimatické podmienky. Najviac rómskych rodín žilo v Bratislavskej stolici (v roku [[1782]] vyše 500 – najmä na [[Žitný ostrov|Žitnom ostrove]]), [[Nitrianska stolica|Nitrianskej stolici]] (v roku [[1785]] 452 rodín, zväčša v jej južnej časti), [[Tekovská stolica|Tekovskej stolici]] (v roku [[1774]] 246 rómskych rodín, najviac v Leviciach a okolí), [[Gemerská stolica|Gemerskej stolici]] (v roku [[1785]] 327, najviac v [[Štítnik (okres Rožňava)|Štítniku]] a [[Dobšiná|Dobšinej]]), [[Šarišská stolica|Šarišskej stolici]] (v roku [[1785]] 1775 277 rodín), [[Trenčianska stolica|Trenčianskej stolici]] (v roku 1785 116 rodín, najviac opäť v južnej časti), [[Spišská stolica|Spišskej stolici]] (v roku [[1775]] 197 rómskych rodín, z ktorých až tri štvrtiny žili v južnej časti). V ďalších stoliciach už bolo rómske osídlenie skromnejšie – napr. [[Zvolenská stolica]] (v roku 1769 53 rodín), [[Turčianska stolica|Turčianskej stolici]] (v roku [[1782]] 15 rodín)<ref name="r3" /> * V roku 1770 v celom Uhorsku bolo 68 000 Rómov, ale v roku 1893 bolo už len na území Slovenska viac ako 36 000 Rómov, z toho 600 kočovných a 2 000 polokočovných.<ref name="r2" /> '''Počet Rómov na Slovensku podľa sčítania z roku 1893'''<ref>Horváthová, E.: Cigáni na Slovensklu. 1 vyd. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1964, s. 396</ref> {| class="wikitable" |- ! Názov župy !! Počet Rómov !! Názov župy !! Počet Rómov |- | Oravská || align="right" | 216 || Bratislavská|| align="right" | 4 137 |- | Liptovská || align="right" | 478 || Komárňanská || align="right" | 1 197 |- | Zvolenská || align="right" | 1 182 || Trenčianska || align="right" | 1 516 |- | Gemerská || align="right" | 5 552 || Turčianska || align="right" | 297 |- | Novohradská || align="right" | 1 902||Spišská || align="right" | 2 792 |- | Hontianska || align="right" | 1 465 || Šarišská || align="right" | 3 261 |- | Tekovská|| align="right" | 2 024 || Zemplínska || align="right" | 3 081 |- | Nitrianska || align="right" | 4 303 || Abovská || align="right" | 2 782 |- |} * Odhaduje, že v roku [[1945]] žilo v dôsledku rómskeho holokaustu v Česku 680 Rómov. V roku [[1947]] sa uskutočnil prvý povojnový súpis Rómov. Podľa neho tu žilo 101 190 osôb. V Česku žilo už 16 752 Rómov a na Slovensku 84 438 osôb. Zjavná je tu migrácia Rómov zo Slovenska. <ref>Fraser, A. The Gipsies/Cigáni. 1. vyd. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 341 s. ISBN 80-7106-212-X.</ref><ref name="r5" /> [[Súbor:Rómovia z Letanovského mlyna 0005.jpg|náhľad|Rómska matka s deťmi v osade Letanovský mlyn, okres Spišská Nová Ves v roku 2002]] * Mimoriadne vysokú koncentráciu Rómov na východnom Slovensku potvrdzujú predvojnové súpisy a povojnový vývoj. V 50. rokoch 20. storočia sa štátne orgány na Slovensku začali intenzívnejšie venovať problematike zaostalých osád, čo umožňuje presnejšie rekonštruovať dobovú priestorovú distribúciu Rómov. Na základe terénneho výskumu realizovaného v roku [[1955]] bolo identifikovaných na území Slovenska 1 305 izolovaných rómskych osád, v ktorých bolo 14 935 obydlí a žilo v nich 95 092 obyvateľov, čo podľa odhadov bolo cca 83 % celkového počtu Rómov na Slovensku. * V roku 1957 žilo v Československu 140 000 Rómov.<ref name="r4" /> * Pri súpise rómskeho obyvateľstva v roku [[1966]] žilo na Slovensku 165 000 Rómov, z toho len vo Východoslovenskom kraji asi 90 000. V porovnaní s rokom 1947 sa rómska populácia viac ako zdvojnásobila.<ref name="r2" /> '''Rómske obyvateľstvo na Slovensku v rokoch 1970 a 1980'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vaňo| meno = Boris| autor = | odkaz na autora = | titul = Demografická charakteristika rómskej populácie v SR | url = http://www.infostat.sk/vdc/pdf/rom.pdf | vydavateľ = infostat.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Sčítania 1970 a 1980 uskutočňovali sčítací komisári, ktorí rozhodovali o zaradení k Rómom. (Byť evidovaný ako Róm/Cigán neprinášalo žiadne výhody a preto ako doteraz - pozri ďalej, sa Rómovia označovali za etnických Slovákov alebo Maďarov.) Bežne sa stávalo, že tzv. slušní Cigáni podľa úradov neboli započítaní medzi Cigáňov a naopak, do štatistík sa dostali príslušníci majority, ktorí žili „cigánskym spôsobom života.“<ref name=":6" /> {| class="wikitable" |- ! Územie !! 1970 !! 1980 |- | SR|| align="right" | 159 275 || align="right" | 199 853 |- | Bratislava || align="right" | 2 349 || align="right" | 3 910 |- | Západné Slovensko || align="right" | 37 158 || align="right" | 43 373 |- | Stredné Slovensko || align="right" | 36 089 || align="right" | 44 214 |- | Východné Slovensko|| align="right" | 83 679 || align="right" | 108 356 |} * Posledné zisťovanie rómskeho obyvateľstva v období reálneho socializmu sa uskutočnilo v roku [[1989]]. Celkový počet rómskeho obyvateľstva dosiahol 253 943. Tvorili 4,8% celkového počtu obyvateľov. Počet rómskych osád sa znížil na 278, z toho 230 bolo na východnom Slovensku. V týchto osadách bolo 1 973 chatrčí a žilo v nich 14 988 obyvateľov.<ref name="r3" /> * Pri najnovšom sčítaní obyvateľstva, domov a bytov v roku [[2011]] sa k rómskej národnosti prihlásilo 105 738 obyvateľov, teda 2% z celkovej populácie. Oproti predchádzajúcemu sčítaniu obyvateľstva, domov a bytov v r. 2001 pribudlo na Slovensku 15 818 Rómov a ich podiel sa zvýšil z 1,7% na 2,0%. Znamená to, že rómska národnosť sa už aj podľa výsledku cenzu stala treťou najpočetnejšou na Slovensku po slovenskej a maďarskej národnosti a predstihla príslušníkov českej národnosti. Rómčinu ako materinský jazyk uviedlo v sčítacích hárkoch 122 518 obyvateľov, čo bolo 2,3% celkovej populácie. Rómčinu, ako najčastejšie používaný jazyk v domácnosti, uviedlo až 128 242 obyvateľov, t.j. 2,4 % celkovej populácie.[http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/home/!ut/p/b1/04_Sj9CPykssy0xPLMnMz0vMAfGjzOIDzT0tnJwMHQ0s_IJcDTxDHAPcg7xMDA1MTIEKIoEKDHAARwNC-sP1o8BKnN0dPUzMfQwMLHzcTQ08HT1CgywDjY0NHI2hCvBY4eeRn5uqX5AbYZBl4qgIAL9TbiU!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/] Dáta zo sčítania nevystihujú skutočný celkový počet príslušníkov rómskej menšiny, pretože veľká časť Rómov sa v oficiálnom cenze nehlási k rómskej národnosti. Na základe prieskumu realizovaného v r. 2010, ktorý pravdepodobne odráža skutočný stav sa predpokladá, že lepšie odráža skutočný stav, žilo v roku 2010 v slovenských obciach s trvalým pobytom 352 924 Rómov. Podiel rómskeho obyvateľstva dosiahol 6,5% celkového počtu obyvateľov.<ref name="r3" /> * Podľa ATLASU rómskych komunít na Slovensku [[2013]] dominantné zastúpenie populácie Rómov v roku 2013 mali tri kraje ([[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]], [[Košický kraj|Košický]] a [[Prešovský kraj|Prešovský]]),za ktorými nasledoval s malým odstupom [[Nitriansky kraj]]. Ostatné štyri kraje sa na geografickom rozmiestnení obcí s rómskou komunitou podelili iba marginálne. Najvyšší počet obcí a miest s rómskou komunitou sa nachádzal v Banskobystrickom kraji (266 obcí, čo je 24,9 % všetkých obcí ) a najmenej v Bratislavskom a v Žilinskom kraji(27 obcí, čo je iba 2,5 % všetkých obcí). Najvyššie percentuálne zastúpenie obcí s rómskou komunitou mal Košický kraj (58,2 %) a najmenšie percento obcí s rómskou komunitou mal [[Žilinský kraj]] (8,6 %). Z celkového počtu 138 miest (2013) iba v 18 mestách sa neregistrovala relevantná rómska komunita. Išlo o tieto mestá: [[Sliač]], [[Dudince]], [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], [[Nová Dubnica]], [[Nemšová]], [[Ilava]], [[Bojnice]], [[Vrbové]], [[Leopoldov]], [[Bytča]], [[Tvrdošín]], [[Námestovo]],[[Trstená]], [[Krásno nad Kysucou]], [[Svätý Jur]], [[Turčianske Teplice]], [[Rajec]], [[Rajecké Teplice]]. [[Súbor:Segregovane koncentracie Rómov na Slovensku v roku 2013.jpg|náhľad|Segregované koncentrácie Rómov na Slovensku v roku 2013]] * Najviac Rómov bývajúcich v rozptyle medzi majoritným obyvateľstvom sa odhadoval v Banskobystrickom kraji: 57 758, čo bolo 73,2 % všetkých Rómov v obciach v tomto kraji. Podľa percentuálneho zastúpenia bol na prvom mieste [[Bratislavský kraj]], kde podľa odhadov žilo v rozptyle 81,4 % Rómov v obciach v rámci kraja, ale vzhľadom na ich početnosť to predstavovalo iba 11 513 osôb. Početne najviac Rómov vo vnútri obce bývalo v Prešovskom kraji (14 565 bolo 12,8 % odhadovaných počtov všetkých Rómov žijúcich v tomto kraji). V prípade počtov Rómov žijúcich v osídleniach na okraji obce mal najvyššie odhadované zastúpenie v absolútnych aj pomerných číslach [[Prešovský kraj]]. V tomto type osídlení žilo, podľa odhadov, v Prešovskom kraji 45 177 Rómov, čo bolo 39,6 % zo všetkých Rómov v obciach v rámci kraja. Najviac Rómov žijúcich v segregovaných osídleniach mal podľa odhadov [[Košický kraj]]: 34 270 Rómov, čo bolo 27,1 % zo všetkých Rómov v obciach v rámci kraja. Najvyšší počet Rómov podľa odhadov v rámci Atlasu rómskych komunít 2013 bývalo v meste [[Košice]], kde na základe pripísanej etnicity žilo približne 18 162 Rómov. V 120 mestách celkovo bývalo 146 771 Rómov, čo v priemere na jedno mesto vychádza 1 223 Rómov. V skúmaných dedinách bývalo celkovo 256 039 Rómov a priemerný počet Rómov na jednu dedinu dosahoval 270 jednotlivcov. Podiel sledovaného rómskeho obyvateľstva bývajúceho v mestách dosiahol 36,4 % a na vidieku 63,6 %. Najvyššie zastúpenie Rómov spomedzi miest sa odhadlo v meste [[Jelšava (mesto)|Jelšava]] (okres [[Revúca (okres)|Revúca]], [[Banskobystrický kraj]]), kde tvorili 40,1 % všetkých obyvateľov mesta; na druhej pozícii bolo mesto [[Dobšiná]] (okres [[Rožňava (okres)|Rožňava]], [[Košický kraj]]), kde tvorili podľa odhadov 36,8% obyvateľstva; na tretie miesto patrilo mestu [[Fiľakovo]] (okres [[Lučenec (okres)|Lučenec]], [[Banskobystrický kraj]]), s odhadovaným podielom Rómov 32,2 %.[http://www.minv.sk/?atlas_2013][http://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/socialne-sluzby/socialne-vylucene-spolocenstva/dokumenty.html] * Na Slovensku je markantná kriminalita rómskej menšiny. Ako uvádza RNDr. Martin Šuvada<ref name=":0" /> "Na Slovensku v období evidencie národnosti páchateľa (1989 – 1995) mal podiel Rómov na kriminalite u nás približnú hodnotu 25 %, keď napríklad 42,3 % objasnených lúpeží mali na svedomí Rómovia. V tomto istom období bolo v sekcii mravnostnej kriminality (znásilnenie, pohlavné zneužívanie, kupliarstvo) 44,6 % objasnených trestných činov spáchaných Rómami". Znamená to teda, že približne 10 % obyvateľstva má na svedomí približne 25 % trestných činov páchaných na Slovensku. == Rómske školy, médiá a kultúrne ustanovizne == Na Slovensku po roku 1989 začali vznikať nové inštitúcie a kultúrne spolky. Príkladom je divadlo Romatan. Divadlo je jediné profesionálne rómske divadlo na [[Slovensko|Slovensku]]. Zriadilo ho [[Ministerstvo kultúry SR]] v máji [[1992]] v [[Košice|Košiciach]].[http://www.romathan.sk/sk/] Pôsobí tu Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v Martine[http://www.muzeum.sk/?obj=muzeum&ix=dcrk_em_snm], v súčasnosti pôsobí rómske internetové rádio Gipsy.sk[http://www.gipsy.sk/] Po roku 1990 bola založená Rómska tlačová agentúra v Košiciach[http://old.mecem.sk/rpa/?lang=slovak] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150518105241/http://old.mecem.sk/rpa/?lang=slovak |date=2015-05-18 }}, Katedra rómskej kultúry na [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre]] i jej detašované pracovisko v Spišskej Novej Vsi. Začali sa vydávať časopisy pre rómsku komunitu – Občianske združenie Jekhetane – Spolu vydáva noviny Romano nevo Ľil ( Rómsky nový list), ktorý je na pokraji zániku. Od roku 2014 vydáva len 6 čísiel ročne. Od roku 2014 vychádza Romane nevipena. Vydavateľom mesačníka ROMANE NEVIPENA – RÓMSKE NOVINY je Ministerstvo vnútra SR – Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Toto periodikum je zamerané na profesijné skupiny pomáhajúce v rómskych komunitách. Časopis na 12 stranách poskytuje informácie z oblasti sociálneho, hospodárskeho, kultúrneho, politického života Rómov[http://www.minv.sk/?noviny]. Deťom sa venuje mesačník Luluďi (Kvietoček).[http://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/media-audiovizia-a-autorske-pravo-/media-a-audiovizia/evidencia-periodickej-tlace-265.html] Od roku [[1992]] sa venujú rómskej problematike vo verejnoprávnej televízii a v rozhlase. V niektorých mestách boli zriadené stredné školy pre Rómov. Ide o Ghándiho internátne gymnázium pre talentované deti vo [[Zvolen]]e, neskôr v Lučenci, súkromné gymnázium a konzervatórium pre rómsku mládež v Košiciach, súkromná stredná škola pre Rómov v Kežmarku[http://www.ssos-kezmarok.sk/o-sos] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150518072019/http://www.ssos-kezmarok.sk/o-sos |date=2015-05-18 }}, SPŠ v Levoči s triedou výhradne pre rómske dievčatá a dvojročné externé štúdium rómskeho jazyka v Lučenci.<ref name=":0" /> '''Roma Television''' je spravodajsko-spoločenský portál zameraný na rómsku komunitu. Vznikol v roku 2010 pod názvom ''Gipsy Television'' a v roku 2025 prešiel rebrandingom na ''[https://romatv.sk Roma Television]''. Portál prináša vlastné textové správy, autorské video rozhovory a televízne relácie ako ''správy Hiri'', magazín ''Romano dživipen'', hudobnú hitparádu ''Romaňi deka'' či reláciu o varení''Taviben.'' Pre verejnoprávnu televíziu STVR vyrába reláciu ''[https://www.stvr.sk/televizia/archiv/21829#56 Rómsky magazín]'' a diskusnú talkshow ''[https://www.stvr.sk/televizia/archiv/19959#132 Ahoj, Romale!]'' '''Roma Television''' spolupracovala aj so Slovenským rozhlasom na rómskom vysielaní ''[https://www.stvr.sk/radio/archiv/1565 Romano lav]'' a s Českým rozhlasom v rámci relácie ''[https://radiozurnal.rozhlas.cz/o-roma-vakeren-6193671/o-poradu O Roma vakeren].'' V roku 2015 získala '''Roma Television''' ocenenie ''[https://www.romaspirit.sk/encyklopedia/gipsy-tv-bratislava/ Roma Spirit]'' v kategórii Médiá. == Rómske občianske združenia == * '''Kultúrne Združenie Rómov Slovenska''' ** Realizuje výchovno-vzdelávacie a voľno-časové programy, na zlepšenie životnej úrovne Rómov. ** Golianova 10, 974 01 Banská Bystrica * '''Reformné združenie rómskej mládeže''' ** Orientuje sa na pomoc obyvateľom z rómskych osád, ľuďom prepusteným z výkonu trestu odňatia slobody, asociálom pričom je dôraz kladený na vzdelanie. ** Pod Lipami 77, 031 01 [[Liptovský Hrádok]] * '''Združenie mladých Rómov''' ** Združenie ľudí s cieľom zjednocovať intelektuálny potenciál mladej rómskej populácie. ** Trieda SNP 27, 974 01 Banská Bystrica * '''Informačné poradenské Centrum Rómov Rimavská Sobota''' ** Zameriava sa na poradenstvo pri hľadaní zamestnania, sociálno – právne poradenstvo, ekonomické poradenstvo, podpora vzdelávania. ** Malohontská 1931, 979 01 [[Rimavská Sobota]] * '''Občianske združenie Klub rómskych aktivistov na SR''' ** V náplni má poradenstvo pre ženy, študentov, školy, jednotlivcov, aktivačné práce, riešenie domáceho násilia. ** Š.M. Daxnera 906, 981 01 [[Hnúšťa]] * '''Občianska alternatívna iniciatíva v SR''' ** V jeho náplni je sociálna, kultúrna a osvetová práca pre rómske komunity. ** Francisciho 628/1, 979 01 Rimavská Sobota * '''Kultúrna výchovná organizácia RÓMA – východ''' ** Dáva dôraz na komunitný rozvoj, voľnočasové aktivity, výchovu a vzdelávanie Rómov, poradenstvo a konzultácie, športové podujatia, krúžky a kluby. ** Rázusova 103, 093 01 [[Vranov nad Topľou]] * '''Rada mimovládnych organizácií rómskych komunít''' ** Zastrešuje viac ako 120 občianskych združení, rozvíja partnerskú spoluprácu s organizáciami v treťom sektore, s inštitúciami štátnej správy. ** Jiráskova 8, 851 01 Bratislava * '''CHARTIKANO – občianske združenie''' ** Venuje sa ochrane národnostných menšín, organizácii podujatí a akcií, poradenstvu, sociálnej pomoci. ** Dunajská Lužná 3/247, 900 42 [[Dunajská Lužná]][http://www.azet.sk/katalog/romske-zdruzenia/] == Rómske strany == Na Slovensku je až 15 politických strán, ktoré sú postavené na rómskej menšine. * Demokratická aliancia Rómov v Slovenskej republike, * Demokratické hnutie Rómov v Slovenskej republike, * Maďarské demokratické hnutie Rómov v Slovenskej republike, * Politické hnutie Rómov na Slovensku – ROMA, * Rómska iniciatíva Slovenska, * Rómska národnostná strana, * Rómska občianska iniciatíva SR. * Rómske kresťanské demokratické hnutie v Slovenskej republike, * Rómsky kongres Slovenskej republiky, * Strana demokratickej jednoty Rómov, * Strana integrácie Rómov na Slovensku, * Strana ochrany práv Rómov na Slovensku, * Strana Rómov Slovenska, * Strana rómskej koalície (SRK), * Strana Rómskej únie na Slovensku, * Strana rómskych demokratov v Slovenskej republike, * Strana sociálnej demokracie Rómov na Slovensku, * Únia – Rómskej občianskej iniciatívy v Slovenskej republike. '''Aktívne sú: Rómska iniciatíva Slovenska, Strana rómskej koalície – SRK, Strana rómskej únie na Slovensku.''' Ostatné registrované strany sú v likvidácii. [http://www.aktuality.sk/clanok/238537/romske-politicke-strany-na-slovensku-su-zbytocne-romovia-ich-nevolia/] == Rómovia a kresťanstvo == Na základe nedávneho výskumu, ktorý urobili v roku 2010 výskumníci Ústavu etnológie SAV sa zistilo, že Rómom na Slovensku sa venuje štrnásť registrovaných cirkví a štyri neregistrované denominácie. Výskum ukázal, že v počte na vieru obrátených Rómov nehrá prím [[Rímskokatolícka cirkev]], i keď, podľa štatistických údajov, 76 % Rómov je formálne zaregistrovaných v matrikách rímskokatolíckej cirkvi. [[Rímskokatolícka cirkev]], podľa výskumu sa môže pochváliť piatimi tisícmi Rómov. Okrem nej s Rómami najviac komunikujú [[Svedkovia Jehovovi]], [[Gréckokatolícka cirkev]], [[Apoštolská cirkev na Slovensku|Apoštolská]] a [[Letničná cirkev]] – charizmatické hnutia na [[Spiš (región)|Spiši]]. Medzi neregistrovanými cirkvami sa najviac darí Charizmaticko-letničnému hnutiu Maranatha v okolí Košíc, letnično-charizmatickému hnutiu v okolí [[Poprad]]u s názvom Romani Archa, Slovo života v [[Plavecký Štvrtok|Plaveckom Štvrtku]] a Radostné srdce v okolí [[Prievidza|Prievidze]].[http://www.postoy.sk/romov_na_slovensku_meni_nabozenstvo] Rómovia do svojej kresťanskej viery vkladajú zmes vlastných povier. Modlitba má podobu rozhovoru s Bohom vo forme prosby, ale aj kliatby i vo forme piesní alebo vzdychov. Boh je pre Rómov najvyššia hodnota, sila, ku ktorej sa človek obracia. Na prejavenie svojich kresťanských citov nepotrebujú kostol ani kňaza. Vo svojich príbytkoch majú domáce oltáre, obrazy Panny Márie, Jezuliatka alebo Ježiša. Pri krste alebo pohrebe sa rodina obráti na najbližšieho kňaza, ktorého poskytuje najbližšia cirkevná inštitúcia majoritnej komunity.[http://www.redakcia1.com/2011/05/romovia-nabozenstvo-svata-sara-patronka.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150518084832/http://www.redakcia1.com/2011/05/romovia-nabozenstvo-svata-sara-patronka.html |date=2015-05-18 }} == Rómske mená == Jedným z opatrení osvietenských panovníkov boli i súpisy obyvateľstva. Z nich sa možno dozvedieť o niektorých priezviskách, ktoré po mnohých storočiach sa používajú aj dnes. Zmenil sa len spôsob ich zapisovania (z Csonku sa stal Čonka, zo Zsigu Žiga). Na západnom Slovensku už vtedy Rómovia mali priezviská, ako napríklad Farkaš, Herák a Oláh; na strednom Slovensku priezviská Facuna, Horváth, Ištók; na území Žitného ostrova Bihari, Mezei, Rigo, Sárközi, Šipoš, Ujvári; v oblasti Gemera a Malohontu boli rozšírené priezviská Bari, Boldy, Čonka, Farkaš, Oláh, Radič. V Košiciach a Abovsko-Turnianskej župe zas Adam, Bandi, Bango, Berky, Bodi, Gábor, Gaži, Haluška, Kotlár, Lacko, Miži, Mezei, Orgován, Rigo, Varadi, Žiga. V oblasti Šariša už vtedy žili Rómovia s priezviskom Lacko. Na Spiši boli frekventované priezviská Gabčo, Girga, Horváth, Holub, Kotlár, Mirga, Pačan, Pokuta, Pompa.<ref name="usv-dejiny" /> == Galéria == <gallery> Súbor:Rómovia z Letanovského mlyna 0003.jpg|Róm z osady Súbor:Rómovia z Letanovského mlyna 0004.jpg|Rómska osada Letanovský mlyn v roku 2002 Súbor:Rómovia z Letanovského mlyna 0002.jpg|Rómska izba v roku 2002 Súbor:Khamoro Roma Festival 2007 Prague.jpg|Khamoro Roma Festival 2007 Praha Súbor:Romungro.jpg|Typický tanec Rómov v Maďarsku Súbor:Cigánsky tábor v Rumunsku.jpg|Rómsky tábor v Rumunsku Súbor:Gypsy3v2.jpg|Rómky Súbor:Vlah gypsy wear.JPG|Olašský Róm Súbor:Irish gypsies in Anglesey (6435402561).jpg|Írski Rómovia Súbor:GitanosAugustus.jpg|Rok 1917. Skupina srbských Cigánov, ktorá emigrovala do Spojených štátov. Súbor:Supplicants expulsion gypsies hi.jpg|Španielski Cigáni prosia kráľa Filipa III. zrušiť exilový zákon. Olej na plátne. 1872, autor Edwin Long. Súbor:Joseph Heicke - Wallachische Zigeuner.jpg|Valašskí Rómovia – obraz autora Josepha Heickeho Súbor:Bearded man, Granada, Spain (4332181558) (2).jpg|Róm zo španielskej Granady Súbor:Chisinau gipsies.jpg|Rómovia pri Kišineve, okolo roku 1900 </gallery> == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{referencie|2}} == Pozri aj == * [[Cigán]] * [[rómska osada]] * [[rómológia]] * [[Rómovia na Slovensku]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Rómske príslovia|commonscat=Roma people|q_štítok=rómske príslovia}} == Externé odkazy == * [http://www.minv.sk/?romske-komunity-uvod Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity] * [http://www.jekhetane-spolu.org/ Občianske združenie Jekhetane – Spolu vydávajúce noviny Rómsky nový list – Romano nevo ľil] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140122151220/http://www.jekhetane-spolu.org/ |date=2014-01-22 }} * [http://www.gipsy.sk/ Gipsy.sk] * [http://www.mecem.sk/rpa/ Rómska tlačová agentúra – www.mecem.sk/rpa] * [http://www.romea.tv/ Romea TV – prvá rómska internetová televízia v Česku, založená v roku 2003] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110313105908/http://www.romea.tv/ |date=2011-03-13 }} * [http://www.dzeno.cz/?r_id=32 Rádio Rota – rómske internetové rádio] * [http://www.romove.cz Stránka – Rómovia v Česku – www.romove.cz] * [http://www.rasizmus.sk/romovia.stm?cmd%5B35%5D=c-2-R%C3%B3movia Zaujímavosti zo života menšín] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060629170808/http://www.rasizmus.sk/romovia.stm?cmd%5B35%5D=c-2-R%C3%B3movia |date=2006-06-29 }} * [http://www.sozialfotografie.de/ Romafotografien Fotografie zo života Rómov vo východnej Európe od Helge Lindau] * [http://www.rommuz.cz/ Muzeum romské kultury] v [[Brno|Brne]], [[Česko]] (po česky) * [http://www.romale.sk/newsread.php?newsid=2 Rómsko-slovenský frazeologický slovník] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081205203147/http://www.romale.sk/newsread.php?newsid=2 |date=2008-12-05 }} * [http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P7-TA-2010-0312+0+DOC+XML+V0//SK Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii Rómov] * [http://www.infoweby.sk/spolocnost/romovia/205-subetnicke-clenenie-europskych-romov Subetnické členenie európskych Rómov] [[Kategória:Rómovia| ]] [[Kategória:Etniká, národy a národnosti]] s9wtye15gjo4rh0m5rjmuof4sjr32jf 8256485 8256478 2026-08-02T05:06:01Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-42752-99|~2026-42752-99]] ([[User_talk:~2026-42752-99|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Teslaton 8229487 wikitext text/x-wiki {{Infobox etnickej skupiny | obrázok = | popis obrázku = | skupina = Rómovia | populácia = 4{{--}}9 miliónov<ref name="populácia odhady">3.8 miliónov podľa Pan a Pfeil, ''National Minorities in Europe'' (2004), ISBN 978-3-7003-1443-1, p. 27f.; 9.1 miliónov podľa Liégois, Jean-Pierre (2007). ''Roms en Europe,'' Éditions du Conseil de l'Europe.</ref> | genealógia = | hlavný región = Európa | regióny nadpis = Krajiny s najväčším počtom Rómov: | región1 = [[Rumunsko]] | pop1 = 1&nbsp;800&nbsp;000{{--}}2&nbsp;500&nbsp;000 | ref1 = <ref name="r1">[http://romove.radio.cz/cz/clanek/18884]</ref> | región2 = [[Španielsko]] | pop2 = 650&nbsp;000{{--}}800&nbsp;000 | ref2 = <ref name="r1" /> | región3 = [[Bulharsko]] | pop3 = 700&nbsp;000{{--}}800&nbsp;000 | ref3 = <ref name="r1" /> | región4 = [[Maďarsko]] | pop4 = 550&nbsp;000{{--}}600&nbsp;000 | ref4 = <ref name="r1" /> | región5 = [[Srbsko]] | pop5 = 400&nbsp;000{{--}}450&nbsp;000 | ref5 = <ref name="r1" /> | región6 = [[Slovensko]] | pop6 = 350&nbsp;000{{--}}400&nbsp;000 | ref6 = <ref>Matlovičová, K., Matlovič, R., Mušinka, A., Židová, A. (2012): The Roma population in Slovakia. Basic characteristics of the Roma population with emphasis on the spatial aspects of its differentiation, in Penczes, J., Radics, Z. (Eds.): Roma popuation on the peripheries of the Visegrad countries. Spatial trends and social challenges. Debrecen 2012, ISBN 978-615-5212-07-9, pp. 77-104</</ref><ref name=":0" /> | región7 = [[Turecko]] | pop7 = 300&nbsp;000{{--}}500&nbsp;000 | ref7 = <ref>[http://romovia.sme.sk/c/6824279/pozrite-si-kolko-romov-zije-v-europe.html]</ref> | región8 = [[Francúzsko]] | pop8 = 280&nbsp;000{{--}}340&nbsp;000 | ref8 = <ref name="r1" /> | región9 = [[Česko]] | pop9 = 250&nbsp;000{{--}}300&nbsp;000 | ref9 = <ref name="r1" /> | región10 = [[Grécko]] | pop10 = 160&nbsp;000{{--}}200&nbsp;000 | ref10 = <ref name="r1" /> | jazyky = [[Rómčina]] | náboženstvo = | príbuzní = | poznámky = }} [[Súbor:Flag of the Romani people.svg|náhľad|Rómska vlajka]] '''Rómovia''' (jednotné číslo '''Róm''', ženský rod ''Rómka''; nekodifikovaný ale správnejší tvar: '''Romovia''' [j. č. '''Rom''', ž. r. ''Romka'']; slovakizovaný tvar používaný Rómami: '''Romáci''' [j. č. '''Romák''', ž. r. ''Romáčka'']; nesprávny tvar ''Romo'') alebo '''Cigáni'''{{#tag:ref|Podľa [[Krátky slovník slovenského jazyka|Krátkeho slovníka slovenského jazyka]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | kapitola zborník = cigán | titul = Krátky slovník slovenského jazyka | vydanie = 4. dopl. a upr | vydavateľ = Veda | miesto = Bratislava | rok = 2003 | počet strán = 985 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=cig%C3%A1n&s=exact&c=sb8d&cs=&d=kssj4# | isbn = 80-224-0750-X | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> a [[Slovník súčasného slovenského jazyka|Slovníka súčasného slovenského jazyka]]<ref name = "sssj">{{Citácia knihy | kapitola zborník = Cigán | editori = [[Alexandra Jarošová]], Klára Buzássyová | titul = Slovník súčasného slovenského jazyka | odkaz na titul = | zväzok = A{{--}}G | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2006 | isbn = 80-224-0932-4 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Cig%C3%A1n&s=exact&c=E8dc&cs=&d=sssj# | počet strán = 1134 | strany = }}</ref> ide o staršie označenie príslušníka rómskeho etnika (pozri prvé významy slova v slovníkoch). [[Slovník súčasného slovenského jazyka]] tiež uvádza, že tento termín má v súčasnosti aj hanlivý zmysel (pozri druhý význam slova v slovníku).<ref name = "sssj"/> Bližšie podrobnosti pozri v sekcii [[Rómovia#Etnonymá|Etnonymá]].|group=pozn}} (j. č. '''Cigán''', staršie '''Cigáň''', ž. r. ''Cigánka'', staršie ''Cigaňa/Cigáňka'') môžu byť: * a) európska skupina obyvateľstva (väčšinou charakterizovaná ako etnická skupina, súhrnné označenie [[etnikum|etnických skupín]] alebo niekedy ako národ) [[Migrácia|migrujúca]] zo severnej [[India|Indie]] v rokoch 900{{--}}1100 nášho letopočtu do Európy<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Pátrame po minulosti Rómov, DEJEPISNÁ ČÍTANKA pre 7. – 9. ročník základnej školy|url=https://www.statpedu.sk/files/articles/nove_dokumenty/projekty/eea_grants/dejepisna_citanka_patrame_po_minulosti_romov.pdf|vydavateľ=Štátny pedagogický ústav Bratislava, 2016|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-07|miesto=|jazyk=}}</ref>, ktorá dnes žije rozptýlená v [[Diaspóra|diaspórach]] ako menšina po celom svete; * b) ako bod a plus príbuzné (či údajne príbuzné) etniká, najmä [[Dómovia]] (vrátane etnika [[Loli]]) a [[Lomovia]] (nevhodne ''Lómovia''), a niekedy aj [[Džakati]], [[Domba]], [[Bandžari]] a ďalší; * c) zriedkavejšie: ako bod a či b plus európski kočovníci ([[Jenišovia]], [[Travellers]] atď. – porov. článok [[Cigán]])<ref name="mruskovic">{{Citácia knihy | priezvisko = Mruškovič | meno = Viliam | odkaz na autora = Viliam Mruškovič | titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | odkaz na titul = Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 2008 | isbn = 978-80-7090-858-7 | počet strán = 517 | strany = 284 }}</ref>, hoci to často nie sú etnickí Rómovia; v tomto prípade sa však častejšie používa výraz cigán než Róm. Slovo '''Rómovia''' (resp. varianty vyššie uvedené v prvej zátvorke) – nie však slovo Cigáni – môže v užšom zmysle označovať: * d) len jednu veľkú podskupinu Cigánov, ktorá žije primárne v strednej a východnej Európe (okrem sčasti Nemecka), t.j. predovšetkým opak [[Sinti|Sintov]] * e) z pohľadu samotných Rómov: len tzv. [[žuže]], čiže len tú časť rómskeho etnika (chápaného podľa bodu a, b, c či d), ktorá je vnímaná ako slušní ľudia, hrdí na rómstvo a dodržiavajúci zásady rómstva, t.j. opak degešov<ref>[https://web.archive.org/web/20130921054102/http://www.mecem.sk/romovia/?id=romovia_historia_sk&lang=slovak&show=19018]</ref> O ďalších významoch slova Cigáni pozri článok [[Cigán]]. Balkánske skupiny nazývané [[Egypťania]], [[Gjupti]] a [[Haškalijovia]] sa obyčajne zaraďujú medzi Rómov, hoci sami trvajú na tom, že k nim nepatria. Ak sa Cigáni nechápu ako etnická skupina, ale len ako antropologická, sociologická alebo podobná skupina (čo sa už v súčasnosti často nerobí), treba podľa slovenských kodifikačných slovníkov použiť slovo '''cigáni''' písané s malým c. Rómovia hovoria spoločným jazykom nazývaným [[rómčina|rómsky]], ktorý sa delí na niekoľko sčasti vzájomne nezrozumiteľných [[dialekt]]ov. Majú spoločné kultúrne rysy. == Etnonymá == === Róm === [[Súbor:Movimiento gitano.jpg|náhľad|Migrácia Rómov v stredoveku]] Európski Rómovia sa sami označujú v rómčine [[rómčina|po rómsky]] ako ''rom'' s množným číslom ''roma''. Autonym ''Roma'' označuje muža, manžela.<ref>Jozef Facuna - René Lužica: Rómska kultúra, Štátny pedagogický ústav Bratislava, 2017</ref> Varianty tohto pomenovania sú v niektorých nárečiach (v Rumunsku, Albánsku a pod.) ''rrom'', u rumunských Rómov aj ''roum'' a u fínskych a niektorých baltských Rómov ''romm''. Vyskytuje sa aj tvar ''romo'' (namiesto rom), ktorý je však jazykovo chybný. Pôvodná slovakizovaná podoba používaná samotnými Rómami znie Romáci (Romák, Romovka). Kodifikovaný slovenský tvar znie Róm (Rómovia, Rómka), teda s dlhým o. Písanie s dlhým o bolo prvýkrát umelo zavedené až v roku 1988 [[Arne B. Mann|B. Mannom]] v časopise ''[[Slovenský národopis]]'' (dovtedy sa písalo krátke o) a od 90. rokov je takéto písanie vďaka M. Považajovi aj kodifikované. Ako podrobne vysvetľuje I. E. Kutlík-Garudo v roku 1991 v ''[[Slovenská reč|Slovenskej reči]]'', je však tvar s dlhým o jazykovo aj vecne chybný, správne by sa malo písať Rom (Romovia, Romka).<ref>Kutlík-Garudo, I. E.: Rom, alebo Róm in: Slovenská reč, ročník 56, č. 4, 1991, str. 223-229</ref> V [[rómčina|rómčine]] je pojem Róm (Rom) pôvodne len označenie pre Rómov v [[stredná Európa|strednej]] a [[východná Európa|východnej Európe]] a okolí (pozri mapu). V posledných desaťročiach sa začal výraz (mimo každodennej rómčiny) používať v širšom zmysle ako slovo nahradzujúce dovtedajší výraz Cigán (čiže zahŕňa aj [[Sinti|Sintov]] atď.). Takéto použitie slova Rómovia namiesto výrazu Cigáni výslovne odporučil prvýkrát v roku 1971 prvý Medzinárodný kongres Cigánov. Toto nové použitie vyplýva jednak z toho, že výraz Cigáni sa dnes už podľa niektorých názorov považuje za hanlivý, a jednak sa zdôvodňuje tým, že je vhodné označovať etnické skupiny takými názvami, akými sa označujú sami, čo je v tomto prípade slovo Rómovia (aj keď s výhradami – pozri nižšie). Toto riešenie je však sčasti sporné, pretože výraz Róm, ako už bolo spomenuté, ako samooznačenie používa v každodennom styku len časť Rómov (najmä v strednej a východnej Európe), ostatní sami seba označujú názvami [[Sintovia]], [[Romaničal]], [[Manuši]] atď. Z toho vyplýva, že názov Rómovia, akokoľvek politicky korektný, diskriminuje skupiny Cigánov, ktoré sa sami označujú inak. Tento kritický postoj k používaniu označenia Rómovia v širšom zmysle je rozšírený najmä v [[Nemecko|Nemecku]], kde ho podporuje aj skutočnosť, že zväz [[Sinti Allianz Deutschland]] (jeden z dvoch veľkých cigánskych zväzov v [[Nemecko|Nemecku]]) označenie cigán považuje za neutrálny a za správny, pretože zahŕňa všetky cigánske národnostné skupiny. V snahe vyhnúť sa aj spornému výrazu Cigáni, aj spornému výrazu Rómovia (chápanému v širšom zmysle) sa v Nemecku v praxi najčastejšie používa výraz "Rómovia a Sinti" alebo "Sinti a Rómovia". Tretí základný význam slova Róm je jeho použitie ako synonymum slova [[žuže]] (pozri vyššie). === Cigán === [[Súbor:Romanis-historical-distribution.png|náhľad|Historické rozloženie Cigánov (Rómov v širšom zmysle) v Európe]] [[Súbor:Eurogipsy.PNG|náhľad|Mapa rozšírenia rôznych vetví cigánov v Európe]] Vo viacerých európskych jazykoch označenie Cigán (a príslušné jazykové varianty) používali Nerómovia (a sčasti aj samotní Rómovia) zhruba do 70. rokov 20. storočia ako hlavné či jediné označenie Rómov v širšom zmysle. V súčasnosti sa už výraz vo viacerých jazykoch podľa niektorých názorov považuje za hanlivý, preto sa uprednostňuje označenie Rómovia. Slovo Cigáni sa niekedy používa aj na označenie (najmä) európskych kočovníkov (Jenišov a podobne) a aj ako súčasť názvu tzv. [[Morských Cigánov]]. Okrem toho sa používa ako synonymum slova [[degeš]]. Pokiaľ ide o prenesené významy slova cigán, podľa súčasnej kodifikácie slovenčiny (porovnaj napr. [[Krátky slovník slovenského jazyka]]) rozlišujeme medzi slovami [[Cigán]]/cigán (etnická a pod. skupina) a [[cigáň]] s mäkkým n (význam: klamár); pôvodne sa však aj etnická skupina volala s mäkkým ň (napr. porovnaj Bernolákov [[Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí|Slowár]] a Peciarov [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]). Pôvod slova cigán je neistý, návrhy pre pôvod slova sú napr.<ref>Marek Stachowski, Das Ethnonym ‚Zigeuner‘, sein slawisch-türkischer Hintergrund und ungarisch ‚szegény‘, in: Studia Etymologica Cracoviensia 7 (2002), str. 159–169</ref><ref name="mruskovic"/><ref>cygan in: Fasmer, M. (Vasmer, M.): Etimologičeskij slovar russkogo jazyka</ref>: * z gréckeho slova tsinganos (τσίγγανος) < atsinganos (ἀτσίγγανος), ktoré znamená cigán, a ktoré vzniklo v [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]] z gréckeho slova athinganoi (ἀθίγγανοι), ktoré [[Theofanes Homologétes|Theofanes]] vo svojom diele ''Chronografia'' vykladá ako "hаеrеtiсi in Phrygia еt Lусаоniа рrаесiрuе degentes" (odpadnutí kacíri žijúci najmä vo Frýgii a Lykaónii); * z kurdského slova asingăr (kováč) * z perzského slova ciganch (hudobník, tanečník) * z perzského slova asinkan (kováčňa) * zo starotureckého slova čïgāń (chudobný) Slovo cigán je veľmi podobné vo všetkých [[európa|európskych]] jazykoch: * ''cikán'' [[čeština|česky]] * ''cigan'' [[slovinčina|slovinsky]] * ''Zigeuner'' [[nemčina|nemecky]], * ''zingaro'' [[Taliančina|taliansky]] * ''cigano'' [[portugalčina|portugalsky]] * ''tsigane'' alebo ''gitane'' [[francúzština|francúzsky]] * ''Циганин / ciganin'' [[bulharčina|bulharsky]] * ''τσιγγάνος'' [[gréčtina|grécky]] * ''cygan'' [[poľština|poľsky]] * ''ţigan'' [[rumunčina|rumunsky]] * ''Цыган / cygan'' [[ruština|rusky]] * ''циган / cyhan'' [[ukrajinčina|ukrajinsky]] * ''циган / cigan'' [[srbčina|srbsky]] * ''zigenare'' [[švédčina|švédsky]] * ''sigøyner'' [[nórčina|nórsky]] * ''cigány'' [[maďarčina|maďarsky]] * ''çingene'' [[turečtina|turecky]] * ''Роми/ Цигани'' (''Romi, Cigani'') [[macedónčina|macedónsky]] === Iné názvy === Dlho pretrvával mylný názor, že Rómovia pochádzajú z [[Egypt]]a a tento názov sa používa od [[15. storočie|15.]] do [[18. storočie|18. storočia]]. Dodnes sa tento termín zachoval v modifikovanej podobe vynechaním začiatočného ''„e“'' (v španielčine ''Gitano'', v angličtine ''Gypsy'' v chorvátčine ''Jedupak'' – Jedupta = Egypťan). Zvláštnosťou je francúzština, kde okrem ''Tsigane'' existuje výraz ''Bohémien'', čo zodpovedá historickému faktu, že Rómovia do [[Francúzsko|Francúzska]] prišli z [[Česko|Čiech]] v prvej polovici 15. storočia. === Znaky rasy === Farba ich vlasov je hnedá, zväčša tmavá. Farbu očí majú zväčša tmavú, najčastejšie hnedú. Výška mužov je 164{{--}}167 cm, ženy sú asi o 12 cm nižšie. Zaujímavé sú ich fyziologické znaky, ktoré potvrdzujú ich indický pôvod. Krvná skupina B, ktorá je u európskeho obyvateľstva vzácna, sa u nich vyskytuje až v 35 %.<ref name="r2">Z minulosti Spiša, ročenka spišského dejepisného spolku v Levoči, XIX. ročník, 2011, zostavil :Ivan Chalupecký, In: Vlastimil Fluss: Úvaha nad rómskou problematikou, str. 183{{--}}198</ref> == Pôvod a migrácia do Európy == [[Súbor:Zigeuner im ottomanischen Gebiet.jpg|náhľad|Rómovia z Osmanskej ríše]] [[Súbor:Gitano (Pyrénées espagnoles).png|náhľad|Róm zo španielskych Pyrenejí]] Indický pôvod Rómov bol objavený až na konci 18. storočia na základe jazykového porovnania medzi rómčinou a indickými jazykmi.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=Anna|autor=Jurová|odkaz na autora=|titul=K otázkam pôvodu a pomenovania Rómov|url=http://www.clovekaspolocnost.sk/jquery/pdf.php?gui=VVHRK22X5IJWKZ19QLZDT2EP|vydavateľ=clovekaspolocnost.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-07|miesto=|jazyk=}}</ref> Všeobecne známa je historka o maďarskom študentovi [[Kalvíni|kalvínskej]] teológie Stefanovi Vályim , ktorý sa v [[Leiden]]e stretol s indickými ([[Malabar|malabarskými]]) študentmi. Tí mu svojím výzorom a jazykom pripomínali Rómov z okolia [[Komárno|Komárna]], preto mu napadlo porovnať ich jazyk s rómčinou. Zapísal si od nich tisíc slov aj s ich významom. Veľká väčšina slov sa zhodovala a Rómovia správne určili ich význam. V časopise [[Wiener Anzeigen]] bola o tom publikovaná správa v roku 1763. Ako anekdotu uviedol túto zmienku aj [[Samuel Augustíni|Samuel Augustin]]<ref name=":5">''Cigáni v Uhorsku : o dnešnom stave, zvláštnych mravoch a spôsobe života, ako aj o ostatných vlastnostiach a danostiach Cigánov v Uhorsku.'' Bratislava : Štúdio -dd-, 1995. 203 s. ISBN 80-967263-2-3</ref> no na jej základe usúdil, že Rómovia pochádzajú z juhozápadnej Indie.<ref name=":4" /> Vedecké základy romistiky položili nemeckí indológovia J. CH. Rüdiger a H. M. G. Grellmann, ktorí predpoklad o indickom pôvode rómskeho jazyka, a tým aj samotných Rómov, overili metódou komparatívnej lingvistiky. Neskoršia jazykoveda vo svojom výskume tento pôvod lokalizovala a spresňovala vo viacerých indických spoločenstvách, sledovala migračné prúdy Rómov pri ich postupe na európsky kontinent.<ref name=":4" /> Za najstaršiu písomnú zmienku o Rómoch v Európe sa považuje záznam z roku 1068 v gruzínskom spise ''Život svätého Juraja Athoského'', autorom ktorého je jeho žiak Juraj Hucesmonazoni (Malý) v [[Monastier Iviron|monastieri Iviron]] na svätej hore [[Athos (polostrov)|Athos]] na polostrove [[Chalkidiki]] v Grécku. V rukopise opisuje príhodu na dvore byzantského cisára [[Obdobie úradníckych cisárov (Byzantská ríša)|Konštantína Monomacha]], ktorý si v roku [[1050]] povolal do [[Konštantínopol]]u skupinu "čarodejníkov", aby kúzlami zničili dravé šelmy v jeho poľovných revíroch. Pisateľ ich označil termínom Adsincani.[http://www.kesaj.eu/aktuality/cvicebnica-romske-realie/z-historie-/prva-zmienka/][http://www.kesaj.eu/aktuality/cvicebnica-romske-realie/z-historie-/prva-zmienka/] Na území dnešného [[Grécko|Grécka]] sa zdržiavali početnejšie skupiny ešte v priebehu 13.{{--}}14. storočia – na ostrove [[Kréta]] a v okolí mesta [[Methoné|Modona]] na [[Peloponéz (polostrov)|Peloponéze]]. Od roku [[1386]] až do 18. storočia existoval na ostrove [[Korfu]] "Baronát Cigánov", kde museli miestni Rómovia pravidelne odovzdávať predpísané dávky (peniaze a hydinu) správcovi ostrova.<ref>Mann, A. M., 2001, Rómsky dejepis. Kalligram, [http://kyberia.mizu.sk/Romsky-dejepis.pdf Dostupné online]</ref> O pôvode Rómov vedci a mnohí iní bádatelia vedú dlhoročné spory. Dokonca sa objavil názor, že Rómovia sú [[Židia]] zo Samárie a sú ľuďmi severného Izraelského Kráľovstva. Rómovia sa údajne dostali do Indie len v roku 128 (pred Kristom), a to pomocou bielych Hunov, [[Heftaliti|Heftalitov]], a potom žili v oblasti [[Uttarpradéš]].[http://opovoderomov.webnode.sk/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150518093830/http://opovoderomov.webnode.sk/ |date=2015-05-18 }} V nedávnej minulosti vedci v americkom žurnále Current Biology uverejnili vedeckú štúdiu o tom, že Rómovia, ktorí predstavujú najväčšiu národnostnú menšinu Európy, prišli pred 1500 rokmi zo severozápadnej Indie.[http://www.teraz.sk/magazin/vedci-spresnili-geneticky-povod-a-hist/30933-clanok.html] V slovenskej literatúre sa ustálil názor, že na základe súčasných etnografických, lingvistických a antropometrických poznatkov pochádzajú zo strednej časti Prednej Indie. Preto za vlasť Cigánov, Rómov je potrebné pokladať strednú Indiu. Ich predkovia mali, pravdepodobne, pochádzať zo stredoindických kmeňov – Domov, ktorí žili v nehostinných oblastiach [[Rádžastán]]u a [[Bihár]]u.<ref name="r2" /> Pravlasť Rómov – India sa vyznačovala kastovným spoločenstvom, kde prevládala skôr identita podľa začlenenia do kást, nie identita etnická. Vyššie postavené (v Indii to boli [[Brahman (učenec)|brahmani]], [[kšatrijovia]], [[vajšjovia]]) sa nesmeli stýkať so spoločensky podriadenými a nižšie postavenými kastami. Štvrtú kastu vytvárali v pravlasti Rómov [[šúdrovia]] (nositelia nečistých povolaní). Povinnosťou predkov Rómov (Dómov) v Indii bolo vykonávanie nečistých prác, odpratávať nečistoty, robiť katov, pripravovať drevo na spaľovanie mŕtvych a pod. Z remesiel sa šúdrovia živili iba kováčstvom, slúžili ako pomocníci pri ťažných zvieratách a zabávali bohatých hudbou, spevom, tancom. Identita európskych Rómov sa od ich príchodu na tento kontinent v priebehu desiatich storočí menila, avšak spätosť so znakmi kultúry z ich pravlasti sa objavuje dodnes, aj napriek adaptačným, asimilačným i integračným vplyvom majoritných kultúr z území, ktorými Rómovia prechádzali resp., kde sa trvale usídlili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajcovicova | meno = D. | autor = | odkaz na autora = | titul = Kultúra a sociokultúrne špecifiká Rómov &#x5B;Culture and socio-cultural characteristics of Romany (Gypsy&#x5D; | url = https://www.academia.edu/2159471/Kult%C3%BAra_a_sociokult%C3%BArne_%C5%A1pecifik%C3%A1_R%C3%B3mov_Culture_and_socio-cultural_characteristics_of_Romany_Gypsy_ | vydavateľ = academia.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rómovia putovali do Európy dvomi cestami cez [[Irán]], [[Arménsko]], [[Grécko]] a krajiny terajšej strednej Európy a druhá cesta viedla cez [[Sýria|Sýriu]], [[Egypt]] a severnú Afriku do Španielska a ďalej do Západnej Európy. Dôvod ich odchodu z Indie je neistý (mohlo ísť o hladomor, vojny, prenikajúci islam alebo nízky sociálny status tzv. nedotknuteľných, pôvodne nazývaných varnášrama).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Současná romská komunita v Evropě | url = http://romove.radio.cz/cz/clanek/18884 | vydavateľ = romove.radio.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Weingarten Fastnacht 1910 Zigeuner.jpg|náhľad|Rómovia v roku 1910 v nemeckom Württembergu]] == Subetnické členenie Rómov == [[Súbor:Gitano family 23.jpg|náhľad|Francúzska rómska rodina]] Rómske etnikum žijúce v Európe je veľmi heterogénne. * Najväčšia rôznorodosť rómskych skupín je na [[Balkán]]e. Žijú tu [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimovia]] Xoraxane Roma (Chorachane – Khorane – korán) a kresťania Dasikane Roma (das – kresťan po rómsky) Väčšina z nich hovorí turecky prípadne turecky a rómsky a vyhlasujú sa, prevažne v Bulharsku a východnom Macedónsku, za Turkov. V [[Kosovo|Kosove]] a západnom Macedónsku sa stotožňujú s [[Albánsko|Albáncami]]. Za Albáncov sa považujú aj albánsky hovoriaci Aškali žijúci v krajinách bývalej Juhoslávie. * V [[Rumunsko|Rumunsku]] Vatraši sa hlásia k rumunskej národnosti. V Rumunsku je tiež veľa iných skupín, ktoré sú potomkami tzv. Leyašov. Veľkú komunitu majú Rudári, ale len veľmi málo z nich hovorí po rómsky. V [[Dobrudža|Dobrudži]] sú moslimskí Rómovia. Veľmi veľa Rumungrov je v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]]. * Menej Rómov patrí do skupín, ktoré najčastejšie prichádzali do týchto krajín v čase „veľkej Kalderašskej invázie“ (prebiehala od polovice 19. a prvej polovici 20. storočia). V súčasnosti žijú najmä v Bulharsku a [[Srbsko|Srbsku]]. Tieto komunity sa často spoločne označujú spoločným názvom Kalderaši prípadne Katunári. Rozdeľujú na rôzne podskupiny. [[Súbor:Torero Gitano - Prieto Coussent.jpg|náhľad|Rómsky španielsky toreador]] [[Súbor:Gitanos 1.jpg|náhľad|Španielski Rómovia]] * Rudári žijú po celom balkánskom polostrove. Nazývajú sa tiež Kopaniari, Korytári, Vlaši, Karavlaši.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = D.Šebo | odkaz na autora = | titul = InfoWeby.sk - Referáty a kvalitné informácie všetkého druhu | url = https://www.infoweby.sk/spolocnost/romovia/205-subetnicke-clenenie-europskych-romov | vydavateľ = infoweby.sk | dátum vydania = 2006-06-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Etnicita Rómov na Slovensku === Na Slovensku žije najviac Rumungrov. Sú to Rómovia, ktorí tu žijú najmenej tristo rokov. Aj keď sa toto označovanie pôvodne vzťahovalo na maďarských Rómov (ungrov), rozšírilo sa na všetkých usadlých – slovenských Slovačike Roma a maďarských Ungrike Roma, podľa jazykového prostredia majoritného obyvateľstva. Rómovia, ktorí na naše územie prišli v 19. storočí z rumunského Valašska a až do roku [[1959]] kočovali, sa sami nazývajú Vlachi, Vlachika Roma, čiže olašskí Rómovia. 5{{--}}10% Rómov na Slovensku hovorí olašským dialektom. Kočovní Rómovia sa špecializovali na niektoré profesie, podľa ktorých dostali bližšie označenie – Lovári (priekupníci s koňmi), Kalderaši (kotlári), Ričkari, Ursari (cvičitelia medveďov, medvediari). Jednotlivé príbuzenské skupiny olašských Rómov na južnom Slovensku (napríklad Bougešti) používajú na ďalšie rozlíšenie vlastné pomenovania (Kurkešti, Bogránešti, Mačkešti, Čurešti a iné). Spomedzi nich sú najpočetnejší Lovári, ktorí žijú na [[Gemer]]i a v [[Novohrad]]e a Bougešti v okolí [[Nitra|Nitry]], [[Levice (Slovensko)|Levíc]] a [[Bratislava|Bratislavy]]. Najmenšou skupinou sú zvyšky nemeckých [[Sinti|Sintov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jurová | meno = Anna | autor = | odkaz na autora = | titul = K otázkam pôvodu a pomenovania Rómov | url = http://www.saske.sk/cas/archiv/3-2000/jurova.html | vydavateľ = saske.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161011021548/http://www.saske.sk/cas/archiv/3-2000/jurova.html | dátum archivácie = 2016-10-11 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajcovicova | meno = D. | autor = | odkaz na autora = | titul = Kultúra a sociokultúrne špecifiká Rómov &#x5B;Culture and socio-cultural characteristics of Romany (Gypsy&#x5D; | url = https://www.academia.edu/2159471/Kult%C3%BAra_a_sociokult%C3%BArne_%C5%A1pecifik%C3%A1_R%C3%B3mov_Culture_and_socio-cultural_characteristics_of_Romany_Gypsy | vydavateľ = academia.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> ==== Olašskí Rómovia ==== Olašskí Rómovia sa od usadlých Rómov na Slovensku výrazne odlišujú spôsobom života. Udržiavajú si tradičné spôsoby správania a spoločenskej organizácie. Každý jednotlivec sa zaraďuje k príslušnej skupine, ktorá spravidla zahŕňa rodinu a širšie príbuzenstvo. Na čele skupiny stojí muž požívajúci prirodzenú autoritu a jeho rozhodnutia a usmernenia sú viac-menej záväzné. Dodnes sa spory medzi skupinami olašských Rómov riešia pred radou starších – označovanou ako ''kris''. Ženy sa prevažne venujú domácnosti a majú nižšie postavenie ako muži. Olašskí Rómovia v obliekaní naďalej dodržiavajú tradičné normy – ženy, spravidla, nenosia nohavice a minisukne, uprednostňujú účesy z dlhých vlasov a pokiaľ im to ekonomická situácia dovoľuje, nosia výrazné zlaté šperky. U olašských Rómov je rómsky jazyk – resp. príslušný dialekt na prvom mieste pri dorozumievaní vo vnútri komunity. Jazyk majority používajú iba v kontakte s ne-Rómami, hlavne pri ekonomických aktivitách.<ref name="usv-dejiny">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dejiny Rómov | url = https://archiv.vlada.gov.sk/romovia/3632/dejiny-romov.html | vydavateľ = Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> === Etnicita Rómov v susedných krajinách === * V [[Česko|Česku]] žijú Rómovia, ktorí sa sem presťahovali zo Slovenska a najmä z jeho východnej časti. [[Súbor:Cigánska osada.jpg|náhľad|Rómska osada niekde na juhu Slovenska na začiatku 20. storočia.]] * V [[Maďarsko|Maďarsku]] žijú v prevažnej väčšine Rumungri. Rozprávajú prevažne po maďarsky. Len malé množstvo rómsky hovoriacich Rumungrov žije vo východnom Maďarsku. Žije tu aj menšie množstvo olašských Rómov. [[Maďarsko]] je tiež domovom komunity Boyaša, ktorá sa zhoduje s Rudármi na [[Balkán]]e. [[Súbor:Cigánska rodina počas Prvej svetovej vojny.jpg|náhľad|Rómska rodina počas Prvej svetovej vojny]] * V [[Poľsko|Poľsku]] žijú bývalí nomádi Polska Roma. Ich komunity zahŕňajú tiež skupiny príbuzné s Xaladitka Roma žijúcimi blízko hraníc s bývalým Sovietskym zväzom a Sasitka Roma, ktoré žijú pozdĺž bývalej pruskej hranice. Bergitka Roma žijú pozdĺž slovensko-poľskej hranice. Po celom území sú roztrúsené skupiny Kalderara a Lovara. V nedávnych rokoch pricestovalo do Poľska veľa Rómov zo Sedmohradska. * V [[Litva|Litve]] a [[Bielorusko|Bielorusku]] žijú Polska Roma a Litovska Roma. * V [[Lotyšsko|Lotyšsku]], Litve a Estónsku žijú Lotfika Roma. Sú rozdelení na Kurzemnyeki, Vidzemnyeki a Laloro (estónski Rómovia). * Servi alebo Servuria sa usadili vo východnej [[Ukrajina|Ukrajine]] a v južnej časti [[Rusko|Ruska]]. Na Ukrajine žije ešte veľa Vlaxuria Roma, ktorí patria do starovalašskej dialektovej skupiny. Kishinyovci, označovaní tiež ako moldavskí Rómovia, žijú na južnej Ukrajine a v južnom Rusku. Servitka Roma a Rumungri, z ktorých niektorí rozprávajú po maďarsky, sú už dlho usadení na Zakarpatskej Ukrajine. Žijú tam tiež Besarabi a Lingurara, ktorí sa nachádzajú aj v Rusku a [[Moldavsko|Moldavsku]]. [[Arménsko|Arménsky]] hovoriacich Bosha a Karachi z [[Azerbajdžan]]u môžeme nájsť predovšetkým vo veľkých mestách. Úplná kategorizácia diferencovaných rómskych skupín je však mimoriadne komplikovaným problémom, ktorý nebol doposiaľ jednoznačne uzavretý.[http://www.infoweby.sk/spolocnost/romovia/205-subetnicke-clenenie-europskych-romov] === Rómsky jazyk === Za dôležitý faktor sa pokladá výskum ich jazyka. Dlhú dobu sa vychádzalo z toho, že rómčina sa vyvinula zo [[sanskrt]]u. Pomocou porovnávacej lingvistiky sa však dospelo k názoru, že jazyk Rómov pochádza z jedného severozápadného dialektu starej [[Hinduizmus|hinduštiny]]. Rómčina je tvorená tromi vrstvami. V prvej sú indické výrazy, v druhej sa objavujú slová prevzaté z jazykov krajín cez ktoré putovali do Európy (podľa týchto slov sa dajú určiť krajiny cez ktoré putovali) a tretiu rovinu tvoria slová prevzaté z jazykov krajín, v ktorých sa natrvalo usadili. Donedávna bola rómčina jazykom uzavretej etnickej skupiny, ale v poslednom období sa jej dostáva veľa pozornosti v medzinárodnom priestore. Rómskemu jazyku venujú vedci na celom svete rozsiahle úvahy, výskumy a vedecké práce. Rómčina má veľmi veľa dialektov.<ref name="r10">Cina, Stanislav: Rómsky jazyk, vydalo Metodicko-pedagogické centrum v Prešove roku 2006</ref> Na základe dialektometrických výskumov a sociologických údajov dospela lingvistická sekcia (Centre de recherches tsiganes) pri Univerzite René Descarta v Paríži (teraz Université de Paris) k nasledujúcemu deleniu Rómov: [[Súbor:Cigánska koliba.jpg|náhľad|Rómska koliba]] Rómčina v pravom zmysle slova, ktorou hovorí väčšina Rómov na celom svete, sa dá rozdeliť do troch základných dialektických skupín: * skupina balkánsko-karpatsko-baltská, * skupina gubertsko-cerharská, ktorou sa hovorí výhradne na Balkáne, * skupina kalderašsko-lovárska, ktorá je zemepisne najrozšírenejšia – od Uralu až po Kaliforniu a Buenos Aires. [[Súbor:Wallenstein 28 June 2009 Zigeunerlager 07.jpg|náhľad|Nemeckí Sintiovia v roku 2009]] Existuje skupina sinto-maňušských dialektov, ktorá sa kedysi oddelila od karpatskej a baltskej podskupiny a obsahuje veľký podiel výpožičiek z germánskych jazykov. Rómovia hovoriaci týmto dialektom sa nachádzajú najmä v Nemecku a Rakúsku. Sú aj lokálne dialekty iných jazykov obsahujúce určitý podiel rómskych slov, hovoria nimi tie skupiny Rómov, ktoré v dôsledku asimilačných snáh stratili svoj vlastný jazyk. Tieto dialekty sú úplne nezrozumiteľné pre ostatné rómske skupiny.<ref>ROSINSKÝ, R. 2006. Čhavale Romale alebo Motivácia rómskych žiakov k učeniu. Nitra: UKF FSV, 2006. ISBN 80-8050-955-7.</ref> Na Slovensku lingvisti ich dialekt rozdeľujú na východoslovenský, stredoslovenský a západoslovenský. Osobitný dialekt predstavuje olašský. Hovorí nim približne 5{{--}}10% Rómov na Slovensku. V slovnej zásobe majú veľa rumunských slov a preto mu neolašskí Rómovia – Rumungri nerozumejú. Nárečia Rómov z juhu Slovenska majú veľa maďarských slov, ktorými Rómovia nahrádzajú moderné pojmy či abstraktné alebo technické výrazy.<ref name="r10" /> == Rómovia v Uhorsku a na Slovensku == {{hlavný článok|Rómovia na Slovensku}} * Do strednej Európy putovali Rómovia po skupinkách a prúdoch z Balkánskeho polostrova v 12. a 13. storočí. Maďarský historik Gustáv Wenzel tvrdí, že prvých Rómov priviedol na územie vtedajšieho [[Uhorsko|Uhorska]] [[Ondrej II. (Uhorsko)|Ondrej II.]] ako otrokov, keď sa v roku [[1219]] vrátil z nevydarenej križiackej výpravy. Existenciu Rómov dokladá aj obdobie vlády [[Ladislav IV. (Uhorsko)|Ladislava IV.]] ([[1272]] – [[1290]]), ale miesto ich pobytu nie je lokalizované.<ref name=":0">Šuvada, M. Rómovia v slovenských mestách. Bratislava: POMS, 2015. 168 s. ISBN 978-80-8061-828-5</ref> * Na Slovensku sa o nich zmieňuje [[Spišská Nová Ves|spišskonovoveský]] richtár Ján Knuch pri opise majerov v roku [[1322]], kde uvádza, že sa potulujú po okolitých lesoch. V rokoch [[1377]] a [[1381]] sa spomínajú aj v [[Zemplínska župa|Zemplínskej župe]], kde pracovali ako pomocní remeselníci, ale mnohí putovali po krajine, žobrali a živili sa krádežami. [[Spiš (región)|Spiš]] bol prvou oblasťou na Slovensku, kde sa natrvalo usadzovali. Najmä pod [[Spišský hrad|Spišským hradom]], kde vykonávali rôzne pomocné práce. Boli známi ako hudobníci v službách šľachty.<ref name="r2" /> * Rómovia kočovali po Európe. Jedna z mnohých skupín prechádzala cez územie vtedajšieho Horného Uhorska (Slovenska). Na jej čele stál rómsky kráľ Sindel a vojvodovia Panuel, Michal a Ondrej. Cisár [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]] im dal odporúčajúci list, ktorým sa mohli preukazovať a ktorý im zaručoval dobré zaobchádzanie. V roku [[1417]] sa táto tristočlenná skupina vydala z [[Budín]]a do [[Košice|Košíc]], potom cez [[Levice (Slovensko)|Levice]] južným Slovensko do Bratislavy, kde sa rozdelila na niekoľko častí. Cisár Žigmund Luxemburský počas pobytu v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], na žiadosť vajdu Ladislava, vydal 17. apríla [[1423]] ochrannú listinu, ktorá členom tejto skupiny dávala právo usadiť sa v ktorejkoľvek obci na Spiši. Neskôr aj panovník [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav II. Jagelovský]] vydal v rokoch [[1492]] a [[1496]] listiny pre skupinu Rómov Tomáša Polgára, na základe ktorých mohlo 25 rómskych kováčov vykonávať svoje remeslo, kde chceli. Táto skupina vyrábala náboje do [[Mušketa|muškiet]], delové gule a inú výzbroj. Rómovia mali veľmi vlažný postoj ku kresťanstvu, preto európske obyvateľstvo radikálne zmenilo k nim dovtedy zhovievavý postoj. Stalo sa to potom, ako ich po roku [[1427]] parížsky arcibiskup exkomunikoval z cirkvi.<ref name=":0" /> (V roku 1476 vydal podobnú listinu aj [[Matej I.|Matej Korvín]].<ref name=":1" />) * Z konca 15. storočia sa zachovali správy o Rómoch, ktorí sa živili lúpežami v okolí [[Bardejov]]a. [[Zemepán]]i ich využívali na bojové úlohy. Napríklad v roku [[1557]] sa asi 1000 Rómov zúčastnilo na obrane hradu [[Veľká Ida]] pri Košiciach. To svedčí o veľkej skupine Rómov, ktorí žili v okolí Košíc.<ref>Kandráčová, V.: Rómske osídlenie Slovenska. In: Geographia Cassoviensis, vol. 1, 2007, no. 1, pp. 67{{--}}73.</ref> V roku [[1563]] dostali Rómovia usadení v [[Liptovský Hrádok|Liptovskom Hrádku]] povolenie kovať pre gazdov náradie, ako klince, motyky, sekery, vidly a halapartne. Podľa súpisu Rómov v [[Liptov]]e je známe, že v roku [[1561]] v tomto regióne žilo usadlým spôsobom života 96 rómskych rodín.<ref name=":0" /> [[Súbor:Gabor ciganyok..jpg|náhľad|Maďarskí Rómovia]] * Rómovia mali v strednej a západnej Európe zlú povesť. V roku [[1538]] sa moravské stavy uzniesli, aby do dvoch týždňov všetci Cigáni opustili krajinu, a to sa opakovalo v rokoch [[1539]], [[1549]], [[1550]], [[1575]], [[1579]] a [[1580]]. [[Leopold I. (Svätá rímska ríša)|Leopold I.]] 21. apríla [[1688]] nariadil vyhnať Cigánov zo zeme a ediktom z roku [[1697]] ich postavil mimo zákon. [[Karol VI. Habsburský|Karol VI.]] (otec Márie Terézie) zákonom z 20. júna [[1721]] prikázal zabíjať aj ich ženy, cigánske deti mali byť vychovávané v špitáloch.<ref name="r2" /> * Prenasledovanie Rómov v západnej Európe a tvrdá protirómska legislatíva spôsobili, že v priebehu 16. a 17. storočia prichádzali na územie Uhorska veľké skupiny Rómov. Mestá sa tomu bránili a vydávali rôzne nariadenia, ktorými chceli zabrániť kočovníkom bývať pri mestách. Napríklad banské mestá zaviedli špeciálne zákazy, ktoré sa týkali cudzích prišelcov. Domácim rómskym vajdom a ich skupinám za rôzne odmeny vydávali zemepáni ochranné listiny, ktoré im umožňovali pohybovať sa v rámci panstva a povoľovali vykonávať rôzne remeselnícke práce. Takéto listiny mali Rómovia v okolí zvolenského, trenčianskeho a trebišovského panstva.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Horváthová | meno = Emília | odkaz na autora = | titul = Cigáni na Slovensku : historicko-etnografický náčrt | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo SAV | rok = 1964 | edícia = Práce Národopisného ústavu Slovenskej akadémie vied | zväzok edície = 14 | počet strán = 396 | strany = 111-112 }}</ref> Skupiny rómskych kováčov, hudobníkov a iných remeselníkov sa ku koncu 17. storočia vyskytovali aj na iných panstvách a pri takmer všetkých našich mestách a mestečkách, lebo ich služby boli žiadané.<ref>Cangár ,J a kol.: Ľudia z rodiny Rómov – Maniša andar e familia Roma. Doplnková učebnica o dejinách a živote Rómov pre základné a stredné školy. Nové Zámky: Crocus, 2002, 94 s. ISBN 80-88992-42-7.</ref> * O zakladaní rómskych osád na našom území v 18. storočí i skôr svedčí nepublikovaný prieskum [[Ústav etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied|Národopisného ústavu SAV]] zo začiatku 50. rokov 20 storočia. Okrem iných otázok zisťoval aj obdobie vzniku rómskej osady v obci. Z prieskumu vyplynulo, že na základe dochovaných listín možno dokumentovať, že Rómovia sa natrvalo usadili v roku [[1700]] v [[Šurany|Šuranoch]], [[Veľké Kapušany|Veľkých Kapušanoch]], [[1719]] v [[Gelnica|Gelnici]], [[1750]] v [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovni]], [[1754]] v [[Šaľa|Šali]], [[1770]] v [[Rožňava|Rožňave]], [[1782]] v [[Komárno|Komárne]]. V okrese [[Kežmarok (okres)|Kežmarok]] žili Rómovia vtedy v 17 obciach a usadzovali sa v nich v rokoch [[1650]] až [[1880]], v osadách okresu Stará Ľubovňa sa usadili v rokoch 1750{{--}}1800, v okrese [[Gelnica (okres)|Gelnica]] v obci [[Žakarovce]] od roku [[1757]], [[Švedlár]] od [[1719]], [[Mníšek nad Hnilcom]] od [[1780]], v ostatných obciach od 19. storočia. V okrese [[Veľké Kapušany]] sa usadzovali Rómovia od roku [[1700]], v obciach [[Pavlovce nad Uhom]], [[Veľké Slemence]]. Okres [[Svidník (okres)|Svidník]] uviedol, že „Rómovia žijú od nepamäti“ v obciach [[Miroľa]], [[Krajná Poľana]], [[Nižný Komárnik]], [[Krajná Bystrá]], [[Ladomirová]], [[Hunkovce]], [[Šemetkovce]]. Naopak, najpresnejšie informácie o vzniku rómskych osád poskytol okres Rožňava, kde v obciach vtedajšej Gemerskej stolice sa Rómovia usadzovali nasledovne: obec [[Gočovo]] od roku 1731, [[Kunova Teplica|Kunová Teplica]] 1731, [[Kobeliarovo]] 1731, [[Betliar (obec)|Betliar]], [[Čučma]], [[Čierna Lehota (okres Rožňava)|Čierna Lehota]], [[Dobšiná]], [[Hanková]], [[Jovice]], [[Kružná]], [[Krásnohorská Dlhá Lúka]], [[Krásnohorské Podhradie]], [[Koceľovce]], [[Lipovník (okres Rožňava)|Lipovník]], [[Pašková (okres Rožňava)|Pašková]], [[Plešivec]] a [[Rožňava]] všetky uviedli od roku 1770, [[Silica (okres Rožňava)|Silica]] 1775, [[Slanec (okres Košice-okolie)|Slanec]] 1820, [[Honce]] 1830 atď.<ref name="jurova-2002" /> [[Súbor:Romnichal Wagon 2.jpg|náhľad|Rómsky kočovný voz]] * [[Osvietenstvo]] bolo k Rómom vľúdnejšie. V roku [[1723]] bola v Bratislave založená uhorská Kráľovská miestodržiteľská rada (KMR), ktorej cieľom bolo, okrem iného, natrvalo usadiť Rómov a zapojiť ich do hospodárskeho života. Mali zanechať kočovný život, mali zakázané chovať kone a obchodovať s nimi, museli sa odevom prispôsobiť k ostatnému obyvateľstvu, pracovať na pôde, prijať kresťanské mená, deti im mali byť odoberané a dávané na výchovu a do služby k sedliakom. Cisárovná [[Mária Terézia]] sa pokúsila o asimiláciu Rómov. V roku [[1761]] vydala príkazy na rýchlejšiu asimiláciu s poddanými. Mala zaniknúť funkcia vajdu, Rómovia mali podliehať miestnym richtárom a nesmeli sa nazývať Cigánmi ale "Novosedliakmi" (Neubauer) a "Novomaďarmi“ (Uj – Magyar), zakazovalo sa používanie ich vlastného jazyka, uzatváranie vzájomných manželstiev, mali stavať svoje obydlia medzi ostatnými poddanými, mali byť prinútení k roľníctvu.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Mária Terézia sa ako prvá podujala asimilovať Rómov {{!}} Konzervatívny denník|periodikum=Denník Postoj|odkaz na periodikum=|url=https://www.postoj.sk/23728/maria-terezia-sa-ako-prva-podujala-asimilovat-romov|issn=1336-720X|vydavateľ=Postoj Media|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2020-09-07}}</ref> <ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Jancura|meno=Vladimír|autor=|odkaz na autora=|titul=Mária Terézia prikázala Rómom sedliačiť|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://cms.pravda.sk/index.php?id=1351&no_cache=1&preview=1&ux_tx_ttnews%5Btt_news%5D=459160|issn=1336-197X|vydavateľ=Perex|miesto=Bratislava|dátum=2018-02-20|dátum prístupu=2020-09-07}}</ref> V zostrenej forme ich zopakovala v roku 1773, teda rok po dokončení [[Tereziánsky urbár|Tereziánskeho urbára]]. Vtedy bola stanovená podmienka, podľa ktorej rómske ženy museli preukázať, že dokážu viesť domácnosť a rómski muži dokážu uživiť rodinu. Rómske deti sa odoberali nehodným rodičom a posielali na prevýchovu do rodín pestúnov, ktorí dostávali finančnú protihodnotu za katolícku výchovu smerujúcu k získaniu praktických zručností.<ref name=":3" /> Napriek neustálemu tlaku na pripútanie Rómov k pôde a roľníckej práci, vytvorili Rómovia v celom Uhorsku do roku [[1782]] spolu iba 77 a pol sedliackych usadlostí.<ref name="jurova-2002" /> Rómovia žili v 18. storočí v rámci rakúsko-uhorskej monarchie hlavne v Uhorsku. Podľa odhadov ich bolo okolo 70-tisíc, časť z nich usadená.<ref name=":3" /> Významným spôsobom k reformám prispel [[Samuel Augustíni|Samuel Augustiny ab Hortis]]. Tento Nemec, ktorý sa narodil vo [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnici]] a pôsobil ako evanjelický pastor na Spiši. V roku 1775 začal vo viedenských novinách [[Wiener Anzeigen]] anonymne vydávať články o Rómoch. V priebehu rokov bolo článkov okolo štyridsať <!-- 39? v jeho hesle -->a poskytli prvý ucelený pohľad na Rómov.<ref name=":3" /> Ako kniha s názvom ''Zigeuner in Ungarn'' vyšli v roku 1775 a do slovenčiny bola preložená v roku 1995.<ref name=":5" /> * V snahách Márie Terézie pokračoval [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]], ktorý sa usiloval z kočovných Cigánov urobiť roľníkov. Výsledky nesplnili očakávania. Snahy o reguláciu Rómov v Uhorsku skončili v podstate smrťou Jozefa II. Na začiatku 19. storočia sa len sporadicky objavovali nariadenia o usadzovaní sa Rómov. Počet Rómov v Uhorsku ďalej rástol a úrady sa snažili o obmedzovanie ich voľného pohybu. Preto sa objavovali návrhy na zákaz ich obchodovania s koňmi, na preverovanie domovskej príslušnosti a usadenia na stálom mieste, na zaškoľovanie rómskych detí (pričom sa vyskytli ojedinelé a krátkodobé prípady existencie rómskych škôl), na umožnenie získania a vykonávania živnosti a pod. * V roku [[1854]] bolo vydané nariadenie č. 357 o predložení znaleckej správy so všetkými štatistickými údajmi o situácii Rómov v krajine, ale jeho realizácia nebola veľmi úspešná. V polovici 19. storočia vo [[Valašsko|Valašsku]] a [[Moldavsko|Moldavsku]] (v rokoch [[1855]]{{--}}[[1856]]) bolo zrušené otroctvo a oslobodení Rómovia húfne putovali na naše územie. Po čase, vidiac, že ani tu nemôžu slobodne podľa svojich predstáv žiť, sa vracali späť na Balkán. Videli, že na Slovensku bolo dosť domácich spracovateľov kovov. Časť rumunských korytárov pravdepodobne cez [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]] prišla na východné Slovensko a tu sa „usadila“ vo viacerých obciach. Predovšetkým potulní Rómovia pútali pozornosť v súvislosti so zákonmi o postrku (zák.č. 88/1871 a zák. č. 9389/1885) a nadobúdaní domovskej príslušnosti. V súvislosti s obávaným i „reálnym“ prílivom balkánskych Rómov na naše územie sa spresňovali a upravovali zákony o štátnom občianstve a domovskom práve. Išlo o uhorské zákony z rokov [[1876]], [[1879]], [[1886]]. [[Súbor:Une famille de bohémiens - Fonds Trutat - MHNT.PHa.138.B65.135.jpg|náhľad|Rómska rodina z konca 19. storočia v Čechách]] * Po vydaní protirómskeho výnosu v Rakúsku z roku [[1888]], ktorého zmyslom bolo zbaviť sa všetkých kočovných Rómov už na hraniciach „znepríjemňovaním ich života, aby sami odišli“, bol prijatý aj zákon č. 222/1896, ktorý stanovil podmienky, za ktorých mohol byť Róm explicitne prijatý do zväzku niektorej obce a nadobudnúť tak domovskú príslušnosť. Na rozdiel od Uhorska sa domovská príslušnosť v rakúskej časti monarchie evidovala, a to prinieslo obrovské problémy po vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|Prvej ČSR]] na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi súvisiace s tým či si Rómovia môžu nárokovať štátne občianstvo. [[Súbor:Happily married.jpg|náhľad|Rómski muzikanti]] * Ako výsledok i dovŕšenie regulačných snáh osvietenských panovníkov a nasledujúceho vývoja v 19. storočí a postupného ďalšieho usadzovania sa Rómov, možno chápať vykonanie celouhorského súpisu Rómov z roku [[1893]], ktorý bol definitívne spracovaný a publikovaný v roku [[1895]]. Podľa uvedeného súpisu žili Rómovia usadene v 7 220 obciach Uhorska (zo všetkých 12 693 obcí). V 52 percentách žili usadení Rómovia mimo obce, v 40 percentách obcí žili rozptýlení v obci a v 8 percentách obcí žili aj mimo obcí aj v rámci nich. Integrovať sa do majoritnej spoločnosti sa im nepodarilo. Ešte na konci 19. storočia sa na Slovensku vyše 4500 Rómov živilo kováčstvom a inými prácami spätými s opracovaním kovov, vyše 4000 Rómov sa živilo hudobníctvom (mnohí aj popri kováčskom remesle) a v nížinných oblastiach pribúdali tzv. „blatoví“ robotníci, cigánski vaľkári, čiže výrobcovia nepálených tehál, poľnohospodárski robotníci a nádenníci.<ref name="jurova-2002" /> * K poslednému pokusu zmeniť ich kočovný život v Uhorsku došlo v čase [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]] 17. mája a 28. júna [[1916]], ale pre vojnu táto právna úprava sa nerealizovala.<ref name="jurova-2002" /> [[Súbor:Kočovnícky list.jpg|náhľad|Kočovnícky list pre Rómov, ktorí kočovali na území Prvej Československej republiky.]] * Po vzniku Československej republiky sa spojili oblasti rozdielnej hospodárskej úrovne. Slovensko a Podkarpatská Rus s nerozvinutým priemyslom a zaostalým poľnohospodárstvom a na druhej strane české krajiny ([[Čechy]], [[Morava]] a [[Sliezsko]]) s rozvinutým priemyslom aj vyspelým poľnohospodárstvom. V mestách a ich okolí sa zvýšila koncentrácia kočujúcich Rómov, ktorí tu hľadali obživu. Zvýšila sa kriminalita. Po [[Viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] vydal okamžite Krajinský úrad výnos, v intenciách ktorého mali byť „potulní“ Rómovia vytlačení na územia, ktoré sa odstupujú Maďarsku.<ref name="jurova-2002" /> V období po prvej svetovej vojne začal lacný priemyselný tovar, dovážaný najmä z Česka, vytláčať z trhu výrobky rómskych remeselníkov. Rómom boli ponúkané námezdné práce. Zanikali tradičné spôsoby obživy. Rómovia začali vo väčších mestách žobrať a živiť sa drobnými krádežami. Dobové súpisy dokumentujú, že v tom čase žili v 1 079 mestách a obciach Slovenska. <ref>Nečas, c.: Matriál o Rómech na slovensku z roku 1924. In: Historická demografie. Vol. 22, 1998, No.3 s. 169{{--}}199.</ref> [[Súbor:Cigánsky evidenčný list.jpg|náhľad|Rómovia v Prvej Československej republike museli mať evidenčný list]] * Parlament Československej republiky 14. júla [[1927]] prijal Zákon o potulných cigánoch a podobných tulákoch. Predkladatelia zákona v ňom nedefinovali kto je „cigán“ ale poliehali sa na to, že zodpovedné úrady a úradníci budú už vedieť, na koho sa zákon vzťahuje.<ref name=":2">M Fafejta · 2007 · Citované 6-krát — „Cikáni“ – rasa, nebo způsob života? Sociální studia. Fakulta sociálních studií Masarykovy univerzity, 4/2007. S. 93–111, str. 97. ISSN 1214-813X. [https://journals.muni.cz/socialni_studia/article/download/5578/4674 Dostupné online]</ref> Senátor [[Josef Lukeš]] v dôvodovej správe píše: „Pripravovaný zákon má mieriť iba proti cigánom potulným, ako elementu verejnej bezpečnosti zvlášť nebezpečnému, v žiadnom prípade teda nie proti cigánom usadlým, má však ďalej mieriť aj proti iným tulákom po cigánsky žijúcim, ktorí sú často ešte nebezpečnejší než cigáni rodom.“<ref name=":2" /> Zákon mal teda zakročiť proti ľuďom, žijúcim ''cigánskym spôsobom života''. Okrem iného určoval, že každý potulný Cigán starší ako 14 rokov musel mať cigánsku legitimáciu, kočovať a táboriť smela spolu len jedna rodina. * V noci z [[1. október|1.]] na [[2. október|2. októbra]] [[1928]] sa v rómskej osade v blízkosti západoslovenskej obce [[Pobedim]] odohral [[pogrom v Pobedime|pobedimský pogrom]]. Útok niekoľkých desiatok útočníkov, etnických Slovákov, si vyžiadal životy šiestich obyvateľov rómskej osady, vrátane šesťročného dieťaťa, a niekoľko desiatok zranených. V následnom súdnom procese bolo odsúdených niekoľko osôb s trestami v rozmedzí troch mesiacov až 2 rokov väzenia. Jednalo sa tak o najhorší protirómsky pogrom, respektíve incident národnostnej neznášanlivosti, ktorý sa v [[Prvá česko-slovenská republika|medzivojnovom Československu]] udial.<ref name="holokaust">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pogromy proti Romům v meziválečném Československu | url = https://www.holocaust.cz/dejiny/pronasledovani-a-genocida-romu/pronasledovani-a-genocida-romu-v-ceskych-zemich/romove-v-ceskoslovensku-pred-nemeckou-okupaci/pogrom-v-pobedimi/ | dátum prístupu = 2026-01-15 | priezvisko = Lhotka | meno = Petr | dátum vydania = 2017-07-20 | vydavateľ = holokaust.cz}}</ref> * V roku [[1930]] v Košiciach bola založená Liga pre kultúrne povznesenie Cigánov, ktorá bola neskôr premenovaná na Spoločnosť pre štúdium a riešenie cigánskej otázky.<ref name=":0" /> [[Súbor:Cigán zo Slovenska.jpg|náhľad|Róm s palivovým drevom. Pravdepodobne fotografia je zo Slovenska z rokov po Prvej svetovej vojne.]] * V rómskej komunite vznikali diferenciačné procesy a tie spôsobili, že pomaly začala vznikať skupina bohatších Rómov - obchodníkov, hudobníkov, ktorí sa ľahšie integrovali do mestskej spoločnosti. Mnohí sa zapájali do vtedajšej mestskej spoločnosti, a aj s ich prispením sa podarilo otvoriť rómske školy alebo triedy v Košiciach, Giraltovciach, Dobšinej, Medzilaborciach, Levoči, Košiciach, Smižanoch a na Podskalke v Humennom. Rómski hudobníci v Košiciach sa pokúsili založiť Kultúrny spolok Cigánov na Slovensku, ktorý rozvíjal svoju činnosť v rokoch [[1936]]{{--}}[[1939]]. Ku koncu tridsiatych rokov minulého storočia emigrovala na Slovensko časť Rómov, ktorá utekala z Nemecka, Rakúska a po vzniku [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] utiekla na Slovensko aj z tohto územia. <ref name=":0" /> [[Súbor:Cigáni pri Veľkej Lomnici.jpg|náhľad|Rómovia z Veľkej Lomnice pod Vysokými Tatrami okolo roku 1925. Aj dnes je na tom mieste rómska osada.]] * V roku [[1939]] sa Československá republika rozdelila a život Rómov sa uberal rozdielne. V roku [[1940]] bol v [[Protektorát Čechy a Morava|Protektoráte Čechy a Morava]] vykonaný súpis Rómov. V protektoráte žilo okolo 6 500 Rómov. V júli [[1942]] ich sústredili do [[Hodonín (okres Blansko)|Hodonína]] u Blanska a transportovali do koncentračných táborov, kde ich zahynulo takmer 6 000. Na Slovensku nebol urobený súpis. Podľa nariadenia "O dočasnej úprave pracovnej povinnosti" z 29. mája [[1940]] boli "Židia a Cigáni povinní namiesto brannej výchovy vykonávať práce v prospech obrany štátu..." Boli umiestňovaní do pracovných táborov. Na území Slovenska ich bolo jedenásť. Boli umiestňovaní aj v mestách [[Revúca (mesto)|Revúca]], [[Ilava]], [[Kremnica]], [[Hanušovce nad Topľou]] a [[Dubnica nad Váhom]]. Do pracovných táborov bolo zaradených približne 3 000 Rómov. Rómski muži pracovali na trati [[Prešov]] – [[Hanušovce nad Topľou|Hanušovce]] – [[Vranov|Vranov nad Topľou]] v [[Čemerné|Čemernom]], [[Bystré (okres Vranov nad Topľou)|Bystrom]], [[Liptovský Peter|Liptovskom Petri]] a inde. Horšia situácia bola na južnom a juhovýchodnom Slovensku, lebo toto územie sa po [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráži]] ocitlo v maďarských rukách. Maďarské úrady s Rómami zaobchádzali ako s nežiaducimi osobami, a potom ako prišli k moci stúpenci radikálnej strany [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|Šípové kríže]] z Maďarska, sa začali deportácie Rómov do sústreďovacích táborov, a potom do koncentračného tábora [[Dachau]]. Maďarsko vyviezlo do Dachau 31 000 maďarských Rómov a medzi nimi bola aj časť Rómov z okupovaných území juhu Slovenska. [[Súbor:Persecution of Gypsies in occupied Yugoslavia.jpg|náhľad|Perzekúcia Rómov v okupovanej Juhoslávii počas prvej svetovej vojny]] * Postihy Rómov na Slovensku neboli také kruté ako postihy Židov. Bolo to preto, lebo boli nemajetní. Ale aj napriek tomu sa uvažovalo o umiestnení Rómov v koncentračných táboroch. V lete [[1943]] jednotlivé okresy predkladali návrhy a zoznamy Rómov, ktorí mali byť dodaní do koncentračných táborov a informovali o tom, ako realizovali vyhlášku č. 163 z 20. apríla [[1941]], zopakovanú v roku [[1943]] v prísnejšej verzii, najmä jej časti o odstraňovaní rómskych obydlí. Stalo sa tak v okresoch [[Bardejov]], [[Humenné]], [[Medzilaborce]], [[Giraltovce]], [[Michalovce]]. Napríklad okres [[Sabinov (okres)|Sabinov]] navrhoval do koncentračného tábora 378 osôb, išlo o kočovných Rómov z obce [[Rožkovany]]. Z okresu [[Trebišov (okres)|Trebišov]] navrhli za trestné činy do koncentračných táborov 49 osôb. Diskriminácia Cigánov sa zostrila v roku 1944, kedy vypuklo [[Slovenské národné povstanie]]. Vraždeniu neunikli ani Cigáni v Ilji pri [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], v [[Žiar nad Hronom|Žiari nad Hronom]], [[Kremnička|Kremničke]], [[Podlavice|Podlaviciach]], [[Skubín]]e – okrajovej časti Banskej Bystrice, [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]], [[Ľubietová|Ľubietovej]], [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovci]]. V [[Slatina (okres Levice)|Slatine]] a v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] boli upálení v kolibách a v [[Krupina|Krupine]] ich gardisti zmasakrovali. Pravdepodobne prvým miestom, kde boli zavraždení Rómovia, bola [[Kvetnica (Poprad)|Kvetnica]] v okrese Poprad. 15. septembra [[1944]] tu bolo zavraždených sedem osôb. <ref name="r2" /><ref name=":0" /><ref>Davidivá E.: Bez kolíb a šiatrov, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1965.</ref><ref name="jurova-2002">{{Citácia periodika | priezvisko = Jurová | meno = Anna | autor = | odkaz na autora = | titul = Historický vývoj rómskych osád na Slovensku a problematika vlastníckych vzťahov k pôde („nelegálne osady“) | periodikum = Človek a spoločnosť | odkaz na periodikum = | url = http://www.saske.sk/cas/archiv/4-2002/jurova-st.html | issn = | vydavateľ = Centrum spoločenských a psychologických vied SAV | miesto = Bratislava | dátum = | rok = 2002 | mesiac = | deň = | ročník = | typ ročníka = | číslo = 4 | typ čísla = č. | strany = | dátum prístupu = 2021-02-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210518014729/http://www.saske.sk/cas/archiv/4-2002/jurova-st.html | dátum archivácie = 2021-05-18 }}</ref><ref name="usv-dejiny" /> [[Súbor:Cigáni z Matiašoviec.jpg|náhľad|Rómovia zo zamagurských Matiašoviec.]] * Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] došlo k formálnemu zrovnoprávneniu Rómov, ktoré garantoval [[Košický vládny program]]. Mnohé protirómske opatrenia boli zrušené, ale aj napriek tomu niektoré obce presunuli rómske osady dva kilometre od ciest. Napríklad v [[Medzev]]e, [[Moldava nad Bodvou|Moldave nad Bodvou]] a v [[Trebišov]]e. Pravdepodobne na základe vyhlášky "O zaraďovaní Rómov do všetkých užitočných prác" a dekrétu prezidenta republiky číslo 88/1945 Z.z., "O všeobecnej pracovnej povinnosti", ktorý umožňoval presun pracovných síl, odišlo do českých krajín veľké množstvo Rómov. Bola to prvá vlna sťahovania sa Rómov zo Slovenska do Česka. Sťahovali sa najmä do pohraničia, ktoré bolo po odsune pôvodného nemeckého obyvateľstva vyľudnené. V Česku veľmi rýchlo, po negatívnych skúsenostiach, narástli protirómske nálady domáceho obyvateľstva a často sa stávalo, že mnohé rómske rodiny boli vlakmi prevážané späť na Slovensko.<ref name=":0" /> * Po roku [[1945]] boli Rómovia sťahovaní do uvoľnených domov po [[Karpatskí Nemci|Karpatských Nemcoch]], ktorí boli odsunutí z nášho územia. Stalo sa tak v meste [[Levoča]], [[Kežmarok]], [[Spišské Podhradie]], [[Podolínec|Malá Lomnička]], v [[Medzev]]e a v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], kde zabrali domy, ktoré pred vojnou patrili Židom. Domy, do ktorých sa sťahovali, mali často historickú hodnotu. Nepripravení na nový život v novom prostredí sa nevedeli dobre aklimatizovať a väčšinu stavieb zdevastovali. Dňa 27. septembra [[1946]] bol predložený Ministerstvu vnútra v Prahe "Návrh opatrení Povereníctva vnútra proti potulným Cigánom", ktorý obsahoval povinnosť pravidelne ohlasovať dáta a vykonávať evidenciu Cigánov.<ref name=":0" /> [[Súbor:Výkaz cigánskych kočovníkov.jpg|náhľad|Výkaz pre potulných Rómov]] * V 50. rokoch 20. storočia prijali štátne orgány na Slovensku opatrenia zamedzujúce kočovníckemu spôsobu života, čo sa dotklo asi 28 tis. osôb.<ref name="r3">Matlovičová, K., Matlovič, R., Mušinka, A., Židová, A. (2012): The Roma population in Slovakia. Basic characteristics of the Roma population with emphasis on the spatial aspects of its differentiation, in Penczes, J., Radics, Z. (Eds.): Roma popuation on the peripheries of the Visegrad countries. Spatial trends and social challenges. Debrecen 2012, ISBN 978-615-5212-07-9, pp. 77-104</ref> Začala sa druhá vlna migrácie Rómov zo Slovenska do Česka, najmä do priemyselných centier severozápadných Čiech ako [[Teplice]], [[Most]], [[Sokolov]], [[Ústí nad Labem]], [[Chomutov]], [[Cheb]], [[Děčín]], ale aj do [[Kladno|Kladna]], [[Český Krumlov|Českého Krumlova]], [[Tachov]] a na [[Ostravsko]]. Vláda 24. marca [[1952]] vydala smernicu "O úprave pomerov cigánskeho pôvodu", na základe ktorej sa začalo s prvými prieskumami v rómskych osadách.<ref name=":0" /> [[Súbor:Malí cigánski muzikanti.jpg|náhľad|Malí rómski muzikanti]] * V Prahe v roku [[1952]] bola celoštátna porada pracovníkov, ktorí pracovali s Rómami a v roku [[1954]] na prvej celoštátnej konferencii sa jej účastníci pokúsili vytýčiť nové smery práce s rómskym obyvateľstvom. Vzdelávaním rómskych detí sa zaoberala prvá celoslovenská konferencia učiteľov vyučujúcich zanedbané rómske deti v roku [[1954]]. Uskutočnili sa mnohé školenia vybraných rómskych občanov.<ref name="r4">Davidová E.: Bez kolíb a šiatrov, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice, 1965.</ref> V roku 1956 bol vypracovaný ambiciózny plán likvidácie 1 305 rómskych osád. '''Počet rómskych osád v roku 1955'''<ref>Jurová, A.: Rómska problematika 1945{{--}}1967 Dokumenty I.{{--}}IV. časť, Praha: Ústav pro soudobé dějiny AV ČR, 1996, 1034 s. </ref> {| class="wikitable sortable" |- ! Kraj !! data-sort-type="number" | Počet osád !! data-sort-type="number" | Počet obyvateľov !! data-sort-type="number" | Počet domov |- align="right" | align="left" | Bratislava || 167 || 11 472 || 1 953 |- align="right" | align="left" | Nitra || 125 || 8 762 || 1 100 |- align="right" | align="left" | B. Bystrica || 327 || 19 983 || 3 468 |- align="right" | align="left" | Žilina || 93 || 2 617 || 488 |- align="right" | align="left" | Košice || 275 || 29 264 || 4 464 |- align="right" | align="left" | Prešov || 317 || 22 937 || 3 473 |- align="right" | align="left" | Vysoké Tatry || 1 || 57 || 9 |- align="right" class="sortbottom" | align="left" | ''Spolu'' || ''1 305'' || ''95 092'' || ''14 935'' |} * Uvažovalo sa o výstavbe rodinných domov pre Rómov. Bolo však rozhodnuté, že bytová otázka má byť vyriešená prideľovaním podnikových bytov, osídľovaním českého pohraničia, náborom do baní a štátnym príspevkom na bývanie. To však znamenalo hromadné sťahovanie Rómov z vidieka do sídlisk v mestách. Celý návrh mal byť realizovaný do roku [[1978]], ale nestalo sa tak.<ref name="r5">Jurová, A.: Riešenie rómskej problematiky na Slovensku po druhej svetovej vojne, In: Mann, A.B. (ed) Neznámi Rómovia. Bratislava: Ister Science Press, s. 91{{--}}102. ISBN 80-900486-2-3.</ref> * Dňa 17. októbra [[1958]] schválilo [[Národné zhromaždenie Československej republiky]] zákon č. 74/1958 Zb. "O trvalom usídlení kočujúcich osôb" namierený proti kočujúcim Rómom, ktorých mal prinútiť usadiť sa. Išlo takmer výhradne o olašských Rómov. Aby sa mohol realizovať tento zákon v roku [[1959]] bol urobený súpis kočujúcich osôb v ČSR. Do súpisu bolo zahrnutých 46 500 osôb, z toho na Slovensku 27 933. Miestom usadenia kočujúcich mala byť obec, v ktorej ich zapísali do zoznamu, čo miestne orgány v Česku využili a poslali ich zapísať sa na Slovensko, aby sa ich zbavili. Na základe toho sa mnohí Rómovia museli vrátiť z Česka na Slovensko a najmä do jeho severovýchodnej časti, odkiaľ pôvodne odišli. Tu však pre nich nemali ubytovanie ani prácu, lebo regióny boli chudobné.<ref>Jurová, A.: Vývoj postavenia Rómov a otázky ich "integrácie" do spoločnosti. In: Zborník referátov – Integrácia Rómov na Slovensku, Trnava, 2000, s. 9 -29.</ref> [[Súbor:Cigáni na Slovensku.jpg|náhľad|Rómska osada]] * Po XI. zjazde [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Československa]] (1949), bolo vydané uznesenie ÚV KSČ "O práci medzi cigánskym obyvateľstvom", ktoré znamenalo začiatok otvorenej [[Asimilácia|asimilácie]] Rómov v ČSR. Veľmi aktívne sa začala riešiť zamestnanosť Rómov. Direktívne opatrenia prispeli k tomu, že za dva roky bolo zamestnaných 11 000 Rómov. Tisíce Rómov dostali prácu najmä v mestách vo veľkých fabrikách. Asimilácia sa mala uskutočniť aj odstránením nedostatkov v zdravotnej výchove, zabezpečením vhodného bývania, prevýchovou a zmenou ich tradičného spôsobu života. To však národné výbory neboli schopné zabezpečiť. Výsledky v roku [[1965]] boli neuspokojivé. Vláda sa rozhodla použiť násilnejšie formy asimilácie. Vytvorila koncepciu rozptylu a odsunu Rómov z miest ich vysokej koncentrácie. Tá však nebola úspešná, a preto vláda rozhodla o novej "Koncepcii všestrannej spoločenskej a kultúrnej integrácie Rómov", ktorá sa začala uskutočňovať na základe uznesenia vlády ČSSR č. 231/1972 a uznesenia vlády SSR č. 94/1972. Rómsky problém bol sformulovaný ako viacgeneračný. Základom tejto koncepcie bolo zaraďovanie všetkých práceschopných Rómov do pracovného procesu, výchova rómskej mládeže, prevýchova dospelých, riešenie bývania a eliminácia kriminality. Bola to nová politika veľkorysého poskytovania sociálnych výhod rómskemu obyvateľstvu. V roku [[1973]] vláda a ÚV KSČ konštatovali, že v pracovnom pomere bolo až 91,9 % rómskych mužov a do konca roku 1973 až 73,1 % rómskych rodín malo vyriešenú bytovú otázku, a to z počtu 179 000 Rómov na Slovensku. Zlepšilo sa zdravie, znížila sa detská úmrtnosť, ktorá bola až 50 %, stúpla pôrodnosť, predĺžil sa priemerný vek, poklesli epidemické nákazy a choroby. Mierne poklesli kriminálne činy. Ale nie všetko bolo v intenciách, ktoré boli vytýčené. Za vysokou zamestnanosťou sa skrývala veľká neospravedlniteľná absencia a fluktuácia, zlá pracovná morálka. Ženy väčšinou nikde neboli zamestnané a ostávali doma. Deti, na ktoré dostávali ich rodičia vysoké detské prídavky, živili celé rodiny. Tieto opatrenia však diskriminovali ostatné obyvateľstvo. Rómovia v nových panelových domoch, ktoré pre ne postavili na osobitných sídliskách v mestách nevedeli žiť podľa predstáv straníckych funkcionárov a vládnych úradníkov. Aj napriek tomu sa táto koncepcia integrácie uskutočňovala až do konca osemdesiatych rokov 20. storočia. Najväčším negatívom tej doby bol prílišný štátny [[paternalizmus]] (tzv. pozitívna diskriminácia a benevolencia režimu), na ktorý si Rómovia zvykli. Po nežnej revolúcii sa nevedeli prispôsobiť novým hospodárskym a sociálnym podmienkam, kedy museli začať sami spravovať svoj život.<ref name=":0" /><ref name="r2" /> V tomto období komunistický režim nazeral na „Cigánov“ nie ako na etnikom ale ako na sociálny problém definovaný cigánskym životným štýlom. „K označeniu Cigán nie je dostačujúcou podmienkou farba pleti, ale posúdenie celkového spôsobu života."<ref name=":6">Tomáš Hirt a Marek Jakoubek (eds.) Romové: kulturologické etudy. Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, Plzen 2004 384 strán. ISBN: 80-86473-83-X </ref> * Po roku [[1989]] boli vydané viaceré uznesenia dotýkajúce sa Rómov, z nich najvýznamnejšie bolo vládne nariadenie "Zásady vládnej politiky k Rómom", schválené v roku [[1991]], v ktorom sa deklarovali základné princípy zrovnoprávnenia Rómov s ostatnými menšinami. V rámci novej politiky bolo zrušené centrálne riadenie, a tým boli zrušené takmer všetky zákony a nariadenia z minulého režimu. Zákon 78/1958 Zb. bol zrušený v roku [[2006]]. Rómovia v súlade s Listinou základných práv a slobôd dostali právo na výchovu, vzdelanie, tlač a informácie vo svojom jazyku, združovať sa v združeniach a stranách a právo na riešenie ich problémov. Na Slovensku vláda 1. marca [[1999]] vymenovala splnomocnenca na riešenie rómskej problematiky.<ref name="r2" /> [[Súbor:Rómovia z Letanovského mlyna 0001.jpg|náhľad|Rómovia z Letanovského mlyna pri Spišskej Novej Vsi v roku 2002]] * V nasledujúcich rokoch konca 20. a začiatku 21. storočia sa Rómovia v mnohých ukazovateľoch (napríklad zamestnanosť) stále viac prepadávali pod celoslovenský priemer. Naopak v iných ukazovateľoch (kriminalita) prekračovali celoslovenský priemer a ocitli sa na okraji spoločnosti, ktorá ich stále viac segregovala v spoločenskej a priestorovej rovine. Nad touto úrovňou bola len úzka skupina vzdelaných Rómov, ktorí sa začlenili do majoritnej spoločnosti a ktorá ich aj akceptuje.<ref name=":0" /> == Štatistické údaje == Rozmiestnenie Rómov v 70. a 80. rokoch 18. storočia je možné čiastočne rekonštruovať zo súpisov, ktoré boli realizované za Márie Terézie a Jozefa II.. Vyplýva z nich, že Rómovia uprednostňovali južnejšie položené regióny, kde boli priaznivejšie klimatické podmienky. Najviac rómskych rodín žilo v Bratislavskej stolici (v roku [[1782]] vyše 500 – najmä na [[Žitný ostrov|Žitnom ostrove]]), [[Nitrianska stolica|Nitrianskej stolici]] (v roku [[1785]] 452 rodín, zväčša v jej južnej časti), [[Tekovská stolica|Tekovskej stolici]] (v roku [[1774]] 246 rómskych rodín, najviac v Leviciach a okolí), [[Gemerská stolica|Gemerskej stolici]] (v roku [[1785]] 327, najviac v [[Štítnik (okres Rožňava)|Štítniku]] a [[Dobšiná|Dobšinej]]), [[Šarišská stolica|Šarišskej stolici]] (v roku [[1785]] 1775 277 rodín), [[Trenčianska stolica|Trenčianskej stolici]] (v roku 1785 116 rodín, najviac opäť v južnej časti), [[Spišská stolica|Spišskej stolici]] (v roku [[1775]] 197 rómskych rodín, z ktorých až tri štvrtiny žili v južnej časti). V ďalších stoliciach už bolo rómske osídlenie skromnejšie – napr. [[Zvolenská stolica]] (v roku 1769 53 rodín), [[Turčianska stolica|Turčianskej stolici]] (v roku [[1782]] 15 rodín)<ref name="r3" /> * V roku 1770 v celom Uhorsku bolo 68 000 Rómov, ale v roku 1893 bolo už len na území Slovenska viac ako 36 000 Rómov, z toho 600 kočovných a 2 000 polokočovných.<ref name="r2" /> '''Počet Rómov na Slovensku podľa sčítania z roku 1893'''<ref>Horváthová, E.: Cigáni na Slovensklu. 1 vyd. Bratislava: Vydavateľstvo SAV, 1964, s. 396</ref> {| class="wikitable" |- ! Názov župy !! Počet Rómov !! Názov župy !! Počet Rómov |- | Oravská || align="right" | 216 || Bratislavská|| align="right" | 4 137 |- | Liptovská || align="right" | 478 || Komárňanská || align="right" | 1 197 |- | Zvolenská || align="right" | 1 182 || Trenčianska || align="right" | 1 516 |- | Gemerská || align="right" | 5 552 || Turčianska || align="right" | 297 |- | Novohradská || align="right" | 1 902||Spišská || align="right" | 2 792 |- | Hontianska || align="right" | 1 465 || Šarišská || align="right" | 3 261 |- | Tekovská|| align="right" | 2 024 || Zemplínska || align="right" | 3 081 |- | Nitrianska || align="right" | 4 303 || Abovská || align="right" | 2 782 |- |} * Odhaduje, že v roku [[1945]] žilo v dôsledku rómskeho holokaustu v Česku 680 Rómov. V roku [[1947]] sa uskutočnil prvý povojnový súpis Rómov. Podľa neho tu žilo 101 190 osôb. V Česku žilo už 16 752 Rómov a na Slovensku 84 438 osôb. Zjavná je tu migrácia Rómov zo Slovenska. <ref>Fraser, A. The Gipsies/Cigáni. 1. vyd. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 341 s. ISBN 80-7106-212-X.</ref><ref name="r5" /> [[Súbor:Rómovia z Letanovského mlyna 0005.jpg|náhľad|Rómska matka s deťmi v osade Letanovský mlyn, okres Spišská Nová Ves v roku 2002]] * Mimoriadne vysokú koncentráciu Rómov na východnom Slovensku potvrdzujú predvojnové súpisy a povojnový vývoj. V 50. rokoch 20. storočia sa štátne orgány na Slovensku začali intenzívnejšie venovať problematike zaostalých osád, čo umožňuje presnejšie rekonštruovať dobovú priestorovú distribúciu Rómov. Na základe terénneho výskumu realizovaného v roku [[1955]] bolo identifikovaných na území Slovenska 1 305 izolovaných rómskych osád, v ktorých bolo 14 935 obydlí a žilo v nich 95 092 obyvateľov, čo podľa odhadov bolo cca 83 % celkového počtu Rómov na Slovensku. * V roku 1957 žilo v Československu 140 000 Rómov.<ref name="r4" /> * Pri súpise rómskeho obyvateľstva v roku [[1966]] žilo na Slovensku 165 000 Rómov, z toho len vo Východoslovenskom kraji asi 90 000. V porovnaní s rokom 1947 sa rómska populácia viac ako zdvojnásobila.<ref name="r2" /> '''Rómske obyvateľstvo na Slovensku v rokoch 1970 a 1980'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Vaňo| meno = Boris| autor = | odkaz na autora = | titul = Demografická charakteristika rómskej populácie v SR | url = http://www.infostat.sk/vdc/pdf/rom.pdf | vydavateľ = infostat.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Sčítania 1970 a 1980 uskutočňovali sčítací komisári, ktorí rozhodovali o zaradení k Rómom. (Byť evidovaný ako Róm/Cigán neprinášalo žiadne výhody a preto ako doteraz - pozri ďalej, sa Rómovia označovali za etnických Slovákov alebo Maďarov.) Bežne sa stávalo, že tzv. slušní Cigáni podľa úradov neboli započítaní medzi Cigáňov a naopak, do štatistík sa dostali príslušníci majority, ktorí žili „cigánskym spôsobom života.“<ref name=":6" /> {| class="wikitable" |- ! Územie !! 1970 !! 1980 |- | SR|| align="right" | 159 275 || align="right" | 199 853 |- | Bratislava || align="right" | 2 349 || align="right" | 3 910 |- | Západné Slovensko || align="right" | 37 158 || align="right" | 43 373 |- | Stredné Slovensko || align="right" | 36 089 || align="right" | 44 214 |- | Východné Slovensko|| align="right" | 83 679 || align="right" | 108 356 |} * Posledné zisťovanie rómskeho obyvateľstva v období reálneho socializmu sa uskutočnilo v roku [[1989]]. Celkový počet rómskeho obyvateľstva dosiahol 253 943. Tvorili 4,8% celkového počtu obyvateľov. Počet rómskych osád sa znížil na 278, z toho 230 bolo na východnom Slovensku. V týchto osadách bolo 1 973 chatrčí a žilo v nich 14 988 obyvateľov.<ref name="r3" /> * Pri najnovšom sčítaní obyvateľstva, domov a bytov v roku [[2011]] sa k rómskej národnosti prihlásilo 105 738 obyvateľov, teda 2% z celkovej populácie. Oproti predchádzajúcemu sčítaniu obyvateľstva, domov a bytov v r. 2001 pribudlo na Slovensku 15 818 Rómov a ich podiel sa zvýšil z 1,7% na 2,0%. Znamená to, že rómska národnosť sa už aj podľa výsledku cenzu stala treťou najpočetnejšou na Slovensku po slovenskej a maďarskej národnosti a predstihla príslušníkov českej národnosti. Rómčinu ako materinský jazyk uviedlo v sčítacích hárkoch 122 518 obyvateľov, čo bolo 2,3% celkovej populácie. Rómčinu, ako najčastejšie používaný jazyk v domácnosti, uviedlo až 128 242 obyvateľov, t.j. 2,4 % celkovej populácie.[http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/home/!ut/p/b1/04_Sj9CPykssy0xPLMnMz0vMAfGjzOIDzT0tnJwMHQ0s_IJcDTxDHAPcg7xMDA1MTIEKIoEKDHAARwNC-sP1o8BKnN0dPUzMfQwMLHzcTQ08HT1CgywDjY0NHI2hCvBY4eeRn5uqX5AbYZBl4qgIAL9TbiU!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/] Dáta zo sčítania nevystihujú skutočný celkový počet príslušníkov rómskej menšiny, pretože veľká časť Rómov sa v oficiálnom cenze nehlási k rómskej národnosti. Na základe prieskumu realizovaného v r. 2010, ktorý pravdepodobne odráža skutočný stav sa predpokladá, že lepšie odráža skutočný stav, žilo v roku 2010 v slovenských obciach s trvalým pobytom 352 924 Rómov. Podiel rómskeho obyvateľstva dosiahol 6,5% celkového počtu obyvateľov.<ref name="r3" /> * Podľa ATLASU rómskych komunít na Slovensku [[2013]] dominantné zastúpenie populácie Rómov v roku 2013 mali tri kraje ([[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]], [[Košický kraj|Košický]] a [[Prešovský kraj|Prešovský]]),za ktorými nasledoval s malým odstupom [[Nitriansky kraj]]. Ostatné štyri kraje sa na geografickom rozmiestnení obcí s rómskou komunitou podelili iba marginálne. Najvyšší počet obcí a miest s rómskou komunitou sa nachádzal v Banskobystrickom kraji (266 obcí, čo je 24,9 % všetkých obcí ) a najmenej v Bratislavskom a v Žilinskom kraji(27 obcí, čo je iba 2,5 % všetkých obcí). Najvyššie percentuálne zastúpenie obcí s rómskou komunitou mal Košický kraj (58,2 %) a najmenšie percento obcí s rómskou komunitou mal [[Žilinský kraj]] (8,6 %). Z celkového počtu 138 miest (2013) iba v 18 mestách sa neregistrovala relevantná rómska komunita. Išlo o tieto mestá: [[Sliač]], [[Dudince]], [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], [[Nová Dubnica]], [[Nemšová]], [[Ilava]], [[Bojnice]], [[Vrbové]], [[Leopoldov]], [[Bytča]], [[Tvrdošín]], [[Námestovo]],[[Trstená]], [[Krásno nad Kysucou]], [[Svätý Jur]], [[Turčianske Teplice]], [[Rajec]], [[Rajecké Teplice]]. [[Súbor:Segregovane koncentracie Rómov na Slovensku v roku 2013.jpg|náhľad|Segregované koncentrácie Rómov na Slovensku v roku 2013]] * Najviac Rómov bývajúcich v rozptyle medzi majoritným obyvateľstvom sa odhadoval v Banskobystrickom kraji: 57 758, čo bolo 73,2 % všetkých Rómov v obciach v tomto kraji. Podľa percentuálneho zastúpenia bol na prvom mieste [[Bratislavský kraj]], kde podľa odhadov žilo v rozptyle 81,4 % Rómov v obciach v rámci kraja, ale vzhľadom na ich početnosť to predstavovalo iba 11 513 osôb. Početne najviac Rómov vo vnútri obce bývalo v Prešovskom kraji (14 565 bolo 12,8 % odhadovaných počtov všetkých Rómov žijúcich v tomto kraji). V prípade počtov Rómov žijúcich v osídleniach na okraji obce mal najvyššie odhadované zastúpenie v absolútnych aj pomerných číslach [[Prešovský kraj]]. V tomto type osídlení žilo, podľa odhadov, v Prešovskom kraji 45 177 Rómov, čo bolo 39,6 % zo všetkých Rómov v obciach v rámci kraja. Najviac Rómov žijúcich v segregovaných osídleniach mal podľa odhadov [[Košický kraj]]: 34 270 Rómov, čo bolo 27,1 % zo všetkých Rómov v obciach v rámci kraja. Najvyšší počet Rómov podľa odhadov v rámci Atlasu rómskych komunít 2013 bývalo v meste [[Košice]], kde na základe pripísanej etnicity žilo približne 18 162 Rómov. V 120 mestách celkovo bývalo 146 771 Rómov, čo v priemere na jedno mesto vychádza 1 223 Rómov. V skúmaných dedinách bývalo celkovo 256 039 Rómov a priemerný počet Rómov na jednu dedinu dosahoval 270 jednotlivcov. Podiel sledovaného rómskeho obyvateľstva bývajúceho v mestách dosiahol 36,4 % a na vidieku 63,6 %. Najvyššie zastúpenie Rómov spomedzi miest sa odhadlo v meste [[Jelšava (mesto)|Jelšava]] (okres [[Revúca (okres)|Revúca]], [[Banskobystrický kraj]]), kde tvorili 40,1 % všetkých obyvateľov mesta; na druhej pozícii bolo mesto [[Dobšiná]] (okres [[Rožňava (okres)|Rožňava]], [[Košický kraj]]), kde tvorili podľa odhadov 36,8% obyvateľstva; na tretie miesto patrilo mestu [[Fiľakovo]] (okres [[Lučenec (okres)|Lučenec]], [[Banskobystrický kraj]]), s odhadovaným podielom Rómov 32,2 %.[http://www.minv.sk/?atlas_2013][http://www.employment.gov.sk/sk/rodina-socialna-pomoc/socialne-sluzby/socialne-vylucene-spolocenstva/dokumenty.html] * Na Slovensku je markantná kriminalita rómskej menšiny. Ako uvádza RNDr. Martin Šuvada<ref name=":0" /> "Na Slovensku v období evidencie národnosti páchateľa (1989 – 1995) mal podiel Rómov na kriminalite u nás približnú hodnotu 25 %, keď napríklad 42,3 % objasnených lúpeží mali na svedomí Rómovia. V tomto istom období bolo v sekcii mravnostnej kriminality (znásilnenie, pohlavné zneužívanie, kupliarstvo) 44,6 % objasnených trestných činov spáchaných Rómami". Znamená to teda, že približne 10 % obyvateľstva má na svedomí približne 25 % trestných činov páchaných na Slovensku. == Rómske školy, médiá a kultúrne ustanovizne == Na Slovensku po roku 1989 začali vznikať nové inštitúcie a kultúrne spolky. Príkladom je divadlo Romatan. Divadlo je jediné profesionálne rómske divadlo na [[Slovensko|Slovensku]]. Zriadilo ho [[Ministerstvo kultúry SR]] v máji [[1992]] v [[Košice|Košiciach]].[http://www.romathan.sk/sk/] Pôsobí tu Múzeum kultúry Rómov na Slovensku v Martine[http://www.muzeum.sk/?obj=muzeum&ix=dcrk_em_snm], v súčasnosti pôsobí rómske internetové rádio Gipsy.sk[http://www.gipsy.sk/] Po roku 1990 bola založená Rómska tlačová agentúra v Košiciach[http://old.mecem.sk/rpa/?lang=slovak] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150518105241/http://old.mecem.sk/rpa/?lang=slovak |date=2015-05-18 }}, Katedra rómskej kultúry na [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre]] i jej detašované pracovisko v Spišskej Novej Vsi. Začali sa vydávať časopisy pre rómsku komunitu – Občianske združenie Jekhetane – Spolu vydáva noviny Romano nevo Ľil ( Rómsky nový list), ktorý je na pokraji zániku. Od roku 2014 vydáva len 6 čísiel ročne. Od roku 2014 vychádza Romane nevipena. Vydavateľom mesačníka ROMANE NEVIPENA – RÓMSKE NOVINY je Ministerstvo vnútra SR – Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Toto periodikum je zamerané na profesijné skupiny pomáhajúce v rómskych komunitách. Časopis na 12 stranách poskytuje informácie z oblasti sociálneho, hospodárskeho, kultúrneho, politického života Rómov[http://www.minv.sk/?noviny]. Deťom sa venuje mesačník Luluďi (Kvietoček).[http://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/media-audiovizia-a-autorske-pravo-/media-a-audiovizia/evidencia-periodickej-tlace-265.html] Od roku [[1992]] sa venujú rómskej problematike vo verejnoprávnej televízii a v rozhlase. V niektorých mestách boli zriadené stredné školy pre Rómov. Ide o Ghándiho internátne gymnázium pre talentované deti vo [[Zvolen]]e, neskôr v Lučenci, súkromné gymnázium a konzervatórium pre rómsku mládež v Košiciach, súkromná stredná škola pre Rómov v Kežmarku[http://www.ssos-kezmarok.sk/o-sos] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150518072019/http://www.ssos-kezmarok.sk/o-sos |date=2015-05-18 }}, SPŠ v Levoči s triedou výhradne pre rómske dievčatá a dvojročné externé štúdium rómskeho jazyka v Lučenci.<ref name=":0" /> '''Roma Television''' je spravodajsko-spoločenský portál zameraný na rómsku komunitu. Vznikol v roku 2010 pod názvom ''Gipsy Television'' a v roku 2025 prešiel rebrandingom na ''[https://romatv.sk Roma Television]''. Portál prináša vlastné textové správy, autorské video rozhovory a televízne relácie ako ''správy Hiri'', magazín ''Romano dživipen'', hudobnú hitparádu ''Romaňi deka'' či reláciu o varení''Taviben.'' Pre verejnoprávnu televíziu STVR vyrába reláciu ''[https://www.stvr.sk/televizia/archiv/21829#56 Rómsky magazín]'' a diskusnú talkshow ''[https://www.stvr.sk/televizia/archiv/19959#132 Ahoj, Romale!]'' '''Roma Television''' spolupracovala aj so Slovenským rozhlasom na rómskom vysielaní ''[https://www.stvr.sk/radio/archiv/1565 Romano lav]'' a s Českým rozhlasom v rámci relácie ''[https://radiozurnal.rozhlas.cz/o-roma-vakeren-6193671/o-poradu O Roma vakeren].'' V roku 2015 získala '''Roma Television''' ocenenie ''[https://www.romaspirit.sk/encyklopedia/gipsy-tv-bratislava/ Roma Spirit]'' v kategórii Médiá. == Rómske občianske združenia == * '''Kultúrne Združenie Rómov Slovenska''' ** Realizuje výchovno-vzdelávacie a voľno-časové programy, na zlepšenie životnej úrovne Rómov. ** Golianova 10, 974 01 Banská Bystrica * '''Reformné združenie rómskej mládeže''' ** Orientuje sa na pomoc obyvateľom z rómskych osád, ľuďom prepusteným z výkonu trestu odňatia slobody, asociálom pričom je dôraz kladený na vzdelanie. ** Pod Lipami 77, 031 01 [[Liptovský Hrádok]] * '''Združenie mladých Rómov''' ** Združenie ľudí s cieľom zjednocovať intelektuálny potenciál mladej rómskej populácie. ** Trieda SNP 27, 974 01 Banská Bystrica * '''Informačné poradenské Centrum Rómov Rimavská Sobota''' ** Zameriava sa na poradenstvo pri hľadaní zamestnania, sociálno – právne poradenstvo, ekonomické poradenstvo, podpora vzdelávania. ** Malohontská 1931, 979 01 [[Rimavská Sobota]] * '''Občianske združenie Klub rómskych aktivistov na SR''' ** V náplni má poradenstvo pre ženy, študentov, školy, jednotlivcov, aktivačné práce, riešenie domáceho násilia. ** Š.M. Daxnera 906, 981 01 [[Hnúšťa]] * '''Občianska alternatívna iniciatíva v SR''' ** V jeho náplni je sociálna, kultúrna a osvetová práca pre rómske komunity. ** Francisciho 628/1, 979 01 Rimavská Sobota * '''Kultúrna výchovná organizácia RÓMA – východ''' ** Dáva dôraz na komunitný rozvoj, voľnočasové aktivity, výchovu a vzdelávanie Rómov, poradenstvo a konzultácie, športové podujatia, krúžky a kluby. ** Rázusova 103, 093 01 [[Vranov nad Topľou]] * '''Rada mimovládnych organizácií rómskych komunít''' ** Zastrešuje viac ako 120 občianskych združení, rozvíja partnerskú spoluprácu s organizáciami v treťom sektore, s inštitúciami štátnej správy. ** Jiráskova 8, 851 01 Bratislava * '''CHARTIKANO – občianske združenie''' ** Venuje sa ochrane národnostných menšín, organizácii podujatí a akcií, poradenstvu, sociálnej pomoci. ** Dunajská Lužná 3/247, 900 42 [[Dunajská Lužná]][http://www.azet.sk/katalog/romske-zdruzenia/] == Rómske strany == Na Slovensku je až 15 politických strán, ktoré sú postavené na rómskej menšine. * Demokratická aliancia Rómov v Slovenskej republike, * Demokratické hnutie Rómov v Slovenskej republike, * Maďarské demokratické hnutie Rómov v Slovenskej republike, * Politické hnutie Rómov na Slovensku – ROMA, * Rómska iniciatíva Slovenska, * Rómska národnostná strana, * Rómska občianska iniciatíva SR. * Rómske kresťanské demokratické hnutie v Slovenskej republike, * Rómsky kongres Slovenskej republiky, * Strana demokratickej jednoty Rómov, * Strana integrácie Rómov na Slovensku, * Strana ochrany práv Rómov na Slovensku, * Strana Rómov Slovenska, * Strana rómskej koalície (SRK), * Strana Rómskej únie na Slovensku, * Strana rómskych demokratov v Slovenskej republike, * Strana sociálnej demokracie Rómov na Slovensku, * Únia – Rómskej občianskej iniciatívy v Slovenskej republike. '''Aktívne sú: Rómska iniciatíva Slovenska, Strana rómskej koalície – SRK, Strana rómskej únie na Slovensku.''' Ostatné registrované strany sú v likvidácii. [http://www.aktuality.sk/clanok/238537/romske-politicke-strany-na-slovensku-su-zbytocne-romovia-ich-nevolia/] == Rómovia a kresťanstvo == Na základe nedávneho výskumu, ktorý urobili v roku 2010 výskumníci Ústavu etnológie SAV sa zistilo, že Rómom na Slovensku sa venuje štrnásť registrovaných cirkví a štyri neregistrované denominácie. Výskum ukázal, že v počte na vieru obrátených Rómov nehrá prím [[Rímskokatolícka cirkev]], i keď, podľa štatistických údajov, 76 % Rómov je formálne zaregistrovaných v matrikách rímskokatolíckej cirkvi. [[Rímskokatolícka cirkev]], podľa výskumu sa môže pochváliť piatimi tisícmi Rómov. Okrem nej s Rómami najviac komunikujú [[Svedkovia Jehovovi]], [[Gréckokatolícka cirkev]], [[Apoštolská cirkev na Slovensku|Apoštolská]] a [[Letničná cirkev]] – charizmatické hnutia na [[Spiš (región)|Spiši]]. Medzi neregistrovanými cirkvami sa najviac darí Charizmaticko-letničnému hnutiu Maranatha v okolí Košíc, letnično-charizmatickému hnutiu v okolí [[Poprad]]u s názvom Romani Archa, Slovo života v [[Plavecký Štvrtok|Plaveckom Štvrtku]] a Radostné srdce v okolí [[Prievidza|Prievidze]].[http://www.postoy.sk/romov_na_slovensku_meni_nabozenstvo] Rómovia do svojej kresťanskej viery vkladajú zmes vlastných povier. Modlitba má podobu rozhovoru s Bohom vo forme prosby, ale aj kliatby i vo forme piesní alebo vzdychov. Boh je pre Rómov najvyššia hodnota, sila, ku ktorej sa človek obracia. Na prejavenie svojich kresťanských citov nepotrebujú kostol ani kňaza. Vo svojich príbytkoch majú domáce oltáre, obrazy Panny Márie, Jezuliatka alebo Ježiša. Pri krste alebo pohrebe sa rodina obráti na najbližšieho kňaza, ktorého poskytuje najbližšia cirkevná inštitúcia majoritnej komunity.[http://www.redakcia1.com/2011/05/romovia-nabozenstvo-svata-sara-patronka.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150518084832/http://www.redakcia1.com/2011/05/romovia-nabozenstvo-svata-sara-patronka.html |date=2015-05-18 }} == Rómske mená == Jedným z opatrení osvietenských panovníkov boli i súpisy obyvateľstva. Z nich sa možno dozvedieť o niektorých priezviskách, ktoré po mnohých storočiach sa používajú aj dnes. Zmenil sa len spôsob ich zapisovania (z Csonku sa stal Čonka, zo Zsigu Žiga). Na západnom Slovensku už vtedy Rómovia mali priezviská, ako napríklad Farkaš, Herák a Oláh; na strednom Slovensku priezviská Facuna, Horváth, Ištók; na území Žitného ostrova Bihari, Mezei, Rigo, Sárközi, Šipoš, Ujvári; v oblasti Gemera a Malohontu boli rozšírené priezviská Bari, Boldy, Čonka, Farkaš, Oláh, Radič. V Košiciach a Abovsko-Turnianskej župe zas Adam, Bandi, Bango, Berky, Bodi, Gábor, Gaži, Haluška, Kotlár, Lacko, Miži, Mezei, Orgován, Rigo, Varadi, Žiga. V oblasti Šariša už vtedy žili Rómovia s priezviskom Lacko. Na Spiši boli frekventované priezviská Gabčo, Girga, Horváth, Holub, Kotlár, Mirga, Pačan, Pokuta, Pompa.<ref name="usv-dejiny" /> == Galéria == <gallery> Súbor:Rómovia z Letanovského mlyna 0003.jpg|Róm z osady Súbor:Rómovia z Letanovského mlyna 0004.jpg|Rómska osada Letanovský mlyn v roku 2002 Súbor:Rómovia z Letanovského mlyna 0002.jpg|Rómska izba v roku 2002 Súbor:Khamoro Roma Festival 2007 Prague.jpg|Khamoro Roma Festival 2007 Praha Súbor:Romungro.jpg|Typický tanec Rómov v Maďarsku Súbor:Cigánsky tábor v Rumunsku.jpg|Rómsky tábor v Rumunsku Súbor:Gypsy3v2.jpg|Rómky Súbor:Vlah gypsy wear.JPG|Olašský Róm Súbor:Irish gypsies in Anglesey (6435402561).jpg|Írski Rómovia Súbor:GitanosAugustus.jpg|Rok 1917. Skupina srbských Cigánov, ktorá emigrovala do Spojených štátov. Súbor:Supplicants expulsion gypsies hi.jpg|Španielski Cigáni prosia kráľa Filipa III. zrušiť exilový zákon. Olej na plátne. 1872, autor Edwin Long. Súbor:Joseph Heicke - Wallachische Zigeuner.jpg|Valašskí Rómovia – obraz autora Josepha Heickeho Súbor:Bearded man, Granada, Spain (4332181558) (2).jpg|Róm zo španielskej Granady Súbor:Chisinau gipsies.jpg|Rómovia pri Kišineve, okolo roku 1900 </gallery> == Poznámky == <references group="pozn"/> == Referencie == {{referencie|2}} == Pozri aj == * [[Cigán]] * [[rómska osada]] * [[rómológia]] * [[Rómovia na Slovensku]] == Iné projekty == {{Projekt|q=Rómske príslovia|commonscat=Roma people|q_štítok=rómske príslovia}} == Externé odkazy == * [http://www.minv.sk/?romske-komunity-uvod Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity] * [http://www.jekhetane-spolu.org/ Občianske združenie Jekhetane – Spolu vydávajúce noviny Rómsky nový list – Romano nevo ľil] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140122151220/http://www.jekhetane-spolu.org/ |date=2014-01-22 }} * [http://www.gipsy.sk/ Gipsy.sk] * [http://www.mecem.sk/rpa/ Rómska tlačová agentúra – www.mecem.sk/rpa] * [http://www.romea.tv/ Romea TV – prvá rómska internetová televízia v Česku, založená v roku 2003] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110313105908/http://www.romea.tv/ |date=2011-03-13 }} * [http://www.dzeno.cz/?r_id=32 Rádio Rota – rómske internetové rádio] * [http://www.romove.cz Stránka – Rómovia v Česku – www.romove.cz] * [http://www.rasizmus.sk/romovia.stm?cmd%5B35%5D=c-2-R%C3%B3movia Zaujímavosti zo života menšín] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060629170808/http://www.rasizmus.sk/romovia.stm?cmd%5B35%5D=c-2-R%C3%B3movia |date=2006-06-29 }} * [http://www.sozialfotografie.de/ Romafotografien Fotografie zo života Rómov vo východnej Európe od Helge Lindau] * [http://www.rommuz.cz/ Muzeum romské kultury] v [[Brno|Brne]], [[Česko]] (po česky) * [http://www.romale.sk/newsread.php?newsid=2 Rómsko-slovenský frazeologický slovník] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081205203147/http://www.romale.sk/newsread.php?newsid=2 |date=2008-12-05 }} * [http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P7-TA-2010-0312+0+DOC+XML+V0//SK Uznesenie Európskeho parlamentu o situácii Rómov] * [http://www.infoweby.sk/spolocnost/romovia/205-subetnicke-clenenie-europskych-romov Subetnické členenie európskych Rómov] [[Kategória:Rómovia| ]] [[Kategória:Etniká, národy a národnosti]] 86k3f3dcgkb5wu8ycsh6i2xmzd5li80 Edmund Husserl 0 972 8256341 7987429 2026-08-01T14:29:11Z Maximilián Fedora 259749 8256341 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Edmund Husserl |Portrét = Edmund Husserl 1900.jpg |Popis osoby = nemecký filozof |Dátum narodenia = [[8. apríl]] [[1859]] |Miesto narodenia = [[Prostějov]], [[Predlitavsko]], [[Rakúske cisárstvo]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1938|4|27|1859|4|8}} |Miesto úmrtia = [[Freiburg im Breisgau]], [[Nacistické Nemecko|Nemecká ríša]] |}} '''Edmund Husserl''' (* [[8. apríl]] [[1859]], [[Prostějov]], [[Predlitavsko]], [[Rakúske cisárstvo]] – † [[27. apríl]] [[1938]], [[Freiburg im Breisgau]], [[Nacistické Nemecko|Nemecká ríša]]) bol nemecký [[filozof]], zakladateľ a hlavný predstaviteľ [[fenomenológia|fenomenológie]] ako [[filozofický smer|filozofického smeru]] a hnutia súčasnej [[filozofia|filozofie]]. Bol žiakom [[Franz Brentano|Franza Brentana]] ([[1838]] – [[1917]]). Husserlovo filozofické myslenie začína reflexiou [[matematika|matematiky]] a celkove ho možno charakterizovať ako sústavné rozširovanie a prepracovávanie fenomenológie, ktorú chápe, najmä medzi rokmi [[1910]] – [[1913]], ako radikálnu filozofiu. Husserl odmieta [[psychologizmus]], [[Historizmus (filozofia)|historizmus]] i [[metafyzika|metafyziku]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Edmund Husserl}} == Zdroj == * {{filit|fvh/husserl_e.html}} {{Výhonok filozof}} {{Významní západní filozofi}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Husserl, Edmund}} [[Kategória:Fenomenológovia]] [[Kategória:Epistemológovia]] [[Kategória:Nemeckí filozofi]] [[Kategória:Osobnosti z Prostějova]] dtkm92erjxv06twkr7fww3w35fu73pl Wilhelm Dilthey 0 1432 8256305 7681716 2026-08-01T12:52:26Z Maximilián Fedora 259749 8256305 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Wilhelm Dilthey |Portrét = Dilthey1-4.jpg |Popis = nemecký filozof |Dátum narodenia = [[19. november]] [[1833]] |Miesto narodenia = [[Wiesbaden|Wiesbaden-Biebrich]], [[Hesensko]], [[Nemecko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1911|10|1|1833|11|19}} |Miesto úmrtia = [[Seis am Schlern]], [[Taliansko]] }} '''Wilhelm Christian Ludwig Dilthey''' (* [[19. november]] [[1833]], [[Wiesbaden|Wiesbaden-Biebrich]], [[Hesensko]], [[Nemecko]] – † [[1. október]] [[1911]], [[Seis am Schlern]], [[Taliansko]]) bol nemecký psychológ, pedagóg a [[filozof]] – predstaviteľ filozofie života, duchovednej pedagogiky hermeneutickej pedagogiky. Ústredným pojmom jeho filozofie je pojem živého ducha, ktorý sa vyvíja v historických formách. == Život == Dilthey pochádzal z reformovanej kazateľskej rodiny, študoval históriu, teológiu a filozofiu v [[Berlín]]e a v [[Heidelberg]]u, promoval roku [[1864]] prácou o [[Friedrich Schleiermacher|Schleiermacherovej]] etike a roku [[1867]] sa stal profesorom v [[Bazilej]]i, neskôr v Kieli, vo [[Vroclav]]e a v rokoch [[1883]] až [[1908]] v Berlíne. Súborné vydanie jeho diela má viac ako tridsať zväzkov. == Myslenie == Proti metóde prírodných vied, ktorá sa počas [[19. storočie|19. storočia]] nesmierne rozvinula, postavil Dilthey humanitné či [[spoločenské vedy]] (doslova „duchovné vedy“, ''Geisteswissenschaften'' – napr. [[historická veda|históriu]], [[právo]], [[literárna veda|literárnu vedu]]) a snažil sa vybudovať ich vedeckú [[metóda|metódu]]. [[Prírodné vedy]] skúmajú svet z hľadiska príčinnosti, naopak úlohou „duchovných vied“ je podľa neho chápať a vysvetľovať vzťahy medzi životom, vyjadrovaním a poznaním. Z povahy veci musí byť historické, teda chápať svoje predmety a témy v dejinnom vývoji, a ich hlavnou metódou je [[hermeneutika]], teda snaha o verné porozumenie a výklad textov a iných dokladov. Druhou veľkou Diltheyovou témou bol [[život]] a živé, ktoré sa podľa neho nedá celkom pochopiť len experimentálnou metódou vied o neživom. Život totiž charakterizuje úsilie každého organizmu udržať sa nažive, rásť a rozmnožovať sa, len v oblasti živého možno nájsť napríklad slobodu a zodpovednosť. Živé organizmy žijú v istej symbióze so svojim prostredím, od ktorého sú závislé a na ktoré aj rôznym spôsobom reagujú. Sú teda dráždivé, vnímavé a schopné aj vzájomne komunikovať. Treťou veľkou oblasťou Diltheyovho záujmu bola výchova a vzdelávanie. Všímal si rôzne etapy ľudského detstva a dospievania a hľadal pre ne primerané spôsoby výchovy. Patrí tak medzi zakladateľov modernej [[pedagogika|pedagogiky]] a [[filozofia výchovy|filozofie výchovy]]. == Vplyv a dedičstvo == Okrem filozofie a pedagogiky ovplyvnil Dilthey aj sociológiu, najmä prostredníctvom svojho kolegu a priateľa [[Georg Simmel|G. Simmela]], a to svojim dôrazom na chápanie a poznanie. Medzi jeho priamych žiakov patrili nemeckí filozofi a pedagógovia [[Hans Lipps]], [[Herman Nohl]], [[Theodor Litt]], [[Eduard Spranger]], [[Georg Misch]] a [[Erich Rothacker]]. Na Diltheya polemicky nadviazal [[Martin Heidegger]] a vlastním pojatím hermeneutiky [[Hans-Georg Gadamer]], obaja však od neho prevzali mnoho impulzov a myšlienok (napr. myšlienku „hermeneutického kruhu“). Ditheyove myšlienky a dielo ovplyvnili celý rad ďalších – hlavne nemeckých – filozofov, ako bol [[Theodor Wiesengrund Adorno|Theodor W. Adorno]], [[Ernst Cassirer]], [[Karl Otto Apel]] alebo [[Jürgen Habermas]]. V Česku sa jeho myšlienkami zaoberal [[Jan Patočka]] a celý rad pedagógov. Významne ovplyvnil aj uvažovanie antropológa [[Victora Turnera]] a jeho koncepciu kultúrnych performance.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Turner|meno=Victor|titul=The Anthropology of Performance|vydanie=|vydavateľ=PAJ Publications|miesto=New York|rok=1986|isbn=1-55554-000-7|strany=185}}</ref> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Wilhelm Dilthey}} == Literatúra == *N. Pelcová: ''Wilhelm Dilthey: základy filosofie prožitku''. Praha 2000 *N. Pelcová: ''Vzorce lidství: filosofie o člověku a výchově''. Praha 2001 == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.bautz.de/bbkl/d/dilthey_w.shtml] * [http://www.jp.philo.at/texte/EhrenmuellerJ1.pdf J. Ehrenmüller: "Wilhelm Diltheys Philosophie der Philosophie" - po nemecky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070413094816/http://www.jp.philo.at/texte/EhrenmuellerJ1.pdf |date=2007-04-13 }} {{Významní západní filozofi}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Dilthey, Wilhelm}} [[Kategória:Narodenia v 1833]] [[Kategória:Úmrtia v 1911]] [[Kategória:Nemeckí filozofi]] [[Kategória:Osobnosti z Wiesbadenu]] [[Kategória:Držitelia Radu Pour le Mérite]] 0yiu9isevphmszrmd8gkpwhfhoh0gk5 Nikaragua 0 4034 8256350 8187154 2026-08-01T14:49:58Z Maximilián Fedora 259749 8256350 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom jazere|Nikaragua (jazero)}} {{Infobox štát | Celý názov = Nikaragujská republika | 2. pád názvu = Nikaraguy | Vlajka = Flag of Nicaragua.svg | Znak = Coat of arms of Nicaragua.svg | Poloha = NIC orthographic.svg | Motto = En Dios Confiamos<br />(V Boha veríme) | Hymna = [[Salve a ti, Nicaragua]]<br />(Pozdrav Tebe, Nikaragua) | Dlhý miestny názov = República de Nicaragua | Krátky miestny názov = Nicaragua | Hlavné mesto = [[Managua (mesto)|Managua]] | ŠírkaSt = 12 | ŠírkaMin = 9 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 86 | DĺžkaMin = 16 | DĺžkaVZ = z | Najväčšie mesto = Managua | Úradné jazyky = [[španielčina]] | Štátne zriadenie = [[prezidentská republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident | Politickí predstavitelia = [[Daniel Ortega]] | Vznik = [[15. september]] [[1821]] | Susedia = [[Honduras]], [[Kostarika]] | Rozloha = 129 494 | Poradie rozloha = 95 | Rozloha vody = 9 240 | Percento vody = 7,1 | Odhad počtu obyvateľov = 6 486 000 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2019 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 112 | Sčítanie počtu obyvateľov = 6 071 045 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2012 | Hustota obyvateľstva = 51 | Poradie hustota = 155 | HDP = 35,757 mld. | Rok HDP = 2018 | Poradie HDP = 115 | HDP na hlavu = 5 683 | Poradie HDP na hlavu = 129 | HDI = 0,660 | Rok HDI = 2019 | Poradie (HDI) = 128 | Kategória HDI = stredný | Mena = córdoba | Kód meny = NIO | Časové pásmo = | UTC posun = -6 | Letný čas = ''bez zmeny'' | UTC posun leto = -6 | Medzinárodný kód = NIC / NI | Kód motorových vozidiel = NIC | Internetová doména = .ni | Smerové telefónne číslo = 505 | Poznámky = }} '''Nikaragua''', dlhý tvar '''Nikaragujská republika''', [lokál je v slovenčine (v) Nikaragu'''e'''] je štát v [[Severná Amerika|Strednej Amerike]]. Na severe hraničí s [[Honduras]]om a na juhu s [[Kostarika|Kostarikou]]. Nachádza sa medzi [[Tichý oceán|Tichým oceánom]], ktorý tvorí jej západné pobrežie a [[Karibské more|Karibským morom]] na východe. Nazýva sa podľa kmeňa [[Nicarao]], ktorý obýval brehy jazera [[Nikaragua (jazero)|Nikaragua]] pred príchodom [[Španielsko|Španielov]] do [[Amerika (svetadiel)|Ameriky]] a [[španielčina|španielskeho]] slova „agua“, čo znamená „voda“. Odráža to prítomnosť veľkých jazier v tejto oblasti. V tom čase tento pojem zahŕňal iba územie medzi týmito jazerami a Tichým oceánom. == Geografia == Nikaragua sa nachádza na [[Stredná Amerika|stredoamerickej]] šiji, v jej centrálnej časti a patrí do tropického pásma. Povrch je členitý a krajina sa mení od [[savana|saván]] až po hory. Nachádzajú sa tu pozoruhodné [[jazero|jazerá]] Nikaragua, [[Managua (jazero)|Managua]] a ďalšie, aktívne [[sopka|sopky]], rozsiahle pláže a množstvo jazerných aj morských ostrovov. Sopky a jazerá dominujú západnej časti krajiny, kde sa nachádza [[Cordillera Centroamericana]] a strmšia a vyššia [[Cordillera Volcánica (Nikaragua)|Cordillera Volcánica]]. Reťaz sopiek sa na severe začína [[Cosigüina|Cosigüinou]], nachádzajúcou sa na rovnomennom polostrove v zálive [[Fonseca (záliv)|Fonseca]], ktorý je sám potopenou [[kaldera|kalderou]] obrovského [[kráter]]a. Smerom k juhu nasleduje reťaz sopiek Marrabios alebo Maribios, ktorá končí spokou [[Momotombito]] na ostrovčeku na jazere Managua. Nasledujú sopky ako [[Masaya (sopka)|Masaya]], [[Maderas (sopka)|Maderas]] a [[Concepción (sopka)|Concepción]] na ostrove [[Ometepe]] na jazere Nikaragua. Stred krajiny zaberá pohorie Chontaleña. Jeho severná časť je suchá a vlahy pribúda smerom na juh. Hranicu s Hondurasom tvoria pohoria [[Dipilto]] a [[Jalapa]]. Východná oblasť krajiny je rovinatá a pokrytá rozsiahlym pralesom zavlažovaným vodnatými riekami, z ktorých najväčšie sú: Segovia alebo Coco, Wawa, Kukalaya, Prinzapolka, Bambana, Grande de Matagalpa, Kurinwás, Escondido a jeho prítoky Siquia, Mico a Rama, Punta Gorda a [[San Juan (rieka, Nikaragua)|San Juan]]. == Podnebie == [[zima|Zimné]] obdobie je od [[máj]]a do [[október|októbra]] a [[leto|letné]] od [[november|novembra]] do [[apríl]]a. Obdobie [[dážď|dažďov]] trvá od ''jún''a do novembra a [[podnebie (klíma)|podnebie]] sa výrazne mení v [[západ]]o-[[východ]]nom smere. V závislosti na prírodných podmienkach sa rozlišujú tri typy podnebia: Oblasť medzi jazerami [[Nikaragua (jazero)|Nikaragua]] a [[Managua (jazero)|Managua]] a [[tichý oceán|Tichým oceánom]] je veľmi suchá, má málo zrážok a teploty sa pohybujú od 27&nbsp;°C do 32&nbsp;°C v zimnom a od 35&nbsp;°C do 40&nbsp;°C v letnom období. Centrálna a hornatá časť krajiny má chladnejšie a vlhkejšie podnebie, najmä na východe. [[karibik|Karibská]] oblasť má tropické a veľmi vlhké podnebie s vysokými teplotami a intenzívnymi zrážkami. == Flóra a fauna == Na mnohých miestach sa zachovalo veľa pôvodných [[druh]]ov. Známa je napríklad biologická [[rezervácia]] Bosawás. V krajine žije 5 druhov veľkých [[mačkovité|mačkovitých]] [[šelma|šeliem]] a 4 druhy veľkých [[opice|opíc]]. Mnohými druhmi sú zastúpené [[plazy]]. == Dejiny == === Predkolumbovská doba === Známe sú sídla pôvodných obyvateľov staršie ako 6000 rokov. Archeologické náleziská poskytujú predovšetkým [[keramika|keramiku]] a sošky z vulkanického kameňa nájdené na ostrove [[Zapatera]]. === Kolonizácia === V roku 1524 založili Španieli pod vedením [[Francisco Hernández de Córdoba (zakladateľ Nikaraguy)|Francisca Hernándeza de Córdoba]] mestá [[León (Nikaragua)|León]] a [[Granada (Nikaragua)|Granada]] a v roku 1528 vznikla [[provincia]] Nikaragua, spravovaná až do roku 1812 z [[kapitanát]]u so sídlom v [[Guatemala (mesto)|Guatemale]]. Východná časť krajiny však nebola pod španielskou kontrolou takmer nikdy. Nedostupné a nehostinné územia pralesov pri karibskom pobreží obývali od polovice 17. storočia potomkovia miestnych [[Indiáni|Indiánov]] a čiernych [[otrok]]ov, ktorí sem utiekli z ostrovov v Karibskom mori. Mali dobré vzťahy s [[Angličania|Angličanmi]], vtedy úhlavnými nepriateľmi Španielov. 11. októbra 1821 bola v Leóne vyhlásená nezávislosť od Španielska a pripojenie k [[Prvá mexická ríša|Prvej mexickej ríši]], ale [[Granada (Nikaragua)|Granada]] a [[Kostarika]] sa oddelili a vytvorili vlastné vlády. Po páde [[Agustín de Iturbide|Agustína I]] v roku 1823 sa Nikaragua pripojila k [[Stredoamerická federatívna republika|Spojeným stredoamerickým provinciám]]. Nikaragua však bola aj prvou krajinou, ktorá sa z tohto útvaru definitívne rozhodla vystúpiť v roku 1838. === Nezávislosť === Udalosti prvej polovice 19. storočia vyvrcholili intervenciou [[filibustier]]ov vedených [[William Walker|Williamom Walkerom]]. Na ich porážke sa podieľala koalícia stredoamerických štátov, ale pokiaľ ide o Nikaraguu, jej najvýznamnejším príspevkom bola [[bitka pri San Jacinte]]. Krajina vyšla z tohoto zápasu hospodársky zoslabená. Granada bola takmer úplne zničená požiarom a pretrvávala tradičná rivalita [[liberalizmus|liberálov]] z Leónu s [[konzervativizmus|konzervatívcami]] z Granady. V roku 1858 sa začalo približne tridsaťročné obdobie, ktoré patrí medzi najlepšie v dejinách krajiny a počas ktorého dominovali konzervatívci. Krajina vtedy bola jednou z najstabilnejších a najbohatších v Strednej Amerike, s jednou z najvýkonnejších ekonomík v Latinskej Amerike a so solídnymi inštitúciami a obozretným spravovaním verejných financií. To lákalo prisťahovalcov z [[Európa|Európy]], najmä z [[Nemecko|Nemecka]] a [[Taliansko|Talianska]] a viedlo k ďalšiemu ekonomickému rastu, zatiaľ čo [[Salvádor]], [[Honduras]] a [[Guatemala]] sa zmietali vo vojenských konfliktoch. V tomto období sa pri moci vystriedali [[prezident]]i [[Tomás Martínez Guerrero]] (1858 – 1867), [[Fernando Guzmán y Solórzano]] (1867 – 1871), [[Vicente Cuadra y Ruy Lugo]] (1871 – 1875), [[Pedro Joaquín Chamorro y Alfaro]] (1875 – 1879), [[Joaquín Zavala Solís]] (1879 – 1883), [[Adán Cárdenas del Castillo]] (1883 – 1887), [[Evaristo Carazo Aranda]] (1887 – 1889) a [[Roberto Sacasa y Sarria]] (1889 – 1893). V roku 1885 sa Nikaragua stala vojenským spojencom Kostariky a Salvádora, aby spoločne čelili úmyslom guatemalského prezidenta [[Justo Rufino Barrios|Justa Rufina Barriosa]], podporovaného Hondurasom, ktorých cieľom bola obnova politickej jednoty [[Stredná Amerika|Strednej Ameriky]], ale nikaragujská armáda nemala možnosť bojovať, lebo Barrios zahynul už pri invázii do Salvádora. Éra konzervatívcov sa skončila vojenským prevratom liberálov vedených [[José Santos Zelaya López|José Santosom Zelaya Lópezom]], ktorý nastolil diktátorský režim a zotrval pri moci do roku 1909. Toto obdobie sa vyznačovalo potláčaním jeho odporcov a politickou nestabilitou, ale ekonomika ešte fungovala pomerne dobre. === 20. storočie === Začiatok 20. storočia sa vyznačoval rastúcou nestabilitou a ozbrojenými intervenciami armády [[Spojené štáty|USA]] v rámci tzv. [[banánové vojny|banánových vojen]]. Jednou z najznámejších osobností tej doby bol generál roľníckeho pôvodu [[Augusto César Sandino]], ktorý bojoval na strane liberálov a proti americkej intervencii. Dohoda medzi liberálmi a konzervatívcami o mieri z roku 1933 nariaďovala rozpustenie jeho armády. Pre Sandina to znamenalo prakticky rozsudok smrti. Popravený bol vo februári 1934. Ďalší hospodársky rozmach zaznamenala krajina v 50. a 60. rokoch. Niekoľko desaťročí, až do [[Sandinovská revolúcia|Sandinovskej revolúcie]] v roku 1979, vládla [[Somozovci|rodina Somozovcov]]. Zatiaľ čo Somozovci boli spojencami USA, ich nástupcovia zo [[Sandinovský front národného oslobodenia|Sandinovského frontu národného oslobodenia (FSLN)]] boli podporovaní [[Kuba|Kubou]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. Nikaragua sa tak stala jedným z horúcich bojísk [[studená vojna|studenej vojny]]. Politická [[perzekúcia]] odporcov, partizánska vojna, povinná vojenská služba a zlý stav ekonomiky sa stali hlavnými dôvodmi masovej emigrácie Nikaragujcov do zahraničia: najmä do USA a susedných krajín, ale aj do západnej Európy. Sandinovská revolúcia sa skončila mierovou dohodou medzi FSLN a jeho odporcami, ktorá doviedla krajinu k slobodným voľbám v roku 1990. Vyhrala ich spoločná kandidátka všetkých opozičných strán [[Violeta Chamorrová]]. Odvtedy až dodnes prebieha výmena vlád v krajine ústavným spôsobom. Posledné voľby vyhral kandidát FSLN [[Daniel Ortega]], ktorý vládol v krajine aj počas Sandinovskej revolúcie. == Vláda a politika == Nikaragua je [[republika]] postavená na 4 mocenských pilieroch: výkonnom, zákonodarnom, súdnom a volebnom. Výkonnú moc má prezident volený na obdobie 5 rokov. Zákonodárnu moc má jednokomorové Národné zhromaždenie zložené z 92 poslancov volených na 5 rokov. Súdna moc patrí Najvyššiemu súdu pozostávajúcemu zo 16 sudcov. Za voľby zodpovedá Najvyššia volebná rada. Voľby v krajine pravidelne monitorujú medzinárodní pozorovatelia a zväčša konštatujú, že sú spravodlivé a v súlade so zákonom. Nikaragua je rozdelená na 15 [[department]]ov, ktoré nemajú žiaden aparát ani právomoci zverené ústrednou vládou. Okrem toho v roku 1987 vznikli dve ''autonómne oblasti (AO)'': ([[Atlántico Norte]] a [[Atlántico Sur]]. Sú obývané prevažne pôvodným obyvateľstvom. == Demografia == Belosi tvoria 17&nbsp;% a [[mestic]]i 69&nbsp;% obyvateľstva. Černochov je 9&nbsp;% a [[Indiáni|Indiánov]] 5&nbsp;%. Podiel Indiánov klesol v 19. storočí, kedy rástol podiel podiel belochov a najmä mesticov. Naopak, po Sandinovskej revolúcii emigrovali najmä príslušníci vyšších stredných vrstiev, čo viedlo k poklesu podielu belochov, ktorých podiel bol predtým o niečo vyšší. Najviac obyvateľov žije v departmentoch Managua, Granada a León v západnej časti krajiny. Najviac černochov žije pri karibskom pobreží. Sú potomkami utečencov prichádzajúcich najmä z [[Jamajka|Jamajky]]. Tu žijú v menšom počte aj [[Garifuna (etnikum)|Garifunovia]]. Podiel černochov je po [[Panama|Paname]] druhý najvyšší v Strednej Amerike. Indiáni sú príslušníkmi viacerých kmeňov, najmä [[Miskitos]], [[Ramas]], [[Mayangna]] a [[Sumos]] a žijú pri karibskom pobreží. V Nikarague žije spolu približne 30 000 prisťahovalcov zo [[Sýria|Sýrie]], [[Arménsko|Arménska]], [[Palestína|Palestíny]] a [[Libanon]]u a [[Židia|Židov]]. [[Číňania|Číňanov]] je asi 12 000 a žijú tu aj [[Japonci]]. 54&nbsp;% populácie žije v mestách. Veľa Nikaragujcov žije v zahraničí. === Jazyk === Úradný jazyk je [[španielčina]]. Nikaragujský prízvuk je podobný [[Argentína|argentínskemu]], výslovnosť je však rovnaká ako v iberskej španielčine. Na karibskom pobreží sa hovorí [[angličtina|anglicky]] a pôvodnými jazykmi, najmä [[Miskito]], Rama a Sumo. === Náboženstvo === Väčšina obyvateľov sa hlási k [[Rímskokatolícka cirkev|Rímskokatolíckej cirkvi]]. V posledných rokoch narastá počet veriacich [[protestantizmus|protestantských]] cirkví. == Ekonomika == Tradičným pilierom ekonomiky je pestovanie a [[export]] poľnohospodárskych plodín a výrobkov z nich, najmä [[banán]]ov, [[káva|kávy]], [[cukor|cukru]] a [[tabak]]u. Ak sa pripočíta chov [[dobytok|dobytka]], aj v súčasnosti tieto komodity tvoria viac ako polovicu z hodnoty celkového vývozu. Nikaragujský [[rum]] patrí k najlepším na svete. Z nerastných surovín sa tu nachádzajú ložiská [[zlato|zlata]], [[meď|medi]], [[striebro|striebra]] a [[olovo|olova]]. Nevyužité sú aj značné zdroje [[geotermálna energia|geotermálnej energie]]. [[Priemysel]] sa koncentruje najmä v západnej časti krajiny. Krajina má jeden z najnižších [[hrubý domáci produkt|hrubých domácich produktov]] na západnej pologuli. [[Inflácia]] však od skončenia Sandinovskej revolúcie klesla a ani dnes neprekračuje hodnotu 10&nbsp;% ročne. Hospodársky rast sa pohybuje okolo 5% ročne. === Cestovný ruch === Najdynamickejším odvetvím ekonomiky je [[cestovný ruch]], ktorý sa stal druhým najväčším zdrojom príjmov ekonomiky. Ich priemerný ročný prírastok je približne 10&nbsp;%. Táto skutočnosť priaznivo vplýva aj na rast ďalších odvetví, najmä [[maloobchod]]u, [[bankovníctvo|bankovníctva]] a [[stavebníctvo|stavebníctva]]. Najviac turistov prichádza z USA, ale aj zo susedných krajín a Európy. Najobľúbenejším cieľom je v koloniálnom štýle vybudované mesto [[Granada (Nikaragua)|Granada]]. Ďalšími destináciami sú mestá [[León (Nikaragua)|León]], [[Masaya]] a [[Rivas]], ostrov [[Ometepe]], sopka [[Mombacho]] a ostrovy [[Corn Islands]] v Karibskom mori. Z aktívnych foriem oddychu sú najčastejšie rôzne formy [[turistika|turistiky]] (na severe krajiny) a [[surfing (šport)|surfing]] (pri tichomorskom pobreží). == Kultúra == Nikaragujská kultúra je zmesou jej dominantných prvkov: španielskeho a indiánskeho vplyvu, aj keď tento je slabší ako napríklad v Guatemale alebo Mexiku. Nikaragua je známa veľkým počtom tradičných osláv a sviatkov, väčšinou súvisiacich s cirkevnými sviatkami. Niektoré trvajú aj niekoľko dní a hudba, tance, defilé jazdcov na koňoch a [[býčie zápasy]], ktoré sú ich súčasťou, sú hlavným prejavom miestnej ľudovej kultúry. Účasť na nich je masová a je vnímaná ako prejav vlastenectva a hrdosti na tradície. Nikaragujskú [[hudba|hudbu]] ovplyvňovali najmä Španieli a [[Nemci|nemeckí prisťahovalci]]. Najznámejšie žánre sú [[son nica]], [[polka]] a [[segovská mazurka]]. Husle [[talalate]] sú hudobným nástrojom vychádzajúcim z klasických [[husle|huslí]], ale sú typické výlučne pre Nikaraguu. Tak ako v ostatných krajinách Strednej Ameriky, aj tu je obľúbená [[marimba]], nástroj, ktorý je neodmysliteľnou súčasťou miestneho folklóru. Bežná je gitara a hrkálky typu „maracas“. Špecifický hudobný prejav sa nájde na karibskom pobreží – obohatený o [[Afrika|africké]] prvky. Má výrazný rytmus a je miestnymi obyvateľmi nazývaný [[Palo de Mayo]]. Nikaragua má aj niekoľko známych literátov, obľúbených v celej Latinskej Amerike. Napríklad básnik [[Rubén Darío]] bol nazývaný "otec [[modernizmus (španielsky písaná literatúra)|modernizmu]]". == Šport == Najobľúbenejší šport je [[bejzbal]]. Do krajiny ho priniesli [[filibustier]]i a vojaci z USA koncom 19. storočia. Najskôr sa ujal pri karibskom pobreží a vo vnútrozemí ho presadili Nikaragujčania, ktorí vyštudovali na univerzitách v USA. V národnej súťaži je 5 mužstiev, ktoré tvoria aj základ národného tímu. Niekoľkí hráči pôsobia aj v [[MLB]]. Druhým najobľúbenejším športom je [[box (šport)|box]]. Nikaragua mala niekoľkých majstrov sveta, napríklad takých ako [[Alexis Argüello]],[[Rosendo Álvarez]], Luís Pérez, [[Ricardo Mayorga]] a najnovšie José „Quiebra Jícara“ Alfaro. Najmä medzi mladými rastie aj obľuba [[futbal]]u. == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Nicaragua}} {{Severná Amerika}} {{Krajiny strednej Ameriky}} {{WTO}} {{Studená vojna}} [[Kategória:Nikaragua| ]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Strednej Amerike]] [[Kategória:Štáty v Severnej Amerike]] qbqssix5hwg5h4wqq46tbse4esbjc59 Naoero 0 4037 8256493 8213371 2026-08-02T07:25:07Z RaH174384 269813 RaH174384 premiestnil stránku [[Nauru]] na [[Naoero]] 8213371 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Nauruská republika | 2. pád názvu = Nauru | Vlajka = Flag of Nauru.svg | Znak = Coat of arms of Nauru.svg | Poloha = Nauru on the globe (Polynesia centered).svg | Motto =God´s Will First | Hymna = [[Nauru Bwiema]] | Dlhý miestny názov = | Krátky miestny názov = | Hlavné mesto = [[Yaren]] (neoficiálne) | ŠírkaSt = | ŠírkaMin = | ŠírkaSJ = | DĺžkaSt = | DĺžkaMin = | DĺžkaVZ = | Najväčšie mesto =Yaren | Úradné jazyky = nauruština (dorerin Naoero) | Štátne zriadenie = prezidentská republika | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident | Politickí predstavitelia = [[Lionel Aingimea]] | Vznik = [[31. januára]] [[1968]] | Susedia = žiadny (ostrovný štát) | Rozloha = 21 | Poradie rozloha = 193 | Rozloha vody =0,12 | Percento vody = | Odhad počtu obyvateľov = | Rok odhad počtu obyvateľov = | Poradie odhad počtu obyvateľov = 216 | Sčítanie počtu obyvateľov = 13 100 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 17.10.2011 | Hustota obyvateľstva = 474 | Poradie hustota = | HDP = 5000 | Rok HDP = 2005 | Poradie HDP = | HDP na hlavu = | Poradie HDP na hlavu = | HDI = | Rok HDI = | Poradie (HDI) = | Kategória HDI = | Mena = [[Austrálsky dolár]] | Kód meny = AUD | Časové pásmo = UTC+12 (Nauruský čas, NRT) | UTC posun = | Letný čas = | UTC posun leto = | Medzinárodný kód = | Kód motorových vozidiel = | Internetová doména = .nr | Smerové telefónne číslo = | Poznámky = }} '''Nauru''', dlhý tvar '''Nauruská republika''', je štát na rovnomennom [[koralový ostrov|koralovom ostrove]]. Nauru malo kedysi obrovské zásoby [[fosfát]]ov. Je bývalá britská kolónia s rozlohou iba 21,2 km², využívali ju [[Spojené kráľovstvo]], [[Austrália (štát)|Austrália]] a [[Nový Zéland]]. Po dosiahnutí nezávislosti roku [[1968]] sa zásluhou priemyslu na spracovanie fosfátov sa stali občania Nauru jednými z najbohatších na svete. Dlhá banská činnosť zanechala na ostrove trvalé stopy. Po vyčerpaní fosfátov je finančná budúcnosť krajiny neistá. Nauru je jediný suverénny štát na svete bez oficiálneho hlavného mesta (a celkovo bez osídlenia mestského typu). V encyklopédiách sa ako hlavné mesto niekedy uvádza [[Yaren]], čo je iba administratívna územná jednotka, na území ktorej sa nachádza niekoľko najvýznamnejších vládnych inštitúcií. Prví obyvatelia boli [[Mikronézania]] a [[Polynézania]]. Nauru spočiatku bola nemecká kolónia, neskôr administratívne teritórium Austrálie, Nového Zélandu, a Británie po prvej svetovej vojne. Ostrov bol okupovaný Japoncami počas druhej svetovej vojny. Nauru získalo nezávislosť v roku [[1968]]. == Rozdelenie == [[Súbor:Nauru Denigomodu-Nibok.jpg|left|thumb|Územia Denigomodu a Nibok]] Nauru sa delí na 14 administratívnych území, ktoré sú spojené do ôsmich volebných oblastí. Administratívne územia Nauru sú: Aiwo, Anabar, Anetan, Anibare, Baiti, Boe, Buada, Denigomodu, Ewa, Ijuw, Meneng, Nibok, Uaboe, Yaren == Demografia == Ostrov mal 9 265 stálych obyvateľov ku koncu roka [[2006]] a 96 % hovorí naursky. Populácia by bola vyššia, ale v roku 2006 asi 1 500 ľudí opustilo ostrov, lebo boli poslaní späť do svojej vlasti (Kiribati a Tuvalu). Tento odchod bol podmienený v širokej miere pre veľkú ťažbu fosfátov. Oficiálny jazyk v Nauru je naurčina. Rozpráva sa tiež aj angličtinou, angličtina je aj jazykom vlády a komercie. Na ostrove prevláda kresťanstvo (jednu tretinu tvoria protestanti a dve tretiny tvoria rímskokatolícki veriaci), k tradičným vieram sa hlási 10 % populácie a k budhizmu 3 %. Ústava poskytuje slobodu vo vierovyznaní, napriek tomu vláda obmedzuje sčasti tieto práva. Na zvyšovaní štandardu bývania od nezávislosti ostrov postihli aj negatívne dôsledky. Naurania patria medzi krajiny s najväčším počtom obéznych obyvateľov, takmer 90 % dospelých ľudí trpí nadváhou. Taktiež 40 % obyvateľov má cukrovku. To spôsobuje rôzne choroby, najčastejšie srdcové. Preto priemerná dĺžka života klesla na 58 rokov u mužov a na 65 rokov u žien. Čítať a písať vie 97 % obyvateľov, vzdelanie je povinné pre deti od šiestich do pätnástich rokov (prvý až desiaty), a dva nepovinné roky (jedenásty a dvanásty). Nauru má aj univerzitné priestory. Na ostrove je univerzita južného Pacifiku. Predtým ako bola postavená, študenti museli cestovať do Austrálie, kde sa mohli univerzitne vzdelávať. == Kultúra == [[Súbor:Nauru-sunset.jpg|left|thumb|Západ slnka na Nauru]] Naurania pochádzajú z polynézskych a melanézskych moreplavcov, ktorí verili v ženské božstvo, Eijebong a svätú zem, pomenovali ostrov Buitani. Dva z dvanástich pôvodných kmeňov zanikli v 20. storočí. Angam Day, oslavovaný 26. októbra, je to oslava zotavenia sa naurskej populácie po dvoch svetových vojnách, ktoré zredukovali pôvodných obyvateľov na 1500. Kultúra bola ovplyvnená kolonizátormi a je ovplyvnená aj súčasným svetom. Niekoľko starých zvykov sa zachovalo, ale niektoré formy tradičnej hudby, maľovania, remesiel a rybárčenia sa vykonávajú dodnes. Nauru nemá žiadne denníky, ale má niekoľko týždenníkov alebo dvojtýždenníkov. Napríklad: Bulletin, Central Star News a The Nauru Chronicle. Štát vlastní jedinú naurskú televíziu (NTV) ktorá vysiela programy z Nového Zélandu a taktiež štát vlastní jediné naurské rádio, Radio Nauru, ktoré čerpá informácie rádia Austrália a BBC. [[Austrálsky futbal]] je najpopulárnejší [[šport]] v Nauru. Je tam aj elitná národná liga pozostávajúca zo siedmich tímov. Všetky zápasy sa hrajú na štadióne na ostrove, [[Linkbelt Oval]]. Ďalšie populárne športy sú: [[ragby liga]], [[softbal]], [[kriket]], [[golf]], [[plachtenie]], [[tenis]] a [[futbal]]. Nauru sa zúčastnilo ako člen Commonwealthu [[Letné olympijské hry|letných olympijských hier]], kde uspeli vo [[vzpieranie|vzpieraní]]. [[Marcus Stephen]], vynikajúci medailista, bol zvolený do parlamentu v roku [[2003]] a bol zvolený prezidentom v roku [[2007]]. Dvaja naurskí najlepší hráči tenisu [[David Detudamo]] a jeho sestra [[Angelita Detudamová]] sú práve teraz v [[USA|Spojených štátoch amerických]], vďaka [[atletika|atletickému]] štipendiu. David hrá za Cameronskú univerzitu v [[Oklahoma|Oklahome]] a Angelita za Collin County Community College v [[Texas]]e. Tradičná aktivita je chytanie vtákov, keď migrujú. Pri západe slnka muži stoja na pláži a sú pripravení hodiť laso na prichádzajúce vtáky. Naurské laso je ohybné lano so záťažou na konci. Keď sa vták priblíži, laso vyhodia, to sa obviaže okolo vtáka a ten následne spadne na zem. Chytení vtáci sa upečú a zjedia. == História == [[Súbor:Nauru Island under attack by Liberator bombers of the Seventh Air Force.jpg|thumb|right|Ostrov Nauru počas náletu amerických bombardérov [[Consolidated B-24 Liberator|B-24 Liberator]] 7. leteckej armády z [[Funafuti]], apríl 1943]] Ostrov bol objavený v roku 1798 Britmi a nazvaný Príjemný ostrov (Pleasant Island). V roku 1888 bol formálne anektovaný Nemeckom a administratívne pripojený k Marshallovým ostrovom. Počas prvej svetovej vojny obsadila ostrov Austrália (6. 11. 1914). V roku 1920 zverila Spoločnosť národov Nauru ako mandát Veľkej Británii, ktorá sa na jeho spravovaní podieľala spolu s Austráliou a Novým Zélandom. V rokoch 1942 – 1945 bol ostrov okupovaný Japonskom. 22. 10. 1947 sa Nauru stalo členským územím OSN pod správou Británie, Nového Zélandu a Austrálie. 31. 1. 1968 bola vyhlásená nezávislá republika.<ref name=l>Liščák, V.,2009: ''Státy a území sveta''. [[Libri]]. 895s.</ref> == Vývoj == V auguste 1993 Nauru podpísalo dohodu s Austráliou o refundácií škôd na životnom prostredí, spôsobených do roku 1968. Austrália súhlasila, že zaplatí 73 miliónov USD. V roku 2004 bola zriadená samostatná funkcia ministra zahraničných vecí. Dovtedy tento úrad zastupoval prezident republiky.<ref name=l/> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Nauru}} {{Oceánia}} [[Kategória:Nauru| ]] [[Kategória:Členovia Commonwealthu]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Austrálii a Oceánii]] m6j34vkc6yqr2flvimam2q9i0oabpww 8256496 8256493 2026-08-02T07:26:50Z RaH174384 269813 /* */ 8256496 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Nauruská republika | 2. pád názvu = Nauru | Vlajka = Flag of Nauru.svg | Znak = Coat of arms of Nauru.svg | Poloha = Nauru on the globe (Polynesia centered).svg | Motto =God´s Will First | Hymna = [[Nauru Bwiema]] | Dlhý miestny názov = | Krátky miestny názov = | Hlavné mesto = [[Yaren]] (neoficiálne) | ŠírkaSt = | ŠírkaMin = | ŠírkaSJ = | DĺžkaSt = | DĺžkaMin = | DĺžkaVZ = | Najväčšie mesto =Yaren | Úradné jazyky = nauruština (dorerin Naoero) | Štátne zriadenie = prezidentská republika | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident | Politickí predstavitelia = [[Lionel Aingimea]] | Vznik = [[31. januára]] [[1968]] | Susedia = žiadny (ostrovný štát) | Rozloha = 21 | Poradie rozloha = 193 | Rozloha vody =0,12 | Percento vody = | Odhad počtu obyvateľov = | Rok odhad počtu obyvateľov = | Poradie odhad počtu obyvateľov = 216 | Sčítanie počtu obyvateľov = 13 100 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 17.10.2011 | Hustota obyvateľstva = 474 | Poradie hustota = | HDP = 5000 | Rok HDP = 2005 | Poradie HDP = | HDP na hlavu = | Poradie HDP na hlavu = | HDI = | Rok HDI = | Poradie (HDI) = | Kategória HDI = | Mena = [[Austrálsky dolár]] | Kód meny = AUD | Časové pásmo = UTC+12 (Nauruský čas, NRT) | UTC posun = | Letný čas = | UTC posun leto = | Medzinárodný kód = | Kód motorových vozidiel = | Internetová doména = .nr | Smerové telefónne číslo = | Poznámky = }} '''Naoero''', dlhý tvar '''Naoererská republika''', je štát na rovnomennom [[koralový ostrov|koralovom ostrove]]. Naoero malo kedysi obrovské zásoby [[fosfát]]ov. Je bývalá britská kolónia s rozlohou iba 21,2 km², využívali ju [[Spojené kráľovstvo]], [[Austrália (štát)|Austrália]] a [[Nový Zéland]]. Po dosiahnutí nezávislosti roku [[1968]] sa zásluhou priemyslu na spracovanie fosfátov sa stali občania Naoera jednými z najbohatších na svete. Dlhá banská činnosť zanechala na ostrove trvalé stopy. Po vyčerpaní fosfátov je finančná budúcnosť krajiny neistá. Naoero je jediný suverénny štát na svete bez oficiálneho hlavného mesta (a celkovo bez osídlenia mestského typu). V encyklopédiách sa ako hlavné mesto niekedy uvádza [[Yaren]], čo je iba administratívna územná jednotka, na území ktorej sa nachádza niekoľko najvýznamnejších vládnych inštitúcií. Prví obyvatelia boli [[Mikronézania]] a [[Polynézania]]. Naoero spočiatku bola nemecká kolónia, neskôr administratívne teritórium Austrálie, Nového Zélandu, a Británie po prvej svetovej vojne. Ostrov bol okupovaný Japoncami počas druhej svetovej vojny. Naoero získalo nezávislosť v roku [[1968]]. == Rozdelenie == [[Súbor:Nauru Denigomodu-Nibok.jpg|left|thumb|Územia Denigomodu a Nibok]] Nauru sa delí na 14 administratívnych území, ktoré sú spojené do ôsmich volebných oblastí. Administratívne územia Nauru sú: Aiwo, Anabar, Anetan, Anibare, Baiti, Boe, Buada, Denigomodu, Ewa, Ijuw, Meneng, Nibok, Uaboe, Yaren == Demografia == Ostrov mal 9 265 stálych obyvateľov ku koncu roka [[2006]] a 96 % hovorí naursky. Populácia by bola vyššia, ale v roku 2006 asi 1 500 ľudí opustilo ostrov, lebo boli poslaní späť do svojej vlasti (Kiribati a Tuvalu). Tento odchod bol podmienený v širokej miere pre veľkú ťažbu fosfátov. Oficiálny jazyk v Nauru je naurčina. Rozpráva sa tiež aj angličtinou, angličtina je aj jazykom vlády a komercie. Na ostrove prevláda kresťanstvo (jednu tretinu tvoria protestanti a dve tretiny tvoria rímskokatolícki veriaci), k tradičným vieram sa hlási 10 % populácie a k budhizmu 3 %. Ústava poskytuje slobodu vo vierovyznaní, napriek tomu vláda obmedzuje sčasti tieto práva. Na zvyšovaní štandardu bývania od nezávislosti ostrov postihli aj negatívne dôsledky. Naurania patria medzi krajiny s najväčším počtom obéznych obyvateľov, takmer 90 % dospelých ľudí trpí nadváhou. Taktiež 40 % obyvateľov má cukrovku. To spôsobuje rôzne choroby, najčastejšie srdcové. Preto priemerná dĺžka života klesla na 58 rokov u mužov a na 65 rokov u žien. Čítať a písať vie 97 % obyvateľov, vzdelanie je povinné pre deti od šiestich do pätnástich rokov (prvý až desiaty), a dva nepovinné roky (jedenásty a dvanásty). Nauru má aj univerzitné priestory. Na ostrove je univerzita južného Pacifiku. Predtým ako bola postavená, študenti museli cestovať do Austrálie, kde sa mohli univerzitne vzdelávať. == Kultúra == [[Súbor:Nauru-sunset.jpg|left|thumb|Západ slnka na Nauru]] Naurania pochádzajú z polynézskych a melanézskych moreplavcov, ktorí verili v ženské božstvo, Eijebong a svätú zem, pomenovali ostrov Buitani. Dva z dvanástich pôvodných kmeňov zanikli v 20. storočí. Angam Day, oslavovaný 26. októbra, je to oslava zotavenia sa naurskej populácie po dvoch svetových vojnách, ktoré zredukovali pôvodných obyvateľov na 1500. Kultúra bola ovplyvnená kolonizátormi a je ovplyvnená aj súčasným svetom. Niekoľko starých zvykov sa zachovalo, ale niektoré formy tradičnej hudby, maľovania, remesiel a rybárčenia sa vykonávajú dodnes. Nauru nemá žiadne denníky, ale má niekoľko týždenníkov alebo dvojtýždenníkov. Napríklad: Bulletin, Central Star News a The Nauru Chronicle. Štát vlastní jedinú naurskú televíziu (NTV) ktorá vysiela programy z Nového Zélandu a taktiež štát vlastní jediné naurské rádio, Radio Nauru, ktoré čerpá informácie rádia Austrália a BBC. [[Austrálsky futbal]] je najpopulárnejší [[šport]] v Nauru. Je tam aj elitná národná liga pozostávajúca zo siedmich tímov. Všetky zápasy sa hrajú na štadióne na ostrove, [[Linkbelt Oval]]. Ďalšie populárne športy sú: [[ragby liga]], [[softbal]], [[kriket]], [[golf]], [[plachtenie]], [[tenis]] a [[futbal]]. Nauru sa zúčastnilo ako člen Commonwealthu [[Letné olympijské hry|letných olympijských hier]], kde uspeli vo [[vzpieranie|vzpieraní]]. [[Marcus Stephen]], vynikajúci medailista, bol zvolený do parlamentu v roku [[2003]] a bol zvolený prezidentom v roku [[2007]]. Dvaja naurskí najlepší hráči tenisu [[David Detudamo]] a jeho sestra [[Angelita Detudamová]] sú práve teraz v [[USA|Spojených štátoch amerických]], vďaka [[atletika|atletickému]] štipendiu. David hrá za Cameronskú univerzitu v [[Oklahoma|Oklahome]] a Angelita za Collin County Community College v [[Texas]]e. Tradičná aktivita je chytanie vtákov, keď migrujú. Pri západe slnka muži stoja na pláži a sú pripravení hodiť laso na prichádzajúce vtáky. Naurské laso je ohybné lano so záťažou na konci. Keď sa vták priblíži, laso vyhodia, to sa obviaže okolo vtáka a ten následne spadne na zem. Chytení vtáci sa upečú a zjedia. == História == [[Súbor:Nauru Island under attack by Liberator bombers of the Seventh Air Force.jpg|thumb|right|Ostrov Nauru počas náletu amerických bombardérov [[Consolidated B-24 Liberator|B-24 Liberator]] 7. leteckej armády z [[Funafuti]], apríl 1943]] Ostrov bol objavený v roku 1798 Britmi a nazvaný Príjemný ostrov (Pleasant Island). V roku 1888 bol formálne anektovaný Nemeckom a administratívne pripojený k Marshallovým ostrovom. Počas prvej svetovej vojny obsadila ostrov Austrália (6. 11. 1914). V roku 1920 zverila Spoločnosť národov Nauru ako mandát Veľkej Británii, ktorá sa na jeho spravovaní podieľala spolu s Austráliou a Novým Zélandom. V rokoch 1942 – 1945 bol ostrov okupovaný Japonskom. 22. 10. 1947 sa Nauru stalo členským územím OSN pod správou Británie, Nového Zélandu a Austrálie. 31. 1. 1968 bola vyhlásená nezávislá republika.<ref name=l>Liščák, V.,2009: ''Státy a území sveta''. [[Libri]]. 895s.</ref> == Vývoj == V auguste 1993 Nauru podpísalo dohodu s Austráliou o refundácií škôd na životnom prostredí, spôsobených do roku 1968. Austrália súhlasila, že zaplatí 73 miliónov USD. V roku 2004 bola zriadená samostatná funkcia ministra zahraničných vecí. Dovtedy tento úrad zastupoval prezident republiky.<ref name=l/> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Nauru}} {{Oceánia}} [[Kategória:Nauru| ]] [[Kategória:Členovia Commonwealthu]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Austrálii a Oceánii]] ih5la1i4ugd01vygfpehkaxss4806rb 8256497 8256496 2026-08-02T07:27:24Z RaH174384 269813 /* */ 8256497 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Naoerská republika | 2. pád názvu = Nauru | Vlajka = Flag of Nauru.svg | Znak = Coat of arms of Nauru.svg | Poloha = Nauru on the globe (Polynesia centered).svg | Motto =God´s Will First | Hymna = [[Nauru Bwiema]] | Dlhý miestny názov = | Krátky miestny názov = | Hlavné mesto = [[Yaren]] (neoficiálne) | ŠírkaSt = | ŠírkaMin = | ŠírkaSJ = | DĺžkaSt = | DĺžkaMin = | DĺžkaVZ = | Najväčšie mesto =Yaren | Úradné jazyky = nauruština (dorerin Naoero) | Štátne zriadenie = prezidentská republika | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident | Politickí predstavitelia = [[Lionel Aingimea]] | Vznik = [[31. januára]] [[1968]] | Susedia = žiadny (ostrovný štát) | Rozloha = 21 | Poradie rozloha = 193 | Rozloha vody =0,12 | Percento vody = | Odhad počtu obyvateľov = | Rok odhad počtu obyvateľov = | Poradie odhad počtu obyvateľov = 216 | Sčítanie počtu obyvateľov = 13 100 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 17.10.2011 | Hustota obyvateľstva = 474 | Poradie hustota = | HDP = 5000 | Rok HDP = 2005 | Poradie HDP = | HDP na hlavu = | Poradie HDP na hlavu = | HDI = | Rok HDI = | Poradie (HDI) = | Kategória HDI = | Mena = [[Austrálsky dolár]] | Kód meny = AUD | Časové pásmo = UTC+12 (Nauruský čas, NRT) | UTC posun = | Letný čas = | UTC posun leto = | Medzinárodný kód = | Kód motorových vozidiel = | Internetová doména = .nr | Smerové telefónne číslo = | Poznámky = }} '''Naoero''', dlhý tvar '''Naoererská republika''', je štát na rovnomennom [[koralový ostrov|koralovom ostrove]]. Naoero malo kedysi obrovské zásoby [[fosfát]]ov. Je bývalá britská kolónia s rozlohou iba 21,2 km², využívali ju [[Spojené kráľovstvo]], [[Austrália (štát)|Austrália]] a [[Nový Zéland]]. Po dosiahnutí nezávislosti roku [[1968]] sa zásluhou priemyslu na spracovanie fosfátov sa stali občania Naoera jednými z najbohatších na svete. Dlhá banská činnosť zanechala na ostrove trvalé stopy. Po vyčerpaní fosfátov je finančná budúcnosť krajiny neistá. Naoero je jediný suverénny štát na svete bez oficiálneho hlavného mesta (a celkovo bez osídlenia mestského typu). V encyklopédiách sa ako hlavné mesto niekedy uvádza [[Yaren]], čo je iba administratívna územná jednotka, na území ktorej sa nachádza niekoľko najvýznamnejších vládnych inštitúcií. Prví obyvatelia boli [[Mikronézania]] a [[Polynézania]]. Naoero spočiatku bola nemecká kolónia, neskôr administratívne teritórium Austrálie, Nového Zélandu, a Británie po prvej svetovej vojne. Ostrov bol okupovaný Japoncami počas druhej svetovej vojny. Naoero získalo nezávislosť v roku [[1968]]. == Rozdelenie == [[Súbor:Nauru Denigomodu-Nibok.jpg|left|thumb|Územia Denigomodu a Nibok]] Nauru sa delí na 14 administratívnych území, ktoré sú spojené do ôsmich volebných oblastí. Administratívne územia Nauru sú: Aiwo, Anabar, Anetan, Anibare, Baiti, Boe, Buada, Denigomodu, Ewa, Ijuw, Meneng, Nibok, Uaboe, Yaren == Demografia == Ostrov mal 9 265 stálych obyvateľov ku koncu roka [[2006]] a 96 % hovorí naursky. Populácia by bola vyššia, ale v roku 2006 asi 1 500 ľudí opustilo ostrov, lebo boli poslaní späť do svojej vlasti (Kiribati a Tuvalu). Tento odchod bol podmienený v širokej miere pre veľkú ťažbu fosfátov. Oficiálny jazyk v Nauru je naurčina. Rozpráva sa tiež aj angličtinou, angličtina je aj jazykom vlády a komercie. Na ostrove prevláda kresťanstvo (jednu tretinu tvoria protestanti a dve tretiny tvoria rímskokatolícki veriaci), k tradičným vieram sa hlási 10 % populácie a k budhizmu 3 %. Ústava poskytuje slobodu vo vierovyznaní, napriek tomu vláda obmedzuje sčasti tieto práva. Na zvyšovaní štandardu bývania od nezávislosti ostrov postihli aj negatívne dôsledky. Naurania patria medzi krajiny s najväčším počtom obéznych obyvateľov, takmer 90 % dospelých ľudí trpí nadváhou. Taktiež 40 % obyvateľov má cukrovku. To spôsobuje rôzne choroby, najčastejšie srdcové. Preto priemerná dĺžka života klesla na 58 rokov u mužov a na 65 rokov u žien. Čítať a písať vie 97 % obyvateľov, vzdelanie je povinné pre deti od šiestich do pätnástich rokov (prvý až desiaty), a dva nepovinné roky (jedenásty a dvanásty). Nauru má aj univerzitné priestory. Na ostrove je univerzita južného Pacifiku. Predtým ako bola postavená, študenti museli cestovať do Austrálie, kde sa mohli univerzitne vzdelávať. == Kultúra == [[Súbor:Nauru-sunset.jpg|left|thumb|Západ slnka na Nauru]] Naurania pochádzajú z polynézskych a melanézskych moreplavcov, ktorí verili v ženské božstvo, Eijebong a svätú zem, pomenovali ostrov Buitani. Dva z dvanástich pôvodných kmeňov zanikli v 20. storočí. Angam Day, oslavovaný 26. októbra, je to oslava zotavenia sa naurskej populácie po dvoch svetových vojnách, ktoré zredukovali pôvodných obyvateľov na 1500. Kultúra bola ovplyvnená kolonizátormi a je ovplyvnená aj súčasným svetom. Niekoľko starých zvykov sa zachovalo, ale niektoré formy tradičnej hudby, maľovania, remesiel a rybárčenia sa vykonávajú dodnes. Nauru nemá žiadne denníky, ale má niekoľko týždenníkov alebo dvojtýždenníkov. Napríklad: Bulletin, Central Star News a The Nauru Chronicle. Štát vlastní jedinú naurskú televíziu (NTV) ktorá vysiela programy z Nového Zélandu a taktiež štát vlastní jediné naurské rádio, Radio Nauru, ktoré čerpá informácie rádia Austrália a BBC. [[Austrálsky futbal]] je najpopulárnejší [[šport]] v Nauru. Je tam aj elitná národná liga pozostávajúca zo siedmich tímov. Všetky zápasy sa hrajú na štadióne na ostrove, [[Linkbelt Oval]]. Ďalšie populárne športy sú: [[ragby liga]], [[softbal]], [[kriket]], [[golf]], [[plachtenie]], [[tenis]] a [[futbal]]. Nauru sa zúčastnilo ako člen Commonwealthu [[Letné olympijské hry|letných olympijských hier]], kde uspeli vo [[vzpieranie|vzpieraní]]. [[Marcus Stephen]], vynikajúci medailista, bol zvolený do parlamentu v roku [[2003]] a bol zvolený prezidentom v roku [[2007]]. Dvaja naurskí najlepší hráči tenisu [[David Detudamo]] a jeho sestra [[Angelita Detudamová]] sú práve teraz v [[USA|Spojených štátoch amerických]], vďaka [[atletika|atletickému]] štipendiu. David hrá za Cameronskú univerzitu v [[Oklahoma|Oklahome]] a Angelita za Collin County Community College v [[Texas]]e. Tradičná aktivita je chytanie vtákov, keď migrujú. Pri západe slnka muži stoja na pláži a sú pripravení hodiť laso na prichádzajúce vtáky. Naurské laso je ohybné lano so záťažou na konci. Keď sa vták priblíži, laso vyhodia, to sa obviaže okolo vtáka a ten následne spadne na zem. Chytení vtáci sa upečú a zjedia. == História == [[Súbor:Nauru Island under attack by Liberator bombers of the Seventh Air Force.jpg|thumb|right|Ostrov Nauru počas náletu amerických bombardérov [[Consolidated B-24 Liberator|B-24 Liberator]] 7. leteckej armády z [[Funafuti]], apríl 1943]] Ostrov bol objavený v roku 1798 Britmi a nazvaný Príjemný ostrov (Pleasant Island). V roku 1888 bol formálne anektovaný Nemeckom a administratívne pripojený k Marshallovým ostrovom. Počas prvej svetovej vojny obsadila ostrov Austrália (6. 11. 1914). V roku 1920 zverila Spoločnosť národov Nauru ako mandát Veľkej Británii, ktorá sa na jeho spravovaní podieľala spolu s Austráliou a Novým Zélandom. V rokoch 1942 – 1945 bol ostrov okupovaný Japonskom. 22. 10. 1947 sa Nauru stalo členským územím OSN pod správou Británie, Nového Zélandu a Austrálie. 31. 1. 1968 bola vyhlásená nezávislá republika.<ref name=l>Liščák, V.,2009: ''Státy a území sveta''. [[Libri]]. 895s.</ref> == Vývoj == V auguste 1993 Nauru podpísalo dohodu s Austráliou o refundácií škôd na životnom prostredí, spôsobených do roku 1968. Austrália súhlasila, že zaplatí 73 miliónov USD. V roku 2004 bola zriadená samostatná funkcia ministra zahraničných vecí. Dovtedy tento úrad zastupoval prezident republiky.<ref name=l/> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Nauru}} {{Oceánia}} [[Kategória:Nauru| ]] [[Kategória:Členovia Commonwealthu]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Austrálii a Oceánii]] nrocdwkuz2kgti7qbjpru86zr2j4jeb 8256498 8256497 2026-08-02T07:27:39Z RaH174384 269813 /* */ 8256498 wikitext text/x-wiki {{Infobox štát | Celý názov = Naoerská republika | 2. pád názvu = Nauru | Vlajka = Flag of Nauru.svg | Znak = Coat of arms of Nauru.svg | Poloha = Nauru on the globe (Polynesia centered).svg | Motto =God´s Will First | Hymna = [[Nauru Bwiema]] | Dlhý miestny názov = | Krátky miestny názov = | Hlavné mesto = [[Yaren]] (neoficiálne) | ŠírkaSt = | ŠírkaMin = | ŠírkaSJ = | DĺžkaSt = | DĺžkaMin = | DĺžkaVZ = | Najväčšie mesto =Yaren | Úradné jazyky = nauruština (dorerin Naoero) | Štátne zriadenie = prezidentská republika | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident | Politickí predstavitelia = [[Lionel Aingimea]] | Vznik = [[31. januára]] [[1968]] | Susedia = žiadny (ostrovný štát) | Rozloha = 21 | Poradie rozloha = 193 | Rozloha vody =0,12 | Percento vody = | Odhad počtu obyvateľov = | Rok odhad počtu obyvateľov = | Poradie odhad počtu obyvateľov = 216 | Sčítanie počtu obyvateľov = 13 100 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 17.10.2011 | Hustota obyvateľstva = 474 | Poradie hustota = | HDP = 5000 | Rok HDP = 2005 | Poradie HDP = | HDP na hlavu = | Poradie HDP na hlavu = | HDI = | Rok HDI = | Poradie (HDI) = | Kategória HDI = | Mena = [[Austrálsky dolár]] | Kód meny = AUD | Časové pásmo = UTC+12 (Nauruský čas, NRT) | UTC posun = | Letný čas = | UTC posun leto = | Medzinárodný kód = | Kód motorových vozidiel = | Internetová doména = .nr | Smerové telefónne číslo = | Poznámky = }} '''Naoero''', dlhý tvar '''Naoerská republika''', je štát na rovnomennom [[koralový ostrov|koralovom ostrove]]. Naoero malo kedysi obrovské zásoby [[fosfát]]ov. Je bývalá britská kolónia s rozlohou iba 21,2 km², využívali ju [[Spojené kráľovstvo]], [[Austrália (štát)|Austrália]] a [[Nový Zéland]]. Po dosiahnutí nezávislosti roku [[1968]] sa zásluhou priemyslu na spracovanie fosfátov sa stali občania Naoera jednými z najbohatších na svete. Dlhá banská činnosť zanechala na ostrove trvalé stopy. Po vyčerpaní fosfátov je finančná budúcnosť krajiny neistá. Naoero je jediný suverénny štát na svete bez oficiálneho hlavného mesta (a celkovo bez osídlenia mestského typu). V encyklopédiách sa ako hlavné mesto niekedy uvádza [[Yaren]], čo je iba administratívna územná jednotka, na území ktorej sa nachádza niekoľko najvýznamnejších vládnych inštitúcií. Prví obyvatelia boli [[Mikronézania]] a [[Polynézania]]. Naoero spočiatku bola nemecká kolónia, neskôr administratívne teritórium Austrálie, Nového Zélandu, a Británie po prvej svetovej vojne. Ostrov bol okupovaný Japoncami počas druhej svetovej vojny. Naoero získalo nezávislosť v roku [[1968]]. == Rozdelenie == [[Súbor:Nauru Denigomodu-Nibok.jpg|left|thumb|Územia Denigomodu a Nibok]] Nauru sa delí na 14 administratívnych území, ktoré sú spojené do ôsmich volebných oblastí. Administratívne územia Nauru sú: Aiwo, Anabar, Anetan, Anibare, Baiti, Boe, Buada, Denigomodu, Ewa, Ijuw, Meneng, Nibok, Uaboe, Yaren == Demografia == Ostrov mal 9 265 stálych obyvateľov ku koncu roka [[2006]] a 96 % hovorí naursky. Populácia by bola vyššia, ale v roku 2006 asi 1 500 ľudí opustilo ostrov, lebo boli poslaní späť do svojej vlasti (Kiribati a Tuvalu). Tento odchod bol podmienený v širokej miere pre veľkú ťažbu fosfátov. Oficiálny jazyk v Nauru je naurčina. Rozpráva sa tiež aj angličtinou, angličtina je aj jazykom vlády a komercie. Na ostrove prevláda kresťanstvo (jednu tretinu tvoria protestanti a dve tretiny tvoria rímskokatolícki veriaci), k tradičným vieram sa hlási 10 % populácie a k budhizmu 3 %. Ústava poskytuje slobodu vo vierovyznaní, napriek tomu vláda obmedzuje sčasti tieto práva. Na zvyšovaní štandardu bývania od nezávislosti ostrov postihli aj negatívne dôsledky. Naurania patria medzi krajiny s najväčším počtom obéznych obyvateľov, takmer 90 % dospelých ľudí trpí nadváhou. Taktiež 40 % obyvateľov má cukrovku. To spôsobuje rôzne choroby, najčastejšie srdcové. Preto priemerná dĺžka života klesla na 58 rokov u mužov a na 65 rokov u žien. Čítať a písať vie 97 % obyvateľov, vzdelanie je povinné pre deti od šiestich do pätnástich rokov (prvý až desiaty), a dva nepovinné roky (jedenásty a dvanásty). Nauru má aj univerzitné priestory. Na ostrove je univerzita južného Pacifiku. Predtým ako bola postavená, študenti museli cestovať do Austrálie, kde sa mohli univerzitne vzdelávať. == Kultúra == [[Súbor:Nauru-sunset.jpg|left|thumb|Západ slnka na Nauru]] Naurania pochádzajú z polynézskych a melanézskych moreplavcov, ktorí verili v ženské božstvo, Eijebong a svätú zem, pomenovali ostrov Buitani. Dva z dvanástich pôvodných kmeňov zanikli v 20. storočí. Angam Day, oslavovaný 26. októbra, je to oslava zotavenia sa naurskej populácie po dvoch svetových vojnách, ktoré zredukovali pôvodných obyvateľov na 1500. Kultúra bola ovplyvnená kolonizátormi a je ovplyvnená aj súčasným svetom. Niekoľko starých zvykov sa zachovalo, ale niektoré formy tradičnej hudby, maľovania, remesiel a rybárčenia sa vykonávajú dodnes. Nauru nemá žiadne denníky, ale má niekoľko týždenníkov alebo dvojtýždenníkov. Napríklad: Bulletin, Central Star News a The Nauru Chronicle. Štát vlastní jedinú naurskú televíziu (NTV) ktorá vysiela programy z Nového Zélandu a taktiež štát vlastní jediné naurské rádio, Radio Nauru, ktoré čerpá informácie rádia Austrália a BBC. [[Austrálsky futbal]] je najpopulárnejší [[šport]] v Nauru. Je tam aj elitná národná liga pozostávajúca zo siedmich tímov. Všetky zápasy sa hrajú na štadióne na ostrove, [[Linkbelt Oval]]. Ďalšie populárne športy sú: [[ragby liga]], [[softbal]], [[kriket]], [[golf]], [[plachtenie]], [[tenis]] a [[futbal]]. Nauru sa zúčastnilo ako člen Commonwealthu [[Letné olympijské hry|letných olympijských hier]], kde uspeli vo [[vzpieranie|vzpieraní]]. [[Marcus Stephen]], vynikajúci medailista, bol zvolený do parlamentu v roku [[2003]] a bol zvolený prezidentom v roku [[2007]]. Dvaja naurskí najlepší hráči tenisu [[David Detudamo]] a jeho sestra [[Angelita Detudamová]] sú práve teraz v [[USA|Spojených štátoch amerických]], vďaka [[atletika|atletickému]] štipendiu. David hrá za Cameronskú univerzitu v [[Oklahoma|Oklahome]] a Angelita za Collin County Community College v [[Texas]]e. Tradičná aktivita je chytanie vtákov, keď migrujú. Pri západe slnka muži stoja na pláži a sú pripravení hodiť laso na prichádzajúce vtáky. Naurské laso je ohybné lano so záťažou na konci. Keď sa vták priblíži, laso vyhodia, to sa obviaže okolo vtáka a ten následne spadne na zem. Chytení vtáci sa upečú a zjedia. == História == [[Súbor:Nauru Island under attack by Liberator bombers of the Seventh Air Force.jpg|thumb|right|Ostrov Nauru počas náletu amerických bombardérov [[Consolidated B-24 Liberator|B-24 Liberator]] 7. leteckej armády z [[Funafuti]], apríl 1943]] Ostrov bol objavený v roku 1798 Britmi a nazvaný Príjemný ostrov (Pleasant Island). V roku 1888 bol formálne anektovaný Nemeckom a administratívne pripojený k Marshallovým ostrovom. Počas prvej svetovej vojny obsadila ostrov Austrália (6. 11. 1914). V roku 1920 zverila Spoločnosť národov Nauru ako mandát Veľkej Británii, ktorá sa na jeho spravovaní podieľala spolu s Austráliou a Novým Zélandom. V rokoch 1942 – 1945 bol ostrov okupovaný Japonskom. 22. 10. 1947 sa Nauru stalo členským územím OSN pod správou Británie, Nového Zélandu a Austrálie. 31. 1. 1968 bola vyhlásená nezávislá republika.<ref name=l>Liščák, V.,2009: ''Státy a území sveta''. [[Libri]]. 895s.</ref> == Vývoj == V auguste 1993 Nauru podpísalo dohodu s Austráliou o refundácií škôd na životnom prostredí, spôsobených do roku 1968. Austrália súhlasila, že zaplatí 73 miliónov USD. V roku 2004 bola zriadená samostatná funkcia ministra zahraničných vecí. Dovtedy tento úrad zastupoval prezident republiky.<ref name=l/> == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Nauru}} {{Oceánia}} [[Kategória:Nauru| ]] [[Kategória:Členovia Commonwealthu]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Štáty v Austrálii a Oceánii]] hna4rqf70k9idzvkarvr4mmfo6624yw Rakúsko-Uhorsko 0 6178 8256398 8249596 2026-08-01T17:58:04Z ~2026-40504-17 300577 8256398 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Rakúsko-uhorská monarchia | originálny názov = Österreichisch-Ungarische Monarchie | rok vzniku = 1867 | rok zániku = 1918 | viac pred = áno | pred 1 = Rakúske cisárstvo | pred 1 vlajka = Flag of the Habsburg Monarchy.svg | pred info = | viac po = áno | po 1 = Nemecké Rakúsko | po 1 vlajka = Flag of Austria (1230–1934, 1945–2000).svg | po 2 = Maďarské kráľovstvo | po 2 vlajka = Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946).svg | po 3 = Prvá česko-slovenská republika | po 3 vlajka = Flag of Bohemia.svg | po 4 = Druhá poľská republika | po 4 vlajka = Flag of Poland (1919–1928).svg | po 5 = Západoukrajinská ľudová republika | po 5 vlajka = Flag of Ukraine (1917–1921).svg | po 6 = Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov | po 6 vlajka = Flag of Yugoslavia (1918–1941).svg | po 7 = Rumunské kráľovstvo | po 7 vlajka = Flag of Romania.svg | po 8 = Talianske kráľovstvo (1861 – 1946) | po 8 vlajka = Flag of Italy (1861–1946).svg | znak = Austro-hungarian coat of arms 1914.svg | článok o znaku = | znak veľkosť = 175px | rámček znak = | hymna = [[Gott erhalte Franz den Kaiser|Gott erhalte, Gott beschütze]]<br/><div style="display:inline-block;margin-top:0.4em;">[[File:Gott erhalte, Gott beschütze -- Kaiserhymne (1910's recording).ogg]]</div> | článok o hymne = Gott erhalte Franz den Kaiser | motto = Indivisibiliter ac inseparabiliter | článok o motte = | mapa = Austro-Hungarian Monarchy (1914).svg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = Rakúsko-Uhorsko v roku 1914 | hlavné mesto = [[Viedeň]]<br />(podľa niektorých názorov: Viedeň a [[Budapešť]]) | rozloha = 621 538 | rozloha poznámka = (v roku 1905) | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = | počet obyvateľov poznámka = | jazyky = Úradné: [[nemčina]], [[maďarčina]], [[chorvátčina]] (v [[Chorvátsko-slavónske kráľovstvo|Chorvátsko-slavónskom kráľovstve]])<br />Ostatné: [[čeština]], [[poľština]], [[stará bieloruština]], [[rumunčina]], [[srbčina]], [[slovenčina]], [[slovinčina]], [[taliančina]], [[severocentrálna rómčina]], [[jidiš]], [[friulčina]], [[istrorumunčina]], [[ladinčina]] | národnostné zloženie = | náboženstvo = [[katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka cirkev]] ([[latinská cirkev|rímskokatolícka]] a [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka]]), [[protestantizmus]] ([[luteránstvo]], [[kalvinizmus]], [[unitárstvo]]), [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávna cirkev]], [[starokatolícka cirkev]], [[judaizmus]], [[islam]] | štátne zriadenie = [[konštitučná monarchia|konštitučná]] [[dualizmus (politika)|dualistická]] [[monarchia]] | materský štát = | mena = [[rakúsky zlatý]] (1867 – 1892)<br />[[koruna (Rakúsko-Uhorsko)|koruna]] (1892 – 1918) | vznik = [[8. jún]]a [[1867]] (po [[rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]]) | zánik = koniec [[október|októbra]]/začiatok [[november|novembra]] [[1918]] (pozri text článku) }} [[Súbor:Österreich-Ungarns Ende.png|right|thumb|Rakúsko-Uhorsko a nástupnícke štáty]] [[Súbor:Austria-Hungary map.svg|right|thumb|Jednotlivé krajiny Rakúsko-Uhorska, vrátane Bosny a Hercegoviny]] [[Súbor:Osterreich-Ungarn.jpg|right|thumb|Mapa Rakúsko-Uhorska z roku 1890]] [[Súbor:Austro-Hungary Empire (orthographic projection).svg|right|thumb|Mapa Rakúsko-Uhorska]] '''Rakúsko-Uhorsko''' (iné názvy pozri nižšie) bolo v rokoch 1867 - 1918 veľké mnohonárodné [[súštátie]] 2 štátov (resp. podľa niektorých názorov jeden [[štát]]) v strednej Európe. Nachádzalo sa na území dnešného [[Rakúsko|Rakúska]], [[Maďarsko|Maďarska]], [[Česko|Česka]], [[Slovensko|Slovenska]], [[Slovinsko|Slovinska]], [[Chorvátsko|Chorvátska]] a [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] a na časti územia dnešného [[Taliansko|Talianska]], [[Poľsko|Poľska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Rumunsko|Rumunska]] a [[Srbsko|Srbska]]. Rakúsko-Uhorsko vzniklo v roku [[1867]] premenou [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]] na základe tzv. [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorského vyrovnania]] a rozpadlo sa krátko po porážke v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] na konci roku 1918. Dva celky (štáty), z ktorých Rakúsko-Uhorsko pozostávalo sa oficiálne volali [[Predlitavsko|Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené]] (iné názvy: [[Rakúsko (rozlišovacia stránka)|Rakúsko]], [[Predlitavsko]]) a [[Krajiny svätoštefanskej koruny]] (iné názvy: [[Uhorsko]], [[Zalitavsko]]). Slovensko bolo súčasťou Rakúsko-Uhorska ako integrálna súčasť Krajín uhorskej koruny. Rakúsko-Uhorsko bolo [[konštitučná monarchia|konštitučnou]] [[dualizmus (politika)|dualistickou]] [[monarchia|monarchiou]]. Vládli v ňom [[Habsburgovci]]. Bolo poslednou fázou tzv. [[habsburská monarchia|habsburskej monarchie]]. Rakúsko-Uhorsko s rozlohou 621 538 km<sup>2</sup> bolo rozlohou druhou najväčšou krajinou v Európe po [[Ruská ríša|Rusku]]. == Názvy == Pôvodne, v nariadení panovníka z roku 1868, boli predpísané dva rovnocenné názvy Rakúsko-uhorská monarchia a Rakúsko-uhorská ríša<ref name="WZ"/>, ale neskôr použitie oficiálnych názvov značne kolísalo, takže oficiálnych dobových názvov bolo viacero, konkrétne: * '''Rakúsko-uhorská monarchia'''/ '''Rakúsko-uhorské mocnárstvo''' (nem. ''Österreichisch-Ungarische Monarchie''<ref name="WZ">[http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=wrz&datum=18681115&seite=1&zoom=33]</ref>/''Österreichisch-ungarische Monarchie''<ref name=Heer>§ 24 Geschäftsordnung für das k. k. Heer. in: Verordnungsblatt für das k. k. Heer 13. August 1886 - S. 22 (vrátane poznámky pod čiarou) [https://www.google.sk/books/edition/Verordnungsblatt_f%C3%83%C2%BCr_das_Kaiserlich_K/is0HC8idESAC?hl=sk&gbpv=1&dq=%22%C3%B6sterreichisch-ungarisches+Reich%22&pg=RA4-PA22&printsec=frontcover]</ref>), resp. v minulosti i dnes často s malým začiatočným písmenom, čiže v tvare '''rakúsko-uhorská monarchia''' (nem. ''österreichisch-ungarische Monarchie''<ref name=AE>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Österreichisch-ungarische Monarchie, Doppelmonarchie | url = https://www.aeiou.at/aeiou.encyclop.o/o818181.htm | vydavateľ = aeiou.at | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref>), * '''Monarchia''' [alebo '''Mocnárstvo'''] '''Rakúsko-Uhorsko''' (nem. ''Monarchie Österreich-Ungarn''<ref>Rakousko-Uhersko. In: Masarykův slovník naučný</ref>) * '''Rakúsko-uhorská ríša''' (nem. ''Österreichisch-Ungarisches Reich''<ref name=WZ/>/''Österreichisch-ungarisches Reich''<ref name=Heer/>), resp. v minulosti i dnes často s malým začiatočným písmenom, čiže v tvare '''rakúsko-uhorská ríša''' (nem. ''österreichisch-ungarisches Reich''), * '''Rakúsko-Uhorsko''' (nem. ''Österreich-Ungarn''<ref name=Heer/>), * '''Cisárska a kráľovská monarchia Rakúsko-Uhorsko'''/ '''Cisárske a kráľovské mocnárstvo Rakúsko-Uhorsko''' (nem. ''Kaiserliche und königliche Monarchie Österreich-Ungarn''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kotulla | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Deutsche Verfassungsgeschichte (Vom Alten Reich bis Weimar (1495 bis 1934)) | vydanie = | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 669 | url = | isbn = 978-3-540-48707-4 | kapitola = | strany =485 | jazyk = }}</ref>), * '''Cisársko-kráľovská rakúsko-uhorská monarchia'''/ '''Cisársko-kráľovské rakúsko-uhorské mocnárstvo''' (''Kaiserlich-königliche österreichisch-ungarische Monarchie''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://en.esbirky.cz/subject/12096600#googtrans(en) |dátum prístupu=2020-07-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200714212409/https://en.esbirky.cz/subject/12096600#googtrans(en) |dátum archivácie=2020-07-14 }}</ref>), * '''Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené a Krajiny svätoštefanskej koruny''' (nem. ''Die im Reichsrat vertretenen Königreiche und Länder und die Länder der Heiligen Ungarischen Stephanskrone''), * '''obe štátne územia monarchie''' (alebo '''obe štátne územia rakúsko-uhorskej monarchie''') (''die beiden Staatsgebiete der Monarchie'' alebo ''die beiden Staatsgebiete der österreichisch-ungarischen Monarchie''<ref name=Heer/>). Neoficiálne názvy boli: '''c. a k. monarchia''' (nem. ''k. u k. Monarchie''), '''Cisárska a kráľovská monarchia''' (nem. ''Kaiserliche und königliche Monarchie''), '''duálna monarchia''' (nem. ''Doppelmonarchie'', zriedkavo ''Dualmonarchie''), '''dvojitá monarchia''' či '''dvojmonarchia''' (nem. ''Doppelmonarchie''), '''dvojitá ríša''' (nem. ''Doppelreich'') a názvy uvedené v článku [[habsburská monarchia]] (napr. '''habsburská monarchia''', '''Rakúsko''', '''(po)dunajská monarchia''', '''c. k. monarchia''' atď.). Novodobý (skôr ironický) názov je '''Kakánia''' (podľa nemeckej skratky k. u. k. resp. k. k. - skratky pozri nižšie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = PETER GREGUŠ | odkaz na autora = | titul = Smrť následníka trónu | url = https://www.noveslovo.sk/c/26081/Smrt_naslednika_tronu | vydavateľ = noveslovo.sk | dátum vydania = 1999-07-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200715145708/https://www.noveslovo.sk/c/26081/Smrt_naslednika_tronu | dátum archivácie = 2020-07-15 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Kučerová, Irah | odkaz na autora = | titul = Střední Evropa. Komparace vývoje středoevropských států | vydanie = | vydavateľ = Charles University in Prague, Karolinum Press | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 234 | url = | isbn = 978-80-246-3067-0 | kapitola = | strany = 46| jazyk = }}</ref><ref>https://www.vr-elibrary.de/doi/abs/10.7767/9783205204398-014</ref>. O Kakánii pozri aj článok [[Muž bez vlastností]]. == Štátoprávne usporiadanie == === Dva celky Rakúsko-Uhorska === Rakúsko-Uhorsko sa delilo na dva celky, dobovo oficiálne nazývané: "polovice ríše" (nem. ''Reichshälften'') alebo "časti ríše" (nem. ''Reichteile'') alebo "štátne územia" (nem. ''Staatsgebiete''). Tieto dva celky mali nasledujúce názvy: * oficiálny názov: [[Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené]]<ref name=Heer/>/ polooficiálny [ale od roku 1915 oficiálny<ref name=AE/>] názov: [[Rakúsko (rozlišovacia stránka)|Rakúsko]]/ neoficiálne názvy: [[Predlitavsko]], [[korunná krajina|korunné krajiny]]; * oficiálny názov: [[Krajiny svätoštefanskej koruny]]<ref name=AE/> (alebo [[Krajiny uhorskej koruny]]<ref name=Heer/>)/ polooficiálny názov: [[Uhorsko]]/ neoficiálny názov: [[Zalitavsko]]. Názvy Predlitavsko a Zalitavsko boli v úradnom styku zakázané<ref name=Heer/>. Etymologicky pochádzajú z toho, že na jednom úseku hranice týchto dvoch celkov hranicu tvorila hranicu riečka [[Litava (rieka v Rakúsku)|Litava]] (nem. ''Leitha'') pravostranný prítok [[Dunaj]]a. Tieto dva celky boli spojené osobou panovníka ([[konštitučná monarchia]]) z dedičnej habsbursko-lotrinskej dynastie a spoločným ministerstvom zahraničia, ministerstvom vojny a ministerstvom financií; všetko ostatné si tieto dva celky spravovali nie spoločne, ale sami. Každý z oboch celkov mal svoj parlament - [[Ríšska rada|Ríšsku radu]] v Rakúsku a [[Uhorský snem]] v Uhorsku. Bosnu a Hercegovinu, ktorá bola k Rakúsko-Uhorsku pripojená až neskôr (pozri nižšie), spravovali spoločne obe časti ríše cez ministerstvo financií. V rámci Krajín uhorskej koruny (čiže Zalitavska) malo zvláštne postavenie [[Chorvátsko-Slavónsko]], pretože si v roku 1868 vyrokovalo tzv. [[chorvátsko-uhorské vyrovnanie|chorvátsko-uhorské vyrovnanie]]. Vyššie opísané pomery Rakúsko-Uhorska sa obyčajne charakterizú ako [[Reálna únia|reálna únia]] a [[dualizmus (politika)|dualizmus (dualistická monarchia)]] zložená z Predlitavska a Zalitavska. ==== Skrátené označenie úradov ==== Skratkové označenia úradov: * spoločné úrady pre celé Rakúsko-Uhorsko: ''c. a k.'' (t.j. cisársky a kráľovský) - nem. ''k. u. k.''/ ''k. und k.''/ ''k. & k.'' (t.j. königlich und kaiserlich); maď. ''cs. és kir.'' (t.j. császári és királyi), * predlitavské úrady: ''c. k.'' (t.j. cisársko-kráľovský) - nem. ''k. k.'' (t.j. kaiserlich-königlich) ; maď. ''cs. kir.'' (t.j. császári-királyi), * zalitavské úrady: ''uh. kr.''<ref>CZAMBEL, S. Rukoväť spisovnej reči slovenskej, 1902, S. 360</ref>/ ''uh. kráľ.''/ ''kr. uh.''/ ''kráľ. uh.'' (t. j. uhorsko-kráľovský alebo kráľovsko-uhorský) - nem. ''kgl. ung.''/ ''k. u.'' (t.j. königlich ungarisch - doslova: kráľovsko uhorský); maď. ''m. kir.''/ ''M. kir.''/ ''m. k.'' (t.j. magyar királyi - doslova: uhorskokráľovský). Spomínaná skratka ''c. k.'' (t.j. bez spojky a) sa však používala už od 18. storočia a vtedy sa vzťahovala na celú habsburskú monarchiu; v spojení ''c. k. monarchia'' (= ''c. a k. monarchia'') sa na celú habsburskú monarchiu vzťahovala aj za čias Rakúsko-Uhorska<ref>[http://www.aeiou.at/aeiou.encyclop.k/k390433.htm]</ref><ref>QUELLEN ZUR GENEALOGISCHEN FORSCHUNG IM KRIEGSARCHIV WIEN von Christoph Tepperberg Direktor des Kriegsarchivs [https://www.oesta.gv.at/documents/551235/556044/Genealogie+im+Kriegsarchiv+(05+12+2014).pdf/85ab4a88-e7cf-4d67-8fc9-dc0ca78b56e6] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200714195240/https://www.oesta.gv.at/documents/551235/556044/Genealogie%20im%20Kriegsarchiv%20%2805%2012%202014%29.pdf/85ab4a88-e7cf-4d67-8fc9-dc0ca78b56e6|date=2020-07-14}} S. 2</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kotulla | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Deutsche Verfassungsgeschichte (Vom Alten Reich bis Weimar (1495 bis 1934)) | vydanie = | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 669 | url = | isbn = 978-3-540-48707-4 | kapitola = | strany =485 | jazyk = }}</ref><ref>https://en.esbirky.cz/subject/12096600#googtrans(en)(Kaiserlich-königliche {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200714212409/https://en.esbirky.cz/subject/12096600#googtrans(en)(Kaiserlich-königliche |date=2020-07-14 }} Österreichisch-Ungarische Monarchie)</ref>. === Územia Rakúska-Uhorska === Rakúsko-Uhorsko pozostávalo z týchto území: <u>1. Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené (= Rakúsko, Predlitavsko, korunné krajiny)</u> * [[České kráľovstvo]] * [[Dalmácia|Dalmátske kráľovstvo]] * [[Halič (región)|Haličské a Vladimírske kráľovstvo]] s ** [[Krakov]]ským veľkovojvodstvom ** [[Osvienčim]]ským vojvodstvom ** [[Zator]]ským vojvodstvom * Arcivojvodstvo [[Dolné Rakúsko|Rakúsko pod Enžou]] * Arcivojvodstvo [[Horné Rakúsko|Rakúsko nad Enžou]] * [[Bukovina (krajina)|Bukovinské]] vojvodstvo * [[Korutánske vojvodstvo]] * [[Kransko|Kranské]] vojvodstvo * [[Salzburg|Soľnohradské]] vojvodstvo * Hornosliezske a dolnosliezske vojvodstvo ([[Rakúske Sliezsko]]) * [[Štajersko|Štajerské]] vojvodstvo * [[Moravské markgrófstvo]] * [[Tirolsko|Tirolské]] kniežacie grófstvo ** [[Vorarlbersko]] * [[Rakúske Prímorie|Prímorie (Küstenland)]]: ** [[Kniežacie grófstvo Gorica a Gradisca]] ** mesto [[Terst]] ** [[Istria|Istrijské]] markgrófstvo <u>2. Krajiny svätoštefanskej koruny (= Krajiny uhorskej koruny, Zalitavsko, Uhorsko)</u> * vlastné [[Uhorsko]] (v slovenčine niekedy označované názvom "Uhry") * [[Chorvátsko-slavónske kráľovstvo]] * slobodný prístav [[Rijeka]] (Fiume) [špeciálne postavenie] <u>3. Bosna a Hercegovina </u> * [[Bosna a Hercegovina]] - zvláštne postavenie (pozri nižšie v kapitole Dejiny) == Dejiny == Rakúsko-Uhorsko bolo vytvorené najmä ako dôsledok prehratej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojny]] z roku [[1866]], ktorý donútil Viedeň priznať Uhorsku väčšiu mieru nezávislosti. Takzvaným [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorským vyrovnaním]] bolo preto v júni [[1867]] [[Rakúske cisárstvo]] zmenené na [[reálna únia|reálnu úniu]] a dostalo oficiálny názov Rakúsko-Uhorsko. Rakúsko-Uhorsku vládli [[Habsburgovci]] a predstavovalo poslednú fázu vývoja [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]]. Išlo o viacnárodnostný štát a jednu z hlavných európskych mocností tých čias. === Bosna a Hercegovina === Rakúsko-Uhorsko malo podľa článku 25 [[Berlínsky mier|Berlínskeho mieru]] z [[13. júl]]a [[1878]] spravovať oblasť [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]], ktorá dovtedy pripadala [[Osmanská ríša|osmanskému]] Turecku.<ref name="books.google.com">Minahan, James. [https://books.google.com/?id=RSxt-JB-PDkC&pg=PA48 ''Miniature Empires: A Historical Dictionary of the Newly Independent States'', S. 48].</ref> Toto poverenie si Rakúsko-Uhorsko vysvetlilo po svojom a [[29. júl]]a Bosnu a Hercegovinu (a časť [[Sandžak]]u) obsadilo vojensky. Keď sa v júli 1908 odohrala v [[Turecko|Turecku]] revolúcia [[Mladoturek|Mladoturkov]] a krajina riešila vnútroštátne konflikty, Rakúsko-Uhorsko využilo situáciu a [[5. október|5. októbra]] [[1908]] došlo aj k formálnej anexii Bosny a Hercegoviny. Táto anexia vyvolala medzi ostatnými mocnosťami tzv. [[Bosnianska kríza|bosniansku krízu]]<ref name=b1911>Jayne, Kingsley Garland (1911). "[https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Bosnia_and_Herzegovina Bosnia and Herzegovina]". In Chisholm, Hugh (ed.). Encyclopædia Britannica. Vol. 4 (11th ed.). Cambridge University Press. S. 279 – 286.</ref>. === Pokus o federalizáciu === Návrhom federalizácie Rakúsko-Uhorska bola idea rumunského národovca [[Aurel Popovici|Aurela Popoviciho]] na vytvorenie [[Spojené štáty Veľkého Rakúska|Spojených štátov Veľkého Rakúska]]. Po vypuknutí prvej svetovej vojny, na konci ktorej sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo, bola táto myšlienka zatratená. === Prvá svetová vojna a zánik === V roku 1914 bol v [[Sarajevo|Sarajeve]] zavraždený dedič trónu [[František Ferdinand d’Este]] a jeho [[Žofia Chotková|manželka]]. Výsledkom následnej eskalácie politických tlakov a existujúcich spojenectiev bola [[Prvá svetová vojna]], ktorá sa začala vyhlásením vojny Rakúsko-Uhorska [[Srbské kráľovstvo|Srbskému kráľovstvu]] v júli [[1914]], a v ktorej Rakúsko-Uhorsko bojovalo na strane [[Ústredné veľmoci|Ústredných veľmocí]] spolu s Nemeckom, Osmanskou ríšou a Bulharskom.{{bez citácie}} So všeobecne rastúcim nacionalizmom a zhoršujúcou sa vojenskou a ekonomickou situácie Ústredných veľmocí (najmä od polovice 1918) rástol aj odpor k vojne, predovšetkým medzi rakúsko-uhorskými národmi, ktoré boli voči Rakúsko-Uhorsku nepriateľsky naladené už pred vojnou.{{bez citácie}} 17. októbra Maďari vyhlásili v podstate ukončenie Rakúsko-Uhorska, ale ponechali si habsburského cisára ako svojho panovníka. Následne sa odtrhlo [[Česko-Slovensko]] (28. októbra 1918, resp. na Slovensku definitívne 30. októbra 1918) a budúca [[Juhoslávia]] (29. októbra 1918). Úplnú nezávislosť od Rakúska vyhlásilo Maďarsko [[31. október|31. októbra]] [[1918]] v tzv. [[Astrová revolúcia|Astrovej revolúcii]]. Po tom, ako Rakúsko-Uhorsko podpísalo s [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohodou]] [[prímerie vo Villa Gusti]] (3. novembra 1918), vyhlásili nezávislosť aj [[Západoukrajinská ľudová republika|Západná Ukrajina]] a [[Druhá poľská republika|Poľsko]]. [[11. november|11. novembra]] [[1918]] sa skončila prvá svetová vojna a zároveň abdikoval rakúsko-uhorský cisár<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The proclamation of the abdication of Emperor Karl I of Austria|url=https://www.bl.uk/collection-items/emperor-karl-abdication-proclamation|dátum prístupu=2021|jazyk=Angličtina, Nemčina|url archívu=https://web.archive.org/web/20210308101912/https://www.bl.uk/collection-items/emperor-karl-abdication-proclamation|dátum archivácie=2021-03-08}}</ref>, presnejšie sa zriekol „akejkoľvek účasti na štátnych záležitostiach“ v rakúskej časti monarchie a odvolal z funkcie svoju, v tom čase už nefunkčnú, rakúsku vládu; tým Rakúsko-Uhorsko de facto prestalo existovať. 12. novembra 1918 bolo vyhlásené [[Nemecké Rakúsko]] (t. j. dnešný štát [[Rakúsko]]). [[13. november|13. novembra]] 1918 sa cisár na nátlak maďarských politikov zriekol aj svojich panovníckych práv v [[Maďarsko|Maďarsku]]/[[Uhorsko|Uhorsku]]. [[16. november|16. novembra]] 1918 bola vyhlásená [[Prvá maďarská republika|Maďarská ľudová republika]].{{bez citácie}} Formálne existenciu Rakúsko-Uhorska uzavrelo podpísanie mierových zmlúv [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] s Rakúskom (1919 - [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|Saintgermainska zmluva]]) a Maďarskom (1920 - [[Trianonská mierová zmluva|Trianonská zmluva]]). Nástupnícke štáty Rakúsko-Uhorska (nielen [[de facto]], ale aj [[de iure]]) boli: * [[Rakúsko]] * [[Maďarsko]] * [[Česko-Slovensko]] * [[Poľsko]] (časť) * [[Rumunsko]] (časť) * [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]] (od roku 1929 [[Juhoslávia]]) * [[Taliansko]] (časť) [[Súbor:Predlitavsko a Zalitavsko.png|náhľad|Červené - Predlitavsko, Zelené - Zalitavsko]] == Charakteristika == Treba dôsledne rozlišovať medzi Predlitavskom a Zalitavskom: Kým na západe (t. j. v Predlitavsku) predsa len národy dostali značné slobody a pokračovala liberalizácia spoločnosti, na východe (t. j. v Uhorsku) sa národnostný a iný útlak zosilnil (maďarizácia) a spoločnosť zachovávala v mnohých smeroch stredoveké zriadenie (vplyv [[Šľachta|šľachty]] a pod.). Kým napríklad dnešnému [[Česko|Česku]] k úplnej slobode chýbala už len politická samostatnosť, dnešné [[Slovensko]] nemalo v Uhorsku vyčlenené ani len administratívne hranice a [[slovenčina]] bola na všetkých základných školách a škôlkach (vyššie slovenské školy neboli) zakázaná, ba v niektorých prípadoch aj trestaná. Cieľom dualizmu bolo predísť rozpadu Rakúsko-Uhorska udelením kvázi-rovnocenného postavenia Maďarom v monarchii. Rakúsko-Uhorsko sa tak však stalo nástrojom nadvlády rakúskych Nemcov a Maďarov nad ostatnými [[národ]]mi monarchie. Preto ostatné národy monarchiu označujú ako „žalár národov“. Rakúsko-Uhorsko sa nedokázalo zbaviť tradícií, nebolo schopné riešiť národnostné otázky (hoci pred prvou svetovou vojnou už existoval konkrétny plán na federalizáciu monarchie) a urýchliť priemyselný rozvoj. Niektorí autori veria, že federatívne Rakúsko-Uhorsko, alebo aspoň stredoeurópska federácia národných štátov utvorených v ich etnických hraniciach, mohla účinne zabrániť vypuknutiu [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]. === Národnostné zloženie === [[Súbor:Austria hungary 1911.jpg|right|thumb|Národnosti v Rakúsko-Uhorsku podľa údajov sčítanie ľudu z roku 1910, ktoré bola na území Uhorska zmanipulované a teda sú jeho výsledky skreslené v prospech etnických Maďarov.]] Národy podľa abecedy (čísla sú pravdepodobne podľa sčítania z roku 1910<ref>{{Citácia knihy|meno=Magyar statisztikai közlemények|titul=A Magyar Szent Korona országainak 1910. évi népszámlálása I.|vydanie=1|vydavateľ=Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal|miesto=Budapest|rok=1912|strany=54-56|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/NEDA_1910_01/}}</ref>, ktoré je považované za sporné<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Furmanik|meno=Martin|titul=VÝVOJ NÁRODNOSTNEJ A SOCIOEKONOMICKEJ ŠTRUKTÚRY SPIŠSKÉHO REGIÓNU V PRVÝCH DVOCH DECÉNIÁCH 20. STOROČIA V ZRKADLE SČÍTANÍ OBYVATEĽSTVA Z ROKOV 1910, 1919 A 1921|url=https://www.czso.cz/documents/10180/46203818/clanek+1_Furmanik.pdf/d4d4c165-4739-48d3-9ad2-fe15cd81d504?version=1.0|dátum vydania=2017|dátum prístupu=2021|vydavateľ=Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vs|url archívu=https://web.archive.org/web/20210628053410/https://www.czso.cz/documents/10180/46203818/clanek%201_Furmanik.pdf/d4d4c165-4739-48d3-9ad2-fe15cd81d504?version=1.0|dátum archivácie=2021-06-28}}</ref>): * [[Česi]] 6 442 133{{--}}12,54 % * [[Chorváti]] a [[Srbi]] 4 380 891{{--}}8,52 % * [[Maďari]] 10 056 315{{--}}19,57 % * [[Poliaci]] 4 976 804{{--}}9,68 % * [[Nemci]] 12 006 521{{--}}23,46 % * [[Rómovia]] 421 379{{--}}0,78 % * [[Rumuni]] 3 224 147{{--}}6,27 % * [[Rusíni]] a [[Ukrajinci]] 3 997 821{{--}}7,78 % * [[Slováci]] 1 967 970{{--}}3,83 % * [[Slovinci]] 1 255 620{{--}}2,44 % * [[Srbi]] * [[Taliani]] 768 422{{--}}1,5 % * [[Židia]] === Ekonomika === Rakúsko-Uhorsko malo štvrtý najväčší strojársky priemysel na svete, po [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecku]] a [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojenom kráľovstve]].<ref>Schulze, Max-Stephan. ''Engineering and Economic Growth: The Development of Austria–Hungary's Machine-Building Industry in the Late Nineteenth Century'', S. 295. Peter Lang ([[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]]), 1996.</ref> Rakúsko-Uhorsko sa tiež stalo po Spojených štátoch a Nemeckom cisárstve tretím najväčším svetovým výrobcom a vývozcom elektrických domácich spotrebičov, elektrických priemyselných spotrebičov a zariadení na výrobu energie pre elektrárne.<ref>{{citácia knihy|autor=Publishers' Association, Booksellers Association of Great Britain and Ireland|titul=The Publisher, Volume 133|strany=355|rok=1930}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Austria-Hungary}} {{portál|História|Historický|Slovensko|Slovenský|Česko|Český}} {{CS-timeline}} {{Dejiny Slovenska}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rakúsko-Uhorsko| ]] [[Kategória:Dejiny Rakúska]] [[Kategória:Dejiny Maďarska]] [[Kategória:Dejiny Talianska]] [[Kategória:Dejiny Česka]] [[Kategória:Dejiny Poľska]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Rumunska]] [[Kategória:Dejiny Slovinska]] [[Kategória:Dejiny Chorvátska]] [[Kategória:Dejiny Bosny a Hercegoviny]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] [[Kategória:Zaniknuté štáty na území Slovenska]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Zaniknuté monarchie]] rk2is1p1yjkmaj5858iawn0ly53fahm 8256407 8256398 2026-08-01T18:10:52Z ~2026-40504-17 300577 8256407 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Rakúsko-uhorská monarchia | originálny názov = Österreichisch-Ungarische Monarchie | rok vzniku = 1867 | rok zániku = 1918 | viac pred = áno | pred 1 = Rakúske cisárstvo | pred 1 vlajka = Flag of the Habsburg Monarchy.svg | pred info = | viac po = áno | po 1 = Nemecké Rakúsko | po 1 vlajka = Flag of Austria (1230–1934, 1945–2000).svg | po 2 = Maďarské kráľovstvo | po 2 vlajka = Flag of Hungary (1915-1918, 1919-1946).svg | po 3 = Prvá česko-slovenská republika | po 3 vlajka = Flag of Bohemia.svg | po 4 = Druhá poľská republika | po 4 vlajka = Flag of Poland (1919–1928).svg | po 5 = Západoukrajinská ľudová republika | po 5 vlajka = Flag of Ukraine (1917–1921).svg | po 6 = Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov | po 6 vlajka = Flag of Yugoslavia (1918–1941).svg | po 7 = Rumunské kráľovstvo | po 7 vlajka = Flag of Romania.svg | po 8 = Talianske kráľovstvo (1861 – 1946) | po 8 vlajka = Flag of Italy (1861–1946).svg | znak = Austro-hungarian coat of arms 1914.svg | článok o znaku = | znak veľkosť = 175px | rámček znak = | hymna = [[Gott erhalte Franz den Kaiser|Gott erhalte, Gott beschütze]]<br/><div style="display:inline-block;margin-top:0.4em;">[[File:Gott erhalte, Gott beschütze -- Kaiserhymne (1910's recording).ogg]]</div> | článok o hymne = Gott erhalte Franz den Kaiser | motto = Indivisibiliter ac inseparabiliter | článok o motte = | mapa = Austro-Hungarian Monarchy (1914).svg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = Rakúsko-Uhorsko v roku 1914 | hlavné mesto = [[Viedeň]]<br />(podľa niektorých názorov: Viedeň a [[Budapešť]]) | rozloha = 621 538 | rozloha poznámka = (v roku 1905) | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = | počet obyvateľov poznámka = | jazyky = Úradné: [[nemčina]], [[maďarčina]], [[chorvátčina]] (v [[Chorvátsko-slavónske kráľovstvo|Chorvátsko-slavónskom kráľovstve]])<br />Ostatné: [[čeština]], [[poľština]], [[stará bieloruština]], [[rumunčina]], [[srbčina]], [[slovenčina]], [[slovinčina]], [[taliančina]], [[severocentrálna rómčina]], [[jidiš]], [[friulčina]], [[istrorumunčina]], [[ladinčina]] | národnostné zloženie = | náboženstvo = [[katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka cirkev]] ([[latinská cirkev|rímskokatolícka]] a [[gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka]]), [[protestantizmus]] ([[luteránstvo]], [[kalvinizmus]], [[unitárstvo]]), [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávna cirkev]], [[starokatolícka cirkev]], [[judaizmus]], [[islam]] | štátne zriadenie = [[konštitučná monarchia|konštitučná]] [[dualizmus (politika)|dualistická]] [[monarchia]] | materský štát = | mena = [[rakúsky zlatý]] (1867 – 1892)<br />[[koruna (Rakúsko-Uhorsko)|koruna]] (1892 – 1918) | vznik = [[8. jún]]a [[1867]] (po [[rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]]) | zánik = koniec [[október|októbra]]/začiatok [[november|novembra]] [[1918]] (pozri text článku) }} [[Súbor:Österreich-Ungarns Ende.png|right|thumb|Rakúsko-Uhorsko a nástupnícke štáty]] [[Súbor:Austria-Hungary map.svg|right|thumb|Jednotlivé krajiny Rakúsko-Uhorska, vrátane Bosny a Hercegoviny]] [[Súbor:Osterreich-Ungarn.jpg|right|thumb|Mapa Rakúsko-Uhorska z roku 1890]] [[Súbor:Austro-Hungary Empire (orthographic projection).svg|right|thumb|Mapa Rakúsko-Uhorska]] '''Rakúsko-Uhorsko''' (iné názvy pozri nižšie) bolo v rokoch 1867 - 1918 veľké mnohonárodné [[súštátie]] 2 štátov (resp. podľa niektorých názorov jeden [[štát]]) v strednej Európe. Nachádzalo sa na území dnešného [[Rakúsko|Rakúska]], [[Maďarsko|Maďarska]], [[Česko|Česka]], [[Slovensko|Slovenska]], [[Slovinsko|Slovinska]], [[Chorvátsko|Chorvátska]] a [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] a na časti územia dnešného [[Taliansko|Talianska]], [[Poľsko|Poľska]], [[Ukrajina|Ukrajiny]], [[Rumunsko|Rumunska]] a [[Srbsko|Srbska]]. Rakúsko-Uhorsko vzniklo v roku [[1867]] premenou [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]] na základe tzv. [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorského vyrovnania]] a rozpadlo sa krátko po porážke v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] na konci roku 1918. Dva celky (štáty), z ktorých Rakúsko-Uhorsko pozostávalo sa oficiálne volali [[Predlitavsko|Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené]] (iné názvy: [[Rakúsko (rozlišovacia stránka)|Rakúsko]], [[Predlitavsko]]) a [[Krajiny svätoštefanskej koruny]] (iné názvy: [[Uhorsko]], [[Zalitavsko]]). Slovensko bolo súčasťou Rakúsko-Uhorska ako integrálna súčasť Uhorska. Rakúsko-Uhorsko bolo [[konštitučná monarchia|konštitučnou]] [[dualizmus (politika)|dualistickou]] [[monarchia|monarchiou]]. Vládli v ňom [[Habsburgovci]]. Bolo poslednou fázou tzv. [[habsburská monarchia|habsburskej monarchie]]. Rakúsko-Uhorsko s rozlohou 621 538 km<sup>2</sup> bolo rozlohou druhou najväčšou krajinou v Európe po [[Ruská ríša|Rusku]]. == Názvy == Pôvodne, v nariadení panovníka z roku 1868, boli predpísané dva rovnocenné názvy Rakúsko-uhorská monarchia a Rakúsko-uhorská ríša<ref name="WZ"/>, ale neskôr použitie oficiálnych názvov značne kolísalo, takže oficiálnych dobových názvov bolo viacero, konkrétne: * '''Rakúsko-uhorská monarchia'''/ '''Rakúsko-uhorské mocnárstvo''' (nem. ''Österreichisch-Ungarische Monarchie''<ref name="WZ">[http://anno.onb.ac.at/cgi-content/anno?aid=wrz&datum=18681115&seite=1&zoom=33]</ref>/''Österreichisch-ungarische Monarchie''<ref name=Heer>§ 24 Geschäftsordnung für das k. k. Heer. in: Verordnungsblatt für das k. k. Heer 13. August 1886 - S. 22 (vrátane poznámky pod čiarou) [https://www.google.sk/books/edition/Verordnungsblatt_f%C3%83%C2%BCr_das_Kaiserlich_K/is0HC8idESAC?hl=sk&gbpv=1&dq=%22%C3%B6sterreichisch-ungarisches+Reich%22&pg=RA4-PA22&printsec=frontcover]</ref>), resp. v minulosti i dnes často s malým začiatočným písmenom, čiže v tvare '''rakúsko-uhorská monarchia''' (nem. ''österreichisch-ungarische Monarchie''<ref name=AE>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Österreichisch-ungarische Monarchie, Doppelmonarchie | url = https://www.aeiou.at/aeiou.encyclop.o/o818181.htm | vydavateľ = aeiou.at | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref>), * '''Monarchia''' [alebo '''Mocnárstvo'''] '''Rakúsko-Uhorsko''' (nem. ''Monarchie Österreich-Ungarn''<ref>Rakousko-Uhersko. In: Masarykův slovník naučný</ref>) * '''Rakúsko-uhorská ríša''' (nem. ''Österreichisch-Ungarisches Reich''<ref name=WZ/>/''Österreichisch-ungarisches Reich''<ref name=Heer/>), resp. v minulosti i dnes často s malým začiatočným písmenom, čiže v tvare '''rakúsko-uhorská ríša''' (nem. ''österreichisch-ungarisches Reich''), * '''Rakúsko-Uhorsko''' (nem. ''Österreich-Ungarn''<ref name=Heer/>), * '''Cisárska a kráľovská monarchia Rakúsko-Uhorsko'''/ '''Cisárske a kráľovské mocnárstvo Rakúsko-Uhorsko''' (nem. ''Kaiserliche und königliche Monarchie Österreich-Ungarn''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kotulla | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Deutsche Verfassungsgeschichte (Vom Alten Reich bis Weimar (1495 bis 1934)) | vydanie = | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 669 | url = | isbn = 978-3-540-48707-4 | kapitola = | strany =485 | jazyk = }}</ref>), * '''Cisársko-kráľovská rakúsko-uhorská monarchia'''/ '''Cisársko-kráľovské rakúsko-uhorské mocnárstvo''' (''Kaiserlich-königliche österreichisch-ungarische Monarchie''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://en.esbirky.cz/subject/12096600#googtrans(en) |dátum prístupu=2020-07-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200714212409/https://en.esbirky.cz/subject/12096600#googtrans(en) |dátum archivácie=2020-07-14 }}</ref>), * '''Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené a Krajiny svätoštefanskej koruny''' (nem. ''Die im Reichsrat vertretenen Königreiche und Länder und die Länder der Heiligen Ungarischen Stephanskrone''), * '''obe štátne územia monarchie''' (alebo '''obe štátne územia rakúsko-uhorskej monarchie''') (''die beiden Staatsgebiete der Monarchie'' alebo ''die beiden Staatsgebiete der österreichisch-ungarischen Monarchie''<ref name=Heer/>). Neoficiálne názvy boli: '''c. a k. monarchia''' (nem. ''k. u k. Monarchie''), '''Cisárska a kráľovská monarchia''' (nem. ''Kaiserliche und königliche Monarchie''), '''duálna monarchia''' (nem. ''Doppelmonarchie'', zriedkavo ''Dualmonarchie''), '''dvojitá monarchia''' či '''dvojmonarchia''' (nem. ''Doppelmonarchie''), '''dvojitá ríša''' (nem. ''Doppelreich'') a názvy uvedené v článku [[habsburská monarchia]] (napr. '''habsburská monarchia''', '''Rakúsko''', '''(po)dunajská monarchia''', '''c. k. monarchia''' atď.). Novodobý (skôr ironický) názov je '''Kakánia''' (podľa nemeckej skratky k. u. k. resp. k. k. - skratky pozri nižšie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = PETER GREGUŠ | odkaz na autora = | titul = Smrť následníka trónu | url = https://www.noveslovo.sk/c/26081/Smrt_naslednika_tronu | vydavateľ = noveslovo.sk | dátum vydania = 1999-07-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-15 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200715145708/https://www.noveslovo.sk/c/26081/Smrt_naslednika_tronu | dátum archivácie = 2020-07-15 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Kučerová, Irah | odkaz na autora = | titul = Střední Evropa. Komparace vývoje středoevropských států | vydanie = | vydavateľ = Charles University in Prague, Karolinum Press | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 234 | url = | isbn = 978-80-246-3067-0 | kapitola = | strany = 46| jazyk = }}</ref><ref>https://www.vr-elibrary.de/doi/abs/10.7767/9783205204398-014</ref>. O Kakánii pozri aj článok [[Muž bez vlastností]]. == Štátoprávne usporiadanie == === Dva celky Rakúsko-Uhorska === Rakúsko-Uhorsko sa delilo na dva celky, dobovo oficiálne nazývané: "polovice ríše" (nem. ''Reichshälften'') alebo "časti ríše" (nem. ''Reichteile'') alebo "štátne územia" (nem. ''Staatsgebiete''). Tieto dva celky mali nasledujúce názvy: * oficiálny názov: [[Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené]]<ref name=Heer/>/ polooficiálny [ale od roku 1915 oficiálny<ref name=AE/>] názov: [[Rakúsko (rozlišovacia stránka)|Rakúsko]]/ neoficiálne názvy: [[Predlitavsko]], [[korunná krajina|korunné krajiny]]; * oficiálny názov: [[Krajiny svätoštefanskej koruny]]<ref name=AE/> (alebo [[Krajiny uhorskej koruny]]<ref name=Heer/>)/ polooficiálny názov: [[Uhorsko]]/ neoficiálny názov: [[Zalitavsko]]. Názvy Predlitavsko a Zalitavsko boli v úradnom styku zakázané<ref name=Heer/>. Etymologicky pochádzajú z toho, že na jednom úseku hranice týchto dvoch celkov hranicu tvorila hranicu riečka [[Litava (rieka v Rakúsku)|Litava]] (nem. ''Leitha'') pravostranný prítok [[Dunaj]]a. Tieto dva celky boli spojené osobou panovníka ([[konštitučná monarchia]]) z dedičnej habsbursko-lotrinskej dynastie a spoločným ministerstvom zahraničia, ministerstvom vojny a ministerstvom financií; všetko ostatné si tieto dva celky spravovali nie spoločne, ale sami. Každý z oboch celkov mal svoj parlament - [[Ríšska rada|Ríšsku radu]] v Rakúsku a [[Uhorský snem]] v Uhorsku. Bosnu a Hercegovinu, ktorá bola k Rakúsko-Uhorsku pripojená až neskôr (pozri nižšie), spravovali spoločne obe časti ríše cez ministerstvo financií. V rámci Krajín uhorskej koruny (čiže Zalitavska) malo zvláštne postavenie [[Chorvátsko-Slavónsko]], pretože si v roku 1868 vyrokovalo tzv. [[chorvátsko-uhorské vyrovnanie|chorvátsko-uhorské vyrovnanie]]. Vyššie opísané pomery Rakúsko-Uhorska sa obyčajne charakterizú ako [[Reálna únia|reálna únia]] a [[dualizmus (politika)|dualizmus (dualistická monarchia)]] zložená z Predlitavska a Zalitavska. ==== Skrátené označenie úradov ==== Skratkové označenia úradov: * spoločné úrady pre celé Rakúsko-Uhorsko: ''c. a k.'' (t.j. cisársky a kráľovský) - nem. ''k. u. k.''/ ''k. und k.''/ ''k. & k.'' (t.j. königlich und kaiserlich); maď. ''cs. és kir.'' (t.j. császári és királyi), * predlitavské úrady: ''c. k.'' (t.j. cisársko-kráľovský) - nem. ''k. k.'' (t.j. kaiserlich-königlich) ; maď. ''cs. kir.'' (t.j. császári-királyi), * zalitavské úrady: ''uh. kr.''<ref>CZAMBEL, S. Rukoväť spisovnej reči slovenskej, 1902, S. 360</ref>/ ''uh. kráľ.''/ ''kr. uh.''/ ''kráľ. uh.'' (t. j. uhorsko-kráľovský alebo kráľovsko-uhorský) - nem. ''kgl. ung.''/ ''k. u.'' (t.j. königlich ungarisch - doslova: kráľovsko uhorský); maď. ''m. kir.''/ ''M. kir.''/ ''m. k.'' (t.j. magyar királyi - doslova: uhorskokráľovský). Spomínaná skratka ''c. k.'' (t.j. bez spojky a) sa však používala už od 18. storočia a vtedy sa vzťahovala na celú habsburskú monarchiu; v spojení ''c. k. monarchia'' (= ''c. a k. monarchia'') sa na celú habsburskú monarchiu vzťahovala aj za čias Rakúsko-Uhorska<ref>[http://www.aeiou.at/aeiou.encyclop.k/k390433.htm]</ref><ref>QUELLEN ZUR GENEALOGISCHEN FORSCHUNG IM KRIEGSARCHIV WIEN von Christoph Tepperberg Direktor des Kriegsarchivs [https://www.oesta.gv.at/documents/551235/556044/Genealogie+im+Kriegsarchiv+(05+12+2014).pdf/85ab4a88-e7cf-4d67-8fc9-dc0ca78b56e6] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200714195240/https://www.oesta.gv.at/documents/551235/556044/Genealogie%20im%20Kriegsarchiv%20%2805%2012%202014%29.pdf/85ab4a88-e7cf-4d67-8fc9-dc0ca78b56e6|date=2020-07-14}} S. 2</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kotulla | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Deutsche Verfassungsgeschichte (Vom Alten Reich bis Weimar (1495 bis 1934)) | vydanie = | vydavateľ = Springer-Verlag | miesto = | rok = 2008 | počet strán = 669 | url = | isbn = 978-3-540-48707-4 | kapitola = | strany =485 | jazyk = }}</ref><ref>https://en.esbirky.cz/subject/12096600#googtrans(en)(Kaiserlich-königliche {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200714212409/https://en.esbirky.cz/subject/12096600#googtrans(en)(Kaiserlich-königliche |date=2020-07-14 }} Österreichisch-Ungarische Monarchie)</ref>. === Územia Rakúska-Uhorska === Rakúsko-Uhorsko pozostávalo z týchto území: <u>1. Kráľovstvá a krajiny v ríšskej rade zastúpené (= Rakúsko, Predlitavsko, korunné krajiny)</u> * [[České kráľovstvo]] * [[Dalmácia|Dalmátske kráľovstvo]] * [[Halič (región)|Haličské a Vladimírske kráľovstvo]] s ** [[Krakov]]ským veľkovojvodstvom ** [[Osvienčim]]ským vojvodstvom ** [[Zator]]ským vojvodstvom * Arcivojvodstvo [[Dolné Rakúsko|Rakúsko pod Enžou]] * Arcivojvodstvo [[Horné Rakúsko|Rakúsko nad Enžou]] * [[Bukovina (krajina)|Bukovinské]] vojvodstvo * [[Korutánske vojvodstvo]] * [[Kransko|Kranské]] vojvodstvo * [[Salzburg|Soľnohradské]] vojvodstvo * Hornosliezske a dolnosliezske vojvodstvo ([[Rakúske Sliezsko]]) * [[Štajersko|Štajerské]] vojvodstvo * [[Moravské markgrófstvo]] * [[Tirolsko|Tirolské]] kniežacie grófstvo ** [[Vorarlbersko]] * [[Rakúske Prímorie|Prímorie (Küstenland)]]: ** [[Kniežacie grófstvo Gorica a Gradisca]] ** mesto [[Terst]] ** [[Istria|Istrijské]] markgrófstvo <u>2. Krajiny svätoštefanskej koruny (= Krajiny uhorskej koruny, Zalitavsko, Uhorsko)</u> * vlastné [[Uhorsko]] (v slovenčine niekedy označované názvom "Uhry") * [[Chorvátsko-slavónske kráľovstvo]] * slobodný prístav [[Rijeka]] (Fiume) [špeciálne postavenie] <u>3. Bosna a Hercegovina </u> * [[Bosna a Hercegovina]] - zvláštne postavenie (pozri nižšie v kapitole Dejiny) == Dejiny == Rakúsko-Uhorsko bolo vytvorené najmä ako dôsledok prehratej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojny]] z roku [[1866]], ktorý donútil Viedeň priznať Uhorsku väčšiu mieru nezávislosti. Takzvaným [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorským vyrovnaním]] bolo preto v júni [[1867]] [[Rakúske cisárstvo]] zmenené na [[reálna únia|reálnu úniu]] a dostalo oficiálny názov Rakúsko-Uhorsko. Rakúsko-Uhorsku vládli [[Habsburgovci]] a predstavovalo poslednú fázu vývoja [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]]. Išlo o viacnárodnostný štát a jednu z hlavných európskych mocností tých čias. === Bosna a Hercegovina === Rakúsko-Uhorsko malo podľa článku 25 [[Berlínsky mier|Berlínskeho mieru]] z [[13. júl]]a [[1878]] spravovať oblasť [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]], ktorá dovtedy pripadala [[Osmanská ríša|osmanskému]] Turecku.<ref name="books.google.com">Minahan, James. [https://books.google.com/?id=RSxt-JB-PDkC&pg=PA48 ''Miniature Empires: A Historical Dictionary of the Newly Independent States'', S. 48].</ref> Toto poverenie si Rakúsko-Uhorsko vysvetlilo po svojom a [[29. júl]]a Bosnu a Hercegovinu (a časť [[Sandžak]]u) obsadilo vojensky. Keď sa v júli 1908 odohrala v [[Turecko|Turecku]] revolúcia [[Mladoturek|Mladoturkov]] a krajina riešila vnútroštátne konflikty, Rakúsko-Uhorsko využilo situáciu a [[5. október|5. októbra]] [[1908]] došlo aj k formálnej anexii Bosny a Hercegoviny. Táto anexia vyvolala medzi ostatnými mocnosťami tzv. [[Bosnianska kríza|bosniansku krízu]]<ref name=b1911>Jayne, Kingsley Garland (1911). "[https://en.wikisource.org/wiki/1911_Encyclop%C3%A6dia_Britannica/Bosnia_and_Herzegovina Bosnia and Herzegovina]". In Chisholm, Hugh (ed.). Encyclopædia Britannica. Vol. 4 (11th ed.). Cambridge University Press. S. 279 – 286.</ref>. === Pokus o federalizáciu === Návrhom federalizácie Rakúsko-Uhorska bola idea rumunského národovca [[Aurel Popovici|Aurela Popoviciho]] na vytvorenie [[Spojené štáty Veľkého Rakúska|Spojených štátov Veľkého Rakúska]]. Po vypuknutí prvej svetovej vojny, na konci ktorej sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo, bola táto myšlienka zatratená. === Prvá svetová vojna a zánik === V roku 1914 bol v [[Sarajevo|Sarajeve]] zavraždený dedič trónu [[František Ferdinand d’Este]] a jeho [[Žofia Chotková|manželka]]. Výsledkom následnej eskalácie politických tlakov a existujúcich spojenectiev bola [[Prvá svetová vojna]], ktorá sa začala vyhlásením vojny Rakúsko-Uhorska [[Srbské kráľovstvo|Srbskému kráľovstvu]] v júli [[1914]], a v ktorej Rakúsko-Uhorsko bojovalo na strane [[Ústredné veľmoci|Ústredných veľmocí]] spolu s Nemeckom, Osmanskou ríšou a Bulharskom.{{bez citácie}} So všeobecne rastúcim nacionalizmom a zhoršujúcou sa vojenskou a ekonomickou situácie Ústredných veľmocí (najmä od polovice 1918) rástol aj odpor k vojne, predovšetkým medzi rakúsko-uhorskými národmi, ktoré boli voči Rakúsko-Uhorsku nepriateľsky naladené už pred vojnou.{{bez citácie}} 17. októbra Maďari vyhlásili v podstate ukončenie Rakúsko-Uhorska, ale ponechali si habsburského cisára ako svojho panovníka. Následne sa odtrhlo [[Česko-Slovensko]] (28. októbra 1918, resp. na Slovensku definitívne 30. októbra 1918) a budúca [[Juhoslávia]] (29. októbra 1918). Úplnú nezávislosť od Rakúska vyhlásilo Maďarsko [[31. október|31. októbra]] [[1918]] v tzv. [[Astrová revolúcia|Astrovej revolúcii]]. Po tom, ako Rakúsko-Uhorsko podpísalo s [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohodou]] [[prímerie vo Villa Gusti]] (3. novembra 1918), vyhlásili nezávislosť aj [[Západoukrajinská ľudová republika|Západná Ukrajina]] a [[Druhá poľská republika|Poľsko]]. [[11. november|11. novembra]] [[1918]] sa skončila prvá svetová vojna a zároveň abdikoval rakúsko-uhorský cisár<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The proclamation of the abdication of Emperor Karl I of Austria|url=https://www.bl.uk/collection-items/emperor-karl-abdication-proclamation|dátum prístupu=2021|jazyk=Angličtina, Nemčina|url archívu=https://web.archive.org/web/20210308101912/https://www.bl.uk/collection-items/emperor-karl-abdication-proclamation|dátum archivácie=2021-03-08}}</ref>, presnejšie sa zriekol „akejkoľvek účasti na štátnych záležitostiach“ v rakúskej časti monarchie a odvolal z funkcie svoju, v tom čase už nefunkčnú, rakúsku vládu; tým Rakúsko-Uhorsko de facto prestalo existovať. 12. novembra 1918 bolo vyhlásené [[Nemecké Rakúsko]] (t. j. dnešný štát [[Rakúsko]]). [[13. november|13. novembra]] 1918 sa cisár na nátlak maďarských politikov zriekol aj svojich panovníckych práv v [[Maďarsko|Maďarsku]]/[[Uhorsko|Uhorsku]]. [[16. november|16. novembra]] 1918 bola vyhlásená [[Prvá maďarská republika|Maďarská ľudová republika]].{{bez citácie}} Formálne existenciu Rakúsko-Uhorska uzavrelo podpísanie mierových zmlúv [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]] s Rakúskom (1919 - [[Saintgermainská zmluva (1919, veľká)|Saintgermainska zmluva]]) a Maďarskom (1920 - [[Trianonská mierová zmluva|Trianonská zmluva]]). Nástupnícke štáty Rakúsko-Uhorska (nielen [[de facto]], ale aj [[de iure]]) boli: * [[Rakúsko]] * [[Maďarsko]] * [[Česko-Slovensko]] * [[Poľsko]] (časť) * [[Rumunsko]] (časť) * [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]] (od roku 1929 [[Juhoslávia]]) * [[Taliansko]] (časť) [[Súbor:Predlitavsko a Zalitavsko.png|náhľad|Červené - Predlitavsko, Zelené - Zalitavsko]] == Charakteristika == Treba dôsledne rozlišovať medzi Predlitavskom a Zalitavskom: Kým na západe (t. j. v Predlitavsku) predsa len národy dostali značné slobody a pokračovala liberalizácia spoločnosti, na východe (t. j. v Uhorsku) sa národnostný a iný útlak zosilnil (maďarizácia) a spoločnosť zachovávala v mnohých smeroch stredoveké zriadenie (vplyv [[Šľachta|šľachty]] a pod.). Kým napríklad dnešnému [[Česko|Česku]] k úplnej slobode chýbala už len politická samostatnosť, dnešné [[Slovensko]] nemalo v Uhorsku vyčlenené ani len administratívne hranice a [[slovenčina]] bola na všetkých základných školách a škôlkach (vyššie slovenské školy neboli) zakázaná, ba v niektorých prípadoch aj trestaná. Cieľom dualizmu bolo predísť rozpadu Rakúsko-Uhorska udelením kvázi-rovnocenného postavenia Maďarom v monarchii. Rakúsko-Uhorsko sa tak však stalo nástrojom nadvlády rakúskych Nemcov a Maďarov nad ostatnými [[národ]]mi monarchie. Preto ostatné národy monarchiu označujú ako „žalár národov“. Rakúsko-Uhorsko sa nedokázalo zbaviť tradícií, nebolo schopné riešiť národnostné otázky (hoci pred prvou svetovou vojnou už existoval konkrétny plán na federalizáciu monarchie) a urýchliť priemyselný rozvoj. Niektorí autori veria, že federatívne Rakúsko-Uhorsko, alebo aspoň stredoeurópska federácia národných štátov utvorených v ich etnických hraniciach, mohla účinne zabrániť vypuknutiu [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]. === Národnostné zloženie === [[Súbor:Austria hungary 1911.jpg|right|thumb|Národnosti v Rakúsko-Uhorsku podľa údajov sčítanie ľudu z roku 1910, ktoré bola na území Uhorska zmanipulované a teda sú jeho výsledky skreslené v prospech etnických Maďarov.]] Národy podľa abecedy (čísla sú pravdepodobne podľa sčítania z roku 1910<ref>{{Citácia knihy|meno=Magyar statisztikai közlemények|titul=A Magyar Szent Korona országainak 1910. évi népszámlálása I.|vydanie=1|vydavateľ=Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal|miesto=Budapest|rok=1912|strany=54-56|url=https://library.hungaricana.hu/hu/view/NEDA_1910_01/}}</ref>, ktoré je považované za sporné<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Furmanik|meno=Martin|titul=VÝVOJ NÁRODNOSTNEJ A SOCIOEKONOMICKEJ ŠTRUKTÚRY SPIŠSKÉHO REGIÓNU V PRVÝCH DVOCH DECÉNIÁCH 20. STOROČIA V ZRKADLE SČÍTANÍ OBYVATEĽSTVA Z ROKOV 1910, 1919 A 1921|url=https://www.czso.cz/documents/10180/46203818/clanek+1_Furmanik.pdf/d4d4c165-4739-48d3-9ad2-fe15cd81d504?version=1.0|dátum vydania=2017|dátum prístupu=2021|vydavateľ=Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vs|url archívu=https://web.archive.org/web/20210628053410/https://www.czso.cz/documents/10180/46203818/clanek%201_Furmanik.pdf/d4d4c165-4739-48d3-9ad2-fe15cd81d504?version=1.0|dátum archivácie=2021-06-28}}</ref>): * [[Česi]] 6 442 133{{--}}12,54 % * [[Chorváti]] a [[Srbi]] 4 380 891{{--}}8,52 % * [[Maďari]] 10 056 315{{--}}19,57 % * [[Poliaci]] 4 976 804{{--}}9,68 % * [[Nemci]] 12 006 521{{--}}23,46 % * [[Rómovia]] 421 379{{--}}0,78 % * [[Rumuni]] 3 224 147{{--}}6,27 % * [[Rusíni]] a [[Ukrajinci]] 3 997 821{{--}}7,78 % * [[Slováci]] 1 967 970{{--}}3,83 % * [[Slovinci]] 1 255 620{{--}}2,44 % * [[Srbi]] * [[Taliani]] 768 422{{--}}1,5 % * [[Židia]] === Ekonomika === Rakúsko-Uhorsko malo štvrtý najväčší strojársky priemysel na svete, po [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecku]] a [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojenom kráľovstve]].<ref>Schulze, Max-Stephan. ''Engineering and Economic Growth: The Development of Austria–Hungary's Machine-Building Industry in the Late Nineteenth Century'', S. 295. Peter Lang ([[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]]), 1996.</ref> Rakúsko-Uhorsko sa tiež stalo po Spojených štátoch a Nemeckom cisárstve tretím najväčším svetovým výrobcom a vývozcom elektrických domácich spotrebičov, elektrických priemyselných spotrebičov a zariadení na výrobu energie pre elektrárne.<ref>{{citácia knihy|autor=Publishers' Association, Booksellers Association of Great Britain and Ireland|titul=The Publisher, Volume 133|strany=355|rok=1930}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Austria-Hungary}} {{portál|História|Historický|Slovensko|Slovenský|Česko|Český}} {{CS-timeline}} {{Dejiny Slovenska}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Rakúsko-Uhorsko| ]] [[Kategória:Dejiny Rakúska]] [[Kategória:Dejiny Maďarska]] [[Kategória:Dejiny Talianska]] [[Kategória:Dejiny Česka]] [[Kategória:Dejiny Poľska]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Rumunska]] [[Kategória:Dejiny Slovinska]] [[Kategória:Dejiny Chorvátska]] [[Kategória:Dejiny Bosny a Hercegoviny]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]] [[Kategória:Zaniknuté štáty na území Slovenska]] [[Kategória:Zaniknuté štáty]] [[Kategória:Zaniknuté monarchie]] 6fvrypkgeod1yjoycj0qcu5wpss9m3g Encyklopédia 0 6962 8256369 7764139 2026-08-01T16:23:53Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8256369 wikitext text/x-wiki {{pozri|Diderotovej encyklopédii|Encyclopédie ou Dictionnaire raisonné des sciences, des arts et des métiers}} [[Súbor:Brockhaus Lexikon.jpg|thumb|Brockhaus Konversations-Lexikon, 1902]] '''Encyklopédia''' (iné názvy: '''encyklopedický slovník''', '''náučný slovník''', '''lexikón''', niekedy skrátene '''slovník''') je dielo, ktoré možno definovať nasledovne: *''odborné dielo, ktoré sprostredkúva formou výkladového slovníka dosiahnuté poznatky ľudstva (všeobecné encyklopédie), alebo poznatky z niektorého vedného odboru (špeciálne encyklopédie), a to buď v abecednom, alebo v systematickom poradí.''<ref>Encyklopédia. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Findra | meno = Ján | odkaz na autora = Ján Findra | priezvisko2 = Gombala | meno2 = Eduard | odkaz na autora2 = Eduard Gombala | priezvisko3 = Plintovič | meno3 = Ivan | odkaz na autora3 = Ivan Plintovič | titul = [[Slovník literárnovedných termínov]] | vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]] | miesto = Bratislava | rok = 1987 | vydanie = 2 | typ vydania = dopl | strany = 92-93 | počet strán = 410 }}</ref>; alebo *''sumarizujúca publikácia, ktorá formou prehľadne usporiadaných hesiel sprístupňuje základný fond poznatkov zo všetkých alebo len niektorých oblastí ľudského poznania a praktickej činnosti''; heslá môžu byť spracované abecedne alebo systematicky<ref>Nováková et al.: Využívanie informačných zdrojov, 1998</ref>; alebo *''súborné spracovanie jedného (encyklopédia špeciálna, odborná) alebo všetkých odborov vedy, techniky a kultúry (encyklopédia všeobecná), a to buď v abecedne radených heslách, alebo v statiach usporiadaných podľa určitého systému.''<ref>encyklopedie. In: ''[[Malá československá encyklopedie]]'' II D-CH. Praha: Academia, 1985. s. 315.; podobná definícia je napr. v dielach: * ''[[Encyklopédia Slovenska]]'': ''náučný slovník; súborne spracúva buď všetky vedné odbory (encyklopédia všeobecná), alebo len niektoré z nich (encyklopédia špeciálna) v abecednom alebo systematickom usporiadaní.'' * ''[[Encyclopédie Larousse]]'' online: ''Dielo, v ktorom sa metodicky alebo abecedne prezentuje súbor univerzálnych vedomostí (všeobecná encyklopédia) alebo špecifických vedomostí oblasti poznania (špecializovaná encyklopédia).'' * [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)|Slovník slovenského jazyka]]: ''náučné dielo obsahujúce systematicky, abecedne alebo tematicky usporiadaný prehľad jednotlivých alebo všetkých vedných odborov'', * [[Informační věda a knihovnictví]] - výkladový slovník: [http://vydavatelstvi.vscht.cz/knihy/uid_es-005/hesla/encyklopedie.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081212215053/http://vydavatelstvi.vscht.cz/knihy/uid_es-005/hesla/encyklopedie.html|date=2008-12-12}}</ref>; alebo *''dielo odbornej literatúry zahŕňajúce v abecednom usporiadaní základné poznatky jedného alebo všetkých vedných odborov s cieľom poskytnúť čo najširšiemu okruhu používateľov zrozumiteľný výklad princípov, zákonov, pojmov, javov, reálií a súvislostí medzi nimi.''<ref>{{Beliana|4|encyklopédia|101-105}}</ref>; alebo *''príručková publikácia'' [reference work]'', ktorá obsahuje informácie o všetkých odvetviach poznania, alebo ktoré sa obsiahlo zaoberá určitým odvetvím poznania.''<ref>encyclopedia in: Encyclopaedia Britannica online</ref>; alebo *''súhrnné spracovanie jedného alebo všetkých vedných odborov, obyčajne v abecednom usporiadaní''<ref>Slovník cudzích slov (akademický), 2005; podobná definícia je v dielach: * [[KSSJ]]: ''náučné dielo obsahujúce súhrn poznatkov z 1 alebo zo všetkých odborov'' * [[Veľký slovník cudzích slov]]: ''vedecké dielo zahrnujúce poznatky jedného, príp. mnohých odborov'' (táto definícia je ale defektívna, lebo pod ňu pri doslovnom chápaní spadá takmer ľubovoľné vedecké dielo) </ref>; alebo *''náučná alebo populárno-náučná informačná publikácia, obsahujúca najzákladnejšiu informáciu o všetkých (univerzálne encycklopédie) alebo jednotlivých (odborové encyklopédie) oblastiach poznania alebo praktickej činnosti.''<ref name=e>enciklopedija in: Boľšaja sovetskaja enciklopedija 3. vydanie</ref>, alebo *''štruktúrovaná, čo najobsiahlejšia reprezentácia ľudských vedomostí''<ref>http://www.informationskompetenz.de/glossar/?term=401{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Ako vidno, definície encyklopédie sa v detailoch rozchádzajú; konkrétne definícia encyklopédie môže a nemusí klásť dôraz na jej: * slovníkovú formu a/alebo * abecedné zoradenie hesiel a/alebo * prehľadné usporidanie hesiel a/alebo * zameranosť na vedecké témy a/alebo * odborný charakter a/alebo * poskytovanie základných (a prípadne aj zrozumiteľných) informácií a/alebo * ľahkosť vyhľadávania (t.j. príručný charakter) a/alebo * prezentovanie (aj) súvislostí medzi heslami a/alebo * snahu o obsiahlosť. Autor príspevkov do encyklopédie sa označuje tiež ako '''encyklopedista'''.<ref>{{Citácia Harvard | Heslo = encyklopedisti | Rok = 2005 | Titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | Diel = 4. Eh – Gala | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | ISBN = 8022408476 | Strana = 105 }}</ref><ref>{{Citácia Harvard | Heslo = encyklopedista | Priezvisko1 = Šaling | Meno1 = Samo | Priezvisko2 = Ivanová-Šalingová | Meno2 = Mária | Priezvisko3 = Maníková | Meno3 = Mária | Rok = 2008 | Titul = [[Veľký slovník cudzích slov]] | Vydanie = 5. | Miesto = Bratislava; Prešov | Vydavateľ = SAMO | ISBN = 9788089123070 | Strany = 311-312 }}. ''„3. kto sa zúčastňuje na príprave a zostavení encyklopédie“''</ref><ref>{{Citácia Harvard | Heslo = encyklopedista | URL = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=encyklopedista&s=exact&c=rc31&d=scs&ie=utf-8&oe=utf-8 | PriezviskoEditora1 = Petráčková | MenoEditora1 = Věra | PriezviskoEditora2 = Kraus | MenoEditora2 = Jiří | Rok = 2005 | Titul = [[Slovník cudzích slov (akademický)]] | Vydanie = 2. dopln. a uprav. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá]] | ISBN = 8010003816 | Strana = }}</ref> ==Etymológia == Termín encyklopédia pôvodne pochádza z gréckeho ''ἐγκύκλιος παιδεία'' (''egkyklios paideia''){{--}}kruh vzdelania{{--}}ktorým sa v antike, respektíve v klasickom gréckom kultúrnom okruhu označoval súhrn teoretických vied a znalostí, ktoré boli predmetom štúdia. V rímskom (latinskom) kultúrnom okruhu sa pre súhrn znalostí používal názov [[sedem slobodných umení]]. Ako názov alebo žáner literárneho diela sa termín encyklopédia začal používať až od 16. storočia. ==Druhy encyklopédií == Delenie 1: *[[všeobecná encyklopédia]] ([[univerzálna encyklopédia]]){{--}}encyklopédia zameraná na všetky odbory *[[špecializovaná encyklopédia]] ([[odborová encyklopédia]], [[monotematická encyklopédia]]){{--}}encyklopédia zameraná len na jednu oblasť Medzi všeobecné encyklopédie patrí ako špeciálny typ aj tzv. [[národná encyklopédia]] ([[vlastivedná encyklopédia]]), ktorá pri spracovaní univerzálnej tematiky silne akcentuje teritoriálno-etnický princíp (príkladom je [[Encyklopédia Slovenska]]). Delenie 2 (podľa zoradenia hesiel): *[[abecedná encyklopédia]]{{--}}t.j. encyklopédia s abecedne (čiže slovníkovo) zoradenými heslami *[[dielo encyklopedického charakteru]] ([[systematická encyklopédia]]){{--}}t.j. encyklopédia so systémovo (t.j. podľa odvetví alebo podľa činnosti) zoradenými heslami Delenie 3<ref name=e></ref>: *[[veľká encyklopédia]]{{--}}niekoľko desiatok zväzkov *[[malá encyklopédia]]{{--}}10 až 12 zväzkov (ale ako malá encyklopédia sa často označuje aj jednozväzková encyklopédia) *[[krátka encyklopédia]]{{--}}4 až 6 zväzkov *[[encyklopedický slovník]]{{--}}1 až 3 zväzky Delenie 4: *[[jednozväzková encyklopédia]] *[[viaczväzková encyklopédia]] ==Štruktúra encyklopédie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.encyclopaedia.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=3:co-je-encyklopedia&catid=3:o-encyklopedii&Itemid=3 |dátum prístupu=2009-09-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140704085011/http://www.encyclopaedia.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=3:co-je-encyklopedia&catid=3:o-encyklopedii&Itemid=3 |dátum archivácie=2014-07-04 }}</ref>== Základnou informačnou jednotkou encyklopédie je [[encyklopedické heslo]], čiže komplex logicky usporiadaných informácií vyjadrujúci určité, typom encyklopédie a významom pojmu limitované, množstvo poznatkov o istej objektívnej skutočnosti, získaných analyticko-syntetickou metódou a vyjadrených lexikografickým štýlom. Heslo sa obyčajne skladá z polotučne tlačeného záhlavia, z definície a z výkladu. Heslá sú obyčajne formálne aj obsahovo rovnako stavané a spravidla sú od zvyšného textu oddelené graficky. Pri tvorbe hesla sa dodržiava logické poradie aspektov, z ktorých sa vykladá heslo. Tzv. [[odkazové heslo]] je špeciálny druh hesla{{--}}nevykladá pojem, ale len odkazom upozorňuje na heslo, v ktorom sa informácia nachádza. Text encyklopédie sa píše tzv. encyklopedickým štýlom. Cieľom je poskytnúť na minimálnom priestore čo najviac informácií, preto je [[encyklopedický štýl]] maximálne stručný, vecný a výrazovo jednoduchý a zároveň podáva informácie presne. Mnohé encyklopédie obsahujú aj tabuľky, grafy, štatistiky a ilustrácie. Encyklopédia by mala byť informačne ucelená, čiže jednak by mali byť obsahovo previazané jednotlivé heslá v rámci jedného odboru, a jednak by mali byť previazané všetky heslá encyklopédie tak, aby encyklopédia tvorila uzavretý informačný okruh. To znamená, že každý pojem na ktoromkoľvek mieste textu encyklopédie by mal mať svoje samostatné heslo (alebo by mal byť uvedený ako synonymum alebo pojem vysvetlený v inom hesle). ==Funkcie == Encyklopédia má tri základné funkcie{{--}}informačnú, popularizačnú a vzdelávaciu. ==Dejiny encyklopédie == === Dejiny encyklopédie vo svete === Pozri [http://www.encyclopaedia.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4:encyklopedie-vo-svete-a-na-slovensku&catid=3:o-encyklopedii&Itemid=3] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140704092221/http://www.encyclopaedia.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=4:encyklopedie-vo-svete-a-na-slovensku&catid=3:o-encyklopedii&Itemid=3 |date=2014-07-04 }} === Dejiny česko-slovenských česky písaných encyklopédií === Pozri [http://knihovna.nkp.cz/Nkkr0001/0001015.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081208134406/http://knihovna.nkp.cz/Nkkr0001/0001015.html |date=2008-12-08 }} a [http://knihovna.nkp.cz/Nkkr0002-3/0002-3080.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090513042357/http://knihovna.nkp.cz/Nkkr0002-3/0002-3080.html |date=2009-05-13 }} === Dejiny slovenskej encyklopédie === Pozri [http://www.encyclopaedia.sk/index.php?option=com_content&view=section&layout=blog&id=2&Itemid=3] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110204053221/http://www.encyclopaedia.sk/index.php?option=com_content&view=section&layout=blog&id=2&Itemid=3 |date=2011-02-04 }} ==Najvýznamnejšie väčšie všeobecné encyklopédie == ===Rôzne jazyky === * [[Wikipedia]]{{--}}internetová encyklopédia, viac ako 200 jazykových verzií, voľne prístupná * [[Microsoft Encarta]]{{--}}internetová encyklopédia prístupná do začiatku 21. storočia za poplatok === Čínština od 14. storočia === * [[Wen sien tchung kchao]] (348 zväzkov, 1317) * [[Jung-le ta-tien]] (11095 zväzkov, dokončená 1408) * [[Ku-ťin tchu-šu ťi-čcheng]] (5020 zväzkov, 1726) * [[Čung-kuo tcha paj-kche čchüan-šu čchu-pan-še]] (Veľká čínska encyklopédia) (74 zväzkov, 1980{{--}}1993) === Angličtina === * [[Cyclopaedia]] (45 zväzkov, 1802{{--}}1820) * [[New International Encyclopedia]] (25 zväzkov, okolo 1928) * [[Academic American Encyclopedia]] (= Grolier Academic Encyclopedia, Grolier International Encyclopedia, Lexicon Universal Encyclopedia, Macmillan Family Encyclopedia, Barnes & Noble New American Encyclopedia, Global International Encyclopedia) (21 zväzkov, 1980) * [[Encyclopedia Americana]] (30 zväzkov, 1981) * [[Collier's Encyclopedia]] (24 zväzkov, 1981, neskôr integrované do Microsoft Encyrta) * [[Chambers's Encyclopaedia]] (15 zväzkov, 1973) * [[World Book Encyclopaedia]] (22 zväzkov, 1998, aj online) * [[Encyclopaedia Britannica]]{{--}}(31 zväzkov plus pravidelné dodatky, 1985; od roku 2012 už existuje len internetová verzia) * [[Compton's]] (26 zväzkov, 2009) === Nemčina === * [[Grosses vollständiges Universal-Lexicon Aller Wissenschafften und Künste]] (64 zväzkov, 1732{{--}}1754) * [[Allgemeine Encyclopädie der Wissenschaften und Künste]] (167 zväzkov, 1818{{--}}1889) * (Pierers) [[Universal-Lexikon der Gegenwart und Vergangenheit]] (26 zväzkov, 1824{{--}}1836) * [[Das große Conversations-Lexicon für die gebildeten Stände]] (tzv. Ur-Meyers) (52 zväzkov, 1839{{--}}1855){{--}}skrátené verzie neskôr vyšli pod názvom [[Meyers Konversations-Lexikon]] * [[Meyers Enzyklopädisches Lexikon]] (25+7 zväzkov, 1971{{--}}1981, [[NSR]]) resp. aktuálne vydanie pod názvom [[Meyers Großes Taschenlexikon]] (24 zväzkov) * [[Meyers Neues Lexikon]] (18 zväzkov, 1971{{--}}1978, [[NDR]]) * [[Brockhaus]] (30 zväzkov, 2005{{--}}2006, v súčasnosti už len online encyklopédia za poplatok) * [[Bertelsmann Lexikothek]] (26 zväzkov, 1983) === Francúzština === * [[Encyclopédie ou Dictionnaire raisonné des sciences, des arts et des métiers]] (tzv. Diderotova encyklopédia) (37 zväzkov, 1751{{--}}1772) * [[Encyclopédie méthodique]] (166 zväzkov, 1781{{--}}1832) * [[Grande Encyclopédie]] (31 zväzkov, 1885{{--}}1902) * [[Encyclopædia Universalis]] (20 zväzkov, 1968{{--}}1975) * [[La grande encyclopédie Larousse]] (22 zväzkov, 1971{{--}}1981) * [[Encyclopédie Larousse]] online === Španielčina === * [[Diccionario Enciclopédico Hispano-Americano]] (28 zväzkov,1887{{--}}1910) * [[Enciclopedia universal ilustrada europeo-americana]] (tzv. Enciclopedia Espasa) (118 zväzkov, 1908{{--}}2003; nové vydanie v roku 2003 malo 90 zväzkov){{--}}najväčšia súčasná tlačená encyklopédia na svete * [[Gran Enciclopedia Rialp]] (25 zväzkov, 1991) * [[Enciclopedia universal Larousse]] * [[Grandiccionario enciclopédico Salvat universal]] (20 zväzkov, 1970{{--}}1974) * [[Gran enciclopedia planeta]] (20 zväzkov, 2004) === Portugalčina === * [[Grande Enciclopédia Portuguesa e Brasileira]] (70 zväzkov, 1936{{--}}dodnes) * [[Enciclopédia Verbo Edição Século XXI]] (29 zväzkov, od roku 1998) === Taliančina === *[[Enciclopedia italiana di scienze, lettere ed arti]] (38 zväzkov, 1929{{--}}1939) *[[Grande dizionario enciclopedico Utet]] (22 zväzkov, 1967{{--}}1979) === Ruština === * [[Enciklopedičeskij slovar Brokgauza i Efrona]] (86 zväzkov, 1890–1906) * [[Boľšaja sovetskaja enciklopedija]] (65 zväzkov, 1926{{--}}1947 (posledné vydanie malo len 30 zväzkov)) * [[Boľšaja rossijskaja enciklopedija]] (plánovaných 30 zväzkov, vychádza od roku 2004) === Poľština=== *[[S.Orgelbranda Encyklopedia Powszechna]] (28 zväzkov, 1859{{--}}1868) *[[Wielka encyklopedia powszechna]] PWN (13 zväzkov, 1962{{--}}1969 + 1970) *[[Wielka encyklopedia PWN]] (30 zväzkov, 2001{{--}}2005) *[[Popularna Encyklopedia Powszechna]] (12 zväzkov, od roku 1999) === Maďarčina === * [[A Pallas nagy lexikona]] (18 zväzkov, 1893{{--}}1897) * [[Tolnai világlexikona]] (20 zväzkov, 1926{{--}}1930) * [[Révai nagy lexikona]] (21 zväzkov, 1911{{--}}1931) * [[Uj Idők lexikona]] (24 zväzkov, 1936{{--}}1942) * [[Magyar nagylexikon]] (19 zväzkov, 1993{{--}}2004) === Čeština === * [[Slovník naučný]] (Riegerov) (12 zväzkov, 1860{{--}}1874, písali aj slovenskí autori) * [[Ottův slovník naučný]] (28 zväzkov, 1888{{--}}1908; písali aj slovenskí autori) a [[Ottův slovník naučný nové doby]] * [[Masarykův slovník naučný]] (7 zväzkov, 1925{{--}}1933, písali aj slovenskí autori) * [[Komenského slovník naučný]] (10 zväzkov, 1937{{--}}1938, písali aj slovenskí autori) * [[Příruční slovník naučný]] (4 zväzky, 1962{{--}}1967, písali aj slovenskí autori) * [[Malá československá encyklopedie]] (6 zväzkov, 1984{{--}}1987, písali aj slovenskí autori) * [[Všeobecná encyklopedie Diderot]] (8 zväzkov, 1999) * [[Všeobecná encyklopedie UNIVERSUM]] (10 zväzkov, 1999{{--}}2001) === Slovenčina === * [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]] * [[Encyclopaedia Beliana]] (práve postupne vychádza) ==Slovenské encyklopédie == {{Hlavný článok|Zoznam slovenských tlačených encyklopédií}} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == *[http://www.britannica.com/EBchecked/topic/186603/encyclopaedia Encyclopaedia in: Enc. Britannica] *[http://slovari.yandex.ru/%D1%8D%D0%BD%D1%86%D0%B8%D0%BA%D0%BB%D0%BE%D0%BF%D0%B5%D0%B4%D0%B8%D1%8F/%D0%91%D0%A1%D0%AD/%D0%AD%D0%BD%D1%86%D0%B8%D0%BA%D0%BB%D0%BE%D0%BF%D0%B5%D0%B4%D0%B8%D1%8F/ Enciklopedija in: Boľšaja sovetskaja enciklopedija] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140706154544/http://slovari.yandex.ru/%D1%8D%D0%BD%D1%86%D0%B8%D0%BA%D0%BB%D0%BE%D0%BF%D0%B5%D0%B4%D0%B8%D1%8F/%D0%91%D0%A1%D0%AD/%D0%AD%D0%BD%D1%86%D0%B8%D0%BA%D0%BB%D0%BE%D0%BF%D0%B5%D0%B4%D0%B8%D1%8F/ |date=2014-07-06 }} *[http://www.larousse.fr/encyclopedie/nom-commun-nom/encyclop%C3%A9die/47608 Encyclopédie in: Encyclopédie Larousse] [[Kategória:Literárne pojmy|Encyklopédia]] [[Kategória:Encyklopédie| ]] 99myydr0frgeup7e9ijqb448fiwz6wl Liptovský Mikuláš 0 7214 8256481 8247553 2026-08-02T03:20:30Z DJones5523 301787 8256481 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Liptovský Mikuláš (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Liptovský Mikuláš | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = LiptovskyMikulas11Slovakia28.JPG | Popis obrázku = Centrum mesta, v pozadí Západné Tatry | Znak = Coat of Arms of Liptovský Mikuláš.svg | Vlajka = Liptovsky mikulas-liptovsky mikulas-flag.svg | Kraj = Žilinský | Okres = Liptovský Mikuláš | Región = Liptov | Časti = | Rieka = Váh | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.084167 | Zemepisná dĺžka = 19.602222 | Nadmorská výška = 577 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1286 | Starosta = Ján Blcháč<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] | PSČ = 031 01 | Kód = 510262 | EČV = LM | Predvoľba = +421-44 | Adresa = Mestský úrad<br/>Štúrova 1989/41<br/>031 42 Liptovský Mikuláš | E-mail = lmikulas@mikulas.sk | Telefón = 044 / 556 51 11 | Fax = 044 / 562 13 96 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.liptovskymikulas.sk | Commons = Liptovský Mikuláš | Pôvod názvu = | Poznámky = }} [[Súbor:LMNámestie1.jpg|náhľad|Námestie osloboditeľov|265x265bod]] '''Liptovský Mikuláš''' (v minulosti do roku 1952 {{vjz|slk|''Liptovský Svätý Mikuláš''}}; {{vjz|deu|''Liptau-Sankt-Nikolaus''}}, {{vjz|pol|''Liptowski Mikułasz''}}, maď. Liptószentmiklós) je [[okres (Slovensko)|okresné mesto]] na severe [[Slovensko|Slovenska]], centrum [[Stredný Liptov|stredného Liptova]] (centrom dolného [[Liptov (región)|Liptova]] je [[Ružomberok]] a centrom [[Horný Liptov|horného Liptova]] je [[Liptovský Hrádok]]). == Polohopis == Mesto Liptovský Mikuláš leží v centrálnej časti geomorfologického podcelku [[Liptovská kotlina]] a je obklopené pohoriami [[Západné Tatry]] na severe, [[Nízke Tatry]] na juhu a [[Chočské vrchy]] na severozápade. Mesto sa rozprestiera prevažne na pravom brehu rieky [[Váh]], priamo pri jeho vtoku do vodnej nádrže [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]]. Mesto je rozložené v rovnobežkovom smere (východ – západ), centrum mesta leží v nadmorskej výške {{mnm|577}} (je teda 10. najvyššie položeným mestom na [[Slovensko|Slovensku]]). Je sídlom okresu [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]], prirodzeným centrom regiónu [[stredný Liptov]] a zároveň najľudnatejším sídlom [[Liptov (región)|Liptova]]. Z hľadiska počtu obyvateľov je na 20. mieste medzi [[Zoznam miest na Slovensku|mestami na Slovensku]] (r. 2026), kým z hľadiska hustoty zaľudnenia na 47. mieste (448,74 obyv./km²). === Katastrálne územie === Katastrálne územie mesta zaberá plochu {{m2|6996800}} a je súborom jedenástich katastrálnych území: [[Benice (Liptovský Mikuláš)|Benice]], [[Bodice]], [[Demänová (Liptovský Mikuláš)|Demänová]], [[Iľanovo]], [[Liptovská Ondrašová]], Liptovský Mikuláš, [[Okoličné]], [[Palúdzka]], [[Ploštín]], [[Ráztoky (Liptovský Mikuláš)|Ráztoky]] a [[Svätý Štefan (Liptovský Mikuláš)|Svätý Štefan]]. Medzi [[Zoznam miest na Slovensku|mestami Slovenska]] mu z hľadiska veľkosti katastrálneho územia patrí 28. miesto. Katastrálne územie Benice v západnej časti mesta zaberá mestské časti [[Benice (Liptovský Mikuláš)|Benice]], [[Andice]] a tiež katastrálne územie zaniknutej osady Čemice. Katastrálne územie [[Ráztoky (Liptovský Mikuláš)|Ráztoky]] v severozápadnej časti mesta je územím zaniknutej rovnomennej obce a v súčasnosti sa tu nachádza [[Aquapark Tatralandia]]. Katastrálne územie [[Liptovská Ondrašová]] tiež v severozápadnej časti mesta zahŕňa rovnomennú mestskú časť a od katastrálneho územia južnejšie ležiacej [[Palúdzka|Palúdzky]] ho oddeľuje rieka [[Váh]]. Katastrálne územie vlastného mesta Liptovský Mikuláš sa nachádza v centrálnej časti celého územia a zahŕňa obvody [[Staré mesto (Liptovský Mikuláš)|Staré mesto]] a [[Nábrežie (Liptovský Mikuláš)|Nábrežie]]. Južnejšie ležia tri katastrálne územia mestských častí [[Iľanovo]] (pričom katastrálne územie vytvára úzky klin smerujúci ďaleko na juh do [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]), susedného [[Ploštín]]a a tiež [[Demänová (Liptovský Mikuláš)|Demänovej]]. V juhozápadnej časti územia mesta sa nachádza katastrálne územie bývalej obce [[Bodice]]. Napokon vo východnej časti mesta leží katastrálne územie [[Okoličné]], na území ktorého ležia mestské časti [[Okoličné]], [[Stošice]], [[Vitálišovce]] a taktiež sídlisko [[Podbreziny]]. Súčasťou mesta je aj katastrálne územie [[Svätý Štefan (Liptovský Mikuláš)|Svätý Štefan]] (vzniklo oddelením z katastrálneho územia Okoličné, v minulosti označované ako Okoličné II a v súčasnosti neobývané), ktoré však územne nesúvisí so zvyškom územia (prakticky je teda jeho [[Exkláva|exklávou]]) a je obklopené katastrálnymi územiami obcí [[Smrečany]], [[Žiar (okres Liptovský Mikuláš)|Žiar]], [[Veterná Poruba]], [[Liptovský Ondrej]], [[Konská (okres Liptovský Mikuláš)|Konská]] a [[Jamník (okres Liptovský Mikuláš)|Jamník]]. Okrem týchto obcí susedí mesto ešte s katastrálnym územím 9 obcí: [[Trstené]], [[Bobrovec (obec)|Bobrovec]], [[Liptovský Trnovec]], [[Galovany]], [[Svätý Kríž (okres Liptovský Mikuláš)|Svätý Kríž]], [[Pavčina Lehota]], [[Demänovská Dolina]], [[Závažná Poruba]], [[Beňadiková]] a [[Liptovský Ján]]. === Vodné toky === * Územím mesta preteká rieka [[Váh]], ktorá sa na západnom okraji intravilánu vlieva do vodnej nádrže [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]]. V meste postupne priberá viaceré prítoky: ** [[Stošianka]] ({{Tooltip|P|pravostranný}}) s prítokom [[Brôdok (prítok Stošianky)|Brôdok]] ** [[Okoličnianka]] (P) ** [[Smrečianka]] (P) ** [[Iľanovianka]] ({{Tooltip|Ľ|ľavostranný}}) s prítokom [[Lažtek]] ** [[Ploštínka]] (Ľ) ** [[Demänovka (riečka)|Demänovka]] (Ľ). * Okrem toho ústia do Liptovskej Mary ďalšie prítoky: ** [[Jalovčanka]] (P) s prítokmi [[Ondrašovianka]] a [[Mútnik (prítok Jalovčanky)|Mútnik]] ** [[Benický jarok]] (Ľ) ** [[Andický potok]] (Ľ) === Vodné plochy === Najväčšou vodnou plochou v meste je [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovská Mara]], ktorej východná časť je súčasťou katastrálneho územia mesta. Na brehu priehrady, medzi priehradou a železničnou traťou, sa nachádzajú tri štrkoviská, dve západne od Palúdzky a jedno severne od Beníc. Na okraji mesta za železničnou traťou bola v roku [[2025 na Slovensku|2025]]<nowiki/>otvorená mestská pláž. Okrem toho tesne za východnou katastrálnou hranicou, južne od Stošíc na pravom brehu Váhu, ležia dva rybníky, ktoré sú však súkromným pozemkom. == Časti mesta == Podľa štatútu mesta je Liptovský Mikuláš tvorený 16 mestskými časťami:<ref>http://www.mikulas.sk/files/Image/samosprava/statut_t02010109.pdf</ref> [[Andice]], [[Benice (Liptovský Mikuláš)|Benice]], [[Bodice]], [[Demänová (Liptovský Mikuláš)|Demänová]], [[Iľanovo]], [[Liptovská Ondrašová]], [[Okoličné]], [[Palúdzka]], [[Ploštín]], [[Podbreziny]], [[Ráztoky (Liptovský Mikuláš)|Ráztoky]], [[Staré Mesto (Liptovský Mikuláš)|Staré Mesto]], [[Stošice]], [[Svätý Štefan (Liptovský Mikuláš)|Svätý Štefan]], [[Vitálišovce]] a [[Vrbica-Nábrežie]]. Podľa ÚGK SR je Liptovský Mikuláš tvorený 12 časťami mesta<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úvodná stránka | url = https://www.skgeodesy.sk/sk/ | vydavateľ = ÚGKK SR | dátum prístupu = 2026-07-12 | jazyk = sk-SK | meno = ÚGKK | priezvisko = SR}}</ref>: [[Andice]], [[Benice (Liptovský Mikuláš)|Benice]], [[Bodice]], [[Demänová (Liptovský Mikuláš)|Demänová]], [[Iľanovo]], [[Liptovský Mikuláš (časť mesta)|Liptovský Mikuláš]], [[Palúdzka]], [[Liptovská Ondrašová]], [[Okoličné]], [[Stošice]], [[Vitálišovce]], [[Ploštín]] V Liptovskom Mikuláši existujú nasledujúce menšie územia: * ''Sídliská'': [[Nábrežie (Liptovský Mikuláš)|4. apríla]], [[Nábrežie (Liptovský Mikuláš)|Dr. A. Stodolu]], [[Podbreziny]], [[Vrbica-sever]], [[Palúdzka]] * ''Ostatné časti'': Červienec, [[Diel (Liptovský Mikuláš)|Diel]], Háje, Hriadky, [[Malá Kolónia]], [[Nádražie (Liptovský Mikuláš)|Nádražie]], [[Sever (Liptovský Mikuláš)|Sever]], [[Veľká Kolónia]], [[Vrbica (Liptovský Mikuláš)|Vrbica]] * ''Osady'': [[Hlboké (Liptovský Mikuláš)|Hlboké]], [[Hôrky-Hložné]], Luhy, [[Mútnik (Liptovský Mikuláš)|Mútnik]], Pod Jablonkou-Roveň, [[Zámostie (Liptovský Mikuláš)|Zámostie]] {| class=wikitable ! Mestská časť || Trvalý pobyt ! !Prechodný pobyt |- | Podbreziny || 7 564 |25,0% |143 |- | Vrbica - Nábrežie || 7 392 |24,4% |105 |- | Staré Mesto || 5 594 |18,5% |105 |- | Palúdzka || 3 531 |11,7% |51 |- | Liptovská Ondrašová || 1 623 |5,4% |75 |- | Okoličné || 1 050 |3,5% |10 |- | Demänová || 889 |2,9% |16 |- | Ploštín || 526 |1,7% |8 |- | Iľanovo || 519 |1,7% |14 |- | ''Neidentifikované''|| 516 |1,7% |0 |- | Bodice || 404 |1,3% |12 |- | Stošice || 264 |0,9% |2 |- | Benice || 144 |0,5% |3 |- | Vitálišovce || 138 |0,5% |2 |- |Andice |136 |0,4% |1 |- ! Celkom || 30 290 !100,0% !547 |}[[Súbor:Zimný výhľad na mesto.JPG|náhľad|Výhľad na mesto z Hája Nicovô|286x286bod]][[Súbor:Slovakia Liptov 2.jpg|náhľad|[[Vodná nádrž Liptovská Mara]]]] Zdroj: Evidencia MsÚ Liptovský Mikuláš k 30. 6. 2022[[Súbor:Liptovský Mikuláš - pedestrian zone.JPG|náhľad|Pešia zóna]] == Dejiny == Prvá písomná zmienka o meste je z roku [[1286]]. Mesto nesie názov po svojom patrónovi [[svätý Mikuláš|svätom Mikulášovi]]. Mesto vtedy tvoril len rímskokatolícky kostol a pár domov okolo neho. V prvej polovici [[14. storočie|14. storočia]] mal Liptovský Mikuláš významné obchodné postavenie, od roku [[1424]] mal výsadu organizovať trhy dvakrát ročne. Od roku [[1677]], kedy sa mesto stalo aj sídlom okresu, bol sídlom [[Liptovská župa (Uhorsko)|Liptovskej stolice]], neskôr župy. V meste zasadali okresné stretnutia a súdy. V roku [[1713]] tu bol odsúdený a popravený legendárny slovenský zbojník [[Juraj Jánošík]]. V roku [[1848]] tu boli podpísané tzv. [[Žiadosti slovenského národa]]. [[1. máj]]a [[1918]] sa tu uskutočnila v budove [[Čierny orol (Liptovský Mikuláš)|Čierneho orla]] robotnícka manifestácia. V roku [[1923]] bolo k vtedajšiemu Liptovskému Svätému Mikulášu pripojené susedné mestečko [[Vrbica (Liptovský Mikuláš)|Vrbica]], ktoré s ním už úplne územne splynulo. Cez [[druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]], na začiatku roku 1945 bolo mesto v priebehu tzv. [[bitka o Liptovský Mikuláš|bitky o Liptovský Mikuláš]] obliehané a oslobodené [[4. apríl|4. apríla]]. V 60. a 70. rokoch minulého storočia sa súčasťou mesta postupne stali ďalšie dovtedy samostatné obce. == Obyvateľstvo == V meste žijú prevažne obyvatelia slovenskej národnosti. Počet príslušníkov iných národnostných menšín je veľmi nízky. Po náboženskej stránke majú veľké zastúpenie príslušníci evanjelickej cirkvi a. v. Mesto bolo dôležitým centrom protestantizmu na severnom Slovensku a rekatolizácia v tomto regióne nebola veľmi úspešná. Preto je aj dnes okolie Liptovského Mikuláša charakteristické početným zastúpením evanjelikov a. v. V súčasnosti sa dominantným vierovyznaním stáva katolícke. === Národnostné a jazykové zloženie obyvateľstva === '''Sčítanie 2021'''{{bar box|width=300px|title=<small>Počet obyvateľov:30522 </small>|titlebar=#ddd|bars=Národnostné zloženie (v %): {{bar percent|slovenská|blue|90.64}} {{bar percent|ostatné|silver|7.59}} {{bar percent|česká a moravská|aqua|1.27}} {{bar percent|rómska|brown|0.55}}}} <small>údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky</small> ==== Sčítanie 2011 ==== {{bar box|width=300px|title=<small>Počet obyvateľov: 31921 </small>|titlebar=#ddd|bars=Národnostné zloženie (v %): {{bar percent|slovenská|blue|87.91}} {{bar percent|ostatné|silver|8.23}} {{bar percent|rómska|brown|2.01}} {{bar percent|česká a moravská|aqua|1.44}}}}<small>údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky</small> ==== Sčítanie 2001 ==== {{bar box|width=300px|title=<small>Počet obyvateľov: 33007 </small>|titlebar=#ddd|bars=Národnostné zloženie (v %): {{bar percent|slovenská|blue|94.07}} {{bar percent|rómska|brown|2.30}} {{bar percent|česká a moravská|aqua|2.24}} {{bar percent|ostatné|silver|1.39}}}}<small>údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky</small> ==== Sčítanie 1991 ==== {{bar box|width=300px|title=<small>Počet obyvateľov: 31725 </small>|titlebar=#ddd|bars=Národnostné zloženie (v %): {{bar percent|slovenská|blue|94.33}} {{bar percent|česká a moravská|aqua|3.28}} {{bar percent|rómska|brown|1.72}} {{bar percent|ostatné|silver|0.66}}}}<small>údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky</small> ==== Sčítanie 1930 ==== {{bar box|width=300px|title=<small>Počet obyvateľov: 6855 </small>|titlebar=#ddd|bars=Národnostné zloženie (v %): {{bar percent|česká a slovenská|blue|84.39}} {{bar percent|nemecká|red|6.54}} {{bar percent|židovská|yellow|5.37}} {{bar percent|ostatné|silver|2.79}} {{bar percent|maďarská|green|0.92}}}}<small>údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky</small> ==== Sčítanie 1910 ==== {{bar box|width=300px|title=<small>Počet obyvateľov: 3251 </small>|titlebar=#ddd|bars=Jazykové zloženie (v %): {{bar percent|slovenský|blue|50.94}} {{bar percent|maďarský|green|27.68}} {{bar percent|nemecký|red|20.15}} {{bar percent|ostatné|silver|1.23}}}}<small>údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky</small> ==== Sčítanie 1880 ==== {{bar box|width=300px|title=<small>Počet obyvateľov: 1777 </small>|titlebar=#ddd|bars=Jazykové zloženie (v %): {{bar percent|nemecký|red|48.51}} {{bar percent|slovenský|blue|38.10}} {{bar percent|maďarský|green|10.13}} {{bar percent|ostatné|silver|3.27}}}}<small>údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky</small> == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === [[Súbor:Liptovsky mikulas rimkat kostol.JPG|náhľad|Kostol sv. Mikuláša]] [[Súbor:Liptovsky Mikulas 05.jpg|náhľad|Evanjelický kostol]] [[Súbor:LiptovskyMikulas11Slovakia13.JPG|náhľad|Synagóga]] ==== Sakrálne pamiatky ==== * [[Kostol svätého Mikuláša (Liptovský Mikuláš)|Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša]], trojloďová [[gotika|ranogotická]] stavba s polygonálnym ukončením [[presbytérium|presbytéria]] a predstavanou vežou z obdobia rokov [[1280]] – [[1300]]. Stojí na mieste staršieho románskeho kostola. Nachádza sa v južnej časti Námestia osloboditeľov, v centre mesta. V polovici [[15. storočie|15. storočia]] bol poškodený v bojoch s [[Bratríci|Bratríkmi]]. V druhej polovici 15. storočia bol stavebne upravený, rozšírený a zaklenutý v duchu neskoroej gotiky. Od príchodu [[reformácia|reformácie]] v polovici [[16. storočie|16. storočia]] až do konca [[17. storočie|17. storočia]] bol kostol evanjelický. V rokoch [[1632]] – [[1637]] tu bol kazateľom český exulant, významný barokový spisovateľ [[Juraj Tranovský]]. Od roku [[1685]] je kostol katolícky, nasledovali [[barok]]ové úpravy v [[18. storočie|18. storočí]]. V roku [[1883]] bol postihnutý požiarom a obnovený v roku [[1903]]. Ďalšou obnovou prešiel v rokoch [[1940]] – [[1943]] pod vedením architektov [[Milan Michal Harminc|M. M. Harminca]] a J. Záchenského, kedy mu bol vrátený stredoveký charakter, za cenu straty neskorších slohových úprav. V tomto období došlo k asanácii obranného múru a súboru historických obchodov, s ktorými tvoril urbanistický celok. Boli pristavané bočné kaplnky, na ktorých výzdobe sa podieľali poprední umelci doby ako [[Janko Alexy]], Fero Kráľ a Ján Želibský. Hlavný [[oltár]] sv. Mikuláša s bočnými sochami [[Štefan I. (Uhorsko)|sv. Štefana]] a [[Ladislav I. (Uhorsko)|sv. Ladislava]] je [[neogotika|neogotická]] práca s gotickými tabuľami a predelou. Staré gotické tabuľové maľby boli umiestnené do [[Liptovské múzeum|Liptovského múzea]] v [[Ružomberok|Ružomberku]]. V severnej lodi je umiestnený gotický mariánsky krídlový oltár z obdobia rokov [[1470]] – [[1480]]. V južnej lodi sa nachádza gotický oltár Božieho tela z obdobia okolo roku [[1520]]. Dochovala sa aj gotická [[krstiteľnica]] z roku [[1490]] s medeným vekom zo 17. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Liptovský Mikuláš - Kostol sv. Mikuláša | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/liptovsky-mikulas-kostol-sv-mikulasa | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú členené opornými pilermi a oknami s kamennými osteniami ukončenými lomeným oblúkom. Na veži sa nachádzajú združené okná so stredným stĺpikom, nárožia sú lemované kvádrovaním. Ukončená je barokovou helmicou. <gallery> Súbor:KOSTOL V ZIME.jpeg|Kostol sv. Mikuláša Súbor:LiptovskyMikulas11Slovakia16.JPG Súbor:Liptovsky Mikulas 04.jpg Súbor:SK-Liptovsky Mikulas-Nikolauskirche2.jpg|Portál </gallery> * [[Evanjelický kostol (Liptovský Mikuláš)|Evanjelický kostol]], jednoloďová [[tolerančný patent|tolerančná]] stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov [[1783]] – [[1785]]. Nachádza sa v areáli evanjelickej fary a bývalej budovy evanjelickej školy, dnes upravenej na Liptovskú galériu P. M. Bohúňa. V rokoch [[1883]] – [[1885]] prešiel [[historizmus|neorománskou]] úpravou fasády a bola pristavaná veža orientovaná na os dlhšej strany lode. V interiéri sa nachádzajú dve protiľahlé [[empora|empory]]. Oltár je [[barok|neskorobarokový]] s obrazom [[Ježiš Kristus|Ježiša]] na kríži a sochami sv. Trojice a apoštolov [[Ján (apoštol)|Jána]] a [[Matúš (apoštol)|Matúša]] z doby vzniku stavby. [[klasicizmus|Klasicistická]] [[kazateľnica]] pochádza z [[19. storočie|19. storočia]]. Fasáda kostola je dekorovaná podstrešným oblúčkovým vlysom. Polkruhovo ukončené okná majú profilované rímsové suprafenestry. Vstup je umiestnený do podvežia, ide o ústupkový portál s polkruovým ukončením. Veža je členená lizénovým rámom, v najvyššej časti má skosené nárožia. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou. Pred vstupom do kostola sú umiestnené sochy [[Michal Miloslav Hodža|M. M. Hodžu]] a J. Tranovského, miestnych kazateľov, diela Ladislava Polláka z roku [[1950]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Liptovský Mikuláš - Evanjelický kostol | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/liptovsky-mikulas-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> * [[Synagóga v Liptovskom Mikuláši|Židovská synagóga]], halová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z rokov [[1842]] – [[1846]]. Stojí na mieste staršej synagógy. V roku [[1906]] prešla úpravami pod vedením [[Leopold Baumhorn|Leopolda Baumhorna]], ktorý uplatnil v interiéri [[secesia|secesné]] prvky. Nachádza sa tu oceľová konštrukcia, ktorá nesie ženskú galériu. Zachoval sa aj výtvarne spracovaný Aron hakodeš.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Liptovský Mikuláš - Synagóga | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/liptovsky-mikulas-synagoga | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Priečeliu dominuje monumentálny trojosový [[portikus]] ukončený trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. Fasády sú členené vysokým [[pilaster|pilastrovým]] rádom, polkruhovo ukončené okná majú profilované šambrány s klenákmi. Synagóga prešla obnovou po roku [[1990]] a slúži ako kultúrny priestor. <gallery> Súbor:Synagogue in Liptovský Mikuláš.jpg|Synagóga Súbor:SK-Liptovsky Mikulas-Synagoge-02.jpg Súbor:SK-Liptovsky Mikulas-Synagoge-03.jpg|Interiér synagógy Súbor:Liptovsky mikulas synagoga interier 8.JPG|Detail interiéru </gallery> ==== Ostatné pamiatky ==== [[Súbor:LiptovskyMikulas11Slovakia27.JPG|náhľad|Bývalý župný dom]] [[Súbor:Liptovský Mikuláš - Jezuitský kláštor - Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva.JPG|náhľad|Bývalý jezuitský kláštor]] [[Súbor:Liptovský Mikuláš - tzv. Pongrácovská kúria.JPG|náhľad|Pongrácovská kúria]] * Bývalý [[Župný dom (Liptovský Mikuláš)|Župný dom]], trojpodlažná štvortraktová pôvodne baroková stavba na pôdoryse štvorca s vnútorným nádvorím z roku [[1713]]. Nachádza sa uprostred Námestia osloboditeľov, v samotnom jadre mesta. Rozšírený bol v druhej polovici [[18. storočie|18. storočia]] a dokončený staviteľom Petrom Grossmanom z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] v roku [[1793]]. V roku [[1907]] bol nadstavaný o tretie podlažie, v tejto etape bol [[historizmus|historizujúco]] prefasádovaný podľa projektu Imre Hégánya.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Liptovský Mikuláš - Župný dom | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/liptovsky-mikulas-zupny-dom | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Priečelie domu je orientované južným smerom ku katolíckemu kostolu trojosovým [[rizalit]]om členeným pilastrami. Na ose balkóna je umiestnený reliéfny erb [[Liptovská župa (Uhorsko)|Liptovskej stolice]]. Okná vstupného schodiska zdobia vitráže od [[Ester Šimerová-Martinčeková|E. Šimerovej-Martinčekovej]] z roku [[1960]]. Nárožia budovy sú lemovaná bosážou, okná majú šambrány s klenákmi, medziokenné priestory vypĺňajú dekoratívne kazety. * Pongrácovská [[Kúria (sídlo šľachty)|kúria]], dvojpodlažná trojtraktová stredoveká stavba na pôdoryse písmena L pravdepodobne z 30. rokov 15. storočia. Nachádza sa v juhozápadnej časti Námestia osloboditeľov. [[renesancia|Renesančne]] bola upravovaná v roku [[1630]]. V 17. a začiatkom 18. storočia bola budova sídlom [[Liptovská župa (Uhorsko)|Liptovskej župy]]. V rokoch [[1976]] – [[1980]] prešla pamiatkovou obnovou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Liptovský Mikuláš - Pongrácovská kúria | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/liptovsky-mikulas-pongracovska-kuria | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Objekt má jednoduchú renesančnú fasádu. Okná majú šambrány a vstup je riešený ako oblúková brána. Pod korunnou rímsou sa nachádza renesančný meander. V súčasnoti tu sídli Galéria [[Koloman Sokol|Kolomana Sokola]]. * Bývalý [[Spoločnosť Ježišova|jezuitský]] kláštor, dvojpodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku [[1764]]. Nachádza sa na Školskej ulici.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=7760 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasáda kláštora je členená pilastrami, okná majú dekoratívne šambrány s klenákmi. Priečeliu dominuje [[atika]] ukončená trojuolníkovým štítom s tympanónom. * Stará evanjelická fara, jednopodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku [[1788]]. Ide o významné miesto slovenských dejín, stredisko slovenského kultúrneho života v 19. storočí. Farárom tu bol Michal Miloslav Hodža, za ktorého pôsobenia tu boli v roku [[1848]] spísané [[Žiadosti slovenského národa]]. V roku [[1844]] tu bol založený spolok [[Tatrín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Liptovský Mikuláš - Stará evanjelická fara | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/liptovsky-mikulas-pongracovska-kuria | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Stavba má [[historizmus|neorománsku]] fasádu s oblúčkovým vlysom pod korunnou rímsou. Okná majú profilované šambrány s trojuholníkovými suprafenestrami. * [[Pamätný dom Čierny orol|Čierny orol]], dvojpodlažná klasicistická meštianska stavba na pôdoryse písmena L s vnútorným nádvorím z prelomu 18. a 19. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=7816 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Nachádza sa na rohu ulíc [[Ulica 1. mája (Liptovský Mikuláš)|1. mája]], Bellova a [[Garbiarska ulica (Liptovský Mikuláš)|Garbiarska ulica]]. Na nádvorí Čierneho orla sa [[1. máj]]a [[1918]] uskutočnila manifestácia robotníkov, na ktorej bola po prvýkrát verejne proklamovaná požiadavka vytvorenia československého štátu. Na priečelí sa nachádza [[bronz]]ová tabuľa L. Majerského z roku [[1928]]. Budova má nárožné kvádrovanie a okná s jednoduchými šambránami. Vstup je riešený ako oblúková brána. <gallery> Súbor:Liptovský Mikuláš - starý župný dom.JPG|Meštianske domy Súbor:Liptovský Mikuláš - Nám. osloboditeľov č. 30.JPG Súbor:Liptovský Mikuláš - evanjelická fara - 2015.JPG|Evanjelická fara Súbor:Liptovský Mikuláš - budova tzv. Čierneho orla - 2015.JPG|Čierny orol </gallery> * Súbor meštianskych domov (Námestie osloboditeľov a priľahlé ulice), ide o radové dvojpodlažné stavby so sedlovými strechami a vnútorným nádvorím. Najstaršie majú ešte stredoveké jadro (Seligovský dom, Námestie osloboditeľov č. 31) či renesančné a barokové. Úprava fasád je načastejšie historizujúca z konca 19. storočia. * Bývalý Katolícky dom, dvojpodlažná pôvodne baroková stavba na pôdoryse písmena L z 18. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=7809 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = }}</ref> Zásadne bol prestavaný pre potreby rímskokatolíckej cirkvi v roku [[1929]], kedy získal modernistickú podobu. Nachádza sa v severnej časti Belopotockého ulice, v blízkosti kostola sv. Mikuláša. Na jeho mieste stála stará katolícka fara ako aj rodný dom [[Ján Levoslav Bella|J. L. Bellu]]. Na priečelí budovy sú umiestnené pamätné tabule J. L. Bellu a J. Bartoša. * [[Areál piety na kóte 748 Háj|Pamätník a vojenský cintorín]] na háji Nicovô, miesto posledného odpočinku okolo 1400 príslušníkov 1. československého armádneho zboru, ktorí sa zúčastnili na oslobodzovacích bojoch v okolí Liptovského Mikuláša na jar [[1945]]. Pamätník predstavuje kamenný obelisk v štýle [[Socialistický realizmus|socialistického realizmu]], dielo Aladára Búzika z roku [[1950]]. <gallery> Súbor:SK-Liptovsky Mikulas-Rathaus.jpg|Bývalý župný dom Súbor:SK-Liptovsky Mikulas-Galerie.jpg|Pongrácovská kúria Súbor:Liptovský Mikuláš - Katolícky dom - 2015.JPG|Katolícky dom Súbor:MilitaryCemetery15Slovakia53.JPG|Pamätník a vojenský cintorín </gallery> === Múzeá a galérie === [[Súbor:Galéria Petra Michala Bohúňa (GPMB) Liptovský Mikuláš.jpg|náhľad|Galéria Petra Michala Bohúňa]] [[Súbor:LM Tatrín.jpg|náhľad|Budova Tatrín]] * '''Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva''' je jediným múzeom svojho zamerania na Slovensku. Má tri stále expozície: 1. Chránená príroda, 2. Kras a jaskyne Slovenska, 3. Minerály – výskyt, využitie a ochrana. Sídli na Školskej ulici, jedna z expozícií (Kras a jaskyne Slovenska) na ulici [[Ulica 1. mája (Liptovský Mikuláš)|1. mája]]. * '''Múzeum Janka Kráľa''' plní úlohu vlastivedného múzea mesta a regiónu stredného Liptova. Svoje zbierky má rozčlenené do štyroch stálych expozícií: 1. Kapitoly z histórie mesta Liptovský Mikuláš, 2. Tatrín a Žiadosti slovenského národa, 3. Rázusovie dom, 4. Židovská synagóga. Múzeum má sídlo na Námestí osloboditeľov v bývalom župnom dome (v tzv. Seligovskom dome), kde sídli aj expozícia Kapitoly z histórie mesta Liptovský Mikuláš. Expozícia Tatrín a Žiadosti slovenského národa sídli na starej evanjelickej fare na Tranovského ulici, Rázusovie dom vo [[Vrbica (Liptovský Mikuláš)|Vrbici]] na Vrbickej ulici a synagóga stojí na Hollého ulici. * '''Galéria P. M. Bohúňa''' je treťou najstaršou galériou na Slovensku. Sídli na Tranovského ulici a zbierky sú rozdelené do troch stálych expozícií: 1. Staré umenie (gotika, renesancia, barok), 2. Slovenské výtvarné umenie 19. storočia s dôrazom na tvorbu [[Peter Michal Bohúň|P. M. Bohúňa]], 3. Slovenské výtvarné umenie 20. storočia. Súčasťou galérie je aj vysunutá expozícia – Galéria Jana Hálu vo [[Važec|Važci]]. * '''Centrum Kolomana Sokola''' je stálou expozíciou diel Kolomana Sokola pod správou Galérie P. M. Bohúňa. Sídli v budove Pongrácovskej kúrie. V rámci expozície sú vystavené grafiky a kresby, doplnené dokumentačným materiálom, reáliami a fotografiami. * '''Dom fotografie''' je jediná špecializovaná inštitúcia svojho druhu na Slovensku. Podáva systematický prehľad historickej i súčasnej fotografie a usporadúva výstavy začínajúcich i uznávaných fotografov. Sídli v budove Galérie P. M. Bohúňa, pôvodne vznikla v [[Poprad]]e v rámci Tatranskej galérie, od 1. marca 2006 je presunutá do Liptovského Mikuláša. * '''Čierny orol''' je sídlom Hornoliptovského kultúrneho centra a zároveň vysunutým pracoviskom [[Liptovské múzeum|Liptovského múzea]] v [[Ružomberok|Ružomberku]]. Budova na ulici [[Ulica 1. mája (Liptovský Mikuláš)|1. mája]] je národnou kultúrnou pamiatkou. Uskutočňujú sa tu výstavy výtvarného umenia, vlastivedné a etnografické výstavy. === Parky === V meste absentuje centrálny mestský park na väčšej ploche. Parkmi menších rozmerov sú Park M. R. Martákovej pri svetelnej križovatke na Rachmaninovom námestí, Park Martina Rázusa pri mestskom úrade s pamätníkom [[Martin Rázus|Martina Rázusa]], Park mládeže (Rohonciho záhrada) za OC Central, Park Spomienok medzi Štúrovou, Bottovou a Jilemnického ulicou, dva parky na pravom brehu Váhu: Park Margity Dobrovičovej na Nábreží 4. apríla a Park Ivana Laučíka na Nábreží Dr. Aurela Stodolu, Galerijná záhrada na Tranovského ulici (pri Galérii P. M. Bohúňa). Ďalšími plochami parkového charakteru sú nepomenované parky pri autobusovej stanici (na rohu Hurbanovej a Štefánikovej ulice), parky pri kaštieli Vranovo a na Parkovej ulici v Palúdzke, park pri kaštieli v Okoličnom (dnes súkromný pozemok), park v Demänovej (medzi Demänovskou cestou a ulicami Mládeže a P. J. Kerna) a iné. == Doprava == Mesto leží na hlavnej železničnej trati č. [[Železničná trať Žilina – Košice|180 Žilina – Košice]]. Južnou časťou mesta prechádza diaľnica [[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]] a mesto sa nachádza na križovatke ciest [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]] a [[Cesta II. triedy 584 (Slovensko)|II/584]]. Najbližšie letiská sú v [[Letisko Poprad-Tatry|Poprade]] a v [[Letisko Žilina|Žiline]]. Na území mesta slúži motoristom 11 čerpacích staníc a ďalšie dve na zemný plyn. V septembri [[2010]] bol v meste odovzdaný do užívania prvý [[kruhový objazd]] na mieste dovtedy najviac dopravne vyťaženej svetelnej križovatky pri hoteli Jánošík. V súčasnosti je v meste 6 križovatiek riadených svetelnou signalizáciou: na diaľničnom privádzači pri obchodných domoch Tesco a Kaufland, na križovatke diaľničný privádzač – Garbiarska – Jánošíkovo nábrežie (pri obchodnom dome OBI), na križovatke Garbiarska – Hollého, na križovatke Garbiarska – Kollárova (pri Stop.Shope) a na Rachmaninovom námestí (križovatka ul. 1. mája – kpt. Nálepku/J. Janošku). Svetelne je riadená aj križovatka Hollého – M. Martinčeka/Moyzesova z dôvodu regulácie dopravy od/k obchodnému domu Obi a viacerých parkovísk v tejto lokalite, rovnako ako frekventovaný prechod pre chodcov v časti Okoličné (pri základnej škole). === Cestná doprava === * [[Diaľnica D1 (Slovensko)|''Diaľnica D1'']]'':'' Územím mesta vedie od západu na východ, tento úsek patrí medzi najstaršie vybudované diaľnice na Slovensku. Vedie z [[Ivachnová|Ivachnovej]] pozdĺž južných brehov [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovskej Mary]] a obchádza mesto z juhu po ľavom brehu [[Váh]]u. V súčasnosti je prístup do mesta z diaľnice možný na mimoúrovňovej križovatke ''Liptovský Mikuláš'' cez [[Cesta II. triedy 584 (Slovensko)|diaľničný privádzač]], resp. do východnej časti mesta cez križovatku ''Liptovský Ján''. V budúcnosti sa uvažuje s vybudovaním mimoúrovňovej križovatky ''Závažná Poruba''<ref>http://www.mikulas.sk/files/File/uznesenia/uz0172007.pdf</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.ndsas.sk/dialnice-mfa/12328s |dátum prístupu=2010-10-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20101125214020/http://ndsas.sk/dialnice-mfa/12328s |dátum archivácie=2010-11-25 }}</ref>. * [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|''Cesta I/18'']]: Mestom prechádza tiež v smere západ-východ, pôvodná trasa viedla územím zaplaveným vodami [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovskej Mary]], ktorú v súčasnosti v úseku [[Ivachnová]] – Liptovský Mikuláš obchádza veľkým oblúkom z juhu. Na území Liptovského Mikuláša najprv prechádza okrajom mestských častí Andice a Benice, prechodne sa stáča na sever, križuje [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnicu D1]] a vstupuje do intravilánu mestskej časti [[Palúdzka]], kde sa opätovne stáča na východ. Ďalej prekračuje rieku [[Váh]], vedie okrajom centra mesta, následne okrajom miestnej priemyselnej zóny a mostom cez [[Smrečianka|Smrečianku]] vstupuje do intravilánu mestskej časti [[Okoličné]]. Za odbočením do mestskej časti [[Stošice]] opúšťa územie mesta a ďalej smeruje do [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]]. * [[Cesta II. triedy 584 (Slovensko)|''Cesta II/584'']]: Cez mesto prechádza zo severu na juh, od [[Liptovský Trnovec|Liptovského Trnovca]] smeruje na juhovýchod popri [[Aquapark Tatralandia|Aquaparku Tatralandia]] do mestskej časti [[Liptovská Ondrašová]], stáča sa smerom na juh a vedie po pravom brehu [[Váh]]u. Ďalej mostom prekračuje rieku (diaľničný privádzač), križuje diaľnicu a cez mestskú časť [[Demänová (Liptovský Mikuláš)|Demänová]] vstupuje do [[Demänovská dolina|Demänovskej doliny]]. * Cesty III. triedy: ** ''[[Cesta III. triedy číslo 2321 (Slovensko)|III/2321]]'': Odbočuje z cesty II/584 v Liptovskej Ondrašovej a ďalej smeruje do obcí Bobrovec a Jalovec. ** ''[[Cesta III. triedy číslo 2332 (Slovensko)|III/2332]]'': Odbočuje z cesty III/2321 v Bobrovci, prechádza cez Trstené a pokračuje po ulici Pod stráňami. ** ''[[Cesta III. triedy číslo 2330 (Slovensko)|III/2330]]'': Odbočuje z cesty I/18, prechádza mestskou časťou Benice a opätovne sa spája s cestou I/18. ** ''[[Cesta III. triedy číslo 2333 (Slovensko)|III/2333]]'': Odbočuje z cesty I/18 (ulica 1. mája), vedie cez Vrlíkovu ulicu a končí v mestskej časti [[Ploštín]] (dĺžka {{km|3.761|m}}). ** ''[[Cesta III. triedy číslo 2334 (Slovensko)|III/2334]]'': Odbočuje z cesty III/2333 a končí v mestskej časti Iľanovo (dĺžka {{km|2.430|m}}). ** ''[[Cesta III. triedy číslo 2335 (Slovensko)|III/2335]]'': Odbočuje z cesty I/18 v [[Okoličné|Okoličnom]], prechádza cez sídlisko [[Podbreziny]], okrajom mestskej časti Vitálišovce a ďalej pokračuje do obcí Smrečany a Žiar. ** ''[[Cesta III. triedy číslo 2336 (Slovensko)|III/2336]]'': Odbočuje z cesty III/2335 na sídlisku (horné) Podbreziny a končí v obci [[Veterná Poruba]]. ** ''[[Cesta III. triedy číslo 2337 (Slovensko)|III/2337]]'': Odbočuje z cesty I/18 v [[Okoličné|Okoličnom]] (Kláštorná ulica), prekračuje Váh mostom do priemyselnej zóny Luhy a pokračuje do obce [[Závažná Poruba]]. === Železničná doprava === Mesto leží na hlavnom železničnom ťahu [[Žilina]] – [[Košice]], na železničnej trati č. [[Železničná trať 180 (Slovensko)|180]], ktorá je dvojkoľajná a elektrifikovaná. Trať obchádza mesto zo západu a severu (severne od trate ležia mestské časti Liptovská Ondrašová, Podbreziny, Vitálišovce a Stošice). Na miestnej železničnej stanici zastavuje okrem [[Osobný vlak|osobných vlakov]], [[Regionálny rýchlik|regionálnych rýchlikov]] a [[Rýchlik (vlak)|rýchlikov]] taktiež vlaky kategórie [[Regional Express|REX]], [[EuroCity|EC]], [[EuroNight|EN]], [[SuperCity|SC]] a [[RegioJet (kategória vlakov)|RJ]]. Okrem štátneho dopravcu [[Železničná spoločnosť Slovensko|Železničnej spoločnosti Slovensko]] tu zastavujú tiež EC vlaky súkromného dopravcu [[LEO Express]] na trase Praha – Košice a vlaky dopravcu [[RegioJet]] na trase [[Bratislava]] – [[Košice]] a [[Praha]] – [[Košice]]. Liptovský Mikuláš má priame spojenie do [[Bratislava|Bratislavy]], [[Košice|Košíc]], [[Humenné]]ho, [[Čadca|Čadce]] a [[Praha|Prahy]]. Na železničnej zastávke ''Okoličné'' zastavujú všetky osobné vlaky. Zastávka slúži predovšetkým obyvateľom okolitých mestských častí [[Okoličné]] a [[Podbreziny]]. === Mestská hromadná doprava === Autobusová stanica sa nachádza v tesnej blízkosti železničnej stanice na Štefánikovej ulici. Je rozdelená na dva nástupné ostrovčeky so 16 nástupnými stanovišťami a dvomi stanovišťami na vystupovanie. Súčasťou celého areálu stanice je aj parkovisko, stanovište taxi, čerpacia stanica a budova autobusového dopravcu [[Arriva|ARRIVA Liorbus]]. V meste premáva MHD so 14 linkami (k [[30. máj|30. 5.]] [[2020]]): * Linka č. 1: Liptovská Ondrašová – autobusová stanica – centrum – Nábrežie – ul. Priemyselná – (Liptovská mliekareň) * Linka č. 2: Andice – Benice – Palúdzka – autobusová stanica – centrum – Nábrežie – Okoličné – Stošice * Linka č. 3: Palúdzka – autobusová stanica – centrum – Iľanovo – Ploštín * Linka č. 4: Autobusová stanica – centrum – Ploštín – Iľanovo * Linka č. 5: Autobusová stanica – Palúdzka – (Tesco) – Demänová – Bodice * Linka č. 6: Ondrašová – centrum – ul. čsl. brigády – autobusová stanica * Linka č. 7: Palúdzka – autobusová stanica / Palúdzka – centrum – Okoličné – Podbreziny * Linka č. 8: Autobusová stanica – centrum – Okoličné – Podbreziny * Linka č. 9: Autobusová stanica – centrum – Nábrežie – Priemyselná – Okoličné – Podbreziny * Linka č. 10: Autobusová stanica – Podtatranského/ul. čsl. brigády – Okoličné – Podbreziny * Linka č. 11: Autobusová stanica – centrum – Nábrežie – Okoličné – Podbreziny * Linka č. 12: Vojenská akadémia – centrum – Nábrežie – Okoličné – Podbreziny * Linka č. 13: Aquapark Tatralandia – Liptovská Ondrašová – autobusová stanica – centrum – Nábrežie – Okoličné – Podbreziny * Linka č. 14: Autobusová stanica – Palúdzka – Tesco – centrum – Nábrežie – Okoličné – Podbreziny === Plány === V rámci schváleného Generelu dopravy<ref>http://www.mikulas.sk/files/File/pdf_zakl_dokumenty/text_cast.pdf</ref> a Územného plánu mesta<ref>http://www.mikulas.sk/files/File/pdf_zakl_dokumenty/uzemny_plan.pdf</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.asb.sk/podnikanie-a-trh/investicie-a-zamery/liptovsky-mikulas-buducnos-rozvoja-zavisi-od-riesenia-dopravy-2694.html |dátum prístupu=2010-10-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20101015114404/http://www.asb.sk/podnikanie-a-trh/investicie-a-zamery/liptovsky-mikulas-buducnos-rozvoja-zavisi-od-riesenia-dopravy-2694.html |dátum archivácie=2010-10-15 }}</ref> je naplánovaná preložka [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|štátnej cesty č. 18]], ktorá bude viesť súbežne s diaľnicou a mesto obíde z juhu (tzv. ''Južná komunikácia''), podobne je schválená aj preložka [[Železničná trať Žilina – Košice|železničnej trate]], pričom na uvoľnenom mieste sa ráta s vybudovaním cestnej komunikácie, ktorá obíde mesto zo západu (prepojenie ciest I/18 a [[Cesta II. triedy 584 (Slovensko)|II/584]], tzv. ''Západná komunikácia'') a severu (prepojenie cesty II/584 so Žiarskou ulicou, tzv. ''Severná komunikácia''). Súčasťou budú aj dva nové most cez Váh, jeden do priemyselnej zóny (napojenie preloženej cesty I/18 s Priemyselnou ulicou), druhým sa cesta I. triedy napojí na východnej hranici mesta na pôvodnú trasu (križovatka Okoličnianska – Stošická). Železničná trať bude viesť južným okrajom mesta v koridore súbežne s diaľnicou, pričom nová železničná stanica (a autobusová stanica) vyrastie v predĺžení súčasnej Vrlíkovej ulice v blízkosti areálu miestneho poľnohospodárskeho družstva. Taktiež bude zrušená železničná zastávka Okoličné, mestská časť bude obsluhovaná novou železničnou zastávkou Závažná Poruba. == Cestovný ruch == [[Súbor:Aquapark Tatralandia (12).jpg|náhľad|Aquapark Tatralandia]] Liptovský Mikuláš je významným strediskom cestovného ruchu. Je prirodzeným východiskom do [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] ([[Demänovská dolina]]), ale aj do [[Západné Tatry|Západných Tatier]] a [[Chočské vrchy|Chočských vrchov]]. V meste je viacero ubytovacích zariadení, hotely Jánošík, Elan, Palazzo, Villa Bianca v centre mesta, hotel Bocian v Palúdzke, hotel Pyramída v [[Liptovská Ondrašová|Liptovskej Ondrašovej]], hotely Cestár a Stavoindustria na Ulici 1. mája (tzv. Textilka), hotel Lodenica na [[Nábrežie (Liptovský Mikuláš)|Nábreží]], Športhotel Tatran na [[Podbreziny|Podbrezinách]], viaceré penzióny a priváty prevažne v mestských častiach, atď. Stravovacie zariadenia reprezentujú reštaurácie Liptovská izba, Atlas, Gurmán, Rotunda, Route 66, Ohnivý drak, Soda club (Bellova ul.) a v lokalite Kamenné pole prevádzky rýchleho občerstvenia [[McDonald’s]] a [[Burger King]]. Na katastrálnom území mesta sa nachádza [[Aquapark Tatralandia]] v lokalite [[Ráztoky (Liptovský Mikuláš)|Ráztoky]]. == Priemysel == V meste je zastúpený priemysel kožiarsky s dlhoročnou tradíciou (Kožiarske závody), v minulosti bolo 7 továrni rozmiestnených po meste, ale už nefungujú približne od roku 1999. A ešte tu sú: potravinársky (St. Nicolaus, Liptovská mliekareň), strojársky (Liptovské strojárne – HACO), elektrotechnický (VEREX-ELTO), drevospracujúci (Linapo) i stavebných hmôt (tehelňa v Liptovskej Ondrašovej). Spoločnosť Quiltex vyrába antialergické posteľné prikrývky. Poľnonákup Liptov sa zaoberá spracovaním a predajom osív, sadív a krmív. Do r. 2009 tu existoval aj obuvnícky priemysel reprezentovaný firmou Gabor. Priemyselný park sa nachádza na ľavom brehu Váhu, pri ceste z Okoličného do Závažnej Poruby. Hlavným podnikom je Swedwood Slovakia. Na priemyselnú zástavbu bola zároveň vyhradená plocha aj v priestore medzi pravým brehom Váhu a cestou č. 18, od Okoličného až k Uhorskej Vsi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.stavebne-forum.sk/sk/article/15292/liptovsky-mikulas-chce-vybudovat-priemyselny-park/ |dátum prístupu=2010-10-18 |url archívu=https://web.archive.org/web/20091018104636/http://www.stavebne-forum.sk/sk/article/15292/liptovsky-mikulas-chce-vybudovat-priemyselny-park/ |dátum archivácie=2009-10-18 }}</ref> V roku 2006 bol zlikvidovaný areál bývalého závodu Maytex (v minulosti najväčší podnik v meste), na jeho mieste vznikli menšie prevádzky. Jeho pozostatkom je zachovaný najvyšší komín v meste s výškou 120 metrov. V areáli bývalého podniku Glejona v Palúdzke vyrástla obytná štvrť Victory Port<ref>http://www.mikulas.sk/files/File/pdf/5656.pdf</ref>. Súčasným trendom v meste je vytláčanie priemyselných podnikov do okrajových častí a do priemyselného parku. V posledných rokoch došlo k postupnému prebudovaniu areálov bývalých podnikov na obchodné i obytné účely (napr. na mieste jednej z prevádzok Kožiarskych závodov na Garbiarskej ulici vzniklo nákupné centrum Nicolaus Shopping Center). == Obchod == === Nákupné centrá === '''Nicolaus Shopping Center''' je nákupné centrum v Liptovskom Mikuláši. Bolo to prvé nákupné centrum v meste. Nachádza sa v centre mesta na [[Garbiarska ulica (Liptovský Mikuláš)|Garbiarskej ulici]] pri hlavnom cestnom ťahu [[Žilina]] – [[Poprad]]. Pôdorys nákupného centra má tvar písmena „U“ otvoreného ku Garbiarskej ulici a obklopuje parkovisko v jeho vnútri. Jeho súčasťou je supermarket [[Billa]], [[Tatrabanka]], reštaurácia Onur kebab, lekáreň a viaceré značkové obchodné prevádzky (napr. predajňa s obuvou Gabor, predajňa s hračkami a iné). Okrem obchodných prevádzok sú v komplexe aj kancelárske priestory, ambulancia lekára, pizzéria a podobne. '''Nákupné centrum RGB''' (predtým Liptov a Idea) je obchodné centrum v Liptovskom Mikuláši. Bolo otvorené v roku [[2009]]. Je lokalizované na okraji mesta pri diaľničnom privádzači na ulici [[Kamenné pole]], oproti obchodnému domu [[Kaufland]]. Bolo postavené pri hypermarkete [[Tesco]], vedľa stoja obchodné domy [[Nay]], [http://www.decodom.sk/ Decodom] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150623205130/http://www.decodom.sk/ |date=2015-06-23 }} Mekury Market, SIKO kupeľne, [[McDonald’s|Mcdonalds]], Intersport, Reštaurácia Veža, samoobslušná umyvárka, KIK atď. V dvojpodlažnej budove sú lokalizované viaceré značkové predajne, napr. predajňa obuvi spoločnosti [[Baťa]] a CCC, obchod s hračkami [[Dráčik]], prevádzka odevnej značky Just play, ale tiež pobočka [[mBank]], bankomat [[Slovenská sporiteľňa|Slovenskej sporiteľne]], detský kútik Handy-Dandy, drogéria dm, Pepco, Orión, predajňa turistických / lyžiarských oblečení North Finder, predajňa elektrospotrebičov Planeo Elektro atď. V pasáži susediaceho hypermarketu [[Tesco]] sa nachádza napr. lekáreň a pošta (PSČ 031 06). Pri obchodnom centre stojí aj čerpacia stanica Tesco. K nákupnému centru premáva linka č. 14 miestnej MHD. Od 6. decembra 2013 je súčasťou nákupného centra aj Multikino Golden Apple Cinema. '''Jasná Shopping City''' je obchodné centrum v Liptovskom Mikuláši. Stojí na [[Garbiarska ulica (Liptovský Mikuláš)|Garbiarskej ulici]] v centre mesta. Prvá etapa obchodného centra bola dokončená v [[august]]e [[2008]], má výmeru {{m2|4260}}, z čoho je {{m2|2600}} určených na prenájom. Súčasťou je 90 miest na parkovanie. V budove obchodného centra sídlia pobočky bánk [[Slovenská sporiteľňa]] a [[VÚB]]. a zopár obchodov. Prvá časť vyrástla na mieste bývalého evanjelického gymnázia, ktorého budova bola zakomponovaná do obchodného centra. Druhá časť mala byť vybudovaná na území asanovaného podniku Liptov (bývalý výrobca nábytku) a tzv. Domu zeleniny a okrem obchodnej bude mať tiež zábavnú funkciu. V súčasnosti (r. 2016) sa od tohto zámeru z dôvodu nedostatku financií nateraz upustilo. '''STOP.SHOP''' bol otvorený v novembri 2010. Bol vybudovaný na mieste časti schátraného areálu nábytkárskeho podniku LINAPO na ulici 1. mája na východnom okraji centra mesta. Na ploche cca {{m2|13000}} ponúka svoje služby vyše 40 obchodných prevádzok, vrátene supermarketu Tempo, značkových predajní s oblečením (C&A, New Yorker, GATE, Takko, KiK,), dvoch kaviarní, jednej cukrárne, reštaurácie (Pizza Bongiorno, Majo s food, Vietrice, Big kebab), športové obchody (A3 Sport, EXI sports a Sportisimo), lekárňa (Benu), Poštová banka, kníhkupectvo Panta Rhei a ostatné: Buble tea, [[Orange Slovensko|Orange]], Tedi, predajňa hračiek All Toys, fitnes centrum, 5D kino, kvetinárstvo Victoria a mnohých iných. '''OC Central ('''predtým '''Dom služieb)''' je obchodné centrum na Námestí mieru vedľa budovy Prioru. Začiatkom roka 2016 mesto predalo Dom služieb súkromnej spoločnosti, ktorá ho zrekonštruovala a na treťom podlaží postavila loftové byty. Na jar v roku 2016 sa začala rekonštruovať až do roku 2017. Súčasne je tu viacero obchodných a služby poskytujúcich prevádzok: informačné centrum mesta Liptovský Mikuláš, supermarket [[COOP Jednota Slovensko|COOP Jednota]], drogéria Teta, lekáreň, elektotechnika mobil online, reštaurácia THAI food sushi bar, fitness centrum Arny Club, obchod so zdravou výživou BioTopka a iné. '''OC Verimex''' je malé OC v mestskej časti Podbreziny. Vedľa Verimexu je futbalový klub MFK Tatran Liptovský Mikuláš, železničná zastávka Okoličné a niekoľko bytoviek. Vo Verimexe sa nachádzala supermarket CBA Verex, stávková kancelária, predajňa tabaku, predajňa krmív pre zvieratá, obchod so zdravou výživou a ČSOB banka. '''Retail Park Liptovský Mikuláš''' je nákupné centrum na kamennom poli, medzi Mercury Marketom a RGB Liptov. Postavené bolo koncom roku 2017. Je to prízemné nákupné centrum s okolo 30 obchodnými prevádzkami (napr. H&M, Reserved, Trespass, Gate, Sportisimo, Teta a ďalšie) a cca 150 parkovacími miestami. '''OC Point''' v mestskej časti Liptovská Ondrašová bolo otvorené 15. apríla [[2025]] na ploche 3 200 m². Okrem iných prevádzok zahŕňa Billu, DM Drogérie, Sinsay, KiK, lekáreň. '''OC Lipa''' v mestskej časti Palúdzka bolo otvorené 10. novembra 2025 a zahŕňa prevádzku supermarketu COOP Jednota, drogériu, lekáreň, kaviareň a ďalšie. == Občianska vybavenosť == Mesto je sídlom pobočiek 8 [[banka (inštitúcia)|bánk]] s hustou sieťou [[bankomat]]ov. [[Slovenská pošta]] zabezpečuje poštové služby prostredníctvom troch [[pošta|pôšt]] (1 – hlavná pošta, 4 – [[Podbreziny]], 6 – [[Kamenné pole]], pasáž [[Tesco]]). Dve pobočky boli zrušené (3 - Nábrežie, 6 - Liptovská Ondrašová). Na [[Jánošíkovo nábrežie|Jánošíkovom nábreží]] stojí pôvodná budova polikliniky (v súčasnosti sa viaceré ambulancie presunuli do susednej súkromnej budovy bývalej Stavoindustrie na Jilemnického ulici) a v [[Palúdzka|Palúdzke]] sa nachádza [[nemocnica]] s moderným chirurgickým pavilónom. Zdravotnícke služby dopĺňa sieť [[lekáreň|lekární]] (Ambra, Apia, Avicena, BENU, Dr. Max, Máj, Podbreziny, Pri Bille, Sabadilla, Schneider, Slnko, Sunpharma, Tilia a ďalšie). Mnohé služby sú koncentrované v bývalom Dome služieb na Námestí mieru, ktorý bol v roku 2020 výrazne obnovený a prebudovaný na obchodné centrum Central<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový investor zachráni vymierajúce centrum | url = https://my.sme.sk/liptov/c/novy-investor-zachrani-vymierajuce-centrum | vydavateľ = MY Liptov | dátum prístupu = 2026-07-12 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref>. V centre mesta stojí budova najstaršieho obchodného domu v meste – Prior, ktorý je však v procese prestavby na obytný súbor<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ikonický Prior pod Tatrami sa mení na moderné byty. Revolučná premena zmení tvár Liptovského Mikuláša | url = https://www.yimba.sk/clanky/ikonicky-prior-pod-tatrami-sa-meni-na-moderne-byty-revolucna-premena-zmeni-tvar-liptovskeho-mikulasa | vydavateľ = www.yimba.sk | dátum prístupu = 2026-06-16 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Domovská stránka | url = https://tatracityresidence.sk/ | vydavateľ = Tatracityresidence.sk | dátum prístupu = 2026-06-16 | jazyk = sk-SK}}</ref>, okrem toho v meste vyrástli viaceré supermarkety a hypermarkety [[Billa]] (jeden na Garbiarskej ulici ako súčasť [[Nicolaus Shopping Center|obchodného centra Nicolaus]], druhý na sídlisku [[Podbreziny]] a tretí v časti Ondrašová, v nákupnom centre Point), Tempo (COOP Jednota) v nákupnom centre Stop.Shop, [[Kaufland]], [[Lidl]] (jeden na Textilke, druhý v Ondrašovej). Pred vstupom do mesta (od diaľnice a Demänovskej doliny) sa rozkladá rozsiahla nákupná zóna '''Kamenné pole'''. Súčastou je [[nákupné centrum Liptov]] s hypermarketom [[Tesco]], multikinom Golden Apple Cinema, špecializovanými obchodnými domami [[Nay]] a Decodom, nákupné centrum RGB či reštaurácie rýchleho občerstvenia [[McDonald’s|McDonald's]] a [[Burger King]], ako aj dve čerpacie stanice pohonných hmôt. Na [[Garbiarska ulica (Liptovský Mikuláš)|Garbiarskej ulici]] bola koncom roka 2008 dokončená prvá časť obchodného centra [[Jasná Shopping City]], kým na konci r. 2010 bolo otvorené plošne najväčšie obchodné centrum Stop.Shop v areáli bývalej nábytkárskej fabriky na [[Ulica 1. mája (Liptovský Mikuláš)|Ulici 1. mája]]. V auguste 2016 ukončil svoju prevádzku v meste hypermarket [[Hypernova]], ktorého priestory prevzal reťazec OBI V meste sídli [[Rádio Liptov]]. == Školstvo == * Predškolskú výchovu zabezpečujú detské jasle a 14 materských škôl (2 súkromná, 1 evanjelická a 1 spojená so ZŠ Demänová). * V meste sídli deväť základných škôl: Palúdzka, Demänová (ZŠ s materskou školou), Čsl. brigády (ZŠ Miloša Janošku), Dr. A. Stodolu, 4. apríla (ZŠ Márie Rázusovej-Martákovej), Okoličné (ZŠ a MŠ), Podbreziny (ZŠ Janka Kráľa), ZŠ biskupa J. Janošku (ako evanjelická spojená škola), ZŠ Apoštola Pavla (katolícka), ďalej súkromná ZŠ Pod stromom, špeciálna ZŠ (Rumanova ulica) a ZŠ s MŠ pri Nemocnici s poliklinikou. * Stredné školstvo reprezentuje štvorročné a osemročné [[Gymnázium Michala Miloslava Hodžu|Gymnázium M. M. Hodžu]], Obchodná akadémia, Hotelová akadémia, Stredná odborná škola stavebná, Stredná odborná škola polytechnická (bývalá Združená stredná škola poľnohospodárska), Stredná zdravotnícka škola, Stredné odborné učilište (bývalé SOU kožiarske a textilné) a evanjelické gymnázium J. Tranovského (ako evanjelická spojená škola). * Sieť škôl dopĺňa vysoké školstvo, [[Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika]] v [[Demänová (Liptovský Mikuláš)|Demänovej]] a detašované pracovisko Elektrotechnickej fakulty [[Žilinská univerzita v Žiline|Žilinskej univerzity]] v lokalite pod Hájom. V meste sídli aj regionálne konzultačné stredisko českej súkromnej vysokej školy Bankovní institut vysoká škola. * Mimoškolské aktivity pre deti a mládež zabezpečujú Základná umelecká škola J. L. Bellu, Centrum voľného času detí a mládeže a Športové centrum mládeže pre mimoškolské aktivity. * Poradenské služby poskytuje Pedagogicko-psychologická poradňa v Okoličnom, Palkovo centrum na Školskej ulici a dve centrá špeciálno-pedagogického poradenstva (na ulici Čsl. brigády a na Kuzmányho). == Ochrana prírody == Na katastrálnom území mesta sa nachádzajú tri chránené územia. Všetky ležia v južnej časti mesta v ochrannom pásme [[NAPANT]]-u. Prvým je chránený areál Bodický rybník s ochranou lúčnych a brehových porastov podhorskej krajiny na brehoch [[Demänovka (riečka)|Demänovky]]. Druhým je prírodná rezervácia Jelšie, predmetom ochrany je súvislý komplex porastov [[jelša lepkavá|jelše lepkavej]] ako najväčšieho zachovaného areálu tejto dreviny v Liptovskej kotline. Tretím je chránený areál Demänovská slatina, kde predmetom ochrany sú slatinné biotopy európskeho významu. V severnej časti mesta existoval tiež chránený areál Háj Nicovô s porastom [[smrek obyčajný|smreka obyčajného]] v okolí miestneho pamätníka. Od 1. 12. 2001 bol zrušený z dôvodu zániku predmetu ochrany. Mestské časti Andice, Benice, Bodice, Demänová, Iľanovo a Ploštín ležia v ochrannom pásme [[NAPANT]]-u, hranica prechádza po štátnej ceste I/18 a [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnici D1]]. == Šport == [[Súbor:Andrew Cibák Whitewater Slalom Course Stadium Liptovský Mikuláš.jpg|thumb|Areál vodného slalomu Ondreja Cibáka]] V Liptovskom Mikuláši stojí zimný štadión, kde hráva svoje domáce zápasy Mestský hokejový klub [[MHk 32 Liptovský Mikuláš]]. Mestský [[futbal]]ový klub [[MFK Tatran AOS Liptovský Mikuláš]] hrá od sezóny 2009/2010 v prvej futbalovej lige sídli v Okoličnom. Druhým profesionálnym futbalovým klubom je Futbalový klub FC 34 Liptovský Mikuláš - Palúdzka. V meste sa tiež nachádza najstarší areál [[vodný slalom|vodného slalomu]] na Slovensku, Areál vodného slalomu Ondreja Cibáka na [[Váh]]u na južnom okraji mesta, kde sa v dňoch [[14. jún|14.]]-[[17. jún]]a [[2007]] uskutočnili Majstrovstvá Európy vo vodnom slalome seniorov. V meste sídli aj [[kanoistika|kanoistický]] klub KTK Dukla Liptovský Mikuláš, z ktorého už vzišlo viacero úspešných športovcov. == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Adam Kasanický]] (1748{{--}}1804), orientalista * [[Jozef Božetech Klemens]] (1817{{--}}1883), maliar * [[Janko Kráľ]] (1822{{--}}1876), štúrovský básnik * [[Jozef Jančo]] (1823{{--}}1893), publicista, spisovateľ, prekladateľ * [[Peter Makovický]] (1824{{--}}1911), národohospodár * [[Ján Borbis]] (1832{{--}}1912), publicista, cirkevný historik * [[Ján Nemešáni]] (1832{{--}}1899), pedagóg, verejný činiteľ * [[Peter Bella]] (1842{{--}}1919), básnik * [[Ján Levoslav Bella]] (1843{{--}}1936), hudobný skladateľ * [[Rehor Uram Podtatranský]] (1846{{--}}1924), spisovateľ * [[Aurel Stodola]] (1859{{--}}1942), vysokoškolský profesor, vynálezca * [[Eduard Ballo]] (1859{{--}}1936), maliar, pedagóg * [[Samuel von Fischer]] (1859{{--}}1934), nemecký vydavateľ, zakladateľ S. Fischer Verlag * [[Pavol Socháň]] (v časti Vrbica) (1862{{--}}1941), fotograf, etnograf, publicista * [[Peter Pavol Zgúth-Vrbický]] (v časti Vrbica) (1863{{--}}1952), pedagóg * [[Juraj Martinka]] (1864{{--}}1938), lesný inžinier, muzeológ * [[Ján Volko-Starohorský (richtár)|Ján Volko-Starohorský]] (1867{{--}}1920), richtár mesta * [[Eduard Penkala]] (v časti [[Liptovská Ondrašová]]) (1871{{--}}1922), vynálezca plniaceho pera * [[Ján Volko-Starohorský (geológ)|Ján Volko-Starohorský]] (1880{{--}}1977), geológ, speleológ * [[Miloš Ruppeldt]] (1881{{--}}1943), hudobný pedagóg * [[Ján Kello]] (1883{{--}}1962), senátor Národného zhromaždenia * [[Lajos Steier]] (1885 – 1938), [[historik]] a [[publicista]] * [[Ivan Stodola]] (1888{{--}}1977), dramatik, národný umelec * [[Martin Rázus]] (v časti [[Vrbica (Liptovský Mikuláš)|Vrbica]]) (1888{{--}}1937), básnik, spisovateľ, politik * [[Vladimír Ján Žuffa]] (1893{{--}}1974), lekárnik, organizátor slovenského lekárnictva * [[Janko Alexy]] (1894{{--}}1970), spisovateľ, maliar a publicista * [[Michal Rázus]] (v časti Vrbica) (1894{{--}}1957), kníhtlačiar, vydavateľ * [[Pavol Kuna]] (1895{{--}}1982), generál * [[Fedor Fridrich Ruppeldt]] (1886{{--}}1979), publicista, kultúrny historik, prekladateľ, hudobník, [[politik]] a evanjelický [[biskup]] * [[Mikuláš Pružinský]] (1886{{--}}1953), slovenský podnikateľ a verejný činiteľ * [[Zoltán Palugyay]] (1898{{--}}1935), maliar * [[Matej Rázus]] (v časti Vrbica) (1898{{--}}1963), kníhtlačiar, vydavateľ * [[Július Krmešský]] (v časti [[Ploštín]]) (1900{{--}}1984), fyzik * [[Koloman Sokol]] (1902{{--}}2003), maliar a grafik * [[Imrich Stein]] (1904{{--}}1968), chemik, výskumník * [[Vladimír Kuna]] (1904{{--}}1996), evanjelický farár * [[Mária Rázusová-Martáková]] (v časti Vrbica) (1905{{--}}1964), slovenská spisovateľka, poetka * [[Mikuláš Štalmach]] (1907{{--}}1990), reštaurátor * [[Ladislav Hanus]] (1907{{--}}1994), katolícky kňaz, filozof * [[Eugen Nevan]] (1914{{--}}1967), maliar * [[Martin Dzúr]] (v časti [[Ploštín]]) (1919{{--}}1985), minister obrany ČSSR * [[Ľudmila Šunová]] (v časti [[Ploštín]]) (1923{{--}}2008), maratónska bežkyňa * [[Pavel Vilikovský]] (v časti [[Palúdzka]]) (* 1941), slovenský prozaik, prekladateľ a publicista * [[Eugen Gindl]] (1944{{--}}2021), spisovateľ * [[Ivan Laučík]] (1944{{--}}2004), spisovateľ, pedagóg * [[Július Filo ml.]] (v časti [[Palúdzka]]) (* 1950), generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (1994{{--}}2006) * [[Ľubomír Goč]] (* 1953) (v časti [[Palúdzka]]), maliar * [[Margita Dobrovičová]] (1953{{--}}1994), poetka * [[Pavel Wavrek]] (* [[1955]]), výtvarník * [[Milan Jurčo (cyklista)|Milan Jurčo]] (* 1957), československý reprezentant v cyklistike *[[Milan Jančuška]] (* 1959), hokejista a hokejový tréner *[[Marian Kočner|Marián Kočner]] (* 1963), bývalý slovenský podnikateľ * [[Peter Veselovský]] ([[1964]]-[[2025]]), bývalý slovenský a česko-slovenský hokejový útočník * [[Jerguš Bača]] (* [[1965]]), hokejista a hokejový tréner * [[Pavel Cheben]] (* [[1967]]), vedec v oblasti optiky a fotoniky * [[Jozef Vozár (právnik)|Jozef Vozár]] (* 1967), slovenský právnik, vedec, vysokoškolský pedagóg * [[Michal Martikán]] (* 1979), vodný slalomár, olympijský víťaz * [[Milan Jurčina]] (* 1983), slovenský hokejový obranca * [[Petra Vlhová]] (* 1995), slovenská zjazdová lyžiarka, majsterka sveta v obrovskom slalome * [[imdbname:16836662|Samko Bernat]] (*1999), Režisér, producent a scenárista * [[Šimon Nemec]] (* 2004), slovenský hokejový obranca * [[Marian Ligda]] (* 1979), slovensky paralympionik a parahokejovy reprezentant == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Francúzsko}} [[Annecy]], [[Francúzsko]], [[1992]] * {{minivlajka|Srbsko}} [[Bačka Palanka]], [[Srbsko]], [[2017]] * {{ITA}} [[Bari (Apúlia)|Bari]], [[Taliansko]], [[2026]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Galanta]], [[Slovensko]], [[2006]] * {{minivlajka|Grécko}} [[Kalamaria]], [[Grécko]], [[1987]] * {{minivlajka|Fínsko}} [[Kemi]], [[Fínsko]], [[1983]] * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Kiskőrös]], [[Maďarsko]], [[1976]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Michalovce]], [[Slovensko]], [[2016]] * {{POL}} [[Nowy Targ]], [[Poľsko]], [[2022]] * {{minivlajka|Česko}} [[Opava (Sliezsko)|Opava]], [[Česko]], [[1962]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Terchová]], [[Slovensko]], [[2018]] * {{minivlajka|Poľsko}} [[Żywiec]], [[Poľsko]], [[2008]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam ulíc a námestí v Liptovskom Mikuláši]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Liptovskom Mikuláši]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [https://egov.mikulas.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Liptovský Mikuláš] * [https://liptov.sk/sk/mesta-a-obce/liptovsky-mikulas Informácie o meste, jeho histórii a turistických atrakciách] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230924003142/https://liptov.sk/sk/mesta-a-obce/liptovsky-mikulas |date=2023-09-24 }} {{Mestské časti Liptovského Mikuláša}} {{Obce okresu Liptovský Mikuláš}} [[Kategória:Liptovský Mikuláš| ]] [[Kategória:Obce okresu Liptovský Mikuláš]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]] [[Kategória:Sídla na Váhu]] fijvfl3luzprjlndiujy92cjbn3hw1p Kežmarok 0 7637 8256594 8255870 2026-08-02T11:49:03Z Martingazak 234259 Doplnenie 8256594 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{whc}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Kežmarok | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Kezmarok11.jpg | Popis obrázku = [[Nový evanjelický kostol (Kežmarok)|Nový evanjelický kostol]], v pozadí [[Vysoké Tatry]] | Znak = Coat of Arms of Kežmarok.svg | Vlajka = Kezmarok-kezmarok-flag.svg | Kraj = Prešovský | Okres = Kežmarok | Región = Spiš | Časti = | Rieka = [[Poprad (rieka)|Poprad]] | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.133611 | Zemepisná dĺžka = 20.426389 | Nadmorská výška = 626 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1251 | Starosta = Ján Ferenčák<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] | UNESCO názov = [[Drevené kostoly v slovenskej časti Karpát|Wooden Churches of the Slovak part of the Carpathian Mountain Area]] | UNESCO typ = kultúrna | UNESCO rok = 2008 | UNESCO rozširenia = | UNESCO ohrozenie = | UNESCO číslo = 1273 | UNESCO kritériá = iii, iv | PSČ = 060 01 | Kód = 523585 | EČV = KK | Predvoľba = +421-52 | Adresa = Mestský úrad<br/>Hlavné Námestie 1<br/>060 01 Kežmarok | E-mail = primator@kezmarok.sk | Telefón = 052 / 466 01 01 | Fax = 052 / 466 01 27 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.kezmarok.sk | Commons = Kežmarok | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Kežmarok''' (''{{v jazyku|deu|Käsmark}}'', ''{{V jazyku|hun|Késmárk}}'', ''{{v jazyku|pol|Kieżmark}}'') je [[Kežmarok (okres)|okresné mesto]] ležiace pod [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokými Tatrami]] v [[Prešovský kraj|Prešovskom kraji]]. Je historickým mestom v tradičnom regióne [[Spiš (región)|Spiša]] a ústredným centrom [[Karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]] žijúcich na [[Slovensko|Slovensku]] a v niekdajšom [[Uhorsko|Uhorsku]]. Patrí medzi najstaršie mestá na Slovensku. Mestské práva Kežmarku udelil uhorský kráľ [[Belo IV.]] v roku [[1269]]. [[Slobodné kráľovské mesto|Slobodným kráľovským mestom]] sa Kežmarok stal v roku [[1380]]. Historické jadro mesta je od [[11. jún]]a [[1950]] [[Mestská pamiatková rezervácia|mestskou pamiatkovou rezerváciou]]. V meste sa nachádza drevený [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]] [[Artikulárny kostol|artikulárny]] [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Kostol Najsvätejšej Trojice]], ktorý je od [[7. júl]]a [[2008]] zapísaný do [[Lokality Svetového dedičstva v Európe|Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO]]. Kežmarok je východiskovým bodom výletov do [[Tatranský národný park|Tatranského národného parku]] (16 minút autom), [[Národný park Slovenský raj|Národného parku Slovenský raj]] (22 minút autom) a [[Pieninský národný park|Pieninského národného parku]] (35 minút autom). == Polohopis<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.kezmarok.sk/obcan/o_meste/statisticke_informacie.htm |dátum prístupu=2012-04-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120307201514/http://www.kezmarok.sk/obcan/o_meste/statisticke_informacie.htm |dátum archivácie=2012-03-07 }}</ref> == [[Súbor:COA Kezmarok12.jpg|náhľad|[[Erb]] mesta Kežmarok z roku [[1463]] s anjelom držiacim mestský znak patrí medzi najstaršie na [[Slovensko|Slovensku]]]] [[Súbor:Starý Kežmarok na listine.jpeg|náhľad|Kežmarok a [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] na listine z [[18. storočie|18. storočia]]]] [[Súbor:Kežmarok - Sídlisko Juh a Vysoké Tatry 1.jpg|náhľad|Pohľad na [[Lomnický štít]] a [[Kežmarský štít]] zo sídliska Juh]] Mesto sa nachádza v [[Podtatranská kotlina|Podtatranskej kotline]], v severnej časti podcelku [[Popradská kotlina]], v údolí rieky [[Poprad (rieka)|Poprad]]. Západným smerom ležia [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] a [[Kežmarská pahorkatina]], východne od Kežmarku sa dvíhajú [[Levočské vrchy]]. Mestom vedie [[Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč|železničná trať číslo 185]] a [[Cesta I. triedy 67 (Slovensko)|cesta I/67]], resp. [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|cesta I/66]], ktorú tu križuje [[Cesta II. triedy 536 (Slovensko)|cesta II/536]]. Ďalšími okresnými mestami v okolí sú [[Poprad]], vzdialený {{Km|14|m|w}} juhozápadne, [[Levoča]] vzdialená 27 [[Kilometer|km]] juhovýchodne, [[Spišská Nová Ves]] vzdialená {{Km|28|m|w}} juhovýchodne a [[Stará Ľubovňa]] vzdialená {{Km|34|m|w}} severovýchodne. Najbližším susedným mestom je {{Km|7|m|w}} severne ležiaca [[Spišská Belá]]. [[Starý Smokovec]] – administratívne centrum mesta [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]], je vzdialený {{Km|19|m|w}} na západ. Najbližšími hraničnými priechodmi sú 33 [[Kilometer|km]] vzdialené [[Podspády]] a 36 km vzdialená [[Lysá Poľana]] spájajúce [[Slovensko]] s [[Poľsko]]m. [[Súbor:Kežmarok a Vysoké Tatry 1.jpg|stred|Panoráma Kežmarku a [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]]|náhľad|682x682bod]] Kežmarok leží v [[zrážkový tieň|zrážkovom tieni]] [[Tatry|Vysokých Tatier]] a [[Levočské vrchy|Levočských vrchov]]. Podnebie je mierne so studenými zimami. Podložie tvoria prevažne spraše, štvrtohorné usadeniny nív riek [[Poprad (rieka)|Poprad]] a [[Ľubica (prítok Popradu)|Ľubica]], pieskovce. Prevažujúce pôdne typy sú stredne ťažké hlinité hnedozeme, nivné pôdy a lužné pôdy. Sú tu náleziská pieskovca pod Jeruzalemským vrchom (Jeruzalemberg) a tehliarskej hliny v oblasti potoka [[Kežmarská Biela voda]]. Súčasná rozloha katastra mesta je {{km2|839.5}}. Sú v ňom zastúpené smrekové lesy (pôvodne bukové) s prevažujúcim porastom: smrek, borovica, smrekovec, borovica čierna, javor, jarabina, vŕba, krovie. Nachádzajú sa tu vzácne a chránené druhy rastlín: [[snežienka jarná]], [[šafran spišský]], poniklec, veternica hájna a živočíšstvo: sýkorka a drozd, zajac, srnčia zver, diviačia zver, veverica, líška. V blízkosti mesta leží bývalý vojenský obvod [[Javorina (vojenský obvod)|Javorina]]. === Vodné toky === * rieka [[Poprad (rieka)|Poprad]] s prítokmi: ** [[Slavkovský jarok]] zľava ** [[Vrbovský potok (prítok Popradu)|Vrbovský potok]] sprava ** Stránsky potok zľava ** [[Ľubica (prítok Popradu)|Ľubica]] sprava, do nej: *** Ľubička sprava *** [[Tvarožniansky potok]] zľava ** [[Biela voda kežmarská|Kežmarská Biela voda]] zľava **[[Zlatná (prítok Popradu)|Zlatná]] sprava ** Hlboká voda zľava === Vodné plochy === * Vodná nádrž Kežmarok * rybník na potoku [[Zlatná (prítok Popradu)|Zlatná]] == Hospodárstvo a infraštruktúra == [[Súbor:Kezmarok2.jpg|náhľad|[[Radnica (Kežmarok)|Mestská radnica]] na Hlavnom námestí]] [[Súbor:COA Kezmarok1.jpg|náhľad|[[Erb]] mesta Kežmarok vytesaný do kameňa na priečelí [[Radnica (Kežmarok)|mestskej radnice]]]] [[Súbor:Kežmarok - Hlavné námestie.jpg|náhľad|Domy na Hlavnom námestí]] [[Súbor:Kežmarok - EĽRO a Hradné námestie 1.jpg|náhľad|Pohľad na veže [[Radnica (Kežmarok)|mestskej radnice]] a [[Nový evanjelický kostol (Kežmarok)|Nového evanjelického kostola]]]] [[Súbor:Kežmarok - EĽRO a radnica 1.jpg|náhľad|Festival [[EĽRO]] do Kežmarku láka tisíce návštevníkov]] [[Súbor:Kežmarok - Zimný štadión 1.jpg|náhľad|Zimný štadión v Kežmarku bol dejiskom [[Univerziáda|Zimnej univerziády]] 1999]] * Mestom prechádza [[Cesta I. triedy 67 (Slovensko)|cesta I/67]], resp. [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|cesta I/66]] s trasou [[Banská Bystrica]] – [[Brezno]] – [[Poprad]] – Kežmarok – [[Spišská Belá]] – [[Tatranská Javorina]] – hraničný priechod s [[Poľsko]]m, na ktorej sa nachádza privádzač s pripojením na diaľnicu [[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]] v [[Matejovce (Poprad)|Matejovciach]] *V meste končí [[Cesta II. triedy 536 (Slovensko)|cesta II/536]] s trasou [[Spišské Vlachy]] – [[Spišský Štvrtok]] – [[Vrbov]] – Kežmarok *Autobusové spoje premávajú na autobusovú stanicu a autobusové zastávky, mestská autobusová doprava je zabezpečená jednou autobusovou linkou * Mestom prechádza [[Železničná trať Poprad-Tatry – Plaveč|železničná trať číslo 185]] s trasou [[Poprad]] – Kežmarok – [[Stará Ľubovňa]] – [[Plaveč (okres Stará Ľubovňa)|Plaveč]] *Trať prechádza [[Železničná stanica Kežmarok|železničnou stanicou]] a dvoma zastávkami Kežmarok zastávka a Kežmarok-Pradiareň * V meste sa nachádza priemyselný park a podniky Tatranská mliekareň a.s., [[Tatralift|Tatralift a.s.]], Podtatranská hydina a.s., Karloff s.r.o., Kávomaty s.r.o., Oktan a.s., Kupo s.r.o., Tlačiareň Kežmarok GG s.r.o., Plastiflex Slovakia s.r.o., Mubea Automotive Slovakia s.r.o., Deltrian Slovakia s.r.o., Hengstler s.r.o., Institute Europharm s.r.o. a ďalšie * Pôdohospodárstvo: orná pôda sa využíva na pestovanie obilnín, okopanín, krmovín, [[Repka olejná|repky olejnej]] , trávnaté porasty, záhrady * Živočíšna výroba: chov dobytka, ošípaných, hydiny * Lesné a vodné hospodárstvo: {{ha|532|m}}, z toho {{ha|448|m}} lesy hospodárske a {{ha|84|m}} lesy osobitného určenia; Využívajú sa na ťažbu dreva a rekreáciu * Zdroje pitnej vody: vodojem Suchá hora, vodojem na svahu Jeruzalemského vrchu (Jeruzalemberg), potok [[Kežmarská Biela voda]], studne === Časti mesta === Mesto Kežmarok v súčasnosti pozostáva len zo samotného mesta a nemá žiadne mestské časti. V minulosti sa Kežmarok skladal z mestských častí: * Kežmarok * [[Ľubica (okres Kežmarok)|Ľubica]] (1974 – 1992) * [[Malý Slavkov]] (1974 – 1995) Významnými miestnymi časťami v súčasnosti sú: * stredoveké jadro mesta Kežmarok * sídlisko Juh, ktoré je s počtom obyvateľov približne 6000 najväčším sídliskom v meste * sídlisko Sever * časť Pradiareň (Špineraj, ''{{v jazyku|deu|Spinnerei}}''), ktorá vznikla v [[19. storočie|19. storočí]] pri továrni na spracovanie ľanu V roku [[1885]] postavili mestskú horáreň okolo ktorej vznikla časť [[Kežmarské Žľaby]] (Žleby, ''{{v jazyku|deu|Käsmarker Tränke}}''). Osadu v roku [[1947]] od mesta odčlenili, aby sa stala súčasťou mesta [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]]. Časť [[Mlynčeky]] (Mlynčoky, Tatranské Mlynčeky, ''{{v jazyku|deu|Mühlerchen}}'', ''{{v jazyku|hun|Tátraháza}}'') vznikla okolo kežmarských mestských mlynov v [[19. storočie|19. storočí]]. Osada sa od mesta oddelila v roku [[1956]] a dnes tvorí samostatnú obec [[Mlynčeky]]. === Ulice a námestia === Bardejovská, Baštová, Biela voda, Cintorínska, Dr. Alexandra, Daniela Fischera, Fraňa Kráľa, Garbiarska, Gaštanová, Generála Štefánika, Hlavné námestie, Hradné námestie, Hradská cesta, Huncovská, Hviezdoslava, Ivana Stodolu, Jonáša Záborského, Jakuba Kraya, Jána Chalupku, Južná, Kamenná baňa, Karola Kuzmányho, Kláštorná, Komenského, Kostolné námestie, Košická, Krvavé pole, Kukučínova, Kušnierska brána, Lanškrounská, Levočská, Ľubická cesta, Martina Lányiho, Michalská, Možiarska, Mučeníkov, Nábrežná, Nad traťou, Nižná brána, Nová, Obrancov mieru, Pavla Jozefa Šafárika, Petržalská, Pod lesom, Pod traťou, Poľná, Pradiareň, Pri zastávke, Priekopa, Rázusova, Severná, Sihoť, Slavkovská, Starý trh, Strelnica, Suchá hora, Štúrova, Tatranská, Tehelňa, Toporcerova, Továrenská, Trhovište, Tvarožnianska, Vyšný mlyn, Weilburská, Weinova, Záhradná, Zochova. [[Súbor:Kežmarok - Kežmarský hrad 2.jpg|náhľad|[[Kežmarský zámok|Kežmarský hrad]]]] [[Súbor:Kežmarok - Kežmarský hrad 3.jpg|náhľad|Podkova pre šťastie pred [[Kežmarský zámok|Kežmarským hradom]]]] [[Súbor:Kézsmárk-ill2.jpg|náhľad|[[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] v pozadí [[Kežmarský zámok|Kežmarského hradu]]]] == Dejiny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.kezmarok.sk/obcan/o_meste/historia.htm |dátum prístupu=2012-03-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160309131340/http://kezmarok.sk/obcan/o_meste/historia.htm |dátum archivácie=2016-03-09 }}</ref>== [[Súbor:Basilica of the Exaltation of the Holy Cross, Kežmarok1.JPG|náhľad|[[Bazilika svätého Kríža (Kežmarok)|Bazilika svätého Kríža]]]] [[Súbor:Kežmarok - Bazilika (interiér) 2.jpg|náhľad|Interiér [[Bazilika svätého Kríža (Kežmarok)|Baziliky svätého Kríža]] a hlavný oltár s plastikou ukrižovaného [[Ježiš Kristus|Ježiša]] od [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]]]] [[Súbor:Kežmarok - Nový evanjelický kostol 1.jpg|náhľad|[[Nový evanjelický kostol (Kežmarok)|Nový evanjelický kostol]]]] [[Súbor:Kežmarok - Drevený kostol.jpg|náhľad|Drevený [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]] [[Artikulárny kostol|artikulárny]] [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Kostol Najsvätejšej Trojice]], pamiatka [[UNESCO]]]] [[Súbor:Kežmarok - EĽRO a drevený kostol 2.jpg|náhľad|V interiéri dreveného [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelického]] [[Artikulárny kostol|artikulárneho]] [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Kostola Najsvätejšej Trojice]] je 1541 miest na sedenie]] Mesto Kežmarok vzniklo v [[13. storočie|13. storočí]] spojením troch osád – osady svätého Michala obývanej strážcami kráľovského pohraničia, slovenskej osady svätého Kríža a saskej osady pri Kostole svätej Alžbety. Nepriame dôkazy napovedajú, že súčasťou Kežmarku je aj niekdajšia osada svätých Petra-Pavla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Múzeum v Kežmarku – Osídľovanie Kežmarku|url=https://www.kezmarok.com/?Historia-Kezmarku/Dejiny-mesta-Kezmarok/Osidlovanie-Kezmarku|vydavateľ=www.kezmarok.com|dátum prístupu=2020-06-13}}</ref> Územie mesta však bolo osídlené už v [[kamenná doba|kamennej dobe]]. Nachádzajú sa tu bohaté nálezy z bronzovej a železnej doby, sídlisko z laténskej a rímskej doby, slovanské sídlisko a základy sakrálnej stavby z [[12. storočie|12.]] – [[13. storočie|13. storočia]]. Prvá písomná zmienka o Kežmarku pochádza z roku [[1251]][[Belo IV.|.]] Mestské výsady mu v roku [[1269]] potvrdil kráľ [[Belo IV.]] a v roku [[1380]] sa Kežmarok stal [[Slobodné kráľovské mesto|slobodným kráľovským mestom]]. Ako slobodné kráľovské mesto získal viaceré hospodárske i politické privilégiá – napríklad právo dvoch výročných trhov ([[1419]]), sporné právo skladu ([[1435]]), právo meča ([[1438]]) a právo používať erb ([[1463]]). Podoba mestského erbu sa dodnes nezmenila. V roku 1464 sa Kežmarok dostal do vlastníctva rodu Zápoľských. Stratil postavenie slobodného kráľovského mesta a dostal sa do poddanskej závislosti. Vypadol z kategórie najvýznamnejších miest Uhorského kráľovstva, čo potvrdili aj neskoršie zákonné články a dekréty panovníka Vladislava II. V kežmarskom chotári sa v ranom novoveku odohrali viaceré vojenské konfrontácie – jedna vyše storočná s blízkou [[Levoča|Levočou]] o právo skladu, ktoré Kežmarok získal podvodom vďaka sfalšovanej listine, a druhá takmer 250-ročná, ktorú viedlo mesto s majiteľmi [[Kežmarský zámok|hradu]], voči ktorým bolo v poddanskej závislosti. Do histórie mesta sa významne zapísali aj [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburské povstania]] Juraja II. Rákociho a kežmarského rodáka [[Imrich Tököli|Imricha Thökölyho]], kedy o Kežmarok zápasili dve silné skupiny miestodržiteľov krajiny. Kežmarok zohrával zásadnú úlohu v objavovaní a sprístupňovaní [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]]. V meste v roku [[1873]] vznikol [[Uhorský karpatský spolok]] ako prvý turistický spolok v [[Uhorsko|Uhorsku]], ktorý bol neskôr presťahovaný do Levoče a potom do Spišskej Novej Vsi. Spolok okrem iného podnietil vznik [[Horská služba|horskej záchrannej služby]] a výstavbu modernej cesty, po ktorej vedie dnešná [[Cesta Slobody|Cesta slobody]]. Prvý známy turistický výlet do slovenských veľhôr podnikla kežmarská hradná pani [[Beata Laska]] v roku [[1565]]. Vedecké metódy pri výstupoch na tatranské štíty využili prírodovedci [[Dávid Fröhlich]], [[Juraj Buchholz]] ([[17. storočie]]) a [[Kristián Genersich]] ([[18. storočie]]). Prírodovedec a subrektor kežmarského lýcea [[Tomáš Mauksch|Thomas Mauksch]] založil [[Starý Smokovec]], z iniciatívy kežmarského učiteľa Jozefa Bohuša v roku [[1881]] vznikla tatranská osada [[Dolný Smokovec]] a v roku [[1888]] vznikla na mieste kežmarskej mestskej horárne tatranská osada [[Kežmarské Žľaby]]. [[Súbor:Kežmarok hrad 15 02.jpg|stred|náhľad|361x361bod|Obraz profesora kežmarského lýcea Ernsta Scholza z roku [[1938]] zachytáva Kežmarok ako vstupnú bránu do [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]]]] Výhodná poloha mesta pri dôležitých obchodných cestách spájajúcich [[Orient]] so severom [[Európa|Európy]] v stredoveku urýchlila jeho hospodársky rozvoj. Kežmarok bol počas minulých storočí veľmi živým mestom. Mesto bolo až do roku 1945 obývané prevažne [[Nemci|nemeckým obyvateľstvom,]] ktorí mali v oblasti dominantné postavenie.<ref name=":2">{{Citácia knihy | priezvisko = Ravasz | meno = Ábel | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kovács | meno2 = Ľuboš | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Zamišková | meno3 = Anna | odkaz na autora3 = | titul = Atlas Goralov Slovenska | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2025 | isbn = 978-80-224-2119-5 | počet strán = 160 | strany = 45, 55, 105, 124 }}</ref> V [[15. storočie|15.]] – [[19. storočie|19. storočí]] tu pracovalo vyše 40 remeselníckych spoločenstiev – [[cech]]ov. Väčší počet [[cech]]ov na území Slovenska pôsobil už len v Bratislave, Košiciach a Levoči. Po celej [[Európa|Európe]] preslávili Kežmarok [[farbiar]]i, [[stolár]]i, [[tkáč]]i, [[súkenník|súkenníci]], [[ihliar]]i a [[zlatník|zlatníci]]. Mesto bolo známym hospodárskym a kultúrnym centrom [[Spiš (región)|Spiša]] a [[Uhorsko|Uhorska]]. Vďaka kvalitným školám, medzi ktoré patrilo významné [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Evanjelické lýceum]] s vyše 400-ročnou tradíciou, do Kežmarku prichádzali profesori a študenti z celej [[Stredná Európa|strednej Európy]] – medzi nimi aj najvýznamnejší slovenskí literáti a vedci ako napríklad [[Pavol Országh Hviezdoslav]], [[Pavol Jozef Šafárik]], [[Aurel Stodola]] alebo [[Jur Hronec]]. Najväčší hospodársky a spoločenský úpadok v moderných dejinách Kežmarku nastal na konci [[19. storočie|19. storočia]], kedy sa vo väčšej miere začal vďaka železnici rozvíjať neďaleký Poprad. Koncom 19. storočia vznikol konflikt medzi rôznymi národnostnými hnutiami [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]], ktoré vyústili do poľských teritoriálnych požiadaviek v oblasti [[Orava|Oravy]], [[Spiš]]a a [[Kysuce|Kysúc]]. V roku [[1918]] poľské vojská dočasne obsadili časti týchto regiónov, vrátane Kežmarku, aj obce [[Stará Ľubovňa]], [[Spišská Stará Ves]] a [[Podolínec]]. Po medzinárodnej intervencii sa na tomto území vytvorila neutrálna zona zabezpečená francúzskymi dohodovými vojskami. Po konci [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bola väčšina nemeckého obyvateľstva vysťahovaná, preto bolo mesto dosídlené z viacerých oblastí Slovenska. Veľká časť nového obyvateľstva prišla z okolitých goralských obcí, zo [[Zamagurie|Zamaguria]], z Poľského Spiša, z [[Maďarsko|Maďarska]] aj z okolitých rusínskych obcí. V súčasnosti je odhadovaný počet Goralov v Kežmarku okolo 600 ľudí, čo tvorí 4% celkového obyvateľstva.<ref name=":2" /> [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] vypuklo [[29. august|29. augusta]] [[1944]]. K povstaniu sa [[30. august|30. augusta]] pridali posádky v [[Poprad|Poprade]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Levoča|Levoči]]. V Kežmarku povstalecká akcia zlyhala aj pre silnú organizovanú nemeckú menšinu. Asi 1&nbsp;500 spišských Nemcov sa [[29. august|29.]]{{--}}[[30. august|30. augusta]] [[1944]] sústredilo v meste, kde boli vyzbrojení a sformovaní do jednotiek [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]]. Vedenie [[Deutsche Partei]] a vládny komisár Kežmarku Mathias Nitsch požiadali o pomoc velenie nemeckých jednotiek v Poľsku. Pokus povstalcov dobyť Kežmarok [[30. august|30. augusta]] náporom od [[Poprad|Popradu]] a [[Levoča|Levoče]] zlyhal. Rozhodujúci bol príchod nemeckého [[úderný pluk 1. tankovej armády|úderného pluku 1. tankovej armády]], ktorý [[31. august|31. augusta]] zvrátil situáciu v Kežmarku a následne útokom obsadil [[1. september|1. septembra]] [[Poprad]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|331-336}} Mesto sa stalo sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonával zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. Priamo v meste Nemci [[Nemecké represálie v Kežmarku|zavraždili]] v septembri [[1944]] 22 osôb, [[Nemecké represálie v Kežmarku|niekoľko stoviek Židov a Rómov odtransportovali do koncentračných táborov]].<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|59-63}} Mesto bolo v polovici 20. storočia pričlenené komunistickým režimom pod správu dovtedy nevýznamného [[Poprad]]u. Od roku [[1996]] je Kežmarok opäť okresným mestom, aj keď hranice územia sa oproti pôvodným zmenili – súčasťou [[okres]]u dnes nie sú [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]]. === Názov mesta === Prvý písomný prameň z roku [[1251]] hovorí o Kežmarku ako o Villa Sexonum aput Ecclesiam Sancte Elisabeth. V roku [[1269]] dostalo mesto mestské práva a s nimi tiež meno Käsmarkt (neskôr Käsmark/Kesmark a niekedy chybne Kaisermarkt). Slovenské označenie mesta ''Kežmarok'' a maďarské označenie mesta ''Késmárk'' pochádzajú z nemeckej formy. Podľa Kežmarku boli pomenované mnohé miesta v [[Tatry|Tatrách]], predovšetkým tie, ležiace na mestských pozemkoch – [[Kežmarský štít]], [[Zelené pleso kežmarské]], rieka [[Kežmarská Biela voda]], [[Kežmarská chata]], osada [[Kežmarské Žľaby|Kežmarské Zľaby]]. Časť Tatier v oblasti [[Lomnický štít|Lomnického štítu]] a [[Kežmarský štít|Kežmarského štítu]] pôvodne niesla názov Kežmarské vrchy. Kežmarský štít vtedy volali Mutter (''{{V jazyku|slk|Matka}}'') alebo Grossmutter (''{{V jazyku|slk|Babka}}''). Lomnický štít volali Dedo.<ref>{{Citácia knihy|titul=Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier|url=https://www.worldcat.org/oclc/751201484|vydavateľ=æStátne Lesy TANAP-u|rok=1996|miesto=Tatranská Lomnica|isbn=80-967522-7-8|priezvisko=Bohuš, Ivan.}}</ref><ref>{{Citácia knihy|edícia=1. vyd|titul=Tatranské štíty a l̕udia|url=https://www.worldcat.org/oclc/780288056|vydavateľ=I & B|rok=2010|miesto=Tatranská Lomnica|isbn=978-80-969017-9-1|priezvisko=Bohuš, Ivan.}}</ref> Názov mesta nesú aj iné krajinné a miestne pomenovania, medzi ktoré patria [[Kežmarská pahorkatina]], [[Kežmarské námestie]] v bratislavskej [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalke]] a Kežmarská ulica (''{{V jazyku|hun|Késmárk utca}}'') v [[Budapešť|Budapešti]]. === Pôvodné názvy mesta === Caseoforum ([[1361]]), Forum Casaeorum ([[1307]]), Forum Caseonum ([[1301]]), Forum Caseorum ([[1329]]), Kasmark ([[1269]]), Kazmarc villa ([[1270]]), Kaymarc ([[1270]]), Kayssmark ([[1288]]), Käszmark ([[1269]]), Kesemark ([[1369]]), Kesmarck ([[1392]]), Kesmarco ([[1338]]), Kesmarg ([[1294]]), Kesmark ([[1269]], [[1270]], [[1294]]), Kezmarc ([[1329]], [[1330]]), Kezmark ([[1294]]), Keysmarch ([[1272]]), Keyssmarkh ([[1269]]), Késmark ([[1288]]), Kismark ([[1294]]), Kissmark ([[1294]]), Kiszmark ([[1293]]), Kümark ([[1294]]) === Historické pamiatky === Kežmarok patrí medzi prvé pamiatkovo chránené mestá na Slovensku – [[11. jún]]a [[1950]] bolo historické jadro Kežmarku vyhlásené za [[mestská pamiatková rezervácia|mestskú pamiatkovú rezerváciu]], ktorých je u nás v súčasnosti 18. Medzi [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národné kultúrne pamiatky]] nachádzajúce sa na území mesta patrí drevený [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]] [[Artikulárny kostol|artikulárny]] [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Kostol Najsvätejšej Trojice]], ktorý sa [[7. júl]]a [[2008]] stal pamiatkou [[UNESCO]]. Významnou národnou kultúrnou pamiatkou je [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Evanjelické lýceum]] s jednou z najväčších historických školských knižníc v [[stredná Európa|strednej Európe]]. Kežmarské lýceum navštevovali študenti a profesori nie len z [[Uhorsko|Uhorska]], ale aj zo širokého okolia. Medzi nimi boli mnohí významní literáti ako [[Pavol Országh Hviezdoslav]], [[Pavol Jozef Šafárik]], [[Karol Kuzmány]], [[Jonáš Záborský]], bratia [[Ján Chalupka|Ján]] a [[Samo Chalupka]], [[Samo Tomášik]], [[Janko Kráľ]], [[Martin Rázus]], [[Ivan Stodola]], [[Ján Generisch]], [[Jovan Sterija-Popovič]], [[Lazar Lazarevič]]; Maliari [[Ladislav Mednyánszky]], [[Peter Bohúň]]; Lekári [[Vojtech Alexander]], [[Daniel Fischer]], [[Ľudovít Markušovský]]; Geografi a historici [[Dávid Fröhlich]], [[Juraj Buchholtz (1688)|Juraj Buchholtz mladší]], [[Kristián Generisch]], bratia [[Pavol Hunfalvy|Pavol]] a [[Ján Hunfalvy]], [[Tomáš Mauksch|Thomas Mauksch]], [[Samuel Weber]]; Filozofi a ekonómi [[Gregor Berzeviczy]], [[Ján Feješ]], [[Martin Schwantner]]; Prírodovedci, fyzici a matematici [[Aurel Stodola]], [[Jur Hronec]], [[Tomáš Mauksch|Thomas Mauksch]], [[Fridrich Hažlinský]], [[Ferdinand Filarský]], [[Friedrich August Hazslinszky]] a ďalší. K najvýznamnejším kežmarským historickým pamiatkam patria: * Stará budova [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Evanjelického lýcea]] s historickou knižnicou ([[1774]] – [[1776]]) * Drevený [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]] [[Artikulárny kostol|artikulárny]] [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Kostol Najsvätejšej Trojice]] ([[17. storočie]]), od [[7. júl]]a [[2008]] zapísaný do [[Lokality Svetového dedičstva v Európe|Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO]] * [[Nový evanjelický kostol (Kežmarok)|Nový evanjelický kostol]] s mauzóleom [[Imrich Thököly|Imricha Thökölyho]] postavený v [[Eklekticizmus (umenie)|eklektickom štýle]] ([[1872]] – [[1894]]) * [[Gotika|Neskorogotická]] [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|rímskokatolícka]] [[Bazilika svätého Kríža (Kežmarok)|Bazilika svätého Kríža]] ([[1444]] – [[1498]]) s okolím a hlavný oltár s plastikou ukrižovaného [[Ježiš Kristus|Ježiša]] od [[Majster Pavol z Levoče|Majstra Pavla z Levoče]] * [[Renesančná architektúra|Renesančná]] zvonica ([[1591]]) * [[Baroková architektúra|Barokový]] [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícky]] [[Kostol Navštívenia Panny Márie (Kežmarok)|Kostol Navštívenia Panny Márie]], bývalý kostol [[Pavlíni|rehole pavlínov]] ([[1747]] – [[1772]]) * [[Kežmarský zámok|Neskorogotický mestský hrad]] ([[1462]]) *Zachované časti mestského opevnenia ([[15. storočie]]) * [[Radnica (Kežmarok)|Mestská radnica]] (pôvodne [[Gotická architektúra|gotická]] stavba z roku [[1461]], prestavaná v [[Klasicistická architektúra|klasicistickom slohu]] v roku [[1799]]) * [[Reduta (Kežmarok)|Reduta]] postavená v [[Klasicistická architektúra|klasicistickom slohu]] ([[17. storočie]]) *[[Starý cintorín (Kežmarok)|Starý cintorín]] ([[17. storočie]]) *[[Ortodoxný židovský cintorín (Kežmarok)|Ortodoxný židovský cintorín]] ([[19. storočie]]) *Strelnica kežmarského Streleckého spolku ([[1872]]) *Lekáreň Ku korune ([[19. storočie]]) * [[Železničná stanica Kežmarok|Železničná stanica]] postavená v [[secesia|secesnom]] štýle ([[1914]]) *[[Turbína (Kežmarok)|Turbína]], najstaršia nepretržite fungujúca elektráreň na Slovensku ([[1910]]) *Pradiareň (Špineraj), textilná továreň na spracovanie ľanu ([[19. storočie]]) *Weinova továreň, priemyselné budovy Prvej spišskej mechanickej tkáčovne Kežmarok ([[19. storočie]]) *Jeruzalemský vrch (Jeruzalemberg), archeologické nálezisko pravekého osídlenia === Sakrálna architektúra === Takmer osem storočí existencie Kežmarku poznačilo i jeho architektúru, ktorá počnúc románskym slohom obsahuje takmer každý stavebný štýl. Okrem dreveného [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelického]] [[Artikulárny kostol|artikulárneho]] [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Kostola Najsvätejšej Trojice]] patria medzi sakrálne dominanty mesta aj [[Nový evanjelický kostol (Kežmarok)|Nový evanjelický kostol]] z roku [[1894]] s hrobkou [[Imrich Tököli|Imricha Thökölyho]] a [[Bazilika svätého Kríža (Kežmarok)|Bazilika svätého Kríža]] z roku [[1498]], ktorá patrí svojimi rozmermi medzi najväčšie na Slovensku. Pred bazilikou je samostatne stojaca [[Renesančná architektúra|renesančná]] zvonica z roku [[1591]], ktorá bola v minulosti vyzdobená zlatom. Dnes je považovaná za najstaršiu [[Renesančná architektúra|renesančnú]] zvonicu na Slovensku. Nachádza sa tu tiež [[Baroková architektúra|barokový]] [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolícky]] [[Kostol Navštívenia Panny Márie (Kežmarok)|Kostol Navštívenia Panny Márie]] z roku [[1772]] a [[Kaplnka|kaplnky]] Božského Spasiteľa, svätého Jána Nepomuckého a Kaplnka Kristovho pádu pod krížom. V priestoroch [[Kežmarský zámok|Kežmarského hradu]] sa nachádza Kaplnka svätého Kríža vybudovaná v [[Baroková architektúra|barokovom slohu]]. K novším sakrálnym stavbám patrí modlitebňa [[Bratská jednota baptistov|Bratskej jednoty baptistov]] z roku [[1929]] a [[Redemptoristi|kláštor redemptoristiek]], ktorý stojí na Hradnom vrchu. Stavba kontemplatívneho kláštora bola dokončená v roku [[2005]]. V roku [[2008]] bol dostavaný [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky (Kežmarok)|Chrám Narodenia presvätej Bohorodičky]]. == Kultúra, šport a oddych == [[Súbor:Kežmarok - Lýceum a drevený kostol.jpg|náhľad|Stará budova [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Evanjelického lýcea]]]] [[Súbor:Kežmarok - Obranná bašta.jpg|náhľad|Jedna z [[Bašta (hradby)|bášt]] mestského opevnenia]] === Kultúrne inštitúcie === * Mestské kultúrne stredisko v Kežmarku vo [[február]]i [[2021]] začlenili do štruktúry mestského úradu a premenili na Oddelenie kultúry. Do kompetencií Oddelenia kultúry patria mestské mediá a správa divadelnej sály, kina, výstavnej siene a mestskej knižnice. V roku [[2020]] pribudol najnovší priestor pre kultúrne podujatia Záhrada. Oddelenie kultúry usporadúva predovšetkým divadelné predstavenia, filmové predstavenia, hudobné koncerty a výstavy výtvarného umenia. *Kino sídliace v budove reduty funguje od roku [[1917]]. V súčasnosti nesie názov Kino Iskra a od [[22. november|22. novembra]] [[2010]] v ňom pôsobí aj Filmový klub Iskra, ktorý usporadúva premietania slovenských a zahraničných nezávislých filmov za účasti ich tvorcov. Na Jeruzalemskom vrchu (Jeruzalemberg) v tesnom susedstve sídliska Sever sa nachádza amfiteáter. *Mestská knižnica Kežmarok vlastní približne 50 000 zväzkov kníh. Vznikla v roku [[1945]], ako knižnica spolku Katolícky kruh, v roku [[1952]] sa stala okresnou knižnicou a od roku [[1960]] je mestskou knižnicou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.kezmarok.sk/obcan/kultura/mestska_kniznica/historia.htm |dátum prístupu=2012-04-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100821220223/http://kezmarok.sk/obcan/kultura/mestska_kniznica/historia.htm |dátum archivácie=2010-08-21 }}</ref> *[[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Lyceálna knižnica]] je historická knižnica [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelickej cirkvi]], obsahuje vyše 150 000 zväzkov historických kníh, mnohé sú jedinými exemplármi na Slovensku. Je to jedna z najväčších historických školských knižníc v [[Stredná Európa|strednej Európe]]. * Na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom hrade]] od roku [[1931]] sídli Múzeum v Kežmarku zachytávajúce dejiny mesta a jeho postavenie v kontexte [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]] a [[Spiš (región)|Spiša]] . Dostupná je aj výstava historických vozidiel. Súčasťou múzea sú okrem expozícií na hrade aj Múzeum bytovej kultúry na Hlavnom námestí, ktoré ponúka expozíciu meštianskej bytovej kultúry na [[Spiš (región)|Spiši]] a výstavná sieň na Ulici Dr. Alexandra. *Výstavy výtvarného umenia môžu návštevníci vidieť aj v nezávislej Galérii U anjela. *V meste pôsobí folklórny súbor Magura s viac ako päťdesiatročnou tradíciou a detské folklórne súbory Maguráčik a Goralik. *Zastúpenie tu má Karpatendeutscher Verein in der Slowakei (''{{V jazyku|slk|Karpatskonemecký spolok na Slovensku}}''). *V Kežmarku pôsobia vydavateľstvá Vivit a Jadro. *Informovanosť občanov mesta zabezpečujú od roku [[1993]] obnovené noviny Kežmarok a od roku [[2006]] do roku 2024 Kežmarská televízia. V roku 2024 z dôvodu cenzúry Kežmarská televízia prerušila vysielanie. *V rokoch [[1941]] až [[1944]] v Kežmarku pôsobil [[Institut für Heimatforschung|Institut für Heimatforschung in Käsmark]] (''{{V jazyku|slk|Inštitút vlasteneckého výskumu, Inštitút pre výskum vlasti ''alebo'' Inštitút pre výskum domoviny}}''). === Kultúrne podujatia === Letný festival EĽRO (''Európske ľudové remeslo'') patrí medzi najväčšie festivaly ľudových remesiel a ľudového umenia v [[Európa|Európe]]. Koná sa od roku [[1991]] a nadväzuje na tradíciu kežmarských výročných trhov. V zime sa na Hlavnom námestí konajú [[Vianoce|Vianočné trhy]]. V júni sa v uliciach Kežmarku a v Mestskom kultúrnom stredisku schádzajú návštevníci festivalu mládežníckych divadiel Divadlenie. Od roku [[2011]] sa na prelome mesiacov júl a august koná Letné kino na hradnom nádvorí. Medzi tradičné podujatia patria Kežmarská hudobná jar a Kežmarská hudobná jeseň. V októbri sa v meste koná [[Medzinárodný festival horských filmov]]. === Šport === Kežmarok ponúka množstvo príležitostí na výlety do prírody a na moderné športové vyžitie. Tradícia kežmarského športu siaha hlboko do minulosti. Strelecký spolok tu vznikol už v roku [[1510]] a dodnes sa zachovala budova jeho strelnice, množstvo terčov a pamätných predmetov. V roku [[1873]] v meste vznikol [[Uhorský karpatský spolok]], ktorý bol prvou turistickou organizáciou v [[Uhorsko|Uhorsku]]. Od sezóny [[1923]]/[[1924]] kežmarský [[Karpatský spolok]] okrem iných aktivít organizoval hokejovú pohárovú súťaž v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]], ktorá patrila medzi prvé na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Od zábavky grófov k národnému športu: Ako na Slovensku začínal hokej?|url=http://www.historickarevue.com/clanok/hokej_slovensko-historia|vydavateľ=Historická Revue|dátum prístupu=2020-05-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20200704101313/http://www.historickarevue.com/clanok/hokej_slovensko-historia|dátum archivácie=2020-07-04}}</ref> Mesto je východiskovým bodom na túry predovšetkým do [[Tatry|Vysokých Tatier]], [[Levočské vrchy|Levočských vrchov]], [[Spišská Magura|Spišskej Magury]], [[Pieniny|Pienin]] a [[Slovenský raj|Slovenského raja]]. Neďaleko Kežmarku sa nachádza moderný golfový areál Royal Valley Golf Club. Obľúbeným miestom cyklistov a korčuliarov je cyklistický chodník, ktorý vedie od [[Turbína (Kežmarok)|Turbíny]] na juhozápadnom konci mesta cez jeho historické jadro, sídlisko Sever, [[Strážky]], [[Spišská Belá|Spišskú Belú]] a [[Tatranská Kotlina|Tatranskú Kotlinu]] do [[Ždiar]]u, alebo cez sídlisko Juh do [[Vrbov]]a. V súčasnosti je vo výstavbe predĺženie chodníka od [[Turbína (Kežmarok)|Turbíny]] cez [[Huncovce]] do [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnice]]. Lesopark Sever poskytuje možnosti na pešie a cyklistické výlety na Jeruzalemský vrch (Jeruzalemberg), do Hájovne spojenej s časťou Pradiareň (Špineraj) závesným lanovým mostom ponad rieku [[Poprad (rieka)|Poprad]], k rybníku na potoku [[Zlatná (prítok Popradu)|Zlatná]] a do okolitých lesov a vrchov, ktorými vedú aj značené cyklistické cesty. V zime je možné lyžovať na dvoch priľahlých zjazdovkách a bežeckých tratiach, v letnej sezóne sú k dispozícii mestské tenisové kurty. Rybolov je okrem rybníka na [[Zlatná (prítok Popradu)|Zlatnej]] možný aj na Vodnej nádrži Kežmarok nachádzajúcej sa na juhozápadnom okraji mesta. Lesopark Juh ponúka možnosti na ľahké vychádzky predovšetkým na Suchú horu a k Vodnej nádrži Kežmarok. Na území mesta sa nachádza letné kúpalisko, zimný štadión s kapacitou 3500 miest, futbalový štadión s bežeckým oválom, tréningový futbalový štadión a Športová hala Vlada Jančeka. Každoročne sa tu konajú turnaje vo volejbale, hokejbale, futbale, šachu, lukostreľbe, tanečnom športe, atletike a nočný beh. Mesto je domovom extraligového hokejbalového družstva MŠK Kežmarok. * [[Slovenský horolezecký spolok JAMES|JAMES]] Kežmarok – horolezecký klub * Royal Valley Golf Club – golfový klub (Malý Slavkov) *MŠK Kežmarok – mestský športový klub *[[MHK Kežmarok]] – hokejový klub * 1. MFK Kežmarok – futbalový klub * KV MŠK Oktan Kežmarok – volejbalový klub *CK MŠK Kežmarok – cyklistický klub *TŠC Tempo Kežmarok – klub športového tanca === Turistický ruch === Návštevníci Kežmarku môžu získať informácie o meste a jeho regióne v Kežmarskej informačnej agentúre na Hlavnom námestí. Ubytovanie v historickom jadre Kežmarku poskytujú Hotel Club a Boutique Hotel Hviezdoslav. Hostia nájdu ubytovanie aj v Penzióne Kiska, Penzióne Berg a v mnohých menších penziónoch a ubytovniach v historickom jadre a v blízkom okolí. V blízkosti mesta sa nachádza pobočka [[Slovenská národná galéria|Slovenskej národnej galérie]] sídliaca v [[Renesančná architektúra|renesančnom]] [[Kaštieľ v Strážkach|kaštieli v Strážkach]]. Návštevníci tu môžu vidieť výstavu obrazov [[Impresionizmus|impresionistu]] [[Ladislav Mednyánszky|Ladislava Mednyánszkého]]. V neďalekej [[Spišská Belá|Spišskej Belej]] sa nachádza [[Múzeum J.M. Petzvala v Spišskej Belej|Múzeum J. M. Petzvala]], ktoré zachytáva život matematika a fyzika [[Jozef Maximilián Petzval|Jozefa Maximiliána Petzvala]] – vynálezcu moderného fotografického objektívu. Bezprostredné okolie Kežmarku ponúka najlepšie turistické atrakcie na Slovensku. Kežmarok je východiskovým bodom výletov do [[Tatranský národný park|Tatranského národného parku]] (16 minút autom), [[Národný park Slovenský raj|Národného parku Slovenský raj]] (22 minút autom) a [[Pieninský národný park|Pieninského národného parku]] (35 minút autom). Návštevníci sa môžu vydať na výlety lanovkou na [[Skalnaté pleso]], na [[Lomnický štít]] alebo na [[Hrebienok]]. V [[Tatranská Kotlina|Tatranskej Kotline]] je od roku [[1884]] prístupná [[Belianska jaskyňa]], ktorá je jedinou jaskyňou v [[Belianske Tatry|Belianskych]] a [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]] otvorenou verejnosti. V neďalekej goralskej obci [[Ždiar]], v časti [[Bachledova dolina]] sa nachádza 1234 [[Meter|m]] dlhý Chodník korunami stromov s vyhliadkovou vežou a 67 [[Meter|m]] dlhým toboganom. V [[Tatranská Javorina|Tatranskej Javorine]] je sprístupnený lovecký zámoček kniežaťa [[Hohenlohe (šľachtická rodina)|Hohenloheho]]. Zaujímavé miesta na pešiu a cyklistickú turistiku ponúkajú [[Spišská Magura]], [[Zamagurie]] a [[Levočské vrchy]] s očarujúcimi a neobvyklými výhľadmi na [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké]] a [[Belianske Tatry]]. Po náročných túrach nájdu turisti oddych vo vode s teplotou až 38°C, ktorú ponúka celoročne otvorené termálne kúpalisko vo [[Vrbov]]e. Kúpeľná obec [[Vyšné Ružbachy]] s historickým letným kúpaliskom a sochárskym sympóziom patrí medzi najstaršie kúpele na Slovensku. Zážitok plavby na plti ponúkajú pltníci z obce [[Červený Kláštor]], kde sa nachádza aj stredoveký [[Červený kláštor|kláštor kartuziánov]] a vrch [[Tri koruny]], z ktorého podľa povesti lietal mních [[Cyprián (mních)|Cyprián]]. Golfisti navštevujú ihriská Royal Valley Golf Club v [[Malý Slavkov|Malom Slavkove]] a Black Stork Golf Resort vo [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnici]]. Nároční ale aj začínajúci lyžiari majú možnosť navštíviť lyžiarske strediská v [[Tatranská Lomnica|Tatranskej Lomnici]], [[Bachledova dolina|Bachledovej doline]], [[Ždiar]]i, [[Vyšné Ružbachy|Vyšných Ružbachoch]] alebo vo [[Svit (mesto)|Svite]]. == Obyvateľstvo<ref>http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440703&lstObec=523585{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == * Počet obyvateľov: 16 552 ([[31. december]] [[2010]]) * Muži: 8324, ženy: 8917 * Vekové rozloženie: 12 – 25 = 4 061, 25 – 40 = 3 964, 40 a viac = 6 730 * Hustota: 705 obyvateľov na {{km2|1}} * Produktívny vek: 10 350 obyvateľov je v produktívnom veku, čo je 60 % populácie * Podľa zamestnania: priemysel a výroba = 38 %, obchod a služby = 28 %, administratíva, banky = 9 %, školy = 8 %, zdravotníctvo = 4 % === Etnické zloženie === Osídlenie územia Kežmarku bolo do [[13. storočie|13. storočia]] zväčša [[Slovania|slovanské]]. Po pustošivých vpádoch [[Tatári (etnikum)|Tatárov]] v rokoch [[1241]] – [[1242]] bolo [[Uhorsko]] značne vyľudnené. Kráľ [[Belo IV.]] preto pozval do krajiny cudzincov z územia dnešného [[Nemecko|Nemecka]], z ktorých sa značná časť usídlila v oblasti Kežmarku a na celom [[Spiš (región)|Spiši]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Múzeum v Kežmarku – Osídľovanie Kežmarku|url=https://www.kezmarok.com/?Historia-Kezmarku/Dejiny-mesta-Kezmarok/Osidlovanie-Kezmarku#obsah|vydavateľ=www.kezmarok.com|dátum prístupu=2020-11-09}}</ref> *'''1796''': nemecké mesto<ref>VÁLYI, András. ''Magyar Országnak Leírása.'' Pešť: 1796.</ref> *'''1851''': nemecko-slovensko-maďarské mesto<ref>FENYÉS, Elék. ''Magyarország geográfiai szótára.'' Budín: 1851.</ref> {| class="wikitable sortable" |+Percentuálny podiel jazykov (1880 – 1910)<ref name=":0">''Historicko-demografický lexikón obcí Slovenskej republiky.'' Bratislava: Slovenský štatistický úrad, 2012. </ref> a národností (1930 – 2011)<ref name=":1">Štatistický úrad SR https://slovak.statistics.sk</ref> !Rok !Spolu !Slováci !Česi !Maďari !Nemci !Rusíni a Ukrajinci !Chorváti a Srbi !Rómovia !iní |- |1880 |4475 |15,75% | - |7,75% |72,00% |0,04% |0,02% | - |1,21% |- |1890 |4897 |20,52% | - |11,72% |65,86% |0,00% |0,00% | - |1,90% |- |1900 |5606 |19,16% | - |16,98% |60,79% |0,00% |0,00% | - |3,07% |- |1910 |6317 |25,42% | - |20,80% |51,32% |0,00% |0,03% | - |2,42% |- |1930 |7228 | colspan="2" |41,85% |1,84% |35,65% |0,30% | - | - |20,35% |- |1991 |20294 |94,42% |1,06% |0,17% |0,24% |0,12% | - |3,67% |0,33% |- |2001 |17383 |95,21% |0,90% |0,15% |0,43% |0,18% |0,01% |1,59% |1,54% |- |2011 |16832 |84,73% |0,61% |0,14% |0,36% |0,30% |0,01% |1,20% |12,65% |} === Náboženské zloženie === {| class="wikitable sortable" |+Percentuálny podiel vierovyznaní (1880 – 2011)<ref name=":0" /><ref name=":1" /> !Rok !Spolu !R.Katolíci !G.Katolíci !Luteráni !Kalvíni !Židia !Pravoslávni !iní !ateisti !n/a |- |1880 |4475 |43,55% |2,06% |40,25% |1,88% |12,09% |0,09% | colspan="3" |0,09% |- |1910 |6317 |54,68% |2,18% |24,43% |1,50% |16,62% |0,09% | colspan="3" |0,49% |- |1930 |7228 |56,59% |3,14% |21,21% |0,61% |16,13% | colspan="4" | 2,32% |- |1991 |20294 |69,45% |2,96% |3,79% |0,07% |0,00% |0,20% |0,30% |7,93% |15,30% |- |2001 |17383 |77,50% |2,63% |4,80% |0,11% |0,02% |0,40% |0,66% |10,98% |2,91% |- |2011 |16832 |66,55% |2,63% |4,00% |0,17% |0,01% |0,27% |1,07% |10,19% |15,11% |} == Významní rodáci == *[[Vojtech Alexander]] – lekár a fyzik, zakladateľ [[Plastická röntgenológia|plastickej röntgenológie]] *[[Nora Baráthová]] – spisovateľka a historička * [[Ľuboš Bartečko]] – hokejista *[[Lajos Bolba]] – dirigent *[[Jakub Buchholtz]] – autor prvej plastickej mapy [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]] *[[Juraj Buchholtz (1688)|Juraj Buchholtz]] – polyhistor a astronóm *[[Denisa Dopiráková]] - herečka *[[Anna Džurňáková]] – hokejistka * [[Daniel Fischer (lekár)|Daniel Fischer]] – lekár a prírodovedec * [[Marcel Forgáč]] – redaktor a moderátor [[Fun rádio|Fun rádia]] * [[Jana Gantnerová]] – majsterka Slovenska v obrovskom slalome ([[2005]]) a reprezentantka slovenského lyžovania na [[Zimné olympijské hry 2006|Zimných olympijských hrách 2006]] v [[Turín]]e * [[Tibor Gašpar]] – bývalý prezident [[Policajný zbor|Policajného zboru Slovenskej republiky]] * [[Matej Gemza]] – asistent trénera slovenskej reprezentantky v lyžovaní Petry Vlhovej * [[Ján Genersich]] – pedagóg a spisovateľ * [[Kristián Genersich]] – historik a prírodovedec *[[Ernest Genersich]] – hudobný skladateľ *[[Denis Godla]] – hokejista *[[Alfred Grosz]] – učiteľ a horolezec, prieskumník [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]] * [[Zuzana Štočková|Zuzana Štočková rod. Hagarová]] – šachistka *[[Friedrich August Hazslinszky]] – mykológ a botanik, autor prvého uhorského kľúča na určovanie rastlín *[[Árpád Hensch]] – botanik * [[Juraj Herz]] – herec a režisér, predstaviteľ filmovej Československej novej vlny *[[Martin Legutký]] – nepočujúci zjazdový lyžiar v kategórii telesne postihnutých * [[Vladimír Janček]] – atlét a držiteľ československého rekordu v behu na {{m|100|m}} * [[Richard Jasovský]] – hokejista * [[Dana Košická]] – herečka *[[Otto Krajňák]] – najstarší aktívny slovenský lyžiar, držiteľ Krištáľového glóbusu za víťazstvo vo svetovom pohári, niekoľkonásobný majster sveta kategórie Masters * [[Vladimír Krajňák]] – reprezentant československého lyžovania na [[Zimné olympijské hry|Zimných olympijských hrách]] [[1956]] v [[Cortina ď Ampezzo]] * [[Vlado Krausz]] – textár a výtvarník * [[Jakub Kray]] – právnik a politik * [[Paul Kray von Krajova]] – rakúsky generál a vojvodca * [[Marián Kuffa]] – rímskokatolícky kňaz venujúci sa ľuďom na okraji spoločnosti * [[Ladislav Kulanga]] – chatár [[Skalnatá chata|Skalnatej chaty]] a rekordér tatranských nosičov * [[Milan Lach]] – pomocný biskup [[Bratislavská gréckokatolícka eparchia|Bratislavskej gréckokatolíckej eparchie]] * [[Olbracht Łaski]], polský šlachtic, alchymista *[[Tomáš Mauksch|Thomas Mauksch]] – prírodovedec a zakladateľ [[Starý Smokovec|Starého Smokovca]] *[[Soma Mudrony]] – [[Uhorsko|uhorský]] politik *[[Ján Perlici]] – organizátor zdravotníctva na Slovensku a priekopník [[súdne lekárstvo|súdneho lekárstva]] *[[Adela Pitoňáková]] – šachistka * [[Anton Prídavok]] – básnik * [[Radoslav Suchý]] – hokejista *[[Ödön Szelényi]] – historik, filozof, pedagogický spisovateľ<ref>{{Citácia knihy|titul=Dejiny filozofie na Slovensku v XX. storočí|vydavateľ=Infopress|rok=1998|miesto=Bratislava|isbn=80-85402-32-7|strany=103}}</ref> *[[Peter Škantár|Peter]] a [[Ladislav Škantár]] – olympijskí víťazi vo vodnom slalome * [[Jana Šišajová]] – sánkarka a reprezentantka Slovenska na [[Zimné olympijské hry 2006|Zimných olympijských hrách 2006]] v [[Turín]]e a na [[Zimné olympijské hry 2010|Zimných olympijských hrách 2010]] vo [[Vancouver]]i *[[Natália Šubrtová]] – lyžiarska navádzačka a niekoľkonásobná víťazka [[Paralympijské hry|Zimných paralympijských hier]] * [[Imrich Thököly]] – vodca protihabsburského povstania a kráľ horného [[Uhorsko|Uhorska]] a [[Sedmohradsko|Sedmohradska]] * [[Adam Žampa]] – slovenský reprezentant v zjazdovom lyžovaní == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Česko}} [[Lanškroun]], [[Česko]] * {{Flagicon|Česko}} [[Příbram]], [[Česko]] * {{Flagicon|Francúzsko}} [[Lesneven (obec)|Lesneven]], [[Francúzsko]] * {{Flagicon|Litva}} [[Kupiškis]], [[Litva]] * {{Flagicon|Maďarsko}} [[Hajdúszoboszló]], [[Maďarsko]] * {{Flagicon|Nemecko}} [[Weilburg]], [[Nemecko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Bochnia]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Gliwice]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Nowy Targ]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Zgierz]], [[Poľsko]] == Kežmarok na fotografiách == <gallery> Kežmarok z Kamennej bane.jpg|Pohľad na časť Kežmarku a [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] Kežmarok - cyklochodník 02.jpg|Pohľad na vežu [[Radnica (Kežmarok)|mestskej radnice]] a vežu [[Bazilika svätého Kríža (Kežmarok)|Baziliky svätého Kríža]] od sídliska Juh Kežmarok - Radnica.jpg|[[Radnica (Kežmarok)|Mestská radnica]] Kežmarok - Reduta.jpg|Reduta na Hlavnom námestí Kežmarok - Hviezdoslavova ulica.jpg|[[Pavol Országh Hviezdoslav|Hviezdoslavova]] ulica sa napája na Hlavné námestie Kežmarok - Ulica Dr. Alexandra.jpg|Ulica [[Vojtech Alexander|Dr. Alexandra]] je jednou z hlavných historických ulíc v centre Kežmarku Kežmarok - Kežmarský hrad 1.jpg|Hlavná vstupná brána [[Kežmarský zámok|Kežmarského hradu]] Kežmarok 05029025.jpg|Nádvorie [[Kežmarský zámok|Kežmarského hradu]] Kežmarok hrad 13 02.jpg|Múzeum v Kežmarku sídliace na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom hrade]] zoznamuje návštevníkov s dejinami mesta a jeho okolia Kesmarkivarcivertanlegi2.jpg|Letecký pohľad na [[Kežmarský zámok|Kežmarský hrad]] a Hradné námestie Kežmarok - EĽRO a Hradné námestie 2.jpg|Hradné námestie počas festivalu [[EĽRO]] Kežmarok - EĽRO 2.jpg|Festival [[EĽRO]] hostí stovky vystupujúcich z celej [[Európa|Európy]] Kežmarok, dawna zabudowa.jpg|Historická budova [[Obchodná akadémia (Poprad, Murgašova 94)|obchodnej akadémie]], dnes [[Základná škola, Hradné námestie 38, Kežmarok|Základná škola Hradné námestie]] Kežmarok - Hradné námestie.jpg|Barokový [[Kostol Navštívenia Panny Márie (Kežmarok)|Kostol Navštívenia Panny Márie]] a domy na Hradnom námestí Kežmarok - Kostol Navštívenia Panny Márie 1.jpg|Interiér [[Kostol Navštívenia Panny Márie (Kežmarok)|Kostola Navštívenia Panny Márie]] Kežmarok - Gymnázium, lýceum, drevený kostol, červený kostol.jpg|Priehľad na [[Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava (Kežmarok)|Gymnázium P. O. Hviezdoslava]], starú budovu [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|Evanjelického lýcea]], drevený [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]] [[Artikulárny kostol|artikulárny]] [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Kostol Najsvätejšej Trojice]] a vežu [[Nový evanjelický kostol (Kežmarok)|Nového evanjelického kostola]] Kežmarok, ewangelicki kościół artykularny (HB3).jpg|Drevený [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]] [[Artikulárny kostol|artikulárny]] [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Kostol Najsvätejšej Trojice]] Kezmarok5FotoThalerTamas.JPG|Interiér [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Kostola Najsvätejšej Trojice]] je celý vyhotovený z dreva Kežmarok - Červený kostol.jpg|[[Nový evanjelický kostol (Kežmarok)|Nový evanjelický kostol]] z roku [[1892|1894]] Evangelic church in Kežmarok 2.JPG|Interiér [[Nový evanjelický kostol (Kežmarok)|Nového evanjelického kostola]] Kežmarok - 68.JPG|Renesančná zvonica pri [[Bazilika svätého Kríža (Kežmarok)|Bazilike svätého Kríža]] Kežmarok - bazilika.jpg|Veža [[Bazilika svätého Kríža (Kežmarok)|Baziliky svätého Kríža]] Kežmarok - Bazilika 1.jpg|[[Bazilika svätého Kríža (Kežmarok)|Bazilika svätého Kríža]] z Kostolnej uličky Kežmarok - Bazilika (interiér).jpg|Interiér [[Bazilika svätého Kríža (Kežmarok)|Baziliky svätého Kríža]] Kežmarok - Modlitebňa baptistov 1.jpg|Modlitebňa [[Bratská jednota baptistov|Bratskej jednoty baptistov]] z roku [[1929]] אנדרטה לבית הכנסת הגדול בקז'מרוק (2).jpg|Pamätník stojaci na pôvodnom mieste [[Synagóga|synagógy]], ktorú v roku [[1962]] zničilo [[Komunistický režim|komunistické]] vedenie kvôli výstavbe cesty Kežmarok - Starý cintorín.jpg|Historické hroby na [[Starý cintorín (Kežmarok)|Starom cintoríne]] Kežmarok - Židovský cintorín 4.jpg|Náhrobky [[Ortodoxný židovský cintorín (Kežmarok)|Ortodoxného židovského cintorína]] Kežmarok - Stanica (exteriér).jpg|[[Secesia|Secesná]] budova [[Železničná stanica Kežmarok|železničnej stanice]] Kežmarok - Stanica (interiér).jpg|Interiér [[Železničná stanica Kežmarok|železničnej stanice]] Kežmarok - Strelnica 1.jpg|Strelnica kežmarského Streleckého spolku Kežmarok - Tatraľan 1.jpg|Komín Weinovej továrne, neskoršieho Tatraľanu Kežmarok - Tatraľan a Kaplnka Kristovho pádu pod krížom.jpg|Jedna z budov Weinovej továrne, neskoršieho Tatraľanu, a Kaplnka Kristovho pádu pod krížom Kežmarok - Turbína 1.jpg|Kežmarská [[Turbína (Kežmarok)|Turbína]], v pozadí [[Lomnický štít]] a [[Kežmarský štít]] Kežmarok - cyklochodník 01.jpg|Cyklistický chodník vedúci zo sídliska Juh do historického jadra Kežmarku Kežmarok - Vysoké Tatry z Tatranskej ulice.jpg|[[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] z Tatranskej ulice Kežmarok - Kamenná baňa a kláštor.jpg|Kamenná baňa a Hradný vrch s [[Redemptoristi|kláštorom sestier redemptoristiek]] 028 Kezmarok, Lubica, Slovakia from East.jpg|Letecký pohľad na mesto Kežmarok Starý Kežmarok - mesto a Vysoké Tatry.jpg|Historická fotografia – Kežmarok a [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] Starý Kežmarok - Radnica a námestie.jpeg|Historická fotografia – [[Radnica (Kežmarok)|Mestská radnica]] na Hlavnom námestí Starý Kežmarok - Radnica.jpeg|Historická fotografia – [[Radnica (Kežmarok)|Mestská radnica]] na Hlavnom námestí Starý Kežmarok - Hlavné námestie.jpeg|Historická fotografia – Domy na Hlavnom námestí Starý Kežmarok - Reduta.jpg|Historická fotografia – Reduta na Hlavnom námestí Starý Kežmarok - železničná stanica.jpg|Historická fotografia – [[Železničná stanica Kežmarok|Železničná stanica]] Starý Kežmarok - Park železničnej stanice a mesto.jpg|Historická fotografia – Pohľad na mesto z parku [[Železničná stanica Kežmarok|železničnej stanice]] Starý Kežmarok - Drevený kostol.jpeg|Historická fotografia – Drevený [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]] [[Artikulárny kostol|artikulárny]] [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Kežmarok)|Kostol Najsvätejšej Trojice]] Starý Kežmarok - Bazilika Povýšenia svätého Kríža.jpeg|Historická fotografia – [[Bazilika svätého Kríža (Kežmarok)|Bazilika svätého Kríža]] s renesančnou zvonicou Starý Kežmarok - Hradné námestie.jpeg|Historická fotografia – V strede [[Kežmarský zámok|Kežmarský hrad]] a vpravo [[Kostol Navštívenia Panny Márie (Kežmarok)|Kostol Navštívenia Panny Márie]] Starý Kežmarok - Kežmarský hrad.jpeg|Historická fotografia – [[Kežmarský zámok|Kežmarský hrad]] Starý Kežmarok - Lýceum.jpeg|Historická fotografia – Záhrada novej budovy [[Evanjelické lýceum (Kežmarok)|kežmarského lýcea]], dnešného [[Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava (Kežmarok)|Gymnázia P. O. Hviezdoslava]] Starý Kežmarok - Červená škola.jpeg|Historická fotografia – Červená škola Starý Kežmarok - Hradná škola.jpg|Historická fotografia – Hradná škola Starý Kežmarok z Hradného vrchu.jpeg|Historická fotografia – Pohľad na mesto z Hradného vrchu </gallery> == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam ulíc a námestí v Kežmarku]] * [[Kežmarok (okres)]] * Zoznam kultúrnych pamiatok: ** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Kežmarku (0 – Hr)]] ** [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Kežmarku (Hv – T)]] * [[Institut für Heimatforschung]] in Käsmark (1941 – 1944) == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [https://elro.kezmarok.sk/ Stránka festivalu EĽRO] * [http://ktv.kezmarok.sk Kežmarská televízia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120424013656/http://ktv.kezmarok.sk/ |date=2012-04-24 }} * [http://www.kezmarok.com Múzeum v Kežmarku] * [http://www.kezmarok.net Turistické informácie o Kežmarku] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150215061010/http://www.kezmarok.net/ |date=2015-02-15 }} * [http://www.apsida.sk/c/10546/kezmarok-kostol-sv-alzbety www.apsida.sk – profil zaniknutého Kostola svätej Alžbety] * [http://www.kezmarok.org Neoficiálna stránka mesta Kežmarok] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190109162054/http://www.kezmarok.org/ |date=2019-01-09}} * [http://www.elro.sk/ Neoficiálna stránka festivalu EĽRO] {{Kežmarok}} {{Obce okresu Kežmarok}} {{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}} [[Kategória:Kežmarok| ]] [[Kategória:Okres Kežmarok]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]] qj5rrhltgysid7l2k7pc2nc9f78krup Poltár 0 7662 8256566 8254270 2026-08-02T11:15:17Z ~2026-41742-28 301326 /* Polohopis */ 8256566 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Poltár (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Poltár | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Poltár (časť Zelené) - Turecký most -c.jpg | Popis obrázku = Turecký most v časti Zelené | Znak = Coat of Arms of Poltár.svg | Vlajka = Poltar-poltar-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Poltár | Región = Novohrad | Časti = | Rieka = Ipeľ | Rieka 1 = Poltarica | Zemepisná šírka = 48.430556 | Zemepisná dĺžka = 19.797500 | Nadmorská výška = 240 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1330 | Starosta = Peter Sitor<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 987 01 | Kód = 511765 | EČV = PT | Predvoľba = +421-47 | Adresa = Mestský úrad<br/>Železničná 489/1<br/>987 01 Poltár | E-mail = mesto@poltar.sk | Telefón = 047 / 430 84 22 | Fax = 047 / 422 22 70 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.poltar.sk | Commons = Poltár | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Poltárčan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Poltárčan}}</ref> }} '''Poltár''' ({{V jazyku|hun|''Poltár''}}) je [[mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. == Polohopis == Poltár leží na úpätí Slovenského rudohoria na severovýchode [[Lučenská kotlina|Lučenskej kotliny]] v asymetrickej doline Poltarice. Rovinný chotár tvoria mladšie treťohorné uloženiny, štrky, piesky, íly poltárskej formácie a veporské kryštalinikum, v doline tokov riečne uloženiny vo formáte nív a terás. Je tu jediné nálezisko kaolínu na Slovensku. Chotár odvodňuje Ipeľ, Uhorský potok a Poltarica. Zväčša je odlesnený, plochy listnatého lesa sú na severozápade, západe a juhu. Má hnedé lesné, illimerizované až oglejené pôdy. Sú tu sírne minerálne pramene. == Dejiny == Na území Poltára sú doložené slovanské sídliskové nálezy zo 7. storočia, na Cerinách základy stredovekého hrádku, na Kostolisku zvyšky základov neskororománskeho kostola. Obec sa vyvinula zo staršieho osídlenia. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Nagpolthar, Felsupolthar, Kyspoltar, Varalyapolthar (1409), Polthar (1439); maďarsky Poltár. Do roku 1330 patrila Zachovcom, potom Sóósovcom, od roku 1742 Géczyovcom a od konca 18. storočia viacerým zemepánom. V 15. storočí tu stála jiskrovská pevnôstka. V 16. storočí sa obec delila na Horný Poltár a Dolný Poltár. V rokoch 1554-1593 ju okupovali Turci. Obec mala v roku 1828 83 domov a 56 obyvateľov. Zaoberali sa málo výnosným poľnohospodárstvom. Rozvinulo sa debnárstvo, kolárstvo a najmä hrnčiarska výroba. Tunajšiu hlinu používali aj mlynári ako mazadlo na osi mlynských kolies. Od roku 1869 tu bola Baratta-Dragonova továreň na šamotové výrobky (tehly, trativody, kachličky). Od roku 1922 v obci pracovala parná píla, ktorá v roku 1936 vyhorela. V roku 1934 bol štrajk robotníkov tehelne a poľnohospodárskych robotníkov, v roku 1937 bol najväčší štrajk robotníkov tehelne. Obyvatelia obce boli aktívni aj v účasti v SNP. Po roku 1952 sa rozvinula výroba stavebných hmôt, otvorili baňu na [[kaolín]]. V roku 1966 sa k obci Poltár pripojili obce Slaná Lehota a Zelené. Obec má udelený štatút mesta. === Časti mesta === Hájiky-Maky, Prievrana, Slaná Lehota, Zelené === Ulice === V Poltári sa nachádza celkom 21 ulíc: 9. mája, 13. januára, Družby, Fučíkova, Jarmočná, Kanadská, Kvetná, Lúčna, Nová, Obchodná, Obrancov mieru, Partizánska, Pionierska, Podhorská, Poľná, Revolučná, Sklárska, Slobody, Továrenská, Záhradná a Železničná. === Vodné toky === [[Ipeľ]], [[Poltárica]] == Obyvateľstvo == === Národnostné zloženie obyvateľstva === * Slováci - 86,38 % * Rómovia - 10,58 % * Maďari - 0,49 % * Česi - 0,42 % === Náboženské zloženie obyvateľstva === * rímski katolíci - 50,14 % * bez vyznania - 22,89 % * evanjelici a.v. - 20,79 % * grécki katolíci - 0,33 % a iní == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Ghéczyho [[Kúria (sídlo šľachty)|kúria]], dnes Múzeum mesta Poltár, jednopodlažná pôvodne [[klasicizmus|klasicistická]] stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku [[1775]]. Na fasáde objektu sa nachádza kamenná kartuša s iniciálami G C a letopočtom [[1778]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Poltár - kúria | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/poltar-kuria | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kúrie sú hladké, pokrytá je sedlovou strechou. Objektu dominuje drevená ochodza s dekoratívnym štítom na spôsob [[rizalit]]u. * Klasicistický kaštieľ, dvojpodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika so stredným rizalitom a valbovou strechou, z roku [[1782]]. Úpravami prešiel v roku [[1865]] a v druhej polovici [[20. storočia]], keď bol necitlivo prefasádovaný a stratil tak pôvodný charakter.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kaštiele v okrese Poltár | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kastiele-v-okrese-poltar | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211228214729/https://krizom-krazom.eu/regiony/kastiele-v-okrese-poltar | dátum archivácie = 2021-12-28 }}</ref> Fasády sú po úpravách hladké, rizalit je ukončený trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol v Poltári, jednoloďová [[barok]]ovo-klasicistická stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1791]]. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi. [[Oltár]] je [[rokoko]]vý kazateľnicového typu. Centrálny obraz [[Ježiš Kristus|Kristus]] v [[Getsemanská záhrada|Getsemanskej záhrade]] vznikol okolo roku [[1900]]. Ďalej sa v interiéri nachádza drevená [[protestantizmus|protestantská]] [[empora]] so sekundárne umiestneným obrazom evanjelistu z [[18. storočia]]. V kostole uchovávajú [[renesancia|neskororenesančný]] kalich z roku [[1651]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Poltár - Evanjelický kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/poltar-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú hladké s elipsovo ukončenými oknami. Veža vyrastá z priečelia ukončeného štítom s prelamovanou rímsou. Je členená kordónovou rímsou a nárožnými zaobleniami, ukončeká korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou. <gallery> Súbor:Poltár - Mestské múzeum -a.jpg|Ghéczyho kúria Súbor:Poltár - Kaštieľ -a.jpg|Klasicistický kaštieľ Súbor:Poltár - Evanjelický kostol -a.jpg|Evanjelický kostol v Poltári Súbor:Poltár - Evanjelický kostol -g.jpg Súbor:Poltár - Evanjelický kostol.jpg </gallery> * Turecký most, technická pamiatka, trojoblúkový kamenný most zo začiatku [[19. storočia]] cez rieku Ipeľ v miestnej časti Zelené. Je postavený z materiálu zo staršieho mosta, pravdepodobne zo [[16. storočie|16.]]-[[17. storočia]]. Most je dlhý 35 metrov a široký 5 metrov. Piliere mosta sú opatrené klinovými ľadolamami. Most prešiel obnovou v roku [[1886]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zelené (Poltár) - most | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/zelene-poltar-most | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Poltár (časť Zelené) - Turecký most -d.jpg|Turecký most Súbor:Poltár (časť Zelené) - Turecký most -b.jpg Súbor:Poltár (časť Zelené) - Turecký most - 2020 -a.jpg Súbor:Poltár (časť Zelené) - Turecký most -e.jpg Súbor:Poltár (časť Zelené) - Turecký most -a1.jpg|Detail pilierov mosta </gallery> * Evanjelický kostol v časti Zelené, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlýmu ukončením presbytéria, bez veže, z roku [[1835]]. Kostol nechal postaviť František Tihányi. Obnovou prešiel v roku [[1867]]. Interiér je zaklenutý segmentovou klenbou. Nachádza sa tu klasicisický kazateľnicový oltár s obrazom Kázanie na [[Olivový vrch|Olivovej hore]]. Súčasťou interiéru je aj figurálny náhrobok s alegorickými postavami žien a levom z polovice 19. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zelené (Poltár)- Evanjelický kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/zelene-poltar-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády sú členené [[pilaster|pilastrami]] a termálnymi oknami s profilovanými šambránami. Priečelie, členené pilastrami a kazetami, je ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom. * Evanjelický kostol v časti Slaná Lehota, jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba so segmentovým ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, z roku [[1891]]. Interiér kostola je plochostropý. Nachádza sa tu kazateľnicový oltár s obrazom Krista od L. Kossucha z doby vzniku kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slaná Lehota (Poltár) - Evanjelický kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/slana-lehota-poltar-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. [[Portál]] má profilované ostenie ukončené trojuholníkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Poltár, časť Zelené - Evanjelický kostol.jpg|Evanjelický kostol v Zelenom Súbor:Zelené - Evanjelický kostol -c.jpg Súbor:Zelené - Evanjelický kostol -d.jpg Súbor:Slaná Lehota - Evanjelický kostol -c.jpg|Evanjelický kostol v Slanej Lehote Súbor:Slaná Lehota - Evanjelický kostol -b.jpg </gallery> == Priemysel == V meste pôsobí výrobca 24% olovnatého krištáľu, sodnodraselného úžitkového skla, výrobca kompomentov pre lokomotívy a výrobca murovacích materiálov a keramických stropných systémov. == Školstvo == * [http://www.soupoltar.edu.sk/ Spojená škola so zameraním na služby, poľnohospodárstvo a sklársky priemysel] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130705203805/http://www.soupoltar.edu.sk/ |date=2013-07-05 }} * 2 základné školy * 2 materské školy == Doprava == === Cestná doprava === Najvýznamnejšou cestnou komunikáciou v Poltári je [[Cesta II. triedy 595 (Slovensko)|cesta II/595]] spájajúca mesto Poltár s Lučencom. Mesto by malo profitovať z plánovanej výstavby rýchlostnej komunikácie [[Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)|R7]] === Železničná doprava === Mesto je prostredníctvom regionálnej trate [[Železničná trať Lučenec – Utekáč|Lučenec - Utekáč]] napojené na hlavný južný železničný ťah Nové Zámky - Kozárovce - Zvolen - Lučenec - Jesenské - Tornaľa – Košice == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Tibor Sedlický]] (* [[1924]] – † [[2004]]), hudobný pedagóg a [[dirigent]] * [[Ján Zoltán Mlynárik]] (* [[1933]] – † [[2012]]), [[historik]], [[disident]], signatár [[Charta 77|Charty 77]], bývalý poslanec FZ, predseda Zväzu Slovákov v ČR * [[Ivan Gašparovič]] (* [[1941]]), bývalý prezident Slovenskej republiky == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Poltári]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [http://www.najkrajsikraj.sk/poltar/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Obce okresu Poltár}} [[Kategória:Poltár| ]] [[Kategória:Okres Poltár]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Sklárske obce na Slovensku]] nu6vbnegcw2en59jdwycu426ekfsp4y 8256567 8256566 2026-08-02T11:17:09Z ~2026-41742-28 301326 /* Vodné toky */ 8256567 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Poltár (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Poltár | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Poltár (časť Zelené) - Turecký most -c.jpg | Popis obrázku = Turecký most v časti Zelené | Znak = Coat of Arms of Poltár.svg | Vlajka = Poltar-poltar-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Poltár | Región = Novohrad | Časti = | Rieka = Ipeľ | Rieka 1 = Poltarica | Zemepisná šírka = 48.430556 | Zemepisná dĺžka = 19.797500 | Nadmorská výška = 240 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1330 | Starosta = Peter Sitor<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 987 01 | Kód = 511765 | EČV = PT | Predvoľba = +421-47 | Adresa = Mestský úrad<br/>Železničná 489/1<br/>987 01 Poltár | E-mail = mesto@poltar.sk | Telefón = 047 / 430 84 22 | Fax = 047 / 422 22 70 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.poltar.sk | Commons = Poltár | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Poltárčan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Poltárčan}}</ref> }} '''Poltár''' ({{V jazyku|hun|''Poltár''}}) je [[mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. == Polohopis == Poltár leží na úpätí Slovenského rudohoria na severovýchode [[Lučenská kotlina|Lučenskej kotliny]] v asymetrickej doline Poltarice. Rovinný chotár tvoria mladšie treťohorné uloženiny, štrky, piesky, íly poltárskej formácie a veporské kryštalinikum, v doline tokov riečne uloženiny vo formáte nív a terás. Je tu jediné nálezisko kaolínu na Slovensku. Chotár odvodňuje Ipeľ, Uhorský potok a Poltarica. Zväčša je odlesnený, plochy listnatého lesa sú na severozápade, západe a juhu. Má hnedé lesné, illimerizované až oglejené pôdy. Sú tu sírne minerálne pramene. == Dejiny == Na území Poltára sú doložené slovanské sídliskové nálezy zo 7. storočia, na Cerinách základy stredovekého hrádku, na Kostolisku zvyšky základov neskororománskeho kostola. Obec sa vyvinula zo staršieho osídlenia. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Nagpolthar, Felsupolthar, Kyspoltar, Varalyapolthar (1409), Polthar (1439); maďarsky Poltár. Do roku 1330 patrila Zachovcom, potom Sóósovcom, od roku 1742 Géczyovcom a od konca 18. storočia viacerým zemepánom. V 15. storočí tu stála jiskrovská pevnôstka. V 16. storočí sa obec delila na Horný Poltár a Dolný Poltár. V rokoch 1554-1593 ju okupovali Turci. Obec mala v roku 1828 83 domov a 56 obyvateľov. Zaoberali sa málo výnosným poľnohospodárstvom. Rozvinulo sa debnárstvo, kolárstvo a najmä hrnčiarska výroba. Tunajšiu hlinu používali aj mlynári ako mazadlo na osi mlynských kolies. Od roku 1869 tu bola Baratta-Dragonova továreň na šamotové výrobky (tehly, trativody, kachličky). Od roku 1922 v obci pracovala parná píla, ktorá v roku 1936 vyhorela. V roku 1934 bol štrajk robotníkov tehelne a poľnohospodárskych robotníkov, v roku 1937 bol najväčší štrajk robotníkov tehelne. Obyvatelia obce boli aktívni aj v účasti v SNP. Po roku 1952 sa rozvinula výroba stavebných hmôt, otvorili baňu na [[kaolín]]. V roku 1966 sa k obci Poltár pripojili obce Slaná Lehota a Zelené. Obec má udelený štatút mesta. === Časti mesta === Hájiky-Maky, Prievrana, Slaná Lehota, Zelené === Ulice === V Poltári sa nachádza celkom 21 ulíc: 9. mája, 13. januára, Družby, Fučíkova, Jarmočná, Kanadská, Kvetná, Lúčna, Nová, Obchodná, Obrancov mieru, Partizánska, Pionierska, Podhorská, Poľná, Revolučná, Sklárska, Slobody, Továrenská, Záhradná a Železničná. === Vodné toky === [[Ipeľ]], Poltarica == Obyvateľstvo == === Národnostné zloženie obyvateľstva === * Slováci - 86,38 % * Rómovia - 10,58 % * Maďari - 0,49 % * Česi - 0,42 % === Náboženské zloženie obyvateľstva === * rímski katolíci - 50,14 % * bez vyznania - 22,89 % * evanjelici a.v. - 20,79 % * grécki katolíci - 0,33 % a iní == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Ghéczyho [[Kúria (sídlo šľachty)|kúria]], dnes Múzeum mesta Poltár, jednopodlažná pôvodne [[klasicizmus|klasicistická]] stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku [[1775]]. Na fasáde objektu sa nachádza kamenná kartuša s iniciálami G C a letopočtom [[1778]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Poltár - kúria | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/poltar-kuria | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kúrie sú hladké, pokrytá je sedlovou strechou. Objektu dominuje drevená ochodza s dekoratívnym štítom na spôsob [[rizalit]]u. * Klasicistický kaštieľ, dvojpodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika so stredným rizalitom a valbovou strechou, z roku [[1782]]. Úpravami prešiel v roku [[1865]] a v druhej polovici [[20. storočia]], keď bol necitlivo prefasádovaný a stratil tak pôvodný charakter.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kaštiele v okrese Poltár | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kastiele-v-okrese-poltar | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211228214729/https://krizom-krazom.eu/regiony/kastiele-v-okrese-poltar | dátum archivácie = 2021-12-28 }}</ref> Fasády sú po úpravách hladké, rizalit je ukončený trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol v Poltári, jednoloďová [[barok]]ovo-klasicistická stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1791]]. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi. [[Oltár]] je [[rokoko]]vý kazateľnicového typu. Centrálny obraz [[Ježiš Kristus|Kristus]] v [[Getsemanská záhrada|Getsemanskej záhrade]] vznikol okolo roku [[1900]]. Ďalej sa v interiéri nachádza drevená [[protestantizmus|protestantská]] [[empora]] so sekundárne umiestneným obrazom evanjelistu z [[18. storočia]]. V kostole uchovávajú [[renesancia|neskororenesančný]] kalich z roku [[1651]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Poltár - Evanjelický kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/poltar-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú hladké s elipsovo ukončenými oknami. Veža vyrastá z priečelia ukončeného štítom s prelamovanou rímsou. Je členená kordónovou rímsou a nárožnými zaobleniami, ukončeká korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou. <gallery> Súbor:Poltár - Mestské múzeum -a.jpg|Ghéczyho kúria Súbor:Poltár - Kaštieľ -a.jpg|Klasicistický kaštieľ Súbor:Poltár - Evanjelický kostol -a.jpg|Evanjelický kostol v Poltári Súbor:Poltár - Evanjelický kostol -g.jpg Súbor:Poltár - Evanjelický kostol.jpg </gallery> * Turecký most, technická pamiatka, trojoblúkový kamenný most zo začiatku [[19. storočia]] cez rieku Ipeľ v miestnej časti Zelené. Je postavený z materiálu zo staršieho mosta, pravdepodobne zo [[16. storočie|16.]]-[[17. storočia]]. Most je dlhý 35 metrov a široký 5 metrov. Piliere mosta sú opatrené klinovými ľadolamami. Most prešiel obnovou v roku [[1886]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zelené (Poltár) - most | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/zelene-poltar-most | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Poltár (časť Zelené) - Turecký most -d.jpg|Turecký most Súbor:Poltár (časť Zelené) - Turecký most -b.jpg Súbor:Poltár (časť Zelené) - Turecký most - 2020 -a.jpg Súbor:Poltár (časť Zelené) - Turecký most -e.jpg Súbor:Poltár (časť Zelené) - Turecký most -a1.jpg|Detail pilierov mosta </gallery> * Evanjelický kostol v časti Zelené, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlýmu ukončením presbytéria, bez veže, z roku [[1835]]. Kostol nechal postaviť František Tihányi. Obnovou prešiel v roku [[1867]]. Interiér je zaklenutý segmentovou klenbou. Nachádza sa tu klasicisický kazateľnicový oltár s obrazom Kázanie na [[Olivový vrch|Olivovej hore]]. Súčasťou interiéru je aj figurálny náhrobok s alegorickými postavami žien a levom z polovice 19. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zelené (Poltár)- Evanjelický kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/zelene-poltar-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády sú členené [[pilaster|pilastrami]] a termálnymi oknami s profilovanými šambránami. Priečelie, členené pilastrami a kazetami, je ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom. * Evanjelický kostol v časti Slaná Lehota, jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba so segmentovým ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, z roku [[1891]]. Interiér kostola je plochostropý. Nachádza sa tu kazateľnicový oltár s obrazom Krista od L. Kossucha z doby vzniku kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slaná Lehota (Poltár) - Evanjelický kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/slana-lehota-poltar-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. [[Portál]] má profilované ostenie ukončené trojuholníkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Poltár, časť Zelené - Evanjelický kostol.jpg|Evanjelický kostol v Zelenom Súbor:Zelené - Evanjelický kostol -c.jpg Súbor:Zelené - Evanjelický kostol -d.jpg Súbor:Slaná Lehota - Evanjelický kostol -c.jpg|Evanjelický kostol v Slanej Lehote Súbor:Slaná Lehota - Evanjelický kostol -b.jpg </gallery> == Priemysel == V meste pôsobí výrobca 24% olovnatého krištáľu, sodnodraselného úžitkového skla, výrobca kompomentov pre lokomotívy a výrobca murovacích materiálov a keramických stropných systémov. == Školstvo == * [http://www.soupoltar.edu.sk/ Spojená škola so zameraním na služby, poľnohospodárstvo a sklársky priemysel] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130705203805/http://www.soupoltar.edu.sk/ |date=2013-07-05 }} * 2 základné školy * 2 materské školy == Doprava == === Cestná doprava === Najvýznamnejšou cestnou komunikáciou v Poltári je [[Cesta II. triedy 595 (Slovensko)|cesta II/595]] spájajúca mesto Poltár s Lučencom. Mesto by malo profitovať z plánovanej výstavby rýchlostnej komunikácie [[Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)|R7]] === Železničná doprava === Mesto je prostredníctvom regionálnej trate [[Železničná trať Lučenec – Utekáč|Lučenec - Utekáč]] napojené na hlavný južný železničný ťah Nové Zámky - Kozárovce - Zvolen - Lučenec - Jesenské - Tornaľa – Košice == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Tibor Sedlický]] (* [[1924]] – † [[2004]]), hudobný pedagóg a [[dirigent]] * [[Ján Zoltán Mlynárik]] (* [[1933]] – † [[2012]]), [[historik]], [[disident]], signatár [[Charta 77|Charty 77]], bývalý poslanec FZ, predseda Zväzu Slovákov v ČR * [[Ivan Gašparovič]] (* [[1941]]), bývalý prezident Slovenskej republiky == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Poltári]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [http://www.najkrajsikraj.sk/poltar/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Obce okresu Poltár}} [[Kategória:Poltár| ]] [[Kategória:Okres Poltár]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Sklárske obce na Slovensku]] raksdpio204yyh0zq1wdfr88pswx5nf 8256568 8256567 2026-08-02T11:18:15Z ~2026-41742-28 301326 /* Ulice */ 8256568 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Poltár (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Poltár | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Poltár (časť Zelené) - Turecký most -c.jpg | Popis obrázku = Turecký most v časti Zelené | Znak = Coat of Arms of Poltár.svg | Vlajka = Poltar-poltar-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Poltár | Región = Novohrad | Časti = | Rieka = Ipeľ | Rieka 1 = Poltarica | Zemepisná šírka = 48.430556 | Zemepisná dĺžka = 19.797500 | Nadmorská výška = 240 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1330 | Starosta = Peter Sitor<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 987 01 | Kód = 511765 | EČV = PT | Predvoľba = +421-47 | Adresa = Mestský úrad<br/>Železničná 489/1<br/>987 01 Poltár | E-mail = mesto@poltar.sk | Telefón = 047 / 430 84 22 | Fax = 047 / 422 22 70 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.poltar.sk | Commons = Poltár | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Poltárčan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Poltárčan}}</ref> }} '''Poltár''' ({{V jazyku|hun|''Poltár''}}) je [[mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. == Polohopis == Poltár leží na úpätí Slovenského rudohoria na severovýchode [[Lučenská kotlina|Lučenskej kotliny]] v asymetrickej doline Poltarice. Rovinný chotár tvoria mladšie treťohorné uloženiny, štrky, piesky, íly poltárskej formácie a veporské kryštalinikum, v doline tokov riečne uloženiny vo formáte nív a terás. Je tu jediné nálezisko kaolínu na Slovensku. Chotár odvodňuje Ipeľ, Uhorský potok a Poltarica. Zväčša je odlesnený, plochy listnatého lesa sú na severozápade, západe a juhu. Má hnedé lesné, illimerizované až oglejené pôdy. Sú tu sírne minerálne pramene. == Dejiny == Na území Poltára sú doložené slovanské sídliskové nálezy zo 7. storočia, na Cerinách základy stredovekého hrádku, na Kostolisku zvyšky základov neskororománskeho kostola. Obec sa vyvinula zo staršieho osídlenia. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Nagpolthar, Felsupolthar, Kyspoltar, Varalyapolthar (1409), Polthar (1439); maďarsky Poltár. Do roku 1330 patrila Zachovcom, potom Sóósovcom, od roku 1742 Géczyovcom a od konca 18. storočia viacerým zemepánom. V 15. storočí tu stála jiskrovská pevnôstka. V 16. storočí sa obec delila na Horný Poltár a Dolný Poltár. V rokoch 1554-1593 ju okupovali Turci. Obec mala v roku 1828 83 domov a 56 obyvateľov. Zaoberali sa málo výnosným poľnohospodárstvom. Rozvinulo sa debnárstvo, kolárstvo a najmä hrnčiarska výroba. Tunajšiu hlinu používali aj mlynári ako mazadlo na osi mlynských kolies. Od roku 1869 tu bola Baratta-Dragonova továreň na šamotové výrobky (tehly, trativody, kachličky). Od roku 1922 v obci pracovala parná píla, ktorá v roku 1936 vyhorela. V roku 1934 bol štrajk robotníkov tehelne a poľnohospodárskych robotníkov, v roku 1937 bol najväčší štrajk robotníkov tehelne. Obyvatelia obce boli aktívni aj v účasti v SNP. Po roku 1952 sa rozvinula výroba stavebných hmôt, otvorili baňu na [[kaolín]]. V roku 1966 sa k obci Poltár pripojili obce Slaná Lehota a Zelené. Obec má udelený štatút mesta. === Časti mesta === Hájiky-Maky, Prievrana, Slaná Lehota, Zelené === Ulice === V Poltári sa nachádza celkom 22 ulíc: 9. mája, 13. januára, Družby, Fučíkova, Jarmočná, Kanadská, Kvetná, Lúčna, Námestie 1. mája, Nová, Obchodná, Obrancov mieru, Partizánska, Pionierska, Podhorská, Poľná, Revolučná, Sklárska, Slobody, Továrenská, Záhradná a Železničná. === Vodné toky === [[Ipeľ]], Poltarica == Obyvateľstvo == === Národnostné zloženie obyvateľstva === * Slováci - 86,38 % * Rómovia - 10,58 % * Maďari - 0,49 % * Česi - 0,42 % === Náboženské zloženie obyvateľstva === * rímski katolíci - 50,14 % * bez vyznania - 22,89 % * evanjelici a.v. - 20,79 % * grécki katolíci - 0,33 % a iní == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Ghéczyho [[Kúria (sídlo šľachty)|kúria]], dnes Múzeum mesta Poltár, jednopodlažná pôvodne [[klasicizmus|klasicistická]] stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku [[1775]]. Na fasáde objektu sa nachádza kamenná kartuša s iniciálami G C a letopočtom [[1778]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Poltár - kúria | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/poltar-kuria | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kúrie sú hladké, pokrytá je sedlovou strechou. Objektu dominuje drevená ochodza s dekoratívnym štítom na spôsob [[rizalit]]u. * Klasicistický kaštieľ, dvojpodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika so stredným rizalitom a valbovou strechou, z roku [[1782]]. Úpravami prešiel v roku [[1865]] a v druhej polovici [[20. storočia]], keď bol necitlivo prefasádovaný a stratil tak pôvodný charakter.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kaštiele v okrese Poltár | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kastiele-v-okrese-poltar | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211228214729/https://krizom-krazom.eu/regiony/kastiele-v-okrese-poltar | dátum archivácie = 2021-12-28 }}</ref> Fasády sú po úpravách hladké, rizalit je ukončený trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol v Poltári, jednoloďová [[barok]]ovo-klasicistická stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1791]]. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi. [[Oltár]] je [[rokoko]]vý kazateľnicového typu. Centrálny obraz [[Ježiš Kristus|Kristus]] v [[Getsemanská záhrada|Getsemanskej záhrade]] vznikol okolo roku [[1900]]. Ďalej sa v interiéri nachádza drevená [[protestantizmus|protestantská]] [[empora]] so sekundárne umiestneným obrazom evanjelistu z [[18. storočia]]. V kostole uchovávajú [[renesancia|neskororenesančný]] kalich z roku [[1651]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Poltár - Evanjelický kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/poltar-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú hladké s elipsovo ukončenými oknami. Veža vyrastá z priečelia ukončeného štítom s prelamovanou rímsou. Je členená kordónovou rímsou a nárožnými zaobleniami, ukončeká korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou. <gallery> Súbor:Poltár - Mestské múzeum -a.jpg|Ghéczyho kúria Súbor:Poltár - Kaštieľ -a.jpg|Klasicistický kaštieľ Súbor:Poltár - Evanjelický kostol -a.jpg|Evanjelický kostol v Poltári Súbor:Poltár - Evanjelický kostol -g.jpg Súbor:Poltár - Evanjelický kostol.jpg </gallery> * Turecký most, technická pamiatka, trojoblúkový kamenný most zo začiatku [[19. storočia]] cez rieku Ipeľ v miestnej časti Zelené. Je postavený z materiálu zo staršieho mosta, pravdepodobne zo [[16. storočie|16.]]-[[17. storočia]]. Most je dlhý 35 metrov a široký 5 metrov. Piliere mosta sú opatrené klinovými ľadolamami. Most prešiel obnovou v roku [[1886]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zelené (Poltár) - most | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/zelene-poltar-most | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Poltár (časť Zelené) - Turecký most -d.jpg|Turecký most Súbor:Poltár (časť Zelené) - Turecký most -b.jpg Súbor:Poltár (časť Zelené) - Turecký most - 2020 -a.jpg Súbor:Poltár (časť Zelené) - Turecký most -e.jpg Súbor:Poltár (časť Zelené) - Turecký most -a1.jpg|Detail pilierov mosta </gallery> * Evanjelický kostol v časti Zelené, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlýmu ukončením presbytéria, bez veže, z roku [[1835]]. Kostol nechal postaviť František Tihányi. Obnovou prešiel v roku [[1867]]. Interiér je zaklenutý segmentovou klenbou. Nachádza sa tu klasicisický kazateľnicový oltár s obrazom Kázanie na [[Olivový vrch|Olivovej hore]]. Súčasťou interiéru je aj figurálny náhrobok s alegorickými postavami žien a levom z polovice 19. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zelené (Poltár)- Evanjelický kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/zelene-poltar-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády sú členené [[pilaster|pilastrami]] a termálnymi oknami s profilovanými šambránami. Priečelie, členené pilastrami a kazetami, je ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom. * Evanjelický kostol v časti Slaná Lehota, jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba so segmentovým ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, z roku [[1891]]. Interiér kostola je plochostropý. Nachádza sa tu kazateľnicový oltár s obrazom Krista od L. Kossucha z doby vzniku kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slaná Lehota (Poltár) - Evanjelický kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/slana-lehota-poltar-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. [[Portál]] má profilované ostenie ukončené trojuholníkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Poltár, časť Zelené - Evanjelický kostol.jpg|Evanjelický kostol v Zelenom Súbor:Zelené - Evanjelický kostol -c.jpg Súbor:Zelené - Evanjelický kostol -d.jpg Súbor:Slaná Lehota - Evanjelický kostol -c.jpg|Evanjelický kostol v Slanej Lehote Súbor:Slaná Lehota - Evanjelický kostol -b.jpg </gallery> == Priemysel == V meste pôsobí výrobca 24% olovnatého krištáľu, sodnodraselného úžitkového skla, výrobca kompomentov pre lokomotívy a výrobca murovacích materiálov a keramických stropných systémov. == Školstvo == * [http://www.soupoltar.edu.sk/ Spojená škola so zameraním na služby, poľnohospodárstvo a sklársky priemysel] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130705203805/http://www.soupoltar.edu.sk/ |date=2013-07-05 }} * 2 základné školy * 2 materské školy == Doprava == === Cestná doprava === Najvýznamnejšou cestnou komunikáciou v Poltári je [[Cesta II. triedy 595 (Slovensko)|cesta II/595]] spájajúca mesto Poltár s Lučencom. Mesto by malo profitovať z plánovanej výstavby rýchlostnej komunikácie [[Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)|R7]] === Železničná doprava === Mesto je prostredníctvom regionálnej trate [[Železničná trať Lučenec – Utekáč|Lučenec - Utekáč]] napojené na hlavný južný železničný ťah Nové Zámky - Kozárovce - Zvolen - Lučenec - Jesenské - Tornaľa – Košice == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Tibor Sedlický]] (* [[1924]] – † [[2004]]), hudobný pedagóg a [[dirigent]] * [[Ján Zoltán Mlynárik]] (* [[1933]] – † [[2012]]), [[historik]], [[disident]], signatár [[Charta 77|Charty 77]], bývalý poslanec FZ, predseda Zväzu Slovákov v ČR * [[Ivan Gašparovič]] (* [[1941]]), bývalý prezident Slovenskej republiky == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Poltári]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [http://www.najkrajsikraj.sk/poltar/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Obce okresu Poltár}} [[Kategória:Poltár| ]] [[Kategória:Okres Poltár]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Sklárske obce na Slovensku]] nygw2q0upqxcfwjh3p6zligppb6bw2s 8256569 8256568 2026-08-02T11:19:25Z ~2026-41742-28 301326 /* Železničná doprava */ 8256569 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Poltár (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Poltár | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Poltár (časť Zelené) - Turecký most -c.jpg | Popis obrázku = Turecký most v časti Zelené | Znak = Coat of Arms of Poltár.svg | Vlajka = Poltar-poltar-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Poltár | Región = Novohrad | Časti = | Rieka = Ipeľ | Rieka 1 = Poltarica | Zemepisná šírka = 48.430556 | Zemepisná dĺžka = 19.797500 | Nadmorská výška = 240 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1330 | Starosta = Peter Sitor<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 987 01 | Kód = 511765 | EČV = PT | Predvoľba = +421-47 | Adresa = Mestský úrad<br/>Železničná 489/1<br/>987 01 Poltár | E-mail = mesto@poltar.sk | Telefón = 047 / 430 84 22 | Fax = 047 / 422 22 70 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.poltar.sk | Commons = Poltár | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Poltárčan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Poltárčan}}</ref> }} '''Poltár''' ({{V jazyku|hun|''Poltár''}}) je [[mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. == Polohopis == Poltár leží na úpätí Slovenského rudohoria na severovýchode [[Lučenská kotlina|Lučenskej kotliny]] v asymetrickej doline Poltarice. Rovinný chotár tvoria mladšie treťohorné uloženiny, štrky, piesky, íly poltárskej formácie a veporské kryštalinikum, v doline tokov riečne uloženiny vo formáte nív a terás. Je tu jediné nálezisko kaolínu na Slovensku. Chotár odvodňuje Ipeľ, Uhorský potok a Poltarica. Zväčša je odlesnený, plochy listnatého lesa sú na severozápade, západe a juhu. Má hnedé lesné, illimerizované až oglejené pôdy. Sú tu sírne minerálne pramene. == Dejiny == Na území Poltára sú doložené slovanské sídliskové nálezy zo 7. storočia, na Cerinách základy stredovekého hrádku, na Kostolisku zvyšky základov neskororománskeho kostola. Obec sa vyvinula zo staršieho osídlenia. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Nagpolthar, Felsupolthar, Kyspoltar, Varalyapolthar (1409), Polthar (1439); maďarsky Poltár. Do roku 1330 patrila Zachovcom, potom Sóósovcom, od roku 1742 Géczyovcom a od konca 18. storočia viacerým zemepánom. V 15. storočí tu stála jiskrovská pevnôstka. V 16. storočí sa obec delila na Horný Poltár a Dolný Poltár. V rokoch 1554-1593 ju okupovali Turci. Obec mala v roku 1828 83 domov a 56 obyvateľov. Zaoberali sa málo výnosným poľnohospodárstvom. Rozvinulo sa debnárstvo, kolárstvo a najmä hrnčiarska výroba. Tunajšiu hlinu používali aj mlynári ako mazadlo na osi mlynských kolies. Od roku 1869 tu bola Baratta-Dragonova továreň na šamotové výrobky (tehly, trativody, kachličky). Od roku 1922 v obci pracovala parná píla, ktorá v roku 1936 vyhorela. V roku 1934 bol štrajk robotníkov tehelne a poľnohospodárskych robotníkov, v roku 1937 bol najväčší štrajk robotníkov tehelne. Obyvatelia obce boli aktívni aj v účasti v SNP. Po roku 1952 sa rozvinula výroba stavebných hmôt, otvorili baňu na [[kaolín]]. V roku 1966 sa k obci Poltár pripojili obce Slaná Lehota a Zelené. Obec má udelený štatút mesta. === Časti mesta === Hájiky-Maky, Prievrana, Slaná Lehota, Zelené === Ulice === V Poltári sa nachádza celkom 22 ulíc: 9. mája, 13. januára, Družby, Fučíkova, Jarmočná, Kanadská, Kvetná, Lúčna, Námestie 1. mája, Nová, Obchodná, Obrancov mieru, Partizánska, Pionierska, Podhorská, Poľná, Revolučná, Sklárska, Slobody, Továrenská, Záhradná a Železničná. === Vodné toky === [[Ipeľ]], Poltarica == Obyvateľstvo == === Národnostné zloženie obyvateľstva === * Slováci - 86,38 % * Rómovia - 10,58 % * Maďari - 0,49 % * Česi - 0,42 % === Náboženské zloženie obyvateľstva === * rímski katolíci - 50,14 % * bez vyznania - 22,89 % * evanjelici a.v. - 20,79 % * grécki katolíci - 0,33 % a iní == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Ghéczyho [[Kúria (sídlo šľachty)|kúria]], dnes Múzeum mesta Poltár, jednopodlažná pôvodne [[klasicizmus|klasicistická]] stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku [[1775]]. Na fasáde objektu sa nachádza kamenná kartuša s iniciálami G C a letopočtom [[1778]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Poltár - kúria | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/poltar-kuria | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kúrie sú hladké, pokrytá je sedlovou strechou. Objektu dominuje drevená ochodza s dekoratívnym štítom na spôsob [[rizalit]]u. * Klasicistický kaštieľ, dvojpodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika so stredným rizalitom a valbovou strechou, z roku [[1782]]. Úpravami prešiel v roku [[1865]] a v druhej polovici [[20. storočia]], keď bol necitlivo prefasádovaný a stratil tak pôvodný charakter.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kaštiele v okrese Poltár | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kastiele-v-okrese-poltar | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211228214729/https://krizom-krazom.eu/regiony/kastiele-v-okrese-poltar | dátum archivácie = 2021-12-28 }}</ref> Fasády sú po úpravách hladké, rizalit je ukončený trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol v Poltári, jednoloďová [[barok]]ovo-klasicistická stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1791]]. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi. [[Oltár]] je [[rokoko]]vý kazateľnicového typu. Centrálny obraz [[Ježiš Kristus|Kristus]] v [[Getsemanská záhrada|Getsemanskej záhrade]] vznikol okolo roku [[1900]]. Ďalej sa v interiéri nachádza drevená [[protestantizmus|protestantská]] [[empora]] so sekundárne umiestneným obrazom evanjelistu z [[18. storočia]]. V kostole uchovávajú [[renesancia|neskororenesančný]] kalich z roku [[1651]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Poltár - Evanjelický kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/poltar-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú hladké s elipsovo ukončenými oknami. Veža vyrastá z priečelia ukončeného štítom s prelamovanou rímsou. Je členená kordónovou rímsou a nárožnými zaobleniami, ukončeká korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou. <gallery> Súbor:Poltár - Mestské múzeum -a.jpg|Ghéczyho kúria Súbor:Poltár - Kaštieľ -a.jpg|Klasicistický kaštieľ Súbor:Poltár - Evanjelický kostol -a.jpg|Evanjelický kostol v Poltári Súbor:Poltár - Evanjelický kostol -g.jpg Súbor:Poltár - Evanjelický kostol.jpg </gallery> * Turecký most, technická pamiatka, trojoblúkový kamenný most zo začiatku [[19. storočia]] cez rieku Ipeľ v miestnej časti Zelené. Je postavený z materiálu zo staršieho mosta, pravdepodobne zo [[16. storočie|16.]]-[[17. storočia]]. Most je dlhý 35 metrov a široký 5 metrov. Piliere mosta sú opatrené klinovými ľadolamami. Most prešiel obnovou v roku [[1886]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zelené (Poltár) - most | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/zelene-poltar-most | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Poltár (časť Zelené) - Turecký most -d.jpg|Turecký most Súbor:Poltár (časť Zelené) - Turecký most -b.jpg Súbor:Poltár (časť Zelené) - Turecký most - 2020 -a.jpg Súbor:Poltár (časť Zelené) - Turecký most -e.jpg Súbor:Poltár (časť Zelené) - Turecký most -a1.jpg|Detail pilierov mosta </gallery> * Evanjelický kostol v časti Zelené, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlýmu ukončením presbytéria, bez veže, z roku [[1835]]. Kostol nechal postaviť František Tihányi. Obnovou prešiel v roku [[1867]]. Interiér je zaklenutý segmentovou klenbou. Nachádza sa tu klasicisický kazateľnicový oltár s obrazom Kázanie na [[Olivový vrch|Olivovej hore]]. Súčasťou interiéru je aj figurálny náhrobok s alegorickými postavami žien a levom z polovice 19. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zelené (Poltár)- Evanjelický kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/zelene-poltar-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády sú členené [[pilaster|pilastrami]] a termálnymi oknami s profilovanými šambránami. Priečelie, členené pilastrami a kazetami, je ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom. * Evanjelický kostol v časti Slaná Lehota, jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba so segmentovým ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, z roku [[1891]]. Interiér kostola je plochostropý. Nachádza sa tu kazateľnicový oltár s obrazom Krista od L. Kossucha z doby vzniku kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slaná Lehota (Poltár) - Evanjelický kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/slana-lehota-poltar-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. [[Portál]] má profilované ostenie ukončené trojuholníkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Poltár, časť Zelené - Evanjelický kostol.jpg|Evanjelický kostol v Zelenom Súbor:Zelené - Evanjelický kostol -c.jpg Súbor:Zelené - Evanjelický kostol -d.jpg Súbor:Slaná Lehota - Evanjelický kostol -c.jpg|Evanjelický kostol v Slanej Lehote Súbor:Slaná Lehota - Evanjelický kostol -b.jpg </gallery> == Priemysel == V meste pôsobí výrobca 24% olovnatého krištáľu, sodnodraselného úžitkového skla, výrobca kompomentov pre lokomotívy a výrobca murovacích materiálov a keramických stropných systémov. == Školstvo == * [http://www.soupoltar.edu.sk/ Spojená škola so zameraním na služby, poľnohospodárstvo a sklársky priemysel] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130705203805/http://www.soupoltar.edu.sk/ |date=2013-07-05 }} * 2 základné školy * 2 materské školy == Doprava == === Cestná doprava === Najvýznamnejšou cestnou komunikáciou v Poltári je [[Cesta II. triedy 595 (Slovensko)|cesta II/595]] spájajúca mesto Poltár s Lučencom. Mesto by malo profitovať z plánovanej výstavby rýchlostnej komunikácie [[Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)|R7]] === Železničná doprava === Mesto je prostredníctvom regionálnej trate [[Železničná trať Lučenec – Utekáč|Lučenec - Utekáč]] napojené na hlavný južný železničný ťah Nové Zámky - Kozárovce - Zvolen - Lučenec - Jesenské - Tornaľa - Košice == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Tibor Sedlický]] (* [[1924]] – † [[2004]]), hudobný pedagóg a [[dirigent]] * [[Ján Zoltán Mlynárik]] (* [[1933]] – † [[2012]]), [[historik]], [[disident]], signatár [[Charta 77|Charty 77]], bývalý poslanec FZ, predseda Zväzu Slovákov v ČR * [[Ivan Gašparovič]] (* [[1941]]), bývalý prezident Slovenskej republiky == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Poltári]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [http://www.najkrajsikraj.sk/poltar/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Obce okresu Poltár}} [[Kategória:Poltár| ]] [[Kategória:Okres Poltár]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Sklárske obce na Slovensku]] l1fsrj8h697v9xqrjkt4g8yg2im1drg 8256590 8256569 2026-08-02T11:44:00Z ~2026-41742-28 301326 /* Ulice */ 8256590 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Poltár (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Poltár | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Poltár (časť Zelené) - Turecký most -c.jpg | Popis obrázku = Turecký most v časti Zelené | Znak = Coat of Arms of Poltár.svg | Vlajka = Poltar-poltar-flag.svg | Kraj = Banskobystrický | Okres = Poltár | Región = Novohrad | Časti = | Rieka = Ipeľ | Rieka 1 = Poltarica | Zemepisná šírka = 48.430556 | Zemepisná dĺžka = 19.797500 | Nadmorská výška = 240 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1330 | Starosta = Peter Sitor<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 987 01 | Kód = 511765 | EČV = PT | Predvoľba = +421-47 | Adresa = Mestský úrad<br/>Železničná 489/1<br/>987 01 Poltár | E-mail = mesto@poltar.sk | Telefón = 047 / 430 84 22 | Fax = 047 / 422 22 70 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.poltar.sk | Commons = Poltár | Pôvod názvu = | Poznámky = '''Demonym''': ''Poltárčan''<ref>{{SlovníkyJÚĽŠ|Poltárčan}}</ref> }} '''Poltár''' ({{V jazyku|hun|''Poltár''}}) je [[mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. == Polohopis == Poltár leží na úpätí Slovenského rudohoria na severovýchode [[Lučenská kotlina|Lučenskej kotliny]] v asymetrickej doline Poltarice. Rovinný chotár tvoria mladšie treťohorné uloženiny, štrky, piesky, íly poltárskej formácie a veporské kryštalinikum, v doline tokov riečne uloženiny vo formáte nív a terás. Je tu jediné nálezisko kaolínu na Slovensku. Chotár odvodňuje Ipeľ, Uhorský potok a Poltarica. Zväčša je odlesnený, plochy listnatého lesa sú na severozápade, západe a juhu. Má hnedé lesné, illimerizované až oglejené pôdy. Sú tu sírne minerálne pramene. == Dejiny == Na území Poltára sú doložené slovanské sídliskové nálezy zo 7. storočia, na Cerinách základy stredovekého hrádku, na Kostolisku zvyšky základov neskororománskeho kostola. Obec sa vyvinula zo staršieho osídlenia. Staré a cudzojazyčné pomenovania obce boli: Nagpolthar, Felsupolthar, Kyspoltar, Varalyapolthar (1409), Polthar (1439); maďarsky Poltár. Do roku 1330 patrila Zachovcom, potom Sóósovcom, od roku 1742 Géczyovcom a od konca 18. storočia viacerým zemepánom. V 15. storočí tu stála jiskrovská pevnôstka. V 16. storočí sa obec delila na Horný Poltár a Dolný Poltár. V rokoch 1554-1593 ju okupovali Turci. Obec mala v roku 1828 83 domov a 56 obyvateľov. Zaoberali sa málo výnosným poľnohospodárstvom. Rozvinulo sa debnárstvo, kolárstvo a najmä hrnčiarska výroba. Tunajšiu hlinu používali aj mlynári ako mazadlo na osi mlynských kolies. Od roku 1869 tu bola Baratta-Dragonova továreň na šamotové výrobky (tehly, trativody, kachličky). Od roku 1922 v obci pracovala parná píla, ktorá v roku 1936 vyhorela. V roku 1934 bol štrajk robotníkov tehelne a poľnohospodárskych robotníkov, v roku 1937 bol najväčší štrajk robotníkov tehelne. Obyvatelia obce boli aktívni aj v účasti v SNP. Po roku 1952 sa rozvinula výroba stavebných hmôt, otvorili baňu na [[kaolín]]. V roku 1966 sa k obci Poltár pripojili obce Slaná Lehota a Zelené. Obec má udelený štatút mesta. === Časti mesta === Hájiky-Maky, Prievrana, Slaná Lehota, Zelené === Ulice === V Poltári sa nachádza celkom 23 ulíc: 9. mája, 13. januára, Družby, Fučíkova, Jarmočná, Kanadská, Kvetná, Lúčna, Námestie 1. mája, Nová, Obchodná, Obrancov mieru, Partizánska, Pionierska, Podhorská, Poľná, Revolučná, Sklárska, Slobody, Školská, Továrenská, Záhradná a Železničná. === Vodné toky === [[Ipeľ]], Poltarica == Obyvateľstvo == === Národnostné zloženie obyvateľstva === * Slováci - 86,38 % * Rómovia - 10,58 % * Maďari - 0,49 % * Česi - 0,42 % === Náboženské zloženie obyvateľstva === * rímski katolíci - 50,14 % * bez vyznania - 22,89 % * evanjelici a.v. - 20,79 % * grécki katolíci - 0,33 % a iní == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * Ghéczyho [[Kúria (sídlo šľachty)|kúria]], dnes Múzeum mesta Poltár, jednopodlažná pôvodne [[klasicizmus|klasicistická]] stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku [[1775]]. Na fasáde objektu sa nachádza kamenná kartuša s iniciálami G C a letopočtom [[1778]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Poltár - kúria | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/poltar-kuria | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kúrie sú hladké, pokrytá je sedlovou strechou. Objektu dominuje drevená ochodza s dekoratívnym štítom na spôsob [[rizalit]]u. * Klasicistický kaštieľ, dvojpodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika so stredným rizalitom a valbovou strechou, z roku [[1782]]. Úpravami prešiel v roku [[1865]] a v druhej polovici [[20. storočia]], keď bol necitlivo prefasádovaný a stratil tak pôvodný charakter.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kaštiele v okrese Poltár | url = https://krizom-krazom.eu/regiony/kastiele-v-okrese-poltar | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211228214729/https://krizom-krazom.eu/regiony/kastiele-v-okrese-poltar | dátum archivácie = 2021-12-28 }}</ref> Fasády sú po úpravách hladké, rizalit je ukončený trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol v Poltári, jednoloďová [[barok]]ovo-klasicistická stavba so segmentovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a predstavanou vežou, z roku [[1791]]. Interiér je zaklenutý pruskými [[klenba]]mi. [[Oltár]] je [[rokoko]]vý kazateľnicového typu. Centrálny obraz [[Ježiš Kristus|Kristus]] v [[Getsemanská záhrada|Getsemanskej záhrade]] vznikol okolo roku [[1900]]. Ďalej sa v interiéri nachádza drevená [[protestantizmus|protestantská]] [[empora]] so sekundárne umiestneným obrazom evanjelistu z [[18. storočia]]. V kostole uchovávajú [[renesancia|neskororenesančný]] kalich z roku [[1651]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Poltár - Evanjelický kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/poltar-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády kostola sú hladké s elipsovo ukončenými oknami. Veža vyrastá z priečelia ukončeného štítom s prelamovanou rímsou. Je členená kordónovou rímsou a nárožnými zaobleniami, ukončeká korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou. <gallery> Súbor:Poltár - Mestské múzeum -a.jpg|Ghéczyho kúria Súbor:Poltár - Kaštieľ -a.jpg|Klasicistický kaštieľ Súbor:Poltár - Evanjelický kostol -a.jpg|Evanjelický kostol v Poltári Súbor:Poltár - Evanjelický kostol -g.jpg Súbor:Poltár - Evanjelický kostol.jpg </gallery> * Turecký most, technická pamiatka, trojoblúkový kamenný most zo začiatku [[19. storočia]] cez rieku Ipeľ v miestnej časti Zelené. Je postavený z materiálu zo staršieho mosta, pravdepodobne zo [[16. storočie|16.]]-[[17. storočia]]. Most je dlhý 35 metrov a široký 5 metrov. Piliere mosta sú opatrené klinovými ľadolamami. Most prešiel obnovou v roku [[1886]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zelené (Poltár) - most | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/zelene-poltar-most | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> <gallery> Súbor:Poltár (časť Zelené) - Turecký most -d.jpg|Turecký most Súbor:Poltár (časť Zelené) - Turecký most -b.jpg Súbor:Poltár (časť Zelené) - Turecký most - 2020 -a.jpg Súbor:Poltár (časť Zelené) - Turecký most -e.jpg Súbor:Poltár (časť Zelené) - Turecký most -a1.jpg|Detail pilierov mosta </gallery> * Evanjelický kostol v časti Zelené, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlýmu ukončením presbytéria, bez veže, z roku [[1835]]. Kostol nechal postaviť František Tihányi. Obnovou prešiel v roku [[1867]]. Interiér je zaklenutý segmentovou klenbou. Nachádza sa tu klasicisický kazateľnicový oltár s obrazom Kázanie na [[Olivový vrch|Olivovej hore]]. Súčasťou interiéru je aj figurálny náhrobok s alegorickými postavami žien a levom z polovice 19. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zelené (Poltár)- Evanjelický kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/zelene-poltar-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády sú členené [[pilaster|pilastrami]] a termálnymi oknami s profilovanými šambránami. Priečelie, členené pilastrami a kazetami, je ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom. * Evanjelický kostol v časti Slaná Lehota, jednoloďová [[neoklasicizmus|neoklasicistická]] stavba so segmentovým ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, z roku [[1891]]. Interiér kostola je plochostropý. Nachádza sa tu kazateľnicový oltár s obrazom Krista od L. Kossucha z doby vzniku kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slaná Lehota (Poltár) - Evanjelický kostol | url = https://www.pamiatkynaslovensku.sk/slana-lehota-poltar-evanjelicky-kostol | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = | jazyk = }}</ref> Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. [[Portál]] má profilované ostenie ukončené trojuholníkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. <gallery> Súbor:Poltár, časť Zelené - Evanjelický kostol.jpg|Evanjelický kostol v Zelenom Súbor:Zelené - Evanjelický kostol -c.jpg Súbor:Zelené - Evanjelický kostol -d.jpg Súbor:Slaná Lehota - Evanjelický kostol -c.jpg|Evanjelický kostol v Slanej Lehote Súbor:Slaná Lehota - Evanjelický kostol -b.jpg </gallery> == Priemysel == V meste pôsobí výrobca 24% olovnatého krištáľu, sodnodraselného úžitkového skla, výrobca kompomentov pre lokomotívy a výrobca murovacích materiálov a keramických stropných systémov. == Školstvo == * [http://www.soupoltar.edu.sk/ Spojená škola so zameraním na služby, poľnohospodárstvo a sklársky priemysel] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130705203805/http://www.soupoltar.edu.sk/ |date=2013-07-05 }} * 2 základné školy * 2 materské školy == Doprava == === Cestná doprava === Najvýznamnejšou cestnou komunikáciou v Poltári je [[Cesta II. triedy 595 (Slovensko)|cesta II/595]] spájajúca mesto Poltár s Lučencom. Mesto by malo profitovať z plánovanej výstavby rýchlostnej komunikácie [[Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)|R7]] === Železničná doprava === Mesto je prostredníctvom regionálnej trate [[Železničná trať Lučenec – Utekáč|Lučenec - Utekáč]] napojené na hlavný južný železničný ťah Nové Zámky - Kozárovce - Zvolen - Lučenec - Jesenské - Tornaľa - Košice == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Tibor Sedlický]] (* [[1924]] – † [[2004]]), hudobný pedagóg a [[dirigent]] * [[Ján Zoltán Mlynárik]] (* [[1933]] – † [[2012]]), [[historik]], [[disident]], signatár [[Charta 77|Charty 77]], bývalý poslanec FZ, predseda Zväzu Slovákov v ČR * [[Ivan Gašparovič]] (* [[1941]]), bývalý prezident Slovenskej republiky == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Poltári]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [http://www.najkrajsikraj.sk/poltar/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci {{Obce okresu Poltár}} [[Kategória:Poltár| ]] [[Kategória:Okres Poltár]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] [[Kategória:Sklárske obce na Slovensku]] 8whwgqttx94wx52wou2oecujstctc74 Levice (Slovensko) 0 7677 8256337 8181794 2026-08-01T14:23:17Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256337 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Levice | Iné názvy = | Prezývka = | Obrázok = Levice-radnica.jpg | Popis obrázku = | Znak = Coat of Arms of Levice.svg | Vlajka = Flag of Léva (1941).svg | Kraj = Nitriansky | Okres = Levice | Región = Tekov | Časti = | Rieka = Podlužianka | Rieka 1 = Perec | Zemepisná šírka = 48.216389 | Zemepisná dĺžka = 18.608056 | Nadmorská výška = 163 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1156 | Starosta = Ján Krtík<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 934 01 | Kód = 502031 | EČV = LV | Predvoľba = +421-36 | Adresa = Mestský úrad<br/>Nám. hrdinov 1<br/>934 32 Levice | E-mail = msu@levice.sk | Telefón = 036 / 635 02 82 | Fax = 036 / 630 69 01 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.levice.sk | Commons = Levice | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Levice''' ({{vjz|deu|''Lewenz''}}; {{vjz|hun|''Léva''}}) sú [[mesto (Slovensko)|mesto]] na [[Slovensko|Slovensku]] ležiace v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Levice sú sídlom najväčšieho [[Okres Levice|okresu]] na Slovensku a zároveň 18. najväčším mestom na Slovensku. == Polohopis == Mesto sa nachádza v dolnom Pohroní, v severovýchodnej časti [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], južne od [[Štiavnické vrchy|Štiavnických vrchov]]. Centrom prechádza [[Cesta I. triedy 51 (Slovensko)|cesta I/51]] ([[Nitra]]{{--}}[[Hontianske Nemce]]), ktorú vo východnej časti mesta križuje [[Cesta II. triedy 564 (Slovensko)|II/564]] ([[Tlmače]]{{--}}[[Štúrovo]]). [[Železničná trať Nové Zámky – Zvolen]] tu križuje [[Železničná trať Štúrovo – Levice|trať do Štúrova]]. Levice sú vzdialené {{Km|45|m|w}} východne od [[Nitra|Nitry]], {{Km|29|m|w}} južne od [[Nová Baňa|Novej Bane]], {{Km|43|m|w}} juhozápadne od [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]] a {{Km|55|m|w}} severne od [[Štúrovo|Štúrova]]. Najbližším mestom sú {{Km|10|m|w}} vzdialené [[Tlmače]]. === Časti mesta === * Mestské časti: ** [[Čankov (Levice)|Čankov]] ** [[Horša]] ** [[Kalinčiakovo]] ** [[Malý Kiar]] * Sídliská: ** Rybníky 1 – 5 ** Vinohrady * Ostatné časti: ** Cigánka ** Nová osada ** Géňa ** Staré Levice ** Krížny Vrch === Ulice a námestia === V meste sa nachádzajú nasledovné ulice a námestia: A. Dvořáka, A. Kmeťa, A. Sládkoviča, Agátová, B. Němcovej, B. Smetanu, B. S. Timravy, Bátovska cesta, Bernoláková, Brestová, Červenej armády, Čsl. armády, Dopravná, Dostojevského, Družstevnícka, F. Engelsa, F. Hečku, Gaštanová, Hlboká, Holubyho, Hontianska, Hronská, Hurbanova, I. Krasku, J. Bottu, J. Černáka, J. Dózsu, J. Holého, J. Jesenského, J. Kalinčiaka, J. Kollára, J. Švermu, Jarná, Javorová, Jubilejná, Jurska cesta, Južná, K. Marxa, Kalnícka cesta, Kalvínske námestie, Kasárenská, Kľačianska, Koháryho, Komenského, Konopná, kpt. Jaroša, kpt. Nálepku, Krátka, Ku Bratke, Kuzmányho, Kvetná, Kyjevská, L. Exnára, Ľ. Ivana, Ľ. Podjavorinskej, Ľ. Štúra, Ľanová, Lipová, Ludanská cesta, M. Kukučína, M. R. Štefánika, Mestský majer, Mierová, mjr. Samojlenku, Mládežnícka, Mlynská, Mochovská, Montua, Moyzesova, Mudroňova, Muštová, Muškátová, Na bašte, Na lúkach, Nábrežná, Nádražný rad, Námestie E.M. Šoltésovej, Námestie hrdinov, Narcisová, Obrancov mieru, Okružná, Orgovánová, P. Jilemníckeho, P. O. Hviezdoslava, Palackého, Palárikova, Partizánov, Perecká, Pionierska, Pivničná, Pod amfiteátrom, Pod Urbanom, Podhradie, Poľná, Požiarnicka, Pradiarska, Pri Podlužianke, Pri tehelni, Priateľstva, Robotnícka, Rozmarínová, Ružová, Rybáreň, S. Chalupku, Saratovská, Severná, Skalný rad, Slobody, SNP, Sokolovská, Súkenícka, Sv. Michala, Š. Majora, Šafárikova, Školská, T. Vansovej, Tabaková, Tatranská, Tekovská, Textilná, Tolstého, Turecký rad, Tyršova, Vajanského, Vinohradnícka, Vojenská, Východná, Vysoká, Z. Nejedlého, Záhradná, Železničná, Ul. M. Monaca, Tichá, Nová, 1. mája, 28. októbra, 29. augusta. == Vodstvo == Mestom preteká potok [[Podlužianka|Podlužianka, potok Telér]] a kanál [[Perec]] (voda je doňho privedená z Hrona pri hati vo Veľkých Kozmálovciach). === Vodné plochy === Pri meste sa nachádzajú [[Levické rybníky]]. Rybníky na juhovýchodnom okraji mesta vybudované v rokoch 1950 – 56, boli v minulosti využívané na pestovanie ryže. V roku 1974 boli vyhlásené za chránený areál. V súčasnosti slúžia ako oddychový areál a sú v súkromnom vlastníctve. == Dejiny == [[Prvá písomná zmienka]] o troch osadách na území dnešných Levíc pochádza z roku [[1156]] a je zachovaná v odpise z roku [[1347]]. [[Ostrihom (mesto)|Ostrihomsk]]ý [[arcibiskup]] [[Martirius]] vysvätil kostol [[Martin Tourský|Sv. Martina]] v obci [[Bratka]], ktorý postavil komes Euzidinus a obdaroval ho nehnuteľným aj hnuteľným majetkom. Arcibiskup súčasne pričlenil k tomuto kostolu tri obce, okrem Bratky aj dediny Levice a Vitk. Je tu zmienka o osade hostí v Leviciach. Hostia – cudzinci boli spravidla remeselníci a obchodníci, ranostredoveké Levice mali tak už v polovici [[12. storočie|12. storočia]] dobré predpoklady rastu na remeselné a trhové stredisko. Z roku [[1300]] je druhá listinná zmienka o Leviciach v súvislosti s cestou, ktorá k nim viedla. V roku [[1313]] v listine kaločskej kapituly sa spomína kastelán [[Levický hrad|Levického hradu]] Imrich Bečej aj ako [[Tekovská župa (Uhorsko)|tekovský]] župan. Roku [[1318]] v listine [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúša Čáka]] sa spomína ako kastelán Levického hradu komes Július z [[Topoľčianky|Topoľčianok]]. Roku [[1321]] Július z Topoľčianok vydal Levický hrad po smrti Matúša Čáka kráľovi [[Karol I. (Uhorsko)|Karolovi Róbertovi]]. V roku [[1330]] po atentáte na Karola Róberta, ktorý spáchal [[Felicián Zach]], bolo celé atentátnikovo príbuzenstvo tvrdo potrestané. Pred Levickým hradom Imrich Bečej sťal Šebe, najstaršiu dcéru Felicána Zacha. V roku [[1332]] zoznamy [[pápež]]ských desiatkov uvádzajú príjem levického [[farár]]a Šalamúna z kostola [[Svätý Martin|Sv. Martina]]. Je to prvá zmienka o levickej farnosti, ktorá sem bola preložená z Bratky, čo naznačuje, že Levice už boli fakticky, aj keď nie právne, mestečkom. V roku [[1388]] kráľ [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund]] daroval Levický hrad a hradné panstvo [[Ladislav zo Šaroviec|Ladislavovi zo Šaroviec]], predkovi rodiny [[Levickí|Levických]]. Prvý raz sa spomína právo vyberať mýto a týždenné trhy v Leviciach, čo je významným prvkom mestskosti. Prvý raz sa spomína obec Staré Levice. Roku [[1395]] kráľ Žigmund definitívne udelil Levické hradné panstvo aj s mestečkom Levice Ladislavovi zo Šaroviec. Roku [[1396]] syn Ladislava zo Šaroviec sa od tohto roku uvádza v listinách ako [[Peter Čech z Levíc|Peter z Levíc]]. V roku [[1428]] prvá zmienka, ktorá uvádza Levice už ako mestečko. Ako súčasť hradného panstva podliehali Levice kastelánovi Levického hradu. V roku [[1434]] [[Husitstvo|husiti]] vypálili Levický hrad, pričom sa zničili tam uložené listiny. [[28. december|28. decembra]] [[1441]] kráľ [[Vladislav I. (Uhorsko)|Vladislav I.]] udelil [[Ladislav Levický|Ladislavovi Levickému]] právo raziť na Levickom hrade strieborné mince „na spôsob mesta [[Budín]]a“. Z roku [[1526]] je prvá správa o prekvitajúcom [[Vinohradníctvo|vinohradníctve]] v Leviciach. Levičania boli významnými dodávateľmi vína pre [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]]. V roku [[1529]] po zrade [[Žigmund Levický|Žigmunda Levického]] kráľ [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] skonfiškoval levické hradné panstvo a daroval ho svojej manželke [[Anna Jagelovská (1503 – 1547)|Anne Jagelovskej]]. Roku [[1537]] kráľ vrátil levické hradné panstvo [[Gabriel Levický|Gabrielovi Levickému]], ktorý stál na strane [[Habsburgovci|Habsburgovcov]], a vymenoval ho zároveň za tekovského župana. V roku [[1542]] po smrti Gabriela Levického sa majiteľom hradu stal [[Melchior Balaša]], ktorý si zobral za manželku vdovu po Gabrielovi, Annu [[Turzovci|Turzovú]]. Roku [[1544]] sa prvý turecký útok na Levice skončil vypálením mesta. Hrad, ktorý bránil Melchior Balaša, sa útoku ubránil. Roku [[1549]], potom ako v roku [[1548]] uhorský snem prijal prísne opatrenia proti Melicherovi Balašovi, pre jeho lúpežnú činnosť, začalo sa [[22. apríl]]a obliehanie Levického hradu cisárskym vojskom pod velením [[Mikuláš zo Salmu|Mikuláša zo Salmu]]. Po niekoľkých týždňoch posádka hradu, vedená Tomášom Dócim, kapitulovala a časť jej príslušníkov bola pod hradom popravená. Mesto bolo počas bojov vypálené. V roku [[1553]] po smrti [[Ján Levický|Jána Levického]] († [[12. september]] [[1553]]), údajne posledného príslušníka rodu Levických, pripadol hrad s celým panstvom späť kráľovi. Panovník sem dosadil vojenskú posádku, vymenoval hradného kapitána. Levice sa tak stali proti tureckou pevnosťou, chrániacou prístup k bohatým banským mestám. V roku [[1554]] na panovníkov príkaz bol spísaný urbár levického hradného panstva. Mestečko Levice malo podľa neho 55 sedliackych usadlostí a desať rodín želiarov, jeden mlyn a mýtnu stanicu, v Starých Leviciach bolo 16 poddanských usadlostí a 15 rodín želiarov. Roku [[1558]] kráľ Ferdinand I. daroval Levický hrad spolu s panstvom [[Štefan Dobo|Štefanovi Dobovi]], ktorý sa roku [[1561]] stal kapitánom protitureckej pevnosti Levice a zároveň aj tekovským županom. Roku [[1571]] [[František Dobo]], od roku [[1567]] kapitán Levického hradu a od roku [[1574]] župan Tekovskej stolice, dal na hradnom nádvorí vybudovať Dobovský kaštieľ a previesť [[renesancia|renesančné]] stavebné úpravy. Dňa [[1. september|1. septembra]] [[1578]] turecké vojsko prepadlo a vypálilo tzv. dolné mesto a mnohých obyvateľov zajalo. Ďalší turecký útok proti Leviciam odrazila levická posádka v roku [[1587]]. Roku [[1602]] po vymretí rodu Dobovcov sa stal majiteľom Levického hradu a hradného panstva protestant [[Sigfried Kolonič]]. Zomrel zadlžený v roku [[1623]], preto 15 rokov ležal nepochovaný na Levickom hrade. Roku [[1604]] z tohoto roku pochádza prvá známa pečať mesta Levice. Roku [[1605]] na jar bolo mesto vypálené kuruckým veliteľom Františkom Rhédeyim. Roku [[1613]] Turci od základu vypálili osadu Staré Levice, ktorá už nikdy nebola obnovená. Roku [[1620]] v Leviciach existovalo [[Kalvinizmus|kalvínske]] gymnázium. V tomto roku v meste existoval už prvý písomne doložený čižmársky [[cech]], ktorého artikuly boli vydané r. [[1629]]. Roku [[1635]] v rámci dobudovania opevnenia Levíc boli vonkajšie hradby spojené s mestskými hradbami do spoločného obranného systému s hradom. Roku [[1636]] donačnou listinou [[Ferdinand III. Habsburský|Ferdinand III.]] daroval Levický hrad, hradné panstvo a mesto svojmu synovi [[Ferdinand IV. Habsburský|Ferdinandovi]]. Roku [[1640]] majiteľom hradu i mesta sa stal rod [[Csáky]]. Dedičným hradným kapitánom bol v tom období gróf [[Ladislav Csáky]] a po ňom jeho syn [[Pavol Csáky|Pavol]], ktorý zomrel v r. [[1680]]. Roku [[1663]] [[2. november|2. novembra]] obsadili mesto a hrad Turci. V rokoch 1663 – [[1664]] turecký cestovateľ Evlija Čelebi navštívil Levice a v jeho diele Kniha ciest sa zachoval popis mesta a hradu Levice. Roku [[1664]] [[12. jún]]a cisárska armáda oslobodila mesto a hrad Levice spod tureckej okupácie. [[19. júl]]a v [[bitka pri Leviciach|bitke pri Leviciach]] cisárske vojská pod velením generála [[Louis Raduit de Souches|Louisa Raduita de Souches]] porazili Turkov. V boji padol [[Štefan Koháry]], hlavný kapitán banských miest a župan [[Hont (župa)|Hontianskej]] stolice. Roku [[1667]] v písomných prameňoch sa spomína Cigánska ulica, ale rómski obyvatelia tu boli už o niekoľko desaťročí skôr, živili sa obchodom s koňmi a kováčstvom. Roku [[1675]] v meste bol založený [[Františkáni|františkánsky]] kláštor a kostol Sv. Jozefa. Roku [[1690]] Levický hrad, mesto a hradné panstvo získal od panovníka knieža [[Pavol Eszterházy]]. Roku [[1699]] z Levického hradu odišla kráľovská vojenská posádka, čím hrad stratil charakter proti tureckej pevnosti. Roku [[1703]] [[17. september|17. septembra]] dobyl mesto kurucký veliteľ [[Ladislav Očkaj]], ktorý tu mal aj svadbu s Ilonou Tisza. [[31. október|31. októbra]] dobyli naspäť hrad s mestom cisárski vojaci, mesto vyrabovali a vypálili. Roku [[1705]] [[3. január]]a sa v Leviciach uskutočnila vojenská poradu [[František II. Rákoci|Františka II. Rákóciho]] s jeho kuruckými veliteľmi. V rokoch [[1708]] – [[1709]] kurucký generál [[Mikuláš Berčéni]] prepustil Levický hrad cisárskemu vojsku. Pri ústupe z Levíc veliteľ kurucov Ján Bottyán dal zapáliť pracháreň a zasypať zeminou hradnú priekopu. Dnes, na mieste niekdajšej vodnej priekopy, ktorá bránila prístup k hradu, je Obchodná Akadémia a hradný park. V rokoch [[1709]] – [[1710]] v meste a na okolí vypukla morová epidémia, ktorá si vyžiadala veľa ľudských obetí. == Primátor == [[Súbor:Krtík - foto 2018.jpg|náhľad|242x242pixelů|Ján Krtík|alt=]]RNDr. Ján Krtík (1. marec [[1962]], [[Levice (okres)|Levice]]) je primátor mesta Levice od roku [[2003|2018]]. === Primátori mesta Levice === Prvým primátorom mesta Levice po Nežnej revolúcii sa stal Ing. Ladislav Kisely /nar.17.2.1954 v Leviciach/ kandidujúci ako nezávislý kandidát s podporou VPN a demokratických strán. Funkciu primátora vykonával aj v ďalších dvoch volebných obdobiach do roku 2002. Štefan Mišák bol zvolený za primátora mesta Levice: * vo [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2002|voľbách 6. a 7. decembra 2002]] s počtom hlasov 2 765 z 10 211 a s podporou strán [[Hnutie za demokraciu]], [[Kresťanskodemokratické hnutie]], [[Slovenská demokratická a kresťanská únia]], [[SMER]], [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|Sociálnodemokratická alternatíva]]. * vo [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2006|voľbách 2. decembra 2006]] počtom hlasov 4 728 z 9 868 ako nezávislý kandidát. * vo [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2010|voľbách 27. novembra 2010]] počtom hlasov 4 709 z 9 393 s podporou strán SMER-SD a MOST-HÍD. * vo [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2014|voľbách 15. novembra 2014]] počtom hlasov 2 552 z 8 556 s podporou strán SMER-SD a [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenská národná strana]] a [[Strana zelených (Slovensko)|Strana zelených]]. Ján Krtík bol zvolený za primátora mesta Levice vo [[Voľby do orgánov samosprávy obcí na Slovensku v roku 2018|voľbách 10. novembra 2018]] počtom hlasov 2920 z 9498 ako nezávislý kandidát. == Obyvateľstvo == {| class="wikitable" !colspan="4" align="center"|Národnostné zloženie obyvateľstva z roku 2001 |- | Slováci | 84,83% |- | Maďari | 12,23% |- | Česi | 1,04% |- | Rómovia | 0,36% |} {| class="wikitable" !colspan="4" align="center"|Národnostné zloženie obyvateľstva z roku 2011 |- | Spolu obyvateľov | 34 844 (100%) |- | Slováci | 27 050 (77,83%) |- | Nezistená | 4 033 (11,57%) |- | Maďari | 3 202 (9,19%) |- | Česi | 229 (0,66%) |- | Rómovia | 153 (0,44%) |} {| class="wikitable" !colspan="4" align="center"|Národnostné zloženie obyvateľstva podľa sčítania v roku 2021: |- | Spolu obyvateľov | 31 974 (100%) |- | Slováci | 26 652 (83,4%) |- | Maďari | 2 644 (8,3%) |- | Česi | 195 (0,6%) |- | Rómovia | 124 (0,4%) |} {| class="wikitable" !colspan="4" align="center"|Obyvateľstvo podľa vierovyznania |- | Rímskokatolíci | 58,76% |- | Evanjelici | 7,46% |- | Gréckokatolíci | 0,32% |- | bez vyznania | 22,77% |- | nezistené | 3,4% |} == Kultúra a zaujímavosti == Na Slovensku sa koná každoročne súťaž o najkrajšie mesto Slovenska. V roku 2010 sa Levice umiestnili na 9. mieste. Mesto od roku 2009 vyhlasuje každoročne súťaž "Tu som doma Tu dovolenkujem", mesto sa snaží zaujať turistov a ale aj miestnych rôznymi podujatiami v regióne. === Pamiatky === * [[Levický hrad]], súbor stredovekej zrúcaniny hradu a mladšieho kaštieľa, ktorý vznikal od druhej polovice [[13. storočie|13. storočia]]. Vznikol ako obranný bod na ceste ku stredoslovenským banským mestám. Jeho majiteľmi boli [[Matúš Čák Trenčiansky]], miestny rod Levických, či lúpežný šľachtic Melchior Balaša. Hrad bol opustený po roku [[1696]], kedy došlo k ničivému požiaru. Na hradnom nádvorí sa nachádza Dobóvský kaštieľ, pôvodne [[renesancia|renesančná]] dvojpodlažná stavba z obdobia okolo roku [[1571]]. [[Barok]]ovo bol prestavaný v roku [[1710]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5929 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> V súčasnosti tu sídli Tekovské múzeum. <gallery> Hrad Levice (Léva vára).jpg|Levický hrad Levacivertanlegi1.jpg|Letecká fotografia Levacivertanlegi2.jpg Levice castle 2009.jpg|Levické hradné slávnosti </gallery> ==== Sakrálne pamiatky ==== * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Jozef Nazaretský|sv. Jozefa]], jednoloďová baroková stavba s polygonálne ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a prestavanou vežou z roku [[1675]]. Stavebnými úpravami prešiel v rokoch [[1773]] a [[1947]] – [[1948]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5936 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Pôvodne bol súčasťou [[Františkáni|františkánskeho]] kláštora, ktorý bol však zrušený [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefom II.]] V roku [[1814]] kláštor prevzali [[piaristi]], ktorí tu zriadili gymnázium. * Rímskokatolícky [[Kostol svätého Michala archanjela (Levice)|kostol sv. Michala archanjela]], jednoloďová pôvodne neskorobaroková stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty z rokov [[1773]] – [[1780]]. Iniciátormi výstavby kostola boli príslušníci roku [[Esterháziovci|Esterháziovcov]]. V roku [[1808]] kostol vyhorel. Súčasná eklektická úprava kostola s dvojvežovým priečelím pochádza z roku [[1902]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5937 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> V interiéri sa nachádza súbor [[klasicizmus|klasicistických]] [[oltár]]ov z konca [[18. storočie|18. storočia]]. Súčasťou zariadenia kostola sú ja neskorobarokové lavice s výjavmi zo života sv. Františka. <gallery> Church of Saint Joseph, Levice.jpg|Kostol sv. Jozefa Saint Joseph church,Levice1.JPG LV-St. Mich. church2.jpg|Kostol sv. Michala archanjela LV-St. Mich. church-portal.jpg|Detail fasády Léva-katolikus templom-Borovszky.jpg|Kostol na vyobrazení z roku 1903 </gallery> * [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaný]] kostol, jednoloďová [[klasicizmus|klasicistická]] [[tolerančný patent|tolerančná]] stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov [[1785]] – [[1788]]. Veža s barokovou helmicou s laternou bola pristavaná v roku [[1824]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kostoly reformovanej cirkvi v okrese Levice | url = http://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-reformovanej-cirkvi-v-okrese-levice | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Krížom-krážom | miesto = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180527210651/http://krizom-krazom.eu/regiony/kostoly-reformovanej-cirkvi-v-okrese-levice | dátum archivácie = 2018-05-27 }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénovými rámami, okná majú šambrány s klenákmi. Vstup je riešený ako predstavaná predsieň s nárožným kvádrovaním. * [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku [[1789]]. Upravovaný bol v rokoch [[1838]] – [[1843]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=5990 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Fasády kostola sú členené lizénami, hlavné priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veža je ukončená ihlanovou helmicou. * Židovská synagóga, eklektická halová stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku [[1853]]. Súčasťou interiéru je ženská galéria.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Levice - Synagóga | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/levice-synagoga | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}</ref> Fasády sú členené priebežným pásovaním, atika má bohatú štukovú výzdobu. Okná majú profilované šambrány, vstupy sú riešené ako [[edikula|edikuly]]. V nedávnej dobe prešla synagóga citlivou obnovou a slúži ako mestský kultúrny priestor. <gallery> Léva-ref templom-2012-2-23.jpg|Reformovaný kostol Léva-ref templom2-2012-2-23.jpg Levice-Evan. church-1.JPG|Evanjelický kostol Synagogue in Levice.JPG|Synagóga Synagoga-2012-03-05-Levice-ex31.jpg|Desatoro na štíte synagógy </gallery> * [[Kostol Kresťanskej reformovanej cirkvi v Kalinčiakove|Reformovaný kostol]] v mestskej časti Kalinčiakovo, jednoloďová [[románske umenie|románska]] stavba s polkruhovou [[apsida|apsidou]] a predstavanou vežou asi z polovice [[12. storočie|12. storočia]]. Ide o jednu z najvýznamnejších románskych pamiatok na Slovensku. Pôvodné patrocínium kostola bolo [[Anna (svätica)|sv. Anny]]. Ide o typický príklad emporového románskeho kostola, kanonická vizitácia z [[18. storočie|18. storočia]] uvádza ako staviteľov stavby miestny rok Šimoniovcov. Nachádza sa na spojnici dvoch významných ranouhorských centier, [[Ostrihom]]u a [[Starý Tekov|Starého Tekova]]. Od roku [[1655]] je kostol reformovaný. Stavebnámi úpravami prešiel v roku [[1682]], kedy vznikol nový trámový strop. Stavebnými úpravami prešiel kostol po požiari z roku [[1832]], vznikol nový strop lode a bola nadstavaná veža. Do záujmu pamiatkarov vstúpil v roku [[1878]], kedy I. Henszlman vykonal opis a prvú datáciu stavby. Obnovou prešiel v roku [[1932]]. Počas druhej svetovej vojny bol kostol poškodený, po vojne nasledovala ďalšia obnova v rokoch [[1958]] – [[1959]]. Poslednou obnovou prešiel v roku [[2016]], kedy bola obnovená šindľová strecha.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kalinčiakovo | url = http://apsida.sk/c/15/kalinciakovo | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Apsida.sk | miesto = }}</ref> Fasáda kostola postaveného z kamenných kvádrov je členená nárožnými opornými piliermi, apsida lizénami a oblúčkovým vlysom. Veža je ukončená šindľovou cibuľou. <gallery> Kalinčiakovo-Hontvarsány-2.JPG|Reformovaný kostol v Kalinčiakove Kalinčiakovo-Hontvarsány-3.JPG|Detail románskeho kvádrového muriva Hontvarsány- templom-apszis.JPG|Apsida Kalinčiakovo-Hontvarsány-5.JPG|Empora Kalinčiakovo-Hontvarsány-4.JPG|Interiér apsidy </gallery> ==== Pomníky ==== * Pomník padlým vojakom Sovietskej a Rumunskej armády počas 2.svetovej vojny na Námestí Hrdinov (Pomník bol postavený najmä z finančných zbierok obyvateľov celého okresu. Pomník odhalili 28.10.1945 a autorkou ideového návrhu bola známa levická výtvarníčka Ica Tabyová) * Socha Milana Rastislava Štefánika – park * Pamätná busta Ľudovíta Štúra – na ulici Ľudovíta Štúra * Pamätná busta Kálmana Kittenberga – na ulici Kálmana Kittenberga ==== Parky ==== * Park M. R. Štefánika * Schoellerov park (miestny názov, „Starý park“) * Hradný park === Kultúra === * Levické divadelné dni – prehliadka ochotníckych divadelných súborov * Levické hradné slávnosti * Levické poľovnícke dni * World & Etno Fest LEVICE * Jazz & Blues Fest LEVICE * Levický jarmok v októbri * Levický netradičný jarmok (pivný) v máji * Rybací piknik === Hudba === Významné hudobné festivaly, World & Etno Fest (každý rok na prelome [[jún]]a a [[júl]]a) a Jazz & Blues Fest (každý rok 2. novembrový víkend). Hudobný cyklus s názvom "Blues.LV" (pravidelné koncerty prevažne z oblasti jazzu, blues a podobných žánrov) == Hospodárstvo == * priemyselný park Géňa == Školstvo == === Základné školy === *[https://www.zsmrsle.edu.sk/ základná škola A. Kmeťa, M. R. Štefanika] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181020223843/https://www.zsmrsle.edu.sk/ |date=2018-10-20 }} *[https://2zs.edupage.org/ základná škola, Ulica sv. Michala 42] *[https://zsmadlevice.edupage.org/ Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským Gyulu Juhásza] *[https://zspodlelv.edupage.org/ základná škola Ul. Pri Podlužianke 6] *[https://www.zssaratovle.edu.sk/ základná škola Ul. Saratovská 43] *[https://6zslevice.edupage.org/ základná škola Ul. Saratovská 85] *[https://skolska14lv.edupage.org/ základná škola Ul. Školská 14] *[https://vincent-levice.sk/zakladna-skola/ Katolícka spojená škola sv. Vincenta de Paul / Základná škola s Materskou školou sv. Vincenta de Paul (dva názvy)] *[http://www.tsmaragd.sk/SVzP.html Súkromná základná škola T. Smaragd] === Stredné školy === *[http://gav.sk/ Gymnázium Andreja Vrábla] *[http://www.spslevice.sk/news.php Stredná priemyselná škola Levice] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181020182107/http://www.spslevice.sk/news.php |date=2018-10-20 }} *[https://suslbielika.edupage.org/ Stredná umelecká škola Ladislava Bielika] *[https://www.soslevice.sk/ Združená stredná škola obchodu a služieb] *[https://sposlv.edupage.org/ Stredná poľnohospodárska škola] *[https://oalevice.edupage.org/ Obchodná akadémia] *[https://pasalevice.edupage.org/ Pedagogická a Sociálna Akadémia] *[https://sos-levice.edupage.org/ Stredná odborná škola, Pod amfiteátrom 7] * [https://mtegl.edupage.org Gymnázium Pétera Czeglédiho Reformovanej kresťanskej cirkvi s vyučovacím jazykom maďarským] *[https://www.gsv.sk/gymnazium/ Gymnázium sv. Vincenta de Paul] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181020182139/https://www.gsv.sk/gymnazium/ |date=2018-10-20 }} *[https://animuslevice.edupage.org/ Súkromná Stredná Odborná Škola ANIMUS Levice] *[http://www.tsmaragd.sk/gymnazium_kto_sme.html Súkromné gymnázium T. Smaragd] == Šport == V meste sa nachádza Dom športu, zimný štadión, futbalový štadión, mestská plaváreň a športová hala, tenisové ihriská. ==== Športové kluby ==== {| | valign=top | * Aikido DOJO Levice * Amatérska volejbalová liga FiftyFive Levice * [[BK Levickí Patrioti|Basketbalový klub Levickí Patrioti]] * Box Club Gama Group Levice * Boxerský klub – Škola Boxu Levice * Cykloteam Levice * Florbalový klub ŠK FBC Levice * Futbalový klub Slovan Levice * FK 1.FC 2000 Kalinčiakovo * Futsal Team Levice * [http://www.hklevice.sk/ Hokejový klub Levice] | valign=top | * Horolezecký klub IAMES Levice * Jungle pohybová škola * Karate klub DELTA Levice * Karate klub Goju Ryu Levice * Kickboxing Levice * Klub biatlonu KAMI Levice * KST Lokomotíva Atom * Mestská únia malého futbalu Levice * Radio Control Model Club LITTEAM Levice * Stolnotenisový klub Levice | valign=top | * Šachový klub Levice * [https://www.sbkjunior.sk/ Školský basketbalový klub Junior Levice] * Športový klub Aquasport Levice * Športový klub ATOM Levice * Športový klub FAIR LEVICE * Tanečno – športový klub RITMO * Tanečno – športový klub JUNILEV * [https://www.facebook.com/Tenisov%C3%A1-%C5%A1kola-Tom%C3%A1%C5%A1a-Kri%C5%A1tofa-853174458054107/ TŠTK Levice] * [https://www.palaslevice.com/ Volejbalový klub PALAS VK LEVICE] * [https://www.facebook.com/ZOOCREWsk-125740034204742/ Zoo Crew Levice]* Zumbaclub Levice |} == Osobnosti mesta == === Rodáci === * [[Pál Z. Szalay]] (* [[1891]] – † [[1975]]), akademický maliar * [[Imrich Karvaš]] (* [[1903]] – † [[1981]]), národohospodár, [[právnik]], vysokoškolský pedagóg, prvý guvernér [[Slovenská národná banka|Slovenskej národnej banky]] * [[Vladimír Durdík starší|Vladimír Durdík]] (* [[1924]] – † [[1978]]), herec * [[Magda Paveleková]] (* [[1931]] – † [[2015]]), herečka (Jej rodný dom resp. bytovka tzv. „Jozefčekov dom“ sa nachádza v centre mesta na Námestí hrdinov) * [[Ladislav Bielik]] (* [[1939]] – † [[1984]]), fotograf * [[Richard Petruška]] (* [[1969]]), basketbalista * Ondrej Krajňák (* [[1978]]), popredný jazzový hudobník, hráč na klavír, skladateľ, slobodný umelec *Csaba Tolnai (*1972 – 2021) miestny historik, lokalpatriot, do svojej predčasnej smrti zástupca primátora *Miroslav Rác ml. (*1986) hudobník, medzinárodne uznávaný skladateľ klasickej hudby, vo svojich hudobných kompozíciách sa venuje téme Rómskeho holokaustu == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Česko}} [[Boskovice]], [[Česko]], [[2008]] * {{minivlajka|Česko}} [[Náměšť na Hané]], Česko, [[2004]] * {{flagicon|Maďarsko}} [[Érd]], [[Maďarsko]], [[1987]] * {{flagicon|Maďarsko}} [[Svätý Ondrej (mesto)|Svätý Ondrej]], [[Maďarsko]], [[1992]] * {{minivlajka|Rusko}} [[Rtiščevo]], [[Rusko]] – [[5. september|5. septembra]] [[1984]] s cieľom upevnenia družby medzi mestami Rtiščevo a Levice, a na počesť 40. výročia [[SNP]] bola ulica "Парковский переулок" premenovaná na ulicu Levice (Левице). * {{minivlajka|Poľsko}} [[Ruda Śląska]], [[Poľsko]], [[2000]] * {{minivlajka|Poľsko}} [[Skierniewice]], Poľsko, [[2004]] * {{minivlajka|Poľsko}} [[Lubaczów]], Poľsko, [[2018]] == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam ulíc a námestí v Leviciach]] * [[Tekovské múzeum]] * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Leviciach]] == Literatúra == * Csaba Tolnai: Levice na starých pohľadniciach, DAJAMA, 2006, ISBN 80-89226-05-1 * RNDr. PhMr. Ernest Alt, Eugen Bába, MUDr. Ladislav Huljak: Dejiny levickej nemocnice 1885-1985, OÚNZ v Leviciach *Csaba Tolnai: Levice na starých fotografiách, stratené mesto, AGRIPA, 2015, ISBN 978-80-971232-2-2 *Monografia mesta Levice, Štúdio Harmony, Banská Bystrica, 2010, ISBN 978-80-89151-27-1 == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} * [https://egov.levice.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Levice] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211229024852/https://egov.levice.sk/ |date=2021-12-29 }} * [http://www.kniznicalevice.sk/ Tekovská knižnica] * [http://www.muzeumlevice.sk/ Tekovské múzeum] {{Obce okresu Levice}} [[Kategória:Levice| ]] [[Kategória:Okres Levice]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] n9qk06tq8wyubkavp787sjxvz7vta1w Prievidza 0 7699 8256451 8205549 2026-08-01T22:23:56Z ~2026-42731-21 301780 pošta 6 8256451 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Prievidza (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Prievidza | Iné názvy = | Prezývka = Perla Hornej Nitry | Znak = Coat of Arms of Prievidza.svg | Vlajka = Prievidza-prievidza-flag.svg | Kraj = Trenčiansky | Okres = Prievidza | Región = Horná Nitra | Časti = | Rieka = [[Handlovka]] | Rieka 1 = [[Nitra (rieka)|Nitra]] | Zemepisná šírka = 48.771389 | Zemepisná dĺžka = 18.624167 | Nadmorská výška = 280 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = 887 | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = 232 | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1113 | Starosta = [[Katarína Macháčková]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | PSČ = 971 01 - 06 | Kód = 513881 | EČV = PD | Predvoľba = +421-46 | Adresa = Mestský úrad Prievidza<br/>Námestie slobody 6<br/>971 01 Prievidza | E-mail = info@prievidza.sk | Telefón = 046 / 517 91 10 | Fax = 046 / 542 34 74 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.prievidza.sk | Commons = Prievidza | Pôvod názvu = | Poznámky = | Obrázok = Prievidza (Priwitz, Privigye) - pomník padlým v SNP.JPG | Popis obrázku = Námestie slobody a Pomník padlým v SNP | Obyvateľstvo = 48 866 | Politická strana = [[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]] }} [[Súbor:Prievidza church.jpg|náhľad|[[Kostol svätého Bartolomeja (Prievidza)|Kostol svätého Bartolomeja]]]] '''Prievidza''' ({{vjz|deu|''Priwitz, Pritz''}}, maď. ''Privigye'') je [[okresné mesto]] ležiace v [[Trenčiansky kraj|Trenčianskom kraji]] vzdialené {{km|48|m}} od krajského mesta [[Trenčín]]. Počtom obyvateľov je to 11. najväčšie mesto na [[Slovensko|Slovensku]]. Je centrom regiónu [[Horná Nitra]]. == Polohopis == Mesto sa nachádza na okraji západného Slovenska, na východnom okraji Trenčianskeho kraja. Leží približne v strede [[Hornonitrianska kotlina|Hornonitrianskej kotliny]] a ohraničuje ho z východu pohorie [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]] a [[Žiar (pohorie)|Žiar]], zo západu [[Malá Magura]]. Prievidzou preteká rieka [[Handlovka]], ktorá za mestom (medzi [[Koš (obec na Slovensku)|Koš]]om, [[Opatovce nad Nitrou|Opatovcami]] a [[Laskár (Nováky)|Laskárom]]) ústi do rieky [[Nitra (rieka)|Nitry]]. Stred mesta leží v nadmorskej výške 280 m. Centrom mesta vedie [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|cesta I/64]] ([[Nitra]]{{--}}[[Žilina]]), ktorú na južnom okraji križuje [[Cesta I. triedy 9 (Slovensko)|I/9]] ([[Trenčín]]{{--}}[[Zvolen]]). Od Nitry sem smeruje [[Železničná trať Nové Zámky – Prievidza|hlavná železničná trať]], na ktorú sa napája [[Železničná trať Prievidza – Horná Štubňa|trať do Hornej Štubne]] a [[Železničná trať Prievidza – Nitrianske Pravno|Nitrianskeho Pravna]]. Prievidza je vzdialená {{Km|60|m|w}} južne od [[Žilina|Žiliny]], {{Km|36|m|w}} západne od [[Žiar nad Hronom|Žiaru nad Hronom]], {{Km|30|m|w}} severovýchodne od [[Partizánske]]ho a {{Km|35|m|w}} východne od [[Bánovce nad Bebravou|Bánoviec nad Bebravou]]. Najbližším mestom sú {{Km|3|m|w}} vzdialené [[Bojnice]]. === Vodné toky === * Rieky [[Nitra (rieka)|Nitra]] a [[Handlovka]] == Symboly mesta == === Erb === Erb mesta Prievidza tvorí v zelenom poli strieborný anjel so zlatou gloriolou, kľačiaci na strieborných oblakoch a držiaci v predpaží obojruč zlatý jednoramenný kríž. === Pečať === Na pečatidle je zobrazený kľačiaci anjel s krížom v obidvoch rukách a po obvode pečatidla je nápis ''SIGILLUM CIVITATIS PRIVIDIAE 1383''. === Zástava === Zástavu tvorí päť pozdĺžnych pruhov rovnakej šírky vo farbách žltá, biela, zelená, biela, žltá. Mestská zástava je ukončená zástrihom siahajúcim do jednej tretiny jej dĺžky. === Symbolický kľúč === Predstavuje umelecky spracovaný kľúč z kovu veľkosti 27 centimetrov. Na jeho držadle je z jednej strany plasticky zobrazený kľačiaci anjel s krížom v rukách, na druhej nápis ''MESTO PRIEVIDZA''. === Reťaz primátora === Je vyrobená z bieleho kovu, umelecky tvarovaná a pri jej výrobe boli použité originálne strieborné spony a brošne patriace k prievidzskému kroju, ktorý obyvatelia Prievidze nosili do začiatku 20. storočia. Na prívesku reťaze je medaila so znakom mesta zhotovená podľa návrhu akademického maliara [[Vladimír Vestenický|Vladimíra Vestenického]] z roku [[1946]]. Z pôvodného znaku mesta použil motív kľačiaceho anjela s krížom, ktorý však nekľačí na kameňoch, ale na ozubenom kolese zo stúp, čo má pripomínať niekdajší kvitnúci súkennícky priemysel v Prievidzi. Po obidvoch stranách postavy anjela sú siluety prievidzských kostolných veží. === Insígnia poslanca === Je vyrobená ako medaila zo žltého kovu zavesená na trojfarebnej stuhe vo farbách mesta – t. j. v kombinácii žltá, biela, zelená. Medaila je umelecky tvarovaná, v jej strede je vo štvorci zobrazený na oblakoch kľačiaci anjel, ktorý v obidvoch rukách v predpažení drží jednoramenný kríž. Nad hlavou anjela je gloriola. Okolo štvorca sa tiahne nápis ''SIGILLUM CIVITATIS PRIVIDIAE 1383''. == Dejiny == === Najstaršie osídlenie === [[File:Prievidza mariansky kostol.jpg|thumb|Najstarší prievidzský kostol – [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Prievidza)|Kostol Nanebovzatia Panny Márie]].]] [[File:Kostol Najsvätejšej Trojice Prievidza.jpg|thumb|[[Kostol Najsvätejšej Trojice (Prievidza)|Piaristický rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice]]]] Hornonitrianska kotlina bola osídlená už v strednom [[paleolit]]e, čo dokladajú bohaté paleontologické nálezy z [[Bojnice|Bojníc]] aj Prievidze. Prvou objavenou lokalitou je [[Prepoštská jaskyňa]] v Bojniciach, nachádzajúca sa na juhozápadnom okraji [[travertín]]ovej kopy pod farským Kostolom [[Kostol svätého Martina (Bojnice)|sv. Martina]]. Našli sa tu početné kostrové pozostatky viacerých druhov vyhynutých zvierat ([[mamut]]y, srstnaté nosorožce, medvede atď.), taktiež väčšie množstvá štiepaných kamenných nástrojov. Prvý systematický výskum jaskyne sa uskutočnil už v roku [[1927]], no presnejšie datovanie bolo vykonané až v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]]. Ďalším zdokumentovaným náleziskom paleontologického materiálu, objaveným v roku [[1964]], je travertínová kopa v severovýchodnej časti hradnej priekopy [[Bojnický zámok|Bojnického zámku]]. Tu sa v profile vysokom 10 metrov nachádza až 11 polôh s výrobnými štiepnymi nástrojmi z paleolitu. Táto lokalita bola podľa datovania osídlená už pred približne 100 000 rokmi (v [[interglaciál]]i [[ris]]-[[würm]]). Poslednou lokalitou s osídlením v paleolite je okolie Mariánskeho vŕška v Prievidzi, ktorý však skôr slúžil [[Človek neandertálsky|neandertálcom]] ako predsunutá základňa pri love, pričom bojnické lokality boli centrom a zimným sídlom. Tieto tri lokality patria k najstarším pravekým osídleniam v strednej časti Slovenska. Obdobie [[neolit]]u je však v Hornonitrianskej kotline veľmi slabo doložené, čo je zapríčinené hlavne prvotným amatérskym výskumom Prepoštskej jaskyne, keď došlo k premiešaniu nálezov a nemožnosti presnejšieho určenia ich veku. Spoľahlivo datovaný je len nález kamennej sekery pri [[Hradec (Prievidza)|Hradci]]. === Stredovek === [[Prvá písomná zmienka]] o Prievidzi pochádza z roku [[1113]] z [[Zoborská listina|listiny]] [[Opátstvo svätého Hyppolita na Zobore|Zoborského opátstva]]. Mestské práva mesto dostalo [[26. január]]a [[1383]] od kráľovnej [[Mária z Anjou|Márie]]. Prievidza získala výsady ako platenie dávok, konanie trhov, voľbu farára a richtára, stavanie mlynov, lovenie rýb, slobodný rozvoj remesiel, predaj výrobkov, vyberanie mýta a ochranu kráľovnej. V roku [[1666]] prichádzajú do mesta [[piaristi]] a ich zásluhou tu bol postavený [[barok]]ový kostol (v súčasnosti známy ako [[Kostol Najsvätejšej Trojice a Nanebovzatia Panny Márie|piaristický kostol]]) a kláštor, ktorý sa stal strediskom kultúry a školstva. === Novšie dejiny === V decembri 2020 mesto oznámilo, že vystúpi zo [[Združenie miest a obcí Slovenska|Združenia miest a obcí Slovenska]] a Združenia pre rozvoj regiónu Horná Nitra. Ostane v Únii miest Slovenska, členstvo v ktorej má byť pre mesto prínosnejšie.<ref name="dennikn-prievidza-vystupi-zo-zmos-u">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prievidza vystúpi zo ZMOS-u. Efektívnejšia a | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2176366/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-07 | dátum prístupu = 2020-12-14 }}</ref> == Pamiatky == [[File:Prievidza Trinity Monument.jpg|thumb|[[Trojičný stĺp]] ]] * [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Prievidza)|Piaristický rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice.]] So stavbou sa začalo v r. [[1666]] podľa návrhu talianskeho architekta Biberelliho. Stavbu kostola dokončil v polovici [[18. storočie|18. storočia]] rehoľný staviteľ H. Hanghe. Dnes je jednou z najkrajších barokových stavieb v strednej Európe. * [[Kostol svätého Bartolomeja (Prievidza)|Kostol sv. Bartolomeja apoštola]] – farský kostol. Pôvodne [[Gotika|gotická]] stavba z konca [[14. storočie|14. storočia]], v [[17. storočie|17. storočí]] bola upravovaná a rozšírená. V [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie|20. storočí]] bol kostol niekoľkokrát reštaurovaný. * [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Prievidza)|Kostol Nanebovzatia Panny Márie]] – najstarší kostol v Prievidzi, pôvodne súčasť Prievidzského hradu. * [[Rušňové depo]]. Stavba bola vybudovaná v rokoch [[1912]]{{--}}[[1913]], v roku [[1938]] rozšírená. So svojím technologickým vybavením je najzachovalejším objektom svojho druhu na Slovensku. Je významným dokumentom vývoja architektúry železničných stavieb a histórie tohto druhu dopravy na Slovensku. * [[Súsošie sv. Cyrila a Metoda]]. Aktom odhalenia tohto súsošia sa Prievidza stala prvým mestom na Slovensku, kde bola takýmto spôsobom vzdaná úcta [[Cyril a Metod|solúnskym bratom]]. * [[Trojičný stĺp (Prievidza)|Trojičný stĺp]]. [[Stĺp Panny Márie a Najsvätejšej Trojice|Stĺp]] vyhotovil Dionýz Stanetti v roku 1739. Masívny trojboký sokel má na čelnej strane do námestia reliéf sv. Rozálie z roku 1797, ktorým sa jeho charakter zmenil na morové súsošie. Reštaurovaný bol v rokoch 1992{{--}}1995. * [[Pomník padlým v SNP]] – postavený začiatkom [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]]. Na počesť bojovníkov [[Druhá svetová vojna|II. svetovej vojny]] a účastníkov [[slovenské národné povstanie|SNP]] ho vytvoril architekt [[Štefan Lukačovič]] a akad. sochár [[Rudolf Pribiš]]. Stojí na Námestí slobody v centrálnej časti mesta. [[Súbor:Prievidza bronzova plastika sv. Cyril a sv Metod 1998.jpg|náhľad|[[Súsošie sv. Cyrila a Metoda]]]] == Časti mesta == Prievidza má 4 hlavné [[Mestská časť|mestské časti]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Verejná správa : Územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky | url = http://www.minv.sk/?uzemne-a-spravne-usporiadanie-sr | vydavateľ = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|MV SR]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-08-28 | miesto = | jazyk = }}</ref>: # [[Prievidza I. Staré Mesto]] # [[Prievidza II. Píly]] # [[Prievidza III. Necpaly]] # [[Prievidza IV. Kopanice]] # [[Prievidza V. Štvrte]] ([[Hradec (Prievidza)|Hradec]], [[Malá Lehôtka]], [[Veľká Lehôtka]]) * ''Mestské štvrte:'' Hradec, Kopanice, Malá Lehôtka, Necpaly, [[Nové Mesto (Prievidza)|Nové Mesto]], Píly, Staré Mesto, Veľká Lehôtka * ''Sídliská:'' Dlhá ulica, Kopanice-Sever, Mládeže, [[Stred (Prievidza)|Stred]], [[Zapotôčky]], Necpaly, Žabník, Nové Mesto * ''Ostatné časti:'' Kopaničky, Piesky, Priemyselná zóna, * ''Osady:'' Púšť, Vápenica, Vlčie Kúty, Vrchy === Ulice a námestia === ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Zoznam ulíc a námestí v Prievidzi]]'' == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov = 48 866 osôb === Etnické zloženie obyvateľstva === Slováci – 96,65 %<br /> Česi – 0,95 %<br /> Maďari – 0,48 %<br /> Rómovia – 0,29 %<br /> Nemci – 0,29 %<br /> Iní – 0,05 % === Náboženské zloženie obyvateľstva === [[File:Prievidza pamatnik SNP1.jpg|thumb|Prievidza pamätník]] Rímski katolíci – 61,91 %<br />bez vyznania – 29,01 %<br />evanjelici a. v. – 2,29 %<br />grécki katolíci – 0,34 %<br />pravoslávni – 0,12 %<br />a iní == Kultúra == * [[Regionálne kultúrne centrum Prievidza]] * [[Dom kultúry Prievidza]] === Divadlo === Pôsobí tu amatérska divadelná skupina „A“ a „Shanti“. === Kiná === * Kino Baník – Art Point * Ster Century Cinemas Prievidza v [[OC Korzo]] === Galérie === * Galéria REGIONART * Galéria Imricha Vysočana (Meštiansky dom) === Televízia === V meste pôsobia dve lokálne televízne stanice: * [[Regionálna televízia Prievidza]] === Múzeá === * [[Hornonitrianske múzeum]] * Múzeum Vtedy * Múzeum civilnej ochrany === Parky === * [[Park Skotňa]] * [[Lesný park LESOPARK]] * Mestský park * Park pred ÚPSVaR (súsošie sv. Cyrila a Metoda) == Šport == {{Stĺpce|2| * [[ľadový hokej]]{{--}}MŠHK Mládež Prievidza * [[futbal]]{{--}}[[FC Baník Horná Nitra]] * [[basketbal]]{{--}}[[BC Prievidza]] * [[volejbal]]{{--}}VK Prievidza * [[golf|minigolf]]{{--}}1. Miniatur golf club Prievidza * [[korfbal]]{{--}}SKK Dolphins Prievidza * [[plávanie]]{{--}}MPKPD Prievidza * parkour a freerun{{--}}3Run Club Prievidza * [[gymnastika]]{{--}}GK Elan Prievidza * ''Aeroklub Prievidza'' * [[karate]]{{--}}Športová škola karate Prievidza, Karate klub FKŠ Prievidza * [[Zápasenie (šport)|zápasenie]]{{--}}MT Prievidza * [[džudo]]{{--}}TJ Sokol Prievidza * [[florbal]]{{--}}Hammers Floorball * armwrestling{{--}}Awk warrior Prievidza * [[lukostreľba]]{{--}}LK Epirus}} === Športoviská v Prievidzi === {{Stĺpce|2| * Zimný štadión Prievidza * City Nike Aréna * Futbalový štadión Prievidza * Minigolf Prievidza * Krytá plaváreň Prievidza * In-line chodník pre korčuľovanie a bicyklovanie * tenisové kurty a i. }} [[Súbor:Bojnická cesta Prievidza.jpg|náhľad|[[Bojnická cesta]]]] == Doprava == === Cestná doprava === Mestom prechádza európska cesta [[Európska cesta 572|E572]], ktorá kopíruje cestu I. triedy [[Cesta I. triedy 9 (Slovensko)|I/9]]. Ďalej cesta I. triedy [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|I/64]] a cesta III. triedy 1774 spájajúca [[Bojnice]] a Prievidzu. V prvej polovici roka 2028 je plánované dokončenie výstavby prvej etapy obchvatu Prievidze. === MHD === [[Súbor:MHD v Prievidzi.png|náhľad|Biely autobus MHD]] Mestskú hromadnú dopravu na základe zmluvného vzťahu s mestom Prievidza prevádzkuje spoločnosť [[SAD Prievidza]], na štrnástich linkách v charakteristických žltých autobusoch (prípadne bielych so žltými prvkami). === Železničná doprava === [[Železničná stanica Prievidza]] tvorí dôležitý regionálny dopravný uzol, ktorý je križovatkou tratí [[Železničná trať Nové Zámky – Prievidza|z Ponitria]], [[Železničná trať Prievidza – Horná Štubňa|z Turca]] a lokálnej trate [[Železničná trať Prievidza – Nitrianske Pravno|z Nitrianskeho Pravna]]. Ponúka priame železničné spojenie s hlavným mestom [[Bratislava|(Bratislava)]]. [[File:Prievidza railway station.jpg|thumb|[[Železničná stanica Prievidza]]]] Do roku 2029 je plánovaná komplexná rekonštrukcia železničnej trate Prievidza – Jelšovce, ktorej hlavným prínosom je zvýšenie maximálnej rýchlosti až do 120 km/h. Pravidelná osobná doprava na trati Prievidza – Nitrianske Pravno je od 7. decembra 2012 zastavená. === Letecká doprava === V blízkosti mesta sa nachádza [[Letisko Prievidza|medzinárodné letisko Prievidza]] (LZPE). Každoročne sa tam koná Deň mestskej polície, ozbrojených a záchranných zložiek. Využívané je najmä na bezmotorové lietanie. == Dôležité firmy == * [https://www.brose.com/sk-sk/ Brose] – automobilový priemysel (subdodávateľ), vývojové centrum (elektronika) * GeWiS – automobilový priemysel (subdodávateľ) * [[Unipharma]] – distribútor liekov, liečiv a liečebných pomôcok * [[Nestlé]] – slovenské zastúpenie spoločnosti, výroba produktov značiek [[Carpathia (Prievidza)|Carpathia]] a [[Maggi]]. Distribúcia značiek spoločnosti Nestlé pre slovenský trh. * [[Hornonitrianske bane Prievidza]] – prevádzkovateľ komplexu [[Baňa|baní]] v [[Nováky|Novákoch]], [[Handlová|Handlovej]] a [[Cigeľ|Cígli]]. Najväčší zamestnávateľ v okrese. == Školstvo == === Základné školy === * Základná škola, Ulica P. Dobšinského * Základná škola, Ulica energetikov * Základná škola, Ulica Rastislavova * Základná škola, Malonecpalská ulica * Základná škola, Mariánska ulica * Základná škola, Ulica Sama Chalupku * Piaristická spojená škola Františka Hanáka – základná škola === Stredné školy === * [https://gympd.sk/ Gymnázium Vavrinca Benedikta Nedožerského] * [https://www.sospd.sk/ SOŠ ul. T. Vansovej Prievidza] (ZSŠ polytechnická spojená so ZSŠ stavebnou) * [https://www.kalina.sk/ Stredná odborná škola obchodu a služieb] (SOŠ poľnohospodárska spojená od roku 2011) * [https://www.oaprievidza.sk/ Obchodná akadémia Prievidza] * [https://www.piaristi-pd.sk/ Piaristická spojená škola Františka Hanáka] – osemročné, štvorročné gymnázium * Súkromná stredná odborná škola CA&TS * [https://www.szspd.sk/ Stredná zdravotnícka škola] === Vysoké školy === * [[Žilinská univerzita]] – detašované pracovisko Fakulty riadenia a informatiky == Osobnosti == === Kultúra a umenie === {{Stĺpce|2| * Augustín Nedeliak (* [[1890]]{{--}}† [[1969]]){{--}} básnik, prekladateľ, tajomník Slovenského vlastivedného múzea, súdny tlmočník <ref> KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 259 - 260.</ref> * [[Alžbeta Pappová]] (* [[1909]]{{--}}† [[1959]]){{--}} klaviristka, hudobná pedagogička * [[Jozef Fedora]] (* [[1910]]{{--}}† [[1975]]){{--}} maliar, grafik, výtvarný pedagóg * [[Ján Červeň]] (* [[1919]]{{--}}† [[1942]]){{--}} spisovateľ * [[Štefan Drozd]] – literárny historik, spisovateľ, cirkevný hodnostár * [[Otto Hogen]] – fotograf * [[Dioný Ignác Kubík]] – zberateľ ľudových piesní, dramatik * [[Milan Kuchárik]] – divadelný režisér, herec, scénograf * [[Viera Nedeljaková]] – učiteľka tanca, kult. pracovníčka * [[Magdaléna Orlíková]] – zbormajsterka, učiteľka * [[Jaroslav Schut]] – básnik, humorista, redaktor, novinár * [[Ondrej Sklenka]] – rezbár * [[Ladislav Stanček]] – hudobný skladateľ * [[Anna Kajabová-Peňašková]] – operná speváčka * [[Magdaléna Štrompachová]] – akademická maliarka, reštaurátorka, pedagogička * [[Štefan Uher]] – režisér, scenárista * [[Vladimír Vestenický]] – akademický maliar * [[Cornel Wilde]] – americký herec * [[Imrich Vysočan]] – akademický maliar, docent * [[Daniel Hevier]] – spisovateľ * [[Roman Turcel]] – maliar a výtvarník * [[Marcela Laiferová]] – speváčka * [[Yvetta Blanarovičová]] – herečka a speváčka * [[Ladislav Meliško]] – internetová osobnosť a zabávač }} === Veda a technika === {{Stĺpce|2| * [[Ján Martin Novacký]] (* [[1899]] – † [[1956]]) – botanik, vysokoškolský pedagóg * [[Ján Bartoš]] – konštruktér, vynálezca * [[Július Beniač]] – lekár, popularizátor * [[Tadeusz Emilewicz]] – chemik, ovocinár * [[Martin Falešník]] – ovocinár, šľachtiteľ * [[František Gregor]] – chemik, vedeckovýskumný pracovník * [[Jozef Klimko]] – právnik, vysokoškolský pedagóg * [[Ján Ledvai]] – prírodovedec, agronóm, vynálezca, spisovateľ, publicista * [[Jozef Mokrý]] – chemik, farmaceut * [[Koloman Novacký]] – významný organizátor včelárstva, pričinil sa o rozvoj plemenného chovu včiel na Slovensku }} === Remeslá === * [[Izabela Chylová]] – keramikárka, hrnčiarka * [[Jozef Ertl]] – medovnikár, voskár * [[Bernhard Hubič]] – kníhtlačiar === Politický a verejný život === {{Stĺpce|2| * [[Michal Juriš]] (* [[1825]] – † [[1901]]) – rímskokatolícky kňaz, politik, organizátor verejného života. * [[Anton Miššuth]] (* [[1866]] – † [[1935]]) – rímskokatolícky kňaz, národný buditeľ, publicista * [[Gustáv Švéni]] (* [[1870]] – † [[1918]]) – prvý slovenský sociálny demokrat * [[Ján Čvikota]] – verejný činiteľ, národovec * [[Juraj Gramantík]] – národovec, kňaz * [[Augustín Záň]] – národný pracovník, ľudový misionár * [[Ján Žirka]] – verejný činiteľ, kultúrny pracovník }} == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Nemecko}} [[Ibbenbüren]], [[Nemecko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Jastrzębie-Zdrój]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Taliansko}} [[Luserna San Giovanni]],[[Taliansko]] * {{Flagicon|Česko}} [[Šumperk]], [[Česko]] * {{Flagicon|Srbsko}} [[Valjevo]], [[Srbsko]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prievidzi]] == Iné projekty == {{Projekt|wikt}}. == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://egov.prievidza.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Prievidza] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220107190749/https://egov.prievidza.sk/ |date=2022-01-07 }} == Zdroj == * {{Citácia knihy | priezvisko = Bárta | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Pravek Bojníc : od staršej doby kamennej po dobu slovanskú | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1972 | počet strán = 37 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * [http://www.prievidza.sk Stránky mesta] {{Prievidza}} {{Mestské časti Prievidze}} {{Obce okresu Prievidza}} [[Kategória:Prievidza| ]] [[Kategória:Okres Prievidza]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] r7bdcuzu3bsl2vgefzromvx1x9uzeur 8256455 8256451 2026-08-01T22:35:06Z ~2026-42731-21 301780 /* Školstvo */ 8256455 wikitext text/x-wiki {{pozri|rovnomennom okrese|Prievidza (okres)}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = mesto | Názov = Prievidza | Iné názvy = | Prezývka = Perla Hornej Nitry | Znak = Coat of Arms of Prievidza.svg | Vlajka = Prievidza-prievidza-flag.svg | Kraj = Trenčiansky | Okres = Prievidza | Región = Horná Nitra | Časti = | Rieka = [[Handlovka]] | Rieka 1 = [[Nitra (rieka)|Nitra]] | Zemepisná šírka = 48.771389 | Zemepisná dĺžka = 18.624167 | Nadmorská výška = 280 | Najvyšší bod = | Najvyšší bod výška = 887 | Najvyšší bod šírka = | Najvyšší bod dĺžka = | Najnižší bod = | Najnižší bod výška = 232 | Najnižší bod šírka = | Najnižší bod dĺžka = | Prvá zmienka = 1113 | Starosta = [[Katarína Macháčková]]<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | PSČ = 971 01 - 06 | Kód = 513881 | EČV = PD | Predvoľba = +421-46 | Adresa = Mestský úrad Prievidza<br/>Námestie slobody 6<br/>971 01 Prievidza | E-mail = info@prievidza.sk | Telefón = 046 / 517 91 10 | Fax = 046 / 542 34 74 | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.prievidza.sk | Commons = Prievidza | Pôvod názvu = | Poznámky = | Obrázok = Prievidza (Priwitz, Privigye) - pomník padlým v SNP.JPG | Popis obrázku = Námestie slobody a Pomník padlým v SNP | Obyvateľstvo = 48 866 | Politická strana = [[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]] }} [[Súbor:Prievidza church.jpg|náhľad|[[Kostol svätého Bartolomeja (Prievidza)|Kostol svätého Bartolomeja]]]] '''Prievidza''' ({{vjz|deu|''Priwitz, Pritz''}}, maď. ''Privigye'') je [[okresné mesto]] ležiace v [[Trenčiansky kraj|Trenčianskom kraji]] vzdialené {{km|48|m}} od krajského mesta [[Trenčín]]. Počtom obyvateľov je to 11. najväčšie mesto na [[Slovensko|Slovensku]]. Je centrom regiónu [[Horná Nitra]]. == Polohopis == Mesto sa nachádza na okraji západného Slovenska, na východnom okraji Trenčianskeho kraja. Leží približne v strede [[Hornonitrianska kotlina|Hornonitrianskej kotliny]] a ohraničuje ho z východu pohorie [[Vtáčnik (pohorie)|Vtáčnik]] a [[Žiar (pohorie)|Žiar]], zo západu [[Malá Magura]]. Prievidzou preteká rieka [[Handlovka]], ktorá za mestom (medzi [[Koš (obec na Slovensku)|Koš]]om, [[Opatovce nad Nitrou|Opatovcami]] a [[Laskár (Nováky)|Laskárom]]) ústi do rieky [[Nitra (rieka)|Nitry]]. Stred mesta leží v nadmorskej výške 280 m. Centrom mesta vedie [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|cesta I/64]] ([[Nitra]]{{--}}[[Žilina]]), ktorú na južnom okraji križuje [[Cesta I. triedy 9 (Slovensko)|I/9]] ([[Trenčín]]{{--}}[[Zvolen]]). Od Nitry sem smeruje [[Železničná trať Nové Zámky – Prievidza|hlavná železničná trať]], na ktorú sa napája [[Železničná trať Prievidza – Horná Štubňa|trať do Hornej Štubne]] a [[Železničná trať Prievidza – Nitrianske Pravno|Nitrianskeho Pravna]]. Prievidza je vzdialená {{Km|60|m|w}} južne od [[Žilina|Žiliny]], {{Km|36|m|w}} západne od [[Žiar nad Hronom|Žiaru nad Hronom]], {{Km|30|m|w}} severovýchodne od [[Partizánske]]ho a {{Km|35|m|w}} východne od [[Bánovce nad Bebravou|Bánoviec nad Bebravou]]. Najbližším mestom sú {{Km|3|m|w}} vzdialené [[Bojnice]]. === Vodné toky === * Rieky [[Nitra (rieka)|Nitra]] a [[Handlovka]] == Symboly mesta == === Erb === Erb mesta Prievidza tvorí v zelenom poli strieborný anjel so zlatou gloriolou, kľačiaci na strieborných oblakoch a držiaci v predpaží obojruč zlatý jednoramenný kríž. === Pečať === Na pečatidle je zobrazený kľačiaci anjel s krížom v obidvoch rukách a po obvode pečatidla je nápis ''SIGILLUM CIVITATIS PRIVIDIAE 1383''. === Zástava === Zástavu tvorí päť pozdĺžnych pruhov rovnakej šírky vo farbách žltá, biela, zelená, biela, žltá. Mestská zástava je ukončená zástrihom siahajúcim do jednej tretiny jej dĺžky. === Symbolický kľúč === Predstavuje umelecky spracovaný kľúč z kovu veľkosti 27 centimetrov. Na jeho držadle je z jednej strany plasticky zobrazený kľačiaci anjel s krížom v rukách, na druhej nápis ''MESTO PRIEVIDZA''. === Reťaz primátora === Je vyrobená z bieleho kovu, umelecky tvarovaná a pri jej výrobe boli použité originálne strieborné spony a brošne patriace k prievidzskému kroju, ktorý obyvatelia Prievidze nosili do začiatku 20. storočia. Na prívesku reťaze je medaila so znakom mesta zhotovená podľa návrhu akademického maliara [[Vladimír Vestenický|Vladimíra Vestenického]] z roku [[1946]]. Z pôvodného znaku mesta použil motív kľačiaceho anjela s krížom, ktorý však nekľačí na kameňoch, ale na ozubenom kolese zo stúp, čo má pripomínať niekdajší kvitnúci súkennícky priemysel v Prievidzi. Po obidvoch stranách postavy anjela sú siluety prievidzských kostolných veží. === Insígnia poslanca === Je vyrobená ako medaila zo žltého kovu zavesená na trojfarebnej stuhe vo farbách mesta – t. j. v kombinácii žltá, biela, zelená. Medaila je umelecky tvarovaná, v jej strede je vo štvorci zobrazený na oblakoch kľačiaci anjel, ktorý v obidvoch rukách v predpažení drží jednoramenný kríž. Nad hlavou anjela je gloriola. Okolo štvorca sa tiahne nápis ''SIGILLUM CIVITATIS PRIVIDIAE 1383''. == Dejiny == === Najstaršie osídlenie === [[File:Prievidza mariansky kostol.jpg|thumb|Najstarší prievidzský kostol – [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Prievidza)|Kostol Nanebovzatia Panny Márie]].]] [[File:Kostol Najsvätejšej Trojice Prievidza.jpg|thumb|[[Kostol Najsvätejšej Trojice (Prievidza)|Piaristický rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice]]]] Hornonitrianska kotlina bola osídlená už v strednom [[paleolit]]e, čo dokladajú bohaté paleontologické nálezy z [[Bojnice|Bojníc]] aj Prievidze. Prvou objavenou lokalitou je [[Prepoštská jaskyňa]] v Bojniciach, nachádzajúca sa na juhozápadnom okraji [[travertín]]ovej kopy pod farským Kostolom [[Kostol svätého Martina (Bojnice)|sv. Martina]]. Našli sa tu početné kostrové pozostatky viacerých druhov vyhynutých zvierat ([[mamut]]y, srstnaté nosorožce, medvede atď.), taktiež väčšie množstvá štiepaných kamenných nástrojov. Prvý systematický výskum jaskyne sa uskutočnil už v roku [[1927]], no presnejšie datovanie bolo vykonané až v [[60. roky 20. storočia|60. rokoch 20. storočia]]. Ďalším zdokumentovaným náleziskom paleontologického materiálu, objaveným v roku [[1964]], je travertínová kopa v severovýchodnej časti hradnej priekopy [[Bojnický zámok|Bojnického zámku]]. Tu sa v profile vysokom 10 metrov nachádza až 11 polôh s výrobnými štiepnymi nástrojmi z paleolitu. Táto lokalita bola podľa datovania osídlená už pred približne 100 000 rokmi (v [[interglaciál]]i [[ris]]-[[würm]]). Poslednou lokalitou s osídlením v paleolite je okolie Mariánskeho vŕška v Prievidzi, ktorý však skôr slúžil [[Človek neandertálsky|neandertálcom]] ako predsunutá základňa pri love, pričom bojnické lokality boli centrom a zimným sídlom. Tieto tri lokality patria k najstarším pravekým osídleniam v strednej časti Slovenska. Obdobie [[neolit]]u je však v Hornonitrianskej kotline veľmi slabo doložené, čo je zapríčinené hlavne prvotným amatérskym výskumom Prepoštskej jaskyne, keď došlo k premiešaniu nálezov a nemožnosti presnejšieho určenia ich veku. Spoľahlivo datovaný je len nález kamennej sekery pri [[Hradec (Prievidza)|Hradci]]. === Stredovek === [[Prvá písomná zmienka]] o Prievidzi pochádza z roku [[1113]] z [[Zoborská listina|listiny]] [[Opátstvo svätého Hyppolita na Zobore|Zoborského opátstva]]. Mestské práva mesto dostalo [[26. január]]a [[1383]] od kráľovnej [[Mária z Anjou|Márie]]. Prievidza získala výsady ako platenie dávok, konanie trhov, voľbu farára a richtára, stavanie mlynov, lovenie rýb, slobodný rozvoj remesiel, predaj výrobkov, vyberanie mýta a ochranu kráľovnej. V roku [[1666]] prichádzajú do mesta [[piaristi]] a ich zásluhou tu bol postavený [[barok]]ový kostol (v súčasnosti známy ako [[Kostol Najsvätejšej Trojice a Nanebovzatia Panny Márie|piaristický kostol]]) a kláštor, ktorý sa stal strediskom kultúry a školstva. === Novšie dejiny === V decembri 2020 mesto oznámilo, že vystúpi zo [[Združenie miest a obcí Slovenska|Združenia miest a obcí Slovenska]] a Združenia pre rozvoj regiónu Horná Nitra. Ostane v Únii miest Slovenska, členstvo v ktorej má byť pre mesto prínosnejšie.<ref name="dennikn-prievidza-vystupi-zo-zmos-u">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prievidza vystúpi zo ZMOS-u. Efektívnejšia a | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2176366/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-07 | dátum prístupu = 2020-12-14 }}</ref> == Pamiatky == [[File:Prievidza Trinity Monument.jpg|thumb|[[Trojičný stĺp]] ]] * [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Prievidza)|Piaristický rímskokatolícky Kostol Najsvätejšej Trojice.]] So stavbou sa začalo v r. [[1666]] podľa návrhu talianskeho architekta Biberelliho. Stavbu kostola dokončil v polovici [[18. storočie|18. storočia]] rehoľný staviteľ H. Hanghe. Dnes je jednou z najkrajších barokových stavieb v strednej Európe. * [[Kostol svätého Bartolomeja (Prievidza)|Kostol sv. Bartolomeja apoštola]] – farský kostol. Pôvodne [[Gotika|gotická]] stavba z konca [[14. storočie|14. storočia]], v [[17. storočie|17. storočí]] bola upravovaná a rozšírená. V [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie|20. storočí]] bol kostol niekoľkokrát reštaurovaný. * [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Prievidza)|Kostol Nanebovzatia Panny Márie]] – najstarší kostol v Prievidzi, pôvodne súčasť Prievidzského hradu. * [[Rušňové depo]]. Stavba bola vybudovaná v rokoch [[1912]]{{--}}[[1913]], v roku [[1938]] rozšírená. So svojím technologickým vybavením je najzachovalejším objektom svojho druhu na Slovensku. Je významným dokumentom vývoja architektúry železničných stavieb a histórie tohto druhu dopravy na Slovensku. * [[Súsošie sv. Cyrila a Metoda]]. Aktom odhalenia tohto súsošia sa Prievidza stala prvým mestom na Slovensku, kde bola takýmto spôsobom vzdaná úcta [[Cyril a Metod|solúnskym bratom]]. * [[Trojičný stĺp (Prievidza)|Trojičný stĺp]]. [[Stĺp Panny Márie a Najsvätejšej Trojice|Stĺp]] vyhotovil Dionýz Stanetti v roku 1739. Masívny trojboký sokel má na čelnej strane do námestia reliéf sv. Rozálie z roku 1797, ktorým sa jeho charakter zmenil na morové súsošie. Reštaurovaný bol v rokoch 1992{{--}}1995. * [[Pomník padlým v SNP]] – postavený začiatkom [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]]. Na počesť bojovníkov [[Druhá svetová vojna|II. svetovej vojny]] a účastníkov [[slovenské národné povstanie|SNP]] ho vytvoril architekt [[Štefan Lukačovič]] a akad. sochár [[Rudolf Pribiš]]. Stojí na Námestí slobody v centrálnej časti mesta. [[Súbor:Prievidza bronzova plastika sv. Cyril a sv Metod 1998.jpg|náhľad|[[Súsošie sv. Cyrila a Metoda]]]] == Časti mesta == Prievidza má 4 hlavné [[Mestská časť|mestské časti]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Verejná správa : Územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky | url = http://www.minv.sk/?uzemne-a-spravne-usporiadanie-sr | vydavateľ = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|MV SR]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-08-28 | miesto = | jazyk = }}</ref>: # [[Prievidza I. Staré Mesto]] # [[Prievidza II. Píly]] # [[Prievidza III. Necpaly]] # [[Prievidza IV. Kopanice]] # [[Prievidza V. Štvrte]] ([[Hradec (Prievidza)|Hradec]], [[Malá Lehôtka]], [[Veľká Lehôtka]]) * ''Mestské štvrte:'' Hradec, Kopanice, Malá Lehôtka, Necpaly, [[Nové Mesto (Prievidza)|Nové Mesto]], Píly, Staré Mesto, Veľká Lehôtka * ''Sídliská:'' Dlhá ulica, Kopanice-Sever, Mládeže, [[Stred (Prievidza)|Stred]], [[Zapotôčky]], Necpaly, Žabník, Nové Mesto * ''Ostatné časti:'' Kopaničky, Piesky, Priemyselná zóna, * ''Osady:'' Púšť, Vápenica, Vlčie Kúty, Vrchy === Ulice a námestia === ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Zoznam ulíc a námestí v Prievidzi]]'' == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov = 48 866 osôb === Etnické zloženie obyvateľstva === Slováci – 96,65 %<br /> Česi – 0,95 %<br /> Maďari – 0,48 %<br /> Rómovia – 0,29 %<br /> Nemci – 0,29 %<br /> Iní – 0,05 % === Náboženské zloženie obyvateľstva === [[File:Prievidza pamatnik SNP1.jpg|thumb|Prievidza pamätník]] Rímski katolíci – 61,91 %<br />bez vyznania – 29,01 %<br />evanjelici a. v. – 2,29 %<br />grécki katolíci – 0,34 %<br />pravoslávni – 0,12 %<br />a iní == Kultúra == * [[Regionálne kultúrne centrum Prievidza]] * [[Dom kultúry Prievidza]] === Divadlo === Pôsobí tu amatérska divadelná skupina „A“ a „Shanti“. === Kiná === * Kino Baník – Art Point * Ster Century Cinemas Prievidza v [[OC Korzo]] === Galérie === * Galéria REGIONART * Galéria Imricha Vysočana (Meštiansky dom) === Televízia === V meste pôsobia dve lokálne televízne stanice: * [[Regionálna televízia Prievidza]] === Múzeá === * [[Hornonitrianske múzeum]] * Múzeum Vtedy * Múzeum civilnej ochrany === Parky === * [[Park Skotňa]] * [[Lesný park LESOPARK]] * Mestský park * Park pred ÚPSVaR (súsošie sv. Cyrila a Metoda) == Šport == {{Stĺpce|2| * [[ľadový hokej]]{{--}}MŠHK Mládež Prievidza * [[futbal]]{{--}}[[FC Baník Horná Nitra]] * [[basketbal]]{{--}}[[BC Prievidza]] * [[volejbal]]{{--}}VK Prievidza * [[golf|minigolf]]{{--}}1. Miniatur golf club Prievidza * [[korfbal]]{{--}}SKK Dolphins Prievidza * [[plávanie]]{{--}}MPKPD Prievidza * parkour a freerun{{--}}3Run Club Prievidza * [[gymnastika]]{{--}}GK Elan Prievidza * ''Aeroklub Prievidza'' * [[karate]]{{--}}Športová škola karate Prievidza, Karate klub FKŠ Prievidza * [[Zápasenie (šport)|zápasenie]]{{--}}MT Prievidza * [[džudo]]{{--}}TJ Sokol Prievidza * [[florbal]]{{--}}Hammers Floorball * armwrestling{{--}}Awk warrior Prievidza * [[lukostreľba]]{{--}}LK Epirus}} === Športoviská v Prievidzi === {{Stĺpce|2| * Zimný štadión Prievidza * City Nike Aréna * Futbalový štadión Prievidza * Minigolf Prievidza * Krytá plaváreň Prievidza * In-line chodník pre korčuľovanie a bicyklovanie * tenisové kurty a i. }} [[Súbor:Bojnická cesta Prievidza.jpg|náhľad|[[Bojnická cesta]]]] == Doprava == === Cestná doprava === Mestom prechádza európska cesta [[Európska cesta 572|E572]], ktorá kopíruje cestu I. triedy [[Cesta I. triedy 9 (Slovensko)|I/9]]. Ďalej cesta I. triedy [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|I/64]] a cesta III. triedy 1774 spájajúca [[Bojnice]] a Prievidzu. V prvej polovici roka 2028 je plánované dokončenie výstavby prvej etapy obchvatu Prievidze. === MHD === [[Súbor:MHD v Prievidzi.png|náhľad|Biely autobus MHD]] Mestskú hromadnú dopravu na základe zmluvného vzťahu s mestom Prievidza prevádzkuje spoločnosť [[SAD Prievidza]], na štrnástich linkách v charakteristických žltých autobusoch (prípadne bielych so žltými prvkami). === Železničná doprava === [[Železničná stanica Prievidza]] tvorí dôležitý regionálny dopravný uzol, ktorý je križovatkou tratí [[Železničná trať Nové Zámky – Prievidza|z Ponitria]], [[Železničná trať Prievidza – Horná Štubňa|z Turca]] a lokálnej trate [[Železničná trať Prievidza – Nitrianske Pravno|z Nitrianskeho Pravna]]. Ponúka priame železničné spojenie s hlavným mestom [[Bratislava|(Bratislava)]]. [[File:Prievidza railway station.jpg|thumb|[[Železničná stanica Prievidza]]]] Do roku 2029 je plánovaná komplexná rekonštrukcia železničnej trate Prievidza – Jelšovce, ktorej hlavným prínosom je zvýšenie maximálnej rýchlosti až do 120 km/h. Pravidelná osobná doprava na trati Prievidza – Nitrianske Pravno je od 7. decembra 2012 zastavená. === Letecká doprava === V blízkosti mesta sa nachádza [[Letisko Prievidza|medzinárodné letisko Prievidza]] (LZPE). Každoročne sa tam koná Deň mestskej polície, ozbrojených a záchranných zložiek. Využívané je najmä na bezmotorové lietanie. == Dôležité firmy == * [https://www.brose.com/sk-sk/ Brose] – automobilový priemysel (subdodávateľ), vývojové centrum (elektronika) * GeWiS – automobilový priemysel (subdodávateľ) * [[Unipharma]] – distribútor liekov, liečiv a liečebných pomôcok * [[Nestlé]] – slovenské zastúpenie spoločnosti, výroba produktov značiek [[Carpathia (Prievidza)|Carpathia]] a [[Maggi]]. Distribúcia značiek spoločnosti Nestlé pre slovenský trh. * [[Hornonitrianske bane Prievidza]] – prevádzkovateľ komplexu [[Baňa|baní]] v [[Nováky|Novákoch]], [[Handlová|Handlovej]] a [[Cigeľ|Cígli]]. Najväčší zamestnávateľ v okrese. == Školstvo == === Základné školy === * Základná škola, Ulica P. Dobšinského * Základná škola, Ulica energetikov * Základná škola, Ulica Rastislavova * Základná škola, Malonecpalská ulica * Základná škola, Mariánska ulica * Základná škola, Ulica Sama Chalupku * Piaristická spojená škola Františka Hanáka – základná škola === Stredné školy === * [https://gympd.sk/ Gymnázium Vavrinca Benedikta Nedožerského] * [https://www.sospd.sk/ SOŠ ul. T. Vansovej Prievidza] (ZSŠ polytechnická spojená so ZSŠ stavebnou) * [https://www.kalina.sk/ Stredná odborná škola obchodu a služieb] (SOŠ poľnohospodárska spojená od roku 2011) * [https://www.oaprievidza.sk/ Obchodná akadémia Prievidza] * [https://www.piaristi-pd.sk/ Piaristická spojená škola Františka Hanáka] – osemročné, štvorročné gymnázium, stredná pedagogická škola * Súkromná stredná odborná škola CA&TS * [https://www.szspd.sk/ Stredná zdravotnícka škola] === Vysoké školy === * [[Žilinská univerzita]] – detašované pracovisko Fakulty riadenia a informatiky == Osobnosti == === Kultúra a umenie === {{Stĺpce|2| * Augustín Nedeliak (* [[1890]]{{--}}† [[1969]]){{--}} básnik, prekladateľ, tajomník Slovenského vlastivedného múzea, súdny tlmočník <ref> KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 259 - 260.</ref> * [[Alžbeta Pappová]] (* [[1909]]{{--}}† [[1959]]){{--}} klaviristka, hudobná pedagogička * [[Jozef Fedora]] (* [[1910]]{{--}}† [[1975]]){{--}} maliar, grafik, výtvarný pedagóg * [[Ján Červeň]] (* [[1919]]{{--}}† [[1942]]){{--}} spisovateľ * [[Štefan Drozd]] – literárny historik, spisovateľ, cirkevný hodnostár * [[Otto Hogen]] – fotograf * [[Dioný Ignác Kubík]] – zberateľ ľudových piesní, dramatik * [[Milan Kuchárik]] – divadelný režisér, herec, scénograf * [[Viera Nedeljaková]] – učiteľka tanca, kult. pracovníčka * [[Magdaléna Orlíková]] – zbormajsterka, učiteľka * [[Jaroslav Schut]] – básnik, humorista, redaktor, novinár * [[Ondrej Sklenka]] – rezbár * [[Ladislav Stanček]] – hudobný skladateľ * [[Anna Kajabová-Peňašková]] – operná speváčka * [[Magdaléna Štrompachová]] – akademická maliarka, reštaurátorka, pedagogička * [[Štefan Uher]] – režisér, scenárista * [[Vladimír Vestenický]] – akademický maliar * [[Cornel Wilde]] – americký herec * [[Imrich Vysočan]] – akademický maliar, docent * [[Daniel Hevier]] – spisovateľ * [[Roman Turcel]] – maliar a výtvarník * [[Marcela Laiferová]] – speváčka * [[Yvetta Blanarovičová]] – herečka a speváčka * [[Ladislav Meliško]] – internetová osobnosť a zabávač }} === Veda a technika === {{Stĺpce|2| * [[Ján Martin Novacký]] (* [[1899]] – † [[1956]]) – botanik, vysokoškolský pedagóg * [[Ján Bartoš]] – konštruktér, vynálezca * [[Július Beniač]] – lekár, popularizátor * [[Tadeusz Emilewicz]] – chemik, ovocinár * [[Martin Falešník]] – ovocinár, šľachtiteľ * [[František Gregor]] – chemik, vedeckovýskumný pracovník * [[Jozef Klimko]] – právnik, vysokoškolský pedagóg * [[Ján Ledvai]] – prírodovedec, agronóm, vynálezca, spisovateľ, publicista * [[Jozef Mokrý]] – chemik, farmaceut * [[Koloman Novacký]] – významný organizátor včelárstva, pričinil sa o rozvoj plemenného chovu včiel na Slovensku }} === Remeslá === * [[Izabela Chylová]] – keramikárka, hrnčiarka * [[Jozef Ertl]] – medovnikár, voskár * [[Bernhard Hubič]] – kníhtlačiar === Politický a verejný život === {{Stĺpce|2| * [[Michal Juriš]] (* [[1825]] – † [[1901]]) – rímskokatolícky kňaz, politik, organizátor verejného života. * [[Anton Miššuth]] (* [[1866]] – † [[1935]]) – rímskokatolícky kňaz, národný buditeľ, publicista * [[Gustáv Švéni]] (* [[1870]] – † [[1918]]) – prvý slovenský sociálny demokrat * [[Ján Čvikota]] – verejný činiteľ, národovec * [[Juraj Gramantík]] – národovec, kňaz * [[Augustín Záň]] – národný pracovník, ľudový misionár * [[Ján Žirka]] – verejný činiteľ, kultúrny pracovník }} == Partnerské mestá == * {{Flagicon|Nemecko}} [[Ibbenbüren]], [[Nemecko]] * {{Flagicon|Poľsko}} [[Jastrzębie-Zdrój]], [[Poľsko]] * {{Flagicon|Taliansko}} [[Luserna San Giovanni]],[[Taliansko]] * {{Flagicon|Česko}} [[Šumperk]], [[Česko]] * {{Flagicon|Srbsko}} [[Valjevo]], [[Srbsko]] == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Prievidzi]] == Iné projekty == {{Projekt|wikt}}. == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://egov.prievidza.sk/ Informačný systém samosprávy mesta Prievidza] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220107190749/https://egov.prievidza.sk/ |date=2022-01-07 }} == Zdroj == * {{Citácia knihy | priezvisko = Bárta | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | titul = Pravek Bojníc : od staršej doby kamennej po dobu slovanskú | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = Bratislava | rok = 1972 | počet strán = 37 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * [http://www.prievidza.sk Stránky mesta] {{Prievidza}} {{Mestské časti Prievidze}} {{Obce okresu Prievidza}} [[Kategória:Prievidza| ]] [[Kategória:Okres Prievidza]] [[Kategória:Mestá na Slovensku]] qjpaefrspshy6gzyu9x4ivvwwdzgd5b Wikipédia:Zaujímavosti 4 8703 8256376 8241856 2026-08-01T16:42:43Z DurMar12 181423 Aktualizácia 8256376 wikitext text/x-wiki Tu je archív zaujímavostí (vedeli ste, že…), ktoré už boli zverejnené na hlavnej stránke. Ak chcete na nejaký článok touto formou na hlavnej stránke upozorniť, napíšte ho na [[Wikipédia:Zaujímavosti/Návrhy|Zaujímavosti/Návrhy]]. Šablóna pre pridanie zaujímavostí na stránku je [[Template:Vedeli ste|Šablóna:Vedeli ste]]. Nezabudnite po pridaní zaujímavostí obnoviť hlavnú stránku (ako to urobiť sa dočítate na [[Template_talk:Vedeli ste]]). == Vedeli ste, že… (archív) == <!-- Sem pridávajte zaujímavosti, ktoré boli zverejnené už na hlavnej stránke --> '''1. august 2026''' [[Súbor:Najstarsia mys.jpg|vpravo|120px|Fotografia prvej počítačovej myši]] *… najväčší známy [[impaktný kráter]] na Zemi je '''[[Vredefort (kráter)|Vredefort]]''' v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]]?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Vredefort Dome | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Vredefort-Dome | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 2023-09-01 | dátum aktualizácie = 2026-06-22 | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en }} --> *… '''[[Edward Jenner]]''' bol [[Anglicko|anglický]] dedinský [[lekár]], ktorý sa preslávil zavedením prvej [[vakcína|vakcíny]] proti [[Kiahne|kiahňam]]?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Edward Jenner | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Edward-Jenner | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = 2026-06-20 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en }} --> *… prvá mechanická '''[[Myš (hardvér)|počítačová myš]]''' mala len jedno [[tlačidlo]] a jej telo bolo vyrobené z [[Drevo|dreva]]?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Douglas Engelbart | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Douglas-Engelbart | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 2000-02-10 | dátum aktualizácie = 2026-06-28 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en }} --> *… '''[[volejbal]]''' vznikol v [[USA]] v roku [[1895]] a pôvodne sa nazýval „mintonette“?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = volleyball | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/sports/volleyball | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = 2026-05-04 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en }} --> *… najdlhší [[most]] na svete je '''[[Tan kchun tche-ta čchiao]]''' v [[Čína|Číne]] s dĺžkou {{km|164,8|m|w}}?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Danyang-Kunshan Grand Bridge | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/Danyang-Kunshan-Grand-Bridge | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 2025-07-17 | dátum aktualizácie = 2025-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en }} --> '''1. júl 2026''' [[Súbor:Quipu peruano (LDLIQ, p20).jpg|vpravo|120px|Kipu]] * …americká astronautka '''[[Sally Ridová]]''' bola prvou [[Američania (USA)|Američankou]], ktorá letela do [[Kozmický priestor (astronómia)|kozmického priestoru]]?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Sally Ride | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Sally-Ride | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = en }} --> * …[[Inkovia]] v Južnej Amerike používali uzlové [[Písmo (jazykoveda)|písmo]] nazývané '''[[kipu]]'''?<!-- <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = kipu | titul = Encyclopaedia Beliana | url = https://beliana.sav.sk/heslo/kipu | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-27 }}</ref> --> * …'''[[Gerlachovský štít]]''' ({{mnm|2655}}) sa v rokoch 1949{{--}}1959 nazýval Stalinov štít?<!-- <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Gerlachovský štít | titul = Encyclopaedia Beliana | url = https://beliana.sav.sk/heslo/gerlachovsky-stit | vydavateľ = Slovenská akadémia vied | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-27 }}</ref> --> * …prvá syntetická živica '''[[bakelit]]''', ktorú vyvinul v roku 1907 [[Leo Hendrik Baekeland]], dostala meno po svojom objaviteľovi?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Bakelite | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/science/Bakelite | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-27 | jazyk = en }} --> * …'''[[QR kód]]''' je [[dvojrozmerný čiarový kód]], ktorý vznikol v [[Japonsko|Japonsku]] v roku [[1994]]?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = QR Code | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/technology/QR-Code | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-27 | jazyk = en }} --> '''31. máj 2026''' [[Súbor:Uraninite-225146.jpg|vpravo|150px|Uraninit]] * …hlavné mestá [[Kinshasa]] a [[Brazzaville]] sú od seba oddelené iba riekou '''[[Kongo (rieka)|Kongo]]'''? <!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Brazzaville | priezvisko = Editors | meno = Britannica | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Brazzaville | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = en }} --> * …'''[[Maria Curieová-Skłodowská]]''' bola prvou [[Žena|ženou]], ktorá získala [[Nobelova cena|Nobelovu cenu]], a doposiaľ je jedinou ženou, ktorá získala dve Nobelove ceny v rôznych [[Vedný odbor|vedných odboroch]]? <!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Marie Curie | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Marie-Curie | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = en }} --> * …'''[[Magna charta]]''', ktorú 15. júna 1215 podpísal kráľ [[Ján I. (Anglicko)|Ján I. Bezzemok]] pod nátlakom anglickej [[Šľachta|šľachty]], obmedzila kráľovu suverénnu moc?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Magna Carta | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/Magna-Carta | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = en }} --> * …niektoré [[minerál]]y, ako napríklad '''[[uraninit]]''' (známy aj ako smolinec), sú [[Rádioaktívny rozpad|rádioaktívne]]? <!-- {{Citácia knihy | priezvisko = Radzo | meno = Vendelín | autor = | odkaz na autora = | titul = Mineralógia | vydanie = 2 | vydavateľ = Technická univerzita | miesto = V Košiciach | rok = 1991 | počet strán = | url = | isbn = 80-7099-119-4 | kapitola = | strany = 269 | jazyk = }} --> * …programovací jazyk '''[[Python (programovací jazyk)|Python]]''' dostal meno podľa [[Spojené kráľovstvo|britského]] televízneho seriálu ''[[Lietajúci cirkus Montyho Pythona]]''? <!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Python | priezvisko = Munro | meno = André | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/technology/Python-computer-language | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 2023-10-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-05-23 | jazyk = en }} --> '''15. marec 2026''' [[Súbor:Gangkhar_puensum_summit.JPG|vpravo|150px|Gangkhar Puensum ({{mnm|7570}})]] * … '''[[Gangkhar Puensum]]''' ({{mnm|7570}}) je najvyšší vrch [[Bhután]]u a zároveň najvyšší nezdolaný [[vrch (vyvýšenina)|vrch]] sveta? * … najdlhší cestný [[Diaľnica|diaľničný]] dvojrúrový [[tunel]] na Slovensku je v súčasnosti '''[[tunel Višňové]]''' s dĺžkou {{m|7 445|m}}? * … medzi '''[[machorasty]]''' sa zaraďujú okrem [[Machy|machov]] aj [[pečeňovky]] a [[rožteky]]? * … francúzsky bádateľ '''[[Jules Dumont d’Urville]]''' zahynul spoločne s [[manželka|manželkou]] a synom pri železničnom nešťastí v [[Meudon]]e v roku [[1842]]? * … '''[[136108 Haumea]]''' je prvým [[Transneptúnsky objekt|transneptúnskym objektom]] s [[Prstenec planéty|prstencom]]? '''6. december 2025''' [[Súbor:李洋諮詢委員.jpg|vpravo|150px|Olympionik a minister športu Li Jang]] * … bývalý hráč bedmintonu a olympionik '''[[Li Jang]]''' sa v septembri 2025 stal prvým ministrom športu na [[Taiwan]]e? * … '''Gymnopaidia''' bola [[Sparta (starovek)|spartská]] slávnosť, podľa tradície založená v roku [[669 pred Kr.]], zahŕňajúca tance a cvičenia mužov a nahých mladíkov? * … '''[[Sľažiansky potok]]''' tvorí hranicu území s [[Velčice (okres Zlaté Moravce)|Velčicami]] a [[Mankovce|Mankovcami]] a vlieva sa do [[Čerešňový potok (prítok Žitavy)|Čerešňového potoka]]? * … '''[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023]]''' boli prvé, ktoré sa konali v dvoch štátoch [[Austrália (štát)|Austrália]] a [[Nový Zéland]] a zároveň prvé na [[Južná pologuľa|Južnej pologuli]]? * … Na expedíciu '''[[Imperial Trans-Antarctic Expedition]]''', ktorú viedol [[Ernest Shackleton]] do [[Antarktída|Antarktídy]] sa prihlásilo viac ako 5 000 záujemcov, vrátane „troch športových dievčat“, ktoré navrhli, že ak by ich ženské oblečenie nebolo vhodné, „rady by si obliekli mužské oblečenie“? '''25. október 2025''' [[Súbor:Bruntons Traveller.jpg|vpravo|150px|Lokomotíva Traveller]] * … '''[[Traveller]]''', nazývaná aj '''parný kôň''', bola [[parná lokomotíva]] z roku 1813 s nezvyčajne riešeným prenosom ťažnej sily, a to pomocou sústavy pák pripomínajúcich nohy. * … planétka '''[[3753 Cruithne]]''' pravidelne skracuje a potom zase predlžuje [[Obežná doba (astronómia)|dobu obehu]] Zeme okolo [[Slnko|Slnka]]? * … čínsky moreplavec a cestovateľ '''[[Čeng Che]]''' podnikol v rokoch [[1405]] až [[1433]] sedem plavieb do [[Indický oceán|Indického oceánu]]. Na prvú výpravu v roku 1405 vyplávala pod jeho vedením flotila pozostávajúca z 317 plavidiel a 27 800 mužov? * … '''[[hrdlička záhradná]]''', ktorej pôvodnou vlasťou bola severná [[Afrika]], západná [[Ázia]] až po [[India|Indiu]], sa prvýkrát objavila na území [[Slovensko|Slovenska]] až v roku 1936? * … [[molárna hmotnosť]] látok sa kedysi stanovala hlavne pomocou '''[[Kryoskopia|kryoskopie]]'''? '''20. júl 2025''' [[Súbor:Indo Greek Kingdom And Campaigns.svg|vpravo|150px|Indo-grécke kráľovstvo]] * … v severnej a severozápadnej časti [[Indický subkontinent|Indického subkontinentu]] existovalo približne v rokoch [[180 pred Kr.]]{{--}}[[10 pred Kr.]] '''[[Indo-grécke kráľovstvo]]'''? * … škótsky spisovateľ '''[[Robert Louis Stevenson]]''', autor románu ''Ostrov pokladov'', zomrel a je pochovaný na ostrove [[Upolu]] v súostroví [[Samoa (súostrovie)|Samoa]] v južnom [[Tichý oceán|Pacifiku]]? * … '''[[Ophiophagus|kobra kráľovská]]''', ako jediný druh hada, stavia [[hniezdo]], do ktorého kladie svoje [[Vajce|vajíčka]]? Materiál na stavbu hniezda nenosí v čeľustiach, ale v slučke v prednej časti tela. * … {{m|182|m}} vysoká '''[[Socha jednoty]]''', stojaca od roku 2018 v indickom štáte [[Gudžarát]], je v súčasnosti najvyššia [[Sochárske dielo|socha]] na svete? * … '''[[Dobšinská ľadová jaskyňa]]''' bola v roku [[1887]] ako prvá jaskyňa v [[Európa|Európe]] elektricky osvetlená? '''16. marec 2025''' [[Súbor:Common glow-worm.jpg|vpravo|150px|Svietivka svätojánska]] * … samčeky aj samičky '''[[Svietivka svätojánska|svietivky svätojánskej]]''' dokážu vydávať svetlo pomocou [[Bioluminiscencia|bioluminiscencie]], lietať však vedia iba [[samec|samčeky]]? * … '''[[občianska vojna v Guatemale]]''' bola najhorším vojenským [[konflikt]]om (okolo 200 000 obetí) v novodobej histórii [[Stredná Amerika|Strednej Ameriky]]? * … prvý [[Alkoholický nápoj|alkohol]] vo vesmíre požil '''[[Buzz Aldrin]]''' na mesačnom povrchu počas misie [[Apollo 11]] a bolo to omšové víno? * … album '''[[Detektívka (album)|Detektívka]]''' od skupiny [[Elán (skupina)|Elán]] z roku 1986 je najpredávanejším albumom (660 tisíc predaných nosičov) v histórii česko-slovenskej [[Populárna hudba|pop-music]]? * … '''[[Somaliland (neuznaný štát)|Somaliland]]''' je neuznaný [[de facto]] štát v severnom [[Somálsko|Somálsku]]? '''24. november 2024''' [[Súbor:Flag of Mongolia.svg|vpravo|150px|Vlajka Mongolska]] * … žltý ideogram na [[Vlajka Mongolska|vlajke Mongolska]] sa nazýva '''[[Sojombo (symbol)|sojombo]]''' a je považovaný za [[symbol]] mongolského národa? * … prvá žena v histórii, ktorá získala na [[Univerzita|univerzite]] titul [[akademický titul|doktora]] bola '''[[Elena Lucrezia Cornaro Piscopia]]''' v roku [[1678]] na [[Padovská univerzita|Padovskej univerzite]]? * … malý sťahovavý vták '''[[dážďovník obyčajný]]''' sa s výnimkou [[hniezdo|hniezdenia]] takmer neustále zdržiava vo vzduchu, kde dokonca aj [[Spánok|spí]], pije a [[Kopulácia (párenie)|pári sa]]? * … približne 30{{--}}40 % všetkých [[Bielkovina|bielkovín]] vo svojej štruktúre viaže atómy [[Kov|kovov]] a patria teda medzi '''[[Metaloproteín|metaloproteíny]]'''? * … '''[[Kolonádový most (Piešťany)|Kolonádový most]]''' v [[Piešťany|Piešťanoch]] je najdlhší krytý [[most]] na [[Slovensko|Slovensku]]? '''29. júl 2024''' [[Súbor:Chata pod Rysmi 001.JPG|vpravo|150px|Chata pod Rysmi v novembri 2014]] * … najvyššie položená [[horská chata]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]] i na [[Slovensko|Slovensku]] je '''[[Chata pod Rysmi]]''' v [[Nadmorská výška|nadmorskej výške]] 2250 m n. m? * … z celej čeľade [[Ursida|medveďovitých]] je jediným skutočným [[Mäsožravce (cicavce)|predátorom]], ktorého potrava sa skladá minimálne zo 70 % výhradne z [[Mäso|mäsa]], iba '''[[medveď biely]]'''? * … nadbytok aminokyseliny '''[[Fenylalanín|fenylalanínu]]''' môže byť toxický pre ľudí, ktorí trpia [[Fenylketonúria|fenylketonúriou]]? * … posledným [[Anglické kráľovstvo|anglickým kráľom]], ktorý padol v [[Bitka (vojenstvo)|bitke]] bol '''[[Richard III. (Anglicko)|Richard III.]]''' z rodu [[Yorkovci|Yorkovcov]] v roku [[1485]]? * … '''[[Tritón (mesiac)|Tritón]]''' je najväčší prirodzený [[mesiac (družica)|satelit]] planéty [[Neptún]] a súčasne najväčšie teleso v [[Slnečná sústava|slnečnej sústave]] s [[Retrográdna dráha|retrográdnym pohybom]]? '''6. apríl 2024''' [[Súbor:1990 Volkswagen Golf (1G1) GTI 5-door hatchback (2006-09-15).jpg|vpravo|150px|Volkswagen Golf]] * … [[prvovýstup]] na vrch '''[[Mount Kennedy]]''', nazvaný podľa amerického prezidenta [[John Fitzgerald Kennedy|Johna Fitzgeralda Kennedyho]], vykonal jeho brat [[Robert Kennedy]]? * … najhlbší '''[[vrt]]''' na [[Slovensko|Slovensku]] Šaštín-12, odvŕtaný v rokoch 1975{{--}}1979 pri meste [[Šaštín-Stráže]], dosiahol celkovú hĺbku {{m|6505|m}}? * … '''[[Veľký denný bolid z roku 1972]]''' bol [[dotyčnicový meteoroid]], ktorý preletel [[Zemská atmosféra|zemskou atmosférou]] a po niekoľkých [[sekunda|sekundách]] vyletel späť do [[Kozmický priestor (astronómia)|kozmického priestoru]]? * … názov '''[[Volkswagen Golf]]''' je odvodený z nemeckého označenia pre [[Golfský prúd]] – {{vjz|deu|''Golf-Strom''}}? * … prvý [[Izrael|izraelský]] prezident '''[[Chajim Weizmann]]''' objavil alternatívny spôsob výroby [[acetón]]u? '''28. december 2023''' [[Súbor:Fennecus dormiens.jpg|vpravo|150px|Spiaci fenek]] * … '''[[líška fenek]]''' je najmenší druh [[Psovité|psovitých]] [[Mäsožravce (cicavce)|šeliem]]? * … prvá známa mestská kultúra na [[Indický polostrov|Indickom polostrove]] bola '''[[Harappská kultúra]]'''? * … herec '''[[Bud Spencer]]''' reprezentoval [[Taliansko]] na Olympijských hrach v [[Letné_olympijské_hry_1952|Helsinkach]] a v [[Letné_olympijské_hry_1956|Melbourne]]? * … miesto, kde sa ponára jedna [[tektonická platňa|tektonická platňa]] pod druhú, sa nazýva '''[[subdukčná zóna]]'''? * … '''[[Divadlo Alexandra Duchnoviča]]''' v [[Prešov]]e je jediným divadlom na svete, ktoré hrá v [[rusínčina|rusínskom jazyku]]? '''12. november 2023''' [[Súbor:Arbutus_unedo_Corsica.jpg|vpravo|200x200bod|Jahodovec obyčajný]] * … '''[[kyselina homogentizová]]''' sa bežne nachádza v mede [[Jahodovec obyčajný|jahodovca obyčajného]]? * … pri starogréckom sviatku '''[[Dipolieia]]''' boli z obetného zabitia vola obvinení obetný nôž či sekera a za trest hodené do mora? * … '''[[Beáta Hanušniaková]]''' sa vymenovaním do hodnosti [[Brigádny generál|brigádna generálka]] v októbri 2023 stala prvou generálkou [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojených síl SR]]? * … názov druhého štúdiového albumu dvojice [[Miroslav Noga]] & [[Štefan Skrúcaný]] je '''''[[Bomba kšeft]]'''''? * … '''[[Mickey Mouse cup]]''' je anglický výraz pre futbalový turnaj, ktorý nie je vnímaný ako prestížny a na ktorý klub zvyčajne pošle slabšiu zostavu? '''14. október 2023''' [[Súbor:Lærdalstunnelen – der längste Straßentunnel der Welt.JPG|náhľad|150x150bod]] * … '''[[Lærdalský tunel]]''' je najdlhší cestný tunel na svete a jeho súčasťou sú dva pruhy [[Európska cesta 16|Európskej cesty 16]]? * … kyseliny silnejšie než 100% čistá [[kyselina sírová]] sa označujú ako '''[[Superkyselina|superkyseliny]]'''? * … '''[[mramor]]y''' vznikajú [[metamorfóza (geológia)|premenou]] hornín bohatých na CaCO<sub>3</sub>? * … '''[[Veľkonočný ostrov]]''' sa nachádza {{km|3300|m}} od najbližšej [[Zemský povrch|pevniny]]? * … asteroid '''[[2020 CD3]]''' bol približne od roku [[2018]] do apríla [[2020]] dočasným [[Mesiac (družica)|mesiacom]] [[Zem|Zeme]]? '''8. september 2023''' [[Súbor:Baarle-Nassau_-_Baarle-Hertog-en.svg|vpravo|120px|Politické rozdelenie mesta Baarle – sýtožlté časti patria Belgicku, svetložlté Holandsku]] * … povrch [[Slnko|Slnka]] pokrývajú 750 až {{km|1500|m}} široké [[Plazma (fyzika)|plazmové]] útvary nazývané '''[[Slnečná granulácia|granuly]]'''? * … prvým [[Blahorečenie|blahoslaveným]] [[Rómovia|Rómom]] na svete bol '''[[Zefirín Giménez Malla]]'''? * … 26 [[Chemický prvok|chemických prvkov]] má len jeden stabilný [[izotop]] a nazývajú sa preto '''[[Monoizotopický prvok|monoizotopické prvky]]'''? * … mesto '''[[Baarle-Hertog|Baarle]]''' je obklopené územím [[Holandsko|Holandska]], ktorému patria niektoré jeho časti, no [[Belgicko]] v ňom má vyše 20 [[exkláva|exkláv]]? * … jedno z najväčších európskych [[Rozárium|rozárií]] bolo na Slovensku v [[Dolná Krupá|Dolnej Krupej]] a založila ho grófka '''[[Mária Henrieta Choteková]]'''? '''7. august 2023''' [[Súbor:Kriváň.JPG|vpravo|150px|vrch Kriváň]] * … cez vrch '''[[Kriváň (vrch v Tatrách)|Kriváň]]''' prechádza 20. [[poludník]] východnej [[Zemepisná dĺžka|zemepisnej dĺžky]]? * … nemecká bojová loď '''[[Bismarck (bojová loď)|Bismarck]]''' bola potopená na svojej prvej misii? * … prvý, kto doniesol '''[[zemiak|zemiaky]]''' do Anglicka, bol [[Francis Drake|Sir Francis Drake]]? * … jazero '''[[Bajkal (jazero)|Bajkal]]''' ako najhlbšie [[jazero]] na svete obsahuje okolo 23 500 km³ vody, čo predstavuje asi 20 % celosvetovej zásoby [[pitná voda|pitnej vody]]? * … '''[[hélium]]''' vrie pri teplote 4,22 K (-268,93 °C)? '''8. júl 2023''' [[Súbor:Enceladusstripes cassini.jpg|vpravo|100px|mesiac Enceladus]] * … ľadový mesiac '''[[Enceladus (mesiac)|Enceladus]]''' má väčšiu [[albedo|odrazivosť]] svetla ako list bieleho [[papier]]a? * … prvou izolovanou aminokyselinou bol '''[[asparagín]]''', ktorý izolovali v roku 1806 zo [[Kapusta obyčajná špargľová|špargle]]? * … '''[[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]]''' sú za dobrého počasia viditeľné z moravskej [[Lysá hora (vrch v Česku)|Lysej hory]], ale i z {{km|200|m}} vzdialenej [[Rozhľadňa a televízna veža na vrchu Praděd|vyhliadkovej veže]] na vrchu [[Praděd]]? * … najdlhšie vládnuci [[Diktatúra|diktátor]] na svete bol '''[[Fidel Castro]]'''? * … 21 % všetkých druhov [[huby|húb]] patrí medzi '''[[lišajník]]y'''? '''7. november 2021''' * … '''[[Jana Maškarová]]''' je prvá žena z [[Policajný zbor|Policajného zboru]], ktorá dosiahla hodnosť [[generál]]? * … [[Jurkovičova Tepláreň]] je [[Funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalistická]] budova v Bratislave, pôvodne tepláreň, je dnes rekonštruovaná ako coworkingové centrum? * … taliansky politik '''[[Carlo Azeglio Ciampi]]''' vykonával funkciu prezidenta (1999{{--}}2006), predsedu vládu (1993{{--}}1994) a guvernéra národnej banky (1979{{--}}1993)? * … '''[[Pravoslavnaja enciklopedija]]''' je špecializovaná encyklopédia vychádzajúca pod patronátom [[Ruská pravoslávna cirkev|Ruskej pravoslávnej cirkvi]], ktorá má už 46 zväzkov? * … herec '''[[William Shatner]]''' sa vo veku 90 rokov stal najstarším človekom, ktorý absolvoval let do vesmíru? Letel ako vesmírny turista. '''13. september 2020''' * … [[september]] je mesiacom povedomia o leukodystrofii, skupine zriedkavých, metabolických a genetických chorôb postihujúcich mozog, medzi ktoré patrí aj '''[[Canavanova choroba]]'''? * … na Slovensku až do roku 1950 patrilo medzi hlavné pramene [[Súkromné právo|súkromného práva]] uhorské '''[[obyčajové právo]]'''? To bolo už v stredoveku spísané v diele ''[[Opus tripartitum|Opus Tripartium]]'' od [[Štefan Verbőci|Štefana Verbőciho]]. Neskôr bolo doplnené a zrevidované zákonmi a decíziami kráľovskej kúrie.<!-- Komentár<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Ján|meno=Lazar|titul=Občianske právo hmotné|vydanie=2|vydavateľ=Iuris Libri|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=978-80-89635-35-1|strany=44|spoluautori=a kol|zväzok=1}}</ref> --> * … '''[[štvrtá križiacka výprava]]''' sa v roku 1204 skončila dobytím kresťanského mesta [[Konštantínopol]] a dočasným zánikom [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]? * … '''[[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Spišská Nová Ves)|Kostol Nanebovzatia Panny Márie]]''' v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]] má najväčšiu kostolnú vežu na Slovensku? Meria 87 metrov.<!-- https://cestovanie.pravda.sk/mesta/clanok/314124-najvyssiu-kostolnu-vezu-na-slovensku-najdete-na-spisi/ --> * … československý atlét '''[[Emil Zátopek]]''' získal na [[Letné olympijské hry 1952|LOH v roku 1952]] tri zlaté medaily v behu? '''8. august 2019''' * … '''[[Priehrada Desná]]''' (na obrázku) sa v roku 1916 pretrhla a spôsobila najväčšiu katastrofu českého vodohospodárstva a jej pozostatky sú viditeľné dodnes? * … na '''[[Majstrovstvá sveta v hokejbale 2019|Majstrovstvách sveta v hokejbale]]''' v roku 2019 [[Slovenské národné hokejbalové družstvo mužov|slovenský hokejbalový tím mužov]] získal po piatykrát zlatú medailu? * … '''[[orol klinochvostý]]''' je najväčší dravec v Austrálii? * … k 1. júnu 2019 po takmer desiatich rokoch v [[Trebišov]]e znovu vznikol '''[[Tankový prápor]]''' [[2. mechanizovaná brigáda|2. mechanizovanej brigády]]? '''2. jún 2019''' * … '''[[potkanec útesový]]''' je považovaný za prvý druh, ktorý vyhynul v dôsledku súčasného [[globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]]? * … pod názvom ''Ústredná knižnica pri Vyššej pedagogickej škole a Filologickej fakulte v Prešove'' slúžila dnešná '''[[Univerzitná knižnica Prešovskej univerzity v Prešove]]''' dvom vysokým školám súčasne? * … '''[[Lady Gaga]]''' sa za svojich školských čias objavila v časti seriálu ''Sopranovci''? * … '''[[Nový jadrový zdroj]]''' je projekt jadrovej elektrárne, ktorá by mohla vzniknúť na mieste bývalého [[Atómové elektrárne Bohunice|bohunického bloku V1]]? * … na maľbe v '''[[Kostol svätého Martina (Grywałd)|kostole svätého Martina v Grywałde]]''' je diabol znázornený v podobe medveďa? '''1. jún 2018''' * … starogrécka poetka '''[[Korinna z Tanagry]]''' svoje básne skladala v [[Aioli|aiolskom nárečí]]? * … '''[[Jiří Trmač]]''' bol primátorom Brna len 4 hodiny? * … nelietavý vták '''[[chriašteľ bledý]]''' po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] vymizol z ostrova [[Ostrov Wake|Wake]]? * … '''[[Slovenská hokejbalová extraliga mužov]]''' prebieha od roku 1990? * … mesto [[Žiar nad Hronom]] sa do roku 1955 volalo '''Svätý Kríž nad Hronom'''? * … publicista '''[[Oleg Pastier]]''' vytvoril pre [[Slovenský rozhlas]] sériu 23 [[fíčer|fíčrov]]? '''10. marec 2018''' * … prvou župankou na Slovensku sa v roku [[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2017|2017]] stala '''[[Erika Jurinová]]'''? * … na prelome 40. a 50. rokov sa '''[[Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied]]''' takmer stal súčasťou [[Matica slovenská|Matice slovenskej]]? * … '''[[Dubnica nad Váhom]]''' je najväčším slovenským mestom, ktoré nie je okresné? * … objav '''[[Paranthodon|Paranthodona]]''' v roku 1845 bol prvým nálezom [[Dinosaury|dinosaura]] v [[Afrika|Afrike]]? * … výraz '''''maknä''''' sa v [[K-pop|K-pope]] používa pre najmladšieho člena kapely? * … [[Argentína]] je [[Federalizmus|federálny štát]] rozdelený na '''23 [[Provincia (Argentína)|provincii]]''' a jedno autonómne mesto [[Buenos Aires]]? '''15. apríl 2017''' * … švajčiarsky [[Mikrobiológia|mikrobiológ]] a [[Genetika|genetik]] '''[[Werner Arber]]''' bol v roku 2011 ako prvý protestant menovaný za predsedu ''[[Pápežská akadémia vied|Pápežskej akadémie vied]]''? * … lietadlo '''[[Antonov An-225]]''' bolo pôvodne vyvinuté na prepravu [[raketoplán]]u [[Buran (raketoplán)|Buran]] a jeho rekordom bola preprava 253 820 kilogramov nákladu? * … '''[[Kostol svätej Alžbety (Kremnica)|Kostol svätej Alžbety]]''' z rokov [[1382]] až [[1383]] je najstarším kostolom v [[Kremnica|Kremnici]]? * … ukrajinská speváčka '''[[Džamala]]''' vyhrala [[Eurovision Song Contest 2016]] s pesničkou „1944“, ktorá pojednávala o krymských [[Tatári (etnikum)|Tatároch]], ktorí boli deportovaní sovietskym režimom za [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]? * … otec '''[[Zuzana Mauréry|Zuzany Mauréry]]''', [[Pavol Mauréry]] bol dlhoročným sólistom [[Opera Slovenského národného divadla|opery Slovenského národného divadla]] a matka [[Darina Mauréry]] sopranistkou [[opereta|spevoherného súboru]]? * … mestu '''[[Miami]]''' na [[Florida|Floride]] sa vďaka prístavu a [[Medzinárodné letisko Miami|letisku]] tiež hovorí ''Brána do Ameriky''? '''20. november 2016''' * … anglický herec českého pôvodu '''[[Herbert Lom]]''' považoval film ''[[Poklad na Striebornom jazere]]'' za plytký? Hral tam zápornú úlohu Brinkleyho. * … za najstarší most na Slovensku sa považuje '''[[Most svätého Gottharda]]''' zo 14. storočia? Nachádza sa pri obci [[Leles]] v [[Trebišov (okres)|okrese Trebišov]]. * … vojaci '''[[Trenčiansky 71. peší pluk|Trenčianskeho 71. pešieho pluku]]''' sa zúčastnili vzbury v Kragujevaci? * … vrchol [[Vihorlat (vrch)|Vihorlatu]] patrí do lokality [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]] '''[[Vihorlatský prales]]''' v ktorom sú chranené [[Buk lesný|bukové]] [[prales]]y? * … súčasťou amerického animovaného seriálu '''''[[The Ren & Stimpy Show]]''''' boli aj reklamy na poleno ako ideálnu hračku? * … americká [[lietadlová loď]] ''USS'' '''''[[USS Hornet (CV-8)|Hornet]]''''', tretia a posledná [[Yorktown (trieda lodí)|triedy ''Yorktown'']], bola potopená v boji? * … podľa štatistiky [[Medzinárodná hokejová federácia|Medzinárodnej hokejovej federácie]] je v sezóne 2015/2016 v [[Kanada|Kanade]] 639 500 registrovaných hráčov '''[[Ľadový hokej|ľadového hokeja]]''', čo je najviac spomedzi všetkých štátov sveta? '''16. september 2016''' [[Súbor:Celtic settlement-Open-Air Archaeological Museum Liptovska Mara - Havranok, Slovakia.jpg|vpravo|150px|Rekonštrukcia obydlí mladšej železnej doby na [[Havránok|Havránku]]]] * … slovenskí '''[[Letné paraolympijské hry 2016|paraolympionici]]''' získali viacej medailí než slovenskí [[Letné olympijské hry 2016|olympionici]]? * … archeologická lokalita '''[[Havránok]]''' (neďaleko [[Liptovská Mara (priehrada)|Liptovskej Mary]]) obsahuje [[Kelti|keltské]] a [[Slovania|slovanské nálezy]]? * … na území zrušeného '''[[Vojenský výcvikový priestor Milovice – Mladá|Vojenského výcvikového priestoru Milovice – Mladá]]''' sa vyskytuje stádo dobytka Tauros, spätne vyšľachtených [[Pratur#Návrat pratura|praturov]] a stádo siedmich samíc v českej prírode vyhynutého [[Zubor lesný|zubra]]? * … z roku 1648 pochádza latinsko-maďarsko-slovenský slovník ''Verborum in institutione'', jeden z najstarších zachovaných '''[[Slovník slovenského jazyka|slovníkov slovenského jazyka]]'''? * … '''[[sýkorka belasá]]''' v [[lužný les|lužných lesoch]] riek [[Dunaj]] a [[Morava (rieka)|Morava]] dosahuje maximálnu hustotu 7 párov/10 ha, v horských [[zmiešaný les|zmiešaných lesoch]] len 2,3 páru/10 ha? * … '''[[Natalis z Ríma]]''' bol rímsky politik a zároveň [[Olympijské hry (starovek)|olympijský]] víťaz v [[tethrippon|tethrippe]]? '''31. júl 2016''' [[Súbor:BIGBANG Extraordinary 20's.JPG|vpravo|150px|[[Kórejská republika|juhokórejská]] skupina [[Big Bang]] v roku 2012]] * … '''[[Washingtonská deklarácia]]''' zaviedla v roku 1918 volebné právo pre ženy v [[Prvá česko-slovenská republika|Česko-Slovensku]] čím predbehla [[Spojené štáty]] (kde bola deklarácia vytvorená), ktoré právo zaviedli až v roku 1920? * … súčasť manažmentu ochrany prírody prírodnej pamiatky '''[[Na oboře]]''' je pravidelné kosenie lúčneho porastu a občasné odstránenie vegetácie až na obnaženú pôdu? * … [[Kórejská republika|juhokórejská]] chlapčenská skupina '''[[Big Bang (kórejská skupina)|Big Bang]]''' sú označovaní za „Králi [[K-pop|K-popu]]“? * … '''[[Správa slovenských jaskýň]]''' nespravuje všetky sprístupnené [[jaskyňa|jaskyne]] na Slovensku? * … [[Čína|čínske]] [[stíhacie lietadlo]] '''[[Čcheng-tu J-20]]''' by malo byť zaradené do výzbroje [[Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodzovacej armády|čínskeho vojenského letectva]] v roku 2018? * … sedem a zároveň najviac ročníkov speváckej súťaže '''[[Eurovision Song Contest]]''' vyhralo [[Írsko]]? '''6. máj 2016''' [[Súbor:Dominika Cibulková Australian Open 2015.jpg|vpravo|150px|[[Dominika Cibulková]] na Australian Open 2015]] * … finálový zápas '''[[Dominika Cibulková|Dominiky Cibulkovej]]''' (na obrázku) na [[Australian Open]] v roku 2014 sledovalo vyše 496 000 divákov, čím [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] prekonala rekord sledovanosti slovenského individuálneho športovca? * … '''[[genderqueer]]''' je termín pre [[Gender (rod)|rodové]] identity mimo binárneho systému [[žena]] a [[muž]]? * … pri '''[[Vznik Česko-Slovenska|vzniku Česko-Slovenska]]''' nový štát zdedil 21 % rozlohy a 25 % obyvateľstva [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]]? * … aj keď je '''[[jazídíja]]''' priraďovaná k [[islam|islamu]], sama toto spojenie často odmieta? * … takzvaná '''[[Hilsneriáda]]''' patrila k najväčším prejavom antisemitizmu v českých krajinách 19. storočia? * … brazílske mesto '''[[Olinda]]''' je zaradené do [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]] kvôli zachovaným budovám z čias portugalského kolonializmu? '''28. december 2015''' [[Súbor:Banská Štiavnica synagogue.jpg|vpravo|150px|[[Synagóga v Banskej Štiavnici]]]] * … k 1. januáru 2016 na Slovensku vznikli dve mestá: '''[[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]]''' a '''[[Turany]]'''? * … '''[[Synagóga v Banskej Štiavnici]]''' je zapísaná v zozname UNESCO? * … konflikty medzi '''[[Makak dlhochvostý|makakmi dlhochvostými]]''' zažehnáva spoločné pitie vody? * … cestný most '''[[Pulteney Bridge]]''' v anglickom meste [[Bath]] je jeden zo štyroch na svete, ktorý má po oboch stranách obchody? * … '''[[Nórske more]]''' má rozlohu 1,383 milióna km² a objem 2,408 miliónov km³? * … '''[[Majstrovstvá Európy UEFS vo futsale mužov 1998|Majstrovstvá Európy vo futsale mužov]]''' sa v roku 1998 konali v [[Púchov|Púchove]] a [[Považská Bystrica|Považskej Bystrici]]? '''21. október 2015''' [[Súbor:Lodowy Stawek i Lodowa Kopa.jpg|vpravo|150px|[[Modré pleso]], v pozadí [[Malý Ľadový štít]]]] * … najvyššie položeným plesom vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]] je '''[[Modré pleso]]''' v [[Nadmorská výška|nadmorskej výške]] {{mnm|2192}}? * … '''[[Spitzerov vesmírny ďalekohľad]]''' bol navrhnutý tak, aby jeho hmotnosť neprekračovala {{kg|50}}, a jeho konštrukcia odolávala extrémne nízkym teplotám až mínus&nbsp;268 °C? * … '''[[Výpočtové stredisko Slovenskej akadémie vied]]''' je na [[Internet]] pripojené od roku 1991? * … v [[Rímska kúria|Rímskej kúrii]] má liturgickú hudbu a sakrálne umenie na starosti '''[[Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí]]'''? * … šesť chemických prvkov – [[kalifornium]], [[seaborgium]], [[berkélium]], [[einsteinium]], [[fermium]] a [[lawrencium]] bolo objavených vedcami '''[[University of California, Berkeley]]'''? '''19. august 2015''' [[Súbor:Prievidza01.JPG|vpravo|150px|[[Cesta I. triedy 9 (Slovensko)|I/9]], bývalá [[Cesta I. triedy 50 (Slovensko)|I/50]] pri [[Prievidza|Prievidzi]]]] * … menom víťaza '''[[Beh na jedno stadion|Behu na jedno stadion]]''' sa zvykla označovať celá [[Olympijské hry (starovek)|olympiáda]]? * … k 1. augustu 2015 na Slovensku premenovaním vzniklo niekoľko nových ciest? Z '''[[Cesta I. triedy 50 (Slovensko)|I/50]]''', vznikli nové '''[[Cesta I. triedy 9 (Slovensko)|I/9]]''', '''[[Cesta I. triedy 16 (Slovensko)|I/16]]''' a '''[[Cesta I. triedy 19 (Slovensko)|I/19]]'''. * … '''[[Vodné dielo Motyčky-Dolný Jelenec-Staré Hory]]''', vybudované v rokoch 1923 až 1926, sa skladá z dvoch [[Vodná nádrž|nádrží]], dvoch [[Vodná elektráreň|vodných elektrární]] a vyrovnávacej komory vytesanej v skale? * … pri prezentácii rozhlasovej hry založenej na '''''[[Vojna svetov (román)|Vojna svetov]]''''' si poslucháči mysleli, že napadnutie Zeme mimozemšťanmi je reálne? * … '''[[Švajčiarske vzdušné sily]]''' vznikli už v roku 1914? '''12. máj 2015''' * … skladba '''[[Bohemian Rhapsody]]''' od skupiny [[Queen (skupina)|Queen]] nemá refrén? * … '''[[Boľševník obrovský|boľševník obrovský]]''' môže dorásť až do výšky piatich metrov? * … od februára 2015 je Slovensko členskou krajinou '''[[Európska vesmírna agentúra|Európskej vesmírnej agentúry]]'''? * … '''[[Lipa kráľa Mateja]]''' (na obrázku) v [[Bojnice|Bojniciach]] má viac než 700 rokov? * … už v 14. storočí zapisovali [[Krakov|krakovskí]] kronikári názov '''[[Košice|Košíc]]''' ako ho počuli od Košičanov v tvare '''Cosszicze'''? '''19. marec 2015''' [[Súbor:Veneza118.jpg|vpravo|150px|Mozaiky v [[Bazilika svätého Marka (Benátky)|Bazilike sv. Marka]]]] * … '''[[Bazilika svätého Marka (Benátky)|Bazilika sv. Marka]]''' ''(na obrázku)'' v [[Benátky|Benátkach]] je prezývaná Zlatý kostol? * … Počas rokov 1740 až 1763 sa pod vládou '''[[Mária Terézia|Márie Terézie]]''' v [[Rakúsko|Rakúsku]] zdvojnásobil počet úradníkov z 5000 na 10 000? * … '''[[Netball]]''' je prevažne ženský šport podobný [[Basketbal|basketbalu]]? * … [[Španielsko|Španielske]] mestá '''[[Melilla]]''' a '''[[Ceuta]]''' sú [[Enkláva (politická geografia)|enklávy]] [[Európska únia|Európskej únie]] v [[Afrika|Afrike]] a od zvyšku [[Maroko|Maroka]] ich oddeľuje plot? * … taliansky skladateľ '''[[Claudio Monteverdi]]''' zložil okrem iného aj deväť zbierok [[Madrigal|madrigalov]]? '''19. marec 2015''' * … v roku 1887 bola '''[[Dobšinská ľadová jaskyňa]]''' ako prvá [[jaskyňa]] vybavená elektrickým osvetlením? * … '''[[Karcinóm prsníka|rakovinu prsníka]]''' dostávajú v malých množstvách aj muži? * … na Slovensku sa zatiaľ nenašli kosti [[Dinosaury|dinosaura]], ale zástupca rodu '''[[Liliensternus]]''' pravdepodobne zanechal stopy vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]? * … '''[[Múzeum bábkarských kultúr a hračiek]]''' je časť [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]] na hrade [[Modrý Kameň (hrad)|Modrý Kameň]]? * … V roku 1970 sa '''[[Majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní]]''' uskutočnili na [[Štrbské Pleso|Štrbskom Plese]]? '''2. január 2014''' [[Súbor:PVE Čierny Váh 1.JPG|vpravo|150px|Čierny Váh]] * … [[prečerpávacia vodná elektráreň]] '''[[Čierny Váh (vodná nádrž)|Čierny Váh]]''' je vodná elektráreň s najväčším inštalovaným výkonom na Slovensku? * … v sedemdesiatych a šesťdesiatych rokoch boli '''[[Kamzík vrchovský tatranský|kamzíky]]''' umelo nasadené do [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]]? * … '''[[Krpce]]''' sa nosili do 20. storočia? * … [[Kuba|kubánsky]] '''[[Národný park Alejandro de Humboldt]]''' bol pomenovaný po nemeckom prírodovedcovi [[Alexander von Humboldt|Alexandrovi von Humboldtovi]]? * … na stavbe '''[[Trať mládeže|Trati mládeže]]''' pracovalo 47 000 ľudí? '''7. december 2013''' [[Súbor:Sarcophagus construction2.jpg|vpravo|150px|Stavba sarkofágu v auguste 2013]] * … najstarším profesionálnym orchestrom na Slovensku je '''[[Symfonický orchester Slovenského rozhlasu]]''', založený v roku 1929? * … nad bývalou '''[[Černobyľská havária|černobyľskou elektrárňou]]''' sa buduje nový sarkofág, ktorý má byť 105 metrov vysoký a 260 metrov dlhý? * … '''[[Ústavný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky]]''' sídlil v [[Brno|Brne]] a jeho predsedom bol [[Ernest Valko]]? * … zástupci radu '''[[Korytnačkotvaré]]''', známe ako korytnačky, žili spolu s [[Dinosaury|dinosaurami]] v období [[Trias|triasu]] pred 200 miliónmi rokov? * … doména '''[[.su]]''', ktorá patrila [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]], sa používa dodnes? '''12. október 2009''' [[Obrázok:Cumulus cloud.jpg|vpravo|150px|Oblak typu ''cumulus mediocris'']] * … jednotlivý priemerný '''[[oblak]]''' typu ''cumulus mediocris'' (''na obrázku'') váži približne 250 ton? * … prvá umelá družica '''[[Sputnik 1]]''' mala [[Priemer (geometria)|priemer]] {{cm|58|m}} a [[hmotnosť]] {{kg|83}}? * … minerál '''[[libethenit]]''' je pomenovaný podľa [[Ľubietová|Ľubietovej]], kde bol po prvýkrát opísaný? * … už v roku [[1770]] založila '''[[Mária Terézia]]''' v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]] prvú vysokú banskú školu v Európe? * … cudzie [[štát]]ne územie, ktoré sa nachádza na území iného štátu, alebo je ním úplne obkolesené, sa nazýva '''[[Enkláva (politická geografia)|enkláva]]''' (najznámejším príkladom je ''[[Vatikán]]'', ktorý je úplne obkolesený ''[[Taliansko]]m'')? '''14. september 2009''' [[Obrázok:Milky Way 2005.jpg|vpravo|100px|Mliečna cesta]] * … '''[[Galaxia (Mliečna cesta)|Mliečnu cestu]]''' (''na obrázku'') tvorí až okolo 200 miliárd hviezd? * … '''[[Geografický stred Európy]]''' si nárokuje 8 krajín (okrem zaniknutých) Európy? * … '''[[Gustáv Husák]]''' napísal najviac diel (24) zo všetkých prezidentov [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]? * … [[Viedenská panva]] začala vznikať až v '''[[miocén|miocéne]]'''? * … '''[[Alberto Santos-Dumont]]''' sa občas do kaviarne dopravil na [[vzducholoď|vzducholodi]]? '''31. august 2009''' [[Obrázok:Semipermeable membrane.png|vpravo|120px|Princíp dialyzátora]] * … '''[[hemodialýza]]''' ''(princíp dialyzátora na obrázku)'' sa musí robiť často až 3-krát týždenne po 8 hodín? * … najväčšia raketa sveta '''[[Saturn V]]''' za prvých 10 sekúnd svojho letu spálila až 135 [[tona|ton]] paliva? * … '''[[Bratislava]]''' sa v minulosti [[Novogréčtina|grécky]] nazývala „Istropolis“, teda doslovne „mesto na Dunaji“? * … súčasné územie dnešnej '''[[Slovensko|Slovenskej republiky]]''' malo v [[18. storočie|18. storočí]] iba 2 milióny obyvateľov? * … '''[[Pablo Picasso]]''' bol podozrivý z krádeže [[Mona Líza|Mony Lízy]]? '''17. august 2009''' [[Obrázok:Slovakia-Trnava-Mestska veza.JPG|vpravo|90px|Mestská veža v Tranave na Trojičnom námestí]] * … najstarším mestom na našom území je '''[[Trnava]]'''? * … [[Glaciálny relikt]] je organizmus, ktorý bol v '''[[Ľadová doba (veľká)|ľadových dobách]]''' rozšírený, ale s ústupom ľadovcov zostal zachovaný len na obmedzených, preňho vhodných stanovištiach? * … vyvieračka pod '''[[Muránsky hrad|Muránskym hradom]]''' má výdatnosť pramena okolo 1 700 litrov vody za sekundu? * … '''[[Brfxxccxxmnpcccclllmmnprxvclmnckssqlbb11116]]''' bolo meno, ktoré sa údajne pokúsili dať švédski rodičia svojmu dieťatu v roku 1996?''' * … v [[Tatry|Tatrách]] sa nachádza asi 175 '''[[Pleso (Tatry a Nízke Tatry)|plies]]'''? '''3. august 2009''' [[File:Amanita phalloides 1.JPG|right|40px|Muchotrávka zelená]] * … na smrteľnú [[Jed|otravu]] zdravého dospelého človeka s hmotnosťou okolo {{kg|60}} '''[[muchotrávka zelená|muchotrávkou zelenou]]''' stačí zhruba 50 g huby v surovom stave? * … '''[[Travertín]]''' vzniká vyzrážaním zo sladkovodných minerálnych, prípadne termálnych prameňov? [[File:94-3-mnm-bodrog.jpg|right|60px|Najnižší bod Slovenskej Republiky]] * … najnižší bod (okrem priepastí) na našom území je iba 94 metrov nad morom a je to miesto, kde sa '''[[Bodrog]]''' dostáva do [[Maďarsko|Maďarska]]? * … spojenecká '''[[operácia Overlord|invázia do Francúzska]]''' počas [[druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] sa začala 6. júna 1944, keď k pobrežiu [[Normandia|Normandie]] postupne priplávalo 2 727 lodí, z ktorých sa vylodilo 156 000 vojakov? * … tzv. '''[[Česká cesta]]''' prechádzala medzi [[Holíč|Holíčom]] a [[Štúrovo]]m? '''20. júl 2009''' [[File:Rupicapra rupicapra cropped.jpg|right|70px|Kamzík vrchovský]] * … '''[[Endemit]]''' je druh rastliny alebo živočícha, žijúci na určitom území ako napríklad kamzík vrchovský u nás? [[Obrázok:Venuspioneeruv.jpg|right|45px|Venuša na nočnej oblohe]] * … '''[[Venuša]]''' je aj v minime svojej jasnosti najjasnejším bodovým zdrojom svetla na oblohe? * … kým celkový objem [[sediment]]ov v zemskom telese je približne 5%, na povrchu pokrývajú '''[[usadená hornina|usadené horniny]]''' až 75% Zeme? * … '''[[Bratislava|Bratislavou]]''' a [[Hodonín|Hodonínom]] prechádza rovnaký poludník (17°)? * … priemerná hĺbka '''[[Zemplínska Šírava|Zemplínskej Šíravy]]''' je iba okolo 10 metrov? '''6. júl 2009''' [[File:Potato plant.jpg|right|75px|Ľuľok zemiakový]] * … hľuzy '''[[ľuľok zemiakový|zemiakov]]''' sú síce rozšírená [[potravina]], ale nadzemné časti tejto rastliny sú jedovaté a po ich konzumácii môže dôjsť až k úmrtiu? * … [[Skupina živca|živce]] tvoria hmotnostne až 50 % '''[[Zemská kôra|zemskej kôry]]'''? * … súčasťou [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] sú aj '''[[Drevená sakrálna architektúra na Slovensku|Drevené kostolíky]]''' v Karpatskom oblúku? * … [[sklo]] objavili ako prví '''[[Dejiny starovekého Egypta|Egypťania]]''' už 3000 rokov pred Kr.? * … legendárny seriál '''[[Star Trek (filmy a seriály)|Star Trek]]''' sa vysiela už 40 rokov? '''22. jún 2009''' [[Obrázok:Coat of Arms of the First Slovak Republic.svg|right|75px|Štátny znak 1. SR]] * … [[12. december|12. decembra]] [[1941]] '''[[Prvá slovenská republika]]''' (''štátny znak na obrázku'') vyhlásilo vojnu '''[[Spojené štáty|USA]]''' a [[Spojené kráľovstvo|Spojenému kráľovstvu]]? * … nad mestom [[Rio de Janeiro]] sa týči 38 metrová Socha Krista Spasiteľa? * … najstaršie známe [[hornina|horniny]] na [[Zem]]i sú 4,03 miliardy rokov staré '''[[rula|ruly]]''' z [[Kanada|Kanady]]? * … najvyšší bod na '''[[Maledivy|Maledivách]]''' je iba {{mnm|2.5}}? * … najvýznamnejším kresťanským sviatkom nie sú '''[[Vianoce]]''', ale [[Veľká noc]]? '''8. jún 2009''' [[Obrázok:light_cone_sk.png|right|50px|Sveteľný kúžel]] * … '''[[špeciálna teória relativity]]''' tvrdí, že súčasnosť dvoch udalostí je relatívny pojem? * … ľudské telo odbúra 1 '''[[promile]]''' [[Alkohol (hydroxyderivát)|alkoholu]] až za desať hodín? [[Image:Euro symbol.svg|right|50px|Znak Eura]] * … [[Česko]] bude podľa plánov do roku 2012 jedinou krajinou [[EÚ]], ktorú budú obklopovať štáty '''[[Eurozóna|Eurozóny]]'''? * … '''[[Mys dobrej nádeje]]''' sa kedysi volal Mys búrok? * … '''[[Žitný ostrov]]''' je najväčšou zásobárňou [[pitná voda|pitnej vody]] v [[Stredná Európa|strednej Európe]] a najväčším riečnym ostrovom v [[Európa|Európe]]? '''25. máj 2009''' [[Obrázok:Halebopp031197.jpg|right|70px|Hale-Boppova kométa]] * … jadrá '''[[Kométa|komét]]''' patria medzi najčiernejšie objekty v Slnečnej sústave? [[Súbor:116 NYC (Liberty Island).jpg|right|50px|Socha slobody]] * … '''[[vitamín]]mi''' sa môžete [[Jed|otráviť]]? * … najrýchlejšie pohybujúcim sa '''[[Ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcom]]''' na svete bol ľadovec na [[Aljaška|Aljaške]], ktorý sa za deň posunul až o {{m|66|m}}? * … oficiálny názov '''[[Socha slobody|Sochy slobody]]''' znie „Sloboda osvetľujúca svet“? * … '''[[pemza]]''' je jedinou horninou ktorá pláva na hladine [[voda|vody]]? '''11. máj 2009''' [[Image:The_Great_Wave_off_Kanagawa.jpg|right|100px|Cunami]] * … '''[[tsunami]]''' (''na obrázku'') môže v hlbokom [[more|mori]] dosiahnuť rýchlosť až {{km|700|m}}/h, ale pri pobreží silno spomalí, zároveň sa však zvýši jeho výška? * … [[Angelov vodopád]] je najväčší na svete? * … '''[[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]''' má až tri [[hlavné mesto|hlavné mestá]]? * … z obce [[Budiná]] je pri dobrom počasí vidieť '''[[Budapešť]]'''? * … prvý cestný semafór nemal [[Oranžová|oranžové]] '''[[Viditeľné svetlo|svetlo]]'''? * … seriál [[Simpsonovci]] má do dnešného dňa 441 epizód a je zároveň aj najdlhšie vysielajúcim animovaným seriálom na svete? * … v [[Šúrovce|Šúrovciach]] sa narodil '''[[Stanislav Rakús]]''' – slovenský prozaik a literárny vedec? '''27. apríl 2009''' [[Súbor:230 Ma plate tectonic reconstruction.png|right|100px|Meliatsko-halstattský oceán]] * … podľa dedinky [[Meliata]] je pomenovaný '''[[Meliatsko-halstattský oceán|oceán]]''', ktorý v [[mezozoikum|druhohorách]] zasahoval na [[Slovensko]]? * … posádka kozmickej lode '''[[Sojuz 11]]''' sa udusila pri návrate z vesmíru na Zem, pretože z jej kabíny unikol [[vzduch]]? * … zvýšené množstvo [[kyslík]]a v ovzduší spomaľuje priebeh '''[[fotosyntéza|fotosyntézy]]''' rastlín? * … význam [[Slovo (lingvistika)|slova]] '''[[Moskva]]''' je močarisko resp. mokré, blatisté mesto? * … '''[[kukurica siata]]''', tak ako ju dnes poznáme, vznikla takmer pred 4000 rokmi v [[Mexiko|Mexiku]]? '''29. január 2009''' [[File:Nur04512.jpg|right|50px|Pogonofóry]] * … existujú '''[[Pogonofóry|živočíchy]]''' ktoré vôbec nepotrebujú prijímať potravu (sú [[autotrofia|autotrofné]])? * … podľa [[Tretia termodynamická veta|tretej termodynamickej vety]] sa '''[[Absolútna nula]]''' nedá dosiahnuť? * … na '''[[Slovensko|Slovensku]]''' je 18 [[letisko|letísk]] s tvrdým povrchom, z toho 6 je medzinárodných? * … '''[[kimberlit]]''' je hornina, ktorá môže obsahovať [[diamant]]y? * … jednotlivé [[hviezda|hviezdy]] v '''[[súhvezdie|súhvezdiach]]''' sú vo väčšine prípadov blízko seba len zdanlivo a v skutočnosti nemajú navzájom nič spoločné? '''8. december 2008''' [[Obrázok:USDA Mineral Quartz Crystal 93c3951.jpg|right|50px|krištáľ]] * … v minulosti ľudia verili, že '''[[Kryštál|kryštalický]] [[kremeň]]''' je [[ľad]] zamrznutý tak pevne, že sa nikdy nemôže rozpustiť? * … pred 5000 rokmi ľudia neurčovali sever podľa hviezdy [[Polárka|Polárky]], ale podľa hviezdy '''[[Thuban]]'''? * … mláďatá rýb rodu '''[[terčovec]]''' sa živia rodičovským slizom, ktorý je obdobou materského [[mlieko (cicavce)|mlieka]] u [[cicavce|cicavcov]]? * … '''[[Istanbul]]''' je jediným mestom na svete, ktoré sa rozprestiera na dvoch svetadieloch? * … pri '''[[Označovanie budov|označovaní domov]]''' v Prahe sa čísla domov označujú podľa smeru toku [[Vltava|Vltavy]], čiže z juhu na sever? '''30. október 2008''' * … '''[[Bratislava]]''' nie je najväčšie mesto na [[Slovensko|Slovensku]]? Je ním mesto [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]]. * … '''[[Ukrajina]]''' je najväčší európsky štát, ak nerátame [[Rusko]]? * … '''[[Sigmund Freud]]''' je zakladateľ [[Psychoanalýza|psychoanalýzy]]? * … mama hokejistu '''[[Thomas Vanek|Thomasa Vaneka]]''' je [[Slovensko|Slovenka]], otec je [[Česko|Čech]], a narodil sa a reprezentuje [[Rakúske národné hokejové mužstvo|Rakúsko]]? * … [[Francúzsko|francúzsky]] básnik a esejista, '''[[Sully Prudhomme]]''', bol prvý nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny na literatúru]]? '''8. september 2008''' * … dvojnásobný olympijský víťaz, maďarský kanoista '''[[György Kolonics]]''' uvažoval ako 30-ročný o konci kariéry, ale rozhodol sa pokračovať a ako 36-ročný zomrel počas tréningu na zástavu srdca? * … '''[[Holandsko]]''' bolo vyhlásené za samostatný štát v roku [[1568]], ale až takmer o 80 rokov bolo aj uznané? * … pápež '''[[Ján Pavol I.]]''' bol na pápežskom stolci len 33 dní? * … nad mestom '''[[Rio de Janeiro]]''' sa týči 38 metrová Socha Krista Spasiteľa? * … nacistický lekár '''[[Aribert Heim]]''' po skončení druhej svetovej vojny pracoval ako lekár, ale v roku [[1962]] utiekol z vlasti? '''19. august 2008''' * … '''[[Michael Phelps]]''' je najúspešnejším športovcom, čo do počtu zlatých medailí na jedných [[Olympijské hry (moderné)|olympijských hrách]]? Na [[LOH 2008|letných olympijských hrách 2008]] ich získal osem! * … '''[[Maroko]]''' je jediný [[Afrika|africký]] štát, ktorý nie je členom [[Africká únia|Africkej únie]]? * … '''[[Josif Vissarionovič Stalin]]''' sa narodil v dnešnom [[Gruzínsko|Gruzínsku]]? * … '''[[Peter Veľký]]''' v roku [[1703]] nechal založil dnešný [[Petrohrad]]? * … ľudia vynašli '''[[Skrutka|skrutky]]''' už pred vyše 2000 rokmi, ale používať na upevňovanie ich začali len pred 500 rokmi? '''25. máj 2008''' * … '''[[Česko]]''' neplánuje prijať [[euro]] skôr ako v roku [[2019]]? * … '''[[Boris Becker]]''' bol najmladší víťaz [[tenis]]ového [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]]u? * … '''[[Lagos]]''' nie je hlavné mesto [[Nigéria|Nigérie]] i keď má o viac ako 7 mil. obyvateľov viac ako hlavné mesto [[Abuja]]? * … v '''[[Čína|Číne]]''' dáva vláda špeciálne prídavky na rodiny s jedným dieťatom? * … '''[[Krista Bendová]]''' zomrela v deň svojich 65. narodenín? '''24. máj 2008''' * … '''[[John Glenn]]''' bol prvý [[Spojené štáty|americký]] [[astronaut]], ktorý v roku [[1962]] trikrát obletel [[Zem]]? * … '''[[Thomas Alva Edison]]''' si dal v roku [[1878]] patentovať [[fonograf]]? * … '''[[Academy Awards|Oscar]]''' bol prvýkrát udelený [[16. máj]]a [[1929]]? * … mosty, ktoré sú zobrazené na rubovej strane bankoviek euro neexistujú? * … '''[[Doris Lessingová]]''' sa v roku [[2007]] stala najstaršou laureátkou [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]] za literatúru? '''15. február 2008''' * … '''[[Veľký tresk]]''' nastal pred 13,7 ± 0,2 miliardami rokov? * … '''[[golf]]''' bol v rokoch [[1900]] a [[1904]] na programe [[Olympijské hry (moderné)|Olympijských hier]]? * … na '''[[Mesiac|Mesiaci]]''' bola aj česko-slovenská vlajka, po pristáti sondy '''[[Apollo 17]]'''? * … '''[[Reykjavík]]''' je najsevernejšie položené hlavné mesto na svete? * … '''[[slovenčina]]''' je úradným jazykom aj vo [[Vojvodina|Vojvodine]]? '''12. október 2007''' * … [[Ľudovít Štúr]] aj [[Alexander Dubček]] sa narodili v tom istom dome v Uhrovci? '''31. august 2007''' * … keď je '''[[žena]]''' vzrušená, jej '''[[Prsník|prsia]]''' sa zväčšia až o 25%? * … cigaretový dym obsahuje 4 000 druhov znečisťujúcich chemických látok? * … každý štvrtý človek v Európe trpí alergiou? Najčastejším typom je alergia na prach. * … ľudské telo odbúra 1 promile [[Alkoholický nápoj|alkoholu]] až za desať hodín? '''30. máj 2007''' * … '''[[priamka]]''' môže byť kolmicou sama sebe? '''18. máj 2007''' * … '''[[Veľký tresk]]''' nastal pred 13,7 ± 0,2 miliardami rokov? * … '''[[Golf]]''' bol v rokoch [[1900]] a [[1904]] na programe [[Olympijské hry (moderné)|Olympijskych hier]]? * … na '''[[Mesiac|Mesiaci]]''' je od pristátia sondy '''[[Apollo 17]]''' aj československá vlajka? '''29. marec 2007''' * … '''[[Austrália (svetadiel)|Austrálsky]]''' kontinent tvoria z 2/3 celého územia púšte a stepi? '''20. marec 2007''' * … '''[[Reykjavík]]''' je najsevernejšie položené hlavné mesto na svete? '''28. január 2007''' * … '''[[slovenčina]]''' je úradným jazykom aj vo Vojvodine? '''27. január 2007''' * … niektoré '''[[Dejiny Malty|megalitické chrámy na Malte]]''' sú staré viac ako 5000 rokov – a sú teda asi staršie ako egyptské pyramídy? '''13. december 2006''' [[Image:Coat of arms of Benedictus XVI.svg|right|50px]] * … pápež '''[[Benedikt XVI.]]''' narušil tisíc rokov starú tradíciu pápežských erbov? '''17. október 2006''' * … jedna z lodí prvej výpravy '''[[Krištof Kolumbus|Krištofa Kolumba]]''' do Ameriky, Santa María, bola len 18 metrov dlhá? '''14. august 2006''' * … '''[[Bratislava]]''' a '''[[Viedeň]]''' sú dve najbližšie metropoly v Európe? '''3. júl 2006''' * … '''[[Sad Janka Kráľa]]''' bol prvý verejný park v strednej Európe? '''12. apríl 2006''' * … na [[Slovensko|Slovensku]] sa pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] jazdilo vľavo? '''25. marec 2006''' * … aj [[Slovensko]] má svoju planétku s názvom '''[[1807 Slovakia]]'''? '''17. február 2006''' * … '''[[Petržalka]]''' je miesto s najvyššou hustotou obyvateľstva v strednej Európe? '''23. január 2006''' * … [[Metro (podzemná železnica)|metro]] v '''[[New York (mesto)|New York]]u''' bolo otvorené v roku 1904, v '''[[Budapešť|Budapešti]]''' v roku 1896 a v '''[[Londýn]]e''' dokonca už v roku 1863? '''6. december 2005''' * … '''[[Vianoce]]''' sa oslavujú aj v krajinách bez kresťanskej tradície, napríklad v [[Japonsko|Japonsku]]? '''5. december 2005''' * … 2. až 4. decembra 2005 sa v Bratislave hralo finále '''[[Davis Cup]]u''' medzi Slovenskom a Chorvátskom? '''3. november 2005''' * … '''[[Pluto (planéta)|Pluto]]''' má možno až tri prirodzené satelity? '''7. október 2005''' * … 3. novembra 2005 skončil '''[[Ramadán]]''' (رمضان)? '''5. október 2005''' * … '''[[Bratislava]]''' je jediné hlavné mesto na svete, ktoré susedí s dvoma krajinami súčasne? * … '''[[Nobelova cena]]''' nemôže byť udelená posmrtne? '''30. september 2005''' * … 3. októbra 2005 bolo prstencové '''[[zatmenie Slnka]]'''? '''27. august 2005''' * … '''[[Kukurica siata|Kukurica]]''' nie je schopná samostatnej existencie bez pomoci [[poľnohospodárstvo|poľnohospodára]]? * … '''[[Ján Pavol II.]]''' prešiel počas svojich ciest väčšiu vzdialenosť ako ostatní pápeži dohromady? * … podľa rebríčka Liverpoolskej univerzity je '''[[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]]''' najbohatším mestom [[Európa|Európy]]? '''28. jún 2005''' * … '''[[Slnko]]''' tvorí až 99,8% hmoty [[Slnečná sústava|Slnečnej sústavy]]? * … pád '''[[Berlínsky múr|berlínskeho múra]]''' 9. novembra 1989 večer bol omyl zle informovaného člena politbyra? '''5. jún 2005''' * … územie '''[[Fínsko|Fínska]]''' sa každoročne zväčšuje o zhruba {{km|7|m}}<sup>2</sup>? * … [[kiahne]] boli vďaka vakcinačnému programu WHO eradikované už pred 28 rokmi? '''12. máj 2005''' * … '''[[Johann Sebastian Bach]]''' mal až 20 detí, z ktorých 4 synovia boli tiež skladatelia a vo svojej dobe dokonca predčili otca? * … február mal trikrát v histórii rôznych krajín '''[[30. február|30 dní]]'''? '''17. apríl 2005''' * … '''[[Kosatka dravá]]''' je po človeku druhý najrozšírenejší cicavec na Zemi? * … '''[[Aerogél]]''' je materiál s najmenšou hustotou medzi pevnými látkami na svete? '''15. marec 2005''' * … '''[[formát papiera]]''' označovaný ako A0 má plochu {{m2|1}}? * … '''[[hélium]]''' v druhom tekutom stave vyteká vrchom z nádoby, v ktorej je uložené? '''25. február 2005''' * … '''[[Moresnet]]''' bol miništát v Európe, ktorý existoval viac ako 100 rokov? * … do súčasnosti sa nezachovala žiadna socha '''[[Leonardo da Vinci|Leonarda da Vinci]]'''? '''6. február 2005''' * … '''[[e-mail]]''' je v skutočnosti starší ako [[Internet]]? * … '''[[Maria Curieová-Skłodowská]]''' bola ako prvná žena prijatá na fakultu fyziky a chémie parížskej Sorbonny? * … [[Človek (Homo)|Človek]] sa denne nadýchne v priemere 23.000 krát? [[Kategória:Wikipédia:Archív Hlavnej stránky|Zaujímavosti]] 3kds1ek77vmsa42kare639r04k1fkh0 Šablóna:Vedeli ste 10 8712 8256374 8241855 2026-08-01T16:38:55Z DurMar12 181423 VS 08/2026 8256374 wikitext text/x-wiki <div style="float: right; margin:0.5em 0.5em 0.5em 1.5em; border: 1px solid #c2dfff; padding:1px; margin-bottom:5px; background-color: #f5faff;"> [[Súbor:Najstarsia mys.jpg|150px|Fotografia prvej počítačovej myši]] </div> *… najväčší známy [[impaktný kráter]] na Zemi je '''[[Vredefort (kráter)|Vredefort]]''' v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]]?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Vredefort Dome | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Vredefort-Dome | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 2023-09-01 | dátum aktualizácie = 2026-06-22 | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en }} --> *… '''[[Edward Jenner]]''' bol [[Anglicko|anglický]] dedinský [[lekár]], ktorý sa preslávil zavedením prvej [[vakcína|vakcíny]] proti [[Kiahne|kiahňam]]?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Edward Jenner | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Edward-Jenner | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = 2026-06-20 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en }} --> *… prvá mechanická '''[[Myš (hardvér)|počítačová myš]]''' mala len jedno [[tlačidlo]] a jej telo bolo vyrobené z [[Drevo|dreva]]?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Douglas Engelbart | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Douglas-Engelbart | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 2000-02-10 | dátum aktualizácie = 2026-06-28 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en }} --> *… '''[[volejbal]]''' vznikol v [[USA]] v roku [[1895]] a pôvodne sa nazýval „mintonette“?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = volleyball | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/sports/volleyball | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = 2026-05-04 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en }} --> *… najdlhší [[most]] na svete je '''[[Tan kchun tche-ta čchiao]]''' v [[Čína|Číne]] s dĺžkou {{km|164,8|m|w}}?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Danyang-Kunshan Grand Bridge | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/Danyang-Kunshan-Grand-Bridge | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 2025-07-17 | dátum aktualizácie = 2025-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en }} --> <noinclude>{{Dlhodobo polozamknutá}} [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky]] </noinclude> mc6m2ydli8o778tom6eey6ix55nr03n 8256375 8256374 2026-08-01T16:40:04Z TeslaBot 71954 typografia 8256375 wikitext text/x-wiki <div style="float: right; margin:0.5em 0.5em 0.5em 1.5em; border: 1px solid #c2dfff; padding:1px; margin-bottom:5px; background-color: #f5faff;"> [[Súbor:Najstarsia mys.jpg|150px|Fotografia prvej počítačovej myši]] </div> *… najväčší známy [[impaktný kráter]] na Zemi je '''[[Vredefort (kráter)|Vredefort]]''' v [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]]?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Vredefort Dome | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/place/Vredefort-Dome | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 2023-09-01 | dátum aktualizácie = 2026-06-22 | dátum prístupu = 2026-07-25 | jazyk = en }} --> *… '''[[Edward Jenner]]''' bol [[Anglicko|anglický]] dedinský [[lekár]], ktorý sa preslávil zavedením prvej [[vakcína|vakcíny]] proti [[Kiahne|kiahňam]]?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Edward Jenner | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Edward-Jenner | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = 2026-06-20 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en }} --> *… prvá mechanická '''[[Myš (hardvér)|počítačová myš]]''' mala len jedno [[tlačidlo]] a jej telo bolo vyrobené z [[Drevo|dreva]]?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Douglas Engelbart | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Douglas-Engelbart | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 2000-02-10 | dátum aktualizácie = 2026-06-28 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en }} --> *… '''[[volejbal]]''' vznikol v [[USA]] v roku [[1895]] a pôvodne sa nazýval „mintonette“?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = volleyball | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/sports/volleyball | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = 2026-05-04 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en }} --> *… najdlhší [[most]] na svete je '''[[Tan kchun tche-ta čchiao]]''' v [[Čína|Číne]] s dĺžkou {{km|164,8|m|w}}?<!-- {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Danyang-Kunshan Grand Bridge | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/Danyang-Kunshan-Grand-Bridge | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 2025-07-17 | dátum aktualizácie = 2025-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en }} --> <noinclude>{{Dlhodobo polozamknutá}} [[Kategória:Šablóny Hlavnej stránky]] </noinclude> eel2vo9644z4oyqq5rw5a8q5xkmst4f Wikipédia:Kaviareň/Novinky 4 11191 8256541 8252952 2026-08-02T10:17:59Z MediaWiki message delivery 95010 /* The Signpost: 2 August 2026 */ nová sekcia 8256541 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl pre diskusiu o '''novinkách''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na oznámenia o nových šablónach, wikiprojektoch, podrobnostiach a iných novinkách na Wikipédii. Pozri tiež: [[Wikipédia:Stretnutia]]. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole noviniek|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Novinky|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} == Archív noviniek == Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2025|2025]] <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Novinky]] </noinclude> == Pozvánka na globálnu online oslavu 25. výročia Wikipédie == Ahojte! Pozývam na globálnu online oslavu 25. výročia Wikipédie (ako takej, nie slovenskej). Na akciu je možné prihlásiť sa [[meta:Event:Wikipedia_25_Virtual_Celebration|týmto linkom na Mete]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:14, 12. január 2026 (UTC) : Link opravený. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:32, 12. január 2026 (UTC) : Globálna oslava je inak 15.1. o 17:00 nášho času. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:43, 12. január 2026 (UTC) == ''The Signpost'': 15 January 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/News and notes|Wikipedia's 25th anniversary is here!]] * Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Special report|Wikipedia at 25: A Wake-Up Call]] * Serendipity: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Serendipity|The WMF wants to buy you books!]] * WikiProject report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/WikiProject report|Time for a health check: the Vital Signs 2026 campaign]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/In the media|Fake Acting President Trump and a Wikipedia infobox]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Community view|The inbox behind Wikipedia]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Recent research|Art museums on Wikidata; comparing three comparisons of Grokipedia and Wikipedia]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Traffic report|Tonight I'm gonna rock you]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Comix|Oh come on man.]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 15:18, 15. január 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=29899914 --> == Feminism and Folklore 2026 starts soon == <div style="border:8px maroon ridge;padding:6px;"> [[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|centre|550px|frameless]] ::<div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> ;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026 Dear Wiki Community, We are pleased to invite Wikimedia communities, affiliates, and independent contributors to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia. The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects. ;About the Campaign '''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and marginalized voices. ;What Can Participants Write About? Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to: * Folk festivals, rituals, and celebrations * Folk dances, music, and traditional performances * Women and queer figures in folklore * Women in mythology and oral traditions * Women warriors, witches, and witch-hunting narratives * Fairy tales, folk stories, and legends * Folk games, sports, and cultural practices Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools. ;How to Sign Up as an Organizer Organizers are requested to complete the following steps to register their community: # Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]] # Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool # Prepare a local article list and clearly mention: #* Campaign timeline #* Local and international prizes # Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]] # Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]''' ;Campaign Tools The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants: * '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats. * '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore. Both tools are now available for use in the campaign. '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]''' ;Learn More & Get Support For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''. If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via: * '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]''' * Email us using details on the contact page. ;Join Us We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia. Thank you and best wishes, '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]''' ---- ''Stay connected:'' [[File:B&W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]]&nbsp; [[File:B&W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]] </div></div> == Invitation to Host Wiki Loves Folklore 2026 in Your Country == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> <div style="text-align: center; width: 100%;">''{{int:please-translate}}''</div> [[File:Wiki Loves Folklore Logo.svg|right|150px|frameless]] Hello everyone, We are delighted to invite Wikimedia affiliates, user groups, and community organizations worldwide to participate in '''Wiki Loves Folklore 2026''', an international initiative dedicated to documenting and celebrating folk culture across the globe. ;About Wiki Loves Folklore '''Wiki Loves Folklore''' is an annual international photography competition hosted on Wikimedia Commons. The campaign runs from '''1 February to 31 March 2026''' and encourages photographers, cultural enthusiasts, and community members to contribute photographs that highlight: * Folk traditions and rituals * Cultural festivals and celebrations * Traditional attire and crafts * Performing arts, music, and dance * Everyday practices rooted in folk heritage Through this campaign, we aim to preserve and promote diverse folk cultures and make them freely accessible to the world. [[:c:Commons:Wiki_Loves_Folklore_2026|Project page on Wikimedia Commons]] ; Host a Local Edition As we celebrate the '''eight edition''' of Wiki Loves Folklore, we warmly invite communities to organize a local edition in their country or region. Hosting a local campaign is a great opportunity to: * Increase visibility of your region’s folk culture * Engage new contributors in your community * Enrich Wikimedia Commons with high-quality cultural content '''[[:c:Commons:Wiki_Loves_Folklore_2026/Organize|Sign up to organize]]:''' If your team prefers to organize the competition in ''either February or March only'', please feel free to let us know. If you are unable to organize, we encourage you to share this opportunity with other interested groups or organizations in your region. ;Get in Touch If you have any questions, need support, or would like to explore collaboration opportunities, please feel free to contact us via: * The project Talk pages * Email: '''support@wikilovesfolklore.org''' We are also happy to connect via an online meeting if your team would like to discuss planning or coordination in more detail. Warm regards, '''The Wiki Loves Folklore International Team''' </div> [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:21, 18. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery/Wikipedia&oldid=29228188 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Annual review of the Universal Code of Conduct and Enforcement Guidelines</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="announcement-content" /> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> I am writing to you to let you know the annual review period for the Universal Code of Conduct and Enforcement Guidelines is open now. You can make suggestions for changes through 9 February 2026. This is the first step of several to be taken for the annual review. [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Annual review/2026|Read more information and find a conversation to join on the UCoC page on Meta]]. </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> The [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee]] (U4C) is a global group dedicated to providing an equitable and consistent implementation of the UCoC. This annual review was planned and implemented by the U4C. For more information and the responsibilities of the U4C, [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter|you may review the U4C Charter]]. </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Please share this information with other members in your community wherever else might be appropriate. </div> <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> -- In cooperation with the U4C, [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User talk:Keegan (WMF)|talk]]) </div><section end="announcement-content" /> </div> 21:01, 19. január 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=29905753 --> == ''The Signpost'': 29 January 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/Traffic report|The most viewed articles of 2025]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/News and notes|Good news... but also bad news for the Public Domain]] * News from Diff: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/News from Diff|Solving puzzles together]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/In the media|Every view on the 25th anniversary of everything]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/Comix|Perspectives]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 06:31, 29. január 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=29988053 --> == Bannerová fundraisingová kampaň nadácie Wikimedia na Slovensku == Vážení, rád by som využil túto príležitosť a informoval vás o nadchádzajúcej kampani Wikimedia Foundation na získavanie finančných prostriedkov prostredníctvom bannerov na Slovensku. Wikimedia Foundation pred niekoľkými rokmi pozastavila zbierku finančných prostriedkov na Slovensku, ale tento rok ju obnoví. Bannery na získavanie finančných prostriedkov sa budú zobrazovať iba na anglickej Wikipédii na Slovensku.   Kampaň na získavanie finančných prostriedkov bude mať dve časti. * Pošleme e-maily ľuďom, ktorí v minulosti prispeli zo Slovenska. E-maily budú odoslané v období od '''2. do 27. marca 2026.  ''' * Na anglickej Wikipédii budeme zobrazovať bannery pre prihlásených používateľov na Slovensku. Bannery budú zobrazované od '''5. mája do 2. júna 2026.''' Predtým plánujeme uskutočniť niekoľko testov, takže niekoľkokrát pred začatím kampane sa vám môžu zobrazovať bannery po dobu 3–5 hodín. Táto aktivita zabezpečí, že naša technická infraštruktúra funguje. Všeobecne nás môžete pred a počas kampane kontaktovať: * [[metawiki:Talk:Fundraising|Na diskusnej stránke tímu zodpovedného za zbierku]] * Ak potrebujete nahlásiť chybu alebo technický problém, [https://phabricator.wikimedia.org/maniphest/task/edit/form/1/?template=118862 vytvorte prosím phabricator ticket] * Ak na diskusnej stránke, [[:en:Wikipedia:Volunteer_Response_Team|VRT]] alebo sociálnych médiách uvidíte darcu, ktorý má problémy s darovaním, odporučte mu, aby daroval na wikimedia.org Ďakujeme a pozdravujeme, [[Redaktor:JBrungs (WMF)|JBrungs (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:JBrungs (WMF)|diskusia]]) 13:04, 9. február 2026 (UTC) == ''The Signpost'': 17 February 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/In the media|Global powers see Wikipedia as fundamental target for manipulation]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/News and notes|Discussions open for the next WMF Annual Plan]] * Serendipity: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Serendipity|Maintenance crews continue to slog through Wikipedia's oldest Featured Articles]] * Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Disinformation report|Epstein's obsessions]] * Technology report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Technology report|Wikidata Graph Split and how we address major challenges]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Traffic report|Deaths, killings, films, and the Olympics]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Opinion|Incoming Incurables]] * Crossword: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Crossword|Pop quiz]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Comix|herculean]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 08:03, 17. február 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30039447 --> == ''The Signpost'': 10 March 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * Interview: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Interview|Bernadette Meehan, new Wikimedia Foundation CEO]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/News and notes|Security testing unleashes computer worm on Meta-wiki]] * Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Special report|What actually happened during the Wikimedia security incident?]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/In the media|Indonesian government blocks Wikimedia logins; archive site scoured from Wikipedia after owner runs malware]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Recent research|To wiki, perchance to groki]] * Obituary: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Obituary|Madhav Gadgil, Fredrick Brennan, Mark Miller, Chip Berlet]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Opinion|Interface administrators and trusting trust]] * Technology report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Technology report|English Wikipedia deprecates archive.today after DDoS against blog, altered content]] * Op-ed: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Op-ed|Why is "Trypsin-sensitive photosynthetic activities in chloroplast membranes" cited in "List of tallest buildings in Chicago"?]] * Essay: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Essay|The pursuit of a button click]] * In focus: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/In focus|Short descriptions: One year later]] * WikiProject report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/WikiProject report|Unreferenced articles backlog drive]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Community view|Speaking of planning ...]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Traffic report|Over the mountain, kissing silver inlaid clouds]] * Crossword: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Crossword|"It will never happen"]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Comix|BRIEn't]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 04:14, 10. marec 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30121359 --> == ''The Signpost'': 31 March 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/News and notes|Entirety of Wikinews to be shut down]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/In the media|AI ban, newspapers disrupt archiving; and antisemitism complaints]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Community view|Videos from WikiConference North America 2025 in NYC]] * Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Disinformation report|Cleaning up after Jeffrey Epstein, Peter Nygard, and Mohamed Al-Fayed]] * WikiConference report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/WikiConference report|WikiConference North America 2025 in NYC review]] * Obituary: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Obituary|Dr. Subas Chandra Rout]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Traffic report|Call in the dogs of war, soldier of fortune]] * Gallery: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Gallery|Canadian Rangers participate in Operation ''Enduring Encyclopedia'']] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Comix|n00bsitting]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 10:08, 31. marec 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30329870 --> == New Rapid Funds in CEE – global support now closer to your local activities == Hi everyone, '''Starting from 1 April 2026''', the CEE Hub will begin reviewing and supporting Rapid Fund applications for Central and Eastern Europe, in close cooperation with the Wikimedia Foundation. This change is part of our shared effort to bring support closer to communities and make the process more accessible and responsive to local contexts. You will still apply through the same system (Fluxx), and WMF will continue handling contracts and fund transfers. What changes is that the CEE Hub becomes your first point of contact, offering guidance, reviewing applications, and staying closer to your ideas throughout the process. We encourage you to reach out to [[:m:User:TRistovski-CEEhub|Toni]], our Grants Specialist before applying. A short conversation can help clarify your idea and make things smoother from the start. * ☝️ Rapid Funds remain open year-round (with possible delays in June and December). * ☝️ For Central Asian communities: the process stays the same – you continue applying directly through WMF. Join our online Q&A session to learn more (same content, two options to join): * 2 April, 5:00 PM CEST (UTC +2; [[:m:Event:CEE Hub Rapid Fund Q&A Nr. 1|register here]]) * 8 April 7:00 PM CEST (UTC +2; [[:m:Event:CEE Hub Rapid Fund Q&A Nr. 2|register here]]) More info & contact: '''[[:m:CEE Hub Rapid Funds|Wikimedia CEE Hub/Rapid Grants]]''' --[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 11:21, 31. marec 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_Hub&oldid=29670168 --> == Join the sixth Ukraine’s Cultural Diplomacy Month on Wikipedia! == <div lang="en" dir="ltr"> [[File:Ukraine’s Cultural Diplomacy Month on Wikipedia 2026.png|right|250px|thumb|link=https://meta.wikimedia.org/wiki/Ukraine%27s_Cultural_Diplomacy_Month_2026|Join our campaign!]] {{int:please-translate}} Dear Wikipedians! [[:m:Special:MyLanguage/Wikimedia Ukraine|Wikimedia Ukraine]], in cooperation with the [[:en:Ministry of Foreign Affairs of Ukraine|MFA of Ukraine]] and [[:en:Ukrainian Institute|Ukrainian Institute]], has launched the sixth edition of writing challenge "'''[[:m:Special:MyLanguage/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|Ukraine's Cultural Diplomacy Month]]'''", which lasts from '''1st April''' until '''30th April 2026'''. The initiative aims to promote knowledge about Ukrainian culture abroad by creating and improving Wikipedia articles in multiple languages. This year marks the sixth edition of the campaign, which will focus on contemporary culture, making today’s artistic voices and practices more visible to international audiences. 🧩'''How to participate?''' Choose an article from the suggested list → Write an article in your language, or improve an existing one according to the rules → Add your contribution to the contest page and calculate your points → Win prizes and receive a certificate of participation → Become a promoter of truthful knowledge about Ukraine. 🧩'''[[m:Special:MyLanguage/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|Check our main page for more information]]'''. '''If you are interested in coordinating long-term community engagement for the campaign and becoming a local ambassador, we would love to hear from you! Please let us know your interest.''' If not, then we encourage you to translate the [[m:Special:MyLanguage/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|landing page of the contest]] and [https://meta.wikimedia.org/wiki/Special:MessageGroupStats?group=Centralnotice-tgroup-UCDM2026banner&messages=&language=en&x=D banner] into your own language. Also, we set up a [[:m:CentralNotice/Request/Ukraine's Cultural Diplomacy Month 2026|banner]] to notify users of the possibility to participate in this challenge! [[:m:User:OlesiaLukaniuk (WMUA)|OlesiaLukaniuk (WMUA)]] ([[:m:User talk:OlesiaLukaniuk (WMUA)|talk]]) 04:35, 1 April 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:OlesiaLukaniuk (WMUA)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:OlesiaLukaniuk_(WMUA)/list_of_wikis&oldid=28552112 --> == ''The Signpost'': 21 April 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/News and notes|Six Serbian Wikipedia editors banned following controversy about political bias]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/In the media|Could Wikipedia be involved in Massachusetts' proposed social media ban for minors?]] * Gallery: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/Gallery|March equinox]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/Traffic report|Time to change my galaxy in case, we outta space!]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-04-21/Comix|Of skirts and articles]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 06:50, 21. apríl 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30434643 --> == Request for comment (global AI policy) == <bdi lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Apologies for writing in English. {{int:Please-translate}} A [[:m:Requests for comment/Artificial intelligence policy|request for comment]] is currently being held to decide on a global AI policy. {{int:Feedback-thanks-title}} [[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 00:58, 26. apríl 2026 (UTC) </bdi> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Codename Noreste@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=30424282 --> == Bannerová fundraisingová kampaň Nadácie Wikimedia na Slovensku začína budúci utorok == Vážení, ako sme už [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky#Bannerová fundraisingová kampaň nadácie Wikimedia na Slovensku|spomínali]], Nadácia Wikimedia (WMF) organizuje svoju každoročnú bannerovú fundraisingovú kampaň pre neprihlásených používateľov na anglickej Wikipédii na Slovensku v termíne od '''5. mája do 2. júna 2026.''' Všeobecne platí, že pred začiatkom kampane aj počas nej nás môžete kontaktovať: * Na [[metawiki:Talk:Fundraising|diskusnej]] stránke fundraisingového tímu * Ak potrebujete nahlásiť chybu alebo technický problém, [https://phabricator.wikimedia.org/maniphest/task/edit/form/1/?template=118862 vytvorte prosím ticket na Phabricator] * Ak na diskusnej stránke, [[:en:Wikipedia:Volunteer_Response_Team|VRT]] alebo sociálnych médiách uvidíte darcu, ktorý má ťažkosti s darovaním, odporučte mu, aby daroval na wikimedia.org Ďakujeme a pozdravujeme, [[Redaktor:JBrungs (WMF)|JBrungs (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:JBrungs (WMF)|diskusia]]) 05:00, 30. apríl 2026 (UTC) == Call for Community Candidates – Wikimedia CEE Hub Steering Committee Election 2026 == ''Please help us and your community by translating this announcement into your language!'' Dear all, The [[Meta:Wikimedia CEE Hub Steering Committee Election 2026]] is currently underway. There are 4 seats allocated to community representatives. Community members are invited to nominate themselves as candidates for these seats. These positions will be filled through a vote by the CEE community. '''Eligibility criteria:''' * Candidates must be [[Meta:Wikimedia CEE Hub Steering Committee Election 2026/Eligibility|eligible voters]]: ** Have a Wikimedia account created before 18 December 2025 ** Have at least 300 edits between 18 December 2025 and 18 June 2026 ** Must not have been blocked between 18 March 2026 and 18 June 2026 * Must have participated in at least 2 of the last 3 [[Meta:Wikimedia CEE Hub/CEE Hub Status Meeting|CEE Hub Advisory Group meetings]] You can check your eligibility using the following tool: https://cee-sc-election.toolforge.org/ '''How to proceed:''' Candidates may nominate themselves or be nominated by others. If nominated by others, the candidate must explicitly accept the nomination before 18 June 2026. The candidate should create their nomination page and submit their candidacy [[Meta:Wikimedia_CEE_Hub_Steering_Committee_Election_2026/Nominations|here]]: Please also inform your communities about the election and encourage participation. Best regards,   Electoral Commission of Wikimedia CEE Hub Steering Committee Election 2026 --[[Meta:Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Meta:Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 10:00, 30. apríl 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:MHeidarzadeh-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_Hub&oldid=30401522 --> == Wiki Loves Eurovision 2026 == <div lang="en" dir="ltr"> [[File:Wiki Loves Eurovision edit-a-thon logo 2026.svg|right|250px]] Hello everyone! You are invited to participate in the "[[meta:Wiki Loves Eurovision 2026|Wiki Loves Eurovision]]" article writing contest, where our goal is to create new Eurovision-related articles in the CEE-language Wikipedia editions and improve existing ones. The contest will take place from May 10 to June 10, 2026, and prizes are available: * 1st prize: a voucher worth €60 * 2nd prize: a voucher worth €50 * 3rd prize: a voucher worth €40 * 4th–10th prize: a voucher worth €30 To participate in the contest and learn more, please visit [[meta:Wiki Loves Eurovision 2026|this link]]. --[[User:MHeidarzadeh-CEEhub|MHeidarzadeh-CEEhub]] ([[User talk:MHeidarzadeh-CEEhub|talk]]) 14:00, 16 May 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:MHeidarzadeh-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_Hub&oldid=30401522 --> == ''The Signpost'': 22 May 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/News and notes|Offline: Osama Khalid still in prison]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/In the media|Indonesian editors, you shall return!]] * Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Disinformation report|Who is a typical paid editor? Who are their typical clients?]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Recent research|WikiLambda the Ultimate]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Traffic report|This is where I'll be, so heavenly, so come and dance with me Michael!]] * Forum: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Forum|WikiAnnotate: help us build a dataset of article quality evaluations]] * In focus: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/In focus|Demystifying the 2026-27 Annual Plan]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Opinion|Wikipedia isn't a battleground. So why does it feel like one?]] * Serendipity: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Serendipity|Wikinews: Into the Wikiverse]] * Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Special report|Wikimedia Foundation closes Wikinews after 21 years]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Community view|Wikipedia's traffic drop: more on languages and freshness]] * Gallery: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Gallery|Earth Day and Mother's Day]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-05-22/Comix|Brother, can you spare a page?]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 05:19, 22. máj 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Bri@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30513885 --> == <span lang="cs" dir="ltr">Volte nyní ve volbách U4C v roce 2026</span> == <div lang="cs" dir="ltr"> <section begin="announcement-content" /> Oprávnění voliči jsou vyzváni k účasti ve volbách do [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Koordinačního výboru pro univerzální kodex chování]] v roce 2026. Více informací – včetně kontroly způsobilosti, informací o procesu hlasování, informací o kandidátech a odkazu na hlasování – je k dispozici na Meta na [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|informační stránce o volbách 2026]]. Hlasování končí 2. června 2026 v [https://zonestamp.toolforge.org/1780358400 00:00 UTC]. Pokud je váš účet způsobilý, prosím, hlasujte. Výsledky budou k dispozici do 14. června 2026. -- Ve spolupráci s U4C,<section end="announcement-content" /> </div> [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User talk:Keegan (WMF)|talk]]) 17:14, 27. máj 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=30513860 --> == Letné aktivity == Nazdar! Už minulý rok mi napadlo, že by som pri príležitosti 7. výročia vzniku [[Portál:Byzantská ríša|Byzantského portálu]] rád usporiadal menšiu editačnú akciu k tejto téme. A tak prichádzam tento rok s aktivitou Byzantský wikitýždeň. Budem preveselý, ak sa tu nájdu nejakí záujemcovia, ktorí si so mnou pripomenú nielen počiatky tohto portálu, ale v podstate aj počiatky mojej činnosti na Wikipédii. :) Okrem toho si všímam posledné dva roky nárast počtu nových redaktorov, ktorí sa pravidelne venujú katolíckym témam. Napadlo mi preto, že by mohlo byť super tieto snahy nejak skombinovať (a možno aj osloviť starších, dnes už nie až tak aktívnych redaktorov) a urobiť tiež nejakú akciu. Myslím, že by to mohlo mať potenciál a možno aj prilákať nejakých nových redaktorov. A tak som urobil draft „Kateditathonu“. Drafty oboch eventov si môžete pozrieť tu: [[Redaktor:Scholastikos/Iniciatívy]]. Budem vďačný za Vaše názory a podnety k vylepšeniu. Všetkým vopred vďaka! Ak by sa eventy vydarili, viem si predstaviť aj ich periodicitu, osobitne asi pri druhom spomínanom, keďže ten prvý je dosť špecifický... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 17:36, 5. jún 2026 (UTC) :Zmenil by som názov, Kateditathon je krkolomné a pre mnohých nič nehovoriace. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 17:57, 5. jún 2026 (UTC) ::Máš aj nejaké návrhy? --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 07:13, 7. jún 2026 (UTC) :::Nemám, narýchlo ma napadlo napr. Katolicon. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-32554-24|&#126;2026-32554-24]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-32554-24|diskuse]]) 10:32, 7. jún 2026 (UTC) ::Tiež mi to príde krkolomné slovo, možno Katoeditaton? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:03, 8. jún 2026 (UTC) :Znie to zaujímavo, v princípe by som asi nemal problém podporiť danú aktivitu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 18:18, 5. jún 2026 (UTC) :Obidve iniciatívy sú za mňa fajn. Pri prvej iniciatíve by som zvážil dať to aspoň na dva týždne, bude to čas dovoleniek, môže sa stať, že niekto, kdo by sa chcel zúčastniť, nebude mať možnosť práve z dôvodu, že vtedy jednoducho bude dovolenkovať. U dvoch týďňov je o dosť väčšia šanca, že sa zúčastní viac ľudí. Čo sa týka druhej iniciatívy, súhlasím s názorom vyššie, že názov mnohým nič nepovie. Periodocitu si viem predstaviť u oboch. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 23:49, 5. jún 2026 (UTC) : V rámci oboch uvedených termínov má WMSK opakované aktivity, ktoré organizujeme pravidelne a ktoré som avizoval [[Wikipédia:Kaviareň/Wikimedia_Slovensko#Plánované_aktivity|tu]]. Ak ti nevadí, že počas nich bude svietiť náš banner, nemám problém s týmito aktivitami. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:52, 6. jún 2026 (UTC) ::Tak tam by asi bola dobrá nejaká dohoda prípade striedanie bannerov, keďže vaše opakované (a nové) aktivity majú tendenciu bookovať v súčte celé mesiace. Ak by sa to bralo tak, že to má nejak automaticky prednosť, akékoľvek ďalšie aktivity sú dosť limitované, čo sa týka časových okien (ktoré môžu byť rovnako motivované výročiami a pod.). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:05, 6. jún 2026 (UTC) :::Nemáme problém banner rozdeliť na dve polovice alebo náhodne generovať, ktorý z dvoch sa zobrazí, len to dávam do povedomia ako potenciálny problém. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:31, 6. jún 2026 (UTC) ::::Marí sa mi, že ''Wikizem'' baner býval len nejak na začiatku akcie, ale nie počas celého jej obdobia, alebo sa mýlim? ::::''Wikifilmy'' trvajú mesiac (minulý rok dokonca dva mesiace), ''Byzantský týždeň''... týždeň. Čiže predpokladám, že by ste neutrpeli veľkú ujmu, ak by vám tam ten baner pár dní nesvietil... Okrem toho si sám písal, že ešte nemáte stanovený dátum. Čo takto to posunúť napr. na 15. 8.{{--}}15. 9/30. 9 (minulý rok boli 1. 8.{{--}}30. 9.; čiže stále by ste boli v tom minuloročnom ohraničení a dokonca aj s viac časom, než si naznačoval tento rok...)? Zvážte. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 15:23, 6. jún 2026 (UTC) :::::Banner na ''Wiki miluje Zem'' (verím, že) svieti celú dobu, čo beží akcia, tzn. 1.7. až 15.8. a pokiaľ viem, bolo to tak i minulý rok. ''Wiki miluje film'' má tento rok pod palcom @[[Redaktor:Armin]], termín asi rozhodneme budúci týždeň; i keď termín nie je jasne daný, preto som uviedol aspoň predbežný termín. Jediné obmedzenie filmu je, že je to tiež súčasťou [[Meta:Wiki Loves Film|nadnárodneho snaženia]], ktoré končí toho 30.9. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:47, 11. jún 2026 (UTC) :Nazdar, ak nie sú nejaké ďalšie pripomienky, ustálil by som to na „Katolícky editaton 2026“ a prebiehal by v dňoch 4. júla až 19. júla 2026. Detaily v [[Redaktor:Scholastikos/Iniciatívy]]. :Rozmýšľam, ako vyriešiť tú kolíziu banerov. Podobu navrhovaného baneru pre túto udalosť pozrite na danej stránke. Teoreticky: nešli by uviesť oba jeden nad druhým? Prípadne by sa to dalo podeliť nejak časovo. Viem si predstaviť, že by maratón svietil niekoľko dní na začiatku, niekoľko na jeho konci a niekoľko v strede, s tým, že keďže WMZ prebieha aj pred KM aj po ňom, zrejme by KM mohol byť časovo trochu uprednostnený. : Čo sa týka ďalšej propagácie, chcem pri vytvorení stránky eventu zároveň pingnúť redaktorov, ktorí sa týmto témam venovali,...--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:44, 22. jún 2026 (UTC) == ''The Signpost'': 21 June 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * From the editors: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/From the editors|Ways for beginners to support ''The Signpost'' community journalism]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/News and notes|Community Tech development team disbanded]] * Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Disinformation report|PR for the people?]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Recent research|Proposed tagging system for AI involvement; successful and unsuccessful AI tools for contributors]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/In the media|Who won a 14th century battle and who won the 2026 Iran war?]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Community view|Putting the Wish into the Wishlist]] * In focus: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/In focus|A global standard for Neutral Point of View]] * On the bright side: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/On the bright side|Flowers, blue helmets, reefs, pride, and Juneteenth]] * Op-ed: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Op-ed|Breathe, Don’t Panic, there is a different story about Wikimedia + AI futures]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Opinion|Wikimedia Foundation staff develop union and Wikimedia user community reacts]] * Technology report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Technology report|Community Tech team is disbanded, controversy erupts]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Traffic report|'Cause this is thriller, thriller night]] * WikiConference report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/WikiConference report|Report of Volunteer Supporters Network Annual Meeting 2026]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Comix|Take your turn]] * Humour: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-06-21/Humour|Group of banned T-shirt makers comes out of hiding to sell new Wikipedia-themed merchandise]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 03:21, 21. jún 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Bri@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30604303 --> == RFC about AI-generated content in Wikimedia Commons == <bdi lang="en" dir="ltr">Apologies for writing in English, please help translate this message to your language. You are invited to participate in a [[c:Commons:Requests for comment/Policy update for AI content|request for comment on Wikimedia Commons about a policy update for AI content]]. This may affect files that are uploaded to Wikimedia Commons for use on this project. Thank you. [[m:User:Codename Noreste|Codename Noreste]] ([[m:User talk:Codename Noreste|diskusia]])</bdi> 17:11, 23. jún 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Codename Noreste@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=30513860 --> == <span lang="en" dir="ltr">Deployment of Legal and Safety Contacts Link in the Footer of Your Wiki</span> == <div lang="en" dir="ltr"> <section begin="Message"/> '''Legal & Safety Contacts''' Hello community, the Wikimedia Foundation has provided a [[wmf:Special:MyLanguage/Legal:Wikimedia Foundation Legal and Safety Contact Information|single legal and safety contact page]], to be linked in the footer of your wiki, to ensure access to accurate legal information. This is a regulatory requirement. We have already rolled out links to English, German, Italian, Spanish and other wikis and we will deploy to your wiki soon. [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia_Foundation_Legal_and_Safety_Contacts_FAQ|Please read more on the project page]] and leave any comments in this thread or on the [[m:Special:MyLanguage/Talk:Wikimedia Foundation Legal and Safety Contacts FAQ|talk page]]. <section end="Message"/> </div> -- [[User:Sannita (WMF)|User:Sannita (WMF)]] ([[User talk:Sannita (WMF)|talk]]) 13:30, 25. jún 2026 (UTC) <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Sannita (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Sannita_(WMF)/Mass_sending_test&oldid=30731267 --> == ''The Signpost'': 13 July 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/News and notes|An exclusive club]] * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/In the media|Battle for a soul - who won?]] * Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Opinion|We need to innovate with Wikimedia decision-making]] * Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Recent research|LLMs and NPOV, 20 years of user blocks, Esperanto and Volapük Wikipedias]] * News from Diff: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/News from Diff|How to host Wikicurious in your own community]] * Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Community view|CUNY Newmark Wikimedian-in-Residence Quarterly Brief – April to June 2026]] * Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Special report|Wikipedia escapes Category 1 designation under the UK Online Safety Act - for now]] * On the bright side: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/On the bright side|Fatherhood, weather, and diplomacy]] * Op-ed: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Op-ed|A Layup Easy Proposal for Wikimedia at 25: Spend 25% of Donations on the Community]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Traffic report|The grass was greener, the light was brighter]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-07-13/Comix|schnozzed]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 07:27, 13. júl 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30775662 --> == 30. júla – webinár o využívaní umelej inteligencie pri príprave článkov pre Wikipédiu == Vo štvrtok 30. júla 2026 o 15:00 CEST (13:00 UTC) sa uskutoční online webinár „Od námetu k sérii článkov: praktické skúsenosti s využívaním umelej inteligencie pri spracovaní slavistických tém na Wikipédii“. Webinár sa koná v rámci [[:m:Wikimedia CEE Hub/Microgrants/Applications 2026/MG-18|mikrograntu Wikimedia CEE Hub MG-18 „Slavistika a slavisti v ruskej a slovenskej Wikipédii“]]. Predstavím pracovný postup, ktorý som reálne používal počas projektu: identifikáciu tematických medzier, vyhľadávanie a analýzu zdrojov, prípravu a úpravu článkov, ich obsahový a technický audit, publikovanie a zosúlaďovanie série vzájomne prepojených článkov. Súčasťou budú aj skúsenosti z práce na článkoch pre slovenskú Wikipédiu. Hlavnou témou nebude automatické generovanie a publikovanie textov, ale zodpovedné využívanie umelej inteligencie pod ľudským dohľadom. Účastníkom bude ponúknutá alfa verzia praktickej príručky o príprave článkov Wikipédie s pomocou umelej inteligencie. '''Jazyk webinára: ruština.''' Webinár bude trvať približne 90 minút a uskutoční sa cez Zoom. Plánuje sa jeho nahrávanie; účastníci budú pred začatím nahrávania osobitne upozornení. Podrobnosti a registrácia sú na [[:m:Event:От замысла до серии статей (30 июля 2026)|stránke podujatia na Meta-Wiki]]. Odkaz na pripojenie cez Zoom bude dostupný registrovaným účastníkom. Pozývam všetkých záujemcov. --[[Redaktor:Theodor Ludenhof|Theodor Ludenhof]] ([[Diskusia s redaktorom:Theodor Ludenhof|diskusia]]) 19:58, 23. júl 2026 (UTC) == Request for comment (the future of Abstract Wikipedia) == <bdi lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Apologies if this has not yet been translated into your wiki's language. {{int:Please-translate}} You are invited to voice your opinions in a [[:m:Requests for comment/The future of Abstract Wikipedia|request for comment about the future of Abstract Wikipedia]]. {{Int:Feedback-thanks-title}} [[:m:User:Kowal2701|Kowal2701]] ([[:m:User talk:Kowal2701|talk]]) 12:24, 24. júl 2026 (UTC) </bdi> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:DreamRimmer@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&oldid=30513860 --> :V skratke: Chcete, aby [[:m:Requests_for_comment/The_future_of_Abstract_Wikipedia|ešte]] bola ''Abstract Wikipedia'' alebo už nie? --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 15:53, 24. júl 2026 (UTC) == ''The Signpost'': 2 August 2026 == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr" style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''</div> <div style="column-count:2;"> * In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-08-02/In the media|Union drive, most prolific editor make headlines]] * News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-08-02/News and notes|Foundation rejects voluntary recognition of union, proposed board eligibility rules sharply restrict candidates]] * WikiConference: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-08-02/WikiConference|"Kurier, Signpost, wikipress: You can be a Wikimedia journalist" - Wikimania presentation by User:Noé Recap]] * In focus: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-08-02/In focus|Is Larry Sanger the co-founder of Wikipedia?]] * Arbitration report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-08-02/Arbitration report|Think, and not just about content]] * News from Diff: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-08-02/News from Diff|Meet the Wikimedians of the Year 2026!]] * On the bright side: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-08-02/On the bright side|The beautiful game]] * Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-08-02/Traffic report|Odyssey and Oyarzabal]] * Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-08-02/Comix|Well-spotted]] </div> <div style="margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;">'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 10:17, 2. august 2026 (UTC) <!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --></div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&oldid=30775662 --> i4rxoiftp2e8pamkae6059y37io2l9j Leonard S. Goldberg 0 12318 8256296 7460186 2026-08-01T12:30:24Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256296 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Leonard S. Goldberg | Rodné meno = | Popis osoby = americký lekár, spisovateľ a profesor | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1936|3|19}} | Miesto narodenia = [[Charleston (Južná Karolína)|Charleston]], [[Južná Karolína]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = [[University of California, Los Angeles]] | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = Medical College of South Carolina | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Leonard S. Goldberg''' (* [[19. marec]] [[1936]], [[Charleston (Južná Karolína)|Charleston]], [[Južná Karolína]], [[Spojené štáty|USA]]) <ref name="enc">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Goldberg, Leonard S. 1936- | vydavateľ = encyclopedia.com | dátum vydania = 2009 | dátum prístupu = | url = https://www.encyclopedia.com/arts/educational-magazines/goldberg-leonard-s-1936 | jazyk = anglicky}}</ref> je americký [[spisovateľ]], lekár [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]].<ref>{{cite web |url=http://www.leonardgoldberg.com/bio.php |title= Leonard Goldberg biography |publisher=www.leonardgoldberg.com |accessdate= 31. december 2008}}</ref> Je autorom viacerých románov z lekárskeho prostredia. Pôsobil ako lekár v [[Los Angeles]] a [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] na [[University of California, Los Angeles]].<ref name="enc"></ref> ==Bibliografia== *[[1980]] - ''Transplant'' *[[1992]] - ''Deadly Medicine'' *[[1994]] - ''A Deadly Practice'' *[[1996]] - ''Deadly Care'' *[[1997]] - ''Deadly Harvest'' *[[1998]] - ''Deadly Exposure'' *[[2000]] - ''Lethal Measures'' *[[2001]] - ''Fatal Care'' *[[2002]] - ''Brainwaves'' *[[2003]] - ''Fever Cell'' ===Po slovensky=== *[[1995]] - ''[[Smrtiaca prax]]'' (''A Deadly Practice'') *[[1996]] - ''[[Nebezpečný vírus]]'' (''The Cure'') *[[1996]] - ''[[Vražedný liek]]'' (''Deadly Medicine'') *[[1997]] - ''[[Transplantát]]'' (''Transplant'') *[[1998]] - ''[[Smrteľná žatva]]'' (''Deadly Harvest'') *[[2000]] - ''[[Smrtiaci jed]]'' *[[2001]] - ''[[Smrtiace prostriedky]]'' (''Lethal Measures'') *[[2002]] - ''[[Smrteľná procedúra ]]'' (''Fatal Care'') *[[2003]] - ''[[Mozgové impulzy]]'' (''Brainwaves'') *[[2007]] - ''[[Vírus (román)|Vírus]]'' == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.fictiondb.com/author/leonard-s-goldberg~series-list~19817.htm Bibliographie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180416200533/https://www.fictiondb.com/author/leonard-s-goldberg~series-list~19817.htm |date=2018-04-16 }} * [http://www.stopyourekillingme.com/G_Authors/Goldberg_Leonard.html Bibliographie] {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Goldberg, Leonard S.}} [[Kategória:Spisovatelia USA]] [[Kategória:Lekári USA]] [[Kategória:Univerzitní profesori USA]] [[Kategória:Osobnosti z Charlestonu (Južná Karolína)]] ggceesevcad422sikl9ayzjsowizmbj Ceuta 0 12329 8256489 7696050 2026-08-02T05:43:06Z ~2026-42678-51 301792 /* Národnosti a náboženstvá */ 8256489 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Region <!-- *** Heading *** --> | name = Ceuta | native_name = {{V jazyku|spa|Ciudad Autónoma de Ceuta}} | other_name = | category = [[Administratívne členenie Španielska|Autonómne mesto]] <!-- *** Image *** --> | image = HPIM1812.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag Ceuta.svg | flag_border = 1 | symbol = Coat of Arms of Ceuta.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = Autonómne mesto Ceuta | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Španielsko | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = | histregion = | district = | district_type = | commune = | municipality = | capital = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 35 | lat_m = 53 | lat_s = 18 | lat_NS = S | long_d = 5 | long_m = 18 | long_s = 56 | long_EW = Z | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = 349 | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 18.5 | area_note = <!-- *** Population *** --> | population = 75241 | population_note = por. 1.<ref>http://www2.ceuta.es/consejerias/csj-economia/procesa/atlas/Datos/Ct2000An_C01.PDF</ref> | population_date = 2000 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = [[14. marec]] [[1995]] | established_type = Autonómia | mayor_type = Primátor | mayor = Juan Jesús Vivas Lara | mayor_party = PP <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = 51001 Ceuta | area_code = ES-CE | area_code_type = ISO 3166-2 | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = [[Španielsky Kongres|Kongres]] 1<br />[[Španielsky Senát|Senát]] 2 | free_type = Kreslá v špan. parlamente <!-- *** Maps *** --> | map = Localización de Ceuta.svg | map_background = | map_caption = Poloha v Španielsku | map_locator = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = [http://www.ciceuta.es/ ciceuta.es] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Ceuta''' ({{V jazyku|ara|سبتة|Sabtah}}) je španielska enkláva v severnej Afrike situovaná na najsevernejšom cípe Maroka pri Stredozemnom mori blízko Gibraltárskej úžiny. Rozloha enklávy je 28 km². V minulosti sa nazývala aj Sebta či ''Cibta'', od čoho je odvodený aj jej dnešný názov. == Geografia == Ceuta susedí len s [[Maroko]]m (dĺžka hranice 6,3 km) a zo severnej strany so Stredozemným morom. Dominantou Ceuty je hora [[Monte Hacho]], na vrchole ktorej je španielska vojenská základňa. Podľa legendy bol Monte Hacho južným z tzv. [[Herkulove stĺpy|Herkulových stĺpov]] (podľa iných to bol [[Jebel Músa]] západne od Ceuty). Ceuta leží na výbežku siedmich vrchov, samotné mesto sa nachádza na konci úzkeho mysu. Rovnako ako Melilla má Ceuta výborný prirodzený prístav, okolo ktorého vznikla. == Dejiny == Strategická poloha Ceuty ju predurčila byť vhodným obchodným a vojenským mestom mnohých národov Stredozemného mora počnúc fenickými Púnmi ([[Kartágo]]) v [[5. storočie pred Kr.|5. storočí pred Kr.]], ktorí mesto nazývali ''Abyla''. [[Staroveký Rím|Rímska ríša]] mesto získala až v roku 42 po Kr. (vtedy sa volalo '''Septem'''), pod vládou ktorých sa stala takmer výlučne len vojenskou základňou. O 400 rokov neskôr mesto získali [[Vandali]], po nich [[Vizigóti]], vládnuci vtedy v Španielsku, a nakoniec [[Byzantská ríša]]. V roku [[710]], keď sa Arabi priblížili k mestu, sa miestny vizigótsky vládca ''Julian'' (titulovaný aj ako Kráľ Gomary – Gomarovia boli a sú miestnym berberským kmeňom) rozhodol pridať k Arabom proti vizigótskemu kráľovi ''Rodericovi'' (vraj kvôli jeho zlému zaobchádzaniu s jeho dcérou). Pod vládou berberského veliteľa Taríqa ibn Ziyada bola Ceuta východiskovým bodom pri útokoch proti Španielsku ovládanému Vizigótmi. Po Julianovej smrti Arabi mesto vzali pod svoju priamu správu. S tým však nesúhlasili okolité berberské kmene, ktoré ho zničili pri Charijitskom (Charijiti boli miestna sekta odlišná od sunitov aj od šiítov) povstaní vedenom ''Maysarom al-Haqirim'' v roku [[740]]. Miesto bolo opustené až do znovuzaloženia mesta v 9. storočí Majakasom, vodcom berberského kmeňa ''Majkasov'', ktorý bol prvým panovníkom z krátko vládnucej dynastie Banu Isam. Jeho pravnuk (ako poddaný Ríše Idrisovcov 788-921, ktorí boli šiíti) sa zriekol moci v prospech umájovského [[Cordóbsky kalifát|Cordóbskeho kalifátu]] v roku [[931]]. S pádom Umájovského kalifátu roku [[1031]] nastal chaos, no čoskoro ([[1084]]) bolo mesto uchvátené Ríšou Almorávidov a znova slúžilo ako oporná základňa pri útokoch na Španielsko. Ríša Almorávidov bola nahradená Ríšou Almohádov roku [[1147]], ktorý vládli až do roku [[1242]], kedy boli nahradený Hafsídskou dynastiou (alebo aj Ríša Hafsovcov) vládnucou v [[Tunisko|Tunisku]] a východnom [[Alžírsko|Alžírsku]] (1229 – 1574); (Almohádovci a Almorávidovci boli berberské náboženské reformné hnutia). Ich vplyv však slabol a z mesta boli vyhnaní roku [[1249]]. Nasledovalo obdobie politickej nestability až kým mesto nezískali Marinidi roku [[1309]]. V roku 1415 pod vedením [[Henrich Moreplavec|Henricha Moreplavca]] (1384 – 1460) mesto získali [[Portugalsko|Portugalci]]. Hlavným dôvodom dobytia mesta bolo zničiť moslimský vplyv a následne podporovať šírenie kresťanstva. 1. januára [[1668]] portugalský kráľ Alfonso I. odovzdal mesto španielskemu kráľovi Karlovi II. (Lisabonský mier), odvtedy je Ceuta súčasťou Španielska. == Súčasnosť == V súčasnosti je Ceuta známa svojou otvorenosťou a kozmopolitnou povahou s jedinečným európskym vplyvom, čo priťahuje čoraz viac turistov. Rovnako ako [[Melilla]] je jediným španielskym a teda aj [[Európska únia|európskym]] územím priamo na africkom [[kontinent]]e. Ceuta je súčasťou [[Európska únia|Európskej únie]]. Pred vstupom Španielska do únie roku 1986 bola Ceuta slobodným [[prístav]]om. Ceuta je v Španielsku oficiálne známa ako '''Autonómne mesto Ceuta''' ('''Ciudad Autónoma de Ceuta'''), majúc pritom právomoci medzi zvyčajným španielskym [[mesto]]m a španielskou [[provincia|provinciou]]. Pred získaním autonómie bolo mesto súčasťou provincie ''Cádiz''. Maroko v súčasnosti požaduje pripojenie Ceuty, [[Melilla|Melilly]] a ďalších malých ostrovov k [[Maroko|Maroku]], porovnávajúc súčasný stav s [[Gibraltár]]om, ktorý od Spojeného kráľovstva požaduje zase Španielsko. Španielska vláda, rovnako ako predstavitelia oboch miest a ich obyvatelia, to však odmietajú argumentujúc aj tým, že Gibraltár nie je priamou súčasťou Spojeného kráľovstva na rozdiel od týchto španielskych enkláv. Ceuta, rovnako ako Melilla, je od Maroka oddelená múrom. == Národnosti a náboženstvá == 80% obyvateľov sú Španieli, cez 19% tvoria Maročania a menej ako 1% potomkovia Indov. Španielčina a [[arabčina]] sú všeobecne rozšírené, aj keď [[španielčina]] výrazne prevláda. == Ekonomika == Ceuta má prirodzený prístav, ktorý patrí k najrušnejším v Španielsku. Cesta z Ceuty do Algecirasu v Španielsku trvá len jednu hodinu, čo je menej ako z Tangeru či iných marockých prístavov. Ceuta je však rovnako veľmi príťažlivá pre turistov a turistický ruch je jedným z rozhodujúcich odvetví enklávy okrem prístavu a rybárstva. V Ceuta nie je zavedená [[DPH]] a daňové zaťaženie je nižšie ako v Španielsku. == Partnerské mestá== {{Stĺpce|2| *{{flagicon|ITA}} [[Aci Catena]], [[Taliansko]] *{{flagicon|ESP}} [[Algeciras]], [[Španielsko]] *{{flagicon|USA}} [[Barstow (Kalifornia)|Barstow]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] *{{flagicon|ARG}} [[Buenos Aires]], [[Argentína]] *{{flagicon|ESP}} [[Cádiz]], Španielsko *{{flagicon|MEX}} [[Guadalajara (Mexiko)|Guadalajara]], [[Mexiko]] *{{flagicon|MYS}} [[Melaka (mesto)|Melaka]], [[Malajzia]] *{{flagicon|LSO}} [[Maseru]], [[Lesotho]] *{{flagicon|ESP}} [[Melilla]], Španielsko *{{flagicon|MON}} [[Monte Carlo]], [[Monako]] *{{flagicon|URU}} [[Montevideo]], [[Uruguaj]] *{{flagicon|POR}} [[Santarém (Portugalsko)|Santarém]], [[Portugalsko]] }} == Galéria == <gallery>Súbor:Ceuta, as photographed from Morocco.JPG|Východná Ceuta, fotografované z Maroka. Monte Hacho je vrch v pravej časti obrázku. Súbor:Ceuta fair.JPG|Vchod na trh. Rovnako ako v Andalúzii, nočný život v Ceute trvá do rána. Prvý augustový týždeň oslavujú svoju patrónku, Pannu Máriu Africkú. Súbor:Spanish-Moroccan border (Ceuta-Sebta).JPG|Hranica s Marokom.</gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ceuta}} == Pozri aj == * [[Ceutský hraničný múr]] * [[Perejil]] * [[Melilla]] == Externé odkazy == * [http://www.ceuta.com/historia/c-historia.html História mesta Ceuta (po španielsky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080829140852/http://www.ceuta.com/historia/c-historia.html |date=2008-08-29 }} * [http://www.ciceuta.es/ Oficiálny stránky vlády Ceuta (po španielsky)] * [http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/2131636.stm Španielske severoafrické enklávy] {{Eurozóna}} {{Administratívne členenie Španielska}} {{Afrika}} [[Kategória:Ceuta| ]] [[Kategória:Afrika]] [[Kategória:Exklávy]] 8u5myvzj0lajcjkunzmmgha3bfdcvga 8256499 8256489 2026-08-02T07:30:14Z Safíček 270527 Revízia [[Special:Diff/8256489|8256489]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-42678-51|~2026-42678-51]] ([[User talk:~2026-42678-51|diskusia]]) bola vrátená 8256499 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Region <!-- *** Heading *** --> | name = Ceuta | native_name = {{V jazyku|spa|Ciudad Autónoma de Ceuta}} | other_name = | category = [[Administratívne členenie Španielska|Autonómne mesto]] <!-- *** Image *** --> | image = HPIM1812.jpg | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | flag = Flag Ceuta.svg | flag_border = 1 | symbol = Coat of Arms of Ceuta.svg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = Autonómne mesto Ceuta | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Španielsko | country_flag = 1 | state_type = | state = | region = | histregion = | district = | district_type = | commune = | municipality = | capital = <!-- *** Family *** --> | parent = | range = | road = | border = | part = | tributary_left = | tributary_right = | city = | landmark = | building = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = | lat_d = 35 | lat_m = 53 | lat_s = 18 | lat_NS = S | long_d = 5 | long_m = 18 | long_s = 56 | long_EW = Z | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = 349 | highest_lat_d = | highest_lat_m = | highest_lat_s = | highest_lat_NS = | highest_long_d = | highest_long_m = | highest_long_s = | highest_long_EW = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_lat_m = | lowest_lat_s = | lowest_lat_NS = | lowest_long_d = | lowest_long_m = | lowest_long_s = | lowest_long_EW = <!-- *** Dimensions *** --> | area = 18.5 | area_note = <!-- *** Population *** --> | population = 75241 | population_note = por. 1.<ref>http://www2.ceuta.es/consejerias/csj-economia/procesa/atlas/Datos/Ct2000An_C01.PDF</ref> | population_date = 2000 | population_density = auto <!-- *** History & management *** --> | established = [[14. marec]] [[1995]] | established_type = Autonómia | mayor_type = Primátor | mayor = Juan Jesús Vivas Lara | mayor_party = PP <!-- *** Codes *** --> | timezone = | timezone_DST = | postal_code = 51001 Ceuta | area_code = ES-CE | area_code_type = ISO 3166-2 | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = [[Španielsky Kongres|Kongres]] 1<br />[[Španielsky Senát|Senát]] 2 | free_type = Kreslá v špan. parlamente <!-- *** Maps *** --> | map = Localización de Ceuta.svg | map_background = | map_caption = Poloha v Španielsku | map_locator = | freemap_zoom = <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = [http://www.ciceuta.es/ ciceuta.es] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Ceuta''' ({{V jazyku|ara|سبتة|Sabtah}}) je španielska enkláva v severnej Afrike situovaná na najsevernejšom cípe Maroka pri Stredozemnom mori blízko Gibraltárskej úžiny. Rozloha enklávy je 28 km². V minulosti sa nazývala aj Sebta či ''Cibta'', od čoho je odvodený aj jej dnešný názov. == Geografia == Ceuta susedí len s [[Maroko]]m (dĺžka hranice 6,3 km) a zo severnej strany so Stredozemným morom. Dominantou Ceuty je hora [[Monte Hacho]], na vrchole ktorej je španielska vojenská základňa. Podľa legendy bol Monte Hacho južným z tzv. [[Herkulove stĺpy|Herkulových stĺpov]] (podľa iných to bol [[Jebel Músa]] západne od Ceuty). Ceuta leží na výbežku siedmich vrchov, samotné mesto sa nachádza na konci úzkeho mysu. Rovnako ako Melilla má Ceuta výborný prirodzený prístav, okolo ktorého vznikla. == Dejiny == Strategická poloha Ceuty ju predurčila byť vhodným obchodným a vojenským mestom mnohých národov Stredozemného mora počnúc fenickými Púnmi ([[Kartágo]]) v [[5. storočie pred Kr.|5. storočí pred Kr.]], ktorí mesto nazývali ''Abyla''. [[Staroveký Rím|Rímska ríša]] mesto získala až v roku 42 po Kr. (vtedy sa volalo '''Septem'''), pod vládou ktorých sa stala takmer výlučne len vojenskou základňou. O 400 rokov neskôr mesto získali [[Vandali]], po nich [[Vizigóti]], vládnuci vtedy v Španielsku, a nakoniec [[Byzantská ríša]]. V roku [[710]], keď sa Arabi priblížili k mestu, sa miestny vizigótsky vládca ''Julian'' (titulovaný aj ako Kráľ Gomary – Gomarovia boli a sú miestnym berberským kmeňom) rozhodol pridať k Arabom proti vizigótskemu kráľovi ''Rodericovi'' (vraj kvôli jeho zlému zaobchádzaniu s jeho dcérou). Pod vládou berberského veliteľa Taríqa ibn Ziyada bola Ceuta východiskovým bodom pri útokoch proti Španielsku ovládanému Vizigótmi. Po Julianovej smrti Arabi mesto vzali pod svoju priamu správu. S tým však nesúhlasili okolité berberské kmene, ktoré ho zničili pri Charijitskom (Charijiti boli miestna sekta odlišná od sunitov aj od šiítov) povstaní vedenom ''Maysarom al-Haqirim'' v roku [[740]]. Miesto bolo opustené až do znovuzaloženia mesta v 9. storočí Majakasom, vodcom berberského kmeňa ''Majkasov'', ktorý bol prvým panovníkom z krátko vládnucej dynastie Banu Isam. Jeho pravnuk (ako poddaný Ríše Idrisovcov 788-921, ktorí boli šiíti) sa zriekol moci v prospech umájovského [[Cordóbsky kalifát|Cordóbskeho kalifátu]] v roku [[931]]. S pádom Umájovského kalifátu roku [[1031]] nastal chaos, no čoskoro ([[1084]]) bolo mesto uchvátené Ríšou Almorávidov a znova slúžilo ako oporná základňa pri útokoch na Španielsko. Ríša Almorávidov bola nahradená Ríšou Almohádov roku [[1147]], ktorý vládli až do roku [[1242]], kedy boli nahradený Hafsídskou dynastiou (alebo aj Ríša Hafsovcov) vládnucou v [[Tunisko|Tunisku]] a východnom [[Alžírsko|Alžírsku]] (1229 – 1574); (Almohádovci a Almorávidovci boli berberské náboženské reformné hnutia). Ich vplyv však slabol a z mesta boli vyhnaní roku [[1249]]. Nasledovalo obdobie politickej nestability až kým mesto nezískali Marinidi roku [[1309]]. V roku 1415 pod vedením [[Henrich Moreplavec|Henricha Moreplavca]] (1384 – 1460) mesto získali [[Portugalsko|Portugalci]]. Hlavným dôvodom dobytia mesta bolo zničiť moslimský vplyv a následne podporovať šírenie kresťanstva. 1. januára [[1668]] portugalský kráľ Alfonso I. odovzdal mesto španielskemu kráľovi Karlovi II. (Lisabonský mier), odvtedy je Ceuta súčasťou Španielska. == Súčasnosť == V súčasnosti je Ceuta známa svojou otvorenosťou a kozmopolitnou povahou s jedinečným európskym vplyvom, čo priťahuje čoraz viac turistov. Rovnako ako [[Melilla]] je jediným španielskym a teda aj [[Európska únia|európskym]] územím priamo na africkom [[kontinent]]e. Ceuta je súčasťou [[Európska únia|Európskej únie]]. Pred vstupom Španielska do únie roku 1986 bola Ceuta slobodným [[prístav]]om. Ceuta je v Španielsku oficiálne známa ako '''Autonómne mesto Ceuta''' ('''Ciudad Autónoma de Ceuta'''), majúc pritom právomoci medzi zvyčajným španielskym [[mesto]]m a španielskou [[provincia|provinciou]]. Pred získaním autonómie bolo mesto súčasťou provincie ''Cádiz''. Maroko v súčasnosti požaduje pripojenie Ceuty, [[Melilla|Melilly]] a ďalších malých ostrovov k [[Maroko|Maroku]], porovnávajúc súčasný stav s [[Gibraltár]]om, ktorý od Spojeného kráľovstva požaduje zase Španielsko. Španielska vláda, rovnako ako predstavitelia oboch miest a ich obyvatelia, to však odmietajú argumentujúc aj tým, že Gibraltár nie je priamou súčasťou Spojeného kráľovstva na rozdiel od týchto španielskych enkláv. Ceuta, rovnako ako Melilla, je od Maroka oddelená múrom. == Národnosti a náboženstvá == 80% obyvateľov sú Španieli, cez 19% tvoria Maročania a menej ako 1% potomkovia Indiánov. Španielčina a [[arabčina]] sú všeobecne rozšírené, aj keď [[španielčina]] výrazne prevláda. == Ekonomika == Ceuta má prirodzený prístav, ktorý patrí k najrušnejším v Španielsku. Cesta z Ceuty do Algecirasu v Španielsku trvá len jednu hodinu, čo je menej ako z Tangeru či iných marockých prístavov. Ceuta je však rovnako veľmi príťažlivá pre turistov a turistický ruch je jedným z rozhodujúcich odvetví enklávy okrem prístavu a rybárstva. V Ceuta nie je zavedená [[DPH]] a daňové zaťaženie je nižšie ako v Španielsku. == Partnerské mestá== {{Stĺpce|2| *{{flagicon|ITA}} [[Aci Catena]], [[Taliansko]] *{{flagicon|ESP}} [[Algeciras]], [[Španielsko]] *{{flagicon|USA}} [[Barstow (Kalifornia)|Barstow]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] *{{flagicon|ARG}} [[Buenos Aires]], [[Argentína]] *{{flagicon|ESP}} [[Cádiz]], Španielsko *{{flagicon|MEX}} [[Guadalajara (Mexiko)|Guadalajara]], [[Mexiko]] *{{flagicon|MYS}} [[Melaka (mesto)|Melaka]], [[Malajzia]] *{{flagicon|LSO}} [[Maseru]], [[Lesotho]] *{{flagicon|ESP}} [[Melilla]], Španielsko *{{flagicon|MON}} [[Monte Carlo]], [[Monako]] *{{flagicon|URU}} [[Montevideo]], [[Uruguaj]] *{{flagicon|POR}} [[Santarém (Portugalsko)|Santarém]], [[Portugalsko]] }} == Galéria == <gallery>Súbor:Ceuta, as photographed from Morocco.JPG|Východná Ceuta, fotografované z Maroka. Monte Hacho je vrch v pravej časti obrázku. Súbor:Ceuta fair.JPG|Vchod na trh. Rovnako ako v Andalúzii, nočný život v Ceute trvá do rána. Prvý augustový týždeň oslavujú svoju patrónku, Pannu Máriu Africkú. Súbor:Spanish-Moroccan border (Ceuta-Sebta).JPG|Hranica s Marokom.</gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ceuta}} == Pozri aj == * [[Ceutský hraničný múr]] * [[Perejil]] * [[Melilla]] == Externé odkazy == * [http://www.ceuta.com/historia/c-historia.html História mesta Ceuta (po španielsky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080829140852/http://www.ceuta.com/historia/c-historia.html |date=2008-08-29 }} * [http://www.ciceuta.es/ Oficiálny stránky vlády Ceuta (po španielsky)] * [http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/2131636.stm Španielske severoafrické enklávy] {{Eurozóna}} {{Administratívne členenie Španielska}} {{Afrika}} [[Kategória:Ceuta| ]] [[Kategória:Afrika]] [[Kategória:Exklávy]] lnq0y1ko7ghn83cwzt0wwfacye1disn Iron Maiden 0 14992 8256529 8227771 2026-08-02T09:41:59Z RALFFPL 109163 /* */ 180 mln 8256529 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobná skupina | Názov skupiny = Iron Maiden | Obrázok = Paléo_2016_–_Iron_Maiden-28_(28371445491).jpg | Popis obrázku = Iron Maiden v roku 2016 | Krajina pôvodu = [[Súbor:Flag_of_the_United_Kingdom.svg|20px]]&nbsp;[[Súbor:Flag_of_England.svg|20px|border]]&nbsp;[[Londýn]], [[Anglicko]] | Žáner = [[NWOBHM]] | Roky pôsobenia = [[1975]] - súčasnosť | Hudobný vydavateľ = [[EMI (hudobné vydavateľstvo)|EMI]]<br />[[Sanctuary (vydavateľstvo)|Sanctuary]]<br />[[Epic Records]]<br />[[Capitol Records|Capitol]] | Webstránka = [http://www.ironmaiden.com/ www.ironmaiden.com] | Členovia skupiny = [[Bruce Dickinson]] - Spev (1982 - 1993; 1999 - súčasnosť)</small><br /> [[Steve Harris]] - Basgitara (1975 – súčasnosť) [[Dave Murray]] - Gitara (1975 – súčasnosť) [[Adrian Smith]] - Gitara (1981 – 1989; 1999 - súčasnosť)</small><br /> [[Janick Gers]] - Gitara (1990 – súčasnosť)</small><br /> [[Simon Dawson]] - Bicie (2024 – súčasnosť)</small> | Bývalí členovia = [[Clive Burr]] <small>(1979 - 1982)</small><br />[[Paul Di'Anno]] <small>(1978 - 1981)</small><br />[[Blaze Bayley]] <small>(1994 - 1998)</small><br />[[Dennis Stratton]] <small>(1979 - 1980)</small><br />[[Doug Sampson]] <small>(1977 - 1979)</small> [[Nicko McBrain]]<small> (1982 - 2024)}} '''Iron Maiden''' je britská heavy-metalová kapela s celosvetovým predajom albumov približne 180 miliónov kusov. Používajú osvedčený dvoj-gitarový zvuk používaný najmä [[Judas Priest]] v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch 20. storočia]] a ich hudba ovplyvnila nejedného velikána ako napr. [[Metallica|Metallicu]] alebo [[Red Hot Chili Peppers]]. == História == Príbeh začal vo Východnom [[Londýn]]e v roku [[1975]], kedy si mladý muzikant [[Steve Harris]] tesne po odchode zo skupiny Smiler zaumienil vytvoriť novú kapelu. Nazval ju "Železná panna", čo bol stredoveký mučiaci nástroj. Inšpiráciu dostal z filmu ''Muž so železnou maskou'' (A Man In The Iron Mask). Do kapely prišiel aj Steveov kamarát a hráč na gitaru [[Dave Murray]]. === Vzostup skupiny === V tom čase Iron Maiden začali vystupovať po rôznych baroch v [[East End]]e, hlavne každý týždeň v Ruskin Arms. Po troch rokoch sa Steve rozhodol, že kapela by mala spraviť krok vpred a nahrať svoju muziku. V roku 1978 vydávajú na svojej značke cez 5000 kusov album ''The Soundhouse Tapes'' obsahujúci piesne ako „Prowler“, „Iron Maiden“, „Strange World“ a „Invasion“. Všimol si ich aj manažér Rod Smallwood, nanešťastie nastávajú zmeny v zostave – [[Doug Sampson|Douga Sampsona]] strieda [[Clive Burr]] – a kapela konečne podpisuje kontrakt s nahrávacou spoločnosťou [[EMI Records]]. === Éra Di'Anna === Debutový album kapely nazvaný jednoducho „[[Iron Maiden (album)|Iron Maiden]]“ bol vydaný v roku [[1980]], dosiahol #4 v [[Spojené kráľovstvo|UK]] rebríčkoch a je považovaný za najzaujímavejší album nového [[heavy metal]]ového štýlu. Obal albumu s maskotom Eddiem navrhol a nakreslil výtvarník [[Derek Riggs]] a je fascinujúci dodnes. Maideni sú predkapelou [[Kiss (skupina)|Kiss]] a dokonca aj [[Judas Priest]]. V priebehu turné Kiss Unmasked Tour bol Stratton zo skupiny vyhodený a na jeho miesto nastupuje Murrayov dlhoročný kamarát [[Adrian Smith]] (z kapely Urchin). Vytvorilo sa tak legendárne rockové gitarové duo. V roku [[1981]] bol vydaný v poradí druhý štúdiový album nazvaný ''[[Killers]]'' umiestnený na celkom slušnej pozícii #12 v UK zaznamenáva dosť veľký úspech s takými hitmi ako „Wrathchild“ alebo titulnou skladbou „Killers“. Avšak Di'Anno bol na koncertoch často neznesiteľný a opitý a tak musel z kapely odísť, no bol nahradený kvalitným spevákom zo skupiny Samson [[Bruce Dickinson|Bruceom Dickinsonom]]. === Zlaté roky === Dickinsonov debutový album s Iron Maiden je charakteristický Harrisovou dunivou basou, Burrovými presnými bicími, Dickinsonovým kvalitným vokálom a Murrayovými a Smithovými rytmickými gitarami. Rok [[1982]] sa nesie v znamení ''[[The Number of the Beast]]'' s takými klasikami ako „Run To the Hills“, „The Number of the Beast“, „Children of the Damned“ a „Hallowed Be Thy Name“. Tento album sa umiestnil na #1 v UK rebríčkoch a definuje pravé slovo [[heavy metal]]. Na konci turné "Beast on the Road" nastali zmeny. Clive sa v dobrom rozchádza s kapelou a prenecháva bubenícku stoličku postrachu bicích [[Nicko McBrain|Nickovi McBrainovi]]. Jeho štýl hrania je fascinujúci a dokonale sa spája so Steveovou hrou na basgitaru. Iron Maiden dominuje [[heavy metal]]u v 80-tych rokoch s takými klasikami ako ''[[Piece of Mind]]'' ([[1983]]), ''[[Powerslave]]'' ([[1984]]), živákom ''[[Live After Death]]'' ([[1985]]), ''[[Somewhere in Time]]'' ([[1986]]) a ''[[Seventh Son of a Seventh Son]]'' ([[1988]]). Následne hrajú na veľkých festivaloch v [[Dortmund]]e a [[Donington]]e. Avšak [[Adrian Smith|odišiel Adrián Smith]] ktorý sa rozhodol v roku [[1990]] kapelu opustiť, aby sa mohol venovať svojej sólovej kariére (založil súbor ASAP, neskôr Psycho Motel). Vystriedal ho veľký showman a gitarista v jednom [[Janick Gers]] (hral napr. s [[Ian Gillan|Ianom Gillanom]]). Ďalší album ''[[No Prayer for the Dying]]''([[1990]]) bol dosť úspešný. Po ňom nasledoval album ''[[Fear of the Dark]]'' ([[1992]]), ktorý je považovaný za jeden z najzaujímavejších albumov 90-tych rokov. Po nich sa nanešťastie rozhodol Bruce kapelu opustiť a venovať sa sólovej kariére. Pre uspokojenie fanúšikov boli vydané v roku [[1993]] posledné tri koncertné albumy s Bruceom a to ''[[A Real Live One]]'', ''[[A Real Dead One]]'' a ''[[Live at Donington]]''. === Horšie časy === V decembri [[1993]] sa frontmanom kapely oficiálne stal [[Blaze Bayley]] zo skupiny [[Wolfsbane]]. Dva roky nato bol vydaný album ''[[The X Factor (Iron Maiden)|The X Factor]]'' ([[1995]]). Album bol veľmi kritizovaný za veľmi temné a melancholické piesne, spôsobené tým, že hlavný tvorca [[Steve Harris]] mal osobné problémy s manželstvom a smrťou svojho otca. Maideni odchádzajú na turné, ktoré malo dosť veľký ohlas. Po ňom skupina pri príležitosti svojho 20-výročia pôsobenia vydáva svoju prvú kompiláciu hitov nazvanú ''[[Best of the Beast]]'' so singlom „Virus“. Roku [[1998]] Maideni vydávajú album nazvaný ''[[Virtual XI]]''. Avšak po prvý raz sa stalo, že album neprekročil predávanosť 1 milióna kusov a stal sa najslabším v kariére kapely. Na podporu albumu kapela odchádza na turné, ktoré však tým, že Bailey dostal zápal priedušiek, muselo byť prerušené. Nakoniec Harris a Smallwood rozhodli že Blaze Bayley by mal z kapely odísť (neskôr zakladá kapelu Blaze). === Veľký comeback === Po prvý raz v kapele zavládol nepokoj. Album sa nepredával, nebolo speváka. Našťastie Iron Maiden šokovali celý hudobný svet, keď potvrdili, že do kapely sa vracajú [[Bruce Dickinson]] a [[Adrian Smith]]. V zástupe 6-tich mužov vydáva skupina v roku [[2000]] úspešný album ''[[Brave New World]]''. Po ňom nasledovalo veľké turné, ktoré vyvrcholilo vystúpením na festivale ''[[Rock in Rio]]'' v [[Rio de Janeiro|Rio de Janeire]], [[Brazília|Brazílii]], kde Maideni hrali pre 250 000 ľudí. Záznam bol vydaný na [[DVD]] vydanom v roku [[2002]] a CD roku [[2001]] pod názvom [[Rock in Rio (album)|Rock in Rio]]. V roku [[2002]] kapela taktiež vydáva kompiláciu svojich najväčších hitov pod názvom ''[[Edward The Great]]''. [[Súbor:S8000114.JPG|náhľad|250px|Turné na podporu albumu ''[[A Matter of Life and Death]]'' [[2006]] ]] Následne sa vydal na DVD dokument, ktorý mapuje celú tvorbu albumu ''[[The Number of the Beast]]'' s názvom ''[[Classic Albums: The Number of the Beast]]''. Pre zberateľov a fanúšikov sa vydáva v roku [[2002]] ''[[Eddie's Archive Box]]'', ktorý obsahuje albumy ''[[Best of B-Sides]]'', ''[[Beast Over Hammersmith]]'' a ''[[BBC Archives]]'' Kapela nestráca na sile a v roku [[2003]] vydáva progresívny album ''[[Dance of Death]]'', kompletnú históriu svojich videoklipov na DVD ''[[Visions of the Beast]]'' a v roku [[2004]] DVD ''[[History of Iron Maiden: Part 1: The Early Days]]''. Pripravuje sa živý záznam z Dance of Death Tour v [[Dortmund]]e, ten nakoniec vychádza na konci roku [[2005]] s príznačným názvom ''[[Death on the Road]]'', ktorý taktiež vychádza na 2DVD a v špeciálnej edícii na 3DVD. Posledný album, ktorý maideni doposiaľ vydali je [[Senjutsu]] z 2021. == Prvá zostava == * Steve Harris * Dave Murray * Paul Di´Anno * Doug Sampson * Ron Matthews == Diskografia == === Štúdiové albumy === * [[1980]] ''[[Iron Maiden (album)|Iron Maiden]]'' * [[1981]] ''[[Killers]]'' * [[1982]] ''[[The Number of the Beast]]'' * [[1983]] ''[[Piece of Mind]]'' * [[1984]] ''[[Powerslave]]'' * [[1986]] ''[[Somewhere in Time]]'' * [[1988]] ''[[Seventh Son of a Seventh Son]]'' * [[1990]] ''[[No Prayer for the Dying]]'' * [[1992]] ''[[Fear of the Dark]]'' * [[1995]] ''[[The X Factor (Iron Maiden)|The X Factor]]'' * [[1998]] ''[[Virtual XI]]'' * [[2000]] ''[[Brave New World]]'' * [[2003]] ''[[Dance of Death]]'' * [[2006]] ''[[A Matter of Life and Death]]'' * [[2010]] ''[[The Final Frontier]]'' * [[2015]] ''[[The Book Of Souls]]'' * [[2021]] ''[[Senjutsu]]'' Single sú uvedené na jednotlivých albumoch... === Koncertné albumy === [[Obrázok:A typical Iron Maiden Stage.jpg|náhľad|250px|Záber z turné po Francúzsku, [[2005]]]] * [[1985]] ''[[Live After Death]]'' * [[1989]] ''[[Maiden England]]'' * [[1993]] ''[[A Real Live One]]'' * [[1993]] ''[[A Real Dead One]]'' * [[1993]] ''[[Live at Donnington]]'' * [[2002]] ''[[Rock in Rio (album)|Rock in Rio]]'' * [[2005]] ''[[Death on the Road]]'' * [[2009]] ''[[Flight 666 the original soundtrack]]'' * [[2012]] ''[[En Vivo!]]''<ref>[http://legacy.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=168388 IRON MAIDEN To Release 'En Vivo!' Concert Blu-Ray, Two-DVD Set And Double Soundtrack Album]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> === Kompilácie === * [[1999]] ''[[Ed Hunter]]'' * [[1996]] ''[[Best of the Beast]]'' * [[2002]] ''[[Edward The Great]]'' * [[2003]] ''[[Eddie's Archive Box]]'' (''[[Beast Over Hammersmith]]'', ''[[Best of B-Sides]]'', ''[[The BBC Archives]]'') * [[2008]] ''[[Somewhere Back in Time - The Best of: 1980-1989]]'' * [[2011]] ''[[From Fear to Eternity: The Best of: 1990-2010]]''<ref>[http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=155319 IRON MAIDEN To Release 'From Fear To Eternity' Best-Of Compilation - Mar. 15, 2011]</ref> == Koncertné albumy == * [[1981]] Live At Rainbow * [[1983]] Video Pieces * [[1984]] Behind The Iron Curtain * [[1985]] Live After Death * [[1987]] 12 Wasted Years * [[1989]] Maiden England * [[1990]] The First 10 Years: The Videos * [[1992]] From There To Eternity * [[1993]] Live At Donnington ´92 * [[1994]] Raising Hell * [[2001]] Classic Albums: The Number of The Beast * [[2002]] Rock In Rio * [[2003]] Visions of The Beast: The Complete Video History * [[2004]] History of Iron Maiden: Part1: The Early Days * [[2005]] Death on the Road * [[2008]] Flight 666 * [[2012]] En Vivo! * [[2017]] The Book of Souls Live Chapter == Darček k výročiu skupiny == K dvadsiatemupiatemu výročiu vydania prvého albumu skupiny dostala skupina [[11. október|11. októbra]] [[2005]] darček od kolegov hudobníkov v podobe albumu ''[[Numbers From The Beast: An All-Star Salute To Iron Maiden]]'', na ktorom je jedenásť skladieb. Na obale albumu je maskot skupiny, Eddie the Head. Skladby nahrali členovia: [[Kiss (skupina)|KISS]], [[AC/DC]], [[Motörhead]], [[Anthrax]], [[Dio]], [[Judas Priest]], [[Testament (skupina)|Testament]], [[Twisted Sister]], [[Extreme]], [[Whitesnake]], [[Slaughter]], [[Helmet]], [[Dokken]], [[Ozzy’s band]], [[Led Zeppelin]], [[Mr. Big]], [[Poison]], [[MSG]], [[Styx (skupina)|Styx]], [[UFO (skupina)|UFO]], [[Lynch Mob]], [[Suicidal Tendencies]], [[Rob Zombie Band]], [[Rainbow]], [[The Firm]]. == Golden Gods 2008 == [[16. jún]]a [[2008]] udeľoval britský metalový magazín [[Metal Hammer]] v [[Londýn]]e ocenenia „Golden Gods“. Skupina Iron Maiden bola označená za najlepšiu britskú skupinu a najväčšou metalovou ikonou sa stal ich maskot „Eddie“.<ref>[http://www.metalhammer.co.uk/news/article/?id=48475 Golden Gods: Your Winners!]</ref> == Iron Maiden na Slovensku == Skupina na Slovensku vystupovala celkovo šesťkrát, v [[1993]] v [[Bratislava|Bratislave]] na [[Zimný štadión Ondreja Nepelu|ZŠ Ondreja Nepelu]] v rámci turné ''A Real Live tour''. Jej predskupinou bola slovenská rocková formácia [[Sexit]] z Rožňavy.<ref>http://bandzone.cz/sexit?at=info</ref>. V roku [[1995]] v [[Žilina|Žiline]] v športovej hale, turné ''The XFactour'' (spevák [[Blaze Bayley]]), v [[2000]] na amfiteátri v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], turné '' Brave New World Tour'', v [[2003]] opäť Banská Bystrica, ale na zimnom štadióne, turné ''Dance Of Death Tour'' a odohrali koncert v rámci festivalu [[Topfest]] v [[Piešťany|Piešťanoch]] v roku [[2013]], turné ''Maiden England 2013''<ref name=topfestoznam>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Iron Maiden prichádza na Slovensko!| url = http://www.topfest.sk/index.php?site=1&newsid=278&npage=1&lang=sk| dátum vydania = 17.01.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 07.06.2013| vydavateľ = Topfest| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130121005902/http://www.topfest.sk/index.php?site=1&newsid=278&npage=1&lang=sk| dátum archivácie = 2013-01-21}}</ref>. Piatykrát koncertovala v Žiline v roku 2016 v rámci svojho The Book Of Souls World Tour.<ref> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Iron Maiden priviezli do Žiliny nádielku poctivého metalu | url = http://www.teraz.sk/kultura/iron-maiden-priviezli-do-ziliny-nadiel/205477-clanok.html | dátum vydania = 07.07.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 07.07.2016 | vydavateľ = [[TASR]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Šiesty krát sa skupina predstavila 1. júna 2025 na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu v rámci turné Run For Your Lives. === Protesty === Proti vystúpeniu kapely na Topfeste sa postavilo občianske združenie Spoločenstvo svätého Jozefa. Na svojej webovej stránke zverejnilo petíciu Iron Maiden, nie ste tu vítaní. Podľa združenia „[je Iron Maiden] známa propagáciou okultizmu, uctievaním okultných symbolov a nenávisti voči čomukoľvek svätému. Svojimi piesňami vzdáva úctu tomu, kto najviac nenávidí Boha i ľudí. Podpisom tejto petície preto vyjadrujeme nesúhlas s verejným uctievaním zla a satana skupinou Iron Maiden, ako aj s ich príchodom na Slovensko.“<ref name=niestetuvitani>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Za Slovensko bez Iron Maiden | url = http://ssvj.webnode.sk/za-slovensko-bez-iron-maiden/| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 07.06.2013| vydavateľ = Spoločenstvo svätého Jozefa| miesto = Považská Bystrica| jazyk = }}</ref> K 7. júnu online petíciu podpísalo 514 ľudí.<ref name=petipeti>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Iron Maiden, nie ste tu vítaní! | url = http://www.peticie.com/signatures/iron_maiden_nie_ste_tu_vitani/| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 07.06.2013| vydavateľ = Spoločenstvo svätého Jozefa| miesto = Považská Bystrica| jazyk = }}</ref> V júni k petícii vydal stanovisko organizátor festivalu Dušan Drobný. Tvrdil, že v iných krajinách sa koncertov zúčastňujú aj kňazi a Iron Maiden má hrať aj v konzervatívnom Poľsku. Podľa organizátora „Samotná kapela uctievanie okultných symbolov, či dokonca satana niekoľkokrát dementovala, ide o slová z textu jednej skladby vytrhnuté z kontextu.“ Zrušenie koncertu odmietol.<ref name=topfestnerusime>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Petícia: Za Slovensko bez Iron Maiden | url = http://www.topfest.sk/index.php?site=1&newsid=292&npage=1&lang=sk| dátum vydania = 05.06.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 07.06.2013| vydavateľ = Topfest| miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kolibrík | meno = Frederik | titul = Iron Maiden na Slovensku 2026 | url = https://www.metalmania-magazin.eu/2026/06/03/koncert-iron-30-5-2026-ba/ | dátum vydania = 2026-06-03 | dátum prístupu = 2026-06-03 | dátum archivácie = 2026-06-03 | vydavateľ = Metalmania-Magazín}}</ref> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Iron Maiden}} == Externé odkazy == * [http://www.ironmaiden.com/ Oficiálna stránka] * [http://www.ironmaiden.sk/ Slovenská stránka skupiny] {{Iron Maiden}} [[Kategória:Iron Maiden| ]] [[Kategória:Anglické heavymetalové hudobné skupiny]] [[Kategória:Držitelia ceny Brit Award]] [[Kategória:Interpreti Parlophone]] [[Kategória:Interpreti Universal Music Group]] [[Kategória:Interpreti EMI]] [[Kategória:Hudobné skupiny z 1975]] [[Kategória:Držitelia ceny Grammy]] [[Kategória:Držitelia ceny Kerrang! Award]] 3fhdbkp8b3jrx55oxh5jiwdh5vuzyc3 Šablóna:Denné udalosti/08 2 10 30193 8256471 8106056 2026-08-02T00:00:03Z TeslaBot 71954 typografia 8256471 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Ahmed Zewail (2010) (cropped).jpg |meno = [[Ahmed Hassan Zewail|A. H. Zewail]] |rám = }} Meniny má [[Gustáv]]. Dnes je pamätný deň [[porajmos|rómskeho holokaustu]] (''porajmos''). * {{0}}[[216 pred Kr.]] – kartáginská armáda vedená [[Hannibal Barkas|Hannibalom]] porazila v [[Bitka pri Kannách|bitke pri Kannách]] početnejšiu [[Rímska republika (staroveký Rím)|rímsku]] armádu * [[1777]] – cisárovná [[Mária Terézia]] vydala nariadenie o reorganizácii školstva v [[Habsburská monarchia|monarchii]] pod názvom ''[[Ratio educationis (1777)|Ratio educationis]]'' * [[1823]] – zomrel [[Lazare Nicolas Marguerite Carnot|Lazare Carnot]], francúzsky politik, inžinier, matematik a vojenský dôstojník, tvorca francúzskej revolučnej armády (* [[1753]]) * [[1922]] – zomrel [[Alexander Graham Bell]], kanadsko-americký vynálezca, vedec a inžinier pochádzajúci zo [[Škótsko|Škótska]], vynálezca [[telefón]]u (* [[1847]]) * [[1934]] – [[Adolf Hitler]] sa po smrti ríšskeho prezidenta [[Paul von Hindenburg|Paula von Hindenburga]] vymenoval za „[[Führer|vodcu a ríšskeho kancelára]]“ [[nacistické Nemecko|Nemecka]] * [[1939]] – [[Leó Szilárd]] a [[Albert Einstein]] odoslali [[Prezident Spojených štátov|prezidentovi Spojených štátov]] [[Franklin Delano Roosevelt|Franklinovi D. Rooseveltovi]] [[Einsteinov-Szilárdov list|list]], v ktorom upozorňovali na možnú hrozbu vývoja [[Jadrová zbraň|atómovej zbrane]] [[Nacistické Nemecko|Nemeckom]] * [[1944]] – [[porajmos]]: [[nacizmus|nacistická]] [[Schutzstaffel|SS]] zavraždila v plynových komorách [[koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau]] 2 897 [[Rómovia|rómskych]] mužov, žien a detí * [[1990]] – [[Irak|irackou]] inváziou do [[Kuvajt (štát)|Kuvajtu]] sa začala [[druhá vojna v Perzskom zálive]] * [[2016]] – zomrel [[Ahmed Hassan Zewail]], egyptsko-americký chemik, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1946]]) <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> 577dwb3u6grpqlsevaww5v8jzyvp371 Kozmická sonda 0 32492 8256414 8256011 2026-08-01T19:27:28Z RickRichards 153041 /* Podľa spôsobu výskumu */ kor. obr. 8256414 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Genesis in collection mode.jpg|náhľad|Sonda [[Genesis (sonda)|Genesis]]]] [[File:NEARCraft.jpg|thumb|Sonda [[NEAR Shoemaker]] pripravená na štart v nosnej rakete [[Delta II]]. NEAR Shoemaker (vypustená pôvodne pod menom NEAR) sa preslávila ako prvá kozmická sonda, ktorá pristála na [[planétka|asteroide]]]] [[File:Mars helicopter on sol 46.png|thumb|[[Ingenuity]], prvá helikoptéra na Marse]] '''Kozmická sonda''' je [[umelé kozmické teleso]] bez ľudskej posádky vypustené k [[Mesiac (Zeme)|Mesiacu]], alebo na [[úniková dráha|únikovú dráhu]] zo [[zem]]ského [[gravitačné pole|gravitačného poľa]], alebo zo slnečného gravitačného poľa. Úlohou týchto sond je buď výskum vlastností priestoru, ktorým prelietajú, alebo (väčšinou) telies [[Slnečná sústava|slnečnej sústavy]], ku ktorým letia. Prvé kozmické sondy boli vypustené koncom [[50. roky 20. storočia|50. rokov dvadsiateho storočia]]. Počas histórie sa rozličné kozmické sondy priblížili ku všetkým ôsmim [[planéta]]m slnečnej sústavy, dvom z piatich doposiaľ známych [[Trpasličia planéta|trpasličích planét]], k množstvu [[Mesiac (družica)|mesiacov]], [[planétka|asteroidov]], [[kométa|komét]] a do istej miery aj k [[Slnko|Slnku]]. Do vesmíru sa sondy dostávajú za pomoci [[Nosná raketa|nosných rakiet]], v minulosti aj [[Space Shuttle|amerických kozmických raketoplánov]]. Väčšina kozmických sond sa po splnení svojich úloh nevracia na Zem. Zostávajú ako neriadené telesá naďalej putovať vesmírnym priestorom, ležať na povrchu objektu svojho skúmania, alebo sú, častokrát úmyselne, zničené kolíziou s planétou či Mesiacom. Údaje, ktoré nazbierajú, tak musia preniesť na domovskú planétu na diaľku prostredníctvom [[rádiové žiarenie|rádiového]] vysielania. Svojou stavbou sa kozmické sondy do istej miery podobajú na [[Umelá družica|umelé družice Zeme]]. Vzhľadom na to, že sa od Zeme mimoriadne vzďaľujú, však majú hlavne sondy letiace ďalej ako na Mesiac čiastočne autonómne riadenie, pretože signál [[Stredisko riadenia vesmírnych letov|riadiaceho strediska]] letí na ne príliš dlho na to, aby sa pokyny dali považovať za pokyny v reálnom čase. Takisto spojenie sondy so Zemou nemusí byť nepretržité, pretože sonda môže napríklad zájsť do rádiového tieňa vytváraného skúmaným telesom. V najstaršej českej a slovenskej literatúre z 50. a 60. rokov 20. storočia boli kozmické sondy pod vplyvom ruských masmédií a technickej literatúry nazývané ''medziplanetárne automatické stanice''; tento termín sa dnes už v odbornej literatúre nepoužíva. == Rozdelenie == === Podľa cieľa === Podľa hlavného skúmaného objektu ich zvyčajne delíme na: * ''[[mesačná sonda|mesačné (lunárne) sondy]]'', skúmajúce [[Mesiac (Zeme)|Mesiac]] a jeho okolie; * ''[[medziplanetárna sonda|medziplanetárne (interplanetárne) sondy]]'', skúmajúce vlastnosti [[medziplanetárny priestor|medziplanetárneho priestoru]], hmoty a polí nachádzajúcich sa v ňom; * ''[[slnečná sonda|slnečné (solárne) sondy]]'', skúmajúce [[Slnko]] a jeho bližšie okolie; * ''[[planetárna sonda|planetárne sondy]]'', skúmajúce pevné telesá slnečnej sústavy, najmä [[planéta|planéty]], ich [[prirodzený satelit|satelity (mesiace)]] a [[planétka|planétky]]; * ''[[kometárna sonda|kometárne sondy]]'', skúmajúce vlastnosti [[kométa|komét]]; * ''[[medzihviezdna sonda|medzihviezdne (interstelárne) sondy]]'', určené na prieskum vlastností [[medzihviezdny priestor|medzihviezdného priestoru]] a telies za hranicami slnečnej sústavy (zatiaľ žiadna taká sonda nebola dosiaľ vypustená, existujú len koncepty). Zvláštnu podkategóriu hore uvedených typov sond tvoria [[návratová sonda|návratové sondy]], ktoré po prieskume cieľa svojho letu a prípadnom odobratí vzoriek materiálu sa vrátia so svojím nákladom naspäť na [[Zem]]. Pri súčasných technológiách si však návratová sonda vyžaduje, aby teleso, z ktorého štartuje, malo nízku [[Gravitácia|gravitáciu]], preto zatiaľ nebola návratová sonda vyslaná na nijakú planétu. Doposiaľ najhmotnejšie teleso, ktoré návratové sondy úspešne navštívili, je Mesiac, ktorého gravitácia je približne šestinou zemskej gravitácie na úprovni hladiny mora. === Podľa spôsobu výskumu === *'''Preletová sonda''' teleso skúma počas blízkeho preletu okolo neho a potom pokračuje ďalej. Na prieskum cieľového telesa má iba pomerne krátky čas, jej dráha však môže byť zvolená tak, že sa k telesu ešte vráti na ďalšie prelety, alebo ju po prelete okolo jedného telesa čakajú prelety okolo iného telesa (telies). Preletové sondy sú známe najmä z počiatkov kozmonautiky, dodnes sa ale používajú na prieskum veľmi vzdialených telies alebo telies s veľmi odlišnými obežnými dráhami od obežnej dráhy Zeme, pretože navedenie sond na ich obežnú dráhu alebo pristátie by stálo neúnosne veľa paliva a/alebo času. Prelety sond slúžia tiež na prieskum sekundárnych cieľov pred dosiahnutím hlavného cieľa (napríklad prelet okolo vybraných asteroidov pred dosiahnutím cieľa za [[Pásmo planétok|pásom asteroidov]]). *'''orbitálna sonda''' teleso skúma z obežnej dráhy okolo neho. Môže ho tak sledovať celé roky, globálne zmapovať a zaznamenávať zmeny na ňom. Jej životnosť je limitovaná palivom, ktoré ju udržiava na obežnej dráhe okolo daného telesa. Hoci vďaka vlastnej [[Zotrvačnosť|zotrvačnosti]] a gravitácii centrálneho telesa je sonda teoreticky schopná obiehať [[hmotný bod]] donekonečna, trenie o zvyšky [[Atmosféra (kozmického telesa)|atmosféry]] telesa a gravitácia iných telies, ako aj nerovnomerné rozloženie hmoty v ústrednom telese, životnosť sondy na obežnej dráhe limitujú. Okrem toho sú limitované aj zásobami paliva pre ich orientačné motorčeky, ktoré musia udržiavať sondu v správnej polohe pre korekčný zážih hlavného motora. Orbitálne sondy takmer vždy obiehajú počas svojej životnosti iba okolo jediného telesa, nerátajúc Zem v počiatkoch ich misie, a Slnko počas preletu k cieľovému telesu (okrem piatich sond všetky planetárne sondy počas cesty k cieľovej planéte obiehali okolo Slnka). Jedinou výnimkou bola sonda [[Dawn (sonda)|Dawn]], ktorá obiehala postupne dve veľké telesá z [[Pásmo planétok|pásma planétok]]. Planétky majú nízku gravitáciu, a tak bola Dawn schopná uniknúť z obežnej dráhy prvej zo skúmaných planétok, [[4 Vesta|Vesta]], a zamieriť k druhej skúmanej planétke, [[1 Ceres|Ceres]]. Z obežnej dráhy okolo planéty však doposiaľ nijaká sonda smerom do medziplanetárneho priestoru neunikla. Orbitálna sonda môže slúžiť aj ako [[retranslačná družica]] – zariadenie odovzdávajúce informácie zo Zeme a na Zem - pre landery a rovery (pozri nižšie). [[File:RIAN archive 510848 Interplanetary station Luna 1 - blacked.jpg|náhľad|vľavo|[[Luna 1]], prvá čiastočne úspešná vesmírna sonda]] *'''impaktor''' je navedený na kolízny kurz s telesom. Cieľom nie je mäkké pristátie, ale dopad veľkou rýchlosťou. Impaktory dokážu bez zložitých pristávacích systémov urobiť blízke zábery telesa a tiež jeho povrch v mieste dopadu značne rozrušia, odhalia jeho podpovrchové vrstvy, čo potom môžu skúmať prístroje iných sond alebo ich materskej sondy. Impaktor (sonda [[DART]]) bol v jednom prípade použitý aj na pokus o zmeny obežnej dráhy malého telesa. *'''pristávací modul (lander)''' mäkko dosadne na skúmané teleso a vykonáva výskum kontaktným spôsobom. Analyzuje povrch telesa, robí snímky okolia, zaznamenáva zmeny počasia, a pod. Aspoň čiastočne úspešné landery zatiaľ boli vyslané len k Mesiacu, Venuši, Marsu, mesiacu [[Titan (mesiac)|Titan]], kométe [[Kométa Čurjumov-Gerasimenko|Čurjumov-Gerasimenko]], planétkam [[25143 Itokawa]], [[162173 Ryugu]] a v širšom zmysle aj [[101955 Bennu]]. Neúspešné landery mierili k mesiacu [[Fobos (mesiac)|Fobos]]. *'''rover''' je vlastne špeciálny typ landera, ktorý sa po svojom objekte skúmania pohybuje. Disponuje kolesami, minimálne štyrmi. V širšom zmysle sú rovery aj bezkolesové zariadenia s inými spôsobmi pohybu po povrchu skúmaného telesa. Počas pomalej jazdy technici zo Zeme rover navádzajú k vybraným geologicky zaujímavým cieľom, ktoré študuje. Úspešné rovery boli zatiaľ vyslané len na Mesiac a na Mars, neúspešný rover na iné teleso bol súčasťou neúspešného landera vyslaného k Fobosu. *'''dron''' je najnovšia kategória zastúpená zatiaľ len jedinou sondou – technologickým demonštrátorom [[Ingenuity]] na povrchu Marsu. Ide o malú [[Helikoptéra|helikoptéru]] prispôsobenú odlišnostiam [[atmosféra Marsu|marťanskej atmosféry]], ktorá úspešne vyskúšala možnosti leteckého prieskumu telies s atmosférou. Pripravuje sa aj dron na prieskum mesiaca Titan. Jedna kozmická výprava je často zložená zo sond dvoch, vzácne troch typov, napríklad orbitera a landera. Po väčšinu misie putujú spoločne a rozdelia sa až tesne pred dosiahnutím cieľa. == Návrh, stavba a prevádzka == Väčšinu [[Spojené štáty americké|amerických]] kozmických sond prevádzkovalo [[Laboratórium prúdového pohonu]] (JPL) (ktoré samo niektoré z nich aj navrhlo a postavilo), resp. stredisko [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] [[Ames Research Center]]; v súčasnosti bývajú ich prevádzkovatelia špecializované laboratóriá popredných amerických univerzít v rámci kontraktov s [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]], pričom výrobu sond zabezpečujú rôzne priemyselné firmy. V bývalom [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] väčšinu [[mesačná sonda|mesačných sond]] a prvých [[planetárna sonda|planetárnych sond]] vyvinula, postavila a prevádzkovala konštrukčná kancelária [[OKB-1]] (teraz firma [[RKK Energija]]) hlavného konštruktéra [[medzikontinentálna balistická raketa|balistických rakiet]] a kozmickej techniky [[Sergej Pavlovič Koroľov|S. P. Koroľova]]. Stavbu a čiastočne aj prevádzku neskorších planetárnych sond (od roku 1965) zabezpečovalo [[Vedecko-výrobné združenie S. A. Lavočkina]], resp. výskumná časť tohto koncernu, [[Vedecko-výskumné stredisko G. N. Babakina]]. Neskôr koordináciu vedeckej náplne misií kozmických sond a riadenie ich letu preberal stále viac [[Ústav kozmických výskumov RAN|Ústav kozmických výskumov (IKI) AN SSSR]]. == Konštrukcia == Všetky súčasné kozmické sondy musia disponovať týmito systémami skonštruovanými tak, aby odolali drsným podmienkam vo vesmíre: * Systém dodávky [[elektrická energia|elektrickej energie]] * Systém navigácie, stabilizácie a orientácie v priestore * Systém zmien dráhy * Systém udržiavania teploty * Systém komunikácie a [[Telemetria|telemetrie]] * Vedecké vybavenie * Prípadne, ak je to cieľom sondy, aj pristávacie systémy. Rané sondy nemali systémy zmeny dráhy a ich súčasťou neboli ani palubné [[počítač]]e. Zhruba od začiatku 60. rokov sa však začínajú vyskytovať. Zdrojom energie raných sond boli len [[Galvanický článok|suché elektrické články]]. Postupne sa však pre ne vyvinuli [[Solárny panel|solárne panely]] doplnené [[Akumulátor elektrickej energie|akumulátormi]], ak sonda nemala byť počas svojej misie celý čas vystavená slnečnému svitu (ak napríklad obieha okolo telesa, do ktorého tieňa sa dostáva, alebo ak pristane na nejakom telese, kde sa strieda deň a noc - za predpokladu, že nie je dizajnovaná tak, aby fungovala iba za dňa, ako napríklad niektoré mesačné sondy, ktoré s príchodom mesačnej noci svoju činnosť ukončia). Pre sondy do vzdialených končín slnečnej sústavy, ktorým by Slnko za použitia vtedajších technológií nebolo schopné dodať dostatok energie, sa vyvinuli [[Rádioizotopový termoelektrický generátor|rádioizotopové generátory]]. Rádioizotopové generátory dostávajú aj niektoré sondy mieriace na povrch Marsu, na ktorom síce je možné používať solárne panely, ale hrozí riziko, že panely prídu o svoj výkon kvôli usadenému prachu alebo pod vplyvom nepriehľadnosti atmosféry počas marsovských prachových búrok. == Priebeh misie kozmických sond == === Od konštrukcie po štart === [[Image:Magellan Preparations.jpg|thumb|Sonda [[Magellan]] so svojím urýchľovacím stupňom [[Inertial Upper Stage|IUS]] v nákladovom priestore [[Atlantis (raketoplán)|Atlantisu]]]] Kozmické sondy vznikajú v špecializovaných montážnych halách. Viaceré sondy toho istého výrobcu majú ako svoj základ rovnakú platformu a to dokonca aj v prípadoch, keď sú ich cieľom odlišné planéty. Väčšinou sa vyrobia sa dva identické exempláre: letový a neletový. Sonda je v priebehu konštrukcie, ale aj po dokončení vystavovaná skúškam a záťaži, ktorú podstúpi pri štarte a vo vesmíre - napríklad sa vkladá do [[Vákuum|vákuovej]] komory, znášanie otrasov pri štarte zase testuje vibračný stôl. Dokončená a otestovaná sonda putuje na [[kozmodróm]], kde je po ďalších testoch natankovaná a vložená na vrchol nosnej rakety pod [[aerodynamický kryt]]. Solárne panely, antény a ďalšie vyčnievajúce prvky sú vtedy zasunuté alebo sklopené. V minulosti sa niektoré sondy pripojili k urýchľovaciemu stupňu a potom sa vložili do [[Družicový stupeň raketoplánu#Stredná časť|nákladových priestorov raketoplánov]]. Komplex nosná raketa-sonda potom putuje na štartovací komplex, kde prebehnú záverečné previerky a čaká sa na vhodné [[štartovacie okno]]. Po štarte raketa odhadzuje svoje stupne s výnimkou posledného. Sonda je spravidla pred letom k cieľu navedená na tzv. [[Parkovacia dráha|parkovaciu dráhu]] okolo Zeme, nie je to však nevyhnutné. Ak prejde všetkými previerkami, posledný raketový stupeň sa vo vhodnom okamihu zažihne, udelí sonde druhú, prípadne tretiu únikovú rýchlosť a začína sa tak jej putovanie k cieľu. V prípade štartu z paluby raketoplánu posádka raketoplánu [[Remote Manipulator System|manipulačným ramenom]] vyložila sondu s jej urýchľovacím stupňom, raketoplán sa potom vzdialil do bezpečnej vzdialenosti a urýchľovací stupeň naviedol sondu k jej cieľu. Po vyhorení všetkého paliva v poslednom raketovom stupni sa raketový stupeň od sondy odpája. Má však rovnaký kurz ako sonda. Ich dráhy sa rozídu až po dráhovej korekcii, ktorú sonda vykonáva vlastnými malými motormi. Raketové stupne potom takmer vo všetkých prípadoch zostávajú na obežnej dráhe okolo Slnka, poprípade Zeme. Niekedy štartujú jednou raketou spoločne dve sondy, ktoré môžu patriť dvom rozličným kozmickým agentúram. Počas preletu k cieľu zostávajú spojené a oddelia sa až v blízkosti ich spoločného cieľa. Niektoré pristávacie sondy sú zase počas letu medziplanetárnym priestorom vybavené tzv. preletovým modulom, ktorý nemá vedeckú funkciu, len zabezpečuje sonde všetko potrebné počas cesty. === Dráha === Kozmické sondy nemôžu k svojim cieľom letieť po [[priamka]]ch. Ich preletové dráhy sú krivkami. V každom okamihu svojej trasy je sonda na obežnej dráhe okolo nejakého telesa. Po dosiahnutí druhej únikovej rýchlosti, ale nepresiahnutí tretej únikovej rýchlosti, sa stávajú obežnicami Slnka. Po presiahnutí tretej únikovej rýchlosti prechádzajú na obežnú dráhu okolo [[Jadro Galaxie|jadra Galaxie]]. Z obežnej dráhy okolo Slnka sa sonda vhodnými manévrami vie dostať na obežnú dráhu okolo iného telesa slnečnej sústavy. Z obežnej dráhy okolo jadra Galaxie ešte zatiaľ žiadna sonda neprešla na obežnú dráhu okolo telesa slnečnej sústavy. Takýto manéver by si vyžadoval oveľa viac paliva. Všetky sondy letiace treťou únikovou rýchlosťou preto skúmali svoje ciele len počas rýchlych preletov. Kozmické sondy nemožno vyslať smerom, ktorým leží ich cieľ v čase štartu. Všetko v slnečnej sústave sa totiž pohybuje. Dráha sondy musí byť zvolená tak, aby smerovala do miesta, kde sa jej cieľ bude nachádzať v čase jej príletu. K našim dvom najbližším a niekedy aj vzdialenejším planétam sú sondy posielané po tzv. [[Hohmannova prechodová dráha|Hohmannových prechodových dráhach]] alebo Hohmannových elipsách.<ref name="preletove">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Majer | meno = Dušan | odkaz na autora = | titul = Srozumitelně o přeletových drahách | url = https://kosmonautix.cz/2013/03/srozumitelne-o-preletovych-drahach/ | dátum vydania = 2013-03-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = česky }}</ref> Pre vzdialenejšie ciele je väčšinou, zdanlivo paradoxne, sonda vyslaná bizarným smerom, napríklad sonda letiaca k Jupiteru po opustení zemskej orbity mieri dovnútra slnečnej sústavy. Deje sa tak z dôvodu [[Gravitačný manéver|gravitačných manévrov]]. Pri gravitačných manévroch sonda získava dodatočnú [[rýchlosť]] na úkor orbitálnej rýchlosti planéty, pri ktorej gravitačný manéver vykonáva. Cesta napríklad k Jupiteru tak môže byť rýchlejšia, keď sonda letí najprv vykonať gravitačné manévre pri Venuši a Zemi, ako keby letela k Jupiteru priamo. Sonda môže gravitáciu planéty využiť nielen na zmenu rýchlosti, ale aj na zmenu smeru letu a zmenu sklonu dráhy k [[Ekliptika|ekliptike]]. Sonda môže počas letu robiť menšie korekcie dráhy vlastným motorom. Väčšiu korekciu rýchlosť či smeru letu dokáže po oddelení posledného raketového stupňa vykonať už iba metódou gravitačného manévra. Dráhy sond sa v súčasnosti obvykle volia tak, aby podľa možností aj v priebehu cesty sonda mohla skúmať sekundárne ciele. Ak to nie je možné, alebo v dlhej pauze medzi sekundárnymi cieľmi, upadá sonda počas preletu do nečinnosti, tzv. hibernácie. Z tej technici prebudia sondy včas pred dosiahnutím cieľa a začnú ju testovať. === V cieli === [[File:Curiosity rover heat shield.jpg|vľavo|náhľad|[[Tepelný štít]] rovera [[Mars Science Laboratory|Curiosity]] po splnení svojej úlohy a oddelení od sondy padá na povrch Marsu]] Orbitery a landery musia v cieli zabrzdiť, čo sa dosiahne vhodne zvolenou dráhou, motorickým manévrom a pri telesách s [[Atmosféra (kozmického telesa)|atmosférou]] väčšinou aj využitím brzdiacej schopnosti atmosféry. Orbitálne sondy používajú pri telesách s atmosférou na zníženie svojej dráhy tzv. [[aerobraking]].<ref name="preletove" /> Pri pristávacích sondách je brzdenie atmosférou veľmi intenzívne a teleso sondy sa prehrieva, preto musí mať [[tepelný štít]]. V hustejších vrstvách atmosféry sa používajú [[padák]]y a blízko pri povrchu [[Pristátie na Marse|v prípade Marsu]] aj ďalšie spôsoby na dobrzdenie alebo aspoň zmiernenie následkov dopadu na prístroje sondy. Činnosť sondy po dosiahnutí cieľa sa veľmi líši v závislosti od toho, o aký typ sondy ide. Sondy plnia svojej úlohy počas takzvanej primárnej misie, ktorá sa v prípade dobrého stavu sondy môže predlžovať. Práca väčšiny sond, najmä v minulosti, končila dôsledkom technickej poruchy, nepriaznivým vplyvom prostredia, alebo nedostatočného množstva elektrickej energie. Pre neskoršie sondy na obežných dráhach planét sa stalo limitujúcim najmä ich palivo. Misie niektorých sond končia cielene, buď ich vypnutím, alebo navedením do atmosfér skúmaných planét, kde zhoria. Deje sa tak z dôvodu obavy kontaminácie mesiacov týchto planét pozemským [[Mikroorganizmus|mikrobiálnym]] životom. Pokiaľ sonda prináša vzorky, nevracia sa celá, iba jej [[Návratová sonda|návratové puzdro]]. To je vybavené tepelným štítom a padákom, aby mohlo pristáť na Zemi. Informácie získané sondami sa nespracovávajú okamžite. Sonda sama často nemôže vysielať informácie hneď po ich získaní, ak napríklad musí byť počas merania orientovaná prístrojmi k cieľu, čím však má zároveň antény otočené od Zeme. Preto sa údaje nahrávajú do palubnej pamäte. Po prijatí údajov na Zemi je ich spracovávanie neraz časovo náročné. Preto môžu nové objavy prinesené sondou prichádzať aj roky či dokonca desaťročia potom, ako jej misia skončila. == Niektoré významné sondy == <gallery mode=packed heights=215px> File:Lunokhod-1 in Memorial Museum of Cosmonautics 01.jpg|[[Lunochod 1]], nepilotovaný mesačný rover vystavený v Memorial Museum of Cosmonautics. File:PIA16239 High-Resolution Self-Portrait by Curiosity Rover Arm Camera.jpg|Rover [[Curiosity]], jeden z aktívnych roverov na povrchu Marsu. File:Rosetta and Philae at comet (11206660686).jpg|Sonda [[Rosetta (sonda)|Rosetta]] a pristávací modul [[Philae]] neďaleko kométy [[67P/Churyumov-Gerasimenko]]. File:Voyager_spacecraft.jpg|[[Voyager 2]] v medziplanetárnom priestore. File:PIA07923 modest.jpg|Umelecká predstava sondy [[Deep Impact]] pred plánovanou kolíziou s kométou [[Tempel 1]]. </gallery> == Stručná história == === Sondy k Mesiacu === {{hlavný článok|Mesačná sonda}} [[File:Pioneer able.png|thumb|left|[[Pioneer 0]], prvá kozmická sonda sveta, ktorá však vesmír nedosiahla]] Vôbec prvým pokusom o vyslanie kozmickej sondy bola americká mesačná sonda [[Pioneer 0]], ktorú sa pokúsili vypustiť [[Spojené štáty]] dňa [[17. august]]a [[1958]]. 77 sekúnd po štarte však sondu zničila havária nosnej rakety. Nasledovala mesačná sonda, ktorú sa pokúsil vypustiť Sovietsky zväz dňa [[23. september|23. septembra]] [[1958]]. Štart však tiež prerušila havária nosnej rakety. Podobne dopadli aj ďalšie dva pokusy Sovietskeho zväzu o opakovanie tejto misie. Vinou nedostatku skúseností a nespoľahlivosti prvých nosných rakiet veľa kozmických sond skončilo v počiatkoch kozmonautiky haváriou v priebehu štartu alebo misie. Prvou aspoň sčasti úspešnou kozmickou sondou sveta bola sovietska [[Luna 1]]. Odštartovala počiatkom roku [[1959]], len niečo vyše roka po [[Sputnik 1|vypustení úplne prvého kozmického telesa]]. Jej cieľom bol náraz do Mesiaca, čo sa nepodarilo, drží však prvenstvo ako prvé teleso, ktoré vyvinulo [[úniková rýchlosť|druhú únikovú rýchlosť]]. Prvou sondou, ktorá zasiahla Mesiac (a tým vôbec prvé mimozemské teleso), bola jej nasledovníčka [[Luna 2]]. Štartovala [[12. september|12. septembra]] [[1959]]. Ďalšia sonda tejto série, [[Luna 3]], ako prvá vyfotografovala [[Odvrátená strana Mesiaca|odvrátenú stranu Mesiaca]]. Ďalšou métou bolo pristátie na Mesiaci, ktorému však tiež predchádzalo niekoľko neúspechov. Až [[Luna 9]] bola prvý človekom vyrobený objekt, ktorý mäkko dosadol na Mesiac a vo všeobecnosti na iný mimozemský povrch. Stalo sa tak v roku [[1966]], len tri a pol roka pred [[Apollo 11|prvým pristátím ľudí na Mesiaci]]. [[Luna 16]] bola prvá robotická návratová sonda, ktorá priniesla vzorky z Mesiaca. [[Lunochod 1]] sa stal prvým roverom na Mesiaci a inom kozmickom telese vôbec. Vypustený bol 10. novembra [[1970]]. Druhou mocnosťou a nadlho jedinou ďalšou, ktorá vysielala kozmické sondy, boli Spojené štáty americké. Ich prvých päť sond, patriacich do [[Program Pioneer|programu Pioneer]], bolo neúspešných. Tie z nich, ktoré dosiahli aspoň kozmický priestor, však skúmali jeho vlastnosti a tiež [[Radiačný pás|radiačné pásy]] Zeme. Až [[Pioneer 4]] sa stala prvou americkou sondou, ktorá preletela okolo Mesiaca. Nasledovali programy [[program Ranger|Ranger]], [[Program Lunar Orbiter|Lunar Orbiter]] a [[program Surveyor|Surveyor]], ktorá mali dôkladne preskúmať Mesiac [[Apollo 11|pred prvým pristátím ľudí na jeho povrchu]]. Obe mocnosti sa potom nadlho vo výskume Mesiaca odmlčali. Až v deväťdesiatych rokoch sa NASA vrátila k Mesiacu sondou [[Clementine (sonda)|Clementine]], po ktorej nasledovali ďalšie. Rusko sa pokúsila vrátiť na Mesiac až v roku 2023 sondou [[Luna 25]], ale neuspelo. Medzitým však úspešné sondy na obežnú dráhu Mesiaca a na jeho povrch vyslali [[Čína]], [[Japonsko]], [[Kórejská republika|Južná Kórea]] a [[India]]. [[Čchang-e 4]] sa v januári [[2019]] stala prvou sondou v histórii, ktorá pristála na [[Odvrátená strana Mesiaca|odvrátenej strane Mesiaca]] a [[Čchang-e 5]] 16. decembra [[2020]] priniesla z Mesiaca prvé vzorky po 40 rokoch. Prvou európskou mesačnou sondou bola [[SMART-1]]. === Sondy k Merkúru === [[Mariner 10]] vypustená [[3. november|3. novembra]] [[1973]] bola prvá sonda pri planéte [[Merkúr]] a preskúmala ju v priebehu troch preletov. Jej nasledovníkom sa po dlhej pauze stala sonda [[MESSENGER]], prvá sonda na orbite Merkúra a súčasne prvá sonda, ktorá dopadla na túto planétu. Treťou a zatiaľ poslednou sondou skúmajúcou prvú planétu slnečnej sústavy je [[BepiColombo]], ktorá je po dvoch amerických misiách k tejto planéte pre zmenu európsko-japonskou výpravou. === Sondy k Venuši === [[Venuša]] ako planéta, ktorá sa dokáže zo všetkých planét slnečnej sústavy najbližšie priblížiť k Zemi, bola, prirodzene, ďalším cieľom sond po dobytí Mesiaca. Prvá sonda k nej, sovietska [[Venera-1|Venera 1]], bola neúspešná. [[Venera-2|Venera 2]] skončila podobne. [[Venera 4]] ako prvá vykonala úspešnú analýzu inej planéty na mieste. [[Venera 7]] v roku [[1970]] ako prvá sonda úspešne pristála na povrchu inej planéty a odvysielala dáta späť na [[Zem]]. [[Venera-9]] o päť rokov neskôr odoslala s Venuše prvé snímky. Ďalšie úspešné sovietske a americké sondy skúmali venušskú atmosféru a zmapovali jej [[Povrch Venuše|povrch]]. Americká sonda [[Magellan]] zase v deväťdesiatych rokoch radarom zmapovala takmer celý venušský povrch. Po jednej sonde k Venuši vyslali aj Japonsko a ESA. === Sondy k Marsu === {{hlavný článok|Prieskum Marsu kozmickými sondami}} Medzi rokmi 1960 až 1962 vypustil Sovietsky zväz v rámci [[Program Mars|programu Mars]] k [[Mars]]u päť neúspešných sond. Prvé snímky povrchu Marsu priniesla americká preletová sonda [[Mariner 4]]. Po prílete K Marsu 13. novembra [[1971]] sa [[Mariner 9]] stal prvou vesmírnou sondou, ktorá obiehala okolo inej planéty. [[Mars 2]] ako prvá zasiahla Mars a [[Mars 3]] vykonal prvé mäkké [[pristátie na Marse]] 2. decembra 1971. Pristávacia časť sondy začala vysielať k orbitálnej časti Mars 3 Orbiter 90 s po pristátí. Po 20 s sa vysielanie zastavilo z neznámych dôvodov. Za prvé úspešné sondy vysielajúce z povrchu Marsu sa preto niekedy považujú pristávacie moduly amerických sond [[program Viking|Viking]]. Po nich nasledovalo ešte niekoľko úspešných (aj neúspešných) amerických pristátí na Marse a prieskum tejto planéty z obežnej dráhy okolo nej. Koncom 20. storočia a v 21. storočí začali sondy k Marsu posielať aj iné krajiny ako USA a Rusko. Americký [[Sojourner]] bol prvý rover na Marse. Na túto planétu ho v roku [[1997]] dopravila sonda [[Mars Pathfinder]]. Nasledovali ďalšie dva rovery [[Mars Exploration Rover]]s [[Spirit]] a [[Opportunity]], ktoré skúmali povrch a geológiu a hľadali stopy minulej vodnej aktivity na Marse. Oba rovery boli vypustené v roku [[2003]] a pristáli v roku [[2004]]. Komunikácia s roverom Spirit bola zastavená [[22. marec|22. marca]] [[2010]]. Misia roveru Oportunity na Marse trvala 14 rokov, napriek tomu, že pôvodne bola plánovaná na 3 mesiace. Ich nasledovníkom (činným už aj počas činnosti MER) bol rover [[Mars Science Laboratory|Curiosity]] a neskôr [[Perseverance (rover)|Perseverance]]. Ako súčasť misie [[Mars 2020]], pod ktorú patrí aj Perseverance, na bol na Marse ako na prvej planéte slnečnej sústavy vyskúšaný aj prototyp vrtuľníka menom [[Ingenuity]]. Svoj rover poslala na Mars aj Čína v rámci misie [[Tchien-wen-1]]. === Sondy k planétkam === Prvé blízke snímky planétky urobila v roku [[1991]] sonda [[Galileo (kozmická sonda)|Galileo]], keď na svojej ceste k Jupiteru preletela okolo planétky [[951 Gaspra]]. Americká [[NEAR Shoemaker]] ako prvá sonda obiehala [[planétka|asteroid]] a napokon pristála na jeho povrchu, hoci to nebolo pôvodným cieľom jej misie. Japonská [[Hajabusa]] bola prvá návratová sonda, ktorá odštartovala z asteroidu so vzorkou jeho povrchu. Ďalšie vzorky doniesli [[Hajabusa 2]] a [[OSIRIS-REx]]. Európska vesmírna sonda [[Rosetta (sonda)|Rosetta]] preletela okolo dvoch asteroidov a obiehala okolo kométy [[67P/Churyumov-Gerasimenko]] v novembri [[2014]]. Sonda vypustila na kométu pristávací modul [[Philae]]. [[Čchang-e 2|Chang'e 2]] bola vypustená na obežnú dráhu Mesiaca, navštívila slnečno-zemský [[Lagrangeov bod]] L2, a preletela okolo asteroidu [[4179 Toutatis]]. 16. októbra 2021 odštartovala sonda [[Lucy (sonda)|Lucy]], prvá sonda k planétkam zo skupiny [[Trójan (planétka)|Trójanov]]. === Sondy k plynným obrom === [[File:Voyager 1's view of Solar System (artist's impression).jpg|thumb|Pohľad sondy Voyager 1 na slnečnú sústavu (umelecká predstava)]] [[Image:Huygens surface color.jpg|thumb|Miesto pristátia modulu [[Huygens]] na mesiaci [[Titan]]]] [[Pioneer 10]] bola prvá vesmírna sonda pri planéte [[Jupiter]], prvá sonda vyslaná za pás asteroidov a prvá sonda, ktorá dosiahla tretiu únikovú rýchlosť. Rádiová komunikácia so sondou bola stratená [[23. január]]a [[2003]], kvôli strate elektrickej energie pre svoj rádiový vysielač. Vtedy sa nachádzala vo vzdialenosti 12 miliárd kilometrov (80 [[AU]]) od Zeme. Nasledovala ju [[Pioneer 11]], ktorá ako prvá sonda preletela okolo dvoch plynných planét a bola to prvá sonda pri planéte [[Saturn]]. Komunikácia bola stratená v roku [[1995]] kvôli obmedzeniam výkonu a veľkej vzdialenosti. [[Voyager 1]] je {{kg|733}} ťažká sonda vypustená [[5. september|5. septembra]] [[1977]]. V súčasnosti je stále funkčná, čo z nej robí najdlhšie trvajúcu misiu [[NASA]]. Navštívila planéty Jupiter a Saturn a poskytla detailné fotografie mesiacov týchto planét. Dnes je Voyager 1 najvzdialenejším človekom vyrobený objekt zo Zeme. Od Zeme a Slnka a pohybuje relatívne rýchlejšie ako akákoľvek iná vesmírna sonda. 25. augusta [[2012]] sa Voyager 1 stal prvým človekom vyrobeným objektom, ktorý prekročil [[Heliopauza|heliopauzu]], a v širšom zmysle ju možno označiť za prvý objekt v medzihviezdnom priestore. Voyager nemá od roku [[1980]] funkčný plazmový senzor, ale [[slnečná erupcia]] v roku 2012 umožnila vedcom z NASA zmerať vibrácie [[Plazma (fyzika)|plazmy]] okolo plavidla. Vibrácie umožnili zmerať plazmu oveľa hustejšiu ako merania vykonané v ďalekých vrstvách našej [[Heliosféra|heliosféry]], čím sa dokázalo, že plavidlo preniklo za heliopauzu. [[Voyager 2]] bola prvá sonda, ktorá dokončila planetárnu „Grand Tour“ k plynným obrom, a prvá a doposiaľ jediná sonda, ktorá navštívila planéty [[Urán]] a [[Neptún]]. Spolu so sondami Pioneer 10, Pioneer 11, a so svojou sesterskou sondou Voyager 1 je teraz Voyager 2 sondou za prvou z potenciálnych hraníc slnečnej sústavy. Voyager 1 a 2 obe dosiahli únikovú rýchlosť od Slnka, čo znamená, že ich trajektórie ich už nevrátia do slnečnej sústavy. Americko-európska misia [[Cassini-Huygens]] bola vypustená 15. októbra 1997. Počas svojej dvadsaťročnej výpravy výrazne rozšírila poznatky o Saturnovom systéme prstencov. 14. januára [[2005]] vypustila pristávací modul Huygens, ktorý pristál na mesiaci Titan. Dodnes ide o jediné pristátie na inom mesiaci, než je Mesiac Zeme. [[Juno (sonda)|Juno]] je druhá orbitálna sonda Jupitera a prvá sonda pri planéte Jupiter, ktorá nepoužíva rádioizotopový generátor. Bola vypustená [[5. august]]a [[2011]]. === Sondy k trpasličím planétam === [[New Horizons]] bola prvá sonda vyslaná k trpasličej planéte [[Pluto]] a vôbec k objektom [[Kuiperov pás|Kuiperovho pásu]]. Štartovala [[19. január]]a [[2006]]. Systémom Pluto – [[Cháron (mesiac)|Cháron]] preletela [[14. júl]]a [[2015]]. Neskôr bola presmerovaná k ľadovej planétke [[486958 Arrokoth]], ktorá je dodnes najvzdialenejším objektom zblízka preskúmaným kozmickou sondou. [[Dawn (sonda)|Dawn]] štartovala o rok neskôr, ale keďže jej ciele sa nachádzajú k Zemi bližšie ako ciele New Horizons, stala sa prvou sondou pri trpasličej planéte ona. Ako prvá sonda skúmala a obiehala okolo planétky Vesta a trpasličej planéty Ceres. Na obežnú dráhu Vesty vstúpila [[16. júl]]a [[2011]], na obežnú dráhu Ceres začiatkom roku [[2015]]. === Sondy ku kométam === {{Hlavný článok|Kometárna sonda}} [[Halley Armada]] bola prvá misia venovaná kométe; v tomto prípade [[Halleyova kométa|Halleyovej kométe]] počas jej cesty vnútornou slnečnou sústavou. Bola to tiež prvá veľká medzinárodná koordinácia vesmírnych sond na medziplanetárnej misii, so sondami špecificky vypustenými sovietskou, teraz [[Roskosmos|ruskou vesmírnou agentúrou]], [[Európska vesmírna agentúra|Európskou vesmírnou agentúrou]] (ESA) a [[Japonská kozmická agentúra|Japonskou vesmírnou agentúrou]]. [[International Cometary Explorer|ICE]] predstavovalo pôvodne [[Slnko|slnečné observatórium]] v medzinárodnom výskumnej sérii Slnko – Zem. Bolo vyslané, aby urobilo prvé blízke pozorovania kométy, konkrétne kométy [[Giacobini-Zimmer]] v roku [[1985]] ako predohra štúdia Halleyovej kométy. Pod názvom [[Vega]] poznáme dve [[Ruská federácia|Rusko]]-[[Francúzsko|Francúzske]] vesmírne sondy. Vypustili balóny (prvé meteorologické balóny vypustené na inej planéte) na Venuši po stretnutí s Halleyovou kométou. Až [[Japonsko|japonská]] sonda [[Sakigake]] so štartom v roku [[1985]], bola prvou neamerickou, nesovietskou medziplanetárnou sondou. Druhá japonská sonda [[Suisei]] urobila pozorovania kométy v ultrafialových vlnových dĺžkach. [[Giotto (sonda)|Giotto]] ako prvá vesmírna sonda preletela kometárnou kómou a urobila prvé fotografie [[jadro kométy|kometárneho jadra]]. [[Stardust]] bola zase prvá sonda, ktorá odobrala a priviezla vzorky z kometárneho chvosta. === Sondy k Slnku === Slnečné sondy sú na pomedzí medzi [[Kozmické observatórium|kozmickými observatóriami]] a sondami. Na rozdiel od iných kozmických sond sa totiž nepribližujú k svojmu cieľu na malú vzdialenosť, lebo nepoznáme materiál, ktorý by intenzite slnečného žiarenia blízko pri povrchu našej najbližšej hviezdy odolal. Výnimku tvorí azda len sonda [[Parker Solar Probe]] vypustená v roku [[2018]], ktorá pri pravidelných priblíženiach prelietala cez vrchnú vrstvu slnečnej atmosféry. Slnečné sondy však bežne bývajú umiestnené na orbite okolo Zeme, v [[libračný bod|libračných bodoch]] Zeme alebo na iných, relatívne vzdialených obežných dráhach okolo Slnka. [[Genesis (sonda)|Genesis]] sa stala prvou návratovou sondou, ktorá odobrala a priviezla vzorky [[Slnečný vietor|slnečného vetra]] zo slnečno-zemského [[Lagrangeov bod|Lagrangeovho bodu]] L1. == Pozri aj == * [[História prieskumu vesmíru]] * [[Dejiny výskumu slnečnej sústavy]] * [[Kozmická loď]] == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Space probes}} == Externé odkazy == {{Portál|Slnečná sústava||Kozmonautika}} * [http://kozmos.matak.sk/medziplanetarne-sondy/ Medziplanetárne sondy - Kozmonautika] [[Kategória:Kozmické sondy| ]] [[Kategória:Kozmonautika]] [[Kategória:Prieskum vesmíru]] 1xquruho7zfy7l0ugfld449pz9vra0d Zoznam zakázaných kníh 0 33664 8256599 8015027 2026-08-02T11:57:42Z Maximilián Fedora 259749 8256599 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Index Librorum Prohibitorum 1.jpg|náhľad|Úvodná strana Zoznamu zakázaných kníh z roku 1564]] '''Zoznam zakázaných kníh''' (''{{vjz|lat|Index Librorum Prohibitorum}}'') bol vypracovaný a uverejnený [[Katolícka cirkev|katolíckou cirkvou]] v roku [[1559]]. Obsahoval zoznam kníh, ktoré mohli katolíci čítať výhradne len s [[biskup]]ovým súhlasom a čítanie ktorých mohlo viesť k [[exkomunikácia|exkomunikácii]]. == Posledné vydanie == Posledný zoznam bol uverejnený v roku [[1948]]. Na 510 stranách obsahoval 6 000 zakázaných titulov. Zo známych autorov sa na ňom nachádzali [[Laurence Sterne]], [[Voltaire]], [[Daniel Defoe]], [[Johann Wolfgang von Goethe|Johann Wolfgang Goethe]], [[Honoré de Balzac]], [[Stendhal]], [[Émile Zola]], [[André Gide]], [[Jean-Paul Sartre]] a holandský sexuológ [[Theodor Hendrik van de Velde]]. == Zrušenie zoznamu == V roku [[1966]] pápež [[Pavol VI.]] po [[Druhý vatikánsky koncil|Druhom vatikánskom koncile]], uznal ''Index Librorum Prohibitorum'' za historický dokument. == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.aloha.net/~mikesch/ILP-1559.htm Index Librorum Prohibitorum] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100210203643/http://aloha.net/ |date=2010-02-10 }} * [http://www.fordham.edu/halsall/mod/indexlibrorum.html Zoznam slávnych autorov na indexe] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140830185744/http://www.fordham.edu/halsall/mod/indexlibrorum.html |date=2014-08-30 }} [[Kategória:Kresťanstvo]] [[Kategória:Kresťanské zoznamy|Knihy]] 43stfhj83a0u7ck4n6p00hbzvcns2q3 Wikipédia:Žiadané články/Návod 4 38390 8256292 8256278 2026-08-01T12:14:14Z OJJ 116711 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Adam6782|Adam6782]] ([[User_talk:Adam6782|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8199541 wikitext text/x-wiki {{Odkaz Pomoc Obsah}} <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: left; "class="ui-helper-clearfix"> <center>{{big|'''Návod'''}}</center> <div style="font-size:85%"> Na tejto stránke môžete navrhnúť článok, ktorý by tu na Slovenskej Wikipédii mal byť, ale chýba. Stačí ak kliknete na odkaz ''Upraviť kód'' pri nadpise k príslušnému oboru a na konci textu v novom riadku pridáte <code>*</code> meno článku so základnými informáciami a podpis (použite <code><nowiki>--~~~~</nowiki></code> alebo kliknite na symbol podpisu v paneli nástrojov počas úpravy). Potom vyplňte políčko ''Zhrnutie úprav'' a nakoniec kliknite na tlačidlo '''Publikovať zmeny'''. V krátkom čase by mala byť pod vašim textom odpoveď. Buď bude označená ako vybavená: {{hotovo}} alebo ako nevybaviteľná: {{Nevykonané|Nevybaviteľné}}. <font color="red">'''Pamätajte však:'''</font> * možno sa nikto z nás nezaoberá problematikou, ktorú hľadáte, takže sa tu váš navrhovaný článok nemusí ani vytvoriť * tvoríme ''encyklopédiu'', nie slovník, učebnicu, noviny, časopis, atď. * nie sme pisári vašich referátov či písomných prác '''Najradšej však budeme, ak sa zapojíte do komunity Wikipediánov a chýbajúci článok do Wikipédie [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|doplníte]]'''. <font color="red">'''Ak nechcete dať podnet na tvorbu článku:'''</font> možno chcete * diskutovať na tému týkajúcu sa Wikipédie &rarr; [[Wikipédia:Kaviareň]] * spýtať sa otázku netýkajúcu sa Wikipédie &rarr; [[Wikipédia:Otázky]] </div> </div> '''Archívy:''' [[Wikipédia:Žiadané články/Archív/2005|2005]] · [[Wikipédia:Žiadané články/Archív/2006|2006]] · [[Wikipédia:Žiadané články/Archív/2007 – 2018|2007{{--}}2018]] · [[Wikipédia:Žiadané články/Archív/od 2019|od 2019]] <includeonly> [[Kategória:Wikipédia:Údržba|{{PAGENAME}}]] [[Kategória:Wikipédia:Žiadané články| ]] </includeonly> bg5nv36h5yd9cktiejdloxxjn56gybw Dežo Ursiny 0 41044 8256435 8255618 2026-08-01T21:17:37Z Xmetov 50137 /* Cover verzie */ 8256435 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Dežo Ursiny | Obrázok = Ursiny.jpg|right|thumb|Dežo Ursiny | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = [[hudobník]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]], [[spevák]], [[textár]], [[filmový režisér|režisér]], [[dramaturg]], [[scenár]]ista, [[herec]], [[spisovateľ]] | Rodné meno = Dezider Ursiny | Umelecké mená = Dežo Ursiny | Dátum narodenia = [[4. október]] [[1947]] | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{duv|1995|5|2|1947|10|4}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], [[Slovensko]] | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = [[bigbít]], [[art rock|artrock]], [[pop rock|poprock]] | Roky pôsobenia = 1963 – 1995 | Hrá na nástroje = [[spev]], [[gitara]], [[klávesový nástroj]], [[fúkacia harmonika]], [[perkusia (hudobný nástroj)|perkusia]] | Typ hlasu = [[barytón]] | Súvisiace články = [[The Beatmen]], [[The Soulmen]], [[The New Soulmen]], [[Fontána (skupina)|Fontána]], [[Provisorium (skupina)|Provisorium]], [[Burčiak (skupina)|Burčiak]], [[Prognóza (hudobná skupina)|Prognóza]], [[Ivan Štrpka]] | Vplyvy = [[The Beatles]], [[The Nice]], [[Cream]], [[Traffic (skupina)|Traffic]], [[Miles Davis]], [[Eric Clapton]], [[Pink Floyd]] | Hudobný vydavateľ = [[Supraphon]], [[Panton]], [[Opus (slovenské hudobné vydavateľstvo)|Opus]], [[Arta]], [[JWB Production Indies]], [[BMG Ariola]], [[Bonton Music|Bonton]], [[Sony Music Bonton]], [[RB]] | Webstránka = https://www.dezoursiny.rocks/ }} '''Dezider „Dežo“ Ursiny''' (* [[4. október]] [[1947]], [[Bratislava]] – † [[2. máj]] [[1995]], Bratislava) bol [[Slovensko|slovenský]] [[bigbít]]ový a [[art rock|artrockový]] [[hudobník]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]] a [[spevák]]. Spolu s [[Marián Varga|Mariánom Vargom]] a [[Pavol Hammel|Pavlom Hammelom]] tvorí trojicu hlavných zakladateľov modernej slovenskej [[rock]]ovej hudby. Profesionálne sa venoval dokumentárnej filmovej tvorbe, kde sa uplatnil ako [[filmový režisér|režisér]], [[dramaturg]], [[scenár]]ista, autor námetov a filmovej hudby. Gro jeho hudobnej kariéry je späté s [[básnik]]om a jeho dvorným textárom [[Ivan Štrpka|Ivanom Štrpkom]], s ktorým spolupracoval na jedenástich štúdiových albumoch. [[27. jún]]a [[2021]] bol vyznamenaný prezidentkou in memoriam za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky ([[Pribinov kríž]] II. triedy).<ref name="prezidentka2021"/> V ankete [[RTVS]] [[Najväčší Slovák]] v roku 2019 bol vyhodnotený na 83. mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TOP 10 - RTVS.sk|url=https://www.rtvs.sk/najvacsi-slovak/top-10|vydavateľ=www.rtvs.sk|dátum prístupu=2023-06-21|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=august 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Hudobná kariéra == === The Beatmen, The Soulmen === Dežo Ursiny dostal svoju prvú gitaru ako 11-ročný. Počas štúdia na elektrotechnickej priemyslovke hral v rokoch 1963 – 1964 v skupine [[Fontána (skupina)|Fontána]]. Koncom roka 1964 sa stal členom a lídrom skupiny [[The Beatmen]], pre ktorú začal písať skladby výrazne ovplyvnené tvorbou skupiny [[The Beatles]]. V roku 1965 so skupinou absolvoval niekoľko koncertov v [[Praha|Prahe]] (Divadlo Spejbla a Hurvínka, divadlo Rokoko, Zjazdový palác a vystúpenie v rámci premiéry filmu ''[[Nylonový mesiac (film)|Nylonový mesiac]]''). V tomto období skupina vydala dva [[singel (hudba)|single]]: ''Break It / Let's Make a Summer'' a ''Safely Arrived / The Enchanted Lie''. Na jar v roku 1966 The Beatmen vystúpili v [[Mníchov]]e a v bratislavskej športovej hale boli predkapelou koncertu skupiny [[Manfred Mann]]. V tom istom roku sa kapela rozišla, jej členovia emigrovali a Ursiny spolu s [[Fedor Frešo|Fedorom Frešom]] a [[Vladimír Mallý|Vladimírom Mallým]] založili v roku 1967 skupinu [[The Soulmen]], ktorej tvorba bola ovplyvnená hudbou skupiny [[Cream]]. V rovnakom roku Ursiny začal študovať na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] filmovú a televíznu dramaturgiu a skupina The Soulmen v decembri zvíťazila ako najlepšia kapela na I. česko-slovenskom beatovom festivale v pražskej [[Palác Lucerna|Lucerne]].<ref>Ceskatelevize.cz: ''Bigbít'', [cit. 2017-12-12]. [http://www.ceskatelevize.cz/specialy/bigbit/kapely/1340-ursiny-dezo/ Dostupné online]</ref> V priebehu februára a marca roku 1968 skupina absolvovala koncertné turné po Maďarsku, a v máji, po spoločnom vystúpení so skupinou [[Prúdy (skupina)|Prúdy]] v [[Nitra|Nitre]], sa The Soulmen rozpadli. === Provisorium === Po rozpade skupiny sa Ursiny neúspešne pokúsil založiť projekt [[The New Soulmen]], avšak v auguste roku 1970 po tom, ako sa spojil s klaviristom [[Jaroslav Filip|Jaroslavom Filipom]], založil skupinu [[Provisorium (skupina)|Provisorium]]. V roku 1972 nahral spolu s pražskými hudobníkmi z formácie [[Flamengo (skupina)|Flamengo]] svoj prvý sólový album s [[Provisorium (album)|eponymným názvom]], naspievaným v [[angličtina|angličtine]]. V tom istom roku ukončil štúdium na VŠMU a zúčastnil sa na konkurze na internú ašpirantúru Umenovedného ústavu [[Slovenská akadémia vied|SAV]]. Začiatkom februára roku 1974 začal pracovať vo filmových ateliéroch na Kolibe ako [[dramaturg]] krátkeho filmu. Ursiny sa v roku 1974 zoznámil s básnikom [[Ivan Štrpka|Ivanom Štrpkom]], s ktorým v roku 1977 spolupracoval na svojom prvom po slovensky naspievanom albume ''[[Pevnina detstva]]''. Hudobnej formácii, s ktorou Ursiny nahrával, zostal názov Provisorium, ktorý výstižne charakterizoval jej neustále meniace sa obsadenie. Pretože boli kompozície, ktoré skupina nahrávala, zamerané viac na textovú stránku a nie na chytľavé melodické frázovanie, hodili sa skôr na sústredené počúvanie a Ursiny sa v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] na koncertných pódiách objavoval iba zriedkavo. V tomto období sa venoval aj tvorbe filmovej hudby. Zložil hudbu k filmom ''[[Bubeník Červeného kríža]]'' a ''[[Povieme si to na budúce leto]]''. === Burčiak === V roku 1979 sa Ursiny spojil s [[hudobný producent|hudobným producentom]] a hráčom na basovej gitare [[Pavel Daněk|Pavlom Daněkom]] a založili zoskupenie [[Burčiak (skupina)|Burčiak]], ktoré nahralo Ursinyho ďalší album ''[[Nové mapy ticha]]''. Platňa obsahovala kratšie piesne vhodnejšie pre koncertné pódiá, na ktorých sa Ursiny spolu s Burčiakom objavil v roku 1979. Ursiny s touto formáciou následne pripravil aj svoj najúspešnejší album ''[[Modrý vrch (album)|Modrý vrch]]'', ktorý bol vďaka svojej muzikálnosti a väčšej jadrnosti textov prístupný širšiemu poslucháčskemu publiku. V [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] pokračoval v komponovaní filmovej hudby a skladateľsky sa podieľal na televíznom muzikáli ''[[Neberte nám princeznú]]''. So skupinou Burčiak spolupracoval ako spevák na nahrávaní jej dvoch profilových albumov ''[[Pop Scop]]'' (1981) a ''[[Stala sa nám láska]]'' (1989), na ktorých okrem neho účinkovalo viacero ďalších slovenských spevákov. === Prognóza === Okolo roku 1982 začal Ursiny spolupracovať s hudobnou skupinou [[Prognóza (hudobná skupina)|Prognóza]], s ktorou nahral svoj ďalší album nazvaný ''[[4/4]]''. Na nasledujúcom albume ''[[Bez počasia]]'' sa Ursinyho sprievodné teleso natrvalo vrátilo k názvu Provisorium. Ursiny sa začal objavovať v televíznych programoch ako Televízny klub mládeže či Triangel, jeho piesne sa tiež častejšie hrávali v rádiách. V roku 1986 opäť s účasťou Jaroslava Filipa, ktorý ho odvtedy už neopustil, nahral album ''[[Zelená (album)|Zelená]]'', v roku 1987 album ''[[Na ceste domov]]'' a posledným titulom dekády boli ''[[Momentky]]'' z roku 1990. Všetky sa vyznačujú výraznou [[introvert|introverziou]] ako po hudobnej tak i textovej stránke. == Choroba a predčasný koniec == V roku 1989 Ursinymu diagnostikovali [[zhubný nádor|rakovinu]] jazyka, koncom roka absolvoval operáciu. V roku 1991 režíroval film s názvom ''[[O rakovine a nádeji]]'', prepustili ho zo Slovenskej filmovej tvorby a zároveň vydal album ''[[Do tla]]'', ktorý reagoval na zmenu politického režimu a vyrovnávanie sa s minulosťou. Nasledujúci rok mu vyšiel dvojalbum ''[[Ten istý tanec]]'', na ktorom sa Ursiny po prvýkrát predstavil ako textár väčšiny skladieb. Posledný štúdiový album ''[[Príbeh (Dežo Ursiny)|Príbeh]]'' vydal v roku 1994. Na jeseň absolvoval pobyt u ľudových liečiteľov na [[Filipíny|Filipínach]]. V rokoch 1992 a 1994 nakrútil filmy ''[[Dom Matky Terezy]]'' a ''[[Obrázky z výletu za plot blázinca]]''. Začiatkom roku 1995 začal s režisérom [[Ivo Brachtl|Ivom Brachtlom]] pripravovať materiály na ďalší dokument ''Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda'', ktorý už však nedokončil. Film neskôr vyšiel pod názvom ''[[Času je málo a voda stúpa]]''. Dežo Ursiny zomrel 2. mája 1995 vo svojom byte v [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Bratislave-Dúbravke]]. Pohreb mal o tri dni v [[Krematórium a Urnový háj v Bratislave|bratislavskom krematóriu]]. == Osobný život == Dežo Ursiny sa narodil ako prvé dieťa Eleny a Dezidera Ursinyovcov. Matka bola učiteľkou [[angličtina|anglického]] jazyka, otec zastával rozličné funkcie, od riaditeľa obchodnej akadémie po ústredného inšpektora pre odborné školy. Má o sedem rokov mladšiu sestru Elenu. Jeho ujom z matkinej strany je akademický maliar [[Vojtech Mensatoris]], vzdialeným príbuzným z otcovej strany zase politik [[Ján Ursíny]]. V roku [[1972]] sa jeho prvou manželkou stala Kateřina, výtvarníčka [[Česko|českého]] pôvodu, s ktorou má dcéru Markétu (*1974). Po rozvode sa v roku [[1977]] oženil so zubnou lekárkou Soňou, s ktorou má syna [[Jakub Ursiny|Jakuba]] (*1977). V roku [[1983]] sa počas služobnej cesty v [[Bulharsko|Bulharsku]] zoznámil s Marijou, kolegyňou z filmárskej brandže. Zo vzťahu sa narodil syn Liubomir Dezider (*1984). Obaja synovia sú takisto hudobníkmi. Po odlúčení od manželky mal Ursiny od roku [[1991]] až do svojej smrti vzťah s českou ilustrátorkou [[Zdenka Krejčová|Zdenkou Krejčovou]]. Dežo Ursiny je absolventom [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická (Bratislava, Zochova 9)|Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej]] v Bratislave (1962 – 1966), odbor oznamovacia elektrotechnika, a Divadelnej fakulty [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej školy múzických umení v Bratislave]], odbor filmová a televízna dramaturgia (1967 – 1973). Väčšinu svojho života bol zamestnaný ako dramaturg v Štúdiu krátkych filmov Slovenskej filmovej tvorby Koliba (1974 – 1991). Vyrastal na Dohnányho ulici, neskôr žil na Urbánkovej a [[Fedákova ulica|Fedákovej ulici]] v Bratislave. == Diskografia == === LP === '''Pôvodné:''' * ''[[Provisorium (album)|Provisorium]]'' (1973) * ''[[Pevnina detstva]]'' (1978) * ''[[Nové mapy ticha]]'' (1979) * ''[[Modrý vrch (album)|Modrý vrch]]'' (1981) * ''[[4/4]]'' (1983) * ''[[Bez počasia]]'' (1984) * ''[[Zelená (album)|Zelená]]'' (1986) * ''[[Na ceste domov]]'' (1987) * ''[[Momentky]]'' (1990) * ''[[Do tla]]'' (1991) * ''[[Ten istý tanec]]'' (1992) * ''[[Príbeh (Dežo Ursiny)|Príbeh]]'' (1994) '''Exportné:''' * ''[[The Blue Hill]]'' (1983) * ''[[Without Weather]]'' (1984) * ''[[Green]]'' (1986) * ''[[On the Way Home]]'' (1987) '''Soundtracky:''' * ''[[Neberte nám princeznú]]'' (2001) * ''[[P+L]]'' (2018) '''Koncertné:''' * ''[[Posledný príbeh: Live]]'' (2000) * ''[[Tisíc izieb]]'' (2014) * ''[[The Beatmen Are Goin' On: Live in Bratislava 1965]]'' (2016) – so skupinou [[The Beatmen]] '''Kompilačné:''' * ''[[Pevniny a vrchy]]'' (1997) * ''[[Pevniny a vrchy 2 (Rarity)]]'' (2000) * ''[[Hra je hra: Výber 1980 – 2000]]'' (2014) * ''[[Let's Make a Summer (album)|Let's Make a Summer]]'' (2024) * ''[[Neviditeľný spevák]]'' (2025) === EP === * Sample of Happiness / Wake Up / I Wish I Were / Baby Do Not Cry (1968) – so skupinou [[The Soulmen]] === SP === * Break It / Let's Make a Summer (1965) – so skupinou The Beatmen * Break It / The Enchanted Lie (1965) – so skupinou The Beatmen * The Enchanted Lie / Safely Arrived (1965) – so skupinou The Beatmen * Let's Make a Summer / Safely Arrived (1965) – so skupinou The Beatmen * Hra je hra / Stá pieseň o daždi (1980) – so skupinou [[Burčiak (skupina)|Burčiak]] === DVD === * ''[[Dežo Ursiny 70]]'' (2018) === Cover verzie === * „Apple Tree in Winter“ – [[Marta Kubišová]] (''[[Songy a nálady]]'', 1993) **<small>S českým textom pod názvom „Dubnový strom v říjnu“</small><br /> * „Apple Tree in Winter“ – [[Fermata]] (''[[Next (album Fermaty)|Next]]'', 2005)* **<small>Pod názvom „Apple Tree in Winter (Memory of Dežo)“, dodatočné spoluautorstvo: [[František Griglák]]</small><br /> * „Apple Tree in Winter“ – Fermata (''[[Live v Klube za zrkadlom (DVD)|Live v Klube za zrkadlom]]'', 2007)* * „Baby Do Not Cry“ – [[Andrej Šeban]] (''[[Čo dom dal]]'', 1993)* * „Baby Do Not Cry“ – [[Jaroslav Filip]] (''[[Človek hromadného výskytu (album)|Človek hromadného výskytu]]'', 2002)* * „Dnes v noci“ – [[Tomáš Sloboda]] a Sounds Like This (''[[Hudba pre Xmasy 2]]'', 2012)** * „Dezider“ – [[Marián Slávka]] (''[[vLáska 2]]'', 2021) **<small>Pieseň „Dezider“ obsahuje [[Sampler (hudobný nástroj)|sample]], motívy a odkazy na viacero Ursinyho piesní</small><br /> * „Gol den lip“ – [[Samuel Tomeček]] ([[soundtrack]] k filmu ''[[Muzika (film)|Muzika]]'', 2008)** * „Hovor mi do ucha“ – [[Zuzana Mikulcová]] (''[[Dievča (album Zuzany Mikulcovej)|Dievča]]'', 2018) **<small>Pieseň „Hovor mi“ obsahuje motív a textovú citáciu z piesne „Hovor mi do ucha“</small><br /> * „I Wish I Were“ – [[Hex (slovenská skupina)|Hex]] (''[[Abrakadabra (album)|Abrakadabra]]'', 1993) * „I Wish I Were“ – Andrej Šeban (''[[Andrej Šeban Band...]]'', 1997) **<small>Inštrumentálna skladba „Sixties“ obsahuje gitarový [[riff]] z piesne „I Wish I Were“</small><br /> * „Ktosi ešte bdie“ – [[Květy (hudobná skupina)|Květy]] (''[[Hudební ceny Vinyla 2015]]'', 2015)** * „Letní ľudia“ – Lolokar Mix (2022) * „Let's Make a Summer“ – [[Miroslav Žbirka]] (''[[K.O.]]'', 1990) * „Let's Make a Summer“ – Grapefruit Death a [[Peter Uherčík|Peci Uherčík]] (''[[50 rokov bigbítu]]'', 2013)** * „Modrý vrch II“ – [[This Is Kevin]] (''[[Slowly to the Sun]]'', 1999) **<small>Pieseň „Slowly to the Sun“ obsahuje sampel z piesne „Modrý vrch II“</small><br /> * „Pod hladinou“ – Andrej Šeban (nahrávka pre [[Slovenský rozhlas]], 1998)* * „Ranné správy“ – [[Živé kvety]] (''[[Pozdrav Slnku]]'', 2018)** * „Som taká, aká som“ – [[Marie Rottrová]] (''Dívka, která spí jen tak / Nevíš, jaká jsem'', 1982) **<small>S českým textom pod názvom „Nevíš, jaká jsem“</small><br /> * „Spojenie uprostred jesene“ – [[Wedding Band]] (''[[Na československom žúre]]'', 2003) **<small>Pieseň spieva [[Šina]]</small><br /> * „Tisíc izieb“ – [[Radek Pastrňák]] (''[[Na Kloboučku 1]]'', 1995)** * „Tri slová“ – Andrej Šeban (nahrávka pre Slovenský rozhlas, 1993)* * „Tri slová“ – Wedding Band (''Na československom žúre'', 2003) **<small>Pieseň spieva [[Martin Gašpar]]</small><br /> * „Tri slová“ – [[Vec (raper)|Vec]] (''Slovák / Krv na rukách'', 2018) **<small>Pieseň „Slovák“ obsahuje motív refrénu z piesne „Tri slová“</small><br /> * „Tri slová“ – [[Lash & Grey]] (vládny TV spot ''Tri slová. Rúško, odstup, ruky'', 2020) * „Tvár v zrkadle“ – Samuel Tomeček (''[[Ikony (Samuel Tomeček)|Ikony]]'', 2017) (*) <small>Inštrumentálna verzia</small><br /> (**) <small>Album alebo DVD rozličných interpretov</small><br /> == Filmografia == * ''Nylonový mesiac'' (1965), účinkujúci a hudba s The Beatmen * ''Dvaja v lunaparku'' (1966), účinkujúci a hudba s The Beatmen * ''Jarmok márnosti'' (1974), hudba s Jaroslavom Filipom * ''Liptovský čardáš / Cesta k tancu'' (1974), scenár * ''Posledné medze'' (1976), hudba * ''Pružincovci'' (1976), hudba s Jaroslavom Filipom * ''Bubeník Červeného kríža'' (1977), hudba * ''Řeknem si to příští léto'' (1977), hudba * ''Vitaj, Zuzanka!'' (1978), hudba * ''Dovidenia, Zuzanka!'' (1978), hudba * ''Hra na telo'' (1979), hudba * ''Indiáni z Větrova'' (1979), hudba * ''Pieseň pre teba'' (1979), hudba * ''Anonym'' (1980), hudba * ''Diagnóza maliar'' (1980), účinkujúci * ''Nevěsta k zulíbání'' (1980), hudba * ''Sanitrárovci'' (1980), scenár, réžia s [[Marian Urban|Marianom Urbanom]] * ''Ďuro-Truľo'' (1981), hudba * ''Neberte nám princeznú'' (1981), hudba * ''Gajdoš Antalík'' (1982), scenár, réžia s Marianom Urbanom * ''Les'' (1982), hudba * ''Neobyčajná rozprávka'' (1982), hudba * ''Spievanie na zore'' (1982), réžia s [[Juraj Lihosit|Jurajom Lihositom]], hudba * ''Quo vadis?'' (1983), hudba * ''Kariéra'' (1984), hudba * ''Prečo Dunčo breše na mesiac'' (1984), hudba * ''Muž na drátě'' (1985), hudba * ''Restaurant'' (1986), hudba * ''Vôňa života'' (1986), námet, scenár, réžia, hudba * ''Záchranca'' (1986), hudba * ''Parnassius apollo L.'' (1987), hudba * ''Niekto ako ja'' (1988), účinkujúci, hudba * ''Stereotaxia'' (1988), produkcia * ''Stupně poražených'' (1988), hudba * ''Úděl'' (1988), hudba * ''Etika a politika'' (1990), réžia s [[Martin Šulík|Martinom Šulíkom]] * ''O rakovine a nádeji'' (1991), námet, scenár, réžia, hudba * ''Dům Matky Terezy'' (1994), námet, scenár, réžia * ''Obrázky z výletu za plot blázince'' (1994), námet, scenár, réžia * ''Času je málo a voda stúpa'' (1997),* námet, scenár, réžia s [[Ivan Brachtl|Ivom Brachtlom]] * ''Pevnina Ursiny'' (2000), účinkujúci /archív/ * ''Momentky'' (2008), účinkujúci /archív/ * ''6 × Dežo Ursiny'' (2013)** * ''Osamelí bežci: Ideme ďalej!'' (2019), účinkujúci /archív/ (*) <small>Film je známy aj pod pracovným názvom ''Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda''</small><br /> (**) <small>Súborné vydanie titulov ''Sanitrárovci'', ''Gajdoš Antalík'', ''O rakovine a nádeji'', ''Dům Matky Terezy'', ''Obrázky z výletu za plot blázince'', ''Času je málo a voda stúpa'' na DVD</small> == Bibliografia == * ''Moja milá pani: Listy Zdenke Krejčovej'' (2007) * ''Ahoj Tato / Milý Kubo'' (2015) – s Jakubom Ursinym * ''Jabloň v zime: Listy Eve Rosenbaumovej'' (2016) * ''Zápisník 1990 – 1992'' (2017) * ''Dežo Ursiny: Spevník'' (2017) == Diela o Dežovi Ursinym == * ''[[Dežo Ursiny: Pevniny a vrchy]]'' (1997), knižná biografia, autor: [[Marian Jaslovský]] * ''[[Momentky (film)|Momentky]]'' (2008), dokumentárny film, réžia: [[Peter Krištúfek (spisovateľ)|Peter Krištúfek]] == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="prezidentka2021">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | titul = Prezidentka vyznamenala 24 osobností | url = https://www.prezident.sk/article/prezidentka-vyznamenala-24-osobnosti/ | dátum vydania = 2021-06-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> }} == Externé odkazy == * [https://www.dezoursiny.rocks/ Oficiálna webová stránka Deža Ursinyho] == Iné projekty == {{projekt}} {{Dežo Ursiny}} {{Igric za Dokumentárnu tvorbu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ursiny, Dežo}} [[Kategória:Dežo Ursiny]] [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví gitaristi]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Slovenskí režiséri dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí scenáristi dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Slovenskí dramaturgovia dokumentárnych filmov]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža II. triedy]] [[Kategória:Držitelia ceny Igric]] ikk6pw8q3bwyan7r1vo6d9y4cjkwy6c Duchovná veda 0 41061 8256308 5721124 2026-08-01T12:58:29Z Maximilián Fedora 259749 8256308 wikitext text/x-wiki '''Duchovná veda''' (z nem. ''Geisteswissenschaft'') alebo '''humanitná veda''' je [[veda]] o niektorej skupine produktov duchovných procesov, napr. [[veda o práve]], [[etika]], [[umenoveda]], [[jazykoveda]], [[religionistika]], [[pedagogika]] a pod. Pojem „duchovná veda“ pochádza z nemčiny a tam zas pôvodne z anglického „moral sciences“. V anglickom kultúrnom okruhu mu približne zodpovedá pojem „humanities“ ([[humanistika]]) alebo „social sciences“ ([[spoločenské vedy]]), vo francúzskom „lettres“ alebo „sciences humaines“ ([[humánne vedy]]), v slovenskom sa so sporným vymedzením používajú pojmy duchovná veda, humanitná veda, [[spoločensko-humanitná veda]], [[humanistika (vedný odbor)|humanistika]] či [[spoločenská veda]]. == Zoznam humanitných vied podľa MŠ SR== Medzi humanitné vedy sa podľa [[Ministerstvo školstva SR|Ministerstva školstva SR]] radia nasledovné podskupiny odborov a samotné odbory <ref> Smernica č. 27/2006-R Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 21. decembra 2006 o sústave odborov vedy a techniky a číselníku odborov vedy a techniky. </ref>: * [[Historické vedy]] a [[archeológia]] ** [[Historická veda|História]] ** [[Archeológia]] ** [[Klasická archeológia]] ** [[Muzeológia]] ** [[Cirkevné dejiny ]] ** [[Dejiny vied a techniky]] ** [[Archivistika|Archívnictvo]] a [[pomocné vedy historické]] ** [[Slovenské dejiny]] ** [[Všeobecné dejiny]] ** Ostatné príbuzné odbory historických vied a archeológie * [[Filologické vedy]] ** [[Cudzie jazyky a kultúry]] ** [[Jazykoveda konkrétnych jazykových skupín]] ** [[Klasické jazyky a literatúry]] ** [[Neslovanské jazyky a literatúry]] ** [[Orientálne jazyky a literatúry]] ** [[Prekladateľstvo a tlmočníctvo]] ** [[Slovanské jazyky a literatúry]] ** [[Slovenský jazyk a literatúra]] ** [[Všeobecná jazykoveda]] ** [[Literárna veda]] ** Ostatné príbuzné odbory filologických vied * [[Filozofické vedy]], etika a [[teologické vedy]] ** [[Systematická filozofia]] ** [[Dejiny filozofie]] ** [[Logika a metodológia vedy]] ** [[Etika]] ** [[Ostatné príbuzné odbory filozofie]] ** [[Teológia]] ** [[Katolícka teológia]] ** [[Evanjelická teológia]] ** [[Pravoslávna teológia]] ** Ostatné príbuzné odbory filozofických vied, etiky a teologických vied * [[Vedy o kultúre a umení]] ** [[Teória a dejiny kultúry]] ** [[Religionistika]] ** [[Kultúrna antropológia a etnológia]] ** Ostatné príbuzné odbory vied o kultúre ** [[Estetika a dejiny estetiky]] ** [[Literárna veda]] ** [[Teória a dejiny slovenskej literatúry]] ** [[Slavistika]] ** [[Teória a dejiny konkrétnych národných literatúr]] ** [[Teória a dejiny výtvarných umení]] ** [[Priemyselné návrhárstvo|Dizajn]] ** [[Teória a dejiny hudby]] ** [[Teória a dejiny divadla]] ** [[Teória a dejiny umenia]] ** [[Teória a dejiny filmu, rozhlasu a televízie]] ** [[Architektonická tvorba]] ** [[Teória a technológia reštaurovania]] ** Ostatné príbuzné odbory vied o kultúre umení ** Ostatné odbory humanitných vied == Referencie == <references/> == Pozri aj == *[[kultúrna veda]] *[[humánna veda]] [[Kategória:Veda]] 47ii8dlhrmouyjsf2rsgru4nnbhqa3m Sumárny vzorec 0 47687 8256501 7475176 2026-08-02T07:34:00Z ~2026-42828-52 301797 /* */ ⁷m8888778778⁷v7⁷7⁸77⁷.7v7m7777⁷⁷na 7 8256501 wikitext text/x-wiki '''Sumárny vzorec''' chemickej látky udáva prvky, z ktorých sa látka skladá a počet ich [[atóm]]ov v [[molekula|molekule]]. Na rozdiel od [[stechiometrický vzorec|stechiometrického vzorca]], s ktorým môže, ale aj nemusí byť zhodný, vypočítame skutočný počet atómov v molekule látky. Na rozdiel od [[Štruktúrny vzorec|štruktúrneho vzorca]] nezistíme nič o vzájomných väzbách a priestorovom usporiadaní. Preto sa sumárny vzorec používa najmä v [[anorganická chémia|anorganickej chémii]], zatiaľ čo v [[organická chémia|organickej chémii]] veľmi zriedkavo. == Príklady sumárnych vzorcov == * O<sub>2</sub> [[kyslík]] * H<sub>2</sub>O<sub>2</sub> [[peroxid vodíka]] * CaCO<sub>3</sub> [[uhličitan vápenatý]] * C<sub>6</sub>H<sub>6</sub> [[benzén]] 7⁷⁸⁷⁷77777878.77⁷⁷.7 * C<sub>3</sub>H<sub>6</sub>O [[acetón]] * C<sub>3</sub>H<sub>6</sub>O [[propanál]] Posledné dve zlúčeniny sa líšia štruktúrou. Tieto látky sú zložené z rovnakého počtu atómov, ale rôzne usporiadaných, takéto látky sa volajú [[izomér]]y. ==Pozri aj== {{Portál|Chémia}} * [[Chemický vzorec]] [[Kategória:Chemická štruktúra]] [[cs:Chemický vzorec#Sumární vzorec]] 8y6n1wxo5ywe7o0d9q812udygcmux1y 8256508 8256501 2026-08-02T08:18:44Z DurMar12 181423 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-42828-52|~2026-42828-52]] ([[User_talk:~2026-42828-52|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Tchoř 7423923 wikitext text/x-wiki '''Sumárny vzorec''' chemickej látky udáva prvky, z ktorých sa látka skladá a počet ich [[atóm]]ov v [[molekula|molekule]]. Na rozdiel od [[stechiometrický vzorec|stechiometrického vzorca]], s ktorým môže, ale aj nemusí byť zhodný, vypočítame skutočný počet atómov v molekule látky. Na rozdiel od [[Štruktúrny vzorec|štruktúrneho vzorca]] nezistíme nič o vzájomných väzbách a priestorovom usporiadaní. Preto sa sumárny vzorec používa najmä v [[anorganická chémia|anorganickej chémii]], zatiaľ čo v [[organická chémia|organickej chémii]] veľmi zriedkavo. == Príklady sumárnych vzorcov == * O<sub>2</sub> [[kyslík]] * H<sub>2</sub>O<sub>2</sub> [[peroxid vodíka]] * CaCO<sub>3</sub> [[uhličitan vápenatý]] * C<sub>6</sub>H<sub>6</sub> [[benzén]] * C<sub>3</sub>H<sub>6</sub>O [[acetón]] * C<sub>3</sub>H<sub>6</sub>O [[propanál]] Posledné dve zlúčeniny sa líšia štruktúrou. Tieto látky sú zložené z rovnakého počtu atómov, ale rôzne usporiadaných, takéto látky sa volajú [[izomér]]y. ==Pozri aj== {{Portál|Chémia}} * [[Chemický vzorec]] [[Kategória:Chemická štruktúra]] [[cs:Chemický vzorec#Sumární vzorec]] puch2qklloohp18y3714gda9rpoaipw Wikipédia:Žiadosť o príznak bota 4 47821 8256424 8251381 2026-08-01T20:16:44Z OJJ 116711 /* HenrykSiudaBot */ odpoveď 8256424 wikitext text/x-wiki {{Wikipédia:Žiadosť o príznak bota/Hlavička}} == [[Wikipedista:HenrykSiudaBot|HenrykSiudaBot]] == * {{bot links|HenrykSiudaBot}} * '''Operator:''' [[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] * '''Automatic or Manually Assisted:''' manuálny * '''Programming Language(s):''' AutoWikiBrowser * '''Function Summary:''' pridávanie šablóny <code><nowiki>{{Portál}}</nowiki></code> do článkov a rôzne drobné úpravy * '''Edit period(s)''' ''(e.g. Continuous, daily, one time run)''''':'''<!--Edit rate requested should be no faster then is required to complete/maintain the task--> * '''Edit rate requested:''' približne 20 úprav * '''Already has a bot flag''' ''(Y/N)''''':''' Na českej Wikipédii, viď [[:cs:Wikipedista:HenrykSiudaBot|tu]] [[cs:Wikipedista:HenrykSiudaBot]] . * '''Function Details:''' {{Odpoveď|Jetam2|OJJ|KormiSK|Teslaton|skryť=1}}Ďakujem za vybavenie žiadosti. S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 14:00, 7. máj 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] Pre väčšiu odozvu by som skúsil možno napísať na [[WP:Nástenka správcov]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:10, 26. máj 2026 (UTC) ::Ďakujem, skúsim to. (-: --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 15:17, 26. máj 2026 (UTC) :::A prepáč, zabudol som ťa [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiados%C5%A5_o_pr%C3%ADznak_bota&diff=prev&oldid=8220117 spomenout]. --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 15:24, 26. máj 2026 (UTC) :{{re|Henryk Siuda}} Dopĺňanie portálov je na skwiki dosť špecifická záležitosť. Do článkov v ktorých je infobox, je žiaduce ich pridávať cez portálové parametre dotyčného infoboxu (ktorých konkrétny tvar sa líši podľa názvových konvencií parametrov jednotlivých IB), nie cez koncovú šablónu natvrdo. Druhá vec, že koncová š. {{tl|Portál}} tu má z historických dôvodov zase špecifické odovzdávanie sekvenčných parametrov, kde sa okrem názvu portálu v nominatíve predpokladá odovzdávanie aj vyskloňovaného tvaru – ktoré už medzičasom nie je povinné, tzn. stačí tam odovzdávať prázdnu hodnotu, no parameter nateraz zostáva, na čo treba myslieť pri viacnásobných portáloch. Ďalšia vec je potom párovanie článkov s portálmi na doplnenie, neviem aký algoritmus zvykneš voliť, či si sady chystáš vopred manuálne, alebo používaš nejakú heuristiku, nie je v každom prípade zas až tak žiaduce tu články nejak nasilu obohacovať o portály, ktorých kvalita a aktuálnosť je tu hodne premenlivá. :Ak máš napriek vyššie uvedenému ambíciu sa tu zrovna tomuto roboticky venovať, zrealizuj pls. nejakú demonštračnú sadu úprav (rádovo trebárs najprv jednotky ks, ak to bude ok, tak následne rádovo desiatky) ešte bez príznaku, následne sa dá zvážiť, či má zmysel príznak. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:24, 26. máj 2026 (UTC) ::Tak teda nebudem šablónu <nowiki>{{Portál}}</nowiki> pridávať, asi by to nebolo príliš užitočné, ale botom by som mohol robiť rôzne drobné úpravy, napríklad dopĺňať [[:cs:Nezlomitelná_mezera|nezlomiteľné medzery]] (tam kam patrí), odstraňovať prebytočné medzery, alebo upravovať odkazy takto: <nowiki>[[Lopúch|lopúchov]]</nowiki> → <nowiki>[[lopúch]]</nowiki>ov, prípadne plniť požiadavky [[Wikipédia:Úlohy pre botov|odtiaľto]]. ::Demonštračnú sadu úprav [[Špeciálne:Príspevky/HenrykSiudaBot|som urobil]], sú úpravy v poriadku? ::S pozdravom --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 12:55, 27. máj 2026 (UTC) :::{{re|Henryk Siuda|s=1}} Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8220516] a ďalšie: na skwiki je zaužívané vkladať pevné medzery do zdrojákov článkov preferovane ako znaky (U+00A0), nie ako HTML entity. Plus potom na rendrovanie číselnej hodnoty spolu s jednotkou tu existujú [[:Kategória:Šablóny jednotiek|účelové šablóny]] (či je ale žiadúce nimi hromadne strojovo nahrádzať všetky výskyty údajov v článkoch by asi bolo na diskusiu resp. širšiu dohodu, týka sa to veľkého množstva čl.). :::Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8220513]: zmenami poradia referencií za tvrdeniami (pedpokladám že tak, aby čísla odkazov boli vzostupne) nemusí byť každý autor nadšený, niekto môže poradie voliť podľa relevancie alebo iného aspektu (korešpondeciu s poradím niečoho v dokladanom tvrdení). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:16, 27. máj 2026 (UTC) ::::Ďakujem za informácie, chápem. Asi teda žiadosť o príznak sťahujem. (-: --[[Redaktor:Henryk Siuda|Henryk Siuda]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|diskusia]]) 14:24, 27. máj 2026 (UTC) :::::Rozhodol som sa žiadosť obnoviť. Nainstaloval som totiž si do počítača program [[Wikipédia:WPCleaner|WPCleaner]], ktorý umožňuje opravovať chýby nájdené nástrojom [https://checkwiki.toolforge.org/cgi-bin/checkwiki.cgi?project=skwiki&view=project Check Wikipedia]. Používam ho na českej Wikipédii, a chcel by som ho používať aj tu. :::::Nejaké úpravy provedené na českej Wikipédii sú tu: [https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Bohum%C3%ADr_Bun%C5%BEa_(politik)&diff=prev&oldid=26015211][https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek_Nosek&diff=prev&oldid=26015226] :::::Ďakujem za odpoveď, s pozdravom --<font face="Segoe UI">'''[[Redaktor:Henryk Siuda|<span style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]]∙[[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:maroon">príspevky</span>]]∙[[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])'''</font> 15:43, 16. júl 2026 (UTC) ::::::{{Re|Henryk Siuda}} Myslím, že by bolo lepšie žiadosť podať úplne nanovo a túto keby @[[Redaktor:OJJ|OJJ]] uzavrel ako dokončenú, čisto pro forma. ::::::Okrem toho napr. tá druhá ukážka nie je úplne žiaduca, myslím, že pomocou {{tl|--}} by to bolo lepšie, ak sa nemýlim, to je preferovaný spôsob na skwiki. ::::::Myslím, že by bolo lepšie WPCleaner používať chvíľu bez príznaku a udeliť ho keď tak dodatočne, keby náhodou sa objavili nejaké úpravy, ktoré úplne nie sú v súlade so skwiki. Btw, ja mám [[Redaktor:KormiSKbot|botom implementované]] CheckWiki issues 17, 18, 26, 44 a 88, zvažoval som ešte nejakú jednu, ale zabudol som ktorú. Tak len aby si to nekontroloval zbytočne dvakrát. :) Nveiem, či WPCleaner nejak označuje online, že vykonal dané úpravy v daných článkoch (to môj bot nerobí a čerpá vždy zo zoznamu online, ktorý je potenciálne neaktuálny). ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:56, 21. júl 2026 (UTC) ::::::{{re|Henryk Siuda|s=1}} Bez ohľadu na formality (či táto, alebo iná žiadosť), skúsme začať znova nejakou miestnou testovacou sadou, resp. skús tie úpravy (v primeranom rozsahu) nejaký čas realizovať cez bot account ako je, tzn. bez bot flagu, aby boli štandardne viditeľné v RC. Ak nebudú výhrady a úpravy budú vyhodnotené ako prínosné, môžeme mu prideliť flag. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:57, 21. júl 2026 (UTC) :::::::Dobre, súhlasím. A v tom WPCleaner to funguje tak že si v ňom jednoducho môžem vytvoriť zoznam článkov obshujúcich nejakú konkrétnu chybu a potom ich WPCleaner dokáže automaticky opraviť (po manuálnom spustením). A k tomu druhému odkazovanému prípadu: Dobre, to WPCleaner myslím tiež dokáže, nahrádzať pomlčku - za <nowiki>{{--}}</nowiki>. :::::::Úpravy provedem. --<font face="Segoe UI">'''[[Redaktor:Henryk Siuda|<span style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]]∙[[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:maroon">príspevky</span>]]∙[[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])'''</font> 14:50, 21. júl 2026 (UTC) ::::::::Tu sú nejaké úpravy: ::::::::* [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2_147_483_647&diff=prev&oldid=8251373] ::::::::* [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zoznam_futbalov%C3%BDch_reprezentantiek_Slovenska_v_s%C3%BA%C5%A5a%C5%BEn%C3%BDch_z%C3%A1pasoch&diff=prev&oldid=8251380] ::::::::Vykonám ešte ďalšie. --<font face="Segoe UI">'''[[Redaktor:Henryk Siuda|<span style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]]∙[[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:maroon">príspevky</span>]]∙[[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])'''</font> 14:59, 22. júl 2026 (UTC) :::::::::Hlavně, aby se tu neopakovalo něco takového https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskuse_s_wikipedistou%3AHenryk_Siuda&diff=26103308&oldid=26084022. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 20:16, 1. august 2026 (UTC) r6qi3acoj4rhow0l7l9mkvkpdtahylu Intencionalita (filozofia) 0 51039 8256389 6247190 2026-08-01T17:35:39Z Maximilián Fedora 259749 8256389 wikitext text/x-wiki '''Intencionalita''' je zameranosť [[akt vedomia|aktu vedomia]]. Jej pôvod je v [[Scholastika (filozofia)|scholastike]]. U [[Franz Brentano|Franza Brentana]] a vo [[Fenomenológia|fenomenologickej]] škole to bola zameranosť všetkých psychických aktov na nejaký predmet (reálny či ideálny). Podľa [[Edmund Husserl|Edmunda Husserla]] je to vlastnosť vedomia byť vždy vedomím. [[Kategória:Filozofické koncepty]] {{Filozofický výhonok}} hw7qbi6v5ikx2rjcmumzqkyofkfzy3q Stredná Európa 0 77103 8256554 8254071 2026-08-02T10:56:30Z ~2026-42539-88 301808 8256554 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Central Europe (Brockhaus).svg|thumb|Stredná Európa podľa ''[[The World Factbook]]'' (2009),<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The World Factbook: Field listing – Location | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/fields/2144.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20110524151212/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/fields/2144.html | vydavateľ = cia.gov | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-20 | dátum archivácie = 2011-05-24 | jazyk = }}</ref> ''[[Encyclopædia Britannica]]'' a ''[[Brockhaus Enzyklopädie]]'' (1998). Existuje však mnoho ďalších definícií a názorov]] [[Súbor:Grossgliederung Europas-en.svg|thumb|{{legenda|#c5daee|Stredná Európa}} na základe návrhu Stálej komisie pre geografické názvy, Nemecko<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Empfehlung zur Großgliederung Europas | url = https://www.stagn.de/DE/1_Der_StAGN/Publikationen/StAGN_GGEuropa/grosseu_node.html | vydavateľ = stagn.de | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = }}</ref>]] [[Súbor:Central Europe.png|thumb|[[Alpská krajina|Alpské krajiny]] a [[Vyšehradská skupina]]]] '''Stredná Európa''' je geografický región [[Európa|Európy]] medzi [[východná Európa|východnou]], [[južná Európa|južnou]], [[západná Európa|západnou]] a [[severná Európa|severnou Európou]]. Najširšia geografická definícia hovorí, že ide o trup Európy bez všetkých [[polostrov]]ov a bez [[Východoeurópska nížina|Východoeurópskej roviny]].<ref>KRÁL, V.: ''Fyzická geografie Evropy'', 2001, str. 95.</ref> == Štáty strednej Európy == Vymedzenie strednej Európy nie je jednotné. Medzi štáty, ktoré sa najčastejšie zaraďujú do tohto regiónu, patria:<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=BLÁHA|meno=Jan D.|titul=How Central Europe is Perceived and Delimited|periodikum=Mitteilungen der Österreichischen Geographischen Gesellschaft|dátum=2016|ročník=158|strany=193{{--}}214|url=https://www.researchgate.net/publication/312192215_How_Central_Europe_is_Perceived_and_Delimited|dátum prístupu=2026-01-06|priezvisko2=NOVÁČEK|meno2=Aleš}}</ref> * {{minivlajka|Nemecko|w}} – vzhľadom na svoju geografickú polohu býva zaraďované predovšetkým do strednej Európy, no podľa niektorých geografických a geopolitických definícií aj do [[západná Európa|západnej Európy]] * {{minivlajka|Rakúsko|w}} * {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} – leží na rozhraní strednej, západnej a [[južná Európa|južnej Európy]] * {{minivlajka|Lichtenštajnsko|w}} * {{minivlajka|Poľsko|w}} * {{minivlajka|Česko|w}} * {{minivlajka|Slovensko|w}} * {{minivlajka|Maďarsko|w}} – niekedy býva z historických a geopolitických dôvodov zaraďované aj medzi štáty [[juhovýchodná Európa|juhovýchodnej Európy]] * {{minivlajka|Slovinsko|w}} – spravidla sa zaraďuje do strednej Európy, no niektoré definície ho zahŕňajú aj do juhovýchodnej Európy alebo do [[Balkánsky polostrov|Balkánu]] Niektoré zdroje z historických, geografických alebo kultúrnych dôvodov zaraďujú do strednej Európy aj niektoré časti susedných štátov alebo celé susedné štáty:<ref>Bokros, Lajos (2013). ''Accidental Occidental: Economics and Culture of Transition in Mitteleuropa, the Baltic and the Balkan Area''. Central European University Press. s. 2. ISBN 978-615-5225-24-6.</ref><ref>Geddes, Andrew; Lees, Charles; Taylor, Andrew (2013). ''The European Union and South East Europe: The Dynamics of Europeanization and Multilevel Governance''. Routledge. ISBN 978-1-136-28157-0.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Shadbolt | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Serbia: the country at the crossroads of Europe | url = https://edition.cnn.com/2014/12/11/world/europe/serbia-country-profile/ | vydavateľ = edition.cnn.com | miesto = | dátum vydania = 2014-12-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-26 | jazyk = }}</ref><ref>''Alan Rogers Central Europe 2007 – Quality Camping & Caravanning Sites''. Alan Rogers Guides, Ltd. 2007. s. 78. ISBN 9780955048685.</ref><ref>''Council of Europe. Parliamentary Assembly. Official Report of Debates''. Council of Europe. 1994. p. 1579. ISBN 978-92-871-2516-3.</ref><ref>Batt, Judy (2013). ''Transcarpathia: Perephiral Region at the 'Centre of Europe'''. In Batt, Judy; Wolczuk, Kataryna (eds.). Region, State and Identity in Central and Eastern Europe. Routledge. s. 155. ISBN 978-1-136-34323-0.</ref> * {{minivlajka|Taliansko|w}} – [[Autonómna provincia Bolzano – Horná Adiža|Južné Tirolsko]], [[Autonómna provincia Tridentsko|Tridentsko]], [[Terst]], [[Gorica]], [[Furlansko]], [[Lombardsko]] a [[Benátsko]] alebo celé [[severné Taliansko]]; samotné Taliansko sa tradične zaraďuje do južnej Európy, no podľa niektorých geografických definícií býva jeho územie považované aj za súčasť západnej Európy * {{minivlajka|Chorvátsko|w}} – väčšina územia sa zaraďuje do Balkánu alebo juhovýchodnej Európy, severozápadné oblasti bývajú zaraďované aj do strednej Európy * {{minivlajka|Bosna a Hercegovina|w}} – ako bývalá súčasť [[habsburská monarchia|habsburskej monarchie]] a [[Juhoslávia|Juhoslávie]]; spravidla sa zaraďuje do juhovýchodnej Európy * {{minivlajka|Srbsko|w}} – predovšetkým [[Vojvodina]] a severná časť [[Belehrad]]u; samotné Srbsko sa spravidla zaraďuje do juhovýchodnej Európy * {{minivlajka|Rumunsko|w}} – [[Sedmohradsko]], [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banát]], [[Krišana]], [[Maramureš (región)|Maramureš]] a [[Bukovina (krajina)|Bukovina]]; spravidla sa zaraďuje do juhovýchodnej Európy * {{minivlajka|Ukrajina|w}} – [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatsko]], [[Halič (región)|Halič]] a [[Volyň]]; samotná Ukrajina sa spravidla zaraďuje do [[východná Európa|východnej Európy]] Keďže politicko-ekonomicky zaraďujeme [[Nemecko]], [[Rakúsko]], [[Švajčiarsko]] a [[Lichtenštajnsko]] do [[západná Európa|západnej Európy]], niekedy sa tieto krajiny nepovažujú za strednú Európu. [[Nemci]] či [[Rakúšania]] sami seba takmer vždy považujú za súčasť geografickej „strednej Európy“ a politicko-ekonomickej „západnej Európy“. Ďalšie definície hovoria o štátoch strednej Európy ako o krajinách, ktoré svojou kultúrou a históriou patria k [[západný blok|Západu]], ale ktoré boli po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] v sfére vplyvu [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. == Stredná Európa podľa OSN == [[Organizácia Spojených národov|OSN]] región strednej Európy nevyčleňuje. Namiesto toho sa v „strednej Európe“ stretajú regióny [[východná Európa]], [[južná Európa]] a [[západná Európa]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Szűcs | meno = Jenő | odkaz na autora = | prekladatelia = Juliana Szolnokiová | titul = Tri historické regióny Európy | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Kalligram]] | rok = 2001 | isbn = 80-7149-263-9 | edícia = OS | zväzok edície = | počet strán = 130 | strany = }} * MARTÍNEK, Jiří, NOVÁČEK, Aleš. ''Regionální geografie střední Evropy''. České Budějovice: Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, 2023. 154 s. [https://www.researchgate.net/publication/374997489_Regionalni_geografie_stredni_Evropy Dostupné online]. <nowiki>ISBN 978-80-7694-008-6</nowiki>. * {{Citácia knihy | priezvisko = Křen | meno = Jan | odkaz na autora = Jan Křen | titul = Dvě století střední Evropy | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Argo (nakladateľstvo)|Argo]] | rok = 2005 | isbn = 80-7203-612-2 | edícia = Dějiny Evropy | zväzok edície = 8 | počet strán = 1109 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Téra | meno = Michal | odkaz na autora = | titul = Zapomenutý ostrov : Západ, Rusko, střední Evropa a otázka naší identity | miesto = Červený Kostelec | vydavateľ = Pavel Mervart | rok = 2022 | isbn = 978-80-7465-540-1 | počet strán = 417 | strany = }} == Pozri aj == * [[Západná Európa]] * [[Východná Európa]] * [[Alpská krajina|Alpské krajiny]] * [[Vyšehradská skupina]] * [[stredozápadná Európa]] * [[stredovýchodná Európa]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Regióny sveta}} [[Kategória:Stredná Európa| ]] [[Kategória:Európa]] eh263k111ql8s3l2d6axkjon4aapnjb Škoda 1203 0 77771 8256378 8226713 2026-08-01T16:49:11Z ~2026-42701-32 301733 /* */ 8256378 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Skoda1203Brumov-BylniceAlofok_(4).JPG|náhľad|Škoda 1203]] '''Škoda 1203''' je úžitkový [[auto]]mobil, ktorý sa začal vyrábať v [[Československo|Československu]] v AZNP Vrchlabí v roku [[1968]]. Prvý [[prototyp]] pod označením Š 979, ktorý sa líšil prevedením karosérie, bol postavený na jar v roku [[1957]], tento prototyp poháňal [[motor]] zo Škody 1201 (pôvodom z predvojnového [[Škoda 1101|Popularu]]) a zdieľal s ním aj koncepciu podvozku. Vývojové práce značne meškali a AZNP musela uviesť modernizovanú verziu 1201, model [[Škoda 1202|1202]]. Zúfalá situácia najmä so sanitkami, vyústila do nákupu [[Juhoslávia|juhoslovanských]] IMV. Nová karoséria 1203ky bola priestrannejšia, ako 1202, jazdné vlastnosti vzhľadom na starý a slabý motor a zlý podvozok neuspokojivé. Napriek skutočnosti, že v [[BAZ|Bratislave]] vyvinuli ďaleko lepšiu [[Tatra 603 MB|dodávku]] , prednosť sériovej výroby dostala vrchlabská Š 1203. V spolupráci s ČZ Strakonice sa mal na podvozku Š 1203 stavať agromobil Š 998, postavených však bolo iba 23 kusov. V závode vo [[Vrchlabí]] sa vyrobilo v rokoch [[1968]] - [[1981]] 69 727 kusov{{chýba citácia}}. V roku [[1973]] bola časť výroby presunutá do [[TAZ|Trnavy]], a v roku [[1981]] celá produkcia zastaranej dodávky. [[KSČ|Centrálni plánovači]] už vtedy vedeli,že program výroby Š 1203 bude v roku [[1982]] vyhlásený za útlmový so zákazom investícií. Aj tak sa v TAZ pod názvom Škoda 1203 TAZ a neskôr [[TAZ 1500]], podrobila nevyhnutným modernizáciám: úprava karosérie, výkonnejší motor 1,4l, kotúčové brzdy, 5-stupňová prevodovka, lepšia ventilácia, interiér a iné. Produkcia v [[Trnava|Trnave]] bola ukončená až v roku [[1999]] pre odbytové ťažkosti týchto už vtedy značne zastaraných áut. Po roku 1999 v kusovej výrobe tohto archaického automobilu krátku dobu pokračovala (na zákazku) malá česká firma Ocelot. V súčasnosti je Š 1203 / TAZ 1500 históriou bez následovníka, aj keď mal celú radu prototypov vyvinutých v [[BAZ|Bratislave]], alebo [[TAZ|Trnave]], ako náhradu: '''[[BAZ MNA|M8]]''', '''TAZ I / TAZ II''' , '''[[BAZ MNA|MNA 900]]''', '''MNA 1000''' a '''TAZ 1500 nuova'''. Pretrvávajúce problémy so sanitkami v [[ČSSR|Československu]] sa riešil nákupom zahraničných vozidiel značiek Mercedes, Renault a Raf, ktoré v drvivej väčšine skončili v Čechách (najmä ZS Praha). Škoda 1203 patrí do skupiny takzaných "legendárních" produktov českého strojárstva (spolu s [[Jawa 350]], [[Škoda 9Tr]], [[Tatra T3]], [[Praga V3S]] a [[Škoda 120|Škoda MB]]), keď sa kvantitatívna výroba, napriek zastaranosti produktu, realizovala niekoľko desaťročí bez zásadnej modernizácie. == Technické informácie == ===Motor=== * Druh: 4-taktný, radový, benzínový, s rozvodom OHV, 2 ventily na valec, s motorom umiestneným pozdĺžne vpredu medzi sedadlami (pôvodom predvojnová Škoda 1100 Popular) * Počet valcov: 4 * [[Objem]]: 1221 ccm * [[Výkon]]: 34,6 kW pri 4600 otáčkach za minútu * Maximálny točivý moment: 88 Nm pri 3000 otáčkach za minútu * Kompresia: 7,5 - 8,5 * Vŕtanie: 72 mm * Zdvih: 75 - 88 mm * Počet prevodových stupňov: 4 manual * Maximálna [[rýchlosť]]: 90 km/h === Rozmery === * Dĺžka: 4520 mm * Šírka: 1800 mm * Výška: 1900 mm === Hmotnosť === * Pohotovostná: 1170 [[kg]] == Pozri aj == * [[TAZ]] * [[BAZ MNA]] * [[Tatra 603 MB / 603 NP]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Škoda 1203 and TAZ 1500}} == Externé odkazy == * [http://veteran.auto.cz/clanek/588/skoda-1203-raz-dva-tri-petactyricet História modelu] {{Škoda Auto}} {{Škoda Auto 2}} [[Kategória:Automobily Škoda|1203]] [[Kategória:Dodávkové automobily]] [[Kategória:Trnavské automobilové závody]] k2u66b7kh5x5g31a3g3q4pmuhijjgda Leontios II. 0 83514 8256299 7924583 2026-08-01T12:40:03Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256299 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Solidus-Leontinus-sb1330.jpg|náhľad|[[Solidus]] cisára Leontia]] '''Leontios''' (* † [[705]]), pôvodom z [[Isauria|Isaurie]], bol [[Byzantská ríša|byzantský]] [[cisár]], ktorý vládol v rokoch [[695]] – [[698]]. Jeho vláda je významná predovšetkým preto, že počas nej ovládli [[Arabi]] [[Kartágo]], čo prakticky spečatilo osud byzantských severoafrických držav. Leontios, ktorý sa osvedčil ako vojvodca počas vlády [[Konštantín IV. (Byzantská ríša)|Konštantína IV. Pogonata]] a jeho syna [[Justinián II.|Justiniána II.]], zastával pred svojim vyhlásením za cisára celý rad vysokých úradnych funkcií a roku [[695]] ho vymenovali za [[Stratégos|stratéga]] [[thema|themy]] Hellas. V tejto funkcii sa postavil na čelo revolty proti nepopulárnemu Justiniánovmu režimu, oslabenému porážkou vo vojne s [[kalif]]om [[Abdulmalik]]om ([[bitka pri Sebastopole]] roku [[693]]). Revolta, organizovaná s podporou strany modrých a [[Konštantínopol|konštantínopolského]] [[patriarcha (cirkev)|patriarchu]] [[Kallinikos I.|Kallinika]], skončila úspešne a jej výsledkom bolo Justiniánovo zohavenie a poslanie do exilu. To, že cisára nepopravili, súviselo s dlhou vládou herakleiovskej dynastie v [[Byzantská ríša|Byzancii]] a s ňou spojeným rešpektom, ktorý si u obyvateľstva získala. Leontiovi sa však neskôr jeho „zhovievavosť“ pomstila. Najväčším problémom, ktorému ríša v tom čase čelila, bol nový nápor arabskej expanzie, predovšetkým v severnej [[Afrika|Afrike]]. Abdulmalikove oddiely tu postupne obsadili väčšinu byzantských držav vrátane Kartága, a aj keď Leontios získal pomocou loďstva kartáginsky prístav prechodne naspäť, jeho jednotky neboli natoľko silné, aby dokázali svoje pozície udržať. Kartágo sa tak dostalo roku [[697]] definitívne do rúk Arabov. Porážka v Afrike viedla k pádu Leontiovho režimu. Pri návrate z ťaženia vojaci revoltovali, vyhlásili za cisára vojvodcu [[Tiberios III.|Tiberia Apsimara]] a po krátkej občianskej vojne Leontia zvrhli. Leontios potom strávil sedem rokov v kláštore, než bol na rozkaz Justinána II., ktorý sa znova zmocnil trónu, roku [[705]] popravený. == Iné projekty == {{projekt|commons=Leontius}} == Externé odkazy == [http://www.roman-emperors.org/leonti2.htm Leontiova biografia (po anglicky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190226024224/http://www.roman-emperors.org/leonti2.htm |date=2019-02-26 }} {{Vládca | Štát = [[Byzantská ríša]]| Dynastia_ánonie=áno| Dynastia = [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|Dynastia Herakleiovcov]] | Titul = cisár | Od = [[695]] | Do = [[698]]| Predchodca = [[Justinián II.]] | Nástupca = [[Tiberios III.]] | }} [[Kategória:Byzantskí cisári]] [[Kategória:Byzantskí generáli]] [[Kategória:Úmrtia v 8. storočí]] [[Kategória:Popravení sťatím]] [[Kategória:Hérakleiovská dynastia]] 941y1x21q8wcg8t8m82nfmme2el43cx Lev IV. (Byzantská ríša) 0 84856 8256325 8184760 2026-08-01T14:11:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256325 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Leo iv constantine vi coin.jpg|náhľad|Lev IV. so svojim synom [[Konštantín VI. (Byzantská ríša)|Konštantínom VI.]].]] '''Lev IV.''' zvaný '''Chazar''' (* okolo. [[750]] – † [[780]]) bol [[Byzantská ríša|byzantským]] [[cisár]]om, ktorý panoval v rokoch [[775]]–[[780]]. Jeho otcom a predchodcom na tróne bol cisár [[Konštantín V. (Byzantská ríša)|Konštantín V.]], matkou [[Chazari|chazarská]] princezná Irena. V roku [[776]] ustanovil Lev svojho syna Konštantína, budúceho [[Konštantín VI. (Byzantská ríša)|Konštantína VI.]] za svojho [[spolucisár]]a. Musel pritom potlačiť povstanie vyvolané nevlastnými bratmi. Rovnako ako jeho otec a dedo bojoval aj Lev IV. úspešne proti [[Arabi|Arabom]] (ktorým spôsobil ťažkú porážku v roku [[778]]) a proti [[Bulhari|Bulharom]]. Na rozdiel od nich však zmiernil prenasledovanie [[Ikonodulia|ikonodulov]] (on sám nebol ikonoklastom) a opäť dosadil v [[Konštantínopol]]e ikonodulského [[patriarcha (cirkev)|patriarchu]]. Aj keď bol vyrovnanejší než jeho otec, nemal také vladárske schopnosti ako on. Je však potrebné dodať, že počas svojej krátkej vlády sa musel potýkať s dvomi vážnymi prekážkami. Prvou bola jeho choroba – zdá sa, že to bola zrejme [[tuberkulóza]] – ktorej podľahol ako tridsaťjedenročný. Druhou prekážkou bola jeho mocichtivá žena [[Irena (Byzantská ríša)|Irena]], rodáčka z [[Atény|Atén]]. Lev značne podliehal jej vplyvu a nakoniec jej zanechal aj [[regent]]stvo, pretože ich syn [[Konštantín VI. (Byzantská ríša)|Konštantín VI.]] bol roku [[780]] ešte neplnoletý. == Bibliografia == * {{Citácia knihy | priezvisko = Zástěrová | meno = Bohumila | odkaz na autora = Bohumila Zástěrová | spoluautori = et al. | titul = Dějiny Byzance | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | rok = 1992 | isbn = 80-200-0454-8 | počet strán = 529 | strany = }} == Externé odkazy == * [http://www.roman-emperors.org/leo4.htm Biografia Leona IV. (po anglicky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100707043104/http://www.roman-emperors.org/leo4.htm |date=2010-07-07 }} {{Vládca | Štát = [[Byzantská ríša]]| Dynastia_ánonie=áno| Dynastia = [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|Sýrska dynastia]] | Titul = cisár | Od = [[775]] | Do = [[780]]| Predchodca = [[Konštantín V. (Byzantská ríša)|Konštantín V.]] | Nástupca = [[Konštantín VI. (Byzantská ríša)|Konštantín VI.]] | }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 8. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 780]] [[Kategória:Byzantskí cisári]] [[Kategória:Byzantskí generáli]] [[Kategória:Úmrtia na tuberkulózu]] [[Kategória:Byzantskí obrazoborci]] qncb782f9tz6fe5bozhaiwxdhew704q Lev III. (Byzantská ríša) 0 85097 8256324 8184758 2026-08-01T14:11:42Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256324 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Solidus-Leo III and Constantine V-sb1504.jpg|náhľad|280px|[[Solidus]] Leva III. a jeho syna [[Konštantín V. (Byzantská ríša)|Konštantína V.]]]] '''Lev III. Sýrsky''' (nesprávne '''Isaurijský''', okolo [[675]] – † [[18. jún]] [[741]]) bol jedným z najvýznamnejších [[Byzantská ríša|byzantských]] [[cisár]]ov, ktorí kedy na Bospore panovali. Počas svojej vlády ([[717]] – [[741]]) začal [[Ikonoklazmus|boj proti uctievaniu obrazov]]. [[Sýrska dynastia]], ktorú založil (nesprávne isaurská alebo isaurijská), zotrvala na byzantskom tróne až do roku [[797]]. == Kariéra vojvodcu a nástup na trón == Konon, ako znelo Levovo rodné meno, pochádzal z východnej časti Byzantskej ríše, narodil sa kdesi v [[Sýria|sýrskom]] pohraničí. Predtým ako bol vymenovaný za byzantského cisára, sa osvedčil v mnohých vojenských funkciách a ako [[stratég]] [[thema|themy]] Anatolikon. V roku 717, keď [[Konštantínopol]] obliehalo mohutné [[Arabi|arabské]] vojsko, rezignoval cisár [[Theodosios III.]] a prenechal obranu hlavného mesta schopnému Kononovi. Lev III. dobre poznal z osobnej skúsenosti vojenské taktiky Arabov (súčasníci ho nazývali ''Sarakénofron''), preto začal okamžite pracovať na záchrane Konštantínopola. Napriek veľkému rozsahu ročnej blokády a obetiam, ktoré Arabi podstúpili, skončila sa pre nich táto akcia neúspechom. Prispela k tomu Levova obratná a ľstivá politika, pri ktorej sa osvedčilo aj jeho diplomatické umenie. Dohodol vojenský zásah [[Bulharsko|bulharského]] [[chán]]a [[Tervel]]a na strane Byzancie a pomoc [[Chazari|Chazarov]], ktorí napadli arabských bojovníkov zozadu. Svoj podiel na neúspechu Arabov mala aj dezercia kresťanských [[otrok]]ov, zima, hlad a [[epidémia]]. Nový [[kalif]], ktorým sa stal [[Umar II.]], nariadil v auguste [[718]] svojim vojskám ustúpiť od mesta. Arabská flotila pozostávajúca z 1800 lodí, bola takmer zničená [[Grécky oheň|"gréckym" ohňom]], ktorý Lev prikázal proti nej použiť, a prudkou búrkou v [[Egejské more|Egejskom mori]]. Zvyšok pozemnej armády, ktorý dopadol trocha lepšie, odtiahol do Sýrie. Levova úspešná obrana Konštantínopolu zabránila Arabom v prieniku z východu hlbšie dovnútra kresťanského územia (podobne ako víťazstvo [[Karol Martel|Karola Martela]] pri [[Poitiers]] na západe v roku [[732]]), a mala preto veľký význam zo strategického aj z politického a morálneho hľadiska. Arabi sa však z grandiózneho neúspechu pod Konštantínopolom onedlho spamätali a už začiatkom dvadsiatych rokov začali podnikať lúpežné vpády do [[Malá Ázia|Malej Ázie]]. Napriek svojmu vojenskému umeniu nedokázal Lev za celé dve desaťročia túto expanziu zastaviť. Obrat prinieslo až jeho víťazstvo pri Akroine v roku [[740]], ktorým donútil útočníkov uvoľniť západnú časť polostrova. == Reformy == Na rozdiel od svojich predchodcov vládol Lev takmer štvrťstoročie. Bol to dostatočne dlhý čas na to, aby mohol zaviesť celý rad reforiem, ktorých cieľom bolo posilniť Byzantskú ríšu a priniesť jej väčšiu vnútornú a medzinárodnú stabilitu. Pozornosť venoval právnemu systému ríše, mincovníctvu, vojenstvu. Roku [[726]] vydal vo svojom mene a mene svojho syna [[Konštantín V. (Byzantská ríša)|Konštantína]] nový právny [[kódex]], nazvaný [[Ekloga (právo)|Ekloga]]. Lev III. bol úspešný v snahe založiť vlastnú dynastiu. Najznámejšia je jeho reforma cirkevnej praxe (zákaz uctievania obrazov – [[obrazoborectvo|ikonoklazmus]]), ktorá bola podľa súčasnej anglickej historičky Judith Herrinovej, "''z dlhodobého hľadiska najmenej dôležitá, napriek tomu však bol kvôli nej označený za heretika a prenasledovateľa cirkvi''." == Boj o uctievanie obrazov == Iniciátorom odmietnutia uctievania obrazov ([[ikonodulia]], ikonofilia) sa stal cisár osobne, keď roku [[726]] nariadil, aby z [[kostol]]ov odstránili všetky obrazy [[anjel]]ov a svätých. V roku [[730]] vydal ikonoklastický edikt, ktorým sa obrazoborectvo uviedlo do života a ktorý prikazoval [[biskup]]om, aby odstránili z kostolov všetky [[Ikona|ikony]] – zobrazenia členov svätej rodiny a [[biblia|biblických]] postáv, mučeníkov, svätcov a biskupov aj žijúcich svätých mužov. Patriarchu [[Germanos I.|Germana]], ktorý neposlúchol a nechcel odstrániť ikony z hlavného konštantínopolského chrámu [[Hagia Sofia]], zosadil a nahradil ho sympatizujúcim spolupracovníkom [[Anastasios (konštantínopolský patriarcha)|Anastasiom]]. Za Levovym rozhodnutím bola určite zložitá motivácia. Podľa [[Anglicko|anglického]] [[Osvietenstvo|osvietenského]] historika [[Edward Gibbon|Edwarda Gibbona]], ktorý svojimi názormi na mnoho desaťročí predznamenal bádanie o byzantských dejinách, sa „''nevyznal v náboženskej ani svetskej literatúre, ale výchova a rozum a možno aj kontakt so [[Židia|Židmi]] a Arabmi prebudili v bojovnom sedliakovi nenávisť voči obrazom''“. Tento názor vychádza z dobových historických prác, tie však boli napísané autormi, ktorí sa prikláňali k uctievaniu. Na formovanie názorov cisára, ktorý pochádzal z východu, mohli mať vplyv maloázijskí biskupi rovnako ako opatrenia chalífu [[Jazíd II.|Jazída II.]], ktorý krátko predtým nariadil odstrániť z [[Mešita|mešít]] figurálnu výzdobu. Anglický [[filozofia|filozof]] a kultúrny historik [[Christopher Dawson]] poukazuje na súvislosť medzi ikonoklazmom a [[Christológia|christologickými]] [[heréza]]mi a tiež [[paulikiánstvo]]m ako spojovacím článkom medzi nimi. V ich pozadí stál podľa jeho názoru „''pod povrchom hlboko usadený kontrast dvoch kultúr a dvoch duchovných tradícií''“ a „''latentný protiklad orientálnych a gréckych zložiek v náboženskom živote ríše''“, pričom pre [[kresťanstvo]] byzantského východu bolo dlhé storočia typické [[sektárstvo]], ktoré odmietalo všetko hmotné, [[sviatosť|sviatosti]], používanie vonkajších znamení a obrady ako idolatriu a uznávalo iba duchovný náboženský ideál. Lev bol bezpochyby vedený tiež úmyslom zastaviť prílišný rozmach [[kláštor]]ov a v záujme jednoty ríše sa znovu presadiť ako hlava byzantskej cirkvi. Neskôr sa k tomu určite pridala snaha získať bohatstvo, ktoré predstavovali [[Ikona|ikony]] a drahocenné bohoslužobné predmety, a využiť ich v záujme nutnej obrany pred vonkajším nepriateľom. Bezprostredným podnetom prvého Levovho zákazu bola podľa Judith Herrinovej prírodná katastrofa v roku [[726]] – obrovská podvodná erupcia v [[Egejské more|Egejskom mori]], ktorá vyvrhla nový ostrov. To považovali v [[stredovek]]u za [[Boh|Božie]] varovanie, preto sa cisár snažil zistiť, prečo k výbuchu sopky došlo. Jeho teológovia mu potom vysvetlili, že Boh sa hnevá na kresťanov, pretože sa prílišným uctievaním obrazov dopúšťajú modloslužobníctva, zatiaľ čo [[Moslim (vyznávač islamu)|moslimovia]] odmietajú akékoľvek zobrazovanie živých bytostí a zakazujú to aj kresťanom a židom, ktorí žijú na ich území. Odtiaľ bol už len krôčik k vysvetleniu, prečo neveriaci Arabi už dlhodobo víťazia vo vojnách s kresťanskou Byzanciou. Opatrenia proti uctievaniu obrazov boli zo začiatku mierne, ich zástancami sa stali predovšetkým obyvatelia Malej Ázie, zatiaľ čo ľudové vrstvy európskej časti ríše sympatizujúce s [[mních]]mi sa postavili na odpor. Takmer bezprostredne po prvých ikonoklastických opatreniach vypuklo povstanie v strednom [[Grécko|Grécku]]. Povstalci provolali cisárom akéhosi Kosmu, ktorý sa roku [[727]] dokonca pokúsil dobyť Konštantínopol. Oveľa závažnejší bol razantný nesúhlas cirkvi a [[pápež]]a. Zo začiatku zaujal [[Gregor II. (pápež)|Gregor II.]] voči opatreniam Leva III. umiernený kritický postoj a bezvýsledne ho napomínal. Jeho lojalita pramenila z potreby získať pomoc Byzancie proti [[Longobardi (kmeň)|Longobardom]], rozširujúcim svoje dŕžavy v [[Itália|Itálii]]. Po vydaní ediktu však jeho nástupca [[Gregor III. (pápež)|Gregor III.]] obrazoborectvo odsúdil, pretože bol šokovaný spôsobom, akým cisár zasahoval do záležitostí cirkvi – to bolo v Byzancii, kde bol nastolený [[cézaropapizmus]], celkom bežné, ale na západe si pápež tvrdo bránil svoju nezávislosť na svetskej moci. Roku [[731]] zvolal Gregor III. [[Synoda|synodu]] talianskych biskupov, ktorá odmietla ikonoklastický dekrét a uvrhla na všetky ikonoklasty vrátane cisára a patriarchu [[Kliatba|kliatbu]], čo znamenalo otvorenú roztržku medzi pápežskou kúriou a Byzanciou. Nešlo v nej len o spor o uctievanie obrazov, ale aj o právo cisára zasahovať do cirkevných záležitostí. V Itálii vypuklo protibyzantské povstanie a Lev pristúpil k ráznym protiopatreniam. Roku [[732]] vyňal z pápežskej právomoci rozsiahle byzantské oblasti, [[Sicília (ostrov)|Sicíliu]], [[Kalábria|Kalábriu]], východné Illyricum ([[Epirus (historické územie)|Epeiros]], [[Macedónia (historické územie)|Macedóniu]], [[Trácia (historické územie)|Tráciu]]) a zrejme aj [[Kréta|Krétu]] a podriadil ich konštantínopolskému patriarchovi. Na tomto území skonfiškoval pápežské statky. Rada mníchov sa potom uchýlila do [[Rím]]a, kde vzniklo niekoľko gréckych kláštorov. Tento zásah do dovtedy panujúcich pomerov výrazne prispel k prehĺbeniu stále zreteľnejšie sa rysujúcej hranice medzi gréckym Východom a latinským Západom. == Bibliografia == * {{Citácia knihy | priezvisko = Zástěrová | meno = Bohumila | spoluautori = a kol. | titul = Dějiny Byzance | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | rok = 1992 | počet strán = 532 | isbn = 80-200-0454-8 | strany = }} * HRADEČNÝ, Pavel akol., ''Dějiny Řecka'', (dějiny států), Praha, NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. - (Dějiny států). ISBN 80-7106-192-1 * {{Citácia knihy | priezvisko = Dostálová | meno = Růžena | odkaz na autora = Růžena Dostálová | titul = Byzantská vzdělanost | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]] | rok = 1990 | isbn = 80-7021-034-6 | počet strán = 415 | strany = }} * HERRINOVÁ, Judith, ''Ženy v purpuru''. Přel. Vladimír Vavřínek. Praha, Mladá fronta, 2004. - (Kolumbus ; sv. 173). Přel. z: Women in purple. ISBN 80-204-1191-7 * HAVLÍK, Lubomír Emil, ''Přehledné dějiny Byzance''. Brno, Universita J. E: Purkyně, 1970 (skriptum). * HAVLÍK, Lubomír Emil, ''Přehledné dějiny Byzance''. Brno, Universita J. E: Purkyně, 1979 (skriptum). == Iné projekty == {{projekt|commons=Leo III the Isaurian}} == Externé odkazy == * [http://www.roman-emperors.org/leoiii.htm Levova biografia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100707043047/http://www.roman-emperors.org/leoiii.htm |date=2010-07-07 }} {{Eng icon}} {{Vládca | Štát = [[Byzantská ríša]]| Dynastia_ánonie=áno| Dynastia = [[Zoznam vládcov Byzantskej ríše|Sýrska dynastia]] | Titul = cisár | Od = [[717]] | Do = [[741]]| Predchodca = [[Theodosios III.]] | Nástupca = [[Konštantín V. (Byzantská ríša)|Konštantín V.]] | }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 7. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 8. storočí]] [[Kategória:Byzantskí cisári]] [[Kategória:Byzantskí generáli]] [[Kategória:Osobnosti na gréckych poštových známkach]] [[Kategória:Byzantskí obrazoborci]] cvt4ht9dvoynlkn7tdw3arxc8d4ccki Macrianus Minor 0 88148 8256444 7465545 2026-08-01T21:47:26Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256444 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Antoninianus-Macrianus-RIC 0011.jpg|náhľad|290px|[[Antoninián]] uzurpátora Macriana]] '''Macrianus Minor''' alebo '''Titus Fulvius Iunius Macrianus''' (* † [[261]]) bol [[uzurpátor]] [[Staroveký Rím|rímskeho]] trónu, ktorý ovládal spolu so svojim bratom [[Quietus|Quietom]] v rokoch [[260]] – [[261]] východné provincie impéria. Jeho otcom bol správca vojenskej pokladne a dozorca nad zásobovaním [[Fulvius Macrianus]], meno matky je neznáme. Macrianovská uzurpácia súvisela so zajatím cisára [[Valerián]]a Peržanmi (jún [[260]]) a následným bezvládím na východe rímskej ríše (Valeriánov syn [[Gallienus]] sa zdržiaval v tom čase na západe). Revoltu zorganizoval asi v septembri 260 Macrianov rovnomenný otec po dohode s veliteľom Ballistom (Callistom), ktorému sľúbili hodnosť prefekta pretoriánov. Macrianus sám ani jeho brat Quietus politiku príliš neovplyvňovali, obaja boli ešte veľmi mladí. Ich otec potom cisársku hodnosť neprijal, pretože bol ochrnutý na jednu nohu (podľa predstáv súčasníkov mal byť cisár fyzicky zdravý). Roku [[261]] sa Macrianus a jeho otec vypravili na Západ proti cisárovi Gallienovi, aby si vynútili uznanie svojej vlády. Quietus zostal na Východe. Bitka, ktorá sa odohrala kdesi v [[Illyricum|Illyriku]] s Gallienovými vojvodcami [[Aureolus|Aureolom]] a Domitianom skončila katastrofálnou porážkou oboch Macrianov a ich smrťou. == Externé odkazy == * [http://www.wildwinds.com/coins/ric/macrianus/i.html Macrianove mince (po anglicky)] * [http://www.roman-emperors.org/galusurp.htm#Note%202 Uzurpátori za Galliena (po anglicky)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121022051820/http://www.roman-emperors.org/galusurp.htm#Note%202 |date=2012-10-22 }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Úmrtia v 3. storočí]] [[Kategória:Uzurpátori starovekého Ríma]] [[Kategória:Rímski konzuli]] pzwjcuxfsl3a0dax7y5pds9rjnlkkqo Šibenik 0 88492 8256342 7879372 2026-08-01T14:30:58Z ~2026-42677-99 301746 -3984 8 1 8256342 wikitext text/x-wiki {{pozri|diaľničnom tuneli na Slovensku|Tunel Šibenik}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Šibenik | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Sibenik montage landmarks.jpg | image_caption =Hore: Letecký pohľad na Šibenik, Druhý rad: Kláštor sv. Františka, Stredoveká kláštorná záhrada sv. Vavrinca, Kostol sv. Barbory; Tretí rad: [[Katedrála svätého Jakuba (Šibenik)|Katedrála svätého Jakuba]], Štvrtý rad: Mestská knižnica Juraja Šižgorića, hotelový rezort Mandalina, Dole: [[Pevnosť svätého Mikuláša]] | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = Sibenik coat of arms.jpg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Chorvátsko | country_flag = 1 | state = | region = Šibenicko-kninská župa | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 0 | lat_d = 43 | lat_m = 44 | lat_s = 21 | lat_NS = S | long_d = 15 | long_m = 53 | long_s = 20 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = 51553 | population_date = 2006 | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = {{dnv|-3984|8|1}} | established_type = VZNIK | mayor = Dr. Željko Burić | mayor_type = Primátor | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 22000 | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = | code1_type = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Croatia location map.svg | map_background = | map_caption = | map_locator = Chorvátsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Šibenik | statistics = | website = http://www.sibenik.hr <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Šibenik''' ({{V jazyku|ita|Sebenico}}, {{lat|Sebenicum}}, [[Albánčina|alb.]] ''Shibeniku'') je mesto v [[Chorvátsko|Chorvátsku]], ktoré leží pri ústí rieky [[Krka (Chorvátsko)|Krka]] do [[Jadranské more|Jadranského mora]]. Má približne 51 000 obyvateľov. == Dejiny == Prvá zmienka o Šibeniku je z roku [[1066]] z charty chorvátskeho kráľa [[Petar Krešmir IV.|Petara Krešmira IV.]], archeologické prieskumy však preukázali, že oblasť bola osídlená už skôr, aj keď nie súvisle. Na rozdiel od iných miest, ktoré založili [[Gréci]], [[Rimania (staroveký národ)|Rimania]] alebo [[Ilýri]], je Šibenik už od svojho založenia chorvátske mesto. V roku 1102 sa stal súčasťou [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]]. Roku [[1298]] získal štatút mesta aj stal sa sídlom diecézy. Do roku [[1412]] mesto úspešne odolávalo snahám [[Benátska republika|Benátčanov]] o jeho ovládnutie, o zhruba sto rokov neskôr ho začala ohrozovať aj [[Osmanská ríša]]. Tej sa ho však dobyť nepodarilo; navyše v [[17. storočie|17. storočí]] bol vybudovaný systém hradieb a štyroch [[pevnosť (stavba)|pevností]]. Nad mestom sa týči pevnosť Svätého Michala (Tvrđava Sv. Mihovila), zaujímavá je najmä pevnosť Svätého Mikuláša (Tvrđava Sv. Nikole) postavená na malom ostrove ''Ljuljevac'' pred vstupom do šibenického prístavu. S pádom Benátskej republiky sa vlastníkmi Šibeniku stali [[Habsburgovci]]; Šibenik sa tak stal súčasťou [[Uhorsko|Uhorska]]. Po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] patril [[Kráľovstvo SHS|Kráľovstvu SHS]] a [[Juhoslávia|Juhoslovanskému]] kráľovstvu. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bol okupovaný fašistickým [[Taliansko]]m. [[Súbor:St Jacobs Cathedral inside.JPG|thumb|left|Interiér [[Katedrála svätého Jakuba (Šibenik)|katedrály sv. Jakuba]]]] == Súčasnosť == Dnes je kultúrne žijúcim mestom – každý rok sa tu koná [[Medzinárodný detský festival]], miestna [[Katedrála svätého Jakuba (Šibenik)|katedrála]] je zapísaná na zozname [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] a navštevuje ho veľa [[turistika|turistov]]. == Osobnosti mesta == * [[Dražen Petrović]] ([[1964]] – [[1993]]), juhoslovanský a chorvátsky basketbalista * [[Goran Višnjić]] (* [[1972]]), chorvátsky herec (''[[Pohotovosť (seriál)|Pohotovosť]]'', ''[[Spartakus (film, 2004)|Spartakus]]'') * [[Maksim Mrvica]] (* [[1975]]), chorvátsky klavirista == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Taliansko}} [[Civitanova Marche]], [[Taliansko]], [[2002]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[San Benedetto del Tronto]], [[Taliansko]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Humenné]], [[Slovensko]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=Šibenik}} == Externé odkazy == * [http://www.sibenik.hr Oficiálna stránka] * [http://www.lukasibenik.hr/zimovnik/sibenik.htm Prístav Šibenik] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100816235912/http://www.lukasibenik.hr/zimovnik/sibenik.htm |date=2010-08-16 }} * [http://whc.unesco.org/en/list/963/ Unesco, katedrála Šibenik] {{Mesto Šibenik}} {{Mestá a obce v Šibenicko-kninskej župe}} [[Kategória:Šibenik| ]] [[Kategória:Mestá v Chorvátsku]] [[Kategória:Prístavné mestá Jadranského mora]] 022fgwah8lai0p61cpyfuwrmm79gn04 8256343 8256342 2026-08-01T14:35:52Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-42677-99|~2026-42677-99]] ([[User_talk:~2026-42677-99|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Tom z TN 7879372 wikitext text/x-wiki {{pozri|diaľničnom tuneli na Slovensku|Tunel Šibenik}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Šibenik | other_name = | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Sibenik montage landmarks.jpg | image_caption =Hore: Letecký pohľad na Šibenik, Druhý rad: Kláštor sv. Františka, Stredoveká kláštorná záhrada sv. Vavrinca, Kostol sv. Barbory; Tretí rad: [[Katedrála svätého Jakuba (Šibenik)|Katedrála svätého Jakuba]], Štvrtý rad: Mestská knižnica Juraja Šižgorića, hotelový rezort Mandalina, Dole: [[Pevnosť svätého Mikuláša]] | image_size = <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = Sibenik coat of arms.jpg <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Chorvátsko | country_flag = 1 | state = | region = Šibenicko-kninská župa | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | coordinates_no_title = | elevation = 0 | lat_d = 43 | lat_m = 44 | lat_s = 21 | lat_NS = S | long_d = 15 | long_m = 53 | long_s = 20 | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = | highest_lat_d = | highest_long_d = | lowest = | lowest_elevation = | lowest_lat_d = | lowest_long_d = <!-- *** Dimensions *** --> | area = <!-- *** Population *** --> | population = 51553 | population_date = 2006 | population_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = | mayor = Dr. Željko Burić | mayor_type = Primátor | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 22000 | area_code = | area_code_type = | code = | code1 = | code1_type = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Croatia location map.svg | map_background = | map_caption = | map_locator = Chorvátsko | map1 = | map1_background = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Websites *** --> | commons = Šibenik | statistics = | website = http://www.sibenik.hr <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Šibenik''' ({{V jazyku|ita|Sebenico}}, {{lat|Sebenicum}}, [[Albánčina|alb.]] ''Shibeniku'') je mesto v [[Chorvátsko|Chorvátsku]], ktoré leží pri ústí rieky [[Krka (Chorvátsko)|Krka]] do [[Jadranské more|Jadranského mora]]. Má približne 51 000 obyvateľov. == Dejiny == Prvá zmienka o Šibeniku je z roku [[1066]] z charty chorvátskeho kráľa [[Petar Krešmir IV.|Petara Krešmira IV.]], archeologické prieskumy však preukázali, že oblasť bola osídlená už skôr, aj keď nie súvisle. Na rozdiel od iných miest, ktoré založili [[Gréci]], [[Rimania (staroveký národ)|Rimania]] alebo [[Ilýri]], je Šibenik už od svojho založenia chorvátske mesto. V roku 1102 sa stal súčasťou [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]]. Roku [[1298]] získal štatút mesta aj stal sa sídlom diecézy. Do roku [[1412]] mesto úspešne odolávalo snahám [[Benátska republika|Benátčanov]] o jeho ovládnutie, o zhruba sto rokov neskôr ho začala ohrozovať aj [[Osmanská ríša]]. Tej sa ho však dobyť nepodarilo; navyše v [[17. storočie|17. storočí]] bol vybudovaný systém hradieb a štyroch [[pevnosť (stavba)|pevností]]. Nad mestom sa týči pevnosť Svätého Michala (Tvrđava Sv. Mihovila), zaujímavá je najmä pevnosť Svätého Mikuláša (Tvrđava Sv. Nikole) postavená na malom ostrove ''Ljuljevac'' pred vstupom do šibenického prístavu. S pádom Benátskej republiky sa vlastníkmi Šibeniku stali [[Habsburgovci]]; Šibenik sa tak stal súčasťou [[Uhorsko|Uhorska]]. Po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] patril [[Kráľovstvo SHS|Kráľovstvu SHS]] a [[Juhoslávia|Juhoslovanskému]] kráľovstvu. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bol okupovaný fašistickým [[Taliansko]]m. [[Súbor:St Jacobs Cathedral inside.JPG|thumb|left|Interiér [[Katedrála svätého Jakuba (Šibenik)|katedrály sv. Jakuba]]]] == Súčasnosť == Dnes je kultúrne žijúcim mestom – každý rok sa tu koná [[Medzinárodný detský festival]], miestna [[Katedrála svätého Jakuba (Šibenik)|katedrála]] je zapísaná na zozname [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]] a navštevuje ho veľa [[turistika|turistov]]. == Osobnosti mesta == * [[Dražen Petrović]] ([[1964]] – [[1993]]), juhoslovanský a chorvátsky basketbalista * [[Goran Višnjić]] (* [[1972]]), chorvátsky herec (''[[Pohotovosť (seriál)|Pohotovosť]]'', ''[[Spartakus (film, 2004)|Spartakus]]'') * [[Maksim Mrvica]] (* [[1975]]), chorvátsky klavirista == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Taliansko}} [[Civitanova Marche]], [[Taliansko]], [[2002]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[San Benedetto del Tronto]], [[Taliansko]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Humenné]], [[Slovensko]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=Šibenik}} == Externé odkazy == * [http://www.sibenik.hr Oficiálna stránka] * [http://www.lukasibenik.hr/zimovnik/sibenik.htm Prístav Šibenik] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100816235912/http://www.lukasibenik.hr/zimovnik/sibenik.htm |date=2010-08-16 }} * [http://whc.unesco.org/en/list/963/ Unesco, katedrála Šibenik] {{Mesto Šibenik}} {{Mestá a obce v Šibenicko-kninskej župe}} [[Kategória:Šibenik| ]] [[Kategória:Mestá v Chorvátsku]] [[Kategória:Prístavné mestá Jadranského mora]] 9jhp1i5u5lkpypab7la287wzqdrrcis Zalitavsko 0 90657 8256400 8042370 2026-08-01T18:00:07Z ~2026-40504-17 300577 8256400 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Krajiny svätoštefanskej koruny | originálny názov = A Magyar Szent Korona Országai | rok vzniku = 1867 | rok zániku = 1918 | viac pred = áno | pred 1 = Kráľovské Uhorsko | pred 1 vlajka = Flag of the Habsburg Monarchy.svg | pred 2 = Rakúske cisárstvo | pred 2 vlajka = Flag of the Habsburg Monarchy.svg | pred 3 = Sedmohradské veľkokniežatstvo | pred 3 vlajka = Flag of Transylvania before 1918.svg | pred info = | viac po = áno | po 1 = Prvá maďarská republika | po 1 vlajka = Flag of Hungary (1918–1919).svg | po 2 = Štát Slovincov, Chorvátov a Srbov | po 2 vlajka = Flag of the State of Slovenes, Croats and Serbs.svg | po 3 = Prvá česko-slovenská republika | po 3 vlajka = Flag of Bohemia.svg | po 4 = Druhá poľská republika | po 4 vlajka = Flag of Poland (1919–1928).svg | po 5 = Rumunské kráľovstvo | po 5 vlajka = Flag of Romania.svg | po 6 = Talianske regentstvo Carnaro | po 6 vlajka = Labaro Reggenza Italiana del Carnaro.svg | šírka 1. sloupce = | vlajka = Flag of Hungary (1915-1918; angels).svg | článok o vlajke = Vlajka Uhorska | vlajka veľkosť = | znak = Coat of arms of the Lands of the Holy Hungarian Crown (1915-1918, 1919-1946).svg | článok o znaku = Znak Uhorska#Veľký uhorský znak | znak veľkosť = 50px | rámček znak = | hymna = [[Isten, áldd meg a magyart|Himnusz]]<br/><div style="display:inline-block;margin-top:0.4em;">[[File:Himnusz 1920s.ogg]]</div> | článok o hymne = Isten, áldd meg a magyart | motto = Regnum Mariae Patrona Hungariae | článok o motte = | mapa = Pays de la Couronne de saint Étienne 1914.png | mapa veľkosť = | mapa poznámka = Zalitavsko (v tmavočervenej farbe) v roku 1914 | hlavné mesto = [[Budapešť]] | rozloha = | rozloha poznámka = | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = | počet obyvateľov poznámka = | jazyky = Úradné: [[maďarčina]], [[chorvátčina]], [[taliančina]]<br />Ostatné: [[bosniačtina]], [[severocentrálna rómčina]], [[nemčina]], [[poľština]], [[rumunčina]], [[stará bieloruština]], [[srbčina]], [[slovenčina]], [[slovinčina]], [[jidiš]] | národnostné zloženie = | náboženstvo = [[latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]], [[kalvinizmus]], [[luteránstvo]], [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]], [[východná katolícka cirkev]], [[unitárstvo]], [[judaizmus]] | štátne zriadenie = [[konštitučná monarchia]] | materský štát = [[Súbor:Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg|22px]] [[Rakúsko-Uhorsko]] | mena = [[rakúsky zlatý]] (1867 – 1892)<br />[[koruna (Rakúsko-Uhorsko)|koruna]] (1892 – 1918) | vznik = [[8. jún]]a [[1867]] (po [[rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskom vyrovnaní]]) | zánik = [[31. október|31. októbra]] [[1918]] ([[Astrová revolúcia]]/rozpad Rakúsko-Uhorska)<br />[[13. november|13. novembra]] 1918 ([[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I.]] sa na nátlak maďarských politikov zriekol svojich panovníckych práv v [[Uhorsko|Uhorsku]])<br />[[16. november|16. novembra]] 1918 (vyhlásenie [[Prvá maďarská republika|Maďarskej ľudovej republiky]]) }} '''Zalitavsko''' (iné názvy: '''Translajtánsko'''<ref>Zalitavsko. In: {{Citácia knihy | titul = Encyklopédia Slovenska | odkaz na titul = Encyklopédia Slovenska | zväzok = VI T-Ž | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1982 | počet strán = 853 | strany = 493 }}</ref>, '''Translajtánia'''<ref>MOJDIS, J. Francúzska historiografia 19. storočia o Slovákoch. In: Ročenka Katedry dejín FHPV PU 2003. S. 29 [https://www.ff.unipo.sk/ih/aktivity/rocenky/rocenka_2003.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220814104811/https://www.ff.unipo.sk/ih/aktivity/rocenky/rocenka_2003.pdf|date=2022-08-14}}</ref><ref>CZAMBEL, S. Rukoväť spisovnej reči slovenskej. 1902. S. 359</ref>; staršie: ''Translajtania''<ref name=K/>, ''Zaľutavsko''<ref>Zaľutavsko. In: Česko-německý slovník Fr. Kotta 7, S. 1113 [http://kott.ujc.cas.cz/obrazek.php?soubor=07/07-1113.jpg&procento=25]</ref>, ''Krajiny za Ľutavou''<ref name=K>Kožehuba, J. Zemepis pre nár. školy. Turč. Sv. Martin 1872. S. 31</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Radlinsky | meno = Ondrej | autor = | odkaz na autora = | titul = Skolnik. obsahujuci hviezdovedu, zemepis, silozpyt, zemeznalstvo, prirodopis ... | vydanie = | vydavateľ = Mechitaristendr. | miesto = | rok = 1871 | počet strán = 330 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 34| jazyk = }}</ref>; {{V jazyku|lat|Transleithania}}, {{V jazyku|deu|Transleithanien}}) bol neoficiálny názov pre '''Krajiny svätoštefanskej koruny''' (iný názov: '''Krajiny uhorskej koruny'''; t. j. vlastné [[Uhorsko]], [[Chorvátsko-slavónske kráľovstvo|Chorvátsko-Slavónsko]] a [[Rijeka]]), teda pre uhorskú časť Rakúsko-Uhorska (Uhorské kráľovstvo v širšom zmysle), od [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorského vyrovnania]] ([[1867]]) do zániku Rakúsko-Uhorska (1918). Názov je odvodený od rieky [[Litava (rieka v Rakúsku)|Litava]] (Ľutava; ''{{V jazyku|hun|Lajta}}, {{V jazyku|deu|Leitha}}''), po ktorej prebiehala hranica medzi rakúskou a uhorskou časťou dualistickej [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchie]]. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Predlitavsko]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Kingdom of Hungary (1867–1918)}} == Zdroj == * {{filit|fvz/zalitavsko.html}} {{Dejepisný výhonok}} [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Dejiny Rakúska]] [[Kategória:Dejiny Maďarska]] [[Kategória:Dejiny Chorvátska]] [[Kategória:Dejiny Rumunska]] [[Kategória:Dejiny Ukrajiny]] [[Kategória:Dejiny Srbska]] [[Kategória:Dejiny Uhorska]] 0z5lu8b2hfa2xlrit6fu06k9fjx9at7 Transcendentálny idealizmus 0 94650 8256546 8249820 2026-08-02T10:37:10Z Maximilián Fedora 259749 malá úprava presmerovania 8256546 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Immanuel Kant - Gemaelde 1.jpg|right|200px|thumb|[[Immanuel Kant]] ([[1724]] – [[1804]]), tvorca hlavnej a prvotnej koncepcie transcendentálneho idealizmu.]] '''Transcendentálny idealizmus''' je [[Immanuel Kant|Kantov]] kritický [[idealizmus]] a idealizmus jeho pokračovateľov. Ide najmä o špecifickú [[Teória poznania|teóriu poznania]] ([[Epistemológia|epistemológiu]]), ktorá skúma možnosti [[Skúsenosť (filozofia)|skúsenosti]] a [[Poznanie (filozofia)|poznania]] subjektu prostredníctvom tzv. [[Transcendentálna metóda|transcendentálnej metódy]], a teda pomocou pochopenia východiskovej a apriórne danej štruktúry skúsenostného aparátu [[Vedomie|vedomia]] [[človek]]a. Kant obrátením sa k podmienkam skúsenosti hľadal odpoveď na možnosť pravdivého, nutného a všeobecného ľudského poznania, ako aj na možnosť poznania [[Metafyzika|metafyzického]] charakteru, ktorých možnosti dosiahnutia ľudským vedomím pred ním spochybnil najmä [[Skepticizmus (filozofia)|skeptický]] [[Osvietenská filozofia|osvietenský]] [[filozof]] [[David Hume]].<ref>Porov. SOLOMON, R. C.: ''Vzostup a pád subjektu, alebo od Rousseaua po Derridu''. Nitra : Enigma, 1996, s. 38. ISBN 80-85471-30-2</ref> Záverom Kantovej reakcie je epistemológia tzv. idealizmu, nakoľko objavil idey, ktoré majú byť základnými podmienkami všetkej možnej ľudskej skúsenosti, a zároveň [[Transcendentálny|trascendentálneho]] idealizmu preto, lebo zistenie týchto podmienok je dané [[Kopernikovský obrat|transcendentálnym (kopernikovským) obratom]] – nie objekty poznávania definujú našu skúsenosť, ale štruktúra nášho skúsenostného aparátu definuje, ako sa nám budú [[Objekt (filozofia)|objekty]] poznávania javiť (tzv. [[Fenomén (filozofia)|fenomén]] – ''javenie pre nás''; [[Nemčina|nem]]. ''für uns'').<ref name="maréchal-11" /> Poznanie objektov, ako sú [[Vec osebe|samy osebe]] ([[Nemčina|nem]]. ''Ding an sich''), teda zostáva nemožné. Tým sa aj určuje kladná odpoveď na možnosť [[Prírodná veda|prírodovedeckého]] platného a pravdivého poznania, pretože je možné zoskupovať závery a súdy z [[Empirické skúmanie|empirických]] výskumov a experimentov (tzv. syntetický charakter súdu, rozširujúci poznanie), ale vzhľadom na to, že ide len o opis a syntentiku javov, ktoré sú predsa definované naším apriórnym poznávacím aparátom, môžeme týmto opisom a syntetike prisúdiť charakter [[Nutnosť|nutnosti]] a [[Všeobecnosť|všeobecnosti]] u všetkých ľudí (tzv. [[syntetický súd]] [[apriori]]).<ref>MARÉCHAL, J.: ''Výbor z filozofického díla''. Olomouc : Centrum Aletti, 1996, s. 10. ISBN 80-901957-9-2</ref> Teoretická [[metafyzika]] je však nemožná, pretože nesumarizuje javy, lež ašpiruje vyjadrovať sa k [[Vec osebe|veci osebe]]. Východiskom môže byť len praktická metafyzika, v ktorej rozum rozpoznáva všeobecné a nutné ([[Apriori|apriórne]]) [[Idea|idey]], regulujúce našu [[skúsenosť]], a to bez toho, aby rozhodol o tom, či k oným ideám prislúcha aj reálne jestvujúca ''vec sama osebe''<ref name="maréchal-11">MARÉCHAL, J.: ''Výbor z filozofického díla''. Olomouc : Centrum Aletti, 1996, s. 11. ISBN 80-901957-9-2</ref> (idea [[Sloboda|slobody]], idea [[Nesmrteľnosť|nesmrteľnosti]], idea [[Boh]]a). Okrem toho vo všeobecnosti je metafyzika možná práve len ako skúmanie apriórnych podmienok skúsenosti a poznania, nakoľko ani u Kanta sa rozum nevie s istotou vyjadriť o niečom neempirickom mimo toho, čo sa apriórneho ''pred-empirického'' premieta do javenia ''empirického''. Metafyzika má teda v [[Epistemológia|epistemológii]] Kantovho idealizmu transcendentálny charakter, pričom jej Kant priznáva dôležitý [[Mravnosť|mravný]] [[význam]], stavajúc ju do pozície meta-[[Morálka|morálky]].<ref>Kol. autorov: ''Filosofický slovník''. Olomouc : Nakladatelství Olomouc, 2002, s. 266. ISBN 80-7182-064-4</ref> ==Pozri aj== * [[transcendentalizmus]] ==Referencie== <references /> == Externé odkazy == * {{filit|fvi/idealizmus_transcendentalny.html}} [[Kategória:Immanuel Kant]] nq0qj0ko8fj9lfjo2942iunqy6z025t Luxemburgovci 0 96523 8256420 8241791 2026-08-01T19:59:13Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256420 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Erblucemburksa.gif|thumb|Znak luxemburských grófov]] '''Luxemburgovci''' bol panovnícky rod v [[Čechy|Čechách]] panujúci v rokoch [[1310]]{{--}}[[1437]] pochádzajúci z [[Luxembursko|Luxemburska]]. Na českom tróne sa vystriedali [[Ján Luxemburský]], [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karol IV.]], [[Václav IV.]] a [[Žigmund Luxemburský]], ktorým rod vymrel. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Luxemburg dynasty}} == Externé odkazy == * [http://racineshistoire.free.fr/LGN/PDF/Luxembourg-Saint-Pol.pdf Rodokmeň] * [https://www.e-stredovek.cz/post/ermesinda-pramati-rodu-lucemburku/ Ermesinda - prammatka rodu Luxemburgovcov] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230603133546/https://www.e-stredovek.cz/post/ermesinda-pramati-rodu-lucemburku/ |date=2023-06-03 }} * [https://www.e-stredovek.cz/post/lucembursti-bratri-aneb-cesta-za-cisarskou-korunou/ Luxemburskí bratia alebo cesta za cisárskou korunou] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221125200411/https://www.e-stredovek.cz/post/lucembursti-bratri-aneb-cesta-za-cisarskou-korunou/ |date=2022-11-25 }} == Zdroj == * {{filit|fvl/luxemburgovci.html}} {{Portál|Luxembursko|Luxemburský}} [[Kategória:Luxemburgovci| ]] [[Kategória:Panovnícke rody]] 7b7yak5sglzemw50dq0nqznj2kwnjdf Pokus 0 98599 8256399 7475684 2026-08-01T17:58:42Z DurMar12 181423 /* Iné projekty */ pridané linky na wikislovník, wikicitáty 8256399 wikitext text/x-wiki '''Pokus''' alebo '''experiment''' je zámerne vyvolaný [[proces]] v relatívne presne kontrolovaných [[podmienka]]ch, ktorý slúži na [[získavanie]] alebo [[overovanie]] [[skúsenosť|skúseností]], [[poznatok|poznatkov]], [[teória vedecká|vedeckých teórií]] a [[hypotéza|hypotéz]]. Pokus môže byť heuristický, s cieľom nájsť dovtedy neznámu [[zákonitosť]] [[jav]]u, alebo overovací, ktorým sa overuje deduktívne objavená zákonitosť. Využíva sa ako výskumná [[metóda]] v [[veda špeciálna|špeciálnych vedách]]. Pokus je - obrazne povedané - [[otázka]] kladená [[príroda|prírode]], ktorou ju nútime, aby nám odhalila svoje zákonitosti. V istom zmysle je každé naše [[konanie]] pokusom, pokiaľ pozorujeme účinky nášho zásahu do prírody. O vedeckom experimente však hovoríme len vtedy, keď skúmanie uskutočňujeme sústavne a s uvedomelým cieľom. Pokusom sa zisťuje účinok premenných na javy zámerne vyvolané experimentátorom (človekom, ktorý experiment uskutočňuje). Pod premennou (alebo premennou veličinou, parametrom) sa vo všeobecnosti myslí taká vlastnosť, ktorá môže nadobúdať rôzne hodnoty (kvantitatívne, kvalitatívne). [[Hypotéza|Hypotézy]] dávajú [[pozorovanie|pozorovaniu]] určitý smer, umožňujú uskutočňovať pozorovanie plánovite tým, že sa vytvárajú podmienky, ktoré sú potrebné v zmysle hypotézy. Tak sa odohráva experiment: Pozorujeme, k čomu dochádza za celkom určitých predpokladov. Pri pokuse kladieme prírode celkom určitým inštrumentálnym pôsobením presnú otázku a dostávame určitú odpoveď, formulovanú v [[observačný termín|observačných vetách]]. == Iné projekty == {{projekt|q=Pokus}} {{projekt|q=Experiment|wikt=experiment|štítok=experiment}} == Externé odkazy == * {{filit|fve/experiment.html}} * {{filit|fvp/pokus.html}} [[Kategória:Veda]] dy3u0wygza0n3bpfrzfsv6g1eusf3c8 Psychologizmus 0 99931 8256353 6851518 2026-08-01T15:17:58Z Maximilián Fedora 259749 8256353 wikitext text/x-wiki '''Psychologizmus''' je redukovanie na [[psychológia|psychológiu]] alebo jej vyhlasovanie za základ. V [[logika|logike]] znamená psychologizmus nahradzovanie logických postupov psychologickými. Psychologizmus tu vzišiel z pôdy asociatívnej psychológie: nevyhnutnosť logických zákonov vidí v bezprostredných asociáciách vedomia. Súdy a úsudky považuje za vedomú syntézu predstáv, realizovanú v živom procese myslenia. Tieto útvary sú čo do podstaty subjektívne, objektívnymi sú podľa subjektivizmu iba čo do jazykovej formy, ktorá je vonkajšia vzhľadom na akty mysle. Keďže myslenie a jazyk nie sú totožné, logika ako veda o technike myslenia sa nemusí obmedzovať na výskum jazykovych foriem myslenia. Logika je podľa psychologizmu časťou teórie poznania. Psychologizmus sa postavil proti matematizácii logiky a matematickej logike ako takej. == Názory == Podľa [[Václav Černík (filozof)|Václava Černíka]] psychologizmus i logicizmus ''sa pohybujú v zajatí jednej a tej istej antinómie: tam, kde skúmajú myslenie ako činnosť, chápu ho len ako predmet psychológie a tam, kde skúmajú výsledok myšlienkovej činnosti, chápu ho len ako predmet formálnej logiky…'' Psychologizmus hľadá vysvetlenie človeka v jeho psychike. Živému, poznávajúcemu, činnému mysleniu pripisuje iba psychologický status, nechápe alebo popiera jeho logickú povahu.'' Psychologizmus je názor, že psychológia je základom celej filozofie i jej jednotlivých disciplín, osobitne logiky, ako tvrdí [[Wilhelm Wundt|Wundt]]; alebo aj názor, že psychológia je vlastne jediná veda, pretože „objekty“ všetkých vied sú iba určitým spôsobom pochopené pocity a odvodeniny z pocitov (Empifindugs-Abk"mmlinge). Psychologistami tohto druhu sú [[Ernst Mach|Mach]], [[Richard Heinrich Avenarius|Avenarius]], [[Henri Bergson|Bergson]]. Proti psychologizmu vystúpila najmä [[Edmund Husserl|Husserlova]] fenomenológia. == Externé odkazy == * {{filit|fvp/psychologizmus.html}} {{Filozofický výhonok}} [[Kategória:Filozofické koncepty]] [[Kategória:Psychológia]] dmy7f53y0bshg12srprkuwio8bouifd Transcendentálny 0 102379 8256543 6086743 2026-08-02T10:32:41Z Maximilián Fedora 259749 Maximilián Fedora premiestnil stránku [[Transcendentálnosť]] na [[Transcendentálny]] prostredníctvom presmerovania: názov nesedí s textom 6086743 wikitext text/x-wiki '''Transcendentálny''' je týkajúci sa nadzmyslovej skúsenosti, čo nie je [[empirické|empirický]], ale apriórny predpoklad poznania, súčasť [[kriticizmus|kritickej filozofie]], skúmajúce nadzmyslové predpoklady poznania; zdôrazňujúci božskú dimenziu. == Externé odkazy == * {{filit|fvt/transcendentalny.html}} {{filozofický výhonok}} [[Kategória:Transcendentalita]] 29fozbt1nrrbi8aqzeo477uis12e00o Západná Európa 0 108395 8256551 8253662 2026-08-02T10:50:56Z ~2026-42539-88 301808 8256551 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Grossgliederung Europas-en.svg|thumb|{{legenda|#dec4de|Západná Európa}} na základe návrhu Stálej komisie pre geografické názvy, Nemecko]] '''Západná Európa''' je región v západnej časti [[Európa|Európy]]. Rozsah regiónu sa mení v závislosti od kontextu. Pojem „Západ“ sa v Európe objavil v protiklade k pojmu „Východ“ a pôvodne sa vzťahoval na západnú polovicu starovekého stredomorského sveta, latinský západ [[Rímske cisárstvo|Rímskej ríše]] a „[[Západ (kresťanstvo)|západné kresťanstvo]]“. Počnúc [[renesancia|renesanciou]] a obdobím [[zámorské objavy|zámorských objavov]], zhruba od [[15. storočie|15. storočia]], sa koncept ''Európy'' ako „Západu“ pomaly odlíšil od dominantného používania „kresťanstva“ ako preferovaného endonyma v tejto oblasti a nakoniec ho nahradil.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Inventing Europe | url = https://link.springer.com/book/10.1057/9780230379657 | vydavateľ = link.springer.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Pojmy „západná“ a „východná Európa“ sa začali pravidelnejšie používať v období [[osvietenstvo|osvietenstva]] a [[priemyselná revolúcia|priemyselnej revolúcie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = What Is Eastern Europe? A Philosophical Approach | url = https://philpapers.org/rec/SUSWIE | vydavateľ = philpapers.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> Odlišnosť západnej Európy sa najviac prejavila počas [[studená vojna|studenej vojny]], keď bola Európa na vyše 40 rokov rozdelená [[železná opona|železnou oponou]] na [[západný blok]] združený okolo [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] vedeného [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] a [[východný blok|východný blok]] združený okolo [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] vedenej [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. Oba bloky predstavovali dve svetové [[superveľmoc]]i a vyznačovali sa odlišnými politickými a hospodárskymi systémami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = BBC Bitesize | odkaz na autora = | titul = Reasons for the Cold War Key factors in the start of the Cold War upto 1955 | url = https://www.bbc.co.uk/bitesize/guides/z8qnsbk/revision/1 | vydavateľ = BBC | dátum vydania = 2014-12-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-16 | miesto = Londýn | jazyk = }}</ref> == Vymedzenie pojmu == [[Súbor:Europe-blocs-49-89x4-cs.svg|thumb|Politické sféry vplyvu v [[Európa|Európe]] počas [[studená vojna|studenej vojny]]; [[neutralita|neutrálne]] krajiny (sivým odtieňom) sa neformálne považovali za orientované na Západ, ale formálne neboli spojencami Západu]] Počas [[studená vojna|studenej vojny]] v [[20. storočie|20. storočí]] boli hranice západnej Európy určované pomerom síl medzi [[superveľmoc]]ami: na západe boli štáty združené v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] ako protivníci [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], zatiaľ čo na východe sa nachádzali krajiny združené vo [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluve]]. [[Európa]] bola v tom čase rozdelená na dve časti [[železná opona|železnou oponou]]. Dnes je presné rozlíšenie medzi západnou a [[východná Európa|východnou Európou]] menej jednoznačné, prípadne sa od neho čoraz častejšie upúšťa. V [[novovek]]ých dejinách zahŕňa pojem západná Európa najmä tie krajiny, ktoré pomerne skoro získali skúsenosti s [[demokracia|demokraciou]] alebo [[konštitučná monarchia|konštitučnou monarchiou]], s princípmi [[právny štát|právneho]] a [[národný štát|národného štátu]]. Ide predovšetkým o [[Francúzsko]] a [[Spojené kráľovstvo]], ako aj o [[Švajčiarsko]], [[Holandsko]] a [[Belgicko]], ktoré vzniklo v roku [[1830]]. Pojem sa pritom používa aj na odlíšenie od krajín ako [[Nemecko]], [[Taliansko]] alebo [[Španielsko]], kde sa politické charakteristiky moderného štátu presadili výrazne neskôr a kde sa ešte v 20. storočí objavovali [[autokracia|autokratické]] alebo [[diktatúra|diktátorské]] formy vlády. Počas studenej vojny sa za západnú Európu označovali európske krajiny s [[trhová ekonomika|trhovou ekonomikou]], na rozdiel od štátov východnej Európy s [[príkazová ekonomika|plánovaným hospodárstvom]] združených vo [[východný blok|východnom bloku]]. Pred rozšírením [[Európska únia|Európskej únie]] a NATO na východ po roku [[1999]] sa tento pojem používal aj pre európske krajiny, ktoré boli členmi jednej alebo oboch týchto organizácií, pričom zahŕňal aj Švajčiarsko, ktoré nie je členom ani jednej z nich. Toto vymedzenie sa približne zhodovalo s politickým chápaním západnej Európy. == Štáty západnej Európy == Podľa väčšiny geografických, historických a geopolitických definícií sa za súčasť západnej Európy považujú tieto štáty: * {{minivlajka|Francúzsko|w}} * {{minivlajka|Monako|w}} – niekedy býva z geografických dôvodov zaraďované aj do [[južná Európa|južnej Európy]] * {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} * {{minivlajka|Írsko|w}} * {{minivlajka|Belgicko|w}} * {{minivlajka|Holandsko|w}} * {{minivlajka|Luxembursko|w}} * {{minivlajka|Nemecko|w}} – vzhľadom na svoju geografickú polohu býva zaraďované predovšetkým do [[stredná Európa|strednej Európy]], no podľa niektorých geografických a geopolitických definícií aj do západnej Európy * {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} – leží na rozhraní strednej, západnej a južnej Európy * {{minivlajka|Taliansko|w}} – tradične sa zaraďuje do južnej Európy, no podľa niektorých geografických definícií býva jeho územie považované aj za súčasť západnej Európy == Západná Európa podľa OSN == [[Súbor:Europe subregion map UN geoscheme.svg|thumb|{{legend|#00FFFF|Západná Európa}}]] [[Organizácia Spojených národov|OSN]] definuje západnú Európu ako krajiny:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> * {{minivlajka|Francúzsko|w}} * {{minivlajka|Monako|w}} * {{minivlajka|Belgicko|w}} * {{minivlajka|Holandsko|w}} * {{minivlajka|Luxembursko|w}} * {{minivlajka|Nemecko|w}} * {{minivlajka|Rakúsko|w}} * {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} * {{minivlajka|Lichtenštajnsko|w}} == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[stredná Európa]] * [[východná Európa]] * [[severná Európa]] * [[južná Európa]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Regióny sveta}} [[Kategória:Západná Európa| ]] [[Kategória:Európa]] 8p27v3llzau69inorj7mb3hxyocm8qn Lietava (hrad) 0 114338 8256357 8235799 2026-08-01T15:52:29Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256357 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Building <!-- *** Heading *** --> | name = Lietava | native_name = | other_name = Lietavský hrad | category = hradná zrúcanina <!-- *** Image *** --> | image = Lietava castle1.jpg | image_caption = Pohľad na hrad spod obce [[Lietavská Svinná-Babkov|Lietavská Svinná]] <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Žilinský kraj|Žilinský]] | district = [[Žilina (okres)|Žilina]] | municipality = Lietava <!-- *** Family *** --> | parent = | city = | landmark = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 635 | elevation_round = | lat_d =49| lat_m =09| lat_s =36 | lat_NS = S | long_d =18| long_m =41| long_s =06 | long_EW = V | coordinates_format = dms <!-- *** Dimensions *** --> | length = | width = | height = | number = | area = <!-- *** Features *** --> | author = | style = | material = kamenné murivo <!-- *** History & management *** --> | established = 13. storočie | date = 18. storočie | date_type = Opustený | management = | management_lat_d = | management_long_d = | owner = <!-- *** Acess *** --> | public = verejnosti prístupný | access = po {{Turistická značka|modrá }} značke z Lietavy-Majera <!-- *** Codes *** --> | code = <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Slovakia - outline map.svg | map_background = Slovakia - background map.png | map_caption = Poloha Lietavského hradu na Slovensku | map_locator = Slovensko | map1 = Žilina Region - outline map.svg | map1_background = Žilina Region - background map.png | map1_caption = Poloha Lietavského hradu v Žilinskom kraji | map1_locator = Žilinský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = Lietava castle | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = |Portal1=Slovensko}} '''Lietava''' (normovaný názov<ref>{{Názvy hradov a zámkov|2020-09-02}}</ref>; iný názov: '''Lietavský hrad'''; doložené historické názvy ''Litova'', ''Letava'', ''Lethawa'', ''Zsolnalitva'') sa nachádza 10&nbsp;km od krajského mesta Žilina v blízkosti vrchu [[Cibuľník]] na východnom okraji [[Súľovské vrchy|Súľovských vrchov]].<ref name=VKU>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 157 Súľovské vrchy (6. vydanie, 2022) | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-157-sulovske-vrchy-6-vydanie-2022/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-02 | jazyk = }}</ref> Katastrálne leží na hranici medzi obcami [[Lietava]] a [[Lietavská Svinná-Babkov|Lietavská Svinná]], v nadmorskej výške 635 m n. m. Svojou mierou zachovania patrí medzi najväčšie (rozloha 1 hektár zastavenej plochy) a najkrajšie zachované zrúcaniny nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe. Zánik goticko-renesančného hradu je datovaný do roku 1753 a zrúcanina bola opustená v lesnom poraste do roku 1999. Vtedy vzniklo Združenie na záchranu Lietavského hradu, ktoré od roku 2003 vykonáva záchranu objektov, formou citlivej stabilizácie, konzervácie a čiastočnej obnovy. Hrad je stále voľne prístupnou zrúcaninou, mimo objektov, ktoré sa aktuálne opravujú. Súčasný vlastník „Združenie na záchranu Lietavského hradu“ prevádzkuje v časti stredného hradu expozíciu venovanú histórii, vlastníkom objektu, ako aj archeologickým nálezom. == Dejiny == Skalnatý hrebeň na východnom výbežku [[Súľovské vrchy|Súľovských vrchov]] si v poslednej štvrtine 13. storočia za stavebnú parcelu vybral pravdepodobne niekto z rodu Balašovcov. Na najvyššej časti skaliska postavili štvorpodlažnú vežu štvorcového pôdorysu. Severovýchodne od veže sa tiahla hradba. Pôvodnú dispozíciu doplňoval menší palác. Začiatkom 14. stor. zabral hrad [[Matúš Čák Trenčiansky]], ale po jeho smrti (roku 1321) dobyli hrad vojská kráľa [[Karol I. (Uhorsko)|Karola Róberta]] a hrad vrátili Balašovcom. Koncom [[14. storočie|14. storočia]] patril kráľovi [[Žigmund Luxemburský|Žigmundovi]], [[1475]] - [[1494]] [[Pavol Kiniži|Pavlovi Kinižimu]], ktorý vykonal na hrade viaceré stavebné úpravy. Opravil opevnenie prvého predhradia a veľkú obytnú vežu, ako aj vstupnú vežovú bránu. Začiatkom [[16. storočie|16. storočia]] hrad získal [[Mikuláš Kostka]], ktorého dcéru Barboru si vzal za manželku [[František I. Turzo|František Turzo]]. Nový majiteľ opevnil ďalšie druhé predhradie a opravil existujúce budovy, z nich viaceré ukončil oblúčikovou atikou podľa nového výtvarného smeru - [[renesancia|renesancie]]. Z roku [[1530]] pochádza správa, že na hrade sa zdržiavala početná posádka - 285 žoldnierov, ktorí si sami vyrábali aj pušný prach. V roku [[1604]] sa počet vojakov zmenšil na 12. Po smrti [[Imrich Turzo|Imricha Turzu]] ([[1621]]) sa tunajšie panstvo rozdelilo medzi dedičov, ktorí nejaký čas hrad spoločne udržiavali. V roku [[1641]] v dôsledku majetkových sporov stratili o areál záujem; hrad v prvej polovici [[17. storočie|17. storočia]] patril komposesorátu. Opis hradu z [[1698]] uvádza, že nie je obývaný a nachádza sa tu len archív; [[1760]] - [[1770]] archív previezli na [[Oravský hrad]]. Lietavský hrad sa už potom nevyužíval a neudržiaval, a tak postupne chátral. V rokoch [[1870]] - [[1873]] tunajšie majetky kúpil barón Popper. == Exteriér == Jadro hradu tvorila veľká hranolová veža, situovaná čelom k šiji prístupového hrebeňa. Severne od nej bolo opevnené nádvorie horného hradu s palácom a ďalšími objektmi. Hradné opevnenie sledovalo členitý tvar terénu. Na jeho východnej strane umiestnili [[gotika|gotickú]] kaplnku. Jadro hradu obklopuje prvé veľké predhradie na S a Z. Prístupné bolo hranolovou vstupnou vežou s bránou. Na JV od nej stojí veľká obytná budova s oblým nárožím s kamenným rámovaním a reliéfom erbu. Na severozápadnom nároží postavili veľkú okrúhlu baštu a na SV valcovitú vežu. Na tomto nádvorí sa nachádzali obytné a hospodárske budovy. Druhé predhradie chránilo areál od S a Z. Prístupné bolo ďalšou veľkou hranolovou vežou s padacím mostom; jeho bezpečnosť zvyšovala i priekopa. Predhradie spevňovala polygonálna bašta (SZ) a oblá veža (SV). == Súčasný stav == Hrad sa pyšne vypína nad krajinou a je z neho nádherný výhľad do okolia. Hradné múry jednotlivých objektov stoja dodnes do značnej výšky. Majú zachované otvory okien, prípadne vstupov a architektonických detailov, kamenné profilované konzoly bývalého arkiera, oblúčikové atiky, delové a kľúčové strieľne, miestami aj časti profilovaných ostení. V priestoroch bývalej kaplnky sa zachovali nábehy kamenných gotických rebier a na niektorých múroch zvyšky omietok. Súčasný vlastník - občianske združenie, ktoré v roku 2008 získalo hrad do vlastníctva,<ref>[http://zilina.sme.sk/c/4161402/lietavsky-hrad-je-v-sukromnych-rukach.html Lietavský hrad je v súkromných rukách (www.sme.sk, 7.11.2008)]</ref> rieši jeho citlivú obnovu a konzerváciu tak, aby sa hrad dal využívať ako turistická atrakcia. V roku 2009 bol objekt hradu zapísaný do zoznamu najohrozenejších pamiatok sveta na rok [[2010]], ktorý vydáva americký [[Svetový pamiatkový fond]] (WMF).<ref>[http://cestovanie.pravda.sk/lietavsky-hrad-prirovnavaju-k-machu-picchu-je-rovnako-ohrozeny-pw0-/sk-kcestovanie.asp?c=A091008_101405_sk-kcestovanie_p09 Lietavský hrad prirovnávajú k Machu Picchu. Je rovnako ohrozený] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091016095010/http://cestovanie.pravda.sk/lietavsky-hrad-prirovnavaju-k-machu-picchu-je-rovnako-ohrozeny-pw0-/sk-kcestovanie.asp?c=A091008_101405_sk-kcestovanie_p09 |date=2009-10-16 }} Adam Zelinka, Pravda 11. októbra 2009</ref><ref>[http://www.wmf.org/project/lietava-castle LIETAVA CASTLE | World Monuments Fund]</ref> == Prístup == * Z obce Lietava, časti Lietava, Majer po {{turistická značka|modrá}} značke, 2,1&nbsp;km asi 35 minút * Z obce Lietava od obecného úradu, najprv po neznačenej ceste, ktorá sa následne pripojí na {{turistická značka|modrá}} značku, 4,5&nbsp;km asi 50 minút * Z obce Lietavská Svinná po {{turistická značka|zelená}} značke, asi 1,4&nbsp;km asi 40 minút * Z obce Podhorie po {{turistická značka|modrá}} značke, asi 4,6&nbsp;km a hodinu 25 minút. == Galéria == <gallery> Hrad Lietava z cesty do osady Majer.jpg|Pohľad na hrad Lietava z cesty od Majeru Hrad Lietava - střední palác.jpg|Stredný Kinižovský palác Hrad Lietava - Kinižovský palác.jpg|Stredný Kinižovský palác Hrad Lietava.jpg|Rondel Lietava_copperplate.jpg|Medirytina hradu,<br/> 2. polovica 17. storočia Lietava castle aerial.jpg|Letecký pohľad na hrad Hrad Lietava - půdorys.jpg|Pôdorys hradu Lietava </gallery> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Lietavská Svinná-Babkov]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20101229090703/http://www.zamky.sk:80/?mon=5111352&q=node/3 zamky.sk] (web.archive.org) * [http://www.hradlietava.sk Združenie na záchranu Lietavského hradu] * [https://www.youtube.com/watch?v=LuqRfjGZLcI Video leteckých záberov hradu] * [https://mapy.hiking.sk/?q=Lietava%2C%20zr%C3%BAc.&st= Poloha hradu na turistickej mape] * [https://www.youtube.com/watch?v=E-0Xb78U9F8 Videoprehliadka hradu] * [https://www.daibau.sk/clanok/1806/lietavsky_hrad_-_magicke_miesto_uprostred_nadhernej_prirody Lietavský hrad - magické miesto uprostred nádhernej prírody] {{Súľovské vrchy}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Lietava]] [[Kategória:Hrady a zámky na Slovensku]] [[Kategória:Ruiny na Slovensku]] [[Kategória:Stavby v okrese Žilina]] [[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 2749]] 76uop8oyfhwu8odk5pks0xv68tbm3ha Rijeka 0 117579 8256336 8220399 2026-08-01T14:23:03Z ~2026-42677-99 301746 -3983 8 2 8256336 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Rijeka | other_name = {{V jazyku|ita|Fiume}} | other_name1 = {{V jazyku|slv|Reka}} | other_name2 = {{V jazyku|deu|Sankt Veit am Flaum}} | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Rijeka city center 0.jpg | image_caption = Pohľad na mesto <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = z {{V jazyku|lat|Tarsatica}} | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Chorvátsko | country_flag = 1 | state = | region = Prímorsko-gorskokotarská župa | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 45 | lat_m = 19 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 14 | long_m = 25 | long_s = | long_EW = V | lowest = 0 | highest = 499 <!-- *** Dimensions *** --> | area = 44 | area_metro = 788 <!-- *** Population *** --> | population = 107964 | population_date = 2021 | population_density = auto | population_metro = 107964 <!-- *** History & management *** --> | established = {{dnv|-3983|8|2}} | established_type = | mayor = Marko Filipović | mayor_type = Primátor | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 51000 | area_code = (+385) 051 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code1 = RI | code1_type = [[Evidenčné číslo (vozidlá sveta)|EČV]] <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Croatia location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Chorvátsku | map_locator = Chorvátsko <!-- *** Websites *** --> | commons = Rijeka | statistics = | website = [http://www.Rijeka.hr/ www.Rijeka.hr] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Rijeka''' ({{V jazyku|ita|Fiume}}, {{V jazyku|slv|Reka}}, {{v jazyku|deu|Sankt Veit am Flaum}}, {{V jazyku|lat|Tarsatica}}, [[Friulčina|friul.]] ''Sant Vît di Flum'' alebo ''Flum dal Cjarnâr'') je chorvátske prístavné mesto na brehu [[Jadranské more|Jadranského mora]]. Je to tretie najväčšie mesto krajiny, žije tu 107 964 obyvateľov. == Dejiny == [[Súbor:Theatre of Ivan pl. Zajc, Rijeka.jpg|left|thumb|HNK Ivana pl. Zajca]] V čase [[staroveký Rím|Rímskej ríše]] tu bola liburnská osada, od 7. storočia je mesto osídlené [[Slovania|Slovanmi]]. V [[stredovek]]u jej vládli aquilejskí patriarchovia, od 13. storočia získala titul mesta. Roku [[1471]] sa stala majetkom [[Habsburgovci|Habsburgovcov]], v ktorých područí zostala ďalších 300 rokov. Až v 18. storočí, v roku [[1717]] bola vyhlásená za slobodný [[prístav]]. V rokoch [[1808]] až [[1814]] ju držali [[Francúzsko|Francúzi]], potom bola vrátená [[Rakúsko|Rakúsku]] a od roku [[1822]] spadala pod [[Uhorsko]]. Po páde [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko - Uhorska]] v roku [[1918]] sa väčšina obyvateľov priklonila k pripojeniu k [[Taliansko|Taliansku]], čomu bolo vyhovené. V medzivojnovom období bola tak Rijeka rozdelená medzi Juhosláviu a Taliansko, od roku [[1947]] bola už celá juhoslovanská. == Charakter mesta == Rijeka je jedným z najdôležitejších chorvátskych [[prístav]]ov - [[loď|lode]] sa tu aj vyrábajú, a [[turizmus|turistické]] [[letovisko]] - navštevované sú tak [[barok]]ové, ako aj rímske pamiatky, a takisto pobrežie mora. Sú tu aj divadlá, [[univerzita]] ([[1973]]), galérie a múzeá. == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Bitola]], [[Severné Macedónsko]] * {{minivlajka|Bulharsko}} [[Burgas (mesto)|Burgas]], [[Bulharsko]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Este (Padova)|Este]], [[Taliansko]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Faenza]], [[Taliansko]] * {{minivlajka|Ukrajina}} [[Jalta]], [[Ukrajina]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Janov (Taliansko)|Janov]], [[Taliansko]] * {{minivlajka|Japonsko}} [[Kawasaki (Kanagawa)|Kawasaki]], [[Japonsko]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Kolín nad Rýnom]], [[Nemecko]] * {{minivlajka|Slovinsko}} [[Ľubľana]], [[Slovinsko]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Neuss]], [[Nemecko]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Rijeka}} == Externé odkazy == * [http://www.rijeka.hr/ www.rijeka.hr] - oficiálna stránka mesta {{Mestá a obce v Prímorsko-gorskokotarskej župe}} {{Európske hlavné mesto kultúry}} [[Kategória:Rijeka| ]] [[Kategória:Mestá v Chorvátsku]] [[Kategória:Prístavné mestá v Chorvátsku]] [[Kategória:Prístavné mestá Jadranského mora]] [[Kategória:Sídla v Prímorsko-gorskokotarskej župe]] 8b9odty8mt31qa3wh4yeag347rtbdzz 8256345 8256336 2026-08-01T14:36:52Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-42677-99|~2026-42677-99]] ([[User_talk:~2026-42677-99|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X. 8085159 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Rijeka | other_name = {{V jazyku|ita|Fiume}} | other_name1 = {{V jazyku|slv|Reka}} | other_name2 = {{V jazyku|deu|Sankt Veit am Flaum}} | category = mesto <!-- *** Image *** --> | image = Rijeka city center 0.jpg | image_caption = Pohľad na mesto <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = z {{V jazyku|lat|Tarsatica}} | official_name = | motto = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Chorvátsko | country_flag = 1 | state = | region = Prímorsko-gorskokotarská župa | histregion = | district = | municipality = <!-- *** Family *** --> | part = | river = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | lat_d = 45 | lat_m = 19 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 14 | long_m = 25 | long_s = | long_EW = V | lowest = 0 | highest = 499 <!-- *** Dimensions *** --> | area = 44 | area_metro = 788 <!-- *** Population *** --> | population = 107964 | population_date = 2021 | population_density = auto | population_metro = 107964 <!-- *** History & management *** --> | established = starovek | established_type = | mayor = Marko Filipović | mayor_type = Primátor | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 51000 | area_code = (+385) 051 | area_code_type = Telefónna predvoľba | code = | code1 = RI | code1_type = [[Evidenčné číslo (vozidlá sveta)|EČV]] <!-- *** Free frields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = Croatia location map.svg | map_background = | map_caption = Poloha mesta v Chorvátsku | map_locator = Chorvátsko <!-- *** Websites *** --> | commons = Rijeka | statistics = | website = [http://www.Rijeka.hr/ www.Rijeka.hr] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''Rijeka''' ({{V jazyku|ita|Fiume}}, {{V jazyku|slv|Reka}}, {{v jazyku|deu|Sankt Veit am Flaum}}, {{V jazyku|lat|Tarsatica}}, [[Friulčina|friul.]] ''Sant Vît di Flum'' alebo ''Flum dal Cjarnâr'') je chorvátske prístavné mesto na brehu [[Jadranské more|Jadranského mora]]. Je to tretie najväčšie mesto krajiny, žije tu 107 964 obyvateľov. == Dejiny == [[Súbor:Theatre of Ivan pl. Zajc, Rijeka.jpg|left|thumb|HNK Ivana pl. Zajca]] V čase [[staroveký Rím|Rímskej ríše]] tu bola liburnská osada, od 7. storočia je mesto osídlené [[Slovania|Slovanmi]]. V [[stredovek]]u jej vládli aquilejskí patriarchovia, od 13. storočia získala titul mesta. Roku [[1471]] sa stala majetkom [[Habsburgovci|Habsburgovcov]], v ktorých područí zostala ďalších 300 rokov. Až v 18. storočí, v roku [[1717]] bola vyhlásená za slobodný [[prístav]]. V rokoch [[1808]] až [[1814]] ju držali [[Francúzsko|Francúzi]], potom bola vrátená [[Rakúsko|Rakúsku]] a od roku [[1822]] spadala pod [[Uhorsko]]. Po páde [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko - Uhorska]] v roku [[1918]] sa väčšina obyvateľov priklonila k pripojeniu k [[Taliansko|Taliansku]], čomu bolo vyhovené. V medzivojnovom období bola tak Rijeka rozdelená medzi Juhosláviu a Taliansko, od roku [[1947]] bola už celá juhoslovanská. == Charakter mesta == Rijeka je jedným z najdôležitejších chorvátskych [[prístav]]ov - [[loď|lode]] sa tu aj vyrábajú, a [[turizmus|turistické]] [[letovisko]] - navštevované sú tak [[barok]]ové, ako aj rímske pamiatky, a takisto pobrežie mora. Sú tu aj divadlá, [[univerzita]] ([[1973]]), galérie a múzeá. == Partnerské mestá == * {{minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Bitola]], [[Severné Macedónsko]] * {{minivlajka|Bulharsko}} [[Burgas (mesto)|Burgas]], [[Bulharsko]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Este (Padova)|Este]], [[Taliansko]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Faenza]], [[Taliansko]] * {{minivlajka|Ukrajina}} [[Jalta]], [[Ukrajina]] * {{minivlajka|Taliansko}} [[Janov (Taliansko)|Janov]], [[Taliansko]] * {{minivlajka|Japonsko}} [[Kawasaki (Kanagawa)|Kawasaki]], [[Japonsko]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Kolín nad Rýnom]], [[Nemecko]] * {{minivlajka|Slovinsko}} [[Ľubľana]], [[Slovinsko]] * {{minivlajka|Nemecko}} [[Neuss]], [[Nemecko]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Rijeka}} == Externé odkazy == * [http://www.rijeka.hr/ www.rijeka.hr] - oficiálna stránka mesta {{Mestá a obce v Prímorsko-gorskokotarskej župe}} {{Európske hlavné mesto kultúry}} [[Kategória:Rijeka| ]] [[Kategória:Mestá v Chorvátsku]] [[Kategória:Prístavné mestá v Chorvátsku]] [[Kategória:Prístavné mestá Jadranského mora]] [[Kategória:Sídla v Prímorsko-gorskokotarskej župe]] 7d39fxa09dvbfwag3ii2mnzywwo0se5 Bilíkova chata 0 122889 8256598 8019717 2026-08-02T11:56:50Z Martingazak 234259 Linka 8256598 wikitext text/x-wiki {{Infobox horská chata | názov = Bilíkova chata | obrázok = Bilikova chata in High Tatras.jpg | popis obrázku = | zemepisná šírka = 49.16 | zemepisná dĺžka = 20.224444 | nadmorská výška = 1255 | pohorie = [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysoké Tatry]] | poloha = [[Hrebienok|pod Hrebienkom]] | založená = [[22. december|22. decembra]] [[1934]] | najľahší výstup = z Hrebienka | commons = Bilíkova chata | web = [http://www.bilikovachata.sk/ www.bilikovachata.sk] }} '''Bilíkova chata''' (ľudovo nazývaná ''Bilíčka'', {{vjz|pol|''Schronisko pod Siodełkiem'' alebo ''Schronisko Bilíka''; dávno: ''Guhrova chata''}}, {{vjz|hun|''Bilík menedékház'', dávno: ''Guhr-menedékház''}}) je vysokohorská chata vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. Leží na juhovýchodnom úpätí [[Slavkovský štít|Slavkovského štítu]] na mieste zvanom ''Kancel'' blízko [[Hrebienok|Hrebienku]], odkiaľ k nej vedie chodník aj cesta. == História chaty == Na mieste dnešnej Bilíkovej chaty stála od roku [[1875]] jednoduchá [[Ruženina chata]]. Roku [[1884]] k nej pribudol o čosi väčší turistický hotel, ktorý však neskôr spolu s chatou vyhorel. Roku [[1893]] postavili na ich mieste dva hotely majitelia [[Spišská Sobota|Spišskosobotskej lesnej spoločnosti]]. Hotely tvorili malú osadu nazývanú ''Studenopotocké kúpele''. Tieto hotely však roku [[1927]] tiež vyhoreli. Na ich mieste bola [[22. decembra]] [[1934]] otvorená ''Guhrova chata'', ktorá bola roku [[1936]] ešte stavebne rozšírená. Po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]] bola k chate pristavaná turistická ubytovňa a v roku [[1946]] bola premenovaná na ''Bilíkovu chatu'' na počesť lyžiara a pretekára [[Pavol Bilík|Pavla Bilíka]] (1916 – 1944), ktorého Nemci ako účastníka [[Slovenské národné povstanie|SNP]] zajali pri [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]] a [[7. september|7. septembra]] [[1944]] v [[Nemecké represálie v Kežmarku|Kežmarku popravili]]. == Súčasnosť == Bilíkova chata je otvorená celoročne, ponúka klasické dvojlôžkové izby alebo v podkroví malý a veľký apartmán. Je prístupná pešo z Hrebienka, kde sa dá dostať buď lanovkou alebo pešo zo Starého Smokovca. Na chate je stanica [[Horská záchranná služba|Horskej záchrannej služby]]. == Prístupnosť chaty == * po {{Turistická značka|zelená}} zelenej značke: ** z [[Hrebienok|Hrebienka]], resp. [[Starý Smokovec|Starého Smokovca]] * po {{Turistická značka|modrá}} modrej značke: ** z [[Rainerova chata|Rainerovej chaty]] po rázcestie ''[[Vodopády Studeného potoka]]'' ({{Turistická značka|modrá}} + {{Turistická značka|zelená}}), ďalej po {{Turistická značka|zelená}} zelenej značke po rázcestie ''[[Nad Dlhým vodopádom]]'' ({{Turistická značka|zelená}} + {{Turistická značka|žltá}}) a následne po {{Turistická značka|zelená}} zelenej značke * po {{Turistická značka|žltá}} žltej značke: ** z [[Tatranská Lesná|Tatranskej Lesnej]] k rázcestiu ''Vodopády Studeného potoka'' ({{Turistická značka|žltá}} + {{Turistická značka|zelená}}) a ďalej po {{Turistická značka|zelená}} zelenej značke == Okolie chaty == * [[Veľká Studená dolina]] * [[Malá Studená dolina]] * [[Prostredný hrot]] * [[Hrebienok]] * [[Rainerova chata]] == Galéria == <gallery> Studenopotocké kúpele hotel Ružena.jpg|Studenopotocké kúpele s hotelom Ružena, ktorý dostal meno po bývalej chate. Hotel Ružena - Studenopotocké kúpele.jpg|Studenopotocké kúpele s hotelom Ružena Studenopotocké kúpele - Vysoké Tatry.jpg|Studenopotocké kúpele </gallery> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Bilíkova chata}} {{Tatranské horské chaty}} [[Kategória:Horské chaty vo Vysokých Tatrách]] [[Kategória:Architektúra z 1934]] fxsj43bpg916ahouwxke696wh2ek95n Solaris Bus & Coach 0 122991 8256405 8249081 2026-08-01T18:06:41Z ~2026-42701-32 301733 /* Bratislava */ 8256405 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Solaris Bus & Coach S.A. | Logo spoločnosti = Solaris Logo (005).jpg | Právna forma = [[akciová spoločnosť]] | Odvetvie = Výroba dopravných prostriedkov | Založená = [[2001]] | Zakladateľ = | Sídlo = Bolechowo-Osiedle | Štát sídla = Poľsko | Pôvod = | Vedenie = Solange Olszewska, Krzysztof Olszewski | Územný rozsah = | Priemysel = | Produkcia = Autobusy, trolejbusy, električky | Obrat = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = vyše 1600 | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = [http://www.solarisbus.pl www.solarisbus.pl] | Zánik = | Poznámka = }} [[Súbor:Autobus MZK Biała Podlaska.jpg|náhľad|Solaris Urbino 12]] [[Súbor:Urbino15 bratislava.jpg|náhľad|Solaris Urbino 15]] [[Súbor:Trådbuss, Landskrona - 20250731 - 22.jpg|náhľad|Solaris Trollino 12]] [[Súbor:Articulated Trolleybus in "Valea Cetății" district of Brașov, Romania - 14 April 2025.jpg|náhľad|Solaris Trollino 18]] '''Solaris Bus & Coach S.A.''' je [[Poľsko|poľský]] výrobca [[autobus]]ov, [[trolejbus]]ov a [[električka|električiek]] pod značkou ''Solaris'', sídliaci v meste [[Bolechowo-Osiedle|Bolechovo]]. == Dejiny == V roku [[1994]] Krzysztof Olszewski založil firmu [[Neoplan Polska]], ktorá predávala a od roku [[1996]] aj licenčne vyrábala zájazdové a nízkopodlažné mestské [[autobus]]y značky [[Neoplan]]. V roku [[1999]] firma predstavila prvý vlastný autobus [[Solaris Urbino|Urbino]] pod značkou „Solaris“. [[1. septembra]] [[2001]] sa firma Neoplan Polska zmenila na rodinný podnik Solange a Krzysztofa Olszewských – Solaris Bus & Coach [[spoločnosť s ručením obmedzeným|Sp. z o.o.]] V roku 2005 sa firma zmenila na [[akciová spoločnosť|akciovú spoločnosť]]. == Výrobky == === Mestské a prímestské autobusy === {{Hlavný článok|Solaris Urbino}} Hlavným odvetvím firmy je výroba nízkopodlažných mestských autobusov s označením Urbino. V roku 1999 bol ako prvý model uvedený autobus [[Solaris Urbino 12|Urbino 12]], neskôr doplnený modelmi [[Solaris Urbino 15|Urbino 15]], [[Solaris Urbino 18|Urbino 18]] a [[Solaris Urbino 9|Urbino 9]] (nahradený modelom [[Solaris Urbino 10|Urbino 10]]). Firma vyrába autobusy aj na [[stlačený zemný plyn]] (CNG) a s hybridným pohonom (Urbino 18 Hybrid). V roku 2007 bol predstavený zúžený autobus [[Solaris Alpino|Alpino]] s dĺžkou {{m|8.6|m}}, určený na prejazd úzkymi uličkami starých miest. V roku 2005 bol predstavený prvý čiastočne nízkopodlažný model (Low Entry) Urbino 15 LE, od roku 2008 doplnený modelmi Alpino LE a Urbino 18 LE. V roku 2009 vznikol prímestský autobus InterUrbino 12. === Diaľkové autobusy === Firma vyrábala diaľkový autobus Vacanza, a to v dvoch modeloch [[Solaris Vacanza 12|Vacanza 12]] a [[Solaris Vacanza 13|Vacanza 13]]. Tieto autobusy boli určené hlavne pre poľský trh. Vyrábali sa do roku 2008. === Trolejbusy === {{Hlavný článok|Solaris Trollino}} Trolejbusy Trollino sú vyrábané od roku 2001. Sú postavené na karosérii autobusov Urbino a dokončované u výrobcov elektrickej výzbroje alebo u zákazníka. V rokoch 2008–2009 vznikli trolejbusy [[Škoda 26Tr Solaris]] a [[Škoda 28Tr Solaris]] s využitím karosérie Urbino/Trollino a elektrickou výzbrojou firmy Škoda. === Električky === V roku 2006 bola podpísaná zmluva medzi Solarisom a spoločnosťami [[Bomdardier Transportation]] a [[Vossloh Kiepe]] na spoločnú výrobu električiek v Poľsku. Toto konzorcium vyhralo súťaž na dodávku električiek pre [[Krakov]] a [[Gdansk]]. V roku 2009 predstavil Solaris prvý vlastný model nízkopodlažnej električky pod označením [[Solaris Tramino|Tramino]]. Električka má byť dostupná v dvoch variantoch – čiastočne nízkopodlažná (LE) o dĺžke {{m|30|m}} a nízkopodlažná o dĺžke {{m|32|m}}. == Prevádzka == Autobusy Urbino sú využívané v rámci mestskej hromadnej dopravy vo všetkých veľkých poľských mestách. V roku [[2000]] sa začal export. Prvé autobusy boli dodané do [[Ostrava|Ostravy]] a [[Berlín]]a. V súčasnej dobe je asi 60 % výroby určenej na export. Autobusy Solaris jazdia vo [[Nemecko|Nemecku]], [[Lotyšsko|Lotyšsku]], [[Česko|Česku]], [[Litva|Litve]], [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], [[Taliansko|Taliansku]], [[Maďarsko|Maďarsku]], [[Nórsko|Nórsku]], [[Francúzsko|Francúzsku]], [[Dánsko|Dánsku]], [[Estónsko|Estónsku]], [[Rakúsko|Rakúsku]], [[Švédsko|Švédsku]], [[Grécko|Grécku]], [[Rumunsko|Rumunsku]], na [[Slovensko|Slovensku]] a [[Malta|Malte]]. Od roku 2008 sa vyvážajú aj mimo Európu do [[Spojené arabské emiráty|Spojených arabských emirátov]]. Trolejbusy Trollino jazdia v Poľsku v mestách [[Gdyňa]], [[Tychy]] a [[Lublin]]. Mimo Poľska jazdia v [[Riga|Rige]], [[Vilnius]]e, [[Tallinn]]e, [[Rím]]e, [[Landskrona|Landskrone]], [[Opava (Česko)|Opave]] a [[Ostrava|Ostrave]]. == Vozidlá výrobcu prevádzkované na Slovensku == === Bratislava === '''Solaris Urbino 15 CNG''': 1201 - 1222<br> [[30. mája]] [[2007]] bola ich prevádzka v [[Autobusová doprava v Bratislave|Bratislave]] dočasne prerušená po tom, ako kontrola po požiari jedného z autobusov (ev. č. 1216) zistila, že v niektorých z preverovaných vozidiel nefunguje zabezpečovací mechanizmus elektroventilov (informoval o tom vtedajší predseda predstavenstva bratislavského dopravného podniku Branislav Zahradník)<ref>http://www.bleskovky.sk/cl/10/159249/V-Bratislave-Solarisy-dojazdili</ref>. Tento mechanizmus má na starosti po vypnutí vozidla kľúčom zablokovať prívod plynového paliva do motora. Táto chyba zväčšila následky požiaru, ale ešte stále nebola oznámená príčina samotného požiaru. Do premávky boli bratislavské Solarisy napriek tomu opätovne zaradené 29. augusta 2007. Ďalší požiar Solarisu (ev. č. 1222) sa stal 4. januára [[2008]] na Osuského ulici v Bratislave - Petržalke. Nikto zo zasahujúcich ani z cestujúcich nebol pri požiari zranený. Tentokrát išlo o menší požiar, než ten, ktorý sa stal 30. mája 2007. Je možné, že sa Solaris v tom čase stal obeťou zištných vzťahov vtedajšieho DPB a SORu. '''Solaris Urbino 10''': 2001 - 2010 '''Solaris Urbino 8,6''': 1911 - 1916 '''Solaris Urbino 18''': 3211 - 3216 Autobusy tohto typu sú pôvodom z [[Berlín|Berlína]] v trojdverovej verzii. '''Solaris New Urbino 18''': 3221 - 3231 '''Solaris Urbino 12 Hydrogen''': 2601 - 2604 '''Solaris Trollino 18 Škoda''' : '''Solaris Trollino 24 Škoda''' : === Košice === * '''Solaris Urbino 12''': 5101 - 5103 * '''Solaris Urbino 15''': 3501 - 3535 Autobus s číslom 3535 je z [[Ostrava|Ostravy]]. *'''Solaris Urbino 15 CNG''': 3701 *'''Solaris Urbino 18''': 3901 - 3905 Autobusy s číslami 3904 a 3905 sú z Ostravy. * '''Solaris New Urbino 12''': 5104 - 5118 * '''Solaris Urbino 18,75''': 3906 - 3920 Autobusy sú z [[Oslo|Osla]] === Levice === * '''Solaris Urbino III 12''': NR-895FZ-896FZ Tieto autobusy premávali pôvodne v Nitre, kde bola MHD prevádzkovaná spoločnosťou [[Arriva]]. Vzhľadom na zmenu dopravcu v MHD boli tieto autobusy presunuté do Levíc. === Nitra === * '''Solaris Urbino III 12''': NR-895FZ-896FZ * '''Solaris Urbino III 15LE:''' NR-706IF NR-339IH NR-357IH NR-360IH === Prešov === *'''Solaris Urbino II 12''': 348 *'''Solaris Urbino III 12''': 377-380, 384-386, 391-392, 394-396 * '''Solaris Urbino III 18:''' 393, 397, 398 === Prievidza === * '''Solaris Urbino 10,5''': PD-654GN PD-382GY PD-420GY PD-516GY PD-724HF PD-496HG PD-500HG PD-502HG PD-587HG === Púchov === * '''Solaris Urbino 10''': PU-971CH PU-381CI PU-452CI Autobusy tohto typu sú pôvodom z rakúskeho mesta [[Dornbirn]], kde boli prevádzkované dopravcom Postbus === Žilina === * '''Solaris Urbino III 12''': 25 - 29 * '''Solaris Urbino IV 12''': 61 - 74 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Solaris vehicles}} == Externé odkazy == * [http://www.solarisbus.pl/ Oficiálna stránka] == Zdroj == {{preklad|pl|Solaris Bus & Coach|23691690}} {{Solaris}} [[Kategória:Solaris Bus & Coach| ]] [[Kategória:Výrobcovia autobusov]] [[Kategória:Výrobcovia trolejbusov]] [[Kategória:Podniky v Poľsku]] 4b1l5wxt9tpm4d1m0gsml9ymgj3p4f2 Solaris Trollino 0 122995 8256393 8225973 2026-08-01T17:51:45Z ~2026-42701-32 301733 /* */ 8256393 wikitext text/x-wiki {{Infobox trolejbus | názov = Solaris Trollino | súbor = Škoda 27Tr Solaris Bratislava.jpg | popis = Solaris Trollino 18 Škoda v [[Bratislava|Bratislave]] | typ = | výrobca = [[Solaris Bus & Coach]] | prototyp = [[Solaris Trollino 12T]] | výroba v rokoch = 2001-2024 | vyrobených kusov = | modernizácia v rokoch = | modernizovaných kusov = | dĺžka = 12 000 - 24 750 | šírka = 2 550 | výška = 3 450 | pohotovostná hmotnosť = | výška podlahy = 320 | max. rýchlosť = | miest na sedenie = | miest na státie = 25–39+1 (Trollino 12)<br>36–50+1 (Trollino 15)<br>40–52+1 (Trollino 18) | motor(y) = | výkon = | napätie = | dieselagregát = | výkon dieselagregátu = }} [[Súbor:Solaris T12III diesel.jpg|thumb|Solaris Trollino 12, [[Opava (Sliezsko)|Opava]]]] [[Súbor:Vilnius solaris.jpg|right|thumb|Solaris Trollino 15, [[Vilnius]]]] [[Súbor:Winterthur Solaris Trollino 18.jpg|right|thumb|Solaris Trollino 18, [[Winterthur]], [[Švajčiarsko]]]] [[Súbor:Solaris Trollino 24 MetroStyle (4).jpg|right|thumb|Solaris Trollino 24 - prototyp z roku [[2019]]]] '''Solaris Trollino''' je modelový rad mestských [[trolejbus]]ov poľskej spoločnosti [[Solaris Bus & Coach S.A.]] vychádzajúci z radu [[autobus]]ov [[Solaris Urbino]]. V rade sa nachádzajú 12, 15, 18 a 24-metrové trolejbusy, pričom 18 a 24-metrové trolejbusy sú kĺbové. Prvý z nich bol vyrobený v roku [[2001]]. Označenie autobusov je vždy Solaris Trollino xx, pričom XX je dĺžka trolejbusu (napr. 12-metrový trolejbus je Solaris Trollino 12) == Technické údaje == * '''Výrobca''': Solaris Bus & Coach * '''Označenie''': ** [[Solaris Trollino 12]] ** [[Solaris Trollino 15]] ** [[Solaris Trollino 18]] ** [[Solaris Trollino 24]] ** Pri najnovšej generácii (- III. generácia) a ostatných sa pred číslo udávajúce zaokrúhlenú dĺžku dávame rímsku číslicu, teda ak chceme označiť 2. generáciu Solarisu Trollino 12, tak to zapíšeme ako Solaris Trollino II 12, ale môžeme sa stretnúť s označením napr. Solaris Trollino 12 II, či Solaris Trollino 18 III G * '''Podlaha''': ** Solaris Trollino 12, 15, 18 a 24 sú nízkopodlažné * '''Dĺžka vozidiel''': ** Solaris Trollino 12 - 12m ** Solaris Trollino 15 - 14,6m ** Solaris Trollino 18 - 18m ** Solaris Trollino 24 - 24m == Pozri aj == * [[Solaris Urbino]] - modelová rada z ktorej vyšli trolejbusy Solaris Trollino == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Solaris Trollino}} == Externé odkazy == * [http://www1.solarisbus.pl/trollino.html Oficiálna stránka] * [http://trollino.mashke.org Solaris Trollino Trolleybusse] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220307215356/http://trollino.mashke.org/ |date=2022-03-07 }} {{Solaris}} [[Kategória:Trolejbusy Solaris]] ftr62om2a7xwk154b2jdofmnr8ap48y Leopard 2 0 132181 8256301 8026425 2026-08-01T12:42:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256301 wikitext text/x-wiki {{Infobox Tank | meno = Leopard 2 | obrázok = [[Obrázok:Leopard 2 A5 der Bundeswehr.jpg|260px]] | nadpis = Leopardy 2A5 nemeckej armády | dĺžka = 9,7 [[meter|m]] | šírka = 3,74 m (12 ft) | výška = 2,48 m (8 ft) | hmotnosť = 55,1 - 62 [[tona|ton]] (podľa verzie) | zavesenie = [[torzná tyč|torzné tyče]] | rýchlosť na ceste = 72 km/h | rýchlosť mimo cesty = 48 km/h | dosah = 550 km | hlavná výzbroj = kanón kalibru 120 mm s hladkým vývrtom, dĺžka hlavne 44 (vo verziách Leo 2A0 až 2A5) resp. 55 kalibrov (Leo 2A6), typové označenie výrobcu Rheinmetall-120-mm-Glattrohrkanone/L44/L55 | druhotná výzbroj = 2×(7,62 mm)[[guľomet]] typu [[MG3]], 2* 8 výmetných zadymovacích [[Granát (munícia)|granátov]] | pancier = kompozitný; [[oceľ]], [[wolfrám]], [[polyméry]] a [[keramika]] | motor = MTU MB 873 Ka501 | posádka = 4 (veliteľ, strelec, nabíjač, vodič) | výkon motora = 1 500 hp (1 119 kW) | pomer výkonu = cca. 22,7 - 24,2 hp/tona (podľa verzie) | objem paliva = 1200 l }} '''Leopard 2''' je [[Nemecko|nemecký]] [[hlavný bojový tank]] vyrábaný nemeckou spoločnosťou [[Krauss-Maffei-Wegmann]], vyvinutý začiatkom [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]]. Prvýkrát vstúpil do služby v roku 1979 a postupne nahradil starší typ [[Leopard 1]]. Jeho rôzne verzie slúžia v [[Bundeswehr|nemeckých ozbrojených silách]] a v armádach 22 rôznych štátov. Vyrobilo sa ich približne 3600 kusov. V súčasnosti sú dokonca Leopardy 2 v armádach NATO najrozšírenejším tankom, ktorý nemá americký pôvod. == Vznik a vývoj == Vývoj tanku Leopard 2 sa začal hneď potom, ako bol v roku 1965 zavedený do služby [[Leopard 1]]. V tej dobe sa spravodajskej službe podarilo zistiť, že Sovieti sa čoskoro chystajú spustiť výrobu tanku T-64 vyzbrojeného 125 mm kanónom. Nemecká zbrojovka Krauss-Maffei (teraz Krauss-Maffei Wegmann) začala spoločne s americkým koncernom [[General Motors]] pracovať na projekte s názvom Kampfpanzer 70 (MBT-70), ktorého cieľom bol nový štandard tanku pre armády [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Čoskoro sa však objavili problémy, ktoré pramenili z narastajúcich rozdielov v špecifikácii. Projekt zároveň výrazne prekročil plánované náklady a to až do takej miery (dosiahol 830 miliónov mariek), že sa z neho západonemecká vláda v roku 1969 stiahla. [[Spojené štáty|USA]] neskôr tento projekt tiež zrušili a pokračovali vo vývoji jednoduchšieho tanku, čo viedlo nakoniec ku vzniku [[M1 Abrams]]. Spoločnosť Krauss-Maffei spustila v roku 1970 nový projekt s názvom Keiler (v preklade diviak), pričom využila poznatky z projektu Kampfpanzer 70. Prvý prototyp bol hotový už v roku 1972. Nasledovalo postupné zdokonaľovanie. To do značnej miery vychádzalo zo skúseností z [[Jomkipurská vojna|Jomkipurskej vojny]], v ktorej sa v roku 1973 stretli americké tanky na izraelskej strane a sovietske stroje v armádach [[Egypt|Egypta]] a [[Sýria|Sýrie]]. V rokoch 1972 až 1975 bolo vytvorených a otestovaných 16 prototypov. Prvý tank Leopard 2 bol odovzdaný Bundeswehru na jeseň 1979. Podľa výrobcu vo všetkých ohľadoch predčil Leopard 1 a v mnohom vyčnieval aj nad vtedajšou konkurenciou. Ako prvý tank na Západe mal 120 milimetrový kanón s hladkým vývrtom. Oproti delám s drážkovaným vývrtom, ktoré boli v tom čase bežné, sa granát pri výstrele z tohto kanónu neuvádzal do rotácie, ale musel byť stabilizovaný krídlami. Výhodou hladkého vývrtu je výrazne vyššia rýchlosť strely, dlhší dostrel a nižšie opotrebenie hlavne. Moderné verzie Leopardu 2 tak môžu bojovať s cieľmi na vzdialenosť niekoľko tisíc metrov, pričom maximálna bojová vzdialenosť je päť kilometrov. Nástupca prvej generácie Leopardu dostal aj novo vytvarovaný plátový pancier. Zvýšila sa pasívna ochrana posádky proti mínam, granátom a protitankovým ručným zbraniam. Tank bol tiež vybavený kombinovaným nočným videním vodiča pre výhľad dopredu aj dozadu a novým riadiacim a informačným systémom. == Varianty == === Leopard 2A0 === Leopard 2A0 bol vyzbrojený vynikajúcim kanónom s hladkým vývrtom Rheinmetall L/44 a pohyblivým elektrohydraulickým systémom riadenia kanónu WNA-H22. Zbraň mala systém riadenia paľby EMES15/FLT-2 a bola plne stabilizovaná. Kanón používal dva typy munície, podkaliberný náboj APFSDS-T (DM33) a fragmentačný viacúčelový náboj HEAT (DM12 MZ), oba od firmy Rheinmetall. Vozidlo nieslo 42 nábojov - 27 nábojov je uložených vo vnútri špeciálneho zásobníka v prednej časti korby, vľavo od vodiča. Ďalších 15 nábojov je uložených na ľavej strane veže, ktorý je kvôli bezpečnosti oddelený od priestoru posádky elektrickými. V prípade zásahu je tak väčšina energie z výbuchu odvedená smerom nahor, čím je chránená posádka. Štandardne sú na tanku namontované dva ľahké guľomety. Na nemeckých modeloch ide o guľomet Rheinmetall MG3 kalibru 7,62 mm so zásobou 4750 nábojov. Pre zlepšenie bojových schopností v noci bolo 200 vozidiel z prvej výrobnej série vybavených televíznym systémom PZB 200 so zosilňovačom svetla, čo bolo provizórne opatrenie pred príchodom pokročilejších riešení na boj v noci. Vozidlá prvých sérií (pred modernizáciou) je možné typicky spoznať podľa vysokého snímača bočného vetra na hornej časti veže, ktorý bol pri neskorších variantoch odstránený. Rozdelenie priestorov je jednoduché, pričom vpredu je priestor pre vodiča, za ním nasleduje bojový priestor a motorový priestor je vzadu oddelený od posádky ohňovzdornou prepážkou. Pracovisko vodiča je pred požiarom chránené štyrmi 9 kg halónovými hasiacimi fľašami (napravo), ktoré sa aktivujú, keď teplota stúpne nad 82,22 °C s manuálnym zálohovaním. Ďalší 2,5 kg halónový hasiaci prístroj je umiestnený v miestach pod kanónom, v podlahe priestoru pre posádku. Tank má systém ochrany posádky proti zbraniam hromadného ničenia, ktorý poskytuje až 4 mbar (0,004 kp/cm²) pretlaku. Odhadované hodnoty balistickej ochrany Leoparda verzie 2A0 (až do 2A5) sú 590 – 690 RHAe na veži a 600 RHAe na prednej časti trupu. Pohon Leoparda 2 zabezpečuje naftový motor MTU MB 873 Ka-501. Táto výkonná jednotka poskytuje výkon 1 500 k (1 103 kW) pri 2 600 otáčkach za minútu. Odhadovaná spotreba paliva je približne 300 litrov na 100 km pri jazde na rovine, ale 500 litrov na 100 km pri jazde v teréne. Prevodovka Renk HSWL 354 je hydrokinetická, pričom má štyri stupne vpred a dva vzad. Táto automatická prevodovka má menič krútiaceho momentu. Preto sa Leopard mohol otočiť na mieste bez ohľadu na rýchlosť. Motor je napájaný štyrmi palivovými nádržami (celkovo 1 160 litrov) pre maximálny dojazd okolo 500 km. MB 873 je motor s hmotnosťou 6,12 tony a možno ho v teréne vymeniť za 15 až 35 minút v závislosti od podmienok a schopností posádky. Napájanie zabezpečuje osem 12-voltových/125 Ab batérií plus 24-voltový elektrický systém. Maximálna rýchlosť tanku na ceste je 68 km/h, najvyššia rýchlosť pri cúvaní je 31 km/h. Leopard dokáže bez prípravy zdolať 30° svahy, jeden meter vysoké vertikálne prekážky, tri metre širokú priekopu alebo brodiť vodu hlbokú 1,20 m (s krátkou prípravou až do hĺbky 2,25 m). Leopard 2 používal odpruženie torznými tyčami. Pohybové ústrojenstvo je po každej strane tvorené siedmimi pojazdovými kolesami, hnacím kolesom vzadu, napínacím vpredu. Pásy 570F sú vyrobené spoločnosťou Diehl, sú pogumované s koncovými konektormi a majú odnímateľné gumené podložky. === Leopard 2A1 === [[Súbor:Leopard 2A4 Austria 4.JPG|náhľad|Leopard 2A4 rakúskeho Bundesheeru]] V druhej výrobnej sérii sa od marca 1982 až po november 1983 vyrobilo 450 tankov Leopard 2A1. Oproti Leopardu 2A0 sa líšili množstvom úprav, z ktorých najvýznamnejšie bolo pridanie termovíznych zameriavačov, ktoré nahradili málo účinný televízny systém PZB200 (boli neskôr nahradené aj u starších tankov). Zameriavače pôvodne navrhla spoločnosť Texas Instruments a v rámci americko-nemeckého programu vojenskej spolupráce ich vyrábala firma Carl Zeiss. === Leopard 2A2 === Toto označenie dostala iba modernizovaná prvá šarža, ktorá sa dostala na štandard 2A1. Táto modernizácia trvala od novembra 1984 do roku 1987. === Leopard 2A3 === Táto séria pozostávala z 300 vozidiel dodaných medzi decembrom 1984 a decembrom 1985. Vyznačujú sa iba pridaním digitálnych rádiových súprav SEM80/90 (tiež dodatočne pridané na Leopard 1) a tým, že ich poklopy na dobíjanie munície boli zavarené. === Leopard 2A4 === [[Súbor:Leopard 2A4 Munitionsbunker Turmheck.jpg|náhľad|Zásobník munície v tanku Leopard 2A4]] Tento variant bol prvou významnou a skutočne hĺbkovou modernizáciou tanku. Hlavným rozdielom oproti predchádzajúcim modelom bolo zavedenie digitálneho systému riadenia paľby. Medzi rokmi 1985 a 1992 bolo vyrobených 695 Leopardov 2A4. Do roku 1993 boli všetky nemecké Leopardy 2 zdokonalené na štandard 2A4, čo z neho dodnes robí najrozšírenejší model Leopardu 2. === Leopard 2A5 === [[Súbor:PERI-R 17.jpg|náhľad|Pohľad cez veliteľský zameriavač PERI-R17]] Na základe testov z rokov 1993–1994 podpísali Nemecko a spoločnosť Krauss-Maffei 29. decembra 1993 zmluvu o prestavbe prvých 225 kusov Leopardu 2A4 zo šiestej výrobnej série na štandard Leopard 2A5. Súčasne podpísalo zmluvu na prestavbu 330 vozidiel aj Holandsko. Najvýraznejším rozdielom medzi vozidlami Leopard 2 pred modernizáciou na verziu Leopard 2A5 je klinovitý čelný pancier veže a úplne prepracovaný plášť kanónu. Vodič má k dispozícii aj zadnú kameru, ktorá mu umožňuje cúvať oveľa rýchlejšie ako pri predchádzajúcich verziách Leopardu 2, kde bol závislý na pokynoch veliteľa. Medzi ďalšie zmeny patrí napr. modernizované vnútorné obloženie proti črepinám, nový elektrický mechanizmus ovládania kanónu, nový stabilizátor kanónu, upravený veliteľský zameriavač PERI-R17 s termovíziou (PERI-R17A2/TIM), zvýšená pozícia zameriavačov systému riadenia paľby EMES 15, kryt EMES 15 FCS dostal dodatočné pancierovanie. Tieto zmeny síce zvýšili hmotnosť vozidla na 59,5 tony, ale mobilitu vozidla neovplyvnili. Leopard 2A5 je stále vyzbrojený 120mm kanónom L/44 s hladkým vývrtom od firmy Rheinmetall, ale celý brzdový systém kanónu bol vylepšený (ako príprava na nový 120 mm kanón L/55). To už umožňuje streľbu výkonnejšou muníciou ako napríklad DM-53 APFSDS. Prvé Leopardy 2A5 boli odovzdané Bundeswehru 30. novembra 1995. Hlavným užívateľom Leopardu 2A5 mimo Nemecka sa stalo Holandsko, kde bolo v roku 1994 prestavaných 330 tankov Leopard 2A4 na Leopard 2A5. Modernizáciu 2A5 prevádzkuje v menších počtoch aj Švajčiarsko, Dánsko a Poľsko. === Leopard 2A6 === [[Súbor:German Army Leopard 2A6 tank in Oct. 2012.jpg|náhľad|Leopard 2A6 počas cvičenia Saber Junction 2012 v Hohenfelse]] Leopard 2A6 je vybavený novým 120 mm kanónom Rheinmetall s dĺžkou 55 kalibrov (predĺžený o 1,30 m). Niekoľkými nadväznými zmenami prešiel aj systém riadenia paľby. Prvý Leopard 2A6 bol Bundeswehru dodaný 7. marca 2001. Zároveň bola spustená modernizácia starších Leopardov 2A5 na úroveň 2A6. Neskôr podstúpilo túto modernizáciu aj 65 Leopardov 2A4. === Leopard 2A6M === S využitím skúseností získaných v Afganistane a Iraku predstavila spoločnosť KMW upravený Leopard 2A6 s vylepšenou ochranou proti mínam a improvizovaným výbušným zariadením, tento variant sa označuje Leopard 2A6M. Zmeny zahŕňali najmä odstránenie spodného radu muničného regálu a nové sedadlá pre posádku, všetko s cieľom maximalizovať odolnosť pri výbuchu pod vozidlom. === Leopard 2A7 === [[Súbor:Leopard 2 A7.JPG|náhľad|Leopard 2A7 v nemeckom výcvikovom armádnom centre]] Leopard 2A7 disponuje novým klimatizačným systémom, pomocnou pohonnou jednotkou s výkonom 20 kW a bojovým riadiacim systémom IFIS. Využíva ultrakondenzátory vo veži aj korbe, ktoré posilňujú výkon elektrického systému stroja. Ďalej má nový interkom, používa maskovacie siete známeho systému Barracuda, veliteľ potom dostal svoj nezávislý termovízny prístroj. Upravené bolo aj pancierovanie z titánu, volfrámu a nanokeramiky. Nové hodnoty pancierovania korby sú cca 620 mm RHAe a okolo 1000 mm RHAe na veži, v oboch prípadoch samozrejme proti kinetickej munícii. Proti chemickej sú hodnoty ešte oveľa vyššie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Vojáček | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Tanky Leopard 2 pro 21. století by měla dostat i armáda České republiky | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/technet/vojenstvi/nemecky-tank-leopard-vyvoj-vyzbroj-novy-typ.A220804_172045_vojenstvi_erp | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2022-08-09 | dátum prístupu = 2023-03-27 }}</ref> === Leopard 2A7+ === Leopard 2A7+ je navrhnutý na prevádzkovanie v konfliktoch nízkej intenzity, ktoré sa môžu zvrhnúť do vysokej intenzity. Ochrana zahŕňa nové modulárne pancierové moduly, čelnú ochranu (dual-kity) a všestrannú ochranu proti RPG, mínam a IED. A7+ môže strieľať programovateľnou HE muníciou. Guľomet MG3 bol nahradený diaľkovo ovládanou a plne stabilizovanou zbraňovou stanicou FLW 200.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Leopard 2 | url = https://tanks-encyclopedia.com/coldwar/West_Germany/leopard-2.php | vydavateľ = tanks-encyclopedia.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-26 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230326200931/https://tanks-encyclopedia.com/coldwar/West_Germany/leopard-2.php | dátum archivácie = 2023-03-26 }}</ref> === Leopard 2A8 === Verzia 2A8 zahŕňa plne integrovaný systém aktívnej obrany Trophy APS, zvýšenú odolnosť pancierovej ochrany, vylepšené senzory a elektroniku či výkonnejší motor a pomocnú energetickú jednotku. Leopard 2A8 má byť náhrada za 18 Leopardov 2A6, ktoré Nemecko poskytlo Ukrajine. Ďalej o nákupe tejto verzie v počte až 77 ks rokuje česká vláda s tým, že Česko nakúpi tieto tanky spoločne s Nemeckom, čím sa ušetria financie. == Bojové nasadenie == === [[Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily|ISAF]]/OEF === V roku 2007 sa kanadská vláda rozhodla požičať si od Nemecka 20 Leopardov 2A6 pre potreby rýchleho nasadenia v [[Afganistan|Afganistane]]. Dňa 2. novembra 2007 zasiahlo Leopard 2A6M improvizované výbušné zariadenie (IED), pričom incident sa zaobišiel bez obetí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tanks for the Lesson: Leopards, too, for Canada | url = https://www.defenseindustrydaily.com/tanks-for-the-lesson-leopards-too-for-canada-03208/ | vydavateľ = defenseindustrydaily.com | dátum vydania = 2014-06-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> V októbri 2007 nasadilo Dánsko na podporu operácií v južnom Afganistane Leopardy 2A5 DK. V januári 2008 dánske tanky zastavili manéver Talibanských síl pri rieke Helmand tým, že streľbou z vyvýšených pozícií poskytli podporu dánskej a britskej pechote.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Leopard 2A5 DK - NATO Forces - Helmand Afghanistan - Danish Leopard Tanks - Press Release - Armoured Vehicle - Afghanistan Mission - Military Alliances - CASR In Detail - Canadian American Strategic Review | url = http://www.casr.ca/ft-leopard-2a5-denmark-2.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20080930180306/http://www.casr.ca/ft-leopard-2a5-denmark-2.htm | vydavateľ = casr.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-27 | dátum archivácie = 2008-09-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dňa 25. júla 2008 došlo k prvému úmrtiu posádky tanku Leopard 2. Dánsky Leopard 2A5 zasiahlo v provincii Helmand improvizované výbušné zariadenie. Vozidlo bolo schopné pokračovať ešte 200 metrov, kým sa zastavilo. Traja členovia štvorčlennej posádky dokázali z tanku utiecť so zraneniami, ale vodič zostal zakliesnený vo vnútri. Ošetrenie dánskych zdravotníkov na mieste ho už nedokázalo zachrániť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Status over fredagens begivenheder Afghanistan: Alle danske soldater er nu tilbage i deres respektive lejre i Helmand provinsen. | url = http://forsvaret.dk/HOK/Nyt%20og%20Presse/ISAF/Pages/Statusoverfredagensbegivenheder.aspx | url archívu = | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-27 | dátum archivácie = | miesto = | jazyk = }}</ref> === Turecká intervencia v Sýrii === Asi 43 tureckých tankov Leopard 2A4 (čo zodpovedá jednej obrnenej brigáde) bolo nasadených v Sýrii začiatkom decembra 2016 počas operácie Štít Eufratu. V dňoch 12. – 14. decembra militanti z jednej z teroristických skupín zničili tri turecké tanky Leopard 2A4 pomocou protitankových raketových systémov. Počas bojov o mesto El-Bab sa bojovníkom Islamského štátu podarilo ukoristiť tureckej armáde dva tanky Leopard. Do konca decembra sa objavila súhrnná tabuľka strát, podľa ktorej Turecko počas bojov stratilo desať tankov Leopard 2A4. Podľa tabuľky polovica všetkých strát pripadla na nepriateľské protitankové raketové systémy, ktoré spôsobili na tankoch vážne škody. Ďalší tank bol poškodený raketou alebo mínometom. Dva tanky boli vyhodené do vzduchu výbušným zariadením, ďalší utrpel poškodenie dna korby. Osud desiateho tanku nebol uvedený, ale predpokladá sa, že ho získali teroristi. Počas ďalšej tureckej pozemnej operácie „Olivová ratolesť“ proti vojenským formáciám Kurdov v Sýrii bol jeden z tureckých tankov zničený raketou protitankového raketového systému Fagot. K útoku na Leopard 2A4 došlo pri obci Heftar pri meste Afrin, kam postupovali turecké jednotky. Raketa zasiahla Leopard 2A4 v prednej ľavej časti trupu, práve v oblasti hlavného zásobníka munície tanku, čo spôsobilo detonáciu munície. Turecká armáda potvrdila smrť šiestich vojakov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pike | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = Military | url = https://www.globalsecurity.org/military/world/europe/leopard2-combat.htm | vydavateľ = globalsecurity.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> === [[Ruská invázia na Ukrajinu]] === Po spustení ruskej invázie na Ukrajinu sa skupina krajín NATO vrátane Kanady, Dánska, Nemecka, Holandska, Nórska, Poľska, Portugalska, Španielska a Švédska dohodli, že dodajú Ukrajine tanky Leopard 2. Malo ísť o 10 tankov Strv 122 (švédsky variant Leopardu 2A5), 21 Leopardov 2A6 a 74 Leopardov 2A4. Tieto tanky potrebovala Ukrajina na spustenie protiofenzívy proti ruským okupantom a tá sa začala v júni 2023. V čase spustenia protiofenzívy bolo Ukrajine dodaných 71 týchto tankov. Ťažkú palebnú silu Leopardov 2 doplnili skupiny bojových vozidiel [[M2 Bradley]], [[Stryker]] a [[Marder (bojové vozidlo pechoty)|Marder]]. Takto zostavené útočné skupiny sa pokúsili prelomiť dobre pripravené ruské obranné línie na severe pri dedine Mala Tokmačka a na juhu pri dedine Robotyne. Cieľom Ukrajincov bolo oslobodenie mesta Melitopoľ, čím by prerušili pozemné zásobovacie trasy ruských jednotiek na okupovanom Kryme. Postup protiofenzívy bol v prvých mesiacoch nepretržitý, ale veľmi pomalý. Pre posádky tankov to bolo mimoriadne náročné. Museli prekonať dlhé mínové polia, ktoré Rusi kryli silnou delostreleckou paľbou. Zároveň odolávali vzdušným hrozbám v podobe samovražedných dronov Lancet a riadených striel ruských helikoptér. Práve kombinácia mín a Lancetov bola pre Leopard 2 najnebezpečnejšia, pretože keď míny poškodili pásy tankov a znehybnili ich, tak Lancety zaútočili zo vzduchu na najmenej chránené časti tanku. Za prvé tri mesiace tak Ukrajina stratila 7 Leopardov 2A4 a 9 vo verzii 2A6.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Attack On Europe: Documenting Ukrainian Equipment Losses During The 2022 Russian Invasion Of Ukraine | url = https://www.oryxspioenkop.com/2022/02/attack-on-europe-documenting-ukrainian.html | vydavateľ = oryxspioenkop.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> Napriek týmto stratám na technike sa však väčšina posádok dokázala zachrániť vďaka dobrej ochrane tankov. Poškodené tanky zároveň Ukrajinci opravujú v skladoch v Poľsku a Nemecku a vracajú ich postupne na front.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Axe | meno = David | autor = | odkaz na autora = | titul = In 13 Weeks, Ukraine Has Lost Just Five Of Its 71 Leopard 2 Tanks | url = https://www.forbes.com/sites/davidaxe/2023/08/28/in-13-weeks-ukraine-has-lost-just-five-of-its-71-leopard-2-tanks/ | vydavateľ = forbes.com | dátum vydania = 2023-08-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Používatelia == * {{minivlajka|Česko}} [[Česko]]: v decembri 2022 dostala česká armáda prvý z 14 sľúbených tankov Leopard 2A4. Tanky Nemecko Česku darovalo ako kompenzáciu za výzbroj sovietskeho pôvodu, ktorá putovala na Ukrajinu na ochranu pred ruskou agresiou (Česko poslalo na Ukrajinu podľa dostupných informácií tanky T-72 a ďalšiu ťažkú bojovú techniku za asi 4,5 miliardy korún).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Armáda převzala první tank Leopard 2A4. Německo jej darovalo za pomoc Ukrajině | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/tank-leopard-2a4-ukrajina-nemecko_2212211121_pj | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2022-12-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-27 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> * {{minivlajka|Čile}} [[Čile]]: Čilská armáda získala v roku 2007 z nemeckých zásob 132 tankov Leopard 2A4 zmodernizovaných na štandard Leopard 2A4CHL (plus 8 na náhradné diely).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Chile to Upgrade Its Marder Infantry Fighting Vehicles and Leopard 2A4 Main Battle Tanks | url = https://militaryleak.com/2021/07/23/chile-to-upgrade-its-marder-infantry-fighting-vehicles-and-leopard-2a4-main-battle-tanks/ | vydavateľ = militaryleak.com | dátum vydania = 2021-07-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230327113654/https://militaryleak.com/2021/07/23/chile-to-upgrade-its-marder-infantry-fighting-vehicles-and-leopard-2a4-main-battle-tanks/ | dátum archivácie = 2023-03-27 }}</ref> * {{minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]]: k februáru 2023 malo 44 tankov Leopard 2 zmodernizovaných na štandard 2A7.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fakta: Hvad er det særlige ved Leopard 2-kampvognen? | url = https://politiken.dk/udland/art9183856/Hvad-er-det-s%C3%A6rlige-ved-Leopard-2-kampvognen | vydavateľ = politiken.dk | dátum vydania = 2023-01-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> * {{minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]: k decembru 2021 malo v prevádzke asi 100 tankov Leopard 2A6 a 100 tankov Leopard 2A4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Finland to upgrade its fleet of Leopard 2A4 and 2A6 main battle tanks | url = https://www.armyrecognition.com/defense_news_december_2021_global_security_army_industry/finland_to_upgrade_its_fleet_of_leopard_2a4_and_2a6_main_battle_tanks.html | vydavateľ = armyrecognition.com | dátum vydania = Wednesday, 15 December 2021 11:06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230327130516/https://www.armyrecognition.com/defense_news_december_2021_global_security_army_industry/finland_to_upgrade_its_fleet_of_leopard_2a4_and_2a6_main_battle_tanks.html | dátum archivácie = 2023-03-27 }}</ref> * {{minivlajka|Grécko}} [[Grécko]]: k februáru 2023 prevádzkovalo asi 350 tankov Leopard 2 (170 kusov 2A6 a 180 kusov 2A4).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bureau | meno = Athens | autor = | odkaz na autora = | titul = Greece has the most Leopard tanks in Europe - None are going to Ukraine | url = https://greekcitytimes.com/2023/02/04/greece-leopard-tanks-europe/ | vydavateľ = greekcitytimes.com | dátum vydania = 2023-02-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> * {{minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]]: prenajíma si od Nemecka 18 tankov Leopard 2A7.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Shandra | meno = Alya | autor = | odkaz na autora = | titul = Netherlands not to give 18 Leopard 2 tanks to Ukraine | url = https://euromaidanpress.com/2023/02/11/netherlands-not-to-give-18-leopard-2-tanks-to-ukraine/ | vydavateľ = euromaidanpress.com | dátum vydania = 2023-02-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> * {{minivlajka|Indonézia}} [[Indonézia]]: v roku 2013 kúpila 41 tankov Leopard 2A4 a 61 kusov Leopard 2 RI.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Post | meno = The Jakarta | autor = | odkaz na autora = | titul = TheJakartaPost | url = https://www.thejakartapost.com/news/2020/10/17/used-alutsista-increasing-the-indonesian-armys-firepower.html | vydavateľ = thejakartapost.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> * {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]]: mala k januáru 2023 vo svojom inventári 112 Leopardov 2. Patrí medzi ne 82 hlavných bojových tankov, 12 vyslobodzovacích tankov a 18 ženijných tankov. Z 82 hlavných bojových tankov je 42 Leopardov 2A4, 20 kusov 2A4M a zvyšných 20 sú 2A6M. Kanadská armáda odmieta uviesť, koľko z nich je funkčných, ale bývalý armádny veliteľ Jean-Marc Lanthier tvrdí, že približne polovica z nich nie je v danom čase k dispozícii z dôvodu údržby a iných požiadaviek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = What you need to know about Canada's Leopard 2 tanks | url = https://kitchener.citynews.ca/national-news/what-you-need-to-know-about-canadas-leopard-2-tanks-6435187 | vydavateľ = kitchener.citynews.ca | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> * {{minivlajka|Katar}} [[Katar]]: má 62 tankov Leopard 2A7.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Qatar parades new equipment | url = http://www.janes.com/article/56846/qatar-parades-new-equipment | url archívu = https://web.archive.org/web/20160107040959/http://www.janes.com/article/56846/qatar-parades-new-equipment | vydavateľ = janes.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-27 | dátum archivácie = 2016-01-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> * {{minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]]: v decembri 2018 objednalo Maďarsko 44 nových nemeckých tankov 2A7+. Spolu s nimi objednalo pre účely výcviku 12 použitých Leopardov 2A4. Tieto stroje boli objednané ako náhrada za zastarané sovietske tanky [[T-72]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hungary orders Leopard 2 A7+ to replace Soviet-era tanks | url = https://defence-blog.com/hungary-orders-leopard-2-a7-to-replace-soviet-era-tanks/ | vydavateľ = defence-blog.com | dátum vydania = 2018-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> * {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] * {{minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]]: k februáru 2023 malo 36 tankov Leopard 2A4NO.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Norway to Donate Eight Leopard 2 Tanks to Ukraine | url = https://www.thedefensepost.com/2023/02/14/norway-leopard-tanks-ukraine-2/ | vydavateľ = thedefensepost.com | dátum vydania = 2023-02-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> * {{minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] * {{minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]]: k januáru 2023 disponovalo 37 tankami 2A6, z ktorých 12 je plne prevádzkyschopných.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Portugal preparing to hand over four Leopard 2 tanks to Ukraine | url = https://kyivindependent.com/media-portugal-preparing-to-hand-over-four-leopard-2-tanks-to-ukraine/ | vydavateľ = kyivindependent.com | dátum vydania = 2023-01-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> * {{minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]]: k júlu 2017 disponovalo 56 tankami Leopard 2A4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Eike-Clemens Kullmann | odkaz na autora = | titul = Welser Bundesheer reaktiviert Panzer, anstatt sie als Ersatzteillager zu nützen | url = https://www.nachrichten.at/oberoesterreich/wels/Welser-Bundesheer-reaktiviert-Panzer-anstatt-sie-als-Ersatzteillager-zu-nuetzen;art67,2637276 | vydavateľ = nachrichten.at | dátum vydania = 2017-07-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> * {{minivlajka|Singapur}} [[Singapur]] * {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]: 23. augusta 2022 Slovensko podpísalo dohodu s Nemeckom na dodávku 15 tankov Leopard 2A4, výmenou za poskytnutie 30 ks [[BMP-1|BVP-1]] Ukrajine. Tanky sú od konca roku 2023 postupne dodávané na Slovensko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrajine darujeme 30 bojových vozidiel, od Nemecka dostaneme 15 tankov | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/08/ukrajine-darujeme-30-bojovych-vozidiel-od-nemecka-dostaneme-15-tankov/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Prvý tank prebrali ozbrojené sily 19. decembra 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = Slovenská armáda si prevzala prvý tank Leopard 2 | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/12/slovenska-armada-si-prevzala-prvy-tank-leopard-2/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-12-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> * {{minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]] * {{minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]] * {{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]]: k marcu 2023 mala švajčiarska armáda v prevádzke 134 tankov Leopard 2A4 a ďalších 96 v sklade.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Germany asks Switzerland to sell mothballed Leopard 2 tanks | url = https://www.reuters.com/world/europe/germany-asks-switzerland-sell-it-leopard-ii-tanks-paper-2023-03-03/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2023-03-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> * {{minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]: v rokoch 2006–2009 kúpilo Turecko od nemeckej armády celkovo 298 tankov Leopard 2A4. * {{minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]: v priebehu februára a marca 2023 dodalo Poľsko Ukrajine 14 tankov Leopard 2A4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poland says it will send 10 more Leopard 2 tanks to Ukraine this week | url = https://www.reuters.com/world/europe/poland-says-it-will-send-10-more-leopard-2-tanks-ukraine-this-week-2023-03-07/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = 2023-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> 28. marca dodalo Nemecko Ukrajine 18 tankov Leopard 2A6.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine war: Germany sends much-awaited Leopard tanks | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-65095126 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2023-03-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ďalšie 3 tanky Leopard 2A6 dodalo Ukrajine Portugalsko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Portugal’s three Leopard tanks in Germany heading to Ukraine | url = https://www.portugalresident.com/portugals-three-leopard-tanks-in-germany-heading-to-ukraine/ | vydavateľ = portugalresident.com | dátum vydania = 2023-03-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-28 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20230326095507/https://www.portugalresident.com/portugals-three-leopard-tanks-in-germany-heading-to-ukraine/ | dátum archivácie = 2023-03-26 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Leopard 2}} == Externé odkazy == * [http://www.military.cz/german/armour/tanks/leopard_2/leopard_2.htm Leopard 2 na military.cz] [[Kategória:Nemecké tanky]] [[Kategória:Hlavné bojové tanky]] [[Kategória:Tanky studenej vojny]] 2wyjpnkb9vn72pbuxtr4w60faobc93u Václav Chlumecký 0 133326 8256442 7494237 2026-08-01T21:36:01Z Hubert Kororo 179377 lepší fotka z wd 8256442 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Václav František Chlumecký |Popis =[[spisovateľ]], [[publicista]] |Veľkosť obrázka =230px |Dátum narodenia =[[30. december]] [[1861]] |Miesto narodenia =[[Skuteč]] |Dátum úmrtia ={{dúv|1944|9|30|1861|12|30}} |Miesto úmrtia =[[Banská Štiavnica]] }} '''Václav František Chlumecký''' (* [[30. december]] [[1861]], [[Skuteč]] – † [[30. september]] [[1944]], [[Banská Štiavnica]]) bol [[Česko|český]], [[Slovensko|slovenský]] a [[Česko-Slovensko|česko-slovenský]] spisovateľ a publicista. Používal [[pseudonym]]y ''Ľuboslav'', ''Enšpenger'', ''Ján Ľuboslav'', ''N. Špenger''. Študoval na gymnáziu vo Viedni (nedokončil), v rokoch [[1875]] – [[1879]] sa vyučil za maliara skla a porcelánu. Sprvu robotník na viacerých miestach (napr. vo Viedni, Budapešti, Pésci, Brně, Třinci...), od [[1920]] redaktor v Banskej Bystrici, spoluzakladateľ a zodpovedný redaktor Hlasu ľudu v Banskej Bystrici ([[1920]] – [[1922]]), funkcionár robotníckeho a komunistického hnutia, člen KV KSČ v Banskej Bystrici ([[1922]] – [[1929]]). Priekopník slovenskej robotníckej tlače, patril do skupiny proletárskych spisovateľov. Účastník ilegálneho protifašistického hnutia. Autor satirického románu, niekoľkých vedeckofantastických prác, matematických rébusov a hlavolamov. Prispieval do robotníckych a proletárskych novín, napísal množstvo politických, ideových a osvetových článkov, správ, besedníc, fejtónov a i. Zostavil a vydal zborník robotníckych piesní. V roku [[1920]] – [[1929]] senátor NZ. == Život == Narodil sa v českom mestečku ako jedno z piatich detí úradníka. Štúdiá na reálnom gymnáziu vo Viedni z finančných dôvodov neukončil, v rokoch 1875 – 1879 sa vyučil za maliara skla a porcelánu. Skoré uvedomenie si finančných bariér priviedlo Chlumeckého k robotníckemu hnutiu. Do jeho ideí je zasvätený učiteľom Enšpengerom, ktorému sa neskôr odmenil tým, že používal jeho meno ako literárny pseudonym. Od začiatku deväťdesiatych rokov žil a pôsobí na území stredného Slovenska. Písal články, skúšal písať aj poéziu. == Dielo == Vo februári a marci roku 1914 mu na pokračovanie v Robotníckych novinách vyšla prvá próza pod názvom ''Janko Kosák v nebi''. V tomto príbehu sa uvedomelý robotník pred búrkou utiahne do kostola. Tu ho spolu s farárom a sviečkovou babou omráči hrom. Cez Mesiac a Mars sa dostane do Pekla a potom do Neba. Všade porobí poriadky a v závere sa vráti do reality k svojej Aničke. Peklo, Nebo, Mesiac i Mars sú v tejto Chlumeckého próze kulisami grotesknej hyperbolicky ladenej alegórie na spoločenské pomery. Aj veľmi ďaleko, veľmi vysoko, všade je to o inštitúciách, peniazoch a vplyve, všade stojí človek sám proti mocným. Farbisté opisy Neba a Pekla prevzal Chlumecký z predstáv ľudového baroka, veľmi pravdepodobne z populárnych jarmočných hier či knižiek ľudového čítania. Pozadie však vyplňuje novými, modernejšími reáliami. Jeho text pritom, najmä vďaka hrdinovi, spĺňa atribúty príbehu. Janko Kosák reaguje, správa sa a koná s bezprostrednosťou vlastnou folklórnych hrdinov – pravda, zasa a opäť, jeho „rúcho“, vyjadrovanie, metódy i prostriedky sú iné – nové a modernejšie. Práve modernizáciou alegorická rozprávka presahuje smerom k utópii a kladie tak na Slovensku základy tohto vo svetovej fantastike veľmi obľúbeného žánra. Utópiu štátu rovných, štátu bez peňazí, bezpochyby ovplyvnenú dobovými udalosťami (revolúcia boľševikov v Rusku), ponúka Chlumecký svojim čitateľom v krátkej poviedke pod názvom ''Zprávy z planéty Marsa'', ktorá vyšla v Robotníckych novinách začiatkom roku 1918. Načrtnuté tendencie napokon autor rozvíja vo svojej najrozsiahlejšej próze – v románe ''Profesor Šiltao'', s podtitulom utopistický román. Text vychádzal na pokračovanie v Pravde chudoby v priebehu roku 1923, v roku 1924 vyšiel knižne. V knižke je prítomná silná satirická zložka, karikujúca dobové pomery. Pri zobrazovaní a rozprávaní o civilizácii návštevníkov z vesmíru – Sivuáncov – silnie v diele statická, náučná zložka, svet Sivu sa však stáva zrkadlom, v ktorom sa odrážajú a odrazom rozhýbavajú udalosti v našom svete. Chlumeckého román vznikol približne v tom istom čase ako [[Karel Čapek|Čapkova]] Továrna na absolutno, román fejtón, ktorý tiež pôvodne vychádzal na pokračovanie v Lidových novinách. Pre Čapka je motív fantastického ozvláštnenia odrazovým mostíkom pre hyperbolizované zobrazenie zmien vo svete, ktoré on sám vyvolal, podstata motívu a jeho fungovanie ho nezaujíma. Chlumecký naopak omnoho väčšiu pozornosť venuje východiskám – teda (prinajmenšom na ploche textu) známemu; Čapkov text nás zmätkom svojich mnohozáverov chce zneistiť, Chlumecký tým, že dôsledky príchodu mimozemšťanov na zem sníma a vníma jednoznačne bez akéhokoľvek vysvetľovania, výlučne cez prizmu udalostnú, uisťuje. Filozofia proletárskeho utopizmu už v tejto zárodočnej podobe v porovnaní s Čapkovým relativizmom ponúka omnoho menší priestor na diskusiu. Napokon, načo je diskusia, ak máme riešenie. Sivu a Zem v duchu proletárskeho internacionalizmu vytvárajú Zjednotené svety založené na spoločnej výrobe a spoločnom užívaní hodnôt. Chlumecký v tvorbe utopických románov nepokračoval, v roku 1929 bol pre nesúhlas s novým prostalinsky orientovaným, autokratickým vedením vylúčený z [[KSČ]]. Z centra robotníckeho hnutia Banskej Bystrice sa presťahoval do ústrania v Lučenci, kde sa venoval svojim záľubám (prírodné vedy, matematika). == Rodina == * otec Václav Chlumecký – c.k. kancelarista pri Okresnom úrade vo Skutči, syn Františka Chlumeckého z Chrudimi a Rosalie, rod. Laiska * matka Terézia Chlumecká, dcera Václava Zástěru a Doroty, rod. Ryšavej * súrodenci: Emilie Anna Chlumecká (* 31. 3. 1863, Skuteč, čp. 244) a Františka Terezie Chlumecká (* 8. 8. 1864, Skuteč, čp. 245) == Literatúra == * ''[[Slovenský biografický slovník]]'' == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{OsudBB}} * [http://zlatyfond.sme.sk/autor/172/Vaclav-Chlumecky-Enspenger Plné texty diel V. Chlumeckého] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Chlumecký, Václav}} [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí spisovatelia science-fiction]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia science-fiction]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Českí spisovatelia románov]] [[Kategória:Vylúčení z KSČ do roku 1989]] [[Kategória:Senátori Národného zhromaždenia (Česko-Slovensko, 1920 – 1939)]] lgppryqy5w7ayui54phskjptfn4b3gz Národný socializmus 0 145145 8256318 7859970 2026-08-01T13:54:21Z Maximilián Fedora 259749 8256318 wikitext text/x-wiki '''Národný socializmus''' alebo '''nacionálny socializmus''' je (samo)označenie sa rôznorodých ideológií spravidla sa snažiacich spojiť idey socializmu a nacionalizmu, ale inak v detailoch často dosť odlišných. Napríklad koncom 19. storočia vznikali strany označované ako národnosocialistické, ktoré mali typický sociálnodemokratický program a súčasne program národného samourčenie (napr. [[Česká strana národnosociálna]]), kým v Nemecku v 20. storočí vznikla [[Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei|Národnosocialistická nemecká robotnícka strana]] (NSDAP), ktorá mala program, ktorý by sa dnes označil ako fašistický. Podľa ideológie tejto strany vznikol pojem [[nacizmus]] ako skratka z „národný socializmus“. V užšom zmysle sa pojmom národný socializmus myslí len [[nacizmus]]. ==[[Politická filozofia]]== smer sa hlási k myšlienkam, ako sú: * [[Právo národov na sebaurčenie|národné samourčenie]] a význam národa vôbec ako nevyhnutný základ štátu; * potreba národnej jednoty, ktorá vylučuje menšiny a môže vyústiť až do rasizmu; * boj proti [[kapitalizmus|kapitalizmu]] ; * túžba po [[centralizmus|centralizme]]; * túžba po „ľudovom živote“. ==Zoznam národno-socialistických strán== ===Národno-socialistické strany, ktoré existovali pred nacizmom=== * [[Česká strana národno-socialistická]] . * Národno-socialistická strana, [[Francúzsko]], [[1903]], zakladateľ [[Pierre Biétry]]. * [[Slovenská socialnodemokratická strana Uhorska]], [[1905]] * Národno-socialistická strana, [[Filipíny]], [[1903]], zakladateľ [[Emilio Aguinaldo]]. === Strany, ktoré ovplyvnili nemecký nacizmus === * Rakúsky národný socializmus, [[Rakúsko]], [[1903]], zakladateľ Franko Stein. * [[Robotnícka strana Nemecka]], [[Nemecko]], [[1919]], zakladatelia [[Anton Drexler]], [[Karl Harrer]], Gottfried Feder; predchodkyňa NSDAP s nevyjasneným programom. === Strany, ktoré majú blízko k nacistickej ideológii === * Bulharská strana národnosocialistická, [[Bulharsko]], [[1920]], zakladateľ Hristo Kunčev. * Dánska národněsocialistická robotnícka strana, [[Dánsko]], [[1930]], zakladateľ Cay Lembcke. * [[Robotnícka strana]], [[Česko]], [[2003]], zakladateľ Tomáš Vandas.<ref>[http://www.nssoud.cz/files/SOUDNI_VYKON/2009/0001_0Pst_0900_679fa453_6a5a_4113_8760_d13c9f3417b3_prevedeno.pdf Rozsudok Najvyššieho správneho súdu zo 17. februára 2010 sp. zn. Pst 1/2009] </ref> ** [[Robotnícka strana sociálnej spravodlivosti]], nástupnícka po DS, [[Česko]]. * Iránska strana národnosocialistická, [[1952]], zakladateľ Davud Monshizadeh. * Libertariánska národno socialistická strana zelených, [[Spojené štáty]], zakladajúci Craig Smith a Robert Lindstrom. * Maďarská strana národnosocialistická, [[1920]], zakladateľ Zoltán Böszörmény. * Modré Mongolsko. * [[Moravská nacionálny sociálna strana]], 1940, zakladateľ Josef Miroslav Tichý. * Národno socialistická asociácie Taiwane, [[Čínska republika]], [[2006]]. * [[Nasjonal Samling |Národné zhromaždenie]], [[Nórsko]], [[1933]], zakladajúci [[Vidkun Quisling]] a Johan Bernhard. * Nacionálny socialistická strana akcie, [[Spojené kráľovstvo | Veľká Británia]], [[1980]], zakladateľ Tony Malsky. * [[Národno socialistická česká robotnícka a roľnícka strana | Národno socialistická česká robotnícka a roľnícka strana – Strana zeleného hákového kríža]], [[Protektorát Čechy a Morava]], po 15. marci [[1939]], zakladateľ František Mikuláš Mlčoch. * [[Národno socialistická holandská robotnícka strana]], [[Holandsko]], [[1941]], zakladateľ [[Ernst Herman van Rappard]]. * [[Národno socialistická nemecká robotnícka strana]], [[1920]], zakladateľ [[Adolf Hitler]]. * Národno socialistická japonská robotnícka a sociálna strana, [[Japonsko]], [[1982]]. * Národná socialistická liga, [[Spojené kráľovstvo | Veľká Británia]], [[1937]], zakladajúci William Joyce, John Beckett a John Angus MacNab. * Národno socialistická liga, [[Spojené štáty]], [[1974]], zakladateľ Russell VEH. * Národno socialistická strana Ameriky, [[Spojené štáty]], [[1970]], zakladateľ Frank Collin. * Národná socialistická strana Nového Zélandu, [[Nový Zéland]], [[1969]], zakladateľ Colin King-Ansell. * Národno socialistická ľudová strana Švédska, [[Švédsko]], [[1926]], zakladateľ Konrad Hallgren. * Národno socialistická biela ľudová strana, [[Spojené štáty]], [[1966]], zakladateľ Harold Covington. * Národno socialistickej robotnícka strana, [[Španielsko]]. * Národno socialistickej robotnícka strana, [[Švédsko]], [[1933]], zakladateľ Sven Olof Lindholm. * [[Nemecká národno socialistická strana robotnícka]], [[Československo]], [[1919]], zakladajúci [[Hans Knirsch]],[[Hans Krebs (nacionálny socialista) | Hans Krebs]], [[Adam Fahrner]] a [[Josef Pätzel]]. * Ruská národno socialistická strana, [[Rusko]], [[1992]], zakladateľ Konstantin Kasimovský. * Ruská národná jednota, [[Rusko]], [[1990]], zakladateľ Alexander Barkašov. * Grécka národno socialistická strana, [[Grécko]], [[1932]], zakladateľ George S. Mercouris. * Ríšska socialistická strana, [[Nemecko]], [[1949]], zakladateľ Fritz Dorls. * [[Strana národnej jednoty (Kanada) | Strana národnej jednoty]], [[Kanada]], [[1934]], zakladateľ Adrien Arcand. * [[Sudetonemecká strana]], [[Československo]], [[1933]], zakladateľ [[Konrad Henlein]]. * Švédska národná socialistickej strana roľníkov a robotníkov, [[Švédsko]], [[1924]], zakladateľ Birger Furugård. * [[Tsagaan Khass]] (Biela Svastika), [[Mongolsko]]. * [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko]], [[Slovensko]], [[2000]]. === Súčasné národnosocialistickej strany nesúvisiace s nacizmom === * [[Baas]], [[1940]], zakladateľ [[Michel Aflak]]. * [[Česká strana národnosocialistická]], [[2005]], zakladateľ [[Jiří Stanislav]]. * [[Égalité et Réconciliation | Rovnosť a zmierenie]], [[2007]], zakladateľ [[Alain Soral]]. * [[Eusko Alkartasuna]], [[Baskicko]] – [[Španielsko]], [[1986]]. * [[LEV 21 - Národní socialisti|LEV 21 – Národní socialisti]], [[2011]], zakladateľ [[Jiří Paroubek]]. * Národná revolučná socialistická strana, [[India]], [[1977]]. * Národná socialistická rada Nagaland, [[India]], [[1980]], zakladajúci Isak Chisa SWU a Thuingaleng Muivah. * Národná socialistická strana Tripura, [[India]], [[2003]], zakladateľ Hirendra Tripura. * Národná socialistická strana (Jatiyo Samajtantrik Dal), [[Bangladéš]], [[1972]], zakladateľ Abdul Jalil. * [[Sinn Féin]],[[Írsko (ostrov) | Írsko]], [[1905]]. * [[Sociálnodemokratická a robotnícka strana]], [[Severné Írsko]], [[1970]]. * Strana národnosocialistická, [[Jordánsko]]. * [[Valencia Community]], '' Esquerra Valenciana –'' [[Španielsko]], [[1998]]. == Strany ovplyvnené myšlienkami Otto Strassera == * [[Čierna front-strana revolučných národných socialistov]], [[1930]], zakladateľ [[Otto Strasser]], významný člen tiež [[Helmut Hirsch]]; strana, ktorá mala ekonomicky bližšie k súčasným[[demokratický socializmus | demokratickým socialistom]]. == Referencie == {{referencie}} ==Zdroj== ''Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Národní socialismus na českej wikipédii'' [[Kategória:Politické ideológie]] [[Kategória:Nacionalizmus]] [[Kategória:Socializmus]] 771ckr74n8k3x285ks38fjevm7k783w List vlastníctva 0 153432 8256381 8234137 2026-08-01T16:59:15Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256381 wikitext text/x-wiki '''List vlastníctva''' (skratka '''LV''') je tá časť tzv. „súboru popisných informácií“ [[kataster nehnuteľností|katastra nehnuteľností]], ktorá obsahuje základné „vybrané údaje o nehnuteľnostiach, údaje o vlastníkoch alebo iných oprávnených osobách a iné údaje“ <ref name=zákon/>. Je to teda názov tej časti popisnej dokumentácie o nehnuteľnosti (príp. viacerých nehnuteľnostiach v rámci jedného katastrálneho územia) v katastri nehnuteľností, ktorá obsahuje (primárne) údaje o vlastníckych vzťahoch daných nehnuteľností. Právna úprava sa nachádza v zákone č. 162/1995 Z. z. a vo vyhláške č. 461/2009 Z.z. (resp. staršie vo vyhláške č. 79/1996 Z. z.). Do roku 1964 sa ako '''list vlastníctva''' (iné názvy: '''strana vlastnícka, list vlastnícky, list vlastníkov''') označoval (a v Rakúsku sa dodnes označuje) iba to, čo je dnes časť B súčasného listu vlastníctva - podrobnosti pozri nižšie. ==Obsah== Podľa § 8 zákona č. 162/1995 Z. z. (staršie bol takmer zhodný text uvedený v § 15 vyhlášky 79/1996 Z.z.) sa list vlastníctva skladá z <ref name=zákon>§ 8 zákona č. 162/1995 Z. z. (znenie platné v apríli 2019)</ref>: *časti „A – majetková podstata“, ktorá obsahuje všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom práv k nehnuteľnostiam (majetkové teleso), a údaje o nich, a to výmeru, druh pozemku, kód spôsobu využívania pozemku, príslušnosť k zastavanému územiu obce a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti A, *časti „B – vlastník alebo iná oprávnená osoba“, ktorá obsahuje meno, priezvisko, rodné priezvisko alebo názov vlastníka nehnuteľnosti alebo inej oprávnenej osoby, dátum narodenia, rodné číslo alebo identifikačné číslo organizácie, spoluvlastnícky podiel, titul nadobudnutia podľa verejnej listiny alebo inej listiny, miesto trvalého pobytu alebo sídlo, iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti B, byty a nebytové priestory, nájomné práva k pozemkom, poznámky o skutočnostiach súvisiacich s nehnuteľnosťami alebo s právami k nehnuteľnostiam, *časti „C – ťarcha“, ktorá obsahuje [[vecné bremeno]] (obsah vecného bremena, označenie oprávneného z vecného bremena vrátane zápisu vecného bremena v liste vlastníctva oprávneného), záložné práva (označenie záložného veriteľa), predkupné práva, ak majú mať účinky vecných práv (označenie oprávneného z predkupného práva), iné práva, ak boli dohodnuté ako vecné práva, a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti C; v časti C sa výška dlhu neuvádza. ==Výpisy a kópie == List vlastníctva pre jeho dôležitosť neslobodno fyzicky poskytnúť nikomu, vždy možno dostať iba výpis z listu vlastníctva alebo jeho kópiu<ref name=epi>PADALOVÁ, M. List vlastníctva, 2007 [http://www.epi.sk/odborny-clanok/List-vlastnictva-1.htm]</ref>. Okresný úrad teda vyhotoví na požiadanie výpis alebo kópiu listu vlastníctva, a to v listinnej alebo elektronickej podobe, pričom list vlastníctva je [[verejná listina|verejnou listinou]]<ref>§ 69 zákona č. 162/1995 Z. z. (znenie platné v apríli 2019)</ref><ref>§ 69 vyhlášky č. 461/2009 Z. z. (znenie platné v apríli 2019) ; resp. staršie § 115 vyhlášky č. 79/1996 Z. z.</ref>. Kópia originálu a výpis z originálu sú rovnocenné – kópia obsahuje aj predchádzajúce zápisy o nehnuteľnosti, výpis len platný stav bez predchádzajúcich zápisov<ref name=epi/>. Na rozdiel od výpisu či kópie z listu vlastníctva, list vlastníctva ani jeho jednoduchá fotokópia (t.j. nie kópia v zmysle katastrálneho zákona) nie sú verejné listiny, pretože na nich chýba okrúhla pečiatka so štátnym znakom SR, pričom list vlastníctva sa (ako bolo už uvedené vyššie) verejnosti vôbec nevydáva a jeho fotokópia sa stane verejnou listinou len vtedy, ak ju vidimuje notár <ref>Stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra SR pre Ministerstvo vnútra SR z 23. 8. 2010 [https://www.mindop.sk/ministerstvo-1/vystavba-5/uzemne-planovanie/metodicke-usmernenia-oznamenia-stanoviska-pokyny/stanovisko-uradu-geodezie-kartografie-a-katastra-sr-k-ustanoveniu-listu-vlastnictva-za-verejnu-listinu-pdf-1-11-mb]</ref>. Každý list vlastníctva a výpis z neho sa v zásade vzťahuje na tzv. [[majetkové teleso]] – budovu, byt, pozemok alebo inú nehnuteľnosť. Napriek tomu je pravidlom (nie však predpisom), že všetky nehnuteľnosti (pozemky, stavby, byty), ktoré vlastní jedna osoba v jednom katastrálnom území, by mali byť uvedené na jednom výpise z listu vlastníctva. Pre byty sa na požiadanie vystavuje aj len čiastočný výpis z listu vlastníctva vzťahujúci sa len na jednu konkrétnu osobu a byt<ref name=epi/>. ==Situácia v minulosti a v blízkom zahraničí == Na Slovensku (rovnako v Česku) sa pojem list vlastníctva v dnešnom (teda širšom) ponímaní používa od roku 1993 <ref>zákon SNR č. 266/1992 Zb.</ref><ref>vyhláška Slovenského úradu geodézie, kartografie a katastra č. 594/1992 Zb.</ref> , resp. približne v dnešnom (teda širšom) ponímaní už od roku 1964 <ref>vyhláška Ústrednej správy geodézie a kartografie č. 22/1964 Zb.</ref>. Do jari 1964 sa však termín list vlastníctva (historické názvy aj: strana vlastnícka, list vlastnícky, list vlastníkov; po nemecky ''Eigentumsblatt'', po maďarsky ''tulajdoni lap'') vzťahoval len na to, čo sa dnes označuje ako časť B súčasného listu vlastníctva, zatiaľ čo (približný) ekvivalent súčasného listu vlastníctva sa označoval ako [[pozemkovoknižná vložka]] (historické názvy: pozemnoknižná vložka, pozemno-knižná vložka, knižná vložka, pozemnoknižná zápisnica, pozemnoknižná vložko-zápisnica; nem. ''Grundbuchseinlage'', maď. ''telekkönyvi betét''); išlo o terminológiu prevzatú z bývalého Rakúsko-Uhorska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KatasterNehnuteľností.sk | url = http://katasternehnutelnosti.sk/160-pozemnoknizna-vlozka/ | vydavateľ = katasternehnutelnosti.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=TC>1886. évi XXIX. törvénycikk a telekkönyvi betétek szerkesztéséről [https://net.jogtar.hu/ezer-ev-torveny?docid=88600029.TV&searchUrl=/ezer-ev-torvenyei%3Fpagenum%3D32]</ref><ref>pozemková kniha. In: {{Citácia knihy | editori = [[Pavel Bujnák]] | titul = Slovenský náučný slovník | odkaz na titul = Slovenský náučný slovník | zväzok = III N{{--}}Ž | miesto = Bratislava; Praha | vydavateľ = Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský | rok = 1932 | počet strán = 348 | strany = 96 }}</ref><ref name=Č>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stručná historie pozemkových evidencí | url = https://www.cuzk.cz/Katastr-nemovitosti/O-katastru-nemovitosti/Historie-pozemkovych-evidenci.aspx | vydavateľ = cuzk.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=VU>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hánek | meno = Pavel | autor = | odkaz na autora = | titul = list vlastnictví | url = http://www.vugtk.cz/slovnik/3564_list-vlastnictvi | vydavateľ = vugtk.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-25 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190425192355/http://www.vugtk.cz/slovnik/3564_list-vlastnictvi | dátum archivácie = 2019-04-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/kataster-nehnutelnosti/aktuality/pravnicke_dni_032017/aktualna-problematika-pri-evidovani-neznamych-vlastnikov-kn.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Czechoslovakia. Právnický ústav | odkaz na autora = | titul = Učebnica občianskeho a rodinného práva | vydanie = | vydavateľ = Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry | miesto = | rok = 1953 | počet strán = 344 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 317| jazyk = }} (Poznámka: Doklad pre použitie názvu "list vlastnícky")</ref> V Česku je história používania pojmu list vlastníctva (po česky ''list vlastnictví'') prinajmenšom od vzniku Česko-Slovenska (vrátane jednotlivých rokov zmien) rovnaká ako na Slovensku.<ref name=Č/><ref name=VU/> Súčasný český list vlastníctva má však iné členenie na časti než slovenský a výpis z listu vlastníctva sa v Česku často nazýva aj "výpis z katastra nehnuteľností" (''výpis z katastru nemovitostí''), zatiaľ čo na Slovensku je výpis z listu vlastníctva len jeden z typov výpisov z katastra nehnuteľností. <ref>vyhláška 357/2013 Sb. [https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2013-357/zneni-20170401] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190425202355/https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2013-357/zneni-20170401 |date=2019-04-25 }}</ref><ref>vyhláška 26/2007 Sb. Sb.[https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2007-26/zneni-0] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190425213835/https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2007-26/zneni-0 |date=2019-04-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Výstupy z katastru nemovitostí poskytované prostřednictvím dálkového přístupu | url = https://www.cuzk.cz/Katastr-nemovitosti/Poskytovani-udaju-z-KN/Dalkovy-pristup/Vystupy-z-KN-poskytovane-prostrednictvim-DP.aspx | vydavateľ = cuzk.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>Odůvodnění: (Odůvodnění návrhu nové prováděcí vyhlášky ke KatZ a ZápPrNe) S. 112 [http://www.zememeric.cz/07-01+02/pdf/oduvodneni__pracovni.pdf]</ref><ref>vyhláška 162/2001 Sb.</ref> V Rakúsku sa ako list vlastníctva (po nemecky ''Eigentumsblatt'') označuje iba to, čo sa na Slovensku dnes označuje ako časť B listu vlastníctva a súčasnému slovenskému listu vlastníctva (približne) zodpovedá pojem pozemkovoknižná vložka (''Grundbuchseinlage''). V Rakúsku sa teda dodnes používa historická (t. j. užšia) definícia pojmu list vlastníctva (platná aj na Slovensku do roku 1964).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bundesrecht konsolidiert: Gesamte Rechtsvorschrift für Allgemeines Grundbuchsanlegungsgesetz, Fassung vom 25.04.2019 | url = https://www.ris.bka.gv.at/GeltendeFassung.wxe?Abfrage=Bundesnormen&Gesetzesnummer=10001786 | vydavateľ = ris.bka.gv.at | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-25 | miesto = | jazyk = }} (pôvodné znenie: [http://alex.onb.ac.at/cgi-content/alex?aid=bgb&datum=19300004&seite=00000029])</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Grund­buch und Grund­buch­an­träge | url = https://www.arbeiterkammer.at/beratung/konsument/bauenundwohnen/eigentum/Grundbuch.html | vydavateľ = arbeiterkammer.at | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Č/> V Maďarsku od roku 1972 výraz list vlastníctva (po maďarsky ''tulajdoni lap'') používa v rovnakom význame ako dnes na Slovensku. Do roku 1972 sa používal v rovnakom význame ako do roku 1964 na Slovensku (teda sa používala historická, užšia definícia pojmu). <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Piroska | meno = Zalaba | autor = | odkaz na autora = | titul = Földhivatali Portál - Content of the Land Registration | url = http://en.foldhivatal.hu/content/view/72/118/#tullap | vydavateľ = en.foldhivatal.hu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-25 | miesto = | jazyk = }} (po maďarsky: [http://www.foldhivatal.hu/content/view/72/118/#tullap])</ref><ref>HORVÁTH, G. ''Földügyi Igazgatás''. Budapest: Nemzeti Közszolgálati Egyetem, 2014, najmä S. 6 [http://m.ludita.uni-nke.hu/repozitorium/bitstream/handle/11410/10552/Teljes%20sz%C3%B6veg?sequence=1&isAllowed=y] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220120082703/http://m.ludita.uni-nke.hu/repozitorium/bitstream/handle/11410/10552/Teljes%20sz%C3%B6veg?sequence=1&isAllowed=y |date=2022-01-20 }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hinteregger | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Sicherungsrechte an Immobilien in Europa | vydanie = | vydavateľ = LIT Verlag Münster | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 324 | url = | isbn = 978-3-643-50066-3 | kapitola = | strany = 70| jazyk = }}</ref><ref name=TC/> V Nemecku súčasnému slovenskému listu vlastníctva (približne) zodpovedá pojem ''Grundbuchblatt'' (doslova: pozemkovoknižný list),<ref>Grundbuchordnung (stav: apríl 2019). [http://www.gesetze-im-internet.de/gbo/BJNR001390897.html]</ref> ojedinele uvádzaný aj ako pozemková kniha v užšom zmysle (''Grundbuch im engeren Sinne'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.geoinformatik.uni-rostock.de/einzel.asp?ID=-1131688352 |dátum prístupu=2019-04-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220127142316/http://www.geoinformatik.uni-rostock.de/einzel.asp?ID=-1131688352 |dátum archivácie=2022-01-27 }}</ref>. V Poľsku súčasnému slovenskému listu vlastníctva (približne) zodpovedá pojem ''księga wieczysta'' (doslova: večná kniha, pozemková kniha; tento pojem zahŕňa ale aj príslušnú zbierku listín). Výraz pozemková kniha sa teda v ponímaní poľských predpisov vzťahuje len na dokumenty o jednej nehnuteľnosti (porov. aj vyššie odsek o Nemecku). Mimo textov právnych predpisov sa však v poľštine ako ''księga wieczysta'' niekedy označuje aj to, čo sa ako (celá) pozemková kniha obyčajne označuje v zahraničí (teda sa vzťahuje na všetky nehnuteľnosti jedného územia).<ref>Ustawa z dnia 6 lipca 1982 r. o księgach wieczystych i hipotece (stav: 2018), najmä Art. 24.1 [http://prawo.sejm.gov.pl/isap.nsf/download.xsp/WDU19820190147/U/D19820147Lj.pdf]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://kw-komentarz.pl/uploads/Fragmenty%20Komentarza/Wprowadzenie%20Rozdzia%C5%82%201%20(fragmenty).pdf | vydavateľ = kw-komentarz.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-25 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170415023414/http://kw-komentarz.pl/uploads/Fragmenty%20Komentarza/Wprowadzenie%20Rozdzia%C5%82%201%20(fragmenty).pdf | dátum archivácie = 2017-04-15 }} S. 24</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jak wygląda księga wieczysta? | url = https://ksiegawieczysta.net/jak-wyglada-ksiega-wieczysta/ | vydavateľ = ksiegawieczysta.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-25 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190425192356/https://ksiegawieczysta.net/jak-wyglada-ksiega-wieczysta/ | dátum archivácie = 2019-04-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Maciągowska | meno = Magdalena | autor = | odkaz na autora = | titul = Czym jest księga wieczysta? | url = https://www.infor.pl/prawo/gmina/ksiega-wieczysta/303238,Czym-jest-ksiega-wieczysta.html | vydavateľ = infor.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-25 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Deutsch-Polnisches Handbuch der Planungsbegriffe/Polsko-Niemiecki Leksykon Pojec Planistycznych, 2001, ISBN 3-88838-530-X | url = https://shop.arl-net.de/media/direct/pdf/dt-pol-handbuch.pdf | vydavateľ = shop.arl-net.de | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-25 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190425192354/https://shop.arl-net.de/media/direct/pdf/dt-pol-handbuch.pdf | dátum archivácie = 2019-04-25 }} S. 225</ref><ref>Grundbuch; Grundbuchblatt. In: PONS- Wörterbuch Deutsch-Polnisch/Polnisch-Deutsch [https://de.pons.com/]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Księgi wieczyste w państwach członkowskich - Polska | url = https://e-justice.europa.eu/content_land_registers_in_member_states-109-PL-de.do?clang=pl | vydavateľ = e-justice.europa.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-25 | miesto = | jazyk = }} (Poznámka: Pozemková kniha sa tu označuje ako "rejestr ksiąg wieczystych", výraz ksiega wieczysta je teda v množnom čísle)</ref> ==Zdroje== {{referencie}} ==Externé odkazy == *[http://katasternehnutelnosti.sk/99-list-vlastnictva/ List vlastníctva] [[Kategória:Obchodné právo]] [[Kategória:Kataster nehnuteľností]] 5k78n8seagvk54cypa54b3wu2ar4ose Lobeč 0 170665 8256387 5333851 2026-08-01T17:24:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256387 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Lobeč | typ = obec | znak = | vlajka = | obrázok = Lobeč, kostelík.JPG | popis = <!-- Kostel Povýšení sv. Kříže --> | ob.roz.pôs = Mělník | pov.ob = [[Mšeno (okres Mělník)|Mšeno]] | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 350 | zemepisná šírka = 50,460000 | zemepisná dĺžka = 14,666667 | rozloha = 3,48 | prvá zmienka = | starosta = Ing. Jaromír Šimonek | PSČ = 277 36 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0206 531677 | adresa = Lobeč 43<br />277 36 Lobeč | email = lobec@seznam.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.obeclobec.cz | commons = Lobeč }} '''Lobeč''' je [[obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Mělník|Mělník]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 136 obyvateľov, z toho 68 mužov a 68 žien, pričom priemerný vek v obci bol 38,6 roka (muži 35,4 roka, ženy 41,8 roka). == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Lobeč}} == Externé odkazy == * [http://www.obeclobec.cz Oficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140517191037/http://obeclobec.cz/ |date=2014-05-17 }} {{český výhonok}} {{Obce okresu Mělník}} [[Kategória:Obce okresu Mělník]] 145st3m81fun7khclh4t83mkej0tux7 Redaktor:LordMMX 2 186856 8256466 7506197 2026-08-01T23:17:35Z LordMMX 10340 korekcia textu, modernizácia, drobné úpravy, doplnenie 8256466 wikitext text/x-wiki '''LordMMX''' (* [[13. Marec]] [[1991]], [[Halič (okres Lučenec)|Halič]], [[Slovensko]]). Peter Protuš, prevádzkovateľ servisu K6 Computers s.r.o, vo voľnom čase - ktorého veľa nie je - "Daewoo patriot". {{Infobox Osobnosť | Meno = Peter Protuš | Iné mená = LordMMX | Štát pôsobenia = Slovensko | Dátum narodenia = 13. Marec 1991 | Miesto narodenia = Lučenec | Zamestnanie = Majiteľ IT servisu | Aktívne roky = 2011 - súčasnosť | Súrodenci = Patrik Protuš, MA | Webstránka = daewoo.sk, carmax.sk, peterprotus.eu, k6computers.eu }} Moje prvé auto bola [[Daewoo Nexia|Daewoo Nexia]], ktorej fotky sú použité práve na wikipedii, čo v podstate určilo, ktorým smerom sa bude môj život uberať pokiaľ ide o nejakú vášeň/záľubu/hobby. Ostal som verný značke, stále garážujem a "hýčkam" Leganzu a snažím sa šíriť povedomie o tom, že väčšina Chevroletov v európe je vlastne len zamaskované Daewoo. Vlastním Cruze a Captivu, ktorá je ako jediná na Slovensku (A asi aj v európe) brandovaná ako Daewoo Winstorm. Na Wikipedii, teda slovenskej sa budem snažiť rozširovať informácie o značke Daewoo... to je to čo ma najviac zaujíma. == Externé odkazy == * [http://www.peterprotus.eu Môj osobný blog], môj blog, fotoalbum, info o nexii :) st07jfrt2npunsslikqxp43p89fp4nt 8256468 8256466 2026-08-01T23:20:23Z LordMMX 10340 8256468 wikitext text/x-wiki '''LordMMX''' (* [[13. Marec]] [[1991]], [[Halič (okres Lučenec)|Halič]], [[Slovensko]]). Peter Protuš, prevádzkovateľ servisu K6 Computers s.r.o, vo voľnom čase - ktorého veľa nie je - "Daewoo patriot". {{Infobox Osobnosť | Meno = Peter Protuš | Iné mená = LordMMX | Štát pôsobenia = [[Slovensko]] | Dátum narodenia = 13. Marec 1991 | Miesto narodenia = [[Lučenec]], [[Slovensko]] | Zamestnanie = Majiteľ IT servisu | Aktívne roky = 2011 - súčasnosť | Súrodenci = Patrik Protuš, MA | Pseudonym = Dávid | Partnerka = Diana Didiová (2022 - súčastnosť) | Bydlisko = [[Halič]], [[Slovensko]] }} Moje prvé auto bola [[Daewoo Nexia|Daewoo Nexia]], ktorej fotky sú použité práve na wikipedii, čo v podstate určilo, ktorým smerom sa bude môj život uberať pokiaľ ide o nejakú vášeň/záľubu/hobby. Ostal som verný značke, stále garážujem a "hýčkam" Leganzu a snažím sa šíriť povedomie o tom, že väčšina Chevroletov v európe je vlastne len zamaskované Daewoo. Vlastním Cruze a Captivu, ktorá je ako jediná na Slovensku (A asi aj v európe) brandovaná ako Daewoo Winstorm. Na Wikipedii, teda slovenskej sa budem snažiť rozširovať informácie o značke Daewoo... to je to čo ma najviac zaujíma. == Externé odkazy == * [http://www.peterprotus.eu Môj osobný blog], môj blog, fotoalbum, info o nexii :) 64t4m0hyhfu5711couk0t04qenv0ypc Diskusia s redaktorom:Teslaton 3 201477 8256413 8254168 2026-08-01T19:22:52Z Safíček 270527 /* Hlasovacie právo */ nová sekcia 8256413 wikitext text/x-wiki <div style="margin: 1.5em 0; border-top: 1px solid #AAAAAA; border-bottom: 1px solid #AAAAAA; font-size: 85%;"> Archív: [[/Archív 2015|2008{{--}}2015]]&nbsp;· [[/Archív 2016|2016]]&nbsp;· [[/Archív 2017|2017]]&nbsp;· [[/Archív 2018|2018]]&nbsp;· [[/Archív 2019|2019]]&nbsp;· [[/Archív 2020|2020]]&nbsp;· [[/Archív 2021|2021]]&nbsp;· [[/Archív 2022|2022]]&nbsp;· [[/Archív 2023|2023]]&nbsp;· [[/Archív 2024|2024]]&nbsp;· [[/Archív 2025|2025]] </div> {{RIGHTTOC}} == Prečo vo faktografickom súhrne o Tisovi sú nejaké hodnotiace súdy? == Prečo vo faktografickom úvodnom súhrne o Tisovi sú nejaké hodnotiace súdy a nie je to v časti Hodnotenia, keď je to vyslovenie polemika a hodnotenia, nie fakty, ale len o individuálnych názoroch? Polemika o tom, ako niektorí historici hodnotia či to je alebo nie je to alebo tamto vo faktografickom úvode ale nie v sekcií Hodnotenia. Tam majú byť fakty. Nie to čo si kto o tom myslí, nejaký konflikt. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-12144-0|&#126;2026-12144-0]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-12144-0|diskuse]]) 20:13, 6. január 2026 (UTC) :1. nie sú tam žiadne individuálne názory, je to jednovetové zhrnutie ohľadom existencie odborných polemík k tej veci, rozsahom plne adekvátne do úvodu. Podrobnejšie sa to dá pokojne rozpísať v niektorej sekcii. 2. ide o konsenzus dosiahnutý po viacerých kolách editačných a diskusných ťahaníc, viď história úprav čl. a príslušné diskusie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:25, 6. január 2026 (UTC) ::Zložené súvetie na tri riadky je ťažko označiť za len jednú vetu. Celá tá "veta" je informácia o nejakej polemike, za čo asi bol odsúdený a ako zdroje sú individálne názory autorov, dosť obmedzený počet. Nie je to faktografický údaj. O každej jednej udalosti je možné tak uviesť, že existujú aj nízory, ktoré si myslia niečo iné. Ale tam má byť len fakt. Z čoho bol obvinený, za čo odsúdený. Nie nejaké hodnotiace úsudky, z akej kategórie to boli zločiny. NA to by mala byť sekcia Hodnotenia, kde napríklad pri Matici sa napíše názor a nasleduje proti názor. V opačnom prípade, je možné úvod rozšíriť aj o informáciu, podľa niektorých historikov, to bol politický proces a iné. V súhrne by nemali byť zdôvodnenia, polemiky. Je tam vymenované z čoho bol obvinený. To je fakt. K čomu je v úvode informácia, že nejaký historici sa nevedia zhodnúť o kvalifikácií skutkov? Rovno tam môže byť polemina, kto si myslel že mal byť súdený, popravený. Za mňa, nemá to čo byť v úvode. Od toho je ďalší text, odstavce. Nie je to spomenuté ani v poprava. Neviem to zaradiť. Tiso bol z niečoho obvinený. To je fakt. Ale čo tam robí diskusia o tom, že historici medzi sebou sa hádajú, o aké asi zločiny išlo? Ako chcete, Tiso nebol súdený ani obvinený podľa Norimberskej charty. Ak by bol, bolo by to presne definované. Mne to príde ako diskusia, bol súdený na základe práva ČSR a niekto tam do toho umelo strčí polemiku, že ak by to bolo podľa Norimbergu, čo by to asi tak mohlo byť. To si myslím, má byť v hodnotení. Nie je to fakt, ale názor. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-12144-0|&#126;2026-12144-0]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-12144-0|diskuse]]) 20:58, 6. január 2026 (UTC) == Encyklopedická významnosť == Dobrý deň, v článku o bejzbalovom klube Bratislava Phoenix, ktorý som vytvoril som práve zaznamenal poznámku o nutnosti splniť kritériá významnosti, ktorú ste tam priložili. Som zmätený, pretože - ide o bejzbalový klub na Slovensku s dvojročnou históriou (jeden z dvoch, ktoré majú aktuálne svoje heslo, ten druhý je navyše dlhodobo nefunkčný, napriek tomu svoje heslo má) - a spĺňa podľa mňa podmienku nezávslých zdrojov (aktuality.sk, slovakiabaseball.com, supercup.cz - to všetko sú nezávislé zdroje) Prosím o upresnenie, aké konkrétne zdroje informácií by mal športový klub spĺňať na to, aby mal zverejnené heslo vo wikipedii. Ďakujem --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 12:17, 15. január 2026 (UTC) Zároveň by som poprosil o vysvetlenie, nakoľko je "nevýznamný" príspevok o športovom klube, ktorý podporuje vo svojej činnosti desiatky mladých ľudí. Ešte raz vďaka --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 12:19, 15. január 2026 (UTC) :{{re|Webdoomm|s=1}} Dobrý deň. Zdroje v článku sú momentálne buď primárne (vlastný web, rozhovor s manažérkou), alebo nezávislé, bohužiaľ ale v rozsahu triviálnych zmienok. Prejdite si text odporúčania [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]], aké nezávislé zdroje sú potrebné na doloženie encyklopedickej významnosti niečoho. Podpora desiatok mladých ľudí samozrejme spoločensky nevýznamná nie je, realizujete nepochybne prínosnú vec, zo samotnej tejto skutočnosti ale nevyplýva nijak automaticky encyklopedická významnosť. Wikipédia [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|nie je databáza všetkého]], je to všeobecná encyklopédia s nejak postavenými formálnymi kritériami významnosti. Obdobne by ste zrejme neočakávali heslo o mládežníckom športovom klube v papierovej alebo online [[Encyclopaedia Beliana|Beliane]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:35, 15. január 2026 (UTC) ::Dobrý deň, ďakujem za odpoveď, vážim si Váš čas aj snahu pomôcť, ::dnes, či zajtra sa pokúsim zamyslieť nad tým, ktoré zdroje ešte doplniť (máme články o našej činnosti aj z ďalších médií), prosím len o zváženie nasledujúcich faktov: ::- Bratislava Phoenix je aktuálne jeden z najrýchlejšie rastúcich bejzbalových klubov na Slovensku (áno, je ich málo, ale práve preto musíme pracovať na popularizácii športu) ::- zároveň je to druhý najväčší baseballový klub v Bratislave (to je skrátka fakt) ::- možnosť relevantných zdrojov je pri kluboch v minoritných športoch na Slovensku nižšia, ako pri hokeji, futbale, či možno ešte basketbale (zmienka na oficiálnej stránke SBF - slovakiabaseball.com nie je podľa mňa triviálnou zmienkou - ale súhlasím - doplním ďalšie) ::- k rozvoju bejzbalu ako takého patrí šírenie povedomia o ňom a podľa mňa presne na to slúži aj wikipedia (inak nemá zmysel prakticky žiaden článok o tomto športe na wikipedii) ::Ešte raz vďaka za konštruktívnu kritiku, článok doplním o ďalšie zdroje --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 13:57, 15. január 2026 (UTC) :::Dobrý večer, :::doplnil som zdroje o odkazy na články v sme.sk, trnavskyhlas.sk, slovakiabaseball.com (to je oficiálna stránka Slovenskej bejzbalovej federácie) aj o odkazy na youtube, kde sa nachádzajú reportáže TV JOJ a TV Ružinov (chápem, že toto možno bude problém, ale pre istotu som ich pripojil). :::Pevne verím, že už je heslo ozdrojované dostatočne, prosím o spätnú väzbu. Ďakujem za spoluprácu --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 16:15, 15. január 2026 (UTC) ::::A dovolím si ešte doplniť príklad na random team a jeho heslo na Wikipedii: ::::[[ŽHK Iskra Banská Bystrica]] - 1 funkčný odkaz na 1 web a predsa existuje ::::podobných hesiel som našiel v priebehu piatich minút niekoľko (aj futbalových), dúfam teda, že sa zhodneme na tom, že heslo o Bratislava Phoenix nielenže spĺňa vyžadované štandardy, ale ich ešte vysoko prekračuje (odkazy na najrelevantnejšie profesionálne národné aj nadnárodné weby, odkazy na mienkotvorné médiá, vlastná prítomnosť na webe) --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 16:28, 15. január 2026 (UTC) :::::{{re|Webdoomm|s=1}} Za mňa je významnosť stále diskutabilná, kolega už ale stihol údržbové šablóny z čl. vyhádzať a šport nie je moja doména, takže sa v tom ďalej nejdem angažovať (hoci by tomu podľa mňa prospela [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|diskusia a hlasovanie o poenchaní]], podobne ako aj počinom typu odkazovaná [[ŽHK Iskra Banská Bystrica]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:11, 15. január 2026 (UTC) ::::::Dobrý večer, ::::::tá Iskra je v tom pravdupovediac nevinne, podobne vyzerajú desiatky ďalších hesiel športových klubov (spravil som rýchly rešerš) a nemyslím si, že je cieľom vymazať polovicu športových hesiel na Slovensku. ::::::Pevne verím, že relevantnosť tohto hesla som nielen dokázal, ale aj v budúcnosti dokážem. Bejzbal je šport, ktorý si zaslúži svoje miesto v spoločnosti. ::::::Ďakujem --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 18:35, 15. január 2026 (UTC) ::::::ta Iskra je v tom nevinne - podobne vyzeraju desiatky dalsich clankov o slovenskych kluboch. Inymi slovami, dovolim si tvrdit, ze ak by sa nastaviki pravidla tak tvrdo, s --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 22:01, 15. január 2026 (UTC) :::::::Áno, množstvo historických čl. by v takom stave dnes na wiki neprešlo, priority a prístup k vynucovaniu požiadiaviek sa v čase vyvíjajú. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:17, 15. január 2026 (UTC) ::::::::Ak sa smiem spýtať, prečo ste označili článok o Bratislava Phoenix na zmazanie? Rozumiem, že nie je Vašou šálkou kávy, ale verím, že som uviedol dosť argumentov proti takýmto krokom. Kroky užívateľa ~2025-42361-29, ktorý ani len nereaguje na moje snahy o diskusiu sú pre Vás dostatočným argumentom? --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 22:45, 19. január 2026 (UTC) :::::::::{{re|Webdoomm|s=1}} Je to štandardný postup, ako riešiť revertovacie spory ohľadom ponechania nejakého článku. Práve tam ([[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Bratislava Phoenix|na stránke návrhu]]) je priestor na diskusiu a argumenty pre/proti ponechaniu. Ak prevážia argumenty (a následne platné hlasy) pre ponechanie (resp. presnejšie: stačí ak neprevážia hlasy pre výmaz), bude článok ponechaný a ďalšie ťahanice ukončené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:49, 19. január 2026 (UTC) :::::::::jj, už som to pochopil. ďakujem za vysvetlenie, svoje základné argumenty som tam uviedol, teším sa na prípadnú diskusiu. --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 22:51, 19. január 2026 (UTC) == Obrázky v kalendári == Ahoj, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2019&oldid=8146973 mne tie obrázky] končili pri 23. decembri a boli tam ešte 3 riadky. To isté rok [[2018]], teraz to končí pri 2. novembri a je tam veľa miesta na obrázky. Aký presah máš na mysli (ale vysvetli mi to laicky, pls). Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:27, 15. január 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Nazdar. Pozeral som to znova a má sa to nasledovne: je pravda, že kto používa predvolený skin (nový Vector, cez URL jednorazovo vynútiteľný doplnením parametra <code>?useskin=vector2</code>), ktorý na rozdiel od starších skinov zaviedol limitáciu max šírky obsahového stĺpca (takže sa dlhšie riadky zalomia a tým nafukujú výšku stĺpca oproti stavu bez limitovanej šírky), končia mu portréty aj pred redukciou zhruba na úrovni konca obsahu. Osobne zjavne nie som reprezentatívna vozrka, keďže používam od začiatku dodnes stále Monobook (jednorazovo <code>?useskin=monobook</code>), ktorý limitáciu šírky nemá a vyzerá to v ňom pred redukciou takto: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2019&oldid=8146973&useskin=monobook]. Platí ale, že neprihlásení desktopoví čitatelia (a zrejme aj väčšina prihlásených) to budú vidieť najčastejšie cez defaultný skin, ktorým je nový Vector, takže ak trváš na obrázkoch až po koniec, vráť to prípadne. :Iná samostatná nevýhoda takého množstva portrétov je ale tá, že v mobilnom zobrazení (ktoré je posledných ~8 rokov medzi bežnými čitateľmi už prevládajúce) je človek pri bežnom zobrazení na výšku na smartfónoch nútený ich všetky preskrolovať, aby sa dopracoval k samotnému obsahu sekcie (keďže tam sú prezentované ako súvislý blok obrázkov nie povedľa, ale pred dotyčnou sekciou). Čo vie byť dosť iritujúce. Aj pre toto má normálne zmysel nepreháňať to s množstvom bezprostredne nadväzujúcich floating obrázkov a v bežnom článku by bol blok takmer dvadsiatich, ako sa postupne stalo bežným v týchto zoznamoch úmrtí, úplne neprijateľný. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:19, 15. január 2026 (UTC) == Kategória:Piesočné duny == Nazdar, všetko dobré v tomto roku. Ja len, že pridávanie <nowiki>Kategória:Piesočné duny</nowiki> do článkov o púšťach je presne to isté, ako pridávanie <nowiki>Kategória:Kolesá</nowiki> k článkom o jednotlivých automobiloch. Netreba to robiť. Poopravujem to.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:24, 15. január 2026 (UTC) :{{re|Pelex|s=1}} Tak nie každá púśť je zrejme piesočná, sú aj iné typy púští. Niekde to majú riešené podkategóriou [[:en:Category:Ergs|ergs]] ([[:cs:Kategorie:Ergy|ergy]]), ktorá potom je radená (aj) v tejto pieskovodunovej. Nevedel som ale jednak, či sa ten výraz používa aj na Slovensku, plus mi tú kat. neprišlo nutné podrobnejšie štrukturovať ani z pohľadu počtu hesiel, ktoré tam na skwiki momentálne má zmysel radiť. Ale uprav ako uznáš, samozrejme, máš na to asi lepšie predpoklady. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:36, 15. január 2026 (UTC) == Twinkle == Ahoj, pár dní dozadu som sa dozvedel o existencii [[En:Wikipedia:Twinkle|Twinkle]], malo by zmysel niečo také importovať aj u nás? Resp. stálo by to za námahu spustiť to? S prekladmi atp. by som prípadne pomohol, keby na to došlo. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:59, 18. január 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Importovať myslíš ako zavádzať ho sem ako oficiálny admin gadget, zavádzateľný zapnutím v nastaveniach? Neviem, nevyzerá to byť zrovna lightweight projekt, pozrám že odorúčaný postup deploymentu majú momentálne riešený už samostatným Node.js projektom ([https://github.com/wikimedia-gadgets/twinkle-starter twinkle-starter]) len na vygenerovanie všetkých závislostí, čo treba následne narvať do lokálneho MW projektu. Plus následne to potom treba aj udržiavať, inak to zastará. :Ako osobne mi nechýba, čiastkové veci sa dajú automatizovať custom skriptami a nemám pocit, že by tu flow admin akcií bol taký, že by boli na efektívne zvládanie vyložene nutné gadgety. :Ak máš záujem ho používať, bolo by zrejme dobré vyskúšať si ho najprv cez user script (kde ale upozorňujú, že môže byť problém so spoľahlivosťou zavádzania), prípadne na wiki kde je dostupný. Resp. potom [[Redaktor:OJJ|OJJ]] aj niektorí globálni patrolleri používajú fork [[:m:User:Xiplus/TwinkleGlobal|TwinkleGlobal]], ktorý ak správne rozumiem poskytuje nejakú podmožinu Twinkle funkcionalít naprieč všetkými projektami, pričom ho stačí zaviesť si centrálne. Neviem ale ako je to s jeho lokalizovateľnosťou, otagované zhrnutia čo evidujem na rôznych projektoch sú spravidla v angličtine. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:24, 18. január 2026 (UTC) ::Áno, presne to som myslel. A presne som si nebol istý, či teda vlastne poskytuje niečo, čo by sme úplne využili; viem, že OJJ má kopu gadgetov, ale na vkladanie {{tl|Exp}} či {{tl|UU}} to vyložene nepotrebujem. Skôr napr. by to napr. bolo zaujímavé, ak to urobí celý proces nominácie na zmazanie (článok, stránka, i upozornenie na WP:SNZ). Ten GitHub som práve zaregistroval, preto som si vravel, že by to nemuselo byť úplne náročné; ale GitHub či inštaláciu týchto vecí úplne detailne neovládam a v JS nie som vôbec expert. Dík za názor teda, nechám to nateraz tak. Možno sa na to niekedy mrknem lokálne. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:28, 18. január 2026 (UTC) :::{{re|KormiSK|s=1}} GitHub len hostuje repo, ten Node.js projekt si odtiaľ lokálne naklonuje (alebo prosto len stiahne) a spustí ten, kto plánuje Twinkle závislosti na nejakej wiki zakladať alebo aktualizovať. Plus teda lokalizáciu by bolo potrebné spáchať (s Twinkle prefixom je na TW zhruba [https://translatewiki.net/w/i.php?limit=500&search=intitle%3ATwinkle+intitle%3A%2Fen&title=Special%3ASearch&profile=advanced&fulltext=1&ns8=1&ns1206=1&searchToken=5mbs76fckdl9yqvnwyk17i788 400 položiek], pričom cs lokalizácia ako najpohodlnejší vzor vyzerá že existuje len v štádiu čiastkových pokusov [https://translatewiki.net/w/i.php?search=intitle%3ATwinkle+intitle%3A%2Fcs&title=Special%3ASearch&profile=advanced&fulltext=1&ns8=1&ns1206=1]) a predpokladám že aj nejakú konfiguráciu, zahŕňajúcu miestne varianty údržbových a upozorňovacích šablón. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:46, 18. január 2026 (UTC) ::<small>Kdysi dávno jsem to překládal do češtiny a převáděl určité funkcionality, ale pak to nějak technicky přestalo fungovat, tak jsem na větší aktivity v tomto rezignoval. Nabízelo to zejména pár tlačítek navíc, de facto různé způsoby vrácení zpět, rollback se shrnutím, redirect na diskusi atd. Pak to třeba nabízí rychlé srovnávání revizí a přednastavené šablony na rychlé smazání (které – když už jsem správcem na obou projektech – logicky nepotřebuji). ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 17:09, 18. január 2026 (UTC)</small> == [[Rebeka Cully]] == Zdar! Upravil som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rebeka_Cully&diff=prev&oldid=8156196 tvoju úpravu]. Manželov profil na olympic.sk nedokladoval info v článku. Rovnako treba citovať info podľa toho odkiaľ pochádzajú.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:37, 29. január 2026 (UTC) :{{re|Jetam2|s=1}} Neodmazávaj ho odtiaľ pls., dokladá nezávisle, že bol profesionálny cestný cyklista (+ klub). A teda vďaka za zasvätený výklad, no kvôli takejto chobotine mi pls. fakt pokiaľ možno nepíš, je to stata času na oboch stranách. Obzvlášť nie, keď ide o úpravu, dopĺňajúcu množstvo aspektov, ktoré si jej tam v rámci 100WD hektiky vynechal. Áko výzva fajn, len je to N-tý čl. v poradí, kde úplne zjavne cieliš na kvantitu namiesto kvality. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:49, 29. január 2026 (UTC) :{{re|Jetam2|s=1}} Pre protokol, tým ťa nehcem nijak demotivovať, pridaná hodnota tých článkov tu, napriek prevažne výhonkovému rozsahu, stále je. Akurát vety typu ''„Od troch rokov začala s plávaním, s tím prestala v 17tich.“'' mi prídu (odhladnuc od hrúbky) štylisticky už vcelku na hranici infantilnosti na encyklopedickú biografiu športovca. Je možné, že už LLM by vyplulo serióznejšie znejúci životopis. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:25, 30. január 2026 (UTC) ::Tie citácie treba vkladať poriadne, to je všetko. Ak myslíš, že nie je nutné zachádzať do chobotín tak do nich nezachádzaj. Budem len rád.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:11, 30. január 2026 (UTC) :::{{re|Jetam2|s=1}} Keď sa pri vyložene že odfláknutom článku začneš obsesívne dožadovať overkill formy citovania (samostatné per-word citácie), je to proste na smiech. To je všetko. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:15, 30. január 2026 (UTC) ::::Žiadny overkill. Vkladanie citácii priamo za citovanú informáciu je standard practice.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:57, 30. január 2026 (UTC) :::::Je priamo za vetou – mimo veľmi výnimočných prípadov je to dostatočná granularita. Ak aj je vo vete viacero aspektov, považujem (zvyčajne) za overkill trúsiť citácie za jednotlivé slová alebo fragmenty vety, najmä ak to znamená absurdný nárast množstva redundantných výskytov citácií. Keď sa už totiž človek ponorí do tej per-word úrovne, môže ich byť potrebný N-násobok, keďže pre jednoznačnosť potom patria prakticky za každé slovo/fragment. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:37, 30. január 2026 (UTC) == Aktualizácia infoboxu - minerál == Zdravím, Ako môžem urobiť aktualizáciu infoboxu: minerál? Potreboval by som do šablóny pridat položku symbol, alebo IMA symbol, viď táto angl. wikipédia: https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_mineral_symbols Od roku 2021 majú všetky minerály pridelené symboly (Warr 2021 - https://doi.org/10.1180/mgm.2021.43). Všetky nové minerály podliehajú priradeniu a schváleniu symbolu a je to pevná súčasť schvaľovacieho procesu IMA-CNMNC. Je to obdoba chemických značiek prvkov. Bolo by fajn, keby to bolo súčasťou infoboxu minerál. Postupne by som ich dopĺňal. Skúšal som Symbol pridať ako nezdokumentovaný parameter, ale nezobrazuje ho, napr. tu: [[Vegrandisit]] dik --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 07:42, 27. február 2026 (UTC) :→ [[Diskusia k šablóne:Infobox minerál#Doplnenie Symbolu do šablóny]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:17, 27. február 2026 (UTC) == Neozdrojované miesto narodenia == Ahoj, príde mi neprístojné si vypisovať na redaktorskej stránke Mineralog sk, preto ti píšem sem. Veľmi dobre tomu rozmiem a viem ako majú vyzerať články na wikipédii, predovšetkým že treba 2NNZ a podobne. Väčšinou používam zdrojovú publikáciu Cambel, B., Slavkay, M., Kaličiak, M.: Významní slovenskí geológovia. Biografia, Veda, 2000, Bratislava, a/alebo oficiálne publikované biografie z printových odborných publikácii, ktoré sú aj bežne online (napr. na stránkach časopisov Mente et Malleo, Geologické práce Správy, Mineralia Slovaca). V tých textoch, ktoré tu vznikli je pridaných množstvo informácii, ktoré nie sú ozdrojované, lebo nie je štandardom citovať každé jedno tvrdenia. Mimochodom časť tých textov som už preriedil alebo dohľadal citácie. Mnohé informácie však považujem za všeobecne známe, napr. že [[Pavel Uher|Palo Uher]] je z Bratislavy vedia asi všetci študenti čo študovali geológiu a nie je ani štandardom teraz citovať tieto veci v každej biografii. Vôbec som nepátral, či je miesto narodenia v zdrojovej literatúre. Tieto veci bežne necitujeme, ak ich niekto v texte uvádza a nemáme dôvod ich spochybňovať uvádzame ich. Pri mieste narodenia nie je citácia ani v klasických článkoch o [[Robert Fico|Ficovi]], [[John Lennon|Lennonovi]]... môžem dať X príkladov. Ale ako kukám uplne prekvapivo je ale pri [[Bohuslav Cambel|B. Cambelovi]]. Ak teda ako nezávislý pozorovateľ tvrdíš, že pri M. Šujanovi som tam nemal čo vkladať miesto narodenia (to akceptujem), čo s tými príbuznými? Dať to celé preč? Odstránenie tejto súvislosti považujem za oveľa pohoršujúcejšie ako chýbanie meista narodenia.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 15:07, 27. február 2026 (UTC) :Ten Mineralog Sk to už vyriešil dokonca k mojej spokojnosti.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 15:22, 27. február 2026 (UTC) :{{re|Pelex|s=1}} K príbuzným som tam doplnil citáciu, viď úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8172734], ktorá to v nejakom rozsahu, s prižmúrením oka dokladá; bohužiaľ s výnimkou otca. Čo sa týka iných, obzvlášť potom starších hesiel, iste, pokrytie už aj základných biografických náležitostí zdrojmi je tam ešte horšie. To mi ale nepríde ako dostatočný dôvod pokračovať tým smerom aj do budúcna. :Čo sa týka zdrojov, dátumy aj miesta narodení uvádzajú encyklopédie a biografické lexikóny, pre ľudí okolo herectva zvykne miesta narodení uvádzať SFÚ, pre ľúdí okolo literatúry SLC, pre hudobníkov HC, pre ďalších sú (v časti prípadov) dohľadateľné cez zdroje uvádzané v autoritnej db. SNK (tam ale treba dávať pozor na to, že preberajú aj z Wikipédie; býva tam v takom prípade uvedená ako zdroj, nie ale konkrétne pri údaji). Je tiež dobré skontrolovať dátovú položku na Wikiúdajoch (ak ešte nie je s novým resp. práve zakladaným čl. prepojená, tak ju vyhľadať na WD fulltextom, pre významnejšie osoby už zvyčajne existuje), aj tam môže byť údaj a zdroj uvedený. Pre ľudí, ktorí vyštudovali UK bolo miesto narodenia dlhé roky dostupné v absolventskej db., bohužiaľ pri nedávnej aktualizácii frontendu to odtiaľ, zrejme v súvislosti s ochranou os. údajov, odstránili (v časti prípadov sa dá pomôcť webovým archívom, ak boli výsledky vyhľadávania odniekiaľ linkované). Odkiaľ je dotyčný „rodákom“ zvykne byť uvádzané v medailónikoch v publikovaných rozhovoroch, resp. to je niekedy spomenuté aj priamo v rozhovore, atď. Kde to ale žiadnym takýmto zdrojom doložiteľné nie je, je asi najčistejšie riešenie to tam prosto neuviesť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:28, 27. február 2026 (UTC) :Plus teda, dnes už sa oplatí cvične pýtať aj LLM četbotov. Výstup sa síce nedá použiť ako zdroj, v niektorých prípadoch ale obsahuje použité zdroje, ktoré sa dá manuálne prejsť, resp. ak vráti konkrétny údaj, hoci aj čiastkovo, dá sa následne skúsiť dohľadávať (v kontexte mena osoby) už priamo ten (pri dátumoch v rôznych bežných formách zápisu) – je tak vyššia šanca nájsť prípadný relevantný zdroj, než úplne naslepo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:58, 27. február 2026 (UTC) == Skupinová úprava infoboxu minerál == Prosím, ako upravím v infoboxe v položkách bodová a priestorová grupa pre všetky existujúce minerály na kurzívu? Nie však všetky symboly sú písané kurzívou. Asi iba manuálne. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 10:53, 1. marec 2026 (UTC) == Vhodné foto == Zdravim, Prosím, ako môžem použiť fotky z tejto linky (vid obrazok označene cervenou) do infoboxu? Nie je to priamo na wiki, ale je to zrejme spriaznená databáza minerálov a fosílii. Ide to? Dik za radu. [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Mineralog_sk&action=edit&redlink=1 Mineralog sk] ([[commons:User_talk:Mineralog_sk#top|diskusia]]) [[commons:User_talk:Mineralog_sk#c-Mineralog_sk-20260311181000-Vhodn%C3%A9_foto|18:10, 11 March 2026 (UTC)]] [[Súbor:Telluronevskite.jpg|náhľad]] --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 18:41, 11. marec 2026 (UTC) == Aktualizácia == Ahoj, môžeš [[Wikipédia:Najviac odkazované rozlišovacie stránky]], pls, aktualizovať? Je to staré skoro 5 rokov. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:39, 24. marec 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Nazdar. Hej, môžem tie údržbové zoznamy ev. aktualizovať podľa najbližšieho dumpu (začiatkom apríla), aj keď teda ich reálna využívanosť je v podmienkach skwiki bohužiaľ marginálna. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:58, 24. marec 2026 (UTC) :Vďaka.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 00:42, 25. marec 2026 (UTC) ::{{re|Lalina|s=1}} Aktualizoval som všetky generované [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|údržbové zoznamy]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:21, 3. apríl 2026 (UTC) :::Vďaka a pekné sviatky.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:02, 3. apríl 2026 (UTC) == Cron == Ahoj, pre istotu dávam vedieť explicitne: niektoré procesy, ktoré spúšťam dlhodobo manuálne a nezaregistroval som u nich žiadne problémy, som práve nastavil pomocou cronu, aby sa spúšťali každý deň o 9:00 automaticky. Mám to na pracovnom clusteri, práva sú nastavené len pre mňa, takže by nemalo dôjsť ani k žiadnemu problému z tohto hľadiska. Behám tak Discord bota už asi pol roka (párkrát denne cez cron) a nezaregistroval som žiadny problém. Ide o nejaké malé úpravy na základe CheckWiki (mazanie duplicitných kategórií, kapitalizácia prvého písmena kategórií (okrem [[:Kategória:iOS]]), odstraňovanie tagov <nowiki><b></b></nowiki>, odstraňovanie hrubého textu v nadpisoch, odstraňovanie bieleho znaku na začiatku DEFAULTSORTu) - kód je prakticky identický s [https://public-paws.wmcloud.org/User:KormiSKbot/general.ipynb týmto Jupyter notebookom]. Môžeš skontrolovať, ak myslíš, že je to potreba. Rádovo ide typicky o jednotky úprav, nie je to nič veľké, ten dump z CheckWiki je aj tak asi len raz týždenne. Za prípadne rady/komentáre budem rád! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:57, 8. apríl 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} No problem, nemám momentálne čas skúmať úpravy, skôr ak mi niečo padne do oka v rámci sledovaných s. Napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8195149 toto] je skôr kontraproduktívny typ zásahu – ide o markup, nie súčasť výstupu pre čitateľa a na klávesnici sa pri editovaní výrazne praktickejšie zadávajú bežné ASCII znaky, než ich typograficky korektné ekvivalenty. Rozumiem, že Fillos ešte v 2024 iniciatívne „riešil typografiu“ [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7904251] a ty si s tým teraz len zosúladil volania, no osobne by som to skôr presunul späť na pôvodný ASCII tvar. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:13, 8. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Teslaton}} Nejde mi o skúmanie úprav, skôr som ti chcel dať vedieť dopredu. Keby si na niečo natrafil, určite daj vedieť. ::A hej - na tamto narazil {{Re|Jetam2}}, tak som to chcel zjednotiť, ale nezaregistrovali sme diskusiu u teba a [[Diskusia_s_redaktorkou:Lalina#Šablóny|u Laliny]], tú som si všimol až dodatočne (na základe vykonaných úprav). Zaráža ma skôr, že to Fillos v 2024 presunul napriek tej diskusii u Laliny, v ktorej si reagoval. Našťastie mojich úprav nebolo toľko, ale tiež som zvažoval, že naspäť by to bolo lepšie, akurát to potom vyžaduje i všetky tie šablóny popresúvať naspäť... a to je práca skôr na zajtra. Upraviť backlinky nie je inak problém, to urobím. ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:18, 8. apríl 2026 (UTC) :::Súhlas, praktickejšie je v „backende“ s „-“.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:30, 8. apríl 2026 (UTC) :::Ako toto je marginalita, nič zásadné sa nestane ani keď to už zostane takto (aj tak tu už medzi š. existuje mix tých tvarov: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=intitle%3A%2F+-+%2F&ns10=1][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=intitle%3A%2F+%E2%80%93+%2F&ns10=1]), len teda nejde v tomto prípade jednoznačne o prínosnú úpravu. :::Čo mi príde principiálne podstatné, je zachovať pokiaľ možno kolaboráciu, vrátane avizovania a debát o zámeroch tu on-wiki. Nie všetci sú milovníci gamerských instant četov (pre zaujímavavosť, aká časť aktívnejších redaktorov, napr. tých s hl. právom [https://quarry.wmcloud.org/query/37343] býva bežne prítomná na Discorde?) a wiki je do veľkej miery samonosná, čo sa týka debát a kolaborácie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:35, 8. apríl 2026 (UTC) ::::Pre info: Z daného zoznamu 12. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:46, 8. apríl 2026 (UTC) :::Inak to presúvenie na spojovníky mi zrovna neprišlo nejšťastnejsie, ale budiš. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:28, 9. apríl 2026 (UTC) == You may be an eligible candidate for the U4C election == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Greetings, The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years. This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required. The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run. In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 --> == Pracuje sa == Ahoj, keď botom odstraňuješ túto šablónu, bolo by možné capnúť nejaké upozornenie na redaktorskú stránku toho, kto tam šablónu vložil/kto stránku? Minimálne napr. na stránkach, ktoré majú v histórii len málo položiek, by to nemuselo byť až také strašné, a myslím, že u väčšiny ostatných by to až taký problém byť nemusel... Dávam na zváženie, lebo u mnohých na to autor zabudne a vlastne ho nikto neupozorní. Alternatívne by sa dal niekde viesť zoznam (iný, než tvorí tá kategória) a z neho upozorňovať ľudí manuálne. Dík za zváženie! ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 07:22, 3. máj 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Dá sa všeličo, len treba viac životov, pocit zmysluplnosti a strašne veľa motivácie – pričom z tých zložiek väčšinou neoplývam, minimálne nie v tej miere ako pred 15 rokmi. Vyžadovalo by to komplexnejšiu logiku, namiesto súčasnej [[Princíp jednoduchosti|KISS]] implementácie, spočívajúcej v prostom porovnaní času poslednej revízie na množine čl. embedujúcich šablónu, by bolo treba iteratívne fetchovať obsahy historických revízií čl. a prehľadávať ich, aby sa zistilo, v ktorej rev. došlo k vloženiu šablóny (čo je navyše dobré robiť tolerantne voči revertom, pretože redaktor revertujúci nežiadúcu úpravu, ktorá okrem iného odstránila aj dotyčnú šablónu, nie je bežne totožný s redaktorom, ktorý tam šablónu cielene vložil a ktorý má byť adresátom prípadného upozornenia). Nie že by to bol neprekonateľný problém, nepríde mi to ale dostatočne zmysluplné na to, aby som tomu bol naklonený venovať čas. :Zásah štandardne vidno v sledovaných stránkach (zavedení redaktori, ktorí pri zavádzaní tejto funkcionality, zvykli generovať väčšinu prípadov zabudnutých {{tl|Pracuje sa}} si zvyknú dávať zakladané a netriviálne rozširované čl. medzi sledované) plus v [[:Kategória:Wikipédia:Články na úpravu|príslušných tracking kategóriách]], pričom tvoria len približne 7 % všetkých čl. označených na úpravu (po ~15 rokoch prevádzky). Nech by malo upozorňovanie trebárs aj 50-percentnú úspešnosť (čo je asi príliš optimistické, pri notorických rozkafrávačoch a odkladačoch je pravdepodobné, že by rovnako dobre odložili aj reakciu na notifikáciu), stále prinesie len vcelku marginálnu redukciu označených článkov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:07, 5. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Teslaton|s=1}} Samozrejme, je mi jasné, že to by nebol easy task. Kde vidíš, kto konkrétne stránku sleduje? Viem, že v info o stránke je počet, ale neviem, kde je identita. Inak som práve zistil/si znovuuvedomil, že existuje [[Kategória:Wikipédia:Články na úpravu po odstránení Pracuje sa]], ktorá je vlastne asi dostatočne dobrá na to manuálne pingnutie ľudí. To mi asi nakoniec i stačí. 7% asi nie je ani toľko, koľko by som čakal. Ale myslím, že tento návrh je tiež niečo, čo zaradím do kolónky "hodilo by sa robiť" a nakoniec na to po týždni zabudnem... :) ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:45, 5. máj 2026 (UTC) :::{{re|KormiSK|s=1}} Informácia, kto konkrétne čo sleduje, nie je, aspoň pokiaľ viem, verejná (by design, z privacy dôvodov). Na veľkej časti iných wiki je dokonca prahová hodnota počtu, ktorý sa už zobrazí ako konkrétna hodnota v informáciách o stránke, nenulová (30 sledujúcich) a ak sleduje menej, zobrazí sa len že < 30. Je možné, že existuje nejaký autorizovaný developerský prístup k tým dátam, resp. role, ktoré majú oprávnenie k tomu pristupvoať, to som neskúmal, no bežní správcovia ani boti k tomu myslím prístup nemajú, rovnako v quarry replikách nie sú viditeľné dotyčné tabuľky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:58, 5. máj 2026 (UTC) == MediaWiki:Gadget-massPatrol.js == Ahoj, nevím, jestli už jsem na to neupozorňoval, ale je potřeba fixnout [[MediaWiki:Gadget-massPatrol.js]], protože dlouhodobě nefunguje (asi v duchu [https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki%3AGadget-massPatrol.js&diff=24342318&oldid=20637273]). A zároveň by tedy bylo dobré mít sk ekvivalent [[:cs:MediaWiki:Gadget-patrolRevisions.js]], o čemž jsme mluvili s {{U|KormiSK}}. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 06:17, 8. máj 2026 (UTC) :{{re|OJJ|s=1}} {{Hotovo|Ok}}, aktualizoval/doplnil som. Udržiavateľnosť nie je ideálna, keďže lokalizačné reťazce sú v nich ako literály natvrdo v zdrojákoch (pričom patrolRevisions ich neobsahuje zas tak málo), tak snáď aktualizácie nebudú potrebné často. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:09, 19. máj 2026 (UTC) == WikiCitátor gadget == Ahoj, keď sme už pri [[MediaWiki]] mám otázku ohľadom [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2015#Gadget]] ⮕ [[Redaktor:Fillos X./common.js]]. Dávnejšie som si to dal implementovať do rozhrania, aj mi to pekne v zdrojáku fungovalo. Neviem či to bolo tým dávnejším výpadom Wiki alebo zmenami v softvéri, no daná vec mi už nefunguje. Je nejaký možný spôsob aby sa v zdrojáku obnovila funkcia citátora? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:45, 19. máj 2026 (UTC) :{{re|Fillos X.|s=1}} Hej, toto už odnedávna nefunguje, pretože zaviedli (v reakcii na zneužitie niekým niekde) striktnejšiu script source policy, znemožňujúcu zavádzanie skriptov mimo explicitne whitelistnutých WMF domén. Nepomôže ani presun kódu gadgetu sem na wiki, musel by som aj backend presunúť do WMF hostingu, aby ho gadget dokázal prevolávať (čo nie je neriešiteľné, vyžadovalo by to ale robotu s ohľadom na kompatibilitu zase backendového kódu). Alebo prekopať formu komunikácie medzi gadgetom a BE na takú, ktorá by nenarážala na script source policy (neskúmal som, či to je principiálne realizovateľné, je možné cez OAuth integráciu alebo inú metódu spomínanú v [[:mw:Manual:CORS]] by to šlo). :Ak chceš citátor používať, odporúčam standalone rozhranie cez https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ a klasický copy&paste (sám ho roky používam primárne takto). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:37, 19. máj 2026 (UTC) == Otváranie externých odkazov na novej karte == Ahoj, mohol by si, pls, urobiť otváranie externých odkazov automaticky na novej karte? Majú to tak na cs wiki a je to praktickejšie. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:54, 25. máj 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Do nového okna ľubovoľný odkaz triviálne a rýchlo otvoríš cez [Ctrl+klik], prípadne cez kontextové menu (klik pravým tl.). Príde mi absurdné na takúto vtákovinu zakladať nástroj. Napriek tomu, ak sa nazbiera viacero záujemcov, pokojne ho založím. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:05, 25. máj 2026 (UTC) ::Viem ako sa otvára externý odkaz, ale OK.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:30, 25. máj 2026 (UTC) == Technická otázka == Ahoj, chcem sa spýtať, či nie je nejaký chytrý spôsob okrem robenia viac-menej „na slepo“ ako sa dajú nájsť dané úkony efektívnejšie, spoľahlivejšie a rýchlejšie. Niektoré veci sa mi darí dohľadať cez [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C5%A0peci%C3%A1lneStr%C3%A1nky zoznamy], [[:Kategória:Wikipédia:Správa|kategórie]], prípadne kódom vo vyhľadávači vo Wiki (a následne ich opraviť). Každopádne ide o: # príklad [https://sk.wikipedia.org/wiki/Rovina_(Unicode)] = spôsob detekcie článkov, v ktorých sú referencie ale samotná záverečná sekcia absentuje. # príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3AJetam2%2Fpieskovisko12&diff=8220269&oldid=8184474] = nájdenie funkčných kategórii v redaktorských pieskoviskách. # príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Politick%C3%BD_syst%C3%A9m_Spojen%C3%BDch_%C5%A1t%C3%A1tov_americk%C3%BDch&curid=664318&diff=8226318&oldid=8003542] = jasná absencia [[Šablóna:Preklad|prekladu]] v článku, zisteného z histórie (pri založení) článku. # príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dmitrij_Vladimirovi%C4%8D_Jaro%C5%A1enko&diff=8226190&oldid=7701027] = umiestenie obr. v rámiku v IB. # príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Metallica&action=edit&section=19] = články s rozbitými časovými osami (time-line). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:50, 30. máj 2026 (UTC) :# {{re|Fillos X.|s=1}} dá sa offline, regex resp. procedurálnym skenom db. dumpu, šiel by vyplúvať taký údržbový zoznam, neviem ale či je to zas tak pálčivé. Resp. môžem ev. skúsiť napísať regex, ktorým by to šlo vyfiltrovať v [[Wikipédia:AutoWikiBrowser|AWB]] (po stiahnutí akt. dumpu), ak máš ambíciu sa s tým hrať. :# mám tam na to SQL dotaz: ''[[:quarry:query/79649|Possibly miscategorized user pages (skwiki)]]'', vieš si ho forknúť k sebe, následne kedykoľvek zbehnúť, stiahnuť výstup vo formáte „wikitable“, zobraziť si ho ako náhľad na pieskovisku a preklikávať sa na jednotlivé stránky (najnovšie sú na konci). Len teda zakomentovávať má zmysel len kategórie, ktoré sú skutočne obsahové. :# doplnil som dotaz: ''[[:quarry:query/105830|Possibly untagged translations (skwiki)]]''. Nevkladaj ale pls. š. {{tl|Preklad}} do výsledkov mechanicky, je dobré vždy aspoň zbežne pozrieť (pohľadom do histórie resp. porovnaním aktuálnej verzie s pôvodnou prípadne s aktuálnou na zdrojovej wiki) , či náhodou čl. nebol medzičasom prekopaný tak, že už fakticky žiaden 1:1 preklad z inej wiki neobsahuje. V takom prípade je tam totiž sekcia ''Zdroj'' s tou š. nadbytočná až zavádzajúca. Zmysluplné je možno ísť ak tak od konca (tzn. od najnovších), tam je väčšia pravdepodobnosť, že je stav článku bližší tej preloženej verzii. Aj vtedy ale môže stále platiť, že to dotyčný priamo v prekladači upravil tak, že už fakticky ide o vlastný autorský text. :# dá sa vyhľadávaním, napr. <code>hastemplate:"Infobox Biatlonista" insource:/foto *= *\[\[/</code> [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=hastemplate%3A%22Infobox+Biatlonista%22+insource%3A%2Ffoto+*%3D+*%5C%5B%5C%5B%2F]. Bude ale asi treba takto per jednotlivé infoboxy, keďže niektoré stále vyžadujú celý markup obrázku (+ bez zúženia na konkrétnu šablónu cez ten predikát to bude mať tendenciu narážať na časový limit). :# dá sa úplne obyčajným vyhľadávaním frázy, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=%22Timeline+generation+failed%22]. :--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:23, 30. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Oki, dik za odpoveď, škoda akurát, že sa o takéto veci nezaujíma viacero ľudí :-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:28, 31. máj 2026 (UTC) == Queer == Ad [[Special:Diff/8228634|toto]]: V prvom rade, láskavo si odpusť amatérsku psychodiagnostiku (konštatovania a komparácie „príčetnosti“). Po druhé, [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=čitateľstvo čitateľstvo] je — rovnako ako napr. poslucháčstvo či diváctvo — osobné kolektívum, ktoré slovenčina bežne používa ako zhrňujúce pomenovania jednotlivých osôb. Pozri napr.: {{Citácia Harvard | Heslo = hromadné substantíva, kolektíva | PriezviskoEditora = Mistrík | MenoEditora = Jozef | OdkazNaEditora = Jozef Mistrík | Rok = 1993 | Titul = [[Encyklopédia jazykovedy]] | Vydanie = 1. | Vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor]] | ISBN = 80-215-0250-9 | Strana = 180}}; {{Citácia Harvard | Priezvisko = Miko | Meno = František | OdkazNaAutora = František Miko | Príspevok = Podstatné mená | PriezviskoEditora = Ružička | MenoEditora = Jozef | OdkazNaEditora = Jozef Ružička | Rok = 1966 | Titul = Morfológia slovenského jazyka | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | Strana = 66}}. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 23:00, 5. jún 2026 (UTC) :No a napriek tomu ho ani sám zdroj, z ktorého je to tvrdenie (takmer) doslovne prevzaté, nepoužil... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:07, 5. jún 2026 (UTC) ::To predsa nie je validný argument, parafráza nemusí preberať dikciu zdroja. Chceš snáď rozporovať, že osobné kolektíva slovenčina pozná a používa? Mám čakať takéto úpravy aj v ďalších článkoch? --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 23:15, 5. jún 2026 (UTC) :::Asi ani nie, škoda času života, ak ti viac newspeaku zlepší sebaobraz, choď do toho. Dejiny to ocenia, aspoň ako budovateľské frázy uvedomelých kultúrnych úderníkov v 50. rokoch. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:24, 5. jún 2026 (UTC) == Prosba o opätovné posúdenie — PerBiotiX a Martin Haranta == {{ping|Teslaton}} Dobrý deň, ďakujem za pripomienky k článkom [[PerBiotiX]] a [[Martin Haranta]]. Zapracoval som na nich viaceré úpravy a rád by som sa poradil, ako ich ešte vylepšiť, aby spĺňali štandardy. Konkrétne som: - prepísal text do neutrálnejšieho tónu, - pri článku PerBiotiX zrušil sekciu s výpočtom mediálnych zmienok, ktorá pôsobila reklamne, a nezávislé zdroje (''Pravda'', ''SME'', ''NutraIngredients'', TASR) presunul priamo k jednotlivým faktom ako inline citácie, - vypustil nepodložené tvrdenia a primárne zdroje som nahradil nezávislými, kde to bolo možné, - doplnil množstvo nezáviylch zdrojov. Chcel by som sa spýtať priamo: ktoré body sú pre vás pri otázke významnosti rozhodujúce? Či ide skôr o nedostatok hĺbkového nezávislého pokrytia, alebo o štýl a tón – podľa toho viem cielene doplniť alebo prepísať to podstatné ešte pred termínom. Pre úplnosť uvádzam, že k subjektom mám profesijný vzťah, a preto sa pri úpravách snažím držať neutrálneho tónu a overiteľných zdrojov; uvítam akékoľvek usmernenie. Vopred ďakujem. S pozdravom, [[Redaktor:Marián Šotek|Marián Šotek]] ([[Diskusia s redaktorom:Marián Šotek|diskusia]]) 10:36, 10. jún 2026 (UTC) :{{re|Marián Šotek|s=1}} Články momentálne nie sú v poriadku ani len čisto technicky (ad-hoc tabuľky namiesto štandardných [[Pomoc:Infobox|infoboxov]], radenie do neexistujúcich kategórií). Čo sa týka posúdenia významnosti, to asi zostane na prípadnom [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|hlasovaní o zmazaní]], osobne mi sro-čka z roku 2020 encyklopedicky významná nepríde, po pravde ale nemám čas ani energiu skúmať tie desiatky citovaných zdrojov, nakoľko ktoré z nich spĺňajú kritériá nezávislosti a netriviálnosti ([[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:45, 10. jún 2026 (UTC) == Technický dotaz == Hullo Teslaton(ec), mám dotaz. Je možné zahrnúť v rámci článkov menovité poďakovanie konkrétnej osobe? Patrilo by sa totiž vecne poďakovať jednej dlhoročnej historičke zo SFÚ, ktorá mi počas rešerše poskytla množstvo digitálnych materiálov, ktoré neraz nemajú zarchivované ani pôvodní vydavatelia v ich fyzickej podobe. Jej meno sa pravidelne objavuje v dokumentoch z oblasti kinematografie. Ja som pôvodne uvažoval nad sekciou [[Zoznam držiteľov cien Igric a prémií#Legenda a použité zdroje|Legenda a použité zdroje]], no neviem, či je to vôbec možné. --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 14:00, 22. jún 2026 (UTC) :{{re|Evernit|s=1}} Nazdar. No priamo v článku je to dosť neštandardné, snáď ešte v rámci [[Wikipédia:Záverečné sekcie#Poznámky|poznámky]] si to viem v nejakej suchej forme predstaviť, nedá sa ale garantovať, že to odtiaľ niekto nevyhodí ako nenecyklopedické. Ak chceš vyložene poďakovať, tak vhodnejšie je podľa mňa buď na svojej redaktorskej stránke, alebo v diskusii k článku. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:26, 22. jún 2026 (UTC) :: Spomenutá sekcia k legende kompilovaného článku je de facto poznámkou, no asi mám väčšiu predstavivosť. Ja by som to smeroval tam. Ďakovať niekomu na redaktorskej stránke mi príde samoľúbe i zbytočné zároveň, ja to nepotrebujem ani čítať ani nad tým inak masturbovať ;-) To už škôr na diskusnú stránku samotného článku, kam tiež maximálne zavíta len nejaký bludný Holanďan či iný stratený Robinson. OK, nie som o nič múdrejší, ale nejde o život, iba o jednu smrteľnú zbytočnosť. Zduř! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] == Upozornenia zo zhrnutí == Ahoj, až teraz som narazil na [[Special:Diff/8240251]], za čo ďakujem; každopádne je zvláštne, že mi toto upozornenie vôbec neprišlo. V nastaveniach upozornení mám však zapnuté všetko, vrátane poľa "zmienka", okrem úspešnej zmienky. Ping cez {{tl|Re}} mi normálne chodí. A mám to tak nastavené globálne, s tým, že tam mám akurát vypnuté posielanie e-mailov, ale web i aplikáciu mám zapnutú. Nevieš, prečo by mi to mohlo nechodiť? Ostatní mi tvrdia, že im to normálne chodí... Alebo som vypol niečo niekde a neviem o tom? Dík! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:34, 2. júl 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Ani spätne to v upozorneniach nemáš? Ak nie, tak sa notifikácia asi nevygenerovala, možno nejaký bug, alebo to nefunguje v súbehu s revertom, neviem... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:58, 2. júl 2026 (UTC) ::Práveže som pozeral do notifikácií i teraz, keď som ti písal. Ten revert je možný... môžem skúsiť s niekým otestovať na mojej redaktorskej stránke/diskusii alebo niečom takom. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:46, 2. júl 2026 (UTC) == [[Európska akadémia vied a umení]] == Ahoj, aké je kritérium zaradenia osoby do kategórie „bývalí slovenskí členovia“? Ak tomu rozumiem dobre, tak tá základná skupina („k 1. júlu 2026“) sa riadi tým ich zoznamom na webe a „Bývalí slovenskí členovia“ sú doplnky z webov o ľuďoch, ktoré v tom zozname nie sú a zomreli(?), ale nejak sa mi to nezdá kompatibilné. Lebo aj v tej prvej kategórii sú ľudia, ktorí zomreli ([[Ivan Chodák]], [[Peter Blaho]]).--[[Redaktor:Scholastikos|<span style="color:#8B2252;font-weight:bold">Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B2252;font-weight:bold">disk.</span>]]) 06:44, 7. júl 2026 (UTC) :{{re|Scholastikos|s=1}} V prvej sú prosto tí, čo sú vedení v ich online databáze. Z ktorej zjavne zosnulých ex-členov aktívne vyraďujú (vo výročných správach majú v úvode RIP sekcie, zo slovenských napr. Lubyová tam bola uvedená), zrejme im ale nejaký čas trvá, kým zapracujú úmrtie, resp. sú asi prípady, kde k tomu z nejakých dôvodov nedošlo. Plus čo sa týka Chodáka, ide zrejme skôr o [[:d:Q106191986|tohto]] (s ohľadom na rok úmrtia toho MUDr., aj tú sekciu prírodných vied; MUDr. by bol v medicíne). Tam bude treba spraviť rozl. a upraviť wl. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:59, 7. júl 2026 (UTC) == Dátumy narodenia z primárnych zdrojov == Ad [[Špeciálne:Rozdiel/8244178|revert]]: V [[Diskusia:Miroslava Kernová|diskusii k článku o Miroslave Kernovej]] si pred šiestimi rokmi napísal: ''„Čo sa týka dolovania osobných údajov z katastra a zmlúv (hoci teda ten kataster som tu už tiež v minulosti použil), je tam podľa mňa trochu aj etická dilema – či tu týmto spôsobom medializovať údaje, ktoré si dotyční možno zas až tak neželajú medializovať (keďže ich typicky inde – v rozhovoroch, oficiálnych profiloch, CV, atď. neuviedli).“'' V zásade je to princíp podobný [[:en:WP:BLPPRIMARY|WP:BLPPRIMARY]] na anglickej Wikipédii: ''„Do not use public records that include personal details, such as date of birth, home value, traffic citations, vehicle registrations, and home or business addresses. Where primary-source material has been discussed by a reliable secondary source, it may be acceptable to rely on it to augment the secondary source, subject to the restrictions of this policy, no original research, and the other sourcing policies.“'' Dátum narodenia je pre žijúcu osobu dosť citlivý údaj, ešte aj knižničné registre uvádzajú iba rok narodenia (alebo nič). Nie každý si to vie dohľadať v registri mimovládok. Tu by sme podľa mňa mali chybovať na strane opatrnosti (''err on the side of caution''), najmä ak ide o maloletú osobu. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 09:43, 7. júl 2026 (UTC) :{{re|Corin|s=1}} Áno, súhlasím, je tam etická dilema. Na druhej strane, vidím určítý rozdiel medzi tým katastrom a registrom neziskoviek (prípadne ďalšími registrami, typu RPVS a pod.). Založením neziskovky sa stávaš (dobrovoľne a zvyčajne asi z vlastnej iniciatívy) v nejakej miere verejne aktívnou osobou. Pričom na Slovensku je s tým z nejakých dôvodov spojené aj zverejnenie dátumu narodenia. Ak je potom navyše ešte samotná tvoja encyklopedická významnosť úzko previazaná s tými NGO aktivitami (takže aj citácia toho registra je v článku tak či tak relevantná; mimo roviny os. údajov), skutočne nevidím moc dôvodov autocenzurovať sa a cielene neuviesť údaj, ktorý je tam normálne verejne dostupný. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:52, 7. júl 2026 (UTC) ::V oboch prípadoch ide o primárne zdroje a prakticky [[Spravodajstvo z otvorených zdrojov|OSINT]], takže pri žijúcich osobách treba brať do úvahy, že ide o osobné údaje, ktoré si nemusia želať mať verejne poľahky prístupné. V tomto prípade navyše ide o maloletú osobu – a nech už „dobrovoľná verejná aktivita" znamená pre dospelého čokoľvek, občiansku angažovanosť 17-ročného človeka nemožno vykladať ako informovaný súhlas s trvalým celosvetovým zverejnením presného dátumu narodenia. Je predsa rozdiel medzi záznamom v registri, kde treba vyplniť formulár, a medzi uvedením na Wikipédii, ktorá sa bežne zobrazuje ako prvá stránka vo vyhľadávači Google, býva indexovaná crawlermi, ako aj mirrorovaná na desiatkach ďalších webov. ::Tiež neplatí, že osoba v postavení štatutárneho orgánu k združeniu automaticky súhlasí so širokým zverejnením svojho dátumu narodenia. Dokonca ani nemusí vedieť, že to ministerstvo dátum narodenia v registri zverejňuje, keďže ani [https://www.minv.sk/?vzory-dokumentov-a-tlaciv príslušný formulár], ani [https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/83/20260204.html#paragraf-20a.odsek-1 §20a ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov] na to vyslovene neupozorňujú (na to sa treba „preklikať“ až do [https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/346/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-d.bod-3 § 3 ods. 1 písm. d) bodu 3 zákona č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov]). ::Preto by sme sa mali riadiť tým, že údaj nezverejníme, ak sa nenachádza už v sekundárnom zdroji. (V tomto prípade je zo sekundárnych zdrojov – rozhovorov v ''Aktualitách.sk'' a na ''Startitupe.sk'' – známe, že v júni 2026 mal 17 rokov, čiže nanajvýš rok narodenia.) ::Treba brať do úvahy aj informačnú hodnotu v protiklade k narúšaniu súkromia – článok neutrpí, ak v ňom nebude presný dátum narodenia, no dátum narodenia je osobný údaj, ktorý môže výrazne zasiahnuť do súkromia osoby. Z toho vychádza [[:en:WP:BLP|WP:BLP]], ktoré údaj nezverejňuje, ak nemá oporu v sekundárnom zdroji (mediálnom výstupe, [[:en:Blurb|blurbe]] ap.), pričom pri maloletých osobách sa uplatňuje ešte prísnejšie. A hoci odporúčania anglickej Wikipédie neplatia aj pre slovenskú Wikipédiu, [[foundation:Resolution:Biographies_of_living_people|rezolúcia Správnej rady Wikimedia Foundation o biografiách žijúcich osôb (2009)]] sa vzťahuje na všetky projekty a výslovne vyzýva zohľadňovať súkromie a dôstojnosť dotknutých osôb, osobitne pri hraničnej významnosti. ::V tomto prípade navyše medzičasom [[Špeciálne:Rozdiel/8244081|o odstránenie údaja výslovne požiadala zákonná zástupkyňa maloletého]] (resp. [[Wikipédia:Predpokladajte dobré úmysly|v dobrej viere predpokladám]], že ide skutočne o ňu). Údaj preto z článku odstraňujem do skončenia diskusie – pri spochybnených údajoch o žijúcich osobách sporný údaj zostáva mimo článku, kým nevznikne konsenzus o zaradení, nie naopak (porovnaj [[:en:WP:BLPRESTORE|WP:BLPRESTORE]]). Čím dlhšie tam svieti, tým väčšiu nenapraviteľnú škodu môže napáchať. Vždy ho možno vrátiť späť, ak diskusia dospeje k inému úsudku. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 15:06, 7. júl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Corin|Corin]] netreba zas robiť z dátumu narodenia niečo ako napr. fotky s kompromitujúcim vyobrazením... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:23, 7. júl 2026 (UTC) :::{{re|Corin|s=1}} 1. Nič z toho nie je náš problém. Osoby, ktoré sú predmetom biografií si „nemusia želať“ kadečo, napr. aby tu vôbec existoval článok o nich, aby v ňom bola akákoľvek kritika a pod. Odkedy a z akého titulu ideme zrazu prihliadať k tomu, čo si želá alebo neželá osoba, ktorá je predmetom biografie? :::2. WP:BLP je policy z úplne iného projektu, je zbytočné tu ňou argumentovať, kým tu nie je v nejakej podobe tiež odsúhlasená. :::3. príde mi bizarné, že sám spokojne uvedieš, že ''„ten kataster som tu už tiež v minulosti použil“'', súbežne ale nemáš problém rozvíjať celé šialené konštrukcie o tom, ako to vlastne nesmieme robiť. :::V súhrne, odstránenie verejne dostupného údaja, doloženého citáciou štátneho registra, kde afiliácia je jasne doložená inými zdromi, podľa mňa nateraz nemá oporu v žiadnom pravidle ani zaužívanom postupe, ktorý by tu platil. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:24, 7. júl 2026 (UTC) ::::Netýka sa to „kadečoho“ čo si osoba želá, aby z článku bolo odstránené – týka sa to konkrétne dátumu narodenia v článku o maloletej osobe s hraničnou, resp. spornou encyklopedickou významnosťou. Opäť sa odkazujem na [[foundation:Resolution:Biographies_of_living_people|rezolúciu Správnej rady Wikimedia Foundation o biografiách žijúcich osôb (2009)]]: ''„The Wikimedia Foundation Board of Trustees urges the global Wikimedia community to uphold and strengthen our commitment to high-quality, accurate information, by:'' [...] ''2. Taking human dignity and respect for personal privacy into account when adding or removing information, especially in articles of ephemeral or marginal interest;“'' [[:en:WP:BLP|WP:BLP]] tu síce lokálne nie je prijaté, ale rezolúcia WMF platí aj pre slovenskú Wikipédiu. Tvrdenie, že odstránenie „nemá oporu v žiadnom pravidle ani zaužívanom postupe, ktorý by tu platil“ teda neplatí. ::::PS: Pasáž ''„ten kataster som tu už tiež v minulosti použil“'' je [[Špeciálne:Rozdiel/7049320|z tvojho vlastného vyjadrenia]], ktoré ''si pred šiestimi rokmi napísal'', ako to vyššie uvádzam. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 15:49, 7. júl 2026 (UTC) :::::Rezolúcia nehovorí nič o osobných údajoch ani casingu, čo je a čo nie je prijateľné preberať z akého spoľahlivého zdroja. A čo sa týka primárnych zdrojov, v rozpore s [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje]] toto použitie nie je (dátum narodenia si nevyžaduje odbornú interpretáciu, aby musel byť „prežutý“ sekundárnym zdrojom a štátny register zrejme má atribúty spoľahlivého zdroja). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:00, 7. júl 2026 (UTC) ::::::Rezolúcia samozrejme nebude obsahovať kazuistiku, stanovuje základný metodický rámec: dôstojnosť a súkromie dotknutých osôb sú faktory, ktoré komunita má zohľadňovať – čiže presne to, čo robím. Spoľahlivosť registra nikto nespochybňuje, ani netvrdím, že ide o [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum|vlastný výskum]] v pravom slova zmysle. Otázka od začiatku znie, či je uvedenie údaja vhodné, čo je redakčné rozhodnutie, nie zdrojové (porovnaj [[Špeciálne:Rozdiel/8244165|Scholastikos 7. júl 2026]]). Keďže sa vo dvojici zjavne nezhodneme, predložím otázku na širšiu diskusiu komunite do Kaviarne. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 06:50, 8. júl 2026 (UTC) :::::::Ale veď jasné, s tým neváhaj ani minútu, virtue signalling is a must... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:51, 8. júl 2026 (UTC) == Riadiace znaky Unicode == Ahoj, vidíš nejaký problém v jednoduchom [https://checkwiki.toolforge.org/checkwiki.cgi?project=skwiki&view=only&id=16 odstránení riadiacich znakov Unicode podľa tejto CheckWiki issue]? Prínos je minimálny, ale i náročnosť; v Notepad++ tie znaky normálne vidím, takže by som ich v texte jednoducho odmazal. Vidíš nejaký potenciálny problém, čo by sa mohlo rozbiť? Je tam napr. [[:en:delete character]] alebo [[:en:left-to-right mark]], ktoré by snáď ale Wiki mala byť ignorovať, alebo riešiť iným spôsobom. Znaky by som odstraňoval po jednom (tzn. najprv DEL všade, kde je, a potom nejaký iný), aby sa náhodou nestalo niečo nevídané (i keď tu ten problém nepredpokladám). ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:28, 21. júl 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} BOM sa určite dá mechanicky vyhádzať, to tu neplní žiaden účel, LRM/RLM vo väčšine prípadov tiež. Cez interaktívny textový editor to nemá žiaden zmysel preháňať, IMHO, ak používaš AWB, vieš to triviálne matchnúť .NET-ovým RE <code>[\uFEFF\u200E\u200B]</code> s náhradou prázdnym reťazcom cez tamojší ''Find & replace'' zoznam náhrad. Prípadne prejdi pár desiatok poloautomaticky s kontrolou diffu a ak tam nebudú false pos., dá sa nechať zvyšok prebehnúť už headless. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:58, 21. júl 2026 (UTC) ::Mal som to v pláne robiť cez Pywikibota ake toto je asi jednoduchšie a pohodlnejšie, máš pravdu. Tých znakov tam je evidentne viac rôznych, než len tie tri, ale to by sa dalo vyriešiť dodatočne. Mrknem na to možno ešte dnes. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:25, 21. júl 2026 (UTC) :::Hej, sú aj ďalšie riadiace znaky (+ zero width medzery, joinery, atď., ktoré sú tiež často v zdrojákoch nedopatrením, resp. nie zámerne), odkazovaný konkrétny zoznam je ale v zmysle definície generovaný zrejme len cez tie tri uvedené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:31, 21. júl 2026 (UTC) ::::Zrovna na prvej strane mnoho príkladov je práve zero-width space. :) Uvidíme. Prejdem to a dám keď tak vedieť, čo objavím. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:46, 21. júl 2026 (UTC) :::::{{re|KormiSK|s=1}} Ok, v tom prípade je ale tá definícia dosť zmätočná (U+200B chcelo byť zrejme U+200F ak má platiť to v zátvorke). V každom prípade, ZWSP môžu plniť aj zmysluplný účel, ako indikátory miest na zalomenie, ak sú použité v rámci dlhších slov alebo iných reťazcov, takže tie treba zo zdrojákov vyhadzovať s citom (s ohľadom na kontext; na okrajoch slov moc zmysel nemajú, rovnako medzi hodnotou a jenotkou a pod.), nie mechanicky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:12, 21. júl 2026 (UTC) ::::::Dobre, že som sa spýtal. Tie úpravy, ktoré už som odklikal, som pozeral manuálne, to je vždy na koncoch riadkov. Nahradil som to teda za <code>[\uFEFF\u200E\u200F]</code> a aktuálne to beží. Ale hej, to <code>{200B}</code> v tom zozname je ZWSP; lepšia sada by sa potom dal urobiť tak, aby to vždy bolo na začiatku/konci slova/riadku, tzn. niečo ako <code>\u200B(\s+)|(\s+)\u200B|(^)\u200B|\u200B($)</code>, s náhradou za tú captured group. Alebo to ide lepšie? Takto by som to asi musel robiť ako 4 rôzne regexy... resp. ja by som to tak urobil, aby som si tým bol istý. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:50, 21. júl 2026 (UTC) :::::::Ešte mi inak napadlo, že tie znaky by mohli byť na potenciálnom zozname riadiacich znakov alebo stránkach daných znakov (ktoré asi nemáme), ale námatkovo to v zozname nikde nevidím (ale je to 1000 stránok, možno som prehliadol)... Podobne ako u toho slova ''žiaduci''. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:52, 21. júl 2026 (UTC) :::::::Ešte <code>\b</code> (word boundary) vieš použiť, plus positive/negative lookaheads/lookbehinds sa dajú používať, ak potrebuješ špecifikovať kontexty, bez nutnosti zachovávať ich formou nahrád cez captures v replacement expression (sú non-matching). Replacement tak môže stále zostať prázdny reťazec, aj keď RE obsahuje netriviálne kontexty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:56, 21. júl 2026 (UTC) :::::::{{re|KormiSK|s=1}} Inak na tie zalamovacie hinty sa dá použiť aj tag (<code><nowiki><wbr></nowiki></code>), sú tu nejaké výskyty [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=insource%3A%2F%5C%3Cwbr%2F], čo je čistejšie, keďže to na rozdiel od ZWSP vidno v zdrojáku. Takže je pokojne možné, že drvivá väčšina, ak nie rovno úplne všetky ZWSP, budú nezamýšľané výskyty. Zrejme minimálne <code>(?<=\s)[\u200B]+|[\u200B]+(?=\s)</code> a <code>(?<=\w)[\u200B]+(?=\W)|(?<=\W)[\u200B]+(?=\w)</code> by šli vyhádzať plošne, zvyšné prosté výskyty potom prípadne s kontrolou diffov. :::::::Resp. používam občas taký prístup, že nechám náhradu zbehnúť dávkovo, bez interaktívnej kontroly, len si nechám zalogovať krátky kontext pred/po každom nahradenom výskyte do logu, ktorý si potom otvorím v Exceli, kde sa dá relatívne bezbolestne (oproti kontrole a odklikávaniu každého diffu) hromadne vyhodnotiť, či medzi náhradami neboli nejaké nežiadúce a tie potom selektívne revertnúť resp. doladiť. Prípadne to zbehnúť najprv nanečisto, bez ukladania úprav a na základe logu vyhádzať problematické položky už z kand. množiny. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:08, 21. júl 2026 (UTC) ::::::::Včerajšia sada dobehla (tam boli len tie vyššie uvedené), námatkovo som nenašiel nič problematické. Logy sú dobrý nápad, nie som si ale istý, či to zvládne AWB (asi hej, ale neviem ako); v tom Pywikibote by to šlo určite, vziať vždy 10 znakov pred a po a jednoducho porovnať. ::::::::Word boundary podľa mňa nefunguje, pretože ZWSP sama tvorí word boundary, takže prípad typu <code>te\u200Bst</code> odchytíš pomocou <code>\b\u200B</code> taktiež, čomu sa presne chceme vyhnúť (v prvom priblížení). To, čo navrhuješ, <code>(?<=\w)[\u200B]+(?=\W)|(?<=\W)[\u200B]+(?=\w)</code>, vyzerá dobre, to môžem skúsiť zbehnúť niekedy dnes; to je podľa mňa presne ten nechcený výskyt ako píšeš. Myslím, že drvivá väčšina tých znakov sa tam dostala nedopatrením, hlavne keď vidím, kde sú umiestnené (na konci názvu kategórie, napr.). ::::::::<code><nowiki><wbr></nowiki></code> je evidentne lepšie riešenie; je ale zaujímavé, že funguje len na názve stránky, ale už nie pri úprave, tam to názov rozdelí, kde sa mu zrovna hodí. Tam to DISPLAYTITLE evidentne ignoruje, čo je zaujímavé. Vidím, že to platí i na iných stránkach - nikdy som si to nevšimol. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:28, 22. júl 2026 (UTC) :Ahoj, tak som dodatočne botom označil celý zoznam na CheckWiki, ktorý som prešiel cez AWB, ako hotový. Ostali tam teda - námatkovo - len prípady, kedy to nie je na začiatku či konci slova. Mnohé prípady vyzerá, že sú za inými znakmi (napr. <code><nowiki><math></nowiki>/u200B</code>) alebo potom v strede slova, očakávateľne (napr. [[Česko-slovenská hádzanárska liga mužov 1959/60]], kde je <code>TJ Sokol Tel\u200Bnice</code> - a takých je viac, takže evidentne chyba kopírovacia). Je to asi 160 výskytov. Myslím, že aspoň tie znaky by ešte šli urobiť roboticky; niečo štýlu <code>(?<=\s)[\u200B]+(?=\W)|(?<=\W)[\u200B]+(?=\s)|(?<=\s)[\u200B]+(?=\d)|(?<=\d)[\u200B]+(?=\s)</code>, kam som dal nutnosť whitespaceu/číslice. Čo myslíš? Pre istotu píšem, aby som nespustil nesprávny regex. Zvyšné prípady, ako tie Telnice, by som prešiel asi manuálne - predpokladám, že ich nebude veľa. Nakoniec tam budú prípady [[Special:PermanentLink/8049399|tohto typu]], ktoré by som doriešil manuálne. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:16, 27. júl 2026 (UTC) == Žiadosť o odstránenie presmerovacích stránok == Ahoj, @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]... Prosím, vymažte presmerovacie stránky [[:Redaktor:Jan Hcn/pieskovisko]] a [[:Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]] pretože existuje presmerovanie na neexistujúce stránky. Ďakujem. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-41628-14|&#126;2026-41628-14]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-41628-14|diskusia]]) 14:16, 26. júl 2026 (UTC) :Hotovo, na tento účel ale vo všeobecnosti slúži š. {{tl|ZL}}, jej [[:Kategória:Wikipédia:Kandidáti na rýchle zmazanie|monitorovaciu kategóriu]] správcovia kontrolujú, takže relevantné položky sú zvyčajne v horizonte jednotiek dní zmazané (edit: ok, spätne ma napadá, že filter zrejme neumožní IP a novým to tam vložiť; pravidlá by sa ev. dali upraviť tak, aby vloženie ZL akceptovali). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:21, 26. júl 2026 (UTC) == Hlasovacie právo == Čau na margo tvojich úprav pri hlasovaní v SNZ. Hlasovacie právo som konkrétne dosiahol dnes. Spĺňam na to všetky podmienky. 200 úprav v hl. m. priestore, nejaký ten čas byť na wiki (neviem či 2 alebo 3 mesiace - ja už som skoro rok) a tiež mať počet úprav za mesiac. Takže nechápem tvoje úpravy. Ďakujem @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:22, 1. august 2026 (UTC) s3acol7xnrzotxs2ycaq27tvcru2qgi 8256415 8256413 2026-08-01T19:43:26Z Teslaton 12161 /* Hlasovacie právo */ re 8256415 wikitext text/x-wiki <div style="margin: 1.5em 0; border-top: 1px solid #AAAAAA; border-bottom: 1px solid #AAAAAA; font-size: 85%;"> Archív: [[/Archív 2015|2008{{--}}2015]]&nbsp;· [[/Archív 2016|2016]]&nbsp;· [[/Archív 2017|2017]]&nbsp;· [[/Archív 2018|2018]]&nbsp;· [[/Archív 2019|2019]]&nbsp;· [[/Archív 2020|2020]]&nbsp;· [[/Archív 2021|2021]]&nbsp;· [[/Archív 2022|2022]]&nbsp;· [[/Archív 2023|2023]]&nbsp;· [[/Archív 2024|2024]]&nbsp;· [[/Archív 2025|2025]] </div> {{RIGHTTOC}} == Prečo vo faktografickom súhrne o Tisovi sú nejaké hodnotiace súdy? == Prečo vo faktografickom úvodnom súhrne o Tisovi sú nejaké hodnotiace súdy a nie je to v časti Hodnotenia, keď je to vyslovenie polemika a hodnotenia, nie fakty, ale len o individuálnych názoroch? Polemika o tom, ako niektorí historici hodnotia či to je alebo nie je to alebo tamto vo faktografickom úvode ale nie v sekcií Hodnotenia. Tam majú byť fakty. Nie to čo si kto o tom myslí, nejaký konflikt. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-12144-0|&#126;2026-12144-0]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-12144-0|diskuse]]) 20:13, 6. január 2026 (UTC) :1. nie sú tam žiadne individuálne názory, je to jednovetové zhrnutie ohľadom existencie odborných polemík k tej veci, rozsahom plne adekvátne do úvodu. Podrobnejšie sa to dá pokojne rozpísať v niektorej sekcii. 2. ide o konsenzus dosiahnutý po viacerých kolách editačných a diskusných ťahaníc, viď história úprav čl. a príslušné diskusie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:25, 6. január 2026 (UTC) ::Zložené súvetie na tri riadky je ťažko označiť za len jednú vetu. Celá tá "veta" je informácia o nejakej polemike, za čo asi bol odsúdený a ako zdroje sú individálne názory autorov, dosť obmedzený počet. Nie je to faktografický údaj. O každej jednej udalosti je možné tak uviesť, že existujú aj nízory, ktoré si myslia niečo iné. Ale tam má byť len fakt. Z čoho bol obvinený, za čo odsúdený. Nie nejaké hodnotiace úsudky, z akej kategórie to boli zločiny. NA to by mala byť sekcia Hodnotenia, kde napríklad pri Matici sa napíše názor a nasleduje proti názor. V opačnom prípade, je možné úvod rozšíriť aj o informáciu, podľa niektorých historikov, to bol politický proces a iné. V súhrne by nemali byť zdôvodnenia, polemiky. Je tam vymenované z čoho bol obvinený. To je fakt. K čomu je v úvode informácia, že nejaký historici sa nevedia zhodnúť o kvalifikácií skutkov? Rovno tam môže byť polemina, kto si myslel že mal byť súdený, popravený. Za mňa, nemá to čo byť v úvode. Od toho je ďalší text, odstavce. Nie je to spomenuté ani v poprava. Neviem to zaradiť. Tiso bol z niečoho obvinený. To je fakt. Ale čo tam robí diskusia o tom, že historici medzi sebou sa hádajú, o aké asi zločiny išlo? Ako chcete, Tiso nebol súdený ani obvinený podľa Norimberskej charty. Ak by bol, bolo by to presne definované. Mne to príde ako diskusia, bol súdený na základe práva ČSR a niekto tam do toho umelo strčí polemiku, že ak by to bolo podľa Norimbergu, čo by to asi tak mohlo byť. To si myslím, má byť v hodnotení. Nie je to fakt, ale názor. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-12144-0|&#126;2026-12144-0]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-12144-0|diskuse]]) 20:58, 6. január 2026 (UTC) == Encyklopedická významnosť == Dobrý deň, v článku o bejzbalovom klube Bratislava Phoenix, ktorý som vytvoril som práve zaznamenal poznámku o nutnosti splniť kritériá významnosti, ktorú ste tam priložili. Som zmätený, pretože - ide o bejzbalový klub na Slovensku s dvojročnou históriou (jeden z dvoch, ktoré majú aktuálne svoje heslo, ten druhý je navyše dlhodobo nefunkčný, napriek tomu svoje heslo má) - a spĺňa podľa mňa podmienku nezávslých zdrojov (aktuality.sk, slovakiabaseball.com, supercup.cz - to všetko sú nezávislé zdroje) Prosím o upresnenie, aké konkrétne zdroje informácií by mal športový klub spĺňať na to, aby mal zverejnené heslo vo wikipedii. Ďakujem --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 12:17, 15. január 2026 (UTC) Zároveň by som poprosil o vysvetlenie, nakoľko je "nevýznamný" príspevok o športovom klube, ktorý podporuje vo svojej činnosti desiatky mladých ľudí. Ešte raz vďaka --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 12:19, 15. január 2026 (UTC) :{{re|Webdoomm|s=1}} Dobrý deň. Zdroje v článku sú momentálne buď primárne (vlastný web, rozhovor s manažérkou), alebo nezávislé, bohužiaľ ale v rozsahu triviálnych zmienok. Prejdite si text odporúčania [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]], aké nezávislé zdroje sú potrebné na doloženie encyklopedickej významnosti niečoho. Podpora desiatok mladých ľudí samozrejme spoločensky nevýznamná nie je, realizujete nepochybne prínosnú vec, zo samotnej tejto skutočnosti ale nevyplýva nijak automaticky encyklopedická významnosť. Wikipédia [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|nie je databáza všetkého]], je to všeobecná encyklopédia s nejak postavenými formálnymi kritériami významnosti. Obdobne by ste zrejme neočakávali heslo o mládežníckom športovom klube v papierovej alebo online [[Encyclopaedia Beliana|Beliane]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:35, 15. január 2026 (UTC) ::Dobrý deň, ďakujem za odpoveď, vážim si Váš čas aj snahu pomôcť, ::dnes, či zajtra sa pokúsim zamyslieť nad tým, ktoré zdroje ešte doplniť (máme články o našej činnosti aj z ďalších médií), prosím len o zváženie nasledujúcich faktov: ::- Bratislava Phoenix je aktuálne jeden z najrýchlejšie rastúcich bejzbalových klubov na Slovensku (áno, je ich málo, ale práve preto musíme pracovať na popularizácii športu) ::- zároveň je to druhý najväčší baseballový klub v Bratislave (to je skrátka fakt) ::- možnosť relevantných zdrojov je pri kluboch v minoritných športoch na Slovensku nižšia, ako pri hokeji, futbale, či možno ešte basketbale (zmienka na oficiálnej stránke SBF - slovakiabaseball.com nie je podľa mňa triviálnou zmienkou - ale súhlasím - doplním ďalšie) ::- k rozvoju bejzbalu ako takého patrí šírenie povedomia o ňom a podľa mňa presne na to slúži aj wikipedia (inak nemá zmysel prakticky žiaden článok o tomto športe na wikipedii) ::Ešte raz vďaka za konštruktívnu kritiku, článok doplním o ďalšie zdroje --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 13:57, 15. január 2026 (UTC) :::Dobrý večer, :::doplnil som zdroje o odkazy na články v sme.sk, trnavskyhlas.sk, slovakiabaseball.com (to je oficiálna stránka Slovenskej bejzbalovej federácie) aj o odkazy na youtube, kde sa nachádzajú reportáže TV JOJ a TV Ružinov (chápem, že toto možno bude problém, ale pre istotu som ich pripojil). :::Pevne verím, že už je heslo ozdrojované dostatočne, prosím o spätnú väzbu. Ďakujem za spoluprácu --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 16:15, 15. január 2026 (UTC) ::::A dovolím si ešte doplniť príklad na random team a jeho heslo na Wikipedii: ::::[[ŽHK Iskra Banská Bystrica]] - 1 funkčný odkaz na 1 web a predsa existuje ::::podobných hesiel som našiel v priebehu piatich minút niekoľko (aj futbalových), dúfam teda, že sa zhodneme na tom, že heslo o Bratislava Phoenix nielenže spĺňa vyžadované štandardy, ale ich ešte vysoko prekračuje (odkazy na najrelevantnejšie profesionálne národné aj nadnárodné weby, odkazy na mienkotvorné médiá, vlastná prítomnosť na webe) --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 16:28, 15. január 2026 (UTC) :::::{{re|Webdoomm|s=1}} Za mňa je významnosť stále diskutabilná, kolega už ale stihol údržbové šablóny z čl. vyhádzať a šport nie je moja doména, takže sa v tom ďalej nejdem angažovať (hoci by tomu podľa mňa prospela [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|diskusia a hlasovanie o poenchaní]], podobne ako aj počinom typu odkazovaná [[ŽHK Iskra Banská Bystrica]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:11, 15. január 2026 (UTC) ::::::Dobrý večer, ::::::tá Iskra je v tom pravdupovediac nevinne, podobne vyzerajú desiatky ďalších hesiel športových klubov (spravil som rýchly rešerš) a nemyslím si, že je cieľom vymazať polovicu športových hesiel na Slovensku. ::::::Pevne verím, že relevantnosť tohto hesla som nielen dokázal, ale aj v budúcnosti dokážem. Bejzbal je šport, ktorý si zaslúži svoje miesto v spoločnosti. ::::::Ďakujem --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 18:35, 15. január 2026 (UTC) ::::::ta Iskra je v tom nevinne - podobne vyzeraju desiatky dalsich clankov o slovenskych kluboch. Inymi slovami, dovolim si tvrdit, ze ak by sa nastaviki pravidla tak tvrdo, s --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 22:01, 15. január 2026 (UTC) :::::::Áno, množstvo historických čl. by v takom stave dnes na wiki neprešlo, priority a prístup k vynucovaniu požiadiaviek sa v čase vyvíjajú. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:17, 15. január 2026 (UTC) ::::::::Ak sa smiem spýtať, prečo ste označili článok o Bratislava Phoenix na zmazanie? Rozumiem, že nie je Vašou šálkou kávy, ale verím, že som uviedol dosť argumentov proti takýmto krokom. Kroky užívateľa ~2025-42361-29, ktorý ani len nereaguje na moje snahy o diskusiu sú pre Vás dostatočným argumentom? --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 22:45, 19. január 2026 (UTC) :::::::::{{re|Webdoomm|s=1}} Je to štandardný postup, ako riešiť revertovacie spory ohľadom ponechania nejakého článku. Práve tam ([[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Bratislava Phoenix|na stránke návrhu]]) je priestor na diskusiu a argumenty pre/proti ponechaniu. Ak prevážia argumenty (a následne platné hlasy) pre ponechanie (resp. presnejšie: stačí ak neprevážia hlasy pre výmaz), bude článok ponechaný a ďalšie ťahanice ukončené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:49, 19. január 2026 (UTC) :::::::::jj, už som to pochopil. ďakujem za vysvetlenie, svoje základné argumenty som tam uviedol, teším sa na prípadnú diskusiu. --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 22:51, 19. január 2026 (UTC) == Obrázky v kalendári == Ahoj, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2019&oldid=8146973 mne tie obrázky] končili pri 23. decembri a boli tam ešte 3 riadky. To isté rok [[2018]], teraz to končí pri 2. novembri a je tam veľa miesta na obrázky. Aký presah máš na mysli (ale vysvetli mi to laicky, pls). Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:27, 15. január 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Nazdar. Pozeral som to znova a má sa to nasledovne: je pravda, že kto používa predvolený skin (nový Vector, cez URL jednorazovo vynútiteľný doplnením parametra <code>?useskin=vector2</code>), ktorý na rozdiel od starších skinov zaviedol limitáciu max šírky obsahového stĺpca (takže sa dlhšie riadky zalomia a tým nafukujú výšku stĺpca oproti stavu bez limitovanej šírky), končia mu portréty aj pred redukciou zhruba na úrovni konca obsahu. Osobne zjavne nie som reprezentatívna vozrka, keďže používam od začiatku dodnes stále Monobook (jednorazovo <code>?useskin=monobook</code>), ktorý limitáciu šírky nemá a vyzerá to v ňom pred redukciou takto: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2019&oldid=8146973&useskin=monobook]. Platí ale, že neprihlásení desktopoví čitatelia (a zrejme aj väčšina prihlásených) to budú vidieť najčastejšie cez defaultný skin, ktorým je nový Vector, takže ak trváš na obrázkoch až po koniec, vráť to prípadne. :Iná samostatná nevýhoda takého množstva portrétov je ale tá, že v mobilnom zobrazení (ktoré je posledných ~8 rokov medzi bežnými čitateľmi už prevládajúce) je človek pri bežnom zobrazení na výšku na smartfónoch nútený ich všetky preskrolovať, aby sa dopracoval k samotnému obsahu sekcie (keďže tam sú prezentované ako súvislý blok obrázkov nie povedľa, ale pred dotyčnou sekciou). Čo vie byť dosť iritujúce. Aj pre toto má normálne zmysel nepreháňať to s množstvom bezprostredne nadväzujúcich floating obrázkov a v bežnom článku by bol blok takmer dvadsiatich, ako sa postupne stalo bežným v týchto zoznamoch úmrtí, úplne neprijateľný. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:19, 15. január 2026 (UTC) == Kategória:Piesočné duny == Nazdar, všetko dobré v tomto roku. Ja len, že pridávanie <nowiki>Kategória:Piesočné duny</nowiki> do článkov o púšťach je presne to isté, ako pridávanie <nowiki>Kategória:Kolesá</nowiki> k článkom o jednotlivých automobiloch. Netreba to robiť. Poopravujem to.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:24, 15. január 2026 (UTC) :{{re|Pelex|s=1}} Tak nie každá púśť je zrejme piesočná, sú aj iné typy púští. Niekde to majú riešené podkategóriou [[:en:Category:Ergs|ergs]] ([[:cs:Kategorie:Ergy|ergy]]), ktorá potom je radená (aj) v tejto pieskovodunovej. Nevedel som ale jednak, či sa ten výraz používa aj na Slovensku, plus mi tú kat. neprišlo nutné podrobnejšie štrukturovať ani z pohľadu počtu hesiel, ktoré tam na skwiki momentálne má zmysel radiť. Ale uprav ako uznáš, samozrejme, máš na to asi lepšie predpoklady. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:36, 15. január 2026 (UTC) == Twinkle == Ahoj, pár dní dozadu som sa dozvedel o existencii [[En:Wikipedia:Twinkle|Twinkle]], malo by zmysel niečo také importovať aj u nás? Resp. stálo by to za námahu spustiť to? S prekladmi atp. by som prípadne pomohol, keby na to došlo. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:59, 18. január 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Importovať myslíš ako zavádzať ho sem ako oficiálny admin gadget, zavádzateľný zapnutím v nastaveniach? Neviem, nevyzerá to byť zrovna lightweight projekt, pozrám že odorúčaný postup deploymentu majú momentálne riešený už samostatným Node.js projektom ([https://github.com/wikimedia-gadgets/twinkle-starter twinkle-starter]) len na vygenerovanie všetkých závislostí, čo treba následne narvať do lokálneho MW projektu. Plus následne to potom treba aj udržiavať, inak to zastará. :Ako osobne mi nechýba, čiastkové veci sa dajú automatizovať custom skriptami a nemám pocit, že by tu flow admin akcií bol taký, že by boli na efektívne zvládanie vyložene nutné gadgety. :Ak máš záujem ho používať, bolo by zrejme dobré vyskúšať si ho najprv cez user script (kde ale upozorňujú, že môže byť problém so spoľahlivosťou zavádzania), prípadne na wiki kde je dostupný. Resp. potom [[Redaktor:OJJ|OJJ]] aj niektorí globálni patrolleri používajú fork [[:m:User:Xiplus/TwinkleGlobal|TwinkleGlobal]], ktorý ak správne rozumiem poskytuje nejakú podmožinu Twinkle funkcionalít naprieč všetkými projektami, pričom ho stačí zaviesť si centrálne. Neviem ale ako je to s jeho lokalizovateľnosťou, otagované zhrnutia čo evidujem na rôznych projektoch sú spravidla v angličtine. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:24, 18. január 2026 (UTC) ::Áno, presne to som myslel. A presne som si nebol istý, či teda vlastne poskytuje niečo, čo by sme úplne využili; viem, že OJJ má kopu gadgetov, ale na vkladanie {{tl|Exp}} či {{tl|UU}} to vyložene nepotrebujem. Skôr napr. by to napr. bolo zaujímavé, ak to urobí celý proces nominácie na zmazanie (článok, stránka, i upozornenie na WP:SNZ). Ten GitHub som práve zaregistroval, preto som si vravel, že by to nemuselo byť úplne náročné; ale GitHub či inštaláciu týchto vecí úplne detailne neovládam a v JS nie som vôbec expert. Dík za názor teda, nechám to nateraz tak. Možno sa na to niekedy mrknem lokálne. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:28, 18. január 2026 (UTC) :::{{re|KormiSK|s=1}} GitHub len hostuje repo, ten Node.js projekt si odtiaľ lokálne naklonuje (alebo prosto len stiahne) a spustí ten, kto plánuje Twinkle závislosti na nejakej wiki zakladať alebo aktualizovať. Plus teda lokalizáciu by bolo potrebné spáchať (s Twinkle prefixom je na TW zhruba [https://translatewiki.net/w/i.php?limit=500&search=intitle%3ATwinkle+intitle%3A%2Fen&title=Special%3ASearch&profile=advanced&fulltext=1&ns8=1&ns1206=1&searchToken=5mbs76fckdl9yqvnwyk17i788 400 položiek], pričom cs lokalizácia ako najpohodlnejší vzor vyzerá že existuje len v štádiu čiastkových pokusov [https://translatewiki.net/w/i.php?search=intitle%3ATwinkle+intitle%3A%2Fcs&title=Special%3ASearch&profile=advanced&fulltext=1&ns8=1&ns1206=1]) a predpokladám že aj nejakú konfiguráciu, zahŕňajúcu miestne varianty údržbových a upozorňovacích šablón. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:46, 18. január 2026 (UTC) ::<small>Kdysi dávno jsem to překládal do češtiny a převáděl určité funkcionality, ale pak to nějak technicky přestalo fungovat, tak jsem na větší aktivity v tomto rezignoval. Nabízelo to zejména pár tlačítek navíc, de facto různé způsoby vrácení zpět, rollback se shrnutím, redirect na diskusi atd. Pak to třeba nabízí rychlé srovnávání revizí a přednastavené šablony na rychlé smazání (které – když už jsem správcem na obou projektech – logicky nepotřebuji). ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 17:09, 18. január 2026 (UTC)</small> == [[Rebeka Cully]] == Zdar! Upravil som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rebeka_Cully&diff=prev&oldid=8156196 tvoju úpravu]. Manželov profil na olympic.sk nedokladoval info v článku. Rovnako treba citovať info podľa toho odkiaľ pochádzajú.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:37, 29. január 2026 (UTC) :{{re|Jetam2|s=1}} Neodmazávaj ho odtiaľ pls., dokladá nezávisle, že bol profesionálny cestný cyklista (+ klub). A teda vďaka za zasvätený výklad, no kvôli takejto chobotine mi pls. fakt pokiaľ možno nepíš, je to stata času na oboch stranách. Obzvlášť nie, keď ide o úpravu, dopĺňajúcu množstvo aspektov, ktoré si jej tam v rámci 100WD hektiky vynechal. Áko výzva fajn, len je to N-tý čl. v poradí, kde úplne zjavne cieliš na kvantitu namiesto kvality. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:49, 29. január 2026 (UTC) :{{re|Jetam2|s=1}} Pre protokol, tým ťa nehcem nijak demotivovať, pridaná hodnota tých článkov tu, napriek prevažne výhonkovému rozsahu, stále je. Akurát vety typu ''„Od troch rokov začala s plávaním, s tím prestala v 17tich.“'' mi prídu (odhladnuc od hrúbky) štylisticky už vcelku na hranici infantilnosti na encyklopedickú biografiu športovca. Je možné, že už LLM by vyplulo serióznejšie znejúci životopis. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:25, 30. január 2026 (UTC) ::Tie citácie treba vkladať poriadne, to je všetko. Ak myslíš, že nie je nutné zachádzať do chobotín tak do nich nezachádzaj. Budem len rád.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:11, 30. január 2026 (UTC) :::{{re|Jetam2|s=1}} Keď sa pri vyložene že odfláknutom článku začneš obsesívne dožadovať overkill formy citovania (samostatné per-word citácie), je to proste na smiech. To je všetko. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:15, 30. január 2026 (UTC) ::::Žiadny overkill. Vkladanie citácii priamo za citovanú informáciu je standard practice.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:57, 30. január 2026 (UTC) :::::Je priamo za vetou – mimo veľmi výnimočných prípadov je to dostatočná granularita. Ak aj je vo vete viacero aspektov, považujem (zvyčajne) za overkill trúsiť citácie za jednotlivé slová alebo fragmenty vety, najmä ak to znamená absurdný nárast množstva redundantných výskytov citácií. Keď sa už totiž človek ponorí do tej per-word úrovne, môže ich byť potrebný N-násobok, keďže pre jednoznačnosť potom patria prakticky za každé slovo/fragment. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:37, 30. január 2026 (UTC) == Aktualizácia infoboxu - minerál == Zdravím, Ako môžem urobiť aktualizáciu infoboxu: minerál? Potreboval by som do šablóny pridat položku symbol, alebo IMA symbol, viď táto angl. wikipédia: https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_mineral_symbols Od roku 2021 majú všetky minerály pridelené symboly (Warr 2021 - https://doi.org/10.1180/mgm.2021.43). Všetky nové minerály podliehajú priradeniu a schváleniu symbolu a je to pevná súčasť schvaľovacieho procesu IMA-CNMNC. Je to obdoba chemických značiek prvkov. Bolo by fajn, keby to bolo súčasťou infoboxu minerál. Postupne by som ich dopĺňal. Skúšal som Symbol pridať ako nezdokumentovaný parameter, ale nezobrazuje ho, napr. tu: [[Vegrandisit]] dik --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 07:42, 27. február 2026 (UTC) :→ [[Diskusia k šablóne:Infobox minerál#Doplnenie Symbolu do šablóny]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:17, 27. február 2026 (UTC) == Neozdrojované miesto narodenia == Ahoj, príde mi neprístojné si vypisovať na redaktorskej stránke Mineralog sk, preto ti píšem sem. Veľmi dobre tomu rozmiem a viem ako majú vyzerať články na wikipédii, predovšetkým že treba 2NNZ a podobne. Väčšinou používam zdrojovú publikáciu Cambel, B., Slavkay, M., Kaličiak, M.: Významní slovenskí geológovia. Biografia, Veda, 2000, Bratislava, a/alebo oficiálne publikované biografie z printových odborných publikácii, ktoré sú aj bežne online (napr. na stránkach časopisov Mente et Malleo, Geologické práce Správy, Mineralia Slovaca). V tých textoch, ktoré tu vznikli je pridaných množstvo informácii, ktoré nie sú ozdrojované, lebo nie je štandardom citovať každé jedno tvrdenia. Mimochodom časť tých textov som už preriedil alebo dohľadal citácie. Mnohé informácie však považujem za všeobecne známe, napr. že [[Pavel Uher|Palo Uher]] je z Bratislavy vedia asi všetci študenti čo študovali geológiu a nie je ani štandardom teraz citovať tieto veci v každej biografii. Vôbec som nepátral, či je miesto narodenia v zdrojovej literatúre. Tieto veci bežne necitujeme, ak ich niekto v texte uvádza a nemáme dôvod ich spochybňovať uvádzame ich. Pri mieste narodenia nie je citácia ani v klasických článkoch o [[Robert Fico|Ficovi]], [[John Lennon|Lennonovi]]... môžem dať X príkladov. Ale ako kukám uplne prekvapivo je ale pri [[Bohuslav Cambel|B. Cambelovi]]. Ak teda ako nezávislý pozorovateľ tvrdíš, že pri M. Šujanovi som tam nemal čo vkladať miesto narodenia (to akceptujem), čo s tými príbuznými? Dať to celé preč? Odstránenie tejto súvislosti považujem za oveľa pohoršujúcejšie ako chýbanie meista narodenia.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 15:07, 27. február 2026 (UTC) :Ten Mineralog Sk to už vyriešil dokonca k mojej spokojnosti.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 15:22, 27. február 2026 (UTC) :{{re|Pelex|s=1}} K príbuzným som tam doplnil citáciu, viď úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8172734], ktorá to v nejakom rozsahu, s prižmúrením oka dokladá; bohužiaľ s výnimkou otca. Čo sa týka iných, obzvlášť potom starších hesiel, iste, pokrytie už aj základných biografických náležitostí zdrojmi je tam ešte horšie. To mi ale nepríde ako dostatočný dôvod pokračovať tým smerom aj do budúcna. :Čo sa týka zdrojov, dátumy aj miesta narodení uvádzajú encyklopédie a biografické lexikóny, pre ľudí okolo herectva zvykne miesta narodení uvádzať SFÚ, pre ľúdí okolo literatúry SLC, pre hudobníkov HC, pre ďalších sú (v časti prípadov) dohľadateľné cez zdroje uvádzané v autoritnej db. SNK (tam ale treba dávať pozor na to, že preberajú aj z Wikipédie; býva tam v takom prípade uvedená ako zdroj, nie ale konkrétne pri údaji). Je tiež dobré skontrolovať dátovú položku na Wikiúdajoch (ak ešte nie je s novým resp. práve zakladaným čl. prepojená, tak ju vyhľadať na WD fulltextom, pre významnejšie osoby už zvyčajne existuje), aj tam môže byť údaj a zdroj uvedený. Pre ľudí, ktorí vyštudovali UK bolo miesto narodenia dlhé roky dostupné v absolventskej db., bohužiaľ pri nedávnej aktualizácii frontendu to odtiaľ, zrejme v súvislosti s ochranou os. údajov, odstránili (v časti prípadov sa dá pomôcť webovým archívom, ak boli výsledky vyhľadávania odniekiaľ linkované). Odkiaľ je dotyčný „rodákom“ zvykne byť uvádzané v medailónikoch v publikovaných rozhovoroch, resp. to je niekedy spomenuté aj priamo v rozhovore, atď. Kde to ale žiadnym takýmto zdrojom doložiteľné nie je, je asi najčistejšie riešenie to tam prosto neuviesť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:28, 27. február 2026 (UTC) :Plus teda, dnes už sa oplatí cvične pýtať aj LLM četbotov. Výstup sa síce nedá použiť ako zdroj, v niektorých prípadoch ale obsahuje použité zdroje, ktoré sa dá manuálne prejsť, resp. ak vráti konkrétny údaj, hoci aj čiastkovo, dá sa následne skúsiť dohľadávať (v kontexte mena osoby) už priamo ten (pri dátumoch v rôznych bežných formách zápisu) – je tak vyššia šanca nájsť prípadný relevantný zdroj, než úplne naslepo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:58, 27. február 2026 (UTC) == Skupinová úprava infoboxu minerál == Prosím, ako upravím v infoboxe v položkách bodová a priestorová grupa pre všetky existujúce minerály na kurzívu? Nie však všetky symboly sú písané kurzívou. Asi iba manuálne. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 10:53, 1. marec 2026 (UTC) == Vhodné foto == Zdravim, Prosím, ako môžem použiť fotky z tejto linky (vid obrazok označene cervenou) do infoboxu? Nie je to priamo na wiki, ale je to zrejme spriaznená databáza minerálov a fosílii. Ide to? Dik za radu. [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Mineralog_sk&action=edit&redlink=1 Mineralog sk] ([[commons:User_talk:Mineralog_sk#top|diskusia]]) [[commons:User_talk:Mineralog_sk#c-Mineralog_sk-20260311181000-Vhodn%C3%A9_foto|18:10, 11 March 2026 (UTC)]] [[Súbor:Telluronevskite.jpg|náhľad]] --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 18:41, 11. marec 2026 (UTC) == Aktualizácia == Ahoj, môžeš [[Wikipédia:Najviac odkazované rozlišovacie stránky]], pls, aktualizovať? Je to staré skoro 5 rokov. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:39, 24. marec 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Nazdar. Hej, môžem tie údržbové zoznamy ev. aktualizovať podľa najbližšieho dumpu (začiatkom apríla), aj keď teda ich reálna využívanosť je v podmienkach skwiki bohužiaľ marginálna. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:58, 24. marec 2026 (UTC) :Vďaka.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 00:42, 25. marec 2026 (UTC) ::{{re|Lalina|s=1}} Aktualizoval som všetky generované [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|údržbové zoznamy]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:21, 3. apríl 2026 (UTC) :::Vďaka a pekné sviatky.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:02, 3. apríl 2026 (UTC) == Cron == Ahoj, pre istotu dávam vedieť explicitne: niektoré procesy, ktoré spúšťam dlhodobo manuálne a nezaregistroval som u nich žiadne problémy, som práve nastavil pomocou cronu, aby sa spúšťali každý deň o 9:00 automaticky. Mám to na pracovnom clusteri, práva sú nastavené len pre mňa, takže by nemalo dôjsť ani k žiadnemu problému z tohto hľadiska. Behám tak Discord bota už asi pol roka (párkrát denne cez cron) a nezaregistroval som žiadny problém. Ide o nejaké malé úpravy na základe CheckWiki (mazanie duplicitných kategórií, kapitalizácia prvého písmena kategórií (okrem [[:Kategória:iOS]]), odstraňovanie tagov <nowiki><b></b></nowiki>, odstraňovanie hrubého textu v nadpisoch, odstraňovanie bieleho znaku na začiatku DEFAULTSORTu) - kód je prakticky identický s [https://public-paws.wmcloud.org/User:KormiSKbot/general.ipynb týmto Jupyter notebookom]. Môžeš skontrolovať, ak myslíš, že je to potreba. Rádovo ide typicky o jednotky úprav, nie je to nič veľké, ten dump z CheckWiki je aj tak asi len raz týždenne. Za prípadne rady/komentáre budem rád! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:57, 8. apríl 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} No problem, nemám momentálne čas skúmať úpravy, skôr ak mi niečo padne do oka v rámci sledovaných s. Napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8195149 toto] je skôr kontraproduktívny typ zásahu – ide o markup, nie súčasť výstupu pre čitateľa a na klávesnici sa pri editovaní výrazne praktickejšie zadávajú bežné ASCII znaky, než ich typograficky korektné ekvivalenty. Rozumiem, že Fillos ešte v 2024 iniciatívne „riešil typografiu“ [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7904251] a ty si s tým teraz len zosúladil volania, no osobne by som to skôr presunul späť na pôvodný ASCII tvar. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:13, 8. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Teslaton}} Nejde mi o skúmanie úprav, skôr som ti chcel dať vedieť dopredu. Keby si na niečo natrafil, určite daj vedieť. ::A hej - na tamto narazil {{Re|Jetam2}}, tak som to chcel zjednotiť, ale nezaregistrovali sme diskusiu u teba a [[Diskusia_s_redaktorkou:Lalina#Šablóny|u Laliny]], tú som si všimol až dodatočne (na základe vykonaných úprav). Zaráža ma skôr, že to Fillos v 2024 presunul napriek tej diskusii u Laliny, v ktorej si reagoval. Našťastie mojich úprav nebolo toľko, ale tiež som zvažoval, že naspäť by to bolo lepšie, akurát to potom vyžaduje i všetky tie šablóny popresúvať naspäť... a to je práca skôr na zajtra. Upraviť backlinky nie je inak problém, to urobím. ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:18, 8. apríl 2026 (UTC) :::Súhlas, praktickejšie je v „backende“ s „-“.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:30, 8. apríl 2026 (UTC) :::Ako toto je marginalita, nič zásadné sa nestane ani keď to už zostane takto (aj tak tu už medzi š. existuje mix tých tvarov: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=intitle%3A%2F+-+%2F&ns10=1][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=intitle%3A%2F+%E2%80%93+%2F&ns10=1]), len teda nejde v tomto prípade jednoznačne o prínosnú úpravu. :::Čo mi príde principiálne podstatné, je zachovať pokiaľ možno kolaboráciu, vrátane avizovania a debát o zámeroch tu on-wiki. Nie všetci sú milovníci gamerských instant četov (pre zaujímavavosť, aká časť aktívnejších redaktorov, napr. tých s hl. právom [https://quarry.wmcloud.org/query/37343] býva bežne prítomná na Discorde?) a wiki je do veľkej miery samonosná, čo sa týka debát a kolaborácie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:35, 8. apríl 2026 (UTC) ::::Pre info: Z daného zoznamu 12. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:46, 8. apríl 2026 (UTC) :::Inak to presúvenie na spojovníky mi zrovna neprišlo nejšťastnejsie, ale budiš. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:28, 9. apríl 2026 (UTC) == You may be an eligible candidate for the U4C election == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Greetings, The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years. This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required. The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run. In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 --> == Pracuje sa == Ahoj, keď botom odstraňuješ túto šablónu, bolo by možné capnúť nejaké upozornenie na redaktorskú stránku toho, kto tam šablónu vložil/kto stránku? Minimálne napr. na stránkach, ktoré majú v histórii len málo položiek, by to nemuselo byť až také strašné, a myslím, že u väčšiny ostatných by to až taký problém byť nemusel... Dávam na zváženie, lebo u mnohých na to autor zabudne a vlastne ho nikto neupozorní. Alternatívne by sa dal niekde viesť zoznam (iný, než tvorí tá kategória) a z neho upozorňovať ľudí manuálne. Dík za zváženie! ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 07:22, 3. máj 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Dá sa všeličo, len treba viac životov, pocit zmysluplnosti a strašne veľa motivácie – pričom z tých zložiek väčšinou neoplývam, minimálne nie v tej miere ako pred 15 rokmi. Vyžadovalo by to komplexnejšiu logiku, namiesto súčasnej [[Princíp jednoduchosti|KISS]] implementácie, spočívajúcej v prostom porovnaní času poslednej revízie na množine čl. embedujúcich šablónu, by bolo treba iteratívne fetchovať obsahy historických revízií čl. a prehľadávať ich, aby sa zistilo, v ktorej rev. došlo k vloženiu šablóny (čo je navyše dobré robiť tolerantne voči revertom, pretože redaktor revertujúci nežiadúcu úpravu, ktorá okrem iného odstránila aj dotyčnú šablónu, nie je bežne totožný s redaktorom, ktorý tam šablónu cielene vložil a ktorý má byť adresátom prípadného upozornenia). Nie že by to bol neprekonateľný problém, nepríde mi to ale dostatočne zmysluplné na to, aby som tomu bol naklonený venovať čas. :Zásah štandardne vidno v sledovaných stránkach (zavedení redaktori, ktorí pri zavádzaní tejto funkcionality, zvykli generovať väčšinu prípadov zabudnutých {{tl|Pracuje sa}} si zvyknú dávať zakladané a netriviálne rozširované čl. medzi sledované) plus v [[:Kategória:Wikipédia:Články na úpravu|príslušných tracking kategóriách]], pričom tvoria len približne 7 % všetkých čl. označených na úpravu (po ~15 rokoch prevádzky). Nech by malo upozorňovanie trebárs aj 50-percentnú úspešnosť (čo je asi príliš optimistické, pri notorických rozkafrávačoch a odkladačoch je pravdepodobné, že by rovnako dobre odložili aj reakciu na notifikáciu), stále prinesie len vcelku marginálnu redukciu označených článkov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:07, 5. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Teslaton|s=1}} Samozrejme, je mi jasné, že to by nebol easy task. Kde vidíš, kto konkrétne stránku sleduje? Viem, že v info o stránke je počet, ale neviem, kde je identita. Inak som práve zistil/si znovuuvedomil, že existuje [[Kategória:Wikipédia:Články na úpravu po odstránení Pracuje sa]], ktorá je vlastne asi dostatočne dobrá na to manuálne pingnutie ľudí. To mi asi nakoniec i stačí. 7% asi nie je ani toľko, koľko by som čakal. Ale myslím, že tento návrh je tiež niečo, čo zaradím do kolónky "hodilo by sa robiť" a nakoniec na to po týždni zabudnem... :) ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:45, 5. máj 2026 (UTC) :::{{re|KormiSK|s=1}} Informácia, kto konkrétne čo sleduje, nie je, aspoň pokiaľ viem, verejná (by design, z privacy dôvodov). Na veľkej časti iných wiki je dokonca prahová hodnota počtu, ktorý sa už zobrazí ako konkrétna hodnota v informáciách o stránke, nenulová (30 sledujúcich) a ak sleduje menej, zobrazí sa len že < 30. Je možné, že existuje nejaký autorizovaný developerský prístup k tým dátam, resp. role, ktoré majú oprávnenie k tomu pristupvoať, to som neskúmal, no bežní správcovia ani boti k tomu myslím prístup nemajú, rovnako v quarry replikách nie sú viditeľné dotyčné tabuľky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:58, 5. máj 2026 (UTC) == MediaWiki:Gadget-massPatrol.js == Ahoj, nevím, jestli už jsem na to neupozorňoval, ale je potřeba fixnout [[MediaWiki:Gadget-massPatrol.js]], protože dlouhodobě nefunguje (asi v duchu [https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki%3AGadget-massPatrol.js&diff=24342318&oldid=20637273]). A zároveň by tedy bylo dobré mít sk ekvivalent [[:cs:MediaWiki:Gadget-patrolRevisions.js]], o čemž jsme mluvili s {{U|KormiSK}}. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 06:17, 8. máj 2026 (UTC) :{{re|OJJ|s=1}} {{Hotovo|Ok}}, aktualizoval/doplnil som. Udržiavateľnosť nie je ideálna, keďže lokalizačné reťazce sú v nich ako literály natvrdo v zdrojákoch (pričom patrolRevisions ich neobsahuje zas tak málo), tak snáď aktualizácie nebudú potrebné často. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:09, 19. máj 2026 (UTC) == WikiCitátor gadget == Ahoj, keď sme už pri [[MediaWiki]] mám otázku ohľadom [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2015#Gadget]] ⮕ [[Redaktor:Fillos X./common.js]]. Dávnejšie som si to dal implementovať do rozhrania, aj mi to pekne v zdrojáku fungovalo. Neviem či to bolo tým dávnejším výpadom Wiki alebo zmenami v softvéri, no daná vec mi už nefunguje. Je nejaký možný spôsob aby sa v zdrojáku obnovila funkcia citátora? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:45, 19. máj 2026 (UTC) :{{re|Fillos X.|s=1}} Hej, toto už odnedávna nefunguje, pretože zaviedli (v reakcii na zneužitie niekým niekde) striktnejšiu script source policy, znemožňujúcu zavádzanie skriptov mimo explicitne whitelistnutých WMF domén. Nepomôže ani presun kódu gadgetu sem na wiki, musel by som aj backend presunúť do WMF hostingu, aby ho gadget dokázal prevolávať (čo nie je neriešiteľné, vyžadovalo by to ale robotu s ohľadom na kompatibilitu zase backendového kódu). Alebo prekopať formu komunikácie medzi gadgetom a BE na takú, ktorá by nenarážala na script source policy (neskúmal som, či to je principiálne realizovateľné, je možné cez OAuth integráciu alebo inú metódu spomínanú v [[:mw:Manual:CORS]] by to šlo). :Ak chceš citátor používať, odporúčam standalone rozhranie cez https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ a klasický copy&paste (sám ho roky používam primárne takto). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:37, 19. máj 2026 (UTC) == Otváranie externých odkazov na novej karte == Ahoj, mohol by si, pls, urobiť otváranie externých odkazov automaticky na novej karte? Majú to tak na cs wiki a je to praktickejšie. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:54, 25. máj 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Do nového okna ľubovoľný odkaz triviálne a rýchlo otvoríš cez [Ctrl+klik], prípadne cez kontextové menu (klik pravým tl.). Príde mi absurdné na takúto vtákovinu zakladať nástroj. Napriek tomu, ak sa nazbiera viacero záujemcov, pokojne ho založím. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:05, 25. máj 2026 (UTC) ::Viem ako sa otvára externý odkaz, ale OK.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:30, 25. máj 2026 (UTC) == Technická otázka == Ahoj, chcem sa spýtať, či nie je nejaký chytrý spôsob okrem robenia viac-menej „na slepo“ ako sa dajú nájsť dané úkony efektívnejšie, spoľahlivejšie a rýchlejšie. Niektoré veci sa mi darí dohľadať cez [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C5%A0peci%C3%A1lneStr%C3%A1nky zoznamy], [[:Kategória:Wikipédia:Správa|kategórie]], prípadne kódom vo vyhľadávači vo Wiki (a následne ich opraviť). Každopádne ide o: # príklad [https://sk.wikipedia.org/wiki/Rovina_(Unicode)] = spôsob detekcie článkov, v ktorých sú referencie ale samotná záverečná sekcia absentuje. # príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3AJetam2%2Fpieskovisko12&diff=8220269&oldid=8184474] = nájdenie funkčných kategórii v redaktorských pieskoviskách. # príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Politick%C3%BD_syst%C3%A9m_Spojen%C3%BDch_%C5%A1t%C3%A1tov_americk%C3%BDch&curid=664318&diff=8226318&oldid=8003542] = jasná absencia [[Šablóna:Preklad|prekladu]] v článku, zisteného z histórie (pri založení) článku. # príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dmitrij_Vladimirovi%C4%8D_Jaro%C5%A1enko&diff=8226190&oldid=7701027] = umiestenie obr. v rámiku v IB. # príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Metallica&action=edit&section=19] = články s rozbitými časovými osami (time-line). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:50, 30. máj 2026 (UTC) :# {{re|Fillos X.|s=1}} dá sa offline, regex resp. procedurálnym skenom db. dumpu, šiel by vyplúvať taký údržbový zoznam, neviem ale či je to zas tak pálčivé. Resp. môžem ev. skúsiť napísať regex, ktorým by to šlo vyfiltrovať v [[Wikipédia:AutoWikiBrowser|AWB]] (po stiahnutí akt. dumpu), ak máš ambíciu sa s tým hrať. :# mám tam na to SQL dotaz: ''[[:quarry:query/79649|Possibly miscategorized user pages (skwiki)]]'', vieš si ho forknúť k sebe, následne kedykoľvek zbehnúť, stiahnuť výstup vo formáte „wikitable“, zobraziť si ho ako náhľad na pieskovisku a preklikávať sa na jednotlivé stránky (najnovšie sú na konci). Len teda zakomentovávať má zmysel len kategórie, ktoré sú skutočne obsahové. :# doplnil som dotaz: ''[[:quarry:query/105830|Possibly untagged translations (skwiki)]]''. Nevkladaj ale pls. š. {{tl|Preklad}} do výsledkov mechanicky, je dobré vždy aspoň zbežne pozrieť (pohľadom do histórie resp. porovnaním aktuálnej verzie s pôvodnou prípadne s aktuálnou na zdrojovej wiki) , či náhodou čl. nebol medzičasom prekopaný tak, že už fakticky žiaden 1:1 preklad z inej wiki neobsahuje. V takom prípade je tam totiž sekcia ''Zdroj'' s tou š. nadbytočná až zavádzajúca. Zmysluplné je možno ísť ak tak od konca (tzn. od najnovších), tam je väčšia pravdepodobnosť, že je stav článku bližší tej preloženej verzii. Aj vtedy ale môže stále platiť, že to dotyčný priamo v prekladači upravil tak, že už fakticky ide o vlastný autorský text. :# dá sa vyhľadávaním, napr. <code>hastemplate:"Infobox Biatlonista" insource:/foto *= *\[\[/</code> [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=hastemplate%3A%22Infobox+Biatlonista%22+insource%3A%2Ffoto+*%3D+*%5C%5B%5C%5B%2F]. Bude ale asi treba takto per jednotlivé infoboxy, keďže niektoré stále vyžadujú celý markup obrázku (+ bez zúženia na konkrétnu šablónu cez ten predikát to bude mať tendenciu narážať na časový limit). :# dá sa úplne obyčajným vyhľadávaním frázy, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=%22Timeline+generation+failed%22]. :--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:23, 30. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Oki, dik za odpoveď, škoda akurát, že sa o takéto veci nezaujíma viacero ľudí :-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:28, 31. máj 2026 (UTC) == Queer == Ad [[Special:Diff/8228634|toto]]: V prvom rade, láskavo si odpusť amatérsku psychodiagnostiku (konštatovania a komparácie „príčetnosti“). Po druhé, [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=čitateľstvo čitateľstvo] je — rovnako ako napr. poslucháčstvo či diváctvo — osobné kolektívum, ktoré slovenčina bežne používa ako zhrňujúce pomenovania jednotlivých osôb. Pozri napr.: {{Citácia Harvard | Heslo = hromadné substantíva, kolektíva | PriezviskoEditora = Mistrík | MenoEditora = Jozef | OdkazNaEditora = Jozef Mistrík | Rok = 1993 | Titul = [[Encyklopédia jazykovedy]] | Vydanie = 1. | Vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor]] | ISBN = 80-215-0250-9 | Strana = 180}}; {{Citácia Harvard | Priezvisko = Miko | Meno = František | OdkazNaAutora = František Miko | Príspevok = Podstatné mená | PriezviskoEditora = Ružička | MenoEditora = Jozef | OdkazNaEditora = Jozef Ružička | Rok = 1966 | Titul = Morfológia slovenského jazyka | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | Strana = 66}}. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 23:00, 5. jún 2026 (UTC) :No a napriek tomu ho ani sám zdroj, z ktorého je to tvrdenie (takmer) doslovne prevzaté, nepoužil... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:07, 5. jún 2026 (UTC) ::To predsa nie je validný argument, parafráza nemusí preberať dikciu zdroja. Chceš snáď rozporovať, že osobné kolektíva slovenčina pozná a používa? Mám čakať takéto úpravy aj v ďalších článkoch? --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 23:15, 5. jún 2026 (UTC) :::Asi ani nie, škoda času života, ak ti viac newspeaku zlepší sebaobraz, choď do toho. Dejiny to ocenia, aspoň ako budovateľské frázy uvedomelých kultúrnych úderníkov v 50. rokoch. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:24, 5. jún 2026 (UTC) == Prosba o opätovné posúdenie — PerBiotiX a Martin Haranta == {{ping|Teslaton}} Dobrý deň, ďakujem za pripomienky k článkom [[PerBiotiX]] a [[Martin Haranta]]. Zapracoval som na nich viaceré úpravy a rád by som sa poradil, ako ich ešte vylepšiť, aby spĺňali štandardy. Konkrétne som: - prepísal text do neutrálnejšieho tónu, - pri článku PerBiotiX zrušil sekciu s výpočtom mediálnych zmienok, ktorá pôsobila reklamne, a nezávislé zdroje (''Pravda'', ''SME'', ''NutraIngredients'', TASR) presunul priamo k jednotlivým faktom ako inline citácie, - vypustil nepodložené tvrdenia a primárne zdroje som nahradil nezávislými, kde to bolo možné, - doplnil množstvo nezáviylch zdrojov. Chcel by som sa spýtať priamo: ktoré body sú pre vás pri otázke významnosti rozhodujúce? Či ide skôr o nedostatok hĺbkového nezávislého pokrytia, alebo o štýl a tón – podľa toho viem cielene doplniť alebo prepísať to podstatné ešte pred termínom. Pre úplnosť uvádzam, že k subjektom mám profesijný vzťah, a preto sa pri úpravách snažím držať neutrálneho tónu a overiteľných zdrojov; uvítam akékoľvek usmernenie. Vopred ďakujem. S pozdravom, [[Redaktor:Marián Šotek|Marián Šotek]] ([[Diskusia s redaktorom:Marián Šotek|diskusia]]) 10:36, 10. jún 2026 (UTC) :{{re|Marián Šotek|s=1}} Články momentálne nie sú v poriadku ani len čisto technicky (ad-hoc tabuľky namiesto štandardných [[Pomoc:Infobox|infoboxov]], radenie do neexistujúcich kategórií). Čo sa týka posúdenia významnosti, to asi zostane na prípadnom [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|hlasovaní o zmazaní]], osobne mi sro-čka z roku 2020 encyklopedicky významná nepríde, po pravde ale nemám čas ani energiu skúmať tie desiatky citovaných zdrojov, nakoľko ktoré z nich spĺňajú kritériá nezávislosti a netriviálnosti ([[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:45, 10. jún 2026 (UTC) == Technický dotaz == Hullo Teslaton(ec), mám dotaz. Je možné zahrnúť v rámci článkov menovité poďakovanie konkrétnej osobe? Patrilo by sa totiž vecne poďakovať jednej dlhoročnej historičke zo SFÚ, ktorá mi počas rešerše poskytla množstvo digitálnych materiálov, ktoré neraz nemajú zarchivované ani pôvodní vydavatelia v ich fyzickej podobe. Jej meno sa pravidelne objavuje v dokumentoch z oblasti kinematografie. Ja som pôvodne uvažoval nad sekciou [[Zoznam držiteľov cien Igric a prémií#Legenda a použité zdroje|Legenda a použité zdroje]], no neviem, či je to vôbec možné. --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 14:00, 22. jún 2026 (UTC) :{{re|Evernit|s=1}} Nazdar. No priamo v článku je to dosť neštandardné, snáď ešte v rámci [[Wikipédia:Záverečné sekcie#Poznámky|poznámky]] si to viem v nejakej suchej forme predstaviť, nedá sa ale garantovať, že to odtiaľ niekto nevyhodí ako nenecyklopedické. Ak chceš vyložene poďakovať, tak vhodnejšie je podľa mňa buď na svojej redaktorskej stránke, alebo v diskusii k článku. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:26, 22. jún 2026 (UTC) :: Spomenutá sekcia k legende kompilovaného článku je de facto poznámkou, no asi mám väčšiu predstavivosť. Ja by som to smeroval tam. Ďakovať niekomu na redaktorskej stránke mi príde samoľúbe i zbytočné zároveň, ja to nepotrebujem ani čítať ani nad tým inak masturbovať ;-) To už škôr na diskusnú stránku samotného článku, kam tiež maximálne zavíta len nejaký bludný Holanďan či iný stratený Robinson. OK, nie som o nič múdrejší, ale nejde o život, iba o jednu smrteľnú zbytočnosť. Zduř! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] == Upozornenia zo zhrnutí == Ahoj, až teraz som narazil na [[Special:Diff/8240251]], za čo ďakujem; každopádne je zvláštne, že mi toto upozornenie vôbec neprišlo. V nastaveniach upozornení mám však zapnuté všetko, vrátane poľa "zmienka", okrem úspešnej zmienky. Ping cez {{tl|Re}} mi normálne chodí. A mám to tak nastavené globálne, s tým, že tam mám akurát vypnuté posielanie e-mailov, ale web i aplikáciu mám zapnutú. Nevieš, prečo by mi to mohlo nechodiť? Ostatní mi tvrdia, že im to normálne chodí... Alebo som vypol niečo niekde a neviem o tom? Dík! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:34, 2. júl 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Ani spätne to v upozorneniach nemáš? Ak nie, tak sa notifikácia asi nevygenerovala, možno nejaký bug, alebo to nefunguje v súbehu s revertom, neviem... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:58, 2. júl 2026 (UTC) ::Práveže som pozeral do notifikácií i teraz, keď som ti písal. Ten revert je možný... môžem skúsiť s niekým otestovať na mojej redaktorskej stránke/diskusii alebo niečom takom. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:46, 2. júl 2026 (UTC) == [[Európska akadémia vied a umení]] == Ahoj, aké je kritérium zaradenia osoby do kategórie „bývalí slovenskí členovia“? Ak tomu rozumiem dobre, tak tá základná skupina („k 1. júlu 2026“) sa riadi tým ich zoznamom na webe a „Bývalí slovenskí členovia“ sú doplnky z webov o ľuďoch, ktoré v tom zozname nie sú a zomreli(?), ale nejak sa mi to nezdá kompatibilné. Lebo aj v tej prvej kategórii sú ľudia, ktorí zomreli ([[Ivan Chodák]], [[Peter Blaho]]).--[[Redaktor:Scholastikos|<span style="color:#8B2252;font-weight:bold">Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B2252;font-weight:bold">disk.</span>]]) 06:44, 7. júl 2026 (UTC) :{{re|Scholastikos|s=1}} V prvej sú prosto tí, čo sú vedení v ich online databáze. Z ktorej zjavne zosnulých ex-členov aktívne vyraďujú (vo výročných správach majú v úvode RIP sekcie, zo slovenských napr. Lubyová tam bola uvedená), zrejme im ale nejaký čas trvá, kým zapracujú úmrtie, resp. sú asi prípady, kde k tomu z nejakých dôvodov nedošlo. Plus čo sa týka Chodáka, ide zrejme skôr o [[:d:Q106191986|tohto]] (s ohľadom na rok úmrtia toho MUDr., aj tú sekciu prírodných vied; MUDr. by bol v medicíne). Tam bude treba spraviť rozl. a upraviť wl. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:59, 7. júl 2026 (UTC) == Dátumy narodenia z primárnych zdrojov == Ad [[Špeciálne:Rozdiel/8244178|revert]]: V [[Diskusia:Miroslava Kernová|diskusii k článku o Miroslave Kernovej]] si pred šiestimi rokmi napísal: ''„Čo sa týka dolovania osobných údajov z katastra a zmlúv (hoci teda ten kataster som tu už tiež v minulosti použil), je tam podľa mňa trochu aj etická dilema – či tu týmto spôsobom medializovať údaje, ktoré si dotyční možno zas až tak neželajú medializovať (keďže ich typicky inde – v rozhovoroch, oficiálnych profiloch, CV, atď. neuviedli).“'' V zásade je to princíp podobný [[:en:WP:BLPPRIMARY|WP:BLPPRIMARY]] na anglickej Wikipédii: ''„Do not use public records that include personal details, such as date of birth, home value, traffic citations, vehicle registrations, and home or business addresses. Where primary-source material has been discussed by a reliable secondary source, it may be acceptable to rely on it to augment the secondary source, subject to the restrictions of this policy, no original research, and the other sourcing policies.“'' Dátum narodenia je pre žijúcu osobu dosť citlivý údaj, ešte aj knižničné registre uvádzajú iba rok narodenia (alebo nič). Nie každý si to vie dohľadať v registri mimovládok. Tu by sme podľa mňa mali chybovať na strane opatrnosti (''err on the side of caution''), najmä ak ide o maloletú osobu. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 09:43, 7. júl 2026 (UTC) :{{re|Corin|s=1}} Áno, súhlasím, je tam etická dilema. Na druhej strane, vidím určítý rozdiel medzi tým katastrom a registrom neziskoviek (prípadne ďalšími registrami, typu RPVS a pod.). Založením neziskovky sa stávaš (dobrovoľne a zvyčajne asi z vlastnej iniciatívy) v nejakej miere verejne aktívnou osobou. Pričom na Slovensku je s tým z nejakých dôvodov spojené aj zverejnenie dátumu narodenia. Ak je potom navyše ešte samotná tvoja encyklopedická významnosť úzko previazaná s tými NGO aktivitami (takže aj citácia toho registra je v článku tak či tak relevantná; mimo roviny os. údajov), skutočne nevidím moc dôvodov autocenzurovať sa a cielene neuviesť údaj, ktorý je tam normálne verejne dostupný. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:52, 7. júl 2026 (UTC) ::V oboch prípadoch ide o primárne zdroje a prakticky [[Spravodajstvo z otvorených zdrojov|OSINT]], takže pri žijúcich osobách treba brať do úvahy, že ide o osobné údaje, ktoré si nemusia želať mať verejne poľahky prístupné. V tomto prípade navyše ide o maloletú osobu – a nech už „dobrovoľná verejná aktivita" znamená pre dospelého čokoľvek, občiansku angažovanosť 17-ročného človeka nemožno vykladať ako informovaný súhlas s trvalým celosvetovým zverejnením presného dátumu narodenia. Je predsa rozdiel medzi záznamom v registri, kde treba vyplniť formulár, a medzi uvedením na Wikipédii, ktorá sa bežne zobrazuje ako prvá stránka vo vyhľadávači Google, býva indexovaná crawlermi, ako aj mirrorovaná na desiatkach ďalších webov. ::Tiež neplatí, že osoba v postavení štatutárneho orgánu k združeniu automaticky súhlasí so širokým zverejnením svojho dátumu narodenia. Dokonca ani nemusí vedieť, že to ministerstvo dátum narodenia v registri zverejňuje, keďže ani [https://www.minv.sk/?vzory-dokumentov-a-tlaciv príslušný formulár], ani [https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/83/20260204.html#paragraf-20a.odsek-1 §20a ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov] na to vyslovene neupozorňujú (na to sa treba „preklikať“ až do [https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/346/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-d.bod-3 § 3 ods. 1 písm. d) bodu 3 zákona č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov]). ::Preto by sme sa mali riadiť tým, že údaj nezverejníme, ak sa nenachádza už v sekundárnom zdroji. (V tomto prípade je zo sekundárnych zdrojov – rozhovorov v ''Aktualitách.sk'' a na ''Startitupe.sk'' – známe, že v júni 2026 mal 17 rokov, čiže nanajvýš rok narodenia.) ::Treba brať do úvahy aj informačnú hodnotu v protiklade k narúšaniu súkromia – článok neutrpí, ak v ňom nebude presný dátum narodenia, no dátum narodenia je osobný údaj, ktorý môže výrazne zasiahnuť do súkromia osoby. Z toho vychádza [[:en:WP:BLP|WP:BLP]], ktoré údaj nezverejňuje, ak nemá oporu v sekundárnom zdroji (mediálnom výstupe, [[:en:Blurb|blurbe]] ap.), pričom pri maloletých osobách sa uplatňuje ešte prísnejšie. A hoci odporúčania anglickej Wikipédie neplatia aj pre slovenskú Wikipédiu, [[foundation:Resolution:Biographies_of_living_people|rezolúcia Správnej rady Wikimedia Foundation o biografiách žijúcich osôb (2009)]] sa vzťahuje na všetky projekty a výslovne vyzýva zohľadňovať súkromie a dôstojnosť dotknutých osôb, osobitne pri hraničnej významnosti. ::V tomto prípade navyše medzičasom [[Špeciálne:Rozdiel/8244081|o odstránenie údaja výslovne požiadala zákonná zástupkyňa maloletého]] (resp. [[Wikipédia:Predpokladajte dobré úmysly|v dobrej viere predpokladám]], že ide skutočne o ňu). Údaj preto z článku odstraňujem do skončenia diskusie – pri spochybnených údajoch o žijúcich osobách sporný údaj zostáva mimo článku, kým nevznikne konsenzus o zaradení, nie naopak (porovnaj [[:en:WP:BLPRESTORE|WP:BLPRESTORE]]). Čím dlhšie tam svieti, tým väčšiu nenapraviteľnú škodu môže napáchať. Vždy ho možno vrátiť späť, ak diskusia dospeje k inému úsudku. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 15:06, 7. júl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Corin|Corin]] netreba zas robiť z dátumu narodenia niečo ako napr. fotky s kompromitujúcim vyobrazením... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:23, 7. júl 2026 (UTC) :::{{re|Corin|s=1}} 1. Nič z toho nie je náš problém. Osoby, ktoré sú predmetom biografií si „nemusia želať“ kadečo, napr. aby tu vôbec existoval článok o nich, aby v ňom bola akákoľvek kritika a pod. Odkedy a z akého titulu ideme zrazu prihliadať k tomu, čo si želá alebo neželá osoba, ktorá je predmetom biografie? :::2. WP:BLP je policy z úplne iného projektu, je zbytočné tu ňou argumentovať, kým tu nie je v nejakej podobe tiež odsúhlasená. :::3. príde mi bizarné, že sám spokojne uvedieš, že ''„ten kataster som tu už tiež v minulosti použil“'', súbežne ale nemáš problém rozvíjať celé šialené konštrukcie o tom, ako to vlastne nesmieme robiť. :::V súhrne, odstránenie verejne dostupného údaja, doloženého citáciou štátneho registra, kde afiliácia je jasne doložená inými zdromi, podľa mňa nateraz nemá oporu v žiadnom pravidle ani zaužívanom postupe, ktorý by tu platil. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:24, 7. júl 2026 (UTC) ::::Netýka sa to „kadečoho“ čo si osoba želá, aby z článku bolo odstránené – týka sa to konkrétne dátumu narodenia v článku o maloletej osobe s hraničnou, resp. spornou encyklopedickou významnosťou. Opäť sa odkazujem na [[foundation:Resolution:Biographies_of_living_people|rezolúciu Správnej rady Wikimedia Foundation o biografiách žijúcich osôb (2009)]]: ''„The Wikimedia Foundation Board of Trustees urges the global Wikimedia community to uphold and strengthen our commitment to high-quality, accurate information, by:'' [...] ''2. Taking human dignity and respect for personal privacy into account when adding or removing information, especially in articles of ephemeral or marginal interest;“'' [[:en:WP:BLP|WP:BLP]] tu síce lokálne nie je prijaté, ale rezolúcia WMF platí aj pre slovenskú Wikipédiu. Tvrdenie, že odstránenie „nemá oporu v žiadnom pravidle ani zaužívanom postupe, ktorý by tu platil“ teda neplatí. ::::PS: Pasáž ''„ten kataster som tu už tiež v minulosti použil“'' je [[Špeciálne:Rozdiel/7049320|z tvojho vlastného vyjadrenia]], ktoré ''si pred šiestimi rokmi napísal'', ako to vyššie uvádzam. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 15:49, 7. júl 2026 (UTC) :::::Rezolúcia nehovorí nič o osobných údajoch ani casingu, čo je a čo nie je prijateľné preberať z akého spoľahlivého zdroja. A čo sa týka primárnych zdrojov, v rozpore s [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje]] toto použitie nie je (dátum narodenia si nevyžaduje odbornú interpretáciu, aby musel byť „prežutý“ sekundárnym zdrojom a štátny register zrejme má atribúty spoľahlivého zdroja). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:00, 7. júl 2026 (UTC) ::::::Rezolúcia samozrejme nebude obsahovať kazuistiku, stanovuje základný metodický rámec: dôstojnosť a súkromie dotknutých osôb sú faktory, ktoré komunita má zohľadňovať – čiže presne to, čo robím. Spoľahlivosť registra nikto nespochybňuje, ani netvrdím, že ide o [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum|vlastný výskum]] v pravom slova zmysle. Otázka od začiatku znie, či je uvedenie údaja vhodné, čo je redakčné rozhodnutie, nie zdrojové (porovnaj [[Špeciálne:Rozdiel/8244165|Scholastikos 7. júl 2026]]). Keďže sa vo dvojici zjavne nezhodneme, predložím otázku na širšiu diskusiu komunite do Kaviarne. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 06:50, 8. júl 2026 (UTC) :::::::Ale veď jasné, s tým neváhaj ani minútu, virtue signalling is a must... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:51, 8. júl 2026 (UTC) == Riadiace znaky Unicode == Ahoj, vidíš nejaký problém v jednoduchom [https://checkwiki.toolforge.org/checkwiki.cgi?project=skwiki&view=only&id=16 odstránení riadiacich znakov Unicode podľa tejto CheckWiki issue]? Prínos je minimálny, ale i náročnosť; v Notepad++ tie znaky normálne vidím, takže by som ich v texte jednoducho odmazal. Vidíš nejaký potenciálny problém, čo by sa mohlo rozbiť? Je tam napr. [[:en:delete character]] alebo [[:en:left-to-right mark]], ktoré by snáď ale Wiki mala byť ignorovať, alebo riešiť iným spôsobom. Znaky by som odstraňoval po jednom (tzn. najprv DEL všade, kde je, a potom nejaký iný), aby sa náhodou nestalo niečo nevídané (i keď tu ten problém nepredpokladám). ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:28, 21. júl 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} BOM sa určite dá mechanicky vyhádzať, to tu neplní žiaden účel, LRM/RLM vo väčšine prípadov tiež. Cez interaktívny textový editor to nemá žiaden zmysel preháňať, IMHO, ak používaš AWB, vieš to triviálne matchnúť .NET-ovým RE <code>[\uFEFF\u200E\u200B]</code> s náhradou prázdnym reťazcom cez tamojší ''Find & replace'' zoznam náhrad. Prípadne prejdi pár desiatok poloautomaticky s kontrolou diffu a ak tam nebudú false pos., dá sa nechať zvyšok prebehnúť už headless. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:58, 21. júl 2026 (UTC) ::Mal som to v pláne robiť cez Pywikibota ake toto je asi jednoduchšie a pohodlnejšie, máš pravdu. Tých znakov tam je evidentne viac rôznych, než len tie tri, ale to by sa dalo vyriešiť dodatočne. Mrknem na to možno ešte dnes. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:25, 21. júl 2026 (UTC) :::Hej, sú aj ďalšie riadiace znaky (+ zero width medzery, joinery, atď., ktoré sú tiež často v zdrojákoch nedopatrením, resp. nie zámerne), odkazovaný konkrétny zoznam je ale v zmysle definície generovaný zrejme len cez tie tri uvedené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:31, 21. júl 2026 (UTC) ::::Zrovna na prvej strane mnoho príkladov je práve zero-width space. :) Uvidíme. Prejdem to a dám keď tak vedieť, čo objavím. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:46, 21. júl 2026 (UTC) :::::{{re|KormiSK|s=1}} Ok, v tom prípade je ale tá definícia dosť zmätočná (U+200B chcelo byť zrejme U+200F ak má platiť to v zátvorke). V každom prípade, ZWSP môžu plniť aj zmysluplný účel, ako indikátory miest na zalomenie, ak sú použité v rámci dlhších slov alebo iných reťazcov, takže tie treba zo zdrojákov vyhadzovať s citom (s ohľadom na kontext; na okrajoch slov moc zmysel nemajú, rovnako medzi hodnotou a jenotkou a pod.), nie mechanicky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:12, 21. júl 2026 (UTC) ::::::Dobre, že som sa spýtal. Tie úpravy, ktoré už som odklikal, som pozeral manuálne, to je vždy na koncoch riadkov. Nahradil som to teda za <code>[\uFEFF\u200E\u200F]</code> a aktuálne to beží. Ale hej, to <code>{200B}</code> v tom zozname je ZWSP; lepšia sada by sa potom dal urobiť tak, aby to vždy bolo na začiatku/konci slova/riadku, tzn. niečo ako <code>\u200B(\s+)|(\s+)\u200B|(^)\u200B|\u200B($)</code>, s náhradou za tú captured group. Alebo to ide lepšie? Takto by som to asi musel robiť ako 4 rôzne regexy... resp. ja by som to tak urobil, aby som si tým bol istý. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:50, 21. júl 2026 (UTC) :::::::Ešte mi inak napadlo, že tie znaky by mohli byť na potenciálnom zozname riadiacich znakov alebo stránkach daných znakov (ktoré asi nemáme), ale námatkovo to v zozname nikde nevidím (ale je to 1000 stránok, možno som prehliadol)... Podobne ako u toho slova ''žiaduci''. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:52, 21. júl 2026 (UTC) :::::::Ešte <code>\b</code> (word boundary) vieš použiť, plus positive/negative lookaheads/lookbehinds sa dajú používať, ak potrebuješ špecifikovať kontexty, bez nutnosti zachovávať ich formou nahrád cez captures v replacement expression (sú non-matching). Replacement tak môže stále zostať prázdny reťazec, aj keď RE obsahuje netriviálne kontexty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:56, 21. júl 2026 (UTC) :::::::{{re|KormiSK|s=1}} Inak na tie zalamovacie hinty sa dá použiť aj tag (<code><nowiki><wbr></nowiki></code>), sú tu nejaké výskyty [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=insource%3A%2F%5C%3Cwbr%2F], čo je čistejšie, keďže to na rozdiel od ZWSP vidno v zdrojáku. Takže je pokojne možné, že drvivá väčšina, ak nie rovno úplne všetky ZWSP, budú nezamýšľané výskyty. Zrejme minimálne <code>(?<=\s)[\u200B]+|[\u200B]+(?=\s)</code> a <code>(?<=\w)[\u200B]+(?=\W)|(?<=\W)[\u200B]+(?=\w)</code> by šli vyhádzať plošne, zvyšné prosté výskyty potom prípadne s kontrolou diffov. :::::::Resp. používam občas taký prístup, že nechám náhradu zbehnúť dávkovo, bez interaktívnej kontroly, len si nechám zalogovať krátky kontext pred/po každom nahradenom výskyte do logu, ktorý si potom otvorím v Exceli, kde sa dá relatívne bezbolestne (oproti kontrole a odklikávaniu každého diffu) hromadne vyhodnotiť, či medzi náhradami neboli nejaké nežiadúce a tie potom selektívne revertnúť resp. doladiť. Prípadne to zbehnúť najprv nanečisto, bez ukladania úprav a na základe logu vyhádzať problematické položky už z kand. množiny. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:08, 21. júl 2026 (UTC) ::::::::Včerajšia sada dobehla (tam boli len tie vyššie uvedené), námatkovo som nenašiel nič problematické. Logy sú dobrý nápad, nie som si ale istý, či to zvládne AWB (asi hej, ale neviem ako); v tom Pywikibote by to šlo určite, vziať vždy 10 znakov pred a po a jednoducho porovnať. ::::::::Word boundary podľa mňa nefunguje, pretože ZWSP sama tvorí word boundary, takže prípad typu <code>te\u200Bst</code> odchytíš pomocou <code>\b\u200B</code> taktiež, čomu sa presne chceme vyhnúť (v prvom priblížení). To, čo navrhuješ, <code>(?<=\w)[\u200B]+(?=\W)|(?<=\W)[\u200B]+(?=\w)</code>, vyzerá dobre, to môžem skúsiť zbehnúť niekedy dnes; to je podľa mňa presne ten nechcený výskyt ako píšeš. Myslím, že drvivá väčšina tých znakov sa tam dostala nedopatrením, hlavne keď vidím, kde sú umiestnené (na konci názvu kategórie, napr.). ::::::::<code><nowiki><wbr></nowiki></code> je evidentne lepšie riešenie; je ale zaujímavé, že funguje len na názve stránky, ale už nie pri úprave, tam to názov rozdelí, kde sa mu zrovna hodí. Tam to DISPLAYTITLE evidentne ignoruje, čo je zaujímavé. Vidím, že to platí i na iných stránkach - nikdy som si to nevšimol. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:28, 22. júl 2026 (UTC) :Ahoj, tak som dodatočne botom označil celý zoznam na CheckWiki, ktorý som prešiel cez AWB, ako hotový. Ostali tam teda - námatkovo - len prípady, kedy to nie je na začiatku či konci slova. Mnohé prípady vyzerá, že sú za inými znakmi (napr. <code><nowiki><math></nowiki>/u200B</code>) alebo potom v strede slova, očakávateľne (napr. [[Česko-slovenská hádzanárska liga mužov 1959/60]], kde je <code>TJ Sokol Tel\u200Bnice</code> - a takých je viac, takže evidentne chyba kopírovacia). Je to asi 160 výskytov. Myslím, že aspoň tie znaky by ešte šli urobiť roboticky; niečo štýlu <code>(?<=\s)[\u200B]+(?=\W)|(?<=\W)[\u200B]+(?=\s)|(?<=\s)[\u200B]+(?=\d)|(?<=\d)[\u200B]+(?=\s)</code>, kam som dal nutnosť whitespaceu/číslice. Čo myslíš? Pre istotu píšem, aby som nespustil nesprávny regex. Zvyšné prípady, ako tie Telnice, by som prešiel asi manuálne - predpokladám, že ich nebude veľa. Nakoniec tam budú prípady [[Special:PermanentLink/8049399|tohto typu]], ktoré by som doriešil manuálne. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:16, 27. júl 2026 (UTC) == Žiadosť o odstránenie presmerovacích stránok == Ahoj, @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]... Prosím, vymažte presmerovacie stránky [[:Redaktor:Jan Hcn/pieskovisko]] a [[:Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]] pretože existuje presmerovanie na neexistujúce stránky. Ďakujem. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-41628-14|&#126;2026-41628-14]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-41628-14|diskusia]]) 14:16, 26. júl 2026 (UTC) :Hotovo, na tento účel ale vo všeobecnosti slúži š. {{tl|ZL}}, jej [[:Kategória:Wikipédia:Kandidáti na rýchle zmazanie|monitorovaciu kategóriu]] správcovia kontrolujú, takže relevantné položky sú zvyčajne v horizonte jednotiek dní zmazané (edit: ok, spätne ma napadá, že filter zrejme neumožní IP a novým to tam vložiť; pravidlá by sa ev. dali upraviť tak, aby vloženie ZL akceptovali). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:21, 26. júl 2026 (UTC) == Hlasovacie právo == Čau na margo tvojich úprav pri hlasovaní v SNZ. Hlasovacie právo som konkrétne dosiahol dnes. Spĺňam na to všetky podmienky. 200 úprav v hl. m. priestore, nejaký ten čas byť na wiki (neviem či 2 alebo 3 mesiace - ja už som skoro rok) a tiež mať počet úprav za mesiac. Takže nechápem tvoje úpravy. Ďakujem @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:22, 1. august 2026 (UTC) :{{re|Safíček|s=1}} Prosím ťa, skús si, namiesto zbrklých revertov a rozčuľovania sa, radšej pozrieť [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie|text pravidla]] a prepočítať svoje príspevky v NS0 po moment začiatku dotyčného hlasovania (hint: 200. úpravu NS0 si dosiahol dnes, začiatok [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Uponor|hlasovania]] bol 25. júla). Ja to nevyhnodnocujem manuálne, je to hromadný check na základe dát z API a pokiaľ sedia vstupy, zvyčajne sedí aj výstup. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:43, 1. august 2026 (UTC) 0bp3dan76vb0zwds3vjt9xokrowg78g 8256418 8256415 2026-08-01T19:49:18Z Safíček 270527 /* Hlasovacie právo */ odpoveď 8256418 wikitext text/x-wiki <div style="margin: 1.5em 0; border-top: 1px solid #AAAAAA; border-bottom: 1px solid #AAAAAA; font-size: 85%;"> Archív: [[/Archív 2015|2008{{--}}2015]]&nbsp;· [[/Archív 2016|2016]]&nbsp;· [[/Archív 2017|2017]]&nbsp;· [[/Archív 2018|2018]]&nbsp;· [[/Archív 2019|2019]]&nbsp;· [[/Archív 2020|2020]]&nbsp;· [[/Archív 2021|2021]]&nbsp;· [[/Archív 2022|2022]]&nbsp;· [[/Archív 2023|2023]]&nbsp;· [[/Archív 2024|2024]]&nbsp;· [[/Archív 2025|2025]] </div> {{RIGHTTOC}} == Prečo vo faktografickom súhrne o Tisovi sú nejaké hodnotiace súdy? == Prečo vo faktografickom úvodnom súhrne o Tisovi sú nejaké hodnotiace súdy a nie je to v časti Hodnotenia, keď je to vyslovenie polemika a hodnotenia, nie fakty, ale len o individuálnych názoroch? Polemika o tom, ako niektorí historici hodnotia či to je alebo nie je to alebo tamto vo faktografickom úvode ale nie v sekcií Hodnotenia. Tam majú byť fakty. Nie to čo si kto o tom myslí, nejaký konflikt. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-12144-0|&#126;2026-12144-0]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-12144-0|diskuse]]) 20:13, 6. január 2026 (UTC) :1. nie sú tam žiadne individuálne názory, je to jednovetové zhrnutie ohľadom existencie odborných polemík k tej veci, rozsahom plne adekvátne do úvodu. Podrobnejšie sa to dá pokojne rozpísať v niektorej sekcii. 2. ide o konsenzus dosiahnutý po viacerých kolách editačných a diskusných ťahaníc, viď história úprav čl. a príslušné diskusie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:25, 6. január 2026 (UTC) ::Zložené súvetie na tri riadky je ťažko označiť za len jednú vetu. Celá tá "veta" je informácia o nejakej polemike, za čo asi bol odsúdený a ako zdroje sú individálne názory autorov, dosť obmedzený počet. Nie je to faktografický údaj. O každej jednej udalosti je možné tak uviesť, že existujú aj nízory, ktoré si myslia niečo iné. Ale tam má byť len fakt. Z čoho bol obvinený, za čo odsúdený. Nie nejaké hodnotiace úsudky, z akej kategórie to boli zločiny. NA to by mala byť sekcia Hodnotenia, kde napríklad pri Matici sa napíše názor a nasleduje proti názor. V opačnom prípade, je možné úvod rozšíriť aj o informáciu, podľa niektorých historikov, to bol politický proces a iné. V súhrne by nemali byť zdôvodnenia, polemiky. Je tam vymenované z čoho bol obvinený. To je fakt. K čomu je v úvode informácia, že nejaký historici sa nevedia zhodnúť o kvalifikácií skutkov? Rovno tam môže byť polemina, kto si myslel že mal byť súdený, popravený. Za mňa, nemá to čo byť v úvode. Od toho je ďalší text, odstavce. Nie je to spomenuté ani v poprava. Neviem to zaradiť. Tiso bol z niečoho obvinený. To je fakt. Ale čo tam robí diskusia o tom, že historici medzi sebou sa hádajú, o aké asi zločiny išlo? Ako chcete, Tiso nebol súdený ani obvinený podľa Norimberskej charty. Ak by bol, bolo by to presne definované. Mne to príde ako diskusia, bol súdený na základe práva ČSR a niekto tam do toho umelo strčí polemiku, že ak by to bolo podľa Norimbergu, čo by to asi tak mohlo byť. To si myslím, má byť v hodnotení. Nie je to fakt, ale názor. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-12144-0|&#126;2026-12144-0]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-12144-0|diskuse]]) 20:58, 6. január 2026 (UTC) == Encyklopedická významnosť == Dobrý deň, v článku o bejzbalovom klube Bratislava Phoenix, ktorý som vytvoril som práve zaznamenal poznámku o nutnosti splniť kritériá významnosti, ktorú ste tam priložili. Som zmätený, pretože - ide o bejzbalový klub na Slovensku s dvojročnou históriou (jeden z dvoch, ktoré majú aktuálne svoje heslo, ten druhý je navyše dlhodobo nefunkčný, napriek tomu svoje heslo má) - a spĺňa podľa mňa podmienku nezávslých zdrojov (aktuality.sk, slovakiabaseball.com, supercup.cz - to všetko sú nezávislé zdroje) Prosím o upresnenie, aké konkrétne zdroje informácií by mal športový klub spĺňať na to, aby mal zverejnené heslo vo wikipedii. Ďakujem --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 12:17, 15. január 2026 (UTC) Zároveň by som poprosil o vysvetlenie, nakoľko je "nevýznamný" príspevok o športovom klube, ktorý podporuje vo svojej činnosti desiatky mladých ľudí. Ešte raz vďaka --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 12:19, 15. január 2026 (UTC) :{{re|Webdoomm|s=1}} Dobrý deň. Zdroje v článku sú momentálne buď primárne (vlastný web, rozhovor s manažérkou), alebo nezávislé, bohužiaľ ale v rozsahu triviálnych zmienok. Prejdite si text odporúčania [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]], aké nezávislé zdroje sú potrebné na doloženie encyklopedickej významnosti niečoho. Podpora desiatok mladých ľudí samozrejme spoločensky nevýznamná nie je, realizujete nepochybne prínosnú vec, zo samotnej tejto skutočnosti ale nevyplýva nijak automaticky encyklopedická významnosť. Wikipédia [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|nie je databáza všetkého]], je to všeobecná encyklopédia s nejak postavenými formálnymi kritériami významnosti. Obdobne by ste zrejme neočakávali heslo o mládežníckom športovom klube v papierovej alebo online [[Encyclopaedia Beliana|Beliane]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:35, 15. január 2026 (UTC) ::Dobrý deň, ďakujem za odpoveď, vážim si Váš čas aj snahu pomôcť, ::dnes, či zajtra sa pokúsim zamyslieť nad tým, ktoré zdroje ešte doplniť (máme články o našej činnosti aj z ďalších médií), prosím len o zváženie nasledujúcich faktov: ::- Bratislava Phoenix je aktuálne jeden z najrýchlejšie rastúcich bejzbalových klubov na Slovensku (áno, je ich málo, ale práve preto musíme pracovať na popularizácii športu) ::- zároveň je to druhý najväčší baseballový klub v Bratislave (to je skrátka fakt) ::- možnosť relevantných zdrojov je pri kluboch v minoritných športoch na Slovensku nižšia, ako pri hokeji, futbale, či možno ešte basketbale (zmienka na oficiálnej stránke SBF - slovakiabaseball.com nie je podľa mňa triviálnou zmienkou - ale súhlasím - doplním ďalšie) ::- k rozvoju bejzbalu ako takého patrí šírenie povedomia o ňom a podľa mňa presne na to slúži aj wikipedia (inak nemá zmysel prakticky žiaden článok o tomto športe na wikipedii) ::Ešte raz vďaka za konštruktívnu kritiku, článok doplním o ďalšie zdroje --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 13:57, 15. január 2026 (UTC) :::Dobrý večer, :::doplnil som zdroje o odkazy na články v sme.sk, trnavskyhlas.sk, slovakiabaseball.com (to je oficiálna stránka Slovenskej bejzbalovej federácie) aj o odkazy na youtube, kde sa nachádzajú reportáže TV JOJ a TV Ružinov (chápem, že toto možno bude problém, ale pre istotu som ich pripojil). :::Pevne verím, že už je heslo ozdrojované dostatočne, prosím o spätnú väzbu. Ďakujem za spoluprácu --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 16:15, 15. január 2026 (UTC) ::::A dovolím si ešte doplniť príklad na random team a jeho heslo na Wikipedii: ::::[[ŽHK Iskra Banská Bystrica]] - 1 funkčný odkaz na 1 web a predsa existuje ::::podobných hesiel som našiel v priebehu piatich minút niekoľko (aj futbalových), dúfam teda, že sa zhodneme na tom, že heslo o Bratislava Phoenix nielenže spĺňa vyžadované štandardy, ale ich ešte vysoko prekračuje (odkazy na najrelevantnejšie profesionálne národné aj nadnárodné weby, odkazy na mienkotvorné médiá, vlastná prítomnosť na webe) --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 16:28, 15. január 2026 (UTC) :::::{{re|Webdoomm|s=1}} Za mňa je významnosť stále diskutabilná, kolega už ale stihol údržbové šablóny z čl. vyhádzať a šport nie je moja doména, takže sa v tom ďalej nejdem angažovať (hoci by tomu podľa mňa prospela [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|diskusia a hlasovanie o poenchaní]], podobne ako aj počinom typu odkazovaná [[ŽHK Iskra Banská Bystrica]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:11, 15. január 2026 (UTC) ::::::Dobrý večer, ::::::tá Iskra je v tom pravdupovediac nevinne, podobne vyzerajú desiatky ďalších hesiel športových klubov (spravil som rýchly rešerš) a nemyslím si, že je cieľom vymazať polovicu športových hesiel na Slovensku. ::::::Pevne verím, že relevantnosť tohto hesla som nielen dokázal, ale aj v budúcnosti dokážem. Bejzbal je šport, ktorý si zaslúži svoje miesto v spoločnosti. ::::::Ďakujem --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 18:35, 15. január 2026 (UTC) ::::::ta Iskra je v tom nevinne - podobne vyzeraju desiatky dalsich clankov o slovenskych kluboch. Inymi slovami, dovolim si tvrdit, ze ak by sa nastaviki pravidla tak tvrdo, s --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 22:01, 15. január 2026 (UTC) :::::::Áno, množstvo historických čl. by v takom stave dnes na wiki neprešlo, priority a prístup k vynucovaniu požiadiaviek sa v čase vyvíjajú. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:17, 15. január 2026 (UTC) ::::::::Ak sa smiem spýtať, prečo ste označili článok o Bratislava Phoenix na zmazanie? Rozumiem, že nie je Vašou šálkou kávy, ale verím, že som uviedol dosť argumentov proti takýmto krokom. Kroky užívateľa ~2025-42361-29, ktorý ani len nereaguje na moje snahy o diskusiu sú pre Vás dostatočným argumentom? --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 22:45, 19. január 2026 (UTC) :::::::::{{re|Webdoomm|s=1}} Je to štandardný postup, ako riešiť revertovacie spory ohľadom ponechania nejakého článku. Práve tam ([[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Bratislava Phoenix|na stránke návrhu]]) je priestor na diskusiu a argumenty pre/proti ponechaniu. Ak prevážia argumenty (a následne platné hlasy) pre ponechanie (resp. presnejšie: stačí ak neprevážia hlasy pre výmaz), bude článok ponechaný a ďalšie ťahanice ukončené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:49, 19. január 2026 (UTC) :::::::::jj, už som to pochopil. ďakujem za vysvetlenie, svoje základné argumenty som tam uviedol, teším sa na prípadnú diskusiu. --[[Redaktor:Webdoomm|Webdoomm]] ([[Diskusia s redaktorom:Webdoomm|diskusia]]) 22:51, 19. január 2026 (UTC) == Obrázky v kalendári == Ahoj, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2019&oldid=8146973 mne tie obrázky] končili pri 23. decembri a boli tam ešte 3 riadky. To isté rok [[2018]], teraz to končí pri 2. novembri a je tam veľa miesta na obrázky. Aký presah máš na mysli (ale vysvetli mi to laicky, pls). Vďaka. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 12:27, 15. január 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Nazdar. Pozeral som to znova a má sa to nasledovne: je pravda, že kto používa predvolený skin (nový Vector, cez URL jednorazovo vynútiteľný doplnením parametra <code>?useskin=vector2</code>), ktorý na rozdiel od starších skinov zaviedol limitáciu max šírky obsahového stĺpca (takže sa dlhšie riadky zalomia a tým nafukujú výšku stĺpca oproti stavu bez limitovanej šírky), končia mu portréty aj pred redukciou zhruba na úrovni konca obsahu. Osobne zjavne nie som reprezentatívna vozrka, keďže používam od začiatku dodnes stále Monobook (jednorazovo <code>?useskin=monobook</code>), ktorý limitáciu šírky nemá a vyzerá to v ňom pred redukciou takto: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=2019&oldid=8146973&useskin=monobook]. Platí ale, že neprihlásení desktopoví čitatelia (a zrejme aj väčšina prihlásených) to budú vidieť najčastejšie cez defaultný skin, ktorým je nový Vector, takže ak trváš na obrázkoch až po koniec, vráť to prípadne. :Iná samostatná nevýhoda takého množstva portrétov je ale tá, že v mobilnom zobrazení (ktoré je posledných ~8 rokov medzi bežnými čitateľmi už prevládajúce) je človek pri bežnom zobrazení na výšku na smartfónoch nútený ich všetky preskrolovať, aby sa dopracoval k samotnému obsahu sekcie (keďže tam sú prezentované ako súvislý blok obrázkov nie povedľa, ale pred dotyčnou sekciou). Čo vie byť dosť iritujúce. Aj pre toto má normálne zmysel nepreháňať to s množstvom bezprostredne nadväzujúcich floating obrázkov a v bežnom článku by bol blok takmer dvadsiatich, ako sa postupne stalo bežným v týchto zoznamoch úmrtí, úplne neprijateľný. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:19, 15. január 2026 (UTC) == Kategória:Piesočné duny == Nazdar, všetko dobré v tomto roku. Ja len, že pridávanie <nowiki>Kategória:Piesočné duny</nowiki> do článkov o púšťach je presne to isté, ako pridávanie <nowiki>Kategória:Kolesá</nowiki> k článkom o jednotlivých automobiloch. Netreba to robiť. Poopravujem to.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 22:24, 15. január 2026 (UTC) :{{re|Pelex|s=1}} Tak nie každá púśť je zrejme piesočná, sú aj iné typy púští. Niekde to majú riešené podkategóriou [[:en:Category:Ergs|ergs]] ([[:cs:Kategorie:Ergy|ergy]]), ktorá potom je radená (aj) v tejto pieskovodunovej. Nevedel som ale jednak, či sa ten výraz používa aj na Slovensku, plus mi tú kat. neprišlo nutné podrobnejšie štrukturovať ani z pohľadu počtu hesiel, ktoré tam na skwiki momentálne má zmysel radiť. Ale uprav ako uznáš, samozrejme, máš na to asi lepšie predpoklady. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:36, 15. január 2026 (UTC) == Twinkle == Ahoj, pár dní dozadu som sa dozvedel o existencii [[En:Wikipedia:Twinkle|Twinkle]], malo by zmysel niečo také importovať aj u nás? Resp. stálo by to za námahu spustiť to? S prekladmi atp. by som prípadne pomohol, keby na to došlo. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:59, 18. január 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Importovať myslíš ako zavádzať ho sem ako oficiálny admin gadget, zavádzateľný zapnutím v nastaveniach? Neviem, nevyzerá to byť zrovna lightweight projekt, pozrám že odorúčaný postup deploymentu majú momentálne riešený už samostatným Node.js projektom ([https://github.com/wikimedia-gadgets/twinkle-starter twinkle-starter]) len na vygenerovanie všetkých závislostí, čo treba následne narvať do lokálneho MW projektu. Plus následne to potom treba aj udržiavať, inak to zastará. :Ako osobne mi nechýba, čiastkové veci sa dajú automatizovať custom skriptami a nemám pocit, že by tu flow admin akcií bol taký, že by boli na efektívne zvládanie vyložene nutné gadgety. :Ak máš záujem ho používať, bolo by zrejme dobré vyskúšať si ho najprv cez user script (kde ale upozorňujú, že môže byť problém so spoľahlivosťou zavádzania), prípadne na wiki kde je dostupný. Resp. potom [[Redaktor:OJJ|OJJ]] aj niektorí globálni patrolleri používajú fork [[:m:User:Xiplus/TwinkleGlobal|TwinkleGlobal]], ktorý ak správne rozumiem poskytuje nejakú podmožinu Twinkle funkcionalít naprieč všetkými projektami, pričom ho stačí zaviesť si centrálne. Neviem ale ako je to s jeho lokalizovateľnosťou, otagované zhrnutia čo evidujem na rôznych projektoch sú spravidla v angličtine. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:24, 18. január 2026 (UTC) ::Áno, presne to som myslel. A presne som si nebol istý, či teda vlastne poskytuje niečo, čo by sme úplne využili; viem, že OJJ má kopu gadgetov, ale na vkladanie {{tl|Exp}} či {{tl|UU}} to vyložene nepotrebujem. Skôr napr. by to napr. bolo zaujímavé, ak to urobí celý proces nominácie na zmazanie (článok, stránka, i upozornenie na WP:SNZ). Ten GitHub som práve zaregistroval, preto som si vravel, že by to nemuselo byť úplne náročné; ale GitHub či inštaláciu týchto vecí úplne detailne neovládam a v JS nie som vôbec expert. Dík za názor teda, nechám to nateraz tak. Možno sa na to niekedy mrknem lokálne. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:28, 18. január 2026 (UTC) :::{{re|KormiSK|s=1}} GitHub len hostuje repo, ten Node.js projekt si odtiaľ lokálne naklonuje (alebo prosto len stiahne) a spustí ten, kto plánuje Twinkle závislosti na nejakej wiki zakladať alebo aktualizovať. Plus teda lokalizáciu by bolo potrebné spáchať (s Twinkle prefixom je na TW zhruba [https://translatewiki.net/w/i.php?limit=500&search=intitle%3ATwinkle+intitle%3A%2Fen&title=Special%3ASearch&profile=advanced&fulltext=1&ns8=1&ns1206=1&searchToken=5mbs76fckdl9yqvnwyk17i788 400 položiek], pričom cs lokalizácia ako najpohodlnejší vzor vyzerá že existuje len v štádiu čiastkových pokusov [https://translatewiki.net/w/i.php?search=intitle%3ATwinkle+intitle%3A%2Fcs&title=Special%3ASearch&profile=advanced&fulltext=1&ns8=1&ns1206=1]) a predpokladám že aj nejakú konfiguráciu, zahŕňajúcu miestne varianty údržbových a upozorňovacích šablón. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:46, 18. január 2026 (UTC) ::<small>Kdysi dávno jsem to překládal do češtiny a převáděl určité funkcionality, ale pak to nějak technicky přestalo fungovat, tak jsem na větší aktivity v tomto rezignoval. Nabízelo to zejména pár tlačítek navíc, de facto různé způsoby vrácení zpět, rollback se shrnutím, redirect na diskusi atd. Pak to třeba nabízí rychlé srovnávání revizí a přednastavené šablony na rychlé smazání (které – když už jsem správcem na obou projektech – logicky nepotřebuji). ---[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 17:09, 18. január 2026 (UTC)</small> == [[Rebeka Cully]] == Zdar! Upravil som [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rebeka_Cully&diff=prev&oldid=8156196 tvoju úpravu]. Manželov profil na olympic.sk nedokladoval info v článku. Rovnako treba citovať info podľa toho odkiaľ pochádzajú.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:37, 29. január 2026 (UTC) :{{re|Jetam2|s=1}} Neodmazávaj ho odtiaľ pls., dokladá nezávisle, že bol profesionálny cestný cyklista (+ klub). A teda vďaka za zasvätený výklad, no kvôli takejto chobotine mi pls. fakt pokiaľ možno nepíš, je to stata času na oboch stranách. Obzvlášť nie, keď ide o úpravu, dopĺňajúcu množstvo aspektov, ktoré si jej tam v rámci 100WD hektiky vynechal. Áko výzva fajn, len je to N-tý čl. v poradí, kde úplne zjavne cieliš na kvantitu namiesto kvality. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:49, 29. január 2026 (UTC) :{{re|Jetam2|s=1}} Pre protokol, tým ťa nehcem nijak demotivovať, pridaná hodnota tých článkov tu, napriek prevažne výhonkovému rozsahu, stále je. Akurát vety typu ''„Od troch rokov začala s plávaním, s tím prestala v 17tich.“'' mi prídu (odhladnuc od hrúbky) štylisticky už vcelku na hranici infantilnosti na encyklopedickú biografiu športovca. Je možné, že už LLM by vyplulo serióznejšie znejúci životopis. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:25, 30. január 2026 (UTC) ::Tie citácie treba vkladať poriadne, to je všetko. Ak myslíš, že nie je nutné zachádzať do chobotín tak do nich nezachádzaj. Budem len rád.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:11, 30. január 2026 (UTC) :::{{re|Jetam2|s=1}} Keď sa pri vyložene že odfláknutom článku začneš obsesívne dožadovať overkill formy citovania (samostatné per-word citácie), je to proste na smiech. To je všetko. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:15, 30. január 2026 (UTC) ::::Žiadny overkill. Vkladanie citácii priamo za citovanú informáciu je standard practice.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:57, 30. január 2026 (UTC) :::::Je priamo za vetou – mimo veľmi výnimočných prípadov je to dostatočná granularita. Ak aj je vo vete viacero aspektov, považujem (zvyčajne) za overkill trúsiť citácie za jednotlivé slová alebo fragmenty vety, najmä ak to znamená absurdný nárast množstva redundantných výskytov citácií. Keď sa už totiž človek ponorí do tej per-word úrovne, môže ich byť potrebný N-násobok, keďže pre jednoznačnosť potom patria prakticky za každé slovo/fragment. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:37, 30. január 2026 (UTC) == Aktualizácia infoboxu - minerál == Zdravím, Ako môžem urobiť aktualizáciu infoboxu: minerál? Potreboval by som do šablóny pridat položku symbol, alebo IMA symbol, viď táto angl. wikipédia: https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_mineral_symbols Od roku 2021 majú všetky minerály pridelené symboly (Warr 2021 - https://doi.org/10.1180/mgm.2021.43). Všetky nové minerály podliehajú priradeniu a schváleniu symbolu a je to pevná súčasť schvaľovacieho procesu IMA-CNMNC. Je to obdoba chemických značiek prvkov. Bolo by fajn, keby to bolo súčasťou infoboxu minerál. Postupne by som ich dopĺňal. Skúšal som Symbol pridať ako nezdokumentovaný parameter, ale nezobrazuje ho, napr. tu: [[Vegrandisit]] dik --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 07:42, 27. február 2026 (UTC) :→ [[Diskusia k šablóne:Infobox minerál#Doplnenie Symbolu do šablóny]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:17, 27. február 2026 (UTC) == Neozdrojované miesto narodenia == Ahoj, príde mi neprístojné si vypisovať na redaktorskej stránke Mineralog sk, preto ti píšem sem. Veľmi dobre tomu rozmiem a viem ako majú vyzerať články na wikipédii, predovšetkým že treba 2NNZ a podobne. Väčšinou používam zdrojovú publikáciu Cambel, B., Slavkay, M., Kaličiak, M.: Významní slovenskí geológovia. Biografia, Veda, 2000, Bratislava, a/alebo oficiálne publikované biografie z printových odborných publikácii, ktoré sú aj bežne online (napr. na stránkach časopisov Mente et Malleo, Geologické práce Správy, Mineralia Slovaca). V tých textoch, ktoré tu vznikli je pridaných množstvo informácii, ktoré nie sú ozdrojované, lebo nie je štandardom citovať každé jedno tvrdenia. Mimochodom časť tých textov som už preriedil alebo dohľadal citácie. Mnohé informácie však považujem za všeobecne známe, napr. že [[Pavel Uher|Palo Uher]] je z Bratislavy vedia asi všetci študenti čo študovali geológiu a nie je ani štandardom teraz citovať tieto veci v každej biografii. Vôbec som nepátral, či je miesto narodenia v zdrojovej literatúre. Tieto veci bežne necitujeme, ak ich niekto v texte uvádza a nemáme dôvod ich spochybňovať uvádzame ich. Pri mieste narodenia nie je citácia ani v klasických článkoch o [[Robert Fico|Ficovi]], [[John Lennon|Lennonovi]]... môžem dať X príkladov. Ale ako kukám uplne prekvapivo je ale pri [[Bohuslav Cambel|B. Cambelovi]]. Ak teda ako nezávislý pozorovateľ tvrdíš, že pri M. Šujanovi som tam nemal čo vkladať miesto narodenia (to akceptujem), čo s tými príbuznými? Dať to celé preč? Odstránenie tejto súvislosti považujem za oveľa pohoršujúcejšie ako chýbanie meista narodenia.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 15:07, 27. február 2026 (UTC) :Ten Mineralog Sk to už vyriešil dokonca k mojej spokojnosti.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 15:22, 27. február 2026 (UTC) :{{re|Pelex|s=1}} K príbuzným som tam doplnil citáciu, viď úprava [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8172734], ktorá to v nejakom rozsahu, s prižmúrením oka dokladá; bohužiaľ s výnimkou otca. Čo sa týka iných, obzvlášť potom starších hesiel, iste, pokrytie už aj základných biografických náležitostí zdrojmi je tam ešte horšie. To mi ale nepríde ako dostatočný dôvod pokračovať tým smerom aj do budúcna. :Čo sa týka zdrojov, dátumy aj miesta narodení uvádzajú encyklopédie a biografické lexikóny, pre ľudí okolo herectva zvykne miesta narodení uvádzať SFÚ, pre ľúdí okolo literatúry SLC, pre hudobníkov HC, pre ďalších sú (v časti prípadov) dohľadateľné cez zdroje uvádzané v autoritnej db. SNK (tam ale treba dávať pozor na to, že preberajú aj z Wikipédie; býva tam v takom prípade uvedená ako zdroj, nie ale konkrétne pri údaji). Je tiež dobré skontrolovať dátovú položku na Wikiúdajoch (ak ešte nie je s novým resp. práve zakladaným čl. prepojená, tak ju vyhľadať na WD fulltextom, pre významnejšie osoby už zvyčajne existuje), aj tam môže byť údaj a zdroj uvedený. Pre ľudí, ktorí vyštudovali UK bolo miesto narodenia dlhé roky dostupné v absolventskej db., bohužiaľ pri nedávnej aktualizácii frontendu to odtiaľ, zrejme v súvislosti s ochranou os. údajov, odstránili (v časti prípadov sa dá pomôcť webovým archívom, ak boli výsledky vyhľadávania odniekiaľ linkované). Odkiaľ je dotyčný „rodákom“ zvykne byť uvádzané v medailónikoch v publikovaných rozhovoroch, resp. to je niekedy spomenuté aj priamo v rozhovore, atď. Kde to ale žiadnym takýmto zdrojom doložiteľné nie je, je asi najčistejšie riešenie to tam prosto neuviesť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:28, 27. február 2026 (UTC) :Plus teda, dnes už sa oplatí cvične pýtať aj LLM četbotov. Výstup sa síce nedá použiť ako zdroj, v niektorých prípadoch ale obsahuje použité zdroje, ktoré sa dá manuálne prejsť, resp. ak vráti konkrétny údaj, hoci aj čiastkovo, dá sa následne skúsiť dohľadávať (v kontexte mena osoby) už priamo ten (pri dátumoch v rôznych bežných formách zápisu) – je tak vyššia šanca nájsť prípadný relevantný zdroj, než úplne naslepo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:58, 27. február 2026 (UTC) == Skupinová úprava infoboxu minerál == Prosím, ako upravím v infoboxe v položkách bodová a priestorová grupa pre všetky existujúce minerály na kurzívu? Nie však všetky symboly sú písané kurzívou. Asi iba manuálne. dik. --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 10:53, 1. marec 2026 (UTC) == Vhodné foto == Zdravim, Prosím, ako môžem použiť fotky z tejto linky (vid obrazok označene cervenou) do infoboxu? Nie je to priamo na wiki, ale je to zrejme spriaznená databáza minerálov a fosílii. Ide to? Dik za radu. [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Mineralog_sk&action=edit&redlink=1 Mineralog sk] ([[commons:User_talk:Mineralog_sk#top|diskusia]]) [[commons:User_talk:Mineralog_sk#c-Mineralog_sk-20260311181000-Vhodn%C3%A9_foto|18:10, 11 March 2026 (UTC)]] [[Súbor:Telluronevskite.jpg|náhľad]] --[[Redaktor:Mineralog sk|Mineralog sk]] ([[Diskusia s redaktorom:Mineralog sk|diskusia]]) 18:41, 11. marec 2026 (UTC) == Aktualizácia == Ahoj, môžeš [[Wikipédia:Najviac odkazované rozlišovacie stránky]], pls, aktualizovať? Je to staré skoro 5 rokov. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:39, 24. marec 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Nazdar. Hej, môžem tie údržbové zoznamy ev. aktualizovať podľa najbližšieho dumpu (začiatkom apríla), aj keď teda ich reálna využívanosť je v podmienkach skwiki bohužiaľ marginálna. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:58, 24. marec 2026 (UTC) :Vďaka.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 00:42, 25. marec 2026 (UTC) ::{{re|Lalina|s=1}} Aktualizoval som všetky generované [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|údržbové zoznamy]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:21, 3. apríl 2026 (UTC) :::Vďaka a pekné sviatky.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 14:02, 3. apríl 2026 (UTC) == Cron == Ahoj, pre istotu dávam vedieť explicitne: niektoré procesy, ktoré spúšťam dlhodobo manuálne a nezaregistroval som u nich žiadne problémy, som práve nastavil pomocou cronu, aby sa spúšťali každý deň o 9:00 automaticky. Mám to na pracovnom clusteri, práva sú nastavené len pre mňa, takže by nemalo dôjsť ani k žiadnemu problému z tohto hľadiska. Behám tak Discord bota už asi pol roka (párkrát denne cez cron) a nezaregistroval som žiadny problém. Ide o nejaké malé úpravy na základe CheckWiki (mazanie duplicitných kategórií, kapitalizácia prvého písmena kategórií (okrem [[:Kategória:iOS]]), odstraňovanie tagov <nowiki><b></b></nowiki>, odstraňovanie hrubého textu v nadpisoch, odstraňovanie bieleho znaku na začiatku DEFAULTSORTu) - kód je prakticky identický s [https://public-paws.wmcloud.org/User:KormiSKbot/general.ipynb týmto Jupyter notebookom]. Môžeš skontrolovať, ak myslíš, že je to potreba. Rádovo ide typicky o jednotky úprav, nie je to nič veľké, ten dump z CheckWiki je aj tak asi len raz týždenne. Za prípadne rady/komentáre budem rád! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:57, 8. apríl 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} No problem, nemám momentálne čas skúmať úpravy, skôr ak mi niečo padne do oka v rámci sledovaných s. Napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8195149 toto] je skôr kontraproduktívny typ zásahu – ide o markup, nie súčasť výstupu pre čitateľa a na klávesnici sa pri editovaní výrazne praktickejšie zadávajú bežné ASCII znaky, než ich typograficky korektné ekvivalenty. Rozumiem, že Fillos ešte v 2024 iniciatívne „riešil typografiu“ [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7904251] a ty si s tým teraz len zosúladil volania, no osobne by som to skôr presunul späť na pôvodný ASCII tvar. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:13, 8. apríl 2026 (UTC) ::{{Re|Teslaton}} Nejde mi o skúmanie úprav, skôr som ti chcel dať vedieť dopredu. Keby si na niečo natrafil, určite daj vedieť. ::A hej - na tamto narazil {{Re|Jetam2}}, tak som to chcel zjednotiť, ale nezaregistrovali sme diskusiu u teba a [[Diskusia_s_redaktorkou:Lalina#Šablóny|u Laliny]], tú som si všimol až dodatočne (na základe vykonaných úprav). Zaráža ma skôr, že to Fillos v 2024 presunul napriek tej diskusii u Laliny, v ktorej si reagoval. Našťastie mojich úprav nebolo toľko, ale tiež som zvažoval, že naspäť by to bolo lepšie, akurát to potom vyžaduje i všetky tie šablóny popresúvať naspäť... a to je práca skôr na zajtra. Upraviť backlinky nie je inak problém, to urobím. ~~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:18, 8. apríl 2026 (UTC) :::Súhlas, praktickejšie je v „backende“ s „-“.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:30, 8. apríl 2026 (UTC) :::Ako toto je marginalita, nič zásadné sa nestane ani keď to už zostane takto (aj tak tu už medzi š. existuje mix tých tvarov: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=intitle%3A%2F+-+%2F&ns10=1][https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=intitle%3A%2F+%E2%80%93+%2F&ns10=1]), len teda nejde v tomto prípade jednoznačne o prínosnú úpravu. :::Čo mi príde principiálne podstatné, je zachovať pokiaľ možno kolaboráciu, vrátane avizovania a debát o zámeroch tu on-wiki. Nie všetci sú milovníci gamerských instant četov (pre zaujímavavosť, aká časť aktívnejších redaktorov, napr. tých s hl. právom [https://quarry.wmcloud.org/query/37343] býva bežne prítomná na Discorde?) a wiki je do veľkej miery samonosná, čo sa týka debát a kolaborácie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:35, 8. apríl 2026 (UTC) ::::Pre info: Z daného zoznamu 12. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:46, 8. apríl 2026 (UTC) :::Inak to presúvenie na spojovníky mi zrovna neprišlo nejšťastnejsie, ale budiš. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:28, 9. apríl 2026 (UTC) == You may be an eligible candidate for the U4C election == <div lang="en" dir="ltr" class="mw-content-ltr"> Greetings, The [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee (U4C)]] seeks candidates for the 2026 election. The U4C is the global committee responsible for overseeing enforcement of the [[foundation:Special:MyLanguage/Policy:Universal Code of Conduct|Universal Code of Conduct]]. Elections are held annually, if elected a committee member serves for two years. This year the U4C requires candidates to hold administrator rights on at least one wiki, which is why you are being contacted as you appear to hold this right. There are other requirements, such as candidates must be at least 18 years old and may not be employed by the Wikimedia Foundation or other related chapters and affiliates. You can find more information in the [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026#Call_for_Candidates|call for candidates on Meta-wiki]]. Additionally, the committee's working language is English; some ability to communicate in English is required. The election opens on 18 May, if you are eligible and interested you have until 10 May to submit your candidacy. There will be a week in between for candidates to answer questions from the community. Voting takes place privately in [[m:Special:MyLanguage/SecurePoll|SecurePoll]], successful candidates must receive at least 60% support. More information is available on [[m:Special:MyLanguage/Universal_Code_of_Conduct/Coordinating_Committee/Election/2026|the 2026 Elections page]], including timelines and other candidacy information. If you read over the material and consider yourself qualified, please consider submitting your name to run for the committee. If you think someone else in your community might be interested and qualified, please encourage them to run. In partnership with the U4C -- [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User_talk:Keegan (WMF)|talk]]) 20:11, 28. apríl 2026 (UTC) </div> <!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Keegan_(WMF)/test&oldid=30472482 --> == Pracuje sa == Ahoj, keď botom odstraňuješ túto šablónu, bolo by možné capnúť nejaké upozornenie na redaktorskú stránku toho, kto tam šablónu vložil/kto stránku? Minimálne napr. na stránkach, ktoré majú v histórii len málo položiek, by to nemuselo byť až také strašné, a myslím, že u väčšiny ostatných by to až taký problém byť nemusel... Dávam na zváženie, lebo u mnohých na to autor zabudne a vlastne ho nikto neupozorní. Alternatívne by sa dal niekde viesť zoznam (iný, než tvorí tá kategória) a z neho upozorňovať ľudí manuálne. Dík za zváženie! ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 07:22, 3. máj 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Dá sa všeličo, len treba viac životov, pocit zmysluplnosti a strašne veľa motivácie – pričom z tých zložiek väčšinou neoplývam, minimálne nie v tej miere ako pred 15 rokmi. Vyžadovalo by to komplexnejšiu logiku, namiesto súčasnej [[Princíp jednoduchosti|KISS]] implementácie, spočívajúcej v prostom porovnaní času poslednej revízie na množine čl. embedujúcich šablónu, by bolo treba iteratívne fetchovať obsahy historických revízií čl. a prehľadávať ich, aby sa zistilo, v ktorej rev. došlo k vloženiu šablóny (čo je navyše dobré robiť tolerantne voči revertom, pretože redaktor revertujúci nežiadúcu úpravu, ktorá okrem iného odstránila aj dotyčnú šablónu, nie je bežne totožný s redaktorom, ktorý tam šablónu cielene vložil a ktorý má byť adresátom prípadného upozornenia). Nie že by to bol neprekonateľný problém, nepríde mi to ale dostatočne zmysluplné na to, aby som tomu bol naklonený venovať čas. :Zásah štandardne vidno v sledovaných stránkach (zavedení redaktori, ktorí pri zavádzaní tejto funkcionality, zvykli generovať väčšinu prípadov zabudnutých {{tl|Pracuje sa}} si zvyknú dávať zakladané a netriviálne rozširované čl. medzi sledované) plus v [[:Kategória:Wikipédia:Články na úpravu|príslušných tracking kategóriách]], pričom tvoria len približne 7 % všetkých čl. označených na úpravu (po ~15 rokoch prevádzky). Nech by malo upozorňovanie trebárs aj 50-percentnú úspešnosť (čo je asi príliš optimistické, pri notorických rozkafrávačoch a odkladačoch je pravdepodobné, že by rovnako dobre odložili aj reakciu na notifikáciu), stále prinesie len vcelku marginálnu redukciu označených článkov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:07, 5. máj 2026 (UTC) ::{{Re|Teslaton|s=1}} Samozrejme, je mi jasné, že to by nebol easy task. Kde vidíš, kto konkrétne stránku sleduje? Viem, že v info o stránke je počet, ale neviem, kde je identita. Inak som práve zistil/si znovuuvedomil, že existuje [[Kategória:Wikipédia:Články na úpravu po odstránení Pracuje sa]], ktorá je vlastne asi dostatočne dobrá na to manuálne pingnutie ľudí. To mi asi nakoniec i stačí. 7% asi nie je ani toľko, koľko by som čakal. Ale myslím, že tento návrh je tiež niečo, čo zaradím do kolónky "hodilo by sa robiť" a nakoniec na to po týždni zabudnem... :) ~ [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:45, 5. máj 2026 (UTC) :::{{re|KormiSK|s=1}} Informácia, kto konkrétne čo sleduje, nie je, aspoň pokiaľ viem, verejná (by design, z privacy dôvodov). Na veľkej časti iných wiki je dokonca prahová hodnota počtu, ktorý sa už zobrazí ako konkrétna hodnota v informáciách o stránke, nenulová (30 sledujúcich) a ak sleduje menej, zobrazí sa len že < 30. Je možné, že existuje nejaký autorizovaný developerský prístup k tým dátam, resp. role, ktoré majú oprávnenie k tomu pristupvoať, to som neskúmal, no bežní správcovia ani boti k tomu myslím prístup nemajú, rovnako v quarry replikách nie sú viditeľné dotyčné tabuľky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:58, 5. máj 2026 (UTC) == MediaWiki:Gadget-massPatrol.js == Ahoj, nevím, jestli už jsem na to neupozorňoval, ale je potřeba fixnout [[MediaWiki:Gadget-massPatrol.js]], protože dlouhodobě nefunguje (asi v duchu [https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=MediaWiki%3AGadget-massPatrol.js&diff=24342318&oldid=20637273]). A zároveň by tedy bylo dobré mít sk ekvivalent [[:cs:MediaWiki:Gadget-patrolRevisions.js]], o čemž jsme mluvili s {{U|KormiSK}}. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 06:17, 8. máj 2026 (UTC) :{{re|OJJ|s=1}} {{Hotovo|Ok}}, aktualizoval/doplnil som. Udržiavateľnosť nie je ideálna, keďže lokalizačné reťazce sú v nich ako literály natvrdo v zdrojákoch (pričom patrolRevisions ich neobsahuje zas tak málo), tak snáď aktualizácie nebudú potrebné často. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:09, 19. máj 2026 (UTC) == WikiCitátor gadget == Ahoj, keď sme už pri [[MediaWiki]] mám otázku ohľadom [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2015#Gadget]] ⮕ [[Redaktor:Fillos X./common.js]]. Dávnejšie som si to dal implementovať do rozhrania, aj mi to pekne v zdrojáku fungovalo. Neviem či to bolo tým dávnejším výpadom Wiki alebo zmenami v softvéri, no daná vec mi už nefunguje. Je nejaký možný spôsob aby sa v zdrojáku obnovila funkcia citátora? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:45, 19. máj 2026 (UTC) :{{re|Fillos X.|s=1}} Hej, toto už odnedávna nefunguje, pretože zaviedli (v reakcii na zneužitie niekým niekde) striktnejšiu script source policy, znemožňujúcu zavádzanie skriptov mimo explicitne whitelistnutých WMF domén. Nepomôže ani presun kódu gadgetu sem na wiki, musel by som aj backend presunúť do WMF hostingu, aby ho gadget dokázal prevolávať (čo nie je neriešiteľné, vyžadovalo by to ale robotu s ohľadom na kompatibilitu zase backendového kódu). Alebo prekopať formu komunikácie medzi gadgetom a BE na takú, ktorá by nenarážala na script source policy (neskúmal som, či to je principiálne realizovateľné, je možné cez OAuth integráciu alebo inú metódu spomínanú v [[:mw:Manual:CORS]] by to šlo). :Ak chceš citátor používať, odporúčam standalone rozhranie cez https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ a klasický copy&paste (sám ho roky používam primárne takto). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:37, 19. máj 2026 (UTC) == Otváranie externých odkazov na novej karte == Ahoj, mohol by si, pls, urobiť otváranie externých odkazov automaticky na novej karte? Majú to tak na cs wiki a je to praktickejšie. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:54, 25. máj 2026 (UTC) :{{re|Lalina|s=1}} Do nového okna ľubovoľný odkaz triviálne a rýchlo otvoríš cez [Ctrl+klik], prípadne cez kontextové menu (klik pravým tl.). Príde mi absurdné na takúto vtákovinu zakladať nástroj. Napriek tomu, ak sa nazbiera viacero záujemcov, pokojne ho založím. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:05, 25. máj 2026 (UTC) ::Viem ako sa otvára externý odkaz, ale OK.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 23:30, 25. máj 2026 (UTC) == Technická otázka == Ahoj, chcem sa spýtať, či nie je nejaký chytrý spôsob okrem robenia viac-menej „na slepo“ ako sa dajú nájsť dané úkony efektívnejšie, spoľahlivejšie a rýchlejšie. Niektoré veci sa mi darí dohľadať cez [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C5%A0peci%C3%A1lneStr%C3%A1nky zoznamy], [[:Kategória:Wikipédia:Správa|kategórie]], prípadne kódom vo vyhľadávači vo Wiki (a následne ich opraviť). Každopádne ide o: # príklad [https://sk.wikipedia.org/wiki/Rovina_(Unicode)] = spôsob detekcie článkov, v ktorých sú referencie ale samotná záverečná sekcia absentuje. # príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Redaktor%3AJetam2%2Fpieskovisko12&diff=8220269&oldid=8184474] = nájdenie funkčných kategórii v redaktorských pieskoviskách. # príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Politick%C3%BD_syst%C3%A9m_Spojen%C3%BDch_%C5%A1t%C3%A1tov_americk%C3%BDch&curid=664318&diff=8226318&oldid=8003542] = jasná absencia [[Šablóna:Preklad|prekladu]] v článku, zisteného z histórie (pri založení) článku. # príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dmitrij_Vladimirovi%C4%8D_Jaro%C5%A1enko&diff=8226190&oldid=7701027] = umiestenie obr. v rámiku v IB. # príklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Metallica&action=edit&section=19] = články s rozbitými časovými osami (time-line). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:50, 30. máj 2026 (UTC) :# {{re|Fillos X.|s=1}} dá sa offline, regex resp. procedurálnym skenom db. dumpu, šiel by vyplúvať taký údržbový zoznam, neviem ale či je to zas tak pálčivé. Resp. môžem ev. skúsiť napísať regex, ktorým by to šlo vyfiltrovať v [[Wikipédia:AutoWikiBrowser|AWB]] (po stiahnutí akt. dumpu), ak máš ambíciu sa s tým hrať. :# mám tam na to SQL dotaz: ''[[:quarry:query/79649|Possibly miscategorized user pages (skwiki)]]'', vieš si ho forknúť k sebe, následne kedykoľvek zbehnúť, stiahnuť výstup vo formáte „wikitable“, zobraziť si ho ako náhľad na pieskovisku a preklikávať sa na jednotlivé stránky (najnovšie sú na konci). Len teda zakomentovávať má zmysel len kategórie, ktoré sú skutočne obsahové. :# doplnil som dotaz: ''[[:quarry:query/105830|Possibly untagged translations (skwiki)]]''. Nevkladaj ale pls. š. {{tl|Preklad}} do výsledkov mechanicky, je dobré vždy aspoň zbežne pozrieť (pohľadom do histórie resp. porovnaním aktuálnej verzie s pôvodnou prípadne s aktuálnou na zdrojovej wiki) , či náhodou čl. nebol medzičasom prekopaný tak, že už fakticky žiaden 1:1 preklad z inej wiki neobsahuje. V takom prípade je tam totiž sekcia ''Zdroj'' s tou š. nadbytočná až zavádzajúca. Zmysluplné je možno ísť ak tak od konca (tzn. od najnovších), tam je väčšia pravdepodobnosť, že je stav článku bližší tej preloženej verzii. Aj vtedy ale môže stále platiť, že to dotyčný priamo v prekladači upravil tak, že už fakticky ide o vlastný autorský text. :# dá sa vyhľadávaním, napr. <code>hastemplate:"Infobox Biatlonista" insource:/foto *= *\[\[/</code> [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=hastemplate%3A%22Infobox+Biatlonista%22+insource%3A%2Ffoto+*%3D+*%5C%5B%5C%5B%2F]. Bude ale asi treba takto per jednotlivé infoboxy, keďže niektoré stále vyžadujú celý markup obrázku (+ bez zúženia na konkrétnu šablónu cez ten predikát to bude mať tendenciu narážať na časový limit). :# dá sa úplne obyčajným vyhľadávaním frázy, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=%22Timeline+generation+failed%22]. :--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:23, 30. máj 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Oki, dik za odpoveď, škoda akurát, že sa o takéto veci nezaujíma viacero ľudí :-) --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:28, 31. máj 2026 (UTC) == Queer == Ad [[Special:Diff/8228634|toto]]: V prvom rade, láskavo si odpusť amatérsku psychodiagnostiku (konštatovania a komparácie „príčetnosti“). Po druhé, [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=čitateľstvo čitateľstvo] je — rovnako ako napr. poslucháčstvo či diváctvo — osobné kolektívum, ktoré slovenčina bežne používa ako zhrňujúce pomenovania jednotlivých osôb. Pozri napr.: {{Citácia Harvard | Heslo = hromadné substantíva, kolektíva | PriezviskoEditora = Mistrík | MenoEditora = Jozef | OdkazNaEditora = Jozef Mistrík | Rok = 1993 | Titul = [[Encyklopédia jazykovedy]] | Vydanie = 1. | Vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor]] | ISBN = 80-215-0250-9 | Strana = 180}}; {{Citácia Harvard | Priezvisko = Miko | Meno = František | OdkazNaAutora = František Miko | Príspevok = Podstatné mená | PriezviskoEditora = Ružička | MenoEditora = Jozef | OdkazNaEditora = Jozef Ružička | Rok = 1966 | Titul = Morfológia slovenského jazyka | Vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied]] | Strana = 66}}. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 23:00, 5. jún 2026 (UTC) :No a napriek tomu ho ani sám zdroj, z ktorého je to tvrdenie (takmer) doslovne prevzaté, nepoužil... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:07, 5. jún 2026 (UTC) ::To predsa nie je validný argument, parafráza nemusí preberať dikciu zdroja. Chceš snáď rozporovať, že osobné kolektíva slovenčina pozná a používa? Mám čakať takéto úpravy aj v ďalších článkoch? --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 23:15, 5. jún 2026 (UTC) :::Asi ani nie, škoda času života, ak ti viac newspeaku zlepší sebaobraz, choď do toho. Dejiny to ocenia, aspoň ako budovateľské frázy uvedomelých kultúrnych úderníkov v 50. rokoch. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:24, 5. jún 2026 (UTC) == Prosba o opätovné posúdenie — PerBiotiX a Martin Haranta == {{ping|Teslaton}} Dobrý deň, ďakujem za pripomienky k článkom [[PerBiotiX]] a [[Martin Haranta]]. Zapracoval som na nich viaceré úpravy a rád by som sa poradil, ako ich ešte vylepšiť, aby spĺňali štandardy. Konkrétne som: - prepísal text do neutrálnejšieho tónu, - pri článku PerBiotiX zrušil sekciu s výpočtom mediálnych zmienok, ktorá pôsobila reklamne, a nezávislé zdroje (''Pravda'', ''SME'', ''NutraIngredients'', TASR) presunul priamo k jednotlivým faktom ako inline citácie, - vypustil nepodložené tvrdenia a primárne zdroje som nahradil nezávislými, kde to bolo možné, - doplnil množstvo nezáviylch zdrojov. Chcel by som sa spýtať priamo: ktoré body sú pre vás pri otázke významnosti rozhodujúce? Či ide skôr o nedostatok hĺbkového nezávislého pokrytia, alebo o štýl a tón – podľa toho viem cielene doplniť alebo prepísať to podstatné ešte pred termínom. Pre úplnosť uvádzam, že k subjektom mám profesijný vzťah, a preto sa pri úpravách snažím držať neutrálneho tónu a overiteľných zdrojov; uvítam akékoľvek usmernenie. Vopred ďakujem. S pozdravom, [[Redaktor:Marián Šotek|Marián Šotek]] ([[Diskusia s redaktorom:Marián Šotek|diskusia]]) 10:36, 10. jún 2026 (UTC) :{{re|Marián Šotek|s=1}} Články momentálne nie sú v poriadku ani len čisto technicky (ad-hoc tabuľky namiesto štandardných [[Pomoc:Infobox|infoboxov]], radenie do neexistujúcich kategórií). Čo sa týka posúdenia významnosti, to asi zostane na prípadnom [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|hlasovaní o zmazaní]], osobne mi sro-čka z roku 2020 encyklopedicky významná nepríde, po pravde ale nemám čas ani energiu skúmať tie desiatky citovaných zdrojov, nakoľko ktoré z nich spĺňajú kritériá nezávislosti a netriviálnosti ([[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|2NNSZ]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:45, 10. jún 2026 (UTC) == Technický dotaz == Hullo Teslaton(ec), mám dotaz. Je možné zahrnúť v rámci článkov menovité poďakovanie konkrétnej osobe? Patrilo by sa totiž vecne poďakovať jednej dlhoročnej historičke zo SFÚ, ktorá mi počas rešerše poskytla množstvo digitálnych materiálov, ktoré neraz nemajú zarchivované ani pôvodní vydavatelia v ich fyzickej podobe. Jej meno sa pravidelne objavuje v dokumentoch z oblasti kinematografie. Ja som pôvodne uvažoval nad sekciou [[Zoznam držiteľov cien Igric a prémií#Legenda a použité zdroje|Legenda a použité zdroje]], no neviem, či je to vôbec možné. --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] ([[Diskusia s redaktorom:Evernit|diskusia]]) 14:00, 22. jún 2026 (UTC) :{{re|Evernit|s=1}} Nazdar. No priamo v článku je to dosť neštandardné, snáď ešte v rámci [[Wikipédia:Záverečné sekcie#Poznámky|poznámky]] si to viem v nejakej suchej forme predstaviť, nedá sa ale garantovať, že to odtiaľ niekto nevyhodí ako nenecyklopedické. Ak chceš vyložene poďakovať, tak vhodnejšie je podľa mňa buď na svojej redaktorskej stránke, alebo v diskusii k článku. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:26, 22. jún 2026 (UTC) :: Spomenutá sekcia k legende kompilovaného článku je de facto poznámkou, no asi mám väčšiu predstavivosť. Ja by som to smeroval tam. Ďakovať niekomu na redaktorskej stránke mi príde samoľúbe i zbytočné zároveň, ja to nepotrebujem ani čítať ani nad tým inak masturbovať ;-) To už škôr na diskusnú stránku samotného článku, kam tiež maximálne zavíta len nejaký bludný Holanďan či iný stratený Robinson. OK, nie som o nič múdrejší, ale nejde o život, iba o jednu smrteľnú zbytočnosť. Zduř! --[[Redaktor:Evernit|Evernit]] == Upozornenia zo zhrnutí == Ahoj, až teraz som narazil na [[Special:Diff/8240251]], za čo ďakujem; každopádne je zvláštne, že mi toto upozornenie vôbec neprišlo. V nastaveniach upozornení mám však zapnuté všetko, vrátane poľa "zmienka", okrem úspešnej zmienky. Ping cez {{tl|Re}} mi normálne chodí. A mám to tak nastavené globálne, s tým, že tam mám akurát vypnuté posielanie e-mailov, ale web i aplikáciu mám zapnutú. Nevieš, prečo by mi to mohlo nechodiť? Ostatní mi tvrdia, že im to normálne chodí... Alebo som vypol niečo niekde a neviem o tom? Dík! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:34, 2. júl 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} Ani spätne to v upozorneniach nemáš? Ak nie, tak sa notifikácia asi nevygenerovala, možno nejaký bug, alebo to nefunguje v súbehu s revertom, neviem... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:58, 2. júl 2026 (UTC) ::Práveže som pozeral do notifikácií i teraz, keď som ti písal. Ten revert je možný... môžem skúsiť s niekým otestovať na mojej redaktorskej stránke/diskusii alebo niečom takom. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:46, 2. júl 2026 (UTC) == [[Európska akadémia vied a umení]] == Ahoj, aké je kritérium zaradenia osoby do kategórie „bývalí slovenskí členovia“? Ak tomu rozumiem dobre, tak tá základná skupina („k 1. júlu 2026“) sa riadi tým ich zoznamom na webe a „Bývalí slovenskí členovia“ sú doplnky z webov o ľuďoch, ktoré v tom zozname nie sú a zomreli(?), ale nejak sa mi to nezdá kompatibilné. Lebo aj v tej prvej kategórii sú ľudia, ktorí zomreli ([[Ivan Chodák]], [[Peter Blaho]]).--[[Redaktor:Scholastikos|<span style="color:#8B2252;font-weight:bold">Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B2252;font-weight:bold">disk.</span>]]) 06:44, 7. júl 2026 (UTC) :{{re|Scholastikos|s=1}} V prvej sú prosto tí, čo sú vedení v ich online databáze. Z ktorej zjavne zosnulých ex-členov aktívne vyraďujú (vo výročných správach majú v úvode RIP sekcie, zo slovenských napr. Lubyová tam bola uvedená), zrejme im ale nejaký čas trvá, kým zapracujú úmrtie, resp. sú asi prípady, kde k tomu z nejakých dôvodov nedošlo. Plus čo sa týka Chodáka, ide zrejme skôr o [[:d:Q106191986|tohto]] (s ohľadom na rok úmrtia toho MUDr., aj tú sekciu prírodných vied; MUDr. by bol v medicíne). Tam bude treba spraviť rozl. a upraviť wl. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:59, 7. júl 2026 (UTC) == Dátumy narodenia z primárnych zdrojov == Ad [[Špeciálne:Rozdiel/8244178|revert]]: V [[Diskusia:Miroslava Kernová|diskusii k článku o Miroslave Kernovej]] si pred šiestimi rokmi napísal: ''„Čo sa týka dolovania osobných údajov z katastra a zmlúv (hoci teda ten kataster som tu už tiež v minulosti použil), je tam podľa mňa trochu aj etická dilema – či tu týmto spôsobom medializovať údaje, ktoré si dotyční možno zas až tak neželajú medializovať (keďže ich typicky inde – v rozhovoroch, oficiálnych profiloch, CV, atď. neuviedli).“'' V zásade je to princíp podobný [[:en:WP:BLPPRIMARY|WP:BLPPRIMARY]] na anglickej Wikipédii: ''„Do not use public records that include personal details, such as date of birth, home value, traffic citations, vehicle registrations, and home or business addresses. Where primary-source material has been discussed by a reliable secondary source, it may be acceptable to rely on it to augment the secondary source, subject to the restrictions of this policy, no original research, and the other sourcing policies.“'' Dátum narodenia je pre žijúcu osobu dosť citlivý údaj, ešte aj knižničné registre uvádzajú iba rok narodenia (alebo nič). Nie každý si to vie dohľadať v registri mimovládok. Tu by sme podľa mňa mali chybovať na strane opatrnosti (''err on the side of caution''), najmä ak ide o maloletú osobu. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 09:43, 7. júl 2026 (UTC) :{{re|Corin|s=1}} Áno, súhlasím, je tam etická dilema. Na druhej strane, vidím určítý rozdiel medzi tým katastrom a registrom neziskoviek (prípadne ďalšími registrami, typu RPVS a pod.). Založením neziskovky sa stávaš (dobrovoľne a zvyčajne asi z vlastnej iniciatívy) v nejakej miere verejne aktívnou osobou. Pričom na Slovensku je s tým z nejakých dôvodov spojené aj zverejnenie dátumu narodenia. Ak je potom navyše ešte samotná tvoja encyklopedická významnosť úzko previazaná s tými NGO aktivitami (takže aj citácia toho registra je v článku tak či tak relevantná; mimo roviny os. údajov), skutočne nevidím moc dôvodov autocenzurovať sa a cielene neuviesť údaj, ktorý je tam normálne verejne dostupný. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:52, 7. júl 2026 (UTC) ::V oboch prípadoch ide o primárne zdroje a prakticky [[Spravodajstvo z otvorených zdrojov|OSINT]], takže pri žijúcich osobách treba brať do úvahy, že ide o osobné údaje, ktoré si nemusia želať mať verejne poľahky prístupné. V tomto prípade navyše ide o maloletú osobu – a nech už „dobrovoľná verejná aktivita" znamená pre dospelého čokoľvek, občiansku angažovanosť 17-ročného človeka nemožno vykladať ako informovaný súhlas s trvalým celosvetovým zverejnením presného dátumu narodenia. Je predsa rozdiel medzi záznamom v registri, kde treba vyplniť formulár, a medzi uvedením na Wikipédii, ktorá sa bežne zobrazuje ako prvá stránka vo vyhľadávači Google, býva indexovaná crawlermi, ako aj mirrorovaná na desiatkach ďalších webov. ::Tiež neplatí, že osoba v postavení štatutárneho orgánu k združeniu automaticky súhlasí so širokým zverejnením svojho dátumu narodenia. Dokonca ani nemusí vedieť, že to ministerstvo dátum narodenia v registri zverejňuje, keďže ani [https://www.minv.sk/?vzory-dokumentov-a-tlaciv príslušný formulár], ani [https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/83/20260204.html#paragraf-20a.odsek-1 §20a ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov] na to vyslovene neupozorňujú (na to sa treba „preklikať“ až do [https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2018/346/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-d.bod-3 § 3 ods. 1 písm. d) bodu 3 zákona č. 346/2018 Z. z. o registri mimovládnych neziskových organizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov]). ::Preto by sme sa mali riadiť tým, že údaj nezverejníme, ak sa nenachádza už v sekundárnom zdroji. (V tomto prípade je zo sekundárnych zdrojov – rozhovorov v ''Aktualitách.sk'' a na ''Startitupe.sk'' – známe, že v júni 2026 mal 17 rokov, čiže nanajvýš rok narodenia.) ::Treba brať do úvahy aj informačnú hodnotu v protiklade k narúšaniu súkromia – článok neutrpí, ak v ňom nebude presný dátum narodenia, no dátum narodenia je osobný údaj, ktorý môže výrazne zasiahnuť do súkromia osoby. Z toho vychádza [[:en:WP:BLP|WP:BLP]], ktoré údaj nezverejňuje, ak nemá oporu v sekundárnom zdroji (mediálnom výstupe, [[:en:Blurb|blurbe]] ap.), pričom pri maloletých osobách sa uplatňuje ešte prísnejšie. A hoci odporúčania anglickej Wikipédie neplatia aj pre slovenskú Wikipédiu, [[foundation:Resolution:Biographies_of_living_people|rezolúcia Správnej rady Wikimedia Foundation o biografiách žijúcich osôb (2009)]] sa vzťahuje na všetky projekty a výslovne vyzýva zohľadňovať súkromie a dôstojnosť dotknutých osôb, osobitne pri hraničnej významnosti. ::V tomto prípade navyše medzičasom [[Špeciálne:Rozdiel/8244081|o odstránenie údaja výslovne požiadala zákonná zástupkyňa maloletého]] (resp. [[Wikipédia:Predpokladajte dobré úmysly|v dobrej viere predpokladám]], že ide skutočne o ňu). Údaj preto z článku odstraňujem do skončenia diskusie – pri spochybnených údajoch o žijúcich osobách sporný údaj zostáva mimo článku, kým nevznikne konsenzus o zaradení, nie naopak (porovnaj [[:en:WP:BLPRESTORE|WP:BLPRESTORE]]). Čím dlhšie tam svieti, tým väčšiu nenapraviteľnú škodu môže napáchať. Vždy ho možno vrátiť späť, ak diskusia dospeje k inému úsudku. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 15:06, 7. júl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Corin|Corin]] netreba zas robiť z dátumu narodenia niečo ako napr. fotky s kompromitujúcim vyobrazením... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:23, 7. júl 2026 (UTC) :::{{re|Corin|s=1}} 1. Nič z toho nie je náš problém. Osoby, ktoré sú predmetom biografií si „nemusia želať“ kadečo, napr. aby tu vôbec existoval článok o nich, aby v ňom bola akákoľvek kritika a pod. Odkedy a z akého titulu ideme zrazu prihliadať k tomu, čo si želá alebo neželá osoba, ktorá je predmetom biografie? :::2. WP:BLP je policy z úplne iného projektu, je zbytočné tu ňou argumentovať, kým tu nie je v nejakej podobe tiež odsúhlasená. :::3. príde mi bizarné, že sám spokojne uvedieš, že ''„ten kataster som tu už tiež v minulosti použil“'', súbežne ale nemáš problém rozvíjať celé šialené konštrukcie o tom, ako to vlastne nesmieme robiť. :::V súhrne, odstránenie verejne dostupného údaja, doloženého citáciou štátneho registra, kde afiliácia je jasne doložená inými zdromi, podľa mňa nateraz nemá oporu v žiadnom pravidle ani zaužívanom postupe, ktorý by tu platil. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:24, 7. júl 2026 (UTC) ::::Netýka sa to „kadečoho“ čo si osoba želá, aby z článku bolo odstránené – týka sa to konkrétne dátumu narodenia v článku o maloletej osobe s hraničnou, resp. spornou encyklopedickou významnosťou. Opäť sa odkazujem na [[foundation:Resolution:Biographies_of_living_people|rezolúciu Správnej rady Wikimedia Foundation o biografiách žijúcich osôb (2009)]]: ''„The Wikimedia Foundation Board of Trustees urges the global Wikimedia community to uphold and strengthen our commitment to high-quality, accurate information, by:'' [...] ''2. Taking human dignity and respect for personal privacy into account when adding or removing information, especially in articles of ephemeral or marginal interest;“'' [[:en:WP:BLP|WP:BLP]] tu síce lokálne nie je prijaté, ale rezolúcia WMF platí aj pre slovenskú Wikipédiu. Tvrdenie, že odstránenie „nemá oporu v žiadnom pravidle ani zaužívanom postupe, ktorý by tu platil“ teda neplatí. ::::PS: Pasáž ''„ten kataster som tu už tiež v minulosti použil“'' je [[Špeciálne:Rozdiel/7049320|z tvojho vlastného vyjadrenia]], ktoré ''si pred šiestimi rokmi napísal'', ako to vyššie uvádzam. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 15:49, 7. júl 2026 (UTC) :::::Rezolúcia nehovorí nič o osobných údajoch ani casingu, čo je a čo nie je prijateľné preberať z akého spoľahlivého zdroja. A čo sa týka primárnych zdrojov, v rozpore s [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje]] toto použitie nie je (dátum narodenia si nevyžaduje odbornú interpretáciu, aby musel byť „prežutý“ sekundárnym zdrojom a štátny register zrejme má atribúty spoľahlivého zdroja). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:00, 7. júl 2026 (UTC) ::::::Rezolúcia samozrejme nebude obsahovať kazuistiku, stanovuje základný metodický rámec: dôstojnosť a súkromie dotknutých osôb sú faktory, ktoré komunita má zohľadňovať – čiže presne to, čo robím. Spoľahlivosť registra nikto nespochybňuje, ani netvrdím, že ide o [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum|vlastný výskum]] v pravom slova zmysle. Otázka od začiatku znie, či je uvedenie údaja vhodné, čo je redakčné rozhodnutie, nie zdrojové (porovnaj [[Špeciálne:Rozdiel/8244165|Scholastikos 7. júl 2026]]). Keďže sa vo dvojici zjavne nezhodneme, predložím otázku na širšiu diskusiu komunite do Kaviarne. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 06:50, 8. júl 2026 (UTC) :::::::Ale veď jasné, s tým neváhaj ani minútu, virtue signalling is a must... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:51, 8. júl 2026 (UTC) == Riadiace znaky Unicode == Ahoj, vidíš nejaký problém v jednoduchom [https://checkwiki.toolforge.org/checkwiki.cgi?project=skwiki&view=only&id=16 odstránení riadiacich znakov Unicode podľa tejto CheckWiki issue]? Prínos je minimálny, ale i náročnosť; v Notepad++ tie znaky normálne vidím, takže by som ich v texte jednoducho odmazal. Vidíš nejaký potenciálny problém, čo by sa mohlo rozbiť? Je tam napr. [[:en:delete character]] alebo [[:en:left-to-right mark]], ktoré by snáď ale Wiki mala byť ignorovať, alebo riešiť iným spôsobom. Znaky by som odstraňoval po jednom (tzn. najprv DEL všade, kde je, a potom nejaký iný), aby sa náhodou nestalo niečo nevídané (i keď tu ten problém nepredpokladám). ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:28, 21. júl 2026 (UTC) :{{re|KormiSK|s=1}} BOM sa určite dá mechanicky vyhádzať, to tu neplní žiaden účel, LRM/RLM vo väčšine prípadov tiež. Cez interaktívny textový editor to nemá žiaden zmysel preháňať, IMHO, ak používaš AWB, vieš to triviálne matchnúť .NET-ovým RE <code>[\uFEFF\u200E\u200B]</code> s náhradou prázdnym reťazcom cez tamojší ''Find & replace'' zoznam náhrad. Prípadne prejdi pár desiatok poloautomaticky s kontrolou diffu a ak tam nebudú false pos., dá sa nechať zvyšok prebehnúť už headless. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:58, 21. júl 2026 (UTC) ::Mal som to v pláne robiť cez Pywikibota ake toto je asi jednoduchšie a pohodlnejšie, máš pravdu. Tých znakov tam je evidentne viac rôznych, než len tie tri, ale to by sa dalo vyriešiť dodatočne. Mrknem na to možno ešte dnes. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:25, 21. júl 2026 (UTC) :::Hej, sú aj ďalšie riadiace znaky (+ zero width medzery, joinery, atď., ktoré sú tiež často v zdrojákoch nedopatrením, resp. nie zámerne), odkazovaný konkrétny zoznam je ale v zmysle definície generovaný zrejme len cez tie tri uvedené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:31, 21. júl 2026 (UTC) ::::Zrovna na prvej strane mnoho príkladov je práve zero-width space. :) Uvidíme. Prejdem to a dám keď tak vedieť, čo objavím. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:46, 21. júl 2026 (UTC) :::::{{re|KormiSK|s=1}} Ok, v tom prípade je ale tá definícia dosť zmätočná (U+200B chcelo byť zrejme U+200F ak má platiť to v zátvorke). V každom prípade, ZWSP môžu plniť aj zmysluplný účel, ako indikátory miest na zalomenie, ak sú použité v rámci dlhších slov alebo iných reťazcov, takže tie treba zo zdrojákov vyhadzovať s citom (s ohľadom na kontext; na okrajoch slov moc zmysel nemajú, rovnako medzi hodnotou a jenotkou a pod.), nie mechanicky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:12, 21. júl 2026 (UTC) ::::::Dobre, že som sa spýtal. Tie úpravy, ktoré už som odklikal, som pozeral manuálne, to je vždy na koncoch riadkov. Nahradil som to teda za <code>[\uFEFF\u200E\u200F]</code> a aktuálne to beží. Ale hej, to <code>{200B}</code> v tom zozname je ZWSP; lepšia sada by sa potom dal urobiť tak, aby to vždy bolo na začiatku/konci slova/riadku, tzn. niečo ako <code>\u200B(\s+)|(\s+)\u200B|(^)\u200B|\u200B($)</code>, s náhradou za tú captured group. Alebo to ide lepšie? Takto by som to asi musel robiť ako 4 rôzne regexy... resp. ja by som to tak urobil, aby som si tým bol istý. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:50, 21. júl 2026 (UTC) :::::::Ešte mi inak napadlo, že tie znaky by mohli byť na potenciálnom zozname riadiacich znakov alebo stránkach daných znakov (ktoré asi nemáme), ale námatkovo to v zozname nikde nevidím (ale je to 1000 stránok, možno som prehliadol)... Podobne ako u toho slova ''žiaduci''. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:52, 21. júl 2026 (UTC) :::::::Ešte <code>\b</code> (word boundary) vieš použiť, plus positive/negative lookaheads/lookbehinds sa dajú používať, ak potrebuješ špecifikovať kontexty, bez nutnosti zachovávať ich formou nahrád cez captures v replacement expression (sú non-matching). Replacement tak môže stále zostať prázdny reťazec, aj keď RE obsahuje netriviálne kontexty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:56, 21. júl 2026 (UTC) :::::::{{re|KormiSK|s=1}} Inak na tie zalamovacie hinty sa dá použiť aj tag (<code><nowiki><wbr></nowiki></code>), sú tu nejaké výskyty [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?search=insource%3A%2F%5C%3Cwbr%2F], čo je čistejšie, keďže to na rozdiel od ZWSP vidno v zdrojáku. Takže je pokojne možné, že drvivá väčšina, ak nie rovno úplne všetky ZWSP, budú nezamýšľané výskyty. Zrejme minimálne <code>(?<=\s)[\u200B]+|[\u200B]+(?=\s)</code> a <code>(?<=\w)[\u200B]+(?=\W)|(?<=\W)[\u200B]+(?=\w)</code> by šli vyhádzať plošne, zvyšné prosté výskyty potom prípadne s kontrolou diffov. :::::::Resp. používam občas taký prístup, že nechám náhradu zbehnúť dávkovo, bez interaktívnej kontroly, len si nechám zalogovať krátky kontext pred/po každom nahradenom výskyte do logu, ktorý si potom otvorím v Exceli, kde sa dá relatívne bezbolestne (oproti kontrole a odklikávaniu každého diffu) hromadne vyhodnotiť, či medzi náhradami neboli nejaké nežiadúce a tie potom selektívne revertnúť resp. doladiť. Prípadne to zbehnúť najprv nanečisto, bez ukladania úprav a na základe logu vyhádzať problematické položky už z kand. množiny. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:08, 21. júl 2026 (UTC) ::::::::Včerajšia sada dobehla (tam boli len tie vyššie uvedené), námatkovo som nenašiel nič problematické. Logy sú dobrý nápad, nie som si ale istý, či to zvládne AWB (asi hej, ale neviem ako); v tom Pywikibote by to šlo určite, vziať vždy 10 znakov pred a po a jednoducho porovnať. ::::::::Word boundary podľa mňa nefunguje, pretože ZWSP sama tvorí word boundary, takže prípad typu <code>te\u200Bst</code> odchytíš pomocou <code>\b\u200B</code> taktiež, čomu sa presne chceme vyhnúť (v prvom priblížení). To, čo navrhuješ, <code>(?<=\w)[\u200B]+(?=\W)|(?<=\W)[\u200B]+(?=\w)</code>, vyzerá dobre, to môžem skúsiť zbehnúť niekedy dnes; to je podľa mňa presne ten nechcený výskyt ako píšeš. Myslím, že drvivá väčšina tých znakov sa tam dostala nedopatrením, hlavne keď vidím, kde sú umiestnené (na konci názvu kategórie, napr.). ::::::::<code><nowiki><wbr></nowiki></code> je evidentne lepšie riešenie; je ale zaujímavé, že funguje len na názve stránky, ale už nie pri úprave, tam to názov rozdelí, kde sa mu zrovna hodí. Tam to DISPLAYTITLE evidentne ignoruje, čo je zaujímavé. Vidím, že to platí i na iných stránkach - nikdy som si to nevšimol. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 08:28, 22. júl 2026 (UTC) :Ahoj, tak som dodatočne botom označil celý zoznam na CheckWiki, ktorý som prešiel cez AWB, ako hotový. Ostali tam teda - námatkovo - len prípady, kedy to nie je na začiatku či konci slova. Mnohé prípady vyzerá, že sú za inými znakmi (napr. <code><nowiki><math></nowiki>/u200B</code>) alebo potom v strede slova, očakávateľne (napr. [[Česko-slovenská hádzanárska liga mužov 1959/60]], kde je <code>TJ Sokol Tel\u200Bnice</code> - a takých je viac, takže evidentne chyba kopírovacia). Je to asi 160 výskytov. Myslím, že aspoň tie znaky by ešte šli urobiť roboticky; niečo štýlu <code>(?<=\s)[\u200B]+(?=\W)|(?<=\W)[\u200B]+(?=\s)|(?<=\s)[\u200B]+(?=\d)|(?<=\d)[\u200B]+(?=\s)</code>, kam som dal nutnosť whitespaceu/číslice. Čo myslíš? Pre istotu píšem, aby som nespustil nesprávny regex. Zvyšné prípady, ako tie Telnice, by som prešiel asi manuálne - predpokladám, že ich nebude veľa. Nakoniec tam budú prípady [[Special:PermanentLink/8049399|tohto typu]], ktoré by som doriešil manuálne. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:16, 27. júl 2026 (UTC) == Žiadosť o odstránenie presmerovacích stránok == Ahoj, @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]... Prosím, vymažte presmerovacie stránky [[:Redaktor:Jan Hcn/pieskovisko]] a [[:Redaktor:Tomasskuk/pieskovisko]] pretože existuje presmerovanie na neexistujúce stránky. Ďakujem. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-41628-14|&#126;2026-41628-14]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-41628-14|diskusia]]) 14:16, 26. júl 2026 (UTC) :Hotovo, na tento účel ale vo všeobecnosti slúži š. {{tl|ZL}}, jej [[:Kategória:Wikipédia:Kandidáti na rýchle zmazanie|monitorovaciu kategóriu]] správcovia kontrolujú, takže relevantné položky sú zvyčajne v horizonte jednotiek dní zmazané (edit: ok, spätne ma napadá, že filter zrejme neumožní IP a novým to tam vložiť; pravidlá by sa ev. dali upraviť tak, aby vloženie ZL akceptovali). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:21, 26. júl 2026 (UTC) == Hlasovacie právo == Čau na margo tvojich úprav pri hlasovaní v SNZ. Hlasovacie právo som konkrétne dosiahol dnes. Spĺňam na to všetky podmienky. 200 úprav v hl. m. priestore, nejaký ten čas byť na wiki (neviem či 2 alebo 3 mesiace - ja už som skoro rok) a tiež mať počet úprav za mesiac. Takže nechápem tvoje úpravy. Ďakujem @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:22, 1. august 2026 (UTC) :{{re|Safíček|s=1}} Prosím ťa, skús si, namiesto zbrklých revertov a rozčuľovania sa, radšej pozrieť [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie|text pravidla]] a prepočítať svoje príspevky v NS0 po moment začiatku dotyčného hlasovania (hint: 200. úpravu NS0 si dosiahol dnes, začiatok [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Uponor|hlasovania]] bol 25. júla). Ja to nevyhnodnocujem manuálne, je to hromadný check na základe dát z API a pokiaľ sedia vstupy, zvyčajne sedí aj výstup. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:43, 1. august 2026 (UTC) ::Aha --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:49, 1. august 2026 (UTC) 8hxepeu763jzy4yvo3umja70ncoo9ld One Piece 0 203885 8256474 8253428 2026-08-02T00:43:06Z Stephan1000000 172529 1172 8256474 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Anime |logo = |Meno = One Piece |en = One Piece |jp = ワンピース |manga = One Piece |anime = One Piece |zaner = [[Akcia/Dobrodružstvo (anime)|Akcia/Dobrodružstvo]]<br />[[Bojové umenia (anime)|Bojové umenia]]<br />[[História (anime)|História]]<br />[[Komédia (anime)|Komédia]]<br />[[Šónen]] |autor = [[Eiičiró Oda]] |MangaJazyk = [[japončina]] |pocetz = 115+ |rok = [[22. júl]] [[1997]] {{--}}súčasnosť |dĺžka = 24 minút |Rezia = [[Konosuke Uda]]<br />[[Munehisa Sakai]]<br />[[Hiroaki Mijamoto]] |studio = [[Tóei Animation]] |rokanime = [[20. október]] [[1999]]{{--}}súčasnosť |počet = 1172+ }} '''''One Piece''''' ({{vjz|jpn|ワンピース|Wan Písu}}) je [[Japonsko|japonská]] [[manga]] séria, podľa ktorej neskôr vznikol aj rovnomenný [[anime]] seriál. Autorom mangy je [[Eiičiró Oda]]. Manga aj anime sú v Japonsku veľmi populárne, získavajú vysoké hodnotenia a majú vysokú sledovanosť. Anime epizódy, manga kapitoly a manga zväzky stále vychádzajú. Dosiaľ bolo vydaných tiež 17 [[film]]ov, 4 [[Original Video Animation|OVA]] a niekoľko špeciálov. == Príbeh == {{spoiler}} Príbeh je zasadený do obdobia vlády pirátov na oceánoch, ale odohráva sa v imaginárnom svete. ''Monkey D. Luffy'' je 19-ročný bláznivý chlapec, ktorý sa chce stať „kráľom pirátov“. Stále má so sebou slamený klobúk, ktorý dostal od piráta menom ''Shanks'', ktorý ho v minulosti zachránil. Luffy sa teda rozhodol, že si založí vlastnú pirátsku posádku. Ako prvý sa k nemu pridal [[samuraj]] ''Zoro Roronoa'', nasledovaný navigátorkou ''Nami'', nepoučiteľným klamárom ''Usoppom'', kuchárom ''Sanjim'', lekárom ''Chopperom'' a ďalšími. Ich tím dostal názov ''Mugiwara Kaizoku'' (slov. doslovne: ''Piráti Slameného Klobúka''). {{endspoiler}} == Externé odkazy == * [http://www.toei-anim.co.jp/tv/onep/ Oficiálna stránka One Piece] {{jap icon}} {{Anime výhonok}} [[Kategória:Anime filmy]] [[Kategória:Anime seriály]] [[Kategória:Anime OVA]] [[Kategória:Anime z roku 1999]] [[Kategória:Manga]] mv6naob6e557mtjv69it8u8mjm4gpfa 1. česká futbalová liga 0 219317 8256563 8213378 2026-08-02T11:06:43Z ~2026-42763-25 301809 Upravil som aktuálnu sezónu 8256563 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalová liga | názov ligy = Chance Liga | obrázok loga = Chance_Liga.png | krajina = {{Minivlajka|Česko|w}} | vznik = [[1993]] | zánik = | vyššia liga = | nižšia liga = [[2. česká futbalová liga]] | počet klubov = 16 | kvalifikácie = [[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]]<br />[[Európska liga UEFA|Európska liga]]<br />[[Konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga]] | poháre = [[Pohár FAČR|MOL Cup]] | najviac víťazstiev = [[AC Sparta Praha]]<br>(14 titulov) | posledný víťaz = [[SK Slavia Praha]] | webstránka = [https://www.chanceliga.cz/ www.chanceliga.cz] | aktuálna sezóna = [[Chance Liga 2026/2027|2026/27]] }} '''1. česká futbalová liga''' (od sezóny 2024/25 pod sponzorským názvom '''Chance Liga''') je najvyššou futbalovou súťažou v [[Česko|Česku]]. Hrá v nej 16 mužstiev systémom každý s každým doma-vonku (spolu 30 kôl). Od sezóny [[Fortuna liga 2018/2019 (Česko)|2018/19]] po tejto tridsaťkolovej základnej časti nasleduje nadstavbová časť, v ktorej sa tímy rozdelia na tri skupiny: Najlepších šesť tímov základnej časti postúpi do skupiny o titul, v ktorej hrá každý s každým jednokolovo. Tímy od 7. do 10. miesta sa v skupine o umiestnenie stretnú vyraďovacím spôsobom hraným dvojkolovo doma/vonku, celkový víťaz získava finančnú prémiu a lepšie nasadenie do [[Pohár FAČR|MOL Cupu]]. Najhorších šesť tímov základnej časti hrá každý s každým jednokolovo o udržanie. Tím na 16. mieste priamo zostúpi do 2. ligy, tímy na 14. a 15. mieste vyzvú v baráži druhý a tretí tím 2. ligy. == Názov == Oficiálny názov súťaže obsahuje od sezóny [[1. Gambrinus liga 1997/1998|1997/98]] označenie podľa hlavného sponzora. Od sezóny [[1. Gambrinus liga 1997/98|1997/98]] do [[1. Gambrinus liga 2013/14|2013/14]] ním bol [[Prazdroj|Plzeňský prazdroj]], takže sa súťaž volala ''Gambrinus liga''.<ref name="gambrinus">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Gambrinus zůstává u fotbalu dalších šest let| url = http://nv.fotbal.cz/scripts/detail.php?id=34796| vydavateľ = [[Fotbalová asociace České republiky]]| dátum vydania = 28.07.2008| dátum prístupu = 06.08.2011| url archívu = https://web.archive.org/web/20160604060806/http://nv.fotbal.cz/scripts/detail.php?id=34796| dátum archivácie = 2016-06-04}}</ref> V sezónach [[Synot liga 2014/15|2014/15]] a [[Synot liga 2015/16|2015/16]] bola generálnym sponzorom spoločnosť [[SYNOT|Synot]] a liga niesla názov ''Synot liga''. [[Prazdroj|Plzeňský Prazdroj]] vlastniaci značku Gambrinus pre ďalšie 4 roky zostal hlavným ligovým sponzorom a na štadiónoch sa naďalej čapovalo výhradne jeho [[pivo]].<ref>[http://www.eurofotbal.cz/clanky/lize-da-jmeno-skupina-synot-novy-generalni-sponzor-257554/ Lize dá jméno skupina Synot, nový generální sponzor], eurofotbal.cz</ref> Po ukončení spolupráce s firmou Synot po sezóne 2015/16 bola najvyššia súťaž niekoľko týždňov bez sponzora,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fotbalová liga ukázala nové logo. Jméno sponzora v názvu zatím není|url=http://isport.blesk.cz/clanek/fotbal-synot-liga-rocnik-2016-17/275600/fotbalova-liga-ukazala-nove-logo-jmeno-sponzora-v-nazvu-zatim-neni.html|dátum prístupu=2016-07-28}}</ref> jeden deň pred začiatkom ročníka [[ePojisteni.cz liga 2016/17|2016/17]] sa však novým partnerom stala, podľa pôvodného plánu na dva roky, spoločnosť ePojisteni.cz a oficiálnym názvom súťaže bola ''ePojisteni.cz liga''.<ref name=ePojLiga>{{Citácia periodika | titul = Fotbalová liga má přece jen nového sponzora: ePojištění.cz | periodikum = iSport.cz | dátum vydania = 28.7.2016 | dátum prístupu = 28.7.2016 | url = http://isport.blesk.cz/clanek/fotbal-synot-liga-rocnik-2016-17/275822/fotbalova-liga-ma-prece-jen-noveho-sponzora-epojisteni-cz.html}}</ref> Po roku však sponzorskú zmluvu spoločnosť nepredĺžila a pre sezónu 2017/18 sa sponzorom stala spoločnosť HET a názvom ''HET liga''.<ref name="HETLiga">{{Citácia periodika | periodikum = Sport.cz | titul = Fotbalová liga zase přemalovala svůj název! | dátum vydania = 2017-06-21 | dátum prístupu = 2017-06-22 | url = https://www.sport.cz/fotbal/synot-liga/clanek/894557-fotbalova-liga-zase-premalovala-svuj-nazev.html}}</ref> Od sezóny 2018/19 do 2023/24 bola titulárnym sponzorom stávková spoločnosť [[Fortuna (stávková kancelária)|Fortuna]].<ref name="HETLiga" /> Od sezóny 2024/25 prebrala toto sponzorstvo stávková spoločnosť [[Chance (stávková kancelária)|Chance]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hotovo, bude to Chance liga! Vesmírná suma na pět let, Fortuna reaguje | url = https://isport.blesk.cz/clanek/fotbal-chance-liga-rocnik-2023-24/446158/hotovo-bude-to-chance-liga-vesmirna-suma-na-pet-let-fortuna-reaguje.html | vydavateľ = isport.blesk.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-08-12 | jazyk = cs}}</ref> == História == V období [[Česko-Slovensko|Československa]] existovala [[Česko-slovenská futbalová liga]]. Táto liga vznikla v roku [[1925]] a rozpadom Československa zanikla. Najúspešnejším tímom bola [[AC Sparta Praha]] (24 titulov). [[ŠK Slovan Bratislava]] získal v česko-slovenskej futbalovej lige 8 titulov a [[Spartak Trnava]] získal 5 titulov. Po zániku česko-slovenskej futbalovej ligy vznikla 1. česká a [[Niké liga|1. slovenská futbalová liga]]. == Prehľad majstrov jednotlivých ročníkov == {| class="wikitable" |+ !Sezóna !Víťaz !Vicemajster !3. miesto |- |[[1. česká futbalová liga 1993/1994|1993/94]] |[[AC Sparta Praha]] (1) |[[SK Slavia Praha]] |[[FC Baník Ostrava|FC Baník Ostrava OKD]] |- |[[1. česká futbalová liga 1994/1995|1994/95]] |[[AC Sparta Praha]] (2) |[[SK Slavia Praha]] |[[FC Zbrojovka Brno|FC Boby Brno]] |- |[[1. česká futbalová liga 1995/1996|1995/96]] |[[SK Slavia Praha]] (1) |[[SK Sigma Olomouc]] |[[FK Jablonec]] |- |[[1. česká futbalová liga 1996/1997|1996/97]] |[[AC Sparta Praha]] (3) |[[SK Slavia Praha]] |[[FK Jablonec]] |- |[[1. Gambrinus liga 1997/1998|1997/98]] |[[AC Sparta Praha]] (4) |[[SK Slavia Praha]] |[[SK Sigma Olomouc]] |- |[[1. Gambrinus liga 1998/1999|1998/99]] |[[AC Sparta Praha]] (5) |[[FK Teplice]] |[[SK Slavia Praha]] |- |[[1. Gambrinus liga 1999/2000|1999/00]] |[[AC Sparta Praha]] (6) |[[SK Slavia Praha]] |[[FKD Drnovice|FC Petra Drnovice]] |- |[[1. Gambrinus liga 2000/2001|2000/01]] |[[AC Sparta Praha]] (7) |[[SK Slavia Praha]] |[[SK Sigma Olomouc]] |- |[[1. Gambrinus liga 2001/2002|2001/02]] |[[FC Slovan Liberec]] (1) |[[AC Sparta Praha]] |[[FK Viktoria Žižkov]] |- |[[1. Gambrinus liga 2002/2003|2002/03]] |[[AC Sparta Praha]] (8) |[[SK Slavia Praha]] |[[FK Viktoria Žižkov]] |- |[[1. Gambrinus liga 2003/2004|2003/04]] |[[FC Baník Ostrava]] (1) |[[AC Sparta Praha]] |[[SK Sigma Olomouc]] |- |[[1. Gambrinus liga 2004/2005|2004/05]] |[[AC Sparta Praha]] (9) |[[SK Slavia Praha]] |[[FK Teplice]] |- |[[1. Gambrinus liga 2005/2006|2005/06]] |[[FC Slovan Liberec]] (2) |[[FK Mladá Boleslav]] |[[SK Slavia Praha]] |- |[[1. Gambrinus liga 2006/2007|2006/07]] |[[AC Sparta Praha]] (10) |[[SK Slavia Praha]] |[[FK Mladá Boleslav]] |- |[[1. Gambrinus liga 2007/2008|2007/08]] |[[SK Slavia Praha]] (2) |[[AC Sparta Praha]] |[[FC Baník Ostrava]] |- |[[1. Gambrinus liga 2008/2009|2008/09]] |[[SK Slavia Praha]] (3) |[[AC Sparta Praha]] |[[FC Slovan Liberec]] |- |2009/10 |[[AC Sparta Praha]] (11) |[[FK Jablonec|FK Baumit Jablonec]] |[[FC Baník Ostrava]] |- |[[1. Gambrinus liga 2010/2011|2010/11]] |[[FC Viktoria Plzeň]] (1) |[[AC Sparta Praha]] |[[FK Jablonec|FK Baumit Jablonec]] |- |[[1. Gambrinus liga 2011/2012|2011/12]] |[[FC Slovan Liberec]] (3) |[[AC Sparta Praha]] |[[FC Viktoria Plzeň]] |- |2012/13 |[[FC Viktoria Plzeň]] (2) |[[AC Sparta Praha]] |[[FC Slovan Liberec]] |- |2013/14 |[[AC Sparta Praha]] (12) |[[FC Viktoria Plzeň]] |[[FK Mladá Boleslav]] |- |2014/15 |[[FC Viktoria Plzeň]] (3) |[[AC Sparta Praha]] |[[FK Jablonec|FK Baumit Jablonec]] |- |2015/16 |[[FC Viktoria Plzeň]] (4) |[[AC Sparta Praha]] |[[FC Slovan Liberec]] |- |2016/17 |[[SK Slavia Praha]] (4) |[[FC Viktoria Plzeň]] |[[AC Sparta Praha]] |- |2017/18 |[[FC Viktoria Plzeň]] (5) |[[SK Slavia Praha]] |[[FK Jablonec]] |- |[[Fortuna liga 2018/2019 (Česko)|2018/19]] |[[SK Slavia Praha]] (5) |[[FC Viktoria Plzeň]] |[[AC Sparta Praha]] |- |2019/20 |[[SK Slavia Praha]] (6) |[[FC Viktoria Plzeň]] |[[AC Sparta Praha]] |- |2020/21 |[[SK Slavia Praha]] (7) |[[AC Sparta Praha]] |[[FK Jablonec]] |- |2021/22 |[[FC Viktoria Plzeň]] (6) |[[SK Slavia Praha]] |[[AC Sparta Praha]] |- |2022/23 |[[AC Sparta Praha]] (13) |[[SK Slavia Praha]] |[[FC Viktoria Plzeň]] |- |2023/24 |[[AC Sparta Praha]] (14) |[[SK Slavia Praha]] |[[FC Viktoria Plzeň]] |- |2024/25 |[[SK Slavia Praha]] (8) |[[FC Viktoria Plzeň]] |[[FC Baník Ostrava]] |- |2025/26 |[[SK Slavia Praha]] (9) |[[AC Sparta Praha]] |[[FC Viktoria Plzeň]] |} === Najúspešnejšie tímy === {| class="wikitable" |+ !Tím !Počet titulov !Víťazné sezóny |- |[[AC Sparta Praha]] |14 |1993/94, 1994/95, 1996/97, 1997/98, 1998/99, 1999/00, 2000/01, 2002/03, 2004/05, 2006/07, 2009/10, 2013/14, 2022/23, 2023/24 |- |[[SK Slavia Praha]] |9 |1995/96, 2007/08, 2008/09, 2016/17, 2018/19, 2019/20, 2020/21, 2024/25, 2025/26 |- |[[FC Viktoria Plzeň]] |6 |2010/11, 2012/13, 2014/15, 2015/16, 2017/18, 2021/22 |- |[[FC Slovan Liberec]] |3 |2001/02, 2005/06, 2011/12 |- |[[FC Baník Ostrava]] |1 |2003/04 |} == Referencie == {{Referencie}} {{Najvyššia futbalová súťaž v Česku}} {{Ligy UEFA}} [[Kategória:Futbal v Česku]] [[Kategória:Najvyššie národné futbalové súťaže]] [[Kategória:Futbalové súťaže v Európe]] gj880movk2ra49xzwsfmcy42dzvffzv Leryn Francová 0 233710 8256306 7910732 2026-08-01T12:52:47Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256306 wikitext text/x-wiki {{olympijská účasť}} {{Infobox atlét |Meno =Leryn Francová |Portrét =Leryn Franco Steneri.jpg |Veľkosť obrázka =230px |Popis = |Dátum narodenia ={{dnv|1982|3|1}} |Miesto narodenia =[[Asunción]], {{minivlajka|Paraguaj}} [[Paraguaj]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = |Atletická disciplína =[[hod oštepom]] |Osobný rekord =55,66 m |Tohtosezónny rekord =55,66 m |Stav k =23. december 2011 }} '''Leryn Dahiana Franco Steneri''' známa aj pod menom '''Leryn Francová''' (* [[1. marec]] [[1982]], [[Asunción]], [[Paraguaj]]) je paraguajská atlétka a modelka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://koktail.pravda.sk/krasna-osteparka-z-olympiady-na-mole-ukazala-poprsie-p0i-/sk_soubiz.asp?c=A081014_220024_sk_soubiz_p20|titul=Krásna oštepárka z olympiády - na móle ukázala poprsie|vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=15. október 2008}}{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. V atletike sa venujúce [[hod oštepom|hodu oštepom]]. Meria 174 [[Centimeter|cm]] a váži 54 [[Kilogram|kg]]. V roku [[2006]] skončila na druhom mieste v súťaži Miss Paraguaj a taktiež bola účastníčkou súťaže Miss Bikini Universe. V roku [[2011]] fotila pre [[Sports Illustrated]] sériu fotiek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://sportsillustrated.cnn.com/2011_swimsuit/athletes/leryn-franco/|titul=Leryn Franco|vydavateľ=sportsillustrated.cnn.com|dátum vydania=|dátum prístupu=2011-12-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20111227212622/http://sportsillustrated.cnn.com/2011_swimsuit/athletes/leryn-franco/|dátum archivácie=2011-12-27}} {{eng icon}}</ref> Počas otváracieho ceremoniálu na [[LOH 2008|olympijských hrách v Pekingu 2008]] bola vlajkonosičkou svojej krajiny. == Úspechy == === Umiestnenia === ; [[Letné olympijské hry]] * [[LOH 2004|Atény 2004]] - 42. miesto (50,37 m) * [[LOH 2008|Peking 2008]] - 51. miesto (45,34 m) ; [[Majstrovstvá sveta v atletike|Majstrovstvá sveta]] * [[MS v atletike 2003|Paríž 2003]] - 24. miesto (51,13 m) ;Panamerické hry * Santo Domingo 2003 - 8. miesto (50,21 m) * Rio de Janeiro 2007 - 8. miesto (52,24 m) * Guadalajara 2011 - 13. miesto (48,70 m) ; Majstrovstvá Južnej Ameriky * São Paulo 2007 - 3. miesto (53,80 m) Buenos Aires 2011 - 2. miesto (55,66 m) ('''národný rekord''') ; Univerziáda * 21. univerziáda ([[Peking]] [[2001]]) - 10. miesto (43,69 m) == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [http://www.iaaf.org/athletes/biographies/country=PAR/athcode=170092/index.html Leryn Francová] na stránke [[IAAF]].org {{eng icon}} * [http://www.sports-reference.com/olympics/athletes/fr/leryn-franco-1.html Leryn Francová] na stránke ''sports-reference.com'' {{eng icon}} * [http://www.zimbio.com/pictures/_wlkqg2pHRk/Olympics+Day+11+Athletics/BwLabQjyuVY/Leryn+Franco Leryn Francová] na stránke ''zimbio.com'' počas LOH 2008 {{eng icon}} {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Francová, Leryn}} [[Kategória:Paraguajskí oštepári]] [[Kategória:Paraguajskí olympionici]] [[Kategória:Paraguajské modelky]] [[Kategória:Osobnosti z Asunciónu]] [[Kategória:Atléti na Letných olympijských hrách 2004]] [[Kategória:Atléti na Letných olympijských hrách 2008]] [[Kategória:Atléti na Letných olympijských hrách 2012]] 8e5sagkher2v03iciu9ajtxv2lraxt0 Delfínovec indický 0 235760 8256469 7926380 2026-08-01T23:24:25Z Shiana1 301783 /* Vzťah k delfínovcovi menšiemu */ 8256469 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=delfínovec indický| Obrázok=South_Asian_river_dolphin_size_comparison.svg| Titulok=delfínovec indický| Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/EN}}| Skry12=nie| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky=|Podríša po latinsky=| Vývojový stupeň po slovensky=|Vývojový stupeň po latinsky=| Skupina 1 po slovensky=|Skupina 1 po latinsky=| Vývojová vetva po slovensky=|Vývojová vetva po latinsky=| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky=|Podkmeň po latinsky=| Nadtrieda po slovensky= |Nadtrieda po latinsky=| Stupeň po slovensky=|Stupeň po latinsky=| Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia| Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky =| Nadrad po slovensky= [[placentovce (taxón)|placentovce]]|Nadrad po latinsky=Eutheria| Rad po slovensky= [[veľryby]]|Rad po latinsky=Cetacea| Podrad po slovensky= [[bezkosticovce]]|Podrad po latinsky=Odontoceti| Čeľaď po slovensky=|Čeľaď po latinsky=[[Platanistidae]]| Podčeľaď po slovensky=|Podčeľaď po latinsky=| Rod po slovensky=|Rod po latinsky=Platanista| Druh po slovensky=delfínovec indický|Druh po latinsky=P. gangetica| Poddruh po slovensky=|Poddruh po latinsky= | Binomické meno=Platanista gangetica| Klasifikátor1=| Dátum1=| Synonymá=delfínovec gangský, delfínovec ganžský| Obrázok2=| Titulok2=| }} '''Delfínovec indický''' alebo '''delfínovec gangský''' (staršie ''delfínovec ganžský''; [[latinčina|lat.]] ''Platanista gangetica'') je druh [[cicavec|cicavca]] z čeľade [[delfínovcovité]] (''Platanistidae''). == Vzťah k delfínovcovi menšiemu == Druh [[delfínovec menší]] (Platanista minor minor) bol v roku 1853 opísaný ako poddruh delfínovca gangského (Platanista gangetica minor), ale od roku 1998 sa väčšinou považuje za oddelený druh (R. Reeves and A. A. Chaudhry. Status of the Indus River dolphin, 1998, Oryx 32(1):35-44; Mammal Species of the World 2005), hoci niektorí autori (napríklad (D. W. Rice. Marine Mammals of the World: Systematics and Distribution. 1998) ho naďalej považujú za poddruh. Keď sa delfínovec menší považuje za poddruh, pozostáva druh delfínovec indický teda z dvoch poddruhov: * ''Platanista minor minor'' - dnes druh [[delfínovec menší]] (obýva rieku [[Indus]]) * ''Platanista gangetica gangetica'' - dnes druh delfínovec indický (obýva rieky [[Ganga]], [[Brahmaputra]]) Tento článok je len o druhu delfínovec indický. == Výskyt == Delfínovec indický sa vyskytuje hlavne v riekach [[Ganga]] a [[Brahmaputra]] predovšetkým na ich tokoch v [[India|Indii]], [[Bangladéš]]i a [[Nepál]]e. == Opis a spôsob života == Delfínovec indický (podobne ako delfínovec menší) má zo všetkých recentných druhov delfínovcov najviac redukovaný zrak, prakticky je slepý. Zakrpatené oko nemá vôbec vytvorenú [[Šošovka (anatómia)|šošovku]] a reaguje len na zmenu intenzity svetla. Dorastá do dĺžky 2 - 3 metrov. Sfarbenie tela je tmavo hnedé až čierne, čeľuste má pretiahnuté v akýsi úzky zobák. Živí sa [[ryby|rybami]], [[Kôrovce|kôrovcami]] a [[mäkkýše|mäkkýšmi]], ktoré loví pri riečnom dne. [[Samica]] je gravidná 350 - 360 dní. == Galéria == <gallery> Obrázok:Cetacea_range_map_South_Asian_river_dolphin.png|Výskyt delfínovca menšieho a delfínovca indického Obrázok:Schnabeldelphin-drawing.jpg|''Delfínovec indický'' Obrázok:GangeticDolphin.jpg|''Delfínovec indický'' Obrázok:Indus River dolphin skull cast.jpg|Delfínovec indický v zbierke múzea v Indianapolise </gallery> == Zdroj == * [http://www.iabc.cz/ ''časopis ABC''] == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Platanista gangetica|commons=Platanista gangetica}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Delfínovcovité]] [[Kategória:Ohrozené druhy]] j5scci6m908oig4nbod9w4n2pml951i K-1 Attack 0 236328 8256286 7487577 2026-08-01T11:59:00Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8256286 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:Attack K1.JPG|right|thumb|K-1 Attack]] [[Súbor:K1 Attack vr EMS.jpg|náhľad|K-1 Attack ]] '''K-1 Attack''' je značka [[automobil]]ov slovenskej spoločnosti [[K-1 Engineering]], ktorá sa navrhuje a vyrába v [[Bratislava|Bratislave]]. Existuje v dvoch vyhotoveniach, a to [[K-1 Attack Roadster]] a [[K-1 Attack Racing]]. Začiatky vývoja, dizajnu a výroby značky siahajú do roku [[1991]], kedy vznikol tím ľudí na čele s Ing. Dickom Kvetňanským a konštruktérom Jurajom Mitrom. Postupne boli zavedené výrobné procesy potvrdené certifikátom kvality [[ISO 9001]]. Klientom spoločnosti z celého sveta bolo dodaných niekoľko desiatok automobilov. Medzi prvými modelmi boli Kit Cary, neskôr cestné modely K-1 Attack Roadster do [[Spojené štáty|USA]], [[Holandsko|Holandska]], Nemecka, Slovinska, [[Rakúsko|Rakúska]], Spojených arabských emirátov a Ruska. V roku [[2004]] sa Dick Kvetňanský podieľal ako hlavný sponzor pri dodávke upraveného superľahkého vozidla Attack univerzite vo Philadelphii. V spolupráci so spoločnosťou General Electrics a [[Boeing]] bol skonštruovaný pretekársky špeciál na pohon na sójový olej a s týmto vozidlom v roku 1993 vyhrali súťaž [[Tour de Sol]] o najrýchlejšie vozidlo na svete s hybridným pohonom, kde predstihli značky ako [[Honda]], [[Toyota]], [[GM]] a pod. == Technické parametre - K1 Attack Roadster == {| class="wikitable" border="1" |- | Motor | 3.0L 24V Ford ST220 Duratec V6 |- | Ulož. motora | v strede |- | Výkon | 178&nbsp;kW (242 k) pri 6&nbsp;850 ot./min |- | Krútiaci moment | 300&nbsp;Nm pri 5&nbsp;500 ot./min |- | Prevodovka | 6 stupňová manuálna |- | Dĺžka | 4&nbsp;055 mm |- | Šírka | 1&nbsp;900 mm |- | Výška | 1&nbsp;120 mm |- | Rázvor | 2&nbsp;430 mm |- | Hmotnosť | 992 kg |- | Batožinový priestor | 203 l |- | Palivová nádrž | 43 l (5l rezerva) |- | Pneumatiky | Vpredu – 225/45 R17“ |- | | Vzadu –265/35 R18“ |- | Rozloženie hmot. | Predná náprava – 48% |- | | Zadná náprava – 52% |- | 0 – 100 km/h | 4,9 s |- | Maximálna rýchlosť | 250 km/h – (elektr. obmedzená) |} {{automobilový výhonok}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:K1 Attack}} == Externé odkazy == [[Kategória:Automobily podľa značky]] [[Kategória:Športové automobily]] hdt77pdjmslh26loeicj5f258fm81bn Diskusia s redaktorom:Izamela 3 243730 8256433 1910178 2026-08-01T21:09:04Z MBq 36014 MBq premiestnil stránku [[Diskusia s redaktorom:Wildtierreservat]] na [[Diskusia s redaktorom:Izamela]]: Automatické presunutie stránky kvôli premenovaniu používateľa „[[Special:CentralAuth/Wildtierreservat|Wildtierreservat]]“ na „[[Special:CentralAuth/Izamela|Izamela]]“ 1910178 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Peter439|reg=regáno}} jyynmfweouj9cgin0rpxji3f3xe46zh Šablóna:Vodné toky v povodí Starej Nitry 10 249566 8256290 8255554 2026-08-01T12:12:55Z Pe3kZA 39673 wl 8256290 wikitext text/x-wiki {{Navigačná lišta |meno = Vodné toky v povodí Starej Nitry |nadpis = Vodné toky v povodí [[Stará Nitra|Starej Nitry]] |zoznam1 = <small>''Stará Nitra'' → ''Váh'' → ''Dunaj''</small> |zoznam2 = * [[Batoňa]] * [[Behátsky kanál]] * [[Červený kanál (prítok Malej Aňaly)|Červený kanál]] * [[Divý kanál]] * '''''[[Dlhý kanál]]''''' * [[Dolnoostrovný kanál]] * [[Dugovský kanál]] * [[Ďotva]] * [[Hajlášsky kanál]] * [[Hantovský kanál]] * [[Hlinícky kanál]] * [[Hliník-Martovce]] * [[Hornoostrovný kanál]] * [[Chrenovka (prítok Divého kanála)|Chrenovka]] * [[Ihličie (kanál)|Ihličie]] * [[Kavský kanál]] * [[Kolárovský kanál (prítok Martovského kanála)|Kolárovský kanál]] * [[Lándorský kanál]] * [[Listový kanál]] * [[Malá Aňala]] * [[Martovce-Lándor]] * [[Martovský kanál]] * [[Morotva]] * [[Ostrovský kanál]] * [[Rašelinový kanál]] * [[Ružový kanál]] * [[Rybný kanál]] * [[Senný kanál]] * [[Stará Gúta-Lándor]] * '''[[Stará Nitra]]''' * '''[[Stará Žitava]]''' * [[Studničný kanál (Senného kanála)|Studničný kanál]] * [[Tátoš (kanál)|Tátoš]] * [[Trstina (kanál)|Trstina]] * [[Veľká Hriva]] * [[Vrbovský kanál (prítok Lándorského kanála)|Vrbovský kanál]] * [[Zámocký kanál (prítok Starej Nitry)|Zámocký kanál]] }}<noinclude> [[Kategória:Šablóny povodí na Slovensku|Stará Nitra]] </noinclude> 3bgf88yr9aun2cl5wpdhwi35g4nq0k2 Bratislavské automobilové závody 0 250573 8256359 8237706 2026-08-01T15:53:17Z ~2026-42701-32 301733 /* */ 8256359 wikitext text/x-wiki [[Súbor:BAZ m1.JPG|náhľad|Logo BAZ n.p.]] '''Bratislavské automobilové závody''' (skr. '''BAZ''') bol automobilový výrobný podnik v [[Bratislava|Bratislave]], vybudovaný v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]], ktorý bol založený [[1. júl]]a [[1971]]. Neskôr, v priebehu roku [[1974]], bol do BAZ delimitovaný podnik Dopravostroj, spolu s jeho pobočnými závodmi v [[Bratislava|Bratislave]], [[Trnava|Trnave]], [[Skalica (mesto)|Skalici]] a [[Nitra|Nitre]], čím sa do BAZ dostala tiež výroba a vývoj servisných a mechanizačných zariadení. V roku [[1975]] boli k BAZ pričlenené ešte Podunajské strojárne. Podnik bol takto veľkoryso budovaný s úmyslom rozšírenia nepostačujúcej automobilovej výroby vo vtedajšom [[Česko-Slovensko|Československu]]. Podľa jednej z pôvodných koncepcií sa v BAZ mali vyrábať osobné vozidlá strednej kategórie v spolupráci s talianskou automobilkou [[Alfa Romeo]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Alfa Romeo v BAZ|url=http://alfaclub.sk/historia/alfabratislava.htm |2024}}</ref> Omnia predbežne doviezla 8 kusov modelu Alfa Romeo Giulia na testovanie. Mal to však byť novo vyvinutý model ([[1969]] – [[1971]]), nie licenčná výroba už zabehnutého vozidla, žiaľ ostalo iba pri nákresoch. Táto zamýšľaná spolupráca, ktorá by priniesla do vtedajšieho československého automobilového priemyslu úplne nové dimenzie, však v určitých kruhoch (ČAZ, AZNP) vyvolala silné obavy, až odpor (pozn.: v čase prípravy rady [[Škoda 100]]/110 versus Alfa Romeo 1750 s motormi 1,3L a 1,6L, v štyroch karosárskych verziách). Podarilo sa presadiť, že namiesto vozidiel Alfa Romeo sa v Bratislave malo vyrábať nové vozidlo vyvíjané vtedy v [[Mladá Boleslav|Mladej Boleslavi]] - [[Škoda 720]] klasickej koncepcie, takže sľubne sa rozbiehajúca spolupráca s talianskym výrobcom bola zamietnutá a ukončená. Projekt so Škodovkou sa pre BAZ skončil iba výrobou 3 kusov opakovaných prototypov, esteticky nie veľmi vydarených, v Mladej Boleslavi vyvinutých vozidiel pod označením [[Škoda 731]] (sedan) a [[Škoda 732]] (Kombi) a zaplatením AZNP 37.382.870 Kčs za takzvaný vývoj na základe "Hospodáŕské smlouvy o dodávce a spolupráci na vývojových pracech osobního automobilu Škoda 720". Bolo to v čase, keď AZNP s ČAZom vedeli o neperspektívnosti tohto projektu (AZNP už pracovala na projekte Škoda 760 / RGW auto s [[Trabant]]om a [[Wartburg]]om) Následne bol projekt 720 v BAZ definitívne zastavený. Veľkoryso budovaná bratislavská automobilka, navrhovaná pôvodne ako karosársko-montážny závod (KMZ), tak vplyvom neodborných rozhodnutí ostala bez finálneho výrobného programu a bola dlhé roky odkázaná iba na výrobu príslušenstva a podskupín pre vtedajšie československé automobilky, ako aj na výrobu priemyselných robotov a manipulátorov. Ojedinelá výrobná kapacita ťažkej lisovne a zvarovne závodu tak ostala prakticky nevyužitá. V roku 1973 dostala BAZ zadanie na vyprojektovanie a zavedenie výroby dodávkového automobilu (pracovný názov '''[[BAZ MNA|M8]]''') kategórie 1,25t (nosnosť), s využitím motora Škoda 760 s objemom 1,5l a 1,7l. Po vyrobení série opakovaných prototypov a ich úspešnom odskúšaní sa uvažovalo o spustení výroby s motorom [[VAZ 2103|Lada 1500]], pretože česká automobilka bola stále v režime skúšok (nie veľmi vydarených) prototypov. V roku 1979 prišiel definitívny koniec projektu s príkazom na zošrotovenie prototypov. Namiesto moderných dodávok z Bratislavy, sa realizovalo sťahovanie výroby zastaranej [[Škoda 1203|1203ky]] z čiech do [[TAZ|Trnavy]] Prvé automobily sa tu začali finalizovať až začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov]], a to aj napriek silnej a kvalitne budovanej vlastnej vývojovej základni, voľne nadväzujúcej na bývalú bratislavskú vývojovú kanceláriu automobilky [[Tatra (podnik)|Tatra]], neskôr Závodu pre vývoj automobilov podniku Omnia, ktorý sa zaoberal výskumom a vývojom automobilov nepretržite už od roku [[1957]] a ktorý bol do BAZ po ich vzniku začlenený. K najznámejším prototypom vozidiel vyvinutých v BAZ patrí niekoľko technicky vyspelých a inovatívnych modelov malých nákladných automobilov - [[BAZ MNA|MNA]], ako aj stredný nákladný automobil - [[Devín (auto)|SNA Devín]], v terénnej a cestnej verzii, vyvíjaný vo viacerých modifikáciách, ktorý mal nahradiť už vtedy zastaranú [[Praga V3S|Pragu V3S]]. Z niektorých ďalších prototypov možno spomenúť napríklad v BAZ vyvinuté úžitkové vozidlo [[Škoda 120#Prototypy|Furgonet]], postavené na báze Škody 742, s motorom v zadnej časti vozidla, z ktorého bolo postavených tiež niekoľko navzájom mierne odlišných prototypov, líšiacich sa hlavne nadstavbami a použitými motormi ([[1982]] – [[1983]]), alebo športové 3-dverové coupé [[BAZ Locusta|Locusta]], odvodené od [[Škoda Garde|Škody Garde]], avšak s motorom vpredu a s pohonom prednej nápravy. Niektoré z týchto vozidiel sa podarilo zachovať a dnes patria k cenným exponátom [[Múzeum dopravy v Bratislave|Múzea dopravy v Bratislave]], alebo sa nachádzajú v rukách súkromných zberateľov. Finálnej výroby sa BAZ dočkali až v roku [[1982]], kedy sa začala výroba modelu [[Škoda Garde]], čo bol prvý sériovo vyrábaný automobil na Slovensku. V priebehu troch rokov sa vyrobilo vyše 3700 kusov. Často tak stáli na dvore závodu [[Škoda Garde#Spoľahlivosť|nekompletné vozidlá]] čakajúce na dodávku niektorého dielu, aby mohli byť dokončené a expedované zákazníkom. Aj to bol jeden z prejavov vtedajšieho socialistického plánovaného hospodárstva. Okrem spomínaných vozidiel sa tu vyrábali aj nápravy a iné súčiastky pre modely [[Škoda 130/135/136|Škoda 742]], [[Škoda Rapid (1984)|743]], a [[Škoda Favorit|Favorit]], komponenty pre [[TAZ 1500|Š1203/TAZ 1500]], ako aj rozličné diely pre ostatných výrobcov automobilov v Česko-Slovensku (Tatra, Liaz,...). História BAZ je spojená s koncernom VW. V máji roku [[1991]] založili spoločný podnik Volkswagen Bratislava, s.r.o. (podiely: 80 % VW, 20 % BAZ). VW do firmy vložilo financie, BAZ závod v Devínskej Novej Vsi. V roku [[1998]] VW odkúpil zvyšný podiel od BAZ a firma sa zmenila na [[Volkswagen Slovakia]] a.s. VW v závode po modernizácii úspešne spustil výrobu svojich vozidiel, počnúc automobilom VW Passat B3. V internom rebríčku hodnotenia kvality v koncerne VW patrili čoskoro automobily Passat z Bratislavy k najlepším. Okrem rôznych modelov Volkswagenu sa tu vyrábajú aj rôzne verzie modelov od [[Audi]], [[Porsche]], [[Seat]], [[Škoda Auto|Škoda]] a komponenty pre automobilku [[Bentley]] a [[Lamborghini]]. == Galéria == <gallery> BAZ Furgonet.JPG|Prototyp BAZ Furgonet (1983) BAZ MNA.JPG|Jeden z prototypov BAZ MNA 900 BAZ 743 Locusta.JPG|Prototyp BAZ Locusta 20190415 Collections of Moscow Retro Cars museum 51.jpg|Prototyp BAZ MNA 1000 mikrobus Bratislava Transport Museum, 69.jpg|prototyp BAZ Š762 B Garde Rear.JPG|Škoda Garde (1982) Skoda 130 Rapid.jpg|Škoda Rapid (1984) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Devín (auto)|Devín STA/SNA]] * [[Tatra 603 MB / 603 NP|Tatra Bratislava]] * [[BAZ MNA]] * [[Volkswagen Slovakia]] == Externé odkazy == * [http://hnonline.sk/ekonomika/c1-29889030-slovensky-detroit-sa-rodil-dlho-a-tazko Slovenský Detroit sa rodil dlho a ťažko] {{Súradnice|48.233846|16.987352|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Podniky v Bratislave]] [[Kategória:Výrobcovia motorových vozidiel v ČSSR]] [[Kategória:Zaniknuté podniky na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské automobilky]] [[Kategória:Pomenovania podľa Bratislavy|Automobilové závody]] 28ik8lntm6nvepl5kvz0qnnozvxg6qb 8256364 8256359 2026-08-01T16:07:04Z ~2026-42701-32 301733 /* */ 8256364 wikitext text/x-wiki [[Súbor:BAZ m1.JPG|náhľad|Logo BAZ n.p.]] '''Bratislavské automobilové závody''' (skr. '''BAZ''') bol automobilový výrobný podnik v [[Bratislava|Bratislave]], vybudovaný v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]], ktorý bol založený [[1. júl]]a [[1971]]. Neskôr, v priebehu roku [[1974]], bol do BAZ delimitovaný podnik Dopravostroj, spolu s jeho pobočnými závodmi v [[Bratislava|Bratislave]], [[Trnava|Trnave]], [[Skalica (mesto)|Skalici]] a [[Nitra|Nitre]], čím sa do BAZ dostala tiež výroba a vývoj servisných a mechanizačných zariadení. V roku [[1975]] boli k BAZ pričlenené ešte Podunajské strojárne. Podnik bol takto veľkoryso budovaný s úmyslom rozšírenia nepostačujúcej automobilovej výroby vo vtedajšom [[Česko-Slovensko|Československu]]. Podľa jednej z pôvodných koncepcií sa v BAZ mali vyrábať osobné vozidlá strednej kategórie v spolupráci s talianskou automobilkou [[Alfa Romeo]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Alfa Romeo v BAZ|url=http://alfaclub.sk/historia/alfabratislava.htm |2024}}</ref> Omnia predbežne doviezla 8 kusov modelu Alfa Romeo Giulia na testovanie. Mal to však byť novo vyvinutý model ([[1969]] – [[1971]]), nie licenčná výroba už zabehnutého vozidla, žiaľ ostalo iba pri nákresoch. Táto zamýšľaná spolupráca, ktorá by priniesla do vtedajšieho československého automobilového priemyslu úplne nové dimenzie, však v určitých kruhoch (ČAZ, AZNP) vyvolala silné obavy, až odpor (pozn.: v čase prípravy rady [[Škoda 100]]/110 versus Alfa Romeo 1750 s motormi 1,3L a 1,6L, v štyroch karosárskych verziách). Podarilo sa presadiť, že namiesto vozidiel Alfa Romeo sa v Bratislave (vrátane zrušenia projektu výroby [[Renault 6|Renaultu 6]] v [[ZŤS Martin]]) malo vyrábať nové vozidlo vyvíjané vtedy v [[Mladá Boleslav|Mladej Boleslavi]] - [[Škoda 720]] klasickej koncepcie, takže sľubne sa rozbiehajúca spolupráca s talianskym výrobcom bola zamietnutá a ukončená. Projekt so Škodovkou sa pre BAZ skončil iba výrobou 3 kusov opakovaných prototypov, esteticky nie veľmi vydarených, v Mladej Boleslavi vyvinutých vozidiel pod označením [[Škoda 731]] (sedan) a [[Škoda 732]] (Kombi) a zaplatením AZNP 37.382.870 Kčs za takzvaný vývoj na základe "Hospodáŕské smlouvy o dodávce a spolupráci na vývojových pracech osobního automobilu Škoda 720". Bolo to v čase, keď AZNP s ČAZom vedeli o neperspektívnosti tohto projektu (AZNP už pracovala na projekte Škoda 760 / RGW auto s [[Trabant]]om a [[Wartburg]]om) Následne bol projekt 720 v BAZ definitívne zastavený. Veľkoryso budovaná bratislavská automobilka, navrhovaná pôvodne ako karosársko-montážny závod (KMZ), tak vplyvom neodborných rozhodnutí ostala bez finálneho výrobného programu a bola dlhé roky odkázaná iba na výrobu príslušenstva a podskupín pre vtedajšie československé automobilky, ako aj na výrobu priemyselných robotov a manipulátorov. Ojedinelá výrobná kapacita ťažkej lisovne a zvarovne závodu tak ostala prakticky nevyužitá. V roku 1973 dostala BAZ zadanie na vyprojektovanie a zavedenie výroby dodávkového automobilu (pracovný názov '''[[BAZ MNA|M8]]''') kategórie 1,25t (nosnosť), s využitím motora Škoda 760 s objemom 1,5l a 1,7l. Po vyrobení série opakovaných prototypov a ich úspešnom odskúšaní sa uvažovalo o spustení výroby s motorom [[VAZ 2103|Lada 1500]], pretože česká automobilka bola stále v režime skúšok (nie veľmi vydarených) prototypov. V roku 1979 prišiel definitívny koniec projektu s príkazom na zošrotovenie prototypov. Namiesto moderných dodávok z Bratislavy, sa realizovalo sťahovanie výroby zastaranej [[Škoda 1203|1203ky]] z čiech do [[TAZ|Trnavy]] Prvé automobily sa tu začali finalizovať až začiatkom [[80. roky 20. storočia|80. rokov]], a to aj napriek silnej a kvalitne budovanej vlastnej vývojovej základni, voľne nadväzujúcej na bývalú bratislavskú vývojovú kanceláriu automobilky [[Tatra (podnik)|Tatra]], neskôr Závodu pre vývoj automobilov podniku Omnia, ktorý sa zaoberal výskumom a vývojom automobilov nepretržite už od roku [[1957]] a ktorý bol do BAZ po ich vzniku začlenený. K najznámejším prototypom vozidiel vyvinutých v BAZ patrí niekoľko technicky vyspelých a inovatívnych modelov malých nákladných automobilov - [[BAZ MNA|MNA]], ako aj stredný nákladný automobil - [[Devín (auto)|SNA Devín]], v terénnej a cestnej verzii, vyvíjaný vo viacerých modifikáciách, ktorý mal nahradiť už vtedy zastaranú [[Praga V3S|Pragu V3S]]. Z niektorých ďalších prototypov možno spomenúť napríklad v BAZ vyvinuté úžitkové vozidlo [[Škoda 120#Prototypy|Furgonet]], postavené na báze Škody 742, s motorom v zadnej časti vozidla, z ktorého bolo postavených tiež niekoľko navzájom mierne odlišných prototypov, líšiacich sa hlavne nadstavbami a použitými motormi ([[1982]] – [[1983]]), alebo športové 3-dverové coupé [[BAZ Locusta|Locusta]], odvodené od [[Škoda Garde|Škody Garde]], avšak s motorom vpredu a s pohonom prednej nápravy. Niektoré z týchto vozidiel sa podarilo zachovať a dnes patria k cenným exponátom [[Múzeum dopravy v Bratislave|Múzea dopravy v Bratislave]], alebo sa nachádzajú v rukách súkromných zberateľov. Finálnej výroby sa BAZ dočkali až v roku [[1982]], kedy sa začala výroba modelu [[Škoda Garde]], čo bol prvý sériovo "vyrábaný" automobil na Slovensku. V priebehu troch rokov sa vyrobilo vyše 3700 kusov. Často tak stáli na dvore závodu [[Škoda Garde#Spoľahlivosť|nekompletné vozidlá]] čakajúce na dodávku niektorého dielu, aby mohli byť dokončené a expedované zákazníkom. (pozn.: v BAZ sa lisovali a zvárali karosérie, zadná náprava a niekoľko polotovarov, ostatok bol dovoz z čiech) Aj to bol jeden z prejavov vtedajšieho socialistického plánovaného hospodárstva. Okrem spomínaných vozidiel sa tu vyrábali aj nápravy a iné súčiastky pre modely [[Škoda 130/135/136|Škoda 742]], [[Škoda Rapid (1984)|743]], a [[Škoda Favorit|Favorit]], komponenty pre [[TAZ 1500|Š1203/TAZ 1500]], ako aj rozličné diely pre ostatných výrobcov automobilov v Česko-Slovensku (Tatra, Liaz,...). História BAZ je spojená s koncernom VW. V máji roku [[1991]] založili spoločný podnik Volkswagen Bratislava, s.r.o. (podiely: 80 % VW, 20 % BAZ). VW do firmy vložilo financie, BAZ závod v Devínskej Novej Vsi. V roku [[1998]] VW odkúpil zvyšný podiel od BAZ a firma sa zmenila na [[Volkswagen Slovakia]] a.s. VW v závode po modernizácii úspešne spustil výrobu svojich vozidiel, počnúc automobilom VW Passat B3. V internom rebríčku hodnotenia kvality v koncerne VW patrili čoskoro automobily Passat z Bratislavy k najlepším. Okrem rôznych modelov Volkswagenu sa tu vyrábajú aj rôzne verzie modelov od [[Audi]], [[Porsche]], [[Seat]], [[Škoda Auto|Škoda]] a komponenty pre automobilku [[Bentley]] a [[Lamborghini]]. == Galéria == <gallery> BAZ Furgonet.JPG|Prototyp BAZ Furgonet (1983) BAZ MNA.JPG|Jeden z prototypov BAZ MNA 900 BAZ 743 Locusta.JPG|Prototyp BAZ Locusta 20190415 Collections of Moscow Retro Cars museum 51.jpg|Prototyp BAZ MNA 1000 mikrobus Bratislava Transport Museum, 69.jpg|prototyp BAZ Š762 B Garde Rear.JPG|Škoda Garde (1982) Skoda 130 Rapid.jpg|Škoda Rapid (1984) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Devín (auto)|Devín STA/SNA]] * [[Tatra 603 MB / 603 NP|Tatra Bratislava]] * [[BAZ MNA]] * [[Volkswagen Slovakia]] == Externé odkazy == * [http://hnonline.sk/ekonomika/c1-29889030-slovensky-detroit-sa-rodil-dlho-a-tazko Slovenský Detroit sa rodil dlho a ťažko] {{Súradnice|48.233846|16.987352|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Podniky v Bratislave]] [[Kategória:Výrobcovia motorových vozidiel v ČSSR]] [[Kategória:Zaniknuté podniky na Slovensku]] [[Kategória:Slovenské automobilky]] [[Kategória:Pomenovania podľa Bratislavy|Automobilové závody]] 90upxqymnn62yury03kafaavbzojw6w Atómové elektrárne Mochovce 0 253329 8256490 8252696 2026-08-02T06:30:43Z ~2026-42791-13 301796 /* Mochovské reaktory */ 8256490 wikitext text/x-wiki {| class="infobox" style="font-size:85%" | colspan="2" |[[Súbor:Mochovce2025.jpg|stred|bezrámu]] |- |'''Krajina''' |{{Minivlajka|SVK}} [[Slovensko]] |- |'''Stav''' |V prevádzke |- |'''Začiatok výstavby''' |1. október 1983 |- |'''Začiatok prevádzky''' |29. október 1998 |- |'''Plánovaná životnosť''' |80 rokov |- |'''Vlastník''' |Slovenské elektrárne, a.s. |- |'''Celkový výkon''' |1 471 MW |- |'''Ročná výroba''' |6 922 GWh |- |'''Koeficient využitia''' |84,1% |- |'''Reaktory v prevádzke''' |2x 500 MW<br>1x 471 MW |- |'''Reaktor vo výstavbe''' |1x 471 MW |- |'''Web''' |''[https://www.seas.sk/elektraren/ae-mochovce/ AE Mochovce]'' |} '''Atómové elektrárne Mochovce''' (EMO) sú [[jadrová elektráreň|jadrové elektrárne]], ktoré ležia na mieste rovnomennej bývalej obce [[Mochovce (obec)|Mochovce]] medzi mestami [[Nitra]] a [[Levice (Slovensko)|Levice]] neďaleko mesta [[Vráble]]. [[Slovenské elektrárne]], a.s. prevádzkujú tri jadrové tlakovodné reaktory typu [[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/213]], pričom v lokalite je ešte jeden rozostavaný blok rovnakého typu.<ref name=aemochovce>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AE Mochovce | url = http://www.seas.sk/sk/elektrarne/typy-elektrarni/atomove/ae-mochovce | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.3.2011 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Prvé dva bloky v roku 2009 prvýkrát prekročili 7 000 GWh vyrobenej elektrickej energie za rok.<ref name=správa2015>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce a Bohunice V2 2015 | url = https://www.seas.sk/data/publishing/261/file/npp-operation-report-2015-sk.pdf | dátum vydania = 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160602020511/https://www.seas.sk/data/publishing/261/file/npp-operation-report-2015-sk.pdf | dátum archivácie = 2016-06-02 }}</ref> Celkovo tak tri bloky vyrábajú približne 39% spotreby elektrickej energie na Slovensku.<ref>https://www.seas.sk/ae-mochovce</ref> Výstavba 3. a 4. bloku EMO v celkovej hodnote 6,7 miliárd eur je najväčšou investíciou v dejinách Slovenska.<ref name="dennikn-najvacsia-investicia"/> Tretí mochovský jadrový blok bol dokončený v roku 2023. Štvrtý mochovský jadrový blok bude dokončený v roku 2026. V júli a auguste 2018 sa vykonala na primárnom okruhu tretieho reaktora tzv. studená hydroskúška, ktorá prebehla presne podľa plánu s dobrými výsledkami. Po jej ukončení sa začala ďalšia fáza uvádzania do prevádzky - malá revízia, teda kontrola stavu zariadení po studenej hydroskúške. Horúca hydroskúška - otestovanie primárneho aj sekundárneho okruhu na nominálnych parametroch - t.z. pri projektovanom tlaku a teplotách, ale zatiaľ bez jadrového paliva, sa začala 21. decembra 2018. Po zopakovaní programu horúcej hydroskúšky bude nasledovať veľká revízia a po nej má byť v treťom štvrťroku 2022, po vydaní súhlasu [[Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky|Úradu jadrového dozoru SR]], do reaktora 3. bloku zavezené jadrové palivo, čím sa začne finálna fáza uvádzania elektrárne do prevádzky. Slovenské elektrárne, a.s. chcú v roku 2023 začať vyrábať z 3. bloku prvé megawatty nízkouhlíkovej elektriny. Po dokončení výstavby tretieho a štvrtého jadrového bloku Mochovce, bude [[Slovenská elektrizačná prenosová sústava]] z hľadiska zabezpečenia silovej elektriny bezpečná a sebestačná, a to aj v prípade neprevádzkovania štyroch 110 MW blokov fosílnych elektrární na uhlie [[Elektráreň Vojany|EVO 1 – blok 5 a blok 6]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Energia.sk|titul=Nezavrieť Vojany sa oplatilo, mrazy naštartovali oba bloky|url=http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/nezavriet-vojany-sa-oplatilo-mrazy-nastartovali-oba-bloky/23043/|dátum prístupu=2017-03-09|vydavateľ=energia.dennikn.sk|jazyk=en}}</ref> a [[Elektráreň Nováky|ENO B – blok 1 a blok 2]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Elektrinu z Novák netreba, priznal slovenský zástupca na medzinárodnom fóre|url=https://euractiv.sk/section/fosilne-paliva/news/elektrinu-z-novak-netreba-priznal-slovensky-zastupca-na-medzinarodnom-fore/|vydavateľ=euractiv.sk|dátum vydania=2017-12-19|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|meno=Pavol|priezvisko=Szalai}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://energia.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/uholne-elektrarne-bude-treba-rekonstruovat-zmensit-alebo-uzavriet/24664/ |dátum prístupu=2017-09-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170906134937/http://energia.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/uholne-elektrarne-bude-treba-rekonstruovat-zmensit-alebo-uzavriet/24664/ |dátum archivácie=2017-09-06 }}</ref> ktoré budú vyradené z prevádzky, v zmysle rozhodnutia vlády SR, najneskôr do konca marca 2024 resp. do konca decembra 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SME.sk: Křetínský o dokončování Mochovců {{!}} Atominfo.cz|url=http://atominfo.cz/2017/02/sme-sk-kretinsky-o-dokoncovani-mochovcu/|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=atominfo.cz|jazyk=cs-CZ|url archívu=https://web.archive.org/web/20170412061843/http://atominfo.cz/2017/02/sme-sk-kretinsky-o-dokoncovani-mochovcu/|dátum archivácie=2017-04-12}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Dostavba Mochoviec napreduje. SE majú za sebou ďalší míľnik. | url = http://venergetike.sk/aktuality/clanok/4186-dostavba-mochoviec-napreduje-se-maju-za-sebou-dalsi-milnik/ | dátum vydania = 10.3.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160404182219/http://venergetike.sk/aktuality/clanok/4186-dostavba-mochoviec-napreduje-se-maju-za-sebou-dalsi-milnik/ | dátum archivácie = 2016-04-04 }}</ref> Dňa 31. mája 2016 navštívil AE Mochovce generálny riaditeľ Agentúry pre jadrovú energiu [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]] (NEA) William D. Magwood, ktorý ocenil prijaté bezpečnostné opatrenia na výstavbe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ÚJD SR | meno = | odkaz na autora = | titul = Generálny riaditeľ Agentúry pre jadrovú energiu (NEA) pri OECD na návšteve Slovenska | url = https://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf/$All/6430CC31ADB312F5C1257FC50028E444 | dátum vydania = 1.6.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = ÚJD SR | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160925005645/https://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf/$All/6430CC31ADB312F5C1257FC50028E444 | dátum archivácie = 2016-09-25 }}</ref> Koeficient pohotovosti k nominálnej záťaži jadrových blokov UFC (unit capability factor) v roku 2017 bol v AE Mochovce na 2. bloku viac ako 94 %, na 1. bloku 85 % z dôvodu dlhej generálnej opravy, ktorá sa robí každé 4 roky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Holý|meno=Robert|odkaz na autora=|titul=Správa o prevádzke a bezpečnosti AE Mochovce a Bohunice V2|url=https://www.seas.sk/data/file/127/npp-operation-report-2017-sk.pdf|dátum vydania=marec 2018|dátum aktualizácie=2019|dátum prístupu=28.3.2018|vydavateľ=Slovenské elektrárne, a.s.|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20181209124021/https://www.seas.sk/data/file/127/npp-operation-report-2017-sk.pdf|dátum archivácie=2018-12-09}}</ref> Slovenské jadrové bloky patria dlhodobo medzi najspoľahlivejšie v porovnaní s ostatnými reaktormi typu VVER, ktorých je spolu v prevádzke 70 (Slovensko, Česko, Maďarsko, Fínsko, Ukrajina, Rusko, Čína, Arménsko, India, Irán, Bielorusko). Dňa 25. augusta 2022 Úrad jadrového dozoru vydal povolenie na spustenie tretieho bloku do prevádzky. Po nadobudnutí účinnosti tohto povolenia, bolo možné 15 dní po vydaní povolenia, naviesť palivo do tretieho reaktora. Naplno tretí blok začal pracovať o 14 mesiacov.<ref name="dennikn-najvacsia-investicia">{{Citácia periodika | priezvisko = Funtíková | meno = Denisa | priezvisko2 = Grečko | meno2 = Tomáš | priezvisko3 = Kováč | meno3 = Ján | titul = Najväčšia investícia v dejinách Slovenska získala definitívne povolenie. Do 3. bloku Mochoviec môžu zaviezť palivo | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/2984697/najvacsia-investicia-v-dejinach-slovenska-ziskala-definitivne-povolenie-do-3-bloku-mochoviec-mozu-zaviezt-palivo/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-25 | dátum prístupu = 2022-08-28 }}</ref> Dňa 22. mája 2026 Úrad jadrového dozoru vydal povolenie na spustenie štvrtého bloku do prevádzky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ÚJD SR povoľuje uvádzanie MO4 do prevádzky – Úrad jadrového dozoru SR | url = https://www.ujd.gov.sk/ujd-sr-povoluje-uvadzanie-mo4-do-prevadzky/ | vydavateľ = www.ujd.gov.sk | dátum prístupu = 2026-05-25}}</ref> Pri areáli elektrárne sa nachádza aj [[Fotovoltický článok|fotovoltaický systém]] s inštalovaným výkonom 0,95&nbsp;MWp, ktorý dodáva elektrinu pre výstavbu 3. a 4. bloku.<ref name=fotovoltaic>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Fotovoltický systém Mochovce | url = http://0441-redizajn-web-seas.millennium000.sk/sk/elektrarne/typy-elektrarni/fotovoltika/fotovolticky-system-mochovce | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = Bratislava | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} (nefunkčný odkaz)</ref> [[Súbor:Mochovce 2005-01-19 1.jpg|thumb|right|Vnútro reaktorovej haly blokov 1 a 2 JE Mochovce.]] == Prvý a druhý blok == Výstavba JE Mochovce začala v novembri [[1982]], ale v roku [[1991]] bola pre nedostatok financií zastavená. V roku [[1995]] [[Vláda Slovenskej republiky od 13. decembra 1994 do 30. októbra 1998|Vláda SR]] schválila plán na dostavbu dvoch blokov JE Mochovce za podmienky doplnenia zastaranej sovietskej technológie modernejšími bezpečnostnými prvkami od firiem Framatome (teraz [[Areva]]), [[Siemens AG]] a [[Electricité de France]]. Bloky boli uvedené do prevádzky v júli [[1998]] a decembri [[1999]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Energia.sk|titul=Prvý blok jadrovej elektrárne Mochovce uviedli do prevádzky v auguste 1998|url=http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/prvy-blok-jadrovej-elektrarne-mochovce-uviedli-do-prevadzky-v-auguste-1998/7551/|dátum prístupu=2017-02-01|vydavateľ=energia.dennikn.sk|jazyk=en}}</ref> Majú plánovanú životnosť do roku [[2058]], resp. [[2060]].<ref name=aemochovce/> V roku 2008 bol zvýšený inštalovaný/dosiahnuteľný elektrický výkon každého z blokov zo 440 na 470 [[Watt (jednotka)|MW]].<ref name=aemochovce/><ref name=odstavkasme/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MŽP SR | meno = | odkaz na autora = | titul = Zvýšenie výkonu blokov jadrovej elektrárne EMO 1, 2 v Mochovciach | url = http://www.umweltbundesamt.at/fileadmin/site/umweltthemen/umweltpolitische/ESPOOverfahren/UVP_Mochovce12/EMO12_Standpunkt_sk.pdf | dátum vydania = 21.12.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Ministerstvo životného prostredia SR | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = World Nuclear News | meno = | odkaz na autora = | titul = China, Slovakia to cooperate on nuclear fuel cycle | url = http://www.world-nuclear-news.org/NP-China-Slovakia-to-cooperate-on-nuclear-fuel-cycle-2511154.html | dátum vydania = 25.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = World Nuclear Association | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> V roku 2014 vyrobila atómová elektráreň EMO 1,2 spolu 7 443 [[Kilowatthodina|GWh]] elektrickej energie, čo pokrývalo približne 26,5 % spotreby elektrickej energie na Slovensku.<ref name=seas>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce a Bohunice V2 2014 | url = http://www.seas.sk/data/file/127/npp-operation-report-2014-sk.pdf | dátum vydania = 2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160324131432/http://www.seas.sk/data/file/127/npp-operation-report-2014-sk.pdf | dátum archivácie = 2016-03-24 }}</ref> V roku 2015 to bolo celkovo 7 523 [[Kilowatthodina|GWh]] elektrickej energie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Najviac elektriny na Slovensku vyrobili atómové elektrárne | url = http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3755-najviac-elektriny-na-slovensku-vyrobili-atomove-elektrarne/ | dátum vydania = 8.2.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160215150903/http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3755-najviac-elektriny-na-slovensku-vyrobili-atomove-elektrarne/ | dátum archivácie = 2016-02-15 }}</ref> V septembri 2014 sa uskutočnila plánovaná generálna odstávka 2. bloku. Podľa hovorkyne Slovenských elektrární sa investičné projekty realizované počas odstávky týkali najmä opatrení na zvládnutie ťažkých havárií, ako aj opatrení v reakcii na [[Havária v jadrovej elektrárni Fukušima 1|haváriu japonskej JE Fukušima]].<ref name=odstavkasme>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Elektrárne začali s odstávkou druhého bloku Mochoviec| url = http://ekonomika.sme.sk/c/7395412/elektrarne-zacali-s-odstavkou-druheho-bloku-mochoviec.html| dátum vydania = 21.09.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa o činnosti, prevádzke a bezpečnosti atómových elektrární Mochovce a Bohunice V2 2013 | url = http://www.seas.sk/data/file/50/sprava-o-bezpecnosti-a-cinnosti-atomovych-elektrarni-2013.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304195616/http://www.seas.sk/data/file/50/sprava-o-bezpecnosti-a-cinnosti-atomovych-elektrarni-2013.pdf | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> Ďalšia plánovaná odstávka&nbsp;prvého bloku&nbsp;sa uskutočnila v marci 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Plánovaná odstávka 1. bloku AE Mochovce | url = http://www.seas.sk/clanok/planovana-odstavka-1-bloku-ae-mochovce/165 | dátum vydania = 23.3.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> <br>Odstávka druhého bloku sa uskutočnila v októbri 2015,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Druhý blok v Mochovciach je mimo prevádzky | url = http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3221-druhy-blok-v-mochovciach-je-mimo-prevadzky/ | dátum vydania = 27.9.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20151001092909/http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3221-druhy-blok-v-mochovciach-je-mimo-prevadzky/ | dátum archivácie = 2015-10-01 }}</ref> pričom trvala 19 dní. Počas nej sa v reaktore vymenilo približne 20% paliva, prebehla preventívna údržba na jednom z troch bezpečnostných systémov, generálna oprava jedného zo šiestich hlavných cirkulačných [[čerpadlo|čerpadiel]] a nízkotlakového dielu prvého [[turbogenerátor]]a. Súčasťou odstávky bolo aj ukončenie realizácie opatrení na zvládanie ťažkých havárií (prevencia tavenia paliva v reaktore), ktorými sú teraz vybavené oba prevádzkované mochovské bloky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Ukončili generálnu opravu druhého mochoveckého bloku | url = http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3307-ukoncili-generalnu-opravu-druheho-mochoveckeho-bloku/ | dátum vydania = 18.10.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304130845/http://venergetike.sk/aktuality/clanok/3307-ukoncili-generalnu-opravu-druheho-mochoveckeho-bloku/ | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> V roku 2015 následne dosiahol 2. blok historicky najvyšší koeficient pohotovosti (UCF – Unit Capability Factor)&nbsp;–&nbsp;až 94,41 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Rok 2015: Rekordy v spoľahlivosti | url = https://www.seas.sk/clanok/rok-2015-rekordy-v-spolahlivosti/239 | dátum vydania = 5.5.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> <br>Bezpečnú a spoľahlivú prevádzku prvého a druhého mochovského bloku potvrdil [[Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky|Úrad jadrového dozoru]] vo svojej správe za rok 2014, ktorú vláda SR zobrala na vedomie 15. apríla 2015.<ref name=seas/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jadrové zariadenia sú bezpečné a spoľahlivé | url = http://www.seas.sk/clanok/jadrove-zariadenia-su-bezpecne-a-spolahlive/168 | dátum vydania = 16.4.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Národný akčný plán SR 2015 | url = http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/N%C3%A1rodn%C3%BD%20ak%C4%8Dn%C3%BD%20pl%C3%A1n%202015/%24FILE/N%C3%A1rodn%C3%BD%20ak%C4%8Dn%C3%BD%20pl%C3%A1n%202015.pdf | dátum vydania = 1.12.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1.9.2016 | vydavateľ = ÚJD SR | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150912073508/http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/N%C3%A1rodn%C3%BD%20ak%C4%8Dn%C3%BD%20pl%C3%A1n%202015/$FILE/N%C3%A1rodn%C3%BD%20ak%C4%8Dn%C3%BD%20pl%C3%A1n%202015.pdf | dátum archivácie = 2015-09-12 }}</ref> Slovensko sa stalo jednou z prvých krajín v Európe, ktorá má všetky jadrové bloky vybavené opatreniami na prevenciu alebo zvládnutie nehody s tavením paliva v reaktore. Slovenské elektrárne začali s prípravou projektu na zvládnutie ťažkých havárií už v rokoch 2005&nbsp;–&nbsp;2006. Prvými blokmi, kde sa začali uskutočňovať projekty pre ťažké havárie, boli [[Atómové elektrárne Bohunice|bloky V2 v Jaslovských Bohuniciach]]. Na 1. a 2. bloku AE Mochovce začali Slovenské elektrárne projektovú prípravu v roku 2009, o rok neskôr projekty implementovali, s ukončením v roku 2015. K projektom patrí: * chladenie [[jadrový reaktor|tlakovej nádoby reaktora]] z vonkajšej strany plášťa, t.&nbsp;j. dodanie potrebného množstva chladiva (vody) do priestoru pod reaktorom, kde chladivo gravitačne cirkuluje, a tak chladí nádobu reaktora zvonka * systém na rýchle odtlakovanie primárneho okruhu. Cieľom je pomocou dvoch armatúr v krátkej dobe odtlakovať primárny okruh z 12,2 MPa na menej ako 2 MPa. * riadenie [[vodík]]a v hermetickej zóne, ktorý je priamou odozvou na fukušimskú udalosť. Systém pozostáva z pasívnych rekombinátorov vodíka, ktoré zlučujú vodík s kyslíkom na vodu resp. vodnú paru. * systém na zabránenie vytvorenia podtlaku v [[kontajnment]]e v dôsledku kondenzácie pary. * dlhodobý odvod tepla z [[kontajnment]]u slúži na odvod tepla naakumulovaného v zriadeniach, hlavne v stenách kontajnmentu. Jeho druhou úlohou je doplnenie chladiva do bazénu skladovania vyhoreného paliva. Núdzový zdroj chladiva je projekt spoločný pre oba bloky. V prípade ťažkej havárie má dodať dostatočné množstvo chladiva do reaktora, bazénu skladovania vyhoretého paliva a do sprchového systému. Ďalším systémom, ktorý dokáže napájať elektrickou energiu všetky systémy oboch blokov, je núdzový zdroj elektrickej energie – samostatná, seizmicky odolná [[dieselgenerátorová stanica]]. * systém pre riadenie a informácie počas ťažkej havárie. Je samostatný pre každý blok, má pracoviská v každej blokovej dozorni a obe blokové dozorne majú svoju “dvojičku“&nbsp;–&nbsp;ovládacieho pracoviska v Havarijnom riadiacom stredisku. <!-- Na prvom a druhom mochovskom bloku EMO boli v roku 2015 zrealizované viaceré investičné projekty a modifikácie s cieľom zvýšenia bezpečnosti: * rekonštrukcia automatík DGS * úprava potrubných trás a prírubových spojov na potrubných trasách prívodu a odvodu médií k HCČ - Úprava potrubia oleja elektromotora HCČ - Úprava riadiaceho softwaru zavážacieho stroja pre prekládku palivových kaziet v reaktore s vysunutou pracovnou a televíznou tyčou - Výmena spätných klapiek TVD - Pripojovacie miesta na mobilný zdroj napájacej vody do PG EMO (Fukushima) - Autonómne chladenie stávajúcich DGs (nezávislé na TVD) - Výmena merania H2 a O2 na systéme spaľovania vodíka KPL - Meranie množstva kondenzátu vo vzduchotechnike.<ref>https://www.seas.sk/clanok/jadrova-bezpecnost-o-dalsi-stupen-vyssie/243</ref> (tu treba nahradiť skratky textom, článku by mal rozumieť aj laik a toto je preňho "prázdna" informácia)--> Každých desať rokov musí prevádzkovateľ jadrovej elektrárne vykonať periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Komplexné periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti (2. vydanie) | url = http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Komplexn%C3%A9%20periodick%C3%A9%20hodnotenie%20jadrovej%20bezpe%C4%8Dnosti/%24FILE/BNS_I.7.4_2016_2.pdf | dátum vydania = apríl 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200629081430/https://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Komplexn%C3%A9%20periodick%C3%A9%20hodnotenie%20jadrovej%20bezpe%C4%8Dnosti/$FILE/BNS_I.7.4_2016_2.pdf | dátum archivácie = 2020-06-29 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prevádzka jadrového zariadenia po dosiahnutí jeho projektom uvažovanej životnosti | url = http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Prevadzka_JZ.pdf/$FILE/Prevadzka_JZ.pdf | dátum vydania = február 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161021012018/http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Prevadzka_JZ.pdf/$FILE/Prevadzka_JZ.pdf | dátum archivácie = 2016-10-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Riadenie starnutia jadrových elektrární | url = http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Riadenie%20starnutia_JZ.pdf/$FILE/Riadenie%20starnutia_JZ.pdf | dátum vydania = február 2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161021012026/http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Riadenie%20starnutia_JZ.pdf/$FILE/Riadenie%20starnutia_JZ.pdf | dátum archivácie = 2016-10-21 }}</ref> Najnovšia správa Úradu jadrového dozoru SR (2015) o stave jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení na území Slovenska hodnotí jadrové bloky Slovenských elektrární ako bezpečné.<ref name =správa2015/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Answers to questions on national report of the Slovak Republiccompiled according to the terms of the convention of nuclear safety|url=http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/April_2017_EN/$FILE/April_2017_EN.pdf|dátum vydania=1.3.2017|dátum prístupu=20.3.2017|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170320234110/http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/April_2017_EN/$FILE/April_2017_EN.pdf|dátum archivácie=2017-03-20}}</ref> Na jadrových blokoch 1 a 2 kontinuálne prebieha modernizácia. V súčasnosti sa pokračuje v realizácii projektu Seizmické zodolnenie blokov 1 a 2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=|url=https://www.minzp.sk/files/eia/seizmicke-zodolnenie-zverejnene-14.3.2017.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=|vydavateľ=}}</ref> Prvý jadrový blok Atómových elektrární Mochovce (EMO B1) bol v rámci odstávky od 25. marca 2017 do 17. mája 2017 doplnený o 400 kV vypínače, modernizovali sa niektoré bezpečnostné systémy a vymenili elektrické rozvádzače.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mochovecký jadrový blok prešiel modernizáciou - vEnergetike.sk|periodikum=vEnergetike.sk|dátum=2017-05-17|url=http://venergetike.sk/mochovecky-jadrovy-blok-presiel-modernizaciou/|dátum prístupu=2017-05-31|jazyk=sk-SK}}</ref> == Výstavba tretieho a štvrtého bloku == V roku [[1987]] bola spustená výstavba ďalších dvoch blokov na báze rovnakého typu sovietskych reaktorov [[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/213]], ale pre nedostatok financií bola stavba v roku [[1992]] zastavená a zakonzervovaná. Napriek nátlaku zo strany [[Rakúsko|Rakúska]] sa v novembri [[2008]] výstavba opäť rozbehla a je financovaná hlavne zo strany majoritného vlastníka [[Slovenské elektrárne|Slovenských elektrární]], talianskej spoločnosti [[Enel]].<ref name="seas.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa o vplyvoch na životné prostredie pre 3. a 4. blok AE Mochovce | url = http://www.seas.sk/data/file/87/sz-eia-mo34-sk.pdf | dátum vydania = august 2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20151001163303/http://www.seas.sk/data/file/87/sz-eia-mo34-sk.pdf | dátum archivácie = 2015-10-01 }}</ref> Ide o najväčšiu investíciu do energetickej bezpečnosti a najväčšiu súkromnú investíciu v histórii Slovenska, na ktorej sa okrem slovenských firiem podieľajú aj zahraničné spoločnosti [[Areva]], [[Siemens AG]], [[Rolls-Royce]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = WNN | meno = | odkaz na autora = | titul = Neutron instrumentation contract | url = http://www.world-nuclear-news.org/IT_Neutron_instrumentation_contract_2604112.html | dátum vydania = 26.4.2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = World Nuclear Association | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Na projekte pracuje viac ako 5 000 pracovníkov, pričom Mochovce vytvárajú dohromady 15 000 pracovných miest – priamych, nepriamych a vyvolaných.<ref name=infoletak>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Atómové elektrárne Mochovce | url = http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Publik%C3%A1cie/Brozury_zavodov/SEandEnel_EMOfacts_SK.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.3.2011 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110708181533/http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Publik%C3%A1cie/Brozury_zavodov/SEandEnel_EMOfacts_SK.pdf | dátum archivácie = 2011-07-08 }}</ref>. [[Európska komisia]] po rozsiahlych diskusiách s investorom vzala na vedomie, že projekt bude odpoveďou na budúci dodatočný národný a regionálny dopyt po elektrickej energii bez vypúšťania [[skleníkový plyn|skleníkových plynov]], a že nová jadrová elektráreň prispeje k rozvoju diverzifikovaného energetického mixu v celom regióne. Dokončenie dvojbloku EMO 34 bolo v roku 2011 plánované na rok [[2012]], resp. začiatok [[2013]], kedy mali byť ostávajúce dva bloky uvedené do skúšobnej prevádzky.<ref name=faqse>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = FAQ | url = http://www.seas.sk/elektrarne/atomove-elektrarne/3a4-blok-elektrarne-mochovce/3172/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 11.3.2011 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V roku 2016 sa na 3. bloku vykonalo množstvo pomontážnych kontrol, ktorých cieľom bolo overiť súlad nainštalovaných zariadení s projektom a schválenými požiadavkami na ich kvalitu. Bola úspešne vykonaná prvá etapa skúšok reaktora a zariadení betónovej šachty - kontrolná montáž vnútroreaktorových častí. Pokračovalo sa v individuálnom testovaní hlavného riadiaceho systému, vrátane implementovaných modifikácií. Uskutočňujú sa funkčné skúšky elektrických zariadení z riadiaceho systému. Postupne sa testovali a oživovali elektrické zariadenia vlastnej spotreby, napájané cez rezervnú 110 kV rozvodňu. Na potrubných systémoch sa realizovali pomontážne čistiace operácie. Tesnosť a pevnosť potrubných systémov, bazénov a zásobných nádrží bola overovaná tlakovými skúškami. Odstraňovali sa provizóriá a systémy sa upravovali na projektový stav. Boli dokončené viaceré vonkajšie objekty vrátane montáže technologických zariadení. Boli nainštalované viaceré systémy pre zvládnutie havárií v podmienkach rozšíreného projektu. Uskutočnilo sa overenie zariadení pre skladovanie a manipuláciu s čerstvým palivom. Viaceré spoločné systémy boli prevzaté do odbornej obsluhy. Pokračovalo sa v montáži systému fyzickej ochrany a elektronického detekčného protipožiarneho systému. Inštalovali sa stabilné hasiace zariadenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wayback Machine|url=http://www.ujd.gov.sk/files/Finalna_NS_zo_zatazovych-testov.pdf|vydavateľ=web.archive.org|dátum prístupu=2023-10-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20151117021944/http://www.ujd.gov.sk/files/Finalna_NS_zo_zatazovych-testov.pdf|dátum archivácie=2015-11-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wayback Machine|url=http://www.ujd.gov.sk/files/Zatazove_testy/Narodny_akcny_plan_SR-final.pdf|vydavateľ=web.archive.org|dátum prístupu=2023-10-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20151023112514/http://www.ujd.gov.sk/files/Zatazove_testy/Narodny_akcny_plan_SR-final.pdf|dátum archivácie=2015-10-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Wayback Machine|url=http://www.ujd.gov.sk/files/infover/Seizmicka_odolnost_AE.pdf|vydavateľ=web.archive.org|dátum prístupu=2023-10-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20151023014944/http://www.ujd.gov.sk/files/infover/Seizmicka_odolnost_AE.pdf|dátum archivácie=2015-10-23}}</ref> Podľa Úradu jadrového dozoru SR je nevyhnutnou podmienkou dodržania stanovených termínov dokončenia dobrá koordinácia stavebných a montážnych prác, ako aj funkčné odskúšanie jednotlivých prevádzkových systémov. „Najväčší dôraz pri výkone dozornej činnosti kladieme na dodržiavanie zásady nadradenosti jadrovej bezpečnosti nad ostatnými činnosťami.“<ref>https://www.webnoviny.sk/dostavba-atomovej-elektrarne-mochovce-pokracuje-podla-harmonogramu/</ref> === Studená a horúca hydroskúška === Vo februári 2018 došlo k pripojeniu tretieho bloku do elektrizačnej sústavy SEPS. Projektový riaditeľ dostavby blokov Francisco José Morejón Verdú očakával ďalší postup k ukončeniu studených hydroskúšok, ako aj k začiatku predprevádzkových horúcich funkčných skúšok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenské elektrárne pripojili tretí blok v Mochovciach do siete | url = https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/458315-slovenske-elektrarne-pripojili-treti-blok-v-mochovciach-do-siete/ | dátum vydania = 12.2.2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-15 | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Slovenské elektrárne úspešne ukončili studenú hydroskúšku 3. bloku v auguste 2018. Išlo o prvú komplexnú skúšku, pri ktorej sa systémy reaktora prevádzkovali spolu s pomocnými systémami. Studená hydroskúška je jednou z najdôležitejších častí procesu uvádzania elektrárne do prevádzky. Začala sa v polovici júla a trvala 38 dní. Hlavným cieľom studenej hydroskúšky bolo preukázať tesnosť systémov a zariadení elektrárne, ako sú tlakové nádoby, potrubia a ventily jadrového aj konvenčného ostrova a prečistiť hlavné cirkulačné potrubia. Primárny okruh bol pri skúške natlakovaný až na 13,7 MPa (čo je viac ako 111 % prevádzkového tlaku) a zahriaty na 120 °C. Následne boli odskúšané parogenerátory zo sekundárnej strany a potrubia napájacej vody a ostrej pary na tlak až 7,65 MPa (166 % prevádzkového tlaku). Počas studenej hydroskúšky boli otestované všetky hlavné cirkulačné čerpadlá na primárnom okruhu, hlavné napájacie čerpadlá na sekundárnom okruhu, parogenerátory, potrubia, čerpadlá a ďalšie komponenty na primárnom aj sekundárnom okruhu, vrátane bezproblémového prevádzkovania viacerých pomocných systémov. Všetky zariadenia, ako potrubia, ventily, zvary a prírubové spoje museli byť skontrolované pri presne definovaných tlakoch. Dôležitou skúškou bola tiež skúška tesnosti ochrannej obálky primárneho okruhu, ktorú tvoria až 1,5 m hrubé železobetónové steny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = MOCHOVCE: ÚSPEŠNÁ STUDENÁ HYDROSKÚŠKA 3. BLOKU | url = https://www.seas.sk/clanok/mochovce-uspesna-studena-hydroskuska-3-bloku/360 | dátum vydania = 23.8.2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-13 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Horúca hydroskúška na treťom jadrovom bloku elektrárne začala dňa 21. decembra 2018. Do februára na treťom bloku prebehli dve podetapy horúcej hydroskúšky z piatich. Primárny okruh jadrovej elektrárne bol nahriaty na teplotu 140 °C. Pri tejto teplote bola podľa ÚJD SR úspešne vykonaná tesnostná tlaková skúška primárneho okruhu, ako aj tlaková skúška jeho pevnosti pri tlaku 19,12 megapascalov, ktorá sa vykonáva len raz počas uvádzania elektrárne do prevádzky. Bola otestovaná tesnosť a integrita hermetickej zóny podtlakom aj pretlakom s vynikajúcim výsledkom. Ďalej bola na treťom jadrovom bloku otestovaná automatika postupného napájania významných zariadení z havarijných [[dieselgenerátor]]ov a odskúšaný nátok záložného systému zásoby chladiva do reaktora. Bola tiež vykonaná tesnostná skúška parogenerátorov a zmerané hydraulické charakteristiky primárneho okruhu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tretiemu mochoveckému bloku sa zatiaľ darí, prechádza horúcou hydroskúškou | url = https://venergetike.sk/tretiemu-mochoveckemu-bloku-sa-zatial-dari-prechadza-horucou-hydroskuskou/ | dátum vydania = 13.2.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-13 | vydavateľ = V Energetike | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Horúca hydroskúška bola ukončená 15. marca 2019.<ref name="ujd020519"/> Napriek tomu, že predbežné výsledky naznačujú úspešný priebeh testov, finálne hodnotenie horúcej hydroskúšky vydá [[Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky|ÚJD SR]] až na základe vyhodnotenia výsledkov inšpekčnej činnosti počas horúcej hydroskúšky a na základe posúdenia predloženej dokumentácie. Od 15. do 23. marca prebiehala Integrálna skúška tesnosti a pevnosti hermetických priestorov. Od 23. marca 2019 prebieha rozšírená revízia primárneho okruhu.<ref name="ujd020519">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Informácia o priebehu horúcej hydroskúšky a ďalších krokoch v procese prípravy 3. bloku JE Mochovce 3,4 na uvádzanie do prevádzky | url = https://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf/$All/7F59B6690DB33D96C12583EE003D7370 | dátum vydania = 2.5.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-13 | vydavateľ = Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky | miesto = | jazyk = sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20190513070555/https://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf/$All/7F59B6690DB33D96C12583EE003D7370 | dátum archivácie = 2019-05-13 }}</ref> Slovenské elektrárne, a. s. (SE) v apríli 2019 deklarovali, že tretí blok by mal byť po technickej stránke pripravený na zavážanie jadrového paliva v lete roku 2019. „V polovici marca 2019 sme ukončili jeden z posledných míľnikov pred dokončením stavby, ktorým je horúca hydroskúška na treťom bloku elektrárne Mochovce. V súčasnosti prebieha veľká revízia a očakávame, že po technickej stránke bude tretí blok pripravený na zavážanie jadrového paliva v lete 2019,“ povedal hovorca SE Miroslav Šarišský. Počas horúcej hydroskúšky energetici vykonali tlakové a tesnostné skúšky primárneho okruhu a reaktora, funkčné skúšky zariadení primárneho a sekundárneho okruhu, skúšky riadiacich, bezpečnostných a ďalších systémov. Pri skúške tesnosti a pevnosti hermetických priestorov boli dosiahnuté vynikajúce výsledky. Parametre hermetickej zóny boli pri natlakovaní na 150 kilopascalov takmer dvojnásobne lepšie ako limity určené Úradom jadrového dozoru SR.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = SaS chce riešiť Mochovce trestným oznámením a predajom Slovenských elektrární | url = https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/508223-sas-chce-riesit-mochovce-trestnym-oznamenim-a-predajom-slovenskych-elektrarni/ | dátum vydania = 8.4.2019 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-05-13 | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = sk }}</ref> === Problémy === Od obnovenia výstavby sa projekt potýka s technickými problémami, opakovaným navyšovaním jeho rozpočtu a predlžovaním dátumu dokončenia. V roku 2013 bolo dokončenie bloku EMO 3 plánované na rok [[2014]] a bloku EMO 4 na rok [[2015]], kedy majú byť ostávajúce dva bloky uvedené do skúšobnej prevádzky.<ref name="mochovce3and42013">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mochovce 3&4 | url = http://www.seas.sk/sk/elektrarne/projekty/mochovce-3-4 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 03.07.2013 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> V roku 2013 [[Najvyšší súd Slovenskej republiky]] potvrdil názor ochranárov, že dodatočné stavebné povolenie hovorí o inom projekte ako to z roku 1986. K projektu mali byť opäť prizvaní aj ochranári. Podľa [[Juraj Rizman|Juraja Rizmana]] z [[Greenpeace]] Slovensko rozhodnutie malo znamenať prerušenie stavebných prác. Slovenské elektrárne však stavbu neprerušili; podľa ich názoru môžu pokračovať, lebo súd stavebné povolenie nezrušil.<ref name=sudeniesa>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajanová | meno = Daniela | odkaz na autora = | titul = Dostavbu Mochoviec môže skomplikovať súd| url = http://ekonomika.sme.sk/c/6908187/dostavbu-mochoviec-moze-skomplikovat-sud.html| dátum vydania = 21.08.2013 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 22.08.2013 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = sk }}</ref> Celkové náklady na stavbu sa v lete 2013 odhadovali už na 3,7 miliardy €, o 700 miliónov viac než pôvodné plány. Zdraženie spôsobili bezpečnostné opatrenia po [[Havária v jadrovej elektrárni Fukušima 1|havárii v jadrovej elektrárni Fukušima]].<ref name=sudeniesa/> Výstavba mala v tomto období približne štvorročný časový sklz.<ref name=sudeniesa/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Holeš | meno = Michal | odkaz na autora = | titul = Mochovce môžu meškať štyri roky, štát to pocíti | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/324158-mochovce-mozu-meskat-styri-roky-stat-to-pociti/ | dátum vydania = 16.7.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Toma | meno = Branislav | odkaz na autora = | titul = Mochovce rozhádali vládny Smer s opozíciou | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/330936-mochovce-rozhadali-vladny-smer-s-opoziciou/ | dátum vydania = 24.9.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = }}</ref> Dostavba 3. a 4. bloku Mochoviec sa predĺžila aj v dôsledku záťažových stress testov, ktoré požadovala [[Európska únia|EÚ]]. Stress testy preukázali, že EMO 34 má dodatočnú 30 % rezervu navyše oproti projektovej hodnote z hľadiska odolnosti voči seizmickému zaťaženiu. Analýza stress testov potvrdila bezpečnostné rezervy pre extrémne prírodné podmienky - zemetrasenia, záplavy, extrémne klimatické podmienky a ich kombinácie, extrémne stavy zariadenia - postupná strata bezpečnostných funkcií a riadenie ťažkých havárií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Energia.sk|titul=Dostavba 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce|url=http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/dostavba-3-a-4-bloku-jadrovej-elektrarne-mochovce/8982/|dátum prístupu=2017-03-21|vydavateľ=energia.dennikn.sk|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Finálna správa o záťažových skúškach Mochovce 3 a 4|url=http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Narodna%20sprava%20ZT%202011/$FILE/Fin_JEMO34.pdf|dátum vydania=31.10.2011|dátum prístupu=21.3.2017|vydavateľ=ENEL|url archívu=https://web.archive.org/web/20170315001204/http://www.ujd.gov.sk/ujd/WebStore.nsf/viewKey/Narodna%20sprava%20ZT%202011/$FILE/Fin_JEMO34.pdf|dátum archivácie=2017-03-15}}</ref> V apríli 2014 bolo na mimoriadnom [[valné zhromaždenie|valnom zhromaždení]] Slovenských elektrární schválené ďalšie zvýšenie rozpočtu stavby na 3,8 miliardy €. Potrebné finančné zdroje mali pochádzať z odkladu výplat [[dividenda|dividend]]. Zvýšenie rozpočtu malo zvýšiť bezpečnosť elektrárne. Posledný blok mal byť hotový v roku 2016, presnejší časový plán mal byť zrejmý z analýzy, ktorá mala byť ukončená v lete 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = D’Agnese | meno = Luca | odkaz na autora = | titul = ROZHOVOR: Mochovce sú našou prioritou | url = http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1548-rozhovor-mochovce-su-nasou-prioritou/ | dátum vydania = 4.8.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141006114759/http://venergetike.sk/aktuality/clanok/1548-rozhovor-mochovce-su-nasou-prioritou/ | dátum archivácie = 2014-10-06 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajanová | meno = Daniela | odkaz na autora = | titul = Dostavba Mochoviec vyjde na takmer štyri miliardy | url = http://ekonomika.sme.sk/c/7164126/dostavba-mochoviec-vyjde-na-takmer-styri-miliardy.html | dátum vydania = 08.04.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.05.2014 | vydavateľ = Petit Press | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Opozícia chce poznať termín dostavby Mochoviec | url = http://www.energia.sk/spravodajstvo/elektrina-a-elektromobilita/opozicia-chce-poznat-termin-dostavby-mochoviec/14388/ | dátum vydania = 24.9.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = TASR | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141001033042/http://www.energia.sk/spravodajstvo/elektrina-a-elektromobilita/opozicia-chce-poznat-termin-dostavby-mochoviec/14388/ | dátum archivácie = 2014-10-01 }}</ref> V októbri 2014 SE zverejnili ďalšie aktualizované termíny dostavby tretieho a štvrtého bloku EMO. S komerčnou prevádzkou tretieho bloku sa malo začať v treťom kvartáli roku 2016, štvrtého následne v roku 2017. Tretí blok bol v tom čase dostavaný na takmer 80 % a štvrtý na 60 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Elektrárne majú nový termín pre Mochovce. Tretí kvartál 2016 | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/332339-elektrarne-maju-novy-termin-pre-mochovce-treti-kvartal-2016/ | dátum vydania = 7.10.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = sk }}</ref> V roku 2015 sa už odhadovalo, že celkový rozpočet dostavby dosiahne 4,63 mld €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku|meno=|titul=Ročenka zahraničnej politiky Slovenskej Republiky 2014|url=http://www.sfpa.sk/wp-content/uploads/2014/02/R2014.pdf|dátum vydania=2015|dátum prístupu=1.2.2017|vydavateľ=Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, n.o.|url archívu=https://web.archive.org/web/20200613020846/http://www.sfpa.sk/wp-content/uploads/2014/02/R2014.pdf|dátum archivácie=2020-06-13}}</ref> Projektový plán a projektovú dokumentáciu bolo potrebné meniť aj kvôli novým bezpečnostným požiadavkám po záťažových testoch, ktoré atómové elektrárne absolvovali po udalostiach vo Fukušime. V podobnej situácii boli aj porovnateľné projekty, napr. fínska AE [[Atómová elektráreň Olkiluoto|Olkiluoto]] či francúzska AE [[Flamanville]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Flamanville EPR timetable and costs revised | url = http://www.world-nuclear-news.org/NN-Flamanville-EPR-timetable-and-costs-revised-0309154.html | dátum vydania = 3.9.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = WNN | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Flamanville start-up put back one year | url = http://www.world-nuclear-news.org/NN-Flamanville-start-up-put-back-one-year-1911144.html | dátum vydania = 19.11.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = WNN | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Spustenie reaktora Olkiluoto 3 sa oddialilo o 9 rokov a cena sa zvýšila z pôvodného odhadu 3 miliárd eur na zhruba trojnásobok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Olkiluoto 3 commercial operation rescheduled - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/NN-Olkiluoto-3-commercial-operation-rescheduled-0910177.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Olkiluoto 3 startup pushed back to 2018 | url = http://www.world-nuclear-news.org/nn-olkiluoto-3-start-up-pushed-back-to-2018-0109147.html | dátum vydania = 1.9.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = WNN | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spustenie najmodernejšieho reaktora v Európe sa opäť odkladá|url=https://euractiv.sk/section/jadrova-energia/news/spustenie-najmodernejsieho-reaktora-v-europe-sa-opat-odklada/|vydavateľ=euractiv.sk|dátum vydania=2017-10-10|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|meno=Pavol|priezvisko=Szalai}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>Vo francúzskom Flamanville meškajú 10 rokov s reaktorom č. 3 a potrebnú investíciu museli takisto zvýšiť na takmer trojnásobok.<ref>{{Citácia periodika|titul=Flamanville by po problémech s nádobou mohla jet pouze na snížený výkon|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2016-09-26|url=http://oenergetice.cz/jaderne-elektrarny/flamanville-by-po-problemech-s-nadobou-mohla-jet-pouze-na-snizeny-vykon/|dátum prístupu=2017-03-20|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Centrale nucléaire de Flamanville 3 | url = https://www.edf.fr/groupe-edf/producteur-industriel/carte-des-implantations/centrale-nucleaire-de-flamanville-3/presentation | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = EDF | miesto = | jazyk = francúzsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20170110201253/https://www.edf.fr/groupe-edf/producteur-industriel/carte-des-implantations/centrale-nucleaire-de-flamanville-3/presentation | dátum archivácie = 2017-01-10 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = La centrale nucléaire de Flamanville. Une production d’électricité au cœur de la Normandie. | url = https://www.edf.fr/sites/default/files/contrib/groupe-edf/producteur-industriel/carte-des-implantations/centrale-flamanville%203%20-%20epr/presentation/dp_flamanville_2016.pdf | dátum vydania = január 2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = EDF | miesto = | jazyk = francúzsky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160307235233/https://www.edf.fr/sites/default/files/contrib/groupe-edf/producteur-industriel/carte-des-implantations/centrale-flamanville%203%20-%20epr/presentation/dp_flamanville_2016.pdf | dátum archivácie = 2016-03-07 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Voříšek | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Jak je to s výstavbou jaderných bloků v Evropě? | url = http://oenergetice.cz/elektrarny-evropa/jak-je-to-s-vystavbou-jadernych-bloku-v-evrope/ | dátum vydania = 9.5.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = oenergetice.cz | miesto = | jazyk = česky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bezat | meno = Jean-Michel | odkaz na autora = | titul = Nouveau report de la mise en service de l’EPR de Flamanville | url = http://www.lemonde.fr/economie/article/2015/09/03/nouveau-report-et-reevaluation-du-cout-pour-le-reacteur-epr-de-flamanville_4744155_3234.html | dátum vydania = 3.9.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = Le Monde | miesto = | jazyk = francúzsky }}</ref> Aktuálna cena za nový jadrový blok vo Flamanville je 10,5 miliardy €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EDF on track with Flamanville performance testing - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/NN-EDF-on-track-with-Flamanville-performance-testing-09101701.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref> K januáru 2017 bol tretí blok dokončený na 94,1 % a štvrtý blok na 80,7 %, celková cena však stúpla už na 5,4 miliardy €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Flamanville costs up €2 billion - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/NN-Flamanville_costs_up_2_billion_Euros-0412127.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref> Zavážanie jadrového paliva do tretieho bloku sa posunulo na júl 2018 a štvrtého na rok 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dostavba Mochoviec pokračuje podľa harmonogramu|url=https://ekonomika.pravda.sk/ludia/clanok/440392-dostavba-mochoviec-pokracuje-podla-harmonogramu/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2017-09-01|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK}}</ref> Objektívne je nutné skonštatovať, že výstavba akejkoľvek novej jadrovej elektrárne je najťažšia stavba na svete, ktorá sa nikdy nezaobíde bez problémov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EDF confirms Flamanville EPR start-up schedule - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/NN-EDF-confirms-Flamanville-EPR-start-up-schedule-1207174.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Mochovce by sa mali predražiť o 800 miliónov | url = http://venergetike.sk/mochovce-by-sa-mali-predrazit-800-milionov/ | dátum vydania = 2.11.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.12.2016 | vydavateľ = venergetike.sk, SITA | miesto = | jazyk = slovensky }}</ref> Slovenské elektrárne v januári 2017 vykonali úspešnú tlakovú skúšku primárneho okruhu tretieho bloku EMO. Vyskúšali šesť parogenerátorov a potrubí spojených s reaktorom tretieho bloku, ktoré museli počas desiatich minút vydržať tlak až 19,12 MPa, čo je takmer 190 násobok bežného atmosférického tlaku. Systém a komponenty tak dokážu bezpečne zvládnuť 1,5-krát vyšší tlak, ako pri normálnej prevádzke. Po tlakovej skúške bude v druhom polroku 2018 nasledovať studená hydrostatická skúška, ktorá sa zameria na overenie integrity zvarov a rozhraní zariadení a potrubí, pracujúcich s tlakom, ako napríklad tlaková nádoba, čerpadlá a armatúry chladiaceho systému reaktora.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.seas.sk|meno=© Slovenské elektrárne {{!}}|titul=Mochovce 3&4: Tlaková skúška primárneho okruhu {{!}} Slovenské elektrárne|url=https://www.seas.sk/clanok/mochovce-3-4-tlakova-skuska-primarneho-okruhu/279|dátum prístupu=2017-02-01|vydavateľ=www.seas.sk}}</ref> === Dozorňa a riadenie dostavby === Tretí blok AE Mochovce využíva najmodernejšiu technológiu. Bloková dozorňa je kompletne digitalizovaná – operátori dostávajú informácie cez sieť počítačov, prostredníctvom ktorých sa vykonáva riadenie a ochrana elektrárne. Systém dokáže spracovať 37 tisíc signálov, ktoré prichádzajú z viac ako 4 tisíc prístrojov rozmiestnených v elektrárni a pripojených k riadiacemu systému pomocou {{km|3600|m}} káblov. Spolu s blokovou dozorňou je pripravená aj núdzová dozorňa. Kvôli spoločným zariadeniam 3. a 4. bloku, vrátane čistiacej stanice odpadových vôd, oživili aj spoločnú blokovú dozorňu tohto dvojbloku. Bloková dozorňa využíva systém kontroly a riadenia zrealizovaný a licencovaný vo viacerých štátoch na celom svete, ako napr. v USA, Švajčiarsku, Maďarsku, Česku či na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ružinská | meno = Viera | odkaz na autora = | titul = Enel o Mochovciach: Nemáme krištáľovú guľu | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/372801-enel-o-mochovciach-nemame-kristalovu-gulu/ | dátum vydania = 4.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = Pravda (Perex, a.s.) | miesto = | jazyk = }}</ref> V novembri 2015 začala s manažmentom spúšťania tretieho a štvrtého bloku pomáhať firma [[Škoda|Škoda JS Plzeň]], ktorá je aj jedným z hlavných dodávateľov jadrovej časti projektu EMO34.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = energia.sk, ČTK | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda JS bude viac radiť pri dostavbe Mochoviec | url = http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/skoda-js-zvysuje-svoj-vplyv-pri-riadeni-dostavby-mochoviec/18245/ | dátum vydania = 12.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = energy-online, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SITA | meno = | odkaz na autora = | titul = Škoda JS navrhne preventívne opatrenia pre Mochovce | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/375333-skoda-js-navrhne-preventivne-opatrenia-pre-mochovce/ | dátum vydania = 29.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2015 | vydavateľ = Pravda (Perex, a.s.) | miesto = | jazyk = }}</ref> V kľúčovej fáze pred dokončením mochovských blokov vymenovali Slovenské elektrárne za nového projektového riaditeľa 3. a 4. bloku Mochoviec španielskeho odborníka Francisca Josèho Morejon Verdù.<ref>https://www.seas.sk/clanok/novy-projektovy-riaditel-pre-mochovce-3-4/310</ref> Predtým dostavbu riadili a koordinovali Taliani.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dostavbu Mochoviec riadi od apríla Angličan | url = http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/dostavbu-mochoviec-riadi-od-aprila-anglican/19963/ | dátum vydania = 29.4.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ =energia.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Súbor:Mochovce - chladice veže.JPG|thumb|right|Chladiace veže atómových elektrární v Mochovciach.]] === Zavážanie paliva === Významným krokom pred spúšťaním elektrárne je zavezenie paliva do reaktorovej nádoby. Po zavezení paliva začne tzv. fyzikálne spúšťanie, ktoré by malo trvať osem týždňov, po ňom bude nasledovať energetické spúšťanie. Následne sa spustí skúška turbíny a prakticky začne prevádzka. Teda výroba energie v treťom bloku EMO by mala v skúšobnom režime nastať 10 až 12 týždňov od zavezenia paliva.<ref name="zavezenie paliva"/> [[Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky|ÚJD SR]] vydal 18. februára 2020 návrh na zavezenie paliva.<ref name="zavezenie paliva"/> Dotknuté orgány majú do 15. apríla 2020 možnosť vyjadriť sa k návrhu rozhodnutia. V prípade vydania kladného rozhodnutia, by malo byť jadrové palivo zavezené do tretieho bloku v treťom štvrťroku 2022.<ref name="zavezenie paliva">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Jadrový dozor vydal pre Mochovce návrh na zavezenie paliva | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://ekonomika.sme.sk/c/22328877/jadrovy-dozor-vydal-pre-mochovce-navrh-na-zavezenie-paliva.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-02-18 | dátum prístupu = 2020-02-19 }}</ref><ref>https://www.seas.sk/clanok/mochovce-ujd-vydal-navrh-rozhodnutia-na-zavezenie-paliva/409</ref><ref>https://www.seas.sk/clanok/mochovce-3-ukoncili-opakovany-nahrev/410</ref> == Hlavní dodávatelia tretieho a štvrtého bloku == * Stavebné práce: Inžinierske stavby Košice * Mechanické systémy: Škoda * Elektrické systémy a prístroje: PPA Control * Systém kontroly a riadenia: ORANO (predtým Areva, ešte predtým Framatome), [[Siemens AG]] * Ostatní dodávatelia: ASE, [[Rolls-Royce]], GSE SYSTEMS Inc.(simulátory z USA) == Mochovské reaktory == {| class="wikitable" ! Blok || Typ reaktora || Inštalovaný výkon || Začiatok výstavby || Stav výstavby || Sieťová synchronizácia || Komerčná prevádzka || Plánované odstavenie |- |Mochovce 1||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]||500,6 MWe <ref>https://www.world-nuclear-news.org/Articles/Uprate-project-under-way-at-Slovak-units</ref>||13.október 1983||V komerčnej prevádzke.<!-- Koniec výstavby --> ||04. júl 1998||29. október 1998 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-1|url=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-1|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=www.world-nuclear.org}}</ref>||2078<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ČTK, energia.sk | meno = | odkaz na autora = | titul = Prevádzka slovinskej jadrovej elektrárne Krško bola predĺžená o 20 rokov | url = http://energia.dennikn.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/prevadzka-slovinskej-jadrovej-elektrarne-krsko-bola-predlzena-o-20-rokov/20000/ | dátum vydania = 4.5.2016 | dátum aktualizácie = 0 | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> |- |Mochovce 2||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]||500,8 MWe <ref>https://ct24.ceskatelevize.cz/ekonomika/2872979-doosan-skoda-power-zmodernizuje-jadernou-elektrarnu-v-mochovcich-za-vice-nez-700</ref> ||13.október 1983||V komerčnej prevádzke.<!-- Koniec výstavby --> ||20. december 1999||11. apríl 2000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-2|url=http://www.world-nuclear.org/reactor/default.aspx/MOCHOVCE-2|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=www.world-nuclear.org}}</ref>||2080 |- |Mochovce 3||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]+||471 MWe|| 11.jún 2009 || '''V komerčnej prevádzke.''' <small> V dňoch 09. až 12. septembra 2022 bolo zavezených 42 ton jadrového paliva do tlakovej nádoby reaktora. Dňa 22. októbra 2022 bola v reaktore prvýkrát dosiahnutá kritickosť. Začalo fyzikálne spúšťanie reaktora. Dňa 13. januára 2023 vydal Úrad jadrového dozoru SR písomný súhlas s energetickým spúšťaním reaktora. Prvé pripojenie tretieho bloku do siete sa uskutočnilo dňa 31. januára 2023 o 22:57 hod. V dňoch 8. až 14. októbra 2023 bol vykonaný 144 hodinový preukazný chod reaktora na výkonovej hladine 100% nominálneho výkonu. Tretí blok bol uvedený do komerčnej prevádzky. </small><ref>https://ekonomika.sme.sk/c/22328877/jadrovy-dozor-vydal-pre-mochovce-navrh-na-zavezenie-paliva.html?ref=terazbox_sme</ref> <ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dokončili spúšťanie 3. bloku v Mochovciach 144-hodinovým testom|url=https://www.teraz.sk/ekonomika/dokoncili-spustanie-3-bloku-v-mocho/748097-clanok.html|vydavateľ=TERAZ.sk|dátum vydania=2023-10-17|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk|priezvisko=Teraz.sk}}</ref>|| <!-- Sieťová synchronizácia -->31. január 2023 <ref>https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/535475-maju-za-sebou-medzinarodnu-kontrolu-spustia-ich-az-v-buducom-roku/</ref><ref> https://www.seas.sk/clanok/misia-maae-videla-ze-v-mochovciach-pred-zacatim-komercnej-prevadzky-dodrziavaju-bezpecnost/406</ref> || 17. október 2023<ref name=":1" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nový slovenský jaderný blok Mochovce 3 oficiálně zahájil komerční provoz|url=https://oenergetice.cz/jaderne-elektrarny/novy-slovensky-jaderny-blok-mochovce-3-oficialne-zahajil-komercni-provoz/|vydavateľ=oEnergetice.cz|dátum vydania=23. říjen 2023, 07:34|dátum prístupu=2023-10-23|jazyk=cs}}</ref>|| <!-- Plánované odstavenie -->2103<ref>https://pub.iaea.org/MTCD/Publications/PDF/RDS_2-37_web.pdf</ref> |- |Mochovce 4||[[vodo-vodný energetický reaktor|VVER 440/V-213]]+||471 MWe|| 11.jún 2009 || '''99,54% dokončený.''' V dňoch 29. júna až 03. júla 2026 bolo zavezených 42 ton jadrového paliva do tlakovej nádoby jadrového reaktora. Dňa 20. júla 2026 bola dokončená montáž reaktora a jeho hermetické uzavretie. <small>(31. júl 2026)</small>|| <!-- Sieťová synchronizácia -->2026||2026|| <!-- Plánované odstavenie -->2106 |} == Jadrová bezpečnosť == Na bezpečnosť prevádzky jadrovej elektrárne dohliada niekoľko kontrolných orgánov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Správa o bezpečnosti 3. a 4. blok Atómových elektrární Mochovce - zhrnutie | url = http://www.seas.sk/data/contentlink/mo34-safety-report-sk.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304112620/http://www.seas.sk/data/contentlink/mo34-safety-report-sk.pdf | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> na Slovensku je to predovšetkým [[Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky|Úrad jadrového dozoru SR]] (ÚJD SR), ktorý "zabezpečuje výkon štátneho dozoru nad jadrovou bezpečnosťou jadrových zariadení vrátane nakladania s rádioaktívnymi odpadmi, vyhoreným palivom a ďalšími fázami palivového cyklu, nad jadrovými materiálmi vrátane ich kontroly a evidencie, ako aj nad fyzickou ochranou jadrových zariadení a jadrových materiálov zabezpečovanou držiteľom príslušného povolenia."<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Úrad jadrového dozoru SR | url = http://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 12.2.2016 | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = Úrad jadrového dozoru SR | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170321035503/http://www.ujd.gov.sk/ujd/www1.nsf | dátum archivácie = 2017-03-21 }}</ref> Úrad dohliada na to, aby sa na Slovensku jadrová energia používala výhradne na mierové účely. Iné ako mierové využitie je zakázané a hovorí o tom aj tzv. atómový zákon č. 541/2004.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zákon 541/2004 Z. z. | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/541/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = MS SR | miesto = | jazyk = }}</ref> Slovenské elektrárne majú aj vlastný Útvar nezávislého hodnotenia jadrovej bezpečnosti (Nuclear Oversight), ktorému pomáha Výbor jadrovej bezpečnosti Slovenských elektrární – Nuclear Safety Adivisory Committee [[NSAC]] s medzinárodným personálnym obsadením.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Dohľad nad jadrovou bezpečnosťou | url = http://www.seas.sk/dozor-nad-jadrovou-bezpecnostou | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Slovenské elektrárne taktiež spolupracujú s [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu|Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu]] (MAAE), misiami Svetového združenia prevádzkovateľov jadrových elektrární [[WANO]] a ďalšími spolupracujúcimi, kontrolnými a poradnými organizáciami.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AE Mochovce | url = http://www.seas.sk/ae-mochovce#tabs159-4 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 25.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Samotná bezpečnosť jadrovej elektrárne sa dosahuje aktívnymi a pasívnymi bezpečnostnými systémami a viacnásobnými bezpečnostnými bariérami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Bezpečnostné bariéry | url = http://www.seas.sk/bezpecnostne-bariery | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Systémy a bariéry zabraňujú prenikaniu [[rádioaktivita|rádioaktivity]] do okolia a sú projektované tak, aby zvládali aj najhoršie predpokladané havarijné scenáre.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Druhý blok Mochoviec dosiahol vlani rekord v spoľahlivosti | url = http://energia.dennikn.sk/dolezite/elektrina-a-elektromobilita/druhy-blok-mochoviec-dosiahol-vlani-rekord-v-spolahlivosti/19158/ | dátum vydania = 8.2.2016 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = energia.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> V jadrovej elektrárni Mochovce pokračoval proces realizácie hardvérových vylepšení v súvislosti so zavádzaním nových postupov a návodov na zvládanie tzv. ťažkých havárií [[SAMG]]. Vo väzbe na [[Havária v jadrovej elektrárni Fukušima 1|haváriu v japonskej elektrárni Fukušima Daiči]], bola predmetom záťažových testov vykonaných v rokoch 2011&nbsp;–&nbsp;2012 aj oblasť havarijného plánovania. V tejto súvislosti boli definované bezpečnostné opatrenia, ktoré sa realizovali od roku 2013 do konca roku 2015.<!-- <ref>http://www.ujd.gov.sk/files/ZT/Fin_%20EMO12.pdf</ref><ref>http://www.ujd.gov.sk/files/ZT/Fin_EMO34.pdf</ref> (oba zdroje neboli prístupné - 28.1.2017)--> <!-- V jadrovej elektrárni Mochovce boli počas roku 2014 zrealizované nasledujúce investičné projekty a modifikácie s cieľom zvýšiť bezpečnosť: • Úprava potrubných trás a prírubových spojov na potrubných trasách prívodu a odvodu médií k HCČ • Úprava signalizácie na paneloch a pultoch BD • Výmena a utesnenie segmentu protipríruby príklopu šachty reaktora • Úprava potrubia oleja elektromotora HCČ • Rekonštrukcia automatík DGS • Výroba, dodávka, montáž a rekonštrukcia úsekových rozvádzačov 0,4kV, vybudovanie nového zberu dát do DSE a rozšírenie DSE systému • Výmena servopohonov PSA • Výmena merania H2 a O2 na systéme spaľovanie vodíka KPL 2. blok • Zabezpečenie funkčnosti spätných klapiek v rozvode TVD • Mobilné zdroje elektrickej energie a napájacej vody do parogenerátorov.<ref>http://www.ujd.gov.sk/files/Finalna_NS_zo_zatazovych-testov.pdf</ref><ref>http://www.ujd.gov.sk/files/Zatazove_testy/Narodny_akcny_plan_SR-final.pdf</ref><ref>http://www.ujd.gov.sk/files/infover/Seizmicka_odolnost_AE.pdf</ref> (treba prepísať skratky a formulovať to tak, aby obsah pochopil i vzdelaný laik)--> Slovenské jadrové elektrárne boli v roku 2016 prevádzkované bezpečne a spoľahlivo. Na základe svojich kontrol to konštatuje Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD). „Na základe výsledkov kontrolnej a hodnotiacej činnosti môžeme konštatovať, že jadrové zariadenia na Slovensku boli v roku 2016 prevádzkované bezpečne a spoľahlivo, bez závažných udalostí, ktoré by viedli k tomu, že by sme museli vydať príkaz na zníženie výkonu alebo na odstavenie reaktora respektíve zastavenie prevádzky jadrovej elektrárne,“ uviedol úrad. Ten vlani vykonal na jadrových zariadeniach 189 inšpekcií, z toho 16 skončilo formou protokolu, ostatné ako záznam.<ref>{{Citácia periodika|titul=ÚJD: Slovenské atómky sú spoľahlivé a bezpečné - vEnergetike.sk|periodikum=vEnergetike.sk|dátum=2017-04-03|url=http://venergetike.sk/ujd-slovenske-atomky-su-spolahlive-bezpecne/|dátum prístupu=2017-04-14|jazyk=sk-SK}}</ref> Základným dokumentom pre prevádzku jednotlivých jadrových zariadení na Slovensku sú „Limity a podmienky bezpečnej prevádzky JZ (LaP)“ schválené ÚJD SR. Na 1. bloku EMO v roku 2016 došlo k jednému porušeniu LaP. Chybou personálu nebolo identifikované, že jedno z troch čerpadiel superhavarijného napájania parogenerátorov má neprojektový chod. Z tohto dôvodu nebola oprava vykonaná v stanovenom čase 72 hodín. Udalosť nemala priamy dopad na bezpečnosť, keďže prevádzka tohto čerpadla v uvedenom čase nebola vyžadovaná a ostatné dve čerpadlá boli pripravené plniť svoju funkciu, ak by to bolo potrebné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.seas.sk/data/publishing/348/file/npp-operation-report-2016-sk.pdf |dátum prístupu=2017-05-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170711222439/https://www.seas.sk/data/publishing/348/file/npp-operation-report-2016-sk.pdf |dátum archivácie=2017-07-11 }}</ref> == Vplyv na životné prostredie == Slovenské elektrárne požiadali v máji 2008 [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstvo životného prostredia]] o vyjadrenie, či navrhovaná činnosť „Dostavba 3. a 4. bloku JE Mochovce", podlieha posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, keďže došlo k modifikáciám úvodného projektu 3. a 4. bloku elektrární. MŽP konštatovalo, že dostavbu 3. a 4. bloku AE Mochovce nie je možné považovať za novú činnosť, ani za zásadnú zmenu pôvodného projektu. Pred udelením prevádzkovej licencie pre 3. a 4. blok AE Mochovce Úradom jadrového dozoru Slovenskej republiky však bolo potrebné jadrové zariadenie posúdiť podľa zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V roku 2010 Ministerstvo životného prostredia SR vydalo súhlasné záverečné stanovisko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Štúdia hodnotenia vplyvov na životné prostredie pre 3. a 4. blok elektrárne Mochovce|url=https://www.seas.sk/data/file/87/mo34-eia-zhrnutie07sk.pdf|dátum vydania=1.9. 2007|dátum prístupu=20.3.2017|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20170224212417/https://www.seas.sk/data/file/87/mo34-eia-zhrnutie07sk.pdf|dátum archivácie=2017-02-24}}</ref> AE Mochovce spĺňajú medzinárodné environmentálne požiadavky a ich vplyv je minimálny. Voda potrebná na chladenie sa odoberá z neďalekej vodnej nádrže [[Veľké Kozmálovce]] vybudovanej na rieke [[Hron]], čo zabezpečuje dostatočnú dodávku vody aj v extrémne suchých klimatických podmienkach. Vplyv vody vypúšťanej z areálu elektrárne na kvalitu vody, fauny a flóry v rieke Hron je zanedbateľný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.seas.sk/data/publishing/386/file/zp-emo-oktober-2017.pdf |dátum prístupu=2017-11-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171201032914/https://www.seas.sk/data/publishing/386/file/zp-emo-oktober-2017.pdf |dátum archivácie=2017-12-01 }}</ref> Slovenské elektrárne realizujú viacero opatrení na ochranu životného prostredia. V {{km|15|m}} okolí elektrárne sa pravidelne merajú a vyhodnocujú emisie do [[atmosféra|atmosféry]] a výpuste do [[hydrosféra|hydrosféry]]. Je tu rozmiestnených 25 monitorovacích staničiek teledozimetrického systému, ktorý nepretržite sleduje dávkový príkon žiarenia gama, objemovú aktivitu [[aerosól]]ov a rádioaktívneho jódu vo vzduchu, pôde, vode a potravinovom reťazci (krmoviny, mlieko, poľnohospodárske produkty). Množstvo rádioaktívnych látok obsiahnutých v kvapalných a plynných výpustiach je značne pod limitmi stanovenými dozornými orgánmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AE Mochovce - životné prostredie | url = http://www.seas.sk/ae-mochovce#tabs158-3 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> == Argumenty za a proti dostavbe == === Za === Hlavné argumenty za dokončenie 3. a 4. bloku sú energetická bezpečnosť Slovenska, teda zabezpečenie sebestačnosti vo výrobe energií, a tiež fakt, že jadrová energia dramaticky neznečisťuje ovzdušie skleníkovým plynom CO2 a neprispieva tak k oteplovaniu planéty ako iné elektrárne na fosílne palivá (uhlie, plyn, mazut). Podporu si pritom Mochovce okrem slovenských politických kruhov zo širšej svetovej debaty o jadrovej energetike nachádzajú aj vo vedeckej komunite a medzi výrobcami elektrární. [[Euromajdan|Politické zmeny a následný ozbrojený konflikt na Ukrajine]] v roku 2014 predstavovali pádny argument za dostavbu jadrových elektrární.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ČTK | meno = | odkaz na autora = | titul = České poučenie z Ukrajiny: Treba dostavať jadrové elektrárne | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/330060-ceske-poucenie-z-ukrajiny-treba-dostavat-jadrove-elektrarne/ | dátum vydania = 16.9.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pravda | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ČTK | meno = | odkaz na autora = | titul = Česko by malo zvýšiť zásoby jadrového paliva, zhodli sa odborníci | url = http://energia.dennikn.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/cesko-by-malo-zvysit-zasoby-jadroveho-paliva-zhodli-sa-odbornici/18326/ | dátum vydania = 19.11.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = 2010-2016 energy online, a.s | miesto = | jazyk = }}</ref> Dostavbu tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce považoval za prioritu aj vtedajší predseda vlády [[Robert Fico]] a nepokračovať v dostavbe mochovských blokov si "nevedel predstaviť".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = TASR | meno = | odkaz na autora = | titul = Fico: Dostavba blokov v Mochovciach musí byť pre každého prioritou | url = http://www.energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/premier-dostavba-blokov-v-mochovciach-musi-byt-pre-kazdeho-prioritou/14522/ | dátum vydania = 8.10.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141014111614/http://www.energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/premier-dostavba-blokov-v-mochovciach-musi-byt-pre-kazdeho-prioritou/14522/ | dátum archivácie = 2014-10-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krajanová | meno = Daniela | odkaz na autora = | titul = Taliani pýtajú na Mochovce ďalších 800 miliónov eur | url = http://ekonomika.sme.sk/c/7426400/taliani-pytaju-na-mochovce-dalsich-800-milionov-eur.html | dátum vydania = 7.10.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Sme | miesto = | jazyk = }}</ref> Z vládnych činiteľov výstavbu nepriamo podporil aj štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR, [[Norbert Kurilla]], keďže jadrová energia môže pomôcť pri dekarbonizácii výroby elektrickej energie a plnení klimatických dohôd.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.enviroportal.sk/uploads/scoredocument/25.docx |dátum prístupu=2017-11-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171110061555/https://www.enviroportal.sk/uploads/scoredocument/25.docx |dátum archivácie=2017-11-10 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štátny tajomník envirorezortu: Dekarbonizácia energetiky je nezastaviteľná|url=https://euractiv.sk/section/fosilne-paliva/interview/statny-tajomnik-envirorezortu-dekarbonizacia-energetiky-je-nezastavitelna/|vydavateľ=euractiv.sk|dátum vydania=2017-10-26|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|meno=Pavol|priezvisko=Szalai}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Niektorí vedci z oblasti ochrany [[Biodiverzita|biodiverzity]], napríklad profesor Corey Bradshaw z Inštitútu životného prostredia Univerzity v [[Adelaide]] požadujú, aby vlády namiesto rozvoja obnoviteľných zdrojov energie podporili výstavbu jadrových elektrární.<ref>{{Citácia periodika|titul=Nuclear power paves the only viable path forward on climate change|url=https://www.theguardian.com/environment/2015/dec/03/nuclear-power-paves-the-only-viable-path-forward-on-climate-change|periodikum=The Guardian|dátum=2015-12-03|dátum prístupu=2023-10-17|issn=0261-3077|jazyk=en-GB}}</ref><ref name=biologovia>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Biológovia vyhlásili jadrovú energiu za najzelenšiu | url = http://www.euractiv.sk/energetika/clanok/biologovia-vyhlasili-jadrovu-energiu-za-najzelensiu-023285 | dátum vydania = 13.1.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = euractiv.sk | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Biológovia sa domnievajú, že práve nízkoemisná [[jadrová energia]] je najmenej škodlivá pre životné prostredie a malo by sa preto investovať najmä do vývoja nových a ešte viac recyklovateľných palív.<ref name="biologovia" /> <br>Podľa otvoreného listu, ktorý podpísalo viac ako 60 biológov a ktorý vyšiel v časopise Conservation Biology, je jadrová energia najzelenšia;&nbsp;za jeden z dôvodov, prečo je tomu tak, uvádzajú nízke množstvo emisií, keďže pri výrobe elektriny z jadra sa do atmosféry nevypúšťajú žiadne [[skleníkový plyn|skleníkové plyny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = An Open Letter to Environmentalists on Nuclear Energy | url = https://conservationbytes.com/2014/12/15/an-open-letter-to-environmentalists-on-nuclear-energy/ | dátum vydania = 15.12.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = conservationbytes.com | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref><ref>http://www.world-nuclear-news.org/VP-An-inconvenient-reality-nuclear-power-is-needed-to-achieve-climate-goals-2710171.html</ref> „Ak má ľudstvo zabrániť potencionálnej biodiverzitnej katastrofe v dôsledku klimatických zmien, budeme musieť použiť všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, vrátane jadrovej energie“, uviedol profesor Barry Brook. „Úplná dekarbonizácia globálnej výroby elektrickej energie musí prebehnúť v najbližších desaťročiach, aby sme zabránili najhorším dôsledkom klimatických zmien.<ref>https://www.nature.com/news/three-years-to-safeguard-our-climate-1.22201</ref> <br>„Jadrová energia je jedným z hlavných momentálne dostupných nízkouhlíkových zdrojov elektrickej energie a mnohé krajiny veria, že im môže pomôcť čeliť úzko spojeným výzvam zabezpečiť spoľahlivé dodávky energií a obmedziť emisie,“ vyhlásil generálny riaditeľ [[Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu|Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu]] Jukija Amano.<ref>http://energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/sef-iaea-reaktory-typu-vver-1200-su-bezpecne/24085/{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> MAAE v októbri 2015 vydala správu, podľa ktorej je najväčším zdrojom skleníkových plynov spaľovanie fosílnych palív energetickým sektorom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IAEA Director General's Statement on Protecting our Planet and Combatting Climate Change|url=https://www.iaea.org/newscenter/statements/iaea-director-generals-statement-on-protecting-our-planet-and-combatting-climate-change|dátum vydania=2015-09-27|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=www.iaea.org|jazyk=en}}</ref><ref name="seas.sk"/> Za ďalší benefit prevádzky jadrových elektrární Slovenských elektrární je, popri množstve pracovných príležitostí a rozvoja infraštruktúry regiónov v okolí slovenských blokov, označovaná ich bezuhlíková výroba elektriny. Tá zabráni dodatočným emisiám 15 miliónov ton CO<sub>2</sub> ročne. Na odstránenie CO<sub>2</sub> ušetrených prevádzkou týchto blokov od začiatku ich prevádzky by muselo 270 miliónov stromov [[fotosyntéza|fotosyntézou]] absorbovať [[oxid uhličitý]] po dobu 40 rokov. Jadrové elektrárne takto výrazne prispievajú k záväzkom Slovenska na znižovanie emisií škodlivých skleníkových plynov do atmosféry. Po dokončení tretieho a štvrtého bloku AE Mochovce bude viac ako 93% celkového objemu vyrobenej elektriny produkovanej bezuhlíkovo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 90 reaktorrokov jadrových blokov Slovenských elektrární | url = http://www.seas.sk/clanok/90-reaktorrokov-jadrovych-blokov-slovenskych-elektrarni/140 | dátum vydania = 1.12.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.1.2017 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Podľa Bryony Worthingtonovej, členky Snemovne lordov a tieňovej ministerky pre energetiku a klimatické zmeny Spojeného kráľovstva, je vo svete mimo EÚ všeobecne akceptovaná téza, že nízkouhlíková ekonomika sa bez výroby základného pásma elektriny (base-load) z jadra budovať nedá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Krynica 2014: Jadro je pre nízkouhlíkovú ekonomiku kľúčové | url = http://energia.dennikn.sk/dolezite/jadrova-energia/krynica-2014-jadro-je-pre-nizkouhlikovu-ekonomiku-klucove/14210/ | dátum vydania = 8.9.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.1.2017 | vydavateľ = energy online, a.s. | miesto = | jazyk = }}</ref> Využívanie jadra podporil aj [[Medzivládny panel pre klimatické zmeny]] (IPCC) vo svojej správe z 5. apríla 2016 uviedol, že jadro patrí k najlepším zdrojom elektrickej energie, ak ide o uhlíkovú stopu. Jadrovú energiu začlenil medzi nízkouhlíkové zdroje, ktorých využitie by sa malo do roku 2050 stroj- až štvornásobiť. Jadrová energia produkuje v rámci celého životného cyklu výroby priemerne iba 15 gramov CO2/kWh. To je 30-krát menej ako plyn, 65-krát menej ako uhlie, trikrát menej ako fotovoltaická energia a približne na rovnakej úrovni ako veterná energia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = IPCC | meno = | odkaz na autora = | titul = A report of the The Intergovernmental Panel On Climate Change 2014 | url = http://www.ipcc.ch/pdf/assessment-report/ar5/syr/SYR_AR5_FINAL_full_wcover.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.1.2017 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> FORATOM, európske jadrové fórum, zverejnilo písomné stanovisko ako reakciu na „Clean Energy for All Europeans“, ktorá popisuje balíček opatrení pre prechod európskej energetiky na nízkouhlíkovú. Balíček opatrení vydala [[Európska komisia]] v novembri 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=UK needs more nuclear for low-carbon future, says National Grid - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/EE-UK-needs-more-nuclear-for-low-carbon-future-says-National-Grid-14071701.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref> Pokiaľ chce EÚ znížiť množstvo produkovaného oxidu uhličitého o 80 % do roku 2050, tak to nie je možné docieliť bez jadrovej energetiky.<ref>{{Citácia periodika|titul=FORATOM: Jádro je potřebné pro přechod evropské energetiky na nízkouhlíkovou|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2017-04-22|url=http://oenergetice.cz/rychle-zpravy/foratom-jadro-potrebne-prechod-evropske-energetiky-nizkouhlikovou/|dátum prístupu=2017-04-29|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=European Commission - PRESS RELEASES - Press release - Čistá energie pro všechny Evropany – rozvinutí růstového potenciálu Evropy|url=http://europa.eu/rapid/press-release_IP-16-4009_cs.htm|dátum prístupu=2017-04-29|vydavateľ=europa.eu|jazyk=en}}</ref> Využitie jadra obhajovali tiež šéf [[Enel]]u Francesco Starace či vedecký riaditeľ francúzskej [[Électricité de France|EDF]] Jean-Paul Chabard, ktorý za jeho klady považoval efektivitu, dekarbonizáciu a úspešnosť pri vstrebávaní dopadov klimatických zmien. Argumentoval tiež, že v Európe sa stavajú ďalšie nové reaktory ako Flamanville 3 (v Normandii) či Hinkley Point C (vo Veľkej Británii).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Šéf Enelu: Uhlie je mŕtve, plyn otázny|url=https://euractiv.sk/section/fosilne-paliva/news/sef-enelu-uhlie-je-mrtve-plyn-otazny/|vydavateľ=euractiv.sk|dátum vydania=2017-10-06|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|priezvisko=EURACTIV.sk}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='Anti-nuclear' Germany is Europe's biggest GHG emitter - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/EE-Anti-nuclear-Germany-is-Europes-biggest-GHG-emitter-13111701.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vedecký šéf EDF R&D: O jadrovej energii nie sú žiadne pochybnosti|url=https://euractiv.sk/section/ovzdusie/interview/vedecky-sef-edf-rd-o-jadrovej-energii-nie-su-ziadne-pochybnosti/|vydavateľ=euractiv.sk|dátum vydania=2016-07-11|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|meno=Pavol|priezvisko=Szalai}}{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maďarskú atómku, ktorú financujú Rusi, „už nič nezastaví“|url=https://euractiv.sk/section/jadrova-energia/news/madarsku-atomku-ktoru-financuju-rusi-uz-nic-nezastavi/|vydavateľ=euractiv.sk|dátum vydania=2017-09-05|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|meno=Pavol|priezvisko=Szalai|url archívu=https://web.archive.org/web/20231018144959/https://euractiv.sk/section/jadrova-energia/news/madarsku-atomku-ktoru-financuju-rusi-uz-nic-nezastavi/|dátum archivácie=2023-10-18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Environmentalists appeal to Macron for nuclear - World Nuclear News|url=https://www.world-nuclear-news.org/V-Environmentalists-appeal-to-Macron-for-nuclear-0406171.html|vydavateľ=www.world-nuclear-news.org|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref> Podľa najnovšej predbežnej správy [[Svetová meteorologická organizácia|Svetovej meteorologickej organizácie]] (WMO) o stave klímy v roku 2017 vychádzajúcej z údajov spracovaných za obdobie prvých deviatich mesiacov roka 2017 (január až september), rok 2017 sa veľmi pravdepodobne zaradí medzi tri najteplejšie roky novodobej histórie meteorologických meraní a pozorovaní (1880 - 2017). Zaujímavým faktom je aj to, že tento rok bude už tretím rokom za sebou, kedy odchýlka globálnej teploty atmosféry a oceánov presiahne hodnotu 1 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Rok 2017 bol súčasne poznamenaný sériou mimoriadne závažných extrémov počasia, z ktorých mnohé mali katastrofálne dôsledky (hurikány, sucho, povodne či vlny horúčav). Správa WMO o stave klímy v roku 2017, prezentovaná v rámci 23. výročnej konferencie zmluvných strán o klimatickej zmene COP23 Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), ktorá sa uskutočnila v nemeckom meste Bonn v dňoch 6.–17.11.2017, s hlavným cieľom stanoviť pravidlá implementácie Parížskej dohody z roku 2015, je zameraná na dôsledky prejavov počasia na ľudskú bezpečnosť, prosperitu a životné prostredie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Predbežná správa WMO o stave klímy v roku 2017|url=https://www.shmu.sk/sk/?page=2049&id=880|vydavateľ=Aktuality SHMÚ|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk-SK|meno=Slovenský hydrometeorologický|priezvisko=ústav}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Home|url=https://climate.nasa.gov/|vydavateľ=Climate Change: Vital Signs of the Planet|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=en}}</ref> Je nevyvrátiteľným faktom, že odstavenie jadrových blokov, ktoré vo všetkých krajinách, vedie a bude všade viesť k ich nahradeniu fosílnymi palivami a teda aj k neskoršiemu odstaveniu fosílnych zdrojov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IEA: Prudký pokles kapacity výroby elektřiny z jádra ohrozí plnění klimatických cílů a bezpečnost dodávek {{!}} Kurzy.cz|url=https://www.kurzy.cz/zpravy/495841-iea-prudky-pokles-kapacity-vyroby-elektriny-z-jadra-ohrozi-plneni-klimatickych-cilu-a-bezpecnost/|vydavateľ=www.kurzy.cz|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=cs|priezvisko=Kurzy.cz}}</ref> Napríklad Nemecko je pozoruhodným príkladom krajiny, ktorá nedokáže splniť svoje klimatické ciele, a kvôli odstaveniu jadrových blokov dokonca ani znížiť emisie z výroby elektriny. Toto potvrdzuje aj Únia zainteresovaných vedcov (angl. Union of Concerned Scientists), ktorá je vo svete jedným z popredných „dozorov“, a vyzýva na „dočasnú finančnú podporu na zabránenie predčasnému zatvoreniu jadrových elektrární“. Tiež uvádza, že „obmedzenie najhorších účinkov klimatických zmien si môže tiež vyžadovať iné nízkouhlíkové energetické riešenia, vrátane jadrovej energie“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=You are being redirected...|url=https://www.seas.sk/clanok/protijadrovi-aktivisti-global2000-zamerne-siria-poplasne-spravy-o-mochovciach/380|vydavateľ=www.seas.sk|dátum prístupu=2023-10-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://atominfo.cz/2019/04/ekologicti-aktiviste-bez-jaderne-energetiky-oteplovani-zeme-nezpomalime/|vydavateľ=atominfo.cz|dátum prístupu=2023-10-17|titul=Archivovaná kópia|url archívu=https://web.archive.org/web/20231018144954/https://atominfo.cz/2019/04/ekologicti-aktiviste-bez-jaderne-energetiky-oteplovani-zeme-nezpomalime/|dátum archivácie=2023-10-18}}</ref> === Proti === Prúdy proti dostavbe nových blokov Mochoviec a vo všeobecnosti poukazujúce na rizikovosť využívania atómových elektrární, predstavujú najmä mimovládne environmentálne organizácie ako [[Greenpeace]] či rakúska [[Global 2000]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Nein zum Schrottreaktor Stopp Mochovce | url = https://www.global2000.at/stopp-mochovce | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-13 | vydavateľ = Global 2000 | miesto = | jazyk = de }}</ref> Global 2000 v roku 2016 namerala vysoké hodnoty rádioaktívneho [[Trícium|trícia]] H-3 v rieke [[Hron]], kam sa vylievajú odpadové vody z jadrovej elektrárne v Mochovciach. Analýza vzoriek [[Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky|Úradu verejného zdravotníctva]] z rovnakého roku ale porušenie limitov pre pitnú vodu v blízkosti elektrárne nepreukázala. V súvislosti s vypúšťaním odpadovej vody s tríciom z Mochoviec môže podľa SE negatívne pôsobiť možná výstavba malých vodných elektrární na Hrone, ktorá môže spomaliť riedenie trícia v toku rieky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Energia.sk|titul=Rádioaktívne trícium v Hrone je výrazne nad limitom, varujú ekológovia|url=https://www.energia.sk/radioaktivne-tricium-v-hrone-je-vyrazne-nad-limitom-varuju-ekologovia/|dátum prístupu=2017-05-31|vydavateľ=energia.sk|jazyk=en}}</ref> Odporcovia čerpajú najmä z nedávnych havárií či problémov v iných atómových elektrárňach mimo územia Slovenska. Veľký vplyv na svetovú jadrovú energetiku, jednak na sprísňovanie bezpečnostných kritérií nutných pre prevádzku reaktorov, zároveň na vyraďovanie niektorých reaktorov z prevádzky (napr. stratégia ''[[Energiewende]]'' v Nemecku), mala havária v japonskej elektrárni [[Atómová elektráreň Fukušima 1|Fukušima]], spôsobená prehriatím reaktora po zemetrasení a vlnách cunami v marci 2011. Havária bola spojená s únikom radiácie do priľahlého okolia a kontamináciou priľahlých vôd Tichého oceánu.<ref>https://www.iaea.org/sites/default/files/mfa-information-170501.pdf</ref> Vedecká komisia OSN v máji 2013 však vydala prehlásenie, že "únik radiácie vo Fukušime nemá za následok žiadne okamžité zdravotné problémy a je nepravdepodobné, že v budúcnosti prispeje k zdravotným problémom širokej verejnosti a samotných pracovníkov elektrárne.“<ref>{{Citácia periodika|titul=Následky havárie v jaderné elektrárně Fukushima-Daiichi|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2015-03-17|url=http://oenergetice.cz/elektrarny-svet/nasledky-havarie-v-jaderne-elektrarne-fukushima-daiichi/|dátum prístupu=2017-04-05|jazyk=cs-CZ}}</ref> Ako ďalšie príklady hrozby jadrovej energie je možné považovať falšovanie dokumentov pri výrobe súčastí pre jadrové elektrárne v francúzskom závode v Le Creusot (pre AE Hinkley Point C) či zvýšenú koncentráciu uhlíka v reaktorovej nádobe nového bloku francúzskej AE Flamanville medzi rokmi 2015 a 2017.<ref>{{Citácia periodika|titul=Problémy Arevy nekončí, inspekce v Le Creusot nedopadla dobře|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2017-03-27|url=http://oenergetice.cz/rychle-zpravy/problemy-arevy-nekonci-inspekce-le-creusot-nedopadla-dobre/|dátum prístupu=2017-04-05|jazyk=cs-CZ}}</ref> Vo Francúzsku však nedôjde k znižovaniu závislosti od jadrovej energetiky v takej miere, v akej sa uplatnilo v Nemecku. Napriek tlaku súčasnej vlády a ministra životného prostredia Nicolasa Hulota a postupnému odstaveniu AE Fessenheim do roku 2020 sú ďalšie reaktory štátnej spoločnosti Electricité de France na iných miestach vo výstavbe (AE Flamanville).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Společnost EDF odmítá okamžité odstavení JE Fessenheim {{!}} Atominfo.cz|url=http://atominfo.cz/2017/04/spolecnost-edf-odmita-okamzite-odstaveni-je-fessenheim/|dátum prístupu=2017-04-14|vydavateľ=atominfo.cz|jazyk=cs-CZ|url archívu=https://web.archive.org/web/20170413070924/http://atominfo.cz/2017/04/spolecnost-edf-odmita-okamzite-odstaveni-je-fessenheim/|dátum archivácie=2017-04-13}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Bayart|meno=Bertille|titul=«Fessenheim, caricature de l'impuissance politique»|periodikum=Le Figaro|dátum=2017-04-07|issn=0182-5852|url=http://www.lefigaro.fr/vox/economie/2017/04/07/31007-20170407ARTFIG00298-fessenheim-caricature-de-l-impuissance-politique.php|dátum prístupu=2017-04-14|jazyk=fr-FR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V Paríži zverejnili zloženie vlády, ministrom životného prostredia bude známa tvár {{!}} TVNOVINY.sk|url=https://tvnoviny.sk/zahranicne/clanok/64862-v-parizi-zverejnili-zlozenie-vlady-ministrom-zivotneho-prostredia-bude-znama-tvar|vydavateľ=tvnoviny.sk|dátum vydania=2017-05-18|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=sk}}</ref> Otázky tiež vzbudzovali španielska AE [[Santa María de Garoña]],<ref>{{Citácia periodika|titul=Nejstarší španělská jaderná elektrárna se už možná znovu nerozběhne|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2017-04-26|url=http://oenergetice.cz/jaderne-elektrarny/nejstarsi-spanelska-jaderna-elektrarna-se-uz-mozna-nerozbehne/|dátum prístupu=2017-04-29|jazyk=cs-CZ}}</ref>, česká atómová elektráreň [[Jadrová elektráreň Dukovany|Dukovany]] alebo belgické reaktory [[Atómová elektráreň Tihange|Tihange 2]] a [[Atómová elektráreň Doel|Doel 3]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Nekvalitní snímky svarů v Dukovanech způsobily ČEZ ztrátu 2,5 miliardy korun|periodikum=OEnergetice.cz|dátum=2016-02-08|url=http://oenergetice.cz/elektrarny-cr/nekvalitni-snimky-svaru-zpusobily-cez-ztraty-2-a-pul-miliardy-korun/|dátum prístupu=2017-04-29|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rakousko a životnost reaktorů: Dukovany měly už v roce 2015 skončit|url=https://www.euro.cz/clanky/rakousko-a-zivotnost-reaktoru-dukovany-mely-uz-v-roce-2015-skoncit-1351491/|vydavateľ=Euro.cz|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/tisice-ludi-protestovali-proti-belgickym-jadrovym-elektrarnam/24113/ |dátum prístupu=2017-06-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170906140344/http://energia.sk/spravodajstvo/jadrova-energia/tisice-ludi-protestovali-proti-belgickym-jadrovym-elektrarnam/24113/ |dátum archivácie=2017-09-06 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZEIT ONLINE {{!}} Lesen Sie zeit.de mit Werbung oder im PUR-Abo. Sie haben die Wahl.|url=https://www.zeit.de/zustimmung?url=https%3A%2F%2Fwww.zeit.de%2Fgesellschaft%2Fzeitgeschehen%2F2017-06%2Ftihange-atomkraft-demonstration-menschenkette-aachen-belgien|vydavateľ=www.zeit.de|dátum prístupu=2023-10-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20231018144952/https://www.zeit.de/zustimmung?url=https://www.zeit.de/gesellschaft/zeitgeschehen/2017-06/tihange-atomkraft-demonstration-menschenkette-aachen-belgien|dátum archivácie=2023-10-18}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.fanc.fgov.be/fr/page/doel-3-tihange-2-indications-de-defauts-dans-l-acier-des-cuves/1488.aspx |dátum prístupu=2017-06-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170906135527/http://www.fanc.fgov.be/fr/page/doel-3-tihange-2-indications-de-defauts-dans-l-acier-des-cuves/1488.aspx |dátum archivácie=2017-09-06 }}</ref> Problémy z európskych jadrových elektrární boli aj vo švajčiarskej [[Atómová elektráreň Leibstadt|AE Leibstadt]], kde francúzsky dodávateľ Areva dodal vadné palivové tyče.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Má Areva další problém? Kvůli palivovým tyčím bude JE Leibstadt do konce roku mimo provoz|url=https://oenergetice.cz/jaderne-elektrarny/ma-areva-dalsi-problem-kvuli-palivovym-tycim-bude-leibstadt-konce-roku-mimo-provoz/|vydavateľ=oEnergetice.cz|dátum vydania=21. listopad 2017, 17:35|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Orano {{!}} Acteur majeur de l'énergie et du combustible nucléaire|url=https://www.orano.group/fr|vydavateľ=orano.group|dátum prístupu=2023-10-17|jazyk=fr}}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Mochovce Nuclear Power Plant}} == Externé odkazy == * [http://www.seas.sk/sk/elektrarne/typy-elektrarni/atomove/ae-mochovce Oficiálna stránka Atómovej elektrárne Mochovce] * [https://www.seas.sk/o-nas/nase-elektrarne/atomove-elektrarne/mochovce-34-vo-vystavbe/ Dostavba 3. a 4.bloku Atómovej elektrárne Mochovce] * [http://www.venergetike.sk/aktuality/clanok/3381-aktualne-fotografie-z-dostavby-tretieho-bloku-mochoviec/ Fotografie výstavby MO34 - november 2015] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151119022926/http://www.venergetike.sk/aktuality/clanok/3381-aktualne-fotografie-z-dostavby-tretieho-bloku-mochoviec/ |date=2015-11-19 }} {{Súradnice|48.264848|18.456516|type:landmark_dim:5000|format=dms|display=title}} {{Elektrárne na Slovensku}} {{Jadrová energetika na Slovensku}} [[Kategória:Jadrové elektrárne na Slovensku]] [[Kategória:Elektrárne v Nitrianskom kraji]] [[Kategória:Stavby v okrese Levice]] [[Kategória:Kalná nad Hronom]] [[Kategória:Slovenské elektrárne]] [[Kategória:Fotovoltaické elektrárne na Slovensku]] 60gbxvkjq0nv6au6jbvhkr6mptrvys4 Redaktor:Corin 2 255693 8256380 8254610 2026-08-01T16:57:08Z Corin 21212 8256380 wikitext text/x-wiki __NOTOC__ {| style="border-collapse:collapse; background-color:#F0F0F0; border-color:#000080; float:right; margin-left:1em;" border=1 cellpadding="2" cellspacing="0" align="right" ! <span style="font-variant:small-caps">Quod obstat viae fit via</span> |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Coat of Arms of Košice.svg|40px|link=]] | text = Obvykle sa zdržiavam v '''[[Košice|Košiciach]]'''. | farba_pozadie = #87ceeb | farba_pozadie_obrazok = #fdda2a}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Graduation hat.svg|40px|link=]] | text = Mám magisterský titul z '''[[Historická veda|histórie]]'''. | farba_pozadie = #ffeeee | farba_pozadie_obrazok = #ff8888}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Wiki letter w.svg|40px|link=]] | text = Na slovenskej Wikipédii pôsobím '''{{Vek v rokoch a dňoch|2008|12|10}}'''. | farba_pozadie = #ffdead | farba_pozadie_obrazok = #a0522d}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Wikipedia-logo-v2.svg|40px|link=]] | text = Podieľam sa na spravovaní slovenskej Wikipédie '''{{Vek v rokoch a dňoch|2022|3|25}}'''. | farba_pozadie = #dda0dd | farba_pozadie_obrazok = #800080}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Discord white D.svg|30px|link=Wikipédia:Discord Slovenskej Wikipédie]] | text = <span style="color: #fff;">Nájdete ma na '''[[Wikipédia:Discord slovenskej Wikipédie|<span style="color: #72ffff;">discordovom serveri slovenskej Wikipédie</span>]]'''.</span> | farba_pozadie = #2c2f33 | farba_pozadie_obrazok = #586aea}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Women in Red logo.svg|40px|link=:en:Wikipedia:WikiProject Women in Red]] | text = V tvorbe nových článkov sa zameriavam najmä na '''biografie žien zo stredoeurópskych dejín'''. | farba_pozadie = #add8e6 | farba_pozadie_obrazok = #fffafa}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Rescuesquad.png|40px|link=]] | text = V určitých medziach a v rámci možností sa venujem '''záchrane článkov, ktorým [[:Kategória:Wikipédia:Kandidáti na zmazanie|hrozí vymazanie]]'''. | farba_pozadie = #f4a460 | farba_pozadie_obrazok = #b22222}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Wikisource-logo.png|40px|link=:s:Wikizdroje:Hlavná stránka]] | text = Prispievam historickými dokumentami na '''[[:s:Wikizdroje:Hlavná stránka|slovenské Wikizdroje]]'''. | farba_pozadie = #C0C0C0 | farba_pozadie_obrazok = #696969}} |- |} [[:Kategória:Wikipédia:Redaktor Corin|Redaktorský priestor]] • [[:Kategória:Šablóny externých odkazov|Šablóny externých odkazov]] • [[:Kategória:Šablóny pre citáciu|Šablóny pre citáciu]] <blockquote> Kvalitu […] po mém soudu určují spíš ty nejhorší články, resp. ty, které vůbec chybí. Moje priority by tedy byly: * aby tu bylo heslo s&nbsp;rozumným obsahem; * aby v něm nebyly hrubé chyby; * aby obsahovalo odkazy na web nebo literaturu, kde se člověk dozví víc. —[[Jan Sokol (filozof)|Jan Sokol]], český filozof a redaktor Wikipédie (1936{{--}}2021) <small>([https://cs.wikipedia.org/wiki/Diskuse_s_wikipedistou:Sokoljan/A08#WikiProjekt_K%C5%99es%C5%A5anstv%C3%AD cit.])</small> </blockquote> Wikipédia je encyklopédia. Nejde o miesto pre presadzovanie vlastných politických názorov. Články vo Wikipédii majú odrážať aktuálny [[vedecký konsenzus]] v danej oblasti. Zároveň majú byť deskriptívne, teda podávať informáciu o tom, ako (v článku [[Pomoc:Referencie|citované]]) [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé zdroje]] opisujú predmet článku, no vo vzťahu k predmetu článku nevyslovujú hodnotiace úsudky, nepreskribujú „správny názor“ na vec. Fundamentálnym princípom je [[Wikipédia:Overiteľnosť|overiteľnosť]] tvrdení uvádzaných v článku, nie nevyhnutne ich pravdivosť. == Publikácie, z ktorých môžem poskytnúť výpisky == Zoznam nájdeš na [[Redaktor:Corin/bibliotéka|tejto stránke]]. V prípade záujmu ma kontaktuj v [[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusii]] alebo cez [[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Corin|e-mail]]. Pokojne sa ozvi aj v prípade, ak hľadáš publikáciu, ktorú nemám na zozname, ale nachádza sa v katalógu niektorej z košických knižníc ([[Štátna vedecká knižnica v Košiciach|ŠVKK]] a i.). Pre prístup k odborným databázam a periodikám pozri aj projekt [[:meta:The Wikipedia Library/sk|Knižnica Wikipédie]] (The Wikipedia Library). Z užitočných zdrojov odporúčam tiež: * [https://dikda.snk.sk/ DIKDA], portál [[Slovenská národná knižnica|Slovenskej národnej knižnice]], obsahujúci najmä digitalizované slovaciká (bezplatná registrácia) * [http://digitalna.kniznica.info/browse Digitálna knižnica] [[Univerzitná knižnica v Bratislave|Univerzitnej knižnice v Bratislave]] * [https://newspapers.arcanum.com/en/ Arcanum Newspapers] ([[:en:Arcanum (company)#Collections|en]]), zbierka digitalizovaných novín a časopisov (registrácia je platená) * [https://www.digitalniknihovna.cz/ Digitální knihovna] zhromažďujúca prístup k digitalizovaným dokumentom českých knižníc (viaceré dokumenty dostupné len s registráciou v danej knižnici) * Spoločná Česko-Slovenská Digitálna parlamentná knižnica{{--}}[https://www.nrsr.sk/dl/ slovenská] (hosťuje [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]]) a [https://www.psp.cz/eknih/ česká verzia] ([[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|PS PČR]]){{--}}uznesenia, stenoprotokoly a iné materiály zákonodarných a ústavodarných zborov v českých krajinách a na Slovensku * [https://www.hungaricana.hu/ Hungaricana] ([[:hu:Hungaricana|hu]]) a [https://slovakiana.sk/ Slovakiana] ([[Slovakiana|sk]]), zbierka digitalizovaných objektov kultúrneho dedičstva * [https://www.webumenia.sk/ Web umenia] ([[Web umenia|sk]]), katalóg výtvarných diel zo zbierok slovenských galérií * [https://www.aspi.sk/opispdf/opispdf/1918.html Stejnopis sbírky zákonů…], zdigitalizované verzie zbierok zákonov [[Československo|Československa]], [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] a [[Česko|Českej republiky]] (v URL treba zadať požadovaný ročník) * [https://terminologickyportal.sk/ Terminologický portál], [https://slovnik.juls.savba.sk/ slovníkový portál] a [https://www.juls.savba.sk/publications.html knižné publikácie] [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied|JÚĽŠ SAV]] * [https://archive.org/ Internet Archive] ([[Internet Archive|sk]]) Pozri aj: * [[Redaktor:MelchiorSK#NÁPOMOCNÉ STRÁNKY A ONLINE ZDROJE|Melchiorov zoznam nápomocných zdrojov]] * [[:en:Wikipedia:Public domain resources|Public domain resources]] (en) == Ohlasy == {{Nálepka ľavá |float = center |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Obrázok:Thumbup.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #0000ff |okraj_farba = #0000ff |okraj_sirka = 1 |text = Títo redaktori a redaktorky si ma pokladajú za prínos pre Wikipédiu: ---- * --[[Redaktor:Mikulas1|Mikulas1]] ([[Diskusia s redaktorom:Mikulas1|diskusia]]) 17:16, 22. november 2014 (UTC) * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 17:59, 22. november 2014 (UTC) * --[[Redaktor:BT|'''<font face= "Comic Sans MS" color="#0000FF">B</font><font face= "Comic Sans MS" color="#FF0000">T</font>''']][[Diskusia s redaktorom:BT|<span style='color:#66CD00'>✉</span>]] 22:39, 23. november 2014 (UTC) * --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:51, 23. november 2014 (UTC) * --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:27, 1. február 2015 (UTC) <!-- 23:06, 17. november 2014 (UTC) --> * --''[[Redaktor:MmichaelDr.|MDsmajlik]]'' <small>([[Diskusia s redaktorom:MmichaelDr.|diskusia]]; [[Špeciálne:Príspevky/MmichaelDr.|príspevky]])</small> 16:31, 8. apríl 2016 (UTC) * --<span style="font-family:Courier New; font-size: 15px;">[[Redaktor:TomášPolonec|<span style="color:#008;">'''Tomáš'''</span><span style="color:#04B404;">'''P'''</span>]]</span> [[Diskusia s redaktorom:TomášPolonec|<span style='color:#EEC900'>✉</span>]] 18:23, 9. máj 2016 (UTC) * --[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 11:27, 20. február 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]]) 10:42, 30. marec 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Daevid|Daevid]] ([[Diskusia s redaktorom:Daevid|diskusia]]) 21:29, 30. marec 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Human.|Human.]] ([[Diskusia s redaktorom:Human.|diskusia]]) 15:00, 22. apríl 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 00:26, 4. máj 2019 (UTC) * --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 22:03, 31. máj 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Xanthan1|Bukovník]] ([[Diskusia s redaktorom:Xanthan1|diskusia]]) 15:05, 19. apríl 2020 (UTC) * --[[Redaktor:Hisgeomaps|Hisgeomaps]] ([[Diskusia s redaktorom:Hisgeomaps|diskusia]]) 18:39, 19. júl 2020 (UTC) * --[[Redaktor:Scholastikos|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 3. november 2020 (UTC) * --[[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] ([[Diskusia s redaktorom:V0lkanic|diskusia]]) 12:54, 4. máj 2023 (UTC) <small>([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7574870 manuálne pridaný])</small> * --[[Redaktor:FYI2023|FYI2023]] ([[Diskusia s redaktorom:FYI2023|diskusia]]) 10:42, 23. jún 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:32, 18. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 08:40, 29. november 2025 (UTC) * --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:22, 19. apríl 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 06:42, 20. jún 2026 (UTC) * --<font face="Segoe UI">'''[[Redaktor:Henryk Siuda|<span style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]]∙[[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:maroon">príspevky</span>]]∙[[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])'''</font> 13:42, 15. júl 2026 (UTC) * --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 11:12, 17. júla 2026 (UTC) }} {{Vyznamenanie|kod=7001|text='''Rád múdreho riešenia''' za OSUD etc., lebo si Lišiak {{Úsmev|;)}}|podpis=--–[[User:Bubamara|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B008B;">Bubamara</span>]]<sub>[[User talk:Bubamara|<font color="#000000">disk.</font>]]</sub> 00:05, 27. august 2014 (UTC)}} {{Vyznamenanie|kod=180519|text=<center>Ďakujeme za '''podiel na organizácii súťaže [[Wikipédia:WikiJar SVE 2019|WikiJar SVE 2019]]''' v rámci poroty.|podpis=V mene organizátora [[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]]) 14:59, 5. august 2019 (UTC)}}<center> {{Vyznamenanie|kod=7008|text='''Rad veľkého všímača''' Za tvoji aktivitu v rámci slovenské wikikomunuty nejen na platformě [[Wikipédia:Discord|Discord]]|podpis=--<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#0000FF">(diskusia)</span>]]</b></font> 21:06, 25. máj 2023 (UTC)}} [[Kategória:Wikipédia:Redaktor Corin| ]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori]] [[Kategória:Wikipédia:Správcovia]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori na Discorde]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori z Košíc]] p0wluvqvl19w44d7908kp6uf9pk2dl4 8256426 8256380 2026-08-01T20:22:44Z Corin 21212 8256426 wikitext text/x-wiki __NOTOC__ {| style="border-collapse:collapse; background-color:#F0F0F0; border-color:#000080; float:right; margin-left:1em;" border=1 cellpadding="2" cellspacing="0" align="right" ! <span style="font-variant:small-caps">Quod obstat viae fit via</span> |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Coat of Arms of Košice.svg|40px|link=]] | text = Obvykle sa zdržiavam v '''[[Košice|Košiciach]]'''. | farba_pozadie = #87ceeb | farba_pozadie_obrazok = #fdda2a}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Graduation hat.svg|40px|link=]] | text = Mám magisterský titul z '''[[Historická veda|histórie]]'''. | farba_pozadie = #ffeeee | farba_pozadie_obrazok = #ff8888}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Wiki letter w.svg|40px|link=]] | text = Na slovenskej Wikipédii pôsobím '''{{Vek v rokoch a dňoch|2008|12|10}}'''. | farba_pozadie = #ffdead | farba_pozadie_obrazok = #a0522d}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Wikipedia-logo-v2.svg|40px|link=]] | text = Podieľam sa na spravovaní slovenskej Wikipédie '''{{Vek v rokoch a dňoch|2022|3|25}}'''. | farba_pozadie = #dda0dd | farba_pozadie_obrazok = #800080}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Discord white D.svg|30px|link=Wikipédia:Discord Slovenskej Wikipédie]] | text = <span style="color: #fff;">Nájdete ma na '''[[Wikipédia:Discord slovenskej Wikipédie|<span style="color: #72ffff;">discordovom serveri slovenskej Wikipédie</span>]]'''.</span> | farba_pozadie = #2c2f33 | farba_pozadie_obrazok = #586aea}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Women in Red logo.svg|40px|link=:en:Wikipedia:WikiProject Women in Red]] | text = V tvorbe nových článkov sa zameriavam najmä na '''biografie žien zo stredoeurópskych dejín'''. | farba_pozadie = #add8e6 | farba_pozadie_obrazok = #fffafa}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Rescuesquad.png|40px|link=]] | text = V určitých medziach a v rámci možností sa venujem '''záchrane článkov, ktorým [[:Kategória:Wikipédia:Kandidáti na zmazanie|hrozí vymazanie]]'''. | farba_pozadie = #f4a460 | farba_pozadie_obrazok = #b22222}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Wikisource-logo.png|40px|link=:s:Wikizdroje:Hlavná stránka]] | text = Prispievam historickými dokumentami na '''[[:s:Wikizdroje:Hlavná stránka|slovenské Wikizdroje]]'''. | farba_pozadie = #C0C0C0 | farba_pozadie_obrazok = #696969}} |- |} [[:Kategória:Wikipédia:Redaktor Corin|Redaktorský priestor]] • [[:Kategória:Šablóny externých odkazov|Šablóny externých odkazov]] • [[:Kategória:Šablóny pre citáciu|Šablóny pre citáciu]] <blockquote> Kvalitu […] po mém soudu určují spíš ty nejhorší články, resp. ty, které vůbec chybí. Moje priority by tedy byly: * aby tu bylo heslo s&nbsp;rozumným obsahem; * aby v něm nebyly hrubé chyby; * aby obsahovalo odkazy na web nebo literaturu, kde se člověk dozví víc. —[[Jan Sokol (filozof)|Jan Sokol]], český filozof a redaktor Wikipédie (1936{{--}}2021) <small>([https://cs.wikipedia.org/wiki/Diskuse_s_wikipedistou:Sokoljan/A08#WikiProjekt_K%C5%99es%C5%A5anstv%C3%AD cit.])</small> </blockquote> Wikipédia je encyklopédia. Nejde o miesto pre presadzovanie vlastných politických názorov. Články vo Wikipédii majú odrážať aktuálny [[vedecký konsenzus]] v danej oblasti. Zároveň majú byť deskriptívne, teda podávať informáciu o tom, ako (v článku [[Pomoc:Referencie|citované]]) [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje|spoľahlivé zdroje]] opisujú predmet článku, no vo vzťahu k predmetu článku nevyslovujú hodnotiace úsudky, nepreskribujú „správny názor“ na vec. Fundamentálnym princípom je [[Wikipédia:Overiteľnosť|overiteľnosť]] tvrdení uvádzaných v článku, nie nevyhnutne ich pravdivosť. == Publikácie, z ktorých môžem poskytnúť výpisky == Zoznam nájdeš na [[Redaktor:Corin/bibliotéka|tejto stránke]]. V prípade záujmu ma kontaktuj v [[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusii]] alebo cez [[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Corin|e-mail]]. Pokojne sa ozvi aj v prípade, ak hľadáš publikáciu, ktorú nemám na zozname, ale nachádza sa v katalógu niektorej z košických knižníc ([[Štátna vedecká knižnica v Košiciach|ŠVKK]] a i.). Pre prístup k odborným databázam a periodikám pozri aj projekt [[:meta:The Wikipedia Library/sk|Knižnica Wikipédie]] (The Wikipedia Library). Z užitočných zdrojov odporúčam tiež: * [https://dikda.snk.sk/ DIKDA], portál [[Slovenská národná knižnica|Slovenskej národnej knižnice]], obsahujúci najmä digitalizované slovaciká (bezplatná registrácia) * [http://digitalna.kniznica.info/browse Digitálna knižnica] [[Univerzitná knižnica v Bratislave|Univerzitnej knižnice v Bratislave]] * [https://newspapers.arcanum.com/en/ Arcanum Newspapers] ([[:en:Arcanum (company)#Collections|en]]), zbierka digitalizovaných novín a časopisov (registrácia je platená) * [https://www.digitalniknihovna.cz/ Digitální knihovna] zhromažďujúca prístup k digitalizovaným dokumentom českých knižníc (viaceré dokumenty dostupné len s registráciou v danej knižnici) * Spoločná Česko-Slovenská Digitálna parlamentná knižnica{{--}}[https://www.nrsr.sk/dl/ slovenská] (hosťuje [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]]) a [https://www.psp.cz/eknih/ česká verzia] ([[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|PS PČR]]){{--}}uznesenia, stenoprotokoly a iné materiály zákonodarných a ústavodarných zborov v českých krajinách a na Slovensku * [https://www.hungaricana.hu/ Hungaricana] ([[:hu:Hungaricana|hu]]) a [https://slovakiana.sk/ Slovakiana] ([[Slovakiana|sk]]), zbierka digitalizovaných objektov kultúrneho dedičstva * [https://www.webumenia.sk/ Web umenia] ([[Web umenia|sk]]), katalóg výtvarných diel zo zbierok slovenských galérií * [https://www.aspi.sk/opispdf/opispdf/1918.html Stejnopis sbírky zákonů…], zdigitalizované verzie zbierok zákonov [[Československo|Československa]], [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] a [[Česko|Českej republiky]] (v URL treba zadať požadovaný ročník) * [https://terminologickyportal.sk/ Terminologický portál], [https://slovnik.juls.savba.sk/ slovníkový portál] a [https://www.juls.savba.sk/publications.html knižné publikácie] [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied|JÚĽŠ SAV]] * [https://archive.org/ Internet Archive] ([[Internet Archive|sk]]) Pozri aj: * [[Redaktor:MelchiorSK#NÁPOMOCNÉ STRÁNKY A ONLINE ZDROJE|Melchiorov zoznam nápomocných zdrojov]] a Scholastikove online pramene (na [[Redaktor:Scholastikos|redaktorskej stránke]] dole) a [[Redaktor:Scholastikos/pomôcky|pomôcky]] * [[:en:Wikipedia:Public domain resources|Public domain resources]] (en) == Ohlasy == {{Nálepka ľavá |float = center |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Obrázok:Thumbup.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #0000ff |okraj_farba = #0000ff |okraj_sirka = 1 |text = Títo redaktori a redaktorky si ma pokladajú za prínos pre Wikipédiu: ---- * --[[Redaktor:Mikulas1|Mikulas1]] ([[Diskusia s redaktorom:Mikulas1|diskusia]]) 17:16, 22. november 2014 (UTC) * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 17:59, 22. november 2014 (UTC) * --[[Redaktor:BT|'''<font face= "Comic Sans MS" color="#0000FF">B</font><font face= "Comic Sans MS" color="#FF0000">T</font>''']][[Diskusia s redaktorom:BT|<span style='color:#66CD00'>✉</span>]] 22:39, 23. november 2014 (UTC) * --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:51, 23. november 2014 (UTC) * --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:27, 1. február 2015 (UTC) <!-- 23:06, 17. november 2014 (UTC) --> * --''[[Redaktor:MmichaelDr.|MDsmajlik]]'' <small>([[Diskusia s redaktorom:MmichaelDr.|diskusia]]; [[Špeciálne:Príspevky/MmichaelDr.|príspevky]])</small> 16:31, 8. apríl 2016 (UTC) * --<span style="font-family:Courier New; font-size: 15px;">[[Redaktor:TomášPolonec|<span style="color:#008;">'''Tomáš'''</span><span style="color:#04B404;">'''P'''</span>]]</span> [[Diskusia s redaktorom:TomášPolonec|<span style='color:#EEC900'>✉</span>]] 18:23, 9. máj 2016 (UTC) * --[[Redaktor:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#4F94CD;">OJJ</span>''']]<sup>[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''<span style="font-variant:small-caps;color:#458B00;">✉</span>''']]</sup> 11:27, 20. február 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]]) 10:42, 30. marec 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Daevid|Daevid]] ([[Diskusia s redaktorom:Daevid|diskusia]]) 21:29, 30. marec 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Human.|Human.]] ([[Diskusia s redaktorom:Human.|diskusia]]) 15:00, 22. apríl 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 00:26, 4. máj 2019 (UTC) * --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 22:03, 31. máj 2019 (UTC) * --[[Redaktor:Xanthan1|Bukovník]] ([[Diskusia s redaktorom:Xanthan1|diskusia]]) 15:05, 19. apríl 2020 (UTC) * --[[Redaktor:Hisgeomaps|Hisgeomaps]] ([[Diskusia s redaktorom:Hisgeomaps|diskusia]]) 18:39, 19. júl 2020 (UTC) * --[[Redaktor:Scholastikos|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:13, 3. november 2020 (UTC) * --[[Redaktor:V0lkanic|V0lkanic]] ([[Diskusia s redaktorom:V0lkanic|diskusia]]) 12:54, 4. máj 2023 (UTC) <small>([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7574870 manuálne pridaný])</small> * --[[Redaktor:FYI2023|FYI2023]] ([[Diskusia s redaktorom:FYI2023|diskusia]]) 10:42, 23. jún 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:32, 18. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 08:40, 29. november 2025 (UTC) * --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:22, 19. apríl 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 06:42, 20. jún 2026 (UTC) * --<font face="Segoe UI">'''[[Redaktor:Henryk Siuda|<span style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]]∙[[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:maroon">príspevky</span>]]∙[[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])'''</font> 13:42, 15. júl 2026 (UTC) * --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 11:12, 17. júla 2026 (UTC) }} {{Vyznamenanie|kod=7001|text='''Rád múdreho riešenia''' za OSUD etc., lebo si Lišiak {{Úsmev|;)}}|podpis=--–[[User:Bubamara|<span style="font-variant:small-caps;color:#8B008B;">Bubamara</span>]]<sub>[[User talk:Bubamara|<font color="#000000">disk.</font>]]</sub> 00:05, 27. august 2014 (UTC)}} {{Vyznamenanie|kod=180519|text=<center>Ďakujeme za '''podiel na organizácii súťaže [[Wikipédia:WikiJar SVE 2019|WikiJar SVE 2019]]''' v rámci poroty.|podpis=V mene organizátora [[Redaktor:Luky001|Luky001]] ([[Diskusia s redaktorom:Luky001|diskusia]]) 14:59, 5. august 2019 (UTC)}}<center> {{Vyznamenanie|kod=7008|text='''Rad veľkého všímača''' Za tvoji aktivitu v rámci slovenské wikikomunuty nejen na platformě [[Wikipédia:Discord|Discord]]|podpis=--<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#0000FF">(diskusia)</span>]]</b></font> 21:06, 25. máj 2023 (UTC)}} [[Kategória:Wikipédia:Redaktor Corin| ]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori]] [[Kategória:Wikipédia:Správcovia]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori na Discorde]] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori z Košíc]] k2ou262cgd1hhd4ds97bbu42s0j9qz1 Tomáš Maštalír 0 270250 8256361 8217300 2026-08-01T15:55:14Z Safíček 270527 /* */ + wikilink 8256361 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Tomáš Maštalír | fotka = 58th Karlovy Vary International Film Festival, Waves 15 (cropped).jpg | komentár = Tomáš Maštalír v roku [[2024]] | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1977|09|04}} | miesto narodenia = [[Trnava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | dátum úmrtia = <!-- {{dúv|rokumrtia|mesiac|den|roknarodenia|mesiac|den}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = [[herec]] | roky pôsobenia = | manželka =Kristína Maštalírová (od 2018) | priateľka = | deti =2 | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = }} [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Tomáš Maštalír''' (* [[4. september]] [[1977]], [[Trnava]]) je [[slovensko|slovenský]], divadelný, dabingový a filmový [[herec]]. Je členom činohry [[Slovenské národné divadlo|SND]]. Často spolupracuje s režisérom [[Peter Bebjak|Petrom Bebjakom]]. == Životopis == Ako žiak základnej školy prednášal [[próza|prózu]]. Študoval na modranskom gymnáziu, kde hrával [[divadlo]]. Neskôr odišiel do [[Bratislava|Bratislavy]] na [[VŠMU|Vysokú školu múzických umení]]. Medzi jeho pedagógov patrili [[Emil Horváth]], [[Juraj Slezáček]] a [[Peter Mikulík]]. Neskôr sa mu pedagogicky venoval režisér [[Ľubomír Vajdička]]. V roku [[2000]] úspešne skončil štúdium v odbore [[divadelné herectvo]]. Bol istý čas [[elév]]om v [[Divadlo Jána Palárika|trnavskom divadle]]. Od roku 2000 je členom [[Slovenské národné divadlo|Činohry SND]]. Spolupracoval i s [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava]] a [[Divadlo Aréna|Divadlom Aréna]]. Od ukončenia vysokoškolského štúdia pravidelne účinkuje aj vo filmových a televíznych produkciách – vo filmoch, v inscenáciách, seriáloch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tomáš Maštalír {{!}} Slovenské národné divadlo | url = https://snd.sk/profil/1255/tomas-mastalir | vydavateľ = snd.sk | dátum prístupu = 2025-04-30}}</ref> V roku [[2008]] mala na [[Bratislavský hrad|Bratislavskom hrade]] v rámci Letných shakespearovských slávností premiéru inscenácia ''[[Antonius a Kleopatra|Antónius a Kleopatra]]'' v réžii Michala Vajdičku, v ktorej hral Antónia. V roku 2006 načítal komentár k seriálu [[Najväčšie kriminálne prípady Slovenska]] a [[Najväčšie tragédie Slovenska]]. Spolupracoval aj na relácii 112, ku ktorej načítaval komentár. Svoj hlas prepožičal aj postave [[Lord Voldemort|Lorda Voldemorta]] v sérii o [[Harry Potter (filmová séria)|''Harrym Potterovi'']]. Od roku [[2019]] pôsobí ako pedagóg na VŠMU, kde učí herectvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najsexy Pán profesor učí aj v skutočnosti. Je Tomáš Maštalír u študentov obľúbený? {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/relacie/pan-profesor/clanok/580560-najsexy-pan-profesor-uci-aj-v-skutocnosti-je-tomas-mastalir-u-studentov-oblubeny | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2025-04-30 | jazyk = sk}}</ref> S manželkou Kristínou vychovávajú 2 dcéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tomáš Maštalír je dvojnásobný otec {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/soubiz/clanok/857912-tomas-mastalir-je-dvojnasobny-otec | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum vydania = 2023-09-18 | dátum prístupu = 2025-04-30 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tomáš Maštalír otvorene prehovoril, ako by reagoval, keby jeho dcéry boli queer | url = https://refresher.sk/166490-Tomas-Mastalir-otvorene-o-LGBTI-a-svojom-sukromi-Ak-sa-dceram-prejavi-ich-sexualita-k-rovnakemu-pohlaviu-mam-ich-dat-liecit | vydavateľ = refresher.sk | dátum prístupu = 2025-04-30 | jazyk = sk | priezvisko = REFRESHER}}</ref> == Herecké úlohy == === Divadlo (aktuálne) === * Bál (2014) * Apartmán v hoteli Bristol (2016) * Veselé paničky Windsorské (2017) * Pred západom slnka (2018) * Celé zle (2019) * Hriech/ její pastorkyňa (2020) * Blázni z Valencie (2024) * Tatarka (2024) * Tajomstvo Santa Vittorie (2025) * Guľôčka a iné príbehy z vlaku do Calais (2025) * Amatéri (2026) === Film (výber) === * [[1997]]: Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas * [[1999]]: Šesť statočných * [[2000]]: Prekliaty služobník lásky * [[2000]]: Fragmenty z malomesta * [[2000]]: Ako divé husi (Jakub Gardon) * filmy, ktoré na Slovensku nakrúcali zahraničné produkcie (napr. Povstanie, Frankenstein) * [[2017]]: Čiara (Adam Krajňák) * [[2018]]: Vianočné želanie (Vlkan) * [[2019]]: [[Trhlina (film)|Trhlina]] * [[2019]]: [[Šťastný nový rok|Šťastný Nový rok]] (Tomino) * [[2021]]: Prvok, Šampón, Tečka a Karel (Max) * [[2021]]: [[Známi Neznámi|Známi neznámi]] (Dan) * [[2021]]: [[Jozef Mak (film)|Jozef Mak]] (Meľoš) * [[2021]]: Šťastný Nový rok 2 (Tomino) * [[2023]]: [[Matematika zločinu]] (JUDr. Ján Mareš) - miniséria * [[2023]]: [[Nikdy nehovor nikdy (film z roku 2023)|Nikdy nehovor nikdy]] (Peter Urbančík) * [[2024]]: [[Smršť (film)|Smršť]] (Martin Lang) * [[2024]]: [[Vlny (film z roku 2024)|Vlny]] (Karel Hoffman) * [[2024]]: [[Vedlejší produkt]] (Josef Krulich) - miniséria * [[2025]]: [[Duchoň]] * 2025: Záhada strašidelného zámku (Kráľ) * [[2026]]: Když se zhasne * 2026: Šipkari === Televízia (výber) === * [[1999]]: [[Zborovňa (seriál)|Zborovňa]] (epizódna postava) * [[2005]]: Rodinné tajomstvá (epizódna postava doktor Karol) * [[2006]]: Najväčšie kriminálne prípady Slovenska (rozprávač) * [[2007]] – [[2010]]: [[Ordinácia v ružovej záhrade]], gynekológ (MUDr. Michal Gregor) * [[2010]]: [[Profesionáli (slovenský seriál)|Profesionáli]] (epizódna postava Ing. Adrián) * [[2011]]: [[Dr. Ludsky]] (MUDr. Daniel Ludsky) * [[2011]] – [[2012]]: [[Hoď svišťom]] (Oskar Bojo) * [[2013]]: [[Chlapi neplačú]] (Michal Lánsky) * [[2012]]: [[Dr. Dokonalý]] (MUDr. Daniel Ludsky) * [[2014]]: [[Doktori (slovenský seriál)|Doktori]] (epizódna postava Jasmína) * [[2015]] – [[2016]]: [[Búrlivé víno|Búrlivé Víno]] (Richard Kramer) * [[2017]]: Divoký Zapadákov (Jack) * [[2016]] - [[2019]]: [[Za sklom (seriál)|Za Sklom]] (mjr. Tibor ,,Maxo” Maxovský) * [[2018]] – [[2021]]: [[Semafor (seriál)|Semafor]] (Miroslav ,,Mirko” Majer) * [[2018]] – [[2019]]: [[Ministri (seriál)|Ministri]] (Milan) * [[2020]] – [[2026]]: [[Pán profesor]] (Mgr. Samo Vozár) * [[2021]]: [[Slovania (seriál)|Slovania]] (Radúz) * [[2022]] – [[2024]]: [[Výnimočná Nikol]] (Matej Tichý) * [[2022]]: [[Chlap (seriál)|Chlap]] (MUDr. Ondřej Frank) * [[2023]]: [[Dunaj, k vašim službám]] (Leopold Kučera) * [[2023]]: [[Klamstvo (seriál)|Klamstvo]] (Andrej Rosický) * [[2023]] – [[2025]]: [[Tomáš a Diana]] (Tomáš) * [[2023]]{{--}}[[2024]]: [[Možné je všetko|Možné je všetko!]] (účinkujúci) * [[2024]]: [[Vytoč mého agenta]] (Marián Klimek) * [[2025]]: [[Vina (slovenský seriál)|Vina]] (Adam Hanzel) * 2025: Bora (Švehla) * 2025: V zovretí (Roman Keller) == Ocenenia == * [[2008]] – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 2007{{--}}herec roka * [[2008]] – Talent roka 2008, ktorý sa udeľuje hercom do tridsať rokov. * [[2009]] – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 2008{{--}}herec roka * [[2009]] – [[IGRIC]]: za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele{{--}}postava Andreja v študentskom filme Leto „za originálne vytvorenie ambivalentnej postavy“ * [[2018]] – [[Krištáľové krídlo]] za rok 2017 v kategórii Divadlo a audiovizuálne umenie <ref name="kristalove-kridlo-laureati-2017" /> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="kristalove-kridlo-laureati-2017">{{Citácia periodika | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Krištáľové krídlo 2017 získalo jedenásť osobností SR | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/kultura/kristalove-kridlo-2017-ziskalo-jed/304140-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-22 | dátum prístupu = 2018-01-22 }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Slnko v sieti za Najlepší mužský herecký výkon}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Maštalír, Tomáš}} [[Kategória:Slovenskí dabingoví herci]] [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Členovia Činohry Slovenského národného divadla]] [[Kategória:Držitelia Slnka v sieti]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] g3nrpn4sr80p07ytwh0xxnai6yxh3h9 8256396 8256361 2026-08-01T17:54:02Z Teslaton 12161 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Safíček|Safíček]] ([[User_talk:Safíček|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Teslaton 8135518 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Tomáš Maštalír | fotka = 58th Karlovy Vary International Film Festival, Waves 15 (cropped).jpg | komentár = Tomáš Maštalír v roku 2024 | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1977|09|04}} | miesto narodenia = [[Trnava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | dátum úmrtia = <!-- {{dúv|rokumrtia|mesiac|den|roknarodenia|mesiac|den}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = [[herec]] | roky pôsobenia = | manželka =Kristína Maštalírová (od 2018) | priateľka = | deti =2 | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = }} [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Tomáš Maštalír''' (* [[4. september]] [[1977]], [[Trnava]]) je [[slovensko|slovenský]], divadelný, dabingový a filmový [[herec]]. Je členom činohry [[Slovenské národné divadlo|SND]]. Často spolupracuje s režisérom [[Peter Bebjak|Petrom Bebjakom]]. == Životopis == Ako žiak základnej školy prednášal [[próza|prózu]]. Študoval na modranskom gymnáziu, kde hrával [[divadlo]]. Neskôr odišiel do [[Bratislava|Bratislavy]] na [[VŠMU|Vysokú školu múzických umení]]. Medzi jeho pedagógov patrili [[Emil Horváth]], [[Juraj Slezáček]] a [[Peter Mikulík]]. Neskôr sa mu pedagogicky venoval režisér [[Ľubomír Vajdička]]. V roku [[2000]] úspešne skončil štúdium v odbore [[divadelné herectvo]]. Bol istý čas [[elév]]om v [[Divadlo Jána Palárika|trnavskom divadle]]. Od roku 2000 je členom [[Slovenské národné divadlo|Činohry SND]]. Spolupracoval i s [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava]] a [[Divadlo Aréna|Divadlom Aréna]]. Od ukončenia vysokoškolského štúdia pravidelne účinkuje aj vo filmových a televíznych produkciách – vo filmoch, v inscenáciách, seriáloch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tomáš Maštalír {{!}} Slovenské národné divadlo | url = https://snd.sk/profil/1255/tomas-mastalir | vydavateľ = snd.sk | dátum prístupu = 2025-04-30}}</ref> V roku [[2008]] mala na [[Bratislavský hrad|Bratislavskom hrade]] v rámci Letných shakespearovských slávností premiéru inscenácia ''[[Antonius a Kleopatra|Antónius a Kleopatra]]'' v réžii Michala Vajdičku, v ktorej hral Antónia. V roku 2006 načítal komentár k seriálu [[Najväčšie kriminálne prípady Slovenska]] a [[Najväčšie tragédie Slovenska]]. Spolupracoval aj na relácii 112, ku ktorej načítaval komentár. Svoj hlas prepožičal aj postave [[Lord Voldemort|Lorda Voldemorta]] v sérii o [[Harry Potter (filmová séria)|''Harrym Potterovi'']]. Od roku [[2019]] pôsobí ako pedagóg na VŠMU, kde učí herectvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najsexy Pán profesor učí aj v skutočnosti. Je Tomáš Maštalír u študentov obľúbený? {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/relacie/pan-profesor/clanok/580560-najsexy-pan-profesor-uci-aj-v-skutocnosti-je-tomas-mastalir-u-studentov-oblubeny | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2025-04-30 | jazyk = sk}}</ref> S manželkou Kristínou vychovávajú 2 dcéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tomáš Maštalír je dvojnásobný otec {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/soubiz/clanok/857912-tomas-mastalir-je-dvojnasobny-otec | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum vydania = 2023-09-18 | dátum prístupu = 2025-04-30 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tomáš Maštalír otvorene prehovoril, ako by reagoval, keby jeho dcéry boli queer | url = https://refresher.sk/166490-Tomas-Mastalir-otvorene-o-LGBTI-a-svojom-sukromi-Ak-sa-dceram-prejavi-ich-sexualita-k-rovnakemu-pohlaviu-mam-ich-dat-liecit | vydavateľ = refresher.sk | dátum prístupu = 2025-04-30 | jazyk = sk | priezvisko = REFRESHER}}</ref> == Herecké úlohy == === Divadlo (aktuálne) === * Bál (2014) * Apartmán v hoteli Bristol (2016) * Veselé paničky Windsorské (2017) * Pred západom slnka (2018) * Celé zle (2019) * Hriech/ její pastorkyňa (2020) * Blázni z Valencie (2024) * Tatarka (2024) * Tajomstvo Santa Vittorie (2025) * Guľôčka a iné príbehy z vlaku do Calais (2025) * Amatéri (2026) === Film (výber) === * [[1997]]: Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas * [[1999]]: Šesť statočných * [[2000]]: Prekliaty služobník lásky * [[2000]]: Fragmenty z malomesta * [[2000]]: Ako divé husi (Jakub Gardon) * filmy, ktoré na Slovensku nakrúcali zahraničné produkcie (napr. Povstanie, Frankenstein) * [[2017]]: Čiara (Adam Krajňák) * [[2018]]: Vianočné želanie (Vlkan) * [[2019]]: [[Trhlina (film)|Trhlina]] * [[2019]]: [[Šťastný nový rok|Šťastný Nový rok]] (Tomino) * [[2021]]: Prvok, Šampón, Tečka a Karel (Max) * [[2021]]: [[Známi Neznámi|Známi neznámi]] (Dan) * [[2021]]: [[Jozef Mak (film)|Jozef Mak]] (Meľoš) * [[2021]]: Šťastný Nový rok 2 (Tomino) * [[2023]]: [[Matematika zločinu]] (JUDr. Ján Mareš) - miniséria * [[2023]]: [[Nikdy nehovor nikdy (film z roku 2023)|Nikdy nehovor nikdy]] (Peter Urbančík) * [[2024]]: [[Smršť (film)|Smršť]] (Martin Lang) * [[2024]]: [[Vlny (film z roku 2024)|Vlny]] (Karel Hoffman) * [[2024]]: [[Vedlejší produkt]] (Josef Krulich) - miniséria * [[2025]]: [[Duchoň]] * 2025: Záhada strašidelného zámku (Kráľ) * [[2026]]: Když se zhasne * 2026: Šipkari === Televízia (výber) === * [[1999]]: [[Zborovňa (seriál)|Zborovňa]] (epizódna postava) * [[2005]]: Rodinné tajomstvá (epizódna postava doktor Karol) * [[2006]]: Najväčšie kriminálne prípady Slovenska (rozprávač) * [[2007]] – [[2010]]: [[Ordinácia v ružovej záhrade]], gynekológ (MUDr. Michal Gregor) * [[2010]]: [[Profesionáli (slovenský seriál)|Profesionáli]] (epizódna postava Ing. Adrián) * [[2011]]: [[Dr. Ludsky]] (MUDr. Daniel Ludsky) * [[2011]] – [[2012]]: [[Hoď svišťom]] (Oskar Bojo) * [[2013]]: [[Chlapi neplačú]] (Michal Lánsky) * [[2012]]: [[Dr. Dokonalý]] (MUDr. Daniel Ludsky) * [[2014]]: [[Doktori (slovenský seriál)|Doktori]] (epizódna postava Jasmína) * [[2015]] – [[2016]]: [[Búrlivé víno|Búrlivé Víno]] (Richard Kramer) * [[2017]]: Divoký Zapadákov (Jack) * [[2016]] - [[2019]]: [[Za sklom (seriál)|Za Sklom]] (mjr. Tibor ,,Maxo” Maxovský) * [[2018]] – [[2021]]: [[Semafor (seriál)|Semafor]] (Miroslav ,,Mirko” Majer) * [[2018]] – [[2019]]: [[Ministri (seriál)|Ministri]] (Milan) * [[2020]] – [[2026]]: [[Pán profesor]] (Mgr. Samo Vozár) * [[2021]]: [[Slovania (seriál)|Slovania]] (Radúz) * [[2022]] – [[2024]]: [[Výnimočná Nikol]] (Matej Tichý) * [[2022]]: [[Chlap (seriál)|Chlap]] (MUDr. Ondřej Frank) * [[2023]]: [[Dunaj, k vašim službám]] (Leopold Kučera) * [[2023]]: [[Klamstvo (seriál)|Klamstvo]] (Andrej Rosický) * [[2023]] – [[2025]]: [[Tomáš a Diana]] (Tomáš) * [[2023]]{{--}}[[2024]]: [[Možné je všetko|Možné je všetko!]] (účinkujúci) * [[2024]]: [[Vytoč mého agenta]] (Marián Klimek) * [[2025]]: [[Vina (slovenský seriál)|Vina]] (Adam Hanzel) * 2025: Bora (Švehla) * 2025: V zovretí (Roman Keller) == Ocenenia == * [[2008]] – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 2007{{--}}herec roka * [[2008]] – Talent roka 2008, ktorý sa udeľuje hercom do tridsať rokov. * [[2009]] – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 2008{{--}}herec roka * [[2009]] – [[IGRIC]]: za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele{{--}}postava Andreja v študentskom filme Leto „za originálne vytvorenie ambivalentnej postavy“ * [[2018]] – [[Krištáľové krídlo]] za rok 2017 v kategórii Divadlo a audiovizuálne umenie <ref name="kristalove-kridlo-laureati-2017" /> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="kristalove-kridlo-laureati-2017">{{Citácia periodika | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Krištáľové krídlo 2017 získalo jedenásť osobností SR | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/kultura/kristalove-kridlo-2017-ziskalo-jed/304140-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-22 | dátum prístupu = 2018-01-22 }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Slnko v sieti za Najlepší mužský herecký výkon}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Maštalír, Tomáš}} [[Kategória:Slovenskí dabingoví herci]] [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Členovia Činohry Slovenského národného divadla]] [[Kategória:Držitelia Slnka v sieti]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] 8p57to6j0ln1oaxnaa5h87w3agei4nl 8256401 8256396 2026-08-01T18:00:37Z Fillos X. 212061 8256401 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Tomáš Maštalír | fotka = 58th Karlovy Vary International Film Festival, Waves 15 (cropped).jpg | komentár = Tomáš Maštalír v roku [[2024]]. | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1977|09|04}} | miesto narodenia = [[Trnava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | dátum úmrtia = <!-- {{dúv|rokumrtia|mesiac|den|roknarodenia|mesiac|den}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = [[herec]] | roky pôsobenia = | manželka =Kristína Maštalírová (od 2018) | priateľka = | deti =2 | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = }} [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Tomáš Maštalír''' (* [[4. september]] [[1977]], [[Trnava]]) je [[slovensko|slovenský]], divadelný, dabingový a filmový [[herec]]. Je členom činohry [[Slovenské národné divadlo|SND]]. Často spolupracuje s režisérom [[Peter Bebjak|Petrom Bebjakom]]. == Životopis == Ako žiak základnej školy prednášal [[próza|prózu]]. Študoval na modranskom gymnáziu, kde hrával [[divadlo]]. Neskôr odišiel do [[Bratislava|Bratislavy]] na [[VŠMU|Vysokú školu múzických umení]]. Medzi jeho pedagógov patrili [[Emil Horváth]], [[Juraj Slezáček]] a [[Peter Mikulík]]. Neskôr sa mu pedagogicky venoval režisér [[Ľubomír Vajdička]]. V roku [[2000]] úspešne skončil štúdium v odbore [[divadelné herectvo]]. Bol istý čas [[elév]]om v [[Divadlo Jána Palárika|trnavskom divadle]]. Od roku 2000 je členom [[Slovenské národné divadlo|Činohry SND]]. Spolupracoval i s [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava]] a [[Divadlo Aréna|Divadlom Aréna]]. Od ukončenia vysokoškolského štúdia pravidelne účinkuje aj vo filmových a televíznych produkciách – vo filmoch, v inscenáciách, seriáloch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tomáš Maštalír {{!}} Slovenské národné divadlo | url = https://snd.sk/profil/1255/tomas-mastalir | vydavateľ = snd.sk | dátum prístupu = 2025-04-30}}</ref> V roku [[2008]] mala na [[Bratislavský hrad|Bratislavskom hrade]] v rámci Letných shakespearovských slávností premiéru inscenácia ''[[Antonius a Kleopatra|Antónius a Kleopatra]]'' v réžii Michala Vajdičku, v ktorej hral Antónia. V roku 2006 načítal komentár k seriálu [[Najväčšie kriminálne prípady Slovenska]] a [[Najväčšie tragédie Slovenska]]. Spolupracoval aj na relácii 112, ku ktorej načítaval komentár. Svoj hlas prepožičal aj postave [[Lord Voldemort|Lorda Voldemorta]] v sérii o [[Harry Potter (filmová séria)|''Harrym Potterovi'']]. Od roku [[2019]] pôsobí ako pedagóg na VŠMU, kde učí herectvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najsexy Pán profesor učí aj v skutočnosti. Je Tomáš Maštalír u študentov obľúbený? {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/relacie/pan-profesor/clanok/580560-najsexy-pan-profesor-uci-aj-v-skutocnosti-je-tomas-mastalir-u-studentov-oblubeny | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2025-04-30 | jazyk = sk}}</ref> S manželkou Kristínou vychovávajú 2 dcéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tomáš Maštalír je dvojnásobný otec {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/soubiz/clanok/857912-tomas-mastalir-je-dvojnasobny-otec | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum vydania = 2023-09-18 | dátum prístupu = 2025-04-30 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tomáš Maštalír otvorene prehovoril, ako by reagoval, keby jeho dcéry boli queer | url = https://refresher.sk/166490-Tomas-Mastalir-otvorene-o-LGBTI-a-svojom-sukromi-Ak-sa-dceram-prejavi-ich-sexualita-k-rovnakemu-pohlaviu-mam-ich-dat-liecit | vydavateľ = refresher.sk | dátum prístupu = 2025-04-30 | jazyk = sk | priezvisko = REFRESHER}}</ref> == Herecké úlohy == === Divadlo (aktuálne) === * Bál (2014) * Apartmán v hoteli Bristol (2016) * Veselé paničky Windsorské (2017) * Pred západom slnka (2018) * Celé zle (2019) * Hriech/ její pastorkyňa (2020) * Blázni z Valencie (2024) * Tatarka (2024) * Tajomstvo Santa Vittorie (2025) * Guľôčka a iné príbehy z vlaku do Calais (2025) * Amatéri (2026) === Film (výber) === * [[1997]]: Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas * [[1999]]: Šesť statočných * [[2000]]: Prekliaty služobník lásky * [[2000]]: Fragmenty z malomesta * [[2000]]: Ako divé husi (Jakub Gardon) * filmy, ktoré na Slovensku nakrúcali zahraničné produkcie (napr. Povstanie, Frankenstein) * [[2017]]: Čiara (Adam Krajňák) * [[2018]]: Vianočné želanie (Vlkan) * [[2019]]: [[Trhlina (film)|Trhlina]] * [[2019]]: [[Šťastný nový rok|Šťastný Nový rok]] (Tomino) * [[2021]]: Prvok, Šampón, Tečka a Karel (Max) * [[2021]]: [[Známi Neznámi|Známi neznámi]] (Dan) * [[2021]]: [[Jozef Mak (film)|Jozef Mak]] (Meľoš) * [[2021]]: Šťastný Nový rok 2 (Tomino) * [[2023]]: [[Matematika zločinu]] (JUDr. Ján Mareš) - miniséria * [[2023]]: [[Nikdy nehovor nikdy (film z roku 2023)|Nikdy nehovor nikdy]] (Peter Urbančík) * [[2024]]: [[Smršť (film)|Smršť]] (Martin Lang) * [[2024]]: [[Vlny (film z roku 2024)|Vlny]] (Karel Hoffman) * [[2024]]: [[Vedlejší produkt]] (Josef Krulich) - miniséria * [[2025]]: [[Duchoň]] * 2025: Záhada strašidelného zámku (Kráľ) * [[2026]]: Když se zhasne * 2026: Šipkari === Televízia (výber) === * [[1999]]: [[Zborovňa (seriál)|Zborovňa]] (epizódna postava) * [[2005]]: Rodinné tajomstvá (epizódna postava doktor Karol) * [[2006]]: Najväčšie kriminálne prípady Slovenska (rozprávač) * [[2007]] – [[2010]]: [[Ordinácia v ružovej záhrade]], gynekológ (MUDr. Michal Gregor) * [[2010]]: [[Profesionáli (slovenský seriál)|Profesionáli]] (epizódna postava Ing. Adrián) * [[2011]]: [[Dr. Ludsky]] (MUDr. Daniel Ludsky) * [[2011]] – [[2012]]: [[Hoď svišťom]] (Oskar Bojo) * [[2013]]: [[Chlapi neplačú]] (Michal Lánsky) * [[2012]]: [[Dr. Dokonalý]] (MUDr. Daniel Ludsky) * [[2014]]: [[Doktori (slovenský seriál)|Doktori]] (epizódna postava Jasmína) * [[2015]] – [[2016]]: [[Búrlivé víno|Búrlivé Víno]] (Richard Kramer) * [[2017]]: Divoký Zapadákov (Jack) * [[2016]] - [[2019]]: [[Za sklom (seriál)|Za Sklom]] (mjr. Tibor ,,Maxo” Maxovský) * [[2018]] – [[2021]]: [[Semafor (seriál)|Semafor]] (Miroslav ,,Mirko” Majer) * [[2018]] – [[2019]]: [[Ministri (seriál)|Ministri]] (Milan) * [[2020]] – [[2026]]: [[Pán profesor]] (Mgr. Samo Vozár) * [[2021]]: [[Slovania (seriál)|Slovania]] (Radúz) * [[2022]] – [[2024]]: [[Výnimočná Nikol]] (Matej Tichý) * [[2022]]: [[Chlap (seriál)|Chlap]] (MUDr. Ondřej Frank) * [[2023]]: [[Dunaj, k vašim službám]] (Leopold Kučera) * [[2023]]: [[Klamstvo (seriál)|Klamstvo]] (Andrej Rosický) * [[2023]] – [[2025]]: [[Tomáš a Diana]] (Tomáš) * [[2023]]{{--}}[[2024]]: [[Možné je všetko|Možné je všetko!]] (účinkujúci) * [[2024]]: [[Vytoč mého agenta]] (Marián Klimek) * [[2025]]: [[Vina (slovenský seriál)|Vina]] (Adam Hanzel) * 2025: Bora (Švehla) * 2025: V zovretí (Roman Keller) == Ocenenia == * [[2008]] – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 2007{{--}}herec roka * [[2008]] – Talent roka 2008, ktorý sa udeľuje hercom do tridsať rokov. * [[2009]] – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 2008{{--}}herec roka * [[2009]] – [[IGRIC]]: za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele{{--}}postava Andreja v študentskom filme Leto „za originálne vytvorenie ambivalentnej postavy“ * [[2018]] – [[Krištáľové krídlo]] za rok 2017 v kategórii Divadlo a audiovizuálne umenie <ref name="kristalove-kridlo-laureati-2017" /> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="kristalove-kridlo-laureati-2017">{{Citácia periodika | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Krištáľové krídlo 2017 získalo jedenásť osobností SR | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/kultura/kristalove-kridlo-2017-ziskalo-jed/304140-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-22 | dátum prístupu = 2018-01-22 }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Slnko v sieti za Najlepší mužský herecký výkon}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Maštalír, Tomáš}} [[Kategória:Slovenskí dabingoví herci]] [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Členovia Činohry Slovenského národného divadla]] [[Kategória:Držitelia Slnka v sieti]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] bhovdkic6ps1xfvh1p6dcjg2drw54va 8256404 8256401 2026-08-01T18:04:27Z Teslaton 12161 Revízia [[Special:Diff/8256401|8256401]] používateľa [[Special:Contributions/Fillos X.|Fillos X.]] ([[User talk:Fillos X.|diskusia]]) bola vrátená, nepatrí to tam 8256404 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Tomáš Maštalír | fotka = 58th Karlovy Vary International Film Festival, Waves 15 (cropped).jpg | komentár = Tomáš Maštalír v roku 2024 | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1977|09|04}} | miesto narodenia = [[Trnava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | dátum úmrtia = <!-- {{dúv|rokumrtia|mesiac|den|roknarodenia|mesiac|den}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = [[herec]] | roky pôsobenia = | manželka =Kristína Maštalírová (od 2018) | priateľka = | deti =2 | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = }} [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Tomáš Maštalír''' (* [[4. september]] [[1977]], [[Trnava]]) je [[slovensko|slovenský]], divadelný, dabingový a filmový [[herec]]. Je členom činohry [[Slovenské národné divadlo|SND]]. Často spolupracuje s režisérom [[Peter Bebjak|Petrom Bebjakom]]. == Životopis == Ako žiak základnej školy prednášal [[próza|prózu]]. Študoval na modranskom gymnáziu, kde hrával [[divadlo]]. Neskôr odišiel do [[Bratislava|Bratislavy]] na [[VŠMU|Vysokú školu múzických umení]]. Medzi jeho pedagógov patrili [[Emil Horváth]], [[Juraj Slezáček]] a [[Peter Mikulík]]. Neskôr sa mu pedagogicky venoval režisér [[Ľubomír Vajdička]]. V roku [[2000]] úspešne skončil štúdium v odbore [[divadelné herectvo]]. Bol istý čas [[elév]]om v [[Divadlo Jána Palárika|trnavskom divadle]]. Od roku 2000 je členom [[Slovenské národné divadlo|Činohry SND]]. Spolupracoval i s [[Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|Mestským divadlom P. O. Hviezdoslava]] a [[Divadlo Aréna|Divadlom Aréna]]. Od ukončenia vysokoškolského štúdia pravidelne účinkuje aj vo filmových a televíznych produkciách – vo filmoch, v inscenáciách, seriáloch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tomáš Maštalír {{!}} Slovenské národné divadlo | url = https://snd.sk/profil/1255/tomas-mastalir | vydavateľ = snd.sk | dátum prístupu = 2025-04-30}}</ref> V roku [[2008]] mala na [[Bratislavský hrad|Bratislavskom hrade]] v rámci Letných shakespearovských slávností premiéru inscenácia ''[[Antonius a Kleopatra|Antónius a Kleopatra]]'' v réžii Michala Vajdičku, v ktorej hral Antónia. V roku 2006 načítal komentár k seriálu [[Najväčšie kriminálne prípady Slovenska]] a [[Najväčšie tragédie Slovenska]]. Spolupracoval aj na relácii 112, ku ktorej načítaval komentár. Svoj hlas prepožičal aj postave [[Lord Voldemort|Lorda Voldemorta]] v sérii o [[Harry Potter (filmová séria)|''Harrym Potterovi'']]. Od roku [[2019]] pôsobí ako pedagóg na VŠMU, kde učí herectvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najsexy Pán profesor učí aj v skutočnosti. Je Tomáš Maštalír u študentov obľúbený? {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/relacie/pan-profesor/clanok/580560-najsexy-pan-profesor-uci-aj-v-skutocnosti-je-tomas-mastalir-u-studentov-oblubeny | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2025-04-30 | jazyk = sk}}</ref> S manželkou Kristínou vychovávajú 2 dcéry.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tomáš Maštalír je dvojnásobný otec {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/soubiz/clanok/857912-tomas-mastalir-je-dvojnasobny-otec | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum vydania = 2023-09-18 | dátum prístupu = 2025-04-30 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tomáš Maštalír otvorene prehovoril, ako by reagoval, keby jeho dcéry boli queer | url = https://refresher.sk/166490-Tomas-Mastalir-otvorene-o-LGBTI-a-svojom-sukromi-Ak-sa-dceram-prejavi-ich-sexualita-k-rovnakemu-pohlaviu-mam-ich-dat-liecit | vydavateľ = refresher.sk | dátum prístupu = 2025-04-30 | jazyk = sk | priezvisko = REFRESHER}}</ref> == Herecké úlohy == === Divadlo (aktuálne) === * Bál (2014) * Apartmán v hoteli Bristol (2016) * Veselé paničky Windsorské (2017) * Pred západom slnka (2018) * Celé zle (2019) * Hriech/ její pastorkyňa (2020) * Blázni z Valencie (2024) * Tatarka (2024) * Tajomstvo Santa Vittorie (2025) * Guľôčka a iné príbehy z vlaku do Calais (2025) * Amatéri (2026) === Film (výber) === * [[1997]]: Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas * [[1999]]: Šesť statočných * [[2000]]: Prekliaty služobník lásky * [[2000]]: Fragmenty z malomesta * [[2000]]: Ako divé husi (Jakub Gardon) * filmy, ktoré na Slovensku nakrúcali zahraničné produkcie (napr. Povstanie, Frankenstein) * [[2017]]: Čiara (Adam Krajňák) * [[2018]]: Vianočné želanie (Vlkan) * [[2019]]: [[Trhlina (film)|Trhlina]] * [[2019]]: [[Šťastný nový rok|Šťastný Nový rok]] (Tomino) * [[2021]]: Prvok, Šampón, Tečka a Karel (Max) * [[2021]]: [[Známi Neznámi|Známi neznámi]] (Dan) * [[2021]]: [[Jozef Mak (film)|Jozef Mak]] (Meľoš) * [[2021]]: Šťastný Nový rok 2 (Tomino) * [[2023]]: [[Matematika zločinu]] (JUDr. Ján Mareš) - miniséria * [[2023]]: [[Nikdy nehovor nikdy (film z roku 2023)|Nikdy nehovor nikdy]] (Peter Urbančík) * [[2024]]: [[Smršť (film)|Smršť]] (Martin Lang) * [[2024]]: [[Vlny (film z roku 2024)|Vlny]] (Karel Hoffman) * [[2024]]: [[Vedlejší produkt]] (Josef Krulich) - miniséria * [[2025]]: [[Duchoň]] * 2025: Záhada strašidelného zámku (Kráľ) * [[2026]]: Když se zhasne * 2026: Šipkari === Televízia (výber) === * [[1999]]: [[Zborovňa (seriál)|Zborovňa]] (epizódna postava) * [[2005]]: Rodinné tajomstvá (epizódna postava doktor Karol) * [[2006]]: Najväčšie kriminálne prípady Slovenska (rozprávač) * [[2007]] – [[2010]]: [[Ordinácia v ružovej záhrade]], gynekológ (MUDr. Michal Gregor) * [[2010]]: [[Profesionáli (slovenský seriál)|Profesionáli]] (epizódna postava Ing. Adrián) * [[2011]]: [[Dr. Ludsky]] (MUDr. Daniel Ludsky) * [[2011]] – [[2012]]: [[Hoď svišťom]] (Oskar Bojo) * [[2013]]: [[Chlapi neplačú]] (Michal Lánsky) * [[2012]]: [[Dr. Dokonalý]] (MUDr. Daniel Ludsky) * [[2014]]: [[Doktori (slovenský seriál)|Doktori]] (epizódna postava Jasmína) * [[2015]] – [[2016]]: [[Búrlivé víno|Búrlivé Víno]] (Richard Kramer) * [[2017]]: Divoký Zapadákov (Jack) * [[2016]] - [[2019]]: [[Za sklom (seriál)|Za Sklom]] (mjr. Tibor ,,Maxo” Maxovský) * [[2018]] – [[2021]]: [[Semafor (seriál)|Semafor]] (Miroslav ,,Mirko” Majer) * [[2018]] – [[2019]]: [[Ministri (seriál)|Ministri]] (Milan) * [[2020]] – [[2026]]: [[Pán profesor]] (Mgr. Samo Vozár) * [[2021]]: [[Slovania (seriál)|Slovania]] (Radúz) * [[2022]] – [[2024]]: [[Výnimočná Nikol]] (Matej Tichý) * [[2022]]: [[Chlap (seriál)|Chlap]] (MUDr. Ondřej Frank) * [[2023]]: [[Dunaj, k vašim službám]] (Leopold Kučera) * [[2023]]: [[Klamstvo (seriál)|Klamstvo]] (Andrej Rosický) * [[2023]] – [[2025]]: [[Tomáš a Diana]] (Tomáš) * [[2023]]{{--}}[[2024]]: [[Možné je všetko|Možné je všetko!]] (účinkujúci) * [[2024]]: [[Vytoč mého agenta]] (Marián Klimek) * [[2025]]: [[Vina (slovenský seriál)|Vina]] (Adam Hanzel) * 2025: Bora (Švehla) * 2025: V zovretí (Roman Keller) == Ocenenia == * [[2008]] – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 2007{{--}}herec roka * [[2008]] – Talent roka 2008, ktorý sa udeľuje hercom do tridsať rokov. * [[2009]] – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 2008{{--}}herec roka * [[2009]] – [[IGRIC]]: za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele{{--}}postava Andreja v študentskom filme Leto „za originálne vytvorenie ambivalentnej postavy“ * [[2018]] – [[Krištáľové krídlo]] za rok 2017 v kategórii Divadlo a audiovizuálne umenie <ref name="kristalove-kridlo-laureati-2017" /> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="kristalove-kridlo-laureati-2017">{{Citácia periodika | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Krištáľové krídlo 2017 získalo jedenásť osobností SR | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/kultura/kristalove-kridlo-2017-ziskalo-jed/304140-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2018-01-22 | dátum prístupu = 2018-01-22 }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Slnko v sieti za Najlepší mužský herecký výkon}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Maštalír, Tomáš}} [[Kategória:Slovenskí dabingoví herci]] [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Členovia Činohry Slovenského národného divadla]] [[Kategória:Držitelia Slnka v sieti]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] 8p57to6j0ln1oaxnaa5h87w3agei4nl Filozofia 20. storočia 0 277307 8256319 8115712 2026-08-01T13:55:34Z Maximilián Fedora 259749 8256319 wikitext text/x-wiki {{Substovaný infobox}} {|align="right" cellspacing="15" width="32%" | {|align="right" cellpadding="2" width="100%" style="border:1px solid #000000; text-align:center; background:#F0F8FF;" | {|align="center" cellspacing="5" width="90%" style="border:1px solid #000000; font:bold 105%; text-align:center; background:#E6E6FA;" |[[Západná filozofia|Dejiny západnej filozofie]] '''Filozofia 20. storočia''' |} [[Súbor:Popova Philosopher.jpg|náhľad|220px|center|alt=Ľubov Popovová: Filozof, futursická maľba, 1915|Vykreslenie [[filozof]]a v bohato roztrieštenom [[20. storočie|20. storočí]] od [[Rusko|ruskej]] maliarky Ľubov Popovovej z r. [[1915]].]] ---- {|width="96%" style="font-size:90%; text-align:center; background:#F0F8FF;" |'''Analytická filozofia''' [[Súbor:P writing.svg|35px|center]] [[Logický pozitivizmus]] <> [[Logický atomizmus]] <> [[Filozofia jazyka]] <> [[Filozofia mysle]] a [[Kognitívna veda|Kognitívne vedy]] <> [[Filozofia vedy]] <> [[Pragmatizmus|Neopragmatizmus]] <> [[Verifikacionizmus]] <> [[Epistemológia]] <> [[Viedenský krúžok]] |} ---- {|width="96%" style="font-size:90%; text-align:center; background:#F0F8FF;" |'''Kontinentálna filozofia''' [[Súbor:P writing.svg|35px|center]] [[Fenomenológia]] <> [[Marxizmus]] <> [[Neomarxizmus]] <> [[Existencializmus]] <> [[Filozofia života]] <> [[Filozofia človeka]] <> [[Frankfurtská škola]] a [[Kritická teória]] <> [[Psychoanalýza|Psychoanalytická teória]] <> [[Filozofická hermeneutika]] <> [[Novoscholastika]] a [[Novotomizmus]] <> [[Štrukturalizmus]] a [[Dekonštrukcia]] <> [[Postmodernizmus]] |} |- |} |} {{Dejiny západnej filozofie}} '''Filozofia 20. storočia''' je pestrou zmesou vzájomne sa prelínajúcich a ovplyvňujúcich smerov a škôl. V 20. storočí vznikli či sa rozvinuli smery ako [[filozofia života]], [[filozofia mysle]], [[existencializmus]], [[marxizmus]] a [[neomarxizmus]], [[fenomenológia]], [[novotomizmus]], [[štrukturalizmus]], [[postštrukturalizmus]], [[postmodernizmus]] a ďalšie. Postupne sa však diferencovali dve pomerne samostatné skupiny, z ktorých prvá – [[analytická filozofia]] – má silnú pozíciu v anglosaskom svete (niekedy tiež ''anglosaská filozofia''), zatiaľ čo tzv. ''kontinentálna filozofia'' je považovaná za tradičnejšiu a vychádzajúcu hlavne (ale nielen) z [[fenomenológia|fenomenológie]]. == Obdobie 20. storočia ako platforma novodobej filozofie == [[20. storočie|Dvadsiate storočie]] je nielen z hľadiska [[filozofia|filozofických]] [[paradigma (filozofia a veda)|paradigiem]] mimoriadne búrlivým obdobím, v ktorom ľudstvo zakúsilo jednak množstvo zásadných objavov, [[explózia|explóziu]] vedeckých poznatkov a so žiadnym iným obdobím neporovnateľný rozmach [[veda|vedy]], [[technika|techniky]] a pokroku, na druhej strane sa [[filozofia]] musela vyrovnať s mimoriadnymi tragédiami. Aby bolo možné pochopiť peripetie filozofickej [[reflexia (filozofia)|reflexie]] v 20. storočí, je nutné pochopiť [[história|dejinnú]] situáciu, v ktorej boli pre pestrý [[pluralizmus]] [[filozofický smer|filozofických smerov]] položené základy, východiská a platformy. Na filozofiu mali vplyv hlavne tieto dejinno-vedecké premeny a charakteristické zlomy: * obrat v [[kozmológia|kozmológii]] a [[fyzika|fyzike]] ([[neeuklidovská geometria|neeuklidovské geometrické systémy]], [[Albert Einstein|Einsteinove]] [[teória relativity|teórie relativity]], [[kvantová teória]] [[Max Planck|Maxa Plancka]], [[vlnová mechanika]], objav [[atóm]]ovej štruktúry a rozvoj [[fyzika elementárnych častíc|fyziky elementárnych častíc]], [[teória]] [[Veľký tresk|Veľkého tresku]], konečnosť a rozpínanie [[vesmír]]u, kozmické lety, [[teória hier]]); * dve svetové [[vojna|vojny]] ako najväčšie vojenské konflikty v dejinách ľudstva, pri ktorých zahynulo bezmála 60 miliónov ľudí; * [[atómová bomba|atómové]] a [[vodíková bomba|vodíkové]] zbrane ako hrozba totálnej devastácie [[život]]a na [[Zem]]i; * [[revolúcia|revolučná]] [[politika|politická]] situácia ([[Veľká októbrová socialistická revolúcia|Veľká ruská revolúcia]], [[stalinizmus]], [[fašizmus]], [[národný socializmus|nacionálny socializmus]], [[marxizmus-leninizmus|marxisticko-leninský]] ortodoxný [[komunizmus]], vzostup a pád [[Sovietsky zväz|sovietskeho impéria]], [[imperializmus]] a rozpad [[kolónia|koloniálnych]] ríš; množstvo lokálnych vojen a revolúcií, politické a [[náboženstvo|náboženské]] prenasledovanie, [[holokaust]] a [[genocída (právo)|genocídy]], vznik [[OSN]] a novodobé definície [[ľudské práva|ľudských práv]], vytvorenie sociálnych [[trhová ekonomika|trhových ekonomík]]); * populačná explózia, keď ľudstvo dosiahlo počet takmer 6 miliárd osôb, čo vyvoláva hrozbu vyčerpania [[nerastné suroviny|nerastných surovín]] a zdrojov [[energia|energie]], ničenie prírodných základov života a [[životné prostredie|životného prostredia]], narušenie [[ozónová vrstva|ozónovej vrstvy]] a bezprostredné ohrozenie [[globálne otepľovanie|globálnym otepľovaním]], tiež hladomory; * búrlivý rozvoj [[technológia|technológií]], uľahčujúcich život a vytvárajúcich základ novodobej [[informačná spoločnosť|informačnej spoločnosti]] ([[rádio]], [[televízia]], osobný [[počítač]], [[Internet]], [[umelá družica|satelity]] v kozme, [[GPS]], [[mobilný telefón|mobilné telefóny]], [[masmédium|masmédiá]], prudký rozvoj [[automobil]]izmu, [[lietadlo|leteckého]] priemyslu a [[cestovný ruch|cestovného ruchu]], [[medicína|medicínske]] objavy, [[genetika|genetické inžinierstvo]] a nové paradigmy či množstvo objavov v mnohých ďalších vedách atď.); * rozštiepujúca špecializácia [[veda|vied]] smerujúca do podoby bohatého pluralizmu vedeckých odvetví a disciplín; * [[globalizácia]]. V [[20. storočie|20. storočí]] výsledky empirických vied vzrástli tak enormne, že jedinému človeku ani nie je možné myšlienkovo pojať svoju dobu, ako vravel už v [[19. storočie|19. storočí]] [[Hegel]]. Je potrebná teda tímová spolupráca. Preto je samozrejmé predvídať, že ani [[filozofia]] nebude výnimkou a tiež sa zásadne spluralizuje nezvratným spôsobom v snahe postihnúť tak radikálnu zmenu obrazu sveta, sveta človeka, ako i obrazu človeka samotného, ktoré sa udiali práve v minulom storočí. Filozofia je úspechmi ľudskej vedy a stroskotaním ľudskej humánnosti do hĺbky poučená a učí sa naďalej vyrovnať so všetkými relevantnými fenoménmi. Odkaz 19. storočia bol svojrázne rozvinutý a následne i prekonaný, pričom sa objavili aj nové [[myšlienka|myšlienkové]] iniciatívy. == Významní filozofi 20. storočia == {|width=100% |-valign=top |width=25%| * [[Francis Herbert Bradley]] (1846{{--}}1924) * [[Gottlob Frege]] (1848{{--}}1925) * [[Henri Bergson]] (1859{{--}}1941) * [[John Dewey]] (1859{{--}}1952) * [[Edmund Husserl]] (1859{{--}}1938) * [[Lucien Labethonniere]] (1860{{--}}1932) * [[Maurice Blondel]] (1861{{--}}1949) * [[Rudolf Steiner]] (1861{{--}}1925) * [[Alfred North Whitehead]] (1861{{--}}1947) * [[Heinrich Rickert]] (1863{{--}}1936) * [[George Santayana]] (1863{{--}}1952) * [[Ernst Troeltsch]] (1863{{--}}1923) * [[Miguel de Unamuno]] (1864{{--}}1936) * [[Benedetto Croce]] (1866{{--}}1952) * [[John Ellis McTaggart]] (1866{{--}}1925) * [[Édouard Le Roy]] (1870{{--}}1954) * [[Bertrand Russell]] (1872{{--}}1970) * [[George Edward Moore]] (1873{{--}}1958) * [[Nikolaj Alexandrovič Berďajev]] (1874{{--}}1948) * [[Ernst Cassirer]] (1874{{--}}1945) * [[Max Scheler]] (1874{{--}}1928) * [[Albert Schweitzer]] (1875{{--}}1965) * [[Carl Gustav Jung]] (1876{{--}}1961) * [[Oswald Spengler]] (1880{{--}}1936) * [[Pierre Teilhard de Chardin]] (1881{{--}}1955) * [[Nicolai Hartmann]] (1882{{--}}1950) * [[Louis Lavelle]] (1883{{--}}1951) * [[José Orrtega y Gsset]] (1883{{--}}1951) * [[Martin Buber]] (1878{{--}}1965) * [[Lev Davidovič Trockij]] (1879{{--}}1940) * [[Moritz Schlick]] (1882{{--}}1936) * [[Nicolai Hartmann]] (1882{{--}}1950) * [[Jacques Maritain]] (1882{{--}}1973) * [[José Ortega y Gasset]] (1883{{--}}1955) * [[Gaston Bachelard]] (1884{{--}}1962) * [[Étienne Gilson]] (1884{{--}}1978) * [[Ernst Bloch]] (1885{{--}}1977) * [[Romano Guardini]] (1885{{--}}1968) * [[Paul Tillich]] (1886{{--}}1965) * [[Hedwiga Conrad-Martiusová]] (1888{{--}}1966) * [[Martin Heidegger]] (1889{{--}}1976) * [[Gabriel Marcel]] (1889{{--}}1971) * [[Arnold Toynbee]] (1889{{--}}1975) * [[Ludwig Wittgenstein]] (1889{{--}}1951) * [[Rudolf Carnap]] (1891{{--}}1970) * [[Antonio Gramsci]] (1891{{--}}1937) * [[Edith Steinová]] (1891{{--}}1942) * [[Walter Benjamin]] (1892{{--}}1940) * [[Max Horkheimer]] (1895{{--}}1973) * [[Karl Loewith]] (1897{{--}}1973) * [[Herbert Marcuse]] (1898{{--}}1979) * [[Leo Strauss]] (1899{{--}}1973) * [[Gilbert Ryle]] (1900{{--}}1976) * [[Hans-Georg Gadamer]] (1900{{--}}2002) * [[Alfred Tarski]] (1901{{--}}1983) * [[Nicola Abbagnano]] (1901{{--}}1990) |width=25%| * [[Jean Guitton]] (1901{{--}}1999) * [[Henri Lefebvre]] (1901{{--}}1991) * [[Mortimer Adler]] (1902{{--}}2001) * [[Herbert Feigl]] (1902{{--}}1988) * [[Karl Popper]] (1902{{--}}1994) * [[Frank Plumpton Ramsey]] (1903{{--}}1930) * [[Joachim Ritter]] (1903{{--}}1974) * [[Theodor Wiesengrund Adorno]] (1903{{--}}1969) * [[Carl G. Hempel]] (1905{{--}}1997) * [[John Wisdom]] (1904{{--}}1993) * [[q:Emmanuel_Mounier|Emmanuel Mounier]] (1905{{--}}1950) * [[Maurice Nédoncelle]] (1905{{--}}1976) * [[Ayn Rand]] (1905{{--}}1982) * [[Rush Rees]] (1905{{--}}1989) * [[Jean-Paul Sartre]] (1905{{--}}1980) * [[Georges Canguilhem]] (1904{{--}}1995) * [[Hannah Arendtová]] (1906{{--}}1975) * [[Kurt Gödel]] (1906{{--}}1978) * [[Emmanuel Lévinas]] (1906{{--}}1995) * [[Nelson Goodman]] (1906{{--}}1998) * [[Jean Hyppolite]] (1907{{--}}1968) * [[Maurice Blanchot]] (1908{{--}}2003) * [[Claude Lévi-Strauss]] (1908) * [[Maurice Merleau-Ponty]] (1908{{--}}1961) * [[Simone de Beauvoir]] (1908{{--}}1986) * [[Willard Van Orman Quine]] (1908{{--}}2000) * [[Max Black]] (1909{{--}}1988) * [[Isaiah Berlin]] (1909{{--}}1997) * [[Simone Weilová]] (1909{{--}}1943) * [[Alfred Jules Ayer]] (1910{{--}}1989) * [[John Langshaw Austin]] (1911{{--}}1960) * [[Norman Malcolm]] (1911{{--}}1990) * [[Wilfrid Sellars]] (1912{{--}}1989) * [[Carl Friedrich Freiherr von Weizsäcker]] (1912) * [[Alan Turing]] (1912{{--}}1954) * [[Albert Camus]] (1913{{--}}1960) * [[Herbert Paul Grice]] (1913{{--}}1988) * [[Hermann Krings]] (1913{{--}}2004) * [[Paul Ricoeur]] (1913{{--}}2005) * [[Roderick Chisholm]] (1916{{--}}1999) * [[Georg Henrik von Wright]] (1916{{--}}2003) * [[Peter Thomas Geach]] (1916{{--}}2013 ) * [[Donald Davidson]] (1917{{--}}2003) * [[Louis Althusser]] (1918{{--}}1990) * [[Gertrude Elizabeth Margaret Anscombová|Gertrude Anscombová]] (1919{{--}}2001) * [[Richard M. Hare]] (1919{{--}}2002) * [[Peter Frederick Strawson]] (1919{{--}}2006) * [[J.J.C. Smart]] (1920) * [[Karl Albet]] (1921) * [[John Rawls]] (1921{{--}}2002) * [[Sidney Morgenbesser]] (1921{{--}}2004) * [[Ruth Barcan Marcus]] (1921) * [[Thomas Samuel Kuhn]] (1922{{--}}1996) * [[Imre Lakatos]] (1922{{--}}1974) * [[René Girard]] (1923) |width=25%| * [[Walter Pitts]] (1923{{--}}1969) * [[Arthur Danto]] (1924) * [[Paul Karl Feyerabend]] (1924{{--}}1994) * [[Jean-François Lyotard]] (1924{{--}}1998) * [[Gilles Deleuze]] (1925{{--}}1995) * [[Michael Dummett]] (1925) * [[Stanley Cavell]] (1926) * [[Michel Paul Foucault]] (1926{{--}}1984) * [[Hermann Luebbe]] (1926) * [[Leonardo Polo]] (1926) * [[Hilary Putnam]] (1926) * [[Edmund Gettier]] (1927) * [[Robert Spaemann]] (1927) * [[Bernard Williams]] (1929{{--}}2003) * [[Jean Baudrillard]] (1929) * [[Harry Frankfurt]] (1929) * [[Jürgen Habermas]] (1929) * [[Jacques Derrida]] (1930{{--}}2004) * [[Richard Rorty]] (1931{{--}}2007) * [[Anthony Kenny]] (1931) * [[Roger Penrose]] (1931) * [[Juan Carlos Scannone]] (1931) * [[Charles Taylor]] (1931) * [[John Searle]] (1932) * [[Fridolin Wiplinger]] (1932 ((--))1973) * [[Jaegwon Kim]] (1934) * [[Jerry Fodor]] (1935) * [[Ian Hacking]] (1936) * [[Gianni Vattimo]] (1936) * [[Thomas Nagel]] (1937) * [[Robert Nozick]] (1938{{--}}2002) * [[Alvin Goldman]] (1938) * [[Gilbert Harman]] (1938) * [[Peter Hacker]] (1939) * [[John D. Caputo]] (1940) * [[Saul Kripke]] (1940) * [[Jean-Luc Nancy]] (1940) * [[David Lewis]] (1941{{--}}2001) * [[Robert Audi]] (1941) * [[Ned Block]] (1942) * [[Daniel Dennett]] (1942) * [[John McDowell]] (1942) * [[John Zerzan]] (1943) * [[Simon Blackburn]] (1944) * [[Raymond Geuss]] (1946) * [[Peter Singer]] (1946) * [[Paul Horwich]] (1947) * [[Martha Nussbaum]] (1947) * [[Slavoj Zizek]] (1949) * [[Robert Brandom]] (1950) * [[Colin McGinn]] (1950) * [[Christopher Peacocke]] (1950) * [[Christine Korsgaard]] (1952) * [[Anthony Appiah|Kwame Anthony Appiah]] (1954) * [[James F. Conant]] (1958) * [[Stephen Neale]] (1958) |} == Kontinentálna filozofia == === Realizmus === {{Hlavný článok|Realizmus}} Rozvoj [[novoveká filozofia|novovekej filozofie]] priniesol množstvo prvkov antimetafyzického charakteru [[filozofia|filozofického myslenia]] ([[Immanuel Kant|Kant]], [[pozitivizmus]], [[Friedrich Nietzsche|Nietzsche]], [[materializmus]], [[Karl Marx|Marx]] a [[Friedrich Engels|Engels]]). Pod vplyvom antimetafyzických hnutí vznikol na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] filozofický realizmus ako voľné združenie [[filozof]]ov podporujúcich rehabilitáciu [[metafyzika|metafyziky]]. Nejde o návrat k tradičnej metafyzike, ale skôr o [[renesancia|renesanciu]] metafyziky na základe [[reflexia|reflexie]] pozitivizmu a [[nihilizmus|nihilizmu]]. Dôležitým znakom je uznanie reálneho jestvovania sveta mimo „Ja“ („ne-Ja“). Táto vonkajšia skutočnosť jestvuje nezávisle od „Ja“ a zároveň autonómne. Realisti tiež riešia problém poznateľnosti „ne-Ja“, pričom určitú mieru poznateľnosti realite uznávajú všetci. Realizmus nadobudol v dejinách myslenia rôzne podoby – už v stredoveku pôsobil [[stredoveký realizmus]], v 20. storočí sa formuje [[kritický realizmus]], [[intuitívny realizmus]], v roku [[1948]] sa dokonca vytvorila „Asociácia pre realistickú filozofiu“. Moderný realizmus sa budoval na troch základných princípoch: :1. Aj materiálny, aj duševný [[idea|ideálny]] [[svet]] reálne jestvujú a sú navzájom nezávislé. :2. Na základe [[intencia|intencie]] [[vedomie|vedomia]] jestvuje poznávacia zhoda materiálneho a imateriálneho sveta. :3. Na základe „zdravého rozumu a reálnych prírodných zákonov“ je možné formulovať [[morálka|morálne]] [[norma|normy]]. Realizmus 20. storočia predstavuje teoretický rámec rôznych filozofických postojov ([[novotomizmus|novopozitivizmu]], [[fenomenológia|fenomenológie]], [[existencializmus|existencializmu]], [[personalizmus|personalizmu]], [[novotomizmus|novotomizmu]]), v rámci ktorého sa istým spôsobom zjednocujú stúpenci nezávislosti jestvovania tzv. [[objekt]]ívnej [[realita|reality]]. Realizmus mal najsilnejšie pozície najmä v [[Anglicko|Anglicku]] a to až do [[70. roky 20. storočia|sedemdesiatych rokov 20. storočia]]. Poprednými predstaviteľmi sú najmä [[George Edward Moore|Georg Edward Moore]], [[Bertrand Russell]], [[Franz Brentano]], [[Samuel Alexander]], [[Alfred North Whitehead]], [[Nicolai Hartmann]] alebo [[Roy Wood Sellars]]. === Ortodoxný marxizmus a neomarxizmus === [[Súbor:19190501-lenin_speech_red_square.jpg|náhľad|210px|alt=Vladimír Iľjič Lenin v roku 1919|[[Vladimír Iľjič Lenin]]]] {{Hlavný článok|Marxizmus|Neomarxizmus|Marxizmus-leninizmus}} Vo vývine marxistického myslenia môžeme pozorovať v [[20. storočie|20. storočí]] dve vývojové línie – [[marxizmus-leninizmus]] vo [[Východná Európa|východnej Európe]] známy aj ako ortodoxný marxizmus a neomarxizmus v [[Západná Európa|západnej Európe]]. Podstatným momentom rozvoj marxizmu bol fakt, že po uchopení moci [[komunistická strana|komunistickými stranami]] v jednotlivých krajinách sa teoretické jadro celého marxizmu stalo súčasťou [[štát]]nej [[ideológia|ideológie]]. Takéto „poštátnenie“ marxistickej filozofie výrazne ovplyvnilo jej smerovanie. K rozvoju ortodoxného marxizmu prispeli práce [[Karl Marx|Karla Marxa]] (''Ekonomické-filozofické rukopisy'', ''Manifest komunistickej strany'', ''Bieda filozofie'', ''Kapitál'',...) a [[Lenin|Vladimíra Lenina]] (''Materializmus a empírio-kriticizmus'', ''Filozofické zošity'', ''Štát a revolúcia'',...). Po formálnej stránke sa ortodoxný marxizmus delí na [[dialektický materializmus]] a [[historický materializmus]]. Dialektický materializmus sa venuje vývoju [[hmota|hmoty]], [[vedomie|vedomia]] a [[spoločnosť|spoločnosti]], pričom čerpá [[dialektická metóda|dialektickú metódu]] najmä od [[Hegel]]a. Spadali sem aj otázky [[ontológia|ontologického]] a [[epistemológia|epistemologického]] charakteru. [[Historický materializmus]] je dialekticko-[[materializmus|materialistickou]] [[koncepcia|koncepciou]] vývoja spoločnosti, pričom súčasťou učenia je téza o nevyhnutnej [[revolúcia|revolučnej]] premene [[buržoázia|buržoáznej]] ekonomickej formácie na vyšší typ usporiadania – pretvorenie v [[socializmus]] so svojou ústrednou hybnou silou v podobe robotníckej triedy, a neskôr prerod v [[komunizmus]], ktorého základnou charakteristikou má byť beztriedna spoločnosť. Západný typ marxizmu sa od [[20. roky 20. storočia|dvadsiatych rokov 20. storočia]] chápe ako [[neomarxizmus]]. Neomarxisti sa stavali kladne najmä k raným prácam [[Karl Marx|Karla Marxa]], pričom práce [[Friedrich Engels|Engelsa]] a [[Lenin]]a zväčsa odmietali, takže zo strany ortodoxných marxistov je tento smer označovaný ako revizionistický. Predstaviteľmi sú najmä [[György Lukács]], [[Karol Korsch]], [[Roger Garaudy]], [[Louis Althusser]], [[Henri Marcuse]], [[Herbert Marcuse]], [[Theodor Wiesengrund Adorno]], [[Max Horkheimer]], [[Jürgen Habermas]]. Základné rysy neomarxizmu sú tieto: * neomarxisti nezaujímajú voči [[Karl Marx|Marxovi]] žiadny postoj kultu; etablujú sa skôr ako kritickí „sociálni filozofi“, čím sa, ak žijúc v [[Sovietsky zväz|sovietskej]] mocenskej sfére vplyvu, dostávali do konfliktu s vládnucou [[marxizmus-leninizmus|ortodoxiou]]; * kritická sociálna filozofia sa rozvíjala najmä v tzv. [[Frankfurtská škola|Frankfurtskej škole]]; * použitie [[dialektická metóda|dialektickej metódy]] inšpirovanej [[Hegel]]om; * kritická sebareflexia a kritika súdobej spoločnosti; * úsilie spojiť teoretické myslenie s praktickým konaním; * odmietanie [[revolúcia|revolučných]] praktík (obzvlášť [[Max Horkheimer|Horkheimer]] a [[Theodor Wiesengrund Adorno|Adorno]]). === Fenomenológia === {{Hlavný článok|Fenomenológia}} === Existencializmus === {{Hlavný článok|Existencializmus}} Existencionalizmus (od latinského slova ''existencia'' — jestvovanie) alebo „filozofia existencie“ je jedným z najmódnejších súčasných filozofických učení. Najväčšími predstaviteľmi existendonalizmu sú: v Nemecku — [[Martin Heidegger]], [[Karl Jaspers]]; Francúzsku — [[Gabriel Honoré Marcel|G. Marcell]], [[Jean-Paul Sartre]], [[Albert Camus]] a iní, v Taliansku — [[Nicola Abbagnano]]. „Filozofia existencie“ je pravým pokračovaním [[Henri Bergson|Bergsonovej]] a [[Friedrich Nietzsche|Nietscheho]] filozofie. Metódu prevzala z [[Edmund Husserl|Husserlovej]] fenomenologie a základné myšlienky z diel dánskeho mystika [[Søren Kierkegaard|S. Kierkegaarda]]. V Nemecku sa existencionalizmus začal utvárať po [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]]. Nová vlna existencionaiizmu začala narastať vo Francúzsku v období okupácie, a najmä po [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]]. Po druhej svetovej vojne sa existencionalistická móda rozšírila po celom svete.{{sfn|Meľviľ|1962|777–778}} === Filozofia človeka === {{Hlavný článok|Filozofia človeka}} ==== Moderná filozofická antropológia ==== Na začiatku storočia sa v dôsledku prudkého rozvoja [[Spoločenská veda|spoločenských vied]] o človeku začala etablovať moderná filozofická antropológia, na ktorej vzniku mal najväčšiu zásluhu [[Max Scheler]]. Moderné antropologické koncepty sú vo všeobecnosti založené na predpoklade opísateľnosti tzv. antropologickej konštanty, teda akejsi univerzálnej vlastnosti človeka, pričom filozofické bádanie sa orientuje následne na objasnenie tejto konštanty. Medzi najvplyvnejšie projekty antropologickej konštanty sa zaraďuje "otvorenosť k svetu" [[Max Scheler|Maxa Schelera]] a tiež jeho postulát [[Duch|ducha]] v súvislosti s ľudskou [[Osoba|osobou]], ďalej "excentricita" [[Helmuth Plessner|Helmutha Plessnera]] (schopnosť človeka spredmetniť seba samého) a "nedostatok" [[Arnold Gehlen|Arnolda Gehlena]] (človek ako nedokonalý živý tvor, potrebujúci k prežitiu [[Kultúra|kultúru]] a [[Civilizácia|civilizáciu]]). Na začiatku 70. rokov [[20. storočie|20. storočia]] sa tieto totalizujúce koncepty začínajú prispôsobovať dlhodobému vplyvu antropologického [[Redukcionizmus|redukcionizmu]]. [[Podstata človeka]] sa tak potom riešila vo vzťahu k jeho dejinnosti a skúsenosti so svetom. Najnovšie filozofické myslenie skúma "conditio humana", teda ľudskú [[podmienenosť]], ktorá istým spôsobom, hoci nedokonalo, napomáha k vymedzeniu ľudskej bytosti. Rozvoj filozofickej antropológie má naďalej relevantný význam so vzrastajúcimi poznatkami v oblasti [[Biológia|biológie]] človeka, [[Medicína|medicíny]], [[Technológia|technológií]], [[Kognitívna veda|kognitívnych vied]] a [[Spoločenská veda|spoločenských]] vied. ==== Psychoanalýza ==== [[Obrázok:Sigmund Freud LIFE.jpg|170px|right|thumb|Sigmund Freud ([[1856]] - [[1939]])]] {{Hlavný článok|Psychoanalýza}} Na filozofiu [[20. storočie|20. storočia]] mal nepochybne vplyv aj nárok psychoanalytickej školy [[Sigmund Freud|Sigmunda Freuda]] a jej nonkonformistov [[Alfred Adler|Alfreda Adlera]] a [[Carl Gustav Jung|Carla Gustava Junga]]. Tento nárok spočíval v ašpirácii odhaliť za iracionálnou nevôľou [[Neuróza|neurotických]] [[Symptóm|symptómov]] skrytú, no zrozumiteľnú systematiku. Teória psychoanalýzy následne postavila zdôvodnenie neuróz na pôsobení vnútornej nevedomej časti ľudského Ja, v ktorej dochádza k duševnému konfliktu na základe potlačovaných [[Pud|pudov]]. Nevedomá reč (neurózy, [[Sen|sny]]) je realizáciou pudov, ktoré boli vytlačené z [[Vedomie|vedomia]] do [[Nevedomie|nevedomia]]. Freud pritom videl konflikt pudovosti najmä v oblasti ľudskej [[Sexualita|sexuality]]. Zámer psychoanalytickej terapie spočíva následne v tom, aby sa psychika zbavila svojej úzkej spätosti s duševnými ranami a [[Trauma|traumami]] z detstva prostredníctvom ich opätovného prežitia v už dospelom a zrelom [[Vedomie|vedomí]]. Freudova [[antropológia]] predstavuje [[Skepsa|skeptickú]] pozíciu voči [[Racionalita|racionalite]] [[Človek|ľudskej]] [[Slobodná vôľa|slobodnej vôle]] a schopnosti človeka "byť vlastným pánom". Ide o spochybnenie viery v [[Autonómia (filozofia)|autonómiu]] človeka, čím sa vo [[Filozofická antropológia|filozofickej antropológii]] pôvodné [[Racionalizmus (filozofia)|racionalistické]], [[Karteziánstvo|karteziánske]] [[Ego]] značne degraduje. Dokonca i všetko duchovné v človeku je len vysoko-sublimovaná forma sexuálnej [[Energia|energie]]. Iné prúdy [[Moderna|modernej]] [[Psychológia|psychológie]] redukovali človeka vyhlásením vnútorného prežívania a [[Introspekcia|introspekcie]] za zmysluprázdny [[priestor]]. Tak si počínal najmä [[behaviorizmus]], ktorý chápal každé konanie človeka za nutný dôsledok konštelácie určitých vzruchov ([[Burrhus Frederic Skinner|B. F. Skinner]]). Neskôr v snahe utvoriť celostnejší pohľad na [[Psychika|psychiku]] [[Človek|človeka]] sa dbalo aj na perspektívu samotného poznávajúceho a pociťujúceho [[Subjekt|subjektu]]. [[Kritika|Kritickou]] reakciou na psychoanalýzu bol tiež prúd humanistickej psychológie. Tento smer upriamuje pozornosť na [[Osobnosť|osobnostnú]] a [[Intelekt|intelektuálnu]] charakteristiku človeka, jeho [[Hodnota (filozofia)|hodnotovú]] orientáciu a jeho potrebu [[Sebarealizácia|sebarealizácie]] ([[Abraham Harold Maslow|A. H. Maslow]], [[Erich Fromm]], [[Carl Rogers]], [[Viktor Frankl]]). Humanistickí psychológovia čerpajú filozofickú inšpiráciu najmä v [[Personalizmus|personalizme]] a [[Existencializmus|existencializme]]. ==== Štrukturalizmus ==== {{Hlavný článok|Štrukturalizmus}} ==== Filozofická hermeneutika ==== {{Hlavný článok|Filozofická hermeneutika}} === Kresťanská filozofia a novoscholastika === {{Hlavný článok|Kresťanská filozofia|Novoscholastika}} === Postmodernizmus === {{Hlavný článok|Postmodernizmus}} == Analytická filozofia == {{Hlavný článok|Analytická filozofia}} === Frege, Moore, Russell === {{Hlavný článok|Gottlob Frege|George Edward Moore|Bertrand Russell}} === Wittgenstein === {{Hlavný článok|Ludwig Wittgenstein}} === Oxfordská filozofia === {{Hlavný článok|Oxfordská filozofia}} === Viedenský krúžok === {{Hlavný článok|Viedenský krúžok}} === Filozofia mysle === {{Hlavný článok|Filozofia mysle}} == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy |meno zborník= Jurij | priezvisko zborník = Meľviľ | odkaz na autora zborník = Jurij Konstantinovič Meľviľ | kapitola zborník = Kapitola 24 „Súčasná idealistická filozofia v západoeurópskych krajinách a v Amerike“ | url kapitoly zborník = | titul = [[Stručné dejiny filozofie]] | redaktori = : [[Teodor Iľjič Ojzerman|T.&nbsp;I.&nbsp;Ojzerman]], [[Michail Iovčuk|M.&nbsp;T.&nbsp;Iovčuk]] a [[Ivan Ščipanov|I.&nbsp;J.&nbsp;Ščipanov]] | prekladatelia = : kolektív prekladateľov | ilustrátori = Miroslav Marček | zväzok = | vydanie text = | miesto = [[Bratislava]] | vydavateľ = [[Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry|VPL]] | rok = 1962 | isbn = | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 830 | strany = 744–801 | url = }} == Zdroje článku == * {{Citácia Harvard |Priezvisko1 = Kiczko |Meno1 = Ladislav |Priezvisko2 = Marcelli |Meno2 = Miroslav |Priezvisko3 = Waldschütz |Meno3 = Erwin |Priezvisko4 = Zigo |Meno4 = Milan |Titul = Dejiny filozofie |Vydanie = 2 |Rok1Vydania = 1993 |Rok = 1996 |Vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo |Miesto = Bratislava |ISBN = 8008003065 }} * {{Citácia Harvard |Priezvisko = Störig |Meno = Hans Joachim |Titul = Malé dějiny filosofie |Vydanie = 7 |Rok1Vydania = 1950 |Rok = 2000 |Vydavateľ = Karmelitánské nakladatelství |Miesto = Kostelní Výdří |Jazyk = cs |ISBN = 8071925004 }} * {{Citácia Harvard |Priezvisko = Coreth, Ehlen, Haeffner, Ricken |Meno = |Spoluautori = |Titul = Filosofie 20. století |Diel = |Vydanie = 1 |Rok = 2006 |Vydavateľ = Nakladatelství Olomouc |Miesto = Olomouc |ISBN = 8071822094 }} * {{Citácia Harvard |Priezvisko = Kol. autorov |Meno = |Spoluautori = |Titul = Filosofický slovník |Diel = |Vydanie = 2 |Rok = 2002 |Vydavateľ = Nakladatelství Olomouc |Miesto = Olomouc |ISBN = 8071820644 }} == Súvisiaci článok == {{Portál|20. storočie|Portál 20. storočia}} * [[Súčasná filozofia]] {{Filozofia}} [[Kategória:Filozofia 20. storočia| ]] 7an2e1jydzh934gyuwhnwdmalc6s3br Lee Ranaldo 0 278421 8256287 7469005 2026-08-01T11:59:56Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256287 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec |Meno = Lee Ranaldo |Obrázok = Leescrewdriver.jpg |Veľkosť obrázka = 230px |Popis umelca = americký spevák a gitarista |Dátum narodenia = {{dnv|1956|2|3}} |Miesto narodenia = [[Long Island]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = |Žáner = [[Alternatívny rock]] |Súvisiace články = [[Sonic Youth]], [[The Cribs]], [[Text Of Light]] |Roky pôsobenia = 1980 – súčasnosť }} [[Image:Moonlander.jpg|thumb|120px|Ranaldova gitara [[Moonlander (gitara)|Moonlander]] od [[Yuri Landman|Yuriho Landmana]], 2007]] '''Lee Ranaldo''' (* [[3. február]] [[1956]], [[Long Island]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký spevák a gitarista, známy ako člen rockovej formácie [[Sonic Youth]]. Ranaldo má troch synov s manželkou, avantgardnou umelkyňou Leah Singerovou. V roku [[2004]] ho časopis [[Rolling Stone]] zaradil na 33. miesto v stovke najlepších gitaristov všetkých čias. Od roku [[2007]] hrá na špeciálnej 18-strunnej gitare [[Moonlander (gitara)|Moonlander]], ktorú pre neho vyrobil [[Yuri Landman]]. == Bibliografia == * ''jrnls80s'' ISBN 1-887-128-31-X (198 sidor) * ''Lengths & Breaths'' ISBN 0-934953-79-1 (110 sidor, Waterrow Press) * ''Road Movies'' ISBN 1-932360-73-5 (165 sidor, Softskull Press) * ''Bookstore'' ISBN 1-885175-06-X (99 sidor) * ''Moroccan Journal'' (28 sidor, Ring Taraigh) == Diskografia - Sólo == * From Here to Infinity (1987) * A Perfect Day EP (1992) * Scriptures of the Golden Eternity (1993) * Broken Circle / Spiral Hill EP (1994) * East Jesus (1995) * Clouds (1997) * Dirty Windows (1999) * Amarillo Ramp (For Robert Smithson) (2000) * Outside My Window The City Is Never Silent - A Bestiary (2002) * Text Of Light (2004) * Maelstrom From Drift (2008) * Countless Centuries Fled Into The Distance Like So Many Storms EP (2008) & [[Lydia Lunch]] * ''No Excuse b/w A Short History of Decay'' (7" / Figurehead, 1997) == Externé odkazy == * [http://www.leeranaldo.net leeranaldo.net] * [http://www.sonicyouth.com/dotsonics/lee/ sonicyouth.com/lee] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140718082355/http://www.sonicyouth.com/dotsonics/lee/ |date=2014-07-18 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ranaldo, Lee}} [[Kategória:Grunge hudobníci]] [[Kategória:Rockoví speváci USA]] [[Kategória:Rockoví gitaristi USA]] [[Kategória:Osobnosti z New Yorku]] jc8quw1twikgl2k6vgjaap2mbgh21g9 Ortodoxná synagóga v Prešove 0 279094 8256539 8224570 2026-08-02T10:09:02Z מ-ב-צ 253289 presnosť 8256539 wikitext text/x-wiki {{Infobox Synagóga | Názov = Ortodoxná synagóga v Prešove | Druh synagógy = ortodoxná synagóga, expozícia [[Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry v Bratislave|SNM-Múzeum židovskej kultúry]] | Celé meno = | Iné meno1 = Veľká ortodoxná synagóga | Iné meno2 = | Obrázok = Ortodoxná synagóga.jpg | Popis obrázka = Pohľad na synagógu | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovensko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Prešovský kraj | Okres typ = | Okres = Prešov | Mesto typ = | Mesto = Prešov | Obec = | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Historický región typ = | Historický región = Šarišská župa (Uhorsko) | Je súčasťou = Komplex stavieb{{Break}}prešovskej ortodoxnej obce | Adresa = Okružná 32 | Zemepisná šírka = 49.000114 | Zemepisná dĺžka = 21.237752 | Náboženstvo typ = | Náboženstvo = [[judaizmus]], [[ortodoxný judaizmus]] | Kongres = | Kongregácia = | Židovská náboženská obec dnes = | Židovská náboženská obec pôvodná = Židovská náboženská obec Prešov | Židovská komunita = | Dĺžka = | Šírka = | Výška = | Dĺžka hlavnej lode = | Dĺžka svätyne = | Dĺžka3 typ = | Dĺžka3 = | Šírka hlavnej lode = | Šírka svätyne = | Šírka4 typ = | Šírka4 = | Výška hlavnej lode = | Výška svätyne = | Výška najvyššej veže = | Výška v kupole = | Výška v kupole typ = | Počet lodí = | Počet veží = | Počet kupol typ = | Počet kupol = | Počet4 typ = počet poschodí | Počet4 = 2 | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Plocha typ = | Plocha = | Plocha1 typ = | Plocha1 = | Architekt = | Architekt poznámka = | Architekt1 = | Architekt1 poznámka = | Staviteľ = | Staviteľ poznámka = | Sloh = [[Historizmus (umenie)|historizmus]] | Sloh1 = s [[Maurská architektúra|maurskými]]{{Break}}a orientalizujúcimi prvkami | Materiál = | Materiál1 = | Výstavba = [[1897]]{{--}}[[1898]] | Dokončenie = | Rekonštrukcia = [[90. roky 20. storočia]] | Rekonštrukcia typ = | Objavenie = | Objavenie typ = | Dátum posvätenia = | Svätiteľ = | Dátum zániku = | Dátum odsvätenia = | Správa = Židovská náboženská{{Break}}obec Prešov | Vlastník = Židovská náboženská{{Break}}obec Prešov | Náklady na výstavbu = | Umiestnenie Aron ha-kodeš = | Autor Aron ha-kodeš = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Mapa1 lokátor = | nkp pred rokom 2002 = | súčasť nkp = | názov nkp pred 2002 = SYNAGÓGA | dátum nkp = | číslo nkp = | dátum uzpf = 17.04.1963 | číslo uzpf = 3350/1 | názov UNESCO = | dátum UNESCO = | kategorizovať = | PUSR web url = https://www.pamiatky.sk/evidencie-a-registre/register-po/detail-po?code=PO&detail_id=44c19647-e35e-4cfa-b8f3-3fcb7f56af07&cHash=2eec2cd1392b28ec7656c728b40f6b0d | PUSR web id objekt = 44c19647 | PUSR web dátum citovania = 14.05.2024 | Web = http://www.synagoga-presov.sk/ | Commons = | Portál = }} '''Ortodoxná synagóga v Prešove''' sa nachádza v jednej z bočných uličiek v historickom centre mesta, na Okružnej ulici. Do užívania bola slávnostne uvedená na sviatok [[Jom kipur]] roku [[1898]]. [[Synagóga]] je postavená v maurskom štýle s umelecky cenným interiérom aj exteriérom. Synagóga je súčasťou suburbia vzácnych židovských komunálnych inštitúcií skladajúci sa z modlitebne, chéderu – židovskej školy, rabinátu a rituálneho bitúnku, ktorý vybudovala Ortodoxná obec v priestore za mestskými hradbami. Komplex stavieb je [[Národná kultúrna pamiatka|Národnou kultúrnou pamiatkou]] registrovaný v ÚZPF pod č. 3350. == Budova == Veľkú ortodoxnú synagógu, postavila roku [[1898]] stavebná firma Kollacsek a Wirth. Je to dvojpodlažná budova bez veží. Strohé neorománsko-maurské fasády možno považovať za poklad synagogálnej architektúry. Budova smeruje na juhovýchod v smere na [[Jeruzalem]] (v smere k Svätej zemi). Náklady na výstavbu synagógy dosiahli sumu 48 000 zlatých. == Interiér == [[Aron ha-kodeš]], alebo Archa slúžiaca na uloženie [[Tóra|Tóry]], pochádza od košického sochára Bacsóa, nástenné maľby od maliara Grazla. Bohato zdobené interiéry so zachovaným inventárom sú jednými z najatraktívnejších židovských pamiatok na Slovensku. == Snaha o prevezenie Synagógy == V roku [[1989]] prejavila americká organizácia Pacific Jewish Center so sídlom v [[Los Angeles]] záujem previezť interiér synagógy do USA. Napriek podpore niektorých straníckych činiteľov sa plán nezrealizoval a to predovšetkým vďaka odporu členov židovskej obce v Prešove, ale aj v dôsledku zmeny spoločenskej situácie. == Múzeum == Prvé Židovské múzeum v Prešove, ktoré bolo zároveň jedným z prvých na Slovensku bolo sprístupnené v roku [[1931]] v budove [[Kumšt (vodná veža)|Kumštu]]. O jeho založenie sa zaslúžili najmä predseda geologickej obce Ing. [[Eugen Bárkány]] a dr. Teodor Austerlitz, syn slávneho prešovského [[rabín]]a. Počas vojny bola zastavená jeho činnosť. Nakoľko nebol po vojne záujem o obnovenie jeho činnosti Ing. [[Eugen Bárkány|Bárkány]] sprostredkoval prenesenie zbierky do Štátneho židovského múzea v Prahe. Tam sa nachádzali až do rozpadu Česko-Slovenska. V roku [[1993]] boli vrátené a [[25. novembra]] bola časť zbierky sprístupnená verejnosti ako Stála expozícia [[Eugen Bárkány|Bárkányho]] zbierka judaík inštalovaná v prešovskej ortodoxnej synagóge. Zbierka je umiestnená na poschodí - ženskej galérii. Zbierka je v správe [[Múzeum židovskej kultúry|Múzea židovskej kultúry]], ktoré je súčasťou [[Slovenské národné múzeum|Slovenského národného múzea]]. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * Peter Kónya, Dezider Landa, ''Stručné dejiny prešovských Židov'' (Prešov, 1995). == Pozri aj == * [[Kumšt (vodná veža)|Kumšt]] {{Slovenské národné múzeum}} {{Sakrálne stavby v Prešove}} [[Kategória:Synagógy na Slovensku|Prešov]] [[Kategória:Stavby v Prešove]] qwu0bz5xyv993gmgspo2n7qmvorl2pp Škoda 8Tr 0 285788 8256379 8164782 2026-08-01T16:54:07Z ~2026-42701-32 301733 /* */ 8256379 wikitext text/x-wiki {{Infobox trolejbus | súbor = Trol_Škoda_8Tr_Brno.jpg | popis = [[Bratislava|Bratislavský]] trolejbus Škoda 8Tr (teraz v majetku Technického múzea v Brne) | typ = Škoda 8Tr | výrobca = Závod V.I.Lenina | prototyp = 1956 | výroba v rokoch = 1956 – 1961 | vyrobených kusov = 742 | modernizácia v rokoch = | modernizovaných kusov = | dĺžka = 10 700 mm | šírka = 2 500 mm | výška = 3 300 mm | pohotovostná hmotnosť = 10 000 kg | výška podlahy = | max. rýchlosť = 50 km/h | miest na sedenie = 19 | miest na státie = 59 | motor(y) = | výkon = 110 – 120 kW | napätie = 600 V DC | dieselagregát = | výkon dieselagregátu = }} '''Škoda 8Tr''' je typ [[Česko-Slovensko|česko-slovenského]] [[trolejbus]]u. Bol vyrábaný od polovice 50. do začiatku 60. rokov 20. storočia spoločnosťou [[Škoda]] v [[Plzeň|Plzni]] a neskôr v [[Ostrov (okres Karlove Vary)|Ostrove nad Ohří]] (od roku 1960). == Konštrukcia == Trolejbus 8Tr bol konštrukčne odvodený z predchádzajúceho typu 7Tr. Mechanicky bol prakticky totožný so svojím predchodcom, rozdiely boli najmä v elektrickej časti vozidla. Išlo teda o dvojnápravový trolejbus so [[Samonosná karoséria|samonosnou karosériou]]. Celokovová skriňa bola zvonku [[Plech|oplechovaná]], v [[interiér]]i bola obložená [[Preglejka|preglejkou]]. [[Cestujúci|Cestujúcim]] slúžili dvoje (len u niektorých vozov určených na export) alebo troje štvorkrídlové skladacie [[dvere]] na pravom boku karosérie. Na rozdiel od typu 7Tr mali trolejbusy 8Tr v interiéri už len priečne umiestnené sedačky. Vozy 8Tr poháňal jeden trakčný motor (prvé dve výrobné série dostali rovnaký motor ako mal typ 7Tr, od 3. série bol do trolejbusov montovaný motor inovovaný). Rozdielnosť od vozňov 7Tr spočívala predovšetkým v dočasnom upustení od polosamočinného elektrického riadenia trakčných obvodov pri rozjazde a elektrickom brzdení. == Prototyp == Prototyp trolejbusu 8Tr bol vyrobený v roku 1955. Po svojom dokončení bol najprv vystavovaný v [[Káhir]]e (z tohto dôvodu mal zvlášť zosilnenú [[Tepelná izolácia|tepelnú izoláciu]]). Následne sa v rokoch 1956 a 1957 zúčastnil porovnávacích testov dvojnápravových a trojnápravových trolejbusov v [[Praha|Prahe]]. V roku 1957 bol odovzdaný do [[Mariánské Lázně|Mariánskych Lázní]], kde bol zaradený do pravidelnej prevádzky (dostal evidenčné číslo 7). Tu jazdil do roku 1975, kedy bol daný do prevádzky v [[Plzeň|Plzni]]. Tu pod evidenčným číslom 99/II jazdil do roku 1978. Potom bol vyradený a odpredaný do Bore pri Tachove. V druhej polovici 80. rokov bol presunutý do obce Racov, zošrotovaný bol v roku 2000. == Prevádzka == V rokoch 1955 až 1961 bolo vyrobených v dvanástich výrobných sériách celkom 742 vozov. {| class="wikitable" |- ! Súčasný štát ! Mesto ! Stránka ! Typ ! Roky dodávok ! Počet vozov ! Evidenčné čísla<br/>pri dodaní ! Poznámky ! Zdroj |- | rowspan="13" | {{flagicon|Česko}} [[Česko]] | [[Brno]] | [[Trolejbusová doprava v Brne|článok]] | 8Tr | [[1957]] – [[1960]] | 11 | 32 – 42 | | |- | [[České Budějovice]] | [[Trolejbusová doprava v Českých Budějoviciach|článok]] | 8Tr | [[1957]] – [[1960]] | 16 | 3, 14, 17, 34, 36, 37 – 47 | | |- | [[Děčín]] | [[Trolejbusová doprava v Děčíne|článok]] | 8Tr | [[1957]] – [[1960]] | 7 | 1, 3, 4, 7, 20 – 22 | | |- | [[Hradec Králové]] | [[Trolejbusová doprava v Hradci Králové|článok]] | 8Tr | [[1957]] – [[1960]] | 16 | 66 – 70, 72 – 82 | | |- | [[Jihlava (mesto)|Jihlava]] | [[Trolejbusová doprava v Jihlave|článok]] | 8Tr | [[1957]] – [[1960]] | 6 | 6, 16 – 20 | | |- | [[Mariánské Lázně]] | [[Trolejbusová doprava v Mariánskych Lázniach|článok]] | 8Tr | [[1957]] – [[1960]] | 4 | 6 – 9 | | |- | [[Opava (Sliezsko)|Opava]] | [[Trolejbusová doprava v Opave|článok]] | 8Tr | [[1957]] – [[1960]] | 5 | 13 – 17 | | |- | [[Ostrava]] | [[Trolejbusová doprava v Ostrave|článok]] | 8Tr | [[1958]] – [[1961]] | 21 | 27 – 47 | | |- | [[Pardubice]] | [[Trolejbusová doprava v Pardubiciach|článok]] | 8Tr | [[1957]] – [[1961]] | 14 | 123 – 136 | | |- | [[Plzeň]] | [[Trolejbusová doprava v Plzni|článok]] | 8Tr | [[1957]] – [[1959]] | 28 | 162 – 190 | číslo 166 nebolo obsadené | |- | [[Praha]] | [[Trolejbusová doprava v Prahe|článok]] | 8Tr | [[1960]] | 35 | 470 – 504 | | |- | [[Teplice]] | [[Trolejbusová doprava v Tepliciach|článok]] | 8Tr | [[1957]] – [[1959]] | 13 | 101 – 103, 110, 111, 113 – 115 | | |- | [[Zlín]] – [[Otrokovice]] | [[Trolejbusová doprava v Zlíne a v Otrokoviciach|článok]] | 8Tr | [[1957]] – [[1960]] | 17 | 27 – 43 | | |- | rowspan="2" | {{flagicon|Čína}} [[Čína]] | [[Peking]] | [[Trolejbusová doprava v Pekingu|článok]] | 8Tr |1957-1984 |72 |3001-3072 | &nbsp; | |- | [[Šanghaj]] | [[Trolejbusová doprava v Šanghaji|článok]] | 8Tr | &nbsp; | &nbsp; | &nbsp; | &nbsp; | |- | {{minivlajka|Gruzínsko|w}} | [[Tbilisi]] | [[Trolejbusová doprava v Tbilisi|článok]] | 8Tr | &nbsp; | 20 | | &nbsp; | &nbsp; |- | {{minivlajka|Litva|w}} | [[Vilnius]] | [[Trolejbusová doprava vo Vilniuse|článok]] | 8Tr | &nbsp; | &nbsp; | &nbsp; | &nbsp; | |- | {{minivlajka|Lotyšsko|w}} | [[Riga]] | [[Trolejbusová doprava v Rige|článok]] | 8Tr | &nbsp; | &nbsp; | &nbsp; | &nbsp; | |- | rowspan="10" | {{minivlajka|Nemecko|w}} | [[Drážďany]] | [[Trolejbusová doprava v Drážďanoch|článok]] | 8Tr | [[1958]] | 1 | 174 | &nbsp; | |- | [[Eberswalde]] | [[Trolejbusová doprava v Eberswalde|článok]] | 8Tr | [[1958]] – [[1960]] | 7 | 1, 3, 4, 9, 10 – 12 | &nbsp; | |- | [[Erfurt]] | [[Trolejbusová doprava v Erfurte|článok]] | 8Tr | [[1960]] | 4 | 17 – 20 | &nbsp; | |- | [[Gera]] | [[Trolejbusová doprava v Gere|článok]] | 8Tr | [[1960]] | 3 | 311 – 313 | &nbsp; | |- | [[Greiz]] | [[Trolejbusová doprava v Greize|článok]] | 8Tr | [[1958]] | 2 | 9005, 9006 | &nbsp; | |- | [[Lipsko]] | [[Trolejbusová doprava v Lipsku|článok]] | 8Tr | [[1958]] – [[1960]] | 9 | 141 – 149 | &nbsp; | |- | [[Magdeburg]] | [[Trolejbusová doprava v Magdeburgu|článok]] | 8Tr | [[1958]] – [[1960]] | 6 | 1058 – 1063 | &nbsp; | |- | [[Postupim]] | [[Trolejbusová doprava v Postupime|článok]] | 8Tr | [[1958]] | 7 | 11 – 17 | &nbsp; | |- | [[Weimar]] | [[Trolejbusová doprava vo Weimare|článok]] | 8Tr | [[1958]] – [[1960]] | 7 | 11 – 17 | &nbsp; | |- | [[Zwickau]] | [[Trolejbusová doprava vo Zwickau|článok]] | 8Tr | [[1959]] – [[1960]] | 6 | 29 – 34 | &nbsp; | |- | rowspan="5" | {{minivlajka|Poľsko|w}} | [[Gdyňa]] | [[Trolejbusová doprava v Gdyni|článok]] | 8Tr | [[1957]] – ? | &nbsp; | &nbsp; | &nbsp; | |- | [[Olsztyn]] | [[Trolejbusová doprava v Olsztyne|článok]] | 8Tr | &nbsp; | &nbsp; | &nbsp; | &nbsp; | |- | [[Poznaň]] | [[Trolejbusová doprava v Poznani|článok]] | 8Tr | [[1955]] – [[1959]] | 18 | &nbsp; | &nbsp; | |- | [[Varšava]] | [[Trolejbusová doprava vo Varšave|článok]] | 8Tr | [[1955]] – ? | &nbsp; | &nbsp; | &nbsp; | |- | [[Wałbrzych]] | [[Trolejbusová doprava vo Wałbrzychu|článok]] | 8Tr | [[1959]] – ? | &nbsp; | &nbsp; | &nbsp; | |- | rowspan="2" | {{minivlajka|Slovensko|w}} | [[Bratislava]] | [[Trolejbusová doprava v Bratislave|článok]] | 8Tr | [[1957]] – [[1961]] | 57 | 135 – 191 | &nbsp; | |- | [[Prešov]] | [[Trolejbusová doprava v Prešove|článok]] | 8Tr | [[1960]] – [[1961]] | 12 | 1 – 12 | &nbsp; | |- | rowspan="3" | {{minivlajka|Ukrajina|w}} | [[Dnipro]] | [[Trolejbusová doprava v Dnipre|článok]] | 8Tr | &nbsp; | &nbsp; | &nbsp; | &nbsp; | |- | [[Kyjev]] | [[Trolejbusová doprava v Kyjeve|článok]] | 8Tr | [[1960]] | 22 | 110–131 | &nbsp; | |- | [[Simferopol]] – [[Alušta]] – [[Jalta]] | [[Trolejbusová doprava v Simferopolu, Alušte a Jalte|článok]] | 8Tr | &nbsp; | &nbsp; | &nbsp; | &nbsp; | |} Výpočet miest, kam boli dodané trolejbusy 8Tr, nie je úplný. Chýba tu niektoré rumunské prevádzky. Ide o prehľad dodaných nových vozov (priamo z výroby). Trolejbusy si rôzne dopravné podniky predávali, takže počet miest, kde je (alebo bol) v prevádzke typ 8Tr, je vyšší. == Historické vozy == {| class="wikitable sortable" ! Pôvodná<br />prevádzka ! Evidenčné číslo ! Súčasný majiteľ ! Typ ! Rok výroby ! Historický<br/>od roku ! Zdroj |- |[[Trolejbusová doprava v Bratislave|Bratislava]] |[[Zbierka vozidiel MHD Technického múzea v Brne#Škoda 8Tr|141]] |[[Technické múzeum v Brne|TMB]] |8Tr |1958 |1976 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Vůz TMB #141 (Škoda 8Tr5) | url = http://seznam-autobusu.cz/vuz/7390 | vydavateľ = seznam-autobusu.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2018-07-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180726171444/http://seznam-autobusu.cz/vuz/7390 | dátum archivácie = 2018-07-26 }}</ref> |- |[[Trolejbusová doprava v Kyjeve|Kyjev]] |T-3 |[[Centrum IER]] (múzeum) |8Tr |1960 |2015 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Киев, троллейбус № Т-3 | url = http://transphoto.ru/vehicle/22257/#n49343 | vydavateľ = transphoto.ru | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2018-07-26 | jazyk = ru }}</ref> |- | rowspan="3" |[[Trolejbusová doprava v Prahe|Praha]] |136 |[[Dopravní podnik města Pardubic|DPMP]] |8Tr |1960 |1997 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Vůz DP Pardubice #136II (Škoda 8Tr9) | url = http://seznam-autobusu.cz/vuz/35810 | vydavateľ = seznam-autobusu.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2018-07-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180726140724/http://seznam-autobusu.cz/vuz/35810 | dátum archivácie = 2018-07-26 }}</ref> |- |147 |Historische Nahverkehrsmittel Leipzig |8Tr |1960 |2000 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Лейпциг, троллейбус № 147 | url = http://transphoto.ru/vehicle/70587/#n228979 | vydavateľ = transphoto.ru | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2018-07-29 | jazyk = ru }}</ref> |- |[[Múzeum mestskej hromadnej dopravy v Prahe#Trolejbusy|494]] |[[Dopravní podnik hl. m. Prahy|DPP]] |8Tr |1960 |1972 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Vůz DP Praha #494 (Škoda 8Tr9) | url = http://seznam-autobusu.cz/vuz/44134 | vydavateľ = seznam-autobusu.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2018-07-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180726135110/http://seznam-autobusu.cz/vuz/44134 | dátum archivácie = 2018-07-26 }}</ref> |- |[[Trolejbusová doprava v Zlíne a Otrokoviciach|Zlín]] |29 |[[Dopravní podnik Ostrava|DPO]] |8Tr |1958 |1996 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Vůz DP Ostrava #29II (Škoda 8Tr6) | url = http://seznam-autobusu.cz/vuz/15443 | vydavateľ = seznam-autobusu.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2018-07-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180726135339/http://seznam-autobusu.cz/vuz/15443 | dátum archivácie = 2018-07-26 }}</ref> |} == Referencie == <references/> * {{preklad|cs|Škoda 8Tr}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Trolejbusy Škoda}} [[Kategória:Trolejbusy Škoda]] 5db5stq0trkyujw0t0dyi9w7mvyolcg Libor Ebringer 0 304393 8256354 7842687 2026-08-01T15:19:49Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256354 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Libor Ebringer | Portrét = Libor Ebringer (2012).jpg | Veľkosť obrázka =230px | Popis = slovenský mikrobiológ a pedagóg | Dátum narodenia = [[3. február]] [[1931]] | Miesto narodenia = [[Bratislava]] | Alma mater = [[Univerzita Komenského v Bratislave]]<br>[[PriF UK|Prírodovedecká fakulta]] | Profesia = mikrobiológ a vysokoškolský pedagóg | Dátum úmrtia = {{dúv|2015|5|11|1931|2|3}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]] }} [[Prof.]] [[RNDr.]] '''Libor Ebringer''', [[DrSc.]] (* [[3. február]] [[1931]], [[Bratislava]] – † [[11. máj]] [[2015]], [[Bratislava]]<ref>[http://www.biomasa.sk/index.php/813-prof-libor-ebringer-zomrel-3-2-1931-11-5-2015 Prof. Libor Ebringer zomrel]</ref>) bol popredný [[Slováci|slovenský]] [[mikrobiológ]] a [[pedagóg]].<ref>http://abicko.avcr.cz/cs/archiv/2005/2/obsah/ceskoslovenska-spolecnost-mikrobiologicka.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090618084552/http://abicko.avcr.cz/cs/archiv/2005/2/obsah/ceskoslovenska-spolecnost-mikrobiologicka.html |date=2009-06-18 }} Československá společnost mikrobiologická</ref><ref>http://www.chtf.stuba.sk/kbcht/others6.php {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120621211634/http://www.chtf.stuba.sk/kbcht/others6.php |date=2012-06-21 }} Prof. RNDr. Libor Ebringer, DrSc.: Spomienky na začiatky mikrobiológie na UK</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.wolf.sk/prednasky.php |dátum prístupu=2010-01-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080917061737/http://www.wolf.sk/prednasky.php |dátum archivácie=2008-09-17 }}</ref> Medzi rokmi [[1992]]{{--}}[[1998]] bol predsedom ''Československé společnosti mikrobiologické''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.cssm.info/kapitoly/predsedove.html |dátum prístupu=2010-01-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140202212715/http://www.cssm.info/kapitoly/predsedove.html |dátum archivácie=2014-02-02 }}</ref>. Jeho hlavnou špecializáciou bol výskum symbiotických vzťahov medzi [[mikroorganizmus|mikroorganizmami]] a [[makroorganizmus|makroorganizmom]]<ref>http://veda.sme.sk/c/733674/s-bryndzou-do-europy-preco-nie.html S bryndzou do Európy? Prečo nie!</ref>. Najcennejšie sú jeho originálne práce o nových účinkoch [[antibakteriálne antibiotiká|antibakteriálnych antibiotík]] na semiautonomné bunkové organely ([[chloroplast]]y a [[mitochondrie]]) a stanovenie korelácií v mechanizmoch ich účinkov na baktérie a plastidy. Tento poznatok je považovaný za významný doklad o baktériovom pôvode chloroplastov a mitochondrií, čo ho nasmerovalo aj k štúdiu rôznych evolučných otázok. Za objav tohto fenoménu sa stal nositeľom diplomu na československý objav. Pomocou tejto a ďalších metód dokázal zdravotné riziko vyplývajúce z aplikácie 5-nitro-2-furylakrylovej kyseliny v [[potravinárstvo|potravinárstve]]. Uvedená geneticky aktívna a zdravotne riziková látka sa používala najmä na [[stabilizácia vína|stabilizáciu vín]] od roku [[1975]] napriek tomu, že svetová veda už zaraďovala [[nitrofurán]]y medzi potenciálne [[karcinogén]]y. Aj vďaka výdatnej pomoci jeho študentov sa túto biohazardnú látku po určitom „zápolení” podarilo zakázať . V rokoch [[1990]]{{--}}[[1992]] introdukoval na Slovensko problematiku [[probiotikum|probiotík]], z tejto oblasti je držiteľom dvoch [[patent]]ov a autorom prvého slovenského probiotického preparátu Enterococcus forte + selén (vyrábal IVAX Pharmaceuticals). Zaviedol tiež originálnu výrobu prvých napolitánových tyčiniek s aktívnymi probiotickými baktériami s obchodným názvom Dr. Ebi (vyrábal IDC Holding - Pečivárne Sereď ). Od roku [[2002]] sa venoval najmä probiotickým vlastnostiam tradičnej [[bryndza|bryndze]], o ktorej dokázal, že sa vyznačuje vzácnymi zdravotne prospešnými vlastnosťami. Ebringer je považovaný za vášnivého propagátora pôvodnej, salašníckej bryndze a zdravotného významu mlieka a mliečnych produktov. == Ocenenia == <small>zoznam nie je úplný</small> * ''Zlatá medaila Prif UK Bratislava, 1991'', * ''Zlatá medaila UK, Bratislava, 1991'', * ''Čestný člen Slovenskej farmaceutickej spoločnosti, Bratislava, 1993'', * ''Zlatá čestná plaketa SAV za zásluhy v biologických vedách, 1996'', * ''Strieborná medaila za rozvoj Farm. fakulty UK, 1996'', * ''Galenova strieborná medaila Farm. fakulty UK, 2012 '', * ''Patočkova medaila Čsl. spol. mikrobiologickej, 2009 '', * ''Weberova medaila, 2009 '', * ''Cena primátora hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy roku 2011'' - za celoživotné dielo <ref>http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&id=11027885&p1=51737 V Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca udelili Ceny primátora roku 2011</ref> * ''Rad Ľudovíta Štúra II. triedy'' za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí, zásluhy v oblasti mikrobiológie a genetickej toxikológie, 2012 <ref>http://www.sav.sk/index.php?lang=sk&charset=&doc=services-news&source_no=20&news_no=4231 Prezident udelil najvyššie štátne vyznamenania</ref><ref>http://spravy.pravda.sk/prezident-vyznamenal-14-slovenskych-osobnosti-fqs-/sk_domace.asp?c=A120103_172202_sk_domace_p58 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120120231036/http://spravy.pravda.sk/prezident-vyznamenal-14-slovenskych-osobnosti-fqs-/sk_domace.asp?c=A120103_172202_sk_domace_p58 |date=2012-01-20 }} Prezident vyznamenal 14 slovenských osobností</ref> == Tvorba == === Literatúra === <small>zoznam nie je úplný</small> * Z prvého študijného pobytu v zahraničí napísal populárne-vedecký cestopis „Brazília – zem neznáma?“(vyd.SAV,1967), * Na základe výzvy z Walter Reed Army Institute for Medical Research vo Washingtone napísal monografiu „The Effects of Drugs on Chloroplasts“ p.p. (vydal Springer-Verlag, 1978), * Okrem monografie Cell Origins and the Evolutions v spoluautorstve s J. Krajčovičom (pp. 1 – 321, vydavateľstvo SAV 1994) a niekoľkých monografií a nosných článkov s evolučnou problematikou vydaných v zahraničí doteraz uverejnil takmer 200 článkov v odborných karentovaných časopisoch, ktoré boli citované prevažne v zahraničí 1000 krát, * Libor Ebringer: ''Ľudia a mikróby'', [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]], [[1962]], <ref>http://193.87.60.253/perl/libris.pl?wtit=5655{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref>http://opac.zvykni.sk/ke/zaznam.php?vydanie=107116{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, * Libor Ebringer: ''Brazília - zem neznáma?'', Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, [[1967]], 1. vydanie, <ref>http://opac.kniznica-rv.sk/zaznam.php?vydanie=65169{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * Libor Ebringer: ''Are plastids derived from prokaryotic microorganisms? Action of antibiotics on chloroplasts of Euglena gracilis.'' J. Gen. Microbiol. 1972,71, 35-52, * Libor Ebringer: ''Effect of drugs on chloroplasts.'' In: Progress in Molecular and Subcellular Biology. vol.6., Springer Verlag, 1978, pp. 271-350., * Libor Ebringer, Juraj Krajčovič: ''Cell Origin and Evolution'', Veda, Bratislava, [[1994]], <ref>http://www.vesmir.cz/clanek/libor-ebringer-juraj-krajcovic-cell-origin-and-evolution</ref> * Anna Belicová , M. Seman , V. Milata, D. Ilavský, Libor Ebringer: ''Biological Activity of New Aza Analogues of Quinolones'', Folia Microbiol., [[1997]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.chtf.stuba.sk/~milata/ScienceVM.htm |dátum prístupu=2010-01-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080427141239/http://www.chtf.stuba.sk/~milata/ScienceVM.htm |dátum archivácie=2008-04-27 }}</ref>, * Libor Ebringer, Ctirad John, Jiří Matějů, Vladimír Vinter: ''Kapitoly z historie československé mikrobiologie'', Praha, Československá společnost mikrobiologická - Pražské nakl. Jiřího Poláčka PLUTO, [[1998]], <ref>http://biblio.hiu.cas.cz/cgi-bin/search.cgi/?IsisScript=/wbib.xis&dot=h&type=h&from=1&pocet=10&db=biblio&lang=cz&format=standard&to=10&exp1=Ebringer,%20Libor%20-&{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.ekolist.cz/kn-biol.shtml |dátum prístupu=2010-01-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100814030929/http://ekolist.cz/kn-biol.shtml |dátum archivácie=2010-08-14 }}</ref> <ref>http://is.muni.cz/publikace/publikace_prohlidka.pl?uco=1293</ref>, * Libor Ebringer, Ctirad John: ''Kapitoly z histórie československej mikrobilógie 2'', Československá spoločnosť mikrobiologická, [[2002]], ISBN 80-968712-8-5 <ref>http://opac.zvykni.sk/ke/zaznam.php?vydanie=134575{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>, * Matej Vesteg, Juraj Krajčovič, Libor Ebringer: ''On the origin of eukaryotic cells and their endomembranes'', Rivista di biologia, [[2006]] <ref>http://www.biomedexperts.com/Abstract.bme/17299702/On_the_origin_of_eukaryotic_cells_and_their_endomembranes</ref>, * Anna Belicová, L. Krizková, Juraj Krajčovič, D. Jurkovič, M. Sojka, Libor Ebringer, R. Dusinský: ''Antimicrobial susceptibility of Enterococcus species isolated from Slovak [[Bryndza]] cheese'', ''Folia microbiologica'' [[2007]] <ref>http://www.biomedexperts.com/Abstract.bme/17575909/Antimicrobial_susceptibility_of_Enterococcus_species_isolated_from_Slovak_Bryndza_cheese</ref>, * M. Laurencík, P. Sulo, E. Sláviková, E. Piecková, M. Seman, Libor Ebringer: ''The diversity of eukaryotic microbiota in the traditional Slovak sheep cheese--[[bryndza]]'', International journal of food microbiology, [[2008]] <ref>http://www.biomedexperts.com/Abstract.bme/18639949/The_diversity_of_eukaryotic_microbiota_in_the_traditional_Slovak_sheep_cheese--bryndza</ref>, === Články === * ''Dostali ocenenie za falošnú bryndzu'', Hospodárske noviny, článok sa venuje ocenením Slovak gold za pasterizovanú bryndzu<ref>http://www.stv.sk/relacieaz/jednotka/posta-pre-teba/29-9-2012-1/{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Pošta pre Teba> 6. 10. 2012</ref><ref>http://www.stv.sk/tvprogram/jednotka/2012-10-07/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121204004118/http://www.stv.sk/tvprogram/jednotka/2012-10-07/ |date=2012-12-04 }} Pošta pre teba</ref> * ''Ovčie mlieko a [[bryndza]]'', Bedeker zdravia, <ref>http://www.bedekerzdravia.sk/?main=article&id=483</ref> * ''Srvátka a [[žinčica]]'', Bedeker zdravia, <ref>http://www.bedekerzdravia.sk/?main=article&id=594</ref> * ''Piť či nepiť surové mlieko'', Bedeker zdravia, spoluator: Ladislav Soják <ref>http://www.bedekerzdravia.sk/?main=article&id=689</ref> * ''Mlieko a rakovina'', Bedeker zdravia, <ref>http://www.bedekerzdravia.sk/?main=article&id=691</ref> * ''Význam mlieka a tuku pre zdravie'', Bedeker zdravia, <ref>http://www.bedekerzdravia.sk/?main=article&id=481</ref> * ''Môžeme považovať každý jogurt za probiotický?'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.mamatata.sk/index.cfm?Module=Article&Page=ShowArticle&ArticleID=5512 |dátum prístupu=2010-08-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20091206070725/http://www.mamatata.sk/index.cfm?module=Article |dátum archivácie=2009-12-06 }}</ref>, * ''Piť či nepiť surové mlieko?'', SME, 20. 7. 2006 <ref>http://www.vidiek.eu.sk/zaujimavosti.php?action=showContent&id=6&pt=pt6&IdLang=0{{Nedostupný zdroj|date=november 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>http://www.cassovia.sk/korzar/board.php?disp=3324&did=edge0&closed=1</ref> * ''Probiotické potraviny na Slovensku'', Helios č. 2/''2007'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.spae.sk/helios2007_2.htm |dátum prístupu=2010-01-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100206094215/http://www.spae.sk/helios2007_2.htm |dátum archivácie=2010-02-06 }}</ref> <ref>http://www.lady.sk/tlac.php?id=4447</ref> * ''Mlieko ako multifunkčná potravina'', Interná medicína č. 7/2007 <ref>http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2009/enviro6/11_tajovske.pdf{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Informácia o článku - pdf</ref> * ''Jedzte bryndzu, budete zdravší'', Karloveské noviny júl/[[2008]] <ref>http://www.malatina.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=57:bryndza</ref> * ''Pochúťka, čo lieči - Smutná realita: Väčšina bryndze v obchodnej sieti je podvod'', Extraplus September/[[2008]] <ref>http://www.extraplus.sk/content/view/376</ref> * ''Mlieko a bryndza'', 13. december [[2008]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.eastlabs.biz/article/1251/SID=qb5e2mtv5qb7cgog4vfuudqhj7 |dátum prístupu=2010-08-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220517050539/http://www.eastlabs.biz/article/1251/SID=qb5e2mtv5qb7cgog4vfuudqhj7 |dátum archivácie=2022-05-17 }}</ref> * ''Význam mlieka a tuku pre zdravie'', Bedeker zdravia, [[2009]] <ref>http://www.zzz.sk/?clanok=6587</ref> * ''Možnosti využitia probiotík v prevencii a terapii alergických chorôb'', spoluator:[[Miroslav Ferenčík]], Alergie číslo X, 200X<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.tigis.cz/alergie/ALERG102/10.htm |dátum prístupu=2010-08-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100705144214/http://www.tigis.cz/alergie/ALERG102/10.htm |dátum archivácie=2010-07-05 }}</ref> * ''Bryndza je najlepší patent prírody'', Pravda, 20.03.2011 <ref>http://zdravie.pravda.sk/zdrava-vyziva/clanok/13722-bryndza-je-najlepsi-patent-prirody/</ref> rozhovor s mikrobilógom Liborom Ebringerom, redaktor: Jozef Sedlák * ''Libor Ebringer: „Víno bolo za komunistov moc“'', veda.sme.sk, 12.3.2012 <ref>http://veda.sme.sk/c/6282817/libor-ebringer-vino-bolo-za-komunistov-moc.html</ref> rozsiahlejši rozhovor, redaktor: Tomáš Prokopčák, === Rozhlas a televízia === * Poradíme vám - Pasterizovaná a nepasterizovaná bryndza<ref>http://www.slovakradio.sk/inetportal/web/index.php?lang=1&stationID=101&page=showNews&id=68168</ref> rozhovor s profesorom Liborom Ebringerom, redaktorka: Eva Gergelyová * Probiotické jogurty: viete ich rozoznať? - Hosť: prof. RNDr. Libor Ebringer, DrSc., z Ústavu bunkovej biológie PRIF UK, 03. 10. 2008, [[TV Markíza]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.markiza.sk/clanok-relacia/telerano/482130-v-pondelkovom-telerane-uvidite |dátum prístupu=2010-08-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20081215040919/http://www.markiza.sk/clanok-relacia/telerano/482130-v-pondelkovom-telerane-uvidite |dátum archivácie=2008-12-15 }}</ref> == Referencie == {{referencie|2}} == Externé odkazy == * [http://www.karlovaves.sk/vestnik/KR_0809.pdf Sila žinčice v boji za zdravie - Karloveské noviny 8/2009]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} pdf * [http://www.karlovaves.sk/vestnik/KR_0608.pdf Richtár Karlovej Vsi má nové výsledky výskumu - Prof. Ebringer: „Jedzte bryndzu, budete zdravší“ - Karloveské noviny 6/2008]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} pdf {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ebringer, Libor}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Slovenskí mikrobiológovia]] [[Kategória:Slovenskí autori náučnej literatúry]] [[Kategória:Slovenskí publicisti]] [[Kategória:Držitelia Radu Ľudovíta Štúra II. triedy]] j55xmk3a9fx3zj3uu87xetikl76dydx Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1921 0 318509 8256561 7834310 2026-08-02T11:02:34Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256561 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji | rok = 1921 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Švédsko | dátum = [[21. február]] [[1921]] | počet tímov = 2 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = SWE | počet titulov = 1 | zápasy = 1 | góly = 10 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Štokholm]] | predchádzajúce podujatie = 1914 | nasledujúce podujatie = 1922 }} '''VI. [[majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji]]''' boli najkratšie ME v histórii. Na ich programe bol jediný zápas, ktorý sa uskutočnil v [[pondelok]] [[21. február]]a [[1921]] v&nbsp;[[hlavné mesto|hlavnom meste]] [[Švédsko|Švédska]] [[Stockholm|Štokholme]]. Šampionátu sa zúčastnili iba dve reprezentácie, [[Švédske národné hokejové mužstvo|Švédsko]] a [[Česko-slovenské národné hokejové mužstvo|Česko-Slovensko]]. == Čo predchádzalo ME 1921 == Šampionát v roku 1921 sa mal hrať pôvodne v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] ako svetový ([[Majstrovstvá_sveta_v_ľadovom_hokeji|majstrovstvá sveta]]). Malo sa ho zúčastniť všetkých sedem účastníkov I. MS v roku 1920, ktoré boli zároveň aj olympijským turnajom v rámci VII. LOH v belgických Antverpách (ZOH v tom čase ešte neexistovali, prvé sa konali v roku 1924 vo francúzskom Chamonix). Keďže vedenie česko-slovenského hokeja sa obávalo nepriazne počasia, [[IIHF]] napopon ponúkla usporiadateľské právo Švédsku, ktoré ponuku prijalo. Potom však nielen zámorské hokejové veľmoci Kanada a USA, ale aj tri [[Európa|európske]] celky (Švajčiarsko, Francúzsko a Belgicko) nemali záujem absolvovať ďalekú cestu na [[Škandinávia|sever Európy]]. Zostali tak len dvaja účastníci: domáce Švédsko a dvojnásobný majster Európy a zároveň najlepší európsky celok zo VII. LOH (a zároveň I. MS) 1920 Česko-Slovensko. Domáci usporiadatelia sa Česko-Slovensku za účasť na ME odvďačili možnosťou odohrať dve prípravné stretnutia proti švédskym klubovým celkom. == Výsledok == {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = <small>[[Pondelok]]<br />[[21. február]] [[1921]]</small> |mužstvo1 = {{SWE|lh|2}} |skóre = 6 : 4<br />''( 4:1, 2:3 )'' |mužstvo2 = ''{{TCH|lh|1}}'' |góly1 = |góly2 = |štadión = [[Olympijský štadión (Štokholm)|Olympijský štadión]] v [[Štokholm]]e<br />Divákov: 6000 }} * V tomto časovom období sa hral ľadový hokej na rozdiel od súčasnosti na dva polčasy. * Výsledok stretnutia je sporný, švédska hokejová federácia uznáva konečný stav 7:4. * Hralo sa pri [[Umelé osvetlenie|umelom osvetlení]] na štadióne, ktorý slúžil [[Letné olympijské hry 1912|V. letným olympijským hrám]] v roku [[1912]]. ===Zostavy a góly=== * '''''Švédsko''''': Säfwenberg – Lindqvist, Lundell – Arve, Burman, Johansson-Brandius, E. Svensson, E. Abrahamsson, Galin, Woodzack. * '''''ČSR''''': Wälzer – Pešek-Káďa, Palouš - K. Hartmann, Šroubek, Jirkovský, V. Loos, Vindyš. * '''Góly''': Lundell 1, Burman 3, Brandius 2 – V. Loos, Pešek-Káďa, Šroubek, Jirkovský. == Súpisky účastníkov == '''1. {{SWE|lh|1}}'''<br /> [[Sven Säfwenberg]] - [[Einar Lundell]], [[Einar Svensson]] - [[Wilhelm Arwe]], [[Erik Burman]], [[Georg Johansson-Brandius]], [[Erik Abrahamsson]], [[Gunnar Galin]], [[Einar Lindqvist]], [[Louis Woodzack]]. '''2. {{TCH|lh|1}}'''<br /> [[Karel Wälzer]] ([[Jan Hamáček]] nenastúpil) - [[Karel Pešek-Káďa]], [[Jan Palouš]], [[Karel Hartmann]] - [[Josef Šroubek]], [[Jaroslav Jirkovský]], [[Vilém Loos]], [[Otakar Vindyš]] ([[Jan Fleischmann]], Kotrba, Trachta nenastúpili). &nbsp; '''Vedúci výpravy''': J. Říha, predseda hokejového zväzu. == Externé odkazy == * [http://www.hockeyarchives.info/ hockeyarchives.info/] {{fra icon}} * [http://discovery.yippieekiyay.com/page.php?15/ discovery.yippieekiyay.com]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{swe icon}} * [http://avlh.sweb.cz/ avlh.sweb.cz/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190227124111/http://avlh.sweb.cz/M.htm |date=2019-02-27 }} * [http://hokej.snt.cz/ hokej.snt.cz/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130424080439/http://hokej.snt.cz/ |date=2013-04-24 }} * [http://iihf.szm.sk/ iihf.szm.sk/] == Zdroj == * {{preklad|cs|Mistrovství Evropy v ledním hokeji 1921|5316563}} {{ME v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Ľadový hokej v 1921]] [[Kategória:Športové podujatia vo Švédsku|Ľadový hokej]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji]] [[Kategória:1921 vo Švédsku]] ctmiw3j7uu0pytpocnbkomgwh23iaco Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1911 0 318525 8256557 7834306 2026-08-02T11:02:20Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256557 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji | rok = 1911 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Nemecké cisárstvo | dátum = [[15. február|15.]]{{--}}[[17. február]] [[1911]] | počet tímov = 4 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = BOH | počet titulov = 1 | zápasy = 6 | góly = 46 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Berlín]] }} '''Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1911''' boli v poradí druhými [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji|majstrovstvami Európy v ľadovom hokeji]]. Uskutočnili sa v dňoch [[15. február|15.]] až [[17. február]]a [[1911]] v&nbsp;ľadovom paláci (Eispalast) [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|nemeckého]] [[Hlavné mesto|hlavného mesta]] [[Berlín]]. Podobne ako [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1910|premiérový šampionát v roku 1910]], aj tento sa hral za účasti štyroch krajín a&nbsp;jeho prekvapujúcim víťazom sa pri svojej prvej účasti stali bez straty bodu [[Hokejová reprezentácia Čiech|reprezentanti Čiech]]. == Priebeh == Turnaj bol pôvodne vyžrebovaný bez českej účasti. Česi pricestovali do dejiska šampionátu až v&nbsp;deň jeho začiatku a&nbsp;do zápasového programu boli zaradení s&nbsp;podmienkou, že v&nbsp;úvodný deň musia odohráť hneď dve stretnutia. Obidve, so Švajčiarskom aj domácim Nemeckom dokázali vyhrať a&nbsp;nasledujúci deň mali voľno. V&nbsp;tretí deň zvládli aj záverečný zápas s&nbsp;Belgickom a&nbsp;získali titul. Ich úspech bol navyše o&nbsp;to cennejší, že ako jediní zo štvorice účastníkov ME nemali vo svojej krajine k&nbsp;dispozícii žiadnu umelú ľadovú plochu a v&nbsp;príprave a boli preto závislí na rozmaroch počasia. === Výsledky === '''{{BOH|lh|1}} – {{SUI|lh|1}}&nbsp; 13:0'''&nbsp; (8:0, 5:0) * [[15. februára]] [[1911]] (16:00) *'''Góly:''' J. Jarkovský 6, Šroubek 3, Jirkovský 2, Vindyš 2. '''{{BOH|lh|1}} – {{GER|lh|1|rok=1867}}&nbsp; 4:1'''&nbsp; (1:1, 3:0) * [[15. februára]] [[1911]] (22:00) *'''Góly''': Jirkovský 2, J. Jarkovský, Šroubek – Lange. *'''Rozhodca:''' Dufour (SUI) '''{{GER|lh|1|rok=1867}} – {{BEL|lh|1}}&nbsp; 6:0'''&nbsp; (2:0, 4:0) * [[16. februára]] [[1911]] (16:00) *'''Góly''': W. Glimm 2, Bremer, Jakemann, Hartley, Lange. '''{{BEL|lh|1}} – {{SUI|lh|1}}&nbsp; 5:4'''&nbsp; (2:2, 3:2) * [[16. februára]] [[1911]] (22:00) *'''Góly''': E. Coupez 2, Verbeyst, M. Deprez, Loicq – Berdes, Max Sillig, Bernard, Bossi, Alfred Megroz. '''{{BOH|lh|1}} – {{BEL|lh|1}}&nbsp; 3:0'''&nbsp; (2:0, 1:0) * [[17. februára]] [[1911]] (16:00) *'''Góly''': J. Jarkovský 2, Jirkovský. '''{{GER|lh|1|rok=1867}} – {{SUI|lh|1}}&nbsp; 10:0'''&nbsp; (5:0, 5:0) * [[17. februára]] [[1911]] (22:00) *'''Góly''': Lange 3, Hartley 2, B. Grauel 2, Jakemann, W. Glimm, Bremer. === Konečná tabuľka === {| class=wikitable |- bgcolor="#dddddd" | || || '''BOH''' || '''GER''' || '''BEL''' || '''SUI''' || '''V''' || '''R''' || '''P''' || '''Skóre''' || '''B''' |- align=center | 1. ||align=left| {{BOH|lh|1}} || *** || 4:1 || 3:0 || 13:0 || 3 || 0 || 0 || 20:1 || '''6''' |- align=center | 2. ||align=left| {{GER|lh|1|rok=1867}} || 1:4 || *** || 6:0 || 10:0 || 2 || 0 || 1 || 17:4 || '''4''' |- align=center | 3. ||align=left| {{BEL|lh|1}} || 0:3 || 1:6 || *** || 5:4 || 1 || 0 || 2 || 5:13 || '''2''' |- align=center | 4. ||align=left| {{SUI|lh|1}} || 0:13 || 0:10 || 4:5 || *** || 0 || 0 || 3 || 4:28 || '''0''' |- |} == Zostavy majstrov a vicemajstrov Európy == [[Súbor:České hokejové mužstvo - mistr Evropy 1911.jpg|náhľad|České hokejové mužstvo - majster Európy 1911]] {{minivlajka|Čechy}} Majstri Európy, hokejisti Čiech: * '''Brankár:''' [[Jan Hamáček]] * '''Obrancovia:''' [[Jan Fleischmann]], [[Jan Palouš]] * '''Záložník:''' [[Otakar Vindyš]]. * '''Útočníci:''' [[Jaroslav Jirkovský]], [[Jaroslav Jarkovský]], [[Josef Rublič]], [[Josef Šroubek]], [[Miloslav Fleischmann]] '''Vedenie výpravy:''' [[Josef Laufer (novinár)|Josef Laufer]] a&nbsp;[[Emil Procházka]]. {{minivlajka|Nemecké cisárstvo}} Vicemajstri Európy, hokejisti Nemecka: * '''Brankár''': W. Bliesener * '''Hráči v poli:''': Bremer, W. Glimm, Bruno Grauel, Hartley, Hans Jakemann, Franz Lange == Externé odkazy == * [http://www.hockeyarchives.info/ hockeyarchives.info/] {{fra icon}} * [http://www.sport-komplett.de/sport-komplett/sportarten/index_sportarten.htm Sport-komplett] {{deu icon}} * [http://avlh.sweb.cz/ avlh.sweb.cz/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190227124111/http://avlh.sweb.cz/M.htm |date=2019-02-27 }} * [http://hokej.snt.cz/ hokej.snt.cz/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130424080439/http://hokej.snt.cz/ |date=2013-04-24 }} * [http://iihf.wz.cz/ iihf.wz.cz/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090921050538/http://www.iihf.wz.cz/ |date=2009-09-21 }} == Zdroj == {{preklad|cs|Mistrovství Evropy v ledním hokeji 1911|5401384}} {{ME v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Ľadový hokej v 1911]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Športové podujatia v Nemecku|Ľadový hokej]] mbkt8dulhlwj601uwe8l60yw1q46syf Macrinus 0 319126 8256445 7465546 2026-08-01T21:47:27Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256445 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Aureus Macrinus-RIC 0079.jpg|náhľad|Macrinov [[aureus]]]] '''Marcus Opellius Macrinus''' ([[164]] <ref>[[Cassius Dio]] 78, 40, 3.</ref> – jún/júl [[218]]) bol [[Staroveký Rím|rímsky]] [[cisár]] panujúci od [[11. apríl]]a [[217]] do [[6. jún|8.júna]] [[218]]. Ako cisár používal meno ''Marcus Opellius Severus Macrinus''. == Pôvod a kariéra == Macrinus bol pôvodom [[Berber]], narodený v meste [[Caesarea (Mauretánia)|Caesarea]] v dnešnom [[Alžírsko|Alžírsku]]. Bol teda prvým cisárom, ktorý nemal [[Taliani|italský]] pôvod. O jeho rodičoch chýbajú bližšie informácie a je otázne, či boli už príslušníkmi [[Jazdecký stav|jazdeckého stavu]] – skôr sa zdá, že až Macrinovi sa podarilo postúpiť do radov jazdcov. Správy, že Macrinus bol ako mladík cisárskym [[otrok]]om v [[Rím]]e, či dokonca [[gladiátor]]om sa považujú za neskoršie ohovárania jeho protivníkov, nemajú akúkoľvek historickú vierohodnosť. Macrinus bol v Ríme činný ako obhajca a patril k chránencom mocného [[Prétoriánska garda|prefekta pretoriánov]] [[Plautianus|Plautiana]]. Po jeho zavraždení v roku [[205]] pôsobil na sklonku [[Septimius Severus|Severovej]] vlády v rôznych úradoch, kým ho cisár [[Caracalla]] nevymenoval v roku [[212]] za jedného z dvoch prefektov pretoriánov.<ref>[[Historia Augusta]],''Vita Macrina''4, 7.</ref> Tým získal Macrinus mocenskú základňu, ktorú neskôr využil pri prevzatí vlády v ríši. V rokoch [[216]] – [[217]] sprevádzal Caracalla na jeho ťažení proti [[Parti|Partom]]. == Proklamácia za cisára == O Macrinovom nástupe na trón sa dochovali protichodné správy. V jadre dôveryhodné sú informácie, že v roku [[217]] kolovali v ríši proroctvá o jeho budúcej vláde – také povesti znamenali pre kohokoľvek smrteľné nebezpečenstvo, pretože Caracalla všetkých svojich potenciálnych protivníkov odstraňoval. Macrinus pravdepodobne musel Caracalla predísť a vzhľadom na jeho obľúbenosť u vojska nemal inú možnosť ako svoju účasť na sprisahaní udržať v tajnosti. To sa mu v podstate aj podarilo, pretože [[8. apríl]]a [[217]] bol Caracalla na ceste z [[Şanlıurfa|Edessy]] do [[Karrhy|Karrh]] zavraždený Iuliom Martialom, ktorý – aspoň navonok – pomstil osobnú krivdu. Rímske vojsko, nachádzajúce sa ešte stále vo vojne s Partmi, sa ocitlo bez cisára.<ref>Cassius Dio 78, 4, 1 – 5, 5; [[Herodianos]] 4, 12, 4 – 14, 2.</ref> Macrinus potreboval plné tri dni, než váhajúcich vojakov získal na svoju stranu; pomohlo mu, že druhý prefekt pretoriánov [[Marcus Oclatinius Adventus]] cisársku hodnosť odmietol. Dňa [[11. apríl]]a [[217]] prevolali jednotky Macrina za cisára<ref>Cassius Dio 78, 11, 6; Herodianos 4, 14, 1 – 3.</ref> a požehnali tak faktickej zmene dynastie, pretože Caracalla mal rad príbuzných, ktorí si mohli uplatňovať svoje nároky na trón. Macrinus sa stal vôbec prvým jazdcom vládnucim rímskej ríši – všetci predchádzajúci cisári boli senátormi. A hoci šlo z hľadiska [[Rímsky senát|komora]] o nebezpečný precedens, väčšina jeho príslušníkov sa radovala zo smrti nenávideného Severovho syna, takže Macrinus čoskoro získal uznanie.<ref>Cassius Dio 78, 17, 1; Herodianos 5, 2, 1.</ref> Senátori nepochybne ocenili aj to, že sa Macrinus prezentoval veľmi ústretovo a usilovne sa ich snažil získať pre svoju vec. == Mier s Partmi == Pretože Macrinovi prakticky chýbali vojenské skúsenosti a nebol ani vo vojsku obľúbený, nemal veľký záujem na pokračovaní vojny s Partmi, ktorú rozpútal jeho predchodca. Čoskoro po prevzatí vlády preto ponúkol [[Šáhanšáh|kráľovi]] [[Artabanos IV.|Artabanovi IV.]] mier. Jeho návrh však Parti pochopili ako prejav rímskej slabosti a kládli si vysoké požiadavky. Opäť vzplanuli boje a počas trojdňovej bitky neďaleko [[Nisibis]] utrpeli Rimania ťažké straty.<ref>Cassius Dio 78, 12, 1 – 24, 3; 26, 5nn.</ref> Po ďalšom kole rokovaní bol nakoniec mier na jar [[218]] predsa len uzavretý – Macrinus musel Partom vyplatiť 200 miliónov [[Sestercius|sesterciov]], bez toho by však utrpel územné straty.<ref>Cassius Dio 78, 26, 8; 27, 1.</ref> Posledná rímsko-partská vojna teda skončila faktickú rímsku porážkou, hoci ju Macrinus – predovšetkým na [[Mince|minciach]] – vydával za veľké víťazstvo. == Finančná politika == Vážnym problémom, s ktorým sa musel Macrinus zápasiť, bol neutešený stav financií, spôsobený rozhadzovačnou politikou cisára Caracallu. Zvýšenie [[žold]]u vojakom, ktoré Caracalla nariadil, spojené s rôznymi mimoriadnymi darmi [[Rímska légia|légiám]] vyprázdnili štátnu pokladnicu. Macrinus bol navyše nútený vyplatiť obrovskú sumu Partom ako cenu za uzavretý mier, čo situáciu ešte zhoršilo. Pretože nechcel siahnuť k zvyšovaniu [[Daň|daní]] alebo konfiškáciám súkromného majetku bohatších vrstiev, rozpredával postupne cisársky majetok a snažil sa znižovať výdavky. Tvárou v tvár prehnaným požiadavkám armády však musel postupovať veľmi opatrne. == Povstanie proti Macrinovi == [[Caracalla]] ani jeho brat [[Publius Septimius Geta|Geta]] po sebe nezanechali mužského dediča, početné príbuzenstvo však mali Severovci v [[Sýria|Sýrii]] – išlo o potomkov sestry cisárovnej [[Iulia Domna|Iulie Domny]] [[Iulia Maesa|Iulie Maesy]]. Maesa mala dve dcéry a dve vnúčatá, čo predstavovalo vzhľadom na popularitu severovskej dynastie nemalý politický kapitál. Pretože vojaci boli na Macrina nahnevaní kvôli potupnému mieru s Partmi aj úsporným opatreniam, dali sa ľahko ovplyvniť Maesiným tvrdením, že jej štrnásťročný vnuk [[Heliogabalus|Varius Avitus]] je v skutočnosti Caracallov nemanželský syn. V 3. galskej légii, ležiacej v blízkosti sýrskej [[Homs|Emesy]], došlo k vzbure a [[16. máj]]a [[218]] bol Varius Avitus prehlásený za cisára. Maes sľúbila rebelujúcim vojakom veľkú odmenu, ak sa jej vnuk dostane na trón. Macrinus reagoval tým, že svojho desaťročného syna [[Diadumenianus|Diadumeniana]], ktorému už predtým udelil titul ''caesar'', vyhlásil za cisára a svojho spoluvládcu. Zároveň sa snažil vzburu v zárodku potlačiť – ale neúspešne.<ref>Cassius Dio 78, 34, 2.</ref> == Macrinova porážka a smrť == Dňa [[8. jún]]a [[218]] sa v blízkosti [[Antiochia|Antiochie]] stretli jednotky verné Macrinovi s légiami uznávajúcimi Maesinho vnuka.<ref>Herodianos 5, 4, 7.</ref> Bitka mala chaotický priebeh, pretože obom vojskám chýbalo patričné velenie, nakoniec sa však Macrinus – zrejme predčasne – dal na útek, čo spečatilo jeho porážku. Zachrániť sa mu už nepodarilo ani svojho syna, ktorého v rýchlosti poslal k Partskému kráľovi do bezpečia – na hraniciach pri meste [[Zeugma (mesto)|Zeugma]] bol Diadumenianus zadržaný a čoskoro nato zabitý. Sám Macrinus sa snažil v prestrojení dostať do Ríma, kde senát odoprel jeho vyzývateľovi uznanie, ale pri [[Chalkedon]]e <ref>Cassius Dio 78, 39, 1 – 6.</ref> bol aj on zajatý a pri prevoze do Sýrie zabitý.<ref>Herodianos 5, 4, 11.</ref> Nový cisár, ktorý prijal meno ''Marcus Aurelius Antoninus'' (do dejín ale vstúpil pod prezývkou [[Heliogabalus]]), nad ním vyhlásil [[damnatio memoriae]] (jeho meno bolo odstránené zo všetkých nápisov a úradných dokumentov). {{Vládca | Štát = [[Zoznam rímskych cisárov|Staroveký Rím]]| Dynastia_ánonie=áno| Dynastia = [[Severovská dynastia]] | Titul = Rímsky cisár | Od = [[217]]| Do = [[218]]| Predchodca = [[Caracalla]] | Nástupca = [[Diadumenianus]], [[Heliogabalus]] | }} == Referencie == <references/> == Zdroje == {{Preklad|cs|Macrinus|5310258}} * BURIAN, Jan, ''Římské impérium: vrchol a proměny antické civilizace'', Praha, Svoboda, 1997. ISBN 80-205-0536-9 * GRANT, Michael, ''Římští císařové'', Praha, BB art, 2002. ISBN 80-7257-731-X * HERODIANOS, Řím po Marku Aureliovi, Praha, Svoboda, 1975 * ''Portréty světovládců I'', Praha 1982 == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Macrinus}} == Externé odkazy == * [http://www.roman-emperors.org/macrinus.htm Macrinova biografia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070406005101/http://www.roman-emperors.org/macrinus.htm |date=2007-04-06 }} {{eng icon}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Macrinus}} [[Kategória:Narodenia v 2. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 218]] [[Kategória:Cisári starovekého Ríma]] [[Kategória:Rímski konzuli]] [[Kategória:Severovská dynastia]] e5efw5jpprxt7tz591mx9x2t4tsqdky Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1912 0 319192 8256558 7850798 2026-08-02T11:02:21Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256558 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji | rok = 1912 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Rakúsko-Uhorsko | dátum = 2. – 4. február 1912 | počet tímov = 3 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | dejiská = [[Praha]] | zápasy = 3 | góly = 14 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = }} '''Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1912''' boli v poradí tretími [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji|majstrovstvami Európy v ľadovom hokeji]]. Uskutočnili sa v dňoch [[2. február|2.]] až [[4. február]]a [[1912]] v&nbsp;[[Praha|Prahe]]. Kvôli problémom, ktoré sa vyskytli v záverečnom nedohranom stretnutí Čechy – Nemecko, boli ale dodatočne anulované. Majstrovstiev sa zúčastnili tri reprezentačné družstvá: Čechy, Nemecko a Rakúsko (reprezentované tímom DEHG Praha). Hralo sa jednokolovým systémom každý s&nbsp;každým. == Priebeh == Zápasy ME 1912 sa odohrali na prírodnom ľade tréningového ihriska futbalistov SK Slavia na Letnej. Na úvod sa v [[piatok]] [[2. február]]a predstavili domáce Čechy proti Rakúsku, ktoré bolo tiež v Prahe prakticky doma, keďže ho reprezentoval tým DEHG Praha. Obhajcovia titulu [[Čechy|Česi]] zvíťazili suverénne 5:0. Keďže nasledujúci deň Nemci vyhrali s Rakúskom "len" 4:1, v záverečnom rozhodujúcom stretnutí v [[nedeľa|nedeľu]] [[4. február]]a stačila domácim Čechom k obhajobe titulu aj remíza. V tomto stretnutí však nastali problémy s prírodným ľadom, spôsobené nočným odmäkom. Na mnohých miestach boli jamky s vodou. Česi viedli v druhom polčase 2:1. Nemci vyrovnali, pre posunutú bránu však gól nebol uznaný. Nemci na znak protestu odišli z ľadu. Usporiadatelia im napokon gól dodatočne uznali. Zápas, aj keď dohraný nebol, sa považoval za ukončený. Vďaka lepšiemu skóre sa majstrami Európy stali Česi. Nemci podali proti výsledku protest, ktorý im kongres IIHF v Bruseli v marci 1912 uznal a nariadil opakovaný zápas. Ten sa mal odohrať v budúcej sezóne, ale nikdy sa neodohral. Ďalší kongres IIHF výsledky ME v Prahe anuloval. A to nielen z dôvodu neuskutočnenia opakovaného stretnutia Čechy – Nemecko, ale údajne aj kvôli neoprávnenému štartu Rakúska, ktoré v čase ME nebolo ešte členom IIHF. Stalo sa ním až na spomínanom kongrese v Bruseli. == Výsledky a tabuľka == {| class=wikitable |- ! Dátum !! Súper 1 !! Súper 2 !! Výsledok !! Polčasy |- | Piatok [[2. február]]a [[1912]] || {{minivlajka|Čechy}} Čechy || {{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} Rakúsko || &nbsp;'''5 : 0''' || &nbsp;(2:0, 3:0)&nbsp; |- | Sobota [[3. február]]a 1912&nbsp; || {{minivlajka|Nemecká ríša}} Nemecko&nbsp; || {{minivlajka|Rakúske cisárstvo}} Rakúsko || &nbsp;'''4 : 1''' || &nbsp;(2:0, 2:1) |- | Nedeľa [[4. február]]a 1912&nbsp; || {{minivlajka|Čechy}} Čechy || {{minivlajka|Nemecká ríša}} Nemecko&nbsp; || &nbsp;'''2 : 2''' * || &nbsp;(1:1, 1:1) |} &nbsp;* ''Zápas Čechy – Nemecko sa v skutočnosti nedohral, oficiálne je však považovaný za ukončený.'' '''Konečná tabuľka''' – '''''majstrovstvá boli anulované:''''' {| class=wikitable |- bgcolor="#dddddd" | || || '''BOH''' || '''GER''' || '''AUT''' || '''V''' || '''R''' || '''P''' || '''Skóre''' || '''B''' |- align=center | 1. ||align=left| {{BOH|lh|1}} || *** || 2:2 || 5:0 || 1 || 1 || 0 || 7:2 || '''3''' |- align=center | 2. ||align=left| {{DEU|lh|1|rok=1867}} || 2:2 || *** || 4:1 || 1 || 1 || 0 || 6:3 || '''3''' |- align=center | 3. ||align=left| {{AUT|lh|1|rok=1804}} || 0:5 || 1:4 || *** || 0 || 0 || 2 || 1:9 || '''0''' |- |} == Zdroj == * Zlatá kniha ledního hokeje – Gustav Vlk, Karel Gut, Olympia 1978 * {{preklad|cs|Mistrovství Evropy v ledním hokeji 1912|5107567}} == Externé odkazy == * [http://www.hockeyarchives.info/ hockeyarchives.info/] {{fra icon}} * [http://avlh.sweb.cz/ avlh.sweb.cz/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190227124111/http://avlh.sweb.cz/M.htm |date=2019-02-27 }} * [http://hokej.snt.cz/ hokej.snt.cz/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130424080439/http://hokej.snt.cz/ |date=2013-04-24 }} {{postupnosť2|Nadradený=[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji]] |obdobie= [[2. február|2.]] - [[4. február]] [[1912]] |Predchádzajúci=[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1911]] |Nasledujúci=[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1913]]}} {{ME v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Ľadový hokej v 1912]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji]] tw5250z5zvlutbdw9w0zkvssmltgcek Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1913 0 319198 8256559 8020001 2026-08-02T11:02:22Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256559 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji | rok = 1913 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Nemecké cisárstvo | dátum = 25. – 27. február 1913 | počet tímov = 4 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | dejiská = [[Mníchov]] | víťaz = BEL | počet titulov = 1 | zápasy = 6 | góly = 66 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | predchádzajúce podujatie = 1912 | nasledujúce podujatie = 1914 }} '''Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1913''' boli v poradí štvrtými [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji|majstrovstvami Európy v ľadovom hokeji]]. Uskutočnili sa v dňoch [[25. január|25.]] až [[27. január]]a [[1913]] v [[nemecko]]m [[Mníchov]]e. Víťazom sa stalo [[Belgické národné hokejové mužstvo|Belgicko]]. Bol to prvý a zároveň posledný titul pre túto dnes netradičnú hokejovú krajinu. Okrem toho Belgicko získalo ešte jednu striebornú ([[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1927|1927]]) a štyri bronzové ([[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1910|1910]], [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1911|1911]], [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1914|1914]] a [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1924|1924]]) medaily z európskych šampionátov. == Termín == * [[25. január|25.]] - [[27. január]] [[1913]] ==Dejisko== * [[Mníchov]] ([[Nemecko]]), malá drevená hala rozmerov 40 x 18 m == Účastníci == * {{BEL|lh|1}} * {{BOH|lh|1}} * {{DEU|lh|1|rok=1867}} * {{AUT|lh|1|rok=1804}} == Výsledky == [[Sobota]] [[25. január]]a [[1913]]: * Čechy – Belgicko 4:4 (0:1, 4:3) * Nemecko - Rakúsko 14:4 (9:2,5:2) [[Nedeľa]] [[26. január]]a [[1913]]: * Belgicko - Rakúsko 13:1 (6:1,7:0) * Čechy – Nemecko 4:2 (2:0, 2:2) [[Pondelok]] [[27. január]]a [[1913]]: * Čechy – Rakúsko 7:0 (2:0, 5:0) * Nemecko - Belgicko 5:8 (5:2, 0:6) == Konečná tabuľka == {| class=wikitable |- bgcolor="#dddddd" | || || '''BEL''' || '''BOH''' || '''GER''' || '''AUT''' || '''V''' || '''R''' || '''P''' || '''Skóre''' || '''B''' |- align=center | 1. ||align=left| {{BEL|lh|1}} || *** || 4:4 || 8:5 || 13:1 || 2 || 1 || 0 || 25:10 || '''5''' |- align=center | 2. ||align=left| {{BOH|lh|1}} || 4:4 || *** || 4:2 || 7:0 || 2 || 1 || 0 || 15:6 || '''5''' |- align=center | 3. ||align=left| {{DEU|lh|1|rok=1867}} || 5:8 || 2:4 || *** || 14:4 || 1 || 0 || 2 || 21:16 || '''2''' |- align=center | 4. ||align=left| {{AUT|lh|1|rok=1804}} || 1:13 || 0:7 || 4:14 || *** || 0 || 0 || 3 || 5:34 || '''0''' |- |} == Zdroj == * {{preklad|cs|Mistrovství Evropy v ledním hokeji 1913|5430946}} * Zlatá kniha ledního hokeje – Gustav Vlk, Karel Gut, Olympia 1978 * Malá encyklopedie ledního hokeje – Karel Gut, Václav Pacina, Olympia Praha - Šport Bratislava 1986 == Externé odkazy == * [http://www.hockeyarchives.info/ hockeyarchives.info/] {{fra icon}} * [http://avlh.sweb.cz/ avlh.sweb.cz/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190227124111/http://avlh.sweb.cz/M.htm |date=2019-02-27 }} * [http://hokej.snt.cz/ hokej.snt.cz/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130424080439/http://hokej.snt.cz/ |date=2013-04-24 }} {{postupnosť2|Nadradený=[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji]] |obdobie= [[25. január|25.]] - [[27. január]] [[1913]] |Predchádzajúci=[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1912]] |Nasledujúci=[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1914]]}} {{ME v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Ľadový hokej v 1913]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Športové podujatia v Mníchove|Ľadový hokej]] 8uhcmbc3w6hzyc6lalrrzuo4hnbu684 Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1914 0 319206 8256560 7834309 2026-08-02T11:02:23Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256560 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné hokejové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji | rok = 1914 | iný názov = | logo = | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Nemecké cisárstvo | dátum = 25. – 27. február 1914 | počet tímov = 3 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = BOH | počet titulov = 2 | zápasy = 3 | góly = 14 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = | predchádzajúce podujatie = 1913 | nasledujúce podujatie = 1921 }} '''Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1914''' boli v poradí piatymi [[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji|majstrovstvami Európy v ľadovom hokeji]]. Po troch rokoch sa znova konali v&nbsp;ľadovom paláci (Eispalast) [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckého]] hlavného mesta [[Berlín]] v dňoch [[25. február|25.]] až [[27. február]]a [[1914]]. Šampionátu sa zúčastnili tri družstvá, ktoré sa rovnako ako v predošlých rokoch stretli systémom každý s každým jednokolovo. Podobne ako v Berlíne v roku 1911, aj tu získali titul hokejisti [[Hokejová reprezentácia Čiech|Čiech]]. == Účastníci == * {{BEL|lh|1}} * {{BOH|lh|1}} * {{DEU|lh|1|rok=1867}} == Výsledky == [[Streda]] [[25. február]]a [[1914]]:<br /> Čechy – Belgicko 9:1 (4:0, 5:1) [[Štvrtok]] [[26. február]]a [[1914]]:<br /> Nemecko - Belgicko 4:1 (3:0,1:1) [[Piatok]] [[27. február]]a [[1914]]:<br /> Čechy - Nemecko 2:0 (1:0, 1:0) == Konečná tabuľka == {| class=wikitable |- bgcolor="#dddddd" | || || '''BOH''' || '''GER''' || '''BEL''' || '''V''' || '''R''' || '''P''' || '''Skóre''' || '''B''' |- align=center | 1. ||align=left| {{BOH|lh|1}} || *** || 2:0 || 9:1 || 2 || 0 || 0 || 7:2 || '''4''' |- align=center | 2. ||align=left| {{GER|lh|1|rok=1867}} || 0:2 || *** || 4:1 || 1 || 0 || 1 || 6:3 || '''2''' |- align=center | 3. ||align=left| {{BEL|lh|1}} || 1:9 || 1:4 || *** || 0 || 0 || 2 || 1:9 || '''0''' |- |} == Zdroj == * {{preklad|cs|Mistrovství Evropy v ledním hokeji 1914|5042078}} * Zlatá kniha ledního hokeje – Gustav Vlk, Karel Gut, Olympia 1978 * Malá encyklopedie ledního hokeje – Karel Gut, Václav Pacina, Olympia Praha - Šport Bratislava 1986 == Externé odkazy == * [http://www.hockeyarchives.info/ hockeyarchives.info/] {{fra icon}} * [http://avlh.sweb.cz/ avlh.sweb.cz/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190227124111/http://avlh.sweb.cz/M.htm |date=2019-02-27 }} * [http://hokej.snt.cz/ hokej.snt.cz/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130424080439/http://hokej.snt.cz/ |date=2013-04-24 }} {{postupnosť2|Nadradený=[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji]] |obdobie= [[25. február|25.]] - [[27. február]] [[1914]] |Predchádzajúci=[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1913]] |Nasledujúci=[[Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji 1921]]}} {{ME v ľadovom hokeji}} [[Kategória:Ľadový hokej v 1914]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy v ľadovom hokeji]] [[Kategória:Športové podujatia v Nemecku|Ľadový hokej]] icx7aonzf4hi2dxevg4arnpc2dslk5o Simona Halepová 0 331355 8256384 8253518 2026-08-01T17:03:46Z Feriontly17x17x7 228747 akt. úvod, infobox, finálové účasti, ext. o., šabl., kat. 8256384 wikitext text/x-wiki {{aktualizovať}} {{olympijská účasť}} {{Infobox Tenista | meno = Simona Halepová | prezývka = <!-- nepovinný --> | obrázok = Halep WM17 (46) (35379441833).jpg | popis obrázka = Halepová počas zápasu vo [[Wimbledon 2017|Wimbledone 2017]] | krajina = {{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]] | sídlo = [[Bukurešť]], [[Rumunsko]] | dátum narodenia = {{dnv|1991|9|27}} | miesto narodenia = [[Konstanca]], [[Rumunsko]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | výška = {{m|1,68|m}} | váha = | rokprof = 2006 | koniec kariéry = 2025 | hral = Pravou rukou (obojručný bekhend) | tréner = | výhry = 40 236 618 [[Americký dolár|US$]] | dvojhra výhryprehry = 580–243 | dvojhra víťazstvá = 24 | dvojhra pozícia = 1 (9. október 2017) | AustralianOpenvýsledok= Finále ([[Australian Open 2018|2018]]) | FrenchOpenvýsledok = '''Víťazka''' ([[French Open 2018|2018]]) | Wimbledonvýsledok = '''Víťazka''' ([[Wimbledon 2019|2019]]) | USOpenvýsledok = Semifinále ([[Ženská dvojhra na US Open 2015|2015]]) | Inéturnaje = Áno | WTAFinalsvýsledok = Finále (2014) | Olympicsvýsledok = 1. kolo ([[Tenis na Letných olympijských hrách 2012 – dvojhra žien|2012]]) | štvorhra výhryprehry = 67–72 | štvorhra víťazstvá = 1 | štvorhra pozícia = 71 (15. máj 2017) | AustralianOpenvýsledokštvorhry= 1. kolo ([[Australian Open 2011|2011]], [[Australian Open 2012|2012]], [[Australian Open 2013|2013]], [[Australian Open 2014|2014]], [[Australian Open 2021|2021]], [[Australian Open 2022|2022]]) | FrenchOpenvýsledokštvorhry = 2. kolo ([[French Open 2012|2012]]) | Wimbledonvýsledokštvorhry = 1. kolo ([[Wimbledon 2011|2011]], [[Wimbledon 2012|2012]], [[Wimbledon 2013|2013]], [[Wimbledon 2015|2015]]) | USOpenvýsledokštvorhry = 2. kolo ([[US Open 2011|2011]]) | InéturnajeŠtvorhra = áno | OlympicsŠtvorhravýsledok = 1. kolo ([[Tenis na Letných olympijských hrách 2012 – štvorhra žien|2012]]) | USOpenMixvýsledok = Štvrťfinále ([[US Open 2015|2015]]) | Tím = áno | FedCupvýsledok = Semifinále (2019) | portál = }} '''Simona Halepová''' (* [[27. september]] [[1991]], [[Konstanca]], [[Rumunsko]]) je bývalá rumunská profesionálna [[tenis]]tka. Vo dvojhre na [[Grand Slam (tenis)|grandslame]] zvíťazila na [[Ženská dvojhra na French Open 2018|French Open 2018]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Halepová získala prvý grandslamový titul, triumfovala v Paríži | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/halepova-stephensova-roland-garros-2018-online/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2018-06-08 | dátum prístupu = 2026-08-01 }}</ref> a vo [[Ženská dvojhra na Wimbledone 2019|Wimbledone 2019]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rumunka Halepová prvýkrát vyhrala Wimbledon, hladko zdolala Serenu Wiliamsovú | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/sport/1974210-rumunka-halepova-prvykrat-vyhrala-wimbledon-hladko-zdolala-serenu-wiliamsovu | issn = 1336-1996 | dátum = 2019-07-13 | dátum prístupu = 2026-08-01 }}</ref> V rokoch 2017{{--}}2019 bola [[Rebríček WTA#Svetové jednotky vo dvojhre|svetovou jednotkou vo dvojhre]] ako prvá Rumunka a dvadsiata piata od zavedenia klasifikácie v roku 1975. V dvoch obdobiach strávila na čele rebríčka celkovo 64 týždňov. Počas svojej kariéry vyhrala na okruhu [[Ženská tenisová asociácia|WTA]] 24 turnajov v dvojhre a jeden v štvorhre. == Finálové účasti na turnajoch WTA (42) == {| class="wikitable" style="font-size:97%" !Legenda |- | bgcolor="#e5d1cb" |[[Grandslam (tenis)|Grand Slam]] (2–3) |- | bgcolor="#FFFF99" |[[WTA Finals]] (1–1) |- | bgcolor="#dfe2e9" |WTA 1000 (9–9) |- | bgcolor="#d0f0c0" |WTA 500 (3–2) |- |WTA 250 (9–3) |} === Dvojhra - výhry (24) === {| class="wikitable" |'''Č.''' |'''Dátum''' |'''Turnaj''' |'''Povrch''' |'''Súperka vo finále''' |'''Skóre''' |- | 1. | [[15. jún]] [[2013]] | [[Norimberg]], [[Nemecko]] | antuka | {{Minivlajka|Nemecko}} [[Andrea Petkovicová]] | {{ku|6|3}}, {{ku|6|3}} |- | 2. | [[22. jún]] [[2013]] | [[Rosmalen Grass Court Championships|Rosmalen]], [[Holandsko]] | tráva | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Kirsten Flipkensová]] | {{ku|6|4}}, {{ku|6|2}} |- | 3. | [[14. júl]] [[2013]] | [[Budapest Grand Prix|Budapešť]], [[Maďarsko]] | antuka | {{Minivlajka|Rakúsko}} [[Yvonne Meusburgerová]] | {{ku|6|3}}, {{ku|6|7}}<sup>7</sup>, {{ku|6|1}} |- bgcolor="#d0f0c0" | 4. | [[24. august]] [[2013]] | [[Connecticut Open|New Haven]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Česko}} [[Petra Kvitová]] | {{ku|6|2}}, {{ku|6|2}} |- bgcolor="#d0f0c0" | 5. | [[20. október]] [[2013]] | [[Kremlin Cup|Moskva]], [[Rusko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Austrália}} [[Samantha Stosurová]] | {{ku|7|6}}<sup>1</sup>, {{ku|6|2}} |- bgcolor="#FFFF99" | 6. | [[3. november]] [[2013]] | [[WTA Tournament of Champions|Sofia]], [[Bulharsko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Austrália}} [[Samantha Stosurová]] | {{ku|2|6}}, {{ku|6|2}}, {{ku|6|2}} |- bgcolor="#dfe2e9" | 7. | [[16. február]] [[2014]] | [[Dauha]], [[Katar (štát)|Katar]] | tvrdý | {{Minivlajka|Nemecko}} [[Angelique Kerberová]] | {{ku|6|2}}, {{ku|6|3}} |- | 8. | [[13. júl]] [[2014]] | [[BRD Bucharest Open|Bukurešť]], [[Rumunsko]] | antuka | {{Minivlajka|Taliansko}} [[Roberta Vinciová]] | {{ku|6|1}}, {{ku|6|3}} |- | 9. | [[10. január]] [[2015]] | [[Shenzhen Open|Šen-čen]], [[Čína]] | tvrdý | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Timea Bacsinszká]] | {{ku|6|2}}, {{ku|6|2}} |- bgcolor="#dfe2e9" | 10. | [[21. február]] [[2015]] | [[Dubai Tennis Championships|Dubaj]], [[Spojené arabské emiráty|SAE]] | tvrdý | {{Minivlajka|Česko}} [[Karolína Plíšková]] | {{ku|6|4}}, {{ku|7|6}}<sup>4</sup> |- bgcolor="#dfe2e9" | 11. | [[22. marec]] [[2015]] | [[Indian Wells Masters|Indian Wells]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Srbsko}} [[Jelena Jankovićová]] | {{ku|2|6}}, {{ku|7|5}}, {{ku|6|4}} |- bgcolor="#dfe2e9" | 12. | [[7. máj]] [[2016]] | [[Madrid Open (tenis)|Madrid]], [[Španielsko]] | antuka | {{Minivlajka|Slovensko}} [[Dominika Cibulková]] | {{ku|6|2}}, {{ku|6|4}} |- | 13. | [[17. júl]] [[2016]] | [[BRD Bucharest Open|Bukurešť]], [[Rumunsko]] | antuka | {{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Anastasija Sevastovová]] | {{ku|6|0}}, {{ku|6|0}} |- bgcolor="#dfe2e9" | 14. | [[31. júl]] [[2016]] | [[Canada Masters|Montreal]], [[Kanada]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Madison Keysová]] | {{ku|7|6}}<sup>2</sup>, {{ku|6|3}} |- bgcolor="#dfe2e9" | 15. | [[15. máj]] [[2017]] | [[Madrid Open (tenis)|Madrid]], [[Španielsko]] | antuka | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Kristina Mladenovicová]] | {{ku|7|5}}, {{ku|6|7}}<sup>5</sup>, {{ku|6|2}} |- | 16. | [[6. január]] [[2018]] | [[Shenzhen Open|Šen-čen]], [[Čína]] | tvrdý | {{Minivlajka|Česko}} [[Kateřina Siniaková]] | {{ku|6|1}}, {{ku|2|6}}, {{ku|6|0}} |- bgcolor="#e5d1cb" | 17. | [[French Open 2018|9. jún 2018]] | [[French Open]], [[Francúzsko]] | antuka | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Sloane Stephensová]] | {{ku|3|6}}, {{ku|6|4}}, {{ku|6|1}} |- bgcolor="#dfe2e9" | 18. | [[12. august]] [[2018]] | [[Canada Masters|Montreal]], [[Kanada]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Sloane Stephensová]] | {{ku|7|6}}<sup>6</sup>, {{ku|3|6}}, {{ku|6|4}} |- bgcolor="#e5d1cb" | 19. | [[Wimbledon 2019|13. júl 2019]] | [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]], [[Spojené kráľovstvo]] | tráva | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Serena Williamsová]] | {{ku|6|2}}, {{ku|6|2}} |- bgcolor="#d0f0c0" | 20. | [[22. február]] [[2020]] | [[Dubai Tennis Championships|Dubaj]], [[Spojené arabské emiráty|SAE]] | tvrdý | {{Minivlajka|Kazachstan}} [[Jelena Rybakinová]] | {{ku|3|6}}, {{ku|6|3}}, {{ku|7|6}}<sup>5</sup> |- | 21. | [[17. august]] [[2020]] | [[Praha]], [[Česko]] | antuka | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Elise Mertensová]] | {{ku|6|2}}, {{ku|7|5}} |- bgcolor="#dfe2e9" | 22. | [[21. september]] [[2020]] | [[Rome Masters|Rím]], [[Taliansko]] | antuka | {{Minivlajka|Česko}} [[Karolína Plíšková]] | {{ku|6|0}}, {{ku|2|1}} {{Malé|(skreč)}} |- | 23. | [[9. január]] [[2022]] | [[Melbourne]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | tvrdý | {{Minivlajka|Rusko}} [[Veronika Eduardovna Kudermetovová|Veronika Kudermetovová]] | {{ku|6|2}}, {{ku|6|3}} |- bgcolor="#dfe2e9" | 24. | [[14. august]] [[2022]] | [[Canada Masters|Toronto]], [[Kanada]] | tvrdý | {{Minivlajka|Brazília}} [[Beatriz Haddadová Maiová]] | {{ku|6|3}}, {{ku|2|6}}, {{ku|6|3}} |} === Dvojhra - prehry (18) === {| class="wikitable" |'''Č.''' |'''Dátum''' |'''Turnaj''' |'''Povrch''' |'''Súperka vo finále''' |'''Skóre''' |- | 1. | [[1. máj]] [[2010]] | [[Grand Prix SAR La Princesse Lalla Meryem|Fez]], [[Maroko]] | antuka | {{Minivlajka|Česko}} [[Iveta Benešová]] | {{ku|4|6}}, {{ku|2|6}} |- | 2. | [[24. apríl]] [[2011]] | [[Grand Prix SAR La Princesse Lalla Meryem|Fez]], [[Maroko]] | antuka | {{Minivlajka|Taliansko}} [[Alberta Briantiová]] | {{ku|4|6}}, {{ku|3|6}} |- bgcolor="#d0f0c0" | 3. | [[26. máj]] [[2012]] | [[Brussels Open|Brusel]], [[Belgicko]] | antuka | {{Minivlajka|Poľsko}} [[Agnieszka Radwańská]] | {{ku|5|7}}, {{ku|0|6}} |- bgcolor="#dfe2e9" | 4. | [[11. máj]] [[2014]] | [[Madrid Open (tenis)|Madrid]], [[Španielsko]] | antuka | {{Minivlajka|Rusko}} [[Marija Jurievna Šarapovová|Maria Šarapovová]] | {{ku|6|1}}, {{ku|2|6}}, {{ku|3|6}} |- bgcolor="#e5d1cb" | 5. | [[French Open 2014|7. jún 2014]] | [[French Open]], [[Francúzsko]] | antuka | {{Minivlajka|Rusko}} [[Marija Jurievna Šarapovová|Maria Šarapovová]] | {{ku|4|6}}, {{ku|7|6}}<sup>5</sup>, {{ku|4|6}} |- bgcolor="#FFFF99" | 6. | [[26. október]] [[2014]] | [[WTA Finals]], [[Singapur]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Serena Williamsová]] | {{ku|3|6}}, {{ku|0|6}} |- bgcolor="#dfe2e9" | 7. | [[16. august]] [[2015]] | [[Canada Masters|Toronto]], [[Kanada]] | tvrdý | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Belinda Benčičová]] | {{ku|6|7}}<sup>5</sup>, {{ku|7|6}}<sup>4</sup>, {{ku|0|3}} {{Malé|(skreč)}} |- bgcolor="#dfe2e9" | 8. | [[23. august]] [[2015]] | [[Cincinnati Masters|Cincinnati]], [[Spojené štáty|USA]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Serena Williamsová]] | {{ku|3|6}}, {{ku|6|7}}<sup>5</sup> |- bgcolor="#dfe2e9" | 9. | [[21. máj]] [[2017]] | [[Rome Masters|Rím]], [[Taliansko]] | antuka | {{Minivlajka|Ukrajina}} [[Elina Mychajlivna Svitolinová|Elina Svitolinová]] | {{ku|6|4}}, {{ku|5|7}}, {{ku|1|6}} |- bgcolor="#e5d1cb" | 10. | [[French Open 2017|10. jún 2017]] | [[French Open]], [[Francúzsko]] | antuka | {{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Jeļena Ostapenková]] | {{ku|6|4}}, {{ku|4|6}}, {{ku|3|6}} |- bgcolor="#dfe2e9" | 11. | [[20. august]] [[2017]] | [[Cincinnati Masters|Cincinnati]], [[Spojené štáty|USA]] | tvrdý | {{Minivlajka|Španielsko}} [[Garbiñe Muguruzová]] | {{ku|1|6}}, {{ku|0|6}} |- bgcolor="#dfe2e9" | 12. | [[8. október]] [[2017]] | [[China Open (tenis)|Peking]], [[Čína]] | tvrdý | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Caroline Garciová]] | {{ku|1|6}}, {{ku|3|6}} |- bgcolor="#e5d1cb" | 13. | [[Australian Open 2018|27. január 2018]] | [[Australian Open]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | tvrdý | {{Minivlajka|Dánsko}} [[Caroline Wozniacka]] | {{ku|6|7}}, {{ku|6|3}}, {{ku|4|6}} |- bgcolor="#dfe2e9" | 14. | [[20. máj]] [[2018]] | [[Rome Masters|Rím]], [[Taliansko]] | antuka | {{Minivlajka|Ukrajina}} [[Elina Mychajlivna Svitolinová|Elina Svitolinová]] | {{ku|0|6}}, {{ku|4|6}} |- bgcolor="#dfe2e9" | 15. | [[19. august]] [[2018]] | [[Cincinnati Masters|Cincinnati]], [[Spojené štáty|USA]] | tvrdý | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Kiki Bertensová]] | {{ku|6|2}}, {{ku|6|7}}<sup>4</sup>, {{ku|2|6}} |- bgcolor="#d0f0c0" | 16. | [[16. február]] [[2019]] | [[Dauha]], [[Katar (štát)|Katar]] | tvrdý | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Elise Mertensová]] | {{ku|6|3}}, {{ku|4|6}}, {{ku|3|6}} |- bgcolor="#dfe2e9" | 17. | [[11. máj]] [[2019]] | [[Madrid Open (tenis)|Madrid]], [[Španielsko]] | antuka | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Kiki Bertensová]] | {{ku|4|6}}, {{ku|4|6}} |- | 18. | [[31. október]] [[2021]] | [[Kluž]], [[Rumunsko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Estónsko}} [[Anett Kontaveitová]] | {{ku|2|6}}, {{ku|3|6}} |} == Bilancia na grandslamových turnajoch == {| class="wikitable" |- bgcolor="#efefef" ! Turnaj ! 2010 ! 2011 ! 2012 ! 2013 ! 2014 ! 2015 ! 2016 ! 2017 ! 2018 ! 2019 ! 2020 ! 2021 ! 2022 ! {{Tooltip| {{ku|V|P}} | Výhry : Prehry}} ! {{Tooltip| SR | Pomer vyhraných turnajov ku všetkým odohraným}} |- |style="background:#EFEFEF;" | [[Australian Open|Aus Open]] | align="center"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2010|Q1]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2011|3K]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2012|1K]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2013|1K]] | align="center" style="background:#ffebcd;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2014|ŠF]] | align="center" style="background:#ffebcd;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2015|ŠF]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2016|1K]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2017|1K]] | align="center" style="background:#D8BFD8;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2018|F]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2019|4K]] | align="center" style="background:yellow;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2020|SF]] | align="center" style="background:#ffebcd;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2021|ŠF]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2022|4K]] | align="center" style="background:#EFEFEF;" |{{ku|31|12}} | align="center" style="background:#EFEFEF;" |{{ku|0|12}} |- |style="background:#EFEFEF;" | [[French Open]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na French Open 2010|1K]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na French Open 2011|2K]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na French Open 2012|1K]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na French Open 2013|1K]] | align="center" style="background:#D8BFD8;"|[[Ženská dvojhra na French Open 2014|F]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na French Open 2015|2K]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na French Open 2016|4K]] | align="center" style="background:#D8BFD8;"|[[Ženská dvojhra na French Open 2017|F]] | align="center" style="background:lime;"|[[Ženská dvojhra na French Open 2018|'''V''']] | align="center" style="background:#ffebcd;"|[[Ženská dvojhra na French Open 2019|ŠF]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na French Open 2020|4K]] | align="center"|A | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na French Open 2022|2K]] | align="center" style="background:#EFEFEF;" |{{ku|32|11}} | align="center" style="background:#EFEFEF;" |{{ku|1|12}} |- |style="background:#EFEFEF;" | [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]] | align="center"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2010|Q2]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2011|2K]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2012|1K]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2013|2K]] | align="center" style="background:yellow;"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2014|SF]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2015|1K]] | align="center" style="background:#ffebcd;"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2016|ŠF]] | align="center" style="background:#ffebcd;"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2017|ŠF]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2018|3K]] | align="center" style="background:lime;"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2019|'''V''']] | align="center"|N | align="center"|A | align="center" style="background:yellow;"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2022|SF]] | align="center" style="background:#EFEFEF;" |{{ku|29|9}} | align="center" style="background:#EFEFEF;" |{{ku|1|10}} |- |style="background:#EFEFEF;" | [[US Open]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na US Open 2010|1K]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na US Open 2011|2K]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na US Open 2012|2K]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na US Open 2013|4K]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na US Open 2014|3K]] | align="center" style="background:yellow;"|[[Ženská dvojhra na US Open 2015|SF]] | align="center" style="background:#ffebcd;"|[[Ženská dvojhra na US Open 2016|ŠF]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na US Open 2017|1K]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na US Open 2018|1K]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na US Open 2019|2K]] | align="center"|A | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na US Open 2021|4K]] | align="center" style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na US Open 2022|1K]] | align="center" style="background:#EFEFEF;" |{{ku|20|12}} | align="center" style="background:#EFEFEF;" |{{ku|0|12}} |- |style="background:#EFEFEF;" | {{Tooltip| '''{{ku|V|P}}''' | Grandslamové Výhry : Prehry}} |align="center" style="background:#EFEFEF;" |'''{{ku|0|2}}''' |align="center" style="background:#EFEFEF;" |'''{{ku|5|4}}''' |align="center" style="background:#EFEFEF;" |'''{{ku|1|4}}''' |align="center" style="background:#EFEFEF;" |'''{{ku|4|4}}''' |align="center" style="background:#EFEFEF;" |'''{{ku|17|4}}''' |align="center" style="background:#EFEFEF;" |'''{{ku|10|4}}''' |align="center" style="background:#EFEFEF;" |'''{{ku|11|4}}''' |align="center" style="background:#EFEFEF;" |'''{{ku|10|4}}''' |align="center" style="background:#EFEFEF;" |'''{{ku|15|3}}''' |align="center" style="background:#EFEFEF;" |'''{{ku|15|3}}''' |align="center" style="background:#EFEFEF;" |'''{{ku|8|2}}''' |align="center" style="background:#EFEFEF;" |'''{{ku|7|2}}''' |align="center" style="background:#EFEFEF;" |'''{{ku|9|4}}''' |align="center" style="background:#EFEFEF;" |'''{{ku|112|44}}''' |align="center" style="background:#EFEFEF;" |'''{{ku|2|46}}''' |} {{Malé|'''V''' - víťazka; '''F''' - finále; '''SF''' - semifinále; '''ŠF''' - štvrťfinále; '''4K''' - 4. kolo; '''3K''' - 3. kolo; '''2K''' - 2. kolo; '''1K''' - 1. kolo; '''A''' - chýbala; '''N''' - daný rok sa turnaj nekonal}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.wtatennis.com/legends/314320/- Simona Halepová] na stránke [[Women’s Tennis Association]] * [https://www.itftennis.com/en/players/simona-halep/800268124/rou/wt/s/overview/ Simona Halepová] na stránkach World Tennis * [https://web.archive.org/web/20230828165010/https://www.billiejeankingcup.com/en/player/800268124 Simona Halepová] na stránkach [[Pohár Billie Jean Kingovej|Pohára Billie Jean Kingovej]] {{Svetové tenisové jednotky (ženy)}} {{Víťazky French Open}} {{Víťazky Wimbledonu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Halepová, Simona}} [[Kategória:Rumunskí tenisti]] [[Kategória:Rumunskí olympionici]] [[Kategória:Tenisti na Letných olympijských hrách 2012]] [[Kategória:Víťazi French Open]] [[Kategória:Víťazi Wimbledonu]] [[Kategória:Osobnosti z Konstanci]] 2nb82k07z01k30nmosd8sb7ybhd8k6y Sliezske vojvodstvo (1920 – 1939) 0 353985 8256519 7672132 2026-08-02T09:11:56Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Poland_Voivodeships_adminstrative_division_1930_Silesian_Voivodeship.svg bol nahradený odkazom Poland_Voivodeships_administrative_division_1930_Silesian_Voivodeship.svg. 8256519 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Sliezske vojvodstvo | originálny názov = Województwo Śląskie | rok vzniku = 1920 | rok zániku = 1939 | viac pred = | pred 1 = Sliezsko (provincia) | pred 1 vlajka = Flagge Preußen - Provinz Schlesien.svg | pred 2 = | pred 2 vlajka = | pred info = | viac po = | po 1 = Horné Sliezsko (provincia) | po 1 vlajka = Flagge Preußen - Provinz Oberschlesien.svg | po 2 = | po 2 vlajka = | šírka 1. sloupce = | vlajka = | článok o vlajke = | vlajka veľkosť = | znak = POL województwo śląskie II RP COA.svg | článok o znaku = | znak veľkosť = | rámček znak = | hymna = | článok o hymne = | motto = | článok o motte = | mapa = Poland Voivodeships administrative division 1930 Silesian Voivodeship.svg | mapa veľkosť = | mapa poznámka = | hlavné mesto = [[Katowice]] | rozloha = 5100 | rozloha poznámka = | najvyšší bod = | najvyšší bod poznámka = | najdlhšia rieka = | najdlhšia rieka poznámka= | počet obyvateľov = 1 533 500' | počet obyvateľov poznámka = | jazyky = | národnostné zloženie = | náboženstvo = | štátne zriadenie = Autonómne vojvodstvo | materská zem = | mena = | vznik = 15. júl 1920 | zánik = 8. október 1939 }} '''Sliezske vojvodstvo''' ({{V jazyku|pol|''Województwo Śląskie''}}, {{V jazyku|deu|''Woiwodschaft Schlesien''}}) bola [[autonómia|autonómna]] oblasť v medzivojnovom Poľsku. Vzniklo v roku [[1920]] na tej časti územia bývalého [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckého]] [[Horné Sliezsko|Horného Sliezska]] a [[Rakúsko-Uhorsko]] [[Tešínsko|Tešínska]], ktoré po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] pripadlo Poľsku. Hlavným mestom vojvodstva boli [[Katovice]]. Vojvodstvo malo i [[Sliezsky parlament|vlastný parlament]]. Zaniklo po [[Poľská obranná vojna (1939)|nemeckom napadnutí Poľska]] v roku [[1939]], [[de iure]] bolo poľskými orgánmi zrušené v roku [[1945]].<ref name="isip.sejm.gov">[http://isip.sejm.gov.pl/DetailsServlet?id=WDU19200730497+1945%2405%2407&min=1 Dz.U. 1920 nr 73 poz. 497] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110807130452/http://isip.sejm.gov.pl/DetailsServlet?id=WDU19200730497+1945$05$07&min=1 |date=2011-08-07 }} (pl)</ref> == Dejiny == Dňa 15. [[júl]]a 1920 vydal poľský [[Sejm]] ústavný zákon, ktorý mal zaručovať širokú autonómiu pre časti [[Sliezsko|Sliezska]], ktoré by eventuálne mohli pripadnúť tomuto štátu. Túto záruku parlament vydal z dôvodu snahy nakloniť si obyvateľstvo Horného Sliezska, na území ktorého mal prebehnúť [[plebiscit]] o budúcej štátnej príslušnosti. Zákonodarná moc mala prejsť na Sliezsky parlament, ktorý mal právomoc vydávať zákony vo všetkých oblastiach, okrem vojenskej a zahraničnej. Výkonnú zložku mala v sneme zastupovať sedemčlenná vojvodská rada na čele s vojvodom a vicevojvodom, ostatných päť členov malo byť volených snemom. Bol vytvorený aj vojvodský úrad.<ref>Rudolf Žáček - Dějiny Slezska v datech, Libri, Praha 2004 ISBN 978-80-7277-172-1</ref> Zákon nadobúdal účinnosť (podľa svojho článku 45) dňom prevzatia územia Sliezskeho vojvodstva Poľskou republikou. Po uskutočnenom plebiscite bola časť Horného Sliezska odovzdaná v dňoch [[17. jún]]a až [[4. júl]]a [[1922]] Poľsku. K tejto časti Sliezska sa pripojilo aj územie [[Tešínsko|Tešínska]], odstúpené [[Česko-Slovensko]]m v roku [[1920]] a vytvorilo sa tak Sliezske vojvodstvo. Prvým vojvodom bol 18. [[jún]]a menovaný Józef Rymer.<ref>Dějiny Slezska v datech, s. 319.</ref><ref> Marek Czapliński - Śląsk od pierwszej po koniec drugiej wojny światowej, Wydawnictwo Uniwersytetu Wrocławskiego, 2002, ISBN 83-229-2213-2</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == *[[Hnutie za autonómiu Sliezska]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Silesian Voivodeship (1920-1939)}} == Externé odkazy == * [http://isip.sejm.gov.pl/Download?id=WDU19200730497+1945%2405%2407&type=2 Ustawa Konstytucyjna z dnia 15 lipca 1920 r. zawierająca statut organiczny Województwa Śląskiego.]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [[Kategória:Sliezsko]] h1emfckes0q72hxi1q5d66dxlk2fymm Madame de Staël 0 355520 8256288 7933373 2026-08-01T12:08:19Z Nelliette 31909 úprava infoboxu, wl 8256288 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Anne Louise Germaine de Staël-Holstein | obrázok = Marie Eléonore Godefroid - Portrait of Mme de Staël.jpg | veľkosť obrázka = 230px | popis = Madame de Staël okolo 1810, [[Marie-Éléonore Godefroidová]] podľa [[François Gérard|Françoisa Gérarda]], [[Zámok Versailles]] | pseudonym = Madame de Staël | dátum narodenia = [[22. apríl]] [[1766]] | miesto narodenia = Paríž | dátum úmrtia = {{dúv|1817|7|14|1766|4|22}} | miesto úmrtia = [[Paríž]] | zamestnanie = [[spisovateľka]] píšuca francúzsky | národnosť = švajčiarska | obdobie = [[romantizmus]] | žáner = [[novela]], [[román]], [[esej]], [[báseň]] | téma = [[láska]], [[politika]] | hnutie = | debut = | významné práce = „Corinne alebo Taliansko“, „O Nemecku“ | manžel = 1. Barón Erik Magnus Staël-Holstein, 2. John Rocca | manželka = | partner = | deti = 6 | vzťahy = gróf de Narbonne, [[Benjamin Constant]], | ovplyvnil = | ovplyvnila = vznik [[Romantizmus (literatúra)|romantizmu]] - literárny štýl | ovplyvnený = | ovplyvnená = [[osvietenstvo]] | významné ocenenia = | podpis = | web = | poznámky = }} '''Madame de Staël''', '''Anne Louise Germaine barónka de Staël-Holstein''' , rodená Neckerová, obvykle nazývaná '''Madame de Staël''' (* [[22. apríl]] [[1766]], [[Paríž]] – † [[14. júl]] [[1817]], [[Paríž]]), bola francúzsko-švajčiarska spisovateľka. ==Život== ===Mladosť=== Madame de Staël, ako je nazývaná v literatúre, sa narodila v [[Paríž]]i v rodine občana zo [[Ženeva|Ženevy]] s nemeckými koreňmi [[Jacques Necker|Jacquesa Neckera]]. Bol spoločníkom a zakladateľom banky v [[Paríž]]i, neskôr úradoval ako francúzsky minister financií (1777{{--}}1781) a predseda vlády a minister financií v 1788{{--}}1790. V salóne jej matky, spisovateľky Suzanne Curchod známej ako Madame Necker pochádzajúcej tiež zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], z rodiny [[Kalvinizmus|kalvínskeho]] farára, prebiehali dôležité rokovania, predovšetkým [[Encyklopedista (Diderotova Encyklopédia)|encyklopedistov]]. Madame de Staël tu spoznala dôležitých autorov neskorého [[Osvietenstvo|osvietenstva]] a bola ovplyvnená ich myšlienkami. Už ako mladistvá podnikala pokusy písať, tak vytvorila v dvanástich rokoch jednu komédiu. Cez svojho otca, ktorý bol najneskôr od [[1768]] aktívny na parížskej politickej scéne, mala veľmi skoro kontakt s politikou. Ako desaťročná bola prvýkrát na dlhšom pobyte v [[Anglicko|Anglicku]]. ===Obdobie revolúcie=== V roku [[1786]] sa vydala za baróna Erika Magnusa Staël-Holsteina, švédskeho atašé v Paríži, ktorý požiadal o jej ruku už osem rokov predtým. Po sobáši bola uvedená na kráľovskom dvore a spoločensky profitovala zo svojho postavenia manželky vyslanca, ktorým sa medzičasom jej muž stal. V priebehu štrnásťročného manželstva, rozviedli sa v roku 1800, porodila Madam de Staël päť detí. V roku 1787 porodila svoju prvú dcéru Gustavine, ktorá po dvoch rokoch umrela. Od roku 1788 mala prvý dlhší vzťah s milencom, grófom de Narbonne. Kvôli tomu často žila vzdialená od manžela, buď na cestách alebo v odlúčení. V roku [[1788]] jej vyšlo prvé krátke dielo: čiastočne obdivné a čiastočne kritické ''Listy o povahe a dielach Jeana-Jacquesa Rousseaua''. Napísala dve drámy, ''Sophie alebo tajné city'' a ''Jane Gray'', publikované boli v 1790, a novela „Zulma“ v roku 1794. V roku [[1789]] sympatizovala madame de Staël ako veľa liberálnych šľachticov a mešťanov s revolúciou. Jej salón bol miestom stretnutí vplyvných revolucionárov. Z väčšej časti bolo znenie ústavy vypracované pred jej zrakom. Aj v ďalšom období skúšala ovplyvňovať chod vecí, hlavne cez publicistickú činnosť a nepriamo cez vplyvných mužov, napríklad Narbonna, v roku 1790/91 krátky čas ministra vojny. V roku [[1790]] porodila druhé dieťa, syna Augusta Louisa. Keď sa revolúcia začala od roku [[1792]] radikalizovať a politické špičky, budúci disidenti, upadali do smrteľného nebezpečenstva, skúsila v júli odviezť kráľovskú rodinu preč z Paríža, čo kráľovná odmietla. Sama madame de Staël utiekla v septembri na rodičovský zámok ''Coppet '' pri Ženeve, kde neskôr porodila tretie dieťa Alberta. [[Coppet]], ktorý kúpil jej otec, slúžil čoraz častejšie ako úkryt pre jej pobyty. Tu hostila aj iných utečencov a prijímala návštevy významných osôb, napríklad [[François-René de Chateaubriand|Chateaubrianda]] alebo [[George Gordon Byron|Lorda Byrona]]. V roku [[1792]] si držala salón v ulici du Bac, kde sa stretávala aj s liberálnou šľachtou, napr. [[Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord|Talleyrandom]]. Pred septembrovými masakrami toho roku však utiekla do Coppetu. S Talleyrandom sa neskôr stretla aj v Anglicku v roku 1793 a v roku 1796 preňho vybavila povolenie vrátiť sa do Francúzska. Krátko po narodení syna Augusta odišla na viacero týždňov do Anglicka. Tam stretla francúzskych emigrantov, medzi nimi i Narbonna, a začala písať veľké politicko-filozofické pojednanie ''O vplyve vášní na šťastie osôb a národov.'' V roku 1796 bolo publikované. V septembri 1793 sa postavila na stranu [[Mária Antoinetta|Márie-Antoinetty]] svojou brožúrou s názvom ''Úvahy o procese s kráľovnou.'' V roku [[1794]] spoznala v Coppete ženatého ale od ženy odlúčeného publicistu a literáta [[Benjamin Constant|Benjamina Constanta]]. Strávila s ním dlhoročný, búrlivý vzťah, v ktorom mladší Constant bol síce fascinovaný jej genialitou a vitalitou, no sa z neho aj často snažil uniknúť a oslobodiť spod vplyvu. Na jar [[1795]] publikovala madame de Staël svoju prvú vážnu knižnú publikáciu. Zbierku rôznych textov, medzi nimi jednu literárno-teoretickú esej o fikcii a dve novely. Takisto vo Švajčiarsku vyšla jej brožúra ''Myšlienky o mieri adresované M. Pittovi a Francúzom''.(Ženeva, 1795) Po [[Maximilián Robespierre|Robespierrovom]] páde v júli 1794 a konci Teroru sa vrátila v máji 1795 spolu s Constantom do Paríža. Počas svojej kariéry politickej pozorovateľky a publicistky sa v roku [[1795]] zamiešala aktívne do politiky. Už od októbra 1795 bola podozrievaná mocnými [[Direktoriát|Direktória]], že sympatizuje s povstaním síl verných kráľovi a vykázaná z Paríža. Až začiatkom [[1796]] sa smela vrátiť. Počas [[Direktoriát|Direktória]] si založila v Paríži oficiálne povolený politický klub „Club de Salme“ pomenovaný podľa budovy Hôtel de Salme, kde sa jej krúžok schádzal a ktorý združoval osobnosti s politickou orientáciou osvietenskou a republikánskou. Jadrom tohto klubu bol okrem Germaine de Staël aj [[Benjamin Constant]]. [[Súbor:Mme de Staël avec sa fille Albertine.png|thumb|Madame de Stael a dcéra Albertine]] V roku [[1797]] porodila v júni svoje štvrté dieťa Albertine, ktorej otcom bol veľmi pravdepodobne Constant. Koncom roka sa spoznala s [[Napoleon Bonaparte|Napoleonom Bonapartem]], ktorý sa po svojom víťaznom ťažení v [[Taliansko|Taliansku]] snažil robiť kariéru v politike a preto ju aj s Constantom zo začiatku podporoval. Láska medzi nimi nevznikla a keď sa snažila zastaviť Napoleona v potlačovaní povstania vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], stala sa mu definitívne nesympatickou. V roku 1799 po [[prevrat 18. brumaira|prevrate 18. brumaira]] sa ocitla v opozícii proti Napoleonovi a jeho diktátorskému režimu. ===Prvé cisárstvo=== Germaine sa stala počas svojho pôsobenia niekoľkokrát „persona non grata“ v Paríži. Jej politický vývoj smeroval od osvietenstva britského pôvodu na začiatku v dôsledku revolučného teroru späť ku liberálnym ideálom šľachty. Toto sa výrazne prejavilo v období procesu s [[Mária Antoinetta|Máriou-Antoinettou]] a v období 1792-3, keď vo Francúzsku vládol teror [[Gilotína|gilotíny]]. Postavila sa proti trestu smrti pre bývalú kráľovnú. Vo Francúzsku ju chránila neutralita švédskej ambasády, ak sa veci zhoršovali, odcestovala na územie Švajčiarska, ktoré bolo v tom čase už neutrálne. Na zámku Coppet vo Švajčiarsku sústreďovala okolo seba spoločnosť osobností rovnakého či podobného zmýšľania, hostila emigrantov a literátov. Bola súčasťou nepriateľskej koalície voči Bonapartemu. V zásade možno povedať, že bola desať rokov od doby, keď jej Napoleon zakázal pobyt v Paríži a jeho štyridsaťmíľovom okruhu roku [[1803]], v exile. V roku 1800 sa úradne rozviedla s barónom Staël-Holsteinom. Počas Napoleonovej [[Napoleon_Bonaparte#Sto dní|Vlády Sto dní]] sa do Paríža vôbec nevrátila. Od roku [[1814]] si ešte niekoľkokrát otvorila salóny v Paríži a Coppete, no do politiky významne nezasiahla. Jej posledným manželom bol mladý dôstojník John Rocca. Umrela v roku [[1817]]. ==Potomkovia madame de Staël== * Gustava Sophia Magdalena-Gustavine (1787-1789), ktorej kráľ [[Gustáv III. (Švédsko)|Gustáv III.]] bol príbuzným a zároveň jediné dieťa baróna de Staël-Holstein * Gustava Hedvig (1789), umrela po [[pôrod]]e * Ludvig Auguste (1790-1827), potomok Louisa de Narbonne * Mattias Albert (1792-1813), potomok Louisa de Narbonne, padol pri súboji * Hedvig Gustava Albertina-Albertine(1797-1838), pravdepodobne dcéra [[Benjamin Constant|Benjamina Constanta]], neskôr manželka vojvodu de Broglie * Louis Alphonse Rocca (1812-1842), syn Johna Roccu, narodil sa fyzicky slabý, vychovávala ho sestra Albertine. ==Dielo== Jej romány a poézia inšpirovali vznik [[Romantizmus (literatúra)|romantickej literatúry]] u [[George Gordon Byron|lorda Byrona]], [[Walter Scott|Scotta]], [[Percy Bysshe Shelley|Shelleyho]] a [[François-René de Chateaubriand|Chateaubrianda]]. Hoci jej próza prestala byť čítaná po doznení romantizmu, jej literárno-kritické, historické a politické eseje a memoáre si zachovali aktuálnosť aj v súčasnosti. Hlavné postavy jej noviel a románov boli ženy a ich citový život prepojený so snahou realizovať sa v pre ne ťažkých a zložitých sociálnych vzťahoch. Jej tvorbou sa inšpirovala a v podstate na ňu priamo nadviazala [[George Sand]]. === Zoznam diel === * Journal de Jeunesse, 1785 * Sophie * Lettres sur les ouvrages et le caractère de J.-J. Rousseau, 1788 * Jane Gray, 1790 * Éloge de M. de Guibert * À quels signes peut-on reconnaître quelle est l'opinion de la majorité de la nation? * Réflexions sur le procès de la Reine, 1793 * Zulma : fragment d'un ouvrage, 1794 * Réflexions sur la paix adressées à M. Pitt et aux Français, 1795, esej * Réflexions sur la paix intérieure, esej * Recueil de morceaux détachés (comprenant : Épître au malheur ou Adèle et Édouard, Essai sur les fictions et trois nouvelles : Mirza ou lettre d'un voyageur, Adélaïde et Théodore et Histoire de Pauline), 1795 * De l'influence des passions sur le bonheur des individus et des nations, 1796 * Des circonstances actuelles qui peuvent terminer la Révolution et des principes qui doivent fonder la République en France * De la littérature dans ses rapports avec les institutions sociales, 1799 * Delphine, 1802 * Épîtres sur Naples * Corinne ou l'Italie, 1807 * Agar dans le désert * Geneviève de Brabant * La Sunamite * Le capitaine Kernadec ou sept années en un jour (comédie en deux actes et en prose) * La signora Fantastici, komédia * Le mannequin (comédie) * Sapho * De l'Allemagne, 1810/1813, esej * Réflexions sur le suicide, 1813, esej * De l'esprit des traductions, esej * Considérations sur les principaux événements de la Révolution française, depuis son origine jusques et compris le 8 juillet 1815, 1818, memoáre ==Iné projekty== {{projekt|commons=Category:Madame de Staël}} {{gutenberg autor|id= Staël| meno= Staël, Germaine de}} ==Zdroje== * {{preklad|en|Germaine de Staël|423197185|fr|Germaine de Staël|65312081}} * [http://www.britannica.com/EBchecked/topic/562336/Germaine-de-Stael Encyclopaedia Britannica] * [http://www.larousse.fr/encyclopedie/personnage/Sta%C3%ABl/138825 Larousse] * [http://gallica.bnf.fr/Search?ArianeWireIndex=index&p=1&lang=EN&q=Germaine+de+Stael Gallica - francúzska národná knižnica] * [http://www.europeana.eu/portal/search.html?query=Madame+de+Stael&tab=text&qf=TYPE:TEXT Europeana - texty diel] ==Externé odkazy== * [http://en.wikiquote.org/wiki/Anne_Louise_Germaine_de_Sta%C3%ABl Wikicitáty madame de Stael]{{Eng icon}} {{Portál|Politika|Politický|Francúzsko|Francúzsky|Literatúra|Literárny}} {{DEFAULTSORT:Staël, Madame de}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Francúzski spisovatelia]] [[Kategória:Spisovatelia romantizmu]] [[Kategória:Osobnosti Francúzskej revolúcie]] [[Kategória:Saloniérky]] [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] c2922r6rq3svv7brvk9j50e50yjjfdt 8256294 8256288 2026-08-01T12:15:36Z Nelliette 31909 úpravy mien 8256294 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Anne Louise Germaine de Staël-Holstein | obrázok = Marie Eléonore Godefroid - Portrait of Mme de Staël.jpg | veľkosť obrázka = 230px | popis = Madame de Staël okolo 1810, [[Marie-Éléonore Godefroidová]] podľa [[François Gérard|Françoisa Gérarda]], [[Zámok Versailles]] | pseudonym = Madame de Staël | dátum narodenia = [[22. apríl]] [[1766]] | miesto narodenia = Paríž | dátum úmrtia = {{dúv|1817|7|14|1766|4|22}} | miesto úmrtia = [[Paríž]] | zamestnanie = [[spisovateľka]] píšuca francúzsky | národnosť = švajčiarska | obdobie = [[romantizmus]] | žáner = [[novela]], [[román]], [[esej]], [[báseň]] | téma = [[láska]], [[politika]] | hnutie = | debut = | významné práce = „Corinne alebo Taliansko“, „O Nemecku“ | manžel = 1. Barón Erik Magnus Staël von Holstein, 2. John de Rocca | manželka = | partner = | deti = 6 | vzťahy = gróf de Narbonne, [[Benjamin Constant]], | ovplyvnil = | ovplyvnila = vznik [[Romantizmus (literatúra)|romantizmu]] - literárny štýl | ovplyvnený = | ovplyvnená = [[osvietenstvo]] | významné ocenenia = | podpis = | web = | poznámky = }} '''Madame de Staël''', '''Anne Louise Germaine barónka de Staël-Holstein''' , rodená Neckerová, obvykle nazývaná '''Madame de Staël''' (* [[22. apríl]] [[1766]], [[Paríž]] – † [[14. júl]] [[1817]], [[Paríž]]), bola francúzsko-švajčiarska spisovateľka. ==Život== ===Mladosť=== Madame de Staël, ako je nazývaná v literatúre, sa narodila v [[Paríž]]i v rodine občana zo [[Ženeva|Ženevy]] s nemeckými koreňmi [[Jacques Necker|Jacquesa Neckera]]. Bol spoločníkom a zakladateľom banky v [[Paríž]]i, neskôr úradoval ako francúzsky minister financií (1777{{--}}1781) a predseda vlády a minister financií v 1788{{--}}1790. V salóne jej matky, spisovateľky Suzanne Curchod známej ako Madame Necker pochádzajúcej tiež zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], z rodiny [[Kalvinizmus|kalvínskeho]] farára, prebiehali dôležité rokovania, predovšetkým [[Encyklopedista (Diderotova Encyklopédia)|encyklopedistov]]. Madame de Staël tu spoznala dôležitých autorov neskorého [[Osvietenstvo|osvietenstva]] a bola ovplyvnená ich myšlienkami. Už ako mladistvá podnikala pokusy písať, tak vytvorila v dvanástich rokoch jednu komédiu. Cez svojho otca, ktorý bol najneskôr od [[1768]] aktívny na parížskej politickej scéne, mala veľmi skoro kontakt s politikou. Ako desaťročná bola prvýkrát na dlhšom pobyte v [[Anglicko|Anglicku]]. ===Obdobie revolúcie=== V roku [[1786]] sa vydala za baróna Erika Magnusa Staël-Holsteina, švédskeho atašé v Paríži, ktorý požiadal o jej ruku už osem rokov predtým. Po sobáši bola uvedená na kráľovskom dvore a spoločensky profitovala zo svojho postavenia manželky vyslanca, ktorým sa medzičasom jej muž stal. V priebehu štrnásťročného manželstva, rozviedli sa v roku 1800, porodila Madam de Staël päť detí. V roku 1787 porodila svoju prvú dcéru Gustavine, ktorá po dvoch rokoch umrela. Od roku 1788 mala prvý dlhší vzťah s milencom, grófom de Narbonne. Kvôli tomu často žila vzdialená od manžela, buď na cestách alebo v odlúčení. V roku [[1788]] jej vyšlo prvé krátke dielo: čiastočne obdivné a čiastočne kritické ''Listy o povahe a dielach Jeana-Jacquesa Rousseaua''. Napísala dve drámy, ''Sophie alebo tajné city'' a ''Jane Gray'', publikované boli v 1790, a novela „Zulma“ v roku 1794. V roku [[1789]] sympatizovala madame de Staël ako veľa liberálnych šľachticov a mešťanov s revolúciou. Jej salón bol miestom stretnutí vplyvných revolucionárov. Z väčšej časti bolo znenie ústavy vypracované pred jej zrakom. Aj v ďalšom období skúšala ovplyvňovať chod vecí, hlavne cez publicistickú činnosť a nepriamo cez vplyvných mužov, napríklad Narbonna, v roku 1790/91 krátky čas ministra vojny. V roku [[1790]] porodila druhé dieťa, syna Augusta Louisa. Keď sa revolúcia začala od roku [[1792]] radikalizovať a politické špičky, budúci disidenti, upadali do smrteľného nebezpečenstva, skúsila v júli odviezť kráľovskú rodinu preč z Paríža, čo kráľovná odmietla. Sama madame de Staël utiekla v septembri na rodičovský zámok ''Coppet '' pri Ženeve, kde neskôr porodila tretie dieťa Alberta. [[Coppet]], ktorý kúpil jej otec, slúžil čoraz častejšie ako úkryt pre jej pobyty. Tu hostila aj iných utečencov a prijímala návštevy významných osôb, napríklad [[François-René de Chateaubriand|Chateaubrianda]] alebo [[George Gordon Byron|Lorda Byrona]]. V roku [[1792]] si držala salón v ulici du Bac, kde sa stretávala aj s liberálnou šľachtou, napr. [[Charles-Maurice de Talleyrand-Périgord|Talleyrandom]]. Pred septembrovými masakrami toho roku však utiekla do Coppetu. S Talleyrandom sa neskôr stretla aj v Anglicku v roku 1793 a v roku 1796 preňho vybavila povolenie vrátiť sa do Francúzska. Krátko po narodení syna Augusta odišla na viacero týždňov do Anglicka. Tam stretla francúzskych emigrantov, medzi nimi i Narbonna, a začala písať veľké politicko-filozofické pojednanie ''O vplyve vášní na šťastie osôb a národov.'' V roku 1796 bolo publikované. V septembri 1793 sa postavila na stranu [[Mária Antoinetta|Márie-Antoinetty]] svojou brožúrou s názvom ''Úvahy o procese s kráľovnou.'' V roku [[1794]] spoznala v Coppete ženatého ale od ženy odlúčeného publicistu a literáta [[Benjamin Constant|Benjamina Constanta]]. Strávila s ním dlhoročný, búrlivý vzťah, v ktorom mladší Constant bol síce fascinovaný jej genialitou a vitalitou, no sa z neho aj často snažil uniknúť a oslobodiť spod vplyvu. Na jar [[1795]] publikovala madame de Staël svoju prvú vážnu knižnú publikáciu. Zbierku rôznych textov, medzi nimi jednu literárno-teoretickú esej o fikcii a dve novely. Takisto vo Švajčiarsku vyšla jej brožúra ''Myšlienky o mieri adresované M. Pittovi a Francúzom''.(Ženeva, 1795) Po [[Maximilián Robespierre|Robespierrovom]] páde v júli 1794 a konci Teroru sa vrátila v máji 1795 spolu s Constantom do Paríža. Počas svojej kariéry politickej pozorovateľky a publicistky sa v roku [[1795]] zamiešala aktívne do politiky. Už od októbra 1795 bola podozrievaná mocnými [[Direktoriát|Direktória]], že sympatizuje s povstaním síl verných kráľovi a vykázaná z Paríža. Až začiatkom [[1796]] sa smela vrátiť. Počas [[Direktoriát|Direktória]] si založila v Paríži oficiálne povolený politický klub „Club de Salme“ pomenovaný podľa budovy Hôtel de Salme, kde sa jej krúžok schádzal a ktorý združoval osobnosti s politickou orientáciou osvietenskou a republikánskou. Jadrom tohto klubu bol okrem Germaine de Staël aj [[Benjamin Constant]]. [[Súbor:Mme de Staël avec sa fille Albertine.png|thumb|Madame de Stael a dcéra Albertine]] V roku [[1797]] porodila v júni svoje štvrté dieťa Albertine, ktorej otcom bol veľmi pravdepodobne Constant. Koncom roka sa spoznala s [[Napoleon Bonaparte|Napoleonom Bonapartem]], ktorý sa po svojom víťaznom ťažení v [[Taliansko|Taliansku]] snažil robiť kariéru v politike a preto ju aj s Constantom zo začiatku podporoval. Láska medzi nimi nevznikla a keď sa snažila zastaviť Napoleona v potlačovaní povstania vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], stala sa mu definitívne nesympatickou. V roku 1799 po [[prevrat 18. brumaira|prevrate 18. brumaira]] sa ocitla v opozícii proti Napoleonovi a jeho diktátorskému režimu. ===Prvé cisárstvo=== Germaine sa stala počas svojho pôsobenia niekoľkokrát „persona non grata“ v Paríži. Jej politický vývoj smeroval od osvietenstva britského pôvodu na začiatku v dôsledku revolučného teroru späť ku liberálnym ideálom šľachty. Toto sa výrazne prejavilo v období procesu s [[Mária Antoinetta|Máriou-Antoinettou]] a v období 1792-3, keď vo Francúzsku vládol teror [[Gilotína|gilotíny]]. Postavila sa proti trestu smrti pre bývalú kráľovnú. Vo Francúzsku ju chránila neutralita švédskej ambasády, ak sa veci zhoršovali, odcestovala na územie Švajčiarska, ktoré bolo v tom čase už neutrálne. Na zámku Coppet vo Švajčiarsku sústreďovala okolo seba spoločnosť osobností rovnakého či podobného zmýšľania, hostila emigrantov a literátov. Bola súčasťou nepriateľskej koalície voči Bonapartemu. V zásade možno povedať, že bola desať rokov od doby, keď jej Napoleon zakázal pobyt v Paríži a jeho štyridsaťmíľovom okruhu roku [[1803]], v exile. V roku 1800 sa úradne rozviedla s barónom Staël-Holsteinom. Počas Napoleonovej [[Napoleon_Bonaparte#Sto dní|Vlády Sto dní]] sa do Paríža vôbec nevrátila. Od roku [[1814]] si ešte niekoľkokrát otvorila salóny v Paríži a Coppete, no do politiky významne nezasiahla. Jej posledným manželom bol mladý dôstojník John de Rocca. Umrela v roku [[1817]]. ==Potomkovia madame de Staël== * Gustava Sophia Magdalena-Gustavine (1787-1789), ktorej kráľ [[Gustáv III. (Švédsko)|Gustáv III.]] bol príbuzným a zároveň jediné dieťa baróna de Staël-Holstein * Gustava Hedvig (1789), umrela po [[pôrod]]e * Ludvig Auguste (1790-1827), potomok Louisa de Narbonne * Mattias Albert (1792-1813), potomok Louisa de Narbonne, padol pri súboji * Hedvig Gustava Albertina-Albertine(1797-1838), pravdepodobne dcéra [[Benjamin Constant|Benjamina Constanta]], neskôr manželka vojvodu de Broglie * Louis Alphonse Rocca (1812-1842), syn Johna Roccu, narodil sa fyzicky slabý, vychovávala ho sestra Albertine. ==Dielo== Jej romány a poézia inšpirovali vznik [[Romantizmus (literatúra)|romantickej literatúry]] u [[George Gordon Byron|lorda Byrona]], [[Walter Scott|Scotta]], [[Percy Bysshe Shelley|Shelleyho]] a [[François-René de Chateaubriand|Chateaubrianda]]. Hoci jej próza prestala byť čítaná po doznení romantizmu, jej literárno-kritické, historické a politické eseje a memoáre si zachovali aktuálnosť aj v súčasnosti. Hlavné postavy jej noviel a románov boli ženy a ich citový život prepojený so snahou realizovať sa v pre ne ťažkých a zložitých sociálnych vzťahoch. Jej tvorbou sa inšpirovala a v podstate na ňu priamo nadviazala [[George Sand]]. === Zoznam diel === * Journal de Jeunesse, 1785 * Sophie * Lettres sur les ouvrages et le caractère de J.-J. Rousseau, 1788 * Jane Gray, 1790 * Éloge de M. de Guibert * À quels signes peut-on reconnaître quelle est l'opinion de la majorité de la nation? * Réflexions sur le procès de la Reine, 1793 * Zulma : fragment d'un ouvrage, 1794 * Réflexions sur la paix adressées à M. Pitt et aux Français, 1795, esej * Réflexions sur la paix intérieure, esej * Recueil de morceaux détachés (comprenant : Épître au malheur ou Adèle et Édouard, Essai sur les fictions et trois nouvelles : Mirza ou lettre d'un voyageur, Adélaïde et Théodore et Histoire de Pauline), 1795 * De l'influence des passions sur le bonheur des individus et des nations, 1796 * Des circonstances actuelles qui peuvent terminer la Révolution et des principes qui doivent fonder la République en France * De la littérature dans ses rapports avec les institutions sociales, 1799 * Delphine, 1802 * Épîtres sur Naples * Corinne ou l'Italie, 1807 * Agar dans le désert * Geneviève de Brabant * La Sunamite * Le capitaine Kernadec ou sept années en un jour (comédie en deux actes et en prose) * La signora Fantastici, komédia * Le mannequin (comédie) * Sapho * De l'Allemagne, 1810/1813, esej * Réflexions sur le suicide, 1813, esej * De l'esprit des traductions, esej * Considérations sur les principaux événements de la Révolution française, depuis son origine jusques et compris le 8 juillet 1815, 1818, memoáre ==Iné projekty== {{projekt|commons=Category:Madame de Staël}} {{gutenberg autor|id= Staël| meno= Staël, Germaine de}} ==Zdroje== * {{preklad|en|Germaine de Staël|423197185|fr|Germaine de Staël|65312081}} * [http://www.britannica.com/EBchecked/topic/562336/Germaine-de-Stael Encyclopaedia Britannica] * [http://www.larousse.fr/encyclopedie/personnage/Sta%C3%ABl/138825 Larousse] * [http://gallica.bnf.fr/Search?ArianeWireIndex=index&p=1&lang=EN&q=Germaine+de+Stael Gallica - francúzska národná knižnica] * [http://www.europeana.eu/portal/search.html?query=Madame+de+Stael&tab=text&qf=TYPE:TEXT Europeana - texty diel] ==Externé odkazy== * [http://en.wikiquote.org/wiki/Anne_Louise_Germaine_de_Sta%C3%ABl Wikicitáty madame de Stael]{{Eng icon}} {{Portál|Politika|Politický|Francúzsko|Francúzsky|Literatúra|Literárny}} {{DEFAULTSORT:Staël, Madame de}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Francúzski spisovatelia]] [[Kategória:Spisovatelia romantizmu]] [[Kategória:Osobnosti Francúzskej revolúcie]] [[Kategória:Saloniérky]] [[Kategória:Osobnosti z Paríža]] 8a0q20oldwpqdgzky5lyjk7fpvvyqsd Alberto Fujimori 0 362087 8256542 8059237 2026-08-02T10:25:30Z ~2026-42814-23 301807 /* */ 8256542 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Alberto Fujimori | Rodné meno = | Portrét = Visit of Alberto Fujimori, President of Peru, to the CEC (cropped).jpg | Popis = Alberto Fujimori v roku 1991 | Poradie = 54. | Úrad = Prezident Peru | Začiatok obdobia = [[28. júl]] [[1990]] | Koniec obdobia = [[22. november]] [[2000]] | Predchodca = [[Alan García]] | Nástupca = [[Valentín Paniagua]] | Dátum narodenia = {{dn|1938|07|26}} | Miesto narodenia = [[Lima]], [[Peru]] | Dátum úmrtia = {{duv|2024|9|11|1938|7|26}} | Miesto úmrtia = [[Lima]], [[Peru]] | Politická strana = [[Cambio 90]] | Alma mater = | Profesia = | Manželka = [[Susana Higuchi]] | Partner = | Deti = [[Keiko Fujimori]] + 3 }} '''Alberto Kenya Fujimori Inomoto''' (* [[26. júl]] [[1938]] – † [[11. september]] [[2024]], [[Lima]], [[Peru]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Collyns | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = Alberto Fujimori, authoritarian former president of Peru, dies aged 86 | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/2024/sep/12/alberto-fujimori-dies-aged-86-death-peru-former-president | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2024-09-11 | dátum prístupu = 2024-09-12 | jazyk = po anglicky }}</ref>) bol [[peru]]ánsky politik [[japonsko|japonského]] pôvodu, ktorý slúžil ako peruánsky prezident v rokoch [[1990]] až [[2000]]. Je považovaný za veľmi kontroverznú osobnosť a hoci slávil úspechy v boji proti [[Terorizmus|terorizmu]] (pozri [[Svetlý chodník]], [[Revolučné hnutie Tupac Amaru|MRTA]]) a jeho reformy pomohli navrátiť makroekonomickú stabilitu krajiny, bol mu vyčítaný autoritársky spôsob vládnutia, korupcia a porušovanie [[Ľudské práva|ľudských práv]], za ktoré bol v Peru odsúdený na 25-ročný trest odňatia slobody. == Životopis == Narodil sa v r. 1938 v [[Lima|Lime]] v štvrti ''Miraflores'', jeho rodičia štyri roky predtým emigrovali z Japonska. Fujimori vyštudoval na ''Universidad Nacional Agraria La Molina'' v Lime za poľnohospodárskeho inžiniera, neskôr pokračoval v štúdiu matematiky a fyziky a následne na tejto univerzite dlhé roky pôsobil ako profesor matematiky, pričom v r. [[1984]] sa stal jej [[Rektor (vysoká škola)|rektorom]]. V r. 1990 sa Fujimori vystúpil ako prezidentský kandidát novovzniknutej pravicovej strany ''Cambio 90''. Dostal so do druhého kola volieb, v ktorom prekvapivo porazil populárneho spisovateľa [[Mario Vargas Llosa|Maria Vargas Llosu]] a stal sa prvým prezidentom východoázijského pôvodu v [[Latinská Amerika|Latinskej Amerike]]. Fujimori zdedil krajinu po prezidentovaní [[Alan García|Alana Garcíu]] v ťažkej ekonomickej a politickej kríze, Peru sa kvôli aktivitám militantných organizácii ako [[Svetlý chodník]] a [[Revolučné hnutie Tupac Amaru|MRTA]] nachádzalo v [[Občianska vojna|občianskej vojne]]. Zlý ekonomický stav začal Fujimori riešiť zavadzaním rozsiahlych [[Neoliberalizmus (voľný trh)|neoliberálnych]] reforiem, vďaka ktorým sa začala rapídne znižovať [[Inflácia (ekonomika)|inflácia]] a zabezpečil sa veľký rast peruánskej ekonomiky, zároveň sa však zvýšila nezamestnanosť a prehlbovali sa sociálne rozdiely. Keďže Fujimoriho reformy sa snažili blokovať obe komory Kongresu, ktoré boli pod kontrolou konkurenčných politických strán, [[5. apríla]] [[1992]] uskutočnil Fujimori s podporou armády [[Štátny prevrat|štátny prevrat]] (tzv. "samopuč"), pri ktorom rozpustil parlament, pozastavil platnosť ústavy a niektorých opozičných politikov umiestnil do domáceho väzenia. Toto upevnenie svojej moci odôvodnil bojom proti terorizmu Svetlého chodníka, v ktorom mu podľa neho opozičné strany bránili. Práve boj proti terorizmu priniesol Fujimorimu spočiatku veľkú popularitu, jeho rázny postup priniesol viacero úspechov, ktoré aktivity tejto a ďalších gerilových organizácii v Peru výrazne oslabili, napr. keď v r. 1992 bezpečnostné sily zatkli vplyvného vodcu Svetlého chodníka [[Abimael Guzmán|Abimaela Guzmána]], či keď v r. [[1997]] oslobodili japonskú ambasádu, kde ozbrojenci z MRTA zadržiavali desiatky rukojemníkov. Čoraz častejšie sa však v tejto súvislosti začínalo spomínať rozsiahle porušovanie ľudských práv a tiež nárast [[Korupcia|korupcie]] vo Fujimoriho vláde. Obzvlášť potom, ako sa Fujimori nechal obklopiť ľuďmi s pochybnou povesťou, akými bol napr. jeho riaditeľ Spravodajskej služby [[Vladimiro Montesinos]] známy pre svoje spojenie s mafiou a korupčnými škandálmi. Napriek týmto aféram bola v r. [[1995]] Fujimoriova popularita ešte dostatočne vysoká, aby vyhral ďalšie prezidentské voľby a porazil protikandidáta opozície [[Javier Pérez de Cuéllar|Javiera Pérez de Cuéllara]]. Po úprave ústavy si Fujimori zabezpečil, aby mohol kandidovať aj v ďalších prezidentských voľbách v r. 2000. Tie síce opäť vyhráva, jeho popularita v tom čase však už bola dosť nízka a opozícia voľby označila sa sfalšované. Už v septembri toho roku sa prevalil rozsiahly korupčný škandál, ktorý zapríčinil Montesinos uplácaním opozičného poslanca. Proti Fujimorimu sa rozhoreli veľké protesty, preto v novembri 2000 odišiel do Japonska (mal dvojité, japonsko-peruánske občianstvo), odkiaľ poslal [[Fax (zariadenie)|faxom]] svoju rezignáciu. Pre obvinenia z korupcie a porušovania ľudských práv bol na Fujimoriho vydaný medzinárodný zatykač, na základe ktorého bol zatknutý pri návšteve v [[Čile]] v novembri [[2005]]. Následne bol vydaný do Peru, kde bol v decembri [[2007]] odsúdený na šesť rokov väzenia za zneužitie právomoci verejného činiteľa a porušenie domového práva. Boli voči nemu vznesené aj ďalšie obvinenia a v apríli [[2009]] bol usvedčený z podielu na smrti 25 ľudí, ktorých v rokoch 1991 a 1992 zavraždili vládne [[eskadry smrti]] známe ako ''Grupo Colina''. Konkrétne bol uznaný vinným z prípravy vraždy, ublíženia na zdraví a dvoch únosov, za čo bol odsúdený na 25 rokov väzenia. Fujimori všetky tieto súdne procesy označuje za politické prenasledovanie. Fujimori sa v r. [[1974]] oženil s Peruánkou japonského pôvodu ''Susanou Higuchi'' (neskôr sa stala jeho kritičkou a pred vyšetrovateľmi svedčila proti nemu), s ktorou mal štyri deti. Jeho dcéra [[Keiko Fujimori|Keiko]] je výrazne politicky aktívna a neúspešne kandidovala v prezidentských voľbách v r. [[2011]], pričom skončila na druhom mieste po [[Ollanta Humala|Ollantu Humalovi]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.cidob.org/es/documentacion/biografias_lideres_politicos/america_del_sur/peru/alberto_fujimori Fujimorova biografia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100711182620/http://www.cidob.org/es/documentacion/biografias_lideres_politicos/america_del_sur/peru/alberto_fujimori |date=2010-07-11 }} (španielsky) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Fujimori, Alberto}} [[Kategória:Peruánski politici]] [[Kategória:Peruánski prezidenti]] [[Kategória:Úmrtia na rakovinu]] [[Kategória:Peruánske osobnosti japonského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Limy]] [[Kategória:Absolventi Štrasburskej univerzity]] b4j8c0yjp9qotffvl0kbgke7dxz4ikz 8256545 8256542 2026-08-02T10:34:00Z ~2026-42814-23 301807 /* */ 8256545 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Alberto Fujimori | Rodné meno = | Portrét = Visit of Alberto Fujimori, President of Peru, to the CEC (cropped).jpg | Popis = Alberto Fujimori v roku 1991 | Poradie = 54. | Úrad = Prezident Peru | Začiatok obdobia = [[28. júl]] [[1990]] | Koniec obdobia = [[22. november]] [[2000]] | Predchodca = [[Alan García]] | Nástupca = [[Valentín Paniagua]] | Dátum narodenia = {{dn|1938|07|26}} | Miesto narodenia = [[Lima]], [[Peru]] | Dátum úmrtia = {{duv|2024|9|11|1938|7|26}} | Miesto úmrtia = [[Lima]], [[Peru]] | Politická strana = [[Cambio 90]] | Alma mater = | Profesia = | Manželka = [[Susana Higuchi]] | Partner = | Deti = [[Keiko Fujimori]] + 3 }} '''Alberto Kenya Fujimori Inomoto''' (* [[26. júl]] [[1938]] – † [[11. september]] [[2024]], [[Lima]], [[Peru]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Collyns | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = Alberto Fujimori, authoritarian former president of Peru, dies aged 86 | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/2024/sep/12/alberto-fujimori-dies-aged-86-death-peru-former-president | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2024-09-11 | dátum prístupu = 2024-09-12 | jazyk = po anglicky }}</ref>) bol [[peru]]ánsky politik [[japonsko|japonského]] pôvodu, ktorý slúžil ako peruánsky prezident v rokoch [[1990]] až [[2000]]. Je považovaný za veľmi kontroverznú osobnosť a hoci slávil úspechy v boji proti [[Terorizmus|terorizmu]] (pozri [[Svetlý chodník]], [[Revolučné hnutie Tupac Amaru|MRTA]]) a jeho reformy pomohli navrátiť makroekonomickú stabilitu krajiny, bol mu vyčítaný autoritársky spôsob vládnutia, korupcia a porušovanie [[Ľudské práva|ľudských práv]], za ktoré bol v Peru odsúdený na 25-ročný trest odňatia slobody. == Životopis == Narodil sa v r. 1938 v [[Lima|Lime]] v štvrti ''Miraflores'', jeho rodičia štyri roky predtým emigrovali z Japonska. Fujimori vyštudoval na ''Universidad Nacional Agraria La Molina'' v Lime za poľnohospodárskeho inžiniera, neskôr pokračoval v štúdiu matematiky a fyziky a následne na tejto univerzite dlhé roky pôsobil ako profesor matematiky, pričom v r. [[1984]] sa stal jej [[Rektor (vysoká škola)|rektorom]]. V r. 1990 sa Fujimori vystúpil ako prezidentský kandidát novovzniknutej pravicovej strany ''Cambio 90''. Dostal so do druhého kola volieb, v ktorom prekvapivo porazil populárneho spisovateľa [[Mario Vargas Llosa|Maria Vargas Llosu]] a stal sa prvým prezidentom východoázijského pôvodu v [[Latinská Amerika|Latinskej Amerike]]. Fujimori zdedil krajinu po prezidentovaní [[Alan García|Alana Garcíu]] v ťažkej ekonomickej a politickej kríze, Peru sa kvôli aktivitám militantných organizácii ako [[Svetlý chodník]] a [[Revolučné hnutie Tupac Amaru|MRTA]] nachádzalo v [[Občianska vojna|občianskej vojne]]. Zlý ekonomický stav začal Fujimori riešiť zavadzaním rozsiahlych [[Neoliberalizmus (voľný trh)|neoliberálnych]] reforiem, vďaka ktorým sa začala rapídne znižovať [[Inflácia (ekonomika)|inflácia]] a zabezpečil sa veľký rast peruánskej ekonomiky, zároveň sa však zvýšila nezamestnanosť a prehlbovali sa sociálne rozdiely. Keďže Fujimoriho reformy sa snažili blokovať obe komory Kongresu, ktoré boli pod kontrolou konkurenčných politických strán, [[5. apríla]] [[1992]] uskutočnil Fujimori s podporou armády [[Štátny prevrat|štátny prevrat]] (tzv. "samopuč"), pri ktorom rozpustil parlament, pozastavil platnosť ústavy a niektorých opozičných politikov umiestnil do domáceho väzenia. Toto upevnenie svojej moci odôvodnil bojom proti terorizmu Svetlého chodníka, v ktorom mu podľa neho opozičné strany bránili. Práve boj proti terorizmu priniesol Fujimorimu spočiatku veľkú popularitu, jeho rázny postup priniesol viacero úspechov, ktoré aktivity tejto a ďalších gerilových organizácii v Peru výrazne oslabili, napr. keď v r. 1992 bezpečnostné sily zatkli vplyvného vodcu Svetlého chodníka [[Abimael Guzmán|Abimaela Guzmána]], či keď v r. [[1997]] oslobodili japonskú ambasádu, kde ozbrojenci z MRTA zadržiavali desiatky rukojemníkov. Čoraz častejšie sa však v tejto súvislosti začínalo spomínať rozsiahle porušovanie ľudských práv a tiež nárast [[Korupcia|korupcie]] vo Fujimoriho vláde. Obzvlášť potom, ako sa Fujimori nechal obklopiť ľuďmi s pochybnou povesťou, akými bol napr. jeho riaditeľ Spravodajskej služby [[Vladimiro Montesinos]] známy pre svoje spojenie s mafiou a korupčnými škandálmi. Napriek týmto aféram bola v r. [[1995]] Fujimoriova popularita ešte dostatočne vysoká, aby vyhral ďalšie prezidentské voľby a porazil protikandidáta opozície [[Javier Pérez de Cuéllar|Javiera Pérez de Cuéllara]]. Po úprave ústavy si Fujimori zabezpečil, aby mohol kandidovať aj v ďalších prezidentských voľbách v r. 2000. Tie síce opäť vyhráva, jeho popularita v tom čase však už bola dosť nízka a opozícia voľby označila sa sfalšované. Už v septembri toho roku sa prevalil rozsiahly korupčný škandál, ktorý zapríčinil Montesinos uplácaním opozičného poslanca. Proti Fujimorimu sa rozhoreli veľké protesty, preto v novembri 2000 odišiel do Japonska (mal dvojité, japonsko-peruánske občianstvo), odkiaľ poslal [[Fax (zariadenie)|faxom]] svoju rezignáciu. Pre obvinenia z korupcie a porušovania ľudských práv bol na Fujimoriho vydaný medzinárodný zatykač, na základe ktorého bol zatknutý pri návšteve v [[Čile]] v novembri [[2005]]. Následne bol vydaný do Peru, kde bol v decembri [[2007]] odsúdený na šesť rokov väzenia za zneužitie právomoci verejného činiteľa a porušenie domového práva. Boli voči nemu vznesené aj ďalšie obvinenia a v apríli [[2009]] bol usvedčený z podielu na smrti 25 ľudí, ktorých v rokoch 1991 a 1992 zavraždili vládne [[eskadry smrti]] známe ako ''Grupo Colina''. Konkrétne bol uznaný vinným z prípravy vraždy, ublíženia na zdraví a dvoch únosov, za čo bol odsúdený na 25 rokov väzenia. Fujimori všetky tieto súdne procesy označoval za politické prenasledovanie. Fujimori sa v r. [[1974]] oženil s Peruánkou japonského pôvodu ''Susanou Higuchi'' (neskôr sa stala jeho kritičkou a pred vyšetrovateľmi svedčila proti nemu), s ktorou mal štyri deti. Jeho dcéra [[Keiko Fujimori|Keiko]] je výrazne politicky aktívna a neúspešne kandidovala v prezidentských voľbách v r. [[2011]], pričom skončila na druhom mieste po [[Ollanta Humala|Ollantu Humalovi]]. Vo všeobecných voľbách 12.-13. apríla 2026 zvíťazila a od júla 2026 je úradujúcou prezidentkou Peru. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.cidob.org/es/documentacion/biografias_lideres_politicos/america_del_sur/peru/alberto_fujimori Fujimorova biografia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100711182620/http://www.cidob.org/es/documentacion/biografias_lideres_politicos/america_del_sur/peru/alberto_fujimori |date=2010-07-11 }} (španielsky) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Fujimori, Alberto}} [[Kategória:Peruánski politici]] [[Kategória:Peruánski prezidenti]] [[Kategória:Úmrtia na rakovinu]] [[Kategória:Peruánske osobnosti japonského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Limy]] [[Kategória:Absolventi Štrasburskej univerzity]] a6853hlwmqv6w2ygmnlr2745b2xp7fn 8256548 8256545 2026-08-02T10:40:54Z ~2026-42814-23 301807 /* */ 8256548 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Alberto Fujimori | Rodné meno = | Portrét = Visit of Alberto Fujimori, President of Peru, to the CEC (cropped).jpg | Popis = Alberto Fujimori v roku 1991 | Poradie = 54. | Úrad = Prezident Peru | Začiatok obdobia = [[28. júl]] [[1990]] | Koniec obdobia = [[22. november]] [[2000]] | Predchodca = [[Alan García]] | Nástupca = [[Valentín Paniagua]] | Dátum narodenia = {{dn|1938|07|26}} | Miesto narodenia = [[Lima]], [[Peru]] | Dátum úmrtia = {{duv|2024|9|11|1938|7|26}} | Miesto úmrtia = [[Lima]], [[Peru]] | Politická strana = [[Cambio 90]] | Alma mater = | Profesia = | Manželka = [[Susana Higuchi]] | Partner = | Deti = [[Keiko Fujimori]] + 3 }} '''Alberto Kenya Fujimori Inomoto''' (* [[26. júl]] [[1938]] – † [[11. september]] [[2024]], [[Lima]], [[Peru]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Collyns | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = Alberto Fujimori, authoritarian former president of Peru, dies aged 86 | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/world/2024/sep/12/alberto-fujimori-dies-aged-86-death-peru-former-president | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2024-09-11 | dátum prístupu = 2024-09-12 | jazyk = po anglicky }}</ref>) bol [[peru]]ánsky politik [[japonsko|japonského]] pôvodu, ktorý slúžil ako peruánsky prezident v rokoch [[1990]] až [[2000]]. Je považovaný za veľmi kontroverznú osobnosť a hoci slávil úspechy v boji proti [[Terorizmus|terorizmu]] (pozri [[Svetlý chodník]], [[Revolučné hnutie Tupac Amaru|MRTA]]) a jeho reformy pomohli navrátiť makroekonomickú stabilitu krajiny, bol mu vyčítaný autoritársky spôsob vládnutia, korupcia a porušovanie [[Ľudské práva|ľudských práv]], za ktoré bol v Peru odsúdený na 25-ročný trest odňatia slobody. == Životopis == Narodil sa v r. 1938 v [[Lima|Lime]] v štvrti ''Miraflores'', jeho rodičia štyri roky predtým emigrovali z Japonska. Fujimori vyštudoval na ''Universidad Nacional Agraria La Molina'' v Lime za poľnohospodárskeho inžiniera, neskôr pokračoval v štúdiu matematiky a fyziky a následne na tejto univerzite dlhé roky pôsobil ako profesor matematiky, pričom v r. [[1984]] sa stal jej [[Rektor (vysoká škola)|rektorom]]. V r. 1990 sa Fujimori vystúpil ako prezidentský kandidát novovzniknutej pravicovej strany ''Cambio 90''. Dostal so do druhého kola volieb, v ktorom prekvapivo porazil populárneho spisovateľa [[Mario Vargas Llosa|Maria Vargas Llosu]] a stal sa prvým prezidentom východoázijského pôvodu v [[Latinská Amerika|Latinskej Amerike]]. Fujimori zdedil krajinu po prezidentovaní [[Alan García|Alana Garcíu]] v ťažkej ekonomickej a politickej kríze, Peru sa kvôli aktivitám militantných organizácii ako [[Svetlý chodník]] a [[Revolučné hnutie Tupac Amaru|MRTA]] nachádzalo v [[Občianska vojna|občianskej vojne]]. Zlý ekonomický stav začal Fujimori riešiť zavadzaním rozsiahlych [[Neoliberalizmus (voľný trh)|neoliberálnych]] reforiem, vďaka ktorým sa začala rapídne znižovať [[Inflácia (ekonomika)|inflácia]] a zabezpečil sa veľký rast peruánskej ekonomiky, zároveň sa však zvýšila nezamestnanosť a prehlbovali sa sociálne rozdiely. Keďže Fujimoriho reformy sa snažili blokovať obe komory Kongresu, ktoré boli pod kontrolou konkurenčných politických strán, [[5. apríla]] [[1992]] uskutočnil Fujimori s podporou armády [[Štátny prevrat|štátny prevrat]] (tzv. "samopuč"), pri ktorom rozpustil parlament, pozastavil platnosť ústavy a niektorých opozičných politikov umiestnil do domáceho väzenia. Toto upevnenie svojej moci odôvodnil bojom proti terorizmu Svetlého chodníka, v ktorom mu podľa neho opozičné strany bránili. Práve boj proti terorizmu priniesol Fujimorimu spočiatku veľkú popularitu, jeho rázny postup priniesol viacero úspechov, ktoré aktivity tejto a ďalších gerilových organizácii v Peru výrazne oslabili, napr. keď v r. 1992 bezpečnostné sily zatkli vplyvného vodcu Svetlého chodníka [[Abimael Guzmán|Abimaela Guzmána]], či keď v r. [[1997]] oslobodili japonskú ambasádu, kde ozbrojenci z MRTA zadržiavali desiatky rukojemníkov. Čoraz častejšie sa však v tejto súvislosti začínalo spomínať rozsiahle porušovanie ľudských práv a tiež nárast [[Korupcia|korupcie]] vo Fujimoriho vláde. Obzvlášť potom, ako sa Fujimori nechal obklopiť ľuďmi s pochybnou povesťou, akými bol napr. jeho riaditeľ Spravodajskej služby [[Vladimiro Montesinos]] známy pre svoje spojenie s mafiou a korupčnými škandálmi. Napriek týmto aféram bola v r. [[1995]] Fujimoriova popularita ešte dostatočne vysoká, aby vyhral ďalšie prezidentské voľby a porazil protikandidáta opozície [[Javier Pérez de Cuéllar|Javiera Pérez de Cuéllara]]. Po úprave ústavy si Fujimori zabezpečil, aby mohol kandidovať aj v ďalších prezidentských voľbách v r. 2000. Tie síce opäť vyhráva, jeho popularita v tom čase však už bola dosť nízka a opozícia voľby označila sa sfalšované. Už v septembri toho roku sa prevalil rozsiahly korupčný škandál, ktorý zapríčinil Montesinos uplácaním opozičného poslanca. Proti Fujimorimu sa rozhoreli veľké protesty, preto v novembri 2000 odišiel do Japonska (mal dvojité, japonsko-peruánske občianstvo), odkiaľ poslal [[Fax (zariadenie)|faxom]] svoju rezignáciu. Pre obvinenia z korupcie a porušovania ľudských práv bol na Fujimoriho vydaný medzinárodný zatykač, na základe ktorého bol zatknutý pri návšteve v [[Čile]] v novembri [[2005]]. Následne bol vydaný do Peru, kde bol v decembri [[2007]] odsúdený na šesť rokov väzenia za zneužitie právomoci verejného činiteľa a porušenie domového práva. Boli voči nemu vznesené aj ďalšie obvinenia a v apríli [[2009]] bol usvedčený z podielu na smrti 25 ľudí, ktorých v rokoch 1991 a 1992 zavraždili vládne [[eskadry smrti]] známe ako ''Grupo Colina''. Konkrétne bol uznaný vinným z prípravy vraždy, ublíženia na zdraví a dvoch únosov, za čo bol odsúdený na 25 rokov väzenia. Fujimori všetky tieto súdne procesy označoval za politické prenasledovanie. Fujimori sa v r. [[1974]] oženil s Peruánkou japonského pôvodu ''Susanou Higuchi'' (neskôr sa stala jeho kritičkou a pred vyšetrovateľmi svedčila proti nemu), s ktorou mal štyri deti. Jeho dcéra [[Keiko Fujimori|Keiko]] je výrazne politicky aktívna a neúspešne kandidovala v prezidentských voľbách v r. [[2011]], pričom skončila na druhom mieste po [[Ollanta Humala|Ollantu Humalovi]]. Vo všeobecných voľbách 12. a 13. apríla 2026 zvíťazila a od júla 2026 je úradujúcou prezidentkou Peru. Alberto Fujimori čelil v posledných rokoch života viacerým vážnym zdravotným problémom vrátane ochorení tráviaceho traktu, srdca a rakoviny. Po prepustení z väzenia z humanitárnych dôvodov v decembri 2023 mu začiatkom roka 2024 diagnostikovali rakovinu jazyka. Začiatkom septembra 2024 sa jeho zdravotný stav výrazne zhoršil, pričom podľa ošetrujúcich lekárov bojoval o život. Zomrel 11. septembra 2024 vo veku 86 rokov na komplikácie súvisiace s rakovinou jazyka. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.cidob.org/es/documentacion/biografias_lideres_politicos/america_del_sur/peru/alberto_fujimori Fujimorova biografia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100711182620/http://www.cidob.org/es/documentacion/biografias_lideres_politicos/america_del_sur/peru/alberto_fujimori |date=2010-07-11 }} (španielsky) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Fujimori, Alberto}} [[Kategória:Peruánski politici]] [[Kategória:Peruánski prezidenti]] [[Kategória:Úmrtia na rakovinu]] [[Kategória:Peruánske osobnosti japonského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Limy]] [[Kategória:Absolventi Štrasburskej univerzity]] kcyexrwael33hmb5vpcjgvrx8vk4r2z Lukáš Adamec 0 364624 8256311 8256245 2026-08-01T13:21:24Z Safíček 270527 /* */ Oprava chýb formátovania - Článok treba ešte doladiť 8256311 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Lukáš Adamec | Obrázok = Lukáš Adamec.jpg | Popis obrázku = Lukáš Adamec fotoshooting “Kerolajn” | Popis umelca = slovenský pop rockový [[spevák]] | Rodné meno = Lukáš Adamec | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1987|3|12}} | Miesto narodenia = [[Košice]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Košice]] | Žáner = [[rock]], [[pop]] | Roky pôsobenia = [[2011]] – súčasnosť | Pôsobenie = [[spevák]], | Hrá na nástroje = [[klavír]], [[Klávesový nástroj|keyboard]], [[gitara]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Spinaker | Webstránka = [https://lukyadamec.sk/ lukyadamec.sk] |Manželka=Zuzana Adamec {{small|(od 2022)}} <br>Miriam Adamec {{small|(2013–2019)}}|Deti=Teo Adamec<br>Lea Adamec<br>Valentino Schmidtmayer {{small|(nevlast.)}}|Rodičia=Ľuboš Adamec<br>Zuzana Adamcová st.}} '''Lukáš Adamec''' (* [[12. marec]] [[1987]], [[Košice]])<ref name="Aktuality">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polícia začala trestné stíhanie na Lukáša Adamca| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/211847/lukas-adamec-ceskoslovenska-superstar-autonehoda-opity/| issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2012-08-09| dátum prístupu = 2021-01-09}}</ref> Slovenský spevák, ktorý sa preslávil najmä skladbami ako ''Horúca láska, Tancuj mi, Najviac či Všade doma''. Spievať začal na pódiách ako 22-ročný. Svoj prvý výrazný úspech zaznamenal víťazstvom v show ''[[Česko Slovensko hľadá Superstar]]'', ktorú vyhral. Hoci vyštudoval ekonómiu na Technickej univerzite v Košiciach, po tomto víťazstve sa naplno venoval hudbe a práci spojenej s týmto remeslom. Postupne sa dostal aj k [[Muzikál|muzikálu]], kde účinkoval v šiestich tituloch ako hlavná alebo jedna z hlavných postáv: Krysař, Matúš Čák Trenčiansky, Jesus Christ Superstar, Atlantída, František z Assisi, IAGO. Vyhral aj prvý ročník show ''[[Tvoje tvář má známý hlas]]'''''.''' Venoval sa tiež moderovaniu v rádiách (Anténa Rock, Rádio Košice) aj v televízii (Koleso šťastia – [[Markíza International|Markíza]]). Účinkoval v množstve televíznych relácií a spolupracuje s mnohými hudobníkmi. Je aktívny športovec – venuje sa plávaniu, behu, bicyklu, horám aj vode. V minulosti hrával vodné pólo a so svojím klubom dosahoval úspechy v mládežníckych kategóriách. == Diskografia == * [[2012]] – ''Rock 'N' Funk 'N' Roll Manifest'' (so skupinou Siempre, 2012)<ref name="bio">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Lukáš Adamec| odkaz na autora = | titul = Biografia a Diskografia| url = https://lukyadamec.sk/bio/| vydavateľ = lukyadamec.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-09| miesto = | jazyk =}}</ref> * [[2017]] – ''Lukáš Adamec'' (FAZIN)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lukáš Adamec by Lukáš Adamec|url=https://music.apple.com/us/album/luk%C3%A1%C5%A1-adamec/1253697149|dátum vydania=2017-07-13|dátum prístupu=2022-01-27|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20220127134859/https://music.apple.com/us/album/luk%C3%A1%C5%A1-adamec/1253697149|dátum archivácie=2022-01-27}}</ref> * [[2021]] –''... na lepšie časy...'' (BrainZone)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=...na lepšie časy... by Lukáš Adamec|url=https://music.apple.com/us/album/na-lep%C5%A1ie-%C4%8Dasy/1597789592|dátum vydania=2021-12-10|dátum prístupu=2022-01-27|jazyk=en-US}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický|Hudba|Hudobný|Šport|Športový}} * {{imdb meno|4374772|Lukáš Adamec}} * {{csfd meno|231727|Lukáš Adamec}} * {{fdb meno|607886|Lukáš Adamec}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Adamec, Lukáš}} [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví klávesisti]] [[Kategória:Slovenskí rockoví klaviristi]] [[Kategória:Slovenskí vodnopólisti]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] mqjfjn4lapbxpt2p1y8y1r9aunk5lsf 8256321 8256311 2026-08-01T14:01:57Z Pe3kZA 39673 rv 8256321 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Lukáš Adamec | Obrázok = Lukáš Adamec (2020).jpg | Popis obrázku = Lukáš Adamec v relácii ''[[Všetko čo mám rád (televízna relácia z roku 2017)|Všetko čo mám rád]]'' (2020) | Popis umelca = slovenský pop rockový [[spevák]] | Rodné meno = Lukáš Adamec | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1987|3|12}} | Miesto narodenia = [[Košice]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Košice]] | Žáner = [[rock]], [[pop]] | Roky pôsobenia = [[2011]] – súčasnosť | Pôsobenie = [[spevák]], | Hrá na nástroje = [[klavír]], [[Klávesový nástroj|keyboard]], [[gitara]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Spinaker | Webstránka = [https://lukyadamec.sk/ lukyadamec.sk] |Manželka=Miriam Adamec {{small|(2013–2019)}}<br>Zuzana Adamcová {{small|(od 2022)}}|Deti=Teo Adamec<br>Lea Adamcová|Rodičia=Ľuboš Adamec<br>Zuzana Adamcová st.}} '''Lukáš Adamec''' (* [[12. marec]] [[1987]], [[Košice]])<ref name="Aktuality">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polícia začala trestné stíhanie na Lukáša Adamca| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/211847/lukas-adamec-ceskoslovenska-superstar-autonehoda-opity/| issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2012-08-09| dátum prístupu = 2021-01-09}}</ref> je slovenský [[pop rock|pop rockový]] spevák a&nbsp;[[Vodné pólo|vodnopólista]]. Pôsobil v&nbsp;hudobnej skupine Siempre.<ref name="bio">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Lukáš Adamec| odkaz na autora = | titul = Biografia a Diskografia| url = https://lukyadamec.sk/bio/| vydavateľ = lukyadamec.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-09| miesto = | jazyk =}}</ref> Vyrastal v&nbsp;hudobníckej rodine.<ref name="Aktuality"/> V&nbsp;roku [[2011]] sa stal víťazom druhého ročníka speváckej súťaže ''[[Česko Slovenská SuperStar (2011)|Česko Slovenská Superstar]]''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Video: Adamec vyhral SuperStar, smial sa a plakal od radosti!| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/188194/video-adamec-vyhral-superstar-smial-sa-a-plakal-od-radosti/| issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = Koktejl| dátum prístupu = 2021-01-09}}</ref> a&nbsp;v&nbsp;roku [[2016]] zvíťazil v&nbsp;hudobno-zábavnej šou ''[[Tvoja tvár znie povedome]]''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Novotná| meno = Anna| autor = | odkaz na autora = | titul = Lukáš Adamec je frajer. Šou vyhral s prehľadom| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://korzar.sme.sk/c/8181390/lukas-adamec-je-frajer-sou-vyhral-s-prehladom.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2016-05-03| dátum prístupu = 2021-01-09}}</ref> Od roku 2015 stvárňoval hlavnú postavu Othella v muzikáli [[Jesus Christ Superstar|''Jesus Christ Superstar'']],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janek Ledecký urobil zo Shakespearovho Othella Superstar|url=https://style.hnonline.sk/kultura/827193-janek-ledecky-urobil-zo-shakespearovho-othella-superstar|vydavateľ=style.hnonline.sk|dátum prístupu=2022-02-10|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Ďurovčík uvede Jesus Christ Superstar s Romanem Tomešem a Patrikem Vyskočilem v hlavní roli|url=https://www.musical.cz/zpravy/jan-durovcik-uvede-jesus-christ-superstar-s-romanem-tomesem-a-patrikem-vyskocilem-v-hlavni-roli/|dátum vydania=2015-03-01|dátum prístupu=2022-02-10|jazyk=cs-CZ|meno=Pavel|priezvisko=Košatka}}</ref> pôsobil aj ako moderátor v hudobnom rádiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lukáš si doma vytvoril svoju krajinu|url=https://www.antenarock.sk/novinky/6090-lukas-si-doma-vytvoril-svoju-krajinu|vydavateľ=www.antenarock.sk|dátum prístupu=2022-02-10|jazyk=sk}}</ref> Jeho skladba „Poď sa radšej hrať“ bola použitá vo filme ''Casino.sk''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spevák Lukáš Adamec: Hazard mi nič nehovorí|url=https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/526374-spevak-lukas-adamec-hazard-nic-nehovori/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-09-20|dátum prístupu=2022-02-10|jazyk=sk-SK}}</ref> Má syna Tea a dcéru Leu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z Adamca je šťastný dvojnásobný tato. Ukázal malý poklad!|url=https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/408164-z-adamca-je-stastny-dvojnasobny-tato-ukazal-maly-poklad/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2016-10-17|dátum prístupu=2022-02-10|jazyk=sk-SK}}</ref> == Diskografia == * [[2012]] – ''Rock 'N' Funk 'N' Roll Manifest'' (so skupinou Siempre, 2012)<ref name="bio"/> * [[2017]] – ''Lukáš Adamec'' (FAZIN)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lukáš Adamec by Lukáš Adamec|url=https://music.apple.com/us/album/luk%C3%A1%C5%A1-adamec/1253697149|dátum vydania=2017-07-13|dátum prístupu=2022-01-27|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20220127134859/https://music.apple.com/us/album/luk%C3%A1%C5%A1-adamec/1253697149|dátum archivácie=2022-01-27}}</ref> * [[2021]] –''... na lepšie časy...'' (BrainZone)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=...na lepšie časy... by Lukáš Adamec|url=https://music.apple.com/us/album/na-lep%C5%A1ie-%C4%8Dasy/1597789592|dátum vydania=2021-12-10|dátum prístupu=2022-01-27|jazyk=en-US}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický|Hudba|Hudobný|Šport|Športový}} * {{imdb meno|4374772|Lukáš Adamec}} * {{csfd meno|231727|Lukáš Adamec}} * {{fdb meno|607886|Lukáš Adamec}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Adamec, Lukáš}} [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví klávesisti]] [[Kategória:Slovenskí rockoví klaviristi]] [[Kategória:Slovenskí vodnopólisti]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] hgsei827b5wh194nrkdpikrgjz1cvc6 8256347 8256321 2026-08-01T14:45:35Z Safíček 270527 /* */ update fotka 8256347 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Lukáš Adamec | Obrázok = Lukáš Adamec.jpg | Popis obrázku = Lukáš Adamec v roku [[2026]] | Popis umelca = slovenský pop rockový [[spevák]] | Rodné meno = Lukáš Adamec | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{Dátum narodenia a vek|1987|3|12}} | Miesto narodenia = [[Košice]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Košice]] | Žáner = [[rock]], [[pop]] | Roky pôsobenia = [[2011]] – súčasnosť | Pôsobenie = [[spevák]], | Hrá na nástroje = [[klavír]], [[Klávesový nástroj|keyboard]], [[gitara]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Spinaker | Webstránka = [https://lukyadamec.sk/ lukyadamec.sk] |Manželka=Miriam Adamec {{small|(2013–2019)}}<br>Zuzana Adamcová {{small|(od 2022)}}|Deti=Teo Adamec<br>Lea Adamcová|Rodičia=Ľuboš Adamec<br>Zuzana Adamcová st.}} '''Lukáš Adamec''' (* [[12. marec]] [[1987]], [[Košice]])<ref name="Aktuality">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polícia začala trestné stíhanie na Lukáša Adamca| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/211847/lukas-adamec-ceskoslovenska-superstar-autonehoda-opity/| issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2012-08-09| dátum prístupu = 2021-01-09}}</ref> je slovenský [[pop rock|pop rockový]] spevák a&nbsp;[[Vodné pólo|vodnopólista]]. Pôsobil v&nbsp;hudobnej skupine Siempre.<ref name="bio">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Lukáš Adamec| odkaz na autora = | titul = Biografia a Diskografia| url = https://lukyadamec.sk/bio/| vydavateľ = lukyadamec.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-09| miesto = | jazyk =}}</ref> Vyrastal v&nbsp;hudobníckej rodine.<ref name="Aktuality"/> V&nbsp;roku [[2011]] sa stal víťazom druhého ročníka speváckej súťaže ''[[Česko Slovenská SuperStar (2011)|Česko Slovenská Superstar]]''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Video: Adamec vyhral SuperStar, smial sa a plakal od radosti!| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/188194/video-adamec-vyhral-superstar-smial-sa-a-plakal-od-radosti/| issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = Koktejl| dátum prístupu = 2021-01-09}}</ref> a&nbsp;v&nbsp;roku [[2016]] zvíťazil v&nbsp;hudobno-zábavnej šou ''[[Tvoja tvár znie povedome]]''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Novotná| meno = Anna| autor = | odkaz na autora = | titul = Lukáš Adamec je frajer. Šou vyhral s prehľadom| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://korzar.sme.sk/c/8181390/lukas-adamec-je-frajer-sou-vyhral-s-prehladom.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2016-05-03| dátum prístupu = 2021-01-09}}</ref> Od roku 2015 stvárňoval hlavnú postavu Othella v muzikáli [[Jesus Christ Superstar|''Jesus Christ Superstar'']],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Janek Ledecký urobil zo Shakespearovho Othella Superstar|url=https://style.hnonline.sk/kultura/827193-janek-ledecky-urobil-zo-shakespearovho-othella-superstar|vydavateľ=style.hnonline.sk|dátum prístupu=2022-02-10|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Ďurovčík uvede Jesus Christ Superstar s Romanem Tomešem a Patrikem Vyskočilem v hlavní roli|url=https://www.musical.cz/zpravy/jan-durovcik-uvede-jesus-christ-superstar-s-romanem-tomesem-a-patrikem-vyskocilem-v-hlavni-roli/|dátum vydania=2015-03-01|dátum prístupu=2022-02-10|jazyk=cs-CZ|meno=Pavel|priezvisko=Košatka}}</ref> pôsobil aj ako moderátor v hudobnom rádiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lukáš si doma vytvoril svoju krajinu|url=https://www.antenarock.sk/novinky/6090-lukas-si-doma-vytvoril-svoju-krajinu|vydavateľ=www.antenarock.sk|dátum prístupu=2022-02-10|jazyk=sk}}</ref> Jeho skladba „Poď sa radšej hrať“ bola použitá vo filme ''Casino.sk''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Spevák Lukáš Adamec: Hazard mi nič nehovorí|url=https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/526374-spevak-lukas-adamec-hazard-nic-nehovori/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-09-20|dátum prístupu=2022-02-10|jazyk=sk-SK}}</ref> Má syna Tea a dcéru Leu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z Adamca je šťastný dvojnásobný tato. Ukázal malý poklad!|url=https://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/408164-z-adamca-je-stastny-dvojnasobny-tato-ukazal-maly-poklad/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2016-10-17|dátum prístupu=2022-02-10|jazyk=sk-SK}}</ref> == Diskografia == * [[2012]] – ''Rock 'N' Funk 'N' Roll Manifest'' (so skupinou Siempre, 2012)<ref name="bio"/> * [[2017]] – ''Lukáš Adamec'' (FAZIN)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lukáš Adamec by Lukáš Adamec|url=https://music.apple.com/us/album/luk%C3%A1%C5%A1-adamec/1253697149|dátum vydania=2017-07-13|dátum prístupu=2022-01-27|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20220127134859/https://music.apple.com/us/album/luk%C3%A1%C5%A1-adamec/1253697149|dátum archivácie=2022-01-27}}</ref> * [[2021]] –''... na lepšie časy...'' (BrainZone)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=...na lepšie časy... by Lukáš Adamec|url=https://music.apple.com/us/album/na-lep%C5%A1ie-%C4%8Dasy/1597789592|dátum vydania=2021-12-10|dátum prístupu=2022-01-27|jazyk=en-US}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Košice|Košický|Hudba|Hudobný|Šport|Športový}} * {{imdb meno|4374772|Lukáš Adamec}} * {{csfd meno|231727|Lukáš Adamec}} * {{fdb meno|607886|Lukáš Adamec}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Adamec, Lukáš}} [[Kategória:Slovenskí rockoví speváci]] [[Kategória:Slovenskí rockoví klávesisti]] [[Kategória:Slovenskí rockoví klaviristi]] [[Kategória:Slovenskí vodnopólisti]] [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] ibpbbppmjb5qc8cxk5juzclac81hp2l Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach žien 2011 0 373111 8256526 8223407 2026-08-02T09:28:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256526 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach žien | rok = 2011 | iný názov = | logo = DEU Wuppertal COA.svg | veľkosť loga = 100px | popis loga = Znak Wuppertalu | usporiadateľ = Nemecko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[25. október|25.]]{{--}}[[29. október]] [[2011]] | počet tímov = 5 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Španielsko | počet titulov = 3 | zápasy = 10 | góly = 72 | návštevnosť = 2500 | najproduktívnejší hráč = {{ESP}} Natasha Leeová | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Wuppertal]] | rok pred = 2009 | rok po = 2013 }} '''Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach žien 2011''' boli v poradí 11. [[Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach]] žien. Bolo to najvyššie ženské [[Európa|európske]] podujatie [[Európsky výbor hokeja na kolieskových korčuliach|CERH]] v hokeji na kolieskových korčuliach v roku [[2011]]. Konalo sa od [[25. október|25.]]{{--}}[[29. októbra]] [[2011]] vo [[Wuppertal]]e, konkrétne v jeho časti [[Cronenberg]], v [[Nemecko|Nemecku]], za účasti 5 tímov. Druhýkrát sa šampionát konal v Nemecku, keď predtým to bolo v roku [[Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach žien 1999|1999]], v meste [[Springe]]. Všetky zápasy sa hrali na jedinej aréne – [[Cronenberg Alfred Henckels Halle]]. Víťazkami sa stali Španielky, ktoré vyhrali všetky zápasy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = España revalida el Campeonato de Europa Femenino de hockey sobre patines |url = http://www.fep.es/website/noticias.asp?any=2011&modalidad=14&idnoticia=6342 |dátum vydania = 29.10.2011 |dátum prístupu = 20.2.2014 |vydavateľ = fep.es |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140225202732/http://www.fep.es/website/noticias.asp?any=2011&modalidad=14&idnoticia=6342 |dátum archivácie = 2014-02-25 }}</ref> S troma titulmi a ôsmimi finálovými účasťami sa dostali na prvé miesto v historických tabuľkách európskeho šampionátu. == Aréna == {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- |'''[[Wuppertal]]''' (časť [[Cronenberg]]) |- | [[Cronenberg Alfred Henckels Halle]] |- | |- | Kapacita: 700 |- | Výstavba: 1954 |} == Kvalifikácia == Majstrovstvá Európy sú otvoreným turnajom, takže sa kvalifikácia neuskutočňuje. Môže sa ich zúčastniť akékoľvek európske družstvo. == Výsledky == {{Hokejbox2 |bg = #dddddd |dátum = [[25. október]] |mužstvo1 = '''Španielsko''' {{minivlajka|Španielsko}} |skóre = {{ku|4|1}} |tretiny = |mužstvo2 = {{minivlajka|Francúzsko|n}} |štadión = |divákov = |správa = }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[25. október]] |mužstvo1 = '''Nemecko''' {{minivlajka|Nemecko}} |skóre = {{ku|7|3}} |tretiny = |mužstvo2 = {{minivlajka|Švajčiarsko|n}} |štadión = |divákov = 500 |správa = }} {{Hokejbox2 |bg = #dddddd |dátum = [[26. október]] |mužstvo1 = '''Portugalsko''' {{minivlajka|Portugalsko}} |skóre = {{ku|7|1}} |tretiny = |mužstvo2 = {{minivlajka|Švajčiarsko|n}} |štadión = |divákov = |správa = }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[26. október]] |mužstvo1 = '''Španielsko''' {{minivlajka|Španielsko}} |skóre = {{ku|3|0}} |tretiny = |mužstvo2 = {{minivlajka|Nemecko|n}} |štadión = |divákov = 700 |správa = }} {{Hokejbox2 |bg = #dddddd |dátum = [[27. október]] |mužstvo1 = '''Francúzsko''' {{minivlajka|Francúzsko}} |skóre = {{ku|10|0}} |tretiny = |mužstvo2 = {{minivlajka|Švajčiarsko|n}} |štadión = |divákov = |správa = }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[27. október]] |mužstvo1 = Portugalsko {{minivlajka|Portugalsko}} |skóre = {{ku|3|3}} |tretiny = |mužstvo2 = {{minivlajka|Nemecko|n}} |štadión = |divákov = 400 |správa = }} {{Hokejbox2 |bg = #dddddd |dátum = [[28. október]] |mužstvo1 = '''Španielsko''' {{minivlajka|Španielsko}} |skóre = {{ku|10|1}} |tretiny = |mužstvo2 = {{minivlajka|Švajčiarsko|n}} |štadión = |divákov = |správa = }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[28. október]] |mužstvo1 = '''Portugalsko''' {{minivlajka|Portugalsko}} |skóre = {{ku|4|2}} |tretiny = |mužstvo2 = {{minivlajka|Francúzsko|n}} |štadión = |divákov = |správa = }} {{Hokejbox2 |bg = #dddddd |dátum = [[29. október]] |mužstvo1 = '''Španielsko''' {{minivlajka|Španielsko}} |skóre = {{ku|4|2}} |tretiny = |mužstvo2 = {{minivlajka|Portugalsko|n}} |štadión = |divákov = |správa = }} {{Hokejbox2 |bg = #eeeeee |dátum = [[29. október]] |mužstvo1 = Francúzsko {{minivlajka|Francúzsko}} |skóre = {{ku|2|5}} |tretiny = |mužstvo2 = '''{{minivlajka|Nemecko|n}}''' |štadión = |divákov = 500 |správa = }} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 abbr=Poradie |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=160 |Družstvo !width=20 abbr=Zápasy |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 abbr=Víťazstvá |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 abbr=Remízy |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 abbr=Prehry |{{tooltip|P|Prehry}} !width=25 abbr=Body vsietené |{{tooltip|GV|Góly vsietené}} !width=25 abbr=Body inkasované |{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=30 abbr=Skóre |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=25 abbr=Body |{{tooltip|B|Body}} |- |1 |align=left|{{minivlajka|Španielsko|n}} |4||4||0||0||21||4||+17||'''12''' |- |2 |align=left|{{minivlajka|Portugalsko|n}} |4||2||1||1||16||10||+6||'''7''' |- |3 |align=left|{{minivlajka|Nemecko|n}} |4||2||1||1||15||11||+4||'''7''' |- |4 |align=left|{{minivlajka|Francúzsko|n}} |4||1||0||3||15||13||+2||'''3''' |- |5 |align=left|{{minivlajka|Švajčiarsko|n}} |4||0||0||4||5||34||−29||'''0''' |} Pozn.: Play-off ani zápasy o umiestnenie sa nehrali. == Konečné poradie tímov == {| class="wikitable" |-bgcolor="#E4E4E4" ! width=20|Por. ! width=130|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| '''1.''' || {{ESP|hkkz|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| '''2.''' || {{PRT|hkkz|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| '''3.''' || {{DEU|hkkz|1}} |- |align="center"| 4. || {{FRA|hkkz|1}} |- |align="center"| 5. || {{CHE|hkkz|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.rollhockey-damen-em2011.de/ Oficiálna stránka ME 2011] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111027235457/http://rollhockey-damen-em2011.de/ |date=2011-10-27 }} {{deu icon}} * [http://cerh.eu/ Stránka Európskeho výboru hokeja na kolieskových korčuliach] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060719150037/http://cerh.eu/ |date=2006-07-19 }} {{eng icon}} * [http://www.rollhockey-online.de/ ME 2011 na hokejovej stránke rollhockey-online.de] {{deu icon}} {{Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach}} [[Kategória:Hokej na kolieskových korčuliach v 2011]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach|Ženy]] [[Kategória:Športové podujatia v Nemecku|Hokej]] k2odrrmajakszkwise7npyj7uup2dkz Majstrovstvá Európy vo faustbale 0 374215 8256576 8223533 2026-08-02T11:33:47Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256576 wikitext text/x-wiki '''Majstrovstvá Európy vo faustbale''' je [[Európa|európske]] vrcholné podujatie národných družstiev vo [[faustbal]]e, ktoré riadi [[Európska faustbalová asociácia]] (EFA). Do roku 2015 ich organizovala [[Medzinárodná faustbalová asociácia]] (IFA). Jeho história siaha do roku [[1965]], kedy sa v [[Rakúsko|Rakúsku]] konali prvé majstrovstvá Európy mužov, a potom v [[1993]] rovnako v Rakúsku aj prvé majstrovstvá Európy žien. Od roku [[1994]] prebiehajú s 2-ročnou periodicitou v mužskej kategórii; v ženskej kategórii prebiehajú pravidelne každý rok s výnimkou roku, kedy sa organizujú [[Majstrovstvá sveta vo faustbale|majstrovstvá sveta žien]]. Vždy ide o otvorený turnaj, čiže turnaja sa môže zúčastniť akýkoľvek počet európskych tímov (niekedy aj neeurópskych). == Muži == === Zoznam === {| class=wikitable width=800 |- ! style="background:lightblue" | Rok ! width=1% rowspan=23 | ! style="background:lightblue" | Organizátor ! style="background:lightblue" | Tímy ! width=1% rowspan=23 | ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] bronz |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 1965|ME 1965]] | {{AUT}} [[Linz]] ([[Rakúsko]]) | align=center| 4 | {{DEU|fbm|1|NSR}} | {{AUT|fbm|1}} | {{DDR|fbm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 1970|ME 1970]] | {{CHE}} [[Olten]] ([[Švajčiarsko]]) | align=center| 5 | {{DEU|fbm|1|NSR}} | {{DDR|fbm|1}} | {{AUT|fbm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 1974|ME 1974]] | {{AUT}} [[Linz]] ([[Rakúsko]]) | align=center| 4 | {{DEU|fbm|1|NSR}} | {{CHE|fbm|1}} | {{AUT|fbm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 1978|ME 1978]] | {{minivlajka|Západné Nemecko}} [[Offenburg]] ([[Západné Nemecko (1949 – 1990)|NSR]]) | align=center| 4 | {{DEU|fbm|1|NSR}} | {{CHE|fbm|1}} | {{AUT|fbm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 1981|ME 1981]] | {{AUT}} [[Perg]] ([[Rakúsko]]) | align=center| 4 | {{DEU|fbm|1|NSR}} | {{CHE|fbm|1}} | {{AUT|fbm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 1984|ME 1984]] | {{CHE}} [[Binningen]] ([[Švajčiarsko]]) | align=center| 4 | {{AUT|fbm|1}} | {{DEU|fbm|1|NSR}} | {{CHE|fbm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 1988|ME 1988]] | {{AUT}} [[Zwettl-Niederösterreich|Zwettl]] ([[Rakúsko]]) | align=center| 3 | {{DEU|fbm|1|NSR}} | {{AUT|fbm|1}} | {{CHE|fbm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 1991|ME 1991]] | {{CHE}} [[Olten]] ([[Švajčiarsko]]) | align=center| 4 | {{DEU|fbm|1}} | {{AUT|fbm|1}} | {{CHE|fbm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 1994|ME 1994]] | {{DEU}} [[Walldürn]] ([[Nemecko]]) | align=center| 6 | {{DEU|fbm|1}} | {{CHE|fbm|1}} | {{AUT|fbm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 1996|ME 1996]] | {{AUT}} [[Linz]] ([[Rakúsko]]) | align=center| 6 | {{DEU|fbm|1}} | {{CHE|fbm|1}} | {{AUT|fbm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 1998|ME 1998]] | {{DEU}} [[Oldenburg]] ([[Nemecko]]) | align=center| 6 | {{DEU|fbm|1}} | {{AUT|fbm|1}} | {{CHE|fbm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 2000|ME 2000]] | {{AUT}} [[Freistadt (Rakúsko)|Freistadt]] ([[Rakúsko]]) | align=center| 7 | {{DEU|fbm|1}} | {{AUT|fbm|1}} | {{CHE|fbm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 2002|ME 2002]] | {{DEU}} [[Erlangen]] ([[Nemecko]]) | align=center| 6 | {{AUT|fbm|1}} | {{DEU|fbm|1}} | {{CHE|fbm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 2004|ME 2004]] | {{CHE}} [[Neuendorf]] ([[Švajčiarsko]]) | align=center| 6 | {{AUT|fbm|1}} | {{DEU|fbm|1}} | {{CHE|fbm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 2006|ME 2006]] | {{AUT}} [[Linz]] ([[Rakúsko]]) | align=center| 5 | {{CHE|fbm|1}} | {{AUT|fbm|1}} | {{DEU|fbm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 2008|ME 2008]] | {{DEU}} [[Stuttgart]] ([[Nemecko]]) | align=center| 7 | {{AUT|fbm|1}} | {{CHE|fbm|1}} | {{DEU|fbm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 2010|ME 2010]] | {{CHE}} [[Ermatingen]] ([[Švajčiarsko]]) | align=center| 7 | {{AUT|fbm|1}} | {{CHE|fbm|1}} | {{DEU|fbm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 2012|ME 2012]] | {{DEU}} [[Schweinfurt]] ([[Nemecko]]) | align=center| 6 | {{CHE|fbm|1}} | {{AUT|fbm|1}} | {{DEU|fbm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 2014|ME 2014]] | {{CHE}} [[Olten]] ([[Švajčiarsko]]) | align=center| 6 | {{DEU|fbm|1}} | {{CHE|fbm|1}} | {{AUT|fbm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 2016|ME 2016]] | {{AUT}} [[Grieskirchen]] ([[Rakúsko]]) | align=center| 8 | {{DEU|fbm|1}} | {{CHE|fbm|1}} | {{AUT|fbm|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 2018|ME 2018]] | {{DEU}} [[Adelmannsfelden]] ([[Nemecko]]) | align=center| 10 | {{DEU|fbm|1}} | {{CHE|fbm|1}} | {{AUT|fbm|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 2022|ME 2022]] | {{ITA}} [[Kaltern an der Weinstraße]] ([[Taliansko]]) | align=center| 8 | {{DEU|fbm|1}} | {{AUT|fbm|1}} | {{CHE|fbm|1}} |} === Medailová bilancia družstiev === {| class="wikitable" style="font-size:85%" |- !style="background:lightblue" | {{tooltip|Por|Poradie}} !style="background:lightblue" | Družstvo !style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] zlato !style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] striebro !style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] bronz !style="background:lightblue" | Medaily |- | align=center|1. || {{DEU|fbm|1|NSR/Nemecko}} |'''15''' (1965{{--}}1981, 1988{{--}}2000, 2014, 2016, 2018, 2022) |'''3''' (1984, 2002, 2004) |'''4''' (2006, 2008, 2010, 2012)||align=center|22 |- | align=center|2. || {{AUT|fbm|1}} |'''5''' (1984, 2002, 2004, 2008, 2010) |'''8''' (1965, 1988, 1991, 1998, 2000, 2006, 2012, 2022) |'''9''' (1970{{--}}1981, 1994, 1996, 2014, 2016, 2018)||align=center|22 |- | align=center|3. || {{CHE|fbm|1}} |'''2''' (2006, 2012) |'''10''' (1974, 1978, 1981, 1994, 1996, 2008, 2010, 2014, 2016, 2018) |'''8''' (1984, 1988, 1991, 1998{{--}}2004, 2022)||align=center|20 |- | align=center|4. || {{DDR|fbm|1}} ||0||'''1''' (1970)||'''1''' (1965)||align=center|2 |} === Účasť družstiev na ME mužov === <small>(do 2022)</small> {| class="wikitable" style="font-size:90%;text-align:center" |- ! colspan=2|[[Stredná Európa]] ! colspan=2|[[Južná Európa]] ! colspan=2|[[Západná Európa]] ! colspan=2|Ostatné |- bgcolor=#e6f6e6 | width=140|Družstvo || Účasti | width=140|Družstvo || Účasti | width=140|Družstvo || Účasti | width=140|Družstvo || Účasti |- | align=left|{{DEU|fbm|1}} ||22 | align=left|{{ITA|fbm|1}} ||20 | align=left|{{BEL|fbm|1}} ||2 | align=left|{{DNK|fbm|1}} ||8 |- | align=left|{{AUT|fbm|1}} ||22 | align=left|{{ESP}}/{{CAT|fbm|1}} ||3 | align=left|{{NLD|fbm|1}} ||1 | align=left|{{SRB|fbm|1}} ||7 |- | align=left|{{CHE|fbm|1}} ||21 | colspan=2 rowspan=4| | colspan=2 rowspan=4| | align=left|{{JPN|fbm|1}} ||2 |- | align=left|{{CZE|fbm|1}} ||12 | align=left|{{NAM|fbm|1}} ||2 |- | align=left|{{DDR|fbm|1}} ||2 | colspan=2 rowspan=2| |- | align=left|{{POL|fbm|1}} ||2 |} == Ženy == === Zoznam === {| class=wikitable width=800 |- ! style="background:lightblue" | Rok ! width=1% rowspan=18 | ! style="background:lightblue" | Organizátor ! style="background:lightblue" | Tímy ! width=1% rowspan=18 | ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] bronz |- bgcolor=#FFD4E4 | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale žien 1993|ME 1993]] | {{AUT}} [[Sankt Florian]] ([[Rakúsko]]) | align=center| 4 | {{DEU|fbz|1}} | {{AUT|fbz|1}} | {{CHE|fbz|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale žien 1996|ME 1996]] | {{CZE}} [[Štěchovice (okres Strakonice)|Štechovice]] ([[Česko]]) | align=center| 4 | {{DEU|fbz|1}} | {{CHE|fbz|1}} | {{AUT|fbz|1}} |- bgcolor=#FFD4E4 | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale žien 1999|ME 1999]] | {{DEU}} [[Alzenau]] ([[Nemecko]]) | align=center| 6 | {{DEU|fbz|1}} | {{CHE|fbz|1}} | {{AUT|fbz|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale žien 2000|ME 2000]] | {{CHE}} [[Schaffhausen (mesto)|Schaffhausen]] ([[Švajčiarsko]]) | align=center| 5 | {{CHE|fbz|1}} | {{DEU|fbz|1}} | {{AUT|fbz|1}} |- bgcolor=#FFD4E4 | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale žien 2001|ME 2001]] | {{CHE}} [[Wigoltingen]] ([[Švajčiarsko]]) | align=center| 6 | {{DEU|fbz|1}} | {{CHE|fbz|1}} | {{AUT|fbz|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale žien 2003|ME 2003]] | {{AUT}} [[Arnreit]] ([[Rakúsko]]) | align=center| 3 | {{DEU|fbz|1}} | {{AUT|fbz|1}} | {{CHE|fbz|1}} |- bgcolor=#FFD4E4 | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale žien 2004|ME 2004]] | {{DEU}} [[Seebergen]] ([[Nemecko]]) | align=center| 3 | {{CHE|fbz|1}} | {{DEU|fbz|1}} | {{AUT|fbz|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale žien 2005|ME 2005]] | {{AUT}} [[Rohrbach in Oberösterreich|Rohrbach]] ([[Rakúsko]]) | align=center| 5 | {{DEU|fbz|1}} | {{CHE|fbz|1}} | {{AUT|fbz|1}} |- bgcolor=#FFD4E4 | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale žien 2007|ME 2007]] | {{AUT}} [[Salzburg]] ([[Rakúsko]]) | align=center| 4 | {{DEU|fbz|1}} | {{CHE|fbz|1}} | {{AUT|fbz|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale žien 2008|ME 2008]] | {{DEU}} [[Karlsdorf-Neuthard]] ([[Nemecko]]) | align=center| 3 | {{DEU|fbz|1}} | {{CHE|fbz|1}} | {{AUT|fbz|1}} |- bgcolor=#FFD4E4 | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale žien 2009|ME 2009]] | {{CHE}} [[Zofingen]] ([[Švajčiarsko]]) | align=center| 5 | {{CHE|fbz|1}} | {{AUT|fbz|1}} | {{DEU|fbz|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale žien 2011|ME 2011]] | {{DEU}} [[Ludwigshafen am Rhein|Ludwigshafen]] ([[Nemecko]]) | align=center| 5 | {{AUT|fbz|1}} | {{DEU|fbz|1}} | {{CHE|fbz|1}} |- bgcolor=#FFD4E4 | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale žien 2012|ME 2012]] | {{CHE}} [[Diepoldsau]] ([[Švajčiarsko]]) | align=center| 5 | {{AUT|fbz|1}} | {{DEU|fbz|1}} | {{CHE|fbz|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale žien 2013|ME 2013]] | {{CZE}} [[Přelouč]]-[[Lázně Bohdaneč]] ([[Česko]]) | align=center| 5 | {{AUT|fbz|1}} | {{DEU|fbz|1}} | {{CHE|fbz|1}} |- bgcolor=#FFD4E4 | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale žien 2015|ME 2015]] | {{ITA}} [[Bolzano]] ([[Taliansko]]) | align=center| 5 | {{DEU|fbz|1}} | {{AUT|fbz|1}} | {{CHE|fbz|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale žien 2017|ME 2017]] | {{DEU}} [[Calw (mesto)|Calw]] ([[Nemecko]]) | align=center| 4 | {{DEU|fbz|1}} | {{AUT|fbz|1}} | {{CHE|fbz|1}} |- bgcolor=#FFD4E4 | align=center| [[Majstrovstvá Európy vo faustbale žien 2019|ME 2019]] | {{CZE}} [[Lázně Bohdaneč]] ([[Česko]]) | align=center| 9 | {{DEU|fbz|1}} | {{AUT|fbz|1}} | {{CHE|fbz|1}} |} === Medailová bilancia družstiev === {| class="wikitable" style="font-size:85%" |- !style="background:lightblue" | {{tooltip|Por|Poradie}} !style="background:lightblue" | Družstvo !style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] zlato !style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] striebro !style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] bronz !style="background:lightblue" | Medaily |- | align=center|1. || {{DEU|fbz|1}} ||'''11''' (1993, 1996, 1999, 2001, 2003, 2005, 2007, 2008, 2015, 2017, 2019)||'''5''' (2000, 2004, 2011, 2012, 2013)||'''1''' (2009)|| align=center|17 |- | align=center|2. || {{CHE|fbz|1}} ||'''3''' (2000, 2004, 2009)||'''6''' (1996, 1999, 2001, 2005, 2007, 2008)||'''8''' (1993, 2003, 2011{{--}}2019)|| align=center|17 |- | align=center| 3. || {{AUT|fbz|1}} ||'''3''' (2011, 2012, 2013)||'''6''' (1993, 2003, 2009, 2015, 2017, 2019)||'''8''' (1996{{--}}2001, 2004{{--}}2008)|| align=center|17 |} === Účasť družstiev na ME žien === <small>(do 2019)</small> {| class="wikitable" style="font-size:90%;text-align:center" |- ! colspan=2|[[Stredná Európa]] ! colspan=2|[[Južná Európa]] ! colspan=2|Ostatné |- bgcolor=#e6f6e6 | width=140|Družstvo || Účasti | width=140|Družstvo || Účasti | width=140|Družstvo || Účasti |- | align=left|{{DEU|fbz|1}} ||17 | align=left|{{ITA|fbz|1}} ||12 | align=left|{{JPN|fbz|1}} ||2 |- | align=left|{{AUT|fbz|1}} ||17 | align=left|{{CAT|fbz|1}} ||1 | align=left|{{BEL|fbz|1}} ||1 |- | align=left|{{CHE|fbz|1}} ||17 | colspan=2 rowspan=3| | align=left|{{DNK|n|1}} ||1 |- | align=left|{{CZE|fbz|1}} ||10 | align=left|{{NAM|fbz|1}} ||1 |- | align=left|{{POL|fbz|1}} ||1 | align=left|{{SRB|fbz|1}} ||1 |} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá sveta vo faustbale]] == Externé odkazy == * [http://efa-fistball.com/efa/ Oficiálna stránka Európskej faustbalovej asociácie] {{deu icon}} * [http://www.ifa-fistball.com/ Oficiálna stránka Medzinárodnej faustbalovej asociácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210326180730/http://www.ifa-fistball.com/ |date=2021-03-26 }} {{deu icon}}/{{eng icon}} == Zdroje == * [http://www.the-sports.org/fistball-european-championships-presentation-medal-winners-sup9598.html Majstrovstvá Európy na stránke the-sports.org] {{eng icon}} * [http://www.efa-fistball-euro.tsvcalw.de/wp-content/uploads/2016/05/Programmheft_EFA_2017_Fistball_Euro.pdf Majstrovstvá Európy na stránke efa-fistball-euro.tsvcalw.de] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170831041111/http://www.efa-fistball-euro.tsvcalw.de/wp-content/uploads/2016/05/Programmheft_EFA_2017_Fistball_Euro.pdf |date=2017-08-31 }} {{deu icon}} {{Majstrovstvá Európy vo faustbale}} {{Majstrovstvá Európy v kolektívnych športoch}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo faustbale žien| ]] oyw9cu8mebsi4iy4a9lcp99ej4wt3zw Škoda 28Tr Solaris 0 375058 8256390 8164758 2026-08-01T17:41:01Z ~2026-42701-32 301733 /* */ 8256390 wikitext text/x-wiki {{Infobox trolejbus |názov=Škoda 28Tr Solaris |súbor=Pardubice, smyčka Hlavní nádraží, Škoda 28Tr Solaris č. 405.jpg |popis=Trolejbus Škoda 28Tr Solaris v Pardubiciach |typ=28Tr |výrobca=[[Solaris Bus & Coach]] (vozidlo), Škoda Electric (el výzbroj) |prototyp=2008 |výroba v rokoch=2008{{--}}2015 |vyrobených kusov=35 |dĺžka=14 590 mm |šírka=2 550 mm |výška=3 450 mm |pohotovostná hmotnosť=13 700 kg |miest na státie=92 |miest na sedenie=43 |max. rýchlosť=65 km/h |motor(y)=Škoda 33ML 3550 K/4 |výkon=1×240 kW |napätie=600 V / 750 V |výkon dieselagregátu=100 kW }} '''Škoda 28Tr Solaris''', alebo '''Solaris Trollino 15''', je trojnápravový [[trolejbus]] vyrábaný v poľskej spoločnosti [[Solaris Bus & Coach]]. Elektrická výzbroj a kompletizácia je od [[Škoda Electric]]. Výroba prebiehala v rokoch 2008{{--}}2015. == Historické pozadie == O výrobe nového typu trolejbusu Škoda rozhodla skutočnosť, že zatiaľ čo niektorí dopravcovia žiadali pätnásťmetrový trojnápravový trolejbus, firma [[Irisbus Iveco]], do roku 2008 výhradný dodávateľ karosérií pre Škodu Electric, žiadne takéto vozidlo nevyrába. Preto sa Škoda Electric rozhodla spolupracovať s poľským výrobcom Solaris, ktorý štandardne produkuje [[Solaris Urbino 15|autobusy Urbino 15]] s dĺžkou 15 metrov a ktorý už má s dodávkami svojich karosériou pre trolejbusy skúsenosti (pozri [[Solaris Trollino 15]]). == Prevádzka == Ako prvé boli trolejbusy 28Tr dodané do [[Pardubice|Pardubíc]]. [[Dopravní podnik města Pardubic|Dopravný podnik mesta Pardubic]] (DPMP) objednal celkom osem týchto vozov, pričom do konca roka 2008 boli dodané štyri trolejbusy Škoda 28Tr Solaris, zostávajúce štyri vozy mali byť dodané v priebehu roku 2009. Cena jedného vozu bola nižšia ako 11 miliónov korún.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BUSportál {{!}} zprávy {{!}} vše o autobusech {{!}} autobusová doprava {{!}} jízdní řády|url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=5020|vydavateľ=www.busportal.cz|dátum prístupu=2020-08-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20160304220356/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=5020|dátum archivácie=2016-03-04}}</ref> Prvý trolejbus 28Tr dorazil do Pardubíc 20. októbra 2008. Po úprave exteriéru a obdržaní evidenčného čísla 400 vyrazil 22. októbra na prvé skúšobné jazdy v pardubickej trolejbusovej sieti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Archiv: Zkušební provoz první Škody 28Tr|url=http://trolejbus.cz/archiv/1224703685-zkusebni-provoz-prvni-skody-28tr.html|vydavateľ=trolejbus.cz|dátum prístupu=2020-08-10}}</ref> Už 25. októbra 2008 bol trolejbus 28Tr prvýkrát zaradený do skúšobnej prevádzky s cestujúcimi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pardubická MHD.cz|url=http://pardubickamhd.cz/blog/1224935952-trolejbus-cislo-400-v-provozu.htm|vydavateľ=pardubickamhd.cz|dátum prístupu=2020-08-10|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> Nasledujúce vozy, ktorých finálna montáž a prvé skúšobné jazdy prebehli v [[Ostrava|Ostrave]] (prvý bol skompletizovaný v [[Plzeň|Plzni]]), dorazili do dopravného podniku postupne od 3. do 5. decembra (v poradí 401-403-402). Dňa 15. decembra 2008 sa uskutočnilo ich slávnostné odovzdanie, pri ktorom všetky štyri nové vozy dostali mená víťazov [[Velká pardubická|Veľkej pardubickej]] z 19. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BUSportál {{!}} zprávy {{!}} vše o autobusech {{!}} autobusová doprava {{!}} jízdní řády|url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=5629|vydavateľ=www.busportal.cz|dátum prístupu=2020-08-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20200410132327/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=5629|dátum archivácie=2020-04-10}}</ref> Ďalšie dva trolejbusy č. 404 a 405 boli do Pardubíc dodané v decembri 2009.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vozový park DPmP a.s. - trolejbusy 28Tr|url=http://trolejbus.cz/park28.htm|vydavateľ=trolejbus.cz|dátum prístupu=2020-08-10}}</ref> V rokoch 2011{{--}}2012 vyrobila Škoda Electric pre DPMP ďalšie štyri vozy typu 28Tr, ktoré boli spolufinancované z európskych fondov ROP.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BUSportál {{!}} zprávy {{!}} vše o autobusech {{!}} autobusová doprava {{!}} jízdní řády|url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8401&secid=13|vydavateľ=www.busportal.cz|dátum prístupu=2020-08-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20160304201519/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8401&secid=13|dátum archivácie=2016-03-04}}</ref> Prvé dva vozy boli dodané v septembri 2011, ďalšie dva v septembri 2012.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vozový park DPmP a.s. - trolejbusy 28Tr|url=http://trolejbus.cz/park28.htm|vydavateľ=trolejbus.cz|dátum prístupu=2020-08-10}}</ref> V rokoch 2009{{--}}2011 zakúpilo šesť trolejbusov Škoda 28Tr Solaris mesto [[Teplice]], siedmy voz rovnakého typu bol dodaný roku 2015. Na konci roka 2011 boli dva vozy 28Tr dodané [[Dopravní podnik města Ústí nad Labem|Dopravnému podniku mesta Ústí nad Labem]], na ktoré v rokoch 2014 a 2015 nadviazala dodávka ďalších 16 trolejbusov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BUSportál {{!}} zprávy {{!}} vše o autobusech {{!}} autobusová doprava {{!}} jízdní řády|url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=11619&secid=13|vydavateľ=www.busportal.cz|dátum prístupu=2020-08-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20190101100525/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=11619&secid=13|dátum archivácie=2019-01-01}}</ref> == Dodávky trolejbusov == {| class="wikitable" |- ! Súčasný štát ! Mesto ! Stránka ! Roky dodávok ! Počet vozov ! Evidenčné čísla<br />pri dodaní ! Poznámky ! Zdroj |- | rowspan=3 | {{minivlajka|Česko|w}} | [[Pardubice]] | [[Trolejbusová doprava v Pardubiciach|stránka]] | 2008{{--}}2012 | 10 | 400–409 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP Pardubice: vozy 28Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=47&typ=28Tr | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20150101202444/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=47&typ=28Tr | dátum archivácie = 2015-01-01 }}</ref> |- | [[Teplice]] | [[Trolejbusová doprava v Tepliciach|stránka]] | 2009{{--}}2015 | 7 | 214–220 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Arriva Teplice: vozy 28Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=117&typ=28Tr | dátum prístupu = 2016-01-03 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304201136/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=117&typ=28Tr | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> |- | [[Ústí nad Labem]] | [[Trolejbusová doprava v Ústí nad Labem|stránka]] | 2011{{--}}2015 | 18 | 410–427 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP Ústí nad Labem: vozy 28Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=48&typ=28Tr | dátum prístupu = 2016-01-03 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304193613/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=48&typ=28Tr | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> |} == Referencie == <references /> * {{Preklad|cs|Škoda 28Tr Solaris|18285586}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Trolejbusy Škoda}} {{Trolejbusy Solaris}} [[Kategória:Trolejbusy Škoda|28Tr]] [[Kategória:Trolejbusy Solaris|28Tr]] 0hghp94wvm7xv6io6eh44l8xg2veqym Minecraft 0 376620 8256307 8256104 2026-08-01T12:54:03Z ~2026-42523-16 301740 Priamy odkaz na GPU 8256307 wikitext text/x-wiki {{Infobox Videohra |obrázok = Minecraft Key-art.png |popis = |autor = [[Mojang Studios]]<ref group="pozn">Verzie pre konzoly vyvíja [[4J Studios]]; verziupre New Nintendo 3DS Other Ocean Interactive</ref> |vydavateľ = Mojang Studios<ref group="pozn">PC/Java, Android, iOS, Wii U, Nintendo 3DS, Nintendo Switch</ref><br />[[Microsoft Studios]]<ref group="pozn">Xbox 360, Xbox One, Windows Phone, Windows 10 Edition</ref><br />[[Sony Interactive Entertainment]]<ref group="pozn">PlayStation 3, PlayStation 4, PlayStation Vita</ref> |distribútor = |návrh = [[Markus Persson]] <small>([[2009]]{{--}}[[2011]])</small><br />[[Jens Bergensten]] <small>([[2011]]{{--}})</small> |séria = |engine = [[JWJGL]] (3.21) |verzia = 26.2 (Java Edition)<ref name="java-version" /><br />26.33 (Bedrock Edition)<ref name="bedrock-version" /><br />1.21.133 (Education Edition)<ref name="education-version" /> |vývoj = |vydanie = {{collapsible list|title=[[18. november]] [[2011]]<ref group="pozn">''Minecraft'' bol verejne vydaný najprv [[17. máj]]a [[2009]] a plné vydanie vyšlo 18. novembra 2011.</ref><ref name="notch tumblr" />|titlestyle=font-weight:normal;font-size:inherit;background:transparent;text-align:left| '''Windows''', '''OS X''', '''Linux'''<br /> [[18. november]] [[2011]]<ref name="PC release date" /><br /> '''Android'''<br /> [[7. október]] 2011<ref name="Android release date" /><br /> '''iOS'''<br /> [[17. november]] 2011<ref name="iOS release date" /><br /> '''Xbox 360'''<br /> [[9. máj]] [[2012]]<ref name="Xbox 360 release date" /><br /> '''Raspberry Pi'''<br /> [[11. február]] [[2013]]<ref name="Raspberry Pi Release Date" /><br /> '''PlayStation 3'''<br /> [[Severná Amerika]]: [[17. december]] 2013<br /> [[Európa]]: [[18. december]] 2013<br /> '''Fire OS'''<br /> [[2. apríl]] [[2014]]<ref name="fireOS" /><br /> '''PlayStation 4'''<br /> [[4. september]] 2014<ref name="PS4" /><br /> '''Xbox One'''<br /> [[5. september]] 2014<ref name="xbox1" /><br /> '''PlayStation Vita'''<br /> [[Severná Amerika]]: [[14. október]] 2014<ref name="playstation vita" /><br /> [[Európa]]: [[15. október]] 2014<br /> '''Windows Phone'''<br /> [[10. december]] 2014<ref name="windows phone" /><br /> '''Windows 10'''<br /> [[29. júl]] [[2015]]<ref name="windows10" /><br /> '''Wii U'''<br /> [[17. december]] 2015<ref name="WiiU" /><br /> '''tvOS'''<br /> [[19. december]] [[2016]]<ref name="AppleTV" /><br /> '''Nintendo Switch'''<br /> [[Severná Amerika]]: [[11. máj]] [[2017]]<br /> región [[PAL]]: [[12. máj]] [[2017]] '''New Nintendo 3DS'''<br /> celosvetovo: [[13. september]] 2017<ref name="New3DS" /><br /> [[Európa]]: [[20. september]] [[2018]]<ref name="nintendo europe" /> }} |žáner = [[sandbox]] |mód = |prístupnosť = |platforma = [[Microsoft Windows]], [[macOS|OS X]], [[Linux (operačný systém)|Linux]], [[Android]], [[iOS]], [[Xbox 360]], [[Raspberry Pi]], [[Windows Phone]], [[PlayStation 3]], [[Fire OS]], [[PlayStation 4]], [[Xbox One]], [[PlayStation Vita]], [[Universal Windows Platform]], [[Wii U]], [[tvOS]], [[Nintendo Switch]], [[New Nintendo 3DS]], PlayStation VITA, WII U, Amazon Fire, Oculus |médium = |minimálne požiadavky = {{collapsible list|title=Java Edícia|'''CPU''': Intel Core i3-10100 / AMD Ryzen 3 3100 / Qualcomm Snapdragon X / Apple M1 (minimálne 4 fyzické jadrá)|'''Pamäť''': 8GB (s dedikovanou [[Grafický procesor|GPU]]) / 12GB (s integrovanou GPU)|'''Grafická karta''': Schopná Vulkanu 1.3 s aspoň 2GB VRAM. NVIDIA GTX 950 alebo novšia / AMD Radeon RX 460 alebo novšia / Intel Arc A310 alebo novšia (dedikovaná) alebo Intel i5-6400 alebo novšia (integrovaná iGPU) / Apple M1 alebo novšia, alebo Qualcomm Snapdragon X|'''Operačný systém''': Windows 10 64-bitový / Windows na ARM / macOS 12+ / Linux 64-bitový}} {{collapsible list|title=Bedrock Edícia|'''CPU''': Intel Celeron J4105 / AMD FX-4100|'''Pamäť''': 4GB|'''Grafická karta''': Intel HD Graphics 4000 / AMD Radeon R5|'''Operačný systém''': Windows 10 verzia 19041.0 alebo novšia}} |odporúčaná konfigurácia = {{collapsible list|title=Java Edícia|'''CPU''': Intel Core i5-12400 / AMD Ryzen 5 5600 / Apple M2 Pro|'''Pamäť''': 16GB|'''GPU''': NVIDIA GeForce RTX 2060 / AMD Radeon RX 5600 XT / Intel Arc A580 / Apple M2 Pro. 6GB VRAM.|'''OS''': Windows 11 64-bit/ macOS 14+ / Linux 64-bit}} {{collapsible list|title=Bedrock Edícia|'''CPU''': Intel i7-6500U / AMD A8-6600K|'''Pamäť''': 8GB|Grafická karta: NVIDIA GeForce 940M / AMD Radeon HD 8570D |'''Operačný systém''': Windows 10 verzia 19041.0 alebo novšia}} |http = [http://minecraft.net/ minecraft.net] |vstup = }} '''Minecraft''' je [[sandbox]]ová [[videohra]] vyvíjaná spoločnosťami [[Mojang Studios]] a Microsoft Studios. Hru vytvoril [[Markus Persson|Markus „Notch“ Persson]] v [[Programovací jazyk|programovacom jazyku]] [[Java (programovací jazyk)|Java]] a vo verzii ''alfa'' ju vydal pre [[Osobný počítač|osobné počítače]] v roku [[2009]]. Hra bola oficiálne vydaná v [[November 2011|novembri 2011]], pričom v tom čase jej vývoj prevzal [[Jens Bergensten]]. Minecraft bol odvtedy rozšírený na viaceré platformy a stal sa najpredávanejšou videohrou všetkých čias s 300 miliónmi predaných kópií na všetkých platformách a 140 miliónmi aktívnych používateľov (stav v roku [[2021]]). Hráči v Minecrafte objavujú blokový, procedurálne generovaný [[3D počítačová grafika|3D]] svet s nekonečným terénom a môžu objavovať a získavať surové materiály, vytvárať nástroje a predmety, stavať štruktúry alebo upravovať povrch. Podľa herného módu môžu hráči bojovať s počítačom kontrolovanými postavami („mobmi“) alebo spolupracovať alebo súperiť s inými hráčmi v tomže svete. Herné módy zahŕňajú mód prežitia, v ktorom hráči musia získavať zásoby na stavbu a udržiavanie zdravia, a tvorivý mód(creative), v ktorom má hráč nekonečné zásoby. Hráči tiež môžu hru upravovať a vytvoriť nové herné mechaniky, predmety a výhody. Minecraft je kritikmi uznávaný, vyhral niekoľko cien a bol nazvaný jednou z najlepších a najvplyvnejších videohier všetkých čias umiestnený aj do Svetovej siene slávy videohier v [[Jún 2020|júni 2020]]. Na spopularizovaní hry sa podieľali [[Sociálna sieť (internet)|sociálne siete]], paródie, adaptácie, tematický tovar a každoročné podujatie [[MineCon]]. Hra sa taktiež používa v edukačnom prostredí, predovšetkým v oblasti [[Výpočtová technika|výpočtovej techniky]], keďže sa v nej dajú vybudovať virtuálne počítače a hardvér. V roku [[2014]] spoločnosť [[Mojang Studios]] a Minecraft, jej [[duševné vlastníctvo]], boli kúpené spoločnosťou [[Microsoft Corporation]] za 2,5 miliardy [[Americký dolár|USD]]. Vytvorených bolo i niekoľko vedľajších produktov, napr: [[Minecraft: Story Mode]], [[Minecraft Dungeons]] a [[Minecraft Earth]]. == Náplň hry == Minecraft je [[3D počítačová grafika|trojrozmerná s rozšírenou virtuálnou realitou]] [[sandbox]]ová [[videohra]] nemajúca žiaden konkrétny cieľ, čo umožňuje hráčom veľkú voľnosť v tom, ako chcú hru hrať.<ref name="IGN review" /> Hrá má každopádne systém pokrokov („''advancements''“) v edícii Java.<ref name="meer1" /> Hrá sa predvolene z pohľadu prvej osoby, ale hra z pohľadu tretej osoby je tiež možná.<ref name="purchese" /> Herný svet pozostáva z 3D objektov, predovšetkým kociek a tekutín spoločne nazývaných „bloky“, ktoré predstavujú rôzne materiály, napr. hlinu, skalu, rudy, peň stromu, vodu a lávu. Základom hry je prevažne zbieranie a ukladanie týchto objektov. Tieto bloky sú usporiadané v trojrozmernej mriežke, pričom hráči sa môžu po svete voľne pohybovať. Hráči môžu bloky ťažiť a potom ich umiestniť inam, čo im umožňuje stavať rôzne štruktúry.<ref name="ashdown" /> Mnohí komentátori opisujú fyziku herného sveta ako nerealistickú,<ref name="Minecraft In Education" /> napr. tekutiny nepretržite tečú zo zdrojového bloku po obmedzenú horizontálnu vzdialenosť a môžu byť odstránené umiestnením pevného bloku namiesto zdrojového bloku alebo jeho nabratím do vedra. Hra tiež obsahuje materiál nazvaný ''redstone'' použiteľný pri stavbe jednoduchých mechanických prístrojov, elektrických obvodov a logických brán, čo umožňuje stavbu mnohých komplexných systémov.<ref name="RedstoneComputer" /> Herný svet je v podstate nekonečný a procedurálne generovaný počas jeho objavovania hráčom použitím číselného reťazca „''map seed''“, ktorý je získaný zo systémových hodín v momente vytvorenia sveta (alebo manuálnym zadaním zo strany hráča).<ref name="NotchExplain1" /><ref name="NotchExplain2" /><ref name="Beginner's guide" /> Vo vertikálnom smere je svet obmedzený, ale Minecraft umožňuje generovanie nekonečne veľkého herného sveta v horizontálnej rovine. Pre technické problémy pri dosiahnutí extrémne vzdialených oblastí je však bariérou obmedzený pohyb hráčov za 30 miliónov blokov od stredu sveta.<ref group="pozn">Persson v príspevku na svojom blogu vysvetľuje: ::... let me clarify some things about the "infinite" maps: They're not infinite, but there's no hard limit either. It'll just get buggier and buggier the further out you are. Terrain is generated, saved and loaded, and (kind of) rendered in chunks of <math>16*16*128</math> blocks. These chunks have an offset value that is a [[32-bit|32 bit]] [[Celé číslo|integer]] roughly in the range negative two billion to positive two billion. If you go outside that range (about 25% of the distance from where you are now to the sun), loading and saving chunks will start overwriting old chunks. At a 16/th of that distance, things that use integers for block positions, such as using items and pathfinding, will start overflowing and acting weird. ::Those are the two "hard" limits. </ref><ref name="NotchExplain1" /> Generovanie nekonečného sveta je možné vďaka rozdeleniu údajov o svete do menších oblastí nazvaných „''chunks''“, ktoré sa vytvoria alebo načítajú len, keď je hráč nablízku.<ref name="NotchExplain1" /> Svet je rozdelený na [[bióm]]y od púšte cez džungle po snehové pláne;<ref name="meer2" /><ref name="phillips" /> terén obsahuje stepi, pohoria, lesy, jaskyne a rozličné vodné/lávové útvary.<ref name="Beginner's guide" /> Herný systém času pozostáva z denno-nočného cyklu, pričom jeden plný cyklus trvá 20 minút. Pri vytvorení nového sveta musia hráči zvoliť jeden z piatich herných módov a jednu zo štyroch obťažností v rozsahu od mierumilovnej po ťažkú. Zvýšenie hernej obťažnosti spôsobí, že hráč utŕži od tvorov väčšie poškodenie a ďalšie javy špecifické pre danú obťažnosť. Napríklad mierumilovná obťažnosť zabraňuje zrodeniu („''spawning''“) nepriateľských tvorov a ťažká obťažnosť umožní hráčovi zomrieť od hladu, ak ukazovateľ jeho hladu je prázdny.<ref name="Controls and Settings" /><ref name="jeb110906" /> Po zvolení môže byť obťažnosť zmenená, ale herný mód je uzamknutý a zmeniť sa dá len skrze príkazy („''cheats''“). Noví hráči majú náhodne zvolený predvolený ''skin'' (výzor) – buď ''Steve'' alebo ''Alex'';<ref name="webster" /> od roku [[2010]] je dostupná možnosť vytvoriť si vlastný výzor.<ref name="quach" /> Hráči sa v hre môžu stretnúť s rôznymi tvormi neovládanými hráčom ([[Non-player character|non-player characters (NPC)]]) nazývanými aj „''mobs''“, napr. zvieratami, osadníkmi a nepriateľskými tvormi.<ref name="Update May 2012" /> Pasívne tvory, napr. kravy, prasatá a sliepky, môžu byť lovené pre potravu a ďalšie suroviny. Objavujú sa cez deň, zatiaľ čo nepriateľské tvory včítane pavúkov, kostlivcov a zombíkov sa objavujú v noci alebo na tmavých miestach, napr. v jaskyniach.<ref name="Beginner's guide" /> Niektoré nepriateľské tvory, napr. zombíci, kostlivci a utopenci (podvodní zombíci), na slnku zhoria, ak nemajú pokrytú hlavu.<ref name="staff" /> Ďalšie tvory špecifické pre Minecraft sú ''creeper'' (tvor, ktorý sa priblíži ku hráčovi a vybuchne) a ''enderman'' (tvor so schopnosťou teleportácie a zdvíhania a pokladania blokov).<ref name=Eurogamer /> Taktiež jestvujú varianty tvorov, ktoré sa objavujú v rôznych podmienkach, napr. zdochlivci sú variantou zombíkov, ktorá sa objavuje v púšťach.<ref name="milton" /> Minecraft má dve alternatívne dimenzie okrem nadzemia (hlavného sveta): ''Nether'' a ''End''.<ref name=Eurogamer /> ''Nether'' je dimenzia s [[Peklo|pekelnou]] tematikou, do ktorej sa dá dostať skrze portály vybudované hráčom; obsahuje množstvo jedinečných materiálov a môže byť použitý na cestovanie na dlhé vzdialenosti v nadzemí, keďže každý blok prejdený v ''Nether''i predstavuje 8 blokov prejdených v nadzemí.<ref name="francis" /> Hráč môže postaviť voliteľného ''boss''a nazvaného ''Wither'' z materiálov nájdených v ''Nether''i.<ref name="guidetonether" /> End je pustá krajina pozostávajúca z mnohých ostrovov. Drak (''Ender Dragon''), ďalší ''boss'' hry, obýva hlavný ostrov.<ref name="liebl" /> Zabitie draka sprístupní portál, ktorým sa dá odísť z ''End''u, pričom sa spustia konečné titulky hry a básnická skladba írskeho novelistu Juliana Gougha.<ref name="Juilan Gough" /> Hráči sú následne premiestnení naspäť na miesto objavenia sa („''spawn point''“) v nadzemí a môžu v hre neobmedzene pokračovať.<ref name="plafke" /> === Herné módy === ==== Prežitie (''Survival'') ==== V móde prežitia musia hráči získavať napríklad prírodné suroviny, napr. drevo a kameň získané v prírodnom prostredí, aby mohli tvoriť isté bloky a predmety.<ref name="Beginner's guide" /> V závislosti od obťažnosti sa okrem malej oblasti okolo hráča môžu na tmavých miestach objavovať príšery, pre čo si hráč musí na noc vybudovať príbytok.<ref name="Beginner's guide" /> Tento mód má taktiež ukazovateľ zdravia, ktorý sa vyčerpáva z útokov monštier, pádov, topenia sa, padnutia do lávy, dusenia sa, hladovania a z ďalších príčin. Hráči tiež majú ukazovateľ hladu, ktorý musí byť pravidelne dopĺňaný jedením, nie však v mierumilovnej obťažnosti. Ak je ukazovateľ hladu vyčerpaný, automatické uzdravovanie prestane a nakoniec sa vyčerpá aj ukazovateľ zdravia.<ref name="jeb110906" /> Zdravie sa obnovuje, keď majú hráči temer plný ukazovateľ hladu alebo sú neustále v mierumilovnej obťažnosti. Hráči môžu v Minecrafte tvoriť („''craft''“) širokú škálu predmetov.<ref name=About.com /> Predmety dajúce sa vytvoriť zahŕňajú brnenie, ktoré mierni zranenie z útokov; zbrane (napr. meče), ktoré uľahčujú zabíjanie príšer a zvierat; a nástroje, ktorými sa dajú rýchlejšie rozbíjať isté typy blokov. Niektoré predmety majú viaceré úrovne v závislosti od materiálu použitého na ich vytvorenie, pričom predmety s vyššou úrovňou sú efektívnejšie a odolnejšie. Hráči môžu vytvoriť pece, v ktorých sa dá piecť jedlo, spracovávať rudy a premieňať materiály na iné.<ref name="Geere" /> Hráči tiež môžu vymieňať tovar s osadníkmi ([[Non-player character|NPC]]) pomocou systému obchodu, ktorý spočíva vo výmene [[smaragd]]ov za rozličný tovar a naopak.<ref name="Update May 2012" /><ref name="Trading update" /> Hra má inventárny systém umožňujúci hráčom niesť so sebou obmedzený počet predmetov. Po smrti hráča predmety v jeho inventári vypadnú na zem a hráč sa znovuzrodí v bode obnovenia, ktorý leží predvolene tam, kde sa hráč pri vytvorení sveta objavil, a môže byť zmenený spaním v posteli<ref name="Walker" /> alebo pomocou kotvy oživenia.<ref name="oestergaard" /> Vypadnuté predmety môže hráč znovu získať, ak k nim dôjde predtým, než po piatich minútach zmiznú. Hráči môžu získavať body skúsenosti („''experience points (XP)''“) zabíjaním tvorov a iných hráčov, ťažením, spracovaním rúd, rozmnožovaním zvierat a pečením jedla. Skúsenosti môžu byť použité na očarovanie („''enchanting''“) nástrojov, brnenia a zbraní.<ref name="Controls and Settings" /> Očarované predmety sú vo všeobecnosti mocnejšie, trvácejšie a majú ďalšie špeciálne efekty.<ref name="Controls and Settings" /> ==== Drsný (''Hardcore'') ==== Drsný mód je variant módu prežitia, ktorý má uzamknuté najťažšie nastavenia a smrť je nezvratná.<ref name="Senior" /> Ak hráč umrie hrajúc v svete s drsnou obťažnosťou, už v ňom viac nemôže hrať – môže sa jedine prepnúť do pozorovateľského módu a môže si svet prezerať alebo ho zmazať.<ref name="Adams" /> ==== Tvorivý (''Creative'') ==== V tvorivom móde majú hráči prístup ku všetkých zdrojom a predmetom v hre skrz inventárne menu a môže ich bezprostredne ukladať a ničiť.<ref name="Creative Mode" /> Hráči môžu ľubovoľne využívať schopnosť voľne lietať po hernom svete, sú nezraniteľní a nie sú ovplyvnení hladom.<ref name="Creative Mode 2" /><ref name="Creative Mode 3" /> Tento herný mód umožňuje hráčom priamo sa sústrediť na stavbu a vytváranie projektov hocakej veľkosti.<ref name="Creative Mode" /> ==== Dobrodružný (''Adventure'') ==== Dobrodružný mód bol vytvorený špeciálne preto, aby hráči mohli hrať vlastné dobrodružné mapy vytvorené používateľmi.<ref name="Custom maps" /><ref name="RPS – 1.3july" /><ref name="RPS – 1.3aug" /> Hra je podobná módu prežitia, ale s rôznymi obmedzeniami, ktoré môžu byť v danom svete uplatnené tvorcom mapy. Toto núti hráčov získať požadované predmety a zažívať dobrodružstvá spôsobom, ktorý tvorca mapy zamýšľal.<ref name="RPS – 1.3aug" /> Ďalší doplnok vytvorený pre vlastné mapy je príkazový blok, ktorý umožňuje tvorcom máp prehĺbiť interakciu s hráčmi skrze skriptované serverové príkazy.<ref name="Gallegos" /> ==== Pozorovateľ (''Spectator'') ==== Pozorovateľský mód umožňuje hráčom lietať skrze bloky a sledovať hru bez priameho zasahovania. Hráči nemajú inventár, ale môžu sa premiestňovať k iným hráčom a pozerať sa očami iného hráča alebo tvora.<ref name="spectator" /> Tento herný mód sa nachádza v Java aj Bedrock verzii. === Hra pre viacerých hráčov (''multiplayer'') === Hra pre viacerých hráčov je v Minecrafte dostupná skrze LAN prepojenie, lokálne rozdelenie obrazovky a servery (bežiace na hráčovom počítači alebo na platenom serveri). Umožňuje viacerým hráčom spolupracovať a komunikovať v rámci jedného sveta.<ref name="Multiplayer servers" /> Hráči môžu prevádzkovať svoje vlastné servery, použiť služby poskytovateľa [[webhosting|hostingu]] alebo priamo sa pripojiť do hry iného hráča skrz Xbox Live. Svety pre hru jedného hráča majú [[Local Area Network|LAN]] podporu umožňujúcu hráčom pripojiť sa do sveta na lokálne prepojených počítačoch bez spúšťania servera.<ref name="server" /> Servery pre hru viacerých hráčov v Minecrafte sú riadené operátormi, ktorí majú prístup k serverovým príkazom, napr. pre nastavenie herného času a teleportovanie hráčov. Operátori tiež môžu obmedziť, ktoré požívateľské mená alebo [[Adresa IP|IP adresy]] sa môžu prihlásiť na server.<ref name="Multiplayer servers" /> Servery pre hru pre viacerých hráčov môžu ponúkať širokú škálu aktivít; niektoré servery majú svoje vlastné jedinečné pravidlá a zvyky. Jeden z najväčších a najpopulárnejších serverov je [[Hypixel]], ktorý už navštívilo viac ako 14 miliónov používateľov.<ref name="hytale" /><ref name="riotgames" /> Boj [[Hráč proti hráčovi|hráča proti hráčovi]] (PvP) môže byť tiež povolený.<ref name="pcgamer minecraft future" /> Mnohé servery majú vlastné rozšírenia („''plugins''“) umožňujúce interakcie, ktoré bežne nie sú možné. ==== ''Minecraft Realms'' ==== Mojang v roku [[2013]] oznámil spustenie ''Minecraft Realms'', služby na hosting serverov, čo má umožniť hráčom jednoduchšie a bezpečne spustiť servery na hru pre viacerých hráčov bez toho, aby museli nastavovať svoj vlastný server.<ref name="realms" /><ref name="pcgamesn" /> Na rozdiel od štandardného servera sa môžu na servery ''Realms'' pripojiť len pozvaní hráči a tieto servery nepoužívajú IP adresy. Majitelia serverov ''Realms'' na Java edícii Minecraftu môžu pozvať do 20 hráčov, pričom naraz môže byť pripojených len 10 hráčov. Majitelia serverov ''Realms'' v Bedrock edícii môžu pozvať najviac tritisíc hráčov, pričom naraz môže byť pripojených len 10 hráčov.<ref name="Minecraft Realms" /> ''Realms'' servery v Java edícii nepodporujú používateľmi vytvorené rozšírenia, ale hráči môžu hrať vlastné mapy.<ref name="realms maps" /> ''Realms'' servery v Bedrock edícii podporujú používateľmi vytvorené rozšírenia, zdrojové balíky („''resource packs''“), behaviorálne balíky („''behavior packs''“) a vlastné mapy.<ref name="Minecraft Realms"/> Na [[E3 2016]] bolo oznámené, že ''Realms'' budú umožňovať medziplatformovú hru medzi [[Windows 10]], [[iOS]] a [[Android]]om počnúc od [[jún 2016|júna 2016]],<ref name="cross-platform" /> [[Xbox One]] a [[Nintendo Switch]] od roku [[2017]]<ref name="cross-platform2" /> a budú podporovať zariadenia s [[Virtuálna realita|virtuálnou realitou]]. [[31. júl]]a [[2017]] Mojang uvoľnil ''beta'' verziu aktualizácie umožňujúcej medziplatformovú hru.<ref name="cross-platform3" /> Podpora ''Realms'' pre Nintendo Switch začala v [[júl 2018|júli 2018]].<ref name="cross-platform4" /> === Prispôsobovanie === Je dostupná široká paleta z Internetu stiahnuteľného obsahu pre Minecraft, napr. modifikácie, [[Textúra (počítačová grafika)|textúrové balíky]] („''texture packs''“) a vlastné mapy. Modifikácie kódu Minecraftu, nazývané aj [[mod]]y, menia hru od pridania nových blokov, predmetov a tvorov až po celý rad mechanizmov na vytváranie predmetov.<ref name="mod1" /><ref name="mod2" /> Komunita modérov vytvorila bohatú zásobu modov počnúc tými, ktoré vylepšujú hru, napr. minimapy, orientačné značky a počítače odolnosti, až po tie, ktoré do hry pridávajú prvky z iných videohier a médií. Dostupné sú i zdrojové balíky vytvárané komunitou, ktoré menia niektoré prvky hry vrátane textúr a zvukov.<ref name="dyer" /> Hráči tiež môžu vytvárať svoje vlastné mapy, ktoré často obsahujú špecifické pravidlá, výzvy, hlavolamy a úlohy, a zdieľať ich s ostatnými hráčmi.<ref name="Custom maps" /> Mojang pridal dobrodružný mód v [[august 2012|auguste 2012]]<ref name="RPS – 1.3july" /> a príkazové bloky v [[október 2012|októbri 2012]],<ref name="Gallegos" /> ktoré boli zvlášť vytvorené pre vlastné mapy v Java edícii. Edícia [[Xbox 360]] podporuje stiahnuteľný obsah, ktorý sa dá kúpiť skrz Xbox Games Store – tieto balíky obsahu zvyčajne obsahujú dodatočné ''skin''y.<ref name="xbox skins" /> Táto edícia neskôr dostala aktualizáciu pre textúrové balíčky v dvanástej aktualizácii herného titulu, ktorá priniesla tzv. „''mash-up packs''“, ktoré v sebe kombinujú textúrové balíky, balíky ''skin''ov a zmeny zvukov, hudby a používateľského rozhrania hry.<ref name="Borthwick" /> Prvý ''mash-up pack'' (a teda aj prvý textúrový balík) pre edíciu Xbox 360 bol vydaný [[4. september|4. septembra]] [[2013]] a bol tematicky založený na hrách [[Mass Effect]].<ref name="conditt" /> Na rozdiel od Java edície však edícia pre Xbox 360 nepodporuje mody a vlastné mapy vytvorené hráčmi.<ref name="IGN Xbox" /> Propagačný zdrojový balík založený na hrách [[Super Mario]] vydala spoločnosť [[Nintendo]] pre edíciu pre [[Wii U]] celosvetovo dňa [[17. máj]]a [[2016]].<ref name="supermario" /> Pre túto edíciu bolo tiež oznámené vydanie ''mash-up pack''u tematicky založeného na hrách [[Fallout (séria)|Fallout]]. V [[jún 2017|júni 2017]] Mojang vydal aktualizáciu známu ako „''Discovery Update''“ pre ''Bedrock'' edíciu hry.<ref name="discovery" /> Táto aktualizácia obsahuje novú mapu, nový herný mód, „trh“, t. j. prehľad obsahu vytvoreného používateľmi, ktorý poskytuje tvorcom „ďalší spôsob ako sa uživiť z hry“ a viaceré ďalšie veci.<ref name="campbell" /><ref name="marketplace" /><ref name="marketplace bbc" /> == Vývoj == [[Súbor:Markus Persson at GDC 2011.jpg|náhľad|Tvorca hry Minecraft, [[Markus Persson|Markus „Notch“ Persson]], na podujatí [[Game Developers Conference]]]] Približne v čase, keď [[Markus Persson|Markus „Notch“ Persson]] prišiel s nápadom hry Minecraft, bol počas [[Marec 2009|marca 2009]] herným vývojárom pre spoločnosť [[King (spoločnosť)|King]], v tom čase tvoriac prevažne [[Webová hra|webové hry]], počas čoho sa naučil viacero programovacích jazykov.<ref name="wired origins" /> Počas voľna zvykol vytvárať svoje vlastné hry, často založené na inšpirácii z iných hier, a často prispieval na fóra ''TIGSource'' pre nezávislých vývojárov.<ref name="wired origins"/> Jedným z týchto osobných projektov bola hra „RubyDung“ založená na stavaní základne, ktorá bola inšpirovaná hrou [[Dwarf Fortress]], ale ako izometrická trojrozmerná hra podobná hre [[Roller Coaster Tycoon]].<ref name="TechRadar: History" /> Už predtým bol vytvoril mapovač 3D textúr pre iný prototyp hry obsahujúci ''zombies'' pokúšajúc sa napodobniť štýl hry [[Grand Theft Auto: Chinatown Wars]]. Medzi prvkami v RubyDung, ktoré skúšal, bol pohľad prvej osoby podobný ako v hre [[Dungeon Keeper]], ale zároveň mal pocit, že tak bola grafika príliš rozpixelovaná, a preto tento mód zrušil.<ref name="rubydung" /><ref name="GSint" /> Okolo marca 2009 Persson opustil King a pridal sa do spoločnosti jAlbum, ale naďalej pokračoval vo vývoji svojich vlastných hier. [[Infiniminer]], bloková ťažobná hra s voľným koncom vydaná v [[Apríl 2009|apríli 2009]], bola Perssonovi inšpiráciou na ďalší vývoj RubyDungu. Infiniminer významne ovplyvnil vizuálnu stránku hry, včítane návratu k pohľadu prvej osoby, „blokového“ štýlu a založenia na stavaní blokov. Persson však chcel, aby mal Minecraft prvky [[Hra na hrdinov|RPG]].<ref name="Blockbuster" /> Základný program Minecraftu bol Perssonom dokončený cez víkend v [[Máj 2009|máji 2009]] a prvý raz uvoľnený pre verejnosť [[17. máj]]a [[2009]] ako vývojové vydanie na fórach ''TIGSource''. Persson predával prístup k hre za 10€ a za prvý týždeň predal 40 kópií. Každý týždeň vydával aktualizovanú verziu na základe spätnej väzby z fór.<ref name="wired origins"/><ref name="smith" /> Táto verzia sa neskôr stala známou ako verzia ''Classic''. Ďalšie verzie nazvané ''Survival Test'', ''Indev'' a ''Infdev'' boli vydávané medzi [[September 2009|septembrom 2009]] a [[Február 2010|februárom 2010]], pričom hra dostávala aktualizácie aj medzi jednotlivými verziami. Prvá veľká aktualizácia, ''alfa'' verzia, bola vydaná [[28. jún]]a [[2010]]. Napriek tomu, že Persson spočiatku udržiaval svoju prácu pre jAlbum, neskôr dal výpoveď, aby sa mohol plne venovať vývoju Minecraftu, keďže sa predaj ''alfa'' verzie hry zvýšil.<ref name="PCGAMERinterview" /> Persson naďalej aktualizoval hru s vydaniami, ktoré sa hráčom distribuovali automaticky. Tieto aktualizácie zahŕňali nové predmety, bloky, tvorov, mód prežitia a zmeny v správaní hry (napr. ako tečie voda).<ref name="PCGAMERinterview" /> Aby zastrešil vývoj hry Minecraft, s peniazmi získanými z hry Persson založil spoločnosť Mojang.<ref name="Cult and merchandise" /><ref name="LackOfUpdates" /><ref name="MCcompany" /> Medzi spoluzakladateľov Mojangu patrí Jakob Porser, jeden z Perssonových spolupracovníkov zo spoločnosti King, a Carl Manneh, hlavný [[výkonný riaditeľ]] spoločnosti jAlbum.<ref name="wired origins"/> [[11. december|11. decembra]] [[2010]] Persson oznámil, že Minecraft bude od [[20. december|20. decembra]] 2010 v testovacej fáze beta. Ďalej poznamenal, že oprava chýb a všetky aktualizácie vedúce k vydaniu vrátane neho budú naďalej zadarmo.<ref name="BetaDate" /> Počas vývoja Mojang zamestnal niekoľko nových zamestnancov, aby pracovali na projekte.<ref name="MCMannehMollstam" /> Mojang vydal plnú verziu hry [[18. november|18. novembra]] [[2011]].<ref name="fullv" /> [[1. december|1. decembra]] [[2011]] prevzal [[Jens Bergensten|Jens „Jeb“ Bergensten]] plnú kreatívnu kontrolu nad Minecraftom, pričom nahradil Perssona na poste hlavného dizajnéra.<ref name="bergleaddev" /> [[28. február]]a [[2012]] Mojang oznámil, že najali vývojárov populárnej serverovej platformy „Bukkit“,<ref name="pcgamer minecraft future" /> aby zlepšili podporu serverových modifikácií v Minecrafte.<ref name="bukkit" /> Táto akvizícia taktiež zjavne zahŕňala prevzatie plného vlastníctva modifikácie „CraftBukkit“,<ref name="acq bukkit" />, čo však bolo spochybnené pre jej [[Open-source softvér|open-source]] status s mnohými prispievateľmi licencovaný pod [[GNU General Public License]] a [[GNU Lesser General Public License]].<ref name="gon-craftbukkitdmca" /> [[15. september|15. septembra]] [[2014]] [[Microsoft Corporation|Microsoft]] oznámil kúpu Mojangu za 2,5 miliardy [[Americký dolár|USD]] spolu s [[Duševné vlastníctvo|duševným vlastníctvom]] Minecraftu. Obchod bol navrhnutý Perssonom v tweete, v ktorom žiadal nejakú spoločnosť, aby kúpila jeho podiel hry po kritike za to, že „sa snažil urobiť správnu vec“.<ref name="microsoft1" /><ref name="microsoft2" /> Rozhodnuté bolo [[6. november|6. novembra]] [[2014]], vďaka čomu sa Persson stal jedným zo svetových miliardárov podľa [[Forbes (magazín)|Forbes]].<ref name="MicrosoftMinecraft1" /><ref name="MicrosoftMinecraft2" /><ref name="MicrosoftMinecraft3" /><ref name="MicrosoftMinecraft4" /> Pôvodná verzia hry bola premenovaná na ''Minecraft: Java Edition'' [[18. september|18. septembra]] [[2017]] na jej odlíšenie od [[Bedrock Edition]], ktorá bola premenovaná na ''Minecraft'' od aktualizácie ''Better Together Update''.<ref name=":0" /> Od prvého vydania plnej hry, nazvaného ''Adventure Update'', bola hra neustále aktualizovaná viacerými veľkými aktualizáciami dostupnými zadarmo pre používateľov, ktorí už hru majú kúpenú.<ref name="notchMigr" /> Posledná aktualizácia bola verzia 1.16, tzv. ''Nether Update'', v ktorej bola prepracovaná dimenzia ''Nether'' – boli pridané nové biómy a tvory – vydaná bola [[23. jún]]a [[2020]].<ref name="metro1.16" /> ''Bedrock Edition'' je tiež pravidelné aktualizovaný, pričom nové aktualizácie sú v súlade s tematikou aktualizácií pre ''Java Edition''. Ostatné verzie hry, napr. rozličné edície pre konzoly a ''Pocket Edition'', boli buď spojené do ''Bedrock Edition'' alebo bol ich vývoj prerušený a nie sú už ďalej aktualizované.<ref name=":0" /> === Hudba === [[Súbor:Daniel Rosenfeld.jpg|náhľad|C418, hlavný skladateľ hry]] Hudba a zvukové efekty Minecraftu boli vytvorené nemeckým hudobníkom Danielom Rosenfeldom, známejším pod menom C418.<ref name="credits" /> Hudba na pozadí v Minecrafte je inštrumentálna [[ambientná hudba]]. [[4. marec|4. marca]] [[2011]] Rosenfeld vydal [[soundtrack]] s názvom ''Minecraft – Volume Alpha'', ktorý zahŕňa väčšinou nahrávok použitých v Minecrafte, ako aj ďalšiu hudbu nepoužitú v hre.<ref name="Bandcamp" /> Kirk Hamilton z webu ''Kotaku'' vybral hudbu z Minecraftu ako jeden z najlepších herných soundtrackov roku 2011.<ref name="kotaku" /> [[9. november|9. novembra]] [[2013]] vydal Rosenfeld druhý oficiálny soundtrack s názvom ''Minecraft – Volume Beta'', ktorý obsahuje hudbu pridanú v neskorších verziách hry.<ref name="Bandcamp2" /><ref name="Guardian" /> Nezávislé hudobné vydavateľstvo elektronickej hudby Ghostly International vydalo ''Volume Alpha'' na CD, čiernych [[Vinylová gramofónová platňa|vinylových platniach]] a v limitovanej edícii na priesvitných zelených vinylových [[Dlhohrajúca platňa|dlhohrajúcich platniach]] [[21. august]]a [[2015]].<ref name="MChudba1" /><ref name="MChudba2" /> Okrem Rosenfeldovej práce do hry od jej vydania svojou hudbou prispeli i ďalší skladatelia včítane Samuela Åberga, Garetha Cokera a Leny Raine.<ref name="MChudba3" /><ref name="MChudba4" /> Rainovej hudba bola vydaná v rámci samostatného albumu s názvom ''Minecraft: Nether Update (Original Game Soundtrack)''.<ref name="116release" /> == Vydania == === Verzie pre osobné počítače === Hra môže bežať na viacerých [[Operačný systém|operačných systémoch]] včítane [[Microsoft Windows|Windowsu]], [[macOS]] a [[Linux (operačný systém)|Linuxu]].<ref name="Multiplayer servers" /><ref name="oss" /> Okrem ''Minecraft: Java Edition'' a ''Minecraft pre Windows 10'' jestvujú pre osobné počítače i ďalšie verzie Minecraftu vrátane Minecraft Classic, ''Minecraft 4K'' a ''Minecraft: Education Edition''. Minecraft Classic je staršia verzia Minecraftu, ktorá bola ako prvá dostupná online,<ref name="MCclassic" /> ale dá sa hrať aj skrze spúšťač hry.<ref name="MCclassic2" /> Na rozdiel od nových verzií Minecraftu je verzia Classic zadarmo, ale už nie je aktualizovaná. Funguje podobne ako kreatívny mód umožňujúc hráčom stavať a ničiť po celom svete buď samým alebo s ďalšími hráčmi. V tejto verzii nie sú [[Non-player character|NPC postavy]] a prírodné nebezpečenstvá, ako napr. láva, nespôsobujú hráčom zranenie. Niektoré bloky sa správajú odlišne od ostatných verzií, keďže ich správanie bolo počas vývoja neskôr zmenené.<ref name="MCclassic3" /><ref name="MCclassic4" /><ref name="MCclassic5" /> ''Minecraft 4K'' je zjednodušená verzia Miecraftu podobná verzii Classic, ktorá bola vyvíjaná do súťaže ''Java 4K Game Programming Contest'' vo veľkosti „oveľa menej ako 4 kilobajty“.<ref name="m4k" /> Mapa je ohraničená – o veľkosti 64×64×64 blokov – a vždy je generovaný ten istý svet. Hráči môžu zdvíhať a ničiť len niektoré bloky: trávu, hlinu, skalu, drevo, listy a tehly.<ref name="m4k2" /> ''Minecraft: Education Edition'' je verzia Minecraftu vytvorená špeciálne pre vzdelávacie inštitúcie spustená [[1. november|1. novembra]] [[2016]].<ref name="MCee" /> Obsahuje chemický zdrojový balík,<ref name="MCee chemistry" /> bezplatné plány lekcií na stránkach ''Minecraft: Education Edition'' a dve bezplatné sprievodné aplikácie: ''Code Connection'' a ''Classroom Mode''.<ref name="MCee2" /> ''Minecraft pre Windows 10'' je v súčasnosti výhradne určený pre operačný systém [[Windows 10]]. Jeho [[beta verzia]] bola spustená na [[Microsoft Store|Windows Store]] [[29. júl]]a [[2015]].<ref name="MCw10" /> V tejto verzii je možnosť hrať s priateľmi skrz Xbox Live a lokálne hrať s viacerými hráčmi s majiteľmi hry na iných platformách ''Bedrock''. Ďalšie prvky zahŕňajú možnosť použiť viaceré vstupné zariadenia, ako napr. [[gamepad]], [[Počítačová klávesnica|klávesnicu]] alebo [[Dotyková obrazovka|touchscreen]] (napr. pre [[Microsoft Surface]]), podporu [[Virtuálna realita|virtuálnej reality]] a nahrávať hru alebo vytvárať [[Snímka obrazovky|snímky obrazovky]] počas hry skrz vbudovaný systém GameDVR.<ref name="MCw102" /> === ''Pocket/Bedrock Edition'' === [[16. august]]a [[2011]] bol pre [[Xperia Play]] vydaný ''Minecraft: Pocket Edition'' na [[Google Play|Android Markete]] ako raná ''alpha'' verzia. Neskôr, [[8. október|8. októbra]] 2011 bola táto edícia vydaná pre niekoľko ďalších kompatibilných zariadení.<ref name="MobileGamas" /><ref name="MobileKotaku" /> Verzia Minecraftu pre [[iOS]] bola vydaná [[17. november|17. novembra]] 2011.<ref name="ios" /> Čoskoro po tom, ako Microsoft kúpil Mojang, bol sprístupnený aj [[Portovanie|port]] pre [[Windows Phone]].<ref name="MCWindPhones" /> Táto verzia sa sústreďuje na kreatívne stavanie štruktúr a jednoduchý herný aspekt prežitia a neobsahuje všetky prvky vydania pre osobné počítače. [[Jens Bergensten]] na svojom [[Twitter]]i napísal, že ''Pocket Edition'' je programovaný v [[C++]], nie v [[Java (programovací jazyk)|Jave]], keďže iOS nepodporuje Javu.<ref name="PE_C++" /> Postupné aktualizácie sú periodicky uvoľňované, aby túto verziu priviedli bližšie verzii pre osobné počítače.<ref name="peupd" /> [[10. december|10. decembra]] [[2014]] bol po kúpe Mojangu Microsoftom ''Pocket Edition'' vydaný pre [[Windows Phone 8.1]].<ref name=engadget-wpmc /> [[18. január]]a [[2017]] Microsoft oznámil, že už naďalej nebudú udržiavať verzie ''Pocket Edition'' pre Windows Phone.<ref name="ars-mcw10discontinued" /> [[19. december|19. decembra]] [[2016]] bola vydaná plná verzia ''Minecraft: Pocket Edition'' pre iOS, [[Android (operačný systém)|Android]] a Windows Phone. [[31. júl]]a [[2017]] bol ''Pocket Edition'' zrušený a jeho varianty premenované jednoducho na ''Minecraft''.<ref name="PE-MC" /> Jadro ''Pocket Edition''u bolo [[Portovanie|portované]] na nemobilné platformy [[Windows 10]], [[Xbox One]], [[Gear VR]], [[Apple TV]], [[Fire TV]], [[Nintento Switch]] a [[PlayStation 4]].<ref name="PEport" /><ref name="PEport2" /><ref name="PEport3" /><ref name="ps4 bedrock" /> Verzie hry bežiace na jadre ''Bedrock'' sú súhrnne označované ako ''Bedrock Edition''. === Verzie pre herné konzoly === Verzia hry pre [[Xbox 360]] vyvinutá spoločnosťou [[4J Studios]] bola vydaná [[9. máj]]a [[2012]].<ref name="xboxpress" /><ref name="xboxreleasedate" /> [[22. marec|22. marca]] 2012 bolo oznámené, že Minecraft bude jednou z hlavných hier na novej propagačnej udalosti Xbox Live s názvom ''Arcade NEXT''.<ref name="xboxreleasedate" /> Hra sa od verzie pre osobné počítače líši vo viacerých smeroch, vrátane nového dizajnu systému vytvárania predmetov („''crafting''“), rozhrania ovládania, tutoriálov v rámci hry, hry pre viacerých hráčov s rozdelenou obrazovkou a možnosti hrať s priateľmi skrz Xbox Live.<ref name="xbox-pc-dif" /><ref name="GSpot Xbox" /> Svety vo verzii pre Xbox 360 nie sú nekonečné a sú ohraničené neviditeľnou bariérou.<ref name="GSpot Xbox" /> Obsahom bola táto verzia pôvodne podobná starším verziám pre osobné počítače, ale neskôr bola postupne aktualizovaná, aby sa priblížila vtedajšej počítačovej verzii, až kým jej vývoj neprerušili.<ref name="xboxpress" /><ref name="xbox-last" /><ref name="xbox-last2" /> Verzia pre [[Xbox One]] obsahujúca okrem iného väčšie svety bola vydaná [[5. september|5. septembra]] [[2014]].<ref name="Microsoft" /> Verzia hry pre [[PlayStation 3]] bola vydaná [[17. december|17. decembra]] [[2013]] a verzia pre [[PlayStation 4]] [[4. september|4. septembra]] [[2014]].<ref name="PS4" /> Verzia pre PlayStation 4 mala byť pôvodne vydaná súbežne s konzolou, ale jej vydanie bolo oneskorené.<ref name="ps4_launch" /><ref name="gamespot1" /> Vydanie pre [[Playstation Vita]] bolo zverejnené v [[október 2014|októbri 2014]].<ref name="vita_launch" /> Rovnako ako verzie pre Xbox, aj verzie pre PlayStationy vyvíjal [[4J Studios]].<ref name="4js" /> [[17. december|17. decembra]] [[2015]] bol vydaný ''Minecraft: Wii U Edition''. Verzia pre [[Wii U]] bola fyzicky vydaná [[17. jún]]a [[2016]] v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]],<ref name="wiiuna" /> [[23. jún]]a tohože roku v [[Japonsko|Japonsku]]<ref name="wiiuja" /> a [[30. jún]]a v [[Európa|Európe]].<ref name="wiiueu" /> Verzia hry pre [[Nintendo Switch]] bola vydaná na [[Nintendo eShop]] [[11. máj]]a [[2017]], pričom vydanie fyzických kópií bolo určené na neskôr.<ref name="ninswitch" /> Nintendo počas predstavenia [[Nintendo Direct]] [[13. september|13. septembra]] 2017 oznámilo, že ''Minecraft: New Nintendo 3DS Edition'' bude dostupný na stiahnutie ihneď po livestreame a fyzické kópie sa budú dať zohnať neskôr. Hra je kompatibilná jedine s novou („''New''“) verziou 3DS a 2DS systémov a nefunguje s pôvodnými modelmi [[Nintendo 3DS|3DS]], 3DS XL a [[Nintendo 2DS|2DS]].<ref name="New3DS" /> [[18. december|18. decembra]] [[2018]] verzie Minecraftu pre PlayStation 3, PlayStation Vita, Xbox 360 a Wii U dostali poslednú aktualizáciu.<ref name="consend" /> Verzia Minecraftu pre PlayStation 4 bola aktualizovaná v [[December 2019|decembri 2019]], aby umožňovala medziplatformovú hru s ostatnými ''Bedrock'' edíciami – používatelia však musia mať bezplatný účet Xbox Live, aby to mohli využívať.<ref name="ps4 bedrock" /> === Raspberry Pi === Verzia Minecraftu pre [[Raspberry Pi]] bola oficiálne oznámená na [[MineCon]] 2012. Mojang sa vyjadril, že táto verzia je podobná s ''Pocket Edition'', akurát je degradovaná na staršiu verziu a je v nej možnosť používať textové príkazy na premieňanie herného sveta. Hráči môžu otvoriť kód hry a programovaním manipulovať s vecami v hernom svete.<ref name="MCpi" /> Hra unikla [[20. december|20. decembra]] [[2012]], ale bola rýchlo stiahnutá.<ref name="pileak" /> Oficiálne bola vydaná [[11. február]]a [[2013]].<ref name="pioff" /> === ''Minecraft China'' === [[20. máj]]a [[2016]] bola oznámená lokalizovaná edícia pre [[Čína|Čínu]], kde bola vydaná pod licenčnou dohodou medzi NetEase a Mojangom.<ref name="china" /> Edícia pre osobné počítače bola zverejnená na verejné testovanie [[8. august]]a [[2017]]. Verzia pre iOS bola vydaná [[15. september|15. septembra]] tohože roku a pre Android [[12. október|12. októbra]].<ref name="china2" /><ref name="china3" /><ref name="china4" /> Verzia pre osobné počítače je založená na pôvodnej Java edícii a mobilné verzie pre iOS a Android na ''Bedrock Edition''. Edícia je bezplatná a v [[November 2019|novembri 2019]] mala vyše 300 miliónov hráčov.<ref name="China-300m" /> === Virtuálna realita === Pôvodne Persson plánoval zaviesť podporu pre [[Oculus Rift]] do Minecraftu. Každopádne, keď [[Facebook]] v roku [[2013]] kúpil Oculus, tieto plány zrušil poznamenajúc: „Facebook ma desí.“<ref name="oculus1" /><ref name="oculus2" /> Modifikácia vytvorená komunitou známa ako ''Minecraft VR'' bola vyvinutá v roku [[2016]], aby umožnila podporu [[Virtuálna realita|virtuálnej reality]] pre ''Minecraft: Java Edition'' spustený na hardvéri Oculus Rift. [[Fork]] tejto modifikácie nazvaný ''Vivecraft'' umožnil jeho použitie s [[OpenVR]] a podporu hardvéru [[HTC Vive]].<ref name="ars-minecriftgone" /> [[Microsoft Corporation|Microsoft]] [[15. august]]a [[2016]] oficiálne spustil podporu zariadení Oculus Rift pre ''Minecraft pre Windows 10''.<ref name="ars-minecriftgone" /> Následne bol vývoj modifikácie ''Minecraft VR'' zastavený pre sťažnosti ohľadom [[Ochranná známka|ochrannej známky]] zo strany Microsoftu a tvorcovia ''Minecraft VR'' podporili ''Vivecraft'' vďaka jeho podpore Riftu a tomu, že je lepší ako pôvodná modifikácia ''Minecraft VR''.<ref name="ars-minecriftgone" /> Pod názvom ''Minecraft: Gear VR Edition'' je tiež dostupná verzia pre [[Gear VR]].<ref name="gearvr" /> [[Windows Mixed Reality]] začal byť podporovaný v roku [[2017]]. Jediné oficiálne podporované VR verzie Minecraftu sú ''Minecraft: Gear VR Edition'' a ''Minecraft pre Windows 10'' so zariadeniami Oculus Rift a Windows Mixed Reality.<ref name="vroff" /> === Sledovanie lúča === [[16. apríl]]a [[2020]] [[NVIDIA|Nvidia]] vydala ''beta'' verziu Minecraftu s implementovanými technológiami [[Renderovanie založené na fyzike reálneho sveta|PBR]], [[Sledovanie lúča|sledovania lúča]] a [[Deep learning super sampling|DLSS]] na [[Grafický procesor|grafických procesoroch]] s povoleným [[Nvidia RTX|RTX]].<ref name="nvidia" /> Konečná verzia je očakávaná koncom roka 2020.<ref name="nvidiafinal" /> == Príbuzné hry == === ''Minecraft: Story Mode'' === ''Minecraft: Story Mode'' je epizodická príbuzná hra vyvíjaná spoločnosťou [[Telltale Games]] v spolupráci s Mojangom. Oznámená bola v [[December 2014|decembri 2014]]. Hra je naratívna a dej sa posúva na základe rozhodnutí hráča – pozostáva z piatich epizód a troch dodatočných stiahnuteľných epizód. Pre Windows, OS X, iOS, PlayStation 3, PlayStation 4, Xbox 360 a Xbox One bola vydaná [[13. október|13. októbra]] [[2015]], odkedy sa dá stiahnuť.<ref name="storymode1" /><ref name="storymode2" /><ref name="Polygon Story Mode release" /> Disk, ktorý umožňuje prístup ku všetkým epizódam, bol pre vyššie spomenuté štyri konzoly vydaný [[27. október|27. októbra]].<ref name="Polygon Story Mode release" /> Verzie pre [[Wii U]]<ref name="VergecitesMSMonWiiU" /> a [[Nintendo Switch]] boli neskôr vydané taktiež.<ref name="storymode3" /><ref name="storymode4" /> Prvý [[Trailer (film)|trailer]] bol pre hru premietaný na ''MineCon''e [[4. júl]]a [[2015]] odhaľujúc niektoré prvky hry. V ''Minecraft: Story Mode'' hráči kontrolujú Jesse (nadabovaného/-nú [[Patton Oswalt|Pattonom Oswaltom]] a [[Catherine Taber]]),<ref name="Polygon Story Mode release" /> ktorý/-á sa vydá na cestu s jeho/jej priateľmi, aby našli Rád Skaly („''The Order of the Stone''“) – štyroch dobrodruhov zabivších draka z ''End''u – aby zachránili svet. Zvyšok postáv nadabovali [[Brian Posehn]], [[Ashley Johnson]], [[Scott Porter]], [[Martha Plimpton]], [[Dave Fennoy]], [[Corey Feldman]], [[Billy West]] a [[Paul Reubens]].<ref name="storymodedub" /> === ''Minecraft Classic'' === ''Minecraft Classic'' je novým, webovým spracovaním ''Classic'' verzie Minecraftu z roku [[2009]]. Hra bola vydaná [[7. máj]]a [[2019]] pri príležitosti 10. výročia vzniku Minecraftu. ''Minecraft Classic'' nanovo vytvára hru ako jestvovala v roku 2009 vrátane jej chýb.<ref name="classic2019" /> Hra má dokopy 32 druhov blokov, ktoré môže hráč umiestňovať.<ref name="classic2019ii" /> Hra tiež podporuje hru pre viacerých hráčov s maximálnym počtom hráčov 10.<ref name="classic2019mult" /> === ''Minecraft Earth'' === ''Minecraft Earth'' je plánovaná hra založená na [[Rozšírená realita|rozšírenej realite]] oznámená Microsoftom v [[Máj 2019|máji 2019]]. Hra umožní hráčom interagovať so svetom a stavať štruktúry a objekty v štýle Minecraftu, ktoré pretrvajú a môžu byť menené ostatnými hráčmi. Hra bude zahŕňať zhromažďovanie prírodných zdrojov a mnohé ďalšie prvky pôvodnej hry v prostredí rozšírenej reality. ''Beta'' verzia bola vydaná v [[Júl 2019|júli 2019]].<ref name="MCearth" /> === ''Minecraft Dungeons'' === [[Minecraft Dungeons|''Minecraft Dungeons'']] je hra založená na prechádzaní ''dungeon''ov (bludísk, podzemných chodieb, pevností) vydaná [[26. máj]]a [[2020]]. Jej vývoj bol oznámený na podujatí MineCon 2018. Hra je umiestnená do sveta Minecraftu a hráči ju môžu hrať sami alebo v skupine najviac 4 ľudí.<ref name="dungeons" /> V roku 2020 bol vydaný pre Windows, Xbox One, Nintendo Switch a PlayStation 4.<ref name="dungeons2" /> == Prijatie == {| class="wikitable" align="right" |- ! colspan="2" | Súhrnné hodnotenia |- ! Agregátor ! Skóre |- | [[Metacritic]] | (PC) 93/100<ref name="metacritic" /><br />(PS4) 89/100<ref name="metacritic2" /><br />(XONE) 88/100<ref name="metacritic3" /><br />(PS3) 86/100<ref name="metacritic4" /><br />(NS) 86/100<ref name="NS" /><br />(VITA) 84/100<ref name="metacritic5" /><br />(X360) 82/100<ref name="metacritic6" /><br />(WIIU) 77/100<ref name="metacritic7" /><br />(3DS) 62/100<ref name="metacritic8" /><br />(iOS) 53/100<ref name="metacritic9" /> |- ! colspan="2" | Hodnotenia |- ! Recenzent ! Skóre |- | ''1Up.com'' | (PC) A+<ref name="1up" /> |- | ''Edge'' | (PC) 9/10<ref name="edgereview" /> |- | ''Eurogamer'' | (PC) 10/10<ref name="Eurogamer" /><br />(X360) 9/10<ref name="EuroGxbox" /> |- | ''Game Informer'' | (PC) 9.25/10<ref name="GameInformer" /><br />(X360) 8.75/10<ref name="GameInformerXbox" /> |- | ''GameSpot'' | (PC) 8.5/10<ref name="GS review" /><br />(X360) 7.0/10<ref name="GSpot Xbox" /> |- | ''GameSpy'' | (PC) {{rating|5|5}}<ref name="GSpy" /> |- | ''IGN'' | (PC) 9.0/10<ref name="ignpc" /><br />(iOS) 7.5/10<ref name="MC Pocket" /><br />(X360) 8.5/10<ref name="IGN Xbox" /><br />(PS3) 9.5/10<ref name="IGN" /><br />(PS4) 9.7/10<ref name="IGN PS4 XBone" /><br />(XONE) 9.7/10<ref name="IGN PS4 XBone" /><br />(VITA) 9.5/10<ref name="IGN" /><br />(NS) 9.5/10<ref name="IGN Nintendosw" /> |- | ''Nintendo Life'' | (WII U) 7.5/10<ref name="NLifeWii" /><br />(3DS) 6.6/10<ref name="NLife3DS" /><br />(NS) 8.2/10<ref name="NLifeNS" /> |- | ''PC Games'' (USA) | (PC) 96/100<ref name=PCReview /> |- | ''TouchArcade'' | (iOS) {{rating|3.5|5}}<ref name="TArcade iOS" /><br />(Verzia 0.12) {{rating|5|5}}<ref name="TArcade 12" /> |} Minecraft získal chválu kritikov, ktorí chvália kreatívnu voľnosť ponúkanú hráčom, ako aj možnosť hrať hru spôsobmi, ktoré vývojári priamo nepredpokladali.<ref name="PCGamerUK" /><ref name="PCPowerPlay" /><ref name="Valve" /> Kritici vychvaľujú komplexný systém vytvárania predmetov („''crafting''“) tvrdiac, že to je dôležitý aspekt neohraničenosti hrania hry.<ref name="GS review" /> Väčšina publikácií bola nadchnutá „blokovou“ grafikou hry, pričom [[IGN]] ju nazvala „okamžite zapamätateľnou“.<ref name="IGN review" /> Recenzentom sa takisto páčili dobrodružné prvky v hre tvrdiac, že hra vytvára dobrú rovnováhu medzi objavovaním a stavaním.<ref name="GS review" /> To, že hra sa dá hrať aj s viacerými hráčmi, je vo všeobecnosti prijímané priaznivo, pričom IGN poznamenáva, že „vždy je lepšie prežívať dobrodružstvá s priateľmi“.<ref name="IGN review" /> Jaz McDougall z magazínu PC Gamer povedal, že Minecraft je „intuitívne zaujímavá a nákazlivá zábava s jedinečným priestorom pre kreativitu a nezabudnuteľné skúsenosti“.<ref name=PCReview /> Myslí sa, že Minecraft uviedol milióny detí do digitálneho sveta, keďže jeho základné herné zákonitosti sú logicky analogické počítačovým príkazom.<ref name="The Minecraft Generation" /> Recenzenti tvrdia, že nedostatok tutoriálov a inštrukcií priamo v hre činí priučenie sa hre novým hráčom ťažším. IGN bol sklamaný pre obťažnosť spustenia serverov pre hru pre viacerých hráčov nazývajúc to „otravou“.<ref name="IGN review" /> Kritici taktiež tvrdili, že chyby obrazu sa objavujú pravidelne.<ref name="GS review" /> Napriek vydaniu plnej verzie v roku [[2011]] GameSpot tvrdil, že hra sa zdá byť nedokončenou dodávajúc, že niektoré herné prvky sa zdajú byť „neúplné alebo vytvorené v zhone“.<ref name="GS review" /> Recenzia verzie ''alpha'' Scottom Munrom z ''Daily Record'' hru nazýva „už teraz niečím špeciálnym“ a urgovala čitateľov ku kúpe.<ref name="DRreview" /> Jim Rossignol z ''Rock, Paper, Shotgun'' taktiež odporučil ''alpha'' verziu hry nazývajúc ju „akoby generatívnym 8-bitovým [[Lego]] ''[[S.T.A.L.K.E.R.: Shadow of Chernobyl|Stalkerom]]''“.<ref name="RPSreview" /> [[17. september|17. septembra]] [[2010]] začal herný webový komiks ''Penny Arcade'' sériu komiksov a nových príspevkov o nákazlivosti hry.<ref name="PennyArcade" /> Verzia pre Xbox 360 bola vo všeobecnosti prijatá kritikmi pozitívne, ale nedostalo sa jej tak mnoho chvály ako verzii pre osobné počítače. Napriek tomu, že recenzenti boli sklamaní absenciou prvkov, ako napr. podpora modifikácií a obsah z počítačovej verzie, vychvaľovali pridanie tutoriálu a tipov a návodov na vytváranie predmetov priamo do hry tvrdiac, že tieto činia hru používateľsky príjemnou.<ref name="IGN Xbox" /> ''Minecraft: Pocket Edition'' pôvodne dostal od kritikov zmiešané recenzie. Aj keď recenzenti oceňovali intuitívne ovládanie hry, boli sklamaní nedostatkom obsahu. Nemožnosť zbierať prírodné zdroje a vytvárať predmety, obmedzené množstvo blokov a absencia nepriateľských tvorov boli obzvlášť kritizované.<ref name="MC Pocket" /><ref name="MC Pocket2" /><ref name="MC Pocket3" /> Po aktualizáciách, v ktorých bolo pridaných viac obsahu, začal ''Pocket Edition'' dostávať pozitívnejšie recenzie. Recenzenti pochválili ovládanie a grafiku, ale stále poznamenávali nedostatok obsahu.<ref name="MC Pocket" /> === Predaj === Minecraft presiahol vyše milión zakúpení už menej ako mesiac po začatí ''beta'' fázy vývoja na začiatku roku [[2011]],<ref name="usercount12012011" /><ref name="usercountblog" /> pričom hra vtedy nebola zastrešená žiadnym vydavateľom a nikdy nebola komerčne propagovaná, jedine skrz odporúčania hráčov<ref name="noads" /> a rôzne neplatené zmienky v populárnych médiách, ako napr. webový komiks ''Penny Arcade''.<ref name="pennyarc" /> Persson odhadoval, že do [[Apríl 2011|apríla 2011]] bola celková tržba Minecraftu 23 miliónov € s 800 tisíc predanými kópiami ''alpha'' verzie hry a vyše milión predanými kópiami verzie ''beta''.<ref name="GSAprilsales" /> V [[November 2011|novembri 2011]], pred plným vydaním hry, počet registrovaných používateľov ''beta'' verzie Minecraftu presiahol 16 miliónov a počet zakúpení 4 milióny.<ref name="sales11092011" /> V [[Marec 2012|marci 2012]] sa Minecraft stal šiestou najpredávanejšou počítačovou hrou všetkých čias.<ref name="6bestsell" /> Do [[10. október|10. októbra]] [[2014]] sa predalo 17 miliónov kópií pre osobné počítače, čím sa hra stala najpredávanejšou počítačovou hrou všetkých čias,<ref name="built to last" /> a približne 60 miliónov kópií na všetkých platformách, čo ju činí jednou z najpredávanejších hier všetkých čias.<ref name="built to last" /><ref name="bestsell" /> [[25. február]]a [[2014]] počet zaregistrovaných používateľov dosiahol 100 miliónov.<ref name="100millcop" /> V [[Máj 2019|máji 2019]] bol počet predaných kópií na všetkých platformách 180 miliónov, čo činí hru jedinou najpredávanejšou hrou všetkých čias. Bezplatná verzia ''Minecraft China'' mala v [[November 2019|novembri 2019]] vyše 300 miliónov hráčov.<ref name="China-300m" /> Verzia Minecraftu pre Xbox 360 bola ziskovou hneď v prvé dni po jej vydaní v roku [[2012]], keď hra zlomila rekord predaja na Xbox Live so 400 tisíc hráčmi online.<ref name="xboxsalesrec" /> Po jednom týždni na Xbox Live Marketplace sa predalo vyše milión kópií.<ref name="xboxsalesmill" /> GameSpot v [[December 2012|decembri 2012]] oznámil, že od debutu hry na Xbox Live Arcade v [[Máj 2012|máji 2012]] sa predalo vyše 4,48 milióna kópií.<ref name="GSpot – sales" /> V roku [[2012]] bol Minecraft najpredávanejšou hrou z Xbox Live Arcade a štvrtou najhranejšou na Xbox Live podľa priemerného počtu jedinečných hráčov za deň.<ref name="xboxlive-2012" /> Do [[4. apríl]]a [[2014]] sa predalo 12 miliónov kópií verzie pre Xbox 360.<ref name="xbox12mill" /> Navyše v tom čase dosiahol počet predaných kópií ''Minecraft: Pocket Edition'' 21 miliónov.<ref name="pe21mill" /> Milión kópií verzie pre PlayStation 3 sa predalo za 5 týždňov.<ref name="ps3mill" /> Vydanie verzie hry pre PlayStation Vita zvýšilo tržby Minecraftu o 79 %, predstihnúc v predaji vydania pre PlayStation 3 aj PlayStation 4, čím sa stala najväčším uvedením verzie Minecraftu pre konzoly PlayStation na trh.<ref name="psvitalaunch" /> Podľa oznámenia SCE Japan Asia sa v [[Japonsko|Japonsku]] počas prvých dvoch mesiacov po vydaní predalo 100 tisíc digitálnych kópií verzie pre PlayStation Vita.<ref name="japanvita" /> Do [[Január 2015|januára 2015]] sa v Japonsku predalo 500 tisíc digitálnych kópií Minecraftu pre všetky konzoly PlayStation, pričom verzia pre PlayStation Vita bola veľmi populárna medzi deťmi základných škôl.<ref name="japan500th" /> Minecraft pomohol zvýšiť tržby z produktov pre ich vlastné platformy o 63 miliónov [[Americký dolár|USD]] pre druhý štvrťrok roku [[2015]].<ref name="microsoft1stpsales" /> Hra mala v [[September 2019|septembri 2019]] vo všetkých svojich verziách vyše 112 miliónov aktívnych hráčov za mesiac.<ref name="112mill" /> Pri príležitosti jedenásteho výročia hry spoločnosť oznámila, že Minecraft dosiahol vyše 200 miliónov predaných kópií pre všetky platformy s vyše 126 miliónov aktívnych používateľov za mesiac.<ref name="200mill" /> === Ocenenia === V [[Júl 2010|júli 2010]] ''PC Gamer'' zaradil Minecraft na štvrtú priečku v zozname najlepších hier na hranie pri práci.<ref name="PCGamer" /> V decembri tohože roku Good Game vybral Minecraft ako najlepšiu stiahnuteľnú hru roku [[2010]]<ref name="GGaward" /> a Gamasutra ho nazvala ôsmou najlepšou hrou roku a ôsmou najlepšou indie hrou roku<ref name="GSaward" /><ref name="GSaward2" /> a ''Rock, Paper, Shotgun'' hrou roka.<ref name="RPSgoty" /> ''Indie DB'' udelil hre podľa hlasovania ocenenie ''2010 Indie of the Year'' (Indie hra roku 2010) a dve z piatich ocenení ''Editor’s Choice'' (Editorova voľba) za najinovatívnejšiu indie hru a najlepšiu indie hru pre jedného hráča.<ref name="IDBaward" /> Hra taktiež dostala titul Hra roka od ''PC Gamer UK''.<ref name="PCGamerUK1" /> Bola tiež nominovaná na ceny ''Seumas McNally Grand Prize'' (Veľká cena Seumasa McNallyho), ''Technical Excellence'' (Technická znamenitosť) a ''Excellence in Design'' (Znamenitosť v dizajne) počas [[Independent Games Festival]] v [[Marec 2011|marci 2011]] a vyhrala Veľkú cenu a Cenu publika odhlasovanú komunitou.<ref name="IGFnoms" /><ref name="IGFwins" /> Na podujatí [[Game Developers Choice Awards]] v roku [[2011]] Minecraft vyhral ceny v kategóriách za najlepšiu debutovú hru, najlepšiu stiahnuteľnú hru a inovatívnosť vyhrajúc vo všetkých kategóriách, v ktorých bol nominovaný.<ref name="gdca1" /><ref name="gdca2" /> Vyhral tiež ocenenie za umenie vo videohrách od GameCity.<ref name="vgar" /> [[5. máj]]a [[2011]] bol Minecraft zvolený ako jedna z 80 hier, ktorá bola vystavená v [[Smithsonian American Art Museum]] ako časť výstavy ''The Art of Video Games'' (Umenie videohier), ktorá bola otvorená [[16. marec|16. marca]] [[2012]].<ref name="smithsonian1" /><ref name="smithsonian2" /> Na podujatí Spike Video Game Awards v roku 2011 vyhral Minecraft cenu za najlepšiu nezávislú hru a bol nominovaný v kategórii najlepšia hra pre osobné počítače.<ref name="spike – independent" /><ref name="spike – pc" /> Na [[British Academy Games Awards|British Academy Video Games Awards]] v roku 2012 bol Minecraft nominovaný na cenu v kategórii Hra roku 2011 a Persson dostal špeciálnu cenu.<ref name="bafta" /> V roku 2012 bola Minecraftu na Xbox Live Arcade udelená cena [[Golden Joystick Award]] v kategórii najlepšej stiahnuteľnej hry<ref name="CVG Golden Joystick" /> a cenu herného priemyslu od [[The Independent Game Developers’ Association|TIGA]] v kategórii najlepšej [[Arkáda (žáner počítačových hier)|arkádovej hry]].<ref name="tifaarc" /> V roku [[2013]] bol Minecraft nominovaný za rodinnú hru roka na British Academy Video Games Awards.<ref name="baftafam" /> Konzolová edícia Minecraftu vyhrala cenu Hra roka od TIGA v roku [[2014]].<ref name="consoletiga" /> V roku [[2015]] sa hra umiestnila na šiestom mieste na zozname od ''USgamer'' s názvom 15 najlepších hier od roku 2000.<ref name="15best" /> V roku [[2016]] sa Minecraft umiestnil na šiestom mieste v zozname 50 najlepších videohier všetkých čias v týždenníku [[Time (týždenník)|Time]].<ref name="timebestgames" /> Minecraft bol nominovaný na cenu za najlepšiu aplikáciu v roku 2013 na [[Nickelodeon Kids’ Choice Awards]], ale namiesto neho vyhral [[Temple Run]].<ref name="kcalost" /> V nasledujúcom roku bol na Kids’ Choice Awards nominovaný na cenu za obľúbenú videohru, ale vyhrala hra Just Dance 2014.<ref name="kcalost2014" /> Hra v roku [[2015]] na tomže udeľovaní cien vyhrala ocenenie za najnávykovejšiu hru.<ref name="kca2015" /> ''Minecraft: Java Edition'' bol v roku [[2018]] na Kids’ Choice Awards nominovaný v kategórii najlepšej videohry.<ref name="kca2018i" /><ref name="kca2018ii" /> Hra v roku [[2019]] vyhrala ocenenie za stále hranú hru na [[Golden Joystick Awards]],<ref name="gja2019" /> ako aj cenu za obľúbenú videohru na Kids’ Choice Awards v roku [[2020]].<ref name="kca2020" /> == Kultúrny vplyv == V [[September 2019|septembri 2019]] denník [[The Guardian]] označil Minecraft za najlepšiu videohru (prvých dvoch dekád) [[21. storočie|21. storočia]]<ref name="guardianbest" /> a [[Polygon]] v [[November 2019|novembri 2019]] za „najdôležitejšiu hru desaťročia“ vo svojom súhrne [[10. roky 21. storočia|desaťročia]].<ref name="polygonreview" /> V [[December 2019|decembri 2019]] mal Minecraft v zozname najlepších videohier 10. rokov 21. storočia vo [[Forbes (magazín)|Forbes]] zvláštnu zmienku, kde sa o hre písalo, že je „bez pochýb jednou z najdôležitejších hier posledných desiatich rokov“.<ref name="forbes" /> V [[Jún 2020|júni 2020]] bol Minecraft pridaný do Svetovej siene slávy videohier.<ref name="halloffame" /> [[Sociálna sieť (internet)|Sociálne siete]] ako napr. [[YouTube]], [[Facebook]] a [[Reddit]] mali významnú úlohu v popularizovaní Minecraftu.<ref name="Social media" /> Výskum vykonaný na Annenberg School for Communication [[Pensylvánska univerzita|Pensylvánskej univerzity]] ukázal, že tretina hráčov Minecraftu sa o hre dozvedela skrz Internetové videá.<ref name="penns" /> V roku [[2010]] začali byť na Youtube častejšími videá súvisiace s Minecraftom často tvorené komentátormi zvyčajne obsahujúce nahrávku obrazovky počas hry s hovoreným komentárom.<ref name="salon" /> Často sú vo videách pokryté výtvory hráčov, návody na hranie a paródie populárnej kultúry. Do [[Máj 2012|mája 2012]] boli na Youtube nahrané vyše 4 milióny videí súvisiacich s Minecraftom.<ref name="Merchandise sales" /> Niektorí populárni komentátori boli zamestnaní spoločnosťou [[Machinima]], spoločnosťou zameranou na videohry, ktorá vlastní vysoko sledovaný zábavný kanál na Youtube.<ref name="salon" /> The Yogscast je britská spoločnosť, ktorá pravidelne vytvára videá o Minecrafte; ich kanál má miliardy pozretí a ich panel na MineCone v roku 2011 mal najvyššiu návštevnosť.<ref name="salon" /><ref name="bbc tycoons" /> Medzi ďalšie známe osobnosti na YouTube, ktoré tvoria videá o Minecrafte, patrí napr. [[Jordan Maron]], ktorý vytvoril množstvo paródií v Minecrafte vrátane „Minecraft Style“, paródiu na medzinárodne úspešnú pieseň „[[Gangnam Style]]“ júhokórejského [[reper]]a [[Psy (hudobník)|Psy]].<ref name="Minecraft Style" /> Herobrine je významnou komunitnou ikonou Minecraftu, ktorý sa prvý raz objavil ako obrázok na stránke [[4chan]]. Podľa klebiet sa Herobrine objavuje v svetoch hráčov a stavia zvláštne konštrukcie.<ref name=ign /> Každopádne, Mojang potvrdil, že Herobrine v Minecrafte nikdy neexistoval a ani ho nemajú v pláne pridať.<ref name="dinnerbone-herobrine" /> V niekoľkých videohrách možno nájsť odkazy na Minecraft, napr. v hrách ''[[Torchlight II]]'', ''[[Borderlands 2]]'', ''[[Choplifter HD]]'', ''[[Super Meat Boy]]'', ''[[The Elder Scrolls V: Skyrim]]'', ''[[The Binding of Isaac (video game)|The Binding of Isaac]]'', ''[[The Stanley Parable]]'', and ''[[FTL: Faster Than Light]]''.<ref name="othergames1" /><ref name="othergames2" /> Aj hudobný umelec [[deadmau5]] občas takéto odkazy použije vo svojich predstaveniach.<ref name="deadmau" /> Simulácia hry bola obsiahnutá aj v hudobnom videu [[Lady Gaga]] [[G.U.Y.]]<ref name="guy" /> Zjavné odkazy na hru boli prítomné i v druhej epizóde sedemnástej série animovaného televízneho seriálu [[Mestečko South Park]].<ref name="southpark" /> ''Luca$'', sedemnásta epizóda 25. série animovaného sitkomu [[Simpsonovci]] bola inšpirovaná Minecraftom.<ref name="simpsons" /> === Využitie === Možného využitia Minecraftu, zvlášť v oblastiach [[Computer-aided design]] a [[Vzdelávanie|vzdelávania]], sa týkali obšírne diskusie. V paneli počas MineConu 2011 švédsky vývojár rozoberal možnosť použitia hry na predizajnovanie verejných budov a parkov tvrdiac, že stvárnenie s použitím Minecraftu bolo pre komunitu používateľsky oveľa príjemnejšie, čo činí predstavenie si funkčnosti nových stavieb a parkov jednoduchším.<ref name=salon /> V roku [[2012]] Cody Sumter, člen skupiny ľudskej dynamiky v MIT Media Lab, povedal: „Notch nevytvoril len hru. On prinútil 40 miliónov ľudí, aby sa naučili používať [[Computer-aided design|CAD program]].“ Bol vyvinutý rôzny softvér na umožnenie tlačenia virtuálnych dizajnov použitím profesionálnej [[3D tlačiareň|3D tlačiarne]] alebo osobných tlačiarní, ako napr. [[MakerBot]] a [[RepRap]].<ref name="printers" /> V [[September 2012|septembri 2012]] začal Mojang v spolupráci s programom Habitat [[Spojené národy|Spojených národov]] projekt ''Block By Block'' zameraný na vytváranie skutočne jestvujúcich prostredí v Minecrafte.<ref name="habitat" /> Projekt umožňuje mladým ľuďom žijúcim v týchto prostrediach, aby sa podieľali na projektovaní zmien, o ktorých by boli radi, keby sa udiali. Použitím Minecraftu pomohla komunita v obnove znečistených oblastí a občania sú pozvaní pripojiť sa na Minecraftové servery, aby zmenili svoje okolie. Carl Manneh, generálny riaditeľ Mojangu, nazval hru „dokonalým nástrojom na uľahčenie tohto procesu“ dodávajúc, že „trojročné partnerstvo podporí Sieť udržateľnej mestskej výstavby Habitatu Spojených národov, aby vylepšila 300 verejných priestorov v roku [[2016]]“. Mojang podpísal zmluvu s ''FyreUK'', stavebnou komunitou v Minecrafte, aby pomohli stvárniť prostredia do Minecraftu. Prvý pilotný projekt začal v [[Kibera|Kibere]], jednom zo slumov [[Nairobi]], a je v plánovacej fáze. Projekt ''Block By Block'' je založený na skoršej iniciatíve, ''Mina Kvarter'' (Môj blok), začatej v [[Október 2011|októbri 2011]], ktorá ponúkla mladým ľuďom vo švédskych komunitách nástroj na znázornenie, ako chceli zmeniť svoju časť mesta. Podľa Manneha bol projekt užitočným spôsobom vizualizácie nápadov ohľadom plánovania rozvoja mesta bez nutnosti mať architektonické vzdelanie. Nápady predstavené občanmi boli predlohou pre politické rozhodnutia.<ref name="blockbyblock" /> V [[Apríl 2014|apríli 2014]] Dánsky vlády úrad pre zemepisné údaje vygeneroval v Minecrafte celé [[Dánsko]] v skutočnej veľkosti na základe svojich vlastných geodát.<ref name="DenmarkInMinecraft" /> Toto je možné, pretože Dánsko je jednou z najrovnejších krajín sveta s najvyšším bodom ležiacim {{mnm|171|m}} (má 30. najmenšie výškové rozpätie zo všetkých krajín), kým limit v Minecrafte je približne 192 metrov nad úrovňou herného mora.<ref name="sealevel" /><ref name="sealevel2" /> Minecraft je taktiež používaný aj v edukačnom prostredí.<ref name="Education" /> V roku [[2011]] bola vytvorená vzdelávacia organizácia s názvom MinecraftEdu s cieľom zaviesť Minecraft do škôl. Táto skupina spolupracuje s Mojangom na tom, aby hru učinili pre školy cenovo dostupnejšou a prístupnejšou. Verzia Minecraftu od MinecraftEdu zahŕňa jedinečné prvky, ktoré umožňujú učiteľom sledovať pokrok žiakov v rámci virtuálneho sveta, ako napr. prijímanie snímok obrazovky od študentov, aby preukázali splnenie zadania.<ref name="pcgamer edu 2019"/> V [[September 2012|septembri 2012]] MinecraftEdu tvrdil, že približne 250 tisíc žiakov po celom svete má k Minecraftu prístup skrze túto spoločnosť.<ref name="MCEdu" /> Široká škála vzdelávacích aktivít zahŕňajúcich hru bolo vyvinutých, aby žiakov priučili rôznym predmetom včítane dejepisu, rečí a vied. Jeden učiteľ napríklad vytvoril svet pozostávajúci z významných historických miest, aby ho mohli žiaci objavovať a učiť sa.<ref name="MCEdu" /> Ďalší učiteľ vytvoril v rámci Minecraftu zväčšené znázornenie živočíšnej [[Bunka|bunky]], ktoré mohli žiaci preskúmať a priučiť sa tomu, ako bunka funguje.<ref name="pcgamer edu 2019" /> Londýnska nemocnica Great Ormond Street Hospital bola vytvorená v Minecrafte a navrhla, aby si ju mohli pacienti virtuálne prebádať skôr, než ju skutočne navštívia.<ref name="gosh" /> Minecraft by sa tiež mohol osvedčiť ako inovácia v [[Computer-aided design]].<ref name="cadinnov" /> Minecraft ponúka spôsob spolupráce v dizajne a mohol by mať dosah na tento priemysel.<ref name="outletdesign" /> Od pridania ruditových blokov („''redstore blocks''“), ktoré sa dajú použiť v elektrických obvodoch, do hry, možno v rámci Minecraftu vybudovať funkčné virtuálne počítače.<ref name="virtualcomputers" /> Takéto virtuálne výtvory zahŕňajú funkčný [[pevný disk]],<ref name="hdd" /> 8-bitový virtuálny počítač,<ref name="8bitcomp" /> [[emulátor]]y pre [[Atari 2600]] (vrátane jedného Youtubera, SethBling)<ref name="atariem" /><ref name="atariem2" /> a [[Game Boy Advance]].<ref name="gba" /> Prinajmenej v jednom prípade bol vytvorený [[mod]], ktorý využíva túto vlastnosť hry na výučbu programovania v jazyku spúšťanom na virtuálnom počítači v rámci Minecraftu.<ref name="modprogramm" /> Microsoft a nezisková organizácia [[Code.org]] začali spolupracovať, aby ponúkli na Minecrafte založené hry, hlavolamy a návody určené pomôcť učiť deti programovať. V [[Marec 2018|marci 2018]] tieto oznámili, že vyše 85 miliónov detí použilo ich tutoriály.<ref name="codeorg" /> V [[September 2014|septembri 2014]] [[British Museum]] v [[Londýn]]e ohlásilo plány v spolupráci s verejnosťou vytvoriť svoje budovy vrátane všetkých výstav v Minecrafte.<ref name="britishmuseum" /> Využívajúc dostupnosť hry aj tam, kde sú niektoré webstránky cenzúrované, [[mimovládna organizácia]] [[Reportéri bez hraníc]] použila otvorený Minecraftový server na vytvorenie ''The Uncensored Library'' (necenzúrovanej knižnice), depozitára žurnalizmu autorov, ktorí boli cenzúrovaní a zajatí (z krajín ako [[Egypt]], [[Mexiko]], [[Rusko]], [[Saudská Arábia]] a [[Vietnam]]; napr. [[Džamál Chášukdží]]).<ref name="tul" /> [[Neoklasicizmus|Neoklasickú]] virtuálnu budovu vytvorila medzinárodná družina 24 ľudí za vyše 250 hodín.<ref name="tulbuild" /> === Podobné hry === Po vydaní Minecraftu vyšli niektoré hry s rôznymi prvkami podobnými Minecraftu, z ktorých niektoré boli nazvané „klonmi“ hry (t. j. hrami veľmi podobnými alebo výrazne inšpirovanými touto hrou). Medzi príklady patria [[Ace of Spades (videohra)|Ace of Spades]], [[CastleMiner]], CraftWorld, [[FortressCraft]], [[Terraria]] a Total Miner.<ref name="clones" /> Jestvujú i ďalšie podobné hry, napr. World Craft.<ref name="worldcraft" /> David Frampton, dizajnér hry [[The Blockheads]], vyhlásil, že jedným z nezdarov jeho 2D hry bola „pixelová grafika s nízkym rozlíšením“, ktorá priveľmi pripomínala grafiku Minecraftu, čo vyústilo do „istého odporu“ niektorých priaznivcov.<ref name=FramptonPostMort /> Bola vydaná [[homebrew]] adaptácia ''alpha'' verzie Minecraftu s názvom ''DScraft'' pre [[Nintendo DS]], ktorá bola povšimnutá pre jej podobnosť s originálnou hrou napriek technickým limitáciám systému.<ref name="dscraft" /> V reakcii na kúpu Mojangu a Minecraftu Microsoftom viacerí vývojári oznámili ďalšie „klony“ vyvíjané osobitne pre konzoly [[Nintendo]], keďže za onoho času to boli jediné významnejšie platformy, na ktorých sa nedal hrať Minecraft.<ref name="NLcitesMinecraftWiiURumours" /> Tieto tituly zahŕňajú UCraft (Nexis Games),<ref name="NLcitesUCraft" /> [[Cube Life: Island Survival]] ([[Cypronia]]),<ref name="NLcitesCLIS" /> Discovery (Noowanda),<ref name="NLcitesDiscovery" /> Battleminer (Wobbly Tooth Games),<ref name="NLcitesBattleminer" /> Cube Creator 3D (Big John Games),<ref name="NLcitesCubeCreator3D" /> a Stone Shire (Finger Gun Games).<ref name="NLcitesStoneShire" /> Napriek tomuto boli obavy neopodstatnené a aj konzoly Nintendo nakoniec dostali oficiálne vydania Minecraftu.<ref name="MCV-UK_interview" /><ref name="VergecitesMSMonWiiU" /><ref name="WiiU" /> Persson v roku [[2011]] vytvoril podobnú hru s názvom Minicraft pre súťaž Ludum Dare. === Filmy === [[Dokumentárny film]] o vývoji Mojangu a Minecraftu bol vydaný v [[December 2012|decembri 2012]]. Tento film nazvaný ''Minecraft: The Story of Mojang'' vytvorila spoločnosť 2 Player Productions.<ref name="2player" /> V roku [[2014]] ukončený pokus [[Crowdfunding|kolektívne financovať]] [[fanfilm]] skrz [[Kickstarter]] po tom, čo Persson tvorcom filmu odmietol použiť licenciu.<ref name="kickstarter" /><ref name="kickstarter2" /> V roku [[2012]] dostal Mojang ponuky od producentov z [[Hollywood]]u, ktorí chceli vytvoriť televíznu reláciu súvisiacu s Minecraftom; každopádne, Mojang vyhlásil, že do takých projektov sa zapoja len vtedy, keď „sa vyskytne správny nápad“.<ref name="Merchandise sales" /> Persson vo [[Február 2014|februári 2014]] prezradil, že Mojang rokoval s [[Warner Bros.|Warner Bros. Pictures]] ohľadom filmu v Minecrafte<ref name="warner1" /><ref name="warner2" />, ktorý v októbri onoho roku bol „v ranej fáze vývoja“.<ref name="filmwarner1" /><ref name="filmwarner2" /> Vydanie filmu bolo naplánované na [[24. máj]]a [[2019]] a mal ho režírovať [[Shawn Levy]] a príbeh písať [[Jason Fuchs]].<ref name="warnerplan1" /><ref name="warnerplan2" /> Levy neskôr projekt zanechal a nahradil ho [[Rob McElhenney]].<ref name="McElhenney1" /><ref name="McElhenney2" /> V [[August 2018|auguste 2018]] McElhenney odišiel a Fuchsa nahradili bratia Aaron a Adan Nee, čo spôsobilo odklad dátumu vydania.<ref name="neebrothers" /> Podľa McElhenneyho ho na filme prilákalo to, že mal byť založený na otvorenom charaktere hry, s čím Warner Bros. pôvodne boli súhlasili a ponúkli mu predbežný rozpočet 150 miliónov [[Americký dolár|USD]]. V roku [[2016]] začala produkcia filmu; spoločnosť podpísala aj zmluvu so [[Steve Carell|Stevom Carellom]], aby hral hlavnú úlohu. V tom čase výkkoný riaditeľ Warner Bros. Pictures, Greg Silverman odstúpil a nahradil ho [[Toby Emmerich]], ktorý mal odlišnú predstavu pre štúdio. Plány s filmom postupne šli do stratena a McElhenney nakoniec projekt opustil.<ref name="filmkonec" /> Vo [[Január 2019|januári 2019]] bolo oznámené, že Peter Sollett napíše a zrežíruje nový film s úplne iným príbehom ako v McElenneyho verzii.<ref name="sollett" /> Očakáva sa, že bude vydaný [[4. marec|4. marca]] [[2022]].<ref name="sollettdatum" /> === Romány === Hra inšpirovala niekoľko oficiálne licencovaných románov: * {{cite book |title=Minecraft: The Island: An Official Minecraft Novel |author=[[Max Brooks]] |publisher=Del Rey |date=18 July 2017 |isbn=9780399181771|ref=none}}<ref name="kniha1" /> * {{cite book |title=Minecraft: The Crash: An Official Minecraft Novel |author=[[Tracey Baptiste]] |publisher=Del Rey |date=10 July 2018 |isbn=9780399180668|ref=none}}<ref name="NovelsPubWeekly"/> * {{cite book |title=Minecraft: The Lost Journals: An Official Minecraft Novel |author=[[Mur Lafferty]] |publisher=Del Rey |date=9 July 2019 |isbn=9780399180699|ref=none}}<ref name="NovelsPubWeekly"/> * {{cite book |title=Minecraft: The End: An Official Minecraft Novel |author=[[Catherynne Valente]] |publisher=Del Rey |date=3 December 2019 |isbn=9780399180729|ref=none}}<ref name="NovelsPubWeekly"/> === Tematický tovar === Súprava [[Lego]] založená na Minecrafte nazvaná [[Lego Minecraft]] sa začal predávať [[6. jún]]a [[2012]].<ref name="MClego" /> Set s názvom „Micro World“ (Mikrosvet) sa sústreďuje okolo predvolenej hráčovej postavy a ''creeper''a.<ref name=LegoMinecraft /> Mojang predložil koncept tovaru s tematikou Minecraftu spoločnosti Lego v [[December 2011|decembri 2011]] pre program Lego Cuusoo, v ktorom rýchlo dostal 10 tisíc hlasov od používateľov, čo podnietilo Lego, aby sa konceptom zaoberala.<ref name="LEGO" /> Lego Cuusoo koncept odobril v [[Január 2012|januári 2012]] a začal vyvíjať sety založené na Minecrafte.<ref name="LEGO" /> Ďalšie dva sety založené na ''Nether''i a dedinskom prostredí v hre boli uvoľnené do predaja [[1. september|1. septembra]] [[2013]]. Štvrtý ''Micro World'' set, ''End'', sa začal predávať v [[Jún 2014|júni 2014]]. Šesť väčších [[Lego minifigure]] setov je dostupných od [[November 2014|novembra 2014]].<ref name="minifig" /> Mojang často spolupracuje s Jinxom, internetovou predajňou tematického herného tovaru, v predaji tovaru s tematikou Minecraftu, napr. oblečenia, penových krompáčov a hračky stvárňujúce herné bytosti.<ref name="Cult and merchandise" /> Do [[Máj 2012|mája 2012]] tento predaj vyniesol vyše milióna USD. Triká a ponožky boli najpopulárnejšími produktami.<ref name="Merchandise sales" /> V [[Marec 2013|marci 2013]] podpísal Mojang zmluvu s [[Egmont Group]], vydavateľom detských kníh, o vytvorení príručiek, ročníkov, kníh s plagátmi a magazínov o Minecrafte.<ref name="egmont1" /><ref name="egmont2" /><ref name="egmont3" /> === MINECON === MINECON (alebo MineCon) je oficiálny zjazd priaznivcov zameraný na Minecraft. Prvý sa konal v [[November 2011|novembri 2011]] v hoteli a kasíne [[Mandalay Bay]] v [[Las Vegas]]. Všetkých 4500 lístkov sa vypredalo do [[31. október|31. októbra]].<ref name="minecon2011" /> Súčasťou tejto udalosti bolo oficiálne uvedenie Minecraftu, prejavy včítane Perssonovho, súťaže stavania a kostýmov, lekcie úteku z väzenia s tematikou Minecraftu, výstavy popredných herných a Minecraftu týkajúcich sa spoločností, predaj pamätného tematického tovaru a príležitosť na získanie podpisu alebo fotografie so zamestnancami Mojangu a známych prispievateľov z Minecraft komunity.<ref name="minecon2011ii" /> Po MineCone sa uskutočnila after-party s názvom ''Into The Nether'' (Do Netheru) s umelcom [[deadmau5]].<ref name="deadmauafterparty" /> Každý účastník dostal bezplatný kód, ktorý odomkol ''alpha'' verziu hry [[Scrolls]] od Mojangu a taktiež ďalšiu hru, [[Cobalt]], vyvíjanú spoločnosťou Oxeye Game Studios.<ref name="scrollscode" /> Podobný program mal MineCon 2012, ktorý sa konal v [[Disneyland Paris|parížskom Disneylande]] v novembri.<ref name="minecon2012" /> Lístky sa vypredali za menej než dve hodiny.<ref name="tickets2012" /> MineCon 2013 bol organizovaný v [[Orlando (Florida)|Orlande]], taktiež v novembri.<ref name="minecon2013" /><ref name="minecon2013ii" /> MineCon 2015 sa konal v júli v [[Londýn]]e.<ref name="minecon2015" /> MineCon 2016 sa konal v [[Anaheim]]e v septembri.<ref name="minecon2016" /> MineCon 2017 bol zorganizovaný ako [[livestream]] namiesto pódia. Streamovaný bol v novembri pod názvom „MINECON Earth“.<ref name="minecon2017" /> MineCon Earth 2018 nasledoval v rovnakom formáte ako v roku 2017, ale v roku 2019 bol premenovaný na „MINECON Live“, aby sa zabránilo zámene s hrou Mojangu využívajúcou rozšírenú realitu s názvom Minecraft Earth. Na MineCon Live 2019 oznámil Mojang, že sa od [[25. september|25.]] do [[27. september|27. septembra]] [[2020]] v [[Orlando (Florida)|Orlande]] uskutoční [[Minecraft Festival]]. Udalosť bola posunutá na koniec roka [[2021]] pre [[Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2|pandémiu koronavírusu SARS-CoV-2]].<ref name="festival1" /><ref name="festival2" /> == Poznámky == {{Referencie|skupina=pozn}} == Referencie == {{Referencie|4|refs= <ref name="java-version">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Java Team | odkaz na autora = | titul = Minecraft Java Edition 26.2 | url = https://www.minecraft.net/en-us/article/minecraft-java-edition-26-2 | vydavateľ = minecraft.net | dátum vydania = 2026-06-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-16 | miesto = | jazyk = en}}</ref> <ref name="bedrock-version">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: Bedrock Edition 26.33 Hotfix Changelog | url = https://feedback.minecraft.net/hc/en-us/articles/47262667617677-Minecraft-Bedrock-Edition-26-33-Hotfix-Changelog | vydavateľ = feedback.minecraft.net | dátum vydania = 2026-06-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-09 | miesto = | jazyk = en | url archívu = | dátum archivácie = }}</ref> <ref name="education-version">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Education Change Log | url = https://edusupport.minecraft.net/hc/en-us/articles/360047556451-Minecraft-Education-Change-Log | vydavateľ = education.minecraft.net | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-04-30 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="notch tumblr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Persson | meno = Markus | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft 0.0.11a for public consumption : The Word of Notch | url = http://notch.tumblr.com/post/109000107/minecraft-0-0-11a-for-public-consumption | vydavateľ = | dátum vydania = 2009-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-04-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150716115516/http://notch.tumblr.com/post/109000107/minecraft-0-0-11a-for-public-consumption | dátum archivácie = 2015-07-16 }}</ref> <ref name="PC release date">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft | url = http://www.gamespot.com/minecraft/ | vydavateľ = [[CBS Interactive]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-10-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="Android release date">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft – Pocket Edition – Android | url = https://www.ign.com/games/minecraft/android-101490 | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-10-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="iOS release date">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: Pocket Edition | url = http://www.gamespot.com/minecraft-pocket-edition/ | vydavateľ = [[CBS Interactive]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-10-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="Xbox 360 release date">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brown | meno = Mark | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft for Xbox 360 release date announced, amongst others | url = https://www.wired.co.uk/news/archive/2012-03/22/minecraft-xbox-360-dated | vydavateľ = | dátum vydania = 2012-03-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-10-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="Raspberry Pi Release Date">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Raspberry Pi | url = http://www.mojang.com/2013/02/minecraft-pi-edition-is-available-for-download | vydavateľ = [[Mojang]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-03-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="fireOS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fingas | meno = Jon | autor = | odkaz na autora = | titul = Amazon's first Fire TV games include in-house titles and Minecraft (update: video) | url = https://www.engadget.com/2014/04/02/amazons-fire-tv-game-lineup/ | vydavateľ = Engadget | dátum vydania = 2014-04-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-25 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="PS4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft PS4 Edition Release Date Confirmed | url = https://www.ign.com/articles/2014/09/04/minecraft-ps4-edition-release-date-confirmed | vydavateľ = IGN Entertainment, Inc. | dátum vydania = 2014-09-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-10-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="xbox1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft for Xbox One to launch on Friday | url = https://www.cnet.com/news/minecraft-for-xbox-one-to-launch-on-friday/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-10-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="playstation vita">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: PS Vita Edition Release Date Revealed for North America | url = https://www.ign.com/articles/2014/10/10/minecraft-ps-vita-edition-release-date-revealed-for-north-america | vydavateľ = | dátum vydania = 2014-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-10-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="windows phone">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Comes to Windows Phones | url = https://www.mojang.com/2014/12/pocket-edition-comes-to-windows-phones | vydavateľ = | dátum vydania = 2019-07-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="windows10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Announcing Minecraft Windows 10 Edition Beta | url = https://www.cnet.com/news/minecraft-for-xbox-one-to-launch-on-friday/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="WiiU">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Makuch | meno = Eddie | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Wii U Confirmed, Coming Very Soon | url = http://www.gamespot.com/articles/minecraft-wii-u-confirmed-coming-very-soon/1100-6432876/ | vydavateľ = [[CBS Interactive]] | dátum vydania = 2015-12-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-12-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="AppleTV">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jones | meno = Owen | autor = | odkaz na autora = | titul = minecraft.net – Apple TV Edition released! | url = https://minecraft.net/en/article/apple-tv-edition-released | vydavateľ = | dátum vydania = 2016-12-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="New3DS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pereira | meno = Chris | autor = | odkaz na autora = | titul = New 3DS Version Of Minecraft Announced, Release Date Set For Today | url = https://www.gamespot.com/articles/new-3ds-version-of-minecraft-announced-release-dat/1100-6453329/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2017-09-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="nintendo europe">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = On 19/10, look out for the #Minecraft New Nintendo #2DS XL – Creeper Edition, distinctively decked out with a Creeper design and pre-loaded with Minecraft: New Nintendo #3DS Edition! Minecraft: New Nintendo 3DS Edition is available on #eShop now! | url = https://twitter.com/NintendoEurope/status/1042688985615740928 | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="IGN review">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gallegos | meno = Anthony | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Review&nbsp;— PC Review at IGN | url = https://uk.ign.com/articles/2011/11/24/minecraft-review | vydavateľ = | dátum vydania = 2011-11-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-12-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="meer1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Meer | meno = Alec | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft:Wolves, Achievements, Mods, Merch | url = http://www.rockpapershotgun.com/2011/03/30/minecraft-mods/ | vydavateľ = Rock, Paper, Shotgun, Ltd. | dátum vydania = 2011-03-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="purchese">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Purchese | meno = Robert | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft 1.0 launch patch notes | url = http://www.eurogamer.net/articles/2011-11-23-minecraft-1-0-launch-patch-notes | vydavateľ = Eurogamer Network | dátum vydania = 2011-11-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="ashdown">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ashdown | meno = Jeremy | autor = | odkaz na autora = | titul = This is Minecraft | url = https://www.ign.com/articles/2010/11/11/this-is-minecraft | vydavateľ = | dátum vydania = 2010-11-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="Minecraft In Education">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Walton | meno = Mark | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft In Education: How Video Games Are Teaching Kids | url = http://www.gamespot.com/articles/minecraft-in-education-how-video-games-are-teaching-kids/1100-6400549/ | vydavateľ = [[CBS Interactive]] | dátum vydania = 2012-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-15 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="RedstoneComputer">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tito | meno = Greg | autor = | odkaz na autora = | titul = Player Creates Working Computer in Minecraft | url = http://www.escapistmagazine.com/news/view/104029-Player-Creates-Working-Computer-in-Minecraft | vydavateľ = Alloy Digital | dátum vydania = 2010-10-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-01-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="NotchExplain1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Persson | meno = Markus | autor = | odkaz na autora = | titul = Terrain generation, Part 1 | url = http://notch.tumblr.com/post/3746989361/terrain-generation-part-1 | vydavateľ = Mojang | dátum vydania = 2011-03-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-10-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="NotchExplain2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bergensten | meno = Jens | autor = | odkaz na autora = | titul = A Short Demystification of the 'Map Seed' | url = http://www.mojang.com/2011/02/a-short-demystification-of-the-map-seed | vydavateľ = Mojang | dátum vydania = 2011-02-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-10-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="Beginner's guide">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Miller-Watt | meno = Josh | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft beginner's guide | url = https://www.gamesradar.com/minecraft-beginners-guide/ | vydavateľ = [[Future plc]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-10-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="meer2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Meer | meno = Alec | autor = | odkaz na autora = | titul = BiomeShock: The New Minecraft Worlds | url = http://www.rockpapershotgun.com/2010/10/27/biomeshock-the-new-minecraft-worlds/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2010-10-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="phillips">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Phillips | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft jungle biome, creatures coming soon | url = http://www.eurogamer.net/articles/2012-01-20-minecraft-jungle-biome-creatures-coming-soon | vydavateľ = Eurogamer Network | dátum vydania = 2012-01-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="jeb110906">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = If the food bar is empty in MC 1.8, it will slowly drop your health to 5 hearts on easy, to 0.5 hearts on normal, and kill you on hard | url = https://twitter.com/jeb_/status/111047534318858240 | vydavateľ = | dátum vydania = 2011-09-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="webster">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Webster | meno = Andrew | autor = | odkaz na autora = | titul = You can finally choose to play as a girl in Minecraft | url = https://www.theverge.com/2015/4/27/8503863/minecraft-female-default-character | vydavateľ = | dátum vydania = 2015-04-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="quach">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Quach | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = How to edit your skin in Minecraft | url = https://www.pcgamer.com/how-to-edit-your-skin-in-minecraft/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2010-10-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-19 | miesto = | jazyk = en-US }}</ref> <ref name="Update May 2012">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Senior | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft update snapshot includes trading, currency, new item and sandstone stairs | url = http://www.pcgamer.com/2012/05/24/minecraft-update-snapshot-includes-trading-currency-new-item-and-sandstone-stairs/ | vydavateľ = [[Future plc]] | dátum vydania = 2012-05-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="staff">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Milton | meno2 = Stephanie | priezvisko3 = Soares | meno3 = Paul | priezvisko4 = Maron | meno4 = Jordan | titul = Minecraft: Beginner's Handbook | url = https://books.google.com/books?id=tYPnmQEACAAJ | vydavateľ = Egmont Books, Limited | dátum vydania = 2017-12-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="Eurogamer">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Meer | meno = Alec | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Review • Reviews • | url = http://www.eurogamer.net/articles/2011-11-18-minecraft-review | vydavateľ = Eurogamer Network | dátum vydania = 2011-11-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-12-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="milton">{{Citácia knihy | priezvisko = Milton | meno = Stephanie | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft (Guide to Exploration) | vydanie = | vydavateľ = Random House Publishing Group | miesto = | rok = 2017 | počet strán = 96 | url = | isbn = 978-0-399-18201-3 | kapitola = | strany = | jazyk = en }}</ref> <ref name="francis">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Francis | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = A clearer look at Minecraft's new hell dimension | url = http://www.pcgamer.com/previews/a-clearer-look-at-minecrafts-new-hell-dimension/ | vydavateľ = [[Future plc]] | dátum vydania = 2010-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-10-30 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20121101113601/http://www.pcgamer.com/previews/a-clearer-look-at-minecrafts-new-hell-dimension/ | dátum archivácie = 2012-11-01 }}</ref> <ref name="guidetonether">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Mojang AB (Firm) | odkaz na autora = | titul = Minecraft Guide to the Nether and the End | vydanie = | vydavateľ = Egmont UK Limited | miesto = | rok = 2017 | počet strán = 80 | url = | isbn = 978-1-4052-8599-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name="liebl">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Liebl | meno = Matt | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: The End, Ender Dragons, and Goop Portal All Explained | url = http://www.gamezone.com/news/2011/10/11/minecraft-the-end-ender-dragons-and-goop-portal-all-explained | vydavateľ = GameZone Online | dátum vydania = 2012-05-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-10-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="Juilan Gough">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chatfield | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Ending an endless game: an interview with Julian Gough, author of Minecraft's epic finale | url = http://boingboing.net/2012/01/09/ending-an-endless-game-an-int.html | vydavateľ = Boing Boing | dátum vydania = 2012-01-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-01-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="plafke">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Plafke | meno = James | autor = | odkaz na autora = | titul = How to find the Ender Portal in Minecraft - Geek.com | url = https://www.geek.com/games/how-to-find-the-ender-portal-in-minecraft-1533760/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2012-12-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-21 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181118175047/https://www.geek.com/games/how-to-find-the-ender-portal-in-minecraft-1533760/ | dátum archivácie = 2018-11-18 }}</ref> <ref name="About.com">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marriott | meno = Scott | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Review | url = http://compsimgames.about.com/od/citybuildingsims/fr/Minecraft-Review.htm | vydavateľ = [[IAC (company)|IAC]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-11-10 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20121119022112/http://compsimgames.about.com/od/citybuildingsims/fr/Minecraft-Review.htm | dátum archivácie = 2012-11-19 }}</ref> <ref name="Geere">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Geere | meno = Duncan | autor = | odkaz na autora = | titul = Block of the Week: Furnace | url = https://minecraft.net/en-us/article/block-week-furnace | vydavateľ = | dátum vydania = 2017-09-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="Trading update">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brown | meno = Mark | autor = | odkaz na autora = | titul = Gaming Minecraft update combines single and multiplayer, adds trading and tripwires | url = https://www.wired.co.uk/news/archive/2012-07/06/minecraft-update | vydavateľ = | dátum vydania = 2012-07-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-11-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="Walker">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Walker | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Is Getting Ready For Bed | url = http://www.rockpapershotgun.com/2011/02/18/minecraft-is-getting-ready-for-bed/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2011-02-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="oestergaard">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Östergård | meno = Adrian | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Snapshot 20w12a | url = https://www.minecraft.net/en-us/article/minecraft-snapshot-20w12a | vydavateľ = | dátum vydania = 2020-03-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-18 | miesto = | jazyk = en-US }}</ref> <ref name="Controls and Settings">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Controls and Settings – Minecraft | url = http://www.supercheats.com/guides/minecraft/controls-and-settings | vydavateľ = Videogamer Network | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="Senior">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Senior | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft hardcore mode teased. When you die, the world dies with you | url = http://www.pcgamer.com/2011/09/23/minecraft-hardcore-mode-teased-when-you-die-the-world-dies-with-you/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2011-09-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-09-25 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20121004093330/http://www.pcgamer.com/2011/09/23/minecraft-hardcore-mode-teased-when-you-die-the-world-dies-with-you/ | dátum archivácie = 2012-10-04 }}</ref> <ref name="Adams">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Adams | meno = Nathan | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft snapshot 15w37a | url = https://www.mojang.com/2015/09/minecraft-snapshot-15w37a/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2015-09-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="Creative Mode">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Steinlage | meno = Tate | autor = | odkaz na autora = | titul = Creative Mode coming to Minecraft: Xbox 360 Edition | url = http://www.gamezone.com/news/2012/09/26/creative-mode-coming-to-minecraft-xbox-360-edition | vydavateľ = GameZone Online | dátum vydania = 2012-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="Creative Mode 2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haley | meno = Sebastian | autor = | odkaz na autora = | titul = Creative Mode 'weeks away' for Minecraft: Xbox 360 Edition | url = https://venturebeat.com/2012/09/05/creative-mode-weeks-away-for-minecraft-xbox-360-edition/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2012-09-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-01 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20121118033545/http://venturebeat.com/2012/09/05/creative-mode-weeks-away-for-minecraft-xbox-360-edition/ | dátum archivácie = 2012-11-18 }}</ref> <ref name="Creative Mode 3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Evans-Thirlwell | meno = Edwin | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Xbox 360 update: Creative Mode still "weeks away", 4J dresses Cliffy B up as Creeper | url = http://www.totalxbox.com/45572/minecraft-xbox-360-update-creative-mode-still-weeks-away-4j-dresses-cliffy-b-up-as-creeper/ | vydavateľ = [[Future plc]] | dátum vydania = 2012-09-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="Custom maps">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Savage | meno = Phil | autor = | odkaz na autora = | titul = The 25 best Minecraft custom maps | url = http://www.pcgamer.com/2012/10/20/the-25-best-minecraft-custom-maps/ | vydavateľ = [[Future plc]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-10-28 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20121023211322/http://www.pcgamer.com/2012/10/20/the-25-best-minecraft-custom-maps/ | dátum archivácie = 2012-10-23 }}</ref> <ref name="RPS – 1.3july">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grayson | meno = Nathan | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft 1.3 Adding LAN, Adventure Mode In August | url = http://www.rockpapershotgun.com/2012/07/06/minecraft-1-3-adding-lan-adventure-mode-in-august/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2012-07-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="RPS – 1.3aug">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Walker | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Updates To 1.3 With Adventure Mode, Trading | url = http://www.rockpapershotgun.com/2012/08/01/minecraft-updates-with-adventure-mode/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2012-08-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="Gallegos">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gallegos | meno = Anthony | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Adding New Block | url = https://www.ign.com/articles/2012/07/27/minecraft-adding-new-block | vydavateľ = | dátum vydania = 2012-07-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-10-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="spectator">{{Citácia knihy | priezvisko = Cordeiro | meno = Jacob | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft For Dummies | vydanie = | vydavateľ = John Wiley & Sons | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 160 | url = | isbn = 978-1-118-53716-9 | kapitola = | strany = | jazyk = en }}</ref> <ref name="Multiplayer servers">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hutchinson | meno = Lee | autor = | odkaz na autora = | titul = Blocks with friends: How to run your own Minecraft server | url = https://arstechnica.com/gaming/2012/09/blocks-with-friends-how-to-run-your-own-minecraft-server/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2012-09-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-11-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="server">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Meer | meno = Alec | autor = | odkaz na autora = | titul = Modern! Minecraft Adds 'Local Area Network' Support | url = http://www.rockpapershotgun.com/2012/06/18/modern-minecraft-adds-local-area-network-support/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2012-06-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-09-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="hytale">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Creators of Popular 'Minecraft' Server Announce New Game 'Hytale' | url = https://variety.com/2018/gaming/news/hypixel-studios-reveals-hytale-1203089201/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2018-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="riotgames">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jarvey | meno = Natalie | autor = | odkaz na autora = | titul = Riot Games Leads Investment in Hypixel Game Studio | url = https://www.hollywoodreporter.com/news/riot-games-leads-investment-hypixel-game-studio-1168889 | vydavateľ = [[The Hollywood Reporter]] | dátum vydania = 2018-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-14 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="pcgamer minecraft future">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Davies | meno = Marsh | autor = | odkaz na autora = | titul = The Future of Minecraft: what lies ahead for the all-conquering sandbox game? | url = http://www.pcgamer.com/2012/11/11/the-future-of-minecraft/ | vydavateľ = [[Future plc]] | dátum vydania = 2012-11-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-11-24 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20121124024439/http://www.pcgamer.com/2012/11/11/the-future-of-minecraft/ | dátum archivácie = 2012-11-24 }}</ref> <ref name="realms">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Crecente | meno = Brian | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Realms hopes to make an increasingly complex game more family-friendly | url = http://www.polygon.com/2013/3/18/4118526/minecraft-realms-hopes-to-make-an-increasingly-complex-game-more | vydavateľ = | dátum vydania = 2013-03-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130321113627/http://www.polygon.com/2013/3/18/4118526/minecraft-realms-hopes-to-make-an-increasingly-complex-game-more | dátum archivácie = 2013-03-21 }}</ref> <ref name="pcgamesn">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Peel | meno = Jeremy | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Realms is a subscription service for families that will “bring in more money than the game itself” | url = https://www.pcgamesn.com/minecraft/minecraft-realms-subscription-service-families-will-bring-more-money-game-itself | vydavateľ = pcgamesn.com | dátum vydania = 2013-03-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-02 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="Minecraft Realms">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Realms | url = https://minecraft.net/realms/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2017-07-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="realms maps">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Owen | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Realms is packed with awesome maps | url = https://mojang.com/2014/10/realms-is-packed-with-awesome-maps/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2014-10-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-18 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190710014841/https://mojang.com/2014/10/realms-is-packed-with-awesome-maps/ | dátum archivácie = 2019-07-10 }}</ref> <ref name="cross-platform">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Frank | meno = Allegra | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft gets cross-platform play later this year | url = http://www.polygon.com/e3/2016/6/13/11922908/minecraft-cross-platform-e3-2016 | vydavateľ = | dátum vydania = 2016-06-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-06-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="cross-platform2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Carter | meno = Chris | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft is unifying nearly all of its versions across all platforms, except Sony | url = https://www.destructoid.com/minecraft-is-unifying-nearly-all-of-its-versions-across-all-platforms-except-sony-439216.phtml | vydavateľ = | dátum vydania = 2017-06-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="cross-platform3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Davies | meno = Marsh | autor = | odkaz na autora = | titul = Beta Test Better Together! | url = https://www.minecraft.net/en-us/article/beta-test-better-together | vydavateľ = minecraft.net | dátum vydania = 2017-07-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-08-01 | miesto = | jazyk = en }}<</ref> <ref name="cross-platform4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Life | meno = Nintendo | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft's Aquatic Update Phase Two Gets Wet And Wild Today On Switch | url = http://www.nintendolife.com/news/2018/07/minecrafts_aquatic_update_phase_two_gets_wet_and_wild_today_on_switch | vydavateľ = | dátum vydania = 2018-07-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="mod1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Peckham | meno = Matt | autor = | odkaz na autora = | titul = The 10 Best Minecraft Mods | url = https://techland.time.com/2012/05/08/the-10-best-minecraft-mods/ | vydavateľ = [[Time (týždenník)|Time]] | dátum vydania = 2012-05-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-10-28 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20121030095454/http://techland.time.com/2012/05/08/the-10-best-minecraft-mods/ | dátum archivácie = 2012-10-30 }}</ref> <ref name="mod2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Senior | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft mod API to be developed by new team at Mojang | url = http://www.pcgamer.com/2012/02/29/minecraft-mod-api-to-be-developed-by-new-team-at-mojang/ | vydavateľ = [[Future plc]] | dátum vydania = 2012-02-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-10-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="dyer">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dyer | meno = Mitch | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft 1.6 'Horse Update' Launching in July | url = https://www.ign.com/articles/2013/06/25/minecraft-16-horse-update-launching-in-july | vydavateľ = IGN | dátum vydania = 2013-07-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="xbox skins">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Watts | meno = Steve | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft XBLA adding DLC costumes | url = http://www.shacknews.com/article/74638/minecraft-xbla-adding-dlc-costumes | vydavateľ = [[GameFly]] | dátum vydania = 2012-07-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-11-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="Borthwick">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Borthwick | meno = Ben | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Xbox 360 Title Update 12 out now | url = http://www.totalxbox.com/60999/minecraft-xbox-360-title-update-12-out-now/ | vydavateľ = [[Official Xbox Magazine (UK)|OXM UK]] | dátum vydania = 2013-08-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="conditt">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Conditt | meno = Jessica | autor = | odkaz na autora = | titul = Mass Effect texture pack lands on Minecraft Xbox 360 | url = http://www.joystiq.com/2013/09/02/mass-effect-texture-pack-lands-on-minecraft-xbox-360/ | vydavateľ = Joystiq | dátum vydania = 2013-09-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-09-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="IGN Xbox">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gallegos | meno = Anthony | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft (Xbox 360 Edition) | url = https://www.ign.com/articles/2012/05/09/minecraft-xbox-360-review | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-12-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="supermario">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Super Mario is coming to Minecraft | url = https://www.theverge.com/2016/5/9/11604492/super-mario-new-content-minecraft-wii-u-nintendo | vydavateľ = | dátum vydania = 2016-05-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-05-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="discovery">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 'Minecraft PE' 1.1 Discovery Update Is Out, Adds Minecraft Marketplace, Skyrim Pack, Woodland Mansions, and More | url = http://toucharcade.com/2017/06/01/minecraft-pe-1-1-discovery-update-is-out-adds-minecraft-marketplace-skyrim-pack-woodland-mansions-and-more/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2017-06-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="campbell">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Marketplace offers a new place to buy maps and more | url = https://www.polygon.com/2017/4/10/15224014/minecraft-marketplace | vydavateľ = | dátum vydania = 2017-04-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="marketplace">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = It's time to discover... Marketplace! | url = https://minecraft.net/en-us/article/its-time-discover-marketplace | vydavateľ = | dátum vydania = 2017-04-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="marketplace bbc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: New marketplace for community creators | url = http://www.bbc.co.uk/newsbeat/article/39553631/minecraft-new-marketplace-for-community-creators | vydavateľ = BBC | dátum vydania = 2017-04-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="wired origins">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cheshire | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Changing the game: how Notch made Minecraft a cult hit | url = https://www.wired.co.uk/article/changing-the-game | vydavateľ = [[Wired (časopis)|Wired]] | dátum vydania = 2014-09-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-07 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="TechRadar: History">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cox | meno = Alex | autor = | odkaz na autora = | titul = The history of Minecraft | url = https://www.techradar.com/news/the-history-of-minecraft | vydavateľ = | dátum vydania = 2018-06-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="rubydung">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Persson | meno = Markus | autor = | odkaz na autora = | titul = The origins of Minecraft | url = https://notch.tumblr.com/post/227922045/the-origins-of-minecraft | vydavateľ = [[Tumblr]] | dátum vydania = 2009-10-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-07 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20181212110808/https://notch.tumblr.com/post/1144331509/seecret-saturday-1-but-i-failed-biomes-again | dátum archivácie = 2018-12-12 }}</ref> <ref name="GSint">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Handy | meno = Alex | autor = | odkaz na autora = | titul = Interview: Markus 'Notch' Persson Talks Making Minecraft | url = http://www.gamasutra.com/view/news/27719/Interview_Markus_Notch_Persson_Talks_Making_Minecraft.php | vydavateľ = [[Gamasutra]] | dátum vydania = 2010-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="Blockbuster">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Davies | meno = Marsh | autor = | odkaz na autora = | titul = Blockbuster – The Making of Minecraft | url = http://www.pcgamer.com/2012/11/10/the-making-of-minecraft/ | vydavateľ = [[Future plc]] | dátum vydania = 2012-11-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="smith">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Smith | meno = Graham | autor = | odkaz na autora = | titul = The First Moments of Minecraft | url = http://www.pcgamer.com/2012/02/06/the-first-moments-of-minecraft/ | vydavateľ = [[Future plc]] | dátum vydania = 2012-02-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="PCGAMERinterview">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = McDougal | meno = Jaz | autor = | odkaz na autora = | titul = Community heroes: Notch, for Minecraft | url = http://www.pcgamer.com/community-heroes-notch-for-minecraft/ | vydavateľ = [[Future plc]] | dátum vydania = 2010-07-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-08-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="Cult and merchandise">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cheshire | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Changing the game: how Notch made Minecraft a cult hit | url = https://www.wired.co.uk/magazine/archive/2012/07/features/changing-the-game?page=all | vydavateľ = | dátum vydania = 2012-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-10-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="LackOfUpdates">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Persson | meno = Markus | autor = | odkaz na autora = | titul = I'm sorry about the lack of updates | url = http://notch.tumblr.com/post/1205447916/im-sorry-about-the-lack-of-updates | vydavateľ = Mojang | dátum vydania = 2010-09-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-10-18 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20101004184609/http://notch.tumblr.com/post/1205447916/im-sorry-about-the-lack-of-updates | dátum archivácie = 2010-10-04 }}</ref> <ref name="MCcompany">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Persson | meno = Markus | autor = | odkaz na autora = | titul = Hiring some people, getting an office, and all that! | url = http://notch.tumblr.com/post/1075326804/hiring-some-people-getting-an-office-and-all-that | vydavateľ = Mojang | dátum vydania = 2010-09-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-09-06 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100908235613/http://notch.tumblr.com/post/1075326804/hiring-some-people-getting-an-office-and-all-that | dátum archivácie = 2010-09-08 }}</ref> <ref name="BetaDate">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Persson | meno = Markus | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Beta: December 20, 2010 | url = http://notch.tumblr.com/post/2175441966/minecraft-beta-december-20-2010 | vydavateľ = Mojang | dátum vydania = 2010-12-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-12-21 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20101214061702/http://notch.tumblr.com/post/2175441966/minecraft-beta-december-20-2010 | dátum archivácie = 2010-12-14 }}</ref> <ref name="MCMannehMollstam">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Persson | meno = Markus | autor = | odkaz na autora = | titul = 2011, here we go! | url = http://notch.tumblr.com/post/2582321901/2011-here-we-go | vydavateľ = Mojang | dátum vydania = 2011-01-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-01-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110106050104/http://notch.tumblr.com/post/2582321901/2011-here-we-go | dátum archivácie = 2011-01-06 }}</ref> <ref name="fullv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fernandez | meno = Carlo | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Full Version Available; MineCon Live Streaming | url = http://au.ibtimes.com/articles/251231/20111117/minecraft-version-available-minecon-live-streaming.htm | vydavateľ = | dátum vydania = 2012-11-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-10-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="bergleaddev">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Persson | meno = Markus | autor = | odkaz na autora = | titul = Och med dom orden så passar jag micken | url = http://notch.tumblr.com/post/13633493969/och-med-dom-orden-sa-passar-jag-micken | vydavateľ = Mojang | dátum vydania = 2011-12-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-12-02 | miesto = | jazyk = sv | url archívu = https://web.archive.org/web/20111227053605/http://notch.tumblr.com/post/13633493969/och-med-dom-orden-sa-passar-jag-micken | dátum archivácie = 2011-12-27 }}</ref> <ref name="bukkit">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bergensten | meno = Jens | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Team Strengthened! | url = https://www.mojang.com/2012/02/minecraft-team-strengthened/ | vydavateľ = Mojang | dátum vydania = 2012-02-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-09-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="acq bukkit">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chalk | meno = Andy | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Bukkit team lead tries to end development, but Mojang steps in | url = http://www.pcgamer.com/2014/08/21/minecraft-bukkit-team-lead-tries-to-end-development-but-mojang-steps-in/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2014-08-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="gon-craftbukkitdmca">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Walker | meno = Alex | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft’s CraftBukkit mod taken down by DMCA claim | url = http://games.on.net/2014/09/minecrafts-craftbukkit-mod-taken-down-by-dmca-claim/ | vydavateľ = games.on.net | dátum vydania = 2014-09-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-05-29 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20151123142709/http://games.on.net/2014/09/minecrafts-craftbukkit-mod-taken-down-by-dmca-claim/ | dátum archivácie = 2015-11-23 }}</ref> <ref name="microsoft1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Anyone want to buy my share of Mojang so I can move on with my life? Getting hate for trying to do the right thing is not my gig. | url = https://twitter.com/notch/status/478766808841732096 | vydavateľ = | dátum vydania = 2014-06-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="microsoft2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Updated: September 15, 2014 8:35 pm Microsoft acquires 'Minecraft' maker for $2.5 billion | url = http://globalnews.ca/news/1563546/microsoft-acquires-minecraft-maker-for-2-5-billion/ | vydavateľ = [[Shaw Media]] | dátum vydania = 2014-09-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="MicrosoftMinecraft1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Is Now Part of Microsoft, and It Only Cost $2.5 Billion | url = http://time.com/3377886/microsoft-buys-mojang/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2014-09-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-09-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="MicrosoftMinecraft2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Microsoft to Buy Minecraft Maker Mojang for $2.5 Billion | url = https://www.bloomberg.com/news/2014-09-15/microsoft-to-buy-minecraft-maker-mojang-for-2-5-billion.html | vydavateľ = | dátum vydania = 2014-09-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-09-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="MicrosoftMinecraft3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sarkar | meno = Samit | autor = | odkaz na autora = | titul = Microsoft officially owns Minecraft and developer Mojang now | url = http://www.polygon.com/2014/11/6/7167349/microsoft-owns-minecraft-mojang-acquisition-closes | vydavateľ = [[Vox Media]] | dátum vydania = 2014-11-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="MicrosoftMinecraft4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mac | meno = Ryan | autor = | odkaz na autora = | titul = Inside The Post-Minecraft Life Of Billionaire Gamer God Markus Persson | url = https://www.forbes.com/sites/ryanmac/2015/03/03/minecraft-markus-persson-life-after-microsoft-sale/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2015-03-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-03-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Corden | meno = Jez | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft "Better Together" FAQ: Xbox and Windows questions answered | url = https://www.windowscentral.com/minecraft-better-together-faq-xbox-and-windows-questions-answered | vydavateľ = Windows Central | dátum vydania = 2017-08-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="notchMigr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Persson | meno = Markus | autor = | odkaz na autora = | titul = The web server is struggling, we're migrating | url = http://notch.tumblr.com/post/2812089385/the-web-server-is-struggling-were-migrating | vydavateľ = Mojang | dátum vydania = 2011-01-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110121031049/http://notch.tumblr.com/post/2812089385/the-web-server-is-struggling-were-migrating | dátum archivácie = 2011-01-21 }}</ref> <ref name="metro1.16">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Beckwith | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | titul = Massive Minecraft update includes new ore that’s better than diamond | url = https://metro.co.uk/2020/02/07/massive-minecraft-update-includes-new-ore-better-diamond-12198017/ | vydavateľ = Metro | dátum vydania = 2020-02-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-07 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="credits">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft.net Credits | url = https://minecraft.net/game/credits | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="Bandcamp">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Volume Alpha on Bandcamp | url = http://c418.bandcamp.com/album/minecraft-volume-alpha | vydavateľ = | dátum vydania = 2011-03-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-09-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="kotaku">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hamilton | meno = Kirk | autor = | odkaz na autora = | titul = All of the Best Video Game Music of 2011 | url = http://kotaku.com/gamemusic2011 | vydavateľ = [[Gawker Media]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-11-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="Bandcamp2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Volume Beta on Bandcamp | url = http://c418.bandcamp.com/album/minecraft-volume-beta | vydavateľ = | dátum vydania = 2013-11-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="Guardian">{{Citácia periodika | priezvisko = Stuart | meno = Keith | autor = | odkaz na autora = | titul = How Daniel Rosenfeld wrote Minecraft's music | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/technology/2014/nov/07/how-daniel-rosenfeld-wrote-minecraft-music | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2014-11-07 | dátum prístupu = 2017-01-06 }}</ref> <ref name="MChudba1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft soundtrack to receive vinyl release this summer | url = http://www.factmag.com/2015/06/23/a-minecraft-soundtrack-coming-this-summer-on-vinyl/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2015-06-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="MChudba2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = C418 presents Minecraft Volume Alpha | url = http://ghostly.com/releases/minecraft-volume-alpha | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-11-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="MChudba3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Sound of Scary | url = https://www.minecraft.net/en-us/article/the-sound-scary | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="MChudba4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wakeling | meno = Richard | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft's Nether Update Will Have Music From Celeste Composer | url = https://www.gamespot.com/articles/minecrafts-nether-update-will-have-music-from-cele/1100-6475797/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2020-04-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-08 | miesto = | jazyk = en-US }}</ref> <ref name="116release">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Landin | meno = Per | autor = | odkaz na autora = | titul = The Nether Update has a date! | url = https://www.minecraft.net/en-us/article/the-nether-update-has-date- | vydavateľ = | dátum vydania = 2020-06-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="oss">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Makuch | meno = Eddie | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft franchise sales hit 17.5 million | url = http://www.gamespot.com/articles/minecraft-franchise-sales-hit-175-million/1100-6401538/ | vydavateľ = [[CBS Interactive]] | dátum vydania = 2012-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="MCclassic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Classic | url = http://classic.minecraft.net | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="MCclassic2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Classic can now be played in your web browser | url = https://www.slashgear.com/minecraft-classic-can-now-be-played-in-your-web-browser-09576106/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2019-05-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="MCclassic3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The server is back up! | url = https://notch.tumblr.com/post/746938105/the-server-is-back-up | vydavateľ = | dátum vydania = 2010-06-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-17 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210620024927/https://notch.tumblr.com/post/746938105/the-server-is-back-up | dátum archivácie = 2021-06-20 }}</ref> <ref name="MCclassic4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft | url = http://www.minecraft.net/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2010-07-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="MCclassic5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Play Minecraft Classic | url = https://minecraft.net/classic/play | vydavateľ = | dátum vydania = 2015-09-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="m4k">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notch: Minecraft in less than 4k | url = https://twitter.com/notch/status/86061084796125184 | vydavateľ = Twitter | dátum vydania = 2011-06-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-09-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="m4k2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Donlan | meno = Chris | autor = | odkaz na autora = | titul = The Friday Game: Minecraft 4k | url = http://www.edge-online.com/features/friday-game-minecraft-4k/ | vydavateľ = [[Future plc]] | dátum vydania = 2011-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-10-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="MCee">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: Education Edition officially launches | url = https://techcrunch.com/2016/11/01/minecraft-education-edition-officially-launches/ | vydavateľ = TechCrunch | dátum vydania = 2016-11-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="MCee chemistry">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Chemistry Update Goes Live | url = https://thejournal.com/articles/2018/02/21/minecraft-chemistry-update-goes-live.aspx | vydavateľ = The Journal | dátum vydania = 2018-02-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="MCee2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: Education Edition: Five Fast Facts You Need to Know | url = https://heavy.com/games/2017/05/minecraft-education-edition-code-builder-learn-to-code-student-engagement-free-trial-price-subjects-age-range/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2017-05-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="MCw10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: Windows 10 Edition announced; beta begins July 29 | url = http://www.polygon.com/2015/7/4/8892897/minecraft-windows-10-edition-beta-july-29 | vydavateľ = [[Vox Media]] | dátum vydania = 2015-07-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-07-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="MCw102">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Announcing Minecraft Windows 10 edition beta | url = https://www.mojang.com/2015/07/announcing-minecraft-windows-10-edition-beta/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2015-07-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-07-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="MobileGamas">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rose | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = Official Minecraft iOS, Android Release Coming Later This Year | url = http://www.gamasutra.com/view/news/33130/Official_Minecraft_iPhone_and_iPad_Release_Coming_Later_This_Year.php | vydavateľ = | dátum vydania = 2011-02-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-02-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="MobileKotaku">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Crecente | meno = Brian | autor = | odkaz na autora = | titul = Official Minecraft Coming to iPhone, iPad, Android | url = http://kotaku.com/#!5766336/official-minecraft-coming-to-iphone-ipad-android | vydavateľ = [[Gawker Media]] | dátum vydania = 2011-02-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-02-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="ios">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brown | meno = Mark | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: Pocket Edition arrives on iPhone and iPad | url = https://www.wired.co.uk/news/archive/2011-11/16/minecraft-ios | vydavateľ = | dátum vydania = 2011-11-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-11-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="MCWindPhones">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Now Available for Windows Phones, See First Images Here | url = http://www.gamespot.com/articles/minecraft-now-available-for-windows-phones-see-fir/1100-6424138/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2014-12-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-04-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="PE_C++">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = jeb_: PE is in C++ | url = https://twitter.com/jeb_/statuses/122618933604925440 | vydavateľ = Twitter | dátum vydania = 2011-10-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-09-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="peupd">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ferrendelli | meno = Charles | autor = | odkaz na autora = | titul = 'Minecraft: Pocket Edition' 0.5.0 Adds Zombie Pigmen, Nether Reactor, + More | url = http://mobile.indiegamemag.com/minecraft-pocket-edition-0-5-0-gets-submitted-to-the-app-store/ | vydavateľ = Indie Game Magazine | dátum vydania = 2012-11-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-11-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="engadget-wpmc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Finally, you can now play 'Minecraft' on Windows Phone too | url = https://www.engadget.com/2014/12/11/finally-you-can-now-play-minecraft-on-windows-phone-too/ | vydavateľ = AOL | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-12-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="ars-mcw10discontinued">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Microsoft-owned Minecraft no longer supported on Microsoft-owned Windows Phone/Mobile | url = https://arstechnica.com/gaming/2017/01/microsoft-owned-minecraft-no-longer-supported-on-microsoft-owned-windows-phonemobile/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2017-01-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="PE-MC">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Better Together Update Is Coming To Minecraft – Here's Everything It Does | url = http://www.escapistmagazine.com/articles/view/video-games/walkthroughs/17777-Minecraft-Better-Together-Update-Everything-You-Need-To-Know | vydavateľ = | dátum vydania = 2017-06-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="PEport">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Announcing: Minecraft: Windows 10 Edition Beta | url = https://www.mojang.com/2015/07/announcing-minecraft-windows-10-edition-beta/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2019-07-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="PEport2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Now Available on Oculus for Gear VR | url = https://www3.oculus.com/en-us/blog/minecraft-now-available-on-oculus-for-gear-vr/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="PEport3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Apple TV Edition released! | url = https://minecraft.net/en/article/apple-tv-edition-released | vydavateľ = | dátum vydania = 2016-12-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="xboxpress">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft will feature cross-functionality between the PC and Xbox 360 versions. | url = https://minecraftserver.net/news.php | vydavateľ = [[Microsoft]] | dátum vydania = 2011-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-11-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="xboxreleasedate">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hryb | meno = Larry | autor = | odkaz na autora = | titul = Xbox Live's Major Nelson | url = http://majornelson.com/2012/03/22/announcing-arcade-next/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2012-03-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="xbox-pc-dif">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Xbox 360 Edition review at Digital Trends | url = http://www.digitaltrends.com/gaming/minecraft-xbox-360-edition-review/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2012-05-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="GSpot Xbox">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Meunier | meno = Nathan | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: Xbox 360 Edition | url = http://www.gamespot.com/minecraft-xbox-360-edition/ | vydavateľ = [[CBS Interactive]] | dátum vydania = 2009-05-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-12-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="xbox-last">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Evans-Thirlwell | meno = Edwin | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Xbox 360 update 1.8.2 out today, 10am GMT | url = http://www.totalxbox.com/46662/minecraft-xbox-360-update-182-out-today-10am-gmt/ | vydavateľ = [[Future plc]] | dátum vydania = 2012-10-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-10-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="xbox-last2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Evans-Thirlwell | meno = Edwin | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Xbox 360 update 1.8.2 – 4J releases enormous final contents list | url = http://www.totalxbox.com/46307/minecraft-xbox-360-update-182-4j-releases-enormous-final-contents-list/ | vydavateľ = [[Future plc]] | dátum vydania = 2012-10-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-10-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="Microsoft">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: Xbox One Edition Announce Trailer | url = https://www.youtube.com/watch?v=unVcuWYW0GI | vydavateľ = Microsoft | dátum vydania = 2013-06-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-06-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="ps4_launch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gamescom: Minecraft Coming to PS4, PS3, Vita – IGN | url = https://uk.ign.com/articles/2013/08/20/gamescom-minecraft-coming-to-ps4 | vydavateľ = Uk.ign.com | dátum vydania = 2013-08-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-12-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="gamespot1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft not launching with PS4 | url = http://www.gamespot.com/articles/minecraft-not-launching-with-playstation-4/1100-6416102/ | vydavateľ = GameSpot | dátum vydania = 2013-11-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-11-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="vita_launch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Campbell | meno = Evan | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: PS Vita Edition Release Date Revealed for North America | url = https://uk.ign.com/articles/2014/10/10/minecraft-ps-vita-edition-release-date-revealed-for-north-america | vydavateľ = | dátum vydania = 2014-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-02-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="4js">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Wiki: PlayStation 3 Edition | url = http://minecraft.gamepedia.com/PlayStation_3_Edition | vydavateľ = | dátum vydania = 2014-01-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="wiiuna">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Jenni | odkaz na autora = | titul = Super Mario Is Coming To The Minecraft: Wii U Edition This Month | url = http://www.siliconera.com/2016/05/09/super-mario-coming-minecraft-wii-u-edition-month/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2016-05-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-05-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="wiiuja">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Wii U Edition Also Coming Out At Retail Next Month in Japan | url = http://www.perfectly-nintendo.com/minecraft-wii-u-edition-also-coming-retail-next-month-japan/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2016-05-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-05-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="wiiueu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: Wii U Edition Gets Its European Retail Release On 30th June | url = http://www.nintendolife.com/news/2016/06/minecraft_wii_u_edition_gets_its_european_retail_release_on_30th_june | vydavateľ = | dátum vydania = 2016-06-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-06-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="ninswitch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: Nintendo Switch Version Release Date Announced | url = https://www.ign.com/articles/2017/04/12/minecraft-nintendo-switch-version-release-date-announced | vydavateľ = | dátum vydania = 2017-04-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-04-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="consend">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Santana | meno = Steven | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft No Longer Receiving Updates on Legacy Hardware | url = https://www.dualshockers.com/minecraft-legacy-hardware-shutdown/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2018-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-19 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="ps4 bedrock">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Phillips | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Finally, PlayStation gets cross-platform Minecraft tomorrow | url = https://www.eurogamer.net/articles/2019-12-09-finally-playstation-gets-cross-platform-minecraft-tomorrow | vydavateľ = | dátum vydania = 2019-12-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="MCpi">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Protalinski | meno = Emil | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft ported to the Raspberry Pi, to be officially released as Minecraft: Pi Edition | url = https://thenextweb.com/insider/2012/11/24/minecraft-ported-to-the-raspberry-pi-to-officially-be-released-as-minecraft-pi-edition/ | vydavateľ = The Next Web | dátum vydania = 2012-11-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-11-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="pileak">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Owen | odkaz na autora = | titul = Download Pi Edition now! | url = http://pi.minecraft.net/?p=68 | vydavateľ = Mojang | dátum vydania = 2012-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="pioff">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Owen | odkaz na autora = | titul = Minecraft: Pi Edition is available for download! | url = http://www.mojang.com/2013/02/minecraft-pi-edition-is-available-for-download/ | vydavateľ = Mojang | dátum vydania = 2013-02-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="china">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wilhelm | meno = Parker | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft is finally coming to China, but it's not the version you know | url = https://www.techradar.com/news/gaming/minecraft-is-finally-coming-to-china-but-it-s-not-the-version-you-know-1321862 | vydavateľ = | dátum vydania = 2016-05-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-21 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="china2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 欢迎回家！《我的世界》中国版PC Java版今日开测 | url = http://mc.163.com/news/2017/08/08/25510_704938.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-21 | miesto = | jazyk = Chinese }}</ref> <ref name="china3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 《我的世界》手游今日App Store独家首发 | url = http://mc.163.com/news/2017/09/15/25510_712984.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-21 | miesto = | jazyk = Chinese }}</ref> <ref name="china4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 《我的世界》中国版全平台公测今日开启 | url = http://mc.163.com/news/2017/10/12/25510_717885.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-12 | miesto = | jazyk = Chinese }}</ref> <ref name="China-300m">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bailey | meno = Dustin | autor = | odkaz na autora = | titul = How many Minecraft players are there? | url = https://www.pcgamesn.com/minecraft/minecraft-player-count | vydavateľ = PCGamesN | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2020-06-09 | dátum prístupu = 2019-11-19 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="oculus1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 'Minecraft' creator cancels Oculus Rift version following Facebook acquisition | url = https://www.theverge.com/2014/3/25/5547626/minecraft-oculus-vr-cancelled | vydavateľ = | dátum vydania = 2014-03-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="oculus2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = We were in talks about maybe bringing a version of Minecraft to Oculus. I just cancelled that deal. Facebook creeps me out. | url = https://twitter.com/notch/status/448586381565390848 | vydavateľ = | dátum vydania = 2014-03-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="ars-minecriftgone">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Orland | meno = Kyle | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft VR mod shuts down as Microsoft adds official Rift support | url = https://arstechnica.com/gaming/2016/08/minecraft-vr-mod-shuts-down-as-microsoft-adds-official-rift-support/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2016-08-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="gearvr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 'Minecraft' arrives on Samsung's Gear VR headset | url = https://www.engadget.com/2016/04/27/minecraft-gear-vr-edition/ | vydavateľ = Engadget | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="vroff">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Virtual Reality | url = https://minecraft.net/vr/ | vydavateľ = Mojang | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="nvidia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft ray tracing is now live on PC—and it's a must-play, if you can | url = https://arstechnica.com/gaming/2020/04/the-minecraft-ray-tracing-guide-how-does-it-work-can-you-actually-play-it/ | vydavateľ = [[Ars Technica]] | dátum vydania = 2020-04-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="nvidiafinal">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft with RTX is breathtaking but painfully exclusive | url = https://www.pcgamer.com/minecraft-with-rtx-preview-performance/ | vydavateľ = [[PC Gamer]] | dátum vydania = 2020-04-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="storymode1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Copeland | meno = Wesley | autor = | odkaz na autora = | titul = Telltale and Mojang Announce Minecraft: Story Mode | url = https://ign.com/articles/2014/12/18/telltale-and-mojang-announce-minecraft-story-mode | vydavateľ = [[Ziff Davis]] | dátum vydania = 2014-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="storymode2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Yin-Poole | meno = Wesley | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: Story Mode is an episodic series from Telltale | url = http://www.eurogamer.net/articles/2014-12-18-minecraft-story-mode-is-an-episodic-series-from-telltale | vydavateľ = Gamer Network | dátum vydania = 2014-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="Polygon Story Mode release">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Telltale's Minecraft game launches Oct. 13, will have a physical release | url = http://www.polygon.com/2015/9/16/9336787/telltales-minecraft-game-launches-oct-13-will-have-a-physical-release | vydavateľ = [[Vox Media]] | dátum vydania = 2015-09-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-09-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="storymode3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: Story Mode – The Complete Adventure | url = https://www.nintendo.com/games/detail/minecraft-story-mode-the-complete-adventure-switch | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-03-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="storymode4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martin | meno = Liam | autor = | odkaz na autora = | titul = Nintendo Switch games list in FULL: All launch games and 2017 releases REVEALED | url = https://www.express.co.uk/entertainment/gaming/753735/Nintendo-Switch-LAUNCH-TITLES-Full-games-list-March-release-date | vydavateľ = [[Daily Express]] | dátum vydania = 2017-01-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-03-20 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="storymodedub">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Albert | meno = Brian | autor = | odkaz na autora = | titul = First Minecraft: Story Mode Details Revealed at Minecon | url = https://ign.com/articles/2015/07/04/first-minecraft-story-mode-details-revealed-at-minecon | vydavateľ = [[Ziff Davis]] | dátum vydania = 2015-07-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-07-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="classic2019">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Webster | meno = Andrew | autor = | odkaz na autora = | titul = You can now play Minecraft Classic in your browser | url = https://www.theverge.com/2019/5/7/18535625/minecraft-classic-anniversary-browser-game | vydavateľ = | dátum vydania = 2019-05-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-21 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="classic2019ii">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Stone | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Embrace the Past with Minecraft Classic | url = https://www.minecraft.net/en-us/article/embrace-past-minecraft-classic | vydavateľ = | dátum vydania = 2019-05-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en-US }}</ref> <ref name="classic2019mult">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Here Is How You Can Play Minecraft Classic In Your Browser | url = https://www.theversed.com/97247/here-is-how-you-can-play-minecraft-classic-in-your-browser/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2019-07-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-12-21 | miesto = | jazyk = en-US }}</ref> <ref name="MCearth">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Warren | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Earth goes a step beyond Pokémon Go to cover the world in blocks | url = https://www.theverge.com/2019/5/17/18627341/minecraft-earth-ios-android-free-ar-game-features-pokemon-go | vydavateľ = | dátum vydania = 2019-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="dungeons">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Announcing... Minecraft: Dungeons! | url = https://minecraft.net/en-us/article/announcing-minecraft-dungeons | vydavateľ = | dátum vydania = 2018-09-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="dungeons2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chalk | meno = Andy | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Dungeons E3 trailer showcases four-player co-op dungeon running | url = https://www.pcgamer.com/minecraft-dungeons-trailer-showcases-four-player-co-op-dungeon-running/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2019-06-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-09 | miesto = | jazyk = en-US }}</ref> <ref name="metacritic">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft for PC Reviews | url = https://www.metacritic.com/game/pc/minecraft | vydavateľ = [[CBS Interactive]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="metacritic2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: PlayStation 4 Edition for PlayStation 4 Reviews | url = https://www.metacritic.com/game/playstation-4/minecraft-playstation-4-edition | vydavateľ = [[CBS Interactive]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-04-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="metacritic3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: Xbox One Edition for Xbox One Reviews | url = https://www.metacritic.com/game/xbox-one/minecraft-xbox-one-edition | vydavateľ = [[CBS Interactive]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-04-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="metacritic4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: PlayStation 3 Edition for PlayStation 3 Reviews | url = https://www.metacritic.com/game/playstation-3/minecraft-playstation-3-edition | vydavateľ = [[CBS Interactive]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-02-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="NS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: Switch Edition for Switch Reviews | url = https://www.metacritic.com/game/switch/minecraft-switch-edition | vydavateľ = [[CBS Interactive]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="metacritic5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: PlayStation Vita Edition for PlayStation Vita Reviews | url = https://www.metacritic.com/game/playstation-vita/minecraft-playstation-vita-edition | vydavateľ = [[CBS Interactive]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-04-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="metacritic6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: Xbox 360 Edition for Xbox 360 Reviews | url = https://www.metacritic.com/game/xbox-360/minecraft-xbox-360-edition | vydavateľ = [[CBS Interactive]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-05-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="metacritic7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: Wii U Edition for Wii U Reviews | url = https://www.metacritic.com/game/wii-u/minecraft-wii-u-edition | vydavateľ = [[CBS Interactive]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="metacritic8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: New Nintendo 3DS Edition for 3DS Reviews | url = https://www.metacritic.com/game/3ds/minecraft-new-nintendo-3ds-edition | vydavateľ = [[CBS Interactive]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="metacritic9">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: Pocket Edition for iPhone/iPad Reviews | url = https://www.metacritic.com/game/ios/minecraft-pocket-edition | vydavateľ = [[CBS Interactive]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-03-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="1up">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft PC Reviews | url = http://www.1up.com/reviews/minecraft-pc | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-12-18 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://archive.today/20130407152408/http://www.1up.com/reviews/minecraft-pc | dátum archivácie = 2013-04-07 }}</ref> <ref name="edgereview">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft review | url = http://www.edge-online.com/review/minecraft-review/ | vydavateľ = [[Future plc]] | dátum vydania = 2011-11-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-06-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="EuroGxbox">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Meer | meno = Alec | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: Xbox 360 Edition Review | url = http://www.eurogamer.net/articles/2012-05-09-minecraft-xbox-360-edition-review | vydavateľ = Eurogamer Network | dátum vydania = 2011-11-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-12-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="GameInformer">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Biessener | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = More Toy Than Game, But That's Okay − Minecraft − PC | url = http://www.gameinformer.com/games/minecraft_xbox_360_edition/b/pc/archive/2011/11/22/review.aspx | vydavateľ = GameStop | dátum vydania = 2011-11-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-09-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="GameInformerXbox">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cork | meno = Jeff | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Xbox 360 Edition | url = http://www.gameinformer.com/games/minecraft_xbox_360_edition/b/xbox360/archive/2012/05/09/minecraft-xbox-360-edition-review.aspx | vydavateľ = GameStop | dátum vydania = 2012-05-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="GSpy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GameSpy: Minecraft Review&nbsp;— Page 1 | url = http://pc.gamespy.com/pc/minecraft/1213179p1.html | vydavateľ = [[Glu Mobile]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-12-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="ignpc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Review | url = https://www.ign.com/articles/2011/11/24/minecraft-review | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-01 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="IGN">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Albert | meno = Brian | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft PlayStation 3 Review – IGN | url = https://www.ign.com/articles/2014/01/24/minecraft-review-2 | vydavateľ = | dátum vydania = 2014-01-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-01-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="IGN PS4 XBone">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Albert | meno = Brian | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft PS4 And Xbox One Review – IGN | url = https://www.ign.com/articles/2014/09/06/minecraft-ps4-and-xbox-one-review | vydavateľ = | dátum vydania = 2014-09-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-09-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="IGN Nintendosw">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Switch Edition Review | url = https://www.ign.com/articles/2017/06/07/minecraft-switch-edition-review | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-01 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="PCReview">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = McDougall | meno = Jaz | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft review | url = http://www.pcgamer.com/minecraft-review/ | vydavateľ = [[Future US]] | dátum vydania = 2011-12-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="TArcade iOS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Khaw | meno = Cassandra | autor = | odkaz na autora = | titul = 'Minecraft – Pocket Edition' Review – Bigger May Be Better | url = https://toucharcade.com/2011/11/18/minecraft-pocket-edition-review/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2011-11-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="TArcade 12">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Musgrave | meno = Shaun | autor = | odkaz na autora = | titul = 'Minecraft – Pocket Edition Version 0.12' Review – You've Come A Long Way, Stevie | url = https://toucharcade.com/2015/10/01/minecraft-pocket-edition-version-0-12-review | vydavateľ = | dátum vydania = 2015-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-09-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="NLifeWii">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: Wii U Edition | url = https://www.nintendolife.com/games/wiiu-eshop/minecraft_wii_u_edition/reviews | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-01 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="NLife3DS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: New Nintendo 3DS Edition | url = https://www.nintendolife.com/games/new-3ds/minecraft_new_nintendo_3ds_edition/reviews | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-01 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="NLifeNS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft (Switch) | url = https://www.nintendolife.com/games/nintendo-switch/minecraft | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-01 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="PCGamerUK">{{cite journal |first=Jim |last=Rossignol |authorlink=Jim Rossignol |title=Building-block World |journal=[[PC Gamer UK]] |issue=204}}</ref> <ref name="PCPowerPlay">{{cite journal |first=Daniel |last=Hindes |title=Trouble Down Mine |journal=[[PC PowerPlay]] |issue=169}}</ref> <ref name="Valve">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Reinhart | meno = Brandon | autor = | odkaz na autora = | titul = Is that an Equalizer in your pocket? | url = http://www.teamfortress.com/post.php?id=4130&p=1 | vydavateľ = [[Valve Corporation|Valve]] | dátum vydania = 2010-07-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-07-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="GS review">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Meunier | meno = Nathan | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Review | url = http://www.gamespot.com/reviews/minecraft-review/1900-6346734/ | vydavateľ = [[CBS Interactive]] | dátum vydania = 2009-05-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-12-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="The Minecraft Generation">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Thompson | meno = Clive | autor = | odkaz na autora = | titul = The Minecraft Generation | url = https://www.nytimes.com/2016/04/17/magazine/the-minecraft-generation.html?_r=0 | vydavateľ = The New York Times | dátum vydania = 2016-04-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-14 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="DRreview">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Munro | meno = Scott | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft (Alpha Review) | url = http://blogs.dailyrecord.co.uk/gaming/2010/07/minecraft-alpha-review.html | vydavateľ = [[Trinity Mirror]] | dátum vydania = 2010-07-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-08-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="RPSreview">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rossignol | meno = Jim | autor = | odkaz na autora = | titul = Chockablock: Minecraft Revisited | url = http://www.rockpapershotgun.com/2010/08/10/chockablock-minecraft-revisited/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2010-08-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-09-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="PennyArcade">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Holkins | meno = Jerry | autor = | odkaz na autora = | titul = Mine All Mine, Part One | url = http://www.penny-arcade.com/2010/9/17/ | vydavateľ = [[Penny Arcade (webcomic)|Penny Arcade]] | dátum vydania = 2010-09-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="MC Pocket">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Albert | meno = Brian | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: Pocket Edition Review | url = https://www.ign.com/articles/2014/02/13/minecraft-pocket-edition-review-2 | vydavateľ = IGN Entertainment | dátum vydania = 2014-02-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-02-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="MC Pocket2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Geere | meno = Duncan | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: Pocket Edition review | url = https://www.wired.co.uk/article/minecraft-pocket-edition-review | vydavateľ = [[Wired UK]] | dátum vydania = 2011-11-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-02 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="MC Pocket3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Purewal | meno = Sarah | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Pocket Edition Review: Build Blocky Masterpieces on the Go | url = http://www.pcworld.com/article/254349/minecraft_pocket_edition_review_build_blocky_masterpieces_on_the_go.html | vydavateľ = [[International Data Group|IDG]] | dátum vydania = 2012-04-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="usercount12012011">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Persson | meno = Markus | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft&nbsp;– Statistics | url = http://www.minecraft.net/stats.jsp | vydavateľ = Mojang | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-01-13 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110114032123/http://www.minecraft.net/stats.jsp | dátum archivácie = 2011-01-14 }}</ref> <ref name="usercountblog">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Reilly | meno = Jim | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Sales Pass One Million | url = https://www.ign.com/articles/2011/01/12/minecraft-sales-pass-one-million | vydavateľ = | dátum vydania = 2011-01-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-11-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="noads">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Plunkett | meno = Luke | autor = | odkaz na autora = | titul = Why Minecraft Is So Damn Popular | url = http://kotaku.com/5724989/why-minecraft-is-so-damn-popular | vydavateľ = [[Gawker Media]] | dátum vydania = 2011-01-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-01-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="pennyarc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mine All Mine, Part One | url = http://www.penny-arcade.com/comic/2010/9/17/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2010-09-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-09-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="GSAprilsales">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Orland | meno = Kyle | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Draws Over $33 Million In Revenue From 1.8M Paying Customers | url = http://www.gamasutra.com/view/news/33961/Minecraft_Draws_Over_33_Million_In_Revenue_From_18M_Paying_Customers.php | vydavateľ = | dátum vydania = 2011-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-04-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="sales11092011">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft beta cracks 4 million | url = http://www.gamespot.com/articles/minecraft-beta-cracks-4-million/1100-6344310/ | vydavateľ = [[CBS Interactive]] | dátum vydania = 2011-11-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-11-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="6bestsell">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Shields, Duncan | odkaz na autora = | titul = Top 15 best selling PC games of all time | url = http://www.sk-gaming.com/content/52470-Top_15_best_selling_PC_games_of_all_time | vydavateľ = SK Gaming | dátum vydania = 2012-03-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="built to last">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =Spanier | meno =Gideon | autor = | odkaz na autora = | titul = Built to last: the Minecraft model | url = https://www.independent.co.uk/news/business/analysis-and-features/built-to-last-the-minecraft-model-9788669.html | vydavateľ = [[The Independent]] | dátum vydania = 2014-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-11-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="bestsell">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Phillips | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft's console versions have now outsold Minecraft on PC, Mac | url = http://www.eurogamer.net/articles/2014-06-26-minecrafts-console-versions-have-now-outsold-minecraft-on-pc-mac | vydavateľ = Gamer Network | dátum vydania = 2014-06-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="100millcop">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Reilly | meno = Luke | autor = | odkaz na autora = | titul = Original Minecraft Reaches 100 Million Registered Users | url = https://www.ign.com/articles/2014/02/26/original-minecraft-reaches-100-million-registered-users | vydavateľ = [[Ziff Davis]] | dátum vydania = 2014-02-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-02-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="xboxsalesrec">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Reilly | meno = Jim | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Breaks Xbox Live Sales Records | url = http://www.gameinformer.com/b/news/archive/2012/05/10/minecraft-breaks-xbox-live-sales-records.aspx | vydavateľ = GameStop | dátum vydania = 2012-05-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-05-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="xboxsalesmill">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Klepek | meno = Patrick | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft for Xbox Live Arcade Sells 1 Million Copies | url = http://www.giantbomb.com/news/minecraft-for-xbox-live-arcade-sells-1-million-copies/4145/ | vydavateľ = [[CBS Interactive]] | dátum vydania = 2012-05-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-05-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="GSpot – sales">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Makuch | meno = Eddie | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft franchise sales hit 17.5 million | url = http://uk.gamespot.com/news/minecraft-franchise-sales-hit-175-million-6401538 | vydavateľ = [[CBS Interactive]] | dátum vydania = 2012-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="xboxlive-2012">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nichols | meno = Scott | autor = | odkaz na autora = | titul = 'Black Ops 2', 'Minecraft' top 2012 Xbox Live activity charts | url = http://www.digitalspy.co.uk/gaming/news/a453025/black-ops-2-minecraft-top-2012-xbox-live-activity-charts.html | vydavateľ = | dátum vydania = 2013-01-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="xbox12mill">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Phillips | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: Xbox 360 Edition sales hit 12m | url = http://www.eurogamer.net/articles/2014-04-04-minecraft-xbox-360-edition-sales-hit-12m | vydavateľ = Gamer Network | dátum vydania = 2014-04-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="pe21mill">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hill | meno = Owen | autor = | odkaz na autora = | titul = Watch our Pocket Edition stream. Now with footage! | url = https://www.mojang.com/2014/04/watch-our-pocket-edition-dev-stream/ | vydavateľ = Mojang | dátum vydania = 2014-04-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-07-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="ps3mill">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wawro | meno = Alex | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft on PS3 breaks 1 million sales in five weeks | url = http://www.gamasutra.com/view/news/209293/Minecraft_on_PS3_breaks_1_million_sales_in_five_weeks.php | vydavateľ = Think Services | dátum vydania = 2014-01-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-01-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="psvitalaunch">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Wesley Yin-Poole | odkaz na autora = | titul = Assassin's Creed: Unity launch beats Black Flag's in UK chart | url = http://www.eurogamer.net/articles/2014-11-17-assassins-creed-unity-launch-beats-black-flags-in-uk-chart | vydavateľ = | dátum vydania = 2014-11-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-11-07 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="japanvita">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sahdev | meno = Ishaan | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft On Vita Sells 100,000 Via Downloads In Japan | url = https://www.siliconera.com/minecraft-on-vita-sells-100000-via-downloads-in-japan/ | vydavateľ = Siliconera | dátum vydania = 2014-12-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-12 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="japan500th">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 国内PS版の『マインクラフト』が50万DLを突破、PS Vita版が牽引し小学生のあいだでブームの兆し | url = http://www.famitsu.com/news/201502/25072536.html | vydavateľ = | dátum vydania = 2015-02-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-02-25 | miesto = | jazyk = ja }}</ref> <ref name="microsoft1stpsales">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Xbox Sales Rising, as Minecraft Continues to Perform Well for Microsoft | url = http://www.gamespot.com/articles/xbox-sales-rising-as-minecraft-continues-to-perfor/1100-6429074/ | vydavateľ = [[CBS Interactive]] | dátum vydania = 2015-07-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-07-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="112mill">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 'Minecraft' now has 112 million monthly players | url = https://www.engadget.com/2019/09/15/minecraft-112-million-monthly-players/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="200mill">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Warren | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft still incredibly popular as sales top 200 million and 126 million play monthly | url = https://www.theverge.com/2020/5/18/21262045/minecraft-sales-monthly-players-statistics-youtube | vydavateľ = | dátum vydania = 2020-05-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="PCGamer">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rossignol | meno = Jim | autor = | odkaz na autora = | titul = 50 Games to Play at Work | url = http://www.pcgamer.com/2010/07/05/50-games-to-play-at-work/5/ | vydavateľ = [[Future plc]] | dátum vydania = 2010-07-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="GGaward">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 6 December 2010 GG Awards 2010: Best Downloadable Game | url = http://www.abc.net.au/tv/goodgame/stories/s3085956.htm | vydavateľ = abc.net.au | dátum vydania = 2010-12-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-07-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="GSaward">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gamasutra's Best Of 2010: The Top 10 Games of the Year | url = http://www.gamasutra.com/view/news/31930/Gamasutras_Best_Of_2010_The_Top_10_Games_Of_The_Year.php | vydavateľ = | dátum vydania = 2010-12-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-12-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="GSaward2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gamasutra's Best of 2010: Top 10 Indie Games | url = http://www.gamasutra.com/view/news/31924/Gamasutras_Best_Of_2010_Top_10_Indie_Games.php | vydavateľ = | dátum vydania = 2010-12-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-12-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="RPSgoty">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Games Of Christmas '10: Day 24 | url = http://www.rockpapershotgun.com/2010/12/24/the-games-of-christmas-%E2%80%9910-day-24/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2010-12-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-12-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="IDBaward">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Winners&nbsp;– 2010 Indie of the Year Awards&nbsp;– Indie DB | url = http://www.indiedb.com/events/2010-indie-of-the-year-awards/winners/ | vydavateľ = Indie DB | dátum vydania = 2010-12-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-12-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="PCGamerUK1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft&nbsp;– PC Gamer UK's Game of the Year | url = http://www.pcgamer.com/2010/12/31/pc-gamer-uks-game-of-the-year/ | vydavateľ = [[Future plc]] | dátum vydania = 2010-12-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-12-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="IGFnoms">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Carless | meno = Simon | autor = | odkaz na autora = | titul = 2011 Independent Games Festival Reveals Main Competition Finalists | url = http://www.indiegames.com/blog/2011/01/2011_independent_games_festiva_10.html | vydavateľ = IndieGames | dátum vydania = 2011-01-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-01-03 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110106020831/http://www.indiegames.com/blog/2011/01/2011_independent_games_festiva_10.html | dátum archivácie = 2011-01-06 }}</ref> <ref name="IGFwins">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft, Amnesia Top Winners At 13th Annual IGF Awards | url = http://igf.com/2011/03/minecraft_amnesia_top_winners_.html | vydavateľ = IndieGames | dátum vydania = 2011-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-03-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="gdca1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Game Developers' Choice Online Awards Honor Rift, Minecraft, and Everquest | url = http://kotaku.com/5849209/game-developers-choice-online-awards-honor-rift-minecraft-and-everquest | vydavateľ = [[Gawker Media]] | dátum vydania = 2011-10-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-04-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="gdca2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Game Developers Choice Awards | url = http://www.gamechoiceawards.com/archive/gdca_11th.html | vydavateľ = Gamechoiceawards.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-04-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130127063748/http://www.gamechoiceawards.com/archive/gdca_11th.html | dátum archivácie = 2013-01-27 }}</ref> <ref name="vgar">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kelion | meno = Leo | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft awarded GameCity videogame arts prize | url = https://www.bbc.co.uk/news/technology-15509330 | vydavateľ = BBC | dátum vydania = 2011-10-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-09-25 | miesto = Londýn | jazyk = en }}</ref> <ref name="smithsonian1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Smithsonian Has Picked the Games of Its Art of Video Games Exhibit | url = http://kotaku.com/#!5799017/the-smithsonian-has-picked-the-games-of-its-art-of-video-games-exhibit | vydavateľ = [[Gawker Media]] | dátum vydania = 2011-05-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="smithsonian2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Art of Video Games | url = http://americanart.si.edu/exhibitions/archive/2012/games/ | vydavateľ = [[Smithsonian American Art Museum]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-11-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="spike – independent">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Spike Announces VGA Nominees & Honors "Legend Of Zelda" With First Ever Video Game Hall Of Fame Award | url = http://www.spike.com/press/2011/11/16/spike-announces-first-video-game-hall-of-fame-award-and-complete-list-of-vga-nominees/ | vydavateľ = Spike TV | dátum vydania = 2011-11-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-08-02 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="spike – pc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = SPIKE TV ANNOUNCES 2011 "VIDEO GAME AWARDS" WINNERS | url = http://www.spike.com/press/2011/12/10/spike-tv-announces-2011-%E2%80%9Cvideo-game-awards%E2%80%9D-winners/ | vydavateľ = Spike TV | dátum vydania = 2011-12-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-08-02 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="bafta">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Video Games Awards Winners & Nominees in 2012 | url = http://www.bafta.org/games/awards/nominees-winners-2012,2892,BA.html | vydavateľ = [[British Academy of Film and Television Arts]] | dátum vydania = 2012-02-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="CVG Golden Joystick">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Robinson | meno = Andy | autor = | odkaz na autora = | titul = GJA: Minecraft XBLA awarded Best Downloadable Game | url = http://www.computerandvideogames.com/374469/gja-minecraft-xbla-awarded-best-downloadable-game/ | vydavateľ = [[Future plc]] | dátum vydania = 2012-10-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-11-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="tifaarc">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martin | meno = Liam | autor = | odkaz na autora = | titul = TIGA Games Industry Awards 2012 winners revealed, Dear Esther wins big | url = http://www.digitalspy.com/gaming/news/a435365/tiga-games-industry-awards-2012-winners-revealed-dear-esther-wins-big.html | vydavateľ = | dátum vydania = 2012-11-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-11-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="baftafam">{{Citácia periodika | priezvisko = Stuart | meno = Keith | autor = | odkaz na autora = | titul = Bafta Video Game Awards 2013 – nominees announced | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/technology/gamesblog/2013/feb/12/bafta-video-game-awards-nominations-2013 | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2013-02-12 | dátum prístupu = 2015-02-01 }}</ref> <ref name="consoletiga">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hillier | meno = Brenna | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft console takes out TIGA game of the year award | url = http://www.vg247.com/2014/11/07/minecraft-forza-horizon-2-tiga-awards/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2014-11-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-02-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="15best">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The 15 Best Games Since 2000, Number 6: Minecraft | url = http://www.usgamer.net/articles/the-15-best-games-since-2000-number-6-minecraft | vydavateľ = Gamer Network | dátum vydania = 2015-08-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-08-04 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150804142519/http://www.usgamer.net/articles/the-15-best-games-since-2000-number-6-minecraft | dátum archivácie = 2015-08-04 }}</ref> <ref name="timebestgames">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The 50 Best Video Games of All Time | url = http://time.com/4458554/best-video-games-all-time/ | vydavateľ = [[Time Inc.]] | dátum vydania = 2016-08-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-19 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160826010703/http://time.com/4458554/best-video-games-all-time/ | dátum archivácie = 2016-08-26 }}</ref> <ref name="kcalost">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Swift | meno = Andy | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Swift | meno2 = Andy | titul = 2013 Kids' Choice Award Nominees: Kristen Stewart & More — Full List | url = http://hollywoodlife.com/2013/02/13/kids-choice-awards-2013-nominees-full-list-nominations/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2013-02-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-03-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="kcalost2014">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2014 Kids' Choice Awards Winners | url = http://popcrush.com/2014-kids-choice-awards-winners/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-03-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="kca2015">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Webber | meno = Stephanie | autor = | odkaz na autora = | titul = Kids' Choice Awards 2015: Complete List of Winners! | url = https://www.usmagazine.com/entertainment/news/kids-choice-awards-2015-complete-list-of-winners-2015283/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2015-03-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-03-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="kca2018i">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = NICKELODEON ANNOUNCES 2018 KIDS' CHOICE AWARDS NOMINATIONS | url = http://www.nickpress.com/press-releases/2018/02/26/nickelodeon-announces-2018-kids-choice-awards-nominations | vydavateľ = [[Viacom (2005–present)|Viacom]] | dátum vydania = 2018-02-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="kca2018ii">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Drysdale | meno = Jennifer | autor = | odkaz na autora = | titul = 2018 Kids' Choice Awards: The Complete Winners List | url = http://www.etonline.com/2018-kids-choice-awards-the-complete-winners-list-99000 | vydavateľ = | dátum vydania = 2018-03-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="gja2019">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = GamesRadar staff | odkaz na autora = | titul = Here's every winner from this year's Golden Joystick Awards, including the Ultimate Game of the Year | url = https://www.gamesradar.com/Golden-Joystick-awards-2019-winners/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2019-11-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="kca2020">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grein | meno = Paul | autor = | odkaz na autora = | titul = Complete List of Winners for 'Kids' Choice Awards 2020: Celebrate Together' | url = https://www.billboard.com/articles/news/awards/9370466/kids-choice-awards-2020-winners-list | vydavateľ = | dátum vydania = 2020-05-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-05-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="guardianbest">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = MacDonald | meno2 = Keza | titul = The 50 best video games of the 21st century | url = https://www.theguardian.com/games/2019/sep/19/50-best-video-games-of-the-21st-century | vydavateľ = | dátum vydania = 2019-09-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-09-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="polygonreview">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hall | meno = Charlie | autor = | odkaz na autora = | titul = Why Minecraft is the most important game of the decade | url = https://www.polygon.com/2019/11/7/20952214/minecraft-most-important-game-of-the-decade-2010 | vydavateľ = Polygon | dátum vydania = 2019-11-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-09 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="forbes">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kain | meno = Erik | autor = | odkaz na autora = | titul = The Best — And Most Important — Video Games Of The Decade | url = http://www.forbes.com/sites/erikkain/2020/12/31/the-best---and-most-important---video-games-of-the-decade-20102019/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2019-12-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="halloffame">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hetfeld | meno = Malindy | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft inducted into the World Video Game Hall of Fame | url = https://www.pcgamer.com/minecraft-inducted-into-the-world-video-game-hall-of-fame/ | vydavateľ = PC Gamer | dátum vydania = 2020-06-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-20 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="Social media">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Silverman | meno = Matt | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: How Social Media Spawned a Gaming Sensation | url = http://mashable.com/2010/10/01/minecraft-social-media/ | vydavateľ = Mashable Inc. | dátum vydania = 2010-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="penns">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tong | meno = Sophia | autor = | odkaz na autora = | titul = Mining data from Minecraft | url = http://www.gamespot.com/articles/mining-data-from-minecraft/1100-6331569/ | vydavateľ = [[CBS Interactive]] | dátum vydania = 2011-08-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="salon">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Spillman | meno = Rob | autor = | odkaz na autora = | titul = Inside the geeky, revolutionary world of "Minecraft" | url = http://www.salon.com/2011/12/06/inside_the_geeky_revolutionary_world_of_minecraft/singleton/ | vydavateľ = Salon Media Group | dátum vydania = 2011-12-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-11-23 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130117145332/http://www.salon.com/2011/12/06/inside_the_geeky_revolutionary_world_of_minecraft/singleton/ | dátum archivácie = 2013-01-17 }}</ref> <ref name="bbc tycoons">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cellan-Jones | meno = Rory | autor = | odkaz na autora = | titul = The TV tycoons you may have missed | url = https://www.bbc.co.uk/news/technology-18768443 | vydavateľ = BBC News | dátum vydania = 2012-07-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-07-10 | miesto = Londýn | jazyk = en }}</ref> <ref name="Minecraft Style">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Benedetti | meno = Winda | autor = | odkaz na autora = | titul = Dig this 'Minecraft'-style 'Gangnam Style' parody | url = http://sys03-public.nbcnews.com/technology/dig-minecraft-style-gangnam-style-parody-1C6601764 | vydavateľ = [[NBCUniversal]] | dátum vydania = 2012-10-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-09 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://archive.today/20140610202513/http://sys03-public.nbcnews.com/technology/dig-minecraft-style-gangnam-style-parody-1C6601764 | dátum archivácie = 2014-06-10 }}</ref> <ref name="ign">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dean | meno = Paul | autor = | odkaz na autora = | titul = Hauntings and Hoaxes: Gamings Weirdest Ghost Stories | url = https://www.ign.com/articles/2011/10/31/hauntings-and-hoaxes-gamings-weirdest-ghost-stories | vydavateľ = | dátum vydania = 2011-10-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-07-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="dinnerbone-herobrine">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Adams | meno = Nathan | autor = | odkaz na autora = | titul = Dinnerbone: @Kizzycocoa We have no plans ... | url = https://twitter.com/dinnerbone/status/238278012632707072 | vydavateľ = Twitter | dátum vydania = 2012-08-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-07-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="othergames1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dean | meno = Paul | autor = | odkaz na autora = | titul = Creeping up on you: The best Minecraft references in video games | url = http://www.pcgamesn.com/minecraft/creeping-you-best-minecraft-references-video-games | vydavateľ = Network N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-11-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="othergames2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = How The Stanley Parable goes down the rabbit hole of other games | url = http://www.shacknews.com/article/81714/the-stanley-parable-creator-says-walkthrough-would-kill-the-magic | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="deadmau">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kennedy | meno = Sam | autor = | odkaz na autora = | titul = Deadmau5 References Minecraft in New Show | url = https://www.ign.com/articles/2011/08/11/deadmau5-references-minecraft-in-new-show | vydavateľ = | dátum vydania = 2011-08-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-11-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="guy">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lady Gaga – G.U.Y. – An ARTPOP Film | url = https://www.youtube.com/watch?v=PNu_-deVemE | vydavateľ = YouTube | dátum vydania = 2014-03-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-07-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="southpark">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Schreier | meno = Jason | autor = | odkaz na autora = | titul = This Week's South Park Is All About Minecraft | url = http://kotaku.com/this-weeks-south-park-is-all-about-minecraft-1427305010 | vydavateľ = | dátum vydania = 2013-09-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-10-01 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="simpsons">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Simcraft: What If The Simpsons Did Minecraft? | url = http://time.com/51545/simcraft-what-if-the-simpsons-did-minecraft/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-21 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190411144857/http://time.com/51545/simcraft-what-if-the-simpsons-did-minecraft/ | dátum archivácie = 2019-04-11 }}</ref> <ref name="printers">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cheshire | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Want to learn computer-aided design (CAD)? Play Minecraft | url = https://www.wired.co.uk/article/minecrafted | vydavateľ = Wired UK | dátum vydania = 2012-11-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-11-23 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="habitat">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Eördögh | meno = Fruzsina | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Partners With United Nations For Urban Planning | url = http://readwrite.com/2012/09/06/minecraft-partners-with-united-nations-for-urban-planning | vydavateľ = [[SAY Media]] | dátum vydania = 2012-09-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-11-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="blockbyblock">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Senior | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft UN Block By Block project to help young people redesign their neighbourhoods | url = http://www.pcgamer.com/2012/09/05/minecraft-un-block-by-block-project-to-help-young-people-redesign-their-neighbourhoods/ | vydavateľ = [[Future plc]] | dátum vydania = 2012-09-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-09-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="DenmarkInMinecraft">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Geodatastyrelsen giver de unge hele Danmark i 3D | url = https://gst.dk/nyheder/nyhedsarkiv/2014/apr/geodatastyrelsen-giver-de-unge-hele-danmark-i-3d/ | vydavateľ = Geodatastyrelsen | dátum vydania = 2014-04-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-25 | miesto = | jazyk = da | url archívu = https://web.archive.org/web/20200616081403/https://gst.dk/nyheder/nyhedsarkiv/2014/apr/geodatastyrelsen-giver-de-unge-hele-danmark-i-3d/ | dátum archivácie = 2020-06-16 }}</ref> <ref name="sealevel">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Boddy | meno = Zachary | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft for beginners: How to find diamond, gold, and other rare ores in | url = https://www.windowscentral.com/minecraft-guide-how-find-and-mine-diamond-gold-and-other-rare-ores | vydavateľ = | dátum vydania = 2020-01-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="sealevel2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Wilson | meno = Iain | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft commands and cheats: all the console commands you need for crafty success | url = https://www.gamesradar.com/minecraft-cheats/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2020-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-14 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="Education">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Walton | meno = Mark | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft In Education: How Video Games Are Teaching Kids | url = http://www.gamespot.com/articles/minecraft-in-education-how-video-games-are-teaching-kids/1100-6400549/ | vydavateľ = [[CBS Interactive]] | dátum vydania = 2012-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="MCEdu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Waxman | meno = Olivia | autor = | odkaz na autora = | titul = MinecraftEdu Teaches Students Through Virtual World-Building | url = https://techland.time.com/2012/09/21/minecraftedu-teaches-students-through-virtual-world-building/ | vydavateľ = [[Time (týždenník)|Time]] | dátum vydania = 2012-09-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-09 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20121023101431/http://techland.time.com/2012/09/21/minecraftedu-teaches-students-through-virtual-world-building/ | dátum archivácie = 2012-10-23 }}</ref> <ref name="pcgamer edu 2019">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MacGregor | meno = Jody | autor = | odkaz na autora = | titul = How teachers are using Minecraft in the classroom | url = https://www.pcgamer.com/how-teachers-are-using-minecraft-in-the-classroom/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2019-08-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-08-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="gosh">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GOSH looks to DRIVE healthcare technology forward | url = https://www.digitalhealth.net/2018/10/gosh-drive-healthcare-technology/ | vydavateľ = digitalhealth.net | dátum vydania = 2018-10-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="cadinnov">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Architecture: What Architects Can Learn From a Video Game | url = https://www.autodesk.com/redshift/minecraft-architecture | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-02-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="outletdesign">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Stone | meno2 = Brett | priezvisko3 = Nysetvold | meno3 = Thomas | priezvisko4 = Hepworth | meno4 = Ammon | priezvisko5 = Red | meno5 = Edward | titul = Collaborative Design Principles From Minecraft With Applications to Multi-User CAD." Volume 1A: Codes and Standards | url = https://proceedings.asmedigitalcollection.asme.org/proceeding.aspx?articleid=2090490 | vydavateľ = American Society of Mechanical Engineers | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="virtualcomputers">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fahey | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = Man Builds Computer Inside Computer Game | url = http://kotaku.com/5650027/man-builds-computer-inside-computer-game | vydavateľ = | dátum vydania = 2016-09-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="hdd">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Finley | meno = Klint | autor = | odkaz na autora = | titul = Man Builds Working Hard Drive Inside Minecraft | url = https://www.wired.com/2014/08/man-builds-working-hard-drive-inside-minecraft/ | vydavateľ = [[Wired (časopis)|Wired]] | dátum vydania = 2014-08-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-06 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="8bitcomp">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Doctorow | meno = Cory | autor = | odkaz na autora = | titul = Working 8-bit CPU in Minecraft | url = http://boingboing.net/2010/11/12/working-8-bit-cpu-in.html | vydavateľ = | dátum vydania = 2010-11-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="atariem">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Alexandra | meno = Heather | autor = | odkaz na autora = | titul = YouTuber Builds Working Atari Emulator In Minecraft | url = http://kotaku.com/youtuber-builds-working-atari-emulator-in-minecraft-1789753663 | vydavateľ = | dátum vydania = 2016-12-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="atariem2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Good | meno = Owen | autor = | odkaz na autora = | titul = Atari 2600 emulator in Minecraft helps tie a world record — at 1 frame per second | url = https://www.polygon.com/2019/1/27/18199571/dragster-world-record-atari-2600-emulator-minecraft-1-fps | vydavateľ = | dátum vydania = 2019-01-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="gba">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Alexander | meno = Julia | autor = | odkaz na autora = | titul = Player recreates working Pokémon on virtual Game Boy Advance in Minecraft | url = http://www.polygon.com/2016/7/4/12093306/minecraft-pokemon-fire-red-game-boy-advance | vydavateľ = | dátum vydania = 2016-07-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-12-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="modprogramm">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Finley | meno = Klint | autor = | odkaz na autora = | titul = New Minecraft Mod Teaches You Code as You Play | url = https://www.wired.com/2014/08/learntomod/ | vydavateľ = [[Wired (časopis)|Wired]] | dátum vydania = 2014-08-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-10-03 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="codeorg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hood | meno = Vic | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft has taught 85 million young people to code | url = https://www.pcgamesn.com/minecraft/minecraft-hour-of-code | vydavateľ = | dátum vydania = 2018-03-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-03-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="britishmuseum">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = British Museum to be digitally recreated in Minecraft | url = https://www.bbc.co.uk/news/technology-29281051 | vydavateľ = [[British Broadcasting Corporation|BBC]] | dátum vydania = 2014-09-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-09-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="tul">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Batchelor | meno = James | autor = | odkaz na autora = | titul = Reporters Without Borders builds censorship-free zone in Minecraft | url = https://www.gamesindustry.biz/articles/2020-03-13-reporters-without-borders-builds-censorship-free-zone-in-minecraft | vydavateľ = | dátum vydania = 2020-03-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="tulbuild">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gerken | meno = Tom | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft ‘loophole’ library of banned journalism | url = https://www.bbc.com/news/world-us-canada-51883247 | vydavateľ = BBC News | dátum vydania = 2020-03-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-14 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="clones">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Webster | meno = Andrew | autor = | odkaz na autora = | titul = Living under a blocky shadow: the world of Minecraft clones | url = https://arstechnica.com/gaming/2011/07/living-under-a-blocky-shadow-the-world-of-minecraft-clones/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2011-07-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-10-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="worldcraft">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = World Craft - Play World Craft on Crazy Games | url = https://www.crazygames.com/game/world-craft | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="FramptonPostMort">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Frampton, David | odkaz na autora = | titul = Postmortem: The Blockheads | url = http://www.gamasutra.com/blogs/DavidFrampton/20131012/202246/Postmortem_The_Blockheads.php | vydavateľ = [[Gamasutra]] | dátum vydania = 2013-10-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="dscraft">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hands-on with Minecraft for DS, with homebrew version DScraft | url = http://www.pocketgamer.co.uk/r/DS/DScraft+(Minecraft+DS)/news.asp?c=32674 | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-03-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="NLcitesMinecraftWiiURumours">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = McFerran | meno = Damien | autor = | odkaz na autora = | titul = Rumour: Minecraft Is Already In Development For Wii U, GamePad Said To Be The Focus | url = http://www.nintendolife.com/news/2013/12/rumour_minecraft_is_already_in_development_for_wii_u_gamepad_said_to_be_the_focus | vydavateľ = Nintendo Life | dátum vydania = 2013-12-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-11-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="NLcitesUCraft">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Whitehead | meno = Thomas | autor = | odkaz na autora = | titul = Nexis Games is Developing U Craft, a Minecraft Clone, for the eShop | url = http://www.nintendolife.com/news/2014/09/nexis_games_is_developing_u_craft_a_minecraft_clone_for_the_eshop | vydavateľ = [[Nintendo Life]] | dátum vydania = 2014-09-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-11-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="NLcitesCLIS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Calvert | meno = Darren | autor = | odkaz na autora = | titul = Cube Life: Island Survival is Another Minecraft-Inspired Title Heading to the Wii U eShop | url = http://www.nintendolife.com/news/2015/01/cube_life_island_survival_is_another_minecraft-inspired_title_heading_to_the_wii_u_eshop | vydavateľ = [[Nintendo Life]] | dátum vydania = 2015-01-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-01-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="NLcitesDiscovery">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Calvert | meno = Darren | autor = | odkaz na autora = | titul = Prepare to Get Creative With Minecraft-Inspired Game Discovery Coming to Wii U eShop Soon | url = http://www.nintendolife.com/news/2015/12/prepare_to_get_creative_with_minecraft-inspired_game_discovery_coming_to_wii_u_eshop_soon | vydavateľ = [[Nintendo Life]] | dátum vydania = 2015-12-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-04-09 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="NLcitesBattleminer">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Whitehead | meno = Thomas | autor = | odkaz na autora = | titul = Battleminer Screens Show Some Familiar Block Building On the Way to 3DS | url = http://www.nintendolife.com/news/2014/09/battleminer_screens_show_some_familiar_block_building_on_the_way_to_3ds | vydavateľ = [[Nintendo Life]] | dátum vydania = 2014-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-11-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="NLcitesCubeCreator3D">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Calvert | meno = Darren | autor = | odkaz na autora = | titul = Another Minecraft Clone, Cube Creator 3D Coming To 3DS eShop | url = http://www.nintendolife.com/news/2014/10/another_minecraft_clone_cube_creator_3d_coming_to_3ds_eshop | vydavateľ = [[Nintendo Life]] | dátum vydania = 2014-10-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-11-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="NLcitesStoneShire">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Whitehead | meno = Thomas | autor = | odkaz na autora = | titul = More Minecraft Mania Looks Set for Wii U With Stone Shire | url = http://www.nintendolife.com/news/2014/10/more_minecraft_mania_looks_set_for_wii_u_with_stone_shire | vydavateľ = [[Nintendo Life]] | dátum vydania = 2014-10-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-11-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="MCV-UK_interview">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Calvin | meno = Alex | autor = | odkaz na autora = | titul = Mojang's block party – what is next for Minecraft? | url = http://www.mcvuk.com/news/read/mojang-s-block-party-what-is-next-for-minecraft/ | vydavateľ = MCV UK | dátum vydania = 2015-07-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-07-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="VergecitesMSMonWiiU">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Webster | meno = Andrew | autor = | odkaz na autora = | titul = Giving Minecraft a story | url = https://www.theverge.com/2015/8/26/9207085/minecraft-story-mode-telltale-games-interview | vydavateľ = | dátum vydania = 2015-08-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-08-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="2player">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hawkins | meno = Matt | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft: The Story of Mojang: The Kotaku Review | url = http://kotaku.com/5970346/minecraft-the-story-of-mojang-the-kotaku-review | vydavateľ = [[Gawker Media]] | dátum vydania = 2012-12-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-03 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="kickstarter">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MINECRAFT MOVIE 'THE BIRTH OF MAN' NIXED BY NOTCH | url = https://www.ign.com/articles/2014/02/07/minecraft-movie-the-birth-of-man-nixed-by-notch | vydavateľ = | dátum vydania = 2014-02-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="kickstarter2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft-inspired movie shut down | url = https://www.gamespot.com/articles/minecraft-inspired-movie-shut-down/1100-6417633/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2014-02-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="warner1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft movie in the works with Warner Bros. | url = http://www.gamasutra.com/view/news/211920/Minecraft_movie_in_the_works_with_Warner_Bros.php | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-02-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="warner2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Busch | meno = Anita | autor = | odkaz na autora = | titul = Video Game Sensation 'Minecraft' Coming To The Big Screen As Warner Bros Acquires Rights; 'Lego's' Roy Lee And Jill Messick Producing | url = https://www.deadline.com/2014/02/minecraft-movie-warner-bros-lego-movie-producer/ | vydavateľ = Deadline | dátum vydania = 2014-02-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-02-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="filmwarner1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Movie Is "Large-Budget," Might Not Arrive Until 2018 | url = http://www.gamespot.com/articles/minecraft-movie-is-large-budget-might-not-arrive-u/1100-6422821/ | vydavateľ = GameSpot | dátum vydania = 2014-10-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="filmwarner2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft movie will be 'large-budget' but unlikely to arrive before 2017 | url = https://www.theguardian.com/technology/2014/oct/08/minecraft-movies-youtube-mojang-licensing | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="warnerplan1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Galuppo | meno = Mia | autor = | odkaz na autora = | titul = Warner Bros.' 'Minecraft' Movie Gets Release Date | url = https://www.hollywoodreporter.com/heat-vision/warner-bros-minecraft-movie-gets-906607 | vydavateľ = The Hollywood Reporter | dátum vydania = 2016-06-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="warnerplan2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kroll | meno = Justin | autor = | odkaz na autora = | titul = Warner Bros. Taps Shawn Levy for ‘Minecraft’ Movie | url = http://variety.com/2014/film/news/warner-bros-taps-shawn-levy-for-minecraft-movie-1201332000/ | vydavateľ = Variety | dátum vydania = 2014-10-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-10-16 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20141017174929/http://variety.com/2014/film/news/warner-bros-taps-shawn-levy-for-minecraft-movie-1201332000/ | dátum archivácie = 2014-10-17 }}</ref> <ref name="McElhenney1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fleming, Jr | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Movie Gets 'It's Always Sunny In Philadelphia's Rob McElhenney | url = https://deadline.com/2015/07/minecraft-movie-rob-mcelhenney-its-always-sunny-in-philadelphia-1201482930/ | vydavateľ = Deadline | dátum vydania = 2015-07-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="McElhenney2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kroll | meno = Justin | autor = | odkaz na autora = | titul = 'Wonder Woman' Scribe Jason Fuchs to Write Latest Draft of 'Minecraft' (EXCLUSIVE) | url = https://variety.com/2016/film/news/jason-fuchs-minecraft-movie-writer-1201888253/ | vydavateľ = Variety | dátum vydania = 2016-10-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="neebrothers">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Maglio | meno2 = Tony | titul = 'Minecraft' Movie Delayed: Rob McElhenney Out as Director, Nee Brothers Tapped to Write (Exclusive) | url = https://www.thewrap.com/minecraft-nee-brothers-rob-mcelhenny-release-date/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2018-08-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="filmkonec">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gera | meno = Emily | autor = | odkaz na autora = | titul = Always Sunny's Rob McElhenney explains what went wrong for his $150 Million Minecraft movie | url = https://www.vg247.com/2020/02/24/minecraft-rob-mcelhenney-movie/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2020-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="sollett">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kroll | meno = Justin | autor = | odkaz na autora = | titul = Peter Sollett to Direct Warner Bros.' 'Minecraft' Movie (EXCLUSIVE) | url = https://variety.com/2019/film/news/peter-sollett-warner-bros-minecraft-1203105640/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2019-01-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="sollettdatum">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = D'Anastasio | meno = Cecilia | autor = | odkaz na autora = | titul = On March 4, 2022, Warner Bros. and Mojang will be releasing a Minecraft movie. | url = https://kotaku.com/on-march-4-2022-warner-bros-and-mojang-will-be-relea-1834080290 | vydavateľ = | dátum vydania = 2019-04-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-16 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="kniha1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 'Minecraft: The Island' Blurs the Line Between Fiction and Gaming | url = https://www.nytimes.com/2017/07/26/business/media/minecraft-the-island-novel-video-game.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="NovelsPubWeekly">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Licensing Hotline: March 2019 | url = https://www.publishersweekly.com/pw/by-topic/industry-news/licensing/article/79670-licensing-hotline-march-2019.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-15 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="MClego">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Moon | meno = Mariella | autor = | odkaz na autora = | titul = Lego releases the Minecraft set you've been waiting for | url = https://news.yahoo.com/blogs/technology-blog/lego-releases-minecraft-set-ve-waiting-160151420.html | vydavateľ = [[Yahoo!]] | dátum vydania = 2012-06-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="LegoMinecraft">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MacManus | meno = Christopher | autor = | odkaz na autora = | titul = Lego Minecraft available for preorder | url = http://news.cnet.com/8301-17938_105-57379791-1/lego-minecraft-available-for-preorder/ | vydavateľ = [[CBS Interactive]] | dátum vydania = 2012-02-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-02-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="LEGO">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Totilo | meno = Stephen | autor = | odkaz na autora = | titul = There Will Be Official Minecraft Lego Sets | url = http://kotaku.com/5878848/there-will-be-official-minecraft-lego-sets | vydavateľ = [[Gawker Media]] | dátum vydania = 2012-01-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="minifig">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = LEGO Minecraft | url = https://www.facebook.com/LEGOMinecraft/photos/a.299460193452063.72516.250707394994010/778262168905194/?type=1 | vydavateľ = Facebook | dátum vydania = 2014-09-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-10-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="Merchandise sales">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nunneley | meno = Stephany | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft hits $80M in sales with over 5M paid downloads | url = http://www.vg247.com/2012/03/24/minecraft-hits-80m-in-sales-with-over-5m-paid-downloads/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2012-03-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-11-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="egmont1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft books for children to be published in UK this September | url = http://www.polygon.com/2013/3/26/4148622/minecraft-books-for-children-to-be-published-in-uk-this-september | vydavateľ = | dátum vydania = 2013-03-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="egmont2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Chapple, Craig | odkaz na autora = | titul = Minecraft children's books launching in September | url = http://www.develop-online.net/news/43618/Minecraft-childrens-books-launching-in-September | vydavateľ = | dátum vydania = 2013-03-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-03-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="egmont3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Warr, Philippa | odkaz na autora = | titul = Gaming Minecraft children's books announced | url = https://www.wired.co.uk/news/archive/2013-03/27/minecraft-books | vydavateľ = [[Wired.com]] | dátum vydania = 2013-03-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-03-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="minecon2011">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Good | meno = Owen | autor = | odkaz na autora = | titul = Well Whaddaya Know: MineCon Is Sold Out | url = http://www.kotaku.com.au/2011/10/well-whaddaya-know-minecon-is-sold-out/ | vydavateľ = [[Gawker Media]] | dátum vydania = 2012-10-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-01-11 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20130203113607/http://www.kotaku.com.au/2011/10/well-whaddaya-know-minecon-is-sold-out/ | dátum archivácie = 2013-02-03 }}</ref> <ref name="minecon2011ii">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GameSpy: Tickets for Minecraft Convention, MineCon, Now On Sale&nbsp;— Page 1 | url = http://uk.pc.gamespy.com/pc/minecraft/1187399p1.html | vydavateľ = [[Glu Mobile]] | dátum vydania = 2011-08-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-12-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="deadmauafterparty">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Into the Nether party with deadmau5 | url = https://www.ign.com/articles/2011/11/22/deadmau5-blows-the-roof-off-of-minecon | vydavateľ = | dátum vydania = 2011-11-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-09-25 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="scrollscode">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = McElroy | meno = Griffin | autor = | odkaz na autora = | titul = MineCon attendees get alpha codes for Cobalt, Scrolls | url = http://www.joystiq.com/2011/09/08/minecon-attendees-get-alpha-codes-for-cobalt-scrolls/ | vydavateľ = [[AOL]] | dátum vydania = 2011-09-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-11-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="minecon2012">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ward | meno = Mark | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft fans gather for Minecon in Paris | url = https://www.bbc.co.uk/news/technology-20492574 | vydavateľ = BBC | dátum vydania = 2012-11-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-23 | miesto = Londýn | jazyk = en }}</ref> <ref name="tickets2012">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Corriera | meno = Alexa Ray | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecon 2012 tickets sell out in two hours, Mojang looking into releasing more | url = http://www.polygon.com/gaming/2012/9/14/3332678/minecon-2012-ticket-sell-out | vydavateľ = [[Vox Media]] | dátum vydania = 2012-09-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-12-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="minecon2013">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Winters | meno = Lydia | autor = | odkaz na autora = | titul = MINECON will be in the US this year. Sorry dear Brits. I'm not coming to scout locations! | url = https://twitter.com/LydiaWinters/status/320922859411230720 | vydavateľ = Twitter | dátum vydania = 2013-04-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-06-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="minecon2013ii">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Where in the World is MINECON 2013? | url = https://www.youtube.com/watch?v=lNG_Ayqb-ts | vydavateľ = YouTube | dátum vydania = 2013-06-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-06-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="minecon2015">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MINECON 2015 | url = https://www.mojang.com/2014/08/minecon-2015/ | vydavateľ = Mojang AB | dátum vydania = 2014-08-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-09-06 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="minecon2016">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bui | meno = Vu | autor = | odkaz na autora = | titul = MINECON 2016 tickets announcement! | url = https://www.mojang.com/2016/04/minecon-2016-tickets/ | vydavateľ = | dátum vydania = 2016-04-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-08-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="minecon2017">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecon goes online as 'Minecon Earth' | url = https://www.polygon.com/2017/8/8/16114706/minecon-2017-minecon-earth-time | vydavateľ = | dátum vydania = 2017-08-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-08-29 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="festival1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Festival is postponed due to coronavirus fears | url = https://www.engadget.com/2020-03-05-minecraft-festival-postponed-coronavirus.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-16 | miesto = | jazyk = en }}</ref> <ref name="festival2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minecraft Festival 2021 {{!}} MINECRAFT Event | url = https://geekevents.nl/events/minecraft-festival-2021/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-16 | miesto = | jazyk = en-US | url archívu = https://web.archive.org/web/20200804013033/https://geekevents.nl/events/minecraft-festival-2021/ | dátum archivácie = 2020-08-04 }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://planetminecraft.com/ Planet Minecraft] {{en}} * [http://www.youtube.com/watch?v=1uTl3aWEvEA MINECON 2012 - Future of modding API] {{en}} * [https://minecraft.wiki/ Minecraft Wiki] {{en}} – Oficiálna Minecraft Wiki * [https://minecraft.wiki/w/Minecraft_Wiki:Projects/Slovak_translation Minecraft Wiki:Projects/Slovak translation] - Slovenská Oficiálna Minecraft Wiki (Vo vývoji) == Zdroje == {{Preklad|en|Minecraft|965490076}} {{Mojang}} [[Kategória:Minecraft| ]] [[Kategória:Počítačové hry z 2009]] [[Kategória:Hry pre Windows]] [[Kategória:Hry pre Android]] [[Kategória:Hry pre iOS]] [[Kategória:Hry pre Xbox One]] [[Kategória:Hry pre Nintendo Switch]] [[Kategória:Hry pre PlayStation 4]] [[Kategória:Videohry]] [[Kategória:Mojang]] 625zzx6nvzml5udgaxcr0f7x8bgroqs Lockheed Martin F-35 Lightning II 0 379984 8256391 8250332 2026-08-01T17:41:51Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256391 wikitext text/x-wiki {{Infobox Lietadlo |názov = F-35 Lightning II |obrázok = Obrázok:F-35A flight (cropped).jpg |text = F-35A [[United States Air Force|Vzdušných síl USA]] |typ = [[stealth]] viacúčelové [[stíhacie lietadlo]] |výrobca = [[Lockheed Martin Aeronautics]] |konštruktér = |prvý let = 15. december 2006 |zavedený = F-35B: 31. júla 2015 (USMC)<br />F-35A: 2. augusta 2016 (USAF)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Covid-19: dopad na program F-35 |url=https://www.leteckymagazin.sk/l/covid-19-dopad-na-program-f-35/ |dátum prístupu=2020-12-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20210118065806/https://www.leteckymagazin.sk/l/covid-19-dopad-na-program-f-35/ |dátum archivácie=2021-01-18 }}</ref><br />F-35C: 2018 (USN)<ref>Shalal-Esa, Andrea. [http://www.lse.co.uk/FinanceNews.asp?ArticleCode=eonzqi07td0tkfi&ArticleHeadline=US_Navy_Air_Force_may_field_F35s_later_than_2016 "US Navy, Air Force may field F-35s later than 2016."] ''Thomson Reuters'', 21 April 2011.</ref> |vyradený = |charakter = v službe (USA, Izrael) |hlavný používateľ = |viac používateľov = |výroba = 2006 – súčasnosť |vyrobených kusov = viac ako 1230 lietadiel (k 14. septembru 2025)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martin | meno = Lockheed | autor = | odkaz na autora = | titul = Fast Facts | url = https://www.f35.com/f35/about/fast-facts.html | vydavateľ = f35.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-14 | jazyk = }}</ref> |cena za kus = F-35A: US$82,5 miliónov (priemerná cena v roku 2022-2024)<br />F-35B: US$109 miliónov (priemerná cena v roku 2022-2024)<br />F-35C: US$102,1 milióna (priemerná cena v roku 2022-2024)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Losey | meno = Stephen | autor = | odkaz na autora = | titul = Pentagon, Lockheed reach handshake deal for next F-35s | url = https://www.defensenews.com/air/2024/11/25/pentagon-lockheed-reach-handshake-deal-for-next-f-35s/ | vydavateľ = defensenews.com | dátum vydania = 2024-11-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-10 | miesto = | jazyk = }}</ref><br />Pozn.: Priemerná cena nezahŕňa náklady na vývoj<ref name = pogo> Schwellenbach, Nick. [http://pogoblog.typepad.com/pogo/2011/02/jsf-likely-far-more-expensive-than-aircraft-theyre-replacing.html "JSF Likely Far More Expensive Than Aircraft They're Replacing."] ''[[Project on Government Oversight]], 15 February 2011.</ref> <br />F-35A jednotková cena zbraňových systémov je US$183,5 milióna<ref name= usaf_fy2012_budget>[http://www.saffm.hq.af.mil/shared/media/document/AFD-110211-038.pdf "FY 2012 Budget Estimates"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110724075943/http://www.saffm.hq.af.mil/shared/media/document/AFD-110211-038.pdf |date=2011-07-24 }}, p. 01 – 1. ''U.S. Air Force'', February 2011.</ref> |varianty = F-35A<br />F-35B<br />F-35C }} [[Súbor:F-35 weapons bay.jpeg|thumb|Pohľad na výzbroj, umiestnenú vo vnútornej šachte]] '''Lockheed Martin F-35 Lightning II''' je trieda jednosedadlových, jednomotorových [[viacúčelové bojové lietadlo|viacúčelových]] [[stíhacie lietadlo|stíhacích lietadiel]] [[Piata generácia bojových lietadiel|piatej generácie]], určených na vykonávanie [[bojové lietadlo|pozemných útokov]], [[prieskum (vojenstvo)|prieskumu]] a [[vzdušná obrana|vzdušných obranných]] misií s technológiou [[stealth]].<ref name="LHMC">[http://www.lockheedmartin.com/products/f35/f-35-capabilities.html "F-35 Capabilities."] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100724021638/http://www.lockheedmartin.com/products/f35/f-35-capabilities.html |date=2010-07-24 }} ''[[Lockheed Martin]]'', 2009. Retrieved: 9 February 2009.</ref><ref>[http://www.globes.co.il/serveen/globes/docview.asp?did=1000589810 "Knesset Finance Committee approves F-35 deal."] ''Globes (Israel).'' Retrieved: 29 November 2010.</ref> Do F-35 patria tri hlavné modely: prvým je variant s [[CTOL|konvenčným vzletom a pristátím]] (F-35A), druhým je variant s [[STOVL|krátkym vzletom a zvislým pristátím]] (F-35B) a tretím je variant určený na operácie z [[lietadlová loď|lietadlových lodí]] (F-35C). Tieto tri varianty postupne nahrádzajú viacero v súčasnosti využívaných typov, ako sú [[Fairchild A-10 Thunderbolt II|A-10 Thunderbolt II]], [[F-16 Fighting Falcon]], [[McDonnell Douglas AV-8B Harrier II|AV-8B Harrier II]], [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|F/A-18 Hornet]], a vyradené [[Northrop Grumman EA-6B Prowler|EA-6B Prowler]]. Budú tak predstavovať väčšinu amerického taktického letectva, pilotovaného človekom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=F-35 Variants |url=https://www.f35.com/about/variants |dátum prístupu=2015-10-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150906163908/https://www.f35.com/about/variants |dátum archivácie=2015-09-06 }}</ref> Spojené štáty uvažujú o kúpe celkovo 2443 týchto lietadiel.<ref>[http://www.pbs.org/newshour/bb/military/jan-june10/defense_04-21.html "Pentagon's F-35 Fighter Under Fire in Congress."] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100826113224/http://www.pbs.org/newshour/bb/military/jan-june10/defense_04-21.html |date=2010-08-26 }} ''PBS''. Retrieved 22 August 2010.</ref> Celkové náklady projektu F-35 Lightning II, ktoré zaplatí americký daňovník po zarátaní aj prevádzkových a servisných nákladov na 55 rokov dopredu, by sa mali vyšplhať na 1,3 bilióna USD. Do tejto sumy sú už zahrnuté náklady na vývoj v hodnote 59,2 miliárd USD a na obstaranie všetkých lietadiel v hodnote 261 miliárd USD. Americké ministerstvo obrany objednáva stroje F-35 postupne v jednotlivých výrobných dávkach. Pre každú túto dávku uzatvára s producentom lietadla a výrobcom pohonnej jednotky samostatnú zmluvu, od ktorej sa odvíja aj jednotková cena stíhačiek. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že so zvyšujúcou sa produkciou cena strojov postupne klesá. Dňa 23. novembra 2016 boli podpísané kontrakty na 10. výrobnú dávku, v rámci ktorých sa priemerná jednotková cena lietadiel F-35 dostala na 109,7 mil. USD.<ref>[http://www.janes.com/article/65741/dod-awards-lot-10-production-contract-for-f-35 DoD awards Lot 10 production contract for F-35]</ref><ref>[http://www.utc.com/News/PW/Pages/F-35-Joint-Program-Office-Awards-Pratt-Whitney-LRIP-10-Contract-for-F135-Engine.aspx F-35 Joint Program Office Awards Pratt & Whitney LRIP 10 Contract for F135 Engines]</ref> == Vznik a vývoj == [[Súbor:A U.S. Air Force pilot navigates an F-35A Lightning II aircraft assigned to the 58th Fighter Squadron, 33rd Fighter Wing into position to refuel with a KC-135 Stratotanker assigned to the 336th Air Refueling 130516-F-XL333-404.jpg|thumb|F-35A s otvorenými tankovacími dverami za kokpitom pilota]] V roku 1996 oficiálne začal program JSF (Joint Strike Fighter), z ktorého neskôr vzišlo viacúčelové bojové lietadlo F-35 Lightning II. Na vývoji lietadla začali pracovať dve konkurenčné skupiny firiem, z ktorých ako prvá začala letové skúšky skupina pod vedením spoločnosti Boeing. Prototyp X-32A sa im podarilo dostať do vzduchu už 18. septembra 2000, ale let bol predčasne ukončený kvôli úniku oleja. Druhá skupina firiem pod vedením spoločnosti Lockheed Martin vzlietla so svojím prototypom X-35A dňa 24. októbra 2000. Prvý let prebehol bez problémov, podobne ako tie nasledujúce pri vyšších rýchlostiach, a tak sa už 7. novembra testovalo tankovanie za letu.<ref>[http://www.valka.cz/clanek_13431.html F-35 Lightning II - První neznamená vítěz]</ref> Po sérii skúšok, trvajúcich celý rok, sa v októbri 2001 americké ministerstvo obrany rozhodlo pre riešenie z dielne Lockheed Martin, ktoré dostalo oficiálne pomenovanie F-35.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=F-35 Program Timeline |url=https://www.f35.com/about/history |dátum prístupu=2015-10-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150906163544/https://www.f35.com/about/history |dátum archivácie=2015-09-06 }}</ref> Dôvodom víťazstva bola hlavne: * vyššia spoľahlivosť prototypu X-35B pri letoch v extrémnych podmienkach, * lepšia ovládateľnosť variantu X-35C pri letoch v nízkych rýchlostiach počas pristávania na lietadlových lodiach, * lepšie predpoklady všetkých verzií X-35 na vybavenie lietadla množstvom senzorov, kľúčových pre začlenenie stroja do konceptu digitálneho bojiska, * možnosť využitia technológií vyvinutých spoločnosťou Lockheed Martin pre [[F-22|F-22 Raptor]]. Okrem spoločnosti Lockheed Martin sa tak víťazmi v súťaži stali aj partnerské firmy Northrop Grumman a BAE Systems. Vo februári 2006 zišiel z linky vo Fort Worth v Texase prvý sériovo vyrobený kus F-35A a v decembri toho istého roku uskutočnil svoj prvý let. Dňa 11. júna 2008 uskutočnil prvý let aj variant F-35B, vyletel pri ňom do výšky asi {{m|4570|m}}. Všetky plánované testy motora a riadenia prebehli bez akýchkoľvek problémov.<ref>[http://www.f-16.net/f-35-news-article2929.html F-35B STOVL achieves successful first flight]</ref> 19. januára 2012 sa uskutočnil nad základňou Edwards prvý nočný let s lietadlom F-35A.<ref>[http://www.lockheedmartin.com/us/news/press-releases/2012/january/120119ae_f-35a-first-night-flight.html Lockheed Martin F-35A Performs First Night Flight]</ref> Úspešné ukončenie tejto misie otvorilo cestu k začatiu testov nočného tankovania, ktoré sa konalo 26. marca 2012 za asistencie tankovacieho lietadla KC-135.<ref>[http://www.lockheedmartin.com/us/news/press-releases/2012/march/120326ae_f35a-completes-night-refuel.html Lockheed Martin F-35A Completes First Night Refueling Mission]</ref> Ďalším významným míľnikom v programe JSF boli prvé pristátia lietadiel F-35 na palubách lietadlových lodí. V roku 2011 pristál variant F-35B na palube USS Wasp a dňa 3. novembra 2014 zrealizoval na palube USS Nimitz svoje prvé pristátie aj F-35C.<ref>[http://www.stripes.com/news/navy/f-35c-makes-1st-carrier-landing-on-uss-nimitz-1.312026 F-35C makes 1st carrier landing, on USS Nimitz]</ref> Dňa 31. júla 2015 dosiahlo počiatočné operačné schopnosti prvých 10 strojov F-35B (letka VMFA-121), patriacich pod United States Marine Corps. O rok neskôr, dňa 2. augusta 2016, dosiahli počiatočné operačné schopnosti aj lietadlá F-35A, zaradené pod United States Air Force. Išlo o 34. stíhaciu letku zo základne Hill Air Force Base, ktorá pozostáva z 12 lietadiel F-35A a 21 vycvičených pilotov, pripravených na bojové nasadenie. == Konštrukcia == [[Súbor:F-35B Joint Strike Fighter (thrust vectoring nozzle and lift fan).PNG|thumb|Schéma prúdenia vzduchu pri variante F-35B]] [[Súbor:Lockheed Martin F-35 Lightning II mock-up instrument panel.JPG|thumb|Kabína pilota F-35]] [[Súbor:F-35 Helmet Mounted Display System.jpg|thumb|Prilba od Rockwell Collins ESA Vision Systems]] [[Súbor:AN-APG-81 Antenna, 2005 - National Electronics Museum - DSC00393.JPG|thumb|AESA radar AN/APG-81]] [[Súbor:F-35 EOTS.jpeg|thumb|Elektro-optický systém F-35]] [[Súbor:F-35 weapons bay.jpeg|thumb|Pohľad na výzbroj, umiestnenú vo vnútornej šachte]] [[Súbor:F-35C Testing Separationg With AGM-154.jpg|thumb|Test odhodenia bomby [[AGM-154 Joint Standoff Weapon|AGM-154]]]] === Motor === Pohonnou jednotkou lietadla F-35 je motor F135 od spoločnosti Pratt & Whitney, vďaka ktorému dosahuje stíhačka maximálnu rýchlosť viac ako Mach 1,6. Pratt & Whitney F135 má s prídavným spaľovaním ťah 191 kN, čo z neho robí najsilnejší motor, aký bol kedy inštalovaný do stíhacích lietadiel. Okrem predných nasávacích otvorov je pri variante F-35B počas vertikálneho letu vzduch do motora privádzaný aj dvojdielnymi dverami, umiestnenými na chrbte lietadla za zdvihovým dúchadlom. Vzduch vychádza von cez zadnú trysku s vektorovaním ťahu, ale aj cez menšie trysky v krídlach, ktoré sa používajú pri vyrovnávaní lietadla počas vzletu. Systém vektorovania ťahu je nevyhnutný pre variant s krátkym vzletom a zvislým pristátím, ale pri variante F-35A a F-35C použitý nebol, lebo by to zbytočne zvýšilo výrobné náklady. Ako alternatíva k F135 bol vyvíjaný motor F136 od spoločností General Electric a Rolls-Royce. Práce na vývoji však boli pozastavené v decembri 2011 po tom, čo Kongres spojených štátov zamietol ďalšie financovanie.<ref>[https://www.flightglobal.com/news/articles/ge-rolls-royce-power-down-f136-engine-fight-365570/ GE, Rolls-Royce power down F136 engine fight]</ref> === Kabína === Kabína F-35 je vybavený jediným dotykovým displejom po celej šírke prístrojovej dosky a jeho rozmery sú 50 x 20 centimetrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Lockheed Martin’s F-35 Lightning II most advanced cockpit |url=http://wordlesstech.com/lockheed-martins-f-35-lightning-ii-most-advanced-cockpit/ |dátum prístupu=2015-10-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151015230307/http://wordlesstech.com/lockheed-martins-f-35-lightning-ii-most-advanced-cockpit/ |dátum archivácie=2015-10-15 }}</ref> F-35 bude po 50 rokoch prvým americkým bojovým lietadlom, ktoré nebude mať priehľadový displej (HUD). Najdôležitejšie informácie, ktoré doteraz zobrazoval tento displej, budú pilotovi premietané na displej integrovaný v prilbe. Súčasťou prilby je aj zameriavač, vďaka ktorému môže pilot uzamknúť cieľ, odovzdať informácie o cieli rakete a vystreliť aj tzv. „cez rameno“. V súčasnosti piloti F-35 používajú prilbu Gen 2, vyvinutú konzorciom Rockwell Collins ESA Vision Systems.<ref>[https://www.rockwellcollins.com/~/media/Files/Unsecure/Products/Product%20Brochures/Displays/Soldier%20Displays/F-35%20Gen%20III%20Helmet%20data%20sheet.aspx F-35 Gen III Helmet Mounted Display System]</ref> Dňa 11. Augusta 2015 však konzorcium oznámilo dodanie prvej prilby novej generácie Gen 3. Tá by mala zabezpečiť lepšiu spoluprácu so senzormi, vďaka čomu pilot dostane informácie zo 6 infračervených senzorov v reálnom čase. Prilba má tiež vylepšený software, kvalitnejší displej, poskytuje pilotovi lepšie videnie v noci a mala by byť zavedená do používania v roku 2016.<ref>[http://www.janes.com/article/53587/rockwell-collins-delivers-first-gen-3-helmet-for-f-35 Rockwell Collins delivers first Gen 3 helmet for F-35]</ref> Aby sa minimalizoval reakčný čas pilota pri náročných bojových podmienkach, v kabíne je využitý koncept HOTAS (Hands-On-Throttle-And-Stick), t. j. najdôležitejšie ovládacie prvky sú umiestnené na plynovej a riadiacej páke. Lietadlo je vybavené systémom rozpoznávania reči, vďaka čomu ho pilot môže ovládať aj hlasovými pokynmi. Podobný systém bol v USA v minulosti testovaný na experimentálnom lietadle F-16 VISTA a použitý len na stroji AV-8B Harrier II. Systém rozpoznávania reči je už integrovaný aj v európskych lietadlách (napr. Eurofighter Typhoon, Dassault Rafale), ale zatiaľ nie je známe jeho efektívne využitie v boji.<ref>[http://theaviationist.com/2011/11/10/f-35-hotas/ Is the F-35 stealth jet so advanced that it can be flown using one hand only? Picture raise question]</ref> === Avionika === Lietadlá F-35 sú vybavené radarom typu AESA (Active Electronically Scanned Array), vyvinutým spoločnosťou Northrop Grumman. Je to moderný radar s aktívnym elektronickým vychyľovaním lúča a nesie označenie '''AN/APG-81'''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=AN/APG-81 AESA Radar |url=http://www.northropgrumman.com/Capabilities/anapg81aesaradar/Pages/default.aspx |dátum prístupu=2015-10-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141228155035/http://www.northropgrumman.com/Capabilities/ANAPG81AESARadar/Pages/default.aspx |dátum archivácie=2014-12-28 }}</ref> Radar funguje vo viacerých modoch tak, že popri zameraní vzdušných a pozemných cieľov poskytuje pilotovi neustále vynikajúci prehľad o dianí v jeho okolí. Vyznačuje sa vysokým výkonom voči rušeniu, pokročilými možnosťami identifikácie nepriateľa a schopnosťou vysoko-rýchlostnej komunikácie. Pri testoch dokázal radar do 9 sekúnd nájsť a následne sledovať 23 cieľov rozptýlených až do vzdialenosti {{km|160|m}}. V móde vzduch-zem mapuje terén vo vysokom rozlíšení a je schopný identifikovať veľké množstvo pozemnej vojenskej techniky, ktorú v prípade pohybu dokáže neustále sledovať. Dokáže presne lokalizovať, identifikovať a rušiť prostriedky [[protivzdušná obrana|protivzdušnej obrany]] z bezpečnej vzdialenosti. Súčasťou elektro-optického systému '''AN/AAQ-37''' je 6 pasívnych infra-červených senzorov, rozmiestnených po celom draku. Tieto senzory nahrádzajú klasické prostriedky pre nočné videnie, poskytujú pilotovi prehľad o situácii vo všetkých smeroch (360<sup>o</sup> vertikálne aj horizontálne), dokážu vyhľadať a sledovať blížiace sa lietadlo a fungujú tiež ako varovný systém pred letiacimi raketami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=AN/AAQ-37 Distributed Aperture System (DAS) for the F-35 |url=http://www.northropgrumman.com/capabilities/anaaq37f35/pages/default.aspx |dátum prístupu=2015-10-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141106053928/http://www.northropgrumman.com/capabilities/anaaq37f35/pages/default.aspx |dátum archivácie=2014-11-06 }}</ref> Navyše poskytujú pilotovi informáciu o pozícii výstrelu riadenej strely, údajne až na vzdialenosť {{km|1900|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=AN/AAQ-37 ‘A God’s Eye View Of The Battlefield:’ Gen. Hostage On The F-35 |url=http://breakingdefense.com/2014/06/a-gods-eye-view-of-the-battlefield-gen-hostage-on-the-f-35/4/ |dátum prístupu=2015-10-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20141007122831/http://breakingdefense.com/2014/06/a-gods-eye-view-of-the-battlefield-gen-hostage-on-the-f-35/4/ |dátum archivácie=2014-10-07 }}</ref> '''AN/ASQ-239 (Barracuda)''' je systém elektronického boja, ktorý združuje informácie, získané z viacerých senzorov, ako je radar, infra-červené senzory alebo radarový výstražný systém, pozostávajúci z desiatich antén. === Výzbroj === Variant F-35A je jediný, ktorý je vybavený vnútorným kanónom GAU-22/A kalibru {{mm|25|m}}. Varianty F-35B a F-35C môžu mať kanón ukrytý v stealth kontajneri, upevnenom na vonkajšom závesníku. Ak si chce F-35 zachovať stealth vlastnosti, môže niesť vnútri len obmedzené množstvo rakiet typu vzduch-vzduch a vzduch-zem. Lietadlo je vybavené dvomi vnútornými šachtami, z ktorých každá disponuje dvomi závesníkmi. Môže tak niesť len 4 rakety vzduch-vzduch ([[AIM-120 AMRAAM|AMRAAM]], [[AIM-132 ASRAAM|ASRAAM]]) alebo kombináciu dvoch rakiet typu vzduch-vzduch a dvoch presne navádzaných striel typu vzduch-zem. S integráciou zbraní dovnútra lietadla súvisí jeden vážny problém, a tým je zvýšená teplota v oboch šachtách. Tá hraničí s prevádzkovými limitmi plánovanej výzbroje, ktorá nebola konštruovaná na takýto spôsob nesenia. Konštruktéri F-35 alebo vývojári výzbroje budú preto musieť prísť s riešením, ako predísť nežiaducemu vznieteniu munície.<ref>[http://aviationweek.com/awin/f-35-bay-presents-challenges-weapons F-35 Bay Presents Challenges To Weapons]</ref> V prípade potreby môžu byť ďalšie rakety, bomby alebo prídavné nádrže pripevnené na 6 vonkajších závesníkoch, ale na úkor zvýšeného radarového odrazu. Závesníky na koncoch krídel sú určené len na nesenie ľahších rakiet typu vzduch-vzduch, ako sú strely [[AIM-9 Sidewinder|AIM-9X Sidewinder]] alebo [[AIM-132 ASRAAM|ASRAAM]]. Kľúčom k dosiahnutiu počiatočných operačných schopností lietadiel a neskôr k plnému využitiu možností F-35 je software. Software F-35 bude obsahovať viac ako 8 miliónov riadkov kódu, čo je štyrikrát viac, ako má prvá stealth stíhačka F-22 Raptor. Projekt vývoja softwaru a integrácie zbraní je rozdelený do šiestich fáz, počas ktorých budú inštalované nasledovné verzie softwaru: * Block 1A/1B – úvodná tréningová konfigurácia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=A Digital Jet for the Modern Battlespace |url=https://www.f35.com/about/life-cycle/software |dátum prístupu=2015-10-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200702032933/https://www.f35.com/about/life-cycle/software |dátum archivácie=2020-07-02 }}</ref> * Block 2A – rozšírená tréningová konfigurácia * Block 2B – zabezpečuje dosiahnutie počiatočných operačných schopností lietadiel U.S. Marines a použitie zbraní vo vnútorných šachtách ([[AIM-120 AMRAAM|AMRAAM]], GBU-32, [[Paveway|GBU-12]]). * Block 3I – zabezpečuje dosiahnutie počiatočných operačných schopností lietadiel [[US Air Force]] a mala by byť k dispozícii do augusta 2016. Na rozdiel od predchádzajúcej verzie by mala zabezpečiť integráciu nového procesora a GBU-31. * Block 3F – verzia softwaru, ktorá umožní použitie zbraní aj na externých závesníkoch. Má byť integrovaná v roku 2018 a okrem kanónu by mala umožniť použitie celej škály zbraní, ako sú [[AIM-120 AMRAAM|AIM-120D AMRAAM]], [[AIM-9 Sidewinder|AIM-9X-2 Sidewinder]], GBU-39, [[AGM-154 Joint Standoff Weapon|AGM-154A/C JSOW]], [[Paveway|GBU 10/12/16 Paveway II]], [[Paveway|GBU 24A/B Paveway III]], [[Storm Shadow]], [[AGM-158 JASSM]]. Záujmom Británie bude v rámci tohto softwarového balíka integrovať tepelne navádzané rakety [[AIM-132 ASRAAM]], riadené strely vzduch-zem [[Brimstone]] a presne navádzané bomby [[Paveway IV]].<ref>[http://www.raf.mod.uk/equipment/f35jointstrikefighter.cfm RAF F-35B Lightning II]</ref> * Block 4 – konečná verzia, ktorá by mala umožniť použitie zbraní ako sú bomby GBU-53, radarom navádzané rakety [[Meteor (raketa vzduch-vzduch)|Meteor]], ale tiež atómová bomba B61-12. V záujme Nórska bude integrovať protilodnú strelu JSM (Joint Strike Missile), ktorú v súčasnosti vyvíja spoločnosť Kongsberg Defence & Aerospace. Práce na tejto verzii softwaru by mali byť dokončené v auguste 2026.<ref>[https://www.flightglobal.com/news/articles/pentagon-firming-f-35-block-4-configuration-412762/ Pentagon firming F-35 Block 4 configuration]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Lockheed Martin Awarded $1.8 Billion for F-35 Block 4 Development |url=https://www.defenseworld.net/news/24904/Lockheed_Martin_Awarded__1_8_Billion_for_F_35_Block_4_Development#.XSltBkfgrV8 |dátum prístupu=2019-07-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200731040956/https://www.defenseworld.net/news/24904/Lockheed_Martin_Awarded__1_8_Billion_for_F_35_Block_4_Development#.XSltBkfgrV8 |dátum archivácie=2020-07-31 }}</ref> Integrácia výzbroje do stíhačky je vždy „behom na dlhú trať“ a potrvá ešte veľa rokov, kým F-35 bude schopná využívať celé spektrum plánovanej munície. Hoci ide o náročný proces, postupne sa darí integrovať čoraz viac zbraní: * Bomba GBU-32 bola prvýkrát odhodená 8. augusta 2012 z lietadla F-35B a to vo výške {{m|1280|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=F-35 completes first airborne weapons separation |url=http://www.navair.navy.mil/index.cfm?fuseaction=home.NAVAIRNewsStory&id=5091 |dátum prístupu=2015-10-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151119181735/http://www.navair.navy.mil/index.cfm?fuseaction=home.NAVAIRNewsStory&id=5091 |dátum archivácie=2015-11-19 }}</ref> * {{kg|907}} vážiaca bomba GBU-31 bola prvýkrát odhodená 16. októbra 2012 z lietadla F-35A.<ref>[http://theaviationist.com/2012/10/17/f35-jdam/ F-35’s first in-flight weapon release (of a huge 2,000 pound GBU-31 JDAM)]</ref> * 7. júla 2013 sa uskutočnil prvý ostrý výstrel rakety vzduch-vzduch [[AIM-120 AMRAAM|AIM-120C-5]] a 30. októbra toho istého roku aj výstrel na letiaci terč. * 21. októbra 2013 zrealizovala F-35B testované odhodenie laserom navádzanej bomby [[Paveway|GBU-12]].<ref>[http://www.af.mil/News/ArticleDisplay/tabid/223/Article/467412/f-35a-conducts-first-live-fire-with-amraam.aspx F-35A conducts first live fire with AMRAAM]</ref> Prvé odhodenie tejto bomby z externých závesov sa uskutočnilo 23. septembra 2015 a celkovo boli počas testu odhodené štyri kusy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=F-35C Conducts First External Weapons Release with Not One, but Four 500-pound Bombs |url=https://www.f35.com/news/detail/f-35c-conducts-first-external-weapons-release-with-not-one-but-four-500-pou |dátum prístupu=2015-11-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151208111956/https://www.f35.com/news/detail/f-35c-conducts-first-external-weapons-release-with-not-one-but-four-500-pou |dátum archivácie=2015-12-08 }}</ref> * 6. decembra 2013 lietadlo F-35B úspešne odskúšalo bombardovanie pozemného cieľa bombou GBU-32 z výšky {{m|7620|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=GBU-32 Weapon Delivery Accuracy Test Completes F-35 Lightning II Flight Test Milestone |url=https://www.f35.com/news/detail/gbu-32-weapon-delivery-accuracy-test-completes-f-35-lightning-ii-flight-tes |dátum prístupu=2015-10-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151208144932/https://www.f35.com/news/detail/gbu-32-weapon-delivery-accuracy-test-completes-f-35-lightning-ii-flight-tes |dátum archivácie=2015-12-08 }}</ref> * 9. júna 2015 sa začali pozemné testy kanónu GAU-22/A, ktoré sa opakovali ešte 12-krát v priebehu nasledujúcich troch mesiacov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=F-35A Fires 25mm Gun at Full Capacity |url=https://www.f35.com/news/detail/f-35a-fires-25mm-gun-at-full-capacity |dátum prístupu=2015-11-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151208121034/https://www.f35.com/news/detail/f-35a-fires-25mm-gun-at-full-capacity |dátum archivácie=2015-12-08 }}</ref> Po úspešnom ukončení tejto fázy, pokračovalo testovanie streľbou vo vzduchu. Dňa 30. októbra 2015 vyskúšala stíhačka F-35A prvýkrát kanón GAU-22/A priamo počas letu. Test funkčnosti kanónu prebehol úspešne potom, čo bola vystrelená jedna dávka po 30 nábojov a dve dávky po 60 nábojov. Plná integrácia GAU-22/A má byť ukončená v roku 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=F-35A Completes First Aerial Gun Test |url=https://www.f35.com/news/detail/f-35a-completes-first-aerial-gun-test |dátum prístupu=2015-11-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151203122640/https://www.f35.com/news/detail/f-35a-completes-first-aerial-gun-test |dátum archivácie=2015-12-03 }}</ref> * 12. januára 2016 bola prvýkrát otestovaná tepelne navádzaná strela [[AIM-9 Sidewinder|AIM-9X]]. Táto raketa typu vzduch-vzduch, ktorá by mala byť nesená externe na koncoch krídel, bola úspešne vystrelená vo výške {{m|1829|m}}.<ref>[http://www.janes.com/article/57517/usaf-f-35-test-fires-aim-9x USAF F-35 test-fires AIM-9X]</ref> * 23. marca 2016 prebehol prvý test odhodenia navádzanej bomby [[AGM-154 Joint Standoff Weapon|AGM-154]]. Táto kĺzavá bomba s hmotnosťou {{kg|490}} bola vypustená z vnútornej šachty F-35C. * 22. augusta 2016 sa na leteckej základni Edwards uskutočnila séria testov, ktorých cieľom bolo odskúšať viacero typov munície. Išlo rakety a bomby, ktoré budú integrované v rámci Blocku 3F. Súčasťou testov bolo aj odhodenie {{kg|110}} bômb GBU-39 s družicovým navádzaním (GPS).<ref>[http://www.janes.com/article/63147/jpo-ramps-up-f-35-weapons-testing-ahead-of-block-3f-rollout JPO ramps-up F-35 weapons testing ahead of Block 3F rollout]</ref> * 5. decembra 2016 bolo prvýkrát otestované odhodenie riadenej bomby [[Paveway IV]], ktorá má byť integrovaná špeciálne v britských F-35B.<ref>[http://www.janes.com/article/66001/uk-specific-weapons-testing-of-f-35-continues-with-guided-paveway-iv-drop UK-specific weapons testing of F-35 continues with guided Paveway IV drop]</ref> * 15. marca 2017 prebehlo prvé kolo skúšok britských rakiet [[AIM-132 ASRAAM]]. V rámci testovania sa uskutočnilo niekoľko výstrelov týchto protilietadlových riadených striel s infra-červeným navádzaním.<ref>[http://www.mbda-systems.com/press-releases/f-35-successfully-conducts-first-firings-of-mbdas-asraam/ F-35 successfully conducts first firings of MBDA’s ASRAAM]</ref> * 25. augusta 2020 prebehli letové testy, počas ktorých došlo k odhodeniu inertnej atómovej bomby [[B61|B61-12]] z vnútornej bombovnice lietadla<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Staff | meno = Space Explored | autor = | odkaz na autora = | titul = An F-35A successfully dropped an inert B61-12 nuclear bomb &#x5B;Video&#x5D; | url = https://spaceexplored.com/2020/11/27/an-f-35a-successfully-dropped-an-inert-b61-12-nuclear-bomb-video/ | vydavateľ = spaceexplored.com | dátum vydania = 2020-11-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-12-13 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Operačné nasadenie == === Izrael === Veliteľ izraelských vzdušných síl generálmajor Amikam Norkin oznámil, že v roku 2018 si stíhačky F-35I prešli bojovým krstom. Norkin uviedol, lietadlá podstúpili minimálne dve bojové misie v oblasti Blízkeho východu, bližšie však nešpecifikoval dátum, miesto ani spôsob nasadenia.<ref>[https://www.flightglobal.com/news/articles/israeli-f-35is-make-combat-debut-with-two-air-strike-448789/ Israeli F-35Is make combat debut with two air strikes]</ref> === USA === K prvému bojovému nasadeniu došlo 27. septembra 2018 a zúčastnili sa na ňom stroje americkej námornej pechoty F-35B. Stíhačky poskytovali blízku palebnú podporu pozemným jednotkám a pri nálete použili presne navádzané bomby GBU-32 JDAM, GBU-12 Paveway II a palubný kanón. Americké lietadlá vzlietli proti bojovníkom Talibanu z výsadkovej lode USS Essex (trieda Wasp), ktorá sa v tom čase nachádzala v Arabskom mori.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Prvé bojové nasadenie amerických F-35B |url=https://www.leteckymagazin.sk/l/prve-bojove-nasadenie-americkych-f-35b/ |dátum prístupu=2019-07-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190713070535/https://www.leteckymagazin.sk/l/prve-bojove-nasadenie-americkych-f-35b/ |dátum archivácie=2019-07-13 }}</ref> Dňa 15. apríla 2019 presunulo americké letectvo stíhačky F-35A na základňu Al Dhafra v Spojených arabských emirátoch. Dva z týchto strojov uskutočnili 30. apríla nálet na sieť tunelov a sklad zbraní v irackom pohorí Himrin, ktoré vytvorili bojovníci Islamského štátu. Pri údere boli použité presne navádzané bomby JDAM. Išlo o prvé bojové nasadenie amerických stíhačiek verzie F-35A.<ref>[https://www.af.mil/News/Article-Display/Article/1830712/us-air-force-f-35as-conduct-first-combat-employment/ U.S. Air Force F-35As conduct first combat employment]</ref> === Spojené kráľovstvo === Dňa 25. júna 2019 sa do boja proti militantom Islamského štátu v Iraku a Sýrii pridali britské F-35B. Stíhačky, štartujúce zo základne Akrotiri na Cypre, síce nevykonali žiadny nálet, uskutočnili však niekoľko ozbrojených prieskumných letov.<ref>[https://www.bbc.com/news/uk-48745027 UK stealth fighter jets join fight against Islamic State]</ref> == Varianty == [[Súbor:Formation of F-35 Aircraft MOD 45157750.jpg|thumb|Porovnanie F-35C s väčšími krídlami (vľavo) s verziou F-35B (vpravo)]] [[Súbor:Front view of F-35C Lightning II of VX-23 on USS Eisenhower (CVN-69) in October 2015.JPG|thumb|F-35C so zloženými krídlami na palube USS Eisenhower]] === F-35A === F-35A je lietadlo s konvenčným vzletom a pristátím (CTOL), určené pre [[US Air Force]] a vzdušné sily ďalších štátov. Je najľahšou verziou F-35. Je jediným variantom, vybaveným vnútorným kanónom GAU-22/A. F-35A by sa mala vyrovnať stíhačke [[F-16]] v schopnosti manévrovať a zvládať vysoké preťaženie. Prekonať by ju mala v stealth vlastnostiach, objeme vnútorných palivových nádrží a avionike. Mala by byť schopná akcelerovať rovnako rýchlo ako zrýchľuje [[F-16]], ktorá má zavesené externé palivové nádrže. Všetky tieto vlastnosti by jej mali zabezpečiť väčšiu schopnosť prežitia a americké letectvo plánuje postupne nahradiť všetky [[F-16]] lietadlami F-35A. Nórska verzia F-35A bude mať na rozdiel od "áčkových" verzií iných štátov nainštalovaný brzdiaci padák. === F-35B === F-35B je verzia s krátkym vzletom a zvislým pristátím (STOVL), podobná svojimi rozmermi variantu "A". Zásadným rozdielom medzi týmito verziami je integrácia zdvihového dúchadla do F-35B, ktoré jej umožňuje pristávať vertikálne a vzlietnuť na veľmi krátkej dráhe. Inštalácia tohto zariadenia zapríčinila, že F-35B má o 28% menšie vnútorné palivové nádrže ako "áčko". Ďalším kompromisom je menší priestor v zbraňových šachtách, ktorý mierne limituje možnosti, vyzbrojiť lietadlo. Kým pri F-35A bol kladený dôraz na schopnosť zniesť preťaženia do 9g pri náročnejších manévroch, F-35B je limitovaná na preťaženie do 7g. USMC plánuje lietadlami F-35B nahradiť postupne všetky stroje [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|F/A-18 Hornet]] (varianty A, B, C a D) a AV-8B Harrier II. === F-35C === V porovnaní s F-35A má verzia F-35C väčšie krídla, ktoré sa na koncoch dajú zalomiť, aby bolo možné na lietadlovej lodi previezť čo najviac strojov. Väčšia plocha krídel umožňuje pristávať pri nižšej rýchlosti, zvyšuje užitočné zaťaženie, objem vnútorných palivových nádrží a tým aj dolet. Úpravou prešiel taktiež podvozok, ktorý je pre potreby pristávania na lodi značne zosilnený. === F-35I === F-35I je v podstate verzia F-35A so špeciálnymi izraelskými modifikáciami. Izrael integroval do lietadla svoje vlastné systémy elektronického boja, ako sú snímače a jednotlivé protiopatrenia. Hlavný počítač bude mať "plug-and-play" funkciu, čo umožní použitie izraelskej elektroniky. Ďalšími systémami budú vonkajšia rušička, nové izraelské rakety typu vzduch-vzduch a navádzané bomby, integrované vo vnútorných šachtách. == Používatelia == [[Súbor:USNA CDR Tony "Brick" Wilson piloting CF-05 during an external GBU-12 weapon separation.jpg|thumb|Test odhodenia bomby GBU-12]] === Súčasní používatelia === {{minivlajka|Austrália}} [[Austrália (štát)|'''Austrália''']] :[[Royal Australian Air Force]]: ako náhradu za lietadlá [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|F/A-18 Hornet]] objednala Austrália 72 strojov F-35A, z ktorých chce zostaviť tri operačné letky. V budúcnosti plánuje vytvoriť ešte jednu letku, pozostávajúcu z ďalších 28 kusov F-35A.<ref>[http://www.airforce.gov.au/Technology/Future-Acquisitions/F-35A-Lightning-II/?RAAF-ZRnYQhJUh1u0e44uR32olOT1rt+Ym4K3 F-35A Lightning II]</ref> Prvé 2 lietadlá boli Royal Australian Air Force doručené v roku 2014 a k novembru 2021 Austrália disponovala 41 lietadlami F-35A.<ref>[https://defence-blog.com/australia-receives-4-more-f-35-fighter-jets/ Australia receives 4 more F-35 fighter jets]</ref> Počiatočné operačné spôsobilosti dosiahli F-35 v RAAF 28. decembra 2020. Všetky 3 letky by mali byť pripravené na operačné nasadenie do roku 2023. Celkové náklady na kúpu lietadiel, vybudovanie potrebných zariadení, nákup zbraní a tréning pilotov predstavujú 12,4 miliardy amerických dolárov. {{minivlajka|Belgicko}} '''[[Belgicko]]''' :[[Belgické vzdušné sily]] – plánuje obstarať 34 lietadiel F-35A. Prvé stroj pre výcvik belgických pilotov bol dodaný v decembri 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Belgium receives first F-35 | url = https://www.janes.com/defence-news/news-detail/belgium-receives-first-f-35 | vydavateľ = janes.com | dátum vydania = 11 December 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prvých 8 lietadiel však preletí na belgickú základňu najskôr v roku 2025.<ref>[https://www.vrt.be/vrtnws/en/2018/11/07/first-f-35-fighter-jets-will-arrive-in-belgium-in-2025/ First F-35 fighter jets will arrive in Belgium in 2025]</ref> {{minivlajka|Dánsko}} '''[[Dánsko]]''' [[Súbor:First F-35 headed for USAF service.jpg|thumb|Let prvej F-35, dodanej USAF]] :[[Dánske kráľovské letectvo]] – plánuje kúpiť 27 lietadiel tohto typu. Prvá F-35A bola Dánsku dodaná 7. apríla 2021.<ref>[https://www.flightglobal.com/defence/lockheed-delivers-first-f-35-for-royal-danish-air-force/143220.article Lockheed delivers first F-35 for Royal Danish Air Force]</ref> Do októbra 2023 získalo Dánsko 10 lietadiel F-35, z ktorých štyri už sú na dánskej leteckej základni Skrydstrup a zvyšných šesť sa nachádza na americkej leteckej základni Luke v Arizone, kde slúžia na výcvik ďalších pilotov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lockheed Martin Corporation | url = https://news.lockheedmartin.com/2023-10-01-Royal-Danish-Air-Force-and-Lockheed-Martin-Celebrate-Arrival-of-First-Four-Danish-F-35-Aircraft | vydavateľ = news.lockheedmartin.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{minivlajka|Holandsko}} '''[[Holandsko]]''' :[[Holandské kráľovské letectvo]] kúpilo v rámci prvej objednávky z 25. marca 2015 osem kusov F-35A, ktorých dodávky začali v roku 2019. Celkovo Holandsko objednalo 46 lietadiel v hodnote 5 mld. eur, ktoré nahradia zastarané stroje [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|F-16AM/BM]]. K marcu 2025 disponovalo Holandsko 39 strojmi F-35.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Royal Netherlands Air Force F-35 Lightning II |url=https://www.phantomaviation.nl/Country/Europe/Netherlands/Aircraft-acquisition/F-35-milestones.htm |dátum prístupu=2021-11-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211114144828/https://www.phantomaviation.nl/Country/Europe/Netherlands/Aircraft-acquisition/F-35-milestones.htm |dátum archivácie=2021-11-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ruitenberg | meno = Rudy | autor = | odkaz na autora = | titul = F-35 delivery delays frustrate European air force upgrade plans | url = https://www.defensenews.com/global/europe/2024/03/21/f-35-delivery-delays-frustrate-european-air-force-upgrade-plans/? | vydavateľ = defensenews.com | miesto = | dátum vydania = 2024-03-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-14 | jazyk = }}</ref> {{minivlajka|Izrael}} '''[[Izrael]]''' [[Súbor:F-35A - Inauguration Towing.jpg|thumb|Prototyp F-35A s vlajkami partnerských krajín na trupe]] :[[Izraelské vzdušné sily]]: dňa 7. októbra 2010 sa Izrael stal prvým zahraničným zákazníkom, keď podpísal zmluvu na nákup 19 stíhačiek F-35I. Po podpísaní druhej zmluvy v roku 2015 na nákup ďalších 14 kusov bude Izrael disponovať celkovo 33 lietadlami F-35. V druhom kontrakte bola jednotková cena za F-35 dohodnutá v sume 110 miliónov amerických dolárov.<ref>[https://www.flightglobal.com/news/articles/israel-signs-for-next-batch-of-f-35-39adir39-fighters-409327/ Israel signs for next batch of F-35 'Adir' fighters]</ref> Prvé dve F-35 boli dodané na leteckú základňu Nevatim dňa 12. decembra 2016.<ref>[https://www.flightglobal.com/news/articles/israel-sets-date-for-f-35-arrival-424353/ Israel sets date for F-35 arrival]</ref> V decembri 2017 dosiahla prvá letka F-35I, pozostávajúca z 9 stíhačiek, počiatočnú operačnú spôsobilosť.<ref>[https://www.leteckymagazin.sk/l/zmena-rovnovahy-sil-v-regione-stredneho-vychodu/ Zmena rovnováhy síl v regióne Stredného východu]{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Izrael je tak v súčasnosti jediným prevádzkovateľom stíhačky 5. generácie na [[Stredný východ|Strednom východe]]. K septembru 2021 disponovalo izraelské letectvo 30 lietadlami F-35.<ref>[https://www.israeldefense.co.il/en/node/51982 IDF receives additional 'Adir' fighters]</ref> {{minivlajka|Japonsko}} '''[[Japonsko]]''' [[Súbor:USMC_F-35B_conducting_a_vertical_landing_aboard_the_JS_Izumo.jpg|thumb|3. októbra 2021 vykonali prvé F-35B pristátia a vzlety z JS ''Izumo'']] :[[Japonské vzdušné sily sebaobrany]] záväzne objednali 42 lietadiel F-35A, ktoré nahradia zastarané [[McDonnell Douglas F-4 Phantom II|F-4EJ Kai]].<ref>[http://www.janes.com/article/65940/jasdf-receives-first-f-35-at-luke-afb JASDF receives first F-35 at Luke AFB]</ref> F-35 Lightning II si Japonsko vybralo ešte v roku 2011, keď porazila konkurenciu, pozostávajúcu z lietadiel [[Eurofighter Typhoon]] a [[Boeing F/A-18E/F Super Hornet|F/A-18E/F Super Hornet]].<ref>[http://www.defenseindustrydaily.com/f22-raptors-to-japan-01909/ Japan’s Next F-X Fighters: F-35 Wins Round 1]</ref><ref>[https://www.f35.com/global/participation/japan JASDF's Next Generation Fighter]</ref> Prvé štyri lietadlá budú postavené vo Fort Worth (USA) a zvyšných 38 v japonskej spoločnosti Mitsubishi Heavy Industries. Dňa 23. septembra 2016 bol Japonsku dodaný prvý stroj F-35A a výcvik prvých japonských pilotov začal v novembri na leteckej základni Luke v Arizone.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Lockheed Martin and Japan Celebrate Roll Out of Japan Air Self Defense Force’s First F-35A |url=https://www.f35.com/news/detail/lockheed-martin-and-japan-celebrate-roll-out-of-japan-air-self-defense-forc |dátum prístupu=2016-09-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160924160849/https://www.f35.com/news/detail/lockheed-martin-and-japan-celebrate-roll-out-of-japan-air-self-defense-forc |dátum archivácie=2016-09-24 }}</ref> Dňa 29. marca 2019 dosiahlo prvých 12 lietadiel 302. letky počiatočnú operačnú spôsobilosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Israel Air Force receives 2 new F-35 Adir fighter jets |url=http://airrecognition.com/index.php/archive-world-worldwide-news-air-force-aviation-aerospace-air-military-defence-industry/global-defense-security-news/2019-news-aerospace-industry-air-force/july/5248-israel-air-force-receives-2-new-f-35-adir-fighter-jets.html |dátum prístupu=2019-07-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190715125728/http://airrecognition.com/index.php/archive-world-worldwide-news-air-force-aviation-aerospace-air-military-defence-industry/global-defense-security-news/2019-news-aerospace-industry-air-force/july/5248-israel-air-force-receives-2-new-f-35-adir-fighter-jets.html |dátum archivácie=2019-07-15 }}</ref> K januáru 2024 malo Japonsko 36 lietadiel F-35. {{minivlajka|Kórejská republika}} '''[[Kórejská republika]]''' :[[Vzdušné sily Kórejskej republiky]] do roku 2021 získajú 40 kusov F-35A. Prvé lietadlo, určené pre Kórejskú republiku, vzlietlo 19. marca 2018.<ref>[http://defence-blog.com/news/maiden-flight-first-south-korean-f-35-aircraft.html Maiden flight for first South Korean F-35 aircraft]</ref> K januáru 2024 malo letectvo Kórejskej republiky 39 lietadiel F-35. {{minivlajka|Nórsko}} '''[[Nórsko]]''' :[[Nórske kráľovské letectvo]]: v novembri 2008 sa Nóri rozhodli nahradiť letky [[F-16]] lietadlami F-35A. Nórska vláda objednala 52 strojov.<ref>[https://www.f35.com/global/participation/norway F-35 Partnership]</ref> Dňa 3. novembra 2017 preleteli prvé tri F-35A nórsku základňu Ørland a k marcu 2025 malo nórske letectvo 49 strojov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Manuel | meno = Rojoef | autor = | odkaz na autora = | titul = Norway Air Force Accepts Three F-35A Jets Under Joint Strike Fighter Program | url = https://thedefensepost.com/2025/03/03/norway-f35a-jets/ | vydavateľ = thedefensepost.com | miesto = | dátum vydania = 2025-03-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-14 | jazyk = }}</ref> {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} '''[[Spojené kráľovstvo]]''' :[[Royal Air Force]] a [[Royal Navy]] zatiaľ záväzne objednali 48 ks F-35B z celkovo plánovaného množstva 138 lietadiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UK stands up second operational F-35B squadron | url = https://www.janes.com/defence-news/news-detail/uk-stands-up-second-operational-f-35b-squadron | vydavateľ = janes.com | dátum vydania = 08 December 2023 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> 10. januára 2019 dosiahli britské F-35B počiatočnú operačnú spôsobilosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Británia zaviedla F-35B |url=https://www.leteckymagazin.sk/l/britania-zaviedla-f-35b/ |dátum prístupu=2019-04-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190401085747/https://www.leteckymagazin.sk/l/britania-zaviedla-f-35b/ |dátum archivácie=2019-04-01 }}</ref> V júni 2025 malo Kráľovské námorníctvo v prevádzke 37 lietadiel F-35, ktoré boli nasadené na oboch [[lietadlová loď|lietadlových lodiach]] [[Trieda Queen Elizabeth|triedy ''Queen Elizabeth'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chater | meno = James | autor = | odkaz na autora = | titul = Delays and shortages in UK's F-35 jet fleet, watchdog says | url = https://www.bbc.com/news/articles/cy0wdyxpqvro | vydavateľ = bbc.com | miesto = | dátum vydania = 2025-07-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-14 | jazyk = }}</ref> {{minivlajka|Taliansko}} '''[[Taliansko]]''' :[[Talianske vzdušné sily]]: dňa 7. septembra 2015 vzlietol z talianskej leteckej základne v Cameri prvý F-35A vyrobený mimo územia USA. Je produktom montážneho a opravárenského podniku FACO, patriaceho pod spoločnosť Alenia Aermacchi. V rámci licenčnej zmluvy by malo byť v Taliansku poskladaných 60 strojov F-35A pre talianske vzdušné sily, pričom ukončenie dodávok je naplánované na rok 2027. Stroje F-35A budú nahrádzať útočné lietadlá [[Panavia Tornado|Tornado]] a [[AMX International AMX|AMX]]. Dňa 30. novembra 2018 talianske letectvo oznámilo, že lietadlá F-35A dosiahli počiatočnú operačnú spôsobilosť. K máju 2023 mali talianske vzdušné sily 17 stíhačiek F-35A.<ref>[https://www.defensenews.com/air/2018/11/30/italy-f-35s-reach-initial-operating-capability/ Italy F-35s reach initial operating capability]</ref> :[[Talianske námorníctvo]] by malo dostať 30 kusov F-35B, ktoré nahradia stíhacie bombardéry [[McDonnell Douglas AV-8B Harrier II|AV-8B Harrier II]], operujúce z paluby talianskej lietadlovej lode Giuseppe Garibaldi.<ref>[http://www.janes.com/article/66366/italy-receives-first-operational-f-35-combat-aircraft Italy receives first operational F-35 combat aircraft]</ref> K máju 2023 disponovalo talianske námorníctvo 6 lietadlami F-35B.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = How Italy is leading the way with the F-35A in Europe | url = https://www.key.aero/article/how-italy-leading-way-f-35a-europe | vydavateľ = key.aero | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{minivlajka|USA}} '''[[USA]]''' :[[United States Air Force]] k januáru 2024 disponovali bojové jednotky 234 lietadlami a ďalších 129 prevádzkujú ako cvičné lietadlá. Plánujú obstarať celkom 1763 kusov F-35A.<ref>[https://www.aviacionline.com/2021/10/f-35-re-engining-could-be-too-expensive-for-the-usaf/ F-35 re-engining could be too expensive for the USAF]</ref> :[[United States Marine Corps]] plánujú obstarať celkom 353 kusov F-35B a 67 kusov F-35C. K januáru 2024 disponovali bojové jednotky 112 lietadlami F-35B/C a ďalších 33 prevádzkovali ako cvičné stroje. :[[United States Navy]] plánujú obstarať celkom 260 kusov F-35C.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=U.S. Marine Corps moves forward with F-35 transition |url=http://www.marines.mil/News/NewsDisplay/tabid/3258/Article/613385/us-marine-corps-moves-forward-with-f-35-transition.aspx |dátum prístupu=2015-10-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200630040259/https://www.marines.mil/News/News-Display/Article/613385/us-marine-corps-moves-forward-with-f-35-transition/ |dátum archivácie=2020-06-30 }}</ref> K januáru 2024 disponovali bojové jednotky 30 lietadlami F-35C a ďalších 15 bolo prevádzkovaných ako cvičné lietadlá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.flightglobal.com/download?ac=98881 | vydavateľ = flightglobal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Budúci používatelia === {{minivlajka|Česko}} [[Armáda Českej republiky|'''Česko''']] - Za 24 strojov Česko zaplatí 6 miliárd eur. Podľa ministerstva obrany ide o najvýznamnejší projekt v histórii českej armády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko uzavrelo kontrakt na nákup amerických stíhačiek F-35. Za 24 kusov zaplatí šesť miliárd eur | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/697599-cesko-uzavrelo-kontrakt-na-nakup-24-americkych-stihaciek-f-35/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2024-01-29 | dátum prístupu = 2024-01-30 | jazyk = sk-SK}}</ref> {{minivlajka|Fínsko}} '''[[Fínsko]]''' - nahradí svoju flotilu zastaraných lietadiel F/A-18C/D viacúčelovými stíhačkami typu F-35A Block 4. Dodávky lietadiel by sa mali uskutočniť v rokoch 2025 až 2030. Za 64 strojov zaplatí celkovo 8,4 miliardy eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tirpak | meno = John | autor = | odkaz na autora = | titul = Finland Formalizes Deal for 64 Block 4 F-35s | url = https://www.airandspaceforces.com/finland-formalizes-deal-for-64-block-4-f-35s/ | vydavateľ = airandspaceforces.com | dátum vydania = 2022-02-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{minivlajka|Kanada}} '''[[Kanada]]''' :[[Kanadské kráľovské letectvo]] - v decembri 2022 objednala prvých 16 stíhačiek F-35A ako náhradu za zastarané CF-18. Prvé kusy by mala Kanada získať v roku 2026 a dodávky by mali pokračovať až do roku 2032. Celkovo plánuje kanadské letectvo obstarať 88 stíhačiek a prvé stroje budú zaradené do služby v roku 2029.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brewster | meno = Murray | autor = | odkaz na autora = | titul = Federal government inks deal to buy fleet of F-35 fighter jets | url = https://www.cbc.ca/news/politics/canada-f35-fighter-jet-deal-1.6707769 | vydavateľ = cbc.ca | dátum vydania = 2023-01-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{minivlajka|Nemecko}} '''[[Nemecko]]''' :[[Luftwaffe (Bundeswehr)]] - v decembri 2022 objednalo 35 lietadiel F-35A.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lockheed Martin Corporation | url = https://news.lockheedmartin.com/2022-12-14-Germany-Becomes-Latest-Country-to-Join-the-F-35-Lightning-II-Global-Team | vydavateľ = news.lockheedmartin.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{minivlajka|Poľsko}} '''[[Poľsko]]''' :[[Vzdušné sily Poľskej republiky]]: objednali 32 lietadiel F-35A v hodnote 4,6 mld. dolárov, ktoré budú dodané v rokoch 2024 až 2030. Prvé z týchto lietadiel priletí na poľskú leteckú základňu Łask v roku 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martin | meno = Lockheed | autor = | odkaz na autora = | titul = First F-35A for Poland Enters Assembly at Georgia Facility | url = https://www.f35.com/f35/news-and-features/first-F35A-Poland-enters-assembly-Georgia-facility.html | vydavateľ = f35.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> {{minivlajka|Singapur}} '''[[Singapur]]''' :[[Vzdušné sily Singapuru]]: zatiaľ objednali 4 lietadlá F-35B, pričom prvé z nich bude dodané v roku 2026.<ref>[https://www.aero-mag.com/lockheed-martin-f-35-28092021 Lockheed Martin agrees new F-35 production numbers with DoD]</ref> {{minivlajka|Švajčiarsko}} '''[[Švajčiarsko]]''' :[[Švajčiarske vzdušné sily]]: v septembri 2022 objednalo Švajčiarsko 36 lietadiel F-35, ktoré v rokoch 2027 až 2030 nahradia zastarané stíhačky [[McDonnell Douglas F/A-18 Hornet|F/A-18 Hornet]] a [[Northrop F-5|F-5 Tiger]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Machi | meno = Vivienne | autor = | odkaz na autora = | titul = Swiss leaders sign $6.25 billion contract for F-35 fighter jets | url = https://www.defensenews.com/global/europe/2022/09/19/swiss-leaders-sign-625-billion-contract-for-f-35-fighter-jets/ | vydavateľ = defensenews.com | dátum vydania = 2022-09-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Zrušené objednávky === {{minivlajka|Turecko}} '''[[Turecko]]''' :[[Turecké vzdušné sily]] plánovali obstarať 100 lietadiel, objednávka na prvých 30 strojov však bola zrušená potom, čo Turecko objednalo ruský protilietadlový systém [[S-400 |S-400]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pawlyk | meno = Oriana | autor = | odkaz na autora = | titul = Trump: Turkey Will Be Out of F-35 Fighter Jet Program After S-400 Buy | url = https://www.military.com/daily-news/2019/07/16/trump-turkey-will-be-out-f-35-fighter-jet-program-after-s-400-buy.html | vydavateľ = military.com | dátum vydania = 2019-07-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-01-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Incidenty a nehody == * 28. septembra 2018 havarovalo lietadlo americkej námornej pechoty F-35B v blízkosti základne Beaufort v Južnej Karolíne. Príčiny havárie zatiaľ nie sú známe. Pilot sa stihol katapultovať.<ref>[https://www.reuters.com/article/us-south-carolina-crash-military/u-s-military-f-35-fighter-jet-crashes-in-south-carolina-officials-idUSKCN1M82H2 F-35 fighter jet crashes in South Carolina, pilot ejects]</ref> *9. apríla 2019 lietadlo Japonských vzdušných síl (JASDF) havarovalo {{km|135|m}} od základne pri Misawe. *19. mája 2020 havaroval stroj amerického letectva na leteckej základni Eglin vo Floride pri bežnom cvičnom lete počas pristávania. *18. septembra 2022 sa pilot F-35B Lightning II letky námornej pechoty úspešne katapultoval severne od mesta North Charleston, lietadlo sa zatiaľ nenašlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Američanům zmizela stíhačka F-35. Armáda žádá o pomoc veřejnost|url=https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3615391-americanum-zmizela-stihacka-f-35-armada-zada-o-pomoc-verejnost|vydavateľ=ČT24 - Česká televize|dátum prístupu=2023-09-18|jazyk=cs|meno=Česká|priezvisko=televize}}</ref> == Špecifikácie (F-35A) == [[Súbor:F-35A three-view.PNG|thumb|400px]] [[Súbor:F-35 weapon layout.jpg|thumb|500px]] [[Súbor:Lockheed Martin F-35B Lightning II cutaway with liftfan.jpg|thumb|Prierez variantu F-35B]] [[Súbor:Replica model of the Pratt & Whitney F135 turbofan and the Rolls-Royce LiftSystem of the Lockheed Martin F-35B.jpg|thumb|Motor F-35]] Lockheed Martin špecifikácie,<ref name=LM_F-35A_page>[http://www.lockheedmartin.com/products/f35/f-35A-ctol-variant.html "F-35A – CTOL."] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110317113904/http://www.lockheedmartin.com/products/f35/f-35A-ctol-variant.html |date=2011-03-17 }} ''Lockheed Martin''. Retrieved: 28 July 2010.</ref><ref>[http://www.lockheedmartin.com/products/f35/f-35b-stovl-variant.html "F-35B STOVL."] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110317114148/http://www.lockheedmartin.com/products/f35/f-35b-stovl-variant.html |date=2011-03-17 }} ''Lockheed Martin''. Retrieved: 28 July 2010.</ref><ref>[http://www.lockheedmartin.com/products/f35/f-35c-cv-variant.html "F-35C – CV."] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110317173004/http://www.lockheedmartin.com/products/f35/f-35c-cv-variant.html |date=2011-03-17 }} ''Lockheed Martin''. Retrieved: 28 July 2010.</ref> F-35 Program list,<ref name="F-35_prog_brief_Sept2006">Davis, Brigadier General Charles R. [http://www.jsf.mil/downloads/documents/AFA_Conf_-_JSF_Program_Brief_-_26_Sept_06.pdf "F-35 Program Brief."] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200725033118/https://www.jsf.mil/downloads/documents/AFA_Conf_-_JSF_Program_Brief_-_26_Sept_06.pdf |date=2020-07-25 }} ''USAF'', 26 September 2006. Retrieved 5 June 2010.</ref> F-35 JSF štatistiky<ref name="F-35_Stats">[http://www.jsf.mil/downloads/mediakits/7764.zip "F-35 Joint Strike Fighter Media Kit Statistics."] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190626203103/http://www.jsf.mil/downloads/mediakits/7764.zip |date=2019-06-26 }} ''JSF,'' August 2004.</ref> === Hlavné technické údaje === * '''Posádka''': 1 * '''Dĺžka''': {{m|15.67|m}} * '''Rozpätie krídel''': {{m|10.7|m}} * '''Výška''': {{m|4.33|m}} * '''Nosná plocha''': {{m2|42.7}}<ref name="F-35_prog_brief_Sept2006"/> * '''Prázdna hmotnosť''': {{kg|13300}} * '''Hmotnosť s nákladom''': {{kg|22470}}<ref name="F-35_skills_analyzed">Nativi, Andy. [http://www.aviationweek.com/aw/generic/story_channel.jsp?channel=defense&id=news/F35-030509.xml "F-35 Air Combat Skills Analyzed."] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101226061121/http://www.aviationweek.com/aw/generic/story_channel.jsp?channel=defense&id=news%2FF35-030509.xml |date=2010-12-26 }} ''Aviation Week'', 5 March 2009."</ref><ref name=jsf.mil>[http://www.jsf.mil/f35/f35_variants.htm "F-35 variants."] ''JSF''. Retrieved: 22 August 2010.</ref> * '''[[Maximálna vzletová hmotnosť]]''': {{kg|31800}} * '''[[Hnacia jednotka lietadla|Pohonná jednotka]]''': 1 × [[turboventilátorový motor]] [[Pratt & Whitney F135]] s [[prídavné spaľovanie|prídavným spaľovaním]] ** '''Suchý ťah''': 125 kN<ref name="Jane's Aero"/><ref>F-35B: vertikálny ťah 176 kN</ref> ** '''Ťah s [[prídavné spaľovanie|prídavným spaľovaním]]''': 191 kN<ref name="Jane's Aero">[http://search.janes.com/Search/documentView.do?docId=/content1/janesdata/binder/jae/jae_1063.htm@current&pageSelected=allJanes&keyword=F135&backPath=http://search.janes.com/Search&Prod_Name=JAE& "The Pratt & Whitney F135".]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} ''Jane's Aero Engines''. Jane's Information Group, 2009. (subscription version, dated 10 July 2009).</ref><ref name=JAWA>[http://search.janes.com/Search/documentView.do?docId=/content1/janesdata/yb/jawa/jawa1347.htm@current&pageSelected=allJanes&keyword=F-35%20Lightning%20II&backPath=http://search.janes.com/Search&Prod_Name=JAWA& "Lockheed Martin F-35 Lightning II".]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} ''Jane's All the World's Aircraft''. Jane's Information Group, 2010. (subscription article, dated 1 February 2010).</ref> * '''Vnútorná zásoba paliva''': {{kg|8382}} === Výkony === * '''Maximálna rýchlosť''': [[Machovo číslo|Mach]] 1,6+<ref name="F-35_Stats"/> (1 200 mph, {{km|1930|m}}/h) skúšaný až do Mach 1,61<ref>[http://www.aviationweek.com/aw/blogs/defense/index.jsp?plckController=Blog&plckBlogPage=BlogViewPost&newspaperUserId=27ec4a53-dcc8-42d0-bd3a-01329aef79a7&plckPostId=Blog%3a27ec4a53-dcc8-42d0-bd3a-01329aef79a7Post%3acd242f57 – 3030-4871-b60b-764c1213fb1a&plckScript=blogScript&plckElementId=blogDest "F-35A Pushes to Mach 1.6"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100321164415/http://www.aviationweek.com/aw/blogs/defense/index.jsp?plckController=Blog&plckBlogPage=BlogViewPost&newspaperUserId=27ec4a53-dcc8-42d0-bd3a-01329aef79a7&plckPostId=Blog%3a27ec4a53-dcc8-42d0-bd3a-01329aef79a7Post%3acd242f57 |date=2010-03-21 }} ''AviationWeek'', 9 December 2011.</ref> * '''Dolet''': {{km|2220|m}} (na vnútornej zásobe palive) * '''Bojový dolet''': {{km|1090|m}} (na zásobe vnútorného paliva)<ref name = "F-35_broch">[http://www.lockheedmartin.com/data/assets/aeronautics/products/f35/A07-20536AF-35Broc.pdf "F-35 brochure, p. 6."] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090106134729/http://www.lockheedmartin.com/data/assets/aeronautics/products/f35/A07-20536AF-35Broc.pdf |date=2009-01-06 }} ''Lockheed Martin''. Retrieved: 1 April 2009.</ref> * '''Dostup''': {{m|18288|m}}<ref>[http://www.airtoaircombat.com/detail.asp?id=19 "LockheedMartin F-35B JSF."] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151208100245/http://www.airtoaircombat.com/detail.asp?id=19 |date=2015-12-08 }} ''Airtoaircombat.com''. Retrieved: 15 August 2009.</ref> * '''Stúpavosť''': dôverné (nie je dostupné pre verejnosť) * '''Plošné zaťaženie krídla''': {{kg|446}}/m² * '''[[Pomer ťahu na hmotnosť|Ťah/hmotnosť]]''': ** '''S palivom''': 0,87 ** '''S 50% paliva''': 1,07 === Výzbroj === * '''Vo vnútorných šachtách''': **'''Kanón:''' [[Gatlingov guľomet|4-hlavňový kanón typu gatling]] [[General Dynamic]] [[GAU-12 Equalizer|GAU-22/A Equalizer]] [[Kaliber {{mm|25|m}}|kalibru {{mm|25|m}}]], s vnútornou kapacitou 180 nábojov<ref name="F-35_Stats"/> ** '''Protilietadlové rakety''': *** 4 x [[AIM-120 AMRAAM|AIM-120C AMRAAM]] *** 2 x [[AIM-132 ASRAAM]] ** '''Protizemné rakety''': *** 2 x [[Brimstone]] ** '''Protilodné rakety''': *** 2 x Joint Strike Missile (JSM) ** '''Bomby''': *** 2 x [[AGM-154 Joint Standoff Weapon|AGM-154A/C JSOW]] *** 2 x GBU 31/32/38 JDAM *** 2 x [[Paveway|GBU 12 Paveway II]] *** 2 x [[Paveway IV]] *** 8 x GBU-39/GBU-53 * '''Na vonkajších závesníkoch''': **'''Kanón''': [[Gatlingov guľomet|4-hlavňový kanón typu gatling]] [[General Dynamic]] [[GAU-12 Equalizer|GAU-22/A Equalizer]] [[Kaliber {{mm|25|m}}|kalibra {{mm|25|m}}]], so zásobou 220 nábojov ** '''Protilietadlové rakety:''' *** 2 x [[AIM-9 Sidewinder|AIM-9X Sidewinder]] *** 2 x [[AIM-132 ASRAAM]] *** 4 x [[AIM-120 AMRAAM|AIM-120C/D AMRAAM]] *** 4 x [[Meteor (raketa vzduch-vzduch)|Meteor]] ** '''Protizemné rakety:''' *** 4 x [[Storm Shadow]] *** 4 x [[AGM-158 JASSM]] *** 4 x [[Brimstone]] ** '''Bomby''': *** 4 x [[AGM-154 Joint Standoff Weapon|AGM-154A/C JSOW]] *** 4 x GBU 31/32/38 JDAM *** 4 x [[Paveway IV]] *** [[Paveway|4 x GBU 10/12/16 Paveway II, GBU 24A/B Paveway III]] *** 4 x Mk.83 *** 4 x Mk.84 ** '''Jadrová bomba''': *** B61-12 === Avionika === * Radar [[Northrop Grumman Electronic Systems]] [[AN/APG-81]] [[Active Electronically Scanned Array]] * Systém varovania pred raketami Northrop Grumman Electronic Systems AN/AAQ-37 Distributed Aperture System (DAS) * Systém na [[elektronická vojna|elektronický boj]] [[BAE Systems]] [[AN/ASQ-239]] (Barracuda) * Komunikačný systém [[Harris Corporation]] [[Multifunction Advanced Data Link]] (MADL) {|class="wikitable" |+{{big|Rozdiely medzi variantmi}} |- ! !F-35A<br />CTOL !F-35B<br />STOVL !F-35C<br />Variant na pôsobenie z lietadlovej lode |- |Dĺžka | {{m|15.7|m}} | {{m|15.6|m}} | {{m|15.7|m}} |- |Rozpätie krídel |{{m|10.7|m}} |{{m|10.7|m}} |{{m|13.1|m}} |- |Nosná plocha |{{m2|42.7}} |{{m2|42.7}} |{{m2|62.1}} |- |Prázdna hmotnosť |{{kg|13300}} |{{kg|14500}} |{{kg|15800}} |- |Vnútorná zásoba paliva |{{kg|8390}} |{{kg|6030}} |{{kg|8890}} |- |Najvyššia vzletová hmotnosť |{{kg|31800}} |{{kg|27000}} |{{kg|31800}} |- |Dolet |{{km|2220|m}} |{{km|1670|m}} |{{km|2520|m}} |- |Bojový dolet na<br />vnútornej zásobe paliva |{{km|1090|m}} |{{km|833|m}} |{{km|1185|m}} |- |Ťah/hmotnosť<br />plné zásoby paliva<br />50% paliva |0,87<br />1,07 |0,90<br />1,04 |0,75<br />0,91 |} == Referencie == {{reflist|2}} == Pozri aj == === Porovnateľné lietadlá === * [[Chengdu J-20]] * [[Lockheed Martin/Boeing F-22 Raptor|Lockheed Martin F-22 Raptor]] * [[Suchoj T-50 PAK FA|Suchoj T-50]] == Iné projekty == {{Projekt|commons=F-35 Lightning II}} == Externé odkazy == * [http://www.jsf.mil/ Oficiálna webstránka JSF] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071027111123/http://www.jsf.mil/ |date=2007-10-27 }}, [http://www.jsf.mil/gallery/gal_video.htm Oficiálne videá JSF] * [http://f35.com/ Oficiálna webstránka F-35 Team] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120724143536/http://f35.com/ |date=2012-07-24 }} {{Portál|Letectvo|Letecký}} [[Kategória:Palubné lietadlá USA]] [[Kategória:Lietadlá Lockheed Martin|F035 Lightning II]] [[Kategória:Lietadlá typu stealth]] [[Kategória:Lietadlá VTOL]] [[Kategória:Stíhacie lietadlá USA]] 487yo99ph6ju5dfsgrjz5bsjo7axvqh Leopold Šťastný 0 380102 8256302 8201999 2026-08-01T12:47:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256302 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista | meno = Leopold Šťastný | foto = | popis = | celé meno = | dátum narodenia = [[23. máj]] [[1911]] | rodné mesto = [[Rohožník_(okres_Malacky)|Rohožník]] | štát = | dátum úmrtia = {{dúv|1996|5|14|1911|5|23}} | mesto úmrtia = [[Toronto]] | štát úmrtia = [[Kanada]] | výška = | pozícia = obranca | súčasný klub = | klubové číslo = | mládežnícke roky = 1922 – 1935 | mládežnícke kluby = [[ŠK Slovan Bratislava]]<ref>ŠÁLEK, Zdeněk. Slavné nohy. Praha : Práce, 1980. Kapitola Šťastný Leopold, s. 172.</ref><ref name="hegemónia">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.skslovan.com/index.php?context=153|titul=Sieň slávy|vydavateľ=skslovan.com|dátum vydania=}}</ref> | roky = 1935 – 1940 | kluby = [[ŠK Slovan Bratislava]] | trénerské roky = 1942 – 1944<br />1949 – 1951<br />1954 – 1957<br />1963 – 1965<br />1966 – 1968<br />1968 – 1975<br />1975 – 1977 | trénerské kluby = [[OAP Bratislava]]<br />[[ŠK Slovan Bratislava]]<br />[[ŠK Slovan Bratislava]]<br />[[ŠK Slovan Bratislava]]<br />[[Wacker Innsbruck]]<br />[[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúsko]]<br />[[Wacker Innsbruck]] | zápasy(góly) = 97 (?) | reprezentačné roky = 1937<br />1940 | národné mužstvo = [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-Slovensko]]<br />[[Národné futbalové mužstvo Slovenského štátu|Slovenský štát]] | reprezentačné zápasy(góly) = 2 (0)<br />1 (0) | pkupdate = | nmupdate = }} '''Leopold Šťastný''' prezývaný '''Jim''' (* [[23. máj]] [[1911]], [[Rohožník_(okres_Malacky)|Rohožník]] – † [[14. máj]] [[1996]], [[Toronto]], [[Kanada]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sieň slávy slovenského futbalu|url=http://sienslavy.futbalsfz.sk/laureat/stastny-leopold}}</ref>) bol [[Slovensko|slovenský]] [[futbal]]ista a tréner. Na medzinárodnej úrovni hral za Československo aj Slovensko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Players Appearing for Two or More Countries | url = https://www.rsssf.org/miscellaneous/double-caps.html | vydavateľ = www.rsssf.org | dátum prístupu = 2026-04-22}}</ref> == Kariéra == Za [[česko-slovenské národné futbalové mužstvo]] debutoval [[13. október|13. októbra]] [[1937]] v zápase proti [[Lotyšské národné futbalové mužstvo|Lotyšsku]], ktoré prehralo 0:4. Nastúpil na prvý polčas. Druhý zápas odohral proti [[Rakúske národné futbalové mužstvo|Rakúsku]]. Česko-Slovensko vyhralo 2:1 a Šťastný už odohral celý zápas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://nv.fotbal.cz/reprezentace/reprezentace-a/statistiky/viewstat3.asp?name=StastnyLeopold|titul=Reprezentace A muži|vydavateľ=nv.fotbal.cz|dátum vydania=|dátum prístupu=2011-12-28|url archívu=https://web.archive.org/web/20211122082642/http://nv.fotbal.cz/reprezentace/reprezentace-a/statistiky/viewstat3.asp?name=StastnyLeopold|dátum archivácie=2021-11-22}} {{ces icon}}</ref> 6. júna 1940 nastúpil v zostave Slovenska v reprezentačnom zápase proti [[Bulharské národné futbalové mužstvo|Bulharsku]] v Sofii. V rokoch 1932 - 1939 bol hráčom 1. ČsŠK Bratislava, v rokoch 1939 - 1940 a 1942 - 1943 hráčom ŠK Bratislava. V máji 1940 síce dostal dočasnú úradnú výnimku, ale od augusta 1940 ho ako Žida postihol zákaz hrať v akomkoľvek futbalovom klube na Slovensku. Až do apríla 1942 pracoval ako úradník v Slovenskej poisťovni a neoficiálne trénoval dorast ŠK Bratislava. V apríli 1942 mu prezident SR [[Jozef Tiso]] udelil výnimku (aj zásluhou funkcionárov ŠK Bratislava) z povinnosti vysťahovania sa zo Slovenska podľa §255 vládneho nariadenia č. 198/1941 Sl. z. (výnimka platila aj pre rodičov Leopolda Šťastného) a dostal povolenie vykonávať činnosť v športovom klube. V roku 1942, po udelení výnimky, sa stal (neoficiálne) trénerom armádneho klubu OAP Bratislava a získal aj hodnosť poručíka. S mužstvom OAP získal v ročníku 1942/1943 titul majstra Slovenska. Paradoxne - hoci bol trénerom OAP Bratislava - nastúpil v niekoľkých ligových, resp. priateľských zápasoch za ŠK Bratislava, napr. 12. 7. 1942 v [[Partizánske|Baťovanoch]] a 9. 5. 1943 proti ŠK Ružomberok. V roku [[1949]] ako tréner Sokola NV Bratislava (dnešný ŠK Slovan Bratislava) priviedol ako prvý mimopražský tím k titulu majstra ČSR.<ref name="hegemónia"/> Známy bol aj tým, že hráčom vymýšľal prezývky, ktoré sú používané dodnes, známa je predovšetkým prezývka pre [[Ján Popluhár|Jána Popluhára]] – ''Bimbo''. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://futbal.pravda.sk/sk_rfutbal.asp?r=sk_rfutbal&c=A060217_225937_sk_rfutbal_p13|titul=Prezývku dostal po bozku Lollobrigidy|vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=18. február 2006|dátum prístupu=2011-12-28|url archívu=https://web.archive.org/web/20120412142712/http://futbal.pravda.sk/sk_rfutbal.asp?r=sk_rfutbal&c=A060217_225937_sk_rfutbal_p13|dátum archivácie=2012-04-12}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://futbal.pravda.sk/sk_rfutbal.asp?r=sk_rfutbal&c=A110307_212403_sk_rfutbal_p28|titul=Slovenskú futbalovú ikonu ospievala aj Maracaná|vydavateľ=pravda.sk|dátum vydania=8. marec 2011|dátum prístupu=2011-12-28|url archívu=https://web.archive.org/web/20120411215804/http://futbal.pravda.sk/sk_rfutbal.asp?r=sk_rfutbal&c=A110307_212403_sk_rfutbal_p28|dátum archivácie=2012-04-11}}</ref> V apríli 1953 ho zatkla [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a tri mesiace ho podrobovala výsluchom - 7. júla 1953 bol prepustený. Po prepustení opäť trénoval Slovan Bratislava. V roku 1965 odišiel legálne do Rakúska a každý rok si obnovoval povolenie na pobyt. Do roku 1968 bol trénerom FC Wacker Innsbruck. V rokoch 1968 - 1975 trénoval futbalovú reprezentáciu Rakúska. Koncom sedemdesiatych rokov sa presťahoval do Kanady. Od roku 2009 je vo viedenskej štvrti [[Donaustadt]] (22. okres) po ňom pomenovaná ulica ("Stastnyweg") 28. júna 1944 sa oženil so Zdenkou Štifterovou, 22. júna 1954 sa rozviedli. Mali dve deti - dcéru Helenu a syna Michala. Leopold Šťastný je pochovaný na [[Cintorín Slávičie údolie|cintoríne v Slávičom údolí]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V roku 2018 vydal o Leopoldovi Šťastnom klub Slovan Bratislava v edícii ''Belasé legendy'' knihu.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Černák|meno=Tomáš|titul=Leopold "Jim" Šťastný|vydanie=1|vydavateľ=ŠK Slovan Bratislava Futbal|miesto=Bratislava|rok=2018|isbn=978-80-972309-4-4|strany=181}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Šťastný, Leopold}} [[Kategória:Slovenskí futbalisti]] [[Kategória:Slovenskí futbaloví tréneri]] [[Kategória:Hráči ŠK Slovan Bratislava]] [[Kategória:Tréneri ŠK Slovan Bratislava]] [[Kategória:Rakúski tréneri]] [[Kategória:Osobnosti z Rohožníka (okres Malacky)]] eqftdoy6z5lp80gih5sx9zt7afhx9vr MKB Veszprém KC 0 392902 8256437 6061504 2026-08-01T21:24:54Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256437 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hádzanársky klub | Názov = MKB Veszprém KC | Obrázok = MKB Vezprem 2013 01.jpg | Logo = | Popis = | Mesto = {{HUN}} [[Veszprém]] | Liga = [[Budapest Bank Férfi Kézilabda Liga]] | Vznik klubu = [[1977]] | Zánik klubu = | Farby klubu = červená, biela | Vlastník = | Generálny manažér = | Hlavný tréner = [[Lajos Mocsai]] | Asistenti trénera = | Kapitán = | Titul = | Titul roky = | Titul1 = | Titul1 roky = | Titul2 = | Titul2 roky = | Titul3 = | Titul3 roky = | Titul4 = | Titul4 roky = | Obrázok haly = | Názov haly = [[Veszprém Aréna]] | Kapacita = 5 098 divákov | Stav = | Commons = | Web = | Poznámky = }} '''MKB Veszprém KC''' je [[Maďarsko|maďarský]] mužský [[hádzaná]]rsky klub z [[Veszprém]]u. Vznikol v roku [[1977]] pod názvom ''Veszprémi Építők''. Je 19-násobný majster Maďarska a 20-násobný víťaz Maďarského pohára. Od roku [[2001]] je pravidelný účastník skupinovej fázy Ligy majstrov EHF. Medzi jeho najväčšie úspechy možno považovať 2-násobné víťazstvo v Pohári víťazov pohárov EHF či finále Ligy majstrov EHF. Momentálne (2012) hrá najvyššiu domácu súťaž, [[Budapest Bank Férfi Kézilabda Liga]]. == Názvy klubu == * 1977{{--}}1986: Veszprémi Építők * 1987{{--}}1991: Veszprémi ÁÉV-Bramac SE * 1991{{--}}1992: Bramac Veszprémi SE * 1992{{--}}2005: Fotex Veszprémi SE * 2005{{--}}súčasnosť: MKB Veszprém KC == Úspechy == Maďarská najvyššia súťaž: * 20 x [[Súbor:Med 1.png|zlato]]{{--}}1985, 1986, 1991/92, 1992/93, 1993/94, 1994/95, 1996/97, 1997/98, 1998/99, 2000/01, 2001/02, 2002/03, 2003/04, 2004/05, 2005/06, 2007/08, 2008/09, 2009/10, 2010/11, 2011/12 * 9 x [[Súbor:Med 2.png|striebro]]{{--}}1981, 1983, 1984, 1987, 1988/89, 1989/90, 1995/96, 1999/00, 2006/07 * 1 x [[Súbor:Med 3.png|bronz]]{{--}}1982 Víťaz Maďarského pohára: * 21 x [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]]{{--}}1984, 1988, 1989, 1990, 1991, 1992, 1994, 1995, 1996, 1998, 1999, 2000, 2002, 2003, 2004, 2005, 2007, 2009, 2010, 2011, 2012 == Európske súťaže == [[Súbor:Lajos Mocsai 02.jpg|náhľad|Tréner [[Lajos Mocsai]]]] [[Liga majstrov EHF mužov|Liga majstrov EHF]]: * 1993/94: osemfinále * 1994/95: skupinová fáza * 1995/96: skupinová fáza * 1997/98: štvrťfinále * 1998/99: štvrťfinále * 1999/00: štvrťfinále * 2001/02: finále * 2002/03: semifinále * 2003/04: štvrťfinále * 2004/05: štvrťfinále * 2005/06: semifinále * 2006/07: štvrťfinále * 2007/08: skupinová fáza * 2008/09: štvrťfinále * 2009/10: štvrťfinále * 2010/11: 16-finále * 2011/12: osemfinále * 2014/15: finále [[Pohár víťazov pohárov EHF]]: * 1991/92: [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] '''víťaz''' * 1996/97: finále * 2000/01: štvrťfinále * 2007/08: [[Súbor:Simple gold cup.svg|15px]] '''víťaz''' == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:KC Veszprém}} == Externé odkazy == * [http://www.mkbveszprem.eu/ Oficiálna stránka klubu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130806234618/http://www.mkbveszprem.eu/ |date=2013-08-06 }} {{hun icon}} * [http://www.eurohandball.com/ec/cl/men/2011-12/clubs/001832/MKB+Veszpr%C3%A9m+KC MKB Veszprém na stránke [[Európska hádzanárska federácia|Európskej hádzanárskej federácie]]] {{eng icon}} * [http://www.veszpremkfc.hu/ Stránka fanklubu MKB Veszprém] {{hun icon}} [[Kategória:Maďarské hádzanárske kluby]] [[Kategória:Šport v Maďarsku podľa mesta|Veszprém]] [[Kategória:Organizácie založené v 1977]] snk4gmd8w4sumvv8f4hgcg6y1vyll6d Pecquencourt 0 417686 8256365 7658859 2026-08-01T16:07:25Z JackyM59 278191 Photographs updated 8256365 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Pecquencourt | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason de la ville de Pecquencourt (59) Nord-France.svg | vlajka = | obrázok = Mairie et église de Pecquencourt.jpg | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Nord-Pas-de-Calais]] | departement = [[Nord (Francúzsko)|Nord]] | obvod = Douai | kantón = Marchiennes | rieka = | starosta = | lat_deg = 50 | lat_min = 22 | lat_sec = 38 | lat_SJ = S | lon_deg = 3 | lon_min = 12 | lon_sec = 57 | lon_VZ = V | rozloha = 9.6 | najvyšší bod = 27 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 16 | najnižší bod názov= | PSČ = 59146 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 59456 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Pecquencourt''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Nord (Francúzsko)|Nord]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Nord-Pas-de-Calais]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|9.6}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|27}} a najnižší bod {{mnm|16 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|59456}} ({{OBD|FR|59456}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=59456 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 59456}} == Referencie == <references /> == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Nord]] {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Nord]] k576vstrez4g485o64s9nz7cjsyiqfl Komoditný trh 0 436348 8256486 7714455 2026-08-02T05:07:32Z FreeMan20 152875 /* Japonsko */ Oprava pravopisu 8256486 wikitext text/x-wiki '''Komoditné trhy''' sú trhy, na ktorých sa vymieňajú [[Komodita|komodity]] (v zmysle suroviny a materiály). V súčasnosti majú komoditné trhy najčastejšie podobu buď [[aukcia|aukcií]] alebo [[komoditná burza|komoditných búrz]] (pričom ale na komoditných burzách sa často obchoduje nielen s komoditami a derivátmi na komodity, ale aj s inými typmi derivátov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Commodity/Commodity market |url = http://www.probertencyclopaedia.com/cgi-bin/res.pl?keyword=Commodity+Market&offset=0 |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2.5.2012 |vydavateľ = Probert Encyclopaedia |miesto = |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20121118080258/http://www.probertencyclopaedia.com/cgi-bin/res.pl?keyword=Commodity+Market&offset=0 |dátum archivácie = 2012-11-18 }}</ref> == Dejiny == Moderné komoditné trhy majú korene najmä v obchodovaní poľnohospodárskych produktov, doloženom najneskôr od čias [[Sumeri|Sumerov]], a v používaní [[tovarové peniaze|tovarových peňazí]]. Prvé (známe) futures kontrakty (na komodity) sa objavili v [[Japonsko|Japonsku]] v 17. storočí, v 18. storočí tam pre ne vytvorili aj [[burza|burzu]]. Prvá burza v [[USA]] (Chicago Board of Trade) vznikla v roku 1848; spočiatku sa na nej obchodovalo len s komoditami. Prvé futures kontrakty (na komodity) v USA (a tým aj v modernom svete) sa objavili v 60. rokoch 19. storočia. V 70. rokoch 20. storočia vznikli prvé futures kontrakty na [[aktívum|aktíva]] iné než komodity. ''Pozri aj článok [[futures]].'' === Japonsko === Prvé zmienky o termínovaných [[Zmluva|kontraktoch]] sú z Japonska zo 17. storočia. Farmári pestujúci ryžu sa snažili finančne zabezpečiť už pred samotným pestovaním tak, že ryžu predajú ešte pred zberom. V tej dobe neexistovali úvery, preto bol tento spôsob financovania jediný možný. Tento kontrakt bol výhodný ako pre farmára, ktorý mal peniaze vopred a mohol za nich pestovať ryžu a tiež mal istotu, že ju predá, tak pre odberateľa, ktorý vedel, koľko za ryžu zaplatí. Uzatvorenie podobnej zmluvy sa dnes nazýva futurita (futures kontrakt). Neskôr sa ukázalo, že na tomto kontrakte môže prerobiť aj farmár aj odberateľ. Ak bola úroda ryže nižšia, než sa predpokladalo, prerobil pestovateľ ryže, pretože jej cena rapídne rástla. Ak bol naopak ryže prebytok, prerobil odberateľ, pretože cena ryže naopak klesala. Preto bola v roku 1730 zriadená na obchodovanie s futuritami (na komodity) burza.<ref>{{cite web|url=http://info.sks.cz/www/zavprace/soubory/53270.pdf|title=Dušan Drobílek: ''Úspěšnost online komoditního obchodování a co ji ovlivňuje''|accessdate=2012-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120617032448/http://info.sks.cz/www/zavprace/soubory/53270.pdf|archivedate=2012-06-17}}</ref> === USA === Vznik komoditného trhu v USA siaha do čias, keď sa vymieňali poľnohospodárske výrobky. V 19. storočí sa štandardne vymieňala pšenica, kukurica, dobytok a ošípané. Časom sa k týmto produktom pridali aj ďalšie potraviny, ako sú napríklad sójové bôby. [[Chicago]] sa okolo prvej polovice 19. storočia stáva centrom obchodov vďaka svojej strategickej polohe. Bolo spojené železnicou a telegrafom na Stredozápad USA, odkiaľ vozili farmári svoje produkty. Tu je potom predávali obchodníkom a ti ich predávali ďalej. Problém bol v tom, že v Chicagu neboli skladovacie priestory pre jednotlivé komodity ani stanovené pravidlá, a preto obchodníci často platili farmárom menej, ako by mohli. Z tohto dôvodu vzniklo v roku 1848 centrálne miesto, na obchodovanie a začali postupne vznikať pravidlá pre obchod. Vznikla tak prvá [[Burza (ekonomika)|burza]] s komoditami s názvom CBOT (Chicago Board of Trade). Bola to prvá burza na území Spojených štátov. Z počiatku sa tu obchodovalo formou on-arrival alebo forward kontraktov. 13. marca 1851 tu bol uzavretý prvý forward kontrakt (išlo o [[Kukurica|kukuricu]]). V 60. rokoch 19. storočia bola uzavretá prvá [[futurita]] (na komoditu). == Typy obchodov s komoditami == *[[spot]]ový obchod s komoditami *[[forward]] s komoditami *[[futures]] s komoditami *[[opcia]] na komodity == Komoditné burzy == {{Hlavný článok|Komoditná burza}} Komoditne burzy sú miesta, na ktorých sa organizovane obchoduje s komoditami. Všetky kontrakty na burze kontrolujú správne orgány a obchod prebieha prostredníctvom brokerov alebo cez online platformy, ktorými sa pristupuje priamo na trhy. == Referencie == <references /> [[Kategória:Obchod]] [[Kategória:Burza]] [[Kategória:Komodity]] mxeum0md42ub8rrepvv3eyteu9ssxy2 8256487 8256486 2026-08-02T05:10:01Z FreeMan20 152875 /* USA */ Opravený preklep 8256487 wikitext text/x-wiki '''Komoditné trhy''' sú trhy, na ktorých sa vymieňajú [[Komodita|komodity]] (v zmysle suroviny a materiály). V súčasnosti majú komoditné trhy najčastejšie podobu buď [[aukcia|aukcií]] alebo [[komoditná burza|komoditných búrz]] (pričom ale na komoditných burzách sa často obchoduje nielen s komoditami a derivátmi na komodity, ale aj s inými typmi derivátov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Commodity/Commodity market |url = http://www.probertencyclopaedia.com/cgi-bin/res.pl?keyword=Commodity+Market&offset=0 |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2.5.2012 |vydavateľ = Probert Encyclopaedia |miesto = |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20121118080258/http://www.probertencyclopaedia.com/cgi-bin/res.pl?keyword=Commodity+Market&offset=0 |dátum archivácie = 2012-11-18 }}</ref> == Dejiny == Moderné komoditné trhy majú korene najmä v obchodovaní poľnohospodárskych produktov, doloženom najneskôr od čias [[Sumeri|Sumerov]], a v používaní [[tovarové peniaze|tovarových peňazí]]. Prvé (známe) futures kontrakty (na komodity) sa objavili v [[Japonsko|Japonsku]] v 17. storočí, v 18. storočí tam pre ne vytvorili aj [[burza|burzu]]. Prvá burza v [[USA]] (Chicago Board of Trade) vznikla v roku 1848; spočiatku sa na nej obchodovalo len s komoditami. Prvé futures kontrakty (na komodity) v USA (a tým aj v modernom svete) sa objavili v 60. rokoch 19. storočia. V 70. rokoch 20. storočia vznikli prvé futures kontrakty na [[aktívum|aktíva]] iné než komodity. ''Pozri aj článok [[futures]].'' === Japonsko === Prvé zmienky o termínovaných [[Zmluva|kontraktoch]] sú z Japonska zo 17. storočia. Farmári pestujúci ryžu sa snažili finančne zabezpečiť už pred samotným pestovaním tak, že ryžu predajú ešte pred zberom. V tej dobe neexistovali úvery, preto bol tento spôsob financovania jediný možný. Tento kontrakt bol výhodný ako pre farmára, ktorý mal peniaze vopred a mohol za nich pestovať ryžu a tiež mal istotu, že ju predá, tak pre odberateľa, ktorý vedel, koľko za ryžu zaplatí. Uzatvorenie podobnej zmluvy sa dnes nazýva futurita (futures kontrakt). Neskôr sa ukázalo, že na tomto kontrakte môže prerobiť aj farmár aj odberateľ. Ak bola úroda ryže nižšia, než sa predpokladalo, prerobil pestovateľ ryže, pretože jej cena rapídne rástla. Ak bol naopak ryže prebytok, prerobil odberateľ, pretože cena ryže naopak klesala. Preto bola v roku 1730 zriadená na obchodovanie s futuritami (na komodity) burza.<ref>{{cite web|url=http://info.sks.cz/www/zavprace/soubory/53270.pdf|title=Dušan Drobílek: ''Úspěšnost online komoditního obchodování a co ji ovlivňuje''|accessdate=2012-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120617032448/http://info.sks.cz/www/zavprace/soubory/53270.pdf|archivedate=2012-06-17}}</ref> === USA === Vznik komoditného trhu v USA siaha do čias, keď sa vymieňali poľnohospodárske výrobky. V 19. storočí sa štandardne vymieňala pšenica, kukurica, dobytok a ošípané. Časom sa k týmto produktom pridali aj ďalšie potraviny, ako sú napríklad sójové bôby. [[Chicago]] sa okolo prvej polovice 19. storočia stáva centrom obchodov vďaka svojej strategickej polohe. Bolo spojené železnicou a telegrafom na Stredozápad USA, odkiaľ vozili farmári svoje produkty. Tu ich potom predávali obchodníkom a tí ich predávali ďalej. Problém bol v tom, že v Chicagu neboli skladovacie priestory pre jednotlivé komodity ani stanovené pravidlá, a preto obchodníci často platili farmárom menej, ako by mohli. Z tohto dôvodu vzniklo v roku 1848 centrálne miesto, na obchodovanie a začali postupne vznikať pravidlá pre obchod. Vznikla tak prvá [[Burza (ekonomika)|burza]] s komoditami s názvom CBOT (Chicago Board of Trade). Bola to prvá burza na území Spojených štátov. Z počiatku sa tu obchodovalo formou on-arrival alebo forward kontraktov. 13. marca 1851 tu bol uzavretý prvý forward kontrakt (išlo o [[Kukurica|kukuricu]]). V 60. rokoch 19. storočia bola uzavretá prvá [[futurita]] (na komoditu). == Typy obchodov s komoditami == *[[spot]]ový obchod s komoditami *[[forward]] s komoditami *[[futures]] s komoditami *[[opcia]] na komodity == Komoditné burzy == {{Hlavný článok|Komoditná burza}} Komoditne burzy sú miesta, na ktorých sa organizovane obchoduje s komoditami. Všetky kontrakty na burze kontrolujú správne orgány a obchod prebieha prostredníctvom brokerov alebo cez online platformy, ktorými sa pristupuje priamo na trhy. == Referencie == <references /> [[Kategória:Obchod]] [[Kategória:Burza]] [[Kategória:Komodity]] ox0a4t40sr3lpu0d0e5z1mt0hki2pt8 Redaktor:Multichill/Monument Slovakia without ID 2 450051 8256334 8237979 2026-08-01T14:18:16Z ErfgoedBot 73706 Images without an id: 1000 (gallery maximum reached), total of images without id: 2001 8256334 wikitext text/x-wiki {{#ifexist:{{FULLPAGENAME}}/header|{{/header}}|For information on how to use this report and how to localise these instructions visit [[:c:Commons:Monuments database/Images without id]]. }} <gallery> File:Devinska_kobyla_zakladna.jpg File:Devinska_kobyla_zakladna_2.jpg File:Pamatnik_Styri_levy.jpg File:Bratislava_Baštová_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-1/0}}</nowiki> File:Bratislava_Bezručova_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10458/0}}</nowiki> File:Grosslingová_28_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10461/0}}</nowiki> File:Grosslingová_51_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10465/0}}</nowiki> File:Klemensova_10_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10471/0}}</nowiki> File:Mlynské_nivy_2_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10476/0}}</nowiki> File:Námestie_SNP_16.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10477/0}}</nowiki> File:Továrenská_9_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10479/0}}</nowiki> File:29._augusta_28-34_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10480/0}}</nowiki> File:29._augusta_38_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10481/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/1}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/3}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/2}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/4}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/5}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/6}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/7}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/8}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/9}}</nowiki> File:Mostová_8_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10673/0}}</nowiki> File:Bratislava_Horský_park_05_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10772/0}}</nowiki> File:Sasinkova_2_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10898/0}}</nowiki> File:Námestie_SNP_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10899/0}}</nowiki> File:Bratislava_SNP_Square_Saint_Jacob_Chapel_LQ1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10984/0}}</nowiki> File:Radlinského_51_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11010/2}}</nowiki> File:Hotel_Albrecht_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11188/0}}</nowiki> File:Námestie_1._mája_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11189/0}}</nowiki> File:Bratislava,_Staré_Mesto,_Mostová,_Tramvaj_T6.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11200/0}}</nowiki> File:Palackého_8_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11202/0}}</nowiki> File:Námestie_slobody_25_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11204/0}}</nowiki> File:Križkova_9_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11236/0}}</nowiki> File:Vajanského_nábrežie_9_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11237/0}}</nowiki> File:Michalská_14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-113/2}}</nowiki> File:Blava_2007-3-28-17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11330/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_56_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11351/0}}</nowiki> File:Michalská_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-114/1}}</nowiki> File:Urbánkova_7_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11432/1}}</nowiki> File:Urbánkova_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11432/3}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská_Divadlo_POH_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11538/2}}</nowiki> File:Lazaretská_9_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11540/1}}</nowiki> File:Lazaretská_9_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11540/2}}</nowiki> File:Čulenova_7_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11561/1}}</nowiki> File:Čulenova_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11561/2}}</nowiki> File:Bratislava_Stary_Most_R03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/1}}</nowiki> File:Starý_most_(Old_Bridge),_Bratislava.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/5}}</nowiki> File:Stari_Most.Bratislava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/7}}</nowiki> File:Stari_Most_Bratislava_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/9}}</nowiki> File:Moskovská_2_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11775/0}}</nowiki> File:Sasinkova_13_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11783/1}}</nowiki> File:Továrenská_10_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11803/0}}</nowiki> File:Stein_Bratislava_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11945/0}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_19.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/1}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/9}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/2}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/3}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/4}}</nowiki> File:Pavilón_G_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/5}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/6}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/7}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_16.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/8}}</nowiki> File:Michalská_brána_Bratislava_October_2006_006.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/1}}</nowiki> File:Nedbalova_hradby_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/10}}</nowiki> File:Bratislava_Town_Walls.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/11}}</nowiki> File:Bratislava_Michalská_barbakan_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/2}}</nowiki> File:Bratislava_Michalský_most_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/3}}</nowiki> File:Fontána_v_Michalskej_priekope.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/6}}</nowiki> File:Hradby_Kapucínska_Na_vŕšku_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/8}}</nowiki> File:Hradby_Zámočnícka_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/9}}</nowiki> File:Building_of_Slovak_Radio_in_Bratislava,_Bratislava_I_District.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-12091/1}}</nowiki> File:Busta_Dr_Kolískovi_-_Františkánske_námestie_-_Bratislava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-15/2}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-163/0}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-164/0}}</nowiki> File:Veľké_znamenie_sa_ukázalo_na_nebi.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/1}}</nowiki> File:Kapucinska_stlp01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/8}}</nowiki> File:Kapucinska_stlp02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/3}}</nowiki> File:Kapucinska_stlp08.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/4}}</nowiki> File:Kapucinska_stlp07.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/5}}</nowiki> File:Kapucinska_stlp10.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/6}}</nowiki> File:Kapucinska_stlp09.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/7}}</nowiki> File:Bratislava_Prepoštská_03_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-180/0}}</nowiki> File:Pamätná_tabuľa_pontónový_most_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-191/0}}</nowiki> File:Bratislava10Slovakia50.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-191/1}}</nowiki> File:Bratislava_pri_kat_Sv_Martina_-_busta_Liszt.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-197/3}}</nowiki> File:Bratislava,_Rudnayovo_námestie,_Slovensko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-199/0}}</nowiki> File:Baštová_4_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-2/0}}</nowiki> File:Slovakia_Bratislava_101.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/11}}</nowiki> File:Particolare_della_statua_a_Slavin.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/2}}</nowiki> File:Slavín_Bratislava_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/4}}</nowiki> File:Slovakia_Bratislava_99.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/6}}</nowiki> File:Slovakia_Bratislava_100.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/7}}</nowiki> File:Bratislava_bronzova_plastika_na_Slavine1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/8}}</nowiki> File:Bratislava_bronzova_plastika_na_Slavine.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/9}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-211/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-212/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_08_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-213/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-214/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_06_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-215/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-216/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-217/0}}</nowiki> File:Somolického_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-218/0}}</nowiki> File:Kto_padne_v_boji_za_slobodu,_nezomiera.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-226/0}}</nowiki> File:Bratislava_Biela_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-227/0}}</nowiki> File:Street_in_old_town_in_Bratislava.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-231/0}}</nowiki> File:Zámočnícka_4_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-233/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_07_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-236/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_09_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-238/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-239/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_11_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-240/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-241/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zelená_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-242/1}}</nowiki> File:Dom_u_Dobreho_pastiera03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-245/0}}</nowiki> File:Kostol_Najsvätejšej_Trojice02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-253/1}}</nowiki> File:Žižkova_7_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-253/2}}</nowiki> File:Aspremont_palace_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-263/1}}</nowiki> File:Oplotenie_medickej_záhrady_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-263/4}}</nowiki> File:Špitálska_7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-266/1}}</nowiki> File:Kostol_sv_Ladislava01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-266/2}}</nowiki> File:Dunajská_36_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-271/1}}</nowiki> File:29._augusta_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-279/10}}</nowiki> File:Bratislava_Ondrejský_cintorín_vjazd.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-279/4}}</nowiki> File:Bratislava_Ondrejský_cintorín_Vavro_Šrobár_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-279/23}}</nowiki> File:Námestie_SNP_11_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-281/3}}</nowiki> File:Bratislava_Štúrova_ulica_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-283/3}}</nowiki> File:Verba_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-286/0}}</nowiki> File:Lipaiovská_záhrada_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-291/2}}</nowiki> File:Horský_park_Justiho_pamätník_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-293/0}}</nowiki> File:Bratislava_-_panoramio_(12).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-30/1}}</nowiki> File:Bratislava_Námestie_E._Suchoňa_Víťazstvo.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-30/2}}</nowiki> File:Bratislava_-_Blumenthaler_Kirche.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-302/0}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_04.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/11}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_05.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/32}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_06.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/33}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_07.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/34}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/7}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/9}}</nowiki> File:Ucnovske1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-308/0}}</nowiki> File:Fotos_Palacio_de_Grassalkovich_-_Bratislava_-_República_Eslovaca_(7091103771).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-32/3}}</nowiki> File:Dostojevského_rad_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-338/2}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/1}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/2}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_kaplnka_priečelie.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/4}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_kaplnka_Weisz_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/5}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_Jurkovičová_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/58}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_18_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-37/1}}</nowiki> File:Bratislava_Zrínskeho_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-376/1}}</nowiki> File:Bratislava_Zrínskeho_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-377/1}}</nowiki> File:Bratislava_Zrínskeho_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-379/0}}</nowiki> File:Vansovej_1_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-380/1}}</nowiki> File:Bratislava_Šulekova_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-381/1}}</nowiki> File:Bratislava_Šulekova_05_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-382/0}}</nowiki> File:Bratislava_Šulekova_19_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-385/0}}</nowiki> File:Holubyho_06_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-386/2}}</nowiki> File:Holubyho_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-388/1}}</nowiki> File:Holubyho_12_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-389/1}}</nowiki> File:Holubyho_14_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-390/1}}</nowiki> File:Novosvetská_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-391/1}}</nowiki> File:Novosvetská_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-391/3}}</nowiki> File:Novosvetská_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-393/2}}</nowiki> File:Novosvetská_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-393/1}}</nowiki> File:Novosvetská_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-394/2}}</nowiki> File:Bratislava_Novosvetská_10-12_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-395/0}}</nowiki> File:Godrova_4_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-401/1}}</nowiki> File:Godrova_12_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-404/1}}</nowiki> File:Godrova_12_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-404/2}}</nowiki> File:Porubského_10_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-408/1}}</nowiki> File:Timravina_1_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-409/2}}</nowiki> File:Interior_of_the_Primate's_Palace,_Bratislava,_Slovakia_-_20140723-02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-41/0}}</nowiki> File:Timravina_3_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-410/2}}</nowiki> File:Timravina_9_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-411/2}}</nowiki> File:Timravina_6_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-413/2}}</nowiki> File:Vlčkova_9.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-415/0}}</nowiki> File:Vlčkova_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-416/2}}</nowiki> File:Vlčkova_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-417/2}}</nowiki> File:Vlčkova_19.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-418/0}}</nowiki> File:Vlčkova_23.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-419/0}}</nowiki> File:Jesenského_4_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-42/1}}</nowiki> File:Kuzmányho_3_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-422/0}}</nowiki> File:Na_Brezinách_6_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-432/0}}</nowiki> File:Gunduličova_14_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-433/1}}</nowiki> File:Gunduličova_14_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-433/3}}</nowiki> File:Lermontovova_17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-434/0}}</nowiki> File:Lermontovova_23_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-437/2}}</nowiki> File:Hlboká_cesta_7_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-447/0}}</nowiki> File:Hlboká_cesta_9_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-448/1}}</nowiki> File:Hlboká_cesta_9_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-448/2}}</nowiki> File:Bratislava_Hlboká_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-449/1}}</nowiki> File:Hlboká_4_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-449/2}}</nowiki> File:Bratislava_Hlboká_04_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-449/3}}</nowiki> File:Bratislava_Hlboká_06_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-450/2}}</nowiki> File:Hlboká_8_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-451/1}}</nowiki> File:Čapkova_1_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-452/2}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-459/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-460/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-461/0}}</nowiki> File:Sládkovičova_7_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-462/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_09_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-463/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-464/0}}</nowiki> File:Gunduličova_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-474/0}}</nowiki> File:Gunduličova_06_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-475/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zochova_14_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-485/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-487/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-488/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_17_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-489/0}}</nowiki> File:Bratislava_-_Dvor_na_Ventúrskej_3_-01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-49/5}}</nowiki> File:Bratislava_-_Dvor_na_Ventúrskej_3_-02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-49/4}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_20_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-493/0}}</nowiki> File:Podjavorinskej_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-494/2}}</nowiki> File:Podjavorinskej_2_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-501/0}}</nowiki> File:Bratislava_Panenská_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-517/0}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-52/1}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_05_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-52/2}}</nowiki> File:Bratislava_Heckenastov_palác_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-526/0}}</nowiki> File:Bratislava_Konventná_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-527/0}}</nowiki> File:Bratislava_Konventná_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-528/0}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_07_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-53/0}}</nowiki> File:Bratislava_Konventná_09_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-530/0}}</nowiki> File:Štetinova_1_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-535/1}}</nowiki> File:Štetinova_3_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-535/2}}</nowiki> File:Štetinova_5_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-535/3}}</nowiki> File:Bratislava_Štetinova_07_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-538/0}}</nowiki> File:Palackého_1_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-539/0}}</nowiki> File:Palackého_5_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-541/0}}</nowiki> File:Bratislava_Medená_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-549/0}}</nowiki> File:Bratislava_Medená_17_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-550/0}}</nowiki> File:Kúpeľná_9_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-552/0}}</nowiki> File:Tallerova_5_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-563/0}}</nowiki> File:Vajanského_nábrežie_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-568/0}}</nowiki> File:Vajanského_nábrežie_10_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-569/0}}</nowiki> File:Alžbetínska_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-576/0}}</nowiki> File:Štefánikova_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-581/0}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_27_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-586/1}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_31_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-588/0}}</nowiki> File:Štefánikova_41_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-591/3}}</nowiki> File:Kostol_sv._Cyrila_a_Metoda02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-592/0}}</nowiki> File:Bratislava_Puškinova_02_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-593/0}}</nowiki> File:Križkova_5-7_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-594/0}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_12_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-598/1}}</nowiki> File:Bratislava_muzeum_dopravy.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-599/2}}</nowiki> File:Sklad_Šancová_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-599/3}}</nowiki> File:Sklad_Šancová_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-599/4}}</nowiki> File:Palisády_28_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-603/2}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_22_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-61/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_48_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-612/2}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_52_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-615/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_54_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-616/0}}</nowiki> File:Godrova_2_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-621/2}}</nowiki> File:Palisády_39_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-623/2}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_55_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-628/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_57_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-629/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_59_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-630/0}}</nowiki> File:Bratislava_Partizánska_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-641/0}}</nowiki> File:Nedbalka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-651/0}}</nowiki> File:Vodná_veža_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-653/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kulich_Jan_pamatnik_SNP.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-655/0}}</nowiki> File:Bratislava_Námestie_slobody_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-657/0}}</nowiki> File:Bratislava_Vajanského_nábrežie_pamätník_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-663/0}}</nowiki> File:Zámocká_47_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-686/2}}</nowiki> File:Lazaretská_24_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-705/0}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-706/0}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-713/0}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_23_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-716/0}}</nowiki> File:Polish_Institute_Bratislava.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-723/0}}</nowiki> File:Kapitulská_podstavec.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-75/1}}</nowiki> File:Škarniclova_1_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-750/0}}</nowiki> File:Metropol_building_bratislava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-752/0}}</nowiki> File:Družstevné_domy_na_Námestí_SNP-1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-753/1}}</nowiki> File:Bratislava_Šancová_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-773/0}}</nowiki> File:Bratislava_Heydukova_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-791/0}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_VII_mlyn_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-814/0}}</nowiki> File:Klobučnícka_2-4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-82/2}}</nowiki> File:Lamačský_tunel_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-825/0}}</nowiki> File:Fakulta_architektúry_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-829/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kostolná_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-90/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská03_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-92/0}}</nowiki> File:Laurinská_2_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-93/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská07_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-94/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská09_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-95/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská19_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-96/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská16_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-97/0}}</nowiki> File:Reliéf_figurálny-Oráč;_roľník_s_pluhom,_koňmi_a_kravami_7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11565/2}}</nowiki> File:Zimný_prístav_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11763/1}}</nowiki> File:Zimný_prístav_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11763/2}}</nowiki> File:Zimný_prístav_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11964/0}}</nowiki> File:Evanjelický_kostol_17_-_Prievoz,_Radničné_námestie_2,_Bratislava,_Ružinov.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-12002/0}}</nowiki> File:Podunajské_Biskupice_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-343/0}}</nowiki> File:Zimný_prístav_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-828/1}}</nowiki> File:Nobelova_9_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10499/0}}</nowiki> File:Nobelova_32_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10500/0}}</nowiki> File:Zátišie_3-5.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/1}}</nowiki> File:Zátišie_5-7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/3}}</nowiki> File:Zátišie_9-11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/5}}</nowiki> File:Zátišie_13-17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/8}}</nowiki> File:Nová_tržnica_(Bratislava)_-_pohľad_na_hlavný_vstup.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-12308/1}}</nowiki> File:Pamätná_tabuľa_Mikovíniho.jpeg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-287/0}}</nowiki> File:Lamač_pamätník_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-294/0}}</nowiki> File:Bratislava_Nova_doba1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-312/0}}</nowiki> File:Námestie_Andreja_Hlinku_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-648/0}}</nowiki> File:Alstrova_171_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-696/0}}</nowiki> File:Námestie_Andreja_Hlinku_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-697/0}}</nowiki> File:Legionárska_3_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-733/1}}</nowiki> File:Legionárska_5_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-733/2}}</nowiki> File:Legionárska_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-733/3}}</nowiki> File:Unitas_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/1}}</nowiki> File:Unitas_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/2}}</nowiki> File:Unitas_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/3}}</nowiki> File:Unitas_4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/4}}</nowiki> File:Unitas_5.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/5}}</nowiki> File:Unitas_6.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/6}}</nowiki> File:Unitas_7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/7}}</nowiki> File:Nová_Doba_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-745/1}}</nowiki> File:Nová_Doba_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-745/2}}</nowiki> File:Nová_Doba_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-745/3}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_IX_mlyn_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-815/0}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_prvé_jazero_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/1}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_druhé_jazero_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/2}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_tretie_jazero_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/3}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_štvrté_jazero_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/4}}</nowiki> File:Vrančovičova_99_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-10990/0}}</nowiki> File:Lamač_Kostol_sv_Margity_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11001/0}}</nowiki> File:Železná_studienka_stanica_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11393/1}}</nowiki> File:Dom_strážnika_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11393/3}}</nowiki> File:WP_20151027_13_11_43_Pro.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11436/1}}</nowiki> File:Kaverna_I_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11931/1}}</nowiki> File:Kaverna_II_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11931/2}}</nowiki> File:Kaverna_III_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11931/3}}</nowiki> File:Devín_001.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-327/0}}</nowiki> File:Lamač_Kostol_sv_Rozálie_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-332/0}}</nowiki> File:Dúbravka_kostol_Kozma_a_Damián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-333/1}}</nowiki> File:Dúbravka_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-333/2}}</nowiki> File:Devínska_Nová_Ves_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-354/0}}</nowiki> File:Kaplnka_Dúbravka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-699/1}}</nowiki> File:Kaplnka_Dúbravka_20.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-699/2}}</nowiki> File:Extravagance_-_Flickr_-_Monika_Kostera_(urbanlegend).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-/2}}</nowiki> File:Aušpic_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-10528/0}}</nowiki> File:Jarovská_bažantnica_most_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-10656/2}}</nowiki> File:Nemecký_veslársky_klub_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-10900/0}}</nowiki> File:Pozsony_Régi_híd.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-11599/2}}</nowiki> File:Vozovňa_Kopčany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-11978/0}}</nowiki> File:Most_SNP,_Bratislava_(by_Pudelek).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-12152/1}}</nowiki> File:Gerulata.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-344/0}}</nowiki> File:Rusovce_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-346/1}}</nowiki> File:Pontónový_most_pamätník_Petržalka_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-665/0}}</nowiki> File:Vysoká_pri_Morave_kostol_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-2232/0}}</nowiki> File:Medené_Hámre_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-2310/1}}</nowiki> File:JelenMA.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-444/2}}</nowiki> File:Marianka_Ján_Nepomucký_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-454/4}}</nowiki> File:Stupava_kaštieľ_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-540/1}}</nowiki> File:Stupava_kaštieľ_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-540/4}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/1}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/2}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/3}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/5}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/6}}</nowiki> File:Kostol_Levarky.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-632/0}}</nowiki> File:Plavecký_Mikuláš_kostol_01_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-651/2}}</nowiki> File:Kaštieľ_Veľké_Leváre.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-761/1}}</nowiki> File:Závod_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-767/0}}</nowiki> File:Štúrova_11,_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10591/0}}</nowiki> File:Penzion_s_vínnou_pivnicou,_Štúrova_19,_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10592/0}}</nowiki> File:Memorial_plaque_to_Viliam_Westsik_in_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10604/2}}</nowiki> File:Meštianske_domy_Holubyho_ul._33,_35_a_37,_Pezinok,_okres_Pezinok.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10864/0}}</nowiki> File:Modra_church_of_St_Stephen_02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10952/0}}</nowiki> File:Štúrova_9,_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-11023/0}}</nowiki> File:Mestský_dom,_Prostredná_39,_Svätý_Jur,_okres_Pezinok.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-11719/0}}</nowiki> File:Svätý_Jur_Synagoge_883.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-11999/0}}</nowiki> File:Bývalý_sirotinec,_Vajanského_54,_Modra.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-12010/1}}</nowiki> File:Pezinok-Slovakia_-_panoramio_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-12101/1}}</nowiki> File:Svaty_Jur_stanica_konskej_zeleznice.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-12264/1}}</nowiki> File:Svaty_Jur_zeleznicna_stanica_povodna.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-2478/0}}</nowiki> File:Fugelka.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-2524/1}}</nowiki> File:Červený_Kameň_(Bibersburg,_Vöröskő)_-_fountain.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-391/3}}</nowiki> File:Doľany_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-399/0}}</nowiki> File:Doľany_11_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-400/1}}</nowiki> File:Doľany_11_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-400/2}}</nowiki> File:Svätý_Jur_Hergott_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-414/0}}</nowiki> File:Pomník_padlým_vojakom_v_1._svetovej_vojne,_Svätý_Jur,_Slovensko_(celkový_pohľad).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-415/0}}</nowiki> File:Jur_dom_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-423/0}}</nowiki> File:Svätý_Jur_náhrobník_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-425/1}}</nowiki> File:Svätý_Jur_náhrobník_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-425/2}}</nowiki> File:Svätý_Jur_Segnerovská_hrobka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-429/0}}</nowiki> File:Biely_kamen+mur.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-430/2}}</nowiki> File:Biely_kamen_veza.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-430/3}}</nowiki> File:Svätý_Jur,_Veľkomoravské_hradisko_(11).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-431/1}}</nowiki> File:Pila_gravestones_at_the_church.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-528/0}}</nowiki> File:Šenkvice_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-551/3}}</nowiki> File:Bernolákovo_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-10738/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_sv_Ján_Nepomucký_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-10805/6}}</nowiki> File:Bernolákovo_hrad_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11553/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kaplnka_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11603/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11618/1}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11618/2}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11619/1}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11619/2}}</nowiki> File:VODNÝ_KANÁL_PRI_HRÁDZI_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11637/0}}</nowiki> File:Senec_(Szenc,_Wartberg)_-_kostol_svätého_Mikuláša.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11926/1}}</nowiki> File:Fél_templom_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12040/1}}</nowiki> File:Blatné_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12195/1}}</nowiki> File:Blatné_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12195/2}}</nowiki> File:Dunajská_Lužná_zvonica_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12215/1}}</nowiki> File:Kismadarász_harangtorony_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12219/1}}</nowiki> File:Vlky_zvonica_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12221/1}}</nowiki> File:Malinovo_zvonica_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12223/1}}</nowiki> File:Boldog_zvonica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12242/1}}</nowiki> File:Memorial_at_the_Place_of_an_Accident.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-2080/1}}</nowiki> File:Mohyla_M._R._Štefánika_(10.6.2006)_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-2080/2}}</nowiki> File:Mohyla_MRŠ.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-2080/3}}</nowiki> File:Kráľová_pri_Senci_kostol_032011.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-31/0}}</nowiki> File:Bernolákovo_kaštieľ_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-384/1}}</nowiki> File:Bernolákovo_kaštieľ_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-384/3}}</nowiki> File:Bernolákovo_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-386/2}}</nowiki> File:Bernolákovo_kostol_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-386/3}}</nowiki> File:Hamuliakovo_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-404/1}}</nowiki> File:Pozsonyivánka_vh_emlekmu.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-405/4}}</nowiki> File:Dunajská_Lužná_Jánošíková_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-409/0}}</nowiki> File:Most_pri_Bratislave_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-494/0}}</nowiki> File:Art_Hotel_Kaštieľ,_Tomášov.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-549/1}}</nowiki> File:Veľký_Biel_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-553/1}}</nowiki> File:Somorja_23.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-105/0}}</nowiki> File:Mierovo_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-11340/0}}</nowiki> File:Evangelisches_Bethaus_in_Sommerein.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-118/0}}</nowiki> File:Vajka_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-127/0}}</nowiki> File:Nyékvárkony_kastély_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-128/2}}</nowiki> File:St_James_church_Nyékvárkony.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-129/1}}</nowiki> File:Dunajský_Klátov_mlyn.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-2301/0}}</nowiki> File:LehniceParkZadnaCastMlada.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-2311/2}}</nowiki> File:Modelsynagoga.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-2529/0}}</nowiki> File:Báč_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-66/1}}</nowiki> File:Báč_kostol_13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-66/2}}</nowiki> File:Báč_kostol_14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-66/3}}</nowiki> File:Čakany_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-69/1}}</nowiki> File:Dunajská_Streda_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-78/1}}</nowiki> File:Dunajská_Streda_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-78/2}}</nowiki> File:Bős035.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-84/0}}</nowiki> File:Gelle_1813.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-85/1}}</nowiki> File:HubickyParkLukySoliter.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-89/3}}</nowiki> File:Jahodna_vizimalom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-92/0}}</nowiki> File:Felsőjányok_szobor_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-93/1}}</nowiki> File:Felsőjányok_szobor_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-93/2}}</nowiki> File:Feketenyék_Nepomuk_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11208/0}}</nowiki> File:Matúškovo_božie_muky_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11385/0}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_sv_Florián_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11398/1}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_sv_Florián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11398/2}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_pamätník_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11399/1}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_pamätník_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11399/2}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_pamätník_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11399/3}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/1}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/2}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/3}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/4}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/5}}</nowiki> File:Galantský_opevnený_kaštieľ_II_(rt-008).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-18/1}}</nowiki> File:Galanta_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-20/1}}</nowiki> File:Galanta_kostol_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-20/2}}</nowiki> File:Sereď_kaštieľ_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2257/1}}</nowiki> File:Sereď_kaštieľ_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2257/2}}</nowiki> File:Nebojský_opevnený_kaštieľ_(rt-004).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2258/0}}</nowiki> File:Dolná_Streda_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2516/0}}</nowiki> File:Sereď_kostol_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2517/0}}</nowiki> File:Tomášikovo_vodný_mlyn_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2520/1}}</nowiki> File:Tomášikovo_vodný_mlyn_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2520/2}}</nowiki> File:Gáň_kostol_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-3/0}}</nowiki> File:Matúškovo_ľudový_dom_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-34/1}}</nowiki> File:Matúškovo_ľudový_dom_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-34/2}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/1}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/6}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/7}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/8}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/9}}</nowiki> File:Tomášikovo_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-59/1}}</nowiki> File:Tomášikovo_kaštieľ_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-59/3}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_súbor_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/3}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_27.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/12}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/14}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_28.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/15}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/16}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_29.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/18}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/19}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/2}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_20.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/20}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/4}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/5}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_24.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/6}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/7}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/8}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_25.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/9}}</nowiki> File:Siladice_kríž_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1008/1}}</nowiki> File:Siladice_kríž_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1008/2}}</nowiki> File:Sulekovo_Pamatnik_martyrom_z_roku_1848.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1036/0}}</nowiki> File:Hlohovec_obec_03_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11359/1}}</nowiki> File:Hlohovec_obec_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11830/0}}</nowiki> File:Dolné_Zelenice_mauzóleum_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11960/0}}</nowiki> File:Horné_Otrokovce_kaplnka_01_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11975/0}}</nowiki> File:Koplotovce_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11986/0}}</nowiki> File:Žlkovce_Immaculata_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12038/2}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_hrobka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/1}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/10}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/11}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/12}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/13}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/14}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/15}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/2}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/3}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/4}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/5}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/6}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/7}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/8}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/9}}</nowiki> File:Dvorniky-kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12241/1}}</nowiki> File:Červeník_náhrobník_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-789/2}}</nowiki> File:Červeník_náhrobník_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-789/3}}</nowiki> File:Červeník_náhrobník_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-789/4}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_18_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/1}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_26_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/11}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_22_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/2}}</nowiki> File:Platany_Hlohovec_-_Plane-trees_Hlohovec,_Slovakia_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/3}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_23_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/4}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_19_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/6}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_24_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/8}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_16_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/9}}</nowiki> File:Hlohovec_obec_04_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-839/0}}</nowiki> File:Hlohovec_kaplnka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-841/2}}</nowiki> File:Hlohovec_kostol_04_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-844/2}}</nowiki> File:Hlohovec_Pieta_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-848/1}}</nowiki> File:Hlohovec_Pieta_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-848/2}}</nowiki> File:Hlohovec_Florián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-852/1}}</nowiki> File:Horné_Zelenice_kostol_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-875/0}}</nowiki> File:Horné_Zelenice_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-876/0}}</nowiki> File:Koplotovce_kaštieľ_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-902/4}}</nowiki> File:Koplotovce_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-902/5}}</nowiki> File:Koplotovce_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-902/6}}</nowiki> File:Madunice_fara_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-936/0}}</nowiki> File:Madunice_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-938/0}}</nowiki> File:Ratkovce_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-997/0}}</nowiki> File:Šterusy_kostol_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-1032/0}}</nowiki> File:Socha_Chlois.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/1}}</nowiki> File:Socha_Hermes.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/2}}</nowiki> File:Socha_Atena.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/3}}</nowiki> File:Socha_Demeter.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/4}}</nowiki> File:Hotel_lipa.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10735/1}}</nowiki> File:Vrbové_židovský_cintorín.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10774/0}}</nowiki> File:Cour_salon_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10790/1}}</nowiki> File:PN_Teplicka_50.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10791/1}}</nowiki> File:Detska_liecebna_Zeleny_strom.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10792/1}}</nowiki> File:Cour_hotel_Piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10793/1}}</nowiki> File:Piešťany_Kúpalisko_Eva_-_bazén.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-11264/2}}</nowiki> File:Piešťany_Kúpalisko_Eva_-_detský_(relaxačný)_bazén.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-11264/3}}</nowiki> File:Ruzovy_mlyn.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-11573/1}}</nowiki> File:Vrbové,_zvonica2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-1162/0}}</nowiki> File:Krakovany_sv_Trojica_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12128/1}}</nowiki> File:Krakovany_sv_Trojica_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12128/2}}</nowiki> File:Krakovany_sv_Trojica_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12128/3}}</nowiki> File:Gymnázium_Pierra_de_Coubertina,_Piešťany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12203/1}}</nowiki> File:Námestie_SNP_po_daždi_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12203/2}}</nowiki> File:Mestský_úrad_-_detail_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12209/1}}</nowiki> File:Pažitský_most.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12252/1}}</nowiki> File:Dom_umenia_-_Piestany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12292/1}}</nowiki> File:Piestany_Dom_umenia_plastika_E_Venkov_1980.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12292/2}}</nowiki> File:Prašník1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2342/0}}</nowiki> File:Hotel_Slovan_Piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2462/1}}</nowiki> File:Herkules_s_kyjakom_a_kožou_nemejského_leva.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/4}}</nowiki> File:Herkules_s_hadom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/5}}</nowiki> File:Herkules_so_psom_Kerberom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/6}}</nowiki> File:Dvaja_chlapci_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/7}}</nowiki> File:Dolný_Lopašov_-_kostol01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-821/2}}</nowiki> File:Dolný_Lopašov_socha_svätého_Martina.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-821/3}}</nowiki> File:Drahovce_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-830/0}}</nowiki> File:Chtelnica_kaštieľ_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-881/1}}</nowiki> File:Chtelnica_kaštieľ_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-881/6}}</nowiki> File:Chtelnica_kalvária_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-887/3}}</nowiki> File:Kočín_zvonica_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-901/0}}</nowiki> File:Krakovany_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-909/1}}</nowiki> File:Krakovany_kúria_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-915/0}}</nowiki> File:Krakovany_kostolík_09.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/2}}</nowiki> File:Krakovany_kostolík_08.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/3}}</nowiki> File:Krakovany_náhrobníky_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/4}}</nowiki> File:Krakovany_náhrobníky_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/5}}</nowiki> File:Lančár_kostol_01_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-924/4}}</nowiki> File:Kastiel_MNV_2020.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-954/4}}</nowiki> File:Nižná_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-961/1}}</nowiki> File:Pečeňady_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-969/1}}</nowiki> File:Pečeňady_kaštieľ_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-969/2}}</nowiki> File:Ferdinand_Goldstein.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-973/1}}</nowiki> File:Pamatnik_rumunom_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-975/1}}</nowiki> File:PN_Teplicka_83.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-976/1}}</nowiki> File:Pomník_Beethoven.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-979/1}}</nowiki> File:Reliéf_Beethoven.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-979/2}}</nowiki> File:Liecebny_dom_Napoleon_II.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-982/1}}</nowiki> File:Kupelny_park.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-983/1}}</nowiki> File:Pranier_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-984/1}}</nowiki> File:Sv.Vendelin_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-985/1}}</nowiki> File:Sv.Florian.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-986/1}}</nowiki> File:Kostol_ruina.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-988/2}}</nowiki> File:Plavecký_Peter,_dům.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-10636/0}}</nowiki> File:Plavecký_Peter_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-10732/2}}</nowiki> File:Prietrž_husitské_hradby4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-12247/1}}</nowiki> File:Šaštín_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-12283/3}}</nowiki> File:Borský_Mikuláš_dom_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-570/1}}</nowiki> File:Borský_Mikuláš_dom_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-570/3}}</nowiki> File:Hlboké_-_fara.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-603/1}}</nowiki> File:Pamätná_tabuľa_S._H._Vajanský.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-603/2}}</nowiki> File:Old_resting_place_J.M._Hurban_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-607/0}}</nowiki> File:Hlboké_-_evanjelický_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-608/0}}</nowiki> File:Jablonica-_kalvária2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-618/2}}</nowiki> File:Lakšárska_Nová_Ves_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-631/1}}</nowiki> File:Plavecký_Peter_stĺp.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-654/3}}</nowiki> File:Branč,_južná_hradba_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/12}}</nowiki> File:Branč_-_panoramio_-_Michal_Jakubský.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/14}}</nowiki> File:Branč,_južné_krídlo.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/2}}</nowiki> File:Branč_Castle_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/3}}</nowiki> File:Branč_-_panoramio_-_Michal_Jakubský_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/6}}</nowiki> File:Branč,_delová_bašta_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/7}}</nowiki> File:Prievaly_-_kríž_pri_kostole.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-659/0}}</nowiki> File:Sobotište_-_kaštieľ2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-748/1}}</nowiki> File:Sobotište_evkostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-749/0}}</nowiki> File:Šaštín_sv_Trojica_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-752/6}}</nowiki> File:Holic_kostel_Bozskeho_srdce_Jezisova_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10530/1}}</nowiki> File:Holic_sloup_sv_Trojice.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10532/1}}</nowiki> File:Holic_radnice_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10533/1}}</nowiki> File:Meštiansky_dom,_Bratislavská_4,_popisné_č._270,_Holíč,.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10534/1}}</nowiki> File:Holic_kaple_sv_Floriana_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10536/1}}</nowiki> File:Holíč,_sýpka_(4).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10539/1}}</nowiki> File:Kopčany_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10820/1}}</nowiki> File:Kopčany_kostol_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10820/2}}</nowiki> File:Gbely_stĺp_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-11106/4}}</nowiki> File:Skalica,_kaplnka_sv._Františka_Xaverského.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-11798/0}}</nowiki> File:Skalica_pomnik.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-12097/2}}</nowiki> File:ZrebcinKopcany8.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-2132/2}}</nowiki> File:Holic_vetrny_mlyn_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-2140/1}}</nowiki> File:Gbely_stĺp_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-601/0}}</nowiki> File:Holic_radnice_pametni_deska.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-609/0}}</nowiki> File:Holic_evangelicky_kostel_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-611/1}}</nowiki> File:Holic_evangelicky_kostel_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-611/2}}</nowiki> File:Holic_evangelicky_kostel_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-611/3}}</nowiki> File:Holic_zamek_006.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-613/14}}</nowiki> File:Holic_zamek_010.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-613/20}}</nowiki> File:Holic_zamek_001.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-613/24}}</nowiki> File:Holic_kostel_sv._Martina_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-615/2}}</nowiki> File:Petrova_Ves_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-646/0}}</nowiki> File:Radošovce_kaplnka_02_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-663/0}}</nowiki> File:Skalica,_Námestie_slobody_4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-733/0}}</nowiki> File:Unín_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-757/0}}</nowiki> File:Slovakia_Smolenice_Kostol1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1014/1}}</nowiki> File:Smolenice_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1014/3}}</nowiki> File:Suchá_nad_Parnou_-_socha_sv._Barbory.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1022/0}}</nowiki> File:Socha_sv._Urbana_v_Suchej.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1024/0}}</nowiki> File:Špačince_pašiový_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1029/0}}</nowiki> File:Trnava_Trojičný_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-10492/1}}</nowiki> File:Mestské_hradby_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1057/29}}</nowiki> File:Divadlo_Jána_Palárika_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1066/0}}</nowiki> File:Slovakia_-_Trnava_-_Kostol_Sv._Heleny_RB03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1067/2}}</nowiki> File:Trnava_Divadelna_k_sv_Mikulasi_DSCN0281.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1107/0}}</nowiki> File:Kostol_svätého_Jakuba_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1130/2}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/10}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/11}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/12}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/2}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_01_(cropped).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/3}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/4}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/5}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/6}}</nowiki> File:Pálffyho_park_v_Smoleniciach_.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-11387/0}}</nowiki> File:Trstín_kostolík_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1145/0}}</nowiki> File:Voderady_kaštieľ_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1155/1}}</nowiki> File:Voderady_kaštieľ_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1155/2}}</nowiki> File:Voderady_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1156/0}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/1}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/2}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/3}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/4}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/5}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/6}}</nowiki> File:Trnava_starý_cintorín_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-12014/2}}</nowiki> File:Dobrá_Voda_16.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-2490/0}}</nowiki> File:Bučany_kúria_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-781/0}}</nowiki> File:Ostrý_Kameň.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-788/2}}</nowiki> File:Dlhá_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-796/1}}</nowiki> File:Dobrá_Voda_003.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-798/0}}</nowiki> File:Jókőcivertanlegi1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-800/1}}</nowiki> File:Castle_Dobrá_Voda_(7207).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-800/14}}</nowiki> File:Castle_Dobrá_Voda_(7209).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-800/21}}</nowiki> File:Dobrá_Voda_-_pranier.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-802/0}}</nowiki> File:Dolná_Krupá,_kaštieľ,_park_(4).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/13}}</nowiki> File:DolnaKrupa09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/14}}</nowiki> File:Dolná_Krupá,_kaštieľ,_vrátnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/4}}</nowiki> File:Dolná_Krupá_kaštieľ_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/6}}</nowiki> File:Dolná_Krupá_obelisk_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/7}}</nowiki> File:Dolná_Krupá_mauzóleum_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-805/0}}</nowiki> File:Dolná_Krupá_-_Kostol_svätého_Ondreja.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-806/0}}</nowiki> File:Hrnčiarovce_nad_Parnou_-_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-878/0}}</nowiki> File:Lošonec_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-935/2}}</nowiki> File:Majcichov_obec_07_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-942/0}}</nowiki> File:Majcichov_obec_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-943/0}}</nowiki> File:Malženice_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-946/1}}</nowiki> File:Malženice_-_kalvária.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-950/3}}</nowiki> File:Naháč_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-956/1}}</nowiki> File:Cífer-Pác_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-965/1}}</nowiki> File:Cífer-Pác_kostol_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-965/3}}</nowiki> File:Bánovce_nad_Bebravou,_svätý_Florián.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-10709/2}}</nowiki> File:Rybany_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-12135/1}}</nowiki> File:Rybany_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-12166/1}}</nowiki> File:Bánovce_nad_Bebravou,_radnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-132/1}}</nowiki> File:Kostol_sv_Mikulasa.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-138/0}}</nowiki> File:Borčany_-_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-143/0}}</nowiki> File:Uhrovec,_Jankov_vŕšok,_pamätník_(9).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-261/1}}</nowiki> File:Uhrovec,_Jankov_vŕšok,_pamätník_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-261/2}}</nowiki> File:Uhrovec,_Jankov_vŕšok,_pamätník_(3).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-261/3}}</nowiki> File:Rodný_dům_Ľudovíta_Štúra_a_Alexandra_Dubčeka_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-263/1}}</nowiki> File:Slovakia_Stur-Ludovit_PamatnáTabulaUhrovec.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-263/2}}</nowiki> File:Památník_Ľudovíta_Štúra_v_Uhrovci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-265/0}}</nowiki> File:Uhrovec_kaštieľ_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-268/1}}</nowiki> File:Park_v_Uhrovci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-268/2}}</nowiki> File:Uhrovský_hrad_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-269/10}}</nowiki> File:Hrad_Uhrovec_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-269/15}}</nowiki> File:Jeseň_na_Uhrovskom_hrade.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-269/19}}</nowiki> File:Pominovec_10.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|302-776/0}}</nowiki> File:Košecký_hrad.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|302-781/1}}</nowiki> File:Kosariska_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-10965/0}}</nowiki> File:Bradlo_chata.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-11936/0}}</nowiki> File:Turá_Lúka,_evanjelický_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-12206/1}}</nowiki> File:Viaduktmyjava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-12249/1}}</nowiki> File:Krajné_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-1239/1}}</nowiki> File:Krajné_zvonica_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-1240/0}}</nowiki> File:Stefanik_tabula.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-2081/2}}</nowiki> File:Evanjelický_kostol_Brezová6.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-581/1}}</nowiki> File:Bašty_pri_kostole.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-590/2}}</nowiki> File:Kosariska_dom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-622/0}}</nowiki> File:Myjava_kostol_01_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-644/1}}</nowiki> File:Myjava_kostol_01_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-644/2}}</nowiki> File:Turá_Lúka_-_pomník_popravených_evanjelikov.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-756/0}}</nowiki> File:Vrbovce_-_Eduard_Šándorfi.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-764/2}}</nowiki> File:Beckov_hrad_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1180/14}}</nowiki> File:Kaštiel_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1186/4}}</nowiki> File:NMnV_banka.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-11906/0}}</nowiki> File:Bzince_pod_Javorinou,_hrob_Ľudmily_Podjavorinské_(5).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1195/0}}</nowiki> File:Nová_Ves_nad_Váhom_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-11988/0}}</nowiki> File:Severny_mur_chachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/14}}</nowiki> File:Obranna_veza_kaplnka_Cachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/2}}</nowiki> File:Brana_opevnenia_cachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/4}}</nowiki> File:Stará_Turá_kostol_01_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12004/0}}</nowiki> File:Zvonica_Cachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1205/4}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/1}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_09_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/10}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_11_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/12}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_12_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/13}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_14_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/14}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_01_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/2}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/3}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_03_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/4}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_04_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/5}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_05_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/6}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_06_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/7}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_07_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/8}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_08_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/9}}</nowiki> File:Bzince_pod_Javorinou_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12179/1}}</nowiki> File:Kostol_ruina_Haluzice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/1}}</nowiki> File:Veza_obytna_haluzice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/2}}</nowiki> File:Hradbovy_mur_Haluzice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/3}}</nowiki> File:Haluzice_kostolík_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/4}}</nowiki> File:Hrad_temtatin.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1226/1}}</nowiki> File:Castle_Tematín_(8673).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1226/3}}</nowiki> File:Hrachovište_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1228/0}}</nowiki> File:Zaniknutý_kostol_v_časti_Hrušové.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12321/1}}</nowiki> File:Vágrákó_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1235/0}}</nowiki> File:ROH_Relief_z_pamatnika.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1244/1}}</nowiki> File:ROH_Pamatnik_SNP_R_UHER.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1244/2}}</nowiki> File:ROH_Pamatnik_SNP.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1244/3}}</nowiki> File:LUBINA_PaMATNIK_1SV_cel.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1245/3}}</nowiki> File:Lubina_tab_Uher.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1248/2}}</nowiki> File:NMnV_dom_narozny.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1265/1}}</nowiki> File:Dom_LPodjavorinska.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1267/0}}</nowiki> File:Pamatnik_umucenym_NMnV.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1271/0}}</nowiki> File:NMnV_veza.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1275/1}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_prepozitúra_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1277/3}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kostol_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1277/4}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_morový_stĺp_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1279/1}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_morový_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1279/3}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_morový_stĺp_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1279/4}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/1}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/2}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/3}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/4}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/5}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/6}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/7}}</nowiki> File:NMnV_kaplnka_Sv.Ondreja.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1281/0}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_sv_Florián_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1283/1}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_sv_Florián_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1283/2}}</nowiki> File:Dom_Alexander_Rudnay.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1286/1}}</nowiki> File:Pobedim_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1299/2}}</nowiki> File:Pobedim_kostol_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1299/6}}</nowiki> File:St_tura_dom13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1312/0}}</nowiki> File:Hrob_pottfay.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1316/0}}</nowiki> File:Zemianske_Podhradie,_plot_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1393/2}}</nowiki> File:Kaštieľ_v_Častkovciach.png|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2163/1}}</nowiki> File:PamätníkPadlýmSovietskymVojakomNadNovouBošácou.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2261/2}}</nowiki> File:Bzince_pod_Javorinou_pamätník_03_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2372/0}}</nowiki> File:Tabula_ucitelia.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2430/0}}</nowiki> File:St_tura_radnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2464/0}}</nowiki> File:Livina_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-11679/0}}</nowiki> File:Bošany_-_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-12142/1}}</nowiki> File:Žabokreky_nad_Nitrou_-_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-12245/1}}</nowiki> File:Hradište_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-167/1}}</nowiki> File:Hradište_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-167/2}}</nowiki> File:Klátova_Nová_Ves_kaštieľ_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-177/0}}</nowiki> File:Klátova_Nová_Ves_Sádok_kostol_20.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-180/2}}</nowiki> File:Klátova_Nová_Ves_Sádok_kostol_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-180/4}}</nowiki> File:Krásno_základy_kostola_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-188/0}}</nowiki> File:Ostratice_kaštieľ_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-220/1}}</nowiki> File:Skačany_kostolík_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-245/1}}</nowiki> File:Skačany_kostolík_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-245/2}}</nowiki> File:Skačany_kaplnka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-246/0}}</nowiki> File:Veľké_Uherce_-_kaštieľ.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-276/1}}</nowiki> File:Považská_knižnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-11280/0}}</nowiki> File:Dolný_Lieskov_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-707/1}}</nowiki> File:Dolný_Lieskov_kaštieľ_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-707/2}}</nowiki> File:Horný_Lieskov_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-722/0}}</nowiki> File:Kostol_Jasenica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-736/0}}</nowiki> File:Podskalie_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-753/0}}</nowiki> File:Považský_hrad_I.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-760/2}}</nowiki> File:Považský_hrad_II.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-760/5}}</nowiki> File:Burg_Bystrica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-761/0}}</nowiki> File:Božia_muka_Sverepec_2021.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-778/0}}</nowiki> File:Németpróna_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-11486/0}}</nowiki> File:Handlova_memorial.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-11709/8}}</nowiki> File:Kostol_-_panoramio_-_Pavol_Steinecker.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-12073/4}}</nowiki> File:Nitrianske_Pravno_-_miestna_architektúra_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-2619/0}}</nowiki> File:Preividza06.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-3471/0}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_5.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/15}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_-_Vchod_do_hrobky.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/16}}</nowiki> File:Castle_in_Bojnice1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/20}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_-_vstup.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/24}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_-_jazierko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/34}}</nowiki> File:Castle_Bojnice_well.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/7}}</nowiki> File:Castle_in_Bojnice3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/9}}</nowiki> File:Bojnice28.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-808/4}}</nowiki> File:Bojnice34.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-808/5}}</nowiki> File:Kupele_Bojnice_-_jazierko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-813/2}}</nowiki> File:Diviacka_Nová_Ves_(Divékujfalu,_Divickneudorf)_-_church.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-825/0}}</nowiki> File:Dolné_Vestenice_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-829/1}}</nowiki> File:Dolné_Vestenice_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-830/3}}</nowiki> File:Kostol_Sv._Jána_Krstiteľa_Nitrianske_Pravno.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-848/0}}</nowiki> File:Oszlány_templom.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-864/0}}</nowiki> File:Kostol_poruba_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-869/1}}</nowiki> File:Prievidza_Trinity_Monument.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-876/4}}</nowiki> File:Manor_house_in_Zemianske_Kostoľany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-902/0}}</nowiki> File:Basta_lednica.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|308-743/10}}</nowiki> File:Tunel_lednica.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|308-743/8}}</nowiki> File:Trenčín_stará_staniční_budova_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10449/0}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_zeleznicna_stanica_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10855/0}}</nowiki> File:Machnác-gyógyüdülő._Fortepan_28654.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10856/0}}</nowiki> File:Trencianske_teplice.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10857/0}}</nowiki> File:Trencin_tabula_Karol_Padivy.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11629/2}}</nowiki> File:Elektráreň_jpg.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11820/0}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_posta.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11838/0}}</nowiki> File:GLSTN-2021.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11867/0}}</nowiki> File:Kulcsos_kastély_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-12183/1}}</nowiki> File:Trenci_n_Kubra_Voj.pohrebisko_1.sv.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-12185/1}}</nowiki> File:Kostol_ML.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1252/1}}</nowiki> File:Mur_ML.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1252/2}}</nowiki> File:Koniec_svet.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1294/2}}</nowiki> File:Mohyla_Jana_Lipskeho_Trencianske_Stankovce.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1302/0}}</nowiki> File:Velka_skalka_nádvorie.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1305/7}}</nowiki> File:Pamätník_osloboditeľov_Trenčianske_Teplice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1327/0}}</nowiki> File:Trenčianske_teplice_-_park.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1330/2}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_Hamman.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1331/0}}</nowiki> File:Trencin_Pamatnik_kragujevským_martýrom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1334/0}}</nowiki> File:Základy_kaplnky,_Trenčiansky_hrad_(2008).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/11}}</nowiki> File:Castell_de_Trenčín_(agost_2012)_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/24}}</nowiki> File:Castle_Trenčín_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/5}}</nowiki> File:Trencin_zamek_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/40}}</nowiki> File:Trenčín_castle_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/46}}</nowiki> File:Trenčín_Castle_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/49}}</nowiki> File:2014_-_panoramio_(106).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/54}}</nowiki> File:Trencin_zamek_17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/57}}</nowiki> File:Trencin_Hradne_navrsie1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/60}}</nowiki> File:Opevnenie_-_panoramio_-_Marián_Hubinský.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/61}}</nowiki> File:Trenčiansky_hrad_-_panoramio_(5).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/62}}</nowiki> File:Trenčiansky_hrad_-_panoramio_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/63}}</nowiki> File:Castell_de_Trenčín_(agost_2012)_-_panoramio_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/67}}</nowiki> File:Trenčín,_římský_nápis_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/69}}</nowiki> File:Pod_Trenčianskym_hradom_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/70}}</nowiki> File:Trencin_hrad.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/9}}</nowiki> File:Trenčín,_kostel_Narození_Panny_Marie_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1375/1}}</nowiki> File:Pfarrstiege_in_Trenčin.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1375/3}}</nowiki> File:Trencin_Morovy_stlp_z_roku_1712.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1381/0}}</nowiki> File:TN_ZABLATIE_kastiel10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1385/1}}</nowiki> File:TN_ZABLATIE_plastika_sv._Jána_Nepomuckého_na_stĺpe.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1385/2}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_Krista.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-2213/0}}</nowiki> File:Dolná_Súča,_pamätná_tabuľa.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-2384/0}}</nowiki> File:Trenčín,_Katův_dům_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-2465/0}}</nowiki> File:Komárom110.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-10996/0}}</nowiki> File:Ógyalla12.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-11544/6}}</nowiki> File:Keszegfalva055.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-11907/2}}</nowiki> File:Perbete05.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-11970/1}}</nowiki> File:Hetény048.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12044/1}}</nowiki> File:Hetény052.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12044/2}}</nowiki> File:Pat30.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12047/1}}</nowiki> File:Izsa061.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12054/1}}</nowiki> File:Zemianska_Olča1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12056/1}}</nowiki> File:KN-Dunamocs-Moča1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12057/1}}</nowiki> File:Őrsújfalu047.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12058/1}}</nowiki> File:Zlatná_na_Ostrove1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12067/1}}</nowiki> File:Marcelháza078.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12090/1}}</nowiki> File:Szentpéter08.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12115/1}}</nowiki> File:Bátorkeszi_templom_2a.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12131/1}}</nowiki> File:Trávnik2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12138/1}}</nowiki> File:Naszvad_evangelikus_templom_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12144/0}}</nowiki> File:Komárno_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12279/1}}</nowiki> File:Csicsó,_Nepomuki_Szent_János-szobor_2025_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2082/1}}</nowiki> File:Csicsó,_Nepomuki_Szent_János-szobor_2025_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2082/2}}</nowiki> File:Gúta065.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2089/0}}</nowiki> File:Kolárovo02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2091/3}}</nowiki> File:Tengerészemlékmű.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2098/0}}</nowiki> File:Komárom-Klapka_György.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2099/3}}</nowiki> File:Marcelháza117.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2105/1}}</nowiki> File:Marcelháza116.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2105/2}}</nowiki> File:Komárom243.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2143/0}}</nowiki> File:Komárom121.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2160/2}}</nowiki> File:Bagota01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2509/1}}</nowiki> File:Bagota02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2532/1}}</nowiki> File:Bagota,_Nepomuki_Szent_János-oszlop_2024_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-283/1}}</nowiki> File:Iža-Leányvár_-_Roman_fort_-_archaeological_excavation_2008.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-289/1}}</nowiki> File:Kolozsnéma020.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-292/0}}</nowiki> File:Komárom117.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-293/0}}</nowiki> File:Komárom118.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-294/0}}</nowiki> File:Jókai_Mór_emléktábla_a_Király_püspök_utcában,_Komárom87.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-296/0}}</nowiki> File:Pozsonyi_kapu_2.jpeg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-301/1}}</nowiki> File:VI._bástya.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-301/33}}</nowiki> File:Komárno04.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-304/3}}</nowiki> File:Marcelháza095.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-311/1}}</nowiki> File:Virt_Baróti_Szabó_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-314/0}}</nowiki> File:Bátorkeszi_templom_2b.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-316/0}}</nowiki> File:Nyírágó_Nepomuk_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-11405/2}}</nowiki> File:Ondrejovce,_kostolík,_Slovensko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-11976/1}}</nowiki> File:Barsendréd_templom.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-11981/1}}</nowiki> File:Evanjelický_kostol_v_Pukanci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12030/1}}</nowiki> File:Deménd_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12055/1}}</nowiki> File:Krškany_kúria_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12106/1}}</nowiki> File:Barsbese_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12170/1}}</nowiki> File:Jabloňovce_husitský_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1606/2}}</nowiki> File:P1070347_hradby.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1628/4}}</nowiki> File:Budova_radnice_v_Pukanci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1631/0}}</nowiki> File:Tekovskyhrad.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1640/1}}</nowiki> File:Ipolyság043.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1648/2}}</nowiki> File:Nagysalló_Sztháromság.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1652/1}}</nowiki> File:Nagysalló,_2012-_(5).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1652/2}}</nowiki> File:ZselizFotoThalerTamas15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1654/0}}</nowiki> File:Kálna-_(17).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2183/0}}</nowiki> File:ZselizFotoThalerTamas14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2231/0}}</nowiki> File:Trojičný_stĺp_v_Pukanci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2294/6}}</nowiki> File:KPN2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-10850/0}}</nowiki> File:Zakladna_skola_pribinu.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11232/1}}</nowiki> File:Zsitvagyarmat_kastélykapu_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11470/2}}</nowiki> File:Kalvaria-nitra-12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11664/1}}</nowiki> File:Podhorany_okres_Nitra)_vila_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11784/1}}</nowiki> File:Podhorany_okres_Nitra)_vila_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11784/2}}</nowiki> File:Báb_(okres_Nitra)_veľký_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11822/1}}</nowiki> File:Báb_(okr._Nitra)_malý_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11822/2}}</nowiki> File:Báb_(okres_Nitra)_veľký_kaštieľ_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11822/3}}</nowiki> File:Brančský_hrad,_poloha_Árkuš_(01).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1398/0}}</nowiki> File:Csekej_templom_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1402/1}}</nowiki> File:Csekej_templomkapu_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1402/2}}</nowiki> File:Dolné_Lefantovce_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1412/0}}</nowiki> File:Alsóbodok_vh_emlékmű_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1413/1}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Nitre_kostol_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1435/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Nitre_kostol_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1437/0}}</nowiki> File:Üreg_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1438/1}}</nowiki> File:Üreg_templom_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1438/3}}</nowiki> File:Vajkmártonfalva_Szűz_Mária_1908_1931.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1457/0}}</nowiki> File:Vajkmártonfalva_temetőkereszt_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1459/3}}</nowiki> File:Mojmírovce_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1470/0}}</nowiki> File:Nitra_Castle4.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1483/43}}</nowiki> File:Grand_Seminary.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1491/1}}</nowiki> File:COA_bishop_SK_Roskovanyi_Agoston2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1491/12}}</nowiki> File:COA_bishop_SK_Roskovanyi_Agoston3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1491/15}}</nowiki> File:Kostol_sv._Štefana_2,_Nitra.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1511/0}}</nowiki> File:Zsitvaújfalu-Szörényi.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1518/1}}</nowiki> File:Zsitvaújfalu_templom_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1519/0}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra),_kostol_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1522/1}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra)_kostolík_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1523/0}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra)_sv_Florián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1525/1}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra)_sv_Florián_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1525/2}}</nowiki> File:Pográny_templom_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1526/0}}</nowiki> File:Récsény_templom_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1533/0}}</nowiki> File:Nagyhind_templom_8.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1558/1}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1564/0}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_Immaculata_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1565/1}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_Immaculata_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1565/2}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_Ukrižovaný_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1567/1}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_Ukrižovaný_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1567/2}}</nowiki> File:Vráble_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1575/0}}</nowiki> File:KPN10.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-2306/0}}</nowiki> File:Nyitraivánka_levéltár_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-2508/0}}</nowiki> File:Béla_SK_4.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-11930/2}}</nowiki> File:SF-IMG_2410.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|404-2295/1}}</nowiki> </gallery> <!-- Maximum number of images reached: 1000, total of images without id: 2001 --> qtjtz3r93t8u47x34lh4rzckdfle3nh Redaktor:Revi C. 2 492489 8256470 7939858 2026-08-01T23:58:29Z Pathoschild 12159 global user pages ([[m:Synchbot|requested by Revi C.]]) 8256470 wikitext text/x-wiki __NOINDEX__<div class="mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">{{#babel:ko|en-3|sk-0}} [[File:Revi wikimedia image.jpg|thumb|center|middle|If you are here to talk about CommonsDelinker removing a deleted image, please [[:c:User talk:Revi C.|go here]].]] Hello! I am [[:m:User:Revi C.|revi]]. I edit to [[m:SWMT|revert vandals]], do Wikidata stuff<!--(I am a Wikidata Admin! <small>([{{fullurl:wikidata:Special:ListUsers/Revi C.|limit=1}} Verify])</small>)-->, or do [[:c:COM:FR|Commons Filemoving stuff]] (I am Commons Admin too! <small>([{{fullurl:c:Special:ListUsers/Revi C.|limit=1}} Verify])</small>). Come to [[:m:User:Revi C.|my Meta userpage]] or [[:c:User:Revi C.|my Commons userpage]] for more information. Thank you.</div> 529ir8b1l66m8vrmt0nqutdz0a1wkc6 Diskusia s redaktorom:Revi C. 3 492490 8256467 7939859 2026-08-01T23:17:53Z Pathoschild 12159 global user pages ([[m:Synchbot|requested by Revi C.]]) 8256467 wikitext text/x-wiki __NOINDEX__<div class="mw-content-ltr" lang="en" dir="ltr">[[File:Revi logo (pink).png|thumb|center|<span style="color:red">PLEASE DO NOT LEAVE MESSAGE HERE!</span>]] ''' <span style="color:red"> BEFORE YOU BLOCK MY ACCOUNT: IF MY EDIT SUMMARY INCLUDE PREFIX </span>''(Script)''<span style="color:red">, DON'T BLOCK ME, JUST TELL ME TO SLOW DOWN AT COMMONS' TALK PAGE. IT IS AN AUTOMATED SCRIPT BEING USED ON COMMONS TO MOVE FILES.</span> Instead, please leave your message following site: <br /> [[File:Wikidata-logo-en.svg|45px|link=d:User talk:Revi C.]] [[d:User talk:Revi C.]] for Wikidata (Interwiki links) stuff <!--(I am {{int:Group-sysop}} there)--> <br /> [[File:Commons-logo.svg|45px|link=commons:User talk:Revi C.]] [[commons:User talk:Revi C.]] for renaming stuff or [[User:CommonsDelinker|CommonsDelinker]] action (I am {{int:Group-sysop}} there) <br /> [[File:Wikimedia Community Logo optimized.svg|45px|link=m:User talk:Revi C.]] [[meta:User talk:Revi C.]] for other stuff (User right notification, revert message, etc...) Messages left on this page may be reverted or moved without any response.</div> esxe13mcstpjlux1bt2hqwxr2v8t8mn Simona Magušinová 0 493486 8256338 8250033 2026-08-01T14:24:59Z ~2026-42677-99 301746 Dušana Volfová 8256338 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Sima Magušinová | Obrázok = Simona Martausová.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Sima Magušinová v roku [[2017]] | Popis umelca = | Rodné meno = Simona Martausová | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1988|2|26}} | Miesto narodenia = [[Považská Bystrica]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Alma mater = [[Akadémia umení v Banskej Bystrici]] | Pôsobenie = [[spevák|speváčka]], [[hudobný skladateľ|skladateľka]] | Žáner = [[folk]], [[gospel]], [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Roky pôsobenia = [[2009]]{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = gytara, klavír, bubny, saxofón, flauta, husle, ukulele, ústna harmonika, bendžo, organ, tenis, [[Mafia II]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = [[Jaromír Nohavica]], [[Norah Jonesová|Norah Jones]] | Hudobný vydavateľ = Studio Lux, Agentúra JOMA, Moja muzika | Webstránka = {{url|https://www.simamagusinova.sk}} }} [[File:Simona Martausová.JPG|thumb|Sima Magušinová počas koncertu v [[Kostol Zvestovania Panny Márie a svätého Tomáša apoštola|kostole sv. Tomáša]] v [[Brno|Brne]] (2014)]] '''Simona Magušinová''', rod. '''Martausová''', vystupujúca pod umeleckým menom '''Sima Magušinová''', resp. '''Sima Martausová''' (* [[26. február]] [[1988]], [[Považská Bystrica]]), je [[Slovensko|slovenská]] [[pesničkár]]ka a bývalá divadelná herečka, členka [[Radošinské naivné divadlo|Radošinského naivného divadla]].<ref name="svadba"/> == Životopis == === Mladosť a herectvo === Simona Magušinová pochádza z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]]. Jej otec pracuje v Domove sociálnych služieb, jej mama je učiteľka v materskej škole.<ref name="mohylakova">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mohyláková | meno = Alžbeta | autor = | odkaz na autora = | titul = Speváčka Sima Martausová: Dotyk Boha zažívam nielen cez hudbu, ale aj cez ľudí {{!}} Slovo+ | url = https://www.slovoplus.sk/sima-martausova-dotyk-boha-zazivam-nielen-cez-hudbu-ale-aj-cez-ludi/ | vydavateľ = slovoplus.sk | dátum vydania = 2019-09-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200812154737/https://www.slovoplus.sk/sima-martausova-dotyk-boha-zazivam-nielen-cez-hudbu-ale-aj-cez-ludi/ | dátum archivácie = 2020-08-12 }}</ref> Vyštudovala strednú priemyselnú školu (odbor technické a informatické služby). Ako osemnásťročná strávila niekoľko mesiacov ako dobrovoľníčka v kuchyni vo [[francúzsko]]m mariánskom [[Pútnické miesto|pútnickom mieste]] [[La Salette-Fallavaux]].<ref name="mohylakova"/> Následne chcela ísť študovať architektúru, no keďže nezvládla prijímacie skúšky, prihlásila sa na herectvo. V roku [[2012]] absolvovala odbor herectvo na Fakulte dramatických umení [[Akadémia umení v Banskej Bystrici|Akadémie umení v Banskej Bystrici]], popri štúdiu ktorého začala skladať hudbu.<ref name="art3">{{Citácia periodika | priezvisko = Mešša | meno = Rado | autor = | odkaz na autora = | titul = Naši odchovanci: Sima Martausová, nový objav slovenskej hudobnej scény : Spieva o tom, o čom sa jej ťažko rozpráva | periodikum = ART3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.aku.sk/images/Menu/Univerzita/Media_PR/art3/Art_3_september_2013.pdf#page=6 | issn = | vydavateľ = Akadémia umení v Banskej Bystrici | miesto = | dátum = | rok = 2013 | mesiac = september | deň = | ročník = III. | číslo = 3 | strany = 10{{--}}11 | dátum prístupu = 2021-11-20}}</ref> V roku [[2009]] sa stala víťazkou hudobnej súťaže ''Gospel talent''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová vydala debutový album Dobrý deň, to som ja | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://skolskyservis.teraz.sk/volny-cas/sima-martausova-vydala-debutovy-album/3656-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2013-06-18 | dátum prístupu = 2015-05-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140517143732/http://skolskyservis.teraz.sk/volny-cas/sima-martausova-vydala-debutovy-album/3656-clanok.html | dátum archivácie = 2014-05-17 }}</ref> Od roku [[2012]] do roku [[2015]] bola členkou súboru [[Radošinské naivné divadlo|Radošinského naivného divadla]], kde vystupovala v hre ''Polooblačno''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Simona Martausová | url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=1467 | vydavateľ = rnd.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Popri herectve si uvedomila, že hudba pre ňu znamená oveľa viac a začala sa jej venovať naplno. === Hudobná kariéra === Po víťazstve v Gospel talente začala s hudobnou produkciou. V roku [[2012]] vydala vo vydavateľstve Studio Lux svoj debutový album ''[[Vyzliecť si človeka]]''. O rok na to nasledoval druhý album ''[[Dobrý deň, to som ja]]'', ktorý bol podobne ako dva ďalšie vydaný vo vydavateľstve Agentúra Joma. Na jeseň [[2013]] sa Martausová zoznámila s hudobným manažérom Jozefom Šebom, ktorý ju zoznámil s kapelou (v zložení Igor „Ajdži“ Sabo, Martin Wittgruber, Martin Gašpar, Martin Zajko a Pišta Lengyel), s ktorou začala Martausová čoskoro hrávať.<ref name="art3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O mne | url = https://www.simamartausova.sk/bio | vydavateľ = simamartausova.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2017]] bola nominovaná na ocenenie [[Slovenka roka]] v kategórii Umenie a kultúra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nominované dámy 2017 | url = https://www.slovenkaroka.sk/hlasovanie/nominovane-damy-2017/ | vydavateľ = slovenkaroka.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210416072100/https://www.slovenkaroka.sk/hlasovanie/nominovane-damy-2017/ | dátum archivácie = 2021-04-16 }}</ref> Svoj piaty album, ''[[Len tak sa stíšim]]'', si v roku [[2019]] vydala ako prvý v poradí sama, čo jej umožnilo väčšiu slobodu pri jeho výslednom utváraní.<ref name="lentaksastisim">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová predstavila nový album Len tak sa stíšim | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/kultura/sima-martausova-predstavila-novy-album/377931-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-12 | dátum prístupu = 2019-11-27 }}</ref> <ref name="akacsova"/> Okrem radových albumov naspievala tiež hudbu do slovenských filmov – skladby „Krížová cesta“ pre film ''[[6743]]'' o biskupovi [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]] z roku [[2012]] či „Zachovám si svoju tvár“ pre film ''[[Malá ríša]]'' z obdobia [[Slovenská republika (1939 – 1945)|prvej Slovenskej republiky]] z roku [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 6743 | url = http://www1.kscm.sk/2012/12/film-6743/ | vydavateľ = kscm.sk | dátum vydania = 2012-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191130022000/http://www1.kscm.sk/2012/12/film-6743/ | dátum archivácie = 2019-11-30 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová naspievala emotívnu pieseň k filmu Malá ríša. Pozrite si videoklip | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/26-09-2019-sima-martausova-naspievala-emotivnu-piesen-k-filmu-mala-risa-pozrite-si-videoklip/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rovnako v roku [[2019]] spolu s českou skupinou [[Kryštof (hudobná skupina)|Kryštof]] naspievala titulnú skladbu k filmu [[3obule]], Hvězdáři.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová ako ju nepoznáte: Pozrite si videoklip k duetu s kapelou Kryštof | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/29-11-2019-sima-martausova-ako-ju-nepoznate-pozrite-si-videoklip-k-duetu-s-kapelou-krystof/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo februári 2020 získala ocenenie [[Krištáľové krídlo]] za rok [[2019]] v kategórii populárna hudba a v septembri toho roku získala v ankete [[Osobnosť televíznej obrazovky]] opäť titul Speváčka roka za rok [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Krištáľové krídlo za rok 2019 získali aj hudobníci Sima Martausová a Juraj Griglák | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/10-02-2020-kristalove-kridlo-za-rok-2019-ziskali-aj-hudobnici-sima-martausova-a-juraj-griglak/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="oto19"/> V novembri 2020 vydala novú skladbu „Červené polia“ ako titulnú pieseň k slovenskému filmu ''[[Správa (film)|Správa]]''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová zverejnila videoklip k filmu Správa. Bude sprevádzať celú kampaň k filmu | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/media/2246092-sima-martausova-zverejnila-videoklip-k-filmu-sprava | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-11-11 | dátum prístupu = 2020-11-11 }}</ref> [[2. december|2. decembra]] [[2020]] ohlásila Martausová vydanie šiesteho štúdiového albumu, ''[[Oslobodená]]'', ktorý vyšiel [[11. december|11. decembra]] [[2020]].<ref name="oslobodena">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová má nový album a videoklip k vianočnej skladbe Tancujú zvony | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/02-12-2020-sima-martausova-ma-novy-album-a-videoklip-k-vianocnej-skladbe-tancuju-zvony/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> Producentom albumu bol [[Randy Gnepa]]. Martausová k nemu vydala aj prvý singel, vianočnú skladbu ''Tancujú zvony''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREMIÉRA: Sima Martausová predstavila vianočnú skladbu a vydáva nový album | url = https://www.funradio.sk/clanok/44971-premiera-sima-martausova-predstavila-vianocnu-skladbu-a-vydava-novy-album/ | vydavateľ = funradio.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> 29. novembra [[2024]] vydala Magušinová svoj siedmy album a prvý po svadbe a zmene priezviska, pod názvom ''[[Premena (album)|Premena]]''. Album dokumentuje premeny, ktoré nastali v živote speváčky, "malé, tiché a drobné zmeny, aj vďaka Božej milosti, aj vďaka našej odvahe".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MILUJEM | url = https://simamagusinova.sk/ | vydavateľ = simamagusinova.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = }}</ref> Nachádzajú sa na ňom single vydané už skôr (''Všetko pod slnkom'', ''Rekviem'' či ''Z dvoch dlaní''), ako aj nové postupne uverejňované single – ''Prichádza pokoj'', ''Duše divoké'' (duet so [[Zuzana Smatanová|Zuzanou Smatanovou]]), ''Raz mi povieš'', ''S odvahou'' či ''Čím sa sýtim''. Album Premena získal v októbri [[2025]] cenu [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] za najúspešnejší slovenský album roku 2024.<ref name="soza2024">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = CENY SOZA ZA ROK 2024: Toto sú ocenení, žiarili aj nováčikovia | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/ceny-soza-2024-toto-su-oceneni/912133-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-10-09 | dátum prístupu = 2025-11-10 }}</ref> Medzi svoju obľúbenú hudbu a hudobné vzory radí [[Katie Melua]], [[Norah Jonesová|Norah Jones]], [[Coldplay]], [[Jaromír Nohavica|Jaromíra Nohavicu]], [[Tomáš Klus|Tomáša Klusa]], [[The Piano Guys]], zo slovenských interpretov [[Korben Dallas]] či [[Milan Bodnár|Milana „Miťa“ Bodnára]].<ref name="mohylakova"/> == Osobný život == Simona Magušinová je veriaca, hlási sa ku [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|katolíckej cirkvi]]. Uvádza, že jej viera a vzťah s Bohom sa odráža v jej hudobnej tvorbe.<ref name="mohylakova"/> Má rada horskú turistiku, vystúpila tiež na najvyšší vrch Álp [[Mont Blanc]].<ref name="akacsova">{{Citácia periodika | priezvisko = Akácsová | meno = Elena | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová: Mám pekne vycvičené sliepky | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/lifestyle/58742/mam-pekne-vycvicene-sliepky/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-22 | dátum prístupu = 2019-11-27 }}</ref> V rokoch [[2018]]{{--}}[[2019]] tvorila pár so slovenským hercom [[Juraj Bača (herec)|Jurajom Bačom]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hublova | meno = Petra | autor = | odkaz na autora = | titul = Juraj Bača a Sima Martausová sú zamilovaní | periodikum = Slovenka | odkaz na periodikum = | url = http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/42534-juraj-baca-sima-martausova-su-zamilovani | issn = | vydavateľ = STAR Production | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-20 | dátum prístupu = 2019-11-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190929015008/http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/42534-juraj-baca-sima-martausova-su-zamilovani | dátum archivácie = 2019-09-29 }}</ref> V júni [[2021]] sa v [[Kremnické Bane|Kremnických Baniach]] vydala za novinára [[Michal Magušin|Michala Magušina]] a avizovala, že bude používať jeho priezvisko bez obmedzenia.<ref name="svadba">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martausová | meno = Sima | autor = | odkaz na autora = | titul = Môj milý je môj a ja som jeho | url = https://www.facebook.com/simamartausovaofficial/posts/2311595622306180 | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svadba v Postoji | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/81505/michal-magusin-sa-ozenil-so-spevackou-simou-martausovou | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-06-21 }}</ref> === Charitatívne aktivity === Magušinová dlhodobo vystupuje na akciách na podporu detských onkologických pacientov, vrátane organizácií Klub detskej nádeje či Deťom s rakovinou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Benefičný koncert Klubu Detskej Nádeje | url = https://www.citylife.sk/koncert/beneficny-koncert-klubu-detskej-nadeje | vydavateľ = citylife.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku [[2016]] je patrónkou neziskovej organizácie ''Deťom s rakovinou'', ktorá sa zaoberá pomocou deťom s onkologickými ochoreniami.<ref name="dsr">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Sima Martausová zložila novú pieseň Balet, ktorá bude pomáhať | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/kultura/sima-martausova-nova-piesen-balet/179957-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-02-03 | dátum prístupu = 2020-09-12 }}</ref> Pre organizáciu naspievala dve piesne, v roku [[2016]] Balet a v roku [[2020]] Zore.<ref name="dsr"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sima Martausová | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová – Zore (oficiálny videoklip) | url = https://www.youtube.com/watch?v=bZtTfIJTTwg | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2020-09-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kapela == Sima vystupuje so svojou kapelou, ktorú tvoria:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://kultura.sme.sk/c/6850064/talentovanu-mladu-pesnickarku-nesie-aj-skvela-kapela.html | titul = Talentovanú mladú pesničkárku nesie aj skvelá kapela| miesto = | vydavateľ = livemusic.sk| autor = Pavel Malovič| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-06-26| jazyk = }}</ref> * [[Igor Sabo|Igor „Ajdži“ Sabo]] – [[bicí nástroj|bicie]] * [[Martin Zajko]] – [[gitara|gitary]], [[mandolína|mandolíny]], [[ukulele]] * [[Michal Šelep]] – [[kontrabas]], [[basová gitara]] * [[Daniel Špiner]] – [[klávesový nástroj|klávesy]], [[akordeón]] == Skladby == * [[2012]]: ''[[Vyzliecť si človeka]]'' – Studio Lux, CD <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šepitková | meno = Natália | autor = | odkaz na autora = | titul = Simona Martausová: Spievam o veciach, ktoré žijem | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = http://zena.sme.sk/c/6883680/simona-martausova-spievam-o-veciach-ktore-zijem.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2013-07-29 | dátum prístupu = 2015-05-29 }} </ref> * [[2013]]: ''[[Dobrý deň, to som ja]]'' – Joma, CD <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martínek | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Hledáte autentickou popovou písničkářku? Zkuste Slovenku Simu Martausovou | url = http://musicserver.cz/clanek/46683/sima-martausova-dobry-den-to-som-ja/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum vydania = 2014-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = česky }} </ref> * [[2014]]: ''[[Na pravom poludní]]'' – Joma, CD <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martínek | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Když méně je více: Sima Martausová si i "Na pravom poludní" uchovala svou opravdovost | url = http://musicserver.cz/clanek/48654/sima-martausova-na-pravom-poludni/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum vydania = 2014-11-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = česky }} </ref> * [[2016]]: ''[[Smej sa duša moja]]'' – Joma, CD * [[2019]]: ''[[Len tak sa stíšim]]'' – Moja muzika, CD<ref name="lentaksastisim"/> * [[2020]]: ''[[Oslobodená]]'' – Moja muzika, CD<ref name="oslobodena"/> * [[2024]]: ''[[Premena (album)|Premena]]'' – Moja muzika, CD<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CD - Premena - Sima Magušinová | url = https://www.kumran.sk/hudobne/25602-cd-premena.html?srsltid=AfmBOop5LtS8x2IHYVZm4nCQyn91zwp6I94kIAhiE0YIJd4emAPImcU6 | vydavateľ = kumran.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = }}</ref> == Divadlo == * ''Polooblačno'', [[Radošinské naivné divadlo]], od roku [[2012]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polooblačno – Prvá správa o mojom 20. storočí (1900 – 1950) | url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=1645 | vydavateľ = rnd.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = }} </ref> == Koncertné turné == * Na pravom poludní Live 2015 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.kinoiskra.sk/klient-285/kino-76/stranka-1587/film-59388 | titul = Sima Martausová si na jeseň s kapelou zahrá aj v Kežmarku| miesto = | vydavateľ = kinoiskra.sk| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015| jazyk = }}</ref> * Sima Martausová & band TOUR 2016 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.livemusic.sk/clanok/pre-velky-zaujem-pridava-sima-martausova-koncerty-v-ramci-jesenneho-turne/3949 | titul = Pre veľký záujem pridáva Sima Martausová koncerty v rámci jesenného turné!| miesto = | vydavateľ = livemusic.sk| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-20| jazyk = }}</ref> * Turné s [[Dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu|Dievčenským speváckym zborom Slovenského rozhlasu]] 2017 * Turné so sláčikovým kvartetom 2018 * Turné Hudobný darček 2019<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová | url = https://simamartausova.sk/#diskografia | vydavateľ = simamartausova.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Turné Jednoduchosť bytia 2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Topky | odkaz na autora = | titul = Sima Magušinová prinesie „Jednoduchosť bytia“ na koncerty v trinástich mestách | url = https://www.topky.sk/cl/1000991/3132075/Sima-Magusinova-prinesie--Jednoduchost-bytia--na-koncerty-v-trinastich-mestach | vydavateľ = topky.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-09-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = }}</ref> == Ocenenia == * [[2009]] – Gospel talent, pieseň: ''Nádherný svätý'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Víťazom Gospel talentu 2009 je Simona Martausová | url = http://www.krestandnes.cz/article/vitazom-gospel-talentu-2009-je-simona-martausova/14392.htm | vydavateľ = krestandnes.cz | dátum vydania = 2009-04-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140416192249/http://www.krestandnes.cz/article/vitazom-gospel-talentu-2009-je-simona-martausova/14392.htm | dátum archivácie = 2014-04-16 }}</ref> * [[2013]] – Dvojplatina za album ''Dobrý deň to som ja'' * [[2014]] – cena Zväzu autorov a interpretov populárnej hudby (ZAI) v kategóriách „objav roka“, „album roka“ za album ''Dobrý deň to som ja'' <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kvasnicová | meno = Gabriela | autor = | odkaz na autora = | titul = Viera mi dáva radosť | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myzilina.sme.sk/c/7191130/viera-mi-dava-radost.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-05-04 | dátum prístupu = 2021-11-20}}</ref> * 2018 – cena Zväzu autorov a interpretov populárnej hudby (ZAI) v kategórii „speváčka roka“ * [[2018]] – [[Osobnosť televíznej obrazovky]], kategória speváčka * [[2019]] – [[Krištáľové krídlo]], kategória populárna hudba * [[2019]] – [[Osobnosť televíznej obrazovky]], kategória speváčka<ref name="oto19">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Rozdali ceny OTO! Prekvapiví víťazi sú Kavaschová či Za sklom, Hudák opäť Absolútny | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://koktail.pravda.sk/z-obrazovky-i-spoza-nej/clanok/562017-rozdali-ceny-oto-prekvapivi-vitazi-su-kavaschova-ci-za-sklom-hudak-opat-absolutny/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-05 | dátum prístupu = 2020-09-06 }}</ref> * [[2021]] – Cena Fra Angelica udeľovaná [[Konferencia biskupov Slovenska|Konferenciou biskupov Slovenska]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TK KBS | odkaz na autora = | titul = Cena Fra Angelica Ocenenie v oblasti umenia a kultúry dostali Martausová, Janků či Gavenda | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/80699/ocenenie-v-oblasti-umenia-a-kultury-udelili-martausovej-chrappovi-ci-gavendov | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-08 | dátum prístupu = 2025-11-10 }}</ref> * [[2025]] – Cena [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] za najúspešnejší zvukový nosič roku 2024 (za album ''Premena'')<ref name="soza2024"/> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://simamagusinova.sk/ Oficiálna stránka] * [https://www.facebook.com/simamagusinova Sima Magušinová] na [[Facebook]]u * [https://www.youtube.com/channel/UCMdDDuWm9ZaWCO3lJFvIekw Sima Magušinová] na [[YouTube]] * [https://web.archive.org/web/20210120103144/http://www.igospel.sk/rozhovory/simona-martausova-gospel-talentu-vdacim-za-vela.html Simona Martausová: Gospel talentu vďačím za veľa] – rozhovor na igospel.sk (2013) * [https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/364472-sima-martausova-mozem-byt-aj-postarka/ Sima Martausová: Môžem byť aj poštárka] – rozhovor v denníku [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] (2015) {{Simona Magušinová}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Martausová, Sima}} [[Kategória:Sima Martausová| ]] [[Kategória:Slovenské folkové speváčky]] [[Kategória:Slovenské gospelové speváčky]] [[Kategória:Slovenské popové speváčky]] [[Kategória:Slovenské rockové speváčky]] [[Kategória:Slovenskí speváci-skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Kresťanskí speváci]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Slovenské divadelné herečky]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Absolventi Akadémie umení v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Osobnosti z Považskej Bystrice]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Laureáti Ceny Fra Angelica]] e023k208i14is57ishs51wm5o6wjoy5 8256339 8256338 2026-08-01T14:25:26Z ~2026-42677-99 301746 OMV 8256339 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Sima Magušinová | Obrázok = Simona_Martausová.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Sima Magušinová v roku [[2014]] | Popis umelca = | Rodné meno = Simona Martausová | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1988|2|26}} | Miesto narodenia = [[Považská Bystrica]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Alma mater = [[Akadémia umení v Banskej Bystrici]] | Pôsobenie = [[spevák|speváčka]], [[hudobný skladateľ|skladateľka]] | Žáner = [[folk]], [[gospel]], [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Roky pôsobenia = [[2009]]{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = gytara, klavír, bubny, saxofón, flauta, husle, ukulele, ústna harmonika, bendžo, organ, tenis, [[Mafia II]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = [[Jaromír Nohavica]], [[Norah Jonesová|Norah Jones]] | Hudobný vydavateľ = Studio Lux, Agentúra JOMA, Moja muzika | Webstránka = {{url|https://www.simamagusinova.sk}} }} [[File:Simona Martausová.JPG|thumb|Sima Magušinová počas koncertu v [[Kostol Zvestovania Panny Márie a svätého Tomáša apoštola|kostole sv. Tomáša]] v [[Brno|Brne]] (2014)]] '''Simona Magušinová''', rod. '''Martausová''', vystupujúca pod umeleckým menom '''Sima Magušinová''', resp. '''Sima Martausová''' (* [[26. február]] [[1988]], [[Považská Bystrica]]), je [[Slovensko|slovenská]] [[pesničkár]]ka a bývalá divadelná herečka, členka [[Radošinské naivné divadlo|Radošinského naivného divadla]].<ref name="svadba"/> == Životopis == === Mladosť a herectvo === Simona Magušinová pochádza z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]]. Jej otec pracuje v Domove sociálnych služieb, jej mama je učiteľka v materskej škole.<ref name="mohylakova">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mohyláková | meno = Alžbeta | autor = | odkaz na autora = | titul = Speváčka Sima Martausová: Dotyk Boha zažívam nielen cez hudbu, ale aj cez ľudí {{!}} Slovo+ | url = https://www.slovoplus.sk/sima-martausova-dotyk-boha-zazivam-nielen-cez-hudbu-ale-aj-cez-ludi/ | vydavateľ = slovoplus.sk | dátum vydania = 2019-09-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200812154737/https://www.slovoplus.sk/sima-martausova-dotyk-boha-zazivam-nielen-cez-hudbu-ale-aj-cez-ludi/ | dátum archivácie = 2020-08-12 }}</ref> Vyštudovala strednú priemyselnú školu (odbor technické a informatické služby). Ako osemnásťročná strávila niekoľko mesiacov ako dobrovoľníčka v kuchyni vo [[francúzsko]]m mariánskom [[Pútnické miesto|pútnickom mieste]] [[La Salette-Fallavaux]].<ref name="mohylakova"/> Následne chcela ísť študovať architektúru, no keďže nezvládla prijímacie skúšky, prihlásila sa na herectvo. V roku [[2012]] absolvovala odbor herectvo na Fakulte dramatických umení [[Akadémia umení v Banskej Bystrici|Akadémie umení v Banskej Bystrici]], popri štúdiu ktorého začala skladať hudbu.<ref name="art3">{{Citácia periodika | priezvisko = Mešša | meno = Rado | autor = | odkaz na autora = | titul = Naši odchovanci: Sima Martausová, nový objav slovenskej hudobnej scény : Spieva o tom, o čom sa jej ťažko rozpráva | periodikum = ART3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.aku.sk/images/Menu/Univerzita/Media_PR/art3/Art_3_september_2013.pdf#page=6 | issn = | vydavateľ = Akadémia umení v Banskej Bystrici | miesto = | dátum = | rok = 2013 | mesiac = september | deň = | ročník = III. | číslo = 3 | strany = 10{{--}}11 | dátum prístupu = 2021-11-20}}</ref> V roku [[2009]] sa stala víťazkou hudobnej súťaže ''Gospel talent''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová vydala debutový album Dobrý deň, to som ja | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://skolskyservis.teraz.sk/volny-cas/sima-martausova-vydala-debutovy-album/3656-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2013-06-18 | dátum prístupu = 2015-05-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140517143732/http://skolskyservis.teraz.sk/volny-cas/sima-martausova-vydala-debutovy-album/3656-clanok.html | dátum archivácie = 2014-05-17 }}</ref> Od roku [[2012]] do roku [[2015]] bola členkou súboru [[Radošinské naivné divadlo|Radošinského naivného divadla]], kde vystupovala v hre ''Polooblačno''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Simona Martausová | url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=1467 | vydavateľ = rnd.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Popri herectve si uvedomila, že hudba pre ňu znamená oveľa viac a začala sa jej venovať naplno. === Hudobná kariéra === Po víťazstve v Gospel talente začala s hudobnou produkciou. V roku [[2012]] vydala vo vydavateľstve Studio Lux svoj debutový album ''[[Vyzliecť si človeka]]''. O rok na to nasledoval druhý album ''[[Dobrý deň, to som ja]]'', ktorý bol podobne ako dva ďalšie vydaný vo vydavateľstve Agentúra Joma. Na jeseň [[2013]] sa Martausová zoznámila s hudobným manažérom Jozefom Šebom, ktorý ju zoznámil s kapelou (v zložení Igor „Ajdži“ Sabo, Martin Wittgruber, Martin Gašpar, Martin Zajko a Pišta Lengyel), s ktorou začala Martausová čoskoro hrávať.<ref name="art3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O mne | url = https://www.simamartausova.sk/bio | vydavateľ = simamartausova.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2017]] bola nominovaná na ocenenie [[Slovenka roka]] v kategórii Umenie a kultúra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nominované dámy 2017 | url = https://www.slovenkaroka.sk/hlasovanie/nominovane-damy-2017/ | vydavateľ = slovenkaroka.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210416072100/https://www.slovenkaroka.sk/hlasovanie/nominovane-damy-2017/ | dátum archivácie = 2021-04-16 }}</ref> Svoj piaty album, ''[[Len tak sa stíšim]]'', si v roku [[2019]] vydala ako prvý v poradí sama, čo jej umožnilo väčšiu slobodu pri jeho výslednom utváraní.<ref name="lentaksastisim">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová predstavila nový album Len tak sa stíšim | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/kultura/sima-martausova-predstavila-novy-album/377931-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-12 | dátum prístupu = 2019-11-27 }}</ref> <ref name="akacsova"/> Okrem radových albumov naspievala tiež hudbu do slovenských filmov – skladby „Krížová cesta“ pre film ''[[6743]]'' o biskupovi [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]] z roku [[2012]] či „Zachovám si svoju tvár“ pre film ''[[Malá ríša]]'' z obdobia [[Slovenská republika (1939 – 1945)|prvej Slovenskej republiky]] z roku [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 6743 | url = http://www1.kscm.sk/2012/12/film-6743/ | vydavateľ = kscm.sk | dátum vydania = 2012-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191130022000/http://www1.kscm.sk/2012/12/film-6743/ | dátum archivácie = 2019-11-30 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová naspievala emotívnu pieseň k filmu Malá ríša. Pozrite si videoklip | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/26-09-2019-sima-martausova-naspievala-emotivnu-piesen-k-filmu-mala-risa-pozrite-si-videoklip/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rovnako v roku [[2019]] spolu s českou skupinou [[Kryštof (hudobná skupina)|Kryštof]] naspievala titulnú skladbu k filmu [[3obule]], Hvězdáři.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová ako ju nepoznáte: Pozrite si videoklip k duetu s kapelou Kryštof | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/29-11-2019-sima-martausova-ako-ju-nepoznate-pozrite-si-videoklip-k-duetu-s-kapelou-krystof/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo februári 2020 získala ocenenie [[Krištáľové krídlo]] za rok [[2019]] v kategórii populárna hudba a v septembri toho roku získala v ankete [[Osobnosť televíznej obrazovky]] opäť titul Speváčka roka za rok [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Krištáľové krídlo za rok 2019 získali aj hudobníci Sima Martausová a Juraj Griglák | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/10-02-2020-kristalove-kridlo-za-rok-2019-ziskali-aj-hudobnici-sima-martausova-a-juraj-griglak/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="oto19"/> V novembri 2020 vydala novú skladbu „Červené polia“ ako titulnú pieseň k slovenskému filmu ''[[Správa (film)|Správa]]''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová zverejnila videoklip k filmu Správa. Bude sprevádzať celú kampaň k filmu | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/media/2246092-sima-martausova-zverejnila-videoklip-k-filmu-sprava | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-11-11 | dátum prístupu = 2020-11-11 }}</ref> [[2. december|2. decembra]] [[2020]] ohlásila Martausová vydanie šiesteho štúdiového albumu, ''[[Oslobodená]]'', ktorý vyšiel [[11. december|11. decembra]] [[2020]].<ref name="oslobodena">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová má nový album a videoklip k vianočnej skladbe Tancujú zvony | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/02-12-2020-sima-martausova-ma-novy-album-a-videoklip-k-vianocnej-skladbe-tancuju-zvony/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> Producentom albumu bol [[Randy Gnepa]]. Martausová k nemu vydala aj prvý singel, vianočnú skladbu ''Tancujú zvony''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREMIÉRA: Sima Martausová predstavila vianočnú skladbu a vydáva nový album | url = https://www.funradio.sk/clanok/44971-premiera-sima-martausova-predstavila-vianocnu-skladbu-a-vydava-novy-album/ | vydavateľ = funradio.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> 29. novembra [[2024]] vydala Magušinová svoj siedmy album a prvý po svadbe a zmene priezviska, pod názvom ''[[Premena (album)|Premena]]''. Album dokumentuje premeny, ktoré nastali v živote speváčky, "malé, tiché a drobné zmeny, aj vďaka Božej milosti, aj vďaka našej odvahe".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MILUJEM | url = https://simamagusinova.sk/ | vydavateľ = simamagusinova.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = }}</ref> Nachádzajú sa na ňom single vydané už skôr (''Všetko pod slnkom'', ''Rekviem'' či ''Z dvoch dlaní''), ako aj nové postupne uverejňované single – ''Prichádza pokoj'', ''Duše divoké'' (duet so [[Zuzana Smatanová|Zuzanou Smatanovou]]), ''Raz mi povieš'', ''S odvahou'' či ''Čím sa sýtim''. Album Premena získal v októbri [[2025]] cenu [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] za najúspešnejší slovenský album roku 2024.<ref name="soza2024">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = CENY SOZA ZA ROK 2024: Toto sú ocenení, žiarili aj nováčikovia | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/ceny-soza-2024-toto-su-oceneni/912133-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-10-09 | dátum prístupu = 2025-11-10 }}</ref> Medzi svoju obľúbenú hudbu a hudobné vzory radí [[Katie Melua]], [[Norah Jonesová|Norah Jones]], [[Coldplay]], [[Jaromír Nohavica|Jaromíra Nohavicu]], [[Tomáš Klus|Tomáša Klusa]], [[The Piano Guys]], zo slovenských interpretov [[Korben Dallas]] či [[Milan Bodnár|Milana „Miťa“ Bodnára]].<ref name="mohylakova"/> == Osobný život == Simona Magušinová je veriaca, hlási sa ku [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|katolíckej cirkvi]]. Uvádza, že jej viera a vzťah s Bohom sa odráža v jej hudobnej tvorbe.<ref name="mohylakova"/> Má rada horskú turistiku, vystúpila tiež na najvyšší vrch Álp [[Mont Blanc]].<ref name="akacsova">{{Citácia periodika | priezvisko = Akácsová | meno = Elena | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová: Mám pekne vycvičené sliepky | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/lifestyle/58742/mam-pekne-vycvicene-sliepky/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-22 | dátum prístupu = 2019-11-27 }}</ref> V rokoch [[2018]]{{--}}[[2019]] tvorila pár so slovenským hercom [[Juraj Bača (herec)|Jurajom Bačom]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hublova | meno = Petra | autor = | odkaz na autora = | titul = Juraj Bača a Sima Martausová sú zamilovaní | periodikum = Slovenka | odkaz na periodikum = | url = http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/42534-juraj-baca-sima-martausova-su-zamilovani | issn = | vydavateľ = STAR Production | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-20 | dátum prístupu = 2019-11-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190929015008/http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/42534-juraj-baca-sima-martausova-su-zamilovani | dátum archivácie = 2019-09-29 }}</ref> V júni [[2021]] sa v [[Kremnické Bane|Kremnických Baniach]] vydala za novinára [[Michal Magušin|Michala Magušina]] a avizovala, že bude používať jeho priezvisko bez obmedzenia.<ref name="svadba">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martausová | meno = Sima | autor = | odkaz na autora = | titul = Môj milý je môj a ja som jeho | url = https://www.facebook.com/simamartausovaofficial/posts/2311595622306180 | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svadba v Postoji | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/81505/michal-magusin-sa-ozenil-so-spevackou-simou-martausovou | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-06-21 }}</ref> === Charitatívne aktivity === Magušinová dlhodobo vystupuje na akciách na podporu detských onkologických pacientov, vrátane organizácií Klub detskej nádeje či Deťom s rakovinou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Benefičný koncert Klubu Detskej Nádeje | url = https://www.citylife.sk/koncert/beneficny-koncert-klubu-detskej-nadeje | vydavateľ = citylife.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku [[2016]] je patrónkou neziskovej organizácie ''Deťom s rakovinou'', ktorá sa zaoberá pomocou deťom s onkologickými ochoreniami.<ref name="dsr">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Sima Martausová zložila novú pieseň Balet, ktorá bude pomáhať | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/kultura/sima-martausova-nova-piesen-balet/179957-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-02-03 | dátum prístupu = 2020-09-12 }}</ref> Pre organizáciu naspievala dve piesne, v roku [[2016]] Balet a v roku [[2020]] Zore.<ref name="dsr"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sima Martausová | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová – Zore (oficiálny videoklip) | url = https://www.youtube.com/watch?v=bZtTfIJTTwg | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2020-09-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kapela == Sima vystupuje so svojou kapelou, ktorú tvoria:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://kultura.sme.sk/c/6850064/talentovanu-mladu-pesnickarku-nesie-aj-skvela-kapela.html | titul = Talentovanú mladú pesničkárku nesie aj skvelá kapela| miesto = | vydavateľ = livemusic.sk| autor = Pavel Malovič| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-06-26| jazyk = }}</ref> * [[Igor Sabo|Igor „Ajdži“ Sabo]] – [[bicí nástroj|bicie]] * [[Martin Zajko]] – [[gitara|gitary]], [[mandolína|mandolíny]], [[ukulele]] * [[Michal Šelep]] – [[kontrabas]], [[basová gitara]] * [[Daniel Špiner]] – [[klávesový nástroj|klávesy]], [[akordeón]] == Skladby == * [[2012]]: ''[[Vyzliecť si človeka]]'' – Studio Lux, CD <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šepitková | meno = Natália | autor = | odkaz na autora = | titul = Simona Martausová: Spievam o veciach, ktoré žijem | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = http://zena.sme.sk/c/6883680/simona-martausova-spievam-o-veciach-ktore-zijem.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2013-07-29 | dátum prístupu = 2015-05-29 }} </ref> * [[2013]]: ''[[Dobrý deň, to som ja]]'' – Joma, CD <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martínek | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Hledáte autentickou popovou písničkářku? Zkuste Slovenku Simu Martausovou | url = http://musicserver.cz/clanek/46683/sima-martausova-dobry-den-to-som-ja/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum vydania = 2014-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = česky }} </ref> * [[2014]]: ''[[Na pravom poludní]]'' – Joma, CD <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martínek | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Když méně je více: Sima Martausová si i "Na pravom poludní" uchovala svou opravdovost | url = http://musicserver.cz/clanek/48654/sima-martausova-na-pravom-poludni/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum vydania = 2014-11-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = česky }} </ref> * [[2016]]: ''[[Smej sa duša moja]]'' – Joma, CD * [[2019]]: ''[[Len tak sa stíšim]]'' – Moja muzika, CD<ref name="lentaksastisim"/> * [[2020]]: ''[[Oslobodená]]'' – Moja muzika, CD<ref name="oslobodena"/> * [[2024]]: ''[[Premena (album)|Premena]]'' – Moja muzika, CD<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CD - Premena - Sima Magušinová | url = https://www.kumran.sk/hudobne/25602-cd-premena.html?srsltid=AfmBOop5LtS8x2IHYVZm4nCQyn91zwp6I94kIAhiE0YIJd4emAPImcU6 | vydavateľ = kumran.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = }}</ref> == Divadlo == * ''Polooblačno'', [[Radošinské naivné divadlo]], od roku [[2012]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polooblačno – Prvá správa o mojom 20. storočí (1900 – 1950) | url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=1645 | vydavateľ = rnd.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = }} </ref> == Koncertné turné == * Na pravom poludní Live 2015 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.kinoiskra.sk/klient-285/kino-76/stranka-1587/film-59388 | titul = Sima Martausová si na jeseň s kapelou zahrá aj v Kežmarku| miesto = | vydavateľ = kinoiskra.sk| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015| jazyk = }}</ref> * Sima Martausová & band TOUR 2016 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.livemusic.sk/clanok/pre-velky-zaujem-pridava-sima-martausova-koncerty-v-ramci-jesenneho-turne/3949 | titul = Pre veľký záujem pridáva Sima Martausová koncerty v rámci jesenného turné!| miesto = | vydavateľ = livemusic.sk| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-20| jazyk = }}</ref> * Turné s [[Dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu|Dievčenským speváckym zborom Slovenského rozhlasu]] 2017 * Turné so sláčikovým kvartetom 2018 * Turné Hudobný darček 2019<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová | url = https://simamartausova.sk/#diskografia | vydavateľ = simamartausova.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Turné Jednoduchosť bytia 2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Topky | odkaz na autora = | titul = Sima Magušinová prinesie „Jednoduchosť bytia“ na koncerty v trinástich mestách | url = https://www.topky.sk/cl/1000991/3132075/Sima-Magusinova-prinesie--Jednoduchost-bytia--na-koncerty-v-trinastich-mestach | vydavateľ = topky.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-09-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = }}</ref> == Ocenenia == * [[2009]] – Gospel talent, pieseň: ''Nádherný svätý'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Víťazom Gospel talentu 2009 je Simona Martausová | url = http://www.krestandnes.cz/article/vitazom-gospel-talentu-2009-je-simona-martausova/14392.htm | vydavateľ = krestandnes.cz | dátum vydania = 2009-04-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140416192249/http://www.krestandnes.cz/article/vitazom-gospel-talentu-2009-je-simona-martausova/14392.htm | dátum archivácie = 2014-04-16 }}</ref> * [[2013]] – Dvojplatina za album ''Dobrý deň to som ja'' * [[2014]] – cena Zväzu autorov a interpretov populárnej hudby (ZAI) v kategóriách „objav roka“, „album roka“ za album ''Dobrý deň to som ja'' <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kvasnicová | meno = Gabriela | autor = | odkaz na autora = | titul = Viera mi dáva radosť | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myzilina.sme.sk/c/7191130/viera-mi-dava-radost.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-05-04 | dátum prístupu = 2021-11-20}}</ref> * 2018 – cena Zväzu autorov a interpretov populárnej hudby (ZAI) v kategórii „speváčka roka“ * [[2018]] – [[Osobnosť televíznej obrazovky]], kategória speváčka * [[2019]] – [[Krištáľové krídlo]], kategória populárna hudba * [[2019]] – [[Osobnosť televíznej obrazovky]], kategória speváčka<ref name="oto19">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Rozdali ceny OTO! Prekvapiví víťazi sú Kavaschová či Za sklom, Hudák opäť Absolútny | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://koktail.pravda.sk/z-obrazovky-i-spoza-nej/clanok/562017-rozdali-ceny-oto-prekvapivi-vitazi-su-kavaschova-ci-za-sklom-hudak-opat-absolutny/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-05 | dátum prístupu = 2020-09-06 }}</ref> * [[2021]] – Cena Fra Angelica udeľovaná [[Konferencia biskupov Slovenska|Konferenciou biskupov Slovenska]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TK KBS | odkaz na autora = | titul = Cena Fra Angelica Ocenenie v oblasti umenia a kultúry dostali Martausová, Janků či Gavenda | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/80699/ocenenie-v-oblasti-umenia-a-kultury-udelili-martausovej-chrappovi-ci-gavendov | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-08 | dátum prístupu = 2025-11-10 }}</ref> * [[2025]] – Cena [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] za najúspešnejší zvukový nosič roku 2024 (za album ''Premena'')<ref name="soza2024"/> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://simamagusinova.sk/ Oficiálna stránka] * [https://www.facebook.com/simamagusinova Sima Magušinová] na [[Facebook]]u * [https://www.youtube.com/channel/UCMdDDuWm9ZaWCO3lJFvIekw Sima Magušinová] na [[YouTube]] * [https://web.archive.org/web/20210120103144/http://www.igospel.sk/rozhovory/simona-martausova-gospel-talentu-vdacim-za-vela.html Simona Martausová: Gospel talentu vďačím za veľa] – rozhovor na igospel.sk (2013) * [https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/364472-sima-martausova-mozem-byt-aj-postarka/ Sima Martausová: Môžem byť aj poštárka] – rozhovor v denníku [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] (2015) {{Simona Magušinová}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Martausová, Sima}} [[Kategória:Sima Martausová| ]] [[Kategória:Slovenské folkové speváčky]] [[Kategória:Slovenské gospelové speváčky]] [[Kategória:Slovenské popové speváčky]] [[Kategória:Slovenské rockové speváčky]] [[Kategória:Slovenskí speváci-skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Kresťanskí speváci]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Slovenské divadelné herečky]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Absolventi Akadémie umení v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Osobnosti z Považskej Bystrice]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Laureáti Ceny Fra Angelica]] o6jq6j7jn4pixfs3p8xcix4wpt2cd77 8256340 8256339 2026-08-01T14:25:59Z ~2026-42677-99 301746 Až na tretí poküs 8256340 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Sima Magušinová | Obrázok = Simona_Martausová.JPG | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Sima Magušinová v roku [[2014]] | Popis umelca = | Rodné meno = Simona Martausová | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1988|2|26}} | Miesto narodenia = [[Považská Bystrica]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Alma mater = [[Akadémia umení v Banskej Bystrici]] | Pôsobenie = [[spevák|speváčka]], [[hudobný skladateľ|skladateľka]] | Žáner = [[folk]], [[gospel]], [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Roky pôsobenia = [[2009]]{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = gytara, klavír, bubny, saxofón, flauta, husle, ukulele, ústna harmonika, bendžo, organ, tenis, [[Mafia II]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = [[Jaromír Nohavica]], [[Norah Jonesová|Norah Jones]] | Hudobný vydavateľ = Studio Lux, Agentúra JOMA, Moja muzika | Webstránka = {{url|https://www.simamagusinova.sk}} }} [[File:Simona Martausová.JPG|thumb|Sima Magušinová počas koncertu v [[Kostol Zvestovania Panny Márie a svätého Tomáša apoštola|kostole sv. Tomáša]] v [[Brno|Brne]] (2014)]] '''Simona Magušinová''', rod. '''Martausová''', vystupujúca pod umeleckým menom '''Sima Magušinová''', resp. '''Sima Martausová''' (* [[26. február]] [[1988]], [[Považská Bystrica]]), je [[Slovensko|slovenská]] [[pesničkár]]ka a bývalá divadelná herečka, členka [[Radošinské naivné divadlo|Radošinského naivného divadla]].<ref name="svadba"/> == Životopis == === Mladosť a herectvo === Simona Magušinová pochádza z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]]. Jej otec pracuje v Domove sociálnych služieb, jej mama je učiteľka v materskej škole.<ref name="mohylakova">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mohyláková | meno = Alžbeta | autor = | odkaz na autora = | titul = Speváčka Sima Martausová: Dotyk Boha zažívam nielen cez hudbu, ale aj cez ľudí {{!}} Slovo+ | url = https://www.slovoplus.sk/sima-martausova-dotyk-boha-zazivam-nielen-cez-hudbu-ale-aj-cez-ludi/ | vydavateľ = slovoplus.sk | dátum vydania = 2019-09-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200812154737/https://www.slovoplus.sk/sima-martausova-dotyk-boha-zazivam-nielen-cez-hudbu-ale-aj-cez-ludi/ | dátum archivácie = 2020-08-12 }}</ref> Vyštudovala strednú priemyselnú školu (odbor technické a informatické služby). Ako osemnásťročná strávila niekoľko mesiacov ako dobrovoľníčka v kuchyni vo [[francúzsko]]m mariánskom [[Pútnické miesto|pútnickom mieste]] [[La Salette-Fallavaux]].<ref name="mohylakova"/> Následne chcela ísť študovať architektúru, no keďže nezvládla prijímacie skúšky, prihlásila sa na herectvo. V roku [[2012]] absolvovala odbor herectvo na Fakulte dramatických umení [[Akadémia umení v Banskej Bystrici|Akadémie umení v Banskej Bystrici]], popri štúdiu ktorého začala skladať hudbu.<ref name="art3">{{Citácia periodika | priezvisko = Mešša | meno = Rado | autor = | odkaz na autora = | titul = Naši odchovanci: Sima Martausová, nový objav slovenskej hudobnej scény : Spieva o tom, o čom sa jej ťažko rozpráva | periodikum = ART3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.aku.sk/images/Menu/Univerzita/Media_PR/art3/Art_3_september_2013.pdf#page=6 | issn = | vydavateľ = Akadémia umení v Banskej Bystrici | miesto = | dátum = | rok = 2013 | mesiac = september | deň = | ročník = III. | číslo = 3 | strany = 10{{--}}11 | dátum prístupu = 2021-11-20}}</ref> V roku [[2009]] sa stala víťazkou hudobnej súťaže ''Gospel talent''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová vydala debutový album Dobrý deň, to som ja | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://skolskyservis.teraz.sk/volny-cas/sima-martausova-vydala-debutovy-album/3656-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2013-06-18 | dátum prístupu = 2015-05-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140517143732/http://skolskyservis.teraz.sk/volny-cas/sima-martausova-vydala-debutovy-album/3656-clanok.html | dátum archivácie = 2014-05-17 }}</ref> Od roku [[2012]] do roku [[2015]] bola členkou súboru [[Radošinské naivné divadlo|Radošinského naivného divadla]], kde vystupovala v hre ''Polooblačno''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Simona Martausová | url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=1467 | vydavateľ = rnd.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Popri herectve si uvedomila, že hudba pre ňu znamená oveľa viac a začala sa jej venovať naplno. === Hudobná kariéra === Po víťazstve v Gospel talente začala s hudobnou produkciou. V roku [[2012]] vydala vo vydavateľstve Studio Lux svoj debutový album ''[[Vyzliecť si človeka]]''. O rok na to nasledoval druhý album ''[[Dobrý deň, to som ja]]'', ktorý bol podobne ako dva ďalšie vydaný vo vydavateľstve Agentúra Joma. Na jeseň [[2013]] sa Martausová zoznámila s hudobným manažérom Jozefom Šebom, ktorý ju zoznámil s kapelou (v zložení Igor „Ajdži“ Sabo, Martin Wittgruber, Martin Gašpar, Martin Zajko a Pišta Lengyel), s ktorou začala Martausová čoskoro hrávať.<ref name="art3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O mne | url = https://www.simamartausova.sk/bio | vydavateľ = simamartausova.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2017]] bola nominovaná na ocenenie [[Slovenka roka]] v kategórii Umenie a kultúra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nominované dámy 2017 | url = https://www.slovenkaroka.sk/hlasovanie/nominovane-damy-2017/ | vydavateľ = slovenkaroka.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210416072100/https://www.slovenkaroka.sk/hlasovanie/nominovane-damy-2017/ | dátum archivácie = 2021-04-16 }}</ref> Svoj piaty album, ''[[Len tak sa stíšim]]'', si v roku [[2019]] vydala ako prvý v poradí sama, čo jej umožnilo väčšiu slobodu pri jeho výslednom utváraní.<ref name="lentaksastisim">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová predstavila nový album Len tak sa stíšim | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/kultura/sima-martausova-predstavila-novy-album/377931-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-12 | dátum prístupu = 2019-11-27 }}</ref> <ref name="akacsova"/> Okrem radových albumov naspievala tiež hudbu do slovenských filmov – skladby „Krížová cesta“ pre film ''[[6743]]'' o biskupovi [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]] z roku [[2012]] či „Zachovám si svoju tvár“ pre film ''[[Malá ríša]]'' z obdobia [[Slovenská republika (1939 – 1945)|prvej Slovenskej republiky]] z roku [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 6743 | url = http://www1.kscm.sk/2012/12/film-6743/ | vydavateľ = kscm.sk | dátum vydania = 2012-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191130022000/http://www1.kscm.sk/2012/12/film-6743/ | dátum archivácie = 2019-11-30 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová naspievala emotívnu pieseň k filmu Malá ríša. Pozrite si videoklip | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/26-09-2019-sima-martausova-naspievala-emotivnu-piesen-k-filmu-mala-risa-pozrite-si-videoklip/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rovnako v roku [[2019]] spolu s českou skupinou [[Kryštof (hudobná skupina)|Kryštof]] naspievala titulnú skladbu k filmu [[3obule]], Hvězdáři.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová ako ju nepoznáte: Pozrite si videoklip k duetu s kapelou Kryštof | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/29-11-2019-sima-martausova-ako-ju-nepoznate-pozrite-si-videoklip-k-duetu-s-kapelou-krystof/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo februári 2020 získala ocenenie [[Krištáľové krídlo]] za rok [[2019]] v kategórii populárna hudba a v septembri toho roku získala v ankete [[Osobnosť televíznej obrazovky]] opäť titul Speváčka roka za rok [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Krištáľové krídlo za rok 2019 získali aj hudobníci Sima Martausová a Juraj Griglák | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/10-02-2020-kristalove-kridlo-za-rok-2019-ziskali-aj-hudobnici-sima-martausova-a-juraj-griglak/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="oto19"/> V novembri 2020 vydala novú skladbu „Červené polia“ ako titulnú pieseň k slovenskému filmu ''[[Správa (film)|Správa]]''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová zverejnila videoklip k filmu Správa. Bude sprevádzať celú kampaň k filmu | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/media/2246092-sima-martausova-zverejnila-videoklip-k-filmu-sprava | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-11-11 | dátum prístupu = 2020-11-11 }}</ref> [[2. december|2. decembra]] [[2020]] ohlásila Martausová vydanie šiesteho štúdiového albumu, ''[[Oslobodená]]'', ktorý vyšiel [[11. december|11. decembra]] [[2020]].<ref name="oslobodena">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová má nový album a videoklip k vianočnej skladbe Tancujú zvony | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/02-12-2020-sima-martausova-ma-novy-album-a-videoklip-k-vianocnej-skladbe-tancuju-zvony/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> Producentom albumu bol [[Randy Gnepa]]. Martausová k nemu vydala aj prvý singel, vianočnú skladbu ''Tancujú zvony''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREMIÉRA: Sima Martausová predstavila vianočnú skladbu a vydáva nový album | url = https://www.funradio.sk/clanok/44971-premiera-sima-martausova-predstavila-vianocnu-skladbu-a-vydava-novy-album/ | vydavateľ = funradio.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> 29. novembra [[2024]] vydala Magušinová svoj siedmy album a prvý po svadbe a zmene priezviska, pod názvom ''[[Premena (album)|Premena]]''. Album dokumentuje premeny, ktoré nastali v živote speváčky, "malé, tiché a drobné zmeny, aj vďaka Božej milosti, aj vďaka našej odvahe".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MILUJEM | url = https://simamagusinova.sk/ | vydavateľ = simamagusinova.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = }}</ref> Nachádzajú sa na ňom single vydané už skôr (''Všetko pod slnkom'', ''Rekviem'' či ''Z dvoch dlaní''), ako aj nové postupne uverejňované single – ''Prichádza pokoj'', ''Duše divoké'' (duet so [[Zuzana Smatanová|Zuzanou Smatanovou]]), ''Raz mi povieš'', ''S odvahou'' či ''Čím sa sýtim''. Album Premena získal v októbri [[2025]] cenu [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] za najúspešnejší slovenský album roku 2024.<ref name="soza2024">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = CENY SOZA ZA ROK 2024: Toto sú ocenení, žiarili aj nováčikovia | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/ceny-soza-2024-toto-su-oceneni/912133-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-10-09 | dátum prístupu = 2025-11-10 }}</ref> Medzi svoju obľúbenú hudbu a hudobné vzory radí [[Katie Melua]], [[Norah Jonesová|Norah Jones]], [[Coldplay]], [[Jaromír Nohavica|Jaromíra Nohavicu]], [[Tomáš Klus|Tomáša Klusa]], [[The Piano Guys]], zo slovenských interpretov [[Korben Dallas]] či [[Milan Bodnár|Milana „Miťa“ Bodnára]].<ref name="mohylakova"/> == Osobný život == Simona Magušinová je veriaca, hlási sa ku [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|katolíckej cirkvi]]. Uvádza, že jej viera a vzťah s Bohom sa odráža v jej hudobnej tvorbe.<ref name="mohylakova"/> Má rada horskú turistiku, vystúpila tiež na najvyšší vrch Álp [[Mont Blanc]].<ref name="akacsova">{{Citácia periodika | priezvisko = Akácsová | meno = Elena | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová: Mám pekne vycvičené sliepky | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/lifestyle/58742/mam-pekne-vycvicene-sliepky/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-22 | dátum prístupu = 2019-11-27 }}</ref> V rokoch [[2018]]{{--}}[[2019]] tvorila pár so slovenským hercom [[Juraj Bača (herec)|Jurajom Bačom]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hublova | meno = Petra | autor = | odkaz na autora = | titul = Juraj Bača a Sima Martausová sú zamilovaní | periodikum = Slovenka | odkaz na periodikum = | url = http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/42534-juraj-baca-sima-martausova-su-zamilovani | issn = | vydavateľ = STAR Production | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-20 | dátum prístupu = 2019-11-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190929015008/http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/42534-juraj-baca-sima-martausova-su-zamilovani | dátum archivácie = 2019-09-29 }}</ref> V júni [[2021]] sa v [[Kremnické Bane|Kremnických Baniach]] vydala za novinára [[Michal Magušin|Michala Magušina]] a avizovala, že bude používať jeho priezvisko bez obmedzenia.<ref name="svadba">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martausová | meno = Sima | autor = | odkaz na autora = | titul = Môj milý je môj a ja som jeho | url = https://www.facebook.com/simamartausovaofficial/posts/2311595622306180 | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svadba v Postoji | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/81505/michal-magusin-sa-ozenil-so-spevackou-simou-martausovou | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-06-21 }}</ref> === Charitatívne aktivity === Magušinová dlhodobo vystupuje na akciách na podporu detských onkologických pacientov, vrátane organizácií Klub detskej nádeje či Deťom s rakovinou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Benefičný koncert Klubu Detskej Nádeje | url = https://www.citylife.sk/koncert/beneficny-koncert-klubu-detskej-nadeje | vydavateľ = citylife.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku [[2016]] je patrónkou neziskovej organizácie ''Deťom s rakovinou'', ktorá sa zaoberá pomocou deťom s onkologickými ochoreniami.<ref name="dsr">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Sima Martausová zložila novú pieseň Balet, ktorá bude pomáhať | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/kultura/sima-martausova-nova-piesen-balet/179957-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-02-03 | dátum prístupu = 2020-09-12 }}</ref> Pre organizáciu naspievala dve piesne, v roku [[2016]] Balet a v roku [[2020]] Zore.<ref name="dsr"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sima Martausová | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová – Zore (oficiálny videoklip) | url = https://www.youtube.com/watch?v=bZtTfIJTTwg | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2020-09-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kapela == Sima vystupuje so svojou kapelou, ktorú tvoria:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://kultura.sme.sk/c/6850064/talentovanu-mladu-pesnickarku-nesie-aj-skvela-kapela.html | titul = Talentovanú mladú pesničkárku nesie aj skvelá kapela| miesto = | vydavateľ = livemusic.sk| autor = Pavel Malovič| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-06-26| jazyk = }}</ref> * [[Igor Sabo|Igor „Ajdži“ Sabo]] – [[bicí nástroj|bicie]] * [[Martin Zajko]] – [[gitara|gitary]], [[mandolína|mandolíny]], [[ukulele]] * [[Michal Šelep]] – [[kontrabas]], [[basová gitara]] * [[Daniel Špiner]] – [[klávesový nástroj|klávesy]], [[akordeón]] == Skladby == * [[2012]]: ''[[Vyzliecť si človeka]]'' – Studio Lux, CD <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šepitková | meno = Natália | autor = | odkaz na autora = | titul = Simona Martausová: Spievam o veciach, ktoré žijem | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = http://zena.sme.sk/c/6883680/simona-martausova-spievam-o-veciach-ktore-zijem.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2013-07-29 | dátum prístupu = 2015-05-29 }} </ref> * [[2013]]: ''[[Dobrý deň, to som ja]]'' – Joma, CD <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martínek | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Hledáte autentickou popovou písničkářku? Zkuste Slovenku Simu Martausovou | url = http://musicserver.cz/clanek/46683/sima-martausova-dobry-den-to-som-ja/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum vydania = 2014-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = česky }} </ref> * [[2014]]: ''[[Na pravom poludní]]'' – Joma, CD <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martínek | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Když méně je více: Sima Martausová si i "Na pravom poludní" uchovala svou opravdovost | url = http://musicserver.cz/clanek/48654/sima-martausova-na-pravom-poludni/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum vydania = 2014-11-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = česky }} </ref> * [[2016]]: ''[[Smej sa duša moja]]'' – Joma, CD * [[2019]]: ''[[Len tak sa stíšim]]'' – Moja muzika, CD<ref name="lentaksastisim"/> * [[2020]]: ''[[Oslobodená]]'' – Moja muzika, CD<ref name="oslobodena"/> * [[2024]]: ''[[Premena (album)|Premena]]'' – Moja muzika, CD<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CD - Premena - Sima Magušinová | url = https://www.kumran.sk/hudobne/25602-cd-premena.html?srsltid=AfmBOop5LtS8x2IHYVZm4nCQyn91zwp6I94kIAhiE0YIJd4emAPImcU6 | vydavateľ = kumran.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = }}</ref> == Divadlo == * ''Polooblačno'', [[Radošinské naivné divadlo]], od roku [[2012]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polooblačno – Prvá správa o mojom 20. storočí (1900 – 1950) | url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=1645 | vydavateľ = rnd.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = }} </ref> == Koncertné turné == * Na pravom poludní Live 2015 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.kinoiskra.sk/klient-285/kino-76/stranka-1587/film-59388 | titul = Sima Martausová si na jeseň s kapelou zahrá aj v Kežmarku| miesto = | vydavateľ = kinoiskra.sk| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015| jazyk = }}</ref> * Sima Martausová & band TOUR 2016 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.livemusic.sk/clanok/pre-velky-zaujem-pridava-sima-martausova-koncerty-v-ramci-jesenneho-turne/3949 | titul = Pre veľký záujem pridáva Sima Martausová koncerty v rámci jesenného turné!| miesto = | vydavateľ = livemusic.sk| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-20| jazyk = }}</ref> * Turné s [[Dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu|Dievčenským speváckym zborom Slovenského rozhlasu]] 2017 * Turné so sláčikovým kvartetom 2018 * Turné Hudobný darček 2019<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová | url = https://simamartausova.sk/#diskografia | vydavateľ = simamartausova.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Turné Jednoduchosť bytia 2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Topky | odkaz na autora = | titul = Sima Magušinová prinesie „Jednoduchosť bytia“ na koncerty v trinástich mestách | url = https://www.topky.sk/cl/1000991/3132075/Sima-Magusinova-prinesie--Jednoduchost-bytia--na-koncerty-v-trinastich-mestach | vydavateľ = topky.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-09-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = }}</ref> == Ocenenia == * [[2009]] – Gospel talent, pieseň: ''Nádherný svätý'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Víťazom Gospel talentu 2009 je Simona Martausová | url = http://www.krestandnes.cz/article/vitazom-gospel-talentu-2009-je-simona-martausova/14392.htm | vydavateľ = krestandnes.cz | dátum vydania = 2009-04-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140416192249/http://www.krestandnes.cz/article/vitazom-gospel-talentu-2009-je-simona-martausova/14392.htm | dátum archivácie = 2014-04-16 }}</ref> * [[2013]] – Dvojplatina za album ''Dobrý deň to som ja'' * [[2014]] – cena Zväzu autorov a interpretov populárnej hudby (ZAI) v kategóriách „objav roka“, „album roka“ za album ''Dobrý deň to som ja'' <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kvasnicová | meno = Gabriela | autor = | odkaz na autora = | titul = Viera mi dáva radosť | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myzilina.sme.sk/c/7191130/viera-mi-dava-radost.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-05-04 | dátum prístupu = 2021-11-20}}</ref> * 2018 – cena Zväzu autorov a interpretov populárnej hudby (ZAI) v kategórii „speváčka roka“ * [[2018]] – [[Osobnosť televíznej obrazovky]], kategória speváčka * [[2019]] – [[Krištáľové krídlo]], kategória populárna hudba * [[2019]] – [[Osobnosť televíznej obrazovky]], kategória speváčka<ref name="oto19">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Rozdali ceny OTO! Prekvapiví víťazi sú Kavaschová či Za sklom, Hudák opäť Absolútny | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://koktail.pravda.sk/z-obrazovky-i-spoza-nej/clanok/562017-rozdali-ceny-oto-prekvapivi-vitazi-su-kavaschova-ci-za-sklom-hudak-opat-absolutny/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-05 | dátum prístupu = 2020-09-06 }}</ref> * [[2021]] – Cena Fra Angelica udeľovaná [[Konferencia biskupov Slovenska|Konferenciou biskupov Slovenska]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TK KBS | odkaz na autora = | titul = Cena Fra Angelica Ocenenie v oblasti umenia a kultúry dostali Martausová, Janků či Gavenda | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/80699/ocenenie-v-oblasti-umenia-a-kultury-udelili-martausovej-chrappovi-ci-gavendov | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-08 | dátum prístupu = 2025-11-10 }}</ref> * [[2025]] – Cena [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] za najúspešnejší zvukový nosič roku 2024 (za album ''Premena'')<ref name="soza2024"/> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://simamagusinova.sk/ Oficiálna stránka] * [https://www.facebook.com/simamagusinova Sima Magušinová] na [[Facebook]]u * [https://www.youtube.com/channel/UCMdDDuWm9ZaWCO3lJFvIekw Sima Magušinová] na [[YouTube]] * [https://web.archive.org/web/20210120103144/http://www.igospel.sk/rozhovory/simona-martausova-gospel-talentu-vdacim-za-vela.html Simona Martausová: Gospel talentu vďačím za veľa] – rozhovor na igospel.sk (2013) * [https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/364472-sima-martausova-mozem-byt-aj-postarka/ Sima Martausová: Môžem byť aj poštárka] – rozhovor v denníku [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] (2015) {{Simona Magušinová}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Martausová, Sima}} [[Kategória:Sima Martausová| ]] [[Kategória:Slovenské folkové speváčky]] [[Kategória:Slovenské gospelové speváčky]] [[Kategória:Slovenské popové speváčky]] [[Kategória:Slovenské rockové speváčky]] [[Kategória:Slovenskí speváci-skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Kresťanskí speváci]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Slovenské divadelné herečky]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Absolventi Akadémie umení v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Osobnosti z Považskej Bystrice]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Laureáti Ceny Fra Angelica]] 1tp3gdehhxfvpxrve1am7scfi5m3su3 8256346 8256340 2026-08-01T14:39:12Z Safíček 270527 Odstránený vandalizmus + typo 8256346 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Sima Magušinová | Obrázok = Simona_Martausová.JPG | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Sima Magušinová v roku [[2014]] | Popis umelca = | Rodné meno = Simona Martausová | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1988|2|26}} | Miesto narodenia = [[Považská Bystrica]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Alma mater = [[Akadémia umení v Banskej Bystrici]] | Pôsobenie = [[spevák|speváčka]], [[hudobný skladateľ|skladateľka]] | Žáner = [[folk]], [[gospel]], [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Roky pôsobenia = [[2009]]{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = gitara, klavír, bubny, saxofón, flauta, husle, ukulele, ústna harmonika, bendžo, organ, | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = [[Jaromír Nohavica]], [[Norah Jonesová|Norah Jones]] | Hudobný vydavateľ = Studio Lux, Agentúra JOMA, Moja muzika | Webstránka = {{url|https://www.simamagusinova.sk}} }} [[File:Simona Martausová.JPG|thumb|Sima Magušinová počas koncertu v [[Kostol Zvestovania Panny Márie a svätého Tomáša apoštola|kostole sv. Tomáša]] v [[Brno|Brne]] (2014)]] '''Simona Magušinová''', rod. '''Martausová''', vystupujúca pod umeleckým menom '''Sima Magušinová''', resp. '''Sima Martausová''' (* [[26. február]] [[1988]], [[Považská Bystrica]]), je [[Slovensko|slovenská]] [[pesničkár]]ka a bývalá divadelná herečka, členka [[Radošinské naivné divadlo|Radošinského naivného divadla]].<ref name="svadba"/> == Životopis == === Mladosť a herectvo === Simona Magušinová pochádza z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]]. Jej otec pracuje v Domove sociálnych služieb, jej mama je učiteľka v materskej škole.<ref name="mohylakova">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mohyláková | meno = Alžbeta | autor = | odkaz na autora = | titul = Speváčka Sima Martausová: Dotyk Boha zažívam nielen cez hudbu, ale aj cez ľudí {{!}} Slovo+ | url = https://www.slovoplus.sk/sima-martausova-dotyk-boha-zazivam-nielen-cez-hudbu-ale-aj-cez-ludi/ | vydavateľ = slovoplus.sk | dátum vydania = 2019-09-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200812154737/https://www.slovoplus.sk/sima-martausova-dotyk-boha-zazivam-nielen-cez-hudbu-ale-aj-cez-ludi/ | dátum archivácie = 2020-08-12 }}</ref> Vyštudovala strednú priemyselnú školu (odbor technické a informatické služby). Ako osemnásťročná strávila niekoľko mesiacov ako dobrovoľníčka v kuchyni vo [[francúzsko]]m mariánskom [[Pútnické miesto|pútnickom mieste]] [[La Salette-Fallavaux]].<ref name="mohylakova"/> Následne chcela ísť študovať architektúru, no keďže nezvládla prijímacie skúšky, prihlásila sa na herectvo. V roku [[2012]] absolvovala odbor herectvo na Fakulte dramatických umení [[Akadémia umení v Banskej Bystrici|Akadémie umení v Banskej Bystrici]], popri štúdiu ktorého začala skladať hudbu.<ref name="art3">{{Citácia periodika | priezvisko = Mešša | meno = Rado | autor = | odkaz na autora = | titul = Naši odchovanci: Sima Martausová, nový objav slovenskej hudobnej scény : Spieva o tom, o čom sa jej ťažko rozpráva | periodikum = ART3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.aku.sk/images/Menu/Univerzita/Media_PR/art3/Art_3_september_2013.pdf#page=6 | issn = | vydavateľ = Akadémia umení v Banskej Bystrici | miesto = | dátum = | rok = 2013 | mesiac = september | deň = | ročník = III. | číslo = 3 | strany = 10{{--}}11 | dátum prístupu = 2021-11-20}}</ref> V roku [[2009]] sa stala víťazkou hudobnej súťaže ''Gospel talent''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová vydala debutový album Dobrý deň, to som ja | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://skolskyservis.teraz.sk/volny-cas/sima-martausova-vydala-debutovy-album/3656-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2013-06-18 | dátum prístupu = 2015-05-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140517143732/http://skolskyservis.teraz.sk/volny-cas/sima-martausova-vydala-debutovy-album/3656-clanok.html | dátum archivácie = 2014-05-17 }}</ref> Od roku [[2012]] do roku [[2015]] bola členkou súboru [[Radošinské naivné divadlo|Radošinského naivného divadla]], kde vystupovala v hre ''Polooblačno''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Simona Martausová | url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=1467 | vydavateľ = rnd.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Popri herectve si uvedomila, že hudba pre ňu znamená oveľa viac a začala sa jej venovať naplno. === Hudobná kariéra === Po víťazstve v Gospel talente začala s hudobnou produkciou. V roku [[2012]] vydala vo vydavateľstve Studio Lux svoj debutový album ''[[Vyzliecť si človeka]]''. O rok na to nasledoval druhý album ''[[Dobrý deň, to som ja]]'', ktorý bol podobne ako dva ďalšie vydaný vo vydavateľstve Agentúra Joma. Na jeseň [[2013]] sa Martausová zoznámila s hudobným manažérom Jozefom Šebom, ktorý ju zoznámil s kapelou (v zložení Igor „Ajdži“ Sabo, Martin Wittgruber, Martin Gašpar, Martin Zajko a Pišta Lengyel), s ktorou začala Martausová čoskoro hrávať.<ref name="art3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O mne | url = https://www.simamartausova.sk/bio | vydavateľ = simamartausova.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2017]] bola nominovaná na ocenenie [[Slovenka roka]] v kategórii Umenie a kultúra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nominované dámy 2017 | url = https://www.slovenkaroka.sk/hlasovanie/nominovane-damy-2017/ | vydavateľ = slovenkaroka.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210416072100/https://www.slovenkaroka.sk/hlasovanie/nominovane-damy-2017/ | dátum archivácie = 2021-04-16 }}</ref> Svoj piaty album, ''[[Len tak sa stíšim]]'', si v roku [[2019]] vydala ako prvý v poradí sama, čo jej umožnilo väčšiu slobodu pri jeho výslednom utváraní.<ref name="lentaksastisim">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová predstavila nový album Len tak sa stíšim | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/kultura/sima-martausova-predstavila-novy-album/377931-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-12 | dátum prístupu = 2019-11-27 }}</ref> <ref name="akacsova"/> Okrem radových albumov naspievala tiež hudbu do slovenských filmov – skladby „Krížová cesta“ pre film ''[[6743]]'' o biskupovi [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]] z roku [[2012]] či „Zachovám si svoju tvár“ pre film ''[[Malá ríša]]'' z obdobia [[Slovenská republika (1939 – 1945)|prvej Slovenskej republiky]] z roku [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 6743 | url = http://www1.kscm.sk/2012/12/film-6743/ | vydavateľ = kscm.sk | dátum vydania = 2012-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191130022000/http://www1.kscm.sk/2012/12/film-6743/ | dátum archivácie = 2019-11-30 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová naspievala emotívnu pieseň k filmu Malá ríša. Pozrite si videoklip | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/26-09-2019-sima-martausova-naspievala-emotivnu-piesen-k-filmu-mala-risa-pozrite-si-videoklip/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rovnako v roku [[2019]] spolu s českou skupinou [[Kryštof (hudobná skupina)|Kryštof]] naspievala titulnú skladbu k filmu [[3obule]], Hvězdáři.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová ako ju nepoznáte: Pozrite si videoklip k duetu s kapelou Kryštof | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/29-11-2019-sima-martausova-ako-ju-nepoznate-pozrite-si-videoklip-k-duetu-s-kapelou-krystof/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo februári 2020 získala ocenenie [[Krištáľové krídlo]] za rok [[2019]] v kategórii populárna hudba a v septembri toho roku získala v ankete [[Osobnosť televíznej obrazovky]] opäť titul Speváčka roka za rok [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Krištáľové krídlo za rok 2019 získali aj hudobníci Sima Martausová a Juraj Griglák | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/10-02-2020-kristalove-kridlo-za-rok-2019-ziskali-aj-hudobnici-sima-martausova-a-juraj-griglak/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="oto19"/> V novembri 2020 vydala novú skladbu „Červené polia“ ako titulnú pieseň k slovenskému filmu ''[[Správa (film)|Správa]]''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová zverejnila videoklip k filmu Správa. Bude sprevádzať celú kampaň k filmu | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/media/2246092-sima-martausova-zverejnila-videoklip-k-filmu-sprava | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-11-11 | dátum prístupu = 2020-11-11 }}</ref> [[2. december|2. decembra]] [[2020]] ohlásila Martausová vydanie šiesteho štúdiového albumu, ''[[Oslobodená]]'', ktorý vyšiel [[11. december|11. decembra]] [[2020]].<ref name="oslobodena">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová má nový album a videoklip k vianočnej skladbe Tancujú zvony | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/02-12-2020-sima-martausova-ma-novy-album-a-videoklip-k-vianocnej-skladbe-tancuju-zvony/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> Producentom albumu bol [[Randy Gnepa]]. Martausová k nemu vydala aj prvý singel, vianočnú skladbu ''Tancujú zvony''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREMIÉRA: Sima Martausová predstavila vianočnú skladbu a vydáva nový album | url = https://www.funradio.sk/clanok/44971-premiera-sima-martausova-predstavila-vianocnu-skladbu-a-vydava-novy-album/ | vydavateľ = funradio.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> 29. novembra [[2024]] vydala Magušinová svoj siedmy album a prvý po svadbe a zmene priezviska, pod názvom ''[[Premena (album)|Premena]]''. Album dokumentuje premeny, ktoré nastali v živote speváčky, "malé, tiché a drobné zmeny, aj vďaka Božej milosti, aj vďaka našej odvahe".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MILUJEM | url = https://simamagusinova.sk/ | vydavateľ = simamagusinova.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = }}</ref> Nachádzajú sa na ňom single vydané už skôr (''Všetko pod slnkom'', ''Rekviem'' či ''Z dvoch dlaní''), ako aj nové postupne uverejňované single – ''Prichádza pokoj'', ''Duše divoké'' (duet so [[Zuzana Smatanová|Zuzanou Smatanovou]]), ''Raz mi povieš'', ''S odvahou'' či ''Čím sa sýtim''. Album Premena získal v októbri [[2025]] cenu [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] za najúspešnejší slovenský album roku 2024.<ref name="soza2024">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = CENY SOZA ZA ROK 2024: Toto sú ocenení, žiarili aj nováčikovia | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/ceny-soza-2024-toto-su-oceneni/912133-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-10-09 | dátum prístupu = 2025-11-10 }}</ref> Medzi svoju obľúbenú hudbu a hudobné vzory radí [[Katie Melua]], [[Norah Jonesová|Norah Jones]], [[Coldplay]], [[Jaromír Nohavica|Jaromíra Nohavicu]], [[Tomáš Klus|Tomáša Klusa]], [[The Piano Guys]], zo slovenských interpretov [[Korben Dallas]] či [[Milan Bodnár|Milana „Miťa“ Bodnára]].<ref name="mohylakova"/> == Osobný život == Simona Magušinová je veriaca, hlási sa ku [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|katolíckej cirkvi]]. Uvádza, že jej viera a vzťah s Bohom sa odráža v jej hudobnej tvorbe.<ref name="mohylakova"/> Má rada horskú turistiku, vystúpila tiež na najvyšší vrch Álp [[Mont Blanc]].<ref name="akacsova">{{Citácia periodika | priezvisko = Akácsová | meno = Elena | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová: Mám pekne vycvičené sliepky | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/lifestyle/58742/mam-pekne-vycvicene-sliepky/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-22 | dátum prístupu = 2019-11-27 }}</ref> V rokoch [[2018]]{{--}}[[2019]] tvorila pár so slovenským hercom [[Juraj Bača (herec)|Jurajom Bačom]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hublova | meno = Petra | autor = | odkaz na autora = | titul = Juraj Bača a Sima Martausová sú zamilovaní | periodikum = Slovenka | odkaz na periodikum = | url = http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/42534-juraj-baca-sima-martausova-su-zamilovani | issn = | vydavateľ = STAR Production | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-20 | dátum prístupu = 2019-11-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190929015008/http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/42534-juraj-baca-sima-martausova-su-zamilovani | dátum archivácie = 2019-09-29 }}</ref> V júni [[2021]] sa v [[Kremnické Bane|Kremnických Baniach]] vydala za novinára [[Michal Magušin|Michala Magušina]] a avizovala, že bude používať jeho priezvisko bez obmedzenia.<ref name="svadba">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martausová | meno = Sima | autor = | odkaz na autora = | titul = Môj milý je môj a ja som jeho | url = https://www.facebook.com/simamartausovaofficial/posts/2311595622306180 | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svadba v Postoji | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/81505/michal-magusin-sa-ozenil-so-spevackou-simou-martausovou | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-06-21 }}</ref> === Charitatívne aktivity === Magušinová dlhodobo vystupuje na akciách na podporu detských onkologických pacientov, vrátane organizácií Klub detskej nádeje či Deťom s rakovinou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Benefičný koncert Klubu Detskej Nádeje | url = https://www.citylife.sk/koncert/beneficny-koncert-klubu-detskej-nadeje | vydavateľ = citylife.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku [[2016]] je patrónkou neziskovej organizácie ''Deťom s rakovinou'', ktorá sa zaoberá pomocou deťom s onkologickými ochoreniami.<ref name="dsr">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Sima Martausová zložila novú pieseň Balet, ktorá bude pomáhať | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/kultura/sima-martausova-nova-piesen-balet/179957-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-02-03 | dátum prístupu = 2020-09-12 }}</ref> Pre organizáciu naspievala dve piesne, v roku [[2016]] Balet a v roku [[2020]] Zore.<ref name="dsr"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sima Martausová | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová – Zore (oficiálny videoklip) | url = https://www.youtube.com/watch?v=bZtTfIJTTwg | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2020-09-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kapela == Sima vystupuje so svojou kapelou, ktorú tvoria:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://kultura.sme.sk/c/6850064/talentovanu-mladu-pesnickarku-nesie-aj-skvela-kapela.html | titul = Talentovanú mladú pesničkárku nesie aj skvelá kapela| miesto = | vydavateľ = livemusic.sk| autor = Pavel Malovič| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-06-26| jazyk = }}</ref> * [[Igor Sabo|Igor „Ajdži“ Sabo]] – [[bicí nástroj|bicie]] * [[Martin Zajko]] – [[gitara|gitary]], [[mandolína|mandolíny]], [[ukulele]] * [[Michal Šelep]] – [[kontrabas]], [[basová gitara]] * [[Daniel Špiner]] – [[klávesový nástroj|klávesy]], [[akordeón]] == Skladby == * [[2012]]: ''[[Vyzliecť si človeka]]'' – Studio Lux, CD <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šepitková | meno = Natália | autor = | odkaz na autora = | titul = Simona Martausová: Spievam o veciach, ktoré žijem | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = http://zena.sme.sk/c/6883680/simona-martausova-spievam-o-veciach-ktore-zijem.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2013-07-29 | dátum prístupu = 2015-05-29 }} </ref> * [[2013]]: ''[[Dobrý deň, to som ja]]'' – Joma, CD <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martínek | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Hledáte autentickou popovou písničkářku? Zkuste Slovenku Simu Martausovou | url = http://musicserver.cz/clanek/46683/sima-martausova-dobry-den-to-som-ja/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum vydania = 2014-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = česky }} </ref> * [[2014]]: ''[[Na pravom poludní]]'' – Joma, CD <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martínek | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Když méně je více: Sima Martausová si i "Na pravom poludní" uchovala svou opravdovost | url = http://musicserver.cz/clanek/48654/sima-martausova-na-pravom-poludni/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum vydania = 2014-11-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = česky }} </ref> * [[2016]]: ''[[Smej sa duša moja]]'' – Joma, CD * [[2019]]: ''[[Len tak sa stíšim]]'' – Moja muzika, CD<ref name="lentaksastisim"/> * [[2020]]: ''[[Oslobodená]]'' – Moja muzika, CD<ref name="oslobodena"/> * [[2024]]: ''[[Premena (album)|Premena]]'' – Moja muzika, CD<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CD - Premena - Sima Magušinová | url = https://www.kumran.sk/hudobne/25602-cd-premena.html?srsltid=AfmBOop5LtS8x2IHYVZm4nCQyn91zwp6I94kIAhiE0YIJd4emAPImcU6 | vydavateľ = kumran.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = }}</ref> == Divadlo == * ''Polooblačno'', [[Radošinské naivné divadlo]], od roku [[2012]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polooblačno – Prvá správa o mojom 20. storočí (1900 – 1950) | url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=1645 | vydavateľ = rnd.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = }} </ref> == Koncertné turné == * Na pravom poludní Live 2015 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.kinoiskra.sk/klient-285/kino-76/stranka-1587/film-59388 | titul = Sima Martausová si na jeseň s kapelou zahrá aj v Kežmarku| miesto = | vydavateľ = kinoiskra.sk| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015| jazyk = }}</ref> * Sima Martausová & band TOUR 2016 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.livemusic.sk/clanok/pre-velky-zaujem-pridava-sima-martausova-koncerty-v-ramci-jesenneho-turne/3949 | titul = Pre veľký záujem pridáva Sima Martausová koncerty v rámci jesenného turné!| miesto = | vydavateľ = livemusic.sk| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-20| jazyk = }}</ref> * Turné s [[Dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu|Dievčenským speváckym zborom Slovenského rozhlasu]] 2017 * Turné so sláčikovým kvartetom 2018 * Turné Hudobný darček 2019<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová | url = https://simamartausova.sk/#diskografia | vydavateľ = simamartausova.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Turné Jednoduchosť bytia 2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Topky | odkaz na autora = | titul = Sima Magušinová prinesie „Jednoduchosť bytia“ na koncerty v trinástich mestách | url = https://www.topky.sk/cl/1000991/3132075/Sima-Magusinova-prinesie--Jednoduchost-bytia--na-koncerty-v-trinastich-mestach | vydavateľ = topky.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-09-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = }}</ref> == Ocenenia == * [[2009]] – Gospel talent, pieseň: ''Nádherný svätý'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Víťazom Gospel talentu 2009 je Simona Martausová | url = http://www.krestandnes.cz/article/vitazom-gospel-talentu-2009-je-simona-martausova/14392.htm | vydavateľ = krestandnes.cz | dátum vydania = 2009-04-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140416192249/http://www.krestandnes.cz/article/vitazom-gospel-talentu-2009-je-simona-martausova/14392.htm | dátum archivácie = 2014-04-16 }}</ref> * [[2013]] – Dvojplatina za album ''Dobrý deň to som ja'' * [[2014]] – cena Zväzu autorov a interpretov populárnej hudby (ZAI) v kategóriách „objav roka“, „album roka“ za album ''Dobrý deň to som ja'' <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kvasnicová | meno = Gabriela | autor = | odkaz na autora = | titul = Viera mi dáva radosť | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myzilina.sme.sk/c/7191130/viera-mi-dava-radost.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-05-04 | dátum prístupu = 2021-11-20}}</ref> * 2018 – cena Zväzu autorov a interpretov populárnej hudby (ZAI) v kategórii „speváčka roka“ * [[2018]] – [[Osobnosť televíznej obrazovky]], kategória speváčka * [[2019]] – [[Krištáľové krídlo]], kategória populárna hudba * [[2019]] – [[Osobnosť televíznej obrazovky]], kategória speváčka<ref name="oto19">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Rozdali ceny OTO! Prekvapiví víťazi sú Kavaschová či Za sklom, Hudák opäť Absolútny | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://koktail.pravda.sk/z-obrazovky-i-spoza-nej/clanok/562017-rozdali-ceny-oto-prekvapivi-vitazi-su-kavaschova-ci-za-sklom-hudak-opat-absolutny/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-05 | dátum prístupu = 2020-09-06 }}</ref> * [[2021]] – Cena Fra Angelica udeľovaná [[Konferencia biskupov Slovenska|Konferenciou biskupov Slovenska]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TK KBS | odkaz na autora = | titul = Cena Fra Angelica Ocenenie v oblasti umenia a kultúry dostali Martausová, Janků či Gavenda | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/80699/ocenenie-v-oblasti-umenia-a-kultury-udelili-martausovej-chrappovi-ci-gavendov | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-08 | dátum prístupu = 2025-11-10 }}</ref> * [[2025]] – Cena [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] za najúspešnejší zvukový nosič roku 2024 (za album ''Premena'')<ref name="soza2024"/> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://simamagusinova.sk/ Oficiálna stránka] * [https://www.facebook.com/simamagusinova Sima Magušinová] na [[Facebook]]u * [https://www.youtube.com/channel/UCMdDDuWm9ZaWCO3lJFvIekw Sima Magušinová] na [[YouTube]] * [https://web.archive.org/web/20210120103144/http://www.igospel.sk/rozhovory/simona-martausova-gospel-talentu-vdacim-za-vela.html Simona Martausová: Gospel talentu vďačím za veľa] – rozhovor na igospel.sk (2013) * [https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/364472-sima-martausova-mozem-byt-aj-postarka/ Sima Martausová: Môžem byť aj poštárka] – rozhovor v denníku [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] (2015) {{Simona Magušinová}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Martausová, Sima}} [[Kategória:Sima Martausová| ]] [[Kategória:Slovenské folkové speváčky]] [[Kategória:Slovenské gospelové speváčky]] [[Kategória:Slovenské popové speváčky]] [[Kategória:Slovenské rockové speváčky]] [[Kategória:Slovenskí speváci-skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Kresťanskí speváci]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Slovenské divadelné herečky]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Absolventi Akadémie umení v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Osobnosti z Považskej Bystrice]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Laureáti Ceny Fra Angelica]] ldcnoyavx3cu66lcuayiy74a9f6z8gr 8256356 8256346 2026-08-01T15:41:41Z DurMar12 181423 opravený starší vandalizmus, pridaný wikilink, upravený externý odkaz 8256356 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Sima Magušinová | Obrázok = Simona Martausová - 2017.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Sima Magušinová v roku [[2017]] | Popis umelca = | Rodné meno = Simona Martausová | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1988|02|26}} | Miesto narodenia = [[Považská Bystrica]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Alma mater = [[Akadémia umení v Banskej Bystrici]] | Pôsobenie = [[spevák|speváčka]], [[hudobný skladateľ|skladateľka]] | Žáner = [[folk]], [[gospel]], [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Roky pôsobenia = [[2009]]{{--}}súčasnosť | Hrá na nástroje = spev, [[gitara]], [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = [[Jaromír Nohavica]], [[Norah Jonesová|Norah Jones]] | Hudobný vydavateľ = Studio Lux, Agentúra JOMA, Moja muzika | Webstránka = {{url|https://www.simamagusinova.sk}} }} [[File:Simona Martausová.JPG|thumb|Sima Magušinová počas koncertu v [[Kostol Zvestovania Panny Márie a svätého Tomáša apoštola|kostole sv. Tomáša]] v [[Brno|Brne]] (2014)]] '''Simona Magušinová''', rod. '''Martausová''', vystupujúca pod umeleckým menom '''Sima Magušinová''', resp. '''Sima Martausová''' (* [[26. február]] [[1988]], [[Považská Bystrica]]), je [[Slovensko|slovenská]] [[pesničkár]]ka a bývalá divadelná herečka, členka [[Radošinské naivné divadlo|Radošinského naivného divadla]].<ref name="svadba"/> == Životopis == === Mladosť a herectvo === Simona Magušinová pochádza z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]]. Jej otec pracuje v Domove sociálnych služieb, jej mama je učiteľka v materskej škole.<ref name="mohylakova">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mohyláková | meno = Alžbeta | autor = | odkaz na autora = | titul = Speváčka Sima Martausová: Dotyk Boha zažívam nielen cez hudbu, ale aj cez ľudí {{!}} Slovo+ | url = https://www.slovoplus.sk/sima-martausova-dotyk-boha-zazivam-nielen-cez-hudbu-ale-aj-cez-ludi/ | vydavateľ = slovoplus.sk | dátum vydania = 2019-09-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200812154737/https://www.slovoplus.sk/sima-martausova-dotyk-boha-zazivam-nielen-cez-hudbu-ale-aj-cez-ludi/ | dátum archivácie = 2020-08-12 }}</ref> Vyštudovala strednú priemyselnú školu (odbor technické a informatické služby). Ako osemnásťročná strávila niekoľko mesiacov ako dobrovoľníčka v kuchyni vo [[francúzsko]]m mariánskom [[Pútnické miesto|pútnickom mieste]] [[La Salette-Fallavaux]].<ref name="mohylakova"/> Následne chcela ísť študovať architektúru, no keďže nezvládla prijímacie skúšky, prihlásila sa na herectvo. V roku [[2012]] absolvovala odbor herectvo na Fakulte dramatických umení [[Akadémia umení v Banskej Bystrici|Akadémie umení v Banskej Bystrici]], popri štúdiu ktorého začala skladať hudbu.<ref name="art3">{{Citácia periodika | priezvisko = Mešša | meno = Rado | autor = | odkaz na autora = | titul = Naši odchovanci: Sima Martausová, nový objav slovenskej hudobnej scény : Spieva o tom, o čom sa jej ťažko rozpráva | periodikum = ART3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.aku.sk/images/Menu/Univerzita/Media_PR/art3/Art_3_september_2013.pdf#page=6 | issn = | vydavateľ = Akadémia umení v Banskej Bystrici | miesto = | dátum = | rok = 2013 | mesiac = september | deň = | ročník = III. | číslo = 3 | strany = 10{{--}}11 | dátum prístupu = 2021-11-20}}</ref> V roku [[2009]] sa stala víťazkou hudobnej súťaže ''Gospel talent''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová vydala debutový album Dobrý deň, to som ja | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://skolskyservis.teraz.sk/volny-cas/sima-martausova-vydala-debutovy-album/3656-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2013-06-18 | dátum prístupu = 2015-05-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140517143732/http://skolskyservis.teraz.sk/volny-cas/sima-martausova-vydala-debutovy-album/3656-clanok.html | dátum archivácie = 2014-05-17 }}</ref> Od roku [[2012]] do roku [[2015]] bola členkou súboru [[Radošinské naivné divadlo|Radošinského naivného divadla]], kde vystupovala v hre ''Polooblačno''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Simona Martausová | url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=1467 | vydavateľ = rnd.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Popri herectve si uvedomila, že hudba pre ňu znamená oveľa viac a začala sa jej venovať naplno. === Hudobná kariéra === Po víťazstve v Gospel talente začala s hudobnou produkciou. V roku [[2012]] vydala vo vydavateľstve Studio Lux svoj debutový album ''[[Vyzliecť si človeka]]''. O rok na to nasledoval druhý album ''[[Dobrý deň, to som ja]]'', ktorý bol podobne ako dva ďalšie vydaný vo vydavateľstve Agentúra Joma. Na jeseň [[2013]] sa Martausová zoznámila s hudobným manažérom Jozefom Šebom, ktorý ju zoznámil s kapelou (v zložení Igor „Ajdži“ Sabo, Martin Wittgruber, Martin Gašpar, Martin Zajko a Pišta Lengyel), s ktorou začala Martausová čoskoro hrávať.<ref name="art3" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O mne | url = https://www.simamartausova.sk/bio | vydavateľ = simamartausova.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku [[2017]] bola nominovaná na ocenenie [[Slovenka roka]] v kategórii Umenie a kultúra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nominované dámy 2017 | url = https://www.slovenkaroka.sk/hlasovanie/nominovane-damy-2017/ | vydavateľ = slovenkaroka.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210416072100/https://www.slovenkaroka.sk/hlasovanie/nominovane-damy-2017/ | dátum archivácie = 2021-04-16 }}</ref> Svoj piaty album, ''[[Len tak sa stíšim]]'', si v roku [[2019]] vydala ako prvý v poradí sama, čo jej umožnilo väčšiu slobodu pri jeho výslednom utváraní.<ref name="lentaksastisim">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová predstavila nový album Len tak sa stíšim | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/kultura/sima-martausova-predstavila-novy-album/377931-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-12 | dátum prístupu = 2019-11-27 }}</ref> <ref name="akacsova"/> Okrem radových albumov naspievala tiež hudbu do slovenských filmov – skladby „Krížová cesta“ pre film ''[[6743]]'' o biskupovi [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]] z roku [[2012]] či „Zachovám si svoju tvár“ pre film ''[[Malá ríša]]'' z obdobia [[Slovenská republika (1939 – 1945)|prvej Slovenskej republiky]] z roku [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 6743 | url = http://www1.kscm.sk/2012/12/film-6743/ | vydavateľ = kscm.sk | dátum vydania = 2012-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20191130022000/http://www1.kscm.sk/2012/12/film-6743/ | dátum archivácie = 2019-11-30 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová naspievala emotívnu pieseň k filmu Malá ríša. Pozrite si videoklip | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/26-09-2019-sima-martausova-naspievala-emotivnu-piesen-k-filmu-mala-risa-pozrite-si-videoklip/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Rovnako v roku [[2019]] spolu s českou skupinou [[Kryštof (hudobná skupina)|Kryštof]] naspievala titulnú skladbu k filmu [[3obule]], Hvězdáři.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová ako ju nepoznáte: Pozrite si videoklip k duetu s kapelou Kryštof | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/29-11-2019-sima-martausova-ako-ju-nepoznate-pozrite-si-videoklip-k-duetu-s-kapelou-krystof/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vo februári 2020 získala ocenenie [[Krištáľové krídlo]] za rok [[2019]] v kategórii populárna hudba a v septembri toho roku získala v ankete [[Osobnosť televíznej obrazovky]] opäť titul Speváčka roka za rok [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Krištáľové krídlo za rok 2019 získali aj hudobníci Sima Martausová a Juraj Griglák | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/10-02-2020-kristalove-kridlo-za-rok-2019-ziskali-aj-hudobnici-sima-martausova-a-juraj-griglak/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="oto19"/> V novembri 2020 vydala novú skladbu „Červené polia“ ako titulnú pieseň k slovenskému filmu ''[[Správa (film)|Správa]]''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová zverejnila videoklip k filmu Správa. Bude sprevádzať celú kampaň k filmu | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/media/2246092-sima-martausova-zverejnila-videoklip-k-filmu-sprava | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-11-11 | dátum prístupu = 2020-11-11 }}</ref> [[2. december|2. decembra]] [[2020]] ohlásila Martausová vydanie šiesteho štúdiového albumu, ''[[Oslobodená]]'', ktorý vyšiel [[11. december|11. decembra]] [[2020]].<ref name="oslobodena">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová má nový album a videoklip k vianočnej skladbe Tancujú zvony | url = https://hudba.zoznam.sk/spravy/02-12-2020-sima-martausova-ma-novy-album-a-videoklip-k-vianocnej-skladbe-tancuju-zvony/ | vydavateľ = hudba.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> Producentom albumu bol [[Randy Gnepa]]. Martausová k nemu vydala aj prvý singel, vianočnú skladbu ''Tancujú zvony''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PREMIÉRA: Sima Martausová predstavila vianočnú skladbu a vydáva nový album | url = https://www.funradio.sk/clanok/44971-premiera-sima-martausova-predstavila-vianocnu-skladbu-a-vydava-novy-album/ | vydavateľ = funradio.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-04 | miesto = | jazyk = }}</ref> 29. novembra [[2024]] vydala Magušinová svoj siedmy album a prvý po svadbe a zmene priezviska, pod názvom ''[[Premena (album)|Premena]]''. Album dokumentuje premeny, ktoré nastali v živote speváčky, "malé, tiché a drobné zmeny, aj vďaka Božej milosti, aj vďaka našej odvahe".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MILUJEM | url = https://simamagusinova.sk/ | vydavateľ = simamagusinova.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = }}</ref> Nachádzajú sa na ňom single vydané už skôr (''Všetko pod slnkom'', ''Rekviem'' či ''Z dvoch dlaní''), ako aj nové postupne uverejňované single – ''Prichádza pokoj'', ''Duše divoké'' (duet so [[Zuzana Smatanová|Zuzanou Smatanovou]]), ''Raz mi povieš'', ''S odvahou'' či ''Čím sa sýtim''. Album Premena získal v októbri [[2025]] cenu [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] za najúspešnejší slovenský album roku 2024.<ref name="soza2024">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = CENY SOZA ZA ROK 2024: Toto sú ocenení, žiarili aj nováčikovia | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/ceny-soza-2024-toto-su-oceneni/912133-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-10-09 | dátum prístupu = 2025-11-10 }}</ref> Medzi svoju obľúbenú hudbu a hudobné vzory radí [[Katie Melua]], [[Norah Jonesová|Norah Jones]], [[Coldplay]], [[Jaromír Nohavica|Jaromíra Nohavicu]], [[Tomáš Klus|Tomáša Klusa]], [[The Piano Guys]], zo slovenských interpretov [[Korben Dallas]] či [[Milan Bodnár|Milana „Miťa“ Bodnára]].<ref name="mohylakova"/> == Osobný život == Simona Magušinová je veriaca, hlási sa ku [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|katolíckej cirkvi]]. Uvádza, že jej viera a vzťah s Bohom sa odráža v jej hudobnej tvorbe.<ref name="mohylakova"/> Má rada horskú turistiku, vystúpila tiež na najvyšší vrch Álp [[Mont Blanc]].<ref name="akacsova">{{Citácia periodika | priezvisko = Akácsová | meno = Elena | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová: Mám pekne vycvičené sliepky | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/lifestyle/58742/mam-pekne-vycvicene-sliepky/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2019-09-22 | dátum prístupu = 2019-11-27 }}</ref> V rokoch [[2018]]{{--}}[[2019]] tvorila pár so slovenským hercom [[Juraj Bača (herec)|Jurajom Bačom]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hublova | meno = Petra | autor = | odkaz na autora = | titul = Juraj Bača a Sima Martausová sú zamilovaní | periodikum = Slovenka | odkaz na periodikum = | url = http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/42534-juraj-baca-sima-martausova-su-zamilovani | issn = | vydavateľ = STAR Production | miesto = Bratislava | dátum = 2019-02-20 | dátum prístupu = 2019-11-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190929015008/http://slovenka.zenskyweb.sk/clanok/42534-juraj-baca-sima-martausova-su-zamilovani | dátum archivácie = 2019-09-29 }}</ref> V júni [[2021]] sa v [[Kremnické Bane|Kremnických Baniach]] vydala za novinára [[Michal Magušin|Michala Magušina]] a avizovala, že bude používať jeho priezvisko bez obmedzenia.<ref name="svadba">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martausová | meno = Sima | autor = | odkaz na autora = | titul = Môj milý je môj a ja som jeho | url = https://www.facebook.com/simamartausovaofficial/posts/2311595622306180 | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-06-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Svadba v Postoji | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/81505/michal-magusin-sa-ozenil-so-spevackou-simou-martausovou | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-06-21 }}</ref> === Charitatívne aktivity === Magušinová dlhodobo vystupuje na akciách na podporu detských onkologických pacientov, vrátane organizácií Klub detskej nádeje či Deťom s rakovinou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Benefičný koncert Klubu Detskej Nádeje | url = https://www.citylife.sk/koncert/beneficny-koncert-klubu-detskej-nadeje | vydavateľ = citylife.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku [[2016]] je patrónkou neziskovej organizácie ''Deťom s rakovinou'', ktorá sa zaoberá pomocou deťom s onkologickými ochoreniami.<ref name="dsr">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Sima Martausová zložila novú pieseň Balet, ktorá bude pomáhať | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/kultura/sima-martausova-nova-piesen-balet/179957-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-02-03 | dátum prístupu = 2020-09-12 }}</ref> Pre organizáciu naspievala dve piesne, v roku [[2016]] Balet a v roku [[2020]] Zore.<ref name="dsr"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sima Martausová | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová – Zore (oficiálny videoklip) | url = https://www.youtube.com/watch?v=bZtTfIJTTwg | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2020-09-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kapela == Sima vystupuje so svojou kapelou, ktorú tvoria:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://kultura.sme.sk/c/6850064/talentovanu-mladu-pesnickarku-nesie-aj-skvela-kapela.html | titul = Talentovanú mladú pesničkárku nesie aj skvelá kapela| miesto = | vydavateľ = livemusic.sk| autor = Pavel Malovič| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-06-26| jazyk = }}</ref> * [[Igor Sabo|Igor „Ajdži“ Sabo]] – [[bicí nástroj|bicie]] * [[Martin Zajko]] – [[gitara|gitary]], [[mandolína|mandolíny]], [[ukulele]] * [[Michal Šelep]] – [[kontrabas]], [[basová gitara]] * [[Daniel Špiner]] – [[klávesový nástroj|klávesy]], [[akordeón]] == Skladby == * [[2012]]: ''[[Vyzliecť si človeka]]'' – Studio Lux, CD <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šepitková | meno = Natália | autor = | odkaz na autora = | titul = Simona Martausová: Spievam o veciach, ktoré žijem | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = http://zena.sme.sk/c/6883680/simona-martausova-spievam-o-veciach-ktore-zijem.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2013-07-29 | dátum prístupu = 2015-05-29 }} </ref> * [[2013]]: ''[[Dobrý deň, to som ja]]'' – Joma, CD <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martínek | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Hledáte autentickou popovou písničkářku? Zkuste Slovenku Simu Martausovou | url = http://musicserver.cz/clanek/46683/sima-martausova-dobry-den-to-som-ja/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum vydania = 2014-04-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = česky }} </ref> * [[2014]]: ''[[Na pravom poludní]]'' – Joma, CD <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Martínek | meno = Josef | autor = | odkaz na autora = | titul = Když méně je více: Sima Martausová si i "Na pravom poludní" uchovala svou opravdovost | url = http://musicserver.cz/clanek/48654/sima-martausova-na-pravom-poludni/ | vydavateľ = musicserver.cz | dátum vydania = 2014-11-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = česky }} </ref> * [[2016]]: ''[[Smej sa duša moja]]'' – Joma, CD * [[2019]]: ''[[Len tak sa stíšim]]'' – Moja muzika, CD<ref name="lentaksastisim"/> * [[2020]]: ''[[Oslobodená]]'' – Moja muzika, CD<ref name="oslobodena"/> * [[2024]]: ''[[Premena (album)|Premena]]'' – Moja muzika, CD<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = CD - Premena - Sima Magušinová | url = https://www.kumran.sk/hudobne/25602-cd-premena.html?srsltid=AfmBOop5LtS8x2IHYVZm4nCQyn91zwp6I94kIAhiE0YIJd4emAPImcU6 | vydavateľ = kumran.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = }}</ref> == Divadlo == * ''Polooblačno'', [[Radošinské naivné divadlo]], od roku [[2012]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Polooblačno – Prvá správa o mojom 20. storočí (1900 – 1950) | url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=1645 | vydavateľ = rnd.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = }} </ref> == Koncertné turné == * Na pravom poludní Live 2015 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.kinoiskra.sk/klient-285/kino-76/stranka-1587/film-59388 | titul = Sima Martausová si na jeseň s kapelou zahrá aj v Kežmarku| miesto = | vydavateľ = kinoiskra.sk| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015| jazyk = }}</ref> * Sima Martausová & band TOUR 2016 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.livemusic.sk/clanok/pre-velky-zaujem-pridava-sima-martausova-koncerty-v-ramci-jesenneho-turne/3949 | titul = Pre veľký záujem pridáva Sima Martausová koncerty v rámci jesenného turné!| miesto = | vydavateľ = livemusic.sk| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-09-20| jazyk = }}</ref> * Turné s [[Dievčenský spevácky zbor Slovenského rozhlasu|Dievčenským speváckym zborom Slovenského rozhlasu]] 2017 * Turné so sláčikovým kvartetom 2018 * Turné Hudobný darček 2019<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sima Martausová | url = https://simamartausova.sk/#diskografia | vydavateľ = simamartausova.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-09-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> * Turné Jednoduchosť bytia 2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Topky | odkaz na autora = | titul = Sima Magušinová prinesie „Jednoduchosť bytia“ na koncerty v trinástich mestách | url = https://www.topky.sk/cl/1000991/3132075/Sima-Magusinova-prinesie--Jednoduchost-bytia--na-koncerty-v-trinastich-mestach | vydavateľ = topky.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-09-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = }}</ref> == Ocenenia == * [[2009]] – Gospel talent, pieseň: ''Nádherný svätý'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Víťazom Gospel talentu 2009 je Simona Martausová | url = http://www.krestandnes.cz/article/vitazom-gospel-talentu-2009-je-simona-martausova/14392.htm | vydavateľ = krestandnes.cz | dátum vydania = 2009-04-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2015-05-29 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140416192249/http://www.krestandnes.cz/article/vitazom-gospel-talentu-2009-je-simona-martausova/14392.htm | dátum archivácie = 2014-04-16 }}</ref> * [[2013]] – Dvojplatina za album ''Dobrý deň to som ja'' * [[2014]] – cena Zväzu autorov a interpretov populárnej hudby (ZAI) v kategóriách „objav roka“, „album roka“ za album ''Dobrý deň to som ja'' <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kvasnicová | meno = Gabriela | autor = | odkaz na autora = | titul = Viera mi dáva radosť | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myzilina.sme.sk/c/7191130/viera-mi-dava-radost.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2014-05-04 | dátum prístupu = 2021-11-20}}</ref> * 2018 – cena Zväzu autorov a interpretov populárnej hudby (ZAI) v kategórii „speváčka roka“ * [[2018]] – [[Osobnosť televíznej obrazovky]], kategória speváčka * [[2019]] – [[Krištáľové krídlo]], kategória populárna hudba * [[2019]] – [[Osobnosť televíznej obrazovky]], kategória speváčka<ref name="oto19">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Rozdali ceny OTO! Prekvapiví víťazi sú Kavaschová či Za sklom, Hudák opäť Absolútny | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://koktail.pravda.sk/z-obrazovky-i-spoza-nej/clanok/562017-rozdali-ceny-oto-prekvapivi-vitazi-su-kavaschova-ci-za-sklom-hudak-opat-absolutny/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2020-09-05 | dátum prístupu = 2020-09-06 }}</ref> * [[2021]] – [[Cena Fra Angelica]] udeľovaná [[Konferencia biskupov Slovenska|Konferenciou biskupov Slovenska]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TK KBS | odkaz na autora = | titul = Cena Fra Angelica Ocenenie v oblasti umenia a kultúry dostali Martausová, Janků či Gavenda | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/80699/ocenenie-v-oblasti-umenia-a-kultury-udelili-martausovej-chrappovi-ci-gavendov | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-08 | dátum prístupu = 2025-11-10 }}</ref> * [[2025]] – Cena [[Slovenský ochranný zväz autorský|SOZA]] za najúspešnejší zvukový nosič roku 2024 (za album ''Premena'')<ref name="soza2024"/> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://www.facebook.com/simamagusinova Sima Magušinová] na [[Facebook]]u * [https://www.youtube.com/channel/UCMdDDuWm9ZaWCO3lJFvIekw Sima Magušinová] na [[YouTube]] * [https://web.archive.org/web/20210120103144/http://www.igospel.sk/rozhovory/simona-martausova-gospel-talentu-vdacim-za-vela.html Simona Martausová: Gospel talentu vďačím za veľa] – rozhovor na igospel.sk (2013) * [https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/364472-sima-martausova-mozem-byt-aj-postarka/ Sima Martausová: Môžem byť aj poštárka] – rozhovor v denníku [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] (2015) {{Simona Magušinová}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Martausová, Sima}} [[Kategória:Sima Martausová| ]] [[Kategória:Slovenské folkové speváčky]] [[Kategória:Slovenské gospelové speváčky]] [[Kategória:Slovenské popové speváčky]] [[Kategória:Slovenské rockové speváčky]] [[Kategória:Slovenskí speváci-skladatelia]] [[Kategória:Slovenskí skladatelia modernej hudby]] [[Kategória:Kresťanskí speváci]] [[Kategória:Slovenskí textári piesní]] [[Kategória:Slovenské divadelné herečky]] [[Kategória:Radošinské naivné divadlo]] [[Kategória:Absolventi Akadémie umení v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Osobnosti z Považskej Bystrice]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Laureáti Ceny Fra Angelica]] ltrgogc2zp8rosowgx1rpy2uvq8a4lh Lucia Ondrušová 0 496739 8256410 8151043 2026-08-01T18:53:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 41 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256410 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista | meno = Lucia Ondrušová | celé meno = | foto = | prezývka = Luja | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1988|5|10}} | miesto narodenia = [[Bratislava]] | štát = [[Slovensko]] | výška = 171 cm | súčasný klub = FK Bohemians Praha | klubové číslo = | pozícia = | mládežnícke roky = 1998-2000 | mládežnícke kluby = OŠK Marianka | roky = 2000{{--}}2004<br />2004{{--}}2006<br />2006{{--}}2007<br />2007{{--}}2012<br />2012<br />2013{{--}}2014<br />2014{{--}}2017<br />2017{{--}}2018<br />2018{{--}}2019<br />2019{{--}}2020<br />2020{{--}}2022 | kluby = [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]<br />PVFA Bratislava<br />[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]<br />[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]]<br />→ [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]<br />Bohemians Praha<br />[[FC Neunkirch (ženy)|FC Neunkirch]]<br />FC Basilej<br />Hellas Verona<br />1. FC Köln<br />[[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]] | zápasy(góly) = -<br />-<br />-<br />-<br />{{0}}6 (13)<br /><br /><br /><br />{{0}}16 (3)<br />{{0}}26 (6) | reprezentačné roky = 2006{{--}}2022 | národné mužstvo = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné zápasy(góly) = 108 (12) | trénerské roky = | trénerské kluby = | pkupdate = | nmupdate = }} '''Lucia Ondrušová''' (* [[10. máj]] [[1988]], [[Bratislava]]) je bývalá [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenská reprezentantka]] vo [[futbal]]e, historicky prvá hráčka slovenskej ženskej reprezentácie, ktorá dosiahla v národnom tíme 100 štartov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Ondrušovej veľký krok pre slovenský ženský futbal | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-ondrusovej-velky-krok-pre-slovensky-zensky-futbal/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2021-02-19 | dátum prístupu = 2025-04-20 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Coming out jednej z najlepších futbalistiek. V bezpečnom prostredí môžete ľúbiť, koho chcete. Slovensko také nie je | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/676453-jedna-z-najlepsich-slovenskych-futbalistiek-priznala-ze-je-lesbicka-a-nalozila-politikom/ | vydavateľ = Športweb.sk | dátum vydania = 2023-07-31 | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk-SK}}</ref> V roku 2022 ukončila hráčsku kariéru.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A - Lucia Ondrušová: Dosiahla som všetko, čo som mohla, nie všetko, čo som chcela | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-lucia-ondrusova-dosiahla-som-vsetko-co-som-mohla-nie-vsetko-co-som-chcela/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2022-05-30 | dátum prístupu = 2025-04-20 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}</ref> Po hráčskej kariére sa rozhodla vrátiť do [[Praha|Prahy]], kde svoj futbalový odkaz posúva ďalej ako trénerka a zakladateľka futbalovej akadémie - Luja Football Academy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ženy A – Lucia Ondrušová: Nápad individuálnych tréningov sa v Prahe naozaj páči | url = https://futbalsfz.sk/sr-wa-lucia-ondrusova-napad-individualnych-treningov-sa-v-prahe-naozaj-paci/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2021-08-16 | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}</ref> Okrem toho Ondrušová organizuje každoročné letné kempy v [[Česko|Česku]] a na Slovensku, kde zdieľa svoje skúsenosti a futbalové know-how so záujemcami o tento šport. Navyše, je aktívnou moderátorkou vlastného podcastu s názvom „''O ženskom futbale s Lujou''“, kde sa zameriava na propagáciu a osvetu o ženskom futbale a jeho rozvoj. == Osobný život == Lucia Ondrušová je otvorene [[Lesbizmus|lesba]]. Svoj [[coming out]] však urobila až po skončení futbalovej kariéry, pretože sa bála odmietnutia zo strany svojich rodičov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lucia Ondrusova: "How a mental health coach made a positive difference in my life" - FIFPRO World Players' Union | url = https://fifpro.org/en/supporting-players/health-and-performance/mental-health/lucia-ondrusova-how-a-mental-health-coach-made-a-positive-difference-in-my-life | vydavateľ = FIFPRO | dátum prístupu = 2025-09-01 | jazyk = en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Coming out jednej z najlepších futbalistiek. V bezpečnom prostredí môžete ľúbiť, koho chcete. Slovensko také nie je | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/reprezentacia/clanok/676453-jedna-z-najlepsich-slovenskych-futbalistiek-priznala-ze-je-lesbicka-a-nalozila-politikom/ | vydavateľ = Športweb.sk | dátum vydania = 2023-07-31 | dátum prístupu = 2025-09-01 | jazyk = sk-SK}}</ref> V auguste 2025 oznámila, že s partnerkou [[Carmen Absolonová|Carmen Absolonovou]], ktorá je tiež bývalá futbalistka, čakajú dieťa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Známa Slovenka oznámila svetu veľkú novinu: S partnerkou sa tešia na prvé bábätko! FOTO | url = https://zivot.pluska.sk/soubiznis/znama-slovenka-oznamila-svetu-velku-novinu-s-partnerkou-sa-tesia-na-prve-babatko-foto | vydavateľ = Život | dátum vydania = 2025-08-28 | dátum prístupu = 2025-09-01 | jazyk = sk}}</ref> == Klubová kariéra == V detstve začala s futbalom v Marianke, v dvanástich prešla do [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovana]], kde zostala 6 rokov. Rok bola v PVFA. V roku 2007 prestúpila do českej [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparty Praha]], kde pôsobila 5 rokov a 2 roky v Bohemians Praha. Odtiaľ prešla do švajčiarskej ligy kde hrala 3 roky za [[FC Neunkirch (ženy)|FC Neunkirch]], s ktorými získala titul aj pohár a rok za FC Bazilej. V talianskej lige hrala za Hellas Verona a v nemeckej za FC Köln.<ref name=":0" /> V roku 2020 sa vrátila do [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparty Praha]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ondrušová se vrací do Sparty | url = https://sparta.cz/cs/novinky/37099-ondrusova-se-vraci-do-sparty | vydavateľ = sparta.cz | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = cs}}</ref> == Úspechy a ocenenia == *[[Jedenástka roka ženy (anketa)|Jedenástka roka]] 2006, 2007, 2011, 2012, 2013, 2014, 2015<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Trenč. Tepliciach vyhlásili ženskú Jedenástku roka 2006 | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-trenc-tepliciach-vyhlasili-zensku-jedenastku-roka-2006/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V ženskej "Jedenástke roka 2007" tri legionárky | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-zenskej-jedenastke-roka-2007-tri-legionarky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Futbalistky zakončili úspešný rok vyhlásením jedenástky | url = https://mytrencin.sme.sk/c/6177974/futbalistky-zakoncili-uspesny-rok-vyhlasenim-jedenastky.html | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Banskej Bystrici vyhlásili ženskú jedenástku roka 2012 | url = https://futbalsfz.sk/slovensko/zaujimavosti/novinka/v-banskej-bystrici-vyhlasili-zensku-jedenastku-roka-2012.html | dátum prístupu = 2025-06-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160502104913/http://www.futbalsfz.sk/slovensko/zaujimavosti/novinka/v-banskej-bystrici-vyhlasili-zensku-jedenastku-roka-2012.html | dátum archivácie = 2016-05-02 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V jedenástke roka futbalistiek 2013 sú iba legionárky | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/v-jedenastke-roka-futbalistiek-2013-su-iba-legionarky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V ženskej futbalovej Jedenástke 2014 je len jedna hráčka zo Slovenska | url = https://www.teraz.sk/sport/v-zenskej-jedenastke-2014-jedina-hra/123088-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2015-03-02 | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Toto je ženská futbalová Jedenástka roka 2015 | url = https://www.dobrenoviny.sk/c/65471/toto-je-zenska-futbalova-jedenastka-roka-2015 | vydavateľ = dobrenoviny.sk | dátum vydania = 2016-02-29 | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk | priezvisko = }}</ref> *Majsterka Slovenka [[1. slovenská futbalová liga žien 2003/2004|2003/2004]] *[[1. česká futbalová liga žien|Majsterka Česka]] 2007/2008, 2008/2009, 2009/2010, 2010/2011, 2011/2012 *Víťazka Českého pohára 2007/2008, 2008/2009, 2009/2010, 2010/2011, 2011/2012 *Majsterka Švajčiarska 2016/2017 *Víťazka Švajčiarskeho pohára 2016/2017 *Účasť v ôsmich ročníkoch Ligy majstrov – dvakrát so [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovanom]] a šesťkrát so Spartou Praha<ref name=":1" /> == Reprezentácia == Slovensko reprezentovala v rokoch 2006-2022, v roku 2022 ukončila hráčsku kariéru.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SR WA – Aktualizované štatistiky, rekordérka v počte štartov Ondrušová | url = https://futbalsfz.sk/sr-wa-aktualizovane-statistiky-rekorderka-v-pocte-startov-ondrusova/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2019-07-20 | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Zeman}}</ref> Jej prvý reprezentačný zápas bol prípravný zápas proti [[Maďarsko|Maďarsku]].<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lucia Ondrušová: Počas stého reprezentačného zápasu som prežívala obrovské emócie | url = https://www.slovanpositive.com/lucia-ondrusova-pocas-steho-reprezentacneho-zapasu-som-prezivala-obrovske-emocie/ | vydavateľ = slovanpositive.com | dátum vydania = 2021-03-15 | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk-SK | meno = Miroslav | priezvisko = Vraník}}</ref> Za svoju kariéru odohrala za Slovensko 108 zápasov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Za hranou výkonu #2 - Lucia Ondrušová: Nie je nič lepšie ako môcť byť sama sebou | url = https://ufp.sk/2023/03/17/za-hranou-vykonu-2-lucia-ondrusova-nie-je-nic-lepsie-ako-moct-byt-sama-sebou/ | dátum vydania = 2023-03-17 | dátum prístupu = 2025-06-25 | jazyk = sk-SK | priezvisko = }}</ref> a dala 12 gólov. Svoj stý zápas odohrala proti Malte 18. februára 2021, keď si po striedaní v 55. minúte dala kapitánsku pásku.<ref name=":1" /> Vystúpenia a góly za reprezentáciu – Slovensko: {| class="wikitable activate" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">#</span> ! style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color: white">Dátum</span> ! width=140" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Mesto</span> ! width=180" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Domáci</span> ! style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Výsledok</span> ! width=180" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hosťujúci</span> ! width=150" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Typ zápasu</span> ! style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Góly</span> ! width=200" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Poznámky</span> |- |1 |align=left| 30.03.2006|| [[Senec]] ||align=right|[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]] {{flagicon|Slovensko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Severné Írsko}}[[Národné ženské futbalové družstvo Severneho Írska|Severné Írsko]]||<small>Kval. na MS 2007 skupina B || - ||<ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Severné Írsko 2:0, 30.3.2006,Kval. na MS 2007 skupina B| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6022944d503b22001318240f/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251225094520/https://futbalsfz.sk/zapas/6022944d503b22001318240f/?sectionId=7087| archivedate=2025-12-25}}</ref> |- |2 |align=left| 11.05.2006|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Kazachstan}}[[Kazašské národné ženské futbalové družstvo|Kazachstan]]||<small>Kval. na MS 2007 skupina B || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Kazachstan 2:0, 11.5.2006,Kval. na MS 2007 skupina B| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602293f5ec3c830012eb89b3/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251111141936/https://futbalsfz.sk/zapas/602293f5ec3c830012eb89b3/?sectionId=7087| archivedate=2025-11-11}}</ref> |- |3 |align=left| 22.06.2006|| [[Mogosoaia]] ||align=right|[[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]] {{flagicon|Rumunsko}}|| 2:3 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na MS 2007 skupina B || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rumunsko - Slovensko 2:3, 22.6.2006,Kval. na MS 2007 skupina B| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6022948c503b220013182410/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251219133344/https://futbalsfz.sk/zapas/6022948c503b220013182410/?sectionId=7087| archivedate=2025-12-19}}</ref> |- |4 |align=left| 20.11.2006|| [[Ettelbruck]] ||align=right|[[Litovské národné ženské futbalové družstvo|Litva]] {{flagicon|Litva}}|| 0:3 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na ME 2009 predkolo || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Litva - Slovensko 0:3, 20.11.2006,Kval. na ME 2009 predkolo| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602289469ed06800122b4c2b/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251219104313/https://futbalsfz.sk/zapas/602289469ed06800122b4c2b/?sectionId=7087| archivedate=2025-12-19}}</ref> |- |5 |align=left| 23.11.2006|| [[Mensdorf]] ||align=right|[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]] {{flagicon|Malta}}|| 0:8 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na ME 2009 predkolo || 1 || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Malta - Slovensko 0:8, 23.11.2006,Kval. na ME 2009 predkolo| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6022896f9ed06800122b4c2c/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251225010117/https://futbalsfz.sk/zapas/6022896f9ed06800122b4c2c/?sectionId=7087| archivedate=2025-12-25}}</ref> |- |6 |align=left| 14.04.2007|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 2:1 ||align=left| {{flagicon|Portugalsko}}[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]]||<small>Kval. na ME 2009 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Portugalsko 2:1, 14.04.2007,Kval. na ME 2009 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60228b7f1ed9e40012f9403b/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251220105112/https://futbalsfz.sk/zapas/60228b7f1ed9e40012f9403b/?sectionId=7087| archivedate=2025-12-20}}</ref> |- |7 |align=left| 09.05.2007|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:4 ||align=left| {{flagicon|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]||<small>Kval. na ME 2009 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Ukrajina 0:4, 09.05.2007,Kval. na ME 2009 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60228ca51ed9e40012f9403d/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251218024744/https://futbalsfz.sk/zapas/60228ca51ed9e40012f9403d/?sectionId=7087| archivedate=2025-12-18}}</ref> |- |8 |align=left| 20.06.2007|| [[Mariupol]] ||align=right|[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]] {{flagicon|Ukrajina}}|| 5:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na ME 2009 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Ukrajina - Slovensko 5:0, 20.06.2007,Kval. na ME 2009 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60228d15503b22001318240b/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251111141955/https://futbalsfz.sk/zapas/60228d15503b22001318240b/?sectionId=7087| archivedate=2025-11-11}}</ref> |- |9 |align=left| 27.10.2007|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:3 ||align=left| {{flagicon|Škótsko}}[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]||<small>Kval. na ME 2009 skupinová fáza || - ||{{žltá karta|31}} <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Škótsko 0:3, 27.10.2007,Kval. na ME 2009 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60228a3f1ed9e40012f94039/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251225143004/https://futbalsfz.sk/zapas/60228a3f1ed9e40012f94039/?sectionId=7087| archivedate=2025-12-25}}</ref> |- |10 |align=left| 16.02.2008|| [[Rio Maior]] ||align=right|[[Portugalské národné ženské futbalové družstvo|Portugalsko]] {{flagicon|Portugalsko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na ME 2009 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Portugalsko - Slovensko 0:1, 16.2.2008,Kval. na ME 2009 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60228c74503b22001318240a/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251111142018/https://futbalsfz.sk/zapas/60228c74503b22001318240a/?sectionId=7087| archivedate=2025-11-11}}</ref> |- |11 |align=left| 23.04.2008|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:4 ||align=left| {{flagicon|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]||<small>Kval. na ME 2009 skupinová fáza || - || {{žltá karta|33}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Dánsko 1:4, 23.04.2008,Kval. na ME 2009 skupinová fáza| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60228b251ed9e40012f9403a/?sectionId=7087}}</ref> |- |12 |align=left| 28.09.2008|| [[Perth]] ||align=right|[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]] {{flagicon|Škótsko}}|| 6:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na ME 2009 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Škótsko - Slovensko 6:0, 28.9.2008,Kval. na ME 2009 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60228afeec3c830012eb89b2/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251225165727/https://futbalsfz.sk/zapas/60228afeec3c830012eb89b2/?sectionId=7087| archivedate=2025-12-25}}</ref> |- |13 |align=left| 19.09.2009|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 9:0 ||align=left| {{flagicon|Macedónsko}}[[Macedónske národné ženské futbalové družstvo|Macedónsko]]||<small>Kval. na MS 2011 || 1 || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Macedónsko 9:0, 19.9.2009,Kval. na MS 2011| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6022862ad7f02300125d3bcd/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251225072106/https://futbalsfz.sk/zapas/6022862ad7f02300125d3bcd/?sectionId=7087| archivedate=2025-12-25}}</ref> |- |14 |align=left| 29.10.2009|| [[Skien]] ||align=right|[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]] {{flagicon|Nórsko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na MS 2011 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Nórsko - Slovensko 1:0, 29.10.2009,Kval. na MS 2011| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602284c90413420013b98acf/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008093923/https://futbalsfz.sk/zapas/602284c90413420013b98acf/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |15 |align=left| 27.03.2010|| [[Almelo]] ||align=right|[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]] {{flagicon|Holandsko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na MS 2011 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Holandsko - Slovensko 2:0, 27.03.2010,Kval. na MS 2011| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602285e0ad97d200124241cf/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008072253/https://futbalsfz.sk/zapas/602285e0ad97d200124241cf/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |16 |align=left| 01.04.2010|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Holandsko}}[[Holandské národné ženské futbalové družstvo|Holandsko]]||<small>Kval. na MS 2011 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Holandsko 0:1, 1.4.2010,Kval. na MS 2011| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6022867a1ed9e40012f94036/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008070904/https://futbalsfz.sk/zapas/6022867a1ed9e40012f94036/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |17 |align=left| 19.06.2010|| [[Zlaté Moravce]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Bielorusko}}[[Bieloruske národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]||<small>Kval. na MS 2011 || - ||{{žltá karta|17}} <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Bielorusko 0:1, 19.6.2010,Kval. na MS 2011| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602286a6ec3c830012eb89b0/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008065055/https://futbalsfz.sk/zapas/602286a6ec3c830012eb89b0/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |18 |align=left| 23.06.2010|| [[Prilep]] ||align=right|[[Macedónske národné ženské futbalové družstvo|Macedónsko]] {{flagicon|Macedónsko}}|| 1:6 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na MS 2011 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Macedónsko - Slovensko 1:6, 23.6.2010,Kval. na MS 2011| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6025336674dc1e001344a07d/?sectionId=7087}}</ref> |- |19 |align=left| 21.08.2010|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:4 ||align=left| {{flagicon|Nórsko}}[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]||<small>Kval. na MS 2011 || - ||{{žltá karta|54}} <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Nórsko 0:4, 21.8.2010,Kval. na MS 2011| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602286569ed06800122b4c28/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008063932/https://futbalsfz.sk/zapas/602286569ed06800122b4c28/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |20 |align=left| 22.10.2011|| [[Chernigov]] ||align=right|[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]] {{flagicon|Ukrajina}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na ME 2013 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Ukrajina - Slovensko 0:0, 22.10.2011,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602274a30413420013b98acd/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008065105/https://futbalsfz.sk/zapas/602274a30413420013b98acd/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |21 |align=left| 26.10.2011|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 3:1 ||align=left| {{flagicon|Estónsko}}[[Estónske národné ženské futbalové družstvo|Estónsko]]||<small>Kval. na ME 2013 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Estónsko 3:1, 26.10.2011,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602277020413420013b98ace/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008064922/https://futbalsfz.sk/zapas/602277020413420013b98ace/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |22 |align=left| 19.11.2011|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 3:0 ||align=left| {{flagicon|Bielorusko}}[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]]||<small>Kval. na ME 2013 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Bielorusko 3:0, 19.11.2011,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602276caec3c830012eb89af/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008071439/https://futbalsfz.sk/zapas/602276caec3c830012eb89af/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |23 |align=left| 31.03.2012|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Fínsko}}[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]||<small>Kval. na ME 2013 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Fínsko 0:1, 31.3.2012,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60227531503b220013182407/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008070625/https://futbalsfz.sk/zapas/60227531503b220013182407/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |24 |align=left| 05.04.2012|| [[Vantaa]] ||align=right|[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]] {{flagicon|Fínsko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na ME 2013 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Fínsko 2:0, 5.4.2012,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602274230ec0410012fa50b1/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008074021/https://futbalsfz.sk/zapas/602274230ec0410012fa50b1/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |25 |align=left| 20.06.2012|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Ukrajina}}[[Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo|Ukrajina]]||<small>Kval. na ME 2013 skupinová fáza || - || {{červená karta|28|31}} <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Ukrajina 0:2, 20.6.2012,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602275a8ad97d200124241cc/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008071426/https://futbalsfz.sk/zapas/602275a8ad97d200124241cc/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |26 |align=left| 19.09.2012|| [[Mogilev]] ||align=right|[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]] {{flagicon|Bielorusko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na ME 2013 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Bielorusko - Slovensko 1:0, 19.9.2012,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602274cc9ed06800122b4c25/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008071824/https://futbalsfz.sk/zapas/602274cc9ed06800122b4c25/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |27 |align=left| 08.03.2013|| [[Rovinjsko Selo]] ||align=right|[[Národné ženské futbalové družstvo Bosny a Hercegoviny|Bosna a Hercegovina]] {{flagicon|Bosna a Hercegovina}}|| 4:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Croatian Women's Cup 2013 || 1 || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Bosna a Hercegovina - Slovensko 4:1, 8.3.2013,Croatian Women's Cup 2013| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604d2b289e573a0012145be3/?sectionId=7087}}</ref> |- |28 |align=left| 09.03.2013|| [[Novigrad]] ||align=right|[[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]] {{flagicon|Rusko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Croatian Women's Cup 2013 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rusko - Slovensko 1:0, 9.3.2013,Croatian Women's Cup 2013| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604d2b6bfc57030012728704/?sectionId=7087}}</ref> |- |29 |align=left| 11.03.2013|| [[Rovinj]] ||align=right|[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]] {{flagicon|Chorvátsko}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Croatian Women's Cup 2013 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Chorvátsko - Slovensko 0:0, 11.3.2013,Croatian Women's Cup 2013| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604d2b9efc57030012728705/?sectionId=7087}}</ref> |- |30 |align=left| 04.04.2013 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Fínsko}} [[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Fínsko 0:0, 4.4.2013, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604aac029e573a0012145bdc/?sectionId=7087}}</ref> |- |31 |align=left| 20.08.2013|| [[Balatonfüred]] ||align=right|[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] {{flagicon|Maďarsko}}|| 2:3 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Balaton Cup 2013 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Maďarsko - Slovensko 2:3, 20.8.2013,Balaton Cup 2013| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604aadf2deb5f50012172738/?sectionId=7087}}</ref> |- |32 |align=left| 22.08.2013|| [[Balatonfüred]] ||align=right|[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] {{flagicon|Poľsko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Balaton Cup 2013 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Poľsko - Slovensko 1:1, 20.8.2013,Balaton Cup 2013| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604aae20fc57030012728702/?sectionId=7087}}</ref> |- |33 |align=left| 22.09.2013|| [[Dublin]] ||align=right|[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]] {{flagicon|Írsko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na MS 2015 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Írsko - Slovensko 2:0, 22.9.2013,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602259b70413420013b98ac8/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008063835/https://futbalsfz.sk/zapas/602259b70413420013b98ac8/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |34 |align=left| 26.09.2013|| [[Senec]] ||align=right|[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]] {{flagicon|Chorvátsko}}|| 1:3 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na MS 2015 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Slovinsko 1:3, 26.9.2013,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602259dfd7f02300125d3bc4/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008065901/https://futbalsfz.sk/zapas/602259dfd7f02300125d3bc4/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |35 |align=left| 26.10.2013|| [[Sesvete]] ||align=right|[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]] {{flagicon|Chorvátsko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na MS 2015 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Chorvátsko - Slovensko 0:1, 26.10.2013,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60225acd0413420013b98aca/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008165802/https://futbalsfz.sk/zapas/60225acd0413420013b98aca/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |36 |align=left| 31.10.2013|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Rusko}}[[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]]||<small>Kval. na MS 2015 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Rusko 0:2, 31.10.2013,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60225a5a1ed9e40012f94033/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008064026/https://futbalsfz.sk/zapas/60225a5a1ed9e40012f94033/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |37 |align=left| 23.11.2013|| [[Žilina]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:6 ||align=left| {{flagicon|Nemecko}}[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]||<small>Kval. na MS 2015 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Nemecko 0:6, 23.11.2013,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60225a31ec3c830012eb89a9/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008095849/https://futbalsfz.sk/zapas/60225a31ec3c830012eb89a9/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |38 |align=left| 06.03.2014|| [[Umag]] ||align=right|[[Taiwanské národné ženské futbalové družstvo|Taiwan]] {{flagicon|Taiwan}}|| 5:4 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2014 || - ||{{žltá karta|90}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Taiwan - Slovensko 5:4, 6.3.2014,Istria Women´s Cup 2014| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604a8fcbfc570300127286fc/?sectionId=7087}}</ref> |- |39 |align=left| 08.03.2014|| [[Umag]] ||align=right|[[Bieloruské národné ženské futbalové družstvo|Bielorusko]] {{flagicon|Bielorusko}}|| 2:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2014 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Bielorusko - Slovensko 2:2, 8.3.2014,Istria Women´s Cup 2014| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604a903c4e21ae0012fc08a7/?sectionId=7087}}</ref> |- |40 |align=left| 10.03.2014|| [[Umag]] ||align=right| Srbsko WU19 {{flagicon|Srbsko}}|| 0:3 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2014 || 1 || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Srbsko WU19 - Slovensko 0:3, 10.3.2014,Istria Women´s Cup 2014| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604a9066deb5f5001217272f/?sectionId=7087}}</ref> |- |41 |align=left| 08.05.2014|| [[Osnabrück]] ||align=right|[[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]] {{flagicon|Nemecko}}|| 9:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na MS 2015 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Nemecko - Slovensko 9:1, 8.5.2014,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6022595a0413420013b98ac6/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008063410/https://futbalsfz.sk/zapas/6022595a0413420013b98ac6/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |42 |align=left| 19.06.2014|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Chorvátsko}}[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]]||<small>Kval. na MS 2015 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Chorvátsko 1:1, 19.6.2014,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60225a0b0413420013b98ac9/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008073927/https://futbalsfz.sk/zapas/60225a0b0413420013b98ac9/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |43 |align=left| 21.08.2014|| [[Samara]] ||align=right|[[Ruské národné ženské futbalové družstvo|Rusko]] {{flagicon|Rusko}}|| 3:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na MS 2015 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rusko - Slovensko 3:1, 21.8.2014,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6022598d0413420013b98ac7/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008071538/https://futbalsfz.sk/zapas/6022598d0413420013b98ac7/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |44 |align=left| 13.09.2014|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]||<small>Kval. na MS 2015 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rusko - Slovensko 0:1, 13.9.2014,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60225a80d7f02300125d3bc5/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008063446/https://futbalsfz.sk/zapas/60225a80d7f02300125d3bc5/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |45 |align=left| 17.09.2014|| [[Dravograd]] ||align=right|[[Slovinské národné ženské futbalové družstvo|Slovinsko]] {{flagicon|Slovinsko}}|| 2:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na MS 2015 || 1 || {{žltá karta|33}}<ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovinsko - Slovensko 2:1, 17.9.2014,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60225aa99ed06800122b4c23/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008064058/https://futbalsfz.sk/zapas/60225aa99ed06800122b4c23/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |46 |align=left| 30.10.2014 || [[Żabno]] ||align=right|[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] {{flagicon|Poľsko}}|| 4:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Poľsko - Slovensko 4:1, 30.10.2014, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604d292e4e21ae0012fc08b2/?sectionId=7087}}</ref> |- |47 |align=left| 04.03.2015|| [[Poreč]] ||align=right|[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]] {{flagicon|Rakúsko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2015 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rakúsko - Slovensko 1:1, 4.3.2015,Istria Women´s Cup 2015| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60492d28ef5c250012bf3838/?sectionId=7087}}</ref> |- |48 |align=left| 06.03.2015|| [[Poreč]] ||align=right|[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]] {{flagicon|Írsko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2015 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Írsko - Slovensko 0:2, 6.3.2015,Istria Women´s Cup 2015| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60492e3d4b4c860012cd3600/?sectionId=7087}}</ref> |- |49 |align=left| 09.03.2015|| [[Rovinjsko Selo]] ||align=right|[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] {{flagicon|Maďarsko}}|| 0:3 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2015 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Maďarsko - Slovensko 0:3, 9.3.2015,Istria Women´s Cup 2015| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60493685fd1b9100139721c1/?sectionId=7087}}</ref> |- |50 |align=left| 11.03.2015|| [[Poreč]] ||align=right|[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] {{flagicon|Poľsko}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2015 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Poľsko - Slovensko 0:0, 11.3.2015,Istria Women´s Cup 2015| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6049385ad1e7960012519861/?sectionId=7087}}</ref> |- |51 |align=left| 06.04.2015 || [[Bangor]] ||align=right|[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] {{flagicon|Wales}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Wales - Slovensko 1:0, 6.4.2015, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604a8e649e573a0012145bd4/?sectionId=7087}}</ref> |- |52 |align=left| 08.04.2015 || [[Bangor]] ||align=right|[[Waleské národné ženské futbalové družstvo|Wales]] {{flagicon|Wales}}|| 1:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Wales - Slovensko 1:2, 8.4.2015, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604a8ee49e573a0012145bd5/?sectionId=7087}}</ref> |- |53 |align=left| 01.08.2015|| [[Balatonfüred]] ||align=right|[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] {{flagicon|Maďarsko}}|| 4:4 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Balaton Cup 2015 || - ||{{žltá karta|33}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Maďarsko - Slovensko 4:4, 1.8.2015,Balaton Cup 2015| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60341b9b267677001382d3cc/?sectionId=7087}}</ref> |- |54 |align=left| 03.08.2015|| [[Balatonfüred]] ||align=right|[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] {{flagicon|Poľsko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Balaton Cup 2015 || 1 ||{{žltá karta|44}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Poľsko - Slovensko 0:1, 3.8.2015,Balaton Cup 2015| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60341a8171a6eb00125f10f5/?sectionId=7087}}</ref> |- |55 |align=left| 22.10.2015|| [[Tychy]] ||align=right|[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] {{flagicon|Poľsko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na ME 2017 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Poľsko - Slovensko 2:0, 22.10.2015,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6021591ef166e90012c8b84a/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008063837/https://futbalsfz.sk/zapas/6021591ef166e90012c8b84a/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |56 |align=left| 26.10.2015|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 4:0 ||align=left| {{flagicon|Moldavsko}}[[Moldavské národné ženské futbalové družstvo|Moldavsko]]||<small>Kval. na ME 2017 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Moldavsko 4:0, 26.10.2015,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6021594d43c3b60013eb7d42/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008064740/https://futbalsfz.sk/zapas/6021594d43c3b60013eb7d42/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |57 |align=left| 26.11.2015|| [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Dánsko}}[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]||<small>Kval. na ME 2017 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Dánsko 0:1, 26.11.2015,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602159b343c3b60013eb7d43/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008064656/https://futbalsfz.sk/zapas/602159b343c3b60013eb7d43/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |58 |align=left| 01.12.2015|| [[Orhei]] ||align=right|[[Moldavské národné ženské futbalové družstvo|Moldavsko]] {{flagicon|Moldavsko}}|| 0:4 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na ME 2017 || 1 || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Moldavsko - Slovensko 0:4, 1.12.2015,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60215a00f166e90012c8b84b/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008065658/https://futbalsfz.sk/zapas/60215a00f166e90012c8b84b/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |59 |align=left| 02.03.2016|| [[Poreč]] ||align=right|[[Národné ženské futbalové družstvo Severného Írska|Severné Írsko]] {{flagicon|Severné Írsko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2016 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Severné Írsko - Slovensko 0:1, 2.3.2016,Istria Women´s Cup 2016| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60317f49be9bec00126e1b01/?sectionId=7087}}</ref> |- |60 |align=left| 07.03.2016|| [[Umag]] ||align=right|[[Chorvátske národné ženské futbalové družstvo|Chorvátsko]] {{flagicon|Chorvátsko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Istria Women´s Cup 2016 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Chorvátsko - Slovensko 0:2, 7.3.2016,Istria Women´s Cup 2016| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60317a2f2fcc0d0012b55fa3/?sectionId=7087}}</ref> |- |61 |align=left| 08.04.2016|| [[Poprad]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:3 ||align=left| {{flagicon|Švédsko}} [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]||<small>Kval. na ME 2017 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Švédsko 0:3, 8.4.2016,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602159875c62430012ab61df/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008095509/https://futbalsfz.sk/zapas/602159875c62430012ab61df/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |62 |align=left| 12.04.2016|| [[Poprad]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 2:1 ||align=left| {{flagicon|Poľsko}}[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]||<small>Kval. na ME 2017 || - ||{{žltá karta|27}} <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Poľsko 2:1, 12.4.2016,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602159db0686cc00123abfe8/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008064240/https://futbalsfz.sk/zapas/602159db0686cc00123abfe8/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |63 |align=left| 02.06.2016|| [[Viborg]] ||align=right|[[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]] {{flagicon|Dánsko}}|| 4:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na ME 2017 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Dánsko - Slovensko 4:0, 2.6.2016,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602158f45c62430012ab61de/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008074518/https://futbalsfz.sk/zapas/602158f45c62430012ab61de/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |64 |align=left| 09.06.2017 || [[Poprad]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Grécko}} [[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Grécko 1:0, 9.6.2017, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6032ea43267677001382d3bd/?sectionId=7087}}</ref> |- |65 |align=left| 12.06.2017 || [[Ružomberok]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Grécko}} [[Grécke národné ženské futbalové družstvo|Grécko]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Grécko 1:1, 12.6.2017, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6032e9f101557e0012c4490a/?sectionId=7087}}</ref> |- |66 |align=left| 19.09.2017|| [[Sarpsborg]] ||align=right|[[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]] {{flagicon|Nórsko}}|| 6:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Kval. na MS 2019 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Nórsko - Slovensko 6:1, 19.9.2017,Kval. na MS 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/602150da94fb2900121a0b74/?sectionId=7087}}</ref> |- |67 |align=left| 19.01.2019 || [[Side]] ||align=right|[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]] {{flagicon|Turecko}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Turecko - Slovensko 0:0, 19.01.2019, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60337cdd01557e0012c4490e/?sectionId=7087}}</ref> |- |68 |align=left| 22.01.2019 || [[Side]] ||align=right|[[Turecké národné ženské futbalové družstvo|Turecko]] {{flagicon|Turecko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Turecko - Slovensko 1:1, 19.01.2019, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60337c8601557e0012c4490d/?sectionId=7087}}</ref> |- |69 |align=left| 27.02.2019|| [[Larnaca]] ||align=right|[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] {{flagicon|Belgicko}}|| 3:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Cyprus Women´s Cup 2019 || - || {{žltá karta|65}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Belgicko - Slovensko 3:0, 27.2.2019,Cyprus Women´s Cup 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603411aa71a6eb00125f10f3/?sectionId=7087}}</ref> |- |70 |align=left| 01.03.2019|| [[Larnaca]] ||align=right|[[Nigérijske národné ženské futbalové družstvo|Nigéria]] {{flagicon|Nigéria}}|| 4:3 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Cyprus Women´s Cup 2019 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Nigéria - Slovensko 4:3, 1.3.2019,Cyprus Women´s Cup 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6034139243c0d300128f15bb/?sectionId=7087}}</ref> |- |71 |align=left| 04.03.2019|| [[Larnaca]] ||align=right|[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]] {{flagicon|Rakúsko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Cyprus Women´s Cup 2019 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rakúsko - Slovensko 1:0, 4.3.2019,Cyprus Women´s Cup 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603413ec71a6eb00125f10f4/?sectionId=7087}}</ref> |- |72 |align=left| 06.03.2019|| [[Larnaca]] ||align=right|[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] {{flagicon|Maďarsko}}|| 3:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Cyprus Women´s Cup 2019 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Maďarsko - Slovensko 3:2, 6.3.2019,Cyprus Women´s Cup 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6034145cbe9bec00126e1b17/?sectionId=7087}}</ref> |- |73 |align=left| 09.04.2019 || [[Winterthur]] ||align=right|[[Švajčiarske národné ženské futbalové družstvo|Švajčiarsko]] {{flagicon|Švajčiarsko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Švajčiarsko - Slovensko 1:0, 19.01.2019, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603ac48055fc9b0012f4564b/?sectionId=7087}}</ref> |- |74 |align=left| 14.06.2019 || [[Poprad]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Poľsko}} [[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Poľsko 1:0, 14.06.2019, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60337e1a2fcc0d0012b55faa/?sectionId=7087}}</ref> |- |75 |align=left| 08.11.2019 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Maďarsko}} [[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]]|| <small>Kval. na ME 2021 <small> || - || {{žltá karta|73}}<ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Maďarsko 0:0, 8.11.2019, Kval. na ME 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/5fa31d4209b51200123bf9f8/?sectionId=7087}}</ref> |- |76 |align=left| 22.10.2020 || [[Budapest]] ||align=right|[[Maďarské národné ženské futbalové družstvo|Maďarsko]] {{flagicon|Maďarsko}}|| 1:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko|| <small>Kval. na ME 2021 <small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Maďarsko - Maďarsko 1:2, 22.10.2020, Kval. na ME 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/5fa314fe09b51200123bf9f4/?sectionId=7087}}</ref> |- |77 |align=left| 27.10.2020 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Lotyšsko}} [[Lotyšské národné ženské futbalové družstvo|Lotyšsko]]|| <small>Kval. na ME 2021 <small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Lotyšsko 2:0, 27.10.2020, Kval. na ME 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/5fa327f109b51200123bf9fd/?sectionId=7087}}</ref> |- |78 |align=left| 26.11.2020 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:3 ||align=left| {{flagicon|Island}} [[Islandské národné ženské futbalové družstvo|Island]]|| <small>Kval. na ME 2021 <small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Island 1:3, 26.11.2020, Kval. na ME 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/5fd89b84d5273600136c5127/?sectionId=7087}}</ref> |- |79 |align=left| 01.12.2020 || [[Trnava]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:6 ||align=left| {{flagicon|Švédsko}} [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|| <small>Kval. na ME 2021 <small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Švédsko 0:6, 1.12.2020, Kval. na ME 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/5fd8b4101322780013b69cf4/?sectionId=7087}}</ref> |- |80 |align=left| 18.02.2021|| [[Paola]] ||align=right|[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]] {{flagicon|Malta}}|| 0:4 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Visit Malta Womens Trophy 2021 || 1 || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Malta - Slovensko 0:4, 18.2.2021,Visit Malta Womens Trophy 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60477ae0d1e796001251985c/?sectionId=7087}}</ref> |- |81 |align=left| 23.02.2021|| [[Paola]] ||align=right|[[Rakúske národné ženské futbalové družstvo|Rakúsko]] {{flagicon|Rakúsko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Visit Malta Womens Trophy 2021 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rakúsko - Slovensko 1:0, 23.2.2021,Visit Malta Womens Trophy 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60477b08d4a784001291b74f/?sectionId=7087}}</ref> |- |82 |align=left| 10.06.2021 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Čile}} [[Čilské národné ženské futbalové družstvo|Čile]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Čile 1:0, 10.06.2021, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60a815993db8a30012f03046/?sectionId=7087}}</ref> |- |83 |align=left| 14.06.2021 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 3:1 ||align=left| {{flagicon|Rumunsko}} [[Rumunské národné ženské futbalové družstvo|Rumunsko]]|| <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Rumunsko 3:1, 14.06.2021, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60a815cd65a3bf001201b2c6/?sectionId=7087}}</ref> |- |84 |align=left| 17.09.2021 || [[Senec]] ||align=right|Slovensko {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Švédsko}} [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]|| <small>Kval. na MS 2023 <small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Švédsko 0:1, 17.09.2021, Kval. na MS 2023| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60e77170eccc5e0012374adc/?sectionId=7087}}</ref> |- |85 |align=left| 30.11.2021 || [[Malmö]] ||align=right|[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]] {{flagicon|Švédsko}}|| 3:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko|| <small>Kval. na MS 2023 <small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Švédsko - Slovensko 3:0, 30.11.2021, Kval. na MS 2023| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60e7721e2fb7da00128fe088/?sectionId=7087}}</ref> |- |86 |align=left| 16.02.2022|| [[San Pedro del Pinatar]] ||align=right|[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] {{flagicon|Belgicko}}|| 4:0 || align=left|{{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Pinatar Cup 2022 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Belgicko - Slovensko 4:0, 16.2.2022,Pinatar Cup 2022| url = https://futbalsfz.sk/zapas/61f80e9a141950ab5785d3af/?sectionId=7087}}</ref> |- |87 |align=left| 19.02.2022|| [[San Pedro del Pinatar]] ||align=right|[[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]] {{flagicon|Škótsko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Pinatar Cup 2022 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Škótsko - Slovensko 2:0, 19.2.2022,Pinatar Cup 2022| url = https://futbalsfz.sk/zapas/620e43c3698bd50f0b8e2a5d/?sectionId=7087}}</ref> |- |88 |align=left| 22.02.2022|| [[Cartagena]] ||align=right|[[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsko]] {{flagicon|Poľsko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} Slovensko||<small>Pinatar Cup 2022 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Poľsko - Slovensko 0:2, 22.2.2022,Pinatar Cup 2022| url = https://futbalsfz.sk/zapas/62116d752f9bad4453f4933f/?sectionId=7087}}</ref> |- !Celkom ! ! !Zápasy !88 ! !Góly !8 ! |} <small>'''Poznámka:''' zoznam zápasov nie je kompletný.</small> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.bohemiansfc.cz/zeny/hrac/83 Profil] na Bohemians FC * [http://www.sparta.cz/novinky/zpravodajstvi/zeny/lucie-ondrusova-vzhlizi-k-zidanemu-8304.html Rozhovor] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131019230341/http://www.sparta.cz/novinky/zpravodajstvi/zeny/lucie-ondrusova-vzhlizi-k-zidanemu-8304.html |date=2013-10-19 }} na Sparta.cz * [http://www.uefa.com/womenseuro/teams/player=96715/profile/index.html Štatistika] na [[UEFA]].com {{DEFAULTSORT:Ondrušová, Lucia}} [[Kategória:Slovenské futbalistky]] [[Kategória:Slovenské LGBT osobnosti]] [[Kategória:LGBT športovci]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] pi4u4wmw5brvgaxn10160fo09g3qws0 Lorde 0 497478 8256406 8068343 2026-08-01T18:07:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256406 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Lorde | Obrázok = Lorde ARIAs 2013.jpg | Popis obrázku = Lorde v roku 2013 | Dátum narodenia = {{dnv|1996|11|7}} | Miesto narodenia = [[North Shore City]], [[Auckland]], [[Nový Zéland]] | Pôsobenie = [[speváčka]], [[Hudobný skladateľ|skladateľ]]ka, [[producent (umenie)|producentka]], [[textár]]ka | Roky pôsobenia = 2009 – súčasnosť | Hudobné žánre = [[Indie pop]], [[synthpop]], [[pop]], [[alternatívny rock]] | Webstránka = [http://www.lorde.co.nz lorde.co.nz] }} '''Ella Marija Lani Yelich-O'Connorová''' (neprechýlene Ella Marija Lani Yelich-O'Connor; * [[7. november]] [[1996]], [[Takapuna]], [[Auckland]], [[Nový Zéland]]),<ref name="nzherald">[http://www.nzherald.co.nz/entertainment/news/article.cfm?c_id=1501119&objectid=11133893 ''Lorde hits number one in the US''], Hayden Donnell, The New Zealand Herald, 3. Oktober 2013</ref> známa pod umeleckým menom '''Lorde'''<ref name="vevolift"/> [čítaj: lord], je novozélandská [[speváčka]] a [[textár]]ka, ktorá má novozélandské aj [[Chorvátsko|chorvátske]] občianstvo. Jej prvý [[extended play|EP]], ''The Love Club'', vyšiel [[22. november|22. novembra]] [[2012]]. Prvý singel „Royals“, debutoval ako číslo 1 v ''New Zealand Top 40''. Bola jednotkou v [[Billboard Hot 100]], čím sa stala prvou Novozélanďankou, ktorej sa to podarilo. Jej debutový album ''Pure Heroine'' bol vydaný [[27. september|27. septembra]] [[2013]].<ref name="Debut">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://thecorner.co.nz/2013/08/13/lorde-announces-debut-album-pure-heroine |dátum prístupu=2013-10-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20131015055917/http://thecorner.co.nz/2013/08/13/lorde-announces-debut-album-pure-heroine/ |dátum archivácie=2013-10-15 }}</ref> == Životopis == Narodila sa a vyrastala v North Shore City,<ref name="coupdemain">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.coupdemainmagazine.com/interviews/interview-inside-mind-lorde | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://archive.today/20130616010549/http://www.coupdemainmagazine.com/interviews/interview-inside-mind-lorde | dátum archivácie = 2013-06-16 }}</ref><ref name="first">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.billboard.com/biz/articles/news/global/5646336/lorde-first-woman-in-17-years-to-top-alternative-with-royals | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="cover">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.billboard.com/articles/news/5687161/lorde-the-billboard-cover-story | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> neďaleko [[Auckland]]u na Novom Zélande, spolu s tromi súrodencami.<ref name="wwd080913">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.wwd.com/eye/people/teen-queen-lorde-takes-new-york-7084070 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.stuff.co.nz/entertainment/music/9208190/Our-Lady-Lorde-The-Kiwi-schoolgirl-turned-pop-Royalty | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Otec O'Connor je stavebný inžinier a matka Sonja Yelich<ref>[http://nzetc.victoria.ac.nz/tm/scholarly/name-202187.html New Zealand Electronic Text Centre profile]</ref> oceňovaná poetka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.bookcouncil.org.nz/Writers/Profiles/Yelich,%20Sonja | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160314082845/http://bookcouncil.org.nz/writers/profiles/yelich,%20sonja | dátum archivácie = 2016-03-14 }}</ref><ref>{{cite journal|last=Greive|first=Duncan|title=Storm Singer|journal=Metro|year=2013|month=October|page=56}}</ref> Má dalmátskych a írskych predkov.<ref name="vevolift">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.youtube.com/watch?v=vt4OeI3Q6gk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Ako dvanásťročnú ju videl skaut A&R Scott MacLachlan spievať na videonahrávke z talentovej šou v škole ''Belmont Intermediate''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.stuff.co.nz/auckland/local-news/north-shore-times/8990736/Singer-now-on-centre-stage | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> V 13 rokoch podpísala zmluvu s ''Universal Music'' a ako štrnásťročná začala spolupracovať s hudobnými skladateľmi.<ref name="Stuff.co.NZ:newestPop">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.Stuff.co.NZ/dominion-post/culture/performance/8654143/Lorde-NZs-newest-pop-star | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> V júli 2013 bola študentkou ''Takapuna Grammar School''.<ref name= "nzHerald.co.NZ:behindLorde">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://nzherald.co.nz/entertainment/news/article.cfm?c_id=1501119&objectid=10880718 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160328073025/http://www.nzherald.co.nz/entertainment/news/article.cfm?c_id=1501119&objectid=10880718 | dátum archivácie = 2016-03-28 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://nzherald.co.nz/entertainment/news/article.cfm?c_id=1501119&objectid=10870642 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20141019183442/http://www.nzherald.co.nz/entertainment/news/article.cfm?c_id=1501119&objectid=10870642 | dátum archivácie = 2014-10-19 }}</ref> == Ocenenia == Hudobní kritici nešetrili slovami chvály album na ''Pure Heroine'', na ktorom sú skladby ako „Royals“, „Team“, „Tennis Court“, „Ribs“, „Buzzcut Season“, či „A World Alone“.Lorde výrazne bodovala na preberaní cien [[Grammy]] 2014, kde vyhrala dve ocenenia – [[Cena Grammy za pieseň roka|Pieseň roka]] a [[Cena Grammy za najlepší sólový popový výkon|Najlepší sólový popový výkon]] (za Royals). == Diskografia == * ''Pure Heroine'' (2013) * ''Melodrama'' (2017) * ''Solar Power'' (2021) * ''Virgin'' (2025) == Turné == * Pure Heroine Tour (2013 – 2014) * Melodrama World Tour (2017 – 2018) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Lorde}} == Externé odkazy == * [http://www.lorde.co.nz/ Oficiálna stránka] == Zdroj == {{Preklad|en|Lorde}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Popoví speváci]] [[Kategória:Novozélandské speváčky]] [[Kategória:Novozélandskí textári piesní]] [[Kategória:Novozélandské osobnosti chorvátskeho pôvodu]] [[Kategória:Novozélandské osobnosti írskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Aucklandu]] [[Kategória:Interpreti Universal Music Group]] a0tpdxtmdvf7tclpghnnysfcq46qm44 Libri 0 503873 8256355 6890911 2026-08-01T15:27:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256355 wikitext text/x-wiki '''LIBRI, spol. s.r.o.''' je nakladateľstvo pôvodnej [[Čechy|českej]] [[Encyklopédia|encyklopedickej]] literatúry. Od februára 2011 novo sídli na [[Praha|Prahe]] 2 - [[Vyšehrad (Praha)|Vyšehrad]], Neklanova 27. Mediálny partner nakladateľstva je [[Český rozhlas|ČRo]] 3-Vltava a časopis ''[[Souvislosti]]''. == Internetové encyklopédie == Nakladateľstvo Libri na svojich stránkach voľne sprístupňuje elektronické verzie svojich vybraných encyklopédií: * ''Dějiny zemí Koruny české v datech'' * ''Kalendárium'' (prepojené s databázami ''KDO BYL KDO v našich dějinách'') * ''KDO BYL KDO - čeští a slovenští orientalisté, afrikanisté a iberoamerikanisté'' * ''KDO BYL KDO v našich dějinách do roku 1918'' * ''KDO BYL KDO v našich dějinách ve 20. století'' * ''Po kom se jmenujeme – encyklopedie křestních jmen'' * ''Státy a jejich představitelé'' * ''Encyklopedie mostů v Čechách, na Moravě a ve Slezsku'' * ''Český film – Herci a herečky'' == Literatúra == * Libri, s. r. o. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Halada | meno = Jan | odkaz na autora = Jan Halada | titul = Encyklopedie českých nakladatelství 1949–2006 | vydanie = 1 | miesto = Praha | vydavateľ = Libri | rok = 2007 | isbn = 978-80-7277-165-3 | počet strán = 378 | strany = 188–190 }} == Externé odkazy == * [http://www.libri.cz/ Web nakladateľstva ''Libri''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131204193059/http://libri.cz/ |date=2013-12-04 }} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Libri|10878015}} [[Kategória:Vydavateľstvá v Česku]] 08xb9l01l7hw0yv2oze0vxwcjdxs26t Redaktor:Pe3kZA/Pieskovisko 2 505079 8256298 8256258 2026-08-01T12:37:26Z Pe3kZA 39673 akt. 8256298 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Ostrovský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Vrbová nad Váhom]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Vznik | source_location = [[Vrbovský kanál (prítok Lándorského kanála)|Vrbovský kanál]], [[Vrbová nad Váhom]] | source_elevation = cca 108 | source_lat_d = 47.8474 | source_long_d = 18.0534 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] | mouth_location = [[Lándorský kanál]], [[Vrbová nad Váhom]] | mouth_elevation = cca 106 | mouth_lat_d = 47.8544 | mouth_long_d = 18.0717 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 1,9 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-18-72 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Ostrovský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=Tm/> je krátky vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je pravostranným prítokom [[Lándorský kanál|Lándorského kanála]] v povodí [[Váh]]u<ref name=vku/>, má dĺžku približne 1,9 km a je tokom V. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vyniká vo východnej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | miesto = Bratislava}}</ref>, na južnom okraji obce [[Vrbová nad Váhom]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}}<ref name=UGK/> Kanál začína odbočením od [[Vrbovský kanál (prítok Lándorského kanála)|Vrbovského kanála]] na okraji intravilánu, odkiaľ tečie východným smerom. Lemovaný pobrežnou vegetáciou tečie rovinatým územím, v oblastii Hliník<ref name=mcz/> sa esovito stáčajúc, no následne opäť pokračujúc na východ.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.849253,18.063484,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> V strednej časti prechádza popri samotách v lokalite Kindeš, kde prijíma malý pravostranný prítok a mení smer toku na severovýchod.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Križuje lokálnu cestu a na dolnom toku prechádza do [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Martovská mokraď]]<ref name=GP/> a východne od [[Vrbová nad Váhom|Vrbovej nad Váhom]] sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|106}}<ref name=UGK/> pravostranne vlieva do [[Lándorský kanál|Lándorského kanála]]<ref name=Tm/> v širšom povodí [[Váh]]u.<ref name=UGK/><ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.07178&y=47.85452&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ostrovský preteká iba katastrálnym územím obce [[Vrbová nad Váhom]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015716144&ds=1&x=18.0617315&y=47.8494343&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.07178&y=47.85452&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Starej Nitry}} <!--[[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Vrbová nad Váhom]] --> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=186 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vkuD>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku/>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-58-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 120: Malá Fatra – Martinské hole: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-120-mala-fatra-martinske-hole/ | isbn = 978-80-99934-44-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 107: Biele Karpaty – Trenčín: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-107-biele-karpaty-trencin-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-66-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> 03nybvp8w2mfe2e239fum6ryyz4uive Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach žien 2013 0 509367 8256527 8223408 2026-08-02T09:34:09Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256527 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach žien | rok = 2013 | iný názov = | logo = Coat of Arms of Mieres.svg | veľkosť loga = 70px | popis loga = Znak Mieres | usporiadateľ = Španielsko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[17. december|17.]]{{--}}[[21. december]] [[2013]] | počet tímov = 4 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Španielsko | počet titulov = 4 | zápasy = 10 | góly = 65 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{PRT}} Marlene Sousová | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Mieres]] ([[Astúria]]) | rok pred = 2011 | rok po = 2015 }} '''Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach žien 2013''' boli v poradí 12. [[Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach]] žien, ktoré organizuje [[Európsky výbor hokeja na kolieskových korčuliach]] (CERH). Konali sa od [[17. december|17.]]{{--}}[[21. decembra]] [[2013]] v [[Mieres]], v provincii [[Astúria]], v [[Španielsko|Španielsku]], za účasti iba 4 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = 2013 Women's European Championship of rink-hockey |url = http://www.online-skating.com/events-15136-2013-women-s-european-championship-of-rink-hockey.html |dátum vydania = |dátum prístupu = 17.2.2014 |vydavateľ = online-skating.com |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140222161107/http://www.online-skating.com/events-15136-2013-women-s-european-championship-of-rink-hockey.html |dátum archivácie = 2014-02-22 }}</ref> Víťazkami sa stali domáce reprezentantky Španielska, ktoré získali po finále s Portugalskom svoj štvrtý európsky titul.<ref name=fep>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = ¡Reinas de Europa! |url = http://www.fep.es/website/noticias.asp?any=2013&qui=noticia&idnoticia=8126&modalidad=14 |dátum vydania = 21.12.2013 |dátum prístupu = 17.2.2014 |vydavateľ = fep.es |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140222052753/http://www.fep.es/website/noticias.asp?any=2013&qui=noticia&idnoticia=8126&modalidad=14 |dátum archivácie = 2014-02-22 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spain is the European Queen | url = http://www.rollersports.org/rinkhockey/news.html?id=3 | dátum vydania = 22.12.2013 | dátum prístupu = 17.2.2014 | vydavateľ = FIRS | jazyk = anglicky }}</ref> Španielsko bolo organizátorom ženského európskeho šampionátu tretíkrát, keď predtým hostilo turnaje v rokoch 1995 (v [[Oviedo|Oviede]]) a 2007 (v [[Alcorcon]]). Všetky zápasy sa hrali v aréne [[Polideportivo Visiola Rollan]] s kapacitou 1 000 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Pista de Hockey Patines Polideportivo Visola Rollán |url = http://www.hockeynoticias.com/pistas-hockey-patines/mieres-asturias-pista-de-hockey-patines-polideportivo-visiola-rollan.html |dátum vydania = |dátum prístupu = 17.2.2014 |vydavateľ = hockeynoticias.com |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140222002645/http://www.hockeynoticias.com/pistas-hockey-patines/mieres-asturias-pista-de-hockey-patines-polideportivo-visiola-rollan.html |dátum archivácie = 2014-02-22 }}</ref><ref name=fep></ref> Pôvodne sa mal turnaj odohrať odohrať už v septembri 2013, nakoľko ale nebola splnená požiadavka aspoň 5 tímov na turnaji, turnaj bol odložený. Požiadavka 5 tímov nebola splnená ani neskôr, {{DEU|hkkz}} ani {{CHE|hkkz}} plánovanú účasť v decembri nenaplnili, napriek tomu sa šampionát odohral.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Thunderstorm in the 2013 Women's rink-hockey European championship |url = http://www.online-skating.com/news-16601-thunderstorm-in-the-2013-women-s-rink-hockey-european-championship.html |dátum vydania = 27.11.2013 |dátum prístupu = 17.2.2014 |vydavateľ = online-skating.com |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20131218075359/http://www.online-skating.com/news-16601-thunderstorm-in-the-2013-women-s-rink-hockey-european-championship.html |dátum archivácie = 2013-12-18 }}</ref> == Účastníci == {| class="wikitable" width=250 style=text-align:center |- ! Družstvo !! {{tooltip|Účasti|Predchádzajúce účasti}} !! {{tooltip|2011|Účasť na ME 2011}} |- | align=left|{{ESP|phz|1}} || 11 || 1. |- | align=left|{{PRT|phz|1}} || 11 || 2. |- | align=left|{{FRA|phz|1}} || 8 || 4. |- | align=left|{{ITA|phz|1}} || 7 || - |} == Výsledky == === Základná skupina === {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[17. december]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=70| !width=140| |- |align=right| '''{{PRT|hkkz|2}}''' |'''{{ku|7|3}}''' |<small>({{ku|3|3}})</small> |align=left| {{ITA|hkkz|1}} | [http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=32 info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131219073428/http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=32 |date=2013-12-19 }} |- |align=right| '''{{ESP|hkkz|2}}''' |'''{{ku|5|0}}''' |<small>({{ku|3|0}})</small> |align=left| {{FRA|hkkz|1}} | [http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=33 info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131219071357/http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=33 |date=2013-12-19 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[18. december]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=70| !width=140| |- |align=right| '''{{PRT|hkkz|2}}''' |'''{{ku|8|3}}''' |<small>({{ku|3|2}})</small> |align=left| {{FRA|hkkz|1}} | [http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=35 info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131221102936/http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=35 |date=2013-12-21 }} |- |align=right| '''{{ESP|hkkz|2}}''' |'''{{ku|5|0}}''' |<small>({{ku|2|0}})</small> |align=left| {{ITA|hkkz|1}} | [http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=35 info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131221102936/http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=35 |date=2013-12-21 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[19. december]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=70| !width=140| |- |align=right| {{FRA|hkkz|2}} |'''{{ku|1|2}}''' |<small>({{ku|1|1}})</small> |align=left| '''{{ITA|hkkz|1}}''' | [http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=36 info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131221103008/http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=36 |date=2013-12-21 }} |- |align=right| {{ESP|hkkz|2}} |'''{{ku|2|4}}''' |<small>({{ku|2|2}})</small> |align=left| '''{{PRT|hkkz|1}}''' | [http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=37 info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131221103129/http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=37 |date=2013-12-21 }} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}} !width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=25 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. | align="left" | {{PRT|hkkz|1}} | 3|| 3|| 0|| 0|| 19|| 8|| +11||'''9''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. | align="left" | {{ESP|hkkz|1}} | 3|| 2|| 0|| 1|| 12|| 4|| +8||'''6''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. | align="left" | {{FRA|hkkz|1}} | 3|| 1|| 0|| 2|| 5|| 13|| −8||'''3''' |- bgcolor=#FFDCCC |4. | align="left" | {{ITA|hkkz|1}} | 3|| 0|| 0|| 3|| 4|| 15|| −11||'''0''' |} === Play off === ==== Semifinále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[20. december]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=70| !width=140| |- |align=right| '''{{ESP|hkkz|2}}''' |'''{{ku|4|1}}''' |<small>({{ku|2|0}})</small> |align=left| {{ITA|hkkz|1}} | [http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=38 info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131224114114/http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=38 |date=2013-12-24 }} |- |align=right| '''{{PRT|hkkz|2}}''' |'''{{ku|7|1}}''' |<small>({{ku|6|0}})</small> |align=left| {{FRA|hkkz|1}} | [http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=39 info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131224090245/http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=39 |date=2013-12-24 }} |} ==== Stretnutie o 3. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[21. december]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=70| !width=140| |- |align=right| '''{{ITA|hkkz|2}}''' |'''{{ku|5|0}}''' |<small>({{ku|2|0}})</small> |align=left| {{FRA|hkkz|1}} | [http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=40 info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131224110218/http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=40 |date=2013-12-24 }} |} ==== Finále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[21. december]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=80| !width=70| !width=140| !width=110| |- |align=right| {{PRT|hkkz|2}} |'''{{ku|0|7}}''' |<small>({{ku|0|2}})</small> |align=left| '''{{ESP|hkkz|1}}''' | 1 000 divákov | [http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=41 info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131224102542/http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=41 |date=2013-12-24 }} |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |-bgcolor="#E4E4E4" ! width=20|Por. ! width=140|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] || {{ESP|hkkz|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] || {{PRT|hkkz|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] || {{ITA|hkkz|1}} |- |align="center"| 4. || {{FRA|hkkz|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.cerh.eu/user/control/news_load.php?id_news=179 ME 2013 na stránke Európskeho výboru hokeja na kolieskových korčuliach] {{eng icon}} * [http://www.fep.es/website/noticias.asp?any=2013&qui=noticia&idnoticia=8126&modalidad=14 ME 2013 na stránke Španielskej kolieskovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140222052753/http://www.fep.es/website/noticias.asp?any=2013&qui=noticia&idnoticia=8126&modalidad=14 |date=2014-02-22 }} {{spa icon}} * [http://www.hockeynoticias.com/hockey-femenino/torneos-hockey-femenino/torneos-hockey-patines-femenino/campeonato-europa-femenino-hockey-patines/resultados-campeonato-europa-femenino-hockey-patines.html ME 2013 na stránke hockeynoticias.com] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140222002651/http://www.hockeynoticias.com/hockey-femenino/torneos-hockey-femenino/torneos-hockey-patines-femenino/campeonato-europa-femenino-hockey-patines/resultados-campeonato-europa-femenino-hockey-patines.html |date=2014-02-22 }} {{spa icon}} * [http://www.rollersports.org/rinkhockey/news.html?id=5 ME 2013 na stránke Medzinárodnej federácie kolieskových športov] {{eng icon}} {{Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach}} [[Kategória:Hokej na kolieskových korčuliach v 2013]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach|Ženy]] [[Kategória:Športové podujatia v Španielsku|Hokej]] pgmyk9ls1c2lj4duzi981syzl79zaub Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach žien 2003 0 509447 8256517 8223403 2026-08-02T09:10:21Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256517 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach žien | rok = 2003 | iný názov = | logo = Blason ville fr Coutras (Gironde).svg | veľkosť loga = 90px | popis loga = Znak Coutras | usporiadateľ = Francúzsko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[1. september|1.]]{{--}}[[6. september]] [[2003]] | počet tímov = 7 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Nemecko | počet titulov = 1 | zápasy = 21 | góly = 80 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{DEU}} Maren Winchardtová (7 g) | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Coutras]] | rok pred = 2001 | rok po = 2005 }} '''Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach žien 2003''' boli v poradí 7. [[Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach]] žien, ktoré organizuje [[Európsky výbor hokeja na kolieskových korčuliach]] (CERH). Konali sa od [[1. november|1.]]{{--}}[[6. septembra]] [[2003]] v meste [[Coutras]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Akvitánsko]], vo [[Francúzsko|Francúzsku]], za účasti 7 tímov.<ref name=fep>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = España, subcampeona de Europa femenina |url = http://www.fep.es/website/noticias.asp?any=2003&modalidad=14&idnoticia=323 |dátum vydania = 6.9.2003 |dátum prístupu = 20.2.2014 |vydavateľ = fep.es |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140225192801/http://www.fep.es/website/noticias.asp?any=2003&modalidad=14&idnoticia=323 |dátum archivácie = 2014-02-25 }}</ref> Víťazkami sa stali hokejistky Nemecka, ktoré bodovali vo všetkých svojich zápasoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = España debuta con goleada en el Europeo feminino | url = http://www.coe.es/web/Noticias.nsf/VListaNoticiasHisFede/C033908B9C919393C1256D9D003245CB?opendocument&Query=NOTICIAS*1*-4(2003)9 | dátum vydania = 1.9.2003 | dátum prístupu = 19.2.2014 | vydavateľ = coe.es | jazyk = španielsky }}</ref> Trojnásobný exmajster z Portugalska skončil bronzový. Francúzsko bolo šiestou krajinou, ktorá hostila európsky šampionát žien. Turnaj sa skladal iba zo základnej skupiny. Všetky zápasy sa odohrali v aréne [[Salle Milou Ducortioux]] s kapacitou 1 000 divákov.<ref name=fep2>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Solé da la seleección definitiva |url = http://www.fep.es/website/noticias.asp?any=2005&modalidad=14&idnoticia=1376 |dátum vydania = 18.6.2005 |dátum prístupu = 19.2.2014 |vydavateľ = fep.es |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140225193024/http://www.fep.es/website/noticias.asp?any=2005&modalidad=14&idnoticia=1376 |dátum archivácie = 2014-02-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = España debuta con goleada en el Europeo feminino | url = http://www.coe.es/web/Noticias.nsf/VListaNoticiasHisFede/8CA8C3F76CD316BFC1256D950034EDAD?opendocument&Query=NOTICIAS*1*-4(2003)9 | dátum vydania = 1.9.2003 | dátum prístupu = 19.2.2014 | vydavateľ = coe.es | jazyk = španielsky }}</ref> == Výsledky == {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="450" |- ! ! width=40|{{ESP}} ! width=40|{{PRT}} ! width=40|{{FRA}} ! width=40|{{ENG}} ! width=40|{{ITA}} ! width=40|{{CHE}} |- |style="text-align: left;"| {{DEU|hkkz|1}} | {{ku|2|0}} | {{ku|2|2}} | {{ku|4|0}} | {{ku|2|1}} | {{ku|1|0}} | {{ku|6|0}} |- |style="text-align: left;"| {{ESP|hkkz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|2|0}} | {{ku|2|1}} | {{tooltip|6 : 0|500 divákov}} | {{ku|5|2}} | {{ku|3|0}} |- |style="text-align: left;"| {{PRT|hkkz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|1|0}} | {{ku|3|1}} | {{ku|4|1}} | {{ku|2|1}} |- |style="text-align: left;"| {{FRA|hkkz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|3|1}} | {{ku|1|1}} | {{ku|6|0}} |- |style="text-align: left;"| {{ENG|hkkz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|2|1}} | {{ku|6|2}} |- |style="text-align: left;"| {{ITA|hkkz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|4|0}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}} !width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=25 |{{tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" | {{DEU|hkkz|1}} | 6||5||1||0|| 17|| 3|| +14||'''16''' |- |2. | align="left" | {{ESP|hkkz|1}} | 6||5||0||1|| 18|| 5|| +13||'''15''' |- |3. | align="left" | {{PRT|hkkz|1}} | 6||4||1||1|| 12|| 6|| +6||'''13''' |- |4. | align="left" | {{FRA|hkkz|1}} | 6||2||1||3|| 11|| 9|| +2||'''7''' |- |5. | align="left" | {{ENG|hkkz|1}} | 6||2||0||4|| 11|| 17|| −6||'''6''' |- |6. | align="left" | {{ITA|hkkz|1}} | 6||1||1||4|| 8|| 13|| −5||'''4''' |- |7. | align="left" | {{CHE|hkkz|1}} | 6||0||0||6|| 3|| 27|| −24||'''0''' |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |-bgcolor="#E4E4E4" ! width=20|Por. ! width=140|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] || {{DEU|hkkz|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] || {{ESP|hkkz|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] || {{PRT|hkkz|1}} |- |align="center"| 4. || {{FRA|hkkz|1}} |- |align="center"| 5. || {{ENG|hkkz|1}} |- |align="center"| 6. || {{ITA|hkkz|1}} |- |align="center"| 7. || {{CHE|hkkz|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.cerh.eu/user/index.php Oficiálna stránka Európskeho výboru hokeja na kolieskových korčuliach] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151220073111/http://www.cerh.eu/user/index.php |date=2015-12-20 }} {{eng icon}} * [http://www.rink-hockey.net Hokejový portál rink-hockey.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140901223647/http://rink-hockey.net/ |date=2014-09-01 }} {{eng icon}} == Zdroj == * [http://www.rink-hockey.net/eurof03.htm ME 2003 na stránke rink-hockey.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150924091430/http://www.rink-hockey.net/eurof03.htm |date=2015-09-24 }} {{eng icon}} {{Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach}} [[Kategória:Hokej na kolieskových korčuliach v 2003]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach|Ženy]] [[Kategória:Športové podujatia vo Francúzsku|Hokej]] ag8b4cz27j6vorleuxubh79gjjce18h Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach žien 2005 0 509478 8256518 8223404 2026-08-02T09:10:24Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256518 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach žien | rok = 2005 | iný názov = | logo = MIR.png | veľkosť loga = 90px | popis loga = Znak Mira | usporiadateľ = Portugalsko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[17. júl|17.]]{{--}}[[23. júl]] [[2005]] | počet tímov = 6 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Francúzsko | počet titulov = 1 | zápasy = 15 | góly = 73 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{FRA}} Sandra Drouhetová (7 g) | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Mira]] | rok pred = 2003 | rok po = 2007 }} '''Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach žien 2005''' boli v poradí 8. [[Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach]] žien, ktoré organizuje [[Európsky výbor hokeja na kolieskových korčuliach]] (CERH). Konali sa od [[17. júl|17.]]{{--}}[[23. júl]] [[2005]] v meste [[Mira]], v [[Portugalsko|Portugalsku]], za účasti 6 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Solé da la seleección definitiva |url = http://www.fep.es/website/noticias.asp?any=2005&modalidad=14&idnoticia=1376 |dátum vydania = 18.6.2005 |dátum prístupu = 19.2.2014 |vydavateľ = fep.es |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140225193024/http://www.fep.es/website/noticias.asp?any=2005&modalidad=14&idnoticia=1376 |dátum archivácie = 2014-02-25 }}</ref> Po siedmich účastiach za sebou sa družstvo {{ITA|hkkz|0|Talianska}} tentoraz na turnaji nepredstavilo. Víťazkami sa stali hokejistky Francúzska, ktoré bodovali vo všetkých svojich zápasoch. Portugalsko bolo organizátorom ženského európskeho šampionátu druhýkrát, keď predtým hostilo turnaj v roku 1997, v São João da Madeira. Turnaj sa skladal iba zo základnej skupiny. == Výsledky == {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="400" |- ! ! width=40|{{PRT}} ! width=40|{{ESP}} ! width=40|{{DEU}} ! width=40|{{ENG}} ! width=40|{{CHE}} |- |style="text-align: left;"| {{FRA|hkkz|1}} | {{ku|1|1}} | {{ku|3|2}} | {{ku|3|2}} | {{ku|6|4}} | {{ku|7|4}} |- |style="text-align: left;"| {{PRT|hkkz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|2|3}} | {{ku|1|0}} | {{ku|3|0}} | {{ku|7|2}} |- |style="text-align: left;"| {{ESP|hkkz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|0|1}} | {{ku|8|1}} | {{ku|3|1}} |- |style="text-align: left;"| {{DEU|hkkz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|1|1}} | {{ku|2|1}} |- |style="text-align: left;"| {{ENG|hkkz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|2|1}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}} !width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=25 |{{tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" | {{FRA|hkkz|1}} | 5||4||1||0|| 20|| 13|| +7||'''9''' |- |2. | align="left" | {{PRT|hkkz|1}} | 5||3||1||1|| 14|| 6|| +8||'''7''' |- |3. | align="left" | {{ESP|hkkz|1}} | 5||3||0||2|| 16|| 8|| +8||'''6''' |- |4. | align="left" | {{DEU|hkkz|1}} | 5||2||1||2|| 6|| 6|| +0||'''5''' |- |5. | align="left" | {{ENG|hkkz|1}} | 5||1||1||3|| 8|| 19|| −11||'''3''' |- |6. | align="left" | {{CHE|hkkz|1}} | 5||0||0||5|| 9|| 21|| −12||'''0''' |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |-bgcolor="#E4E4E4" ! width=20|Por. ! width=140|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] || {{FRA|hkkz|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] || {{PRT|hkkz|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] || {{ESP|hkkz|1}} |- |align="center"| 4. || {{DEU|hkkz|1}} |- |align="center"| 5. || {{ENG|hkkz|1}} |- |align="center"| 6. || {{CHE|hkkz|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.cerh.eu/user/index.php Oficiálna stránka Európskeho výboru hokeja na kolieskových korčuliach] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151220073111/http://www.cerh.eu/user/index.php |date=2015-12-20 }} {{eng icon}} * [http://www.rink-hockey.net Hokejový portál rink-hockey.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140901223647/http://rink-hockey.net/ |date=2014-09-01 }} {{eng icon}} == Zdroj == * [http://www.rink-hockey.net/eurof05.htm ME 2005 na stránke rink-hockey.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150924091432/http://www.rink-hockey.net/eurof05.htm |date=2015-09-24 }} {{eng icon}} * [https://web.archive.org/web/20070801220911/http://euro.cerh.eu/CE-Feminin/08/liens.php ME 2005 na archívnej stránke CERH] {{eng icon}} {{Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach}} [[Kategória:Hokej na kolieskových korčuliach v 2005]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach|Ženy]] [[Kategória:Športové podujatia v Portugalsku|Hokej]] [[Kategória:2005 v Portugalsku]] ozn0wj9csdtwl6svnw6svrh8cxdnuau Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach žien 2007 0 509482 8256521 8223405 2026-08-02T09:19:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256521 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach žien | rok = 2007 | iný názov = | logo = Coat of Arms of Alcorcón.svg | veľkosť loga = 80px | popis loga = Znak Alcorcón | usporiadateľ = Španielsko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[18. september|18.]]{{--}}[[22. september]] [[2007]] | počet tímov = 6 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Nemecko | počet titulov = 2 | zápasy = 15 | góly = 101 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{DEU}} Beate Geismannová<br/>{{DEU}} Maren Wichardtová<br/>{{ESP}} Carla Giudiciová (7 g) | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Alcorcón]] | rok pred = 2005 | rok po = 2009 }} '''Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach žien 2007''' boli v poradí 9. [[Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach]] žien, ktoré organizuje [[Európsky výbor hokeja na kolieskových korčuliach]] (CERH). Konali sa od [[18. september|18.]]{{--}}[[22. september]] [[2007]] v meste [[Alcorcón]], v [[Madridské spoločenstvo|Madridskom spoločenstve]], v [[Španielsko|Španielsku]], za účasti 6 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Designados los encuentros del Europeo femenino de Alcorcón |url = http://www.fep.es/website/noticias.asp?any=2007&modalidad=14&idnoticia=2930 |dátum vydania = 5.9.2007 |dátum prístupu = 19.2.2014 |vydavateľ = fep.es |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140225201940/http://www.fep.es/website/noticias.asp?any=2007&modalidad=14&idnoticia=2930 |dátum archivácie = 2014-02-25 }}</ref> Víťazkami sa druhýkrát v histórii stali hokejistky Nemecka, ktoré zvíťazili vo všetkých zápasoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Plata para España |url = http://www.fep.es/website/noticias.asp?any=2007&modalidad=14&idnoticia=2970 |dátum vydania = 22.9.2005 |dátum prístupu = 19.2.2014 |vydavateľ = fep.es |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140225192346/http://www.fep.es/website/noticias.asp?any=2007&modalidad=14&idnoticia=2970 |dátum archivácie = 2014-02-25 }}</ref> Španielsko bolo organizátorom ženského európskeho šampionátu druhýkrát, keď predtým hostilo turnaj v roku 1999, v [[Oviedo|Oviede]]. Organizácia mu bola zverená v júli 2005, na zasadnutí CERH počas organizovania 8. ME žien v portugalskom meste [[Mira (Portugalsko)|Mira]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = España organizará el Europeo feminino de 2007 |url = http://www.fep.es/website/noticias.asp?any=2005&modalidad=14&idnoticia=1454 |dátum vydania = 25.7.2005 |dátum prístupu = 19.2.2014 |vydavateľ = fep.es |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140225191549/http://www.fep.es/website/noticias.asp?any=2005&modalidad=14&idnoticia=1454 |dátum archivácie = 2014-02-25 }}</ref> Turnaj sa skladal iba zo základnej skupiny. Všetky zápasy sa odohrali v aréne [[Palais de Sports Santo Domingo]]. == Výsledky == {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="400" |- ! ! width=40|{{ESP}} ! width=40|{{PRT}} ! width=40|{{FRA}} ! width=40|{{CHE}} ! width=40|{{ENG}} |- |style="text-align: left;"| {{DEU|hkkz|1}} | {{tooltip|3 : 2|1 200 divákov}} | {{ku|2|0}} | {{ku|5|3}} | {{ku|7|1}} | {{ku|6|0}} |- |style="text-align: left;"| {{ESP|hkkz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{tooltip|2 : 1|1 200 divákov}} | {{ku|9|0}} | {{tooltip|15 : 3|1 200 divákov}} | {{ku|7|0}} |- |style="text-align: left;"| {{PRT|hkkz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|2|2}} | {{ku|5|1}} | {{ku|12|0}} |- |style="text-align: left;"| {{FRA|hkkz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|2|1}} | {{ku|7|0}} |- |style="text-align: left;"| {{CHE|hkkz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|2|1}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}} !width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=25 |{{tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" | {{DEU|hkkz|1}} | 5||5||0||0|| 23|| 6|| +17||'''15''' |- |2. | align="left" | {{ESP|hkkz|1}} | 5||4||0||1|| 35|| 7|| +28||'''12''' |- |3. | align="left" | {{PRT|hkkz|1}} | 5||2||1||2|| 20|| 7|| +13||'''7''' |- |4. | align="left" | {{FRA|hkkz|1}} | 5||2||1||2|| 14|| 17|| −3||'''7''' |- |5. | align="left" | {{CHE|hkkz|1}} | 5||1||0||4|| 8|| 30|| −22||'''3''' |- |6. | align="left" | {{ENG|hkkz|1}} | 5||0||0||5|| 1|| 34|| −33||'''0''' |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |-bgcolor="#E4E4E4" ! width=20|Por. ! width=140|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] || {{DEU|hkkz|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] || {{ESP|hkkz|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] || {{PRT|hkkz|1}} |- |align="center"| 4. || {{FRA|hkkz|1}} |- |align="center"| 5. || {{CHE|hkkz|1}} |- |align="center"| 6. || {{ENG|hkkz|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == <!-- * [http://www.eurohockey07.com Oficiálna stránka ME 2007] {{spa icon}} --> * [http://www.cerh.eu/user/index.php Oficiálna stránka Európskeho výboru hokeja na kolieskových korčuliach] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151220073111/http://www.cerh.eu/user/index.php |date=2015-12-20 }} {{eng icon}} * [http://www.rink-hockey.net Hokejový portál rink-hockey.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140901223647/http://rink-hockey.net/ |date=2014-09-01 }} {{eng icon}} == Zdroje == * [http://www.rink-hockey.net/eurof07.htm ME 2007 na stránke rink-hockey.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150924091433/http://www.rink-hockey.net/eurof07.htm |date=2015-09-24 }} {{eng icon}} * [https://web.archive.org/web/20071023205459/http://cerh.eu/euro/CE-Feminin/09/ ME 2007 na archívnej stránke CERH] {{eng icon}} {{Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach}} [[Kategória:Hokej na kolieskových korčuliach v 2007]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach|Ženy]] [[Kategória:Športové podujatia v Španielsku|Hokej]] om76hct1g58grucalfhito4i3p09i3d Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach žien 2009 0 509522 8256525 8223406 2026-08-02T09:25:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256525 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach žien | rok = 2009 | iný názov = | logo = Blason ville fr Saint-Omer.svg | veľkosť loga = 90px | popis loga = Znak Saint-Omer | usporiadateľ = Francúzsko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[27. október|27.]]{{--}}[[31. október]] [[2009]] | počet tímov = 6 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Španielsko | počet titulov = 2 | zápasy = 15 | góly = 97 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{DEU}} Maren Wiechardová (14 g) | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Saint-Omer (Pas-de-Calais)|Saint-Omer]] | rok pred = 2007 | rok po = 2011 }} '''Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach žien 2009''' boli v poradí 10. [[Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach]] žien, ktoré organizuje [[Európsky výbor hokeja na kolieskových korčuliach]] (CERH). Konali sa od [[27. október|27.]]{{--}}[[31. októbra]] [[2009]] v meste [[Saint-Omer (Pas-de-Calais)|Saint-Omer]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Nord-Pas-de-Calais]], vo [[Francúzsko|Francúzsku]], za účasti 6 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Joan Solé da la convocatoria para el Campeonato de Europa femenino de hockey sobre patines |url = http://www.fep.es/website/noticias.asp?any=2009&modalidad=14&idnoticia=4531 |dátum vydania = 7.10.2009 |dátum prístupu = 19.2.2014 |vydavateľ = fep.es |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140225202206/http://www.fep.es/website/noticias.asp?any=2009&modalidad=14&idnoticia=4531 |dátum archivácie = 2014-02-25 }}</ref> Víťazkami sa druhýkrát v histórii stali hokejistky Španielska, ktoré zvíťazili vo všetkých zápasoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = España conquista el Campeonato de Europa Femenino de hockey sobre patines |url = http://www.fep.es/website/noticias.asp?any=2009&modalidad=14&idnoticia=4590 |dátum vydania = 31.10.2009 |dátum prístupu = 19.2.2014 |vydavateľ = fep.es |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140225200408/http://www.fep.es/website/noticias.asp?any=2009&modalidad=14&idnoticia=4590 |dátum archivácie = 2014-02-25 }}</ref> Strieborné Francúzsko získalo svoju druhú medailu; naopak, Portugalsko po 6 medailách v rade skončilo tentoraz na 4. priečke. Francúzsko bolo organizátorom ženského európskeho šampionátu druhýkrát, keď predtým hostilo turnaj v roku 2003, v [[Coutras]]. Turnaj sa skladal iba zo základnej skupiny. Všetky zápasy sa odohrali v aréne [[Salle des Sports du Brockus]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les matchs de l'Euro Féminin en direct dans la section Actualités | url = http://archive.is/PsSHb#selection-459.138-459.165 | dátum vydania = 1.8.2009 | dátum prístupu = 19.2.2014 | vydavateľ = test.fuhraih.fr | jazyk = francúzsky }}</ref> == Výsledky == {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="400" |- ! ! width=40|{{FRA}} ! width=40|{{DEU}} ! width=40|{{PRT}} ! width=40|{{CHE}} ! width=40|{{ENG}} |- |style="text-align: left;"| {{ESP|hkkz|1}} | {{ku|3|0}} | {{ku|3|0}} | {{ku|2|1}} | {{ku|3|1}} | {{ku|7|0}} |- |style="text-align: left;"| {{FRA|hkkz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|4|2}} | {{ku|4|3}} | {{ku|8|0}} | {{ku|10|1}} |- |style="text-align: left;"| {{DEU|hkkz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|3|1}} | {{ku|9|0}} | {{ku|6|0}} |- |style="text-align: left;"| {{PRT|hkkz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|5|1}} | {{ku|13|1}} |- |style="text-align: left;"| {{CHE|hkkz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|4|2}} |} {| class="wikitable" style="text-align:center;" |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=140 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}} !width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=25 |{{tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" | {{ESP|hkkz|1}} | 5||5||0||0|| 18|| 2|| +16||'''15''' |- |2. | align="left" | {{FRA|hkkz|1}} | 5||4||0||1|| 26|| 9|| +17||'''12''' |- |3. | align="left" | {{DEU|hkkz|1}} | 5||3||0||2|| 20|| 8|| +12||'''9''' |- |4. | align="left" | {{PRT|hkkz|1}} | 5||2||0||3|| 23|| 11|| +12||'''6''' |- |5. | align="left" | {{CHE|hkkz|1}} | 5||1||0||4|| 6|| 27|| −21||'''3''' |- |6. | align="left" | {{ENG|hkkz|1}} | 5||0||0||5|| 4|| 40|| −36||'''0''' |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |-bgcolor="#E4E4E4" ! width=20|Por. ! width=140|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] || {{ESP|hkkz|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] || {{FRA|hkkz|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] || {{DEU|hkkz|1}} |- |align="center"| 4. || {{PRT|hkkz|1}} |- |align="center"| 5. || {{CHE|hkkz|1}} |- |align="center"| 6. || {{ENG|hkkz|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20091101102501/http://test.fuhraih.fr/eurofeminin/index.php?option=com_joomleague&func=showPlan&mode=1&Itemid=5&p=5&lang=fr#jl_top Oficiálna stránka ME 2009] {{fra icon}} * [http://www.cerh.eu/user/index.php Oficiálna stránka Európskeho výboru hokeja na kolieskových korčuliach] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151220073111/http://www.cerh.eu/user/index.php |date=2015-12-20 }} {{eng icon}} * [http://www.rink-hockey.net Hokejový portál rink-hockey.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140901223647/http://rink-hockey.net/ |date=2014-09-01 }} {{eng icon}} == Zdroje == * [https://web.archive.org/web/20100218071737/http://cerh.eu/euro/CE-Feminin/10/ ME 2009 na archívnej stránke CERH] {{eng icon}} * [http://www.rink-hockey.net/eurof09.htm ME 2009 na stránke rink-hockey.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150924091436/http://www.rink-hockey.net/eurof09.htm |date=2015-09-24 }} {{eng icon}} {{Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach}} [[Kategória:Hokej na kolieskových korčuliach v 2009]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach|Ženy]] [[Kategória:Športové podujatia vo Francúzsku|Hokej]] b901mddthrg5lkax20isz5ode0zib8l Sila (seriál) 0 510483 8256446 7797470 2026-08-01T21:57:20Z ~2026-42654-39 301778 8256446 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Sila | en = Sıla | logo = | krajina = {{minivlajka|TUR}} [[Turecko]] | dĺžka = {{minivlajka|TUR}} 80 minút<br>{{minivlajka|SVK}} 40 minút | počet častí = {{minivlajka|TUR}} 79 epizód<br>{{minivlajka|SVK}} 158 epizód | počet sérií = 3 | jazyk = [[turečtina]] | slogan = | hudba = | réžia = Gül Oğuz<br>Yasin Uslu | scenár = Muharrem Buhara | námet = | žáner = romanticko-dramatický seriál | rok orig = 15. september 2006 – 19. september 2008 | tv orig = [[ATV (Turecko)|atv]] | rok sk = 5. august 2013 – 27. marec 2014 | tv sk = [[TV Doma]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nová turecká telenovela Sila prichádza na Doma | url = https://strategie.hnonline.sk/news/media/778852-nova-turecka-telenovela-sila-prichadza-na-doma | vydavateľ = strategie.hnonline.sk | dátum vydania = 2013-07-16 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = sk }}</ref> | obsadenie = [[Cansu Dere]]<br>[[Mehmet Akif Alakurt]]<br>[[Zeynep Eronat]]<br>[[Menderes Samancılar]]<br>[[Devrim Saltoğlu]] | webstránky = }} '''''Sila''''' ({{v jazyku|tur}}''Sıla'') je [[Turecko|turecký]] romanticko-dramatický [[seriál]] z produkcie spoločnosti [[Ay Yapım]] v rokoch [[2006]] – [[2008]]. V hlavných úlohách účinkovali herci [[Cansu Dereová|Cansu Dere]] a [[Mehmet Akif Alakurt]]. Na Slovensku tento seriál vysielala [[TV Doma]] v premiére od 5. augusta [[2013]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Telenovela Sila má už upútavky. Pozrite si ich | url = https://strategie.hnonline.sk/news/media/778686-telenovela-sila-ma-uz-uputavky-pozrite-si-ich | vydavateľ = strategie.hnonline.sk | dátum vydania = 2013-07-26 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sila: Osudu človek neujde, nech už je akýkoľvek! | url = https://www.markiza.sk/clanok/449061-sila-osudu-clovek-neujde-nech-uz-je-akykolvek | vydavateľ = markiza.sk | dátum vydania = 2013-07-29 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sila: 1. epizóda | url = http://sila.markiza.sk/clanok/epizody/sila-1-epizoda.html | dátum prístupu = 2026-08-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130807224958/http://sila.markiza.sk/clanok/epizody/sila-1-epizoda.html | dátum archivácie = 2013-08-07}}</ref> do 27. marca [[2014]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sila: 157. a 158. epizóda - FINÁLE | url = http://sila.markiza.sk/epizody/1749467_sila-157.-a-158.-epizoda-finale | dátum prístupu = 2026-08-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20141227223305/http://sila.markiza.sk/epizody/1749467_sila-157.-a-158.-epizoda-finale | dátum archivácie = 2014-12-27}}</ref> a dosahoval rekordnú sledovanosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Telenovela Sila začala na Doma s vyššou sledovanosťou ako Perla Orientu | url = https://strategie.hnonline.sk/news/media/779017-telenovela-sila-zacala-na-doma-s-vyssou-sledovanostou-ako-perla-orientu | vydavateľ = strategie.hnonline.sk | dátum vydania = 2013-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový romantický seriál Sila je na stanici Doma čoraz úspešnejší | url = https://www.markiza.sk/clanok/447960-novy-romanticky-serial-sila-je-na-stanici-doma-coraz-uspesnejsi | vydavateľ = markiza.sk | dátum vydania = 2013-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nová telenovela Sila robí z Doma trojku v prime-time | url = https://medialne.trend.sk/televizia/nova-telenovela-sila-robi-doma-trojku-prime-time | vydavateľ = medialne.trend.sk | dátum vydania = 2013-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = sk }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Romantický seriál Sila prekonal na Doma hranicu 300-tisíc divákov | url = https://www.satcentrum.com/clanky/19175/romanticky-serial-sila-prekonal-na-doma-hranicu-300-tisic-divakov/ | vydavateľ = satcentrum.com | dátum vydania = 2013-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = sk }}</ref> Druhýkrát bol vysielaný od 4. januára [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sila: 1. a 2. epizóda | url = https://www.markiza.sk/clanok/448860-sila-1-a-2-epizoda | vydavateľ = markiza.sk | dátum vydania = 2015-12-28 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = sk }}</ref> do 27. júla [[2016]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sila: 157. a 158. epizóda - FINÁLE | url = https://www.markiza.sk/clanok/482694-sila-157-a-158-epizoda-finale | vydavateľ = markiza.sk | dátum vydania = 2016-07-25 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = sk }}</ref>. == Obsadenie == {|class="wikitable" |- ! Herec ! Postava ! Časti ! Slovenský dabing |- | [[Cansu Dere|Cansu Dere]] | Sıla Sönmez Genco | 1{{--}}158 | [[Petra Vajdová]] |- | [[Mehmet Akif Alakurt]] | Boran Genco | 1{{--}}158 | [[Ivan Šándor|Ivan Šandor]] |- | [[Zeynep Eronat]] | Bedar Sönmez | 1{{--}}158 | [[Tatiana Kulíšková]] |- | [[Menderes Samancılar]] | Celil Sönmez | 1{{--}}158 | [[Juraj Predmerský]] |- | [[Fatoş Tez]] | Kevser Genco | 1{{--}}158 | [[Lena Košická]] |- | [[Boncuk Yılmaz]] | Narin Genco Sönmez | 1{{--}}158 | [[Zuzana Kyzeková]] |- | [[Tayanç Ayaydın]] | Abay | 1{{--}}158 | [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] |- | [[Kartal Balaban]] | Emre | 1{{--}}76 | [[Peter Krajčovič]] |- | [[Cemal Toktaş]] | Azad Sönmez | 1{{--}}76 | [[Ján Tréger]] |- | [[Devrim Saltoğlu]] | Cihan Genco | 1{{--}}80 | [[Martin Zatovič]] |- | [[Muhammed Cangören]] | Firuz Genco | 7{{--}}158 | [[Štefan Kožka]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{csfd film|id=348281|názov=Sila}} * {{imdb film|id=0875103|názov=Sila}} * [http://www.facebook.com/SILAtvdoma Sila] na [[Facebook]]u {{slk icon}} * [http://www.facebook.com/atvsila Sila] na [[Facebook]]u {{tur icon}} * [https://www.youtube.com/@siladizi Sila] na [[YouTube]] {{tur icon}} [[Kategória:Turecké televízne seriály]] [[Kategória:Turecké telenovely]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2006]] l1r7hb7m0v8bwnbbuknqszbw8hgwth1 Let Malaysia Airlines 370 0 511098 8256373 8193046 2026-08-01T16:37:11Z ~2026-42529-37 301755 /* Posádka */ 8256373 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{Infobox Letecká nehoda |Titulok = Let Malaysia Airlines 370 |Obrázok = MAS plane.jpg |Popis obrázku = Zmiznuté lietadlo Boeing 777-200ER (9M-MRO) na snímke z októbra 2013 |Dátum = [[8. marec]] [[2014]] |Čas = |Charakteristika = zmiznutý, našlo sa len niekoľko trosiek |Hlavná príčina = zatiaľ neznáma |Miesto = pravdepodobne južná časť [[Indický oceán|Indického oceánu]] |Zemepisná šírka = |Zemepisná dĺžka = |Súradnice = Posledný radarový kontakt:<br />{{Súradnice|6.920833|103.578611|type:event|format=dms|display=inline,title}} (civilný radar)<br />{{Súradnice|5.680556|98.940833|type:event|format=dms|display=inline}} (vojenský radar) |Začiatok letu = Medzinárodné letisko v [[Kuala Lumpur]] |Medzipristátie = |Cieľ letu = [[Medzinárodné letisko Peking]] |Model = [[Boeing 777|Boeing 777-200ER]] |Dopravca = [[Malaysia Airlines]] |Registrácia = 9M-MRO |Vek = 12 rokov (prvý komerčný let v júni 2002) |Počet osôb na palube = 227 cestujúcich <br> 12 členov posádky |Prežilo = <!-- 0 --> |Mŕtvych = <!-- 239 --> |Lietadlo = stratené, predpokladaný pád do mora }} '''Let Malaysia Airlines 370''' bol let spoločnosti Malaysia Airlines, ktorý letel [[8. marec|8. marca]] [[2014]] z Medzinárodného letiska v [[Kuala Lumpur]] v [[Malajzia|Malajzii]] na [[Medzinárodné letisko Peking|Pekinské medzinárodné letisko]] v [[Čína|Číne]]. Lietadlo bolo typu [[Boeing 777|Boeing 777-200ER]] a malo registračné označenie 9M-MRO. Na palube bolo 227 pasažierov a 12 členov posádky. Let vzlietol o 00:41 miestneho času (16:41 [[Koordinovaný svetový čas|UTC]]). Pristátie v Pekingu bolo naplánované na 06:30 (22:30 UTC). O 01:22 (17:22 UTC) riadiace stredisko letov stratilo s lietadlom kontakt.<ref name="f24">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Full flight history for Malaysia Airlines flight MH370 | url = http://www.flightradar24.com/data/pinned/mh370-2d81a27/#2d81a27 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-03-16 | vydavateľ = Flightradar24 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Lietadlo nevyslalo žiadny núdzový signál ani nič, čo by naznačovalo problémy, poruchu alebo zmenu naplánovaného letu. [[Počasie]] v tej oblasti taktiež nevykazovalo známky abnormality, prípadne vlastnosti, ktoré by mohli let akokoľvek ohroziť. == Lietadlo == Išlo o lietadlo [[Boeing 777|Boeing 777-200ER]], pričom označenie „200ER“ znamená, že ide o verziu 777 s predĺženým doletom. Písmená „ER“ sú skratkou z {{vjz|eng|„Extended Range“}}, v preklade predĺžený dolet. Lietadlo malo v minulosti poškodený koniec krídla pri pojazde na letiskovej dráhe, ale táto porucha bola odstránená podľa servisných pravidiel spoločnosti [[Boeing]]. Posledná podrobná servisná kontrola lietadla bola vykonaná vo februári 2014<ref name="Fligh396801">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Toh | meno = Mavis | titul = MAS 777 underwent maintenance in Feb | url = http://www.flightglobal.com/news/articles/mas-777-underwent-maintenance-in-feb-396801/ | dátum vydania = 2014-03-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-03-16 | vydavateľ = Flightradar24 | miesto = Singapore | jazyk = po anglicky }}</ref> a aj v prípade recidívy počas letu by podľa odborníkov nemohla spôsobiť okamžitú dezintegráciu (rozpadnutie) stroja či haváriu. == Posádka == Na palube bol 53-ročný kapitán Zaharie Ahmad Shah z [[Malajzia|Malajzie]], ktorý pre [[Malaysia Airlines|Malaysia]] [[Malaysia Airlines|Airlines]] pracoval 33 rokov. Druhý pilot, ktorý tu noc lietadlo pilotoval, bol 27-ročný Fariq Abdul Hamid, on mal 7-ročné skúsenosti s lietaním, ale s [[Boeing 777|Boeingom 777-200ER]], mal iba 39 hodín. == Cestujúci == Z 227 cestujúcich, bolo 153 [[Čína|čínskych]] občanov, 39 [[Malajzia|malajských]] občanov, a zbytok bol z ďalších 12 štátov (napr. [[Thajsko]], [[Singapur]], [[Japonsko]], [[Kórejská republika]], [[Katar (štát)|Katar]], [[Hongkong]], ...) == Vyšetrovanie udalosti == [[Súbor:MH370 scheduled flight map with labels.png|thumb|Mapa zobrazujúca plánované cieľové miesto letu a širšie okolie]] [[Súbor:Map of satellite images of possible debris from MH370.png|náhľad|255px|1. posledná známa pozícia<br/>2. poloha jedného z nepotvrdených nálezov trosiek v prehľadávanom priestore juhozápadne od Austrálie]] [[Súbor:Map_of_search_for_MH370.png|náhľad|right|255px|Analyzačná mapa udalosti a situačný popis]] === Časová tabuľka záznamov komunikácie a dátových prenosov s lietadlom === {| class="wikitable" style="margin:left; text-align: center; font-size:90%;" |+ |- ! style="width:60px;" rowspan="2"| Čas letu || colspan="2"| Time || rowspan="2"| Udalosť |- ! style="width:60px;"| Malajský čas || style="width:60px;" |[[UTC]] |- | rowspan=2 | 00:00 || style="background:#E0E0C0;font-size:80%; padding-top:0; padding-bottom:0;" | '''[[8. marec|8. marca]]''' || style="background:#E0E0C0; font-size:80%; padding-top:0; padding-bottom:0; border-left:2px solid #888888;"| '''[[7. marec|7. marca]]''' || style="text-align:left;" rowspan=2 | Štart z medzinárodného letiska v [[Kuala Lumpur]] |- | 00:41 || style="border-left:2px solid #888888;"| 16:41 |- | 00:20 || 01:01 || style="border-left:2px solid #888888;" | 17:01 || style="text-align:left;"| Posádka potvrdzuje letovú hladinu 350 ({{mnm|10668|m}})<ref name="Guardian Transcript">''The Guardian'', [http://www.theguardian.com/world/interactive/2014/apr/01/mh370-cockpit-transcript-full "MH370: plný prepis komunikácie s posádkou"]</ref> |- | 00:26 || 01:07 || style="border-left:2px solid #888888;" | 17:07 || style="text-align:left;"| Zachytený posledný prenos zo systému ACARS;<ref name="Press Con">''Out of Control Videos'', [http://outofcontrolvideos.com/mh370-pc-live-updates-530-17th-march/ "Timing of ACARS deactivation unclear. Last ACARS message at 01:07 was not necessarily point at which system was turned off"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140317135858/http://outofcontrolvideos.com/mh370-pc-live-updates-530-17th-march/ |date=2014-03-17 }}</ref> posádka opäť potvrdzuje letovú hladinu 350<ref name="Guardian Transcript" /> |- | 00:38 || 01:19 || style="border-left:2px solid #888888;" | 17:19 || style="text-align:left;"| Posledný hlasový kontakt s malajským riadením letov<ref name="goodnight">''Daily Mail'', [http://www.dailymail.co.uk/news/article-2583076/Was-Malaysian-pilots-message-base-secret-distress-signal-Officials-investigate-possibility-unusual-sign-indicated-wrong.html "Was Malaysian co-pilot's last message to base a secret distress signal? Officials investigate possibility unusual sign-off may have indicated something was wrong"]</ref> |- | 00:40 || 01:21 || style="border-left:2px solid #888888;" | 17:21 || style="text-align:left;"| Posledný kontakt so sekundárnym radarovým odpovedačom na pozícii {{Súradnice|6|55|15|S|103|34|43|V|type:event_dim:500km|name=Posledná známa pozícia, 8. marca}}<ref name="airline4thstatement">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=04:20 PM MYT +0800 Malaysia Airlines MH370 Flight Incident – 4th Media Statement|url=http://www.malaysiaairlines.com/my/en/site/dark-site.html|vydavateľ=Malaysia Airlines|dátum prístupu=08-04-2014|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140308024002/http://www.malaysiaairlines.com/my/en/site/dark-site.html|archivedate=08-04-2014|deadurl=no|at=scroll down to bottom of page and find the appropriate sub-web-page|url archívu=https://web.archive.org/web/20140308134226/http://www.malaysiaairlines.com/my/en/site/dark-site.html|dátum archivácie=2014-03-08}}</ref> |- | 00:41 || 01:22 || style="border-left:2px solid #888888;" | 17:22 || style="text-align:left;"| Transpondér a Multilateračný sledovací systém s integrovaným ADS-B nie je v prevádzke. |- | 00:49 || 01:30 || style="border-left:2px solid #888888;" | 17:30 || style="text-align:left;"| Pokus o hlasový rádiový kontakt s iným lietadlom na žiadosť vietnamskej letovej kontroly; odpoveďou bolo len nezrozumiteľné mumlanie a statické praskanie v rádiu<ref name="nst-pilot">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pilot: I established contact with plane|url=http://www.nst.com.my/nation/general/font-color-red-missing-mh370-font-pilot-i-established-contact-with-plane-1.503464|dátum prístupu=17-03-2014|vydavateľ=New Straits Times|dátum=09-03-2014}}</ref> |- | 00:56 || 01:37 || style="border-left:2px solid #888888;" | 17:37 || style="text-align:left;"| Neuskutočnený očakávaný prenos dát z ACARSu v plánovanom polhodinovom intervale<ref name="Press Con" /> |- | 01:34 || 02:15 || style="border-left:2px solid #888888;" | 18:15 || style="text-align:left;"| Posledný radarový kontakt s vojenským radarom Malajzie, 200 míľ severozápadne od Penangu |- | 01:41 || 02:22 || style="border-left:2px solid #888888;" | 18:22 || style="text-align:left;"| Prvý zo šiestich Classic Aero<ref name="classicaero">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Classic Aero services and SwiftBroadband|url=http://www.inmarsat.com/service/aviation-safety/|vydavateľ=Inmarsat|dátum prístupu=28-03-2014}}</ref> pingov (začiatok nadväzovania rádiového kontaktu) (od posledného prenosu ACARS) cez satelit [[Inmarsat]]-3 F1<ref name="Inmarsat(26 March)">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Malaysian government publishes MH370 details from UK AAIB|url=http://www.inmarsat.com/news/malaysian-government-publishes-mh370-details-uk-aaib/|vydavateľ=Inmarsat|dátum prístupu=26 March 2014|url archívu=https://web.archive.org/web/20140404141040/http://www.inmarsat.com/news/malaysian-government-publishes-mh370-details-uk-aaib/|dátum archivácie=2014-04-04}}</ref><ref name=Telegraph-delays>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Rayner|meno=Gordon|titul=MH370: Britain finds itself at centre of blame game over crucial delays|url=http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/asia/malaysia/10720009/MH370-Britain-finds-itself-at-centre-of-blame-game-over-crucial-delays.html|dátum prístupu=26-03-2014|vydavateľ=The Telegraph|dátum=24-03-2014}}</ref> |- | 02:59 || 03:40 || style="border-left:2px solid #888888;" | 19:40 || style="text-align:left;"| Druhý zo šiestich pingov so satelitom Inmarsat |- | 03:59 || 04:40 || style="border-left:2px solid #888888;" | 20:40 || style="text-align:left;"| Tretí zo šiestich pingov so satelitom Inmarsat |- | 04:59 || 05:40 || style="border-left:2px solid #888888;" | 21:40 || style="text-align:left;"| Štvrtý zo šiestich pingov so satelitom Inmarsat |- | 05:49 || 06:30 || style="border-left:2px solid #888888;" | 22:30 || style="text-align:left;"| Neuskutočnený plánovaný prílet na [[Medzinárodné letisko Peking|Medzinárodné letisko v Pekingu]] |- | 05:59 || 06:40 || style="border-left:2px solid #888888;" | 22:40 || style="text-align:left;"| Piaty zo šiestich pingov so satelitom Inmarsat |- | 06:43 || 07:24 || style="border-left:2px solid #888888;" | 23:24 || style="text-align:left;"| Malaysia Airlines oficiálne prehlásila let za stratený<ref name="airline4thstatement"/> |- | rowspan=2 | 07:30 || rowspan=2 | 08:11 || style="border-top:2px solid #888888;background:#E0E0C0;font-size:80%; padding-top:0; padding-bottom:0;" | '''[[8. marca]]''' || style="text-align:left;" rowspan=2 | Šiesty a posledný úspešný automatický ping so satelitom Inmarsat-3 F1<ref name="Inmarsat(26 March)" /><ref name="telegraphtranscript">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/asia/malaysia/10714907/Revealed-the-final-54-minutes-of-communication-from-MH370.html |titul= Revealed: the final 54 minutes of communication from MH370 |meno1=Jonathan |priezvisko1=Pearlman |meno2=Adam |priezvisko2=Wu |vydavateľ=[[The Daily Telegraph]] |dátum=21-03-2014}}</ref> |- | 00:11 |- | 07:38 || 08:19 || | 00:19 || style="text-align:left;" | Neplánovaný, nevysvetlený čiastočný ping vyslaný lietadlom<ref>[http://www.bbc.co.uk/news/world-asia-26503141 "Missing Malaysia plane: What we know"]. BBC News, 25 March 2014</ref><ref name=20140326nytbradsher>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Keith Bradsher, Edward Wong, Thomas Fuller|titul=Malaysia Releases Details of Last Contact With Missing Plane|url=http://www.nytimes.com/2014/03/26/world/asia/malaysia-flight-370.html|miesto=The New York Times|dátum prístupu=25 March 2014}}</ref> |- | 08:34 || 09:15 || 01:15 || style="text-align:left;"| Inmarsat vysiela naplánovaný ping lietadlu, bez odpovede<ref name="Inmarsat(26 March)"/> |} Riadiace stredisko letov stratilo kontakt s lietadlom o 01:22 (17:22 UTC).<ref name="f24" /> Okamžite sa začalo pátranie po stopách alebo troskách lietadla v oblasti posledného známeho kontaktu a zapojili sa do neho desiatky lodí a lietadiel z 11 krajín sveta. <ref name="20140310indie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Buncombe | meno = Andrew | priezvisko2 = Withnall | meno2 = Adam | titul = Malaysia Airlines Flight MH370: Oil slicks in South China Sea ‘not from missing jet’, officials say | url = http://www.independent.co.uk/news/world/asia/malaysia-airlines-flight-mh370-search-teams-scramble-helicopters-and-ships-to-investigate-sighting-of-possible-life-raft-9180759.html | dátum vydania = 2014-03-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-03-16 | vydavateľ = The Independent | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Missing MAS flight: Malaysia grateful for assistance in search and rescue operations, says Anifah | url = http://www.thestar.com.my/News/Nation/2014/03/09/Missing-MAS-flight-Malaysia-grateful-for-assistance/ | dátum vydania = 2014-03-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-03-16 | vydavateľ = The Star | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Po začatí vyšetrovania sa čoskoro prišlo na fakt, že dvaja pasažieri cestovali na ukradnuté pasy. Podľa správ z rána [[11. marec|11. marca]] išlo o dvoch [[Iránci|Iráncov]], 18-ročného Pouriho Nourmohammadiho, smerujúceho do [[Nemecko|Nemecka]] kvôli [[azyl]]u a 29-ročného Delavara Seyeda Mohammada Reza. Spojitosť týchto pasažierov s teroristickými organizáciami nebola vylúčená, ale ani potvrdená alebo pravdepodobná.<ref name="BBC Iranian">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Malaysia Airlines MH370: Stolen passports 'no terror link' | url = http://www.bbc.com/news/world-asia-26525281 | dátum vydania = 2014-03-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-03-16 | vydavateľ = BBC News | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mullen | meno = Jethro | titul = Missing Malaysia Airlines Flight 370: What we know and don't know | url = http://www.cnn.com/2014/03/10/world/asia/malaysia-airlines-knowns-unknowns/index.html | dátum vydania = 2014-03-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-03-16 | vydavateľ = CNN | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Botelho | meno = Greg | priezvisko2 = Pearson | meno2 = Michael | priezvisko3 = Mullen | meno3 = Jethro | titul = Mystery Malaysia flight may have lost signal, gone hundreds of miles off course | url = http://edition.cnn.com/2014/03/11/world/asia/malaysia-airlines-plane/index.html | dátum vydania = 2014-03-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-03-16 | vydavateľ = CNN | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> 11. marca večer bolo oznámené, že záznamy vojenského radaru naznačujú veľmi neobvyklý odklon letu od plánovanej trasy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Malaysia Airlines MH370: Plane 'changed course' | url = http://www.bbc.com/news/world-asia-26527439 | dátum vydania = 2014-03-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-03-16 | vydavateľ = BBC News | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Lietadlo zmenilo kurz na Kota Bharu a zostúpilo na nižšiu letovú hladinu. Let smeroval ďalej do [[Melacký prieliv|Melackého prielivu]], kde bola radarom poslednýkrát zaznamenaná jeho pozícia.<ref name="20140311Reuters">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Koswanage | meno = Niluksi | priezvisko2 = Danubrata | meno2 = Eveline | titul = Malaysia military source says missing jet veered to west | url = http://www.reuters.com/article/2014/03/11/us-malaysiaairlines-flight-idUSBREA2701720140311 | dátum vydania = 2014-03-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-03-16 | vydavateľ = Reuters | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Dochádzalo k rôznym interpretáciám záznamov a informačnému šumu, na čo Indonézia reagovala pozastavením záchranných operácií, až kým sa situácia ohľadom polohy lietadla nevyjasní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Daud | meno = Rodzali | titul = MISSING MH370: RMAF chief denies military radar report | url = http://www.nst.com.my/latest/font-color-red-missing-mh370-font-rmaf-chief-denies-military-radar-report-1.509129 | dátum vydania = 2014-03-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-03-16 | vydavateľ = New Straits Times | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref name="20140312StraitsTimes">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Missing Malaysia Airlines plane: Air force chief denies tracking jet to Strait of Malacca | url = http://www.straitstimes.com/the-big-story/missing-mas-plane/story/missing-malaysia-airlines-plane-air-force-chief-denies-trackin | dátum vydania = 2014-03-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-03-16 | vydavateľ = The Straits Times | miesto = Singapore | jazyk = po anglicky }}</ref> [[12. marec|12. marca]] ''[[The Wall Street Journal]]'' uviedol, že podľa tvrdení amerických vyšetrovateľov lietadlo po strate kontaktu letelo ešte niekoľko hodín.<ref name="5hrsinair">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ostrower | meno = Jon | priezvisko2 = Pasztor | meno2 = Andy | titul = U.S. Investigators Suspect Missing Malaysia Airlines Plane Flew On for Hours | url = http://online.wsj.com/news/articles/SB10001424052702304914904579434653903086282 | dátum vydania = 2014-03-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-03-16 | vydavateľ = The Wall Street Journal | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> Tvrdenie sa opieralo o údaje zasielané cez satelit z motorov [[Rolls-Royce]]. [[13. marec|13. marca]] Malajský minister dopravy tieto informácie spochybnil. <ref name="5hrsinair_disputed">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Daga | meno = Anshuman | priezvisko2 = Hosenball | meno2 = Mark | titul = Search for Malaysian plane may extend to Indian Ocean - U.S | url = http://www.reuters.com/article/2014/03/13/us-malaysiaairlines-flight-idUSBREA2701720140313 | dátum vydania = 2014-03-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-03-16 | vydavateľ = Reuters | miesto = Kuala Lumpur; Washington | jazyk = po anglicky }}</ref> Existuje svedectvo robotníka ropnej plošiny v Juhočínskom mori, ktorý údajne videl ''„horiace lietadlo vo veľkej výške“'' približne 70 km smerom k pozícii {{súradnice|8.38|S|108.7|V}}, teda v miestach, kde sa uvádza strata kontaktu a zmiznutie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ohlheiser | meno = Abby | titul = Oil Rig Worker Thinks He Saw Malaysia Air Flight 370 Go Down In Flames | url = http://www.businessinsider.com/oil-rig-worker-thinks-he-saw-malaysia-flight-in-flames-2014-3 | dátum vydania = 2014-03-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-03-16 | vydavateľ = Business Insider | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref> [[14. marec|14. marca]] vyšetrovatelia a ďalšie úrady disponujúce dôležitými informáciami o incidente, publikovali teóriu o úmyselnom vypnutí komunikácie z lietadla a potvrdili s väčšou istotou zmenu kurzu smerom na západ a juh ponad vody Indického oceánu.<ref name="5hrsinair2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Starr | meno = Barbara | priezvisko2 = Carter | meno2 = Chelsea J. | priezvisko3 = Clancy | meno3 = Jim | titul = 'Those in the cockpit' behind missing flight? | url = http://www.ktvz.com/news/deliberate-action-likely-in-planes-disappearance-pm-says/24990678 | dátum vydania = 2014-03-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-03-16 | vydavateľ = CNN; KTVZ | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20140316050907/http://www.ktvz.com/news/deliberate-action-likely-in-planes-disappearance-pm-says/24990678 | dátum archivácie = 2014-03-16 }}</ref> [[20. marca]] predseda [[Austrália|austrálskej]] vlády Tony Abbott ohlásil v parlamente, že satelity zaznamenali dva veľké objekty (jeden o dĺžke až 24m) v [[Indický oceán|Indickom oceáne]]. 22. marca tento nález potvrdili aj [[Čína|čínske]] satelity. Poloha objektov je približne {{súradnice|44.57|J|90.13|V}}, čo je asi 3,170 km juhozápadne od austrálskeho [[Perth]]u.<ref>[http://www.abc.net.au/news/2014-03-22/mh370-new-debris-china-satellites-malaysia/5339092 Malaysia Airlines MH370: Chinese satellites spot new possible debris from missing plane] ''Australian Broadcast Corporation''</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bbc.co.uk/news/world-asia-26697048 |titul=BBC News, 22 March 2014 |vydavateľ=BBC |date=1 January 1970}}</ref> Napokon sa ukázalo, že ide o plávajúce smeti, nesúvisiace so strateným letom. [[24. marca]] [[Malaysia Airlines]] oznámila, že niet rozumných pochýb o tom, že lietadlo dopadlo do mora a haváriu nikto na palube neprežil<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bbc.co.uk/news/world-asia-26716572|titul=Families told missing plane lost|date=24 March 2014|dátum prístupu=24 March 2014|vydavateľ=BBC News}}</ref> [[28. marca]] sa na základe upresňovania analýz dát z radarov a satelitov a revidovaných dát odhadu rýchlosti lietadla presunulo hľadanie asi {{km|1100|m}} severovýchodným smerom na plochu o rozlohe približne {{km2|320000|m|w}}.<ref name=newdatum28032014>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Missing Malaysia Airlines MH370: dramatic shift in search area | dátum prístupu = 28-03-2014 | url = http://www.smh.com.au/national/missing-malaysia-airlines-mh370-dramatic-shift-in-search-area-20140328-35nco.html | vydavateľ=The Sydney Morning Herald }}</ref> Do pátrania sa zapojilo aj plavidlo austrálskych námorných obranných síl ''ADV Ocean Shield'', vybavené lokalizačným prijímačom TPL-25, ktorý už začiatkom apríla začal prehľadávať cieľovú oblasť a pomocou lokalizátora sa snažil zachytiť signál núdzového vysielača čiernych skriniek, ktorých batéria vydrží približne len do 7. apríla.<ref>[http://www.bbc.co.uk/news/world-asia-26814929 BBC News, 31. marca 2014]</ref> To napokon hľadaný signál [[5. apríl]]a približne na pozícii {{Súradnice|25|J|101|V|type:event_dim:1000km|name=Pulse signal, 5. apríl}} zachytilo a predbežne vyhodnotilo ako konzistentný so signálom z oboch [[ultrazvuk]]ových majákov, ktoré sú súčasťou [[letový zapisovač|letových zapisovačov]] (tzv. čiernych skriniek)".<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Missing plane search has 'best lead so far'|url=http://www.bbc.com/news/world-asia-26917934|vydavateľ=BBC|dátum prístupu=07-04-2014}}</ref> Nateraz však nie je potvrdené, že signál skutočne pochádza zo zapisovačov na palube MH370.<ref name="avherald">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Crash: Malaysia B772 over Gulf of Thailand on Mar 8th 2014, aircraft missing, data indicate flight MH-370 ended west of Australia|url=http://avherald.com/h?article=4710c69b|vydavateľ=The Aviation Herald|dátum prístupu=07-04-2014}}</ref> [[8. apríl]]a pátracia loď ''Ocean Shields'' zachytila ďalšie dva signály z hĺbky {{m|3500|m}}, veľmi blízke tým z 5. apríla.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prepis tlačovej konferencie, 9. apríla 2014 | url = http://www.jacc.gov.au/media/interviews/2014/april/tr008.aspx | vydavateľ = Joint Agency Coordination Centre | dátum = 2014-04-09 | dátum prístupu = 2014-05-06 }}</ref> [[14. apríl]]a Ocean Shield našla olejovú škvrnu<ref name="AutoVQ-79">{{cite web | title = Malaysia Airlines MH370: submarine to be deployed as oil slick spotted | work=The Daily Telegraph| accessdate = 14 April 2014| url = http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/australiaandthepacific/australia/10764523/Malaysia-Airlines-MH370-submarine-to-be-deployed-as-oil-slick-spotted.html}}</ref> a pokračovala v pátraní špeciálnym hĺbkovým sonarom Bluefin-21. Ten sa však kvôli dosiahnutej maximálnej hĺbke z bezpečnostných dôvodov vypol. Misia pokračovala na druhý deň.<ref name=20140415csm>{{cite web|author=Noelle Swan |url=http://www.csmonitor.com/USA/USA-Update/2014/0415/Malaysia-Airlines-Flight-MH370-Robot-sub-back-at-work-after-false-start-video |title=Malaysia Airlines Flight MH370: Robot sub back at work after false start (+video) |work=The Christian Science Monitor |date=15 April 2014 |accessdate=23 April 2014}}</ref> 18. apríla bola vzorka olejových škvŕn analyzovaná ako negatívna (nie je pôvodom zo strateného lietadla).<ref name="AutoVQ-81">{{cite news|last=Withnall|first=Adam|title=Malaysia Airlines flight MH370: Analysis of Indian Ocean oil slick shows it is not from missing jet|url=http://www.independent.co.uk/news/world/asia/malaysia-airlines-flight-mh370-analysis-of-indian-ocean-oil-slick-shows-it-is-not-from-missing-jet-9267445.html|work=The Independent|accessdate=18 April 2014}}</ref> [[24. apríl]]a boli objavené trosky nitovaného kovového plátu na pobreží Západnej Austrálie. Neskôr bolo potvrdené, že ani tento kus nepatrí k hľadanému lietadlu.<ref name="AutoVQ-82">{{cite news | last1 = Farrel | first1 = Paul | last2 = Safi | first2 = Michael | title = Link to MH370 discounted after debris washes up on Western Australia coast | url = http://www.theguardian.com/world/2014/apr/23/object-found-australia-link-missing-flight-mh370 | work = The Guardian | accessdate = 26 April 2014 | archiveurl = http://www.webcitation.org/query?url=http%3A%2F%2Fwww.theguardian.com%2Fworld%2F2014%2Fapr%2F23%2Fobject-found-australia-link-missing-flight-mh370&date=2014-04-26 | archivedate = 26 April 2014 }}</ref> Austrálsky premiér Tony Abbot a Angus Houston z JACC (Joint Agency Coordination Centre) [[28. apríl]]a oznámili, že pátranie po troskách sa zameria na morské dno a letecké pátranie sa zastavuje, pretože v priebehu času by sa už všetky trosky ponorili.<ref name="JACC_2014-04-28_tr011">{{cite web | title = Transcript of Press Conference, 28 April 2014 | url = http://www.jacc.gov.au/media/interviews/2014/april/tr011.aspx | publisher = [[Joint Agency Coordination Centre]] | date = 28 April 2014 | accessdate = 6 May 2014 }}</ref> Americké námorníctvo ([[US Navy]]) [[5. máj]]a predĺžilo zmluvu pre pátranie prístrojom Bluefin-21.<ref>{{cite web|title=Transcript of Press Conference, 5 May 2014|url=http://www.jacc.gov.au/media/interviews/2014/may/tr013.aspx|publisher=JACC|accessdate=5 May 2014}}</ref> [[22. máj]]a bolo pátranie obnovené po nevyhnutných opravách zariadenia Bluefin-21.<ref>{{cite web|title=Flight MH370: Hunt for missing jet resumes as search area is widened again |url=http://www.mirror.co.uk/news/world-news/flight-mh370-hunt-missing-jet-3588790|publisher=Mirror |date=22 May 2014 |accessdate=22 May 2014}}</ref> == Problematika analýz == Aj napriek tomu, že úradujúci minister dopravy [[Malajzia|Malajzie]] Hishammuddin Hussein poprel existenciu problémov medzi krajinami, ktoré mohli disponovať informáciami o trase zmiznutého lietadla po vypnutí transpondéra, podľa viacerých akademických zdrojov je tam množstvo regionálnych konfliktov, ktoré zabraňujú efektívnej spolupráci a výmene informácií pri hľadaní.<ref name="20140314afp">Malakunas, Karl (AFP) [http://www.google.com/hostednews/afp/article/ALeqM5i94kcoRRPI_OP3y3zBbidj85lCNg?docId=9a219434-81e2-4f7b-8d6e-ea4dea207ad6 "Distrust adding to Malaysian jet confusion: analysts"]. Google News. 14 March 2014.</ref><ref name="20140314guardian" /> Experti na medzinárodné vzťahy zároveň poukazujú na pretrvávajúce súperenie o suverenitu a národné záujmy v inkriminovanej oblasti, citlivé otázky bezpečnosti a špionáže, ktoré veľmi sťažujú multilaterálnu spoluprácu.<ref name="20140314afp" /><ref name="20140314guardian">{{Citácia elektronického dokumentu|author=Tania Branigan in Beijing |url=http://www.theguardian.com/world/2014/mar/14/malaysia-flight-mh370-hunt-sees-suspicion-and-cooperation-china-us |titul=Malaysia flight MH370 hunt sees suspicion and cooperation |miesto=The Guardian }}</ref> Malajzia spočiatku odmietla zverejniť zdrojové dáta zo svojho vojenského radaru, pretože informácie by mohli byť "príliš citlivé", ale neskôr na zverejnenie pristúpili.<ref name=20140314afp/><ref name=20140314guardian/> Armádni experti na príkladoch vysvetľujú, ako môže byť prístup k radarovým informáciám citlivý na vojenskej úrovni: "rýchlosť, s akou dokážu monitorovať sledované územie môže odhaliť, na akej úrovni pokročilosti je radarový systém". Práve preto niektoré krajiny, aj keď zrejme disponujú radarovými dátami o lietadle po vypnutí transpondéra, nie sú ochotné poskytnúť akékoľvek informácie, pretože by mohli odhaliť ich obranné schopnosti a ohroziť ich vlastnú bezpečnosť.<ref name=20140314afp/> Podobne aj ponorky, hliadkujúce v [[Juhočínske more|Juhočínskom mori]], mohli mať informácie z mimoriadnej udalosti vo vode (dopad predmetov na hladinu, náraz vraku na dno atď.), ale poskytnutie týchto informácií by mohlo prezradiť umiestnenie ponorky a fakt, že sa tam nejaká nachádzala. == Obnovenie vyšetrovania == Malajzijské ministerstvo dopravy v roku [[2025]] oznámilo zámer obnoviť vyšetrovanie od [[30. december|30. decembra]] [[2025]]. Dohoda s prieskumnou spoločnosťou Ocean Infinity „na cielenom území, ktoré bolo vyhodnotené ako oblasť s najväčšou pravdepodobnosťou na nájdenia lietadla“, malo nadviazať na predošlé pátracie operácie. Ocean Infinity už predtým bezúspešne viedla pátracie operácie po lietadle.<ref> {{ Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pátranie po zmiznutom lete MH370 obnovia v Malajzii koncom decembra | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/patranie-po-zmiznutom-lete-mh370-obnovi/924885-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2025-12-03 | dátum prístupu = 2026-01-21 }} </ref> V januári 2026 toto pátranie skončilo bez pozitívneho výsledku.<ref>{{ Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Nové pátranie po lete MH370 sa skončilo bez nájdenia akýchkoľvek stôp | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/nove-patranie-po-lete-mh370-sa-skonci/946534-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-03-08 | dátum prístupu = 2026-04-04 }}</ref> == Iné projekty == {{projekt|commons=Search for Malaysia Airlines Flight 370}} == Referencie == {{Referencie|2}} {{Portál|Letectvo|Letecký}} [[Kategória:Letecké nehody]] [[Kategória:Udalosti v 2014]] [[Kategória:2014 v Malajzii]] rmvzkzwitya32ijxmevbgbgo7u5gumb Lolita (móda) 0 513275 8256395 8159975 2026-08-01T17:53:03Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256395 wikitext text/x-wiki {{Iné významy|Lolita|Lolita}} [[Súbor:Two gothic lolitas in Harajuku 20050427.jpg|náhľad|Dve gothic lolity v [[Tokio|tokijskej]] štvrti [[Harajuku]].]] '''Lolita''' ({{V jazyku|jpn|ロリータ・ファッション}}<!-- {{--}}transkripcia: ''Rorīta fasshon'' -->) je druh [[Subkultúra|subkultúry]] [[móda|módy]], ktorý pochádza z [[Japonsko|Japonska]]. Lolita móda je inšpirovaná [[Viktoriánska éra|viktoriánskou érou]], francúzskym [[Rokoko|rokokom]], gotickou temnotou a japonským [[anime]].<ref name="nytmakeafashion"/> Trend začal v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] v Japonsku.<ref name="whatislolitaatlolitafashionorg"/> Lolití vzhlad začal hlavne ako vzhľad skromnosti so zameraním sa na kvalitu materiálu a výroby oblečenia. Originálna silueta je sukňa v dĺžke po kolená alebo šaty v tvare zvonu, ktorý je držaný pomocou spodničiek. Táto silueta sa však rozšírila aj o iné prvky vrátane [[korzet|korzetov]] a šiat po dlážku. Nosia sa tiež blúzky, podkolienky alebo pančuchy a vlasové doplnky.<ref name="Ishikawa"/> Lolita móda má viacero štýlov,<ref name="stylesatlolitafashionorg"/> od roztomilých po gothické.<ref name="pghcitypaper"/> == Pôvod == Aj keď viaceré zdroje ukazujú na [[Japonsko]] ako na pôvod lolita trendu<ref name="lolitacomplex"/><ref name="pghcitypaper"/>, jeho pôvod je komplexný a ostáva nejasný.<ref name="lolitacomplex"/> Módny štýl nemá žiadne prepojenie s Nabokovým [[Lolita (román)|románom]].<ref name="pghcitypaper"/> == Móda == Lolita móda je v protiklade so súčasnou minimalistickou módou. Je zameraná na detaily a drahšia, ale dáva priestor nezávislým dizajnérom.<ref name="pghcitypaper"/> == Základné štýly == === Classic Lolita === Classic Lolita je považovaná za miernejší zo štýlov.<ref name="classicen"/> Tento štýl vyžaduje tmavšie a silnejšie farby. Je elegantnejší a tradičnejší než ''sweet''.<ref name="lyttle10"/> === Gothic Lolita === Gothic lolita je inšpirovaná goth viktoriánskou érou.<ref name="gothicen"/> Môže sa však kombinovať aj s bielou na vytvorenie kontrastnej kombinácie.<ref name="gothicen"/> Medzi doplnkami sa vyskytujú platformové topánky, kríže či ružence a čierny mejkap (zvýraznené oči). Ďalšími doplkami môže byť aj korzet, sieťované pančuchy alebo rukavice. Podľa Pat Lyttle sa tento štýl približuje východoeurópskym štýlom. Používajú sa náboženské symboly, napríklad kríže.<ref name="lyttle10"/> === Sweet Lolita === Tento štýl sa vyznačuje svetlými a pastelovými farbami. Oblečenie obsahuje veľa čipiek, volánov a mašlí. Látková potlač obsahuje motívy zvierat, sladkostí, ovocia, kvetov a podobne.<ref name="sweeten"/> Štýl je považovaný za najdetskejší.<ref name="sweeten"/> == Ďalšie štýly == * Wa-loli - štýl bližší japonskému štýlu obliekania<ref name="lyttle10"/> * Qi-loli - štýl bližší čínskemu štýlu obliekania<ref name="lyttle10"/> * Kuro-loli - lolita v čiernej farbe<ref name="lyttle10"/> * Širo-loli - lolita v bielej farbe<ref name="lyttle10"/> * Punk lolita - viacej „rozložený“ štýl s reťazami, kovovými doplnkami a netradičnými strihmi. Prevládajú kombinácie čiernej a bielej s červenou alebo tmavomodrou.<ref name="lyttle12"/> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="nytmakeafashion">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jimenez | meno = Dabrali | odkaz na autora = | titul = A New Generation of Lolitas Makes a Fashion Statement | url = http://www.nytimes.com/2008/09/28/nyregion/thecity/28trib.html | dátum vydania = 2008-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-12 | vydavateľ = [[The New York Times]] | miesto = New York | jazyk = po anglicky }}</ref> <ref name="whatislolitaatlolitafashionorg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = What is Lolita? | url = http://www.lolitafashion.org/what_is_lolita.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-12 | vydavateľ = lolitafashion.org | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20121011021200/http://www.lolitafashion.org/what_is_lolita.html | dátum archivácie = 2012-10-11 }}</ref> <ref name="Ishikawa">{{Citácia knihy | priezvisko = Ishikawa| meno = Katsuhiko| odkaz na autora = | titul = Gothic & Lolita | vydavateľ = Phaidon| miesto = | rok = 2007| isbn = | kapitola = | strany = 13, 89, 93 et al.| jazyk = }}</ref> <ref name="stylesatlolitafashionorg">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lolita Styles | url = http://www.lolitafashion.org/styles_list.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-12 | vydavateľ = lolitafashion.org | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20121011021238/http://www.lolitafashion.org/styles_list.html | dátum archivácie = 2012-10-11 }}</ref> .<ref name="lolitacomplex">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hardy Bernal | meno = Kathryn Adele | odkaz na autora = | titul = The Lolita Complex: a Japannese fashion subculture and its paradoxes | url = http://aut.researchgateway.ac.nz/handle/10292/2448 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-26 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20181022085709/http://aut.researchgateway.ac.nz/handle/10292/2448 | dátum archivácie = 2018-10-22 }}</ref> <ref name="classicen">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Classic Lolita | url = http://www.lolitafashion.org/classic_lolita.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-25 | vydavateľ = lolitafashion.org | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20121116054027/http://www.lolitafashion.org/classic_lolita.html | dátum archivácie = 2012-11-16 }}</ref> <ref name="gothicen">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Gothic Lolita | url = http://www.lolitafashion.org/gothic_lolita.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-25 | vydavateľ = lolitafashion.org | miesto = | jazyk = po anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="sweeten">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sweet Lolita | url = http://www.lolitafashion.org/sweet_lolita.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-04-25 | vydavateľ = lolitafashion.org | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20150813221432/http://www.lolitafashion.org/sweet_lolita.html | dátum archivácie = 2015-08-13 }}</ref> <ref name="lyttle10">{{Citácia knihy | priezvisko = Lyttle | meno = Pat | odkaz na autora = | titul = Japanese Street Style | vydavateľ = A&C Black| miesto = London | rok = 2012| isbn = 978-1-4081-567-11| kapitola = | strany = 10 | jazyk = }}</ref> <ref name="lyttle12">{{Citácia knihy | priezvisko = Lyttle | meno = Pat | autor = | odkaz na autora = | titul = Japanese Street Style | vydanie = | vydavateľ = A&C Black | miesto = London | rok = 2012 | počet strán = 128 | url = | isbn = 978-1-4081-5671-1 | kapitola = | strany = 12| jazyk = }}</ref> <ref name="pghcitypaper">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lynn | meno = Hannah | autor = | odkaz na autora = | titul = Features | url = https://www.pghcitypaper.com/pittsburgh/the-hyper-feminine-fashion-that-targets-the-female-gaze/Content?oid=14592967 | vydavateľ = pghcitypaper.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-04-27 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20190411144748/https://www.pghcitypaper.com/pittsburgh/the-hyper-feminine-fashion-that-targets-the-female-gaze/Content?oid=14592967 | dátum archivácie = 2019-04-11 }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Lolita fashion}} == Zdroj == * {{Preklad|en|Lolita fashion|603801250}} [[Kategória:Kultúra v Japonsku]] [[Kategória:Módne štýly]] ih29xg0gldjdp3f962vq33liwwny30z Škoda 30Tr SOR 0 513605 8256431 8215619 2026-08-01T21:05:32Z ~2026-42701-32 301733 /* */ 8256431 wikitext text/x-wiki {{Infobox trolejbus | názov = Škoda 30Tr SOR | súbor = TrolleybusInBanská Bystrica.jpg | popis = Trolejbus v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] | typ = 30Tr | výrobca = [[Škoda Electric]]<br />[[SOR Libchavy]] (karoserie) | prototyp = [[2010]] | výroba v rokoch = [[2011]] – [[2020]] | vyrobených kusov = 155 | modernizácia v rokoch = | modernizovaných kusov = | dĺžka = 12 180 mm | šírka = 2 550 mm | výška = 3 400 | pohotovostná hmotnosť = 10 800 kg | výška podlahy = 360 | max. rýchlosť = 70 km/h | miest na sedenie = 32 | miest na státie = 68 | motor(y) = Škoda 4ML 3444 K/4 | výkon = 1×160 kW | napätie = 600 V / 750 V | dieselagregát = Iveco | výkon dieselagregátu = 100 kW }} [[Súbor:6114 210 Karpatska.jpg|náhľad|Trolejbus Škoda 30Tr SOR v [[Bratislava|Bratislave]]]] [[Súbor:DPMBBTrolejbus3011.JPG|náhľad|Trolejbus Škoda 30Tr SOR v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]]] [[Súbor:Teplice, Benešovo náměstí, trolejbus 179, Škoda 30Tr, linka 2.jpg|náhľad|Trolejbus Škoda 30Tr SOR v [[Teplice|Tepliciach]]]] '''Škoda 30Tr SOR''' je nízkopodlažný [[trolejbus]] vyrábaný spoločnosťou [[Škoda Electric]] v spolupráci s dodávateľom karosérie [[SOR Libchavy]] (skriňa autobusu typu [[SOR NB 12 City|NB 12]]). Z modelu 30Tr je odvodený kĺbový voz [[Škoda 31Tr SOR]]. == História == Prvý voz bol vyrobený v roku 2010 a po vykonaných skúškach v Bratislave bol dodaný do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. [[Dopravný podnik mesta Banská Bystrica]] (DPM BB) objednal celkom 19 vozov typu 30Tr, ktoré boli dodané do júna 2011. Okrem prvého vozu, ktorý bol dokončený v Plzni, kde aj absolvoval skúšobné jazdy (prvá jazda tu bola uskutočnená 4. novembra 2010<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plzeňské trolejbusy - Zkoušené trolejbusy - Škoda 30 Tr pro Banskou Bystrici|url=http://www.plzensketrolejbusy.cz/zkousenetrolejbusy/skoda-30-tr-bbystrica.php|vydavateľ=www.plzensketrolejbusy.cz|dátum prístupu=2020-08-09}}</ref>), bola [[elektrická výzbroj]] do karosérií nainštalovaná až pracovníkmi DPM BB priamo v Banskej Bystrici, čím podnik ušetril až 60% finančných prostriedkov. Trolejbusy, ktoré z 95% financoval Európsky fond regionálneho rozvoja a príspevok zo štátneho rozpočtu, sú označené evidenčnými číslami 3001-3019. Vozy majú štvoro dverí a nie sú vybavené pomocným dieselagregátom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DPM BB ušetrí montážou výzbroje trolejbusu Škoda 30 Tr|url=https://imhd.sk/bb/doc/sk/8926/index?&id=8926|vydavateľ=imhd.sk Banská Bystrica|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref> Prvý voz č. 3001 vykonával v Banskej Bystrici v dňoch 15. apríla{{--}}30. júna 2011 skúšobné jazdy s cestujúcimi, slávnostne bolo všetkých 19 trolejbusov odovzdaných 30. júna 2011, ich pravidelná prevádzka začala o deň neskôr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BUSportal - FOTOREPORTÁŽ zo slávnostného odovzdávania|url=http://www.busportal.sk/modules.php?name=article&sid=7486&secid=4|vydavateľ=www.busportal.sk|dátum prístupu=2020-08-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20190201172129/http://www.busportal.sk/modules.php?name=article&sid=7486&secid=4|dátum archivácie=2019-02-01}}</ref> Na túto dodávku na jeseň 2015 nadviazalo dodanie jedného kusu toho istého typu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nové trolejbusy boli zaradené do premávky s cestujúcimi (od 18.11.2015)|url=https://imhd.sk/bb/doc/sk/14998/Nove-trolejbusy-boli-zaradene-do-premavky-s-cestujucimi-od-DNES-18-11-2015|vydavateľ=imhd.sk Banská Bystrica|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref> Ďalších 18 štvordverových vozov 30Tr (z toho dvaja s pomocným dieselagregátom) bolo v rokoch 2011{{--}}2012 dodaných [[Dopravní podnik města Hradce Králové|Dopravnému podniku mesta Hradca Králové]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BUSportál {{!}} zprávy {{!}} vše o autobusech {{!}} autobusová doprava {{!}} jízdní řády|url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8129|vydavateľ=www.busportal.cz|dátum prístupu=2020-08-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20210923001230/https://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8129|dátum archivácie=2021-09-23}}</ref> Prvý trolejbus č. 11 bol do Hradca Králové dodaný 9. septembra 2011, pričom už 15. septembra tohto roku bol vypravený do pravidelnej prevádzky na linku č. 3. Ďalších päť hradeckých vozov prišlo na prelome septembra a októbra 2011, šesť trolejbusov (vrátane dvoch s dieselagregátom, ktoré sú nasadzované na linku č. 1 do mestskej časti Kluky) si dopravca prevzal v júni 2012. Trolejbusy 30Tr boli, podobne ako hradecké kĺbové vozy Škoda 31Tr, pomenované podľa rozprávkových postavičiek, tentoraz podľa postáv z knižky ''Augustinovy pohádky'' od královéhradeckej spisovateľky Marty Pohnerovej (č. 11 ''skřítek Dobřík'', č. 12 ''skřítek Sklepník'', č. 13 ''skřítek Buchtička'', č. 14 ''Lopuchová víla'', č. 15 ''skřítek Černá tečka'', č. 17 ''víla Barvička'', č. 18 ''víla Fialka'', č. 19 ''skřítek Stoočník'', č. 21 ''skřítek Dobromysl'', č. 22 ''skřítek Moudřík''). U trolejbusov č. 16 a 20 k tomuto kroku nedošlo, pretože boli určené pre celovozové reklamy. Posledná šestica trolejbusov 30Tr bola zaradená do prevádzky v novembri 2012 (č. 23 ''Vrbový skřítek'', č. 24 ''skřítek Sklepník'', č. 25 ''víla Pralinka'', č. 26 ''Vánoční skřítek'', č. 27 ''Zlobivý bubáček'', č. 28 ''Hvězdička Maruška''). V roku 2018 bolo do Hradca Králové dodaných ďalších 9 trolejbusov typu 30Tr, tentokrát naviac s batériovým pohonom a klimatizáciou salónu cestujúcich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ŠKODA ELECTRIC DODÁ DO HRADCE KRÁLOVÉ TROLEJBUSY S BATERIEMI {{!}} Škoda Transportation a.s.|url=https://www.skoda.cz/skoda-electric-doda-do-hradce-kralove-trolejbusy-s-bateriemi/|vydavateľ=www.skoda.cz|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=cs|meno=Beneš & Michl|priezvisko=www.benes-michl.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20180130091428/https://www.skoda.cz/skoda-electric-doda-do-hradce-kralove-trolejbusy-s-bateriemi/|dátum archivácie=2018-01-30}}</ref> Podľa rámcovej zmluvy mala Škoda Electric dodať päť trolejbusov 30Tr medzi rokmi 2011{{--}}2014 aj [[Dopravný podnik mesta Prešov|Dopravnému podniku mesta Prešov]], nákup ale vtedy nebol realizovaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BUSportál {{!}} zprávy {{!}} vše o autobusech {{!}} autobusová doprava {{!}} jízdní řády|url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8488&secid=1|vydavateľ=www.busportal.cz|dátum prístupu=2020-08-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20180414091334/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8488&secid=1|dátum archivácie=2018-04-14}}</ref> Celkom 10 vozov 30Tr malo byť podľa zmluvy z roku 2012 dodaný [[Dopravný podnik mesta Žiliny|Dopravnému podniku mesta Žiliny]] do štyroch rokov od uzatvorenia zmluvy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výsledok tendra na nové trolejbusy je známy|url=https://imhd.sk/za/doc/sk/11163/Vysledok-tendra-na-nove-trolejbusy-je-znamy|vydavateľ=imhd.sk Žilina|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DPMŽ vypísal tender na nové trolejbusy|url=https://imhd.sk/za/doc/sk/10826/DPMZ-vypisal-tender-na-nove-trolejbusy|vydavateľ=imhd.sk Žilina|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref> prvé tri boli uvedené do prevádzky v decembri 2012.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Všetkých 10 nových trolejbusov je už v Žiline|url=https://imhd.sk/za/doc/sk/11596/Vsetkych-10-novych-trolejbusov-je-uz-v-Ziline|vydavateľ=imhd.sk Žilina|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref> Tri vozy 30Tr boli na jeseň 2013 dodané štatutárnemu mestu Teplice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BUSportál {{!}} zprávy {{!}} vše o autobusech {{!}} autobusová doprava {{!}} jízdní řády|url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=10665&secid=13|vydavateľ=www.busportal.cz|dátum prístupu=2020-08-09}}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Celkom 50 trolejbusov typu Škoda 30Tr SOR zakúpil v rokoch 2013 a 2015 [[Dopravný podnik Bratislava]] (DPB), pričom vozy disponujú aj klimatizáciou salónu pre cestujúcich 15 vozidiel má pomocný dieselagregát. Ďalších 30 vozov disponuje bez dieselagregátu. Trolejbusy bez pomocného dieselagregátu v [[Bratislava|Bratislave]] premávajú na linkách: {{MHD|ba|45}} {{MHD|ba|47}} {{MHD|ba|49}} {{MHD|ba|60}} {{MHD|ba|64}} Trolejbusy s pomocným dieselagregátom v [[Bratislava|Bratislave]] premávajú na linkách: {{MHD|ba|44}} {{MHD|ba|49}} {{MHD|ba|60}} {{MHD|ba|N44}} {{MHD|ba|N47}} {{MHD|ba|N72}} Podľa výberového konania z konca roka 2015 boli v prvej polovici roka 2016 dodané tri kusy 30Tr [[Dopravní podnik města Pardubic|Dopravnému podniku mesta Pardubic]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlín a Pardubice získají trolejbusy ze Škody Electric {{!}} Škoda Transportation a.s.|url=https://www.skoda.cz/zlin-a-pardubice-ziskaji-trolejbusy-ze-skody-electric/|vydavateľ=www.skoda.cz|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=cs|meno=Beneš & Michl|priezvisko=www.benes-michl.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20190808183421/https://www.skoda.cz/zlin-a-pardubice-ziskaji-trolejbusy-ze-skody-electric/|dátum archivácie=2019-08-08}}</ref> Podľa výberového konania z roku 2017 prišlo do Pardubíc ďalších 15 kusov v roku 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dopravní podnik města Pardubic a.s. - Dopravní podnik města Pardubic uzavřel v Plzni kontrakt na dodávku patnácti nových trolejbusů Škoda 30 Tr SOR|url=http://www.dpmp.cz/tiskove-zpravy/2720-odstavec-dopravni-podnik-mesta-pardubic-uzavrel-v-plzni-kontrakt-na-dodavku-15-ti-novych-trolejbusu-skoda-30-tr-sor/|vydavateľ=www.dpmp.cz|dátum prístupu=2020-08-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20171027232820/http://www.dpmp.cz/tiskove-zpravy/2720-odstavec-dopravni-podnik-mesta-pardubic-uzavrel-v-plzni-kontrakt-na-dodavku-15-ti-novych-trolejbusu-skoda-30-tr-sor/|dátum archivácie=2017-10-27}}</ref> Prešovský DP uzavrel v roku 2016 zmluvu na dodávku piatich vozov 30Tr s opciou na ďalšie štyri.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda 30 Tr SOR|url=https://imhd.sk/po/popis-typu-vozidla/842/Skoda-30-Tr-SOR|vydavateľ=imhd.sk Prešov|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref> Tú využil v plnej výške v roku 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda Electric dodá do Prešova dalších deset trolejbusů za 130 milionů|url=https://zdopravy.cz/skoda-electric-doda-do-presova-dalsich-deset-trolejbusu-za-130-milionu-42620/|dátum vydania=2020-02-17|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=cs|priezvisko=|meno=|vydavateľ=Zdopravy.cz}}</ref> V apríli 2018 bol [[Dopravní podnik hl. m. Prahy|Dopravnému podniku hl. m. Prahy]] zapožičaný prvý vyrobený voz 30Tr s pomocným akumulátorovým pohonom, ktorý predtým skúšobne jazdil v Hradci Králové. V Prahe nahradil iný skúšobný voz SOR TNB 12, ktorý bol skúšaný na trati Palmovka{{--}}Letňany. Päť [[Hybridný trolejbus|parciálnych trolejbusov]] Škoda 30Tr dodala v lete 2018 Škoda Electric mestu Teplice, deväť kusov s batériovým pohonom zakúpil v roku 2018 [[Dopravní podnik města Hradce Králové|Dopravný podnik mesta Hradca Králové]]. V prvých troch mesiacoch roka 2019 bolo [[Dopravní společnost Zlín-Otrokovice|Dopravnej spoločnosti Zlín-Otrokovice]] dodaných sedem trolejbusov typu 30Tr, ktoré boli vyžitie k predĺženiu linky 4 k [[ZOO Lešná]] a pre novú linku 5.<ref>{{Citácia periodika|titul=Nová posila DSZO uleví přetíženým linkám|url=https://zlinsky.denik.cz/zpravy_region/nova-posila-dszo-ulevi-pretizenym-linkam-20190116.html|periodikum=Zlínský deník|dátum=2019-01-16|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=cs|meno=Jana|priezvisko=Zavadilová}}</ref> Všetky tieto vozy sú štvordverové, s klimatizáciou pre cestujúcich a s batériovým pohonom. Do prevádzky boli uvedené koncom marca 2019. Celková cena sa vyšplhala na 93,7 miliónov korún, pričom dopravný podnik z tejto sumy vďaka 85% dotáciu z [[Európska únia|Európskej únie]] zaplatil len 14 miliónov. Na začiatku augusta 2019 podpísala spoločnosť [[Městská doprava Mariánské Lázně|Mestská doprava Mariánské Lázně]] zmluvu na dodanie ôsmich parciálnych trolejbusov 30Tr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Do Mariánských Lázní zamíří trolejbusy s karoserií SOR|url=https://www.cs-dopravak.cz/2019-8-7-do-marinskch-lzn-zam-trolejbusy-s-karoseri-sor/|vydavateľ=Československý Dopravák|dátum vydania=2019-08-07|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=cs|meno=Brýtro-|priezvisko=https://www.brytro.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20200926155559/https://www.cs-dopravak.cz/2019-8-7-do-marinskch-lzn-zam-trolejbusy-s-karoseri-sor/|dátum archivácie=2020-09-26}}</ref> Začiatkom roku 2020 zakúpil Dopravný podnik mesta Hradca Králové od výrobcu jeden trolejbus 30Tr s akumulátormi, ktorý bol v skúšobnej prevádzke v Prahe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=„Pražský“ trolejbus Škoda 30 Tr míří do Hradce Králové|url=https://www.cs-dopravak.cz/2020-1-15-prask-trolejbus-koda-30-tr-m-do-hradce-krlov/|vydavateľ=Československý Dopravák|dátum vydania=2020-01-15|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=cs|meno=Brýtro-|priezvisko=https://www.brytro.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20200920172933/https://www.cs-dopravak.cz/2020-1-15-prask-trolejbus-koda-30-tr-m-do-hradce-krlov/|dátum archivácie=2020-09-20}}</ref> == Dodávky trolejbusov == {| class="wikitable" |- ! Súčasný štát ! Mesto ! Stránka ! Roky dodávok ! Počet vozov ! Evidenčné čísla<br />pri dodaní ! Poznámky ! Zdroj |- | rowspan="5" |{{Minivlajka|Česko|w}} | [[Hradec Králové]] | [[Trolejbusová doprava v Hradci Králové|stránka]] | 2011{{--}}2020 | 28 | 11–38 | 17 a 18 s dieselagregátom, 29–38 s batériovým pohonom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = DP Hradec Králové: vozy 30Tr| url = https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=44&ntyp=30Tr| dátum prístupu = 2020-04-02| vydavateľ = Seznam-autobusu.cz| url archívu = https://web.archive.org/web/20231012182505/https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=44&ntyp=30Tr| dátum archivácie = 2023-10-12}}</ref> |- | [[Pardubice]] | [[Trolejbusová doprava v Pardubiciach|stránka]] | 2016{{--}}2018 | 22 | 333–335, 410–424, 480–483 | 480–483 s batériovým pohonom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = DP Pardubice: vozy 30Tr| url = https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=47&ntyp=30Tr| vydavateľ = Seznam-autobusu.cz| dátum prístupu = 2018-11-28| url archívu = https://web.archive.org/web/20181207195419/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=47&ntyp=30Tr| dátum archivácie = 2018-12-07}}</ref> |- | [[Mariánské Lázně]] | [[Trolejbusová doprava v Mariánských Lázniach|stránka]] | 2020 | 8 | | s batériovým pohonom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = MĚSTSKÁ DOPRAVA Mariánské Lázně: trolejbusy Škoda 30Tr| url = https://seznam-autobusu.cz/seznam?trakce=trolejbus&iddopravce=127&manufacturer=%C5%A0koda&ntyp=30Tr| vydavateľ = Seznam-autobusu.cz| dátum prístupu = 2020-04-02| url archívu = https://web.archive.org/web/20200410132408/https://seznam-autobusu.cz/seznam?trakce=trolejbus&iddopravce=127&manufacturer=%C5%A0koda&ntyp=30Tr| dátum archivácie = 2020-04-10}}</ref> |- | [[Teplice]] | [[Trolejbusová doprava v Tepliciach|stránka]] | 2013{{--}}2018 | 8 | 178–180, 501–505 | všetky v trojdverovom prevedení<br />501–505 s batériovým pohonom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Arriva City: vozy 30Tr| url = https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=89&ntyp=30Tr| dátum prístupu = 2018-07-18| vydavateľ = Seznam-autobusu.cz| url archívu = https://web.archive.org/web/20180718115218/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=89&ntyp=30Tr| dátum archivácie = 2018-07-18}}</ref> |- | [[Zlín]] – [[Otrokovice]] | [[Trolejbusová doprava vo Zlíne a Otrokoviciach|stránka]] | 2019 | 7 | 221–227 | s batériovým pohonom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = DSZO: trolejbusy 30Tr| url = https://seznam-autobusu.cz/seznam?trakce=trolejbus&iddopravce=188&ntyp=30Tr| vydavateľ = Seznam-autobusu.cz| dátum prístupu = 2019-03-29| url archívu = https://web.archive.org/web/20190329183748/https://seznam-autobusu.cz/seznam?trakce=trolejbus&iddopravce=188&ntyp=30Tr| dátum archivácie = 2019-03-29}}</ref> |- | rowspan=4 | {{Minivlajka|Slovensko|w}} | [[Banská Bystrica]] | [[Trolejbusová doprava v Banskej Bystrici|stránka]] | 2011{{--}}2015 | 20 | 3001–3020 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Škoda 30 Tr SOR| url = https://imhd.sk/bb/popis-typu-vozidla/612/Skoda-30-Tr-SOR| dátum prístupu = 2016-01-03| vydavateľ = Imhd.sk}}</ref> |- | [[Bratislava]] | [[Trolejbusová doprava v Bratislave|stránka]] | 2014{{--}}2015 | 50 | 6001–6035, 6101–6115 | 6101–6115 s dieselagregátom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Škoda 30 Tr SOR| url = https://imhd.sk/ba/popis-typu-vozidla/738/Skoda-30-Tr-SOR| dátum prístupu = 2016-01-03| vydavateľ = Imhd.sk}}</ref> |- | [[Prešov]] | [[Trolejbusová doprava v Prešove|stránka]] | 2017 – 2020 | 9 | 732–740 | | <ref name="Prešov">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Škoda 30 Tr SOR| url = https://imhd.sk/po/popis-typu-vozidla/842/Skoda-30-Tr-SOR| dátum prístupu = 2017-10-29| vydavateľ = Imhd.sk}}</ref> |- | [[Žilina]] | [[Trolejbusová doprava v Žiline|stránka]] | 2012{{--}}2013 | 7 | 258–264 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Škoda 30 Tr SOR| url = https://imhd.sk/za/popis-typu-vozidla/716/Skoda-30-Tr-SOR| dátum prístupu = 2017-10-29| vydavateľ = Imhd.sk}}</ref> |} == Referencie == <references /> * {{Preklad|cs|Škoda 30Tr SOR|18415748}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Trolejbusy Škoda}} {{Trolejbusy SOR}} [[Kategória:Trolejbusy Škoda|30Tr]] [[Kategória:Trolejbusy SOR]] bhv93jvmot6vi7cj2l7wdhsahqvpykb 8256436 8256431 2026-08-01T21:23:51Z ~2026-42701-32 301733 /* História */ Odstranene cechizmy a nefunkcne odkazy 8256436 wikitext text/x-wiki {{Infobox trolejbus | názov = Škoda 30Tr SOR | súbor = TrolleybusInBanská Bystrica.jpg | popis = Trolejbus v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] | typ = 30Tr | výrobca = [[Škoda Electric]]<br />[[SOR Libchavy]] (karoserie) | prototyp = [[2010]] | výroba v rokoch = [[2011]] – [[2020]] | vyrobených kusov = 155 | modernizácia v rokoch = | modernizovaných kusov = | dĺžka = 12 180 mm | šírka = 2 550 mm | výška = 3 400 | pohotovostná hmotnosť = 10 800 kg | výška podlahy = 360 | max. rýchlosť = 70 km/h | miest na sedenie = 32 | miest na státie = 68 | motor(y) = Škoda 4ML 3444 K/4 | výkon = 1×160 kW | napätie = 600 V / 750 V | dieselagregát = Iveco | výkon dieselagregátu = 100 kW }} [[Súbor:6114 210 Karpatska.jpg|náhľad|Trolejbus Škoda 30Tr SOR v [[Bratislava|Bratislave]]]] [[Súbor:DPMBBTrolejbus3011.JPG|náhľad|Trolejbus Škoda 30Tr SOR v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]]] [[Súbor:Teplice, Benešovo náměstí, trolejbus 179, Škoda 30Tr, linka 2.jpg|náhľad|Trolejbus Škoda 30Tr SOR v [[Teplice|Tepliciach]]]] '''Škoda 30Tr SOR''' je nízkopodlažný [[trolejbus]] vyrábaný spoločnosťou [[Škoda Electric]] v spolupráci s dodávateľom karosérie [[SOR Libchavy]] (skriňa autobusu typu [[SOR NB 12 City|NB 12]]). Z modelu 30Tr je odvodený kĺbový voz [[Škoda 31Tr SOR]]. == História == Prvý voz bol vyrobený v roku 2010 a po vykonaných skúškach v Bratislave bol dodaný do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. [[Dopravný podnik mesta Banská Bystrica]] (DPM BB) objednal celkom 19 vozov typu 30Tr, ktoré boli dodané do júna 2011. Okrem prvého vozu, ktorý bol dokončený v Plzni, kde aj absolvoval skúšobné jazdy (prvá jazda tu bola uskutočnená 4. novembra 2010<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plzeňské trolejbusy - Zkoušené trolejbusy - Škoda 30 Tr pro Banskou Bystrici|url=http://www.plzensketrolejbusy.cz/zkousenetrolejbusy/skoda-30-tr-bbystrica.php|vydavateľ=www.plzensketrolejbusy.cz|dátum prístupu=2020-08-09}}</ref>), bola [[elektrická výzbroj]] do karosérií nainštalovaná až pracovníkmi DPM BB priamo v Banskej Bystrici, čím podnik ušetril až 60% finančných prostriedkov. Trolejbusy, ktoré z 95% financoval Európsky fond regionálneho rozvoja a príspevok zo štátneho rozpočtu, sú označené evidenčnými číslami 3001-3019. Vozy majú štvoro dverí a nie sú vybavené pomocným dieselagregátom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DPM BB ušetrí montážou výzbroje trolejbusu Škoda 30 Tr|url=https://imhd.sk/bb/doc/sk/8926/index?&id=8926|vydavateľ=imhd.sk Banská Bystrica|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref> Prvý voz č. 3001 vykonával v Banskej Bystrici v dňoch 15. apríla{{--}}30. júna 2011 skúšobné jazdy s cestujúcimi, slávnostne bolo všetkých 19 trolejbusov odovzdaných 30. júna 2011, ich pravidelná prevádzka začala o deň neskôr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BUSportal - FOTOREPORTÁŽ zo slávnostného odovzdávania|url=http://www.busportal.sk/modules.php?name=article&sid=7486&secid=4|vydavateľ=www.busportal.sk|dátum prístupu=2020-08-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20190201172129/http://www.busportal.sk/modules.php?name=article&sid=7486&secid=4|dátum archivácie=2019-02-01}}</ref> Na túto dodávku na jeseň 2015 nadviazalo dodanie jedného kusu toho istého typu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nové trolejbusy boli zaradené do premávky s cestujúcimi (od 18.11.2015)|url=https://imhd.sk/bb/doc/sk/14998/Nove-trolejbusy-boli-zaradene-do-premavky-s-cestujucimi-od-DNES-18-11-2015|vydavateľ=imhd.sk Banská Bystrica|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref> Ďalších 18 štvordverových vozov 30Tr (z toho dvaja s pomocným dieselagregátom) bolo v rokoch 2011{{--}}2012 dodaných Dopravnému podniku mesta Hradca Králové.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BUSportál {{!}} zprávy {{!}} vše o autobusech {{!}} autobusová doprava {{!}} jízdní řády|url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8129|vydavateľ=www.busportal.cz|dátum prístupu=2020-08-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20210923001230/https://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8129|dátum archivácie=2021-09-23}}</ref> Prvý trolejbus č. 11 bol do Hradca Králové dodaný 9. septembra 2011, pričom už 15. septembra tohto roku bol vypravený do pravidelnej prevádzky na linku č. 3. Ďalších päť hradeckých vozov prišlo na prelome septembra a októbra 2011, šesť trolejbusov (vrátane dvoch s dieselagregátom) si dopravca prevzal v júni 2012.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ŠKODA ELECTRIC DODÁ DO HRADCE KRÁLOVÉ TROLEJBUSY S BATERIEMI {{!}} Škoda Transportation a.s.|url=https://www.skoda.cz/skoda-electric-doda-do-hradce-kralove-trolejbusy-s-bateriemi/|vydavateľ=www.skoda.cz|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=cs|meno=Beneš & Michl|priezvisko=www.benes-michl.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20180130091428/https://www.skoda.cz/skoda-electric-doda-do-hradce-kralove-trolejbusy-s-bateriemi/|dátum archivácie=2018-01-30}}</ref> Podľa rámcovej zmluvy mala Škoda Electric dodať päť trolejbusov 30Tr medzi rokmi 2011{{--}}2014 aj [[Dopravný podnik mesta Prešov|Dopravnému podniku mesta Prešov]], nákup ale vtedy nebol realizovaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BUSportál {{!}} zprávy {{!}} vše o autobusech {{!}} autobusová doprava {{!}} jízdní řády|url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8488&secid=1|vydavateľ=www.busportal.cz|dátum prístupu=2020-08-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20180414091334/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8488&secid=1|dátum archivácie=2018-04-14}}</ref> Celkom 10 vozov 30Tr malo byť podľa zmluvy z roku 2012 dodaný [[Dopravný podnik mesta Žiliny|Dopravnému podniku mesta Žiliny]] do štyroch rokov od uzatvorenia zmluvy,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výsledok tendra na nové trolejbusy je známy|url=https://imhd.sk/za/doc/sk/11163/Vysledok-tendra-na-nove-trolejbusy-je-znamy|vydavateľ=imhd.sk Žilina|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DPMŽ vypísal tender na nové trolejbusy|url=https://imhd.sk/za/doc/sk/10826/DPMZ-vypisal-tender-na-nove-trolejbusy|vydavateľ=imhd.sk Žilina|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref> prvé tri boli uvedené do prevádzky v decembri 2012.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Všetkých 10 nových trolejbusov je už v Žiline|url=https://imhd.sk/za/doc/sk/11596/Vsetkych-10-novych-trolejbusov-je-uz-v-Ziline|vydavateľ=imhd.sk Žilina|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref>. Tri vozy 30Tr boli na jeseň 2013 dodané mestu Teplice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BUSportál {{!}} zprávy {{!}} vše o autobusech {{!}} autobusová doprava {{!}} jízdní řády|url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=10665&secid=13|vydavateľ=www.busportal.cz|dátum prístupu=2020-08-09}}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Celkom 50 trolejbusov typu Škoda 30Tr SOR zakúpil v rokoch 2013 a 2015 [[Dopravný podnik Bratislava]] (DPB), pričom vozy disponujú aj klimatizáciou pre cestujúcich, 15 vozidiel má pomocný dieselagregát. Ďalších 30 vozov je bez dieselagregátu. Trolejbusy bez pomocného dieselagregátu v [[Bratislava|Bratislave]] premávajú na linkách: {{MHD|ba|45}} {{MHD|ba|47}} {{MHD|ba|49}} {{MHD|ba|60}} {{MHD|ba|64}} Trolejbusy s pomocným dieselagregátom v [[Bratislava|Bratislave]] premávajú na linkách: {{MHD|ba|44}} {{MHD|ba|49}} {{MHD|ba|60}} {{MHD|ba|N44}} {{MHD|ba|N47}} {{MHD|ba|N72}} Podľa výberového konania z konca roka 2015 boli v prvej polovici roka 2016 dodané tri kusy 30Tr Dopravnému podniku mesta Pardubic.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlín a Pardubice získají trolejbusy ze Škody Electric {{!}} Škoda Transportation a.s.|url=https://www.skoda.cz/zlin-a-pardubice-ziskaji-trolejbusy-ze-skody-electric/|vydavateľ=www.skoda.cz|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=cs|meno=Beneš & Michl|priezvisko=www.benes-michl.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20190808183421/https://www.skoda.cz/zlin-a-pardubice-ziskaji-trolejbusy-ze-skody-electric/|dátum archivácie=2019-08-08}}</ref> Podľa výberového konania z roku 2017 prišlo do Pardubíc ďalších 15 kusov v roku 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dopravní podnik města Pardubic a.s. - Dopravní podnik města Pardubic uzavřel v Plzni kontrakt na dodávku patnácti nových trolejbusů Škoda 30 Tr SOR|url=http://www.dpmp.cz/tiskove-zpravy/2720-odstavec-dopravni-podnik-mesta-pardubic-uzavrel-v-plzni-kontrakt-na-dodavku-15-ti-novych-trolejbusu-skoda-30-tr-sor/|vydavateľ=www.dpmp.cz|dátum prístupu=2020-08-09|url archívu=https://web.archive.org/web/20171027232820/http://www.dpmp.cz/tiskove-zpravy/2720-odstavec-dopravni-podnik-mesta-pardubic-uzavrel-v-plzni-kontrakt-na-dodavku-15-ti-novych-trolejbusu-skoda-30-tr-sor/|dátum archivácie=2017-10-27}}</ref> Prešovský DP uzavrel v roku 2016 zmluvu na dodávku piatich vozov 30Tr s opciou na ďalšie štyri.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda 30 Tr SOR|url=https://imhd.sk/po/popis-typu-vozidla/842/Skoda-30-Tr-SOR|vydavateľ=imhd.sk Prešov|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref> Tú využil v plnej výške v roku 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda Electric dodá do Prešova dalších deset trolejbusů za 130 milionů|url=https://zdopravy.cz/skoda-electric-doda-do-presova-dalsich-deset-trolejbusu-za-130-milionu-42620/|dátum vydania=2020-02-17|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=cs|priezvisko=|meno=|vydavateľ=Zdopravy.cz}}</ref> V apríli 2018 bol Dopravnému podniku Prahy zapožičaný prvý vyrobený voz 30Tr s pomocným akumulátorovým pohonom, ktorý predtým skúšobne jazdil v Hradci Králové. V Prahe nahradil iný skúšobný voz SOR TNB 12. Päť [[Hybridný trolejbus|parciálnych trolejbusov]] Škoda 30Tr dodala v lete 2018 Škoda Electric mestu Teplice, deväť kusov s batériovým pohonom zakúpil v roku 2018 Dopravný podnik mesta Hradca Králové. V prvých troch mesiacoch roka 2019 bolo Dopravnej spoločnosti Zlín-Otrokovice dodaných sedem trolejbusov typu 30Tr, ktoré boli vyžitie k predĺženiu linky 4 a pre novú linku 5.<ref>{{Citácia periodika|titul=Nová posila DSZO uleví přetíženým linkám|url=https://zlinsky.denik.cz/zpravy_region/nova-posila-dszo-ulevi-pretizenym-linkam-20190116.html|periodikum=Zlínský deník|dátum=2019-01-16|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=cs|meno=Jana|priezvisko=Zavadilová}}</ref> Všetky tieto vozy sú štvordverové, s klimatizáciou pre cestujúcich a s batériovým pohonom. Do prevádzky boli uvedené koncom marca 2019. Celková cena sa vyšplhala na 93,7 miliónov korún, pričom dopravný podnik z tejto sumy vďaka 85% dotáciu z Európskej únie zaplatil len 14 miliónov. Na začiatku augusta 2019 podpísala spoločnosť Mestská doprava Mariánské Lázně zmluvu na dodanie ôsmich parciálnych trolejbusov 30Tr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Do Mariánských Lázní zamíří trolejbusy s karoserií SOR|url=https://www.cs-dopravak.cz/2019-8-7-do-marinskch-lzn-zam-trolejbusy-s-karoseri-sor/|vydavateľ=Československý Dopravák|dátum vydania=2019-08-07|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=cs|meno=Brýtro-|priezvisko=https://www.brytro.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20200926155559/https://www.cs-dopravak.cz/2019-8-7-do-marinskch-lzn-zam-trolejbusy-s-karoseri-sor/|dátum archivácie=2020-09-26}}</ref> Začiatkom roku 2020 zakúpil Dopravný podnik mesta Hradca Králové od výrobcu jeden trolejbus 30Tr s akumulátormi, ktorý bol v skúšobnej prevádzke v Prahe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=„Pražský“ trolejbus Škoda 30 Tr míří do Hradce Králové|url=https://www.cs-dopravak.cz/2020-1-15-prask-trolejbus-koda-30-tr-m-do-hradce-krlov/|vydavateľ=Československý Dopravák|dátum vydania=2020-01-15|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=cs|meno=Brýtro-|priezvisko=https://www.brytro.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20200920172933/https://www.cs-dopravak.cz/2020-1-15-prask-trolejbus-koda-30-tr-m-do-hradce-krlov/|dátum archivácie=2020-09-20}}</ref> == Dodávky trolejbusov == {| class="wikitable" |- ! Súčasný štát ! Mesto ! Stránka ! Roky dodávok ! Počet vozov ! Evidenčné čísla<br />pri dodaní ! Poznámky ! Zdroj |- | rowspan="5" |{{Minivlajka|Česko|w}} | [[Hradec Králové]] | [[Trolejbusová doprava v Hradci Králové|stránka]] | 2011{{--}}2020 | 28 | 11–38 | 17 a 18 s dieselagregátom, 29–38 s batériovým pohonom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = DP Hradec Králové: vozy 30Tr| url = https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=44&ntyp=30Tr| dátum prístupu = 2020-04-02| vydavateľ = Seznam-autobusu.cz| url archívu = https://web.archive.org/web/20231012182505/https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=44&ntyp=30Tr| dátum archivácie = 2023-10-12}}</ref> |- | [[Pardubice]] | [[Trolejbusová doprava v Pardubiciach|stránka]] | 2016{{--}}2018 | 22 | 333–335, 410–424, 480–483 | 480–483 s batériovým pohonom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = DP Pardubice: vozy 30Tr| url = https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=47&ntyp=30Tr| vydavateľ = Seznam-autobusu.cz| dátum prístupu = 2018-11-28| url archívu = https://web.archive.org/web/20181207195419/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=47&ntyp=30Tr| dátum archivácie = 2018-12-07}}</ref> |- | [[Mariánské Lázně]] | [[Trolejbusová doprava v Mariánských Lázniach|stránka]] | 2020 | 8 | | s batériovým pohonom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = MĚSTSKÁ DOPRAVA Mariánské Lázně: trolejbusy Škoda 30Tr| url = https://seznam-autobusu.cz/seznam?trakce=trolejbus&iddopravce=127&manufacturer=%C5%A0koda&ntyp=30Tr| vydavateľ = Seznam-autobusu.cz| dátum prístupu = 2020-04-02| url archívu = https://web.archive.org/web/20200410132408/https://seznam-autobusu.cz/seznam?trakce=trolejbus&iddopravce=127&manufacturer=%C5%A0koda&ntyp=30Tr| dátum archivácie = 2020-04-10}}</ref> |- | [[Teplice]] | [[Trolejbusová doprava v Tepliciach|stránka]] | 2013{{--}}2018 | 8 | 178–180, 501–505 | všetky v trojdverovom prevedení<br />501–505 s batériovým pohonom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Arriva City: vozy 30Tr| url = https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=89&ntyp=30Tr| dátum prístupu = 2018-07-18| vydavateľ = Seznam-autobusu.cz| url archívu = https://web.archive.org/web/20180718115218/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=89&ntyp=30Tr| dátum archivácie = 2018-07-18}}</ref> |- | [[Zlín]] – [[Otrokovice]] | [[Trolejbusová doprava vo Zlíne a Otrokoviciach|stránka]] | 2019 | 7 | 221–227 | s batériovým pohonom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = DSZO: trolejbusy 30Tr| url = https://seznam-autobusu.cz/seznam?trakce=trolejbus&iddopravce=188&ntyp=30Tr| vydavateľ = Seznam-autobusu.cz| dátum prístupu = 2019-03-29| url archívu = https://web.archive.org/web/20190329183748/https://seznam-autobusu.cz/seznam?trakce=trolejbus&iddopravce=188&ntyp=30Tr| dátum archivácie = 2019-03-29}}</ref> |- | rowspan=4 | {{Minivlajka|Slovensko|w}} | [[Banská Bystrica]] | [[Trolejbusová doprava v Banskej Bystrici|stránka]] | 2011{{--}}2015 | 20 | 3001–3020 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Škoda 30 Tr SOR| url = https://imhd.sk/bb/popis-typu-vozidla/612/Skoda-30-Tr-SOR| dátum prístupu = 2016-01-03| vydavateľ = Imhd.sk}}</ref> |- | [[Bratislava]] | [[Trolejbusová doprava v Bratislave|stránka]] | 2014{{--}}2015 | 50 | 6001–6035, 6101–6115 | 6101–6115 s dieselagregátom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Škoda 30 Tr SOR| url = https://imhd.sk/ba/popis-typu-vozidla/738/Skoda-30-Tr-SOR| dátum prístupu = 2016-01-03| vydavateľ = Imhd.sk}}</ref> |- | [[Prešov]] | [[Trolejbusová doprava v Prešove|stránka]] | 2017 – 2020 | 9 | 732–740 | | <ref name="Prešov">{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Škoda 30 Tr SOR| url = https://imhd.sk/po/popis-typu-vozidla/842/Skoda-30-Tr-SOR| dátum prístupu = 2017-10-29| vydavateľ = Imhd.sk}}</ref> |- | [[Žilina]] | [[Trolejbusová doprava v Žiline|stránka]] | 2012{{--}}2013 | 7 | 258–264 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Škoda 30 Tr SOR| url = https://imhd.sk/za/popis-typu-vozidla/716/Skoda-30-Tr-SOR| dátum prístupu = 2017-10-29| vydavateľ = Imhd.sk}}</ref> |} == Referencie == <references /> * {{Preklad|cs|Škoda 30Tr SOR|18415748}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Trolejbusy Škoda}} {{Trolejbusy SOR}} [[Kategória:Trolejbusy Škoda|30Tr]] [[Kategória:Trolejbusy SOR]] 456bp1nwiv3tgx8e1phsoxv8wnvvhad Škoda 31Tr SOR 0 513606 8256438 8164768 2026-08-01T21:27:19Z ~2026-42701-32 301733 /* Dejiny */ 8256438 wikitext text/x-wiki {{Infobox trolejbus | názov = Škoda 31Tr SOR | súbor = Škoda 31Tr SOR 3629, trolleybus line 25, Brno, 2018.jpg | popis = Trolejbus Škoda 31Tr SOR v Brne | typ = 31Tr | výrobca = [[Škoda Electric]]<br />[[SOR Libchavy]] (karoséria) | prototyp = 2010 | výroba v rokoch = [[2010]]{{--}}[[2020]] | vyrobených kusov = 143 | modernizácia v rokoch = | modernizovaných kusov = | dĺžka = 18 750 mm | šírka = 2 550 mm | výška = 3 400 mm | pohotovostná hmotnosť = 18 800 kg | výška podlahy = 360 mm/470 mm | max. rýchlosť = 65 km/h | miest na sedenie = 52 | miest na státie = 114 | motor(y) = Škoda 2ML 3846 K/6 | výkon = 1×250 kW | napätie = 600 V, 750 V | dieselagregát = | výkon dieselagregátu = 100 kW }} '''Škoda 31Tr SOR''' je kĺbový nízkopodlažný [[trolejbus]] vyrábaný v spolupráci podnikov [[Škoda Electric]] (elektrická výzbroj a kompletizácia) a [[SOR Libchavy]], ktorý dodáva karosérie vychádzajúce z autobusu [[SOR NB 18 City|SOR NB 18]]. == Dejiny == Celkom 13 trolejbusov 31Tr bolo v rokoch 2011{{--}}2013 dodaných do Hradca Králové. [[Dopravní podnik města Hradce Králové]] je objednal v septembri 2010 spoločne s ďalšími 18 vozmi štandardnej dĺžky typu [[Škoda 30Tr SOR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zakázka na škodovácké trolejbusy do Hradce Králové. 31 vozů v karosérii SOR | url = http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8129 | dátum vydaní = 2010-10-25 | dátum prístupu = 2011-01-30 | vydavateľ = Busportal.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20210923001230/https://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8129 | dátum archivácie = 2021-09-23 }}</ref> Prvý voz bol v Škode dokončený na konci roka 2010 a 16. decembra toho roku vykonal prvé skúšobné jazdy v Plzni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda 31 Tr pro Hradec Králové | url = http://www.plzensketrolejbusy.cz/zkousenetrolejbusy/skoda-31-tr-hkralove.php | dátum prístupu = 2011-01-30 | vydavateľ = Plzensketrolejbusy.cz}}</ref> Do Hradca Králové bol prvý trolejbus 31Tr dodaný 8. marca 2011,<ref name="ObnovaHK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obnova vozového parku trolejbusů | url = http://www.vlaky.net/upload/images/reports/003934/Obnova-vozoveho-parku-trolejbusu.pdf | dátum prístupu = 2011-04-10 | vydavateľ = Vlaky.net}}</ref> 11 vozov bolo verejnosti slávnostne predstavených na mestskom termináli MHD 4. apríla 2011, do pravidelnej prevádzky na linkách č. 1 a 2 boli nasadené o deň neskôr.<ref name="Zlinsky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zlinský | meno = Zbyněk | titul = Jedenáctka pohádkových dlouhánů v hradeckém dresu nastupuje | url = http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/3934-Jedenactka-pohadkovych-dlouhanu-v-hradeckem-dresu-nastupuje/ | dátum vydaní = 2011-04-06 | dátum prístupu = 2011-04-10 | vydavateľ = Vlaky.net}}</ref> Zvyšné dva objednané vozy 31Tr boli dodané v prvom polroku 2013. [[Dopravný podnik mesta Prešov]] mal podľa rámcovej zmluvy získať medzi rokmi 2011 a 2014 až 15 trolejbusov Škoda 31Tr SOR. Prvý z nich bol do osobnej prevádzky zaradený 11. októbra 2011, kedy vyšiel na linku č. 38.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Vladimír | titul = Škoda 31 Tr SOR v premávke s cestujúcimi | url = http://imhd.zoznam.sk/po/doc/sk/9609/Skoda-31-Tr-SOR-v-premavke-s-cestujucimi.html | dátum aktualizácie = 2011-10-12 | dátum prístupu = 2012-1-11 | vydavateľ = Imhd.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20140113214704/http://imhd.zoznam.sk/po/doc/sk/9609/Skoda-31-Tr-SOR-v-premavke-s-cestujucimi.html | dátum archivácie = 2014-01-13}}</ref> V roku 2016 podpísal Dopravný podnik mesta Prešov zmluvu na dodávku ďalších 10 trolejbusov, tentoraz s klimatizáciou salónu pre cestujúcich, ktoré boli dodané v rokoch 2016 až 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Škoda Electric dodá na Slovensko desítky nových trolejbusů získala zakázky pro Žilinu a Prešov | url = https://www.skoda.cz/skoda-electric-doda-na-slovensko-desitky-novych-trolejbusu-ziskala-zakazky-pro-zilinu-a-presov/ | dátum vydaní = 2016-11-02 | dátum prístupu = 2016-11-02 | vydavateľ = Skoda.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20210123074437/https://www.skoda.cz/skoda-electric-doda-na-slovensko-desitky-novych-trolejbusu-ziskala-zakazky-pro-zilinu-a-presov/ | dátum archivácie = 2021-01-23 }}</ref> V roku 2020 využil prešovský podnik opciu na obstaranie ďalších šiestich vozov 31Tr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šindelář | meno = Jan | titul = Škoda Electric dodá do Prešova dalších deset trolejbusů za 130 milionů | url = https://zdopravy.cz/skoda-electric-doda-do-presova-dalsich-deset-trolejbusu-za-130-milionu-42620/ | dátum vydaní = 2020-02-17 | dátum prístupu = 2020-2-18 | vydavateľ = Zdopravy.cz}}</ref> Desať vozov 31Tr malo byť podľa zmluvy z roku 2012 dodaných [[Dopravný podnik mesta Žiliny|Dopravnému podniku mesta Žiliny]] do štyroch rokov od uzatvorenia zmluvy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Majo | titul = DPMŽ vypísal tender na nové trolejbusy | url = http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/10826/DPMZ-vypisal-tender-na-nove-trolejbusy.html | dátum vydaní = 2012-5-27 | dátum prístupu = 2012-9-29 | vydavateľ = Imhd.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20121006020544/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/10826/DPMZ-vypisal-tender-na-nove-trolejbusy.html | dátum archivácie = 2012-10-06}}</ref> Prvých sedem ich bolo uvedených do prevádzky v decembri 2012,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Majo | autor2 = MrVain | titul = Všetkých 10 nových trolejbusov je už v Žiline | url = http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/11596/Vsetkych-10-novych-trolejbusov-je-uz-v-Ziline.html | dátum vydania = 2012-12-19 | dátum prístupu = 2012-12-23 | vydavateľ = Imhd.sk | url archivu = https://web.archive.org/web/20131203034904/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/11596/Vsetkych-10-novych-trolejbusov-je-uz-v-Ziline.html | datum archivace = 2013-12-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131203034904/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/11596/Vsetkych-10-novych-trolejbusov-je-uz-v-Ziline.html | dátum archivácie = 2013-12-03 }}</ref> ôsmy voz bol dodaný o rok neskôr a do prevádzky zaradený 14. januára 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trolejbusy 30 Tr a 31 Tr z tohtoročnej série prichádzajú | url = http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/12846/Trolejbusy-30-Tr-a-31-Tr-z-tohtorocnej-serie-prichadzaju.html | dátum prístupu = 2014-01-13 | vydavateľ = Imhd.sk | url archivu = https://web.archive.org/web/20140114153253/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/12846/Trolejbusy-30-Tr-a-31-Tr-z-tohtorocnej-serie-prichadzaju.html | datum archivace = 2014-01-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140114153253/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/12846/Trolejbusy-30-Tr-a-31-Tr-z-tohtorocnej-serie-prichadzaju.html | dátum archivácie = 2014-01-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové trolejbusy budú v utorok slávnostne odovzdané do premávky | url = http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/12960/Nove-trolejbusy-budu-v-utorok-slavnostne-odovzdane-do-premavky.html | dátum prístupu = 2014-01-13 | vydavateľ = Imhd.sk | url archivu = https://web.archive.org/web/20140114153308/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/12960/Nove-trolejbusy-budu-v-utorok-slavnostne-odovzdane-do-premavky.html | datum archivace = 2014-01-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140114153308/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/12960/Nove-trolejbusy-budu-v-utorok-slavnostne-odovzdane-do-premavky.html | dátum archivácie = 2014-01-14 }}</ref> Celkom 50 trolejbusov typu Škoda 31Tr SOR zakúpil v rokoch 2014 a 2015 [[Dopravný podnik Bratislava]], pričom vozidlá disponujú aj klimatizáciou salónu pre cestujúcich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové nízkopodlažné trolejbusy dodá Škoda Electric | url = http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/12288/Nove-nizkopodlazne-trolejbusy-doda-Skoda-Electric.html | dátum vydania = 2013-06-28 | dátum prístupu = 2013-06-28 | vydavateľ = Imhd.sk | url archivu = https://web.archive.org/web/20130701041752/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/12288/Nove-nizkopodlazne-trolejbusy-doda-Skoda-Electric.html | datum archivace = 2013-07-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130701041752/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/12288/Nove-nizkopodlazne-trolejbusy-doda-Skoda-Electric.html | dátum archivácie = 2013-07-01 }}</ref> Ďalších 20 vozidiel objednal DPB pre rok 2015 na základe opcie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DPB využije opciu na nákup nových trolejbusov | url = http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13325/DPB-vyuzije-opciu-na-nakup-novych-trolejbusov.html | dátum vydania = 2014-04-29 | dátum prístupu = 2014-05-05 | vydavateľ = Imhd.sk | url archivu = https://web.archive.org/web/20140505233505/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13325/DPB-vyuzije-opciu-na-nakup-novych-trolejbusov.html | datum archivace = 2014-05-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140505233505/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13325/DPB-vyuzije-opciu-na-nakup-novych-trolejbusov.html | dátum archivácie = 2014-05-05 }}</ref> Typ 31Tr zakúpil v počte 30 kusov aj [[Dopravní podnik města Brna]]. Vozidlá v celkovej hodnote 395 miliónov korún boli dodané v prvej polovici roka 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda Electric dodá do Brna 30 trolejbusů za 400 milionů | url = http://zpravy.e15.cz/byznys/doprava-a-logistika/skoda-electric-doda-do-brna-30-trolejbusu-za-400-milionu-1112014 | dátum vydania = 2014-08-22 | dátum prístupu = 2014-08-23 | vydavateľ = E15.cz}}</ref> Na jeseň 2015 dodala Škoda tri trolejbusy tohto typu do Banskej Bystrici.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové trolejbusy boli zaradené do premávky s cestujúcimi | url = https://imhd.sk/bb/doc/sk/14998/Nove-trolejbusy-boli-zaradene-do-premavky-s-cestujucimi-od-DNES-18-11-2015 | dátum vydania = 2015-11-18 | dátum prístupu = 2015-11-18 | vydavateľ = imhd.sk}}</ref> == Dodávky trolejbusov == {| class="wikitable" |- ! Súčasný štát ! Mesto ! Stránka ! Roky dodávok ! Počet vozov ! Evidenčné čísla<br />pri dodaní ! Poznámky ! Zdroj |- | rowspan=2 | {{Minivlajka|Česko|w}} | [[Brno]] | [[Trolejbusová doprava v Brne|stránka]] | 2015 | 30 | 3618–3647 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evidence vozů DPMB typ: 31Tr | url = http://www.bmhd.cz/evidence-dpmb/vozp.php?ntyp=31Tr&dopravce=DPMB | dátum prístupu = 2015-06-26 | vydavateľ = Bmhd.cz}}</ref> |- | [[Hradec Králové]] | [[Trolejbusová doprava v Hradci Králové|stránka]] | 2011{{--}}2013 | 13 | 61–73 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP Hradec Králové: vozy 31Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=44&ntyp=31Tr | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20150101222756/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=44&ntyp=31Tr | dátum archivácie = 2015-01-01 }}</ref> |- | rowspan=4 | {{Minivlajka|Slovensko|w}} | [[Banská Bystrica]] | [[Trolejbusová doprava v Banskej Bystrici|stránka]] | 2015 | 3 | 3101–3103 | &nbsp; | <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda 31 Tr SOR | url = https://imhd.sk/bb/popis-typu-vozidla/813/Skoda-31-Tr-SOR | dátum prístupu = 2016-01-03 | vydavateľ = Imhd.sk}}</ref> |- | [[Bratislava]] | [[Trolejbusová doprava v Bratislave|stránka]] | 2014{{--}}2015 | 70 | 6801–6870 | | <ref name=":0" /> |- | [[Prešov]] | [[Trolejbusová doprava v Prešove|stránka]] | 2011{{--}}2020 | 25 | 713–731, 741–746 | | <ref name=":0" /> |- | [[Žilina]] | [[Trolejbusová doprava v Žiline|stránka]] | 2012{{--}}2013 | 8 | 251–257, 265 | &nbsp; | <ref name=":0" /> |} == Referencie == <references /> * {{Preklad|cs|Škoda 31Tr SOR|18750415}} {{Trolejbusy Škoda}} {{Trolejbusy SOR}} [[Kategória:Trolejbusy Škoda|31Tr]] [[Kategória:Trolejbusy SOR]] [[Kategória:Kĺbové trolejbusy]] ta3opmdg7g48hbivesrwahv56gkdksz 8256440 8256438 2026-08-01T21:30:08Z ~2026-42701-32 301733 /* */ 8256440 wikitext text/x-wiki {{Infobox trolejbus | názov = Škoda 31Tr SOR | súbor = Žilinský trolejbus Škoda 31Tr SOR.jpg | popis = Trolejbus v [[Žilina|Žiline]] | typ = 31Tr | výrobca = Škoda Electric<br />SOR Libchavy (karoséria) | prototyp = 2010 | výroba v rokoch = 2010{{--}}2020 | vyrobených kusov = 143 | modernizácia v rokoch = | modernizovaných kusov = | dĺžka = 18 750 mm | šírka = 2 550 mm | výška = 3 400 mm | pohotovostná hmotnosť = 18 800 kg | výška podlahy = 360 mm/470 mm | max. rýchlosť = 65 km/h | miest na sedenie = 52 | miest na státie = 114 | motor(y) = Škoda 2ML 3846 K/6 | výkon = 1×250 kW | napätie = 600 V, 750 V | dieselagregát = | výkon dieselagregátu = 100 kW }} '''Škoda 31Tr SOR''' je kĺbový nízkopodlažný [[trolejbus]] vyrábaný v spolupráci podnikov [[Škoda Electric]] (elektrická výzbroj a kompletizácia) a [[SOR Libchavy]], ktorý dodáva karosérie vychádzajúce z autobusu [[SOR NB 18 City|SOR NB 18]]. == Dejiny == Celkom 13 trolejbusov 31Tr bolo v rokoch 2011{{--}}2013 dodaných do Hradca Králové. [[Dopravní podnik města Hradce Králové]] je objednal v septembri 2010 spoločne s ďalšími 18 vozmi štandardnej dĺžky typu [[Škoda 30Tr SOR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zakázka na škodovácké trolejbusy do Hradce Králové. 31 vozů v karosérii SOR | url = http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8129 | dátum vydaní = 2010-10-25 | dátum prístupu = 2011-01-30 | vydavateľ = Busportal.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20210923001230/https://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8129 | dátum archivácie = 2021-09-23 }}</ref> Prvý voz bol v Škode dokončený na konci roka 2010 a 16. decembra toho roku vykonal prvé skúšobné jazdy v Plzni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda 31 Tr pro Hradec Králové | url = http://www.plzensketrolejbusy.cz/zkousenetrolejbusy/skoda-31-tr-hkralove.php | dátum prístupu = 2011-01-30 | vydavateľ = Plzensketrolejbusy.cz}}</ref> Do Hradca Králové bol prvý trolejbus 31Tr dodaný 8. marca 2011,<ref name="ObnovaHK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obnova vozového parku trolejbusů | url = http://www.vlaky.net/upload/images/reports/003934/Obnova-vozoveho-parku-trolejbusu.pdf | dátum prístupu = 2011-04-10 | vydavateľ = Vlaky.net}}</ref> 11 vozov bolo verejnosti slávnostne predstavených na mestskom termináli MHD 4. apríla 2011, do pravidelnej prevádzky na linkách č. 1 a 2 boli nasadené o deň neskôr.<ref name="Zlinsky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zlinský | meno = Zbyněk | titul = Jedenáctka pohádkových dlouhánů v hradeckém dresu nastupuje | url = http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/3934-Jedenactka-pohadkovych-dlouhanu-v-hradeckem-dresu-nastupuje/ | dátum vydaní = 2011-04-06 | dátum prístupu = 2011-04-10 | vydavateľ = Vlaky.net}}</ref> Zvyšné dva objednané vozy 31Tr boli dodané v prvom polroku 2013. [[Dopravný podnik mesta Prešov]] mal podľa rámcovej zmluvy získať medzi rokmi 2011 a 2014 až 15 trolejbusov Škoda 31Tr SOR. Prvý z nich bol do osobnej prevádzky zaradený 11. októbra 2011, kedy vyšiel na linku č. 38.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Vladimír | titul = Škoda 31 Tr SOR v premávke s cestujúcimi | url = http://imhd.zoznam.sk/po/doc/sk/9609/Skoda-31-Tr-SOR-v-premavke-s-cestujucimi.html | dátum aktualizácie = 2011-10-12 | dátum prístupu = 2012-1-11 | vydavateľ = Imhd.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20140113214704/http://imhd.zoznam.sk/po/doc/sk/9609/Skoda-31-Tr-SOR-v-premavke-s-cestujucimi.html | dátum archivácie = 2014-01-13}}</ref> V roku 2016 podpísal Dopravný podnik mesta Prešov zmluvu na dodávku ďalších 10 trolejbusov, tentoraz s klimatizáciou salónu pre cestujúcich, ktoré boli dodané v rokoch 2016 až 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Škoda Electric dodá na Slovensko desítky nových trolejbusů získala zakázky pro Žilinu a Prešov | url = https://www.skoda.cz/skoda-electric-doda-na-slovensko-desitky-novych-trolejbusu-ziskala-zakazky-pro-zilinu-a-presov/ | dátum vydaní = 2016-11-02 | dátum prístupu = 2016-11-02 | vydavateľ = Skoda.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20210123074437/https://www.skoda.cz/skoda-electric-doda-na-slovensko-desitky-novych-trolejbusu-ziskala-zakazky-pro-zilinu-a-presov/ | dátum archivácie = 2021-01-23 }}</ref> V roku 2020 využil prešovský podnik opciu na obstaranie ďalších šiestich vozov 31Tr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šindelář | meno = Jan | titul = Škoda Electric dodá do Prešova dalších deset trolejbusů za 130 milionů | url = https://zdopravy.cz/skoda-electric-doda-do-presova-dalsich-deset-trolejbusu-za-130-milionu-42620/ | dátum vydaní = 2020-02-17 | dátum prístupu = 2020-2-18 | vydavateľ = Zdopravy.cz}}</ref> Desať vozov 31Tr malo byť podľa zmluvy z roku 2012 dodaných [[Dopravný podnik mesta Žiliny|Dopravnému podniku mesta Žiliny]] do štyroch rokov od uzatvorenia zmluvy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Majo | titul = DPMŽ vypísal tender na nové trolejbusy | url = http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/10826/DPMZ-vypisal-tender-na-nove-trolejbusy.html | dátum vydaní = 2012-5-27 | dátum prístupu = 2012-9-29 | vydavateľ = Imhd.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20121006020544/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/10826/DPMZ-vypisal-tender-na-nove-trolejbusy.html | dátum archivácie = 2012-10-06}}</ref> Prvých sedem ich bolo uvedených do prevádzky v decembri 2012,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Majo | autor2 = MrVain | titul = Všetkých 10 nových trolejbusov je už v Žiline | url = http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/11596/Vsetkych-10-novych-trolejbusov-je-uz-v-Ziline.html | dátum vydania = 2012-12-19 | dátum prístupu = 2012-12-23 | vydavateľ = Imhd.sk | url archivu = https://web.archive.org/web/20131203034904/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/11596/Vsetkych-10-novych-trolejbusov-je-uz-v-Ziline.html | datum archivace = 2013-12-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131203034904/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/11596/Vsetkych-10-novych-trolejbusov-je-uz-v-Ziline.html | dátum archivácie = 2013-12-03 }}</ref> ôsmy voz bol dodaný o rok neskôr a do prevádzky zaradený 14. januára 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trolejbusy 30 Tr a 31 Tr z tohtoročnej série prichádzajú | url = http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/12846/Trolejbusy-30-Tr-a-31-Tr-z-tohtorocnej-serie-prichadzaju.html | dátum prístupu = 2014-01-13 | vydavateľ = Imhd.sk | url archivu = https://web.archive.org/web/20140114153253/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/12846/Trolejbusy-30-Tr-a-31-Tr-z-tohtorocnej-serie-prichadzaju.html | datum archivace = 2014-01-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140114153253/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/12846/Trolejbusy-30-Tr-a-31-Tr-z-tohtorocnej-serie-prichadzaju.html | dátum archivácie = 2014-01-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové trolejbusy budú v utorok slávnostne odovzdané do premávky | url = http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/12960/Nove-trolejbusy-budu-v-utorok-slavnostne-odovzdane-do-premavky.html | dátum prístupu = 2014-01-13 | vydavateľ = Imhd.sk | url archivu = https://web.archive.org/web/20140114153308/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/12960/Nove-trolejbusy-budu-v-utorok-slavnostne-odovzdane-do-premavky.html | datum archivace = 2014-01-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140114153308/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/12960/Nove-trolejbusy-budu-v-utorok-slavnostne-odovzdane-do-premavky.html | dátum archivácie = 2014-01-14 }}</ref> Celkom 50 trolejbusov typu Škoda 31Tr SOR zakúpil v rokoch 2014 a 2015 [[Dopravný podnik Bratislava]], pričom vozidlá disponujú aj klimatizáciou salónu pre cestujúcich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové nízkopodlažné trolejbusy dodá Škoda Electric | url = http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/12288/Nove-nizkopodlazne-trolejbusy-doda-Skoda-Electric.html | dátum vydania = 2013-06-28 | dátum prístupu = 2013-06-28 | vydavateľ = Imhd.sk | url archivu = https://web.archive.org/web/20130701041752/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/12288/Nove-nizkopodlazne-trolejbusy-doda-Skoda-Electric.html | datum archivace = 2013-07-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130701041752/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/12288/Nove-nizkopodlazne-trolejbusy-doda-Skoda-Electric.html | dátum archivácie = 2013-07-01 }}</ref> Ďalších 20 vozidiel objednal DPB pre rok 2015 na základe opcie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DPB využije opciu na nákup nových trolejbusov | url = http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13325/DPB-vyuzije-opciu-na-nakup-novych-trolejbusov.html | dátum vydania = 2014-04-29 | dátum prístupu = 2014-05-05 | vydavateľ = Imhd.sk | url archivu = https://web.archive.org/web/20140505233505/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13325/DPB-vyuzije-opciu-na-nakup-novych-trolejbusov.html | datum archivace = 2014-05-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140505233505/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13325/DPB-vyuzije-opciu-na-nakup-novych-trolejbusov.html | dátum archivácie = 2014-05-05 }}</ref> Typ 31Tr zakúpil v počte 30 kusov aj [[Dopravní podnik města Brna]]. Vozidlá v celkovej hodnote 395 miliónov korún boli dodané v prvej polovici roka 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda Electric dodá do Brna 30 trolejbusů za 400 milionů | url = http://zpravy.e15.cz/byznys/doprava-a-logistika/skoda-electric-doda-do-brna-30-trolejbusu-za-400-milionu-1112014 | dátum vydania = 2014-08-22 | dátum prístupu = 2014-08-23 | vydavateľ = E15.cz}}</ref> Na jeseň 2015 dodala Škoda tri trolejbusy tohto typu do Banskej Bystrici.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové trolejbusy boli zaradené do premávky s cestujúcimi | url = https://imhd.sk/bb/doc/sk/14998/Nove-trolejbusy-boli-zaradene-do-premavky-s-cestujucimi-od-DNES-18-11-2015 | dátum vydania = 2015-11-18 | dátum prístupu = 2015-11-18 | vydavateľ = imhd.sk}}</ref> == Dodávky trolejbusov == {| class="wikitable" |- ! Súčasný štát ! Mesto ! Stránka ! Roky dodávok ! Počet vozov ! Evidenčné čísla<br />pri dodaní ! Poznámky ! Zdroj |- | rowspan=2 | {{Minivlajka|Česko|w}} | [[Brno]] | [[Trolejbusová doprava v Brne|stránka]] | 2015 | 30 | 3618–3647 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evidence vozů DPMB typ: 31Tr | url = http://www.bmhd.cz/evidence-dpmb/vozp.php?ntyp=31Tr&dopravce=DPMB | dátum prístupu = 2015-06-26 | vydavateľ = Bmhd.cz}}</ref> |- | [[Hradec Králové]] | [[Trolejbusová doprava v Hradci Králové|stránka]] | 2011{{--}}2013 | 13 | 61–73 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP Hradec Králové: vozy 31Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=44&ntyp=31Tr | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20150101222756/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=44&ntyp=31Tr | dátum archivácie = 2015-01-01 }}</ref> |- | rowspan=4 | {{Minivlajka|Slovensko|w}} | [[Banská Bystrica]] | [[Trolejbusová doprava v Banskej Bystrici|stránka]] | 2015 | 3 | 3101–3103 | &nbsp; | <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda 31 Tr SOR | url = https://imhd.sk/bb/popis-typu-vozidla/813/Skoda-31-Tr-SOR | dátum prístupu = 2016-01-03 | vydavateľ = Imhd.sk}}</ref> |- | [[Bratislava]] | [[Trolejbusová doprava v Bratislave|stránka]] | 2014{{--}}2015 | 70 | 6801–6870 | | <ref name=":0" /> |- | [[Prešov]] | [[Trolejbusová doprava v Prešove|stránka]] | 2011{{--}}2020 | 25 | 713–731, 741–746 | | <ref name=":0" /> |- | [[Žilina]] | [[Trolejbusová doprava v Žiline|stránka]] | 2012{{--}}2013 | 8 | 251–257, 265 | &nbsp; | <ref name=":0" /> |} == Referencie == <references /> * {{Preklad|cs|Škoda 31Tr SOR|18750415}} {{Trolejbusy Škoda}} {{Trolejbusy SOR}} [[Kategória:Trolejbusy Škoda|31Tr]] [[Kategória:Trolejbusy SOR]] [[Kategória:Kĺbové trolejbusy]] 2r45elzwi6u1hawh1jzb4gx6iwvdeha 8256441 8256440 2026-08-01T21:33:19Z ~2026-42701-32 301733 /* Dejiny */ 8256441 wikitext text/x-wiki {{Infobox trolejbus | názov = Škoda 31Tr SOR | súbor = Žilinský trolejbus Škoda 31Tr SOR.jpg | popis = Trolejbus v [[Žilina|Žiline]] | typ = 31Tr | výrobca = Škoda Electric<br />SOR Libchavy (karoséria) | prototyp = 2010 | výroba v rokoch = 2010{{--}}2020 | vyrobených kusov = 143 | modernizácia v rokoch = | modernizovaných kusov = | dĺžka = 18 750 mm | šírka = 2 550 mm | výška = 3 400 mm | pohotovostná hmotnosť = 18 800 kg | výška podlahy = 360 mm/470 mm | max. rýchlosť = 65 km/h | miest na sedenie = 52 | miest na státie = 114 | motor(y) = Škoda 2ML 3846 K/6 | výkon = 1×250 kW | napätie = 600 V, 750 V | dieselagregát = | výkon dieselagregátu = 100 kW }} '''Škoda 31Tr SOR''' je kĺbový nízkopodlažný [[trolejbus]] vyrábaný v spolupráci podnikov [[Škoda Electric]] (elektrická výzbroj a kompletizácia) a [[SOR Libchavy]], ktorý dodáva karosérie vychádzajúce z autobusu [[SOR NB 18 City|SOR NB 18]]. == Dejiny == Celkom 13 trolejbusov 31Tr bolo v rokoch 2011{{--}}2013 dodaných do Hradca Králové. DP Hradce Králové objednal v septembri 2010 spoločne s ďalšími 18 vozmi štandardnej dĺžky typu [[Škoda 30Tr SOR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zakázka na škodovácké trolejbusy do Hradce Králové. 31 vozů v karosérii SOR | url = http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8129 | dátum vydaní = 2010-10-25 | dátum prístupu = 2011-01-30 | vydavateľ = Busportal.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20210923001230/https://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8129 | dátum archivácie = 2021-09-23 }}</ref> Prvý voz bol v Škode dokončený na konci roka 2010 a 16. decembra toho roku vykonal prvé skúšobné jazdy v Plzni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda 31 Tr pro Hradec Králové | url = http://www.plzensketrolejbusy.cz/zkousenetrolejbusy/skoda-31-tr-hkralove.php | dátum prístupu = 2011-01-30 | vydavateľ = Plzensketrolejbusy.cz}}</ref> Do Hradca Králové bol prvý trolejbus 31Tr dodaný 8. marca 2011,<ref name="ObnovaHK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obnova vozového parku trolejbusů | url = http://www.vlaky.net/upload/images/reports/003934/Obnova-vozoveho-parku-trolejbusu.pdf | dátum prístupu = 2011-04-10 | vydavateľ = Vlaky.net}}</ref> 11 vozov bolo verejnosti slávnostne predstavených na mestskom termináli MHD 4. apríla 2011, do pravidelnej prevádzky na linkách č. 1 a 2 boli nasadené o deň neskôr.<ref name="Zlinsky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zlinský | meno = Zbyněk | titul = Jedenáctka pohádkových dlouhánů v hradeckém dresu nastupuje | url = http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/3934-Jedenactka-pohadkovych-dlouhanu-v-hradeckem-dresu-nastupuje/ | dátum vydaní = 2011-04-06 | dátum prístupu = 2011-04-10 | vydavateľ = Vlaky.net}}</ref> Zvyšné dva objednané vozy 31Tr boli dodané v prvom polroku 2013. [[Dopravný podnik mesta Prešov]] mal podľa rámcovej zmluvy získať medzi rokmi 2011 a 2014 až 15 trolejbusov Škoda 31Tr SOR. Prvý z nich bol do osobnej prevádzky zaradený 11. októbra 2011, kedy vyšiel na linku č. 38.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Vladimír | titul = Škoda 31 Tr SOR v premávke s cestujúcimi | url = http://imhd.zoznam.sk/po/doc/sk/9609/Skoda-31-Tr-SOR-v-premavke-s-cestujucimi.html | dátum aktualizácie = 2011-10-12 | dátum prístupu = 2012-1-11 | vydavateľ = Imhd.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20140113214704/http://imhd.zoznam.sk/po/doc/sk/9609/Skoda-31-Tr-SOR-v-premavke-s-cestujucimi.html | dátum archivácie = 2014-01-13}}</ref> V roku 2016 podpísal Dopravný podnik mesta Prešov zmluvu na dodávku ďalších 10 trolejbusov, tentoraz s klimatizáciou salónu pre cestujúcich, ktoré boli dodané v rokoch 2016 až 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Škoda Electric dodá na Slovensko desítky nových trolejbusů získala zakázky pro Žilinu a Prešov | url = https://www.skoda.cz/skoda-electric-doda-na-slovensko-desitky-novych-trolejbusu-ziskala-zakazky-pro-zilinu-a-presov/ | dátum vydaní = 2016-11-02 | dátum prístupu = 2016-11-02 | vydavateľ = Skoda.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20210123074437/https://www.skoda.cz/skoda-electric-doda-na-slovensko-desitky-novych-trolejbusu-ziskala-zakazky-pro-zilinu-a-presov/ | dátum archivácie = 2021-01-23 }}</ref> V roku 2020 využil prešovský podnik opciu na obstaranie ďalších šiestich vozov 31Tr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šindelář | meno = Jan | titul = Škoda Electric dodá do Prešova dalších deset trolejbusů za 130 milionů | url = https://zdopravy.cz/skoda-electric-doda-do-presova-dalsich-deset-trolejbusu-za-130-milionu-42620/ | dátum vydaní = 2020-02-17 | dátum prístupu = 2020-2-18 | vydavateľ = Zdopravy.cz}}</ref> Desať vozov 31Tr malo byť podľa zmluvy z roku 2012 dodaných [[Dopravný podnik mesta Žiliny|Dopravnému podniku mesta Žiliny]] do štyroch rokov od uzatvorenia zmluvy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Majo | titul = DPMŽ vypísal tender na nové trolejbusy | url = http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/10826/DPMZ-vypisal-tender-na-nove-trolejbusy.html | dátum vydaní = 2012-5-27 | dátum prístupu = 2012-9-29 | vydavateľ = Imhd.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20121006020544/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/10826/DPMZ-vypisal-tender-na-nove-trolejbusy.html | dátum archivácie = 2012-10-06}}</ref> Prvých sedem ich bolo uvedených do prevádzky v decembri 2012,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Majo | autor2 = MrVain | titul = Všetkých 10 nových trolejbusov je už v Žiline | url = http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/11596/Vsetkych-10-novych-trolejbusov-je-uz-v-Ziline.html | dátum vydania = 2012-12-19 | dátum prístupu = 2012-12-23 | vydavateľ = Imhd.sk | url archivu = https://web.archive.org/web/20131203034904/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/11596/Vsetkych-10-novych-trolejbusov-je-uz-v-Ziline.html | datum archivace = 2013-12-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131203034904/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/11596/Vsetkych-10-novych-trolejbusov-je-uz-v-Ziline.html | dátum archivácie = 2013-12-03 }}</ref> ôsmy voz bol dodaný o rok neskôr a do prevádzky zaradený 14. januára 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trolejbusy 30 Tr a 31 Tr z tohtoročnej série prichádzajú | url = http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/12846/Trolejbusy-30-Tr-a-31-Tr-z-tohtorocnej-serie-prichadzaju.html | dátum prístupu = 2014-01-13 | vydavateľ = Imhd.sk | url archivu = https://web.archive.org/web/20140114153253/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/12846/Trolejbusy-30-Tr-a-31-Tr-z-tohtorocnej-serie-prichadzaju.html | datum archivace = 2014-01-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140114153253/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/12846/Trolejbusy-30-Tr-a-31-Tr-z-tohtorocnej-serie-prichadzaju.html | dátum archivácie = 2014-01-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové trolejbusy budú v utorok slávnostne odovzdané do premávky | url = http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/12960/Nove-trolejbusy-budu-v-utorok-slavnostne-odovzdane-do-premavky.html | dátum prístupu = 2014-01-13 | vydavateľ = Imhd.sk | url archivu = https://web.archive.org/web/20140114153308/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/12960/Nove-trolejbusy-budu-v-utorok-slavnostne-odovzdane-do-premavky.html | datum archivace = 2014-01-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140114153308/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/12960/Nove-trolejbusy-budu-v-utorok-slavnostne-odovzdane-do-premavky.html | dátum archivácie = 2014-01-14 }}</ref> Celkom 50 trolejbusov typu Škoda 31Tr SOR zakúpil v rokoch 2014 a 2015 [[Dopravný podnik Bratislava]], pričom vozidlá disponujú aj klimatizáciou salónu pre cestujúcich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové nízkopodlažné trolejbusy dodá Škoda Electric | url = http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/12288/Nove-nizkopodlazne-trolejbusy-doda-Skoda-Electric.html | dátum vydania = 2013-06-28 | dátum prístupu = 2013-06-28 | vydavateľ = Imhd.sk | url archivu = https://web.archive.org/web/20130701041752/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/12288/Nove-nizkopodlazne-trolejbusy-doda-Skoda-Electric.html | datum archivace = 2013-07-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130701041752/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/12288/Nove-nizkopodlazne-trolejbusy-doda-Skoda-Electric.html | dátum archivácie = 2013-07-01 }}</ref> Ďalších 20 vozidiel objednal DPB pre rok 2015 na základe opcie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DPB využije opciu na nákup nových trolejbusov | url = http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13325/DPB-vyuzije-opciu-na-nakup-novych-trolejbusov.html | dátum vydania = 2014-04-29 | dátum prístupu = 2014-05-05 | vydavateľ = Imhd.sk | url archivu = https://web.archive.org/web/20140505233505/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13325/DPB-vyuzije-opciu-na-nakup-novych-trolejbusov.html | datum archivace = 2014-05-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140505233505/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13325/DPB-vyuzije-opciu-na-nakup-novych-trolejbusov.html | dátum archivácie = 2014-05-05 }}</ref> Typ 31Tr zakúpil v počte 30 kusov aj [[Dopravní podnik města Brna]]. Vozidlá v celkovej hodnote 395 miliónov korún boli dodané v prvej polovici roka 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda Electric dodá do Brna 30 trolejbusů za 400 milionů | url = http://zpravy.e15.cz/byznys/doprava-a-logistika/skoda-electric-doda-do-brna-30-trolejbusu-za-400-milionu-1112014 | dátum vydania = 2014-08-22 | dátum prístupu = 2014-08-23 | vydavateľ = E15.cz}}</ref> Na jeseň 2015 dodala Škoda tri trolejbusy tohto typu do Banskej Bystrici.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové trolejbusy boli zaradené do premávky s cestujúcimi | url = https://imhd.sk/bb/doc/sk/14998/Nove-trolejbusy-boli-zaradene-do-premavky-s-cestujucimi-od-DNES-18-11-2015 | dátum vydania = 2015-11-18 | dátum prístupu = 2015-11-18 | vydavateľ = imhd.sk}}</ref> == Dodávky trolejbusov == {| class="wikitable" |- ! Súčasný štát ! Mesto ! Stránka ! Roky dodávok ! Počet vozov ! Evidenčné čísla<br />pri dodaní ! Poznámky ! Zdroj |- | rowspan=2 | {{Minivlajka|Česko|w}} | [[Brno]] | [[Trolejbusová doprava v Brne|stránka]] | 2015 | 30 | 3618–3647 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evidence vozů DPMB typ: 31Tr | url = http://www.bmhd.cz/evidence-dpmb/vozp.php?ntyp=31Tr&dopravce=DPMB | dátum prístupu = 2015-06-26 | vydavateľ = Bmhd.cz}}</ref> |- | [[Hradec Králové]] | [[Trolejbusová doprava v Hradci Králové|stránka]] | 2011{{--}}2013 | 13 | 61–73 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP Hradec Králové: vozy 31Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=44&ntyp=31Tr | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20150101222756/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=44&ntyp=31Tr | dátum archivácie = 2015-01-01 }}</ref> |- | rowspan=4 | {{Minivlajka|Slovensko|w}} | [[Banská Bystrica]] | [[Trolejbusová doprava v Banskej Bystrici|stránka]] | 2015 | 3 | 3101–3103 | &nbsp; | <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda 31 Tr SOR | url = https://imhd.sk/bb/popis-typu-vozidla/813/Skoda-31-Tr-SOR | dátum prístupu = 2016-01-03 | vydavateľ = Imhd.sk}}</ref> |- | [[Bratislava]] | [[Trolejbusová doprava v Bratislave|stránka]] | 2014{{--}}2015 | 70 | 6801–6870 | | <ref name=":0" /> |- | [[Prešov]] | [[Trolejbusová doprava v Prešove|stránka]] | 2011{{--}}2020 | 25 | 713–731, 741–746 | | <ref name=":0" /> |- | [[Žilina]] | [[Trolejbusová doprava v Žiline|stránka]] | 2012{{--}}2013 | 8 | 251–257, 265 | &nbsp; | <ref name=":0" /> |} == Referencie == <references /> * {{Preklad|cs|Škoda 31Tr SOR|18750415}} {{Trolejbusy Škoda}} {{Trolejbusy SOR}} [[Kategória:Trolejbusy Škoda|31Tr]] [[Kategória:Trolejbusy SOR]] [[Kategória:Kĺbové trolejbusy]] p5o8lk6kf7jfu2sdu87asd0bj2thmok Montserrat Caballéová 0 515692 8256416 7970076 2026-08-01T19:46:07Z IvanScrooge98 118306 /* */ obrázok 8256416 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Montserrat Caballéová | Obrázok = Montserrat Caballé c. 1969 (1).jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Montserrat Caballé (1982) | Popis umelca = operná speváčka | Rodné meno = María de Montserrat Bibiana Concepción Caballé i Folch | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[12. apríl]], [[1933]] | Miesto narodenia = [[Barcelona]], [[Španielsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2018|10|6|1933|4|12}} | Miesto úmrtia = [[Barcelona]], [[Španielsko]] | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = [[opera]] | Roky pôsobenia = 1956 – 2018 | Hrá na nástroje = [[spev]] | Typ hlasu = [[soprán]] | Súvisiace články = [[Luciano Pavarotti]]<br />[[Plácido Domingo]]<br />[[José Carreras]]<br />[[Freddie Mercury]]<br />[[Bruce Dickinson]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = [http://www.montserratcaballe.net/ montserratcaballe] }} '''Montserrat Caballéová''' ({{vjz|spa|Montserrat Caballé}}; * [[12. apríl]] [[1933]], [[Barcelona]], [[Španielsko]] – † [[6. október]] [[2018]], Barcelona<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/486948-zomrela-spanielska-operna-spevacka-montserrat-caballeova/ | titul = Zomrela španielska operná diva Montserrat Caballéová | url = | dátum vydania = 2018-10-06 | dátum aktualizácie = 2018-10-06 | dátum prístupu = 2018-10-06 | vydavateľ = [[TASR]] | miesto = | jazyk = }}</ref>) bola španielska sopranistka. Naspievala široké spektrum operných postáv, no bola významná hlavne ako interpretka [[bel canto]]vého repertoáru. Sú to najmä diela [[Gioacchino Rossini|Rossini]]ho, [[Vincenzo Bellini|Bellini]]ho, [[Gaetano Donizetti|Donizetti]]ho a [[Giuseppe Verdi]]ho.<ref name="oper">[http://hosting.operissimo.com/triboni/exec?method=com.operissimo.artist.webDisplay&id=ffcyoieagxaaaaabjjco&xsl=webDisplay&searchStr= Biography of Montserrat Caballé at operissimo.com (in German)]</ref> Veľkú pozornosť na seba táto operná diva upútala v roku [[1988]], potom ako naspievala s [[rock]]ovou hviezdou a spevákom kapely [[Queen (skupina)|Queen]], [[Freddie Mercury|Freddiem Mercurym]] pieseň ''[[Barcelona (skladba)|Barcelona]]'', ktorá bola poctou jej rodnému mestu. Skladba sa stala hymnou [[Letné olympijské hry 1992|Letných olympijských hier roku 1992]], ktoré sa uskutočnili v tomto meste. == Kariéra == === Začiatky === María de Montserrat Bibiana Concepción Caballé i Folch sa narodila v Barcelone. Študovala hudbu na konzervatóriu [[Conservatori Superior de Música del Liceu]], t.j. na strednej škole, na ktorej sa učil spev napríklad aj [[José Carreras]]. Techniku interpretácie študovala u Napoleone Annovazzi, Eugenii Kemény a [[Conchita Badía|Conchity Badíiy]]. Školu skončila v roku 1954 s vyznamenaním. Následne sa Caballéová presťahovala do [[Švajčiarsko|švajčiarskeho]] mesta [[Bazilej]], kde v roku 1956 debutovala v postave Mimì, v [[Giacomo Puccini|Pucciniho]] opere ''[[Bohéma]]''. Následne v rokoch 1957 až 1959 získala angažmán v opere mestského divadla v Bazileji. V jej repertoári tam boli postavy napr. z [[Wolfgang Amadeus Mozart|Mozartovej]] ''[[Čarovná flauta|Čarovnej flauty]]'' či zo [[Richard Strauss|Straussovej]] opery ''[[Salome (opera)|Salome]]''. Straussovu skladbu kompletne naspievala v nemeckom jazyku, čo nebýva na španielsky hovoriaceho umelca obvyklé. Táto skutočnosť sa pre Maríu stala užitočnou, lebo aj vďaka nej dostala ponuku na účinkovanie v opere v [[Brémy|Brémach]] (1959–1962). V roku 1962 sa Caballéová vrátila do Barcelony, kde debutovala na [[Gran Teatre del Liceu]]. Naspievala tu titulnú postavu v Straussovej ''[[Arabella|Arabelle]]''. Od jesene roku 1962 do jari roku 1963 bola Montserrat Caballéová na turné po [[Mexiko|Mexiku]], kde dostala šancu spievať v [[Palacio de Bellas Artes]] titulnú úlohu opery ''[[Manon]]'' od [[Jules Massenet|Julesa Masseneta]]. V roku 1963 nasledovalo viacero ešte viacej úspešných vystúpení na barcelonskom Liceu.<ref name="oper"/> === Medzinárodný úspech === Medzinárodný úspech pre Caballéovú nastal v roku 1965, keď v [[New York (mesto)|newyorskej]] [[Carnegie Hall]] nahradila práve indisponovanú [[Marilyn Horne]] v [[Gaetano Donizetti|Donizettiho]] opere ''[[Lucrezia Borgia (opera)|Lucrezia Borgia]]''. Za tento záskok si vtedy vyslúžila 25-minútovú „[[standing ovation]]“.<ref> [http://www.montserratcaballe.net Official website (in Spanish)]</ref> Napriek tomu, že to bol jej prvý angažmán v opere [[bel canto]] a ona sa úlohu učila sotva mesiac, jej výkon ju preslávil v celom opernom svete. Neskôr v tom istom roku Caballéová debutovala na [[Glyndebourne Festival|Glyndebourne]] spievajúc svoju prvú Marschallin v [[Richard Strauss|Straussovom]] [[Gavalier s ružou|Gavalierovi s ružou]] a stvárnením postavy La contessy di Almaviva v [[Wolfgang Amadeus Mozart|Mozartovej]] ''[[Figarova svadba|Figarovej svadbe]]''.<ref name="oper"/> V decembri roku 1965 sa vrátila do Carnegie Hall, kde predviedla svoje druhé operné bel canto spevom partu [[Elizabeth I of England|kráľovnej Alžbety I.]] z vtedy práve znovuobjavenej Donizettiho opernej tragédie ''[[Roberto Devereux]]''. Dňa 22. decembra 1965 Caballéová uzavrela svoj veľmi úspešný rok debutom v [[Metropolitan Opera|Metropolitnej opere]] stvárnením Marguerite v [[Charles Gounod|Gounodovom]] ''[[Faust (opera)|Faustovi]]''. Na pódiu jej sekundovali [[John Alexander]] v úlohe Fausta a [[Justino Díaz]] ako [[Mefistofeles]].<ref name="Met"/> V roku 1966 Caballéová prvýkrát účinkovala v [[Philadelphia Lyric Opera Company]]. Naspievala postavu Maddaleny di Coigny v opere ''[[Andrea Chénier]]''<ref name="Phili">[[Free Library of Philadelphia]]: ''Box: Phila. Lyric Opera Company: 782.1 P5326p Bal Two [1968 – 1975]''</ref> a jej taliansky debut v [[Maggio Musicale Fiorentino]] vo [[Giuseppe Verdi|Verdiho]] ''[[Trubadúr (opera)|Trubadúrovi]]''. Neskôr v roku 1967 účinkovala v [[Vincenzo Bellini|Belliniho]] ''[[Il pirata|Il pirate]]''. V roku 1967 sa Caballéová vrátila do [[Philadelphia|Philadelphie]], aby naspievala postavy v [[Giacomo Puccini|Pucciniho]] operách ''[[Tosca]]'' a ''[[Madame Butterfly]]''<ref name="Phili"/> a zaspievala v Metropolitnej opere tri hrdinky od Verdiho: Leonoru v ''Trubadúrovi'' oproti [[Richard Tucker|Richardovi Tuckerovi]] v postave Manrica, Desdemonu v ''[[Otello]]vi'' oproti [[James McCracken|Jamesovi McCrackenovi]] v titulnej úlohe a Violettu v ''[[La traviata|La traviate]]'' s Tuckerom a [[George Shirley|Georgeom Shirleyom]] alterujúcimi Alfreda.<ref name="Met">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Metropolitan Opera archives site |url=http://archives.metoperafamily.org/archives/frame.htm |dátum prístupu=2014-05-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180812164001/http://archives.metoperafamily.org/archives/frame.htm |dátum archivácie=2018-08-12 }}</ref> Posledná z úloh najviac pridala ďalšiu pozitívnu reakciu a uznanie zo strany amerického publika a hlavne kritiky.<ref name="oper"/> Nasledujúci rok sa Montserrat Caballéová vrátila do Metropolitnej opery, aby stvárnila postavu vo Verdiho ''[[Luisa Miller|Luise Miller]]'' a v roku 1969, aby naspievala rolu Liù v Pucciniho ''[[Turandot]]''. V titulnej postave s ňou účinkovala [[Birgit Nilsson]]ová a v postave Calàfa sa predstavil [[James King]].<ref name="Met"/> Vrátila sa aj do [[Philadelphia|Philadelphie]], aby stvárnila Imogene v opere ''Il pirata'' (1968) a Lucreziu Borgiu (1969).<ref name="Phili"/> V roku 1969 Caballéová spievala Alžbetu Valónsku v hviezdnom obsadení v produkcii Jeana Vilara v starorímskom amfiteátri [[Arena di Verona]] spolu s [[Plácido Domingo|Plácidom Domingom]] a [[Piero Cappuccilli|Pierom Cappuccillim]] v predstavení Verdiho opery ''[[Don Carlos]]''. Jej vysoké „B“ v závere opery až do finálneho orchestrálneho akordu trvalo viac než 20&nbsp;taktov. Toto predstavenie absolvovala vzhľadom na úraz v New Yorku na barlách. V tomto istom čase sa objavila v recitáli vo [[Verona|veronskej]] Teatro Corallo. V roku 1970 Montserrat Caballéová mala svoj oficiálny debut v [[Miláno|milánskej]] [[La Scala|La Scale]]. Spievala titulnú postavu opery ''[[Lucrezia Borgia (opera)|Lucrezia Borgia]]'', potom vo Philadelphii zaspievala postavu Leonory,<ref name="Phili"/> a vrátila sa do Metropolitnej opery ako Amelia v kritikmi ospevovanej produkcii Verdiho ''[[Maškarný bál|Maškarného bálu]]'', v ktorej jej sekundovali [[Plácido Domingo]] ako Riccardo a [[Reri Grist]] ako Oscar.<ref name="Met"/> V roku 1972 sa Caballéová prvýkrát predstavila v [[Kráľovská opera|Kráľovskej opere]] na [[Covent Garden]] a v [[Chicago|chicagskej]] [[Lyric Opera of Chicago]]. V obidvoch prípadoch to bolo s postavou Violetty.<ref name="oper"/> V tom istom roku sa znovu ako Alžbeta Valónska z Verdiho opery ''Don Carlo'' vrátila do Metropolitnej opery, aby si v titulnej úlohe zaspievala s [[Franco Corelli|Francom Corellim]]. Potom odcestovala do Philadelphie zaspievať postavu Normy.<ref name="Phili"/> V roku 1973 sa vrátila do Chicaga spievať titulnú postavu Donizettiho ''[[Mária Stuartová|Márii Stuartovej]]'', vo Philadelphii vystúpila s postavou Violetty,<ref name="Phili"/> a v Metropolitnej opere spievala Normu v Belliniho [[Norma (opera)|rovnomennej opere]].<ref name="Met"/> V roku 1974 mala Caballéová viacero vystúpení: v januári v barcelonskom [[Gran Teatre del Liceu]] s operou ''[[Aida]]'', v marci v Metropolitnej opere s Verdiho ''[[I Vespri Siciliani]]'',<ref name="Met"/>, v marci aj v [[Carnegie Hall]] s operou ''[[Parisina (opera)|Parisina d'Este]]'', tri vystúpenia v jednom týždni absolvovala v apríli s operou ''[[Norma (opera)|Norma]]'' v [[Moskva|moskovskom]] [[Boľšoj teatr|Boľšom teatre]], milánskej La Scale v tom istom mesiaci vystúpila v opere ''[[Adriana Lecouvreur]]''... V septembri roku 1974 absolvovala operačný zákrok, pri ktorom jej z brušnej dutiny odstránili veľký benígny útvar. Z operácie sa rýchlo zotavila a začiatkom roku 1975 bola znovu na javiskách. V roku 1976 sa Caballéová znovu predstavila v Metropolitnej opere. V roku 1977 mala svoj debut v opere v [[San Francisco|San Franciscu]] v titulnej postave Pucciniho ''Turandot''. V nasledujúcej dekáde sa tam vrátila viac ako desaťkrát v rôznych postavách, ako bola napríklad Elvira vo Verdiho opere ''[[Ernani]]'' a v titulných partoch [[Amilcare Ponchielli|Ponchielli]]ho opery ''[[La Gioconda (opera)|La Gioconda]]'', v Rossiniho ''[[Semiramide]]'', ako aj v Pucciniho opere ''Tosca''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=San Francisco Opera archives site |url=http://archive.sfopera.com/qry3WebCastlist.asp?psearchall=on&psearch=Montserrat%20Caball%C3%A9&psearchtype= |dátum prístupu=2014-05-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160304035937/http://archive.sfopera.com/qry3WebCastlist.asp?psearchall=on&psearch=Montserrat%20Caball%C3%A9&psearchtype= |dátum archivácie=2016-03-04 }}</ref> Potom ako Caballéová postupne strácala lesk a čistotu hlasu, začala dávať silnejší dôraz na vyjadrenie dramatična a expresivitu v speve svojich postáv. Tak to bolo v roku 1978, keď spievala ''Toscu'' v San Franciscu spolu s [[Luciano Pavarotti|Pavarottim]], ''Normu'' v [[Madrid]]e a operu ''[[Adriana Lecouvreur]]'' v Metropolitnej opere spolu s [[José Carreras]]om. Aj v ďalších rokoch sa občas zúčastňovala na koncertoch v Metropolitnej opere, kde si zaspievala v ''Tosce'' (1980, 1985), či Alžbetu Valónsku (1985) a v špeciálnych performanciách v rokoch 1981 a 1983. Jej posledným vystúpením v Metropolitnej opere bolo dňa 10. októbra 1985 v postave Toscy v Pucciniho ''Tosce'', kde s ňou vystúpil [[Luciano Pavarotti|Pavarotti]] ako Cavaradossi a [[Cornell MacNeil]] v postave Scarpia.<ref name="Met"/> == Po ukončení oficiálnej kariéry == Caballéová absolvovala výnimočnú exkurziu do sveta [[pop music]], potom ako naspievala duet s [[rock]]ovým [[spevák]]om [[Freddie Mercury]]m (z kapely [[Queen]]). Ich spoločná pieseň s názvom „[[Barcelona (skladba)|Barcelona]]“ sa stala hitovým [[singel (hudba)|singlom]] roku 1988. Nachádzala sa aj na [[Barcelona (album)|albume s rovnakým názvom]]. Táto nahrávka bola neskôr počas [[Letné olympijské hry 1992|Letných olympijských hier roku 1992]] v Barcelone hymnou podujatia. Po štyroch rokoch od svojho vzniku sa takto skladba znovu dostala na vrcholy predajných rebríčkov celej [[Európa|Európy]]. Pieseň sa stala hymnou podujatia aj v roku 1999 pred finálovým stretnutím [[UEFA Champions League]] na barcelonskom štadióne [[Camp Nou]]. V roku 1995 pracovala Montserrat Caballéová spolu s [[Vangelis]]om na nahrávaní albumu ''[[El Greco (album)|El Greco]]'', ktorý je venovaný [[El Greco|slávnemu maliarovi gréckeho pôvodu]]. V roku 1997 [[Mike Moran]] produkoval jej album ''[[Friends For Life]]'', na ktorom sú nahrávky duetov so spevákmi ako [[Bruce Dickinson]], [[Johnny Hallyday]], [[Johnny Logan]], [[Gino Vannelli]] a [[Helmut Lotti]]. Caballéová sa venovala aj rôznym charitatívnym akciám. Patrila medzi [[veľvyslanci dobrej vôle UNESCO|veľvyslancov dobrej vôle UNESCO]] a založila nadáciu pre barcelonské deti v núdzi. V roku 2003 hrala v svojom dokumentárnom filme ''Caballé Beyond Music'', v ktorom účinkujú aj ďalší známi operní umelci ako [[Plácido Domingo]], [[Luciano Pavarotti]], [[José Carreras]] a [[Renée Fleming]]. V roku 2003 Caballéová dostala titul ''[[Bundesverdienstkreuz|Große Bundesverdienstkreuz]]'' (Kríž za zásluhy Spolkovej republiky Nemecko)..<ref>{{cite news|url=http://www.shortnews.de/id/481040/Opernstar-Montserrat-Caballe-bekommt-Bundesverdienstkreuz|title=Opernstar Montserrat Caballé bekommt Bundesverdienstkreuz|publisher=ShortNews|date=10 October 2003|accessdate=19 March 2011}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111001055425/http://www.shortnews.de/id/481040/Opernstar-Montserrat-Caballe-bekommt-Bundesverdienstkreuz |date=2011-10-01 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.stefanschmerbeck.de/en/mc_biographie.html|title=Montserrat Caballé – Biography|work=Artists Stefan Schmerbeck Management website|accessdate=19 March 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120321143947/http://www.stefanschmerbeck.de/en/mc_biographie.html|archivedate=2012-03-21}}</ref> Dňa 2. júla 2008 bol univerzitou [[Universidad Internacional Menéndez Pelayo]] v [[Santander]]i Montserrat Caballéovej udelený doktorát ''Honoris Causa''.<ref> [http://www.universia.es/html_estatico/portada/actualidad/noticia_actualidad/param/noticia/jgjei.html Caballé is conferred Honoris Causa doctorate (in Spanish)]</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Montserrat Caballé}} == Externé odkazy == * [http://www.weberclaudia.de/511288987313c4a03/index.html Montserrat Caballé] * [http://www.unbeldi.com Montserrat Caballé fan stránka] == Zdroj == {{Preklad|jazyk=en|článok=Montserrat Caballé|revízia=606926845}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Caballéová, Montserrat}} [[Kategória:Španielske operné speváčky]] [[Kategória:Osobnosti z Barcelony]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky]] iz24sz7rip8vs3ts6x815h7n07u2e10 8256417 8256416 2026-08-01T19:46:14Z IvanScrooge98 118306 /* */ 8256417 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Montserrat Caballéová | Obrázok = Montserrat Caballé c. 1969 (1).jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Montserrat Caballé (1969) | Popis umelca = operná speváčka | Rodné meno = María de Montserrat Bibiana Concepción Caballé i Folch | Umelecké mená = | Dátum narodenia = [[12. apríl]], [[1933]] | Miesto narodenia = [[Barcelona]], [[Španielsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2018|10|6|1933|4|12}} | Miesto úmrtia = [[Barcelona]], [[Španielsko]] | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = [[opera]] | Roky pôsobenia = 1956 – 2018 | Hrá na nástroje = [[spev]] | Typ hlasu = [[soprán]] | Súvisiace články = [[Luciano Pavarotti]]<br />[[Plácido Domingo]]<br />[[José Carreras]]<br />[[Freddie Mercury]]<br />[[Bruce Dickinson]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = [http://www.montserratcaballe.net/ montserratcaballe] }} '''Montserrat Caballéová''' ({{vjz|spa|Montserrat Caballé}}; * [[12. apríl]] [[1933]], [[Barcelona]], [[Španielsko]] – † [[6. október]] [[2018]], Barcelona<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = https://kultura.pravda.sk/hudba/clanok/486948-zomrela-spanielska-operna-spevacka-montserrat-caballeova/ | titul = Zomrela španielska operná diva Montserrat Caballéová | url = | dátum vydania = 2018-10-06 | dátum aktualizácie = 2018-10-06 | dátum prístupu = 2018-10-06 | vydavateľ = [[TASR]] | miesto = | jazyk = }}</ref>) bola španielska sopranistka. Naspievala široké spektrum operných postáv, no bola významná hlavne ako interpretka [[bel canto]]vého repertoáru. Sú to najmä diela [[Gioacchino Rossini|Rossini]]ho, [[Vincenzo Bellini|Bellini]]ho, [[Gaetano Donizetti|Donizetti]]ho a [[Giuseppe Verdi]]ho.<ref name="oper">[http://hosting.operissimo.com/triboni/exec?method=com.operissimo.artist.webDisplay&id=ffcyoieagxaaaaabjjco&xsl=webDisplay&searchStr= Biography of Montserrat Caballé at operissimo.com (in German)]</ref> Veľkú pozornosť na seba táto operná diva upútala v roku [[1988]], potom ako naspievala s [[rock]]ovou hviezdou a spevákom kapely [[Queen (skupina)|Queen]], [[Freddie Mercury|Freddiem Mercurym]] pieseň ''[[Barcelona (skladba)|Barcelona]]'', ktorá bola poctou jej rodnému mestu. Skladba sa stala hymnou [[Letné olympijské hry 1992|Letných olympijských hier roku 1992]], ktoré sa uskutočnili v tomto meste. == Kariéra == === Začiatky === María de Montserrat Bibiana Concepción Caballé i Folch sa narodila v Barcelone. Študovala hudbu na konzervatóriu [[Conservatori Superior de Música del Liceu]], t.j. na strednej škole, na ktorej sa učil spev napríklad aj [[José Carreras]]. Techniku interpretácie študovala u Napoleone Annovazzi, Eugenii Kemény a [[Conchita Badía|Conchity Badíiy]]. Školu skončila v roku 1954 s vyznamenaním. Následne sa Caballéová presťahovala do [[Švajčiarsko|švajčiarskeho]] mesta [[Bazilej]], kde v roku 1956 debutovala v postave Mimì, v [[Giacomo Puccini|Pucciniho]] opere ''[[Bohéma]]''. Následne v rokoch 1957 až 1959 získala angažmán v opere mestského divadla v Bazileji. V jej repertoári tam boli postavy napr. z [[Wolfgang Amadeus Mozart|Mozartovej]] ''[[Čarovná flauta|Čarovnej flauty]]'' či zo [[Richard Strauss|Straussovej]] opery ''[[Salome (opera)|Salome]]''. Straussovu skladbu kompletne naspievala v nemeckom jazyku, čo nebýva na španielsky hovoriaceho umelca obvyklé. Táto skutočnosť sa pre Maríu stala užitočnou, lebo aj vďaka nej dostala ponuku na účinkovanie v opere v [[Brémy|Brémach]] (1959–1962). V roku 1962 sa Caballéová vrátila do Barcelony, kde debutovala na [[Gran Teatre del Liceu]]. Naspievala tu titulnú postavu v Straussovej ''[[Arabella|Arabelle]]''. Od jesene roku 1962 do jari roku 1963 bola Montserrat Caballéová na turné po [[Mexiko|Mexiku]], kde dostala šancu spievať v [[Palacio de Bellas Artes]] titulnú úlohu opery ''[[Manon]]'' od [[Jules Massenet|Julesa Masseneta]]. V roku 1963 nasledovalo viacero ešte viacej úspešných vystúpení na barcelonskom Liceu.<ref name="oper"/> === Medzinárodný úspech === Medzinárodný úspech pre Caballéovú nastal v roku 1965, keď v [[New York (mesto)|newyorskej]] [[Carnegie Hall]] nahradila práve indisponovanú [[Marilyn Horne]] v [[Gaetano Donizetti|Donizettiho]] opere ''[[Lucrezia Borgia (opera)|Lucrezia Borgia]]''. Za tento záskok si vtedy vyslúžila 25-minútovú „[[standing ovation]]“.<ref> [http://www.montserratcaballe.net Official website (in Spanish)]</ref> Napriek tomu, že to bol jej prvý angažmán v opere [[bel canto]] a ona sa úlohu učila sotva mesiac, jej výkon ju preslávil v celom opernom svete. Neskôr v tom istom roku Caballéová debutovala na [[Glyndebourne Festival|Glyndebourne]] spievajúc svoju prvú Marschallin v [[Richard Strauss|Straussovom]] [[Gavalier s ružou|Gavalierovi s ružou]] a stvárnením postavy La contessy di Almaviva v [[Wolfgang Amadeus Mozart|Mozartovej]] ''[[Figarova svadba|Figarovej svadbe]]''.<ref name="oper"/> V decembri roku 1965 sa vrátila do Carnegie Hall, kde predviedla svoje druhé operné bel canto spevom partu [[Elizabeth I of England|kráľovnej Alžbety I.]] z vtedy práve znovuobjavenej Donizettiho opernej tragédie ''[[Roberto Devereux]]''. Dňa 22. decembra 1965 Caballéová uzavrela svoj veľmi úspešný rok debutom v [[Metropolitan Opera|Metropolitnej opere]] stvárnením Marguerite v [[Charles Gounod|Gounodovom]] ''[[Faust (opera)|Faustovi]]''. Na pódiu jej sekundovali [[John Alexander]] v úlohe Fausta a [[Justino Díaz]] ako [[Mefistofeles]].<ref name="Met"/> V roku 1966 Caballéová prvýkrát účinkovala v [[Philadelphia Lyric Opera Company]]. Naspievala postavu Maddaleny di Coigny v opere ''[[Andrea Chénier]]''<ref name="Phili">[[Free Library of Philadelphia]]: ''Box: Phila. Lyric Opera Company: 782.1 P5326p Bal Two [1968 – 1975]''</ref> a jej taliansky debut v [[Maggio Musicale Fiorentino]] vo [[Giuseppe Verdi|Verdiho]] ''[[Trubadúr (opera)|Trubadúrovi]]''. Neskôr v roku 1967 účinkovala v [[Vincenzo Bellini|Belliniho]] ''[[Il pirata|Il pirate]]''. V roku 1967 sa Caballéová vrátila do [[Philadelphia|Philadelphie]], aby naspievala postavy v [[Giacomo Puccini|Pucciniho]] operách ''[[Tosca]]'' a ''[[Madame Butterfly]]''<ref name="Phili"/> a zaspievala v Metropolitnej opere tri hrdinky od Verdiho: Leonoru v ''Trubadúrovi'' oproti [[Richard Tucker|Richardovi Tuckerovi]] v postave Manrica, Desdemonu v ''[[Otello]]vi'' oproti [[James McCracken|Jamesovi McCrackenovi]] v titulnej úlohe a Violettu v ''[[La traviata|La traviate]]'' s Tuckerom a [[George Shirley|Georgeom Shirleyom]] alterujúcimi Alfreda.<ref name="Met">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Metropolitan Opera archives site |url=http://archives.metoperafamily.org/archives/frame.htm |dátum prístupu=2014-05-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180812164001/http://archives.metoperafamily.org/archives/frame.htm |dátum archivácie=2018-08-12 }}</ref> Posledná z úloh najviac pridala ďalšiu pozitívnu reakciu a uznanie zo strany amerického publika a hlavne kritiky.<ref name="oper"/> Nasledujúci rok sa Montserrat Caballéová vrátila do Metropolitnej opery, aby stvárnila postavu vo Verdiho ''[[Luisa Miller|Luise Miller]]'' a v roku 1969, aby naspievala rolu Liù v Pucciniho ''[[Turandot]]''. V titulnej postave s ňou účinkovala [[Birgit Nilsson]]ová a v postave Calàfa sa predstavil [[James King]].<ref name="Met"/> Vrátila sa aj do [[Philadelphia|Philadelphie]], aby stvárnila Imogene v opere ''Il pirata'' (1968) a Lucreziu Borgiu (1969).<ref name="Phili"/> V roku 1969 Caballéová spievala Alžbetu Valónsku v hviezdnom obsadení v produkcii Jeana Vilara v starorímskom amfiteátri [[Arena di Verona]] spolu s [[Plácido Domingo|Plácidom Domingom]] a [[Piero Cappuccilli|Pierom Cappuccillim]] v predstavení Verdiho opery ''[[Don Carlos]]''. Jej vysoké „B“ v závere opery až do finálneho orchestrálneho akordu trvalo viac než 20&nbsp;taktov. Toto predstavenie absolvovala vzhľadom na úraz v New Yorku na barlách. V tomto istom čase sa objavila v recitáli vo [[Verona|veronskej]] Teatro Corallo. V roku 1970 Montserrat Caballéová mala svoj oficiálny debut v [[Miláno|milánskej]] [[La Scala|La Scale]]. Spievala titulnú postavu opery ''[[Lucrezia Borgia (opera)|Lucrezia Borgia]]'', potom vo Philadelphii zaspievala postavu Leonory,<ref name="Phili"/> a vrátila sa do Metropolitnej opery ako Amelia v kritikmi ospevovanej produkcii Verdiho ''[[Maškarný bál|Maškarného bálu]]'', v ktorej jej sekundovali [[Plácido Domingo]] ako Riccardo a [[Reri Grist]] ako Oscar.<ref name="Met"/> V roku 1972 sa Caballéová prvýkrát predstavila v [[Kráľovská opera|Kráľovskej opere]] na [[Covent Garden]] a v [[Chicago|chicagskej]] [[Lyric Opera of Chicago]]. V obidvoch prípadoch to bolo s postavou Violetty.<ref name="oper"/> V tom istom roku sa znovu ako Alžbeta Valónska z Verdiho opery ''Don Carlo'' vrátila do Metropolitnej opery, aby si v titulnej úlohe zaspievala s [[Franco Corelli|Francom Corellim]]. Potom odcestovala do Philadelphie zaspievať postavu Normy.<ref name="Phili"/> V roku 1973 sa vrátila do Chicaga spievať titulnú postavu Donizettiho ''[[Mária Stuartová|Márii Stuartovej]]'', vo Philadelphii vystúpila s postavou Violetty,<ref name="Phili"/> a v Metropolitnej opere spievala Normu v Belliniho [[Norma (opera)|rovnomennej opere]].<ref name="Met"/> V roku 1974 mala Caballéová viacero vystúpení: v januári v barcelonskom [[Gran Teatre del Liceu]] s operou ''[[Aida]]'', v marci v Metropolitnej opere s Verdiho ''[[I Vespri Siciliani]]'',<ref name="Met"/>, v marci aj v [[Carnegie Hall]] s operou ''[[Parisina (opera)|Parisina d'Este]]'', tri vystúpenia v jednom týždni absolvovala v apríli s operou ''[[Norma (opera)|Norma]]'' v [[Moskva|moskovskom]] [[Boľšoj teatr|Boľšom teatre]], milánskej La Scale v tom istom mesiaci vystúpila v opere ''[[Adriana Lecouvreur]]''... V septembri roku 1974 absolvovala operačný zákrok, pri ktorom jej z brušnej dutiny odstránili veľký benígny útvar. Z operácie sa rýchlo zotavila a začiatkom roku 1975 bola znovu na javiskách. V roku 1976 sa Caballéová znovu predstavila v Metropolitnej opere. V roku 1977 mala svoj debut v opere v [[San Francisco|San Franciscu]] v titulnej postave Pucciniho ''Turandot''. V nasledujúcej dekáde sa tam vrátila viac ako desaťkrát v rôznych postavách, ako bola napríklad Elvira vo Verdiho opere ''[[Ernani]]'' a v titulných partoch [[Amilcare Ponchielli|Ponchielli]]ho opery ''[[La Gioconda (opera)|La Gioconda]]'', v Rossiniho ''[[Semiramide]]'', ako aj v Pucciniho opere ''Tosca''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=San Francisco Opera archives site |url=http://archive.sfopera.com/qry3WebCastlist.asp?psearchall=on&psearch=Montserrat%20Caball%C3%A9&psearchtype= |dátum prístupu=2014-05-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160304035937/http://archive.sfopera.com/qry3WebCastlist.asp?psearchall=on&psearch=Montserrat%20Caball%C3%A9&psearchtype= |dátum archivácie=2016-03-04 }}</ref> Potom ako Caballéová postupne strácala lesk a čistotu hlasu, začala dávať silnejší dôraz na vyjadrenie dramatična a expresivitu v speve svojich postáv. Tak to bolo v roku 1978, keď spievala ''Toscu'' v San Franciscu spolu s [[Luciano Pavarotti|Pavarottim]], ''Normu'' v [[Madrid]]e a operu ''[[Adriana Lecouvreur]]'' v Metropolitnej opere spolu s [[José Carreras]]om. Aj v ďalších rokoch sa občas zúčastňovala na koncertoch v Metropolitnej opere, kde si zaspievala v ''Tosce'' (1980, 1985), či Alžbetu Valónsku (1985) a v špeciálnych performanciách v rokoch 1981 a 1983. Jej posledným vystúpením v Metropolitnej opere bolo dňa 10. októbra 1985 v postave Toscy v Pucciniho ''Tosce'', kde s ňou vystúpil [[Luciano Pavarotti|Pavarotti]] ako Cavaradossi a [[Cornell MacNeil]] v postave Scarpia.<ref name="Met"/> == Po ukončení oficiálnej kariéry == Caballéová absolvovala výnimočnú exkurziu do sveta [[pop music]], potom ako naspievala duet s [[rock]]ovým [[spevák]]om [[Freddie Mercury]]m (z kapely [[Queen]]). Ich spoločná pieseň s názvom „[[Barcelona (skladba)|Barcelona]]“ sa stala hitovým [[singel (hudba)|singlom]] roku 1988. Nachádzala sa aj na [[Barcelona (album)|albume s rovnakým názvom]]. Táto nahrávka bola neskôr počas [[Letné olympijské hry 1992|Letných olympijských hier roku 1992]] v Barcelone hymnou podujatia. Po štyroch rokoch od svojho vzniku sa takto skladba znovu dostala na vrcholy predajných rebríčkov celej [[Európa|Európy]]. Pieseň sa stala hymnou podujatia aj v roku 1999 pred finálovým stretnutím [[UEFA Champions League]] na barcelonskom štadióne [[Camp Nou]]. V roku 1995 pracovala Montserrat Caballéová spolu s [[Vangelis]]om na nahrávaní albumu ''[[El Greco (album)|El Greco]]'', ktorý je venovaný [[El Greco|slávnemu maliarovi gréckeho pôvodu]]. V roku 1997 [[Mike Moran]] produkoval jej album ''[[Friends For Life]]'', na ktorom sú nahrávky duetov so spevákmi ako [[Bruce Dickinson]], [[Johnny Hallyday]], [[Johnny Logan]], [[Gino Vannelli]] a [[Helmut Lotti]]. Caballéová sa venovala aj rôznym charitatívnym akciám. Patrila medzi [[veľvyslanci dobrej vôle UNESCO|veľvyslancov dobrej vôle UNESCO]] a založila nadáciu pre barcelonské deti v núdzi. V roku 2003 hrala v svojom dokumentárnom filme ''Caballé Beyond Music'', v ktorom účinkujú aj ďalší známi operní umelci ako [[Plácido Domingo]], [[Luciano Pavarotti]], [[José Carreras]] a [[Renée Fleming]]. V roku 2003 Caballéová dostala titul ''[[Bundesverdienstkreuz|Große Bundesverdienstkreuz]]'' (Kríž za zásluhy Spolkovej republiky Nemecko)..<ref>{{cite news|url=http://www.shortnews.de/id/481040/Opernstar-Montserrat-Caballe-bekommt-Bundesverdienstkreuz|title=Opernstar Montserrat Caballé bekommt Bundesverdienstkreuz|publisher=ShortNews|date=10 October 2003|accessdate=19 March 2011}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111001055425/http://www.shortnews.de/id/481040/Opernstar-Montserrat-Caballe-bekommt-Bundesverdienstkreuz |date=2011-10-01 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.stefanschmerbeck.de/en/mc_biographie.html|title=Montserrat Caballé – Biography|work=Artists Stefan Schmerbeck Management website|accessdate=19 March 2011|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120321143947/http://www.stefanschmerbeck.de/en/mc_biographie.html|archivedate=2012-03-21}}</ref> Dňa 2. júla 2008 bol univerzitou [[Universidad Internacional Menéndez Pelayo]] v [[Santander]]i Montserrat Caballéovej udelený doktorát ''Honoris Causa''.<ref> [http://www.universia.es/html_estatico/portada/actualidad/noticia_actualidad/param/noticia/jgjei.html Caballé is conferred Honoris Causa doctorate (in Spanish)]</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Montserrat Caballé}} == Externé odkazy == * [http://www.weberclaudia.de/511288987313c4a03/index.html Montserrat Caballé] * [http://www.unbeldi.com Montserrat Caballé fan stránka] == Zdroj == {{Preklad|jazyk=en|článok=Montserrat Caballé|revízia=606926845}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Caballéová, Montserrat}} [[Kategória:Španielske operné speváčky]] [[Kategória:Osobnosti z Barcelony]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky]] 73f2axcc52nwn7p5teos267pxb9veri Leon (film) 0 518547 8256295 8252865 2026-08-01T12:28:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256295 wikitext text/x-wiki {{Infobox Film| Poster=Leon_the_Professional.png| Farba=#FFDEAD| Názov=Leon| Originál=Léon: The Professional| Žáner=dráma / akčný| Krajina=Spojené štáty| Rok=[[1994]]| Dĺžka=110| Jazyk=[[angličtina|anglický]]| Rozpočet=16 mil. $| Zárobok=46,1 mil. $| Spoločnosť=[[Gaumont Film Company]]| Réžia=[[Luc Besson]]| Scenár=Luc Besson| Produkcia=Patrice Ledoux| Hudba=[[Éric Serra]]| Kamera=Thierry Arbogast| Predchádzajúci = | Nasledujúci = | Obsadenie= [[Jean Reno]] ako Leone "Léon" Montana<br /> [[Gary Oldman]] ako Norman Stansfield<br /> [[Natalie Portman]] ako Mathilda Lando<br /> [[Harry Dean Stanton]] ako Brett<br /> [[Danny Aiello]] ako Tony |imdb_id =0110413 |csfd_id =773 }} '''''Leon''''' ({{vjz|fra|''Léon''}}; {{vjz|eng|''Léon: The Professional''}}) je psychologicko-akčná dráma o vzťahu samotárskeho nájomného zabijaka a problematickej [[adolescent]]ky. Film je podľa kritikov a recenzií spolu s ''[[Magická hlbočina|Magickou hlbočinou]]'' alebo ''[[Brutálna Nikita (film)|Brutálnou Nikitou]]'' jedným z vrcholných diel režiséra [[Luc Besson|Luca Bessona]]<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jenny | meno = Urs | odkaz na autora = | titul = Rübezahl als Terminator | vydavateľ = Der Spiegel | miesto = | rok = 1995 | isbn = ID9158220 | strany = 159 – 161 | počet strán = | url = | jazyk = nemecky }}</ref><ref name="rotten"/> a znamená aj objav talentu mladej [[Natalie Portman]]. == Zápletka == Otec 12-ročnej Mathildy (Natalie Portman) je zapletený do obchodu s [[Droga (omamná látka)|drogami]]. Spôsobí tragédiu a celá rodina, okrem Mathildy, umiera. Jej sa šťastnou náhodou podarí ukryť u mlčanlivého a samotárskeho suseda ([[Jean Reno]]). Dočasné útočisko sa mení na romantický vzťah a neskôr aj útek na život a na smrť. == Dej == {{spoiler}} Film začína v Tonyho obchode ''Supreme Macaroni Company'' objednávkou varovania pre ''Tlsťocha'', ktorý kazí kšeft inému drogovému bossovi. Tým, ktorý má toto varovanie doručiť, je nájomný zabijak, známy ako Léon. Nasledujúce scény filmu dokazujú, že je v tejto oblasti špičkovým profesionálom a zadanú úlohu vykoná bezchybne. Medzitým otec malej Mathildy, sused Léona, dostane iné varovanie od svojho zamestnávateľa – skorumpovaného a drogovo závislého agenta z protidrogového oddelenia (DEA), Normana Stansfielda ([[Gary Oldman]]), ktorý u neho prechováva [[kokaín]] a zistí, že z neho chýba. Nasledujúci deň napoludnie vyprší ultimátum, ktoré Norman Mathildinmu otcovi uložil, a ide si pre chýbajúce drogy. V drogovom opojení vyvraždí celú rodinu, iba Mathildu zachraňuje to, že bola v tom čase mimo bytu na nákupe. Vracia sa tesne po skončení tragédie a uchyľuje sa k Léonovi, pre ktorého bola časť nákupu určená. Zároveň zisťuje, že jej tichý sused je vlastne nájomný vrah a okamžite spriada plány na pomstu za jej zavraždeného brata. Léon je vpádom inej osoby do svojho samotárskeho súkromia vyvedený z miery a nasledujúceho dňa sa jej chce zbaviť. Konflikt záujmov spôsobí menšie Mathildino intuitívne ex tempore (streľba z okna) a tým aj vynútený odchod z bytu do hotela. Léon sa začína s prítomnosťou Mathildy zmierovať, pretože ona tvrdohlavo nástojí na tom, že sa chce pomstiť za zabitie jej 4-ročného brata a je ochotná spraviť čokoľvek, aby ju Léon naučil to, čo vie sám. Na oplátku pre neho perie, varí, učí Leona čítať a písať a spať v posteli (doteraz paranoicky spával v kresle s pištoľou vedľa seba a „jedným okom stále otvoreným“). Mathilda sa vracia do starého bytu pre hračku a väčšiu sumu tajne ukrytých peňazí. Zároveň si náhodou vypočuje rozhovor, pri ktorom zisťuje, kto je vrahom jej rodiny a nasleduje ho. Keď Léon odmietne pomstu vykonať za ňu, berie spravodlivosť do vlastných rúk a plne ozbrojená nakráča sama do budovy DEA (Drug Enforcement Administration), kde Stansfield pracuje. Jej plán nevyjde a Stansfield ju zadrží, Léon ju však zachráni a odvedie preč. Tým však rozzúri Stansfielda, ktorý Léona vypátra skrze Tonyho a pošle na neho celú špeciálnu jednotku DEA. Vo vyhrotenej situácii nerovného boja Léon pošle Mathildu preč a sám sa úskokom takmer zachráni. V poslednej chvíli pred únikom ho však Stansfield zabije, sám však pri tom umiera. {{endspoiler}} === Obsadenie === * [[Jean Reno]] ako ''Leone „Léon“ Montana'', profesionálny nájomný vrah * [[Gary Oldman]] ako ''Norman Stansfield'', skorumpovaný agent DEA (protidrogová agentúra) * [[Natalie Portman]] ako ''Mathilda Lando'', 12-ročné dievča, ktorej cieľom je pomsta za vraždu jej 4-ročného brata * [[Danny Aiello]] ako ''Tony'', gangster a majiteľ „Supreme Macaroni Company“, ktorý zabezpečuje zákazky pre Leona * [[Michael Badalucco]] ako Mathildin otec * [[Ellen Greene]] ako Mathildina nevlastná matka * Elizabeth Regen ako Mathildina sestra * Carl J. Matusovich ako Mathildin brat * Peter Appel ako Malky * [[Willi One Blood]] ako Blood * [[Don Creech]] ako Neal * Frank Senger ako Tlsťoch * [[Adam Busch]] ako Manolo * Keith A. Glascoe ako Benny * Randolph Scott ako Jordon * [[George Martin (american actor)|George Martin]] ako recepčný * Lucius Wyatt Cherokee ako Tonto * [[Maïwenn]] ako blondína pre Tlsťocha * [[Samy Naceri]] ako dôstojník SWAT === Produkcia === [[Súbor:Chelseahotelstairs.JPG|náhľad|schodisko Hotela Chelsea ako časť apartmánového domu Mathildy]] Pôvodne mal byť Léon len akousi rozšírenou verziou Bessonovej [[Brutálna Nikita (film)|Brutálnej Nikity]]. Dokazuje to aj úloha „čističa“, ktorú v oboch filmoch stvárňuje Jean Reno (V Brutálnej Nikite ako Viktor „Čistič“). Sám L. Besson o tom hovorí: „Tentoraz je Jean ako americký bratranec Viktora. A tentoraz je aj ľudskejší.“<ref>Luc Besson. ''Léon: The Professional'' Rozšírená verzia (132 minút), informácia vnútri bookletu DVD.</ref> Exteriéry sa natáčali v [[New York (mesto)|New Yorku]], väčšina interiérov naopak vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Výnimkou je [[Hotel]] Chelsea na [[Manhattan]]e, ktorého schodisko poslúžilo ako časť apartmánového domu, kde bývala Mathilda s Leonom. Záverečná scéna v školskom parku je zo Stevensovho technologického inštitútu v [[Hoboken (New Jersey)|Hobokene, New Jersey]].<ref>{{cite web| url = http://www.movie-locations.com/movies/l/leon.html| title = Leon&nbsp;– The Professional filming locations| publisher = The Worldwide Guide To Movie Locations| date = 18 June 2008| accessdate = 2014-06-24| archiveurl = https://web.archive.org/web/20080603074933/http://www.movie-locations.com/movies/l/leon.html| archivedate = 2008-06-03}}</ref> == Postavy == * ''Leone „Léon“ Montana'' ([[Jean Reno]]) je mlčanlivý a čudácky samotár, žijúci v New Yorku. Po milostnej tragédii, keď zastrelil otca svojej priateľky, ktorý nesúhlasil s ich vzťahom a radšej dcéru zabil, musel z [[Taliansko|Talianska]] utiecť a uchýliť sa do anonymity talianskej štvrte New Yorku. Žije pomerne izolovane, bez priateľov a zvyčajných sociálnych kontaktov, je plne závislý od svojho chlebodarcu, gangstra Tonyho. Preto [[Negramotnosť|nevie čítať ani písať]], zato je ako nájomný vrah (sám seba nazýva „čističom“) neprekonateľný profesionál s takmer [[Autizmus (porucha vývinu)|autistickými]] sklonmi (zásadne nezabíja ženy a deti, pije mlieko a stará sa o rastlinu (Aglaonema), ktorú chápe takmer ako partnerku). Jeho osobnosť je rozpoltená, nedozretá. Na jednej strane dokáže chladnokrvne zabíjať s efektivitou špeciálnej jednotky, na strane druhej má citlivú dušu dieťaťa. * ''Mathilda Lando'' ([[Natalie Portman]]) je 12-ročné dievča z problémovej rodiny. Oficiálne je umiestnená do špeciálnej školy pre narušené deti, z ktorej však bez vysvetlenia utiekla a nenavštevuje ju. Má nevlastnú matku a sestru, otec prechováva drogy. Jediný bližší vzťah si vytvorila k 4-ročnému bratovi. Po jeho strate upriami celú svoju pozornosť na zdokonaľovanie seba samej, aby ho mohla pomstiť. Okolnosti ju nútia sa rýchlo prispôsobovať a dospieť, ale nedostatok životných skúseností a psychickej vyspelosti jej situáciu značne komplikuje. * ''Norman Stansfield'' ([[Gary Oldman]]) je psychopatický agent protidrogovej agentúry DEA, skorumpovaný, závislý od drog a [[Ludwig van Beethoven|Beethovena]]. Pod ich vplyvom je brutálny, sadistický a nevypočítateľný. Neštíti sa zabiť kohokoľvek, kto mu vstúpi do cesty, alebo by sa mohol stať nepohodlným svedkom. Majú z neho strach aj jeho vlastní podriadení.<ref name="totalgreatest"/> * ''Tony'' ([[Danny Aiello]]) je úžernícky a falošný gangster, majiteľ reštaurácie „Supreme Macaroni Company“ ako legálnej zástierky jeho činnosti, ktorý ponúka svoje služby okrem iného aj Normanovi Stansfieldovi. Je to práve on, kto sa ujal Léona po úteku z Talianska a dal mu prácu. Vychoval z neho prvotriedneho zabijaka, poskytuje mu „cenné“ rady do života. Tie sú však také len kvôli jeho vlastnej vypočítavosti, pričom Léona nechal v nevedomosti analfabetizmu, z ktorej vysoko profituje. == Rozšírená verzia == Základná stopáž filmu má 110 minút. Pri testovacom premietaní bola najprv použitá rozšírená verzia s dĺžkou 136 minút, ktorá ale nebola prijatá podľa očakávania.<ref>{{cite news| date = 29 July 1996| author=Lisa Nesselson| title = Leon: Version Integrale&nbsp;– The Professional (Director's Cut)| url = http://www.variety.com/review/VE1117911012.html|work=Variety }}</ref> Taktiež rodičia Natalie Portman žiadali o vypustenie scén, ktoré boli dvojzmyselné a navodzovali dojem intímnejšieho vzťahu Léona s Mathildou.<ref>[http://www.cin-et-toiles.com/films/fiche-leon.htm Léon: Natalie Portman] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090403142417/http://www.cin-et-toiles.com/films/fiche-leon.htm |date=2009-04-03 }} na stránke cin-et-toiles.com</ref>. Rozšírená verzia bola uvedená v júni [[1996]] najprv vo Francúzsku, neskôr aj na [[DVD]] pod názvom ''Uncut International Version''. Táto verzia obsahuje zmazané scény po testovacej projekcii v [[Los Angeles]] pred vydaním štandardnej verzie. Pridané scény: * Mathilda presviedča Tonyho, že je plnoletá * Mathilda sa vyhráža zabitím ruskou ruletou, ak ju Léon nenaučí „čistiť“ * Tony vyčíta Léonovi, že si našiel ženu s poukazom na to, že už raz na to doplatil * Mathilda začína tréning nájomného vraha * Léon a Mathilda vstúpia do bytu predajcu drog, Mathilda na ňom cvičí streľbu * Léon a Mathilda oslavujú v reštaurácii svoju prvú zákazku * Mathilda požiada Léona, aby sa s ňou miloval * Léon vysvetľuje, prečo musel opustiť Taliansko vo veku 19 rokov * Mathilda a Léon spolu spia v posteli Scény v rozšírenej verzii nie sú nevyhnutné pre pochopenie súvislostí alebo deja, významným spôsobom však rozširujú povedomie o vzťahu medzi Mathildou a Léonom. == Ocenenia a ohlasy == Film bol nominovaný na sedem [[César|Césarov]] v roku [[1995]],<ref>[http://www.imdb.com/title/tt0110413/awards Awards for ''Léon'']. [[Internet Movie Database]]</ref> a postava Normana Stansfielda bola odvtedy mnohokrát spomenutá alebo označená za jednu z „najväčších filmových záporných postáv“. (CNN,<ref>Mackay, Mairi. [http://edition.cnn.com/2008/SHOWBIZ/Movies/07/24/top10psychos.tsr/index.html Top 10 Movie Psychos]. [[CNN]]. 29. júla 2008.</ref> Virgin Media,<ref>[http://www.virginmedia.com/movies/features/top-20-villains-we-love-to-hate.php?page=8 Top 20 Villains We Love to Hate: Norman Stansfield] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131004231221/http://www.virginmedia.com/movies/features/top-20-villains-we-love-to-hate.php?page=8 |date=2013-10-04 }}.</ref> Total Film,<ref name="totalgreatest">Wales, George. [http://www.totalfilm.com/features/100-greatest-movie-villains/norman-stansfield 100 Greatest Movie Villains: Norman Stansfield]. ''Total Film''. 23. mája 2011.</ref> Rotten Tomatoes,<ref name="rotten"/> a iné.<ref>Gary Oldman feature. Magazín ''Uncut''. August 1999.</ref>) Film nakoniec vyhral dve ocenenia: Golden Reel Award za najlepšiu filmovú úpravu zvuku v roku 1995 a cenu [[Český lev]] za najlepší cudzojazyčný film v roku 1996. Bol prijatý veľmi pozitívne ako kritikou,<ref name="rotten">[http://www.rottentomatoes.com/m/professional/ Leon an rottentomatoes.com]</ref><ref>Mark Salisbury. [http://www.empireonline.com/reviews/reviewcomplete.asp?DVDID=5923 Reviews: ''Leon'']. Magazín ''Empire''.</ref><ref name="schickel">{{cite news| date = 24 June 2001| author = Richard Schickel| title = Slice and Dice| url = http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,163382,00.html| archivedate = | work = Time}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121104082401/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,163382,00.html |date=2012-11-04 }}</ref><ref>{{cite web | url = http://www.allmovie.com/work/the-professional-133866 | title = ''The Professional'' review | work=AllMovie | author=Mark Deming | accessdate =9 June 2010 }}</ref> tak aj obecenstvom – na filmovom serveri [[Internet Movie Database|IMDb]] má veľmi vysoké hodnotenie 8.6/10 (jún 2014). Inšpiroval aj „bollywoodsky“ film ''Bichhoo'' a predajnosť soundtracku bola najmä v [[Japonsko|Japonsku]] vysoká.<ref name="RIAJ-feb2000">{{cite journal |title=GOLD ALBUM 他認定作品 1999年12月度 |trans_title=Gold Albums, and other certified works. December 1999 Edition |url=http://www.riaj.or.jp/issue/record/2000/200002.pdf |format=PDF |journal=The Record |type=Bulletin |language=Japanese |location=[[Chūō, Tokyo]] |publisher=[[Recording Industry Association of Japan]] |publication-date=February 10, 2000 |volume=483 |page=8 |archiveurl=http://web.archive.org/web/20140117113742/http://www.riaj.or.jp/issue/record/2000/200002.pdf |archivedate=January 17, 2014 |accessdate=January 17, 2014 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140117113742/http://www.riaj.or.jp/issue/record/2000/200002.pdf |date=2014-01-17 }}</ref> Niektoré repliky z filmu sa stali známymi, alebo sa objavujú v rôznych súvislostiach. Skladba „Mathilda“ od britského indie-rockového kvarteta ''Alt-J'', kde spievajú „This is from Mathilda“, alebo pieseň „Mathilda“ od speváka Wallena, ktorá tiež odkazuje na film. Film znamená úspešný [[debut]] dvoch nových tvárí filmu. [[Samy Naceri]] (známy najmä z filmov ''[[Taxi (film)|Taxi]]'', ''Taxi2'', ''Taxi3''…), ktorý si zahral menšiu úlohu maskovaného príslušníka SWAT a [[Natalie Portman]] (''[[Hviezdne vojny: Epizóda I – Skrytá hrozba|Hviezdne vojny]]'', ''[[V ako Vendetta]]'' alebo [[Academy Awards|Oskarom]] ocenená ''[[Čierna labuť]]'') ktorá bola uprednostnená pre túto úlohu pred [[Liv Tylerová|Liv Tylerovou]]. == Zaujímavosti == * Epizódnu úlohu prostitútky pre „Tlsťocha“, v záverečných titulkoch označenú ako ''Ouin-Ouin'', si zahrala Maïwenn, bývalá manželka Luca Bessona, ktorá mu ako 16-ročná porodila dcéru a pravdepodobne aj inšpirovala úlohu Mathildy (spoznali sa, keď mala Maïwenn 12 rokov).<ref>[http://www.imdb.com/name/nm0494069/bio?ref_=nm_ov_bio_sm Maïwenn Le Besco Biografia na imdb]</ref> Je známa aj z filmu ''[[Piaty element]]'' ako ''Diva Plavalaguna''. * Gary Oldman súhlasil s úlohou psychopatického Stansfielda bez toho, aby si prečítal [[scenár]]. Podobne súhlasil aj s úlohou Zorga vo filme ''Piaty element''.<ref>Luc Besson, ''L'histoire du Cinquième Élément'', Intervista, 1997, str.15</ref> * Mathilda ich v hoteli zapisovala pod menom "MacGuffin". Toto meno odkazuje na [[Alfred Hitchcock|Alfreda Hitchcocka]], ktorý používal termín MacGuffin pri prvkoch intríg nepodstatných pre diváka, ale zásadných pre protagonistov príbehu. === Bibliografia === * {{citácia knihy | titul=L'Histoire de Léon | vydavateľ=Intervista | poznámka=Aventure et découverte d'un film | autor= Luc Besson | počet strán=222 | rok=1995 | isbn=978-2910753023 }} == Referencie == {{Referencie|2}} == Externé odkazy == * {{csfd film|id=773|názov=Leon}} * {{imdb film|id=0110413|názov=Léon}} == Zdroje == * {{Preklad|en|Léon: The Professional|612310247|fr|Léon (film)|103948171}} [[Kategória:Filmy z 1994]] [[Kategória:Francúzske psychologické filmové trilery]] [[Kategória:Kultové filmy]] [[Kategória:Filmy režírované Lucom Bessonom]] [[Kategória:Filmy podľa názvu]] k4hc9nfbvc5m30xh1firy5h3ycyqfyo Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach mužov 2014 0 519349 8256516 8223394 2026-08-02T08:59:12Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256516 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach mužov | rok = 2014 | iný názov = | logo = Ceremonia de apertura - 2014 CERH European Championship - 03.jpg | veľkosť loga = 250px | popis loga = Otvárací ceremoniál | usporiadateľ = Španielsko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[14. júl|14.]]{{--}}[[19. júl]] [[2014]] | počet tímov = 6 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Taliansko | počet titulov = 3 | zápasy = 15 | góly = 120 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = {{ESP}} Pedro Gil Gómez (10 g) | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Alcobendas]] | rok pred = 2012 | rok po = 2016 }} '''Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach mužov 2014''' boli v poradí 51. [[Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach]] mužov, ktoré organizuje [[Európska konfederácia kolieskového korčuľovania]] (CERS), resp. jej výbor pre hokej na kolieskových korčuliach{{--}}[[Európsky výbor hokeja na kolieskových korčuliach|CERH]]. Konali sa v meste [[Alcobendas]], v [[Madridské spoločenstvo|Madridskom spoločenstve]], v [[Španielsko|Španielsku]] v dňoch od [[14. júl|14.]]{{--}}[[19. júla]] [[2014]], za účasti 6 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = El Campeonato de Europa comenzará en un mes en Alcobendas |url = http://www.cerh.eu/user/control/news_load.php?id_news=254 |dátum vydania = 14.6.2014 |dátum prístupu = 1.7.2014 |vydavateľ = CERH |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140701153017/http://www.cerh.eu/user/control/news_load.php?id_news=254 |dátum archivácie = 2014-07-01 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = El CERH comunica el calendario oficial del Campeonato de Europa de hockey sobre patines |url = http://www.fep.es/website/noticias.asp?idnoticia=8506&modalidad=14&id_noticia=8506&id_modalitat=14&id_sexe=0&id_categoria=0 |dátum vydania = 10.6.2014 |dátum prístupu = 1.7.2014 |vydavateľ = fep.es |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140715040851/http://www.fep.es/website/noticias.asp?idnoticia=8506&modalidad=14&id_noticia=8506&id_modalitat=14&id_sexe=0&id_categoria=0 |dátum archivácie = 2014-07-15 }}</ref> Prvýkrát sa turnaja ME nezúčastnilo družstvo {{ENG|hkk|0|Anglicka}}. Španielsko bolo organizátorom európskeho šampionátu mužov ôsmykrát, keď predtým hostilo turnaje v rokoch 1951, 1954, 1957, 1967, 1979, 1987 a naposledy v 2008, v [[Oviedo|Oviede]]. Všetky zápasy sa odohrali v jedinej aréne{{--}}[[Pabellón Amaya Valdemoro]] s kapacitou 2 300 divákov.<ref name=alcobendas>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Alcobendas será la sede del Campeonato de Europa de hockey sobre patines 2014 |url = http://www.fep.es/website/noticias.asp?any=2013&qui=noticia&idnoticia=7846&modalidad=14 |dátum vydania = 18.9.2013 |dátum prístupu = 1.7.2014 |vydavateľ = fep.es |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140714212834/http://www.fep.es/website/noticias.asp?any=2013&qui=noticia&idnoticia=7846&modalidad=14 |dátum archivácie = 2014-07-14 }}</ref> Titul neobhajilo domáce Španielsko, ale svoj tretí európsky titul získalo Taliansko, ktoré vyhralo turnaj po 24 rokoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = España termina subcampeona en el Campeonato de Europa de Alcobendas |url = http://www.fep.es/website/noticias.asp?idnoticia=8629&modalidad=14&id_noticia=8629&id_modalitat=14&id_sexe=0&id_categoria=0 |dátum vydania = 19.7.2014 |dátum prístupu = 19.7.2014 |vydavateľ = fep.es |jazyk = španielsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140728035449/http://www.fep.es/website/noticias.asp?idnoticia=8629&modalidad=14&id_noticia=8629&id_modalitat=14&id_sexe=0&id_categoria=0 |dátum archivácie = 2014-07-28 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Benvenuti in paradiso Italia campione d'Europa |url = http://www.hockeypista.it/utente/notizia_vedi.php%3fid=15353 |dátum vydania = 19.7.2014 |dátum prístupu = 19.7.2014 |vydavateľ = hockeypista.it |jazyk = taliansky |url archívu = https://web.archive.org/web/20150924031132/http://www.hockeypista.it/utente/notizia_vedi.php%3fid=15353 |dátum archivácie = 2015-09-24 }}</ref> Španielsky Alcobendas získal právo hostiť turnaj ME v roku 2013 počas konania [[Majstrovstvá sveta v hokeji na kolieskových korčuliach mužov 2013|Majstrovstiev sveta]] v septembri 2013.<ref name=alcobendas/> == Účastníci == {| class="wikitable" width=250 style=text-align:center |- ! Družstvo !! {{tooltip|2012|Umiestnenie na Majstrovstvách Európy 2012}} !! {{tooltip|Účasti|Predchádzajúce účasti}} |- | align=left|{{ESP|hkkm|1}} (1.) || 1. || 38 |- | align=left|{{PRT|hkkm|1}} (3.) || 2. || 45 |- | align=left|{{ITA|hkkm|1}} (4.) || 3. || 48 |- | align=left|{{FRA|hkkm|1}} (5.) || 4. || 49 |- | align=left|{{CHE|hkkm|1}} (10.) || 5. || 50 |- | align=left|{{DEU|hkkm|1}} (11.) || 6. || 46 |} Pozn: Číslo v zátvorke udáva umiestnenie v medzinárodnom ELO rebríčku k januáru 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ranking of National Teams | url = http://rinkhockey.net/rank-nat-31122013.pdf | dátum vydania = 3.1.2014 | dátum prístupu = 1.7.2014 | vydavateľ = rinkhockey.net | jazyk = anglicky }}</ref> == Výsledky == [[Súbor:España vs Alemania - 2014 CERH European Championship - 03.jpg|náhľad|Otvárací zápas Španielska s Nemeckom]] {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[14. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=120| !width=110| |- |align=right| '''{{ESP|hkkm|2}}''' |'''{{ku|9|2}}''' |align=left| {{DEU|hkkm|1}} | 1 100 divákov | [http://www.cerh.eu/user/view/notes/140714_eurosenior_01_ger-spa.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140721185838/http://www.cerh.eu/user/view/notes/140714_eurosenior_01_ger-spa.pdf |date=2014-07-21 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[18. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=120| !width=110| |- |align=right| '''{{ITA|hkkm|2}}''' |'''{{ku|7|3}}''' |align=left| {{CHE|hkkm|1}} | [http://www.cerh.eu/user/view/notes/140715_eurosenior_02_swi-ita.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140721185842/http://www.cerh.eu/user/view/notes/140715_eurosenior_02_swi-ita.pdf |date=2014-07-21 }} |- |align=right| '''{{PRT|hkkm|2}}''' |'''{{ku|3|1}}''' |align=left| {{FRA|hkkm|1}} | [http://www.cerh.eu/user/view/notes/140715_eurosenior_03_fra-por.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140721185927/http://www.cerh.eu/user/view/notes/140715_eurosenior_03_fra-por.pdf |date=2014-07-21 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[16. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=120| !width=110| |- |align=right| '''{{ITA|hkkm|2}}''' |'''{{ku|3|2}}''' |align=left| {{DEU|hkkm|1}} | [http://www.cerh.eu/user/view/notes/140716_eurosenior_04_ger-ita.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140808051918/http://www.cerh.eu/user/view/notes/140716_eurosenior_04_ger-ita.pdf |date=2014-08-08 }} |- |align=right| '''{{PRT|hkkm|2}}''' |'''{{ku|5|0}}''' |align=left| {{CHE|hkkm|1}} | [http://www.cerh.eu/user/view/notes/140716_eurosenior_05_swi-por.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140808052018/http://www.cerh.eu/user/view/notes/140716_eurosenior_05_swi-por.pdf |date=2014-08-08 }} |- |align=right| '''{{ESP|hkkm|2}}''' |'''{{ku|7|2}}''' |align=left| {{FRA|hkkm|1}} | 1 500 divákov | [http://www.cerh.eu/user/view/notes/140716_eurosenior_06_spa-fra.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140808052011/http://www.cerh.eu/user/view/notes/140716_eurosenior_06_spa-fra.pdf |date=2014-08-08 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[17. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=120| !width=110| |- |align=right| '''{{FRA|hkkm|2}}''' |'''{{ku|2|1}}''' |align=left| {{CHE|hkkm|1}} | [http://www.cerh.eu/user/view/notes/140717_eurosenior_07_swi-fra.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140727000517/http://www.cerh.eu/user/view/notes/140717_eurosenior_07_swi-fra.pdf |date=2014-07-27 }} |- |align=right| '''{{PRT|hkkm|2}}''' |'''{{ku|13|3}}''' |align=left| {{DEU|hkkm|1}} | [http://www.cerh.eu/user/view/notes/140717_eurosenior_08_por-ger.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140726235336/http://www.cerh.eu/user/view/notes/140717_eurosenior_08_por-ger.pdf |date=2014-07-26 }} |- |align=right| {{ESP|hkkm|2}} |'''{{ku|2|2}}''' |align=left| {{ITA|hkkm|1}} | 1 300 divákov | [http://www.cerh.eu/user/view/notes/140717_eurosenior_09_spa-ita.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140726235427/http://www.cerh.eu/user/view/notes/140717_eurosenior_09_spa-ita.pdf |date=2014-07-26 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[18. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=120| !width=110| |- |align=right| {{FRA|hkkm|2}} |'''{{ku|1|4}}''' |align=left| '''{{DEU|hkkm|1}}''' | [http://www.cerh.eu/user/view/notes/140718_eurosenior_10_fra-ger.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140726233230/http://www.cerh.eu/user/view/notes/140718_eurosenior_10_fra-ger.pdf |date=2014-07-26 }} |- |align=right| {{PRT|hkkm|2}} |'''{{ku|2|3}}''' |align=left| '''{{ITA|hkkm|1}}''' | [http://www.cerh.eu/user/view/notes/140718_eurosenior_11_por-ita.pdf info] |- |align=right| '''{{ESP|hkkm|2}}''' |'''{{ku|13|1}}''' |align=left| {{CHE|hkkm|1}} | 700 divákov | [http://www.cerh.eu/user/view/notes/140718_eurosenior_12_swi-spa.pdf info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140726233129/http://www.cerh.eu/user/view/notes/140718_eurosenior_12_swi-spa.pdf |date=2014-07-26 }} |} {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[19. júl]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=70| !width=120| !width=110| |- |align=right| '''{{ITA|hkkm|2}}''' |'''{{ku|5|4}}''' |align=left| {{FRA|hkkm|1}} | [http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=73 info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140811011810/http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=73 |date=2014-08-11 }} |- |align=right| {{CHE|hkkm|2}} |'''{{ku|2|6}}''' |align=left| '''{{DEU|hkkm|1}}''' | [http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=73 info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140811011810/http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=73 |date=2014-08-11 }} |- |align=right| {{ESP|hkkm|2}} |'''{{ku|6|6}}''' |align=left| {{PRT|hkkm|1}} | 2 000 divákov | [http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=73 info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140811011810/http://www.assyssoftware.es/hockeycerh/web/veracta.asp?id=73 |date=2014-08-11 }} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=25 |{{tooltip|GV|Góly vsietené}} !width=25 |{{tooltip|GI|Góly inkasované}} !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- |1. | align="left" | {{ITA|hkkm|1}} |5||4||1||0|| 20|| 13|| +7||'''13''' |- |2. | align="left" | {{ESP|hkkm|1}} |5||3||2||0|| 37|| 13|| +24||'''11''' |- |3. | align="left" | {{PRT|hkkm|1}} |5||3||1||1|| 29|| 13|| +16||'''10''' |- |4. | align="left" | {{DEU|hkkm|1}} |5||2||0||3|| 17|| 28|| −11||'''6''' |- |5. | align="left" | {{FRA|hkkm|1}} |5||1||0||4|| 10|| 20|| −10||'''3''' |- |6. | align="left" | {{CHE|hkkm|1}} |5||0||0||5|| 7|| 33|| −26||'''0''' |} == Konečné poradie == [[Súbor:Nazionale di hockey su pista dell'Italia - 02.jpg|náhľad|Talianske družstvo po víťazstve na turnaji]] {| class="wikitable" |-bgcolor="#E4E4E4" ! width=20|Por. ! width=140|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center"| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] || {{ITA|hkkm|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center"| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] || {{ESP|hkkm|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" | align="center"| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] || {{PRT|hkkm|1}} |- |align="center"| 4. || {{DEU|hkkm|1}} |- |align="center"| 5. || {{FRA|hkkm|1}} |- |align="center"| 6. || {{CHE|hkkm|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=2014 CERH European Championship}} == Externé odkazy == * [http://www.cerh.eu/user/control/news_load.php?id_news=244 ME 2014 na oficiálnej stránke CERH] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140701145701/http://www.cerh.eu/user/control/news_load.php?id_news=244 |date=2014-07-01 }} {{eng icon}}/{{fra icon}}/{{por icon}} * [http://www.alcobendas.org/es/portal.do?IDR=2773&TR=C&NM=1 ME 2014 na stránke mesta]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{spa icon}} * [http://www.fep.es/ Oficiálna stránka Španielskej federácie kolieskového korčuľovania] {{spa icon}} {{Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach}} [[Kategória:Hokej na kolieskových korčuliach v 2014]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy v hokeji na kolieskových korčuliach|Muži]] [[Kategória:Športové podujatia v Španielsku|Hokej na kolieskových korčuliach]] 7g97lyn9k7x4le2mb1aog8dbrkmendz Little Richard 0 519496 8256385 8219080 2026-08-01T17:08:56Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256385 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Little Richard | Obrázok = Little Richard in 2007.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Little Richard v roku 2007 | Popis umelca = americký spevák a skladateľ | Rodné meno = Richard Wayne Penniman | Umelecké mená = Little Richard | Dátum narodenia = [[5. december]] [[1932]] | Miesto narodenia = [[Macon (Georgia)|Macon]]. [[Georgia (štát USA)|Georgia]], [[Spojené štáty|USA]] | Dátum úmrtia = {{Duv|2020|5|9|1932|12|5}} | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Pôsobenie = | Žáner = [[Rhythm and blues|R&B]], [[rock and roll]], [[gospel]], [[soul (hudba)|soul]] | Roky pôsobenia = 1947 – 2013 | Hrá na nástroje = [[Spevák|spev]], [[klavír]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = [[Billy Wright]], [[Larry Williams]], [[Don Covay]], [[Billy Preston]], [[Jimi Hendrix]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[RCA Camden Records|RCA Camden]], [[Peacock Records|Peacock]], [[Specialty Records|Specialty]], [[End Records|End]], [[Goldisc Records]], [[Little Star Records]], [[Mercury Records|Mercury]], [[Atlantic Records|Atlantic]], [[Vee-Jay Records|Vee-Jay]], [[Modern Records|Modern]], [[Okeh Records|Okeh]], [[Brunswick Records|Brunswick]], [[Reprise Records|Reprise]], [[K-Tel Records|K-Tel]], [[Warner Bros. Records|Warner Bros.]], [[Disney Records|Disney]] | Webstránka = }} '''Little Richard''', vlastným menom '''Richard Wayne Penniman''' (* [[5. december]] [[1932]], [[Macon (Georgia)|Macon]], [[Georgia (štát USA)|Georgia]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[9. máj]] [[2020]]<ref>[https://www.rollingstone.com/music/music-news/little-richard-dead-48505/ Little Richard, Founding Father of Rock Who Broke Musical Barriers, Dead at 87]</ref>) bol americký spevák, hudobník a skladateľ. Je už šesť dekád jednou z najvplyvnejších osobností hudobnej kultúry. Jeho najvýznamnejším obdobím bola druhá polovica 50. rokov 20. storočia, kedy jeho dynamická hudobná produkcia a charizmatické šoumenstvo položili základ pre [[rokenrol]]ový prejav.<ref name="HallofFame1986">{{Citácia elektronického dokumentu|vydavateľ=The Rock and Roll Hall of Fame|rok=1986|titul=Little Richard|url=http://rockhall.com/inductees/little-richard/|dátum prístupu=March 6, 2013}}</ref> Jeho hudba má tiež rozhodujúci vplyv na formovanie ďalších hudobných žánrov vrátane [[soul (hudba)|soulu]] a [[funk]]u, ovplyvnil veľký počet hudobníkov a spevákov, predstaviteľov ďalších žánrov od [[rock]]u po [[Rep (hudba)|rep]]. Little Richard je držiteľom viacerých ocenení vrátane uvedenia do [[Rock and Roll Hall of Fame|Rokenrolovej]], či [[Songwriters Hall of Fame|Skladateľskej siene slávy]]. Je držiteľom ocenení za celoživotné dielo od [[National Academy of Recording Arts and Sciences|Národnej akadémie záznamových umení a vied]] a od nadácie [[Rhythm and Blues Foundation]]. Jeho pieseň „[[Tutti Frutti (skladba)|Tutti Frutti]]“ je od roku 2010 súčasťou zbierky kongresovej knižnice ([[National Recording Registry]]). == Biografia == Little Richard sa ako Richard Wayne Penniman narodil v meste Macon, v centrálnej časti južanského amerického štátu [[Georgia (štát USA)|Georgia]]. Jeho rodičmi boli: Leva Mae (rodená Stewartová) a otec Charles "Bud" Penniman. Jeho otec bol kostolným [[diakon]]om, ktorý nezákonne obchodoval s načierno páleným alkoholom a postranne prevádzkoval nočný klub ''Tip In Inn''. Matka bola členkou maconskej bratskej jednoty [[Baptizmus|babtistov]] v kostole New Hope. Deti Pennimanovcov vyrastali v chudobnej štvrti mesta nazvanej Pleasant Hill. Richard mal vtedy vďaka svojej útlej postave prezývku „Lil' Richard“. Tento malý uličník, ktorý si robil žarty zo susedov už v detskom začal spievať v kostole. Pri komplikácii počas pôrodu u Pennimana vznikla menšia deformácia, vďaka ktorej mal ľavú nohu kratšiu. Spôsobilo mu to neobvyklú chôdzu, pre ktorú a aj vďaka svojmu údajne [[zženštilosť|zženštilému]] správaniu bol často okolím zosmiešňovaný. Rodina Pennimanovcov bola silne nábožensky založená. Chodila do viacerých [[Baptizmus|baptistických]], či [[Letničné hnutie|letničných]] kostolov. Niektorí členovia rodiny často počas bohoslužieb miništrovali. Letničné cirkvi Pennimanovi imponovali svojim charizmatickým spôsobom uctievania a živým hudobným sprievodom. Neskôr o týchto časoch hovoril, že počas obdobia rasovej segregácie v Spojených štátoch spieval gospely v priebehu celého dňa, aby sa pozitívne naladil, pretože u ľudí jeho rasy bola vtedy veľká miera chudoby a voči nim bola zo strany bielej rasy mnoho predsudkov. Penniman poznamenal, že ľudia afroamerického pôvodu spievali aby cítili svoje prepojenie s Bohom a očistili sa od skúšok a bremien, ktoré dennodenne museli trpieť. Obdarovaný silným hlasom, Penniman počas spevu ostatných prekrikoval tak, že bol o stupeň hlasnejší ako tí druhí a tak sa stalo, že ho raz aj stopli v speve za to že strašne hlasno kričí a reve. Tento jeho štýl mu vyslúžil v ich cirkevnom zhromaždení prezývku „Bojujúci jastrab“. Pennimanovými prvými vzormi boli [[gospel]]oví interpreti ako [[Brother Joe May]], [[Sister Rosetta Tharpe]], [[Mahalia Jackson]] a [[Marion Williams]]. Spievajúci evanjelista, brat May, vďaka svojmu fenomenálnemu tónovému rozsahu a sile hlasu prezývaný „Thunderbolt of the Middle West“ vtedy inšpiroval chlapca aby sa stal kazateľom. Penniman študoval na strednej škole Hudson High School, kde dosahoval priemerné výsledky. Hudobný talent sa u neho prejavil v čase, keď sa učil hrať na [[saxofón|alt saxofóne]]. Jeho matka spomínala aký bol v mladosti Richard stále posadnutý hudbou. Vždy si pospevoval, podupkával si pritom, či klepkal po plechovkách, hrncoch, alebo panviciach. Rýchlo sa naučil hrať na saxofón a čoskoro dosiahol takú úroveň, že bol schopný účinkovať so školskou [[Dychová hudba|dychovkou]]. V čase štúdií na strednej škole získal Penniman na čiastočný úväzok prácu v budove Macon City Auditorium, pre promotéra Clinta Brantleya, usporiadajúceho miestne svetské koncertné evanjelia. Predával zhromaždeným [[Coca-Cola|Coca-Colu]] počas koncertov účinkujúcich miestnych hviezd ako boli [[Cab Calloway]], [[Lucky Millinder]] a jeho obľúbená speváčka, Sestra Rosetta Tharpe. === Umelecké začiatky === Dňa 27. októbra 1947 počula Rosetta Tharpeová vtedy štrnásťročného Little Richarda ako spieva dve z jej gospelových piesní. Bolo to pred jej koncertom v Macon City Auditorium. Chlapcov spev sa jej zapáčil natoľko, že sa rozhodla ho pozvať aby ako jej hosť začal jej vystúpenie. Promotér programu, Clint Brantley, bol proti tomu, no Little Richardov spev počas dvíhania opony prekonal jeho očakávania. Publikum jasalo a chlapec od pani Thorpovej dostal za svoje vystúpenie svoj prvý honorár. Táto skutočnosť spôsobila, že Richard stratil záujem o štúdium a začal sa venovať vystupovaniu na mestských pódiových šou. Mal zabezpečovať sprievodný spev pri vystúpeniach miestneho proroka a špiritualistu, ktorý vystupoval pod menom Doctor Nubilio. Tento pán bol miestny kaukliar, ktorý nosil turban, farebný plášť a čiernu palicu. Nahovoril Richardovi, že je na ceste ku sláve, ale musí ísť tam, kde je „tráva zelenšia“. Vzhľadom na vzniknuté problémy doma, v škole, združení, či v komunite, Little Richard v roku 1948 odišiel do Dr. Hudson's Medicine Show, kde spieval song „[[Caldonia]]“. Little Richard si spomína, že táto pieseň bola prvou svetskou v štýle R&B, ktorú sa naučil, lebo jeho rodina bola prísne proti tomuto žánru, ktorý bol považovaný za diabolský. Spojil sa potom so svojou prvou hudobnou kapelou, ktorá sa nazývala prvým orchestrom Buster Brown's Orchestra. Práve počas účinkovania s touto hudobnou formáciou začal používať umelecké meno Little Richard. Potom ako v roku 1950 v tejto kapele skončil, začal Richard vystupovať s estrádnymi kapelami ako bola Sugarfoot Sam z Alabamy, či The Tidy Jolly Steppers, The King Brothers Circus a Broadway Follies. Získaval postupne reputáciu umelca štylizujúceho sa do akejsi ženskej podoby, ktorá sa v sfére šoubiznisu označuje ako „[[Drag queen]]“. V tomto čase počúval R&B a v Atlante navštevoval kluby, kde hosťovali: [[Roy Brown]] a [[Billy Wright]]. Little Richard bol silne ovplyvnený hlavne Wrightovým šoumenstvom, bral si ho ako vzor pri svojich sólových vystúpeniach, ktoré predvádzal v období americkej rasovej segregácie v kluboch známych ako [[chitlin' circuit]]. Stal sa počas živých vystúpení príznačným svojou silnou energiou.<ref name="Britannica">{{Citácia elektronického dokumentu|vydavateľ=Britannica Online Encyclopedia|titul=Little Richard (American musician)|author=Langdon C. Winner|url=http://www.britannica.com/EBchecked/topic/344190/Little-Richard|dátum prístupu=March 7, 2013}}</ref> Pri vystúpení v roku 1950 sa Little Richard s Wrightom spriatelil. V roku 1951 dal Wright Little Richardovi kontakt na svojho manažéra, ktorým bol miestny rozhlasový [[dídžej]], Zenas Sears. Spolu s Wrightovou sprievodnou skupinou Sears s Little Richardom vyrobil pre svoju stanicu niekoľko nahrávok, ktoré mu pomohli urobiť kontrakt s labelom Camden, patriacim k [[RCA Records]]. Spolu s nimi vydal osem skladieb, medzi ktorými bola [[blues]]ová balada „Every Hour“, ktorá sa stala prvým Richardovým singlom a hitom v regióne okolo štátu Georgia. Táto nahrávka vylepšila jeho naštrbený vzťah s otcom, ktorý ju s obľubou začal hrávať vo svojom nočnom klube. Little Richard začal vtedy hrávať po kluboch spolu s orchestrom Perryho Welcha a začal zarábať sto dolárov za týždeň. V tomto čase sa stretol s vtedy tínedžerom a hráčom na klavír, [[Esquerita|Esqueritom]], ktorý ho zasvätil do štýlu hrania [[boogie-woogie]]. Vo februári roku 1952 sa po neúspešných nahrávkach Little Richard rozišiel s vydavateľom Camden. V tom istom mesiaci bol po roztržke v blízkosti jeho klubu zavraždený jeho otec. Little Richard sa dostal do finančných ťažkostí, začal pracovať ako umývač riadu pre dopravnú firmu [[Southeastern Greyhound Lines]] a jeho manažérom sa stal Clint Brantley. V tom istom roku založil zájazdovú kapelu Tempo Toppers s ktorou začal vystupovať po južanských kluboch. Spolu s touto kapelou sa mu vo februári roku 1953 podarilo podpísať nahrávaciu zmluvu s vydavateľom [[Peacock Records]]. Nahral u nej osem svojich skladieb a štyri s Johnym Otisom a jeho skupinou, ktoré vtedy oficiálne nevydal. V tomto roku od Tempo Toppers doišiel a založil spolu s bubeníkom [[Charles Connor|Charlesom Connorom]] a saxofonistom Wilbertom "Lee Diamond" Smithom [[rhythm and blues|R&B]] kapelu The Upsetters.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.laweekly.com/westcoastsound/2014/05/14/charles-connor-the-rock-and-roll-original | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Napriek tomu, že kapela bola bez basgitaristu, bola úspešná aj vďaka tomu, že bubeník, Charles Connor, tento hendikep dobiehal dôraznou technikou úderov na veľkom bubne, ktorou sa snažil zvuk basy nahradiť. === Popularita === Vo februári v roku 1955 na popud majiteľa, [[Lloyd Price|Lloyda Pricea]], poslal Little Richard dve svoje [[demonahrávka|demonahrávky]] do vydavateľstva [[Specialty Records]]. Po nejakom čase Richard dostal od tejto hudobnej značky ponuku na nahrávanie. Od vydavateľa Peacock Records bol odkúpený pôvodný kontrakt a bola mu ponúknutá spolupráca s producentom [[Robert Blackwell|Robertom "Bumps" Blackwellom]]. Dôvodom na takúto reakciu bolo pre Blackwella, to že po vypočutí dema dostal pocit, že Little Richard by mohol byť dobrou odpoveďou od Specialty Records na [[Ray Charles|Raya Charlesa]]. Znel mu podobne ako [[Fats Domino]]. Nahrávali v [[New Orleans]]e v štúdiu J&M Studios. Týchto nahrávaní, ktoré sa konali v septembri 1955 sa zúčastnilo niekoľko Dominových sprievodných hudobníkov, ako napríklad bubeník [[Earl Palmer]] a safofónista [[Lee Allen]]. Prvé hudobné kúsky sa nestretli s očakávaným komerčným úspechom a Little Richard a jeho producent výrobu prerušili a venovali sa hraniu v klube s názvom Dew Drop Inn. Počas účinkovania v tomto klube, Little Richard vystupoval aj s pesničkou, ktorá bola improvizáciou z čias výjazdov po kluboch a nazval ju „[[Tutti Frutti (pieseň)|Tutti Frutti]]“. Úvodnou časťou skladby boli bez nástrojov ([[a cappella]]) iba spevom znázornené bicie nástroje v podaní Little Richarda. Blackwell pri jej počúvaní dospel k názoru že má hitový potenciál, no zavolal textárku [[Dorothy LaBostrie]] aby nahradila v piesni niektoré sexuálne narážky menej kontroverznými slovami. Na trikrát realizovaná pôvodná nahrávka zo septembra roku 1955 vyšla na [[singel (hudba)|singli]] v novembri toho istého roku. Nahrávka „Tutti Frutti“ sa okamžite stala hitom. Dosiahla druhú priečku v rebríčku najpredávanejších nahrávok R&B a prešla všetkými rebríčkami v Spojených štátoch ako aj Spojeného kráľovstva. Sedemnáste miesto získala v [[Billboard Hot 100|Billboard Top 100]] a 29. miesto v britských singlových rebríčkoch. Nakoniec sa jej predalo milión kópií..<ref name="Britannica" /><ref name=pc6>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://digital.library.unt.edu/ark:/67531/metadc19752/|titul=Show 6 – Hail, Hail, Rock 'n' Roll: The rock revolution gets underway. [Part 2&#93; : UNT Digital Library |vydavateľ=Digital.library.unt.edu |dátum prístupu=September 18, 2010}}</ref> Little Richardov nasledujúci hitový singel „[[Long Tall Sally]]“ z roku 1956 bol prvý, ktorý mal v R&B rebríčku prvú pozíciu a bol zároveň prvým, ktorý sa dostal do Top&nbsp;10 v hudobných rebríčkoch Spojených štátov aj Spojeného kráľovstva. Podobne ako u „Tutti Frutti“ sa ho predalo viac ako milión kópií. Na tieto úspechy Little Richard zareagoval tým, že si založil svoju sprievodnú kapelu, The Upsetters, ktorej základ tvorili: saxofonista Clifford "Gene" Burks a šéf skupiny [[Grady Gaines]], [[bassová gitara|basgitarista]] Olsie "Baysee" Robinson a [[gitara|gitarista]] Nathaniel "Buster" Douglas. Vystupoval na viacerých koncertných podujatiach, kde bol často posledným účinkujúcim a často sa mu darilo svojim výkonom na seba stiahnuť celý úspech podujatia. Art Rupe popisuje rozdiely medzi Little Richardom a podobnými hitmejkrami začiatkov rokenrolovej éry tak, že podobnosť medzi nahrávkami Little Richarda a Fatsa Domina bola veľmi blízka. Obidvaja zvykli pri vystúpení pri hudobnom nástroji stáť, no Domino s iba mierne knísal, no Little Richard vynikal tým, že bol veľmi dynamický, úplne bez zábran, divoký a kapela bola súčasťou spevákovej prezentácie. Počas rasového napätia v Spojených štátoch Little Richard počas verejných vystúpení lákal zmiešané publikum. Podľa vyjadrenia hudobníka [[H. B. Barnum]]a, Little Richard patril k tým, ktorí otvorili dvere a pričinil sa o spojenie rôznych rás. Pred Little Richardom boli hudobné vystúpenia buď iba pre čiernych, alebo iba pre bielych a nikto iný tam nemohol prísť. Little Richardov úspech spôsobil, že návštevníci obidvoch rás prišli do budovy, no boli ešte stále [[segregácia|segregovaní]]: napríklad tí, čo mali tmavú pleť boli na balkóne a tí, čo patrili k bielej rase boli na hlavnom tanečnom parkete. Bežne sa stávalo, že na konci predstavenia obidve rasy aj tak spolu tancovali na parkete. Vo vysielaniach miestnej televízie cez predstaviteľov rasistických združení akým bol v Južnej Alabame [[White Citizens Council]] sa začali ozývať varovania ako rokenrol dáva dokopy rasy. Podľa nich nebolo možné aby čierni hudobníci ako Little Richard mohli hrať pred čisto bielym obecenstvom, už vôbec nie na Juhu, kde bol rasizmus výrazný. [[File:Little richard specialty 624 a.jpg|thumb|left|Singlová nahrávka „Good Golly, Miss Molly“<br />(vydavateľ: Specialty Records)]] Little Richardove vystúpenia boli prvými v histórii rokenrolu, kde boli použité bodové a blikajúce reflektory. Bol inovatívny aj tým, že na vystúpeniach mával oblečené farebné pláštenky, polokošele, používal mejkap a oblečenie posiate pestrofarebnými kameňmi a flitrami. Často po pódiu pobehoval, počas hry si vykladal nohu na klavír, poskakoval hore dolu po scéne, či vyskočil na klavír, čím si vyslúžil priaznivú odozvu publika. Fanúšikovia niekedy reagovali estrémne. V júni roku 1956, počas jednej Little Richardovej šou v baltimorskom [[Royal Theatre (Baltimore)|Royal Theatre]], museli organizátori viacerým z nich brániť v skákaní z balkóna. Policajti vtedy dvakrát stopli vystúpenie, lebo niektorí z fanúšikov vybehli na javisko aby si ukradli od Little Richarda nejaký suvenír. Na tejto akcii jedna žena hodila po Little Richardovi svoju spodnú bielizeň, čím k tomuto činu vyprovokovala aj ďalšie účastníčky koncertu. V roku 1956 mal Little Richard deväť hitov v Spojených štátoch a päť v Spojenom kráľovstve. Boli medzi nimi nahrávky ako „[[Slippin' and Slidin']]“, „[[Rip It Up]]“, „[[Ready Teddy]]“, „[[The Girl Can't Help It]]“ a „[[Lucille]]“. Veľa jeho prvých hitov boli inšpiráciou pre výrobu [[coververzia|coververzií]], ktoré nahrali [[Pat Boone]], [[Elvis Presley]] a [[Bill Haley]]. Pre svoj štylizovaný hviezdny vzhľad sa Little Richard stal zaujímavou postavou pre postavy vo [[film]]och ''[[Don't Knock the Rock]]'', ''[[Mister Rock and Roll]]'' a ''[[The Girl Can't Help It]]''.<ref name="WallStreet">{{Citácia elektronického dokumentu|vydavateľ=The Wall Street Journal|url=http://online.wsj.com/article/SB10001424052748703545604575407661245246210.html|titul=Little Richard, The First|author=Myers, Marc|dátum prístupu=September 29, 2011}}</ref> Jeho úspechy nasledovali aj v roku 1957, kedy nahral medzinárodne uznané hity „[[Jenny, Jenny]]“ a „[[Keep A-Knockin']]“. Vyšli mu aj ďalšie hity ako „[[Good Golly Miss Molly]]“ až ich dosiahol osemnásť počas troch rokov. V máji roku 1957 Little Richardovi vyšiel jeho prvý hudobný album ''[[Here's Little Richard]]'', ktorý sa v rebríčku [[Billboard 200|''Billboard'' Top LPs]] dostal na 13. pozíciu. V tom čase to bola rarita v rokenrolovom hudobnom žánri. Little Richardov úspech urobil koncom roka 1956 z neho milionára, usadil sa v [[Los Angeles]], kde si kúpil [[zámok]] v bohatej časti mesta, kde býval hneď vedľa boxera [[Joe Louis]]a. Mal vážny vzťah s Audrey Robinson, ktorá bola vtedy dospievajúcou študentkou a neskôr striptérkou pod umeleckým menom Lee Angel. V októbri roku 1957 sa Little Richard vybral spolu s [[Gene Vincent]]om a [[Eddie Cochran]]om na turné po [[Austrália|Austrálii]]. V jeho polovici šokoval publikom svojim vyhlásením, že chce svoj ďalší život venovať cirkvi. Bolo to podľa neho potom ako sa počas letu medzi [[Melbourne]] a [[Sydney]] do červena rozžeravili motory lietadla a on považoval za anjelský zázrak, že sa udržalo vo vzduchu. Počas nasledujúceho koncetu v Sydney zazrel jasnú červenú ohnivú guľu, z ktorej zostal v šoku. Videl jav, ktorý bol neskôr vysvetlený ako obraz v vypustenia prvej [[umela družica|umelej družice]] [[Sputnik 1]]. Little Richard si to ale vysvetlil ako znamenie od Boha, aby učinil pokánie z vykonávania svetskej hudby a divoký životný štýl a svoj život zasvätil cirkvi. Vrátil sa preto do Štátov o desať dní skôr. Po návrate sa dozvedel, že jeho lietadlo, ktorým mal pôvodne priletieť domov sa zrútilo do [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Tieto zhody okolností u neho upevňovali presvedčenie, že to čo robí je riadené Bohom. Potom ako vystúpil v [[Apollo Theater]] a v tom istom mesiaci sa zúčastnil nahrávania pre Specialty sa Little Richard zapísal na [[Oakwood College]] v [[Huntsville]] ([[Alabama]]) na štúdium [[teológia|teológie]]. V rozhodnutí o tom, že sa vzdá pôsobení v hudobnom priemysle ho utvrdila aj jeho nespokojnosť v spôsobe odmeňovania od vydavateľstva Specialty. Po ukončení jeho zmluvy s týmto labelom v roku 1959, Little Richard neochotne súhlasil s tým, že sa vzdáva akýchkoľvek ďalších odmien za hudobný materiál, ktorý u nich vydal. V roku 1958 založil The Little Richard Evangelistic Team, s ktorým cestoval s cieľom šíriť kázania po krajine. Mesiac na to keď mal v novembri roku 1957 kázanie v jednej evanjelickej knvencii stretol Little Richard Ernestine Campbellovú, sekretárku z [[Washington, D.C.|Washingtonu D.C.]], s ktorou sa 11. júla 1959 oženil. V tomto čase Little Richard začal nahrávať [[gospel]]ovú hudbu a mal v rebríčkoch niekoľko úspešných skladieb ako napríklad „He's Not Just a Soldier“, či „Crying in the Chapel“. Iný jeho singel, „He Got What He Wanted“, sa dostal do Top&nbsp;40 v rebríčku Spojeného kráľovstva. Jeho vzor z destva, [[Mahalia Jackson]], sa potom ako v kostole Mount Moriah Baptist Church v Los Angeles počula jeho spev sa uznanlivo vyjadrila o jeho prínose k šíreniu evanjelia. Potom ako pracoval na albume ''King of the Gospel Singers'', [[Quincy Jones]] v roku 1984 poznamenal, že Little Richardov spev ho zaujal najviac zo všetkých zúčastnených účinkujúcich. === Návrat ku svetskej hudbe === V roku 1962 koncertný promotér, [[Don Arden]], presvedčil Little Richarda že jeho tvorba je na Európskom trhu populárna a bolo by dobré absolvovať turné na starom kontinente. Rezervoval ho ako titulného umelca na spoločných koncertoch na ktorých účinkoval [[Sam Cooke]]. Na začiatku Cooke meškal a tak Little Richard vystúpil s gospelovou tvorbou, ktorá mala vlažnú odozvu. Po ňom vystúpil Cooke, ktorý si vyslúžil od davu intenzívny potlesk, na to Little Richard a jeho organista [[Billy Preston]] v tme hudobne uviedli do varu publikum predtým ako spustili hit „Long Tall Sally“, ktorý si vyslúžil hysterickú reakciu. Little Richardovým šou sa dostávalo podobných reakcií kdekoľvek vystupoval vrátane toho v Granada Theatre v [[Mansfield]]e, kde musel predčasne skončiť, lebo sa mu [[fanúšik]]ovia vyrútili na javisko. Na používaní Little Richarda ako headlinera koncertných vystúpení chcel získať aj [[Brian Epstein]], manažér skupiny [[The Beatles|Beatles]], ktorý požiadal Little Richarda a Ardena aby jeho nová skupina otvorila niektoré jeho koncertné vystúpenia. S niektorými termínmi Little Richard súhlasil a „Chrobáci“ boli jeho predskupinou napríklad v Tower Ballroome v [[Brighton]]e, októbri roku 1962. V nasledujúcom mesiaci hrali The Beatles pred Little Richardom v [[Star Club]]e v [[nemecko]]m [[Hamburg]]u. Počas tejto akcie Little Richard radil kapele ako predviesť skladby a učil [[Paul McCartney|Paula McCartneya]] jeho charakteristický spôsob spevu. Po návrate do USA, Little Richard nahral s kapelou The Upsetters pre hudobného vydavateľa [[Little Star Records]] šesť rokenrolových skladieb. [[File:Little Richard (1967).png|thumb|left|180px|Little Richard v roku 1967]] Nasledujúcu jeseň sa Little Richard vrátil do Spojeného kráľovstva, kde mu robili predkapelu [[The Rolling Stones]]. Na konci tohto turné zahviezdil v špeciálnom programe ''The Little Richard Spectacular'' televíznej spoločnosti [[Granada Television]]. Program bol natoľko úspešný, že bol odvysielaný dvakrát a televízia dostala od fanúšikov viac ako 60&nbsp;000&nbsp;listov. Zábery z tohto špeciálu obleteli celý svet a zvýraznili celé to šialenstvo, ktoré okolo seba šíril rokenrol. V roku 1964 sa Little Richard nakrátko vrátil k vydavateľstvu Specialty a nahral päť piesní vrátane hitovej nahrávky „Bama Lama Bama Loo“, ktorá s dostala v Spojenom kráľovstve do Top&nbsp;20, no v USA bola iba na 82.&nbsp;mieste. Neskôr v tom istom roku podpísal Little Richard zmluvu s [[Vee-Jay Records]] vydal u nich album ''[[Little Richard Is Back (And There's a Whole Lotta Shakin' Goin' On!)]]''. Album na domácom trhu prepadol a to aj napriek televíznej prezentácii singlu „[[Whole Lotta Shakin' Goin' On]]“ v populárnom programe televízie ABC s názvom ''[[Shindig!]]''. Od septembra roku 1964 sa stal riadnym členom kapely The Upsetters gitarista [[Jimi Hendrix]]. V decembri toho istého roku sa Hendrix a niektorí členovia kapiel 50. rokov 20. storočia spojili aby v New Yorku nahrali reedície osvedčených skladieb. Najúspešnejší výsledok spolupráce medzi Hendrixom a Little Richardom vznikol v nasledujúcom roku kedy Little Richard, Billy Preston a Hendrix nahrali soulovú baladu „I Don't Know What You've Got (But It's Got Me)“, ktorá sa vyšplhala na dvanáste miesto rebríčka hitov R&B. Little Richard a Hendrix mávali často potýčky pre nedochviľnosť, či vyvádzanie na pódiu, ktoré vyvrcholili tým že Little Richardov brat, Robert, Hendrixa v júli roku 1965 z kapely vyhodil. V tom istom roku Little Richard založil vlastnú nahrávaciu značku pod ktorou nahral iba dve skladby, ktoré nepublikoval. Nakrátko podpísal zmluvu s hudobný vydavateľom [[Modern Records]], nebol u neho úspešný a tak začiatkom roku 1966 prestúpil k ďalšej značke, [[Okeh Records]]. Okeh spojili Little Richarda s jeho priateľom z 50. rokov, producentom [[Larry Williams]]om, s ktorým vydali dva albumy: ''[[The Explosive Little Richard]]'' s dvoma menšími hitmi: „Poor Dog“ a „Commandments of Love“. Druhým albumom bol ''[[Little Richard's Greatest Hits: Recorded Live!]]'', ktorý Little Richarda po desiatich rokoch vrátil na 28.&nbsp;miesto do rebríčka popových nahrávok.<ref name="HallofFame1986" /> Williams takisto spolupracoval ako režisér pri koncertných vystúpeniach v Okeh klube v Los Angeles. V tomto období dopyt po Little Richardovi značne vzrástol. Koncom roka 19*67, po odchode od Okeh Records, Little Richard krátko spolupracoval so značkou [[Brunswick Records]]. Little Richard sa v 60. rokoch, po návrate ku komerčnej hudbe snažil na scéne prebiť. Často sa sťažoval producentom, že sa cíti nedocenený. Poukazoval na to, ako ho producenti tlačia smerom k okrajovo orientovanému labelu [[Motown|Motown sound]] a cítil, že k nemu nepristupujú s očakávaným rešpektom.<ref>{{Citácia Harvard |titul="Religion and Rock and Roll," Joel Martin Show, WBAB 102.3 FM, N.Y., Guests: [[Harry Hepcat]] and Little Richard, Aug. 16, 1981}}</ref> Little Richard často hrával v ošumelých kluboch a salónoch bez výraznejšej podpory hudobného vydavateľa. Nabral si na seba imidž prikrášlenej divokej [[Androgyn|obojpohlavnej]] osobnosti, ktorá sa pre kluby hodila, no pre vydavateľov nebolo prijateľné prezentovať takúto kontroverznú postavu konzervatívnym fanúšikom hudby v štýle R&B. Rozhnevaní na jeho rozhodnutie skončiť svoje nábožensky orientované pôsobenie ho ignorovali a dídžeji južanských rádií. Napriek všetkému, čo nepriaznivo ovplyvňovalo jeho prezentáciu v médiách, mal podľa vyjadrenia počas uvádzania do siene slávy hudobných skladátum prístupuľov v roku 1968 na celom svete predaných viac ako 32&nbsp;miliónov hudobných nosičov.<ref name="SongwritersHallofFame">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.songwritershalloffame.org/exhibits/bio/C334|titul=Songwriters Hall of Fame – Little Richard Biography|vydavateľ=Songwriters Hall of Fame|dátum prístupu=December 15, 2012}}</ref> Zameral sa na živé vystúpenia, preferoval ich pred nahrávaním a koncom 60. rokov sa stal úspešným svojimi šou v kasínach a hoteloch v Las Vegas, New Yorku a Los Angeles. Na národné výslnie slávy sa dostal v roku 1969 ako účinkujúci na festivale [[Atlantic City Pop Festival]], na ktorom na seba upútal pozornosť od vtedajších hviezd ako bola [[Janis Joplin]], či headliner programu pop festivalu v Toronte, [[John Lennon]]. Tieto úspechy spôsobili, že Little Richard bol zaujímavou celebritou, ktorá bola prizvaná do talkšou ''[[Tonight Show Starring Johnny Carson]]'' a ''[[Dick Cavett Show]]''. Po týchto úspechoch Little Richard v roku 1970 podpísal zmluvu s [[Reprise Records]]. U tohto vydavateľa mu vyšiel album ''[[The Rill Thing]]'', s rebríčkovými singlami „Freedom Blues“ a „Greenwood, Mississippi“, no jeho ďalšie projekty nemali porovnateľný úspech a tak Little Richard počas zvyšku dekády účinkoval skôr ako hosť s rockermi ako boli [[Delaney and Bonnie]], [[Joey Covington]] a [[Joe Walsh]]. V roku 1972 účasť pri nahrávaní spolu s [[Canned Heat]] pri skladbe „Rockin' with the King“ a v roku 1976 pri nahrávke „Take It Like a Man“ s [[Bachman–Turner Overdrive]] mali komerčný úspech v hudobných rebríčkoch. V tých časoch Little Richard spolu s troma bratmi založili manažérsku spoločnosť Bud Hole Incorporated. Po odchode od Reprise v roku 1973, Little Richard nahral pre nezávislý label Green Mountain Records singel „In the Middle of the Night“, z ktorého výťažok šiel na charitu pre obete tornád, ktoré v tom čase postihli dvanásť štátov únie. O tri roky neskôr, v roku 1976, mal nevýrazný úspech so singlom „Call My Name“, nahratým u Mainstream Records a publikovaný cez Motown. V tom istom roku v [[Nashville]] pre [[K-Tel Records]] nahral osemnásť svojich klasických hitov, ku ktorým mu vyšli vynovené single piesní „Good Golly Miss Molly“ a „Rip It Up“, ktoré zabodovali v singlových rebríčkoch Spojeného kráľovstva.<ref name="betts">{{cite book| first= Graham| last= Betts| rok=2004| titul= Complete UK Hit Singles 1952–2004| edition= 1st|vydavateľ= Collins| location= London| isbn= 0-00-717931-6| page=457}}</ref> U Little Richarda po drogovej a alkoholovej perióde a osobných tragédiách v roku 1977 nasledovalo obdobie, kedy prestal s rokenrolom a vrátil sa k evanjelizmu v roku 1979 aj vydaním gospelového albumu ''[[God's Beautiful City]]''. ===Comeback=== [[File:Little Richard 1988.jpg|thumb|210px|right|Little Richard počas interview v roku 1988]] V roku 1984 podal Little Richard žalobu o 112&nbsp;miliónov dolárov proti [[Specialty Records]], [[Art Rupe]] a proti jeho vydavateľovi Venice Music a voči [[Sony-ATV Music Publishing|ATV Music]] za to, že od roku 1959, kedy odišiel od vydavateľov nedostávala od nich licenčné poplatky. Podanie malo byť so súdnym dvorom urovnané v roku 1986. Podľa niektorých správ bol spoluvlastníkom skladieb od kapely The Beatles a Little Richardových nahrávok spolu so Sony-ATV aj [[Michael Jackson]], ktorý vtedy poskytol Little Richardovi náhradu.<ref name=msnbc>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.today.com/id/32297409/ns/today-today_entertainment/t/michael-jacksons-mom-played-role-business/|titul=Michael Jackson's mom played role in business – Entertainment – Celebrities|dátum prístupu=December 28, 2012}}</ref> V roku 1985 pod názvom ''Quasar of Rock: The Life and Times of Little Richard'', vydal [[Charles White]] Little Richardovu autorizovanú biografiu, ktorá vzhľadom na svoju tému obrátila na Little Richarda pozornosť verejnosti. Podľa vyjadrenia časopisu ''[[Rolling Stone]]'' boli okolnosti súvisiace s Little Richardom s jeho novou publicitou označené za „impozantný comeback“ do sféry šoubiznisu. Zosúladenie postavenia hlásateľa evanjelia a rokenrolového hudobníka dalo Little Richardovi príležitosť vyjadriť postoj, že tento žáner môže slúžiť dobru tak ako aj zlu. Po tom ako prijali úlohy vo filme ''[[Down and Out in Beverly Hills]]'', napísali Little Richard a Billy Preston pre jeho [[soundtrack]] na rocku a náboženskej téme založený song „Great Gosh A'Mighty“. Little Richard sa za tento film dočkal priaznivej kritiky a pieseň sa stala úspešnou ako v americkom [[Billboard Hot 100]], ale aj oficiálnom britskom rebríčku. Hit sa v roku 1986 stal súčasťou albumu ''[[Lifetime Friend]]''. Vydali ho [[Warner Bros. Records]] a obsahoval „rytmické posolstvá“ v štýle [[gospel rap|gospelového repu]]. V Spojenom kráľovstve boli s úspechom prijaté okrem „Great Gosh A'Mighty“ aj single „Somebody's Comin“ a „Operator“. Väčšinu ôsmej dekády Little Richard strávil v televíznych šou, objavil sa aj vo filmoch a získaval tak nových fanúšikov, ktorí oceňovali jeho „komediálny talent“. V roku 1989 Little Richard vyprodukoval rytmicky znejúcu modlitbu a vokály pre rozšírenú verziu hitu od [[U2]]/[[B.B. King]]a s názvom „[[When Love Comes To Town]]“. V tom istom roku zaspieval svoju klasiku, „Lucille“, na benefičnom koncerte, ktorý usporiadala [[Cher]] na podporu boja proti [[AIDS]]. V roku 1990 nahral Little Richard hovorenú repovú sekvenciu na hit zoskupenia [[Living Colour]] sa názvom „[[Elvis Is Dead]]“. Skladba bola vydaná na ich albume ''Time's Up''. Nasledujúci rok sa podieľal na singli a videu „[[Voices That Care]]“, ktoré boli publikované pre to aby morálne podporili vojakov zapojených do operácie známej ako ''[[Druhá vojna v Perzskom zálive|Púštna búrka]]''. Pre [[Disney Records]] na detský album ''[[Shake It All About]]'' z roku 1992 nahral pieseň „[[The Itsy Bitsy Spider]]“. V 90. rokoch Little Richard vystupoval na koncertoch po celom svete, vystupoval v televíziách, hral vo filmoch a na nahrávkach s inými umelcami, medzi ktorými boli [[Jon Bon Jovi]], [[Elton John]] a [[Solomon Burke]]. === Neskoršie roky === V roku 2000 bol dramatizovaný Little Richardov životný príbeh pre natáčanie [[životopisný film|biografie]], ktorá bola publikovaná pod názvom ''[[Little Richard (TV seriál)|Little Richard]]''. Biografia sa zaoberala na obdobie začiatkov jeho umeleckej dráhy vrátane prerazenia v šoubiznise, návratu ku kresťanskej hudbe a, začiatkom 60. rokov, opätovnému príchodu na svetskú hudobnú scénu. Postavu Little Richarda hral herec [[Leon Robinson]], ktorý za ňu získal nomináciu na [[NAACP Image Award]]. V roku 2002 sa Little Richard podieľal na nahrávaní pocty legendárnemu [[Johnny Cash|Johnymu Cashovi]] ktorá vyšla na [[Kompilačný album|kompilácii]] ''[[Kindred Spirits: A Tribute to the Songs of Johnny Cash]]''. V roku 2006 bol Little Richard obsadený do populárnej reklamnej kampane druhej najväčšej americkej poisťovacej spoločnosti [[GEICO]].<ref>{{Citácia periodika| url=http://www.cbsnews.com/8301-3445_162-2476130.html | periodikum=CBS News | titul=The Unlikely Titan Of Advertising | dátum prístupu=February 14, 2007}}</ref> V septembri roku 2006 vyšiel jeho duet [[coververzia|coververzie]] skladby „I Saw Her Standing There“ od [[The Beatles]] na kompilácii, ktorú pod názvom ''Last Man Standing'' vydal [[Jerry Lee Lewis]]. V roku 2008 Little Richard a Lewis spolu s [[John Fogerty|johnom Fogertym]] vystúpili na [[Grammy Awards|Grammy Awards of that rok]]. Bolo to na popud [[National Academy of Recording Arts and Sciences|NARAS]], ktorí ich označili za dvoch umelcov považovaných za „základné kamene rokenrolu“. V tom istom roku bol Little Richard v rádiu hosťom [[Don Imus|Dona Imusa]], ktorý vtedy podporoval album venovaný chorým deťom s názvom ''The Imus Ranch Record''.<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.nytimes.com/2008/09/10/arts/television/10radi.html?_r=0|periodikum=Singers Aid a Charity and The Man Who Runs It|dátum prístupu=September 10, 2008}}</ref> V júni roku 2010 Little Richard nahral gospelovú pieseň na pripravovaný album, ktorý bol poctou legende [[Dottie Rambo]]. Ku koncu prvého desaťročia nového milénia, časopis ''Rolling Stone'' zaznamenal, že Little Richard sa stal „jedným z najvýznamnejších, najuznávanejších ľudí sveta“. Počas desaťročia koncertoval primárne po Spojených štátoch a po Európe. Od roku 2010 sa u neho dostavili problémy so zápalom sedacieho nervu, bolesťami v ľavej nohe, ktoré vyvrcholili nahradením postihnutého bedrového kĺbu. Tieto okolnosti obmedzili jeho verejné účinkovanie. Napriek tomu sa v júni roku 2012 ''Rolling Stone'' uznanlivo vyjadrili k jeho koncertu na pódiu v [[Howard Theater]] in [[Washington, D.C.]] slovami, že „Little Richard je stále plný energie, je stále veľký šoumen, jeho hlas je stále poháňaný hĺbkou gospelu a vzrušujúcim výkonom“.<ref name="rollingstone.com">{{Citácia elektronického dokumentu|author=By&nbsp;Patrick Doyle |url=http://www.rollingstone.com/music/news/little-richard-tears-through-raucous-set-in-washington-d-c-20120617 |titul=Little Richard Tears Through Raucous Set in Washington, D.C. &#124; Music News |vydavateľ=Rolling Stone |dátum prístupu=March 2, 2013}}</ref> V októbri toho istého roku nadviazal na toto vystúpenie deväťdesiat minútovým na [[Florida|floridskej]] Pensacola Interstate Fair a v marci 2013 v Las Vegas ako hedlajner akcie Viva Las Vegas Rockabilly Weekend..<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.gopensacola.com/apps/pbcs.dll/gallery?Avis=E6&Dato=20121028&Kategori=GOPENSACOLA08&Lopenr=210280801&Ref=PH|titul=Little Richard in concert|vydavateľ=GoPensacola.com|dátum prístupu=April 14, 2013}}</ref><ref>{{Citácia periodika|url=http://www.lasvegassun.com/vegasdeluxe/2013/apr/01/photos-little-richard-headlines-viva-las-vegas-ro/|titul=Photos: Little Richard headlines at Viva Las Vegas Rockabilly Weekend at The Orleans|periodikum=Las Vegas Sun|dátum prístupu=April 2, 2013}}</ref> V roku 2014 si mladého Little Richarda zahral herec [[Brandon Mychal Smith]] v biografickom filme o Jamesovi Brownovi ''[[Get On Up (film)|Get On Up]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://btscelebs.com/2013/12/09/disneys-brandon-mychal-smith-to-portray-little-richard/ |titul=Disney’s Brandon Mychal Smith to Portray Little Richard |vydavateľ=Btscelebs |dátum prístupu=2014-05-23}}</ref> Jedným z koproducentov tejto snímky je [[Mick Jagger]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.imdb.com/titul/tt2473602/?ref_=nm_flmg_act_2 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> == Význam == === Hudobný štýl === Little Richardov hudobný štýl a spôsob vystupovania na koncertoch mali rozhodujúci vplyv na spôsob prezentácie populárnych hudobných žánrov 20. storočia.<ref name="Britannica" /> Ako priekopník rokenrolu ho na pódiách stelesnil okázalejšie ako akýkoľvek iný umelec. Jeho chrapľavý krikľavý spev sa stal pre neho charakteristický a jeho prejav bol fúziou [[boogie-woogie]], R&B z oblasti New Orleansu a gospelovej hudby zvýraznenej rytmickou linkou. Dvaja z priekopníkov soulovej hudby, [[Otis Redding]] a [[Sam Cooke]], Little Richarda označujú za toho, kto prispel k vývoju tohto žánru. Redding poznamenal, že väčšina jeho tvorby má základ u Little Richarda, ktorý pre tento žáner spravil veľa práce. V roku 1963 mal Sam Coke v Top 40 hit, ktorý bol [[coververzia|coververziou]] Little Richardovej piesne „Send Me Some Loving“. [[James Brown]] hovoril, že Little Richard ajeho kapela, The Upsetters s hráčom na bicie nástroje [[Charles Connor|Charlesom "Chuckom" Connorom]], boli prvými, ktorí zahrali funkový rytmus.<ref name="HallofFame1986" /> Little Richardove hity z polovice 50. rokov, ako „Tutti Frutti“, „Long Tall Sally“, „Keep A-Knockin“ a „Good Golly Miss Molly“ boli všeobecne charakterizované hravými textami so sexuálnymi sugestívnymi [[konotácia]]mi.<ref name="Britannica" /> [[Ray Charles]] Little Richarda v roku 1988 na svojom koncerte opísal ako muža, ktorý naštartoval hudbu, ktorá nastavila tempo pre mnoho z toho, čo sa hráva dnes. Ďalší priekopník rokenrolu, [[Bo Diddley]], nazval Little Richarda ako jedného z géniov šoubiznisu, ktorý ovplyvnil hudobný priemysel. Všetci Little Richardovi súčasníci: [[Elvis Presley]], [[Bill Haley]], [[Jerry Lee Lewis]], [[The Everly Brothers]], [[Gene Vincent]] a [[Eddie Cochran]] nahrali coververzie skladieb Little Richarda. Presley v roku 1969 poznamenal, že jeho dva prvé prelomové albumy z roku 1956 boli inšpirované Little Richardovým štýlom, lebo on bol podľa neho ten najlepší. V roku 1984 [[Pat Boone]] poznamenal, že nikto nebol tak často v hudbe napodobňovaný ako Little Richard. O Little Richardovi v roku 2010 časopis GQ je bezpochyby najvýraznejší a najvplyvnejší zo zakladajúcich otcov [[rock'n'roll]]u. Podľa vyjadrenia priekopníka [[R&B]], [[Johnny Otis|Johnnyho Otisa]], je umelecký význam Little Richarda totožný a historicky dôležitý porovnateľne s tým, keby sme dali dokopy Elvisa Presleyho, [[The Beatles]] a [[The Rolling Stones]]. === Spoločenský význam === Svojím hudobným štýlom sa Little Richard stal významným predstaviteľom toho, čo dnes nazývame „[[Crossover (hudba)|crossover]]“. Jeho prínosom je, že prepojil medzi sebou viacero žánrov bez ohľadu na ich priamy pôvod, čím spájal aj publikum viacerých rasových skupín. Jeho koncerty lámali hranice medzi farebným a bielym obyvateľstvom a nenásilne narúšali vplyvy rasovej segregácie. Hudobník a producent, [[H.B. Barnum]] popisuje v knihe ''Quasar of Rock''' Little Richarda ako toho, kto otvoril dvere a spojil rasy. Barnum dodáva, že Little Richardove piesne neboli len o tom ako chlapec stretol dievča, dievča chlapca a všetci sa bavili... oni mali čo povedať aj do sociologických dianí v krajine a vo svete. Barnum poznamenal, že charizma Little Richarda bola vo svojej dobe úplne odlišným fenoménom hudobného priemyslu, opisuje to aká bola dynamická jeho pódiová šou, ako dokázal provokovať obecenstvo do stavu, že nakoniec jeho samotného v hluku nebolo počuť. Kedykoľvek odišiel od klavíra, či vyskočil naň, alebo šiel medzi obecenstvo. Na vystúpeniach mával oblečené pestrofarebné pláštenky, blúzy, tričká, košele, používal mejkap, farebné kamene, či flitre na miestach vystúpení sa požívali svetelné efekty. === Vplyv === Little Richard ovplyvnil celé generácie hudobníkov všetkých žánrov.<ref name="WallStreet" /> Za svoj idol ho označil už [[James Brown]], či [[Otis Redding]].<ref name="r1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.rollingstone.com/music/lists/100-greatest-singers-of-all-time-19691231/little-richard-20101202 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> Brown a jeho [[The Famous Flames]] údajne prišli s hitom „[[Please, Please, Please]]“, ktorého slová im na servítku napísla Little Richard.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.macon.com/2014/07/26/3218915/midstate-residents-who-knew-godfather.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140727182150/http://www.macon.com/2014/07/26/3218915/midstate-residents-who-knew-godfather.html | dátum archivácie = 2014-07-27 }}</ref> Otis Redding začal svoju profesionálnu kariéru s Little Richardovou kapelou The Upsetters. [[Ike Turner]] vyhlasoval, že väčšina toho, čo na začiatku svojej kariéry naspievala [[Tina Turner|Tina]] malo svoj základ u Little Richarda. Niečo o tom potvrdil aj Little Richard v predslove Turnerovej biografie ''King of Rhythm''. Ešte na strednej škole so svojou rokenrolovou kapelou The Golden Chords hrával na klavíri Little Richardove pesničky [[Bob Dylan]], ktorý keď odišiel zo školy napísal do ročenky, že jeho ambíciou je stretnúť sa s Little Richardom. Spôsob vystupovania, hudobného prednesu a odievania Little Richarda bol inšpiráciou aj pre [[Jimi Hendrix|Jimiho Hendrixa]]. V roku 1966 vznikol jeho citát o tom, že „by chcel dokázať urobiť s gitarou to, čo dokáže Little Richard so svojím hlasom“. Vo svojich začiatkoch považovali za svoj vzor Little Richarda aj [[Bob Seger]] a [[John Fogerty]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.segerfile.com/influences.html|titul=Bob Seger: Influences|dátum prístupu=December 20, 2012|url archívu=https://web.archive.org/web/20151117071355/http://www.segerfile.com/influences.html|dátum archivácie=2015-11-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.americansongwriter.com/2013/05/john-fogerty-the-extended-interview-2/|titul=John Fogerty: The Extended Interview|vydavateľ=Americansongwriter.com|dátum prístupu=August 12, 2013|url archívu=https://web.archive.org/web/20130904180139/http://www.americansongwriter.com/2013/05/john-fogerty-the-extended-interview-2/|dátum archivácie=2013-09-04}}</ref> [[Michael Jackson]] pripustil, že pred vydaním albumu ''[[Off the Wall]]'' bol masívne ovplyvnený tvorbou Little Richarda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|last=Herron |first=Martin |url=http://www.thescarboroughnews.co.uk/news/local/michael-jackson-saved-my-life-1-1454384 |titul=Michael Jackson saved my life |vydavateľ=Scarborough Evening News |dátum prístupu=August 10, 2009}}</ref> Rockoví kritici bez obalu porovnávajú podobnosť medzi androgýnnym zjavom a speváckym prednesom, ktorý je totožný u Little Richarda a [[Prince]]a.<ref name=floridian>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sptimes.com/2004/04/29/Floridian/Prince_and_the_evolut.shtml |titul=Floridian: Prince and the evolution |vydavateľ=Sptimes.com |dátum prístupu=March 26, 2012}}</ref><ref name="r1" /> Harry Webb si zmenou svojho umeleckého mena na [[Cliff Richard]] uctil práve Little Richarda a speváka [[Rick Richards|Ricka Richardsa]]. Za svoj vzor Little Richarda považovali aj členovia kapely [[The Beatles]], [[Paul McCartney]] a [[George Harrison]]. Paul McCartney ho napodobňoval už v škole a neskôr rád používal Little Richardov štýl rokenrolového zrýchľovanie v speve. Prvou piesňou, ktorú McCartney zahral na verejnosti bola „Long Tall Sally“ od Little Richarda. Počas toho, ako boli The Beatles uvádzaní do [[Rock and Roll Hall of Fame|Rokenrolovej siene slávy]], Harrison poznamenal, že za všetko ďakuje hlavne rokenrolovým legendám a tamtomu Little Richardovi (ukazoval na neho), lebo oni to všetko v skutočnosti zapríčinili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.youtube.com/watch?v=NO-HK_csGwk|titul=Beatles accept award Rock and Roll Hall of Fame inductions 1988|dátum prístupu=December 31, 2012}}</ref> [[John Lennon]] vravieval, že keď počul skladbu „Long Tall Sally“, bol tak dojatý, že nedokázal hovoriť. Členovia kapely [[Rolling Stones]], [[Mick Jagger]] a [[Keith Richards]] boli silne ovplyvnení Little Richardom, pričom ho Jagger vyhlásil za toho, kto mu prvý predviedol R&B a označil ho za jedného z jeho prvých idolov. Pieseň „Tutti Frutti“ Richards označuje za singel, ktorý zmenil čiernobiely svet na pestrofarebný. Little Richard ovplyvnil aj spevácke začiatky [[Rod Stewart|Roda Stewarta]]. Po vypočutí piesne „Tutti Frutti“ ho za inšpiráciu považoval aj [[David Bowie]]. Skupina [[Bluesology]] mala klaviristu [[Elton John|Reginalda Dwighta]], ktorý chcel byť rokenrolovým hráčom ako Little Richard. Tento hráč na klávesy neskôr začal používať umelecké meno Elton John. Mladý [[Freddie Mercury|Farookh Bulsara]] ako tínedžer začínal hrávaním coververzií Little Richardových piesní dávno predtým ako si zmenil meno na Freddie Mercury a stal sa frontmanom kapely [[Queen (skupina)|Queen]]. Little Richard bol [[Lou Reed]]om označovaný za rokenrolového hrdinu, ktorý bral inšpiráciu z jadra svojej duše aby spôsobil zvuk, ktorý počujeme od neho a jeho saxofonistu v skladbe „Long Tall Sally“. Neskôr dodal, že kedykoľvek počul jej tóny chcel ísť za nimi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.mojo4music.com/9539/lou-reeds-love-letter-little-richard/|titul=Little Richard: Lou Reed's Rock'n'roll Hero|vydavateľ=[[Mojo (časopis)|Mojo]]|last=Male|first=Andrew|dátum prístupu=February 10, 2014}}</ref> Podľa [[Patti Smith]] bol Little Richard človek, ktorý bol schopný zlúčiť určité fizycké, anarchistické, a spirituálne energie do formy, ktorú voláme rokenrol... pri ňom pochopila, že to je niečo, čo má čo dočinenia s jej budúcnosťou. Santa Claus ju nezmenil, ani veľkonočný zajačik to nebol, zmenil ju iba Boh a Little Richard.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://thenewinquiry.tumblr.com/post/246669226/santa-claus-didnt-turn-me-on-the-easter-bunny|titul=The New Inquiry|dátum prístupu=October 7, 2013}}</ref> Little Richard ovplyvnil aj hudbu [[Deep Purple]]. Jeho pieseň „[[Lucille]]“ je súčasťou ich koncertov dodnes. Little Richard bol inšpiráciou aj pre [[Motörhead]] či [[AC/DC]].<ref name=goldengod>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.youtube.com/watch?v=9rnZriMDlx4 |titul=Motorhead's Lemmy Says Little Richard Should Be Golden God |vydavateľ=YouTube |dátum prístupu=March 26, 2012}}</ref> Little Richardov spôsob spevu inšpiroval [[Bon Scott|Bona Scotta]] a [[Angus Young]] chel hrať na gitare potom ako začal počúvať piesne Little Richarda.<ref name=bravewords>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bravewords.com/news/132727 |titul=AC/DC Guitarist Angus Young Remembers Bon Scott – "When I Think Back In Hindsight, He Was A Guy That I Always Knew Was Full Of Life" |vydavateľ=Bravewords.com |dátum prístupu=September 16, 2012}}</ref><ref name=angusyoung>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://acdcwillie.tripod.com/interview5b.htm|titul=Angus Young|dátum prístupu=December 20, 2012|url archívu=https://web.archive.org/web/20110717101757/http://acdcwillie.tripod.com/interview5b.htm|dátum archivácie=2011-07-17}}</ref><ref name="goldengod"/> == Diskografia == * 1957 - ''Here's Little Richard'' * 1958 - ''Little Richard'' * 1959 - ''The Fabulous Little Richard'' * 1960 - ''Pray Along with Little Richard, (Vol 1)'' * 1960 - ''Pray Along with Little Richard, (Vol 2)'' * 1962 - ''The King of the Gospel Singers'' * 1964 - ''Little Richard Is Back (And There's A Whole Lotta Shakin' Goin' On!)'' * 1965 - ''Little Richard's Greatest Hits'' * 1967 - ''The Incredible Little Richard Sings His Greatest Hits - Live!'' * 1967, alebo 1968 - ''The Wild and Frantic Little Richard'' * 1967 - ''The Explosive Little Richard'' * 1967 - ''Little Richard's Greatest Hits: Recorded Live!'' * 1970 - ''The Rill Thing'' * 1971 - ''Mr. Big'' * 1971 - ''The King of Rock and Roll'' * 1972 - ''The Second Coming'' * 1972 - ''Southern Child'' * 1974 - ''Right Now!'' * 1974 - ''Talkin' 'bout Soul'' * 1976 - ''Little Richard Live'' * 1979 - ''God's Beautiful City'' * 1986 - ''Lifetime Friend'' * 1992 - ''Shake It All About'' == Filmografia == * 1956 - ''[[The Girl Can't Help It]]'', lip-syncing the title number (different version from record), "Ready Teddy" and "She's Got It" * 1956 - ''[[Don't Knock the Rock]]'', lip-syncing "Long Tall Sally" and "Tutti Frutti" * 1957 - ''[[Mister Rock and Roll]]'', lip-syncing "Lucille" and "Keep A-Knockin'", on original prints * 1967 - ''[[Catalina Caper]]'' (aka ''Never Steal Anything Wet''), Richard lip-syncs an original tune, "Scuba Party", still unreleased on record by 2013. * 1969 - ''Little Richard: Live at the Toronto Peace Festival'' – released on DVD in 2009 by [[Shout! Factory]] * 1972 - ''[[The London Rock and Roll Show (film)|The London Rock & Roll Show]]'', performing "Lucille", "Rip It Up", "Good Golly Miss Molly", "Tutti Frutti", "I Believe" [a capella, a few lines], and "Jenny Jenny" * 1973 - ''[[Jimi Hendrix (film)|Jimi Hendrix]]'' * 1986 - ''[[Down and Out in Beverly Hills]]'', co-starred as 'Orvis Goodnight' and performed the production number of hit version of "Great Gosh A-Mighty" * 1987 - ''[[Hail! Hail! Rock 'n' Roll]]'' TV Documentary * 1988 - ''[[Goddess of Love (film)|Goddess of Love]]'' Made For TV Movie * 1988 - ''[[Purple People Eater (film)|Purple People Eater]]'' * 1989 - ''[[Scenes from the Class Struggle in Beverly Hills]]'' (uncredited) * 1990 - ''[[Bill & Ted's Excellent Adventures (1990 TV series)|Bill & Ted's Excellent Adventures]]'' (hlas) * 1990 - ''[[Mother Goose Rock 'n' Rhyme]]'' * 1992 - ''[[The Naked Truth (1992 film)|The Naked Truth]]'' * 1992 - ''[[Sunset Heat]]'' * 1992 - ''James Brown: The Man, The Message, The Music'' TV Documentary * 1993 - ''[[The Pickle]]'' * 1993 - ''[[Last Action Hero]]'' * 1994 - ''[[Full House]]'' TV Sitcom * 1998 - ''[[Why Do Fools Fall in Love (film)|Why Do Fools Fall In Love]]'' * 1999 - ''[[Mystery Alaska]]'' * 2000 - ''[[Little Richard (TV miniseries)|Little Richard]]'' * 2001 - ''[[The Trumpet of the Swan (film)|The Trumpet of the Swan]]'' (hlas) * 2003 - ''[[The Simpsons]]'' == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Little Richard}} == Zdroj == {{Preklad|jazyk=en|článok=Little Richard|revízia=616098768}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:R&B speváci USA]] [[Kategória:Rockoví speváci USA]] [[Kategória:Gospeloví speváci USA]] [[Kategória:Souloví speváci USA]] [[Kategória:R&B klaviristi USA]] [[Kategória:Rockoví klaviristi USA]] [[Kategória:Gospeloví klaviristi USA]] [[Kategória:Souloví klaviristi USA]] [[Kategória:Skladatelia modernej hudby USA]] [[Kategória:Speváci-skladatelia USA]] [[Kategória:Speváci afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Klaviristi afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Hudobní skladatelia afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA afroamerického pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Georgie]] mcargbb1kvbaahkmzo5snj4qpsb9fo5 Majstrovstvá Afriky v korfbale 0 523551 8256480 8222674 2026-08-02T02:20:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256480 wikitext text/x-wiki '''Majstrovstvá Afriky v korfbale''' je vrcholné [[Afrika|africké]] podujatie národných tímov v [[korfbal]]e, ktoré riadi [[Africká korfbalová federácia]] (IKF Africa). Prvý turnaj bol zorganizovaný v roku [[2010]] v [[Zimbabwe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = South Africa wins first official African title |url = http://www.ikf.org/ikf/tournaments/231-ikf-african-championship/1556-south-africa-wins-first-official-african-title |dátum vydania = 30.08.2010 |dátum prístupu = 09.08.2014 |vydavateľ = IKF |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20120904055243/http://www.ikf.org/ikf/tournaments/231-ikf-african-championship/1556-south-africa-wins-first-official-african-title |dátum archivácie = 2012-09-04 }}</ref> Majstrovstvá prebiehajú s 4-ročnou periodicitou. V troch zo štyroch konaných turnajoch zvíťazilo družstvo {{ZAF|kf|0|Južnej Afriky}}. Majstrovstvá tiež slúžia ako kvalifikačné podujatie na [[Majstrovstvá sveta v korfbale|majstrovstvá sveta]]. Ešte pred prvým konaným turnajom afrického šampionátu sa v roku 2006 uskutočnil v Pretorii kvalifikačný (play-off) zápas o afrického účastníka na [[Majstrovstvá sveta v korfbale 2007|Majstrovstvá sveta 2007]]. Po výhre {{ku|33|6}} nad Zimbabwe sa ním stala Južná Afrika.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Korfball-Weltmeisterschaft 2007 |url = http://www.korfball.de/news.php?/388-korfball-weltmeisterschaft-2007 |dátum vydania = 03.10.2006 |dátum prístupu = 09.08.2014 |vydavateľ = korfball.de |jazyk = po nemecky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140811051835/http://www.korfball.de/news.php?/388-korfball-weltmeisterschaft-2007 |dátum archivácie = 2014-08-11 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Kialakult a Világbajnokság mezőnye |url = http://korfball.hu/index.php?page=cikkek&id=91 |dátum vydania = 22.11.2006 |dátum prístupu = 09.08.2014 |vydavateľ = korfball.hu |jazyk = po maďarsky |url archívu = https://web.archive.org/web/20140810225510/http://korfball.hu/index.php?page=cikkek&id=91 |dátum archivácie = 2014-08-10 }}</ref> == Zoznam == {| class="wikitable" width=800 |- ! style="background:lightblue"| Rok !width=1% rowspan=5 | ! style="background:lightblue"| Organizátor ! style="background:lightblue"| Tímy !width=1% rowspan=5 | ! style="background:lightblue"| [[Súbor:Gold medal africa.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue"| [[Súbor:Silver medal africa.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue"| [[Súbor:Bronze medal africa.svg|17px]] bronz |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Majstrovstvá Afriky v korfbale 2010|2010]] | {{ZWE}} [[Harare]] ([[Zimbabwe]]) | align=center| 2 | {{ZAF|kf|1}} | {{ZWE|kf|1}} | |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Afriky v korfbale 2014|2014]] | {{ZMB}} [[Lusaka]] ([[Zambia]]) | align=center| 4 | {{ZAF|kf|1}} | {{ZWE|kf|1}} | {{ZMB|kf|1}} |- bgcolor=#D0E7FF | align=center| [[Majstrovstvá Afriky v korfbale 2018|2018]] | {{ZWE}} [[Chitungwiza]] ([[Zimbabwe]]) | align=center| 3 | {{ZAF|kf|1}} | {{ZWE|kf|1}} | {{ZMB|kf|1}} |- bgcolor=#F5FAFF | align=center| [[Majstrovstvá Afriky v korfbale 2022|2022]] | {{CIV}} [[Abidjan]]/{{ZMB}} [[Lusaka]] | align=center| 7 | {{MAR|n|1}} | {{ZWE|kf|1}} | {{ZAF|kf|1}} |} == Medailová bilanca družstiev == {| class="wikitable" |- ! style="background:lightblue" | {{tooltip|Por|Poradie}} ! style="background:lightblue" width=130|Družstvo ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Gold medal africa.svg|17px]] zlato ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Silver medal africa.svg|17px]] striebro ! style="background:lightblue" | [[Súbor:Bronze medal africa.svg|17px]] bronz ! style="background:lightblue" |Medaily |- | align=center| 1. || {{ZAF|kf|1}} ||'''3''' (2010, 2014, 2018)||0||'''1''' (2022)|| align=center|4 |- | align=center| 2. || {{MAR}} [[Marocké národné korfbalové družstvo|Maroko]] ||'''1''' (2022)||0||0|| align=center|1 |- | align=center| 3. || {{ZWE|kf|1}} ||0||'''4''' (2010, 2014, 2018, 2022)||0|| align=center|4 |- | align=center| 4. || {{ZMB|kf|1}} ||0||0||'''2''' (2014, 2018)|| align=center|2 |} == Referencie == {{referencie}} == Zdroje == * [http://www.ikf.org/events/ikf-africa-korfball-championship/ Majstrovstvá Afriky na oficiálnej stránke Medzinárodnej korfbalovej federácie] {{eng icon}} * [https://web.archive.org/web/20120222212411/http://www.ikf.org/ikf/tournaments/231-ikf-african-championship Majstrovstvá Afriky na archívnej stránke Medzinárodnej korfbalovej federácie] {{eng icon}} {{Majstrovstvá Afriky v korfbale}} {{Medzinárodný korfbal}} {{Majstrovstvá Afriky v kolektívnych športoch}} [[Kategória:Majstrovstvá Afriky v korfbale| ]] h7dy0beq85s39zsuc3cefvxoa9c1rar Trest smrti na Slovensku 0 524786 8256313 6944934 2026-08-01T13:25:44Z Muaza Husni 261783 . 8256313 wikitext text/x-wiki '''Trest smrti na Slovensku''' bol zrušený v roku [[1990]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Trest smrti v Európe a vo svete: fakty a čísla {{!}} Spravodajstvo {{!}} Európsky parlament|url=https://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/world/20190212STO25910/trest-smrti-v-europe-a-vo-svete-fakty-a-cisla|vydavateľ=www.europarl.europa.eu|dátum vydania=2019-02-25|dátum prístupu=2019-11-25|jazyk=sk}}</ref> a tak najvyšším trestom, prípustným podľa zákona, je odňatie slobody na [[doživotie]]. V minulosti bol trest smrti využívaný v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]], [[Slovenská republika (1939 - 1945)|vojnovom Slovenskom štáte]], [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] a [[Uhorsko|Uhorsku]]. Koniec vykonávania trestu smrti na Slovensku znamenalo prijatie [[Listina základných práv a slobôd|Listiny základných práv a slobôd]] z 9. januára 1991. V jej šiestom článku sa uvádza, že „trest smrti sa nepripúšťa.“ Rovnakú formuláciu prevzala do svojho článku 15 aj [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústava SR]] s účinnosťou od 1. októbra 1992. Posledná osoba, na ktorej bol vykonaný trest smrti na území Slovenska bol [[Štefan Svitek]] (28) z [[Podbrezová|Podbrezovej]], ktorý v roku 1987 zabil sekerou svoju ženu a dve dcéry. Bol popravený 8. júna 1989 v Bratislave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jancura | meno = Vladimír | odkaz na autora = | vydavateľ = | titul = Ako tieň šibenice prestal dopadať na Slovensko | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/165475-ako-tien-sibenice-prestal-dopadat-na-slovensko/ | dátum vydania = 28. február 2010 | dátum prístupu = 2014-08-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> Prieskum z roku 2001 zistil, že podpora trestu smrti bola 57 %.<ref>https://spectator.sme.sk/c/20007658/poll-57-of-slovaks-support-capital-punishment.html</ref> Prieskum z roku 2005, ktorý uskutočnila agentúra MVK pre denník SME, zistil, že 61,7 percenta respondentov je za znovuzavedenie trestu smrti na Slovensku.<ref>https://spectator.sme.sk/c/20026524/slovaks-favour-death-penalty.html</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == * {{Preklad|en|Capital punishment in Slovakia|587078306}} [[Kategória:Právo na Slovensku]] [[Kategória:Trest smrti]] 6bm098axsgeswnj26i4pjzyj70vpc3l Redaktor:Hym411 2 526729 8256473 7940026 2026-08-02T00:36:20Z Pathoschild 12159 global user pages ([[m:Synchbot|requested by Hym411]]) 8256473 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[User:Revi C.]] 88g0cv17whfgb1wkeh281mptujwtlut Diskusia s redaktorom:Hym411 3 526730 8256475 7940027 2026-08-02T01:05:41Z Pathoschild 12159 global user pages ([[m:Synchbot|requested by Hym411]]) 8256475 wikitext text/x-wiki #REDIRECT [[User talk:Revi C.]] o9z79lcc9a9pfmqmrod5w3eyk4q9i0o Samovar 0 546638 8256535 8114024 2026-08-02T10:02:07Z ~2026-42728-49 301805 /* */ 8256535 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Samovar.silver.jpg|thumb|Samovar na drevné uhlie]] [[Súbor:Russians samovar.jpg|thumb|Zbierka samovarov]] [[Súbor:Samovar schema.jpg|thumb|Ruský samovar – schéma 1) Kryt kúreniska 2) Nosič kanvice 3) Pokrievka 4) Misa – nádrž na vodu 5) Držadlo 6) Šija – spája misu so stojanom 7) Výtokový náustok 8) Výpustný kohút 9) Gombík – držadlo pokrievky]] '''Samovar''' je ruské tradičné zariadenie na varenie vody na prípravu [[čaj]]u. Spočiatku sa voda ohrievala vnútorným ohrievačom, predstavovaným rúrkou naplnenou rádiom a neskôr [[Drevné uhlie|drevným uhlím]]. Neskôr sa objavili ďalšie druhy samovarov, vykurované [[petrolej]]om alebo [[Elektrina|elektricky]]. == Rozdelenie samovarov == Súčasná klasifikácia samovarov uznáva nasledujúce typy: * Elektrický samovar – vodu ohrieva vstavané výhrevné teliesko rovnako ako v [[Rýchlovarná kanvica|rýchlovarnej kanvici]] * Žiarový samovar – inak tiež uhoľný, drevný * Kombinovaný samovar == Konštrukcia samovaru == [[Súbor:Family portrait by T.Myagkov.jpg|thumb|Samovar (1844)]] Bez ohľadu na pestrosť tvarov sú samovary koncipované zhodne. Každý samovar je zložený z ďalej popísaných dielov: * Misa – nádrž na vodu, základná časť, do ktorej sa nalieva voda na varenie * Dutina – ohnisko, umiestnené vo vnútri misy, sem sa vkladá palivo, tu je prípadne horák na kvapalné palivá. Vonkajšia stena funguje ako tepelný výmenník * Kruh – liatinová kruhová doska, ktorá zhora zakrýva misu * Šija – zúžená časť, ktorá spája misu so stojanom * Stojan samovaru – základná, oporná časť * Držadlá – sú zhotovené z tepelne izolačného materiálu, pripevnené na misu a umožňujú prenášať celý samovar aj v chode * Ružica – zdobená obruba, z ktorej vystupuje kohút na horúcu vodu * Rúčka – páčka, ktorou sa ovláda výpustný kohút * Výpustný kohút * Pokrievka – zakrýva zhora nádobu na vodu * Prieduchy – otvory na pokrievke pre odchod pary * Nosič kanvice – obruba na pokrievke, do ktorej sa vkladá kanvička so závarkou – čajovým koncentrátom Obvyklými materiálmi pre výrobu samovarov sú: meď, [[mosadz]], [[alpaka]], nerezová oceľ. == Príprava čaju s pomocou samovaru == Samovar neslúži priamo na prípravu čaju, ale na varenie vody na prípravu čaju. Do misy sa naleje voda, ktorá sa privedie do varu. V malej kanvičke sa vriacou vodou sparí listový čaj. Ten sa nechá vylúhovať až do vzniku silného extraktu – závarky. Počas lúhovania a následne počas prípravy čaju do šálok je kanvička uložená v nosiči úplne hore na samovare. Tak je zaručené uchovanie závarky v teple. Ak sa rozhodneme čaj konzumovať, odlejeme si do svojej šálky z kanvičky potrebné množstvo extraktu a dolejeme horúcou vodou z kohútika na nádrži samovaru. Čajové lístky zostanú v kanvičke. Množstvom čajového koncentrátu riadime silu čaju. == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Samovar}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Samovar|12261657}} [[Kategória:Domáce elektrospotrebiče]] [[Kategória:Čaj]] [[Kategória:Ruská kuchyňa]] r1w86ny0d4wdgy1h9jtpk2febi1kfoi 8256536 8256535 2026-08-02T10:02:48Z Quinlan83 192973 Restored revision 8114024 by [[Special:Contributions/Barry Cunningham|Barry Cunningham]] ([[User talk:Barry Cunningham|talk]]): Correct (TwinkleGlobal) 8256536 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Samovar.silver.jpg|thumb|Samovar na drevné uhlie]] [[Súbor:Russians samovar.jpg|thumb|Zbierka samovarov]] [[Súbor:Samovar schema.jpg|thumb|Ruský samovar – schéma 1) Kryt kúreniska 2) Nosič kanvice 3) Pokrievka 4) Misa – nádrž na vodu 5) Držadlo 6) Šija – spája misu so stojanom 7) Výtokový náustok 8) Výpustný kohút 9) Gombík – držadlo pokrievky]] '''Samovar''' je ruské tradičné zariadenie na varenie vody na prípravu [[čaj]]u. Spočiatku sa voda ohrievala vnútorným ohrievačom, predstavovaným rúrkou naplnenou [[Drevné uhlie|drevným uhlím]]. Neskôr sa objavili ďalšie druhy samovarov, vykurované [[petrolej]]om alebo [[Elektrina|elektricky]]. == Rozdelenie samovarov == Súčasná klasifikácia samovarov uznáva nasledujúce typy: * Elektrický samovar – vodu ohrieva vstavané výhrevné teliesko rovnako ako v [[Rýchlovarná kanvica|rýchlovarnej kanvici]] * Žiarový samovar – inak tiež uhoľný, drevný * Kombinovaný samovar == Konštrukcia samovaru == [[Súbor:Family portrait by T.Myagkov.jpg|thumb|Samovar (1844)]] Bez ohľadu na pestrosť tvarov sú samovary koncipované zhodne. Každý samovar je zložený z ďalej popísaných dielov: * Misa – nádrž na vodu, základná časť, do ktorej sa nalieva voda na varenie * Dutina – ohnisko, umiestnené vo vnútri misy, sem sa vkladá palivo, tu je prípadne horák na kvapalné palivá. Vonkajšia stena funguje ako tepelný výmenník * Kruh – liatinová kruhová doska, ktorá zhora zakrýva misu * Šija – zúžená časť, ktorá spája misu so stojanom * Stojan samovaru – základná, oporná časť * Držadlá – sú zhotovené z tepelne izolačného materiálu, pripevnené na misu a umožňujú prenášať celý samovar aj v chode * Ružica – zdobená obruba, z ktorej vystupuje kohút na horúcu vodu * Rúčka – páčka, ktorou sa ovláda výpustný kohút * Výpustný kohút * Pokrievka – zakrýva zhora nádobu na vodu * Prieduchy – otvory na pokrievke pre odchod pary * Nosič kanvice – obruba na pokrievke, do ktorej sa vkladá kanvička so závarkou – čajovým koncentrátom Obvyklými materiálmi pre výrobu samovarov sú: meď, [[mosadz]], [[alpaka]], nerezová oceľ. == Príprava čaju s pomocou samovaru == Samovar neslúži priamo na prípravu čaju, ale na varenie vody na prípravu čaju. Do misy sa naleje voda, ktorá sa privedie do varu. V malej kanvičke sa vriacou vodou sparí listový čaj. Ten sa nechá vylúhovať až do vzniku silného extraktu – závarky. Počas lúhovania a následne počas prípravy čaju do šálok je kanvička uložená v nosiči úplne hore na samovare. Tak je zaručené uchovanie závarky v teple. Ak sa rozhodneme čaj konzumovať, odlejeme si do svojej šálky z kanvičky potrebné množstvo extraktu a dolejeme horúcou vodou z kohútika na nádrži samovaru. Čajové lístky zostanú v kanvičke. Množstvom čajového koncentrátu riadime silu čaju. == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Samovar}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Samovar|12261657}} [[Kategória:Domáce elektrospotrebiče]] [[Kategória:Čaj]] [[Kategória:Ruská kuchyňa]] 57vkv8v7lmli5y94xfm0sgabb4i91cb Jednota bratská 0 546641 8256309 7360318 2026-08-01T13:13:11Z ~2026-42582-32 301741 Faktická chyba - chybný název města Nové Mesto pod Smrkom/Nové Město pod Smrkem 8256309 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Nové_Město_pod_Smrkem,_modlitebna_Jednoty_bratrské_(2).jpg|náhľad|220x220bod|Modlitebňa v Novém Měste pod Smrkem. ]] '''Jednota bratská''' (po [[Latinčina|latinsky]]: ''Unitas Fratrum'', po [[Čeština|česky]]: ''Jednota bratrská'') je [[Kresťanstvo|kresťanská]] [[Protestantizmus|protestantská cirkev]] ktorá vznikla z českej [[Reformácia|reformácie]]. Pôsobí na území [[Česko|Česka]]. Má presbytersko-synodálne zriadenie. Biskupom Jednoty bratrskej je v súčasnosti [[Evald Rucký]]. Ide o cirkev vzniknutú z českej [[Reformácia|reformácie]]. Pôvodná Jednota bratská bola založená v roku [[1457]] a časom sa stala významnou zložkou českej predbielohorskej spoločnosti. Úpadok Jednoty bratskej nastal po porážke protihabsburského povstania českých stavov v roku [[1620]]. V pobělohorských českých krajinách bola jej činnosť prakticky znemožnená. V dvadsiatych rokoch [[18. storočie|18. storočia]] bola umierajúca Jednota bratská obnovená moravskými exulantmi na panstve grófa Zinzendorfa v saskej Hornej Lužici a jej centrom sa stala novo založená obec Herrnhut (Ochranov). Obnovená jednota bratská sa preslávila najmä svojimi misiami, vďaka ktorým sa značne rozrástla a stala sa svetovo významnou denomináciou, známou tiež ako Moravská cirkev alebo Moravskí bratia (''Moravian Church''). V [[Čechy|Čechách]] a na [[Morava (región)|Morave]] mohla znova začať verejne pôsobiť až od druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]]. == Dejiny == Jednota bratrská vznikla v Čechách v období [[Husitstvo|husitských vojen]], tesne pred nástupom [[Jiří z Poděbrad|Jiřího z Poděbrad]] na český trón. Vznikla v roku 1457 v [[Kunvald|Kunvalde u Žamberka]] na základe myšlienok [[Petr Chelčický|Petra Chelčického]], [[Ján Hus|Jana Husa]] a [[Jan Rokycana|Jana Rokycanu]], voleného husitského pražského arcibiskupa. Snažili sa žiť svoj náboženský život mimo mesta a bez remesiel. V druhej generácii však nastal zlom v učení, kedy na základe učenia [[Lukáš Pražský|Lukáša Pražského]] sa rozhodli vstúpiť do sveta a podieľať sa na jeho správe. [[Jan Amos Komenský]] bol [[Ordinácia (protestantizmus)|ordinovaný]] za duchovného Jednoty bratskej. Neskôr bol aj jej biskupom. == Súčasnosť == Jednota bratská v nadväznosti na pôvodnú i obnovenú Jednotu kladie dôraz na autoritu [[Biblia|Svätého písma]], podobne ako sa k tomu hlásia aj ďalšie cirkvi [[Evanjelikálne hnutie|evanjelikálneho]] typu. Zakladá a rozvíja zbory z veriacich ľudí, ktorí sa osobne rozhodli nasledovať výzvu [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] – vydať svoj život plne k dispozícii živému Bohu. Od členov sa očakáva, že sa budú podieľať na kresťanskej výchove svojich detí a na duchovnej a praktickej službe vo svojom domácom zbore. Dôraz je kladený na duchovnú dospelosť v Kristovi. Jednota bratská tiež zakladá podľa vzoru svojich otcov pri zboroch materské a základné školy a ďalšie organizácie praktickej služby (detské a mládežnícke kluby, diakonia, rodinné a materské centrá, programy prevencie, seniorské centrá), ktoré sú zastrešené asociáciou Comeniana. V súvislosti s prechodom k finančnej sebestačnosti Jednota bratská tiež zakladá spoločnosti, ktoré budú pomáhať túto sebestačnosť rozvíjať a podopierať. Hlavný spôsob misie vidí Jednota bratská v súčasnej dobe v spôsobe života svojich členov, v ich skutočnosti a premenenom charaktere. Jednota bratská v Česku zakladá zbory aj v zahraničí ([[Poľsko]]) alebo úzko spolupracuje so zbormi a cirkvami, ktoré sa tiež hlásia k odkazom starej i obnovenej Jednoty bratskej. == Organizácia == Základnou organizačnou jednotkou je [[Farnosť (cirkev)|zbor]], ktorý má presbyterné usporiadanie: na jeho čele stojí „správca zboru“ (nazývaný tiež kazateľ, pastor) a ''Rada starších'' čiže staršovstvo. Správca zboru je povolávaný ''Úzkou radou'', rada starších je menovaná správcom zboru a uvedená do služby členským zhromaždením. Najvyšším ústavodarným orgánom je synoda, ktorá sa skladá zo správcov zborov a delegátov zastupujúcich jednotlivé zbory. Synoda je zvolávaná každoročne. Najvyšším duchovným orgánom cirkvi je najmenej trojčlenná ''Úzka rada'', ktorá je volená synodou. N M Najvyšším výkonným orgánom cirkvi je ''Výkonná rada'', ktorá spolu s Úzkou radou tvorí ''Radu Jednoty bratskej'' . Svetová Jednota bratská (''Unitas fratrum'' alebo tiež ''Moravian Church'') pozostáva z 24 samosprávnych a piatich misijných provincií. Synoda svetovej ''Unitas fratrum'' je zvolávaná raz za sedem rokov. V medziobdobí sa niekoľkokrát schádza Rada svetovej Jednoty (''Unity board''), ktorú tvoria predsedovia rád samosprávnych provincií. Česká provincia Jednoty bratskej má v súčasnosti celkom asi 3000 členov v 29 zboroch a ďalších misijných miestach. Prevádzkuje tri základné školy, biblickú školu a sociálnu a klubovú činnosť pri niektorých zboroch. == Zdroj == * Říčan, R., ''Dějiny jednoty bratrské'', Praha 1957 {{Preklad|cs|Jednota bratrská}} [[Kategória:Jednota bratská| ]] [[Kategória:Protestantské cirkvi]] km1kgqzn910f9b4vtrojdkn928bh9v0 Redaktor:Branislavvasilko 2 553780 8256524 7824330 2026-08-02T09:23:20Z Ziv 201445 ([[c:GR|GR]]) [[File:Windows 11.png]] → [[File:Windows logo - 2021.svg]] → File replacement: jpg/png/gif to svg vector image ([[c::c:GR]]) 8256524 wikitext text/x-wiki {|class="wikitable" align=right ! Infobox Branislavvasilko |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Nitra CoA.svg|40px]] | text = Tento redaktor sa narodil v '''[[Nitra|Nitre]].''' | farba_pozadie = #WWWWWW | farba_pozadie_obrazok = #WWWWWW}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Coat of Arms of Bratislava.svg|40px]] | text = Tento redaktor aktuálne býva v '''[[Bratislava|Bratislave]].''' | farba_pozadie = #WWWWWW | farba_pozadie_obrazok = #WWWWWW}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Coat of Arms of Slovakia.svg|40px]] | text = Tento redaktor žije na '''[[Slovensko|Slovensku]].''' | farba_pozadie = #WWWWWW | farba_pozadie_obrazok = #WWWWWW}} |- | {{Redaktor z EÚ}} |- | {{Nálepka ľavá|MidnightBlue|CornflowerBlue|[[Obrázok:Silver piece.png|40px]]|Tento redaktor na Wikipédii pôsobí {{vek v rokoch a dňoch|2010|5|8}}.}} |- |{{Redaktor inkluzionista}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:WV Transport Logo.png|40px]] | text = Tento redaktor vyštudoval [[Doprava|Dopravné služby]] na [[Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline|PEDASe]] na [[Žilinská univerzita v Žiline|ŽU]]. | farba_pozadie = #WWWWWW | farba_pozadie_obrazok = #WWWWWW}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Liberty Statue HiRes.svg|40px]] | text = Tento redaktor myslí '''[[Liberalizmus|liberálne]].''' | farba_pozadie = #WWWWWW | farba_pozadie_obrazok = #WWWWWW}} |- |{{User sk}} |- |{{User en-3}} |- |{{User de-1}} |- | {{Wikinarodeniny|[[8. máj|8. mája]]}} |- | {{Univerzálna nálepka|obrazok=[[Súbor:Aquarius.svg|40px]]|text=Tento redaktor je narodený v znamení [[Vodnár (znamenie)|Vodnár]].}} |- |{{ Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Flag of the Red Cross.svg|40px]] | text = Tento redaktor je [[Darovanie krvi|darca krvi]]| farba_pozadie = #WWWWWW | farba_pozadie_obrazok = #WWWWWW }} |- align=center | |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Wikipedia-logo.png|40px]] | text = Tento redaktor založil [https://tools.wmflabs.org/xtools/pages/?user=Branislavvasilko&project=sk.wikipedia.org&namespace=all&redirects=noredirects tieto články] | farba_pozadie = #WWWWWW | farba_pozadie_obrazok = #WWWWWW}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Windows logo - 2021.svg|40px]] | text = Tento používateľ prispieva pomocou '''[[Windows 11]].''' | farba_pozadie = #WWWWWW | farba_pozadie_obrazok = #WWWWWW}} |- | {{Univerzálna nálepka | obrazok = [[Obrázok:Google Chrome Material Icon-450x450.png|40px]] | text = Tento používateľ prispieva pomocou '''[[Google Chrome]].''' | farba_pozadie = #WWWWWW | farba_pozadie_obrazok = #WWWWWW}} |} Ahojte, volám sa [[Branislav]] a bývam v [[Bratislava|Bratislave]]. Študoval som dopravu na [[Žilinská univerzita v Žiline|Žilinskej univerzite]] na [[Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity v Žiline|Fakulte prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov]], z čoho logicky pramení aj môj záujem o [[doprava|dopravu]]. Na wikipédii som od 8. mája 2010. Baví ma vytvárať a upravovať články o: * všetkých druhoch dopravy * rodnom meste Nitra a jeho súčastiach * o rôznych miestach na Slovensku * mojej [[alma mater]] a jej súčastiach 315ynxuvn8f42ebxd8lihqp9ueqfgc1 Majstrovstvá Európy II. divízie v pozemnom hokeji žien 2007 0 554280 8256495 8223088 2026-08-02T07:25:20Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256495 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy II. divízie v pozemnom hokeji žien | rok = 2007 | iný názov = | logo = Siauliai_city_COA.gif | veľkosť loga = 100px | popis loga = Znak Šiauliai | usporiadateľ = Litva | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[2. september|2.]]{{--}}[[9. september]] [[2007]] | počet tímov = 8 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Škótsko | počet titulov = 1 | zápasy = 20 | góly = 89 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Šiauliai]] | rok pred = 2005 | rok po = 2009 }} '''Majstrovstvá Európy II. divízie v pozemnom hokeji žien 2007''' boli 2. [[Majstrovstvá Európy v pozemnom hokeji|majstrovstvá Európy II. divízie]] v [[pozemný hokej|pozemnom hokeji]] žien. Bolo to druhé najvyššie kontinentálne podujatie v pozemnom hokeji žien v roku 2007, ktoré organizuje [[Európska federácia pozemného hokeja]] (EHF). Konalo sa od [[2. september|2.]]{{--}}[[9. septembra]] [[2007]] v [[Šiauliai]], v [[Litva|Litve]], za účasti 8 tímov. Zápasy sa hrali na štadióne [[Šiaulių žolės riedulio centras]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stadionas | url = http://lithuania2007.zoles-riedulys.lt/stadionas.html | dátum vydania = | dátum prístupu = 22.7.2015 | vydavateľ = zoles-riedulys.lt | jazyk = anglicky }}</ref> Najlepšie 2 družstvá postúpili do elitnej divízie Majstrovstiev Európy v roku 2009. Naopak, posledné 2 družstvá zostúpili do III. divízie. Víťazom sa stalo {{SCO|phz}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Scottish Women's Hockey Team Strike Gold in Lithuania | url = http://www.elitesportsanalysis.com/information_arc.htm | dátum vydania = 11.9.2007 | dátum prístupu = 21.7.2015 | vydavateľ = trend.az | jazyk = anglicky }}</ref> Tento turnaj slúžil zároveň ako jedno z kvalifikačných podujatí na [[Kvalifikácia v pozemnom hokeji žien na LOH 2008|olympijskú kvalifikáciu 2008]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Allocation of Teams for Olympic Qualification Tournaments |url = http://worldhockey.org/vsite/vcontent/content/transnews/0,10869,1181-18543-19728-28355-278210-9199-5039-layout169-19693-news-item,00.html |dátum vydania = 20.9.2007 |dátum prístupu = 21.7.2015 |vydavateľ = FIH |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20080621132804/http://worldhockey.org/vsite/vcontent/content/transnews/0,10869,1181-18543-19728-28355-278210-9199-5039-layout169-19693-news-item,00.html |dátum archivácie = 2008-06-21 }}</ref> Kvalifikovali sa na ňu 3 najlepšie družstvá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Teams to qualify for the 2008 Olympic Games |url = http://www.eurohockey.org/index.php?option=com_docman&task=doc_download&gid=247&Itemid=26 |dátum vydania = 26.8.2007 |dátum prístupu = 18.7.2015 |vydavateľ = EHF |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20111002222817/http://www.eurohockey.org/index.php?option=com_docman&task=doc_download&gid=247&Itemid=26 |dátum archivácie = 2011-10-02 }}</ref> == Kvalifikované družstvá == {| class="wikitable" width=420 style=text-align:center |- ! Podujatie !! Kvalifikanti |- | Zostupujúce tímy z [[Majstrovstvá Európy v pozemnom hokeji 2005|ME 2005]] || align=left|{{SCO|phz|1}}<br>{{FRA|phz|1}} |- | Tímy z [[Majstrovstvá Európy II. divízie v pozemnom hokeji žien 2005|ME II. divízie 2005]] || align=left|{{RUS|phz|1}}<br>{{BEL|phz|1}}<br>{{BLR|phz|1}}<br>{{LTU|phz|1}} |- | Postupujúce tímy z [[Majstrovstvá Európy III. divízie v pozemnom hokeji žien 2005|ME III. divízie 2005]] || align=left|{{CZE|phz|1}}<br>{{AUT|phz|1}} |} == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="300" |- ! ! width=40|{{BEL}} ! width=40|{{FRA}} ! width=40|{{AUT}} |- |style="text-align: left;"| {{BLR|phz|1}} | {{ku|4|1}} | {{ku|1|2}} | {{ku|9|1}} |- |style="text-align: left;"| {{BEL|phz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|3|2}} | {{ku|9|0}} |- |style="text-align: left;"| {{FRA|phz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|5|1}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=140 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=50 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{BLR|phz|1}} |3||2||0||1|| {{ku|14|4}} || +10||'''6''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{BEL|phz|1}} |3||2||0||1|| {{ku|13|6}} || +7||'''6''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. |align=left|{{FRA|phz|1}} |3||2||0||1|| {{ku|9|5}} || +4||'''6''' |- bgcolor=#FFDCCC |4. |align=left|{{AUT|phz|1}} |3||0||0||3|| {{ku|2|23}} || −21||'''0''' |} ==== Skupina B ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="300" |- ! ! width=40|{{RUS}} ! width=40|{{LTU}} ! width=40|{{CZE}} |- |style="text-align: left;"| {{SCO|phz|1}} | {{ku|3|1}} | {{ku|3|2}} | {{ku|4|2}} |- |style="text-align: left;"| {{RUS|phz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|0|0}} | {{ku|5|1}} |- |style="text-align: left;"| {{LTU|phz|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|3|2}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=140 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=50 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCFFCC |1. |align=left|{{SCO|phz|1}} |3||3||0||0|| {{ku|10|5}} || +5||'''9''' |- bgcolor=#CCFFCC |2. |align=left|{{RUS|phz|1}} |3||1||1||1|| {{ku|6|4}} || +2||'''4''' |- bgcolor=#FFDCCC |3. |align=left|{{LTU|phz|1}} |3||1||1||1|| {{ku|5|5}} || −0||'''4''' |- bgcolor=#FFDCCC |4. |align=left|{{CZE|phz|1}} |3||0||0||3|| {{ku|5|12}} || −7||'''0''' |} ---- === 2. fáza === ==== Skupina o 5.{{--}}8. miesto ==== {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="250" |- ! ! width=40|{{LTU}} ! width=40|{{CZE}} |- |style="text-align: left;"| {{FRA|phz|1}} | {{ku|1|0}} | {{ku|2|1}} |- |style="text-align: left;"| {{AUT|phz|1}} | {{ku|0|3}} | {{ku|0|4}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} !width=140 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|R|Remízy}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=50 |Skóre !width=30 |{{tooltip|+/−|+/− skóre}} !width=20 |{{tooltip|B|Body}} |- |1. |align=left|{{FRA|phz|1}} |3||3||0||0|| {{ku|8|2}} || +6||'''9''' |- |2. |align=left|{{LTU|phz|1}} |3||2||0||1|| {{ku|6|3}} || +3||'''6''' |- |3. |align=left|{{CZE|phz|1}} |3||1||0||2|| {{ku|7|5}} || +2||'''3''' |- |4. |align=left|{{AUT|phz|1}} |3||0||0||3|| {{ku|1|12}} || −11||'''0''' |} === Play off === ==== Semifinále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[7. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=140| |- |align=right| '''{{SCO|phz|2}}''' |'''{{ku|2|0}}''' |align=left| {{BEL|phz|1}} |- |align=right| {{BLR|phz|2}} |'''{{ku|1|2}}''' |align=left| '''{{RUS|phz|1}}''' |} ==== Stretnutie o 3. miesto ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[9. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=140| |- |align=right| {{BLR|phz|2}} |'''{{ku|1|4}}''' |align=left| '''{{BEL|phz|1}}''' |} ==== Finále ==== {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|[[9. september]] |- style=font-size:90% valign="top" !width=140| !width=90| !width=140| |- |align=right| '''{{SCO|phz|2}}''' |'''{{ku|3|1}}''' |align=left| {{RUS|phz|1}} |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=140|Družstvo ! Status |- bgcolor=#CCFFCC | align=center| '''1.''' || {{SCO|phm|1}} || postup na [[Majstrovstvá Európy v pozemnom hokeji 2009|ME 2009]] |- bgcolor=#CCFFCC | align=center| '''2.''' || {{RUS|phm|1}} || postup na [[Majstrovstvá Európy v pozemnom hokeji 2009|ME 2009]] a [[Kvalifikácia v pozemnom hokeji žien na LOH 2008|olympijskú kvalifikáciu 2008]] |- | align=center| 3. || {{BEL|phm|1}} || bgcolor=#CCFFCC rowspan=2| postup na [[Kvalifikácia v pozemnom hokeji žien na LOH 2008|olympijskú kvalifikáciu 2008]] |- |align=center| 4. || {{BLR|phm|1}} |- |align=center| 5. || {{FRA|phm|1}} |- |align=center| 6. || {{LTU|phm|1}} |- bgcolor=#FFCCCC |align=center| 7. || {{CZE|phm|1}} || rowspan=2| zostup do [[Majstrovstvá Európy III. divízie v pozemnom hokeji žien 2009|ME III. divízie 2009]] |- bgcolor=#FFCCCC |align=center| 8. || {{AUT|phm|1}} |} Pozn: Škótsko postúpilo na olympijskú kvalifikáciu ako súčasť {{GBR|phz|0|Spojeného kráľovstva}}. == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá Európy v pozemnom hokeji 2007]] == Externé odkazy == * [http://lithuania2007.zoles-riedulys.lt/welcome.php Oficiálna stránka ME II. divízie 2007] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304225755/http://lithuania2007.zoles-riedulys.lt/welcome.php |date=2016-03-04 }} {{lit icon}}/{{eng icon}} * [http://www.eurohockey.org/ Oficiálna stránka Európskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}} * [http://zoles-riedulys.lt/ Oficiálna stránka Litovskej federácie pozemného hokeja] {{lit icon}} == Zdroje == * [http://www.eurohockey.org/competitions/eurohockey-nations-trophy-siauliai-women-2007/ ME II. divízie 2007 na stránke Európskej federácie pozemného hokeja] {{eng icon}} * [http://www.todor66.com/hockey/field/Europe/Women_II_2007.html ME II. divízie 2007 na stránke todor66.com] {{eng icon}} * [http://www.the-sports.org/field-hockey-2007-women-s-eurohockey-nations-championships-ii-epr33153.html ME II. divízie 2007 na stránke todor66.com]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{eng icon}} {{Majstrovstvá Európy nižších divízií v pozemnom hokeji}} [[Kategória:Pozemný hokej v 2007]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy II. divízie v pozemnom hokeji|Ženy]] [[Kategória:Športové podujatia v Litve|Pozemný hokej]] gmymd5qio1plr4o1yaucrmd7lyhx3q6 Pavol Bilík 0 555074 8256597 8199851 2026-08-02T11:56:03Z Martingazak 234259 Doplnenie 8256597 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Pavol Bilík | Portrét = People15Slovakia2.JPG | Popis = slovenský príslušník finančnej stráže, [[kapitán]] in memoriam, účastník SNP, [[protifašistický bojovník]] a aktívny lyžiar-bežec | Dátum narodenia = [[17. november]] [[1916]] | Miesto narodenia = [[Makov (okres Čadca)|Makov]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1944|09|08|1916|11|17}} | Miesto úmrtia = [[Kežmarok]], [[Slovensko]] }} '''Pavol Bilík''' (* [[17. november]] [[1916]], [[Makov (okres Čadca)|Makov]] – † [[8. september]] [[1944]], [[Kežmarok]]) bol slovenský príslušník finančnej stráže, [[kapitán]] in memoriam, účastník [[SNP]], [[protifašistický bojovník]] a aktívny lyžiar-bežec. [[Nemecké represálie v Kežmarku|Popravený]] nemeckým [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštnym oddielom z.b.V. 27]] na nádvorí [[Nemecké represálie v Kežmarku|Kežmarského zámku]].<ref>http://www.makov.sk/index.php?option=com_content&view=category&layout=blog&id=30&Itemid=375</ref> == Životopis == Narodený [[17. november|17. novembra]] [[1916]], v obci [[Makov (okres Čadca)|Makov]]. V rokoch [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] člen [[Finančná stráž|finančnej stráže]] v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]]. Aktívny lyžiar – bežec, získal mnoho víťazstiev a cien, počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] pôsobil ako partizánska spojka. [[7. september|7. septembra]] [[1944]] bol nemeckými vojakmi zajatý a uväznený [[Gestapo|gestapom]] na [[Kežmarok|Kežmarskom hrade]]. Po vypočúvaní a mučení gestapom, ho [[8. september|8. septembra]] [[1944]] na nádvorí hradu zastrelili. Pochovaný je na cintoríne v [[Nový Smokovec|Novom Smokovci]]. V roku [[1946]] bol povýšený do hodnosti kapitána a inšpektora 1. triedy finančnej stráže a vyznamenaný Radom SNP 1. triedy, in memoriam. Jeho meno nesie [[Bilíkova chata]] na [[Hrebienok|Hrebienku]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. Tabuľka s jeho menom je umiestnená v sektore G15, na [[Symbolický cintorín pri Popradskom plese|Symbolickom cintoríne]] [[Popradské pleso|pri Popradskom plese]].<ref> http://www.scribd.com/doc/24489909/Colnici-a-Finan%C4%8Dna-stra%C5%BE-SR-v-SNP-Colne-aktuality-5-6-2009-7-8-2009#scribd</ref> Je po ňom pomenovaná aj [[Bilíkova ulica (Bratislava)|Bilíkova ulica]] v [[Bratislava|bratislavskej]] [[Bratislava – mestská časť Dúbravka|Dúbravke]], na ktorej sídli [[Gymnázium (Bratislava, Bilíkova 24)|Gymnázium Bilíkova]]. == Ocenenie == * inšpektor I. triedy * kapitán, in memoriam * Rad Slovenského národného povstania I. stupňa, in memoriam == Referencie == <references /> == Literatúra == * BILÍK, Pavol. In: ''[[Slovenský biografický slovník]]'' 1. A-D. Martin : Matica slovenská, 1986. s. 251-252. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Pavol Bilík}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bilík, Pavol}} [[Kategória:Osobnosti SNP]] [[Kategória:Osobnosti z Makova]] [[Kategória:Popravení zastrelením]] 0a5rp42ehs1p2eehmju8crzanx6rxzk Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny 0 556401 8256596 8255810 2026-08-02T11:53:52Z Martingazak 234259 Nacistické zločiny 8256596 wikitext text/x-wiki {{Infobox udalosť |názov=Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny |popis udalosti= |obrázok=Nemecka10Slovakia3.JPG |popis obrázka=Jeden z pamätníkov: pamätné miesto masových popráv v [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|Nemeckej]] |dátum=[[1939]]{{--}}[[1945]] |štát= |škody=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] Nacistické zločiny:<br/> * 176 hromadných hrobov s 3&nbsp;723 obeťami na území vojnovej Slovenskej republiky, čo nezahŕňa obete odvlečené a zavraždené v táboroch mimo územia Slovenska uvádzané už v roku [[1946]],<ref name = "Precan590"/><br/> * 211 hromadných hrobov s 5&nbsp;305 obeťami,<ref name="Maniak"/>{{rp|41}} * 13&nbsp;500 Židov deportovaných iba počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|SNP]], z toho počet obetí sa odhaduje na 10&nbsp;000,<ref name="Kamenec"/>{{rp|272}}<br/> * 111 [[Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny|vypálených obcí]].<br/> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} Partizánske a povstalecké zločiny: * asi 1&nbsp;500 mŕtvych najmä z radov nemeckej menšiny.<ref name="Lacko"/>{{rp|190}} [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] Zločiny sovietskych vojsk:<br/> * minimálne 12&nbsp;870 zavlečených do [[Gulag (1930 – 1960)|gulagov]]<ref name="dennikn"/>, z toho minimálne 2&nbsp;359 žien<ref name="zoznam"/> a minimálne 528 osôb umrelo.<ref name="zlociny"/> |organizátor=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Wehrmacht|Nemecká armáda]]<br/> [[Súbor:Flag_of_the_Schutzstaffel.svg|25px]] [[Waffen-SS|jednotky SS]]<br/> [[Súbor:Flag of First Slovak Republic 1939-1945.svg|25px]] jednotky [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]]<br/> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] {{minivlajka|Česko-Slovensko}} partizáni a povstalci<br/> [[Súbor:Flag of the Soviet Union (1936 – 1955).svg|25px]] [[Červená armáda]] |odsúdenia=[[Retribučné procesy na Slovensku|Povojnové retribučné súdy]] s páchateľmi vojnových zločinov: * 65 rozsudkov smrti (29 osôb bolo popravených),<ref name="malatinsky"/>{{rp|139-140}} * 20&nbsp;467 osôb súdených, z ktorých 7&nbsp;982 bolo uznaných vinnými * partizánske zločiny a zločiny [[Červená armáda|Červenej armády]] nepotrestané <br/>}} '''Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny''' boli previnenia proti [[Vojnové právo|vojnovému právu]] postihnuteľné podľa [[Medzinárodné právo|medzinárodného (trestného) práva]] ako je zaobchádzania so [[Vojnový zajatec|zajatcami]] a podrobenými [[civilné obyvateľstvo|civilistami]] ([[mučenie]], vraždenie), ktoré boli spáchané v rokoch [[1939]]{{--}}[[1945]] na území dnešného Slovenska. V týchto rokoch patrilo územie dnešného [[Slovensko|Slovenska]] v prevažnej miere trom štátnym útvarom – [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskému štátu]] a južná a východná časť krajiny bola obsadená [[Maďarské kráľovstvo|Horthyovským Maďarskom]]. Menšie regióny ako [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]] a [[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]] pripadli [[Nacistické Nemecko|Nacistickému Nemecku]]. Územie na pravom brehu&nbsp;Váhu – tzv.&nbsp;[[Ochranná zóna|Nemecká ochranná zóna]]&nbsp;alebo tiež [[Ochranná zóna|Schutzzone]] boli pod čiastočnou nemeckou kontrolou. Až do aktivizácie partizánskeho hnutia v roku [[1944]] zostávalo územie Slovenska mimo hlavného vojnového diania druhej svetovej vojny. K početným obetiam na životoch došlo už v tomto období v dôsledku štátom legalizovaného vysídlenia a následnej likvidácie židovského obyvateľstva ([[Zločin proti ľudskosti|zločiny proti ľudskosti]]) ako na území [[holokaust na Slovensku|vojnovej Slovenskej republiky]], tak na južných a východných územiach Slovenska obsadených v dôsledku [[Prvá viedenská arbitráž|Viedenskej arbitráže]] [[holokaust v Maďarsku|Horthyovským Maďarskom]]. Medzi [[25. marec|25. marcom]] a [[20. október|20. októbrom]] [[1942]] bolo zo Slovenska deportovaných 57&nbsp;628 židovských osôb do nemeckých koncentračných táborv, počet preživších sa udáva medzi 280{{--}}800 osobami.<ref name="Kamenec">{{Citácia knihy|titul=Po stopách tragédie|priezvisko=Kamenec|meno=Ivan|vydavateľ=Archa|miesto=Bratislava|rok=1991|isbn=80-7115-015-0}}</ref>{{rp|195}} Presný počet židovských obetí z južného Slovenska obsadeného [[Maďarské kráľovstvo|Horthyovským Maďarskom]] nie je doteraz zmapovaný. Tieto zločiny proti [[Zločin proti ľudskosti|zločiny proti ľudskosti]] ale nespadajú do kategórie vojnových zločinov. Od leta [[1944]] počas partizánskych akcií, pri následnom vpáde nacistických jednotiek na územie vojnovej [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] a po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] došlo na tomto území k radu [[Vojnový zločin|vojnových zločinov]] spáchaných partizánmi, povstalcami. {{Citát|Nezmyselné zabíjanie začali niektorí partizáni. Raz sa to musí otvorene napísať. Medzi partizánmi v Sklabini (ale aj inde) zavládli praktiky, podľa ktorých nebolo problémom zastreliť Nemca z Turca, Prievidze alebo Handlovej s paušálnym odôvodnením, že išlo o fašistu, špióna, agenta gestapa, atď.|Jozef Jablonický: Povstanie bez legiend. 11. Partizánska horúčka<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|173-174}}}} Následne sa nemecké velenie na potlačenie [[partizánska vojna|partizánskej vojny]] rozhodlo použiť všetky dostupné, aj tie najbrutálnejšie opatrenia. Už elaborát o zločinoch proti ľudskosti vypracovaný v rokoch [[1946]]{{--}}[[1947]] pri príležitosti procesu s [[Jozef Tiso|Jozefom Tisom]] konštatuje na základe správ exhumačných komisií a veliteľstiev Národnej Bezpečnosti 176 hromadných hrobov s 3&nbsp;723 obeťami na území vojnovej Slovenskej republiky, čo nezahŕňa obete odvlečené a zavraždené v táboroch mimo územia Slovenska.<ref name = "Precan590">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty | kapitola zborník = 590 1946-1947 - Elaborát o zločinoch proti ľudskosti, ktorých sa dopustili nacistické okupačné jednotky v spolupráci s pohotovostnými oddielmi Hlinkovej Gardy od začiatku povstania do oslobodenia Československa. | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry | rok = 1966 | počet strán = 1220 | strany = }}</ref>{{rp|1119}} V súčasnosti je známych 211 hromadných hrobov s 5&nbsp;305 obeťami,<ref name="Maniak"/>{{rp|41}} Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|SNP]] sa obnovili aj deportácie židovského obyvateľstva, tentoraz plne v nemeckej réžii, kde počet deportovaných sa odhaduje na 13&nbsp;500 a počet obetí na 10&nbsp;000.<ref name="Kamenec"/>{{rp|272}} Viaceré ďalšie vojnové zločiny sa udiali pri prechode sovietskej [[Červená armáda|Červenej armády]] Slovenskom, prípadne krátko po skončení vojny. Špecifickým sovietskym vojnovvým zločinom bolo odvliekanie civilistov z obsadených území na nútené práce do gulagov. Deportácie boli schválené najvyššími sovietskymi miestami v septembri [[1944]] a slúžili na nahrádzanie pracovných síl stratených v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] vo vojne. Väčšina deportovaných československých občanov bola poslaná do táborov nútených prác na Donbase a Kaukaze, kde väzni pracovali na stavbách, v priemysle, v baniach a v lesoch. [[Červená armáda]] resp. [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] vykonávali jednak hromadné internácie, pri ktorých slúžil ako zámienka krátkodobý výkon prác (napr. stavebných), pri individuálnej internácii bola obeť zvyčajne predvolaná na krátky výsluch. Múzeum obetí komunizmu vypracovalo menný zoznam 12&nbsp;870 zavlečených,<ref name="dennikn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sovieti odvliekli po oslobodení do gulagov takmer 13-tisíc ľudí zo Slovenska, ukázala nová analýza Múzea obetí komunizmu | url = https://dennikn.sk/4630976/sovieti-odvliekli-po-oslobodeni-do-gulagov-takmer-13-tisic-ludi-zo-slovenska-ukazala-nova-analyza-muzea-obeti-komunizmu/ | dátum prístupu = 2026-01-03 | priezvisko = Károlyi | meno = Dušan | dátum vydania = 2025-05-12 | vydavateľ = Dennik N}}</ref>, z toho minimálne 2&nbsp;359 žien<ref name="zoznam"/>, publikácia ''„Zločiny komunizmu“'' uvádza okrem iného mená 528 občanov, ktorí v Sovietskom zväze umreli.<ref name="zlociny">{{Citácia knihy|titul=Zločiny komunizmu na Slovensku 1948:1989|vydavateľ=Vydavateľstvo Michala Vaška|miesto=Prešov|rok=2001|isbn=80-7165-314-4|zväzok=2}}</ref> Pri [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945|leteckých náletoch]] prišlo podľa hrubých odhadov na území dnešnej Slovenskej republiky o život 7- až 8-tisíc civilistov.<ref name="HN">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Smrť prišla z neba. Takto bombardovali Slovensko | url = https://hnonline.sk/history/2-svetova-vojna/527025-smrt-prisla-z-neba-takto-bombardovali-slovensko-dobove-fotografie | dátum prístupu = 2024-06-29 | priezvisko = Grznárová | meno = Iveta | dátum vydania = 2015-03-28 | vydavateľ = MAFRA Slovakia a.s.}}</ref> Spomedzi náletov ([[Nálet na Spišskú Novú Ves|Spišská Nová Ves]], [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]], [[Bombardovanie Bratislavy 16. júna 1944|Bratislava]], [[Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944|Dubnica nad Váhom]], [[Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944|Dubová]], [[Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944|Vrútky]], [[Bombardovanie letiska Nový Dvor 20. septembra 1944|Malacky-Nový Dvor]], [[Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944|Komárno]], [[Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945|Nové Zámky]], Ružomberok, Medveďov, [[Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944|Devínska Nová Ves]], [[Bombardovanie Prešova 20. decembra 1944|Prešov]], Sládkovičovo, [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945|Nitra]], [[Bombardovanie Rače 26. marca 1945|Rača]]) len prvé dva (maďarský na [[Nálet na Spišskú Novú Ves|Spišskú Novú Ves]] [[24. marec|24. marca]] [[1939]] a údajne sovietsky na [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]] [[26. jún]]a [[1941]]) prebehli bez formálneho vyhlásenia vojny, ostatné [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945|nálety]] vykonali americké a sovietske vzdušné sily proti primárne vojenským cieľom potom, ako [[Spojené štáty|Spojeným štátom americkým]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]] vyhlásili [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] a [[Maďarské kráľovstvo]] vojnu ako prvé.{{#tag:ref|Po [[Operácia Barbarossa|prepadnutí Sovietskeho zväzu]] Nemeckom Slovensko [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou|vyhlásilo]] Sovietskemu zväzu vojnu. Maďarsko tak učinilo až potom, ako údajne sovietske lietadlá [[26. jún]]a [[1941]] bombardovali [[Bombardovanie Košíc 26. júna 1941|Košice]].<ref name="reflex">{{Citácia periodika | priezvisko = Šajtar| meno = Jaroslav| autor = | odkaz na autora = | titul = Neobjasněné bombardování Košic. Před 75 lety Maďarsko zvláštním způsobem vstoupilo do války| periodikum = Reflex| odkaz na periodikum = | url = https://www.reflex.cz/clanek/historie/72346/neobjasnene-bombardovani-kosic-pred-75-lety-madarsko-zvlastnim-zpusobem-vstoupilo-do-valky.html| issn = 0862-6634| vydavateľ = Czech News Center| miesto = Praha| dátum = 2016-06-27| dátum prístupu = 2021-03-15| jazyk = cs}}</ref> Slovensko aj Maďarsko sa pripojili koncom roka [[1941]] k Nemecku a [[Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou|vyhlásili vojnu Spojeným štátom americkým]].|group=pozn.}} == Zločiny spáchané partizánmi a povstaleckou armádou== K zločinom začalo dochádzať v lete [[1944]] pri aktivizácii partizánskeho hnutia a následne pokračovali po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Išlo najmä o vraždy a útoky na nemecké obyvateľstvo, katolíckych kňazov a predstaviteľov [[Slovenská republika (1939 - 1945)|vojnovej Slovenskej republiky]].<ref name="Jablonicky"/>{{rp|159-174}} Celkovo si vyžiadali asi 1&nbsp;500 ľudských životov, pričom seriózny historický výskum tejto problematiky bol dlho tabuizovaný a vykonáva sa len v posledných rokoch.<ref name="Lacko"> {{Citácia knihy | priezvisko = Lacko | meno = Martin | prekladatelia = | titul = Perzekúcie na Slovensku v rokoch 1939 – 1945. Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov VII. | kapitola zborník = Problematika partizánskych násilností 1944 – 1945 a postoj historika | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav pamäti národa | rok = 2008 | isbn=978-80-89335-08-4 | strany = }} </ref>{{rp|235-250}} Tieto nevyprovokované akcie sa odohrávali v prevažnej miere iba vo vnútri povstaleckého územia a na rozdiel od neskorších akcií nacistov nemali systematický charakter ani podporu povstaleckého velenia. Niektorí povstaleckí či partizánski páchatelia boli za zločiny stíhaní ešte počas povstania povstaleckou justíciou (viď napr. [[Masaker v Hájnikoch]]), prípadne samotnými partizánmi (zadržanie a smrť Karla Glýra, člena bandy [[Partizánska skupina Petra Myjavského|Petra Myjavského]], partizánmi oddielu [[Hurban (partizánsky oddiel)|Hurban]]). Po potlačení povstania a okupácii Slovenska nemecké okupačné a spravodajské jednotky a slovenské vládne orgány odkrývali a medializovali povstalecké zločiny. Zločiny povstalcov boli propagandisticky využívané a zveličované nielen na Slovensku ale aj v nemeckej a [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátnej]] tlači, a to až v takej miere, že napríklad [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátny]] štátny minister [[Karl Hermann Frank|K. H. Frank]] protestoval proti uverejňovaniu ''„nevhodných správ zo Slovenska“'' v pražských novinách Der Neue Tag o ''„20&nbsp;000 obetiach teroru“'', pretože ''„každý Čech sa tomu patrične poteší“''.<ref name = "Precan414">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty | kapitola zborník = 414 1944, október 11. Praha{{--}}Príkaz štátneho ministra K. H. Franka o opatreniach, ktorými chce zamedziť uverejňovanie „nevhodných“ správ o situácii na Slovensku v pražskom denníku „Der Neue Tag“. | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry | rok = 1966 | počet strán = 1220 | strany = }}</ref>{{rp|666}} Dochádzalo k potrestaniu skutočných, alebo údajných páchateľov, čo viedlo aj k propagandistickým akciám, akou bola napríklad verejná poprava Antona Sedláčka v [[Žilina|Žiline]]<ref name="Gardista"/>, a k perzekúcii údajných napomáhačov, ale aj k odplate na úplne nevinnom obyvateľstve. Toto trestanie povstaleckých vojnových zločinov viedlo k novým vojnovým zločinom. Po vojne však už žiadne väčšie vyšetrovanie partizánskych zločinov neprebehlo aj preto, že takéto konanie bolo amnestované československým povojnovým tzv. ''amnestičným'' [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákonom č. 115/1946 Zb. z. a n. ''„O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“'']. {{Hlavný článok|Partizánske zločiny v Sklabini}} [[21. august|21. augusta]] až [[12. september|12. septembra]] [[1944]] v katastri obce [[Sklabiňa (obec)|Sklabiňa]] v lokalite Dolinka partizáni [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. čs. partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika]] pod velením [[Sovietsky zväz|sovietskeho]] veliteľa [[Piotr Alexejevič Veličko|P. A. Velička]] popravovali civilné osoby, najmä príslušníkov nemeckej menšiny a členov [[Nemecká strana|Deutsche Partei]], predstaviteľov štátnych inštitúcií, funkcionárov [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|HSĽS]], [[Hlinkova garda|HG]], [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], notárov, atď.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|173-174}} Celkový počet obetí bol až 149.<ref name="Maniak"/>{{rp|487}} {{Hlavný článok|Slovenské národné povstanie v Ružomberku}} [[27. august]]a [[1944]] partizáni a vojaci po obsadení [[Ružomberok|Ružomberku]] zastrelili asi sto nemeckých vojakov a zajali 67 príslušníkov [[Deutsche Partei]], ktorých na noc uväznili a na druhý deň ráno spolu s ďalšími asi 20 uväznenými ružomberskými civilmi, ktorých obvinili s kolaborácie s nacistami, odvliekli do priestoru [[Podsuchá]] – [[Biely Potok (Ružomberok)|Biely Potok]], kde ich zastrelili. Išlo o prvú masovú vraždu na území [[Prvá Slovenská republika|Slovenskej republiky]]. Podľa iných prameňov bolo povraždených 146 osôb. [[Byt]]y povraždených občanov [[Ružomberok|Ružomberka]] následne vyrabovali<ref>Ďurica M.S.: Dejiny Slovenska a Slovákov. Bratislava: Lúč, 2003. s. 485</ref>. {{Hlavný článok|Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine}} [[28. august]]a vojaci martinskej posádky pod velením [[Cyril Kuchta|Cyrila Kuchtu]] na popud partizánskeho veliteľa [[Piotr Alexejevič Veličko|Piotra Alexejeviča Veličku]] pri pokuse o odzbrojenie postrieľali v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] členov skupiny podplukovníka Otta, ktorých deň predtým zadržali v medzinárodnom rýchliku Bukurešť{{--}}Berlín. [[5. september|5. septembra]] partizáni brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] [[Masaker v Nemeckej Ľupči|popravili v Nemeckej Ľupči]] 32 príslušníkov nemeckej menšiny.<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|496}} Od [[1. september|1. septembra]] do októbra [[1944]] v katastri obce [[Partizánske zločiny v Kováčovej|Kováčová]] partizáni [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|partizánskej brigády kpt. Jána Nálepku]] pod velením komisára [[Anton Šagát|Antona Šagáta]] [[Partizánske zločiny v Kováčovej|popravovali]] civilné osoby, najmä príslušníkov nemeckej menšiny, ukrajinských utečencov a obete udaní. V 4 hroboch sa našlo 20 tiel, z toho 5 žien.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Vimmer|meno=Pavel|titul=Partizáni Sečanského|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2016|isbn=9788089514380|strany=276}}</ref> {{Hlavný článok|Masaker v Hájnikoch}} 17. septembra medzi osadami [[Hájniky]] a [[Rybáre]] (súčasť mesta [[Sliač]]) partizáni 1. čs. brigády M.R. Štefánika zavraždili 11 ľudí. Bol medzi nimi aj kňaz J. Šalát. Povstalecké orgány prípad, ešte pred potlačením povstania prešetrili, dvaja partizáni a jeden člen miestnej milície boli usvedčení zo zodpovednosti za incident a pre výstrahu popravení.<ref name="ReferenceA"/> [[Súbor:Sklené pamatnik DSV.JPG|náhľad|vpravo|Pamätník na mieste masového hrobu pri Sklenom.]] {{Hlavný článok|Masaker v Sklenom}} [[21. september|21. septembra]] [[1944]] po obsadení etnicky prevažne nemeckej obce [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v oblasti v [[Hauerland]] [[partizán]]mi počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] bolo zastrelených 187 nemecky hovoriacich mužov. Partizáni patrili k 3. rote, 8. (Leninskému) oddielu [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. československej brigády J. V. Stalina]]<sup>[[Masaker v Sklenom#cite%20note-1|[1]]]</sup>, ktorí konali na základe ústneho rozkazu veliteľa sovietskeho výcvikového dôstojníka, vtedy 27-ročného, Leonida Nikolajeviča Slavkina. Masaker v Sklenom je najväčší z viacerých podobných zločinov proti [[Karpatskí Nemci|Karpatským Nemcom]] v období od konca augusta do konca septembra 1944. {{Hlavný článok|Masaker v Banskej Štiavnici}} 25. - 26. septembra 1944. Podobný masaker sa odohral aj vo [[Veľké Pole|Veľkom Poli]] (spolu 85 mŕtvych) a v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]].<ref name=":0" /> V polovici septembra 1944 zhromaždili 80 karpatských Nemcov z obcí [[Veľké Pole]] a [[Píla (okres Žarnovica)|Píla]] a [[Janova Lehota]] do dobytčích vagónov v [[Hronská Breznica|Hronskej Breznici]]. Tam ich nechali niekoľko dní zavretých a potom ich dehydratovaných preložili do úzkokoľajných vagónov a zaslali po [[Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica|úzkokoľajnej trati]] do Banskej Štiavnice. Na starej stanici ich potom v noci z 25. na 26. septembra 1944 strieľali pri vychádzaní z dobytčákov. [[12. október|12.]] alebo [[13. október|13. októbra]] [[1944]] bol zavraždených v [[Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej|Ľubietovej]] šesť dôstojníkov [[Branná moc Slovenskej republiky (1939 – 1945)|slovenskej armády]], ktorí sa v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] nepridali k [[Slovenské národné povstanie|SNP]].<ref name="PN03-2012">{{Citácia periodika|titul=Zabudnutá povstalecká vražda. Prípad slovenských dôstojníkov v Ľubietovej 13. októbra 1944 |periodikum=Pamäť národa |priezvisko=Lacko|meno=Martin|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum=|ročník=2012|číslo=03|strany=3-32|issn=1336-6297|url=https://www.upn.gov.sk/sk/pamat-naroda-32012/}}</ref> {{Hlavný článok|Masaker na Magurke}} [[27. október|27. októbra]] [[1944]] partizáni oddielu Pobeda brigády [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za slobodu Slovanov]] v osade [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurka]] nad [[Partizánska Ľupča|Nemeckou Ľupčou]] zastrelili 69 príslušníkov nemeckej menšiny najmä z [[Kunešov|Kunešova]], ktorí sa vracali z nútených prác na stavbe povstaleckého [[Letisko Rohozná|letiska Rohozná]] domov cez hrebeň [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]].<ref name="Sykora">{{Citácia periodika|titul=Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti|periodikum=Svedectvo|priezvisko=Sýkora|meno=František|vydavateľ=Zväz protikomunistického odboja|dátum=2001|ročník=10|číslo=7-8}}</ref>{{rp|11}} V okolí [[Krajné|Krajného]] pôsobila v októbri a novembri pseudopartizánska skupina založená [[Partizánska skupina Petra Myjavského|Petrom Myjavským]], ktorá sa venovala lúpeniu a terorizovaniu obyvateľstva, najmä skrývajúcich sa piešťanských Židov, pričom sa dopustila aj vraždy.<ref name="Kristofik">{{Citácia knihy|titul=Javorinu Nemci nikdy nedostanú. Odboj a partizánske hnutie v pojavorinskom regióne 1939{{--}}1945|priezvisko=Krištofík|meno=Juraj|vydavateľ=Múzeum Slovenského Národného Povstania|miesto=Banská Bystrica|rok=2017|isbn=978-80-972559-2-3}}</ref>{{rp|180-196}} Hroby príslušníkov nemeckej menšiny boli objavené aj v [[Handlová|Handlovej]] (viac ako 80 mŕtvych), v [[Nitrianske Pravno|Nitrianskom Pravne]] (vtedy Nemecké Pravno, nemecky Deutsch-Proben, 30 mŕtvych) a na iných miestach. Celkovo malo byť na území Slovenska viac ako 600 mŕtvych Nemcov, čo bolo predohrou k úteku [[Karpatskí Nemci|karpatských Nemcov]] zo Slovenska.<ref name=":0">Bundesministerium für Vertriebene, Flüchtlinge und Kriegsgeschädigte, Hg.: ''Die Vertreibung der deutschen Bevölkerung aus der Tschechoslowakei''.</ref> [[1. január|1. januára]] [[1945]] nad [[Pribylina|Pribylinou]] v [[Račkova dolina|Račkovej doline]] nechal veliteľ [[Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|1. čs. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] [[Piotr Alexejevič Veličko]] postrieľať 28 maďarských vojakov, ktorí sa prišli pridať k partizánom.<ref name="Catlos">{{Citácia periodika|titul=Postrieľanie maďarských zajatcov partizánmi P. A. Veličku|periodikum=Kultúra|priezvisko=Čatloš|meno=Dušan|dátum=13. októbra 2010|ročník=17/2010|url=http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/pdf/kult1710.pdf}}</ref>{{#tag:ref|Článok Dušana Čatloša udáva, že k postrieľaniu 28 maďarských vojakov došlo [[28. február|28. februára]] [[1945]].<ref name="Catlos"/> V tom čase ale bola už Veličkova brigáda rozpustená po spojení s [[Červená armáda|Červenou armádou]]. Podľa listu príbuzného jedného zo zavraždených K. Tótha došlo k udalosti [[1. január|1. januára]] [[1945]].<ref name="Podolsky">{{Citácia knihy|titul=Povstanie roku 1944. Bolo národné, slávne, užitočné?|priezvisko=Podolský|meno=Peter B.|vydanie=6.|vydavateľ=PostScriptum|rok=2021|isbn=9788082180308}}</ref>{{rp|180}}|group=pozn.}} {{Hlavný článok|Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine}} Ešte aj tesne po skončení vojny dochádzalo ku konfliktom. [[13. máj]]a [[1945]] pri partizánskom rekvirovaní zásob boli dvaja partizáni oddielu [[Za Vlasť (partizánsky oddiel)|Za Vlasť]] zastrelení členmi miestnej [[Milícia (1944 – 1945)|milície]] v obci [[Divina (obec)|Divina]]. Pri následnej trestnej výprave partizánov do obce [[15. máj]]a [[1945]] bolo v Divine zavraždených 10 a zranených 5 občanov.<ref name="Dies Ater"> {{Citácia knihy | priezvisko = Letz | meno = Róbert | kapitola zborník = Partizáni ako politický a mocenský činiteľ na Slovensku v rokoch 1945-1948 | editori = P. Bielik, P. Mulík | prekladatelia = | titul = DIES ATER - Nešťastný deň 29. august 1944 | odkaz na titul = | vydanie = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Občianska iniciatíva Dies Ater vo Vydavateľskom družstve Lúč | rok = 1994 | isbn = 80-7114-127-5 | počet strán = 187 | strany = }}</ref>{{rp|31-35}} == Nacistické zločiny == Už počas potláčania ale najmä po potlačení povstania nacistický vojenský a represívny aparát fakticky prebral moc nad dianím v krajine. Nemecké jednotky mali rozkazy postupovať bezohľadne. Napríklad rozkaz hlavného veliteľstva skupiny armád Severná Ukrajina pre [[úderný pluk 1. tankovej armády]] zo dňa [[30. august|30. augusta]] [[1944]] stanovoval, že ozbrojené civilné obyvateľstvo bez ohľadu nato, či kladie odpor alebo nie, ako aj všetci slovenskí vojaci, ktorí použijú proti nemeckým vojskám zbraň, majú byť zlikvidovaní.<ref name = "PrecanNemci">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Nemci a Slovensko 1944, Dokumenty | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Epocha | rok = 1971 | počet strán = 704 | strany = }}</ref>{{rp|504}} V priebehu bojov boli zatýkaní všetci podozriví zo zapojenia sa do povstania. Povstalci a osoby spolupracujúce a otvorene sympatizujúce s povstaním, ktorým sa nepodarilo ukryť boli vystavené teroru jednotiek SS, [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]] (ozbrojených zložiek nemeckého obyvateľstva na Slovensku) ako aj [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|Pohotovostným oddielom Hlinkovej gardy]].<ref>Kováč, D., 1998, Dejiny Slovenska. Nakladatelství Lidové noviny, Praha, 401 s.</ref> Nemecké velenie sa na potlačenie [[partizánska vojna|partizánskej vojny]] rozhodlo použiť všetky dostupné opatrenia. Medzi najbrutálnejšie praktiky patrili odvetné akcie proti podhorským dedinám, ktoré podporovali partizánov. Pri väčšine týchto akcií umierali najmä neozbrojení civilisti. Nemecké jednotky a spolu so slovenskými kolaborantmi [[Zoznam obcí, vypálených počas druhej svetovej vojny na Slovensku|vypálili viac než stovku slovenských obcí a samôt]]. Muži a osoby podozrivé z napomáhania partizánom z týchto obcí boli odvlečení do koncentračných táborov alebo v niektorých prípadoch na mieste popravení. Nacisti si dali zvlášť záležať na zhromažďovaní zvyškov židovského obyvateľstva, ktoré začali opäť posielať do koncentračných táborov. Vo viacerých prípadoch rasovo prenasledovaných na mieste popravili. === 1944 === [[1. september|1. septembra]] [[1944]] sa Kežmarok stal sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonával zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. Priamo [[Nemecké represálie v Kežmarku|v Kežmarku Nemci zavraždili]] v septembri [[1944]] 22 osôb, [[Nemecké represálie v Kežmarku|niekoľko stoviek Židov a Rómov odtransportovali do koncentračných táborov]].<ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} [[11. september|11. septembra]] [[1944]] v [[Nemčice|Nemčiciach]] pri Topoľčanoch Nemci postrieľali 53 rasovo prenasledovaných. V Botteho vile, kde bolo sídlo oporného bodu [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommanda 14]], fašisti utýrali na smrť osem ďalších osôb.<ref>Prehľad miest a obcí na Slovensku postihnutých fašistickými represáliami, SZPB, [http://www.szpb.sk/rezoznam.htm Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020814053305/http://www.szpb.sk/rezoznam.htm |date=2002-08-14 }}</ref> [[14. september|14. septembra]] vojaci nemeckej [[Tanková divízia Tatra|178. divízie Tatra]] [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope|popravili v Priekope]] na Rúbani 11 zajatých zranených povstalcov.<ref name="Maniak"/>{{rp|262}} [[21. september|21. septembra]] vojaci nemeckej [[Tanková divízia Tatra|178. divízie Tatra]] [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope|popravili v Priekope]] na Jedľovinách 21 zajatých povstalcov.<ref name="Maniak"/>{{rp|262}} Po obsadení [[Kremnica|Kremnice]] [[6. október|6. októbra]] [[1944]], [[Einsatzkommando 14]], ktoré si zriadilo v [[Kremnica|Kremnici]] oporný bod, spolu s [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] [[Nemecké represálie v Turčeku|prenasledovali a vraždili]] v novembri a decembri [[1944]] na rozhraní katastrov [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Horná Štubňa]]{{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] povstalcov, antifašistov, rasovo prenasledovaných Židov a Rómov. Koncom apríla [[1945]] bol pri rázcestí [[Turček (okres Turčianske Teplice)|Dolný Turček]] {{--}}[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] v protitankovom zákope, objavený hromadný hrob, z ktorého bolo od [[9. máj|9. mája]] do [[15. máj|15. mája]] [[1945]] exhumovaných 180 mŕtvol.<ref name="Maniak"/>{{rp|325-330}} [[Nemecké represálie vo Zvolene|Zvolen]] bol Nemcami obsadený [[26. október|26. októbra]] [[1944]]. Po jeho obsadení celý týždeň nacisti vraždili zaistených obyvateľov v miestnej väznici. Zatýkanie a vraždy pokračovali v decembri [[1944]] až februári [[1945]], po vojne bolo v 6 [[Nemecké represálie vo Zvolene|masových hroboch]] v meste nájdených 128 popravených.<ref name="Maniak"/>{{rp|345-351}} V [[Kremnica|Kremnici]] sa po vojne našlo v 9 masových hroboch 261 mŕtvych osôb, ktoré predtým nacisti zatkli. V tom istom období povraždili 70 obyvateľov v Martine, 63 osôb v [[Horná Mičiná|Hornej Mičinej]].<!-- podľa http://www.szpb.sk/rezoznam.htm 261 osôb sa po oslobodení našlo v 9 masových hroboch priamo v meste a jeho okolí. Nie je zrejmí či sa myslí Kremnica alebo iné mesto --> 28. októbra 1944 príslušníci [[Einsatzkommando 14]] prinútili 27 kriminálnych väzňov a 3 rasovo prenasledovaných aby sa obliekli do civilných šiat, potom ich doviezli automobilmi do [[Mičinská dolina|Mičinskej doliny]], kde ich zastrelili. Po oficiálne nariadenej exhumácii mŕtvych tiel 9. novembra 1944 prisúdili zločin partizánom.<ref>Tóth D.: ''Tragédia slovenských Židov / Materiály z medzinárodného sympózia Banská Bystrica 25.-27. marca 1992.'' ISBN 80-85306-04-2 Banská Bystrica: Datei, 1992. s. 204</ref> [[28. október|28. októbra]] [[1944]] príslušníci nemeckej skupiny [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)#Bojová skupina Wittenmayer|SS Wittenmayer]] v spolupráci s [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] ako odplatu za vojaka a dôstojníka [[Waffen-SS]] zabitých v katastri obce partizánmi čiastočne [[vypálenie obce Smrečany|vypálili obec Smrečany]] a zabili 4 civilistov, z toho 2 ženy a 1 dieťa.<ref name="Maniak"/>{{rp|318}} [[29. október|29. októbra]] 1944 nacisti [[Vypálenie osady Mladoňov|prepadli osadu Mladoňov]], kde boli prechodne ubytovaní partizáni. Partizáni po boji, v ktorom padli traja z nich, ustúpili do hôr. Nacisti následne postrieľali mužov a vyrabovali a následne aj podpálili 13 chalúp aj s hospodárskymi stavbami.<ref>Varsik M.: ''Odkážte mojej materi'' Bratislava, Smena, 1984. s. 24</ref> Vo [[Vypálenie obce Vinné|Vinnom]] [[30. október|30. októbra]] 1944 Nemci úplne [[Vypálenie obce Vinné|vypálili]] 285 domov, čiastočne ďalších 120, 15 obyvateľov odvliekli do koncentračných táborov.<ref name = "Gebhart">{{Citácia knihy | priezvisko = Gebhart | meno = Jan | priezvisko2 = Šimovček | meno2 = Ján | odkaz na autora = | titul = Partizáni v Československu 1941{{--}} 1945 | zväzok = | vydavateľ = Naše vojsko, Nakladateľstvo Pravda | miesto = Praha, Bratislava | rok = 1984 | isbn = | počet strán = 560 }}</ref>{{rp|325}} V noci z 31. októbra na 1. novembra 1944 postrieľali v [[Poniky|Ponikách]] 31 obyvateľov. 1. novembra 1944 nacisti pod [[Prašivá (vrch v Nízkych Tatrách; 1 652 m n. m.)|Prašivou]] zavraždili 44 ľudí, ktorých telá exhumovali až po vojne. V okolí boli neskôr odkryté ďalšie tri masové hroby s 25 obeťami. [[7. november|7.]]{{--}}[[16. november|16. novembra]] bojová skupina [[Schutzstaffel|SS]] [[Skupina Schill|Schill]] [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle|popravila]] v lokalite [[Sedmák]], v katastri obce [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle|Sihla]] 25 zajatých povstaleckých vojakov.<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|312}} [[8. november|8. novembra]] nemecká protipartizánska jednotka [[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]], ktorej velili českí Nemci [[Walter Pawlofski]] a [[Kurt Werner Tutter|Werner Tutter]], vydávajúca sa za partizánov [[Šípkovské inferno|zavraždila]] 4 partizánov a 7 civilistov na [[Šípkovské inferno|šípkovskej samote Lupenice]]. Ďalší siedmi civilisti boli zabití [[10. november|10. novembra]] výbuchom nastraženej míny pri otváraní Bučkovej koliby na Lupeniciach, keď prišli vziať mŕtvoly spoluobčanov. [[13. november|13. novembra]] bola obec [[Šípkovské inferno|Šípkov]] jednotkou [[Protipartizánska jednotka Josef|Josef]] prepadnutá a v tzv. „Židovni“ boli upálení ďalší 4 civilisti. Protipartizánska akcia bola motivovaná snahou získať archív a majetok prezidenta [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] ukoristený partizánskou jednotkou brigády [[Partizánska brigáda Jana Žižku – Pola|Jána Žižku]].<ref name="Pajtinka">{{Citácia knihy|titul=Šípkovské inferno|priezvisko=Pajtinka|meno=Ľubomír|vydavateľ=Vydavateľstvo Štandard|miesto=Bratislava|rok=2023|isbn=978-80-8170-104-7}}</ref> [[14. november|14. novembra]] Nemci objavili v [[Boj o Čierny Balog|Čiernom Balogu]] vo [[Vydrovo (dolina)|Vydrovskej doline]] ukrývajúcu sa skupinu Rómov z [[Neresnica (Zvolen)|Neresnice]]. Rodiny rozdelili na mužov a ženy s deťmi. Obe skupiny, spolu asi 60 osôb, nahnali do dvoch drevených kolíb (mužov nad osadou Vydrovo, ženy nad osadou Jergov) a zaživa ich [[Boj o Čierny Balog|upálili]].<ref name="Maniak"/>{{rp|141}} [[15. november|15. novembra]] [[1944]] bol v [[Žilina|Žiline]] verejne obesený Anton Sedláček,<ref name="Gardista">{{Citácia periodika|titul=Pán života a smrti v Kunerade|periodikum=Gardista|vydavateľ=|miesto=|dátum=1944-11-16|ročník=VI|číslo=255}}</ref> politický komisár [[Druhá slovenská partizánsa brigáda M. R. Štefánika|2. slovenskej partizánskej brigády gen. M. R. Štefánika]], ktorý bol začiatkom novembra 1944 zajatý. Pri vypočúvaní na [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]] v [[Žilina|Žiline]] sa podľa povojnovej výpovede SS-Hauptsturmführera Wernera Schönemana A. Sedláček priznal údajne k 40 vraždám.<ref name = "UhrinZbornik">{{Citácia knihy | priezvisko = Marian | meno = Uhrin | prekladatelia = | titul = Perzekúcie na Slovensku v rokoch 1938 – 1945, Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov VII, Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie, Bratislava 21. – 23. apríl 2008 | kapitola zborník = II. slovenská partizánska brigáda gen. M. R. Štefánika a represálie | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Ústav pamäti národa | rok = 2008 | isbn = 978-80-89335-08-4 | počet strán = 499 | strany = }}</ref>{{rp|315}} Popravy sa povinne zúčastnili aj školopovinné deti. [[15. november|15. novembra]] bolo [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach|Michalovciach]] v Štefánikových kasárňach popravených [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštnym oddielom z.b.V. 27]] 12 zajatých príslušníkov vojensko{{--}}partizánskej brigády [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)|Kriváň]] ako odplata za strieľanie nemeckých zajatcov brigádou.<ref name="Halaj">{{Citácia knihy|titul=Fašistické represálie na Slovensku|priezvisko=Halaj|meno=Dušan|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1990|isbn=8021500638}}</ref>{{rp|82}} Obete boli pochované na Bielej hore. V novembri na Bielej hore [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]] postrieľal 13 partizánov a civilistov z obcí [[Jovsa]], [[Kusín]] a [[Poruba pod Vihorlatom]].<ref name="Maniak"/>{{rp|76}} [[19. november|19. novembra]] sa odohrali [[Tokajícka tragédia|represálie v Tokajíku]]. Dopoludnia nacisti sústredili všetkých 34 mužov z dediny pri miestnom kostole, neskôr im prikázali pochodovať spolu s vojakmi smerom na sever. Za obcou však mužov zastavili a na základe narýchlo prečítaného rozsudku, za pomoc partizánom postrieľali. Dvaja ťažko ranení však prežili. Ďalší deň nacistické jednotky Tokajík obkľúčili, ženy a deti rozohnali a obec následne vyrabovali a vypálili.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pastirčák | meno = F. | odkaz na autora = | titul = Pred 60 rokmi Tokajík ľahol popolom | url = http://korzar.sme.sk/c/4572081/historia-pred-60-rokmi-tokajik-lahol-popolom.html | dátum vydania = 22.6.2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 31.12.2009 | vydavateľ = korzar.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> [[21. november|21. novembra]] [[1944]] vtrhli nemecké jednotky do [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovca]], kde na mieste [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci|postrieľali 15 rómskych mužov]].<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 560-561</ref> Ďalších 68 žien a detí odvliekli do [[Kremnička|Kremničky]], kde ich [[Masaker v Kremničke|popravili]]. 22. novembra 1944 nemecké vojenské a bezpečnostné sily zadržali v obci [[Ilija]] 109 osôb, väčšinou Rómov (19 mužov, 21 žien, 69 detí). Previezli ich do [[Kremnička|Kremničky]], kde ich spolu s miestnymi kolaborantmi zavraždili. [[Súbor:Kremnička - Pamätník obetiam fašizmu.JPG|náhľad|250px|Pamätník postavený obetiam v Kremničke]] V [[Kremnička|Kremničke]] bolo pri [[Masaker v Kremničke|viacerých masových popravách]] nemeckými vojskami ako aj slovenskými [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] od [[5. november|5. novembra]] [[1944]] do [[5. január]]a [[1945]] zavraždených 747 osôb (z toho 211 žien a 58 detí). Nacisti a slovenskí kolaboranti vraždili väzňov ranou do tyla. Mŕtve telá padali do protitankového zákopu, ktorý slúžil ako masový hrob. Vraždenie kulminovalo 12. decembra 1944, kedy za jeden deň zavraždili 300 ľudí.<ref name="ReferenceA">{{Citácia knihy|priezvisko=Mičev|meno=Stanislav|autor=|odkaz na autora=|spoluautori=a kol.|titul=Slovenské národné povstanie 1944|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2009|počet strán=208|url=|isbn=978-80-970238-3-6|kapitola=|strany=|jazyk=}}</ref> 26. novembra 1944 vypálili pred blížiacim sa frontom nemecké jednotky [[Bačkov (okres Trebišov)|Bačkov]] (okr. Trebišov), zhorelo 112 domov. [[3. december|3. decembra]] [[1944]] deportovali nacisti 56 obyvateľov dediny [[Selec]] ako rukojemníkov obvinených zo spolupráce s partizánmi po tom, čo nemecké jednotky neboli schopné zlikvidovať partizánov v [[Považský Inovec|Považskom Inovci]]. 50 z nich bolo nakoniec transportovaných do [[koncentračný tábor|koncentračného tábora]] [[Koncentračný tábor Sachsenhausen|Sachsenhausen]]. Odtiaľ sa dostali aj do iných táborov, kde postupne 45<ref>Šišovský, J.: ''Zahynuli v táboroch smrti.'' Ročenka odbojárov 2007 ISBN 80-969517-0-X, Bratislava, 2006, s. 118-119</ref> z nich zahynulo v dôsledku zlého zaobchádzania, hladu alebo bombardovania. 12. decembra 1944 bolo v [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej|Brezne na Krtičnej]] zastrelených 31 osôb. V meste nacisti popravili 3 partizánov.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 52</ref> 14. decembra 1944 príslušníci [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommanda 14]] a 5. poľnej roty HG v [[nemecké represálie v Krupine|Krupine]] v lokalite Starý Hostinec zavraždili 13 občanov židovského a rómskeho pôvodu.<ref name="Maniak"/>{{rp|229-230}} 23. decembra 1944 zavraždili nacisti v obci [[Slatina (okres Levice)|Slatina]] 56 Rómov. [[31. december|31. decembra]] [[1944]] počas nemeckej razie v [[Klenovec|Klenovci]] vedenej bývalým partizánom a konfidentom [[Gestapo|Gestapa]] [[Antonín Vazač|Antonínom Vazačom]]<ref name="Tisovec">{{Citácia Harvard|Titul=Príbeh z vojny: Antek|Priezvisko=|Meno=|URL=https://www.tisovec.com/modules/file_storage/download.php?file=9b37d110%7C159|Časopis=|Periodikum=Tisovský mesačnik - mestské noviny občanov Tisovca a Rimavskej Píly|Ročník=XVIII|Číslo=Apríl 2017|Vydavateľ=MsÚ Tisovec|issn=1339-1884}}</ref> Nemci zaistili 49 občanov obce. 13 prepustili, 36 odvliekli. J. Štefánik a J. Kačáni boli Nemcami zastrelení v [[Nemecké represálie v Trenčíne|Trenčíne na Brezine]], ďalších 8 obyvateľov [[Klenovec|Klenovca]] sa nevrátilo z táborov.<ref name="PlevzaV-Klenovec">{{Citácia Harvard | Heslo = Klenovec | PriezviskoEditora = Plevza | MenoEditora = Viliam | OdkazNaEditora = Viliam Plevza | Rok = 1984 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda | Strany = 228 }}</ref>{{rp|228}} === 1945 === V [[január]]i [[1945]] jednotka [[Waffen-SS]] v [[Čierny Balog|Čiernom Balogu]] nahnala 60 [[Rómovia|Rómov]], medzi nimi aj ženy a deti, do dvoch chatrčí, do ktorých potom cez okná strieľali zo [[samopal]]ov. Nakoniec obidve chatrče zapálili. Všetci nahnaní tam zhoreli<ref>Ďurica M.S. 2003. Dejiny Slovenska a Slovákov, Bratislava: Lúč, 2003. s. 531</ref>. (Podľa iných údajov sa stal incident 14. novembra 1944.) Medzi januárom a aprílom nemecký [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a|Zvláštny oddiel 7a]] [[Nemecké represálie v Ružomberku|zavraždil v Ružomberku]] priestoroch [[Kaštieľ svätej Žofie|kaštieľa sv. Žofie]] 22 väzňov (z toho 14 žien). Išlo o mladých ľudí, pochovaní boli v hromadnom hrobe na malom dvore kaštieľa. Hrob bol objavený [[22. máj|22. mája]] [[1945]] pri kopaní odpadovej jamy. Obete neboli identifikované.<ref name="Maniak"/>{{rp|311}} V januári bolo [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a|Zvláštnym oddielom 7a]] zavraždených [[Nemecké represálie v Ružomberku|v Ružomberku]] v lokalite Kľačno ďalších 27 väzňov Krajského súdu (z toho 4 ženy). Najväčšia skupina 16 osôb bola popravená 12. januára [[1945]]. Z 27 obetí sa podarilo po vojne identifikovať len 12 osôb.<ref name="Maniak"/>{{rp|311}} 4. januára 1945 nemecké oddiely prepadli obec [[Prochot]]. Zajali 12 partizánov a 42 civilistov, ktorých odvliekli do Kremnice, kde ich popravili.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 426</ref> Medzi 4. až [[11. január]]om [[1945]] v [[Ráztoky (dolina)|Ráztockej doline]] pri obci [[Nemecká (okres Brezno)|Nemecká]] strelnou ranou do tyla [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|zavraždili najmenej 400]]<ref>Baranová, D.: ''Pred bránami pekla''. Banská Bystrica 1996, s. 76. in Fremal, K.: ''Slovenská republika po 29. auguste 1944'' zo zborníka Slovenská republika 1939-1945 očami mladých historikov</ref> zaistených partizánov, povstalcov a [[Židia|Židov]], mŕtve telá padali priamo do horiacej pece vápenky, čo neskôr znemožnilo určiť presný počet zavraždených. Podľa viacerých starších prameňov, zakladajúcich sa najmä na svedectvách vrahov a dokladoch z banskobystrickej väznice, mohlo takto byť zavraždených asi 800{{--}}900 ľudí<ref>Ďurica M.S.:'' Dejiny Slovenska a Slovákov.'' Bratislava: Lúč, 2003. s. 530</ref>. Túto popravu vykonali príslušníci SD a Einsatzkomando 14. [[5. január|5. januára]] [[1945]] obesili maďarskí fašisti v [[Košice|Košiciach]] 12 ľudí. Od septembra [[1943]], ale najmä po prevzatí moci [[Strana šípových krížov – hungaristické hnutie|stranou Šípových krížov]] [[15. október|15. októbra]] [[1944]], a do [[18. január|18. januára]] [[1945]] [[Nyilašiovské represálie v Košiciach|nyilašiovci zavraždili v Košiciach]] alebo sa podieľali na vraždách vyše 530 ľudí (rasovo prenasledovaných, ilegálnych pracovníkov, komunistov, partizánov, vojakov odmietajúcich bojovať proti [[Červená armáda|Červenej armáde]]) a do koncentračných táborov poslali 1&nbsp;200 ľudí.<ref name="Maniak"/>{{rp|64-69}} [[13. január|13. januára]] [[1945]] obsadil obec [[Cigeľ]] špeciálny oddiel SS. Gestapo zatklo a vypočúvalo 132 miestnych občanov, dvaja z nich pri brutálnom vypočúvaní a mučení podľahli. Ďalších päť odvliekli do Prievidze, kde ich umučili a zastrelili. Celkovo v obci nacisti zavraždili 16 ľudí a ďalších odvliekli do koncentračných táborov.<ref>Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 59</ref> [[21. január]]a [[1945]] táto jednotka spolu s oddielmi [[Waffen-SS]] a [[Heimatschutz]]u prepadla neďaleký [[Kľak (okres Žarnovica)|Kľak]], kde postrieľali 84 obyvateľov (z toho 36 detí). Domy aj s obeťami podpálili. Ostatných obyvateľov vyhnali, postrieľali dobytok a ich domy vyrabovali a zapálili. Vyhorelo 132 domov a hospodárskych budov. Podľa niektorých názorov, hoci nie do množstva, ale spôsobom vykonania ide o [[Masaker v Kľakovskej doline|najbrutálnejší vojnový zločin]] spáchaný na Slovenskom území.<ref>Lacko, M.: ''Slovenské národné povstanie 1944.'' Bratislava, Slovart, 2008, s. 177</ref> Za pomoc partizánom bola na výstrahu vypálená špeciálnou jednotkou [[Abwehrgruppe 218|''Edelweiss'']] [[24. január]]a [[1945]] aj osada [[Ostrý Grúň]]. Vyhorelo 112 domov, tri dni predtým nacisti zavraždili 62 obyvateľov, medzi nimi aj starcov, ženy a deti. Spolu s útokom na blízku dedinu Kľak sa tieto vojnové zločiny označujú ako [[masaker v Kľakovskej doline]]. 24. januára [[1945]] vyrabovali nemecké oddiely [[Lom nad Rimavicou]], následne odvliekli 73 mužov, z ktorých 8 zahynulo v koncentračných táboroch. [[26. január|26. januára]] [[1945]] jednotka [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a|Zvláštneho oddielu 7a]] vyviedla z väznice Krajského súdu v [[Ružomberok|Ružomberku]] do katastra obce [[Likavka]] 11 väzňov a v lokalite Kramárisko ich [[Nemecké represálie v Ružomberku|zastrelila]] ranou do tyla.<ref name="Maniak"/>{{rp|312}} [[27. január|27. januára]] bolo v [[Lisková|Liskovej]], v lokalite Medzihrádky popravených 23 väzňov, [[2. február|2. februára]] bolo v [[Lúčky (okres Ružomberok)|Lúčkach]], lokalite Šiare zastrelených 13 väzňov, [[2. marec|2. marca]] pri [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovej]] zastrelených 8 väzňov [[Nemecké represálie v Ružomberku|z ružomberskej väznice]].<ref name="Maniak"/>{{rp|312}} V priebehu februára a marca [[1945]] príslušníci [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]] v [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]] na židovskom cintoríne popravili 27 osôb (najmä partizánov a ilegálnych pracovníkov), ktorých zaistili v okolitých obciach. Pochovali ich v 2 hromadných hroboch.<ref name="Maniak"/>{{rp|419-420}} [[19. február|19. februára]] [[1945]] organizoval nemecký [[zvláštny oddiel z.b.V. 29]] transport 250 politických väzňov z [[Bratislava|Bratislavy]] do koncentračného tábora [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausen]]. Konvoj vozidiel bol pri rakúskom meste [[Melk]] napadnutý spojeneckým letectvom, pričom bolo zasiahnuté nákladné auto s väzňami z Leopoldova. Na mieste zahynulo 31 väzňov, ďalších 39 podľahlo zraneniam, 20 bolo zavraždených hneď pri príchode do tábora a 60 zahynulo do konca vojny.<ref name="Maniak"/>{{rp|33}} [[21. február|21. februára]] [[1945]] nacisti vyrabovali a vypálili [[Pohronský Bukovec]]. [[23. február|23. februára]] [[1945]] Nemci odviezli 26 Rómov chorých na týfus zo [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom|zaisťovacieho tábora pre Cigánov]] v [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]] do Údolia, kde ich [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom|zastrelili]].<ref name="dubnica">{{Citácia knihy|titul=Dubnica nad Váhom. Od minulosti po súčasnosť|priezvisko=Bystrický|meno=Valerián|vydavateľ=Dubnica nad Váhom|rok=2010|isbn=978-80-970251-5-1|priezvisko2=Roguľová|meno2=Jaroslava}}</ref>{{rp|143}} Obec [[Skýcov]] sa nacisti neúspešne pokúšali obsadiť viackrát. [[15. marec|15. marca]] [[1945]], keď partizánske oddiely sídliace v dedine odišli k Červenej armáde do obce vstúpili nacistické jednotky. Vyhnali všetkých obyvateľov z obce a ďalší deň vypálili 266 domov. 13 mužov z obce, ktorí sa aj napriek varovaniu vrátili, odvliekli do koncentračného tábora. Obce [[Vypálenie obce Kalište|Kalište]] a [[Prochot]] prepadli protipartizánske jednotky [[18. marec|18. marca]] [[1945]]. V [[Vypálenie obce Kalište|Kališti]] a jeho okolí zastrelili alebo zaživa upálili 131 civilistov, chorých a ranených partizánov, ďalších 28 civilistov a partizánov zastrelili pri [[Moštenica|Moštenici]]. Jozefa Vyšného dokonca odvliekli do Turčianskych Teplíc a tam ho rozpílili na stolárskej píle.<ref name="Maniak"/>{{rp|180}} Obec pred odchodom vyrabovali a vypálili. Zo 42 domov zostalo iba 6. Kalište bolo jedinou slovenskou vypálenou obcou, ktorú po skončení vojny opäť neobnovili. V marci [[1945]] odišiel z [[Bratislava|Bratislavy]] posledný transport so 129 politickými väzňami, z ktorých väčšina bola po príchode do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausenu]] zavraždená v plynových komorách.<ref name="Maniak"/>{{rp|34}} V [[Nemecké represálie v Trenčíne|Trenčíne]] [[Einsatzkommando 13]] od [[25. október|25. októbra]] [[1944]] do [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké [[Nemecké represálie v Trenčíne|popravilo]] 69 osôb{{--}}civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších.<ref name="Maniak"/>{{rp|460-464}} [[6. apríl|6. apríla]] [[1945]] bolo v [[Nemecké represálie v Kováčovej|Kováčovej]] odkrytých [[Nemecké represálie v Kováčovej|8 masových hrobov]] so 114 obeťami zavraždenými od [[13. november|13. novembra]] [[1944]] do [[14. február|14. februára]] [[1945]] [[Einsatzkommando 14|Einsatzkommandom 14]].<ref name="Maniak"/>{{rp|191-194}} 16. apríla 1945 postrieľali nacisti v [[Ladce|Ladeckej]] cementárni 20 ľudí. [[20. apríl|20. apríla]] [[1945]] zabila nemeckého vojaka ustupujúceho so svojou jednotkou cez osadu [[Semetešská tragédia|Semeteš]] patriacej k [[Vysoká nad Kysucou|Vysokej nad Kysucou]] mína. Nemeckí vojaci preto zaistili 22 miestnych mužov a guľometom ich [[Semetešská tragédia|postrieľali]].<ref name="Maniak"/>{{rp|337-341}} Ďalšie zločiny spáchali nacisti v [[Slovenská Ľupča|Slovenskej Ľupči]] (40 obetí), [[Bánovce nad Bebravou|Bánovciach nad Bebravou]] (35 obetí), [[Handlová|Handlovej]] (19 obetí), [[Prievidza|Prievidzi]] (92 obetí), [[Žilina|Žiline]] (33 obetí) a inde.<ref>Halaj, D. a kolektív: ''Fašistické represálie na Slovensku.'' [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], Bratislava, 1990, 150 s.</ref> == Zločiny oslobodzujúcich (sovietskych a rumunských) vojsk == [[Súbor:Pamatnik_poprava_nemeckych_zajatcov_devinska_nova_ves_1945_detail.jpg|náhľad|vpravo|Pamätník popravy 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi [[Červená armáda|Červenej armády]], [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]], [[10. jún]] [[1945]]]] Sovietske velenie považovalo Slovensko za nepriateľský štát, ktorý sa podieľal na [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou|nevyprovokovanom útoku]] na svoju krajinu. [[12. december|12. decembra]] [[1943]] bola v [[Moskva|Moskve]] podpísaná [[Československo-sovietska zmluva (1943)|Československo-sovietska zmluva]], ktorá predpokladala obnovenie Československa a deklarovala československo{{--}}sovietske spojenectvo. Československý prezident [[Edvard Beneš|Eduard Beneš]] si však pri rokovaniach s [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotovom]] „objednal“ sovietsky nátlak na povojnovú československú vládu, aby prísne potrestala všetkých „tých na Slovensku“, ktorí sa previnili „spoluprácou s Nemcami na fronte a poskytovaním koncesií“, aby sa nedalo namietať, že Česi potrestali Slovákov,<ref name="Brandes">{{Citácia knihy | titul=Exil v Londýně 1939{{--}}1943, Velká Británie a její spojenci Československo, Polsko a Jugoslávie mezi Mnichovem a Teheránem |priezvisko=Brandes|meno=Detlef |vydavateľ=Karolinum|miesto=Praha|rok=2003|isbn=80-246-0488-4}}</ref>{{rp|387}}<ref name="Masny"> {{Citácia periodika|titul=Benešovy rozhovory se Stalinem a Molotovem|periodikum=Svědectví|priezvisko=Masný|meno=Vojtech|ročník=1974|číslo=47|strany=467-498}} </ref>{{rp|490}} čím sám požiadal sovietsku vládu o prvé porušenie článku 4 zmluvy o nezasahovaní do vnútorných záležitostí partnera.<ref name="DZS"> {{Citácia knihy | titul=Draze zaplacená svoboda. Osvobození Československa 1944{{--}}1945 |priezvisko=Hrbek|meno=Jaroslav |priezvisko2=Smetana|meno2=Vít |priezvisko3=Kokoška|meno3=Stanislav |priezvisko4=Pilát|meno4=Vladimír |priezvisko5=Hoffman|meno5=Petr |vydavateľ=Paseka/Ústav pro soudobé dějiny Akademie věd České republiky|miesto=Praha|rok=2009|isbn=978-80-7285-113-3|zväzok=I.}} </ref>{{rp|71}} Na strednom Slovensku boli v lete [[1944]] vysadené viaceré sovietske diverzné skupiny, ktoré s podporou protinacisticky zmýšľajúceho obyvateľstva začali organizovať partizánske skupiny a vykonávať diverné operácie sprevádzané excesmi voči nemeckým vojakom, príslušníkom nemeckej menšiny, ako aj civilnému obyvateľstvu. {{Hlavný článok|Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov}} [[Červená armáda]] resp. [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] odvliekali počas prechodu frontu československých občanov na nútené práce do Sovietskeho zväzu, pričom najväčšiu časť z nich tvorili Slováci. Publikácia Milady Polišenskej ''„Čechoslováci v Gulagu a československá diplomacie 1945 – 1953“'' uvádza 7&nbsp;419 mien osôb odvlečených do ZSSR, z toho 2&nbsp;359 žien.<ref name="zoznam">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam deportovaných | url = https://www.upn.sk/data/publikacie/cechoslovaci-v-gulagu/zoznam-deportovanych.pdf | dátum prístupu = 2026-01-04 | priezvisko = Polišenská | meno = Milada | vydavateľ = Ústav pamäti národa}}</ref> Publikácia ''„Zločiny komunizmu“'' uvádza menný zoznam 6&nbsp;793 odvlečených, z toho 210 žien, pričom eviduje 528 občanov, ktorí v Sovietskom zväze umreli.<ref name="zlociny">{{Citácia knihy|titul=Zločiny komunizmu na Slovensku 1948:1989|vydavateľ=Vydavateľstvo Michala Vaška|miesto=Prešov|rok=2001|isbn=80-7165-314-4|zväzok=2}}</ref> Porovnaním zoznamov Múzeum obetí komunizmu vypracovalo menný zoznam 12&nbsp;870 zavlečených.<ref name="dennikn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sovieti odvliekli po oslobodení do gulagov takmer 13-tisíc ľudí zo Slovenska, ukázala nová analýza Múzea obetí komunizmu | url = https://dennikn.sk/4630976/sovieti-odvliekli-po-oslobodeni-do-gulagov-takmer-13-tisic-ludi-zo-slovenska-ukazala-nova-analyza-muzea-obeti-komunizmu/ | dátum prístupu = 2026-01-03 | priezvisko = Károlyi | meno = Dušan | dátum vydania = 2025-05-12 | vydavateľ = Dennik N}}</ref> Skutočný počet odvlečených civilistov a vojnových zajatcov bol výrazne vyšší.{{#tag:ref|Stanisla Mičev získal v roku [[2017]] ako riaditeľ [[Múzeum Slovenského národného povstania|Múzea SNP]] v Moskve digitálnu kartotéku s 39-tisíc menami. Podľa ruských úradov to má byť zoznam slovenských občanov odvlečených do gulagov. Údaje ale zatiaľ nie sú zanalyzované.<ref name="dennikn"/>.|group=pozn.}} K vojnovým zločinom [[Červená armáda|Červenej armády]] na území Slovenska dochádzalo aj po vojne, príkladom je [[Poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi Červenej armády v Devínskej Novej Vsi|poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov]] vojakmi [[Červená armáda|Červenej armády]] [[10. jún]]a [[1945]] v [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínskej Novej Vsi]]. == Potrestanie vojnových zločinov == [[Súbor:Prinses_Margriet_Josef_Tiso,_Bestanddeelnr_901-9672.jpg|náhľad|vpravo|[[Jozef Tiso]] pred Národným súdom v Bratislave, [[9. december]] [[1946]]]] {{Hlavný článok|Retribučné procesy na Slovensku}} Páchatelia vojnových zločinov boli súdení v [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných procesoch]] pred Národným súdom v Bratislava, miestnymi a okresnými ľudovými súdmi na základe nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] č. 33/1945 zo dňa [[15. máj]]a [[1945]] o potrestaní fašistických zločincov, okupantov, zradcov a kolaborantov a o zriadení ľudového súdnictva. Najznámejšími boli [[Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským|procesy s Jozefom Tisom]] a [[Proces s Vojtechom Tukom|Vojtechom Tukom]].<ref name="malatinsky">{{Citácia knihy|titul=Pred súdom národa? Retribúcia na Slovensku a Národný súd v Bratislave 1945-1947|priezvisko=Malatinský|meno=Michal|vydavateľ=Post Scriptum|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89567-93-5}}</ref> Národný súd v Bratislave vyniesol 17 rozsudkov smrti (11 osôb bolo popravených), okresné ľudové súdy 48 rozsudkov smrti (18 bolo vykonaných).<ref name="malatinsky"/>{{rp|139-140}} Okresné ľudové súdy súdili celkovo 20&nbsp;467 osôb, z ktorých 7&nbsp;982 odsúdili (39 %) a 12&nbsp;485 oslobodili (61 %). Za celú dobu činnosti OĽS odsúdili 48 osôb na trest smrti, ktorý bol v 18 prípadoch vykonaný. Čo sa týka národností, Maďari tvorili 59.74 % všetkých odsúdených a až 73.51 % oslobodených okresnými ľudovými súdmi.<ref name="Rasla">{{Citácia knihy|titul=Ľudové súdy v Československu po II. svetovej vojne ako forma mimoriadneho súdnictva|priezvisko=Rašla|meno=Anton|vydavateľ=Slovenská akadémia vied|miesto=Bratislava|rok=1969}}</ref>{{rp|152}} Retribučné súdy oficiálne ukončili činnosť [[1. január]]a [[1949]]. Ale aj po tomto dátume sa konali súdne procesy s páchateľmi vojnových zločinov, napr. v roku [[1958]] [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|procesy s členmi POHG]] v roku [[1959]] [[proces s nyilašiovcami]] v Košiciach. Potrestaniu trestných činov partizánov bránil vplyv partizánov a ich prepletenie so štruktúrami [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistickej strany]] a [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]], ako aj zákony obnoveného československého štátu, najmä [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. ''„O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“''] == Poznámka == <references group="pozn." /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Slovenské národné povstanie]] * [[Zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny]] * [[Zoznam obcí vypálených na Slovensku počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny| ]] [[Kategória:Dejiny Slovenska]] [[Kategória:Holokaust na Slovensku]] 8fjpgl6941jymt8btczsj0g6b406f9n Liptovsko-oravský seniorát 0 567862 8256377 8241639 2026-08-01T16:48:37Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256377 wikitext text/x-wiki '''Liptovsko-oravský seniorát''' (v plnom znení '''Liptovsko-oravský seniorát Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku''', v skratke '''LOS''') je v zmysle jeho štatútu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.ecavlos.sk/index.php/o-nas/statut-senioratu |dátum prístupu=2016-03-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160310194842/http://www.ecavlos.sk/index.php/o-nas/statut-senioratu |dátum archivácie=2016-03-10 }}</ref> samostatnou organizačnou jednotkou Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku s právnou subjektivitou podľa čl. 14 a čl. 20 Ústavy ECAV na Slovensku. Tvorí ho 29 cirkevných zborov v ktorých je evidovaných 27 785 členov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.ecav.sk/files/user/centralna_uroven_spravy-dvojdistriktualna.pdf |dátum prístupu=2016-03-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160306203743/http://www.ecav.sk/files/user/centralna_uroven_spravy-dvojdistriktualna.pdf |dátum archivácie=2016-03-06 }}</ref> Zbory sa nachádzajú v Žilinskom kraji a sú rozdelené do troch okresov [[Dolný Kubín (okres)|Dolný Kubín]] (Dolný Kubín, Istebné, Jasenová, Kraľovany, Leštiny, Párnica, Veličná, Žaškov), [[Liptovský Mikuláš (okres)|Liptovský Mikuláš]] (Hybe, Kráľova Lehota, Liptovská Kokava, Liptovská Porúbka, Liptovská Sielnica, Liptovský Hrádok, Liptovský Hrádok-Dovalovo, Liptovský Ján, Liptovský Mikuláš, Liptovský Mikuláš-Palúdzka, Liptovský Ondrej, Liptovský Peter, Liptovský Trnovec, Partizánska Ľupča, Pribylina, Smrečany, Svätý Kríž – Lazisko, Važec, Východná, Závažná Poruba), [[Ružomberok (okres)|Ružomberok)]] (Ružomberok). Seniorát sídli v sídle cirkevného zboru seniora == Seniori == * Mgr. Katarína Hudáková (CZ Liptovský Ondrej) == Cirkevné zbory == *[[Dolný Kubín]] s filiálkou Tvrdošín *[[Hybe]]<ref>http://www.ecavhybe.sk/</ref> *[[Istebné]] *[[Jasenová]] *[[Kráľova Lehota]] s filiálkami Nižná Boca, Vyšná Boca *[[Kraľovany]] *[[Leštiny]] s filiílkou Pokryváč *[[Liptovská Kokava]] *[[Liptovská Porúbka]] *[[Liptovská Sielnica]] s filiálkami Bukovina, Ižipovce, Liptovská Anna, Liptovská Sielnica, Prosiek *[[Liptovský Hrádok]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://zbory.ecav.sk/hradok |dátum prístupu=2016-03-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160314220617/http://zbory.ecav.sk/hradok |dátum archivácie=2016-03-14 }}</ref> *[[Liptovský Hrádok-Dovalovo]] *[[Liptovský Ján]]<ref>http://www.ecavliptovskyjan.sk/</ref> s filiálkami Beňadiková, Podtureň, Uhorská Ves *[[Liptovský Mikuláš]]<ref>http://www.ecavlm.sk/</ref> s matkocirkvou Liptovský Mikuláš a mestskými časťami Vrbica a Nábrežie s dzérocirkvami, Iľanovo, Liptovská Ondrašová, Okoličné, Podbreziny, Vitálišovce a filiálkami Demänová, Ploštín<ref>http://www.ecavlm.sk/o-nas/statut-zboru/</ref> *Liptovský Mikuláš-[[Palúdzka]] s filiálkami Bodice, Pavčina Lehota *[[Liptovský Ondrej]] s filiálkami Jakubovany, Konská *[[Liptovský Peter]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://ecavliptpeter.sk/ |dátum prístupu=2016-03-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160310220133/http://ecavliptpeter.sk/ |dátum archivácie=2016-03-10 }}</ref> s filiálkami Jamník, Vavrišovo *[[Liptovský Trnovec]] s filiálkou Bobrovček *[[Párnica]] *[[Partizánska Ľupča]]<ref>http://ecav-pl.webnode.sk/historia/</ref> s filiálkami Bešeňová, Dúbrava, Ľubeľa, Krmeš, Magurka, Malatíny, Potok *[[Pribylina]] *[[Ružomberok]]<ref>http://www.ecavrk.sk/</ref> s filiálkami Likavka, Lisková, Lúčky *[[Smrečany]] s filiálkami Jalovec, Smrečany, Trstené, Veterná Poruba *[[Svätý Kríž]] – [[Lazisko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.drevenykostol.sk/v1/ |dátum prístupu=2016-03-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130614073824/http://www.drevenykostol.sk/v1/ |dátum archivácie=2013-06-14 }}</ref> matkocirkev je Svätý kríž s filiálkami Lazisko, Gôtovany, Galovany, Andice, Benice. *[[Važec]] *[[Veličná]] *[[Východná]] *[[Závažná Poruba]] *[[Žaškov]] == Referencie == <references /> == Externé odkazy == *[http://www.ecavlos.sk/ Liptovsko-oravský seniorát oficiálna stránka] *[http://www.ecav.sk/?p=adresar/ADRsenior/ADR-LO Liptovsko-oravský seniorát na ECAV.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141026053444/http://www.ecav.sk/?p=adresar/ADRsenior/ADR-LO |date=2014-10-26 }} {{Evanjelická cirkev na Slovensku}} [[Kategória:Evanjelické cirkevné senioráty na Slovensku]] dqgdv95zbypoagrbwzb6ve3e88yg7qe Michal Kubovčík 0 573520 8256362 8177397 2026-08-01T15:56:34Z Safíček 270527 /* */ + wikilink 8256362 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec |meno = Michal Kubovčík |fotka = Michal Kubovčík (2026-01-12).png |veľkosť fotky = |komentár =Michal Kubovčík v roku [[2026]] |povolanie = [[herec]] a [[komik]] |dátum narodenia = {{dnv|1980|05|17}} |miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko]] |dátum úmrtia = |deti = 2 |miesto úmrtia = |roky pôsobenia = [[2007]]{{--}}súčasnosť |manželka = [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] }} [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Michal Kubovčík''' (* [[17. máj]] [[1980]], [[Bratislava]]) je [[slovensko|slovenský]] [[herec]] a [[komik]]. Vyštudoval [[herectvo]] na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Pôsobil vo viacerých slovenských [[divadlo (umenie)|divadlách]] a do povedomia [[divák]]ov sa dostal najmä vďaka [[televízia (prenos)|televíznym]] [[relácia|reláciám]] ako [[Haló (televízna relácia)|''Haló'']] a ''[[Horná Dolná]]''.<ref name="osobnosti">{{Citácia elektronického dokumentu|vydavateľ=Osobnosti.cz|titul=Michal Kubovčík|url=http://www.zivotopis.osobnosti.cz/michal-kubovcik.php|dátum prístupu=2021-03-06|url archívu=https://web.archive.org/web/20210507231020/https://zivotopis.osobnosti.cz/michal-kubovcik.php|dátum archivácie=2021-05-07}}</ref><ref>http://www.csfd.cz/tvurce/62270-michal-kubovcik/</ref> == Život a kariéra == Vyrastal v [[Bratislava – mestská časť Rača|Rači]] spolu s rodičmi a dvoma sestrami. Na strednej škole sa vyučil za kamenného sochára ovplyvnený starým otcom, ktorý bol jeden z najväčších kamenárskych majstrov. Zo začiatku mal problém dostať sa na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] pre ráčkovanie. Trvalo mu rok a pol, kým túto vadu odstránil a na herectvo ho napokon zobrali. Medzitým chodil aj na pedagogickú fakultu. Pôsobil v divadle [[Divadlo Ludus|Ludus Bratislava]], [[Divadlo Andreja Bagara|DAB Nitra]], [[Slovenské národné divadlo|SND Bratislava]], v [[Túlavé divadlo Trnava|Túlavom divadle]] v [[Trnava|Trnave]] alebo v [[Radošinské naivné divadlo|Radošinskom naivnom divadle]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam ľudí, ktorí v našom divadle účinkovali (1963 – 2013): {{!}} Radošinské naivné divadlo | url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=501 | dátum prístupu = 2025-07-29 | jazyk = sk-SK}}</ref>. V roku [[2017]] sa zosobášil so svojou hereckou kolegyňou [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzanou Šebovou]], s ktorou dlhé roky tvoril pár. Prvýkrát sa spolu stretli pri natáčaní seriálu ''[[Ordinácia v ružovej záhrade]]''.<ref name="osobnosti"/> == Filmografia == * [[2007]]: [[Ordinácia v ružovej záhrade]] * [[2008]]: [[Profesionáli (slovenský seriál)|Profesionáli]] * [[2008]]: [[Panelák (seriál)|Panelák]] * [[2008]]: [[Mesto tieňov]] * [[2010]]: Nesmrtelní: fejs * [[2010]]: [[Nesmrteľní]] * [[2011]]: Kinofil * [[2011]]: [[Dr. Ludsky]] * [[2012]]: [[Haló (televízna relácia)|Haló]] * [[2013]]: M is for Malnutrition * [[2013]]: Len tak prišli * [[2013]]: [[Kandidát (film z roku 2013)|Kandidát]] * [[2014]]: Superhrdinovia * [[2014]]: Polooblačno * [[2014]]- 2018: [[Kredenc (televízna relácia)|Kredenc]] * [[2015]] – [[2022]]: [[Horná Dolná (seriál)|Horná Dolná]] * 2017: Cuky Luky Film * [[2021]]: [[Oteckovia]] * [[2021]] – [[2022]]: [[Pumpa (seriál)|Pumpa]] * [[2023]]: [[Villa Lucia]] * [[2023]]: [[Invalid (film)|Invalid]] * [[2023]]: [[Duch (seriál)|Duch]] * [[2024]]: MIKI == Ocenenia == V ankete [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] za rok [[2015]] získal Cenu týždenníka ''Život''. Taktiež bol nominovaný v kategórii herec.<ref name="novycas">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Nový Čas | titul = OTO 2015 plný prekvapení: Šok v kategórii Herec, detaily o Pociskovej bábätku a odhalená Adela! | url =http://www.cas.sk/clanok/374579/oto-2015-sok-v-kategorii-herec/ }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|62270}} * [https://m.youtube.com/channel/UCibm2mYiQwPhiN8Gy12TpQg Michalov kanál "Baštrng" na YouTube] {{DEFAULTSORT:Kubovčík, Michal}} [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenskí komici]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Stand-up komici]] ipziut1d3zjn965kmcd80rm6alcv408 8256371 8256362 2026-08-01T16:27:07Z DurMar12 181423 upravený infobox, wikilink, pridaný wikilink, sekcia Iné projekty, malá úprava textu 8256371 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Michal Kubovčík | fotka = Michal Kubovčík (2026-01-12).png | veľkosť fotky = | komentár = Michal Kubovčík v roku [[2026]] | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1980|05|17}} | miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] | povolanie = [[herec]] a [[komik]] | roky pôsobenia = [[2007]]{{--}}súčasnosť | manželka = [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] (<abbr title="sobáš">∞</abbr> 2017) | priateľ = | priateľka = | deti = 2 | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = | Portál4 = }} [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Michal Kubovčík''' (* [[17. máj]] [[1980]], [[Bratislava]]) je [[slovensko|slovenský]] [[herec]] a [[komik]]. Vyštudoval [[herectvo]] na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Pôsobil vo viacerých slovenských [[divadlo (umenie)|divadlách]] a do povedomia [[divák]]ov sa dostal najmä vďaka [[televízia (prenos)|televíznym]] [[Relácia (vysielanie)|reláciám]] ako [[Haló (televízna relácia)|''Haló'']] a ''[[Horná Dolná]]''.<ref name="osobnosti">{{Citácia elektronického dokumentu|vydavateľ=Osobnosti.cz|titul=Michal Kubovčík|url=http://www.zivotopis.osobnosti.cz/michal-kubovcik.php|dátum prístupu=2021-03-06|url archívu=https://web.archive.org/web/20210507231020/https://zivotopis.osobnosti.cz/michal-kubovcik.php|dátum archivácie=2021-05-07}}</ref><ref>http://www.csfd.cz/tvurce/62270-michal-kubovcik/</ref> == Život a kariéra == Vyrastal v [[Bratislava – mestská časť Rača|Rači]] spolu s rodičmi a dvoma sestrami. Na strednej škole sa vyučil za kamenného sochára ovplyvnený starým otcom, ktorý bol jeden z najväčších kamenárskych majstrov. Zo začiatku mal problém dostať sa na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] pre [[Rotacizmus|ráčkovanie]]. Trvalo mu rok a pol, kým túto vadu odstránil a na herectvo ho napokon zobrali. Medzitým chodil aj na pedagogickú fakultu. Pôsobil v divadle [[Divadlo Ludus|Ludus Bratislava]], [[Divadlo Andreja Bagara|DAB Nitra]], [[Slovenské národné divadlo|SND Bratislava]], v [[Túlavé divadlo Trnava|Túlavom divadle]] v [[Trnava|Trnave]] alebo v [[Radošinské naivné divadlo|Radošinskom naivnom divadle]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam ľudí, ktorí v našom divadle účinkovali (1963 – 2013): {{!}} Radošinské naivné divadlo | url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=501 | dátum prístupu = 2025-07-29 | jazyk = sk-SK}}</ref>. V roku [[2017]] sa zosobášil so svojou hereckou kolegyňou [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzanou Šebovou]], s ktorou dlhé roky tvoril pár. Prvýkrát sa spolu stretli pri natáčaní seriálu ''[[Ordinácia v ružovej záhrade]]''.<ref name="osobnosti"/> == Filmografia == * [[2007]]: [[Ordinácia v ružovej záhrade]] * [[2008]]: [[Profesionáli (slovenský seriál)|Profesionáli]] * [[2008]]: [[Panelák (seriál)|Panelák]] * [[2008]]: [[Mesto tieňov]] * [[2010]]: Nesmrtelní: fejs * [[2010]]: [[Nesmrteľní (seriál)|Nesmrteľní]] * [[2011]]: Kinofil * [[2011]]: [[Dr. Ludsky]] * [[2012]]: [[Haló (televízna relácia)|Haló]] * [[2013]]: M is for Malnutrition * [[2013]]: Len tak prišli * [[2013]]: [[Kandidát (film z roku 2013)|Kandidát]] * [[2014]]: Superhrdinovia * [[2014]]: Polooblačno * [[2014]] – [[2018]]: [[Kredenc (televízna relácia)|Kredenc]] * [[2015]] – [[2022]]: [[Horná Dolná (seriál)|Horná Dolná]] * 2017: Cuky Luky Film * [[2021]]: [[Oteckovia]] * [[2021]] – [[2022]]: [[Pumpa (seriál)|Pumpa]] * [[2023]]: [[Villa Lucia]] * [[2023]]: [[Invalid (film)|Invalid]] * [[2023]]: [[Duch (seriál)|Duch]] * [[2024]]: [[MIKI]] == Ocenenia == V ankete [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] za rok [[2015]] získal Cenu týždenníka ''Život''. Taktiež bol nominovaný v kategórii herec.<ref name="novycas">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Nový Čas | titul = OTO 2015 plný prekvapení: Šok v kategórii Herec, detaily o Pociskovej bábätku a odhalená Adela! | url =http://www.cas.sk/clanok/374579/oto-2015-sok-v-kategorii-herec/ }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|62270}} * [https://m.youtube.com/channel/UCibm2mYiQwPhiN8Gy12TpQg Michalov kanál "Baštrng" na YouTube] {{DEFAULTSORT:Kubovčík, Michal}} [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenskí komici]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Stand-up komici]] ibpv7wa9e965ln38bpjtkmrggjufzlk 8256397 8256371 2026-08-01T17:54:29Z Teslaton 12161 - wl. 8256397 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Michal Kubovčík | fotka = Michal Kubovčík (2026-01-12).png | veľkosť fotky = | komentár = Michal Kubovčík v roku 2026 | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1980|05|17}} | miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Česko-Slovensko|ČSSR]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] | povolanie = [[herec]] a [[komik]] | roky pôsobenia = [[2007]]{{--}}súčasnosť | manželka = [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]] (<abbr title="sobáš">∞</abbr> 2017) | priateľ = | priateľka = | deti = 2 | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = | Portál4 = }} [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Michal Kubovčík''' (* [[17. máj]] [[1980]], [[Bratislava]]) je [[slovensko|slovenský]] [[herec]] a [[komik]]. Vyštudoval [[herectvo]] na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Pôsobil vo viacerých slovenských [[divadlo (umenie)|divadlách]] a do povedomia [[divák]]ov sa dostal najmä vďaka [[televízia (prenos)|televíznym]] [[Relácia (vysielanie)|reláciám]] ako [[Haló (televízna relácia)|''Haló'']] a ''[[Horná Dolná]]''.<ref name="osobnosti">{{Citácia elektronického dokumentu|vydavateľ=Osobnosti.cz|titul=Michal Kubovčík|url=http://www.zivotopis.osobnosti.cz/michal-kubovcik.php|dátum prístupu=2021-03-06|url archívu=https://web.archive.org/web/20210507231020/https://zivotopis.osobnosti.cz/michal-kubovcik.php|dátum archivácie=2021-05-07}}</ref><ref>http://www.csfd.cz/tvurce/62270-michal-kubovcik/</ref> == Život a kariéra == Vyrastal v [[Bratislava – mestská časť Rača|Rači]] spolu s rodičmi a dvoma sestrami. Na strednej škole sa vyučil za kamenného sochára ovplyvnený starým otcom, ktorý bol jeden z najväčších kamenárskych majstrov. Zo začiatku mal problém dostať sa na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] pre [[Rotacizmus|ráčkovanie]]. Trvalo mu rok a pol, kým túto vadu odstránil a na herectvo ho napokon zobrali. Medzitým chodil aj na pedagogickú fakultu. Pôsobil v divadle [[Divadlo Ludus|Ludus Bratislava]], [[Divadlo Andreja Bagara|DAB Nitra]], [[Slovenské národné divadlo|SND Bratislava]], v [[Túlavé divadlo Trnava|Túlavom divadle]] v [[Trnava|Trnave]] alebo v [[Radošinské naivné divadlo|Radošinskom naivnom divadle]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zoznam ľudí, ktorí v našom divadle účinkovali (1963 – 2013): {{!}} Radošinské naivné divadlo | url = http://rnd.sk/wordpress/?page_id=501 | dátum prístupu = 2025-07-29 | jazyk = sk-SK}}</ref>. V roku [[2017]] sa zosobášil so svojou hereckou kolegyňou [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzanou Šebovou]], s ktorou dlhé roky tvoril pár. Prvýkrát sa spolu stretli pri natáčaní seriálu ''[[Ordinácia v ružovej záhrade]]''.<ref name="osobnosti"/> == Filmografia == * [[2007]]: [[Ordinácia v ružovej záhrade]] * [[2008]]: [[Profesionáli (slovenský seriál)|Profesionáli]] * [[2008]]: [[Panelák (seriál)|Panelák]] * [[2008]]: [[Mesto tieňov]] * [[2010]]: Nesmrtelní: fejs * [[2010]]: [[Nesmrteľní (seriál)|Nesmrteľní]] * [[2011]]: Kinofil * [[2011]]: [[Dr. Ludsky]] * [[2012]]: [[Haló (televízna relácia)|Haló]] * [[2013]]: M is for Malnutrition * [[2013]]: Len tak prišli * [[2013]]: [[Kandidát (film z roku 2013)|Kandidát]] * [[2014]]: Superhrdinovia * [[2014]]: Polooblačno * [[2014]] – [[2018]]: [[Kredenc (televízna relácia)|Kredenc]] * [[2015]] – [[2022]]: [[Horná Dolná (seriál)|Horná Dolná]] * 2017: Cuky Luky Film * [[2021]]: [[Oteckovia]] * [[2021]] – [[2022]]: [[Pumpa (seriál)|Pumpa]] * [[2023]]: [[Villa Lucia]] * [[2023]]: [[Invalid (film)|Invalid]] * [[2023]]: [[Duch (seriál)|Duch]] * [[2024]]: [[MIKI]] == Ocenenia == V ankete [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] za rok [[2015]] získal Cenu týždenníka ''Život''. Taktiež bol nominovaný v kategórii herec.<ref name="novycas">{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Nový Čas | titul = OTO 2015 plný prekvapení: Šok v kategórii Herec, detaily o Pociskovej bábätku a odhalená Adela! | url =http://www.cas.sk/clanok/374579/oto-2015-sok-v-kategorii-herec/ }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|62270}} * [https://m.youtube.com/channel/UCibm2mYiQwPhiN8Gy12TpQg Michalov kanál "Baštrng" na YouTube] {{DEFAULTSORT:Kubovčík, Michal}} [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenskí komici]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Stand-up komici]] sjew3cp5dtv5vdx3voc526y10k2rhpe Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 2016 0 581038 8256578 8223535 2026-08-02T11:34:37Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256578 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov | rok = 2016 | iný názov = | logo = Coat_of_arms_Grieskirchen.svg | veľkosť loga = 90px | popis loga = Erb Grieskirchenu | usporiadateľ = Rakúsko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[26. august|26.]]{{--}}[[28. august]] [[2016]] | počet tímov = 8 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Nemecko | počet titulov = 13 | zápasy = 24 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Grieskirchen]] | rok pred = 2014 | rok po = 2018 }} '''Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 2016''' boli v poradí 20. [[majstrovstvá Európy vo faustbale]] mužov, ktoré prvýkrát organizovala novozaložená [[Európska faustbalová asociácia]] (EFA). Predtým ich organizovala [[Medzinárodná faustbalová asociácia]] (IFA). Konali sa v dňoch od [[26. august|26.]]{{--}}[[28. august]]a [[2016]] v [[Grieskirchen]]e, v spolkovej krajine [[Horné Rakúsko]], v [[Rakúsko|Rakúsku]], za účasti rekordných 8 tímov. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Terminkalender 2016 - 2018 |url = http://efa-fistball.com/files/efa_terminkalender_2016-2018_1.pdf |dátum vydania = 1.1.2016 |dátum prístupu = 10.8.2016 |vydavateľ = efa-fistball.com |jazyk = po nemecky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160910011447/http://efa-fistball.com/files/efa_terminkalender_2016-2018_1.pdf |dátum archivácie = 2016-09-10 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = IFA 2016 Fistball Men´s European Championship – Grieskirchen Austria |url = http://www.ifa-fistball.com/fistball-mens-european-championship-grieskirchen-austria/ |dátum vydania = |dátum prístupu = 10.8.2016 |vydavateľ = IFA |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20161011061515/http://www.ifa-fistball.com/fistball-mens-european-championship-grieskirchen-austria/ |dátum archivácie = 2016-10-11 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Spielplan |url = http://efa-fistball.com/files/ifa_efa_2016_men__s_ec_austria_-_spielplan-schedule.pdf |dátum vydania = 30.4.2016 |dátum prístupu = 10.8.2016 |vydavateľ = fistballeuro2016.at |jazyk = po nemecky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Nováčikom turnaja bolo družstvo Poľska. Rakúsko bolo organizátorom európskeho šampionátu mužov ôsmykrát, predtým hostilo toto podujatie v rokoch 1965, 1974, 1981, 1988, 1996, 2000 a 2006. Všetky zápasy sa odohrali na 2 športových ihriskách v novopostavenom školskom centre s tribúnou pre 3 000 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Veranstaltungsort |url = http://www.fistballeuro2016.at/veranstaltungsort/ |dátum vydania = |dátum prístupu = 10.8.2016 |vydavateľ = fistballeuro2016.at |jazyk = po nemecky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160925031645/http://www.fistballeuro2016.at/veranstaltungsort/ |dátum archivácie = 2016-09-25 }}</ref> Rozpočet turnaja bol 430 000 [[Euro|€]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2016 Fistball men's european championship | url = http://www.oefbb.at/de/newsshow-ifa-2016-fistball-mens-european-championship2 | dátum vydania = 13.7.2016 | dátum prístupu = 10.8.2016 | vydavateľ = oefbb.at | jazyk = po nemecky }}</ref> Titul obhájilo {{DEU|fbm}}, ktoré vo finálovej repríze predchádzajúceho turnaja ME zvíťazilo nad {{CHE|fbm|0|Švajčiarskom}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Euromeister! Deutschland schlägt die Schweiz mit 4:2 |url = http://faustball-liga.de/europameister-deutschland-schlaegt-die-schweiz-mit-42/ |dátum vydania = 28.8.2016 |dátum prístupu = 29.8.2016 |vydavateľ = faustball-liga.de |jazyk = po nemecky }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Congratulations to the new European Champion – Germany |url = http://www.ifa-fistball.com/gratulation-an-deutschland/ |dátum vydania = 28.8.2016 |dátum prístupu = 29.8.2016 |vydavateľ = IFA |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20160901161048/http://www.ifa-fistball.com/gratulation-an-deutschland/ |dátum archivácie = 2016-09-01 }}</ref> == Účastníci == {| class="wikitable" width=500 style=text-align:center |- ! Skupina A !! {{tooltip|2014|Umiestnenie na ME 2014}} !! Účasti ! Skupina B !! {{tooltip|2014|Umiestnenie na ME 2014}} !! Účasti |- | align=left|{{DEU|fbm|1}} || 1. || 19 | align=left|{{CZE|fbm|1}} || 5. || 9 |- | align=left|{{CHE|fbm|1}} || 2. || 18 | align=left|{{SRB|fbm|1}} || 6. || 4 |- | align=left|{{AUT|fbm|1}} || 3. || 19 | align=left|{{ESP}} {{CAT|fbm|0|Španielsko}} || - || 2 |- | align=left|{{ITA|fbm|1}} || 4. || 17 | align=left|{{POL|fbm|1}} || - || 0 |} == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center;font-size:95%" |- bgcolor=#AAAAFF !width=80px|Dátum !width=130px|Družstvo 1 !width=35px|Výsledok !width=130px|Družstvo 2 !width=35px|1. set !width=35px|2. set !width=35px|3. set !Lopty spolu !Info |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[26. august]] || align=right| '''{{DEU|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|1}}''' || align=left| {{CHE|fbm|1}} | {{ku|11|8}} || {{ku|9|11}} || {{ku|11|5}} | '''{{ku|31|24}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/2112/ info] |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[26. august]] || align=right| '''{{AUT|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{ITA|fbm|1}} | {{ku|11|7}} || {{ku|11|6}} || | '''{{ku|22|13}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/2140/ info] |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[26. august]] || align=right| '''{{DEU|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{AUT|fbm|1}} | {{ku|11|5}} || {{ku|11|3}} || | '''{{ku|22|8}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/2042/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828141327/http://www.fistballeuro2016.at/event/2042/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[26. august]] || align=right| '''{{CHE|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{ITA|fbm|1}} | {{ku|11|7}} || {{ku|11|3}} || | '''{{ku|22|10}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/2142/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828141324/http://www.fistballeuro2016.at/event/2142/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[26. august]] || align=right| '''{{DEU|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{ITA|fbm|1}} | {{ku|11|5}} || {{ku|11|0}} || | '''{{ku|22|5}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/2137/ info] |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[26. august]] || align=right| {{AUT|fbm|2}} | '''{{ku|0|2}}''' || align=left| '''{{CHE|fbm|1}}''' | {{ku|11|13}} || {{ku|10|12}} || | '''{{ku|21|25}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/2139/ info] |}<br> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=150px| Družstvo !width=18px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=18px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=18px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|{{DEU|fbm|1}} |3||3||0|| {{ku|6|1}} || {{ku|75|37}} || +38||'''6''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{CHE|fbm|1}} |3||2||1|| {{ku|5|2}} || {{ku|71|62}} || +9||'''4''' |- bgcolor=#CCEECC |3. || align=left|{{AUT|fbm|1}} |3||1||2|| {{ku|2|4}} || {{ku|51|60}} || −9||'''2''' |- bgcolor=#CCEECC |4. || align=left|{{ITA|fbm|1}} |3||0||3|| {{ku|0|6}} || {{ku|28|66}} || −38||'''0''' |} ==== Skupina B ==== {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center;font-size:95%" |- bgcolor=#AAAAFF !width=80px|Dátum !width=130px|Družstvo 1 !width=35px|Výsledok !width=130px|Družstvo 2 !width=35px|1. set !width=35px|2. set !width=35px|3. set !Lopty spolu !Info |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[26. august]] || align=right| '''{{CZE|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{POL|fbm|1}} | {{ku|11|7}} || {{ku|11|4}} || | '''{{ku|22|11}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/cze-pol/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828134301/http://www.fistballeuro2016.at/event/cze-pol/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[26. august]] || align=right| '''{{SRB|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|1}}''' || align=left| {{ESP}} {{CAT|fbm|0|Španielsko}} | {{ku|11|6}} || {{ku|8|11}} || {{ku|11|5}} | '''{{ku|30|22}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/2099/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828141331/http://www.fistballeuro2016.at/event/2099/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[26. august]] || align=right| '''{{CZE|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{ESP}} {{CAT|fbm|0|Španielsko}} | {{ku|11|4}} || {{ku|11|6}} || | '''{{ku|22|10}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/2135/ info] |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[26. august]] || align=right| '''{{SRB|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{POL|fbm|1}} | {{ku|11|7}} || {{ku|11|7}} || | '''{{ku|22|14}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/2141/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828134256/http://www.fistballeuro2016.at/event/2141/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[26. august]] || align=right| '''{{CZE|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{SRB|fbm|1}} | {{ku|11|8}} || {{ku|11|6}} || | '''{{ku|22|14}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/2136/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828155854/http://www.fistballeuro2016.at/event/2136/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[26. august]] || align=right| '''{{CAT|fbm|0|Španielsko}} {{ESP}}''' | '''{{ku|2|1}}''' || align=left| {{POL|fbm|1}} | {{ku|9|11}} || {{ku|11|9}} || {{ku|11|4}} | '''{{ku|31|24}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/2143/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828155858/http://www.fistballeuro2016.at/event/2143/ |date=2016-08-28 }} |}<br> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=150px| Družstvo !width=18px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=18px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=18px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|{{CZE|fbm|1}} |3||3||0|| {{ku|6|0}} || {{ku|66|35}} || +31||'''6''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{SRB|fbm|1}} |3||2||1|| {{ku|4|3}} || {{ku|66|58}} || +8||'''4''' |- bgcolor=#CCEECC |3. || align=left|{{ESP}} {{CAT|fbm|0|Španielsko}} |3||1||2|| {{ku|3|5}} || {{ku|63|76}} || −13||'''5''' |- bgcolor=#CCEECC |4. || align=left|{{POL|fbm|1}} |3||0||3|| {{ku|1|6}} || {{ku|49|75}} || −26||'''0''' |} === Play off === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center;font-size:85%" |- bgcolor=#AAAAFF !width=70px|Dátum !width=120px|Družstvo 1 !width=35px|Výsledok !width=120px|Družstvo 2 !width=35px|1. set !width=35px|2. set !width=35px|3. set !width=35px|4. set !width=35px|5. set !width=35px|6. set !width=35px|7. set !Lopty spolu !Info |- align=center bgcolor=#87CEFF |colspan=14 align=left|'''Štvrťfinále''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[27. august]] || align=right| '''{{DEU|fbm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{POL|fbm|1}} | {{ku|11|4}} || {{ku|11|6}} || {{ku|11|5}} || || || || | '''{{ku|33|15}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/1-gruppe-a-4-gruppe-b/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828221658/http://www.fistballeuro2016.at/event/1-gruppe-a-4-gruppe-b/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[27. august]] || align=right| '''{{CHE|fbm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ESP}} {{CAT|fbm|0|Španielsko}} | {{ku|11|3}} || {{ku|11|1}} || {{ku|11|6}} || || || || | '''{{ku|33|10}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/2-gruppe-a-3-gruppe-b/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828232027/http://www.fistballeuro2016.at/event/2-gruppe-a-3-gruppe-b/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[27. august]] || align=right| '''{{AUT|fbm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{SRB|fbm|1}} | {{ku|11|2}} || {{ku|11|3}} || {{ku|11|5}} || || || || | '''{{ku|33|10}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/3-gruppe-a-2-gruppe-b/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828232016/http://www.fistballeuro2016.at/event/3-gruppe-a-2-gruppe-b/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[27. august]] || align=right| '''{{ITA|fbm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{CZE|fbm|1}} | {{ku|11|3}} || {{ku|11|7}} || {{ku|9|11}} || {{ku|12|10}} || || || | '''{{ku|43|31}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/4-gruppe-a-1-gruppe-b/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828232020/http://www.fistballeuro2016.at/event/4-gruppe-a-1-gruppe-b/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#87CEFF |colspan=14 align=left|'''Stretnutia o 5.{{--}}8. miesto''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[27. august]] || align=right| '''{{CZE|fbm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{POL|fbm|1}} | {{ku|11|6}} || {{ku|8|11}} || {{ku|11|4}} || {{ku|11|7}} || || || | '''{{ku|41|28}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/verlierer-13-verlierer-14-17/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828232010/http://www.fistballeuro2016.at/event/verlierer-13-verlierer-14-17/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[27. august]] || align=right| '''{{SRB|fbm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ESP}} {{CAT|fbm|0|Španielsko}} | {{ku|11|8}} || {{ku|11|8}} || {{ku|11|8}} || || || || | '''{{ku|33|24}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/verlierer-15-verlierer-16-18/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828232023/http://www.fistballeuro2016.at/event/verlierer-15-verlierer-16-18/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#87CEFF |colspan=14 align=left|'''Stretnutie o 7. miesto''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[28. august]] || align=right| {{CAT|fbm|0|Španielsko}} {{ESP}} | '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{POL|fbm|1}}''' | {{ku|9|11}} || {{ku|14|12}} || {{ku|9|11}} || {{ku|9|11}} || || || | '''{{ku|41|45}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/verlierer-17-verlierer-18/ info] |- align=center bgcolor=#87CEFF |colspan=14 align=left|'''Stretnutie o 5. miesto''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[28. august]] || align=right| '''{{CZE|fbm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{SRB|fbm|1}} | {{ku|11|1}} || {{ku|11|5}} || {{ku|11|6}} || || || || | '''{{ku|33|12}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/cze-srb-nr-22/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160901051630/http://www.fistballeuro2016.at/event/cze-srb-nr-22/ |date=2016-09-01 }} |- align=center bgcolor=#87CEFF |colspan=14 align=left|'''Semifinále''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[27. august]] || align=right| '''{{DEU|fbm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{ITA|fbm|1}} | {{ku|8|11}} || {{ku|11|6}} || {{ku|11|7}} || {{ku|11|4}} || || || | '''{{ku|41|28}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/verlierer-15-verlierer-16-18/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828232023/http://www.fistballeuro2016.at/event/verlierer-15-verlierer-16-18/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[27. august]] || align=right| '''{{CHE|fbm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{AUT|fbm|1}} | {{ku|13|11}} || {{ku|11|9}} || {{ku|6|11}} || {{ku|11|7}} || || || | '''{{ku|41|38}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/sieger-15-sieger-16-20/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160828232013/http://www.fistballeuro2016.at/event/sieger-15-sieger-16-20/ |date=2016-08-28 }} |- align=center bgcolor=#FFDAB9 |colspan=14 align=left|'''Stretnutie o 3. miesto''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[28. august]] || align=right| '''{{AUT|fbm|2}}''' | '''{{ku|4|2}}''' || align=left| {{ITA|fbm|1}} | {{ku|11|3}} || {{ku|11|5}} || {{ku|11|6}} || {{ku|9|11}} || {{ku|7|11}} || {{ku|11|2}} || | '''{{ku|60|38}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/verlierer-19-verlierer-20/ info] |- align=center bgcolor=#F7F6A8 |colspan=14 align=left|'''Finále''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[28. august]] || align=right| '''{{DEU|fbm|2}}''' | '''{{ku|4|2}}''' || align=left| {{CHE|fbm|1}} | {{ku|11|8}} || {{ku|8|11}} || {{ku|11|3}} || {{ku|7|11}} || {{ku|11|6}} || {{ku|11|8}} || | '''{{ku|59|47}}''' || [http://www.fistballeuro2016.at/event/sieger-19-sieger-20/ info] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160901050252/http://www.fistballeuro2016.at/event/sieger-19-sieger-20/ |date=2016-09-01 }} |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=130|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] || {{DEU|fbm|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] || {{CHE|fbm|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] || {{AUT|fbm|1}} |- |align=center| 4. || {{ITA|fbm|1}} |- |align=center| 5. || {{CZE|fbm|1}} |- |align=center| 6. || {{SRB|fbm|1}} |- |align=center| 7. || {{POL|fbm|1}} |- |align=center| 8. || {{ESP}} {{CAT|fbm|0|Španielsko}} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://efa-fistball.com/ Oficiálna stránka Európskej faustbalovej asociácie] {{deu icon}} * [http://www.oefbb.at/ Oficiálna stránka Rakúskeho faustbalového zväzu] {{deu icon}} == Zdroje == * [http://www.fistballeuro2016.at/ Oficiálna stránka ME 2016] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160818000904/http://www.fistballeuro2016.at/ |date=2016-08-18 }} {{deu icon}} * [http://www.oefbb.at/de/faustball-international/intern:501/em2016/ergebnisse8#so ME 2016 na stránke Rakúskeho faustbalového zväzu] {{deu icon}} * [http://faustball-liga.de/international/europameisterschaften/em-maenner/em-2016-grieskirchen/ ME 2016 na stránke Nemeckej faustbalovej lige] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160831221547/http://faustball-liga.de/international/europameisterschaften/em-maenner/em-2016-grieskirchen/ |date=2016-08-31 }} {{deu icon}} {{Majstrovstvá Európy vo faustbale}} [[Kategória:Faustbal v 2016]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov]] [[Kategória:Športové podujatia v Rakúsku|Faustbal]] e3xfdsetyo3mcl3xq8t4g3r95r3gjq1 Majstrovstvá Európy v bejzbale 1967 0 582778 8256506 8223285 2026-08-02T07:53:37Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256506 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v bejzbale | rok = 1967 | iný názov = | logo = Coat of arms of Antwerp (City).svg | veľkosť loga = 120px | popis loga = Znak Antverp | usporiadateľ = Belgicko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[6. august|6.]]{{--}}[[13. august]] [[1967]] | počet tímov = 5 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Belgicko | počet titulov = 1 | zápasy = 10 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = {{FRG}} Roland Hoffmann | dejiská = [[Antverpy]] | rok pred = 1965 | rok po = 1969 }} '''Majstrovstvá Európy v bejzbale 1967''' bol v poradí 10. turnaj [[Majstrovstvá Európy v bejzbale|majstrovstiev Európy v bejzbale]] mužov, ktoré organizuje [[Európska bejzbalová konfederácia]] (CEB). Konal sa v [[Antverpy|Antverpách]], v [[Belgicko|Belgicku]] v dňoch od [[6. august|6.]]{{--}}[[13. august]]a [[1967]], za účasti 5 tímov.<ref name=espana>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = España contra Belgica manaña en Amberes, en la primera jornada del Campeonato de Europa | url = http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1967/08/05/pagina-8/936086/pdf.html#&mode=fullScreen | dátum vydania = 5.8.1967 | dátum prístupu = 14.9.2016 | vydavateľ = hemeroteca.mundodeportivo.com | jazyk = po španielsky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Los X Campeonatos de Europa de beisbol Belgica y España, hoy en amberes | url = http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1967/08/06/pagina-12/936473/pdf.html#&mode=fullScreen | dátum vydania = 6.8.1967 | dátum prístupu = 14.9.2016 | vydavateľ = hemeroteca.mundodeportivo.com | jazyk = po španielsky }}</ref> Nováčikom turnaja bolo družstvo Spojeného kráľovstva. Belgicko bolo organizátorom európskeho šampionátu druhýkrát, predtým hostilo toto podujatie v roku 1954, rovnako v Antverpách. Titul získalo domáce {{BEL|bzm}}, ktoré sa v jedinej hranej skupine umiestnilo pred {{GBR|bzm|0|Spojeným kráľovstvom}} a {{DEU|bzm|0|NSR}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = La seleccion europea, gano a los campeones de Europa, por 11-2 | url = http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1967/08/14/pagina-2/936527/pdf.html#&mode=fullScreen | dátum vydania = 14.8.1967 | dátum prístupu = 14.9.2016 | vydavateľ = hemeroteca.mundodeportivo.com | jazyk = po španielsky }}</ref> Strieborné Spojené kráľovstvo získalo pri svojej vôbec prvej účasti prvú medailu. Turnaja sa nemohli zúčastniť dva najúspejšie európske družstvá – {{NLD|bzm}} a {{ITA|bzm}} – pretože ich národné federácie dočasne vystúpili z CEB.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Short History/Achievements |url = http://www.baseballeurope.com/644/ |dátum vydania = |dátum prístupu = 14.9.2016 |vydavateľ = CEB |jazyk = po anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20110822105221/http://www.baseballeurope.com/644/ |dátum archivácie = 2011-08-22 }}</ref><ref name=espana/> == Výsledky == {| class="wikitable" style="text-align: center;" width="400" |- ! ! width=45|{{GBR}} ! width=45|{{FRG}} ! width=45|{{ESP}} ! width=45|{{SWE}} |- |style="text-align:left"| {{BEL|bzm|1}} | {{ku|13|2}} | {{ku|8|3}} | {{ku|11|0}} | {{ku|18|6}} |- |style="text-align:left"| {{GBR|bzm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|11|9}} | {{ku|10|4}} | {{ku|3|2}} |- |style="text-align:left"| {{DEU|bzm|1|NSR}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|3|1}} | {{ku|18|1}} |- |style="text-align:left"| {{ESP|bzm|1}} |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; |bgcolor=#CCCCCC|&nbsp; | {{ku|16|2}} |} {| class=wikitable style=text-align:center |- !width=20 |{{tooltip|Por|Poradie}} !width=150 |Družstvo !width=20 |{{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20 |{{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20 |{{tooltip|P|Prehry}} !width=55 |Skóre !width=28 |{{tooltip|+/−|rozdiel v skóre}} |- |1. ||align=left|{{BEL|bzm|1}} |4||4||0|| {{ku|48|21}} || +27 |- |2. ||align=left|{{GBR|bzm|1}} |4||3||1|| {{ku|26|28}} || −2 |- |3. ||align=left|{{DEU|bzm|1|NSR}} |4||2||2|| {{ku|33|19}} || +14 |- |4. ||align=left|{{ESP|bzm|1}} |4||1||3|| {{ku|21|26}} || −5 |- |5. ||align=left|{{SWE|bzm|1}} |4||0||4|| {{ku|21|55}} || −34 |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=150|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] || {{BEL|bzm|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] || {{GBR|bzm|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] || {{DEU|bzm|1|NSR}} |- |align=center| 4. || {{ESP|bzm|1}} |- |align=center| 5. || {{SWE|bzm|1}} |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.baseballeurope.com/ Oficiálna stránka Európskej bejzbalovej konfederácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20040831072235/http://www.baseballeurope.com/ |date=2004-08-31 }} {{eng icon}} * [http://www.frbbs.be/template_kbbsf.html Oficiálna stránka Belgickej bejzbalovej a softbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921100849/http://www.frbbs.be/template_kbbsf.html |date=2016-09-21 }} {{eng icon}} == Zdroje == * [http://www.baseball-reference.com/bullpen/1967_European_Championship ME 1967 na stránke baseball-reference.com] {{eng icon}} * [http://twbsball.dils.tku.edu.tw/wiki/index.php/1967%E5%B9%B4%E7%AC%AC%E5%8D%81%E5%B1%86%E6%AD%90%E6%B4%B2%E6%A3%92%E7%90%83%E9%8C%A6%E6%A8%99%E8%B3%BD ME 1967 na stránke wikibaseball] {{zho icon}} * [http://www.the-sports.org/baseball-1967-european-championships-epr23199.html ME 1967 na stránke the-sports.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160915102251/http://www.the-sports.org/baseball-1967-european-championships-epr23199.html |date=2016-09-15 }} {{eng icon}} * [http://stats.baseball-softball.de/nm/bb/?file=tournament9.inc ME 1967 na stránke baseball-softball.de] {{deu icon}} {{Majstrovstvá Európy v bejzbale}} [[Kategória:Bejzbal v 1967]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy v bejzbale]] [[Kategória:Športové podujatia v Belgicku|Bejzbal]] 4tiqbk7q4sxgrclv207sj20znomnber Majstrovstvá Európy v bejzbale 1954 0 582798 8256505 8223276 2026-08-02T07:52:17Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256505 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy v bejzbale | rok = 1954 | iný názov = | logo = Coat of arms of Antwerp (City).svg | veľkosť loga = 130px | popis loga = Znak Wiesbadenu | usporiadateľ = Belgicko | 2 usporiadateľ = | 3 usporiadateľ = | 4 usporiadateľ = | dátum = [[26. jún|26.]]{{--}}[[29. jún]] [[1954]] | počet tímov = 4 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Taliansko | počet titulov = 1 | zápasy = 4 | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Antverpy]] | rok pred = | rok po = 1955 }} '''Majstrovstvá Európy v bejzbale 1954''' bol prvý turnaj [[Majstrovstvá Európy v bejzbale|majstrovstiev Európy v bejzbale]] mužov, ktoré organizuje [[Európska bejzbalová konfederácia]] (CEB). Konal sa vo [[Antverpy|Antverpách]], v [[Belgicko|Belgicku]] v dňoch od [[26. jún|26.]]{{--}}[[29. jún]]a [[1954]], za účasti 4 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hoy se inicia el campeonato de Europa | url = http://hemeroteca.mundodeportivo.com/preview/1954/06/25/pagina-3/630118/pdf.html#&mode=fullScreen | dátum vydania = 25.6.1954 | dátum prístupu = 15.9.2016 | vydavateľ = hemeroteca.mundodeportivo.com | jazyk = po španielsky }}</ref> Z aktuálnych členov CEB (vtedy ešte pod názvom FEB) sa nezúčastnilo iba {{FRA|bzm}}. Titul získalo {{ITA|bzm}}, ktoré vo finálovom stretnutí zvíťazilo nad {{ESP|bzm|0|Španielskom}}. == Výsledky == === Semifinále === {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#D0E7FF | colspan=6|26. jún |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=80| !width=150| |- |align=right| '''{{ITA|bzm|2}}''' |'''{{ku|6|1}}''' |align=left| {{BEL|bzm|1}} |- |align=right| '''{{ESP|bzm|2}}''' |'''{{ku|10|4}}''' |align=left| {{DEU|bzm|1|NSR}} |} === Stretnutie o 3. miesto === {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#FFDAB9 | colspan=6|28. jún |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=80| !width=150| |- |align=right| '''{{BEL|bzm|2}}''' |'''{{ku|12|5}}''' |align=left| {{DEU|bzm|1|NSR}} |} === Finále === {| style="text-align:center" |- align="left" bgcolor=#F7F6A8 | colspan=6|29. jún |- style=font-size:90% valign="top" !width=150| !width=80| !width=150| |- |align=right| '''{{ITA|bzm|2}}''' |'''{{ku|7|4}}''' |align=left| {{ESP|bzm|1}} |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=150|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] || {{ITA|bzm|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] || {{ESP|bzm|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] || {{BEL|bzm|1}} |- |align=center| 4. || {{DEU|bzm|1|NSR}} |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.baseballeurope.com/ Oficiálna stránka Európskej bejzbalovej konfederácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20040831072235/http://www.baseballeurope.com/ |date=2004-08-31 }} {{eng icon}} * [http://www.frbbs.be/template_kbbsf.html Oficiálna stránka Belgickej bejzbalovej a softbalovej federácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160921100849/http://www.frbbs.be/template_kbbsf.html |date=2016-09-21 }} {{eng icon}} == Zdroje == * [http://www.baseball-reference.com/bullpen/1954_European_Championship ME 1954 na stránke baseball-reference.com] {{eng icon}} * [http://twbsball.dils.tku.edu.tw/wiki/index.php/1954%E5%B9%B4%E7%AC%AC%E4%B8%80%E5%B1%86%E6%AD%90%E6%B4%B2%E6%A3%92%E7%90%83%E9%8C%A6%E6%A8%99%E8%B3%BD ME 1954 na stránke wikibaseball] {{zho icon}} * [http://www.the-sports.org/baseball-1954-european-championships-epr23178.html ME 1954 na stránke the-sports.org] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160916040842/http://www.the-sports.org/baseball-1954-european-championships-epr23178.html |date=2016-09-16 }} {{eng icon}} * [http://stats.baseball-softball.de/nm/bb/?file=tournament1.inc ME 1954 na stránke baseball-softball.de] {{deu icon}} {{Majstrovstvá Európy v bejzbale}} [[Kategória:Bejzbal v 1954]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy v bejzbale]] [[Kategória:Športové podujatia v Belgicku|Bejzbal]] 2jrjgmy3u04hxb64ixpmv9k8dhspuve Lipa striebristá 0 589851 8256372 7927461 2026-08-01T16:33:39Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256372 wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny | Názov = lipa striebristá | Obrázok = Tilia tomentosa12.JPEG | Titulok = Lipa striebristá (''Tilia tomentosa'') | Stupeň ohrozenia = | Ríša po slovensky = [[rastliny]] | Ríša po latinsky = Vegetabilia | Podríša po slovensky = [[zelené rastliny|zelené]] | Podríša po latinsky = Viridiplantae, Chlorobionta | Vývojová línia po slovensky = [[cievnaté rastliny|cievnaté]] | Vývojová línia po latinsky = Tracheophyta | Vývojová vetva po slovensky = [[semenné rastliny|semenné]] | Vývojová vetva po latinsky = Spermatophyta | Skupina 1 po slovensky = | Skupina 1 po latinsky = | Oddelenie po slovensky = [[magnóliorasty]] | Oddelenie po latinsky = Magnoliophyta | Pododdelenie po slovensky = | Pododdelenie po latinsky = | Nadtrieda po slovensky = [[dvojklíčnolistové]] | Nadtrieda po latinsky = Magnoliopsida | Trieda po slovensky = [[vyššiie dvojklíčnolistové]] | Trieda po latinsky = Rosopsida | Podtrieda po slovensky = | Podtrieda po latinsky = | Rad po slovensky = [[slezotvaré]] | Rad po latinsky = Malvales | Čeľaď po slovensky = [[slezovité]] | Čeľaď po latinsky = Malvaceae | Rod po slovensky = [[lipa]] | Rod po latinsky = Tilia | Druh po slovensky = lipa striebristá | Druh po latinsky = T. tomentosa | Binomické meno = Tilia tomentosa | Klasifikátor1 = [[Conrad Moench|Moench]] | Dátum1 = 1785 | Synonymá = lipa strieborná<br />lipa plstnatá | Obrázok2 = Tilia-tomentosa.JPG | Titulok2 = Listy lipy striebristej }} [[File:Tilia tomentosa_coupe_MHNT.jpg |thumb|''Tilia tomentosa'']] '''Lipa striebristá''' (iné názvy: '''lipa strieborná''', '''lipa plstnatá'''<ref>lipovité. In: ''[[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]'', s. 2608.</ref>; lat. ''Tilia tomentosa'', ''Tilia argentea'') je opadavý [[strom]] dorastajúci výšky {{m|20-30|m|w}}. Listy sú srdcovité, na rube nápadne belavo plstnaté. Strom pochádza z juhovýchodnej Európy a na Slovensku je pestovaný ako parková a okrasná drevina. [[Nektár]] kvetov tejto lipy je známy svojou jedovatosťou pre [[Včela medonosná|včely]] a najmä pre [[Čmeľ|čmeliaky]]. == Opis == Lipa striebristá je mohutný opadavý [[strom]] dorastajúci výšky 20 až 30, výnimočne až 40 metrov. [[Koruna (strom)|Koruna]] je široko kužeľovitá, borka je sivá a dlho hladká. [[Letorast]]y aj [[púčik]]y sú sivasto plstnaté. [[List (botanika)|Listy]] sú srdcovité, na líci tmavozelené, na rube bielošedé plstnaté hviezdovitými [[Trichóm|chĺpkami]]. Čepeľ listov je 7 až 10 cm dlhá, na okraji 1-2x pílovitá a niekedy plytko laločnatá. [[Stopka]] je plstnatá a dosahuje asi polovice dĺžky čepele. [[Súkvetie|Kvetenstvo]] obsahuje 3 až 10 kvetov podopretých [[listeň]]om. Na ploche listeňa sú hviezdovité chĺpky. [[Kvet]]y sú svetlo žlté, silne vonné. [[Tyčinka (rastlina)|Tyčinky]] sú kratšie ako korunné lístky. Okrem plodných tyčiniek sú prítomné aj sterilné [[Patyčinka|patyčinky]]. Plodom je drevnatý, elipsoidný až takmer guľovitý, nezreteľne rebrovaný [[Oriešok (plod)|oriešok]] s plstnatým [[Oplodie|oplodím]].<ref name="kv3">{{Citácia knihy | priezvisko = Hejný | meno = Slavomil | titul = Květena České republiky 3 | editori = Bohumil Slavík | vydanie = 1 | vydavateľ = Academia | miesto = Praha | rok = 1992 | isbn = 80-200-1090-4 | jazyk = po česky}}</ref><ref name="kobl">{{Citácia knihy | priezvisko = Koblížek | meno = Jaroslav | titul = Jehličnaté a listnaté dřeviny našich zahrad a parků | vydanie = 2 | vydavateľ = Sursum | miesto = Tišnov | rok = 2006 | isbn = 80-7323-117-4 | jazyk = po česky}}</ref> == Rozšírenie == Lipa striebristá pochádza z juhovýchodnej [[Európa|Európy]], na sever zasahuje až po [[Maďarsko]], inak rastie tiež na z. [[Ukrajina|Ukrajine]], v [[Rumunsko|Rumunsku]], v býv. [[Juhoslávia|Juhoslávii]] a v [[Bulharsko|Bulharsku]]. Niekedy je ako miesto pôvodu udávaná aj [[Malá Ázia]], tunajšie údaje sa však pravdepodobne vzťahujú k príbuznému druhu, [[Lipa stopkatá|lipe stopkatej]] (''Tilia petiolaris'').<ref name="kv3" /> == Jedovatosť == Nektár prítomný v kvetoch lipy striebristej pôsobí toxicky na niektorý blanokrídly hmyz, najmä na [[Čmeľ|čmeliaky]] a v menšej miere aj na [[Včela medonosná|včely]]. Ako účinná látka bol v nektáry zistený jednoduchý cukor, [[manóza]]. Včely, osy a čmeliaky tento cukor nedokážu stráviť, pretože im k tomu chýba enzým, [[fosfomanóza izomeráza]], ktorý pri tráviacich procesoch premieňa manóza-6-fosfát na fruktóza-6-fosfát, ktorý je potom ďalej metabolizovaný. Manóza-6-fosfát sa v telách včiel hromadí a pri nadmernom množstve vedie k ochrnutiu a smrti. U včely medonosnej bola zistená úmrtnosť okolo 1% z celkového počtu jedincov navštevujúcich kvety tejto lipy. U čmeliakov bol tento podiel vyšší a dosahoval rozmedzie 5 až 8%.<ref name="pawl">{{Citácia periodika | priezvisko = Pawlikowski | meno = Tadeusz | titul = Pollination activity of bees (Apoidea: Apiformes) visiting the flowers of Tilia cordata Mill. and Tilia tomentosa Moench in the urban environment | periodikum = Journal of Apicultural Science | rok = 2010 | číslo = 54(2)}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Johnson | meno = Reed M. | titul = Honey bee toxicology | periodikum = Annual Review of Entomology | rok = 2015 | číslo = 60 | url = annurev-ento-011613-162005.pdf-Honey-Bee-Toxicology-by-Johnson.pdf | dátum prístupu = 2017-02-1}}</ref> == Význam == Lipa striebristá je na [[Slovensko|Slovensku]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://crzp.uniag.sk/Prace/2011/P/F19C1E2A47464728B6FF6B356B024F97.pdf |dátum prístupu=2017-02-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170202235712/http://crzp.uniag.sk/Prace/2011/P/F19C1E2A47464728B6FF6B356B024F97.pdf |dátum archivácie=2017-02-02 }}</ref> vysadzovaná ako okrasný [[strom]] v intravilánoch obcí, parkoch a [[Arborétum|arborétach]].<ref name="kv3" /> Existujú aj málopočetné okrasné kultivary, napr. 'Rhodopetala' s červenými pukmi a ružovofialovými korunnými plátkami, 'Princeton' a 'Sashazam' s pyramidálnym vzrastom, guľovito rastúce 'Silver Globe' a iné.<ref name="dendr">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dendrologie online | url = http://databaze.dendrologie.cz/ | jazyk = po česky}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ''Květena Českej republiky, diel 3''. Eds. [[Slavomil Hejný|S. Hejný]], B. Slavík. - Praha: Academia, 1992. - S. 281. ISBN 80-200-0256-1 == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Tilia tomentosa|commons=Category:Tilia tomentosa}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Lípa stříbrná|14425726}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Lipa|striebristá]] [[Kategória:Slezovité]] [[Kategória:Okrasné dreviny]] [[Kategória:Listnaté stromy]] 4ilhn9ujwgoesm7a9td5crd3yykj6gq Mainilský incident 0 590301 8256453 7942860 2026-08-01T22:25:17Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256453 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Mainila.png|náhľad|Mainila leží na [[Karelská šija|Karelskej šiji]]]] '''Mainilský incident''' alebo '''Majnilský incident''' sa odohral [[26. novembra]] [[1939]]<ref>{{Citácia knihy | editori = Andrej Borisovič Zubov | prekladatelia = Libor Dvořák, Zuzana Soukupová, Josef Vološin, Martin Vrba | titul = Dějiny Ruska 20. století | zväzok = II : 1939{{--}}2007 | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = Argo | rok = 2015 | isbn = 978-80-257-0964-1 | kapitola = 4.1.4. „Zimní válka“ od 30. listopadu 1939 do 13. března 1940 | počet strán = 769 | strany = 23 }}</ref>. Podľa interpretácie [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] (ZSSR) došlo k ostreľovaniu ruskej pohraničnej dediny [[Majnilo]] (dobový ruský názov: Majnila <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = НОТА правительства СССР, врученная посланнику Финляндии по поводу провокационного обстрела советских войск финляндскими воинскими частями 26 ноября 1939 г. | url = https://www.aroundspb.ru/finnish/docs/dir0note.php | vydavateľ = aroundspb.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-08-21 | miesto = | jazyk = ruský | url archívu = https://web.archive.org/web/20210225233955/https://www.aroundspb.ru/finnish/docs/dir0note.php | dátum archivácie = 2021-02-25 }}</ref>; fínsky názov: Mainila), ktoré spôsobilo straty sovietskym vojakom, pričom za útokom stálo [[Fínsko]]. Podľa fínskej interpretácie išlo naopak o zinscenovanú provokáciu, ktorú využil ZSSR, ktorý o 4 dni po udalosti napadol Fínsko, čím začala [[Zimná vojna]]. Podľa fínskej interpretácie bolo cieľom incidentu vykresliť Fínsko ako agresora, aby mohla [[Červená armáda]] začať protiofenzívu. Fínska strana poprela svoju účasť na útoku, obvinila ZSSR a tvrdila, že nemala na dostrel žiadne delostrelectvo. Neskôr po odtajnení vojenských dokumentov sa zistilo, že k žiadnym stratám v priebehu incidentu nedošlo.{{chýba zdroj}} == Referencie == <references /> [[Kategória:Zimná vojna]] [[Kategória:Dejiny Fínska]] [[Kategória:Dejiny Sovietskeho zväzu]] grd90ve1uxyfu32c32xvbtim4pb1prv Majstrovstvá Európy vo faustbale žien 2017 0 602059 8256585 8223537 2026-08-02T11:40:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 5 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256585 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy vo faustbale žien | rok = 2017 | iný názov = | logo = Wappen-Calw.svg | veľkosť loga = 100px | popis loga = Znak Calwu | usporiadateľ = Nemecko | 2 usporiadateľ = | dátum = [[26. august|26.]]{{--}}[[27. august]] [[2017]] | počet tímov = 4 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Nemecko | počet titulov = 10 | zápasy = 9 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Calw (mesto)|Calw]] | rok pred = 2015 | rok po = 2019 }} '''Majstrovstvá Európy vo faustbale žien 2017''' bol v poradí 16. turnaj [[majstrovstvá Európy vo faustbale|majstrovstiev Európy vo faustbale]] žien, ktoré organizuje [[Európska faustbalová asociácia]] (EFA). Konal sa v dňoch od [[26. august|26.]]{{--}}[[27. august]]a [[2017]] v meste [[Calw (mesto)|Calw]], v spolkovej krajine [[Bádensko-Württembersko]], v [[Nemecko|Nemecku]], za účasti 4 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Women‘s + U21 European Championship |url = http://efa-fistball.com/startseite/news/?nid=43 |dátum vydania = 12.07.2017 |dátum prístupu = 20.08.2017 |vydavateľ = EFA |jazyk = po anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Presseinformation |url = http://www.efa-fistball-euro.tsvcalw.de/wp-content/uploads/2017/06/EFA-Fistball-Euro-2017-PI_07_19.pdf |dátum vydania = 19.07.2017 |dátum prístupu = 20.08.2017 |vydavateľ = efa-fistball-euro.tsvcalw.de |jazyk = po nemecky }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = EFA Fistball Euro 2017 Spielplan |url = http://www.efa-fistball-euro.tsvcalw.de/wp-content/uploads/2017/06/EFA-Fistball-Euro-2017-Spielplan.pdf |dátum vydania = 03.05.2017 |dátum prístupu = 20.08.2017 |vydavateľ = efa-fistball-euro.tsvcalw.de |jazyk = po nemecky |url archívu = https://web.archive.org/web/20210117120223/https://efa-fistball-euro.tsvcalw.de/wp-content/uploads/2017/06/EFA-Fistball-Euro-2017-Spielplan.pdf |dátum archivácie = 2021-01-17 }}</ref> Nemecko bolo organizátorom európskeho šampionátu žien piatykrát, predtým hostilo toto podujatie v rokoch 1999, 2004, 2008 a 2011. Spolu s turnajom žien sa uskutočnil aj turnaj mužov do 21 rokov. Zápasy sa odohrali na štadióne [[Stadion Calw-Wimberg]], ktorý je domovským štadiónom športového klubu [[TSV Calw v. 1846 e.V.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Spielort |url = http://www.efa-fistball-euro.tsvcalw.de/spielort/ |dátum vydania = |dátum prístupu = 20.08.2017 |vydavateľ = efa-fistball-euro.tsvcalw.de |jazyk = po nemecky |url archívu = https://web.archive.org/web/20191018105801/https://efa-fistball-euro.tsvcalw.de/spielort/ |dátum archivácie = 2019-10-18 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Programmheft EFA 2017 Fistball Euro |url = http://www.efa-fistball-euro.tsvcalw.de/wp-content/uploads/2016/05/Programmheft_EFA_2017_Fistball_Euro.pdf |dátum vydania = |dátum prístupu = 30.08.2017 |vydavateľ = efa-fistball-euro.tsvcalw.de |jazyk = po nemecky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170831041111/http://www.efa-fistball-euro.tsvcalw.de/wp-content/uploads/2016/05/Programmheft_EFA_2017_Fistball_Euro.pdf |dátum archivácie = 2017-08-31 }}</ref> Titul obhájilo domáce {{DEU|fbz}}, ktoré vo finálovom stretnutí zvíťazilo nad {{AUT|fbz|0|Rakúskom}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = European Championship: Deutschland's Teams holen Doppel-Gold |url = http://efa-fistball.com/startseite/news/?nid=49 |dátum vydania = 27.08.2017 |dátum prístupu = 30.08.2017 |vydavateľ = efa-fistball.com |jazyk = po nemecky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170831043433/http://efa-fistball.com/startseite/news/?nid=49 |dátum archivácie = 2017-08-31 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = 3:0 gegen Österreich: Auch Deutschlands Frauen holen den Titel |url = http://faustball-liga.de/30-gegen-oesterreich-auch-deutschlands-frauen-holen-den-titel/ |dátum vydania = 27.08.2017 |dátum prístupu = 30.08.2017 |vydavateľ = faustball-liga.de |jazyk = po nemecky |url archívu = https://web.archive.org/web/20170831042628/http://faustball-liga.de/30-gegen-oesterreich-auch-deutschlands-frauen-holen-den-titel/ |dátum archivácie = 2017-08-31 }}</ref> == Účastníci == {| class="wikitable" style="text-align:center" width=200 |- ! Družstvo !! {{tooltip|2015|Umiestnenie na ME 2015}} |- | align=left|{{DEU|fbz|1}} || 1. |- | align=left|{{AUT|fbz|1}} || 2. |- | align=left|{{CHE|fbz|1}} || 3. |- | align=left|{{ITA|fbz|1}} || 4. |} == Výsledky == === Základná skupina === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width=80px|Dátum !width=130px|Družstvo 1 !Výsledok !width=130px|Družstvo 2 !width=40px|1. set !width=40px|2. set !width=40px|3. set !width=40px|4. set !width=40px|5. set !Lopty spolu |- bgcolor=#e6e6e6 |[[26. august]] || align=right| '''{{DEU|fbz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ITA|fbz|1}} | {{ku|11|3}} || {{ku|11|8}} || {{ku|11|2}} || || | '''{{ku|33|13}}''' |- bgcolor=#FAFAFA |[[26. august]] || align=right| '''{{AUT|fbz|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{CHE|fbz|1}} | {{ku|10|12}} || {{ku|11|6}} || {{ku|11|8}} || {{ku|11|6}} || | '''{{ku|43|32}}''' |- bgcolor=#EEEEEE |[[26. august]] || align=right| '''{{DEU|fbz|2}}''' | '''{{ku|3|2}}''' || align=left| {{AUT|fbz|1}} | {{ku|11|8}} || {{ku|11|6}} || {{ku|11|13}} || {{ku|9|11}} || {{ku|11|7}} | '''{{ku|53|45}}''' |- bgcolor=#FAFAFA |[[26. august]] || align=right| '''{{CHE|fbz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ITA|fbz|1}} | {{ku|11|6}} || {{ku|11|4}} || {{ku|11|4}} || || | '''{{ku|33|14}}''' |- bgcolor=#EEEEEE |[[26. august]] || align=right| '''{{DEU|fbz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{CHE|fbz|1}} | {{ku|11|4}} || {{ku|11|7}} || {{ku|11|5}} || || | '''{{ku|33|16}}''' |- bgcolor=#FAFAFA |[[26. august]] || align=right| '''{{AUT|fbz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ITA|fbz|1}} | {{ku|11|2}} || {{ku|11|5}} || {{ku|11|5}} || || | '''{{ku|33|12}}''' |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=140px| Družstvo !width=15px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=15px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=15px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=45px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|{{DEU|fbz|1}} |3||3||0|| {{ku|9|2}} || {{ku|119|74}} || +45||'''6''' |- bgcolor=#FFE4B5 |2. || align=left|{{AUT|fbz|1}} |3||2||1|| {{ku|8|4}} || {{ku|121|97}} || +24||'''4''' |- bgcolor=#FFE4B5 |3. || align=left|{{CHE|fbz|1}} |3||1||2|| {{ku|4|6}} || {{ku|81|90}} || −9||'''2''' |- bgcolor=#FECCCC |4. || align=left|{{ITA|fbz|1}} |3||0||3|| {{ku|0|9}} || {{ku|39|99}} || −60||'''0''' |} === Play-off === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width=80px|Dátum !width=130px|Družstvo 1 !width=35px|Výsledok !width=130px|Družstvo 2 !width=40px|1. set !width=40px|2. set !width=40px|3. set !width=40px|4. set !width=40px|5. set !Lopty spolu |- style="background:lightblue" |colspan=10 align=left|'''Semifinále''' |- bgcolor=#EEEEEE |[[27. august]] || align=right| '''{{AUT|fbz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{CHE|fbz|1}} | {{ku|11|4}} || {{ku|11|6}} || {{ku|11|3}} || || | '''{{ku|33|13}}''' |- style="background:lightblue" |colspan=10 align=left|'''Stretnutie o 3. miesto''' |- bgcolor=#e6e6e6 |[[27. august]] || align=right| '''{{CHE|fbz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ITA|fbz|1}} | {{ku|11|6}} || {{ku|11|5}} || {{ku|11|8}} || || | '''{{ku|33|19}}''' |- bgcolor=#F7E6A8 |colspan=10 align=left|'''Finále''' |- bgcolor=#e6e6e6 |[[27. august]] || align=right| '''{{DEU|fbz|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{AUT|fbz|1}} | {{ku|11|5}} || {{ku|12|10}} || {{ku|11|4}} || || | '''{{ku|34|19}}''' |} == Konečné poradie == {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ;Ženy {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=130|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] || {{DEU|fbz|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] || {{AUT|fbz|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] || {{CHE|fbz|1}} |- |align=center| 4. || {{ITA|fbz|1}} |} {{Stĺpce-2}} ;Muži do 21 rokov {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=130|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] || {{DEU|n|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] || {{AUT|n|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] || {{CHE|n|1}} |} {{Stĺpce-koniec}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://efa-fistball.com/ Oficiálna stránka Európskej faustbalovej asociácie] {{deu icon}} * [http://www.faustball-liga.de/ Oficiálna stránka Nemeckej faustbalovej ligy]{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{deu icon}} == Zdroje == * [http://www.efa-fistball-euro.tsvcalw.de/ Oficiálna stránka ME 2017] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170808192348/http://www.efa-fistball-euro.tsvcalw.de/ |date=2017-08-08 }} {{deu icon}} * [http://faustball-liga.de/international/europameisterschaften/em-frauen-2/em-2017-calw/ ME 2017 na stránke Nemeckej faustbalovej ligy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170829172829/http://faustball-liga.de/international/europameisterschaften/em-frauen-2/em-2017-calw/ |date=2017-08-29 }} {{deu icon}} * [http://www.oefbb.at/de/intern:595/intern:595/frauenu21-em-2017 ME 2017 na stránke Rakúskej faustbalovej federácie] {{deu icon}} {{Majstrovstvá Európy vo faustbale}} [[Kategória:Faustbal v 2017]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo faustbale žien]] [[Kategória:Športové podujatia v Nemecku|Faustbal]] [[Kategória:Calw]] [[Kategória:2017 v Nemecku]] ehst264ibvksrk6ky0mwc5l2a9igld6 Listový kel 0 611234 8256383 7927473 2026-08-01T17:03:07Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256383 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Cols_a_Jesús_Pobre.JPG|náhľad|Na obrázku je buď listový kel alebo niektorý veľmi podobný typ kapusty obyčajnej]] ::''Výraz listový kel (alebo kel listový, listová kapusta, kapusta listová) môže v širšom zmysle znamenať taxón Brassica oleracea convar. acephala, do ktorého patria okrem predmetu tohto článku ešte ďalšie taxóny. O tom pozri v článku [[kapusta obyčajná]].'' '''Listový kel''' (lat. ''Brassica oleracea'' var. ''viridis''; ďalšie názvy pozri nižšie) je [[taxón]] z druhu [[kapusta obyčajná]]. == Názvy== Slovenské názvy sú: '''listový kel'''/'''kel listový'''<ref name=FS>{{Citácia knihy| priezvisko = Goliašová| meno = Kornélia, ed.| priezvisko2 = Šípošová| meno2 = Helena| spoluautori = ed.| titul = Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales| odkaz na titul = | vydanie = 1| miesto = Bratislava| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| rok = 2002| isbn = 80-224-0710-0| edícia = | zväzok edície = | počet strán =| strany = 705}}</ref><ref name="EF">JÄGER, E. J. (ed.) et al. ''Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland - Krautige Zier- und Nutzpflanzen''. Berlin: Springer-Verlag, 2007. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 251</ref><ref name="NPV">GLADIS, T., HAMMER, K. ''Die Brassica-oleracea-Gruppe''. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. ISBN 3-9807551-0-X. S. 27 dostupné online [https://www.nutzpflanzenvielfalt.de/sites/nutzpflanzenvielfalt.de/files/publikationen/bd1brassica1.pdf]</ref><ref>VITEKOVÁ, A. Ružičkový, kučeravý, listový: Ako pestujeme kel. In: iZáhradkár, 14. mája 2009.</ref>, (?) '''listová kapusta'''/'''kapusta listová'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = AGROVOC | url = http://artemide.art.uniroma2.it:8081/agrovoc/agrovoc/en/page/c_4070 | vydavateľ = artemide.art.uniroma2.it | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-22 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171223102616/http://artemide.art.uniroma2.it:8081/agrovoc/agrovoc/en/page/c_4070 | dátum archivácie = 2017-12-23 }} (Poznámka: Tu je však výraz listová kapusta použitý vo vzťahu k ''Brassica oleracea convar. acephala'')</ref>, '''kŕmny kel listový'''<ref name="ABC" />, '''kŕmny kel'''/'''kel kŕmny'''<ref>KOLEK, J. et al. ''Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník''. Bratislava: Príroda, 1971. S. 178, 298.</ref><ref name=NPV/><ref name=PLANT>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Multilingual Multiscript Plant Name Database - Sorting Brassica oleracea names | url = http://www.plantnames.unimelb.edu.au/Sorting/Brassica_oleracea.html#sabauda | vydavateľ = plantnames.unimelb.edu.au | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-13 | miesto = | jazyk = }}</ref>, '''kŕmna kapusta'''/'''kapusta kŕmna'''<ref>Nariadenie Komisie (ES) č. 296/2003 zo 17. februára 2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 959/93 týkajúce sa štatistických informácií, ktoré členské štáty poskytujú o rastlinných produktoch okrem obilnín (Poznámka: Porovnaj en sk)</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zelenina a jedlé rastliny | url = http://www.e-semena.sk/sk/semena-zeleniny/?slist_page=0&slist_letter=k | vydavateľ = e-semena.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-22 | miesto = | jazyk = }} (Poznámka: Ale tu sa môže myslieť Brassica oleracea var. viridis v niektorom troche širšom zmysle)</ref>, '''stromčekový kel''' (v širšom zmysle - porov. nižšie)<ref name=ABC>STRÁNSKÁ, K. Atlas abc – Krmné košťáloviny. In: ABC, roč. 34, č. 6, 1989</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = JAGA GROUP, s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Tipy na dopestovanie zdravej zeleniny z vlastnej záhrady | url = https://urobsisam.zoznam.sk/zahrada/zelenina-a-ovocie/tipy-na-dopestovanie-zdravej-zeleniny-z-vlastnej-zahrady | vydavateľ = urobsisam.zoznam.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-22 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=PLANT/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor =ADAP Project | odkaz na autora = | titul = Tree Kale, Perennial Kale| url = https://gms.ctahr.hawaii.edu/gs/handler/getmedia.ashx?moid=3254&dt=3&g=12 | vydavateľ = gms.ctahr.hawaii.edu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-22 | miesto = | jazyk = }}</ref>, '''kel stromový''' (v širšom zmysle - porov. nižšie)<ref name=Agro>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kel kučeravý pre úžitok aj krásu | url = http://old.agroporadenstvo.sk/rv/zelenina/kel_kuceravy.htm?start | vydavateľ = old.agroporadenstvo.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-22 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20171223102101/http://old.agroporadenstvo.sk/rv/zelenina/kel_kuceravy.htm?start | dátum archivácie = 2017-12-23 }}</ref>, '''kravský kel'''<ref name=ABC/><ref>Ústav vědeckotechnických informaci, Ministerstva zemědělství, lesního a vodního hospodářství: Socialistické Zemědělství, ročník 3, 1953, č. 7–12, S. 826</ref>, '''kravská kapusta listová'''<ref>Sborník prác o Tatranskom národnom parku, roč. 3, 1953, Obzor, S. 228</ref>, (?) '''stonkový kel'''.<ref name=ABC/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Krmná (kadeřavá) kapusta (Brassica oleracea L., conv. acephala (DC.) Alef. var. viridis)| url = https://cit.vfu.cz/vegetabilie/plodiny/czech/kapusta.htm | vydavateľ = cit.vfu.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-22 | miesto = | jazyk = }}</ref>, (?) '''zimný kel/zimná kapusta'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Ondrej Zicha; ondrej.zicha(at)gmail.com | odkaz na autora = | titul = Profil taxonu | url = https://www.biolib.cz/cz/taxon/id39223/ | vydavateľ = biolib.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-20 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180619113330/https://www.biolib.cz/cz/taxon/id39223/ | dátum archivácie = 2018-06-19 }}</ref><ref>SLAVÍK, B., HEJNÝ, S., ŠTĚPÁNKOVÁ, J. (eds.). Květena České republiky. Praha: Academia. 1988, ISBN 80-200-0256-1. S. 214 (Poznámka: Len implicitne podľa priradenia názvov jarmuz a kravské zelí [inde nazývaných aj zimní kapusta] špeciálne k variete Brassica oleracea var. viridis na rozdiel od variety Brassica oleracea var. sabellica) </ref><ref>KOLEK, J. et al. ''Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník''. Bratislava: Príroda, 1971. S. 88</ref>. O prípadnom názve [[Kel kučeravý (sabellica)|kučeravý kel]] pozri {{#tag:ref|Vo knihe Flóra Slovenska je na str. 705 ako synonymum listového kelu nesprávne uvedený aj názov kučeravý kel (a varianty tohto názvu) a okrem toho je na tej istej strane chybne spracovaná sekcia o skupine Viridis. Podrobnosti: 1. Charakteristika taxónu uvedená na str. 705 protirečí charakteristike uvedenej na str. 703 – kým na str. 703 sa opisuje ''Viridis'' v užšom zmysle (teda bez ''Sabellica''), na str. 705 sa opisuje ''Viridis'' v širšom zmysle (teda vrátane ''Sabellica''). ''Sabellica'' je však (na tej istej strane) preberaná ako samostatný taxón, preto by mal byť na str. 705 pod hlavičkou skupina ''Viridis'' správne opisovaný len ''Viridis'' v užšom zmysle. 2. V dôsledku rovnakého omylu je na str. 705 nesprávne uvedený ako slovenský názov pre skupinu ''Viridis'' kel kučeravý/kučeravý kel/kel obyčajný kučeravý (zatiaľ čo názov listový kel je tam uvedený správne). Z dvojice ''Viridis'' (v užšom zmysle) a ''Sabellica'' má totiž kučeravé listy taxón ''Sabellica'', zatiaľ čo taxón ''Viridis'' má listy iba mierne vlnité alebo úplne rovné; takisto vo všetkých iných jazykoch sa ako kučeravý kel (''curly kale, Krauskohl, chou frisé'' atď.) označuje ''Sabellica'', nie ''Viridis'' v užšom zmysle. K zámene vo Flóre Slovenska došlo zrejme preto, lebo v starších slovenských dielach (pozri napr. Buffa 1954 [tu boli zavedené slov. názvy], Červenka 1986, Dostál-Červenka 1991) je názov kel kučeravý (a podobne) priradený – a to správne - k taxónu ''Viridis'' (staršie: ''Acephala'') definovanému v širšom zmysle (t.j. vrátane ''Sabellica'') a pod vplyvom týchto textov vo Flóre Slovenska na str. 705 pod názvom “skupina Viridis” autor zmiešal ''Viridis'' v užšom zmysle (t. j. bez ''Sabellica'') s ''Viridis'' v širšom zmysle (t. j. vrátane ''Sabellica'').<ref>BUFFA, F. Zásady pri ustaľovaní slovenskej botanickej nomenklatúry. In: Slovenská reč, roč. 19, č. 8, 1954, S. 248 [http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1954/8/sr1954-8-lq.pdf dostupné online]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Červenka | meno = Martin | odkaz na autora = | spoluautori = et al. | titul = Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba | odkaz na titul = | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Príroda|Príroda]] | rok = 1986 | počet strán = 517 | strany = 134{{--}}135 }}</ref><ref>DOSTÁL, J., ČERVENKA, M. Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Bratislava: SPN, 1991. ISBN 80-08-00273-5. položka 647</ref><ref>GLADIS, T., HAMMER, K. ''Die Brassica-oleracea-Gruppe''. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. ISBN 3-9807551-0-X. S. 26-27, 35. dostupné online [https://www.nutzpflanzenvielfalt.de/sites/nutzpflanzenvielfalt.de/files/publikationen/bd1brassica1.pdf]</ref><ref name=MN>HANELT, P., Institute of Plant Genetics and Crop Plant Research (eds.). ''Mansfeld's Encyclopedia of Agricultural and Horticultural Crops (Except Ornamentals) 1''. Berlin: Springer Verlag, 2001. ISBN 978-3-540-41017-1. S. 1442-43</ref><ref name="r1">JÄGER, E. J. (ed.) et al. ''Rothmaler - Exkursionsflora von Deutschland - Krautige Zier- und Nutzpflanzen''. Berlin: Springer-Verlag, 2007. ISBN 978-3-662-50419-2. S. 250-251</ref><ref>SLAVÍK, B., HEJNÝ, S., ŠTĚPÁNKOVÁ, J. (eds.). Květena České republiky. Praha: Academia. 1988, ISBN 80-200-0256-1. S. 214</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = GRIN - taxon: Brassica oleracea L. | url = https://npgsweb.ars-grin.gov/gringlobal/taxonomydetail.aspx?7668 | vydavateľ = npgsweb.ars-grin.gov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-12-13 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>ÚKSÚP: Kel kučeravý - Brassica oleracea L. var. sabellica L. - TG/90/6 - 31.3.2004 [http://www.uksup.sk/index.php?start&t=oos-td-zeleniny&t2 dostupné online]</ref><ref name=PLANT/><ref> SMERNICA RADY 92/33/EHS z 28. apríla 1992 o uvádzaní do obehu množiteľského a sadivového zeleninového materiálu, iného ako osivo </ref><ref>Brassica oleracea Sabellica Group. In: Pl@ntUse, dostupné online [http://uses.plantnet-project.org/en/Brassica_oleracea_Sabellica_Group_(Common_names)], prístup 11. 12. 2017</ref>|group=pozn}}. Vedecké názvy sú: Brassica oleracea var. viridis<ref name=FS/>, Brassica oleracea var. acephala<ref name=FS/><ref name=MN/>, Brassica oleracea skupina Viridis<ref name=FS/>, Brassica oleracea Skupina Acephala<ref>Brassica oleracea. In: Pl@ntUse, dostupné online [http://uses.plantnet-project.org/fr/Brassica_oleracea] a [http://uses.plantnet-project.org/en/Brassica_oleracea_(Common_names)], prístup 11. 12. 2017</ref>, Brassica oleracea Skupina Collard<ref name="WEP">WIERSEMA, J. H., LEÓN, B.: ''World Economic Plants (A Standard Reference) ''. 2nd edition. Boca Raton: CRC Press, 2013. ISBN 978-1-4665-7681-0. S. 115</ref>, Brassica oleracea cv. Group Acephala<ref name=FS/>, Brassica oleracea cv. group Collard<ref name="JAN"> SIEMONSMA, J. S., PILUEK, K. (eds). ''Plant Resources of South-East Asia No. 8 - Vegetables''. Wageningen: Pudoc Scientific Publishers, 1993. ISBN 978-90-220-1058-7, S. 108 [http://edepot.wur.nl/326103 dostupné online]</ref>, Brassica oleracea var. plana<ref name=JAN/>, Brassica oleracea subsp./var. acephala podskupina plana<ref>RHODES, D.: Classification of Brassicas (HORT410 - Vegetable Crops, Department of Horticulture and Landscape Architecture - Purdue University), dostupné online: [https://www.hort.purdue.edu/rhodcv/hort410/cole/co00001.htm], dátum prístupu 13. 12. 2017 (a [https://web.archive.org/web/19990117034956/https://www.hort.purdue.edu/rhodcv/hort410/cole/co00001.htm])</ref>, Brassica oleracea var. acephala subvar. plana<ref name=HEGI1>HEGI, G. Illustrierte Flora von Mitteleuropa, IV. Band, 1. Hälfte. Dicotyledones (II. Teil). 1. vydanie. Mníchov: J. F. Lehmanns Verlag. 1919, S. 246 [http://dfg-viewer.de/show/?tx_dlf%5Bpage%5D=1&tx_dlf%5Bid%5D=http%3A%2F%2Fdigital.ub.uni-duesseldorf.de%2Foai%2F%3Fverb%3DGetRecord%26metadataPrefix%3Dmets%26identifier%3D1720931&tx_dlf%5Bdouble%5D=0&cHash=9805f51bd3423bd91b3c98d726b79b4d dostupné online]</ref>, Brassica oleracea convar. acephala var. viridis<ref name=MN/>, Brassica oleracea ssp. capitata (convar. acephala) var. viridis<ref name=NPV/><ref name= EF/>, Brassica oleracea convar. acephala var. acephala<ref name="r2">HELM, J.: Morphologisch-taxonomische Gliederung der Kultursippen von Brassica oleracea L. In: Die Kultupflanze. dec. 1963, roč. 11, s. 92-210 [https://link.springer.com/article/10.1007/BF02136113 dostupné online], prístup 13. 12. 2017</ref>, Brassica oleracea viridis<ref>Derwent Publications. ''Thesaurus of Agricultural Organisms: Pests, Weeds and Diseases. Volume One A to M''. London: Chapman and Hall, 1990. ISBN 0-412-37290-8. S. 177</ref> Vedecký názov ''Brassica oleracea'' var. ''viridis'' má v literatúre okrem významu, ktorý je predmetom tohto článku, ešte ďalšie dva významy, a to: 1. ''Brassica oleracea'' convar. ''acephala'' (t.j. súhrnné označenie pre ''Brassica oleracea'' var. ''viridis'' (v zmysle tohto článku) + ''Brassica olereacea'' var. ''sabellica'' + ''Brassica oleracea'' var. ''selenisia'' + ''Brassica oleracea'' var. ''palmifolia'' + ''Brassica oleracea'' var. ''medullosa'') <ref>MARTINOVSKÝ, J. ''Kľúč na určovanie rastlín''. 4. preprac. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1987. S. 195 </ref>, staršie synonymum: Brassica oleracea convar. viridis <ref>DOSTÁL, J., ČERVENKA, M. ''Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín''. Bratislava: SPN, 1991. ISBN 80-08-00273-5. položka 647 </ref>, 2. ako bod 1. ale okrem ''Brassica oleracea'' var. ''medullosa'' <ref>NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 752/2014 z 24. júna 2014, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 (Poznámka: Porov. slov. a angl. verziu.) </ref> == Charakteristika == Je to dvojročná rastlina, kvitne až v druhom roku (vegetačná doba je približne 250 dní). Stonka je nezhrubnutá (na rozdiel od Brassica oleracea var. medullosa, kde je zhrubnutá) a na konci vegetačného obdobia býva drevnatá; je buď nízka alebo vysoká (u nás do 1,5 m, inde aj výrazne viac). Listy netvoria hlávku. Okraj listov je hladký, prípadne trochu vlnitý alebo trochu zúbkovaný (na rozdiel od Brassica oleracea var. sabellica, kde je okraj kučeravý). Listová čepeľ je plochá (na rozdiel od Brassica oleracea var. sabellica, kde je ohnutá od stredu listu nahor) a môže mať výkrojky. Listy sú zelené alebo fialové (červené) alebo s bielymi škvrnami. Rastlina je rozvetvená len málo a to najmä na vrchole stonky, a listy nezakrývajú stonku (na rozdiel od Brassica oleracea var. ramosa, ktorá je bohato rozvetvená a listy zakrývajú značnú časť stonky). V dôsledku drevnatenia dobre znáša nízke teploty (až do -15 °C). Listy slúžia ako krmovina alebo ako zelenina.<ref>GLADIS, T., HAMMER, K. ''Die Brassica-oleracea-Gruppe''. Lennenstadt: Verein zur Erhaltung der Nutzpflanzenvielfalt e. V. , 2003. ISBN 3-9807551-0-X. s. 27, 35. dostupné online [https://www.nutzpflanzenvielfalt.de/sites/nutzpflanzenvielfalt.de/files/publikationen/bd1brassica1.pdf]</ref><ref>{{Citácia knihy| priezvisko = Goliašová| meno = Kornélia, ed.| priezvisko2 = Šípošová| meno2 = Helena| spoluautori = ed.| titul = Flóra Slovenska V/4 : Angiospermophytina, Dicotyledonopsida, Papaverales, Capparales| odkaz na titul = | vydanie = 1| miesto = Bratislava| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]| rok = 2002| isbn = 80-224-0710-0| edícia = | zväzok edície = | počet strán =| strany = 703}}</ref><ref name=ABC/><ref name="r1" /> == Kapusta obyčajná predĺžená == [[Súbor:Jersey kale 1836.jpg|náhľad|Kapusta obyčajná predĺžená na ilustrácii z roku 1836]] Pod listový kel (''Brassica oleracea'' var. ''viridis'') patrí aj '''kapusta obyčajná predĺžená''' (='''kel stromový'''/'''stromčekový kel''' v užšom zmysle<ref name=Agro/><ref>VILMORIN-ANDRIEUX. Les plantes potagères. Vilmorin-Andrieux & Cie,1883 [https://fr.wikisource.org/wiki/Les_Plantes_potag%C3%A8res/Choux_verts dostupné online] (nem a angl. názov pre chou cavalier)</ref>; Brassica oleracea (convar. acephala) var. viridis [=var. acephala] f. exaltata, synonymá: Brassica oleracea convar. acephala var. arborea, Brassica oleracea var. longata; angl. Jersey kale/Jersey cabbage/walking stick cabbage), ktorá dosahuje výšku obyčajne 2 m, ale aj 4 m a viac, pestuje sa najmä na ostrove Jersey a v Normandii, a ktorej stonka sa používa ako palica na chodenie. Niekedy sa zaraďuje ako samostatná varieta alebo pod [[Kel palmový|palmový kel]] (teda pod Brassica oleracea var. palmifolia). <ref name="r2" /><ref name=NPV/><ref>Riesenkohl. In: ''Brockhaus - die Enzyklopädie Digital''. [CD-ROM] Mannheim: Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0</ref><ref>Zhao, Y., Green, J., Yu, M. and Grout, B.W.W 2006. HISTOLOGY OF ADVENTITIOUS SHOOT PRODUCTION IN MICROPROPAGATED WALKING STICK CABBAGE (BRASSICA OLERACEA VAR. LONGATA). Acta Hort. (ISHS) 725:231-234 [https://doi.org/10.17660/ActaHortic.2006.725.29] </ref><ref name=HEGI1/><ref name=WEP/><ref> NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 752/2014 z 24. júna 2014, ktorým sa nahrádza príloha I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 (Poznámka: V slovenskom preklade je preklep a názov longata je napísaný aj namiesto gongylodes - porov. angl. verziu)</ref><ref name=PLANT/> (Pozor na zámenu s kapustou predĺženou – Brassica elongata <ref>ČERVENKA, Martin et al. ''Slovenské botanické názvoslovie''. Bratislava: Príroda, 1986. S. 134</ref>) == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == {{referencie|2}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Kapustovité]] im8gj7pp075ng9iuyf93i0xqi580p70 Majstrovstvá Európy v atletike 0 612616 8256504 8255499 2026-08-02T07:45:00Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256504 wikitext text/x-wiki [[Súbor:European_Championships_in_Athletics.png|náhľad|Štáty, ktoré hostili európsky šampionát]] '''Majstrovstvá Európy v atletike''' sa prvýkrát uskutočnili v roku [[1934]] v [[Turín]]e. Od tej doby sa organizujú v štvorročných cykloch (s výnimkou obdobia [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] a prelomu 60. a 70. rokov [[20. storočie|20. storočia]]) podobne ako [[Olympijské hry (moderné)|olympijské hry]]. V roku [[1978]] hostilo kontinentálny šampionát [[Československo|československé]] hlavné mesto [[Praha]]. Jubilejný dvadsiaty ročník sa konal v roku [[2010]] v [[Španielsko|španielskej]] [[Barcelona|Barcelone]]. Od roku 2010 sa európsky šampionát koná v dvojročných cykloch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = It's Helsinki! European Athletics awards 2012 European Athletics Championships to Finnish capital | url = https://www.european-athletics.com/home/news/helsinki-european-athletics-awards-2012-european-athletics-championships-finnish-capital-1265701 | vydavateľ = european-athletics.com | miesto = | dátum vydania = 2009-11-09 | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = }}</ref> Usporiadateľom je [[Európska atletická asociácia]]. == Prehľad ročníkov == {| class="wikitable" cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="text-align: left; font-size: 95%; border: gray solid 1px; border-collapse: collapse;" |+ ! width="20" |Poradie ! width="80" |Majstrovstvá ! width="100" |Mesto ! width="140" |Usporiadateľská krajina ! width="200" |Dátum konania ! width="175" |Miesto konania ! width="50" |Počet disciplín |- | 1. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1934|ME 1934]] (M) | [[Turín]] | {{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] | 7.{{--}}9. september [[1934]] | [[Stadio Olimpico di Torino|Stadio Benito Mussolini]] | 22 |- | rowspan="2" | 2. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1938|ME 1938]] (M) | [[Paríž]] | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] | 3.{{--}}5. september [[1938]] | Stade Olympic de Colombes | rowspan="2" | 32 |- | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1938|ME 1938]] (Ž) | [[Viedeň]] | {{Minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Nemecko]] | 17.{{--}}18. september 1938 | [[Ernst-Happel-Stadion]] |- | 3. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1946|ME 1946]] | [[Oslo]] | {{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]] | 22.{{--}}25. august [[1946]] | Stadion Bislett | 33 |- | 4. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1950|ME 1950]] | [[Brusel]] | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]] | 23.{{--}}27. august [[1950]] | [[Heysel Stadium]] | 34 |- | 5. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1954|ME 1954]] | [[Bern (mesto)|Bern]] | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]] | 25.{{--}}29. august [[1954]] | Stadion Neufeld | 35 |- | 6. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1958|ME 1958]] | [[Štokholm]] | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]] | 19.{{--}}24. august [[1958]] | [[Olympijský štadión (Štokholm)|Olympijský štadión]] | 36 |- | 7. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1962|ME 1962]] | [[Belehrad]] | {{Minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslávia]] | 12.{{--}}16. september [[1962]] | Stadion JNA | 36 |- | 8. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1966|ME 1966]] | [[Budapešť]] | {{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]] | 30. august{{--}}4. september [[1966]] | Népstadion | 36 |- | 9. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1969|ME 1969]] | [[Atény]] | {{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]] | 16.{{--}}21. september [[1969]] | Stadion Karaiskakis | 38 |- | 10. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1971|ME 1971]] | [[Helsinki]] | {{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] | 10.{{--}}15. august [[1971]] | [[Olympijský štadión (Helsinky)|Olympijský štadión]] | 38 |- | 11. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1974|ME 1974]] | [[Rím]] | {{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] | 1.{{--}}8. september [[1974]] | [[Stadio Olimpico]] | 39 |- | 12. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1978|ME 1978]] | [[Praha]] | {{Minivlajka|Československo}} [[Česko-Slovensko|Československo]] | 29. august{{--}}3. september [[1978]] | [[Štadión Evžena Rošického]] | 40 |- | 13. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1982|ME 1982]] | [[Atény]] | {{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]] | 6.{{--}}12. september [[1982]] | [[Olympijský štadión (Atény)|Olympijský štadión]] | 41 |- | 14. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1986|ME 1986]] | [[Stuttgart]] | {{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | 26. august{{--}}31. august [[1986]] | [[Mercedes-Benz Arena (Stuttgart)|Neckarstadion]] | 43 |- | 15. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1990|ME 1990]] | [[Split]] | {{Minivlajka|Juhoslávia}} [[Juhoslávia]] | 26. august{{--}}2. september [[1990]] | [[Štadión Poljud]] | 43 |- | 16. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1994|ME 1994]] | [[Helsinki]] | {{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] | 7.{{--}}14. august [[1994]] | [[Olympijský štadión (Helsinki)|Olympijský štadión]] | 44 |- | 17. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 1998|ME 1998]] | [[Budapešť]] | {{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]] | 18.{{--}}23. august [[1998]] | Štadión Ferenca Puskása | 46 |- | 18. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2002|ME 2002]] | [[Mníchov]] | {{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | 6.{{--}}11. august [[2002]] | [[Olympiastadion (Mníchov)|Olympiastadion Mníchov]] | 46 |- | 19. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2006|ME 2006]] | [[Göteborg]] | {{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]] | 7.{{--}}13. august [[2006]] | [[Ullevi]] | 47 |- | 20. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2010|ME 2010]] | [[Barcelona]] | {{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]] | 27. júl{{--}}1. august [[2010]] | Lluís Companys Olympic Stadium | 47 |- | 21. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2012|ME 2012]] | [[Helsinki]] | {{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]] | 27. jún{{--}}1. júl [[2012]] | [[Olympijský štadión (Helsinki)|Olympijský štadión]] | 42 |- | 22. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2014|ME 2014]] | [[Zürich]] | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]] | 12.{{--}}17. august [[2014]] | [[Letzigrund]] | 47 |- | 23. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2016|ME 2016]] | [[Amsterdam]] | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]] | 6.{{--}}10. júl [[2016]] | [[Olympijský štadión (Amsterdam)|Olympijský štadión]] | 44 |- | 24. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2018|ME 2018]] | [[Berlín]] | {{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | 7.{{--}}12. august [[2018]] | [[Olympiastadion (Berlín)|Olympiastadion Berlín]] | 48 |- | — | ME 2020 | [[Paríž]] | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] | 26.{{--}}30. jún [[2020]]<br/>zrušené kvôli [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémii koronavírusu]] | [[Stade de France]] | |- | 25. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2022|ME 2022]] | [[Mníchov]] | {{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]] | 15.{{--}}21. august [[2022]] | [[Olympiastadion (Mníchov)|Olympiastadion Mníchov]] | 48 |- | 26. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2024|ME 2024]] | [[Rím]] | {{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] | 7.{{--}}12. jún [[2024]] | [[Stadio Olimpico]] | 47 |- | 27. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026|ME 2026]] | [[Birmingham]] | {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]] | 10.{{--}}16. august [[2026]] | [[Alexander Stadium]] | |- | 28. | [[Majstrovstvá Európy v atletike 2028|ME 2028]] | [[Chorzów]] | {{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]] | 3.{{--}}8. jún [[2028]] | [[Stadion Śląski]] | |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.european-athletics.com/home Oficiálna stránka] * [https://web.archive.org/web/20070613122355/http://www.european-athletics.org/index.php?option=com_content&task=view&id=203&Itemid=3 Databáza výsledkov na EAA] * [http://www.todor66.com/athletics/europe/index.html Databáza výsledkov na todor66.com] == Zdroj == {{Preklad|cs|Mistrovství Evropy v atletice|25439778}} [[Kategória:Atletické súťaže]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy|Atletika]] ce5h62vi0xiks4x2xbvl8sn3ul8svts Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 2018 0 621330 8256579 8223536 2026-08-02T11:35:07Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 2 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256579 wikitext text/x-wiki {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov | rok = 2018 | iný názov = | logo = Adelmannsfelden-wappen.svg | veľkosť loga = 90px | popis loga = Erb Adelmannsfeldenu | usporiadateľ = Nemecko | 2 usporiadateľ = | dátum = [[24. august|24.]]{{--}}[[26. august]] [[2018]] | počet tímov = 10 | počet dejísk = 1 | počet miest = 1 | víťaz = Nemecko | počet titulov = 14 | zápasy = 34 | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | dejiská = [[Adelmannsfelden]] | rok pred = 2016 | rok po = 2020 }} '''Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov 2018''' bol v poradí 21. turnaj [[majstrovstvá Európy vo faustbale|majstrovstiev Európy vo faustbale]] mužov, ktoré od roku 2016 organizuje [[Európska faustbalová asociácia]] (EFA). Predtým ich organizovala [[Medzinárodná faustbalová asociácia]] (IFA). Konal sa sa v dňoch od [[24. august|24.]]{{--}}[[26. august]]a [[2018]] v [[Adelmannsfelden]]e, v spolkovej krajine [[Bádensko-Württembersko]], v [[Nemecko|Nemecku]], za účasti rekordných 10 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Faustball-EM 2018 in Adelmannsfelden |url = https://www.schwaebische.de/landkreis/ostalbkreis/adelmannsfelden_artikel,-faustball-em-2018-in-adelmannsfelden-_arid,10519362.html |dátum vydania = 01.09.2016 |dátum prístupu = 10.08.2018 |vydavateľ = schwaebische.de |jazyk = po nemecky }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Schedule 2018 - 2020 | url = http://neu.efa-fistball.com/wp-content/uploads/2018/04/efa_schedule_2018-2020_2.pdf | dátum vydania = 01.04.2018 | dátum prístupu = 10.08.2018 | vydavateľ = efa-fistball.com | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EFA 2018 Men’s European Championship | url = https://www.efa-fistball.com/2018/05/06/efa-2018-mens-european-championship/ | dátum vydania = 06.05.2018 | dátum prístupu = 10.08.2018 | vydavateľ = efa-fistball.com | jazyk = po nemecky }}</ref> Nováčikmi turnaja boli družstvá Belgicka a Holandska. Nemecko organizovalo európsky šampionát mužov siedmykrát, predtým hostilo toto podujatie v rokoch 1978, 1994, 1998, 2002, 2008 a 2012. Zápasy sa odohrali v areáli miestneho multišportového klubu [[TSV Adelmannsfelden 1924]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Venue |url = http://www.fistballeuro2018.com/index.php/CustomPage/?id=48 |dátum vydania = |dátum prístupu = 10.08.2018 |vydavateľ = fistballeuro2018.com |jazyk = po anglicky }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Titul obhájilo {{DEU|fbm}}, ktoré vo finálovom stretnutí pred 3 500 divákmi zvíťazilo nad {{CHE|fbm|0|Švajčiarskom}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Wieder Europameister! 4:0 gegen die Schweiz |url = https://faustball-liga.de/wieder-europameister-40-gegen-die-schweiz/ |dátum vydania = 26.08.2018 |dátum prístupu = 27.08.2018 |vydavateľ = faustball-liga.de |jazyk = po nemecky }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Deutschland gewinnt das EM Finale | url = https://www.efa-fistball.com/2018/08/27/deutschland-gewinnt-das-em-finale/ | dátum vydania = 27.08.2018 | dátum prístupu = 27.08.2018 | vydavateľ = EFA | jazyk = po nemecky }}</ref> == Účastníci == {| class="wikitable" width=500 style=text-align:center |- ! Skupina A !! {{tooltip|2016|Umiestnenie na ME 2016}} !! Účasti ! Skupina B !! {{tooltip|2016|Umiestnenie na ME 2016}} !! Účasti |- | align=left|{{DEU|fbm|1}} || 1. || 20 | align=left|{{CZE|fbm|1}} || 5. || 10 |- | align=left|{{CHE|fbm|1}} || 2. || 19 | align=left|{{SRB|fbm|1}} || 6. || 5 |- | align=left|{{AUT|fbm|1}} || 3. || 20 | align=left| {{POL|fbm|1}} || 7. || 1 |- | align=left|{{ITA|fbm|1}} || 4. || 18 | align=left|{{DNK|fbm|1}} || – || 6 |- | rowspan=2 colspan=3| | align=left|{{BEL|fbm|1}} || – || 0 |- | align=left|{{NLD|fbm|1}} || – || 0 |} == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center;font-size:95%" |- bgcolor=#AAAAFF !width=80px|Dátum !width=130px|Družstvo 1 !width=35px|Výsledok !width=130px|Družstvo 2 !width=35px|1. set !width=35px|2. set !width=35px|3. set !Lopty spolu |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[24. august]] || align=right| '''{{DEU|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{ITA|fbm|1}} | {{ku|11|6}} || {{ku|11|5}} || | '''{{ku|22|11}}''' |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[24. august]] || align=right| '''{{CHE|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{AUT|fbm|1}} | {{ku|11|7}} || {{ku|11|9}} || | '''{{ku|22|16}}''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[24. august]] || align=right| '''{{DEU|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|1}}''' || align=left| {{AUT|fbm|1}} | {{ku|11|8}} || {{ku|12|14}} || {{ku|11|3}} | '''{{ku|34|25}}''' |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[24. august]] || align=right| '''{{CHE|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{ITA|fbm|1}} | {{ku|11|6}} || {{ku|11|5}} || | '''{{ku|22|11}}''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[24. august]] || align=right| '''{{AUT|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|1}}''' || align=left| {{ITA|fbm|1}} | {{ku|8|11}} || {{ku|11|5}} || {{ku|11|7}} | '''{{ku|30|23}}''' |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[24. august]] || align=right| '''{{DEU|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{CHE|fbm|1}} | {{ku|11|5}} || {{ku|11|3}} || | '''{{ku|22|8}}''' |}<br> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=150px| Družstvo !width=18px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=18px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=18px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|{{DEU|fbm|1}} |3||3||0|| {{ku|6|1}} || {{ku|78|44}} || +34||'''6''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{CHE|fbm|1}} |3||2||1|| {{ku|4|3}} || {{ku|52|49}} || +3||'''4''' |- bgcolor=#CCEECC |3. || align=left|{{AUT|fbm|1}} |3||1||2|| {{ku|3|5}} || {{ku|71|79}} || −8||'''2''' |- bgcolor=#CCEECC |4. || align=left|{{ITA|fbm|1}} |3||0||3|| {{ku|1|6}} || {{ku|45|74}} || −29||'''0''' |} ==== Skupina B ==== {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center;font-size:95%" |- bgcolor=#AAAAFF !width=80px|Dátum !width=130px|Družstvo 1 !width=35px|Výsledok !width=130px|Družstvo 2 !width=35px|1. set !width=35px|2. set !width=35px|3. set !Lopty spolu |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[24. august]] || align=right| '''{{CZE|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{SRB|fbm|1}} | {{ku|11|7}} || {{ku|11|7}} || | '''{{ku|22|14}}''' |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[24. august]] || align=right| '''{{POL|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{BEL|fbm|1}} | {{ku|11|7}} || {{ku|11|9}} || | '''{{ku|22|16}}''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[24. august]] || align=right| '''{{DNK|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{NLD|fbm|1}} | {{ku|11|5}} || {{ku|11|7}} || | '''{{ku|22|12}}''' |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[24. august]] || align=right| {{CZE|fbm|2}} | '''{{ku|1|2}}''' || align=left| '''{{POL|fbm|1}}''' | {{ku|9|11}} || {{ku|11|8}} || {{ku|9|11}} | '''{{ku|29|30}}''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[24. august]] || align=right| '''{{SRB|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|1}}''' || align=left| {{NLD|fbm|1}} | {{ku|11|6}} || {{ku|8|11}} || {{ku|11|8}} | '''{{ku|30|25}}''' |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[24. august]] || align=right| '''{{DNK|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{BEL|fbm|1}} | {{ku|11|7}} || {{ku|11|4}} || | '''{{ku|22|11}}''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[24. august]] || align=right| '''{{CZE|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{NLD|fbm|1}} | {{ku|11|1}} || {{ku|11|3}} || | '''{{ku|22|4}}''' |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[24. august]] || align=right| '''{{SRB|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{BEL|fbm|1}} | {{ku|13|11}} || {{ku|13|11}} || | '''{{ku|26|22}}''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[24. august]] || align=right| {{DNK|fbm|2}} | '''{{ku|1|2}}''' || align=left| '''{{POL|fbm|1}}''' | {{ku|12|10}} || {{ku|6|11}} || {{ku|9|11}} | '''{{ku|27|32}}''' |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[25. august]] || align=right| '''{{CZE|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{BEL|fbm|1}} | {{ku|11|5}} || {{ku|11|7}} || | '''{{ku|22|12}}''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[25. august]] || align=right| '''{{DNK|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{SRB|fbm|1}} | {{ku|15|14}} || {{ku|11|9}} || | '''{{ku|26|23}}''' |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[25. august]] || align=right| '''{{POL|fbm|2}}''' | '''{{ku|2|0}}''' || align=left| {{NLD|fbm|1}} | {{ku|11|5}} || {{ku|11|6}} || | '''{{ku|22|11}}''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[25. august]] || align=right| {{DNK|fbm|2}} | '''{{ku|0|2}}''' || align=left| '''{{CZE|fbm|1}}''' | {{ku|2|11}} || {{ku|4|11}} || | '''{{ku|6|22}}''' |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[25. august]] || align=right| {{SRB|fbm|2}} | '''{{ku|1|2}}''' || align=left| '''{{POL|fbm|1}}''' | {{ku|11|5}} || {{ku|9|11}} || {{ku|9|11}} | '''{{ku|29|27}}''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[25. august]] || align=right| {{BEL|fbm|2}} | '''{{ku|1|2}}''' || align=left| '''{{NLD|fbm|1}}''' | {{ku|7|11}} || {{ku|11|9}} || {{ku|14|15}} | '''{{ku|32|35}}''' |}<br> {|class="toccolours" style="margin: 0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=150px| Družstvo !width=18px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=18px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=18px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. || align=left|{{POL|fbm|1}} |5||5||0|| {{ku|10|3}} || {{ku|133|112}} || +21||'''10''' |- bgcolor=#CCEECC |2. || align=left|{{CZE|fbm|1}} |5||4||1|| {{ku|9|2}} || {{ku|117|66}} || +51||'''8''' |- bgcolor=#CCEECC |3. || align=left|{{DNK|fbm|1}} |5||3||2|| {{ku|7|4}} || {{ku|103|100}} || +3||'''6''' |- bgcolor=#CCEECC |4. || align=left|{{SRB|fbm|1}} |5||2||3|| {{ku|5|7}} || {{ku|122|122}} || 0||'''4''' |- bgcolor=#FFDCCC |5. || align=left|{{NLD|fbm|1}} |5||1||4|| {{ku|3|9}} || {{ku|87|128}} || −41||'''2''' |- bgcolor=#FFDCCC |6. || align=left|{{BEL|fbm|1}} |5||0||5|| {{ku|1|10}} || {{ku|93|127}} || −34||'''0''' |} === Play-off === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center;font-size:95%" |- bgcolor=#AAAAFF !width=70px|Dátum !width=120px|Družstvo 1 !width=35px|Výsledok !width=120px|Družstvo 2 !width=35px|1. set !width=35px|2. set !width=35px|3. set !width=35px|4. set !width=35px|5. set !width=35px|6. set !width=35px|7. set !Lopty spolu |- align=center bgcolor=#87CEFF |colspan=13 align=left|'''Stretnutie o 9. miesto''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[26. august]] || align=right| {{NLD|fbm|2}} | '''{{ku|1|3}}''' || align=left| '''{{BEL|fbm|1}}''' | {{ku|11|7}} || {{ku|6|11}} || {{ku|5|11}} || {{ku|6|11}} || || || | '''{{ku|28|40}}''' || |- align=center bgcolor=#87CEFF |colspan=13 align=left|'''Štvrťfinále''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[25. august]] || align=right| '''{{DEU|fbm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{SRB|fbm|1}} | {{ku|11|5}} || {{ku|11|4}} || {{ku|11|6}} || || || || | '''{{ku|33|15}}''' || |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[25. august]] || align=right| '''{{ITA|fbm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{POL|fbm|1}} | {{ku|11|6}} || {{ku|12|10}} || {{ku|11|7}} || || || || | '''{{ku|34|23}}''' || |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[25. august]] || align=right| '''{{CHE|fbm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{DNK|fbm|1}} | {{ku|11|5}} || {{ku|11|4}} || {{ku|11|8}} || || || || | '''{{ku|33|17}}''' || |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[25. august]] || align=right| '''{{AUT|fbm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{CZE|fbm|1}} | {{ku|11|8}} || {{ku|11|4}} || {{ku|11|5}} || || || || | '''{{ku|33|17}}''' || |- align=center bgcolor=#87CEFF |colspan=13 align=left|'''Stretnutia o 5.{{--}}8. miesto''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[25. august]] || align=right| '''{{POL|fbm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{SRB|fbm|1}} | {{ku|11|8}} || {{ku|11|8}} || {{ku|9|11}} || {{ku|11|6}} || || || | '''{{ku|42|33}}''' || |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[25. august]] || align=right| '''{{CZE|fbm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{DNK|fbm|1}} | {{ku|15|14}} || {{ku|11|7}} || {{ku|11|5}} || || || || | '''{{ku|37|26}}''' || |- align=center bgcolor=#87CEFF |colspan=13 align=left|'''Stretnutie o 7. miesto''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[26. august]] || align=right| '''{{DNK|fbm|2}}''' | '''{{ku|3|1}}''' || align=left| {{SRB|fbm|1}} | {{ku|11|8}} || {{ku|11|9}} || {{ku|11|13}} || {{ku|11|9}} || || || | '''{{ku|44|39}}''' || |- align=center bgcolor=#87CEFF |colspan=13 align=left|'''Stretnutie o 5. miesto''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[26. august]] || align=right| {{POL|fbm|2}} | '''{{ku|0|3}}''' || align=left| '''{{CZE|fbm|1}}''' | {{ku|4|11}} || {{ku|11|13}} || {{ku|7|11}} || || || || | '''{{ku|22|35}}''' || |- align=center bgcolor=#87CEFF |colspan=13 align=left|'''Semifinále''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[25. august]] || align=right| '''{{DEU|fbm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{ITA|fbm|1}} | {{ku|11|3}} || {{ku|11|9}} || {{ku|11|5}} || || || || | '''{{ku|33|17}}''' || |- align=center bgcolor=#D2D2D2 |[[25. august]] || align=right| '''{{CHE|fbm|2}}''' | '''{{ku|3|0}}''' || align=left| {{AUT|fbm|1}} | {{ku|11|5}} || {{ku|11|8}} || {{ku|11|8}} || || || || | '''{{ku|33|21}}''' || |- align=center bgcolor=#FFDAB9 |colspan=13 align=left|'''Stretnutie o 3. miesto''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[26. august]] || align=right| '''{{AUT|fbm|2}}''' | '''{{ku|4|0}}''' || align=left| {{ITA|fbm|1}} | {{ku|11|8}} || {{ku|11|5}} || {{ku|11|4}} || {{ku|11|8}} || || || | '''{{ku|44|25}}''' |- align=center bgcolor=#F7F6A8 |colspan=13 align=left|'''Finále''' |- align=center bgcolor=#e6e6e6 |[[26. august]] || align=right| '''{{DEU|fbm|2}}''' | '''{{tooltip|4 : 0|3 500 divákov}}''' || align=left| {{CHE|fbm|1}} | {{ku|11|8}} || {{ku|11|4}} || {{ku|11|6}} || {{ku|11|7}} || || || | '''{{ku|44|25}}''' |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" |- ! {{tooltip|Por|Poradie}} ! width=130|Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" |align=center| [[Súbor:Gold medal europe.svg|17px]] || {{DEU|fbm|1}} |- bgcolor="#DCE5E5" |align=center| [[Súbor:Silver medal europe.svg|17px]] || {{CHE|fbm|1}} |- bgcolor="#FFDAB9" |align=center| [[Súbor:Bronze medal europe.svg|17px]] || {{AUT|fbm|1}} |- |align=center| 4. || {{ITA|fbm|1}} |- |align=center| 5. || {{CZE|fbm|1}} |- |align=center| 6. || {{POL|fbm|1}} |- |align=center| 7. || {{DNK|fbm|1}} |- |align=center| 8. || {{SRB|fbm|1}} |- |align=center| 9. || {{BEL|fbm|1}} |- |align=center| 10. || {{NLD|fbm|1}} |} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://efa-fistball.com/ Oficiálna stránka Európskej faustbalovej asociácie] {{deu icon}} * [http://www.faustball-liga.de/ Oficiálna stránka Nemeckej faustbalovej ligy]{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{deu icon}} == Zdroje == * [http://www.fistballeuro2018.com/ Oficiálna stránka ME 2018] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180824011207/http://www.fistballeuro2018.com/ |date=2018-08-24 }} {{deu icon}}/{{eng icon}} * [https://faustball-liga.de/international/europameisterschaften/em-maenner/em-2018-adelmannsfelden/ ME 2018 na stránke Nemeckej faustbalovej ligy] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180825073902/https://faustball-liga.de/international/europameisterschaften/em-maenner/em-2018-adelmannsfelden/ |date=2018-08-25 }} {{deu icon}} * [https://www.oefbb.at/de/international/intern:638/maenner-em-2018 ME 2018 na stránke Rakúskeho faustbalového zväzu] {{deu icon}} {{Majstrovstvá Európy vo faustbale}} [[Kategória:Faustbal v 2018]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo faustbale mužov]] [[Kategória:Športové podujatia v Nemecku|Faustbal]] 2cn6kaz1wqam1f1lb0mp06xego0iecy Redaktor:MelchiorSK/pieskovisko 2 635097 8256351 8256078 2026-08-01T14:51:59Z MelchiorSK 157187 8256351 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Arsukisdze | Rodné meno = | Popis osoby = gruzínsky [[architekt]] a [[Staviteľstvo|staviteľ]] | Portrét = | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[10. storočie]] | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = [[11. storočie]] | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[Gruzínske kráľovstvo]] | Národnosť = [[Gruzínci|gruzínska]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[]]{{--}}[[]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = Byzantská ríša | Portál3 = }} '''Arsukisdze''' ({{V jazyku|kat|არსუკისძე|''Arsukisdze''}}; fl. [[10. storočie|10.]]{{--}}[[11. storočie]]) bol [[Stredovek|stredoveký]] [[Gruzínci|gruzínsky]] [[architekt]] a staviteľ, ktorému sa pripisuje autorstvo chrámu Sveticchoveli v [[Mccheta|Mcchete]], jednej u najvýznamnejších pamiatok gruzínskej sakrálnej architektúre.<ref name=":1">{{Citácia knihy | meno zborník = ვახტანგ | priezvisko zborník = ბერიძე | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = არსუკისძე | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ქართული ენციკლოპედია | vydavateľ = ქართული ენციკლოპედიის მთავარი სამეცნიერო რედაქცია | miesto = თბილისი | rok = 1997 | isbn = | dátum prístupu = | url = https://georgianencyclopedia.ge/ka/form/21888 | diel = 1. ა{{--}}გილდია | typ dielu = ტომი | strany = 208 | jazyk = kat | poznámka = [BERIDZE, Vachtang. Arsukisdze. In: ''Enciklopedia sakartvelo''. Tbilisi : Kartuli enciklopediis Irakli Abašidzis sacheobis mtavari samecniero redakcia. Tom. 1. A{{--}}Gildia] }}</ref><ref name=":0">{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = არსუკისძე | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = საქართველოს ბიოგრაფიული ლექსიკონი | vydavateľ = ილია ჭავჭავაძის სახელობის საქართველოს ეროვნული ბიბლიოთეკა | miesto = თბილისი | rok = | isbn = | dátum prístupu = | url = http://www.nplg.gov.ge/bios/ka/00004116/ | diel = | typ dielu = | strany = | jazyk = kat | poznámka = [Arsukisdze. In: ''Sakartvelos biograpiuli leksikoni''. Tbilisi : Sakartvelos parlamentis Ilia Čavčavadzis sachelobis erovnuli biblioteka] }}</ref> == Život == Bližšie údaje o dátume a mieste jeho narodenia ani úmrtia nie sú známe. Arsukisdzeho meno je doložené dvoma stavebnými nápismi na východnej a severnej fasáde katedrály Sveticchoveli v Mcchete, ktorú dal v rokoch [[1010]]{{--}}[[1029]] na mieste staršieho chrámu vybudovať katolikos Melchisedech I. Na severnej [[Fasáda|fasáde]] sa nachádza [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéf]] pravej ruky s nápisom „''Ruka služobníka Arsukidzeho. Zmiluj sa''.“, zatiaľ čo nápis na východnej fasáde obsahuje prosbu „''Ušetri ruku otroka Arsukidzeho''.“ Tieto [[Epigrafia|epigrafické]] pamiatky sa stali východiskom legendy o „pravej ruke Arsukidzeho“, podľa ktorej architekt zahynul ešte pred dokončením stavby. Hodnoverné historické pramene však túto tradíciu nepotvrdzujú. Arsukisdze pravdepodobne zomrel alebo zahynul pred dokončením katedrály v roku 1029.<ref name=":0" /> == Dielo == [[Súbor:Sweti Cchoweli.JPG|náhľad|Chrám Sveticchoveli, [[11. storočie]], [[Mccheta]]]] K jeho najvýznamnejším pripisovaným dielam patrí chrám Sveticchoveli v Mcchete, jedna z vrcholných pamiatok stredovekej gruzínskej sakrálnej architektúry. Chrám bol vybudovaný v rokoch 1010{{--}}1029 na podnet katolika Melchisedecha I., ktorý poveril Arsukisdzeho výstavbou nového chrámu na mieste staršieho chrámu zo [[4. storočie|4.]]{{--}}[[5. storočie|5. storočia]].<ref name=":1" /> Arsukisdze navrhol monumentálny pozdĺžny trojlodný kupolový chrám s krížovou dispozíciou, ktorého [[Kupola|kupolu]] nesú štyri mohutné [[pilier]]e. Východný záver [[interiér]]u tvorí trojica [[Apsida (architektúra)|apsíd]], ktoré nie sú navonok priznané. Ich existenciu v [[exteriér]]i naznačujú iba dva výklenky na východnom [[Priečelie|priečelí]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Neubauer | meno = Edith | odkaz na autora = | titul = Gruzie | vydanie = | vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]] | miesto = Praha | rok = 1981 | isbn = | kapitola = Kultura v době plně rozvinutého feudalismu od druhé poloviny 10. století do poloviny 13. století | strany = 137 | jazyk = cs }}</ref> Architektonická koncepcia stavby sa vyznačuje harmonickými proporciami, vyváženou kompozíciou fasád, monumentálnym riešením vnútorného priestoru, bohatou kamenárskou výzdobou a technicky náročnými konštrukčnými riešeniami. Chrám Sveticchoveli predstavuje jeden z rozhodujúcich medzníkov vo vývoji gruzínskej sakrálnej architektúry. Jeho architektonické riešenie syntetizuje stavebné tradície južného [[Gruzínske kráľovstvo|Gruzínska]] i ďalších regionálnych škôl do uceleného a originálneho diela, ktoré dokumentuje vysokú úroveň gruzínskeho staviteľstva na začiatku [[11. storočie|11. storočia]]. Arsukisdzemu sa pripisuje aj autorstvo vstupnej brány západne od chrámu. Predpokladá sa, že brána vznikla súčasne s výstavbou chrámu.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = ბერიძე | meno = ვახტანგ | odkaz na autora = | titul = ძველი ქართველი ოსტატები : ხუროთმოძღვრები, მხატვრები, ოქრომჭედლები და კალიგრაფისტები | vydanie = | vydavateľ = ქართული ხელოვნების მოღვაწეები | miesto = თბილისი | rok = 1967 | isbn = | kapitola = | strany = | poznámka = [BERIDZE, Vachtang. ''Dzveli kartveli ostatebi: churotmodzgvrebi, mchatvrebi, okromčedlebi da kaligrapistebi''. Tbilisi : Kartuli chelovnebis mogvaceebi] | jazyk = kat }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Krno | meno = Miloš | odkaz na autora = | titul = Ak je na zemi raj: gruzínske kapitoly | vydanie = 1 | vydavateľ = Karpaty-Infopress | miesto = Bratislava | rok = 2002 | isbn = 80-968 533-2-5 | kapitola = | strany = 92 | jazyk = }} Autoritné údaje DEFAULTSORT:Arsukisdze Kategória:Narodenia v 10. storočí Kategória:Úmrtia v 11. storočí Kategória:Gruzínski architekti = Kallinikos z Héliopolisu = {{Infobox Osobnosť | Meno = Kallinikos z Héliopolisu | Rodné meno = | Popis osoby = byzantský [[architekt]], [[Staviteľstvo|staviteľ]], vynálezca a [[Alchýmia|alchymista]] | Portrét = | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[6. storočie]] | Miesto narodenia = asi [[Baalbek|Héliopolis]] | Dátum úmrtia = [[7. storočie]] | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[Byzantská ríša]] | Národnosť = [[Židia|židovská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[]]{{--}}[[]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = Byzantská ríša | Portál3 = }} '''Kallinikos z Héliopolisu'''<ref>{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = Grécky oheň | url kapitoly zborník = | priezvisko = Lešník | meno = František | odkaz na autora = | titul = Encyklopédia mýtov | vydavateľ = Typopress | miesto = Košice | rok = 2017 | isbn =978-80-8129-066-4 | dátum prístupu = | url = | diel = | typ dielu = | strany = 66 | jazyk = }}</ref> ({{V jazyku|grc|Καλλίνικος|''Kallinikos''}}, {{V jazyku|lat|''Callinicus''}}; fl. [[6. storočie|6.]]{{--}}[[7. storočie]]) bol [[Byzantská ríša|byzantský]] [[architekt]], [[Staviteľstvo|staviteľ]], vynálezca a [[Alchýmia|alchymista]] [[Židia|židovského pôvodu]], ktorý pôsobil na dvore cisára [[Konštantín IV. (Byzantská ríša)|Konštantína IV.]] Pripisuje sa mu vynález alebo zdokonalenie [[Grécky oheň|gréckeho ohňa]], predstavujúcej jednu z najvýznamnejších technologických inovácií byzantského vojenstva.<ref name=":2">{{Citácia knihy | editori = Oliver Nicholson | titul = The Oxford Dictionary of Late Antiquity | miesto = New York | kapitola zborník = Callinicus | meno zborník = Oliver | priezvisko zborník = Nicholson | autor zborník = | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 2018 | strany = 284 | isbn = 978-0-19-881624-9 | zväzok = 1 | typ zväzku = Vol. A{{--}}I | jazyk = en }}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Callinicus of Heliopolis | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = [[Encyclopædia Britannica]] | url = https://www.britannica.com/biography/Callinicus-of-Heliopolis | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Encyclopædia Britannica, Inc | miesto = Chicago | jazyk = en }}</ref> == Život == [[Súbor:Greekfire-madridskylitzes1.jpg|náhľad|[[Miniatúra (maliarstvo)|Miniatúra]] zobrazujúca použitie [[Grécky oheň|gréckeho ohňa]] byzantskou flotilou proti loďstvu [[Tomáš Slovan|Tomáša Slovana]] v Madridskom rukopise Skylitzovej kroniky, [[12. storočie]], fol. 34 v. b., dnes Biblioteca Nacional de España, [[Madrid]]]] Bližšie údaje o jeho živote ani o dátumoch narodenia a úmrtia nie sú známe. Jeho život a činnosť sú doložené predovšetkým z byzantských [[Kronika (stredovek)|kroník]], najmä v diele ''Chronographia'' od [[Theofanes Homologétes|Theofana Homologéta]]. Podľa byzantských kronikárov Kallinikos pochádzal z Héliopolisu (dnešný [[Baalbek]] v [[Libanon]]e) a pravdepodobne bol židovského pôvodu.<ref name=":3" /><ref name=":2" /> Pravdepodobne študoval v [[Alexandria|Alexandrii]]. Byzantský kronikár [[11. storočie|11. storočia]] [[Georgios Kedrenos]] vo svojom diele ''Compendium historiarum'' uvádza, že Kallinikos po arabskom dobytí [[Sýria|Sýrie]] utiekol v [[60. roky 7. storočia|60. rokoch]] alebo na začiatku [[70. roky 7. storočia|70. rokov 7. storočia]] do [[Istanbul|Konštantínopola]], kde vstúpil do služieb cisára Konštantína IV.<ref name=":3" /> V dobových prameňoch je označovaný ako ''mechanikos'' alebo architekt. Pravdepodobne sa podieľal na rôznych stavebných aktivitách, najmä výstavbe [[prístav]]ov, [[Opevnenie|opevnení]] a [[Loď|lodí]]. Kallinikovi sa pripisuje vynález gréckeho ohňa, ktorý predstavoval významnú technologickú inováciu byzantského vojenstva. Hoci jeho podiel na vzniku tejto zbrane nemožno na základe dochovaných prameňov jednoznačne potvrdiť, v [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografii]] je všeobecne považovaný za jej vynálezcu alebo významného zdokonaľovateľa.<ref name=":3" /> Grécky oheň predstavoval mimoriadne účinnú zápalnú zmes vystrekovanú prostredníctvom špeciálnych sifónov na nepriateľské lode. Jeho presné zloženie bolo známe iba cisárskemu dvoru a osobám povereným jeho výrobou. Grécky oheň pravdepodobne pozostával zo zmesi [[Nafta|nafty]], [[Smola|smoly]], [[Síra|síry]] a ďalších, dodnes presne neidentifikovaných zložiek.<ref name=":4">{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = CALLINICUS OF HELIOPOLIS | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Biographical encyclopedia of scientists | vydavateľ = Institute of Physics Pub | miesto = Bristol | rok = 1994 | isbn = 0-7503-0285-2 | dátum prístupu = | url = | diel = 1. A{{--}}K | typ dielu = Vol. | strany = 136{{--}}137 | jazyk = en }}</ref> Podľa Theofana Homologéta bol prvýkrát nasadený v námornej bitke pri Kyziku okolo roku [[673]], neskôr zohral rozhodujúcu úlohu pri obrane Konštantínopola počas prvého arabského obliehania v rokoch [[674]]{{--}}[[678]]. Niektoré neskoršie pramene, predovšetkým dielo Michaela Sýrčana, uvádzajú jeho použitie už okolo roku [[671]] proti arabskému loďstvu pri pobreží [[Lýkia|Lýkie]].<ref name=":2" /><ref name=":4" /> Zavedenie gréckeho ohňa výrazne posilnilo obranyschopnosť Byzantskej ríše a významne prispelo k zastaveniu arabskej expanzie vo východnom [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorí]]. Technológia jeho výroby sa stratila pravdepodobne po dobytí a [[Pád Konštantínopola|vyplienení Konštantínopola]] križiakmi v roku [[1204]].<ref name=":2" /> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = | url kapitoly zborník = | priezvisko = Oman | meno = Charles | odkaz na autora = | titul = A History of the Art of War in the Middle Ages | vydavateľ = Burt Franklin | miesto = New York | rok = 1924 | isbn = | dátum prístupu = | url = | diel = 2 | typ dielu = Vol. | strany = 46{{--}}47 | jazyk = en }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Partington | meno = James Riddick | odkaz na autora = | titul = A History of Greek Fire and Gunpowder | vydanie = | vydavateľ = W. Heffer and Sons | miesto = Cambridge | rok = 1960 | isbn = | kapitola = | strany = 12{{--}}14, 30{{--}}32 | jazyk = en }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Herbst | meno = Judith | odkaz na autora = | titul = The History of Weapons | vydanie = | vydavateľ = Lerner Publishing Group | miesto = London | rok = 2006 | isbn = 978-0-8225-3805-9 | kapitola = | strany = 7 | jazyk = en }} * {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník =Kalinizio Heliopoliskoa | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lur hiztegi entziklopedikoa | url = https://www.euskadi.eus/web01-a2lurhiz/eu/contenidos/termino/_c03340/eu_k_0275/k0275.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Lur argitaletxea | miesto = Donostia | jazyk = eus }} == Externé odkazy == Autoritné údaje DEFAULTSORT:Kallinikos z Héliopolisu Kategória:Narodenia v 6. storočí Kategória:Úmrtia v 7. storočí Kategória:Byzantskí architekti = Ilarion (gruzínsky svätec) = {{Infobox Svätec | Titul = svätý | Meno = Ilarion | Popis osoby = gruzínsky [[mních]], [[anachóret]] a [[Taumaturgos|divotvorca]] | Obrázok = Hilarion the Iberian, detail from icon at Saint Catherine's Monastery.jpg | Popis obrázka = neznámy autor, detail [[Ikona|ikony]] zobrazujúcej svätého Ilariona, [[14. storočie]], [[Kláštor svätej Kataríny]] na [[Sinajský polostrov|Sinaj]]i | Dátum narodenia = [[822]] | Miesto narodenia = Kacheti | Dátum úmrtia = [[875]] | Miesto úmrtia = [[Solún]] | Začatie beatifikačného procesu = | Začal beatifikačný proces = | Beatifikačný proces diecéza = | Dátum vyhlásenia za ctihodného = | Vyhlásil za ctihodného = | Dátum blahorečenia = | Miesto blahorečenia = | Blahorečil = | Dátum svätorečenia = | Miesto svätorečenia = | Svätorečil = | Atribúty = | Patronát = | Cirkev = [[Gruzínska apoštolská autokefálna pravoslávna cirkev|Gruzínska pravoslávna cirkev]] | Sviatok = [[2. december|2. decembra]] (resp. [[19. november|19. novembra]] podľa [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]) | Stupeň liturgického slávenia = <!-- ľubovoľná spomienka|spomienka|sviatok|slávnosť|prikázaný sviatok --> | Portál1 = Byzantská ríša | Portál2 = | Portál3 = }} [[Svätec|Svätý]] '''Ilarion''' alebo '''Hilarion'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Švagrovský | meno = Štefan | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Grécko byzantský rítus na území Slovenska | periodikum = Slavica Slovaca | odkaz na periodikum = | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | rok = 1998 | mesiac = | ročník = 33 | číslo = 100 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = 2026-08-01 | issn = 0037-6787 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dučák | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Apológia liturige Pavla VI. | periodikum = Acta missiologica | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Fakulta misijnej práce a tropického zdravotníctva Jána Pavla II. | miesto = Bratislava | rok = 2015 | mesiac = | ročník = 9 | číslo = 2 | strany = 72 | url = | dátum prístupu = 2026-08-01 | issn = 1337-7515 }}</ref> ({{V jazyku|kat|ილარიონ ქართველი|''Ilarion Kartveli''}}; * [[822]]{{#tag:ref|V odbornej literatúre sa ako rok jeho narodenia uvádza rok [[816]].<ref name=":OHL">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hilarion der Iberian | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ökumenisches Heiligenlexikon | url = https://www.heiligenlexikon.de/BiographienH/Hilarion_der_Iberer.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = deu }}</ref>|group = p.}} , Kacheti{{--}}† [[875]]{{#tag:ref|V odbornej literatúre sa ako rok jeho úmrtia uvádza rok [[869]]<ref name=":OHL" /> alebo [[822]]|group = p.}}, [[Solún]]) bol [[Gruzínci|gruzínsky]] [[mních]], [[Anachorét|anachóret]] a [[Taumaturgos|divotvorca]], popredná náboženská osobnosť gruzínského monasticizmu [[9. storočie|9. storočia]].<ref name=":5">{{Citácia knihy | meno zborník = მ | priezvisko zborník = დოლაქიძე | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = ილარიონ ქართველი | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ქართული საბჭოთა ენციკლოპედია | vydavateľ = ქართული საბჭოთა ენციკლოპედიის მთავარი სამეცნიერო რედაქცია | miesto = თბილისი | rok = 1997 | isbn = | dátum prístupu = | url = https://georgianencyclopedia.ge/ka/form/17771 | diel = 5. თუთია{{--}}კოქტეილი | typ dielu = ტომი | strany = 105 | jazyk = kat | poznámka = [M. Dolakidze. Ilarion Kartveli. In: ''[[Kartuli sabčota enciklopedia]]''. Tbilisi : Kartuli enciklopediis Irakli Abašidzis sacheobis mtavari samecniero redakcia. Tom. 5. tutia{{--}}kokteili] }}</ref><ref name=":6">{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = ილარიონ ქართველი | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = საქართველოს ბიოგრაფიული ლექსიკონი | vydavateľ = ილია ჭავჭავაძის სახელობის საქართველოს ეროვნული ბიბლიოთეკა | miesto = თბილისი | rok = | isbn = | dátum prístupu = | url = http://www.nplg.gov.ge/bios/ka/00008174/ | diel = | typ dielu = | strany = | jazyk = kat | poznámka = [Ilarion Kartveli. In: ''Sakartvelos biograpiuli leksikoni''. Tbilisi : Sakartvelos parlamentis Ilia Čavčavadzis sachelobis erovnuli biblioteka] }}</ref> Podieľal sa na výstavbe [[chrám]]ov, [[monastier]]ov a rozvoji duchovného života v stredovekom [[Gruzínsko|Gruzínsku]]. Pôsobil v Gruzínsku, [[Sýria|Sýrii]], [[Palestína (územie)|Palestíne]], [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]] i v Solúne. Jeho život sa stal námetom viacerých životopisných a hymnografických diel.<ref name=":5" /><ref name=":6" /> [[Gruzínska apoštolská autokefálna pravoslávna cirkev|Gruzínskou pravoslávnou cirkvou]] je uctievaný ako svätý. Jeho pamiatku si pripomínajú [[2. december|2. decembra]] (resp. [[19. november|19. novembra]] podľa [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]). == Život == Narodil sa približne v roku [[822]] v Kachetii do šľachtického rodu Donauriovcov. Vo veku šiestich rokov ho rodičia poslali do monastiera, kde získal náboženské vzdelanie. Podľa hagiografickej tradície sa už od detstva vyznačoval hlbokou zbožnosťou a [[Asketizmus (životný štýl)|asketickým spôsobom života]]. Jeho otec založil monastier v Kacheti, kde Ilarion istý čas pobýval. Približne vo veku štrnástich rokov ho opustil a uchýlil sa do pustovne v oblasti Dávida Garedžu, kde sa venoval asketickému životu. Dôvodom jeho odchodu bola aj snaha vyhnúť sa zvýšenej pozornosti zo strany otca. Jeho povesť askétu sa rýchlo rozšírila po Kartli a Kachetii. Na žiadosť biskupa Rustaveliho bol Ilarion proti svojej vôli vysvätený za kňaza. Následne podnikol púť do [[Svätá zem|Svätej zeme]], počas ktorej navštívil [[Jeruzalem]], [[Golgota|Golgotu]], [[Betlehem (sídlo)|Betlehem]], [[Tábor (vrch)|vrch Tábor]], Jordánsku púšť a kláštory v Palestíne. Podľa tradície následne zotrval sedem rokov vo Veľkej lavre svätého Sávu neďaleko Jeruzalema, odkiaľ sa do Gruzínska vrátil na základe videnia Bohorodičky. Po návrate do Gruzínska venoval časť zdedeného rodinného majetku na výstavbu chrámov a monastierov, zatiaľ čo zvyšok rozdelil medzi chudobných. Ilarionovi sa pripisuje významná úloha v rozvoji gruzínskeho monasticizmu v 9. storočí. Jeho meno sa spája predovšetkým s Chrámom Premenenia Pána v kláštornom komplexe Dávida Garedžu. Okrem zakladateľskej a stavebnej činnosti je v hagiografických prameňoch uvádzaný aj ako organizátor a reformátor mníšskeho života, ktorému sa pripisuje vytvorenie alebo úprava pravidiel pre viaceré mníšské spoločenstvá v Kachetii. Ilarion podstatnú časť svojho života strávil mimo Gruzínska. Podnikol cesty do významných centier kresťanského sveta, medzi ktoré patrili [[Konštantínopol]], hora Olymp v [[Bitýnia|Bitýnii]], [[Rím]] a [[Solún]]. Počas týchto ciest sa oboznámil s miestnymi formami mníšskeho života, vzdelanostnými centrami a duchovnými tradíciami východného i západného kresťanstva. Podľa tradície navštívil v Ríme hroby [[Peter (apoštol)|apoštolov Petra]] a [[Pavol (apoštol)|Pavla]], kde mal zotrvať približne dva roky. Po návrate smerom do Konštantínopola sa usadil v Solúne, kde prežil záver svojho života. Podľa hagiografických prameňov bol uctievaný aj ako liečiteľ a divotvorca. Zomrel v roku 875 a podľa tradície bol pochovaný v gruzínskom monastieri Hromani v blízkosti Konštantínopola. Ilarion sa stal predmetom rozsiahlej gruzínskej hagiografickej tradície. Jeho život a pôsobenie zachytáva cyklus životopisných a liturgických textov, v ktorých je prezentovaný ako vzor asketického spôsobu života, zakladateľ monastierov a duchovný autorita gruzínskeho mníšstva. Jeho pamiatku si pripomínajú 2. decembra (resp. 19. novembra podľa [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]). Na jeho počesť bola na Tbiliskej štátnej lekárskej univerzite založená cena udeľovaná za najlepšiu učebnicu a vedeckú monografiu. == Poznámky == {{Referencie|skupina=p.}} == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * == Externé odkazy == bgx90cpgrhr0c973yybfwusq986jnix 8256419 8256351 2026-08-01T19:49:33Z MelchiorSK 157187 8256419 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Arsukisdze | Rodné meno = | Popis osoby = gruzínsky [[architekt]] a [[Staviteľstvo|staviteľ]] | Portrét = | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[10. storočie]] | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia = [[11. storočie]] | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[Gruzínske kráľovstvo]] | Národnosť = [[Gruzínci|gruzínska]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[]]{{--}}[[]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = Byzantská ríša | Portál3 = }} '''Arsukisdze''' ({{V jazyku|kat|არსუკისძე|''Arsukisdze''}}; fl. [[10. storočie|10.]]{{--}}[[11. storočie]]) bol [[Stredovek|stredoveký]] [[Gruzínci|gruzínsky]] [[architekt]] a staviteľ, ktorému sa pripisuje autorstvo chrámu Sveticchoveli v [[Mccheta|Mcchete]], jednej u najvýznamnejších pamiatok gruzínskej sakrálnej architektúre.<ref name=":1">{{Citácia knihy | meno zborník = ვახტანგ | priezvisko zborník = ბერიძე | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = არსუკისძე | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ქართული ენციკლოპედია | vydavateľ = ქართული ენციკლოპედიის მთავარი სამეცნიერო რედაქცია | miesto = თბილისი | rok = 1997 | isbn = | dátum prístupu = | url = https://georgianencyclopedia.ge/ka/form/21888 | diel = 1. ა{{--}}გილდია | typ dielu = ტომი | strany = 208 | jazyk = kat | poznámka = [BERIDZE, Vachtang. Arsukisdze. In: ''Enciklopedia sakartvelo''. Tbilisi : Kartuli enciklopediis Irakli Abašidzis sacheobis mtavari samecniero redakcia. Tom. 1. A{{--}}Gildia] }}</ref><ref name=":0">{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = არსუკისძე | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = საქართველოს ბიოგრაფიული ლექსიკონი | vydavateľ = ილია ჭავჭავაძის სახელობის საქართველოს ეროვნული ბიბლიოთეკა | miesto = თბილისი | rok = | isbn = | dátum prístupu = | url = http://www.nplg.gov.ge/bios/ka/00004116/ | diel = | typ dielu = | strany = | jazyk = kat | poznámka = [Arsukisdze. In: ''Sakartvelos biograpiuli leksikoni''. Tbilisi : Sakartvelos parlamentis Ilia Čavčavadzis sachelobis erovnuli biblioteka] }}</ref> == Život == Bližšie údaje o dátume a mieste jeho narodenia ani úmrtia nie sú známe. Arsukisdzeho meno je doložené dvoma stavebnými nápismi na východnej a severnej fasáde katedrály Sveticchoveli v Mcchete, ktorú dal v rokoch [[1010]]{{--}}[[1029]] na mieste staršieho chrámu vybudovať katolikos Melchisedech I. Na severnej [[Fasáda|fasáde]] sa nachádza [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéf]] pravej ruky s nápisom „''Ruka služobníka Arsukidzeho. Zmiluj sa''.“, zatiaľ čo nápis na východnej fasáde obsahuje prosbu „''Ušetri ruku otroka Arsukidzeho''.“ Tieto [[Epigrafia|epigrafické]] pamiatky sa stali východiskom legendy o „pravej ruke Arsukidzeho“, podľa ktorej architekt zahynul ešte pred dokončením stavby. Hodnoverné historické pramene však túto tradíciu nepotvrdzujú. Arsukisdze pravdepodobne zomrel alebo zahynul pred dokončením katedrály v roku 1029.<ref name=":0" /> == Dielo == [[Súbor:Sweti Cchoweli.JPG|náhľad|Chrám Sveticchoveli, [[11. storočie]], [[Mccheta]]]] K jeho najvýznamnejším pripisovaným dielam patrí chrám Sveticchoveli v Mcchete, jedna z vrcholných pamiatok stredovekej gruzínskej sakrálnej architektúry. Chrám bol vybudovaný v rokoch 1010{{--}}1029 na podnet katolika Melchisedecha I., ktorý poveril Arsukisdzeho výstavbou nového chrámu na mieste staršieho chrámu zo [[4. storočie|4.]]{{--}}[[5. storočie|5. storočia]].<ref name=":1" /> Arsukisdze navrhol monumentálny pozdĺžny trojlodný kupolový chrám s krížovou dispozíciou, ktorého [[Kupola|kupolu]] nesú štyri mohutné [[pilier]]e. Východný záver [[interiér]]u tvorí trojica [[Apsida (architektúra)|apsíd]], ktoré nie sú navonok priznané. Ich existenciu v [[exteriér]]i naznačujú iba dva výklenky na východnom [[Priečelie|priečelí]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Neubauer | meno = Edith | odkaz na autora = | titul = Gruzie | vydanie = | vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]] | miesto = Praha | rok = 1981 | isbn = | kapitola = Kultura v době plně rozvinutého feudalismu od druhé poloviny 10. století do poloviny 13. století | strany = 137 | jazyk = cs }}</ref> Architektonická koncepcia stavby sa vyznačuje harmonickými proporciami, vyváženou kompozíciou fasád, monumentálnym riešením vnútorného priestoru, bohatou kamenárskou výzdobou a technicky náročnými konštrukčnými riešeniami. Chrám Sveticchoveli predstavuje jeden z rozhodujúcich medzníkov vo vývoji gruzínskej sakrálnej architektúry. Jeho architektonické riešenie syntetizuje stavebné tradície južného [[Gruzínske kráľovstvo|Gruzínska]] i ďalších regionálnych škôl do uceleného a originálneho diela, ktoré dokumentuje vysokú úroveň gruzínskeho staviteľstva na začiatku [[11. storočie|11. storočia]]. Arsukisdzemu sa pripisuje aj autorstvo vstupnej brány západne od chrámu. Predpokladá sa, že brána vznikla súčasne s výstavbou chrámu.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = ბერიძე | meno = ვახტანგ | odkaz na autora = | titul = ძველი ქართველი ოსტატები : ხუროთმოძღვრები, მხატვრები, ოქრომჭედლები და კალიგრაფისტები | vydanie = | vydavateľ = ქართული ხელოვნების მოღვაწეები | miesto = თბილისი | rok = 1967 | isbn = | kapitola = | strany = | poznámka = [BERIDZE, Vachtang. ''Dzveli kartveli ostatebi: churotmodzgvrebi, mchatvrebi, okromčedlebi da kaligrapistebi''. Tbilisi : Kartuli chelovnebis mogvaceebi] | jazyk = kat }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Krno | meno = Miloš | odkaz na autora = | titul = Ak je na zemi raj: gruzínske kapitoly | vydanie = 1 | vydavateľ = Karpaty-Infopress | miesto = Bratislava | rok = 2002 | isbn = 80-968 533-2-5 | kapitola = | strany = 92 | jazyk = }} Autoritné údaje DEFAULTSORT:Arsukisdze Kategória:Narodenia v 10. storočí Kategória:Úmrtia v 11. storočí Kategória:Gruzínski architekti = Kallinikos z Héliopolisu = {{Infobox Osobnosť | Meno = Kallinikos z Héliopolisu | Rodné meno = | Popis osoby = byzantský [[architekt]], [[Staviteľstvo|staviteľ]], vynálezca a [[Alchýmia|alchymista]] | Portrét = | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[6. storočie]] | Miesto narodenia = asi [[Baalbek|Héliopolis]] | Dátum úmrtia = [[7. storočie]] | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[Byzantská ríša]] | Národnosť = [[Židia|židovská]] | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[]]{{--}}[[]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Umenie | Portál2 = Byzantská ríša | Portál3 = }} '''Kallinikos z Héliopolisu'''<ref>{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = Grécky oheň | url kapitoly zborník = | priezvisko = Lešník | meno = František | odkaz na autora = | titul = Encyklopédia mýtov | vydavateľ = Typopress | miesto = Košice | rok = 2017 | isbn =978-80-8129-066-4 | dátum prístupu = | url = | diel = | typ dielu = | strany = 66 | jazyk = }}</ref> ({{V jazyku|grc|Καλλίνικος|''Kallinikos''}}, {{V jazyku|lat|''Callinicus''}}; fl. [[6. storočie|6.]]{{--}}[[7. storočie]]) bol [[Byzantská ríša|byzantský]] [[architekt]], [[Staviteľstvo|staviteľ]], vynálezca a [[Alchýmia|alchymista]] [[Židia|židovského pôvodu]], ktorý pôsobil na dvore cisára [[Konštantín IV. (Byzantská ríša)|Konštantína IV.]] Pripisuje sa mu vynález alebo zdokonalenie [[Grécky oheň|gréckeho ohňa]], predstavujúcej jednu z najvýznamnejších technologických inovácií byzantského vojenstva.<ref name=":2">{{Citácia knihy | editori = Oliver Nicholson | titul = The Oxford Dictionary of Late Antiquity | miesto = New York | kapitola zborník = Callinicus | meno zborník = Oliver | priezvisko zborník = Nicholson | autor zborník = | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 2018 | strany = 284 | isbn = 978-0-19-881624-9 | zväzok = 1 | typ zväzku = Vol. A{{--}}I | jazyk = en }}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Callinicus of Heliopolis | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = [[Encyclopædia Britannica]] | url = https://www.britannica.com/biography/Callinicus-of-Heliopolis | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Encyclopædia Britannica, Inc | miesto = Chicago | jazyk = en }}</ref> == Život == [[Súbor:Greekfire-madridskylitzes1.jpg|náhľad|[[Miniatúra (maliarstvo)|Miniatúra]] zobrazujúca použitie [[Grécky oheň|gréckeho ohňa]] byzantskou flotilou proti loďstvu [[Tomáš Slovan|Tomáša Slovana]] v Madridskom rukopise Skylitzovej kroniky, [[12. storočie]], fol. 34 v. b., dnes Biblioteca Nacional de España, [[Madrid]]]] Bližšie údaje o jeho živote ani o dátumoch narodenia a úmrtia nie sú známe. Jeho život a činnosť sú doložené predovšetkým z byzantských [[Kronika (stredovek)|kroník]], najmä v diele ''Chronographia'' od [[Theofanes Homologétes|Theofana Homologéta]]. Podľa byzantských kronikárov Kallinikos pochádzal z Héliopolisu (dnešný [[Baalbek]] v [[Libanon]]e) a pravdepodobne bol židovského pôvodu.<ref name=":3" /><ref name=":2" /> Pravdepodobne študoval v [[Alexandria|Alexandrii]]. Byzantský kronikár [[11. storočie|11. storočia]] [[Georgios Kedrenos]] vo svojom diele ''Compendium historiarum'' uvádza, že Kallinikos po arabskom dobytí [[Sýria|Sýrie]] utiekol v [[60. roky 7. storočia|60. rokoch]] alebo na začiatku [[70. roky 7. storočia|70. rokov 7. storočia]] do [[Istanbul|Konštantínopola]], kde vstúpil do služieb cisára Konštantína IV.<ref name=":3" /> V dobových prameňoch je označovaný ako ''mechanikos'' alebo architekt. Pravdepodobne sa podieľal na rôznych stavebných aktivitách, najmä výstavbe [[prístav]]ov, [[Opevnenie|opevnení]] a [[Loď|lodí]]. Kallinikovi sa pripisuje vynález gréckeho ohňa, ktorý predstavoval významnú technologickú inováciu byzantského vojenstva. Hoci jeho podiel na vzniku tejto zbrane nemožno na základe dochovaných prameňov jednoznačne potvrdiť, v [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografii]] je všeobecne považovaný za jej vynálezcu alebo významného zdokonaľovateľa.<ref name=":3" /> Grécky oheň predstavoval mimoriadne účinnú zápalnú zmes vystrekovanú prostredníctvom špeciálnych sifónov na nepriateľské lode. Jeho presné zloženie bolo známe iba cisárskemu dvoru a osobám povereným jeho výrobou. Grécky oheň pravdepodobne pozostával zo zmesi [[Nafta|nafty]], [[Smola|smoly]], [[Síra|síry]] a ďalších, dodnes presne neidentifikovaných zložiek.<ref name=":4">{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = CALLINICUS OF HELIOPOLIS | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Biographical encyclopedia of scientists | vydavateľ = Institute of Physics Pub | miesto = Bristol | rok = 1994 | isbn = 0-7503-0285-2 | dátum prístupu = | url = | diel = 1. A{{--}}K | typ dielu = Vol. | strany = 136{{--}}137 | jazyk = en }}</ref> Podľa Theofana Homologéta bol prvýkrát nasadený v námornej bitke pri Kyziku okolo roku [[673]], neskôr zohral rozhodujúcu úlohu pri obrane Konštantínopola počas prvého arabského obliehania v rokoch [[674]]{{--}}[[678]]. Niektoré neskoršie pramene, predovšetkým dielo Michaela Sýrčana, uvádzajú jeho použitie už okolo roku [[671]] proti arabskému loďstvu pri pobreží [[Lýkia|Lýkie]].<ref name=":2" /><ref name=":4" /> Zavedenie gréckeho ohňa výrazne posilnilo obranyschopnosť Byzantskej ríše a významne prispelo k zastaveniu arabskej expanzie vo východnom [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorí]]. Technológia jeho výroby sa stratila pravdepodobne po dobytí a [[Pád Konštantínopola|vyplienení Konštantínopola]] križiakmi v roku [[1204]].<ref name=":2" /> == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = | url kapitoly zborník = | priezvisko = Oman | meno = Charles | odkaz na autora = | titul = A History of the Art of War in the Middle Ages | vydavateľ = Burt Franklin | miesto = New York | rok = 1924 | isbn = | dátum prístupu = | url = | diel = 2 | typ dielu = Vol. | strany = 46{{--}}47 | jazyk = en }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Partington | meno = James Riddick | odkaz na autora = | titul = A History of Greek Fire and Gunpowder | vydanie = | vydavateľ = W. Heffer and Sons | miesto = Cambridge | rok = 1960 | isbn = | kapitola = | strany = 12{{--}}14, 30{{--}}32 | jazyk = en }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Herbst | meno = Judith | odkaz na autora = | titul = The History of Weapons | vydanie = | vydavateľ = Lerner Publishing Group | miesto = London | rok = 2006 | isbn = 978-0-8225-3805-9 | kapitola = | strany = 7 | jazyk = en }} * {{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník =Kalinizio Heliopoliskoa | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Lur hiztegi entziklopedikoa | url = https://www.euskadi.eus/web01-a2lurhiz/eu/contenidos/termino/_c03340/eu_k_0275/k0275.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Lur argitaletxea | miesto = Donostia | jazyk = eus }} == Externé odkazy == Autoritné údaje DEFAULTSORT:Kallinikos z Héliopolisu Kategória:Narodenia v 6. storočí Kategória:Úmrtia v 7. storočí Kategória:Byzantskí architekti = Ilarion (gruzínsky svätec) = {{Infobox Svätec | Titul = svätý | Meno = Ilarion | Popis osoby = gruzínsky [[mních]], [[anachóret]] a [[Taumaturgos|divotvorca]] | Obrázok = Hilarion the Iberian, detail from icon at Saint Catherine's Monastery.jpg | Popis obrázka = neznámy autor, detail [[Ikona|ikony]] zobrazujúcej svätého Ilariona, [[14. storočie]], [[Kláštor svätej Kataríny]] na [[Sinajský polostrov|Sinaj]]i | Dátum narodenia = [[822]] | Miesto narodenia = Kacheti | Dátum úmrtia = [[875]] | Miesto úmrtia = [[Solún]] | Začatie beatifikačného procesu = | Začal beatifikačný proces = | Beatifikačný proces diecéza = | Dátum vyhlásenia za ctihodného = | Vyhlásil za ctihodného = | Dátum blahorečenia = | Miesto blahorečenia = | Blahorečil = | Dátum svätorečenia = | Miesto svätorečenia = | Svätorečil = | Atribúty = | Patronát = | Cirkev = [[Gruzínska apoštolská autokefálna pravoslávna cirkev|Gruzínska pravoslávna cirkev]] | Sviatok = [[2. december|2. decembra]] (resp. [[19. november|19. novembra]] podľa [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]) | Stupeň liturgického slávenia = <!-- ľubovoľná spomienka|spomienka|sviatok|slávnosť|prikázaný sviatok --> | Portál1 = Byzantská ríša | Portál2 = | Portál3 = }} [[Svätec|Svätý]] '''Ilarion''' alebo '''Hilarion'''<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Švagrovský | meno = Štefan | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Grécko byzantský rítus na území Slovenska | periodikum = Slavica Slovaca | odkaz na periodikum = | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | miesto = Bratislava | rok = 1998 | mesiac = | ročník = 33 | číslo = 100 | strany = 2 | url = | dátum prístupu = 2026-08-01 | issn = 0037-6787 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dučák | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Apológia liturige Pavla VI | periodikum = Acta missiologica | odkaz na periodikum = | vydavateľ = Fakulta misijnej práce a tropického zdravotníctva Jána Pavla II. | miesto = Bratislava | rok = 2015 | mesiac = | ročník = 9 | číslo = 2 | strany = 72 | url = | dátum prístupu = 2026-08-01 | issn = 1337-7515 }}</ref> ({{V jazyku|kat|ილარიონ ქართველი|''Ilarion Kartveli''}}; * [[822]]{{#tag:ref|V odbornej literatúre sa ako rok jeho narodenia uvádza rok [[816]].<ref name=":OHL">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hilarion der Iberian | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Ökumenisches Heiligenlexikon | url = https://www.heiligenlexikon.de/BiographienH/Hilarion_der_Iberer.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = deu }}</ref>|group = p.}} , Kacheti{{--}}† [[875]]{{#tag:ref|V odbornej literatúre sa ako rok jeho úmrtia uvádza rok [[869]]<ref name=":OHL" /> alebo [[822]]|group = p.}}, [[Solún]]) bol [[Gruzínci|gruzínsky]] [[mních]], [[Anachorét|anachóret]] a [[Taumaturgos|divotvorca]], popredná náboženská osobnosť gruzínského monasticizmu [[9. storočie|9. storočia]].<ref name=":5">{{Citácia knihy | meno zborník = მ | priezvisko zborník = დოლაქიძე | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = ილარიონ ქართველი | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = ქართული საბჭოთა ენციკლოპედია | vydavateľ = ქართული საბჭოთა ენციკლოპედიის მთავარი სამეცნიერო რედაქცია | miesto = თბილისი | rok = 1997 | isbn = | dátum prístupu = | url = https://georgianencyclopedia.ge/ka/form/17771 | diel = 5. თუთია{{--}}კოქტეილი | typ dielu = ტომი | strany = 105 | jazyk = kat | poznámka = [M. Dolakidze. Ilarion Kartveli. In: ''[[Kartuli sabčota enciklopedia]]''. Tbilisi : Kartuli enciklopediis Irakli Abašidzis sacheobis mtavari samecniero redakcia. Tom. 5. tutia{{--}}kokteili] }}</ref><ref name=":6">{{Citácia knihy | meno zborník = | priezvisko zborník = | autor zborník = | odkaz na autora zborník = | kapitola zborník = ილარიონ ქართველი | url kapitoly zborník = | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = საქართველოს ბიოგრაფიული ლექსიკონი | vydavateľ = ილია ჭავჭავაძის სახელობის საქართველოს ეროვნული ბიბლიოთეკა | miesto = თბილისი | rok = | isbn = | dátum prístupu = | url = http://www.nplg.gov.ge/bios/ka/00008174/ | diel = | typ dielu = | strany = | jazyk = kat | poznámka = [Ilarion Kartveli. In: ''Sakartvelos biograpiuli leksikoni''. Tbilisi : Sakartvelos parlamentis Ilia Čavčavadzis sachelobis erovnuli biblioteka] }}</ref> Podieľal sa na výstavbe [[chrám]]ov, [[monastier]]ov a rozvoji duchovného života v stredovekom [[Gruzínsko|Gruzínsku]]. Pôsobil v Gruzínsku, [[Sýria|Sýrii]], [[Palestína (územie)|Palestíne]], [[Byzantská ríša|Byzantskej ríši]] i v Solúne. Jeho život sa stal námetom viacerých životopisných a hymnografických diel.<ref name=":5" /><ref name=":6" /> [[Gruzínska apoštolská autokefálna pravoslávna cirkev|Gruzínskou pravoslávnou cirkvou]] je uctievaný ako svätý. Jeho pamiatku si pripomínajú [[2. december|2. decembra]] (resp. [[19. november|19. novembra]] podľa [[Juliánsky kalendár|juliánskeho kalendára]]). == Život == Narodil sa približne v roku [[822]] v Kachetii do šľachtického rodu Donauriovcov. Vo veku šiestich rokov ho rodičia poslali do monastiera, kde získal náboženské vzdelanie. Podľa hagiografickej tradície sa už od detstva vyznačoval hlbokou zbožnosťou a [[Asketizmus (životný štýl)|asketickým spôsobom života]].<ref name=":5" /> Jeho otec založil monastier v Kacheti, kde Ilarion istý čas pobýval. Približne vo veku štrnástich rokov ho opustil a uchýlil sa do pustovne v oblasti Dávida Garedžu, kde sa venoval asketickému životu. Dôvodom jeho odchodu bola aj snaha vyhnúť sa zvýšenej pozornosti zo strany otca. Jeho povesť [[Askéta|askétu]] sa rýchlo rozšírila po Kartli a Kachetii. Na žiadosť [[biskup]]a Rustaveliho bol Ilarion proti svojej vôli vysvätený za [[kňaz]]a. Následne podnikol púť do [[Svätá zem|Svätej zeme]], počas ktorej navštívil [[Jeruzalem]], [[Golgota|Golgotu]], [[Betlehem (sídlo)|Betlehem]], [[Tábor (vrch)|vrch Tábor]], Jordánsku púšť a kláštory v Palestíne. Podľa tradície následne zotrval sedem rokov v kláštore Mar Saba (zvaný aj Veľká lavra svätého Sávu) neďaleko Jeruzalema, odkiaľ sa do Gruzínska vrátil na základe videnia [[Theotokos|Bohorodičky]]. Po návrate do Gruzínska venoval časť zdedeného rodinného majetku na výstavbu chrámov a monastierov, zatiaľ čo zvyšok rozdelil medzi chudobných.<ref name=":6" /> Ilarionovi sa pripisuje významná úloha v rozvoji gruzínskeho monasticizmu v 9. storočí. Jeho meno sa spája predovšetkým s Chrámom Premenenia Pána v kláštornom komplexe Dávida Garedžu. Okrem zakladateľskej a stavebnej činnosti je v hagiografických prameňoch uvádzaný aj ako organizátor a reformátor mníšskeho života, ktorému sa pripisuje vytvorenie alebo úprava pravidiel pre viaceré mníšské spoločenstvá v Kachetii. Ilarion podstatnú časť svojho života strávil mimo Gruzínska. Podnikol cesty do významných centier kresťanského sveta, medzi ktoré patrili [[Konštantínopol]], hora Olymp v [[Bitýnia|Bitýnii]], [[Rím]] a [[Solún]].<ref name=":6" /> Približne šesť rokov pôsobil v monastieri na hore Olymp, kde sa podľa tradície odohrali spory o používanie gruzínčiny v [[Liturgia|liturgii]]. Podľa [[Legenda (svätí)|legendy]] sa ich vyhosteniu z monastiera zabránilo po zjavení Bohorodičky.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vavřínek | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimír Vavřínek | titul = Cyril a Metoděj: mezi Konstantinopolí a Římem | vydanie = 1 | vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]] | miesto = Praha | rok = 2013 | isbn = 978-80-7429-344-3 | kapitola = | strany = 82 | jazyk = cs }}</ref> Ilarionov pobyt na hore Olymp časovo korešponduje s obdobím keď tam istý čas pôsobil aj [[Metod (svätec)|Metod]] a neskôr sa k nemu pripojil [[Konštantín Filozof|Konštantín]] (Cyril), čo podnietilo úvahy o možných vzájomných kontaktoch.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Dučák | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Ranokresťanské korene liturgie Pavla VI | periodikum = [[Duchovný pastier]] | odkaz na periodikum = | vydavateľ = [[Spolok svätého Vojtecha]] | miesto = Trnava | rok = 2014 | mesiac = | ročník = 95 | číslo = 8 | strany = 374 | url = | dátum prístupu = 2026-08-01 | issn = 0139-861X }}</ref> Ilarion sa počas svojich ciest oboznámil s miestnymi formami mníšskeho života, vzdelanostnými centrami a duchovnými tradíciami východného i západného kresťanstva. Podľa tradície navštívil v Ríme hroby [[Peter (apoštol)|apoštolov Petra]] a [[Pavol (apoštol)|Pavla]], kde mal zotrvať približne dva roky.<ref name=":5" /> Po návrate smerom do Konštantínopola sa usadil v Solúne, kde prežil záver svojho života. Hagiografické pramene ho uvádzajú aj ako liečiteľa a divotvorcu. Zomrel v roku 875 a podľa tradície bol pochovaný v gruzínskom monastieri Hromani v blízkosti Konštantínopola.<ref name=":6" /> Ilarion sa stal predmetom rozsiahlej gruzínskej hagiografickej tradície. Jeho život a pôsobenie zachytáva cyklus životopisných a liturgických textov, v ktorých je prezentovaný ako vzor asketického spôsobu života, zakladateľ monastierov a duchovný autorita gruzínskeho mníšstva. Gruzínska pravoslávna cirkev si jeho pamiatku pripomína 2. decembra (resp. 19. novembra podľa juliánskeho kalendára). Na jeho počesť bola na Tbiliskej štátnej lekárskej univerzite založená cena udeľovaná za najlepšiu učebnicu a vedeckú monografiu.<ref name=":6" /> == Dielo == Niektorí bádatelia pripisujú Ilarionovi aj preklad liturgie svätého Petra do [[Gruzínčina|gruzínčiny]]. Podľa hypotézy [[Josef Vašica|Josefa Vašicu]] predstavuje gruzínska verzia tejto liturgie najstarší zachovaný preklad pôvodného gréckeho textu a svojou podobou je blízka predpokladanému staroslovienskému prekladu, ktorý vznikol v cyrilo-metodskom prostredí. Vašica poukázal na skutočnosť, že gruzínsky text na rozdiel od neskorších gréckych redakcií neobsahuje niektoré premenlivé časti liturgie (kolekta, sekreta a postkommunio), ktoré sa naopak zachovali v [[Kyjevské listy|Kyjevských listoch]]. Z toho vyvodil domnienku, že Konštantín pri preklade liturgie vychádzal z tradície blízkej gruzínskemu prekladu. Túto hypotézu podporili viacerí [[Slavistika|slavisti]], napríklad [[František Dvorník]] a [[František Václav Mareš]], hoci časť bádateľov ju spochybňuje pre nedostatok priamych pramenných dokladov a skutočnosť, že najstaršie zachované slovanské rukopisy liturgie svätého Petra pochádzajú až z podstatne neskoršieho obdobia. Ilarionova osobnosť zohráva významnú úlohu aj v novodobom výskume cyrilo-metodskej problematiky, keďže jeho pôsobenie na hore Olymp a jemu pripisovaný gruzínsky preklad liturgie svätého Petra bývajú uvádzané v súvislosti s diskusiami o možných kontaktoch medzi gruzínskou a cyrilo-metodskou liturgickou tradíciou.<ref>VAVŘÍNEK, Vladimír. ''Cyril a Metoděj: mezi Konstantinopolí a Římem''. s, 121.</ref> == Poznámky == {{Referencie|skupina=p.}} == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * == Externé odkazy == h9ri72tkz5fc0hk4d7s93bajps91jko Škoda 27Tr Solaris 0 635905 8256388 8215612 2026-08-01T17:33:50Z ~2026-42701-32 301733 /* */ 8256388 wikitext text/x-wiki {{Infobox trolejbus | názov = Škoda 27Tr Solaris | súbor = Škoda 27Tr Solaris 3657, Brno, Věstonická.jpg | popis = Škoda 27Tr Solaris / Solaris Trollino 18 | typ = 27Tr | výrobca = [[Solaris Bus & Coach|Solaris B&C]] (vozidlo), [[Škoda Electric]] (elektrická výzbroj) | prototyp = 2009 | výroba v rokoch = 2010 – dodnes | vyrobených kusov = 337 | modernizácia v rokoch = | modernizovaných kusov = | dĺžka = 18 000 mm | šírka = 2 550 mm | výška = 3 450 mm | pohotovostná hmotnosť = 16 500 kg | výška podlahy = | max. rýchlosť = 65 km/h | miest na sedenie = 36 – 50 | miest na státie = 79 – 117 | motor(y) = Škoda 33ML 3550 K/4 | výkon = 1×240 kW | napätie = 600 V, 750 V | dieselagregát = | výkon dieselagregátu = 100 kW, 175 kW }} '''Škoda 27Tr Solaris''' (od roku 2022 obchodným názvom '''T'City 18''') (inde vo svete ako '''Solaris Trollino 18''') je kĺbový, nízkopodlažný [[trolejbus]] s dĺžkou 18 m. Výrobcom vozidla je [[Poľsko|poľská]] firma [[Solaris Bus & Coach]], dodávateľom elektrickej výzbroje je plzenská [[Škoda Electric]]. Týmto trolejbusom sa nahradilo výrobné portfólio plzenskej Škody Electric o druhý typ kĺbového trolejbusu (po [[Škoda 25Tr|25Tr]] s karosériou [[Irisbus]]). == Dejiny == [[Súbor:Trolejbus_27Tr.jpg|náhľad|vľavo|Škoda 27Tr Solaris s karosériou Urbino 3. generácie v Plzni]] Prototyp trolejbusu 27Tr, ktorý bol vyrobený v roku 2009,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = dabra | titul = Prototyp kloubového trolejbusu Škoda 27 Tr Solaris pro Ostravu | url = http://www.busportal.cz/modules.php?Name=article&sid=7016 | dátum vydania = 2009-12-10 | dátum prístupu = 2009-12-10 | vydavateľ = Busportal.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304203832/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=7016 | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> bol v roku 2010 spoločne s dvoma dvanásťmetrovými vozmi [[Škoda 26Tr Solaris]] dodaný [[Dopravní podnik Ostrava|Dopravnému podniku Ostrava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trolejbusy ze Škody prorazily na nový trh | url = http://www.skoda.cz/skodovak/soubory/20091031_skoda.pdf | dátum vydania = 2009-10-31 | dátum prístupu = 2009-12-09 | vydavateľ = Skoda.cz }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Prototyp 27Tr vyšiel na prvé skúšobné jazdy v Plzni okolo Vianoc 2009,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda 27 Tr pro Ostravu | url = http://www.plzensketrolejbusy.cz/zkousenetrolejbusy/skoda-27-tr-ostrava.php | dátum prístupu = 2010-02-05 | vydavateľ = Plzensketrolejbusy.cz}}</ref> v Ostrave 4. februára 2010 a do skúšobnej prevádzky s cestujúcimi bol prvýkrát vypravený 11. februára 2010 s evidenčným číslom 3802.<ref name="Ova">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda 27Tr Solaris | url = http://www.mhd-ostrava.cz/index.php?s=s27tr | dátum prístupu = 2011-01-10 | vydavateľ = Mhd-ostrava.cz}}</ref> Ako typ bol voz 27Tr dráhovým úradom schválený ešte v prvom štvrťroku 2010.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = dabra | titul = Z oficiálního otevření tratě trolejbusu č.15 v Plzni: Nejprve trolejbus(y) | url = http://www.busportal.cz/modules.php?Name=article&sid=7918 | dátum vydania = 2010-08-27 | dátum prístupu = 2010-09-02 | vydavateľ = Busportal.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20160305011252/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=7918 | dátum archivácie = 2016-03-05 }}</ref> Jeden z dvoch trolejbusov 27Tr určených pre [[Plzeňské městské dopravní podniky|Plzenské mestské dopravné podniky]] vyšiel v Plzni na prvú skúšobnú jazdu bez cestujúcich 22. júla 2010. V prevádzke s cestujúcimi sa prvýkrát objavil 27. septembra 2010 s evidenčným číslom 526. Zvyšné vozy zo šesťkusovej dodávky označené číslami 525 a 527 až 530 boli do prevádzky zaradené do konca roku 2010. Ďalších šesť trolejbusov bolo dodaných v novembri 2012 (č. 535–539), posledných päť vo februári 2012 (č. 540–544).<ref name="Plzen">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda 27 Tr | url = http://www.plzensketrolejbusy.cz/vozy/skoda-27-tr.php | dátum prístupu = 2013-07-03 | vydavateľ = Plzensketrolejbusy.cz}}</ref> Jedenásť vozov 27Tr bolo v rokoch 2013 a 2014 dodaných [[Dopravní společnost Zlín-Otrokovice|Dopravnej spoločnosti Zlín-Otrokovice]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda Electric dodá 25 trolejbusů v čtyřech provedeních do Zlína | url = http://www.busportal.cz/modules.php?Name=article&sid=10329 | dátum vydania = 2012-12-07 | dátum prístupu = 2013-04-05 | vydavateľ = Busportal.cz }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Dva vozy boli na jeseň 2013 dodané do [[Trolejbusová doprava v Českých Budějoviciach|Českých Budějovíc]]. V rokoch 2014 a 2015 bolo vyrobených 10 trolejbusov 27Tr pre [[Dopravní podnik města Ústí nad Labem|Dopravný podnik mesta Ústí nad Labem]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové trolejbusy ze Škody Electric do Ústí nad Labem a Opavy | url = http://www.busportal.cz/modules.php?Name=article&sid=11619&secid=13 | dátum vydania = 2013-03-31 | dátum prístupu = 2014-04-09 | vydavateľ = Busportal.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20190101100525/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=11619&secid=13 | dátum archivácie = 2019-01-01 }}</ref> Zmluvu na dodávku 50 trolejbusov 27Tr s pomocným dieselagregátom uzavrela Škoda Electric so spoločnosťou Stoličen Elektrotransport, ktorá prevádzkuje trolejbusy v Sofii. Tieto vozy boli do Bulharska dodané v rokoch 2013 a 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda Electric uzavřela v červnu dva významné exportní kontrakty | url = http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=10913&secid=1 | dátum vydania = Busportal.cz | dátum prístupu = 2013-07-03 | vydavateľ = Busportal.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20130711004521/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=10913&secid=1 | dátum archivácie = 2013-07-11 }}</ref> V rokoch 2014 – 2018 dodá Škoda Electric spoločnosti Rīgas satiksme, dopravnému podniku v lotyšskej [[Riga|Rige]], 125 vozov 27Tr s dieselagregátom; súčasťou kontraktu je aj opcia na ďalších 38 trolejbusov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda Electric: Trolejbusy do Rigy za 2,6 miliardy korun | url = http://www.busportal.cz/modules.php?Name=article&sid=10940&secid=1 | dátum vydania = 2013-07-09 | dátum prístupu = 2013-07-09 | vydavateľ = Busportal.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20130711004634/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=10940&secid=1 | dátum archivácie = 2013-07-11 }}</ref> V septembri 2014 podpísala Škoda Electric zmluvu na dodávku 6 trolejbusov pre Dopravný podnik Ostrava,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové trolejbusy v Ostravě | url = http://mhdzive.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=342:nove-trolejbusy-v-ostrave&catid=23&Itemid=101 | dátum vydania = 2015-04-02 | dátum prístupu = 2015-04-02 | vydavateľ = Mhdzive.cz}}</ref> na ktorú má nadviazať dodávka 2 trolejbusov v roku 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ostrava získá nové trolejbusy ze Škody Electric | url = https://www.skoda.cz/ostrava-ziska-nove-trolejbusy-ze-skody-electric/ | dátum vydania = 2017-04-03 | dátum prístupu = 2017-04-03 | vydavateľ = Skoda.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20210123082058/https://www.skoda.cz/ostrava-ziska-nove-trolejbusy-ze-skody-electric/ | dátum archivácie = 2021-01-23 }}</ref> V októbri 2016 dodala Škoda Electric do Českých Budějovíc prvé dva kĺbové trolejbusy s pomocným batériovým pohonom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trolejbusy ze Škody Electric míří do Českých Budějovic | url = http://www.skoda.cz/trolejbusy-ze-skody-electric-miri-do-ceskych-budejovic/ | dátum vydania = 2017-03-06 | dátum prístupu = 2017-11-09 | vydavateľ = Skoda.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20171109191601/http://www.skoda.cz/trolejbusy-ze-skody-electric-miri-do-ceskych-budejovic/ | dátum archivácie = 2017-11-09 }}</ref> V roku 2016 uzavrela Škoda Electric zmluvu na dodávku 12 trolejbusov 27Tr do Žiliny, ktoré sú ako prvé vybavené karosériou Solaris Urbino 4. generácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠKODA ELECTRIC dodá na Slovensko desítky nových trolejbusů získala zakázky pro Žilinu a Prešov | url = http://www.skoda.cz/skoda-electric-doda-na-slovensko-desitky-novych-trolejbusu-ziskala-zakazky-pro-zilinu-a-presov/ | dátum vydania = 2016-11-02 | dátum prístupu = 2017-11-09 | vydavateľ = Skoda.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20171109191431/http://www.skoda.cz/skoda-electric-doda-na-slovensko-desitky-novych-trolejbusu-ziskala-zakazky-pro-zilinu-a-presov/ | dátum archivácie = 2017-11-09 }}</ref> V apríli 2017 vyhrala Škoda Electric tender na dodávku 2 trolejbusov 27Tr so [[Kondenzátor (elektrotechnika)|superkondenzátormi]] do Ostravy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jiříček | meno = Peter | titul = Nové trolejbusy pro Ostravu. Ředitel DPO: Budou zcela revoluční | url = https://moravskoslezsky.denik.cz/podnikani/nove-trolejbusy-pro-ostravu-20170403.html | dátum vydania = 2017-04-03 | dátum aktualizácie = 2017-04-04 | dátum prístupu = 2018-01-26 | vydavateľ = Moravskoslezsky.denik.cz}}</ref> V auguste 2017 podpísala Škoda Electric zmluvu na dodávku 10 trolejbusov typu 27Tr pre [[Dopravní podnik měst Chomutova a Jirkova|Dopravný podnik miest Chomutova a Jirkova]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Do Chomutova a Jirkova zamíří 15 trolejbusů ze Škody Electric | url = http://www.skoda.cz/do-chomutova-a-jirkova-zamiri-15-trolejbusu-ze-skody-electric/ | dátum vydania = 2017-08-09 | dátum prístupu = 2017-11-09 | vydavateľ = Skoda.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20171109191604/http://www.skoda.cz/do-chomutova-a-jirkova-zamiri-15-trolejbusu-ze-skody-electric/ | dátum archivácie = 2017-11-09 }}</ref> V roku 2018 bolo dodaných do Českých Budějovíc 11 trolejbusov s batériovým pohonom v karosérii IV. generácie ako vôbec prvé v Česku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 11 NOVÝCH TROLEJBUSŮ PRO ČESKÉ BUDĚJOVICE DODÁ OPĚT ŠKODA ELECTRIC | url = http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2017/11/14/11-novch-trolejbus-pro-esk-budjovice-dod-opt-koda-electric | dátum vydania = 2017-11-14 | dátum prístupu = 2017-11-14 | vydavateľ = cs-dopravak.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20171119142648/http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2017/11/14/11-novch-trolejbus-pro-esk-budjovice-dod-opt-koda-electric | dátum archivácie = 2017-11-19 }}</ref> V januári 2021 vyhrala Škoda Electric tender na dodávku 20 trolejbusov pre Dopravný podnik mesta Brna s opciou na ďalších 20 kusov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda Electric dodá do Brna až 40 kloubových trolejbusů s karoserií od Solarisu|url=https://zdopravy.cz/skoda-electric-doda-do-brna-az-40-kloubovych-trolejbusu-s-karoserii-od-solarisu-72350/|dátum vydania=2021-01-30|dátum prístupu=2023-09-23|jazyk=cs}}</ref> ktorú dopravca využil v júli toho istého roku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Brno využilo opci na další kloubové trolejbusy od Škody, nakoupí 20 vozů|url=https://zdopravy.cz/brno-vyuzilo-opci-na-dalsi-kloubove-trolejbusy-od-skody-nakoupi-20-vozu-87794/|dátum vydania=2021-07-28|dátum prístupu=2023-09-23|jazyk=cs}}</ref> Prvé vozidlo bolo dodané v novembri 2021. V septembri toho istého roku vyhrala Škoda Electric tender na 23 parciálnych vozidiel pre Dopravný podnik Bratislava,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda 27 Tr Solaris|url=https://imhd.sk/ba/popis-typu-vozidla/1032/%C5%A0koda-27-Tr-Solaris|vydavateľ=imhd.sk Bratislava|dátum vydania=2023-09-06|dátum prístupu=2023-09-23|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref> prvý kus bol dodaný v auguste 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda 27 Tr Solaris|url=https://imhd.sk/ba/popis-typu-vozidla/1032/%C5%A0koda-27-Tr-Solaris|vydavateľ=imhd.sk Bratislava|dátum vydania=2023-09-06|dátum prístupu=2023-09-23|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref> V októbri 2022 vyhrala Škoda Electric súťaž na dodanie až 33 vozidiel pre Dopravný podnik mesta Ústí nad Labem. Oproti predtým dodaným vozidlám 27Tr majú disponovať dvoma motormi s celkovým výkonom 250 kW.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda Electric dodá až 33 trolejbusů 27 Tr do Ústí nad Labem|url=https://www.cs-dopravak.cz/skoda-electric-doda-az-33-trolejbusu-27-tr-do-usti-nad-labem/|vydavateľ=Československý Dopravák|dátum vydania=2022-10-08|dátum prístupu=2023-09-23|jazyk=cs|meno=Brýtro-|priezvisko=https://www.brytro.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20230922021955/https://www.cs-dopravak.cz/skoda-electric-doda-az-33-trolejbusu-27-tr-do-usti-nad-labem/|dátum archivácie=2023-09-22}}</ref> Celkom 21 parciálnych trolejbusov 27Tr s dvoma hnacími nápravami objednal z rámcovej zmluvy na až 33 vozidiel ústecký dopravný podnik v decembri 2022.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ústecký dopravní podnik objednal u Škody první trolejbusy z nové rámcové smlouvy|url=https://zdopravy.cz/ustecky-dopravni-podnik-objednal-u-skody-prvni-trolejbusy-z-nove-ramcove-smlouvy-134583/|dátum vydania=2022-12-05|dátum prístupu=2023-09-23|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ústecký dopravní podnik si objednal dalších devět trolejbusů od Škody Electric|url=https://zdopravy.cz/ustecky-dopravni-podnik-si-objednal-dalsich-devet-trolejbusu-od-skody-electric-136825/|dátum vydania=2022-12-21|dátum prístupu=2023-09-23|jazyk=cs}}</ref> Kontrakt na dodávku 4 vozidiel Škoda 27Tr s trakčnými batériami v roku 2025 uzavreli Plzeňské mestské dopravné podniky so Škodou Electric v decembri 2022. Rámcová zmluva umožňuje využiť do roku 2030 aj opciu na ďalších až 16 kusov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plzeň nakoupí od Škody Group trolejbusy za 935 milionů|url=https://ct24.ceskatelevize.cz/plzenskykraj/3553919-plzen-nakoupi-od-skody-group-trolejbusy-za-935-milionu|vydavateľ=ČT24 - Česká televize|dátum prístupu=2023-09-23|jazyk=cs|meno=Česká|priezvisko=televize}}</ref> Začiatkom roku 2023 zvíťazila Škoda Electric v súťaži na dodanie 6 vozidiel s batériovým pohonom pre [[Dopravný podnik mesta Prešov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vozidlový park rozšíria parciálne trolejbusy Škoda|url=https://www.dpmp.sk/info-vozidlovy-park-rozsiria-parcialne-trolejbusy-skoda-1040.html|vydavateľ=www.dpmp.sk|dátum prístupu=2023-09-23}}</ref> V júli toho istého roku zvíťazila Škoda v súťaži na dodanie 4 vozidiel pre [[Dopravní podnik Ostrava|Dopravný podnik Ostrava]] s opciou na ďalšie 2 vozidlá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nové kloubové trolejbusy pro Ostravu dodá Škoda, budou s karosérií Solaris|url=https://zdopravy.cz/nove-kloubove-trolejbusy-pro-ostravu-doda-skoda-budou-s-karoserii-solaris-168844/|dátum vydania=2023-07-19|dátum prístupu=2023-09-23|jazyk=cs}}</ref> == Dodávky trolejbusov == {| class="wikitable" !Súčasný štát !Mesto !Stránka !Karoséria !Roky dodávok !Počet vozov !Evidenčné čísla<br />pri dodaní !Poznámky !Zdroj |- | rowspan="2" |{{Minivlajka|Bulharsko|w}} | rowspan="2" |[[Sofia]] | rowspan="2" |[[Trolejbusová doprava v Sofii|stránka]] |III. generácia |2013 – 2014 |50 |1650–1674, 2675–2699 |S dieselagregátom a klimatizáciou salónu cestujúcich |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sofia, Škoda 27Tr Solaris. Vehicles List | url = http://transphoto.ru/list.php?serv=0&cid=396&mid=1348 | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Transphoto.ru}}</ref> |- |IV. generácia |2021 |30 |2801–2830 |S batériovým pohonom a klimatizáciou salónu cestujúcich |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sofia, Škoda 27Tr Solaris IV — Zoznam vozového parku|url=https://transphoto.org/list.php?serv=0&mid=6571&cid=396|vydavateľ=transphoto.org|dátum prístupu=2023-09-23|jazyk=sk}}</ref> |- | rowspan="10" |{{Minivlajka|Česko|w}} | [[Brno]] | [[Trolejbusová doprava v Brne|stránka]] |IV. generácia | 2021 – 2023 | 40 | 3648–3687 | | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evidence DPMB: vozy 27Tr | url = https://www.bmhd.cz/evidence-dpmb/vozp.php?ntyp=27Tr&dopravce=DPMB | vydavateľ = Bmhd.cz | dátum prístupu = 2022-01-23 }}</ref> |- | rowspan="2" |[[České Budějovice]] | rowspan="2" |[[Trolejbusová doprava v Českých Budějoviciach|stránka]] |III. generácia |2013 – 2017 |6 |89–94 |91–94 s batériovým pohonom a s klimatizáciou salónu cestujúcich | rowspan="2" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DP České Budějovice: vozy 27Tr|url=http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=250&typ=27Tr|dátum prístupu=2018-09-24|vydavateľ=Seznam-autobusu.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20180924105822/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=250&typ=27Tr|dátum archivácie=2018-09-24}}</ref> |- |IV. generácia |2018 |11 |401–411 |S batériovým pohonom a klimatizáciou salónu cestujúcich |- |[[Chomutov]] – [[Jirkov]] |[[Trolejbusová doprava v Chomutove a Jirkove|stránka]] |III. generácia |2018 |10 |027–036 | |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DP Chomutov: vozy 27Tr|url=https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=196&typ=27Tr|dátum prístupu=2019-02-25|vydavateľ=Seznam-autobusu.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20190226111154/https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=196&typ=27Tr|dátum archivácie=2019-02-26}}</ref> |- |[[Ostrava]] |[[Trolejbusová doprava v Ostrave|stránka]] |III. generácia |2010 – 2018 |11 |3802–3812 |3805–3812 so superkondenzátormi |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DP Ostrava: vozy 27Tr|url=http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=133&typ=27Tr|dátum prístupu=2018-01-28|vydavateľ=Seznam-autobusu.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20180127083805/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=133&typ=27Tr|dátum archivácie=2018-01-27}}</ref> |- | rowspan="2" |[[Plzeň]] | rowspan="2" |[[Trolejbusová doprava v Plzni|stránka]] |III. generácia |2010 – 2012 |16 |525–530, 535–544 |527–530 a 540 s dieselagregátom | rowspan="2" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PMDP: vozy 27Tr|url=http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=71&typ=27Tr|dátum prístupu=2019-03-27|vydavateľ=Seznam-autobusu.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20190327101828/https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=71&typ=27Tr|dátum archivácie=2019-03-27}}</ref> |- |IV. generácia |2019 – 2021 |12 |583–590, 601–604 |S batériovým pohonom a klimatizáciou salónu cestujúcich |- | rowspan="2" |[[Ústí nad Labem]] | rowspan="2" |[[Trolejbusová doprava v Ústí nad Labem|stránka]] |III. generácia |2014 – 2015 |10 |610–619 |Hnacia 2. náprava | rowspan="2" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DPMUL: vozy 27Tr|url=http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=48&typ=27Tr|dátum prístupu=2016-01-03|vydavateľ=Seznam-autobusu.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20160304110623/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=48&typ=27Tr|dátum archivácie=2016-03-04}}</ref> |- |IV. generácia |2019 |9 |620–628 |S batériovým pohonom a klimatizáciou salónu cestujúcich |- |[[Zlín]] – [[Otrokovice]] |[[Trolejbusová doprava v Zlíne a Otrokoviciach|stránka]] |III. generácia |2013 – 2014 |11 |451–461 |S klimatizáciou salónu cestujúcich |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DSZO: vozy 27Tr|url=http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=188&typ=27Tr|dátum prístupu=2015-01-01|vydavateľ=Seznam-autobusu.cz|url archívu=https://web.archive.org/web/20150101200956/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=188&typ=27Tr|dátum archivácie=2015-01-01}}</ref> |- |{{Minivlajka|Lotyšsko|w}} |[[Riga]] |[[Trolejbusová doprava v Rige|stránka]] |III. generácia |2014 – 2020 |125 |17507–17747, 27101–27341 |S dieselagregátom a klimatizáciou salónu cestujúcich |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Riga, Škoda 27Tr Solaris. Vehicles List|url=http://transphoto.ru/list.php?serv=0&cid=35&mid=1348|dátum prístupu=2017-10-29|vydavateľ=Transphoto.ru}}</ref> |- | rowspan="3" |{{Minivlajka|Slovensko|w}} |[[Bratislava]] |[[Trolejbusová doprava v Bratislave|stránka]] |IV. generácia |2023 |23 |6711–6733 |S batériovým pohonom a klimatizáciou salónu cestujúcich |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda 27 Tr Solaris|url=https://imhd.sk/ba/popis-typu-vozidla/1032/%C5%A0koda-27-Tr-Solaris|vydavateľ=imhd.sk Bratislava|dátum vydania=2023-05-23|dátum prístupu=2023-06-04|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref> |- |[[Prešov]] |[[Trolejbusová doprava v Prešove|stránka]] |IV. generácia |2024 |6 |805–810 |S batériovým pohonom a klimatizáciou salónu cestujúcich |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda 27 Tr Solaris|url=https://imhd.sk/po/popis-typu-vozidla/1074/%C5%A0koda-27-Tr-Solaris|vydavateľ=imhd.sk Prešov|dátum vydania=2023-11-17|dátum prístupu=2023-11-17|jazyk=sk|priezvisko=imhd.sk}}</ref> |- |[[Žilina]] |[[Trolejbusová doprava v Žiline|stránka]] |IV. generácia |2017 – 2019 |18 |266–277, 287–292 |S klimatizáciou salónu cestujúcich |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda 27 Tr Solaris|url=https://imhd.sk/za/popis-typu-vozidla/853/Skoda-27-Tr-Solaris|dátum prístupu=2019-02-25|vydavateľ=Imhd.sk|jazyk=sk}}</ref> |} == Referencie == <references /> * {{Preklad|cs|Škoda 27Tr Solaris|17162062}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Trolejbusy Škoda}} {{Trolejbusy Solaris}} [[Kategória:Trolejbusy Škoda|27Tr]] [[Kategória:Trolejbusy Solaris]] [[Kategória:Kĺbové trolejbusy]] 8gd2iphvnec6pvrs7pv1n2e5uba5ub9 Redaktor:Scholastikos/pieskovisko2 2 637053 8256491 8163658 2026-08-02T07:22:29Z Scholastikos 174170 8256491 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = biskup | meno = Marek Eugenikos | aktuálny titul = <!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> | meno v inom jazyku = {{VJZ|gkm|Μάρκος ό Εφέσιος|''Markos'' (''ho'') ''Efesios''}} | kód jazyka = <!-- ak sa zadá musí byť v ISO kód jazyka hun: maďarčina, deu: nemčina, ... --> | portrét = Марк Ефесский. Географ.jpg | popis portrétu = | podpis = <!-- meno obrázku na commons --> | štát pôsobenia = Byzantská ríša | dátum narodenia = <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --> | miesto narodenia = | dátum úmrtia = <!-- {{dúv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | dátum pohrebu = | miesto pohrebu = | alma mater = | 1. funkcia = | 1. funkcia - obdobie = | 1. funkcia - predchodca = | 1. funkcia - nástupca = | 2. funkcia = | 2. funkcia - obdobie = | 2. funkcia - predchodca = | 2. funkcia - nástupca = | funkcie = | cirkev = Pravoslávna cirkev | rehoľa = | vstup do rehole dátum = | večné sľuby dátum = | kňazské svätenie dátum = <!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = | kňazský svätiteľ funkcia = | inkardinácia = | menovanie dátum = <!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | menovanie osoba = | potvrdenie dátum = <!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | biskupské svätenie dátum = <!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | biskupské svätenie miesto = | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = | biskupský svätiteľ funkcia = | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = | 1. spolusvätiteľ funkcia = | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = | 2. spolusvätiteľ funkcia = | portál1 = Byzantská ríša | portál2 = | portál3 = }} [[Svätec|Svätý]] '''Marek Eugenikos'''{{#tag:ref|'''Marek Eugenikos'''<ref name=Belejkanič>{{Citácia periodika | priezvisko = Belejkanič | meno = Imrich Belejkanič | titul = Marek Eugenikos a jeho postoj k unionistickému koncilu vo Ferrare a Florencii 1438{{--}}1439 | periodikum = Annales historici Presoviensis | odkaz na periodikum = Annales historici Presoviensis | dátum = 2012 | ročník = 12 | číslo = 1 | strany = 54 | issn = 1336-7528 }} </ref>, iné mená: '''Markos Eugenikos'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hurbanič | meno = Martin | titul = Stredoveký Balkán: kapitoly z politických, sociálnych a hospodárskych dejín juhovýchodnej Európy v 6.{{--}}15. storočí | vydavateľ = Vydavateľstvo Michala Vaška | miesto = Prešov | rok = 2010 | isbn = 978-80-7165-818-4 | strany = 187 | odkaz na autora = Martin Hurbanič }} </ref> ({{V jazyku|gkm|Μάρκος (ο) Ευγενικός}}), '''Marek z Efezu'''<ref name=Belejkanič/>, '''Marek Efezský'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Jacoš | meno = Ján | titul = Cirkevné právo | vydavateľ = [[Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove|Prešovská univerzita v Prešove, Pravoslávna bohoslovecká fakulta]] | miesto = Prešov | rok = 2006 | isbn = 80-8068-499-5 | strany = 49 }} </ref>, {{VJZ|gkm|Μάρκος ό Εφέσιος|''Markos (ho) Efesios''}}|group = p}} (* [[1394]]{{--}}† [[1445]]) bol [[Byzantská ríša|byzantský]] [[biskup]], [[mních]] a [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávny]] [[Teológia|teológ]], [[metropolita]] v maloázijskom [[Efez]]e. Autor viacerých teologických spisov, v ktorých zastával silne protilatinské (protikatolícke) názory.<ref name=":VV" /><ref name = ":PE">{{Citácia knihy | titul = [[Pravoslavnaja enciklopedija]] <!-- [Православная Энциклопедия] --> | miesto = Moskva | kapitola zborník = MARK JEVGENIK | meno zborník = A. V | priezvisko zborník = Barmin | odkaz na autora zborník = | rok = 2016 | strany = 685{{--}}693 | isbn = 978-5-89572-049-3 | url = https://www.pravenc.ru/text/2562254.html | zväzok = 43. Maxm{{--}}[[Marcel I.|Markell I]] | typ zväzku = Tom. | vydavateľ = Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“<!-- [Церковно-научный центр «Православная Энциклопедия»] --> | dátum prístupu = 2026-08-02 }} </ref> Bol jediným gréckym účastníkom [[Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil|Ferrarsko-florentského koncilu]], ktorý odmietol podpísať prehlásenie o cirkevnej únii, za čo je v [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|Pravoslávnej cirkvi]] dodnes vysoko uznávaný a ako jediný z účastníkov koncilu bol pravoslávím vyhlásený za [[Svätec|svätého]].<ref name=":VV">{{Citácia knihy | priezvisko = Vavřínek | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimír Vavřínek | priezvisko 2 = Balcárek | meno 2 = Petr | titul = Encyklopedie Byzance | kapitola zborník = Eugenikos, Markos | miesto = Praha | vydavateľ = [[Libri]]; Slovanský ústav AV ČR | rok = 2011 | isbn = 978-80-7277-485-2 | isbn 2 = 978-80-86420-43-1 | edícia = Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada | strany = 150 | zväzok edície = 33 }} </ref> == Život == === Pôvod a vzdelanie === Podľa výpočtu Josepha Gilla, ktorý vo všeobecnosti prijali aj ďalší bádatelia, sa Marek Eugenikos narodil v roku 1394 v Konštantínopole. Pri krste dostal meno Manuel. Je možné, že bol pomenovaný po svojom starom otcovi. Z konca 14. storočia je totiž známy konštantínopolský maliar Manuel (Manouél) Eugenikos, ktorý vyzdoboval chrám v Gruzínsku a mal syna Geórgia. Ten v roku 1400 zdedil po otcovi dom. Markovým otcom bol Geórgios Eugenikos, ktorý viedol školu a zároveň pôsobil ako diakon a ''sakelliou'' (σακελλίου) v chráme Hagia Sofia. Jeho matka Mária bola dcérou lekára Loukasa. Markovým mladším bratom bol Ióannes (Ján) Eugenikos.<ref name=":PE" /> V minulosti sa objavili aj názory, podľa ktorých rodina Eugenikovcov nepochádzala priamo z Konštantínopola. Na základe Markovho opisu Trapezuntu sa uvažovalo o jeho pôvode z tohto mesta; túto možnosť zastávali okrem iných Karl Krumbacher a Donald Nicol. Iná hypotéza spájala rodinu s ostrovom Imbros a opierala sa o Markov opis ostrova. Predstavy o jeho provinčnom pôvode však kritizovali Odysseas Lampsides a Nicolas Oikonomides.<ref name=":PE" /> Prvé vzdelanie získal Manuel od svojho otca. Keď mal trinásť rokov, otec zomrel a Manul ďalej študoval pod vedením Ióanna (Jána) Chortasmena a Geórgia Gemista Plethóna. Medzi jeho učiteľov patril tiež Ióséf (Jozef) Bryennios. Túto súvislosť potvrdzujú tri epitafy venované Bryenniovi, ktoré sa zachovali v rukopise ''Dujčev gr. 16'' a zapísal ich sám Manuel. V nadpise jedného z nich je Bryennios výslovne označený ako jeho učiteľ.<ref name=":PE" /> Po skončení štúdia Manuel prevzal vedenie školy, ktorú pred ním spravoval jeho otec. K jeho žiakom patrili Geórgios Scholarios, Theodóros Agallianos, neskorší médijský metropolita Teofanes, a Manuelov mladší brat Ján Eugenikos. V rovnakom období sa dostal do okruhu blízkych spolupracovníkov cisára Manuela II. Palaiologa. V roku 1416 zastával úrad „rétora notárov“ a približne v tom čase slúžil v chráme ako lektor.<ref name=":PE" /> === Mníšsky život === [[Súbor:Марк_и_Макарий_(иконописная_мастерская_Елеон).jpg|náhľad|Ikona znázorňujúca svätých Mareka a Makaria]] Vo veku dvadsaťpäť rokov, teda v roku 1419, sa Manuel rozhodol vstúpiť do mníšskeho stavu. Svoj zámer uskutočnil krátko po júni 1420 na ostrove Antigona, pravdepodobne v kláštore Premenenia Pána. Pri postrihnutí prijal meno Markos (Marek). Markovým duchovným učiteľom v kláštore bol mních Symeon. Krátko pred začiatkom obliehania Konštantínopola vojskami sultána Murada II. v júni 1422 sa Marek spolu so Symeonom vrátil do hlavného mesta. Usadil sa v manganskom Kláštore svätého Juraja, kde zostal až do roku 1437. Pravdepodobne práve tam vytvoril väčšinu svojich hymnografických diel. V tomto období sa stal duchovným učiteľom budúceho konštantínopolského patriarchu Dionýzia I. Neskôr ho vysvätil najprv za diakona a potom za presbytera.<ref name=":PE" /> === Vymenovanie za efezského metropolitu === Keď sa začala pripravovať spoločná synoda v Taliansku, na ktorej sa malo rokovať o zjednotení latinskej a gréckej cirkvi, ukázalo sa, že východní patriarchovia sa na nej nebudú môcť zúčastniť osobne. Marek a herakleiský metropolita Antonios preto mali na koncile zastupovať alexandrijského patriarchu. Vzhľadom na svoje teologické vzdelanie bol Marek považovaný za jedného z budúcich hlavných predstaviteľov gréckej strany. Po smrti efezského metropolitu Joasafa bol preto v roku 1437 vysvätený za biskupa a ustanovený na uvoľnenú efezskú katedru, ktorá bola treťou najvýznamnejšou eparchiou Konštantínopolského patriarchátu. Z podobných dôvodov boli Bessarion a Dionysios ustanovení za metropolitov Nikaie a Sárd. Spolu s Markom boli určení za predstaviteľov (''πρόκριτοι'') gréckej delegácie. Cisár Ján VIII. Palaiologos zároveň nariadil Markovi a Geórgiovi Scholariovi, aby sa na rokovania pripravili štúdiom teologickej literatúry, osobitne spisov Neila Kabasila. Po príchode byzantskej delegácie do Ferrary sa zastupovanie východných patriarchov prerozdelilo. Marek mal spoločne s kyjevským metropolitom Izidorom zastupovať antiochijského patriarchu.<ref name=":PE" /> === Cesta do Talianska a začiatok koncilových rokovaní === Grécka delegácia opustila Konštantínopol koncom novembra 1437. Do Benátok však prišla až 8. februára 1438. Dňa 28. februára pokračovala do Ferrary, kam dorazila 4. marca. Kardinál Giuliano Cesarini pozval Mareka na večeru spolu s jeho bratom, nomofylakom Jánom Eugenikom, a mytilénskym metropolitom Dorotheom. Na Cesariniho podnet Marek napísal spis o cirkevnej jednote. Kardinál ho odovzdal cisárovi Jánovi VIII., ktorého rozhnevala ostrosť niektorých Markových obvinení namierených proti západným kresťanom. Cisár sa zdržal postihu efezského metropolitu až na príhovor nikajského metropolitu Bessariona.<ref name=":PE" /> Na prerokovanie sporných teologických otázok bola vytvorená zmiešaná komisia pozostávajúca z desiatich zástupcov každej strany. Marek sa spolu s Bessarionom stal oficiálnym predstaviteľom jej gréckej časti. Prvé zasadnutie komisie sa konalo v Chráme svätého Františka. Otvoril ho kardinál Cesarini výzvou, aby účastníci vynaložili všetko úsilie na dosiahnutie cirkevnej jednoty. Za grécku stranu odpovedali Marek a Bessarion. Na treťom zasadnutí Cesarini predložil zoznam otázok, ktoré podľa latinskej delegácie vyžadovali diskusiu. Išlo o vychádzanie Svätého Ducha, používanie nekvaseného chleba, očistec a pápežský primát. V súlade s predchádzajúcim cisárovým rozhodnutím Marek prvý bod vynechal a o ostatných informoval Jána VIII. Napokon sa rozhodlo, že rokovania sa začnú otázkou očistca.<ref name=":PE" /> === Rokovania o posmrtnom stave duší === Dňa 4. júna 1438 predniesol kardinál Cesarini výklad latinského učenia o očistci. Marek po jeho vypočutí poznamenal, že v tejto otázke zrejme medzi oboma cirkvami nejestvujú veľké rozdiely. Oficiálne stanovisko gréckej strany vzniklo na cisárov príkaz spojením dvoch textov, ktoré samostatne pripravili Marek a Bessarion. Výsledné vyjadrenie prečítal Bessarion 14. júna. Na grécke stanovisko písomne reagoval Juan de Torquemada. Na žiadosť západnej strany Marek ešte pred 30. júnom pripravil výklad gréckej náuky o údele duší po smrti a odpovedal aj na Torquemadove námietky. V dňoch 16. a 17. júla sa zúčastnil na búrlivých diskusiách vnútri gréckej delegácie. Tá napokon schválila vyjadrenie, podľa ktorého duše spravodlivých nebeskú blaženosť zároveň dosahujú aj nedosahujú, teda požívajú ju, ale ešte nie v úplnej miere. Počas prestávky v rokovaniach spôsobenej morovou epidémiou dostali Marek, jeho brat Ján a herakleiský metropolita Antonios od cisára povolenie odcestovať do Benátok. Cestou ich však zadržali a na naliehanie konštantínopolského patriarchu Jozefa priviedli späť. Dvaja z nich totiž zastupovali neprítomných východných patriarchov, a preto mohli byť kedykoľvek potrební pri ďalších rokovaniach.<ref name=":PE" /> === Spor o spôsob koncilového rozhodovania === [[Súbor:Domenico_di_Bartolo,_madonna_della_misericordia,_1444,_06(cropped).jpg|vľavo|náhľad|Domenico di Bartolo, detail Eugena IV., Madona s plášťom, freska, 1444, Santa Maria della Scala, Taliansko]] V dôsledku predlžujúcej sa nečinnosti boli Marek, kyjevský metropolita Izidor, Michaél Balsamón a Sylvester Syropoulos vyslaní k pápežovi. Marek v mene ostatných požiadal Eugena IV., aby sa pri prijímaní rozhodnutí neuplatňoval princíp jednoduchej väčšiny hlasov. Menšia grécka delegácia by totiž pri spoločnom hlasovaní nevyhnutne zostala v menšine. Pápež návrh odmietol a Byzantíncom vytkol, že svojím oneskoreným príchodom zdržali začatie práce koncilu o niekoľko mesiacov. O niekoľko dní predniesol podrobnú odpoveď na Marekovu reč aj kardinál Cesarini. Pramene výslovne neuvádzajú, že by bol grécky návrh formálne prijatý. Ďalšie rozhodovanie však prebiehalo spôsobom zodpovedajúcim požiadavke Mareka a ostatných Byzantíncov: o prerokúvaných otázkach nerozhodovalo spoločné väčšinové hlasovanie celého koncilu, ale výsledky samostatných rokovaní gréckej strany.<ref name=":PE" /> === Rokovania o dodatku ''Filioque'' vo Ferrare === Keď sa rokovania 8. októbra obnovili, Marek po úvodných prejavoch latinského arcibiskupa Rodosu Andreja Chrysoberga navrhol prerokovať kánonickosť dodatku k vyznaniu viery. Tvrdil, že vzájomnú lásku medzi cirkvami narušila Rímska cirkev tým, že prijala učenie, ktoré podľa neho nemalo oporu vo Svätom písme, koncilových rozhodnutiach ani dielach cirkevných otcov. Andreas (Andrej) Chrysoberges reagoval poukázaním na význam rímskych pápežov v boji proti herézam vznikajúcim na Východe. Marek oprávnenosť tohto tvrdenia uznal.<ref name=":PE" /> Na základe rozhodnutia koncilu z 13. októbra vznikla nová dvanásťčlenná zmiešaná teologická komisia, v ktorej mala každá strana šesť zástupcov. Marek bol zaradený medzi gréckych členov. Na zasadnutí 14. októbra západní delegáti namietali proti čítaniu starších koncilových definícií, na ktorom trval Marek. Jeho návrh napokon prevážil a na zasadnutí 16. októbra boli príslušné texty prečítané spolu s jeho komentármi. Na zasadnutiach 20. a 25. októbra a 1., 4., 8. a 11. novembra Marek spolu s ostatnými delegátmi počúval vystúpenia Andreja Chrysoberga, Bessariona a Aloisia de Pirano. Diskusia sa sústreďovala na otázku, či bolo ''Filioque'' neprípustným dodatkom, alebo iba vysvetlením pôvodného vyznania viery, ako tvrdila západná strana.<ref name=":PE" /> Zasadnutia 18. novembra a 4., 8. a 13. decembra mali podobu diskusií medzi Marekom a Cesarinim. Marek ich otváral rozsiahlymi prejavmi, do ktorých kardinál vstupoval námietkami, takže prejavy prechádzali do priamej polemiky. Marek okrem iného tvrdil, že zákaz Efezského koncilu zostavovať inú vieru než vieru určenú v Nicei sa nevzťahoval na individuálne teologické vyznania, ale na symbol používaný pri liturgii a krste. Keby výraz „iná viera“ znamenal iba obsahovo protikladnú vieru, bolo by podľa neho možné hovoriť o viacerých cirkevných symboloch, ktoré sa postupne nahrádzali.<ref name=":PE" /> === Rokovania vo Florencii === Pri presune koncilu z Ferrary do Florencie patril Marek k piatim metropolitom, ktorí osobne sprevádzali cisára. Dňa 26. februára sa spolu s pápežom, cisárom a osemdesiatimi predstaviteľmi oboch strán zúčastnil na zhromaždení vo veľkej sále kláštora Santa Maria Novella. Na prvom plenárnom zasadnutí vo Florencii 2. marca položil dominikán Giovanni di Montenero Grékom otázku, čo vo vzťahu k Bohu rozumejú pod pojmom vychádzanie (''processio''). Odpovedal mu Marek a nasledujúca rozprava prebiehala predovšetkým medzi nimi. Pokračovala aj na zasadnutí 5. marca. Dňa 7. marca otvoril Marek rokovanie citátom z tretej knihy Bazila Veľkého ''Proti Eunomiovi''. Ukázalo sa, že grécka a latinská verzia textu obsahovali podstatné odlišnosti. Giovanni di Montenero pritom tvrdil, že jeho rukopis nedávno získal v Konštantínopole kardinál Mikuláš Kuzánsky. Do diskusie medzi Markom a Giovannim di Montenero sa 14. marca dočasne zapojili aj cisár a kardinál Cesarini. Zasadnutie 17. marca Marek začal výkladom Evanjelia podľa Jána 15, 26 a následne prešiel k citátom z diel Gregora Divotvorcu, Dionýza Areopagitu a Atanáza Veľkého. Západní delegáti ho prerušili s námietkou, že nedodržiava dohodnutú formu otázok a odpovedí. Marek však s podporou Jána VIII. pokračoval v prejave, v ktorom rozoberal rozhodnutia prvých všeobecných koncilov a výroky Cyrila Alexandrijského, Gregora Naziánskeho a Theodoreta z Kýru.<ref name=":PE" /> === Prerušenie účasti na diskusiách === [[Súbor:Gianetto_Cordegliaghi_001.jpg|náhľad|[[Gianetto Cordegliaghi]], Kardinál Bessarion a jeho relikviár, olej na plátne, 1540, Biblioteca Nazionale Marciana, Benátky, Taliansko]] Na zasadnutiach 21. a 24. marca Marek nevystúpil. Sám to neskôr vysvetľoval zlým zdravotným stavom, zatiaľ čo Sylvester Syropoulos uvádzal, že už nechcel pokračovať v diskusii, ktorú považoval za neplodnú. Giovanni di Montenero počas týchto zasadnutí predniesol rozsiahly súbor patristických citátov na podporu ''Filioque'' a následne podrobil Marekovu argumentáciu kritickému rozboru. Na nasledujúcich poradách gréckej delegácie sa podľa alexandrijského zástupcu Grégoria Mammasa veľká väčšina vyslovila za dohodu s latinskou stranou. Proti mali zostať iba Marek a stavropoľský metropolita Izaiáš. Na porade 30. marca Marek vyhlásil, že západní kresťania nie sú iba schizmatici, ale aj heretici, pričom byzantská cirkev ich tak podľa neho verejne neoznačila iba pre ich početnosť. Bessarion namietol, že v takom prípade by za heretikov museli byť považovaní aj svätci, ktorí učili o vychádzaní Svätého Ducha z Otca a Syna. Marek na to vyjadril pochybnosti o pravosti patristických citátov predkladaných západnými delegátmi. Podľa Syropoula sa mytilénsky metropolita Dorotheos a lakedaimonský metropolita Methodios rozhorčili natoľko, že sa mu takmer vyhrážali fyzickým útokom. Na ďalších poradách gréckej delegácie Marek nereagoval na Bessarionovu rozsiahlu reč o význame predložiek ἐκ („z“, „od“) a διά („cez“) ani na tri písomné prejavy Geórgia Scholaria v prospech únie. Keď kardinál Cesarini 15. apríla počas návštevy patriarchu poznamenal, že mlčanie človeka, ktorý nemá čo odpovedať, môže pôsobiť ako súhlas, poukázal práve na Markovu pasivitu.<ref name=":PE" /> === Záverečné diskusie o vychádzaní Svätého Ducha === [[Súbor:Facial_Chronicle_-_13-312.png|vľavo|náhľad|Svätý Marek spolu s metropolitom Gregóriom z Iveronu, Izákom z Nitrie a Sofróniom z Gazy opúšťajú Florenciu, [[Miniatúra (maliarstvo)|miniatúra]], [[16. storočie]], ''Ilustrovaná kronika Ivana Hrozného'', Tom. 13, fol. 312, dnes [[Knižnica Ruskej akadémie vied]], [[Petrohrad]]]] Marek sa do rozpravy opätovne zapojil po vytvorení novej dvadsaťčlennej zmiešanej komisie. Západní zástupcovia v nej predložili Grékom obsiahle vyhlásenie, ktoré jednoznačne uznávalo večné vychádzanie Svätého Ducha z Otca a Syna. Za prijatie textu sa vyslovili Bessarion, kyjevský metropolita Izidor, mytilénsky metropolita Dorotheos, protosynkellos Grégorios Mammas a lakedaimonský metropolita Methodios. Marek a ostatní grécki delegáti boli proti. V následnej polemike s Bessarionom Marek citoval proti ''Filioque'' výroky Maxima Vyznávača a Jána Damaského. Usiloval sa ukázať, že cirkevní otcovia hovorili o vychádzaní Svätého Ducha nielen „cez Syna“, ale aj „so Synom“. Grécka delegácia napokon prijala Scholariom zostavenú formuláciu, podľa ktorej Svätý Duch prirodzenosťou „vyteká“ z dvoch, konkrétne z Otca cez Syna.<ref name=":PE" /> Patriarcha Jozef následne navrhol uznať, že výrazy „cez Syna“ a „zo Syna“ majú v dielach východných cirkevných otcov rovnaký význam a že Svätý Duch vychádza z Otca cez Syna „ako z jednej príčiny a princípu“. Podporili ho Izidor Kyjevský, Bessarion Nikajský a Dorotheos Mytilénsky. Proti sa postavili Marek, Antonios Herakleiský, Dositheos Monemvasijský a Sofronios Anchialský. Podľa ''Gréckych aktov'' bolo patriarchovo stanovisko na spoločnom zhromaždení gréckej delegácie 3. júna prijaté bez ďalšej diskusie. Nesúhlasili s ním však Marek, Antonios Herakleiský, Izaiáš Stavropoľský a Sofronios Anchialský.<ref name=":PE" /> === Odmietnutie únie === [[Súbor:Union_1439.jpg|náhľad|Dekrét Eugena IV. z Florentského koncilu z roku 1439, dvojjazyčný s gréckym podpisom byzantského cisára, olovenou bulou pápeža a zlatou bulou cisára.]] Zachované pramene už nezaznamenávajú Markovu účasť na rokovaniach o ďalších otázkach, ktoré sa dostali na program koncilu. Išlo o údel ľudí, ktorí nezomreli ani v ťažkých hriechoch, ani v stave svätosti, o rozsah právomocí rímskeho pápeža a o okamih premenenia eucharistických darov. Dňa 5. júla podpísali dekrét o zjednotení cirkví najskôr grécki účastníci a následne pápež a západní delegáti. Z byzantskej delegácie dokument nepodpísali iba Marek a stavropoľský metropolita Izaiáš, ktorý v tom čase už opustil mesto. Nasledujúci deň sa konala slávnostná omša, počas ktorej bol dekrét prečítaný a postupne schválený pápežom a latinskými prelátmi, následne cisárom a gréckymi účastníkmi. Na zasadnutí 14. júla sa pápež Eugen IV. pýtal Grékov, ako chcú postupovať proti Marekovi, ktorý odmietol prijať koncilové rozhodnutie. Nastolil tiež otázku voľby nového konštantínopolského patriarchu a gréckej praxe rozvodov, ktorú latinská cirkev nepripúšťala. K týmto otázkam sa pápež neskôr opakovane vracal. Cisár odmietol nechať Mareka súdiť priamo na koncile. Prisľúbil však, že ak efezský metropolita nezmení svoj postoj, podnikne proti nemu kroky po návrate do Konštantínopola. Podľa Andreja Chrysoberga mal Marek prisľúbiť prijatie koncilových rozhodnutí po ustanovení nového patriarchu. Grécki delegáti začali 21. júla odchádzať do Benátok. Marek opustil Florenciu spolu s cisárom 26. augusta. Delegácia sa 19. októbra 1440 vydala na spiatočnú plavbu a do Konštantínopola prišla 1. februára 1441.<ref name=":PE" /> Keď sa v apríli 1440 začalo rokovať o kandidátoch na konštantínopolský patriarchálny stolec, Marek odmietol, aby bol medzi nich zaradený. Po májovom zvolení prívrženca únie Metrofana za patriarchu tajne odišiel z hlavného mesta a vydal sa do svojej efezskej eparchie, ktorá ležala na území ovládanom Osmanmi. V Efeze navštívil upadajúce chrámy vrátane metropolitnej katedrály. Pre odpor osmanských predstaviteľov sa však rozhodol odísť na horu Athos. Cestou sa zastavil na ostrove Lemnos, kde ho byzantské úrady zadržali a uväznili v pevnosti Moudros. Po dvoch rokoch väznenia zažil v júli 1442 obliehanie ostrova osmanským loďstvom. Prepustený bol 4. augusta, možno na základe rozhodnutia cisárovho brata Konštantína Palaiologa, neskoršieho cisára Konštantína XI., ktorý sa v tom čase nachádzal na ostrove. Marek sa následne vrátil do Konštantínopola, kde strávil posledné roky života.<ref name=":PE" /> === Posledné polemiky a smrť === Podľa Jozefa Methonského, známeho aj ako Ióannes Plousiadenos, sa Marek na cisárov príkaz zúčastnil na diskusiách s pápežským vyslancom označeným ako „biskup Korony“. Pravdepodobne išlo o Bartolomea Lapacciho, v tom čase biskupa Cortony, ktorý bol neskôr skutočne preložený na biskupský stolec v Korone. Jozef Methonský uvádza, že po dvoch rozhovoroch sa Marek ďalším diskusiám vyhol. Na tie isté udalosti mohol narážať aj Ján Eugenikos, ktorý v Markovom ''Synaxári'' spomína tri nedávne diskusie konané vo vlasti. Podľa pohrebnej reči venovanej Lapaccimu mal Marek v spore uznať svoju porážku, následne od žiaľu ochorieť a zomrieť. Toto podanie pochádza z prostredia jeho názorových odporcov. Ján Eugenikos uvádza, že Markova agónia trvala dva týždne a bola veľmi bolestivá. Zomrel 23. júna. Jeho ochorenie mohlo byť dlhodobé, pretože na slabé zdravie sa sťažoval už pred cestou do Talianska a ''Synaxár'' spomína jeho zdravotné ťažkosti aj počas pobytu v Efeze a na Lemnose. Zachovala sa tiež správa, podľa ktorej Marek krátko pred smrťou určil Geórgia Scholaria za svojho nástupcu v obrane pravoslávia. Nie je však vylúčené, že základná podoba tohto rozprávania vznikla približne v roku 1450 s cieľom posilniť Scholariovu povesť medzi odporcami únie.<ref name=":PE" /> Markova smrť sa dlho kládla do roku 1444. Antoninus Florentský však uviedol, že Bartolomeo Lapacci sprevádzal do Konštantínopola pápežského legáta, kardinála Francesca Condulmera. Keďže Condulmer odišiel z Benátok 22. júna 1444, do Konštantínopola mohol prísť až v druhej polovici leta. Tento údaj bol jedným z dôvodov, pre ktoré Gill datoval Markovu smrť do roku 1445. Takému určeniu podľa neho zodpovedali aj ďalšie údaje, najmä informácie Jána Eugenika o Markovom veku pri vstupe do kláštora a v čase smrti.<ref name=":PE" /> === Pochovanie a kult === [[Súbor:SaintMarkRochesterMinnesota.jpg|náhľad|Svätý Marek z Efezu, ikona, farnosť Svätých Anargyrov v Rochesteri, USA, MN]] Marek bol pochovaný v Chráme svätého Juraja v manganskom kláštore. Po roku 1453 preniesli jeho príbuzní ostatky do Kláštora svätého Lazára v Galate. Spomienka na prenesenie ostatkov sa v kalendári zachovala pri dátume 19. januára. Úcta k Markovi ako k svätcovi sa zrejme začala rozvíjať krátko po jeho smrti. Nepriamo o tom svedčia kritické slová jeho odporcu Jozefa Methonského, podľa ktorého odporcovia únie oslavovali Gregora Palamu a Mareka Efezského, zobrazovali ich na ikonách, ustanovovali im sviatky a uctievali ich ako svätcov najmä preto, že vystupovali a písali proti Latinom. Zachovalo sa bohoslužobné ''Akolúthion'' na Markovu počesť, spájané s filadelfským metropolitom Makariom, Geórgiom Byzantinom a Grégoriom Byzantským. V rukopise po ňom nasleduje rozhodnutie patriarchu Gennadia Scholaria, podľa ktorého sa malo čítať pri Markovej liturgickej pamiatke. Kalliopi Mamoni však dospela k záveru, že samotné ''Akolúthion'' vzniklo neskôr. Jej záver vo všeobecnosti prijala aj Elka Mineva, podľa ktorej bolo za patriarchu Gennadia Scholaria iba ustanovené slávenie Markovej pamiatky. Za jeho oficiálne zaradenie medzi svätcov považovala až rozhodnutie z roku 1734.<ref name=":PE" /> == Dielo == Marekova teológia bola úzko spojená s obranou byzantskej cirkevnej tradície a s odmietaním náuk, ktoré považoval za západné inovácie. Jeho názory sú zachytené predovšetkým v spisoch, ktoré vznikli v súvislosti s Ferrarsko-florentským koncilom a rokovaniami o zjednotení východnej a západnej cirkvi. Venoval sa v nich najmä otázkam dodatku ''Filioque'', posmrtného údelu duší, času premenenia eucharistických darov a záväznosti cirkevnej tradície.<ref name=":PE" /> Jeho argumentácia spájala biblické a patristické citáty, rozhodnutia koncilov, staršiu byzantskú polemiku a filozofické pojmy prevzaté z aristotelovskej tradície. Nie všetky citované texty však priamo podporovali závery, ktoré z nich vyvodzoval, a jeho vysvetlenie niektorých formulácií, najmä slov „cez Syna“, nebolo vo všetkých spisoch rovnaké. Marekove spisy podľa neho výrazne posilnili odporcov únie a oslovili aj tých Grékov, ktorí v otázke jej prijatia pôvodne váhali. Východná aj západná strana ho preto vnímali ako hlavného odporcu zjednotenia. Jeho postoj bol v porovnaní s ostatnými gréckymi hierarchami pokladaný za mimoriadne dôsledný.<ref name=":PE" /> === Postoj k cirkevnej únii === K prvým Markovým spisom súvisiacim s koncilom patrila ''Homília k pápežovi Eugenovi IV.'', ktorú pripravil začiatkom mája 1438 na žiadosť kardinála Giuliana Cesariniho. Bez výslovného použitia pojmu ''Filioque'' v nej označil dodatok k vyznaniu viery za novotu, ktorá rozdelila Kristovo telo. Zodpovednosť za narušenie viery cirkevných otcov pripisoval západným kresťanom. Pápeža vyzval, aby z dôvodov cirkevnej ekonómie zabezpečil odstránenie dodatku z vyznania viery, pretože vyvolával pohoršenie medzi východnými kresťanmi. Podobne žiadal, aby západná cirkev upustila od používania nekvaseného chleba pri liturgii. Samotný nekvasený chlieb nepovažoval za zlý, jeho používanie však podľa neho pohoršovalo Grékov, ktorí ho pokladali za nedokonalý a mŕtvy. Potrebu týchto zmien spájal aj s ťažkým postavením východných kresťanov vystavených osmanskému tlaku. Markovo odmietnutie únie nevychádzalo len z presvedčenia o nesprávnosti jednotlivých latinských náuk. Za rozhodujúce považoval zachovanie viery v podobe odovzdanej cirkevnými otcami a potvrdenej všeobecnými koncilmi. Západné teologické inovácie preto chápal ako zásahy do záväznej tradície, ktoré nemohli byť legitimizované ani potrebou cirkevného zjednotenia.<ref name=":PE" /> === Posmrtný údel duší === Svoje názory na stav duší po smrti Marek najprv rozvinul v odpovedi na Cesariniho výklad latinského učenia o očistci. Odmietol predstavu samostatného tretieho miesta, ktoré by bolo odlišné od neba a pekla. Súčasne však uznával účinnosť modlitieb za zosnulých, pričom sa odvolával na biblické a patristické svedectvá. Podľa Mareka Eugenika mohli modlitby priniesť určité zmiernenie aj dušiam nachádzajúcim sa v pekle a vystaveným utrpeniu, hoci ich nemohli úplne oslobodiť ani im poskytnúť istotu konečnej záchrany. Zároveň pripúšťal, že pobyt v pekle nemusí byť večný pre duše, ktoré sa nedopustili ťažkých hriechov. Práve možnosť zlepšenia ich stavu podľa neho odôvodňovala cirkevnú modlitbu za zosnulých. Na podporu svojho stanoviska citoval prosby z kánonov Teofana Grapta a Teodora Studitu, v ktorých sa prosí za vyslobodenie zosnulých z večného ohňa, temnoty a ďalších múk. Zdôrazňoval pritom, že tieto liturgické texty nehovoria o osobitnom očisťujúcom ohni, ale o oslobodení od večného ohňa. Pomocou citátu z diel pripisovaných Dionýzovi Areopagitovi odôvodňoval aj vhodnosť modlitieb za zosnulých, ktorí sa už tešia z blaženosti u Boha.<ref name=":PE" /> ==== Polemika o očistcovom ohni ==== Mark odmietal latinský výklad Prvého listu Korinťanom 3, 12 – 15, ktorý patril k hlavným biblickým argumentom používaným na obhajobu očistca. Uvedenú pasáž vzťahoval na budúci Posledný súd, po ktorom už podľa neho nemohol jestvovať dočasný očisťujúci oheň. Výrok o záchrane „akoby cez oheň“ nechápal ako opis osudu duší v očistci, ale v nadväznosti na Jána Zlatoústeho ako vyjadrenie zachovania hriešnikov vo večnom utrpení. Odlišný výklad latinských autorov, najmä Augustína a Ambróza, vysvetľoval významovým posunom pri preklade biblického textu.<ref name=":PE" /> Cesarini sa odvolával aj na Gregora Nysského a jeho predstavu, že každá duša poškvrnená hriechom musí prejsť očisťujúcim ohňom. Mark túto náuku spájal s učením o konečnej záchrane všetkých duší, teda s apokatastázou, ktorú pokladal za odsúdenú Piatym všeobecným koncilom. Za problematický považoval tiež predpoklad, že všetky duše po očistení dosiahnu rovnakú schopnosť nazerania na Boha. Pochybnosti vyjadroval aj o možnosti pôsobenia materiálneho ohňa na netelesnú dušu. V druhej odpovedi, ktorou reagoval na žiadosť západných účastníkov o podrobnejšie vysvetlenie východného učenia, rozlíšil predbežný stav duší od ich konečného údelu po Poslednom súde. Duše spravodlivých podľa neho pred súdom ešte nepožívajú úplnú blaženosť, hoci už nazerajú na Boha. Duše hriešnikov sa nachádzajú v stave utrpenia a bezútešnosti, ale ešte nepodstupujú definitívny večný trest. Keďže konečná odmena a všeobecný trest ešte nepôsobia v plnosti, Mark odmietal osobitný dočasný trest pre duše ľudí, ktorí nežili ani sväto, ani vyslovene hriešne. Pripúšťal však, že tieto „stredné“ duše môžu zakúšať utrpenie v podobe hanby, výčitiek svedomia, ľútosti, temnoty, strachu, neistoty alebo zbavenia nazerania na Boha. Modlitby cirkvi mohli podľa neho zmierniť stav duší v pekle a „stredné“ duše buď úplne priviesť medzi spravodlivých, ak boli ich previnenia malé, alebo aspoň zmierniť ich utrpenie a posilniť nádej na lepší údel.<ref name=":PE" /> V ''Odpovediach Latinom'' sa Mark bez výraznejšieho polemického tónu venoval štrnástim otázkam predloženým západnými delegátmi. Nebo, v ktorom prebývajú anjeli a svätí s Bohom, nechápal ako materiálne miesto, ale ako duchovnú a nadzmyslovú skutočnosť. Tvrdil tiež, že nijaké stvorenie, vrátane anjelov a svätých, nemôže poznať, predstaviť si ani vidieť Božiu prirodzenosť. Duše ľudí zomretých v smrteľnom hriechu sa podľa neho už nachádzajú v pekle, pred Posledným súdom však ešte netrpia v ohni, ale majú ho iba akoby pred očami. Markovo učenie tak zahŕňalo niektoré prvky blízke latinskej náuke o očistci, predovšetkým osobitný stav duší, ktoré nedosiahli svätosť, ale nepodliehajú večnému trestu, a presvedčenie o účinnosti modlitieb za zosnulých. Od latinského učenia sa odlišovalo najmä odmietnutím očistca ako osobitného miesta, hmotného očistcového ohňa a trestu chápaného ako samostatná kategória medzi dočasným pozemským a konečným posmrtným trestom.<ref name=":PE" /> === ''Filioque'' === ==== Nemennosť vyznania viery ==== V počiatočnej fáze polemiky o ''Filioque'' sa Marek Eugenikos sústredil najmä na otázku, či je prípustné meniť vyznanie viery prijaté na druhom ekumenickom koncile. V diele ''Latiník alebo O dodatku vo vyznaní viery'', ktorý napísal vo Ferrare, tvrdil, že zákaz meniť symbol viery prijal už Tretí ekumenický koncil. Na podporu tohto stanoviska sa odvolával na Cyrila Alexandrijského a jeho výrok, podľa ktorého nebolo dovolené zmeniť vo vyznaní viery ani jediné slovo. Tento výrok vzťahoval na celé zhromaždenie otcov tretieho ekumenického koncilu. Pripomínal tiež zákaz štvrtého ekumenického koncilu zostavovať alebo písať „inú vieru“. Odmietal pritom latinský výklad, podľa ktorého sa pod „inou vierou“ rozumela iba viera obsahovo protikladná k dovtedajšiemu učeniu. Argumentoval aj anatémou siedmeho všeobecného koncilu proti tým, ktorí by chceli niečo k cirkevnej tradícii pridať alebo z nej odobrať. Odvolával sa tiež na konštantínopolský koncil z rokov 879 až 880, ktorý označoval za ôsmy ekumenický koncil a ktorému pripisoval zákaz zostavovať iné vyznanie viery alebo meniť existujúci symbol pridávaním a vypúšťaním slov.<ref name=":PE" /> ==== Biblické a patristické argumenty ==== Marek zostavil súbor biblických a patristických výrokov o vychádzaní Svätého Ducha. Zaradil doň aj texty, ktorých súvislosť so sporom o ''Filioque'' nebola bezprostredná. Patria medzi ne napríklad žalmové verše o stvorení nebies Božím slovom a dychom jeho úst, o vedení človeka dobrým Duchom alebo o všadeprítomnosti Božieho Ducha. Za relevantné považoval všeobecne výroky, ktoré hovorili o vychádzaní Svätého Ducha z Otca, a to aj v prípadoch, keď sa priamo nevyjadrovali k účasti Syna. Niektoré z citovaných textov pripúšťali určitý vzťah Syna k vychádzaniu Svätého Ducha. Gregor Nysský hovoril o Duchu, ktorý je z Otca „cez“ toho, kto pochádza bezprostredne z prvého princípu, teda cez Syna. Cyril Alexandrijský písal o Kristovi, ktorý zo svojej vlastnej prirodzenosti vylieva Svätého Ducha, a Maxim Vyznávač používal formuláciu o vychádzaní Ducha cez Syna.<ref name=":PE" /> Mark však uvádzal aj texty, ktoré podľa jeho chápania vyjadrovali výlučné vychádzanie Ducha z Otca. Spis ''O poznaní Boha'', zachovaný pod menom Gregora Nysského, pripisoval schopnosť vyvádzať Ducha iba Otcovi. Teodoret z Kýru odmietal formuláciu, že Duch má bytie zo Syna alebo cez Syna. Ján Damaský zasa učil, že Duch nepochádza zo Syna a že je vyvádzaný z Otca cez Syna, nie však zo Syna ako z príčiny.<ref name=":PE" /> ==== Trojičná argumentácia ==== Markova argumentácia vo veľkej miere nadväzovala na Fótia I. a na neskorších byzantských odporcov ''Filioque'', medzi ktorých patrili Eustratios z Nikaie, patriarcha Mikuláš IV. Mouzalon a Nikétas Seides. Niektoré jeho úvahy však reagovali na otázky a terminologické rozlíšenia, s ktorými sa starší byzantskí polemici nestretávali. V ''Syllogistických kapitolách'' vychádzal z tradičnej námietky, že učenie o vychádzaní Svätého Ducha z Otca a Syna musí znamenať buď vychádzanie z dvoch hypostáz, alebo vychádzanie zo spoločnej prirodzenosti Otca a Syna. K týmto možnostiam pridal tretiu, podľa ktorej by Duch vychádzal zo spoločnej „vyvodzujúcej sily“ Otca a Syna. Všetky tri riešenia pokladal za neudržateľné.<ref name=":PE" /> Západní teológovia rozlišovali vlastnosti božských osôb na osobné, spoločné a najvšeobecnejšie. Marek namietal, že vlastnosť „byť z príčiny“, spoločná Synovi a Duchu, je spoločná iba podľa pomenovania. V skutočnosti podľa neho označuje dva rozdielne spôsoby pôvodu: zrodenie Syna a vychádzanie Ducha. Z toho vyvodzoval tradičnú byzantskú tézu, že Otec a Syn nemajú nijakú spoločnú vlastnosť, ktorá by zároveň nepatrila aj Svätému Duchu. Latinské učenie o Otcovi a Synovi ako jedinom princípe Svätého Ducha odmietal pomocou analógie Adama a Seta. Otca a syna podľa neho nemožno označiť za jediný spoločný princíp synovho potomka. Odmietal aj argument, že Svätý Duch by nemohol byť treťou božskou osobou, keby nebol so Synom spojený vzťahom pôvodu. Poradie osôb podľa Mareka samo osebe nepredpokladalo vzťah príčinného pochádzania. Za dôkaz ''Filioque'' nepovažoval ani novozákonné pomenovanie „Duch Syna“ alebo Kristovo odovzdanie Svätého Ducha apoštolom dýchnutím. Odmietal tiež stotožnenie patristickej formulácie „cez Syna“ s formuláciou „zo Syna“. Pripúšťal, že predložky „cez“ a „z“ môžu mať v biblických výrokoch o stvorení rovnaký zmysel, pokiaľ sa hovorí o Synovi bez výslovného uvedenia Otca. Pri opise pôvodu Svätého Ducha však podľa neho nebolo možné Otca vynechať.<ref name=":PE" /> Výraz „cez Syna“ preto najprv vysvetľoval vo význame „so Synom“ alebo prostredníctvom Syna. Keďže pojem sprostredkovania mohol byť chápaný príčinne, na inom mieste ho vyložil aj ako „nie bez Syna“. Formulácia mala podľa neho vyjadrovať súčasnosť zrodenia Syna a vychádzania Svätého Ducha, nie príčinný pôvod Ducha zo Syna. Analógiu človeka, ktorý sa rodí z otca prostredníctvom ženy, odmietol, pretože by pri jej použití na Trojicu vznikali dve príčiny.<ref name=":PE" /> ==== Rozlíšenie božských osôb ==== Marek polemizoval aj s učením Tomáša Akvinského, podľa ktorého sa božské osoby môžu odlišovať iba protikladnými vzťahmi, pretože iné druhy protikladov v Trojici nejestvujú. Podľa Mareka sa Otec odlišuje od Syna a Svätého Ducha tým, že je bez príčiny, kým Syn a Duch majú svoju príčinu v Otcovi. Syn sa od Ducha odlišuje spôsobom svojho bytia: Syn je zrodený, zatiaľ čo Duch vychádza. Samotný rozdiel medzi zrodením a vychádzaním pokladal za ľudsky nepoznateľný a nevysloviteľný. V nadväznosti na všeobecnejší západný argument, podľa ktorého rozdiely vznikajú buď na základe hmoty, alebo na základe protikladných vlastností, sa zaoberal aj povahou rozlišovania v stvorených veciach. Tvrdil, že hmota ani protiklad nie sú vlastnou príčinou rozdielu, ale iba jeho následkom. Za pôvodný základ každého rozdielu nakoniec označil samotné rozdelenie.<ref name=":PE" /> ==== Vychádzanie ako činnosť ==== V porovnaní so staršou byzantskou literatúrou proti ''Filioque'' bolo osobité Markovo skúmanie otázky vychádzania Svätého Ducha z hľadiska činnosti alebo energie. Domnieval sa, že latinské učenie môže viesť k uznaniu štyroch činných princípov v Trojici. Pri rozbore vlastnosti „byť princípom božstva“ uvažoval o troch možnostiach. Táto vlastnosť by podľa neho musela patriť buď hypostázam Otca a Syna, ich spoločnej prirodzenosti, alebo ich činnosti. Prvé dve možnosti odmietol a tretiu ďalej rozdelil na činnosť prirodzenosti a činnosť hypostázy. Ani jedno z týchto riešení nepokladal za prijateľné. Odvolával sa pritom aj na aristotelovskú zásadu, podľa ktorej jedna numericky totožná činnosť pochádza od jedného numericky totožného činiteľa.<ref name=":PE" /> Marek využíval aj Augustínovo učenie, podľa ktorého pomenovania „Múdrosť“ a „Sila“ označujú vlastnosti spoločné všetkým osobám Trojice. Augustínove názory však prijímal len výberovo. Vo ''Vyznaní viery'', ktoré podľa vlastného vyjadrenia napísal vo Florencii a zverejnil až po návrate do Konštantínopola, odmietol uznať autoritu západných cirkevných učiteľov. Zdôvodňoval to tým, že ich diela neboli preložené ani potvrdené všeobecnými koncilmi a že ich textová podoba mohla byť podľa jeho názoru porušená neskoršími vsuvkami. V tom istom spise pripustil aj ďalší význam formulácie o vychádzaní Ducha „z Otca cez Syna“. Mohla podľa neho označovať nie vnútorný pôvod Svätého Ducha v Trojici, ale jeho darovanie ľuďom prostredníctvom Syna a spolu so Synom.<ref name=":PE" /> === Premenenie eucharistických darov === V spore o okamih premenenia eucharistických darov Marek zastával názor, že Kristove ustanovujúce slová „Vezmite a jedzte“ a „Pite z neho všetci“ samy osebe nepredstavujú zavŕšenie premenenia chleba a vína. Chápal ich ako pripomenutie udalosti Poslednej večere a zároveň ako slová, ktoré pripravujú dary na následnú modlitbu a požehnanie kňaza. Premenenie sa podľa neho završuje práve prostredníctvom tejto modlitby a požehnania, ktorými sa predložené dary vzťahujú k svojmu prvotnému obrazu. Svoje stanovisko podporoval poriadkom modlitieb v starobylej liturgii zachovanej v ''Apoštolských konštitúciách'' a v liturgiách apoštola Jakuba, Jána Zlatoústeho a Bazila Veľkého. Vo všetkých týchto liturgických textoch nasleduje prosba o premenenie darov na Kristovo telo a krv po ustanovujúcich slovách.<ref name=":PE" /> == Referencie == {{Referencie}} == Poznámky == {{Referencie|skupina = p}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} <!-- [[Kategória:Byzantskí mnísi]] [[Kategória:Byzantskí teológovia]] [[Kategória:Pravoslávni biskupi]] [[Kategória:Pravoslávni svätci]] [[Kategória:Byzantskí spisovatelia]] [[Kategória:Narodenia v 1394]] [[Kategória:Úmrtia v 1445]] [[Kategória:Úmrtia 23. júna]] --> j4giqxgjhp9py0a5ig4w4jhca6wbad7 Oktagon MMA 0 647310 8256465 8253251 2026-08-01T23:07:25Z Peter 51345 269569 8256465 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}}{{Infobox|zahlavie=Oktagon MMA|obrazok=Oktagon logo.png|popis2=Založené|data2=22. jún 2016|popis3=Zakladateľ|data3=Pavol Neruda (predtým Šipkovský)<br/>Ondřej Novotný|popis4=Vlastník|data4=Súkromné|popis6=Krajina|data6=[[Česko]]<br/>[[Slovensko]]|popis9=Oficiálna webová stránka|data9=[https://oktagonmma.com/cs/ oktagonmma.com]|stylPopisu=font-size:95%|popis1=Šport|data1=[[Zmiešané bojové umenia]]|stylDat=font-size:95%}}'''Oktagon MMA''' je najväčšia česko-slovenská organizácia, ktorá usporadúva turnaje bojových športov [[MMA]]. Zakladatelia a zároveň jeho majitelia sú Pavol Neruda (skôr Šipkovský) a Ondřej Novotný. Organizácia vznikla v júni [[2016]], kedy prišla s reality show ''Oktagon Výzva''. Projekt vyvrcholil na turnaji ''Oktagon 1''. Vo finále proti sebe stáli Gábor Boráros a Jakub Běle. Víťazom hlavného zápasu a celej reality show sa stal Gábor Boráros a Oktagon odštartoval sériu galavečerov. Nasledujúce 3 série priniesli niekoľko víťazov zo Slovenska. Samuel Krištofič, Karol Ryšavý a Lucia Szabová doplnili zbierku šampiónov. Finále 5. série prebehlo na turnaji ''Oktagon 20'', v ktorom zvíťazil [[Roman Paulus (zápasník)|Roman Paulus]] nad Tomášom Zajacom na body. Oktagon ročne usporadúva hneď niekoľko turnajov v tých najväčších českých a slovenských arénach či mestách. Mimo to pripravuje pre všetkých športových fanúšikov jedinečnú reality šou s profesionálnymi bojovníkmi zvanú ''Oktagon Výzva''. Pripravuje tiež týždenník ''Oktagon Magazín'', ktorý mapuje scénu bojových športov. Obľúbený ''Projekt X'', ktorý sledoval cestu obyčajného človeka až do klietky, ''Projekt Y'' - čisto ženskú [[MMA]] reality show a v neposlednom rade talkshow o bojovníkoch a ľuďoch zo scény ''Oktagon Majk''. Organizácia má teraz viac ako 450 000 fanúšikov na sociálnych sieťach a [[YouTube]], kde ich videá mali len za rok [[2019]] cez 30 mil. zhliadnutí. V roku 2024 organizácia prekonala svetový rekord v návštevnosti na MMA turnaji. Na futbalovom štadióne Frankfurtu, Deutsche Bank Park, usporiadali 12. októbra turnaj Oktagon 62 na ktorom sa zúčastnilo 59,148 divákov. == Udalosti == {| class="wikitable" !Udalosť !Dátum !Miesto !Hlavný zápas / ''Hlavný predzápas'' !Víťaz !Ukončenie !Poznámka !Výkon večera |- | rowspan="2" |Oktagon 2027 | rowspan="2" |<small>2027</small> | rowspan="2" |<small>Viedeň, Rakúsko</small> |'''TBA vs. TBA''' | | | | rowspan="2" | |- |''TBA vs. TBA'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 2027 | rowspan="2" |<small>1.5.2027</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu|TIPOS Aréna]], Bratislava, Slovensko</small> |'''TBA vs. TBA''' | | | | rowspan="2" | |- |''TBA vs. TBA'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 2027 | rowspan="2" |<small>16.1.2027</small> | rowspan="2" |<small>[[Hanns-Martin-Schleyer-Halle]], Stuttgart, Nemecko</small> |'''TBA vs. TBA''' | | | | rowspan="2" | |- |''TBA vs. TBA'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 100 | rowspan="2" |<small>29.12.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''TBA vs. TBA''' | | | | rowspan="2" | |- |''TBA vs. TBA'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 99 | rowspan="2" |<small>5.12.2026</small> | rowspan="2" |<small>Westfalenhalle, Dortmund, Nemecko</small> |'''TBA vs. TBA''' | | | | rowspan="2" | |- |''TBA vs. TBA'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 97 | rowspan="2" |<small>7.11.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[ZAG-Arena]], Hannover, Nemecko</small> |'''Igor Severino vs.''' '''Max Holzer''' | | |<small>O titul 61</small> | rowspan="2" | |- |''TBA vs. TBA'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 96 | rowspan="2" |<small>31.10.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[SAP Garden]], Mníchov, Nemecko</small> |'''TBA vs. TBA''' | | | | rowspan="2" | |- |''TBA vs. TBA'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 95 | rowspan="2" |<small>17.10.2026</small> | rowspan="2" |<small>Mattoni Arena, Karlovy Vary, Česko</small> |'''TBA vs. TBA''' | | | | rowspan="2" | |- |''TBA vs. TBA'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 94 | rowspan="2" |<small>26.9.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Deutsche Bank Park]], Frankfurt, Nemecko</small> |'''Christian Eckerlin vs. TBA''' | | | | rowspan="2" | |- |''Max Coga vs.'' ''Christian Jungwirth'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 93 | rowspan="2" |<small>12.9.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Winning Group Arena]], Brno, Česko</small> |'''Radek Roušal vs.''' '''Jonas Mågård''' | | | | |- |''Andrej Kalašník vs. Kennedy Rayomba'' | | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 92 | rowspan="2" |<small>1.8.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Lucia Szabová vs.''' '''Lucie Pudilová''' |'''Szabová''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 61 - ženy</small> | rowspan="2" | |- |''Will Fleury vs.'' ''Makhmud Muradov'' |''Muradov'' |''2. kolo - TKO'' |<small>O titul 93</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 91 | rowspan="2" |<small>11.7.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Lanxess Arena]], Kolín nad Rýnom, Nemecko</small> |'''Kerim Engizek vs. Krzysztof Jotko 2''' |'''Jotko''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Kincl</small> |- |''Mago Machaev vs.'' ''Gjoni Palokaj'' |''Machaev'' |''1. kolo - KO'' |<small>O titul 66</small> |- | rowspan="2" |Tipsport Game Cage | rowspan="2" |<small>24.6.2026</small> | rowspan="2" |<small>Oktagon Gym, Šamorín, Slovensko</small> |'''Lukáš Fernéza vs.''' '''Petr Dvořáček''' |'''Fernéza''' |'''4. kolo - DEC''' | | rowspan="2" | |- |''Ján Švagerko vs.'' ''Nick Stamidis'' |''Stamdis'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 90 | rowspan="2" |<small>20.6.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Uber Arena (Berlín)|Uber Arena]], Berlín, Nemecko</small> |'''Will Fleury vs.''' '''Kasim Aras''' |'''Fleury''' |'''2. kolo - KO''' |<small>O titul 120</small> | rowspan="2" |<small>Samsonidse</small> |- |''Mateusz Legierski vs. Gökhan Aksu'' |''Legierski'' |''1. kolo - TKO'' |<small>O titul 70</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 89 | rowspan="2" |<small>6.6.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu|TIPOS Aréna]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Igor Severino vs.''' '''Zhalgas Zhumagulov''' | |'''No contest''' |<small>O titul 61</small> | rowspan="2" |<small>Grant</small> |- |''Ronald Paradeiser vs. Jack Grant'' |''Grant'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 88 | rowspan="2" |<small>16.5.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[ZAG-Arena]], Hannover, Nemecko</small> |'''Max Holzer vs.''' '''Khalid Taha''' |'''Holzer''' |'''1. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<small>Holzer</small> |- |''Hugo Vach vs.'' ''Teo Smith'' |''Vach'' |''1. kolo - KO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 87 | rowspan="2" |<small>25.4.2026</small> | rowspan="2" |<small>Home Credit Arena, Liberec, Česko</small> |'''Lucia Szabová vs. Leidiane Fernandes''' |'''Szabová''' |'''3. kolo - TKO''' |<small>O titul 56 - ženy</small> | rowspan="2" |<small>Szabová</small> |- |''Dominik Humburger vs. Zebastian Kadestam'' |''Humburger'' |''3. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 86 | rowspan="2" |<small>11.4.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Enea Arena]], Štetín, Poľsko</small> |'''Michał Materla vs. Christian Jungwirth''' |'''Materla''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Underground</small> | rowspan="2" |<small>Gogoladze</small> |- |''Tomasz Narkun vs. Alexander Poppeck'' |''Poppeck'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 85 | rowspan="2" |<small>7.3.2026</small> | rowspan="2" |<small>Barclays Arena, Hamburg, Nemecko</small> |'''Igor Severino vs.''' '''Khurshed Kakhorov''' |'''Severino''' |'''2. kolo - TKO''' |<small>O titul 61</small> | rowspan="2" |<small>Severino</small> |- |''Christian Eckerlin vs. Matouš Kohout'' |''Eckerlin'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 84 | rowspan="2" |<small>14.2.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''Ronald Paradeiser vs.''' '''Kaik Brito''' |'''Brito''' |'''3. kolo - TKO''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Brito</small> |- |''David Kozma vs.'' ''Jozef Wittner'' |''Kozma'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 83 | rowspan="2" |<small>31.1.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Hanns-Martin-Schleyer-Halle]], Stuttgart, Nemecko</small> |'''Niko Samsonidse vs. Mago Machaev''' |'''Machaev''' |'''1. kolo - KO''' |<small>O titul 66</small> | rowspan="2" |<small>Machaev</small> |- |''Alina Dalaslan vs.'' ''Karolina Sobek'' |''Dalaslan'' |''3. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 82 | rowspan="2" |<small>17.1.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[PSD Bank Dome]], Düsseldorf, Nemecko</small> |'''Kerim Engizek vs. Krzysztof Jotko''' |'''Jotko''' |'''1. kolo - SUB''' |<small>Finále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Zawada</small> |- |''Gjoni Palokaj vs.'' ''James Hendin'' |''Palokaj'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 81 | rowspan="2" |<small>29.12.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Will Fleury vs.''' '''Martin Buday''' |'''Fleury''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>O titul 120</small> | rowspan="2" |<small>Fleury</small> |- |''Zhalgas Zhumagulov vs. David Dvořák'' |''Zhumagulov'' |''3. kolo - TKO'' |<small>O titul 56</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 80 | rowspan="2" |<small>22.11.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[SAP Garden]], Mníchov, Nemecko</small> |'''Mateusz Legierski vs. Attila Korkmaz''' |'''Legierski''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 70</small> | rowspan="2" |<small>Aksu</small> |- |''Christian Jungwirth vs. Niklas Stolze'' |''Jungwirth'' |''4. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 79 | rowspan="2" |<small>1.11.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[Winning Group Arena]], Brno, Česko</small> |'''Ion Surdu vs.''' '''Andrej Kalašnik''' |'''Surdu''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Roušal</small> |- |''Vladimír Lengál vs.'' ''Ognjen Dimić'' |''Lengál'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 78 | rowspan="2" |<small>18.10.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[Lanxess Arena]], Kolín nad Rýnom, Nemecko</small> |'''Christian Eckerlin vs. Ivica Trušček''' |'''Trušček''' |'''1. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<small>Bartl</small> |- |''Alina Dalaslan vs. Katharina Lehner'' |''Dalaslan'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 77 | rowspan="2" |<small>4.10.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Kerim Engizek vs.''' '''Dominik Humburger''' |'''Engizek''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Semifinále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Čepo</small> |- |''Vlasto Čepo vs.'' ''Daniel Schwindt'' |''Čepo'' |''1. kolo - KO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 76 | rowspan="2" |<small>20.9.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[Festhalle Frankfurt|Festhalle]], Frankfurt, Nemecko</small> |'''Daniel Weichel vs.''' '''Abou Tounkara''' |'''Weichel''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<small>Dalaslan</small> |- |''Frederic Vosgröne vs. Fabio Moraes'' |''Vosgröne'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 75 | rowspan="2" |<small>13.9.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[ZAG-Arena]], Hannover, Nemecko</small> |'''Gjoni Palokaj vs.''' '''Jakub Batfalský''' |'''Palokaj''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<small>Taha</small> |- |''Lazar Todev vs.'' ''Luis Barbosa'' |''Todev'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 74 | rowspan="2" |<small>9.8.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Cecilie Bolander vs.''' '''Lucia Szabová''' |'''Szabová''' |'''1. kolo – TKO''' |<small>O titul 61 - ženy</small> | rowspan="2" |<small>Humburger</small> |- |''Kerim Engizek vs.'' ''Mick Stanton'' |''Engizek'' |''1. kolo – TKO'' |<small>Štvrťfinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 73 | rowspan="2" |<small>28.6.2025</small> | rowspan="2" |<small>Barclays Arena, Hamburg, Nemecko</small> |'''Christian Eckerlin vs. Robert Pukač''' |'''Pukač''' |'''3. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<small>Nazhand</small> |- |''Adam Pałasz vs.'' ''Kasim Aras'' |''Aras'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 72 | rowspan="2" |<small>14.6.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[Fortuna Arena]],</small> <small>Praha, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Attila Végh 3''' |'''Vémola''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>Trilógia storočia /<br/>O pás Infinity</small> | rowspan="2" |<small>Vémola</small> |- |''Makhmud Muradov vs. Patrik Kincl'' |''Muradov'' |''5. kolo - DEC'' |<small>O dočasný titul 84</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 71 | rowspan="2" |<small>17.5.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[BMW Park]], Mníchov, Nemecko</small> |'''Alexander Poppeck vs. Pavol Langer 2''' |'''Poppeck''' |'''1. kolo - KO''' | | rowspan="2" |<small>Poppeck</small> |- |''Arijan Topallaj vs.'' ''Denis Frimpong'' |''Frimpong'' |''3. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 70 | rowspan="2" |<small>26.4.2025</small> | rowspan="2" |<small>KV Arena, Karlovy Vary, Česko</small> |'''Samuel Krištofič vs. Dominik Humburger''' |'''Humburger''' |'''2. kolo - TKO''' | rowspan="2" |<small>Osemfinále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Humburger</small> |- |''Vlasto Čepo vs. Erhan Kartal'' |''Čepo'' |''1. kolo - TKO'' |- | rowspan="2" |Oktagon 69 | rowspan="2" |<small>5.4.2025</small> | rowspan="2" |<small>Westfalenhalle, Dortmund, Nemecko</small> |'''Max Holzer vs.''' '''Deniz Ilbay''' |'''Holzer''' |'''4. kolo - SUB''' | | rowspan="2" |<small>Vosgröne</small> |- |''Uwe Schüder vs.'' ''Ediz Tasci'' |''Tasci'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 68 | rowspan="2" |<small>8.3.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[Hanns-Martin-Schleyer-Halle]], Stuttgart, Nemecko</small> |'''Lazar Todev vs.''' '''Will Fluery''' |'''Fleury''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 120</small> | rowspan="2" |<small>Schwindt</small> |- |''Alan Omer vs.'' ''Łukasz Kopera'' |''Omer'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 67 | rowspan="2" |<small>22.2.2025</small> | rowspan="2" |<small>Werk Arena, Třinec, Česko</small> |'''Sam Creasey vs''' '''Beno Adamia''' |'''Adamia''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 56</small> | rowspan="2" |<small>Pukač</small> |- |''David Kozma vs.'' ''Robert Pukač'' |''Pukač'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 66 | rowspan="2" |<small>1.2.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[PSD Bank Dome]], Düsseldorf, Nemecko</small> |'''Kerim Engizek vs.''' '''Kamil Oniszczuk''' |'''Engizek''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Osemfinále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Ilbay</small> |- |''Lom-Ali Eskiev vs.'' ''Wanderley Junior'' |''Eskiev'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 65 | rowspan="2" |<small>29.12.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Ronald Paradeiser vs. Losene Keita''' |'''Keita''' |'''2. kolo - TKO''' |<small>Finále Gamechanger /<br/>O titul 70</small> | rowspan="2" |<small>Keita</small> |- |''Karlos Vémola vs.'' ''Will Fleury'' |''Fleury'' |''5. kolo - DEC'' |<small>O titul 93</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 64 | rowspan="2" |<small>7.12.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[SAP Garden]], Mníchov, Nemecko</small> |'''Kaik Brito vs.''' '''Ion Surdu''' |'''Surdu''' |'''1. kolo - KO''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Surdu</small> |- |''Alexander Poppeck vs. Mateusz Strzelczyk'' | |''No Contest'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 63 | rowspan="2" |<small>9.11.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Ivan Buchinger vs.''' '''Hafeni Nafuka''' |'''Buchinger''' |'''2. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<small>Buchinger</small> |- |''Máté Kertész vs.'' ''Leandro Silva'' |''Silva'' |''5. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 62 | rowspan="2" |<small>12.10.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[Deutsche Bank Park]], Frankfurt, Nemecko</small> | '''Christian Eckerlin vs. Christian Jungwirth''' |'''Eckerlin''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>King of GerMMAny</small> | rowspan="2" |<small>Martin</small> |- |''Patrik Kincl vs.'' ''Kerim Engizek'' |''Engizek'' |''5. kolo - DEC'' |<small>O titul 84</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 61 | rowspan="2" |<small>21.9.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[Winning Group Arena]], Brno, Česko</small> |'''Ronald Paradeiser vs. Acoidan Duque''' |'''Paradeiser''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>Semifinále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Paradeiser</small> |- |''Makhmud Muradov vs.'' ''Scott Askham'' |''Muradov'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 60 | rowspan="2" |<small>7.9.2024</small> | rowspan="2" |<small>Rudolf Weber-Arena, Oberhausen, Nemecko</small> |'''Ivan Buchinger vs.''' '''Lom-Ali Eskiev''' |'''Eskiev''' |'''1. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<small>Stolze</small> |- |''Niklas Stolze vs.'' ''Matouš Kohout'' |''Stolze'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 59 | rowspan="2" |<small>20.7.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[AXA Aréna NTC|Peugeot Arena]], Bratislava, Slovensko</small> | '''Ronald Paradeiser vs. Daniel Torres''' |'''Paradeiser''' |'''3. kolo - DEC''' | rowspan="2" |<small>Štvrťfinále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Kníže</small> |- |''Losene Keita vs.'' ''Predrag Bogdanovič'' |''Keita'' |''2. kolo - TKO'' |- | rowspan="2" |Oktagon 58 | rowspan="2" |<small>8.6.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[Fortuna Arena]] - Eden,</small> <small>Praha, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Attila Végh 2''' |'''Vémola''' |'''2. kolo - SUB''' |<small>O titul 93 / odveta zápasu storočia</small> | rowspan="2" |<small>Mazúch</small> |- | ''David Kozma vs.'' ''Ion Surdu'' |''Surdu'' |''1. kolo -'' ''KO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 57 | rowspan="2" |<small>4.5.2024</small> | rowspan="2" |[[Festhalle Frankfurt|<small>Festhalle</small>]]<small>, Frankfurt, Nemecko</small> | '''Christian Eckerlin vs. Miroslav Brož''' |'''Eckerlin''' |'''2. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<small>Langer</small> |- |''Losene Keita vs.'' ''Agi Sardari'' |''Keita'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Osemfinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 56 | rowspan="2" |<small>20.4.2024</small> | rowspan="2" |<small>Resorts World Arena, Birmingham, Anglicko</small> | '''Aaron Aby vs.''' '''Sam Creasey''' |'''Creasey''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 56</small> | rowspan="2" |<small>Kalašnik</small> |- |''Akonne Wanliss vs.'' ''Sahil Siraj'' |''Wanliss'' |''1. kolo -'' ''KO'' |<small>Osemfinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 55 | rowspan="2" |<small>23.3.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[Hanns-Martin-Schleyer-Halle]], Stuttgart, Nemecko</small> | '''Christian Jungwirth vs. Robert Pukač 2''' |'''Jungwirth''' |'''5. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<small>Topallaj</small> |- |''Alexander Poppeck vs. Jeremy Kimball'' |''Poppeck'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 54 | rowspan="2" |<small>2.3.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''Patrik Kincl vs.''' '''Piotr Wawrzyniak''' |'''Kincl''' |'''3. kolo - SUB''' |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Kincl</small> |- |''Ronald Paradeiser vs.'' ''Atilla Korkmaz'' |''Paradeiser'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Osemfinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 53 | rowspan="2" |<small>10.2.2024</small> | rowspan="2" |<small>Rudolf Weber-Arena, Oberhausen, Nemecko</small> |'''Katharina Dalisda vs.''' '''Eva Dourthe''' |'''Dalisda''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 52 - ženy</small> | rowspan="2" |<small>Dulatov</small> |- |''Islam Dulatov vs.'' ''Ioannis Palaiologos'' |''Dulatov'' |''1. kolp - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 52 | rowspan="2" |<small>27.1.2024</small> | rowspan="2" |<small>Utilita Arena, Newcastle, Anglicko</small> |'''Jonas Mågård vs.''' '''Jack Cartwright''' |'''Mågård''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<small>Peňáz</small> |- |''Matěj Peňáz vs.'' ''Matthew Bonner'' |''Peňáz'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 51 | rowspan="2" |<small>29.12.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Bojan Veličković vs.''' '''Andreas Michailidis''' |'''Veličković''' |'''3. kolo - SUB''' |<small>Finále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Krištofič</small> |- |''Vlasto Čepo vs.'' ''Piotr Wawrzyniak'' |''Wawrzyniak'' |''3. kolo - TKO'' |<small>O dočasný titul 84</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 50 | rowspan="2" |<small>9.12.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''Losene Keita vs.''' '''Niko Samsonidse''' |'''Keita''' |'''2. kolo - KO''' |<small>O titul 66</small> | rowspan="2" |<small>Paradeiser</small> |- |''Ronald Paradeiser vs.'' ''Ivan Buchinger 2'' |''Paradeiser'' |''3. kolo - TKO'' |<small>O titul 70</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 49 | rowspan="2" |<small>18.11.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Lanxess Arena]], Kolín nad Rýnom, Nemecko</small> |'''Hatef Moeil vs.''' '''Lazar Todev''' |'''Moeil''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 120</small> | rowspan="2" |<small>Fry</small> |- |''Christian Eckerlin vs. Leandro Silva'' |''Silva'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 48 | rowspan="2" |<small>4.11.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Imtech Arena|AO Arena]], Manchester, Anglicko</small> |'''Aaron Aby vs.''' '''Elias Garcia''' |'''Garcia''' |'''2. kolo - TKO''' |<small>O titul 56</small> | rowspan="2" |<small>Surdu</small> |- |''Scott Askham vs.'' ''Marc Doussis'' |''Askham'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 47 | rowspan="2" |<small>7.10.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Pavol Langer''' |'''Vémola''' |'''1. kolo - KO''' |<small>O titul 93</small> | rowspan="2" |<small>Vémola</small> |- |''Ivan Buchinger vs.'' ''Jakub Dohnal'' |''Buchinger'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 46 | rowspan="2" |<small>16.9.2023</small> | rowspan="2" |[[Festhalle Frankfurt|<small>Festhalle</small>]]<small>, Frankfurt, Nemecko</small> |'''Katharina Dalisda vs. Jacinta Austin''' |'''Dalisda''' |'''3. kolo - SUB''' |<small>O titul 52 - ženy</small> | rowspan="2" |<small>Veličković</small> |- |''David Kozma vs.'' ''Bojan Veličković 2'' |''Veličković'' |''1. kolo - TKO'' |<small>Semifinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 45 | rowspan="2" |<small>29.7.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Mate Sanikidze vs.''' '''Losene Keita''' |'''Sanikidze''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>O titul 66</small> | rowspan="2" |<small>Buchinger</small> |- |''Karlos Vémola vs.'' ''Lucas Alsina'' |''Vémola'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 45 Special | rowspan="2" |<small>28.7.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Jonas Mågård vs.''' '''Felipe Lima''' |'''Lima''' |'''5. kolo -DEC''' |<small>O titul 61</small> | rowspan="2" |<small>Lengál</small> |- |''Robert Bryczek vs.'' ''Samuel Krištofič'' |''Bryczek'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 44 | rowspan="2" |<small>17.6.2023</small> | rowspan="2" |<small>Rudolf Weber-Arena, Oberhausen, Nemecko</small> |'''Pavol Langer vs.''' '''Alexander Poppeck''' |'''Langer''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O dočasný titul 93</small> | rowspan="2" |<small>Paradeiser</small> |- |''Bojan Veličković vs.'' ''Christian Jungwirth'' |''Veličković'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Štvrťfinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 43 | rowspan="2" |<small>20.5.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Patrik Kincl vs.''' '''Karlos Vémola 2''' |'''Kincl''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Glismann</small> |- |''David Kozma vs.'' ''Alex Lohoré'' |''Kozma'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Štvrťfinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 42 | rowspan="2" |<small>29.4.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Losene Keita vs.''' '''Jakub Tichota''' |'''Keita''' |'''4. kolo - TKO''' |<small>O dočasný titul 66</small> | rowspan="2" |<small>Čepo</small> |- |''Vlasto Čepo vs.'' ''Ion Tuburceanu'' |''Čepo'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 41 | rowspan="2" |<small>15.4.2023</small> | rowspan="2" |<small>Home Credit Arena, Liberec, Česko</small> |'''Jonas Mågård vs.''' '''Gustavo Lopez''' |'''Mågård''' |'''2. kolo - TKO''' |<small>O titul 61</small> | rowspan="2" |<small>Mågård, Strzelczyk</small> |- |''Karlos Vémola vs.'' ''Al Matavao'' |''Vémola'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 40 | rowspan="2" |<small>4.3.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Łukasz Siwiecz''' |'''Kozma''' |'''3. kolo - DEC''' | rowspan="2" |<small>Osemfinále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Veličkovič</small> |- |''Samuel Krištofič vs.'' ''Alex Lohoré'' |''Lohoré'' |''3. kolo - DEC'' |- | rowspan="2" |Oktagon 39 | rowspan="2" |<small>11.2.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[BMW Park|Audi Dome]], Mníchov, Nemecko</small> |'''Christian Jungwirth vs. Neves de Oliveira''' |'''Jungwirth''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<small>Keita</small> |- |''Alexander Poppeck vs. Martin Zawada'' |''Poppeck'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 38 | rowspan="2" |<small>30.12.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Filip Macek vs.''' '''Gustavo Lopez''' |'''Lopez''' |'''1. kolo - SUB''' |<small>O dočasný titul 61</small> | rowspan="2" |<small>Montagnac</small> |- |''Losene Keita vs.'' ''Milan Paleš'' |''Keita'' |''4. kolo - DEC'' |<small>UNDG pravidlá</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 37 | rowspan="2" |<small>3.12.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Kaik Brito''' |'''Brito''' |'''3. kolo - TKO''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Brito</small> |- |''Mate Sanikidze vs.'' ''Jakub Tichota'' |''Sanikidze'' |''5. kolo - DEC'' |<small>O titul 66</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 36 | rowspan="2" |<small>15.10.2022</small> | rowspan="2" |[[Festhalle Frankfurt|<small>Festhalle</small>]]<small>, Frankfurt, Nemecko</small> |'''Christian Eckerlin vs. Neves de Oliveira 2''' |'''Eckerlin''' |'''4. kolo - SUB''' | | rowspan="2" |<small>Kertész, Jungwirth</small> |- |''Jeremy Kimball vs.'' ''Hatef Moeil'' |''Moeil'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 35 | rowspan="2" |<small>17.9.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[Winning Group Arena]], Brno, Česko</small> |'''Patrik Kincl vs.''' '''Alex Lohoré''' |'''Kincl''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Kincl</small> |- |''Karol Ryšavý vs.'' ''František Fodor'' |''Ryšavý'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 34 | rowspan="2" |<small>23.7.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs. Aleksandar Ilić''' |'''Vémola''' |'''1. kolo - SUB''' |<small>O titul 93</small> | rowspan="2" |<small>Macek</small> |- |''Mateusz Legierski vs. Matouš Kohout'' |''Legierski'' |''3. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 33 | rowspan="2" |<small>4.6.2022</small> | rowspan="2" |[[Festhalle Frankfurt|<small>Festhalle</small>]]<small>, Frankfurt, Nemecko</small> |'''Ivan Buchinger vs.''' '''Losene Keita''' |'''Keita''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>O titul 70</small> | rowspan="2" |<small>Keita</small> |- |''Stephan Pütz vs.'' ''Martin Zawada'' |''Pütz'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG 2 | rowspan="2" |<small>21.5.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Otakar Petřina''' |'''Vémola''' |'''4. kolo - TKO''' |<small>Box</small> | rowspan="2" |<small>Mazúch</small> |- |''Miloš Petrášek vs.'' ''Samuel Krištofič'' |''Remíza'' |''4. kolo - DEC'' |<small>Box</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 32 | rowspan="2" |<small>9.4.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Petr Kníže''' |'''Kozma''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Jungwirth</small> |- |''Václav Mikulášek vs.'' ''Tomáš Meliš'' |''Meliš'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon Prime 5 | rowspan="2" |<small>26.3.2022</small> | rowspan="2" |<small>X-BIONIC® SPHERE, Šamorín, Slovensko</small> |'''Máté Kertész vs.''' '''Bojan Veličković''' |'''Veličković''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<small>Kohout</small> |- |''Karol Ryšavý vs.'' ''Ebrahim Hosseinpour'' |''Ryšavý'' |''3. kolo - KO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 31 | rowspan="2" |<small>26.2.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Samuel Krištofič vs.''' '''Patrik Kincl''' |'''Kincl''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Čepo</small> |- |''Ronald Paradeiser vs. Losene Keita'' |''Keita'' |''5. kolo - DEC'' |<small>O dočasný titul 70</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 30 | rowspan="2" |<small>30.12.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Tereza Bledá vs.''' '''Mabelly Lima''' |'''Bledá''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>O titul 56 - ženy</small> | rowspan="2" |<small>Peňáz</small> |- |''Matěj Peňáz vs.'' ''Cheick Kone'' |''Peňáz'' |''3. kolo - KO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 29 | rowspan="2" |<small>4.12.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Bojan Veličković''' |'''Kozma''' |'''4. kolo - TKO''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Kozma</small> |- |''Karol Ryšavý vs.'' ''Losene Keita'' |''Keita'' |''1. kolo - KO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon Prime 4 | rowspan="2" |<small>6.11.2021</small> | rowspan="2" |<small>Enteria arena, Sukova třída, Pardubice, Česko</small> |'''Filip Macek vs.''' '''Jonas Mågård''' |'''Mågård''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 61</small> | rowspan="2" |<small>Bahník</small> |- |''Lucie Pudilová vs.'' ''Marta Waliczek 2'' |''Pudilová'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 28 | rowspan="2" |<small>25.9.2021</small> | rowspan="2" |<small>O2 Universum, Praha, Česko</small> |'''Viktor Pešta vs.''' '''Stephan Pütz''' |'''Pešta''' |'''3. kolo - TKO''' |<small>O titul 93</small> | rowspan="2" |<small>Kalašnik</small> |- |''Kaik Brito vs.'' ''Peter Kníže'' |''Kníže'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 27 | rowspan="2" |<small>11.9.2021</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Ivan Buchinger vs.''' '''Vojto Barborík''' |'''Buchinger''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 66</small> | rowspan="2" |<small>Buchinger</small> |- |''Máté Kertész vs.'' ''Robert Pukač'' |''Kertész'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 26 | rowspan="2" |<small>24.7.2021</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Samuel Krištofič vs. Marcin Naruszczka''' |'''Krištofič''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O dočasný titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Szabová</small> |- |''Lucie Pudilová vs.'' ''Talita Bernardo'' |''Bernardo'' |''3 kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 25 | rowspan="2" |<small>19.6.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Martin Buday vs.''' '''Kamil Minda''' |'''Buday''' |'''2. kolo - TKO''' |<small>O titul 120</small> | rowspan="2" |<small>Fodor</small> |- |''Karol Ryšavý vs.'' ''Marek Bartl'' |''Ryšavý'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 24 | rowspan="2" |<small>29.5.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Leandro Silva''' |'''Kozma''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Kozma</small> |- |''Viktor Pešta vs.'' ''Riccardo Nosiglia'' |''Pešta'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 23 | rowspan="2" |<small>1.5.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Petr Kníže vs.''' '''Andrea Fusi''' |'''Kníže''' |'''1. kolo - SUB''' | | rowspan="2" |<small>Brito</small> |- |''Robert Bryczek vs.'' ''Kaik Brito'' |''Brito'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 22 | rowspan="2" |<small>27.3.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Milan Ďatelinka''' |'''Vémola''' |'''1. kolo - SUB''' |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Szabová</small> |- |''Lucie Pudilová vs.'' ''Maiju Suotama'' |''Pudilová'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG | rowspan="2" |<small>27.2.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Michael Krčmář vs.''' '''Milan Paleš''' |'''Paleš''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Pyramída Underground 70</small> | rowspan="2" |<small>Fapšo, Kozubovský</small> |- |''Vladimír Moravčík vs.'' ''Igor Daniš'' |''Moravčík'' |''1. kolo - KO'' |<small>UNDG pravidlá</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 21 | rowspan="2" |<small>30.1.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Ronald Paradeiser vs.''' '''Ivan Buchinger''' |'''Buchinger''' |'''1. kolo - SUB''' |<small>O titul 70</small> | rowspan="2" |<small>Szabová</small> |- |''Leandro Silva vs.'' ''Alex Lohoré'' |''Silva'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 20 | rowspan="2" |<small>30.12.2020</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Alex Lohoré''' |'''Vémola''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Brichta</small> |- |''Viktor Pešta vs.'' ''Ildemar Alcântara'' |''Pešta'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 19 | rowspan="2" |<small>5.12.2020</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Václav Mikulášek''' |'''Vémola''' |'''1. kolo - SUB''' | | rowspan="2" |<small>Vémola</small> |- |''Lucie Pudilová vs.'' ''Cornelia Holm'' |''Pudilová'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 18 | rowspan="2" |<small>21.11.2020</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Jozef Wittner vs.''' '''Robert Pukač''' |'''Wittner''' |'''3. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<small>Brichta</small> |- |''Leo Brichta vs.'' ''Mateusz Makarowski'' |''Brichta'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 17 | rowspan="2" |<small>17.10.2020</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Máté Kertész 2''' |'''Kozma''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Kalašnik</small> |- |''Karlos Vémola vs.'' ''Thomas Robertsen'' |''Vémola'' |''3. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 16 | rowspan="2" |<small>26.9.2020</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Karol Ryšavý vs.''' '''Ronald Paradeiser''' |'''Paradeiser''' |'''1. kolo - SUB''' | | rowspan="2" |<small>Paradeiser</small> |- |''Gábor Boráros vs.'' ''Tato Primera'' |''Primera'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG Super–Finále | rowspan="2" |<small>4.7.2020</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Lucia Szabová vs.''' '''Tereza Bledá''' |'''Bledá''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Super–Finále UNDG</small> | rowspan="2" | |- |''Ronald Paradeiser vs. Matouš Kohout'' |''Kohout'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Super–Finále UNDG</small> |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG #6 | rowspan="2" |<small>20.6.2020</small> | rowspan="2" |<small>Edison Park, Bratislava, Slovensko</small> |'''Samuel Krištofič vs.''' '''Vlasto Čepo''' |'''Čepo''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Finále UNDG 90</small> | rowspan="2" | |- |''Lucia Szabová vs.'' ''Lucia Krajčovič'' |''Szabová'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Finále UNDG 61 - ženy</small> |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG #5 | rowspan="2" |<small>13.6.2020</small> | rowspan="2" |<small>Epic, Praha, Česko</small> |'''Leo Brichta vs.''' '''Matouš Kohout''' |'''Brichta''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Finále UNDG 80</small> | rowspan="2" | |- |''Tereza Bledá vs.'' ''Magda Šormová'' |''Bledá'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Finále UNDG 61 - ženy</small> |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG #4 | rowspan="2" |<small>6.6.2020</small> | rowspan="2" |<small>Edison Park, Bratislava, Slovensko</small> |'''Samuel Krištofič vs.''' '''Lukáš Eliáš''' |'''Krištofič''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>Semifinále UNDG 90</small> | rowspan="2" | |- |''Vlasto Čepo vs.'' ''Erik Tlkanec'' |''Čepo'' |''1. kolo - TKO'' |<small>Semifinále UNDG 90</small> |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG #3 | rowspan="2" |<small>30.5.2020</small> | rowspan="2" |<small>Epic, Praha, Česko</small> |'''Lucie Pudilová vs.''' '''Tereza Bledá''' |'''Bledá''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Semifinále UNDG 61 - ženy</small> | rowspan="2" | |- |''Leo Brichta vs.'' ''Matěj Kozubovský'' |''Brichta'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Semifinále UNDG 80</small> |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG #2 | rowspan="2" |<small>23.5.2020</small> | rowspan="2" |<small>Epic, Praha, Česko</small> |'''Marek Bartl vs.''' '''Kamil Cibinski''' |'''Cibinski''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Štvrťfinále UNDG 80</small> | rowspan="2" | |- |''Samuel Krištofič vs.'' ''Jakub Benko'' |''Krištofič'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Štvrťfinále UNDG 90</small> |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG #1 | rowspan="2" |<small>16.5.2020</small> | rowspan="2" |<small>Jeremi Sport, Praha, Česko</small> |'''Tomáš Linh Le Sy vs.''' '''Tadeáš Růžička''' |'''Růžička''' |'''2. kolo - KO''' |<small>Štvrťfinále UNDG 70</small> | rowspan="2" | |- |''Leo Brichta vs.'' ''Pavel Šach'' |''Brichta'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Štvrťfinále UNDG 80</small> |- | rowspan="2" |Oktagon Prime 3 | rowspan="2" |<small>15.2.2020</small> | rowspan="2" |<small>X-BIONIC® SPHERE, Šamorín, Slovensko</small> |'''Miroslav Štrbák vs. Mateusz Legierski''' |'''Legierski''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 70</small> | rowspan="2" |<small>Klein</small> |- |''Ľudovít Klein vs.'' ''Lukasz Sajewski'' |''Klein'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 15 | rowspan="2" |<small>9.11.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Attila Végh vs.''' '''Karlos Vémola''' |'''Végh''' |'''1. kolo - KO''' |<small>Zápas storočia</small> | rowspan="2" | |- |''Michal Martínek vs.'' ''Viktor Pešta'' |''Martínek'' |''1. kolo - TKO'' |<small>O titul 120</small> |- | rowspan="2" |Oktagon Prime 2 | rowspan="2" |<small>25.10.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[Crow Arena]], Košice, Slovensko</small> |'''Jozef Wittner vs.''' '''Máté Kertész''' |'''Kertész''' |'''1. kolo - TKO''' | | rowspan="2" | |- |''Miroslav Štrbák vs.'' ''Max Lima'' |''Štrbák'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 14 | rowspan="2" |<small>14.9.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Tomáš Deák vs.''' '''Filip Macek''' |'''Deák''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 61</small> | rowspan="2" | |- |''Samuel Krištofič vs.'' ''Robert Pukač'' |''Krištofič'' |''5. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 13 | rowspan="2" |<small>27.7.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs. Henrique Da Silva''' |'''Vémola''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" | |- |''Makhmud Muradov vs. Wendell Marques'' |''Muradov'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 12 | rowspan="2" |<small>8.6.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Attila Végh vs.''' '''Virgil Zwicker''' |'''Zwicker''' |'''1. kolo - KO''' | | rowspan="2" | |- |''Samuel Krištofič vs. Anderson Fala Mansa'' |''Krištofič'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon Prime 1 | rowspan="2" |<small>26.4.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[Crow Arena]], Košice, Slovensko</small> |'''Jozef Wittner vs.''' '''Adam Horváth''' |'''Wittner''' |'''2. kolo - TKO''' | | rowspan="2" | |- |''Filip Macek vs.'' ''Dmytro Vlasiuk'' |''Macek'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 11 | rowspan="2" |<small>16.3.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Samuel Krištofič''' |'''Kozma''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" | |- |''Miloš Petrášek vs.'' ''Jeremy Kimball 2'' |''Kimball'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 10 | rowspan="2" |<small>17.11.2018</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Tomáš Deák vs.''' '''Cory Galloway''' |'''Deák''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" | |- |''David Kozma vs.'' ''Gábor Boráros'' |''Kozma'' |''2. kolo - TKO'' |<small>O titul 77</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 9 | rowspan="2" |<small>15.9.2018</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Samuel Krištofič vs. Grzegorz Siwy''' |'''Siwy''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" | |- |''Gábor Boráros vs.'' ''Jaroslav Poborský'' |''Boráros'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 7 | rowspan="2" |<small>28.7.2018</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Michal Martínek vs.''' '''Daniel Dittrich''' |'''Martínek''' |'''3. kolo - TKO''' |<small>O titul 120</small> | rowspan="2" | |- |''Miloš Petrášek vs.'' ''Wilian Roberto'' |''Petrášek'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 6 | rowspan="2" |<small>26.5.2018</small> | rowspan="2" |<small>[[Steel Aréna]], Košice, Slovensko</small> |'''Samuel Krištofič vs. Ondřej Raška''' |'''Krištofič''' |'''1. kolo - TKO''' | | rowspan="2" | |- |''Gábor Boráros vs.'' ''Fernando Gonzalez'' |''Gonzalez'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 5 | rowspan="2" |<small>17.3.2018</small> | rowspan="2" |<small>RT Torax Arena, Ostrava, Česko</small> |'''Matěj Kuzník vs.''' '''Ľudovít Klein''' |'''Klein''' |'''4. kolo - TKO''' | | rowspan="2" | |- |''Gábor Boráros vs.'' ''Mariusz Radziszewski'' |''Boráros'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 4 | rowspan="2" |<small>12.11.2017</small> | rowspan="2" |<small>[[Inter hala Pasienky|HANT Aréna]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Samuel Krištofič vs. Radovan Úškrt''' |'''Krištofič''' |'''3. kolo - SUB''' |<small>O titul Výzvy 2</small> | rowspan="2" | |- |''Atilla Végh vs.'' ''Travis Fulton'' |''Végh'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 3 | rowspan="2" |<small>29.7.2017</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Attila Végh vs.''' '''Paul Byrne''' |'''Végh''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" | |- |''Gábor Boráros vs.'' ''Mohamed Sayah'' |''Sayah'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 2 | rowspan="2" |<small>7.4.2017</small> | rowspan="2" |<small>[[Inter hala Pasienky|HANT Aréna]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Gábor Boráros vs.''' '''Roland Čambal''' |'''Boráros''' |'''1. kolo - KO''' | | rowspan="2" | |- |''Ilja Škondrič vs.'' ''Vít Mrákota'' |''Škondrič'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 1 | rowspan="2" |<small>10.12.2016</small> | rowspan="2" |<small>Športová hala Královka, Praha, Česko</small> |'''Gábor Boráros vs.''' '''Jakub Běle''' |'''Boráros''' |'''1. kolo - SUB''' |<small>O titul Výzvy 1</small> | rowspan="2" | |- |''Jaroslav Poborský vs.'' ''Tomáš Lejsek'' |''Remíza'' |''3. kolo - DEC'' | |} == Váhové kategórie / Šampióni == {| class="wikitable" |+<big>Muži</big> !Váhová kategória !Šampión !Skóre OKT !Obhájil !Doč. titul !Nasledujúci zápas !Predošlí šampióni |- |''<small>Mušia váha (56.7)</small>'' | {{KAZ}} Zhalgas Zhumagulov | <small>3 – 0</small> | <small>1</small> | <small>-</small> | <small>-</small> | <small>Garcia, Creasey, Adamia</small> |- |''<small>Bantamová váha (61.2)</small>'' | {{BRA}} Igor Severino | <small>2 – 0</small> | <small>0</small> | <small>-</small> |<small>Severino vs. Holzer</small> |<small>Deák, Mågård, Lopez (d), Lima</small> |- |''<small>Perová váha (65.8)</small>'' | <small>-</small> | <small>-</small> | <small>-</small> | <small>-</small> | <small>-</small> |<small>Buchinger, Sanikidze, Keita, Machaev</small> |- |''<small>Ľahká váha (70.3)</small>'' | {{POL}} Mateusz Legierski |<small>11 – 1</small> | 1 | <small>-</small> | <small>-</small> |<small>Legierski, Buchinger, Paradeiser, Keita</small> |- |''<small>Welterová váha (77.1)</small>'' | <small>-</small> | <small>-</small> | <small>-</small> | <small>-</small> |<small>-</small> |<small>Kozma, Brito, Surdu</small> |- |''<small>Stredná váha (83.9)</small>'' |{{POL}} Krzysztof Jotko |<small>5 – 0</small> | <small>0</small> | {{UZB}} [[Machmud Muradov|Makhmud Muradov]] | <small>-</small> |<small>Vémola, Krištofič (d), Wawrzyniak (d), Kincl, Engizek</small> |- |''<small>Poloťažká váha (93.0)</small>'' |{{UZB}} [[Machmud Muradov|Makhmud Muradov]] |<small>6 – 0</small> |<small>0</small> | <small>-</small> | <small>-</small> |<small>Pešta, Langer (d), Vémola, Fleury</small> |- |''<small>Ťažká váha (120.2)</small>'' |{{IRL}} Will Fleury |<small>6 – 1</small> | 2 | <small>-</small> | <small>-</small> |<small>Martínek, Buday, Moeil</small> |} {| class="wikitable" |+<big>Ženy</big> !Váhová kategória !Šampión !Skóre OKT !Obhájila !Doč. titul !Nasledujúci zápas !Predošlí šampióni |- |''<small>Slámová váha (52.2)</small>'' | <small>{{USA}}</small> Mallory Martin | <small>4 - 1</small> | <small>1</small> | <small>-</small> | <small>-</small> | <small>Dalisda</small> |- |''<small>Mušia váha (56.7)</small>'' | {{SVK}} Lucia Szabová | <small>11 - 0</small> | <small>0</small> | <small>-</small> | <small>-</small> |<small>Bledá</small> |- |''<small>Bantamová váha (61.2)</small>'' | {{SVK}} Lucia Szabová | <small>11 - 0</small> | 1 | <small>-</small> | <small>-</small> | <small>Bolander</small> |} == História šampiónov == === Ťažká váha (HW) === ''120.2 kg (265 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{CZE}} Michal Martínek <small>vs. Daniel Dittrich</small> |Oktagon 7 <small>Praha, Česko</small> |28. júl 2018 |768 dní |<small>1. vs. Viktor Pešta na turnaji Oktagon 15, 29. novembra 2019</small> |- ! colspan="6" |''Martínek uvoľnil titul 3. septembra 2020, keď podpísal zmluvu s [[Zmiešané bojové umenia|Absolute Championship Akhmat]].'' |- !2 |{{SVK}} [[Martin Buday]] <small>vs. Kamil Minda</small> |Oktagon 25 <small>Brno, Česko</small> |19. jún 2021 |115 dní | |- ! colspan="6" |''Buday uvoľnil titul 12. októbra 2021, keď podpísal zmluvu s [[Ultimate Fighting Championship]].'' |- !3 |{{GER}} Hatef Moeil <small>vs. Lazar Todev</small> |Oktagon 49 <small>Kolín nad Rýnom, Nemecko</small> |18. november 2023 |395 dní | |- ! colspan="6" |''Moeil bol kvôli rôznym incidentom zbavený'' ''titulu a prepustený 17. decembra 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oktagon MMA Strips Hatef Moeil, Part Ways With The Heavyweight | url = https://cagesidepress.com/2024/12/19/oktagon-mma-strips-hatef-moeil-part-ways-with-the-heavyweight/ | dátum vydania = 2024-12-19 | dátum prístupu = 2025-04-09 | jazyk = en-US | meno = Patrick | priezvisko = McCorry}}</ref>'' |- !4 |{{IRL}} Will Fleury <small>vs. Lazar Todev</small> |Oktagon 68 <small>Frankfurt, Nemecko</small> |8. marec 2025 |511 dní (úradujúci) |<small>1. vs. [[Martin Buday]] na turnaji Oktagon 81, 28. decembra 2025</small><small>2. vs Kasim Aras na turnaji Oktagon 90, 20. júna 2026.</small> |} === Poloťažká váha (LHW) === ''93 kg (205 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{CZE}} Viktor Pešta <small>vs. Stephan Pütz</small> |Oktagon 28 <small>Praha, Česko</small> |25. september 2021 |178 dní | |- ! colspan="6" |''Pešta uvoľnil titul 22. marca 2022, keď podpísal zmluvu s [[Professional Fighters League]].'' |- !2 |{{CZE}} [[Karlos Vémola]] <small>vs. Aleksandar Ilić</small> |Oktagon 34 <small>Praha, Česko</small> |23. jún 2022 |890 dní |<small>1. vs. dočasný šampión Pavol Langer na turnaji Oktagon 47, 7. októbra 2023<br/></small><small>2. vs. [[Attila Végh]] na turnaji Oktagon 58, 8. júna 2024</small> |- !– |{{SVK}} Pavol Langer <small>vs. Alexander Poppeck o dočasný titul</small> |Oktagon 44 <small>Oberhausen, Nemecko</small> |17. jún 2023 |– | |- !3 |{{IRL}} Will Fleury <small>vs. Karlos Vémola</small> |Oktagon 65 <small>Praha, Česko</small> |29. december 2024 |580 dní | |- !4 |{{UZB}} [[Machmud Muradov|Makhmud Muradov]] <small>vs. Will Fleury</small> |Oktagon 92 <small>Praha, Česko</small> |1. august 2026 |1 deň (uradujúci) | |} === Stredná váha (MW) === ''83.9 kg (185 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{CZE}} [[Karlos Vémola]] <small>vs. Alex Lohoré</small> |Oktagon 20 <small>Brno, Česko</small> |30. december 2020 |86 dní | |- ! colspan="6" |''Vémola bol zbavený titulu 26. marca 2021 po tom, čo'' ''nespravil váhu na obhajobu titulu proti Milanovi Ďatelinkovi na Oktagone 22.'' |- !– |{{SVK}} [[Samuel Krištofič]] <small>vs. Marcin Naruszczka o dočasný titul</small> |Oktagon 26 <small>Praha, Česko</small> |24. júl 2021 |– | |- !2 |{{CZE}} [[Patrik Kincl]] <small>vs. Samuel Krištofič</small> |Oktagon 31 <small>Praha, Česko</small> |26. február 2022 |957 dní |<small>1. vs. Alex Lohoré na turnaji Oktagon 35, 17. septembra 2022</small><br/><small>2. vs. [[Karlos Vémola]] na turnaji Oktagon 43, 20. mája 2023</small><br/><small>3. vs. dočasný šampión Piotr Wawrzyniak na turnaji Oktagon 54, 2. marca 2024</small> |- !– |{{POL}} Piotr Wawrzyniak <small>vs. Vlasto Čepo o dočasný titul</small> |Oktagon 51 <small>Praha, Česko</small> |29. december 2023 |– | |- !3 |{{TUR}} Kerim Engizek <small>vs. Patrik Kincl</small> |Oktagon 62 <small>Frankfurt, Nemecko</small> |10. október 2024 |639 dní | |- !– |{{UZB}} [[Machmud Muradov|Makhmud Muradov]] <small>vs. Patrik Kincl o dočasný titul</small> |Oktagon 72 <small>Praha, Česko</small> |14. jún 2025 |413 dní (úradujúci) | |- !4 |{{POL}} Krzysztof Jotko <small>vs. Kerim Engizek</small> |Oktagon 91 <small>Kolín nad Rýnom, Nemecko</small> |11. júl 2026 |21 deň (uradujúci) | |} === Welterová váha (WW) === ''77.1 kg (170 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{CZE}} [[David Kozma]] <small>vs. Gábor Borároš</small> |Oktagon 10 <small>Praha, Česko</small> |17. november 2018 |1477 dní |<small>1. vs. Samuel Krištofič na turnaji Oktagon 11, 16. marca 2019</small><br/><small>2. vs. Máté Kertész na turnaji Oktagon 17, 17. októbra 2020</small><br/><small>3. vs. Leandro Silva na turnaji Oktagon 24, 29. mája 2021</small><br/><small>4. vs. Bojan Veličković na turnaji Oktagon 29, 4. decembra 2021</small><br/><small>5. vs. Petr Kníže na turnaji Oktagon 32, 9. apíla 2022</small> |- !2 |{{BRA}} Kaik Brito <small>vs. David Kozma</small> |Oktagon 37 <small>Ostrava, Česko</small> |3. december 2022 |173 dní | |- ! colspan="6" |''Brito uvoľnil titul 25. mája 2023, keď sa zúčastnil v súťaži [[Dana White's Contender Series]].'' |- !3 |{{MDA}} Ion Surdu <small>vs. Kaik Brito</small> |Oktagon 64 <small>Mníchov, Nemecko</small> |7. december 2024 |321 dní | |- ! colspan="6" |''Surdu bol zbavený titulu 31. októbra 2025 po tom, čo'' ''nespravil váhu na obhajobu titulu proti'' ''Andrejovi Kalašnikovi na Oktagone 79.'' |- !4 |{{BRA}} Kaik Brito <small>(2)</small> <small>vs. Ronald Paradeiser</small> |Oktagon 84 <small>Ostrava, Česko</small> |14. február 2026 |139 dní | |- ! colspan="6" |''Brito uvoľnil titul 3. júla 2026, keď sa zúčastní v súťaži [[Dana White's Contender Series]].'' |} === Ľahká váha (LW) === ''70.3 kg (155 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{POL}} Mateusz Legierski <small>vs. Miroslav Štrbák</small> |Oktagon Prime 3 <small>Šamorín, Slovensko</small> |25. február 2020 |100 dní | |- ! colspan="6" |''Legierski uvoľnil titul 25. mája 2020, keď podpísal zmluvu s [[Konfrontacja Sztuk Walki]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KSW Signs Undefeated Oktagon MMA Lightweight Champion Mateusz Legierski | url = https://www.sherdog.com/news/news/KSW-Signs-Undefeated-Oktagon-MMA-Lightweight-Champion-Mateusz-Legierski-173048 | vydavateľ = Sherdog | dátum prístupu = 2025-04-09 | jazyk = en | priezvisko = Sherdog.com}}</ref>'' |- !2 |{{SVK}} Ivan Buchinger <small>vs. Ronald Paradeiser</small> |Oktagon 21 <small>Brno, Česko</small> |30. január 2021 |490 dní | |- !– |{{BEL}} [[Losene Keita]] <small>vs. Ronald Paradeiser o dočasný titul</small> |Oktagon 31 <small>Praha, Čekso</small> |26. február 2022 |– | |- !3 |{{BEL}} [[Losene Keita]] <small>vs. Ivan Buchinger</small> |Oktagon 33 <small>Frankfurt, Nemecko</small> |4. jún 2022 |501 dní | |- ! colspan="6" |''Keita oficiálne uvoľnil titul 18. októbra 2023, keď prestúpil do perovej váhy a'' ''bol vyzývateľom o titul.'' |- !4 |{{SVK}} Ronald Paradeiser <small>vs. Ivan Buchinger</small> |Oktagon 50 <small>Ostrava, Česko</small> |9. december 2023 |386 dní | |- !5 |{{BEL}} [[Losene Keita]] <small>(2)</small> <small>vs. Ronald Paradeiser</small> |Oktagon 65 <small>Praha, Česko</small> |29. december 2024 |229 dní | |- ! colspan="6" |''Keita uvoľnil titul 15. augusta 2025, keď podpísal zmluvu s'' ''[[Ultimate Fighting Championship]].''<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UFC signs OKTAGON champion Losene Keita | url = https://mmajunkie.usatoday.com/story/sports/pfl/2025/08/15/ufc-losene-keita-signing-announcement-oktagon/85682764007/ | vydavateľ = MMA Junkie | dátum prístupu = 2025-08-16 | jazyk = en-US | meno = Nolan | priezvisko = King}}</ref> |- !6 |{{POL}} Mateusz Legierski <small>(2)</small> <small>vs. Attila Korkmaz</small> |Oktagon 80 <small>Mníchov, Nemecko</small> |22. november 2025 |252 dní (uradujúci) |<small>1. vs. Gökhan Aksu na turnaji Oktagon 90, 20. júla 2026.</small> |} === Perová váha (FW) === ''65.8 kg (145 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{SVK}} Ivan Buchinger <small>vs. Vojto Barborík</small> |Oktagon 27 <small>Bratislava, Česko</small> |9. november 2021 |317 dní | |- ! colspan="6" |''Buchinger 22. septembra 2022 oficiálne uvoľnil titul z dôvodu zranenia.'' |- !2 |{{GEO}} Mate Sanikidze <small>vs Jakub Tichota</small> |Oktagon 37 <small>Ostrava, Česko</small> |3. december 2022 |238 dní |<small>1. vs. dočasný šampión Losene Keita na turnaji Oktagon 45, 29. júla 2023</small> |- !– |{{BEL}} [[Losene Keita]] <small>vs. Jakub Tichota o dočasný titul</small> |Oktagon 42 <small>Bratislava, Slovensko</small> |29. apríl 2023 |– | |- ! colspan="6" |''Sanikidze uvoľnil titul 11. októbra 2023, keď prestúpil do bantamovej váhy.'' |- !3 |{{BEL}} [[Losene Keita]] <small>vs. Niko Samsonidse</small> |Oktagon 50 <small>Ostrava, Česko</small> |9. december 2023 |615 dní | |- ! colspan="6" |''Keita uvoľnil titul 15. augusta 2025, keď podpísal zmluvu s'' ''[[Ultimate Fighting Championship]].''<ref name=":0" /> |- !4 |{{AUT}} Mago Machaev <small>vs. Niko Samsonidse</small> |Oktagon 83 <small>Stuttgart, Nemecko</small> |31. január 2026 |160 dní | |- ! colspan="6" |''Machaev bol zbavený titulu 10. júla 2026 po tom, čo'' ''nespravil váhu na obhajobu titulu proti'' ''Gjonimu Palokajovi na Oktagone 91.'' |} === Bantamová váha (BW) === ''61.2 kg (135 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{SVK}} Tomáš Deák <small>vs. Filip Macek</small> |Oktagon 14 <small>Bratislava, Slovensko</small> |14. september 2019 |391 dní | |- ! colspan="6" |''Deák uvoľnil titul 9. októbra 2020, keď podpísal zmluvu s [[Zmiešané bojové umenia|Absolute Championship Akhmat]].'' |- !2 |{{DEN}} Jonas Mågård <small>vs Filip Macek</small> |Oktagon Prime 4 <small>Pardubice, Česko</small> |6. november 2021 |265 dní |<small>1. vs. dočasný šampión Gustavo Lopez na turnaji Oktagon 41, 15. apríla 2023</small> |- !– |{{USA}} Gustavo Lopez <small>vs. Filip Macek o dočasný titul</small> |Oktagon 38 <small>Praha, Česko</small> |30. december 2022 |– | |- !3 |{{BRA}} Felipe Lima <small>vs. Jonas Mågård</small> |Oktagon 45 <small>Praha, Česko</small> |29. júl 2023 |364 dní | |- ! colspan="6" |''Lima uvoľnil titul 17. júna 2024, keď podpísal zmluvu s'' ''[[Ultimate Fighting Championship]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oktagon Champ Felipe Lima Steps In Against Muhammad Naimov at UFC Saudi Arabia | url = https://cagesidepress.com/2024/06/17/oktagon-champ-felipe-lima-muhammad-naimov-ufc-saudi-arabia/ | dátum vydania = 2024-06-17 | dátum prístupu = 2025-04-09 | jazyk = en-US | meno = Jay | priezvisko = Anderson}}</ref>'' |- !4 |{{BRA}} Igor Severino <small>vs. Khurshed Kakhorov</small> |Oktagon 85 <small>Hamburg, Nemecko</small> |7. marec 2026 |147 dní (uradujúci) |<small>NC. vs. Zhalgas Zhumagulov na turnaji Oktagon 89, 6. jún 2026.</small> |} === Mušia váha (FLW) === ''56.7 kg (125 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{USA}} Elias Garcia <small>vs. Aaron Aby</small> |Oktagon 48 <small>Manchester, Anglicko</small> |4. november 2023 |138 dní | |- ! colspan="6" |''Garciovi bol 21. marca 2024 odobratý titul, pretože opakovane odmietal zápasiť.'' |- !2 |{{ENG}} Sam Creasey <small>vs Aaron Aby</small> |Oktagon 56 <small>Birmingham, Anglicko</small> |20. apríl 2024 |308 dní | |- !3 |{{GEO}} Beno Adamia <small>vs. Sam Creasey</small> |Oktagon 67 <small>Třinec, Česko</small> |22. február 2025 |125 dní | |- ! colspan="6" |''Adamia bol zbavený titulu 27. júla 2025 po tom, čo'' ''nespravil váhu na obhajobu titulu proti'' ''Zhalgasovi Zhumagulovi na Oktagone 73.'' |- !4 |{{KAZ}} Zhalgas Zhumagulov <small>vs. Beno Adamia</small> |Oktagon 73 <small>Hamburg, Nemecko</small> |28. jún 2025 |399 dní (úradujúci) |<small>1. vs. David Dvořák na turnaji Oktagon 81, 16. decembra 2025</small> |} === Ženská bantamová váha (W-BW) === ''61.2'' ''kg (135 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{NOR}} Cecilie Bolander <small>vs. Lucie Pudilová</small> |Oktagon 65 <small>Praha, Česko</small> |29. december 2024 |223 dní | |- !2 |{{SVK}} Lucia Szabová <small>vs. Cecilie Bolander</small> |Oktagon 74 <small>Praha, Česko</small> |9. august 2025 |357 dní (úradujúci) |<small>1. vs. Lucie Pudilová na turnaji Oktagon 92, 1. augusta 2026.</small> |} === Ženská mušia váha (W-FLW) === ''56.7'' ''kg (125 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{CZE}} Tereza Bledá <small>vs. Mabelly Lima</small> |Oktagon 30 <small>Praha, Česko</small> |30. december 2021 |306 dní | |- ! colspan="6" |''Bledá uvoľnila titul 11. októbra 2022, keď podpísala zmluvu s [[Ultimate Fighting Championship]].'' |- !2 |{{SVK}} Lucia Szabová <small>vs. Leidiane Fernandes</small> |Oktagon 87 <small>Liberec, Česko</small> |25. apríl 2026 |98 deň (uradujúci) | |} === Ženská slámová váha (W-SW) === ''52.2'' ''kg (115 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{GER}} Katharina Dalisda <small>vs. Jacinta Austin</small> |Oktagon 46 <small>Frankfurt, Nemecko</small> |16. september 2023 |390 dní |<small>1. vs. Eva Dourthe na turnaji Oktagon 53, 11. februára 2024</small> |- !2 |{{USA}} Mallory Martin <small>vs. Katharina Dalisda</small> |Oktagon 62 <small>Frankfurt, Nemecko</small> |10. október 2024 |660 dní (úradujúci) |<small>1. vs. Eva Dourthe na turnaji Oktagon 70, 26. apríla 2025</small> |} == Tipsport Gamechanger 2023 == {{Play-off16+info|RD1-team1=Łukasz Siwiec|RD1-seed1={{POL}}|RD1-seed2={{CZE}}|RD1-team2='''David Kozma'''|RD1-score1=3|RD1-score2='''SD'''|RD1-info1=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info2=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info3=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info4=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info5=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info6=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info7=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info8=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-team4='''Alex Lohoré'''|RD1-team3=Samuel Krištofič|RD1-team6=Ion Surdu|RD1-team5='''Bojan Veličković'''|RD1-team8=Tato Primera|RD1-team7='''Christian Jungwirth'''|RD1-team10='''Marcel Grabinski'''|RD1-team9=Máté Kertész|RD1-team12='''Andreas Michailidis'''|RD1-team11=Leandro Silva|RD1-team14='''Melvin van Suijdam'''|RD1-team13=Radovan Úškrt|RD1-team16=Andrej Kalašník|RD1-team15='''Louis Glismann'''|RD1-score3=3|RD1-score4='''UD'''|RD1-score5='''SUB'''|RD1-score6=1|RD1-score7=3|RD1-score8='''UD'''|RD1-score9=1|RD1-score10='''KO'''|RD1-score11=3|RD1-score12='''UD'''|RD1-score13=3|RD1-score14='''UD'''|RD1-score15='''UD'''|RD1-score16=3|RD1-seed3={{SVK}}|RD1-seed4={{FRA}}|RD1-seed5={{SRB}}|RD1-seed6={{MDA}}|RD1-seed7={{GER}}|RD1-seed8={{ESP}}|RD1-seed9={{HUN}}|RD1-seed10={{GER}}|RD1-seed11={{BRA}}|RD1-seed12={{GRE}}|RD1-seed13={{SVK}}|RD1-seed14={{NED}}|RD1-seed15={{DEN}}|RD1-seed16={{CZE}}|RD2-team2=Alex Lohoré|RD2-team1='''David Kozma'''|RD2-team4=Christian Jungwirth|RD2-team3='''Bojan Veličković'''|RD2-team6='''Andreas Michailidis'''|RD2-team5=Marcel Grabinski|RD2-team8='''Louis Glismann'''|RD2-team7=Melvin van Suijdam|RD2-info1=Oktagon 43 – 20.05.2023|RD2-info2=Oktagon 44 – 17.06.2023|RD2-info3=Oktagon 44 – 17.06.2023|RD2-info4=Oktagon 43 – 20.05.2023|RD2-seed1={{CZE}}|RD2-seed2={{FRA}}|RD2-seed3={{SRB}}|RD2-seed4={{GER}}|RD2-seed5={{GER}}|RD2-seed6={{GRE}}|RD2-seed7={{NED}}|RD2-seed8={{DEN}}|RD2-score1='''UD'''|RD2-score2=3|RD2-score3='''UD'''|RD2-score4=3|RD2-score5=2|RD2-score6='''SUB'''|RD2-score7=1|RD2-score8='''SUB'''|RD3-info1=Oktagon 46 – 16.09.2023|RD3-info2=Oktagon 46 – 16.09.2023|RD3-seed1={{CZE}}|RD3-seed2={{SRB}}|RD3-seed3={{GRE}}|RD3-seed4={{DEN}}|RD3-team2='''Bojan Veličković'''|RD3-team1=David Kozma|RD3-team4=Louis Glismann|RD3-team3='''Andreas Michailidis'''|RD3-score1=1|RD3-score2='''KO'''|RD3-score3='''KO'''|RD3-score4=1|RD4-info1=Oktagon 51 – 29.12.2023|RD4-seed1={{SRB}}|RD4-seed2={{GRE}}|RD4-score2=3|RD4-score1='''SUB'''|RD4-team2=Andreas Michailidis|RD4-team1='''Bojan Veličković'''}} == Tipsport Gamechanger 2024 == {{Play-off16+info|RD1-info1=Oktagon 56 – 20.04.2024|RD1-info2=Oktagon 54 – 02.03.2024|RD1-info3=Oktagon 54 – 02.03.2024|RD1-info4=Oktagon 57 – 04.05.2024|RD1-info5=Oktagon 54 – 02.03.2024|RD1-info6=Oktagon 54 – 02.03.2024|RD1-info7=Oktagon 54 – 02.03.2024|RD1-info8=Oktagon 54 – 02.03.2024|RD1-seed1={{ENG}}|RD1-seed2={{SWE}}|RD1-seed3={{POL}}|RD1-seed4={{CZE}}|RD1-seed5={{GER}}|RD1-seed6={{SRB}}|RD1-seed7={{BEL}}|RD1-seed8={{NED}}|RD1-seed10={{ESP}}|RD1-seed9={{GER}}|RD1-seed12={{AUT}}|RD1-seed11={{FIN}}|RD1-seed13={{SVK}}|RD1-seed14={{TUR}}|RD1-seed15={{CZE}}|RD1-seed16={{AUT}}|RD1-team2=Sahil Siraj|RD1-team1='''Akonne Wanliss'''|RD1-team4=Matouš Kohout|RD1-team3='''Mateusz Legierski'''|RD1-team6='''Predrag Bogdanović'''|RD1-team5=Hafeni Nafuka|RD1-team8=Agy Sardari|RD1-team7='''Losene Keita'''|RD1-team10='''Acoidan Duque'''|RD1-team9=Mohamed Grabinski|RD1-team12='''Mochamed Machaev'''|RD1-team11=Makwan Amirkhani|RD1-team14=Attila Korkmaz|RD1-team13='''Ronald Paradeiser'''|RD1-team16='''Daniel Torres'''|RD1-team15=Vladimír Lengál|RD1-score1='''KO'''|RD1-score2=1|RD1-score3='''SUB'''|RD1-score4=1|RD1-score6='''UD'''|RD1-score5=3|RD1-score7=3|RD1-score8='''UD'''|RD1-score9=3|RD1-score10='''UD'''|RD1-score11=3|RD1-score13='''SD'''|RD1-score14=3|RD1-score12='''UD'''|RD1-score15=3|RD1-score16='''UD'''|RD2-info1=Oktagon 58 - 08.06.2024|RD2-info2=Oktagon 59 - 20.07.2024|RD2-info3=Oktagon 58 - 08.06.2024|RD2-info4=Oktagon 59 - 20.07.2024|RD2-seed1={{ENG}}|RD2-seed2={{POL}}|RD2-seed3={{SRB}}|RD2-seed4={{BEL}}|RD2-seed5={{ESP}}|RD2-seed6={{AUT}}|RD2-seed7={{SVK}}|RD2-seed8={{AUT}}|RD2-team2='''Mateusz Legierski'''|RD2-team1=Akonne Wanliss|RD2-team4='''Losene Keita'''|RD2-team3=Predrag Bogdanović|RD2-team6=Mochamed Machaev|RD2-team5='''Acoidan Duque'''|RD2-team8=Daniel Torres|RD2-team7='''Ronald Paradeiser'''|RD2-score1=3|RD2-score2='''UD'''|RD2-score3=2|RD2-score4='''TKO'''|RD2-score5='''UD'''|RD2-score6=3|RD2-score7='''UD'''|RD2-score8=3|RD3-info1=Oktagon 61 – 21.09.2023|RD3-info2=Oktagon 61 – 21.09.2023|RD3-seed1={{POL}}|RD3-seed2={{BEL}}|RD3-seed3={{ESP}}|RD3-seed4={{SVK}}|RD3-team2='''Losene Keita'''|RD3-team1=Mateusz Legierski|RD3-team4='''Ronald Paradeiser'''|RD3-team3=Acoidan Duque|RD3-score1=3|RD3-score2='''UD'''|RD3-score3=1|RD3-score4='''TKO'''|RD4-info1=Oktagon 65 – 29.12.2024|RD4-seed1={{BEL}}|RD4-seed2={{SVK}}|RD4-team1='''Losene Keita'''|RD4-team2=Ronald Paradeiser|RD4-score1='''TKO'''|RD4-score2=2}} == Tipsport Gamechanger 2025 == {{Play-off16+info|RD1-info1=Oktagon 66 – 01.02.2025|RD1-info2=Oktagon 67 – 22.02.2025|RD1-info3=Oktagon 70 – 26.04.2025|RD1-info4=Oktagon 67 – 22.02.2025|RD1-info5=Oktagon 66 – 01.02.2025|RD1-info6=Oktagon 70 – 26.04.2025|RD1-info8=Oktagon 70 – 26.04.2025|RD1-info7=Oktagon 70 – 26.04.2025|RD1-seed1={{TUR}}|RD1-seed2={{POL}}|RD1-seed3={{CZE}}|RD1-seed5={{SVK}}|RD1-seed4={{ENG}}|RD1-seed6={{CZE}}|RD1-seed7={{GRE}}|RD1-seed8={{ZAF}}|RD1-seed10={{GER}}|RD1-seed9={{CZE}}|RD1-seed11={{POL}}|RD1-seed13={{SVK}}|RD1-seed14={{AUT}}|RD1-seed15={{MDA}}|RD1-seed16={{POL}}|RD1-seed12={{SVK}}|RD1-team2=Kamil Oniszczuk|RD1-team1='''Kerim Engizek'''|RD1-team4='''Mick Stanton'''|RD1-team3=Miloš Petrášek|RD1-team6='''Dominik Humburger'''|RD1-team8='''Mark Hulme'''|RD1-team5=Samuel Krištofič|RD1-team7=Andreas Michailidis|RD1-team10=David Zawada|RD1-team9='''Matěj Peňáz'''|RD1-team12=Marek Mazúch|RD1-team11='''Piotr Wawrzyniak'''|RD1-team14=Erhan Kartal|RD1-team13='''Vlasto Čepo'''|RD1-team16='''Krzysztof Jotko'''|RD1-team15=Ion Surdu|RD1-score1='''UD'''|RD1-score2=3|RD1-score15=3|RD1-score16='''UD'''|RD2-seed1={{TUR}}|RD2-seed8={{POL}}|RD2-team8='''Krzysztof Jotko'''|RD2-team1='''Kerim Engizek'''|RD1-score3=3|RD1-score4='''UD'''|RD1-score5=2|RD1-score6='''TKO'''|RD1-score7=1|RD1-score8='''SUB'''|RD1-score9='''TKO'''|RD1-score10=1|RD1-score11='''KO'''|RD1-score12=1|RD1-score14=1|RD1-score13='''KO'''|RD2-team2=Mick Stanton|RD2-score1='''TKO'''|RD2-score2=1|RD2-seed2={{ENG}}|RD2-seed3={{CZE}}|RD2-team4=Mark Hulme|RD2-team3='''Dominik Humburger'''|RD2-score3='''TKO'''|RD2-score4=2|RD2-seed4={{ZAF}}|RD2-seed5={{GER}}|RD2-team6=Piotr Wawrzyniak|RD2-team5='''Hojat Khajevand'''|RD2-score5='''UD'''|RD2-score6=3|RD2-seed6={{POL}}|RD2-seed7={{SVK}}|RD2-team7=Marek Mazúch|RD2-score7=2|RD2-score8='''TKO'''|RD3-seed4={{POL}}|RD3-score4='''UD'''|RD3-score3=3|RD3-team3=Hojat Khajevand|RD3-team4='''Krzysztof Jotko'''|RD3-seed3={{GER}}|RD3-seed2={{CZE}}|RD3-score2=3|RD3-score1='''UD'''|RD3-team1='''Kerim Engizek'''|RD3-team2=Dominik Humburger|RD3-seed1={{TUR}}|RD4-info1=Oktagon 82 – 17.01.2026|RD4-seed1={{TUR}}|RD4-team2='''Krzysztof Jotko'''|RD4-team1=Kerim Engizek|RD4-score1=1|RD4-score2='''SUB'''|RD4-seed2='''{{POL}}'''|RD2-info1=Oktagon 74 – 09.08.2025|RD2-info3=Oktagon 74 – 09.08.2025|RD2-info2=Oktagon 74 – 09.08.2025|RD2-info4=Oktagon 74 – 09.08.2025|RD3-info2=Oktagon 77 – 04.10.2025|RD3-info1=Oktagon 77 – 04.10.2025}} == Oktagon MMA Hall of Fame == Organizácia na turnaji Oktagon 58 v pražskom Edene uviedla do novootvorenej siene slávy dve veľké osobnosti česko-slovenskej bojovej scény. Sú nimi slovenský „krstný otec MMA“ a zakladateľ OFA Gymu '''Ilja Škondrič''', a český priekopník bojových športov a tréner Hanuman Gymu '''Petr Macháček'''. Obaja muži majú za sebou bohatú kariéru, počas ktorej priviedli k bojovým umeniam stovky mladých ľudí, boli trénermi mnohých európskych a svetových šampiónov, prispeli k rozvoju podmienok pre bojové športy a tak svojou tvrdou a vytrvalou prácou postavili v našich krajinách základy k modernému MMA. Ďalším členom Siene slávy sa na rekordnom turnaji Oktagon 62 na Frankfurtskom futbalovom štadióne stal '''Stephan Pütz'''. Svoju kariéru ukončil s obdivuhodným skóre 22-5, v ktorom nájdeme skalpy viacerých svetových bojovníkoch ako Marcin Tybura, David Zawada či Viktor Nemkov. V čase najväčšej slávy držal opasky v prestížnych organizáciách M1 Challenge alebo GMC, v ktorých má dovedna 9 titulových zápasov a to dokonca v dvoch váhových kategóriách. Na turnaji Oktagon 89 v Bratislave bol uvedený do Siene slávy slovenský legendárny bojovník '''Slavomír Molnár'''. Začínal s judom, ale právom sa považuje za priekopníka MMA na Slovensku, kde ako jeden z prvých absolvoval zápasy pod pravidlami zmiešaných bojových umení na začiatku 21. storočia. Jeho zápasy na turnajoch ako Heaven or Hell s bojovníkmi ako Melvin Manhoef, Francis Carmont vzbudzujú rešpekt a inšpirovali mnohé súčasné hviezdy v ceste k bojovým športom. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Šport}} * [https://oktagonmma.cz/ Oficiálna stránka] [[Kategória:Športové organizácie]] [[Kategória:Organizácie v Česku]] [[Kategória:Zmiešané bojové umenia]] e4l17e9fl6ardax08tczipdis8l7mq6 8256472 8256465 2026-08-02T00:25:52Z Peter 51345 269569 8256472 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}}{{Infobox|zahlavie=Oktagon MMA|obrazok=Oktagon logo.png|popis2=Založené|data2=22. jún 2016|popis3=Zakladateľ|data3=Pavol Neruda (predtým Šipkovský)<br/>Ondřej Novotný|popis4=Vlastník|data4=Súkromné|popis6=Krajina|data6=[[Česko]]<br/>[[Slovensko]]|popis9=Oficiálna webová stránka|data9=[https://oktagonmma.com/cs/ oktagonmma.com]|stylPopisu=font-size:95%|popis1=Šport|data1=[[Zmiešané bojové umenia]]|stylDat=font-size:95%}}'''Oktagon MMA''' je najväčšia česko-slovenská organizácia, ktorá usporadúva turnaje bojových športov [[MMA]]. Zakladatelia a zároveň jeho majitelia sú Pavol Neruda (skôr Šipkovský) a Ondřej Novotný. Organizácia vznikla v júni [[2016]], kedy prišla s reality show ''Oktagon Výzva''. Projekt vyvrcholil na turnaji ''Oktagon 1''. Vo finále proti sebe stáli Gábor Boráros a Jakub Běle. Víťazom hlavného zápasu a celej reality show sa stal Gábor Boráros a Oktagon odštartoval sériu galavečerov. Nasledujúce 3 série priniesli niekoľko víťazov zo Slovenska. Samuel Krištofič, Karol Ryšavý a Lucia Szabová doplnili zbierku šampiónov. Finále 5. série prebehlo na turnaji ''Oktagon 20'', v ktorom zvíťazil [[Roman Paulus (zápasník)|Roman Paulus]] nad Tomášom Zajacom na body. Oktagon ročne usporadúva hneď niekoľko turnajov v tých najväčších českých a slovenských arénach či mestách. Mimo to pripravuje pre všetkých športových fanúšikov jedinečnú reality šou s profesionálnymi bojovníkmi zvanú ''Oktagon Výzva''. Pripravuje tiež týždenník ''Oktagon Magazín'', ktorý mapuje scénu bojových športov. Obľúbený ''Projekt X'', ktorý sledoval cestu obyčajného človeka až do klietky, ''Projekt Y'' - čisto ženskú [[MMA]] reality show a v neposlednom rade talkshow o bojovníkoch a ľuďoch zo scény ''Oktagon Majk''. Organizácia má teraz viac ako 450 000 fanúšikov na sociálnych sieťach a [[YouTube]], kde ich videá mali len za rok [[2019]] cez 30 mil. zhliadnutí. V roku 2024 organizácia prekonala svetový rekord v návštevnosti na MMA turnaji. Na futbalovom štadióne Frankfurtu, Deutsche Bank Park, usporiadali 12. októbra turnaj Oktagon 62 na ktorom sa zúčastnilo 59,148 divákov. == Udalosti == {| class="wikitable" !Udalosť !Dátum !Miesto !Hlavný zápas / ''Hlavný predzápas'' !Víťaz !Ukončenie !Poznámka !Výkon večera |- | rowspan="2" |Oktagon 2027 | rowspan="2" |<small>2027</small> | rowspan="2" |<small>Viedeň, Rakúsko</small> |'''TBA vs. TBA''' | | | | rowspan="2" | |- |''TBA vs. TBA'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 2027 | rowspan="2" |<small>1.5.2027</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu|TIPOS Aréna]], Bratislava, Slovensko</small> |'''TBA vs. TBA''' | | | | rowspan="2" | |- |''TBA vs. TBA'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 2027 | rowspan="2" |<small>16.1.2027</small> | rowspan="2" |<small>[[Hanns-Martin-Schleyer-Halle]], Stuttgart, Nemecko</small> |'''TBA vs. TBA''' | | | | rowspan="2" | |- |''TBA vs. TBA'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 100 | rowspan="2" |<small>29.12.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''TBA vs. TBA''' | | | | rowspan="2" | |- |''TBA vs. TBA'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 99 | rowspan="2" |<small>5.12.2026</small> | rowspan="2" |<small>Westfalenhalle, Dortmund, Nemecko</small> |'''TBA vs. TBA''' | | | | rowspan="2" | |- |''TBA vs. TBA'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 97 | rowspan="2" |<small>7.11.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[ZAG-Arena]], Hannover, Nemecko</small> |'''Igor Severino vs.''' '''Max Holzer''' | | |<small>O titul 61</small> | rowspan="2" | |- |''TBA vs. TBA'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 96 | rowspan="2" |<small>31.10.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[SAP Garden]], Mníchov, Nemecko</small> |'''TBA vs. TBA''' | | | | rowspan="2" | |- |''TBA vs. TBA'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 95 | rowspan="2" |<small>17.10.2026</small> | rowspan="2" |<small>Mattoni Arena, Karlovy Vary, Česko</small> |'''TBA vs. TBA''' | | | | rowspan="2" | |- |''TBA vs. TBA'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 94 | rowspan="2" |<small>26.9.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Deutsche Bank Park]], Frankfurt, Nemecko</small> |'''Christian Eckerlin vs. TBA''' | | | | rowspan="2" | |- |''Max Coga vs.'' ''Christian Jungwirth'' | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 93 | rowspan="2" |<small>12.9.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Winning Group Arena]], Brno, Česko</small> |'''Radek Roušal vs.''' '''Jonas Mågård''' | | | | |- |''Andrej Kalašník vs. Kennedy Rayomba'' | | | | |- | rowspan="2" |Oktagon 92 | rowspan="2" |<small>1.8.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Lucia Szabová vs.''' '''Lucie Pudilová''' |'''Szabová''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 61 - ženy</small> | rowspan="2" |<small>Muradov</small> |- |''Will Fleury vs.'' ''Makhmud Muradov'' |''Muradov'' |''2. kolo - TKO'' |<small>O titul 93</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 91 | rowspan="2" |<small>11.7.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Lanxess Arena]], Kolín nad Rýnom, Nemecko</small> |'''Kerim Engizek vs. Krzysztof Jotko 2''' |'''Jotko''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Kincl</small> |- |''Mago Machaev vs.'' ''Gjoni Palokaj'' |''Machaev'' |''1. kolo - KO'' |<small>O titul 66</small> |- | rowspan="2" |Tipsport Game Cage | rowspan="2" |<small>24.6.2026</small> | rowspan="2" |<small>Oktagon Gym, Šamorín, Slovensko</small> |'''Lukáš Fernéza vs.''' '''Petr Dvořáček''' |'''Fernéza''' |'''4. kolo - DEC''' | | rowspan="2" | |- |''Ján Švagerko vs.'' ''Nick Stamidis'' |''Stamdis'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 90 | rowspan="2" |<small>20.6.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Uber Arena (Berlín)|Uber Arena]], Berlín, Nemecko</small> |'''Will Fleury vs.''' '''Kasim Aras''' |'''Fleury''' |'''2. kolo - KO''' |<small>O titul 120</small> | rowspan="2" |<small>Samsonidse</small> |- |''Mateusz Legierski vs. Gökhan Aksu'' |''Legierski'' |''1. kolo - TKO'' |<small>O titul 70</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 89 | rowspan="2" |<small>6.6.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu|TIPOS Aréna]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Igor Severino vs.''' '''Zhalgas Zhumagulov''' | |'''No contest''' |<small>O titul 61</small> | rowspan="2" |<small>Grant</small> |- |''Ronald Paradeiser vs. Jack Grant'' |''Grant'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 88 | rowspan="2" |<small>16.5.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[ZAG-Arena]], Hannover, Nemecko</small> |'''Max Holzer vs.''' '''Khalid Taha''' |'''Holzer''' |'''1. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<small>Holzer</small> |- |''Hugo Vach vs.'' ''Teo Smith'' |''Vach'' |''1. kolo - KO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 87 | rowspan="2" |<small>25.4.2026</small> | rowspan="2" |<small>Home Credit Arena, Liberec, Česko</small> |'''Lucia Szabová vs. Leidiane Fernandes''' |'''Szabová''' |'''3. kolo - TKO''' |<small>O titul 56 - ženy</small> | rowspan="2" |<small>Szabová</small> |- |''Dominik Humburger vs. Zebastian Kadestam'' |''Humburger'' |''3. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 86 | rowspan="2" |<small>11.4.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Enea Arena]], Štetín, Poľsko</small> |'''Michał Materla vs. Christian Jungwirth''' |'''Materla''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Underground</small> | rowspan="2" |<small>Gogoladze</small> |- |''Tomasz Narkun vs. Alexander Poppeck'' |''Poppeck'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 85 | rowspan="2" |<small>7.3.2026</small> | rowspan="2" |<small>Barclays Arena, Hamburg, Nemecko</small> |'''Igor Severino vs.''' '''Khurshed Kakhorov''' |'''Severino''' |'''2. kolo - TKO''' |<small>O titul 61</small> | rowspan="2" |<small>Severino</small> |- |''Christian Eckerlin vs. Matouš Kohout'' |''Eckerlin'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 84 | rowspan="2" |<small>14.2.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''Ronald Paradeiser vs.''' '''Kaik Brito''' |'''Brito''' |'''3. kolo - TKO''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Brito</small> |- |''David Kozma vs.'' ''Jozef Wittner'' |''Kozma'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 83 | rowspan="2" |<small>31.1.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[Hanns-Martin-Schleyer-Halle]], Stuttgart, Nemecko</small> |'''Niko Samsonidse vs. Mago Machaev''' |'''Machaev''' |'''1. kolo - KO''' |<small>O titul 66</small> | rowspan="2" |<small>Machaev</small> |- |''Alina Dalaslan vs.'' ''Karolina Sobek'' |''Dalaslan'' |''3. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 82 | rowspan="2" |<small>17.1.2026</small> | rowspan="2" |<small>[[PSD Bank Dome]], Düsseldorf, Nemecko</small> |'''Kerim Engizek vs. Krzysztof Jotko''' |'''Jotko''' |'''1. kolo - SUB''' |<small>Finále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Zawada</small> |- |''Gjoni Palokaj vs.'' ''James Hendin'' |''Palokaj'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 81 | rowspan="2" |<small>29.12.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Will Fleury vs.''' '''Martin Buday''' |'''Fleury''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>O titul 120</small> | rowspan="2" |<small>Fleury</small> |- |''Zhalgas Zhumagulov vs. David Dvořák'' |''Zhumagulov'' |''3. kolo - TKO'' |<small>O titul 56</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 80 | rowspan="2" |<small>22.11.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[SAP Garden]], Mníchov, Nemecko</small> |'''Mateusz Legierski vs. Attila Korkmaz''' |'''Legierski''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 70</small> | rowspan="2" |<small>Aksu</small> |- |''Christian Jungwirth vs. Niklas Stolze'' |''Jungwirth'' |''4. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 79 | rowspan="2" |<small>1.11.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[Winning Group Arena]], Brno, Česko</small> |'''Ion Surdu vs.''' '''Andrej Kalašnik''' |'''Surdu''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Roušal</small> |- |''Vladimír Lengál vs.'' ''Ognjen Dimić'' |''Lengál'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 78 | rowspan="2" |<small>18.10.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[Lanxess Arena]], Kolín nad Rýnom, Nemecko</small> |'''Christian Eckerlin vs. Ivica Trušček''' |'''Trušček''' |'''1. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<small>Bartl</small> |- |''Alina Dalaslan vs. Katharina Lehner'' |''Dalaslan'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 77 | rowspan="2" |<small>4.10.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Kerim Engizek vs.''' '''Dominik Humburger''' |'''Engizek''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Semifinále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Čepo</small> |- |''Vlasto Čepo vs.'' ''Daniel Schwindt'' |''Čepo'' |''1. kolo - KO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 76 | rowspan="2" |<small>20.9.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[Festhalle Frankfurt|Festhalle]], Frankfurt, Nemecko</small> |'''Daniel Weichel vs.''' '''Abou Tounkara''' |'''Weichel''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<small>Dalaslan</small> |- |''Frederic Vosgröne vs. Fabio Moraes'' |''Vosgröne'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 75 | rowspan="2" |<small>13.9.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[ZAG-Arena]], Hannover, Nemecko</small> |'''Gjoni Palokaj vs.''' '''Jakub Batfalský''' |'''Palokaj''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<small>Taha</small> |- |''Lazar Todev vs.'' ''Luis Barbosa'' |''Todev'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 74 | rowspan="2" |<small>9.8.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Cecilie Bolander vs.''' '''Lucia Szabová''' |'''Szabová''' |'''1. kolo – TKO''' |<small>O titul 61 - ženy</small> | rowspan="2" |<small>Humburger</small> |- |''Kerim Engizek vs.'' ''Mick Stanton'' |''Engizek'' |''1. kolo – TKO'' |<small>Štvrťfinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 73 | rowspan="2" |<small>28.6.2025</small> | rowspan="2" |<small>Barclays Arena, Hamburg, Nemecko</small> |'''Christian Eckerlin vs. Robert Pukač''' |'''Pukač''' |'''3. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<small>Nazhand</small> |- |''Adam Pałasz vs.'' ''Kasim Aras'' |''Aras'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 72 | rowspan="2" |<small>14.6.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[Fortuna Arena]],</small> <small>Praha, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Attila Végh 3''' |'''Vémola''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>Trilógia storočia /<br/>O pás Infinity</small> | rowspan="2" |<small>Vémola</small> |- |''Makhmud Muradov vs. Patrik Kincl'' |''Muradov'' |''5. kolo - DEC'' |<small>O dočasný titul 84</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 71 | rowspan="2" |<small>17.5.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[BMW Park]], Mníchov, Nemecko</small> |'''Alexander Poppeck vs. Pavol Langer 2''' |'''Poppeck''' |'''1. kolo - KO''' | | rowspan="2" |<small>Poppeck</small> |- |''Arijan Topallaj vs.'' ''Denis Frimpong'' |''Frimpong'' |''3. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 70 | rowspan="2" |<small>26.4.2025</small> | rowspan="2" |<small>KV Arena, Karlovy Vary, Česko</small> |'''Samuel Krištofič vs. Dominik Humburger''' |'''Humburger''' |'''2. kolo - TKO''' | rowspan="2" |<small>Osemfinále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Humburger</small> |- |''Vlasto Čepo vs. Erhan Kartal'' |''Čepo'' |''1. kolo - TKO'' |- | rowspan="2" |Oktagon 69 | rowspan="2" |<small>5.4.2025</small> | rowspan="2" |<small>Westfalenhalle, Dortmund, Nemecko</small> |'''Max Holzer vs.''' '''Deniz Ilbay''' |'''Holzer''' |'''4. kolo - SUB''' | | rowspan="2" |<small>Vosgröne</small> |- |''Uwe Schüder vs.'' ''Ediz Tasci'' |''Tasci'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 68 | rowspan="2" |<small>8.3.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[Hanns-Martin-Schleyer-Halle]], Stuttgart, Nemecko</small> |'''Lazar Todev vs.''' '''Will Fluery''' |'''Fleury''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 120</small> | rowspan="2" |<small>Schwindt</small> |- |''Alan Omer vs.'' ''Łukasz Kopera'' |''Omer'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 67 | rowspan="2" |<small>22.2.2025</small> | rowspan="2" |<small>Werk Arena, Třinec, Česko</small> |'''Sam Creasey vs''' '''Beno Adamia''' |'''Adamia''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 56</small> | rowspan="2" |<small>Pukač</small> |- |''David Kozma vs.'' ''Robert Pukač'' |''Pukač'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 66 | rowspan="2" |<small>1.2.2025</small> | rowspan="2" |<small>[[PSD Bank Dome]], Düsseldorf, Nemecko</small> |'''Kerim Engizek vs.''' '''Kamil Oniszczuk''' |'''Engizek''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Osemfinále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Ilbay</small> |- |''Lom-Ali Eskiev vs.'' ''Wanderley Junior'' |''Eskiev'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 65 | rowspan="2" |<small>29.12.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Ronald Paradeiser vs. Losene Keita''' |'''Keita''' |'''2. kolo - TKO''' |<small>Finále Gamechanger /<br/>O titul 70</small> | rowspan="2" |<small>Keita</small> |- |''Karlos Vémola vs.'' ''Will Fleury'' |''Fleury'' |''5. kolo - DEC'' |<small>O titul 93</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 64 | rowspan="2" |<small>7.12.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[SAP Garden]], Mníchov, Nemecko</small> |'''Kaik Brito vs.''' '''Ion Surdu''' |'''Surdu''' |'''1. kolo - KO''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Surdu</small> |- |''Alexander Poppeck vs. Mateusz Strzelczyk'' | |''No Contest'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 63 | rowspan="2" |<small>9.11.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Ivan Buchinger vs.''' '''Hafeni Nafuka''' |'''Buchinger''' |'''2. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<small>Buchinger</small> |- |''Máté Kertész vs.'' ''Leandro Silva'' |''Silva'' |''5. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 62 | rowspan="2" |<small>12.10.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[Deutsche Bank Park]], Frankfurt, Nemecko</small> | '''Christian Eckerlin vs. Christian Jungwirth''' |'''Eckerlin''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>King of GerMMAny</small> | rowspan="2" |<small>Martin</small> |- |''Patrik Kincl vs.'' ''Kerim Engizek'' |''Engizek'' |''5. kolo - DEC'' |<small>O titul 84</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 61 | rowspan="2" |<small>21.9.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[Winning Group Arena]], Brno, Česko</small> |'''Ronald Paradeiser vs. Acoidan Duque''' |'''Paradeiser''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>Semifinále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Paradeiser</small> |- |''Makhmud Muradov vs.'' ''Scott Askham'' |''Muradov'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 60 | rowspan="2" |<small>7.9.2024</small> | rowspan="2" |<small>Rudolf Weber-Arena, Oberhausen, Nemecko</small> |'''Ivan Buchinger vs.''' '''Lom-Ali Eskiev''' |'''Eskiev''' |'''1. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<small>Stolze</small> |- |''Niklas Stolze vs.'' ''Matouš Kohout'' |''Stolze'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 59 | rowspan="2" |<small>20.7.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[AXA Aréna NTC|Peugeot Arena]], Bratislava, Slovensko</small> | '''Ronald Paradeiser vs. Daniel Torres''' |'''Paradeiser''' |'''3. kolo - DEC''' | rowspan="2" |<small>Štvrťfinále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Kníže</small> |- |''Losene Keita vs.'' ''Predrag Bogdanovič'' |''Keita'' |''2. kolo - TKO'' |- | rowspan="2" |Oktagon 58 | rowspan="2" |<small>8.6.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[Fortuna Arena]] - Eden,</small> <small>Praha, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Attila Végh 2''' |'''Vémola''' |'''2. kolo - SUB''' |<small>O titul 93 / odveta zápasu storočia</small> | rowspan="2" |<small>Mazúch</small> |- | ''David Kozma vs.'' ''Ion Surdu'' |''Surdu'' |''1. kolo -'' ''KO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 57 | rowspan="2" |<small>4.5.2024</small> | rowspan="2" |[[Festhalle Frankfurt|<small>Festhalle</small>]]<small>, Frankfurt, Nemecko</small> | '''Christian Eckerlin vs. Miroslav Brož''' |'''Eckerlin''' |'''2. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<small>Langer</small> |- |''Losene Keita vs.'' ''Agi Sardari'' |''Keita'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Osemfinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 56 | rowspan="2" |<small>20.4.2024</small> | rowspan="2" |<small>Resorts World Arena, Birmingham, Anglicko</small> | '''Aaron Aby vs.''' '''Sam Creasey''' |'''Creasey''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 56</small> | rowspan="2" |<small>Kalašnik</small> |- |''Akonne Wanliss vs.'' ''Sahil Siraj'' |''Wanliss'' |''1. kolo -'' ''KO'' |<small>Osemfinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 55 | rowspan="2" |<small>23.3.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[Hanns-Martin-Schleyer-Halle]], Stuttgart, Nemecko</small> | '''Christian Jungwirth vs. Robert Pukač 2''' |'''Jungwirth''' |'''5. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<small>Topallaj</small> |- |''Alexander Poppeck vs. Jeremy Kimball'' |''Poppeck'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 54 | rowspan="2" |<small>2.3.2024</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''Patrik Kincl vs.''' '''Piotr Wawrzyniak''' |'''Kincl''' |'''3. kolo - SUB''' |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Kincl</small> |- |''Ronald Paradeiser vs.'' ''Atilla Korkmaz'' |''Paradeiser'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Osemfinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 53 | rowspan="2" |<small>10.2.2024</small> | rowspan="2" |<small>Rudolf Weber-Arena, Oberhausen, Nemecko</small> |'''Katharina Dalisda vs.''' '''Eva Dourthe''' |'''Dalisda''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 52 - ženy</small> | rowspan="2" |<small>Dulatov</small> |- |''Islam Dulatov vs.'' ''Ioannis Palaiologos'' |''Dulatov'' |''1. kolp - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 52 | rowspan="2" |<small>27.1.2024</small> | rowspan="2" |<small>Utilita Arena, Newcastle, Anglicko</small> |'''Jonas Mågård vs.''' '''Jack Cartwright''' |'''Mågård''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<small>Peňáz</small> |- |''Matěj Peňáz vs.'' ''Matthew Bonner'' |''Peňáz'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 51 | rowspan="2" |<small>29.12.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Bojan Veličković vs.''' '''Andreas Michailidis''' |'''Veličković''' |'''3. kolo - SUB''' |<small>Finále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Krištofič</small> |- |''Vlasto Čepo vs.'' ''Piotr Wawrzyniak'' |''Wawrzyniak'' |''3. kolo - TKO'' |<small>O dočasný titul 84</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 50 | rowspan="2" |<small>9.12.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''Losene Keita vs.''' '''Niko Samsonidse''' |'''Keita''' |'''2. kolo - KO''' |<small>O titul 66</small> | rowspan="2" |<small>Paradeiser</small> |- |''Ronald Paradeiser vs.'' ''Ivan Buchinger 2'' |''Paradeiser'' |''3. kolo - TKO'' |<small>O titul 70</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 49 | rowspan="2" |<small>18.11.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Lanxess Arena]], Kolín nad Rýnom, Nemecko</small> |'''Hatef Moeil vs.''' '''Lazar Todev''' |'''Moeil''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 120</small> | rowspan="2" |<small>Fry</small> |- |''Christian Eckerlin vs. Leandro Silva'' |''Silva'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 48 | rowspan="2" |<small>4.11.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Imtech Arena|AO Arena]], Manchester, Anglicko</small> |'''Aaron Aby vs.''' '''Elias Garcia''' |'''Garcia''' |'''2. kolo - TKO''' |<small>O titul 56</small> | rowspan="2" |<small>Surdu</small> |- |''Scott Askham vs.'' ''Marc Doussis'' |''Askham'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 47 | rowspan="2" |<small>7.10.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Pavol Langer''' |'''Vémola''' |'''1. kolo - KO''' |<small>O titul 93</small> | rowspan="2" |<small>Vémola</small> |- |''Ivan Buchinger vs.'' ''Jakub Dohnal'' |''Buchinger'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 46 | rowspan="2" |<small>16.9.2023</small> | rowspan="2" |[[Festhalle Frankfurt|<small>Festhalle</small>]]<small>, Frankfurt, Nemecko</small> |'''Katharina Dalisda vs. Jacinta Austin''' |'''Dalisda''' |'''3. kolo - SUB''' |<small>O titul 52 - ženy</small> | rowspan="2" |<small>Veličković</small> |- |''David Kozma vs.'' ''Bojan Veličković 2'' |''Veličković'' |''1. kolo - TKO'' |<small>Semifinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 45 | rowspan="2" |<small>29.7.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Mate Sanikidze vs.''' '''Losene Keita''' |'''Sanikidze''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>O titul 66</small> | rowspan="2" |<small>Buchinger</small> |- |''Karlos Vémola vs.'' ''Lucas Alsina'' |''Vémola'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 45 Special | rowspan="2" |<small>28.7.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Jonas Mågård vs.''' '''Felipe Lima''' |'''Lima''' |'''5. kolo -DEC''' |<small>O titul 61</small> | rowspan="2" |<small>Lengál</small> |- |''Robert Bryczek vs.'' ''Samuel Krištofič'' |''Bryczek'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 44 | rowspan="2" |<small>17.6.2023</small> | rowspan="2" |<small>Rudolf Weber-Arena, Oberhausen, Nemecko</small> |'''Pavol Langer vs.''' '''Alexander Poppeck''' |'''Langer''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O dočasný titul 93</small> | rowspan="2" |<small>Paradeiser</small> |- |''Bojan Veličković vs.'' ''Christian Jungwirth'' |''Veličković'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Štvrťfinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 43 | rowspan="2" |<small>20.5.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Patrik Kincl vs.''' '''Karlos Vémola 2''' |'''Kincl''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Glismann</small> |- |''David Kozma vs.'' ''Alex Lohoré'' |''Kozma'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Štvrťfinále Gamechanger</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 42 | rowspan="2" |<small>29.4.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Losene Keita vs.''' '''Jakub Tichota''' |'''Keita''' |'''4. kolo - TKO''' |<small>O dočasný titul 66</small> | rowspan="2" |<small>Čepo</small> |- |''Vlasto Čepo vs.'' ''Ion Tuburceanu'' |''Čepo'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 41 | rowspan="2" |<small>15.4.2023</small> | rowspan="2" |<small>Home Credit Arena, Liberec, Česko</small> |'''Jonas Mågård vs.''' '''Gustavo Lopez''' |'''Mågård''' |'''2. kolo - TKO''' |<small>O titul 61</small> | rowspan="2" |<small>Mågård, Strzelczyk</small> |- |''Karlos Vémola vs.'' ''Al Matavao'' |''Vémola'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 40 | rowspan="2" |<small>4.3.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Łukasz Siwiecz''' |'''Kozma''' |'''3. kolo - DEC''' | rowspan="2" |<small>Osemfinále Gamechanger</small> | rowspan="2" |<small>Veličkovič</small> |- |''Samuel Krištofič vs.'' ''Alex Lohoré'' |''Lohoré'' |''3. kolo - DEC'' |- | rowspan="2" |Oktagon 39 | rowspan="2" |<small>11.2.2023</small> | rowspan="2" |<small>[[BMW Park|Audi Dome]], Mníchov, Nemecko</small> |'''Christian Jungwirth vs. Neves de Oliveira''' |'''Jungwirth''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<small>Keita</small> |- |''Alexander Poppeck vs. Martin Zawada'' |''Poppeck'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 38 | rowspan="2" |<small>30.12.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Filip Macek vs.''' '''Gustavo Lopez''' |'''Lopez''' |'''1. kolo - SUB''' |<small>O dočasný titul 61</small> | rowspan="2" |<small>Montagnac</small> |- |''Losene Keita vs.'' ''Milan Paleš'' |''Keita'' |''4. kolo - DEC'' |<small>UNDG pravidlá</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 37 | rowspan="2" |<small>3.12.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Kaik Brito''' |'''Brito''' |'''3. kolo - TKO''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Brito</small> |- |''Mate Sanikidze vs.'' ''Jakub Tichota'' |''Sanikidze'' |''5. kolo - DEC'' |<small>O titul 66</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 36 | rowspan="2" |<small>15.10.2022</small> | rowspan="2" |[[Festhalle Frankfurt|<small>Festhalle</small>]]<small>, Frankfurt, Nemecko</small> |'''Christian Eckerlin vs. Neves de Oliveira 2''' |'''Eckerlin''' |'''4. kolo - SUB''' | | rowspan="2" |<small>Kertész, Jungwirth</small> |- |''Jeremy Kimball vs.'' ''Hatef Moeil'' |''Moeil'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 35 | rowspan="2" |<small>17.9.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[Winning Group Arena]], Brno, Česko</small> |'''Patrik Kincl vs.''' '''Alex Lohoré''' |'''Kincl''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Kincl</small> |- |''Karol Ryšavý vs.'' ''František Fodor'' |''Ryšavý'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 34 | rowspan="2" |<small>23.7.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs. Aleksandar Ilić''' |'''Vémola''' |'''1. kolo - SUB''' |<small>O titul 93</small> | rowspan="2" |<small>Macek</small> |- |''Mateusz Legierski vs. Matouš Kohout'' |''Legierski'' |''3. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 33 | rowspan="2" |<small>4.6.2022</small> | rowspan="2" |[[Festhalle Frankfurt|<small>Festhalle</small>]]<small>, Frankfurt, Nemecko</small> |'''Ivan Buchinger vs.''' '''Losene Keita''' |'''Keita''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>O titul 70</small> | rowspan="2" |<small>Keita</small> |- |''Stephan Pütz vs.'' ''Martin Zawada'' |''Pütz'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG 2 | rowspan="2" |<small>21.5.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Otakar Petřina''' |'''Vémola''' |'''4. kolo - TKO''' |<small>Box</small> | rowspan="2" |<small>Mazúch</small> |- |''Miloš Petrášek vs.'' ''Samuel Krištofič'' |''Remíza'' |''4. kolo - DEC'' |<small>Box</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 32 | rowspan="2" |<small>9.4.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Petr Kníže''' |'''Kozma''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Jungwirth</small> |- |''Václav Mikulášek vs.'' ''Tomáš Meliš'' |''Meliš'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon Prime 5 | rowspan="2" |<small>26.3.2022</small> | rowspan="2" |<small>X-BIONIC® SPHERE, Šamorín, Slovensko</small> |'''Máté Kertész vs.''' '''Bojan Veličković''' |'''Veličković''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" |<small>Kohout</small> |- |''Karol Ryšavý vs.'' ''Ebrahim Hosseinpour'' |''Ryšavý'' |''3. kolo - KO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 31 | rowspan="2" |<small>26.2.2022</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Samuel Krištofič vs.''' '''Patrik Kincl''' |'''Kincl''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Čepo</small> |- |''Ronald Paradeiser vs. Losene Keita'' |''Keita'' |''5. kolo - DEC'' |<small>O dočasný titul 70</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 30 | rowspan="2" |<small>30.12.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Tereza Bledá vs.''' '''Mabelly Lima''' |'''Bledá''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>O titul 56 - ženy</small> | rowspan="2" |<small>Peňáz</small> |- |''Matěj Peňáz vs.'' ''Cheick Kone'' |''Peňáz'' |''3. kolo - KO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 29 | rowspan="2" |<small>4.12.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Bojan Veličković''' |'''Kozma''' |'''4. kolo - TKO''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Kozma</small> |- |''Karol Ryšavý vs.'' ''Losene Keita'' |''Keita'' |''1. kolo - KO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon Prime 4 | rowspan="2" |<small>6.11.2021</small> | rowspan="2" |<small>Enteria arena, Sukova třída, Pardubice, Česko</small> |'''Filip Macek vs.''' '''Jonas Mågård''' |'''Mågård''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 61</small> | rowspan="2" |<small>Bahník</small> |- |''Lucie Pudilová vs.'' ''Marta Waliczek 2'' |''Pudilová'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 28 | rowspan="2" |<small>25.9.2021</small> | rowspan="2" |<small>O2 Universum, Praha, Česko</small> |'''Viktor Pešta vs.''' '''Stephan Pütz''' |'''Pešta''' |'''3. kolo - TKO''' |<small>O titul 93</small> | rowspan="2" |<small>Kalašnik</small> |- |''Kaik Brito vs.'' ''Peter Kníže'' |''Kníže'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 27 | rowspan="2" |<small>11.9.2021</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Ivan Buchinger vs.''' '''Vojto Barborík''' |'''Buchinger''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 66</small> | rowspan="2" |<small>Buchinger</small> |- |''Máté Kertész vs.'' ''Robert Pukač'' |''Kertész'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 26 | rowspan="2" |<small>24.7.2021</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Samuel Krištofič vs. Marcin Naruszczka''' |'''Krištofič''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O dočasný titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Szabová</small> |- |''Lucie Pudilová vs.'' ''Talita Bernardo'' |''Bernardo'' |''3 kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 25 | rowspan="2" |<small>19.6.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Martin Buday vs.''' '''Kamil Minda''' |'''Buday''' |'''2. kolo - TKO''' |<small>O titul 120</small> | rowspan="2" |<small>Fodor</small> |- |''Karol Ryšavý vs.'' ''Marek Bartl'' |''Ryšavý'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 24 | rowspan="2" |<small>29.5.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Leandro Silva''' |'''Kozma''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Kozma</small> |- |''Viktor Pešta vs.'' ''Riccardo Nosiglia'' |''Pešta'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 23 | rowspan="2" |<small>1.5.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Petr Kníže vs.''' '''Andrea Fusi''' |'''Kníže''' |'''1. kolo - SUB''' | | rowspan="2" |<small>Brito</small> |- |''Robert Bryczek vs.'' ''Kaik Brito'' |''Brito'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 22 | rowspan="2" |<small>27.3.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Milan Ďatelinka''' |'''Vémola''' |'''1. kolo - SUB''' |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Szabová</small> |- |''Lucie Pudilová vs.'' ''Maiju Suotama'' |''Pudilová'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG | rowspan="2" |<small>27.2.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Michael Krčmář vs.''' '''Milan Paleš''' |'''Paleš''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Pyramída Underground 70</small> | rowspan="2" |<small>Fapšo, Kozubovský</small> |- |''Vladimír Moravčík vs.'' ''Igor Daniš'' |''Moravčík'' |''1. kolo - KO'' |<small>UNDG pravidlá</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 21 | rowspan="2" |<small>30.1.2021</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Ronald Paradeiser vs.''' '''Ivan Buchinger''' |'''Buchinger''' |'''1. kolo - SUB''' |<small>O titul 70</small> | rowspan="2" |<small>Szabová</small> |- |''Leandro Silva vs.'' ''Alex Lohoré'' |''Silva'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 20 | rowspan="2" |<small>30.12.2020</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Alex Lohoré''' |'''Vémola''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 84</small> | rowspan="2" |<small>Brichta</small> |- |''Viktor Pešta vs.'' ''Ildemar Alcântara'' |''Pešta'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 19 | rowspan="2" |<small>5.12.2020</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs.''' '''Václav Mikulášek''' |'''Vémola''' |'''1. kolo - SUB''' | | rowspan="2" |<small>Vémola</small> |- |''Lucie Pudilová vs.'' ''Cornelia Holm'' |''Pudilová'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 18 | rowspan="2" |<small>21.11.2020</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Jozef Wittner vs.''' '''Robert Pukač''' |'''Wittner''' |'''3. kolo - TKO''' | | rowspan="2" |<small>Brichta</small> |- |''Leo Brichta vs.'' ''Mateusz Makarowski'' |''Brichta'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 17 | rowspan="2" |<small>17.10.2020</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Máté Kertész 2''' |'''Kozma''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" |<small>Kalašnik</small> |- |''Karlos Vémola vs.'' ''Thomas Robertsen'' |''Vémola'' |''3. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 16 | rowspan="2" |<small>26.9.2020</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Karol Ryšavý vs.''' '''Ronald Paradeiser''' |'''Paradeiser''' |'''1. kolo - SUB''' | | rowspan="2" |<small>Paradeiser</small> |- |''Gábor Boráros vs.'' ''Tato Primera'' |''Primera'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG Super–Finále | rowspan="2" |<small>4.7.2020</small> | rowspan="2" |<small>Zoner BOBYHALL, Sportovní, Brno, Česko</small> |'''Lucia Szabová vs.''' '''Tereza Bledá''' |'''Bledá''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Super–Finále UNDG</small> | rowspan="2" | |- |''Ronald Paradeiser vs. Matouš Kohout'' |''Kohout'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Super–Finále UNDG</small> |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG #6 | rowspan="2" |<small>20.6.2020</small> | rowspan="2" |<small>Edison Park, Bratislava, Slovensko</small> |'''Samuel Krištofič vs.''' '''Vlasto Čepo''' |'''Čepo''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Finále UNDG 90</small> | rowspan="2" | |- |''Lucia Szabová vs.'' ''Lucia Krajčovič'' |''Szabová'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Finále UNDG 61 - ženy</small> |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG #5 | rowspan="2" |<small>13.6.2020</small> | rowspan="2" |<small>Epic, Praha, Česko</small> |'''Leo Brichta vs.''' '''Matouš Kohout''' |'''Brichta''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Finále UNDG 80</small> | rowspan="2" | |- |''Tereza Bledá vs.'' ''Magda Šormová'' |''Bledá'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Finále UNDG 61 - ženy</small> |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG #4 | rowspan="2" |<small>6.6.2020</small> | rowspan="2" |<small>Edison Park, Bratislava, Slovensko</small> |'''Samuel Krištofič vs.''' '''Lukáš Eliáš''' |'''Krištofič''' |'''1. kolo - TKO''' |<small>Semifinále UNDG 90</small> | rowspan="2" | |- |''Vlasto Čepo vs.'' ''Erik Tlkanec'' |''Čepo'' |''1. kolo - TKO'' |<small>Semifinále UNDG 90</small> |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG #3 | rowspan="2" |<small>30.5.2020</small> | rowspan="2" |<small>Epic, Praha, Česko</small> |'''Lucie Pudilová vs.''' '''Tereza Bledá''' |'''Bledá''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Semifinále UNDG 61 - ženy</small> | rowspan="2" | |- |''Leo Brichta vs.'' ''Matěj Kozubovský'' |''Brichta'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Semifinále UNDG 80</small> |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG #2 | rowspan="2" |<small>23.5.2020</small> | rowspan="2" |<small>Epic, Praha, Česko</small> |'''Marek Bartl vs.''' '''Kamil Cibinski''' |'''Cibinski''' |'''3. kolo - DEC''' |<small>Štvrťfinále UNDG 80</small> | rowspan="2" | |- |''Samuel Krištofič vs.'' ''Jakub Benko'' |''Krištofič'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Štvrťfinále UNDG 90</small> |- | rowspan="2" |Oktagon UNDG #1 | rowspan="2" |<small>16.5.2020</small> | rowspan="2" |<small>Jeremi Sport, Praha, Česko</small> |'''Tomáš Linh Le Sy vs.''' '''Tadeáš Růžička''' |'''Růžička''' |'''2. kolo - KO''' |<small>Štvrťfinále UNDG 70</small> | rowspan="2" | |- |''Leo Brichta vs.'' ''Pavel Šach'' |''Brichta'' |''3. kolo - DEC'' |<small>Štvrťfinále UNDG 80</small> |- | rowspan="2" |Oktagon Prime 3 | rowspan="2" |<small>15.2.2020</small> | rowspan="2" |<small>X-BIONIC® SPHERE, Šamorín, Slovensko</small> |'''Miroslav Štrbák vs. Mateusz Legierski''' |'''Legierski''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 70</small> | rowspan="2" |<small>Klein</small> |- |''Ľudovít Klein vs.'' ''Lukasz Sajewski'' |''Klein'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 15 | rowspan="2" |<small>9.11.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Attila Végh vs.''' '''Karlos Vémola''' |'''Végh''' |'''1. kolo - KO''' |<small>Zápas storočia</small> | rowspan="2" | |- |''Michal Martínek vs.'' ''Viktor Pešta'' |''Martínek'' |''1. kolo - TKO'' |<small>O titul 120</small> |- | rowspan="2" |Oktagon Prime 2 | rowspan="2" |<small>25.10.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[Crow Arena]], Košice, Slovensko</small> |'''Jozef Wittner vs.''' '''Máté Kertész''' |'''Kertész''' |'''1. kolo - TKO''' | | rowspan="2" | |- |''Miroslav Štrbák vs.'' ''Max Lima'' |''Štrbák'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 14 | rowspan="2" |<small>14.9.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Tomáš Deák vs.''' '''Filip Macek''' |'''Deák''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 61</small> | rowspan="2" | |- |''Samuel Krištofič vs.'' ''Robert Pukač'' |''Krištofič'' |''5. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 13 | rowspan="2" |<small>27.7.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Karlos Vémola vs. Henrique Da Silva''' |'''Vémola''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" | |- |''Makhmud Muradov vs. Wendell Marques'' |''Muradov'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 12 | rowspan="2" |<small>8.6.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Attila Végh vs.''' '''Virgil Zwicker''' |'''Zwicker''' |'''1. kolo - KO''' | | rowspan="2" | |- |''Samuel Krištofič vs. Anderson Fala Mansa'' |''Krištofič'' |''1. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon Prime 1 | rowspan="2" |<small>26.4.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[Crow Arena]], Košice, Slovensko</small> |'''Jozef Wittner vs.''' '''Adam Horváth''' |'''Wittner''' |'''2. kolo - TKO''' | | rowspan="2" | |- |''Filip Macek vs.'' ''Dmytro Vlasiuk'' |''Macek'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 11 | rowspan="2" |<small>16.3.2019</small> | rowspan="2" |<small>[[Ostravar Aréna]], Ostrava, Česko</small> |'''David Kozma vs.''' '''Samuel Krištofič''' |'''Kozma''' |'''5. kolo - DEC''' |<small>O titul 77</small> | rowspan="2" | |- |''Miloš Petrášek vs.'' ''Jeremy Kimball 2'' |''Kimball'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 10 | rowspan="2" |<small>17.11.2018</small> | rowspan="2" |<small>[[O2 Arena (Praha)|O2 aréna]], Praha, Česko</small> |'''Tomáš Deák vs.''' '''Cory Galloway''' |'''Deák''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" | |- |''David Kozma vs.'' ''Gábor Boráros'' |''Kozma'' |''2. kolo - TKO'' |<small>O titul 77</small> |- | rowspan="2" |Oktagon 9 | rowspan="2" |<small>15.9.2018</small> | rowspan="2" |<small>[[Zimný štadión Ondreja Nepelu]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Samuel Krištofič vs. Grzegorz Siwy''' |'''Siwy''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" | |- |''Gábor Boráros vs.'' ''Jaroslav Poborský'' |''Boráros'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 7 | rowspan="2" |<small>28.7.2018</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Michal Martínek vs.''' '''Daniel Dittrich''' |'''Martínek''' |'''3. kolo - TKO''' |<small>O titul 120</small> | rowspan="2" | |- |''Miloš Petrášek vs.'' ''Wilian Roberto'' |''Petrášek'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 6 | rowspan="2" |<small>26.5.2018</small> | rowspan="2" |<small>[[Steel Aréna]], Košice, Slovensko</small> |'''Samuel Krištofič vs. Ondřej Raška''' |'''Krištofič''' |'''1. kolo - TKO''' | | rowspan="2" | |- |''Gábor Boráros vs.'' ''Fernando Gonzalez'' |''Gonzalez'' |''3. kolo - DEC'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 5 | rowspan="2" |<small>17.3.2018</small> | rowspan="2" |<small>RT Torax Arena, Ostrava, Česko</small> |'''Matěj Kuzník vs.''' '''Ľudovít Klein''' |'''Klein''' |'''4. kolo - TKO''' | | rowspan="2" | |- |''Gábor Boráros vs.'' ''Mariusz Radziszewski'' |''Boráros'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 4 | rowspan="2" |<small>12.11.2017</small> | rowspan="2" |<small>[[Inter hala Pasienky|HANT Aréna]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Samuel Krištofič vs. Radovan Úškrt''' |'''Krištofič''' |'''3. kolo - SUB''' |<small>O titul Výzvy 2</small> | rowspan="2" | |- |''Atilla Végh vs.'' ''Travis Fulton'' |''Végh'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 3 | rowspan="2" |<small>29.7.2017</small> | rowspan="2" |<small>[[Tenisový areál Štvanice|Štvanice]], Praha, Česko</small> |'''Attila Végh vs.''' '''Paul Byrne''' |'''Végh''' |'''3. kolo - DEC''' | | rowspan="2" | |- |''Gábor Boráros vs.'' ''Mohamed Sayah'' |''Sayah'' |''2. kolo - TKO'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 2 | rowspan="2" |<small>7.4.2017</small> | rowspan="2" |<small>[[Inter hala Pasienky|HANT Aréna]], Bratislava, Slovensko</small> |'''Gábor Boráros vs.''' '''Roland Čambal''' |'''Boráros''' |'''1. kolo - KO''' | | rowspan="2" | |- |''Ilja Škondrič vs.'' ''Vít Mrákota'' |''Škondrič'' |''1. kolo - SUB'' | |- | rowspan="2" |Oktagon 1 | rowspan="2" |<small>10.12.2016</small> | rowspan="2" |<small>Športová hala Královka, Praha, Česko</small> |'''Gábor Boráros vs.''' '''Jakub Běle''' |'''Boráros''' |'''1. kolo - SUB''' |<small>O titul Výzvy 1</small> | rowspan="2" | |- |''Jaroslav Poborský vs.'' ''Tomáš Lejsek'' |''Remíza'' |''3. kolo - DEC'' | |} == Váhové kategórie / Šampióni == {| class="wikitable" |+<big>Muži</big> !Váhová kategória !Šampión !Skóre OKT !Obhájil !Doč. titul !Nasledujúci zápas !Predošlí šampióni |- |''<small>Mušia váha (56.7)</small>'' | {{KAZ}} Zhalgas Zhumagulov | <small>3 – 0</small> | <small>1</small> | <small>-</small> | <small>-</small> | <small>Garcia, Creasey, Adamia</small> |- |''<small>Bantamová váha (61.2)</small>'' | {{BRA}} Igor Severino | <small>2 – 0</small> | <small>0</small> | <small>-</small> |<small>Severino vs. Holzer</small> |<small>Deák, Mågård, Lopez (d), Lima</small> |- |''<small>Perová váha (65.8)</small>'' | <small>-</small> | <small>-</small> | <small>-</small> | <small>-</small> | <small>-</small> |<small>Buchinger, Sanikidze, Keita, Machaev</small> |- |''<small>Ľahká váha (70.3)</small>'' | {{POL}} Mateusz Legierski |<small>11 – 1</small> | 1 | <small>-</small> | <small>-</small> |<small>Legierski, Buchinger, Paradeiser, Keita</small> |- |''<small>Welterová váha (77.1)</small>'' | <small>-</small> | <small>-</small> | <small>-</small> | <small>-</small> |<small>-</small> |<small>Kozma, Brito, Surdu</small> |- |''<small>Stredná váha (83.9)</small>'' |{{POL}} Krzysztof Jotko |<small>5 – 0</small> | <small>0</small> | {{UZB}} [[Machmud Muradov|Makhmud Muradov]] | <small>-</small> |<small>Vémola, Krištofič (d), Wawrzyniak (d), Kincl, Engizek</small> |- |''<small>Poloťažká váha (93.0)</small>'' |{{UZB}} [[Machmud Muradov|Makhmud Muradov]] |<small>6 – 0</small> |<small>0</small> | <small>-</small> | <small>-</small> |<small>Pešta, Langer (d), Vémola, Fleury</small> |- |''<small>Ťažká váha (120.2)</small>'' |{{IRL}} Will Fleury |<small>6 – 1</small> | 2 | <small>-</small> | <small>-</small> |<small>Martínek, Buday, Moeil</small> |} {| class="wikitable" |+<big>Ženy</big> !Váhová kategória !Šampión !Skóre OKT !Obhájila !Doč. titul !Nasledujúci zápas !Predošlí šampióni |- |''<small>Slámová váha (52.2)</small>'' | <small>{{USA}}</small> Mallory Martin | <small>4 - 1</small> | <small>1</small> | <small>-</small> | <small>-</small> | <small>Dalisda</small> |- |''<small>Mušia váha (56.7)</small>'' | {{SVK}} Lucia Szabová | <small>11 - 0</small> | <small>0</small> | <small>-</small> | <small>-</small> |<small>Bledá</small> |- |''<small>Bantamová váha (61.2)</small>'' | {{SVK}} Lucia Szabová | <small>11 - 0</small> | 1 | <small>-</small> | <small>-</small> | <small>Bolander</small> |} == História šampiónov == === Ťažká váha (HW) === ''120.2 kg (265 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{CZE}} Michal Martínek <small>vs. Daniel Dittrich</small> |Oktagon 7 <small>Praha, Česko</small> |28. júl 2018 |768 dní |<small>1. vs. Viktor Pešta na turnaji Oktagon 15, 29. novembra 2019</small> |- ! colspan="6" |''Martínek uvoľnil titul 3. septembra 2020, keď podpísal zmluvu s [[Zmiešané bojové umenia|Absolute Championship Akhmat]].'' |- !2 |{{SVK}} [[Martin Buday]] <small>vs. Kamil Minda</small> |Oktagon 25 <small>Brno, Česko</small> |19. jún 2021 |115 dní | |- ! colspan="6" |''Buday uvoľnil titul 12. októbra 2021, keď podpísal zmluvu s [[Ultimate Fighting Championship]].'' |- !3 |{{GER}} Hatef Moeil <small>vs. Lazar Todev</small> |Oktagon 49 <small>Kolín nad Rýnom, Nemecko</small> |18. november 2023 |395 dní | |- ! colspan="6" |''Moeil bol kvôli rôznym incidentom zbavený'' ''titulu a prepustený 17. decembra 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oktagon MMA Strips Hatef Moeil, Part Ways With The Heavyweight | url = https://cagesidepress.com/2024/12/19/oktagon-mma-strips-hatef-moeil-part-ways-with-the-heavyweight/ | dátum vydania = 2024-12-19 | dátum prístupu = 2025-04-09 | jazyk = en-US | meno = Patrick | priezvisko = McCorry}}</ref>'' |- !4 |{{IRL}} Will Fleury <small>vs. Lazar Todev</small> |Oktagon 68 <small>Frankfurt, Nemecko</small> |8. marec 2025 |511 dní (úradujúci) |<small>1. vs. [[Martin Buday]] na turnaji Oktagon 81, 28. decembra 2025</small><small>2. vs Kasim Aras na turnaji Oktagon 90, 20. júna 2026.</small> |} === Poloťažká váha (LHW) === ''93 kg (205 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{CZE}} Viktor Pešta <small>vs. Stephan Pütz</small> |Oktagon 28 <small>Praha, Česko</small> |25. september 2021 |178 dní | |- ! colspan="6" |''Pešta uvoľnil titul 22. marca 2022, keď podpísal zmluvu s [[Professional Fighters League]].'' |- !2 |{{CZE}} [[Karlos Vémola]] <small>vs. Aleksandar Ilić</small> |Oktagon 34 <small>Praha, Česko</small> |23. jún 2022 |890 dní |<small>1. vs. dočasný šampión Pavol Langer na turnaji Oktagon 47, 7. októbra 2023<br/></small><small>2. vs. [[Attila Végh]] na turnaji Oktagon 58, 8. júna 2024</small> |- !– |{{SVK}} Pavol Langer <small>vs. Alexander Poppeck o dočasný titul</small> |Oktagon 44 <small>Oberhausen, Nemecko</small> |17. jún 2023 |– | |- !3 |{{IRL}} Will Fleury <small>vs. Karlos Vémola</small> |Oktagon 65 <small>Praha, Česko</small> |29. december 2024 |580 dní | |- !4 |{{UZB}} [[Machmud Muradov|Makhmud Muradov]] <small>vs. Will Fleury</small> |Oktagon 92 <small>Praha, Česko</small> |1. august 2026 |1 deň (uradujúci) | |} === Stredná váha (MW) === ''83.9 kg (185 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{CZE}} [[Karlos Vémola]] <small>vs. Alex Lohoré</small> |Oktagon 20 <small>Brno, Česko</small> |30. december 2020 |86 dní | |- ! colspan="6" |''Vémola bol zbavený titulu 26. marca 2021 po tom, čo'' ''nespravil váhu na obhajobu titulu proti Milanovi Ďatelinkovi na Oktagone 22.'' |- !– |{{SVK}} [[Samuel Krištofič]] <small>vs. Marcin Naruszczka o dočasný titul</small> |Oktagon 26 <small>Praha, Česko</small> |24. júl 2021 |– | |- !2 |{{CZE}} [[Patrik Kincl]] <small>vs. Samuel Krištofič</small> |Oktagon 31 <small>Praha, Česko</small> |26. február 2022 |957 dní |<small>1. vs. Alex Lohoré na turnaji Oktagon 35, 17. septembra 2022</small><br/><small>2. vs. [[Karlos Vémola]] na turnaji Oktagon 43, 20. mája 2023</small><br/><small>3. vs. dočasný šampión Piotr Wawrzyniak na turnaji Oktagon 54, 2. marca 2024</small> |- !– |{{POL}} Piotr Wawrzyniak <small>vs. Vlasto Čepo o dočasný titul</small> |Oktagon 51 <small>Praha, Česko</small> |29. december 2023 |– | |- !3 |{{TUR}} Kerim Engizek <small>vs. Patrik Kincl</small> |Oktagon 62 <small>Frankfurt, Nemecko</small> |10. október 2024 |639 dní | |- !– |{{UZB}} [[Machmud Muradov|Makhmud Muradov]] <small>vs. Patrik Kincl o dočasný titul</small> |Oktagon 72 <small>Praha, Česko</small> |14. jún 2025 |413 dní (úradujúci) | |- !4 |{{POL}} Krzysztof Jotko <small>vs. Kerim Engizek</small> |Oktagon 91 <small>Kolín nad Rýnom, Nemecko</small> |11. júl 2026 |21 deň (uradujúci) | |} === Welterová váha (WW) === ''77.1 kg (170 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{CZE}} [[David Kozma]] <small>vs. Gábor Borároš</small> |Oktagon 10 <small>Praha, Česko</small> |17. november 2018 |1477 dní |<small>1. vs. Samuel Krištofič na turnaji Oktagon 11, 16. marca 2019</small><br/><small>2. vs. Máté Kertész na turnaji Oktagon 17, 17. októbra 2020</small><br/><small>3. vs. Leandro Silva na turnaji Oktagon 24, 29. mája 2021</small><br/><small>4. vs. Bojan Veličković na turnaji Oktagon 29, 4. decembra 2021</small><br/><small>5. vs. Petr Kníže na turnaji Oktagon 32, 9. apíla 2022</small> |- !2 |{{BRA}} Kaik Brito <small>vs. David Kozma</small> |Oktagon 37 <small>Ostrava, Česko</small> |3. december 2022 |173 dní | |- ! colspan="6" |''Brito uvoľnil titul 25. mája 2023, keď sa zúčastnil v súťaži [[Dana White's Contender Series]].'' |- !3 |{{MDA}} Ion Surdu <small>vs. Kaik Brito</small> |Oktagon 64 <small>Mníchov, Nemecko</small> |7. december 2024 |321 dní | |- ! colspan="6" |''Surdu bol zbavený titulu 31. októbra 2025 po tom, čo'' ''nespravil váhu na obhajobu titulu proti'' ''Andrejovi Kalašnikovi na Oktagone 79.'' |- !4 |{{BRA}} Kaik Brito <small>(2)</small> <small>vs. Ronald Paradeiser</small> |Oktagon 84 <small>Ostrava, Česko</small> |14. február 2026 |139 dní | |- ! colspan="6" |''Brito uvoľnil titul 3. júla 2026, keď sa zúčastní v súťaži [[Dana White's Contender Series]].'' |} === Ľahká váha (LW) === ''70.3 kg (155 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{POL}} Mateusz Legierski <small>vs. Miroslav Štrbák</small> |Oktagon Prime 3 <small>Šamorín, Slovensko</small> |25. február 2020 |100 dní | |- ! colspan="6" |''Legierski uvoľnil titul 25. mája 2020, keď podpísal zmluvu s [[Konfrontacja Sztuk Walki]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = KSW Signs Undefeated Oktagon MMA Lightweight Champion Mateusz Legierski | url = https://www.sherdog.com/news/news/KSW-Signs-Undefeated-Oktagon-MMA-Lightweight-Champion-Mateusz-Legierski-173048 | vydavateľ = Sherdog | dátum prístupu = 2025-04-09 | jazyk = en | priezvisko = Sherdog.com}}</ref>'' |- !2 |{{SVK}} Ivan Buchinger <small>vs. Ronald Paradeiser</small> |Oktagon 21 <small>Brno, Česko</small> |30. január 2021 |490 dní | |- !– |{{BEL}} [[Losene Keita]] <small>vs. Ronald Paradeiser o dočasný titul</small> |Oktagon 31 <small>Praha, Čekso</small> |26. február 2022 |– | |- !3 |{{BEL}} [[Losene Keita]] <small>vs. Ivan Buchinger</small> |Oktagon 33 <small>Frankfurt, Nemecko</small> |4. jún 2022 |501 dní | |- ! colspan="6" |''Keita oficiálne uvoľnil titul 18. októbra 2023, keď prestúpil do perovej váhy a'' ''bol vyzývateľom o titul.'' |- !4 |{{SVK}} Ronald Paradeiser <small>vs. Ivan Buchinger</small> |Oktagon 50 <small>Ostrava, Česko</small> |9. december 2023 |386 dní | |- !5 |{{BEL}} [[Losene Keita]] <small>(2)</small> <small>vs. Ronald Paradeiser</small> |Oktagon 65 <small>Praha, Česko</small> |29. december 2024 |229 dní | |- ! colspan="6" |''Keita uvoľnil titul 15. augusta 2025, keď podpísal zmluvu s'' ''[[Ultimate Fighting Championship]].''<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UFC signs OKTAGON champion Losene Keita | url = https://mmajunkie.usatoday.com/story/sports/pfl/2025/08/15/ufc-losene-keita-signing-announcement-oktagon/85682764007/ | vydavateľ = MMA Junkie | dátum prístupu = 2025-08-16 | jazyk = en-US | meno = Nolan | priezvisko = King}}</ref> |- !6 |{{POL}} Mateusz Legierski <small>(2)</small> <small>vs. Attila Korkmaz</small> |Oktagon 80 <small>Mníchov, Nemecko</small> |22. november 2025 |252 dní (uradujúci) |<small>1. vs. Gökhan Aksu na turnaji Oktagon 90, 20. júla 2026.</small> |} === Perová váha (FW) === ''65.8 kg (145 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{SVK}} Ivan Buchinger <small>vs. Vojto Barborík</small> |Oktagon 27 <small>Bratislava, Česko</small> |9. november 2021 |317 dní | |- ! colspan="6" |''Buchinger 22. septembra 2022 oficiálne uvoľnil titul z dôvodu zranenia.'' |- !2 |{{GEO}} Mate Sanikidze <small>vs Jakub Tichota</small> |Oktagon 37 <small>Ostrava, Česko</small> |3. december 2022 |238 dní |<small>1. vs. dočasný šampión Losene Keita na turnaji Oktagon 45, 29. júla 2023</small> |- !– |{{BEL}} [[Losene Keita]] <small>vs. Jakub Tichota o dočasný titul</small> |Oktagon 42 <small>Bratislava, Slovensko</small> |29. apríl 2023 |– | |- ! colspan="6" |''Sanikidze uvoľnil titul 11. októbra 2023, keď prestúpil do bantamovej váhy.'' |- !3 |{{BEL}} [[Losene Keita]] <small>vs. Niko Samsonidse</small> |Oktagon 50 <small>Ostrava, Česko</small> |9. december 2023 |615 dní | |- ! colspan="6" |''Keita uvoľnil titul 15. augusta 2025, keď podpísal zmluvu s'' ''[[Ultimate Fighting Championship]].''<ref name=":0" /> |- !4 |{{AUT}} Mago Machaev <small>vs. Niko Samsonidse</small> |Oktagon 83 <small>Stuttgart, Nemecko</small> |31. január 2026 |160 dní | |- ! colspan="6" |''Machaev bol zbavený titulu 10. júla 2026 po tom, čo'' ''nespravil váhu na obhajobu titulu proti'' ''Gjonimu Palokajovi na Oktagone 91.'' |} === Bantamová váha (BW) === ''61.2 kg (135 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{SVK}} Tomáš Deák <small>vs. Filip Macek</small> |Oktagon 14 <small>Bratislava, Slovensko</small> |14. september 2019 |391 dní | |- ! colspan="6" |''Deák uvoľnil titul 9. októbra 2020, keď podpísal zmluvu s [[Zmiešané bojové umenia|Absolute Championship Akhmat]].'' |- !2 |{{DEN}} Jonas Mågård <small>vs Filip Macek</small> |Oktagon Prime 4 <small>Pardubice, Česko</small> |6. november 2021 |265 dní |<small>1. vs. dočasný šampión Gustavo Lopez na turnaji Oktagon 41, 15. apríla 2023</small> |- !– |{{USA}} Gustavo Lopez <small>vs. Filip Macek o dočasný titul</small> |Oktagon 38 <small>Praha, Česko</small> |30. december 2022 |– | |- !3 |{{BRA}} Felipe Lima <small>vs. Jonas Mågård</small> |Oktagon 45 <small>Praha, Česko</small> |29. júl 2023 |364 dní | |- ! colspan="6" |''Lima uvoľnil titul 17. júna 2024, keď podpísal zmluvu s'' ''[[Ultimate Fighting Championship]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oktagon Champ Felipe Lima Steps In Against Muhammad Naimov at UFC Saudi Arabia | url = https://cagesidepress.com/2024/06/17/oktagon-champ-felipe-lima-muhammad-naimov-ufc-saudi-arabia/ | dátum vydania = 2024-06-17 | dátum prístupu = 2025-04-09 | jazyk = en-US | meno = Jay | priezvisko = Anderson}}</ref>'' |- !4 |{{BRA}} Igor Severino <small>vs. Khurshed Kakhorov</small> |Oktagon 85 <small>Hamburg, Nemecko</small> |7. marec 2026 |147 dní (uradujúci) |<small>NC. vs. Zhalgas Zhumagulov na turnaji Oktagon 89, 6. jún 2026.</small> |} === Mušia váha (FLW) === ''56.7 kg (125 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{USA}} Elias Garcia <small>vs. Aaron Aby</small> |Oktagon 48 <small>Manchester, Anglicko</small> |4. november 2023 |138 dní | |- ! colspan="6" |''Garciovi bol 21. marca 2024 odobratý titul, pretože opakovane odmietal zápasiť.'' |- !2 |{{ENG}} Sam Creasey <small>vs Aaron Aby</small> |Oktagon 56 <small>Birmingham, Anglicko</small> |20. apríl 2024 |308 dní | |- !3 |{{GEO}} Beno Adamia <small>vs. Sam Creasey</small> |Oktagon 67 <small>Třinec, Česko</small> |22. február 2025 |125 dní | |- ! colspan="6" |''Adamia bol zbavený titulu 27. júla 2025 po tom, čo'' ''nespravil váhu na obhajobu titulu proti'' ''Zhalgasovi Zhumagulovi na Oktagone 73.'' |- !4 |{{KAZ}} Zhalgas Zhumagulov <small>vs. Beno Adamia</small> |Oktagon 73 <small>Hamburg, Nemecko</small> |28. jún 2025 |399 dní (úradujúci) |<small>1. vs. David Dvořák na turnaji Oktagon 81, 16. decembra 2025</small> |} === Ženská bantamová váha (W-BW) === ''61.2'' ''kg (135 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{NOR}} Cecilie Bolander <small>vs. Lucie Pudilová</small> |Oktagon 65 <small>Praha, Česko</small> |29. december 2024 |223 dní | |- !2 |{{SVK}} Lucia Szabová <small>vs. Cecilie Bolander</small> |Oktagon 74 <small>Praha, Česko</small> |9. august 2025 |357 dní (úradujúci) |<small>1. vs. Lucie Pudilová na turnaji Oktagon 92, 1. augusta 2026.</small> |} === Ženská mušia váha (W-FLW) === ''56.7'' ''kg (125 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{CZE}} Tereza Bledá <small>vs. Mabelly Lima</small> |Oktagon 30 <small>Praha, Česko</small> |30. december 2021 |306 dní | |- ! colspan="6" |''Bledá uvoľnila titul 11. októbra 2022, keď podpísala zmluvu s [[Ultimate Fighting Championship]].'' |- !2 |{{SVK}} Lucia Szabová <small>vs. Leidiane Fernandes</small> |Oktagon 87 <small>Liberec, Česko</small> |25. apríl 2026 |98 deň (uradujúci) | |} === Ženská slámová váha (W-SW) === ''52.2'' ''kg (115 lbs)'' {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Č. !Meno !Turnaj !Dátum !Vládnutie (spolu) !Obhajoby |- !1 |{{GER}} Katharina Dalisda <small>vs. Jacinta Austin</small> |Oktagon 46 <small>Frankfurt, Nemecko</small> |16. september 2023 |390 dní |<small>1. vs. Eva Dourthe na turnaji Oktagon 53, 11. februára 2024</small> |- !2 |{{USA}} Mallory Martin <small>vs. Katharina Dalisda</small> |Oktagon 62 <small>Frankfurt, Nemecko</small> |10. október 2024 |660 dní (úradujúci) |<small>1. vs. Eva Dourthe na turnaji Oktagon 70, 26. apríla 2025</small> |} == Tipsport Gamechanger 2023 == {{Play-off16+info|RD1-team1=Łukasz Siwiec|RD1-seed1={{POL}}|RD1-seed2={{CZE}}|RD1-team2='''David Kozma'''|RD1-score1=3|RD1-score2='''SD'''|RD1-info1=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info2=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info3=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info4=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info5=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info6=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info7=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-info8=Oktagon 40 – 04.03.2023|RD1-team4='''Alex Lohoré'''|RD1-team3=Samuel Krištofič|RD1-team6=Ion Surdu|RD1-team5='''Bojan Veličković'''|RD1-team8=Tato Primera|RD1-team7='''Christian Jungwirth'''|RD1-team10='''Marcel Grabinski'''|RD1-team9=Máté Kertész|RD1-team12='''Andreas Michailidis'''|RD1-team11=Leandro Silva|RD1-team14='''Melvin van Suijdam'''|RD1-team13=Radovan Úškrt|RD1-team16=Andrej Kalašník|RD1-team15='''Louis Glismann'''|RD1-score3=3|RD1-score4='''UD'''|RD1-score5='''SUB'''|RD1-score6=1|RD1-score7=3|RD1-score8='''UD'''|RD1-score9=1|RD1-score10='''KO'''|RD1-score11=3|RD1-score12='''UD'''|RD1-score13=3|RD1-score14='''UD'''|RD1-score15='''UD'''|RD1-score16=3|RD1-seed3={{SVK}}|RD1-seed4={{FRA}}|RD1-seed5={{SRB}}|RD1-seed6={{MDA}}|RD1-seed7={{GER}}|RD1-seed8={{ESP}}|RD1-seed9={{HUN}}|RD1-seed10={{GER}}|RD1-seed11={{BRA}}|RD1-seed12={{GRE}}|RD1-seed13={{SVK}}|RD1-seed14={{NED}}|RD1-seed15={{DEN}}|RD1-seed16={{CZE}}|RD2-team2=Alex Lohoré|RD2-team1='''David Kozma'''|RD2-team4=Christian Jungwirth|RD2-team3='''Bojan Veličković'''|RD2-team6='''Andreas Michailidis'''|RD2-team5=Marcel Grabinski|RD2-team8='''Louis Glismann'''|RD2-team7=Melvin van Suijdam|RD2-info1=Oktagon 43 – 20.05.2023|RD2-info2=Oktagon 44 – 17.06.2023|RD2-info3=Oktagon 44 – 17.06.2023|RD2-info4=Oktagon 43 – 20.05.2023|RD2-seed1={{CZE}}|RD2-seed2={{FRA}}|RD2-seed3={{SRB}}|RD2-seed4={{GER}}|RD2-seed5={{GER}}|RD2-seed6={{GRE}}|RD2-seed7={{NED}}|RD2-seed8={{DEN}}|RD2-score1='''UD'''|RD2-score2=3|RD2-score3='''UD'''|RD2-score4=3|RD2-score5=2|RD2-score6='''SUB'''|RD2-score7=1|RD2-score8='''SUB'''|RD3-info1=Oktagon 46 – 16.09.2023|RD3-info2=Oktagon 46 – 16.09.2023|RD3-seed1={{CZE}}|RD3-seed2={{SRB}}|RD3-seed3={{GRE}}|RD3-seed4={{DEN}}|RD3-team2='''Bojan Veličković'''|RD3-team1=David Kozma|RD3-team4=Louis Glismann|RD3-team3='''Andreas Michailidis'''|RD3-score1=1|RD3-score2='''KO'''|RD3-score3='''KO'''|RD3-score4=1|RD4-info1=Oktagon 51 – 29.12.2023|RD4-seed1={{SRB}}|RD4-seed2={{GRE}}|RD4-score2=3|RD4-score1='''SUB'''|RD4-team2=Andreas Michailidis|RD4-team1='''Bojan Veličković'''}} == Tipsport Gamechanger 2024 == {{Play-off16+info|RD1-info1=Oktagon 56 – 20.04.2024|RD1-info2=Oktagon 54 – 02.03.2024|RD1-info3=Oktagon 54 – 02.03.2024|RD1-info4=Oktagon 57 – 04.05.2024|RD1-info5=Oktagon 54 – 02.03.2024|RD1-info6=Oktagon 54 – 02.03.2024|RD1-info7=Oktagon 54 – 02.03.2024|RD1-info8=Oktagon 54 – 02.03.2024|RD1-seed1={{ENG}}|RD1-seed2={{SWE}}|RD1-seed3={{POL}}|RD1-seed4={{CZE}}|RD1-seed5={{GER}}|RD1-seed6={{SRB}}|RD1-seed7={{BEL}}|RD1-seed8={{NED}}|RD1-seed10={{ESP}}|RD1-seed9={{GER}}|RD1-seed12={{AUT}}|RD1-seed11={{FIN}}|RD1-seed13={{SVK}}|RD1-seed14={{TUR}}|RD1-seed15={{CZE}}|RD1-seed16={{AUT}}|RD1-team2=Sahil Siraj|RD1-team1='''Akonne Wanliss'''|RD1-team4=Matouš Kohout|RD1-team3='''Mateusz Legierski'''|RD1-team6='''Predrag Bogdanović'''|RD1-team5=Hafeni Nafuka|RD1-team8=Agy Sardari|RD1-team7='''Losene Keita'''|RD1-team10='''Acoidan Duque'''|RD1-team9=Mohamed Grabinski|RD1-team12='''Mochamed Machaev'''|RD1-team11=Makwan Amirkhani|RD1-team14=Attila Korkmaz|RD1-team13='''Ronald Paradeiser'''|RD1-team16='''Daniel Torres'''|RD1-team15=Vladimír Lengál|RD1-score1='''KO'''|RD1-score2=1|RD1-score3='''SUB'''|RD1-score4=1|RD1-score6='''UD'''|RD1-score5=3|RD1-score7=3|RD1-score8='''UD'''|RD1-score9=3|RD1-score10='''UD'''|RD1-score11=3|RD1-score13='''SD'''|RD1-score14=3|RD1-score12='''UD'''|RD1-score15=3|RD1-score16='''UD'''|RD2-info1=Oktagon 58 - 08.06.2024|RD2-info2=Oktagon 59 - 20.07.2024|RD2-info3=Oktagon 58 - 08.06.2024|RD2-info4=Oktagon 59 - 20.07.2024|RD2-seed1={{ENG}}|RD2-seed2={{POL}}|RD2-seed3={{SRB}}|RD2-seed4={{BEL}}|RD2-seed5={{ESP}}|RD2-seed6={{AUT}}|RD2-seed7={{SVK}}|RD2-seed8={{AUT}}|RD2-team2='''Mateusz Legierski'''|RD2-team1=Akonne Wanliss|RD2-team4='''Losene Keita'''|RD2-team3=Predrag Bogdanović|RD2-team6=Mochamed Machaev|RD2-team5='''Acoidan Duque'''|RD2-team8=Daniel Torres|RD2-team7='''Ronald Paradeiser'''|RD2-score1=3|RD2-score2='''UD'''|RD2-score3=2|RD2-score4='''TKO'''|RD2-score5='''UD'''|RD2-score6=3|RD2-score7='''UD'''|RD2-score8=3|RD3-info1=Oktagon 61 – 21.09.2023|RD3-info2=Oktagon 61 – 21.09.2023|RD3-seed1={{POL}}|RD3-seed2={{BEL}}|RD3-seed3={{ESP}}|RD3-seed4={{SVK}}|RD3-team2='''Losene Keita'''|RD3-team1=Mateusz Legierski|RD3-team4='''Ronald Paradeiser'''|RD3-team3=Acoidan Duque|RD3-score1=3|RD3-score2='''UD'''|RD3-score3=1|RD3-score4='''TKO'''|RD4-info1=Oktagon 65 – 29.12.2024|RD4-seed1={{BEL}}|RD4-seed2={{SVK}}|RD4-team1='''Losene Keita'''|RD4-team2=Ronald Paradeiser|RD4-score1='''TKO'''|RD4-score2=2}} == Tipsport Gamechanger 2025 == {{Play-off16+info|RD1-info1=Oktagon 66 – 01.02.2025|RD1-info2=Oktagon 67 – 22.02.2025|RD1-info3=Oktagon 70 – 26.04.2025|RD1-info4=Oktagon 67 – 22.02.2025|RD1-info5=Oktagon 66 – 01.02.2025|RD1-info6=Oktagon 70 – 26.04.2025|RD1-info8=Oktagon 70 – 26.04.2025|RD1-info7=Oktagon 70 – 26.04.2025|RD1-seed1={{TUR}}|RD1-seed2={{POL}}|RD1-seed3={{CZE}}|RD1-seed5={{SVK}}|RD1-seed4={{ENG}}|RD1-seed6={{CZE}}|RD1-seed7={{GRE}}|RD1-seed8={{ZAF}}|RD1-seed10={{GER}}|RD1-seed9={{CZE}}|RD1-seed11={{POL}}|RD1-seed13={{SVK}}|RD1-seed14={{AUT}}|RD1-seed15={{MDA}}|RD1-seed16={{POL}}|RD1-seed12={{SVK}}|RD1-team2=Kamil Oniszczuk|RD1-team1='''Kerim Engizek'''|RD1-team4='''Mick Stanton'''|RD1-team3=Miloš Petrášek|RD1-team6='''Dominik Humburger'''|RD1-team8='''Mark Hulme'''|RD1-team5=Samuel Krištofič|RD1-team7=Andreas Michailidis|RD1-team10=David Zawada|RD1-team9='''Matěj Peňáz'''|RD1-team12=Marek Mazúch|RD1-team11='''Piotr Wawrzyniak'''|RD1-team14=Erhan Kartal|RD1-team13='''Vlasto Čepo'''|RD1-team16='''Krzysztof Jotko'''|RD1-team15=Ion Surdu|RD1-score1='''UD'''|RD1-score2=3|RD1-score15=3|RD1-score16='''UD'''|RD2-seed1={{TUR}}|RD2-seed8={{POL}}|RD2-team8='''Krzysztof Jotko'''|RD2-team1='''Kerim Engizek'''|RD1-score3=3|RD1-score4='''UD'''|RD1-score5=2|RD1-score6='''TKO'''|RD1-score7=1|RD1-score8='''SUB'''|RD1-score9='''TKO'''|RD1-score10=1|RD1-score11='''KO'''|RD1-score12=1|RD1-score14=1|RD1-score13='''KO'''|RD2-team2=Mick Stanton|RD2-score1='''TKO'''|RD2-score2=1|RD2-seed2={{ENG}}|RD2-seed3={{CZE}}|RD2-team4=Mark Hulme|RD2-team3='''Dominik Humburger'''|RD2-score3='''TKO'''|RD2-score4=2|RD2-seed4={{ZAF}}|RD2-seed5={{GER}}|RD2-team6=Piotr Wawrzyniak|RD2-team5='''Hojat Khajevand'''|RD2-score5='''UD'''|RD2-score6=3|RD2-seed6={{POL}}|RD2-seed7={{SVK}}|RD2-team7=Marek Mazúch|RD2-score7=2|RD2-score8='''TKO'''|RD3-seed4={{POL}}|RD3-score4='''UD'''|RD3-score3=3|RD3-team3=Hojat Khajevand|RD3-team4='''Krzysztof Jotko'''|RD3-seed3={{GER}}|RD3-seed2={{CZE}}|RD3-score2=3|RD3-score1='''UD'''|RD3-team1='''Kerim Engizek'''|RD3-team2=Dominik Humburger|RD3-seed1={{TUR}}|RD4-info1=Oktagon 82 – 17.01.2026|RD4-seed1={{TUR}}|RD4-team2='''Krzysztof Jotko'''|RD4-team1=Kerim Engizek|RD4-score1=1|RD4-score2='''SUB'''|RD4-seed2='''{{POL}}'''|RD2-info1=Oktagon 74 – 09.08.2025|RD2-info3=Oktagon 74 – 09.08.2025|RD2-info2=Oktagon 74 – 09.08.2025|RD2-info4=Oktagon 74 – 09.08.2025|RD3-info2=Oktagon 77 – 04.10.2025|RD3-info1=Oktagon 77 – 04.10.2025}} == Oktagon MMA Hall of Fame == Organizácia na turnaji Oktagon 58 v pražskom Edene uviedla do novootvorenej siene slávy dve veľké osobnosti česko-slovenskej bojovej scény. Sú nimi slovenský „krstný otec MMA“ a zakladateľ OFA Gymu '''Ilja Škondrič''', a český priekopník bojových športov a tréner Hanuman Gymu '''Petr Macháček'''. Obaja muži majú za sebou bohatú kariéru, počas ktorej priviedli k bojovým umeniam stovky mladých ľudí, boli trénermi mnohých európskych a svetových šampiónov, prispeli k rozvoju podmienok pre bojové športy a tak svojou tvrdou a vytrvalou prácou postavili v našich krajinách základy k modernému MMA. Ďalším členom Siene slávy sa na rekordnom turnaji Oktagon 62 na Frankfurtskom futbalovom štadióne stal '''Stephan Pütz'''. Svoju kariéru ukončil s obdivuhodným skóre 22-5, v ktorom nájdeme skalpy viacerých svetových bojovníkoch ako Marcin Tybura, David Zawada či Viktor Nemkov. V čase najväčšej slávy držal opasky v prestížnych organizáciách M1 Challenge alebo GMC, v ktorých má dovedna 9 titulových zápasov a to dokonca v dvoch váhových kategóriách. Na turnaji Oktagon 89 v Bratislave bol uvedený do Siene slávy slovenský legendárny bojovník '''Slavomír Molnár'''. Začínal s judom, ale právom sa považuje za priekopníka MMA na Slovensku, kde ako jeden z prvých absolvoval zápasy pod pravidlami zmiešaných bojových umení na začiatku 21. storočia. Jeho zápasy na turnajoch ako Heaven or Hell s bojovníkmi ako Melvin Manhoef, Francis Carmont vzbudzujú rešpekt a inšpirovali mnohé súčasné hviezdy v ceste k bojovým športom. == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == {{Portál|Šport}} * [https://oktagonmma.cz/ Oficiálna stránka] [[Kategória:Športové organizácie]] [[Kategória:Organizácie v Česku]] [[Kategória:Zmiešané bojové umenia]] icaot8hksva4i63qd8ygiseqsl1sohr Tom Holland (herec) 0 652047 8256402 8256178 2026-08-01T18:00:55Z Teslaton 12161 typografia 8256402 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Tom Holland | komentár = v roku 2022 | celé meno = Thomas Stanley Holland | dátum narodenia = {{dnv|1996|6|1}} | miesto narodenia = [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herec, tanečník | roky pôsobenia = 2006 – súčasnosť | manžel = | manželka =[[Zendaya]] (2026) | priateľ = | priateľka = | deti = | rodičia = Nikki Holland, Dominik Holland | ovplyvnenie = | webstránka = |portál 1=Spojené kráľovstvo}} '''Thomas Stanley Holland''' (* [[1. jún]] [[1996]], [[Londýn]], [[Spojené kráľovstvo]]) je britský [[herec]] a [[tanec|tanečník]]. Získal ocenenie [[BAFTA]] za najlepšiu Vychádzajúcu hviezdu za rok [[2017]]. == Detstvo a mladosť == Holland je synom fotografky Nicoly Elizabeth Hollandovej a komika Domica Hollanda. Má troch mladších bratov, dvojčatá Harryho , Sama (* 1999) a Patricka (* 2004). Navštevoval katolícku školu [[Donhead]], neskôr chodil na [[Wimbledon College]], kde zotrval do decembra 2012. Následne sa prihlásil na umeleckú školu [[The BRIT School for Performing Arts and Technology]]. == Kariéra == Tom Holland sa intenzívne venuje tancu, pričom tancovať začal už počas štúdia na Wimbledone. Od roku 2011 sa venuje filmu. Hral v divadelnej hre ''Billy Elliott''. V roku [[2012]] vyšiel film ''The Impossible'', kde hral po boku hercov [[Naomi Wattsová|Naomi Watts]] a [[Ewan McGregor|Ewana McGregora]]. V roku [[2015]] hral jednu z vedľajších úloh v televíznom seriáli ''Wolf Hall'' a v rovnakom roku bolo oznámené, že stvárni postavu Spider Mana vo filme ''[[Captain America: Občianska vojna]]'' zo série [[Marvel Cinematic Universe]]. Film mal premiéru v apríli [[2016]]. Túto úlohu si zopakoval aj v nasledujúcich častiach, ako ''[[Spider-Man: Návrat domov]]'' (2017), ''[[Avengers: Nekonečná vojna]]'' (2018), ''[[Avengers: Endgame]]'' (2019), ''[[Spider-Man: Ďaleko od domova]]'' (2019), ''[[Spider-Man: Bez domova]]'' (2021) a ''[[Spider-Man: Nový deň]]'' (2026). V roku [[2020]] stvárnil hlavnú postavu v psychologickom thrilleri ''[[The Devil All the Time]]''. == Súkromný život == Holland býva v štvrti Kingston-upon-Thames v [[Londýn]]e, neďaleko domu svojich rodičov a súrodencov. Má stafordšírskeho [[bulteriér]]a menom Tessa. Odmalička trpí [[dyslexia|dyslexiou]]. Spolu s bratmi Holland podporuje The Brothers Trust, britskú charitatívnu spoločnosť, registrovanú v Spojenom kráľovstve, ktorá získava peniaze na rôzne charitatívne účely. V roku 2026 si vzal za manželku svoju dlhoročnú priateľku Zendayu. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=4043618}} * {{csfd meno|id=85329}} == Zdroj == {{Preklad|en|Tom Holland (actor)|959477771}} {{Cena BAFTA pre najlepšiu Vychádzajúcu hviezdu}} {{Držitelia ceny Saturn Award pre najlepšieho mladého herca}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Holland, Tom}} [[Kategória:Anglickí filmoví herci]] [[Kategória:Anglickí divadelní herci]] [[Kategória:Anglickí herci divadelných muzikálov]] [[Kategória:Anglickí dabingoví herci]] [[Kategória:Anglické osobnosti írskeho pôvodu]] [[Kategória:Držitelia ceny BAFTA]] [[Kategória:Osobnosti z Londýna]] 0vbw6eqqeu7ziixvdp3aorhqh8rzzec Nauruská republika 0 652327 8256511 7053296 2026-08-02T08:24:22Z EmausBot 42000 Bot: Oprava dvojitého presmerovanie na [[Naoero]] 8256511 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Naoero]] 7kuoo06436utr22nix4d0uh92cykhvo Lávka Veľkej Moravy 0 654129 8256428 8160088 2026-08-01T20:34:21Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256428 wikitext text/x-wiki {{Geobox | bridge <!-- *** Heading *** --> | name = Lávka Veľkej Moravy | native_name = | other_name = | category = most <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = Česko | country_flag = 1 <!-- *** Locations *** --> | location = [[Kopčany (okres Skalica)|Kopčany]]-[[Mikulčice]] | elevation = 160 | lat_d = 48.79692 | long_d = 17.09129 | coordinates_type = type:landmark <!-- *** Dimensions *** --> | length = 143.4 | length_unit = m | width = 4.94 | height = 9 | weight = 221 | weight_unit = t <!-- *** Features *** --> | author = Novák & Partner s.r.o., V-CON | author_type = | material = železobetón, betón, oceľ <!-- *** History & management *** --> | established = september 2018 | established_type = Začiatok výstavby | established1 = október 2019 | established1_type = dokončenie | established2 = [[29. október]] [[2019]] | established2_type = otvorenie | date = | date_type = <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Slovenska | map_locator = Slovensko-reliéf | image = Lávka Mikulčice–Kopčany, 2022 (12 dt).jpg }} [[Súbor:Mikulčice, lávka (2).jpg|náhľad|Lávka Veľkej Moravy]] '''Lávka Veľkej Moravy''' ({{V jazyku|ces|''Lávka Velké Moravy''}}) spája cez rieku Moravu [[Slovensko|slovenskú]] obec [[Kopčany (okres Skalica)|Kopčany]] v okrese [[Skalica (okres)|Skalica]] a [[Morava (región)|moravskú]] obec [[Mikulčice]] v okrese [[Okres Hodonín|Hodonín]]. Oceľová lávka bola otvorená v roku [[2019]] a slúži cyklistom a peším. Na dĺžku meria 143 metrov, na šírku takmer 5 metrov a na výšku 9 metrov. == Poloha a turistika == Lávka sa nachádza 1,3 km severozápadne od obce Kopčany a 3,2 km juhovýchodne od obce Mikulčice. Vzdialenosť k mostu z obce Kopčany je po cyklochodníku popri [[Kostol svätej Margity Antiochijskej (Kopčany)|Kostole sv. Margity Antiochijskej]] 4 km. Vzdialenosť západným smerom z obce Kopčany po cyklotrase je 2,4 km. Obec Mikulčice je cez [[Slovanské hradiště v Mikulčicích|Slovanské hradiště]] po cyklotrase vzdialená 4,5 km. K lávke vedú viaceré cyklotrasy: * {{Turistická značka|cykločervená}} 004 Moravská cyklotrasa (Moravský Sv. Ján, Piesočná – Baťov kanál)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=004 - Moravská cyklistická cesta|url=https://www.cykloportal.sk/trasy/004-moravska-cyklisticka-cesta/|dátum prístupu=2022-08-11|jazyk=sk|vydavateľ=Slovenský cykloklub}}</ref> * {{Turistická značka|cyklozelená}} Skalická (Sudoměřice – Skalica – Baťov kanál – Kopčany – Holíč – Prietržka – Skalica)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moravské vinařské stezky – Skalicka|url=https://www.vinarske.stezky.cz/vylet/Skalicka|vydavateľ=www.vinarske.stezky.cz|dátum prístupu=2022-08-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20220811173436/https://www.vinarske.stezky.cz/vylet/Skalicka|dátum archivácie=2022-08-11}}</ref> * 4 Moravská stezka (Břeclav – Obora Soutok – Hodonín – Uherské Hradiště – Kroměříž – Olomouc – Mikulovice (PL) * Vinařská stezka Podluží - <bdi>Hodonínský okruh</bdi><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moravské vinařské stezky – Vinarska-stezka-Podluzi|url=https://www.vinarske.stezky.cz/stezka/Vinarska-stezka-Podluzi|vydavateľ=www.vinarske.stezky.cz|dátum prístupu=2022-08-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20220811173436/https://www.vinarske.stezky.cz/stezka/Vinarska-stezka-Podluzi|dátum archivácie=2022-08-11}}</ref> a turistické trasy: * Cyrilometodejská cesta<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hodonín - Velehrad|url=https://www.putujmebezhranic.cz/hodonin-velehrad/|dátum prístupu=2022-08-11|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20220811183445/https://www.putujmebezhranic.cz/hodonin-velehrad/|dátum archivácie=2022-08-11}}</ref> * {{Turistická značka|modrá}} [[Turistická značkovaná trasa číslo 2452|2452 (Rieka Morava – Kostol sv. Margity)]] * {{Turistická značka|modrá}} Mikulčice – Vlkoš Lávka Veľkej Moravy je jednou z troch lávok ([[Cyklomost slobody]] (2012) a [[Cyklomost VysoMarch]] (2022)), na 108 km slovenskej hranici, ktorú tvorí rieka Morava s Rakúskom a [[Česko|Českom]]. Celkovo má tak Slovensko cez hraničnú rieku Morava 11 dopravných spojení (4x cestné, 3x železničné, 1 kompa, 3x lávka). == Názov mosta == Možné názvy mosta navrhovala verejnosť v prvom kole prostredníctvom sociálnych sietí a emailu [[Trnavský samosprávny kraj|Trnavského samosprávneho kraja]] a [[Juhomoravský kraj|Juhomoravského kraja]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Obyvatelia navrhnú názov česko-slovenskej lávky|url=https://www.trnava-vuc.sk/13164-en/aktuality/obyvatelia-navrhnu-nazov-cesko-slovenskej-lavky/|vydavateľ=www.trnava-vuc.sk|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20200824202427/https://www.trnava-vuc.sk/13164-en/aktuality/obyvatelia-navrhnu-nazov-cesko-slovenskej-lavky/|dátum archivácie=2020-08-24}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Lidé navrhnou název pro lávku Mikulčice-Kopčany|url=https://www.kr-jihomoravsky.cz/Default.aspx?ID=416046&TypeID=2|dátum vydania=|dátum prístupu=2020-08-09|vydavateľ=Jihomoravský kraj}}</ref> Z navrhnutých pomenovaní vybrali kraje dva názvy, ''Lávka Veľkej Moravy'' a ''Lávka svätej Margity'', o ktorých mohla verejnosť opäť hlasovať prostredníctvom sociálnych sietí. Výsledky boli oznámené v auguste 2020 potom, čo v oboch hlasovaniach zvíťazil názov ''Lávka Veľkej Moravy'' (79 % hlasov v hlasovaní Trnavského samosprávneho kraja a 86 % v hlasovaní Juhomoravského kraja).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Anketa je ukončená|url=https://www.facebook.com/TrnavskyKraj/posts/2064735407001937|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=sk|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lávka přes řeku Moravu mezi Mikulčicemi a Kopčany má svůj název|url=https://www.facebook.com/permalink.php?story_fbid=3309658392427440&id=319958294730813|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2020-08-09|jazyk=sk|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> == Rozpočet == Celkový rozpočet na stavbu bol necelých 3,8 mil. €, pričom 85 % bolo financovaných z [[Európsky fond regionálneho rozvoja]] prostredníctvom programu Interreg V-A Slovenská republika – Česká republika. Zvyšné finančné prostriedky boli hradené zo štátneho rozpočtu SR, rozpočtu Trnavského samosprávneho kraja, rozpočtu Juhomoravského kraja a štátneho rozpočtu ČR.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lávka cez rieku Morava už slúži ľuďom|url=https://www.trnava-vuc.sk/12294-hu/aktuality/lavka-cez-rieku-morava-uz-sluzi-ludom/|vydavateľ=www.trnava-vuc.sk|dátum prístupu=2020-08-08|jazyk=sk|priezvisko=|meno=|dátum vydania=2019-10-29}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Výstavba == Zhotoviteľom stavby boli spoločnosti Doprastav, a. s., STAVOKOV spol. s.r.o. a Doprastav CZ, s.r.o. Na návrhu sa podieľala projekčná spoločnosť NOVÁK & PARTNER, s.r.o.. Samotná výstavba začala v septembri 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lávka cez rieku Moravu vrátane prístupovej komunikácie v archeologickom parku Mikulčice – Kopčany|url=https://trnava-vuc.sk/lavka-cez-rieku-moravu-vratane-pristupovej-komunikacie-v-archeologickom-parku-mikulcice-kopcany/|dátum vydania=2018-09-19|dátum prístupu=2022-08-11|vydavateľ=Trnavský samosprávny kraj}}</ref> Most bol navrhnutý ako oceľová konštrukcia s oceľovo-betónovou mostovkou. Dĺžka mosta je 143 m. a dĺžka oblúkovej konštrukcie (Langerov nosník) je 91 m.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Doprastav | odkaz na autora = | titul = Lávka cez rieku Moravu | periodikum = ASB.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.asb.sk/stavebnictvo/inzinierske-stavby/mosty/lavka-cez-rieku-moravu | issn = | vydavateľ = JAGA GROUP | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-19 | dátum prístupu = 2022-10-03}}</ref> Most bol konštruovaný aj na prejazd menších záchranných vozidiel. Cyklomost bol oficiálne otvorený [[29. október|29. októbra]] [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lávka cez rieku Moravu, Archeopark Mikulčice - Kopčany|url=https://www.doprastav.sk/4/lavka-cez-rieku-moravu-archeopark-mikulcice-kopcany/|vydavateľ=www.doprastav.sk|dátum prístupu=2022-08-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20220809140838/https://doprastav.sk/4/lavka-cez-rieku-moravu-archeopark-mikulcice-kopcany/|dátum archivácie=2022-08-09}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Synek | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Most přes tisíc let | vydanie = | vydavateľ = Jihomoravský kraj | miesto = [Brno] | rok = 2019 | počet strán = 196 | url = | isbn = 978-80-270-7259-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Zavesené mosty]] [[Kategória:Mosty cez Moravu]] [[Kategória:Stavby v okrese Břeclav]] [[Kategória:Stavby v okrese Skalica]] [[Kategória:Kopčany (okres Skalica)]] [[Kategória:Mikulčice]] [[Kategória:Moravská Nová Ves]] [[Kategória:Lávky]] [[Kategória:Mosty v okrese Břeclav]] [[Kategória:Mosty na Slovensku]] [[Kategória:Cyklomosty]] [[Kategória:Architektúra z 2019]] [[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 2452]] f82sytcfiqngf433qq5jr7pzz3ykrmt Škoda 26Tr Solaris 0 654174 8256386 8215607 2026-08-01T17:21:20Z ~2026-42701-32 301733 /* */ 8256386 wikitext text/x-wiki {{Infobox trolejbus | názov = Škoda 26Tr Solaris | súbor = 26Tr Žilina5.jpg | popis = Škoda 26Tr Solaris v Žiline | malý popis = Solaris Trollino 12 | typ = 26Tr | výrobca = [[Solaris Bus & Coach|Solaris B&C]] (vozidlo), [[Škoda Electric]] (pohon) | prototyp = 2018 | výroba v rokoch = 2009–dodnes | vyrobených kusov = 308 | modernizácia v rokoch = | modernizovaných kusov = | dĺžka = 12 000 mm | šírka = 2 550 mm | výška = 3 370 mm | pohotovostná hmotnosť = | výška podlahy = | max. rýchlosť = | miest na sedenie = 32 | miest na státie = | motor(y) = | výkon = 1×160 kW | napätie = 600 V DC | dieselagregát = | výkon dieselagregátu = }} [[Súbor:Plzeň Škoda 26Tr Solaris trolleybus 550 on Tylova at Klatovská třída (2016).jpg|thumb|Škoda 26Tr Solaris]] [[Súbor:Škoda 26Tr Solaris 3303, Brno, Srbská 01.jpg|thumb|Škoda 26Tr Solaris v Brne]] '''Škoda 26Tr Solaris''', inde vo svete známy ako '''Solaris Trollino 12''', je nízkopodlažný [[trolejbus]] vyrábaný spoločnosťou [[Solaris Bus & Coach]] v Poznani, s využitím pohonu firmy [[Škoda Electric]]. Číslo 12 odkazuje na celkovú dĺžku vozidla v [[meter|metroch]]. == Dejiny == Prototypový trolejbus bol skompletizovaný v [[Plzeň|Plzni]] v priebehu mája a júna 2009. Po skúšobných jazdách bez cestujúcich, ktoré prebiehali v Plzni, bol trolejbus prepravený v júli 2009 do [[Jihlava (mesto)|Jihlavy]], kde pod evidenčným číslom 68 jazdil od 23. júla 2009 v skúšobnej prevádzke s cestujúcimi. Celkovo bolo do Jihlavy do konca roka 2011 dodaných 23 trolejbusov tohto typu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prototyp trolejbusu Škoda 26Tr Solaris v ulicích Jihlavy|url=http://spz.logout.cz/novinky/novinky.php?poradi=1172|vydavateľ=spz.logout.cz|dátum prístupu=2020-08-10}}</ref> Šesť vozov typu 26Tr bolo v rokoch 2009 a 2010 dodaných aj do [[Teplice|Teplíc]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nový český trolejbus se prohání v Plzni. Zatím lidi nevozí|url=https://www.idnes.cz/technet/technika/novy-cesky-trolejbus-se-prohani-v-plzni-zatim-lidi-nevozi.A090703_124538_tec_technika_rja|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2009-07-03|dátum prístupu=2020-08-10}}</ref> 30 trolejbusov 26Tr (v celkovej hodnote 14 miliónov [[Euro|eur]]) vyrobila Škoda Electric aj pre bulharskú [[Sofia|Sofiu]] (dodávky v rokoch 2010 a 2011).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škodovka dodá do Sofie trolejbusy za 370 milionů korun|url=https://byznys.ihned.cz/c1-39268520-skodovka-doda-do-sofie-trolejbusy-za-370-milionu-korun|vydavateľ=Hospodářské noviny (iHNed.cz)|dátum vydania=2009-12-01|dátum prístupu=2020-08-10|jazyk=cs|priezvisko=mil}}</ref> Šesť vozov (z toho dvaja s pomocným dieselagregátom) zakúpil v roku 2010 aj [[Městský dopravní podnik Opava|Mestský dopravný podnik Opava]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MODERNIZACE TROLEJBUSOVÉHO PARKU V MDPO|url=http://www.mdpo.cz/index.php|vydavateľ=MDPO, a.s.|dátum prístupu=2020-08-10|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20200807182437/http://www.mdpo.cz/index.php|dátum archivácie=2020-08-07}}</ref> Pre [[Dopravní podnik města Pardubic|Dopravný podnik mesta Pardubic]] vyrobila Škoda Electric v rokoch 2011{{--}}2014 celkom 10 vozov typu 26Tr, ktorých spolufinancovanie bolo zabezpečené z európskych fondov ROP.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BUSportál {{!}} zprávy {{!}} vše o autobusech {{!}} autobusová doprava {{!}} jízdní řády|url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8401&secid=13|vydavateľ=www.busportal.cz|dátum prístupu=2020-08-10|priezvisko=|meno=|url archívu=https://web.archive.org/web/20160304201519/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8401&secid=13|dátum archivácie=2016-03-04}}</ref> Štyri vozy 26Tr (z toho dva vybavené ako prvé v Česku<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=První parciální trolejbusy v České republice odebere Zlín|url=https://www.cs-dopravak.cz/2016-1-12-prvn-parciln-trolejbusy-v-esk-republice-odebere-zln/|vydavateľ=Československý Dopravák|dátum vydania=2016-01-13|dátum prístupu=2020-08-10|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20210918065520/https://www.cs-dopravak.cz/2016-1-12-prvn-parciln-trolejbusy-v-esk-republice-odebere-zln/|dátum archivácie=2021-09-18}}</ref> batériami pre autonómny pojazd) boli v rokoch 2013 a 2014 dodané [[Dopravní společnost Zlín-Otrokovice|Dopravnej spoločnosti Zlín-Otrokovice]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda Electric dodá 25 trolejbusů v čtyřech provedeních do Zlína|url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=10329|vydavateľ=www.busportal.cz|dátum prístupu=2020-08-10}}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> v rokoch 2014 a 2015 bolo vyrobených sedem trolejbusov 26Tr pre opavský dopravný podnik.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nové trolejbusy ze Škody Electric do Ústí nad Labem a Opavy|url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=11619&secid=13|vydavateľ=www.busportal.cz|dátum prístupu=2020-08-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20190101100525/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=11619&secid=13|dátum archivácie=2019-01-01}}</ref> V septembri 2013 Škoda Electric oznámila, že uzavrela kontrakt na dodávku 100 trolejbusov do Bulharska za celkovú sumu 1,2 miliardy korún. Vozy bola rozdelená nasledovne: [[Burgas]] 22 ks, [[Pleven]] 40 ks, [[Stará Zagora (mesto)|Stará Zagora]] 8 ks, [[Varna]] 30 ks.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Plzeňská Škoda dodá do Bulharska 100 trolejbusů za 1,2 miliardy|url=https://www.idnes.cz/ekonomika/podniky/skoda-doda-trolejbusy-do-bulharska.A130903_101921_ekoakcie_neh|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2013-09-03|dátum prístupu=2020-08-10}}</ref> V septembri 2014 podpísala Škoda Electric zmluvu na dodávku 6 trolejbusov pre [[Dopravní podnik Ostrava|Dopravný podnik Ostrava]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nové trolejbusy v Ostravě|url=http://mhdzive.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=342:nove-trolejbusy-v-ostrave&catid=23&Itemid=101|vydavateľ=MHD ŽIVĚ.cz|dátum prístupu=2020-08-10|jazyk=cs-cz|meno=Martin|priezvisko=PLAČKO}}</ref> na ktorú má nadviazať dodávka 10 trolejbusov s pomocnými trakčnými batériami v roku 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=OSTRAVA ZÍSKÁ NOVÉ TROLEJBUSY ZE ŠKODY ELECTRIC {{!}} Škoda Transportation a.s.|url=https://www.skoda.cz/ostrava-ziska-nove-trolejbusy-ze-skody-electric/|vydavateľ=www.skoda.cz|dátum prístupu=2020-08-10|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20210123082058/https://www.skoda.cz/ostrava-ziska-nove-trolejbusy-ze-skody-electric/|dátum archivácie=2021-01-23}}</ref> V januári 2016 uzavrela Škoda Electric zmluvu na dodanie dvoch vozov 26Tr s pomocným batériovým pohonom pre Dopravnú spoločnosť Zlín-Otrokovice<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zlín a Pardubice získají trolejbusy ze Škody Electric {{!}} ŠKODA TRANSPORTATION a.s.|url=http://skoda.cz/cs/press-room/archiv-novinek/zlin-a-pardubice-ziskaji-trolejbusy-ze-skody-electric/|vydavateľ=Skoda.cz|dátum vydania=2016-06-10|dátum prístupu=2020-08-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20160610062227/http://skoda.cz/cs/press-room/archiv-novinek/zlin-a-pardubice-ziskaji-trolejbusy-ze-skody-electric/|dátum archivácie=2016-06-10}}</ref> a v júli 2016 zmluvu na dodávku siedmich vozov s pomocným batériovým pohonom pre [[Plzeňské městské dopravní podniky|Plzeňské mestské dopravné podniky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škodovka vyhrála tendr na nové trolejbusy pro Plzeň|url=https://www.cs-dopravak.cz/2016-7-17-kodovka-vyhrla-tendr-na-nov-trolejbusy-pro-plze/|vydavateľ=Československý Dopravák|dátum vydania=2016-07-17|dátum prístupu=2020-08-10|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20211130094021/https://www.cs-dopravak.cz/2016-7-17-kodovka-vyhrla-tendr-na-nov-trolejbusy-pro-plze/|dátum archivácie=2021-11-30}}</ref> V roku 2016 uzavrela Škoda Electric zmluvu na dodávku 3 trolejbusov 26Tr do [[Žilina|Žiliny]], ktoré sú ako prvé vyrobené v karosérii Solaris Urbino 4. generácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Škoda Electric dodá na Slovensko desítky nových trolejbusů získala zakázky pro Žilinu a Prešov {{!}} Škoda Transportation a.s.|url=https://www.skoda.cz/skoda-electric-doda-na-slovensko-desitky-novych-trolejbusu-ziskala-zakazky-pro-zilinu-a-presov/|vydavateľ=www.skoda.cz|dátum prístupu=2020-08-10|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20210123074437/https://www.skoda.cz/skoda-electric-doda-na-slovensko-desitky-novych-trolejbusu-ziskala-zakazky-pro-zilinu-a-presov/|dátum archivácie=2021-01-23}}</ref> V apríli 2017 vyhrala Škoda Electric tender na dodávku 10 trolejbusov 26Tr s batériami do Ostravy.<ref>{{Citácia periodika|titul=Nové trolejbusy pro Ostravu. Ředitel DPO: Budou zcela revoluční|url=https://moravskoslezsky.denik.cz/podnikani/nove-trolejbusy-pro-ostravu-20170403.html|periodikum=Moravskoslezský deník|dátum=2017-04-03|dátum prístupu=2020-08-10|jazyk=cs|meno=Petr|priezvisko=Jiříček}}</ref> V roku 2017 vyhrala Škoda Electric tender na dodávku 14 trolejbusov 26Tr do rumunského mesta [[Galați]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ŠKODA ELECTRIC USPĚLA V RUMUNSKU {{!}} Škoda Transportation a.s.|url=https://www.skoda.cz/skoda-electric-uspela-v-rumunsku/|vydavateľ=www.skoda.cz|dátum prístupu=2020-08-10|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20220422042022/https://www.skoda.cz/skoda-electric-uspela-v-rumunsku/|dátum archivácie=2022-04-22}}</ref> V auguste 2017 podpísala Škoda Electric zmluvu na dodávku 5 trolejbusov 26Tr pre [[Dopravní podnik měst Chomutova a Jirkova|Dopravný podnik miest Chomutova a Jirkova]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=DO CHOMUTOVA A JIRKOVA ZAMÍŘÍ 15 TROLEJBUSŮ ZE ŠKODY ELECTRIC {{!}} Škoda Transportation a.s.|url=https://www.skoda.cz/do-chomutova-a-jirkova-zamiri-15-trolejbusu-ze-skody-electric/|vydavateľ=www.skoda.cz|dátum prístupu=2020-08-10|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20210123085150/https://www.skoda.cz/do-chomutova-a-jirkova-zamiri-15-trolejbusu-ze-skody-electric/|dátum archivácie=2021-01-23}}</ref> [[Dopravní podnik města Brna|Dopravný podnik mesta Brna]] uzavrel na jeseň 2017 s plzenským výrobcom zmluvu na dodávku 10 trolejbusov typu 26Tr s pomocnými trakčnými batériami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BRNO ZÍSKÁ NOVÉ TROLEJBUSY, KTERÉ UMÍ JEZDIT I BEZ TROLEJÍ {{!}} Škoda Transportation a.s.|url=https://www.skoda.cz/brno-ziska-nove-trolejbusy-ktere-umi-jezdit-i-bez-troleji/|vydavateľ=www.skoda.cz|dátum prístupu=2020-08-10|jazyk=cs|url archívu=https://web.archive.org/web/20220422101019/https://www.skoda.cz/brno-ziska-nove-trolejbusy-ktere-umi-jezdit-i-bez-troleji/|dátum archivácie=2022-04-22}}</ref> == Dodávky trolejbusov == {| class="wikitable" |- ! Súčasný štát ! Mesto ! Stránka ! Roky dodávok ! Počet vozov ! Evidenčné čísla<br />pri dodaní ! Poznámky ! Zdroj |- | rowspan="5" | {{Minivlajka|Bulharsko|w}} | [[Burgas (mesto)|Burgas]] | [[Trolejbusová doprava v Burgasu|stránka]] | 2014 | 22 | 13339–13347, 13523–13535 | všetky s dieselagregátom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Burgas, Škoda 26Tr Solaris. Vehicles List | url = http://transphoto.ru/list.php?serv=0&cid=1081&mid=1273 | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Transphoto.ru | dátum vydania = }}</ref> |- | [[Pleven (mesto)|Pleven]] | [[Trolejbusová doprava v Plevenu|stránka]] | 2014 | 40 | 201–240 | všetky s dieselagregátom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pleven, Škoda 26Tr Solaris. Vehicles List | url = http://transphoto.ru/list.php?serv=0&cid=1135&mid=1273 | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Transphoto.ru | dátum vydania = }}</ref> |- | [[Sofia]] | [[Trolejbusová doprava v Sofii|stránka]] | 2010 | 30 | 1603–1632 | všetky s dieselagregátom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sofia, Škoda 26Tr Solaris. Vehicles List | url = http://transphoto.ru/list.php?serv=0&cid=396&mid=1273 | dátum prístupu = 2011-03-06 | vydavateľ = Transphoto.ru | dátum vydania = }}</ref> |- | [[Stará Zagora (mesto)|Stará Zagora]] | [[Trolejbusová doprava v Starej Zagore|stránka]] | 2014 | 8 | 1031–1038 | všetky s dieselagregátom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stara Zagora, Škoda 26Tr Solaris. Vehicles List | url = http://transphoto.ru/list.php?serv=0&cid=1136&mid=1273 | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Transphoto.ru | dátum vydania = }}</ref> |- | [[Varna (Bulharsko)|Varna]] | [[Trolejbusová doprava vo Varne|stránka]] | 2014 | 30 | 300–329 | všetky s dieselagregátom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Varna, Škoda 26Tr Solaris. Vehicles List | url = http://transphoto.ru/list.php?serv=0&cid=325&mid=1273 | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Transphoto.ru | dátum vydania = }}</ref> |- | rowspan="9" | {{Minivlajka|Česko|w}} | [[Brno]] | [[Trolejbusová doprava v Brne|stránka]] | 2018 | 10 | 3301–3310 | všetky s pomocnými batériami | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evidence DPMB: vozy 26Tr | url = http://www.bmhd.cz/evidence-dpmb/vozp.php?ntyp=26Tr&dopravce=DPMB | vydavateľ = Bmhd.cz | dátum vydania = | dátum prístupu = 2018-09-13 }}</ref> |- | [[Chomutov]] – [[Jirkov]] | [[Trolejbusová doprava v Chomutove a Jirkove|stránka]] | 2018 | 5 | 106–110 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP Chomutov a Jirkov: vozy 26Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?trakce=trolejbus&iddopravce=196&vyrobce=%C5%A0koda&ntyp=26Tr | dátum prístupu = 2018-05-25 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | dátum vydania = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200410132202/https://seznam-autobusu.cz/seznam?trakce=trolejbus&iddopravce=196&vyrobce=%C5%A0koda&ntyp=26Tr | dátum archivácie = 2020-04-10 }}</ref> |- | [[Jihlava (mesto)|Jihlava]] | [[Trolejbusová doprava v Jihlave|stránka]] | 2009{{--}}2011 | 23 | 68–90 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP Jihlava: vozy 26Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=192&typ=26Tr | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | dátum vydania = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150101195210/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=192&typ=26Tr | dátum archivácie = 2015-01-01 }}</ref> |- | [[Opava (Česko)|Opava]] | [[Trolejbusová doprava v Opave|stránka]] | 2010{{--}}2015 | 13 | 301–313 | 305 a 306 s dieselagregátem | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP Opava: vozy 26Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=338&typ=26Tr | dátum prístupu = 2016-01-03 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | dátum vydania = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150101195504/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=338&typ=26Tr | dátum archivácie = 2015-01-01 }}</ref> |- | [[Ostrava]] | [[Trolejbusová doprava v Ostrave|stránka]] | 2010{{--}}2018 | 23 | 3715–3727, 3731–3740 | 3722–3727 sa superkapacitormi, 3731–3740 s batériovým pohonom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP Ostrava: vozy 26Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=133&typ=26Tr | dátum prístupu = 2018-01-26 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | dátum vydania = | url archívu = https://web.archive.org/web/20180127083930/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=133&typ=26Tr | dátum archivácie = 2018-01-27 }}</ref> |- | [[Pardubice]] | [[Trolejbusová doprava v Pardubiciach|stránka]] | 2012{{--}}2014 | 10 | 323–332 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP Pardubice: vozy 26Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=47&typ=26Tr | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | dátum vydania = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150101195408/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=47&typ=26Tr | dátum archivácie = 2015-01-01 }}</ref> |- | [[Plzeň]] | [[Trolejbusová doprava v Plzni|stránka]] | 2011{{--}}2020 | 49 | 531–534, 545–582, 591–597 | 551 a 552 s dieselagregátom, 565–582 a 591–597 s batériovým pohonom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = PMDP: vozy 26Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=71&typ=26Tr | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | dátum prístupu = 2020-07-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170917213757/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=71&typ=26Tr | dátum archivácie = 2017-09-17 }}</ref> |- | [[Teplice]] | [[Trolejbusová doprava v Tepliciach|stránka]] | 2009{{--}}2010 | 6 | 172–177 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Arriva Teplice: vozy 26Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=117&typ=26Tr | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | dátum vydania = | url archívu = https://web.archive.org/web/20150101195258/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=117&typ=26Tr | dátum archivácie = 2015-01-01 }}</ref> |- | [[Zlín]] – [[Otrokovice]] | [[Trolejbusová doprava vo Zlíne a Otrokoviciach|stránka]] | 2013{{--}}2016 | 6 | 251–254, 271–272 | 271 a 272 s batériovým pohonom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DSZO: vozy 26Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=188&typ=26Tr | dátum prístupu = 2016-10-27 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | dátum vydania = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161027193121/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=188&typ=26Tr | dátum archivácie = 2016-10-27 }}</ref> |- | {{Minivlajka|Rumunsko|w}} | [[Galac|Galați]] | [[Trolejbusová doprava v Galați|stránka]] | 2017 | 14 | GL 1678–GL 1691 | sa superkapacitormi | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda 26 Tr Solaris | url = http://transphoto.ru/list.php?serv=0&mid=1273&cid=1042 | dátum prístupu = 2018-01-25 | vydavateľ = transphoto.ru | miesto = | dátum vydania = }}</ref> |- | {{Minivlajka|Slovensko|w}} | [[Žilina]] | [[Trolejbusová doprava v Žiline|stránka]] | 2017{{--}}2020 | 11 | 278–286, 301, 302 |301 a 302 s batériovým pohonom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda 26 Tr Solaris | url = https://imhd.sk/za/popis-typu-vozidla/854/Skoda-26-Tr-Solaris | vydavateľ = Imhd.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2020-03-17 }}</ref> |} == Referencie == <references /> * {{Preklad|cs|Škoda 26Tr Solaris|18814996}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Trolejbusy Škoda}} {{Trolejbusy Solaris}} [[Kategória:Trolejbusy Škoda|26Tr]] [[Kategória:Trolejbusy Solaris|26Tr]] mslvnad3d3l5r1si97zhj2ckwn1lk3f Algor 0 660778 8256456 8129713 2026-08-01T22:38:32Z ~2026-42810-98 301781 pridane informacie o gitaristovi 8256456 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} '''Algor''' je slovenská [[Black metal|black metalová]] hudobná skupina z [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]], ktorá vznikla v roku [[1998]]. Názov skupiny pochádza z [[Latinčina|latinského]] slova "algor", čo znamená mráz. Kapela vydala 2 štúdiové albumy, 3 demo albumy a dva split albumy. Do skupiny Algor sa v roku 2015 pridal Oliver Belej (gitara), ktorý pochádza z Cejkova. == Členovia skupiny == === Súčasná zostava === * Aldaron – spev, [[gitara]], [[Basová gitara|basgitara]], [[Klávesový nástroj|klávesy]] (1998 – súčasnosť) * Miroslav "Slavfist" – [[Bicí nástroj|bicie]] (1998 – súčasnosť) === Hudobníci hrajúci naživo === * Stanislav Roháček – basgitara (2010 – súčasnosť) * Oliver Belej – gitara (2015 – súčasnosť) * Martin Pikna - elektrická gitara (2025 január - súšasnosť) == Diskografia == === Štúdiové albumy === * 2003 ''[[Úder pohanského hnevu]]'' * 2013 ''[[Hierofánia (album)|Hierofánia]]'' === Demá === * 1999 ''Emptiness'' * 2001 ''Promo 2000/2001'' * 2010 ''Promo 2010'' === Split nahrávky === * 2005 ''Heathen Brotherhood'' * 2011 ''Algor / Ruin of Hedonism'' * ''2021 Za Prahom Vzdialených Svetov...'' [[Kategória:Slovenské blackmetalové hudobné skupiny]] 3beewy2soqbjl5eooghlb8ek2by2tbg 8256457 8256456 2026-08-01T22:41:52Z ~2026-42462-91 301782 /* Hudobníci hrajúci naživo */ 8256457 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} '''Algor''' je slovenská [[Black metal|black metalová]] hudobná skupina z [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]], ktorá vznikla v roku [[1998]]. Názov skupiny pochádza z [[Latinčina|latinského]] slova "algor", čo znamená mráz. Kapela vydala 2 štúdiové albumy, 3 demo albumy a dva split albumy. Do skupiny Algor sa v roku 2015 pridal Marek Donoval (gitara), ktorý pochádza z Cejkova. == Členovia skupiny == === Súčasná zostava === * Aldaron – spev, [[gitara]], [[Basová gitara|basgitara]], [[Klávesový nástroj|klávesy]] (1998 – súčasnosť) * Miroslav "Slavfist" – [[Bicí nástroj|bicie]] (1998 – súčasnosť) === Hudobníci hrajúci naživo === * Matúš Roháček – basgitara (2010 – súčasnosť) * Oliver Belej – gitara (2015 – súčasnosť) * Martin Pikna - elektrická gitara (2025 január - súšasnosť) * Michal Kočiš - saxofón (2010 január - súšasnosť) == Diskografia == === Štúdiové albumy === * 2003 ''[[Úder pohanského hnevu]]'' * 2013 ''[[Hierofánia (album)|Hierofánia]]'' === Demá === * 1999 ''Emptiness'' * 2001 ''Promo 2000/2001'' * 2010 ''Promo 2010'' === Split nahrávky === * 2005 ''Heathen Brotherhood'' * 2011 ''Algor / Ruin of Hedonism'' * ''2021 Za Prahom Vzdialených Svetov...'' [[Kategória:Slovenské blackmetalové hudobné skupiny]] 38qg1t3imew1l3rojlaqpx8gygqj3y9 8256522 8256457 2026-08-02T09:19:13Z ~2026-42810-98 301781 nove album ktore chybalo 8256522 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} '''Algor''' je slovenská [[Black metal|black metalová]] hudobná skupina z [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]], ktorá vznikla v roku [[1998]]. Názov skupiny pochádza z [[Latinčina|latinského]] slova "algor", čo znamená mráz. Kapela vydala 2 štúdiové albumy, 3 demo albumy a dva split albumy. Do skupiny Algor sa v roku 2015 pridal Marek Donoval (gitara), ktorý pochádza z Cejkova. == Členovia skupiny == === Súčasná zostava === * Aldaron – spev, [[gitara]], [[Basová gitara|basgitara]], [[Klávesový nástroj|klávesy]] (1998 – súčasnosť) * Miroslav "Slavfist" – [[Bicí nástroj|bicie]] (1998 – súčasnosť) === Hudobníci hrajúci naživo === * Matúš Roháček – basgitara (2010 – súčasnosť) * Oliver Belej – gitara (2015 – súčasnosť) * Martin Pikna - elektrická gitara (2025 január - súšasnosť) * Michal Kočiš - saxofón (2010 január - súšasnosť) * Pali - ozembuch (2002 február - 2015) == Diskografia == === Štúdiové albumy === * 2003 ''[[Úder pohanského hnevu]]'' * 2013 ''[[Hierofánia (album)|Hierofánia]]'' * 2025 ''Zmes pijáckych piesni'' === Demá === * 1999 ''Emptiness'' * 2001 ''Promo 2000/2001'' * 2010 ''Promo 2010'' === Split nahrávky === * 2005 ''Heathen Brotherhood'' * 2011 ''Algor / Ruin of Hedonism'' * ''2021 Za Prahom Vzdialených Svetov...'' [[Kategória:Slovenské blackmetalové hudobné skupiny]] 2ofp927o4wyt2p9chubr7dzr8hqv815 Diskusia s redaktorom:Theodor Ludenhof 3 661475 8256432 8256241 2026-08-01T21:05:43Z KormiSK 91359 /* Prepisy */ odpoveď 8256432 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Luppus|reg=regáno}} == Konstantin Vasilievič Lifanov == Zdravím, asi tu na to nie je vyslovene určené nejaké pravidlo, lebo ako som sa pozeral je to tu v článkoch hociako, ale skús zvážiť, či nie je lepšie uvádzať diela autorov, ktoré nevyšli v slovenčine a sú v cyrilike, tak ako som to napríklad urobil ja tu [[Dimităr Todorov Dimov]], teda napísať ich názvy v prepise do latinky a potom v zátvorke názov v cyrilike a prípadne za to aj doslovný slovenský preklad). Ide mi len o to, že možno 90 % (pravdepodobne aj viac) slovenských čitateľov narodených po roku cca 1978 si tie názvy diel, ak budú len v cyrilike nebude schopných ani len prečítať. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 19:16, 3. jún 2026 (UTC) :OK, ďakujem, skúsim to opraviť. --[[Redaktor:Theodor Ludenhof|Theodor Ludenhof]] ([[Diskusia s redaktorom:Theodor Ludenhof|diskusia]]) 19:30, 3. jún 2026 (UTC) :Urobené. --[[Redaktor:Theodor Ludenhof|Theodor Ludenhof]] ([[Diskusia s redaktorom:Theodor Ludenhof|diskusia]]) 19:40, 3. jún 2026 (UTC) ::Díky, podľa mňa určite lepšie takto pre bežného slovenského čitateľa. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 19:47, 3. jún 2026 (UTC) == Prepisy == Ahoj, prepisy z cyriliky do latinky podľa zásad slovenčiny môžeš kontrolovať pomocou [https://cyrillictranscriptor.toolforge.org/ tohto nástroja] od [[Redaktor:KormiSK|redaktora KormiSK]].--[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:11, 1. august 2026 (UTC) :Ahoj, ďakujem! --[[Redaktor:Theodor Ludenhof|Theodor Ludenhof]] ([[Diskusia s redaktorom:Theodor Ludenhof|diskusia]]) 09:47, 1. august 2026 (UTC) ::{{Re|Scholastikos|Theodor Ludenhof}} Ďakujem za promo! Nástroj ešte neprebehol finálnou kontrolou (všetky testy z PSP spĺňa, ale chcel som to ešte raz skontrolovať), tak prosím prípadne si tie prepisy radšej zatiaľ kontrolujte. Až kontrolu konečne urobím, malo by sa to objaviť vo [[WP:Kaviareň/Novinky]]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:05, 1. august 2026 (UTC) 22dhu8xiuaiqgef0ttpy2veqgtux8fd Roman Poláčik 0 663782 8256358 8141368 2026-08-01T15:52:54Z Safíček 270527 /* */ pridaný popis obrázka 8256358 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Roman Poláčik | fotka = Roman Poláčik.jpg | komentár =Roman Poláčik v relácií [[Inkognito (televízna relácia)| Inkognito]] | celé meno = | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1988|07|20}} | miesto narodenia = [[Štefanov nad Oravou]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = [[herec]] | roky pôsobenia = | manželka =Katarína (od [[2020]]) | priateľka =[[Jana Kovalčiková]] ([[2016]] - [[2019]]) | deti =Filip (* [[2020]]) | rodičia = | alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave]] | webstránka = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = }} [[Magister umenia|Mgr. art.]] '''Roman Poláčik''' (* [[20. júl]] [[1988]], [[Trstená]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[filmové dielo|filmový]], televízny a divadelný herec.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = HODINKA S...: ČO SI PREDSAVZAL? | periodikum = TELE plus | odkaz na periodikum = | rok = 2022 | deň = 5 | mesiac = februára | ročník = 32 | číslo = 3 | strany = 24, 33 | url = | dátum prístupu = 2022-02-06 | issn = 1336-1287 }}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Roman Poláčik {{!}} Slovenské národné divadlo | url = https://snd.sk/profil/2828/roman-polacik | vydavateľ = snd.sk | dátum prístupu = 2025-05-01}}</ref> Absolvoval štúdium herectva na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Už v tom čase hosťoval v [[Divadlo Aréna|Divadle Aréna]], v Štúdiu 12 a v [[Slovenské národné divadlo|SND]]. Ďalšou scénou, kde ako študent pôsobil, bolo aj [[Divadlo Andreja Bagara|DAB v Nitre]], v roku [[2012]] ako stály člen umeleckého súboru. Od roku [[2018]] je členom umeleckého súboru [[Činohra Slovenského národného divadla|Činohry SND]]. Je i úspešným seriálovým a filmovým hercom. V roku 2025 bol z Činohry prepustený z dôvodu konsolidácie. <ref name=":0" /> Do povedomia divákov sa dostal hlavne pomocou seriálu ''[[Oteckovia]]'' postavou Ondreja a ''[[Najhorší týždeň môjho života]],'' kde hral postavu ženícha Marcela. S manželkou Katarínou vychováva syna Filipa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Herec sa pochválil nádhernou fotkou so synčekom. Rastie ako z vody! {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/relacie/oteckovia/clanok/587685-herec-sa-pochvalil-nadhernou-fotkou-so-syncekom-rastie-ako-z-vody | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2025-05-01 | jazyk = sk}}</ref> == Filmografia == === TV filmy === * [[2020]]: Roboto * [[2019]]: Mária Terézia II * [[2019]]: Šťastný nový rok * [[2018]]: Tlmočník * [[2017]]: Padla tma * [[2015]]: Balada o Šimonovi a Terézii (študentský film) * [[2015]]: Nirria (amatérsky film) * [[2015]]: Prvá operácia * [[2014]]: Deti * [[2014]]: L.S.D. (študentský film) * [[2014]]: Noc v hoteli, izba č. 306 (študentský film) * [[2014]]: [[Slovensko 2.0]] * [[2013]]: Temná noc (študentský film) * [[2012]]: Konfident * [[2012]]: Room 4024 * [[2011]]: Eštebák * [[2010]]: Filmoviedky * [[2010]]: Praví chlapi === TV seriály === * [[2025]] – súčasnosť: [[Ranč (slovenský seriál)|Ranč]] (Ondro Ziman) * [[2022]]: [[Druhá šanca]] (brat Júlie) epizódna úloha * [[2022]] – [[2023]]: [[Hranica (slovenský seriál)|Hranica]] (Krištof „Krišo“ Brázda - automechanik, hasič, pašerák) * [[2021]] – [[2021]]: [[Najhorší týždeň môjho života]] (Marcel Mišík; manžel Melánie) * [[2020]]: [[Bola raz jedna škola]] (Norbert/Bývali policajt) * [[2019]]: Kavej * [[2018]], [[2019]], [[2022]] – súčasnosť: [[Fara v meste]] * [[2018]]{{--}}[[2021]]: [[Oteckovia]] (''Ondrej Podzámsky'') * [[2018]]: [[Sestričky (seriál)|Sestričky]] * [[2018]]: [[Vlci (seriál)|Vlci]] * [[2017]]: [[Rex (seriál)|Rex]] * [[2017]]: [[Tajné životy]] * [[2016]]: [[Divoké kone]] * [[2015]]: [[Za sklom (seriál)|Za sklom]] (''obeť „riedeného pervitínu“'') * [[2014]]: [[Doktori (slovenský seriál)|Doktori]] * [[2014]]: [[Vdova (seriál)|Vdova]] * [[2013]]: [[Klan (seriál)|Klan]] * [[2013]]: [[Kolonáda (seriál)|Kolonáda]] * [[2013]]: Pravdivé príbehy s Katkou Brychtovou * [[2013]]: [[Zlodeji detí]] * [[2012]]: [[Búrlivé víno]] * [[2012]]: [[Dr. Dokonalý]] * [[2012]]: [[Mesto tieňov]] * [[2011]]: Fara * [[2010]]: Nesmrtelný * [[2009]]: Odsúdené * [[2007]]: [[Ordinácia v ružovej záhrade]] === Divadelné záznamy === * [[2018]]: Štefánik - Slnko v zatmení * [[2017]]: Kým kohút nezaspieva * [[2016]]: Potkany * [[2013]]: Parazit === Hosť v TV reláciách === * [[2014]]: [[Neskoro večer]] * [[2013]]: [[Milujem Slovensko]] == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|62480}} * {{imdb meno|4412922}} * {{snd meno|2828}} * {{dab meno|25}} {{DEFAULTSORT:Poláčik, Roman}} [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Slovenskí filmoví herci]] [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti zo Štefanova nad Oravou]] ehwsnrzyzlvbw7011i2mw52hoarihcw Lužný most 0 668875 8256423 8226250 2026-08-01T20:14:02Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256423 wikitext text/x-wiki {{Geobox | bridge <!-- *** Heading *** --> | name = Lužný most | native_name = | other_name = | category = most <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = Bratislavský kraj | district = [[Bratislava V (okres)|Bratislava V]] | commune_type = Mesto | commune = Bratislava | municipality_type = Mestská časť | municipality = [[Bratislava – mestská časť Jarovce|Jarovce]] <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = | elevation_round = | lat_d = 48.08267 | long_d = 17.15066 | coordinates_type = dim:3000 <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha v rámci Bratislavy | map_locator = Bratislava <!-- *** Features *** --> | style_type = Typ | style = komorový trámový | material = betón | author_type = Staviteľ | author = D4R7 Construction }} '''Lužný most''' je diaľničný most cez [[Dunaj]] v [[Bratislava|Bratislave]], ktorý je súčasťou Dunajského súmostia.<ref name="asb-navrh-a-vystavba-dunajskeho-sumostia">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Luis Martín-Tereso, Wojciech Wlodzimirski, Juraj Kopčák, Ramón Merino, Angel Carriazo, Adrian Chalupec, Ľudovít Naď| odkaz na autora = | titul = Návrh a výstavba Dunajského súmostia | periodikum = ASB.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.asb.sk/stavebnictvo/inzinierske-stavby/mosty/navrh-a-vystavba-dunajskeho-sumostia | issn = | vydavateľ = JAGA GROUP | miesto = Bratislava | dátum = 2020-05-20 | dátum prístupu = 2021-07-19 }}</ref> Je súčasťou diaľničného obchvatu [[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]]. Dĺžka mosta je 2 939 metrov vďaka čomu je druhým najdlhším diaľničným mostom na Slovensku, šírka je {{m|35}} a rozloha cca {{m2|100000}}.<ref name="pravda">{{Citácia periodika | priezvisko = Domček | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Video: Pozrite sa, ako bude vyzerať nový bratislavský Lužný most | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://auto.pravda.sk/doprava/clanok/579796-video-pozrite-sa-ako-bude-vyzerat-novy-bratislavsky-luzny-most/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2021-03-03 | dátum prístupu = 2021-07-19 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Lužný most cez Dunaj. Obchvat Bratislavy vo výstavbe | url = https://bratislavskykraj.sk/video-luzny-most-cez-dunaj-obchvat-bratislavy-vo-vystavbe/ | vydavateľ = bratislavskykraj.sk | dátum vydania = 2020-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-07-19 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210717201626/https://bratislavskykraj.sk/video-luzny-most-cez-dunaj-obchvat-bratislavy-vo-vystavbe/ | dátum archivácie = 2021-07-17 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA| odkaz na autora = | titul = Lužný most zvládol záťažové skúšky. Práce na obchvate Bratislavy finišujú | periodikum = ASB.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.asb.sk/aktualne/luzny-most-zvladol-zatazove-skusky-prace-na-obchvate-bratislavy-finisuju | issn = | vydavateľ = JAGA GROUP | miesto = Bratislava | dátum = 2021-05-21 | dátum prístupu = 2021-07-19 }}</ref> Autorom projektu bola spoločnosť [[DOPRAVOPROJEKT|Dopravoprojekt]] v spolupráci s Torroja Ing. a BGG Consult.<ref name="yimba-siesty-bratislavsky-most-spojili">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Šiesty bratislavský most spojili, odovzdaný bude na budúci rok | url = https://www.yimba.sk/dialnica-d4/siesty-bratislavsky-most-spojili-odovzdany-bude-na-buduci-rok | vydavateľ = yimba.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-07-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> S výstavbou sa začalo v roku [[2018]], pri stavbe sa použila technológia [[výsuvná skruž|výsuvnej skruže]]. == Názov == Názov mosta vyberali občania na základe ankety [[Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky|Ministerstva dopravy]] v [[leto|lete]] [[2020]]. Podľa vzácneho územia [[Lužný les|Lužných lesov]], akých v Európe nie je veľa, bol prijatý návrh označenia Lužný most. Tento názov zvíťazil v ankete s viac ako 50 000 hlasmi nad druhým finálovým názvom – Jarovský most.<ref name="pravda" /> == Otvorenie == Most bol odovzdaný do užívania [[26. september|26. septembra]] [[2021]].<ref name="pravda-luzny-most-je-otvoreny-na-dalsie-useky">{{Citácia periodika | priezvisko = Domček | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Lužný most je otvorený! Na ďalšie úseky obchvatu Bratislavy si ešte počkáme | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://auto.pravda.sk/doprava/clanok/601846-luzny-most-je-otvoreny-na-dalsie-useky-obchvatu-bratislavy-si-este-musime-pockat/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2021-09-26 | dátum prístupu = 2021-09-27 }}</ref> Jeho odovzdávanie však bolo spojené s problémami, nakoľko došlo k oneskoreniu a celá diaľnica sa otvorila len čiastočne. Zároveň je to „najmladší“ bratislavský most.<ref name="pravda-luzny-most-je-otvoreny-na-dalsie-useky"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam mostov cez Dunaj v Bratislave]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Bratislavský výhonok}} {{Výhonok dopravná stavba}} {{Mosty ponad Dunaj v Bratislave}} {{Diaľnica D4}} [[Kategória:Diaľničné mosty na Slovensku]] [[Kategória:Mosty cez Dunaj]] [[Kategória:Mosty v Bratislave]] [[Kategória:Diaľnica D4 (Slovensko)]] [[Kategória:Okres Bratislava II]] [[Kategória:Okres Bratislava V]] [[Kategória:Jarovce]] [[Kategória:Architektúra z 2021]] 9u1tewkd6duy02vyuh5b0hmf4zbh7l6 Listeria monocytogenes 0 669685 8256382 7927471 2026-08-01T17:01:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256382 wikitext text/x-wiki {{Infobox baktérie | Názov = Listeria monocytogenes | Obrázok = Listeria monocytogenes PHIL 2287 lores.jpg | Titulok = ''Listeria monocytogenes'' pod [[Elektrónový mikroskop|elektrónovým mikroskopom]] | Stupeň ohrozenia = | Ríša po slovensky = [[baktérie]] | Ríša po latinsky = [[Bacteria]]<ref name="Listeria monocytogenes C"/> | Kmeň po slovensky = | Kmeň po latinsky = [[Firmicutes]]<ref name="Listeria monocytogenes C"/> | Oddelenie po slovensky = | Oddelenie po latinsky = | Trieda po slovensky = | Trieda po latinsky = [[Bacilli]]<ref name="Listeria monocytogenes C"/> | Rad po slovensky = | Rad po latinsky = [[Lactobacillales]]<ref name="Listeria monocytogenes C"/> | Čeľaď po slovensky = | Čeľaď po latinsky = [[Listeriaceae]]<ref name="Listeria monocytogenes C"/> | Rod po slovensky = [[listéria]] | Rod po latinsky = [[Listeria]]<ref name="Listeria monocytogenes C"/> | Druh po slovensky = | Druh po latinsky = Listeria monocytogenes<ref name="Listeria monocytogenes C"/> | Binomické meno = Listeria monocytogenes<ref name="Listeria monocytogenes C">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Listeria monocytogenes C in GBIF Secretariat (2021). GBIF Backbone Taxonomy. | url = https://www.gbif.org/species/10750394 | dátum vydania = 2021-03-03 | dátum aktualizácie = 2021-04-24 | dátum prístupu = 2021-08-11T12:21+02:00 CEST | vydavateľ = GBIF—the Global Biodiversity Information Facility | doi = 10.15468/39omei | url archívu = https://web.archive.org/web/20210812012104/https://www.gbif.org/species/10750394 | dátum archivácie = 2021-08-12 }}</ref> | Klasifikátor1 = <p>[[E. G. D. Murray]], [[R. A. Webb]], [[M. B. R. Swann]], [[1926]]<ref name="The Journal of Pathology"> {{Citácia periodika | titul = A disease of rabbits characterised by a large mononuclear leucocytosis, caused by a hitherto undescribed bacillus Bacterium monocytogenes (n.sp.) | periodikum = The Journal of Pathology and Bacteriology | priezvisko = Murray | meno = E. G. D. | odkaz na periodikum = The Journal of Pathology | vydavateľ = John Wiley & Sons, Ltd | dátum = [[1926]] | ročník = 29 | číslo = 4 | strany = 407{{--}}439 | doi = 10.1002/path.1700290409 | priezvisko2 = Webb | meno2 = R. A. | priezvisko3 = Swann | meno3 = M. B. R. | issn = 0368-3494 }}</ref></p> <p>[[J. H. Harvey Pirie]], [[1940]]<ref name="Nature"> {{Citácia periodika | titul = Listeria: Change of Name for a Genus Bacteria | periodikum = Nature | priezvisko = Pirie | meno = J. H. Harvey | odkaz na periodikum = Nature | vydavateľ = Macmillan Publishers Ltd | dátum = 1940-02-01 | ročník = 145 | číslo = 3668 | strany = 264{{--}}264 | url = https://www.nature.com/articles/145264a0 | dátum prístupu = 2021-08-12T02:30+02:00 CEST | issn = 1476-4687 | doi = 10.1038/145264a0 }}</ref></p> | Dátum1 = | Synonymá = | Obrázok2 = | Titulok2 = }} '''''Listeria monocytogenes''''' je druh [[baktérie|baktérie]] z rodu [[listéria]] (lat. ''Listeria''). Je to [[grampozitívna baktéria]]. Je jediným [[patogén]]nym [[Druh (taxonómia)|druhom]] z doteraz opísaných [[listéria|listérií]]. Baktéria [[Rast (biológia)|rastie]] v širokom [[teplota|teplotnom]] [[interval (matematika)|rozmedzí]] od 4 [[°C]]{{--}}60 [[°C]]. Dobre je odolná aj voči vyššej [[koncentrácia|koncentrácii]] [[chlorid sodný|kuchynskej soli (NaCl)]]. Bola nájdená v rôznych [[zložka|zložkách]] [[životné prostredie|životného prostredia]] (napr. v [[pôda|pôde]], vo [[voda|vode]]), u [[živočíchy|zvierat]], vrátane [[vtáky|vtákov]] a [[ryby (v najširšom zmysle)|rýb]].<ref name="Listerióza (listeria monocytogenes)">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Listerióza (listeria monocytogenes) | url = https://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=1503:listerioza-listeria-monocytogenes&catid=56:tlaove-spravy&Itemid=62 | dátum prístupu = 2021-08-11T10:10+02:00 CEST | priezvisko = Rovný | meno = Ivan | dátum vydania = 2012-06-25T09:17+02:00 CEST | vydavateľ = ÚVZ SR - Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky | url archívu = https://web.archive.org/web/20210812012106/https://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=1503:listerioza-listeria-monocytogenes&catid=56:tlaove-spravy&Itemid=62 | dátum archivácie = 2021-08-12 }}</ref> == Pôvodca ochorenia == [[choroba|Ochorenie]] [[listerióza]] môže vzniknúť po [[konzumácia (biológia)|konzumácii]] kontaminovaných [[potravina|potravín]] touto baktériou (potraviny [[živočíchy|živočíšneho]] a [[rastliny|rastlinného]] pôvodu{{--}}napr. [[syr|syry]] s [[pleseň (vreckaté a spájavé huby)|plesňou]] na [[povrch]]u a vnútri [[cesto|cesta]], prírodne zrejúce syry, [[tepelná úprava potravín|tepelne nespracované alebo nedostatočne spracované]] [[mäso]], [[živočíšna výroba|mäsové výrobky]]{{--}}[[tatársky biftek|tatárske bifteky]], kontaminovaná [[listová zelenina|zelenina{{--}}listová]] , [[pasterizácia|nepasterizované]] [[mlieko (cicavce)|mlieko]] a iné).<ref name="Listerióza (listeria monocytogenes)"/> {{Viaceré obrázky | smer = vertikálny | zarovnanie = right | obrázok1 = Listeria_monocytogenes_grown_on_Listeria_Selective_Agar.jpg | popis1 = Listeria monocytogenes rastie na listéria‑selektívnom [[agar]]e | obrázok2 = CAMP-Test_zur_Bestimmung_von_Listerien_auf_einer_Blutagarplatte.jpg | popis2 = [[CAMP test]] na stanovenie Listeria monocytogenes, L. innocua a L. ivanovii na [[Krvný agar|krvnom agare]] | šírka = 250 }} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Medicínsky výhonok}} {{Taxonbar}} [[Kategória:A32 Listerióza]] [[Kategória:Grampozitívne baktérie]] [[Kategória:Listeriaceae]] 3esjmg3xo7detw2fnvtt5zkg1bm60wk Nik Xhelilaj 0 671686 8256477 8189938 2026-08-02T01:31:53Z ~2026-42526-73 301786 /* Život */ Opravený názov mesta gramaticky 8256477 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Nik Xhelilaj | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = Kreshnik Xhelilaj | dátum narodenia = {{dnv|1983|03|05}} | miesto narodenia = [[Tirana]], [[Albánsko]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | alma mater = | povolanie = | roky pôsobenia = 2005 – súčasnosť | manželka = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Nik Xhelilaj''' (*[[5. marec]] [[1983]], [[Tirana]]) je [[Albánsko|albánsky]] herec. == Život == Nik Xhelilaj sa narodil 5. marca 1983 <ref>[https://www.e-talenta.eu/members/profile/nik-xhelilaj Nik Xhelilaj on E-talenta]</ref> v Tirane v Albánsku. Jeho rodné meno je Kreshnik Xhelilaj. Ako 14-ročný odišiel do Istanbulu kvôli štúdiu na strednej vojenskej škole. Obaja jeho rodičia sú vyšší vojenskí hodnostári, jeho otec sa narodil vo Vlorë a jeho matka sa narodila v [[Tepelenë]]. Nik Xhelilaj predovšetkým na prianie otca začal navštevovať najstaršiu vojenskú strednú školu v Turecku, a to Vojenskú strednú školu Kuleli so sídlom v Çengelköy v Istanbule na ázijskom pobreží Bosporského prielivu, ale po niekoľkých mesiacoch školu opustil a vrátil sa do Tirany. Ako 18-ročný si podal prihlášku na štúdium práva, avšak v prijímacom konaní neuspel. Práve v tom čase sa v Tirane otváral špeciálny kurz herectva, čo bola v Albánsku vtedy úplná novinka. Mladý Kreshnik Xhelilaj videl reklamu na tento projekt a rozhodol sa, že to skúsi. Išlo o projekt Sirea Film, ktorý sa vyprofiloval ako škola scénického umenia a zameriaval sa na vyhľadávanie a všestrannú edukáciu mladých talentov v oblasti umenia <ref> http://www.sireafilm.com</ref>. Na čele projektu stáli dve osobnosti v oblasti umenia – Leonard Bombaj a Alfred Trebicka. Práve oni nasmerovali Kreshnika Xhelilaja na štúdium herectva. Xhelilaj si preto podal prihlášku na Akadémiu umení v Tirane a uspel. Na Akadémiu umení, Fakultu dramatických umení, odbor herectvo nastúpil ako 21-ročný (2004). Jeho prvé účinkovanie vo filme sa datuje už do roku 2005. Išlo o krátky film ''Me një përdorim'' (doslova: Na jedno použitie) režiséra menom Erion Hasanllari <ref> https://www.oranews.tv/shba-nik-xhelilaj-vleresohet-si-aktori-me-i-mire</ref>. Skutočný prielom v jeho hereckej kariére priešiel však o tri roky neskôr. V tom istom roku, keď sa mladý herec objavil v spomenutom krátkom filme, si ho po skončení prvého ročníka na Akadémii umení vybral známy filmový režisér [[Piro Milkani]] do hlavnej úlohy filmu ''Smutek paní Šnajderové'' (albánsky: ''Trishtimi i zonjës Shnajder''). Samotný dej sa vo všeobecnosti zaoberal životom režiséra Milkaniho v 60. rokoch, a to počas jeho štúdií vo vtedajšom Československu. Film ''Smutek paní Šnajderové'' sa nakrúcal v Ratajoch nad Sázavou a Českom Šternberku. Nik Xhelilaj vôbec nevedel po česky, preto sa naučil celý text odriekať v češtine. Práve v tom čase sa stal známym ako Nik Xhelilaj, keďže českému štábu sa ťažko vyslovovalo jeho krstné meno Kreshnik (výslovnosť: [krešnik]), a preto sa ponúkol nápad skrátiť hercovo krstné meno na Nik. Film mal premiéru v roku 2008. Počas štúdia na Akadémii umení, konkrétne v 3. ročníku, Nik Xhelilaj debutoval i na divadelných doskách, a to v hre Tennesseeho Williamsa ''[[Električka zvaná Túžba]]''. Hral náročnú postavu Stanleyho Kowalského <ref> https://cineuropa.org/en/video/196065/</ref>. Vrátiac sa k filmom, Nik Xhelilaj hral neskôr hlavné úlohy v celovečerných filmoch ''Alive!'' (2009), ''[[Der Albaner]]'' (2010) a ''Seven Lucky Good'' (2014), alebo vedľajšiu úlohu vo filme ''Real Playing Game'' (2013). Okrem toho doma v Albánsku spolumoderoval kvalifikačnú súťaž populárnej hudby [[Eurovision Song Contest]] 2012. Bolo to v decembri 2011 a išlo o jubilejný 50. ročník ART Song festivalu, ktorý sa konal v Kongresovom paláci v Tirane <ref> http://www.panorama.com.al/nik-xhelilaj-do-te-jete-prezanues-i-festivalit-te-50-te-te-kenges/</ref>. Krátko predtým Nik Xhelilaj tancoval v albánskej verzii tanečnej súťaže [[Dancing with the Stars]] <ref> https://thashethe.me/nik-xhelilaj-nga-dancing-with-the-stars/</ref>. V Turecku, kde hral vo viacerých televíznych seriáloch <ref> http://www.panorama.com.al/nik-xhelilaj-nderkohe-qe-luan-ne-serialet-turke-shpallet-aktori-me-i-mire-ne-shba/</ref>, je rovnako populárny ako doma v Albánsku. V USA, konkrétne v Houstone, získal cenu za najlepší mužský herecký výkon, a to vo filme ''Seven Lucky Good'', v ktorom hral hlavnú úlohu, postavu menom Mehmet, a ktorý tu na WorldFest-Houston International Film Festival získal Zvláštnu cenu poroty. Cena Najlepší herec mu bola udelená počas slávnostného ceremoniálu filmového festivalu. Nik Xhelilaj zapôsobil v roku 2016 v role [[Winnetou (postava)|Winnetoua]] a v trojdielnom televíznom seriáli. V apríli 2017 mal premiéru divákmi i odbornou kritikou vysoko hodnotený turecko-nemecko-americký film ''[[Zer]]''. Hlavnú úlohu hral Nik Xhelilaj, scenáristom a režisérom v jednej osobe bol [[Kazim Öz]]. Film sa dotýka veľmi citlivej témy – otvára tému masakru Kurdov v Dersime v roku 1938 a vymazania tejto udalosti z tureckých oficiálnych dejín –, preto bol na 36. filmovom festivale v Istanbule uvedený len v cenzurovanej verzii. Mnoho kín v Turecku jeho premietanie zrušilo a nakoniec tento film premietalo v tejto krajine len 11 kín <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.seismopolite.com/dealing-with-art-censorship-in-turkey-the-case-of-kazim-oz-s-film-zer/ |dátum prístupu=2021-10-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211029004243/https://www.seismopolite.com/dealing-with-art-censorship-in-turkey-the-case-of-kazim-oz-s-film-zer |dátum archivácie=2021-10-29 }}</ref>. == Významné ocenenia - víťazstvá == * 2010 – 32. Medzinárodný filmový festival Moskva – cena strieborný „Svätý Juraj“ v kategórii Najlepší mužský herecký výkon (film Der Albaner) * 2010 – Medzinárodný filmový festival Priština (Kosovo) – Najlepší herec (film Der Albaner) * 2010 – 47. Filmový festival Golden Orange Antalya (Turecko) - Cena Zlatý pomaranč v kategórii Medzinárodnej súťaže hraných filmov – Najlepší herec (film Der Albaner) * 2011 – Filmový festival Turecko/Nemecko (Norimberg, Nemecko) - Najlepší herec (film Der Albaner) * 2011 – Medzinárodný filmový festival v Berlíne - cena European Shooting Star <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.arkivalajmeve.com/Nik-Xhelilaj-une-shqiptari-i-pare-ne-Berlin.1046995888/ |dátum prístupu=2021-10-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211023081420/http://www.arkivalajmeve.com/Nik-Xhelilaj-une-shqiptari-i-pare-ne-Berlin.1046995888/ |dátum archivácie=2021-10-23 }}</ref> ako iniciatíva Európskej filmovej propagácie (European Film Promotion) * 2014 – Medzinárodný filmový festival Priština (Kosovo) – Najlepší herec (film 3 Yol) * 2014 – 4. Medzinárodný filmový festival Lake Van (Turecko) – Najlepší herec (film 3 Yol) * 2014 – WorldFest Houston - Zlatá cena REMI za Najlepší mužský herecký výkon vo filme Seven Lucky Gods == Filmografia (výber) == {{stĺpce|2| * 2026 - ''Policë për jetë'' * 2024 - ''Luna Park'' * 2024 - ''Abgehoben'' (krátkometrážny) * 2024 - ''The Grimm Reality'' (TV seriál) * 2023-2024 - ''Emanet'' (TV seriál) * 2023 - ''Balko Teneriffa - Mord im Paradies'' * 2023 - ''Policë për kokë'' * 2022 - ''Rise of Empires: Ottoman'', Season 2 (TV seriál) * 2021 - ''The Albanian Virgin'' * 2021 - ''Wir Kinder vom Bahnhof Zoo'' (TV seriál) * 2020 - ''Uyanis: Büyük Selcuklu'' (TV seriál) * 2018 - ''Milk & Honey'' (TV seriál) * 2018 - ''Nefes Nefese'' (TV seriál) * 2018 - ''Direnis Karatay'' * 2017 - ''4 Blocks'' (TV seriál) * 2017 - ''Payitaht Abdülhamid'' (TV seriál) * 2017 - ''Engjejt jane larg'' * 2017 - ''Zer'' * 2016 - ''Winnetou: Posledný boj'' (televízny film) * 2016 - ''Winnetou: Tajomstvo Strieborného jazera'' (televízny film) * 2016 - ''Winnetou: Nový svet'' (televízny film) * 2014 - ''Seven Lucky Gods'' * 2013 - ''3 Yol'' * 2013 - ''Real Playing Game'' * 2012 - ''Kayip Sehir'' (TV seriál) * 2010 - ''Der Albaner'' * 2009 - ''Gjallë'' * 2008 - ''Smutek paní Šnajderové'' * 2005 - ''Me një përdorim'' (krátkometrážny film) }} == Divadelné úlohy (výber) == * 2008 - ''Tango'', autor: [[Sławomir Mrożek]], úloha: Arthur, réžia: Driada Dervishi, Divadlo "Aleksandër Moisiu" v Durrës (Albánsko) * 2007 - ''Tramvaj me emrin dëshirë'' (Električka zvaná Túžba), autor: Tennessee Williams, úloha: Stanley Kowalski, réžia: Timo Flloko, Albánska akadémia umení v Tirane * 2007 - ''Këmbanat e Muzgut'', úloha: Leutnant Llukan, režisér: Alfred Bualioti, Andon Qesari, Albánske národné divadlo, Tirana == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.imdb.com/name/nm2956046/ Nik Xhelilaj na IMDb] * [https://caay.de/nik-xhelilaj/ Nik Xhelilaj - Caay - profil herca s videom] * [https://web.archive.org/web/20110903175734/http://www.alive-thefilm.com/cv_NikXhelilaij.html Nik Xhelilaj, bio, filmography] * [http://www.panorama.com.al/nik-xhelilaj-nderkohe-qe-luan-ne-serialet-turke-shpallet-aktori-me-i-mire-ne-shba/ Cena pre Nika Xhelilaja v USA] * [https://web.archive.org/web/20151223235659/http://www.all-in.de/nachrichten/deutschland_welt/kunst_kultur/Nik-Xhelilaj-spielt-den-neuen-Winnetou;art15819,2056102 Nik Xhelilaj hrá nového Winnetoua] * [https://www-turkishdrama-com.translate.goog/nik-xhelilaj.html?_x_tr_sl=en&_x_tr_tl=sk&_x_tr_hl=sk&_x_tr_pto=nui,sc Nik Xhelilaj v seriáloch] * [https://www.fdb.cz/lidi/182551-nik-xhelilaj.html Nik Xhelilaj životopis (FDb)] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Xhelilaj, Nik}} [[Kategória:Osobnosti z Tirany]] [[Kategória:Albánski herci]] 9f0u7uu4h12v9h7mixg4q3k9t0ki3tn 8256479 8256477 2026-08-02T01:35:50Z ~2026-42526-73 301786 /* Život */ Sprístupnené info o meste v Albánsku v rámci slovenskej Wikipédie 8256479 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Nik Xhelilaj | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = Kreshnik Xhelilaj | dátum narodenia = {{dnv|1983|03|05}} | miesto narodenia = [[Tirana]], [[Albánsko]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | alma mater = | povolanie = | roky pôsobenia = 2005 – súčasnosť | manželka = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = }} '''Nik Xhelilaj''' (*[[5. marec]] [[1983]], [[Tirana]]) je [[Albánsko|albánsky]] herec. == Život == Nik Xhelilaj sa narodil 5. marca 1983 <ref>[https://www.e-talenta.eu/members/profile/nik-xhelilaj Nik Xhelilaj on E-talenta]</ref> v Tirane v Albánsku. Jeho rodné meno je Kreshnik Xhelilaj. Ako 14-ročný odišiel do Istanbulu kvôli štúdiu na strednej vojenskej škole. Obaja jeho rodičia sú vyšší vojenskí hodnostári, jeho otec sa narodil vo [[Vlorë]] a jeho matka sa narodila v [[Tepelenë]]. Nik Xhelilaj predovšetkým na prianie otca začal navštevovať najstaršiu vojenskú strednú školu v Turecku, a to Vojenskú strednú školu Kuleli so sídlom v Çengelköy v Istanbule na ázijskom pobreží Bosporského prielivu, ale po niekoľkých mesiacoch školu opustil a vrátil sa do Tirany. Ako 18-ročný si podal prihlášku na štúdium práva, avšak v prijímacom konaní neuspel. Práve v tom čase sa v Tirane otváral špeciálny kurz herectva, čo bola v Albánsku vtedy úplná novinka. Mladý Kreshnik Xhelilaj videl reklamu na tento projekt a rozhodol sa, že to skúsi. Išlo o projekt Sirea Film, ktorý sa vyprofiloval ako škola scénického umenia a zameriaval sa na vyhľadávanie a všestrannú edukáciu mladých talentov v oblasti umenia <ref> http://www.sireafilm.com</ref>. Na čele projektu stáli dve osobnosti v oblasti umenia – Leonard Bombaj a Alfred Trebicka. Práve oni nasmerovali Kreshnika Xhelilaja na štúdium herectva. Xhelilaj si preto podal prihlášku na Akadémiu umení v Tirane a uspel. Na Akadémiu umení, Fakultu dramatických umení, odbor herectvo nastúpil ako 21-ročný (2004). Jeho prvé účinkovanie vo filme sa datuje už do roku 2005. Išlo o krátky film ''Me një përdorim'' (doslova: Na jedno použitie) režiséra menom Erion Hasanllari <ref> https://www.oranews.tv/shba-nik-xhelilaj-vleresohet-si-aktori-me-i-mire</ref>. Skutočný prielom v jeho hereckej kariére priešiel však o tri roky neskôr. V tom istom roku, keď sa mladý herec objavil v spomenutom krátkom filme, si ho po skončení prvého ročníka na Akadémii umení vybral známy filmový režisér [[Piro Milkani]] do hlavnej úlohy filmu ''Smutek paní Šnajderové'' (albánsky: ''Trishtimi i zonjës Shnajder''). Samotný dej sa vo všeobecnosti zaoberal životom režiséra Milkaniho v 60. rokoch, a to počas jeho štúdií vo vtedajšom Československu. Film ''Smutek paní Šnajderové'' sa nakrúcal v Ratajoch nad Sázavou a Českom Šternberku. Nik Xhelilaj vôbec nevedel po česky, preto sa naučil celý text odriekať v češtine. Práve v tom čase sa stal známym ako Nik Xhelilaj, keďže českému štábu sa ťažko vyslovovalo jeho krstné meno Kreshnik (výslovnosť: [krešnik]), a preto sa ponúkol nápad skrátiť hercovo krstné meno na Nik. Film mal premiéru v roku 2008. Počas štúdia na Akadémii umení, konkrétne v 3. ročníku, Nik Xhelilaj debutoval i na divadelných doskách, a to v hre Tennesseeho Williamsa ''[[Električka zvaná Túžba]]''. Hral náročnú postavu Stanleyho Kowalského <ref> https://cineuropa.org/en/video/196065/</ref>. Vrátiac sa k filmom, Nik Xhelilaj hral neskôr hlavné úlohy v celovečerných filmoch ''Alive!'' (2009), ''[[Der Albaner]]'' (2010) a ''Seven Lucky Good'' (2014), alebo vedľajšiu úlohu vo filme ''Real Playing Game'' (2013). Okrem toho doma v Albánsku spolumoderoval kvalifikačnú súťaž populárnej hudby [[Eurovision Song Contest]] 2012. Bolo to v decembri 2011 a išlo o jubilejný 50. ročník ART Song festivalu, ktorý sa konal v Kongresovom paláci v Tirane <ref> http://www.panorama.com.al/nik-xhelilaj-do-te-jete-prezanues-i-festivalit-te-50-te-te-kenges/</ref>. Krátko predtým Nik Xhelilaj tancoval v albánskej verzii tanečnej súťaže [[Dancing with the Stars]] <ref> https://thashethe.me/nik-xhelilaj-nga-dancing-with-the-stars/</ref>. V Turecku, kde hral vo viacerých televíznych seriáloch <ref> http://www.panorama.com.al/nik-xhelilaj-nderkohe-qe-luan-ne-serialet-turke-shpallet-aktori-me-i-mire-ne-shba/</ref>, je rovnako populárny ako doma v Albánsku. V USA, konkrétne v Houstone, získal cenu za najlepší mužský herecký výkon, a to vo filme ''Seven Lucky Good'', v ktorom hral hlavnú úlohu, postavu menom Mehmet, a ktorý tu na WorldFest-Houston International Film Festival získal Zvláštnu cenu poroty. Cena Najlepší herec mu bola udelená počas slávnostného ceremoniálu filmového festivalu. Nik Xhelilaj zapôsobil v roku 2016 v role [[Winnetou (postava)|Winnetoua]] a v trojdielnom televíznom seriáli. V apríli 2017 mal premiéru divákmi i odbornou kritikou vysoko hodnotený turecko-nemecko-americký film ''[[Zer]]''. Hlavnú úlohu hral Nik Xhelilaj, scenáristom a režisérom v jednej osobe bol [[Kazim Öz]]. Film sa dotýka veľmi citlivej témy – otvára tému masakru Kurdov v Dersime v roku 1938 a vymazania tejto udalosti z tureckých oficiálnych dejín –, preto bol na 36. filmovom festivale v Istanbule uvedený len v cenzurovanej verzii. Mnoho kín v Turecku jeho premietanie zrušilo a nakoniec tento film premietalo v tejto krajine len 11 kín <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.seismopolite.com/dealing-with-art-censorship-in-turkey-the-case-of-kazim-oz-s-film-zer/ |dátum prístupu=2021-10-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211029004243/https://www.seismopolite.com/dealing-with-art-censorship-in-turkey-the-case-of-kazim-oz-s-film-zer |dátum archivácie=2021-10-29 }}</ref>. == Významné ocenenia - víťazstvá == * 2010 – 32. Medzinárodný filmový festival Moskva – cena strieborný „Svätý Juraj“ v kategórii Najlepší mužský herecký výkon (film Der Albaner) * 2010 – Medzinárodný filmový festival Priština (Kosovo) – Najlepší herec (film Der Albaner) * 2010 – 47. Filmový festival Golden Orange Antalya (Turecko) - Cena Zlatý pomaranč v kategórii Medzinárodnej súťaže hraných filmov – Najlepší herec (film Der Albaner) * 2011 – Filmový festival Turecko/Nemecko (Norimberg, Nemecko) - Najlepší herec (film Der Albaner) * 2011 – Medzinárodný filmový festival v Berlíne - cena European Shooting Star <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.arkivalajmeve.com/Nik-Xhelilaj-une-shqiptari-i-pare-ne-Berlin.1046995888/ |dátum prístupu=2021-10-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211023081420/http://www.arkivalajmeve.com/Nik-Xhelilaj-une-shqiptari-i-pare-ne-Berlin.1046995888/ |dátum archivácie=2021-10-23 }}</ref> ako iniciatíva Európskej filmovej propagácie (European Film Promotion) * 2014 – Medzinárodný filmový festival Priština (Kosovo) – Najlepší herec (film 3 Yol) * 2014 – 4. Medzinárodný filmový festival Lake Van (Turecko) – Najlepší herec (film 3 Yol) * 2014 – WorldFest Houston - Zlatá cena REMI za Najlepší mužský herecký výkon vo filme Seven Lucky Gods == Filmografia (výber) == {{stĺpce|2| * 2026 - ''Policë për jetë'' * 2024 - ''Luna Park'' * 2024 - ''Abgehoben'' (krátkometrážny) * 2024 - ''The Grimm Reality'' (TV seriál) * 2023-2024 - ''Emanet'' (TV seriál) * 2023 - ''Balko Teneriffa - Mord im Paradies'' * 2023 - ''Policë për kokë'' * 2022 - ''Rise of Empires: Ottoman'', Season 2 (TV seriál) * 2021 - ''The Albanian Virgin'' * 2021 - ''Wir Kinder vom Bahnhof Zoo'' (TV seriál) * 2020 - ''Uyanis: Büyük Selcuklu'' (TV seriál) * 2018 - ''Milk & Honey'' (TV seriál) * 2018 - ''Nefes Nefese'' (TV seriál) * 2018 - ''Direnis Karatay'' * 2017 - ''4 Blocks'' (TV seriál) * 2017 - ''Payitaht Abdülhamid'' (TV seriál) * 2017 - ''Engjejt jane larg'' * 2017 - ''Zer'' * 2016 - ''Winnetou: Posledný boj'' (televízny film) * 2016 - ''Winnetou: Tajomstvo Strieborného jazera'' (televízny film) * 2016 - ''Winnetou: Nový svet'' (televízny film) * 2014 - ''Seven Lucky Gods'' * 2013 - ''3 Yol'' * 2013 - ''Real Playing Game'' * 2012 - ''Kayip Sehir'' (TV seriál) * 2010 - ''Der Albaner'' * 2009 - ''Gjallë'' * 2008 - ''Smutek paní Šnajderové'' * 2005 - ''Me një përdorim'' (krátkometrážny film) }} == Divadelné úlohy (výber) == * 2008 - ''Tango'', autor: [[Sławomir Mrożek]], úloha: Arthur, réžia: Driada Dervishi, Divadlo "Aleksandër Moisiu" v Durrës (Albánsko) * 2007 - ''Tramvaj me emrin dëshirë'' (Električka zvaná Túžba), autor: Tennessee Williams, úloha: Stanley Kowalski, réžia: Timo Flloko, Albánska akadémia umení v Tirane * 2007 - ''Këmbanat e Muzgut'', úloha: Leutnant Llukan, režisér: Alfred Bualioti, Andon Qesari, Albánske národné divadlo, Tirana == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.imdb.com/name/nm2956046/ Nik Xhelilaj na IMDb] * [https://caay.de/nik-xhelilaj/ Nik Xhelilaj - Caay - profil herca s videom] * [https://web.archive.org/web/20110903175734/http://www.alive-thefilm.com/cv_NikXhelilaij.html Nik Xhelilaj, bio, filmography] * [http://www.panorama.com.al/nik-xhelilaj-nderkohe-qe-luan-ne-serialet-turke-shpallet-aktori-me-i-mire-ne-shba/ Cena pre Nika Xhelilaja v USA] * [https://web.archive.org/web/20151223235659/http://www.all-in.de/nachrichten/deutschland_welt/kunst_kultur/Nik-Xhelilaj-spielt-den-neuen-Winnetou;art15819,2056102 Nik Xhelilaj hrá nového Winnetoua] * [https://www-turkishdrama-com.translate.goog/nik-xhelilaj.html?_x_tr_sl=en&_x_tr_tl=sk&_x_tr_hl=sk&_x_tr_pto=nui,sc Nik Xhelilaj v seriáloch] * [https://www.fdb.cz/lidi/182551-nik-xhelilaj.html Nik Xhelilaj životopis (FDb)] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Xhelilaj, Nik}} [[Kategória:Osobnosti z Tirany]] [[Kategória:Albánski herci]] okz1g0hrtnda5ya2b80jv8ak6f7i8zt Daniel Žulčák 0 674909 8256360 8141364 2026-08-01T15:54:29Z Safíček 270527 /* */ wikilink Inkognito 8256360 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Daniel Žulčák | fotka = Daniel Žulčák, May 2025.png | veľkosť fotky = | komentár = Daniel Žulčák v relácii [[Inkognito (televízna relácia)| Inkognito]] na TV JOJ, máj 2025 | celé meno = | dátum narodenia = {{dnv|1988|07|31}} | miesto narodenia = [[Hudcovce]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = [[herec]] | roky pôsobenia = [[2010]] – súčasnosť | manželka = | priateľka = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = | Český lev = | Zlatý medveď = }} '''Daniel Žulčák''' (* [[31. júl]] [[1988]], [[Hudcovce]]) je [[slovensko|slovenský]] [[televízia (prenos)|televízny]], dabingový a [[divadlo (umenie)|divadelný]] [[herec]].<ref>{{csfd meno|62229}}</ref><ref>{{fdb meno|421975}}</ref> Absolvoval štúdium [[herectvo|herectva]] na [[Konzervatórium (Košice, Timonova 2)|Konzarvatóriu]] v [[Košice|Košiciach]] a [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Od roku [[2013]] bol členom umeleckého súboru [[Slovenské komorné divadlo|Slovenského komorného divadla]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]]. Hosťoval aj v [[Slovenské národné divadlo|SND]], [[Mestské divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|DPOH]], na [[Divadlo Nová scéna|Novej scéne]] a v [[Divadlo Aréna|divadle Aréna]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Hral vo viacerých slovenských filmoch a televíznych seriáloch. Členom [[Činohra Slovenského národného divadla|Činohry]] [[Slovenské národné divadlo|Slovenského národného divadla]] bol v rokoch [[2024]] až [[2025]], pričom v roku [[2025]] bol spolu s ďalšími kolegami v rámci konsolidačných opatrení prepustený. Venuje sa aj hudbe, je členom OJV – Orchester Jeana Valjeana.<ref>https://bdnr.sk/divadlo/umelecky-subor/daniel-zulcak/</ref><ref>https://www.skdmartin.sk/umelecky-subor?x=624746755a7a30784a6d316c626e55394e535a7a61473933505449774e513d3d</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Daniel Žulčák {{!}} Slovenské národné divadlo | url = https://snd.sk/profil/1345/daniel-zulcak | vydavateľ = snd.sk | dátum prístupu = 2025-05-01}}</ref> == Filmografia == === Filmy === * [[2011]]: [[Jantárová cesta (film z roku 2011)|Jantárová cesta]] (krátkometrážny študentský film) * [[2012]]: [[Denis (film z roku 2012)|Denis]] (krátkometrážny študentský film) * [[2012]]: DonT Stop * [[2013]]: Ráno (krátkometrážny študentský film) * [[2014]]: [[Dvere (film z roku 2014)|Dvere]] (krátkometrážny študentský film) * [[2019]]: Šťastný nový rok * [[2019]]: Cesta do nemožna * [[2019]]: Čarovný kamienok * [[2020]]: Pre čisté svedomie (krátkometrážny študentský film) * 2026: Kavej === TV seriály === * [[2010]]: [[Kriminálka Staré Mesto]] * [[2012]]: [[Mesto tieňov]] * [[2012]]: [[Horúca krv]] (Michal Lipanský) * [[2013]]: Pravdivé príbehy s Katkou Brychtovou * [[2015]]: [[Kukučka (seriál)|Kukučka]] (Ervín Rehák) * [[2015]]: [[Divoké kone]] (Osvald Závodský) * [[2018]]: [[Vlci]] (Andrej Urban) * [[2022]]: [[Oteckovia]] (Dávid Veselý) * [[2024]]: [[Čas nádejí]] (Géza Violovský) * [[2025]]: Lásky v Istanbule (Filip Svoboda) === Dokumenty === * [[2019]]: Zrod divadla: 1984 === Divadelné záznamy === * [[2016]]: Výkriky bez ozveny * [[2017]]: Mechúrik-Koščúrik * [[2018]]: Hráči * [[2019]]: Inak sa mám fajn === Hosť v TV reláciach === * [[2013]]: [[Milujem Slovensko]] * [[2014]]: [[Neskoro večer]] * [[2024]]: [[Záhady tela]] * [[2024]]: [[Hit roka]] * [[2025]]: [[Sieň slávy (STVR)|Sieň slávy]] == Referencie == {{referencie}} {{DEFAULTSORT:Žulčák, Daniel}} [[Kategória:Slovenskí televízni herci]] [[Kategória:Slovenskí divadelní herci]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] [[Kategória:Osobnosti z Hudcoviec]] [[Kategória:Absolventi konzervatórií na Slovensku]] n0q1s1406l9m52zf2xnkx2nawy75wr6 Vonkajšia záhlavná hrčka 0 679270 8256363 8256268 2026-08-01T16:04:49Z DurMar12 181423 upravený infobox, wikilink, pridaná sekcia Iné projekty, jazyková šablóna 8256363 wikitext text/x-wiki {{Infobox anatómia |názov = Vonkajšia záhlavná hrčka |popis = výbežok [[záhlavná kosť|záhlavnej kosti]] |obrázok = External occipital protuberance - lateral view2.png |titulok = |obrázok2 = External occipital protuberance - posterior view.png |titulok2 = Ľudská [[lebka]] z bočného a zadného pohľadu. Vonkajšia záhlavná hrčka je znázornená červenou farbou. |sústava = |odstup = |úpon = |súčasť = [[záhlavná kosť|záhlavnej kosti]] |prekurzor = |latinsky = protuberantia occipitalis externa |grécky = }} '''Vonkajšia záhlavná hrčka''' ({{Lat|protuberantia occipitalis externa}}), skrátene '''záhlavná hrčka''' alebo '''záhlavný hrboľ''' je menší [[Kosť|kostný]] výbežok v [[Záhlavná kosť|záhlavnej kosti]], na ktorý sa upína [[Krátke väzy chrbtice|šijový väz]] a [[Lichobežníkový sval|trapézový sval]]. Záhlavná hrčka sa rozdeľuje podľa tvaru na 3 typy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Enlarged External Occipital Protuberance in young French individuals’ head CT: stability in prevalence, size and type between 2011 and 2019|url=https://www.nature.com/articles/s41598-020-63554-y#:~:text=External%20Occipital%20Protuberance%20(EOP)%20is,of%20the%20nuchal%20ligament1.|vydavateľ=nature.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-03-26|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Type 3 External Occipital Protuberance (Spine Type): Ultrasonographic Diagnosis of an Uncommon Cause of Subcutaneous Scalp Pseudotumor in Adolescents {{!}} Actas Dermo-Sifiliográficas|url=https://www.actasdermo.org/en-type-3-external-occipital-protuberance-articulo-S1578219019301945|vydavateľ=actasdermo.org|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-03-26|miesto=|jazyk=}}</ref> # plochý # hrebeňový # chrbticový '''Hrboľník''' alebo '''Inion''' ({{vjz|grc|ἰνίον|iníon}}) je najvyšší bod vonkajšej záhlavnej hrčky. Výbežok je užitočný v [[Medicína|medicíne]] a [[Archeológia|archeológii]], kde slúži v špeciálnych prípadoch pri identifikácii pohlavia. Štúdie ukázali, že vonkajšia záhlavná hrčka je štatisticky menej výrazná u [[Ženské pohlavie|ženského pohlavia]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=|url=https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/biol/kan/studium/Intersexualne_rozdiely.pdf|vydavateľ=Univerzita Komenského|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-03-26|miesto=Bratislava|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20220328231542/https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/biol/kan/studium/Intersexualne_rozdiely.pdf|dátum archivácie=2022-03-28}}</ref> == Nadmerná záhlavná hrčka == Hrčka 2. a 3. typu sa považuje za nadmernú záhlavnú hrčku, ktorá je definovaná ako zväčšený anatomický variant tohto výbežku. Považuje sa za pozostatok [[Človek neandertálsky|človeka neandertálskeho]], preto je veľmi dôležitá pri vedeckých opisoch klasických [[Človek neandertálsky|neandertálskych]] lebiek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Prominent exostosis projecting from the occipital squama more substantial and prevalent in young adult than older age groups|url=https://www.nature.com/articles/s41598-018-21625-1|vydavateľ=nature.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-03-26|miesto=|jazyk=}}</ref> S týmto variantom sa spájajú aj [[Medicína|medicínske]] problémy. Pacienti sa sťažujú na citlivý kostný opuch v zadnej časti krku, ktorý spôsobuje bolesť najmä pri spánku. Vo vážnejších prípadoch môže byť bolesť prítomná aj v pokoji a počas pohybu krkom. V špeciálnych prípadoch, napr. pri autonehode, môže dôjsť k jeho [[Zlomenina (kosť)|zlomeniu]]. K liečbe sa pristupuje [[Chirurgia|chirurgicky]]. Vyhladenie kosti a [[Chirurgia|chirurgická]] resekcia môže priniesť zmiernenie a uľavenie [[Symptóm (medicína)|symptómov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Na lebkách nám začali rásť výrastky: Môcť za to majú smartfóny|url=https://www.techbyte.sk/2019/06/lebkach-vyrastky-smartfony/|vydavateľ=techbyte.sk|dátum vydania=2019-06-18|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-03-26|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Type 3 External Occipital Protuberance (Spine Type): Ultrasonographic Diagnosis of an Uncommon Cause of Subcutaneous Scalp Pseudotumor in Adolescents {{!}} Actas Dermo-Sifiliográficas|url=https://www.actasdermo.org/en-type-3-external-occipital-protuberance-articulo-S1578219019301945|vydavateľ=actasdermo.org|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-03-26|miesto=|jazyk=}}</ref> == Galéria == <gallery widths="180" heights="180"> Súbor:External occipital protuberance - animation.gif|Animácia [[Lebka|lebky]]. Záhlavná hrčka je vyznačená červenou. Súbor:Occipital bun modern human male.jpg|Nadmerná záhlavná hrčka </gallery>{{clear}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Mozgová časť lebky}} [[Kategória:Záhlavná kosť]] i8z3jroo0w7pvfu4up8soozsc03ngt7 Zach Hyman 0 679332 8256331 8083826 2026-08-01T14:16:31Z Henrіch 186557 vänt.napis??lltro?? 8256331 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hokejista|Meno=Zach Hyman|Portrét=Zach Hyman 2017-12-09.jpg|Popis=v drese [[Toronto Maple Leafs]] v roku 2017|Štátna príslušnosť=Kanada|Dátum narodenia={{dnv|1992|06|09}}|Miesto narodenia=[[Toronto]], [[Ontário]], [[Kanada]]|Pozícia=ľavé krídlo|Streľba=pravá ruka|Výška=185|Váha=96|Tím=[[Edmonton Oilers]]|Bývalé tímy=[[Toronto Maple Leafs]]|Draft=2010, 135. miesto, Florida Panthers|Rok1=2015}} '''Zachary Martin Hyman''' (* [[9. jún]] [[1992]], [[Toronto]], [[Ontário]], [[Kanada]]) je kanadský hokejista a spisovateľ. V súčasnosti nastupuje za klub [[Edmonton Oilers]] hrajúci v [[National Hockey League|NHL]]. Hyman je zároveň autorom literatúry pre deti. Doposiaľ boli vydané tri knihy, z ktorých jedna sa stala [[Bestseller|bestsellerom]]. == Hokejová kariéra == === Juniorská kariéra (2006 – 2015) === Zach Hyman hokejovo vyrastal v rodnom Toronte do 16 rokov, kedy sa prestúpil do klubu z [[Hamilton (Ontário)|Hamiltonu]] pôsobiacom v juniorskej lige [[OJHL]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul='One-hundred percent is all we ask. See you in the NHL': The Zach Hyman Story|url=http://www.michigandaily.com/uncategorized/one-hundred-percent-all-we-ask-see-you-nhl-zach-hyman-story/|vydavateľ=The Michigan Daily|dátum vydania=2012-10-25|dátum prístupu=2022-03-27|jazyk=en-US}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zach Hyman at eliteprospects.com|url=https://www.eliteprospects.com/player/75045/zach-hyman|vydavateľ=www.eliteprospects.com|dátum prístupu=2022-03-27|jazyk=en}}</ref> V novom tíme sa Hymanovi darilo, už v prvej sezóne bol menovaný najlepším nováčikom a v nasledujúcich dvoch ročníkoch bol zvolený za kapitána mužstva. Do NHL bol draftovaný aj napriek tomu, že hrával v lige, ktorá sa neradí medzi trojicu najprestížnejších juniorských hokejových súťaží spadajúcich pod [[Canadian Hockey League|CHL]]. Vďaka skvelým výkonom získal štipendium na [[University of Michigan]], kde nastúpil v akademickom roku 2011/12 a kde strávil nasledujúce štyri sezóny. Na vysokej škole exceloval ako na ľade, tak i pri štúdiu. V sezóne 2014/15 bol zaradený medzi desať kandidátov na cenu [[Hobey Baker Award|Hobeyho Bakera]], ktorá sa udeľuje najlepšiemu hráčovi univerzitnej hokejovej ligy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=|url=www.hobeybaker.com/news/item/2015-top10|dátum prístupu=}}</ref> Zároveň sa radil medzi študentov s najlepším priemerom a v roku 2015 získal titul v obore história.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hyman Honored as Wooden Citizenship Cup Finalist|url=http://www.mgoblue.com/sports/m-hockey/spec-rel/042715aab.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2015-07-01|dátum prístupu=2022-03-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20150701134134/http://www.mgoblue.com/sports/m-hockey/spec-rel/042715aab.html|dátum archivácie=2015-07-01}}</ref> Hymana si na drafte NHL zvolila v piatom kole [[Florida Panthers]] ešte v roku 2010. Klub hráčovi ponúkol vstupnú zmluvu hneď, ako zdarne ukončil štúdium na vysokej škole, avšak Hyman neprejavil záujem pripojiť sa k tímu Panthers, radšej si ponechal status voľného hráča.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hobey Baker finalist Zach Hyman a potential UFA - Sportsnet.ca|url=https://www.sportsnet.ca/hockey/nhl/hobey-baker-finalist-zach-hyman-potential-ufa/|vydavateľ=www.sportsnet.ca|dátum prístupu=2022-03-27}}</ref> Vedenie Floridy si uvedomovalo, že v júli 2015 by klubu zaniklo právo na podpis Hymana, preto bol v polovici júna vymenený do [[Toronto Maple Leafs|Toronta Maple Leafs]] za [[Greg McKegg|Grega McKegga]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maple Leafs acquire rights to Hyman from Panthers|url=https://www.nhl.com/news/maple-leafs-acquire-rights-to-hyman-from-panthers/c-771488|vydavateľ=NHL.com|dátum prístupu=2022-03-27|jazyk=en-US}}</ref> === Toronto Maple Leafs (2015 – 2021) === S Torontom sa dohodol na vstupnom kontrakte<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maple Leafs acquire rights to Hyman from Panthers|url=https://www.nhl.com/news/maple-leafs-acquire-rights-to-hyman-from-panthers/c-771488|vydavateľ=NHL.com|dátum prístupu=2022-03-27|jazyk=en-US}}</ref> a v sezóne 2015/16 sa stal súčasťou tímu [[Toronto Marlies]] pôsobiacom v [[American Hockey League|AHL]]. V najlepšej hokejovej lige sveta debutoval ešte v tej istej sezóne, dres najobľúbenejšieho celku z detstva obliekol 16-krát. Od ďalšieho ročníka už bol stálou súčasťou prvého tímu. Vo formácii začal nastupovať s ďalšími nováčikmi, [[William Nylander|Williamom Nylanderom]] a [[Auston Matthews|Austonom Matthewsom]], ktorému i prihrával na prvý gól v kariére. Matthewsovi sekundoval na ľavom krídle prakticky počas celých piatich sezón, čo v Toronte strávil. V klube vytrval do roku 2021, kedy bol nútený Maple Leafs opustiť, nakoľko kanadský tím nemal dostatok financií pod platovým stropom, aby si mohol Hymana udržať. === Edmonton Oilers (2021 – súčasnosť) === V lete 2021 sa ako voľný hráč dohodol na sedemročnom kontrakte s mužstvom Edmonton Oilers, ktoré nutne hľadalo centra do prvej formácie ku [[Connor McDavid|Connorovi McDavidovi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oilers sign Hyman to 7-year deal, re-sign Barrie|url=https://www.espn.com/nhl/story/_/id/31905181/edmonton-oilers-agree-7-year-deal-zach-hyman-re-sign-tyson-barrie-reports|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2021-07-28|dátum prístupu=2022-03-27|jazyk=en}}</ref> Mnoho fanúšikov celku z Alberty sa k akvizícii hokejistu stavalo skepticky, najmä pre dlhodobú zmluvu, ktorú považovali za riskantnú, nakoľko si v posledných rokoch prešiel viacerými ťažkými zraneniami, pre ktoré prišiel o značnú porciu zápasov. Avšak Hyman si na svoju stranu naklonil i tých najväčších kritikov, keď v prvých šiestich zápasoch v novom klube nastrieľal rovnaký počet gólov. Ročník 2021/22 bol z osobného aj klubového pohľadu dovtedy najúspešnejším v Hymanovej kariére. Vytvoril nové osobné rekordy v počte získaných bodov za sezónu (54), nastrieľaných gólov (27) i asistencií (27). Vynikajúce výkony podával aj vo vyraďovacej časti, v 16 zápasoch vsietil hneď jedenásť gólov a držal si priemer bod na zápas. Edmontonu Oilers pomohol k postupu do tretieho kola play-off, kam sa celok z Alberty prebojoval prvýkrát od roku 2006. V ročníku 2022/23 pokračoval vo vynikajúcich výkonoch v drese Oilers. Prvýkrát v kariére zbieral v priemere vyše bod na zápas. V 79 stretnutiach zaknihoval dokopy 83 kanadských bodov za 36 gólov a 47 asistencií a prekonal všetky osobné maximá, ktoré stanovil sezónu predtým. == Literárna tvorba == [[Súbor:ZachHymanBookSigningMagiciansSecret.jpg|náhľad|Hyman podpisujúci knihu a dres mladej fanúšičke]] Hyman považuje písanie za hobby, nie prácu, a vyjadril sa, že príbehy, ktoré si nesie v hlave, by previedol na papier, aj keby nikdy neboli vydané.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jewish hockey player not your typical children’s author|url=http://www.timesofisrael.com/jewish-hockey-player-not-your-typical-childrens-author/|vydavateľ=www.timesofisrael.com|dátum prístupu=2022-03-27|jazyk=en-US|meno=Renee|priezvisko=Ghert-Z}}</ref> Prvá kniha bola vydaná ešte keď študoval na univerzite. Príbeh sa odohráva v [[New York (mesto)|New Yorku]] v dvadsiatych rokoch minulého storočia a točí sa okolo chlapca Georgea, ktorý obdivuje [[Babe Ruth|Babea Rutha]]. Druhá kniha uzrela svetlo sveta v októbri 2015 a hlavnou postavou je hanblivý malý hokejista, ktorý žije v tieni svojho slávnejšieho brata, ale napokon všetky problémy prekoná a dostane sa do NHL. Tretia kniha, vydaná v apríli 2018, sa stala bestsellerom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Maple Leafs' Zach Hyman opens up about his writing career - Sportsnet.ca|url=https://www.sportsnet.ca/hockey/nhl/maple-leafs-zach-hyman-opens-writing-career/|vydavateľ=www.sportsnet.ca|dátum prístupu=2022-03-27}}</ref> Dielo nesie posolstvo, že sny sa môžu stať realitou, pokiaľ v ne človek verí. Kniha bola nominovaná na niekoľko ocenení v Kanade. V súčasnosti pracuje na štvrtej knihe, špekuluje sa, že by sa mohla týkať basketbalu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zach Hyman: NHL Prospect, Author|url=https://www.sikids.com/kid-reporter/zach-hyman-nhl-prospect-author|vydavateľ=SI Kids: Sports News for Kids, Kids Games and More|dátum prístupu=2022-03-27|jazyk=en-us|meno=J. J.|priezvisko=Post}}</ref> Hyman je pod zmluvou s vydavateľstvom [[Penguin Random House|Penguin]]. == Dielo == * The Bambino and Me (2014, {{ISBN|1770496270}}) * Hockey Hero (2015, {{ISBN|1770496300}}) * The Magician's Secret (2018, {{ISBN|177049894X}}) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Hyman, Zach}} [[Kategória:Kanadskí hokejoví útočníci]] [[Kategória:Kanadskí spisovatelia]] [[Kategória:Hráči Edmonton Oilers]] [[Kategória:Hráči Toronto Maple Leafs]] [[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom Florida Panthers]] [[Kategória:Kanadské osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Športovci židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Toronta]] njj4qz9yw6pm3i3xcy94izwunl8stxd Na love 0 682061 8256349 7986446 2026-08-01T14:49:57Z Safíček 270527 /* */ minuly cas 8256349 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Na love | en = The Chase | druhý názov = | logo = | typ = vedomostná relácia | formát = | tvorca = Danny Carvalho<br/>Pete Faherty<br/>Chris Gepp<br/>Elliot Johnson<br/>Matt Pritchard<br/>Amanda Wilson | scenár = | réžia = Michael Čech | moderátori = [[Viktor Vincze]] | porota = | rozprávač = | hudba = Paul Farrer | slogan = Začína sa veľký balík peňazí | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}}<br/>{{nowrap|(pôvodne {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}})}} | počet sérií = 1 | počet epizód = 21 ([[#Časti|zoznam častí]]) | zoznam epizód = | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = ITV Studios<br/>Potato | dĺžka = cca 60 min. | vysielanie = [[13. jún]] [[2022]] – [[11. júl]] [[2022]] | tv = [[TV Markíza]] | formát obrazu = | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace = | webstránka = | imdb id = | tv com id = | csfd id = }} '''''Na love''''' je [[slovensko|slovenská]] [[televízia (prenos)|televízna]] súťažná [[Relácia (vysielanie)|relácia]] typu [[Reality show|show]], ktorú vysielala [[TV Markíza]] od [[13. jún]]a [[2022]].<ref>https://mediaboom.sk/exkluzivne-markiza-skusi-nahradit-oteckov-uz-tuto-jar-pred-letom-odstartuje-dennu-novinku</ref> Moderátorom relácie bol [[Viktor Vincze]]. == Pravidlá hry Na love == {{Sekcia bez zdroja||16.4.2024}} Na každej epizóde sa zúčastňujú štyria súťažiaci, ktorí tvoria jeden tím, a jeden Lovec. V prvej fáze hrá každý zo súťažiacich samostatne. Najprv po dobu jednej minúty zodpovedá na sadu otázok, pričom za každú správnu odpoveď získava 250 €, v prípade nesprávnej odpovede alebo pri jej preskočení sa nič nedeje. Po ubehnutí jednej minúty si súťažiaci v dueli zahrá o získanú čiastku proti Lovci. Tento obnos je umiestnený do tretieho poľa sedemstupňovej hracej plochy a cieľom je presunúť túto čiastku až dole a uniknúť Lovcovi. Ten pred zahájením duelu ponúkne hráčovi bezpečnejší a riskantnejší variant; pokiaľ chce hráč riskovať a hrať o väčší peňažný obnos, stenčí sa náskok pred Lovcom na 1 políčko. Pokiaľ chce mať radšej väčšiu šancu na únik, môže zvoliť náskok 3 miest, ale tiež hrať o významne menšiu čiastku. Po krátkej porade s tímom a zvolení štartovnej pozície je duel zahájený. Obaja hráči odpovedajú na totožné otázky, pričom vyberajú z troch možností. Akonáhle jeden odpovie, musí druhý označiť odpoveď do piatich sekúnd. Pri správnej odpovedi nasleduje posun o jedno políčko dole, pri zlej zostáva osoba na svojej pozícii. Pokiaľ Lovec súťažiaceho v priebehu duelu dostihne, tak ten zo súťaže vypadáva, rovnako ako jeho doposiaľ získaná výhra. Pokiaľ naopak Lovec súťažiaceho nechytí, presunie sa získaný obnos do tímového celku. Po konci duelu sa do súťaže zapoja aj zostávajúci členovia tímu. === Finálová štvanica === Tí, čo sa dostanú do finále, odpovedajú na vopred pripravený set otázok. Lovec tentoraz odpovedá na odlišné otázky. V prípade, že Lovec v doterajších hrách chytil všetkých štyroch protivníkov, nastáva takzvané „Zmŕtvychvstanie“ a súťažiaci si musí vybrať jedného zo svojho stredu, kto sa sám stretne vo finálnej hre o vopred stanovenú sumu 1000 €. Súťažiaci zodpovedajú v priebehu dvoch minút a snažia sa získať čo najviac správnych odpovedí. Štartovacia pozícia sa odvíja od počtu finalistov, pokiaľ hrá iba jeden, tak má na Lovke náskok jedného poľa, pokiaľ postúpili všetci štyria, znamená to náskok štyroch pozícií. Za každú správnu odpoveď sa náskok navyšuje o jedno pole. Súťažiaci nemôžu diskutovať a vždy iba jeden zodpovedá, pričom sa musí najskôr prihlásiť. Po uplynutí dvoch minút prichádza Lovec, ktorý sa snaží zmazať náskok, ktorý si tím vybudoval. Pri správnej odpovedi sa posúva o jedno pole vpred, pokiaľ ale odpovie zle alebo nevie, čas sa zastaví a tím sa môže krátko poradiť a skúsiť odpovedať správne; pokiaľ sa im to podarí, posunú Lovce o jedno pole späť. Ak Lovec tím dostihne pred uplynutím stanoveného času, nezískajú súťažiaci nič, v prípade, že sa mu to nepodarí, rozdelia si súťažiaci výhru rovnakým dielom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Davies | meno = Erica | titul = How does The Chase work? | url = https://www.thesun.co.uk/tvandshowbiz/3152603/the-chase-game-rules-how-work-prize-the-beast/ | vydavateľ = The Sun | dátum vydania = 2020-12-18 | dátum prístupu = 2021-08-05 | jazyk = en }}</ref> == Lovci == {|class="wikitable" |- ! Meno ! Prezývka ! Povolanie ! Počet výhier ! Počet prehier !Úspešnosť v % ! Najviac<br>dohnaných polí |- | Slavo Hlásny | '''Kráľ kvízov''' | učiteľ angličtiny a dejepisu ! 6 ! 2 !75 % ! 16 |- | Štefan Jurča | '''Knihožrút''' | učiteľ slovenčiny a vášnivý knihomoľ ! 6 ! 1 !87,5 % ! 20 |- | Denisa Žitňanská | '''Profesorka''' | učiteľka angličtiny a geografie ! 4 ! 2 !66,7 % ! 19 |} == Série == {|class="wikitable sortable" style="width: 50%; text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Réžia ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#2528BB; width:1%;" | | '''[[#1. séria (2022)|1]]''' |21 |[[13. jún]] [[2022]] |[[11. júl]] [[2022]] |[[Michael Čech]] |Pondelok – Piatok 17:55 |[[TV Markíza]] |} == Časti == === 1. séria (2022) === {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! № ! # ! Názov ! Premiéra ! Lovec ! Podiel ! Výsledok finálovej štvanice |- ! colspan="7" style="background: #2528BB; color: #FFFFFF;" | |- | 1 | 1 | Epizóda 1 | 13. jún 2022 | Kráľ kvízov | 3 súťažiaci nahrali 6 250 € | 16/16 (0:20) |- | 2 | 2 | Epizóda 2 | 14. jún 2022 | Knihožrút | 2 súťažiaci nahrali 3 250 € | 13/13 (0:20) |- | 3 | 3 | Epizóda 3 | 15. jún 2022 | Profesorka | 3 súťažiaci nahrali 4 250 € | 16/16 (0:34) |- | 4 | 4 | Epizóda 4 | 16. jún 2022 | Knihožrút | 2 súťažiaci nahrali 5 000 € | 20/20 (0:14) |- | 5 | 5 | Epizóda 5 | 17. jún 2022 | Kráľ kvízov | 4 súťažiaci nahrali 401 € | '''15/17''' (každý súťažiaci vyhral '''100,25 €''') |- | 6 | 6 | Epizóda 6 | 20. jún 2022 | Kráľ kvízov | 1 súťažiaci nahral 150 € | 1/1 (1:54) |- | 7 | 7 | Epizóda 7 | 21. jún 2022 | Profesorka | 2 súťažiaci nahrali 5 250 € | 19/19 (0:07) |- | 8 | 8 | Epizóda 8 | 22. jún 2022 | Knihožrút | 4 súťažiaci nahrali 8 000 € | '''18/22''' (každý súťažiaci vyhral '''2 000 €''') |- | 9 | 9 | Epizóda 9 | 23. jún 2022 | Kráľ kvízov | zmŕtvychvstanie (4 súťažiaci hráli o 1 000 €) | 13/13 (0:48) |- | 10 | 10 | Epizóda 10 | 24. jún 2022 | Knihožrút | 3 súťažiaci nahrali 4 000 € | 6/6 (1:26) |- | 11 | 11 | Epizóda 11 | 27. jún 2022 | Profesorka | 3 súťažiaci nahrali 5 000 € | 15/15 (0:51) |- | 12 | 12 | Epizóda 12 | 28. jún 2022 | Kráľ kvízov | 3 súťažiaci nahrali 5 000 € | 14/14 (0:40) |- | 13 | 13 | Epizóda 13 | 29. jún 2022 | Knihožrút | 2 súťažiaci nahrali 3 250 € | 13/13 (0:01) |- | 14 | 14 | Epizóda 14 | 30. jún 2022 | Kráľ kvízov | 3 súťažiaci nahrali 5 000 € | 11/11 (0:23) |- | 15 | 15 | Epizóda 15 | 1. júl 2022 | Profesorka | 2 súťažiaci nahrali 3 750 € | '''14+1/16+1''' (každý súťažiaci vyhral '''1 875 €''') |- | 16 | 16 | Epizóda 16 | 4. júl 2022 | Kráľ kvízov | 1 súťažiaci nahral 700 € | 11/11 (1:07) |- | 17 | 17 | Epizóda 17 | 5. júl 2022 | Profesorka | 3 súťažiaci nahrali 4 750 € | '''10/14''' (každý súťažiaci vyhral '''1 583,3 €''') |- | 18 | 18 | Epizóda 18 | 6. júl 2022 | Knihožrút | 3 súťažiaci nahrali 4 500 € | 17/17 (0:30) |- | 19 | 19 | Epizóda 19 | 7. júl 2022 | Kráľ kvízov | 3 súťažiaci nahrali 4 250 € | '''13/16''' (každý súťažiaci vyhral '''1 416,6 €''') |- | 20 | 20 | Epizóda 20 | 8. júl 2022 | Profesorka | 2 súťažiaci nahrali 3 000 € | 14/14 (0:33) |- | 21 | 21 | Epizóda 21 | 11. júl 2022 | Knihožrút | 3 súťažiaci nahrali 1 825 € | 17/17 (0:31) |} == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.facebook.com/Na-love-110613731651281/ ''Na love''] na sociálnej sieti [[Facebook]]. [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Televízne súťaže]] [[Kategória:Televízne relácie z roku 2022]] qynje445tf4u3u1hyuctnbzhzwkr09p Redaktor:Martingazak 2 699366 8256584 8255701 2026-08-02T11:40:52Z Martingazak 234259 Nemecké represálie v Kežmarku 8256584 wikitext text/x-wiki == Ocenenia == {{Vyznamenanie | kod = 1104 | text = Za neúnavnú tvorbu na nových alebo rozšíreniach článkov o vojenstve a vojnových konfliktoch, minulých či prebiehajúcich ti udeľujem čestný '''Rad Andreja Hadika''' | podpis = --[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:49, 20. november 2024 (UTC) }} {{Nálepka pravá |float = left |text_farba = black |text_farba_pozadie = white |obrazok = [[Súbor:Symbol_thumbs_up_white.svg|50px]] |obrazok_farba_pozadie = #008800 |okraj_farba = #008800 |okraj_sirka = 1 |text = Nasledovní redaktori si myslia, že tento redaktor je veľkým prínosom pre Wikipédiu: ---- * --[[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]]) 12:41, 1. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:Robert Jahoda|Róbert Jahoda]] ([[Diskusia s redaktorom:Robert Jahoda|diskusia]]) 20:39, 2. september 2023 (UTC) * --[[Redaktor:ScholastikosSVK|ScholastikosSVK]] ([[Diskusia s redaktorom:ScholastikosSVK|diskusia]]) 06:40, 6. november 2023 (CET) * --<font face="Trebuchet MS"><b>[[Redaktor:V0lkanic|<span style="color:#32CD32">V0lkanic</span>]] [[Diskusia_s_redaktorom:V0lkanic|<span style="color:#000000">(diskusia)</span>]]</b></font> 17:01, 13. november 2023 (UTC) * --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 09:58, 17. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Georgeo88|Georgeo88]] ([[Diskusia s redaktorom:Georgeo88|diskusia]]) 07:41, 27. november 2023 (UTC) * [[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]]) 16:52, 2. december 2023 (UTC) * --[[Redaktor:FYI2023|FYI2023]] ([[Diskusia s redaktorom:FYI2023|diskusia]]) 06:13, 5. jún 2024 (UTC) * --[[Redaktor:Andrej-airliner|Andrej-airliner]] ([[Diskusia s redaktorom:Andrej-airliner|diskusia]]) 16:34, 21. december 2025 (UTC) * --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:28, 5. január 2026 (UTC) * --[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:18, 21. marec 2026 (UTC) * --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 19:23, 22. marec 2026 (UTC) }} __TOC__ {{clear}} =Wiki loves Slovakia= [https://wikimedia.sk/vysledky-wiki-miluje-zem-2025/?fbclid=IwY2xjawM2n_hleHRuA2FlbQIxMABicmlkETBPRFBPNmg2bnJOQlBuZ2dPAR5XRh71-ROAzLRWPLiL9TnQo-lqdrEogVynvJI1tVovXfBOO1-XpDozmnbkwg_aem_n6myoqXSgLmayloTkZQ6Zg Ocenené fotky 2025]: [[Image:331_Lednick%C3%A9_bradlo.jpg|300px]] [[Image:P30_Tajch_Ottergrund.jpg|300px]] [[Image:SKUEV0267 Biele hory Jelenia hora.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2024_in_Slovakia Ocenená fotka 2024]: [[Image:NPR_84_Krslenica.jpg|300px]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Commons:Wiki_Loves_Earth_2023_in_Slovakia Ocenená fotka 2023]: [[Image:Belianske Tatras from Gerlachovsky Peak Slovakia.jpg|300px]] =Moje stránky= Chýbajú mi stránky zaujímavých úsekov našich dejín. Snažím sa ísť od primárnych a naračných prameňov. ==Stredoveké Uhorsko== # [[Vpád starých Maďarov do Córdobského kalifátu]] # [[Obliehanie Bratislavy]] # [[Bitka pri Kerlési]] # [[Bitka pri rieke Tisa]] # [[Bitka pri Kemeji]] # [[Bitka pri Mogyoróde]] # [[Bitka na Gvozde]] # [[Bitka na Wiare]] # [[Bitka na Luckom poli]] # [[Bitka pri Harame]] # [[Bitka pri rieke Slaná (1132)]] # [[Bitka pri rieke Fischa]] # [[Boris Kolomanovič]] # [[Bitka pri Zemune]] # [[Brat Julián]] # [[Roger z Torre Maggiore]] # [[Carmen Miserabile]] # [[Uhorská občianska vojna (1264 – 1265)]] # [[Bitka pri Rábe]] # [[Bitka pri jazere Hód]] # [[Druhý mongolský vpád do Uhorska]] # [[Uhorské ťaženia na juhozápadnú Rus]] # [[Koloman (Halič)]] # [[Michal Černigovský]] # [[Daniel Romanovič]] # [[Rostislav Michajlovič]] # [[Bitka pri Jarosławe]] # [[Bitka na Litave]] # [[Bitka pri Starom Sączi]] # [[Bitka pri Holíči]] # [[Bitka pri Posade]] # [[Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmundových]] ===Stredoveké kroniky a kronikári=== '''Nové''': # [[Kronika Reginona]] # [[Altaišské anály väčšie]] # [[Mravné ponaučenia kráľovičovi Imrichovi]] # [[Gallova kronika]] # [[Pokračovatelia Kosmovi]] # [[Mních sázavský]] # [[Kanovník vyšehradský]] # [[Vincentius]] # [[Jarloch]] # [[História výpravy cisára Fridricha]] # [[Druhé pokračovanie Kosmovo]] # [[Hradištsko-opatovické letopisy]] # [[Haličsko-volynský letopis]] # [[Magister Ákoš]] # [[Marek z Káltu]] # [[Kostnická kronika]] # [[Pamätihodnosti z čias panovania cisára Žigmunda]] # [[Eberhard Windecke]] # [[Gesta Hungarorum vetera]] # [[Bratislavské anály]] # [[Bratislavská kronika]] # [[Kronika magistra Jána]] # [[Ján zo Šarišských Sokoloviec]] # [[Kronika anonymného minoritu]] # [[Uhorská kronika]] # [[Záhrebská kronika]] # [[Heinrich von Mügeln]] # [[Knauzova kronika]] # [[Spišskosobotská kronika]] # [[František Pražský]] # [[Beneš Krabice z Weitmile]] # [[Kronika česká Přibíka Pulkavu]] # [[Kronika Jána Marignolu]] # [[Ján Marignola]] # [[Kronika Vavřince z Březové]] # [[Vavřinec z Březové]] # [[Správa o majstrovi Jánovi Husovi v Kostnici]] # [[Rozprávanie o majstrovi Hieronymovi Pražskom upálenom v Kostnici pre meno Kristovo]] # [[Peter z Mladoňovic]] # [[Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi|Kronika velmi pěkná o Janu Žižkovi, družiníku krále Václava IV.]] # [[Kronika Bartoška z Drahoníc]] # [[Legenda minor]] # [[Život svätého Štefana]] # [[Menšia legenda o svätom Gerardovi]] ===Husitské a bratrícke hnutie=== '''Nové''': # [[Bitka pri Somoši]] # [[Bitka pri Myšleniciach]] # [[Bitka pri Blatnom Potoku]] # [[Gajary – Posádka]] # [[Zelená hora]] # [[Tisovecký hrad]] # [[Ján Talafús z Ostrova]] # [[Václav z Rachmanova]] # [[Bitka pri Trnave (1430)]] ===1. republika=== # [[Pobedimský pogrom]], [[Pogrom v Pobedime]] ===Malá vojna=== '''Nové''': # [[Vylodenie pri Štúrove]] # [[Zostrel lietadla Š-328.237]] # [[Vzbura v štítnickej doline]] # [[Nálet na Spišskú Novú Ves]] # [[Pavel Mičianik]] ===Druhá svetová vojna=== '''Nové''': # [[1. ukrajinský front]] # [[2. ukrajinský front]] # [[4. ukrajinský front]] # [[Dohoda o pomere mezi československou správou a sovietskym vrchným veliteľom po vstupe sovietských vojsk na československé územie]], plný text [https://sk.wikisource.org/wiki/Dohoda_o_pomere_mezi_%C4%8Deskoslovenskou_spr%C3%A1vou_a_sovietskym_vrchn%C3%BDm_velite%C4%BEom_po_vstupe_sovietsk%C3%BDch_vojsk_na_%C4%8Deskoslovensk%C3%A9_%C3%BAzemie Dohoda] # [[Masakry väzňov NKVD v roku 1941]] # [https://sk.wikisource.org/wiki/Pakt_troch_ve%C4%BEmoc%C3%AD Pakt troch veľmocí] # [[Vyhlásenie vojny Sovietskemu zväzu Slovenskou republikou]] # [[Vyhlásenie vojny Spojeným štátom a Veľkej Británii Slovenskou republikou]], [[Vyhlásenie vojny USA a Veľkej Británii Slovenskou republikou|presmerovacia linka]] # [[Vojaci slobody]] # [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko]], [[Program Erweiterte Kinderlandverschickung a Slovensko]] # [[Zaisťovací tábor v Ilave]], [[Machau]] # [[Zaisťovací tábor pre Cigánov v Dubnici nad Váhom]], [[Nemecké vraždy väzňov cigánskeho tábora v Dubnici nad Váhom]] '''Nemecké jednotky''' # [[1. východomoslimský pluk SS]] # [[14. granátnická divízia SS (1. haličská)]], [[14. granátnická divízia SS (1. ukrajinská)]], [[1. divízia Ukrajinskej národnej armády]], [[Kampfgruppe SS Wildner]], [[Bojová skupina SS Wildner]], [[Kampfgruppe SS Wittenmayer]], [[Bojová skupina SS Wittenmayer]], [[Vypálenie obce Kvačany]] # [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“]], [[Kampfgruppe SS Schäfer]], [[Bojová skupina SS Schäfer]] # [[167. pešia divízia]], [[167. divízia ľudových granátnikov]] # [[271. divízia ľudových granátnikov]], [[271. pešia divízia]] # [[708. divízia ľudových granátnikov]] # [[Bojová skupina Volkmann]] # [[Bojová skupina SS Dietz]] # [[Einsatzgruppe H]] # [[Korück 531]] # [[Nemecký pancierový vlak zničený povstalcami pri Kráľovej Lehote]] # [[Pancierový vlak Panzerzug 62]] # [[Protipartizánska jednotka Josef]], [[Einheit Josef]], [[Antipartisaneneinheit Josef]], [[Einheit Jozef Slowakei 232]] # [[Tanková divízia Tatra]], [[Kampfgruppe Ohlen]], [[Bojová skupina Ohlen]], [[Kampfgruppe Junck]], [[Bojová skupina Junck]] # [[Úderný pluk 1. tankovej armády]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 7a]], [[Sonderkommando z.b.V. 7a]], [[Oddiel na zvláštne použitie 7a]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 15]], [[Sonderkommando z.b.V. 15]], [[Oddiel na zvláštne použitie 15]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]], [[Sonderkommando z.b.V. 27]], [[Oddiel na zvláštne použitie 27]] # [[Zvláštny oddiel z.b.V. 29]], [[Sonderkommando z.b.V. 29]], [[Oddiel na zvláštne použitie 29]] '''Zaisťovacia divízia''' a '''Rýchla divízia''' # [[Bitka pri Perekalje]] # [[Bitka pri Ternovej]] # [[Prepad pri Bjesujeve a vypálenie Maloduši]] # [[Prepad mosta na rieke Ptič]] # [[Prepad pri Lojeve]] # [[Útok na Chojniky]] # [[Bitka pri Selezivke]], [[Bitka pri Selizovke]], [[Bitka pri Salizovke]] # [[Bitka pri Antonove]] # [[Ladislav Kleinert]] # [[Masaker v bani Salina]] # [[Útok na Smaľavičy]] '''Bitky/udalosti SNP''' # [[Partizánske aktivity v Turci v auguste 1944]] # [[Slovenské národné povstanie v Ružomberku]], [[Povstalecké zločiny v Ružomberku]] # [[Slovenské národné povstanie v Brezne]], [https://sk.wikisource.org/wiki/Rozhlasov%C3%BD_prejav_prezidenta_dr._J._Tisu,_30._augusta_1944 Rozhlasový prejav prezidenta dr. J. Tisu, 30. augusta 1944] # [[Slovenské národné povstanie na Liptove]] # [[Boje pri Žiline]] # [[Vyhlásenie Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Bratislave]], [[Zlyhanie SNP v Bratislave]] # [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] # [[Slovenské národné povstanie v Trnave]], v [[Slovenské národné povstanie v Hlohovci|Hlohovci]], v [[Slovenské národné povstanie v Seredi|Seredi]] a v [[Slovenské národné povstanie v Leopoldove|Leopoldove]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania v Nitre]] # [[Slovenské národné povstanie v Topoľčanoch]] # [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí]], v [[Slovenské národné povstanie v Trenčíne|Trenčíne]], [[Slovenské národné povstanie v Piešťanoch|Piešťanoch]], [[Slovenské národné povstanie v Novom Meste nad Váhom|Novom Meste nad Váhom]], [[Slovenské národné povstanie v Trenčianskych Tepliciach|Trenčianskych Tepliciach]], [[Slovenské národné povstanie v Ilave|Ilave]] # [[Slovenské národné povstanie na Orave]] # [[Povstalecký útok na Prešov]] # [[Boje v Rajeckej doline]] # [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny]], presmerovanie z [[Boje o Turiec]] a [[Boje pri Priekope]] # [[Boje o Telgárt]] # [[Boje v Hermanovciach a Zlatej Bani]], [[Boje v Slanských vrchoch]] # [[Partizánsky prepad Rudnian]], [[Partizánsky prepad Koterbách]] # [[Boje pri Malužinej]] # [[Boje o Ostrô]] # [[Boje o Kraľovany]] # [[Boje o Beskydy]] # [[Bitka pri Jalnej]] # [[Partizánsky prepad Starej Turej]] # [[Partizánsky boj v Bošáci]] # [[Partizánske boje v Mlynkoch a prepad Vondrišela]], [[Partizánsky prepad Vondrišela]] # [[Východokarpatská operácia]] # [[Karpatsko-užhorodská operácia]] # [[Povstalecký ústup cez Prašivú, Chabenec a Ďumbier]] # [[Boje na Poľane]] # [[Prechod partizánskeho zväzku Čapajev cez front pri Habure]] # [[Operácia Tetrov]], [[Operácia Tetřev]], [[Operácia Tetrievok]], [[Operácia Tetřívek]] # [[Protipartizánska operácia „Hindenburg“ v Strážovských vrchoch]] # [[Prepadnutie chaty na Veľkom boku]] # [[Vykoľajenie nemeckého transportu v Starej Kremničke]] # [[Boj o Čierny Balog]], [[Nacistické represálie v Čiernom Balogu]] # [[Boje o Liptovský Hrádok]] # [[Prechod Nitrianskej partizánskej brigády cez Hron]] # [[Partizánsky boj v Cetune]] '''Osobnosti''' # [[Alexej Nikitič Asmolov]] # [[Karol Bedrna]] # [[Ladislav Bodický]] # [[Ján Boroš]] # [[Pavel Boroš]] # [[Jozef Brunovský]] # [[Ján Čipka (vojenský sudca)|Ján Čipka]] # [[Iľja Danilovič Dibrova]] # [[Jozef Gašparík]] # [[Daniel Gonda]] # [[František Hagara]] # [[Samuel Karol Korbel]], aj [[Samuel Korbel]] # [[Ladislav Kalina]] # [[Viliam Kanák]] # [[Vjačeslav Antonovič Kvitinskij]] # [[Dajan Bajanovič Murzin]] # [[Bedřich Placák]] # [[Nikolaj Archipovič Prokopiuk]] # [[Carl von Pückler-Burghauss]] # [[Bedřich Reicin]], [[Friedrich Reinzinger]] # [[Ján Repta]] # [[Ján Rešetko]] # [[Michal Sečanský]] # [[Ján Strcula]] # [[Erwein von Thun und Hohenstein]] # [[Kurt Werner Tutter]], [[Werner Tutter]] # [[František Urban]] # [[Antonín Vazač]], [[Antek]] # [[Jozef Vogl]] ([[Jozef Vogl‐Sokolovský]]) # [[Ondrej Zverin]] '''Partizánske skupiny a povstalecké jednotky''' # [[Pancierový vlak Masaryk]], inak aj [[Ochranný traťový vlak Moritz]] # [[Ochranný traťový vlak Max]] # [[Pancierový vlak Štefánik]] # [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Jegorovova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[1. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Prvá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[1. československá partizánska brigáda Jana Žižku]], [[Prvá československá partizánska brigáda Jana Žižku]], [[Murzinova brigáda]] # [[1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] nazývaná aj [[Veličkova brigáda]], [[Prvá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[1. partizánska brigáda M. R. Štefánika]], [[Prvá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] # [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina]] nazývaná aj [[Dibrovova brigáda]], [[Druhá československá partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[2. partizánska brigáda J. V. Stalina]], [[Druhá partizánska brigáda J. V. Stalina]] # [[Belov‐Kovalenko (partizánsky oddiel)]], [[Nemecká poprava zajatých partizánov v Lendaku]] # [[Bogun (partizánsky oddiel)]] # [[Borkaňuk (partizánsky oddiel)]] # [[Partizánska skupina Pavla Boroša]] # [[Boženko (partizánska brigáda)]], [[Protipartizánska operácia Wolfsburg]], [[Operácia Wolfsburg]] # [[Československá partizánska brigáda]], [[Partizánsky prápor Viliama Lichnera]], [[Partizánsky prápor Juraja Kleskeňa]], [[Partizánsky prápor Štefana Adámka]] # [[Partizánska skupina Janka Kráľa]] # [[Hornonitrianska partizánska brigáda]] # [[Hurban (partizánsky oddiel)]], [[Uher (partizánsky oddiel)]] # [[Jánošík (partizánska brigáda)]], aj [[Bielikova partizánska brigáda]], [[Partizánsky oddiel Jána Katrušina]] a [[Partizánsky oddiel Jána Murína]] # [[Jaromov (partizánsky oddiel)]] # [[Jastrib (partizánsky oddiel)]] # [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)]] # [[Klement Gottwald (partizánska brigáda)]], [[Kvitinského partizánska brigáda]], [[Osobitná partizánska brigáda Klementa Gottwalda]] # [[Levočský partizánsky oddiel]], [[Tretia samostatná slovenská rota]] # [[Lipa (partizánsky oddiel)]] # [[9. liptovský partizánsky oddiel]] # [[Partizánska skupina Petra Myjavského]], [[Božena (partizánska skupina)]], [[Peter Myjavský]] # [[Nitrianska partizánska brigáda]] # [[Novobanský partizánsky oddiel]] # [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania]], [[Partizánske brigády počas SNP]], [[Partizánske brigády v Slovenskom národnom povstaní]], [[Partizánske brigády v SNP]] # [[Partizánske zväzky počas Slovenského národného povstania]], [[Alexander Nevský (partizánsky zväzok)]], [[Alexander Nevskij (partizánsky zväzok)]], [[Ján Žižka (partizánsky zväzok)]] # [[Pavel (partizánska brigáda)]], aj [[Hornonitriansky partizánsky prápor]], [[Partizánska brigáda kpt. Trojana]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda A. Grznára]], [[Hornonitrianska partizánska brigáda kpt. J. Trojana]] # [[Pobeda (partizánsky oddiel)]], aj [[Partizánsky oddiel Železnô]] # [[Pobeda (samostatný partizánsky oddiel)]], aj [[Pobeda]] # [[Pohronsko-liptovský partizánsky oddiel]] # [[Rákosi (partizánska brigáda)]] # [[Repta (partizánsky oddiel)]], [[Partizánsky oddiel Jána Reptu]] # [[Sitno (partizánsky oddiel)]], [[Partizánska skupina Ladislava Exnára]] # [[Sláva (partizánsky oddiel)]] # [[Smrť fašizmu]], [[Smrť fašizmu (partizánsky oddiel brigády Za slobodu Slovanov)]] # [[Smrť fašizmu (partizánska brigáda)]] # [[Stalin (partizánska brigáda)]] # [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)]], [[Partizánska skupina Kučera – Lošakov]], [[Partizánska skupina Lošakov – Kučera]], [[Za víťazstvo (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Za slobodu Slovanstva (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]], [[Chruščov (partizánsky oddiel brigády Stalin – Kučera – Lošakov)]] # [[Štvrtá partizánska brigáda]], [[4. partizánska brigáda]], [[Štvrtý partizánsky pluk]], [[4. partizánsky pluk]] # [[Veža (partizánsky oddiel)]] # [[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas Slovenského národného povstania]], [[Výsadkové organizátorské partizánske skupiny počas SNP]] # [[Vysoké Tatry (partizánsky oddiel)]] # [[Za ideál (partizánsky oddiel)]] # [[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)]], aj [[Voľanského partizánska brigáda]] # [[Za Vlasť (partizánsky oddiel)]] # [[Zoznam partizánskych oddielov a skupín na Slovensku počas druhej svetovej vojny]] # [[Povstalecká história]] # [[Rad Slovenského národného povstania]], [[Rad SNP]] # [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia]], [[UŠPH]], [[Hlavný štáb partizánskeho hnutia v Československu]], [[HŠPO]], [[HŠPH]] '''Nacistické represálie''' # [[Nemecká poprava 31 osôb v Brezne na Krtičnej]] # [[Vypálenie obcí Chlmec a Porúbka]], [[Vypálenie obce Chlmec]], [[Vypálenie obce Porúbka]] # [[Vypálenie obce Kalište]] # [[Nemecké represálie v Kežmarku]] # [[Nyilašiovské represálie v Košiciach]] # [[Nemecké represálie v Kováčovej]] # [[Nemecké represálie v Krupine]], [[Nemecké a gardistické represálie v Krupine]] # [[Vypálenie obce Kusín]] # [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach]] # [[Vypálenie osady Mladoňov]] # [[Nemecké a gardistické represálie v Novom Meste nad Váhom]], [[Vypálenie osady Nárcie]] # [[Vypálenie obce Poruba pod Vihorlatom]] # [[Nemecké popravy zajatých povstalcov v Priekope]] # [[Nemecké represálie v Ružomberku]] # [[Semetešská tragédia]] # [[Nemecká poprava zajatých povstaleckých vojakov na Sihle]] # [[Vypálenie obce Smrečany]] # [[Šípkovské inferno]], [[Nemecké represálie v Šípkove]], [[Nacistické represálie v Šípkove]] # [[Nemecké represálie v rómskej osade v Tisovci]] # [[Nemecké represálie v Trenčíne]] # [[Nemecké represálie v Turčeku]] # [[Vypálenie obce Vinné]] # [[Nemecké represálie vo Zvolene]] # [[Vypálenie Ploštiny]], [[Ploštinská tragédia]] # [[Vypálenie Prlova]], [[Prlovská tragédia]] '''Partizánske, povstalecké a sovietske zločiny''' # [[Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine]], [[Misia plukovníka Otta]], [[Misia generála Otta]] # [[Partizánske zločiny v Sklabini]] # [[Masaker v Nemeckej Ľupči]], [[Masaker v Partizánskej Ľupči]] # [[Partizánske zločiny v Kováčovej]] # [[Masaker v Hájnikoch]] # [[Masaker v Banskej Štiavnici]] # [[Povstalecká vražda slovenských dôstojníkov v Ľubietovej]] # [[Masaker na Magurke]] # [[Údajná poprava 150 maďarských zajatcov vo Vihorlate]], [[Poprava maďarských zajatcov v Kaluži]] # [[Partizánske rabovanie a vraždy civilistov v Divine]] '''Letectvo''' # [[Letisko Rohozná]], presmerovanie z [[Letisko Krtičná]] # [[Letisko Mokraď]], presmerovanie z [[Partizánsky prepad letiska Mokraď]] # [[15. americká letecká armáda]] # [[Bombardovanie Slovenska v rokoch 1939 – 1945]] # [[Bombardovanie Dubnice nad Váhom 7. júla 1944]] # [[Bombardovanie Dubovej 20. augusta 1944]] # [[Bombardovanie letiska Tri Duby 10. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Vrútok 13. septembra 1944]] # [[Nálet na piešťanské letisko 18. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie letiska Nový Dvor 20. septembra 1944]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Komárna 7. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy, Komárna a Nových Zámkov 14. októbra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Devínskej Novej Vsi 6. decembra 1944]] # [[Bombardovanie Bratislavy 21. a 22. februára 1945]] # [[Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945]] # [[Bombardovanie Nitry 26. marca 1945]] # [[Bombardovanie Rače 26. marca 1945]] ==Povojnova historia== ===Tretia republika=== # [[Zákon č. 115/1946 Zb. o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov|Zákon č. 115/1946 Zb. z. a n. „O právnosti jednání souvisejících s bojem o znovunabytí svobody Čechú a Slovákú“]], [[Zákon č. 115/1946 Zb.]], [[Amnestičný zákon]], [[Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Z%C3%A1kon_o_pr%C3%A1vnosti_jedn%C3%A1n%C3%AD_souvis%C3%ADc%C3%ADch_s_bojem_o_znovunabyt%C3%AD_svobody_%C4%8Cech%C5%AF_a_Slov%C3%A1k%C5%AF Zákon o právnosti konaní súvisiacich s bojom o znovunadobudnutie slobody Čechov a Slovákov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._105/1945_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._augusta_1945_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_t%C3%A1borov Nariadenie č. 105/1945 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. augusta 1945 o zriadení pracovných táborov] # [https://sk.wikisource.org/w/index.php?title=Nariadenie_%C4%8D._7/1948_Slovenskej_n%C3%A1rodnej_rady_zo_d%C5%88a_23._marca_1948_o_zriaden%C3%AD_pracovn%C3%BDch_%C3%BAtvarov Nariadenie č. 7/1948 Slovenskej národnej rady zo dňa 23. marca 1948 o zriadení pracovných útvarov] # [[Poprava 42 nemeckých vojnových zajatcov vojakmi Červenej armády v Devínskej Novej Vsi]] # [[Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie občanov Československa do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie občanov Československa do Sovietskeho zväzu]], [[Odvlečenie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Deportácie Slovákov do sovietskych Gulagov]], [[Odvlečenie Slovákov do Sovietskeho zväzu]], [[Deportácie Slovákov do Sovietskeho zväzu]] # [[Retribučné procesy na Slovensku]], [[Retribúcia na Slovensku]], [[Národný súd v Bratislave]], [[Zrada na povstaní]] # [[Obuchova aféra]] # [[Pražské dohody]] # [[Prvá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Prv%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Prvá pražská dohoda] # [[Druhá pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Druh%C3%A1_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Druhá pražská dohoda] # [[Tretia pražská dohoda]]: [https://sk.wikisource.org/wiki/Tretia_pra%C5%BEsk%C3%A1_dohoda Tretia pražská dohoda] # [[Pracovné a sústreďovacie tábory na Slovensku v rokoch 1945 – 1948]] ===Po februári 1948=== # [[Jozef Brešťanský]] # [[Vojenské obranné spravodajstvo (rozlišovacia stránka)]], [[Vojenské obranné spravodajstvo (1945 – 1950)]], [[Piate oddelenie Hlavného štábu]] # [[Zväz slovenských partizánov]], [[Sväz slovenských partizánov]] # [[Právnická škola pracujúcich]] # [[Tábory nútenej práce]] # [[Tábor nútenej práce Hronec]], [[TNP Hronec]] # [[Tábor nútenej práce Ilava]], [[TNP Ilava]] # [[Tábor nútenej práce Nováky]], [[TNP Nováky]] # [[Tábor nútenej práce Ruskov]], [[TNP Ruskov]] # [[Tábor nútenej práce Trenčín]], [[TNP Trenčín]] # [[Tábor nútenej práce Ústie nad Oravou]], [[TNP Ústie nad Oravou]] # [[Politické procesy na Slovensku]] # [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]] # [[Proces Štefan Chalmovský a spol.]] # [[Vorošilovo]], [[mesto socializmu Vorošilovo]], [[Socialistické mesto Vorošilovo]], [[Vorošilov]] # [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]] # [[Prípad Ján Zeman a spol.]], [[Proces so skupinou Ján Zeman a spol.]], [[Akcia Athos]] # [[Proces so skupinou Jaško a spol.]], [[Proces s Bernardom Jaškom]], [[Proces s Pavlom Kalinajom]] # [[Šuňavská vzbura]] # [[Neuskutočnený politický proces so skupinou Karol Šmidke a spol.]], [[Proces so skupinou Karol Šmidke a spol.]], [[prípad Šmidke–Hagara a spol.]] # [[Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom]], [[Proces s Viliamom Žingorom a spol.]], [[Žingoriáda]] # [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi]] # [[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.]], [[Akcia Monako]], [[Akcia Monaco]], [[Proces so skupinou velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave]], [[ONBRA]], [[Obrana národa Bratislava]] # [[Proces s Dr. Ladislavom Galanom]], [[Proces s Ladislavom Galanom]] # [[Operácia Splinter Factor]] # [[Proces s Bielou légiou]], [[Proces so skupinou Hadač a spol.]], [[Proces so skupinou Minárik a spol.]], [[Proces so skupinou Rešetko a spol.]] # [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským]], [[Proces so Slánským]] # [[Proces so skupinou Trojan a spol.]], [[Proces s Jozefom Trojanom]] # [[Proces s Oskarom Valáškom a spol.]], [[Proces so sionistami a buržoáznymi nacionalistami v ŠtB]] # [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Chemických závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Závodov Juraja Dimitrova]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ChZJD]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi ZJD]] # [[Proces s Michalom Tušerom a spol.]], [[Proces s trockistami]] # [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958]], [[Proces so skupinou Leon Bunta a spol.]], [[Proces so skupinou Leonard Sliačan a spol.]] # [[Proces s nyilašiovcami]] # [[Jaroslav Pospíšil (spisovateľ)]] # [[Zoznam vlád Slovenskej socialistickej republiky]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 2. januára 1969 do 4. mája 1969]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 4. mája 1969 do 8. decembra 1971]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 8. decembra 1971 do 4. novembra 1976]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 4. novembra 1976 do 18. júna 1981]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 18. júna 1981 do 18. júna 1986]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 18. júna 1986 do 21. apríla 1988]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 21. apríla 1988 do 12. októbra 1988]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 12. októbra 1988 do 22. júna 1989]] # [[Vláda Slovenskej socialistickej republiky od 22. júna 1989 do 8. decembra 1989]] =Pomocné stránky= * Poradie sekcií: {{Stĺpce|2| # Poznámky # Referencie # Literatúra # Pozri aj # Iné projekty # Externé odkazy # Zdroj }} * [https://xtools.wmcloud.org/ec/sk.wikipedia.org/martingazak Statistika] * [https://sk.wikiscan.org/?menu=userstats Wikiscan] * [[Redaktor:Martingazak:referencie|Referencie]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko|Pieskovisko]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko2|Pieskovisko2]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko3|Pieskovisko3]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko4|Pieskovisko4]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko5|Pieskovisko5]] * [[Redaktor:Martingazak:pieskovisko6|Pieskovisko6]] * [[Redaktor:Martingazak:TODO|TODO]] * [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 18:43, 1. január 2026 (UTC) ==Commons== [https://commons.wikimedia.org/w/index.php?title=Special:Contributions/Martingazak&target=Martingazak&offset=&limit=500 moje príspevky] [[Kategória:Wikipédia:Redaktori|Martingazak]] ofdw3vw769aehflts4w5tco0htisywu Redaktor:Bakjb/pieskovisko 2 700977 8256320 8256264 2026-08-01T14:00:59Z Bakjb 236375 uloženie práce 8256320 wikitext text/x-wiki = Lajos Bakay (chirurg) = {{Infobox Osobnosť | Meno = Lajos Bakay | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Bakay Lajos (Magyar sportalmanach, 1935).jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Lajos Bakay na fotografí z roku 1935 | Dátum narodenia = {{dn|1880|06|05}} | Miesto narodenia = [[Hódmezővásárhely]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1959|11|26|1880|06|05}} | Miesto úmrtia = [[Budapešť]] | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = [[cintorín Farkasréti]], [[Budapešť]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštianska univerzita]] | Profesia = lekár, chirurg, vysokošloský pedagóg a rektor | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = Lajos Bakay a Melánia Endreyová | Príbuzní = [[Gyula Endrey]] | Súrodenci = [[György Bakay]] | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = [[Lajos Bakay (neurochirurg)| Lajos]], Melánia a Margit | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Medicína | Portál2 = | Portál3 = }} [[Súbor:Dr._Bakay_Lajos_emlékkő,_Köztársaság_utca,_2018_Balatonlelle.jpg|náhľad|347x347bod| Pamätný kameň venonaný Dr. Lajosovi Bakayovi (2007), ktorý postavilo združenie kúpeľov Balatonlelle a rezort Panorama.]] '''Lajos Bakay''' niekedy '''Lajos Zoltán Bakay''' známy aj ako '''Ľudovít Bakay''' alebo '''Ludwig Bakay''' (* [[5. jún]] [[1880]], [[Hódmezővásárhely]] – † [[26. november]] [[1959]], [[Budapešť]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.familysearch.org/ark:/61903/3:1:S3HT-D4DS-KC1?i=50&cc=1452460|titul=Halotti bejegyzése a Budapest VIII. kerületi állami halotti akv. 2432/1959. folyószáma alatt|dátum prístupu=2024-12-12|jazyk=hu}}</ref> bol chirurg a univerzitný profesor. == Život == Narodil sa ako syn lekára Lajosa Bakaya (1845 – 1905) a Melanie Endreyovej (1860 – 1882). Jeho brat bol [[György Bakay]]. Jeho strýko z matkinej strany, [[Gyula Endrey]] (1856 – 1913), bol právnik a poslanec parlamentu. Mal tri deti, syna [[Lajos Bakay (neurochirurg)|Lajosa]] a dcéry Melániu a Margitu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bakay Lajos, id. | url = https://www.nevpont.hu/palyakep/bakay-lajos-6a10b | dátum prístupu = 2026-08-01}}</ref> Maturoval na Reformovanej strednej škole v Hódmezővásárhelyi (1898).<ref name=":0" /> Navštevoval Lekársku fakultu [[Univerzita Loránda Eötvösa|Univerzity v Budapešti]] a 5. decembra 1903 sa stal doktorom medicíny.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Semmelweis Egyetem Baráti Köre | url = https://semmelweis.hu/baratikor/galeria/teljes-nevlista/bakay-lajos/ | vydavateľ = semmelweis.hu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = hu}}</ref> Potom v rokoch 1903 – 1904 pracoval ako odborný asistent na 1. lekárskej fakulte. V Anatomickom ústave u [[Mihály Lenhossék|Mihálya Lenhosséka]].<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Potom, až do roku 1908, bol súčasťou I. chirurgickej kliniky, ktorú viedol [[Gyula Dollinger]].<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Medzitým v rokoch 1907 – 1909 absolvoval štúdium v [[Berlín|Berlíne]], [[Hamburg|Hamburgu]], [[Bern (mesto)|Berne]] a [[Lausanne]].<ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> V roku 1908 získal kvalifikáciu chirurga.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Od roku 1912 habitoval ako súkromný docent.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> V rokoch 1909 – 1913 bol sekundárnym lekárom a v 1913 – 1918 hlavným chirurgom Detskej nemocnice Fehér Kereszt (Bieleho kríža).<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Od roku 1914 bol riadnym profesorom na chirurgickej katedre [[Alžbetínska univerzita|Alžbetínskej univerzite]] v Bratislave.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /><ref name="uniba">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/lf/sucasti/Teoreticke_ustavy/Ustav_socialneho_lekarstva_a_lekarskej_etiky/historia/HMS_III_.pdf.pdf | vydavateľ = Univerzita Komenského | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] v armáde.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> V rokoch 1915 – 1918 bol hlavným lekárom chirurgického oddelenia 19. bratislavskej posádkovej nemocnice.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Organizoval systém starostlivosti o vojnových invalidov v západnom Uhorsku, ako aj bratislavské liečebno-rehabilitačné centrum, školu ďalšieho vzdelávania.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Taktiež v roku 1915 v [[Bratislava|Bratislave]] založil prvé Štátne ortopedické dielne.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /><ref name="protetikaplus">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.protetikaplus.cz/upload/Newsletter_lekari_rijen.pdf | vydavateľ = protetikaplus.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> Vyrábali sa tu najmä [[Protéza|protézy]] pre vojnových invalidov.<ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /><ref name="protetikaplus" /> Neskôr sa zaujímal o plastickú chirurgiu, kostnú chirurgiu, chirurgiu mozgu a neurochirurgiu.<ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> V rokoch 1919 – 1922 prevádzkoval súkromnú prax v Bratislave.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Československé úrady ho v roku 1922 odviezli do [[Ilavská väznica|ilavskej väznice]] a následne ho internovali na území Bratislavy.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Potom nasledoval [[Alžbetínska univerzita|univerzitu]], ktorá sa po svojom zrušení, respektíve presťahovaní, do [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]].<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> [[Súbor:Landes-Kriegsfürsorge-Ausstellung - Sujan. LCCN2004666189.jpg|náhľad|Plagát z Krajinskej výstavy vojnových invalidov v [[Bratislava|Prešporku]] od [[Pál Suján|Pála Sujána]], protéza na plagáte bola konštuovaná Lajosom Bakayom<ref name="bratislavskykraj">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://bratislavskykraj.sk/wp-content/uploads/2023/02/bsk-zbornik-velka-vojna-a-bratislavska-zupa-2014-web.pdf | vydavateľ = bratislavskykraj.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref>]] V akademickom roku 1925/26 bol zvolený za rektora [[Univerzita v Pécsi|univerzity v Pécsi]].<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> V roku 1926 odišiel do Budapešti, kde až do roku 1946 pôsobil ako prednosta II. chirurgickej kliniky ako aj vyučujúci na [[Maďarská kráľovská univerzita Petra Pázmaňa|Univerzite Petra Pázmaňa]].<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> V rokoch 1923 – 1944 zastával viacero popredných funkcií.<ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Ako zástupca univerzity bol v rokoch 1939 – 1944 členom Hornej komory parlamentu.<ref name=":0" /> V 1923 – 1924 bol predsedom Maďarskej chirurgickej spoločnosti, 1930 – 1944 lekársky podpredseda Celoštátneho záchranárskeho spolku žúp a miest, 1935 – 1940 podpredseda Celoštátnej rady pre telesnú výchovu, 1935 – 1944 podpredseda Celoštátnej rady pre verejné zdravotníctvo, 1937 – 1941 podpredseda Rady pre národnú nezávislosť, 1937 – 1944 prezident Budapeštianskej lekárskej komory, 1940 – 1944 predseda Celoštátnej štipendijnej rady, 1940 – 1946 predseda Celoštátneho zväzu lekárov a v 1941 – 1944 predseda Súdno-lekárskej rady.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> V akademickom roku 1942/1943 sa stal rektorom [[Budapeštianska univerzita|Kráľovskej maďarskej univerzity Petra Pázmáňa v Budapešti]].<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> V apríli 1941 bol privolaný a vypracoval oficiálny súdno-lekársky posudok ako popredný expert k úmrtiu maďarského predsedu vlády [[Pál Teleki|Pála Telekiho]].<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /><ref name="gov-nemzeti-sirhely2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nemzeti Sírhely | url = https://intezet.nori.gov.hu/public/nemzeti-sirkert/budapest/farkasreti-temeto/bakay-lajos | vydavateľ = intezet.nori.gov.hu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> Po roku 1945 bol v rámci povojnových politických previerok odsúdený na nútený odchod do dôchodku.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Dôvodom bolo jeho predchádzajúce pôsobenie vo funkciách v Budapeštianskej lekárskej komore a v Národnom zväze maďarských lekárov, ktoré nový režim retrospektívne klasifikoval ako [[Fašizmus|fašistické]] organizácie.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Dňa 25. januára 1946 [[Népbíróságok Magyarországon|Ľudový súd]] tento verdikt sprísnil – popri strate akademických a lekárskych postov ho kompletne zbavil aj nároku na starobný dôchodok.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> V nasledujúcom období bol vystavený politickej perzekúcii a nútenej spoločenskej izolácii.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Od 1950 pôsobil ako externý chirurgický konzultant v nemocniciach Budapešti a vykonával aj vyhodnocovanie klinicko-patologického materiálu.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Počas [[Maďarské povstanie|maďarského povstania]] v októbri 1956 sa ako dobrovoľník bez váhania vrátil na svoju niekdajšiu kliniku, kde osobne operoval a ošetroval ranených povstalcov.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Jeho vedecká činnosť zahŕňala plastickochirurgickú liečbu zúženín pažeráka, liečbu tuberkulózy kostí, ako aj poranenia kostí a chirurgiu nervového systému.<ref name="gov-nemzeti-sirhely2" /> Jeho publikácie na tieto témy boli publikované v maďarských aj zahraničných časopisoch. Jeho smrť bola spôsobená [[Ateroskleróza|aterosklerózou]]. V roku 1934 dostal plaketu [[János Kaczvinszky (chirurg)|Jánosa Kaczvinszkeho]].<ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /><ref name="gov-nemzeti-sirhely2" /><ref>''A békésmegyei gyulai orvosszövetség gyulai továbbképző előadásai'', [https://library.hungaricana.hu/hu/view/BekesmegyeiKozlony_1934_2/?query=Kaczvinszky%20Bakay&pg=141&layout=s Békésmegyei közlöny 61. évfolyam 102. szám], library.hungaricana.hu - 6. máj 1934</ref> Je pochovaný na [[Cintorín Farkasréti|cintoríne Farkasréti]]. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ''Magyar éltrajzi lexikon [https://mek.oszk.hu/00300/00355/html/index.html I–IV]''. Főszerk. [[Ágnes Kenyeres]]. Budapešť: Akadémiai 1967–1994 * Molnár Béla Emil: Bakay Lajos (Orvosi Hetilap, 1959. 50. sz.) * ''[[Uj Idők lexikona]] 3–4. Assistens–Börcs, Singer és Wolfner Irodalmi Intézet Rt. , Budapest, 1936, 667. o.'' * Benke József: Az Erzsébet Tudományegyetem rektorai és dékánjai. Pécs, 1998 == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://almanach.pte.hu/oktato/189 Bakay Lajos.] Pécsi egyetemi almanach 1367–1999 (Hozzáférés: 2022. január 28.) (po maďarsky) * [https://tgyoblog.wordpress.com/a-magyar-kiralyi-erzsebet-tudomanyegyetem/ "A Magyar Királyi Erzsébet Tudományegyetem"]. ''TGYO Blog''. 2020. május 21. Hozzáférés: 2022. január 9. (po maďarsky) * {{Citácia elektronického dokumentu | url = https://library.hungaricana.hu/hu/collection/EJK_PECS_PTE/https://library.hungaricana.hu/hu/collection/EJK_PECS_PTE/|titul=Pécsi Tudományegyetem jegyzőkönyvek {{!}} Könyvtár {{!}} Hungaricana|dátum prístupu=2022-01-09|miesto=library.hungaricana.hu|jazyk=hu}} * {{Citácia elektronického dokumentu | url = https://intezet.nori.gov.hu/nemzeti-sirkert/budapest/farkasreti-temeto/bakay-lajos/|titul=Bakay Lajos. Sírkert: Farkasréti temető, Budapest, Parcella, Szakasz, Sor, Sír: 40, N/A, 1, 61. Védett: 2002|dátum prístupu=2022-03-08|vydavateľ=Nemzeti Örökség Intézete. Nemzeti Sírhelyek. Bakay Lajos|jazyk=hu}} * {{Citácia elektronického dokumentu | url = https://hu.wikipedia.org/wiki/A_Farkasr%C3%A9ti_temet%C5%91_nevezetes_halottainak_list%C3%A1ja|titul=A Farkasréti temető nevezetes halottainak listája.B= Bakay Lajos.|dátum prístupu=2022-03-08|vydavateľ=Ezen a lapon a Farkasréti temető nevezetes halottainak listája található, családi név szerinti betűrendben, születési és halálozási évvel, a sírhely pontos megjelölésével kapcsos zárójelben|jazyk=hu}} == Zdroj == {{Preklad|hu|Bakay Lajos (sebész)|28224413}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bakay, Lajos}} o34tjpnnwb8q12gil1f6y7w2v5h9qw9 8256335 8256320 2026-08-01T14:19:49Z Bakjb 236375 vyčistenie 8256335 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 Redaktor:Martingazak:pieskovisko 2 703944 8256492 8255706 2026-08-02T07:24:16Z Martingazak 234259 Doplnenie 8256492 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Kežmarku|Kežmarok]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[7. október]] [[1944]]{{--}}[[3. apríl]] [[1945]] |miesto=[[Trenčín]] |obrázok=Trencin_Brezina_pamatni_1_GibalaF.jpg |text k obr=Pamätník popraveným na Brezine, [[Trenčín]]. Silueta nočných popráv, autor sochár [[František Gibala]]. |výsledok = 69 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Einsatzkommando 14]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=69 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|460-464}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Trenčíne''' sa odohrávali v období [[7. október]] [[1944]]{{--}}[[3. apríl]] [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]], ktoré v poslupráci s miestnym [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. Z väznice [[Sicherheitsdienst|SD]] v budove Okresného súdu v Trenčíne viedli cesty zatknutých do väznice [[Zaisťovací tábor v Ilave |Krajského súdu v Ilave]], vyhladzovacích koncentračných táborov, alebo na blízky zalesnený kopec Brezina, kde Nemci od [[25. október|25. októbra]] [[1944]] do [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké popravili 69 osôb{{--}}civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších.<ref name="Maniak"/>{{rp|460-464}} ==Predohra== [[Slovenské národné povstanie]] v [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí|Trenčíne a na Považí zlyhalo]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|232-238}} [[Vojenské ústredie]] stanovilo za veliteľa povstaleckej akcie v [[Trenčín|Trenčíne]] [[Podplukovník|pplk.]] [[Jozef Zadžora (1905)|Jozefa Zadžoru]]. Po [[Ferdinand Čatloš|Čatlošovom]] prejave [[29. august|29. augusta]] [[1944]] sa však trenčianska posádka nepripojila k povstaleckej akcii. [[Podplukovník|Pplk.]] [[Jozef Zadžora (1905)|Zadžora]] spolu s [[major|mjr.]] Jozefom Tóthom večer [[29. august|29. augusta]] odišiel z [[Trenčín|Trenčína]] do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a späť sa už nevrátil. V [[Trenčín|Trenčíne]] nemal povstanie kto viesť.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|322}} Trenčín zostal [[30. august|30.]]{{--}}[[31. august|31. augusta]] bez vojenského veliteľa, po Zadžorovom odchode tam nebolo nikoho, kto by sa chopil iniciatívy podľa výziev z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Nemecké sily [[Tanková divízia Tatra#Bojová skupina Ohlen|bojovej skupiny Ohlen]] ho obsadili bez odporu [[1. september|1. septembra]]. Do nemeckých rúk padla aj ústredná zbrojnica pri [[Kubrá|Kubrej]].<ref name="Jablonicky"/>{{rp|234}} ==Represálie== Hneď na druhý deň sa do Trenčína presunul štáb [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]], ktorý ostal v meste do apríla [[1945]]. Štáb sa usídlil v budove Bočekovho internátu pre gymnázium. Pobočka bola zriadená v budove Živeny na Piaristickej ulici a väznica v budove okresného súdu. [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommandu 13]] bol od novembra [[1944]] k dispozícii miestny [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]], s ktorým začali zatýkať odbojárov, rasovo prenasledované a ďalšie osoby. V meste zriadili tábor pre Židov, z ktorého bol už [[2. september|2. septembra]] [[1944]] vypravili prvý transport do internačného tábora v [[Svatobořice-Mistřín|Svatobořicích]]. Nacisti spolu s gardistami uskutočňovali protipartizánske akcie po ktorých zostávali vyrabované a vypálené domy, aj celé osady a obce a povraždení obyvatelia. Do Trenčína boli dopravené osoby zaistené v okresoch [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Bánovce nad Bebravou]] a [[Prievidza]]. Vo väznici dochádzalo k mučeniu. Pravdepodobne prvou popravenou bola obyvateľka židovského pôvodu z Trenčína Bera Kohnová (*1860), ktorú príslušníci [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]] zastrelili [[7. október|7. októbra]] [[1944]] v kameňolome v [[Opatová (Trenčín)|Opatovej]]. Koncom mesiaca na tom istom mieste zastrelili neznámeho vojaka.<ref name="Maniak"/>{{rp|460}} Z väznice [[Sicherheitsdienst|SD]] v budove Okresného súdu v Trenčíne viedli cesty zatknutých do väznice [[Zaisťovací tábor v Ilave |Krajského súdu v Ilave]], vyhladzovacích koncentračných táborov, alebo na blízky zalesnený kopec Brezina, kde Nemci od [[25. október|25. októbra]] [[1944]] do [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké popravili 69 osôb{{--}}civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} V rámci protipartizánskych akcií na kopaniciach Nemci zaistili zásobovača [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina]] Martina Kedru (*05. 12. 1898, [[Bzince pod Javorinou]]). Odvliekli ho na štáb [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]]. Podarilo sa mu vybehnúť na ulicu, ale pri pokuse o útek ho nacisti [[7. november|7. novembra]] [[1944]] zastrelili.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} [[22. november|22. novembra]] [[1944]] na porade okresných veliteľov [[Hlinkova garda|HG]] v [[Trenčín|Trenčíne]] bola dohodnutá užšia spolupráca [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] s nemeckými bezpečnostnými zložkami. Príslušníci [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] zaistili účastníka SNP a ilegálneho pracovníka Jána Šebíka (*07. 04. 1920). Väznili a vypočúvali ho v budove bývalej Sokolovne, kde na následky krutého mučenia [[1. december|1. decembra]] [[1944]] zomrel.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} Dňa [[9. február|9. februára]] [[1945]] bol do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|koncentračného tábora Mauthausen]] vypravený transport väzňov z väznice Okresného súdu v Trenčíne. Okolo 70 väzňov nacisti naložili do dvoch nákladných vozňov, ktoré pripojili k pravidelnému osobnému vlaku do [[Bratislava|Bratislavy]]. Transport organizovaný [[Zvláštny oddiel z.b.V. 29|Zvláštnym oddielom z.b.V. 29]] dorazil do koncentračného tábora [[12. február|12. februára]] [[1945]]. V polovici februára [[1945]] nacisti deportovali z väznice Krajského súdu v [[Trenčín|Trenčíne]] ďalšéch 111 väzňov do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|koncentračného tábora v Mauthausene]].<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} ==Dohra== Exhumačná komisia od [[18. máj|18.]] do [[24. máj|24. mája]] [[1945]] v lokalitách Dušova dolina, Vápenica a Široké odkryla celkom 7 hromadných hrobov, v ktorých sa nachádzalo 69 obetí (65 mužov a 4 ženy). Z nich bolo identifikovaných bolo 43 obetí. Ranou do tyla bolo zastrelených 61 mužov a 3 ženy, 2 muži boli uškrtení, 2 muži a 1 žena mali bez strelných rán rozbité lebky. Obete boli bosé, nahé alebo len nepatrne oblečené, telá mali známky po mučení. Pochádzali z rôznych oblastí Slovenska: z trenčianskeho okresu 24, z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] 5, z [[Topoľčany|Topoľčian]] 2, z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] 2 a po 1 obeti z čadčianskeho okresu, [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a [[Medzilaborce|Medzilaboriec]]. Medzi obeťami boli aj 2 občania [[Sovietsky zväz|ZSSR]], 1 Čech, 1 Francúz, 1 Maďar, 1 Rakúšan a 1 americký pilot. 54 obetí pochovali na Cintoríne hrdinov nad Čerešňovým sadom na Brezine, telá ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí<ref name="Maniak"/>{{rp|461-464}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia, poznámka |- | 1. | ANČINA Jozef | *16. 12. 1918, Trenčianske Teplice{{--}}†19. 03. 1945 |- | 2. | BALÁŽ Daniel | *1905, Nové Mesto nad Váhom |- | 3. | BALÁŽOVÁ Anna | *1903, Nové Mesto nad Váhom |- | 4. | BARTEK Martin | *1906, Horná Súča-Dúbravy |- | 5. | BOŽÍK Jakub | *1887, Malé Hosté |- | 6. | ČERVENÝ Jozef | *14. 09. 1908, Trenčianske Teplice{{--}}†20. 03. 1945 |- | 7. | ČUDILOV Griša | *1920, sovietsky partizán |- | 8. | DERKA Ján | *30. 11. 1905, Kubrá{{--}}†22. 11. 1944 |- | 9. | ĎURČO Jozef | *1922, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 10. | FERENCZI János | *1921, maďarský partizán |- | 11. | GAŠPARÍK Štefan | *17. 01. 1915, Moravské Lieskové{{--}}†28. 12. 1944 |- | 12. | HAVLÍČEK Josef | *1924, český partizán |- | 13. | HLUBOCKÝ Stanislav | *13. 11. 1908, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 14. | CHORVÁT Ondrej | *13. 09. 1910, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 15. | CHRENKO Jozef | *02. 10. 1925, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 16. | JÁŇA Ondrej | *08. 08. 1922, Košeca{{--}}†25. 12. 1944 |- | 17. | JANÍK Ján | *1920, Dubodiel |- | 18. | KAČÁNI Ján | *01. 09. 1914, Mládzovo{{--}}†20. 03. 1945 |- | 19. | KAMINSKAJA Marusja | *1920, Minsk/Bielorusko |- | 20. | KIRCHHOFF James Morse | *30. 07. 1924, Maquoketa, Iowa / USA{{--}}†28. 12. 1944, americký letec |- | 21. | KOŠŤÁL Gustáv | *1907, Nové Mesto nad Váhom |- | 22. | KOTRAS Alexander | *1907, Nová Bystrica |- | 23. | KOTZMANN Franz | *1914, Rakúsko |- | 24. | KOVARČÍK Ján | *25. 07. 1911, Myjava{{--}}†20. 03. 1945 |- | 25. | KULÍŠEK Pavel | *20. 10. 1897, Višňové{{--}}†06. 11. 1944 |- | 26. | LAMPER Jozef | *1921, Priechod |- | 27. | LORREN Pierre | *1922, francúzsky partizán |- | 28. | MAGULOVÁ Anna | *1921 |- | 29. | PICHLER Rudolf | *23. 01. 1922, Svinná{{--}}†28. 02. 1945 |- | 30. | PODLUCKÝ Ján | *11. 11. 1905, Uhrovské Podhradie{{--}}†28. 12. 1944 |- | 31. | PORUBAN Adam | *1913, Malé Stankovce{{--}}†20. 03. 1945 |- | 32. | RAHL Gejza | *13. 09. 1908, Solivar{{--}}†20. 03. 1945 |- | 33. | SEKERKA Eduard | *15. 01. 1896, Valaská Belá |- | 34. | SLÁVIK Ján | *09. 06. 1920, Bzince pod Javorinou |- | 35. | SLÁVIK Pavel | *1921 |- | 36. | STANEKOVÁ Elena | *1921, Nové Mesto nad Váhom |- | 37. | ŠKUBNÍK František | *1911, Trenčianske Teplice |- | 38. | ŠRAMKO Štefan | *1923, Valaská Belá |- | 39. | ŠTEFÁNIK Ján | *16. 11. 1900, Klenovec{{--}}†20. 03. 1945 |- | 40. | ŠTEFANOVIČ Rudolf | *1921, Považská Bystrica |- | 41. | VALKO Ján | *21. 04. 1901, Krivosúd-Bodovka{{--}}†22. 12. 1944 |- | 42. | ZANKO Jozef | *1920, Medzilaborce |} == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Kežmarok]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] --> b6uf33q23szt1eobt16dz8wp3vrg95r 8256500 8256492 2026-08-02T07:33:42Z Martingazak 234259 Doplnenie 8256500 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Kežmarok|Kežmarku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[7. október]] [[1944]]{{--}}[[3. apríl]] [[1945]] |miesto=[[Trenčín]] |obrázok=Pomnik_SNP_Hrad_KK.jpg |text k obr=Pamätná tabuľa 20 popraveným na kežmarskom hrade. |výsledok = 69 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=69 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|59-63}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Kežmarku''' sa odohrávali v období [[1. september]] [[1944]]{{--}}január [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktoré v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. <ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} ==Predohra== [[Slovenské národné povstanie]] v [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí|Trenčíne a na Považí zlyhalo]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|232-238}} [[Vojenské ústredie]] stanovilo za veliteľa povstaleckej akcie v [[Trenčín|Trenčíne]] [[Podplukovník|pplk.]] [[Jozef Zadžora (1905)|Jozefa Zadžoru]]. Po [[Ferdinand Čatloš|Čatlošovom]] prejave [[29. august|29. augusta]] [[1944]] sa však trenčianska posádka nepripojila k povstaleckej akcii. [[Podplukovník|Pplk.]] [[Jozef Zadžora (1905)|Zadžora]] spolu s [[major|mjr.]] Jozefom Tóthom večer [[29. august|29. augusta]] odišiel z [[Trenčín|Trenčína]] do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a späť sa už nevrátil. V [[Trenčín|Trenčíne]] nemal povstanie kto viesť.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|322}} Trenčín zostal [[30. august|30.]]{{--}}[[31. august|31. augusta]] bez vojenského veliteľa, po Zadžorovom odchode tam nebolo nikoho, kto by sa chopil iniciatívy podľa výziev z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Nemecké sily [[Tanková divízia Tatra#Bojová skupina Ohlen|bojovej skupiny Ohlen]] ho obsadili bez odporu [[1. september|1. septembra]]. Do nemeckých rúk padla aj ústredná zbrojnica pri [[Kubrá|Kubrej]].<ref name="Jablonicky"/>{{rp|234}} ==Represálie== Hneď na druhý deň sa do Trenčína presunul štáb [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]], ktorý ostal v meste do apríla [[1945]]. Štáb sa usídlil v budove Bočekovho internátu pre gymnázium. Pobočka bola zriadená v budove Živeny na Piaristickej ulici a väznica v budove okresného súdu. [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommandu 13]] bol od novembra [[1944]] k dispozícii miestny [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]], s ktorým začali zatýkať odbojárov, rasovo prenasledované a ďalšie osoby. V meste zriadili tábor pre Židov, z ktorého bol už [[2. september|2. septembra]] [[1944]] vypravili prvý transport do internačného tábora v [[Svatobořice-Mistřín|Svatobořicích]]. Nacisti spolu s gardistami uskutočňovali protipartizánske akcie po ktorých zostávali vyrabované a vypálené domy, aj celé osady a obce a povraždení obyvatelia. Do Trenčína boli dopravené osoby zaistené v okresoch [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Bánovce nad Bebravou]] a [[Prievidza]]. Vo väznici dochádzalo k mučeniu. Pravdepodobne prvou popravenou bola obyvateľka židovského pôvodu z Trenčína Bera Kohnová (*1860), ktorú príslušníci [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]] zastrelili [[7. október|7. októbra]] [[1944]] v kameňolome v [[Opatová (Trenčín)|Opatovej]]. Koncom mesiaca na tom istom mieste zastrelili neznámeho vojaka.<ref name="Maniak"/>{{rp|460}} Z väznice [[Sicherheitsdienst|SD]] v budove Okresného súdu v Trenčíne viedli cesty zatknutých do väznice [[Zaisťovací tábor v Ilave |Krajského súdu v Ilave]], vyhladzovacích koncentračných táborov, alebo na blízky zalesnený kopec Brezina, kde Nemci od [[25. október|25. októbra]] [[1944]] do [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké popravili 69 osôb{{--}}civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} V rámci protipartizánskych akcií na kopaniciach Nemci zaistili zásobovača [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina]] Martina Kedru (*05. 12. 1898, [[Bzince pod Javorinou]]). Odvliekli ho na štáb [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]]. Podarilo sa mu vybehnúť na ulicu, ale pri pokuse o útek ho nacisti [[7. november|7. novembra]] [[1944]] zastrelili.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} [[22. november|22. novembra]] [[1944]] na porade okresných veliteľov [[Hlinkova garda|HG]] v [[Trenčín|Trenčíne]] bola dohodnutá užšia spolupráca [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] s nemeckými bezpečnostnými zložkami. Príslušníci [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] zaistili účastníka SNP a ilegálneho pracovníka Jána Šebíka (*07. 04. 1920). Väznili a vypočúvali ho v budove bývalej Sokolovne, kde na následky krutého mučenia [[1. december|1. decembra]] [[1944]] zomrel.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} Dňa [[9. február|9. februára]] [[1945]] bol do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|koncentračného tábora Mauthausen]] vypravený transport väzňov z väznice Okresného súdu v Trenčíne. Okolo 70 väzňov nacisti naložili do dvoch nákladných vozňov, ktoré pripojili k pravidelnému osobnému vlaku do [[Bratislava|Bratislavy]]. Transport organizovaný [[Zvláštny oddiel z.b.V. 29|Zvláštnym oddielom z.b.V. 29]] dorazil do koncentračného tábora [[12. február|12. februára]] [[1945]]. V polovici februára [[1945]] nacisti deportovali z väznice Krajského súdu v [[Trenčín|Trenčíne]] ďalšéch 111 väzňov do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|koncentračného tábora v Mauthausene]].<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} ==Dohra== Exhumačná komisia od [[18. máj|18.]] do [[24. máj|24. mája]] [[1945]] v lokalitách Dušova dolina, Vápenica a Široké odkryla celkom 7 hromadných hrobov, v ktorých sa nachádzalo 69 obetí (65 mužov a 4 ženy). Z nich bolo identifikovaných bolo 43 obetí. Ranou do tyla bolo zastrelených 61 mužov a 3 ženy, 2 muži boli uškrtení, 2 muži a 1 žena mali bez strelných rán rozbité lebky. Obete boli bosé, nahé alebo len nepatrne oblečené, telá mali známky po mučení. Pochádzali z rôznych oblastí Slovenska: z trenčianskeho okresu 24, z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] 5, z [[Topoľčany|Topoľčian]] 2, z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] 2 a po 1 obeti z čadčianskeho okresu, [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a [[Medzilaborce|Medzilaboriec]]. Medzi obeťami boli aj 2 občania [[Sovietsky zväz|ZSSR]], 1 Čech, 1 Francúz, 1 Maďar, 1 Rakúšan a 1 americký pilot. 54 obetí pochovali na Cintoríne hrdinov nad Čerešňovým sadom na Brezine, telá ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí<ref name="Maniak"/>{{rp|461-464}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia, poznámka |- | 1. | ANČINA Jozef | *16. 12. 1918, Trenčianske Teplice{{--}}†19. 03. 1945 |- | 2. | BALÁŽ Daniel | *1905, Nové Mesto nad Váhom |- | 3. | BALÁŽOVÁ Anna | *1903, Nové Mesto nad Váhom |- | 4. | BARTEK Martin | *1906, Horná Súča-Dúbravy |- | 5. | BOŽÍK Jakub | *1887, Malé Hosté |- | 6. | ČERVENÝ Jozef | *14. 09. 1908, Trenčianske Teplice{{--}}†20. 03. 1945 |- | 7. | ČUDILOV Griša | *1920, sovietsky partizán |- | 8. | DERKA Ján | *30. 11. 1905, Kubrá{{--}}†22. 11. 1944 |- | 9. | ĎURČO Jozef | *1922, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 10. | FERENCZI János | *1921, maďarský partizán |- | 11. | GAŠPARÍK Štefan | *17. 01. 1915, Moravské Lieskové{{--}}†28. 12. 1944 |- | 12. | HAVLÍČEK Josef | *1924, český partizán |- | 13. | HLUBOCKÝ Stanislav | *13. 11. 1908, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 14. | CHORVÁT Ondrej | *13. 09. 1910, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 15. | CHRENKO Jozef | *02. 10. 1925, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 16. | JÁŇA Ondrej | *08. 08. 1922, Košeca{{--}}†25. 12. 1944 |- | 17. | JANÍK Ján | *1920, Dubodiel |- | 18. | KAČÁNI Ján | *01. 09. 1914, Mládzovo{{--}}†20. 03. 1945 |- | 19. | KAMINSKAJA Marusja | *1920, Minsk/Bielorusko |- | 20. | KIRCHHOFF James Morse | *30. 07. 1924, Maquoketa, Iowa / USA{{--}}†28. 12. 1944, americký letec |- | 21. | KOŠŤÁL Gustáv | *1907, Nové Mesto nad Váhom |- | 22. | KOTRAS Alexander | *1907, Nová Bystrica |- | 23. | KOTZMANN Franz | *1914, Rakúsko |- | 24. | KOVARČÍK Ján | *25. 07. 1911, Myjava{{--}}†20. 03. 1945 |- | 25. | KULÍŠEK Pavel | *20. 10. 1897, Višňové{{--}}†06. 11. 1944 |- | 26. | LAMPER Jozef | *1921, Priechod |- | 27. | LORREN Pierre | *1922, francúzsky partizán |- | 28. | MAGULOVÁ Anna | *1921 |- | 29. | PICHLER Rudolf | *23. 01. 1922, Svinná{{--}}†28. 02. 1945 |- | 30. | PODLUCKÝ Ján | *11. 11. 1905, Uhrovské Podhradie{{--}}†28. 12. 1944 |- | 31. | PORUBAN Adam | *1913, Malé Stankovce{{--}}†20. 03. 1945 |- | 32. | RAHL Gejza | *13. 09. 1908, Solivar{{--}}†20. 03. 1945 |- | 33. | SEKERKA Eduard | *15. 01. 1896, Valaská Belá |- | 34. | SLÁVIK Ján | *09. 06. 1920, Bzince pod Javorinou |- | 35. | SLÁVIK Pavel | *1921 |- | 36. | STANEKOVÁ Elena | *1921, Nové Mesto nad Váhom |- | 37. | ŠKUBNÍK František | *1911, Trenčianske Teplice |- | 38. | ŠRAMKO Štefan | *1923, Valaská Belá |- | 39. | ŠTEFÁNIK Ján | *16. 11. 1900, Klenovec{{--}}†20. 03. 1945 |- | 40. | ŠTEFANOVIČ Rudolf | *1921, Považská Bystrica |- | 41. | VALKO Ján | *21. 04. 1901, Krivosúd-Bodovka{{--}}†22. 12. 1944 |- | 42. | ZANKO Jozef | *1920, Medzilaborce |} == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Kežmarok]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] --> 3yv7r5pg422710h9qg10tsd7e04f851 8256502 8256500 2026-08-02T07:34:54Z Martingazak 234259 Doplnenie 8256502 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Kežmarok|Kežmarku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[1. september]] [[1944]]{{--}}[[január]] [[1945]] |miesto=[[Kežmarok]] |obrázok=Pomnik_SNP_Hrad_KK.jpg |text k obr=Pamätná tabuľa 20 popraveným na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]]. |výsledok = 69 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=69 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|59-63}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Kežmarku''' sa odohrávali v období [[1. september]] [[1944]]{{--}}január [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktoré v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. <ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} ==Predohra== [[Slovenské národné povstanie]] v [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí|Trenčíne a na Považí zlyhalo]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|232-238}} [[Vojenské ústredie]] stanovilo za veliteľa povstaleckej akcie v [[Trenčín|Trenčíne]] [[Podplukovník|pplk.]] [[Jozef Zadžora (1905)|Jozefa Zadžoru]]. Po [[Ferdinand Čatloš|Čatlošovom]] prejave [[29. august|29. augusta]] [[1944]] sa však trenčianska posádka nepripojila k povstaleckej akcii. [[Podplukovník|Pplk.]] [[Jozef Zadžora (1905)|Zadžora]] spolu s [[major|mjr.]] Jozefom Tóthom večer [[29. august|29. augusta]] odišiel z [[Trenčín|Trenčína]] do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a späť sa už nevrátil. V [[Trenčín|Trenčíne]] nemal povstanie kto viesť.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|322}} Trenčín zostal [[30. august|30.]]{{--}}[[31. august|31. augusta]] bez vojenského veliteľa, po Zadžorovom odchode tam nebolo nikoho, kto by sa chopil iniciatívy podľa výziev z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Nemecké sily [[Tanková divízia Tatra#Bojová skupina Ohlen|bojovej skupiny Ohlen]] ho obsadili bez odporu [[1. september|1. septembra]]. Do nemeckých rúk padla aj ústredná zbrojnica pri [[Kubrá|Kubrej]].<ref name="Jablonicky"/>{{rp|234}} ==Represálie== Hneď na druhý deň sa do Trenčína presunul štáb [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]], ktorý ostal v meste do apríla [[1945]]. Štáb sa usídlil v budove Bočekovho internátu pre gymnázium. Pobočka bola zriadená v budove Živeny na Piaristickej ulici a väznica v budove okresného súdu. [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommandu 13]] bol od novembra [[1944]] k dispozícii miestny [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]], s ktorým začali zatýkať odbojárov, rasovo prenasledované a ďalšie osoby. V meste zriadili tábor pre Židov, z ktorého bol už [[2. september|2. septembra]] [[1944]] vypravili prvý transport do internačného tábora v [[Svatobořice-Mistřín|Svatobořicích]]. Nacisti spolu s gardistami uskutočňovali protipartizánske akcie po ktorých zostávali vyrabované a vypálené domy, aj celé osady a obce a povraždení obyvatelia. Do Trenčína boli dopravené osoby zaistené v okresoch [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Bánovce nad Bebravou]] a [[Prievidza]]. Vo väznici dochádzalo k mučeniu. Pravdepodobne prvou popravenou bola obyvateľka židovského pôvodu z Trenčína Bera Kohnová (*1860), ktorú príslušníci [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]] zastrelili [[7. október|7. októbra]] [[1944]] v kameňolome v [[Opatová (Trenčín)|Opatovej]]. Koncom mesiaca na tom istom mieste zastrelili neznámeho vojaka.<ref name="Maniak"/>{{rp|460}} Z väznice [[Sicherheitsdienst|SD]] v budove Okresného súdu v Trenčíne viedli cesty zatknutých do väznice [[Zaisťovací tábor v Ilave |Krajského súdu v Ilave]], vyhladzovacích koncentračných táborov, alebo na blízky zalesnený kopec Brezina, kde Nemci od [[25. október|25. októbra]] [[1944]] do [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké popravili 69 osôb{{--}}civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} V rámci protipartizánskych akcií na kopaniciach Nemci zaistili zásobovača [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina]] Martina Kedru (*05. 12. 1898, [[Bzince pod Javorinou]]). Odvliekli ho na štáb [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]]. Podarilo sa mu vybehnúť na ulicu, ale pri pokuse o útek ho nacisti [[7. november|7. novembra]] [[1944]] zastrelili.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} [[22. november|22. novembra]] [[1944]] na porade okresných veliteľov [[Hlinkova garda|HG]] v [[Trenčín|Trenčíne]] bola dohodnutá užšia spolupráca [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] s nemeckými bezpečnostnými zložkami. Príslušníci [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] zaistili účastníka SNP a ilegálneho pracovníka Jána Šebíka (*07. 04. 1920). Väznili a vypočúvali ho v budove bývalej Sokolovne, kde na následky krutého mučenia [[1. december|1. decembra]] [[1944]] zomrel.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} Dňa [[9. február|9. februára]] [[1945]] bol do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|koncentračného tábora Mauthausen]] vypravený transport väzňov z väznice Okresného súdu v Trenčíne. Okolo 70 väzňov nacisti naložili do dvoch nákladných vozňov, ktoré pripojili k pravidelnému osobnému vlaku do [[Bratislava|Bratislavy]]. Transport organizovaný [[Zvláštny oddiel z.b.V. 29|Zvláštnym oddielom z.b.V. 29]] dorazil do koncentračného tábora [[12. február|12. februára]] [[1945]]. V polovici februára [[1945]] nacisti deportovali z väznice Krajského súdu v [[Trenčín|Trenčíne]] ďalšéch 111 väzňov do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|koncentračného tábora v Mauthausene]].<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} ==Dohra== Exhumačná komisia od [[18. máj|18.]] do [[24. máj|24. mája]] [[1945]] v lokalitách Dušova dolina, Vápenica a Široké odkryla celkom 7 hromadných hrobov, v ktorých sa nachádzalo 69 obetí (65 mužov a 4 ženy). Z nich bolo identifikovaných bolo 43 obetí. Ranou do tyla bolo zastrelených 61 mužov a 3 ženy, 2 muži boli uškrtení, 2 muži a 1 žena mali bez strelných rán rozbité lebky. Obete boli bosé, nahé alebo len nepatrne oblečené, telá mali známky po mučení. Pochádzali z rôznych oblastí Slovenska: z trenčianskeho okresu 24, z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] 5, z [[Topoľčany|Topoľčian]] 2, z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] 2 a po 1 obeti z čadčianskeho okresu, [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a [[Medzilaborce|Medzilaboriec]]. Medzi obeťami boli aj 2 občania [[Sovietsky zväz|ZSSR]], 1 Čech, 1 Francúz, 1 Maďar, 1 Rakúšan a 1 americký pilot. 54 obetí pochovali na Cintoríne hrdinov nad Čerešňovým sadom na Brezine, telá ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí<ref name="Maniak"/>{{rp|461-464}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia, poznámka |- | 1. | ANČINA Jozef | *16. 12. 1918, Trenčianske Teplice{{--}}†19. 03. 1945 |- | 2. | BALÁŽ Daniel | *1905, Nové Mesto nad Váhom |- | 3. | BALÁŽOVÁ Anna | *1903, Nové Mesto nad Váhom |- | 4. | BARTEK Martin | *1906, Horná Súča-Dúbravy |- | 5. | BOŽÍK Jakub | *1887, Malé Hosté |- | 6. | ČERVENÝ Jozef | *14. 09. 1908, Trenčianske Teplice{{--}}†20. 03. 1945 |- | 7. | ČUDILOV Griša | *1920, sovietsky partizán |- | 8. | DERKA Ján | *30. 11. 1905, Kubrá{{--}}†22. 11. 1944 |- | 9. | ĎURČO Jozef | *1922, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 10. | FERENCZI János | *1921, maďarský partizán |- | 11. | GAŠPARÍK Štefan | *17. 01. 1915, Moravské Lieskové{{--}}†28. 12. 1944 |- | 12. | HAVLÍČEK Josef | *1924, český partizán |- | 13. | HLUBOCKÝ Stanislav | *13. 11. 1908, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 14. | CHORVÁT Ondrej | *13. 09. 1910, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 15. | CHRENKO Jozef | *02. 10. 1925, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 16. | JÁŇA Ondrej | *08. 08. 1922, Košeca{{--}}†25. 12. 1944 |- | 17. | JANÍK Ján | *1920, Dubodiel |- | 18. | KAČÁNI Ján | *01. 09. 1914, Mládzovo{{--}}†20. 03. 1945 |- | 19. | KAMINSKAJA Marusja | *1920, Minsk/Bielorusko |- | 20. | KIRCHHOFF James Morse | *30. 07. 1924, Maquoketa, Iowa / USA{{--}}†28. 12. 1944, americký letec |- | 21. | KOŠŤÁL Gustáv | *1907, Nové Mesto nad Váhom |- | 22. | KOTRAS Alexander | *1907, Nová Bystrica |- | 23. | KOTZMANN Franz | *1914, Rakúsko |- | 24. | KOVARČÍK Ján | *25. 07. 1911, Myjava{{--}}†20. 03. 1945 |- | 25. | KULÍŠEK Pavel | *20. 10. 1897, Višňové{{--}}†06. 11. 1944 |- | 26. | LAMPER Jozef | *1921, Priechod |- | 27. | LORREN Pierre | *1922, francúzsky partizán |- | 28. | MAGULOVÁ Anna | *1921 |- | 29. | PICHLER Rudolf | *23. 01. 1922, Svinná{{--}}†28. 02. 1945 |- | 30. | PODLUCKÝ Ján | *11. 11. 1905, Uhrovské Podhradie{{--}}†28. 12. 1944 |- | 31. | PORUBAN Adam | *1913, Malé Stankovce{{--}}†20. 03. 1945 |- | 32. | RAHL Gejza | *13. 09. 1908, Solivar{{--}}†20. 03. 1945 |- | 33. | SEKERKA Eduard | *15. 01. 1896, Valaská Belá |- | 34. | SLÁVIK Ján | *09. 06. 1920, Bzince pod Javorinou |- | 35. | SLÁVIK Pavel | *1921 |- | 36. | STANEKOVÁ Elena | *1921, Nové Mesto nad Váhom |- | 37. | ŠKUBNÍK František | *1911, Trenčianske Teplice |- | 38. | ŠRAMKO Štefan | *1923, Valaská Belá |- | 39. | ŠTEFÁNIK Ján | *16. 11. 1900, Klenovec{{--}}†20. 03. 1945 |- | 40. | ŠTEFANOVIČ Rudolf | *1921, Považská Bystrica |- | 41. | VALKO Ján | *21. 04. 1901, Krivosúd-Bodovka{{--}}†22. 12. 1944 |- | 42. | ZANKO Jozef | *1920, Medzilaborce |} == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Kežmarok]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] --> 1fhx94liy4p68mcaedy4s24otj6dcyr 8256503 8256502 2026-08-02T07:35:43Z Martingazak 234259 Doplnenie 8256503 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Kežmarok|Kežmarku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[1. september]] [[1944]]{{--}}[[január]] [[1945]] |miesto=[[Kežmarok]] |obrázok=Pomnik_SNP_Hrad_KK.jpg |text k obr=Pamätná tabuľa 20 popraveným na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]]. |výsledok = 69 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=69 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|59-63}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Kežmarku''' sa odohrávali v období [[1. september]] [[1944]]{{--}}január [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. <ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} ==Predohra== [[Slovenské národné povstanie]] v [[Zlyhanie Slovenského národného povstania na Považí|Trenčíne a na Považí zlyhalo]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|232-238}} [[Vojenské ústredie]] stanovilo za veliteľa povstaleckej akcie v [[Trenčín|Trenčíne]] [[Podplukovník|pplk.]] [[Jozef Zadžora (1905)|Jozefa Zadžoru]]. Po [[Ferdinand Čatloš|Čatlošovom]] prejave [[29. august|29. augusta]] [[1944]] sa však trenčianska posádka nepripojila k povstaleckej akcii. [[Podplukovník|Pplk.]] [[Jozef Zadžora (1905)|Zadžora]] spolu s [[major|mjr.]] Jozefom Tóthom večer [[29. august|29. augusta]] odišiel z [[Trenčín|Trenčína]] do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a späť sa už nevrátil. V [[Trenčín|Trenčíne]] nemal povstanie kto viesť.<ref name="Jablonicky"/>{{rp|322}} Trenčín zostal [[30. august|30.]]{{--}}[[31. august|31. augusta]] bez vojenského veliteľa, po Zadžorovom odchode tam nebolo nikoho, kto by sa chopil iniciatívy podľa výziev z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Nemecké sily [[Tanková divízia Tatra#Bojová skupina Ohlen|bojovej skupiny Ohlen]] ho obsadili bez odporu [[1. september|1. septembra]]. Do nemeckých rúk padla aj ústredná zbrojnica pri [[Kubrá|Kubrej]].<ref name="Jablonicky"/>{{rp|234}} ==Represálie== Hneď na druhý deň sa do Trenčína presunul štáb [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]], ktorý ostal v meste do apríla [[1945]]. Štáb sa usídlil v budove Bočekovho internátu pre gymnázium. Pobočka bola zriadená v budove Živeny na Piaristickej ulici a väznica v budove okresného súdu. [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommandu 13]] bol od novembra [[1944]] k dispozícii miestny [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]], s ktorým začali zatýkať odbojárov, rasovo prenasledované a ďalšie osoby. V meste zriadili tábor pre Židov, z ktorého bol už [[2. september|2. septembra]] [[1944]] vypravili prvý transport do internačného tábora v [[Svatobořice-Mistřín|Svatobořicích]]. Nacisti spolu s gardistami uskutočňovali protipartizánske akcie po ktorých zostávali vyrabované a vypálené domy, aj celé osady a obce a povraždení obyvatelia. Do Trenčína boli dopravené osoby zaistené v okresoch [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Bánovce nad Bebravou]] a [[Prievidza]]. Vo väznici dochádzalo k mučeniu. Pravdepodobne prvou popravenou bola obyvateľka židovského pôvodu z Trenčína Bera Kohnová (*1860), ktorú príslušníci [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]] zastrelili [[7. október|7. októbra]] [[1944]] v kameňolome v [[Opatová (Trenčín)|Opatovej]]. Koncom mesiaca na tom istom mieste zastrelili neznámeho vojaka.<ref name="Maniak"/>{{rp|460}} Z väznice [[Sicherheitsdienst|SD]] v budove Okresného súdu v Trenčíne viedli cesty zatknutých do väznice [[Zaisťovací tábor v Ilave |Krajského súdu v Ilave]], vyhladzovacích koncentračných táborov, alebo na blízky zalesnený kopec Brezina, kde Nemci od [[25. október|25. októbra]] [[1944]] do [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké popravili 69 osôb{{--}}civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} V rámci protipartizánskych akcií na kopaniciach Nemci zaistili zásobovača [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina]] Martina Kedru (*05. 12. 1898, [[Bzince pod Javorinou]]). Odvliekli ho na štáb [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]]. Podarilo sa mu vybehnúť na ulicu, ale pri pokuse o útek ho nacisti [[7. november|7. novembra]] [[1944]] zastrelili.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} [[22. november|22. novembra]] [[1944]] na porade okresných veliteľov [[Hlinkova garda|HG]] v [[Trenčín|Trenčíne]] bola dohodnutá užšia spolupráca [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] s nemeckými bezpečnostnými zložkami. Príslušníci [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] zaistili účastníka SNP a ilegálneho pracovníka Jána Šebíka (*07. 04. 1920). Väznili a vypočúvali ho v budove bývalej Sokolovne, kde na následky krutého mučenia [[1. december|1. decembra]] [[1944]] zomrel.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} Dňa [[9. február|9. februára]] [[1945]] bol do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|koncentračného tábora Mauthausen]] vypravený transport väzňov z väznice Okresného súdu v Trenčíne. Okolo 70 väzňov nacisti naložili do dvoch nákladných vozňov, ktoré pripojili k pravidelnému osobnému vlaku do [[Bratislava|Bratislavy]]. Transport organizovaný [[Zvláštny oddiel z.b.V. 29|Zvláštnym oddielom z.b.V. 29]] dorazil do koncentračného tábora [[12. február|12. februára]] [[1945]]. V polovici februára [[1945]] nacisti deportovali z väznice Krajského súdu v [[Trenčín|Trenčíne]] ďalšéch 111 väzňov do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|koncentračného tábora v Mauthausene]].<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} ==Dohra== Exhumačná komisia od [[18. máj|18.]] do [[24. máj|24. mája]] [[1945]] v lokalitách Dušova dolina, Vápenica a Široké odkryla celkom 7 hromadných hrobov, v ktorých sa nachádzalo 69 obetí (65 mužov a 4 ženy). Z nich bolo identifikovaných bolo 43 obetí. Ranou do tyla bolo zastrelených 61 mužov a 3 ženy, 2 muži boli uškrtení, 2 muži a 1 žena mali bez strelných rán rozbité lebky. Obete boli bosé, nahé alebo len nepatrne oblečené, telá mali známky po mučení. Pochádzali z rôznych oblastí Slovenska: z trenčianskeho okresu 24, z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] 5, z [[Topoľčany|Topoľčian]] 2, z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] 2 a po 1 obeti z čadčianskeho okresu, [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a [[Medzilaborce|Medzilaboriec]]. Medzi obeťami boli aj 2 občania [[Sovietsky zväz|ZSSR]], 1 Čech, 1 Francúz, 1 Maďar, 1 Rakúšan a 1 americký pilot. 54 obetí pochovali na Cintoríne hrdinov nad Čerešňovým sadom na Brezine, telá ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí<ref name="Maniak"/>{{rp|461-464}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia, poznámka |- | 1. | ANČINA Jozef | *16. 12. 1918, Trenčianske Teplice{{--}}†19. 03. 1945 |- | 2. | BALÁŽ Daniel | *1905, Nové Mesto nad Váhom |- | 3. | BALÁŽOVÁ Anna | *1903, Nové Mesto nad Váhom |- | 4. | BARTEK Martin | *1906, Horná Súča-Dúbravy |- | 5. | BOŽÍK Jakub | *1887, Malé Hosté |- | 6. | ČERVENÝ Jozef | *14. 09. 1908, Trenčianske Teplice{{--}}†20. 03. 1945 |- | 7. | ČUDILOV Griša | *1920, sovietsky partizán |- | 8. | DERKA Ján | *30. 11. 1905, Kubrá{{--}}†22. 11. 1944 |- | 9. | ĎURČO Jozef | *1922, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 10. | FERENCZI János | *1921, maďarský partizán |- | 11. | GAŠPARÍK Štefan | *17. 01. 1915, Moravské Lieskové{{--}}†28. 12. 1944 |- | 12. | HAVLÍČEK Josef | *1924, český partizán |- | 13. | HLUBOCKÝ Stanislav | *13. 11. 1908, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 14. | CHORVÁT Ondrej | *13. 09. 1910, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 15. | CHRENKO Jozef | *02. 10. 1925, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 16. | JÁŇA Ondrej | *08. 08. 1922, Košeca{{--}}†25. 12. 1944 |- | 17. | JANÍK Ján | *1920, Dubodiel |- | 18. | KAČÁNI Ján | *01. 09. 1914, Mládzovo{{--}}†20. 03. 1945 |- | 19. | KAMINSKAJA Marusja | *1920, Minsk/Bielorusko |- | 20. | KIRCHHOFF James Morse | *30. 07. 1924, Maquoketa, Iowa / USA{{--}}†28. 12. 1944, americký letec |- | 21. | KOŠŤÁL Gustáv | *1907, Nové Mesto nad Váhom |- | 22. | KOTRAS Alexander | *1907, Nová Bystrica |- | 23. | KOTZMANN Franz | *1914, Rakúsko |- | 24. | KOVARČÍK Ján | *25. 07. 1911, Myjava{{--}}†20. 03. 1945 |- | 25. | KULÍŠEK Pavel | *20. 10. 1897, Višňové{{--}}†06. 11. 1944 |- | 26. | LAMPER Jozef | *1921, Priechod |- | 27. | LORREN Pierre | *1922, francúzsky partizán |- | 28. | MAGULOVÁ Anna | *1921 |- | 29. | PICHLER Rudolf | *23. 01. 1922, Svinná{{--}}†28. 02. 1945 |- | 30. | PODLUCKÝ Ján | *11. 11. 1905, Uhrovské Podhradie{{--}}†28. 12. 1944 |- | 31. | PORUBAN Adam | *1913, Malé Stankovce{{--}}†20. 03. 1945 |- | 32. | RAHL Gejza | *13. 09. 1908, Solivar{{--}}†20. 03. 1945 |- | 33. | SEKERKA Eduard | *15. 01. 1896, Valaská Belá |- | 34. | SLÁVIK Ján | *09. 06. 1920, Bzince pod Javorinou |- | 35. | SLÁVIK Pavel | *1921 |- | 36. | STANEKOVÁ Elena | *1921, Nové Mesto nad Váhom |- | 37. | ŠKUBNÍK František | *1911, Trenčianske Teplice |- | 38. | ŠRAMKO Štefan | *1923, Valaská Belá |- | 39. | ŠTEFÁNIK Ján | *16. 11. 1900, Klenovec{{--}}†20. 03. 1945 |- | 40. | ŠTEFANOVIČ Rudolf | *1921, Považská Bystrica |- | 41. | VALKO Ján | *21. 04. 1901, Krivosúd-Bodovka{{--}}†22. 12. 1944 |- | 42. | ZANKO Jozef | *1920, Medzilaborce |} == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Kežmarok]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] --> bmkqbkp59k9t0m81ngreispx8tx1tm8 8256528 8256503 2026-08-02T09:41:03Z Martingazak 234259 Uvod 8256528 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Kežmarok|Kežmarku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[1. september]] [[1944]]{{--}}[[január]] [[1945]] |miesto=[[Kežmarok]] |obrázok=Pomnik_SNP_Hrad_KK.jpg |text k obr=Pamätná tabuľa 20 popraveným na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]]. |výsledok = 69 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=69 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|59-63}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Kežmarku''' sa odohrávali v období [[1. september]] [[1944]]{{--}}január [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. <ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} ==Predohra== Pred druhou svetovou vojnou žili v Kežmarku okrem Slovákov Nemci, Maďari, Česi a Židia. Spolunažívanie sa začalo meniť vyhlásením [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v marci [[1939]] vypuknutím [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1942]] bolo z [[Kežmarok|Kežmarku]] vypravených niekoľko transportov so Židmi.<ref name="Kezmarok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udalosti Krvavej jesene z roku 1944 v Kežmarku po vypuknutí Slovenského národného povstania | url = https://www.kezmarok.sk/aktuality/2024/udalosti-krvavej-jesene-z-roku-1944-v-kezmarku-po-vypuknuti-slovenskeho-narodneho-povstania/ | dátum prístupu = 2026-08-02 | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | dátum vydania = 2024-08-29 | vydavateľ = Kežmarok, Oficiálne stránky mesta}}</ref> [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] vypuklo [[29. august|29. augusta]] [[1944]]. [[Spiš (región)|Spiš]] bol strategicky dôležitý región hraničiaci s obranným perimetrom dvoch východoslovenských divízií. Okrem štyroch vojenských posádok ([[Poprad]], [[Kežmarok]], [[Levoča]], [[Spišská Nová Ves]]) sa na Spiši nachádzali vojenské letiská Poprad a Spišská Nová Ves a armádny sklad na Kvetnici. Na druhej strane na [[Spiš (región)|Spiši]] žila početná organizovaná nemecká menšina a na poľskom území bola dislokovaná nemecká armáda. K povstaniu sa [[30. august|30. augusta]] pridali posádky v [[Poprad|Poprade]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Levoča|Levoči]]. V [[Kežmarok|Kežmarku]] povstalecká akcia zlyhala aj pre silnú organizovanú nemeckú menšinu a rovnako zlyhal aj pokus povstalcov dobyť [[Kežmarok]] [[30. august|30. augusta]] náporom od Popradu a Levoče. Rozhodujúci bol príchod nemeckého [[úderný pluk 1. tankovej armády|úderného pluku 1. tankovej armády]], ktorý [[31. august|31. augusta]] zvrátil situáciu v [[Kežmarok|Kežmarku]] a následne útokom obsadil [[1. september|1. septembra]] [[Poprad]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|331-336}} ==Represálie== Hneď na druhý deň sa do Trenčína presunul štáb [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]], ktorý ostal v meste do apríla [[1945]]. Štáb sa usídlil v budove Bočekovho internátu pre gymnázium. Pobočka bola zriadená v budove Živeny na Piaristickej ulici a väznica v budove okresného súdu. [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommandu 13]] bol od novembra [[1944]] k dispozícii miestny [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]], s ktorým začali zatýkať odbojárov, rasovo prenasledované a ďalšie osoby. V meste zriadili tábor pre Židov, z ktorého bol už [[2. september|2. septembra]] [[1944]] vypravili prvý transport do internačného tábora v [[Svatobořice-Mistřín|Svatobořicích]]. Nacisti spolu s gardistami uskutočňovali protipartizánske akcie po ktorých zostávali vyrabované a vypálené domy, aj celé osady a obce a povraždení obyvatelia. Do Trenčína boli dopravené osoby zaistené v okresoch [[Nové Mesto nad Váhom]], [[Bánovce nad Bebravou]] a [[Prievidza]]. Vo väznici dochádzalo k mučeniu. Pravdepodobne prvou popravenou bola obyvateľka židovského pôvodu z Trenčína Bera Kohnová (*1860), ktorú príslušníci [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]] zastrelili [[7. október|7. októbra]] [[1944]] v kameňolome v [[Opatová (Trenčín)|Opatovej]]. Koncom mesiaca na tom istom mieste zastrelili neznámeho vojaka.<ref name="Maniak"/>{{rp|460}} Z väznice [[Sicherheitsdienst|SD]] v budove Okresného súdu v Trenčíne viedli cesty zatknutých do väznice [[Zaisťovací tábor v Ilave |Krajského súdu v Ilave]], vyhladzovacích koncentračných táborov, alebo na blízky zalesnený kopec Brezina, kde Nemci od [[25. október|25. októbra]] [[1944]] do [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] v lokalite Dušova dolina, Vápenica a Široké popravili 69 osôb{{--}}civilov, ilegálnych pracovníkov, povstaleckých vojakov, partizánov a ďalších.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} V rámci protipartizánskych akcií na kopaniciach Nemci zaistili zásobovača [[2. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|2. čs. partizánskej brigády J. V. Stalina]] Martina Kedru (*05. 12. 1898, [[Bzince pod Javorinou]]). Odvliekli ho na štáb [[Einsatzkommando 13|Einsatzkommanda 13]]. Podarilo sa mu vybehnúť na ulicu, ale pri pokuse o útek ho nacisti [[7. november|7. novembra]] [[1944]] zastrelili.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} [[22. november|22. novembra]] [[1944]] na porade okresných veliteľov [[Hlinkova garda|HG]] v [[Trenčín|Trenčíne]] bola dohodnutá užšia spolupráca [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] s nemeckými bezpečnostnými zložkami. Príslušníci [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] zaistili účastníka SNP a ilegálneho pracovníka Jána Šebíka (*07. 04. 1920). Väznili a vypočúvali ho v budove bývalej Sokolovne, kde na následky krutého mučenia [[1. december|1. decembra]] [[1944]] zomrel.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} Dňa [[9. február|9. februára]] [[1945]] bol do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|koncentračného tábora Mauthausen]] vypravený transport väzňov z väznice Okresného súdu v Trenčíne. Okolo 70 väzňov nacisti naložili do dvoch nákladných vozňov, ktoré pripojili k pravidelnému osobnému vlaku do [[Bratislava|Bratislavy]]. Transport organizovaný [[Zvláštny oddiel z.b.V. 29|Zvláštnym oddielom z.b.V. 29]] dorazil do koncentračného tábora [[12. február|12. februára]] [[1945]]. V polovici februára [[1945]] nacisti deportovali z väznice Krajského súdu v [[Trenčín|Trenčíne]] ďalšéch 111 väzňov do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|koncentračného tábora v Mauthausene]].<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} ==Dohra== Exhumačná komisia od [[18. máj|18.]] do [[24. máj|24. mája]] [[1945]] v lokalitách Dušova dolina, Vápenica a Široké odkryla celkom 7 hromadných hrobov, v ktorých sa nachádzalo 69 obetí (65 mužov a 4 ženy). Z nich bolo identifikovaných bolo 43 obetí. Ranou do tyla bolo zastrelených 61 mužov a 3 ženy, 2 muži boli uškrtení, 2 muži a 1 žena mali bez strelných rán rozbité lebky. Obete boli bosé, nahé alebo len nepatrne oblečené, telá mali známky po mučení. Pochádzali z rôznych oblastí Slovenska: z trenčianskeho okresu 24, z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] 5, z [[Topoľčany|Topoľčian]] 2, z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] 2 a po 1 obeti z čadčianskeho okresu, [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a [[Medzilaborce|Medzilaboriec]]. Medzi obeťami boli aj 2 občania [[Sovietsky zväz|ZSSR]], 1 Čech, 1 Francúz, 1 Maďar, 1 Rakúšan a 1 americký pilot. 54 obetí pochovali na Cintoríne hrdinov nad Čerešňovým sadom na Brezine, telá ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí<ref name="Maniak"/>{{rp|461-464}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia, poznámka |- | 1. | ANČINA Jozef | *16. 12. 1918, Trenčianske Teplice{{--}}†19. 03. 1945 |- | 2. | BALÁŽ Daniel | *1905, Nové Mesto nad Váhom |- | 3. | BALÁŽOVÁ Anna | *1903, Nové Mesto nad Váhom |- | 4. | BARTEK Martin | *1906, Horná Súča-Dúbravy |- | 5. | BOŽÍK Jakub | *1887, Malé Hosté |- | 6. | ČERVENÝ Jozef | *14. 09. 1908, Trenčianske Teplice{{--}}†20. 03. 1945 |- | 7. | ČUDILOV Griša | *1920, sovietsky partizán |- | 8. | DERKA Ján | *30. 11. 1905, Kubrá{{--}}†22. 11. 1944 |- | 9. | ĎURČO Jozef | *1922, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 10. | FERENCZI János | *1921, maďarský partizán |- | 11. | GAŠPARÍK Štefan | *17. 01. 1915, Moravské Lieskové{{--}}†28. 12. 1944 |- | 12. | HAVLÍČEK Josef | *1924, český partizán |- | 13. | HLUBOCKÝ Stanislav | *13. 11. 1908, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 14. | CHORVÁT Ondrej | *13. 09. 1910, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 15. | CHRENKO Jozef | *02. 10. 1925, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 16. | JÁŇA Ondrej | *08. 08. 1922, Košeca{{--}}†25. 12. 1944 |- | 17. | JANÍK Ján | *1920, Dubodiel |- | 18. | KAČÁNI Ján | *01. 09. 1914, Mládzovo{{--}}†20. 03. 1945 |- | 19. | KAMINSKAJA Marusja | *1920, Minsk/Bielorusko |- | 20. | KIRCHHOFF James Morse | *30. 07. 1924, Maquoketa, Iowa / USA{{--}}†28. 12. 1944, americký letec |- | 21. | KOŠŤÁL Gustáv | *1907, Nové Mesto nad Váhom |- | 22. | KOTRAS Alexander | *1907, Nová Bystrica |- | 23. | KOTZMANN Franz | *1914, Rakúsko |- | 24. | KOVARČÍK Ján | *25. 07. 1911, Myjava{{--}}†20. 03. 1945 |- | 25. | KULÍŠEK Pavel | *20. 10. 1897, Višňové{{--}}†06. 11. 1944 |- | 26. | LAMPER Jozef | *1921, Priechod |- | 27. | LORREN Pierre | *1922, francúzsky partizán |- | 28. | MAGULOVÁ Anna | *1921 |- | 29. | PICHLER Rudolf | *23. 01. 1922, Svinná{{--}}†28. 02. 1945 |- | 30. | PODLUCKÝ Ján | *11. 11. 1905, Uhrovské Podhradie{{--}}†28. 12. 1944 |- | 31. | PORUBAN Adam | *1913, Malé Stankovce{{--}}†20. 03. 1945 |- | 32. | RAHL Gejza | *13. 09. 1908, Solivar{{--}}†20. 03. 1945 |- | 33. | SEKERKA Eduard | *15. 01. 1896, Valaská Belá |- | 34. | SLÁVIK Ján | *09. 06. 1920, Bzince pod Javorinou |- | 35. | SLÁVIK Pavel | *1921 |- | 36. | STANEKOVÁ Elena | *1921, Nové Mesto nad Váhom |- | 37. | ŠKUBNÍK František | *1911, Trenčianske Teplice |- | 38. | ŠRAMKO Štefan | *1923, Valaská Belá |- | 39. | ŠTEFÁNIK Ján | *16. 11. 1900, Klenovec{{--}}†20. 03. 1945 |- | 40. | ŠTEFANOVIČ Rudolf | *1921, Považská Bystrica |- | 41. | VALKO Ján | *21. 04. 1901, Krivosúd-Bodovka{{--}}†22. 12. 1944 |- | 42. | ZANKO Jozef | *1920, Medzilaborce |} == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Kežmarok]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] --> 0cg3ppniky2g9l5y4oh3y8w0u3tu30c 8256533 8256528 2026-08-02T09:57:07Z Martingazak 234259 Doplnenie 8256533 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Kežmarok|Kežmarku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[1. september]] [[1944]]{{--}}[[január]] [[1945]] |miesto=[[Kežmarok]] |obrázok=Pomnik_SNP_Hrad_KK.jpg |text k obr=Pamätná tabuľa 20 popraveným na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]]. |výsledok = 69 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=69 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|59-63}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Kežmarku''' sa odohrávali v období [[1. september]] [[1944]]{{--}}január [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. <ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} ==Predohra== Pred druhou svetovou vojnou žili v Kežmarku okrem Slovákov Nemci, Maďari, Česi a Židia. Spolunažívanie sa začalo meniť vyhlásením [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v marci [[1939]] vypuknutím [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1942]] bolo z [[Kežmarok|Kežmarku]] vypravených niekoľko transportov so Židmi.<ref name="Kezmarok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udalosti Krvavej jesene z roku 1944 v Kežmarku po vypuknutí Slovenského národného povstania | url = https://www.kezmarok.sk/aktuality/2024/udalosti-krvavej-jesene-z-roku-1944-v-kezmarku-po-vypuknuti-slovenskeho-narodneho-povstania/ | dátum prístupu = 2026-08-02 | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | dátum vydania = 2024-08-29 | vydavateľ = Kežmarok, Oficiálne stránky mesta}}</ref> [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] vypuklo [[29. august|29. augusta]] [[1944]]. [[Spiš (región)|Spiš]] bol strategicky dôležitý región hraničiaci s obranným perimetrom dvoch východoslovenských divízií. Okrem štyroch vojenských posádok ([[Poprad]], [[Kežmarok]], [[Levoča]], [[Spišská Nová Ves]]) sa na Spiši nachádzali vojenské letiská Poprad a Spišská Nová Ves a armádny sklad na Kvetnici. Na druhej strane na [[Spiš (región)|Spiši]] žila početná organizovaná nemecká menšina a na poľskom území bola dislokovaná nemecká armáda. K povstaniu sa [[30. august|30. augusta]] pridali posádky v [[Poprad|Poprade]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Levoča|Levoči]]. V [[Kežmarok|Kežmarku]] povstalecká akcia zlyhala aj pre silnú organizovanú nemeckú menšinu. Asi 1&nbsp;500 spišských Nemcov sa [[29. august|29.]]{{--}}[[30. august|30. augusta]] [[1944]] sústredilo v meste, kde boli vyzbrojení a sformovaní do jednotiek [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]]. Navyše do [[Kežmarok|Kežmarku]] z [[Ružomberok|Ružomberka]] [[30. august|30. augusta]] 1944 dorazila 30-členná jednotka Waffen-SS a 50-členná jednotka nemeckého poľného žandárstva{{--}}Feldgendarmerie.<ref name="Kezmarok"/> Vedenie [[Deutsche Partei]] a vládny komisár Kežmarku Mathias Nitsch požiadali o pomoc velenie nemeckých jednotiek v Poľsku. Pokus povstalcov dobyť [[Kežmarok]] [[30. august|30. augusta]] náporom od [[Poprad|Popradu]] a [[Levoča|Levoče]] zlyhal. Rozhodujúci bol príchod nemeckého [[úderný pluk 1. tankovej armády|úderného pluku 1. tankovej armády]], ktorý [[31. august|31. augusta]] zvrátil situáciu v [[Kežmarok|Kežmarku]] a následne útokom obsadil [[1. september|1. septembra]] [[Poprad]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|331-336}} V bojoch o Kežmarok padlo deväť Nemcov a 24 povstaleckých vojakov a partizánov. Na oboch stranách bolo viacero ranených.<ref name="Kezmarok"/> ==Represálie== ===Zvláštny oddiel z.b.V. 27=== Miestnym Nemcom v Kežmarku prišla [[31. august|31. augusta]] [[1944]] na pomoc aj narýchlo sformovaná jednotka [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] pod velením kapitána Wolfganga Spindlera, začlenená do 1. tankovej armády. Jej pôvodnou úlohou bola evakuácia [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí z táborov Kinderlandverschickung]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. V reakcii na situáciu zároveň vedúci [[Reichssicherheitshauptamt|Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu (RSHA)]] Erich Ehrlinger nariadil vyslanie operačného oddielu bezpečnostnej polície (Sipo) z Krakova. Jednotku, zloženú zo skúsených príslušníkov pôsobiacich predtým v okupovanom Poľsku, Bielorusku a na Ukrajine, viedol SS-Sturmbannführer Walter Liska. Oddiel dorazil do [[Kežmarok|Kežmarku]] v noci z [[31. august|31. augusta]] na [[1. september|1. septembra]] [[1944]]. Spočiatku mal približne 70 mužov, neskôr sa po rozšírení pôsobnosti rozrástol až na 300 príslušníkov a bol premenovaný na ''[[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]'', alebo aj ''oddiel na zvláštne použitie 27'', ''{{vjz|deu|Sonderkommando zur besonderen Verwendung 27}}''.<ref name="Kezmarok"/> ==Dohra== Exhumačná komisia od [[18. máj|18.]] do [[24. máj|24. mája]] [[1945]] v lokalitách Dušova dolina, Vápenica a Široké odkryla celkom 7 hromadných hrobov, v ktorých sa nachádzalo 69 obetí (65 mužov a 4 ženy). Z nich bolo identifikovaných bolo 43 obetí. Ranou do tyla bolo zastrelených 61 mužov a 3 ženy, 2 muži boli uškrtení, 2 muži a 1 žena mali bez strelných rán rozbité lebky. Obete boli bosé, nahé alebo len nepatrne oblečené, telá mali známky po mučení. Pochádzali z rôznych oblastí Slovenska: z trenčianskeho okresu 24, z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] 5, z [[Topoľčany|Topoľčian]] 2, z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] 2 a po 1 obeti z čadčianskeho okresu, [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a [[Medzilaborce|Medzilaboriec]]. Medzi obeťami boli aj 2 občania [[Sovietsky zväz|ZSSR]], 1 Čech, 1 Francúz, 1 Maďar, 1 Rakúšan a 1 americký pilot. 54 obetí pochovali na Cintoríne hrdinov nad Čerešňovým sadom na Brezine, telá ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí<ref name="Maniak"/>{{rp|461-464}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia, poznámka |- | 1. | ANČINA Jozef | *16. 12. 1918, Trenčianske Teplice{{--}}†19. 03. 1945 |- | 2. | BALÁŽ Daniel | *1905, Nové Mesto nad Váhom |- | 3. | BALÁŽOVÁ Anna | *1903, Nové Mesto nad Váhom |- | 4. | BARTEK Martin | *1906, Horná Súča-Dúbravy |- | 5. | BOŽÍK Jakub | *1887, Malé Hosté |- | 6. | ČERVENÝ Jozef | *14. 09. 1908, Trenčianske Teplice{{--}}†20. 03. 1945 |- | 7. | ČUDILOV Griša | *1920, sovietsky partizán |- | 8. | DERKA Ján | *30. 11. 1905, Kubrá{{--}}†22. 11. 1944 |- | 9. | ĎURČO Jozef | *1922, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 10. | FERENCZI János | *1921, maďarský partizán |- | 11. | GAŠPARÍK Štefan | *17. 01. 1915, Moravské Lieskové{{--}}†28. 12. 1944 |- | 12. | HAVLÍČEK Josef | *1924, český partizán |- | 13. | HLUBOCKÝ Stanislav | *13. 11. 1908, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 14. | CHORVÁT Ondrej | *13. 09. 1910, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 15. | CHRENKO Jozef | *02. 10. 1925, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 16. | JÁŇA Ondrej | *08. 08. 1922, Košeca{{--}}†25. 12. 1944 |- | 17. | JANÍK Ján | *1920, Dubodiel |- | 18. | KAČÁNI Ján | *01. 09. 1914, Mládzovo{{--}}†20. 03. 1945 |- | 19. | KAMINSKAJA Marusja | *1920, Minsk/Bielorusko |- | 20. | KIRCHHOFF James Morse | *30. 07. 1924, Maquoketa, Iowa / USA{{--}}†28. 12. 1944, americký letec |- | 21. | KOŠŤÁL Gustáv | *1907, Nové Mesto nad Váhom |- | 22. | KOTRAS Alexander | *1907, Nová Bystrica |- | 23. | KOTZMANN Franz | *1914, Rakúsko |- | 24. | KOVARČÍK Ján | *25. 07. 1911, Myjava{{--}}†20. 03. 1945 |- | 25. | KULÍŠEK Pavel | *20. 10. 1897, Višňové{{--}}†06. 11. 1944 |- | 26. | LAMPER Jozef | *1921, Priechod |- | 27. | LORREN Pierre | *1922, francúzsky partizán |- | 28. | MAGULOVÁ Anna | *1921 |- | 29. | PICHLER Rudolf | *23. 01. 1922, Svinná{{--}}†28. 02. 1945 |- | 30. | PODLUCKÝ Ján | *11. 11. 1905, Uhrovské Podhradie{{--}}†28. 12. 1944 |- | 31. | PORUBAN Adam | *1913, Malé Stankovce{{--}}†20. 03. 1945 |- | 32. | RAHL Gejza | *13. 09. 1908, Solivar{{--}}†20. 03. 1945 |- | 33. | SEKERKA Eduard | *15. 01. 1896, Valaská Belá |- | 34. | SLÁVIK Ján | *09. 06. 1920, Bzince pod Javorinou |- | 35. | SLÁVIK Pavel | *1921 |- | 36. | STANEKOVÁ Elena | *1921, Nové Mesto nad Váhom |- | 37. | ŠKUBNÍK František | *1911, Trenčianske Teplice |- | 38. | ŠRAMKO Štefan | *1923, Valaská Belá |- | 39. | ŠTEFÁNIK Ján | *16. 11. 1900, Klenovec{{--}}†20. 03. 1945 |- | 40. | ŠTEFANOVIČ Rudolf | *1921, Považská Bystrica |- | 41. | VALKO Ján | *21. 04. 1901, Krivosúd-Bodovka{{--}}†22. 12. 1944 |- | 42. | ZANKO Jozef | *1920, Medzilaborce |} == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Kežmarok]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] --> 1olj7ck242oxgirmshpxw92zet27usx 8256534 8256533 2026-08-02T10:01:58Z Martingazak 234259 Represálie 8256534 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Kežmarok|Kežmarku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[1. september]] [[1944]]{{--}}[[január]] [[1945]] |miesto=[[Kežmarok]] |obrázok=Pomnik_SNP_Hrad_KK.jpg |text k obr=Pamätná tabuľa 20 popraveným na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]]. |výsledok = 69 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=69 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|59-63}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Kežmarku''' sa odohrávali v období [[1. september]] [[1944]]{{--}}január [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. <ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} ==Predohra== Pred druhou svetovou vojnou žili v Kežmarku okrem Slovákov Nemci, Maďari, Česi a Židia. Spolunažívanie sa začalo meniť vyhlásením [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v marci [[1939]] vypuknutím [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1942]] bolo z [[Kežmarok|Kežmarku]] vypravených niekoľko transportov so Židmi.<ref name="Kezmarok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udalosti Krvavej jesene z roku 1944 v Kežmarku po vypuknutí Slovenského národného povstania | url = https://www.kezmarok.sk/aktuality/2024/udalosti-krvavej-jesene-z-roku-1944-v-kezmarku-po-vypuknuti-slovenskeho-narodneho-povstania/ | dátum prístupu = 2026-08-02 | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | dátum vydania = 2024-08-29 | vydavateľ = Kežmarok, Oficiálne stránky mesta}}</ref> [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] vypuklo [[29. august|29. augusta]] [[1944]]. [[Spiš (región)|Spiš]] bol strategicky dôležitý región hraničiaci s obranným perimetrom dvoch východoslovenských divízií. Okrem štyroch vojenských posádok ([[Poprad]], [[Kežmarok]], [[Levoča]], [[Spišská Nová Ves]]) sa na Spiši nachádzali vojenské letiská Poprad a Spišská Nová Ves a armádny sklad na Kvetnici. Na druhej strane na [[Spiš (región)|Spiši]] žila početná organizovaná nemecká menšina a na poľskom území bola dislokovaná nemecká armáda. K povstaniu sa [[30. august|30. augusta]] pridali posádky v [[Poprad|Poprade]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Levoča|Levoči]]. V [[Kežmarok|Kežmarku]] povstalecká akcia zlyhala aj pre silnú organizovanú nemeckú menšinu. Asi 1&nbsp;500 spišských Nemcov sa [[29. august|29.]]{{--}}[[30. august|30. augusta]] [[1944]] sústredilo v meste, kde boli vyzbrojení a sformovaní do jednotiek [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]]. Navyše do [[Kežmarok|Kežmarku]] z [[Ružomberok|Ružomberka]] [[30. august|30. augusta]] 1944 dorazila 30-členná jednotka Waffen-SS a 50-členná jednotka nemeckého poľného žandárstva{{--}}Feldgendarmerie.<ref name="Kezmarok"/> Vedenie [[Deutsche Partei]] a vládny komisár Kežmarku Mathias Nitsch požiadali o pomoc velenie nemeckých jednotiek v Poľsku. Pokus povstalcov dobyť [[Kežmarok]] [[30. august|30. augusta]] náporom od [[Poprad|Popradu]] a [[Levoča|Levoče]] zlyhal. Rozhodujúci bol príchod nemeckého [[úderný pluk 1. tankovej armády|úderného pluku 1. tankovej armády]], ktorý [[31. august|31. augusta]] zvrátil situáciu v [[Kežmarok|Kežmarku]] a následne útokom obsadil [[1. september|1. septembra]] [[Poprad]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|331-336}} V bojoch o Kežmarok padlo deväť Nemcov a 24 povstaleckých vojakov a partizánov. Na oboch stranách bolo viacero ranených.<ref name="Kezmarok"/> ==Represálie== ===Zvláštny oddiel z.b.V. 27=== Miestnym Nemcom v Kežmarku prišla [[31. august|31. augusta]] [[1944]] na pomoc aj narýchlo sformovaná jednotka [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] pod velením kapitána Wolfganga Spindlera{{#tag:ref|Wolfgang Spindler (*[[11. október|11. októbra]] [[1914]] v [[Plauen (mesto)|Plauen]]) pôsobil v roku [[1944]] v 75. delostreleckej divízii, odkiaľ bol koncom júla prevelený do [[Krakov|Krakova]]. Po vypuknutí SNP dostal rozkaz vytvoriť rotu určenú na evakuáciu [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí]] z oblasti [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]]. Po príchode do [[Kežmarok|Kežmarku]] [[31. august|31. augusta]] [[1944]] prevzal na rozkaz generálmajora Wolfa Dietricha von Xylandera obranu mesta. Spolu s miestnym [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zorganizoval obranu Kežmarku, pričom velil približne 400 vojakom [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] a okolo 1&nbsp;500 príslušníkom [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Začiatkom septembra [[1944]] bol vymenovaný za vojenského veliteľa Kežmarku.<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}}, začlenená do 1. tankovej armády. Jej pôvodnou úlohou bola evakuácia [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí z táborov Kinderlandverschickung]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. V reakcii na situáciu zároveň vedúci [[Reichssicherheitshauptamt|Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu (RSHA)]] Erich Ehrlinger nariadil vyslanie operačného oddielu bezpečnostnej polície (Sipo) z Krakova. Jednotku, zloženú zo skúsených príslušníkov pôsobiacich predtým v okupovanom Poľsku, Bielorusku a na Ukrajine, viedol SS-Sturmbannführer Walter Liska. Oddiel dorazil do [[Kežmarok|Kežmarku]] v noci z [[31. august|31. augusta]] na [[1. september|1. septembra]] [[1944]]. Spočiatku mal približne 70 mužov, neskôr sa po rozšírení pôsobnosti rozrástol až na 300 príslušníkov a bol premenovaný na ''[[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]'', alebo aj ''oddiel na zvláštne použitie 27'', ''{{vjz|deu|Sonderkommando zur besonderen Verwendung 27}}''.<ref name="Kezmarok"/> ==Dohra== Exhumačná komisia od [[18. máj|18.]] do [[24. máj|24. mája]] [[1945]] v lokalitách Dušova dolina, Vápenica a Široké odkryla celkom 7 hromadných hrobov, v ktorých sa nachádzalo 69 obetí (65 mužov a 4 ženy). Z nich bolo identifikovaných bolo 43 obetí. Ranou do tyla bolo zastrelených 61 mužov a 3 ženy, 2 muži boli uškrtení, 2 muži a 1 žena mali bez strelných rán rozbité lebky. Obete boli bosé, nahé alebo len nepatrne oblečené, telá mali známky po mučení. Pochádzali z rôznych oblastí Slovenska: z trenčianskeho okresu 24, z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] 5, z [[Topoľčany|Topoľčian]] 2, z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] 2 a po 1 obeti z čadčianskeho okresu, [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a [[Medzilaborce|Medzilaboriec]]. Medzi obeťami boli aj 2 občania [[Sovietsky zväz|ZSSR]], 1 Čech, 1 Francúz, 1 Maďar, 1 Rakúšan a 1 americký pilot. 54 obetí pochovali na Cintoríne hrdinov nad Čerešňovým sadom na Brezine, telá ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí<ref name="Maniak"/>{{rp|461-464}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia, poznámka |- | 1. | ANČINA Jozef | *16. 12. 1918, Trenčianske Teplice{{--}}†19. 03. 1945 |- | 2. | BALÁŽ Daniel | *1905, Nové Mesto nad Váhom |- | 3. | BALÁŽOVÁ Anna | *1903, Nové Mesto nad Váhom |- | 4. | BARTEK Martin | *1906, Horná Súča-Dúbravy |- | 5. | BOŽÍK Jakub | *1887, Malé Hosté |- | 6. | ČERVENÝ Jozef | *14. 09. 1908, Trenčianske Teplice{{--}}†20. 03. 1945 |- | 7. | ČUDILOV Griša | *1920, sovietsky partizán |- | 8. | DERKA Ján | *30. 11. 1905, Kubrá{{--}}†22. 11. 1944 |- | 9. | ĎURČO Jozef | *1922, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 10. | FERENCZI János | *1921, maďarský partizán |- | 11. | GAŠPARÍK Štefan | *17. 01. 1915, Moravské Lieskové{{--}}†28. 12. 1944 |- | 12. | HAVLÍČEK Josef | *1924, český partizán |- | 13. | HLUBOCKÝ Stanislav | *13. 11. 1908, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 14. | CHORVÁT Ondrej | *13. 09. 1910, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 15. | CHRENKO Jozef | *02. 10. 1925, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 16. | JÁŇA Ondrej | *08. 08. 1922, Košeca{{--}}†25. 12. 1944 |- | 17. | JANÍK Ján | *1920, Dubodiel |- | 18. | KAČÁNI Ján | *01. 09. 1914, Mládzovo{{--}}†20. 03. 1945 |- | 19. | KAMINSKAJA Marusja | *1920, Minsk/Bielorusko |- | 20. | KIRCHHOFF James Morse | *30. 07. 1924, Maquoketa, Iowa / USA{{--}}†28. 12. 1944, americký letec |- | 21. | KOŠŤÁL Gustáv | *1907, Nové Mesto nad Váhom |- | 22. | KOTRAS Alexander | *1907, Nová Bystrica |- | 23. | KOTZMANN Franz | *1914, Rakúsko |- | 24. | KOVARČÍK Ján | *25. 07. 1911, Myjava{{--}}†20. 03. 1945 |- | 25. | KULÍŠEK Pavel | *20. 10. 1897, Višňové{{--}}†06. 11. 1944 |- | 26. | LAMPER Jozef | *1921, Priechod |- | 27. | LORREN Pierre | *1922, francúzsky partizán |- | 28. | MAGULOVÁ Anna | *1921 |- | 29. | PICHLER Rudolf | *23. 01. 1922, Svinná{{--}}†28. 02. 1945 |- | 30. | PODLUCKÝ Ján | *11. 11. 1905, Uhrovské Podhradie{{--}}†28. 12. 1944 |- | 31. | PORUBAN Adam | *1913, Malé Stankovce{{--}}†20. 03. 1945 |- | 32. | RAHL Gejza | *13. 09. 1908, Solivar{{--}}†20. 03. 1945 |- | 33. | SEKERKA Eduard | *15. 01. 1896, Valaská Belá |- | 34. | SLÁVIK Ján | *09. 06. 1920, Bzince pod Javorinou |- | 35. | SLÁVIK Pavel | *1921 |- | 36. | STANEKOVÁ Elena | *1921, Nové Mesto nad Váhom |- | 37. | ŠKUBNÍK František | *1911, Trenčianske Teplice |- | 38. | ŠRAMKO Štefan | *1923, Valaská Belá |- | 39. | ŠTEFÁNIK Ján | *16. 11. 1900, Klenovec{{--}}†20. 03. 1945 |- | 40. | ŠTEFANOVIČ Rudolf | *1921, Považská Bystrica |- | 41. | VALKO Ján | *21. 04. 1901, Krivosúd-Bodovka{{--}}†22. 12. 1944 |- | 42. | ZANKO Jozef | *1920, Medzilaborce |} == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Kežmarok]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] --> axzg1yppkxtf7po6ggg7g01fnqhtsqd 8256537 8256534 2026-08-02T10:03:23Z Martingazak 234259 Doplnenie 8256537 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Kežmarok|Kežmarku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[1. september]] [[1944]]{{--}}[[január]] [[1945]] |miesto=[[Kežmarok]] |obrázok=Pomnik_SNP_Hrad_KK.jpg |text k obr=Pamätná tabuľa 20 popraveným na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]]. |výsledok = 69 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=69 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|59-63}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Kežmarku''' sa odohrávali v období [[1. september]] [[1944]]{{--}}január [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. <ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} ==Predohra== Pred druhou svetovou vojnou žili v Kežmarku okrem Slovákov Nemci, Maďari, Česi a Židia. Spolunažívanie sa začalo meniť vyhlásením [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v marci [[1939]] vypuknutím [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1942]] bolo z [[Kežmarok|Kežmarku]] vypravených niekoľko transportov so Židmi.<ref name="Kezmarok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udalosti Krvavej jesene z roku 1944 v Kežmarku po vypuknutí Slovenského národného povstania | url = https://www.kezmarok.sk/aktuality/2024/udalosti-krvavej-jesene-z-roku-1944-v-kezmarku-po-vypuknuti-slovenskeho-narodneho-povstania/ | dátum prístupu = 2026-08-02 | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | dátum vydania = 2024-08-29 | vydavateľ = Kežmarok, Oficiálne stránky mesta}}</ref> [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] vypuklo [[29. august|29. augusta]] [[1944]]. [[Spiš (región)|Spiš]] bol strategicky dôležitý región hraničiaci s obranným perimetrom dvoch východoslovenských divízií. Okrem štyroch vojenských posádok ([[Poprad]], [[Kežmarok]], [[Levoča]], [[Spišská Nová Ves]]) sa na Spiši nachádzali vojenské letiská Poprad a Spišská Nová Ves a armádny sklad na Kvetnici. Na druhej strane na [[Spiš (región)|Spiši]] žila početná organizovaná nemecká menšina a na poľskom území bola dislokovaná nemecká armáda. K povstaniu sa [[30. august|30. augusta]] pridali posádky v [[Poprad|Poprade]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Levoča|Levoči]]. V [[Kežmarok|Kežmarku]] povstalecká akcia zlyhala aj pre silnú organizovanú nemeckú menšinu. Asi 1&nbsp;500 spišských Nemcov sa [[29. august|29.]]{{--}}[[30. august|30. augusta]] [[1944]] sústredilo v meste, kde boli vyzbrojení a sformovaní do jednotiek [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]]. Navyše do [[Kežmarok|Kežmarku]] z [[Ružomberok|Ružomberka]] [[30. august|30. augusta]] 1944 dorazila 30-členná jednotka Waffen-SS a 50-členná jednotka nemeckého poľného žandárstva{{--}}Feldgendarmerie.<ref name="Kezmarok"/> Vedenie [[Deutsche Partei]] a vládny komisár Kežmarku Mathias Nitsch požiadali o pomoc velenie nemeckých jednotiek v Poľsku. Pokus povstalcov dobyť [[Kežmarok]] [[30. august|30. augusta]] náporom od [[Poprad|Popradu]] a [[Levoča|Levoče]] zlyhal. Rozhodujúci bol príchod nemeckého [[úderný pluk 1. tankovej armády|úderného pluku 1. tankovej armády]], ktorý [[31. august|31. augusta]] zvrátil situáciu v [[Kežmarok|Kežmarku]] a následne útokom obsadil [[1. september|1. septembra]] [[Poprad]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|331-336}} V bojoch o Kežmarok padlo deväť Nemcov a 24 povstaleckých vojakov a partizánov. Na oboch stranách bolo viacero ranených.<ref name="Kezmarok"/> ==Represálie== ===Zvláštny oddiel z.b.V. 27=== Miestnym Nemcom v Kežmarku prišla [[31. august|31. augusta]] [[1944]] na pomoc aj narýchlo sformovaná jednotka [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] pod velením kapitána Wolfganga Spindlera{{#tag:ref|Wolfgang Spindler (*[[11. október|11. októbra]] [[1914]] v [[Plauen (mesto)|Plauen]]) pôsobil v roku [[1944]] v 75. delostreleckej divízii, odkiaľ bol koncom júla prevelený do [[Krakov|Krakova]]. Po vypuknutí SNP dostal rozkaz vytvoriť rotu určenú na evakuáciu [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí]] z oblasti [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]]. Po príchode do [[Kežmarok|Kežmarku]] [[31. august|31. augusta]] [[1944]] prevzal na rozkaz generálmajora Wolfa Dietricha von Xylandera obranu mesta. Spolu s miestnym [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zorganizoval obranu Kežmarku, pričom velil približne 400 vojakom [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] a okolo 1&nbsp;500 príslušníkom [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Začiatkom septembra [[1944]] bol vymenovaný za vojenského veliteľa Kežmarku.<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}}, začlenená do 1. tankovej armády. Jej pôvodnou úlohou bola evakuácia [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí z táborov Kinderlandverschickung]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. V reakcii na situáciu zároveň vedúci [[Reichssicherheitshauptamt|Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu (RSHA)]] Erich Ehrlinger nariadil vyslanie operačného oddielu bezpečnostnej polície (Sipo) z Krakova. Jednotku, zloženú zo skúsených príslušníkov pôsobiacich predtým v okupovanom Poľsku, Bielorusku a na Ukrajine, viedol SS-Sturmbannführer Walter Liska. Oddiel dorazil do [[Kežmarok|Kežmarku]] v noci z [[31. august|31. augusta]] na [[1. september|1. septembra]] [[1944]]. Spočiatku mal približne 70 mužov, neskôr sa po rozšírení pôsobnosti rozrástol až na 300 príslušníkov a bol premenovaný na ''[[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]'', alebo aj ''oddiel na zvláštne použitie 27'', ''{{vjz|deu|Sonderkommando zur besonderen Verwendung 27}}''.<ref name="Kezmarok"/> ==Dohra== Exhumačná komisia od [[18. máj|18.]] do [[24. máj|24. mája]] [[1945]] v lokalitách Dušova dolina, Vápenica a Široké odkryla celkom 7 hromadných hrobov, v ktorých sa nachádzalo 69 obetí (65 mužov a 4 ženy). Z nich bolo identifikovaných bolo 43 obetí. Ranou do tyla bolo zastrelených 61 mužov a 3 ženy, 2 muži boli uškrtení, 2 muži a 1 žena mali bez strelných rán rozbité lebky. Obete boli bosé, nahé alebo len nepatrne oblečené, telá mali známky po mučení. Pochádzali z rôznych oblastí Slovenska: z trenčianskeho okresu 24, z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] 5, z [[Topoľčany|Topoľčian]] 2, z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] 2 a po 1 obeti z čadčianskeho okresu, [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a [[Medzilaborce|Medzilaboriec]]. Medzi obeťami boli aj 2 občania [[Sovietsky zväz|ZSSR]], 1 Čech, 1 Francúz, 1 Maďar, 1 Rakúšan a 1 americký pilot. 54 obetí pochovali na Cintoríne hrdinov nad Čerešňovým sadom na Brezine, telá ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí<ref name="Maniak"/>{{rp|461-464}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia, poznámka |- | 1. | ANČINA Jozef | *16. 12. 1918, Trenčianske Teplice{{--}}†19. 03. 1945 |- | 2. | BALÁŽ Daniel | *1905, Nové Mesto nad Váhom |- | 3. | BALÁŽOVÁ Anna | *1903, Nové Mesto nad Váhom |- | 4. | BARTEK Martin | *1906, Horná Súča-Dúbravy |- | 5. | BOŽÍK Jakub | *1887, Malé Hosté |- | 6. | ČERVENÝ Jozef | *14. 09. 1908, Trenčianske Teplice{{--}}†20. 03. 1945 |- | 7. | ČUDILOV Griša | *1920, sovietsky partizán |- | 8. | DERKA Ján | *30. 11. 1905, Kubrá{{--}}†22. 11. 1944 |- | 9. | ĎURČO Jozef | *1922, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 10. | FERENCZI János | *1921, maďarský partizán |- | 11. | GAŠPARÍK Štefan | *17. 01. 1915, Moravské Lieskové{{--}}†28. 12. 1944 |- | 12. | HAVLÍČEK Josef | *1924, český partizán |- | 13. | HLUBOCKÝ Stanislav | *13. 11. 1908, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 14. | CHORVÁT Ondrej | *13. 09. 1910, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 15. | CHRENKO Jozef | *02. 10. 1925, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 16. | JÁŇA Ondrej | *08. 08. 1922, Košeca{{--}}†25. 12. 1944 |- | 17. | JANÍK Ján | *1920, Dubodiel |- | 18. | KAČÁNI Ján | *01. 09. 1914, Mládzovo{{--}}†20. 03. 1945 |- | 19. | KAMINSKAJA Marusja | *1920, Minsk/Bielorusko |- | 20. | KIRCHHOFF James Morse | *30. 07. 1924, Maquoketa, Iowa / USA{{--}}†28. 12. 1944, americký letec |- | 21. | KOŠŤÁL Gustáv | *1907, Nové Mesto nad Váhom |- | 22. | KOTRAS Alexander | *1907, Nová Bystrica |- | 23. | KOTZMANN Franz | *1914, Rakúsko |- | 24. | KOVARČÍK Ján | *25. 07. 1911, Myjava{{--}}†20. 03. 1945 |- | 25. | KULÍŠEK Pavel | *20. 10. 1897, Višňové{{--}}†06. 11. 1944 |- | 26. | LAMPER Jozef | *1921, Priechod |- | 27. | LORREN Pierre | *1922, francúzsky partizán |- | 28. | MAGULOVÁ Anna | *1921 |- | 29. | PICHLER Rudolf | *23. 01. 1922, Svinná{{--}}†28. 02. 1945 |- | 30. | PODLUCKÝ Ján | *11. 11. 1905, Uhrovské Podhradie{{--}}†28. 12. 1944 |- | 31. | PORUBAN Adam | *1913, Malé Stankovce{{--}}†20. 03. 1945 |- | 32. | RAHL Gejza | *13. 09. 1908, Solivar{{--}}†20. 03. 1945 |- | 33. | SEKERKA Eduard | *15. 01. 1896, Valaská Belá |- | 34. | SLÁVIK Ján | *09. 06. 1920, Bzince pod Javorinou |- | 35. | SLÁVIK Pavel | *1921 |- | 36. | STANEKOVÁ Elena | *1921, Nové Mesto nad Váhom |- | 37. | ŠKUBNÍK František | *1911, Trenčianske Teplice |- | 38. | ŠRAMKO Štefan | *1923, Valaská Belá |- | 39. | ŠTEFÁNIK Ján | *16. 11. 1900, Klenovec{{--}}†20. 03. 1945 |- | 40. | ŠTEFANOVIČ Rudolf | *1921, Považská Bystrica |- | 41. | VALKO Ján | *21. 04. 1901, Krivosúd-Bodovka{{--}}†22. 12. 1944 |- | 42. | ZANKO Jozef | *1920, Medzilaborce |} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Kežmarok]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] --> kj0tngq5xcc033eh4da7yc8xxfu3i18 8256540 8256537 2026-08-02T10:10:13Z Martingazak 234259 Doplnenie 8256540 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Kežmarok|Kežmarku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[1. september]] [[1944]]{{--}}[[január]] [[1945]] |miesto=[[Kežmarok]] |obrázok=Pomnik_SNP_Hrad_KK.jpg |text k obr=Pamätná tabuľa 20 popraveným na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]]. |výsledok = 69 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=69 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|59-63}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Kežmarku''' sa odohrávali v období [[1. september]] [[1944]]{{--}}január [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. <ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} ==Predohra== Pred druhou svetovou vojnou žili v Kežmarku okrem Slovákov Nemci, Maďari, Česi a Židia. Spolunažívanie sa začalo meniť vyhlásením [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v marci [[1939]] vypuknutím [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1942]] bolo z [[Kežmarok|Kežmarku]] vypravených niekoľko transportov so Židmi.<ref name="Kezmarok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udalosti Krvavej jesene z roku 1944 v Kežmarku po vypuknutí Slovenského národného povstania | url = https://www.kezmarok.sk/aktuality/2024/udalosti-krvavej-jesene-z-roku-1944-v-kezmarku-po-vypuknuti-slovenskeho-narodneho-povstania/ | dátum prístupu = 2026-08-02 | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | dátum vydania = 2024-08-29 | vydavateľ = Kežmarok, Oficiálne stránky mesta}}</ref> [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] vypuklo [[29. august|29. augusta]] [[1944]]. [[Spiš (región)|Spiš]] bol strategicky dôležitý región hraničiaci s obranným perimetrom dvoch východoslovenských divízií. Okrem štyroch vojenských posádok ([[Poprad]], [[Kežmarok]], [[Levoča]], [[Spišská Nová Ves]]) sa na Spiši nachádzali vojenské letiská Poprad a Spišská Nová Ves a armádny sklad na Kvetnici. Na druhej strane na [[Spiš (región)|Spiši]] žila početná organizovaná nemecká menšina a na poľskom území bola dislokovaná nemecká armáda. K povstaniu sa [[30. august|30. augusta]] pridali posádky v [[Poprad|Poprade]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Levoča|Levoči]]. V [[Kežmarok|Kežmarku]] povstalecká akcia zlyhala aj pre silnú organizovanú nemeckú menšinu. Asi 1&nbsp;500 spišských Nemcov sa [[29. august|29.]]{{--}}[[30. august|30. augusta]] [[1944]] sústredilo v meste, kde boli vyzbrojení a sformovaní do jednotiek [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]]. Navyše do [[Kežmarok|Kežmarku]] z [[Ružomberok|Ružomberka]] [[30. august|30. augusta]] 1944 dorazila 30-členná jednotka Waffen-SS a 50-členná jednotka nemeckého poľného žandárstva{{--}}Feldgendarmerie.<ref name="Kezmarok"/> Vedenie [[Deutsche Partei]] a vládny komisár Kežmarku Mathias Nitsch požiadali o pomoc velenie nemeckých jednotiek v Poľsku. Pokus povstalcov dobyť [[Kežmarok]] [[30. august|30. augusta]] náporom od [[Poprad|Popradu]] a [[Levoča|Levoče]] zlyhal. Rozhodujúci bol príchod nemeckého [[úderný pluk 1. tankovej armády|úderného pluku 1. tankovej armády]], ktorý [[31. august|31. augusta]] zvrátil situáciu v [[Kežmarok|Kežmarku]] a následne útokom obsadil [[1. september|1. septembra]] [[Poprad]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|331-336}} V bojoch o Kežmarok padlo deväť Nemcov a 24 povstaleckých vojakov a partizánov. Na oboch stranách bolo viacero ranených.<ref name="Kezmarok"/> ==Represálie== ===Zvláštny oddiel z.b.V. 27=== Miestnym Nemcom v Kežmarku prišla [[31. august|31. augusta]] [[1944]] na pomoc aj narýchlo sformovaná jednotka [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] pod velením kapitána Wolfganga Spindlera{{#tag:ref|Wolfgang Spindler (*[[11. október|11. októbra]] [[1914]] v [[Plauen (mesto)|Plauen]]) pôsobil v roku [[1944]] v 75. delostreleckej divízii, odkiaľ bol koncom júla prevelený do [[Krakov|Krakova]]. Po vypuknutí SNP dostal rozkaz vytvoriť rotu určenú na evakuáciu [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí]] z oblasti [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]]. Po príchode do [[Kežmarok|Kežmarku]] [[31. august|31. augusta]] [[1944]] prevzal na rozkaz generálmajora Wolfa Dietricha von Xylandera obranu mesta. Spolu s miestnym [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zorganizoval obranu Kežmarku, pričom velil približne 400 vojakom [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] a okolo 1&nbsp;500 príslušníkom [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Začiatkom septembra [[1944]] bol vymenovaný za vojenského veliteľa Kežmarku.<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}}, začlenená do 1. tankovej armády. Jej pôvodnou úlohou bola evakuácia [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí z táborov Kinderlandverschickung]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. V reakcii na situáciu zároveň vedúci [[Reichssicherheitshauptamt|Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu (RSHA)]] Erich Ehrlinger nariadil vyslanie operačného oddielu bezpečnostnej polície (Sipo) z Krakova. Jednotku, zloženú zo skúsených príslušníkov pôsobiacich predtým v okupovanom Poľsku, Bielorusku a na Ukrajine, viedol SS-Sturmbannführer Walter Liska. Oddiel dorazil do [[Kežmarok|Kežmarku]] v noci z [[31. august|31. augusta]] na [[1. september|1. septembra]] [[1944]]. Spočiatku mal približne 70 mužov (50 ríšskych Nemcov a 20 dobrovoľníkov, etnických Nemcov zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], neskôr sa po rozšírení pôsobnosti rozrástol až na 300 príslušníkov. Oddiel bol premenovaný na ''[[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]'', alebo aj ''oddiel na zvláštne použitie 27'', ''{{vjz|deu|Sonderkommando zur besonderen Verwendung 27}}'' a za veliteľa bol vymenovaný SS{{--}}Sturmbannführer [[Walter Liska]]. Štáb oddielu sa usídlil v hoteli Zipser Hof a vo Vile Alexander pod železničnou stanicou v Kežmarku. Po navýšení počtu a pri narastajúcom počte zatknutých oddiel zabral aj budovu tkáčskej školy a priľahlé budovy, kde zriadil provizórne väzenie na zadržiavanie zaistených Židov a účastníkov povstania. Ďalšie väzenie bolo zriadené v mestskom dome, v budove okresného úradu, v nemocnici, v kasárňach a v [[Kežmarský zámok|Kažmarskom zámku]]. Výsluchy zaistených Nemci uskutočňovali najmä v priestoroch hradu a v Nemeckom dome na Starom trhu. Podľa povojnových záznamov [[Zbor národnej bezpečnosti|Národnej bezpečnosti]] v Kežmarku prešlo kežmarským väzením od [[31. august|31. augusta]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] približne 480 osôb.<ref name="Kezmarok"/> ==Dohra== Exhumačná komisia od [[18. máj|18.]] do [[24. máj|24. mája]] [[1945]] v lokalitách Dušova dolina, Vápenica a Široké odkryla celkom 7 hromadných hrobov, v ktorých sa nachádzalo 69 obetí (65 mužov a 4 ženy). Z nich bolo identifikovaných bolo 43 obetí. Ranou do tyla bolo zastrelených 61 mužov a 3 ženy, 2 muži boli uškrtení, 2 muži a 1 žena mali bez strelných rán rozbité lebky. Obete boli bosé, nahé alebo len nepatrne oblečené, telá mali známky po mučení. Pochádzali z rôznych oblastí Slovenska: z trenčianskeho okresu 24, z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] 5, z [[Topoľčany|Topoľčian]] 2, z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] 2 a po 1 obeti z čadčianskeho okresu, [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a [[Medzilaborce|Medzilaboriec]]. Medzi obeťami boli aj 2 občania [[Sovietsky zväz|ZSSR]], 1 Čech, 1 Francúz, 1 Maďar, 1 Rakúšan a 1 americký pilot. 54 obetí pochovali na Cintoríne hrdinov nad Čerešňovým sadom na Brezine, telá ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí<ref name="Maniak"/>{{rp|461-464}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia, poznámka |- | 1. | ANČINA Jozef | *16. 12. 1918, Trenčianske Teplice{{--}}†19. 03. 1945 |- | 2. | BALÁŽ Daniel | *1905, Nové Mesto nad Váhom |- | 3. | BALÁŽOVÁ Anna | *1903, Nové Mesto nad Váhom |- | 4. | BARTEK Martin | *1906, Horná Súča-Dúbravy |- | 5. | BOŽÍK Jakub | *1887, Malé Hosté |- | 6. | ČERVENÝ Jozef | *14. 09. 1908, Trenčianske Teplice{{--}}†20. 03. 1945 |- | 7. | ČUDILOV Griša | *1920, sovietsky partizán |- | 8. | DERKA Ján | *30. 11. 1905, Kubrá{{--}}†22. 11. 1944 |- | 9. | ĎURČO Jozef | *1922, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 10. | FERENCZI János | *1921, maďarský partizán |- | 11. | GAŠPARÍK Štefan | *17. 01. 1915, Moravské Lieskové{{--}}†28. 12. 1944 |- | 12. | HAVLÍČEK Josef | *1924, český partizán |- | 13. | HLUBOCKÝ Stanislav | *13. 11. 1908, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 14. | CHORVÁT Ondrej | *13. 09. 1910, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 15. | CHRENKO Jozef | *02. 10. 1925, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 16. | JÁŇA Ondrej | *08. 08. 1922, Košeca{{--}}†25. 12. 1944 |- | 17. | JANÍK Ján | *1920, Dubodiel |- | 18. | KAČÁNI Ján | *01. 09. 1914, Mládzovo{{--}}†20. 03. 1945 |- | 19. | KAMINSKAJA Marusja | *1920, Minsk/Bielorusko |- | 20. | KIRCHHOFF James Morse | *30. 07. 1924, Maquoketa, Iowa / USA{{--}}†28. 12. 1944, americký letec |- | 21. | KOŠŤÁL Gustáv | *1907, Nové Mesto nad Váhom |- | 22. | KOTRAS Alexander | *1907, Nová Bystrica |- | 23. | KOTZMANN Franz | *1914, Rakúsko |- | 24. | KOVARČÍK Ján | *25. 07. 1911, Myjava{{--}}†20. 03. 1945 |- | 25. | KULÍŠEK Pavel | *20. 10. 1897, Višňové{{--}}†06. 11. 1944 |- | 26. | LAMPER Jozef | *1921, Priechod |- | 27. | LORREN Pierre | *1922, francúzsky partizán |- | 28. | MAGULOVÁ Anna | *1921 |- | 29. | PICHLER Rudolf | *23. 01. 1922, Svinná{{--}}†28. 02. 1945 |- | 30. | PODLUCKÝ Ján | *11. 11. 1905, Uhrovské Podhradie{{--}}†28. 12. 1944 |- | 31. | PORUBAN Adam | *1913, Malé Stankovce{{--}}†20. 03. 1945 |- | 32. | RAHL Gejza | *13. 09. 1908, Solivar{{--}}†20. 03. 1945 |- | 33. | SEKERKA Eduard | *15. 01. 1896, Valaská Belá |- | 34. | SLÁVIK Ján | *09. 06. 1920, Bzince pod Javorinou |- | 35. | SLÁVIK Pavel | *1921 |- | 36. | STANEKOVÁ Elena | *1921, Nové Mesto nad Váhom |- | 37. | ŠKUBNÍK František | *1911, Trenčianske Teplice |- | 38. | ŠRAMKO Štefan | *1923, Valaská Belá |- | 39. | ŠTEFÁNIK Ján | *16. 11. 1900, Klenovec{{--}}†20. 03. 1945 |- | 40. | ŠTEFANOVIČ Rudolf | *1921, Považská Bystrica |- | 41. | VALKO Ján | *21. 04. 1901, Krivosúd-Bodovka{{--}}†22. 12. 1944 |- | 42. | ZANKO Jozef | *1920, Medzilaborce |} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Kežmarok]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] --> l2xhwa3rxbodfjjvfiyxqa4qanx01n7 8256549 8256540 2026-08-02T10:44:51Z Martingazak 234259 Doplnenie 8256549 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Kežmarok|Kežmarku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[1. september]] [[1944]]{{--}}[[január]] [[1945]] |miesto=[[Kežmarok]] |obrázok=Pomnik_SNP_Hrad_KK.jpg |text k obr=Pamätná tabuľa 20 popraveným na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]]. |výsledok = 69 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=69 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|59-63}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Kežmarku''' sa odohrávali v období [[1. september]] [[1944]]{{--}}január [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. <ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} ==Predohra== Pred druhou svetovou vojnou žili v Kežmarku okrem Slovákov Nemci, Maďari, Česi a Židia. Spolunažívanie sa začalo meniť vyhlásením [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v marci [[1939]] vypuknutím [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1942]] bolo z [[Kežmarok|Kežmarku]] vypravených niekoľko transportov so Židmi.<ref name="Kezmarok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udalosti Krvavej jesene z roku 1944 v Kežmarku po vypuknutí Slovenského národného povstania | url = https://www.kezmarok.sk/aktuality/2024/udalosti-krvavej-jesene-z-roku-1944-v-kezmarku-po-vypuknuti-slovenskeho-narodneho-povstania/ | dátum prístupu = 2026-08-02 | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | dátum vydania = 2024-08-29 | vydavateľ = Kežmarok, Oficiálne stránky mesta}}</ref> [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] vypuklo [[29. august|29. augusta]] [[1944]]. [[Spiš (región)|Spiš]] bol strategicky dôležitý región hraničiaci s obranným perimetrom dvoch východoslovenských divízií. Okrem štyroch vojenských posádok ([[Poprad]], [[Kežmarok]], [[Levoča]], [[Spišská Nová Ves]]) sa na Spiši nachádzali vojenské letiská Poprad a Spišská Nová Ves a armádny sklad na Kvetnici. Na druhej strane na [[Spiš (región)|Spiši]] žila početná organizovaná nemecká menšina a na poľskom území bola dislokovaná nemecká armáda. K povstaniu sa [[30. august|30. augusta]] pridali posádky v [[Poprad|Poprade]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Levoča|Levoči]]. V [[Kežmarok|Kežmarku]] povstalecká akcia zlyhala aj pre silnú organizovanú nemeckú menšinu. Asi 1&nbsp;500 spišských Nemcov sa [[29. august|29.]]{{--}}[[30. august|30. augusta]] [[1944]] sústredilo v meste, kde boli vyzbrojení a sformovaní do jednotiek [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]]. Navyše do [[Kežmarok|Kežmarku]] z [[Ružomberok|Ružomberka]] [[30. august|30. augusta]] 1944 dorazila 30-členná jednotka Waffen-SS a 50-členná jednotka nemeckého poľného žandárstva{{--}}Feldgendarmerie.<ref name="Kezmarok"/> Vedenie [[Deutsche Partei]] a vládny komisár Kežmarku Mathias Nitsch požiadali o pomoc velenie nemeckých jednotiek v Poľsku. Pokus povstalcov dobyť [[Kežmarok]] [[30. august|30. augusta]] náporom od [[Poprad|Popradu]] a [[Levoča|Levoče]] zlyhal. Rozhodujúci bol príchod nemeckého [[úderný pluk 1. tankovej armády|úderného pluku 1. tankovej armády]], ktorý [[31. august|31. augusta]] zvrátil situáciu v [[Kežmarok|Kežmarku]] a následne útokom obsadil [[1. september|1. septembra]] [[Poprad]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|331-336}} V bojoch o Kežmarok padlo deväť Nemcov a 24 povstaleckých vojakov a partizánov. Na oboch stranách bolo viacero ranených.<ref name="Kezmarok"/> ==Represálie== ===Zvláštny oddiel z.b.V. 27=== Miestnym Nemcom v Kežmarku prišla [[31. august|31. augusta]] [[1944]] na pomoc aj narýchlo sformovaná jednotka [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] pod velením kapitána Wolfganga Spindlera{{#tag:ref|Wolfgang Spindler (*[[11. október|11. októbra]] [[1914]] v [[Plauen (mesto)|Plauen]]) pôsobil v roku [[1944]] v 75. delostreleckej divízii, odkiaľ bol koncom júla prevelený do [[Krakov|Krakova]]. Po vypuknutí SNP dostal rozkaz vytvoriť rotu určenú na evakuáciu [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí]] z oblasti [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]]. Po príchode do [[Kežmarok|Kežmarku]] [[31. august|31. augusta]] [[1944]] prevzal na rozkaz generálmajora Wolfa Dietricha von Xylandera obranu mesta. Spolu s miestnym [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zorganizoval obranu Kežmarku, pričom velil približne 400 vojakom [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] a okolo 1&nbsp;500 príslušníkom [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Začiatkom septembra [[1944]] bol vymenovaný za vojenského veliteľa Kežmarku.<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}}, začlenená do 1. tankovej armády. Jej pôvodnou úlohou bola evakuácia [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí z táborov Kinderlandverschickung]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. V reakcii na situáciu zároveň vedúci [[Reichssicherheitshauptamt|Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu (RSHA)]] Erich Ehrlinger nariadil vyslanie operačného oddielu bezpečnostnej polície (Sipo) z Krakova. Jednotku, zloženú zo skúsených príslušníkov pôsobiacich predtým v okupovanom Poľsku, Bielorusku a na Ukrajine, viedol SS-Sturmbannführer Walter Liska. Oddiel dorazil do [[Kežmarok|Kežmarku]] v noci z [[31. august|31. augusta]] na [[1. september|1. septembra]] [[1944]]. Spočiatku mal približne 70 mužov (50 ríšskych Nemcov a 20 dobrovoľníkov, etnických Nemcov zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], neskôr sa po rozšírení pôsobnosti rozrástol až na 300 príslušníkov. Oddiel bol premenovaný na ''[[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]'', alebo aj ''oddiel na zvláštne použitie 27'', ''{{vjz|deu|Sonderkommando zur besonderen Verwendung 27}}'' a za veliteľa bol vymenovaný SS{{--}}Sturmbannführer [[Walter Liska]]. Štáb oddielu sa usídlil v hoteli Zipser Hof a vo Vile Alexander pod železničnou stanicou v Kežmarku. Oddiel už od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] začal so zatýkaním židovského obyvateľstva, pričom pre neznalosť miestnych pomerov sa spoliehal na pomoc domácich Nemcov{{--}}členov [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Do [[6. september|6. septembra]] [[1944]] príslušníci Sipo v spolupráci s kežmarským [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zadržali vyše 40 osôb. Zaistenci boli okradnutí a boli podrobení výsluchom spojeným s psychickým a fyzickým mučením.<ref name="Kezmarok"/> Po navýšení počtu a pri narastajúcom počte zatknutých oddiel zabral aj budovu tkáčskej školy a priľahlé budovy, kde zriadil provizórne väzenie na zadržiavanie zaistených Židov a účastníkov povstania. Ďalšie väzenie bolo zriadené v mestskom dome, v budove okresného úradu, v nemocnici, v kasárňach a v [[Kežmarský zámok|Kažmarskom zámku]]. Výsluchy zaistených Nemci uskutočňovali najmä v priestoroch hradu a v Nemeckom dome na Starom trhu. Podľa povojnových záznamov [[Zbor národnej bezpečnosti|Národnej bezpečnosti]] v Kežmarku prešlo kežmarským väzením od [[31. august|31. augusta]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] približne 480 osôb.<ref name="Kezmarok"/> ===Popravy v Kežmarku=== Od začiatku septembra [[1944]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] v priestoroch [[Kežmarský zámok|zámku]] začal uskutočňovať popravy zajatcov. Popravy nariaďoval dôstojník [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] Hauptmann Spindler a nie veliteľ oddielu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] SS-Sturmbannführer Walter Liska. ==Dohra== Exhumačná komisia od [[18. máj|18.]] do [[24. máj|24. mája]] [[1945]] v lokalitách Dušova dolina, Vápenica a Široké odkryla celkom 7 hromadných hrobov, v ktorých sa nachádzalo 69 obetí (65 mužov a 4 ženy). Z nich bolo identifikovaných bolo 43 obetí. Ranou do tyla bolo zastrelených 61 mužov a 3 ženy, 2 muži boli uškrtení, 2 muži a 1 žena mali bez strelných rán rozbité lebky. Obete boli bosé, nahé alebo len nepatrne oblečené, telá mali známky po mučení. Pochádzali z rôznych oblastí Slovenska: z trenčianskeho okresu 24, z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] 5, z [[Topoľčany|Topoľčian]] 2, z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] 2 a po 1 obeti z čadčianskeho okresu, [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a [[Medzilaborce|Medzilaboriec]]. Medzi obeťami boli aj 2 občania [[Sovietsky zväz|ZSSR]], 1 Čech, 1 Francúz, 1 Maďar, 1 Rakúšan a 1 americký pilot. 54 obetí pochovali na Cintoríne hrdinov nad Čerešňovým sadom na Brezine, telá ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí<ref name="Maniak"/>{{rp|461-464}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia, poznámka |- | 1. | ANČINA Jozef | *16. 12. 1918, Trenčianske Teplice{{--}}†19. 03. 1945 |- | 2. | BALÁŽ Daniel | *1905, Nové Mesto nad Váhom |- | 3. | BALÁŽOVÁ Anna | *1903, Nové Mesto nad Váhom |- | 4. | BARTEK Martin | *1906, Horná Súča-Dúbravy |- | 5. | BOŽÍK Jakub | *1887, Malé Hosté |- | 6. | ČERVENÝ Jozef | *14. 09. 1908, Trenčianske Teplice{{--}}†20. 03. 1945 |- | 7. | ČUDILOV Griša | *1920, sovietsky partizán |- | 8. | DERKA Ján | *30. 11. 1905, Kubrá{{--}}†22. 11. 1944 |- | 9. | ĎURČO Jozef | *1922, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 10. | FERENCZI János | *1921, maďarský partizán |- | 11. | GAŠPARÍK Štefan | *17. 01. 1915, Moravské Lieskové{{--}}†28. 12. 1944 |- | 12. | HAVLÍČEK Josef | *1924, český partizán |- | 13. | HLUBOCKÝ Stanislav | *13. 11. 1908, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 14. | CHORVÁT Ondrej | *13. 09. 1910, Stará Turá{{--}}†28. 12. 1944 |- | 15. | CHRENKO Jozef | *02. 10. 1925, Dubodiel{{--}}†1945 |- | 16. | JÁŇA Ondrej | *08. 08. 1922, Košeca{{--}}†25. 12. 1944 |- | 17. | JANÍK Ján | *1920, Dubodiel |- | 18. | KAČÁNI Ján | *01. 09. 1914, Mládzovo{{--}}†20. 03. 1945 |- | 19. | KAMINSKAJA Marusja | *1920, Minsk/Bielorusko |- | 20. | KIRCHHOFF James Morse | *30. 07. 1924, Maquoketa, Iowa / USA{{--}}†28. 12. 1944, americký letec |- | 21. | KOŠŤÁL Gustáv | *1907, Nové Mesto nad Váhom |- | 22. | KOTRAS Alexander | *1907, Nová Bystrica |- | 23. | KOTZMANN Franz | *1914, Rakúsko |- | 24. | KOVARČÍK Ján | *25. 07. 1911, Myjava{{--}}†20. 03. 1945 |- | 25. | KULÍŠEK Pavel | *20. 10. 1897, Višňové{{--}}†06. 11. 1944 |- | 26. | LAMPER Jozef | *1921, Priechod |- | 27. | LORREN Pierre | *1922, francúzsky partizán |- | 28. | MAGULOVÁ Anna | *1921 |- | 29. | PICHLER Rudolf | *23. 01. 1922, Svinná{{--}}†28. 02. 1945 |- | 30. | PODLUCKÝ Ján | *11. 11. 1905, Uhrovské Podhradie{{--}}†28. 12. 1944 |- | 31. | PORUBAN Adam | *1913, Malé Stankovce{{--}}†20. 03. 1945 |- | 32. | RAHL Gejza | *13. 09. 1908, Solivar{{--}}†20. 03. 1945 |- | 33. | SEKERKA Eduard | *15. 01. 1896, Valaská Belá |- | 34. | SLÁVIK Ján | *09. 06. 1920, Bzince pod Javorinou |- | 35. | SLÁVIK Pavel | *1921 |- | 36. | STANEKOVÁ Elena | *1921, Nové Mesto nad Váhom |- | 37. | ŠKUBNÍK František | *1911, Trenčianske Teplice |- | 38. | ŠRAMKO Štefan | *1923, Valaská Belá |- | 39. | ŠTEFÁNIK Ján | *16. 11. 1900, Klenovec{{--}}†20. 03. 1945 |- | 40. | ŠTEFANOVIČ Rudolf | *1921, Považská Bystrica |- | 41. | VALKO Ján | *21. 04. 1901, Krivosúd-Bodovka{{--}}†22. 12. 1944 |- | 42. | ZANKO Jozef | *1920, Medzilaborce |} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Kežmarok]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] --> ne4g0rsxvekecddqafrgbgsy5mwd4i1 8256550 8256549 2026-08-02T10:45:44Z Martingazak 234259 Uprava 8256550 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Kežmarok|Kežmarku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[1. september]] [[1944]]{{--}}[[január]] [[1945]] |miesto=[[Kežmarok]] |obrázok=Pomnik_SNP_Hrad_KK.jpg |text k obr=Pamätná tabuľa 20 popraveným na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]]. |výsledok = 69 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=69 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|59-63}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Kežmarku''' sa odohrávali v období [[1. september]] [[1944]]{{--}}január [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. <ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} ==Predohra== Pred druhou svetovou vojnou žili v Kežmarku okrem Slovákov Nemci, Maďari, Česi a Židia. Spolunažívanie sa začalo meniť vyhlásením [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v marci [[1939]] vypuknutím [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1942]] bolo z [[Kežmarok|Kežmarku]] vypravených niekoľko transportov so Židmi.<ref name="Kezmarok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udalosti Krvavej jesene z roku 1944 v Kežmarku po vypuknutí Slovenského národného povstania | url = https://www.kezmarok.sk/aktuality/2024/udalosti-krvavej-jesene-z-roku-1944-v-kezmarku-po-vypuknuti-slovenskeho-narodneho-povstania/ | dátum prístupu = 2026-08-02 | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | dátum vydania = 2024-08-29 | vydavateľ = Kežmarok, Oficiálne stránky mesta}}</ref> [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] vypuklo [[29. august|29. augusta]] [[1944]]. [[Spiš (región)|Spiš]] bol strategicky dôležitý región hraničiaci s obranným perimetrom dvoch východoslovenských divízií. Okrem štyroch vojenských posádok ([[Poprad]], [[Kežmarok]], [[Levoča]], [[Spišská Nová Ves]]) sa na Spiši nachádzali vojenské letiská Poprad a Spišská Nová Ves a armádny sklad na Kvetnici. Na druhej strane na [[Spiš (región)|Spiši]] žila početná organizovaná nemecká menšina a na poľskom území bola dislokovaná nemecká armáda. K povstaniu sa [[30. august|30. augusta]] pridali posádky v [[Poprad|Poprade]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Levoča|Levoči]]. V [[Kežmarok|Kežmarku]] povstalecká akcia zlyhala aj pre silnú organizovanú nemeckú menšinu. Asi 1&nbsp;500 spišských Nemcov sa [[29. august|29.]]{{--}}[[30. august|30. augusta]] [[1944]] sústredilo v meste, kde boli vyzbrojení a sformovaní do jednotiek [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]]. Navyše do [[Kežmarok|Kežmarku]] z [[Ružomberok|Ružomberka]] [[30. august|30. augusta]] 1944 dorazila 30-členná jednotka Waffen-SS a 50-členná jednotka nemeckého poľného žandárstva{{--}}Feldgendarmerie.<ref name="Kezmarok"/> Vedenie [[Deutsche Partei]] a vládny komisár Kežmarku Mathias Nitsch požiadali o pomoc velenie nemeckých jednotiek v Poľsku. Pokus povstalcov dobyť [[Kežmarok]] [[30. august|30. augusta]] náporom od [[Poprad|Popradu]] a [[Levoča|Levoče]] zlyhal. Rozhodujúci bol príchod nemeckého [[úderný pluk 1. tankovej armády|úderného pluku 1. tankovej armády]], ktorý [[31. august|31. augusta]] zvrátil situáciu v [[Kežmarok|Kežmarku]] a následne útokom obsadil [[1. september|1. septembra]] [[Poprad]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|331-336}} V bojoch o Kežmarok padlo deväť Nemcov a 24 povstaleckých vojakov a partizánov. Na oboch stranách bolo viacero ranených.<ref name="Kezmarok"/> ==Represálie== ===Zvláštny oddiel z.b.V. 27=== Miestnym Nemcom v Kežmarku prišla [[31. august|31. augusta]] [[1944]] na pomoc aj narýchlo sformovaná jednotka [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] pod velením kapitána Wolfganga Spindlera{{#tag:ref|Wolfgang Spindler (*[[11. október|11. októbra]] [[1914]] v [[Plauen (mesto)|Plauen]]) pôsobil v roku [[1944]] v 75. delostreleckej divízii, odkiaľ bol koncom júla prevelený do [[Krakov|Krakova]]. Po vypuknutí SNP dostal rozkaz vytvoriť rotu určenú na evakuáciu [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí]] z oblasti [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]]. Po príchode do [[Kežmarok|Kežmarku]] [[31. august|31. augusta]] [[1944]] prevzal na rozkaz generálmajora Wolfa Dietricha von Xylandera obranu mesta. Spolu s miestnym [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zorganizoval obranu Kežmarku, pričom velil približne 400 vojakom [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] a okolo 1&nbsp;500 príslušníkom [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Začiatkom septembra [[1944]] bol vymenovaný za vojenského veliteľa Kežmarku.<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}}, začlenená do 1. tankovej armády. Jej pôvodnou úlohou bola evakuácia [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí z táborov Kinderlandverschickung]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. V reakcii na situáciu zároveň vedúci [[Reichssicherheitshauptamt|Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu (RSHA)]] Erich Ehrlinger nariadil vyslanie operačného oddielu bezpečnostnej polície (Sipo) z Krakova. Jednotku, zloženú zo skúsených príslušníkov pôsobiacich predtým v okupovanom Poľsku, Bielorusku a na Ukrajine, viedol SS-Sturmbannführer Walter Liska. Oddiel dorazil do [[Kežmarok|Kežmarku]] v noci z [[31. august|31. augusta]] na [[1. september|1. septembra]] [[1944]]. Spočiatku mal približne 70 mužov (50 ríšskych Nemcov a 20 dobrovoľníkov, etnických Nemcov zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], neskôr sa po rozšírení pôsobnosti rozrástol až na 300 príslušníkov. Oddiel bol premenovaný na ''[[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]'', alebo aj ''oddiel na zvláštne použitie 27'', ''{{vjz|deu|Sonderkommando zur besonderen Verwendung 27}}'' a za veliteľa bol vymenovaný SS{{--}}Sturmbannführer [[Walter Liska]]. Štáb oddielu sa usídlil v hoteli Zipser Hof a vo Vile Alexander pod železničnou stanicou v Kežmarku. Oddiel už od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] začal so zatýkaním židovského obyvateľstva, pričom pre neznalosť miestnych pomerov sa spoliehal na pomoc domácich Nemcov{{--}}členov [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Do [[6. september|6. septembra]] [[1944]] príslušníci Sipo v spolupráci s kežmarským [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zadržali vyše 40 osôb. Zaistenci boli okradnutí a boli podrobení výsluchom spojeným s psychickým a fyzickým mučením.<ref name="Kezmarok"/> Po navýšení počtu a pri narastajúcom počte zatknutých oddiel zabral aj budovu tkáčskej školy a priľahlé budovy, kde zriadil provizórne väzenie na zadržiavanie zaistených Židov a účastníkov povstania. Ďalšie väzenie bolo zriadené v mestskom dome, v budove okresného úradu, v nemocnici, v kasárňach a v [[Kežmarský zámok|Kažmarskom zámku]]. Výsluchy zaistených Nemci uskutočňovali najmä v priestoroch hradu a v Nemeckom dome na Starom trhu. Podľa povojnových záznamov [[Zbor národnej bezpečnosti|Národnej bezpečnosti]] v Kežmarku prešlo kežmarským väzením od [[31. august|31. augusta]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] približne 480 osôb.<ref name="Kezmarok"/> ===Popravy v Kežmarku=== Od začiatku septembra [[1944]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] v priestoroch [[Kežmarský zámok|zámku]] začal uskutočňovať popravy zajatcov. Popravy nariaďoval dôstojník [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] Hauptmann Spindler a nie veliteľ oddielu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] SS-Sturmbannführer Walter Liska. ==Dohra== Exhumačná komisia od [[18. máj|18.]] do [[24. máj|24. mája]] [[1945]] v lokalitách Dušova dolina, Vápenica a Široké odkryla celkom 7 hromadných hrobov, v ktorých sa nachádzalo 69 obetí (65 mužov a 4 ženy). Z nich bolo identifikovaných bolo 43 obetí. Ranou do tyla bolo zastrelených 61 mužov a 3 ženy, 2 muži boli uškrtení, 2 muži a 1 žena mali bez strelných rán rozbité lebky. Obete boli bosé, nahé alebo len nepatrne oblečené, telá mali známky po mučení. Pochádzali z rôznych oblastí Slovenska: z trenčianskeho okresu 24, z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] 5, z [[Topoľčany|Topoľčian]] 2, z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] 2 a po 1 obeti z čadčianskeho okresu, [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a [[Medzilaborce|Medzilaboriec]]. Medzi obeťami boli aj 2 občania [[Sovietsky zväz|ZSSR]], 1 Čech, 1 Francúz, 1 Maďar, 1 Rakúšan a 1 americký pilot. 54 obetí pochovali na Cintoríne hrdinov nad Čerešňovým sadom na Brezine, telá ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Kežmarok]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] --> 8yv4w7kvm4h3tpyzfqqf6bt35rwvc3m 8256552 8256550 2026-08-02T10:54:52Z Martingazak 234259 Tabulka 8256552 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Kežmarok|Kežmarku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[1. september]] [[1944]]{{--}}[[január]] [[1945]] |miesto=[[Kežmarok]] |obrázok=Pomnik_SNP_Hrad_KK.jpg |text k obr=Pamätná tabuľa 20 popraveným na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]]. |výsledok = 69 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=69 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|59-63}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Kežmarku''' sa odohrávali v období [[1. september]] [[1944]]{{--}}január [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. <ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} ==Predohra== Pred druhou svetovou vojnou žili v Kežmarku okrem Slovákov Nemci, Maďari, Česi a Židia. Spolunažívanie sa začalo meniť vyhlásením [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v marci [[1939]] vypuknutím [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1942]] bolo z [[Kežmarok|Kežmarku]] vypravených niekoľko transportov so Židmi.<ref name="Kezmarok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udalosti Krvavej jesene z roku 1944 v Kežmarku po vypuknutí Slovenského národného povstania | url = https://www.kezmarok.sk/aktuality/2024/udalosti-krvavej-jesene-z-roku-1944-v-kezmarku-po-vypuknuti-slovenskeho-narodneho-povstania/ | dátum prístupu = 2026-08-02 | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | dátum vydania = 2024-08-29 | vydavateľ = Kežmarok, Oficiálne stránky mesta}}</ref> [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] vypuklo [[29. august|29. augusta]] [[1944]]. [[Spiš (región)|Spiš]] bol strategicky dôležitý región hraničiaci s obranným perimetrom dvoch východoslovenských divízií. Okrem štyroch vojenských posádok ([[Poprad]], [[Kežmarok]], [[Levoča]], [[Spišská Nová Ves]]) sa na Spiši nachádzali vojenské letiská Poprad a Spišská Nová Ves a armádny sklad na Kvetnici. Na druhej strane na [[Spiš (región)|Spiši]] žila početná organizovaná nemecká menšina a na poľskom území bola dislokovaná nemecká armáda. K povstaniu sa [[30. august|30. augusta]] pridali posádky v [[Poprad|Poprade]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Levoča|Levoči]]. V [[Kežmarok|Kežmarku]] povstalecká akcia zlyhala aj pre silnú organizovanú nemeckú menšinu. Asi 1&nbsp;500 spišských Nemcov sa [[29. august|29.]]{{--}}[[30. august|30. augusta]] [[1944]] sústredilo v meste, kde boli vyzbrojení a sformovaní do jednotiek [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]]. Navyše do [[Kežmarok|Kežmarku]] z [[Ružomberok|Ružomberka]] [[30. august|30. augusta]] 1944 dorazila 30-členná jednotka Waffen-SS a 50-členná jednotka nemeckého poľného žandárstva{{--}}Feldgendarmerie.<ref name="Kezmarok"/> Vedenie [[Deutsche Partei]] a vládny komisár Kežmarku Mathias Nitsch požiadali o pomoc velenie nemeckých jednotiek v Poľsku. Pokus povstalcov dobyť [[Kežmarok]] [[30. august|30. augusta]] náporom od [[Poprad|Popradu]] a [[Levoča|Levoče]] zlyhal. Rozhodujúci bol príchod nemeckého [[úderný pluk 1. tankovej armády|úderného pluku 1. tankovej armády]], ktorý [[31. august|31. augusta]] zvrátil situáciu v [[Kežmarok|Kežmarku]] a následne útokom obsadil [[1. september|1. septembra]] [[Poprad]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|331-336}} V bojoch o Kežmarok padlo deväť Nemcov a 24 povstaleckých vojakov a partizánov. Na oboch stranách bolo viacero ranených.<ref name="Kezmarok"/> ==Represálie== ===Zvláštny oddiel z.b.V. 27=== Miestnym Nemcom v Kežmarku prišla [[31. august|31. augusta]] [[1944]] na pomoc aj narýchlo sformovaná jednotka [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] pod velením kapitána Wolfganga Spindlera{{#tag:ref|Wolfgang Spindler (*[[11. október|11. októbra]] [[1914]] v [[Plauen (mesto)|Plauen]]) pôsobil v roku [[1944]] v 75. delostreleckej divízii, odkiaľ bol koncom júla prevelený do [[Krakov|Krakova]]. Po vypuknutí SNP dostal rozkaz vytvoriť rotu určenú na evakuáciu [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí]] z oblasti [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]]. Po príchode do [[Kežmarok|Kežmarku]] [[31. august|31. augusta]] [[1944]] prevzal na rozkaz generálmajora Wolfa Dietricha von Xylandera obranu mesta. Spolu s miestnym [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zorganizoval obranu Kežmarku, pričom velil približne 400 vojakom [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] a okolo 1&nbsp;500 príslušníkom [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Začiatkom septembra [[1944]] bol vymenovaný za vojenského veliteľa Kežmarku.<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}}, začlenená do 1. tankovej armády. Jej pôvodnou úlohou bola evakuácia [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí z táborov Kinderlandverschickung]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. V reakcii na situáciu zároveň vedúci [[Reichssicherheitshauptamt|Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu (RSHA)]] Erich Ehrlinger nariadil vyslanie operačného oddielu bezpečnostnej polície (Sipo) z Krakova. Jednotku, zloženú zo skúsených príslušníkov pôsobiacich predtým v okupovanom Poľsku, Bielorusku a na Ukrajine, viedol SS-Sturmbannführer Walter Liska. Oddiel dorazil do [[Kežmarok|Kežmarku]] v noci z [[31. august|31. augusta]] na [[1. september|1. septembra]] [[1944]]. Spočiatku mal približne 70 mužov (50 ríšskych Nemcov a 20 dobrovoľníkov, etnických Nemcov zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], neskôr sa po rozšírení pôsobnosti rozrástol až na 300 príslušníkov. Oddiel bol premenovaný na ''[[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]'', alebo aj ''oddiel na zvláštne použitie 27'', ''{{vjz|deu|Sonderkommando zur besonderen Verwendung 27}}'' a za veliteľa bol vymenovaný SS{{--}}Sturmbannführer [[Walter Liska]]. Štáb oddielu sa usídlil v hoteli Zipser Hof a vo Vile Alexander pod železničnou stanicou v Kežmarku. Oddiel už od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] začal so zatýkaním židovského obyvateľstva, pričom pre neznalosť miestnych pomerov sa spoliehal na pomoc domácich Nemcov{{--}}členov [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Do [[6. september|6. septembra]] [[1944]] príslušníci Sipo v spolupráci s kežmarským [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zadržali vyše 40 osôb. Zaistenci boli okradnutí a boli podrobení výsluchom spojeným s psychickým a fyzickým mučením.<ref name="Kezmarok"/> Po navýšení počtu a pri narastajúcom počte zatknutých oddiel zabral aj budovu tkáčskej školy a priľahlé budovy, kde zriadil provizórne väzenie na zadržiavanie zaistených Židov a účastníkov povstania. Ďalšie väzenie bolo zriadené v mestskom dome, v budove okresného úradu, v nemocnici, v kasárňach a v [[Kežmarský zámok|Kažmarskom zámku]]. Výsluchy zaistených Nemci uskutočňovali najmä v priestoroch hradu a v Nemeckom dome na Starom trhu. Podľa povojnových záznamov [[Zbor národnej bezpečnosti|Národnej bezpečnosti]] v Kežmarku prešlo kežmarským väzením od [[31. august|31. augusta]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] približne 480 osôb.<ref name="Kezmarok"/> ===Popravy v Kežmarku=== Od začiatku septembra [[1944]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] v priestoroch [[Kežmarský zámok|zámku]] začal uskutočňovať popravy zajatcov. Popravy nariaďoval dôstojník [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] Hauptmann Spindler a nie veliteľ oddielu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] SS-Sturmbannführer [[Walter Liska]]. {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí zastrelených od [[1. september|1.]] do [[28. september|28. septembra]] [[1944] na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]] <ref name="Maniak"/>{{rp|62}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia ! Poznámka |- | 1. | [[Pavol Bilík|BILÍK Pavol]] | *17. 11. 1916, Makov | |- | 2. | DLUHÝ Michal | *24. 09. 1924, Matejovce | |- | 3. | GAJDOŠ Ján | *1920 | |- | 4. | GOMBÍK Ján | | |- | 5. | JANČÍK Štefan | *1920, Dobrá Niva | |- | 6. | JEVČÍN Ján | *22. 01. 1893, Kružlov | |- | 7. | KAPRÁL Pavol | *26. 06. 1925, Ľubica | |- | 8. | KRIŠŠÁK Štefan | *12. 12. 1900, Ľubica | |- | 9. | LUPTÁK Vladimír | | |- | 10. | MACKO Andrej | *09. 04. 1924, Petrovany | |- | 11. | MARKO Ján | *20. 10. 1921 Matejovce | |- | 12. | MARTUŠEVSKÝ Vladislav | *1914 | |- | 13. | PARDEL Michal | *02. 10. 1916, Huty | |- | 14. | TENTEL Július | *1924 | |- | 15. | TIVČÍN Ján | |- | | a 7 neznámych mužov | | |} ==Dohra== Exhumačná komisia od [[18. máj|18.]] do [[24. máj|24. mája]] [[1945]] v lokalitách Dušova dolina, Vápenica a Široké odkryla celkom 7 hromadných hrobov, v ktorých sa nachádzalo 69 obetí (65 mužov a 4 ženy). Z nich bolo identifikovaných bolo 43 obetí. Ranou do tyla bolo zastrelených 61 mužov a 3 ženy, 2 muži boli uškrtení, 2 muži a 1 žena mali bez strelných rán rozbité lebky. Obete boli bosé, nahé alebo len nepatrne oblečené, telá mali známky po mučení. Pochádzali z rôznych oblastí Slovenska: z trenčianskeho okresu 24, z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] 5, z [[Topoľčany|Topoľčian]] 2, z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] 2 a po 1 obeti z čadčianskeho okresu, [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a [[Medzilaborce|Medzilaboriec]]. Medzi obeťami boli aj 2 občania [[Sovietsky zväz|ZSSR]], 1 Čech, 1 Francúz, 1 Maďar, 1 Rakúšan a 1 americký pilot. 54 obetí pochovali na Cintoríne hrdinov nad Čerešňovým sadom na Brezine, telá ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Kežmarok]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] --> bw2yryufced0vejiypdscmw3w5v3xef 8256553 8256552 2026-08-02T10:55:18Z Martingazak 234259 Popravy v Kežmarku 8256553 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Kežmarok|Kežmarku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[1. september]] [[1944]]{{--}}[[január]] [[1945]] |miesto=[[Kežmarok]] |obrázok=Pomnik_SNP_Hrad_KK.jpg |text k obr=Pamätná tabuľa 20 popraveným na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]]. |výsledok = 69 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=69 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|59-63}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Kežmarku''' sa odohrávali v období [[1. september]] [[1944]]{{--}}január [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. <ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} ==Predohra== Pred druhou svetovou vojnou žili v Kežmarku okrem Slovákov Nemci, Maďari, Česi a Židia. Spolunažívanie sa začalo meniť vyhlásením [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v marci [[1939]] vypuknutím [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1942]] bolo z [[Kežmarok|Kežmarku]] vypravených niekoľko transportov so Židmi.<ref name="Kezmarok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udalosti Krvavej jesene z roku 1944 v Kežmarku po vypuknutí Slovenského národného povstania | url = https://www.kezmarok.sk/aktuality/2024/udalosti-krvavej-jesene-z-roku-1944-v-kezmarku-po-vypuknuti-slovenskeho-narodneho-povstania/ | dátum prístupu = 2026-08-02 | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | dátum vydania = 2024-08-29 | vydavateľ = Kežmarok, Oficiálne stránky mesta}}</ref> [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] vypuklo [[29. august|29. augusta]] [[1944]]. [[Spiš (región)|Spiš]] bol strategicky dôležitý región hraničiaci s obranným perimetrom dvoch východoslovenských divízií. Okrem štyroch vojenských posádok ([[Poprad]], [[Kežmarok]], [[Levoča]], [[Spišská Nová Ves]]) sa na Spiši nachádzali vojenské letiská Poprad a Spišská Nová Ves a armádny sklad na Kvetnici. Na druhej strane na [[Spiš (región)|Spiši]] žila početná organizovaná nemecká menšina a na poľskom území bola dislokovaná nemecká armáda. K povstaniu sa [[30. august|30. augusta]] pridali posádky v [[Poprad|Poprade]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Levoča|Levoči]]. V [[Kežmarok|Kežmarku]] povstalecká akcia zlyhala aj pre silnú organizovanú nemeckú menšinu. Asi 1&nbsp;500 spišských Nemcov sa [[29. august|29.]]{{--}}[[30. august|30. augusta]] [[1944]] sústredilo v meste, kde boli vyzbrojení a sformovaní do jednotiek [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]]. Navyše do [[Kežmarok|Kežmarku]] z [[Ružomberok|Ružomberka]] [[30. august|30. augusta]] 1944 dorazila 30-členná jednotka Waffen-SS a 50-členná jednotka nemeckého poľného žandárstva{{--}}Feldgendarmerie.<ref name="Kezmarok"/> Vedenie [[Deutsche Partei]] a vládny komisár Kežmarku Mathias Nitsch požiadali o pomoc velenie nemeckých jednotiek v Poľsku. Pokus povstalcov dobyť [[Kežmarok]] [[30. august|30. augusta]] náporom od [[Poprad|Popradu]] a [[Levoča|Levoče]] zlyhal. Rozhodujúci bol príchod nemeckého [[úderný pluk 1. tankovej armády|úderného pluku 1. tankovej armády]], ktorý [[31. august|31. augusta]] zvrátil situáciu v [[Kežmarok|Kežmarku]] a následne útokom obsadil [[1. september|1. septembra]] [[Poprad]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|331-336}} V bojoch o Kežmarok padlo deväť Nemcov a 24 povstaleckých vojakov a partizánov. Na oboch stranách bolo viacero ranených.<ref name="Kezmarok"/> ==Represálie== ===Zvláštny oddiel z.b.V. 27=== Miestnym Nemcom v Kežmarku prišla [[31. august|31. augusta]] [[1944]] na pomoc aj narýchlo sformovaná jednotka [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] pod velením kapitána Wolfganga Spindlera{{#tag:ref|Wolfgang Spindler (*[[11. október|11. októbra]] [[1914]] v [[Plauen (mesto)|Plauen]]) pôsobil v roku [[1944]] v 75. delostreleckej divízii, odkiaľ bol koncom júla prevelený do [[Krakov|Krakova]]. Po vypuknutí SNP dostal rozkaz vytvoriť rotu určenú na evakuáciu [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí]] z oblasti [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]]. Po príchode do [[Kežmarok|Kežmarku]] [[31. august|31. augusta]] [[1944]] prevzal na rozkaz generálmajora Wolfa Dietricha von Xylandera obranu mesta. Spolu s miestnym [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zorganizoval obranu Kežmarku, pričom velil približne 400 vojakom [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] a okolo 1&nbsp;500 príslušníkom [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Začiatkom septembra [[1944]] bol vymenovaný za vojenského veliteľa Kežmarku.<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}}, začlenená do 1. tankovej armády. Jej pôvodnou úlohou bola evakuácia [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí z táborov Kinderlandverschickung]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. V reakcii na situáciu zároveň vedúci [[Reichssicherheitshauptamt|Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu (RSHA)]] Erich Ehrlinger nariadil vyslanie operačného oddielu bezpečnostnej polície (Sipo) z Krakova. Jednotku, zloženú zo skúsených príslušníkov pôsobiacich predtým v okupovanom Poľsku, Bielorusku a na Ukrajine, viedol SS-Sturmbannführer Walter Liska. Oddiel dorazil do [[Kežmarok|Kežmarku]] v noci z [[31. august|31. augusta]] na [[1. september|1. septembra]] [[1944]]. Spočiatku mal približne 70 mužov (50 ríšskych Nemcov a 20 dobrovoľníkov, etnických Nemcov zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], neskôr sa po rozšírení pôsobnosti rozrástol až na 300 príslušníkov. Oddiel bol premenovaný na ''[[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]'', alebo aj ''oddiel na zvláštne použitie 27'', ''{{vjz|deu|Sonderkommando zur besonderen Verwendung 27}}'' a za veliteľa bol vymenovaný SS{{--}}Sturmbannführer [[Walter Liska]]. Štáb oddielu sa usídlil v hoteli Zipser Hof a vo Vile Alexander pod železničnou stanicou v Kežmarku. Oddiel už od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] začal so zatýkaním židovského obyvateľstva, pričom pre neznalosť miestnych pomerov sa spoliehal na pomoc domácich Nemcov{{--}}členov [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Do [[6. september|6. septembra]] [[1944]] príslušníci Sipo v spolupráci s kežmarským [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zadržali vyše 40 osôb. Zaistenci boli okradnutí a boli podrobení výsluchom spojeným s psychickým a fyzickým mučením.<ref name="Kezmarok"/> Po navýšení počtu a pri narastajúcom počte zatknutých oddiel zabral aj budovu tkáčskej školy a priľahlé budovy, kde zriadil provizórne väzenie na zadržiavanie zaistených Židov a účastníkov povstania. Ďalšie väzenie bolo zriadené v mestskom dome, v budove okresného úradu, v nemocnici, v kasárňach a v [[Kežmarský zámok|Kažmarskom zámku]]. Výsluchy zaistených Nemci uskutočňovali najmä v priestoroch hradu a v Nemeckom dome na Starom trhu. Podľa povojnových záznamov [[Zbor národnej bezpečnosti|Národnej bezpečnosti]] v Kežmarku prešlo kežmarským väzením od [[31. august|31. augusta]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] približne 480 osôb.<ref name="Kezmarok"/> ===Popravy v Kežmarku=== Od začiatku septembra [[1944]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] v priestoroch [[Kežmarský zámok|zámku]] začal uskutočňovať popravy zajatcov. Popravy nariaďoval dôstojník [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] Hauptmann Spindler a nie veliteľ oddielu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] SS-Sturmbannführer [[Walter Liska]]. {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí zastrelených od [[1. september|1.]] do [[28. september|28. septembra]] [[1944]] na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]] <ref name="Maniak"/>{{rp|62}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia ! Poznámka |- | 1. | [[Pavol Bilík|BILÍK Pavol]] | *17. 11. 1916, Makov | |- | 2. | DLUHÝ Michal | *24. 09. 1924, Matejovce | |- | 3. | GAJDOŠ Ján | *1920 | |- | 4. | GOMBÍK Ján | | |- | 5. | JANČÍK Štefan | *1920, Dobrá Niva | |- | 6. | JEVČÍN Ján | *22. 01. 1893, Kružlov | |- | 7. | KAPRÁL Pavol | *26. 06. 1925, Ľubica | |- | 8. | KRIŠŠÁK Štefan | *12. 12. 1900, Ľubica | |- | 9. | LUPTÁK Vladimír | | |- | 10. | MACKO Andrej | *09. 04. 1924, Petrovany | |- | 11. | MARKO Ján | *20. 10. 1921 Matejovce | |- | 12. | MARTUŠEVSKÝ Vladislav | *1914 | |- | 13. | PARDEL Michal | *02. 10. 1916, Huty | |- | 14. | TENTEL Július | *1924 | |- | 15. | TIVČÍN Ján | |- | | a 7 neznámych mužov | | |} ==Dohra== Exhumačná komisia od [[18. máj|18.]] do [[24. máj|24. mája]] [[1945]] v lokalitách Dušova dolina, Vápenica a Široké odkryla celkom 7 hromadných hrobov, v ktorých sa nachádzalo 69 obetí (65 mužov a 4 ženy). Z nich bolo identifikovaných bolo 43 obetí. Ranou do tyla bolo zastrelených 61 mužov a 3 ženy, 2 muži boli uškrtení, 2 muži a 1 žena mali bez strelných rán rozbité lebky. Obete boli bosé, nahé alebo len nepatrne oblečené, telá mali známky po mučení. Pochádzali z rôznych oblastí Slovenska: z trenčianskeho okresu 24, z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] 5, z [[Topoľčany|Topoľčian]] 2, z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] 2 a po 1 obeti z čadčianskeho okresu, [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a [[Medzilaborce|Medzilaboriec]]. Medzi obeťami boli aj 2 občania [[Sovietsky zväz|ZSSR]], 1 Čech, 1 Francúz, 1 Maďar, 1 Rakúšan a 1 americký pilot. 54 obetí pochovali na Cintoríne hrdinov nad Čerešňovým sadom na Brezine, telá ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Kežmarok]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] --> sd7qacyig00102115iccq40tccwh7a0 8256555 8256553 2026-08-02T11:00:17Z Martingazak 234259 Popravy v Kežmarku 8256555 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Kežmarok|Kežmarku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[1. september]] [[1944]]{{--}}[[január]] [[1945]] |miesto=[[Kežmarok]] |obrázok=Pomnik_SNP_Hrad_KK.jpg |text k obr=Pamätná tabuľa 20 popraveným na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]]. |výsledok = 69 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=69 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|59-63}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Kežmarku''' sa odohrávali v období [[1. september]] [[1944]]{{--}}január [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. <ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} ==Predohra== Pred druhou svetovou vojnou žili v Kežmarku okrem Slovákov Nemci, Maďari, Česi a Židia. Spolunažívanie sa začalo meniť vyhlásením [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v marci [[1939]] vypuknutím [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1942]] bolo z [[Kežmarok|Kežmarku]] vypravených niekoľko transportov so Židmi.<ref name="Kezmarok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udalosti Krvavej jesene z roku 1944 v Kežmarku po vypuknutí Slovenského národného povstania | url = https://www.kezmarok.sk/aktuality/2024/udalosti-krvavej-jesene-z-roku-1944-v-kezmarku-po-vypuknuti-slovenskeho-narodneho-povstania/ | dátum prístupu = 2026-08-02 | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | dátum vydania = 2024-08-29 | vydavateľ = Kežmarok, Oficiálne stránky mesta}}</ref> [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] vypuklo [[29. august|29. augusta]] [[1944]]. [[Spiš (región)|Spiš]] bol strategicky dôležitý región hraničiaci s obranným perimetrom dvoch východoslovenských divízií. Okrem štyroch vojenských posádok ([[Poprad]], [[Kežmarok]], [[Levoča]], [[Spišská Nová Ves]]) sa na Spiši nachádzali vojenské letiská Poprad a Spišská Nová Ves a armádny sklad na Kvetnici. Na druhej strane na [[Spiš (región)|Spiši]] žila početná organizovaná nemecká menšina a na poľskom území bola dislokovaná nemecká armáda. K povstaniu sa [[30. august|30. augusta]] pridali posádky v [[Poprad|Poprade]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Levoča|Levoči]]. V [[Kežmarok|Kežmarku]] povstalecká akcia zlyhala aj pre silnú organizovanú nemeckú menšinu. Asi 1&nbsp;500 spišských Nemcov sa [[29. august|29.]]{{--}}[[30. august|30. augusta]] [[1944]] sústredilo v meste, kde boli vyzbrojení a sformovaní do jednotiek [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]]. Navyše do [[Kežmarok|Kežmarku]] z [[Ružomberok|Ružomberka]] [[30. august|30. augusta]] 1944 dorazila 30-členná jednotka Waffen-SS a 50-členná jednotka nemeckého poľného žandárstva{{--}}Feldgendarmerie.<ref name="Kezmarok"/> Vedenie [[Deutsche Partei]] a vládny komisár Kežmarku Mathias Nitsch požiadali o pomoc velenie nemeckých jednotiek v Poľsku. Pokus povstalcov dobyť [[Kežmarok]] [[30. august|30. augusta]] náporom od [[Poprad|Popradu]] a [[Levoča|Levoče]] zlyhal. Rozhodujúci bol príchod nemeckého [[úderný pluk 1. tankovej armády|úderného pluku 1. tankovej armády]], ktorý [[31. august|31. augusta]] zvrátil situáciu v [[Kežmarok|Kežmarku]] a následne útokom obsadil [[1. september|1. septembra]] [[Poprad]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|331-336}} V bojoch o Kežmarok padlo deväť Nemcov a 24 povstaleckých vojakov a partizánov. Na oboch stranách bolo viacero ranených.<ref name="Kezmarok"/> ==Represálie== ===Zvláštny oddiel z.b.V. 27=== Miestnym Nemcom v Kežmarku prišla [[31. august|31. augusta]] [[1944]] na pomoc aj narýchlo sformovaná jednotka [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] pod velením kapitána Wolfganga Spindlera{{#tag:ref|Wolfgang Spindler (*[[11. október|11. októbra]] [[1914]] v [[Plauen (mesto)|Plauen]]) pôsobil v roku [[1944]] v 75. delostreleckej divízii, odkiaľ bol koncom júla prevelený do [[Krakov|Krakova]]. Po vypuknutí SNP dostal rozkaz vytvoriť rotu určenú na evakuáciu [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí]] z oblasti [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]]. Po príchode do [[Kežmarok|Kežmarku]] [[31. august|31. augusta]] [[1944]] prevzal na rozkaz generálmajora Wolfa Dietricha von Xylandera obranu mesta. Spolu s miestnym [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zorganizoval obranu Kežmarku, pričom velil približne 400 vojakom [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] a okolo 1&nbsp;500 príslušníkom [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Začiatkom septembra [[1944]] bol vymenovaný za vojenského veliteľa Kežmarku.<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}}, začlenená do 1. tankovej armády. Jej pôvodnou úlohou bola evakuácia [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí z táborov Kinderlandverschickung]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. V reakcii na situáciu zároveň vedúci [[Reichssicherheitshauptamt|Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu (RSHA)]] Erich Ehrlinger nariadil vyslanie operačného oddielu bezpečnostnej polície (Sipo) z Krakova. Jednotku, zloženú zo skúsených príslušníkov pôsobiacich predtým v okupovanom Poľsku, Bielorusku a na Ukrajine, viedol SS-Sturmbannführer Walter Liska. Oddiel dorazil do [[Kežmarok|Kežmarku]] v noci z [[31. august|31. augusta]] na [[1. september|1. septembra]] [[1944]]. Spočiatku mal približne 70 mužov (50 ríšskych Nemcov a 20 dobrovoľníkov, etnických Nemcov zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], neskôr sa po rozšírení pôsobnosti rozrástol až na 300 príslušníkov. Oddiel bol premenovaný na ''[[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]'', alebo aj ''oddiel na zvláštne použitie 27'', ''{{vjz|deu|Sonderkommando zur besonderen Verwendung 27}}'' a za veliteľa bol vymenovaný SS{{--}}Sturmbannführer [[Walter Liska]]. Štáb oddielu sa usídlil v hoteli Zipser Hof a vo Vile Alexander pod železničnou stanicou v Kežmarku. Oddiel už od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] začal so zatýkaním židovského obyvateľstva, pričom pre neznalosť miestnych pomerov sa spoliehal na pomoc domácich Nemcov{{--}}členov [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Do [[6. september|6. septembra]] [[1944]] príslušníci Sipo v spolupráci s kežmarským [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zadržali vyše 40 osôb. Zaistenci boli okradnutí a boli podrobení výsluchom spojeným s psychickým a fyzickým mučením.<ref name="Kezmarok"/> Po navýšení počtu a pri narastajúcom počte zatknutých oddiel zabral aj budovu tkáčskej školy a priľahlé budovy, kde zriadil provizórne väzenie na zadržiavanie zaistených Židov a účastníkov povstania. Ďalšie väzenie bolo zriadené v mestskom dome, v budove okresného úradu, v nemocnici, v kasárňach a v [[Kežmarský zámok|Kažmarskom zámku]]. Výsluchy zaistených Nemci uskutočňovali najmä v priestoroch hradu a v Nemeckom dome na Starom trhu. Podľa povojnových záznamov [[Zbor národnej bezpečnosti|Národnej bezpečnosti]] v Kežmarku prešlo kežmarským väzením od [[31. august|31. augusta]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] približne 480 osôb.<ref name="Kezmarok"/> ===Popravy v Kežmarku=== Od začiatku septembra [[1944]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] v priestoroch [[Kežmarský zámok|zámku]] začal uskutočňovať popravy zajatcov. Popravy nariaďoval dôstojník [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] Hauptmann Spindler a nie veliteľ oddielu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] SS-Sturmbannführer [[Walter Liska]]. {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí zastrelených od [[1. september|1.]] do [[28. september|28. septembra]] [[1944]] na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]] <ref name="Maniak"/>{{rp|62}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia ! Poznámka |- | 1. | [[Pavol Bilík|BILÍK Pavol]] | *17. 11. 1916, Makov{{--}}†08. 09. 1944 | príslušník finančnej stráže v Starom Smokovci |- | 2. | DLUHÝ Michal | *24. 09. 1924, Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 3. | GAJDOŠ Ján | *1920{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 4. | GOMBÍK Ján | †21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 5. | JANČÍK Štefan | *1920, Dobrá Niva | |- | 6. | JEVČÍN Ján | *22. 01. 1893, Kružlov{{--}}†21. 09. 1944 | |- | 7. | KAPRÁL Pavol | *26. 06. 1925, Ľubica{{--}}†01. 09. 1944 | prvý zastrelený |- | 8. | KRIŠŠÁK Štefan | *12. 12. 1900, Ľubica{{--}}†28. 09. 1944 | zavraždený |- | 9. | LUPTÁK Vladimír | | |- | 10. | MACKO Andrej | *09. 04. 1924, Petrovany | †28. 09. 1944 |- | 11. | MARKO Ján | *20. 10. 1921 Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 12. | MARTUŠEVSKÝ Vladislav | *1914{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 13. | PARDEL Michal | *02. 10. 1916, Huty{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 14. | TENTEL Július | *1924{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 15. | TIVČÍN Ján | †21. 09. 1944 |- | | a 7 neznámych mužov | | |} ==Dohra== Exhumačná komisia od [[18. máj|18.]] do [[24. máj|24. mája]] [[1945]] v lokalitách Dušova dolina, Vápenica a Široké odkryla celkom 7 hromadných hrobov, v ktorých sa nachádzalo 69 obetí (65 mužov a 4 ženy). Z nich bolo identifikovaných bolo 43 obetí. Ranou do tyla bolo zastrelených 61 mužov a 3 ženy, 2 muži boli uškrtení, 2 muži a 1 žena mali bez strelných rán rozbité lebky. Obete boli bosé, nahé alebo len nepatrne oblečené, telá mali známky po mučení. Pochádzali z rôznych oblastí Slovenska: z trenčianskeho okresu 24, z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] 5, z [[Topoľčany|Topoľčian]] 2, z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] 2 a po 1 obeti z čadčianskeho okresu, [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a [[Medzilaborce|Medzilaboriec]]. Medzi obeťami boli aj 2 občania [[Sovietsky zväz|ZSSR]], 1 Čech, 1 Francúz, 1 Maďar, 1 Rakúšan a 1 americký pilot. 54 obetí pochovali na Cintoríne hrdinov nad Čerešňovým sadom na Brezine, telá ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Kežmarok]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] --> 8f7cgsvmqlvigsooe6234i7szo52h9w 8256556 8256555 2026-08-02T11:01:21Z Martingazak 234259 Popravy v Kežmarku 8256556 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Kežmarok|Kežmarku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[1. september]] [[1944]]{{--}}[[január]] [[1945]] |miesto=[[Kežmarok]] |obrázok=Pomnik_SNP_Hrad_KK.jpg |text k obr=Pamätná tabuľa 20 popraveným na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]]. |výsledok = 69 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=69 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|59-63}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Kežmarku''' sa odohrávali v období [[1. september]] [[1944]]{{--}}január [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. <ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} ==Predohra== Pred druhou svetovou vojnou žili v Kežmarku okrem Slovákov Nemci, Maďari, Česi a Židia. Spolunažívanie sa začalo meniť vyhlásením [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v marci [[1939]] vypuknutím [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1942]] bolo z [[Kežmarok|Kežmarku]] vypravených niekoľko transportov so Židmi.<ref name="Kezmarok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udalosti Krvavej jesene z roku 1944 v Kežmarku po vypuknutí Slovenského národného povstania | url = https://www.kezmarok.sk/aktuality/2024/udalosti-krvavej-jesene-z-roku-1944-v-kezmarku-po-vypuknuti-slovenskeho-narodneho-povstania/ | dátum prístupu = 2026-08-02 | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | dátum vydania = 2024-08-29 | vydavateľ = Kežmarok, Oficiálne stránky mesta}}</ref> [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] vypuklo [[29. august|29. augusta]] [[1944]]. [[Spiš (región)|Spiš]] bol strategicky dôležitý región hraničiaci s obranným perimetrom dvoch východoslovenských divízií. Okrem štyroch vojenských posádok ([[Poprad]], [[Kežmarok]], [[Levoča]], [[Spišská Nová Ves]]) sa na Spiši nachádzali vojenské letiská Poprad a Spišská Nová Ves a armádny sklad na Kvetnici. Na druhej strane na [[Spiš (región)|Spiši]] žila početná organizovaná nemecká menšina a na poľskom území bola dislokovaná nemecká armáda. K povstaniu sa [[30. august|30. augusta]] pridali posádky v [[Poprad|Poprade]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Levoča|Levoči]]. V [[Kežmarok|Kežmarku]] povstalecká akcia zlyhala aj pre silnú organizovanú nemeckú menšinu. Asi 1&nbsp;500 spišských Nemcov sa [[29. august|29.]]{{--}}[[30. august|30. augusta]] [[1944]] sústredilo v meste, kde boli vyzbrojení a sformovaní do jednotiek [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]]. Navyše do [[Kežmarok|Kežmarku]] z [[Ružomberok|Ružomberka]] [[30. august|30. augusta]] 1944 dorazila 30-členná jednotka Waffen-SS a 50-členná jednotka nemeckého poľného žandárstva{{--}}Feldgendarmerie.<ref name="Kezmarok"/> Vedenie [[Deutsche Partei]] a vládny komisár Kežmarku Mathias Nitsch požiadali o pomoc velenie nemeckých jednotiek v Poľsku. Pokus povstalcov dobyť [[Kežmarok]] [[30. august|30. augusta]] náporom od [[Poprad|Popradu]] a [[Levoča|Levoče]] zlyhal. Rozhodujúci bol príchod nemeckého [[úderný pluk 1. tankovej armády|úderného pluku 1. tankovej armády]], ktorý [[31. august|31. augusta]] zvrátil situáciu v [[Kežmarok|Kežmarku]] a následne útokom obsadil [[1. september|1. septembra]] [[Poprad]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|331-336}} V bojoch o Kežmarok padlo deväť Nemcov a 24 povstaleckých vojakov a partizánov. Na oboch stranách bolo viacero ranených.<ref name="Kezmarok"/> ==Represálie== ===Zvláštny oddiel z.b.V. 27=== Miestnym Nemcom v Kežmarku prišla [[31. august|31. augusta]] [[1944]] na pomoc aj narýchlo sformovaná jednotka [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] pod velením kapitána Wolfganga Spindlera{{#tag:ref|Wolfgang Spindler (*[[11. október|11. októbra]] [[1914]] v [[Plauen (mesto)|Plauen]]) pôsobil v roku [[1944]] v 75. delostreleckej divízii, odkiaľ bol koncom júla prevelený do [[Krakov|Krakova]]. Po vypuknutí SNP dostal rozkaz vytvoriť rotu určenú na evakuáciu [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí]] z oblasti [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]]. Po príchode do [[Kežmarok|Kežmarku]] [[31. august|31. augusta]] [[1944]] prevzal na rozkaz generálmajora Wolfa Dietricha von Xylandera obranu mesta. Spolu s miestnym [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zorganizoval obranu Kežmarku, pričom velil približne 400 vojakom [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] a okolo 1&nbsp;500 príslušníkom [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Začiatkom septembra [[1944]] bol vymenovaný za vojenského veliteľa Kežmarku.<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}}, začlenená do 1. tankovej armády. Jej pôvodnou úlohou bola evakuácia [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí z táborov Kinderlandverschickung]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. V reakcii na situáciu zároveň vedúci [[Reichssicherheitshauptamt|Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu (RSHA)]] Erich Ehrlinger nariadil vyslanie operačného oddielu bezpečnostnej polície (Sipo) z Krakova. Jednotku, zloženú zo skúsených príslušníkov pôsobiacich predtým v okupovanom Poľsku, Bielorusku a na Ukrajine, viedol SS-Sturmbannführer Walter Liska. Oddiel dorazil do [[Kežmarok|Kežmarku]] v noci z [[31. august|31. augusta]] na [[1. september|1. septembra]] [[1944]]. Spočiatku mal približne 70 mužov (50 ríšskych Nemcov a 20 dobrovoľníkov, etnických Nemcov zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], neskôr sa po rozšírení pôsobnosti rozrástol až na 300 príslušníkov. Oddiel bol premenovaný na ''[[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]'', alebo aj ''oddiel na zvláštne použitie 27'', ''{{vjz|deu|Sonderkommando zur besonderen Verwendung 27}}'' a za veliteľa bol vymenovaný SS{{--}}Sturmbannführer [[Walter Liska]]. Štáb oddielu sa usídlil v hoteli Zipser Hof a vo Vile Alexander pod železničnou stanicou v Kežmarku. Oddiel už od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] začal so zatýkaním židovského obyvateľstva, pričom pre neznalosť miestnych pomerov sa spoliehal na pomoc domácich Nemcov{{--}}členov [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Do [[6. september|6. septembra]] [[1944]] príslušníci Sipo v spolupráci s kežmarským [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zadržali vyše 40 osôb. Zaistenci boli okradnutí a boli podrobení výsluchom spojeným s psychickým a fyzickým mučením.<ref name="Kezmarok"/> Po navýšení počtu a pri narastajúcom počte zatknutých oddiel zabral aj budovu tkáčskej školy a priľahlé budovy, kde zriadil provizórne väzenie na zadržiavanie zaistených Židov a účastníkov povstania. Ďalšie väzenie bolo zriadené v mestskom dome, v budove okresného úradu, v nemocnici, v kasárňach a v [[Kežmarský zámok|Kažmarskom zámku]]. Výsluchy zaistených Nemci uskutočňovali najmä v priestoroch hradu a v Nemeckom dome na Starom trhu. Podľa povojnových záznamov [[Zbor národnej bezpečnosti|Národnej bezpečnosti]] v Kežmarku prešlo kežmarským väzením od [[31. august|31. augusta]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] približne 480 osôb.<ref name="Kezmarok"/> ===Popravy v Kežmarku=== Od začiatku septembra [[1944]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] v priestoroch [[Kežmarský zámok|zámku]] začal uskutočňovať popravy zajatcov. Popravy nariaďoval dôstojník [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] Hauptmann Spindler a nie veliteľ oddielu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] SS-Sturmbannführer [[Walter Liska]]. {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí zastrelených od [[1. september|1.]] do [[28. september|28. septembra]] [[1944]] na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]] <ref name="Maniak"/>{{rp|62}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia ! Poznámka |- | 1. | [[Pavol Bilík|BILÍK Pavol]] | *17. 11. 1916, Makov{{--}}†08. 09. 1944 | príslušník finančnej stráže v Starom Smokovci |- | 2. | DLUHÝ Michal | *24. 09. 1924, Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 3. | GAJDOŠ Ján | *1920{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 4. | GOMBÍK Ján | †21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 5. | JANČÍK Štefan | *1920, Dobrá Niva | |- | 6. | JEVČÍN Ján | *22. 01. 1893, Kružlov{{--}}†21. 09. 1944 | |- | 7. | KAPRÁL Pavol | *26. 06. 1925, Ľubica{{--}}†01. 09. 1944 | prvý zastrelený |- | 8. | KRIŠŠÁK Štefan | *12. 12. 1900, Ľubica{{--}}†28. 09. 1944 | zavraždený |- | 9. | LUPTÁK Vladimír | | |- | 10. | MACKO Andrej | *09. 04. 1924, Petrovany{{--}}†28. 09. 1944 | |- | 11. | MARKO Ján | *20. 10. 1921 Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 12. | MARTUŠEVSKÝ Vladislav | *1914{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 13. | PARDEL Michal | *02. 10. 1916, Huty{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 14. | TENTEL Július | *1924{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 15. | TIVČÍN Ján | †21. 09. 1944 |- | | a 7 neznámych mužov | | |} ==Dohra== Exhumačná komisia od [[18. máj|18.]] do [[24. máj|24. mája]] [[1945]] v lokalitách Dušova dolina, Vápenica a Široké odkryla celkom 7 hromadných hrobov, v ktorých sa nachádzalo 69 obetí (65 mužov a 4 ženy). Z nich bolo identifikovaných bolo 43 obetí. Ranou do tyla bolo zastrelených 61 mužov a 3 ženy, 2 muži boli uškrtení, 2 muži a 1 žena mali bez strelných rán rozbité lebky. Obete boli bosé, nahé alebo len nepatrne oblečené, telá mali známky po mučení. Pochádzali z rôznych oblastí Slovenska: z trenčianskeho okresu 24, z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] 5, z [[Topoľčany|Topoľčian]] 2, z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] 2 a po 1 obeti z čadčianskeho okresu, [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a [[Medzilaborce|Medzilaboriec]]. Medzi obeťami boli aj 2 občania [[Sovietsky zväz|ZSSR]], 1 Čech, 1 Francúz, 1 Maďar, 1 Rakúšan a 1 americký pilot. 54 obetí pochovali na Cintoríne hrdinov nad Čerešňovým sadom na Brezine, telá ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Kežmarok]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] --> ixr313m3vrxznuctt22idaqg2jjsrn1 8256562 8256556 2026-08-02T11:05:31Z Martingazak 234259 Doplnenie 8256562 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Kežmarok|Kežmarku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[1. september]] [[1944]]{{--}}[[január]] [[1945]] |miesto=[[Kežmarok]] |obrázok=Pomnik_SNP_Hrad_KK.jpg |text k obr=Pamätná tabuľa 20 popraveným na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]]. |výsledok = 69 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=69 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|59-63}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Kežmarku''' sa odohrávali v období [[1. september]] [[1944]]{{--}}január [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. <ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} ==Predohra== Pred druhou svetovou vojnou žili v Kežmarku okrem Slovákov Nemci, Maďari, Česi a Židia. Spolunažívanie sa začalo meniť vyhlásením [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v marci [[1939]] vypuknutím [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1942]] bolo z [[Kežmarok|Kežmarku]] vypravených niekoľko transportov so Židmi.<ref name="Kezmarok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udalosti Krvavej jesene z roku 1944 v Kežmarku po vypuknutí Slovenského národného povstania | url = https://www.kezmarok.sk/aktuality/2024/udalosti-krvavej-jesene-z-roku-1944-v-kezmarku-po-vypuknuti-slovenskeho-narodneho-povstania/ | dátum prístupu = 2026-08-02 | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | dátum vydania = 2024-08-29 | vydavateľ = Kežmarok, Oficiálne stránky mesta}}</ref> [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] vypuklo [[29. august|29. augusta]] [[1944]]. [[Spiš (región)|Spiš]] bol strategicky dôležitý región hraničiaci s obranným perimetrom dvoch východoslovenských divízií. Okrem štyroch vojenských posádok ([[Poprad]], [[Kežmarok]], [[Levoča]], [[Spišská Nová Ves]]) sa na Spiši nachádzali vojenské letiská Poprad a Spišská Nová Ves a armádny sklad na Kvetnici. Na druhej strane na [[Spiš (región)|Spiši]] žila početná organizovaná nemecká menšina a na poľskom území bola dislokovaná nemecká armáda. K povstaniu sa [[30. august|30. augusta]] pridali posádky v [[Poprad|Poprade]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Levoča|Levoči]]. V [[Kežmarok|Kežmarku]] povstalecká akcia zlyhala aj pre silnú organizovanú nemeckú menšinu. Asi 1&nbsp;500 spišských Nemcov sa [[29. august|29.]]{{--}}[[30. august|30. augusta]] [[1944]] sústredilo v meste, kde boli vyzbrojení a sformovaní do jednotiek [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]]. Navyše do [[Kežmarok|Kežmarku]] z [[Ružomberok|Ružomberka]] [[30. august|30. augusta]] 1944 dorazila 30-členná jednotka Waffen-SS a 50-členná jednotka nemeckého poľného žandárstva{{--}}Feldgendarmerie.<ref name="Kezmarok"/> Vedenie [[Deutsche Partei]] a vládny komisár Kežmarku Mathias Nitsch požiadali o pomoc velenie nemeckých jednotiek v Poľsku. Pokus povstalcov dobyť [[Kežmarok]] [[30. august|30. augusta]] náporom od [[Poprad|Popradu]] a [[Levoča|Levoče]] zlyhal. Rozhodujúci bol príchod nemeckého [[úderný pluk 1. tankovej armády|úderného pluku 1. tankovej armády]], ktorý [[31. august|31. augusta]] zvrátil situáciu v [[Kežmarok|Kežmarku]] a následne útokom obsadil [[1. september|1. septembra]] [[Poprad]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|331-336}} V bojoch o Kežmarok padlo deväť Nemcov a 24 povstaleckých vojakov a partizánov. Na oboch stranách bolo viacero ranených.<ref name="Kezmarok"/> ==Represálie== ===Zvláštny oddiel z.b.V. 27=== Miestnym Nemcom v Kežmarku prišla [[31. august|31. augusta]] [[1944]] na pomoc aj narýchlo sformovaná jednotka [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] pod velením kapitána Wolfganga Spindlera{{#tag:ref|Wolfgang Spindler (*[[11. október|11. októbra]] [[1914]] v [[Plauen (mesto)|Plauen]]) pôsobil v roku [[1944]] v 75. delostreleckej divízii, odkiaľ bol koncom júla prevelený do [[Krakov|Krakova]]. Po vypuknutí SNP dostal rozkaz vytvoriť rotu určenú na evakuáciu [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí]] z oblasti [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]]. Po príchode do [[Kežmarok|Kežmarku]] [[31. august|31. augusta]] [[1944]] prevzal na rozkaz generálmajora Wolfa Dietricha von Xylandera obranu mesta. Spolu s miestnym [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zorganizoval obranu Kežmarku, pričom velil približne 400 vojakom [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] a okolo 1&nbsp;500 príslušníkom [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Začiatkom septembra [[1944]] bol vymenovaný za vojenského veliteľa Kežmarku.<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}}, začlenená do 1. tankovej armády. Jej pôvodnou úlohou bola evakuácia [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí z táborov Kinderlandverschickung]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. V reakcii na situáciu zároveň vedúci [[Reichssicherheitshauptamt|Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu (RSHA)]] Erich Ehrlinger nariadil vyslanie operačného oddielu bezpečnostnej polície (Sipo) z Krakova. Jednotku, zloženú zo skúsených príslušníkov pôsobiacich predtým v okupovanom Poľsku, Bielorusku a na Ukrajine, viedol SS-Sturmbannführer Walter Liska. Oddiel dorazil do [[Kežmarok|Kežmarku]] v noci z [[31. august|31. augusta]] na [[1. september|1. septembra]] [[1944]]. Spočiatku mal približne 70 mužov (50 ríšskych Nemcov a 20 dobrovoľníkov, etnických Nemcov zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], neskôr sa po rozšírení pôsobnosti rozrástol až na 300 príslušníkov. Oddiel bol premenovaný na ''[[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]'', alebo aj ''oddiel na zvláštne použitie 27'', ''{{vjz|deu|Sonderkommando zur besonderen Verwendung 27}}'' a za veliteľa bol vymenovaný SS{{--}}Sturmbannführer [[Walter Liska]]. Štáb oddielu sa usídlil v hoteli Zipser Hof a vo Vile Alexander pod železničnou stanicou v Kežmarku. Oddiel už od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] začal so zatýkaním židovského obyvateľstva, pričom pre neznalosť miestnych pomerov sa spoliehal na pomoc domácich Nemcov{{--}}členov [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Do [[6. september|6. septembra]] [[1944]] príslušníci Sipo v spolupráci s kežmarským [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zadržali vyše 40 osôb. Zaistenci boli okradnutí a boli podrobení výsluchom spojeným s psychickým a fyzickým mučením.<ref name="Kezmarok"/> Po navýšení počtu a pri narastajúcom počte zatknutých oddiel zabral aj budovu tkáčskej školy a priľahlé budovy, kde zriadil provizórne väzenie na zadržiavanie zaistených Židov a účastníkov povstania. Ďalšie väzenie bolo zriadené v mestskom dome, v budove okresného úradu, v nemocnici, v kasárňach a v [[Kežmarský zámok|Kažmarskom zámku]]. Výsluchy zaistených Nemci uskutočňovali najmä v priestoroch hradu a v Nemeckom dome na Starom trhu. Podľa povojnových záznamov [[Zbor národnej bezpečnosti|Národnej bezpečnosti]] v Kežmarku prešlo kežmarským väzením od [[31. august|31. augusta]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] približne 480 osôb.<ref name="Kezmarok"/> ===Popravy v Kežmarku=== Od začiatku septembra [[1944]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] v priestoroch [[Kežmarský zámok|zámku]] začal uskutočňovať popravy zajatcov. Popravy nariaďoval dôstojník [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] Hauptmann Spindler a nie veliteľ oddielu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] SS-Sturmbannführer [[Walter Liska]]. {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí zastrelených od [[1. september|1.]] do [[28. september|28. septembra]] [[1944]] na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]] <ref name="Maniak"/>{{rp|62}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia ! Poznámka |- | 1. | [[Pavol Bilík|BILÍK Pavol]] | *17. 11. 1916, Makov{{--}}†08. 09. 1944 | príslušník finančnej stráže v Starom Smokovci |- | 2. | DLUHÝ Michal | *24. 09. 1924, Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 3. | GAJDOŠ Ján | *1920{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 4. | GOMBÍK Ján | †21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 5. | JANČÍK Štefan | *1920, Dobrá Niva | |- | 6. | JEVČÍN Ján | *22. 01. 1893, Kružlov{{--}}†21. 09. 1944 | |- | 7. | KAPRÁL Pavol | *26. 06. 1925, Ľubica{{--}}†01. 09. 1944 | prvý zastrelený |- | 8. | KRIŠŠÁK Štefan | *12. 12. 1900, Ľubica{{--}}†28. 09. 1944 | zavraždený |- | 9. | LUPTÁK Vladimír | | |- | 10. | MACKO Andrej | *09. 04. 1924, Petrovany{{--}}†28. 09. 1944 | |- | 11. | MARKO Ján | *20. 10. 1921 Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 12. | MARTUŠEVSKÝ Vladislav | *1914{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 13. | PARDEL Michal | *02. 10. 1916, Huty{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 14. | TENTEL Július | *1924{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 15. | TIVČÍN Ján | †21. 09. 1944 |- | | a 7 neznámych mužov | | |} Ďalších dvanásť povstalcov a civilistov zastrelili Nemci na príkaz Hauptmanna Spindlera{{#tag:ref|Hauptmann Spindler pôsobil v [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[20. október|20. októbra]] [[1944]].<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}} v [[Nemecké represálie v Ľubici|Ľubici]], ôsmich vo [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnici]], dvoch v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]] a štyroch v [[Matejovce (Poprad)|Matejovciach]].<ref name="Kezmarok"/> ===Protižidovské represálie=== ==Dohra== Exhumačná komisia od [[18. máj|18.]] do [[24. máj|24. mája]] [[1945]] v lokalitách Dušova dolina, Vápenica a Široké odkryla celkom 7 hromadných hrobov, v ktorých sa nachádzalo 69 obetí (65 mužov a 4 ženy). Z nich bolo identifikovaných bolo 43 obetí. Ranou do tyla bolo zastrelených 61 mužov a 3 ženy, 2 muži boli uškrtení, 2 muži a 1 žena mali bez strelných rán rozbité lebky. Obete boli bosé, nahé alebo len nepatrne oblečené, telá mali známky po mučení. Pochádzali z rôznych oblastí Slovenska: z trenčianskeho okresu 24, z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] 5, z [[Topoľčany|Topoľčian]] 2, z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] 2 a po 1 obeti z čadčianskeho okresu, [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a [[Medzilaborce|Medzilaboriec]]. Medzi obeťami boli aj 2 občania [[Sovietsky zväz|ZSSR]], 1 Čech, 1 Francúz, 1 Maďar, 1 Rakúšan a 1 americký pilot. 54 obetí pochovali na Cintoríne hrdinov nad Čerešňovým sadom na Brezine, telá ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Kežmarok]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] --> 4nv55w96pmlwk079yyxidedbkbs8pi5 8256565 8256562 2026-08-02T11:13:17Z Martingazak 234259 Protižidovské represálie 8256565 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Kežmarok|Kežmarku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[1. september]] [[1944]]{{--}}[[január]] [[1945]] |miesto=[[Kežmarok]] |obrázok=Pomnik_SNP_Hrad_KK.jpg |text k obr=Pamätná tabuľa 20 popraveným na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]]. |výsledok = 69 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=69 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|59-63}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Kežmarku''' sa odohrávali v období [[1. september]] [[1944]]{{--}}január [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. <ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} ==Predohra== Pred druhou svetovou vojnou žili v Kežmarku okrem Slovákov Nemci, Maďari, Česi a Židia. Spolunažívanie sa začalo meniť vyhlásením [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v marci [[1939]] vypuknutím [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1942]] bolo z [[Kežmarok|Kežmarku]] vypravených niekoľko transportov so Židmi.<ref name="Kezmarok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udalosti Krvavej jesene z roku 1944 v Kežmarku po vypuknutí Slovenského národného povstania | url = https://www.kezmarok.sk/aktuality/2024/udalosti-krvavej-jesene-z-roku-1944-v-kezmarku-po-vypuknuti-slovenskeho-narodneho-povstania/ | dátum prístupu = 2026-08-02 | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | dátum vydania = 2024-08-29 | vydavateľ = Kežmarok, Oficiálne stránky mesta}}</ref> [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] vypuklo [[29. august|29. augusta]] [[1944]]. [[Spiš (región)|Spiš]] bol strategicky dôležitý región hraničiaci s obranným perimetrom dvoch východoslovenských divízií. Okrem štyroch vojenských posádok ([[Poprad]], [[Kežmarok]], [[Levoča]], [[Spišská Nová Ves]]) sa na Spiši nachádzali vojenské letiská Poprad a Spišská Nová Ves a armádny sklad na Kvetnici. Na druhej strane na [[Spiš (región)|Spiši]] žila početná organizovaná nemecká menšina a na poľskom území bola dislokovaná nemecká armáda. K povstaniu sa [[30. august|30. augusta]] pridali posádky v [[Poprad|Poprade]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Levoča|Levoči]]. V [[Kežmarok|Kežmarku]] povstalecká akcia zlyhala aj pre silnú organizovanú nemeckú menšinu. Asi 1&nbsp;500 spišských Nemcov sa [[29. august|29.]]{{--}}[[30. august|30. augusta]] [[1944]] sústredilo v meste, kde boli vyzbrojení a sformovaní do jednotiek [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]]. Navyše do [[Kežmarok|Kežmarku]] z [[Ružomberok|Ružomberka]] [[30. august|30. augusta]] 1944 dorazila 30-členná jednotka Waffen-SS a 50-členná jednotka nemeckého poľného žandárstva{{--}}Feldgendarmerie.<ref name="Kezmarok"/> Vedenie [[Deutsche Partei]] a vládny komisár Kežmarku Mathias Nitsch požiadali o pomoc velenie nemeckých jednotiek v Poľsku. Pokus povstalcov dobyť [[Kežmarok]] [[30. august|30. augusta]] náporom od [[Poprad|Popradu]] a [[Levoča|Levoče]] zlyhal. Rozhodujúci bol príchod nemeckého [[úderný pluk 1. tankovej armády|úderného pluku 1. tankovej armády]], ktorý [[31. august|31. augusta]] zvrátil situáciu v [[Kežmarok|Kežmarku]] a následne útokom obsadil [[1. september|1. septembra]] [[Poprad]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|331-336}} V bojoch o Kežmarok padlo deväť Nemcov a 24 povstaleckých vojakov a partizánov. Na oboch stranách bolo viacero ranených.<ref name="Kezmarok"/> ==Represálie== ===Zvláštny oddiel z.b.V. 27=== Miestnym Nemcom v Kežmarku prišla [[31. august|31. augusta]] [[1944]] na pomoc aj narýchlo sformovaná jednotka [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] pod velením kapitána Wolfganga Spindlera{{#tag:ref|Wolfgang Spindler (*[[11. október|11. októbra]] [[1914]] v [[Plauen (mesto)|Plauen]]) pôsobil v roku [[1944]] v 75. delostreleckej divízii, odkiaľ bol koncom júla prevelený do [[Krakov|Krakova]]. Po vypuknutí SNP dostal rozkaz vytvoriť rotu určenú na evakuáciu [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí]] z oblasti [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]]. Po príchode do [[Kežmarok|Kežmarku]] [[31. august|31. augusta]] [[1944]] prevzal na rozkaz generálmajora Wolfa Dietricha von Xylandera obranu mesta. Spolu s miestnym [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zorganizoval obranu Kežmarku, pričom velil približne 400 vojakom [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] a okolo 1&nbsp;500 príslušníkom [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Začiatkom septembra [[1944]] bol vymenovaný za vojenského veliteľa Kežmarku.<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}}, začlenená do 1. tankovej armády. Jej pôvodnou úlohou bola evakuácia [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí z táborov Kinderlandverschickung]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. V reakcii na situáciu zároveň vedúci [[Reichssicherheitshauptamt|Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu (RSHA)]] Erich Ehrlinger nariadil vyslanie operačného oddielu bezpečnostnej polície (Sipo) z Krakova. Jednotku, zloženú zo skúsených príslušníkov pôsobiacich predtým v okupovanom Poľsku, Bielorusku a na Ukrajine, viedol SS-Sturmbannführer Walter Liska. Oddiel dorazil do [[Kežmarok|Kežmarku]] v noci z [[31. august|31. augusta]] na [[1. september|1. septembra]] [[1944]]. Spočiatku mal približne 70 mužov (50 ríšskych Nemcov a 20 dobrovoľníkov, etnických Nemcov zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], neskôr sa po rozšírení pôsobnosti rozrástol až na 300 príslušníkov. Oddiel bol premenovaný na ''[[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]'', alebo aj ''oddiel na zvláštne použitie 27'', ''{{vjz|deu|Sonderkommando zur besonderen Verwendung 27}}'' a za veliteľa bol vymenovaný SS{{--}}Sturmbannführer [[Walter Liska]]. Štáb oddielu sa usídlil v hoteli Zipser Hof a vo Vile Alexander pod železničnou stanicou v Kežmarku. Oddiel už od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] začal so zatýkaním židovského obyvateľstva, pričom pre neznalosť miestnych pomerov sa spoliehal na pomoc domácich Nemcov{{--}}členov [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Do [[6. september|6. septembra]] [[1944]] príslušníci Sipo v spolupráci s kežmarským [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zadržali vyše 40 osôb. Zaistenci boli okradnutí a boli podrobení výsluchom spojeným s psychickým a fyzickým mučením.<ref name="Kezmarok"/> Po navýšení počtu a pri narastajúcom počte zatknutých oddiel zabral aj budovu tkáčskej školy a priľahlé budovy, kde zriadil provizórne väzenie na zadržiavanie zaistených Židov a účastníkov povstania. Ďalšie väzenie bolo zriadené v mestskom dome, v budove okresného úradu, v nemocnici, v kasárňach a v [[Kežmarský zámok|Kažmarskom zámku]]. Výsluchy zaistených Nemci uskutočňovali najmä v priestoroch hradu a v Nemeckom dome na Starom trhu. Podľa povojnových záznamov [[Zbor národnej bezpečnosti|Národnej bezpečnosti]] v Kežmarku prešlo kežmarským väzením od [[31. august|31. augusta]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] približne 480 osôb.<ref name="Kezmarok"/> ===Popravy v Kežmarku=== Od začiatku septembra [[1944]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] v priestoroch [[Kežmarský zámok|zámku]] začal uskutočňovať popravy zajatcov. Popravy nariaďoval dôstojník [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] Hauptmann Spindler a nie veliteľ oddielu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] SS-Sturmbannführer [[Walter Liska]]. {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí zastrelených od [[1. september|1.]] do [[28. september|28. septembra]] [[1944]] na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]] <ref name="Maniak"/>{{rp|62}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia ! Poznámka |- | 1. | [[Pavol Bilík|BILÍK Pavol]] | *17. 11. 1916, Makov{{--}}†08. 09. 1944 | príslušník finančnej stráže v Starom Smokovci |- | 2. | DLUHÝ Michal | *24. 09. 1924, Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 3. | GAJDOŠ Ján | *1920{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 4. | GOMBÍK Ján | †21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 5. | JANČÍK Štefan | *1920, Dobrá Niva | |- | 6. | JEVČÍN Ján | *22. 01. 1893, Kružlov{{--}}†21. 09. 1944 | |- | 7. | KAPRÁL Pavol | *26. 06. 1925, Ľubica{{--}}†01. 09. 1944 | prvý zastrelený |- | 8. | KRIŠŠÁK Štefan | *12. 12. 1900, Ľubica{{--}}†28. 09. 1944 | zavraždený |- | 9. | LUPTÁK Vladimír | | |- | 10. | MACKO Andrej | *09. 04. 1924, Petrovany{{--}}†28. 09. 1944 | |- | 11. | MARKO Ján | *20. 10. 1921 Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 12. | MARTUŠEVSKÝ Vladislav | *1914{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 13. | PARDEL Michal | *02. 10. 1916, Huty{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 14. | TENTEL Július | *1924{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 15. | TIVČÍN Ján | †21. 09. 1944 |- | | a 7 neznámych mužov | | |} Ďalších dvanásť povstalcov a civilistov zastrelili Nemci na príkaz Hauptmanna Spindlera{{#tag:ref|Hauptmann Spindler pôsobil v [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[20. október|20. októbra]] [[1944]].<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}} v [[Nemecké represálie v Ľubici|Ľubici]], ôsmich vo [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnici]], dvoch v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]] a štyroch v [[Matejovce (Poprad)|Matejovciach]].<ref name="Kezmarok"/> ===Protižidovské a protirómske represálie=== Po zahájení zatýkania židovského obyvateľstva došlo k naplneniu kapacity miestneho väzenia, preto začal [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] uskutočňovať deportácie Židov do koncentračných táborov na území Poľska. V prvom transporte previezli cez [[Zakopané]] viac ako 200 Židov do [[koncentračný tábor Płaszów|koncentračného tábora Płaszów]]. Od [[2. november|2. novembra]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] smerovali transporty z [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[Prešov|Prešova]] a odtiaľ cez [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitz-Birkenau]] do [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]] a [[Koncentračný tábor Sachsenhausen|Sachsenhausenu]]. V polovici januára vypravil [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]] priamo z [[Kežmarok|Kežmarku]] zvláštny transport 22 židovských žien, 15 cigánskych žien a štyroch chlapcov, ktorý smeroval do [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]].<ref name="Kezmarok"/> ==Dohra== Exhumačná komisia od [[18. máj|18.]] do [[24. máj|24. mája]] [[1945]] v lokalitách Dušova dolina, Vápenica a Široké odkryla celkom 7 hromadných hrobov, v ktorých sa nachádzalo 69 obetí (65 mužov a 4 ženy). Z nich bolo identifikovaných bolo 43 obetí. Ranou do tyla bolo zastrelených 61 mužov a 3 ženy, 2 muži boli uškrtení, 2 muži a 1 žena mali bez strelných rán rozbité lebky. Obete boli bosé, nahé alebo len nepatrne oblečené, telá mali známky po mučení. Pochádzali z rôznych oblastí Slovenska: z trenčianskeho okresu 24, z [[Považská Bystrica|Považskej Bystrice]] 5, z [[Topoľčany|Topoľčian]] 2, z [[Rimavská Sobota|Rimavskej Soboty]] 2 a po 1 obeti z čadčianskeho okresu, [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] a [[Medzilaborce|Medzilaboriec]]. Medzi obeťami boli aj 2 občania [[Sovietsky zväz|ZSSR]], 1 Čech, 1 Francúz, 1 Maďar, 1 Rakúšan a 1 americký pilot. 54 obetí pochovali na Cintoríne hrdinov nad Čerešňovým sadom na Brezine, telá ostatných si odviezli ich rodiny a pochovali na cintorínoch v rodných obciach.<ref name="Maniak"/>{{rp|461}} == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Kežmarok]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] --> 6rv8l2ayjuxgvuz5mq0v1wzz7vxuekn 8256571 8256565 2026-08-02T11:19:41Z Martingazak 234259 Dohra 8256571 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Kežmarok|Kežmarku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[1. september]] [[1944]]{{--}}[[január]] [[1945]] |miesto=[[Kežmarok]] |obrázok=Pomnik_SNP_Hrad_KK.jpg |text k obr=Pamätná tabuľa 20 popraveným na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]]. |výsledok = 69 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=69 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|59-63}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Kežmarku''' sa odohrávali v období [[1. september]] [[1944]]{{--}}január [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. <ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} ==Predohra== Pred druhou svetovou vojnou žili v Kežmarku okrem Slovákov Nemci, Maďari, Česi a Židia. Spolunažívanie sa začalo meniť vyhlásením [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v marci [[1939]] vypuknutím [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1942]] bolo z [[Kežmarok|Kežmarku]] vypravených niekoľko transportov so Židmi.<ref name="Kezmarok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udalosti Krvavej jesene z roku 1944 v Kežmarku po vypuknutí Slovenského národného povstania | url = https://www.kezmarok.sk/aktuality/2024/udalosti-krvavej-jesene-z-roku-1944-v-kezmarku-po-vypuknuti-slovenskeho-narodneho-povstania/ | dátum prístupu = 2026-08-02 | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | dátum vydania = 2024-08-29 | vydavateľ = Kežmarok, Oficiálne stránky mesta}}</ref> [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] vypuklo [[29. august|29. augusta]] [[1944]]. [[Spiš (región)|Spiš]] bol strategicky dôležitý región hraničiaci s obranným perimetrom dvoch východoslovenských divízií. Okrem štyroch vojenských posádok ([[Poprad]], [[Kežmarok]], [[Levoča]], [[Spišská Nová Ves]]) sa na Spiši nachádzali vojenské letiská Poprad a Spišská Nová Ves a armádny sklad na Kvetnici. Na druhej strane na [[Spiš (región)|Spiši]] žila početná organizovaná nemecká menšina a na poľskom území bola dislokovaná nemecká armáda. K povstaniu sa [[30. august|30. augusta]] pridali posádky v [[Poprad|Poprade]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Levoča|Levoči]]. V [[Kežmarok|Kežmarku]] povstalecká akcia zlyhala aj pre silnú organizovanú nemeckú menšinu. Asi 1&nbsp;500 spišských Nemcov sa [[29. august|29.]]{{--}}[[30. august|30. augusta]] [[1944]] sústredilo v meste, kde boli vyzbrojení a sformovaní do jednotiek [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]]. Navyše do [[Kežmarok|Kežmarku]] z [[Ružomberok|Ružomberka]] [[30. august|30. augusta]] 1944 dorazila 30-členná jednotka Waffen-SS a 50-členná jednotka nemeckého poľného žandárstva{{--}}Feldgendarmerie.<ref name="Kezmarok"/> Vedenie [[Deutsche Partei]] a vládny komisár Kežmarku Mathias Nitsch požiadali o pomoc velenie nemeckých jednotiek v Poľsku. Pokus povstalcov dobyť [[Kežmarok]] [[30. august|30. augusta]] náporom od [[Poprad|Popradu]] a [[Levoča|Levoče]] zlyhal. Rozhodujúci bol príchod nemeckého [[úderný pluk 1. tankovej armády|úderného pluku 1. tankovej armády]], ktorý [[31. august|31. augusta]] zvrátil situáciu v [[Kežmarok|Kežmarku]] a následne útokom obsadil [[1. september|1. septembra]] [[Poprad]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|331-336}} V bojoch o Kežmarok padlo deväť Nemcov a 24 povstaleckých vojakov a partizánov. Na oboch stranách bolo viacero ranených.<ref name="Kezmarok"/> ==Represálie== ===Zvláštny oddiel z.b.V. 27=== Miestnym Nemcom v Kežmarku prišla [[31. august|31. augusta]] [[1944]] na pomoc aj narýchlo sformovaná jednotka [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] pod velením kapitána Wolfganga Spindlera{{#tag:ref|Wolfgang Spindler (*[[11. október|11. októbra]] [[1914]] v [[Plauen (mesto)|Plauen]]) pôsobil v roku [[1944]] v 75. delostreleckej divízii, odkiaľ bol koncom júla prevelený do [[Krakov|Krakova]]. Po vypuknutí SNP dostal rozkaz vytvoriť rotu určenú na evakuáciu [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí]] z oblasti [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]]. Po príchode do [[Kežmarok|Kežmarku]] [[31. august|31. augusta]] [[1944]] prevzal na rozkaz generálmajora Wolfa Dietricha von Xylandera obranu mesta. Spolu s miestnym [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zorganizoval obranu Kežmarku, pričom velil približne 400 vojakom [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] a okolo 1&nbsp;500 príslušníkom [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Začiatkom septembra [[1944]] bol vymenovaný za vojenského veliteľa Kežmarku.<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}}, začlenená do 1. tankovej armády. Jej pôvodnou úlohou bola evakuácia [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí z táborov Kinderlandverschickung]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. V reakcii na situáciu zároveň vedúci [[Reichssicherheitshauptamt|Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu (RSHA)]] Erich Ehrlinger nariadil vyslanie operačného oddielu bezpečnostnej polície (Sipo) z Krakova. Jednotku, zloženú zo skúsených príslušníkov pôsobiacich predtým v okupovanom Poľsku, Bielorusku a na Ukrajine, viedol SS-Sturmbannführer Walter Liska. Oddiel dorazil do [[Kežmarok|Kežmarku]] v noci z [[31. august|31. augusta]] na [[1. september|1. septembra]] [[1944]]. Spočiatku mal približne 70 mužov (50 ríšskych Nemcov a 20 dobrovoľníkov, etnických Nemcov zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], neskôr sa po rozšírení pôsobnosti rozrástol až na 300 príslušníkov. Oddiel bol premenovaný na ''[[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]'', alebo aj ''oddiel na zvláštne použitie 27'', ''{{vjz|deu|Sonderkommando zur besonderen Verwendung 27}}'' a za veliteľa bol vymenovaný SS{{--}}Sturmbannführer [[Walter Liska]]. Štáb oddielu sa usídlil v hoteli Zipser Hof a vo Vile Alexander pod železničnou stanicou v Kežmarku. Oddiel už od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] začal so zatýkaním židovského obyvateľstva, pričom pre neznalosť miestnych pomerov sa spoliehal na pomoc domácich Nemcov{{--}}členov [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Do [[6. september|6. septembra]] [[1944]] príslušníci Sipo v spolupráci s kežmarským [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zadržali vyše 40 osôb. Zaistenci boli okradnutí a boli podrobení výsluchom spojeným s psychickým a fyzickým mučením.<ref name="Kezmarok"/> Po navýšení počtu a pri narastajúcom počte zatknutých oddiel zabral aj budovu tkáčskej školy a priľahlé budovy, kde zriadil provizórne väzenie na zadržiavanie zaistených Židov a účastníkov povstania. Ďalšie väzenie bolo zriadené v mestskom dome, v budove okresného úradu, v nemocnici, v kasárňach a v [[Kežmarský zámok|Kažmarskom zámku]]. Výsluchy zaistených Nemci uskutočňovali najmä v priestoroch hradu a v Nemeckom dome na Starom trhu. Podľa povojnových záznamov [[Zbor národnej bezpečnosti|Národnej bezpečnosti]] v Kežmarku prešlo kežmarským väzením od [[31. august|31. augusta]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] približne 480 osôb.<ref name="Kezmarok"/> ===Popravy v Kežmarku=== Od začiatku septembra [[1944]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] v priestoroch [[Kežmarský zámok|zámku]] začal uskutočňovať popravy zajatcov. Popravy nariaďoval dôstojník [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] Hauptmann Spindler a nie veliteľ oddielu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] SS-Sturmbannführer [[Walter Liska]]. {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí zastrelených od [[1. september|1.]] do [[28. september|28. septembra]] [[1944]] na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]] <ref name="Maniak"/>{{rp|62}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia ! Poznámka |- | 1. | [[Pavol Bilík|BILÍK Pavol]] | *17. 11. 1916, Makov{{--}}†08. 09. 1944 | príslušník finančnej stráže v Starom Smokovci |- | 2. | DLUHÝ Michal | *24. 09. 1924, Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 3. | GAJDOŠ Ján | *1920{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 4. | GOMBÍK Ján | †21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 5. | JANČÍK Štefan | *1920, Dobrá Niva | |- | 6. | JEVČÍN Ján | *22. 01. 1893, Kružlov{{--}}†21. 09. 1944 | |- | 7. | KAPRÁL Pavol | *26. 06. 1925, Ľubica{{--}}†01. 09. 1944 | prvý zastrelený |- | 8. | KRIŠŠÁK Štefan | *12. 12. 1900, Ľubica{{--}}†28. 09. 1944 | zavraždený |- | 9. | LUPTÁK Vladimír | | |- | 10. | MACKO Andrej | *09. 04. 1924, Petrovany{{--}}†28. 09. 1944 | |- | 11. | MARKO Ján | *20. 10. 1921 Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 12. | MARTUŠEVSKÝ Vladislav | *1914{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 13. | PARDEL Michal | *02. 10. 1916, Huty{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 14. | TENTEL Július | *1924{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 15. | TIVČÍN Ján | †21. 09. 1944 |- | | a 7 neznámych mužov | | |} Ďalších dvanásť povstalcov a civilistov zastrelili Nemci na príkaz Hauptmanna Spindlera{{#tag:ref|Hauptmann Spindler pôsobil v [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[20. október|20. októbra]] [[1944]].<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}} v [[Nemecké represálie v Ľubici|Ľubici]], ôsmich vo [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnici]], dvoch v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]] a štyroch v [[Matejovce (Poprad)|Matejovciach]].<ref name="Kezmarok"/> ===Protižidovské a protirómske represálie=== Po zahájení zatýkania židovského obyvateľstva došlo k naplneniu kapacity miestneho väzenia, preto začal [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] uskutočňovať deportácie Židov do koncentračných táborov na území Poľska. V prvom transporte previezli cez [[Zakopané]] viac ako 200 Židov do [[koncentračný tábor Płaszów|koncentračného tábora Płaszów]]. Od [[2. november|2. novembra]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] smerovali transporty z [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[Prešov|Prešova]] a odtiaľ cez [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitz-Birkenau]] do [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]] a [[Koncentračný tábor Sachsenhausen|Sachsenhausenu]]. V polovici januára vypravil [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]] priamo z [[Kežmarok|Kežmarku]] zvláštny transport 22 židovských žien, 15 cigánskych žien a štyroch chlapcov, ktorý smeroval do [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]].<ref name="Kezmarok"/> ==Dohra== V rámci povojnových [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných procesov]] boli súdení Spindlerovi najbližší spolupracovníci, Vojtech Lux, Hermann Münster, Juraj Beck a Gabriel Stojan, kežmarskí Nemci, členovia [[Deutsche Partei]] a [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]], ktorí sa podieľali na zaisťovaní kežmarských Židov, povstalcov a partizánov, ako aj na popravách. Vojtech Lux sa ako vodič nákladného auta zúčastnil na jednom z dvoch septembrových transportov. Okresný ľudový súd v Kežmarku Vojtecha Luxa za zadržanie minimálne 25 osôb koncom januára [[1946]] odsúdil na trest smrti obesením. Vojtech Lux bol popravený [[14. august|14. augusta]] [[1947]]. Hermann Münster bol odsúdený na 30 rokov a Juraj Beck na 20 rokov odňatia slobody. Správcom väzenia v [[Kežmarok|Kežmarku]] SS-Scharführer Walter Melchior bol od roku [[1966]] trestne stíhaný, ktoré ale nakoniec zastavili, takže nebol odsúdený. Wolfgang Spindler a ďalší prílušníci [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddielu z.b.V. 27]] neboli za svoje zločiny nikdy odsúdení.<ref name="Kezmarok"/> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Kežmarok]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] --> epwixtkxq7240yu9wqhthnbqyd43l51 8256572 8256571 2026-08-02T11:29:54Z Martingazak 234259 Protižidovské a protirómske represálie 8256572 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Kežmarok|Kežmarku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[1. september]] [[1944]]{{--}}[[január]] [[1945]] |miesto=[[Kežmarok]] |obrázok=Pomnik_SNP_Hrad_KK.jpg |text k obr=Pamätná tabuľa 20 popraveným na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]]. |výsledok = 69 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=69 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|59-63}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Kežmarku''' sa odohrávali v období [[1. september]] [[1944]]{{--}}január [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. <ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} ==Predohra== Pred druhou svetovou vojnou žili v Kežmarku okrem Slovákov Nemci, Maďari, Česi a Židia. Spolunažívanie sa začalo meniť vyhlásením [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v marci [[1939]] vypuknutím [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1942]] bolo z [[Kežmarok|Kežmarku]] vypravených niekoľko transportov so Židmi.<ref name="Kezmarok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udalosti Krvavej jesene z roku 1944 v Kežmarku po vypuknutí Slovenského národného povstania | url = https://www.kezmarok.sk/aktuality/2024/udalosti-krvavej-jesene-z-roku-1944-v-kezmarku-po-vypuknuti-slovenskeho-narodneho-povstania/ | dátum prístupu = 2026-08-02 | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | dátum vydania = 2024-08-29 | vydavateľ = Kežmarok, Oficiálne stránky mesta}}</ref> [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] vypuklo [[29. august|29. augusta]] [[1944]]. [[Spiš (región)|Spiš]] bol strategicky dôležitý región hraničiaci s obranným perimetrom dvoch východoslovenských divízií. Okrem štyroch vojenských posádok ([[Poprad]], [[Kežmarok]], [[Levoča]], [[Spišská Nová Ves]]) sa na Spiši nachádzali vojenské letiská Poprad a Spišská Nová Ves a armádny sklad na Kvetnici. Na druhej strane na [[Spiš (región)|Spiši]] žila početná organizovaná nemecká menšina a na poľskom území bola dislokovaná nemecká armáda. K povstaniu sa [[30. august|30. augusta]] pridali posádky v [[Poprad|Poprade]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Levoča|Levoči]]. V [[Kežmarok|Kežmarku]] povstalecká akcia zlyhala aj pre silnú organizovanú nemeckú menšinu. Asi 1&nbsp;500 spišských Nemcov sa [[29. august|29.]]{{--}}[[30. august|30. augusta]] [[1944]] sústredilo v meste, kde boli vyzbrojení a sformovaní do jednotiek [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]]. Navyše do [[Kežmarok|Kežmarku]] z [[Ružomberok|Ružomberka]] [[30. august|30. augusta]] 1944 dorazila 30-členná jednotka Waffen-SS a 50-členná jednotka nemeckého poľného žandárstva{{--}}Feldgendarmerie.<ref name="Kezmarok"/> Vedenie [[Deutsche Partei]] a vládny komisár Kežmarku Mathias Nitsch požiadali o pomoc velenie nemeckých jednotiek v Poľsku. Pokus povstalcov dobyť [[Kežmarok]] [[30. august|30. augusta]] náporom od [[Poprad|Popradu]] a [[Levoča|Levoče]] zlyhal. Rozhodujúci bol príchod nemeckého [[úderný pluk 1. tankovej armády|úderného pluku 1. tankovej armády]], ktorý [[31. august|31. augusta]] zvrátil situáciu v [[Kežmarok|Kežmarku]] a následne útokom obsadil [[1. september|1. septembra]] [[Poprad]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|331-336}} V bojoch o Kežmarok padlo deväť Nemcov a 24 povstaleckých vojakov a partizánov. Na oboch stranách bolo viacero ranených.<ref name="Kezmarok"/> ==Represálie== ===Zvláštny oddiel z.b.V. 27=== Miestnym Nemcom v Kežmarku prišla [[31. august|31. augusta]] [[1944]] na pomoc aj narýchlo sformovaná jednotka [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] pod velením kapitána Wolfganga Spindlera{{#tag:ref|Wolfgang Spindler (*[[11. október|11. októbra]] [[1914]] v [[Plauen (mesto)|Plauen]]) pôsobil v roku [[1944]] v 75. delostreleckej divízii, odkiaľ bol koncom júla prevelený do [[Krakov|Krakova]]. Po vypuknutí SNP dostal rozkaz vytvoriť rotu určenú na evakuáciu [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí]] z oblasti [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]]. Po príchode do [[Kežmarok|Kežmarku]] [[31. august|31. augusta]] [[1944]] prevzal na rozkaz generálmajora Wolfa Dietricha von Xylandera obranu mesta. Spolu s miestnym [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zorganizoval obranu Kežmarku, pričom velil približne 400 vojakom [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] a okolo 1&nbsp;500 príslušníkom [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Začiatkom septembra [[1944]] bol vymenovaný za vojenského veliteľa Kežmarku.<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}}, začlenená do 1. tankovej armády. Jej pôvodnou úlohou bola evakuácia [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí z táborov Kinderlandverschickung]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. V reakcii na situáciu zároveň vedúci [[Reichssicherheitshauptamt|Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu (RSHA)]] Erich Ehrlinger nariadil vyslanie operačného oddielu bezpečnostnej polície (Sipo) z Krakova. Jednotku, zloženú zo skúsených príslušníkov pôsobiacich predtým v okupovanom Poľsku, Bielorusku a na Ukrajine, viedol SS-Sturmbannführer Walter Liska. Oddiel dorazil do [[Kežmarok|Kežmarku]] v noci z [[31. august|31. augusta]] na [[1. september|1. septembra]] [[1944]]. Spočiatku mal približne 70 mužov (50 ríšskych Nemcov a 20 dobrovoľníkov, etnických Nemcov zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], neskôr sa po rozšírení pôsobnosti rozrástol až na 300 príslušníkov. Oddiel bol premenovaný na ''[[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]'', alebo aj ''oddiel na zvláštne použitie 27'', ''{{vjz|deu|Sonderkommando zur besonderen Verwendung 27}}'' a za veliteľa bol vymenovaný SS{{--}}Sturmbannführer [[Walter Liska]]. Štáb oddielu sa usídlil v hoteli Zipser Hof a vo Vile Alexander pod železničnou stanicou v Kežmarku. Oddiel už od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] začal so zatýkaním židovského obyvateľstva, pričom pre neznalosť miestnych pomerov sa spoliehal na pomoc domácich Nemcov{{--}}členov [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Do [[6. september|6. septembra]] [[1944]] príslušníci Sipo v spolupráci s kežmarským [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zadržali vyše 40 osôb. Zaistenci boli okradnutí a boli podrobení výsluchom spojeným s psychickým a fyzickým mučením.<ref name="Kezmarok"/> Po navýšení počtu a pri narastajúcom počte zatknutých oddiel zabral aj budovu tkáčskej školy a priľahlé budovy, kde zriadil provizórne väzenie na zadržiavanie zaistených Židov a účastníkov povstania. Ďalšie väzenie bolo zriadené v mestskom dome, v budove okresného úradu, v nemocnici, v kasárňach a v [[Kežmarský zámok|Kažmarskom zámku]]. Výsluchy zaistených Nemci uskutočňovali najmä v priestoroch hradu a v Nemeckom dome na Starom trhu. Podľa povojnových záznamov [[Zbor národnej bezpečnosti|Národnej bezpečnosti]] v Kežmarku prešlo kežmarským väzením od [[31. august|31. augusta]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] približne 480 osôb.<ref name="Kezmarok"/> ===Popravy v Kežmarku=== Od začiatku septembra [[1944]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] v priestoroch [[Kežmarský zámok|zámku]] začal uskutočňovať popravy zajatcov. Popravy nariaďoval dôstojník [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] Hauptmann Spindler a nie veliteľ oddielu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] SS-Sturmbannführer [[Walter Liska]]. {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí zastrelených od [[1. september|1.]] do [[28. september|28. septembra]] [[1944]] na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]] <ref name="Maniak"/>{{rp|62}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia ! Poznámka |- | 1. | [[Pavol Bilík|BILÍK Pavol]] | *17. 11. 1916, Makov{{--}}†08. 09. 1944 | príslušník finančnej stráže v Starom Smokovci |- | 2. | DLUHÝ Michal | *24. 09. 1924, Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 3. | GAJDOŠ Ján | *1920{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 4. | GOMBÍK Ján | †21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 5. | JANČÍK Štefan | *1920, Dobrá Niva | |- | 6. | JEVČÍN Ján | *22. 01. 1893, Kružlov{{--}}†21. 09. 1944 | |- | 7. | KAPRÁL Pavol | *26. 06. 1925, Ľubica{{--}}†01. 09. 1944 | prvý zastrelený |- | 8. | KRIŠŠÁK Štefan | *12. 12. 1900, Ľubica{{--}}†28. 09. 1944 | zavraždený |- | 9. | LUPTÁK Vladimír | | |- | 10. | MACKO Andrej | *09. 04. 1924, Petrovany{{--}}†28. 09. 1944 | |- | 11. | MARKO Ján | *20. 10. 1921 Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 12. | MARTUŠEVSKÝ Vladislav | *1914{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 13. | PARDEL Michal | *02. 10. 1916, Huty{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 14. | TENTEL Július | *1924{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 15. | TIVČÍN Ján | †21. 09. 1944 |- | | a 7 neznámych mužov | | |} Ďalších dvanásť povstalcov a civilistov zastrelili Nemci na príkaz Hauptmanna Spindlera{{#tag:ref|Hauptmann Spindler pôsobil v [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[20. október|20. októbra]] [[1944]].<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}} v [[Nemecké represálie v Ľubici|Ľubici]], ôsmich vo [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnici]], dvoch v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]] a štyroch v [[Matejovce (Poprad)|Matejovciach]].<ref name="Kezmarok"/> ===Protižidovské a protirómske represálie=== Po zahájení zatýkania židovského obyvateľstva došlo k naplneniu kapacity miestneho väzenia, preto začal [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] uskutočňovať deportácie Židov do koncentračných táborov na území Poľska. [[8. september|8.]] a [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v dvoch transportoch previezli nákladnými autami viac ako 150 Židov do [[Zakopané|Zakopaného]] a odtiaľ do [[koncentračný tábor Płaszów|koncentračného tábora Płaszów]]. {{Citát|Keď autá prichádzali, čakal na nich na mieste veliteľ tábora [[Amon Goeth]]. Privezení Kežmarčania si v päticiach museli zostúpiť, úplne sa vyzliecť v blízkosti auta a ľahnúť si vedľa seba. Potom k nim pristúpil [...] príslušník SS a z automatickej zbrane strieľal do ležiacich. Zasvätení smrti z oboch nákladiakov sa prizerali, ako sú ich spolutrpitelia zaradom vraždení. Zakaždým si muselo nasledujúcich päť osôb ľahnúť krížom na práve zavraždených, takže hromada mftvol bola čoraz vyššia. Goeth sa pritom venoval odoberaniu cenností, ktoré si dovezení so sebou priniesli. Keď už bola hromada mftvol taká vysoká, že ďalšie obete nevedeli na ňu už vyliezť, hromadu niekto polial benzínom a zapálil. Čakajúci na smrť sa tomu museli prizerať. [...] Bezuzdné vraždenie trvalo asi 2 hodiny.|Výpoveď očitého svedka príchodu kežmarských Židov do tábora [[koncentračný tábor Płaszów|Płaszów]]<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky.|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zuckert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>}} Od [[2. november|2. novembra]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] smerovali transporty z [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[Prešov|Prešova]] a odtiaľ cez [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitz-Birkenau]] do [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]] a [[Koncentračný tábor Sachsenhausen|Sachsenhausenu]]. V polovici januára vypravil [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]] priamo z [[Kežmarok|Kežmarku]] zvláštny transport 22 židovských žien, 15 cigánskych žien a štyroch chlapcov, ktorý smeroval do [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]].<ref name="Kezmarok"/> ==Dohra== V rámci povojnových [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných procesov]] boli súdení Spindlerovi najbližší spolupracovníci, Vojtech Lux, Hermann Münster, Juraj Beck a Gabriel Stojan, kežmarskí Nemci, členovia [[Deutsche Partei]] a [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]], ktorí sa podieľali na zaisťovaní kežmarských Židov, povstalcov a partizánov, ako aj na popravách. Vojtech Lux sa ako vodič nákladného auta zúčastnil na jednom z dvoch septembrových transportov. Okresný ľudový súd v Kežmarku Vojtecha Luxa za zadržanie minimálne 25 osôb koncom januára [[1946]] odsúdil na trest smrti obesením. Vojtech Lux bol popravený [[14. august|14. augusta]] [[1947]]. Hermann Münster bol odsúdený na 30 rokov a Juraj Beck na 20 rokov odňatia slobody. Správcom väzenia v [[Kežmarok|Kežmarku]] SS-Scharführer Walter Melchior bol od roku [[1966]] trestne stíhaný, ktoré ale nakoniec zastavili, takže nebol odsúdený. Wolfgang Spindler a ďalší prílušníci [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddielu z.b.V. 27]] neboli za svoje zločiny nikdy odsúdení.<ref name="Kezmarok"/> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Kežmarok]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] --> epk68jk2mf2e74jhj73wxef0357vedf 8256573 8256572 2026-08-02T11:30:38Z Martingazak 234259 Protižidovské a protirómske represálie 8256573 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Kežmarok|Kežmarku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[1. september]] [[1944]]{{--}}[[január]] [[1945]] |miesto=[[Kežmarok]] |obrázok=Pomnik_SNP_Hrad_KK.jpg |text k obr=Pamätná tabuľa 20 popraveným na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]]. |výsledok = 69 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=69 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|59-63}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Kežmarku''' sa odohrávali v období [[1. september]] [[1944]]{{--}}január [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. <ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} ==Predohra== Pred druhou svetovou vojnou žili v Kežmarku okrem Slovákov Nemci, Maďari, Česi a Židia. Spolunažívanie sa začalo meniť vyhlásením [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v marci [[1939]] vypuknutím [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1942]] bolo z [[Kežmarok|Kežmarku]] vypravených niekoľko transportov so Židmi.<ref name="Kezmarok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udalosti Krvavej jesene z roku 1944 v Kežmarku po vypuknutí Slovenského národného povstania | url = https://www.kezmarok.sk/aktuality/2024/udalosti-krvavej-jesene-z-roku-1944-v-kezmarku-po-vypuknuti-slovenskeho-narodneho-povstania/ | dátum prístupu = 2026-08-02 | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | dátum vydania = 2024-08-29 | vydavateľ = Kežmarok, Oficiálne stránky mesta}}</ref> [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] vypuklo [[29. august|29. augusta]] [[1944]]. [[Spiš (región)|Spiš]] bol strategicky dôležitý región hraničiaci s obranným perimetrom dvoch východoslovenských divízií. Okrem štyroch vojenských posádok ([[Poprad]], [[Kežmarok]], [[Levoča]], [[Spišská Nová Ves]]) sa na Spiši nachádzali vojenské letiská Poprad a Spišská Nová Ves a armádny sklad na Kvetnici. Na druhej strane na [[Spiš (región)|Spiši]] žila početná organizovaná nemecká menšina a na poľskom území bola dislokovaná nemecká armáda. K povstaniu sa [[30. august|30. augusta]] pridali posádky v [[Poprad|Poprade]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Levoča|Levoči]]. V [[Kežmarok|Kežmarku]] povstalecká akcia zlyhala aj pre silnú organizovanú nemeckú menšinu. Asi 1&nbsp;500 spišských Nemcov sa [[29. august|29.]]{{--}}[[30. august|30. augusta]] [[1944]] sústredilo v meste, kde boli vyzbrojení a sformovaní do jednotiek [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]]. Navyše do [[Kežmarok|Kežmarku]] z [[Ružomberok|Ružomberka]] [[30. august|30. augusta]] 1944 dorazila 30-členná jednotka Waffen-SS a 50-členná jednotka nemeckého poľného žandárstva{{--}}Feldgendarmerie.<ref name="Kezmarok"/> Vedenie [[Deutsche Partei]] a vládny komisár Kežmarku Mathias Nitsch požiadali o pomoc velenie nemeckých jednotiek v Poľsku. Pokus povstalcov dobyť [[Kežmarok]] [[30. august|30. augusta]] náporom od [[Poprad|Popradu]] a [[Levoča|Levoče]] zlyhal. Rozhodujúci bol príchod nemeckého [[úderný pluk 1. tankovej armády|úderného pluku 1. tankovej armády]], ktorý [[31. august|31. augusta]] zvrátil situáciu v [[Kežmarok|Kežmarku]] a následne útokom obsadil [[1. september|1. septembra]] [[Poprad]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|331-336}} V bojoch o Kežmarok padlo deväť Nemcov a 24 povstaleckých vojakov a partizánov. Na oboch stranách bolo viacero ranených.<ref name="Kezmarok"/> ==Represálie== ===Zvláštny oddiel z.b.V. 27=== Miestnym Nemcom v Kežmarku prišla [[31. august|31. augusta]] [[1944]] na pomoc aj narýchlo sformovaná jednotka [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] pod velením kapitána Wolfganga Spindlera{{#tag:ref|Wolfgang Spindler (*[[11. október|11. októbra]] [[1914]] v [[Plauen (mesto)|Plauen]]) pôsobil v roku [[1944]] v 75. delostreleckej divízii, odkiaľ bol koncom júla prevelený do [[Krakov|Krakova]]. Po vypuknutí SNP dostal rozkaz vytvoriť rotu určenú na evakuáciu [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí]] z oblasti [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]]. Po príchode do [[Kežmarok|Kežmarku]] [[31. august|31. augusta]] [[1944]] prevzal na rozkaz generálmajora Wolfa Dietricha von Xylandera obranu mesta. Spolu s miestnym [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zorganizoval obranu Kežmarku, pričom velil približne 400 vojakom [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] a okolo 1&nbsp;500 príslušníkom [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Začiatkom septembra [[1944]] bol vymenovaný za vojenského veliteľa Kežmarku.<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}}, začlenená do 1. tankovej armády. Jej pôvodnou úlohou bola evakuácia [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí z táborov Kinderlandverschickung]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. V reakcii na situáciu zároveň vedúci [[Reichssicherheitshauptamt|Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu (RSHA)]] Erich Ehrlinger nariadil vyslanie operačného oddielu bezpečnostnej polície (Sipo) z Krakova. Jednotku, zloženú zo skúsených príslušníkov pôsobiacich predtým v okupovanom Poľsku, Bielorusku a na Ukrajine, viedol SS-Sturmbannführer Walter Liska. Oddiel dorazil do [[Kežmarok|Kežmarku]] v noci z [[31. august|31. augusta]] na [[1. september|1. septembra]] [[1944]]. Spočiatku mal približne 70 mužov (50 ríšskych Nemcov a 20 dobrovoľníkov, etnických Nemcov zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], neskôr sa po rozšírení pôsobnosti rozrástol až na 300 príslušníkov. Oddiel bol premenovaný na ''[[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]'', alebo aj ''oddiel na zvláštne použitie 27'', ''{{vjz|deu|Sonderkommando zur besonderen Verwendung 27}}'' a za veliteľa bol vymenovaný SS{{--}}Sturmbannführer [[Walter Liska]]. Štáb oddielu sa usídlil v hoteli Zipser Hof a vo Vile Alexander pod železničnou stanicou v Kežmarku. Oddiel už od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] začal so zatýkaním židovského obyvateľstva, pričom pre neznalosť miestnych pomerov sa spoliehal na pomoc domácich Nemcov{{--}}členov [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Do [[6. september|6. septembra]] [[1944]] príslušníci Sipo v spolupráci s kežmarským [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zadržali vyše 40 osôb. Zaistenci boli okradnutí a boli podrobení výsluchom spojeným s psychickým a fyzickým mučením.<ref name="Kezmarok"/> Po navýšení počtu a pri narastajúcom počte zatknutých oddiel zabral aj budovu tkáčskej školy a priľahlé budovy, kde zriadil provizórne väzenie na zadržiavanie zaistených Židov a účastníkov povstania. Ďalšie väzenie bolo zriadené v mestskom dome, v budove okresného úradu, v nemocnici, v kasárňach a v [[Kežmarský zámok|Kažmarskom zámku]]. Výsluchy zaistených Nemci uskutočňovali najmä v priestoroch hradu a v Nemeckom dome na Starom trhu. Podľa povojnových záznamov [[Zbor národnej bezpečnosti|Národnej bezpečnosti]] v Kežmarku prešlo kežmarským väzením od [[31. august|31. augusta]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] približne 480 osôb.<ref name="Kezmarok"/> ===Popravy v Kežmarku=== Od začiatku septembra [[1944]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] v priestoroch [[Kežmarský zámok|zámku]] začal uskutočňovať popravy zajatcov. Popravy nariaďoval dôstojník [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] Hauptmann Spindler a nie veliteľ oddielu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] SS-Sturmbannführer [[Walter Liska]]. {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí zastrelených od [[1. september|1.]] do [[28. september|28. septembra]] [[1944]] na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]] <ref name="Maniak"/>{{rp|62}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia ! Poznámka |- | 1. | [[Pavol Bilík|BILÍK Pavol]] | *17. 11. 1916, Makov{{--}}†08. 09. 1944 | príslušník finančnej stráže v Starom Smokovci |- | 2. | DLUHÝ Michal | *24. 09. 1924, Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 3. | GAJDOŠ Ján | *1920{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 4. | GOMBÍK Ján | †21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 5. | JANČÍK Štefan | *1920, Dobrá Niva | |- | 6. | JEVČÍN Ján | *22. 01. 1893, Kružlov{{--}}†21. 09. 1944 | |- | 7. | KAPRÁL Pavol | *26. 06. 1925, Ľubica{{--}}†01. 09. 1944 | prvý zastrelený |- | 8. | KRIŠŠÁK Štefan | *12. 12. 1900, Ľubica{{--}}†28. 09. 1944 | zavraždený |- | 9. | LUPTÁK Vladimír | | |- | 10. | MACKO Andrej | *09. 04. 1924, Petrovany{{--}}†28. 09. 1944 | |- | 11. | MARKO Ján | *20. 10. 1921 Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 12. | MARTUŠEVSKÝ Vladislav | *1914{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 13. | PARDEL Michal | *02. 10. 1916, Huty{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 14. | TENTEL Július | *1924{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 15. | TIVČÍN Ján | †21. 09. 1944 |- | | a 7 neznámych mužov | | |} Ďalších dvanásť povstalcov a civilistov zastrelili Nemci na príkaz Hauptmanna Spindlera{{#tag:ref|Hauptmann Spindler pôsobil v [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[20. október|20. októbra]] [[1944]].<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}} v [[Nemecké represálie v Ľubici|Ľubici]], ôsmich vo [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnici]], dvoch v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]] a štyroch v [[Matejovce (Poprad)|Matejovciach]].<ref name="Kezmarok"/> ===Protižidovské a protirómske represálie=== Po zahájení zatýkania židovského obyvateľstva došlo k naplneniu kapacity miestneho väzenia, preto začal [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] uskutočňovať deportácie Židov do koncentračných táborov na území Poľska. [[8. september|8.]] a [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v dvoch transportoch previezli nákladnými autami viac ako 150 Židov do [[Zakopané|Zakopaného]] a odtiaľ do [[koncentračný tábor Płaszów|koncentračného tábora Płaszów]]. {{Citát|Keď autá prichádzali, čakal na nich na mieste veliteľ tábora [[Amon Goeth]]. Privezení Kežmarčania si v päticiach museli zostúpiť, úplne sa vyzliecť v blízkosti auta a ľahnúť si vedľa seba. Potom k nim pristúpil [...] príslušník SS a z automatickej zbrane strieľal do ležiacich. Zasvätení smrti z oboch nákladiakov sa prizerali, ako sú ich spolutrpitelia zaradom vraždení. Zakaždým si muselo nasledujúcich päť osôb ľahnúť krížom na práve zavraždených, takže hromada mŕtvol bola čoraz vyššia. Goeth sa pritom venoval odoberaniu cenností, ktoré si dovezení so sebou priniesli. Keď už bola hromada mftvol taká vysoká, že ďalšie obete nevedeli na ňu už vyliezť, hromadu niekto polial benzínom a zapálil. Čakajúci na smrť sa tomu museli prizerať. [...] Bezuzdné vraždenie trvalo asi 2 hodiny.|Výpoveď očitého svedka príchodu kežmarských Židov do tábora [[koncentračný tábor Płaszów|Płaszów]]<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky.|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>}} Od [[2. november|2. novembra]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] smerovali transporty z [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[Prešov|Prešova]] a odtiaľ cez [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitz-Birkenau]] do [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]] a [[Koncentračný tábor Sachsenhausen|Sachsenhausenu]]. V polovici januára vypravil [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]] priamo z [[Kežmarok|Kežmarku]] zvláštny transport 22 židovských žien, 15 cigánskych žien a štyroch chlapcov, ktorý smeroval do [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]].<ref name="Kezmarok"/> ==Dohra== V rámci povojnových [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných procesov]] boli súdení Spindlerovi najbližší spolupracovníci, Vojtech Lux, Hermann Münster, Juraj Beck a Gabriel Stojan, kežmarskí Nemci, členovia [[Deutsche Partei]] a [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]], ktorí sa podieľali na zaisťovaní kežmarských Židov, povstalcov a partizánov, ako aj na popravách. Vojtech Lux sa ako vodič nákladného auta zúčastnil na jednom z dvoch septembrových transportov. Okresný ľudový súd v Kežmarku Vojtecha Luxa za zadržanie minimálne 25 osôb koncom januára [[1946]] odsúdil na trest smrti obesením. Vojtech Lux bol popravený [[14. august|14. augusta]] [[1947]]. Hermann Münster bol odsúdený na 30 rokov a Juraj Beck na 20 rokov odňatia slobody. Správcom väzenia v [[Kežmarok|Kežmarku]] SS-Scharführer Walter Melchior bol od roku [[1966]] trestne stíhaný, ktoré ale nakoniec zastavili, takže nebol odsúdený. Wolfgang Spindler a ďalší prílušníci [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddielu z.b.V. 27]] neboli za svoje zločiny nikdy odsúdení.<ref name="Kezmarok"/> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Kežmarok]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] --> a9nosr1ngtx5hsropvrceeo4m3z5yqy 8256575 8256573 2026-08-02T11:33:42Z Martingazak 234259 Protižidovské a protirómske represálie 8256575 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Kežmarok|Kežmarku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[1. september]] [[1944]]{{--}}[[január]] [[1945]] |miesto=[[Kežmarok]] |obrázok=Pomnik_SNP_Hrad_KK.jpg |text k obr=Pamätná tabuľa 20 popraveným na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]]. |výsledok = 69 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=69 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|59-63}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Kežmarku''' sa odohrávali v období [[1. september]] [[1944]]{{--}}január [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. <ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} ==Predohra== Pred druhou svetovou vojnou žili v Kežmarku okrem Slovákov Nemci, Maďari, Česi a Židia. Spolunažívanie sa začalo meniť vyhlásením [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v marci [[1939]] vypuknutím [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1942]] bolo z [[Kežmarok|Kežmarku]] vypravených niekoľko transportov so Židmi.<ref name="Kezmarok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udalosti Krvavej jesene z roku 1944 v Kežmarku po vypuknutí Slovenského národného povstania | url = https://www.kezmarok.sk/aktuality/2024/udalosti-krvavej-jesene-z-roku-1944-v-kezmarku-po-vypuknuti-slovenskeho-narodneho-povstania/ | dátum prístupu = 2026-08-02 | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | dátum vydania = 2024-08-29 | vydavateľ = Kežmarok, Oficiálne stránky mesta}}</ref> [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] vypuklo [[29. august|29. augusta]] [[1944]]. [[Spiš (región)|Spiš]] bol strategicky dôležitý región hraničiaci s obranným perimetrom dvoch východoslovenských divízií. Okrem štyroch vojenských posádok ([[Poprad]], [[Kežmarok]], [[Levoča]], [[Spišská Nová Ves]]) sa na Spiši nachádzali vojenské letiská Poprad a Spišská Nová Ves a armádny sklad na Kvetnici. Na druhej strane na [[Spiš (región)|Spiši]] žila početná organizovaná nemecká menšina a na poľskom území bola dislokovaná nemecká armáda. K povstaniu sa [[30. august|30. augusta]] pridali posádky v [[Poprad|Poprade]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Levoča|Levoči]]. V [[Kežmarok|Kežmarku]] povstalecká akcia zlyhala aj pre silnú organizovanú nemeckú menšinu. Asi 1&nbsp;500 spišských Nemcov sa [[29. august|29.]]{{--}}[[30. august|30. augusta]] [[1944]] sústredilo v meste, kde boli vyzbrojení a sformovaní do jednotiek [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]]. Navyše do [[Kežmarok|Kežmarku]] z [[Ružomberok|Ružomberka]] [[30. august|30. augusta]] 1944 dorazila 30-členná jednotka Waffen-SS a 50-členná jednotka nemeckého poľného žandárstva{{--}}Feldgendarmerie.<ref name="Kezmarok"/> Vedenie [[Deutsche Partei]] a vládny komisár Kežmarku Mathias Nitsch požiadali o pomoc velenie nemeckých jednotiek v Poľsku. Pokus povstalcov dobyť [[Kežmarok]] [[30. august|30. augusta]] náporom od [[Poprad|Popradu]] a [[Levoča|Levoče]] zlyhal. Rozhodujúci bol príchod nemeckého [[úderný pluk 1. tankovej armády|úderného pluku 1. tankovej armády]], ktorý [[31. august|31. augusta]] zvrátil situáciu v [[Kežmarok|Kežmarku]] a následne útokom obsadil [[1. september|1. septembra]] [[Poprad]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|331-336}} V bojoch o Kežmarok padlo deväť Nemcov a 24 povstaleckých vojakov a partizánov. Na oboch stranách bolo viacero ranených.<ref name="Kezmarok"/> ==Represálie== ===Zvláštny oddiel z.b.V. 27=== Miestnym Nemcom v Kežmarku prišla [[31. august|31. augusta]] [[1944]] na pomoc aj narýchlo sformovaná jednotka [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] pod velením kapitána Wolfganga Spindlera{{#tag:ref|Wolfgang Spindler (*[[11. október|11. októbra]] [[1914]] v [[Plauen (mesto)|Plauen]]) pôsobil v roku [[1944]] v 75. delostreleckej divízii, odkiaľ bol koncom júla prevelený do [[Krakov|Krakova]]. Po vypuknutí SNP dostal rozkaz vytvoriť rotu určenú na evakuáciu [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí]] z oblasti [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]]. Po príchode do [[Kežmarok|Kežmarku]] [[31. august|31. augusta]] [[1944]] prevzal na rozkaz generálmajora Wolfa Dietricha von Xylandera obranu mesta. Spolu s miestnym [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zorganizoval obranu Kežmarku, pričom velil približne 400 vojakom [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] a okolo 1&nbsp;500 príslušníkom [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Začiatkom septembra [[1944]] bol vymenovaný za vojenského veliteľa Kežmarku.<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}}, začlenená do 1. tankovej armády. Jej pôvodnou úlohou bola evakuácia [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí z táborov Kinderlandverschickung]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. V reakcii na situáciu zároveň vedúci [[Reichssicherheitshauptamt|Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu (RSHA)]] Erich Ehrlinger nariadil vyslanie operačného oddielu bezpečnostnej polície (Sipo) z Krakova. Jednotku, zloženú zo skúsených príslušníkov pôsobiacich predtým v okupovanom Poľsku, Bielorusku a na Ukrajine, viedol SS-Sturmbannführer Walter Liska. Oddiel dorazil do [[Kežmarok|Kežmarku]] v noci z [[31. august|31. augusta]] na [[1. september|1. septembra]] [[1944]]. Spočiatku mal približne 70 mužov (50 ríšskych Nemcov a 20 dobrovoľníkov, etnických Nemcov zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], neskôr sa po rozšírení pôsobnosti rozrástol až na 300 príslušníkov. Oddiel bol premenovaný na ''[[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]'', alebo aj ''oddiel na zvláštne použitie 27'', ''{{vjz|deu|Sonderkommando zur besonderen Verwendung 27}}'' a za veliteľa bol vymenovaný SS{{--}}Sturmbannführer [[Walter Liska]]. Štáb oddielu sa usídlil v hoteli Zipser Hof a vo Vile Alexander pod železničnou stanicou v Kežmarku. Oddiel už od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] začal so zatýkaním židovského obyvateľstva, pričom pre neznalosť miestnych pomerov sa spoliehal na pomoc domácich Nemcov{{--}}členov [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Do [[6. september|6. septembra]] [[1944]] príslušníci Sipo v spolupráci s kežmarským [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zadržali vyše 40 osôb. Zaistenci boli okradnutí a boli podrobení výsluchom spojeným s psychickým a fyzickým mučením.<ref name="Kezmarok"/> Po navýšení počtu a pri narastajúcom počte zatknutých oddiel zabral aj budovu tkáčskej školy a priľahlé budovy, kde zriadil provizórne väzenie na zadržiavanie zaistených Židov a účastníkov povstania. Ďalšie väzenie bolo zriadené v mestskom dome, v budove okresného úradu, v nemocnici, v kasárňach a v [[Kežmarský zámok|Kažmarskom zámku]]. Výsluchy zaistených Nemci uskutočňovali najmä v priestoroch hradu a v Nemeckom dome na Starom trhu. Podľa povojnových záznamov [[Zbor národnej bezpečnosti|Národnej bezpečnosti]] v Kežmarku prešlo kežmarským väzením od [[31. august|31. augusta]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] približne 480 osôb.<ref name="Kezmarok"/> ===Popravy v Kežmarku=== Od začiatku septembra [[1944]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] v priestoroch [[Kežmarský zámok|zámku]] začal uskutočňovať popravy zajatcov. Popravy nariaďoval dôstojník [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] Hauptmann Spindler a nie veliteľ oddielu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] SS-Sturmbannführer [[Walter Liska]]. {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí zastrelených od [[1. september|1.]] do [[28. september|28. septembra]] [[1944]] na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]] <ref name="Maniak"/>{{rp|62}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia ! Poznámka |- | 1. | [[Pavol Bilík|BILÍK Pavol]] | *17. 11. 1916, Makov{{--}}†08. 09. 1944 | príslušník finančnej stráže v Starom Smokovci |- | 2. | DLUHÝ Michal | *24. 09. 1924, Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 3. | GAJDOŠ Ján | *1920{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 4. | GOMBÍK Ján | †21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 5. | JANČÍK Štefan | *1920, Dobrá Niva | |- | 6. | JEVČÍN Ján | *22. 01. 1893, Kružlov{{--}}†21. 09. 1944 | |- | 7. | KAPRÁL Pavol | *26. 06. 1925, Ľubica{{--}}†01. 09. 1944 | prvý zastrelený |- | 8. | KRIŠŠÁK Štefan | *12. 12. 1900, Ľubica{{--}}†28. 09. 1944 | zavraždený |- | 9. | LUPTÁK Vladimír | | |- | 10. | MACKO Andrej | *09. 04. 1924, Petrovany{{--}}†28. 09. 1944 | |- | 11. | MARKO Ján | *20. 10. 1921 Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 12. | MARTUŠEVSKÝ Vladislav | *1914{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 13. | PARDEL Michal | *02. 10. 1916, Huty{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 14. | TENTEL Július | *1924{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 15. | TIVČÍN Ján | †21. 09. 1944 |- | | a 7 neznámych mužov | | |} Ďalších dvanásť povstalcov a civilistov zastrelili Nemci na príkaz Hauptmanna Spindlera{{#tag:ref|Hauptmann Spindler pôsobil v [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[20. október|20. októbra]] [[1944]].<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}} v [[Nemecké represálie v Ľubici|Ľubici]], ôsmich vo [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnici]], dvoch v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]] a štyroch v [[Matejovce (Poprad)|Matejovciach]].<ref name="Kezmarok"/> ===Protižidovské a protirómske represálie=== Po zahájení zatýkania židovského obyvateľstva došlo k naplneniu kapacity miestneho väzenia, preto začal [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] uskutočňovať deportácie Židov do koncentračných táborov na území Poľska. [[8. september|8.]] a [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v dvoch transportoch previezli nákladnými autami viac ako 150 Židov do [[Zakopané|Zakopaného]] a odtiaľ do [[koncentračný tábor Płaszów|koncentračného tábora Płaszów]]. {{Citát|Keď autá prichádzali, čakal na nich na mieste veliteľ tábora [[Amon Goeth]]. Privezení Kežmarčania si v päticiach museli zostúpiť, úplne sa vyzliecť v blízkosti auta a ľahnúť si vedľa seba. Potom k nim pristúpil [...] príslušník SS a z automatickej zbrane strieľal do ležiacich. Zasvätení smrti z oboch nákladiakov sa prizerali, ako sú ich spolutrpitelia zaradom vraždení. Zakaždým si muselo nasledujúcich päť osôb ľahnúť krížom na práve zavraždených, takže hromada mŕtvol bola čoraz vyššia. Goeth sa pritom venoval odoberaniu cenností, ktoré si dovezení so sebou priniesli. Keď už bola hromada mftvol taká vysoká, že ďalšie obete nevedeli na ňu už vyliezť, hromadu niekto polial benzínom a zapálil. Čakajúci na smrť sa tomu museli prizerať. [...] Bezuzdné vraždenie trvalo asi 2 hodiny.|Výpoveď očitého svedka príchodu kežmarských Židov do tábora [[koncentračný tábor Płaszów|Płaszów]]<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky.|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>{{rp|61}}}} Od [[2. november|2. novembra]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] smerovali transporty z [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[Prešov|Prešova]] a odtiaľ cez [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitz-Birkenau]] do [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]] a [[Koncentračný tábor Sachsenhausen|Sachsenhausenu]]. Asi 10 žien bolo z [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]] zavlečených do [[Dortmund|Dortmundu]], kde museli pracovať v továrni na muníciu. Časť z nich bola neskôr po bombardovaní prevezená do [[Koncentračný tábor Bergen-Belsen|Bergen-Belsenu]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|61}} V polovici januára vypravil [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]] priamo z [[Kežmarok|Kežmarku]] zvláštny transport 22 židovských žien, 15 cigánskych žien a štyroch chlapcov, ktorý smeroval do [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]].<ref name="Kezmarok"/> ==Dohra== V rámci povojnových [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných procesov]] boli súdení Spindlerovi najbližší spolupracovníci, Vojtech Lux, Hermann Münster, Juraj Beck a Gabriel Stojan, kežmarskí Nemci, členovia [[Deutsche Partei]] a [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]], ktorí sa podieľali na zaisťovaní kežmarských Židov, povstalcov a partizánov, ako aj na popravách. Vojtech Lux sa ako vodič nákladného auta zúčastnil na jednom z dvoch septembrových transportov. Okresný ľudový súd v Kežmarku Vojtecha Luxa za zadržanie minimálne 25 osôb koncom januára [[1946]] odsúdil na trest smrti obesením. Vojtech Lux bol popravený [[14. august|14. augusta]] [[1947]]. Hermann Münster bol odsúdený na 30 rokov a Juraj Beck na 20 rokov odňatia slobody. Správcom väzenia v [[Kežmarok|Kežmarku]] SS-Scharführer Walter Melchior bol od roku [[1966]] trestne stíhaný, ktoré ale nakoniec zastavili, takže nebol odsúdený. Wolfgang Spindler a ďalší prílušníci [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddielu z.b.V. 27]] neboli za svoje zločiny nikdy odsúdení.<ref name="Kezmarok"/> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Kežmarok]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] --> q2qxvocjtjovwbf0itxdkvq2j7zagey 8256577 8256575 2026-08-02T11:34:26Z Martingazak 234259 Doplnenie 8256577 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Kežmarok|Kežmarku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[1. september]] [[1944]]{{--}}[[január]] [[1945]] |miesto=[[Kežmarok]] |obrázok=Pomnik_SNP_Hrad_KK.jpg |text k obr=Pamätná tabuľa 20 popraveným na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]]. |výsledok = 69 obetí |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=69 obetí<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|59-63}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Kežmarku''' sa odohrávali v období [[1. september]] [[1944]]{{--}}január [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. <ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} ==Predohra== Pred druhou svetovou vojnou žili v Kežmarku okrem Slovákov Nemci, Maďari, Česi a Židia. Spolunažívanie sa začalo meniť vyhlásením [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v marci [[1939]] vypuknutím [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1942]] bolo z [[Kežmarok|Kežmarku]] vypravených niekoľko transportov so Židmi.<ref name="Kezmarok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udalosti Krvavej jesene z roku 1944 v Kežmarku po vypuknutí Slovenského národného povstania | url = https://www.kezmarok.sk/aktuality/2024/udalosti-krvavej-jesene-z-roku-1944-v-kezmarku-po-vypuknuti-slovenskeho-narodneho-povstania/ | dátum prístupu = 2026-08-02 | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | dátum vydania = 2024-08-29 | vydavateľ = Kežmarok, Oficiálne stránky mesta}}</ref> [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] vypuklo [[29. august|29. augusta]] [[1944]]. [[Spiš (región)|Spiš]] bol strategicky dôležitý región hraničiaci s obranným perimetrom dvoch východoslovenských divízií. Okrem štyroch vojenských posádok ([[Poprad]], [[Kežmarok]], [[Levoča]], [[Spišská Nová Ves]]) sa na Spiši nachádzali vojenské letiská Poprad a Spišská Nová Ves a armádny sklad na Kvetnici. Na druhej strane na [[Spiš (región)|Spiši]] žila početná organizovaná nemecká menšina a na poľskom území bola dislokovaná nemecká armáda. K povstaniu sa [[30. august|30. augusta]] pridali posádky v [[Poprad|Poprade]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Levoča|Levoči]]. V [[Kežmarok|Kežmarku]] povstalecká akcia zlyhala aj pre silnú organizovanú nemeckú menšinu. Asi 1&nbsp;500 spišských Nemcov sa [[29. august|29.]]{{--}}[[30. august|30. augusta]] [[1944]] sústredilo v meste, kde boli vyzbrojení a sformovaní do jednotiek [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]]. Navyše do [[Kežmarok|Kežmarku]] z [[Ružomberok|Ružomberka]] [[30. august|30. augusta]] 1944 dorazila 30-členná jednotka Waffen-SS a 50-členná jednotka nemeckého poľného žandárstva{{--}}Feldgendarmerie.<ref name="Kezmarok"/> Vedenie [[Deutsche Partei]] a vládny komisár Kežmarku Mathias Nitsch požiadali o pomoc velenie nemeckých jednotiek v Poľsku. Pokus povstalcov dobyť [[Kežmarok]] [[30. august|30. augusta]] náporom od [[Poprad|Popradu]] a [[Levoča|Levoče]] zlyhal. Rozhodujúci bol príchod nemeckého [[úderný pluk 1. tankovej armády|úderného pluku 1. tankovej armády]], ktorý [[31. august|31. augusta]] zvrátil situáciu v [[Kežmarok|Kežmarku]] a následne útokom obsadil [[1. september|1. septembra]] [[Poprad]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|331-336}} V bojoch o Kežmarok padlo deväť Nemcov a 24 povstaleckých vojakov a partizánov. Na oboch stranách bolo viacero ranených.<ref name="Kezmarok"/> ==Represálie== ===Zvláštny oddiel z.b.V. 27=== Miestnym Nemcom v Kežmarku prišla [[31. august|31. augusta]] [[1944]] na pomoc aj narýchlo sformovaná jednotka [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] pod velením kapitána Wolfganga Spindlera{{#tag:ref|Wolfgang Spindler (*[[11. október|11. októbra]] [[1914]] v [[Plauen (mesto)|Plauen]]) pôsobil v roku [[1944]] v 75. delostreleckej divízii, odkiaľ bol koncom júla prevelený do [[Krakov|Krakova]]. Po vypuknutí SNP dostal rozkaz vytvoriť rotu určenú na evakuáciu [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí]] z oblasti [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]]. Po príchode do [[Kežmarok|Kežmarku]] [[31. august|31. augusta]] [[1944]] prevzal na rozkaz generálmajora Wolfa Dietricha von Xylandera obranu mesta. Spolu s miestnym [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zorganizoval obranu Kežmarku, pričom velil približne 400 vojakom [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] a okolo 1&nbsp;500 príslušníkom [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Začiatkom septembra [[1944]] bol vymenovaný za vojenského veliteľa Kežmarku.<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}}, začlenená do 1. tankovej armády. Jej pôvodnou úlohou bola evakuácia [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí z táborov Kinderlandverschickung]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. V reakcii na situáciu zároveň vedúci [[Reichssicherheitshauptamt|Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu (RSHA)]] Erich Ehrlinger nariadil vyslanie operačného oddielu bezpečnostnej polície (Sipo) z Krakova. Jednotku, zloženú zo skúsených príslušníkov pôsobiacich predtým v okupovanom Poľsku, Bielorusku a na Ukrajine, viedol SS-Sturmbannführer Walter Liska. Oddiel dorazil do [[Kežmarok|Kežmarku]] v noci z [[31. august|31. augusta]] na [[1. september|1. septembra]] [[1944]]. Spočiatku mal približne 70 mužov (50 ríšskych Nemcov a 20 dobrovoľníkov, etnických Nemcov zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], neskôr sa po rozšírení pôsobnosti rozrástol až na 300 príslušníkov. Oddiel bol premenovaný na ''[[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]'', alebo aj ''oddiel na zvláštne použitie 27'', ''{{vjz|deu|Sonderkommando zur besonderen Verwendung 27}}'' a za veliteľa bol vymenovaný SS{{--}}Sturmbannführer [[Walter Liska]]. Štáb oddielu sa usídlil v hoteli Zipser Hof a vo Vile Alexander pod železničnou stanicou v Kežmarku. Oddiel už od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] začal so zatýkaním židovského obyvateľstva, pričom pre neznalosť miestnych pomerov sa spoliehal na pomoc domácich Nemcov{{--}}členov [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Do [[6. september|6. septembra]] [[1944]] príslušníci Sipo v spolupráci s kežmarským [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zadržali vyše 40 osôb. Zaistenci boli okradnutí a boli podrobení výsluchom spojeným s psychickým a fyzickým mučením.<ref name="Kezmarok"/> Po navýšení počtu a pri narastajúcom počte zatknutých oddiel zabral aj budovu tkáčskej školy a priľahlé budovy, kde zriadil provizórne väzenie na zadržiavanie zaistených Židov a účastníkov povstania. Ďalšie väzenie bolo zriadené v mestskom dome, v budove okresného úradu, v nemocnici, v kasárňach a v [[Kežmarský zámok|Kažmarskom zámku]]. Výsluchy zaistených Nemci uskutočňovali najmä v priestoroch hradu a v Nemeckom dome na Starom trhu. Podľa povojnových záznamov [[Zbor národnej bezpečnosti|Národnej bezpečnosti]] v Kežmarku prešlo kežmarským väzením od [[31. august|31. augusta]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] približne 480 osôb.<ref name="Kezmarok"/> ===Popravy v Kežmarku=== Od začiatku septembra [[1944]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] v priestoroch [[Kežmarský zámok|zámku]] začal uskutočňovať popravy zajatcov. Popravy nariaďoval dôstojník [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] Hauptmann Spindler a nie veliteľ oddielu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] SS-Sturmbannführer [[Walter Liska]]. {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí zastrelených od [[1. september|1.]] do [[28. september|28. septembra]] [[1944]] na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]] <ref name="Maniak"/>{{rp|62}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia ! Poznámka |- | 1. | [[Pavol Bilík|BILÍK Pavol]] | *17. 11. 1916, Makov{{--}}†08. 09. 1944 | príslušník finančnej stráže v Starom Smokovci |- | 2. | DLUHÝ Michal | *24. 09. 1924, Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 3. | GAJDOŠ Ján | *1920{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 4. | GOMBÍK Ján | †21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 5. | JANČÍK Štefan | *1920, Dobrá Niva | |- | 6. | JEVČÍN Ján | *22. 01. 1893, Kružlov{{--}}†21. 09. 1944 | |- | 7. | KAPRÁL Pavol | *26. 06. 1925, Ľubica{{--}}†01. 09. 1944 | prvý zastrelený |- | 8. | KRIŠŠÁK Štefan | *12. 12. 1900, Ľubica{{--}}†28. 09. 1944 | zavraždený |- | 9. | LUPTÁK Vladimír | | |- | 10. | MACKO Andrej | *09. 04. 1924, Petrovany{{--}}†28. 09. 1944 | |- | 11. | MARKO Ján | *20. 10. 1921 Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 12. | MARTUŠEVSKÝ Vladislav | *1914{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 13. | PARDEL Michal | *02. 10. 1916, Huty{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 14. | TENTEL Július | *1924{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 15. | TIVČÍN Ján | †21. 09. 1944 |- | | a 7 neznámych mužov | | |} Ďalších dvanásť povstalcov a civilistov zastrelili Nemci na príkaz Hauptmanna Spindlera{{#tag:ref|Hauptmann Spindler pôsobil v [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[20. október|20. októbra]] [[1944]].<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}} v [[Nemecké represálie v Ľubici|Ľubici]], ôsmich vo [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnici]], dvoch v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]] a štyroch v [[Matejovce (Poprad)|Matejovciach]].<ref name="Kezmarok"/> ===Protižidovské a protirómske represálie=== Po zahájení zatýkania židovského obyvateľstva došlo k naplneniu kapacity miestneho väzenia, preto začal [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] uskutočňovať deportácie Židov do koncentračných táborov na území Poľska. [[8. september|8.]] a [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v dvoch transportoch previezli nákladnými autami viac ako 150 Židov do [[Zakopané|Zakopaného]] a odtiaľ do [[koncentračný tábor Płaszów|koncentračného tábora Płaszów]]. {{Citát|Keď autá prichádzali, čakal na nich na mieste veliteľ tábora [[Amon Goeth]]. Privezení Kežmarčania si v päticiach museli zostúpiť, úplne sa vyzliecť v blízkosti auta a ľahnúť si vedľa seba. Potom k nim pristúpil [...] príslušník SS a z automatickej zbrane strieľal do ležiacich. Zasvätení smrti z oboch nákladiakov sa prizerali, ako sú ich spolutrpitelia zaradom vraždení. Zakaždým si muselo nasledujúcich päť osôb ľahnúť krížom na práve zavraždených, takže hromada mŕtvol bola čoraz vyššia. Goeth sa pritom venoval odoberaniu cenností, ktoré si dovezení so sebou priniesli. Keď už bola hromada mftvol taká vysoká, že ďalšie obete nevedeli na ňu už vyliezť, hromadu niekto polial benzínom a zapálil. Čakajúci na smrť sa tomu museli prizerať. [...] Bezuzdné vraždenie trvalo asi 2 hodiny.|Výpoveď očitého svedka príchodu kežmarských Židov do tábora [[koncentračný tábor Płaszów|Płaszów]]<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>{{rp|61}}}} Od [[2. november|2. novembra]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] smerovali transporty z [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[Prešov|Prešova]] a odtiaľ cez [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitz-Birkenau]] do [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]] a [[Koncentračný tábor Sachsenhausen|Sachsenhausenu]]. Asi 10 žien bolo z [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]] zavlečených do [[Dortmund|Dortmundu]], kde museli pracovať v továrni na muníciu. Časť z nich bola neskôr po bombardovaní prevezená do [[Koncentračný tábor Bergen-Belsen|Bergen-Belsenu]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|61}} V polovici januára vypravil [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]] priamo z [[Kežmarok|Kežmarku]] zvláštny transport 22 židovských žien, 15 cigánskych žien a štyroch chlapcov, ktorý smeroval do [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]].<ref name="Kezmarok"/> ==Dohra== V rámci povojnových [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných procesov]] boli súdení Spindlerovi najbližší spolupracovníci, Vojtech Lux, Hermann Münster, Juraj Beck a Gabriel Stojan, kežmarskí Nemci, členovia [[Deutsche Partei]] a [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]], ktorí sa podieľali na zaisťovaní kežmarských Židov, povstalcov a partizánov, ako aj na popravách. Vojtech Lux sa ako vodič nákladného auta zúčastnil na jednom z dvoch septembrových transportov. Okresný ľudový súd v Kežmarku Vojtecha Luxa za zadržanie minimálne 25 osôb koncom januára [[1946]] odsúdil na trest smrti obesením. Vojtech Lux bol popravený [[14. august|14. augusta]] [[1947]]. Hermann Münster bol odsúdený na 30 rokov a Juraj Beck na 20 rokov odňatia slobody. Správcom väzenia v [[Kežmarok|Kežmarku]] SS-Scharführer Walter Melchior bol od roku [[1966]] trestne stíhaný, ktoré ale nakoniec zastavili, takže nebol odsúdený. Wolfgang Spindler a ďalší prílušníci [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddielu z.b.V. 27]] neboli za svoje zločiny nikdy odsúdení.<ref name="Kezmarok"/> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Kežmarok]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Rómovia na Slovensku]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] --> 0cvey8njsnoeyqdpax5uhlgxfc2yi74 8256580 8256577 2026-08-02T11:36:52Z Martingazak 234259 Doplnenie 8256580 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Kežmarok|Kežmarku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[1. september]] [[1944]]{{--}}[[január]] [[1945]] |miesto=[[Kežmarok]] |obrázok=Pomnik_SNP_Hrad_KK.jpg |text k obr=Pamätná tabuľa 20 popraveným na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]]. |výsledok = 22 obetí v Kežmarku,<br/>niekoľko stoviek Židov a Rómov odvlečených do koncentračných táborov |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=22 obetí v Kežmarku, stovky odvlečených do koncentračných táborov<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|59-63}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Kežmarku''' sa odohrávali v období [[1. september]] [[1944]]{{--}}január [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonávalo zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. Priamo v meste Nemci zavraždili v septembri [[1944]] 22 osôb, niekoľko stoviek Židov a Rómov odtransportovali do koncentračných táborov.<ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} ==Predohra== Pred druhou svetovou vojnou žili v Kežmarku okrem Slovákov Nemci, Maďari, Česi a Židia. Spolunažívanie sa začalo meniť vyhlásením [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v marci [[1939]] vypuknutím [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1942]] bolo z [[Kežmarok|Kežmarku]] vypravených niekoľko transportov so Židmi.<ref name="Kezmarok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udalosti Krvavej jesene z roku 1944 v Kežmarku po vypuknutí Slovenského národného povstania | url = https://www.kezmarok.sk/aktuality/2024/udalosti-krvavej-jesene-z-roku-1944-v-kezmarku-po-vypuknuti-slovenskeho-narodneho-povstania/ | dátum prístupu = 2026-08-02 | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | dátum vydania = 2024-08-29 | vydavateľ = Kežmarok, Oficiálne stránky mesta}}</ref> [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] vypuklo [[29. august|29. augusta]] [[1944]]. [[Spiš (región)|Spiš]] bol strategicky dôležitý región hraničiaci s obranným perimetrom dvoch východoslovenských divízií. Okrem štyroch vojenských posádok ([[Poprad]], [[Kežmarok]], [[Levoča]], [[Spišská Nová Ves]]) sa na Spiši nachádzali vojenské letiská Poprad a Spišská Nová Ves a armádny sklad na Kvetnici. Na druhej strane na [[Spiš (región)|Spiši]] žila početná organizovaná nemecká menšina a na poľskom území bola dislokovaná nemecká armáda. K povstaniu sa [[30. august|30. augusta]] pridali posádky v [[Poprad|Poprade]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Levoča|Levoči]]. V [[Kežmarok|Kežmarku]] povstalecká akcia zlyhala aj pre silnú organizovanú nemeckú menšinu. Asi 1&nbsp;500 spišských Nemcov sa [[29. august|29.]]{{--}}[[30. august|30. augusta]] [[1944]] sústredilo v meste, kde boli vyzbrojení a sformovaní do jednotiek [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]]. Navyše do [[Kežmarok|Kežmarku]] z [[Ružomberok|Ružomberka]] [[30. august|30. augusta]] 1944 dorazila 30-členná jednotka Waffen-SS a 50-členná jednotka nemeckého poľného žandárstva{{--}}Feldgendarmerie.<ref name="Kezmarok"/> Vedenie [[Deutsche Partei]] a vládny komisár Kežmarku Mathias Nitsch požiadali o pomoc velenie nemeckých jednotiek v Poľsku. Pokus povstalcov dobyť [[Kežmarok]] [[30. august|30. augusta]] náporom od [[Poprad|Popradu]] a [[Levoča|Levoče]] zlyhal. Rozhodujúci bol príchod nemeckého [[úderný pluk 1. tankovej armády|úderného pluku 1. tankovej armády]], ktorý [[31. august|31. augusta]] zvrátil situáciu v [[Kežmarok|Kežmarku]] a následne útokom obsadil [[1. september|1. septembra]] [[Poprad]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|331-336}} V bojoch o Kežmarok padlo deväť Nemcov a 24 povstaleckých vojakov a partizánov. Na oboch stranách bolo viacero ranených.<ref name="Kezmarok"/> ==Represálie== ===Zvláštny oddiel z.b.V. 27=== Miestnym Nemcom v Kežmarku prišla [[31. august|31. augusta]] [[1944]] na pomoc aj narýchlo sformovaná jednotka [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] pod velením kapitána Wolfganga Spindlera{{#tag:ref|Wolfgang Spindler (*[[11. október|11. októbra]] [[1914]] v [[Plauen (mesto)|Plauen]]) pôsobil v roku [[1944]] v 75. delostreleckej divízii, odkiaľ bol koncom júla prevelený do [[Krakov|Krakova]]. Po vypuknutí SNP dostal rozkaz vytvoriť rotu určenú na evakuáciu [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí]] z oblasti [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]]. Po príchode do [[Kežmarok|Kežmarku]] [[31. august|31. augusta]] [[1944]] prevzal na rozkaz generálmajora Wolfa Dietricha von Xylandera obranu mesta. Spolu s miestnym [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zorganizoval obranu Kežmarku, pričom velil približne 400 vojakom [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] a okolo 1&nbsp;500 príslušníkom [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Začiatkom septembra [[1944]] bol vymenovaný za vojenského veliteľa Kežmarku.<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}}, začlenená do 1. tankovej armády. Jej pôvodnou úlohou bola evakuácia [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí z táborov Kinderlandverschickung]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. V reakcii na situáciu zároveň vedúci [[Reichssicherheitshauptamt|Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu (RSHA)]] Erich Ehrlinger nariadil vyslanie operačného oddielu bezpečnostnej polície (Sipo) z Krakova. Jednotku, zloženú zo skúsených príslušníkov pôsobiacich predtým v okupovanom Poľsku, Bielorusku a na Ukrajine, viedol SS-Sturmbannführer Walter Liska. Oddiel dorazil do [[Kežmarok|Kežmarku]] v noci z [[31. august|31. augusta]] na [[1. september|1. septembra]] [[1944]]. Spočiatku mal približne 70 mužov (50 ríšskych Nemcov a 20 dobrovoľníkov, etnických Nemcov zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], neskôr sa po rozšírení pôsobnosti rozrástol až na 300 príslušníkov. Oddiel bol premenovaný na ''[[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]'', alebo aj ''oddiel na zvláštne použitie 27'', ''{{vjz|deu|Sonderkommando zur besonderen Verwendung 27}}'' a za veliteľa bol vymenovaný SS{{--}}Sturmbannführer [[Walter Liska]]. Štáb oddielu sa usídlil v hoteli Zipser Hof a vo Vile Alexander pod železničnou stanicou v Kežmarku. Oddiel už od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] začal so zatýkaním židovského obyvateľstva, pričom pre neznalosť miestnych pomerov sa spoliehal na pomoc domácich Nemcov{{--}}členov [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Do [[6. september|6. septembra]] [[1944]] príslušníci Sipo v spolupráci s kežmarským [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zadržali vyše 40 osôb. Zaistenci boli okradnutí a boli podrobení výsluchom spojeným s psychickým a fyzickým mučením.<ref name="Kezmarok"/> Po navýšení počtu a pri narastajúcom počte zatknutých oddiel zabral aj budovu tkáčskej školy a priľahlé budovy, kde zriadil provizórne väzenie na zadržiavanie zaistených Židov a účastníkov povstania. Ďalšie väzenie bolo zriadené v mestskom dome, v budove okresného úradu, v nemocnici, v kasárňach a v [[Kežmarský zámok|Kažmarskom zámku]]. Výsluchy zaistených Nemci uskutočňovali najmä v priestoroch hradu a v Nemeckom dome na Starom trhu. Podľa povojnových záznamov [[Zbor národnej bezpečnosti|Národnej bezpečnosti]] v Kežmarku prešlo kežmarským väzením od [[31. august|31. augusta]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] približne 480 osôb.<ref name="Kezmarok"/> ===Popravy v Kežmarku=== Od začiatku septembra [[1944]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] v priestoroch [[Kežmarský zámok|zámku]] začal uskutočňovať popravy zajatcov. Popravy nariaďoval dôstojník [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] Hauptmann Spindler a nie veliteľ oddielu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] SS-Sturmbannführer [[Walter Liska]]. {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí zastrelených od [[1. september|1.]] do [[28. september|28. septembra]] [[1944]] na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]] <ref name="Maniak"/>{{rp|62}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia ! Poznámka |- | 1. | [[Pavol Bilík|BILÍK Pavol]] | *17. 11. 1916, Makov{{--}}†08. 09. 1944 | príslušník finančnej stráže v Starom Smokovci |- | 2. | DLUHÝ Michal | *24. 09. 1924, Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 3. | GAJDOŠ Ján | *1920{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 4. | GOMBÍK Ján | †21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 5. | JANČÍK Štefan | *1920, Dobrá Niva | |- | 6. | JEVČÍN Ján | *22. 01. 1893, Kružlov{{--}}†21. 09. 1944 | |- | 7. | KAPRÁL Pavol | *26. 06. 1925, Ľubica{{--}}†01. 09. 1944 | prvý zastrelený |- | 8. | KRIŠŠÁK Štefan | *12. 12. 1900, Ľubica{{--}}†28. 09. 1944 | zavraždený |- | 9. | LUPTÁK Vladimír | | |- | 10. | MACKO Andrej | *09. 04. 1924, Petrovany{{--}}†28. 09. 1944 | |- | 11. | MARKO Ján | *20. 10. 1921 Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 12. | MARTUŠEVSKÝ Vladislav | *1914{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 13. | PARDEL Michal | *02. 10. 1916, Huty{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 14. | TENTEL Július | *1924{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 15. | TIVČÍN Ján | †21. 09. 1944 |- | | a 7 neznámych mužov | | |} Ďalších dvanásť povstalcov a civilistov zastrelili Nemci na príkaz Hauptmanna Spindlera{{#tag:ref|Hauptmann Spindler pôsobil v [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[20. október|20. októbra]] [[1944]].<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}} v [[Nemecké represálie v Ľubici|Ľubici]], ôsmich vo [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnici]], dvoch v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]] a štyroch v [[Matejovce (Poprad)|Matejovciach]].<ref name="Kezmarok"/> ===Protižidovské a protirómske represálie=== Po zahájení zatýkania židovského obyvateľstva došlo k naplneniu kapacity miestneho väzenia, preto začal [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] uskutočňovať deportácie Židov do koncentračných táborov na území Poľska. [[8. september|8.]] a [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v dvoch transportoch previezli nákladnými autami viac ako 150 Židov do [[Zakopané|Zakopaného]] a odtiaľ do [[koncentračný tábor Płaszów|koncentračného tábora Płaszów]]. {{Citát|Keď autá prichádzali, čakal na nich na mieste veliteľ tábora [[Amon Goeth]]. Privezení Kežmarčania si v päticiach museli zostúpiť, úplne sa vyzliecť v blízkosti auta a ľahnúť si vedľa seba. Potom k nim pristúpil [...] príslušník SS a z automatickej zbrane strieľal do ležiacich. Zasvätení smrti z oboch nákladiakov sa prizerali, ako sú ich spolutrpitelia zaradom vraždení. Zakaždým si muselo nasledujúcich päť osôb ľahnúť krížom na práve zavraždených, takže hromada mŕtvol bola čoraz vyššia. Goeth sa pritom venoval odoberaniu cenností, ktoré si dovezení so sebou priniesli. Keď už bola hromada mftvol taká vysoká, že ďalšie obete nevedeli na ňu už vyliezť, hromadu niekto polial benzínom a zapálil. Čakajúci na smrť sa tomu museli prizerať. [...] Bezuzdné vraždenie trvalo asi 2 hodiny.|Výpoveď očitého svedka príchodu kežmarských Židov do tábora [[koncentračný tábor Płaszów|Płaszów]]<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>{{rp|61}}}} Od [[2. november|2. novembra]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] smerovali transporty z [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[Prešov|Prešova]] a odtiaľ cez [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitz-Birkenau]] do [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]] a [[Koncentračný tábor Sachsenhausen|Sachsenhausenu]]. Asi 10 žien bolo z [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]] zavlečených do [[Dortmund|Dortmundu]], kde museli pracovať v továrni na muníciu. Časť z nich bola neskôr po bombardovaní prevezená do [[Koncentračný tábor Bergen-Belsen|Bergen-Belsenu]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|61}} V polovici januára vypravil [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]] priamo z [[Kežmarok|Kežmarku]] zvláštny transport 22 židovských žien, 15 cigánskych žien a štyroch chlapcov, ktorý smeroval do [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]].<ref name="Kezmarok"/> ==Dohra== V rámci povojnových [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných procesov]] boli súdení Spindlerovi najbližší spolupracovníci, Vojtech Lux, Hermann Münster, Juraj Beck a Gabriel Stojan, kežmarskí Nemci, členovia [[Deutsche Partei]] a [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]], ktorí sa podieľali na zaisťovaní kežmarských Židov, povstalcov a partizánov, ako aj na popravách. Vojtech Lux sa ako vodič nákladného auta zúčastnil na jednom z dvoch septembrových transportov. Okresný ľudový súd v Kežmarku Vojtecha Luxa za zadržanie minimálne 25 osôb koncom januára [[1946]] odsúdil na trest smrti obesením. Vojtech Lux bol popravený [[14. august|14. augusta]] [[1947]]. Hermann Münster bol odsúdený na 30 rokov a Juraj Beck na 20 rokov odňatia slobody. Správcom väzenia v [[Kežmarok|Kežmarku]] SS-Scharführer Walter Melchior bol od roku [[1966]] trestne stíhaný, ktoré ale nakoniec zastavili, takže nebol odsúdený. Wolfgang Spindler a ďalší prílušníci [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddielu z.b.V. 27]] neboli za svoje zločiny nikdy odsúdení.<ref name="Kezmarok"/> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Kežmarok]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Rómovia na Slovensku]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] --> t78sjzqvene472280usjx1ydu4x73mm 8256581 8256580 2026-08-02T11:37:24Z Martingazak 234259 Doplnenie 8256581 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Kežmarok|Kežmarku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[1. september]] [[1944]]{{--}}[[január]] [[1945]] |miesto=[[Kežmarok]] |obrázok=Pomnik_SNP_Hrad_KK.jpg |text k obr=Pamätná tabuľa 20 popraveným na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]]. |výsledok = 22 obetí v Kežmarku,<br/>niekoľko stoviek Židov a Rómov odvlečených do koncentračných táborov |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=22 obetí v Kežmarku, stovky odvlečených do koncentračných táborov<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|59-63}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Kežmarku''' sa odohrávali v období [[1. september]] [[1944]]{{--}}január [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonával zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. Priamo v meste Nemci zavraždili v septembri [[1944]] 22 osôb, niekoľko stoviek Židov a Rómov odtransportovali do koncentračných táborov.<ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} ==Predohra== Pred druhou svetovou vojnou žili v Kežmarku okrem Slovákov Nemci, Maďari, Česi a Židia. Spolunažívanie sa začalo meniť vyhlásením [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v marci [[1939]] vypuknutím [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1942]] bolo z [[Kežmarok|Kežmarku]] vypravených niekoľko transportov so Židmi.<ref name="Kezmarok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udalosti Krvavej jesene z roku 1944 v Kežmarku po vypuknutí Slovenského národného povstania | url = https://www.kezmarok.sk/aktuality/2024/udalosti-krvavej-jesene-z-roku-1944-v-kezmarku-po-vypuknuti-slovenskeho-narodneho-povstania/ | dátum prístupu = 2026-08-02 | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | dátum vydania = 2024-08-29 | vydavateľ = Kežmarok, Oficiálne stránky mesta}}</ref> [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] vypuklo [[29. august|29. augusta]] [[1944]]. [[Spiš (región)|Spiš]] bol strategicky dôležitý región hraničiaci s obranným perimetrom dvoch východoslovenských divízií. Okrem štyroch vojenských posádok ([[Poprad]], [[Kežmarok]], [[Levoča]], [[Spišská Nová Ves]]) sa na Spiši nachádzali vojenské letiská Poprad a Spišská Nová Ves a armádny sklad na Kvetnici. Na druhej strane na [[Spiš (región)|Spiši]] žila početná organizovaná nemecká menšina a na poľskom území bola dislokovaná nemecká armáda. K povstaniu sa [[30. august|30. augusta]] pridali posádky v [[Poprad|Poprade]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Levoča|Levoči]]. V [[Kežmarok|Kežmarku]] povstalecká akcia zlyhala aj pre silnú organizovanú nemeckú menšinu. Asi 1&nbsp;500 spišských Nemcov sa [[29. august|29.]]{{--}}[[30. august|30. augusta]] [[1944]] sústredilo v meste, kde boli vyzbrojení a sformovaní do jednotiek [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]]. Navyše do [[Kežmarok|Kežmarku]] z [[Ružomberok|Ružomberka]] [[30. august|30. augusta]] 1944 dorazila 30-členná jednotka Waffen-SS a 50-členná jednotka nemeckého poľného žandárstva{{--}}Feldgendarmerie.<ref name="Kezmarok"/> Vedenie [[Deutsche Partei]] a vládny komisár Kežmarku Mathias Nitsch požiadali o pomoc velenie nemeckých jednotiek v Poľsku. Pokus povstalcov dobyť [[Kežmarok]] [[30. august|30. augusta]] náporom od [[Poprad|Popradu]] a [[Levoča|Levoče]] zlyhal. Rozhodujúci bol príchod nemeckého [[úderný pluk 1. tankovej armády|úderného pluku 1. tankovej armády]], ktorý [[31. august|31. augusta]] zvrátil situáciu v [[Kežmarok|Kežmarku]] a následne útokom obsadil [[1. september|1. septembra]] [[Poprad]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|331-336}} V bojoch o Kežmarok padlo deväť Nemcov a 24 povstaleckých vojakov a partizánov. Na oboch stranách bolo viacero ranených.<ref name="Kezmarok"/> ==Represálie== ===Zvláštny oddiel z.b.V. 27=== Miestnym Nemcom v Kežmarku prišla [[31. august|31. augusta]] [[1944]] na pomoc aj narýchlo sformovaná jednotka [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] pod velením kapitána Wolfganga Spindlera{{#tag:ref|Wolfgang Spindler (*[[11. október|11. októbra]] [[1914]] v [[Plauen (mesto)|Plauen]]) pôsobil v roku [[1944]] v 75. delostreleckej divízii, odkiaľ bol koncom júla prevelený do [[Krakov|Krakova]]. Po vypuknutí SNP dostal rozkaz vytvoriť rotu určenú na evakuáciu [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí]] z oblasti [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]]. Po príchode do [[Kežmarok|Kežmarku]] [[31. august|31. augusta]] [[1944]] prevzal na rozkaz generálmajora Wolfa Dietricha von Xylandera obranu mesta. Spolu s miestnym [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zorganizoval obranu Kežmarku, pričom velil približne 400 vojakom [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] a okolo 1&nbsp;500 príslušníkom [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Začiatkom septembra [[1944]] bol vymenovaný za vojenského veliteľa Kežmarku.<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}}, začlenená do 1. tankovej armády. Jej pôvodnou úlohou bola evakuácia [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí z táborov Kinderlandverschickung]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. V reakcii na situáciu zároveň vedúci [[Reichssicherheitshauptamt|Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu (RSHA)]] Erich Ehrlinger nariadil vyslanie operačného oddielu bezpečnostnej polície (Sipo) z Krakova. Jednotku, zloženú zo skúsených príslušníkov pôsobiacich predtým v okupovanom Poľsku, Bielorusku a na Ukrajine, viedol SS-Sturmbannführer Walter Liska. Oddiel dorazil do [[Kežmarok|Kežmarku]] v noci z [[31. august|31. augusta]] na [[1. september|1. septembra]] [[1944]]. Spočiatku mal približne 70 mužov (50 ríšskych Nemcov a 20 dobrovoľníkov, etnických Nemcov zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], neskôr sa po rozšírení pôsobnosti rozrástol až na 300 príslušníkov. Oddiel bol premenovaný na ''[[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]'', alebo aj ''oddiel na zvláštne použitie 27'', ''{{vjz|deu|Sonderkommando zur besonderen Verwendung 27}}'' a za veliteľa bol vymenovaný SS{{--}}Sturmbannführer [[Walter Liska]]. Štáb oddielu sa usídlil v hoteli Zipser Hof a vo Vile Alexander pod železničnou stanicou v Kežmarku. Oddiel už od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] začal so zatýkaním židovského obyvateľstva, pričom pre neznalosť miestnych pomerov sa spoliehal na pomoc domácich Nemcov{{--}}členov [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Do [[6. september|6. septembra]] [[1944]] príslušníci Sipo v spolupráci s kežmarským [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zadržali vyše 40 osôb. Zaistenci boli okradnutí a boli podrobení výsluchom spojeným s psychickým a fyzickým mučením.<ref name="Kezmarok"/> Po navýšení počtu a pri narastajúcom počte zatknutých oddiel zabral aj budovu tkáčskej školy a priľahlé budovy, kde zriadil provizórne väzenie na zadržiavanie zaistených Židov a účastníkov povstania. Ďalšie väzenie bolo zriadené v mestskom dome, v budove okresného úradu, v nemocnici, v kasárňach a v [[Kežmarský zámok|Kažmarskom zámku]]. Výsluchy zaistených Nemci uskutočňovali najmä v priestoroch hradu a v Nemeckom dome na Starom trhu. Podľa povojnových záznamov [[Zbor národnej bezpečnosti|Národnej bezpečnosti]] v Kežmarku prešlo kežmarským väzením od [[31. august|31. augusta]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] približne 480 osôb.<ref name="Kezmarok"/> ===Popravy v Kežmarku=== Od začiatku septembra [[1944]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] v priestoroch [[Kežmarský zámok|zámku]] začal uskutočňovať popravy zajatcov. Popravy nariaďoval dôstojník [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] Hauptmann Spindler a nie veliteľ oddielu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] SS-Sturmbannführer [[Walter Liska]]. {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí zastrelených od [[1. september|1.]] do [[28. september|28. septembra]] [[1944]] na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]] <ref name="Maniak"/>{{rp|62}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia ! Poznámka |- | 1. | [[Pavol Bilík|BILÍK Pavol]] | *17. 11. 1916, Makov{{--}}†08. 09. 1944 | príslušník finančnej stráže v Starom Smokovci |- | 2. | DLUHÝ Michal | *24. 09. 1924, Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 3. | GAJDOŠ Ján | *1920{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 4. | GOMBÍK Ján | †21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 5. | JANČÍK Štefan | *1920, Dobrá Niva | |- | 6. | JEVČÍN Ján | *22. 01. 1893, Kružlov{{--}}†21. 09. 1944 | |- | 7. | KAPRÁL Pavol | *26. 06. 1925, Ľubica{{--}}†01. 09. 1944 | prvý zastrelený |- | 8. | KRIŠŠÁK Štefan | *12. 12. 1900, Ľubica{{--}}†28. 09. 1944 | zavraždený |- | 9. | LUPTÁK Vladimír | | |- | 10. | MACKO Andrej | *09. 04. 1924, Petrovany{{--}}†28. 09. 1944 | |- | 11. | MARKO Ján | *20. 10. 1921 Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 12. | MARTUŠEVSKÝ Vladislav | *1914{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 13. | PARDEL Michal | *02. 10. 1916, Huty{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 14. | TENTEL Július | *1924{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 15. | TIVČÍN Ján | †21. 09. 1944 |- | | a 7 neznámych mužov | | |} Ďalších dvanásť povstalcov a civilistov zastrelili Nemci na príkaz Hauptmanna Spindlera{{#tag:ref|Hauptmann Spindler pôsobil v [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[20. október|20. októbra]] [[1944]].<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}} v [[Nemecké represálie v Ľubici|Ľubici]], ôsmich vo [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnici]], dvoch v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]] a štyroch v [[Matejovce (Poprad)|Matejovciach]].<ref name="Kezmarok"/> ===Protižidovské a protirómske represálie=== Po zahájení zatýkania židovského obyvateľstva došlo k naplneniu kapacity miestneho väzenia, preto začal [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] uskutočňovať deportácie Židov do koncentračných táborov na území Poľska. [[8. september|8.]] a [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v dvoch transportoch previezli nákladnými autami viac ako 150 Židov do [[Zakopané|Zakopaného]] a odtiaľ do [[koncentračný tábor Płaszów|koncentračného tábora Płaszów]]. {{Citát|Keď autá prichádzali, čakal na nich na mieste veliteľ tábora [[Amon Goeth]]. Privezení Kežmarčania si v päticiach museli zostúpiť, úplne sa vyzliecť v blízkosti auta a ľahnúť si vedľa seba. Potom k nim pristúpil [...] príslušník SS a z automatickej zbrane strieľal do ležiacich. Zasvätení smrti z oboch nákladiakov sa prizerali, ako sú ich spolutrpitelia zaradom vraždení. Zakaždým si muselo nasledujúcich päť osôb ľahnúť krížom na práve zavraždených, takže hromada mŕtvol bola čoraz vyššia. Goeth sa pritom venoval odoberaniu cenností, ktoré si dovezení so sebou priniesli. Keď už bola hromada mftvol taká vysoká, že ďalšie obete nevedeli na ňu už vyliezť, hromadu niekto polial benzínom a zapálil. Čakajúci na smrť sa tomu museli prizerať. [...] Bezuzdné vraždenie trvalo asi 2 hodiny.|Výpoveď očitého svedka príchodu kežmarských Židov do tábora [[koncentračný tábor Płaszów|Płaszów]]<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>{{rp|61}}}} Od [[2. november|2. novembra]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] smerovali transporty z [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[Prešov|Prešova]] a odtiaľ cez [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitz-Birkenau]] do [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]] a [[Koncentračný tábor Sachsenhausen|Sachsenhausenu]]. Asi 10 žien bolo z [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]] zavlečených do [[Dortmund|Dortmundu]], kde museli pracovať v továrni na muníciu. Časť z nich bola neskôr po bombardovaní prevezená do [[Koncentračný tábor Bergen-Belsen|Bergen-Belsenu]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|61}} V polovici januára vypravil [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]] priamo z [[Kežmarok|Kežmarku]] zvláštny transport 22 židovských žien, 15 cigánskych žien a štyroch chlapcov, ktorý smeroval do [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]].<ref name="Kezmarok"/> ==Dohra== V rámci povojnových [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných procesov]] boli súdení Spindlerovi najbližší spolupracovníci, Vojtech Lux, Hermann Münster, Juraj Beck a Gabriel Stojan, kežmarskí Nemci, členovia [[Deutsche Partei]] a [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]], ktorí sa podieľali na zaisťovaní kežmarských Židov, povstalcov a partizánov, ako aj na popravách. Vojtech Lux sa ako vodič nákladného auta zúčastnil na jednom z dvoch septembrových transportov. Okresný ľudový súd v Kežmarku Vojtecha Luxa za zadržanie minimálne 25 osôb koncom januára [[1946]] odsúdil na trest smrti obesením. Vojtech Lux bol popravený [[14. august|14. augusta]] [[1947]]. Hermann Münster bol odsúdený na 30 rokov a Juraj Beck na 20 rokov odňatia slobody. Správcom väzenia v [[Kežmarok|Kežmarku]] SS-Scharführer Walter Melchior bol od roku [[1966]] trestne stíhaný, ktoré ale nakoniec zastavili, takže nebol odsúdený. Wolfgang Spindler a ďalší prílušníci [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddielu z.b.V. 27]] neboli za svoje zločiny nikdy odsúdení.<ref name="Kezmarok"/> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Kežmarok]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Rómovia na Slovensku]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] --> 4gto8ezocmbfnoyobdid70bl1jbf8kz 8256582 8256581 2026-08-02T11:39:36Z Martingazak 234259 Doplnenie 8256582 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Kežmarok|Kežmarku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[1. september]] [[1944]]{{--}}[[január]] [[1945]] |miesto=[[Kežmarok]] |obrázok=Pomnik_SNP_Hrad_KK.jpg |text k obr=Pamätná tabuľa 20 popraveným na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]]. |výsledok = 22 obetí v Kežmarku,<br/>niekoľko stoviek Židov a Rómov odvlečených do koncentračných táborov |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=22 obetí v Kežmarku, stovky odvlečených do koncentračných táborov<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|59-63}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Kežmarku''' sa odohrávali v období [[1. september]] [[1944]]{{--}}január [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonával zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. Priamo v meste Nemci zavraždili v septembri [[1944]] 22 osôb, niekoľko stoviek Židov a Rómov odtransportovali do koncentračných táborov.<ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} ==Predohra== Pred druhou svetovou vojnou žili v Kežmarku okrem Slovákov Nemci, Maďari, Česi a Židia. Spolunažívanie sa začalo meniť vyhlásením [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v marci [[1939]] vypuknutím [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1942]] bolo z [[Kežmarok|Kežmarku]] vypravených niekoľko transportov so Židmi.<ref name="Kezmarok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udalosti Krvavej jesene z roku 1944 v Kežmarku po vypuknutí Slovenského národného povstania | url = https://www.kezmarok.sk/aktuality/2024/udalosti-krvavej-jesene-z-roku-1944-v-kezmarku-po-vypuknuti-slovenskeho-narodneho-povstania/ | dátum prístupu = 2026-08-02 | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | dátum vydania = 2024-08-29 | vydavateľ = Kežmarok, Oficiálne stránky mesta}}</ref> [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] vypuklo [[29. august|29. augusta]] [[1944]]. [[Spiš (región)|Spiš]] bol strategicky dôležitý región hraničiaci s obranným perimetrom dvoch východoslovenských divízií. Okrem štyroch vojenských posádok ([[Poprad]], [[Kežmarok]], [[Levoča]], [[Spišská Nová Ves]]) sa na Spiši nachádzali vojenské letiská Poprad a Spišská Nová Ves a armádny sklad na Kvetnici. Na druhej strane na [[Spiš (región)|Spiši]] žila početná organizovaná nemecká menšina a na poľskom území bola dislokovaná nemecká armáda. K povstaniu sa [[30. august|30. augusta]] pridali posádky v [[Poprad|Poprade]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Levoča|Levoči]]. V [[Kežmarok|Kežmarku]] povstalecká akcia zlyhala aj pre silnú organizovanú nemeckú menšinu. Asi 1&nbsp;500 spišských Nemcov sa [[29. august|29.]]{{--}}[[30. august|30. augusta]] [[1944]] sústredilo v meste, kde boli vyzbrojení a sformovaní do jednotiek [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]]. Navyše do [[Kežmarok|Kežmarku]] z [[Ružomberok|Ružomberka]] [[30. august|30. augusta]] 1944 dorazila 30-členná jednotka Waffen-SS a 50-členná jednotka nemeckého poľného žandárstva{{--}}Feldgendarmerie.<ref name="Kezmarok"/> Vedenie [[Deutsche Partei]] a vládny komisár Kežmarku Mathias Nitsch požiadali o pomoc velenie nemeckých jednotiek v Poľsku. Pokus povstalcov dobyť [[Kežmarok]] [[30. august|30. augusta]] náporom od [[Poprad|Popradu]] a [[Levoča|Levoče]] zlyhal. Rozhodujúci bol príchod nemeckého [[úderný pluk 1. tankovej armády|úderného pluku 1. tankovej armády]], ktorý [[31. august|31. augusta]] zvrátil situáciu v [[Kežmarok|Kežmarku]] a následne útokom obsadil [[1. september|1. septembra]] [[Poprad]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|331-336}} V bojoch o Kežmarok padlo deväť Nemcov a 24 povstaleckých vojakov a partizánov. Na oboch stranách bolo viacero ranených.<ref name="Kezmarok"/> ==Represálie== ===Zvláštny oddiel z.b.V. 27=== Miestnym Nemcom v Kežmarku prišla [[31. august|31. augusta]] [[1944]] na pomoc aj narýchlo sformovaná jednotka [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] pod velením kapitána Wolfganga Spindlera{{#tag:ref|Wolfgang Spindler (*[[11. október|11. októbra]] [[1914]] v [[Plauen (mesto)|Plauen]]) pôsobil v roku [[1944]] v 75. delostreleckej divízii, odkiaľ bol koncom júla prevelený do [[Krakov|Krakova]]. Po vypuknutí SNP dostal rozkaz vytvoriť rotu určenú na evakuáciu [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí]] z oblasti [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]]. Po príchode do [[Kežmarok|Kežmarku]] [[31. august|31. augusta]] [[1944]] prevzal na rozkaz generálmajora Wolfa Dietricha von Xylandera obranu mesta. Spolu s miestnym [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zorganizoval obranu Kežmarku, pričom velil približne 400 vojakom [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] a okolo 1&nbsp;500 príslušníkom [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Začiatkom septembra [[1944]] bol vymenovaný za vojenského veliteľa Kežmarku.<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}}, začlenená do 1. tankovej armády. Jej pôvodnou úlohou bola evakuácia [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí z táborov Kinderlandverschickung]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. V reakcii na situáciu zároveň vedúci [[Reichssicherheitshauptamt|Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu (RSHA)]] Erich Ehrlinger nariadil vyslanie operačného oddielu bezpečnostnej polície (Sipo) z Krakova. Jednotku, zloženú zo skúsených príslušníkov pôsobiacich predtým v okupovanom Poľsku, Bielorusku a na Ukrajine, viedol SS-Sturmbannführer Walter Liska. Oddiel dorazil do [[Kežmarok|Kežmarku]] v noci z [[31. august|31. augusta]] na [[1. september|1. septembra]] [[1944]]. Spočiatku mal približne 70 mužov (50 ríšskych Nemcov a 20 dobrovoľníkov, etnických Nemcov zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], neskôr sa po rozšírení pôsobnosti rozrástol až na 300 príslušníkov. Oddiel bol premenovaný na ''[[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]'', alebo aj ''oddiel na zvláštne použitie 27'', ''{{vjz|deu|Sonderkommando zur besonderen Verwendung 27}}'' a za veliteľa bol vymenovaný SS{{--}}Sturmbannführer [[Walter Liska]]. Štáb oddielu sa usídlil v hoteli Zipser Hof a vo Vile Alexander pod železničnou stanicou v Kežmarku. Oddiel už od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] začal so zatýkaním židovského obyvateľstva, pričom pre neznalosť miestnych pomerov sa spoliehal na pomoc domácich Nemcov{{--}}členov [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Do [[6. september|6. septembra]] [[1944]] príslušníci Sipo v spolupráci s kežmarským [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zadržali vyše 40 osôb. Zaistenci boli okradnutí a boli podrobení výsluchom spojeným s psychickým a fyzickým mučením.<ref name="Kezmarok"/> Po navýšení počtu a pri narastajúcom počte zatknutých oddiel zabral aj budovu tkáčskej školy a priľahlé budovy, kde zriadil provizórne väzenie na zadržiavanie zaistených Židov a účastníkov povstania. Ďalšie väzenie bolo zriadené v mestskom dome, v budove okresného úradu, v nemocnici, v kasárňach a v [[Kežmarský zámok|Kažmarskom zámku]]. Výsluchy zaistených Nemci uskutočňovali najmä v priestoroch hradu a v Nemeckom dome na Starom trhu. Podľa povojnových záznamov [[Zbor národnej bezpečnosti|Národnej bezpečnosti]] v Kežmarku prešlo kežmarským väzením od [[31. august|31. augusta]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] približne 480 osôb.<ref name="Kezmarok"/> ===Popravy v Kežmarku=== Od začiatku septembra [[1944]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] v priestoroch [[Kežmarský zámok|zámku]] začal uskutočňovať popravy zajatcov. Popravy nariaďoval dôstojník [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] Hauptmann Spindler a nie veliteľ oddielu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] SS-Sturmbannführer [[Walter Liska]]. {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí zastrelených od [[1. september|1.]] do [[28. september|28. septembra]] [[1944]] na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]] <ref name="Maniak"/>{{rp|62}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia ! Poznámka |- | 1. | [[Pavol Bilík|BILÍK Pavol]] | *17. 11. 1916, Makov{{--}}†08. 09. 1944 | príslušník finančnej stráže v Starom Smokovci |- | 2. | DLUHÝ Michal | *24. 09. 1924, Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 3. | GAJDOŠ Ján | *1920{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 4. | GOMBÍK Ján | †21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 5. | JANČÍK Štefan | *1920, Dobrá Niva | |- | 6. | JEVČÍN Ján | *22. 01. 1893, Kružlov{{--}}†21. 09. 1944 | |- | 7. | KAPRÁL Pavol | *26. 06. 1925, Ľubica{{--}}†01. 09. 1944 | prvý zastrelený |- | 8. | KRIŠŠÁK Štefan | *12. 12. 1900, Ľubica{{--}}†28. 09. 1944 | zavraždený |- | 9. | LUPTÁK Vladimír | | |- | 10. | MACKO Andrej | *09. 04. 1924, Petrovany{{--}}†28. 09. 1944 | |- | 11. | MARKO Ján | *20. 10. 1921 Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 12. | MARTUŠEVSKÝ Vladislav | *1914{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 13. | PARDEL Michal | *02. 10. 1916, Huty{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 14. | TENTEL Július | *1924{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 15. | TIVČÍN Ján | †21. 09. 1944 |- | | a 7 neznámych mužov | | |} Ďalších dvanásť povstalcov a civilistov zastrelili Nemci na príkaz Hauptmanna Spindlera{{#tag:ref|Hauptmann Spindler pôsobil v [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[20. október|20. októbra]] [[1944]].<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}} v [[Nemecké represálie v Ľubici|Ľubici]], ôsmich vo [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnici]], dvoch v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]] a štyroch v [[Matejovce (Poprad)|Matejovciach]].<ref name="Kezmarok"/> ===Protižidovské a protirómske represálie=== Po zahájení zatýkania židovského obyvateľstva došlo k naplneniu kapacity miestneho väzenia, preto začal [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] uskutočňovať deportácie Židov do koncentračných táborov na území Poľska. [[8. september|8.]] a [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v dvoch transportoch previezli nákladnými autami viac ako 150 Židov do [[Zakopané|Zakopaného]] a odtiaľ do [[koncentračný tábor Płaszów|koncentračného tábora Płaszów]]. {{Citát|Keď autá prichádzali, čakal na nich na mieste veliteľ tábora [[Amon Goeth]]. Privezení Kežmarčania si v päticiach museli zostúpiť, úplne sa vyzliecť v blízkosti auta a ľahnúť si vedľa seba. Potom k nim pristúpil [...] príslušník SS a z automatickej zbrane strieľal do ležiacich. Zasvätení smrti z oboch nákladiakov sa prizerali, ako sú ich spolutrpitelia zaradom vraždení. Zakaždým si muselo nasledujúcich päť osôb ľahnúť krížom na práve zavraždených, takže hromada mŕtvol bola čoraz vyššia. Goeth sa pritom venoval odoberaniu cenností, ktoré si dovezení so sebou priniesli. Keď už bola hromada mŕtvol taká vysoká, že ďalšie obete nevedeli na ňu už vyliezť, hromadu niekto polial benzínom a zapálil. Čakajúci na smrť sa tomu museli prizerať. [...] Bezuzdné vraždenie trvalo asi 2 hodiny.|Výpoveď očitého svedka príchodu kežmarských Židov do tábora [[koncentračný tábor Płaszów|Płaszów]]<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>{{rp|61}}}} Od [[2. november|2. novembra]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] smerovali transporty z [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[Prešov|Prešova]] a odtiaľ cez [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitz-Birkenau]] do [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]] a [[Koncentračný tábor Sachsenhausen|Sachsenhausenu]]. Asi 10 žien bolo z [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]] zavlečených do [[Dortmund|Dortmundu]], kde museli pracovať v továrni na muníciu. Časť z nich bola neskôr po bombardovaní prevezená do [[Koncentračný tábor Bergen-Belsen|Bergen-Belsenu]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|61}} V polovici januára vypravil [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]] priamo z [[Kežmarok|Kežmarku]] zvláštny transport 22 židovských žien, 15 cigánskych žien a štyroch chlapcov, ktorý smeroval do [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]].<ref name="Kezmarok"/> ==Dohra== V rámci povojnových [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných procesov]] boli súdení Spindlerovi najbližší spolupracovníci, Vojtech Lux, Hermann Münster, Juraj Beck a Gabriel Stojan, kežmarskí Nemci, členovia [[Deutsche Partei]] a [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]], ktorí sa podieľali na zaisťovaní kežmarských Židov, povstalcov a partizánov, ako aj na popravách. Vojtech Lux sa ako vodič nákladného auta zúčastnil na jednom z dvoch septembrových transportov. Okresný ľudový súd v Kežmarku Vojtecha Luxa za zadržanie minimálne 25 osôb koncom januára [[1946]] odsúdil na trest smrti obesením. Vojtech Lux bol popravený [[14. august|14. augusta]] [[1947]]. Hermann Münster bol odsúdený na 30 rokov a Juraj Beck na 20 rokov odňatia slobody. Správcom väzenia v [[Kežmarok|Kežmarku]] SS-Scharführer Walter Melchior bol od roku [[1966]] trestne stíhaný, ktoré ale nakoniec zastavili, takže nebol odsúdený. Wolfgang Spindler a ďalší prílušníci [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddielu z.b.V. 27]] neboli za svoje zločiny nikdy odsúdení.<ref name="Kezmarok"/> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Kežmarok]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Rómovia na Slovensku]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] --> pkupxonrzan510l1u1qgb405u58cqrp 8256583 8256582 2026-08-02T11:39:52Z Martingazak 234259 Dohra 8256583 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Kežmarok|Kežmarku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[1. september]] [[1944]]{{--}}[[január]] [[1945]] |miesto=[[Kežmarok]] |obrázok=Pomnik_SNP_Hrad_KK.jpg |text k obr=Pamätná tabuľa 20 popraveným na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]]. |výsledok = 22 obetí v Kežmarku,<br/>niekoľko stoviek Židov a Rómov odvlečených do koncentračných táborov |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=22 obetí v Kežmarku, stovky odvlečených do koncentračných táborov<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|59-63}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Kežmarku''' sa odohrávali v období [[1. september]] [[1944]]{{--}}január [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonával zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. Priamo v meste Nemci zavraždili v septembri [[1944]] 22 osôb, niekoľko stoviek Židov a Rómov odtransportovali do koncentračných táborov.<ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} ==Predohra== Pred druhou svetovou vojnou žili v Kežmarku okrem Slovákov Nemci, Maďari, Česi a Židia. Spolunažívanie sa začalo meniť vyhlásením [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v marci [[1939]] vypuknutím [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1942]] bolo z [[Kežmarok|Kežmarku]] vypravených niekoľko transportov so Židmi.<ref name="Kezmarok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udalosti Krvavej jesene z roku 1944 v Kežmarku po vypuknutí Slovenského národného povstania | url = https://www.kezmarok.sk/aktuality/2024/udalosti-krvavej-jesene-z-roku-1944-v-kezmarku-po-vypuknuti-slovenskeho-narodneho-povstania/ | dátum prístupu = 2026-08-02 | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | dátum vydania = 2024-08-29 | vydavateľ = Kežmarok, Oficiálne stránky mesta}}</ref> [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] vypuklo [[29. august|29. augusta]] [[1944]]. [[Spiš (región)|Spiš]] bol strategicky dôležitý región hraničiaci s obranným perimetrom dvoch východoslovenských divízií. Okrem štyroch vojenských posádok ([[Poprad]], [[Kežmarok]], [[Levoča]], [[Spišská Nová Ves]]) sa na Spiši nachádzali vojenské letiská Poprad a Spišská Nová Ves a armádny sklad na Kvetnici. Na druhej strane na [[Spiš (región)|Spiši]] žila početná organizovaná nemecká menšina a na poľskom území bola dislokovaná nemecká armáda. K povstaniu sa [[30. august|30. augusta]] pridali posádky v [[Poprad|Poprade]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Levoča|Levoči]]. V [[Kežmarok|Kežmarku]] povstalecká akcia zlyhala aj pre silnú organizovanú nemeckú menšinu. Asi 1&nbsp;500 spišských Nemcov sa [[29. august|29.]]{{--}}[[30. august|30. augusta]] [[1944]] sústredilo v meste, kde boli vyzbrojení a sformovaní do jednotiek [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]]. Navyše do [[Kežmarok|Kežmarku]] z [[Ružomberok|Ružomberka]] [[30. august|30. augusta]] 1944 dorazila 30-členná jednotka Waffen-SS a 50-členná jednotka nemeckého poľného žandárstva{{--}}Feldgendarmerie.<ref name="Kezmarok"/> Vedenie [[Deutsche Partei]] a vládny komisár Kežmarku Mathias Nitsch požiadali o pomoc velenie nemeckých jednotiek v Poľsku. Pokus povstalcov dobyť [[Kežmarok]] [[30. august|30. augusta]] náporom od [[Poprad|Popradu]] a [[Levoča|Levoče]] zlyhal. Rozhodujúci bol príchod nemeckého [[úderný pluk 1. tankovej armády|úderného pluku 1. tankovej armády]], ktorý [[31. august|31. augusta]] zvrátil situáciu v [[Kežmarok|Kežmarku]] a následne útokom obsadil [[1. september|1. septembra]] [[Poprad]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|331-336}} V bojoch o Kežmarok padlo deväť Nemcov a 24 povstaleckých vojakov a partizánov. Na oboch stranách bolo viacero ranených.<ref name="Kezmarok"/> ==Represálie== ===Zvláštny oddiel z.b.V. 27=== Miestnym Nemcom v Kežmarku prišla [[31. august|31. augusta]] [[1944]] na pomoc aj narýchlo sformovaná jednotka [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] pod velením kapitána Wolfganga Spindlera{{#tag:ref|Wolfgang Spindler (*[[11. október|11. októbra]] [[1914]] v [[Plauen (mesto)|Plauen]]) pôsobil v roku [[1944]] v 75. delostreleckej divízii, odkiaľ bol koncom júla prevelený do [[Krakov|Krakova]]. Po vypuknutí SNP dostal rozkaz vytvoriť rotu určenú na evakuáciu [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí]] z oblasti [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]]. Po príchode do [[Kežmarok|Kežmarku]] [[31. august|31. augusta]] [[1944]] prevzal na rozkaz generálmajora Wolfa Dietricha von Xylandera obranu mesta. Spolu s miestnym [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zorganizoval obranu Kežmarku, pričom velil približne 400 vojakom [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] a okolo 1&nbsp;500 príslušníkom [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Začiatkom septembra [[1944]] bol vymenovaný za vojenského veliteľa Kežmarku.<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}}, začlenená do 1. tankovej armády. Jej pôvodnou úlohou bola evakuácia [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí z táborov Kinderlandverschickung]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. V reakcii na situáciu zároveň vedúci [[Reichssicherheitshauptamt|Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu (RSHA)]] Erich Ehrlinger nariadil vyslanie operačného oddielu bezpečnostnej polície (Sipo) z Krakova. Jednotku, zloženú zo skúsených príslušníkov pôsobiacich predtým v okupovanom Poľsku, Bielorusku a na Ukrajine, viedol SS-Sturmbannführer Walter Liska. Oddiel dorazil do [[Kežmarok|Kežmarku]] v noci z [[31. august|31. augusta]] na [[1. september|1. septembra]] [[1944]]. Spočiatku mal približne 70 mužov (50 ríšskych Nemcov a 20 dobrovoľníkov, etnických Nemcov zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], neskôr sa po rozšírení pôsobnosti rozrástol až na 300 príslušníkov. Oddiel bol premenovaný na ''[[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]'', alebo aj ''oddiel na zvláštne použitie 27'', ''{{vjz|deu|Sonderkommando zur besonderen Verwendung 27}}'' a za veliteľa bol vymenovaný SS{{--}}Sturmbannführer [[Walter Liska]]. Štáb oddielu sa usídlil v hoteli Zipser Hof a vo Vile Alexander pod železničnou stanicou v Kežmarku. Oddiel už od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] začal so zatýkaním židovského obyvateľstva, pričom pre neznalosť miestnych pomerov sa spoliehal na pomoc domácich Nemcov{{--}}členov [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Do [[6. september|6. septembra]] [[1944]] príslušníci Sipo v spolupráci s kežmarským [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zadržali vyše 40 osôb. Zaistenci boli okradnutí a boli podrobení výsluchom spojeným s psychickým a fyzickým mučením.<ref name="Kezmarok"/> Po navýšení počtu a pri narastajúcom počte zatknutých oddiel zabral aj budovu tkáčskej školy a priľahlé budovy, kde zriadil provizórne väzenie na zadržiavanie zaistených Židov a účastníkov povstania. Ďalšie väzenie bolo zriadené v mestskom dome, v budove okresného úradu, v nemocnici, v kasárňach a v [[Kežmarský zámok|Kažmarskom zámku]]. Výsluchy zaistených Nemci uskutočňovali najmä v priestoroch hradu a v Nemeckom dome na Starom trhu. Podľa povojnových záznamov [[Zbor národnej bezpečnosti|Národnej bezpečnosti]] v Kežmarku prešlo kežmarským väzením od [[31. august|31. augusta]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] približne 480 osôb.<ref name="Kezmarok"/> ===Popravy v Kežmarku=== Od začiatku septembra [[1944]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] v priestoroch [[Kežmarský zámok|zámku]] začal uskutočňovať popravy zajatcov. Popravy nariaďoval dôstojník [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] Hauptmann Spindler a nie veliteľ oddielu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] SS-Sturmbannführer [[Walter Liska]]. {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí zastrelených od [[1. september|1.]] do [[28. september|28. septembra]] [[1944]] na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]] <ref name="Maniak"/>{{rp|62}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia ! Poznámka |- | 1. | [[Pavol Bilík|BILÍK Pavol]] | *17. 11. 1916, Makov{{--}}†08. 09. 1944 | príslušník finančnej stráže v Starom Smokovci |- | 2. | DLUHÝ Michal | *24. 09. 1924, Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 3. | GAJDOŠ Ján | *1920{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 4. | GOMBÍK Ján | †21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 5. | JANČÍK Štefan | *1920, Dobrá Niva | |- | 6. | JEVČÍN Ján | *22. 01. 1893, Kružlov{{--}}†21. 09. 1944 | |- | 7. | KAPRÁL Pavol | *26. 06. 1925, Ľubica{{--}}†01. 09. 1944 | prvý zastrelený |- | 8. | KRIŠŠÁK Štefan | *12. 12. 1900, Ľubica{{--}}†28. 09. 1944 | zavraždený |- | 9. | LUPTÁK Vladimír | | |- | 10. | MACKO Andrej | *09. 04. 1924, Petrovany{{--}}†28. 09. 1944 | |- | 11. | MARKO Ján | *20. 10. 1921 Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 12. | MARTUŠEVSKÝ Vladislav | *1914{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 13. | PARDEL Michal | *02. 10. 1916, Huty{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 14. | TENTEL Július | *1924{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 15. | TIVČÍN Ján | †21. 09. 1944 |- | | a 7 neznámych mužov | | |} Ďalších dvanásť povstalcov a civilistov zastrelili Nemci na príkaz Hauptmanna Spindlera{{#tag:ref|Hauptmann Spindler pôsobil v [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[20. október|20. októbra]] [[1944]].<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}} v [[Nemecké represálie v Ľubici|Ľubici]], ôsmich vo [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnici]], dvoch v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]] a štyroch v [[Matejovce (Poprad)|Matejovciach]].<ref name="Kezmarok"/> ===Protižidovské a protirómske represálie=== Po zahájení zatýkania židovského obyvateľstva došlo k naplneniu kapacity miestneho väzenia, preto začal [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] uskutočňovať deportácie Židov do koncentračných táborov na území Poľska. [[8. september|8.]] a [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v dvoch transportoch previezli nákladnými autami viac ako 150 Židov do [[Zakopané|Zakopaného]] a odtiaľ do [[koncentračný tábor Płaszów|koncentračného tábora Płaszów]]. {{Citát|Keď autá prichádzali, čakal na nich na mieste veliteľ tábora [[Amon Goeth]]. Privezení Kežmarčania si v päticiach museli zostúpiť, úplne sa vyzliecť v blízkosti auta a ľahnúť si vedľa seba. Potom k nim pristúpil [...] príslušník SS a z automatickej zbrane strieľal do ležiacich. Zasvätení smrti z oboch nákladiakov sa prizerali, ako sú ich spolutrpitelia zaradom vraždení. Zakaždým si muselo nasledujúcich päť osôb ľahnúť krížom na práve zavraždených, takže hromada mŕtvol bola čoraz vyššia. Goeth sa pritom venoval odoberaniu cenností, ktoré si dovezení so sebou priniesli. Keď už bola hromada mŕtvol taká vysoká, že ďalšie obete nevedeli na ňu už vyliezť, hromadu niekto polial benzínom a zapálil. Čakajúci na smrť sa tomu museli prizerať. [...] Bezuzdné vraždenie trvalo asi 2 hodiny.|Výpoveď očitého svedka príchodu kežmarských Židov do tábora [[koncentračný tábor Płaszów|Płaszów]]<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>{{rp|61}}}} Od [[2. november|2. novembra]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] smerovali transporty z [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[Prešov|Prešova]] a odtiaľ cez [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitz-Birkenau]] do [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]] a [[Koncentračný tábor Sachsenhausen|Sachsenhausenu]]. Asi 10 žien bolo z [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]] zavlečených do [[Dortmund|Dortmundu]], kde museli pracovať v továrni na muníciu. Časť z nich bola neskôr po bombardovaní prevezená do [[Koncentračný tábor Bergen-Belsen|Bergen-Belsenu]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|61}} V polovici januára vypravil [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]] priamo z [[Kežmarok|Kežmarku]] zvláštny transport 22 židovských žien, 15 cigánskych žien a štyroch chlapcov, ktorý smeroval do [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]].<ref name="Kezmarok"/> ==Dohra== V rámci povojnových [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných procesov]] boli súdení Spindlerovi najbližší spolupracovníci, Vojtech Lux, Hermann Münster, Juraj Beck a Gabriel Stojan, kežmarskí Nemci, členovia [[Deutsche Partei]] a [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]], ktorí sa podieľali na zaisťovaní kežmarských Židov, povstalcov a partizánov, ako aj na popravách. Vojtech Lux sa ako vodič nákladného auta zúčastnil na jednom z dvoch septembrových transportov. Okresný ľudový súd v Kežmarku Vojtecha Luxa za zadržanie minimálne 25 osôb koncom januára [[1946]] odsúdil na trest smrti obesením. Vojtech Lux bol popravený [[14. august|14. augusta]] [[1947]]. Hermann Münster bol odsúdený na 30 rokov a Juraj Beck na 20 rokov odňatia slobody. Správcom väzenia v [[Kežmarok|Kežmarku]] SS-Scharführer Walter Melchior bol od roku [[1966]] trestne stíhaný, ktoré ale nakoniec zastavili, takže nebol odsúdený. Wolfgang Spindler a ďalší príslušníci [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddielu z.b.V. 27]] neboli za svoje zločiny nikdy odsúdení.<ref name="Kezmarok"/> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> <!-- [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Kežmarok]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Rómovia na Slovensku]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] --> 3maego6kvsq24yv4t23u3qepwcgjd8b 8256591 8256583 2026-08-02T11:44:34Z Martingazak 234259 Vymazanie 8256591 wikitext text/x-wiki phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1 Osmansko-habsburské vojny 0 708492 8256443 8248673 2026-08-01T21:43:43Z LoverofBattle12 246706 Preštylizovanie šablóny. 8256443 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Osmansko-habsburské vojny |súčasť=[[Osmanské vojny v Európe|Osmanských vojen v Európe]] |obrázok=Ottoman-Habsburg_Wars.png |text k obr=Odľava hore: [[Obliehanie Viedne|Obliehanie Viedne]], [[Dobytie Tunisu (1535)|Dobytie Tunisu]], [[Obliehanie Szigetváru|Obliehanie Szigetváru]], [[Bitka pri Lepante|Bitka pri Lepante]], [[Dlhá turecká vojna|Dlhá turecká vojna]], [[Bitka pri Svätom Gottharde (1664)|Bitka pri Svätom Gottharde]], [[Bitka pri Viedni|Bitka pri Viedni]], [[Obliehanie Belehradu (1717)|Obliehanie Belehradu]] |dátum=[[Bitka pri Moháči (1526)|29. august 1526]]{{--}}[[Svištovský mier|4. august 1791]] |miesto=[[Stredná Európa|Stredná]] a [[východná Európa]], [[Stredozemné more]] |výsledok=Dobytie a podmanenie území strednej a juhovýchodnej Európy osmanskými armádami v čase 16. storočia a následná strata samotných dŕžav po protiútokoch habsburských vojnových síl koncom 17. storočia Neschopnosť armád Osmanskej ríše prebiť sa v rokoch 1529 a 1683 cez mesto Viedeň ako rezidenciu Habsburgovcov smerom na západ Európy Silná vojnová expanzia osmanského námorníctva vo vodách Stredozemného mora a jej útlm začiatkom 70. rokov 16. storočia Vnútorné oslabenie Habsburskej monarchie pre neúspešné geopolitické snahy dobyť balkánske územia pre nadvládu koncom 18. storočia |protivník1=[[Súbor:Flag_of_the_Ottoman_Empire_(1844–1922).svg|25px]] [[Osmanská ríša]] |protivník2=[[Súbor:Banner_of_the_Holy_Roman_Emperor_%28after_1400%29.svg|23px]] [[Rímsko-nemecká ríša|Svätá ríša rímska]] }} '''Osmansko-habsburské vojny''' (iné názvy: '''habsbursko-osmanské vojny''', '''rakúsko-turecké vojny''') bol súbor vojenských bitiek, ťažení a vojen od začiatku [[16. storočie|16. storočia]] až do začiatku [[90. roky 18. storočia|90. rokov 18. storočia]] medzi [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] na jednej strane a [[Habsburská monarchia|Habsburskou monarchiou]], ale aj [[Republika oboch národov|Poľsko-litovskou úniou]] a [[habsburské Španielsko|Habsburským Španielskom]] na strane druhej. Tieto vojny boli z hľadiska taktiky a stratégii známe vďaka tomu, že v nich dominovali [[Pechota|pozemné boje]], presnejšie v oblasti [[Uhorsko|Uhorska]] vrátane [[Chorvátske kráľovstvo (1526 – 1868)|Chorvátska]] (resp. v [[Kráľovské Uhorsko|Kráľovskom Uhorsku]] a [[osmanské Uhorsko|Osmanskom Uhorsku]]), v [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradsku]] a na území terajšieho [[Srbsko|Srbska]]. == Prehľad habsbursko-osmanských konfliktov == {| class="wikitable" |+ !Konflikty v juhovýchodnej a strednej Európe !Rok !Výsledok |- |[[Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku v rokoch 1526 – 1568|Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku v rokoch 1526 až 1568]] |[[1526]]{{--}}[[1568]] |Osmanské víťazstvo |- |[[Ťaženie Sulejmana I. v roku 1529|Ťaženie Sülejmana I. v roku 1529]] |[[1529]] |Osmanské víťazstvo |- |[[Obliehanie Viedne|Obliehanie Viedne v roku 1529]] |[[1529]] |Rakúske víťazstvo |- |[[Obliehanie Szigetváru]] |[[1566]] |Osmanské víťazstvo |- |[[Dlhá turecká vojna|Dlhá turecká vojna/ <br>Pätnásťročná vojna]] |[[1593]]{{--}}[[1606]] |Nerozhodný |- |[[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1663 až 1664]] |[[1663]]{{--}}[[1664]] |Nerozhodný |- |[[Veľká turecká vojna]] |[[1683]]{{--}}[[1699]] |Rakúske víťazstvo |- |[[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1716 až 1718]] |[[1716]]{{--}}[[1718]] |Rakúske víťazstvo |- |[[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1737 až 1739]] |[[1737]]{{--}}[[1739]] |Osmanské víťazstvo |- |[[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1788 až 1791]] |[[1788]]{{--}}[[1791]] |Nerozhodný Koniec osmansko-habsburských vojen v celej Európe |- !Konflikty v Stredomorí !Rok !Výsledok |- |[[Dobytie Tunisu (1535)|Obliehanie Tunisu]] |[[1535]] |Španielske víťazstvo |- |[[Alžírska výprava (1541)|Alžírska výprava]] |[[1541]] |Osmansko-alžírske víťazstvo |- |[[Výprava do Mostaganemu (1558)|Výprava do Monstnagemu]] |[[1558]] |Osmansko-alžírske víťazstvo |- |[[Bitka pri Džerbe]] |[[1560]] |Osmanské víťazstvo |- |[[Obliehanie Oranu a Mers El Kébir]] |[[1563]] |Španielske víťazstvo |- |[[Veľké obliehanie Malty]] |[[1565]] |Španielske víťazstvo |- |[[Bitka pri Lepante]] |[[1571]] |Španielske víťazstvo |} == Prvé potýčky proti polmesiacu (15. storočie) == Počiatočné vojenské potýčky medzi Uhorským kráľovstvom a Osmanskou ríšou sa udiali oveľa skôr a dotkli sa taktiež iných panovníkov. Práve [[osmanské vojny v Európe]] ešte v čase úvodu [[15. storočie|15. storočia]] prirodzene priťahovali podporu krajín západnej Európy, kde sa postupujúci a silný islamský štát považoval za hrozbu pre [[kresťanstvo]] na európskej pôde. Križiacke výpravy pri [[Bitka pri Nikopole|Nikopole]] ([[1396]]) a [[Bitka pri Varne|Varne]] ([[1444]]) znamenali najrozhodnejšie pokusy [[Európa|Európy]] zastaviť turecký postup do [[Stredná Európa|strednej Európy]] a na [[Balkánsky polostrov|Balkán]]. Osmania boli istý čas príliš zaneprázdnení snahou potlačiť vzburu balkánskych povstalcov, napríklad takého valašského vojvodu, ktorým bol [[Vlad III.|Vlad III]]. Vojenská porážka týchto a ďalších balkánskych štátov v čase konca [[15. storočie|15. storočia]] však otvorila armádam [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] cestu pre dobytie územia [[Stredná Európa|strednej Európy]]. == Nový mocensko-politický postrach Európy (začiatok 16. storočia) == V období začiatku [[16. storočie|16. storočia]] sa [[Osmanská ríša]] stali vážnou hrozbou pre európske mocnosti. Stalo sa tak práve vtedy, keď osmanské lode vyplienili [[Benátska republika|benátske]] územia v oblasti [[Egejské more|Egejského]] a [[Iónske more|Iónskeho mora]]. Barbarským pirátom, ktorí mali materiálnu podporu od janičiarov a navyše podarilo zmocniť sa španielskych území v blízkosti Maghrebu. Práve [[Reformácia|protestantská reformácia]] ale aj francúzsko-habsburská rivalita či dokonca početné občianske konflikty vo [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríši rímskej]] odvádzali pozornosť [[Kresťan|kresťanov]] od konfliktu s Osmanskými armádami. Osmania medzitým museli zápasiť so [[Safíjovská ríša|Safíjovskou Perziou]] a v menšej miere s [[Mamelucký sultanát|Mamlúckym sultanátom]], ktorý bol porazený a plne začlenený do ríše. == Moháčska katastrofa a predohra prieniku polmesiaca do strednej Európy (august až september 1526) == Dňa [[29. august|29. augusta]] roku [[1526]], teda práve vtedy, keď bol uhorský kráľ [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít II.]] zabitý v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]], jeho vdova, rakúska arcivojvodkyňa [[Mária Habsburská]], utiekla k svojmu bratovi, rakúskemu arcivojvodovi [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinandovi I.]] Ferdinandov nárok na uhorský trón sa ešte viac posilnil jeho manželstvom s [[Anna Jagelovská (1503 – 1547)|Annou]], sestrou kráľa [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovíta II.]] a jedinou členkou rodiny, ktorá si nárokovala trón zničeného kráľovstva. Následne bol [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] zvolený za [[Čechy|českého]] kráľa a na sneme v [[Bratislava|Prešporku]] boli spolu s manželkou zvolení za uhorského kráľa a kráľovnú. To sa dostalo do rozporu s tureckým cieľom dosadiť na trón bábku [[Ján I. (Uhorsko)|Jána Zápoľského]], čím sa vytvorila pôda pre konflikt medzi obidvoma mocnosťami. == Nástup vojenskej stratégie Habsburgovcov (1526 až 1529) == [[Súbor:Albrecht Dürer - Landscape with the Cannon (NGA 1950.17.21).jpg|vľavo|náhľad|„''Veľká zbraň''“ ([[1518]]), alegorické zobrazenie tureckej hrozby pre nemecké krajiny od [[Albrecht Dürer|Albrechta Dürera]].]] Rakúske krajiny sa nachádzali v mizernej hospodárskej a finančnej situácii, preto Ferdinand zúfalo zaviedol tzv. tureckú daň (''Türken Steuer''). Napriek tomu sa mu nepodarilo vybrať dostatok peňazí na zaplatenie výdavkov na obranu rakúskych krajín. Jeho ročné príjmy mu umožňovali najať len 5 000 [[Žoldnier|žoldnierov]] na dva mesiace, preto Ferdinand požiadal o pomoc svojho brata cisára [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karola V.]] a začal si požičiavať peniaze od bohatých bankárov, ako bola [[Fuggerovci|rodina Fuggerovcov]].<ref>{{Citácia knihy|titul=A History of the Habsburg Empire 1273-1700|url=https://books.google.sk/books?id=rWQSBAAAQBAJ&pg=PA160&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false|vydavateľ=Routledge|rok=2014-07-22|isbn=978-1-317-89570-1|jazyk=en|meno=Jean|priezvisko=Berenger|meno2=C. A.|priezvisko2=Simpson}}</ref> [[Súbor:EmperorSuleiman.jpg|náhľad|Osmanský sultán [[Süleyman I.|Sulejman I.]] v roku [[1530]], autor [[Tiziano Vecelli|Tizián]]]] [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] zaútočil v roku [[1527]] na [[Uhorsko]], ktoré bolo značne oslabené občianskym konfliktom, v snahe vyhnať Jána Zápoľského a presadiť tam svoju moc. [[Ján I. (Uhorsko)|Ján I. Zápoľský]] však nedokázal zabrániť Ferdinandovmu ťaženiu, ktoré viedlo k dobytiu [[Budín|Budína]] a niekoľkých ďalších kľúčových miest pozdĺž [[Dunaj|Dunaja]]. Napriek tomu osmanský sultán reagoval pomaly a svojmu vazalovi prišiel na pomoc, až keď dňa [[10. máj|10. mája]] roku [[1529]] vypravil armádu s približne 120 000 vojakmi. Rakúska vetva habsburských panovníkov potrebovala hospodársku silu [[Uhorsko|Uhorska]] pre osmanské vojny. Počas osmanských vojen sa územie bývalého [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] zmenšilo približne o 70 percent. Napriek týmto územným a demografickým stratám zostalo menšie, vojnou ťažko skúšané [[Kráľovské Uhorsko]] koncom [[16. storočie|16. storočia]] hospodársky dôležitejšie než rakúske dedičné krajiny alebo [[Krajiny českej koruny|České kráľovstvo]],<ref>{{Citácia knihy|titul=The Holy Roman Empire, 1495-1806: A European Perspective|url=https://books.google.sk/books?id=rSON55zorLsC&pg=PA263&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false|vydavateľ=BRILL|rok=2012-07-25|isbn=978-90-04-20683-0|jazyk=en|meno=Robert|priezvisko=Evans|meno2=Peter|priezvisko2=Wilson}}</ref> keďže bolo najväčším zdrojom [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinandových]] príjmov pre boj proti osmanským armádam. == Technologická výhoda západných kresťanských síl == Najstarší typ tureckých [[Píšťala (zbraň)|ručných kanónov]] sa nazýva „''Şakaloz''“, pričom toto slovo pochádza z uhorského ručného kanóna „Szakállas puska“ z [[15. storočie|15. storočia]]. Hoci osmanskí [[Janičiar|janičiari]] používali strelné zbrane v bojoch od začiatku 16. storočia, osmanské používanie ručných strelných zbraní sa šírilo oveľa pomalšie ako v západných kresťanských armádach. Strelné zbrane druhu [[Koliesková zámka|Wheellock]] boli pre osmanských vojakov neznáme až do [[Obliehanie Stoličného Belehradu (1543)|obliehania Stoličného Belehradu]] v roku [[1543]] napriek tomu, že ich kresťanské armády v Uhorskom kráľovstve a v západnej Európe používali už desaťročia. Podľa správy z roku 1594 si osmanskí vojaci pištoľ ešte neosvojili.<ref>{{Citácia knihy|titul=The Heirs of Archimedes: Science and the Art of War Through the Age of Enlightenment|url=https://books.google.sk/books?id=aBapOB93lE0C&pg=PA113&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false|vydavateľ=MIT Press|rok=2005|isbn=978-0-262-19516-4|jazyk=en|meno=Brett D.|priezvisko=Steele|meno2=Tamera|priezvisko2=Dorland}}</ref> V roku [[1602]] hlásil [[veľkovezír]] z uhorského frontu o palebnej prevahe kresťanských síl:<blockquote>„ V poli alebo počas obliehania sme v nevýhodnej pozícii, pretože väčšinu nepriateľských síl tvorí pechota vyzbrojená mušketami, zatiaľ čo väčšina našich síl sú jazdci a my máme len veľmi málo špecialistov zručných v mušketách“<ref>{{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of the Ottoman Empire|url=https://books.google.sk/books?id=QjzYdCxumFcC&pg=PA297&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false|vydavateľ=Infobase Publishing|rok=2010-05-21|isbn=978-1-4381-1025-7|jazyk=en|meno=Ga ́bor|priezvisko=A ́goston|meno2=Bruce Alan|priezvisko2=Masters}}</ref></blockquote>Podľa správy Alvisa Foscariniho (benátskeho veľvyslanca v Istanbule) z roku [[1637]],<blockquote>„Len málo janičiarov vedelo používať [[Arkebuza|arkebuzu]]“<ref>{{Citácia knihy|titul=The Climate of Rebellion in the Early Modern Ottoman Empire|url=https://books.google.sk/books?id=or3J_GNhJOAC&pg=PA191&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false|vydavateľ=Cambridge University Press|rok=2011-08-15|isbn=978-1-139-49949-1|jazyk=en|meno=Sam|priezvisko=White}}</ref></blockquote> == Osmanské výboje v strednej Európe (1526 – 1568) == [[Súbor:Meldeman-Plan, Detail.jpg|náhľad|Osmani nedokázali pri [[Obliehanie Viedne|obliehaní Viedne]] v roku [[1529]] prekonať dlhé kolové formácie a paľbu z [[Arkebuza|arkebúz]].]] === Neúspešné skoncovanie s habsburským rivalom (22. september – 15. október 1529) === ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Obliehanie Viedne|Obliehanie Viedne (1529)]]'' Osmanský sultán [[Süleyman I.|Sulejman I.]] ľahko vydobyl od Ferdinanda väčšinu výdobytkov, ktoré dosiahol v predchádzajúcich dvoch rokoch – na nevôľu Ferdinanda I. odolala len [[Bratislava|bratislavská]] pevnosť. Vzhľadom na veľkosť Sulejmanovej armády a spustošenie [[Uhorsko|Uhorska]] v predchádzajúcich rokoch nie je prekvapujúce, že v mnohých nedávno posádkou obsadených habsburských sídlach chýbala vôľa vzdorovať jednému z najmocnejších štátov sveta. Sultán prišiel do Viedne dňa [[27. september|27. septembra]] roku [[1529]]. Ferdinandova armáda mala približne 16 000 mužov – bola v prevahe približne 7:1 a viedenské múry boli pozvánkou pre osmanské delá (v niektorých častiach boli hrubé 6 stôp). Ťažké delá, na ktoré sa Osmani spoliehali pri prelomení hradieb, však boli všetky po ceste do Viedne zanechané po tom, ako uviazli v bahne v dôsledku silných dažďov. Rakúsky arcivojvoda Ferdinand Habsburský a jeho vojská bránili [[Viedeň]] s veľkou vervou. Do dňa [[12. október|12. októbra]] roku [[1529]] bola po mnohých ťaženiach a protiútokoch zvolaná osmanská vojnová rada. O dva dni neskôr, presnejšie dňa [[14. október|14. októbra]] roku [[1529]] Osmania upustili od obliehania. Ústup osmanskej armády bol sťažený odporom [[Bratislava|Prešporku]], ktorého posádky sa pokúsili zaútočiť na osmanské jednotky. Situáciu zhoršilo skoré sneženie a trvalo ďalšie tri roky, kým sultán [[Süleyman I.|Sulejman I.]] mohol začať nové vojnové ťaženie v [[Uhorsko|Uhorsku]]. === Opätovné snahy pre dobytie „Zlatého jablka“ (1532) === ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Obliehanie Kőszegu]]''[[Súbor:Knotel-Janissaries (cropped).jpg|náhľad|Osmanská armáda pozostávala z ťažkej paľby, jazdectva a pechoty, čo ju robilo univerzálnou a silnou. Elitné jednotky sa nazývali [[Janičiar|janičiari]].]] Po [[Obliehanie Viedne|vojenskej porážke pri Viedni]] musel osmanský sultán obrátiť svoju pozornosť na iné časti svojho panstva. Arcivojvoda Ferdinand využil túto neprítomnosť a v roku [[1530]] začal ofenzívu, počas ktorej dobyl späť [[Ostrihom (mesto)|Ostrihom]] a ďalšie pevnosti. Útok na [[Budín]] prekazila len prítomnosť osmanských tureckých vojakov. Podobne ako pri predchádzajúcej rakúskej ofenzíve prinútil návrat Osmanov [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] v Rakúsku prejsť do defenzívy. V roku [[1532]] poslal [[Süleyman I.|Sulejman I.]] mohutnú osmanskú armádu, aby dobyla [[Viedeň]]. Armáda sa však vydala inou cestou do [[Kőszeg|Kőszegu]]. Po [[Obliehanie Kőszegu|obrane]] iba 800-členného vojska pod vedením [[Chorváti|chorvátskeho]] grófa [[Nikola Jurišić|Mikuláša Jurišiča]] obrancovia prijali „čestné“ odovzdanie pevnosti výmenou za svoju bezpečnosť. Sultán sa potom stiahol, spokojný so svojím úspechom, a uznal obmedzené rakúske výdobytky v [[Uhorsko|Uhorsku]], pričom prinútil [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda]] uznať [[Ján I. (Uhorsko)|Jána I. Zápoľského]] za uhorského kráľa. Tatárski nájazdníci plienili [[Dolné Rakúsko]] a odvliekli mnoho ľudí do otroctva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = http://www.jamestown.org/uploads/media/Crimean_Tatar_-_complete_report_01.pdf | vydavateľ = web.archive.org | dátum prístupu = 2024-01-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131021092115/http://www.jamestown.org/uploads/media/Crimean_Tatar_-_complete_report_01.pdf | dátum archivácie = 2013-10-21 }}</ref> === Habsburský pokus dobytia chorvátskych krajov (1537 – 1540) === ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku v rokoch 1526 – 1568|Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku v rokoch 1526 až 1568]]'' Zatiaľ čo mier medzi Rakúšanmi a Osmanmi mal trvať deväť rokov, [[Ján I. (Uhorsko)|Jánovi Zápoľskému]] a [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinandovi]] vyhovovalo pokračovať v potýčkach pozdĺž svojich hraníc. Roku [[1537]] porušil [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand]] mierovú zmluvu tým, že poslal svojich najschopnejších generálov s cieľom dobyť mesto [[Osijek]] spod osmanského jarma. [[Obliehanie Osijeku]], bolo ďalším osmanským triumfom. Napriek tomu bol [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] uznaný [[Varadínsky mier|Varadínskou mierovou zmluvou]] za dediča [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]]. === Bojové dejstvo po skone Jána I. Zápoľského (1540 – 1562) === [[Súbor:Szolnok ostroma 1552.jpg|náhľad|[[Obliehanie Solnoku (1552)]] na dobovej kresbe.]] Po smrti [[Ján I. (Uhorsko)|Jána Zápoľského]] v roku [[1540]] bolo [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinandovo]] dedičstvo ukoristené a pripadlo [[Ján I. (Uhorsko)|Jánovmu]] synovi [[Ján II. Žigmund Zápoľský|Jánovi II. Žigmundovi]]. Rakúšania sa pokúsili presadiť zmluvu a postúpili na Budín, kde utrpeli ďalšiu porážku od [[Süleyman I.|Sulejmana]]. Starší rakúsky generál Rogendorf sa ukázal ako neschopný. [[Süleyman I.|Sulejman I.]] potom dorazil zvyšné rakúske vojská a ''de facto'' anektoval [[Uhorsko]]. Dňa [[29. august|29. augusta]] roku [[1541]], presne 15 rokov po [[Bitka pri Moháči (1526)|ozbrojenom strete pri Moháči]], došlo k vojenskému [[Obliehanie Budína (1541)|obsadeniu Budína]] osmanskou armádou. Západné a severné územie [[Uhorsko|Uhorska]] vyhlásilo lojalitu voči [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinandovi I. Habsburskému]] ako kráľovi. Vznikol nový štátny útvar a to [[Kráľovské Uhorsko]] (do roku [[1686]]). Stredné a južné župy obsadili osmanské vojská, čím sa tak toto územie dostalo pod vládu sultána. Došlo k vytvoreniu provincie, ktorá bola známa ako [[Osmanské Uhorsko]]. Východné územia náležali [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradskému kniežatstvu]] pod korunou Zápoľského. Prevažnú väčšinu zo sedemnásť a devätnásťtisíc osmanských vojakov slúžiacich v osmanských pevnostiach na území [[Uhorsko|Uhorska]] tvorili jednak pravoslávni a moslimskí [[Južní Slovania|balkánski Slovania]], teda nie práve etnickí [[Turci (Anatólia)|Turci]]. [[Južní Slovania]] pôsobili na území bývalého [[Uhorsko|Uhorska]] ako [[Akindži|akindžovia]] a iné ľahké oddiely určené na plienenie. [[Súbor:25a After the capture of Temesvár, 1552.jpg|náhľad|[[Obliehanie Temešváru (1552)|Dobytie Temešváru]] v roku [[1552]] na dobovej kresbe.]] Dňa [[22. máj|22. mája]] roku [[1552]] prekročili hranice [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] dve osmanské vojská s cieľom vytlačiť habsburské oddiely preč z územia [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradského kniežatstva]]. Jedno z nich, ktoré viedol pod vedením Hadim Ali Paša, začalo vojenskú kampaň proti západnej a centrálnej časti uhorskej krajiny, zatiaľ čo druhá armáda na čele s Kara Ahmedom Pašom zaútočila na pevnosti v oblasti [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banátu]]. Osmanské vojská dobyli deväť desatín hradov v [[Hontianska župa (Uhorsko)|Hontianskej]] a [[Novohradská župa (Uhorsko)|Novohradskej župe]]. Medzitým habsburská armáda pod vedením [[Erazmus Teuffel|Erazma von Teuffela]] sa oneskorene pokúsila zastaviť osmanské vojská pri [[Plášťovce|Plášťovciach]] (vtedy ''Palást''). Práve tam sa odohrala dvojdňová [[Bitka pri Plášťovciach|bitka]], v ktorej bolo cisárske vojsko úplne porazené. Následne až 4 000 nemeckých a talianskych zajatcov bolo deportovaných smerom do [[Istanbul|Istanbulu]]. Po úspešných vojnových operáciách zo strany janičiarov v oblasti [[Hontianska župa (Uhorsko)|Hontianskej stolice]] sa obidve osmanské vojská sa spojili pod [[Szolnok|Szolnokom]]. Následne ho [[Obliehanie Solnoku (1552)|obliehali]] a dobyli. Po tejto udalosti sa obrátili sa proti „bráne [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]]“, ktorým bol Hrad Jáger. Koncom júla vznikla v uhorskom pohraničnom hradnom systéme obrovská medzera. Od začiatku do konca septembra roku [[1552]] vojská [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] pod vedením Kara Ahmeda Pašu [[Obliehanie Jágru (1552)|obliehali]] hrad [[Jáger]], ktorý sa nachádzal v severnej časti [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]]. Hradní vojaci pod vedením kapitána [[Štefan Dobo|Štefana Doba]] útoky odrazili a hrad Jáger [[Obliehanie Jágru (1552)|ubránili]]. Práve [[obliehanie Jágru (1552)]] sa stalo symbolom jednak národnej obrany ale aj vlasteneckého hrdinstva pri osmanskom vojenskom obsadzovaní [[Uhorsko|Uhorska]]. Začiatkom septembra roku [[1554]] bolo mesto [[Fiľakovo]] na juhu stredného [[Slovensko|Slovenska]] s rovnomenným [[Fiľakovský hrad|hradom]] dobyté osmanským oddielmi. Stalo sa sídlom [[Sandžak (administratívna jednotka)|sandžaku]] a to až do roku [[1593]], keď ho znovu dobyli cisárske vojská. Dňa [[27. marec|27. marca]] roku [[1562]] [[Hasan Prodovič|Hassan]], [[sandžak-bej]] z [[Fiľakovský hrad|Fiľakovského hradu]], porazil v [[Bitka pri Sečanoch|bitke pri Sečanoch]] kráľovské vojsko [[Horné Uhorsko|Horného Uhorska]]. V čase [[Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku v rokoch 1526 – 1568|habsburskej vojenskej expanzie do Uhorska (1526 – 1568)]] boli premárnené príležitosti na obidvoch stranách; rakúske pokusy o zvýšenie svojho vplyvu v [[Uhorsko|Uhorsku]] boli rovnako neúspešné ako osmanské ťaženia na [[Viedeň]]. Napriek tomu neexistovali žiadne ilúzie, pokiaľ ide o ''status quo'': [[Osmanská ríša]] bola stále veľmi silnou a nebezpečnou hrozbou. Napriek tomu Rakúšania opäť prešli do ofenzívy, ich generáli si vybudovali krvavú povesť za toľké straty na životoch. Nákladným bitkám, aké sa odohrali pri [[Budín|Budíne]] a [[Osijek|Osijeku]], sa vyhli, ale v nadchádzajúcich konfliktoch nechýbali. Napriek tomu Osmani, hoci sa držali pri svojej najvyššej moci, nemohli expandovať ako za čias [[Bayezid I.|Bayezida I.]] a [[Mehmed II.|Mehmeda II.]] Na východe ich čakali ďalšie vojny proti ich šíitskemu protivníkovi a to [[Safíjovská ríša|Safíjovskej Perzii]]. Zaujímavosťou je fakt, že práve delegáti a najvyšší predstavitelia [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskeho kráľovstva]] (od roku [[1536]]) ale aj [[Republika siedmich spojených provincií|Republiky siedmich spojených nizozemských provincií]] (od roku [[1612]]) príležitostne spolupracovali s [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] práve proti armádam [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. === Od obliehania Szigetváru (august 1566 – september 1566) až po Drinopolský mier (február 1568) === ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Obliehanie Szigetváru|Obliehanie Szigetváru (1566)]]'' Osmanský sultán [[Süleyman I.|Sulejman I.]] viedol roku [[1566]] posledné vojenské ťaženie, ktoré sa skončilo [[Obliehanie Szigetváru|obliehaním pevnosti Szigetvár]]. Obliehanie malo byť spočiatku iba dočasnou zastávkou pred dobytím Viedne ako rezidencie [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. Pevnosť však proti sultánovým vojskám odolala. Nakoniec sultán, vtedy už ako starý muž vo veku 72 rokov (paradoxne kampaň na prinavrátenie zdravia), zomrel. Kráľovský lekár bol uškrtený, aby sa správy nedostali k vojskám. Následne sa podarilo nič netušiacim vojskám osmanských Turkov obsadiť pevnosť, pričom krátko po tejto vojnovej udalosti, ukončili ťaženie bez toho, aby podnikli ďalší ozbrojený útok proti Viedni. [[Súbor:Szigetvár a 16. században.jpg|náhľad|[[Obliehanie Szigetváru]] roku [[1566]].]] === Krátky „útlm“ zbraní (1570 – 1590) === ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Drinopolský mier (1568)]]'' [[Drinopolský mier (1568)|Mier]] bol nakoniec uzavretý dňa [[17. február|17. februára]] roku [[1568]] v [[Edirne]]. Následne bol obnovený znovu v rokoch [[1576]], [[1584]] a [[1591]]. Počas platnosti [[Drinopolský mier (1568)|Drinopolskej mierovej zmluvy]] (od [[1568]]), vládol síce do roku [[1593]] formálne mier, v skutočnosti však ozbrojené nájazdy osmanských Turkov pokračovali do pohraničných oblastí.  Roku [[1570]] došlo k plieneniu osmanských armád na [[Spišská župa (Uhorsko)|Spiši]]. Následne roku [[1571]] zničili osmanské vojská [[Hodejovský hrad]]. O rok neskôr sa osmanským vojskám podarilo prepadnúť dediny v okolí [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnice]]. Nasledovalo ďalšie zničenie hradu a to [[Modrý Kameň (hrad)|Modrého Kameňa]] roku [[1575]]. Začiatkom októbra roku [[1588]] došlo k [[Bitka pri Szikszó|bitke pri Szikszó]], počas ktorej uhorské vojsko Turkov na hlavu porazilo. Nový ozbrojený konflikt medzi dynastiou rakúskych [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] a [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] opäť vypukol otvorene až v júli roku [[1593]], pričom ten vošiel neskôr do dejín slovenskej historiografie pod názvom ako [[dlhá turecká vojna|pätnásťročná vojna]] ([[1593]] – [[1606]]). == Osmansko-španielske vojny v Stredozemnom mori == === Boje na mori v rokoch 1480 – 1541 === [[Súbor:OttomanJanissariesAndDefendingKnightsOfStJohnSiegeOfRhodes1522.jpg|náhľad|Obliehanie Rodosu v roku [[1522]].]] Osmanská ríša medzitým začala rýchlo vytláčať svojich kresťanských protivníkov na mori. V [[14. storočie|14. storočí]] mali Osmani len malé námorníctvo. V [[15. storočie|15. storočí]] mali Osmania v arzenáli stovky lodí, ktoré útočili na Konštantínopol a vyzývali námorné sily talianskych republík – Benátok a Janova. V roku [[1480]] Osmani neúspešne obliehali ostrov Rodos, pevnosť [[Maltézsky rád|rytierov sv. Jána]]. Keď sa Osmania v roku [[1522]] vrátili, boli úspešnejší a kresťanské mocnosti prišli o dôležitú námornú základňu. Na odvetu viedol [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] mohutnú [[Svätá liga (1576)|Svätú ligu]] 60 000 vojakov proti osmanskému mestu Tunis. Po tom, čo flotila [[Hayreddin Barbarossa|Hayreddina Barbarossu]] bola porazená janovskou flotilou, Karlova armáda vydala 30 000 obyvateľov mesta na smrť mečom. Potom Španieli dosadili k moci priateľskejšieho moslimského vodcu. Kampaň nebola bezvýhradne úspešná; mnohí vojaci [[Svätá liga (1576)|Svätej ligy]] podľahli úplavici, čo bolo pre takú veľkú zámorskú armádu prirodzené. Navyše, veľká časť Barbarossovej flotily nebola v severnej Afrike prítomná a Osmania dosiahli víťazstvo nad Svätou ligou v roku [[1538]] v bitke pri Preveze v západnom Grécku. V roku [[1541]] viedol cisár [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V. Habsburský]] obojživelný útok na osmanskú pevnosť [[Alžír]], ktorú bránil Hasan Aga, taliansky zbeh zo [[Sardínia|Sardínie]]. Keď Karol vystúpil na breh, sprievodnú flotilu Andreu Doriu zničila búrka a mnoho lodí bolo zničených. Karolove pozemné sily sa vydali na pochod smerom k Alžíru, ale výpady [[Janičiar|janičiarov]] zastavili postup a Karol sa stiahol. === Obliehanie Malty (1565) === [[Súbor:Siege of malta 2.jpg|vľavo|náhľad|[[Veľké obliehanie Malty|Obliehanie Malty]], rok [[1565]].]] Napriek strate [[Rodos (ostrov)|Rodosu]] zostal [[Cyprus]] (ostrov vzdialenejší od Európy ako Rodos) Benátkam. Keď sa Svätojánski rytieri presunuli na Maltu, Osmani zistili, že ich víťazstvo na Rodose len posunulo problém; osmanské lode boli často vystavené útokom rytierov, ktorí sa snažili zastaviť osmanskú expanziu na západ. Aby toho nebolo málo, osmanské lode zasiahli mnohé časti [[Južná Európa|južnej Európy]] a okolia Talianska v rámci širšej vojny s [[Francúzske kráľovstvo|Francúzskom]] proti [[Habsburgovci|Habsburgovcom]]. Situácia sa napokon vyostrila, keď sa sultán [[Süleyman I.|Sulejman I.]], víťaz pri [[Rodos (ostrov)|Rodose]] roku [[1522]] a v [[Bitka pri Džerbe|bitke pri Džerbe]], rozhodol roku [[1565]] zničiť základňu rytierov na [[Malta|Malte]]. Prítomnosť osmanskej flotily tak blízko pápežstva znepokojila Španielov, ktorí začali zhromažďovať najprv malé expedičné jednotky (ktoré dorazili včas na obliehanie) a potom väčšiu flotilu, aby ostrov uvoľnili. Ultramoderná pevnosť v tvare hviezdy [[Pevnosť St. Elmo|St. Elmo]] bola dobytá len s veľkými stratami vrátane osmanského generála Turguta Reisa a zvyšok ostrova bol príliš veľký. Napriek tomu barbarské pirátstvo pokračovalo a [[Veľké obliehanie Malty|víťazstvo]] na [[Malta|Malte]] nemalo žiadny vplyv na osmanskú vojenskú silu vo vodách [[Stredozemné more|Stredozemného mora]]. === Boje o ostrov Cyprus a kľúčový obrat pri Lepante (1571) === [[Súbor:Museu Maritim fg04.jpg|náhľad|[[Bitka pri Lepante]], rok [[1571]].]] Po smrti sultána [[Süleyman I.|Sulejmana I.]] roku [[1566]] sa k moci dostal jeho syn a nasledovník menom [[Selim II.]] Zorganizoval mohutnú výpravu s cieľom dobyť ostrov [[Cyprus]] od Benátok. [[Selim II.]] sa rozhodol pomôcť maurskému povstaniu, ktoré vyvolala španielska koruna, aby vykorenila nelojálnych [[Mauri|Maurov]]. Keby sa [[Selim II.|Selimovi II.]] podarilo vylodiť na [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejskom polostrove]], mohol byť odrezaný od sveta, pretože po dobytí [[Cyprus|Cypru]] roku [[1571]] utrpel rozhodujúcu námornú porážku v [[Bitka pri Lepante|bitke pri Lepante]]. [[Svätá liga (1576)|Svätá liga]], ktorú pápež zhromaždil na obranu ostrova, dorazila príliš neskoro na to, aby ho zachránila (napriek 11 mesiacom odporu vo Famaguste); keď zhromaždila toľko dostupných európskych vojenských posíl, bola [[Svätá liga (1576)|Svätá liga]] lepšie zásobená muníciou a výzbrojou a zasadila Osmanom úder. Šanca znovu získať [[Cyprus]] bola premárnená v typických hádkach, ktoré nasledovali po víťazstve, takže keď Benátčania v roku [[1573]] podpísali s Osmanmi mierovú zmluvu. Urobili tak podľa osmanských podmienok. == Veľká turecká vojna a koniec panstva polmesiaca v Uhorsku (1683 – 1699) == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Veľká turecká vojna]]'' Po [[Bitka pri Viedni|obliehaní Viedne]] v septembri roku [[1683]] sa podarilo rakúskej vetve dynastii [[Habsburgovci]] zostaviť veľkú vojenskú koalíciu európskych mocností známu ako [[Svätá liga (1684)|Svätá liga]]. Práve tento akt im umožnil viesť úspešný protiútok proti [[Osmanská ríša|Osmanskej ríši]] a získať [[Uhorsko]] späť pod ich vládu. Dňa [[11. september|11. septembra]] roku [[1697]] sa podarilo cisárskym vojskám pod velením maršala, princa [[Eugen Savojský|Eugena Savojského]] presadiť úspešné víťazstvo nad armádou sultána [[Mustafa II.|Mustafu II.]] veľkolepé [[Bitka pri Zente|víťazstvo pri Zente]] na území severného [[Vojvodina|Srbska]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír et al|titul=Vojenské dejiny Slovenska a Slovákov|vydanie=1|vydavateľ=Ottovo nakladatelství, s.r.o|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7451-469-2|strany=129}}</ref> Táto vojenská porážka pre osmanských Turkov na bojovom poli znamenala to, že došlo k zmareniu nádejí pre obnovenie niekdajšej geopolitickej moci.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KOPČAN|meno=Vojtech|titul=Turecké nebezpečenstvo a Slovensko|vydanie=1|vydavateľ=Veda: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|miesto=Bratislava|rok=1986|strany=163}}</ref> V období od jesene roku [[1698]] až do konca januára roku [[1699]] prebiehali mierové rokovania v meste Sriemske Karlovce.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KÓNYA|meno=Peter et al|titul=Dejiny Uhorska (1000-1918)|vydanie=2|vydavateľ=Citadella|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-89628-59-9|strany=329}}</ref> Dňa [[26. január|26. januára]] roku [[1699]] došlo k uzavretiu [[Karlovský mier|mieru]] medzi vyslancami [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]] a [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a to až na obdobie 25 rokov. Podľa podmienok [[Karlovský mier|mierovej zmluvy]] bolo dané, že práve celé [[Uhorsko]], taktiež [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradsko]], [[Báčka]] a časť [[Slavónia|Slavónie]] pripadla rakúskym [[Habsburgovci|Habsburgovcom]]. Na druhej strane však došlo k ponechaniu Temešvárskeho ejáletu a [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banátu]] pre [[Osmanská ríša|Osmanskú ríšu]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=BADA|meno=Michal|titul=Slovenské dejiny II (1526-1780)|vydanie=1|vydavateľ=Literárne informačné centrum|miesto=Bratislava|rok=2017|isbn=978-80-8119-103-9|strany=150}}</ref> Historici sa zameriavajú na [[Bitka pri Viedni|druhé obliehanie Viedne]] roku [[1683]] s tým, že ho vykresľujú ako rozhodujúce rakúske víťazstvo na bojovom poli, ktoré zachránilo [[Západná kultúra|západnú civilizáciu]] a znamenalo mocenský úpadok [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. == Nové zisky pre rakúskeho orla (1716 – 1718) == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1716 až 1718|Rakúsko-turecká vojna (1716 až 1718)]]'' V období rokov [[1716]] až [[1717]] bola [[habsburská monarchia]] opätovne v ďalšom ozbrojenom konflikte s [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír et al|titul=Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-551-5611-8|strany=143}}</ref> [[Osmanská ríša]] zostávala i naďalej geopolitickou hrozbou pre integritu habsburskej dŕžavy. Cisár [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karol VI. Habsburský]] (uhorský kráľ [[Karol VI. (Svätá rímska ríša)|Karol III.]]) vyhlásil na jar roku [[1716]] vojnu [[Vysoká porta|Vysokej Porte]], pričom v tejto vojne vystupoval ako spojenec [[Benátska republika|Benátskej republiky]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KÓNYA|meno=Peter et al|titul=Dejiny Uhorska (1000-1918)|vydanie=2|vydavateľ=Citadella|miesto=Bratislava|rok=2014|isbn=978-80-89628-59-9|strany=400}}</ref> Dňa [[21. júl|21. júla]] roku [[1718]] došlo k uzavretiu [[Požarevacký mier|mierovej zmluvy]] medzi habsburskou a osmanskou delegáciou v meste [[Požarevac]]. [[Habsburská monarchia]] sa tak územne rozšírila a ziskom [[Banát (Rumunsko a Srbsko)|Banátu]] ale aj časťou [[Bosna (historická krajina)|Bosny]], severného Srbska a Malého Valašska. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=KRŠAK|meno=Pavol|titul=Ottov historický atlas Slovensko|vydanie=3|vydavateľ=Ottovo nakladatelství, s.r.o|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-7360-834-7|strany=255}}</ref> == Odveta osmanských síl a strata balkánskych dŕžav (1737 – 1739) == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1737 až 1739|Rakúsko-turecká vojna (1737 až 1739)]]'' V rokoch [[1737]] až [[1739]] viedli habsburské vojská v spojenectve s armádou [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] ozbrojené boje proti [[Osmanská ríša|Osmanom]] a to pre nadvládu v ďalších územiach na pôde [[Balkánsky polostrov|Balkánskeho polostrova]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír et al|titul=Encyklopédia vojen - Od najstarších čias po súčasnosť|vydanie=1|vydavateľ=Ikar, a.s|miesto=Bratislava|rok=2020|isbn=978-80-551-5611-8|strany=144}}</ref>Boje sa oficiálne skončili dňa [[1. september|1. septembra]] roku [[1739]] a to uzavretím mieru v [[Belehrad|Belehrade]]. [[Habsburská monarchia]] prišla o vládu nad Malým Valašskom a značnou časťou [[Bosna (historická krajina)|Bosny]]. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=SEGEŠ|meno=Vladimír|titul=Storočie dynastických vojen 1688 - 1791|vydanie=1|vydavateľ=Perfekt, a.s|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8226-132-8|strany=185}}</ref> == Epilóg vojen (1788 – 1791) == ''Bližšie informácie v hlavnom článku: [[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1788 až 1791|Rakúsko-turecká vojna (1788 až 1791)]] a [[Svištovský mier]]'' Posledný vojnový stret medzi [[Habsburgovci|Habsburgovcami]] a [[Osmanská ríša|Osmanmi]] prebehol v čase [[Rakúsko-turecká vojna v rokoch 1788 až 1791|rakúsko-tureckej vojny v rokoch 1788 až 1791]], v ktorej [[habsburská monarchia]] bojovala ako spojenec [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] pod korunou [[Katarína II. (Rusko)|Kataríny II. Veľkej]]. Osmansko-habsburské vojny sa napokon definitívne skončili roku [[1791]] v čase panovania cisára [[Leopold II. (Svätá rímska ríša)|Leopolda II. Habsburského]] ako mladšieho brata už zosnulého cisára [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]]<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=ŠVIHRAN|meno=Ladislav|titul=Kto nám vládol|vydanie=2|vydavateľ=Perfekt, a.s|miesto=Bratislava|rok=2016|isbn=978-80-8046-734-0|strany=197}}</ref> Dňa [[4. august|4. augusta]] roku [[1791]] došlo k uzavretiu [[Svištovský mier|mieru]] v meste [[Svištov]] na území terajšieho [[Bulharsko|Bulharska]].<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=TURČAN|meno=Vladimír et al|titul=Dejiny Slovenska – Dátumy, udalosti, osobnosti|vydanie=1|vydavateľ=Slovart, s.r.o|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8085-596-3|strany=233}}</ref> Občasné diplomatické napätie medzi [[Habsburgovci|Habsburgovcami]] a [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] pretrvávalo počas celého [[19. storočie|19. storočia]], ale nikdy proti sebe nebojovali práve v otvorenom boji. [[Habsburská monarchia]] sa medzitým geograficky ale aj vnútropoliticky pretvorila na [[Rakúske cisárstvo]] ([[1804]]) a následne [[Rakúsko-Uhorsko]] ([[1867]]). Práve táto dŕžava pod korunou posledných [[Habsburgovci|Habsburgovcov]], presnejšie pod vládou [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] a [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karola I.]], sa napokon ocitla v [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] v spojenectve s [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]] na strane [[Ústredné veľmoci|Centrálnych mocností]] proti armádam [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], [[Tretia francúzska republika|Francúzska]], [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] a ďalších [[Dohoda (prvá svetová vojna)|dohodových spojencov]]. Obidve impéria po roku [[1918]], teda po skončení [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], zanikli a rozpadli sa na menšie národné štáty. Dynastie a ich panovníci skončili napokon buď ako zosadení alebo vyhostení z územia daných krajín. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Osmanské vojny v Európe]] * [[Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku v rokoch 1526 – 1568|Habsbursko-osmanské vojny v Uhorsku v rokoch 1526 až 1568]] * [[Zoznam kampaní Süleymana I.]] * [[Zoznam vojenských bitiek osmansko-habsburských vojen]] * [[Kráľovské Uhorsko]] * [[Osmanské Uhorsko]] * [[Sedmohradské kniežatstvo (1570 – 1711)|Sedmohradské kniežatstvo (1570 - 1711)]] * [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] * [[Süleyman I.]] * [[Ján I. (Uhorsko)]] == Zdroj == {{Preklad|en|Ottoman–Habsburg wars|1199062390}} [[Kategória:Osmansko-habsburské vojny| ]] [[Kategória:Vojny Habsburskej monarchie]] [[Kategória:Vojny Osmanskej ríše]] 9vlxhnfn79idltl5br03wstyyvt5vjk Eva Mária Chalupová 0 711610 8256564 8241503 2026-08-02T11:08:37Z ~2026-42737-67 301750 8256564 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Eva Mária Chalupová | fotka = | veľkosť fotky = | komentár = | celé meno = | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1942|1|29}} | miesto narodenia = [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčiansky sv. Martin]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] | dátum úmrtia = <!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | prezývky = | alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU v Bratislave]] | povolanie = [[herectvo|herečka]] | roky pôsobenia = | manžel = | priateľ = | deti = | rodičia = | ovplyvnenie = | webstránka = | ostatné ocenenia = }} '''Eva Mária Chalupová''' (* [[29. január]] [[1942]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčiansky sv. Martin]])<ref name="snk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Chalupová, Eva Mária, 1942- | url = https://autority.snk.sk/cgi-bin/koha/opac-authoritiesdetail.pl?authid=155433 | vydavateľ = Slovenská národná knižnica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-29 | miesto = Martin | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240329103839/https://autority.snk.sk/cgi-bin/koha/opac-authoritiesdetail.pl?authid=155433 | dátum archivácie = 2024-03-29 }}</ref> je [[slovensko|slovenská]] [[herectvo|herečka]] a [[Recitácia|recitátorka]].<ref name="tasr-2022" /> == Životopis == Eva Mária Chalupová pochádza z [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]] (niektoré zdroje uvádzajú obec [[Bystrička (okres Martin)|Bystrička]]).<ref name="tasr-2022">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Jubiluje herečka Eva Mária Chalupová, u kolegov známa ako bonžurka | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/magazin/jubiluje-herecka-eva-maria-chalupova/607787-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-01-29 | dátum prístupu = 2024-03-29}}</ref> Študovala na [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|bratislavskom konzervatóriu]] klasický [[balet]] a neskôr začala študovať [[herectvo]] na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]], no štúdium na dva roky prerušila kvôli tomu, že mala možnosť odcestovať do [[Paríž]]a, kde pol roka vystupovala spolu s ansámblom [[SĽUK]]-u. Po príchode z [[Paríž]]a, štúdium na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] dokončila.<ref name="osobnosti.cz">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Eva Mária Chalupová | periodikum = Osobnosti.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zivotopis.osobnosti.cz/eva-maria-chalupova.php | issn = | vydavateľ = Tiscali Media | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2024-03-29}}</ref> Od začiatku 70. rokov bola členkou divadla Poetická scéna a koncom 70. rokov sa stala členkou [[Činohra Slovenského národného divadla|Činohry SND]], kde stvárnila množstvo postáv. Je vášnivou recitátorkou [[Poézia|poézie]] a objavila sa aj vo filmoch a televíznych seriáloch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lisá | meno = Anežka | autor2 = TASR | titul = Vo všetkom sa snaží hľadať krásu. Herečka Eva Mária Chalupová oslavuje okrúhle jubileum | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/01/vo-vsetkom-sa-snazi-hladat-krasu-herecka-eva-maria-chalupova-oslavuje-okruhle-jubileum/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-01-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Od roku [[2026]] je čestnou členkou Kulturologicko-filozofického odboru [[Matica slovenská|Matice slovenskej]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pocta symbolistom a zakladateľom modernej slovenskej poézie | url = https://matica.sk/pocta-symbolistom-a-zakladatelom-modernej-slovenskej-poezie/ | dátum vydania = 2026-06-22 | dátum prístupu = 2026-07-01 | jazyk = sk-SK | meno = Tatiana | priezvisko = Tomková}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|48514}} * {{imdb meno|nm1679629}} * [https://www.ta3.com/relacia/24935/portret-herecky-a-nadsenej-recitatorky-evy-marie-chalupovej Portrét herečky a nadšenej recitátorky Evy Márie Chalupovej] (TA3, 2022) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Chalupová, Eva Mária}} [[Kategória:Osobnosti z Martina]] [[Kategória:Osobnosti z Bystričky]] [[Kategória:Slovenské divadelné herečky]] [[Kategória:Slovenské dabingové herečky]] [[Kategória:Slovenské filmové herečky]] [[Kategória:Slovenské televízne herečky]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]] 0j28etgqt9t4sdpo3f6he62655buk87 Múzeum voskových figurín Madame Tussaudovej 0 712694 8256482 8212728 2026-08-02T03:46:56Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Hollywood_Madame_Tussauds_P4050188.jpg bol odstránený, pretože ho Krd na Commons zmazal. 8256482 wikitext text/x-wiki {{Infobox Múzeum | Meno = Múzeum voskových figurín Madame Tussaudovej | Obrázok = WaxMuseumMadameTussaudsLondon.JPG | Popis obrázka = Od roku 2010 patrí k budove Múzea voskových figurín Madame Tussaudovej bývalé [[Londýnske planetárium]] (veľká kupola vľavo) | Adresa = [[Marylebone Road]]<br />[[City of Westminster]] | Mesto = [[Londýn]] | Krajina = [[Anglicko]]<br />[[Spojené kráľovstvo]] | Rok založenia = [[22. máj]] [[1835]] | Rok zatvorenia = | Typ = Zábavný priemysel | Zbierka = voskové figuríny | Návštevníci = | Súčasť = <!-- Ak je súčasťou väčšieho komplexu múzeí --> | Riaditeľ = | Vedúci = | Kurátor = | Web = [https://www.madametussauds.com/ madametussauds.com] | Commons = Madame Tussauds }} '''Múzeum voskových figurín Madame Tussaudovej''' je svetoznáme múzeum voskových figurín populárnych osobností, ktoré bolo založené dňa [[22. máj]]a [[1835]] v [[Londýn]]e na ulici [[Baker Street]].<ref name="History">[http://www.madametussauds.com/london/about/history/default.aspx "The History of Madame Tussauds"] {{webarchive |url=https://web.archive.org/web/20131013114506/http://www.madametussauds.com/London/About/History/Default.aspx |date=13 October 2013}}. Madame Tussauds.com.</ref><ref name="NYT 2007">{{cite web |last=Rothstein |first=Edward |title=Ripley's Believe It or Not – Madame Tussauds |url=https://www.nytimes.com/2007/08/24/arts/design/24ripl.html |work=[[The New York Times]] |quote=Madame Tussaud (who gave the attraction its now-jettisoned apostrophe) ... |date=24 August 2007 |access-date=12 May 2010}}</ref> Pôvodnou najväčšou atrakciou múzea bola ''Chamber of Horrors'' (''Komnata hrôzy''), t.j. výstava Madame Tussaudovej v Londýne, predstavujúca verejnosti výstavu voskových figurín sériových vrahov a iných neslávne známych historických postáv.<ref name="Berridge">{{cite book |last=Berridge |first=Kate |title=Madame Tussaud: A life in wax |url=https://archive.org/details/madametussaud00kate |publisher=HarperCollins |location=New York |year=2006 |page=4 |isbn=978-0-06-052847-8}}</ref> V roku 1883 pôvodný obmedzený priestor lokality na Baker Street podnietil Tussaudovej vnuka, Josepha Randalla, aby adresu múzea zmenil na jej súčasné londýnske miesto, ktoré sa nachádza na [[Marylebone Road]]. Nové výstavné galérie boli s veľkým úspechom u verejnosti otvorené dňa [[14. júl]]a [[1884]]. Madame Tussaud & Sons bola založená ako súkromná spoločnosť s ručením obmedzeným (Ltd.) v roku [[1889]].<ref>{{cite book |title=The Law Journal Reports Volume 96 |publisher=E.B. Ince |page=328}}</ref> Múzeum voskových figurín Madame Tussaudovej, ktoré je od [[Viktoriánska éra|viktoriánskej éry]] jednou z mnohých hlavných turistických atrakcií v Londýne, návštevníkom predstavuje voskové figuríny slávnych a historických osobností, ako aj populárnych filmových a televíznych postáv, ktoré stvárnili slávni herci.<ref name="tourism">{{cite book |last1=Smith |first1=Andrew |last2=Graham |first2=Anne |title=Destination London. The Expansion of the Visitor Economy |date=2019 |publisher=University of Westminster Press |page=6|quote=Whilst London's appeal is based on historical attractions that date back to Roman times, the city's tourism 'industry' arguably dates back to the nineteenth century. In the period 1820–1840 new facilities were established that still provide the backbone of the city's tourism sector: iconic attractions (London Zoo, Madame Tussauds), leisure settings...}}</ref> V súčasnosti ho prevádzkuje britská zábavná spoločnosť [[Merlin Entertainments]]. Múzeum má pobočky v mestách na štyroch kontinentoch, pričom prvá takáto pobočka bola otvorená v [[Amsterdam]]e v roku 1970.<ref name=":0">{{cite news|url=http://timesofindia.indiatimes.com/india/Madame-Tussauds-to-open-shop-in-Delhi/articleshow/49763438.cms|title=Madame Tussauds' to open shop in Delhi |website=[[The Times of India]]|date=13 November 2015 }}</ref> ==História== ===Pozadie vzniku=== [[Marie Tussaudová]] sa narodila ako Marie Grosholtzová v roku [[1761]] v [[Štrasburg|Štrasburgu]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Jej matka pracovala vo [[Švajčiarsko|švajčiarskom]] [[Bern (mesto)|Berne]]. pre lekára a voskového modelára Philippa Curtiusa. Curtius Marie naučil už v detstve umeniu modelovania z vosku. Keď sa Curtius presťahoval do [[Paríž|Paríža]], Marie a jej matka ho nasledovali.<ref name=denton>{{cite web|url=https://thelegendsoflondon.wordpress.com/2012/05/26/the-baker-street-bazaar/|title=The Baker Street Bazaar|date=26 May 2012|accessdate=2024-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20170202030224/https://thelegendsoflondon.wordpress.com/2012/05/26/the-baker-street-bazaar/|archivedate=2017-02-02}}</ref> Svoju prvú voskovú sochu, ktorou bola postava [[Francúzsko|francúzskeho]] [[Filozof|filozofa]] a [[Osvietenstvo|osvietenského]] [[Spisovateľ|spisovateľa]] [[Voltaire|Voltaira]], Grosholtzová vytvorila v roku [[1777]].<ref>{{cite web|last=Du Plessis |first=Amelia |title=England—Madame Tussauds |url=http://www.england.org.za/madame-tussauds.php |publisher=Informational site about England |access-date=12 July 2011 |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20111213062041/http://www.england.org.za/madame-tussauds.php |archive-date=13 December 2011}}</ref> Ako 17-ročná sa podľa svojich spomienok stala učiteľkou umenia Alžbety, sestry kráľa [[Ľudovít XVI.|Ľudovíta XVI]]. Počas [[Veľká francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] bola tri mesiace vo väzení, no následne ju prepustili.<ref name=denton/> Počas revolúcie Marie Grosholtzová vyrábala voskové modely mnohých prominentných obetí.<ref name=":1">{{Cite web|url=http://www.encyclopedia.com/topic/Marie_Tussaud.aspx|title=Marie Tussaud Facts, information, pictures {{!}} Encyclopedia.com articles about Marie Tussaud|website=Encyclopedia.com |access-date=28 March 2016}}</ref> <gallery> Marie Tussaud Madame Tussaud figure at Madame Tussauds London (33783680082).jpg|Marie Tussaudová pri vyrezávaní voskového diela Madame Tussaud 1761–1850.jpg|Pamätná tabuľa Madame Tussaudovej v múzeu voskových figurín, ktorý založila v Londýne </gallery> Po Curtiusovej smrti v roku 1794, Grosholtzová zdedila jeho rozsiahlu zbierku voskových modelov. Nasledujúcich 33 rokov s touto zbierkou cestovala po Európe a usporiadavala ich výstavy. V roku 1795 sa Marie Grosholtzová vydala za Francoisa Tussauda, prijala jeho priezvisko a premenovala svoju výstavnú show na Madame Tussaud's. V roku 1802 prijala pozvanie od priekopníka [[Laterna Magica|Laterny Magiky]] a hororového divadla, [[Fantazmagória|fantazmagórie]], [[Paul Philidor|Paula Philidora]], aby vystavovala svoje diela spolu s jeho výstavou v divadle Lyceum v Londýne. V tom čase bola na vzostupe v Londýne vlna kreatívnych nápadov. Vo [[West End (Londýn)|West Ende]] sa predstavovali nové divadelné hry, ktoré sa ako prvé začali označovať za [[Melodráma|melodrámy]]. Na pódiu vystúpil [[Joseph Grimaldi]] v svojej postave [[Klaun|klauna s bielou tvárou]] a dňa [[3. september|3. septembra]] [[1802]] vznikla poéma básnika [[William Wordsworth|Williama Wordswortha]] „Sonet skomponovaný pod westminsterským mostom (The Sonnet Composed Upon Westminster Bridge)“ opisujúca Londýn a rieku Temžu.<ref name="Walton">{{cite book |last1=Walton |first1=Geri |title=Madame Tussaud Her Life and Legacy |date=2019 |publisher=Pen & Sword Books |chapter=Chapter 15, page 1}}</ref> Tussaudová priniesla do mixu týchto kreatívnych nápadov všetky svoje posmrtné masky, voskové tváre a busty,<ref name="Walton"/> no znepáčilo sa jej, že ju Phillidor verejnosti neprezentoval a tak sa, rozhodla začať so svojimi nápadmi podnikať samostatne.<ref>{{cite news |title=How Madame Tussaud built her house of wax |url=https://www.nationalgeographic.co.uk/history-and-culture/2018/10/how-madame-tussaud-built-her-house-of-wax |access-date=9 April 2024 |publisher=National Geographic}}</ref> Kvôli [[Napoleonské vojny|napoleonským vojnám]] sa Madame Tussaudová do Francúzska vrátiť nemohla, preto cestovala po [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Veľkej Británii a Írsku]], kde vystavovala svoju zbierku a napokon sa usadila v Londýne. Od roku 1831 mala Madame Tussaudová niekoľko krátkych nájmov na hornom poschodí skupiny budov „Baker Street Bazaar“, ktoré boli na západnej strane Londýna a ulíc [[Baker Street]], [[Dorset Street]] a [[King Street]].<ref>Pilbeam (2006) pp. 102–106</ref> Toto miesto sa stalo súčasťou súdneho sporu o fingovanej smrti, ktorý prebehol v rokoch 1898–1907 pod názvom Druce-Portland case. Sídlo na Baker Street definitívne stalo prvým trvalým miestom pre Múzeum voskových figurín Madame Tussaudovej v roku 1836.<ref>Pilbeam (2006) pp. 100–104</ref> ===Založenie múzea=== [[Súbor:Madame Tussaud affiche 1835.jpg|thumb|Plagát pre výstavu voskových figurín Madamme Tussaudovej, [[Baker Street]], Londýn, 1835]] V roku 1835 sa Marie Tussaudová usadila na Baker Street a otvorila si tam svoje múzeum.<ref name="History"/> Jednou z hlavných atrakcií tohto múzea bola ''Chamber of Horrors'' (''Komnata hrôzy''). Autorstvo tohto názvu sa často pripisuje prispievateľovi do časopisu [[Punch (časopis)|''Punch'']] z roku 1845, ale zdá sa, že ho vytvorila sama Tussaudová a používala ho v reklame už v roku 1843.<ref name="Berridge"/> V tejto časti výstavy boli obete [[Veľká francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] a novovytvorené postavy vrahov a iných zločincov. Do múzea boli pridané aj ďalšie slávne osobnosti vrátane [[Horatio Nelson|Lorda Nelsona]], [[Arthur Wellesley, 1. vojvoda z Wellingtonu|vojvodu z Wellingtonu]], [[Henrich VIII.|Henricha VIII.]] a [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|kráľovnej Viktórie]].<ref>{{cite book |last1=Timbs |first1=John |title=Curiosities of London: Exhibiting the Most Rare and Remarkable Objects of Interest in the Metropolis, with Nearly Sixty Years' Personal Recollections |date=1868 |publisher=Longmans, Green, Reader, and Dyer |page=819}}</ref> Rýchly komerčný úspech Madame Tussaudovej spôsobil, že jej meno sa etablovalo ako značka a múzeum sa stalo priekopníkom v inováciách rôznych foriem propagácie v časoch, keď bol [[Reklama|reklamný priemysel]] ešte len v plienkach.<ref name="Berridge" /> Atraktivita časti výstavy nazvanej ''Sieň slávy (The Hall of Fame)'' mala na verejnosť vo viktoriánskom Londýne veľký vplyv a byť do nej umiestnený v podobe voskovej figuríny bolo pre dotknutú osobnosť definitívnym dôkazom toho, že ako idol získala status [[Celebrita|celebrity]].<ref name="Berridge" /> [[Súbor:Street Advertising (5795814747).jpg|thumb|upright|left|Lepič plagátov umiestňuje oznam o otvorení Komnaty hrôzy, Londýn 1877. Komnata bola 11. apríla 2016 zatvorená a nahradila ju výstava Zážitky [[Sherlock Holmes|Sherlocka Holmesa]].<ref>{{cite news |title=Now you too can play at being Sherlock Holmes |url=https://inews.co.uk/essentials/now-can-play-sherlock-holmes-13201 |access-date=5 July 2020 |agency=iNews}}</ref>]] Iné podniky, ktoré sa nachádzali na Baker Street profitovali z toho, že sa nachádzali v tesnej blízkosti múzea Madame Tussaudovej. V roku 1860 [[Charles Dickens]] označil múzeum za jednu z najpopulárnejších londýnskych atrakcií, keď vo viktoriánskom periodiku [[All the Year Round|''All the Year Round'']] napísal: „Madame Tussaudová je niečo viac ako výstava, je to inštitúcia“.<ref>{{cite book |title=All the Year Round Volume 2 |date=1860 |publisher=Charles Dickens |page=250}}</ref> Vosková figurína Charlesa Dickensa bola v múzeu vystavená tri roky po jeho smrti.<ref>{{cite book |last1=Litvack |first1=Leon |last2=Vanfasse |first2=Nathalie |title=Reading Dickens Differently |date=2020 |publisher=Wiley |page=213}}</ref> Niektoré sochy, ktoré vytvorila samotná Marie Tussaudová, dodnes existujú. Galéria pôvodne obsahovala asi 400 rôznych figúr, ale poškodenie požiarom v roku [[1925]] spojené s ničením počas bombardovania Londýna v Hitlerovej bleskovej vojne, označovanej ako [[Blitzkrieg]], z roku 1941 vážne poškodilo väčšinu takýchto starších modelov. Samotné odliatky sa zachovali a umožnili prerobenie historických voskových figurín, ktoré možno stále vidieť v expozícii histórie múzea. Najstaršou vystavenou postavou je postava [[Madame du Barry]], dielo Curtia z roku 1765 a časť voskových figurín, ktoré zostali Grosholtzovej po jeho smrti. Medzi ďalšie tváre z čias Madamme Tussaudovej patria [[Maximilián Robespierre|Robespierre]] a [[Juraj III. (Veľká Británia)|Juraj III.]]<ref name="Telegraph" /> V roku 1842 Madame Tussaudová vyrobila svoj [[autoportrét]], ktorý je teraz vystavený pri vchode do jej múzea. Marie Tussaudová zomrela v spánku vo veku 88 rokov v Londýne dňa [[16. apríl|16. apríla]] [[1850]].<ref>{{cite book|last=Wilson|first=Scott|title=Resting Places: The Burial Sites of More Than 14,000 Famous Persons, 3d ed.|url=https://books.google.com/books?id=FOHgDAAAQBAJ&pg=PA762|access-date=30 November 2017|date=16 September 2016|publisher=McFarland|isbn=9781476625997|page=762}}</ref> [[File:'Madame Tussauds' in London..jpg|thumb|upright|Vstup do múzea v Londýne]] V roku [[1883]] obmedzený priestor a rastúce náklady na Baker Street podnietili vnuka Madame Tussaudovej, Josepha Randalla, aby zadal výstavbu budovy na súčasnom mieste múzea na [[Marylebone Road]]. Nové výstavné galérie boli úspešne otvorené dňa [[14. júl|14. júla]] [[1884]] a mali veľký úspech.<ref>Pilbeam, ''ibid''. pp. 166, 168–9.</ref> Randall v roku 1881 odkúpil polovičný podiel v podniku svojej sesternice Louisy a spolu so stavebnými nákladmi to viedlo k tomu, že mu zostal príliš nízky kapitál. V roku 1888 preto založil [[spoločnosť s ručením obmedzeným]], aby prilákal nový kapitál, no po nezhodách medzi rodinnými akcionármi táto spoločnosť musela byť rozpustená. Vo februári 1889 bol Tussaud's predaný skupine obchodníkov vedených Edwinom Josiahom Poyserom.<ref>Pilbeam, ''ibid''. p. 170.</ref> V úlohe manažéra a umeleckého vedúceho múzea pokračoval Tussaudovej pravnuk John Theodore Tussaud.<ref name="Telegraph">{{cite news |title=In pictures: The curious history of Madame Tussauds |url=https://www.telegraph.co.uk/travel/destinations/europe/united-kingdom/england/london/articles/madame-tussauds-history-in-pictures/ |access-date=11 April 2024 |work=The Telegraph}}</ref> Prvá zámorská pobočka Madame Tussauds bola otvorená v [[Amsterdam|Amsterdame]] v roku [[1970]].<ref name=":0"/> ===Zmeny vlastníctva=== V roku [[2005]] bolo Múzeum voskových figurín Madame Tussaudovej predané holdingovej spoločnosti [[Dubai International Capital]], za 800 miliónov libier (1,5 miliardy USD). V máji [[2007]] americká investičná spoločnosť [[Blackstone Inc.|The Blackstone Group]] kúpila spoločnosť [[The Tussauds Group]] od dubajského vlastníka za 1,9 miliardy USD.<ref name="auto">{{cite news|url=https://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2007/03/05/AR2007030501369.html|title=Blackstone Buys Madame Tussauds Chain|first=David|last=Cho|date=6 March 2007|newspaper=The Washington Post}}</ref> Tento nový vlastník sa zlúčil s Merlin Entertainments a prevádzku Múzea voskových figurín Madame Tussaudovej prevzala zábavná spoločnosť Merlin.<ref name="auto"/><ref name="telegraph.co.uk">{{cite web|url=https://www.telegraph.co.uk/finance/markets/2812377/Merlin-conjures-up-leaseback-deal.html|title=Merlin conjures up leaseback deal|date=17 July 2007|work=The Daily Telegraph}}</ref> Po akvizícii Tussauds získala spoločnosť Dubai International Capital 20 % podiel v Merlin Entertainment.<ref>{{cite news| url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/business/6419019.stm |work=BBC News| title=Tussauds firm bought in £1bn deal | date=5 March 2007}}</ref> Dňa [[17. júl|17. júla]] 2007, ako súčasť financovania obchodu s Tussauds, Spoločnosť Merlin predala na základe zmluvy o predaji a spätnom prenájme vlastníctvo Madame Tussauds súkromnému investorovi Nickovi Leslauovi a jeho investičnej firme Prestbury.<ref>{{cite news| url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/business/6902797.stm |work=BBC News| title=Alton Towers sold in £622m deal | date=17 July 2007 | access-date=12 May 2010}}</ref> Hoci miesta atrakcií vlastní Prestbury, na základe obnoviteľného 35-ročného prenájmu ich prevádzkuje Merlin..<ref name="telegraph.co.uk"/> ===Súčasný stav=== [[Súbor:Madame Tussauds London - panoramio.jpg|thumb|left|Madame Tussauds (napísané bez apostrofu) vedľa voskovej figuríny [[Kate Winsletová|Kate Winsletovej]] v Londýne]] Múzeum voskových figurín Madame Tussaud je hlavnou turistickou atrakciou v Londýne od svojho otvorenia v 30. rokoch 19. storočia, teda v období, keď sa v meste začal budovať turistický priemysel..<ref name="tourism"/> Do roku 2010 malo múzeum začlenené do svojho západného krídla [[londýnske planetárium]]. Veľká animovaná temná jazda The Spirit of London bola otvorená v roku 1993. Medzi dnešné voskové figuríny v Tussauds patria historické a kráľovské postavy, filmové hviezdy, športové hviezdy, ale aj slávni kriminálnici (špeciálne vrahovia). Od roku 2007 je múzeum známe ako „Madame Tussauds“ (písané bez apostrofu).<ref>{{cite news |title=10 Things You Might Not Know About Madame Tussauds Wax Museum |url=https://www.mentalfloss.com/article/25496/10-things-you-might-not-know-about-madame-tussauds-wax-museum |access-date=15 May 2021 |website=Mental Floss}}</ref> V roku 2009 sa 14 centimetrová vosková figurína Tinker Bell (víla Zvonilka z rozprávky [[James Matthew Barrie|J. M. Barrieho]] ''[[Peter Pan]]'') po jej odhalení v Londýne stala najmenšou postavičkou v histórii múzea.<ref>{{cite news |title=Tinker Bell Immortalized at Madame Tussauds |url=https://www.awn.com/news/tinker-bell-immortalized-madame-tussauds|work=AWN |access-date=15 July 2023}}</ref> Prvá vosková figurína, ktorá bola vyobrazením [[Winston Churchill|Winstona Churchilla]] bola vyrobená v roku 1908. Odvtedy bola figurína tohto politika vyrobená desaťkrát.<ref>Pamela Pilbeam ''Madame Tussaud: And the History of Waxworks''. P.199.</ref> V júli 2008 sa [[Berlín|berlínska]] pobočka Múzea voskových figurín Madame Tussaudovej zaplietla do kontroverzie, keď 41-ročný Nemec prešiel okolo dvoch strážcov a odrezal hlavu voskovej figuríne zobrazujúcej [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]]. Verilo sa, že to bol akt protestu proti zobrazeniu neľútostného diktátora po boku športových hrdinov, filmových hviezd a iných historických osobností. Socha bola odvtedy opravená, no páchateľ sa priznal, že na sochu zaútočil len preto, aby vyhral stávku.<ref>{{cite web |url = http://www.meeja.com.au/index.php?display_article_id=211|title = Adolf Hitler returns to Berlin museum after beheading |publisher = meeja.com.au |date = 14 September 2008|access-date = 14 September 2008|url-status = dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20080919112006/http://www.meeja.com.au/index.php?display_article_id=211|archive-date = 19 September 2008|df = dmy-all}}</ref> Pôvodný model Hitlera, ktorý bol odhalený v múzeu v Londýne v apríli 1933, bol často ničený vandalmi a jeho náhrada z roku 1936 musela byť preto starostlivo strážená.<ref>Pilbeam, ''ibid''. p. 199.</ref><ref>{{cite news|title = Madame Tussauds to repair beheaded Hitler|agency = Associated Press|date = 7 July 2008|url = http://www.nbcnews.com/id/25540602|access-date = 7 July 2008}}</ref><ref>{{cite news |title=Man rips head from Hitler wax figure |url=https://www.reuters.com/article/oddlyEnoughNews/idUSN0547926220080705?feedType=RSS&feedName=oddlyEnoughNews |work=[[Reuters]] |first=Paul |last=Carrel |date=5 July 2008}}</ref> V januári 2016 bola socha Hitlera odstránená zo sekcie Chamber of Horrors v londýnskom múzeu v reakcii na otvorený list zaslaný pracovníkom novín ''The Jewish Journal of Greater Los Angeles''. Po tomto kroku nasledovala rázna podpora pre jej odstránenie zo sociálnych médií.<ref name=jjmadameremoved>{{cite news|last1=Gur-Arieh|first1=Noga|title=Madame Tussauds Museum in London Removed Hitler Figure|url=https://jewishjournal.com/commentary/blogs/180500/madame-tussauds-museum-london-removed-hitler-figure/|access-date=14 June 2021|work=The Jewish Journal of Greater Los Angeles|date=6 January 2016}}</ref> Prvé Múzeum voskových figurín Madame Tussaudovej v [[India|Indii]] otvorili v [[Naí Dillí]] dňa 1. decembra 2017. Jeho prevádzkovateľ, spoločnosť Merlin Entertainments, plánoval v priebehu nasledujúcich desať rokov investíciu vo výške 50 miliónov libier.<ref>[https://www.madametussauds.com/delhi/en/events-and-media/first-look/] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170905100013/https://www.madametussauds.com/delhi/en/events-and-media/first-look/ |date=2017-09-05 }}: "Madame Tussauds (no longer an apostrophe)."</ref><ref>{{cite news|title=Madame Tussauds debuts in Delhi|url=https://www.bbc.com/news/world-asia-india-42193531|work=BBC News|access-date=1 December 2017|date=1 December 2017}}</ref><ref>{{cite web|title=Madame Tussauds Delhi to officially open for public on December 1|url=http://indianexpress.com/article/lifestyle/art-and-culture/madame-tussaud-delhi-india-wax-museum-4961748/|website=The Indian Express|access-date=1 December 2017|date=30 November 2017}}</ref> Nachádza sa v ňom viac ako päťdesiat voskových modelov vrátane osobností z politiky a zábavy, ako sú napríklad [[Ariana Grande]], [[Amitabh Bachchan]], [[Salmán Chán]], [[Katrina Kaif]], [[Sachin Tendulkar]], [[Kim Kardashian]], [[Tom Cruise]], [[Leonardo DiCaprio]], [[Scarlett Johanssonová]], [[Angelina Jolieová]], [[Asha Bhosle]], [[Kapil Dev]] a [[Mary Kom]].<ref>{{cite web|url=https://economictimes.indiatimes.com/industry/miscellaneous/take-a-sneak-peek-into-indias-first-madame-tussauds-in-delhi/wax-figure-of-pm-narendra-modi/slideshow/61262357.cms|title=Take a sneak peek into India's first Madame Tussauds in Delhi – Wax figure of PM Narendra Modi|website=The Economic Times}}</ref> Dňa 30. decembra 2020 holdingová spoločnosť Madame Tussauds v Dillí potvrdila dočasné zatvorenie múzea. Znovu ho otvoril v roku 2022.<ref>{{Cite web|url=https://www.news18.com/news/buzz/madame-tussauds-to-reopen-in-delhi-in-2022-to-offer-discount-for-covid-warriors-jabbed-visitors-3770771.html|title=Madame Tussauds to Reopen in Delhi in 2022, to Offer Discount for Covid Warriors, Jabbed Visitors|date=24 May 2021}}</ref> == Miesta, kde sa múzeá nachádzajú == [[Súbor:Madame Tussauds in Berlin.JPG|thumb|right|200px|Vstup Madame Tussauds v [[Berlín|Berlíne]]]] [[Súbor:Madame Tussauds NYC.jpg|thumb|right|200px|Múzeum Madame Tussaudovej v New Yorku bolo otvorené v roku 2000.]] [[Súbor:Madame Tussauds, Washington, D.C. 2011 crop.jpg|thumb|right|200px|Múzeum Madame Tussaudovej bolo otvorené vo Washingtone, D.C., v roku 2007.]] [[Súbor:Madame Tussaud's Museum in Shanghai, China.jpg|thumb|200px|Múzeum Madame Tussaudovej v Šanghaji v Číne s voskovou figurínou kráľovnej [[Alžbeta II.|Alžbety II.,]] (otvorené v roku 2006)]] === Ázia === * {{flagicon|China}} [[Peking]], [[Čína]] (2014)<ref>{{cite web|url=https://www1.madametussauds.com/beijing|title=Madame Tussauds Beijing|publisher=madametussauds.com|language=zh|access-date=4 May 2017|accessdate=2024-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210112202325/https://www1.madametussauds.com/beijing|archivedate=2021-01-12}}</ref> * {{flagicon|China}} [[Čunking]], Čína (2016)<ref>{{cite web|url=https://www1.madametussauds.com/chongqing/|title=Madame Tussauds Chongqing|publisher=madametussauds.com|language=zh|access-date=4 May 2017|accessdate=2024-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200803154345/https://www1.madametussauds.com/chongqing/|archivedate=2020-08-03}}</ref> * {{flagicon|China}} [[Šanghaj|Shanghai]], Čína (2006)<ref>{{cite web|url=https://www1.madametussauds.com/shanghai/|title=Madame Tussauds Shanghai|publisher=madametussauds.com|language=zh|access-date=4 May 2017|accessdate=2024-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20201103093635/https://www1.madametussauds.com/shanghai/|archivedate=2020-11-03}}</ref> * {{flagicon|China}} [[Wu-chan]], Čína (2013)<ref>{{cite web|url=https://www1.madametussauds.com/wuhan/|title=Madame Tussauds Wuhan|publisher=madametussauds.com|language=zh|access-date=4 May 2017|accessdate=2024-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20210113051032/https://www1.madametussauds.com/wuhan/|archivedate=2021-01-13}}</ref> * {{flagicon|Hong Kong}} [[Hongkong]], Čína (2000)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/hong-kong/zh-hant/|title=Madame Tussauds Hong Kong|publisher=madametussauds.com|language=zh|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|India}} [[Dillí]], [[India]] (2017-2020/2023)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/delhi/en/|title=Madame Tussauds Delhi|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017|accessdate=2024-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200922014714/https://www.madametussauds.com/delhi/en|archivedate=2020-09-22}}</ref><ref>{{cite news | url=https://timesofindia.indiatimes.com/city/noida/madame-tussauds-opens-today-at-noidas-dlf-mall/articleshow/92965689.cms | title=Madame Tussauds Opens Today at Noida's DLF Mall &#124; Noida News – Times of India | website=[[The Times of India]] | date=19 July 2022 }}</ref> * {{flagicon|Japan}} [[Tokio]], [[Japonsko]] (2013)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.jp/ja/|title=Madame Tussauds Tokyo|publisher=madametussauds.com|language=ja|access-date=4 May 2017|accessdate=2024-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20180615165112/https://www.madametussauds.jp/ja/|archivedate=2018-06-15}}</ref> * {{flagicon|Singapore}} [[Singapur]] (2014)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/singapore/en/|title=Madame Tussauds Singapore|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|Thailand}} [[Bangkok]], [[Thajsko]] (2010)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/bangkok/en/|title=Madame Tussauds Bangkok|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|UAE}} [[Dubaj (emirát)|Dubaj]], [[Spojené arabské emiráty]] (2021)<ref>{{Cite web|url=https://www.merlinentertainments.biz/newsroom/news-releases/2021/madame-tussauds-attraction-to-open-in-dubai-in-2021/|title = Madame Tussauds attraction to open in Dubai in 2021}}</ref> === Európa === * {{flagicon|Netherlands}} [[Amsterdam]], [[Holandsko]] (1970)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/amsterdam/nl/|title=Madame Tussauds Amsterdam|publisher=madametussauds.com|language=nl|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|Germany}} [[Berlín]], [[Nemecko]] (2008)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/berlin/de/|title=Madame Tussauds Berlin|publisher=madametussauds.com|language=de|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|United Kingdom}} [[Blackpool (Anglicko)|Blackpool]], [[Spojené kráľovstvo]] (2011)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/blackpool/en/|title=Madame Tussauds Blackpool|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017|accessdate=2024-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200924054342/https://www.madametussauds.com/blackpool/en/|archivedate=2020-09-24}}</ref> * {{flagicon|Hungary}} [[Budapešť]], [[Maďarsko]] (2023)<ref name="hvgarticle">{{Cite web|url=https://hvg.hu/kultura/20230523_Egy_szobaban_Beyonce_Szechenyi_Hszi_Csinping_es_Zambo_Jimmy|title=Egy szobában Beyoncé, Széchenyi, Hszi Csin-ping és Zámbó Jimmy – bemutatták a budapesti Madame Tussauds-t|language=hu|website=hvg.hu|date=23 May 2023 |access-date=23 May 2023}}</ref> * {{flagicon|Turkey}} [[Istanbul]], [[Turecko]] (2016)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/istanbul/tr/|title=Madame Tussauds Istanbul|publisher=madametussauds.com|language=tr|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|United Kingdom}} [[Londýn]], Spojené kráľovstvo (1835)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/london/en/|title=Madame Tussauds London|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|Czech Republic}} [[Praha]], [[Česko]] (2019)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/prague/en/|title=Madame Tussauds Prague|publisher=madametussauds.com|language=cs|access-date=4 May 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20180911002526/https://www.madametussauds.com/prague/en/|archive-date=11 September 2018|url-status=dead}}</ref> * {{flagicon|Austria}} [[Viedeň]], [[Rakúsko]] (2011)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/wien/|title=Madame Tussauds Vienna|publisher=madametussauds.com|language=de|access-date=4 May 2017}}</ref> === Severná Amerika === * {{flagicon|United States}} [[Hollywood]], [[Spojené štáty]] (2009)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/hollywood/en/|title=Madame Tussauds Hollywood|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|United States}} [[Las Vegas]], Spojené štáty (1999)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/las-vegas/en/|title=Madame Tussauds Las Vegas|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|United States}} [[Nashville (Tennessee)|Nashville]], Spojené štáty (2017)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/nashville/en/|title=Madame Tussauds Nashville|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|United States}} [[New York (mesto)|New York]], Spojené štáty (2000)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/new-york/en/|title=Madame Tussauds New York|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|United States}} [[Orlando (Florida)|Orlando]], Spojené štáty (2015)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/orlando/en/|title=Madame Tussauds Orlando|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> * {{flagicon|United States}} [[San Francisco]], Spojené štáty (2014)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/san-francisco/en/|title=Madame Tussauds San Francisco|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017|accessdate=2024-04-25|archiveurl=https://web.archive.org/web/20201013133756/https://www.madametussauds.com/san-francisco/en/|archivedate=2020-10-13}}</ref> * {{flagicon|United States}} [[Washington, D. C.|Washington, D.C.]], Spojené štáty (2007–2021)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com/washington-dc/en/|title=Madame Tussauds Washington D.C.|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> ===Oceánia=== * {{flagicon|Australia}} [[Sydney]], [[Austrália (štát)|Austrália]] (2012)<ref>{{cite web|url=https://www.madametussauds.com.au/en/|title=Madame Tussauds Sydney|publisher=madametussauds.com|access-date=4 May 2017}}</ref> ==Galéria== <gallery class="center" heights="150" widths="150"> File:'Madame Tussaud' herself at 'Madame tussauds waxworks' in London.jpg|Madame Tussaudová v múzeu v Londýne. Jej posmrtná maska je viditeľná v pozadí vľavo. File:The Beatles wax dummies.jpg|[[The Beatles]] File:CharlesandCamila.jpg|Kráľ [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III]] a kráľovná [[Camilla Britská|Camilla]] File:Charlie Chaplin in Madame Tussauds London.jpg|[[Charlie Chaplin]] File:Religious leaders in Madame Tussauds London.jpg|[[Ján Pavol II.|Pápež Ján Pavol II]]., arcibiskup [[Desmond Tutu]], [[Dalajláma XIV.|dalajláma]] a arcibiskup [[Makarios III.]] File:Princess Diana at Madame Tussaud's London - Flickr - skinnylawyer.jpg|[[Diana, princezná z Walesu|Princezná Diana]] File:Jack Sparrow - Johnny Depp (Madame Tussauds).JPG|[[Johnny Depp]] ako [[Piráti z Karibiku (filmy)|Jack Sparrow]] File:Mme Tussaud museum (2847547733).jpg|[[Alžbeta I. (Anglicko)|Alžbeta I.]] File:Kylie Minogue-Wax.jpg|[[Kylie Minogue]] File:Lady Gaga wax figure at Madame Tussauds in London.jpg|[[Lady Gaga]] File:Marilyn Monroe Wax Statue in Madame Tussauds London.jpg|[[Marilyn Monroe]] File:Cristiano Ronaldo figure at Madame Tussauds London (31094131932).jpg|[[Cristiano Ronaldo]] File:Nelson Mandela Wax Statue in Madame Tussauds London.jpg|[[Nelson Mandela]] File:Mohanda Karamchand Gandhi Wax Statue in Madame Tussauds London.jpg|[[Mahatma Gandhi]] File:Adolf Hitler Wax Statue in Madame Tussauds London.jpg|[[Adolf Hitler]] (predtým v sekcii Chamber of Horrors v Londýne) </gallery> == Referencie == {{Referencie|2}} == Literatúra == <!--Please arrange alphabetically by author's surname, or by title if there is no author.--> * {{cite book |last=Berridge |first=Kate |title=Madame Tussaud: A life in wax |location=New York |publisher=HarperCollins |year=2006 |isbn=978-0-06-052847-8 |url=https://archive.org/details/madametussaud00kate }} * {{cite book |last=Chapman |first=Pauline |title=Madame Tussaud's Chamber of Horrors: Two Hundred Years of Crime |location=London |publisher=Constable |year=1984 |isbn=0-09-465620-7}} * {{cite book|last=[[Simon Deakin|Deakin]], Johnston and [[Basil Markesinis|Markesinis]]|title=Markesinis & Deakin's Tort Law|publisher=[[Oxford University Press]]|year=2008|isbn=978-0-19-928246-3|url-access=registration|url=https://archive.org/details/markesinisdeakin0000deak}} * {{cite book |editor-last=Hervé |editor-first=Francis |title=Madame Tussaud's Memoirs and Reminiscences of France, forming an abridged history of the French Revolution |url=https://archive.org/details/b29336739 |location=London |publisher=Saunders & Otley |year=1838}} * {{Cite journal |last=McCallam |first=David |title=Waxing Revolutionary: Reflections on a Raid on a Waxworks at the Outbreak of the French Revolution |journal=French History |volume=16 |issue=2 |pages=153–173 |doi=10.1093/fh/16.2.153 |year=2002}}. * {{cite book |last = Moran |first = Michelle |author-link = Michelle Moran |title = Madame Tussaud: A Novel of the French Revolution |publisher = [[Crown Publishing Group|Crown]] |year = 2011 |isbn = 978-0-307-58865-4 |url = https://archive.org/details/madametussaudnov00mora }} * {{cite book |last = Pilbeam |first = Pamela |author-link = Pamela Pilbeam |title = Madame Tussaud: And the History of Waxworks |publisher = [[Continuum International Publishing Group]] |year = 2006 |isbn = 1-85285-511-8 |url = https://books.google.com/books?id=0XN85Rm85jEC |pages = 100–104 }} == Iné projekty == {{Projekt|commons=Category:Madame Tussauds}} == Zdroj == {{Preklad|en|Madame Tussauds|1220778524}} [[Kategória:City of Westminster]] [[Kategória:Londýnske múzeá a galérie]] evfqe4h2d1vwb2z0d24t9ybs0txyv85 NordVPN 0 713454 8256317 8250963 2026-08-01T13:46:55Z Ross-310 236619 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|2|0 */ 8256317 wikitext text/x-wiki {{Infobox Softvér |názov=NordVPN |obrázok=NordVPN logo (2025).png |vývojár=NordVPN s.a.<ref>{{Cite web|url=https://my.nordaccount.com/legal/terms-of-service/|title=General Terms of Service|website=nordaccount.com|access-date=April 23, 2021}}</ref><ref>{{Cite web|url=https://apps.apple.com/us/developer/nordvpn-s-a/id1548694093|title=Nordvpn S.A.|website=[[App Store (iOS/iPadOS)|App Store]]|access-date=April 23, 2021}}</ref> |operačný systém=<nowiki/> * [[Android]] * [[iOS]] * [[Linux]] * [[macOS]] * [[Microsoft Windows|Windows]] * [[Android TV]] * [[ChromeOS]] |webová stránka={{URL|https://nordvpn.com}} |licencia=Linux client: GPLv3 only {{URL|https://github.com/NordSecurity/nordvpn-linux}} |voľný parameter1 názov=Platforma |voľný parameter1=<nowiki/> *[[Osobný počítač]] *[[smartphone]] *[[router]] *[[Smart TV]]}} '''NordVPN''' je služba VPN poskytovaná spoločnosťou Nordsec Ltd s aplikáciami pre [[Microsoft Windows]], [[macOS]], [[Linux (operačný systém)|Linux]], [[Android (operačný systém)|Android]], [[iOS]] a [[Android TV]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN: VPN Fast & Secure | url = https://apps.apple.com/us/app/nordvpn-vpn-fast-secure/id905953485 | vydavateľ = App Store | dátum vydania = 2024-05-06 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en-US}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=How can I protect myself from government snoopers?|url=https://www.theguardian.com/technology/askjack/2016/nov/24/how-can-i-protect-myself-from-government-snoopers|periodikum=The Guardian|dátum=2016-11-24|dátum prístupu=2024-05-15|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Jack|priezvisko=Schofield}}</ref> Manuálne nastavenie je k dispozícii pre bezdrôtové smerovače, zariadenia NAS a iné platformy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN Launches Android TV App | url = https://www.lifehacker.com.au/2018/06/nordvpn-launches-android-tv-app/ | dátum vydania = 2018-06-18 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en-AU | priezvisko = anthonycaruana}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN arrives on Apple's tvOS | url = https://www.engadget.com/nordvpn-comes-to-the-apple-tv-162030095.html | vydavateľ = Engadget | dátum vydania = 2023-12-18 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en-US}}</ref> NordVPN vyvíja spoločnosť Nord Security (Nordsec Ltd), ktorá vytvára softvér pre [[Počítačová bezpečnosť|kybernetickú bezpečnosť]] , a pôvodne ju podporoval [[Litva|litovský]] startupový akcelerátor a podnikateľský inkubátor Tesonet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN In-Depth Review: A Reliable VPN For Security And Performance | url = https://fossbytes.com/nordvpn-review-secure-vpn/ | dátum vydania = 2017-10-29 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en-US | meno = Aditya | priezvisko = Tiwari}}</ref> NordVPN pôsobí pod jurisdikciou [[Panama (štát)|Panamy]], pretože krajina nemá žiadne povinné právne predpisy o uchovávaní údajov a nie je členom aliancií na zdieľanie spravodajských informácií [[Five Eyes]] alebo [[Fourteen Eyes]]. Jej kancelárie sa nachádzajú v [[Litva|Litve]], [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], [[Panama (štát)|Paname]] a [[Holandsko|Holandsku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How to set up NordVPN on the Raspberry Pi | url = https://pimylifeup.com/raspberry-pi-nordvpn/ | vydavateľ = Pi My Life Up | dátum vydania = 2018-10-15 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en-US | priezvisko = Gus}}</ref> NordVPN vydala svojho linuxového klienta iba za podmienok GPLv3.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Who Owns NordVPN? Can You Really Trust This VPN? | url = https://www.technadu.com/who-owns-nordvpn/295187/ | dátum vydania = 2021-08-18 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en-US | meno = Novak | priezvisko = Bozovic}}</ref> == História == NordVPN založila v roku 2012 skupina priateľov z detstva, medzi ktorými bol aj Tomas Okmanas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN In-Depth Review: A Reliable VPN For Security And Performance | url = https://fossbytes.com/nordvpn-review-secure-vpn/ | dátum vydania = 2017-10-29 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en-US | meno = Aditya | priezvisko = Tiwari}}</ref> Koncom mája roku 2016 predstavila aplikáciu pre [[Android (operačný systém)|Android]], po ktorej nasledovala aplikácia pre [[iOS]] v júni toho istého roku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Meet Nord Security: The company behind NordVPN wants to be your one-stop privacy suite | url = https://www.zdnet.com/article/meet-nordsec-the-company-behind-nordvpn-wants-to-be-your-one-stop-privacy-suite/ | vydavateľ = ZDNET | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en}}</ref> V októbri roku 2017 spustila rozšírenie prehliadača pre prehliadač [[Google Chrome]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Security | url = https://www.techrepublic.com/topic/security/ | vydavateľ = TechRepublic | dátum vydania = 2024-05-07 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en-US}}</ref> V júni roku 2018 spustila služba aplikáciu pre [[Android TV]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN Launches Extension For Google Chrome Browser | url = https://www.androidheadlines.com/2017/10/nordvpn-launches-extension-google-chrome-browser.html | dátum vydania = 2017-10-03 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en-US | meno = Mark | priezvisko = Real}}</ref> K júnu roku 2021 prevádzkovala NordVPN 5 600 serverov v 59 krajinách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN Is Now Available On Android TV | url = https://www.androidheadlines.com/2018/06/nordvpn-is-now-available-on-android-tv.html | dátum vydania = 2018-06-19 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en-US | meno = Alexander | priezvisko = Maxham}}</ref> V marci roku 2019 bolo oznámené, že NordVPN dostala od ruských orgánov smernicu, aby sa pripojila k štátom sponzorovanému registru zakázaných webových stránok, čo by zabránilo ruským používateľom NordVPN obchádzať štátnu cenzúru. NordVPN mala údajne jeden mesiac na to, aby tejto smernici vyhovela alebo v opačnom prípade by čelila zablokovaniu zo strany ruských orgánov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN arrives on Apple's tvOS | url = https://www.engadget.com/nordvpn-comes-to-the-apple-tv-162030095.html | vydavateľ = Engadget | dátum vydania = 2023-12-18 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en-US}}</ref> Poskytovateľ odmietol vyhovieť žiadosti a 1. apríla vypol svoje ruské servery. V dôsledku toho NordVPN stále pôsobí v [[Rusko|Rusku]], ale jej ruskí používatelia nemajú prístup k miestnym serverom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN review 2024 | url = https://www.techradar.com/reviews/nordvpn | vydavateľ = TechRadar | dátum vydania = 2022-10-24 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en | meno = Mike WilliamsContributions from Anthony | priezvisko = Spadafora | meno2 = Mo | priezvisko2 = Harber-Lamond | meno3 = Andreas Theodorou last | priezvisko3 = updated}}</ref> V septembri roku 2019 oznámila NordVPN založenie NordVPN Teams, [[Virtuálna privátna sieť|VPN]] riešenie zamerané na malé a stredné podniky, vzdialené tímy a nezávislých pracovníkov, ktorí potrebujú bezpečný prístup k pracovným zdrojom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia Threatens to Block Popular VPN Services to Prevent Website Access | url = https://www.themoscowtimes.com/2019/03/29/russia-threatens-to-block-popular-vpn-services-to-prevent-website-access-a65007 | vydavateľ = The Moscow Times | dátum vydania = 2019-03-29 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en | priezvisko = Reuters}}</ref> O dva roky neskôr sa NordVPN Teams premenovali na NordLayer a prešli na obchodné riešenia SASE.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russian VPN Ban – What Happens Next? Can VPNs Be Fully & Completely Blocked in Russia? | url = https://www.technadu.com/russian-vpn-ban-what-happens-next-can-vpns-be-fully-completely-blocked-in-russia/63334/ | dátum vydania = 2019-03-30 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en-US | meno = Novak | priezvisko = Bozovic}}</ref> Tlačové zdroje citovali nárast trhu s technológiou SASE ako jeden z kľúčových faktorov premenovania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN Teams is a VPN solution for businesses | url = https://www.techradar.com/news/nordvpn-teams-is-a-vpn-solution-for-businesses | vydavateľ = TechRadar | dátum vydania = 2019-09-12 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en | meno = Anthony Spadafora | priezvisko = published}}</ref> 29. októbra 2019 oznámila NordVPN ďalšie audity a verejný program odmien za odhalenie chýb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Goodbye NordVPN Teams – Hello NordLayer! | url = https://nordlayer.com/blog/bye-nordvpn-teams-hello-nordlayer/ | vydavateľ = nordlayer.com | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en}}</ref> Odmena za odhalenie chýb bola spustená v decembri roku 2019 a v rámci nej sa výskumníkom ponúkajú peňažné odmeny za nahlásenie kritických nedostatkov v službe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Paulius Masiliauskas | titul = NordVPN Teams rebrands as NordLayer, moves towards SASE business solutions | url = https://cybernews.com/news/nordvpn-teams-business-solution-rebrands-as-nordlayer/ | dátum vydania = 2021-09-28 | dátum prístupu = }}</ref> V decembri roku 2019 sa NordVPN stala jedným z piatich zakladajúcich členov novovytvorenej „VPN Trust Initiative“, ktorá sľubuje podporu online bezpečnosti, ako aj väčšiu samoreguláciu a transparentnosť v tomto odvetví.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN Beefs Up Security With Audit, Bug Bounty Program | url = https://uk.pcmag.com/nordvpn/123311/nordvpn-beefs-up-security-with-audit-bug-bounty-program | vydavateľ = PCMag UK | dátum vydania = 2019-10-29 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en-gb}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN boosts security with new bug bounty program | url = https://www.techradar.com/news/nordvpn-boosts-security-with-new-bug-bounty-program | vydavateľ = TechRadar | dátum vydania = 2019-12-10 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en | meno = Anthony Spadafora | priezvisko = published}}</ref> V roku 2020 oznámila iniciatíva 5 kľúčových oblastí zamerania: bezpečnosť, súkromie, reklamné postupy, zverejňovanie a transparentnosť a sociálna zodpovednosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Industry-Leading i2Coalition Launches ‘VPN Trust Initiative’ for Promoting Internet Safety | url = https://www.technadu.com/i2coalition-launches-vpn-trust-initiative/87369/ | dátum vydania = 2019-12-12 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en-US | meno = Novak | priezvisko = Bozovic}}</ref> V auguste roku 2020 oznámil Troy Hunt, austrálsky odborník na [[webovú bezpečnosť]] a zakladateľ služby Have I Been Pwned?, partnerstvo s NordVPN ako strategickým poradcom. Na svojom blogu opísal Hunt túto úlohu ako „prácu s NordVPN na ich nástrojoch a zasielaní správ s cieľom pomôcť im urobiť zo skvelého produktu ešte lepší.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Can a New Alliance Help VPN Companies Prove Themselves Trustworthy? | url = https://uk.pcmag.com/opinion/124170/can-a-new-alliance-help-vpn-companies-prove-themselves-trustworthy | vydavateľ = PCMag UK | dátum vydania = 2019-12-19 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en-gb}}</ref> V roku 2022 uzavrela NordVPN svoje fyzické servery v [[India|Indii]] v reakcii na príkaz CERT-In, aby VPN spoločnosti uchovávali osobné údaje spotrebiteľov po dobu piatich rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Yahoo {{!}} Mail, Wetter, Suche, Nachrichten, Finanzen, Sport & mehr | url = https://de.yahoo.com/ | vydavateľ = de.yahoo.com | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = de-DE}}</ref> V apríli roku 2022 získala materská spoločnosť NordVPN Nord Security 100 miliónov dolárov v kole financovania pod vedením spoločnosti Novator. Ocenenie spoločnosti dosiahlo 1,6 miliardy dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I'm Partnering with NordVPN as a Strategic Advisor | url = https://www.troyhunt.com/im-partnering-with-nord-as-a-strategic-adviser/ | vydavateľ = Troy Hunt | dátum vydania = 2020-08-06 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en}}</ref> == Technológia == NordVPN presmerováva internetovú prevádzku všetkých používateľov prostredníctvom vzdialeného servera prevádzkovaného službou, čím skrýva ich [[Adresa IP|IP adresu]] a zašifruje všetky prichádzajúce a odchádzajúce údaje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Expressvpn: After Surfshark and ExpressVPN, now NordVPN to shut down India servers | url = https://www.gadgetsnow.com/tech-news/after-surfshark-and-expressvpn-now-nordvpn-to-to-shut-down-india-servers/articleshow/92211578.cms | vydavateľ = Gadgets Now | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en}}</ref> Na šifrovanie používa NordVPN vo svojich aplikáciách technológie [[OpenVPN]] a [[Internet Key Exchange v2]]/[[IPsec]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nord Security raises its first-ever funding, $100M | url = https://techcrunch.com/2022/04/06/nord-security-the-startup-behind-nordvpn-raises-its-first-ever-funding-100m-at-a-1-6b-valuation/ | vydavateľ = TechCrunch | dátum vydania = 2022-04-06 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en-US | meno = Ingrid | priezvisko = Lunden}}</ref> a v roku 2019 predstavila aj vlastnú technológiu NordLynx.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 5 Best VPN Services Of 2024 – Forbes Advisor | url = https://www.forbes.com/advisor/business/software/best-vpn/#4cba32f770cd | vydavateľ = www.forbes.com | dátum prístupu = 2024-05-15}}</ref> NordLynx je nástroj VPN založený na protokole WireGuard, ktorého cieľom je lepší výkon ako tunelovacie protokoly IPsec a tunelovacie protokoly OpenVPN.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How to choose a security protocol in the NordVPN Windows and Android apps | url = https://www.techradar.com/how-to/how-to-choose-a-security-protocol-in-the-nordvpn-windows-and-android-apps | vydavateľ = TechRadar | dátum vydania = 2018-07-26 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en | meno = Desire Athow | priezvisko = published}}</ref> Podľa testov vykonaných spoločnosťou Wired UK produkuje NordLynx za určitých podmienok „zvýšenie rýchlosti o stovky MB/s“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The VPN Industry Is on the Cusp of a Major Breakthrough | url = https://uk.pcmag.com/vpn/122116/the-vpn-industry-is-on-the-cusp-of-a-major-breakthrough | vydavateľ = PCMag UK | dátum vydania = 2019-08-14 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en-gb}}</ref> V apríli roku 2020 oznámila NordVPN postupné zavedenie protokolu NordLynx založeného na technológii WireGuard na všetkých svojich platformách.<ref>{{Citácia knihy|titul=Applied Cryptography and Network Security: 16th International Conference, ACNS 2018, Leuven, Belgium, July 2-4, 2018, Proceedings|url=https://books.google.de/books?id=UKJfDwAAQBAJ&pg=PA3&redir_esc=y#v=onepage&q&f=false|vydavateľ=Springer|rok=2018-06-11|isbn=978-3-319-93387-0|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: UKJfDwAAQBAJ|meno=Bart|priezvisko=Preneel|meno2=Frederik|priezvisko2=Vercauteren}}</ref> Širšej implementácii predchádzalo celkovo 256 886 testov, ktoré zahŕňali 47 virtuálnych strojov na deviatich rôznych poskytovateľoch, v 19 mestách a ôsmich krajinách. Testy ukázali vyššiu priemernú rýchlosť sťahovania a nahrávania ako OpenVPN aj [[IKEv2]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Cloudflare 1.1.1.1 with Warp review: faster browsing, but not a real VPN|url=https://www.wired.com/story/cloudflare-1111-with-warp/|periodikum=Wired|dátum prístupu=2024-05-15|issn=1059-1028|jazyk=en-US|meno=K. G.|priezvisko=Orphanides}}</ref> Kedysi NordVPN používala aj pripojenia L2TP/IPSec a dvojbodový tunelovací protokol (PPTP) pre smerovače, ale tie boli neskôr odstránené, pretože boli do značnej miery zastarané a nezabezpečené. NordVPN má desktopové aplikácie pre [[Microsoft Windows|Windows]], [[macOS]] a [[Linux (operačný systém)|Linux]], ako aj mobilné aplikácie pre [[Android (operačný systém)|Android]] a [[iOS]] a aplikáciu [[Android TV]]. Predplatitelia tiež získajú prístup k šifrovaným rozšíreniam proxy pre prehliadače Chrome a [[Mozilla Firefox|Firefox]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN is about to get a lot faster — thanks to WireGuard | url = https://www.tomsguide.com/news/wireguard-nordvpn-nordlynx | vydavateľ = Tom's Guide | dátum vydania = 2020-04-22 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en | meno = Paul Wagenseil | priezvisko = published}}</ref> Predplatitelia môžu pripojiť až šesť zariadení súčasne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN Implements NordLynx “WireGuard” on All Its Platforms | url = https://www.technadu.com/nordvpn-nordlynx-wireguard-implementation-all-platforms/99794/ | dátum vydania = 2020-04-24 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en-US | meno = Bill | priezvisko = Toulas}}</ref> V novembri roku 2018 NordVPN tvrdila, že jej politika bez protokolov bola overená prostredníctvom auditu spoločnosti [[PricewaterhouseCoopers]] AG.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN review: A great choice for Netflix fans, but who’s running the show? | url = https://www.pcworld.com/article/406987/nordvpn-vpn-review.html | vydavateľ = PCWorld | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN Review 2024: A Fast, Feature-Packed VPN | url = https://www.cnet.com/tech/services-and-software/nordvpn-review/ | vydavateľ = CNET | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en}}</ref> V roku 2020 prešla NordVPN druhým bezpečnostným auditom spoločnosti PricewaterhouseCoopers AG. Testovanie bolo zamerané na štandardné VPN od NordVPN, dvojitú VPN, zakalenú (XOR) VPN, P2P servery a centrálnu infraštruktúru produktu. Audit potvrdil, že politika ochrany osobných údajov spoločnosti bola dodržaná a politika bez protokolovania bola opäť pravdivá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordSecurity/nordvpn-linux | url = https://github.com/NordSecurity/nordvpn-linux | dátum vydania = 2024-05-15 | dátum prístupu = 2024-05-15 | poznámka = original-date: 2023-03-10T18:04:52Z}}</ref> V roku 2021 dokončila NordVPN bezpečnostný audit aplikácie, ktorý vykonala bezpečnostná výskumná skupina VerSprite. VerSprite vykonala [[Penetračný test|penetračné testovanie]] a podľa spoločnosti neboli zistené žiadne kritické zraniteľné miesta. Jedna chyba a niekoľko chýb, ktoré sa našli v audite, boli odvtedy napravené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN | url = https://uk.pcmag.com/vpn/40845/nordvpn | vydavateľ = PCMag UK | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en-gb}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=The Best VPNs to Protect Yourself Online|url=https://www.wired.com/story/best-vpn/|periodikum=Wired|dátum prístupu=2024-05-15|issn=1059-1028|jazyk=en-US|meno=Scott|priezvisko=Gilbertson}}</ref> V októbri roku 2020 začala NordVPN spúšťať svoje prvé kolokované servery vo [[Fínsko|Fínsku]] na zabezpečenie [[Hardvér|hardvérového]] perimetra. Servery založené na pamäti RAM sú plne vlastnené a prevádzkované NordVPN v snahe udržať si plnú kontrolu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Independent audit confirms NordVPN's no-log policy for the second time | url = https://www.tomsguide.com/news/independent-audit-confirms-nordvpns-no-log-policy-for-the-second-time | vydavateľ = Tom's Guide | dátum vydania = 2020-07-01 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en | meno = Mo Harber-Lamond last | priezvisko = updated}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN Completed Aggressive Security Audit by VerSprite With No Worrying Findings | url = https://www.technadu.com/nordvpn-completed-aggressive-security-audit-versprite-no-worrying-findings/285492/ | dátum vydania = 2021-06-23 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en-US | meno = Bill | priezvisko = Toulas}}</ref> V decembri roku 2020 začala NordVPN so zavádzaním serverov s rýchlosťou 10 Gbit/s v celej sieti, čím priniesla zlepšenie z predchádzajúceho štandardu 1 Gbit/s. Servery spoločnosti v [[Amsterdam|Amsterdame]] a [[Tokio|Tokiu]] boli prvé, ktoré podporovali rýchlosť 10 Gbit/s, a do 21. decembra 2020 bolo viac ako 20 % siete spoločnosti aktualizovaných.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN passes major security test | url = https://www.techradar.com/news/nordvpn-passes-major-security-test | vydavateľ = TechRadar | dátum vydania = 2021-06-22 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en | meno = Anthony Spadafora | priezvisko = published}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN unleashes colocated servers for greater security | url = https://www.techradar.com/news/nordvpn-unleashes-colocated-servers-for-greater-security | vydavateľ = TechRadar | dátum vydania = 2020-10-06 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en | meno = Desire Athow | priezvisko = published}}</ref> V januári roku 2022 vydala NordVPN nástroj s otvoreným zdrojovým kódom na testovanie rýchlosti VPN, ktorý je k dispozícii na stiahnutie na [[GitHub]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = One year after server hackers left NordVPN red-faced, firm's first colocated setup is online | url = https://www.theregister.com/2020/10/12/roundup_week_oct9/ | vydavateľ = www.theregister.com | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en | meno = Shaun Nichols in San | priezvisko = Francisco}}</ref> === Ďalšie funkcie === Okrem všeobecne používaných serverov VPN ponúka poskytovateľ servery na špecifické účely vrátane [[Sieť so vzájomným sprístupňovaním|zdieľania P2P]], dvojitého šifrovania a pripojenia k anonymnej sieti [[Tor (sieť)|Tor]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN begins worldwide speed upgrade with 10Gbps server rollout | url = https://www.tomsguide.com/news/nordvpn-begins-worldwide-speed-upgrade-with-10gbps-server-rollout | vydavateľ = Tom's Guide | dátum vydania = 2020-12-25 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en | meno = Mo Harber-Lamond | priezvisko = published}}</ref> NordVPN ponúka tri možnosti predplatného: mesačné, ročné a dvojročné. NordVPN tiež vyvíja bezpečnostnú funkciu CyberSec pre platformy Windows, macOS a Linux, ktorá funguje ako blokátor reklám a tiež automaticky blokuje webové stránky známe ako hostitelia škodlivého softvéru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = This VPN giant is getting a major speed upgrade | url = https://www.techradar.com/news/this-vpn-giant-is-getting-a-major-speed-upgrade | vydavateľ = TechRadar | dátum vydania = 2020-12-21 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en | meno = Anthony Spadafora | priezvisko = published}}</ref> V novembri roku 2020 spustila NordVPN funkciu, ktorá skúma temný web, aby zistila, či boli odhalené osobné údaje používateľa. Keď funkcia Dark Web Monitor nájde všetky prihlasovacie údaje, ktoré unikli, odošle upozornenie v reálnom čase a vyzve používateľa, aby si zmenil dotknuté heslá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN wants to help you test the speed of your VPN connection | url = https://www.techradar.com/news/nordvpn-wants-to-help-you-test-the-speed-of-your-vpn-connection | vydavateľ = TechRadar | dátum vydania = 2022-01-12 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en | meno = Anthony Spadafora | priezvisko = published}}</ref> Vo februári roku 2022 predstavila NordVPN [[Antivírusový softvér|antivírusovú]] funkciu, ktorá je k dispozícii ako súčasť bežnej licencie VPN. Funkcia ochrany pred hrozbami blokuje webové sledovače, varuje používateľov pred škodlivými webovými stránkami a blokuje stiahnuté súbory, ktoré obsahujú [[Malware|škodlivý softvér]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN | url = https://uk.pcmag.com/vpn/40845/nordvpn | vydavateľ = PCMag UK | dátum vydania = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en-gb}}</ref> Od marca roku 2022 je táto funkcia k dispozícii v aplikáciách pre Windows a macOS a funguje bez pripojenia k serveru VPN.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN adds Dark Web credential monitor to protect your identity | url = https://www.techradar.com/news/nordvpn-adds-dark-web-credential-monitor-to-protect-your-identity | vydavateľ = TechRadar | dátum vydania = 2020-11-16 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en | meno = Barclay Ballard | priezvisko = published}}</ref> V júni roku 2022 spustila NordVPN funkciu Meshnet, ktorá umožňuje používateľom vytvoriť si vlastnú súkromnú sieť prepojením až 60 zariadení. Niektoré z podporovaných [[Prípad použitia|prípadov použitia]] zahŕňajú zdieľanie súborov medzi rôznymi zariadeniami, [[Hra viacerých hráčov|hranie hier pre viacerých hráčov]] a virtuálne smerovanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN to Offer Antivirus Through Built-In 'Threat Protection' Feature | url = https://www.pcmag.com/news/nordvpn-to-offer-antivirus-through-built-in-threat-protection-feature | vydavateľ = PCMAG | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en}}</ref> == Výskum == V roku 2021 vykonala NordVPN štúdiu o gramotnosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktorá skúmala 48 063 respondentov zo 192 krajín o ich digitálnych návykoch a hodnotila ich znalosti na stupnici od 1 do 100. Na čele zoznamu bolo [[Nemecko]], po ktorom nasledovalo Holandsko a [[Švajčiarsko]]. Celkové globálne skóre bolo 65,2/100.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN Threat Protection: what is it and how to use it | url = https://www.techradar.com/vpn/nordvpn-threat-protection | vydavateľ = TechRadar | dátum vydania = 2022-03-04 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en | meno = Chiara Castro last | priezvisko = updated}}</ref> V júli roku 2021 vydala NordVPN správu, ktorá načrtla šírenie inteligentných zariadení a sentiment spotrebiteľov, pokiaľ ide o ich bezpečnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN users can now create their own private network with new Meshnet feature | url = https://www.techradar.com/news/nordvpn-users-can-create-their-own-private-network-with-new-meshnet-feature | vydavateľ = TechRadar | dátum vydania = 2022-06-20 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en | meno = Chiara Castro last | priezvisko = updated}}</ref> Prieskum na vzorke 7 000 ľudí ukázal, že zatiaľ čo 95 % ľudí vo Veľkej Británii malo vo svojej domácnosti nejaký druh zariadenia [[Internet vecí|IoT]], takmer pätina neprijala žiadne opatrenia na svoju ochranu. Podobné odpovede boli zaznamenané aj u respondentov z iných krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = India fails in cybersecurity literacy test: Study - ET CIO | url = https://cio.economictimes.indiatimes.com/news/corporate-news/india-fails-in-cybersecurity-literacy-test-study/83910033 | vydavateľ = ETCIO.com | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en | priezvisko = www.ETCIO.com}}</ref> V tom istom roku vydala NordVPN správu o zdieľaní zariadení na pracovisku. Štúdia zistila, že manažéri majú päťkrát vyššiu pravdepodobnosť, že budú zdieľať svoje pracovné zariadenia ako ich zamestnanci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Security | url = https://www.techrepublic.com/topic/security/ | vydavateľ = TechRepublic | dátum vydania = 2024-05-07 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en-US}}</ref> NordVPN tiež vykonala štúdiu o čase, ktorý ľudia trávia online. V prieskume na 2 000 dospelých vo Veľkej Británii NordVPN zistila, že Briti v priemere trávia online 59 hodín týždenne, čo predstavuje 22 rokov života.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Many users are still doing nothing to protect our IoT devices | url = https://www.techradar.com/news/many-users-are-still-doing-nothing-to-protect-our-iot-devices | vydavateľ = TechRadar | dátum vydania = 2021-07-21 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en | meno = Sead Fadilpašić | priezvisko = published}}</ref> V roku 2023 uskutočnila NordVPN štúdiu, ktorá analyzovala šesť miliónov ukradnutých údajov o platobných kartách predaných nezákonne na trhoch na temnom webe. Viac ako polovica ohrozených kariet bola vydaná v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], po ktorých nasledovala India a Spojené kráľovstvo. Dve tretiny ukradnutých kariet boli spojené s osobnými údajmi, ako sú adresy, telefónne čísla a e-mailové adresy, čo spôsobilo, že obete boli náchylné na to, aby čelili krádeži identity.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sharing devices at work could be your company's biggest security risk | url = https://www.techradar.com/news/sharing-devices-at-work-could-be-your-companys-biggest-security-risk | vydavateľ = TechRadar | dátum vydania = 2021-06-21 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en | meno = Sead Fadilpašić | priezvisko = published}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=How much time do Britons spend online?|url=https://www.independent.co.uk/life-style/uk-time-spent-online-poll-b1835674.html|periodikum=The Independent|dátum=2021-04-22|dátum prístupu=2024-05-15|jazyk=en|meno=Alice|priezvisko=Hughes}}</ref> == Spoločenská zodpovednosť == NordVPN podporovala rôzne sociálne osvetové kampane vrátane prevencie počítačovej kriminality, vzdelávania, slobody internetu a digitálnych práv.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Household Finances: Cost Of Car Insurance Instalments Puts Providers On Defensive | url = https://www.forbes.com/uk/advisor/personal-finance/2024/04/29/household-finances-updates/ | vydavateľ = Forbes Advisor UK | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en-GB | meno = Jo | priezvisko = Thornhill}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‘Tip of the iceberg’: Over 65,000 Australian payment cards discovered on the dark web | url = https://7news.com.au/news/cyber-attack/tip-of-the-iceberg-over-65000-australian-payment-cards-discovered-on-the-dark-web-c-10730239 | vydavateľ = 7NEWS | dátum vydania = 2023-05-23 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN Review: Easy But Slow | url = https://www.tomsguide.com/us/nord-vpn,review-4494.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2018-04-14 | dátum prístupu = 2024-05-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180414161812/https://www.tomsguide.com/us/nord-vpn,review-4494.html | dátum archivácie = 2018-04-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN Review 2024: A Fast, Feature-Packed VPN | url = https://www.cnet.com/tech/services-and-software/nordvpn-review/ | vydavateľ = CNET | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en}}</ref> NordVPN ponúka núdzové služby VPN pre aktivistov a novinárov v režimoch, ktoré cenzurujú slobodu internetu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN review 2024 | url = https://www.techradar.com/reviews/nordvpn | vydavateľ = TechRadar | dátum vydania = 2022-10-24 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en | meno = Mike WilliamsContributions from Anthony | priezvisko = Spadafora | meno2 = Mo | priezvisko2 = Harber-Lamond | meno3 = Andreas Theodorou last | priezvisko3 = updated}}</ref> V roku 2020 NordVPN oznámila, že darovala viac ako 470 núdzových účtov VPN občanom a [[Mimovládna organizácia|mimovládnym organizáciám]] z [[Hongkong|Hongkongu]] a poskytla ďalších 1 150 licencií VPN rôznym organizáciám.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Learn how to protect your digital privacy and stay safe online - ProPrivacy | url = https://proprivacy.com/ | vydavateľ = ProPrivacy.com | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en}}</ref> V roku 2020 podporila NordVPN Internet Freedom Festival, projekt podporujúci digitálne [[ľudské práva]] a slobodu internetu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Joerg Geiger | titul = VPN-Test: Die besten VPN-Anbieter im Vergleich | url = https://www.chip.de/artikel/VPN-Test-Die-besten-Anbieter-im-Vergleich_182800063.html | dátum vydania = 2024-03-06 | dátum prístupu = }}</ref> NordVPN tiež sponzoruje neziskovú organizáciu Cybercrime Support Network, ktorá pomáha ľuďom a spoločnostiam postihnutým [[Počítačová kriminalita|počítačovou kriminalitou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = These VPNs Can Help Improve Your Online Privacy | url = https://www.cnet.com/tech/services-and-software/best-vpn/ | vydavateľ = CNET | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en}}</ref> V reakcii na [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémiu COVID-19]] ponúkla materská spoločnosť NordVPN Nord Security bezplatné online bezpečnostné nástroje (NordVPN, NordPass a NordLocker) postihnutým neziskovým organizáciám, tvorcom obsahu a pedagógom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = These VPNs Can Help Improve Your Online Privacy | url = https://www.cnet.com/tech/services-and-software/best-vpn/ | vydavateľ = CNET | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en}}</ref> V roku 2021 navrhla NordVPN ''Medzinárodný deň VPN'', deň, ktorý má upozorniť na právo ľudí na digitálne súkromie, [[bezpečnosť]] a slobodu. Navrhuje sa, aby sa tento deň každoročne oslavoval 19. augusta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bloomberg - Are you a robot? | url = https://www.bloomberg.com/tosv2.html?vid=&uuid=e75a5118-12b8-11ef-b594-b3ba69dc7e96&url=L25ld3MvYXJ0aWNsZXMvMjAxOS0xMC0yMS9hZnRlci10d2l0dGVyLWFsbGVnYXRpb25zLW5vcmQtdnBuLWRpc2Nsb3Nlcy0yMDE4LWJyZWFjaA== | vydavateľ = www.bloomberg.com | dátum prístupu = 2024-05-15}}</ref> Jeho primárnym cieľom je zvýšiť povedomie o najlepších postupoch v oblasti [[Počítačová bezpečnosť|kybernetickej bezpečnosti]] a vzdelávať používateľov internetu o dôležitosti online nástrojov na ochranu osobných údajov a kybernetickej bezpečnosti vo všeobecnosti. == Prijatie == V pozitívnom hodnotení, ktoré uverejnil ''Tom 's Guide'' v októbri 2019, dospel recenzent k záveru, že „NordVPN je cenovo dostupná a ponúka všetky funkcie, ktoré aj tí najskalopevnejší elitári v oblasti VPN považujú za vhodné“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = After the breach, Nord is asking people to trust its VPN again | url = https://www.cnet.com/tech/services-and-software/after-the-breach-nord-is-asking-users-to-trust-it-again/ | vydavateľ = CNET | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en}}</ref> Recenzent tiež poznamenal, že v podmienkach poskytovania služby sa neuvádza žiadna krajina jurisdikcie, a napísal, že spoločnosť by mohla byť transparentnejšia, pokiaľ ide o jej vlastníctvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hackers steal secret crypto keys for NordVPN. Here’s what we know so far | url = https://arstechnica.com/information-technology/2019/10/hackers-steal-secret-crypto-keys-for-nordvpn-heres-what-we-know-so-far/ | vydavateľ = Ars Technica | dátum vydania = 2019-10-21 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en-us | meno = Dan | priezvisko = Goodin}}</ref> V recenzii ''[[PC Magazine]]'' z februára roku 2019 bola NordVPN ocenená za svoje silné bezpečnostné funkcie a „obrovskú sieť serverov“, hoci jej cena bola označená za vysokú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN begins worldwide speed upgrade with 10Gbps server rollout | url = https://www.tomsguide.com/news/nordvpn-begins-worldwide-speed-upgrade-with-10gbps-server-rollout | vydavateľ = Tom's Guide | dátum vydania = 2020-12-25 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en | meno = Mo Harber-Lamond | priezvisko = published}}</ref> V neskoršej recenzii toho istého časopisu bola NordVPN opäť ocenená za ďalšie funkcie, ktoré sa zriedka nachádzajú v iných sieťach VPN, v protokole [[WireGuard]], veľkom výbere serverov a silných bezpečnostných postupoch. Napriek tomu, že NordVPN získala ocenenie Editor 's Choice, bola stále označená za drahú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN reveals server breach that could have let attacker monitor traffic | url = https://www.theverge.com/2019/10/21/20925065/nordvpn-server-breach-vpn-traffic-exposed-encryption | vydavateľ = The Verge | dátum vydania = 2019-10-21 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en | meno = Jacob | priezvisko = Kastrenakes}}</ref> V recenzii [[CNET]] zo septembra roku 2021 bola priaznivo hodnotená funkcia NordVPN SmartPlay, zahmlené servery a úsilie v oblasti bezpečnosti. Aj keď CNET ocenila užívateľsky prívetivé rozhranie NordVPN, poznamenala, že dizajn mapy by sa mohol zlepšiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN safe after a third-party provider breach {{!}} NordVPN | url = https://nordvpn.com/blog/official-response-datacenter-breach/ | vydavateľ = nordvpn.com | dátum vydania = 2019-10-21 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = de}}</ref> ''[[TechRadar]]'' odporučil NordVPN pre jej bezpečnosť a najnovšie vylepšenia. Taktiež poznamenal, že NordVPN dobre fungovala v krajinách s [[Cenzúra internetu|cenzúrou internetu]] vrátane Veľkého [[Čína|čínskeho]] firewallu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN and TorGuard VPN Breaches: What You Need to Know | url = https://uk.pcmag.com/torguard-vpn/123196/nordvpn-and-torguard-vpn-breaches-what-you-need-to-know | vydavateľ = PCMag UK | dátum vydania = 2019-10-23 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en-gb}}</ref> V roku 2021 poznamenala priaznivá recenzia spoločnosti ''Wired'', že cena NordVPN sa stala dostupnejšou, a dospela k záveru, že „NordVPN je momentálne najrýchlejším všestranným poskytovateľom VPN.“ Článok však tiež poznamenal, že stále existujú lacnejšie možnosti VPN.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN users’ passwords exposed in mass credential-stuffing attacks | url = https://arstechnica.com/information-technology/2019/11/nordvpn-users-passwords-exposed-in-mass-credential-stuffing-attacks/ | vydavateľ = Ars Technica | dátum vydania = 2019-11-01 | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en-us | meno = Dan | priezvisko = Goodin}}</ref> === Ocenenia === V roku 2019 zvíťazila NordVPN v kategórii „Celkovo najlepšia služba“ v súťaži ProPrivacy.com VPN Awards.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN user accounts compromised and passwords exposed, report says | url = https://www.cnet.com/news/privacy/nordvpn-user-accounts-were-compromised-and-passwords-exposed-report-says/ | vydavateľ = CNET | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en}}</ref> V roku 2020 NordVPN zvíťazila v kategórii „Najlepšia bezpečnosť služieb VPN“ nemeckého časopisu CHIP.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN rapped by ad watchdog over insecure public Wi-Fi claims | url = https://www.theregister.com/2019/05/01/nordvpn_tv_ad_rapped_advertising_standards_authority/ | vydavateľ = www.theregister.com | dátum prístupu = 2024-05-15 | jazyk = en | meno = Gareth | priezvisko = Corfield}}</ref> V septembri roku 2021 získala NordVPN ocenenie CNET za „najlepšiu VPN, pokiaľ ide o spoľahlivosť a bezpečnosť“ v rámci svojich každoročných ocenení za „najlepšieho poskytovateľa VPN“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tefincom SA | url = https://www.asa.org.uk/rulings/tefincom-sa-a19-547668.html | vydavateľ = www.asa.org.uk | dátum prístupu = 2024-05-15 | meno = Advertising Standards Authority {{!}} Committee of Advertising | priezvisko = Practice}}</ref> V roku 2022 bola NordVPN zaradená do zoznamu CNET v kategórii celkovo najlepších poskytovateľov VPN.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NordVPN SA | url = https://www.asa.org.uk/rulings/nordvpn-sa-a22-1168156-nordvpn-sa.html | vydavateľ = www.asa.org.uk | dátum prístupu = 2024-05-15 | meno = Advertising Standards Authority {{!}} Committee of Advertising | priezvisko = Practice}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Internetová bezpečnosť]] [[Kategória:Bezpečnostný softvér]] l7zmyc7vh0wndepnvg4nvf0xq8hjqvf Majstrovstvá Európy vo futbale 2028 0 716100 8256592 8255715 2026-08-02T11:44:52Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256592 wikitext text/x-wiki {{Blížiace sa športové podujatie}}{{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale|rok=2028|iný názov=UEFA Euro 2028|logo=UEFA Euro 2028 logo.svg|usporiadateľ=Spojené kráľovstvo|usporiadateľ2=Írsko|dátum=[[9. jún]] – [[9. júl]] [[2028]]|počet tímov=24|počet štadiónov=9|počet miest=8}} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 2028''', bežne označované ako '''UEFA Euro 2028''' alebo jednoducho '''Euro 28''', budú 18. [[Majstrovstvá Európy vo futbale|majstrovstvá Európy]], štvrťročnými medzinárodnými [[Futbal|futbalovými]] majstrovstvami. Spoločne ich usporiadajú [[Anglicko]], [[Škótsko]], [[Wales]] a [[Írsko]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Season 2024 {{!}} UEFA EURO 2024 | url = https://www.uefa.com/uefaeuro/history/seasons/2024/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-10-10 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> a uskutočnia sa od 9. júna do 9. júla 2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-26 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] je obhajcom titulu po víťazstve vo finále v roku 2024 proti [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicku]], jednému z nadchádzajúcich hostiteľov. == Ponukový proces == UEFA 23. marca 2022 oznámila, že dostala tri ponuky od krajín, ktoré prejavili záujem o usporiadanie turnaja: jednu od Ruska, jednu od Turecka a spoločnú žiadosť všetkých piatich členov UEFA zo Spojeného kráľovstva a Írska vrátane [[Severné Írsko|Severného Írska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Rusko a Turecko sa súčasne uchádzali o usporiadanie [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2032|ME 2032]]. Rusko predložilo svoje ponuky napriek pretrvávajúcemu zákazu UEFA pre ruské kluby a národné tímy z dôvodu [[Ruská invázia na Ukrajinu|invázie krajiny na Ukrajinu]],<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2028: Russia to rival UK and Ireland for tournament despite football ban|url=https://www.nytimes.com/athletic/3501115/2022/03/23/euro-2028-russia-to-rival-uk-and-ireland-for-tournament-despite-football-ban/|periodikum=The New York Times|dátum=2022-03-24|dátum prístupu=2026-07-24|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Luke|priezvisko=Brown}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia intends to bid for Euros as invasion of Ukraine continues: UEFA reacts to the move {{!}} Sporting News | url = https://www.sportingnews.com/us/soccer/news/russia-bids-euros-invasion-ukraine/n9ouifxktr7wlkgc40wo45yh | vydavateľ = www.sportingnews.com | dátum vydania = 2022-03-23 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en-us}}</ref> a v máji 2022 boli jeho ponuky na roky 2028 aj 2032 vyhlásené za neoprávnené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Začiatkom októbra 2023 Turecko stiahlo svoju žiadosť, aby sa zameralo na kandidatúru na ME 2032 spolu s Talianskom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UK and Ireland to host Euro 2028 after Turkey withdraw bid | url = https://www.independent.co.uk/sport/football/euro-2028-hosts-uk-ireland-turkey-b2423669.html | vydavateľ = The Independent | dátum vydania = 2023-10-04 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en}}</ref> Spoločná ponuka tak zostala bez odporu a bola jednomyseľne vybraná 10. októbra 2023 v [[Nyon|Nyone]] vo Švajčiarsku,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> čo znamenalo, že turnaj by organizovala Írska republika a štyri domáce futbalové národy: Anglicko, Severné Írsko, Škótsko a Wales. Koncom roka 2024 bolo navrhované miesto konania turnaja v Severnom Írsku, [[Casement Park]] v [[Belfast|Belfaste]], zrušené a bolo potvrdené, že Severné Írsko nebude hostiť žiadne zápasy podľa pôvodného plánu, ani nebude mať nárok na automatickú kvalifikáciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Casement Park: IFA disappointed but accepts decision - CEO Patrick Nelson | url = https://www.bbc.co.uk/sport/football/articles/cdrjjpyrzneo | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2024-09-16 | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en-GB}}</ref> ME 2028 bude piatym majstrovstvom Európy od roku 2000, ktoré sa bude konať vo viacerých krajinách, a druhým, ktoré sa bude konať vo viac ako dvoch krajinách. Anglicko bude hostiť turnaj tretíkrát, predtým hostilo [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]] a osem zápasov (vrátane finále) paneurópskeho [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|ME 2020]]. Škótsko tak bude robiť druhýkrát, po tom, čo hostilo štyri zápasy ME 2020. Po prvýkrát sa zápasy súťaže budú hrať v Írskej republike a Walese. Írska republika bola pôvodne vybraná na usporiadanie zápasov ME 2020, ale kvôli obmedzeniam [[Pandémia ochorenia COVID-19|COVID-19]] bola z hostiteľskej kategórie vyradená, pretože krajina nebola schopná potvrdiť, že sa ich môžu zúčastniť diváci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2028}} Podľa pravidiel UEFA pre súťaže môže byť automatická kvalifikácia hostiteľov zaručená iba pre maximálne dva hostiteľské zväzy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> UEFA sa preto rozhodla, že všetky štyri hostiteľské tímy ([[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]], [[Írske národné futbalové mužstvo|Írska republika]], [[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótsko]] a [[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]]) postúpia do kvalifikácie, pričom dve automatické miesta budú rezervované pre hostiteľov, ktorí sa nekvalifikujú cez skupinovú fázu. Ak sa nekvalifikujú viac ako dva hostiteľské tímy, o miestach sa rozhodne na základe poradia v kvalifikácii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> [[Únia európskych futbalových zväzov|Výkonný výbor UEFA]] v januári 2023 potvrdil revidovaný formát kvalifikácie,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> ktorý bol upravený oproti [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|predchádzajúcemu cyklu]], pričom presný formát bol potvrdený v máji 2025. Kvalifikačná skupinová fáza bude pozostávať z dvanástich skupín po štyroch alebo piatich tímoch. Víťaz každej skupiny sa kvalifikuje na Majstrovstvá Európy spolu s ôsmimi najlepšie umiestnenými tímami s druhým miestom. Zostávajúce štyri tímy s druhým miestom spolu s tímami z Ligy národov postúpia do play-off. Presný formát play-off závisí od toho, koľko miest hostiteľa bude obsadených.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-24 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Žrebovanie kvalifikačnej skupinovej fázy sa uskutoční 6. decembra 2026 v [[Belfast|Belfaste]] v Severnom Írsku. == Dejiská == {{LocMap+|Spojené kráľovstvo|float=right|width=300|caption=Umiestnenie hostiteľských miest UEFA Euro 2028 v Spojenom kráľovstve a Írsku|places={{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=55.861111|long=-4.25|label='''[[Glasgow]]'''|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=54.9738|long=-1.6131|label='''[[Newcastle upon Tyne|Newcastle]]'''|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.4072|long=-2.9917|label='''[[Liverpool]]'''|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.48|long=-2.25|label='''[[Manchester]]'''|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=52.48|long=-1.9025|label='''[[Birmingham]]'''|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=51.507222|long=-0.1275|label='''[[Londýn]]'''|position=right}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=51.481667|long=-3.179167|label='''[[Cardiff]]'''|position=left}} {{LocMap~|Spojené kráľovstvo|lat=53.35|long=-6.260278|label='''[[Dublin]]'''|position=left}}}}12. apríla 2023 bolo zverejnených desať hostiteľských štadiónov pre Euro 2028, pričom zoznam potvrdila UEFA 10. októbra 2023.<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2028: Casement Park and Everton's Bramley-Moore Dock among 10 stadiums for UK & Ireland bid|url=https://www.bbc.com/sport/football/65245224|periodikum=BBC Sport|dátum=2023-04-12|dátum prístupu=2026-07-26|jazyk=en-GB}}</ref> Medzi významné opomenutia patrí [[Anfield]] v [[Liverpool|Liverpoole]], ktorý nebol oprávnený hostiť zápasy kvôli rozmerom ihriska, ktoré o 4 metre nedosahovali požiadavky UEFA, a [[Old Trafford]] v [[Manchester|Manchestri]], ktorý bol vylúčený po tom, čo [[Manchester United FC|Manchester United]] nedokázal zaručiť, či bude štadión v tom čase pripravený.<ref>{{Citácia periodika|titul=Why Anfield and Old Trafford won't host Euro 2028 games as UK & Ireland are named hosts|url=https://www.givemesport.com/euro-2028-stadiums-the-bizarre-reason-anfield-has-been-banned-from-hosting/|periodikum=GiveMeSport|dátum=2023-04-12|dátum prístupu=2026-07-26|jazyk=en-US|url archívu=https://web.archive.org/web/20240718014303/https://www.givemesport.com/euro-2028-stadiums-the-bizarre-reason-anfield-has-been-banned-from-hosting/|dátum archivácie=2024-07-18}}</ref> [[Arsenal FC|Arsenal]] sa rozhodol vzdať sa hosťovania zápasov na [[Emirates Stadium]], aby uprednostnil komerčné aktivity a potenciálne rozšírenie štadióna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Arsenal declined to host Euro 2028 games | url = https://sports.yahoo.com/article/arsenal-declined-host-euro-2028-180100555.html | vydavateľ = Yahoo Sports | dátum vydania = 2025-03-14 | dátum prístupu = 2026-07-26 | jazyk = en-US | meno = Daily Cannon·2 min | priezvisko = read}}</ref> Do užšieho výberu sa dostali aj [[Stadium of Light]] v [[Sunderland|Sunderlande]], [[London Stadium]] v ​​[[Londýn|Londýne]], [[Celtic Park]] a [[Ibrox Stadium]] v ​​[[Glasgow|Glasgowe]], [[Murrayfield Stadium]] v ​​[[Edinburgh|Edinburghu]] a [[Croke Park]] v [[Dublin|Dubline]], ale neboli vybrané.<ref>{{Citácia periodika|titul=Euro 2028: Casement Park and Everton's Bramley-Moore Dock among 10 stadiums for UK & Ireland bid|url=https://www.bbc.com/sport/football/65245224|periodikum=BBC Sport|dátum=2023-04-12|dátum prístupu=2026-07-26|jazyk=en-GB}}</ref> V Birminghame sa plánuje zvýšiť kapacitu [[Villa Park|Villa Parku]] na viac ako 50 000 včas pred turnajom vďaka prestavbe jeho severnej tribúny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.avfc.co.uk/news/2025/april/24/aston-villa-announce-redevelopment-of-the-iconic-north-stand/ | vydavateľ = www.avfc.co.uk | dátum prístupu = 2026-07-26}}</ref> Do ponuky bol namiesto [[Národné futbalové mužstvo Severného Írska|severoírskeho]] národného futbalového štadióna [[Windsor Park]] zahrnutý aj [[Casement Park]] v [[Belfast|Belfaste]], pretože ten nemá dostatočnú kapacitu na to, aby spĺňal pravidlá UEFA pre usporiadanie zápasov Majstrovstiev Európy.<ref>{{Citácia periodika|titul=O'Neill urges NI fans to get behind Casement Park plans|url=https://www.rte.ie/sport/soccer/2023/1016/1411205-oneil-urges-ni-fans-to-get-behind-casement-park-plans/|dátum=2023-10-16|dátum prístupu=2026-07-26|jazyk=en}}</ref> Keďže sa prestavba Casement Parku oneskorila a rozpočet sa zvýšil, bol zrušený ako miesto konania; turnaj tak bude mať deväť štadiónov a štyri hostiteľské krajiny, s výnimkou Severného Írska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Casement Park: IFA disappointed but accepts decision - CEO Patrick Nelson | url = https://www.bbc.co.uk/sport/football/articles/cdrjjpyrzneo | vydavateľ = BBC Sport | dátum vydania = 2024-09-16 | dátum prístupu = 2026-07-26 | jazyk = en-GB}}</ref> {| class="wikitable" width="950" style="text-align: center; font-size: 100%" !Krajina !Mesto !Štadión !Kapacita !Obrázok |- ! rowspan="6" |{{ENG|w|1}} ! rowspan="2" |[[Londýn]] |[[Wembley Stadium]] |'''90 000''' |[[Súbor:London Wembley.jpg|stred|200x200bod]] |- |[[Tottenham Hotspur Stadium]] |'''62 850''' |[[Súbor:London Tottenham Hotspur Stadium.jpg|stred|200x200bod]] |- ![[Manchester]] |[[City of Manchester Stadium|Etihad Stadium]] '''<small>(Manchester City Stadium)</small>''' |'''61 470''' |[[Súbor:City of Manchester Stadium 2023 cropped.jpg|stred|200x200bod]] |- ![[Liverpool]] |[[Hill Dickinson Stadium]] '''<small>(Everton Stadium)</small>''' |'''52 769''' |[[Súbor:Hilldickinsonstadium.jpg|stred|200x200bod]] |- ![[Newcastle upon Tyne|Newcastle]] |[[St James’ Park]] |'''52 264''' |[[Súbor:Newcastle st-james-park stadium.jpg|stred|200x200bod]] |- ![[Birmingham]] |[[Villa Park]] |'''50 000''' <small>(po rekonštrukcii)</small> |[[Súbor:Birmingham aston villa park stadium.jpg|200x200bod]] |- !{{SCO|w|1}} ![[Glasgow]] |[[Hampden Park]] |'''51 866''' |[[Súbor:Hampden Park (Glasgow) aerial view cropped.jpg|200x200bod]] |- !{{WAL|w|1}} ![[Cardiff]] |[[Millennium Stadium]] <small>'''(Národný štadión Walesu)'''</small> |'''73 931''' |[[Súbor:Principality Stadium May 3, 2016.jpg|200x200bod]] |- !{{IRL|w|1}} ![[Dublin]] |[[Aviva Stadium]] '''<small>(Dublin Arena)</small>''' |'''51 711''' |[[Súbor:Dublin aviva stadium.jpg|stred|200x200bod]] |} == Rozpis zápasov == UEFA oznámila harmonogram turnaja 12. novembra 2025, ktorý však neobsahoval časy výkopu. Všetky zápasy sa začnú o 14:00, 17:00 a 20:00 miestneho času, pričom presné časy budú potvrdené po konečnom žrebovaní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Úvodný zápas turnaja sa odohrá na [[Millennium Stadium]] v ​​[[Cardiff|Cardiffe]] 9. júna 2028, pričom v prípade kvalifikácie sa zapojí aj domáci [[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]]. Štadióny budú hostiť zápasy v najmenej dvoch skupinách, aby „miestni fanúšikovia mali možnosť vidieť rôzne tímy hrajúce v ich hostiteľskom meste“. Osemfinále sa bude hrať na všetkých hostiteľských miestach okrem Wembley, zatiaľ čo každá hostiteľská krajina usporiada štvrťfinálový zápas. Aby sa zabezpečila športová spravodlivosť a rovnaké zaobchádzanie, víťazi osemfinále odohrajú svoje štvrťfinálové zápasy na inom mieste. Semifinále (4. a 5. júla) a finále (9. júla) sa odohrajú na [[Wembley Stadium]] v Londýne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> V každej zo skupín je pozícia 1 v rozpise vyhradená pre „vedúceho skupiny“, ktorý má naplánované hrať svoje zápasy v skupine na jednom alebo viacerých vopred vybraných miestach. Štyri hostiteľské krajiny a Severné Írsko majú rezervovanú pozíciu vedúceho skupiny, ak sa kvalifikujú do času konečného žrebovania. Zostávajúce pozície vedúceho skupiny budú náhodne pridelené tímu (tímom) z prvého koša v konečnom žrebovaní. Pozície vedúcich skupiny boli rozdelené takto:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * {{WAL|f|1}}: [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028#Skupina A|Skupina A]] (všetky 3 zápasy na [[Millennium Stadium]] v ​​[[Cardiff|Cardiffe]]) * {{ENG|f|1}}: [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028#Skupina B|Skupina B]] (prvý zápas na [[City of Manchester Stadium]] v [[Manchester|Manchestri]]; posledné dva zápasy na [[Wembley Stadium]] v [[Londýn|Londýne]]) * {{NIR|f|1}}: [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028#Skupina D|Skupina D]] (prvý zápas na [[Tottenham Hotspur Stadium]] v [[Londýn|Londýne]]; druhý zápas na [[Wembley Stadium]] v [[Londýn|Londýne]]; tretí zápas na štadióne [[Villa Park]] v [[Birmingham|Birminghame]]) * {{IRL|f|1}}: [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028#Skupina E|Skupina E]] (všetky 3 zápasy na [[Aviva Stadium]] v [[Dublin|Dubline]]) * {{SCO|f|1}}: [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028#Skupina F|Skupina F]] (všetky 3 zápasy na štadióne [[Hampden Park]] v [[Glasgow|Glasgowe]]) Okrem skupiny B, ak vedúci tím skupiny skončí na prvom mieste, bude hrať v osemfinále na rovnakom mieste ako svoj tretí zápas skupinovej fázy. Ak vedúci tím skupiny B (vyhradený pre Anglicko) vyhrá skupinu, odohrá svoj zápas osemfinále na štadióne [[St James’ Park|St James' Park]] v [[Newcastle upon Tyne|Newcastle]] a všetky ďalšie zápasy sa vrátia na Wembley. Ak vedúci tímy skupín A, E alebo F (vyhradené pre Wales, Írsku republiku a Škótsko) skončia na druhom mieste vo svojej skupine, ich potenciálny štvrťfinálový zápas by sa hral na rovnakom mieste ako ich zápasy v skupinovej fáze.<ref>https://editorial.uefa.com/resources/029f-1f2fc43d4317-f03cbd48c4b4-1000/euro2028_match_schedule_rvb.pdf</ref> == Skupinová fáza == Do osemfinále postúpia víťazi skupín, druhí tímy a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2028#Poradie tímov na tretích miestach|štyri najlepšie tímy z tretích miest]]. === Skupina A === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=A1 ([[Waleské národné futbalové mužstvo|Wales]], ak sa kvalifikuje)|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=A2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=A3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=A4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 9. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[9. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A1'''|mužstvo2='''A2'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 1'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[10. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A3'''|mužstvo2='''A4'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 2'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[14. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A1'''|mužstvo2='''A3'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 13'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[14. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A2'''|mužstvo2='''A4'''|štadión=[[Hill Dickinson Stadium]], [[Liverpool]]|čas='''Zápas 14'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[18. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A4'''|mužstvo2='''A1'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 25'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[18. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''A2'''|mužstvo2='''A3'''|štadión=[[Tottenham Hotspur Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 26'''}} === Skupina B === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=B1 ([[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]], ak sa kvalifikuje)|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=B2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=B3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=B4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 10. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[10. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B1'''|mužstvo2='''B2'''|štadión=[[City of Manchester Stadium]], [[Manchester]]|čas='''Zápas 3'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[10. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B3'''|mužstvo2='''B4'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 4'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[14. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B1'''|mužstvo2='''B3'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 15'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[15. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B2'''|mužstvo2='''B4'''|štadión=[[Villa Park]], [[Birmingham]]|čas='''Zápas 16'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[19. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B4'''|mužstvo2='''B1'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 27'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[19. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''B2'''|mužstvo2='''B3'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 28'''}} === Skupina C === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=C1|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=C2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=C3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=C4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 11. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[11. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C1'''|mužstvo2='''C2'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 5'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[11. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C3'''|mužstvo2='''C4'''|štadión=[[Villa Park]], [[Birmingham]]|čas='''Zápas 6'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[15. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C1'''|mužstvo2='''C3'''|štadión=[[Tottenham Hotspur Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 17'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[15. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C2'''|mužstvo2='''C4'''|štadión=[[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne]]|čas='''Zápas 18'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[20. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C4'''|mužstvo2='''C1'''|štadión=[[City of Manchester Stadium]], [[Manchester]]|čas='''Zápas 29'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[20. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''C2'''|mužstvo2='''C3'''|štadión=[[Hill Dickinson Stadium]], [[Liverpool]]|čas='''Zápas 30'''}} === Skupina D === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=D1 ([[Národné futbalové mužstvo Severného Írska|Severné Írsko]], ak sa kvalifikuje)|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=D2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=D3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=D4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 11. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[11. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D1'''|mužstvo2='''D2'''|štadión=[[Hill Dickinson Stadium]], [[Liverpool]]|čas='''Zápas 7'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[12. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D3'''|mužstvo2='''D4'''|štadión=[[Tottenham Hotspur Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 8'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[16. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D1'''|mužstvo2='''D3'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 19'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[16. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D2'''|mužstvo2='''D4'''|štadión=[[City of Manchester Stadium]], [[Manchester]]|čas='''Zápas 20'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[20. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D4'''|mužstvo2='''D1'''|štadión=[[Villa Park]], [[Birmingham]]|čas='''Zápas 31'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[20. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''D2'''|mužstvo2='''D3'''|štadión=[[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne]]|čas='''Zápas 32'''}} === Skupina E === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=E1 ([[Írske národné futbalové mužstvo|Írsko]], ak sa kvalifikuje)|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=E2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=E3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=E4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 12. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[12. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E1'''|mužstvo2='''E2'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 9'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[12. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E3'''|mužstvo2='''E4'''|štadión=[[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne]]|čas='''Zápas 10'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[16. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E1'''|mužstvo2='''E3'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 21'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[17. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E2'''|mužstvo2='''E4'''|štadión=[[Hill Dickinson Stadium]], [[Liverpool]]|čas='''Zápas 22'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[21. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E4'''|mužstvo2='''E1'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 33'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[21. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''E2'''|mužstvo2='''E3'''|štadión=[[Tottenham Hotspur Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 34'''}} === Skupina F === {{turnaj hlavička}} {{turnaj|por=1|tím=F1 ([[Škótske národné futbalové mužstvo|Škótsko]], ak sa kvalifikuje)|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|tím=F2|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|tím=F3|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#BAF2FF}} {{turnaj|por=4|tím=F4|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |}<small>Prvý zápas (zápasy) sa odohrajú: 13. júna 2028. Zdroj: UEFA</small>{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[13. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F1'''|mužstvo2='''F2'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 11'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[13. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F3'''|mužstvo2='''F4'''|štadión=[[City of Manchester Stadium]], [[Manchester]]|čas='''Zápas 12'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[17. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F1'''|mužstvo2='''F3'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 23'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[17. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F1'''|mužstvo2='''F3'''|štadión=[[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne]]|čas='''Zápas 24'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[21. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F4'''|mužstvo2='''F1'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 35'''}}{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[21. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''F2'''|mužstvo2='''F3'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 36'''}} === Poradie tímov na tretích miestach === {{turnaj hlavička|skupina=áno}} {{turnaj|por=1|skupina=A|tím=Tretie miesto v skupine A|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=2|skupina=B|tím=Tretie miesto v skupine B|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=3|skupina=C|tím=Tretie miesto v skupine C|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=4|skupina=D|tím=Tretie miesto v skupine D|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0|pozadie=#ccffcc}} {{turnaj|por=5|skupina=E|tím=Tretie miesto v skupine E|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} {{turnaj|por=6|skupina=B|tím=Tretie miesto v skupine F|v=0|r=0|p=0|sg=0|ig=0}} |} == Vyraďovacia fáza == Vo vyraďovacej fáze, ak je zápas na konci riadneho hracieho času vyrovnaný, sa hrá [[predĺženie]] (dve tretiny po 15 minút). Ak je po predĺžení stále nerozhodný stav, zápas sa rozhodne [[Penaltový rozstrel|penaltovým rozstrelom]]. Ako na každom turnaji od [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|Majstrovstiev Európy]] [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1984|vo futbale 1984]], zápas o tretie miesto sa neodohrá. Konkrétne zápasy medzi tímami na treťom mieste záviseli od toho, ktoré štyri tímy na treťom mieste sa kvalifikovali do osemfinále: {| class="wikitable" ! colspan="6" |<small>Tímy na 3. miestach</small> <small>postupujú zo skupín</small> ! rowspan="16" | !<small>1B</small> <small>vs</small> !<small>1C</small> <small>vs</small> !<small>1E</small> <small>vs</small> !<small>1F</small> <small>vs</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' | | |<small>3A</small> |<small>3D</small> |<small>3B</small> |<small>3C</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' | |'''<small>E</small>''' | |<small>3A</small> |<small>3E</small> |<small>3B</small> |<small>3C</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' | | |'''<small>F</small>''' |<small>3A</small> |<small>3F</small> |<small>3B</small> |<small>3C</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' | |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' | |<small>3D</small> |<small>3E</small> |<small>3A</small> |<small>3B</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' | |'''<small>D</small>''' | |'''<small>F</small>''' |<small>3D</small> |<small>3F</small> |<small>3A</small> |<small>3B</small> |- |'''<small>A</small>''' |'''<small>B</small>''' | | |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3E</small> |<small>3F</small> |<small>3B</small> |<small>3A</small> |- |'''<small>A</small>''' | |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' | |<small>3E</small> |<small>3D</small> |<small>3C</small> |<small>3A</small> |- |'''<small>A</small>''' | |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' | |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3D</small> |<small>3C</small> |<small>3A</small> |- |'''<small>A</small>''' | |'''<small>C</small>''' | |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3E</small> |<small>3F</small> |<small>3C</small> |<small>3A</small> |- |'''<small>A</small>''' | | |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3E</small> |<small>3F</small> |<small>3D</small> |<small>3A</small> |- | |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' | |<small>3E</small> |<small>3D</small> |<small>3B</small> |<small>3C</small> |- | |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' | |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3D</small> |<small>3C</small> |<small>3B</small> |- | |'''<small>B</small>''' |'''<small>C</small>''' | |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3E</small> |<small>3C</small> |<small>3B</small> |- | |'''<small>B</small>''' | |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3E</small> |<small>3D</small> |<small>3B</small> |- | | |'''<small>C</small>''' |'''<small>D</small>''' |'''<small>E</small>''' |'''<small>F</small>''' |<small>3F</small> |<small>3E</small> |<small>3D</small> |<small>3C</small> |} === Pavúk === {{Play-off16+info|RD1-info1=25. jún – [[St James' Park|Newcastle upon Tyne]]|RD1-info2=24. jún – [[Millennium Stadium|Cardiff]]|RD1-info3=26. jún – [[Hampden Park|Glasgow]]|RD1-info4=26. jún – [[Tottenham Hotspur Stadium|Londýn (Tottenham)]]|RD1-info5=27. jún – [[Aviva Stadium|Dublin]]|RD1-info6=27. jún – [[Villa Park|Birmingham]]|RD1-info7=25. jún – [[City of Manchester Stadium|Manchester]]|RD1-info8=24. jún – [[Hill Dickinson Stadium|Liverpool]]|RD2-info1=30. jún – [[Wembley Stadium|Londýn (Wembley)]]|RD2-info2=30. jún – [[Aviva Stadium|Dublin]]|RD2-info4=1. júl – [[Millennium Stadium|Cardiff]]|RD2-info3=1. júl – [[Hampden Park|Glasgow]]|RD3-info1=4. júl – [[Wembley Stadium|Londýn (Wembley)]]|RD3-info2=5. júl – [[Wembley Stadium|Londýn (Wembley)]]|RD4-info1=9. júl – [[Wembley Stadium|Londýn (Wembley)]]|RD1-team1=Víťaz skupiny B|RD1-team2=Tretie miesto v skupine A/D/E/F|RD1-team4=Druhé miesto v skupine C|RD1-team6=Tretie miesto v skupine A/B/C|RD1-team5=Víťaz skupiny F|RD1-team3=Víťaz skupiny A|RD1-team8=Druhé miesto v skupine E|RD1-team7=Druhé miesto v skupine D|RD1-team10=Tretie miesto v skupine A/B/C/D|RD1-team9=Víťaz skupiny E|RD1-team12=Druhé miesto v skupine D|RD1-team11=Víťaz skupiny D|RD1-team14=Tretie miesto v skupine D/E/F|RD1-team13=Víťaz skupiny C|RD1-team16=Druhé miesto v skupine B|RD1-team15=Druhé miesto v skupine A|RD2-team2=Víťazný zápas 37|RD2-team1=Víťazný zápas 39|RD2-team3=Víťazný zápas 41|RD2-team6=Víťazný zápas 43|RD2-team4=Víťazný zápas 42|RD2-team8=Víťazný zápas 38|RD2-team7=Víťazný zápas 40|RD2-team5=Víťazný zápas 44|RD3-team2=Víťazný zápas 46|RD3-team1=Víťazný zápas 45|RD3-team4=Víťazný zápas 48|RD3-team3=Víťazný zápas 47|RD4-team2=Víťazný zápas 49|RD4-team1=Víťazný zápas 50|RD1-score1=|RD1-score2=|RD1-score3=|RD1-score4=|RD1-score5=|RD1-score6=|RD1-score7=|RD1-score8=|RD1-score9=|RD1-score10=|RD1-score11=|RD1-score12=|RD1-score13=|RD1-score14=|RD1-score15=|RD1-score16=|RD2-score1=|RD2-score2=|RD2-score3=|RD2-score4=|RD2-score6=|RD2-score5=|RD2-score7=|RD2-score8=|RD3-score1=|RD3-score2=|RD3-score3=|RD3-score4=|RD4-score4=|RD4-score1=|RD4-score2=|RD4-score8=}} === Osemfinále === {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[24. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny A'''|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine C'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 37'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[24. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Druhé miesto v skupine A'''|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine B'''|štadión=[[Hill Dickinson Stadium]], [[Liverpool]]|čas='''Zápas 38'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[25. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny B'''|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine A/D/E/F'''|štadión=[[St James' Park]], [[Newcastle upon Tyne]]|čas='''Zápas 39'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[25. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny C'''|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine D/E/F'''|štadión=[[City of Manchester Stadium]], [[Manchester]]|čas='''Zápas 40'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[26. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny F'''|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine A/B/C'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 41'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[26. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Druhé miesto v skupine D'''|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine E'''|štadión=[[Tottenham Hotspur Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 42'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[27. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny D'''|mužstvo2='''Druhé miesto v skupine F'''|štadión=[[Villa Park]], [[Birmingham]]|čas='''Zápas 43'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[27. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz skupiny E'''|mužstvo2='''Tretie miesto v skupine A/B/C/D'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 44'''}} === Štvrťfinále === {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[30. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 39'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 37'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 45'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[30. jún]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 41'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 42'''|štadión=[[Aviva Stadium]], [[Dublin]]|čas='''Zápas 46'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[1. júl]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 44'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 43'''|štadión=[[Hampden Park]], [[Glasgow]]|čas='''Zápas 47'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[1. júl]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 40'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 38'''|štadión=[[Millennium Stadium]], [[Cardiff]]|čas='''Zápas 48'''}} === Semifinále === {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[4. júl]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 45'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 46'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 49'''}} ----{{Futbalbox2|bg=|dátum=[[5. júl]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 47'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 48'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 50'''}} === Finále === {{Futbalbox2|bg=|dátum=[[9. júl]] [[2028]]|mužstvo1='''Víťaz zápasu 49'''|mužstvo2='''Víťaz zápasu 50'''|štadión=[[Wembley Stadium]], [[Londýn]]|čas='''Zápas 51'''}} == Marketing == === Logo === Oficiálne logo bolo predstavené 12. novembra 2025 na lokálnych podujatiach v Spojenom kráľovstve a Írsku. Medzi inými bola značka predstavená aj na obrazovkách [[Piccadilly Circus]] o 20:28 miestneho času. Logo, ktoré navrhla portugalská agentúra [[VML Branding]], zobrazuje [[Majstrovstvá Európy vo futbale#Trofej|trofej Henriho Delaunaya]] s veľkým textom „UEFA Euro 28“ a „UK & Ireland“ omotaným okolo trofeje v „živých farbách inšpirovaných hostiteľskými krajinami“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Štyri hostiteľské krajiny a osem hostiteľských miest majú svoje vlastné jedinečné logo vrátane lokálnych variantov vo [[Waleština|waleštine]] a [[Írčina|írčine]]. Logá miest zobrazujú tieto miestne pamiatky:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Birmingham]]: [[Library of Birmingham]] * [[Cardiff]]: [[Cardiff Castle]] * [[Dublin]]: [[Samuel Beckett Bridge]] * [[Glasgow]]: [[SEC Armadillo]] * [[Liverpool]]: [[Royal Liver Building]] * [[Londýn]]: [[London Eye]], [[Palace of Westminster]], [[Elizabeth Tower|Big Ben]] * [[Manchester]]: [[Manchester Town Hall]] * [[Newcastle upon Tyne]]: [[Tyne Bridge]] === Sponzorstvo === '''Oficiálni globálni sponzori'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Adidas]] * [[Alibaba Group]] (značky [[Alibaba Cloud]], [[Qwen]] a [[AliExpress]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Atos SE|Atos]] * [[Carlsberg Group|Carlsberg]] * [[The Coca-Cola Company|Coca-Cola]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Lidl]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> * [[Qatar Tourism Authority|Visit Qatar]] '''Oficiálni národní sponzori''' * [[BT Group|BT]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2026-07-22 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale 2028| ]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale|2028]] [[Kategória:Futbal v 2028]] [[Kategória:2028 v Írsku]] [[Kategória:2028 v Spojenom kráľovstve]] [[Kategória:Športové podujatia v Belfaste]] [[Kategória:Športové podujatia v Birminghame]] [[Kategória:Športové podujatia v Cardiffe]] [[Kategória:Športové podujatia v Dubline]] [[Kategória:Športové podujatia v Glasgowe]] [[Kategória:Športové podujatia v Liverpoole]] [[Kategória:Športové podujatia v Londýne]] [[Kategória:Športové podujatia v Manchestri]] [[Kategória:Športové podujatia v Newcastle upon Tyne]] of320wuz6p7ytvfg9jrz8uem1tgb63y Izakovičovci 0 717335 8256510 8194433 2026-08-02T08:19:37Z Beata.Izakovicova 254642 /* Osobnosti zemianskej vetvy */ Imrich Izakovič 8256510 wikitext text/x-wiki {{Infobox dynastia |Meno = Izakovičovci |Erb = Erb_Izakovics_de_Longa_Villa.png |Popis erbu = Erb rodu Izakovics de Longa Villa |Krajina = [[Uhorsko|Uhorské kráľovstvo]], [[Habsburská monarchia]] |Materská dynastia = |Tituly = zeman |Zakladateľ = Juraj Izakovič (* 1620 Dlhá) |Mýtický zakladateľ = |Rok založenia dynastie = [[1652]] |Nástup dynastie na trón = |Zosadenie dynastie z trónu = |Posledný panovník = |Posledná hlava dynastie = |Súčasná hlava dynastie = |Rok zániku dynastie =rod nevymrel |Národnosť = |Vetvy dynastie = moravskosvätojánska, dlhovská (dlžianska) }} '''Izakovičovci''' boli pôvodne rodom roľníkov, ktorý prišiel na [[Slovensko]] v [[16. storočie|16. storočí]] z [[Balkánsky polostrov|Balkánu]] a usadil sa v obci [[Dlhá (okres Trnava)|Dlhá]]. V priebehu [[17. storočie|17. storočia]] postupne až štyria členovia rodu vyštudovali za [[Kňaz|rímskokatolíckych kňazov]]. Z kňaza Juraja Izakoviča a jeho najbližšej rodiny sa stal [[Šľachta|šľachtický rod]]. Priezvisko Izakovič vzniklo spojením krstného mena [[Izák]] (hebrejsky ''Jicchak''{{--}}„smiech“ alebo „ten, ktorý sa smeje“) a prípony -ovič (slovanská prípona, znamená „syn“). Rod používal nasledovné formy priezviska: ''Izakovics'', ''Isakovics'', ''Izákovics'', ''Isákovics'', ale v historických dokumentoch a cirkevných matrikách sa uvádzajú aj formy: ''Izakovits'', ''Isakovits'', ''Izakovich'', ''Izákovich'', ''Isakovich'', ''Isákovich'', ''Izakowic'', ''Izákowic'', ''Isakowic'', ''Isákowic, Izakowitz'', ''Izakhowitz'', ''Isakhowitz''<ref name=":0">{{Citácia knihy | priezvisko = Marsina | priezvisko2 = Kušík | meno = Richard | meno2 = Michal | odkaz na autora = Richard Marsina | titul = Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku I: (XVI. storočie) | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Vydavateľstvo SAV]] | miesto = Bratislava | rok = 1959 | strany = 120 }} </ref> a pod. == Dejiny rodu == Prvé písomné zmienky o tomto rode na Slovensku sa nachádzajú v Urbári panstva [[Červený Kameň (hrad)|Červený Kameň]]. Prvý Izakovič Juro Izakovič Jagovič (''Juro Izakowitz Jagowitz'') prišiel do [[Dlhá (okres Trnava)|Dlhej]] 6. mája 1546. Dostal opustený dom č. 35, na 3 roky bol oslobodený od platenia daní a potom platil 40 uhorských denárov ročne.<ref name=":0" /> Predpokladá sa, že bol balkánskeho pôvodu a územie dnešného [[Chorvátsko|Chorvátska]] opustil v dôsledku [[Osmansko-habsburské vojny|tureckých nájazdov]].<ref>{{Citácia periodika | titul = Slováci s priezviskom končiacim sa na –ič majú mať chorvátske korene | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/regiony/slovaci-s-priezviskom-konciacim-sa-na-ic/331276-clanok.html | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-15 | dátum prístupu = 2024-08-28 }} </ref> V Urbári panstva Červený Kameň sa spomína aj Juraniš Izakovič (''Juranisch Isakhowitz''), ktorý okolo roku 1550 dostal v Dlhej opustený dom č. 25, na 3 roky bol oslobodený od platenia daní a potom mal platiť 40 uhorských denárov ročne.<ref name=":0" /> Juraniš bol pravdepodobne synom Jura Izakoviča Jagoviča. V tzv. pálffyovskom urbári z roku 1598 sa v Dlhej spomína ako jediný potomok rodu Juro Izakovič (''Juro Isakhowicz''), ktorý hospodáril na 1/4 usadlosti. <ref>{{Citácia knihy |titul=Urbár panstva Červený Kameň (Urbarium und Verzeichnus aller der Marcht...in der Herrschaft Pyberspurg), fól. 153, nem. 25x38 cm, celokož |vydanie=1598 |vydavateľ=Štátny archív |miesto=Bratislava |rok=1598 }} </ref> Pravdepodobne išlo o vyššie spomenutého Juraniša Izakoviča alebo jeho syna. V priebehu 17. storočia postupne až štyria členovia rodu vyštudovali za rímskokatolíckych kňazov: Peter, Juraj, Pavol (Pavol Jozef<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Federmayer | meno = Frederik | titul = Zbierka erbových pečatí. Pečať{{--}}prameň rodovej heraldiky a genealógie I. diel (menný index k zbierke A{{--}}L) | vydavateľ = [[Univerzita Komenského v Bratislave]] | miesto = Bratislava | rok = 2019 | strany = 253 }} </ref>) a Ján Jozef. Cisár [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand III. Habsburský]] udelil 10. augusta 1652 v [[Praha|Prahe]] kňazovi Jurajovi Izakovičovi (* 1620, Dlhá{{--}}† po 1666) a jeho súrodencom šľachtický [[Zeman|zemiansky]] titul. Podľa [[Armáles|armálnej listiny]] môžu potomkovia nobilitovanej vetvy rodu Izakovič oboch pohlaví používať rodinný erb a [[prídomok]] „z Dlhej“, teda Izakovics de Longa Villa.<ref name=":1">{{Citácia knihy |titul=ŠA Bratislava. Župa Bratislavská I., Nobilitáriá }} </ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Gajdoš|meno=Dr. Vševlad Jozef|titul=Slovenské súkromné knižnice a archívy Malý dedinský archív|periodikum=Kultúra, 1940 (XII/1-12)|vydavateľ=Spolok sv. Vojtecha v Trnave|miesto=Trnava|dátum=1940-05-01|ročník=1940|číslo=5|strany=171 - 173|url=https://adt.arcanum.com/sk/view/Kultura_1940/?query=izakovic&pg=180&layout=s|dátum prístupu=2024-08-31}}</ref> Všetci nobilitovaní potomkovia rodu Izakovič na Slovensku sú podľa genealogických výskumov Frederika Federmayera, Beáty Kapustovej Izakovičovej a Jozefa Izakoviča potomkami Michala Izakoviča, ktorý bol bratom kňaza Juraja Izakoviča. Michal Izakovič mal 5 detí: Ján, Judita<ref name=":1" />, Štefan, Alžbeta, Michal.<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=R. kat. farský úrad |meno=ŠA Bratislava |titul=Zbierka cirkevných matrík. Matrika zomrelých 1687{{--}}1716 farnosti Dlhá |rok=1687{{--}}1716 }} </ref> V tejto generácii prišlo k prvému rozdeleniu nobilitovanej vetvy: # moravskosvätojánska{{--}}všetci nobilitovaní Izakovičovci pôvodom zo [[Záhorie|Záhoria]] sú potomkami Michalovho najstaršieho syna Jána (* asi 1650{{--}}† po 1699), ktorý odišiel do [[Moravský Svätý Ján|Moravského Svätého Jána]], odkiaľ sa vetva rozšírila do [[Závod (okres Malacky)|Závodu]], [[Malacky|Malaciek]], [[Sekule|Sekúl]], [[Bratislava|Bratislavy]], do [[Česko|Česka]], [[Maďarsko|Maďarska]] a do [[Spojené štáty|USA]]. # dlhovská (dlžianska){{--}}všetci nobilitovaní Izakovičovci pôvodom z Trnavy a okolia sú potomkami Michalovho najmladšieho syna Michala (* asi 1663{{--}}† 1709), ktorý zostal žiť v Dlhej.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Izakovič|priezvisko2=Kapustová Izakovičová|meno=Jozef|meno2=Beáta|titul=História rodiny Izakovič|vydanie=1|rok=2025|vydavateľ=vlastný náklad}} </ref> Táto vetva sa rozšírila do [[Trnava|Trnavy]], [[Zvončín|Zvončína]], [[Suchá nad Parnou|Suchej nad Parnou]], [[Borová (okres Trnava)|Borovej]], [[Dolné Orešany|Dolných Orešian]], [[Horné Orešany|Horných Orešian,]] [[Boleráz|Boleráza]], [[Klčovany|Klčovian]], Bratislavy, [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]], [[Ružomberok|Ružomberka]], do Česka a [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Viacerí členovia dlhovskej vetvy boli [[Richtár|richtármi]]: * Matej (* 1692{{--}}† 1745) v Dlhej, * Michal (* 1718{{--}}† 1781) v Dlhej, * Michal (* 1776{{--}} † 1858) v Dlhej<ref name=":3">{{Citácia knihy|priezvisko=Federmayer|meno=Frederik|titul=Izakovics de Longa Villa|vydanie=1|miesto=Bratislava|rok=2002|strany=4{{--}}29}}</ref>, * Jozef (* 1779{{--}}† 1849) vo Zvončíne, * Pavol (* 1832 - † 1899) vo Zvončíne (zástupca richtára Pavla Daniša), * Martin (* 1894{{--}}† 1945) vo Zvončíne.<ref name=":7">{{Citácia knihy|priezvisko=Mišuth|meno=Viktor|titul=Zvončín|vydanie=1|vydavateľ=Obecný úrad Zvončín|miesto=Zvončín|rok=2013|isbn=978-80-971229-5-9|strany=140}}</ref> Všetci nenobilitovaní potomkovia rodu Izakovič sú potomkami Františka Izakoviča, syna Juraja Izakoviča z Dlhej. Nie je známe v akom príbuzenskom vzťahu bol Františkov otec Juraj Izakovič a urodzený kňaz Juraj Izakovič. V cirkevných matrikách sú všetci potomkovia Františka Izakoviča uvádzaní ako roľníci bez titulu. Na Slovensku žijú potomkovia nobilitovanej (šľachtickej{{--}}zemianskej) aj nenobilitovanej vetvy. Predkovia narodení pred rokom 1848, ktorí patria k nobilitovanej vetve, majú v matrikách uvádzané tituly [[Latinčina|lat.]] ''nobilis''/[[Maďarčina|maď.]] ''nemes'' ([[Slovenčina|slov.]] urodzený, šľachtic), prípadne lat. ''dominus'' (slov. pán) alebo lat. ''inscriptionalista'' (človek, ktorý za svoje zásluhy dostal odmenu).<ref>{{Citácia knihy |priezvisko=ŠA Bratislava. R. kat. farský úrad |titul=Zbierka cirkevných matrík. Matrika narodených 1665{{--}}1697,1705{{--}}1709 farnosti Moravský Ján. Matrika sobášených 1665{{--}}1694 farnosti Morav. Ján. Matrika zomrelých 1665{{--}}1697,1706{{--}}1708 Morav. Ján. |rok=1665{{--}}1697, 1705{{--}}1709 |strany=230}}</ref><ref>{{Citácia knihy |priezvisko=ŠA Bratislava. R. kat. farský úrad. |titul=Zbierka cirkevných matrík. Matrika narodených, sobášených a zomrelých 1758{{--}}1824 farnosti Dlhá |vydavateľ=R. kat. farský úrad |rok=1758{{--}}1824 |strany=1{{--}}128}}</ref> == Erb rodu == Keďže o existencii originálneho armálesu, na ktorom sa nachádza podobizeň erbu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Izakovič | meno = Jozef | titul = Armáles Juraja Izakoviča | url = https://jozef-izakovic.webnode.sk/kopia-armales-juraja-izakovica/ | dátum prístupu = 2024-08-28}} </ref>, nemali toho času potomkovia nobilitovanej vetvy žiadne informácie, v roku 2017 nechal Martin Izakovič zhotoviť u [[Ladislav Vrtel|Ladislava Vrtela]] rekonštrukciu historického erbu rodiny Izakovič na základe textu pôvodnej armálnej listiny a zaregistroval ho v heraldickom registri Slovenskej republiky: ''v modrom štíte v zlatom na strieborných skalách spočívajúcom hniezde stojaci čierny prirodzený rozkrídlený orol v zlatej zbroji, v zobáku so striebornou, červeným plameňom horiacou fakľou. Spod koruny na otvorenej turnajovej prilbe splývajú tu modro-zlaté, tam červeno-strieborné prikrývadlá. Klenotom je zlatou sedemhrotou hviezdou prevýšený červený latinský kríž - to všetko obopäté párom čiernych krídel, z ktorých každé nesie znamenie troch zlatých hviezdičiek (1,1,1) oddelených od seba striebornými niťami.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Rodinný erb pána Martina Izakoviča | titul = Heraldický register Slovenskej republiky | url = https://ives.minv.sk/heraldreg/detail?id_nositel=4345 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-28 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Pri príležitosti imatrikulácie erbu rodu Izakovič sa 19. decembra 2017 v Bratislave po prvýkrát po 365 rokoch stretli zástupcovia potomkov zemianskej rodiny Izakovič z oboch strán Malých Karpát. Ďalšie stretnutie potomkov nobilitovanej vetvy sa uskutočnilo 26. mája 2024 v Borovej, kde Beáta Kapustová Izakovičová odprezentovala najstaršiu históriu zemianskeho rodu Izakovics de Longa Villa, životopis magistra filozofie a doktora teológie Juraja Izakoviča, informácie o armálnej listine a originálnom erbe rodu, adresátoch armálesu, rodokmeni a rozdelení rodu na jednotlivé vetvy. Originálna armálna listina je v súkromnom vlastníctve v Bratislave. Odpis textu armálesu rodu Izakovics de Longa Villa sa nachádza v Štátnom archíve v Bratislave. == Výskyt priezviska == === Slovensko === Väčšina nositeľov priezviska Izakovič na Slovensku má predkov z obce Dlhá (okres Trnava). Podľa sčítania z roku 1930 žilo v Dlhej a okolí 29 rodín s priezviskom Izakovič, ale genealogický výskum Beáty Kapustovej Izakovičovej potvrdil, že k nobilitovanej vetve patrilo len 14 rodín<ref name=":2" /> a všetky boli rímskokatolíckeho vierovyznania. {| class="wikitable" | colspan="3" |'''Rod Izakovič v roku 1930 v okrese Trnava''' |- |'''Obec''' |'''Celkový počet rodín''' |'''Počet nobilitovaných rodín''' |- |Dlhá |8 |1 |- |Zvončín |5 |5 |- |Suchá nad Parnou |2 |2 |- |Dolné Orešany |2 |2 |- |Horné Orešany |1 |1 |- |Borová |2 |2 |- |Klčovany |1 |1 |- |Košolná |2 |0 |- |Bohdanovce nad Trnavou |2 |0 |- |Zeleneč |4 |0 |} Na Záhorí v obciach Moravský Svätý Ján, Závod a [[Sekule]] žilo v roku 1930 celkovo 10 rodín s priezviskom Izakovič a genealogický výskum Jozefa Izakoviča preukázal, že všetky patrili k nobilitovanej vetve a boli rímskokatolíckeho vierovyznania. V 30. rokoch 20. storočia žila v [[Stará Bystrica|Starej Bystrici]] židovská rodina Mórica Izakoviča (''Moritz Isakovics'') pôvodom z Turzovky (išlo o neskorších prisťahovalcov). K nobilitovanej vetve rodu Izakovič nepatrili. Na Slovensku sa v roku 1995 vyskytovalo priezvisko: * Izakovič 240× v 58 lokalitách, najčastejšie v: [[Trnava]] (26), [[Dlhá (okres Trnava)|Dlhá]] (19), [[Suchá nad Parnou]] (15), [[Závod (okres Malacky)|Závod]] (13), [[Moravský Svätý Ján]] (11), [[Jablonec (okres Pezinok)|Jablonec]] (10), [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Bratislava{{--}}Karlova Ves]] (10), [[Košolná]] (9), [[Bratislava – mestská časť Petržalka|Bratislava{{--}}Petržalka]] (7), [[Hlohovec]] (6).<ref name="priezvisko">{{Citácia knihy | priezvisko = Ďurča | meno = P | spoluautori = a kol. | kapitola zborník = Izakovič | titul = Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku | vydavateľ = ELRA | miesto = Paris | rok = 1998 | url = https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Izakovi%C4%8D }} </ref> * Izakovičová 255x v 64 lokalitách, najčastejšie v: Trnava (29), Dlhá (20), Suchá nad Parnou (20), Jablonec (16), [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto|Bratislava{{--}}Nové Mesto]] (15), Košolná (11), Moravský Svätý Ján (9), Závod (9), [[Zvončín]] (8), [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Bratislava{{--}}Ružinov]] (8).<ref name="priezvisko2">{{Citácia knihy|priezvisko=Ďurča|meno=P|spoluautori=a kol.|kapitola zborník=Izakovičová|titul=Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku|vydavateľ=ELRA|miesto=Paris|rok=1998|url=https://slovnik.juls.savba.sk/?w=izakovi%C4%8Dov%C3%A1}} </ref> === Česko === V Česku by mali žiť potomkovia rodu Izakovič zo Slovenska. V roku 2016 tam žilo 18 nositeľov priezviska Izakovič, najviac: [[Mladá Boleslav]] (3), [[Praha]] (2), [[Příbram]] (2), [[Kostelec nad Orlicí]] (2)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Malačka | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Samek | meno2 = Jan | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Příjmení: 'Izakovič', počet výskytů 18 v celé ČR | url = https://www.kdejsme.cz/prijmeni/Izakovič/hustota/ | vydavateľ = kdejsme.cz | dátum prístupu = 2024-08-28 }}</ref> a 19 nositeliek ženskej formy Izakovičová, najviac: [[Sokolov]] (3), Praha (2), Příbram (2), Kostelec nad Orlicí (2), [[Vsetín]] (2).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Malačka | meno = Ondřej | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Samek | meno2 = Jan | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Příjmení: 'Izakovičová', počet výskytů 19 v celé ČR | url = https://www.kdejsme.cz/prijmeni/Izakovičová/hustota/ | vydavateľ = kdejsme.cz | dátum prístupu = 2024-08-28 }}</ref> === Chorvátsko === Medzi rokmi 1700{{--}}1721 (t. j. 154{{--}}175 rokov po príchode Izakovičovcov na Slovensko) žili podľa sčítania obyvateľov v chorvátskom meste Požega traja muži s priezviskom Izaković (''Isakovich''): 1701{{--}}1706 Šimo, 1702{{--}}1721 Pavo, 1717{{--}}1721 Antun.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Buturac|meno=Josip|titul=Stanovnistvo Pozege I Okolice 1750{{--}}1950|url archívu=https://www.scribd.com/doc/44250152/Buturac-Josip-Stanovnistvo-Pozege-i-Okolice-1750-1950#scribd}}</ref> V dnešnom Chorvátsku má variant: * Izaković menej ako 15 ľudí: [[Požega (mesto v Chorvátsku)|Požega]] (<10), [[Záhreb]] (<5)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Surname Izaković @ Acta Croatica | url = https://actacroatica.com/en/surname/Izakovi%C4%87/ | vydavateľ = actacroatica.com | dátum prístupu = 2024-08-29}}</ref> * Isaković okolo 130 ľudí: [[Záhreb]] (25), [[Sisak]] (20), [[Gunja]] (20), [[Pula]] (10), [[Nova Gradiška]] (<10)<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Surname Isaković @ Acta Croatica | url = https://actacroatica.com/en/surname/Isakovi%C4%87/ | vydavateľ = actacroatica.com | dátum prístupu = 2024-08-29}}</ref>. V polovici minulého storočia žilo v Chorvátsku s týmto variantom veľmi málo ľudí. Po Chorvátsku sa postupne rozšíril z mesta [[Nova Gradiška]], kam sa dostal z [[Bosanska Posavina|Bosanskej Posaviny]]. * Ižaković okolo 180 ľudí: [[Osijek]] (45), [[Nustar]] (25), [[Valpovo]] (20), [[Záhreb]] (15), [[Vinkovci]] (15). V minulom storočí sa väčšina nositeľov tohto priezviska narodila v mestách Osijek a Vinkovci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Surname Ižaković @ Acta Croatica | url = https://actacroatica.com/en/surname/I%C5%BEakovi%C4%87/ | vydavateľ = actacroatica.com | dátum prístupu = 2024-08-29}}</ref> === Bosna a Hercegovina === V Bosne a Hercegovine sa nachádza mesto Donja Vraca, kde má každý 5. obyvateľ priezvisko Isaković.<ref name=":6" /> Celkovo tam žije vyše 2000 nositeľov tohto priezviska<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Isaković Surname Origin, Meaning & Last Name History | url = https://forebears.io/surnames/isakovi%C4%87 | vydavateľ = forebears.io | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-28 | miesto = | jazyk = }}</ref>. Súčasťou mesta Novi Travnik v Bosne je aj obec Isakovići, čo indikuje jej založenie rodom Isaković. === Srbsko === V Srbsku žije takmer 2000 ľudí s priezviskom Isaković.<ref name=":5" /> == Geneticko-genealogický výskum == Aktuálne prebieha geneticko-genealogický výskum rodu Izakovič a vzájomnej príbuznosti jednotlivých vetiev a variant tohto priezviska pomocou genetických Y-DNA testov mužských potomkov. Cieľom je zistiť, či majú: # všetky vetvy na Slovensku spoločného predka # príslušníci rodov Izaković/Isaković na Balkáne spoločného predka s Izakovičovcami na Slovensku Pomocou Big Y-700 DNA testu bolo zatiaľ potvrdené, že 1 potomok dlhovskej vetvy a 1 potomok moravskosvätojánskej vetvy majú: * spoločného mužského predka - na 100% ide o neprerušenú genetickú líniu na oboch stranách min. od r. 1623. Tieto 2 vetvy žili izolovane min. 400 rokov a počas tohto obdobia sa medzi priamymi predkami týchto 2 mužov nevyskytol žiadny skrytý mimomanželský mužský potomok. Pre overenie ostatných vetiev je potrebné otestovať Y-DNA aspoň jedného mužského potomka z každej vetvy. * obaja zhodne po 9 privátnych variant (osobných [[Mutácia (genetika)|mutácií]]) z toho 7 rovnakých, na základe čoho dostali vlastnú [[Haploskupina|haploskupinu]] vo [[Fylogenetický strom ľudstva|fylogenetickom strome ľudstva]]. Čím viac mužských potomkov sa otestuje, tým presnejšie sa bude dať určiť časové oddelenie jednotlivých vetiev od spoločného predka v predmatričnom období, teda v čase, keď matriky ešte neexistovali. == Osobnosti zemianskej vetvy == * [[Juraj Izakovič]] (* 1620, Dlhá{{--}}† po 1666){{--}}rímskokatolícky kňaz, študoval na gymnáziu v Trnave; logiku a fyziku na Trnavskej univerzite, kde sa stal Magistrom filozofie. Na Univerzite vo Viedni získal doktorát z teológie.<ref name=":3" /> V roku 1652 dostal od panovníka [[Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda III. Habsburského]] za zásluhy šľachtický titul{{--}}zeman. <ref name=":1" /> V roku 1666 bol kanonikom v [[Bazilika svätého Emeráma|Katedrále Sv. Emeráma]] v Nitre.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Vagner|meno=József|titul=ADALÉKOK A NYITRAl SZÉKES-KÁPTALAN TÖRTÉNETÉHEZ.|vydavateľ=HUSZÁR ISTVÁN KÖNYVNYOMDÁJA.|miesto=Nitra|rok=1896|strany=244, 238}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Izakovič, Juraj {{!}} kňaz {{!}} Schematizmus {{!}} Dominikánsky knižný inštitút | url = https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=izakovicjuraj | vydavateľ = www.knihydominikani.sk | dátum prístupu = 2024-09-15}}</ref> * [[Alexej Izakovič]] (* 24. február 1908, Borová{{--}}† 30. október 1995, Bratislava){{--}}slovenský rímskokatolícky kňaz, priekopník kresťanského organizovaného telovýchovného hnutia Orol na Slovensku, organizátor ľudovýchovnej osvety a národnobuditeľského programu, publicista a redaktor.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Izakovič, Alexej {{!}} kňaz {{!}} Schematizmus {{!}} Dominikánsky knižný inštitút | url = https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=izakovicalexej | vydavateľ = www.knihydominikani.sk | dátum prístupu = 2024-09-04}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Alexej Izakovič :: Borova-info | url = https://borova-info.webnode.sk/najznamejsi-borovsky-rodaci/alexej-izakovic/ | vydavateľ = borova-info.webnode.sk | dátum prístupu = 2024-09-04}}</ref> Má veľkú zásluhu na obnovení Trnavskej novény - uctievanie obrazu Panny Márie, ktorý slzil v čase vojen v rokoch 1663, 1708 a moru v roku 1710.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skončila sa šesťdesiata trnavská Novéna | url = https://mytrnava.sme.sk/c/1831346/skoncila-sa-sestdesiata-trnavska-novena.html | vydavateľ = mytrnava.sme.sk | dátum prístupu = 2024-12-15 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> * Alžbeta Izakovičová (* 16. december 1906, Horné Orešany{{--}}† 4. november 1985, Jiřetín pod Jedlovou) - slovenská rímskokatolícka rehoľná sestra. Do Rímskej únie Rádu sv. Uršule vstúpila pod menom sr. Anna v Modre, postulát a noviciát absolvovala v Bratislave. Ako juniorka vypomáhala pri rôznych domácich prácach, aj pri vyučovaní varenia. Okrem Modry pôsobila v Jasove, v Broumove a v Jiřetíne pod Jedlovou.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mišút|meno=Viktor|titul=Z dejín farnosti Suchá nad Parnou|vydanie=1|vydavateľ=LOGOS ART KLUB|miesto=Suchá nad Parnou|rok=2012|isbn=978-80-971029-0-6|strany=235}}</ref> * Beáta Kapustová Izakovičová (rod. Izakovičová) - IT inžinierka /inštalácie a konfigurovanie softvéru/; spracovala podrobný rodokmeň Izakovičovcov z okolia Trnavy, nobilitovanej aj nenobilitovanej vetvy; spoluautorka knihy História zemianskej rodiny Izakovič; iniciátorka genetického výskumu a administrátorka [[Chromozóm Y|Y]]-[[Deoxyribonukleová kyselina|DNA]] projektu rodu Izakovič. * [[Beáta Špániková]] (rod. Izakovičová){{--}}slovenská lekárka v Osteocentre pre vybrané onkologické diagnózy v [[Onkologický ústav sv. Alžbety|Onkologickom Ústave Svätej Alžbety]] v Bratislave<ref name=":4">{{Citácia periodika|titul=Čo spája americkú Mercy nemocnicu a Onkologický ústav sv. Alžbety?|periodikum=Naša Nemocnica|ročník=VI.|číslo=3/2014|strany=17-20|issn=1338-4147|url=https://www.ousa.sk/wp-content/uploads/2024/08/3-2014m.pdf}}</ref>; odborná asistentka na [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Lekárskej fakulte Univerzity Komenského]] v Bratislave, o.i. spoluautorka knihy ''Praktická medicína'', ktorá je určená pre lekárov primárneho kontaktu so zameraním na bežnú medicínsku prax. * [[Daniela Ostatníková|Daniela Ostatníková (rod. Izakovičová)]]{{--}}slovenská lekárka, univerzitná profesorka, prednostka Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty UK; víťazka ankety Slovenka roka 2012; laureátka mimoriadnej ceny za celoživotné dielo [[Krištáľové krídlo]] za rok 2020; laureátka [[ESET Science Award]] za rok 2023 v kategórii Výnimočná osobnosť vysokoškolského vzdelávania. * [[František Izakovič]] (* 15. marec 1904, Borová{{--}}† 10. december 1988, Cambon, FR){{--}}slovenský rímskokatolícky kňaz, doktor teológie a filozofie, brat Alexeja Izakoviča. Študoval sociológiu a právo v [[Londýn|Londýne]], v [[Ženeva|Ženeve]] a na [[Sorbonna|Sorbonne]] v [[Paríž|Paríži]], kde získal titul doktora práv. Pod pseudonymom K. Kramar napísal knihu ''Slováci ožijú''<ref name=":2" />, prednášal na teologickej fakulte v Bratislave, žil a pôsobil v [[Paríž|Paríži]], v [[Béziers]], neskôr v dedinke Cambon vo Francúzsku. * Imrich Izakovič (* 7. november 1891, Báhoň) - československý vojak/legionár, počas 1. svetovej vojny slúžil v prešporskom 13. honvédskom pešom pluku (HIR 13), 31. augusta 1916 padol do zajatia v Horožanke na Ukrajine, 12. septembra 1918 podal v meste [[Omsk]] prihlášku do [[Česko-slovenské légie|Československých légií]] v Rusku, kde bol zaradený do 1. záložného pluku, 5. novembra 1918 bol prevelený do 2. muničnej divízie a 15. novembra 1920 vo [[Vladivostok|Vladivostoku]] ukončil službu v légiách (bol demobilizovaný).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 35711 | url = https://www.csol.cz/legionar/35711/ | dátum prístupu = 2026-08-02 | priezvisko = csol.cz}}</ref> * [[Ivan Izakovič-Podolinský]] (* 15. november 1934, Bratislava{{--}}† 28. december 2023, Bratislava){{--}}slovenský prozaik, dramatik, spisovateľ pre deti a mládež, prekladateľ; redaktor časopisu ''Nová literatúra'' (1958 – 1960); redaktor, zástupca šéfredaktora a vedúci redaktor (od 1968) v Slovenskom vydavateľstve krásnej literatúry Tatran (1960 – 92); riaditeľ Sekcie umenia a literatúry na Ministerstve kultúry SR (1992 – 1994); člen Spolku slovenských spisovateľov, jeho diela preložili do trinástich jazykov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IZAKOVIČ, Ivan (†) :: SPOLOK SLOVENSKÝCH SPISOVATEĽOV | url = https://www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk/products/izakovic-ivan/ | vydavateľ = www.spolok-slovenskych-spisovatelov.sk | dátum prístupu = 2024-09-04}}</ref> * Ján Izakovič{{--}}lekár dermatovenerológ slovenského pôvodu, vysokoškolský pedagóg, žije vo Švajčiarsku. Niekoľko rokov pôsobil ako lekár a pedagóg v univerzitnej nemocnici na [[Florida|Floride]]. Syn architekta Štefana Izakoviča. * Jozef Izakovič /Joseph John Ivory/ (* 30. apríl 1881, [[Sekule]]{{--}}† 22. august 1939, [[Akron]], Summit, Ohio, USA) - americký bankár slovenského pôvodu; v roku 1906 emigroval do USA, kde pracoval ako bankár, ktorý vybavoval zahraničné peňažné prevody, zámenu cudzích mien, cestovateľské šeky, zmenky a poukážky, lístky na parníky atď. Zmenil si meno na Joseph John Ivory, v meste Akron založil súkromnú banku Berleczk & Ivory, neskôr Security Savings Bank, kde bol viceprezidentom a manažérom zahraničného oddelenia a cestovnej kancelárie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = OHIO GENEALOGY EXPRESS - Summit Co. - Biographies publ. 1928 | url = https://www.ohiogenealogyexpress.com/summit/summitco_bios_1928/summitco_bios_1928_i.htm?utm_source=chatgpt.com | vydavateľ = www.ohiogenealogyexpress.com | dátum prístupu = 2025-12-06}}</ref> * Jozef Izakovič{{--}}IT projektový manažér so skúsenosťami riadenia projektov posudzovania bezpečnosti a spoľahlivosti rozsiahlych technologických objektov a dopravy doma aj v zahraničí, od roku 2017 sa venuje rodokmeňu rodiny Izakovič, podieľa sa na vyhľadávaní potomkov zemianskej vetvy, spisovaní knihy o rode Izakovič a geneticko-genealogickom výskume. * [[Karol Izakovič-Podolinský]] (* 21. máj 1903, Budapešť{{--}}† 24. február 1998, Bratislava){{--}}slovenský prekladateľ, dramaturg, publicista a zberateľ [[Exlibris|exlibrisov]] - jeho zbierka 45 000 knižných značiek patrí medzi najväčšie na Slovensku. Od r. 1928 prekladal ruskú a sovietsku prózu a drámu. Pre rozhlas upravil preklady ruských divadelných hier, zdramatizoval preklady ruskej prózy (F. M. Dostojevskij, M. A. Šolochov, A. N. Tolstoj, L. N. Tolstoj), ale i viacero diel slov. prozaikov (M. Kukučín, B. S. Timrava, J. C. Hronský, M. Urban, F. Kráľ).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Karol Izakovič | url = https://www.litcentrum.sk/autor/karol-izakovic | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | dátum vydania = 2019-03-11 | dátum prístupu = 2024-09-04 | jazyk = sk}}</ref> * Magdaléna Izakovičová{{--}}violončelistka v Solo Quartet, v činohre [[Slovenské národné divadlo|SND]] a pod., finalistka súťaže Miss Universe SR 2010.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Magdaléna Izakovičová: Všetci muzikanti zažívajú ťažké časy, ale musíme ďalej bojovať...|periodikum=Bratislavské noviny|odkaz na periodikum=|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/rozhovory/69318-hudobnicka-magdalena-izakovicova-vsetci-muzikanti-prechadzaju-tazkymi-skuskam-bojuju-a-verim-ze-neprehraju|issn=1336-362X|vydavateľ=NIVEL PLUS|miesto=Bratislava|dátum=2021-12-09|dátum prístupu=2024-08-28}}</ref> * [[Martin Izakovič]]{{--}}slovenský lekár, internista{{--}}hospitalista, pôsobil v USA vo viacerých administratívnych aj akademických funkciách v nemocniciach, lekárskych organizáciách a edukačných centrách. Stál pri zrode hospitalistiky v USA a sprostredkoval viacero bilaterálnych programov medzi univerzitami na Slovensku a v USA, tiež množstvo návštev a edukačných pobytov slovenských lekárov v USA a amerických lekárov na Slovensku. Pracuje v Nemocnici Bory.<ref name=":4" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Martin Izakovič, klinický líder internej medicíny – hospitalistiky | url = https://nemocnica-bory.sk/martin-izakovic/ | dátum vydania = 2022-06-22 | dátum prístupu = 2024-09-14 | jazyk = sk-SK | priezvisko = ljstudiocreatives | meno2 = Monika | priezvisko2 = Lóciová | url archívu = https://web.archive.org/web/20240810134217/https://nemocnica-bory.sk/martin-izakovic/ | dátum archivácie = 2024-08-10 }}</ref> * Matej Izakovič - slovenský prokurátor na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Pracoval aj na Okresnej a Krajskej prokuratúre v Bratislave, na Úrade špeciálnej prokuratúry a pod.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = JUDr. Matej Izakovič · Otvorená Prokuratúra | url = https://prokuratura.otvorenesudy.sk/prosecutors/295?l=sk | vydavateľ = prokuratura.otvorenesudy.sk | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = sk | meno = Transparency Internal | priezvisko = Slovensko}}</ref> * Michaela Izakovičová - slovenská horolezkyňa, od roku 2015 je členkou [[Slovenský horolezecký spolok JAMES|Slovenského horolezeckého spolku JAMES]], v roku 2023 sa 7-dňovým voľným prelezom cesty Golden Gate na masív [[El Capitan]] v [[Yosemitský národný park|Yosemitskom národnom parku]] v USA zaradila medzi svetovú horolezeckú špičku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Miška Izakovičová a Golden Gate 5.13a {{!}} VERTONE | url = https://www.vertone.cz/maglajz/miska-izakovicova-golden-gate | vydavateľ = www.vertone.cz | dátum prístupu = 2024-09-04 | jazyk = cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Miška Izakovičová Sends 36-Pitch Yosemite 5.13 with Golden Gate | url = https://gripped.com/news/miska-izakovicova-sends-36-pitch-yosemite-5-13-with-golden-gate/ | dátum vydania = 2023-11-17 | dátum prístupu = 2024-09-04 | jazyk = en-US | priezvisko = gripped}}</ref> * Michal Izakovič - slovenský [[Automobilový šport|automobilový pretekár]], víťaz viacerých cien vo výkonovo najsilnejšej kategórii sériových vozidiel S3 (nad 2000 ccm), napr. na AutoSlalom Show 2020 na okruhu Kakucsring v Maďarsku získal 1. miesto v kategórii S3, rovnako aj na šampionáte AutoSlalom Show Cup 2021 v Trebaticiach; v sezóne 2022 získal titul vicemajstra triedy S3; na Autoslalom Show Cup 2024 sa dostal na pódium až 7x. * Miroslav Izakovič - slovenský športovec, učiteľ, tréner a filantrop. V r. 1993 - 2001 bol spoluzakladateľom, športovým riaditeľom a viceprezidentom Slovenského hnutia [[Špeciálne olympiády Slovensko|Špeciálnych olympiád]] /SHŠO/ a v r. 1994 sa stal priekopníkom unifikovaného futbalu Special Olympics International /SOI/ pre osoby s mentálnym postihnutím. Bol učiteľom telesnej výchovy na Súkromnej strednej odbornej škole GASMO a Súkromnej hotelovej akadémii GASMO v r. 2008 - 2013; bol organizátorom viacerých špeciálnych športových podujatí na Slovensku (halový futbal, basketbal, plávanie, skok do výšky, tenis a pod.) a trénerom mnohých mládežníckych klubov. Je držiteľom viacerých ocenení, napr. v r. 1996 bol na [[Úrad vlády Slovenskej republiky|Úrade vlády SR]] ocenený za športové výsledky a reprezentáciu Slovenska; v r. 1997 dostal v Blue Mountain v [[Kanada|Kanade]] ocenenie za humanitu a športovú aktivitu SHŠO od Eunice Kennedy Shrive - zakladateľky SOI a v r. 2019 dostal plaketu za spoluprácu so Špeciálnymi olympiádami Slovensko v Bratislave. Je tiež držiteľom Zlatej [[Plaketa profesora MUDr. Jana Janského|Janského plakety]] za 63 odberov krvi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Izakovič, Miroslav | url = https://www.sportency.sk/encyclopedy/?q=content/izakovic-miroslav | vydavateľ = www.sportency.sk | dátum prístupu = 2025-02-12 | jazyk = sk}}</ref> * [[Peter Izakovič]] (* 28. máj 1924, Zvončín{{--}}† 23. január 1985, Zvončín){{--}}slovenský vynálezca [[Kachle|kachlí]] (tzv. Peterky/Petrík), pracoval vo firme Kovosmalt v Trnave. * Petra Eckerling (rod. Izakovičová) - slovenská juniorská reprezentantka v [[Snoubording|snoubordingu]], sestra Michaely Izakovičovej. Reprezentovala Slovensko na juniorských majstrovstvách sveta v rokoch 2005 a 2006<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Snoubordisti nedosiahli v Ázii na finále | url = https://bratislava.sme.sk/c/2589660/snoubordisti-nedosiahli-v-azii-na-finale.html | vydavateľ = bratislava.sme.sk | dátum prístupu = 2024-09-09 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref>, kde skončila na 16., resp. 28. mieste. Dnes pracuje ako odborná lekárka pre ortopédiu a traumatológiu v nemeckom [[Magdeburg|Magdeburgu]]. Z matkinej strany bol jej starým otcom Pavel Langer, vedec, odborník na patológiu endokrinného systému, dlhoročný riaditeľ Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pavel Langer {{!}} osobnosti.sk {{!}} životopisy, diela, tvorba, články, linky | url = http://www.szemelyisegek.hu/index.php?os=zivotopis&ID=1248 | vydavateľ = www.szemelyisegek.hu | dátum prístupu = 2024-09-09}}</ref> * [[Rudolf Izakovič]] (* 31. január 1956, Zvončín{{--}}† 20. júl 2016){{--}}slovenský odborník na šľachtenie kukurice, dlhé roky pracoval vo Výskumnom ústave kukurice v Trnave. Počas Oceňovania najvýznamnejších osobností [[Trnavský samosprávny kraj|TTSK]] dostal 5. októbra 2017 [[in memoriam]] pamätnú medailu predsedu za prínos v oblasti poľnohospodárstva a šľachtiteľstva. * [[Štefan Izakovič]] (* 17. február 1934, Trnava{{--}}† 26. november 2021, Bazilej, CH){{--}}slovenský architekt, od roku 1968 žil v [[Bazilej|Bazileji]] vo Švajčiarsku, kde bol aktívnym členom Planungsgruppe Gundeldingen (Plánovacia skupina Bazilejskej mestskej štvrte Gundeldingen). Pracoval pre viaceré miestne architektonické firmy, napr. Burckhardt und Partner, Diener & Diener a pod. Bol členom [[Spolok architektov Slovenska|Spolku architektov Slovenska]] a podporoval vzájomné návštevy a študijné pobyty architektov medzi Bazilejom a Bratislavou. <ref>{{Citácia periodika|titul=Nachruf Stefan Izakovic|periodikum=Gundeldinger Zeitung|vydavateľ=Gundeldinger Zeitung AG|miesto=Basel|dátum=2021-12-15|ročník=2021|číslo=18|strany=24|url=https://www.gundeldingen.ch/archiv/2118gz.pdf|dátum prístupu=2024-09-14|jazyk=po nemecky|priezvisko=Ott|meno=Christian}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Izakovič, Štefan, 1934- | url = https://autority.snk.sk/cgi-bin/koha/opac-authoritiesdetail.pl?authid=160388 | vydavateľ = Slovenská národná knižnica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-28 | miesto = Martin | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240810134216/https://autority.snk.sk/cgi-bin/koha/opac-authoritiesdetail.pl?authid=160388 | dátum archivácie = 2024-08-10 }}</ref> * [[Viliam Izakovič]] (* 24. jún 1925, Borová{{--}}† 26. máj 1986, Bratislava){{--}}slovenský lekár, endokrinológ, genetik a pedagóg; zakladateľ lekárskej [[Genetika|genetiky]] na Slovensku. Autor a spoluautor 14 knižných prác, napr. ''Cytogenetika v klinickej endokrinológii'', ''O dedičnosti,'' ''Klinická endokrinológia'' a ''Patologická fyziológia,'' a vyše 150 odborných článkov v domácich a zahraničných časopisoch. Spoluzakladateľ a predseda Slovenskej spoločnosti lekárskej genetiky. Nositeľ mnohých ocenení, v roku 1991 sa stal profesorom in memoriam. Od roku 1990 sa každoročne usporadúva [[Izakovičov memoriál]] – celoslovenská genetická konferencia s medzinárodnou účasťou, od roku 1999 udeľuje Výbor Slovenskej spoločnosti lekárskej genetiky Pamätnú medailu Viliama Izakoviča.<ref name=":4" /><ref>Izakovič, Viliam. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/izakovic-viliam | isbn = 978-80-89524-30-3 | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | dátum vydania = 2019-07-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-08-28 | miesto = Bratislava}}</ref> * [[Zita Izakovičová]]{{--}}slovenská profesorka a samostatná vedecká pracovníčka. Bola riaditeľkou Ústavu krajinnej ekológie [[Slovenská akadémia vied|SAV]] a delegátkou Slovenska v [[Európska únia|EÚ]], venuje sa ochrane a tvorbe životného prostredia na regionálnej aj medzinárodnej úrovni. Je členkou medzinárodných vedeckých organizácií Scientific Committee on Problems of the Environment a EuroMAB - Urban Forum International Association for Landscape Ecology. Získala viacero ocenení, napr. v roku 2001 - Cena SAV za popularizačnú činnosť, 2002 - Cena [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|ministerstva životného prostredia]] za projekt Realizácia ekologickej siete pre vybrané modelové územia a integrovaný manažment využitia prírodných zdrojov, 2005 - Cena Akadémie vzdelávania, 2007 - Cena Literárneho fondu a Zlatý Kosák Agrokomplexu 2007 za ''Atlas reprezentatívnych geoekologických systémov Slovenska.'' Za prínos v prírodných vedách dostala čestnú plaketu SAV [[Dionýz Štúr|Dionýza Štúra]], v roku 2012 jej bola udelená Cena Predsedu [[Trnavský samosprávny kraj|TTSK]] a v roku 2023 bola vymenovaná za profesorku v odbore ochrana a využívanie krajiny.<ref name=":7" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie SAV, v.v.i. profesorkou | url = https://www.uke.sav.sk/riaditelka-ustavu-krajinnej-ekologie-sav-v-v-i-profesorkou/ | dátum prístupu = 2024-09-13 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = Ústav krajinnej ekológie SAV, v. v. i.}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Šľachtické rody na Slovensku]] [[Kategória:Šľachtické rody v Uhorsku]] [[Kategória:Dlhá (okres Trnava)]] lm9ocu9guoh1iszfxbfmya0visabait Cesenatico 0 718219 8256370 7905955 2026-08-01T16:27:02Z Carsten Steger 205836 Aerial image of Cesenatico inserted. 8256370 wikitext text/x-wiki {{Geobox | town | name = Cesenatico | official_name = Comune di Cesenatico | native_name = Ziznàtic | category = [[Obec (Taliansko)|obec]]| image = Aerial image of Cesenatico (view from the northwest).jpg | nickname_type = Denonym | nickname = Cesenaticensi | image_caption = | flag = Flag of Cesenatico.svg | map_locator = Taliansko | map_alt = | map_caption = | lat_d = 44.199425 | long_d = 12.401153 | country = {{minivlajka|Taliansko}}[[Taliansko]]| region = [[Emilia-Romagna]] | municipality_type = [[Provincia (Taliansko)|Provincia]]|municipality = [[Forlì-Cesena]] (FC) | part_type = [[Frazione]] | part = pozri [[#Frazioni|zoznam mestských frazioni]] | mayor_type = Starosta | mayor = Matteo Gozzoli | area_footnotes = | area = 45.16| population = 25760|population_date=k 30. júnu 2017| elevation = 565 | free_type = [[Svätec]] | free = [[Svätý Jakub|Svätý Jakub apoštol]] | date_type = Deň| date = [[25. júl]] | postal_code = 47042 | area_code = 0547 | website = {{url|http://www.comune.cesenatico.fc.it/}}|Portal1=Taliansko}} '''Cesenatico''' ([[Romagnolský jazyk|romagnolsky]]: ''Ziznàtic'') je [[prístav]]né [[mesto]] a [[Obec (Taliansko)|obec]] (''comune'') s približne 26 000 obyvateľmi na [[Jadranské more|jadranskom]] pobreží [[Taliansko|Talianska]]. Nachádza sa v provincii [[Forlì-Cesena]] v regióne [[Emilia-Romagna]], asi 30 [[kilometer|km]] južne od [[Ravenna|Ravenny]]. Prístavný kanál Cesenatico preskúmal a nakreslil [[Leonardo da Vinci]] na žiadosť [[Cesare Borgia|Cesara Borgiu]] ako súčasť jeho plánov na opevnenie neďalekého mesta [[Cesena]]. == Frazioni == Toto sú ''frazioni'' (mestské časti) mesta Cesenatico: * Bagnarola * Borella * Cannucceto * Sala * [[Valverde (Cesenatico)|Valverde]] * Villalta * Villamarina * Zadina == Osobnosti mesta == [[Súbor:Monumento Pantani Cesenatico.jpg|náhľad|Socha Marca Pantaniho]] * [[Marcella Hazan]] (* [[1924]] – † [[2013]]), autorka kuchárskych kníh * [[Emilio Pericoli]] (* [[1928]] – † [[2013]]), spevák * [[Giorgio Ghezzi]] (* [[1930]] – † [[1990]]), futbalový brankár a manažér * [[Maurizio Delvecchio]] (* [[1962]]), maliar žijúci a pôsobiaci v Cesenaticu * [[Marco Pantani]] (* [[1970]] – † [[2004]]), profesionálny cyklista * [[Mattia Graffiedi]] (* [[1980]]), futbalista * [[Dalia Muccioli]] (* [[1993]]), cyklistka == Partnerské mestá == Partnerskými mestami Cesenatica sú:<ref>{{cite web |title=Patto di gemellaggio: dal 15 al 19 agosto l'Assemblea Plenaria a Sierre in Svizzera|url=https://www.comune.cesenatico.fc.it/servizi/notizie/notizie_fase02.aspx?ID=15437|publisher=comune.cesenatico.fc.it|language=it|date=2019-08-14|accessdate=2019-12-19}}</ref> *{{flagicon|FRA}} [[Aubenas]], [[Francúzsko]] *{{flagicon|GER}} [[Schwarzenbek]], [[Nemecko]] *{{flagicon|SUI}} [[Sierre]], [[Švajčiarsko]] *{{flagicon|BEL}} [[Zelzate]], [[Belgicko]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Cesenatico|1241625867}} [[Kategória:Mestá v regióne Emilia-Romagna]] [[Kategória:Cesenatico| ]] 64v1qbj77ftt2sc5jkswu4aa9qvhizp Slovenská asociácia Maltézskeho rádu 0 719940 8256422 8188332 2026-08-01T20:11:48Z Radoslav70 256940 8256422 wikitext text/x-wiki {{Infobox Organizácia|Názov=Slovenská asociácia Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu|Vznik=[[2024]]|Prezident=[[Július Brichta]] (2025 -) {{break}} [[Arpád Tarnóczy]] (2024-2025)|Obrázok=Coat of arms of the Sovereign Military Order of Malta (variant).svg|Miesto=[[Jakubovo námestie]] 7, {{break}}81109 [[Bratislava]], [[Slovensko]]|Webstránka={{url|http://www.orderofmalta.sk}}|HlavnýOrgán=Správna rada}} '''Slovenská asociácia Maltézskeho rádu''' (oficiálny názov: ''Slovenská asociácia Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu'') vznikla v roku [[2024]], aby zastrešovala všetky aktivity [[Maltézsky rád|Maltézskeho rádu]] na Slovensku. Vznikla ako 49. národná asociácia jednej z najstarších inštitúcií západnej civilizácie. Združuje členov rádu, ktorí majú trvalé bydlisko na území Slovenska.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Maltézsky rád Slovensko | url = http://www.orderofmalta.sk/ | dátum prístupu = 2024-10-12 | jazyk = sk-SK}}</ref> Prvý prezidentom sa stal v apríli 2024 [[Arpád Tarnóczy]]. Od mája [[2025]] je prezidentom [[Július Brichta]]. Maltézsky rád pozostáva z 10 [[Priorstvo|priorstiev]], 50 národných asociácií, 133 diplomatických misií, celosvetovej rozvojovej organizácie [[Malteser International]] a 33 národných dobrovoľníckych zborov (maltézskej pomoci). Prevádzkuje množstvo nemocníc, zdravotníckych centier, škôl a inštitúcií odbornej pomoci. Rád je suverénny [[subjekt medzinárodného práva]], je neutrálny, nestranný a apolitický. Diplomatické vzťahy udržiava so 113 krajinami a [[Európska únia|Európskou úniou]], má štatút stáleho pozorovateľa v [[Organizácia Spojených národov|Organizácii Spojených národov]] a s viac ako 50 štátmi má uzatvorené medzinárodné dohody o spolupráci. Pod Slovenskú asociáciu Maltézskeho rádu patrí [[Maltézska pomoc Slovensko]] ako jej výkonná charitatívna organizácia. Sústreďuje sa na sociálnu, zdravotnícku a humanitárnu pomoc. Pôsobí prostredníctvom štyroch regionálnych centier v [[Bratislava|Bratislave]], [[Nitra|Nitre]], [[Topoľčany|Topoľčanoch]], [[Trenčín|Trenčíne]].<ref name=":0" /> Maltézsky rád od roku 2017 spravuje [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Podhradie)|Kostol Najsvätejšej Trojice]] v bratislavskom [[Podhradie (Bratislava)|Podhradí]]. Každú prvú nedeľu v mesiaci tu členovia rádu a dobrovoľníci Maltézskej pomoci Slovensko slávia [[Omša (bohoslužba)|svätú omšu]]. === Správna rada === Od mája 2025 má Slovenská asociácia Maltézskeho rádu nové vedenie - Správnu radu:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Július Brichta je prezidentom Slovenskej Asociácie Zvrchovaného Maltézskeho rádu | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20250528017 | vydavateľ = www.tkkbs.sk | dátum prístupu = 2025-05-28 | priezvisko = www.tkkbs.sk}}</ref> * Július Brichta - prezident * Milan Čápka - špitálnik * Dominik Brichta - [[Receptor spoločnej pokladnice|receptor]] * Peter Kružliak - generálny tajomník * Tomáš Sklenár - člen správnej rady * Rudolf Páleš - člen správnej rady * Michal Tinák - člen správne rady == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Rád maltézskych rytierov]] [[Kategória:Humanitárne organizácie]] [[Kategória:Organizácie založené v 2024]] [[Kategória:Organizácie na Slovensku]] sawgmm0oxuteb2vykoido69eyit84kb Majstrovstvá Európy vo futbale 2032 0 720632 8256593 8254979 2026-08-02T11:44:54Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256593 wikitext text/x-wiki {{Blížiace sa športové podujatie}}{{Infobox Majstrovstvá Európy vo futbale|rok=2032|usporiadateľ=Taliansko|dátum=[[4. jún]] – [[4. júl]] [[2032]]|počet tímov=24|usporiadateľ2=Turecko|počet štadiónov=10|logo=UEFA Euro 2032 logo.svg|počet miest=TBA|iný názov=UEFA Euro 2032<br/>Campionato europeo di calcio 2032<br/>2032 Avrupa Futbol Şampiyonası}} '''Majstrovstvá Európy vo futbale 2032''' bude 19. ročníkom [[Majstrovstvá Európy vo futbale|Majstrovstiev Európy vo futbale]]. Je to reprezentačný mužský [[Futbal|futbalový]] turnaj v [[Európa|Európe]], ktorý organizuje [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]]. Organizátormi turnaj budú [[Taliansko]] a [[Turecko]] a hrať sa bude od [[4. jún]]a do [[4. júl]]a [[2032]]. == Ponukový proces == 28. apríla 2022 UEFA oznámila, že tri ponuky, Taliansko, Turecko a Rusko (ktoré sa neskôr považovalo za nevhodné), oznámili svoj zámer usporiadať turnaj. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The official website for European football | url = https://www.uefa.com/errors/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2024-12-13 | jazyk = en | priezvisko = UEFA.com}}</ref> Dňa 4. októbra 2023 Turecko oficiálne odstúpilo od uchádzania sa o turnaj v roku 2028, aby sa mohlo sústrediť na spoločnú ponuku s Talianskom na Euro 2032. Dňa 10. októbra 2023 sa Taliansko a Turecko stalo hostiteľmi Majstrovstiev Európy vo futbale 2032. == Kvalifikované tímy == Taliansko a Turecko sa na turnaj kvalifikovali automaticky ako hostitelia turnaja. Zvyšné mieste určí kvalifikácia. {| class="wikitable sortable" |+ !<small>Tím</small> !<small>Kvalifikácia</small> !<small>Dátum postupu</small> !<small>Predchádzajúce účasti na ME</small> !<small>Predchádzajúci najlepší výkon</small> |- |<small>{{ITA|f|1}}</small> | rowspan="2" |<small>Hostitelia</small> | rowspan="2" |<small>10. október 2023</small> |<small>11/12 ('''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|1968]]''', [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1988|1988]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2012|2012]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]], '''[[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]]''')</small> |<small>'''Víťazi''' ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1968|1968]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]])</small> |- |<small>{{TUR|f|1}}</small> |<small>6/7 ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2000|2000]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2016|2016]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2020|2020]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|2024]])</small> |<small>Semifinále ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 2008|2008]])</small> |} == Potenciálne dejiská == 12. apríla 2023 predložili [[Talianska futbalová federácia]] (FIGC) aj [[Turecká futbalová federácia]] (TFF) zoznamy 10 navrhovaných miest konania, hoci išlo o samostatné ponuky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italian Football Federation Confirms Preliminary UEFA EURO 2032 Bid | url = https://cultofcalcio.com/figc-confirms-preliminary-bid-for-uefa-euro-2032/ | vydavateľ = The Cult of Calcio | dátum vydania = 2022-11-17 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en-US | meno = Akhil | priezvisko = Fisher}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=TFF EURO 2028 ve EURO 2032 adaylık dosyasını UEFA'ya teslim etti|url=https://www.61saat.com/tff-euro-2028-ve-euro-2032-adaylik-dosyasini-uefaya-teslim-etti|periodikum=61saat - TRABZON HABER SAYFASI|dátum prístupu=2026-07-28|jazyk=tr|url archívu=https://web.archive.org/web/20230511135249/https://www.61saat.com/tff-euro-2028-ve-euro-2032-adaylik-dosyasini-uefaya-teslim-etti|dátum archivácie=2023-05-11}}</ref> Keďže sa ponuka stala spoločnou, každá krajina si namiesto toho vyberie päť štadiónov pre finálový turnaj. O výbere desiatich miest – piatich z každej krajiny – sa rozhodne v októbri 2026. {| class="wikitable" style="text-align:center" ! colspan="4" |{{ITA|w}} |- ![[Miláno]] ![[Rím]] ![[Bari (Apúlia)|Bari]] ![[Neapol]] |- |Nový štadión<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Inter and AC Milan aim to have new stadium ready in 5 years, ahead of Euro 2032 | url = https://apnews.com/article/milan-inter-san-siro-new-stadium-8b0a05bd7b18469c8d722713d610ad71 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2025-11-07 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en | meno = DANIELLA MATAR Leer en | priezvisko = español}}</ref> |[[Stadio Olimpico]] |[[Stadio San Nicola]] |[[Stadio Diego Armando Maradona|Stadio Maradona]] |- |Kapacita: '''71 500''' <small>(nový)</small> |Kapacita: '''70 600''' |Kapacita: '''58 270''' |Kapacita: '''54 726''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> |- |[[Súbor:Flag of None.svg|200x200bod]] |[[Súbor:Stadio Olimpico 2024.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Stadiosannicola2023.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Stadio Maradona Serie A.jpg|200x200bod]] |- ![[Florencia]] ! colspan="2" rowspan="4" |{{LocMap+|Taliansko|float=center|width=500|caption=|places={{LocMap~|Taliansko|lat=45.466944|long=9.19|label=[[Miláno]]|position=left}} {{LocMap~|Taliansko|lat=45.079167|long=7.676111|label=[[Turín]]|position=left}} {{LocMap~|Taliansko|lat=44.411111|long=8.932778|label=[[Janov (Taliansko)|Janov]]|position=left}} {{LocMap~|Taliansko|lat=45.438611|long=10.992778|label=[[Verona]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=44.493889|long=11.342778|label=[[Bologna]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=43.771389|long=11.254167|label=[[Florencia]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=41.893333|long=12.482778|label=[[Rím]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=40.8358|long=14.2486|label=[[Neapol]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=41.125278|long=16.866667|label=[[Bari (Apúlia)|Bari]]|position=right}} {{LocMap~|Taliansko|lat=39.227778|long=9.111111|label=[[Cagliari]]|position=right}}}} ![[Turín]] |- |[[Stadio Artemio Franchi]] |[[Juventus Stadium]] |- |Kapacita: '''47 282''' <small>(v rekonštrukcii)</small> |Kapacita: '''41 685''' |- |[[Súbor:Firenze, stadio artemio franchi, campo da gioco, 10,0.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Juventus v Real Madrid, Champions League, Stadium, Turin, 2013.jpg|200x200bod]] |- ![[Verona]] ![[Bologna]] ![[Janov (Taliansko)|Janov]] ![[Cagliari]] |- |[[Stadio Marcantonio Bentegodi]] |[[Stadio Renato Dall'Ara]] |[[Stadio Luigi Ferraris]] |Nový štadión<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cagliari present ambitious new stadium project with EURO 2032 changes | url = https://football-italia.net/cagliari-new-stadium-project-euro-2032-changes/ | dátum vydania = 2025-07-28 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en-GB}}</ref> |- |Kapacita: '''39 211''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> |Kapacita: '''36 000''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> |Kapacita: '''33 205''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> |Kapacita: '''30 000''' <small>(nový(oneskorený))</small> |- |[[Súbor:Italy - Verona - Stadio Marcantonio Bentegodi.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:The Stadio Renato Dall‘Ara during a Serie A match between Bologna FC and UC Sampdoria.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Stadio Luigi Ferraris di Genova.jpg|200x200bod]] |[[Súbor:Flag of None.svg|200x200bod]] |- ! colspan="4" |{{TUR|w}} |- ! colspan="3" |[[Istanbul]] ![[Ankara]] |- | style="text-align: center;" |[[Atatürk Olympic Stadium]] | style="text-align: center;" |[[Rams Park|Ali Sami Yen Sports Complex]] | style="text-align: center;" |[[Şükrü Saracoğlu Stadium]] | style="text-align: center;" |[[New Ankara Stadium]] |- |Kapacita: '''77 563''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> | style="text-align: center;" |Kapacita: '''53''' '''978''' |Kapacita: '''47 430''' <small>(bude rekonštruovaný)</small> |Kapacita: '''51 160''' <small>(nový)</small> |- | style="text-align: center;" |[[Súbor:Atatürk Olimpiyat.jpg|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Turktelekomarenaskgalatasaray.jpg|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Sukrusaracoglu.jpg|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Yeni Ankara 19 Mayıs Stadyumu inşaatı, Mayıs 2026.jpg|200x200bod]] |- ! style="text-align: center;" |[[Bursa]] ! colspan="2" rowspan="4" style="text-align: center;" |{{LocMap+|Turecko|float=center|width=500|caption=|places={{LocMap~|Turecko|lat=41.013611|long=28.955|label=[[Istanbul]]|position=right}} {{LocMap~|Turecko|lat=40.197222|long=29.062222|label=[[Bursa]]|position=left}} {{LocMap~|Turecko|lat=39.771389|long=30.518333|label=[[Eskişehir]]|position=left}} {{LocMap~|Turecko|lat=39.928889|long=32.854722|label=[[Ankara]]|position=right}} {{LocMap~|Turecko|lat=37.874444|long=32.493056|label=[[Konya]]|position=right}} {{LocMap~|Turecko|lat=36.886944|long=30.703333|label=[[Antalya]]|position=left}} {{LocMap~|Turecko|lat=37.065833|long=37.378056|label=[[Gaziantep]]|position=right}} {{LocMap~|Turecko|lat=41.005|long=39.7225|label=[[Trabzon]]|position=right}}}} ! style="text-align: center;" |[[Konya]] |- | style="text-align: center;" |[[Centennial Atatürk Stadium]] | style="text-align: center;" |[[Konya Metropolitan Municipality Stadium]] |- |Kapacita: '''43 361''' |Kapacita: '''41 600''' |- | style="text-align: center;" |[[Súbor:Bursa Büyükşehir Belediye Stadium 20181026 (2).jpg|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:TORKU ARENA - panoramio.jpg|200x200bod]] |- ! style="text-align: center;" |[[Trabzon]] ! style="text-align: center;" |[[Gaziantep]] ! style="text-align: center;" |[[Antalya]] ! style="text-align: center;" |[[Eskişehir]] |- | style="text-align: center;" |[[Şenol Güneş Sports Complex]] | style="text-align: center;" |[[Gaziantep Stadium]] | style="text-align: center;" |[[Antalya Stadium]] | style="text-align: center;" |[[New Eskişehir Stadium|Fethi Heper Stadium]] |- |Kapacita: '''40 980''' |Kapacita: '''35 574''' |Kapacita: '''32 537''' |Kapacita: '''32 500''' |- | style="text-align: center;" |[[Súbor:Şenol Güneş Spor Kompleksi – Dış manzara.png|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Kalyon Arena (Gaziantep).jpg|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Yeni Antalya Stadyumu - 23.6.15.JPG|200x200bod]] | style="text-align: center;" |[[Súbor:Sazova Park, Eskişehir, Turkey 13.jpg|200x200bod]] |} == Kontroverzie == === Obavy ohľadom talianskych ihrísk === V porovnaní s modernejšími tureckými štadiónmi sa uvádza, že talianske štadióny nespĺňajú štandardy UEFA. Existujú návrhy na modernizáciu väčšiny štadiónov, ale uvedené projekty boli buď zrušené, alebo nie sú naplánované na dokončenie do roku 2032.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italian soccer chief fears losing Euro 2032 hosting rights due to outdated stadiums | url = https://apnews.com/article/italy-stadiums-euro-2032-6c838596c4faea9bfba5465fd8ebd954 | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2025-08-25 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en | meno = DANIELLA MATAR Leer en | priezvisko = español}}</ref> V júli 2025 sa objavili správy, že prezident UEFA [[Aleksander Čeferin]] opakovane kritizoval zastaranú infraštruktúru Talianska, označil ich štadióny za „hanbu“ a varoval úrady, že „aj malé krajiny ako [[Albánsko]] dosiahli väčší pokrok“ pri výstavbe nových a moderných štadiónov.<ref>{{Citácia periodika|titul=UEFA threatens to strip Italy of Euro 2032 hosting rights|url=https://qazinform.com/news/uefa-threatens-to-strip-italy-of-euro-2032-hosting-rights-927638|periodikum=Qazinform.com|dátum prístupu=2026-07-28|jazyk=en-EN}}</ref> V tom istom mesiaci sa objavili správy, že UEFA schválila jeden z desiatich štadiónov navrhnutých [[Talianska futbalová federácia|Talianskou futbalovou federáciou]] ([[Juventus Stadium]] v Turíne) a dostala lehotu do marca 2027 na začatie akejkoľvek výstavby akýchkoľvek nových alebo zrekonštruovaných štadiónov s varovaním, že ak tak neurobí, mohlo by to ohroziť spoluorganizovanie Talianska.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Türkiye could host Euro 2032 alone as UEFA rejects Italy’s stadiums - Türkiye News | url = https://www.hurriyetdailynews.com/turkiye-could-host-euro-2032-alone-as-uefa-rejects-italys-stadiums-211678 | vydavateľ = Hürriyet Daily News | dátum vydania = 2025-07-21 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en}}</ref> Varovanie týkajúce sa opravy talianskych štadiónov bolo zopakované v apríli 2026.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = UEFA chief warns Italy could lose Euro 2032 without {{!}} theScore | url = https://www.thescore.com/ita_fed/news/3513252/uefa-chief-warns-italy-could-lose-euro-2032-without-stadium-upgrades | vydavateľ = www.thescore.com | dátum vydania = 2026-04-02 | dátum prístupu = 2026-07-28 | jazyk = en}}</ref> == Zdroj == {{Preklad|en|UEFA Euro 2032|1262752091}} == Referencie == {{Referencie}}{{ME vo futbale}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo futbale]] [[Kategória:Futbal v 2032]] [[Kategória:Futbal v Taliansku]] [[Kategória:Futbal v Turecku]] 0gr8u2fcdz9uoon3uyf29up58f5z8eu Logan Lerman 0 722772 8256352 7959142 2026-08-01T14:55:55Z ~2026-42737-67 301750 dd 8256352 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Logan Lerman | fotka = Logan Lerman at the 2025 Sundance Film Festival 3 (cropped).jpg | komentár = v roku 2025 | celé meno = Logan Wade Lerman | dátum narodenia = {{dnv|1992|1|19}} | miesto narodenia = [[Beverly Hills]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | povolanie = herec | roky pôsobenia =[[2000]]{{--}}súčasnosť | manželka = | deti = | rodičia = }} [[Súbor:Logan Lerman and Alexandra Daddario at the Apple Store Soho in New York City, July 29, 2013.jpg|náhľad|Lerman s jeho hereckou kolegyňou [[Alexandra Daddariová|Alexandrou Daddario]] v júli 2013. ]] '''Logan Lerman''' (* [[19. január]] [[1992]], [[Beverly Hills]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký [[Herectvo|herec]], známy predovšetkým vďaka úlohe Percyho Jacksona v rovnomenných filmoch (2010, 2013), ktoré vznikli podľa populárnej knižnej série. == Detstvo a mladosť == Logan Lerman sa narodil v [[Beverly Hills]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]. Jeho matka Lisa je jeho manažérkou a otec Larry podnikateľ a ortotik. Má staršiu sestru a brata. Lerman je židovského pôvodu a mal [[Bar micva]]. Jeho rodina pochádza z rôznych krajín – jeho starý otec z otcovej strany sa narodil v [[Berlín|Berlíne]] do poľskej židovskej rodiny, ktorá utiekla pred nacistami do [[Šanghaj|Šanghaja]]. Starí rodičia z matkinej strany mali židovské korene v [[Poľsko|Poľsku]] a [[Rusko|Rusku]], pričom jeho stará mama sa narodila v [[Los Angeles]]. Hoci väčšina jeho rodiny pracuje v medicíne a vlastní spoločnosť na výrobu ortopedických pomôcok, Lerman si zvolil cestu herectva. Navštevoval Beverly Hills High School a v roku [[2010]] plánoval štúdium kreatívneho písania na [[New York University]], ktoré však odložil. == Kariéra == Lerman sa od mladého veku zaujímal o filmy a herectvo začal vnímať ako zábavu. Prvé úlohy získal koncom 90. rokov v reklamách a vo filme debutoval v roku [[2000]] a to vo filmoch ''Patriot'' a ''Po čom ženy túžia'', pričom v oboch filmoch si zahral po boku [[Mel Gibson|Mela Gibsona]]. V roku [[2003]] si zahral v televíznom filme ''Rodinné tajomstvo'', za čo získal cenu Young Artist Award a uznanie kritikov. V roku [[2004]] si zahral v seriáli ''Jack & Bobby'', kde stvárnil postavu budúceho prezidenta USA. Za túto rolu získal ďalšiu cenu Young Artist Award a kritici chválili jeho emotívny prejav. Lermanova prvá hlavná úloha vo filme prišla v roku [[2006]], vo filme ''Sovie húkanie'', kde si zahral po boku [[Brie Larson]]. Film mu priniesol ďalšiu cenu Young Artist Award. O rok neskôr, si zahral vo filme ''3:10 vlak do Yumy'' za čo získal pochvaly od kritikov a ďalšiu nomináciu na Young Artist Award. V roku [[2009]] si zahral po boku [[Renée Zellwegerová|Reneé Zellweger]], [[Kevin Bacon|Kevina Bacona]] a [[Molly C. Quinn]] vo filme ''My One and Only''. V roku [[2009]] získal hlavnú úlohu Percyho Jacksona vo filme ''Percy Jackson: Zlodej blesku'', ktorý mal premiéru v roku [[2010]]. Postavu Jacksona stvárnil aj v druhej časti, s názvom ''Percy Jackson: More oblúd'' z roku [[2013]]. Účinkovanie v oboch častiach Lermanovi priniesla popularitu a úspech. V roku [[2011]] hral d'Artagnana vo filmovej adaptácii ''Traja mušketieri'' od režiséra Paula W. S. Andersona, po boku hereckých kolegov ako [[Mads Mikkelsen]], [[Christoph Waltz]], [[Luke Evans]], [[Matthew Macfadyen]], [[Ray Stevenson]], [[Milla Jovovichová|Milla Jovovich]] a [[Orlando Bloom]]. Film však získal prevažne negatívne recenzie. V roku [[2012]] stvárnil hlavnú postavu Charlieho vo filme ''[[Ten, kto stojí v kúte]]'', adaptácii románu Stephena Chboského. Tento výkon mu priniesol uznanie kritikov, ktorí ocenili jeho schopnosť preniesť emócie postavy na plátno. Film bol označený za výnimočný v žánri príbehov o dospievaní a Lerman zaň získal viacero nominácií a ocenení vrátane Teen Choice Award. V roku [[2014]] hral Lerman vo veľkofilme ''Noah'' režiséra [[Darren Aronofsky|Darrena Aronofského]], kde stvárnil Noemovho syna Hama. Ďalším významným filmom bola vojnová dráma ''[[Železné srdce]]''. Film bol uvedený v roku [[2014]] a Lermanov výkon bol vysoko hodnotený kritikmi, ktorí vyzdvihli jeho schopnosť držať krok so skúsenými hercami. Lerman stvárnil hlavnú postavu vo filme ''Indignation'' z roku [[2016]], ktorý bol natočený na základe knižnej predlohy. Na filme sa podieľal aj ako výkonný producent. V roku [[2018]] získal hlavnú rolu v televíznom seriáli ''Hunters'', ktorý hovorí príbeh o skupine lovcov nacistov v 70. rokoch. Seriál debutoval v roku [[2020]] a posledná epizóda bola zverejnená v roku [[2023]]. V televíznom seriáli si zahral po boku hercov ako [[Al Pacino]], [[Emily Rudd]], [[Lena Olin]], [[Carol Kane]], [[Greg Austin]] a [[Josh Radnor]]. V roku [[2022]] si zahral vedľajšiu úlohu vo filme ''[[Bullet Train]]''. V roku [[2024]] si zahral v minisérii ''We Were the Lucky Ones''. == Súkromný život == Lerman sa považuje za „filmového nadšenca“ a tvrdí, že filmy významne formovali jeho osobnosť. Ako kreatívny človek prejavil záujem o všetky aspekty tvorby filmu, vrátane písania, produkcie a réžie. Jeho obľúbení režiséri zahŕňajú [[Paul Thomas Anderson|Paula Thomasa Andersona]], [[Stanley Kubrick|Stanleyho Kubricka]], [[David Fincher|Davida Finchera]] a [[Peter Bogdanovich|Petra Bogdanovicha]]. Lerman sa opisuje ako „rezervovaný a tichý“, „domased“ a „veľký fanúšik športu“. V novembri [[2023]] oznámil zásnuby so svojou dlhoročnou partnerkou Anou Corrigan. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=nm0614877}} * {{csfd meno|id=36845}} == Zdroj == {{Preklad|en|Logan Lerman|1262585595}} {{Cena filmového festivalu v Cannes - Trophée Chopard}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lerman, Logan}} [[Kategória:Filmoví herci USA]] [[Kategória:Televízni herci USA]] [[Kategória:Detskí herci]] [[Kategória:Dabingoví herci USA]] [[Kategória:Osobnosti USA židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Los Angeles]] 5b5dx4fc911wkhg08bnhb0h98bnud18 Sľub (seriál) 0 723026 8256439 8250602 2026-08-01T21:28:44Z David K. 1234 139705 /* Série */ 8256439 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízny seriál | sk = Sľub | en = | logo = | žáner = výpravný rodinný a komediálny dobový [[seriál]] | námet = | scenár = [[Evita Twardzik]] | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | obsadenie = [[Adriána Brnčalová]] ako Zuzana Fraňová<br>[[Kristián Baran]] ako Michal Andráš<br>[[Jakub Švec]] ako Igor Valent<br>[[Gabriela Dzuríková]] ako Zdena Hanúsková<br>[[Ráchel Šoltésová]] ako Táňa Kollárová<br>[[Michal Ďuriš]] ako Viktor Gálik | hudba = [[Dara Rolins]] – „[[Sľub (pieseň)|Sľub]]“<br> '''Hudba''': Peter Graus, Tomáš Zubák<br/>'''Text a spev''': [[Dara Rolins]] | hudba popiska = Titulná pieseň | slogan = | krajina = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | jazyk = [[slovenčina]] | počet sérií = 4 | počet častí = 285+ (a 1. špeciál) | výkonný producent = Nikola Šmátralová | producent = Alexandra Dubovská, Ivana Luknárová | kamera = Michal Adamec, Šimon Ciprich, Slavomír Maxian, Milan Minarík, Peter Nôta, Volodymyr Ostapets | strih = Peter Kovaľ | dĺžka =~ 45 min.<br> 15 min. (181) | spoločnosť = BEETLE s r. o. | distribútor = | rok orig = [[13. január]] [[2025]] – súčasnosť | tv orig = [[TV Markíza]] | rok sk =2025/26 | tv sk = | formát obrazu = [[16:9]] | prístupnosť = {{Veková prístupnosť|12}} | webstránky = {{url|markiza.sk/relacie/slub}} }} '''''Sľub''''' je slovenský denný výpravný rodinný komediálny [[televízny seriál]] odohrávajúci sa v [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] v [[Československá socialistická republika|ČSSR]], ktorý sa vysiela cez pracovné dni o 17:55 na [[TV Markíza]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový denný rodinný seriál Sľub vás do 80. rokov prenesie už 13. januára 2025 {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/clanok/942227-novy-denny-rodinny-serial-slub-vas-do-80-rokov-prenesie-uz-13-januara-2025 | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2024-12-26 | jazyk = sk}}</ref> a v piatok pondelková časť na [[Voyo]]. == Dej == Píše sa 3. september 1984, prvý deň nového školského roku 1984/1985. Prváčikovia plní očakávaní, rebelantskí tínedžeri aj učitelia prichádzajú do Základnej školy SNP so svojimi radosťami, snami, ale aj menšími či väčšími tajomstvami. Príbeh prepletá nielen osudy [[Žiak (škola)|žiakov]], [[učiteľ]]ov, ale aj celých rodín, ktoré sú poznačené dianím v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] aj v okolitom svete.<ref name=":0" /> V seriáli sledujeme príbeh učiteľky a jej manžela, ktorých o pokoj pripraví sestrina emigrácia na západ. Spoznávame rodinu riaditeľa školy, ktorú spája aj rozdeľuje jedno veľké tajomstvo, alebo rodinu malého prváčika, ktorá prejde príchodom nového školského roka viacerými životnými skúškami. V niekedy úsmevných, inokedy vážnejších príbehoch sa sľubuje vernosť aj nenávisť, no najmä – hľadá sa životná láska. Tak je to aj v prípade obľúbenej učiteľky ôsmakov Zuzany ([[Adriána Brnčalová]]), ktorej život sa v jeden moment obráti naruby. Musí sa postarať o malé dieťa svojich najlepších priateľov. Nie je na to však sama. Okrem starostlivosti o malého Kubka tak rieši aj boj medzi rozumom a srdcom. Vyhrá ho seriózny a úspešný detský chirurg Igor ([[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]), ktorého jej chce dohodiť jej mama Mária ([[Zuzana Tlučková]]), alebo divoký a trochu nezodpovedný učiteľ Michal ([[Kristián Baran]]), s ktorým sa stále smeje? == Obsadenie == {| class="wikitable sortable" |- ! rowspan="2" | herec ! rowspan="2" | postava ! rowspan="2" | povolanie ! rowspan="2" | vztahy ! colspan="3" | postavy |- ! style="background: #D3FFDD; text-align: center" | hlavná ! style="background: #FFE1E2; text-align: center" | vedľajšia ! style="background: #D8EBFF; text-align: center" | hosť |- ! colspan="7" |Andrášovci & Fraňovci |- | [[Kristián Baran]] | Michal Andráš | bývalý učiteľ zemepisu a telesnej výchovy na ZDŠ SNP, bývalý vedúci krúžku basketballu pre chalanov, presťahoval sa späť do Trenčína, tréner hokejistov v Trenčíne |bývalý manžel Zuzany, bývalý zať Márie, adoptívny otec Jakuba, brat Vladimíra, švagor Andrei, syn Jany a Ruda †, bývalý partner Andrei, Zuzany a bývalý snúbenec Kamily | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Adriána Brnčalová]] | Zuzana Fraňová | učiteľka slovenského jazyka a hudobnej výchovy, vedúca zboru Spevokol, výchovná poradkyňa | adoptívna matka Jakuba, dcéra Márie, bývalá manželka Michala, bývalá partnerka Igora, bývalá nevesta Jany a Ruda †, bývalá švagriná Vladimíra a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Mesík]] |Jakub Kaprálik | dieťa, sirota | adoptívný syn Zuzany a Michala, syn Lucie † a Petera †, adoptívny vnuk Márie, Jaroslava, Jany a Ruda †, synovec Natálie a Mira, adoptívný synovec Vlada a Andrei | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Zuzana Tlučková]] | Mária Fraňová | zdravotná sestra | matka Zuzany, adoptívná babka Jakuba, bývalá svokra Michala, bývalá partnerka Dr. Jaroslava Gregora a Šimona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Filip Pavúk]] | Vladimír Andráš | čašník vo vieche, bývalý vojak a pomocný kuchár v školskej jedalni | manžel Andrei, syn Jany a Ruda †, brat Michala, bývalý švagor Zuzany, nevl. ujo Jakuba | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristína Sisková]] | Andrea Andrášová <small>(rod.Marková)</small> | triedna učiteľka siedmákov ZDŠ SNP, učiteľka prírodopisu | manželka Vlada, sestra Veroniky, dcéra Heleny a Mareka, teta Heleny, švagriňa Róberta a Michala, bývalá priateľka Michala, nevesta Jany a Ruda † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Jana Pilzová]] |Jana Andrášová |dôchodkyňa, emigrovala do Švédska |vdova po Rudovi †, matka Michala a Vladimíra, adoptívna babka Jakuba, svorka Andrei, bývalá svokra Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ivo Gogál]] |† Rudolf Andráš |zomrel na embóliu |manžel Jany, otec Michala a Vladimíra, adoptívny dedko Jakuba, svokor Andrei, bývalý svokor Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Hanúskovci & Kupperová |- | [[Dušan Cinkota]] | [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Pavol Hanúsek | predseda na MNV | manžel Zdeny, otec Róberta, nevlastný otec Martiny, svokor Veroniky, dedo Heleny, švagor Heleny a Jána, strýko Barbory a Viliama, zať Marty, brat Gity | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Gabriela Dzuríková]] | Zdena Hanúsková ({{Small|rod. Kupperová}}) | riaditeľka ZDŠ SNP, učiteľka ruštiny | manželka Pavola, matka Róberta a Martiny, svokra Veroniky, babka Heleny, sestra Heleny, bývalá svokra Igora, švagriná Gity a Jana, teta Barbory a Viliama, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Kristián Macháček]] | Róbert Hanúsek | robí v knižnici, má cukrovku, teraz hrá v kapele s chalanmi | manžel Veroniky, otec Heleny, syn Zdeny a Pavola, brat Martiny, vnuk Marty synovec Heleny, Jana a Gity, bratranec Barbory a Viliama, zať Heleny a Mareka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2.-4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Magdaléna Hroboňová]] |Veronika Hanúsková <small>(rod. Marková)</small> |na rodičovskej dovolenke, vysokoškoláčka |manželka Róberta, matka Heleny, sestra Andrei, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Zdeny a Pavola | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2.-4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | --- |Helena Hanúsková |bábätko |dcéra Róberta a Veroniky, vnučka Zdeny, Pavola, Heleny a Mareka, neter Martiny, Barbory a Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3.-4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] |Marta Kupperová |dôchodkyňa, mala nedobrý vztah se svojou dcérou Zdenou |matka Zdeny a Heleny, babka Róberta, Barbory, Viliama a Martiny, prababka Heleny, svokra Jána , Pavla, (a Juraja Gálika), svatka Viktora a Zlatice † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Horváthovci |- | [[Gregor Hološka]] | Ján Horváth | školník, údržbár a učiteľ pracovnej výchovy na ZŠ SNP | manžel Heleny, otec Barbory a Viliama, švagor Zdeny a Pavla, ujo Róberta a Martiny, zať Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Anikó Vargová]] | Helena Horváthová ({{Small|rod. Kupperová}}) | vedúca lahôdok | manželka Jána, matka Barbory a Viliama, sestra Zdeny, švagriná Pavla, teta Róberta a Martiny, dcéra Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dorota Kaľavská]] | Barbora Horváthová | pionierska vedúca na ZDŠ SNP, študentka prvého ročníka herectva na konzervatóriu | dcéra Heleny a Jána, sestra Viliama, neter Zdeny a Pavla, sesternica Róberta a Martiny, teta Heleny, vnučka Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Daniel Fekete]] | Viliam Horváth | žiak siedmeho ročníka ZDŠ SNP, hrá basketball | syn Heleny a Jána, brat Barbory, synovec Zdeny a Pavla, bratranec Róberta a Martiny, ujo Heleny, kamarát a spolužiak Alžbety, vnuk Marty | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Gálikovci |- | [[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]] | Viktor Gálik | triedny učiteľ druhákov, bývalý riaditeľ a zástupca ZDŠ SNP, učiteľ dejepisu | vdovec po Zlatici †, otec Juraja, dedko Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Dagmar Sanitrová]] | † [[Magister farmácie|PhMr.]] Zlatica Gáliková | zomrela, bola pomocná kuchárka v školskej jedalni, predavačka v lahôdkách a farmaceutka | manželka Viktora, matka Juraja, babka Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1.,3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Juraj Rašla]] |Juraj Gálik |ukrýval sa pred VB, podpísal spoluprácu s ŠTB, lesník |otec Martiny, syn Zlatice † a Viktora, partner Julie, bývalý partner Zdeny, svokor Igora, spolužiak a kamoš Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- ! colspan="7" | Valentovci |- | [[Štefan Skrúcaný]] | Štefan Valent, [[Kandidát vied|CSc.]] | predseda KNV | manžel Magdalény, otec Igora, svokor Martiny, bývalý milenec Jarky a Natálie, kamarát Viktora | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Eva Pavlíková]] | Magdaléna Valentová | zamestnankyňa ROH | manželka Štefana, matka Igora, svokra Martiny, kamarátka Zity, Marie a Zlatice † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]] | [[Doktor všeobecného lekárstva|Dr]]. Igor Valent | detský chirurg v nemocnici, bývalý primár | manžel Martiny, syn Magdalény a Štefana, zať Zdeny a Juraja, švagor Róberta, bývalý partner Zuzany, kolega Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-2 a 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Paula Lopatovská]] | Martina Valentová <small>( rod. Gáliková )</small> | pionierska vedúca ZDŠ | manželka Igora, dcéra Zdeny a Juraja, vnučka Zlatice †, Viktora a Marty, polorodá sestra Róberta, nevesta Štefana a Magdalény, teta Heleny, švagriňa Veroniky, neter Heleny a Jána, sesternice Barbory a Viliama, bývalá snúbenica Ivana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Bartošovci |- | [[Vladimír Kobielsky]] | [[MUDr.|Dr.]] Roman Bartoš | chirurg, primár oddelenia | manžel Marcely, otec Lenky, adoptívny otec Adama, brat Ivany, švagor Dávida a Karola, strýko Alžbety a Tomáša, bývalý milenec Dany, kamarát Igora a Juraja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Soňa Norisová]] |[[Ing.]] Marcela Bartošová |architektka, pracovníčka na Miestnom národnom výbore |manželka Romana, matka Lenky, adoptívna mama Adama, švagriňa Ivany a Dávida, teta Alžbety a Tomáša, kolegyňa Pavla | style="background: #D3FFDD; text-align: center; " | 1.- 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Tatiana Čobejová]] |Lenka Bartošová |pionierska vedúca na ZDŠ SNP, študentka prvého ročníka gymnázia |páči sa jej Matej, dcéra Marcely a Romana, nevlastná sestra Adama, neter Ivany a Dávida, sesternica Alžbety a Tomáša, kamarátka Barbory a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. -4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Liam Nemček]] |Adam Bartoš |žiak druhého ročníka ZŠ |brat Richarda, adoptívny syn Marcely a Romana, nevlastný brat Lenky, nevl. synovec Ivany a Dávida, nevl. bratranec Alžbety a Tomáša, spolužiak Eriky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1.-4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Antálkovci |- |[[Sebastian Dobrovod]] |Richard Antálek |žiak siedmeho ročníka ZDŠ SNP, hrá basketball |polorodý brat Adama, syn Karola | style="background: #D3FFDD; text-align: center; | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Matej Erby]] |Karol Antálek |bol vo väzení |otec Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Sklenárovci |- |[[Eva Mores]] |[[Doktor práv|JUDr.]] Ivana Sklenárová ({{Small|rod. Bartošová}}) |bývalá sudkyňa, odišla od Dávida |manželka Dávida, matka Alžbety a Tomáša, sestra Romana, švagriná Marcely, teta Lenky a nevl. teta Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2.,4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Filip Tůma]] |Dávid Sklenár |tréner AK Bratislava, chce sa prestahovať do Myjavy |manžel Ivany, bývalý partner Natálie, otec Alžbety a Tomáša, švagor Romana a Marcely, ujo Lenky a nev. ujo Adama, kamarát Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3.-4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Alica Esterková]] |Alžbeta Sklenárová |žiačka siedmeho ročníka ZŠ, hrá basketball |dcéra Ivany a Dávida, neter Romana a Marcely, sestra Tomáša, sesternica Lenky a nevl. sesternica Adama, spolužiačka a kamarátka Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | ---------------- |Tomáš Sklenár |bábätko |syn Ivany a Dávida, synovec Romana a Marcely, brat Alžbety, bratranec Lenky a nevl. bratranec Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Roháčovci |- |[[Anna Jakab Rakovská]] |Hana Roháčová ({{Small|rod. Pašková}}) |sanitárka v nemocnici, tehotná, bývalá predavačka v lahôdkach, bola vo väzení za krádež peniazí |matka Andreja a Eriky, dcéra Zity, partnerka Jozefa, bývalá partnerka Milana, kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Nádasdi]] |[[Poručík|por.]] Milan Roháč |príslušník VB, teraz v Šamoríně |bývalý partner Hany, otec Andreja, Eriky a Dušana, bývalý zať Zity, bývalý snúbenec Radky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Ondrej Kandráč mladší|Ondrej Kandráč ml.]] |Andrej Roháč |študent prvého ročníka hotelovej školy, teraz robí ako čašník |syn Hany a Milana, brat Eriky a polorodý brat Dušana, vnuk Zity, kamarát Lenky a Barbory | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Nikola Urbánková]] |Erika Roháčová |žiačka druhého ročníka ZDŠ SNP |dcéra Hany a Milana, sestra Andreja a polorodá sestra Dušana, vnučka Zity, kamarátka a spolužiačka Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.-4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Anna Šišková]] |Zita Pašková |vedúca školskej jedálne |matka Hany, vdova, babka Andreja a Eriky, svokra Milana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1.- 2.,4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Dorota Tóthová]] |Radka Malčáková |na materskej dovolenke |bývalá snúbenica Milana, matka Dušana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Gregorovci |- |[[Maroš Kramár]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|Dr.]] Jaroslav Gregor |lekár v nemocnici a budúci riaditeľ nemocnice |manžel Evy, otec Mateja, možno otcom Zuzany Fraňovej, bývalý priateľ Márie, kamarát Šimona | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Michaela Čobejová]] |Eva Gregorová |zástupkyňa na škole SNP a bývalá riaditeľka školy v Banskej Bystrici, učiteľka matematiky, eštebačka |manželka Jaroslava, mama Mateja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3.-4. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Marko Kramár]] |Matej Gregor |bývalý tenisová nádej |syn Evy a Jaroslava, bývalý partner Lenky, páčí sa mu Barbora Horváthová | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3.-4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Kollárovci |- | [[Marek Rozkoš]] | Jozef Kollár | šofér sanitky, bývalý šofér kamionu a predsedy MNV | vdovec po Tatianě †, otec Aleny, brat Mariána, partner Hany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.-4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Ráchel Šoltésová]] | † Tatiana Kollárová | zomrela na zrazeninu krvi vo Viedni kam emigrovala, bývalá triedna učiteľka prvákov | manželka Jozefa, matka Aleny, sestra Aleny, švagriná Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | 1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | ---------------- |Alena Kollárová |dieťa |dcéra Jozefa a Tatiany † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Hugo Veselý]] |Marián Kollár |bývalý atlét AK Bratislava |brat Jozefa, ujo Aleny, švagor Tatiany † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |Chalúpkovci |- |[[Gabriela Marcinková]] |Natália Chalúpková <small>(rod.Kapráliková)</small> |sanitárka, bývalá referentka MNV, žila v Líbyi s manželom, čaká dieťa s Dávidom |bývalá partnerka Dávida, bývalá manželka Miroslava, bývalá milenka Štefana, bývalá nevesta Zuzany a Michala, sestra Petera †, švagriná Lucie †, teta Kubka | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |2. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3.-4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Lukáš Dóza]] |Miroslav Chalúpka |stavbár, žil v Líbyi |bývalý manžel Natálie, partner Dagmar, ujo Kubka, švagor Petra † a Lucie † | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |Markovci |- |[[Edita Borsová]] |Helena Marková | pobožná |matka Andrei a Veroniky, svokra Róberta, babka Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2.,3. |- |[[Roman Mrázik]] |Marek Marko | pobožný |otec Andrei a Veroniky, svokor Róberta, dedo Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2., 3. |- ! colspan="7" |zamestnanci lahôdok |- |[[Monika Szabó]] |Kamila Liptáková |predávačka v lahôdkach, vekslačka |bývalá snúbenica Michala, kolegyňa Heleny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |3. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ďalší zamestnanci ZDŠ SNP : |- | [[Simona First]] | Olina Tóthová | upratovačka |mama Janka a ďalších 4 detí | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3.- 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- ! colspan="7" |zamestnanci nemocnice : |- |[[Jaroslav Mendel]] |[[Doktor všeobecného lekárstva|Dr.]] Fábis |bývalý riaditeľ nemocnice, odišiel do Prahy |bývalý šéf Romana, Igora a Jaroslava | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |4. |- | [[Adriana Novakov]] | [[MUDr.|Dr.]] Dana Hanzelová | detská lekárka, vracia sa z Banskej Bystrice urobiť si v nemocnici atestáciu | manželka Rudolfa, kolegyňa Romana, Igora a Jaroslava, bývalá milenka Romana | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" |1. | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Viktória Vadovičová]] |Vierka |zdravotná sestra |kolegyňa Márie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2.- 3. |- ! colspan="7" |príslušníci štátnej a verejnej bezpečnosti: |- |[[Michal Jánoš]] |[[Práporčík|práp.]] Marián Vlk |príslušník VB |kolega Milana a Maroša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1.- 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Michal Vidan]] | [[Práporčík|práp.]] Maroš Ondáš | príslušník ŠTB |kolega Milana a Mariána | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.- 2. |- ! colspan="7" |ďalšie postavy : |- | [[Tomáš Sitkey]] | „Lekvár“ | taxikár, vekslák, bol vo väzení | známy Michala a Vladimíra | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Danica Jurčová]] | Jarka Virdzeková | matrikárka |bývalá milenka Štefana, bývalá najlepšia kamarátka Natálie | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Milan Mocko]] |Fehér |dôchodca, bývalý architekt |dedko Kamily Liptákovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3. - 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Peter Oszlík]] |Milan Mráz |riaditeľ v rafinérii, ktorý týral svoju bývalú manželku a dcéru, |otec Bronislavy, bývalý manžel Slávky, milenec Kamily | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2.,4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Adam Herich]] |Tibor Macho |robí na súde a je aj donášač pre [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]] |kolega Ivany Sklenárovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- | [[Zuzana Skopálová]] | Anna Kováčová | sociálna pracovníčka |kontroluje adopciu Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1., 3. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Boris Farkaš]] |Šimon |dôchodca, klamár |bývalý partner Márie, možno je otcom Zuzany Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | 3.- 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Emily Dobrotová]] |Adela |hrá v kapele |kamarátka Róberta | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |3.- 4. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |ostatné postavy ktoré skončili : |- |[[Jana Balzar Lieskovská]] |Slávka Mrázová |pacientka Dr. Bartoša, rozvedená, bola týraná bývalým manželom |matka Bronislavy, bývalá manželka Milana Mráza | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Martina Kapráliková]] |Bronislava Mrázová |otec jej dal facku |dcéra Milana a Slávky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Maxim Zušťák]] |Alexander 'Šaňi' Molnár |bývalý žiak ôsmeho ročníka študent gymnázia |bývalý spolužiak Barbory, Lenky, Márie a Andreja | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |2. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- |[[Zoja Lukýová]] |Mária |bývalá žiačka ôsmeho ročníka, študentka SŠ |bývalá spolužiačka Barbory, Lenky, Andreja a Alexandera | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Dárius Kočí]] |Ivan Mikuš |horolezec, skaut |bývalý snúbenec Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Vladislav Plevčík]] |[[JUDr.]] Emil Bobocký |právnik |právnik Hany Roháčovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- | [[Veronika Lackovičová]] | Zuzana Pospíšilová | študentka medicíny |kamarátka Igora, bývalá partnerka Michala Andráša | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" |1. | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | |- ! colspan="7" |epizódne postavy: |- |[[Štefan Martinovič]] |Marián |uniesol pre VB |známy Ivany Sklenárovej | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |4. |- |[[Miroslav Kolbašský|Miroslav]] [[Miroslav Kolbašský|Kolbašský]] |doc. Zachara |bývalý dekan na univerzite |znemožnil Dr. Gregora | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |3. |- |[[Barbora Panáková]] |Kristína |čašnička v Trenčíně |bývalá partnerka Michala | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" | | style="text-align: center;" |3. |- |[[Kristína Valovičová]] |Milota |maminka z jaslí |matka Filipa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Rastislav Zvara]] |Gustav Pekár |horal |milenec Zuzany | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Zuzana Znášiková Martinková]] |Božena |úradnička |páčí sa jej Jano | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Jana Kvantiková]] |Monika Fayad |ušla zo Sýrie |matka Yusufa | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- | ---------------- |Yusuf Fayad |chorý chlapec |syn Moniky | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Alexandre Pajon]] |Pierre |bývá v Paríži |páčil sa mu Zita | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |3. |- |[[Zuzana Dančiaková]] | ---------------- |robí v dětskom domove |starala sa o Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Zuzana Kapráliková]] | ---------------- |riaditelka v domove |starala sa o Richarda | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 3. |- |[[Ján Bakala]] |Lukáš |učiteľ, v Polsku ho spoznala Zuzana |páčil sa Zuzaně Fraňovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Michal Paulovský]] |Hans Bauer |pomohol Táně k emigrácii |známý Aleny ( sestry Tatiany ) | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Roman Féder]] |[[Miroslav Válek]] |[[Zoznam ministrov kultúry Slovenskej republiky|Minister kultúry SSR]] |kúpil básničku od Viliama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Vanesa Antovská]] |Soňa |mladé dievča z viechy |známá Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" | 2. |- |[[Ivona Petríková]] |Katarína |atletka |chcel ju Dávid Sklenár | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- | [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | ---- | predseda prijímacej komisie [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|konzervatória]] |prijal Barboru Horváthovú | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |2. |- |[[Zuzana Šicková]] |p. Kopecká |zákazníčka v lahôdkach |známa Heleny Horváthovej | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1.,2. |- |[[Petra Lángová]] |[[Dr.]] Belanová |psychologička v manželskej a predmanželskej poradni |kontrolovala Zuzanu a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Martina Majerníková Koval]] |Gita Hanúsková |žena v domácnosti, žije v dome po tete s rodinou |sestra Pavola, švagriná Zdeny, teta Roberta a nevl. teta Martiny | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Jozef Abafi]] |Sergej Dimov |učiteľ leningradskej školy, chcel utiecť na západ |páčila sa mu Andrea Marková | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Diana Velčická]] |Iveta |má zdravotné problémy |sesternica Marcely, <nowiki>''švagriná''</nowiki> Romana, teta Lenky a Adama | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Daniel Gálik Zwach]] |Ondrej Podmanický |lyžiar, teraz na vozíčku |operoval ho Dr. Roman Bartoš | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- |[[Roman Fratrič]] |p. František |na dôchodku |páčila sa mu Mária Fraňová | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | [[Adam Bardy]] | † Peter Kaprálik | účastník smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrel | manžel Lucie, otec Jakuba, brat Natálie, švagor Miroslava, najlepší kamarát Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |- | [[Dana Droppová]] | † Lucia Kapráliková | účastníčka smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrela | manželka Petra, matka Jakuba, švagriná Natálie a Miroslava, najlepšia kamarátka Zuzany a Michala | style="background: #D3FFDD; text-align: center;" | | style="background: #FFE1E2; text-align: center;" | | style="background: #D8EBFF; text-align: center;" |1. |} == Série == {|class="wikitable sortable"; style="text-align:center;" ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" |Časti ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Slot ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#BB2528; color:#000000;" | | '''[[1. séria (2025)|1]]''' |110 | [[13. január]] [[2025]] |[[2025|23. jún 2025]] | rowspan="5" width="100" |pondelok - piatok 17:55 - 19:00 | rowspan="4" |[[Súbor:Markiza.png|náhľad]] |- | style="background:#FFFF00; color:#000000;" | | '''[[2. séria (2025)|2]]''' |70 |[[1. september]] [[2025]] |[[5. december]] [[2025]] |- | style="background:#1ECA54; color:#000000;" | | '''[[3. séria (2026)|3]]''' |105 |[[26. január]] [[2026]] |[[26. jún]] [[2026]] |- | style="background:#16A4F6; color:#000000;" | | '''[[4. séria (2026)|4]]''' |70? | [[7. september]] [[2026]] | [[december]] [[2026]] |- | style="background:#000000; color:#000000;" | | '''[[5. séria (2027)|5]]''' | ? | [[zima 2027]] | [[jar 2027]] |- |} == Časti == === 1. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #BB2528; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #BB2528; color: #000; width: 3%;"| 1. séria (13.01.2025{{--}}23.06.2025) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 1 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 2 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 3 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 4 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 5 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 6 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 7 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 8 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 9 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 10 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 11 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 12 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 13 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 14 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 15 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. január 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 16 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 16 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 17 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 17 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 18 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 18 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 19 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 19 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 20 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 20 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 21 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 21 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 22 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 22 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 23 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 23 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 24 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 24 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 25 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 25 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 26 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 26 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 27 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 27 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 28 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 28 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 29 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 29 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 30 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 30 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 31 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 31 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 32 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 32 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 33 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 33 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 34 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 34 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 35 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 35 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. február 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 36 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 36 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 37 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 37 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 38 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 38 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 39 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 39 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 40 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 40 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 41 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 41 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 42 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 42 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 43 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 43 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 44 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 44 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 45 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 45 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 46 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 46 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 47 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 47 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 48 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 48 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 49 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 49 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 50 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 50 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 51 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 51 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 52 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 52 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 53 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 53 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 54 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 54 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 55 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 55 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 56 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 56 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. marec 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 57 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 57 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 58 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 58 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 59 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 59 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 60 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 60 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 61 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 61 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 62 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 62 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 63 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 63 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 64 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 64 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 65 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 65 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 66 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 66 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 67 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 67 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 68 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 68 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 69 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 69 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 70 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 70 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 71 |ep2 = 71 |pôvodný názov = Epizóda 71 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 72 |ep2 = 72 |pôvodný názov = Epizóda 72 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 73 |ep2 = 73 |pôvodný názov = Epizóda 73 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 74 |ep2 = 74 |pôvodný názov = Epizóda 74 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 75 |ep2 = 75 |pôvodný názov = Epizóda 75 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 76 |ep2 = 76 |pôvodný názov = Epizóda 76 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025}} {{Časť (TV seriál) |ep = 77 |ep2 = 77 |pôvodný názov = Epizóda 77 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 78 |ep2 = 78 |pôvodný názov = Epizóda 78 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 79 |ep2 = 79 |pôvodný názov = Epizóda 79 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 80 |ep2 = 80 |pôvodný názov = Epizóda 80 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 81 |ep2 = 81 |pôvodný názov = Epizóda 81 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 82 |ep2 = 82 |pôvodný názov = Epizóda 82 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 83 |ep2 = 83 |pôvodný názov = Epizóda 83 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 84 |ep2 = 84 |pôvodný názov = Epizóda 84 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 85 |ep2 = 85 |pôvodný názov = Epizóda 85 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 86 |ep2 = 86 |pôvodný názov = Epizóda 86 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 87 |ep2 = 87 |pôvodný názov = Epizóda 87 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 88 |ep2 = 88 |pôvodný názov = Epizóda 88 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 89 |ep2 = 89 |pôvodný názov = Epizóda 89 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 90 |ep2 = 90 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 91 |ep2 = 91 |pôvodný názov = Epizóda 91 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 92 |ep2 = 92 |pôvodný názov = Epizóda 92 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 93 |ep2 = 93 |pôvodný názov = Epizóda 90 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 94 |ep2 = 94 |pôvodný názov = Epizóda 94 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. máj 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 95 |ep2 = 95 |pôvodný názov = Epizóda 95 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 96 |ep2 = 96 |pôvodný názov = Epizóda 96 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 97 |ep2 = 97 |pôvodný názov = Epizóda 97 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 98 |ep2 = 98 |pôvodný názov = Epizóda 98 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 99 |ep2 = 99 |pôvodný názov = Epizóda 99 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 100 |ep2 = 100 |pôvodný názov = Epizóda 100 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 101 |ep2 = 101 |pôvodný názov = Epizóda 101 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 102 |ep2 = 102 |pôvodný názov = Epizóda 102 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 103 |ep2 = 103 |pôvodný názov = Epizóda 103 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 104 |ep2 = 104 |pôvodný názov = Epizóda 104 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 105 |ep2 = 105 |pôvodný názov = Epizóda 105 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 106 |ep2 = 106 |pôvodný názov = Epizóda 106 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 107 |ep2 = 107 |pôvodný názov = Epizóda 107 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 108 |ep2 = 108 |pôvodný názov = Epizóda 108 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 109 |ep2 = 109 |pôvodný názov = Epizóda 109 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. jún 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 110 |ep2 = 110 |pôvodný názov = Epizóda 110 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. jún 2025 }} |} === 2. séria (2025) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #FFFF00; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;" | 2. séria (01.09.2025{{--}}05.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 111 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 111 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 112 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 112 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 113 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 113 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 114 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 114 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 115 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 115 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 116 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 116 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 117 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 117 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 118 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 118 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 119 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 119 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 120 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 120 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 121 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 121 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 122 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 122 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 123 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 123 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 124 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 124 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 125 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 125 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 126 |ep2 = 16 |pôvodný názov = Epizóda 126 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 127 |ep2 = 17 |pôvodný názov = Epizóda 127 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 128 |ep2 = 18 |pôvodný názov = Epizóda 128 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 129 |ep2 = 19 |pôvodný názov = Epizóda 129 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 130 |ep2 = 20 |pôvodný názov = Epizóda 130 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 131 |ep2 = 21 |pôvodný názov = Epizóda 131 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 132 |ep2 = 22 |pôvodný názov = Epizóda 132 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. september 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 133 |ep2 = 23 |pôvodný názov = Epizóda 133 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 134 |ep2 = 24 |pôvodný názov = Epizóda 134 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 135 |ep2 = 25 |pôvodný názov = Epizóda 135 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 136 |ep2 = 26 |pôvodný názov = Epizóda 136 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 137 |ep2 = 27 |pôvodný názov = Epizóda 137 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 138 |ep2 = 28 |pôvodný názov = Epizóda 138 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 8. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 139 |ep2 = 29 |pôvodný názov = Epizóda 139 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 9. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 140 |ep2 = 30 |pôvodný názov = Epizóda 140 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 141 |ep2 = 31 |pôvodný názov = Epizóda 141 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 142 |ep2 = 32 |pôvodný názov = Epizóda 142 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 143 |ep2 = 33 |pôvodný názov = Epizóda 143 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 15. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 144 |ep2 = 34 |pôvodný názov = Epizóda 144 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 16. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 145 |ep2 = 35 |pôvodný názov = Epizóda 145 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 146 |ep2 = 36 |pôvodný názov = Epizóda 146 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 147 |ep2 = 37 |pôvodný názov = Epizóda 147 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 148 |ep2 = 38 |pôvodný názov = Epizóda 148 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 22. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 149 |ep2 = 39 |pôvodný názov = Epizóda 149 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 23. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 150 |ep2 = 40 |pôvodný názov = Epizóda 150 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 151 |ep2 = 41 |pôvodný názov = Epizóda 151 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 152 |ep2 = 42 |pôvodný názov = Epizóda 152 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 153 |ep2 = 43 |pôvodný názov = Epizóda 153 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 29. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 154 |ep2 = 44 |pôvodný názov = Epizóda 154 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 30. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 155 |ep2 = 45 |pôvodný názov = Epizóda 155 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 31. október 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 156 |ep2 = 46 |pôvodný názov = Epizóda 156 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 157 |ep2 = 47 |pôvodný názov = Epizóda 157 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 158 |ep2 = 48 |pôvodný názov = Epizóda 158 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 159 |ep2 = 49 |pôvodný názov = Epizóda 159 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 6. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 160 |ep2 = 50 |pôvodný názov = Epizóda 160 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 7. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 161 |ep2 = 51 |pôvodný názov = Epizóda 161 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 10. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 162 |ep2 = 52 |pôvodný názov = Epizóda 162 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 163 |ep2 = 53 |pôvodný názov = Epizóda 163 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 12. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 164 |ep2 = 54 |pôvodný názov = Epizóda 164 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 13. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 165 |ep2 = 55 |pôvodný názov = Epizóda 165 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 14. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 166 |ep2 = 56 |pôvodný názov = Epizóda 166 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 17. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 167 |ep2 = 57 |pôvodný názov = Epizóda 167 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 18. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 168 |ep2 = 58 |pôvodný názov = Epizóda 168 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 19. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 169 |ep2 = 59 |pôvodný názov = Epizóda 169 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 20. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 170 |ep2 = 60 |pôvodný názov = Epizóda 170 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 21. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 171 |ep2 = 61 |pôvodný názov = Epizóda 171 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 24. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 172 |ep2 = 62 |pôvodný názov = Epizóda 172 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 25. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 173 |ep2 = 63 |pôvodný názov = Epizóda 173 |réžia = Adriana Totiková & Vladimír Fischer |scenár = – |pôvodné uvedenie = 26. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 174 |ep2 = 64 |pôvodný názov = Epizóda 174 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 27. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 175 |ep2 = 65 |pôvodný názov = Epizóda 175 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 28. november 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 176 |ep2 = 66 |pôvodný názov = Epizóda 176 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 1. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 177 |ep2 = 67 |pôvodný názov = Epizóda 177 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 2. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 178 |ep2 = 68 |pôvodný názov = Epizóda 178 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 3. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 179 |ep2 = 69 |pôvodný názov = Epizóda 179 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 4. december 2025 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 180 |ep2 = 70 |pôvodný názov = Epizóda 180 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 5. december 2025 }} |- ! colspan=8 style="background: #FFFF00; color: #000;" | Vianočný špeciál (11.12.2025) |- {{Časť (TV seriál) |ep = - |ep2 = - |pôvodný názov = Vianočný špeciál I. |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = 11. december 2025 }} |} === 3. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #1ECA54; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;"| 3. séria (26.01.2026{{--}}26.06.2026) |- {{Časť (TV seriál) | ep = 181 | ep2 = 1 | pôvodný názov = Epizóda 1 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 182 | ep2 = 2 | pôvodný názov = Epizóda 2 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 183 | ep2 = 3 | pôvodný názov = Epizóda 3 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 184 | ep2 = 4 | pôvodný názov = Epizóda 4 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 185 | ep2 = 5 | pôvodný názov = Epizóda 5 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. január 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 186 | ep2 = 6 | pôvodný názov = Epizóda 6 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 187 | ep2 = 7 | pôvodný názov = Epizóda 7 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 188 | ep2 = 8 | pôvodný názov = Epizóda 8 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 189 | ep2 = 9 | pôvodný názov = Epizóda 9 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 190 | ep2 = 10 | pôvodný názov = Epizóda 10 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 191 | ep2 = 11 | pôvodný názov = Epizóda 11 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 192 | ep2 = 12 | pôvodný názov = Epizóda 12 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 193 | ep2 = 13 | pôvodný názov = Epizóda 13 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 194 | ep2 = 14 | pôvodný názov = Epizóda 14 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 195 | ep2 = 15 | pôvodný názov = Epizóda 15 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 196 | ep2 = 16 | pôvodný názov = Epizóda 16 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 197 | ep2 = 17 | pôvodný názov = Epizóda 17 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 198 | ep2 = 18 | pôvodný názov = Epizóda 18 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 199 | ep2 = 19 | pôvodný názov = Epizóda 19 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 200 | ep2 = 20 | pôvodný názov = Epizóda 20 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 201 | ep2 = 21 | pôvodný názov = Epizóda 21 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 202 | ep2 = 22 | pôvodný názov = Epizóda 22 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 203 | ep2 = 23 | pôvodný názov = Epizóda 23 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 204 | ep2 = 24 | pôvodný názov = Epizóda 24 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. február 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 205 | ep2 = 25 | pôvodný názov = Epizóda 25 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 206 | ep2 = 26 | pôvodný názov = Epizóda 26 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 207 | ep2 = 27 | pôvodný názov = Epizóda 27 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 208 | ep2 = 28 | pôvodný názov = Epizóda 28 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 209 | ep2 = 29 | pôvodný názov = Epizóda 29 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 210 | ep2 = 30 | pôvodný názov = Epizóda 30 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 211 | ep2 = 31 | pôvodný názov = Epizóda 31 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 212 | ep2 = 32 | pôvodný názov = Epizóda 32 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 213 | ep2 = 33 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 214 | ep2 = 34 | pôvodný názov = Epizóda 34 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. marec 2036 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 215 | ep2 = 35 | pôvodný názov = Epizóda 35 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 216 | ep2 = 36 | pôvodný názov = Epizóda 36 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 217 | ep2 = 37 | pôvodný názov = Epizóda 37 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 218 | ep2 = 38 | pôvodný názov = Epizóda 38 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 219 | ep2 = 39 | pôvodný názov = Epizóda 39 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 220 | ep2 = 40 | pôvodný názov = Epizóda 40 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 221 | ep2 = 41 | pôvodný názov = Epizóda 41 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 222 | ep2 = 42 | pôvodný názov = Epizóda 42 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 223 | ep2 = 43 | pôvodný názov = Epizóda 43 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 224 | ep2 = 44 | pôvodný názov = Epizóda 44 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 225 | ep2 = 45 | pôvodný názov = Epizóda 45 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 226 | ep2 = 46 | pôvodný názov = Epizóda 46 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 31. marec 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 227 | ep2 = 47 | pôvodný názov = Epizóda 47 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 228 | ep2 = 48 | pôvodný názov = Epizóda 48 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 229 | ep2 = 49 | pôvodný názov = Epizóda 49 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 230 | ep2 = 50 | pôvodný názov = Epizóda 50 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 231 | ep2 = 51 | pôvodný názov = Epizóda 51 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 232 | ep2 = 52 | pôvodný názov = Epizóda 52 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 233 | ep2 = 53 | pôvodný názov = Epizóda 53 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 234 | ep2 = 54 | pôvodný názov = Epizóda 54 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 235 | ep2 = 55 | pôvodný názov = Epizóda 55 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 236 | ep2 = 56 | pôvodný názov = Epizóda 56 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 237 | ep2 = 57 | pôvodný názov = Epizóda 57 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 238 | ep2 = 58 | pôvodný názov = Epizóda 58 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 239 | ep2 = 59 | pôvodný názov = Epizóda 59 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 240 | ep2 = 60 | pôvodný názov = Epizóda 60 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 241 | ep2 = 61 | pôvodný názov = Epizóda 61 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 242 | ep2 = 62 | pôvodný názov = Epizóda 62 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 243 | ep2 = 63 | pôvodný názov = Epizóda 63 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 244 | ep2 = 64 | pôvodný názov = Epizóda 64 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 245 | ep2 = 65 | pôvodný názov = Epizóda 65 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 246 | ep2 = 66 | pôvodný názov = Epizóda 66 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 30. apríl 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 247 | ep2 = 67 | pôvodný názov = Epizóda 67 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 248 | ep2 = 68 | pôvodný názov = Epizóda 68 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 249 | ep2 = 69 | pôvodný názov = Epizóda 69 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 6. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 250 | ep2 = 70 | pôvodný názov = Epizóda 70 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 7. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 251 | ep2 = 71 | pôvodný názov = Epizóda 71 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 252 | ep2 = 72 | pôvodný názov = Epizóda 72 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 253 | ep2 = 73 | pôvodný názov = Epizóda 73 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 254 | ep2 = 74 | pôvodný názov = Epizóda 74 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 13. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 255 | ep2 = 75 | pôvodný názov = Epizóda 75 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 14. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 256 | ep2 = 76 | pôvodný názov = Epizóda 76 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 257 | ep2 = 77 | pôvodný názov = Epizóda 77 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 258 | ep2 = 78 | pôvodný názov = Epizóda 78 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 259 | ep2 = 79 | pôvodný názov = Epizóda 79 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 20. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 260 | ep2 = 80 | pôvodný názov = Epizóda 80 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 21. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 261 | ep2 = 81 | pôvodný názov = Epizóda 81 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 262 | ep2 = 82 | pôvodný názov = Epizóda 82 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 263 | ep2 = 83 | pôvodný názov = Epizóda 83 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 27. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 264 | ep2 = 84 | pôvodný názov = Epizóda 84 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 28. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 265 | ep2 = 85 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 29. máj 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 266 | ep2 = 86 | pôvodný názov = Epizóda 86 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 1. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 267 | ep2 = 87 | pôvodný názov = Epizóda 87 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 2. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 268 | ep2 = 88 | pôvodný názov = Epizóda 85 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 3. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 269 | ep2 = 89 | pôvodný názov = Epizóda 89 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 4. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 270 | ep2 = 90 | pôvodný názov = Epizóda 90 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 5. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 271 | ep2 = 91 | pôvodný názov = Epizóda 91 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 8. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 272 | ep2 = 92 | pôvodný názov = Epizóda 92 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 9. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 273 | ep2 = 93 | pôvodný názov = Epizóda 93 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 10. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 274 | ep2 = 94 | pôvodný názov = Epizóda 94 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 11. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 275 | ep2 = 95 | pôvodný názov = Epizóda 95 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 12. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 276 | ep2 = 96 | pôvodný názov = Epizóda 96 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 15. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 277 | ep2 = 97 | pôvodný názov = Epizóda 97 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 16. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 278 | ep2 = 98 | pôvodný názov = Epizóda 98 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 17. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 279 | ep2 = 99 | pôvodný názov = Epizóda 99 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 18. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 280 | ep2 = 100 | pôvodný názov = Epizóda 100 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 19. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 281 | ep2 = 101 | pôvodný názov = Epizóda 101 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 22. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 282 | ep2 = 102 | pôvodný názov = Epizóda 102 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 23. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 283 | ep2 = 103 | pôvodný názov = Epizóda 103 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 24. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 284 | ep2 = 104 | pôvodný názov = Epizóda 104 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 25. jún 2026 }} {{Časť (TV seriál) | ep = 285 | ep2 = 105 | pôvodný názov = Epizóda 105 | réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný | scenár = – | pôvodné uvedenie = 26. jún 2026 }} |} === 4. séria (2026) === {| class="wikitable" style="width:100%; margin:auto" |- ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;"| № ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;"| # ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 8%;"| Názov ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 31%;"| Réžia ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 22%;"| Scenár ! style="background: #16A4F6; color: #000; width: 13%;"| Premiéra<br />{{minivlajka|Slovensko}} |- ! colspan="8" style="background: #16A4F6; color: #000; width: 3%;" | 4. séria (09.2026{{--}}12.2026) |- {{Časť (TV seriál) |ep = 286 |ep2 = 1 |pôvodný názov = Epizóda 1 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 287 |ep2 = 2 |pôvodný názov = Epizóda 2 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 288 |ep2 = 3 |pôvodný názov = Epizóda 3 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 289 |ep2 = 4 |pôvodný názov = Epizóda 4 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 290 |ep2 = 5 |pôvodný názov = Epizóda 5 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 291 |ep2 = 6 |pôvodný názov = Epizóda 6 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 292 |ep2 = 7 |pôvodný názov = Epizóda 7 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 293 |ep2 = 8 |pôvodný názov = Epizóda 8 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 294 |ep2 = 9 |pôvodný názov = Epizóda 9 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 295 |ep2 = 10 |pôvodný názov = Epizóda 10 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 296 |ep2 = 11 |pôvodný názov = Epizóda 11 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 297 |ep2 = 12 |pôvodný názov = Epizóda 12 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 298 |ep2 = 13 |pôvodný názov = Epizóda 13 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 299 |ep2 = 14 |pôvodný názov = Epizóda 14 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} {{Časť (TV seriál) |ep = 300 |ep2 = 15 |pôvodný názov = Epizóda 15 |réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný |scenár = – |pôvodné uvedenie = september 2026 }} |} == Galéria == <gallery> Súbor:Cyklotrasa R11 Dúbravka - centrum (Bratislava), prejazd 24.3.2022.jpg|Exteriér Základnej školy SNP (v skutočnosti [[Spojená škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím]] na [[Svrčia ulica|Svrčej ulici]] 6 v [[Bratislava|Bratislave]]) Súbor:Druzba internat 2007 (cropped).jpg|Budova domu služieb, kde sa nachádzajú aj lahôdky Heleny Horváthovej (v skutočnosti budova [[kongresové centrum|kongresového centra]] [[Univerzita Komenského v Bratislave, Vysokoškolský internát Družba|vysokoškolského internátu Družba]] v Bratislave) Talichova Bratislava.jpg|Bytový dom rodiny Horváthovcov a Hanúskovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Talichova ulica (Bratislava)|Talichovej ulici]] 6 v Bratislave) Súbor:Bratislava Tobrucká 02 01.jpg|Bytový dom rodiny Bartošovcov, Gálikovcov a Sklenárovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Tobrucká ulica|Tobruckej ulici]] 2, [[Medená ulica (Bratislava)|Medenej ulici]] 10 a [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]] 15 – 17) Súbor:Garaze_Bratislava.jpg|Miesto, kde sa v 1. sérii nachádzala [[garáž]] kapely Roba Hanúska a jeho spoluhráčov (v skutočnosti [[Koncerty na garážach]]) Súbor:Bratislava (688).jpg|Budova [[Národný výbor|krajského a miestneho národného výboru]] (v skutočnosti [[Slovenský národný archív]]) </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.markiza.sk/relacie/slub ''Sľub''] na [[Facebook|TV Markíza]] * {{Csfd film|id=1605585|názov=Sľub}} * {{Imdb film|id=tt35082595|názov=Sľub}} * {{Fdb film|id=202120|názov=Sľub}} [[Kategória:Slovenské televízne seriály]] [[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]] [[Kategória:Televízne seriály z roku 2025]] jd4if5pr7eky9rrkia777wr0q7apecx Mjällby AIF 0 729664 8256538 8249969 2026-08-02T10:08:21Z Mišino Čech 195312 8256538 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub|obrázok=Mjällby AIF.jpg|názovklubu=Mjällby Allmänna Idrottsförening|založený=1 apríl 1939|štadión=[[Strandvallen]], [[Hällevik]]|kapacita=6 750|liga=[[Allsvenskan]]|sezóna=2025|pozícia=1. miesto|prezývka=Gult och Svart (švédsky) - Žlto-čierni|predseda={{Minivlajka|Švédsko}} [[Magnus Emeus]]|tréner={{Minivlajka|Nórsko}} [[Karl Marius Aksum]]|vzor_lp1=_maif24h|vzor_t1=_maif24h|vzor_pp1=_maif24h|ľavéplece1=000000|telo1=FFEE00|pravéplece1=000000|trenírky1=000000|ponožky1=FFEE00|vzor_lp2=_pumagoal23w|vzor_t2=_pumagoal24w|vzor_pp2=_pumagoal23w|ľavéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=FFFFFF|ponožky2=FFFFFF}} '''Mjällby Allmänna Idrottsförening''', tiež známy jednoducho ako '''Mjällby AIF''', '''Mjällby''' alebo (najmä lokálne) '''Maif''' alebo MAIF, je švédsky profesionálny [[futbalový klub]] so sídlom v [[Hällevik|Hälleviku]] (1485 obyvateľov) v samospráve Sölvesborg (17 412 obyvateľov) z obce [[Mjällby]] (1254 obyvateľov), ktorý v súčasnosti hrá v najvyššej [[Švédsko|švédskej]] futbalovej lige [[Allsvenskan]]. Klub je pridružený k Blekinge Fotbollförbund a svoje domáce zápasy hráva na štadióne [[Strandvallen]] v Hälleviku. Klubové farby, ktoré sa odrážajú na ich erbe a drese, sú žltá a čierna. Klub bol založený 1. apríla [[1939]] a odohral 9 sezón v najvyššej švédskej futbalovej lige [[Allsvenskan]]. Prvú sezónu klub v lige odohral v roku [[1980]] a aj v súčasnosti hrá v Allsvenskan. S 9 sezónami je Mjällby AIF najúspešnejším futbalovým klubom z provincie [[Blekinge (provincia)|Blekinge]] na juhu [[Švédsko|Švédska]]. Bývalí [[Švédske národné futbalové mužstvo|švédski národní futbaloví reprezentanti]] [[Christian Wilhelmsson]] (hral za [[RSC Anderlecht]], [[FC Nantes]], [[AS Rím]] či [[Al-Hilal SFC|Al Hilal]]) a brankár [[Mattias Asper]] (hral za [[Real Sociedad de Fútbol|Real Sociedad]] či [[Beşiktaş JK|Beşiktaş]] [[Beşiktaş JK|JK]]) začali svoju kariéru v Mjällby AIF. Obaja hráči taktiež ukončili svoju hráčsku kariéru v Mjällby AIF. 18. mája [[2023]] odohral Mjällby AIF svoje prvé finále [[Švédsky pohár|Švédskeho pohára]] na Strandvallene, kde prehral 1:4 s [[BK Häcken]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fotboll: Häcken vinner tredje cuptiteln | url = https://www.svt.se/sport/fotboll/hacken-vinner-tredje-cuptiteln | vydavateľ = SVT Sport | dátum vydania = 2023-05-18 | dátum prístupu = 2025-05-06 | jazyk = sv | meno = | priezvisko = }}</ref> 20. októbra [[2025]] si Mjällby AIF zabezpečil svoj 1. titul majstra Švédska, keď v [[Allsvenskan|Allsvenskane]] 2025 zostali len 3 zápasy. ku koncu. 15. mája [[2026]] odohral Mjällby ďalšie finále Švédskeho pohára, v ktorom zvíťazil 2:1 nad [[Štokholm|štokholmským]] [[Hammarby IF]], čo viedlo k ich vôbec prvému víťazstvu vo Švédskom pohári. == História klubu == [[Súbor:Mjällby AIF lineup v AIK in 2013.jpg|náhľad|Zostava Mjällby AIF proti AIK v roku 2013.|vľavo]]Futbalový klub '''Mjällby Allmänna Idrottsförening''' bol založený v roku [[1939]] v malej pobrežnej obci [[Hällevik]] v samospráve Sölvesborg v provincii [[Blekinge (provincia)|Blekinge]]. Klub založila skupina miestnych futbalových nadšencov, ktorí chceli v tejto oblasti vytvoriť trvalú futbalovú prítomnosť. V prvých desaťročiach svojho pôsobenia Mjällby AIF súťažil v nižších regionálnych divíziách švédskeho futbalového ligového systému a vybudoval si skromnú, ale lojálnu miestnu základňu fanúšikov. Počas 40. a 50. rokov 20. storočia tím hral prevažne na amatérskej úrovni a postupne si budoval infraštruktúru a reputáciu vo vlastnej provincii Blekinge. [[Súbor:Mjällby AIF celebrating Swedish champions 2025.jpg|náhľad|Oslavy Mjällby AIF k získaniu ich historicky 1. majstrovského titulu Švédska.]] V polovici [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]] začal Mjällby AIF stúpať v divíziách a stal sa jedným z najkonkurencieschopnejších klubov v južnom [[Švédsko|Švédsku]] mimo veľkých miest. Kľúčový moment nastal na konci 70. rokov, keď klub prvýkrát postúpil do 2. futbalovej ligy, čo znamenalo začiatok jeho vzostupu k národnému uznaniu. V tomto období sa aj [[Strandvallen]], domáci štadión klubu, premenil na štruktúrovanejší štadión schopný pojať väčšie publikum. Mjällby sa prvýkrát dostal do najvyššej súťaže [[Allsvenskan]] v roku [[1980]]. Ich debutová sezóna v najvyššej divízii bola považovaná za veľký úspech pre klub z takej malej komunity. Hoci po jednej sezóne zostúpili, v 80. a 90. rokoch sa niekoľkokrát vrátili a často si získali reputáciu dobre organizovaného a odolného tímu. Klub sa stal známym ako jeden z klasických švédskych „jo-jo klubov“, pohyboval sa medzi Allsvenskanom a druhou ligou [[Superettan|Superettanom]], no dokázal si udržať stabilnú identitu a lojálnych fanúšikov. [[Súbor:Anders Torstensson celebrating Swedish championship 2025.jpg|vľavo|náhľad|263x263bod|Anders Torstensson, manažér Mjällby AIF, zdvíhajúci trofej [[Allsvenskan]]]] Začiatkom prvého desaťročia [[21. storočie|21. storočia]] sa Mjällby AIF konzistentnejšie etabloval v dvoch najvyšších priečkach švédskeho futbalu. Postup do Allsvenskanu v roku [[2009]] znamenal začiatok stabilnejšej éry, v ktorej tím dosiahol slušné umiestnenia v strede tabuľky a vybudoval si solídny základ. Napriek obmedzeným finančným zdrojom v porovnaní s väčšími klubmi v krajine si Mjällby AIF v provincii Blekinge vybudovalo reputáciu silného rozvoja mládeže a skautingu. Sezóna [[2025]] sa stala určujúcou kapitolou v histórii klubu. Pod vedením švédskeho trénera Andersa Torstenssona získal Mjällby AIF svoj historický prvý titul v Allsvenskan. V médiach o tomto úspechu písali ako o „švédskom [[Leicester City FC|Leicesteri]]“. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovan bude súperiť so švédskymi čarodejníkmi. Tréner má PhD. z vizuálneho vnímania vo futbale | url = https://www.denniksport.sk/futbal/c/lm-3-predkolo-slovan-klub-aif-mjallby-historia-1-august-2026 | vydavateľ = Denník Šport | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = sk}}</ref>20. októbra 2025 a zabezpečil si majstrovský titul tri zápasy pred koncom. Potenciálny triumf a následný úspech s 13 bodovým náskokom pritiahli pozornosť celého sveta a boli považované za jeden z najpozoruhodnejších príbehov outsiderov v modernom futbale, keďže tím Mjällby tvorili prevažne hráči narodení v neďalekej dedine Hällevik – s populáciou 800 obyvateľov. Mjällby sa tiež prvýkrát vo svojej histórii kvalifikovalo do európskeho futbalu a vstúpilo do [[Liga majstrov UEFA 2026/2027|2. kvalifikačného kola Ligy majstrov UEFA v sezóne 2026 – 2027]], ktorej kvalifikáciu započali v júli 2026. Následne ukončili sezónu 2025 s rekordným súčtom 75 bodov. 15. mája 2026 Mjällby zavŕšilo úspešný rok ziskom ich historicky prového Švédskeho pohára. Svoju púť k zisku pohára započali 20. augusta v 2. kole s štvrťoligovým Onsala BK zo západu Švédska, ktorý proti Mjällby v predĺžení 1–2 podľahol. Nasledovala skupina. Mjällby bolo vyžrebované do skupiny 1 spolu s prvoligovým [[Kalmar FF]] (2.), prvoligovým [[Örgryte IS]] (3.) a [[IFK Värnamo]], ktorý akurát vypadli z 1. ligy (4.). Mjällby skupinu vyhralo a postúpilo ďalej, a s 9 bodmi a rozdieľom gólov +6 obsadili v tabuľke prvých tímov na 4. mieste, preto pokračovali ako nasadení. 14. marca sa konalo štvrťfinále a hneď proti prvoligovému [[Malmö FF]]. Zápas sa hral na Strandvallen a Mjällby využilo výhodu domáceho prostredia a 27-násobných majstrov Švédska porazili 4-0. 22. marca zápas semifinále Mjällby vs prvoligový GAIS z [[Göteborg|Göteborgu]]. Zápas skončil v Strandvallen 3-0 a Mjällby pokračovalo do finále, ktoré sa hrá v [[Nationalarenan]] v Štokholme. Finále Mjällby proti štokholmskému [[Hammarby IF]] sledovalo 39 903 a zápas vyhralo Mjällby AIF 2–1. Leto 2026 sa pre Mjällby začalo premiérovo v kvalifikáciach do európskych súťaží. 21. júla započali svoju cestu do Európy proti gibraltarskému majstrovi [[Lincoln Red Imps FC]], ktorý im na štadióne Strandvallen podľahol 3-0 a odveta sa hrala 28. júla a skončila nerozhodne 0-0. Agregát 3-0 zabezpečil Mjällby AIF postup do 3. kola kvalifikácie Ligy majstrov a istotu hrania debutovo v nejakej európskej súťaži. [[Súbor:Svenska cupen 2026 final prisutdelning.jpg|náhľad|Švédsky pohár 2026]] == Rivalita == Súperi Mjällby AIF sa dajú rozdeliť do troch kategórií. 1. kategória zahŕňa geograficky najbližších konkurentov v provincii [[Blekinge (provincia)|Blekinge]] a severovýchodnom [[Skåne (kraj)|Skåne]]. Historicky najlokálnejšími súpermi boli [[Sölvesborgs GoIF]] a [[Ifö Bromölla IF]]. Dlhšie ale aj v poslednom čase boli zápasy proti [[FK Karlskrona]] a [[Kristianstad FC]] označované ako derby. Oba kluby sú súpermi Mjällby AIF na regionálnej úrovni. Zápasy proti FK Karlskrona sú dôležité, pretože sa v nich stretávajú 2 najlepšie kluby v provincii [[Blekinge (provincia)|Blekinge]]. A tiež ide o všeobecnú rivalitu, ktorá vylučuje aj športy medzi západnou a východnou časťou provincie. Mjällby AIF predstavuje západnú časť a FK Karlskrona východnú časť Blekinge. 3. kategória zahŕňa súperov na juhu [[Švédsko|Švédska]], ktorí zvyčajne hrajú v [[Allsvenskan]] a [[Superettan]] (prvá a druhá švédska najvyššia liga). Najmä zápasy proti [[Malmö FF]] považujú mnohí fanúšikovia a hráči Mjällby za najprestížnejšie. Z pohľadu fanúšikov Malmö nie sú zápasy také dôležité, ako si zvyčajne myslia, pretože v Allsvenskane majú väčších konkurentov. V tejto kategórii, ale s menšou prestížou, možno v zostupnom poradí zaradiť tieto kluby: [[Kalmar FF]], [[Östers IF]], [[Helsingborgs IF]] a [[Landskrona BoIS]]. V druhej kategórii sú kluby, ktoré hrajú v rovnakej ligovej úrovni ako Mjällby častejšie ako kluby v prvej a druhej kategórii. [[Súbor:Strandvallen entre.JPG|náhľad|Vstup k [[Strandvallen]]]] == Štadión == Viacúčelový štadión [[Strandvallen]] v [[Hällevik|Hälleviku]] slúži ako domáci štadión Mjällby AIF. Štadión má kapacitu 7 000 ľudí a bol postavený v roku [[1953]]. == Nedávne sezóny == {| class="wikitable" !Sezóna !Liga !Úroveň !Pozícia !Z !V !R !P !+ !– !Body !Švédsky pohár !Poznámka |- |2016 | rowspan="3" |Division 1 Södra | rowspan="3" align="center" |III | align="right" |'''8''' | align="right" |26 | align="right" |7 | align="right" |10 | align="right" |9 | align="right" |35 | align="right" |39 | align="right" |'''31''' | align="center" |– | |- |2017 | align="right" |'''2''' | align="right" |26 | align="right" |16 | align="right" |5 | align="right" |5 | align="right" |60 | align="right" |29 | align="right" |'''53''' | align="center" |– |Prehrali play-off o postup s [[Örgryte IS]] |- |2018 | align="right" bgcolor="#DDFFDD" | '''1''' '''(Postup)''' | align="right" |30 | align="right" |21 | align="right" |6 | align="right" |3 | align="right" |73 | align="right" |29 | align="right" |'''69''' | align="center" |– |Postup do [[Superettan]] |- |2019 |[[Superettan]] | align="center" |II | align="right" bgcolor="#DDFFDD" | '''1''' '''(Postup)''' | align="right" |30 | align="right" |17 | align="right" |6 | align="right" |7 | align="right" |44 | align="right" |31 | align="right" |'''57''' |Semifinále |Postup do [[Allsvenskan]] |- |2020 | rowspan="6" |[[Allsvenskan]] | rowspan="6" align="center" |I | align="right" |'''5''' | align="right" |30 | align="right" |13 | align="right" |8 | align="right" |9 | align="right" |48 | align="right" |44 | align="right" |'''47''' |Skupina | |- |2021 | align="right" |'''9''' | align="right" |30 | align="right" |9 | align="right" |11 | align="right" |10 | align="right" |34 | align="right" |27 | align="right" |'''38''' |Skupina | |- |2022 | align="right" |'''9''' | align="right" |30 | align="right" |11 | align="right" |10 | align="right" |9 | align="right" |33 | align="right" |33 | align="right" |'''43''' | bgcolor="silver" |Vicemajster | |- |2023 | align="right" |'''10''' | align="right" |30 | align="right" |12 | align="right" |5 | align="right" |13 | align="right" |32 | align="right" |34 | align="right" |'''41''' |Štvrťfinále | |- |2024 | align="right" |'''5''' | align="right" |30 | align="right" |14 | align="right" |8 | align="right" |8 | align="right" |44 | align="right" |35 | align="right" |'''50''' |Štvrťfinále | |- |2025 | align="right" bgcolor="gold" |'''1''' | align="right" |30 | align="right" |23 | align="right" |6 | align="right" |1 | align="right" |57 | align="right" |18 | align="right" |'''75''' | bgcolor="gold" |'''Víťaz''' |Historická kvalifikácia do [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]], 2. predkolo kvalifikácie |} === V európskych súťažiach: === Debut 2026/2027 {| class="wikitable" !Sezóna !Súťaž !Kolo !Klub !Doma !Vonku !Celkovo |- | rowspan="2" |2026–27 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |2. predkolo |{{flagicon|GIB}} [[Lincoln Red Imps FC|Lincoln Red Imps]] | align="center" bgcolor="#ddffdd" |3–0 | align="center" bgcolor="#ffffdd" |0–0 | align="center" bgcolor="#ddffdd" |'''3−0''' |- |3. predkolo |{{flagicon|SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | bgcolor= | | bgcolor= | | align="center" bgcolor= | |} == Úspechy == ; [[Allsvenskan]]<nowiki> (1. liga):</nowiki> * '''Víťazi (1):''' 2025 ; [[Superettan]]<nowiki> (2. liga):</nowiki> * '''Víťazi (2):''' 2009, 2019 '''[[Division 1 Södra]]''' '''(3. liga):''' * '''Víťazi (1):''' 2018 * 2. miesto (1): 1988 ; [[Svenska Cupen]] - Švédsky pohár * '''Víťazi (1):''' 2025 – 2026 * Druhé miesto (1): 2022 – 2023 == Zdroj == * {{Preklad|en|Mjällby_AIF|136414300}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Švédske futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1939]] me706pm06zbdddjxz41e7qx5dv43uxp Zoznam futbalových reprezentantiek Slovenska v súťažných zápasoch 0 730144 8256520 8251380 2026-08-02T09:13:13Z Ferko25 246397 8256520 wikitext text/x-wiki '''Zoznam všetkých bývalých a súčasných futbalových reprezentantiek Slovenska''' obsahuje chronologický prehľad hráčiek, ktoré reprezentovali Slovensko od roku 1993, '''iba v oficiálnych súťažných zápasoch''' (kvalifikácie na majstrovstvá sveta, majstrovstvá Európy a Ligy národov). Tento zoznam nezahŕňa medzinárodné priateľské turnaje a zápasy z dôvodu „nezverejnenej“ kompletnej štatistiky zápasov. Nižšie sú uvedené všetky hráčky, ktoré nastúpili v zápase, či už ako člen základnej jedenástky alebo ako náhradníčka. Údaje o každej hráčke zahŕňajú jej dátum narodenia, hernú pozíciu v tíme, obdobie, počet získaných reprezentačných zápasov a strelených gólov a podrobnosti o prvom a poslednom odohranom zápase, ako aj všetky získané významné ocenenia. Od svojho vzniku nastúpilo v oficiálnych súťažných zápasoch za národný tím „A“ celkovo doposiaľ 138 reprezentantiek. ''Všetky reprezentantky, štatistiky a góly sú aktualizované k 9. júnu 2026, po stretnutí Lotyšska a Slovenska {{minivlajka|Lotyšsko}}{{minivlajka|Slovensko}} v kvalifikácii o postup na MS 2027 .<ref>{{Citácia periodika|titul=SR WA. Lotyšsko - Slovensko 1:2. Majstrovstvá sveta - ženy 2027 Kvalifikácia, Liga B| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6919f40d05a2a8e14bd5636e/?sectionId=7087}}</ref> ==Reprezentantky Slovenska od roku 1993 až po súčasnosť == Hlavné údaje pochádzajú z tohto zdroja: <ref>{{Citácia periodika|titul=SR WA – Aktualizované štatistiky v počte štartov a reprezentačných gólov| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/zeny-a/vysledky/}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=SPORTNET| periodikum=sportnet.sme.sk |url archívu=https://sportnet.sme.sk/futbalnet/clenovia/}}</ref> {| class="wikitable sortable" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">#</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hráč</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Pozícia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Dátum narodenia</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Obdobie</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Zápasy</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Góly</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;"|<span style="color:white">Debut</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;"|<span style="color:white">Posledný zápas</span> ! align="center" style="background-color:#007FFF;"|<span style="color:white">Poznámky</span> |- bgcolor=#FFFFCC | align="right" |1 |align=left|[[Viktória Královičová]] | align="center" |bránkár |{{Dátum narodenia a vek|1953|4|24|k=0}} | align="right" |1993-1995 | align="center" |5 | align="center" |(-4) | align="center" |22.09.1993 {{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]], Riga | align="center" |25.10.1995 {{minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]], Bratislava | align="center" |Prvá [[Brankár | brankárka]] [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovenska]] <ref>{{Citácia periodika|titul=Viktória Královičová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d652d32bd48844706a9e9a9/viktoria.kralovicova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|2 |align=left|[[Mária Palkovičová]] |align="right"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1965|02|09|k=0}} |align="right"|1993-1994 |align="center"|3 |align="center"|0 |align="center"|22.09.1993 {{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]], Riga |align="center"|15.06.1994 {{minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]], Gävle |align="center" | <ref>{{Citácia periodika|titul=Mária Palkovičová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6533d486dc8b723823812f/maria.palkovicova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|3 |align=left|[[Ľubica Remeňová]] |align="right"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1960|2|23|k=0}} |align="right"|1993-1996 |align="center"|5 |align="center"|(-2) |align="center"|22.09.1993 {{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]], Riga |align="center"|11.04.1996 {{minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]], Unterhaching |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Ľubica Remeňová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d652ffd86dc8b723823046c/lubica.remenova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|4 |align=left|[[Oľga Hutterová]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1958|12|28|k=0}} |align="right"|1993-1994 |align="center"|4 |align="center"|0 |align="center"|22.09.1993 {{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]], Riga |align="center"|21.09.1994 {{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]], Petržalka |align="center" |Prvá [[Legionár | legionárka]] [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovenska]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Jedny dvierka má tréner otvorené| periodikum=dikda.snk.sk |url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:536eb672-abf1-405d-9fd9-c0e65b458a0d}}</ref> <ref>{{Citácia periodika|titul=Oľga Hutterová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/60337dd9d7bf463e8de01b6f/olga.hutterova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|5 |align=left|[[Oľga Dobšovičová]] |align="centrum"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1957|03|29|k=0}} |align="right"|1993-1994 |align="center"|4 |align="center"|0 |align="center"|22.09.1993 {{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]], Riga |align="center"|21.09.1994 {{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]], Petržalka |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Oľga Dobšovičová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/60337e60d7bf463d87e01b75/olga.dobsovicova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|6 |align=left|[[Mária Kudelová]] |align="centrum"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1975|05|22|k=0}} |align="right"|1993-1999 |align="center"|17 |align="center"|1 |align="center"|22.09.1993 {{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]], Riga |align="center"|07.10.1999 {{minivlajka|Bielorusko}}[[Bielorusko]], Molodechno |align="center" | <ref>{{Citácia periodika|titul=Mária Kudelová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/60337e8e862d791e059262ce/maria.kudelova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|7 |align=left|[[Darina Škodlerová]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1964|03|11|k=0}} |align="center"|1993-2001 |align="center"|24 |align="center"|5 |align="center"|22.09.1993 {{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]], Riga |align="center"|13.10.2001 {{minivlajka|Turecko}}[[Turecko]], Istanbul |align="center" | Prvá [[Kapitán (futbal)| kapitánka]] [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovenska]] <ref>{{Citácia periodika|titul=Darina Škodlerová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6532cc86dc8b72382357c6/darina.skodlerov}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|8 |align=left|[[Jana Hanzelová-Göghová]] |align="center"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|1973|06|06|k=0}} |align="center"|1993-2007 |align="center"|18 |align="center"|3 |align="center"|22.09.1993 {{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]], Riga |align="center"|14.04.2007 {{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalsko]], Senec |align="center" |{{gól}} Prvý gól [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovenska]] <ref>{{Citácia periodika|titul=Jana Hanzelová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/602529a8ba1c200e520cc6c5/jana.hanzelova?sectionId=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Prvý gól Slovenska. Lotyššsko - Slovensko 0 -1,Riga. Majstrovstvá Európy - ženy 1995 Kvalifikácia 22.09.1993 | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/602538cc55a7bd00131b7278/?sectionId=7087}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|9 |align=left|[[Monika Geržová]] |align="centrum"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1970|08|17|k=0}} |align="right"|1993-2004 |align="center"|15 |align="center"|5 |align="center"|22.09.1993 {{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]], Riga |align="center"|21.08.2004 {{minivlajka|Rakúsko}}[[Rakúsko]], Senec |align="center" |<small>Druhá [[Legionár | legionárka]] [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovenska]] <ref>{{Citácia periodika|titul=Naša jediná futbalová legionárka Monika Geržová pôsobí už rok v rakúskom Landhause| periodikum=dikda.snk.sk |url archívu=https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:f3301f3b-09c1-4112-9953-eddae9376781}}</ref> {{gól}} 50. gól [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovenska]] <ref>{{Citácia periodika|titul=Monika Geržová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6538fb86dc8b7238242652/monika.gerzova?sectionId=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=50. gól Slovenska 30'. Slovensko - Izrael 4 -0,Nitra. Majstrovstvá Európy - ženy 2001 Kvalifikácia 25.04.2000 | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a42e0ec0410012fa50bc/?sectionId=7087}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|10 |align=left|[[Ivona Gažiová-Davidová]] |align="center"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|1976|03|16|k=0}} |align="center"|1993-2001 |align="center"|13 |align="center"|2 |align="center"|22.09.1993 {{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]], Riga |align="center"|13.10.2001 {{minivlajka|Turecko}}[[Turecko]], Istanbul |align="center" | <ref>{{Citácia periodika|titul=Ivona Gažiová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d653fd786dc8b7238251f49/ivona.gaziova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|11 |align=left|[[Barbora Miezgová]] |align="center"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|1975|09|13|k=0}} |align="right"|1993-1996 |align="center"|8 |align="center"|1 |align="center"|22.09.1993 {{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]], Riga |align="center"|28.09.1996 {{minivlajka|Belgicko}}[[Belgicko]], Michalovce |align="center" | <ref>{{Citácia periodika|titul=Barbora Miezgová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6541fe86dc8b7238256a81/barbora.miezgova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|12 |align=left|[[Silvia Klučariková]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1974|06|08|k=0}} |align="center"|1993-2001 |align="center"|7 |align="center"|0 |align="center"|22.09.1993 {{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]], Riga |align="center"|13.10.2001 {{minivlajka|Turecko}}[[Turecko]], Istanbul |align="center" | <ref>{{Citácia periodika|titul=Silvia Klučariková| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d653fd686dc8b7238251f32/silvia.klucarikova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|13 |align=left|[[Andrea Scherfhauferová]] |align="center"|brankár |{{Dátum narodenia a vek|1967|08|27|k=0}} |align="center"|1993-1997 |align="center"|3 |align="center"|(-25) |align="center"|13.10.1993 {{minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]], Bratislava |align="center"|19.09.1995 {{minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]], Ulefoss |align="center" | <ref>{{Citácia periodika|titul=Andrea Scherfhauferová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65355a86dc8b723823ae57/andrea.scherhauferova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|14 |align=left|[[Alena Vnuková]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1976|07|27|k=0}} |align="center"|1993 |align="center"|1 |align="center"|0 |align="center"|13.10.1993 {{minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]], Bratislava |align="center"|13.10.1993 {{minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]], Bratislava |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Alena Vnuková| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65448f86dc8b723825c20f/alena.vnukova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|15 |align=left|[[Marcela Lukácsová]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1975|08|18|k=0}} |align="center"|1994-2010 |align="center"|45 |align="center"|22 |align="center"|15.06.1994 {{minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]], Gavlevallen |align="center"|01.04.2010 {{minivlajka|Holandsko}}[[Holandsko]], Senec |align="center" | <ref>{{Citácia periodika|titul=Marcela Lukácsová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6541fe86dc8b7238256a86/marcela.lukacsova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|16 |align=left|[[Jiřina Dzurová]] |align="center"|útok |{{Dátum narodenia a vek|1965|k=0}} |align="center"|1994-1995 |align="center"|3 |align="center"|2 |align="center"|15.06.1994 {{minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]], Gavlevallen |align="center"|19.09.1995 {{minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]], Ulefoss |align="center" | <ref>{{Citácia periodika|titul=Jiřina Dzurová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6533d386dc8b7238238122/jirina.dzurova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|17 |align=left|[[Silvia Gajdošová]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1975|02|25|k=0}} |align="right"|1994-2003 |align="center"|34 |align="center"|9 |align="center"|15.06.1994 {{minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]], Gavlevallen |align="center"|09.09.2003 {{minivlajka|Arménsko}}[[Arménsko]], Dubnica |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Silvia Gajdošová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6541ff86dc8b7238256ad2/silvia.gajdosova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|18 |align=left|[[Miroslava Chovanová]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1971|09|08|k=0}} |align="right"|1994-1996 |align="center"|2 |align="center"|0 |align="center"|21.09.1994 {{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]], Riga |align="center"|28.09.1996 {{minivlajka|Belgicko}}[[Belgicko]], Michalovce |align="center" | <ref>{{Citácia periodika|titul=Miroslava Chovanová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/6030294b6a5eb72fb3051f8b/miroslava.chovanova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|19 |align=left|[[Edita Surovcová]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1978|07|16|k=0}} |align="right"|1995-2003 |align="center"|30 |align="center"|1 |align="center"|19.09.1995 {{minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]], Ulefoss |align="center"|15.11.2003 {{minivlajka|Grécko}}[[Grécko]], Drama |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Edita Surovcová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6549c286dc8b7238268550/edita.surovcova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|20 |align=left|[[Hana Botková]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1978|12|04|k=0}} |align="center"|1995-1999 |align="center"|18 |align="center"|6 |align="center"|19.09.1995 {{minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]], Ulefoss |align="center"|16.11.1999 {{minivlajka|Izrael}}[[Izrael]], Bat - Yam |align="center" | <ref>{{Citácia periodika|titul=Hana Botková| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6549c286dc8b723826852a/hana.botkova?sectionId=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=S princom sa rozprávala o futbale, sama dobrovoľne abstinuje. Učiteľka Hanka o tom, ako prijať inakosť v triedach| periodikum=brainee.hnonline.sk |url archívu=https://brainee.hnonline.sk/notsorry/news/kultura/96082838-s-princom-sa-rozpravala-o-futbale-sama-dobrovolne-abstinuje-ucitelka-hanka-o-tom-ako-prijat-inakost-v-triedach}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|21 |align=left|[[Marcela Babuliaková]] |align="center"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|1974|07|11|k=0}} |align="center"|1995-2000 |align="center"|23 |align="center"|6 |align="center"|19.09.1995 {{minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]], Ulefoss |align="center"|29.08.2000 {{minivlajka|Estónsko}}[[Estónsko]], Žiar |align="center" | <ref>{{Citácia periodika|titul=Marcela Babuliaková| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d653fd586dc8b7238251f21/marcela.babuliakova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|22 |align=left|[[Marcela Gregová]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1970|08|16|k=0}} |align="center"|1995-1996 |align="center"|3 |align="center"|0 |align="center"|19.09.1995 {{minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]], Ulefoss |align="center"|11.04.1996 {{minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]], Unterhaching |align="center" | <ref>{{Citácia periodika|titul=Marcela Gregová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6538fc86dc8b7238242676/marcela.gregova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|23 |align=left|[[Emília Štefúnová]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1966|05|06|k=0}} |align="center"|1995-1997 |align="center"|7 |align="center"|1 |align="center"|19.09.1995 {{minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]], Ulefoss |align="center"|22.10.1997 {{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarsko]], Trenčín |align="center" | <ref>{{Citácia periodika|titul=Emília Štefúnová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65349786dc8b72382397df/emilia.stefunova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|24 |align=left|[[Erika Benešová]] |align="centrum"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1963|12|19|k=0}} |align="center"|1995 |align="center"|2 |align="center"|0 |align="center"|11.10.1995 {{minivlajka|Fínsko}}[[Fínsko]], Bardejov |align="center"|25.10.1995 {{minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]], Bratislava |align="center" | <ref>{{Citácia periodika|titul=Erika Benešová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65349786dc8b72382397df/emilia.stefunova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|25 |align=left|[[Oľga Kušnierová]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1976|02|13|k=0}} |align="center"|1996-1998 |align="center"|7 |align="center"|0 |align="center"|11.04.1996 {{minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]], Unterhaching |align="center"|13.05.1998 {{minivlajka|Izrael}}[[Izrael]], Prešov |align="center" | <ref>{{Citácia periodika|titul=Oľga Kušnierová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/6033892c544d70aa36953eee/olga.kusnierova?sectionId=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Přísná i přátelská. Největší odměna? Dětská radost ze hry, říká oceněná trenérka| periodikum=brnensky.denik.cz |url archívu=https://brnensky.denik.cz/ostatni_region/olga-kusnierova-trenerka-mladeze-oceneni.html}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|26 |align=left|[[Jana Knoppová]] |align="centrum"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1977|08|28|k=0}} |align="center"|1996-1999 |align="center"|12 |align="center"|0 |align="center"|11.04.1996 {{minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]], Unterhaching |align="center"|04.09.1999 {{minivlajka|Estónsko}}[[Estónsko]], Kureseare |align="center" | <ref>{{Citácia periodika|titul=Jana Knoppová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65475c86dc8b7238262dd6/jana.knoppova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|27 |align=left|[[Kamila Beregszásziová]] |align="center"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|1980|05|03|k=0}} |align="center"|1996-2001 |align="center"|21 |align="center"|13 |align="center"|14.08.1996 {{minivlajka|Fínsko}}[[Fínsko]], Kauniainen |align="center"|13.10.2001 {{minivlajka|Turecko}}[[Turecko]], Istanbul |align="center"|{{flagicon|FIFA}} [[Hráč roka FIFA 2001]] <ref>{{Citácia periodika|titul=Kamila Beregszásziová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d654f9286dc8b72382766db/kamila.beregszasziova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|28 |align=left|[[Barbora Benediková]] |align="center"|brankár |{{Dátum narodenia a vek|1976|12|10|k=0}} |align="center"|1996-2004 |align="center"|26 |align="center"|(-32) |align="center"|14.08.1996 {{minivlajka|Fínsko}}[[Fínsko]], Kauniainen |align="center"|29.04.2004 {{minivlajka|Grécko}}[[Grécko]], Senec |align="center" | <ref>{{Citácia periodika|titul=Barbora Benediková| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65448e86dc8b723825c1f6/barbora.benedikova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|29 |align=left|[[Silvia Angermayerová]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1979|02|14|k=0}} |align="center"|1996 |align="center"|2 |align="center"|0 |align="center"|14.08.1996 {{minivlajka|Fínsko}}[[Fínsko]], Kauniainen |align="center"|07.09.1996 {{minivlajka|Belgicko}}[[Belgicko]], Aalst |align="center" | <ref>{{Citácia periodika|titul=Silvia Angermayerová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d654cbb86dc8b723826f582/silvia.angermayerova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|30 |align=left|[[Martina Črepová]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1977|k=0}} |align="center"|1996 |align="center"|2 |align="center"|0 |align="center"|14.08.1996 {{minivlajka|Fínsko}}[[Fínsko]], Kauniainen |align="center"|07.09.1996 {{minivlajka|Belgicko}}[[Belgicko]], Michalovce |align="center" | <ref>{{Citácia periodika|titul=Martina Črepová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65475b86dc8b7238262dbd/martina.crepova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|31 |align=left|[[Mária Hroncová]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1978|01|20|k=0}} |align="center"|1996 |align="center"|1 |align="center"|0 |align="center"|07.09.1996 {{minivlajka|Belgicko}}[[Belgicko]], Michalovce |align="center"|07.09.1996 {{minivlajka|Belgicko}}[[Belgicko]], Michalovce |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Mária Hroncová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6549c486dc8b72382685d4/maria.hroncova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|32 |align=left|[[Zdenka Lisková]] |align="centrum"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1975|08|17|k=0}} |align="center"|1997-2001 |align="center"|15 |align="center"|1 |align="center"|02.09.1997 {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Bosna a Hercegovina]], Šala |align="center"|13.10.2001 {{minivlajka|Turecko}}[[Turecko]], Istanbul |align="center" |{{gól}} Prvý gól [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovenska]] v kvalifikácii na MS<ref>{{Citácia periodika|titul=Prvý gól Slovenska v kvalifikácii na MS 03'. Slovensko - Bosna a Hercegovina 11-0 ,Šaľa . Majstrovstvá sveta - ženy 1999 Kvalifikácia 02.09.1997 | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/60e7727a2fb7da00128fe089/?sectionId=7087}}</ref> <ref>{{Citácia periodika|titul=Zdenka Lisková| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6541ff86dc8b7238256aa1/zdenka.liskova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|33 |align=left|[[Jana Juríková]] |align="center"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|1969|09|27|k=0}} |align="center"|1997-2000 |align="center"|12 |align="center"|3 |align="center"|02.09.1997 {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Bosna a Hercegovina]], Šala |align="center"|15.06.2000 {{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunsko]], Myjava |align="center" | <ref>{{Citácia periodika|titul=Jana Juríková| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6537f986dc8b72382406af/jana.jurikova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|34 |align=left|[[Andrea Riháková]] |align="centrum"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1978|01|25|k=0}} |align="center"|1998-2005 |align="center"|17 |align="center"|0 |align="center"|26.04.1998 {{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunsko]], Žiar |align="center"|31.08.2005 {{minivlajka|Kazachstan}}[[Kazachstan]], Astana |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Andrea Riháková| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6549c486dc8b72382685b2/andrea.rihakova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|35 |align=left|[[Katarína Čilliková]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1980|01|22|k=0}} |align="center"|1998-2001 |align="center"|17 |align="center"|1 |align="center"|26.04.1998 {{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunsko]], Žiar |align="center"|29.09.2001 {{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarsko]], Žiar |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Katarína Čilliková| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d654f9386dc8b72382766ff/katarina.cillikova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|36 |align=left|[[Eva Petrovová]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1979|11|19|k=0}} |align="center"|1998-2000 |align="center"|6 |align="center"|0 |align="center"|13.05.1998 {{minivlajka|Izrael}}[[Izrael]], Prešov |align="center"|29.08.2000 {{minivlajka|Estónsko}}[[Estónsko]], Žiar |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Eva Petrovová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d654cb686dc8b723826f50c/eva.petrovova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|37 |align=left|[[Monika Felingová - Trnková]] |align="center"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|1976|09|04|k=0}} |align="center"|1998-2007 |align="center"|20 |align="center"|6 |align="center"|13.05.1998 {{minivlajka|Izrael}}[[Izrael]], Prešov |align="center"|20.06.2007 {{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajina]], Mariupol |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Monika Felingová - Trnková| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65448f86dc8b723825c222/monika.trnkova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|38 |align=left|[[Anna Vozárová (futbalistka)|Anna Vozárová]] |align="center"|brankár |{{Dátum narodenia a vek|1967|07|18|k=0}} |align="center"|1998 |align="center"|1 |align="center"|(-1) |align="center"|03.06.1998 {{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarsko]], Buk |align="center"|03.06.1998 {{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarsko]], Buk |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Anna Vozárová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65355b86dc8b723823ae5b/anna.vozarova?sectionId=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Anička Vozárová skončila s aktívnou činnosťou | url = https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/5915507/anicka-vozarova-skoncila-s-aktivnou-cinnostou.html | vydavateľ = hornyzemplin.korzar.sme.sk | dátum prístupu = 2025-05-12 | jazyk = sk | meno = Petit Press | priezvisko = a.s}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|39 |align=left|[[Andrea Budošová]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1980|05|15|k=0}} |align="center"|1999-2011 |align="center"|43 |align="center"|18 |align="center"|04.09.1999 {{minivlajka|Estónsko}}[[Estónsko]], Kuressaare |align="center"|22.10.2011 {{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajina]], Cherniga |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Andrea Budošová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d654f9286dc8b72382766cc/andrea.budosova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|40 |align=left|[[Anna Gelatíková]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1973|09|23|k=0}} |align="center"|1999 |align="center"|1 |align="center"|0 |align="center"|04.09.1999 {{minivlajka|Estónsko}}[[Estónsko]], Kuressaare |align="center"|04.09.1999 {{minivlajka|Estónsko}}[[Estónsko]], Kuressaare |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Anna Gelatíková| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d653daa86dc8b723824d043/anna.gelatikova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|41 |align=left|[[Michaela Hatalová]] |align="center"|brankár |{{Dátum narodenia a vek|1973|09|23|k=0}} |align="center"|1999-2000 |align="center"|4 |align="center"|(-7) |align="center"|04.09.1999 {{minivlajka|Estónsko}}[[Estónsko]], Kuressaare |align="center"|15.06.2000 {{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunsko]], Myjava |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Michaela Hatalová| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65475d86dc8b7238262df9/michaela.hatalova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|42 |align=left|[[Katarína Girašeková- Polomčaková]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1980|08|24|k=0}} |align="center"|1999-2004 |align="center"|14 |align="center"|5 |align="center"|07.10.1999 {{minivlajka|Bielorusko}}[[Bielorusko]], Molodechno |align="center"|08.05.2004 {{minivlajka|Rakúsko}}[[Rakúsko]], Waldstandha |align="center" |{{gól}} 100. gól [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovenska]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Katarína Girašeková |periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/60257381491e1fc8f07f954a/katarina.girasekova?sectionId=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=100. gól Slovenska 57'. Arménsko - Slovensko 0 -10,Prievidza. Majstrovstvá Európy - ženy 2005 Kvalifikácia 12.09.2003 | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a42e0ec0410012fa50bc/?sectionId=7087}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|43 |align=left|[[Marcela Ižová]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1981|09|17|k=0}} |align="center"|2000-2006 |align="center"|17 |align="center"|7 |align="center"|25.04.2000 {{minivlajka|Izrael}}[[Izrael]], Nitra |align="center"|30.03.2006 {{minivlajka|Severné Írsko}}[[Severné Írsko]], Senec |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Marcela Ižová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6551f786dc8b723827c6b5/marcela.izova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|44 |align=left|[[Monika Matysová]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1981|04|21|k=0}} |align="center"|2000-2016 |align="center"|48 |align="center"|0 |align="center"|18.05.2000 {{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunsko]], Campina |align="center"|08.04.2016 {{minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]], Poprad |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Monika Matysová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6551f886dc8b723827c6ff/monika.matysova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|45 |align=left|[[Zuzana Jarošová]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1981|k=0}} |align="center"|2000-2008 |align="center"|15 |align="center"|0 |align="center"|18.05.2000 {{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunsko]], Campina |align="center"|23.04.2008 {{minivlajka|Dánsko}}[[Dánsko]], Senec |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Zuzana Jarošová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65739686dc8b72382e5a52/zuzana.jarosova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|46 |align=left|[[Monika Vričanová-Vaikanová]] |align="centrum"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|1978|02|20|k=0}} |align="center"|2000-2003 |align="center"|4 |align="center"|0 |align="center"|29.08.2000 {{minivlajka|Estónsko}}[[Estónsko]], Žiar |align="center"|15.11.2003 {{minivlajka|Grécko}}[[Grécko]], Drama |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Monika Vričanová-Vaikanová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65739686dc8b72382e5a52/zuzana.jarosova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|47 |align=left|[[Katarína Dugovičová]] |align="center"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|1977|02|03|k=0}} |align="center"|2001-2007 |align="center"|11 |align="center"|9 |align="center"|16.08.2001 {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Bosna a Hercegovina]], Zavidoviči |align="center"|27.10.2007 {{minivlajka|Škótsko}}[[Škótsko]], Senec |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Katarína Dugovičová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65475e86dc8b7238262e23/katarina.dugovicova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|48 |align=left|[[Natália Látal Mackovičová|Natália Mackovičová-Látal]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1983|10|15|k=0}} |align="center"|2001-2008 |align="center"|23 |align="center"|2 |align="center"|08.09.2001 {{minivlajka|Bielorusko}}[[Bielorusko]], Mogilev |align="center"|28.05.2008 {{minivlajka|Dánsko}}[[Dánsko]], Viborg |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Natália Mackovičová-Látal|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/57dc4a94818b2893507e6561/natalia.latal?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|49 |align=left|[[Ivana Bojdová]] |align="centrum"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|1985|05|27|k=0}} |align="center"|2001-2012 |align="center"|26 |align="center"|2 |align="center"|29.09.2001 {{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarsko]], Žiar |align="center"|19.09.2012 {{minivlajka|Bielorusko}}[[Bielorusko]], Mogilev |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Ivana Bojdová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6558ef86dc8b72382906ba/ivana.bojdova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|50 |align=left|[[Helena Schleiferová]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1977|03|15|k=0}} |align="center"|2002-2008 |align="center"|11 |align="center"|0 |align="center"|05.04.2002 {{minivlajka|Turecko}}[[Turecko]], Bratislava |align="center"|28.05.2008 {{minivlajka|Dánsko}}[[Dánsko]], Viborg |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Helena Schleiferová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65475e86dc8b7238262e48/helena.schleiferova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|51 |align=left|[[Viera Králiková]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1985|10|02|k=0}} |align="center"|2002-2010 |align="center"|18 |align="center"|2 |align="center"|05.04.2002 {{minivlajka|Turecko}}[[Turecko]], Bratislava |align="center"|01.04.2010 {{minivlajka|Holandsko}}[[Holandsko]], Senec |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Viera Králiková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6558eb86dc8b7238290573/viera.kralikova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|52 |align=left|[[Zuzana Pramuková]] |align="centrum"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|1981|09|11|k=0}} |align="center"|2002 |align="center"|3 |align="center"|0 |align="center"|13.04.2002 {{minivlajka|Bielorusko}}[[Bielorusko]], D.Streda |align="center"|22.06.2002 {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Bosna a Hercegovina]], Nitra |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Zuzana Pramuková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6551f786dc8b723827c6b4/zuzana.pramukova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|53 |align=left|[[Jaroslava Krutá - Kyselová]] |align="centrum"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|1985|08|15|k=0}} |align="center"|2002 |align="center"|1 |align="center"|0 |align="center"|04.05.2002 {{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarsko]], Gyor |align="center"|04.05.2002 {{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarsko]], Gyor |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Jaroslava Krutá|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/602576ce36eafe73ad528bf4/jaroslava.kruta?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|54 |align=left|[[Lenka Gazdiková]] |align="center"|brankár |{{Dátum narodenia a vek|1986|03|19|k=0}} |align="center"|2002-2012 |align="center"|20 |align="center"|(-39) |align="center"|22.06.2002 {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Bosna a Hercegovina]], Nitra |align="center"|28.10.2009 {{minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]], Skien |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Lenka Gazdiková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6558ed86dc8b72382905d9/lenka.gazdikova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|55 |align=left|[[Zuzana Jamečná]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1986|k=0}} |align="center"|2002 |align="center"|1 |align="center"|0 |align="center"|22.06.2002 {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Bosna a Hercegovina]], Nitra |align="center"|22.06.2002 {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Bosna a Hercegovina]], Nitra |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Zuzana Jamečná|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6558ea86dc8b7238290527/zuzana.jamecna?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|56 |align=left|[[Lucia Šišková]] |align="center"|brankár |{{Dátum narodenia a vek|1978|11|06|k=0}} |align="center"|2002 |align="center"|1 |align="center"|(-1) |align="center"|22.06.2002 {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Bosna a Hercegovina]], Nitra |align="center"|22.06.2002 {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}}[[Bosna a Hercegovina]], Nitra |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Lucia Šišková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6556a086dc8b7238288cf8/lucia.siskova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|57 |align=left|[[Anna Petrušová]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1984|09|20|k=0}} |align="center"|2003-2007 |align="center"|17 |align="center"|2 |align="center"|09.09.2003 {{minivlajka|Arménsko}}[[Arménsko]], Dubnica |align="center"|27.10.2007{{minivlajka|Škótsko}}[[Škótsko]], Senec |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Anna Petrušová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65589686dc8b723828eeb7/anna.petrusova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|58 |align=left|[[Renata Árvaiová]] |align="center"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|0000|00|00|k=0}} |align="center"|2003-2006 |align="center"|9 |align="center"|1 |align="center"|09.09.2003 {{minivlajka|Arménsko}}[[Arménsko]], Dubnica |align="center"|22.06.2006{{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunsko]], Mogosoala |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Renata Árvaiová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/60253cd1491e1fa34b7f94d7/renata.arvaiova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|59 |align=left|[[Hana Mészárosová]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1984|07|14|k=0}} |align="center"|2003-2009 |align="center"|5 |align="center"|0 |align="center"|15.11.2003 {{minivlajka|Grécko}}[[Grécko]], Drama |align="center"|19.09.2009{{minivlajka|Macedónsko}}[[Macedónsko]], Senec |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Hana Mészárosová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65589786dc8b723828eee5/hana.meszarosova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|60 |align=left|[[Eva Kolenová]] |align="centrum"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1985|05|01|k=0}} |align="center"|2004-2014 |align="center"|37 |align="center"|3 |align="center"|29.04.2004 {{minivlajka|Grécko}}[[Grécko]], Drama |align="center"|17.09.2014{{minivlajka|Slovinsko}}[[Slovinsko]], Dravograd |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Eva Kolenová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d655b1e86dc8b7238297d32/eva.kolenova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|61 |align=left|[[Mária Zubková]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1984|04|29|k=0}} |align="center"|2004-2009 |align="center"|13 |align="center"|2 |align="center"|29.04.2004 {{minivlajka|Grécko}}[[Grécko]], Drama |align="center"|19.09.2009{{minivlajka|Macedónsko}}[[Macedónsko]], Dravograd |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Mária Zubková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65589786dc8b723828eefe/maria.zubkova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|62 |align=left|[[Kamila Hudecová]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1987|07|12|k=0}} |align="center"|2004 |align="center"|1 |align="center"|0 |align="center"|21.08.2004 {{minivlajka|Rakúsko}}[[Rakúsko]], Senec |align="center"|21.08.2004 {{minivlajka|Rakúsko}}[[Rakúsko]], Senec |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Kamila Hudecová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d655a0586dc8b72382940e3/kamila.hudecova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|63 |align=left|[[Nadežda Spaščuková]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1976|k=0}} |align="center"|2004 |align="center"|1 |align="center"|0 |align="center"|21.08.2004 {{minivlajka|Rakúsko}}[[Rakúsko]], Senec |align="center"|21.08.2004 {{minivlajka|Rakúsko}}[[Rakúsko]], Senec |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Nadežda Spaščuková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65449086dc8b723825c280/nadezda.spascukova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|64 |align=left|[[Patrícia Ferenčíková]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1973|k=0}} |align="center"|2004-2007 |align="center"|5 |align="center"|0 |align="center"|21.08.2004 {{minivlajka|Rakúsko}}[[Rakúsko]], Senec |align="center"|27.10.2007 {{minivlajka|Škótsko}}[[Škótsko]], Senec |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Patrícia Ferenčíková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d655c5f86dc8b723829c7d4/patricia.ferencikova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|65 |align=left|[[Katarína Strožová]] |align="center"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|1986|02|13|k=0}} |align="center"|2005-2010 |align="center"|11 |align="center"|4 |align="center"|20.08.2005 {{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunsko]], Senec |align="center"|25.08.2010 {{minivlajka|Bielorusko}}[[Bielorusko]], Molodechno |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Katarína Strožová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/602517bf4ca2d15bb166315a/katarina.strozova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|66 |align=left|[[Zuzana Škorvánková]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1985|04|10|k=0}} |align="center"|2005-2009 |align="center"|3 |align="center"|0 |align="center"|31.08.2005 {{minivlajka|Kazachstan}}[[Kazachstan]], Astana |align="center"|19.09.2009 {{minivlajka|Macedónsko}}[[Macedónsko]], Senec |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Zuzana Škorvánková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6558ef86dc8b72382906d3/zuzana.skorvankova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|67 |align=left|[[Miriama Fedorková]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1989|02|09|k=0}} |align="center"|2005-2006 |align="center"|1 |align="center"|0 |align="center"|10.11.2005 {{minivlajka|Severné Írsko}}[[Severné Írsko]], Ballymena |align="center"|10.11.2005 {{minivlajka|Severné Írsko}}[[Severné Írsko]], Ballymena |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Miriama Fedorková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d655ef786dc8b72382a40fa/miriama.fedorkova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|68 |align=left|[[Lucia Zolvíková]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1985|02|19|k=0}} |align="center"|2005-2008 |align="center"|7 |align="center"|0 |align="center"|10.11.2005 {{minivlajka|Severné Írsko}}[[Severné Írsko]], Ballymena |align="center"|28.05.2008 {{minivlajka|Dánsko}}[[Dánsko]], Viborg |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Lucia Zolvíková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/6024e5294ca2d13f806630bd/lucia.zolvikova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|69 |align=left|[[Lucia Ondrušová]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1988|05|10|k=0}} |align="center"|2006-2021 |align="center"|51 |align="center"|3 |align="center"|30.03.2006 {{minivlajka|Severné Írsko}}[[Severné Írsko]], Senec |align="center"|30.11.2021 {{minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]], Mslmo |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Lucia Ondrušová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d655b7586dc8b72382990c8/lucia.ondrusova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|70 |align=left|[[Dana Fecková]] |align="center"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|1987|02|26|k=0}} |align="center"|2006-2016 |align="center"|37 |align="center"|9 |align="center"|11.05.2006 {{minivlajka|Kazachstan}}[[Kazachstan]], Senec |align="center"|15.09.2016 {{minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]], Gothenburg |align="center" |{{gól}} 150. gól [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovenska]] <ref>{{Citácia periodika|titul=Dana Fecková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65592d86dc8b7238290f56/dana.feckova?sectionId=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=150. gól Slovenska 70'. Slovensko - Macedónsko 9 -0, Senec. Majstrovstvá sveta - ženy 2011 Kvalifikácia 19.09.2009 | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/6022a42e0ec0410012fa50bc/?sectionId=7087}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|71 |align=left|[[Veronika Klechová]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1989|05|05|k=0}} |align="center"|2006-2014 |align="center"|35 |align="center"|6 |align="center"|11.05.2006 {{minivlajka|Kazachstan}}[[Kazachstan]], Senec |align="center"|17.09.2014 {{minivlajka|Slovinsko}}[[Slovinsko]], Drarograd |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Veronika Klechová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d655f9386dc8b72382a59d6/veronika.klechova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|72 |align=left|[[Mária Korenčiová]] |align="center"|brankár |{{Dátum narodenia a vek|1989|04|27|k=0}} |align="center"|2006 |align="center"|77 |align="center"|(-126) |align="center"|23.11.2006 {{minivlajka|Malta}}[[Malta]], Mensdorf |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Mária Korenčiová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d655faf86dc8b72382a60f0/maria.korenciova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|73 |align=left|[[Júlia Pivovarníková]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1988|08|11|k=0}} |align="center"|2007 |align="center"|2 |align="center"|0 |align="center"|09.05.2007 {{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajina]], Mariupol |align="center"|27.10.2007 {{minivlajka|Škótsko}}[[Škótsko]], Senec |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Júlia Pivovarníková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/6024e4d4f985fff6212ea27b/julia.pivovarnikova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|74 |align=left|[[Veronika Šaraboková-Kraličová]] |align="center"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|1989|09|06|k=0}} |align="center"|2007-2010 |align="center"|7 |align="center"|0 |align="center"|20.06.2007 {{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajina]], Mariupol |align="center"|25.08.2010 {{minivlajka|Bielorusko}}[[Bielorusko]], Molodechno |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Veronika Šaraboková-Kraličová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65624286dc8b72382ae41b/veronika.kralicova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|75 |align=left|[[Katarína Ištóková]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1986|07|12|k=0}} |align="center"|2008-2009 |align="center"|6 |align="center"|0 |align="center"|16.02.2008 {{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalsko]], Rio Maior |align="center"|28.10.2009 {{minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]], Skien |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Katarína Ištóková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65594586dc8b723829152f/katarina.istokova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|76 |align=left|[[Dominika Škorvánková]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1991|08|21|k=0}} |align="center"|2008 |align="center"|56 |align="center"|7 |align="center"|16.02.2008 {{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalsko]], Rio Maior |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Dominika Škorvánková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65687186dc8b72382c1169/dominika.skorvankova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|77 |align=left|[[Andrea Komáriková]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1978|07|24|k=0}} |align="center"|2008-2009 |align="center"|3 |align="center"|0 |align="center"|23.04.2008 {{minivlajka|Dánsko}}[[Dánsko]], Senec |align="center"|28.10.2009 {{minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]], Skien |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Andrea Komáriková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6549c286dc8b723826854f/andrea.komarikova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|78 |align=left|[[Kristína Cerovská]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1987|02|27|k=0}} |align="center"|2008-2014 |align="center"|9 |align="center"|0 |align="center"|28.05.2008 {{minivlajka|Dánsko}}[[Dánsko]], Viborg |align="center"|17.09.2014 {{minivlajka|Slovinsko}}[[Slovinsko]], Dravograd |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Kristína Cerovská|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65593386dc8b723829110f/kristina.cerovska?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|79 |align=left|[[Hana Hozzánková]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1990|12|02|k=0}} |align="center"|2008 |align="center"|1 |align="center"|0 |align="center"|28.05.2008 {{minivlajka|Dánsko}}[[Dánsko]], Viborg |align="center"|28.05.2008 {{minivlajka|Dánsko}}[[Dánsko]], Viborg |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Hana Hozzánková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65665686dc8b72382ba82c/hana.hozzankova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|80 |align=left|[[Lenka Mravíková]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1987|03|31|k=0}} |align="center"|2009-2014 |align="center"|10 |align="center"|0 |align="center"|19.09.2009 {{minivlajka|Macedónsko}}[[Macedónsko]], Senec |align="center"|19.06.2014 {{minivlajka|Chorvátsko}}[[Chorvátsko]], Senec |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Lenka Mravíková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65592c86dc8b7238290f1d/lenka.mravikova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|81 |align=left|[[Katarína Pračková]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1985|01|12|k=0}} |align="center"|2009-2010 |align="center"|6 |align="center"|0 |align="center"|19.09.2009 {{minivlajka|Macedónsko}}[[Macedónsko]], Senec |align="center"|21.08.2010 {{minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]], Senec |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Katarína Pračková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65687186dc8b72382c1167/katarina.prackova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|82 |align=left|[[Jana Roziaková]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1986|09|14|k=0}} |align="center"|2009-2010 |align="center"|3 |align="center"|0 |align="center"|28.10.2009 {{minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]], Skien |align="center"|23.06.2010 {{minivlajka|Macedónsko}}[[Macedónsko]], Prilep |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Jana Roziaková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65593286dc8b72382910a3/jana.roziakova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|83 |align=left|[[Alexandra Bíróová]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1991|13|07|k=0}} |align="center"|2009-2021 |align="center"|45 |align="center"|3 |align="center"|28.10.2009 {{minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]], Skien |align="center"|30.11.2021 {{minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]], Malmo |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Alexandra Biróová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6568c486dc8b72382c1e05/alexandra.biroova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|84 |align=left|[[Lucia Šušková]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1993|03|27|k=0}} |align="center"|2009-2018 |align="center"|29 |align="center"|1 |align="center"|28.10.2009 {{minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]], Skien |align="center"|06.04.2018 {{minivlajka|Írsko}}[[Írsko]], Dublin |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Lucia Šušková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d656be986dc8b72382cbd5c/lucia.suskova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|85 |align=left|[[Jana Vojteková]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1991|08|12|k=0}} |align="center"|2010 |align="center"|68 |align="center"|5 |align="center"|27.03.2010 {{minivlajka|Holandsko}}[[Holandsko]], Almelo |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Jana Vojteková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6567f486dc8b72382c005e/jana.vojtekova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|86 |align=left|[[Lucia Haršanyová]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1990|08|27|k=0}} |align="center"|2010-2019 |align="center"|31 |align="center"|2 |align="center"|01.04.2010 {{minivlajka|Holandsko}}[[Holandsko]], Senec |align="center"|04.10.2019 {{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]], Liepája |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Lucia Haršanyová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6565bd86dc8b72382b89f9/lucia.harsanyova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|87 |align=left|[[Lýdia Mittuchová]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1993|01|16|k=0}} |align="center"|2010 |align="center"|4 |align="center"|0 |align="center"|19.06.2010 {{minivlajka|Bielorusko}}[[Bielorusko]], Zl.Moravce |align="center"|25.08.2010 {{minivlajka|Bielorusko}}[[Bielorusko]], Molodechno |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Lýdia Mittuchová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d656c4f86dc8b72382cd36c/lydia.mittuchova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|88 |align=left|[[Lucia El - Dahaibiová]] |align="center"|brankár |{{Dátum narodenia a vek|1989|01|22|k=0}} |align="center"|2010-2017 |align="center"|6 |align="center"|(-17) |align="center"|23.06.2010 {{minivlajka|Macedónsko}}[[Macedónsko]], Prilep |align="center"|28.11.2017 {{minivlajka|Severné Írsko}}[[Severné Írsko]], Žilina |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Lucia El - Dahaibiová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d655f5786dc8b72382a510c/lucia.el-dahaibiova/?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|89 |align=left|[[Viera Mašlejová]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1991|08|22|k=0}} |align="center"|2010 |align="center"|1 |align="center"|0 |align="center"|23.06.2010 {{minivlajka|Macedónsko}}[[Macedónsko]], Prilep |align="center"|23.06.2010 {{minivlajka|Macedónsko}}[[Macedónsko]], Prilep |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Viera Mašlejová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65688686dc8b72382c1558/viera.maslejova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|90 |align=left|[[Diana Bartovičová]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1993|05|20|k=0}} |align="center"|2011 |align="center"|57 |align="center"|2 |align="center"|22.10.2011 {{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajina]], Chernigov |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Diana Bartovičová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d658b6e86dc8b72383370f0/diana.bartovicova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|91 |align=left|[[Veronika Rybárová]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1993|05|18|k=0}} |align="center"|2011-2013 |align="center"|4 |align="center"|0 |align="center"|26.10.2011 {{minivlajka|Estónsko}}[[Estónsko]], Senec |align="center"|26.09.2013 {{minivlajka|Slovinsko}}[[Slovinsko]], Senec |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Veronika Rybárová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d656c3486dc8b72382ccb43/veronika.rybarova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|92 |align=left|[[Patrícia Fischerová]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1993|08|26|k=0}} |align="center"|2012 |align="center"|55 |align="center"|2 |align="center"|31.03.2012 {{minivlajka|Fínsko}}[[Fínsko]], Senec |align="center"| |align="center" |{{gól}} 200. gól [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovenska]]<ref>{{Citácia periodika|titul=200. gól Slovenska 17´. Gruzínsko - Slovensko 0- 4 ,Gori. Majstrovstvá sveta - ženy 2023 Kvalifikácia 01.09.2022 | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/60e7727a2fb7da00128fe089/?sectionId=7087}}</ref> <ref>{{Citácia periodika|titul=Patrícia Fischerová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d656de986dc8b72382d2c94/patricia.fischerova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|93 |align=left|[[Patrícia Hmírová]] |align="center"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|1993|11|30|k=0}} |align="center"|2012 |align="center"|54 |align="center"|18 |align="center"|20.06.2012 {{minivlajka|Ukrajina}}[[Ukrajina]], Senec |align="center"| |align="center" |{{gól}} Prvý gól [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovenska]] v Lige národov<ref>{{Citácia periodika|titul=Prvý gól Slovenska v Lige národov 24´. Slovensko - Chorvátsko 4- 0 ,Senec. Liga národov ženy 2023 / 2024 Skupinová fáza 26.09.2023 | periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/zapas/60e7727a2fb7da00128fe089/?sectionId=7087}}</ref> <ref>{{Citácia periodika|titul=Patrícia Hmírová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d656e7e86dc8b72382d4611/patricia.hmirova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|94 |align=left|[[Ivana Pálenčíková]] |align="center"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|1996|05|10|k=0}} |align="center"|2013 |align="center"|2 |align="center"|0 |align="center"|26.10.2013 {{minivlajka|Chorvátsko}}[[Chorvátsko]], Sesvete |align="center"|31.10.2013 {{minivlajka|Rusko}}[[Rusko]], Senec |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Ivana Pálenčíková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65710a86dc8b72382dcfdd/ivana.palencikova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|95 |align=left|[[Andrea Vrabcová]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1995|03|18|k=0}} |align="center"|2013-2014 |align="center"|3 |align="center"|0 |align="center"|31.10.2013 {{minivlajka|Rusko}}[[Rusko]], Senec |align="center"|19.06.2014 {{minivlajka|Chorvátsko}}[[Chorvátsko]], Senec |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Andrea Vrabcová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65713b86dc8b72382ddc05/andrea.vrabcova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|96 |align=left|[[Petra Zdechovanová]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1995|11|02|k=0}} |align="center"|2013-2020 |align="center"|9 |align="center"|0 |align="center"|23.11.2013 {{minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]], Žilina |align="center"|01.12.2020 {{minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]], Trnava |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Petra Zdechovanová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6574e086dc8b72382ea44a/petra.zdechovanova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|97 |align=left|[[Patrícia Marková]] |align="center"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|1995|05|16|k=0}} |align="center"|2014 |align="center"|4 |align="center"|0 |align="center"|08.05.2014 {{minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]], Bremer |align="center"|17.09.2014 {{minivlajka|Slovinsko}}[[Slovinsko]], Dravograd |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Patrícia Marková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65717586dc8b72382decad/patricia.markova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|98 |align=left|[[Simona Fatulová]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1995|02|10|k=0}} |align="center"|2014 |align="center"|2 |align="center"|0 |align="center"|13.09.2014 {{minivlajka|Írsko}}[[Írsko]], Senec |align="center"|17.09.2014 {{minivlajka|Slovinsko}}[[Slovinsko]], Dravograd |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Simona Fatulová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6570bb86dc8b72382dc173/simona.fatulova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|99 |align=left|[[Kristína Košíková]] |align="center"|záloha |{{Dátum narodenia a vek|1993|12|20|k=0}} |align="center"|2014 |align="center"|32 |align="center"|2 |align="center"|17.09.2014 {{minivlajka|Slovinsko}}[[Slovinsko]], Dravograd |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Kristína Košíková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6570bb86dc8b72382dc173/simona.fatulova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|100 |align=left|[[Sandra Kujovičová]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1995|08|01|k=0}} |align="center"|2014 |align="center"|1 |align="center"|0 |align="center"|17.09.2014 {{minivlajka|Slovinsko}}[[Slovinsko]], Dravograd |align="center"|17.09.2014 {{minivlajka|Slovinsko}}[[Slovinsko]], Dravograd |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Sandra Kujovičová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6572fd86dc8b72382e3e25/sandra.kujovicova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|101 |align=left|[[Dominika Koleničková]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1992|09|24|k=0}} |align="center"|2015-2020 |align="center"|11 |align="center"|0 |align="center"|22.10.2015 {{minivlajka|Poľsko}}[[Poľsko]], Tychy |align="center"|01.12.2020 {{minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]], Trnava |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Dominika Koleničková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d656dad86dc8b72382d2071/dominika.kolenickova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|102 |align=left|[[Mária Mikolajová]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1999|06|13|k=0}} |align="center"|2015 |align="center"|48 |align="center"|11 |align="center"|01.12.2015 {{minivlajka|Moldavsko}}[[Moldavsko]], Orhei |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Mária Mikolajová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657a1e86dc8b72382ff876/maria.mikolajova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|103 |align=left|[[Valentína Šušolová]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1995|11|01|k=0}} |align="center"|2015 |align="center"|8 |align="center"|0 |align="center"|01.12.2015 {{minivlajka|Moldavsko}}[[Moldavsko]], Orhei |align="center"|04.09.2018 {{minivlajka|Severné Írsko}}[[Severné Írsko]] |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Valentína Šušolová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65751f86dc8b72382eb258/valentina.susolova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|104 |align=left|[[Andrea Horváthová]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1995|10|05|k=0}} |align="center"|2015 |align="center"|33 |align="center"|0 |align="center"|01.12.2015 {{minivlajka|Moldavsko}}[[Moldavsko]], Orhei |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Andrea Horváthová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65725386dc8b72382e1d53/andrea.horvathova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|105 |align=left|[[Zdenka Horešová]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1993|08|13|k=0}} |align="center"|2016 |align="center"|3 |align="center"|0 |align="center"|08.04.2016 {{minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]], Orhei |align="center"|15.09.2016 {{minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]], Gothenburg |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Zdenka Horešová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d656ffe86dc8b72382d9caf/zdenka.horesova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|106 |align=left|[[Monika Havranová]] |align="center"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|1997|04|04|k=0}} |align="center"|2016-2021 |align="center"|9 |align="center"|0 |align="center"|15.09.2016 {{minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]], Gamla Ullevi |align="center"|21.09.2021 {{minivlajka|Fínsko}}[[Fínsko]], Turku |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Monika Havranová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6577d886dc8b72382f6550/monika.havranova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|107 |align=left|[[Klaudia Fabová]] |align="center"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|1998|09|12|k=0}} |align="center"|2017 |align="center"|27 |align="center"|6 |align="center"|19.09.2017 {{minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]], Sarpsborg |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Klaudia Fabová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657e9e86dc8b723831154f/klaudia.fabova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|108 |align=left|[[Ľudmila Maťavková]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1998|04|11|k=0}} |align="center"|2017 |align="center"|36 |align="center"|2 |align="center"|19.09.2017 {{minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]], Sarpsborg |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Ľudmila Maťavková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657ad186dc8b7238302b79/ludmila.matavkova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|109 |align=left|[[Stanislava Líšková]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1997|03|15|k=0}} |align="center"|2017 |align="center"|2 |align="center"|0 |align="center"|19.09.2017 {{minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]], Sarpsborg |align="center"|24.10.2017 {{minivlajka|Írsko}}[[Írsko]], Senec |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Stanislava Líšková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6578c386dc8b72382fa056/stanislava.liskova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|110 |align=left|[[Martina Šurnovská]] |align="center"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|1999|02|10|k=0}} |align="center"|2017 |align="center"|41 |align="center"|7 |align="center"|24.10.2017 {{minivlajka|Írsko}}[[Írsko]], Senec |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Martina Šurnovská|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6579fb86dc8b72382fefac/martina.surnovska?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|111 |align=left|[[Alexandra Hollá]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1994|10|24|k=0}} |align="center"|2017-2019 |align="center"|3 |align="center"|0 |align="center"|24.11.2017 {{minivlajka|Holandsko}}[[Holandsko]], Senec |align="center"|02.09.2019 {{minivlajka|Island}}[[Island]], Reykjavik |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Alexandra Hollá|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6570de86dc8b72382dca21/alexandra.holla?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|112 |align=left|[[Veronika Sluková]] |align="center"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|1998|12|15|k=0}} |align="center"|2017-2020 |align="center"|9 |align="center"|0 |align="center"|24.11.2017 {{minivlajka|Holandsko}}[[Holandsko]], Senec |align="center"|01.12.2020 {{minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]], Trnava |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Veronika Sluková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657b5686dc8b7238304e16/veronika.slukova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|113 |align=left|[[Katarína Košlabová]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1998|11|27|k=0}} |align="center"|2017 |align="center"|1 |align="center"|0 |align="center"|24.11.2017 {{minivlajka|Holandsko}}[[Holandsko]], Senec |align="center"|24.11.2017 {{minivlajka|Holandsko}}[[Holandsko]], Senec |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Katarína Košlabová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657be786dc8b7238306f13/katarina.koslabova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|114 |align=left|[[Lenka Kopčová]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1999|11|03|k=0}} |align="center"|2018 |align="center"|1 |align="center"|0 |align="center"|12.06.2018 {{minivlajka|Holandsko}}[[Holandsko]], Heernveen |align="center"|12.06.2018 {{minivlajka|Holandsko}}[[Holandsko]], Heernveen |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Lenka Kopčová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657c3686dc8b7238308954/lenka.kopcova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|115 |align=left|[[Terézia Kulová]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1997|04|02|k=0}} |align="center"|2018 |align="center"|1 |align="center"|0 |align="center"|31.08.2018 {{minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]], Senec |align="center"|31.08.2018 {{minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]], Senec |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Terézia Kulová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657d4586dc8b723830c212/terezia.kulova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|116 |align=left|[[Laura Žemberyová]] |align="center"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|2001|08|20|k=0}} |align="center"|2020-2023 |align="center"|21 |align="center"|0 |align="center"|22.10.2020 {{minivlajka|Maďarsko}}[[Maďarsko]], Budapešť |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Laura Žemberyová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657a1886dc8b72382ff55d/laura.zemberyova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|117 |align=left|[[Stela Semanová]] |align="center"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|2001|04|30|k=0}} |align="center"|2020 |align="center"|8 |align="center"|0 |align="center"|27.10.2020 {{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]], Senec |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Stela Semanová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657b5986dc8b7238304ec3/stela.semanova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|118 |align=left|[[Diana Lemešová]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|2000|10|04|k=0}} |align="center"|2021 |align="center"|20 |align="center"|3 |align="center"|17.09.2021 {{minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]], Senec |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Diana Lemešová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65787d86dc8b72382f8b7b/diana.lemesova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|119 |align=left|[[Kristína Panáková]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|2001|12|04|k=0}} |align="center"|2021 |align="center"|15 |align="center"|0 |align="center"|17.09.2021 {{minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]], Senec |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Kristína Panáková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657b6286dc8b72383050c5/kristina.panakova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|120 |align=left|[[Monika Bytčánková-Ihelková]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1998|05|14|k=0}} |align="center"|2021 |align="center"|1 |align="center"|0 |align="center"|17.09.2021 {{minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]], Senec |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Monika Bytčánková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657ff986dc8b72383167c6/monika.ihelkova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|121 |align=left|[[Viktória Čeriová]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|1998|03|28|k=0}} |align="center"|2022 |align="center"|1 |align="center"|0 |align="center"|01.09.2022 {{minivlajka|Gruzínsko}}[[Gruzínsko]], Gori |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Viktória Čeriová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657ac486dc8b72383024f8/viktoria.ceriova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|122 |align=left|[[Tamara Morávková]] |align="center"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|2003|01|02|k=0}} |align="center"|2022 |align="center"|26 |align="center"|9 |align="center"|01.09.2022 {{minivlajka|Gruzínsko}}[[Gruzínsko]], Gori |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Tamara Morávková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657ea686dc8b72383118ac/tamara.moravkova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|123 |align=left|[[Patrícia Mudráková]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|2003|10|27|k=0}} |align="center"|2022 |align="center"|2 |align="center"|0 |align="center"|01.09.2022 {{minivlajka|Gruzínsko}}[[Gruzínsko]], Gori |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Patrícia Mudráková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6576af86dc8b72382f1cfe/patricia.mudrakova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|124 |align=left|[[Dominika Kucharčíková]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|1999|11|19|k=0}} |align="center"|2023 |align="center"|1 |align="center"|0 |align="center"|22.09.2023 {{minivlajka|Fínsko}}[[Fínsko]], Turku |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Dominika Kucharčíková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657c8386dc8b7238309aee/dominika.kucharcikova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|125 |align=left|[[Katarína Vredíková]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|2003|07|06|k=0}} |align="center"|2023 |align="center"|14 |align="center"|1 |align="center"|22.09.2023 {{minivlajka|Fínsko}}[[Fínsko]], Turku |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Katarína Vrediková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6584f586dc8b723832483e/katarina.vredikova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|126 |align=left|[[Lenka Mazúchová]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|2004|11|20|k=0}} |align="center"|2023 |align="center"|5 |align="center"|0 |align="center"|27.10.2023 {{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunsko]], Bukurešť |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Lenka Mazuchová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65868686dc8b723832900b/lenka.mazuchova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|127 |align=left|[[Michaela Ferencová]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|2005|03|26|k=0}} |align="center"|2023 |align="center"|6 |align="center"|0 |align="center"|31.10.2023 {{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunsko]], Senec |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Michaela Ferencová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d658b2986dc8b7238336519/michaela.ferencova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|128 |align=left|[[Karolína Bayerová]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|2004|08|26|k=0}} |align="center"|2023 |align="center"|7 |align="center"|2 |align="center"|31.10.2023 {{minivlajka|Rumunsko}}[[Rumunsko]], Senec |align="center"|30.05.2025 {{minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltár]], Prešov |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Karolína Bayerová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6586a286dc8b7238329950/karolina.bayerova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|129 |align=left|[[Sofia Anna Škerdová]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|2004|10|19|k=0}} |align="center"|2023 |align="center"|14 |align="center"|0 |align="center"|05.12.2023 {{minivlajka|Fínsko}}[[Fínsko]], Trnava |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Sofia Anna Škerdová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65841486dc8b7238322194/sofia-anna.skerdova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|130 |align=left|[[Victoria Kaláberová]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|2001|07|07|k=0}} |align="center"|2024 |align="center"|17 |align="center"|3 |align="center"|23.02.2024 {{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]], Riga |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Viktória Kaláberová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657d9586dc8b723830d7ba/victoria.kalaberova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|131 |align=left|[[Nikola Rybanská]] |align="center"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|1995|02|03|k=0}} |align="center"|2024 |align="center"|8 |align="center"|6 |align="center"|23.02.2024 {{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]], Riga |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Nikola Rybanská|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65713286dc8b72382dd9ec/nikola.rybanska?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|132 |align=left|[[Andrea Bogorová]] |align="center"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|2000|02|27|k=0}} |align="center"|2024 |align="center"|2 |align="center"|1 |align="center"|16.07.2024 {{minivlajka|Izrael}}[[Izreael]], Budaors |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Andrea Bogorová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6575a886dc8b72382ed34a/andrea.bogorova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|133 |align=left|[[Laura Retkesová]] |align="center"|stredopoliar |{{Dátum narodenia a vek|2004|07|30|k=0}} |align="center"|2024 |align="center"|12 |align="center"|0 |align="center"|25.10.2024 {{minivlajka|Wales}}[[Wales]], Poprad |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Laura Retkesová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6584ad86dc8b7238323a83/laura.retkesova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|134 |align=left|[[Darina Hrúziková]] |align="center"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|2005|04|06|k=0}} |align="center"|2024 |align="center"|7 |align="center"|0 |align="center"|29.10.2024 {{minivlajka|Wales}}[[Wales]], Cardiff |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Darina Hrúziková|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65828886dc8b723831e05c/darina.hruzikova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|135 |align=left|[[Martina Geletová]] |align="center"|brankár |{{Dátum narodenia a vek|2003|11|19|k=0}} |align="center"|2025 |align="center"|3 |align="center"|(-4) |align="center"|21.02.2025 {{minivlajka|Faerské ostrovy}}[[Faerské ostrovy]], Trnava |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Martina Geletová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657d8886dc8b723830d1a2/martina.geletova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|136 |align=left|[[Aneta Surová]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|2005|05|27|k=0}} |align="center"|2025 |align="center"|6 |align="center"|0 |align="center"|04.04.2025 {{minivlajka|Gibraltár}}[[Gibraltár]], Gibraltar |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Aneta Surová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d658d3c86dc8b723833c231/aneta.surova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|137 |align=left|[[Nina Matušicová]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|2005|03|02|k=0}} |align="center"|2025 |align="center"|3 |align="center"|0 |align="center"|30.05.2025 {{minivlajka|Gibraltár}}[[Gibraltár]], Prešov |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Nina Matušicová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65860586dc8b72383276fa/nina.matusicova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|138 |align=left|[[Zuzana Nina Nárožná]] |align="center"|obranca |{{Dátum narodenia a vek|2005|03|04|k=0}} |align="center"|2025 |align="center"|2 |align="center"|0 |align="center"|03.06.2025 {{minivlajka|Faerské ostrovy}}[[Faerské ostrovy]], Tórsvöllur |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Zuzana Nina Nárožná|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6590b886dc8b7238345cdc/zuzana-nina.narozna?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|139 |align=left|[[Dominika Gondová]] |align="center"|útočník |{{Dátum narodenia a vek|2007|06|26|k=0}} |align="center"|2026 |align="center"|6 |align="center"|1 |align="center"|03.03.2026 {{minivlajka|Lotyšsko}}[[Lotyšsko]], Poprad |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Dominika Gondová|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6592de86dc8b723834a8b8/dominika.gondova?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#FFFFCC |- bgcolor=#FFFFCC |align="right"|140 |align=left|[[Anita Katarína Hubert Tóth]] |align="center"|brankár |{{Dátum narodenia a vek|2002|01|15|k=0}} |align="center"|2026 |align="center"|1 |align="center"|(-1) |align="center"|18.04.2026 {{minivlajka|Portugalsko}}[[Portugalsko]], Prešov |align="center"| |align="center" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Anita Katarína Hubert Tóth|periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5fdb32824bd1b4ce461b462a/anika-katarina-huber.toth?sectionId=}}</ref> |- bgcolor=#6AB5FF |<span style="color:black"> |align=left|'''140''' |'''Hráčiek''' | | | |'''Góly''' |'''257''' | | | |- |} == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Slovenské národné ženské futbalové družstvo]] [[Kategória:Ženský futbal na Slovensku]] [[Kategória:Futbalové zoznamy]] o6wvalii44o2d3wtt80l4jvanz4t4ml Lucia Haršanyová 0 730562 8256409 8151040 2026-08-01T18:51:30Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 24 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256409 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista | meno = Lucia Haršanyová | celé meno = | foto = | prezývka = | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1990|8|27}} | miesto narodenia = [[Trnava]] | štát = [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|ČSFR]] (dnes [[Slovensko]]) | výška = 178 | súčasný klub = | klubové číslo = | pozícia = obrankyňa | mládežnícke roky = | mládežnícke kluby = Košolná<br />Suchá nad Parnou | roky = 2007-2009<br />2009-2012<br />2012-2015<br />2015-2017<br />2017-2018<br />2018-2019<br />2019-2020 | kluby = [[TJ Skloplast Trnava]]<br />[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]<br />[[SV Neulengbach|SV Neulengbach]]<br />[[FC Neunkirch (ženy)|FC Neunkirch]]<br />MSV Duisburg<br />Hellas Verona<br />MSV Duisburg | zápasy(góly) = <br /><br />45 (6)<br />216 (2)<br />20 (2)<br />0 (0)<br />17 (2) | reprezentačné roky = <br />2010-2021 | národné mužstvo = Slovensko WU19<br />[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]] | reprezentačné zápasy(góly) = <br />89 (9) | trénerské roky = | trénerské kluby = | pkupdate = | nmupdate = }} '''Lucia Haršanyová''' (* [[27. august]] [[1990]], [[Trnava]]) je koordinátorka ženského futbalu [[Slovenský futbalový zväz|SFZ]]. V minulosti bola profesionálkou futbalistkou a [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|reprezentovala Slovensko]]. Ukončenie futbalovej kariéry oznámila v septembri 2021 kvôli dlhotrvajúcim zdravotným problémom po zranení kolena.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A - Lucia Haršanyová: Lúčim sa, ale neodchádzam | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-lucia-harsanyova-lucim-sa-ale-neodchadzam/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2021-09-16 | dátum prístupu = 2025-05-23 | jazyk = sk | priezvisko = šur}}</ref> == Klubová kariéra == Pôsobila v slovenskej, rakúskej, talianskej, nemeckej a švajčiarskej lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O ženskom futbale s Lujou #3 - Lucia Haršányová: "Zahoďte všetky predsudky" | url = https://ufp.sk/2024/05/09/o-zenskom-futbale-s-lujou-3-lucia-harsanyova-zahodte-vsetky-predsudky/ | dátum vydania = 2024-05-09 | dátum prístupu = 2025-05-23 | jazyk = sk-SK | priezvisko = BranoBolech}}</ref> So slovenským [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovanom Bratislava]] získala titul majsterky Slovenska trikrát a vyhrala Slovenský pohár dvakrát. Bola dvakrát majsterka Rakúska, keď pôsobila v klube [[SV Neulengbach]]. A vo švajčiarskom [[FC Neunkirch (ženy)|FC Neunkirch]] vyhrala titul majsterky Švajčiarka a Švajčiarsky pohár.<ref name=":0" /> == Úspechy == *Majsterka Slovenska [[1. slovenská futbalová liga žien 2009/2010|2009/2010]], [[1. slovenská futbalová liga žien 2010/2011|2010/2011]], [[1. slovenská futbalová liga žien 2011/2012|2011/2012]] *Víťazka [[Slovenský pohár vo futbale žien|Slovenského pohára]] 2010/2011, 2011/2012 *Majsterka Rakúska 2012/2013, 2013/2014 *Majsterka Švajčiarka 2017/2018 *Víťazka Švajčiarskeho pohára == Reprezentácia == Debut v reprezentácii odohrala 1. apríla 2010 a posledný zápas odohrala 4. októbra 2019. Za reprezentáciu odohrala 89 zápasov a dala 9 gólov. Koniec reprezentačnej kariéry oznámila v septembri 2021.<ref name=":0" /> Hrala aj za [[Slovenské národné futbalové družstvo žien do 19 rokov|reprezentáciu do 19 rokov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lucia Haršanyová: "Repre je moja rodina" | url = https://futbalsfz.sk/lucia-harsanyova-repre-je-moja-rodina/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2015-11-24 | dátum prístupu = 2025-05-23 | jazyk = sk | meno = Viktoria | priezvisko = Joríkova}}</ref> Vystúpenia a góly za reprezentáciu – Slovensko:<ref>{{Citácia periodika|titul=SR WA – Aktualizované štatistiky v počte štartov a reprezentačných gólov| periodikum=futbalsfz.sk |url archívu=https://futbalsfz.sk/sr-wa-aktualizovane-statistiky-rekorderka-v-pocte-startov-ondrusova/}}</ref> {| class="wikitable activate" style="margin-top:0em; text-align:center; font-size:90%;" |- ! align="center" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">#</span> ! style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color: white">Dátum</span> ! width=140" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Mesto</span> ! width=180" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Domáci</span> ! style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Výsledok</span> ! width=180" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Hosťujúci</span> ! width=150" style="background-color:#007FFF;" colspan="1" ; |<span style="color:white">Typ zápasu</span> ! style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Góly</span> ! width=200" style="background-color:#007FFF;" |<span style="color:white">Poznámky</span> |- |1 |align=left| 01.04.2010|| [[Senec]] ||align=right|[[Slovensko]] {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Holandsko}}[[Holandsko]] ||<small>Kval. na MS 2011 || - || debut <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Holandsko 0:1, 1.4.2010,Kval. na MS 2011| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6022867a1ed9e40012f94036/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008070904/https://futbalsfz.sk/zapas/6022867a1ed9e40012f94036/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |2 |align=left| 19.06.2010|| [[Zlaté Moravce]] ||align=right|[[Slovensko]] {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Bielorusko}}[[Bielorusko]] ||<small>Kval. na MS 2011 || - || {{ žltá karta|90+3}}<ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Bielorusko 0:1, 19.6.2010,Kval. na MS 2011| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602286a6ec3c830012eb89b0/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008065055/https://futbalsfz.sk/zapas/602286a6ec3c830012eb89b0/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |3 |align=left| 23.06.2010|| [[Prilep]] ||align=right|[[Macedónsko]] {{flagicon|Macedónsko}}|| 1:6 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovensko]] ||<small>Kval. na MS 2011 || 2 || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Macedónsko - Slovensko 1:6, 23.6.2010,Kval. na MS 2011| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6025336674dc1e001344a07d/?sectionId=7087}}</ref> |- |4 |align=left| 21.08.2010|| [[Senec]] ||align=right|[[Slovensko]] {{flagicon|Slovensko}}|| 0:4 ||align=left| {{flagicon|Nórsko}}[[Nórsko]] ||<small>Kval. na MS 2011 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Nórsko 0:4, 21.8.2010,Kval. na MS 2011| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602286569ed06800122b4c28/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008063932/https://futbalsfz.sk/zapas/602286569ed06800122b4c28/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |5 |align=left| 25.08.2010|| [[Molodechno]] ||align=right|[[Bielorusko]] {{flagicon|Bielorusko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovensko]] ||<small>Kval. na MS 2011 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Bielorusko- Slovensko 2:0, 25.8.2010,Kval. na MS 2011| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602286060ec0410012fa50b5/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008065635/https://futbalsfz.sk/zapas/602286060ec0410012fa50b5/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |6 |align=left| 22.10.2011|| [[Chernigov]] ||align=right|[[Ukrajina]] {{flagicon|Ukrajina}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovensko]] ||<small>Kval. na ME 2013 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Ukrajina - Slovensko 0:0, 22.10.2011,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602274a30413420013b98acd/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008065105/https://futbalsfz.sk/zapas/602274a30413420013b98acd/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |7 |align=left| 26.10.2011|| [[Senec]] ||align=right|[[Slovensko]] {{flagicon|Slovensko}}|| 3:1 ||align=left| {{flagicon|Estónsko}}[[Estónsko]] ||<small>Kval. na ME 2013 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Estónsko 3:1, 26.10.2011,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602277020413420013b98ace/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008064922/https://futbalsfz.sk/zapas/602277020413420013b98ace/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |8 |align=left| 19.11.2011|| [[Senec]] ||align=right|[[Slovensko]] {{flagicon|Slovensko}}|| 3:0 ||align=left| {{flagicon|Bielorusko}}[[Bielorusko]] ||<small>Kval. na ME 2013 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Bielorusko 3:0, 19.11.2011,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602276caec3c830012eb89af/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008071439/https://futbalsfz.sk/zapas/602276caec3c830012eb89af/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |9 |align=left| 31.03.2012|| [[Senec]] ||align=right|[[Slovensko]] {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Fínsko}}[[Fínsko]] ||<small>Kval. na ME 2013 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Fínsko 0:1, 31.3.2012,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60227531503b220013182407/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008070625/https://futbalsfz.sk/zapas/60227531503b220013182407/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |10 |align=left| 05.04.2012|| [[Vantaa]] ||align=right|[[Fínsko]] {{flagicon|Fínsko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovensko]] ||<small>Kval. na ME 2013 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Fínsko 2:0, 5.4.2012,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602274230ec0410012fa50b1/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008074021/https://futbalsfz.sk/zapas/602274230ec0410012fa50b1/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |11 |align=left| 20.06.2012|| [[Senec]] ||align=right|[[Slovensko]] {{flagicon|Slovensko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Ukrajina}}[[Ukrajina]] ||<small>Kval. na ME 2013 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Ukrajina 0:2, 20.6.2012,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602275a8ad97d200124241cc/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008071426/https://futbalsfz.sk/zapas/602275a8ad97d200124241cc/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |12 |align=left| 25.08.2012|| [[Haapsalu]] ||align=right|[[Estónsko]] {{flagicon|Estónsko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovensko]] ||<small>Kval. na ME 2013 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Estónsko - Slovensko 0:2, 25.8.2012,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602277f7ad97d200124241cd/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008065137/https://futbalsfz.sk/zapas/602277f7ad97d200124241cd/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |13 |align=left| 19.09.2012|| [[Mogilev]] ||align=right|[[Bielorusko]] {{flagicon|Bielorusko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovensko]] ||<small>Kval. na ME 2013 skupinová fáza || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Bielorusko - Slovensko 1:0, 19.9.2012,Kval. na ME 2013 skupinová fáza| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602274cc9ed06800122b4c25/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008071824/https://futbalsfz.sk/zapas/602274cc9ed06800122b4c25/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |14 |align=left| 08.03.2013|| [[Rovinjsko Selo]] ||align=right|[[Bosna a Hercegovina]] {{flagicon|Bosna a Hercegovina}}|| 4:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovensko]] ||<small>Croatian Women's Cup 2013 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Bosna a Hercegovina - Slovensko 4:1, 8.3.2013,Croatian Women's Cup 2013| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604d2b289e573a0012145be3/?sectionId=7087}}</ref> |- |15 |align=left| 09.03.2013|| [[Novigrad]] ||align=right|[[Rusko]] {{flagicon|Rusko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovensko]] ||<small>Croatian Women's Cup 2013 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rusko - Slovensko 1:0, 9.3.2013,Croatian Women's Cup 2013| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604d2b6bfc57030012728704/?sectionId=7087}}</ref> |- |16 |align=left| 11.03.2013|| [[Rovinj]] ||align=right|[[Chorvátsko]] {{flagicon|Chorvátsko}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovensko]] ||<small>Croatian Women's Cup 2013 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Chorvátsko - Slovensko 0:0, 11.3.2013,Croatian Women's Cup 2013| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604d2b9efc57030012728705/?sectionId=7087}}</ref> |- |17 |align=left| 04.04.2013 || [[Senec]] ||align=right|[[Slovensko]] {{flagicon|Slovensko}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Fínsko}} [[Fínsko]] || <small> Prípravný zápas<small> || - ||{{ žltá karta|34}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Fínsko 0:0, 4.4.2013, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604aac029e573a0012145bdc/?sectionId=7087}}</ref> |- |18 |align=left| 17.06.2013 || [[Senec]] ||align=right|[[Slovensko]] {{flagicon|Slovensko}}|| 2:2 ||align=left| {{flagicon|Wales}} [[Wales]] || <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Wales 2:2, 17.6.2013, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604aabad9e573a0012145bdb/?sectionId=7087}}</ref> |- |19 |align=left| 20.08.2013|| [[Balatonfüred]] ||align=right|[[Maďarsko]] {{flagicon|Maďarsko}}|| 2:3 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovensko]] ||<small>Balaton Cup 2013 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Maďarsko - Slovensko 2:3, 20.8.2013,Balaton Cup 2013| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604aadf2deb5f50012172738/?sectionId=7087}}</ref> |- |20 |align=left| 22.09.2013|| [[Dublin]] ||align=right|[[Írsko]] {{flagicon|Írsko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovensko]] ||<small>Kval. na MS 2015 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Írsko - Slovensko 2:0, 22.9.2013,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602259b70413420013b98ac8/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008063835/https://futbalsfz.sk/zapas/602259b70413420013b98ac8/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |21 |align=left| 26.09.2013|| [[Senec]] ||align=right|[[Slovensko]] {{flagicon|Slovensko}}|| 1:3 ||align=left| {{flagicon|Slovinsko}}[[Slovinsko]] ||<small>Kval. na MS 2015 || - ||{{ žltá karta|90}} <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Slovinsko 1:3, 26.9.2013,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602259dfd7f02300125d3bc4/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008065901/https://futbalsfz.sk/zapas/602259dfd7f02300125d3bc4/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |22 |align=left| 23.11.2013|| [[Žilina]] ||align=right|[[Slovensko]] {{flagicon|Slovensko}}|| 0:6 ||align=left| {{flagicon|Nemecko}}[[Nemecko]] ||<small>Kval. na MS 2015 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Nemecko 0:6, 23.11.2013,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60225a31ec3c830012eb89a9/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008095849/https://futbalsfz.sk/zapas/60225a31ec3c830012eb89a9/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |23 |align=left| 06.03.2014|| [[Umag]] ||align=right|[[Taiwan]] {{flagicon|Taiwan}}|| 5:4 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovensko]] ||<small>Istria Women´s Cup 2014 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Taiwan - Slovensko 5:4, 6.3.2014,Istria Women´s Cup 2014| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604a8fcbfc570300127286fc/?sectionId=7087}}</ref> |- |24 |align=left| 08.03.2014|| [[Umag]] ||align=right|[[Bielorusko]] {{flagicon|Bielorusko}}|| 2:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovensko]] ||<small>Istria Women´s Cup 2014 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Bielorusko - Slovensko 2:2, 8.3.2014,Istria Women´s Cup 2014| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604a903c4e21ae0012fc08a7/?sectionId=7087}}</ref> |- |25 |align=left| 10.03.2014|| [[Umag]] ||align=right| Srbsko WU19 {{flagicon|Srbsko}}|| 0:3 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovensko]] ||<small>Istria Women´s Cup 2014 || 1 || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Srbsko WU19 - Slovensko 0:3, 10.3.2014,Istria Women´s Cup 2014| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604a9066deb5f5001217272f/?sectionId=7087}}</ref> |- |26 |align=left| 19.06.2014|| [[Senec]] ||align=right|[[Slovensko]] {{flagicon|Slovensko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Chorvátsko}}[[Chorvátsko]] ||<small>Kval. na MS 2015 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Chorvátsko 1:1, 19.6.2014,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60225a0b0413420013b98ac9/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008073927/https://futbalsfz.sk/zapas/60225a0b0413420013b98ac9/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |27 |align=left| 21.08.2014|| [[Samara]] ||align=right|[[Rusko]] {{flagicon|Rusko}}|| 3:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovensko]] ||<small>Kval. na MS 2015 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rusko - Slovensko 3:1, 21.8.2014,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6022598d0413420013b98ac7/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008071538/https://futbalsfz.sk/zapas/6022598d0413420013b98ac7/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |28 |align=left| 13.09.2014|| [[Senec]] ||align=right|[[Slovensko]] {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Írsko}}[[Írsko]] ||<small>Kval. na MS 2015 || - ||{{ žltá karta|80}} <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rusko - Slovensko 0:1, 13.9.2014,Kval. na MS 2015| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60225a80d7f02300125d3bc5/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008063446/https://futbalsfz.sk/zapas/60225a80d7f02300125d3bc5/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |29 |align=left| 30.10.2014 || [[Żabno]] ||align=right|[[Poľsko]] {{flagicon|Poľsko}}|| 4:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] || <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Poľsko - Slovensko 4:1, 30.10.2014, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604d292e4e21ae0012fc08b2/?sectionId=7087}}</ref> |- |30 |align=left| 06.03.2015|| [[Poreč]] ||align=right|[[Írsko]] {{flagicon|Írsko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovensko]] ||<small>Istria Women´s Cup 2015 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Írsko - Slovensko 0:2, 6.3.2015,Istria Women´s Cup 2015| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60492e3d4b4c860012cd3600/?sectionId=7087}}</ref> |- |31 |align=left| 09.03.2015|| [[Rovinjsko Selo]] ||align=right|[[Maďarsko]] {{flagicon|Maďarsko}}|| 0:3 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovensko]] ||<small>Istria Women´s Cup 2015 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Maďarsko - Slovensko 0:3, 9.3.2015,Istria Women´s Cup 2015| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60493685fd1b9100139721c1/?sectionId=7087}}</ref> |- |32 |align=left| 11.03.2015|| [[Poreč]] ||align=right|[[Poľsko]] {{flagicon|Poľsko}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovensko]] ||<small>Istria Women´s Cup 2015 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Poľsko - Slovensko 0:0, 11.3.2015,Istria Women´s Cup 2015| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6049385ad1e7960012519861/?sectionId=7087}}</ref> |- |33 |align=left| 08.04.2015 || [[Bangor]] ||align=right|[[Wales]] {{flagicon|Wales}}|| 1:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] || <small> Prípravný zápas<small> || - ||{{ žltá karta|90}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Wales - Slovensko 1:2, 8.4.2015, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/604a8ee49e573a0012145bd5/?sectionId=7087}}</ref> |- |34 |align=left| 01.08.2015|| [[Balatonfüred]] ||align=right|[[Maďarsko]] {{flagicon|Maďarsko}}|| 4:4 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovensko]] ||<small>Balaton Cup 2015 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Maďarsko - Slovensko 4:4, 1.8.2015,Balaton Cup 2015| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60341b9b267677001382d3cc/?sectionId=7087}}</ref> |- |35 |align=left| 03.08.2015|| [[Balatonfüred]] ||align=right|[[Poľsko]] {{flagicon|Poľsko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovensko]] ||<small>Balaton Cup 2015 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Poľsko - Slovensko 0:1, 3.8.2015,Balaton Cup 2015| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60341a8171a6eb00125f10f5/?sectionId=7087}}</ref> |- |36 |align=left| 17.09.2015 || [[Reykjavík]] ||align=right|[[Island ]] {{flagicon|Island }}|| 4:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] || <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Island - Slovensko 4:1, 17.9.2015, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603bf8f6127d1f0012518515/?sectionId=7087}}</ref> |- |37 |align=left| 26.10.2015|| [[Senec]] ||align=right|[[Slovensko]] {{flagicon|Slovensko}}|| 4:0 ||align=left| {{flagicon|Moldavsko}}[[Moldavsko]] ||<small>Kval. na ME 2017 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Moldavsko 4:0, 26.10.2015,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/6021594d43c3b60013eb7d42/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008064740/https://futbalsfz.sk/zapas/6021594d43c3b60013eb7d42/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |38 |align=left| 26.11.2015|| [[Senec]] ||align=right|[[Slovensko]] {{flagicon|Slovensko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Dánsko}}[[Dánsko]] ||<small>Kval. na ME 2017 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Dánsko 0:1, 26.11.2015,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602159b343c3b60013eb7d43/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008064656/https://futbalsfz.sk/zapas/602159b343c3b60013eb7d43/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |39 |align=left| 04.03.2016|| [[Umag]] ||align=right|Maďarsko B {{flagicon|Maďarsko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] ||<small>Istria Women´s Cup 2016 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Maďarsko B - Slovensko 1:0, 4.3.2016,Istria Women´s Cup 2016| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60317ffcbe9bec00126e1b02/?sectionId=7087}}</ref> |- |40 |align=left| 07.03.2016|| [[Umag]] ||align=right|[[Chorvátsko]] {{flagicon|Chorvátsko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] ||<small>Istria Women´s Cup 2016 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Chorvátsko - Slovensko 0:2, 7.3.2016,Istria Women´s Cup 2016| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60317a2f2fcc0d0012b55fa3/?sectionId=7087}}</ref> |- |41 |align=left| 08.04.2016|| [[Poprad]] ||align=right|[[Slovensko]] {{flagicon|Slovensko}}|| 0:3 ||align=left| {{flagicon|Švédsko}}[[Švédsko]] ||<small>Kval. na ME 2017 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Švédsko 0:3, 8.4.2016,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602159875c62430012ab61df/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008095509/https://futbalsfz.sk/zapas/602159875c62430012ab61df/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |42 |align=left| 12.04.2016|| [[Poprad]] ||align=right|[[Slovensko]] {{flagicon|Slovensko}}|| 2:1 ||align=left| {{flagicon|Poľsko}}[[Poľsko]] ||<small>Kval. na ME 2017 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Poľsko 2:1, 12.4.2016,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602159db0686cc00123abfe8/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008064240/https://futbalsfz.sk/zapas/602159db0686cc00123abfe8/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |43 |align=left| 02.06.2016|| [[Viborg]] ||align=right|[[Dánsko]] {{flagicon|Dánsko}}|| 4:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovensko]] ||<small>Kval. na ME 2017 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Dánsko - Slovensko 4:0, 2.6.2016,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/602158f45c62430012ab61de/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008074518/https://futbalsfz.sk/zapas/602158f45c62430012ab61de/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |44 |align=left| 15.09.2016|| [[Gothenburg]] ||align=right|[[Švédsko]] {{flagicon|Švédsko}}|| 2:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovensko]] ||<small>Kval. na ME 2017 || - || <ref>{{Cite web| last=Slovenský futbalový zväz| title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Švédsko - Slovensko 2:1, 15.9.2016,Kval. na ME 2017| url=https://futbalsfz.sk/zapas/60215890f166e90012c8b849/?sectionId=7087| accessdate=2025-09-06| archiveurl=https://web.archive.org/web/20251008063927/https://futbalsfz.sk/zapas/60215890f166e90012c8b849/?sectionId=7087| archivedate=2025-10-08}}</ref> |- |45 |align=left| 21.10.2016 || [[Poprad]] ||align=right|[[Slovensko]] {{flagicon|Slovensko}}|| 3:2 ||align=left| {{flagicon|Česko}} [[Česko]] || <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Česko 3:2, 21.10.2016, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603182cc821bb000128c92d2/?sectionId=7087}}</ref> |- |46 |align=left| 26.11.2016 || [[Lučko]] ||align=right|[[Chorvátsko]] {{flagicon|Chorvátsko}}|| 3:5 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] || <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Chorvátsko - Slovensko 3:5, 26.11.2016, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603185ff43c0d300128f15b0/?sectionId=7087}}</ref> |- |47 |align=left| 22.01.2017 || [[San Pedro del Pinatar]] ||align=right|[[Fínsko]] {{flagicon|Fínsko}}|| 3:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] || <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Fínsko - Slovensko 3:0, 22.1.2017, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6032eaf2267677001382d3be/?sectionId=7087}}</ref> |- |48 |align=left| 23.01.2017 || [[San Pedro del Pinatar]] ||align=right|[[Rumunsko]] {{flagicon|Rumunsko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] || <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rumunsko - Slovensko 2:0, 23.1.2017, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6032eb5f2fcc0d0012b55fa8/?sectionId=7087}}</ref> |- |49 |align=left| 01.03.2017|| [[Umag]] ||align=right|[[Severné Írsko]] {{flagicon|Severné Írsko}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] ||<small>Istria Women´s Cup 2017 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Severné Írsko - Slovensko 0:0, 1.3.2017,Istria Women´s Cup 2017| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6032d07471a6eb00125f10e5/?sectionId=7087}}</ref> |- |50 |align=left| 03.03.2017|| [[Umag]] ||align=right|[[Slovinsko]] {{flagicon|Slovinsko}}|| 1:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] ||<small>Istria Women´s Cup 2017 || 1 || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovinsko - Slovensko 1:2, 3.3.2017,Istria Women´s Cup 2017| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6032d18a821bb000128c92d4/?sectionId=7087}}</ref> |- |51 |align=left| 06.03.2017|| [[Umag]] ||align=right|[[Taiwan]] {{flagicon|Taiwan}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] ||<small>Istria Women´s Cup 2017 || 1 || {{ žltá karta|77}}<ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Taiwan - Slovensko 0:1, 6.3.2017,Istria Women´s Cup 2017| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6032d0c7267677001382d3b8/?sectionId=7087}}</ref> |- |52 |align=left| 08.03.2017|| [[Umag]] ||align=right|[[Bosna a Hercegovina]] {{flagicon|Bosna a Hercegovina}}|| 0:2 || align=left|{{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] ||<small>Istria Women´s Cup 2017 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Bosna a Hercegovina - Slovensko 0:2, 8.3.2017,Istria Women´s Cup 2017| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6032d02f71a6eb00125f10e4/?sectionId=7087}}</ref> |- |53 |align=left| 06.04.2017 || [[Senec]] ||align=right|[[Slovensko]] {{flagicon|Slovensko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Island}} [[Island]] || <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Island 0:2, 6.4.2017, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6032e93301557e0012c44909/?sectionId=7087}}</ref> |- |54 |align=left| 10.04.2017 || [[Dublin]] ||align=right|[[Írsko]] {{flagicon|Írsko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] || <small> Prípravný zápas<small> || - || {{ žltá karta|0}}<ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Írsko - Slovensko 1:0, 10.4.2017, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603bf3d08dc085001261dc6b/?sectionId=7087}}</ref> |- |55 |align=left| 09.06.2017 || [[Poprad]] ||align=right|[[Slovensko]] {{flagicon|Slovensko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Grécko}} [[Grécko]] || <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Grécko 1:0, 9.6.2017, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6032ea43267677001382d3bd/?sectionId=7087}}</ref> |- |56 |align=left| 12.06.2017 || [[Ružomberok]] ||align=right|[[Slovensko]] {{flagicon|Slovensko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Grécko}} [[Grécko]] || <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Grécko 1:1, 12.6.2017, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6032e9f101557e0012c4490a/?sectionId=7087}}</ref> |- |57 |align=left| 19.09.2017|| [[Sarpsborg]] ||align=right|[[Nórsko]] {{flagicon|Nórsko}}|| 6:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovensko]] ||<small>Kval. na MS 2019 || - || {{ žltá karta|41}} <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Nórsko - Slovensko 6:1, 19.9.2017,Kval. na MS 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/602150da94fb2900121a0b74/?sectionId=7087}}</ref> |- |58 |align=left| 24.10.2017|| [[Senec]] ||align=right|[[Slovensko]] {{flagicon|Slovensko}}|| 0:2 ||align=left| {{flagicon|Írsko}}[[Írsko]] ||<small>Kval. na MS 2019 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Írsko 0:2, 24.10.2017,Kval. na MS 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/602153700686cc00123abfe6/?sectionId=7087}}</ref> |- |59 |align=left| 28.11.2017|| [[Žilina]] ||align=right|[[Slovensko]] {{flagicon|Slovensko}}|| 1:3 ||align=left| {{flagicon|Severné Írsko}}[[Severné Írsko]] ||<small>Kval. na MS 2019 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Severné Írsko 1:3, 28.11.2017,Kval. na MS 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/602152dff166e90012c8b848/?sectionId=7087}}</ref> |- |60 |align=left| 19.01.2018 || [[San Pedro del Pinatar]] ||align=right|[[Rusko]] {{flagicon|Rusko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] || <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Rusko - Slovensko 0:1, 19.1.2018, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603040e7263ed400137b1605/?sectionId=7087}}</ref> |- |61 |align=left| 28.02.2018|| [[Paralimni]] ||align=right|[[Južná Afrika]] {{flagicon|Južná Afrika}}|| 0:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] ||<small>Cyprus Women´s Cup 2018 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Bosna a Hercegovina - Slovensko 0:0, 28.2.2018,Cyprus Women´s Cup 2018| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60302ed7263ed400137b1602/?sectionId=7087}}</ref> |- |62 |align=left| 05.03.2018|| [[Paralimni]] ||align=right|[[Maďarsko]] {{flagicon|Maďarsko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] ||<small>Cyprus Women´s Cup 2018 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Maďarsko - Slovensko 1:1, 5.3.2018,Cyprus Women´s Cup 2018| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60302bf2263ed400137b1601/?sectionId=7087}}</ref> |- |63 |align=left| 06.04.2018|| [[Dublin]] ||align=right|[[Írsko]] {{flagicon|Írsko}}|| 2:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovensko]] ||<small>Kval. na MS 2019 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Írsko - Slovensko 2:1, 06.04.2018,Kval. na MS 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/602152ad94081a0013de340a/?sectionId=7087}}</ref> |- |64 |align=left| 12.06.2018|| [[Heerenveen]] ||align=right|[[Holandsko]] {{flagicon|Holandsko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovensko]] ||<small>Kval. na MS 2019 || - || {{ žltá karta|23}}<ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Holandsko - Slovensko 1:0, 12.6.2018,Kval. na MS 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6021519df166e90012c8b847/?sectionId=7087}}</ref> |- |65 |align=left| 31.08.2018|| [[Senec]] ||align=right|[[Slovensko]] {{flagicon|Slovensko}}|| 0:4 ||align=left| {{flagicon|Nórsko}}[[Nórsko]] ||<small>Kval. na MS 2019 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Slovensko - Nórsko 0:4, 31.8.2018,Kval. na MS 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6021531394081a0013de340b/?sectionId=7087}}</ref> |- |66 |align=left| 04.09.2018|| [[Portadown]] ||align=right|[[Severné Írsko]] {{flagicon|Severné Írsko}}|| 0:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}}[[Slovensko]] ||<small>Kval. na MS 2019 || - ||<ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Severné Írsko - Slovensko 0:1, 4.9.2018,Kval. na MS 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/602153a48df2b90012b35eed/?sectionId=7087}}</ref> |- |67 |align=left| 07.10.2018 || [[Kroměříž]] ||align=right|[[Česko]] {{flagicon|Česko}}|| 2:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] || <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Česko - Slovensko 2:0, 7.10.2018, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603bfe3632db0a00129963cf/?sectionId=7087}}</ref> |- |68 |align=left| 11.11.2018 || [[Kavala]] ||align=right|[[Grécko]] {{flagicon|Grécko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] || <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Grécko - Slovensko 1:1, 11.11.2018, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603038c3263ed400137b1604/?sectionId=7087}}</ref> |- |69 |align=left| 22.01.2019 || [[Side]] ||align=right|[[Turecko]] {{flagicon|Turecko}}|| 1:1 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] || <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Turecko - Slovensko 1:1, 19.01.2019, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60337c8601557e0012c4490d/?sectionId=7087}}</ref> |- |70 |align=left| 01.03.2019|| [[Larnaca]] ||align=right|[[Nigéria]] {{flagicon|Nigéria}}|| 4:3 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] ||<small>Cyprus Women´s Cup 2019 || 2 || {{žltá karta|59}}<ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Nigéria - Slovensko 4:3, 1.3.2019,Cyprus Women´s Cup 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6034139243c0d300128f15bb/?sectionId=7087}}</ref> |- |71 |align=left| 06.03.2019|| [[Larnaca]] ||align=right|[[Maďarsko]] {{flagicon|Maďarsko}}|| 3:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] ||<small>Cyprus Women´s Cup 2019 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Maďarsko - Slovensko 3:2, 6.3.2019,Cyprus Women´s Cup 2019| url = https://futbalsfz.sk/zapas/6034145cbe9bec00126e1b17/?sectionId=7087}}</ref> |- |72 |align=left| 09.04.2019 || [[Winterthur]] ||align=right|[[Švajčiarsko]] {{flagicon|Švajčiarsko}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] || <small> Prípravný zápas<small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Švajčiarsko - Slovensko 1:0, 19.01.2019, Prípravný zápas| url = https://futbalsfz.sk/zapas/603ac48055fc9b0012f4564b/?sectionId=7087}}</ref> |- |73 |align=left| 02.09.2019 || [[Reykjavík]] ||align=right|[[Island]] {{flagicon|Island}}|| 1:0 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] || <small>Kval. na ME 2021 <small> || - || {{žltá karta|21}}<ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Island - Slovensko 1:0, 02.09.2019, Kval. na ME 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/5fa3245d09b51200123bf9f9/?sectionId=7087}}</ref> |- |74 |align=left| 04.10.2019 || [[Liepāja]] ||align=right|[[Lotyšsko]] {{flagicon|Lotyšsko}}|| 1:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] || <small>Kval. na ME 2021 <small> || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz|title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Lotyšsko - Slovensko 1:2, 04.10.2019, Kval. na ME 2021| url = https://futbalsfz.sk/zapas/5fa3271809b51200123bf9fc/?sectionId=7087}}</ref> |- |75 |align=left| 08.03.2020|| [[Larnaca]] ||align=right|[[Mexiko]] {{flagicon|Mexiko}}|| 2:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] ||<small>Cyprus Women´s Cup 2020 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Mexiko - Slovensko 2:2, 8.3.2020,Cyprus Women´s Cup 2020| url = https://futbalsfz.sk/zapas/601db6c7caddf70012454d8c/?sectionId=7087}}</ref> |- |76 |align=left| 11.03.2020|| [[Larnaca]] ||align=right|[[Fínsko]] {{flagicon|Fínsko}}|| 4:2 ||align=left| {{flagicon|Slovensko}} [[Slovensko]] ||<small>Cyprus Women´s Cup 2020 || - || <ref>{{Cite web | last=Slovenský futbalový zväz |title=História zápasov futbalovej reprezentácie SR/ Fínsko - Slovensko 4:2, 11.3.2020,Cyprus Women´s Cup 2020| url = https://futbalsfz.sk/zapas/60204f213b1454001a831ce3/?sectionId=7087}}</ref> |- !Celkom ! ! !Zápasy !76 ! !Góly !7 ! |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Haršanyová, Lucia}} [[Kategória:Slovenské futbalistky]] [[Kategória:Osobnosti z Trnavy]] crj6n45noil5nfz5d2axo2fyamknq3l 14. granátnická divízia SS (1. haličská) 0 730933 8256429 8243777 2026-08-01T20:36:13Z CommonsDelinker 3521 Odkaz na súbor Nachtigall_Battalion.jpg bol odstránený, pretože ho Jameslwoodward na Commons zmazal. 8256429 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka |meno = 14. granátnická divízia SS{{break}}(1. haličská) |obrázok = Dyvizia Galychyna-rukav.svg |šírka obrázka = |popis obrázka = |krajina = [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecká ríša]] |existencia = |vznik = [[1943]] |zánik = [[1945]] |typ = [[Súbor:Flag Schutzstaffel.svg|25px]] divízia [[Waffen-SS|zbraní SS]] |funkcia = |veľkosť = |posádka = |prezývka = Haličská divízia<br/>1. ukrajinská divízia |motto = |nadradené jednotky = |velitelia = Walter Schimana<br/>Fritz Freitag<br/>Pavlo Šandruk |vojny = [[Druhá svetová vojna]] |bitky = [[Povstanie v Zamośći]]<br/>[[Poľsko-ukrajinský konflikt (1939–1947)]]<br/>[[Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]]<br/>[[Viedenská operácia]]<br/>Invázia západných spojenocov do Nemecka |znak = }} '''14. granátnická divízia SS (1. haličská)''' ({{vjz|deu|''14. Waffen-Grenadier-Division der SS (galizische Nr. 1'')}}), alebo '''14. granátnická divízia SS „Halič“''' ({{vjz|ukr|14-та гренадерська дивізія СС «Галичина»}}), bežne označovaná ako [[Halič (región)|haličská]] divízia, bola pešia divízia [[Waffen-SS|zbraní SS]], vojenského krídla nemeckej nacistickej strany, zložená prevažne z dobrovoľníkov ukrajinského etnického pôvodu z oblasti [[Halič (región)|Haliče]] a neskôr čiastočne aj z príslušníkov [[Volksdeutsche]] zo Slovenska a Maďarska.<ref name="Fremal">{{Citácia knihy|titul=Výber z diela|priezvisko=Fremal|meno=Karol|vydanie=prvé|vydavateľ=Trian, spol. s r.o.|miesto=Banská Bystrica|rok=2018|isbn=978-80-89371-17|kapitola=14. Waffen-Grenadier Division der SS (Galizien Nr. 1) v historickej spisbe o slovenskom hnutí odporu v čase druhej svetovej vojny}}</ref> Divízia vznikla v roku [[1943]] a bola nasadená najmä na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]] [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v bojoch proti [[Červená armáda|Červenej armáde]] a pri represiách proti sovietskym, poľským, slovenským a juhoslovanským partizánskym oddielom. Počas [[Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva|Ľvovsko-sandomierzskej ofenzívy]] bola z veľkej časti zničená, potom bola reformovaná a zúčastnila sa bojov proti [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]], v Juhoslávii a Rakúsku, kým nebola [[14. apríl|14. apríla]] [[1945]] prevedená pod velenie [[Ukrajinský národný výbor|Ukrajinského národného výboru]]. Táto zmena bola do [[10. máj|10. mája]] [[1945]] uprostred kolapsu Nemecka a kapitulácie západným spojencom vykonaná len čiastočne. Počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] bojovali bojové skupiny Wildner a Wittenmayer vyčlenené z divízie priamo na povstaleckom fronte, zvyšok divízie kryl tylo nemeckých okupačných vojsk.<ref name="Fremal"/> Údajne sa časti divízie zúčastnili niekoľkých masakrov poľského obyvateľstva, napríklad v Hute Pieniackej, Pidkamine a Palikrowom. Bojová skupina Wittenmayer [[28. október|28. októbra]] [[1944]] [[Vypálenie obce Smrečany|vypálila slovenskú obec Smrečany]].<ref name="Maniak2024"/>{{rp|319}} Jednotka počas svojej existencie niesla niekoľko mien. Pôvodne vzniku do októbra [[1943]] bola známa ako SS-dobrovoľnícka divízia „Halič“ (''{{vjz|deu|SS-Freiwilligen-Division "Galizien"}}'', ''{{vjz|ukr|Добровільна Дивізія СС "Галичина"}}''). Následne sa stala 14. haličskou dobrovoľníckou divíziou SS. V júni [[1944]] bola opäť premenovaná na 14. granátnickú divíziu Waffen (1. haličská), a toto meno niesla až do novembra 1944. Vtedy sa jej označenie zmenilo na 1. ukrajinskú (''{{vjz|deu|14. Waffen-Grenadier-Division der SS (ukrainische Nr. 1)}}''). Koncom apríla [[1945]] bol jej názov zmenený na 1. divíziu Ukrajinskej národnej armády a toto meno zotrvalo po zvyšok vojny. V roku [[1946]] [[Norimberský proces|Medzinárodný vojenský tribunál v Norimbergu]] vyhlásil členov všetkých [[Waffen-SS|divízií SS]] „za zločincov v zmysle [[Londýnska dohoda o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Osi|Norimberskej charty]]“. V roku [[1985]] kanadská [[Deschênesova komisia]] dospela k záveru, že divízia Halič by nemala byť obžalovaná ako skupina. Poľská a nemecká komisia ju v roku [[2000]] uznali vinným z vojnových zločinov . V roku [[2003]] Hlavná komisia pre stíhanie zločinov proti poľskému národu zistila, že 4. prápor 14. divízie sa dopustil vojnových zločinov. V roku [[2005]] Historický inštitút Ukrajinskej akadémie vied potvrdil poľské zistenia o vojnových zločinoch spáchaných 4. práporom 14. divízie. Divízia je uctievaná krajnou pravicou na Ukrajine a niektorými organizáciami ukrajinskej diaspóry v Kanade. V roku [[2020]] [[Najvyšší súd Ukrajiny]] rozhodol, že symboly divízie SS Halič nepatria nacistom a nie sú v krajine zakázané. V roku [[2021]], po verejnom pochode, na ktorom boli zobrazené symboly divízie, ukrajinský prezident [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]] pochod odsúdil. Odznak divízie je klasifikovaný organizáciou [[Freedom House]] a [[Ukrajinská Helsinská únia pre ľudské práva|Ukrajinskou Helsinskou úniou pre ľudské práva]] ako nacistický a nenávistný symbol.<ref name="FreedomHouse">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Emblem of SS Galizien - Reporting Radicalism in Ukraine | url = https://reportingradicalism.org/en/hate-symbols/movements/nazi-symbols/ss-galizien | dátum prístupu = 2024-02-02 | vydavateľ = Freedom House | url archívu = https://web.archive.org/web/20240202171007/https://reportingradicalism.org/en/hate-symbols/movements/nazi-symbols/ss-galizien | dátum archivácie = 2024-02-02 }}</ref><ref name="Helsinki">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = СС «Галичина». Петров, Максим (ed.). Символи ненависті / Довідник (PDF) | url = https://helsinki.org.ua/wp-content/uploads/2021/02/Prev-Hate_Symbols_A4.pdf | dátum prístupu = 2025-05-31 | priezvisko = Грінберг | meno = Мирослав | dátum vydania = | vydavateľ = Українська Гельсінська спілка з прав людини | url archívu = https://web.archive.org/web/20220413171013/https://helsinki.org.ua/wp-content/uploads/2021/02/Prev-Hate_Symbols_A4.pdf | dátum archivácie = 2022-04-13 }}</ref> ==Pozadie== Región [[Halič (región)|Halič]], ktorý sa nachádza v dnešnom južnom [[Poľsko|Poľsku]] a západnej [[Ukrajina|Ukrajine]], bol do roku [[1772]] súčasťou [[Republika oboch národov|Poľsko-litovskej únie]] a potom do roku [[1918]] [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska{{--}}Uhorska]]. V rokoch [[1918]] až [[1920]] v chaose po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] sa nakrátko sa zapojilo do ukrajinského úsilia o národnú nezávislosť, aby sa následne stalo súčasťou Poľska. Počas prvej svetovej vojny sa mnoho dobrovoľníkov z [[Halič (región)|Haliče]] pridalo k jednotkám Ukrajinských sičových strelcov Rakúsko-uhorskej armády a v rokoch [[1918]] až [[1919]] tvorili súčasť Ukrajinskej haličskej armády.<ref name="Yurkevich">{{Citácia knihy|titul=Galician Ukrainians in German Military Formations and in the German Administration". In Yury Boshyk (ed.). Ukraine During World War II: History and Its Aftermath.|priezvisko=Yurkevich|meno=Myroslav|vydavateľ=Canadian Institute of Ukrainian Studies, University of Alberta|rok=1986|isbn=978-0-920862-36-0}}</ref>{{rp|67-68}} Sičovskí strelci boli neskôr považovaní za inšpiráciu pre členov SS divízie Halič.<ref name="Shkandrij">{{Citácia knihy|titul=In the Maelstrom: The Waffen-SS "Galicia" Division and Its Legacy|priezvisko=Shkandrij|meno=Myroslav|vydavateľ=McGuil-Queen's University Press|rok=2023|isbn=978-0-2280-1654-0}}</ref>{{rp|20-21}} Ukrajinské obyvateľstvo [[Halič (región)|Haliče]] si v čase, keď bol región rakúskou provinciou a neskôr súčasťou Poľska, vypestovalo silné národné povedomie, väčšie ako obyvatelia zvyšku [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktorý bol v rovnakom období súčasťou [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] a potom [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].<ref name="Logusz">{{Citácia knihy|titul=Galicia Division: The Waffen-SS 14th Grenadier Division 1943–1945.|priezvisko=Logusz|meno=Michael O.|vydavateľ=Schiffer Publishing|rok=1997|isbn=0-7643-0081-4}}</ref>{{rp|30}} Najmä východná polovica [[Halič (región)|Haliče]] mala väčšinu ukrajinského obyvateľstva popri poľskej a židovskej menšine.<ref name="Shkandrij"/>{{rp|20-21}} Napriek tomu začiatkom roku [[1920]] vodcovia [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]], ktorú práve obsadzovala [[Červená armáda]], podpísali zmluvu, ktorá [[Poľsko|Poľsku]] dala celú [[Halič]] výmenou za vojenskú podporu proti Sovietom. Po poľských vojenských víťazstvách počas následnej poľsko-sovietskej vojny nasledoval podpis [[Rižská zmluva|Rižskej poľsko{{--}}sovietskej zmluvy]] z roku [[1921]], uznala poľskú zvrchovanosť na západnej [[Ukrajina|Ukrajine]] vrátane celej [[Halič (región)|Haliče]].<ref name="Logusz"/>{{rp|36-37}} V roku [[1922]] poľský parlament udelil autonómiu východnej [[Halič (región)|Haliči]], čo viedlo [[Spoločnosť národov]] v roku [[1923]] k uznaniu poľskej kontroly nad týmto regiónom.<ref name="Logusz"/>{{rp|38}} Celá oblasť zostala súčasťou Poľska až do anektovania východnej Haliče Sovietskym zväzom v septembri 1939 na základe podmienok nemecko{{--}}sovietskeho paktu [[Pakt Ribbentrop-Molotov|Molotov-Ribbentrop]].<ref name="Yurkevich"/>{{rp|67-68}} Väčšina západoukrajinskej inteligencie a duchovenstva v čase, keď bol región súčasťou Poľska, podporovala Ukrajinskú národnodemokratickú alianciu, stranu, ktorá sa zasadzovala za demokraciu a rozvoj ukrajinského národa prostredníctvom zvyšovania sebestačnosti a budovania ukrajinských inštitúcií. Ďalším cieľom strany bolo zastupovať záujmy ukrajinskej etnickej príslušnosti. Strana sa stala sa najväčšou ukrajinskou stranou v poľskom parlamente.<ref name="Subtelny">{{Citácia knihy|titul=Ukraine: A History|priezvisko=Subtelny|meno=Orest|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=1988}}</ref>{{rp|434-441}} Postavila sa proti radikálnej [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizácii ukrajinských nacionalistov]] (OUN) a považovala jej násilné akcie za kontraproduktívne.<ref name="Armstrong">{{Citácia knihy|titul=Ukrainian Nationalism|priezvisko=Armstrong|meno=John|vydavateľ=Columbia University Press|miesto=New York|rok=1963}}</ref>{{rp|18-19}} Po sovietskej anexii regiónu v roku 1939 začala tajná polícia [[Narodnyj komissariat vnutrennich del|NKVD]] v [[Halič (región)|Haliči]] masové zatýkanie, vraždy a deportácie ukrajinskej inteligencie a ďalších členov obyvateľstva do iných častí [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Tieto opatrenia trvali počas celého obdobia sovietskej kontroly nad regiónom v rokoch [[1939]] až [[1941]].<ref name="Logusz"/>{{rp|39}} Medzi zatknutými a deportovanými boli aj vodcovia Ukrajinskej národnodemokratickej aliancie a rozpustenie strany Sovietmi spôsobilo, že [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|OUN]] (pôsobiaca v ilegalite kvôli konfliktu s poľskou vládou v 20. a 30. rokoch 20. storočia) zostala jedinou funkčnou ukrajinskou politickou organizáciou, ktorá zostala v [[Halič (región)|Haliči]].<ref name="Armstrong"/>{{rp|65}} ==Nemecká invázia a okupácia== Spolupráca medzi členmi [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|Organizácie ukrajinských nacionalistov]] žijúcich v Nemecku a [[Abwehr|Abwehrom]], nemeckou vojenskou spravodajskou službou vedenou [[Wilhelm Canaris|Wilhelmom Canarisom]], začala ešte pred [[Poľská obranná vojna (1939)|nemeckou inváziou do Poľska]]. Ochota nemeckej armády spolupracovať viedla ukrajinských nacionalistov k presvedčeniu, že Nemecko v budúcnosti uzná ukrajinskú nezávislosť výmenou za ich pomoc. V septembri [[1939]] sprevádzal nemecké sily do Poľska prápor [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|OUN]], ale keď Nemecko dovolilo Sovietskemu zväzu obsadiť východnú [[Halič (región)|Halič]], vedenie prápor stiahlo. Samotnú [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|OUN]] viedol od augusta 1939 [[Andrij Atanasovič Melnyk|Andrij Melnyk]], hoci časť jej miestnej pobočky v [[Halič (región)|Haliči]] s ním mala nezhody a vo februári [[1940]] sa táto frakcia pod vedením [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]] oddelila.<ref name="Yurkevich"/>{{rp|69-70}} Banderova frakcia, OUN-B, začala na jar [[1941]] spolupracovať s Nemcami a založila dva prápory, známe ako ''„Nachtigall“'' a ''„Rolandov prápor“''. Pôsobili pod velením [[Wehrmacht|Wehrmachtu]], hoci za ich výcvik a politické vedenie bola zodpovedná [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|OUN]]. Melnykova frakcia OUN-M si tiež vytvorila vlastnú jednotku s Nemcami. Obe frakcie mali v úmysle zúčastniť sa nemeckej invázie do sovietskej Ukrajiny a uchopiť moc.<ref name="Yurkevich"/>{{rp|71-72}} Nemecko začalo inváziu do Sovietskeho zväzu, [[Operácia Barbarossa|operáciu Barbarossa]], [[22. jún|22. júna]] [[1941]]. Adolf Hitler sa rozhodol pre inváziu, aby zničil komunizmus a získal [[Lebensraum]], životný priestor, pre Nemecko na východe, ako aj prístup k väčšiemu množstvu prírodných zdrojov. Nacistická strana považovala Ukrajincov a ostatných Slovanov za podľudí, a preto, keď vodcovia OUN-B [[30. jún|30. júna]] [[1941]] dorazili do haličského hlavného mesta [[Ľvov|Ľvova]] a vyhlásili nezávislú vládu Ukrajiny, boli zatknutí bezpečnostnou službou [[Schutzstaffel|SS]]. To isté sa stalo Melnykovi a jeho frakcii predtým, ako mohli v [[Kyjev|Kyjeve]] vyhlásiť vládu.<ref name="Logusz"/>{{rp|41-42}} [[Andrij Atanasovič Melnyk|Melnyk]] aj [[Stepan Andrijovyč Bandera|Bandera]] boli Nemcami zatknutí a väznení až do roku [[1944]]<ref name="Yurkevich"/>{{rp|71-72}} a leto a jeseň [[1941]] Nemci strávili zatýkaním vodcov [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|OUN]] a členov ukrajinskej inteligencie.<ref name="Logusz"/>{{rp|41-42}} Jednotky [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|OUN]] sa s [[Wehrmacht|Wehrmachtom]] plne integrovali a boli vyslané do okupovaného Bieloruska ako prápor Schutzmannschaft 201 na protipartizánske operácie. Tam pôsobili až do konca roku [[1942]], kým nezhody medzi nimi a Nemcami neviedli k rozpusteniu práporu. Jeho vodca [[Roman Šuchevič]] a niekoľko ďalších členov založili v januári [[1943]] po návrate na Ukrajinu podzemnú [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskú povstaleckú armádu (UPA)]]. [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|OUN]] a [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] vyhlásili svoj odpor voči [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecku]] aj [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]].<ref name="Logusz"/>{{rp|41-42}}<ref name="Yurkevich"/>{{rp|71-72}} ==Sformovanie divízie== [[Súbor:SsGalicia1943recposter.jpg|náhľad|Náborový leták divízie v jej novinách.]] Myšlienku náboru Ukrajincov do [[Waffen-SS|zbraní SS]] prvýkrát navrhol [[Gottlob Berger]], vedúci [[Hlavný úrad SS|Hlavného úradu SS]], už v apríli [[1941]]. Jeho žiadosť bola zamietnutá [[Reichsführer SS|Reichsführerom SS]] [[Heinrich Himmler|Heinrichom Himmlerom]] z rasových dôvodov.<ref name="Bolianovskyi">{{Citácia knihy|titul=Eastern Europe: Belarusian auxiliaries, Ukrainian Waffen-SS soldiers, and the special case of the Polish 'Blue Police'". In Jochen Böhler; Robert Gerwarth (eds.). The Waffen-SS: A European History|priezvisko=Bolianovskyi|meno=Andrii|vydavateľ=Oxford University Press|miesto=Oxford|rok=2017|isbn=978-0-19-879055-6|priezvisko2=Młynarczyk|meno2=Jacek Andrzej|priezvisko3=Rein|meno3=Leonid}}</ref>{{rp|198}} Znovu to navrhol až v roku [[1942]] Otto Wächter, ktorý bol v auguste [[1941]] vymenovaný za druhého nemeckého guvernéra [[Halič (región)|Haliče]].<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|198}} Wächter sympatizoval s ukrajinským obyvateľstvom,<ref name="Logusz"/>{{rp|51-52}} z ktorých mnohí spočiatku vnímali Nemcov ako osloboditeľov po predchádzajúcich rokoch sovietskeho útlaku,<ref name="Logusz"/>{{rp|51-52}} a verili, že Nemecko s nimi môže spolupracovať proti Sovietom.<ref name="Logusz"/>{{rp|51-52}} Wächterova správa [[Halič (región)|Haliče]], ktorá bola súčasťou [[Generálne gubernátorstvo|Generálneho guvernementu]] ( okupovaného Poľska ), bola zhovievavejšia ako správa [[Erich Koch|Ericha Kocha]], ktorý viedol zvyšok ukrajinského územia ako šéf [[Ríšsky komisariát Ukrajina|Ríšskeho komisariátu Ukrajina]]. Ako bývalá súčasť [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúskej ríše]] bola [[Halič (región)|Halič]] spravovaná oddelene od zvyšku [[Ukrajina|Ukrajiny]] a bola tiež jediným regiónom, kde sa Ukrajinci mohli významne podieľať na jej správe. Wächter chcel z regiónu urobiť príklad pre zmenu nemeckej politiky voči Ukrajine.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|198}} Začiatkom roku [[1943]] Wächter diskutoval s Himmlerom o otázke ukrajinskej divízie SS a [[28. marec|28. marca]] [[1943]] získal [[Heinrich Himmler|Himmlerov]] súhlas so základnou myšlienkou.<ref name="Logusz"/>{{rp|51-52}} <ref name="Yurkevich"/>{{rp|76}} Na konferencii predstaviteľov SS, ktorú [[12. apríl|12. apríla]] [[1943]] usporiadal Wächter, dospeli k dohode o detailoch novej divízie. Návrh názvu jednotky znel SS-Dobrovoľnícka divízia „Halič“<ref name="Logusz"/>{{rp|53-57}}([[Heinrich Himmler|Himmler]] trval na tom, aby sa v názve nepoužívalo slovo „ukrajinský“)<ref name="Yurkevich"/>{{rp|76}} a aby dostala štandardné uniformy [[Waffen-SS]] poľnej sivej farby s pridaním nášivky na pravom rukáve s haličským regionálnym symbolom.<ref name="Logusz"/>{{rp|53-57}} Ako znak divízie sa namiesto ukrajinského trojzubca používal haličský lev.<ref name="Yurkevich"/>{{rp|77}} V divízii mali byť aj kapláni z Ukrajinskej [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej cirkvi]], pretože obyvateľstvo Haliče je veľmi nábožensky založené. Diskutovalo sa o rôznych logistických záležitostiach týkajúcich sa jednotky, ako aj o metódach náboru a propagandy. Bola zriadená náborová komisia spolu s vojenskou radou zloženou z ukrajinských vojenských veteránov a ďalších ukrajinských poradcov. [[28. apríl|28. apríla]] [[1943]] sa vo [[Ľvov|Ľvove]] konal slávnostný ceremoniál, na ktorom Wächter oznámil vytvorenie Haličskej divízie. Krátko nato získal [[Heinrich Himmler|Himmlerov]] konečný súhlas,<ref name="Logusz"/>{{rp|53-57}} napriek tomu, že [[Erich Koch]] nesúhlasil s vytváraním akýchkoľvek ukrajinských vojenských jednotiek.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|198}} [[Heinrich Himmler|Himmler]] tiež veril, že haličskí Ukrajinci boli viac germanizovaní, pretože boli súčasťou [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúskej ríše]],<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|202}} a že Haličania boli viac „árijskí“.<ref name="Heike">{{Citácia knihy|titul=The Ukrainian Division 'Galicia', 1943–45: A Memoir.|priezvisko=Heike|meno=Wolf-Dietrich|vydavateľ=Shevchenko Scientific Society|rok=1988|isbn=9780969023944}}</ref>{{rp|17}} Takto sa nová divízia stala druhou negermánskou divíziou vo Waffen-SS po chorvátskej [[13. horská divízia SS Handschar|13. horskej divízii SS Handschar]].<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|198}} V júli [[1943]] sa Wächter hádal s [[Heinrich Himmler|Himmlerom]] o jeho rozkaze zakazujúcom používanie slova „ukrajinský“ v názve s cieľom odradiť ukrajinskú štátnosť, ale [[Heinrich Himmler|Himmler]] stál pevne na svojom a trval na tom, aby členov divízie nazýval „Haličania“ namiesto Ukrajinci.<ref name="Logusz"/>{{rp|79-81}} Regionálny symbol [[Halič (región)|Haliče]] sa používal ako odznak divízie, pretože sa nepovažoval za spojený s ukrajinským nacionalizmom.<ref name="Logusz"/>{{rp|53-57}} Runy SS sa nenosili, a preto Melnyk vo svojich štúdiách o divízii publikoval desiatky obrázkov Ukrajincov, ktorí ich nosili,<ref name="Logusz"/>{{rp|53-57}} pretože negermánski členovia [[Waffen-SS]] namiesto nich nosili odznaky svojej divízie.<ref name="Tucker">{{Citácia knihy|titul=Hitler's Armed SS: The Waffen-SS at War, 1939–1945|priezvisko=Tucker-Jones|meno=Anthony|vydavateľ=Pen and Sword|rok=2022|isbn=978-1-3990-0694-1}}</ref>{{rp|195}} Okrem získania súhlasu [[Heinrich Himmler|Himmlera]] a hierarchie SS Wächter spolupracoval aj s ukrajinskými komunitnými vodcami v [[Halič (región)|Haliči]] a zistil, myšlienka divízie má medzi nimi širokú podporu.<ref name="Logusz"/>{{rp|58}} Jedným z podporovateľov bol Volodymyr Kubijovič, vedúci [[Ukrajinský ústredný výbor|Ukrajinského ústredného výboru]]. Ukrajinský ústredný výbor bol založený v júni [[1940]] v Nemeckom okupovanej západnej [[Halič (región)|Haliči]] so súhlasom nemeckých úradov. Nemal žiadny politický status a jeho cieľom bolo organizovať sociálne služby pre obyvateľstvo západnej Ukrajiny,<ref name="Yurkevich"/>{{rp|74}} a to aj prostredníctvom spolupráce s [[Červený kríž|Medzinárodným Červeným krížom]]. Počas celej okupácie apeloval na nemeckých predstaviteľov, aby minimalizovali alebo zabránili zavádzaniu brutálnej politiky.<ref name="Logusz"/>{{rp|59-60}} Motiváciou organizácie pre podporu divízie Halič bola túžba vytvoriť ukrajinskú vojenskú silu a vzhľadom na to, že Ukrajincov už Nemecko využívalo, považovali za lepšie, aby boli sústredení v jednej ukrajinskej jednotke.<ref name="Logusz"/>{{rp|61}} Na oplátku za svoju podporu získal Kubijovič od Wächtera uistenie, že divízia bude môcť mať kaplánov [[gréckokatolícka cirkev|Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi]], že bude použitá iba proti komunistickým silám na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]] (a nie pre vnútornú bezpečnosť Nemecka), že bude mať ukrajinských dôstojníkov a jej vojaci budú mať rovnaké výhody ako ostatní príslušníci [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] a [[Waffen-SS|zbraní SS]]. Kubijovič po vojne povedal, že Nemci jeho požiadavky z veľkej časti splnili. Nemci urobili aj ďalší ústupok, keď do prísahy vernosti divízie Adolfovi Hitlerovi pridali frázu, že to bolo v jeho úlohe „vrchného veliteľa nemeckých ozbrojených síl v boji proti boľševizmu“.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|200}} Kubijovič vydal vyhlásenie, v ktorom vyzval Ukrajincov, aby sa pridali k Haličskej divízii s cieľom „zničiť Červené monštrum“.<ref name="Yurkevich"/>{{rp|76}} Ukrajinská [[gréckokatolícka cirkev]] vytvorenie divízie podporila. Hlava cirkvi, metropolita Andrej Šeptyckij, údajne povedal Kubijovičovi, že „neexistuje prakticky žiadna cena, ktorá by sa nemala zaplatiť za vytvorenie ukrajinskej armády.“<ref name="Yurkevich"/>{{rp|77}} [[Pravoslávna cirkev na Ukrajine|Ukrajinská autokefálna pravoslávna cirkev]] bola tiež za.<ref name="Yurkevich"/>{{rp|77}} Iniciatíva sa stretla so zmiešanou reakciou zo strany podzemného ukrajinského nacionalistického hnutia.<ref name="Logusz"/>{{rp|62-64}} Divíziu Halič podporovala umiernená frakcia [[Organizácia ukrajinských nacionalistov|OUN]] Andriya Melnyka, ktorá ju vnímala ako protiváhu extrémistickej [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskej povstaleckej armády]] ovládanej banderovcami, ako aj niektorí dôstojníci bývalej [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]], ako napríklad generál Mychajlo Omeljanovič-Pavlenko.<ref name="Armstrong"/>{{rp|170-175}} Vytvoreniu divízie spočiatku odporovali frakcia OUN-B a [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]]. V bulletine, ktorý vydali v máji [[1943]], sa kritizovalo vytvorenie ukrajinskej divízie vedenej Nemeckom, pretože by to ich nacionalistické hnutie pripravilo o potenciálnych regrútov tým, že by ich využilo ako potravu pre kanóny, a ďalej sa uvádzalo, že je to znak kolonializmu, pričom sa táto myšlienka prirovnávala k britsko-indickej armáde. V bulletine sa tiež uvádzalo, že vytvorenie Haličskej divízie by podkopalo prestíž myšlienky ukrajinského štátu. OUN-B nebola v kontakte s Ukrajinským ústredným výborom a nemala žiadny podiel na vytvorení divízie. [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] [[Roman Šuchevič|Romana Šucheviča]] odrádzala mladých mužov v [[Halič (región)|Haliči]] od vstupu do divízie a namiesto toho sa ich snažila naverbovať do svojej partizánskej armády.<ref name="Logusz"/>{{rp|62-64}} Ale [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] neskôr z pragmatizmu zmenila svoj postoj. Organizácii chýbali vyškolení nováčikovia a mala nedostatok zdrojov, čo jej bránilo stať sa významnou silou. Šuchevič sa preto začiatkom októbra [[1943]] tajne stretol s ukrajinským členom Wächterovej vojenskej rady. Na stretnutí sa dohodli na vyslaní dobrovoľníkov [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] do divízie, aby absolvovali výcvik, zbrane a spravodajské informácie, pričom by čo najviac využili Haličskú divíziu v prospech hnutia, a potom by ich prinútili dezertovať a opäť sa pripojiť k [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]]. Šuchevič tiež vydal vyhlásenie, že rešpektuje rozhodnutie každého, kto sa pridal k divízii Halič a považuje ich za ukrajinských vlastencov.<ref name="Logusz"/>{{rp|65}} ==Nábor a zloženie== [[Súbor:Parade galizia recruits lviv 18.07.43.jpg|náhľad|Pochod regrútov v [[Ľvov]]e.]] [[Súbor:Zaprzysiężenie 14. Dywizji SS "Galizien" (2-1993).jpg|náhľad|Prísaha vojakov SS-dobrovoľníckej divízie Halič.]] Začiatkom mája [[1943]] sa pomaly začal proces náboru.<ref name="Logusz"/>{{rp|70}} Zhromaždenia sa konali v mestách a obciach [[Halič (región)|Haliče]] dva mesiace<ref name="Yurkevich"/>{{rp|77}} a v polovici roku [[1943]], keď divízia získala podporu od vyslúžilých ukrajinských dôstojníkov a od [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]], sa nábor ešte zvýšil.<ref name="Logusz"/>{{rp|71-72}} Po prvých troch mesiacoch náborovej kampane bolo do divízie SS Halič zapísaných 80 000 mužov, z ktorých 53 000 bolo prijatých. Hlásili sa tisíce mužov, ktorí sa nikdy nemohli kvalifikovať na službu, ako napríklad muži s nevyliečiteľnými chorobami, muži vo vyhradených povolaniach (lesní robotníci, baníci atď.), chlapci mladší ako 18 rokov a muži starší ako 60 rokov. Približne 25 000 bolo uznaných za spôsobilých na službu a 13 245 úspešne absolvovalo lekársku prehliadku. Boli vyslaní na výcvik; počas výcvikového obdobia bolo vyradených 1 487 ľudí, čím divízia mala 11 758 príslušníkov.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|201}} Títo dobrovoľníci boli väčšinou vo veku 18 až 30 rokov, mnohí zo strednej triedy alebo z farmárskych rodín.<ref name="Logusz"/>{{rp|73}} Väčšina vojakov v divízii boli ukrajinskí gréckokatolíci, s výnimkou malého počtu ukrajinských pravoslávnych. Hlavným kaplánom divízie sa stal protokňaz Vasyl Laba, blízky spolupracovník gréckokatolíckeho metropolitu Andreja Šeptyckého<ref name="Heike"/>{{rp|18-19}}, ktorý mal spočiatku celkovo dvanásť kaplánov.<ref name="Logusz"/>{{rp|90}} Ukrajinci s predchádzajúcimi vojenskými skúsenosťami (dôstojníci alebo poddôstojníci) boli prednostne odvádzaní do divízie. Títo ukrajinskí dôstojníci predtým slúžili v Ruskej cárskej armáde, armáde [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]], Poľskej armáde, [[Červená armáda|Červenej armáde]], [[Wehrmacht|Wehrmachte]] (vrátane bývalých práporov Nachtigall a Roland)<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|201}} alebo Rakúsko-uhorskej armáde.<ref name="Heike"/>{{rp|8}} Okrem toho bolo 1 000 ukrajinských regrútov, ktorí narukovali v roku [[1943]] a mali vyššie vzdelanie, poslaných do škôl pre dôstojníkov alebo poddôstojníkov.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|201}}<ref name="Heike"/>{{rp|13}} Väčšina ukrajinských dôstojníkov zostala na úrovni roty alebo nižšie.<ref name="Logusz"/>{{rp|157-158}} Dmytro Paliiv, veterán Sičovských strelcov, bol vymenovaný za ukrajinského politického poradcu nemeckého veliteľa Haličskej divízie.<ref name="Heike"/>{{rp|8}} Divízii velil nemecký veliteľ a na vyšších pozíciách bol štáb nemeckých dôstojníkov. Všetci okrem náčelníka štábu boli prevezení zo 4. (policajnej) divízie SS [[Waffen-SS]].<ref name="Yurkevich"/>{{rp|77}} Najdlhšie slúžiaci veliteľ divízie, [[SS-Brigadeführer]] a generálmajor [[Waffen-SS]] Fritz Freitag, sa zdráhal udeliť viac právomocí ukrajinským dôstojníkom, pretože nemali čerstvé bojové skúsenosti, čo spôsobovalo napätie medzi Nemcami a Ukrajincami.<ref name="Heike"/>{{rp|16}} Freitag bol oddaný národný socialista a sústredil sa na vštepovanie „pruského ducha“ Ukrajincom, aby sa z divízie Halič stala efektívna bojová sila.<ref name="Heike"/>{{rp|6-7}} Náčelník štábu divízie od januára [[1944]] do konca vojny,<ref name="Heike"/>{{rp|12}} major Wehrmachtu Wolf-Dietrich Heike, poznamenal, že nemeckých dôstojníkov a poddôstojníkov je nedostatok,<ref name="Heike"/>{{rp|14-15}} a že mnohí z nich nie sú vhodní na prácu s Ukrajincami kvôli kultúrnym rozdielom.<ref name="Heike"/>{{rp|13}} Na základe povojnových štúdií a výpovedí veteránov po vojne bola najčastejšou motiváciou ukrajinských dobrovoľníkov v divízii myšlienka, že sa v určitom okamihu stane súčasťou ukrajinskej národnej armády vytvorenej za účelom dosiahnutia nezávislosti Ukrajiny. V medzivojnovom období chcela mať veľká časť obyvateľstva [[Halič (región)|Haliče]] a jej politickej triedy vlastnú armádu, a to už od existencie Ukrajinských sičových strelcov v [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] a neskoršej [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]].<ref name="Shkandrij"/>{{rp|20-21}} Z niektorých dobrovoľníkov, ktorí sa prihlásili do divízie Halič, ale nespĺňali základné vojenské požiadavky, boli vytvorené aj štyri policajné pluky; dostali názov Haličské dobrovoľnícke pluky SS 4. až 7. (''{{vjz|deu|Galizische SS-Freiwilligen Regiment}}''). Tieto boli úplne oddelené od divízie a spadali pod [[Ordnungspolizei]] (poriadkovú políciu) SS.<ref name="Shkandrij"/>{{rp|104}} Na jar roku 1944 boli policajné pluky rozpustené a ich personál bol zlúčený do divízie Halič.<ref name="Heike"/>{{rp|24}} ==Výcvik== [[Súbor:Reichsfuhrer Heinrich Himmler wizytuje 14. Dywizje Grenadierów Waffen SS "Galizien" (2-1995).jpg|náhľad|[[Heinrich Himmler]] na inšpekcii divízie Halič v máji [[1944]]. Otto Wächter je v pozadí.]] [[Súbor:Reichsfuhrer Heinrich Himmler wizytuje 14. Dywizje Grenadierów Waffen SS "Galizien" (2-1996).jpg|náhľad|[[Heinrich Himmler|Himmler]] hovorí s ukrajinským vojakom vo výcvikovom tábore.]] Regrúti začali odchádzať na výcvik [[18. júl|18. júla]] [[1943]]<ref name="Logusz"/>{{rp|95}} a vo [[Ľvov|Ľvove]] ich odprevadilo zhromaždenie viac ako 50 000 ľudí.<ref name="Yurkevich"/>{{rp|77}} Približne v tomto čase divízia získala svojho prvého veliteľa, brigádneho dôstojníka SS a generálmajora [[Waffen-SS]] Waltera Schimanu, ktorý bol počas celého svojho pôsobenia na výcvikových kurzoch a jeho velenie bolo len na papieri. Výcvik sa spočiatku konal v tábore Heidelager v [[Generálne gubernátorstvo|Generálnom gouvernemente]].<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|201}} Dostali inštruktáž v bojovej taktike, streľbe z pušky a ťažkých zbraní.<ref name="Logusz"/>{{rp|103-104}} Personál, ktorý vyžadoval špecializovaný výcvik v rôznych oblastiach (protitankový boj, komunikácia, starostlivosť o zvieratá), a tí, ktorí boli vybraní, aby sa stali dôstojníkmi, poddôstojníkmi alebo kaplánmi, bol pred návratom do zvyšku divízie vyslaný na rôzne iné miesta po celej Európe.<ref name="Logusz"/>{{rp|108-109}} Nemeckí inštruktori poznamenali, že ukrajinskí nováčikovia boli nadšení a oddaní. Počas výcviku absolvovali nováčikovia aj dve hodiny týždenne politickej výchovy a národného socializmu, ktorej cieľom bolo vštepiť im vieru vo víťazstvo [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Tretej ríše]].<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|201}} V septembri [[1943]] bola zriadená časť štábu veliteľstva divízie pod velením Waltera Schimanu<ref name="Logusz"/>{{rp|114-115}} predtým, ako [[20. október|20. októbra]] [[1943]] Fritz Freitag nahradil Schimanu ako veliteľ divízie. V októbri bola divízia premenovaná a jej jednotky prečíslované v súlade s reorganizáciou jednotiek [[Waffen-SS]]. Teraz už 14. haličská dobrovoľnícka divízia SS pozostávala z troch „granátnických“ (peších) plukov a rôznych špecializovaných jednotiek, hoci ešte neboli v plnej sile. V posledných mesiacoch roku [[1943]] a začiatkom roku [[1944]] divízia dostala ďalších vojakov z rozpustených policajných plukov a nových dobrovoľníkov. V januári [[1944]] Freitag odišiel na niekoľko týždňov na výcvikový kurz pre veliteľov divízií a v jeho neprítomnosti veliteľom bol [[SS-Standartenführer]] a plukovník [[Waffen-SS]] Friedrich Beyersdorff, ktorý bol inak veliteľom divízneho delostrelectva.<ref name="Logusz"/>{{rp|143-144}} Začiatkom februára divízia vyslala rotu do [[Ľvov|Ľvova]], aby slúžila ako čestná stráž na pohrebe dvoch vysokopostavených zamestnancov haličského guvernéra, ktorí boli zavraždení.<ref name="Logusz"/>{{rp|152}} Krátko po Freitagovom odchode, v polovici februára [[1944]], divízia dostala rozkaz na vytvorenie Kampfgruppe (bojovej skupiny) zloženého z jedného pešieho pluku a jedného oddielu delostrelectva, ženistov a protitankových granátnikov, aby bojovala proti sovietskej partizánskej skupine [[Sidor Artemievič Kovpak|Sidora Kovpaka]], ktorá vstúpila do [[Poľsko|Poľska]] z [[Bielorusko|Bieloruska]]. Beyersdorff neveril, že divízia je už pripravená, ale rozkaz splnil, pretože prišiel od vyššieho veliteľa SS a polície v [[Krakov|Krakove]], [[Wilhelm Koppe|Wilhelma Koppeho]].<ref name="Logusz"/>{{rp|143-144}} V záverečnej fáze výcviku a zostavovania bola divízia v apríli [[1944]] vyslaná do výcvikového tábora Neuhammer v [[Dolné Sliezsko|Dolnom Sliezsku]].<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|202}} Oddiel Kampfgruppe Beyersdorff sa v polovici marca [[1944]] opäť pripojil k zvyšku divízie v Neuhammeri. V tom čase mala divízia údajne 12 901 členov. Na tomto mieste sa k divízii pridali ukrajinskí dôstojníci a poddôstojníci, ktorí absolvovali výcvik inde, spolu s novými regrútmi z Haliče, a bolo ukončené formovanie divízie.<ref name="Logusz"/>{{rp|157-158}} V polovici mája [[1944]] navštívil [[Heinrich Himmler]] Neuhammer, aby vykonal inšpekciu divízie. Počas toho času predniesol prejav k dôstojníkom divízie, v ktorom ich uznal za ukrajinských (nie iba haličských) a povedal, že divíziu mal od začiatku označiť za ukrajinskú a že s nemeckými a ukrajinskými členmi sa musí zaobchádzať ako s rovnocennými.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|202}} Po prehliadke [[Heinrich Himmler|Himmler]] informoval veliteľa [[skupina armád Severná Ukrajina|skupiny armád Severná Ukrajina]], že divízia Halič je pripravená na vyslanie do boja. V polovici júna ich navštívili aj predstavitelia Ukrajinského ústredného výboru.<ref name="Logusz"/>{{rp|166-167}} Koncom mesiaca bolo rozhodnuté, že divízia bude nasadená v oblasti západnej Ukrajiny, ktorú držala 4. tanková armáda.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|202}} [[27. jún|27. júna]] [[1944]] bola premenovaná na 14. granátnickú divíziu [[Waffen-SS|Waffen SS]] (1. haličská).<ref name="Logusz"/>{{rp|169}} Nasledujúci deň, [[28. jún|28. júna]] [[1944]]], odišli z Neuhammeru smerom na západnú Ukrajinu.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|202}} ==Prvé bojové nasadenie== ===Protipartizánske akcie=== [[Súbor:Stanowisko armaty przeciwpancernej Pak 38 kal. 50 mm (2-1994).jpg|náhľad|Vojaci divízie Halič s protitankovým kanónom [[5 cm Pak 38]].]] Približne 2 000 vojakov divízie Halič bolo nasadených ako Kampfgruppe Beyersdorff<ref name="Logusz"/>{{rp|145}} do oblasti [[Biłgoraj]] – [[Zamość]] v juhovýchodnom Poľsku.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|202}} Formácia bola rozdelená na dve menšie skupiny, pričom jedna z nich bola vyslaná do [[Ľvov|Ľvova]], a od [[28. február|28. februára]] do [[27. marec|27. marca]] [[1944]] začala protipartizánske operácie proti sovietskym partizánskym bojovníkom.<ref name="Logusz"/>{{rp|147-148}} Zaútočili na partizánsku skupinu, pričom spôsobili straty a objavili skryté sklady zbraní.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|202}} Bolo zabitých približne 20 až 25 vojakov divízie Halič.<ref name="Logusz"/>{{rp|147-148}} Kampfgruppe Beyersdorff si plnila svoju úlohu natoľko dobre, že si vyslúžila vzácnu pochvalu nemeckého poľného maršala [[Walter Model|Waltera Modela]].<ref name="Mitchamb">{{Citácia knihy|titul=The German Defeat in the East, 1944–45.|priezvisko=Mitcham|meno=Samuel W.|vydavateľ=Stackpole Books|miesto=Mechanicsburg, Pennsylvania|rok=2007|isbn=978-0-8117-3371-7}}</ref>{{rp|74-86}} ===Brody=== [[Súbor:BagrationMap2.jpg|náhľad|Sovietska ofenzíva v lete [[1944]], XIII. armádny zbor je zobrazený ako obkľúčený južne od [[Koveľ|Koveľu]].]] Začiatkom roka [[1944]] Sovieti prešli do ofenzívy na východnom fronte, zatiaľ čo Nemecko sa snažilo udržať si územie, ktoré ešte malo. Väčšinu [[Ukrajina|Ukrajiny]] dobyla [[Červená armáda]], ale väčšina [[Bielorusko|Bieloruska]] a pobaltských štátov zostala pod nemeckou kontrolou. Na jar začali Sovieti obsadzovať oblasti západnej [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktoré boli pred vojnou súčasťou [[Poľsko|Poľska]].<ref name="Logusz"/>{{rp|174-175}} [[15. máj|15. mája]] [[1944]] bol pod vedením sovietskeho maršala [[Ivan Stepanovič Konev|Ivana Stepanoviča Koneva]] vytvorený [[1. ukrajinský front]] s cieľom prelomiť nemecké línie v [[Halič (región)|Haliči]] a na západnej Ukrajine. Proti nej sa postavila nemecká [[Skupina armád Severná Ukrajina|skupina armád Severná Ukrajina]], ktorá mala za úlohu držať oblasť medzi Pripjaťskými močiarmi a Karpatmi. Hoci nemecká armádna skupina pozostávala z viac ako 40 divízií, bola nedostatočne silná a jej najlepšie obrnené jednotky boli v júni 1944 premiestnené do [[Francúzsko|Francúzska]], kde sa v tom istom mesiaci vylodili západní spojenci.<ref name="Logusz"/>{{rp|179-181}} [[1. ukrajinský front]] výrazne prevyšoval skupinu armád Severná Ukrajina v pechote, tankoch a delostrelectve. Divízia Halič dostala rozkaz ich posilniť a pripojiť sa k XIII. armádnemu zboru, ktorý bol v tom čase prevelený zo 4. tankovej armády do [[1. tanková armáda|1. tankovej armády]].<ref name="Logusz"/>{{rp|183-189}} V júli [[1944]] bola divízia Halič spolu so šiestimi nemeckými pechotnými divíziami zodpovedná za držanie frontu približne 80 km blízko mesta [[Brody]]. Keď Sovieti spustili [[Ľvovsko-sandomierzská ofenzíva|ofenzívu]], divízia bola spočiatku v zálohe.<ref name="Logusz"/>{{rp|183-189}} V Brodoch boli nasadené 29., 30. a 31. pluk Waffen-Grenadier divízie, strelecký a ženijný prápor spolu s delostreleckým plukom. Poľný náhradný prápor bol nasadený 24 km za ostatnými jednotkami.<ref name="Logusz"/>{{rp|192-195}}<ref name="Mitchamb"/>{{rp|74-86}} [[13. júl|13. júla]] začali sovietske sily útok. Nasledujúci deň rozdrvili 291. nemeckú divíziu severne od XIII. zboru a odrazili pokus o nemecký protiútok. [[15. júl|15. júla]] boli 1. a 8. tanková divízia spolu s 30. plukom z divízie Halič nasadené do protiútoku proti sovietskemu prieniku v oblasti Koltiv, zatiaľ čo sovietska [[2. letecká armáda]] podnikla letecké výpady a bombardovala ich pri pokuse o protiútok.<ref name="Logusz"/>{{rp|196-212}} [[18. júl|18. júla]] sa poľnému náhradnému práporu divízie podarilo z veľkej časti uniknúť obkľúčeniu a údajne unikol na západ, zatiaľ čo zvyšok XIII. zboru, pozostávajúci z viac ako 30 000 nemeckých a ukrajinských vojakov, bol obkľúčený Sovietmi v kapse pri Brodoch.<ref name="Logusz"/>{{rp|213-222}}<ref name="Mitchamb"/>{{rp|74-86}} V rámci tejto oblasti mali haličské jednotky za úlohu brániť východný perimeter v blízkosti [[Olesko|Oleska]] a [[Pidhirci (zámok)|zámku Pidhirci]]. Sovieti chceli zničiť kapsu v Brodoch sústredením útoku na to, čo považovali za jej najslabšie miesto; 349. nemeckú pešiu divíziu, ktorá utrpela v počiatočnej sovietskej ofenzíve ťažké straty, čo viedlo k vyslaniu divízie Halič na posilnenie jej sektora frontu. 29. a 30. pluk haličskej divízie, podporované delostreleckým plukom divízie, kládli nečakane prudký odpor. Zatiaľčo v Olesku odrazil strelecký a ženijný prápor divízie rozsiahly sovietsky útok s použitím tankov [[T-34]], Pidhirci niekoľkokrát zmenili majiteľa, až Haličania boli neskoro popoludní definitívne premožení.<ref name="Logusz"/>{{rp|213-222,225-232}}<ref name="Mitchamb"/>{{rp|74-86}} [[Súbor:Offensive_1.PNG|náhľad|Vojaci divízie Halič]] [[20. júl]]a sa nemecké divízie v tejto oblasti pokúsili o prienik, ktorý sa nepodaril, čiastočne preto, že dážď z predchádzajúceho dňa znemožnil napriek počiatočným úspechom prístup k cestám pre obrnené jednotky III. tankového zboru útočiacim na sever, aby uvoľnili uväznené sily. V tomto okamihu boli 30. a 31. pluk divízie zničené. Druhý nemecký pokus o prielom, ktorý sa začal [[21. júl|21. júla]], skončil neúspechom, ale 16 km západne od kapsy 8. tanková divízia prerazila sovietske línie a na krátky čas nadviazala kontakt s kapsou Brody. [[21. júl|21. júla]] poslali veliteľstvu 1. tankovej armády správu, že tisíce mužov z oblasti boli zachránené skôr, ako Sovieti prielom odrazili.<ref name="Logusz"/>{{rp|225-232,234-236}}<ref name="Mitchamb"/>{{rp|74-86}} Do konca toho dňa sa 14. haličská divízia v dôsledku drvivých sovietskych útokov ako celok rozpadla. [[19. júl|19. júla]] sa jej nemecký veliteľ Fritz Freitag vzdal velenia a bol povolaný do služby k štábu XIII. zboru. Velenie všetkých zostávajúcich jednotiek bolo potom zverené generálovi Gerhardovi Lindemannovi. Freitag zostal so štábom zboru, zatiaľ čo Lindemann organizoval stiahnutie zvyškov haličskej divízie na juh.<ref name="Heike"/>{{rp|48}}<ref name="Logusz"/>{{rp|234-236}} Niektoré ukrajinské jednotky zostali neporušené, iné sa pridali k nemeckým jednotkám a ďalšie utiekli alebo sa rozplynuli. Ukrajinský 14. SS strelecký prápor, ktorý sa v tomto okamihu tiež z veľkej časti rozpadol, sa stal zadným vojom toho, čo zostalo z celého XIII. zboru. Držaním mesta Bilyi Kamin umožnila jednotkám alebo oneskorencom uniknúť na juh a dokázal odolať niekoľkým sovietskym pokusom o jeho dobytie. Do večera [[21. júl|21. júla]] zostala jedinou neporušenou jednotkou severne od rieky [[Južný Bug|Bug]], hoci niekoľko jej bývalých členov zaznamenalo, že do [[19. júl|19. júla]] panoval v streleckom prápore chaos a dochádzala mu munícia.<ref name="Logusz"/>{{rp|237-246,252-255}}<ref name="Mitchamb"/>{{rp|74-86}} Skoro ráno [[22. júl|22. júla]] opustil 14. strelecký prápor Bilyi Kamin. Brodská kapsa bola teraz len 6{{--}}8 km dlhá a široká. Nemeckí a ukrajinskí vojaci dostali pokyn zaútočiť so všetkým, čo mali, a postupovať vpred, kým neprerazia cestu alebo nebudú zničení. Boj bol prudký a zúfalý. Nemeckí a ukrajinskí vojaci postupujúci na juh dokázali premôcť sovietsku 91. samostatnú tankovú brigádu a jej pešiu podporu a uniknúť po tisíckach. Zostávajúca časť pásma sa zrútila do večera [[22. júl|22. júla]].<ref name="Logusz"/>{{rp|252-255}}<ref name="Mitchamb"/>{{rp|74-86}} ==Prestavba a druhé nasadenie== [[Súbor:Левeнець Михайло.jpg|náhľad|Mychailo Levenec, kaplán v divíznej uniforme s haličským levom a výložkami ''[[Untersturmführer]]a'' na golieri.]] Z približne 11 000 vojakov divízie Halič, ktorí bojovali pri Brodoch, sa nakoniec z obkľúčenia vrátilo do nemeckých línií iba okolo 4 500. Ostatní boli zabití alebo zajatí [[Červená armáda|Červenou armádou]]. Niektorí z tých, ktorí prežili, sa rozhodli utiecť a pripojiť sa k [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskej povstaleckej armáde (UPA)]].<ref name="Yurkevich"/>{{rp|78}} Ďalší zdroj odhaduje, že ďalších 2 000 prežilo, ale pri ústupe sa buď pridali k [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]], alebo boli zlúčení s inými nemeckými jednotkami, než sa o niekoľko týždňov neskôr vrátili do divízie Halič.<ref name="Logusz"/>{{rp|259}} Freitag sa vrátil k svojej úlohe veliteľa ukrajinských jednotiek, ktoré ustúpili na západ so zvyškami XIII. zboru. Nemecké vrchné velenie verilo, že Ukrajinci si vzhľadom na podmienky v Brodoch viedli dobre.<ref name="Heike"/>{{rp|52}} Freitag a jeho náčelník štábu sa po bitke stretli v [[Berlín|Berlíne]] s [[Heinrich Himmler|Himmlerom]], ktorý sa osobne zaujímal o divíziu Halič.<ref name="Heike"/>{{rp|55}} [[Heinrich Himmler|Himmler]] obhajoval výkon Ukrajincov v bitke, keď Freitag navrhol rozpustenie divízie<ref name="Logusz"/>{{rp|274-276}} a [[8. august|8. augusta]] [[1944]] vydal rozkaz na obnovu divízie Halič.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|204-206}} Preživší vstúpili do maďarských Karpát spolu so zvyškami 8. tankovej divízie a [[18. divízia SS Horst Wessel|18. divízie SS Horst Wessel]],<ref name="Logusz"/>{{rp|274-276}} kde si krátko oddýchli a potom sa presunuli do výcvikového tábora Neuhammer na obnovu divízie Halič.<ref name="Heike"/>{{rp|62-63}} Preživší veteráni boli spojení s 8 000 mužmi, ktorí prišli z výcvikového a záložného pluku divízie, a s kandidátmi na dôstojníkov a poddôstojníkov, ktorí v tom čase ukončili výcvikové kurzy. K divízii Halič boli pridelení aj ďalší nemeckí dôstojníci a poddôstojníci.<ref name="Heike"/>{{rp|62-63}} Mnohí z pridelených Nemcov boli [[Volksdeutsche]] z [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]]. Do divízie bolo prijatých aj viac dobrovoľníkov z [[Halič (región)|Haliče]], hoci títo sa líšili od tých, ktorí vstúpili v roku [[1943]]. Mnohí z nich sa pridali z iných dôvodov ako kvôli ukrajinskému nacionalistickému cíteniu, napríklad aby unikli z ťažkých podmienok v [[Halič (región)|Haliči]], a mali len veľmi malý záujem o ukrajinskú národnú vec. Výcvik nových regrútov bol tiež nižšej kvality kvôli nedostatku času, vybavenia a munície.<ref name="Logusz"/>{{rp|274-276}} Po prestavbe divízie mala údajne 286 dôstojníkov a 13 999 poddôstojníkov a vojakov.<ref name="Smigel">{{Citácia knihy|titul=Slovakia (1944–1945): Battles and Repressions|priezvisko=Šmigeľ|meno=Michal|vydavateľ=|miesto=Bylye Gody|rok=2013|priezvisko2=Cherkasov|meno2=Aleksandr A.|kapitola=The 14th Waffen-Grenadier-Division of the SS «Galizien No. 1»|url=http://vital.lib.tsu.ru/vital/access/services/Download/vtls:000468932/SOURCE1}}</ref>{{rp|62}} [[30. september|30. septembra]] [[1944]] bol Freitag vyznamenaný Rytierskym krížom Železného kríža za svoju úlohu veliteľa divízie Halič v bitke pri Brody.<ref name="Scherzer">{{Citácia knihy|titul=Die Ritterkreuzträger 1939–1945 [The Knight's Cross Bearers 1939–1945]|priezvisko=Scherzer|meno=Veit|vydavateľ=Scherzers Militaer-Verlag|miesto=Jena, Nemecko|rok=2007|isbn=978-3-938845-17-2}}</ref>{{rp|318}} [[29. august|29. augusta]] [[1944]] vypuklo na Slovensku [[Slovenské národné povstanie]] proti pronemeckej vláde prezidenta [[Jozef Tiso|Josefa Tisa]]. Dňa [[22. september|22. septembra]] [[1944]] dostala divízia Halič rozkaz vyslať na Slovensko bojovú skupinu na pomoc nemeckým silám pri potláčaní [[Slovenské národné povstanie|SNP]]. Bojová skupina, vedená SS-Obersturmbannführerom Karlom Wildnerom, pozostávala z jedného práporu 29. pluku a niekoľkých rôt podporných jednotiek. [[28. september|28. septembra]] dostala celá divízia rozkaz na presun na Slovensko.<ref name="Smigel"/>{{rp|62}}<ref name="Logusz"/>{{rp|290-294}} Od [[28. júl|28. júla]] do [[3. november|3. novembra]] [[1944]] bol oddiel 1 000 ukrajinských vojakov z výcvikového a záložného pluku divízie Halič vyslaný do stredného Poľska, do oblasti [[Legionowo|Legionowa]] a [[Varšava|Varšavy]], kde bol použitý na posilnenie oslabenej 5. tankovej divízie SS Wiking, zmiešanej nemecko-škandinávsko-holandsko-flámskej jednotky v IV. tankovom zbore SS. Bojovali proti vojskám 1. a 2. bieloruského frontu. Začiatkom novembra sa 700 z nich, ktorí ešte žili, opäť pripojilo k zvyšku divízie Halič na Slovensku. Za ich výkon ich pochválil veliteľ divízie Wiking, SS-Oberführer Karl Ullrich.<ref name="Logusz"/>{{rp|284-288}} ==Slovenské národné povstanie== ===Bojová skupina Wildner=== {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Bojová skupina Wildner |obrázok = |šírka obrázka = |popis obrázka = |krajina = [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecká ríša]] |existencia = |vznik = september [[1944]] |zánik = november [[1944]] |typ = |funkcia = |veľkosť = 900 mužov<br/>1 prápor z 29. pluku (3 pešie roty, 1 ťažká rota vyzbrojená guľometmi a granátometmi, ženijná, protitanková, prieskumná a spojovacia čata, batéria ľahkého delostrelectva<ref name="Fremal"/>{{rp|88}} |posádka = |prezývka = |motto = |nadradené jednotky = 14. granátnická divízia SS Halič |velitelia = [[SS-Obersturmbannführer]] Karl Wildner{{#tag:ref|Karl Wildner bol slovenský Nemec, ktorý slúžil predtým v slovenskej armáde, bol okrem iného aj veliteľom martinskej posádky.<ref name="Smigel"/>{{rp|62}}|group=pozn.}} |vojny = |bitky = [[Slovenské národné povstanie]] |znak = }} Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|SNP]] vydal [[Heinrich Himmler]] rozkaz divízii presunúť sa na Slovensko. Štáb divízie dostal za úlohu narýchlo sformovať bojovú skupinu a vyslať ju do Bratislavy pod velením nemeckého dôstojníka. Príslušníci divízie sa do bojovej skupiny hlásili dobrovoľne, pretože vedeli, že krátko pred začiatkom povstania poskytla slovenská vláda azyl veľkej skupine utečencov z [[Halič (región)|Haliče]] a mysleli si, že v tejto skupine utečencov nájdu príbuzných a rodiny.<ref name="Fremal"/>{{rp|88}} Sformovaná skupina Wildner dorazila na Slovensko [[29. september|29. septembra]] [[1944]] do [[Zemianske Kostoľany|Zemianskych Kostolian]] a bola podriadená [[Skupina Schill|skupine SS „Schill“]].<ref name="Smigel"/>{{rp|62}}{{#tag:ref|Podľa večerného hlásenia nemeckého veliteľa na Slovensku dorazila skupina Wildner už [[27. september|27. septembra]] a [[28. september|28. septembra]] sa spojila pri [[Žarnovica|Žarnovici]] so [[Skupina Schill|skupinou SS Schill]].<ref name = "PrecanNemci">{{Citácia knihy | priezvisko = Prečan | meno = Vilém | prekladatelia = | titul = Slovenské Národné Povstanie, Nemci a Slovensko 1944, Dokumenty | vydanie text = | miesto = Bratislava | vydavateľ = Epocha | rok = 1971 | počet strán = 704 | strany = }}</ref>{{rp|549}}|group=pozn.}} Bojové skupiny „Schill“ a „Wildner“ [[Boje na Pohroní a pri Kremnici|dobyli Žarnovicu]]. V priebehu niekoľkých dní zaútočili údolím rieky Hron na 3. [[Taktické skupiny počas SNP|taktickú skupinu]] „Gerlach“ [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. československej armády]]. Dokázali [[Boje na Pohroní a pri Kremnici|dobyť Svätý Kríž]], tvrdo bojovali o [[Vyhne]], dobyli [[Banská Štiavnica|Banskú Štiavnicu]], [[Banská Belá|Banskú Belú]], [[Kozelník]], odkiaľ postupovali na [[Krupina|Krupinu]]. Krátko po príchode celej divízie Halič na Slovensko posilnilo veliteľstvo divízie skupinu „Wildner“ 2. rotou 14. protitankového oddielu a šiestimi útočnými delami. [[18. október|18. októbra]] [[1944]] (v deň začiatku nemeckej generálnej ofenzívy proti povstaniu) táto jednotka spolu so skupinou [[skupina Schill|Schill]] dobyla [[Krupina|Krupinu]]. V Krupine sa príslušníci skupiny Wildner dostali do kontaktu s predstaviteľmi ukrajinských utečencov ubytovaných v neďalekom [[Senohrad]]e. Skupina Wildner vyslala 40 vojakov a tri obrnené vozidlá a tí zo Senohradu priviezli stovky ukrajinských utečencov.{{#tag:ref|Informácie o stovkách ukrajinských utečencov ohrozovaných „boľševickými partizánmi“ pôsobila motivujúco na vojakov skupiny Wildner.<ref name="Smigel"/>{{rp|62}}|group=pozn.}} Tí boli začiatkom októbra premiestnení do okolia [[Bratislava|Bratislavy]].<ref name="Fremal"/>{{rp|88}} Nemecké jednotky sa následne obrátili na sever smerom na Babinú, Pliešovce, Sásu a Zvolen. Počas nasledujúcich dní (26. a 27. októbra 1944) skupina Wildner spolu so [[skupina Schill|skupinou Schill]] pokračovala v útoku smerom na Zvolen a Banskú Bystricu. Po prelomení poslednej obrannej línie [[Badín]]{{--}}[[Vlkanová]] vpochodovali haličskí vojaci [[27. október|27. októbra]] [[1944]] medzi prvými do centra povstania{{--}}[[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. [[30. október|30. októbra]] 1944 v Banskej Bystrici vyznamenal vybraných nemeckých vojakov prezident Slovenskej republiky [[Jozef Tiso]], no medzi týmito vyznamenanými nebol žiaden príslušník skupiny Wildner.<ref name="Logusz"/>{{rp|295-298}} Viacerí príslušníci skupiny však obdržali nemecké vojenské medaily za odvahu a službu.<ref name="Smigel"/>{{rp|63}} ===Príchod zvyšku divízie=== V októbri 1944 vstúpil na Slovensko aj zvyšok 14. divízie SS Halič. Vo večernej správe z [[8. október|8. októbra]] 1944 nemecký veliteľ na Slovensku uviedol, že 14. divízia Waffen-Grenadier SS sa presúva do [[Žilina|Žiliny]]: ''„V tomto čase divízia vstúpila na Slovensko s 286 dôstojníkmi a 13 999 poddôstojníkmi a vojakmi“''. Začala sa nasadzovať na Považí a do týždňa obsadila severozápadnú časť Slovenska – oblasť od [[Púchov|Púchova]] po [[Štrba|Štrbu]] (vrátane Kysúc, Oravy, Rajca a Dolného Turca).<ref name="Smigel"/>{{rp|62}} V [[Žilina|Žiline]] bolo zriadené veliteľstvo 14. divízie SS Halič spolu s jej rádiovým, administratívnym a náhradným práporom. Veliteľstvo 29. pešieho pluku bolo dislokované v [[Kysucké Nové Mesto|Kysuckom Novom Meste]], 30. peší pluk bol vo [[Bytča|Veľkej Bytči]], 31. peší pluk bol v [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčianskom Sv. Martin]], 14. delostrelecký prápor bol v [[Považská Bystrica|Považskej Bystrici]] a prieskumný oddiel bol v [[Rajec|Rajci]]. 14. náhradný výcvikovo-záložný pluk bol v [[Čadca|Čadci]], protitankový prápor v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] a ženijný prápor bol vo [[Vrútky|Vrútkach]].<ref name="Fremal"/>{{rp|90}} Okrem toho boli niektoré jednotky divízie umiestnené v [[Ružomberok|Ružomberku]], [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]], [[Terchová|Terchovej]], Svätom Ďure, Vrútkach, [[Sklabinský Podzámok|Sklabinskom Podzámku]], Rakovej a [[Kolárovice|Kolároviciach]], kde boli dislokované v dňoch [[12. október|12.]] a [[13. október|13. októbra]] [[1944]].<ref name="Smigel"/>{{rp|63}} Veliteľstvo nemeckých okupačných síl rozhodlo, že 14. divízia SS Halič prevezme kontrolu nad severozápadným Slovenskom, ktoré bolo dovtedy pod kontrolou 178. divízie pancierových granátnikov „Tatra“. Cieľom bolo kryť tylo divízie „Tatra“, aby táto mohla byť použitá proti povstalcom v oblasti Malej a Veľkej Fatry. Neskôr kryla tylo [[2. brigáda SS Dirlewanger|brigády SS Dirlewanger]]. Nasadenie 14. divízie SS Halič umožnilo preskupenie nemeckých vojsk na severozápadnom Slovenska pred nemeckou generálnou ofenzívou.<ref name="Smigel"/>{{rp|63}} ===Bojová skupina Wittenmayer=== {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Bojová skupina Wittenmayer |obrázok = |šírka obrázka = |popis obrázka = |krajina = [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecká ríša]] |existencia = |vznik = október [[1944]] |zánik = november [[1944]] |typ = |funkcia = |veľkosť = 1 300 mužov<ref name="Fremal"/>{{rp|91}}<br/>3 000 mužov<ref name="Smigel"/>{{rp|64}} |posádka = |prezývka = |motto = |nadradené jednotky = 14. granátnická divízia SS Halič |velitelia = [[SS-Sturmbannführer]] Fridrich Wittenmayer |vojny = |bitky = [[Boje pri Malužinej|Kráľova Lehota{{--}}Malužiná]] |znak = }} Na rozkaz generála [[Hermann Höfle|H. Höfleho]] z [[15. október|15. októbra]] 1944 veliteľstvo 14. divízie SS Halič vytvorilo v [[Žilina|Žiline]] druhú bojovú skupinu „Wittenmayer“, ktorá mala za úlohu útočiť z [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]] smerom na [[Kráľova Lehota|Kráľovú Lehotu]]{{--}}[[Malužiná|Malužinú]]{{--}}[[Čertovica (sedlo)|Čertovicu]] a následne na [[Brezno]]. Jej úlohou bolo tiež vystriedať a uvoľniť bojovú skupinu ''SS „Schäfer“''. Bojová skupina „Wittenmayer“ mala silu pluku (tri posilnené prápory) a velil jej Fridrich Wittenmayer. Počas [[17. október|17.]] a [[18. október|18. októbra]] [[1944]] táto jednotka vyčistila oblasti Horného Liptova, [[Liptovská Porúbka|Liptovskej Porúbky]] a [[Kráľova Lehota|Kráľovej Lehoty]]. [[19. október|19. októbra]] 1944 sa jedna posilnená rota skupiny dostala do kontaktu s nemeckým obrneným vlakom Armádnej skupiny „A“, ktorý bol umiestnený v [[Štrba|Štrbe]]. Zároveň veliteľstvo Armádnej skupiny „A“ doplnilo skupinu „Wittenmayer“ o rotu z výcvikového zariadenia ženistov v [[Kežmarok|Kežmarku]].<ref name="Smigel"/>{{rp|64}} Túto nemeckú aktivitu spozorovali povstalci. V období od [[22. október|22.]] do [[25. október|25. októbra]] zviedla skupina Wittenmayer s podporou pancierového vlaku ťažké boje s vojakmi obranného úseku „Kosatec“ pod velením kapitána [[Martin Kučera (partizán)|M. Kučeru]] a dobyla [[Malužiná|Malužinú]].<ref name = "PrecanNemci"/>{{rp|561}}{{#tag:ref|Večerné hlásenie nemeckého veliteľa zo [[17. október|17. októbra]] [[1944]] spomína len nemecký ''„pancierový vlak skupiny armád A stojaci pri Štrbe“''.<ref name="PrecanNemci"/>{{rp|561}} Šmigel tento vlak stotožňuje s nemeckým pancierovým vlakom [[Pancierový vlak Panzerzug 62|Panzerzug 62]].<ref name="Smigel"/>{{rp|64}} Tomáš Klubert tento vlak označuje ako ''„pancierový vlak č. V“'' a uvádza, že zrejme šlo o nemecký ''Panzerzug 24'' alebo ''Panzerzug 25''.<ref name="VH">{{Citácia periodika |titul=Nemecké pancierové vlaky v Slovenskom národnom povstaní |periodikum=Vojenská história |priezvisko=Tomáš |meno=Klubert |vydavateľ=Vojenský historický ústav |miesto=Bratislava |ročník=2001 |číslo=4 |strany=109-115 |issn=1335-3314 |url=https://www.vhu.sk/457-en/vojenska-historia-42001/|odkaz na autora=Tomáš Klubert}}</ref>{{rp|114-115}}|group=pozn.}} V tom čase nemecká divízia SS „Horst Wessel“ postupovala z [[Telgárt|Telgártu]] a dobyla [[Brezno]], čím sa obrana Čertovice stala bezpredmetnou. Povstalci, ktorí v tom čase trpeli dezerciami, ustúpili do Nízkych Tatier do oblasti [[Ďumbier (vrch)|Ďumbiera]] a [[Rovná hoľa|Rovnej hole]]. Po dobytí [[Nižná Boca|Nižnej Boce]] [[25. október|25. októbra]] 1944 haličskí vojaci spolu s [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|pohotovostnými oddielmi Hlinkovej gardy]] prehľadali domy, kde našli 8 povstaleckých dezertérov, ktorých popravili za obcou. Podľa iného zdroja sa členovia skupiny Wittenmayer infiltrovali do obce z Jánskej doliny a zastrelili štyroch ľudí (nie je známe, či išlo o tých istých dezertérov alebo o iných civilistov z obce). Bezpečnostná jednotka z Haliče bola v oblasti Malužiná – Vyšná Boca hlásená až do konca januára 1945.<ref name="Smigel"/>{{rp|64}} ===Vypálenie obce Smrečany=== {{Hlavný článok|Vypálenie obce Smrečany}} Vypálenie obce [[Smrečany]] bolo represívnou nemeckou reakciou bojovej skupiny SS Wittenmayer na partizánske akcie. Partizáni [[24. október|24. októbra]] zabili nemeckého vojaka vo [[Vitálišovce|Vitálišovciach]] a [[25. október|25. októbra]] zabili pri prepade nemeckého auta dôstojníka [[Waffen-SS|Waffen SS]]. [[28. október|28. októbra]] 1944, dva dni po odchode partizánov, obec obkľúčili nemecké jednotky skupiny SS Wittenmayer a [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] a spustili na ňu delostreleckú a minometnú paľbu. Následne boli všetci jej obyvatelia zadržaní a vypočúvaní. Pôvodne mal byť každý desiaty obyvateľ obce zastrelený, no po vysvetlení, že obyvatelia obce za smrť nemeckého vojaka nemôžu, boli všetci prepustení. Pri incidente zahynuli 4 obyvatelia (1 muž, 2 ženy a sedemročné dieťa) a zhorelo viac ako 20 domov.<ref name="Maniak2024">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|319}} ===Vypálenie obce Kvačany=== Dňa [[1. november|1. novembra]] [[1944]] bojová skupina SS Wittenmayer ostreľovala zápalnými strelami obec [[Kvačany (okres Liptovský Mikuláš)|Kvačany]]. Vyhorelo 6 domov a 11 hospodárskych budov. V dôsledku ostreľovania zahynuli 3 obyvatelia obce. Následne boli zaistení 4 obyvatelia obce (Chovan Ján, Klepáč František, Kojš Štefan starší, Tkáč Jozef), odvezení do [[Liptovská Sielnica|Liptovskej Sielnice]] a odtiaľ do nemeckých koncentračných táborov, odkiaľ sa nevrátili.<ref name="Maniak2024"/>{{rp|236}} {{Ocenenie vypálená obec|2020}} ===Ďalšie pôsobenie divízie na Slovensku=== Jednotky 14. divízie SS Halič začali operácie proti odboju na Považí, Orave, Kysuciach, v Turci a Liptove. Podľa správ nemeckého generála v Bratislave – „divízia bola úspešná vo viacerých trestných akciách“, čo malo za následok „ústup silných skupín bánd smerom k hraniciam protektorátu“.<ref name="Smigel"/>{{rp|63}} Ukrajinské a nemecké zdroje tvrdia, že jednotky Haličskej divízie mali vo všeobecnosti dobré vzťahy so slovenským civilným obyvateľstvom<ref name="Logusz"/>{{rp|295-298}}<ref name="Smigel"/>{{rp|62-68}} a že s divíziou spolupracovali slovenskí sprievodcovia, najmä z [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]],<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|204-205}} hoci zo slovenských zdrojov existujú obvinenia, že niektorí z nich vykonávali odvety proti civilistom a ničili celé dediny počas protipartizánskej operácie.<ref name="Smigel"/>{{rp|62-68}} Približne 200 ukrajinských vojakov prebehlo z divízie Halič k slovenským partizánom, kým boli umiestnení na Slovensku.<ref name="Smigel"/>{{rp|66-69}} Okrem toho správa o [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] a OUN z novembra [[1944]], ktorú vypracoval nemecký generál Reinhard Gehlen, šéf vojenskej spravodajskej služby na východnom fronte, tvrdila, že členovia divízie Halič boli v kontakte s [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] a poskytovali svoju výstroj ukrajinskému nacionalistickému podzemiu.<ref name="Logusz"/>{{rp|305}} V decembri [[1944]] a januári [[1945]] bola sformovaná ďalšia skupina známa ako „Kampfgruppe Dern“ nasadená proti sovietskej 40. armáde [[2. ukrajinský front|2. ukrajinského frontu]], ktorá začala ofenzívu smerom na Slovensko z Maďarska. V polovici januára sa frontová línia približovala k veliteľstvu divízie v Žiline. Dňa [[21. január|21. januára]] [[1945]] divízia dostala rozkaz presunúť sa zo Slovenska do pohraničnej oblasti [[Rakúsko|Rakúska]] a [[Slovinsko|Slovinska]] v okupovanej [[Juhoslávia|Juhoslávii]], aby bola podriadená vyššiemu veliteľovi SS a polície v [[Ľubľana|Ľubľani]]. Ukrajinci mali koncom roka [[1944]] a začiatkom roka [[1945]] približne 16 000 vojakov vrátane výcvikového a záložného pluku. V slovenských zdrojoch sa objavili tvrdenia, že ukrajinské jednotky sa počas evakuácie podieľali na rabovaní zásob civilného obyvateľstva. Približne v tom čase bola jednotka premenovaná na 14. granátnickú divíziu Waffen SS (1. ukrajinskú), pričom ju nemecké vojenské velenie prvýkrát nazvalo Ukrajinskou divíziou.<ref name="Logusz"/>{{rp|306-309}}<ref name="Smigel"/>{{rp|66-69}} Mnohí členovia divízie si túto zmenu neuvedomovali a naďalej používali názov Halič.<ref name="Logusz"/>{{rp|351}} ==Juhoslávia== Divízia sa od [[31. január]]a [[1945]] presúvala zo [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenska]] do [[Maribor|Mariboru]] v [[Slovinsko|Slovinsku]] peším presunom v dvoch samostatných skupinách, pretože železničné trate neboli k dispozícii. Divízia mala počas pobytu na Slovensku možnosť pokračovať v obnove a prezbrojovaní, ako aj získať skúsenosti v bezpečnostných operáciách a pochod na nové miesto bol úspešný. Divízne jednotky boli rozmiestnené v slovinskej ako aj rakúskej časti Štajerska. Svoj príchod dokončili do [[28. február|28. februára]]. Tam sa divízia Halič postavila juhoslovanským partizánom, ktorí boli oveľa lepšie organizovaní ako partizáni na Slovensku.<ref name="Logusz"/>{{rp|314-319}} Veliteľ SS v [[Ľubľana|Ľubľani]] bol spokojný s prvými úspešnými operáciami divízie proti miestnym juhoslovanským partizánskym jednotkám a rozhodol sa rozšíriť jej úlohu a vyslať niektoré ukrajinské jednotky na pomoc [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] v horách južne od [[Ľubľana|Ľubľany]]. Uskutočnili dve rozsiahle operácie proti partizánom, z ktorých ani jedna nebola úspešná, pretože partizáni sa dokázali vyhnúť a uniknúť pred divíziou Halič vďaka hornatému terénu, ktorý spomaľoval pohyb divízie a poskytoval partizánom čas na odhalenie ich priblíženia.<ref name="Logusz"/>{{rp|320-323}} Počas svojho pobytu v tejto oblasti bola divízia Halič posilnená ďalším ukrajinským práporom pod nemeckým vedením, známym ako Ukrajinská légia sebaobrany, a ďalšími Ukrajincami z rôznych iných nemeckých jednotiek, ktoré sa snažili pripojiť k divízii, keď [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Tretia ríša]] čelila kolapsu.<ref name="Logusz"/>{{rp|324-328}} V apríli [[1945]] divízia absorbovala aj približne 2 500 pozemných príslušníkov a pilotov Luftwaffe z 10. parašutistickej divízie.<ref name="Logusz"/>{{rp|337-338}} ==Rakúsko== Koncom marca 1945 bola ukrajinská divízia pridelená veliteľstvom skupiny armád Juh k I. jazdeckému zboru. Keď sa maďarský odpor zrútil a sovietskemu [[3. ukrajinský front|3. ukrajinskému frontu]] sa podarilo prelomiť do Rakúska, divízia dostala rozkaz na presun do oblasti [[Bad Gleichenberg]]{{--}}[[Feldbach (Štajersko)|Feldbach]], južne od [[Viedeň|Viedne]]. Evakuácia z juhoslovanskej strany hranice do [[Rakúsko|Rakúska]] bola ukončená [[1. apríl|1. apríla]] [[1945]]. Divízia bojovala proti sovietskym jednotkám vrátane 3. gardovej výsadkovej divízie v juhovýchodnom Rakúsku po boku ďalších nemeckých jednotiek, ako napríklad IV. tankový zbor SS.<ref name="Logusz"/>{{rp|340-347}}<ref name="Yurkevich"/>{{rp|80-81}} Od [[15. apríl|15.]] do [[17. apríl]]a odrazila divízia Halič sovietsky útok a prelomila obkľúčenie hradu Gleichenberg. Pomocné sily divízie dorazili k jednotkám v hrade a zatlačili [[Červená armáda|Červenú armádu]].<ref name="Logusz"/>{{rp|349-350}} ==1. divízia Ukrajinskej národnej armády== Dňa [[12. marec|12. marca]] 1945 vydal [[Alfred Rosenberg]] dekrét, v ktorom uviedol, že nemecká vláda uznala [[Ukrajinský národný výbor]] za jediného zástupcu Ukrajincov v Nemecku. Výbor, ktorý vznikol koncom roka [[1944]], zahŕňal [[Andrij Melnyk|Andrija Melnyka]], [[Stepan Andrijovyč Bandera|Stepana Banderu]] a [[Volodymyr Kubijovič|Volodymyra Kubijoviča]], predsedu [[Ukrajinský ústredný výbor|Ukrajinského ústredného výboru]], ktorý bol evakuovaný pred postupom [[Červená armáda|Červenej armády]] do Nemecka. Národný výbor vymenoval Pavla Šandruka za veliteľa [[Ukrajinská národná armáda|Ukrajinskej národnej armády]].<ref name="Yurkevich"/>{{rp|80-81}} Dňa [[14. apríl|14. apríla]] [[1945]] nemecká vláda súhlasila s prevodom kontroly nad 14. divíziou [[Waffen-SS]] na [[Ukrajinský národný výbor]]. Generálporučík Pavlo Šandruk z Národnej armády dorazil do veliteľstva divízie, aby [[19. apríl|19. apríla]] prevzal velenie. Súčasný veliteľ Freitag dostal v predstihu oznámenie od Fritza Arlta z Východného úradu dobrovoľníkov SS o dohode s Ukrajinským národným výborom. Freitag spolu so Šandrukom predsedal zmene názvu a emblémov a zložil vojakom prísahu vernosti Ukrajine a ukrajinskému ľudu. Tieto udalosti sa odohrali len niekoľko týždňov pred nemeckou kapituláciou.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|205}} Šandruk pokračoval v spolupráci s Freitagom a nemeckými dôstojníkmi ako veliteľ divízie.<ref name="Heike"/>{{rp|127}} Vedú sa spory o to, či bola zmena jej statusu ako jednotky Ukrajinskej národnej armády formálne uznaná uprostred zhoršujúcej sa vojnovej situácie v Nemecku.<ref name="Piotrowski">{{Citácia periodika|titul=Akcja "Wisła" – Operation "Vistula," 1947: Background and Assessment|periodikum=The Polish Review|priezvisko=Piotrowski|meno=Tadeusz|dátum=1998|ročník=43|číslo=2|strany=219–238|issn=0032-2970}}</ref>{{rp|219}} [[Adolf Hitler|Hitler]] buď nevedel o existencii divízie, alebo na ňu zabudol, a keď sa o nej dozvedel počas stretnutia generálov v polovici marca 1945, vydal rozkaz, ktorý sa nikdy nerealizoval, aby boli Ukrajinci odzbrojení a ich zbrane odovzdané nemeckej divízii. <ref name="Logusz"/>{{rp|331-333}}<ref name="Yurkevich"/>{{rp|80-81}} Ale kvôli situácii na fronte a rýchlemu postupu západných spojencov a Sovietov zostala 1. ukrajinská divízia v podstate súčasťou nemeckej armády až do konca vojny.<ref name="Logusz"/>{{rp|353-355}} [[6. máj|6. mája]] [[1945]] nemeckí velitelia v juhovýchodnom Rakúsku rozhodli, že všetky jednotky sa stiahnu z frontovej línie a vzdajú sa Američanom alebo Britom na západe namiesto Červenej armády. Ukrajinci sa vzdali britským jednotkám v Tamswegu v strednom Rakúsku do [[10. máj|10. mája]] [[1945]].<ref name="Heike"/>{{rp|130-136}} ==Rimini== Väčšina ukrajinských vojakov bola internovaná v talianskom [[Rimini]], v oblasti kontrolovanej II. poľským zborom . Veliteľ UNA Pavlo Šandruk požiadal o stretnutie s poľským generálom [[Władysław Anders|Władysławom Andersom]], predvojnovým kolegom z poľskej armády, a požiadal ho o ochranu armády pred deportáciou do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Existujú dôveryhodné dôkazy o tom, že napriek sovietskemu tlaku sa [[Władysław Anders|Andersovi]] podarilo ochrániť ukrajinské jednotky ako bývalých občanov [[Druhá poľská republika|Druhej poľskej republiky]]. Toto, spolu so zásahom [[Vatikán|Vatikánu]], zabránilo deportácii jeho členov do ZSSR. Biskup Bučko z Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi apeloval na pápeža [[Pius XII.|Pia XII.]], aby zasiahol v mene rozdelených, ktorých označil za „dobrých katolíkov a zarytých antikomunistov“. Kvôli zásahu [[Vatikán|Vatikánu]] britské úrady zmenili status členov divízie z vojnových zajatcov na nepriateľský personál, ktorý sa vzdal.<ref name="Margolian">{{Citácia knihy|titul=Unauthorized Entry: The Truth about Nazi War Criminals in Canada, 1946–1956|priezvisko=Margolian|meno=Howard|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=2000|isbn=0-8020-4277-5}}</ref>{{rp|132-145}} 176 vojakov divízie, prevažne dôstojníci poľskej armády z predvojnového obdobia, nasledovalo svojho veliteľa a pridalo sa k Andersovej poľskej armáde.<ref name="Personnel">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Personnel | url = http://www.galiciadivision.com/personalities/ | dátum prístupu = 2009-10-09 | dátum vydania = | dátum archivácie = 2009-11-09 | url archívu = https://web.archive.org/web/20091109210238/http://www.galiciadivision.com/personalities/}}</ref> <ref name="Galizien">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dywizja SS 'Galizien' | url = http://ipn.gov.pl/portal/pl/24/1304/?poz=3 | dátum prístupu = 2009-10-09 | dátum archivácie = 2011-12-09 | url archívu = https://web.archive.org/web/20111209040744/http://ipn.gov.pl/portal/pl/24/1304/?poz=3 | vydavateľ = Instytut Pamięci Narodowej}}</ref> ==Emigrácia príslušníkov divízie do Kanady a Británie== Bývalým vojakom divízie SS „Galizien“ bolo v roku [[1947]] povolené emigrovať do Kanady<ref name="Deschenes">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = War criminals: The Deschenes Commission | url = https://web.archive.org/web/20120229015207/http://www.parl.gc.ca/About/Library/VirtualLibrary/ResearchPublications-e.asp | dátum archivácie = 2012-02-29 | dátum vydania = 1998-10-16 | dátum prístupu = 2009-09-10 | url archívu = http://www.parl.gc.ca/information/library/PRBpubs/873-e.htm | vydavateľ = Canada: Library of Parliament}}</ref> a Spojeného kráľovstva. <ref name="UK Britain">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ukrainian SS 'Galicia' Division allowed to settle in Britain | url = https://web.archive.org/web/20101119081140/http://www.nationalarchives.gov.uk/releases/2005/highlights_aug/aug3/default.htm | dátum archivácie = 2010-11-19 | dátum vydania = 2005-08-01 | dátum prístupu = 2009-09-10 | url archívu = http://www.nationalarchives.gov.uk/releases/2005/highlights_aug/aug3/default.htm | vydavateľ = United Kingdom: The National Archives}}</ref> Mená približne 8 000 mužov z divízie, ktorí boli prijatí do [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]], boli uložené v takzvanom „zozname Rimini“. Napriek niekoľkým žiadostiam rôznych lobistických skupín neboli podrobnosti zoznamu nikdy oficiálne zverejnené; je k dispozícii online na verejné nahliadnutie v Schevchenko Archive v Linden Gardens v [[Londýn|Londýne]]. V roku [[2003]] začala protiteroristická odnož [[New Scotland Yard|Scotland Yardu]] vyšetrovanie osôb zo zoznamu krížovým porovnaním záznamov o pacientoch, sociálnom zabezpečení a dôchodkoch NHS. Nariadenie o zverejnení dôverných lekárskych záznamov odsúdili skupiny pre občianske slobody.<ref name="Foggo">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Police to use NHS records to find Nazi war criminals | url = https://web.archive.org/web/20180730113744/https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/1433729/Police-to-use-NHS-records-to-find-Nazi-war-criminals.html | dátum archivácie = 2018-07-30 | dátum vydania = 2003-06-22 | dátum prístupu = 2025-01-16 | url archívu = https://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/1433729/Police-to-use-NHS-records-to-find-Nazi-war-criminals.html | vydavateľ = The Daily Telegraph}}</ref> Tridsaťdva príslušníkom 14. divízie bol odmietnutý vstup do Británie kvôli ich vojnovým záznamom.<ref name="Cesarani">{{Citácia knihy|titul=Justice Delayed: How Britain Became a Refuge for Nazi War Criminals|priezvisko=Cesarani|meno=David|vydavateľ=William Heinemann Ltd.|rok=1992|isbn=978-0-434-11304-0}}</ref>{{rp|131-133}} ==Vojnové zločiny== Rozsudok v [[Norimberský proces|Norimbergu]] z [[1. október|1. októbra]] [[1946]] proti „hlavným vojnovým zločincom“ divíziu výslovne nespomenul, ale rozhodol, že všetky osoby, ktoré boli oficiálne prijaté za členov SS po [[1. september|1. septembri]] [[1939]] a ktoré sa stali alebo zostali členmi organizácie s vedomím, že sa používa na páchanie vojnových zločinov, alebo ktoré boli do nich osobne zapletené, sú zločincami v zmysle článku 6 [[Londýnska dohoda o stíhaní a potrestaní hlavných vojnových zločincov Osi|Norimberskej charty]], s výnimkou tých, ktorí boli za členov prijatí štátom a nespáchali trestné činy.<ref name="Norimberg">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = INTERNATIONAL MILITARY TRIBUNAL (NUREMBERG) Judgment of 1 October 1946 | url = https://avalon.law.yale.edu/imt/judorg.asp#ss | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 1946-10-01 | vydavateľ = The United States of America; The French Republic; The United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland; The Union of Soviet Socialist Republics}}</ref> Príslušníci 14. granátnickej divízie SS boli dobrovoľníci a príslušníci SS.<ref name="Melnyk">{{Citácia knihy|titul=To Battle: The Formation and History of the 14th Galician Waffen-SS Division|priezvisko=Melnyk|meno=Michael James|vydavateľ=Helion & Company|rok=2002|isbn=978-1-874622-19-2}}</ref>{{rp|19,347}} Hlavná komisia pre stíhanie zločinov proti poľskému národu a Historický ústav Ukrajinskej akadémie vied uznala vinným zo spáchania vojnových zločinov aj 4. prápor 14. granátnickej divízie Waffen.<ref name="INR">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Investigation into the Crime committed at the Village of Huta Pieniacka | url = https://web.archive.org/web/20120923063552/http://www.ipn.gov.pl:80/portal/en/19/188/Investigation_into_the_Crime_committed_at_the_Village_of_Huta_Pieniacka.html | dátum archivácie = 2012-09-23 | dátum vydania = 2012-09-23 | url archívu = http://www.ipn.gov.pl/portal/en/19/188/Investigation_into_the_Crime_committed_at_the_Village_of_Huta_Pieniacka.html | vydavateľ = Institute of National Remembrance}}</ref><ref name="Rudling">{{Citácia periodika|titul='They Defended Ukraine': The 14. Waffen-Grenadier-Division der SS (Galizische Nr. 1) Revisited|periodikum=The Journal of Slavic Military Studies|priezvisko=Rudling|meno=Per Anders|dátum=2012|ročník=25|číslo=3|strany=329–368|issn=1556-3006|url=https://lu.academia.edu/PerAndersRudling/Papers/1912325/_They_Defended_Ukraine_The_14._Waffen-Grenadier-Division_der_SS_Galizische_Nr._1_Revisited_The_Journal_of_Slavic_Military_Studies_25_3_2012_329-368|doi=10.1080/13518046.2012.705633}}</ref>{{rp|346-348}} Žiaden jednotlivec spomedzi ukrajinských vojakov 14. pluku nebol individuálne stíhaný za žiadne vojnové zločiny.<ref name="Margolian"/>{{rp|132-145}} Podľa Howarda Margoliana bol len malý počet poddôstojníkov naverbovaný zo zavedených ukrajinských pomocných policajných oddielov. Medzi tými, ktorí prestúpili z týchto policajných oddielov, boli niektorí príslušníkmi jednotky pobrežnej obrany, ktorá bola umiestnená vo [[Francúzsko|Francúzsku]], zatiaľ čo iní pochádzali z dvoch policajných práporov, ktoré boli sformované na jar [[1943]], pravdepodobne príliš neskoro na to, aby sa zúčastnili systematického vraždenia ukrajinských Židov.<ref name="Margolian"/>{{rp|132-145}} Medzi nemeckými veliteľmi Waffen-SS Galizien bol [[SS-Hauptsturmführer]] Heinrich Wiens, ktorý slúžil v [[Einsatzgruppen|Einsatzgruppen D]], ktorá vykonávala vyhladzovanie Židov, komunistov a partizánov na okupovanej východnej Ukrajine, a [[SS-Obersturmbannführer]] Franz Magill.<ref name="Rudling"/>{{rp|346-348}} Magill bol dvakrát súdený a odsúdený za vojnové zločiny (spáchané v Bielorusku s inou jednotkou SS pred jej vznikom): na konci vojny a v roku [[1964]].<ref name="NYT1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Five Nazi Officers to Be Tried For Massacre of Jews in Pinsk | url = https://www.nytimes.com/1964/02/16/archives/five-nazi-officers-to-be-tried-for-massacre-of-jews-in-pinsk.html | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 1964-02-16 | vydavateľ = The New York Times}}</ref><ref name="NYT2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nazi slayers given prison sentences | url = https://www.nytimes.com/1964/04/21/archives/nazi-slayers-given-prison-sentences.html | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 1964-04-21 | vydavateľ = The New York Times}}</ref><ref name="DJN">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Former Nazi officer admits passing orders to kill Pinsk Jews | url = https://digital.bentley.umich.edu/djnews/djn.1964.02.21.001/7 | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 1964-02-21 | vydavateľ = The New York Times }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Niektoré jednotky divízie Halič spolupracovali s jednou z najbrutálnejších jednotiek nacistického Nemecka, [[2. brigáda SS Dirlewanger|SS-Sonderbattalion Dirlewanger]],<ref name="Rudling"/>{{rp|346-348}} ktorá vykonávala brutálne protipartizánske aktivity v [[Bielorusko|Bielorusku]] a [[Poľsko|Poľsku]] a zúčastnila sa potlačenia [[Varšavské povstanie|Varšavského povstania]].<ref name="Rudling"/>{{rp|344}} Vojenské jednotky divízie SS Halič zničili počas zimy a jari [[1944]] niekoľko poľských obcí na západnej Ukrajine.<ref name="Snyder">{{Citácia knihy|titul=The Reconstruction of Nations: Poland, Ukraine, Lithuania, Belarus, 1569–1999.|priezvisko=Snyder|meno=Timothy|vydavateľ=Yale University Press|rok=2002|isbn=978-0-300-12841-3|dátum archivácie=2023-04-05|url=https://books.google.com/books?id=QJhMhTKw-vgC&dq=The+SS-Galizien+began+its+career+with+the+destruction+of+several+Polish+communities+in+winter+and+spring+1944.+Best+known+is+the+burning+of+Huta+Pieniacka+in+February+1944+and+the+murder+of+about+five+hundred+of+its+inhabitants.&pg=PA165}}</ref>{{rp|165-166}} Konkrétne 4. a 5. policajný pluk SS bol obvinený z vrážd poľských civilistov v rámci protipartizánskej činnosti. V čase týchto akcií tieto jednotky ešte neboli pod divíznym velením, ale pod velením nemeckej polície.<ref name="ASU">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Organization of Ukrainian Nationalists and the Ukrainian Insurgent Army, Chapter 5 | url = http://history.org.ua/oun_upa/Upa/16.pdf | dátum prístupu = 2009-09-09 | dátum archivácie = 2008-12-19 | url archívu = https://web.archive.org/web/20081219180644/http://history.org.ua/oun_upa/upa/16.pdf | vydavateľ = Institute of Ukrainian History, Academy of Sciences of Ukraine | strany = 284}}</ref> Historik z Yale Timothy Snyder poznamenal, že úloha divízie v masakroch Poliakov na Volyni a vo východnej Haliči bola obmedzená, pretože vraždy páchala prevažne [[Ukrajinská povstalecká armáda]].<ref name="Snyder2003">{{Citácia knihy|titul=The Reconstruction of Nations: Poland, Ukraine, Lithuania, Belarus, 1569-1999|priezvisko=Snyder|meno=Timothy|vydavateľ=Yale University Press|rok=2003|isbn=978-0-300-10586-5}}</ref>{{rp|165-166}} V prejave k vojakom 1. haličskej divízie [[Heinrich Himmler]] uviedol: {{Citát|Vaša vlasť sa stala oveľa krajšou odkedy ste – musím povedať, že z našej iniciatívy – stratili tých obyvateľov, ktorí boli tak často špinavou škvrnou na dobrom mene Haliče, konkrétne Židov... Viem, že keby som vám prikázal zlikvidovať Poliakov... dal by som vám povolenie urobiť to, čo aj tak chcete urobiť.|<ref name="Piotrowski1998b">{{Citácia knihy|titul=Poland's Holocaust: Ethnic Strife, Collaboration with Occupying Forces and Genocide in the Second Republic, 1918–1947|priezvisko=Piotrowski|meno=Tadeusz|vydavateľ=McFarland & Company|rok=1998|isbn=978-0-7864-0371-4}}</ref>{{rp|231}}}} V júni [[2013]] agentúra [[Associated Press]] publikovala článok, v ktorom sa uvádza, že Američan Michael Karkoc, ktorý bol údajne bývalým „zástupcom veliteľa roty“ v divízii, bol zapletený do vojnových zločinov spáchaných predtým, ako v roku [[1945]] vstúpil do divízie. Podľa agentúry [[Associated Press]] slúžil Karkoc pred vstupom do divízie ako „poručík“ 2. roty Ukrajinskej légie sebaobrany (USDL) vedenej nemeckou políciou SS. USDL bola polovojenská policajná organizácia v rámci Schutzmannschaft. Karkoc bol nájdený žijúci v Lauderdale v Minnesote. Do Spojených štátov prišiel v roku [[1949]] a v roku [[1959]] sa stal naturalizovaným občanom.<ref name="MPRN">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Photos: Former Nazi SS commander Michael Karkoc | url = http://minnesota.publicradio.org/display/web/2013/06/14/news/photos/karkoc-nazi-minneapolis | url archívu = https://web.archive.org/web/20130621230328/http://minnesota.publicradio.org/display/web/2013/06/14/news/photos/karkoc-nazi-minneapolis |dátum prístupu = 2013-06-16 | dátum vydania = 2013-06-14 | dátum archivácie = 2013-06-21 | vydavateľ = Minnesota Public Radio News}}</ref> ===Huta Pieniacka=== [[Súbor:HutaPieniacka-3.jpg|náhľad|Jeden z náhrobných kameňov pomníka nesúci mená Poliakov zavraždených v [[Huta Pieniacka|Hute Pieniackej]].]] V zime a na jar roku [[1944]] sa jednotky SS-Galizien podieľal na zničení niekoľkých poľských dedín, vrátane obce Huta Pieniacka. Bolo zavraždených asi päťsto civilistov.<ref name="Snyder"/> Poľský historik Grzegorz Motyka uviedol, že Nemci vytvorili niekoľko policajných plukov SS (číslovaných od 4 do 8), ktoré mali vo svojom názve slovo „Galizien“. Tieto policajné pluky sa k divízii pripojili na jar [[1944]]. [[23. február|23. februára]] [[1944]], ešte pred začlenením do divízie, sa 4. a 5. policajný pluk zúčastnili protipartizánskej akcie proti sovietskym a poľským partizánom [[Armia Krajowa|Armie Krajowej]] v obci Huta Pieniacka, ktorá slúžila aj ako útočisko pre Židov a ako opevnené centrum pre poľských a sovietskych partizánov.<ref name="ASU"/> Huta Pieniacka bola poľskou základňou sebaobrany,<ref name="Motyka">{{Citácia knihy|titul=Ukraińska Partyzantka 1942–1960|priezvisko=Grzegorz|meno=Motyka|miesto=Warsaw|rok=2006}}</ref>{{rp|383}} ktorú zorganizovali obyvatelia dediny a ktorá poskytovala útočisko civilným utečencom z [[Volynská oblasť|Volyne]].<ref name="Marcinkowska">{{Citácia periodika|titul=Ustalenia wynikające ze śledztwa w sprawie zbrodni ludobójstwa funkcjonariuszy SS 'GALIZIEN' i nacjonalistów ukraińskich na Polakach w Hucie Pieniackiej 28 lutego 1944 roku|periodikum=Biuletyn Instytutu Pamięci Narodowej|priezvisko=Marcinkowska|meno=Bogusława|ročník=2001|číslo=1}}</ref> [[23. február|23. februára]] [[1944]] boli dvaja členovia oddielu divízie zastrelení silami sebaobrany.<ref name="Rudling"/>{{rp|350-353}} O päť dní neskôr zmiešané sily ukrajinskej polície a nemeckých vojakov ostreľovali dedinu, potom do nej vstúpili a nariadili všetkým civilistom, aby sa zhromaždili. Pri následnom masakri bola zničená obec Huta Pieniacka a zabitých bolo 500<ref name="USA">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štátny ukrajinský archív | url = https://www.archives.gov.ua/Archives/Dzerelna_baza.php | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum archivácie = 2017-08-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170810092013/http://www.archives.gov.ua/Archives/Dzerelna_baza.php}}</ref> až 1 000 obyvateľov. Podľa poľských správ boli civilisti zamknutí v stodolách, ktoré boli podpálené, zatiaľ čo tí, ktorí sa pokúšali utiecť, boli zabití. [6] Poľskí svedkovia uvádzajú, že vojakov sprevádzali ukrajinskí nacionalisti (polovojenské jednotky pod velením Włodzimierza Czerniawského), medzi ktorými boli aj členovia UPA, ako aj obyvatelia okolitých dedín, ktorí brali majetok z domácností. [1] Inštitút histórie Ukrajiny Národnej akadémie vied Ukrajiny ( NASU) dospel k záveru, že 4. a 5. pluk SS Galizien skutočne zabili civilistov v dedine, ale dodal, že hrozné správy očitých svedkov v poľských výpovediach boli „ťažko overiteľné“ a že pravdepodobnosť bola „ťažko uveriteľná“. Inštitút tiež poznamenal, že v čase masakru neboli policajné pluky pod velením 14. divízie, ale pod nemeckým policajným velením (konkrétne pod nemeckým velením SD a SS v Generálnom gouvernemente ). [2] Poľský inštitút národnej pamäti uviedol: ''„Podľa výpovedí svedkov a vzhľadom na zhromaždené dokumenty niet pochýb o tom, že zločin spáchal 4. prápor 14. divízie SS ‚Galizien‘.“''<ref name="Huta">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Investigation of the Crime Committed at the Village of Huta Pieniacka | url = http://www.ipn.gov.pl/portal/en/19/188/Investigation_of_the_Crime_Committed_at_the_Village_of_Huta_Pieniacka.html | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum archivácie = 2009-09-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20090619090725/http://www.ipn.gov.pl/portal/en/19/188/Investigation_of_the_Crime_Committed_at_the_Village_of_Huta_Pieniacka.html}}</ref> ===Pidkamin a Palikrowy=== [[Súbor:Podkamien.jpeg|náhľad|200px|Stopy po guľkách na kostole Nanebovstúpenia v opátstve Pidkamin po útoku [[Ukrajinská povstalecká armáda|UPA]] [[12. marec|12. marca]] [[1944]]]] V dedine Pidkamin stál kláštor, kde sa Poliaci ukrývali pred blížiacim sa frontom. [[11. marec|11. marca]] [[1944]] sa tam uchýlilo približne 2 000 ľudí, z ktorých väčšina boli ženy a deti, keď na kláštor zaútočila [[Ukrajinská povstalecká armáda]] (jednotka pod velením Maksima Skorupského), ktorá údajne spolupracovala s jednotkou SS-Galizien jednotka.<ref name="Motyka"/>{{rp|181, 385}} Nasledujúci deň, [[12. marec|12. marca]], bol kláštor dobytý a civilisti boli zavraždení (časti obyvateľstva sa v noci podarilo utiecť). Od [[12. marec|12.]] do [[16. marec|16. marca]] boli v meste Pidkamin zabití aj ďalší civilisti.<ref name="Motyka"/>{{rp|181, 385}} Odhady obetí sa pohybujú od 150 podľa poľského historika Grzegorza Motyku<ref name="Motyka"/>{{rp|181, 385}} do 250 podľa výskumníkov z Ústavu histórie Ukrajinskej akadémie vied.<ref name="ASU"/> Príslušníci inej podjednotky divízie SS-Galizien sa tiež zúčastnili popravy poľských civilistov v Palykorovoch, ktoré sa nachádzajú v oblasti [[Ľvov|Ľvova]] neďaleko Pidkaminu (bývalé [[Ternopiľ|Tarnopolské vojvodstvo]]). Odhaduje sa, že bolo zavraždených 365 etnických Poliakov vrátane žien a detí.<ref name="Motyka"/>{{rp|181, 385}} ===Ďalšie zločiny=== Dieter Pohl vo svojej štúdii o holokauste dospel k záveru, že existuje „vysoká pravdepodobnosť“, že vo februári [[1944]] v Brody muži zo 14. divízie SS pomáhali pri zatýkaní židovského obyvateľstva.<ref name="Rudling"/>{{rp|346-348}} [[4. marec|4. marca]] [[1944]] vykonali muži 14. divízie SS a nemeckého žandárstva operácie na pacifikáciu obce Wicyń (Vitsyn) v Poľsku. V ten istý deň bolo v dedinách Czernicy, Palikrowy a Malinska zavraždených 600 dedinčanov.<ref name="Rudling"/>{{rp|346-348}} V apríli [[1944]] 14. divízia SS vypálila poľské obce Budki Nieznanowskie v Kamionke Strumiłowej, Jaseny Polsk v Kamionke Strumiłowej a Pawłów v Radziechowsku. V Čatkách v okrese Pohajce bolo „dezertérmi“ zo 14. divízie SS zavraždených 22 dedinčanov.<ref name="Rudling"/>{{rp|346-348}} ==Organizácia== Názov divízie sa počas jej krátkej histórie niekoľkokrát zmenil.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|200}} Názov „Waffen-Grenadier der SS“ sa používal pre pešie divízie SS, ktoré pozostávali prevažne z negermánskeho obyvateľstva, ako spôsob obchádzania rasovej politiky organizácie, pretože tieto jednotky boli podriadené SS, ale neboli ich plnohodnotnou súčasťou.<ref name="Tucker"/>{{rp|11}} * '''SS-Dobrovoľnícka divízia „Halič“''' ({{vjz|deu|SS-Freiwilligen-Division "Galizien"}}) - od 28. apríla do 22. októbra 1943 * '''14. haličská dobrovoľnícka divízia SS''' ({{vjz|deu|14. Galizische SS-Freiwilligen-Division}}) – od 22. októbra 1943 do 27. júna 1944 * '''14. divízia Waffen Grenadier SS (1. haličská)''' ({{vjz|deu|14. Waffen-Grenadier-Division der SS (galizische Nr.1 )}}) – od 27. júna do novembra 1944 * '''14. divízia Waffen Grenadier SS (1. ukrajinská)''' ({{vjz|deu|14. Waffen-Grenadier-Division der SS (ukrainische Nr.1)}}) – od novembra 1944 do 19. apríla 1945 * '''1. divízia Ukrajinskej národnej armády''' – od 19. apríla do 8. mája 1945. ==Štruktúra== Divízia pozostávala z nasledujúcich jednotiek:<ref name="MitchamA">{{Citácia knihy|titul=German Order of Battle: Panzer, Panzer Grenadier, and Waffen SS divisions in World War II|priezvisko=Mitcham|meno=Samuel W.|vydavateľ=Stackpole Books|miesto=Mechanicsburg, Pennsylvania|rok=2007|isbn=978-0-8117-3438-7}}</ref> * 29. Waffen-Grenadier Regiment * 30. Waffen-Grenadier Regiment * 31. Waffen-Grenadier Regiment * 14. delostrelecký pluk * 14. Waffen-Fusilier Regiment * 14. prápor stíhačov tankov * 14. ženijný prápor * 14. signálny prápor * 14. protilietadlový prápor * 14. poľný náhradný prápor * Zásobovacie jednotky 14. divízie ==Velitelia== Veliteľmi divízie boli nasledujúci dôstojníci. Fritz Freitag bol najdlhšie slúžiacim veliteľom divízie Halič a v tejto funkcii zotrval až do nemeckej kapitulácie na konci vojny, kedy spáchal samovraždu. Freitag, novovymenovaný veliteľ Pavlo Šandruk, ktorý prevzal velenie v posledných dňoch vojny, a Otto Wächter zariadili kapituláciu západným Spojencom.<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|204-205}}<ref name="Heike"/>{{rp|130-136}} Ukrajinský generál Mychajlo Krat krátko velil jednotkám po kapitulácii, keď boli držané v zajateckom tábore.<ref name="Yurkevich"/>{{rp|80-81}} * [[SS-Brigadeführer]] a generálmajor Waffen-SS Walter Schimana (30. júna 1943 – 20. novembra 1943)<ref name="MitchamA"/>{{rp|172-173}} * [[SS-Brigadeführer]] a generálmajor Waffen-SS Fritz Freitag (20. november 1943 – január 1944)<ref name="Logusz"/>{{rp|127}} * [[SS-Brigadeführer]] a plukovník Waffen-SS Friedrich Beyersdorff (január – február 1944)<ref name="Logusz"/>{{rp|143-144}} * [[SS-Brigadeführer]] a generálmajor Waffen-SS Fritz Freitag (február 1944 – 19. apríl 1945) * [[Generálporučík]] Pavlo Šandruk (19. apríla – 8. mája 1945)<ref name="Bolianovskyi"/>{{rp|2205}} ==Dedičstvo== ===Ukrajina=== [[Súbor:SS-Galizien-Banner.jpg|náhľad|Fanúšikova futbalového klubu [[FC Karpaty Lviv]] oslavujúci divíziu SS Halič, [[Ľviv]], [[Ukrajina]], 2013]] 14. granátnická divízia Waffen SS (1. haličská) je dnes uctievaná mnohými ukrajinskými nacionalistami.<ref name="TOI">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ukraine divided over legacy of Nazi fighters | url = https://www.timesofisrael.com/ukraine-divided-over-legacy-of-nazi-fighters/ | dátum prístupu = 2025-06-01 | priezvisko = Danilova | meno = Maria | dátum vydania = 2013-08-01 | dátum archivácie = 2018-10-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20181006134319/http://www.timesofisrael.com/ukraine-divided-over-legacy-of-nazi-fighters/ | vydavateľ = The Times of Israel}}</ref><ref name="KP">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ukrainian ultra-nationalists march in Lviv | url = http://www.kyivpost.com/multimedia/photo/ss-volunteer-division-galician-323866.html | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 2013-04-29 | dátum archivácie = 2014-09-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140903085812/http://www.kyivpost.com/multimedia/photo/ss-volunteer-division-galician-323866.html | vydavateľ = Kyiv Post}}</ref> [[28. apríl|28. apríla]] sa vo Ľvove každoročne organizuje miestny pochod na oslavu výročia založenia divízie.<ref name="Lviv">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = WAFFEN-SS DIVISION "GALICIA" — A UKRAINIAN MILITARY UNIT WITHIN THE WEHRMACHT | url = lia.lvivcenter.org | dátum prístupu = 2025-06-01}}</ref> [[30. apríl|30. apríla]] [[2021]], po pochode v [[Kyjev|Kyjeve]], ho ukrajinský prezident [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyr Zelenskyj]], ktorý je Židom, odsúdil a vyhlásil: ''„Kategoricky odsudzujeme akékoľvek prejavy propagandy totalitných režimov, najmä národnosocialistického, a pokusy o revíziu pravdy o druhej svetovej vojne.“''<ref name="TOI2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hundreds in Ukraine attend marches celebrating Nazi SS soldiers | url = https://www.timesofisrael.com/hundreds-in-ukraine-attend-marches-celebrating-nazi-ss-soldiers/ | dátum prístupu = 2025-06-01 | priezvisko = Liphshiz | meno = Cnaan | vydavateľ = Times of Israel}}</ref> Zelenskyj zdôraznil, že ''„porážka nacizmu bola víťazstvom pre náš ľud“'' a vyzval orgány činné v trestnom konaní a kyjevskú mestskú správu, aby pochod vyšetrili.<ref name="Zelenskyj">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Относительно акции в Киеве к годовщине создания дивизии СС "Галичина"" [Regarding the action in Kyiv on the anniversary of the creation of the SS division "Galicia" | url = https://www.president.gov.ua/ru/news/shodo-akciyi-u-kiyevi-do-richnici-stvorennya-diviziyi-ss-gal-68225 | dátum prístupu = 2025-06-01 | priezvisko = Zelenskyj | meno = Volodymyr | dátum vydania = 2021-04-30 | vydavateľ = Oficálna stránka prezidenta Ukrajiny}}</ref> Pochod odsúdila aj nemecká a izraelská vláda. [[Súbor:The Monument of the SS-Galicia in Lviv Ukraine.jpg|náhľad|Členovia ukrajinskej organizácie [[Plast]] pri pamätníku padlých vojakov SS.]] Ulice pomenované po divízii boli v [[Ivano-Frankivsk]]u (ulica Ukrajinskej divízie) a [[Ternopiľ|Ternopile]] (ulica Vojakov divízie „Halič“) Vo [[Ľvov]]e sú pamätné tabule na počesť vojakov, ktorí bojovali v divízii.<ref name="Lviv"/> Najvyšší súd Ukrajiny [[23. september|23. septembra]] [[2020]] rozhodol, že symboly divízie SS Halič nepatria nacistom, a preto neboli v krajine zakázané. Rovnaký argument predložil aj Ukrajinský inštitút národnej pamäte, ktorý v tom čase viedol Volodymyr Viatrovyč.<ref name="symboly">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Символіка дивізії СС "Галичина" не є нацистською – верховний суд | url = https://www.istpravda.com.ua/short/2022/12/5/162131/ | dátum prístupu = 2025-06-01 | vydavateľ = Istorychna Pravda}}</ref> [[13. jún]]a [[2021]] sa pohrebu člena SS „Halič“ Oresta Vaskula zúčastnil prezidentský pluk.<ref name="Kyjev">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = В Киеве простились с членом дивизии СС "Галичина" при участии президентского полка | url = https://kiev.segodnya.ua/kiev/kother/v-kieve-prostilis-s-chlenom-divizii-ss-galichina-pri-uchastii-prezidentskogo-polka-foto-video-1557628.html | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 2022-07-11 | vydavateľ = kiev.segodnya.ua | url archívu = https://web.archive.org/web/20210613192015/https://kiev.segodnya.ua/kiev/kother/v-kieve-prostilis-s-chlenom-divizii-ss-galichina-pri-uchastii-prezidentskogo-polka-foto-video-1557628.html | dátum archivácie = 2021-06-13 }}</ref> ===Poľsko=== V roku 2016 poľský parlament klasifikoval zločiny vojakov divízie proti poľskému obyvateľstvu ako genocídu.<ref name="Sejm">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uchwała Sejmu w sprawie oddania hołdu ofiarom ludobójstwa dokonanego przez nacjonalistów ukraińskich na obywatelach II RP w latach 1943–1945 | url = https://www.sejm.gov.pl/sejm8.nsf/komunikat.xsp?documentId=2D76E3019FA691C3C1257FF800303676 | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 2016-07-22 | vydavateľ = Sejm Poľskej republiky}}</ref><ref name="Senat">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Uchwała Senatu Rzeczypospolitej Polskiej z dnia 7 lipca 2016 r. w sprawie oddania hołdu ofiarom ludobójstwa dokonanego przez nacjonalistów ukraińskich na obywatelach II Rzeczypospolitej w latach 1939–1945 | url = http://www.senat.gov.pl/download/gfx/senat/pl/senatuchwaly/2793/plik/236uch.pdf | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 2016-07-07 | vydavateľ = Senát Poľskej republiky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160806180855/http://www.senat.gov.pl/download/gfx/senat/pl/senatuchwaly/2793/plik/236uch.pdf | dátum archivácie = 2016-08-06 }}</ref> ===Kanada=== [[Súbor:SS Galician monument.jpg|náhľad|Symbolický hrob príslušníkov divízie na cintoríne sv. Volodymyra, Oakville, [[Ontário|Ontario]]]] Žulový kenotaf s insígniami jednotky a nápisom venovaným ''„Tým, ktorí zomreli za slobodu Ukrajiny“'' sa nachádzal na ukrajinskom cintoríne sv. Volodymyra v Oakville v [[Ontário|Ontáriu]].<ref name="Rudling"/>{{rp|105-108}} [[22. jún|22. júna]] [[2020]] bol pamätník poškodený vandalmi, keď naň niekto namaľoval nápis ''„nacistický vojnový pamätník“''.<ref name="Pugliese">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Graffiti on monument commemorating Nazi SS division being investigated as a hate crime by police | url = https://ottawacitizen.com/news/national/defence-watch/graffiti-on-monument-commemorating-nazi-ss-division-being-investigated-as-a-hate-crime-by-police/wcm/957b5e7e-e26f-46f0-92a4-6e26842dbd23/ | dátum prístupu = 2025-06-01 | priezvisko = Pugliese | meno = David | dátum vydania = 2020-07-17 | dátum archivácie = 2020-07-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200717161130/https://ottawacitizen.com/news/national/defence-watch/graffiti-on-monument-commemorating-nazi-ss-division-being-investigated-as-a-hate-crime-by-police/wcm/957b5e7e-e26f-46f0-92a4-6e26842dbd23/ | vydavateľ = Ottawa Citizen}}</ref> Regionálna polícia v Haltone [[17. júl|17. júla]] oznámila, že toto konanie vyšetruje ako trestný čin z nenávisti, no krátko nato od neho upustila.<ref name="Carter">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Police apologize for saying anti-Nazi vandalism was 'hate motivated | url = https://www.cbc.ca/news/canada/toronto/monument-vandalism-nazi-1.5654169 | dátum prístupu = 2025-06-01 | priezvisko = Carter | meno = Adam | dátum vydania = 2020-07-17 | dátum archivácie = 2020-07-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200718023426/https://www.cbc.ca/news/canada/toronto/monument-vandalism-nazi-1.5654169 | vydavateľ = Canada Broadcasting Corporation}}</ref> Pomník bol odstránený [[9. marec|9. marca]] [[2024]].<ref name="Cecco">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Canada memorial to Ukrainian soldiers in Nazi unit removed after protests | url = https://www.theguardian.com/world/2024/mar/12/canada-ukranian-nazi-memorial-removed | dátum prístupu = 2025-06-01 | priezvisko = Cecco | meno = Leyland | dátum vydania = 2024-03-12 | vydavateľ = The Guardian}}</ref> Na cintoríne sv. Michala v [[Edmonton|Edmontone]] sa nachádza aj pamätník tejto divízie.<ref name="Kinney">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hate crimes unit investigating vandalism of Nazi collaborator war criminal statue in Edmonton. Progress Report | url = https://www.theprogressreport.ca/hate_crimes_unit_investigating_vandalism_of_nazi_collaborator_war_criminal_statue_in_edmonton | dátum prístupu = 2025-06-01 | priezvisko = Kinney | meno = Duncan | dátum vydania = 2020-07-23 | dátum archivácie = 2020-07-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200724201735/https://www.theprogressreport.ca/hate_crimes_unit_investigating_vandalism_of_nazi_collaborator_war_criminal_statue_in_edmonton}}</ref> V roku [[2021]] bol vandalmi poškodený, pričom na jednej strane bol namaľovaný n8pis ''„nacistický pamätník“'' a na druhej strane ''„14. Waffen SS“''.<ref name="Lung">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Edmonton vandals target a Ukrainian WWII memorial with a complicated history | url = https://www.cbc.ca/news/canada/edmonton/edmonton-vandals-target-a-ukrainian-wwii-memorial-with-a-complicated-history-1.6139297 | dátum prístupu = 2025-06-01 | priezvisko = Lung | meno = Raylene | dátum vydania = 2021-08-12 | dátum archivácie = 2021-08-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210812234210/https://www.cbc.ca/news/canada/edmonton/edmonton-vandals-target-a-ukrainian-wwii-memorial-with-a-complicated-history-1.6139297 | vydavateľ = CBC News}}</ref> [[22. september|22. septembra]] [[2023]] bol Jaroslav Hunka, veterán divízie, pozvaný do Kanadského parlamentu spolu s ukrajinským prezidentom [[Volodymyr Olexandrovyč Zelenskyj|Volodymyrom Zelenským]], kde obaja zožali standing ovation od kanadského premiéra [[Justin Trudeau|Justina Trudeaua]] a väčšiny poslancov.<ref name="AP">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zelenskyy speaks before Canadian Parliament in his campaign to shore up support for Ukraine | url = https://apnews.com/article/zelenskyy-trudeau-canada-ukraine-parliament-b0f23d207592031cedb030292eb3ae01 | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 2023-09-22 | dátum archivácie = 2023-09-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230924033203/https://apnews.com/article/zelenskyy-trudeau-canada-ukraine-parliament-b0f23d207592031cedb030292eb3ae01 | vydavateľ = AP News}}</ref><ref name="Canada">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FSWC Appalled by Standing Ovation in Parliament for Ukrainian Veteran Who Served in Nazi Military Unit | url = https://www.fswc.ca/news/fswc-appalled-by-standing-ovation-in-parliament-for-ukrainian-veteran-who-served-in-nazi-military-unit | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 2023-09-23 | dátum archivácie = 2023-09-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230925060213/https://www.fswc.ca/news/fswc-appalled-by-standing-ovation-in-parliament-for-ukrainian-veteran-who-served-in-nazi-military-unit}}</ref> Po medzinárodnej kritike, a to aj zo strany [[Centrum Simona Wiesenthala|Centra Simona Wiesenthala]], sa predseda Dolnej snemovne Anthony Rota [[24. september|24. septembra]] ospravedlnil za pozvanie veterána a uviedol: ''„Následne som sa dozvedel o ďalších informáciách, ktoré ma nútia ľutovať moje rozhodnutie [uctiť si Hunku]. Chcem objasniť, že nikto, vrátane kolegov poslancov a ukrajinskej delegácie, si nebol vedomý môjho zámeru ani mojich vyjadrení predtým, ako som ich predniesol“.''<ref name="WP">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Canadian House speaker apologizes after honoring veteran of Nazi unit | url = https://web.archive.org/web/20230925060017/https://www.washingtonpost.com/world/2023/09/24/canadian-speaker-apologizes-ukrainian-nazi/ | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 2023-09-24 | dátum archivácie = 2023-09-25 | url archívu = https://www.washingtonpost.com/world/2023/09/24/canadian-speaker-apologizes-ukrainian-nazi/ | vydavateľ = The Washington Post}}</ref><ref name="CBCNews">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = House Speaker apologizes for honouring Ukrainian who fought in Nazi unit in WW II | url = https://www.cbc.ca/news/politics/anthony-rota-ukrainian-veteran-apology-1.6977117 | dátum prístupu = 2025-06-01 | priezvisko = Paas-Lang | meno = Christian | dátum vydania = 2023-09-24 | dátum archivácie = 2023-09-25 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230925000224/https://www.cbc.ca/news/politics/anthony-rota-ukrainian-veteran-apology-1.6977117 | vydavateľ = CBC News}}</ref> Dňa [[26. september|26. septembra]] odstúpil z funkcie predsedu parlamentu, pričom zostal poslancom parlamentu.<ref name="CBCNews2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Anthony Rota resigns as Speaker after honouring Ukrainian veteran who fought with Nazi unit | url = https://www.cbc.ca/news/politics/speaker-anthony-rota-resignation-1.6978422 | dátum prístupu = 2025-06-01 | priezvisko = Tasker | meno = John Paul | dátum vydania = 2023-09-26 | vydavateľ = CBC News}}</ref> Ukrajinská národná federácia Kanady sa zastala Hunku a vyhlásila, že nie je nič zlé na tom, že kanadský parlament tlieska mužovi, ''„ktorý bojoval za svoju krajinu“''.<ref name="RadioCanada">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Un groupe ukrainien défend l'ancien membre de la Waffen-SS honoré au Parlement | url = https://ici.radio-canada.ca/nouvelle/2014152/groupe-ukrainien-nazi-ss-parlement | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 2023-09-30 | vydavateľ = Radio Canada International}}</ref> Ukrajinsko-kanadský profesor politológie Ivan Kačanovski uviedol, že podporovatelia divízie SS Halič v [[Kanada|Kanade]], kam po druhej svetovej vojne imigrovalo mnoho jej členov, sa ju snažili vykresliť ako vlasteneckú vojenskú formáciu napriek jej spolupráci s [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Treťou ríšou]] a jej zodpovednosti za masové zabíjanie Židov, Ukrajincov a Poliakov: ''„Túto divíziu prezentujú ako bojujúcu nie za nacistické Nemecko, ale za ukrajinskú nezávislosť. Bojovali pod nemeckým velením až do konca druhej svetovej vojny.“'' Proti tomuto procesu sa postavili kanadské židovské skupiny.<ref name="RadioCanada"/> V roku [[1987]] bol bývalý veterán 14. divízie Waffen SS Peter Savaryn vyznamenaný Radom Kanady. Pôsobil ako kancelár Univerzity v [[Alberta|Alberte]] a bol prezidentom Progresívnej konzervatívnej asociácie Alberty a [[Svetový ukrajinský kongres|Svetového ukrajinského kongresu]].<ref name="Savaryn">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mr. Peter Savaryn. The Governor General of Canada. | url = https://www.gg.ca/en/honours/recipients/146-13284 | dátum prístupu = 2025-06-01}}</ref><ref name="Forward2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Canada was ashamed to have saluted a Ukrainian who fought for Hitler. But that salute didn't come from nowhere | url = https://forward.com/news/562504/yaroslav-hunka-anthony-rota-canada-ukraine-nazis/ | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 2023-09-29 | vydavateľ = Forward.com}}</ref><ref name="Woolf">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = University of Alberta facing calls to return thousands more in donations connected to Waffen SS veterans | url = https://www.theglobeandmail.com/politics/article-university-of-alberta-facing-calls-to-return-thousands-more-in/ | dátum prístupu = 2025-06-01 | priezvisko = Woolf | meno = Marie | dátum vydania = 2023-10-02 | vydavateľ = The Globe and Mail}}</ref><ref name="CBCNews3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = GG apologizes for Order of Canada awarded to former soldier in Nazi unit | url = https://www.youtube.com/watch?v=nDXEXPL1BZY | dátum prístupu = 2025-06-01 | vydavateľ = CBC News: The National}}</ref> Po škandále s Hunkom sa generálna guvernérka Mary Simonová ospravedlnila za udelenie ceny Savarynovi.<ref name="Can5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Exclusive: Canada apologizes for honoring another veteran from unit that fought with Nazis | url = https://forward.com/fast-forward/562864/canada-nazi-ss-galachina-peter-savaryn-yaroslav-hunka-mary-simon/ | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 2023-10-04 | vydavateľ = The Forward}}</ref> ===Deschênesova komisia=== Kanadská Deschênesova komisia z októbra [[1986]], ktorej predsedal sudca na dôchodku Jules Deschênes, dospela k záveru, že v súvislosti s členstvom v haličskej divízii: * 56 – Divízia Halič (14. Waffengrenadierdivision der SS [haličská č. 1]) by nemala byť obžalovaná ako skupina. * 57 – Členovia divízie Halič boli pred vstupom do Kanady individuálne preverení z bezpečnostných dôvodov. * 58 – Obvinenia z vojnových zločinov proti členom divízie Halič neboli nikdy preukázané, ani v roku [[1950]], keď boli prvýkrát preverovaní, ani v roku 1984, keď bolo konanie obnovené, ani pred touto komisiou. *59 – Okrem toho, vzhľadom na neexistenciu dôkazov o účasti na konkrétnych vojnových zločinoch alebo o znalostiach o nich, samotné členstvo v divízii Halič nie je postačujúce na odôvodnenie trestného stíhania.<ref name="Deschenes2">{{Citácia knihy|titul=Report. Part one, Public / Jules Deschênes, commissioner. Findings and recommendations" (PDF)|vydavateľ=publications.gc.ca|rok=1986|strany=19|url=https://publications.gc.ca/collections/collection_2014/bcp-pco/CP32-52-1986-2-eng.pdf}}</ref> Komisia zvážila verdikt Medzinárodného vojenského tribunálu na [[Norimberský proces|Norimberskom procese]], na ktorom bola celá organizácia [[Waffen-SS]] vyhlásená za ''„zločineckú organizáciu“'' vinnú z vojnových zločinov.<ref name="JVL">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Waffen-SS | url = http://www.jewishvirtuallibrary.org/waffen-ss | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum archivácie = 2018-09-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180917165852/https://www.jewishvirtuallibrary.org/waffen-ss | vydavateľ = jewishvirtuallibrary.org}}</ref> Kritici komisie poukázali na jej nedostatky. V článku pre Ottawa Citizen z roku [[1989]] komunitný aktivista a novinár Sol Littman uviedol, že ''„Všestranná parlamentná skupina pre vojnové zločiny britskej Dolnej snemovne zistila, že pre ukrajinských veteránov SS, ktorí vstúpili do Kanady v roku 1950, previerky prakticky „neexistovali“.'' Dodal, že vstup do Kanady bol založený na ''„falošných uisteniach“'' zo strany Spojeného kráľovstva, že nie sú vojnovými zločincami. Zistilo sa, že v roku 1947 ministerstvo zahraničných vecí klamalo parlamentu, že esesáci prešli ''„vyčerpávajúcim preverovaním“''. V rozhovore pre reláciu 60 Minutes z roku [[1997]] Irving Abella uviedol, že dostať sa do [[Kanada|Kanady]] pre členov SS bolo také jednoduché, ako ukázať tetovanie s krvnou skupinou SS, ktoré naznačovalo, že sú spoľahlivo protikomunistickí.<ref name="CBC">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Irving Abella, historian who wrote on Canada's refusal of Jewish refugees, dead at 82 | url = https://www.cbc.ca/news/canada/holocaust-historian-irving-abella-1.6510246 | dátum prístupu = 2025-06-01 | vydavateľ = CBC}}</ref><ref name="ReadMaple">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How Canada whitewashed the Nazis SS Galicia division |meno = Alex | priezvisko = Cosh | url = https://www.readthemaple.com/how-canada-whitewashed-the-nazi-ss-galicia-division/ | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 2023-09-28 | vydavateľ = Read The Maple}}</ref><ref name="60minutes">{{Citácia knihy|titul=Canada's Dark Secret|vydavateľ=60 Minutes|rok=2 február 1997}}</ref> Komisia dokončila svoju prácu bez zohľadnenia sovietskych dôkazov. Komisia by necestovala do Európy. Pri vyšetrovaní neboli získané ani použité žiadne dôkazy ani svedectvá od organizácií a obetí, kde sa údajné zločiny odohrali vo východnej Európe.<ref name="Deschenes"/><ref name="Pugliese2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Whitewashing The SS: The Attempt to Re-Write the History of Hitler's Collaborators | url = http://espritdecorps.ca/history-feature/whitewashing-the-ss-the-attempt-to-re-write-the-history-of-hitlers-collaborators | dátum prístupu = 2025-06-01 | priezvisko = Pugliese | dátum vydania = 2020-10-30 | vydavateľ = Esprit de Corps}}</ref><ref name="Noakes">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Canada Has a Nazi Monument Problem | url = https://jacobin.com/2022/11/roman-shukhevych-monument-canada-nazi-ukrainian-ultranationalism | dátum prístupu = 2025-06-01 | priezvisko = Noakes | meno = Taylor C. | vydavateľ = Jacobin Magazine}}</ref><ref name="Zajcev">{{Citácia knihy|titul=Making News and Telling Stories: Canada's Hunt for Nazi war criminals (MA Thesis).|priezvisko=Zajcew|meno=Bohdan|vydavateľ=Simon Fraser University|rok=1991|strany=50-89|url=https://summit.sfu.ca/_flysystem/fedora/sfu_migrate/4589/b14442747.pdf}}</ref><ref name="ReadMaple"/> Rabín Marvin Hier z Centra Simona Wiesenthala povedal, že komisia ''„nezašla dostatočne ďaleko“'' a dodal, že ''„nevyšetrovanie jednotlivcov len preto, že boli členmi haličskej divízie, ešte neznamená, že všetci jednotliví veteráni boli nevinní“''.<ref name="PHI"/> ===Spojené štáty americké=== Kríž venovaný tejto divízii je umiestnený na ukrajinskom katolíckom cintoríne svätej Márie v Elkins Parku na predmestí [[Philadelphia|Philadelphie]].<ref name="PHI">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Monuments to Ukrainian unit that fought with the Nazis discovered near Philadelphia and Detroit | url = https://forward.com/news/558622/ss-galichina-ukraine-nazi-monument-memorial-detroit-elkins-park/ | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 2023-08-28 | dátum archivácie = 2023-08-29 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230829181040/https://forward.com/news/558622/ss-galichina-ukraine-nazi-monument-memorial-detroit-elkins-park/ | vydavateľ = The Forward}}</ref> Americký židovský výbor vyhlásil, že pamätník by mal byť odstránený.<ref name="AJC">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = National Jewish group calls for removal of Philadelphia-area monument to a Nazi 'SS' unit | url = https://www.inquirer.com/news/american-jewish-committee-ss-monument-ukraine-20230905.html | dátum prístupu = 2025-06-01 | dátum vydania = 2023-09-05 | dátum archivácie = 2023-09-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230906213139/https://www.inquirer.com/news/american-jewish-committee-ss-monument-ukraine-20230905.html | vydavateľ = inquirer.com}}</ref> Ďalší pamätník sa nachádza vo Warrene, na predmestí Detroitu, na stene budovy ukrajinskej úverovej únie. Starosta mesta James R. Fouts, keď sa o pamätníku dozvedel, vyhlásil: „Nie je ani najmenšia šanca, že by sme niečo také podporili.“<ref name="PHI"/> ==Pozri aj== * [[Waffen-SS|Zoznam jednotiek Waffen-SS]] == Poznámky == <references group="pozn." /> ==Referencie== {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|14th Waffen Grenadier Division of the SS (1st Galician)|1290415250}} [[Kategória:Nemecké vojenské jednotky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov]] [[Kategória:Ukrajinské vojenské jednotky]] [[Kategória:Waffen-SS]] dr0qtdobmwuovhjvmihf098a32019je Magdalena Erikssonová 0 734563 8256448 8152152 2026-08-01T22:01:10Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256448 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Magdalena Erikssonová | celé meno = Magdalena Lilly Eriksson | dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1993|9|8}} | miesto narodenia = [[Štokholm]] | štát = [[Švédsko]] | výška = 173 | prezývka = | pozícia = obrankyňa | súčasný klub = FC Bayern München | klubové číslo = 5 | mládežnícke roky = <br />2009{{--}}2010 | mládežnícke kluby = Enskede IK<br />Hammarby IF | roky = 2011<br />2012<br />2013{{--}}2017<br />2017{{--}}2023<br />2023{{--}} | kluby = [[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby IF]]<br />[[Djurgårdens IF (ženy)|Djurgårdens IF]]<br />[[Linköping FC (ženy)|Linköpings FC]]<br />[[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea F.C.]]<br />[[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]] | zápasy(góly) = 19 (0)<br />19 (1)<br />88 (5)<br />185 (11)<br />24 (5) | národné mužstvo = Švédsko WU15<br />Švédsko WU16<br />Švédsko WU17<br />Švédsko WU19<br />Švédsko WU23<br />[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]] | reprezentačné roky = 2008<br />2009<br />2009{{--}}2010<br />2011{{--}}2012<br />2013<br />2014{{--}} | reprezentačné zápasy(góly) = 2 (0)<br />8 (1)<br />18 (3)<br />24 (0)<br />4 (0)<br />123 (14) | pkupdate = 11. marcu 2025 | nmupdate = 17. júlu 2025 }} '''Magdalena''' „'''Magda'''“ '''Lilly Erikssonová''' (neprechýlene Magdalena „Magda“ Lilly Eriksson; * [[8. september]] [[1993]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magdalena Eriksson - Sveriges Olympiska Kommitté | url = https://sok.se/idrottare/idrottare/m/magdalena-eriksson.html | vydavateľ = sok.se | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = sv | url archívu = https://web.archive.org/web/20250912040007/https://sok.se/idrottare/idrottare/m/magdalena-eriksson.html | dátum archivácie = 2025-09-12 }}</ref> [[Štokholm]], [[Švédsko]]) je švédska profesionálka futbalistka. Hrá na pozícii stredného obrancu alebo ľavého obrancu v nemeckej najvyššej lige za FC Bayern Mníchov a za [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|švédsku futbalovú reprezentáciu]]. Na začiatku svojej kariéry hrala za Štokholmské kluby Hammarby IF a [[Djurgårdens IF (ženy)|Djurgårdens IF]]. V roku 2013 prestúpila do Linköpings FC, s ktorým vyhrala dvakrát Švédsky pohár a raz ligový titul vo švédskej najvyššej lige. V roku 2017 sa presťahovala do Anglicka a podpísala zmluvu s [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]. S Chelsea vyhrala [[Women's Super League]] (najvyššiu anglickú ženskú ligu) a zahrali vo finále Ligy majstrov žien v ročníku 2020/21. V roku 2020 bola vyhlásená za najlepšiu futbalistku Švédska. Spolu so svojou snúbenicou [[Pernille Harder]] sú známe obhajobou práv LGBTQ+ komunity a LGBTQ+ práv v športe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chelsea’s Pernille Harder And Magda Eriksson Proud To Be LGBTQ+ Ambassadors | url = https://www.forbes.com/sites/asifburhan/2020/12/16/chelseas-pernille-harder-and-magda-eriksson-proud-to-be-lgbtq-ambassadors/ | vydavateľ = Forbes | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = en | meno = Asif | priezvisko = Burhan}}</ref><ref name=":0">{{Citácia periodika|titul='We're powerful together': Harder and Eriksson on being a gay couple in football – video|url=https://www.theguardian.com/football/video/2019/aug/07/were-powerful-together-harder-and-eriksson-on-being-a-gay-couple-in-football-video|periodikum=The Guardian|dátum=2019-08-07|dátum prístupu=2025-08-06|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Nikhita|priezvisko=Chulani|meno2=Common|priezvisko2=Goal}}</ref> == Klubová kariéra == Klubovú kariéru začala v miestnom klube Enskede IK, ale otec jej poradil prestúpiť do [[Hammarby Fotboll (ženy)|Hammarby IF]], aby sa zlepšila v hre. Keď mala 17 rokov odohrala som prvý zápas za A tím Hammarby IF proti [[Umeå IK]] v sezóne 2011 v [[Damallsvenskan|švédskej prvej lige]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Anna Andersdotter | titul = Morsning Magda! | url = http://hammarbydamfotboll.se/index.php?option=com_content&view=article&id=422:morsning-magda&catid=38:foereningen&Itemid=167 | dátum prístupu = 2025-08-06 | url archívu = https://archive.ph/20140702003754/http://hammarbydamfotboll.se/index.php?option=com_content&view=article&id=422:morsning-magda&catid=38:foereningen&Itemid=167}}</ref> V novembri 2011 prestúpila do štokholmského tímu [[Djurgårdens IF (ženy)|Djurgårdens IF]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Damfotboll.com | titul = Hammarby tappar Magdalena Ericsson | url = http://damfotboll.com/nyheter/2011/11/hammarby-tappar-magdalena-ericsson | dátum prístupu = 2025-08-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120627142717/http://damfotboll.com/nyheter/2011/11/hammarby-tappar-magdalena-ericsson}}</ref> Za nich odohrala 19 zápasov a dala 1 gól, tím zostúpil do nižšej ligy a ďalšiu sezónu hrala za [[Linköping FC (ženy)|Linköpings FC]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Linköping Football Club – Together we stand, together we support | url = https://www.linkopingfc.com/?articleid=700 | vydavateľ = www.linkopingfc.com | dátum prístupu = 2025-08-06}}</ref> Po 5 rokoch v Linköpings FC podpísala dvojročnú zmluvu s [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]], ktorý hrá najvyššiu ženskú anglickú ligu (Women's Super League).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chelsea F.C. | titul = Ladies sign Sweden international | url = https://www.chelseafc.com/news/latest-news/2017/07/chelsea-ladies-sign-sweden-international1.html | dátum prístupu = 2025-08-06 | dátum archivácie = https://web.archive.org/web/20170718110033/https://www.chelseafc.com/news/latest-news/2017/07/chelsea-ladies-sign-sweden-international1.html}}</ref> V auguste 2018 predĺžila zmluvu do konca 2021.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Chelsea F.C. | titul = Eriksson extends and aims to be even better | url = https://www.chelseafc.com/en/news/2018/8/20/eriksson-extends-and-aims-to-be-even-better | dátum prístupu = 2025-08-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190411120555/https://www.chelseafc.com/en/news/2018/8/20/eriksson-extends-and-aims-to-be-even-better}}</ref> V roku 2019 sa stala kapitánkou tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magdalena Eriksson to captain Chelsea Women | url = https://www.chelseafc.com/en/news/article/eriksson-to-captain-chelsea-women | vydavateľ = www.chelseafc.com | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = en-gb}}</ref> V novembri 2020 zmluvu s Chelsea opäť predĺžila až do konca 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Captain Eriksson pens new deal | url = https://www.chelseafc.com/en/news/article/captain-eriksson-pens-new-deal | vydavateľ = www.chelseafc.com | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = en-gb}}</ref> Svoj stý zápas za Chelsea odohrala 9. decembra 2020 proti portugalskej Benfice v prvom zápase vyraďovacej fázy [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majsteriek]], ktorý vyhrali 5:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's Match Report: Benfica 0 Chelsea 5 | url = https://www.chelseafc.com/en/news/article/women-s-match-report--benfica-vs-chelsea | vydavateľ = www.chelseafc.com | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = en-gb}}</ref> Vďaka svojím výkonom, najmä po sezóne 2020/2021, v ktorej tím Chelsea vyhral [[Women's Super League]], sa stala jednou z najlepších obrankýň v [[Európa|Európe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Miedema, Kerr and the Women's Super League team of the season {{!}} Goal.com US | url = https://www.goal.com/en-us/lists/miedema-kerr-womens-super-league-team-of-the-season/zgm5e1fe11zw1nw6uppk9mqzd | vydavateľ = www.goal.com | dátum vydania = 2021-05-10 | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = en-US}}</ref> Počas 6 rokov pôsobenia v Chelsea odohrala viac ako 185 zápasov, vyhrala 10 trofejí. Na konci sezóny 2022/2023 spolu so svojou partnerkou [[Pernille Harder]] odišli z Chelsea.<ref>{{Citácia periodika|titul=Chelsea: Pernille Harder & Magdalena Eriksson to leave club in summer|url=https://www.bbc.com/sport/football/65632991|periodikum=BBC Sport|dátum=2023-05-18|dátum prístupu=2025-08-06|jazyk=en-GB}}</ref> === Bayern Mníchov === 1. júna 2023 boli Eriksson a Harder predstavené ako nové hráčky [[FC Bayern München (ženy)|Bayernu Mníchov]] v [[Fußball-Frauen-Bundesliga|ženskej Bundeslige]], s ktorým uzavreli trojročnú zmluvu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Chelsea: Bayern Munich sign Pernille Harder and Magdalena Eriksson from WSL champions|url=https://www.bbc.com/sport/football/65776529|periodikum=BBC Sport|dátum=2023-06-01|dátum prístupu=2025-08-06|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Bayern Munich sign Chelsea pair Pernille Harder and Magdalena Eriksson on three-year deals|url=https://www.skysports.com/football/news/11095/12894226/bayern-munich-sign-chelsea-pair-pernille-harder-and-magdalena-eriksson-on-three-year-deals|periodikum=Sky Sports|dátum prístupu=2025-08-06|jazyk=en-GB}}</ref> V decembrovom zápase Ligy majsteriek proti Ajaxu utrpela zlomeninu metatarzálnej kosti ľavej nohy, ktorá si vyžiadala operáciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = FC Bayern Munich | titul = MAGDALENA ERIKSSON HAS OPERATION ON BROKEN METATARSAL | url = https://fcbayern.com/frauen/en/news/2023/12/magdalena-eriksson-undergoes-operation-on-broken-metatarsal | dátum prístupu = 2025-08-06}}</ref> Do tímu sa vrátila marci 2024 po 3 mesiacoch ako náhradníčka v druhom polčase v zápase proti RB Leipzig, ktorý vyhrali 5:0. S Bayernom Mníchov vyhrala nemeckú ligu v sezóne 2023/2024. V sezóne 2023/2024 sa im podarilo vyhrať double, nemeckú Bundesligu a pohár (DFB Cup), a tiež vyhrali novovzniknutú súťaž World Sevens Football. V decembri 2025 zmluvu s Bayernom predĺžili do júna 2028.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | meno = FC Bayern | titul = Harder & Eriksson sign contract extensions with FC Bayern Women | url = https://fcbayern.com/frauen/en/news/2025/12/harder-and-eriksson-extend-contracts | dátum vydania = 2025-12-19 | dátum prístupu = 2025-12-19}}</ref> == Reprezentácia == V reprezentačnom tíme do 19 rokov vyhrala [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien do 19 rokov 2012|Majstrovstvá Európy žien do 19 rokov 2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hammarlund's inside track on finalists Sweden | url = https://www.uefa.com/womensunder19/news/0250-0c50fb9ce046-6672ff027fdb-1000--hammarlund-s-inside-track-on-finalists-sweden/ | vydavateľ = UEFA.com | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = en | priezvisko = Hammarlund | meno = Pauline}}</ref> V novembri 2013 ju trénerka Pia Sundhage zavolala do tréningového kempu Bosön [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|švédskeho národného družstva]]. Jej debut bol 8. februára 2014 v priateľskom zápase proti [[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsku,]] ktorý vyhrali 3:0. V roku 2016 vyhrala striebornú medailu na [[Futbal na Letných olympijských hrách 2016 – ženy|Letných olympijských hrách]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ERIKSSON Magdalena | url = https://www.rio2016.com/en/athlete/magdalena-eriksson | vydavateľ = Rio 2016 | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20161126055444/https://www.rio2016.com/en/athlete/magdalena-eriksson}}</ref> Odvtedy bola súčasťou národného tímu na každej medzinárodnej súťaži ako [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien|Majstrovstvá Európy]] [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|2017]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2022|2022]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magdalena Eriksson &raquo; Internationals | url = https://www.worldfootball.net/player_summary/magdalena-eriksson/4/ | vydavateľ = worldfootball.net | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = en}}</ref>, [[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2025|2025]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien|Majstrovstvá sveta]] [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|2019]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women's World Cup: Magdalena Eriksson is enthusiastic about next stages | url = https://www.chelseafc.com/en/news/article/women-s-world-cup--magdalena-eriksson-is-enthusiastic-about-next | vydavateľ = www.chelseafc.com | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = en-gb}}</ref>, [[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023|2023]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Women's World Cup 2023: Sweden veteran Caroline Seger to play at fifth World Cup|url=https://www.bbc.com/sport/football/65902530|periodikum=BBC Sport|dátum=2023-06-14|dátum prístupu=2025-08-06|jazyk=en-GB}}</ref> a na [[Futbal na Letných olympijských hrách 2020 – ženy|Letných olympijských hrách 2020]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tokyo Olympics: Can Magda Eriksson be the golden ticket for Sweden? | url = https://herfootballhub.com/is-magdalena-eriksson-the-golden-ticket-for-sweden-at-the-tokyo-olympics/ | dátum vydania = 2021-07-18 | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = en-GB | meno = Mia | priezvisko = Eriksson}}</ref>, na ktorých vyhrali striebornú medailu, po prehre proti [[Kanadské národné ženské futbalové družstvo|Kanade]] vo finálovom zápase po penaltách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Women Olympic Games 2021 Tokyo - Final | url = https://www.worldfootball.net/schedule/frauen-olympische-spiele-2021-tokyo/ | vydavateľ = worldfootball.net | dátum vydania = 2024-08-09 | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20220806203913/https://www.worldfootball.net/schedule/frauen-olympische-spiele-2021-tokyo/ | dátum archivácie = 2022-08-06 }}</ref> V novembri 2025 oznámila ukončenie reprezentačnej kariéry za Švédsko. V stanovisku uviedla, že to nebolo ľahké rozhodnutie, ale musela uprednostniť svoje zdravie po predchádzajúcich zraneniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magdalena Eriksson slutar i landslaget | url = https://www.fotbollskanalen.se/sverige/magdalena-eriksson-slutar-i-landslaget/ | vydavateľ = fotbollskanalen | dátum prístupu = 2025-11-17 | jazyk = sv}}</ref> == Osobný život == Jej matka je fínskeho pôvodu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ruotsin supertähdet odottavat Suomen kohtaamista EM-pettymyksen jälkeen – Chelsea-kapteenilta yllättävä paljastus: "Äitini on suomalainen" | url = https://yle.fi/a/3-12609281 | vydavateľ = Yle Urheilu | dátum vydania = 2022-09-05 | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = fi}}</ref> Je otvorene [[Lesbizmus|lesba]] a od roku 2014 je vo vzťahu s dánskou reprezentantkou [[Pernille Harder]]. V júli 2024 po viac ako desiatich rokoch spoločného života oznámili zasnúbenie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Pernille Harder: ‘I was the only girl in the team but they wanted to play with me’|url=https://www.theguardian.com/football/blog/2018/feb/13/pernille-harder-wolfsburg-denmark-champions-league-best-womens-players|periodikum=The Guardian|dátum=2018-02-13|dátum prístupu=2025-08-06|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Suzanne|priezvisko=Wrack}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Harder and Eriksson: ‘After the photo people wrote and said how much we’d helped’|url=https://www.theguardian.com/football/2019/aug/07/magda-eriksson-pernille-harder-kiss-womens-world-cup-common-goal|periodikum=The Guardian|dátum=2019-08-07|dátum prístupu=2025-08-06|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Nick|priezvisko=Ames}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Pernille Harder & Magdalena Eriksson: Chelsea's football power couple|url=https://www.bbc.com/sport/football/54931693|periodikum=BBC Sport|dátum=2020-11-14|dátum prístupu=2025-08-06|jazyk=en-GB}}</ref> Eriksson a Harder pracujú s charitatívnou organizáciou Common Goal a zaviazali sa venovať 1 % zo svojich platov na riešenie sociálnych problémov vo futbale. Obe sa tiež zasadzujú za rovnosť a práva LGBTQ+ komunity v športe.<ref name=":0" /> V detstve predpokladala, že jej priezvisko sa píše s C, pretože tak ho písal jej otec. Keď mala 17 rokov a pozrela sa do pasu, zistila, že sa v skutočnosti píše s K. Preto sa jej priezvisko často píše nesprávne ako „Ericsson“ namiesto správneho „Eriksson“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = "Det är min pappa som har lurat mig" | url = https://www.expressen.se/sport/fotboll/landslaget/det-ar-min-pappa-som-har-lurat-mig/ | vydavateľ = www.expressen.se | dátum vydania = 2016-09-26 | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = sv | meno = Mats | priezvisko = Bråstedt}}</ref> Eriksson má bakalársky titul z politológie a absolvovala kurz feministickej teórie a intersekcionálnej analýzy moci.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eriksson hemma – gör inte som Zlatan | url = https://www.aftonbladet.se/a/AdwkQM | vydavateľ = www.aftonbladet.se | dátum vydania = 2020-04-10 | dátum prístupu = 2025-08-06 | jazyk = sv | meno = Foto: Petter Arvidson / | priezvisko = Bildbyrån}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Magdalena Eriksson|1302959097}} {{DEFAULTSORT:Erikssonová, Magdalena}} [[Kategória:Švédske futbalistky]] [[Kategória:Osobnosti zo Štokholmu]] [[Kategória:LGBT športovci]] aprzvs2ch31b0gcd3bjwx22filovyc4 Diskusia s redaktorom:Safíček 3 736220 8256403 8255527 2026-08-01T18:03:18Z Teslaton 12161 /* Patrolling (2) */ + 8256403 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=Spider 001757}} --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:43, 10. september 2025 (UTC) {{Experimenty2}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:39, 3. apríl 2026 (UTC) :Môžem sa opýtať za čo presne? Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:46, 3. apríl 2026 (UTC) ::Môžeš - za Lesopark i ZŠ. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:05, 3. apríl 2026 (UTC) :::Lesopark nemá zdroje a ZŠ má zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:09, 3. apríl 2026 (UTC) :::A inak diki inšpiroval som sa Tebou a teraz pozerám posledné úpravy --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:11, 3. apríl 2026 (UTC) ::::Pekné od teba, len potrebuješ trochu praxe; napr. urgent sa nevkladá na staršie články, ref. nepatrí pred text, IB ide vždy do úvodu článku a pod. Pozri si manuál a budeš podstatne zorientovanejší. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:17, 3. apríl 2026 (UTC) :::::Pls pošleš manuál? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:18, 3. apríl 2026 (UTC) ::::::Máš ho v uvítacej šablóne... A tu: [[Wikipédia:Príručka]].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:20, 3. apríl 2026 (UTC) [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 20:57, 3. apríl 2026 (UTC) :Láskavo prestaň upravovať pravdivé informácie pod anonymným profilom a pridávať mi sem toto --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:02, 3. apríl 2026 (UTC) ::Všetky tvoje doterajšie úpravy sú na prd. Láskavo prestaň ničiť obsah wikipédie a nájdi si inú zábavku pre deti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-20335-96|&#126;2026-20335-96]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-20335-96|diskuse]]) 21:04, 3. apríl 2026 (UTC) :::Na prd možno pre teba. Teraz pozerám a pod anonymným profilom vymazávaš všetko čo Ti príde pod ruku. Láskavo keď chceš robiť takéto veci sa prihlás. Aby ťa niekto nespoznal že robíš takéto veci --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:05, 3. apríl 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:Safíček|Safíček]] Nedávaj pls. ľuďom na DS nepravdivé šablóny ako <code>{{Tl|Vandalizmus2}}</code>, ktorá oznamuje správcovský zásah (ktorý, nebol vykonaný). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:27, 3. apríl 2026 (UTC) :::::On mi ich sem dával. Dal som mu ju oprávnene za výmenu aktualizovaných informácií za zastaralé na stránke Trenčín a neustále vymazáva moje články --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:30, 3. apríl 2026 (UTC) :::::: Pri aktualizácii info. v článku o [[Trenčín|Trenčíne]] (a iných) treba podopĺňať ku tvrdeniam zdroje. == Podvodník == Ja tu nechcem mať toho podvodníka @[[Redaktor:~2026-20335-96|~2026-20335-96]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:28, 3. apríl 2026 (UTC) :Je vo zvyku diskusie na Wiki nemazať, je ale prípadne možnosť skryť hanlivé slová. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:33, 3. apríl 2026 (UTC) ::Aj keby som upravil zdroje tak mi to aj tak vymaže tak načo sa s tým trápiť --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:41, 3. apríl 2026 (UTC) == Blok == Zdravím! Odporúčam trochu vychladnúť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 22:45, 3. apríl 2026 (UTC) :Dobrý deň! Už som uviedol zdroje --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:54, 3. apríl 2026 (UTC) ::Akurát mi nejdú poslať --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:55, 3. apríl 2026 (UTC) {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:12, 4. apríl 2026 (UTC) :Ja sa tu na Vás môžem vyprdnúť. Neviem čo bereš za nezmysly ale žiadne som nepridával. Prečítaj si príručku. Ja dám niečo zmažú mi. Dám vandalovi vandalizmus zmaže si ho. Tak si ho aj ja zmažem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:10, 4. apríl 2026 (UTC) ::Urobíš veľmi múdro, keď svoj čas využiješ mimo wiki. Nateraz všetko úpravy vandalského charakteru. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 09:31, 4. apríl 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] má úplnú pravdu, urobíš múdro, keď využiješ svoj čas inak. Podľa toho čo som čítal v sekciách nižšie, tak na Wikipédiu neprispievaš veľmi priaznivo. Podľa štatistík máš vytvorených 64 článkov z toho 17 bolo zmazaných a ty žiadaš o rollback a hlasovacie právo. A taktiež hovoriť redaktorovi, ktorý prispieva 20 rokov, že si má prečítať príručku je fakt iný level. --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 15:37, 20. jún 2026 (UTC) :::Konkrétne, ktorému redaktorovi, ktorý tu prispieva už 20 rokov som to napísal? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:42, 20. jún 2026 (UTC) == Hlasovanie + lepenie šablón == Nazdar, prosím Ťa, nemá zmysel, aby si hlasoval, keďže nemáš hlasovacie právo. Tu si môžeš pozrieť podmienky: [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie]]. Ďalšia vec je lepenie šablón UU na diskusné stránky redaktorov...ako áno je to záslužná činnosť, len s tvojím počtom editov a ak sa ešte prihliadne k tomu aké edity to väčšinou boli, to pôsobí skôr smiešne (ak si ten človek pozrie, kto mu tam ten urgent nalepil). --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:36, 20. apríl 2026 (UTC) :Ahoj Diki za info o tom hlasovaní. Nevedel som, že nemám hlasovacie právo. Som tu jeden z novších a ešte sa učím :-). To UU dávam len tam kde aj podľa pravidiel sú články, ktoré nespĺňajú pravidlá. A k tomu na tej mojej diskusnej stránke… to bolo asi pred mesiacom, keď tu bol nejaký anonym a stále vymazával moje články. Takže Diki --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:41, 20. apríl 2026 (UTC) :Ano k tomu hlasovaciemu právu mám len 100 úprav tak sa posnažím dodávať správne a pravdivé informácie :-). --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:44, 20. apríl 2026 (UTC) ::Ja chápem kam tie urgenty dávaš, len to môže pôsobiť zvláštne, preto len odporúčam, aby si konkrétne túto činnosť nechal skôr na zavedenejších redaktorov...zatiaľ. Čo sa týka toho spred mesiaca, ono za prvé, ty si tu reálne úplně rovnaký anonym...a veľká časť z nás. Ako z tvojho nicku toho o tebe človek nezistí viac než z IP adresy spomínaného redaktora, takže okrem ľudí, ktorí sa tu zaregistrovali pod svojím reálnym menom (alebo ho nemajú uvedené na redaktorskej stránke), sme čo sa týka anonymity na rovnakej úrovni ako neprihlásení redaktori. Okrem toho, ten ktorý ti „mazal články“ 1. je dlhoročný redaktor, ktorý sa pred časom rozhodol prispievať z IP adresy, nie je to nejaký vandalizujúci anonym a 2. on ti tie články nemazal, článok môže zmazať len admin, on ich len navrhoval na zmazanie a keďže s tým admini súhlasili, tak asi tie veci na zmazanie boli. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:53, 20. apríl 2026 (UTC) :::Ďakujem za tvoj názor veľmi si ho vážim a budem sa snažiť orientovať sa podla neho. Vidím, že si vzdelaný a vieš zaobchádzať s ľuďmi :) --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:17, 20. apríl 2026 (UTC) Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201025]: zdôvodnenie ''„Treba doplniť niektoré informácie“'' je dokonale vágne s má pridanú hodnotu blízku nule. Ak nedokážeš sformulovať konkrétne relevantné nedostatky, nechaj pls. vkladanie takýchto šablón na skúsenejších redaktorov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:59, 20. apríl 2026 (UTC) :Ďakujem za tvoj názor ale musím sa ohradiť ak Ti to nebude vadiť. Pozrel som si hlasovanie a diskusiu a podľa nej som tam pridal túto šablónu. Áno priznávam ''popis som mohol dať lepší''. Každopádne keby si niečo chcel dodať táto diskusná stránka je otvorená. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:20, 20. apríl 2026 (UTC) ::Opätovne môžem len odporúčať čo sme ti už dvaja nezávisle uviedli vyššie: skús sa pre začiatok sústrediť na jednoduchšie veci (a tie dotiahnuť do stavu, aby to nemalo skôr charakter experimentov), nie na údržbu, oznamy a pod. Vyžaduje to nadobudnúť určitú prax, aby to bolo zmysluplné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:25, 20. apríl 2026 (UTC) Už som raz upozorňoval v zhrnutí k revertu, zjavne márne, takže ešte raz na margo [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201372]: nové príspevky, vrátane upozornení, sa štandardne pripájajú na koniec diskusnej stránky. Nevkladaj ich prosím ľuďom na začiatok DS ani inde voľne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:10, 21. apríl 2026 (UTC) == Wikilinkovanie == Plus na margo vkladania wl. ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8201355]: wikilinkuje sa spravidla prvý výskyt výrazu v článku, v prípade rozsiahlejších čl. prichádza do úvahy aj prvý výskyt v rámci každej sekcie. Hustejšie (na spôsob 7× wl. na stranu [[Strana rešpektu a slobody|TISZA]] v rámci jednej sekcie) je to vyložene kontraproduktívne. Nerob to pls. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:15, 21. apríl 2026 (UTC) == Vkladanie šablóny Na zmazanie == Pri vkladaní šablóny a zakladaní hlasovania dodržuj prosím postup uvedený v š. {{tl|Na zmazanie}}. Hlasovaciu stránku treba založiť preklikom z vloženej šablóny – vloží to tam vzor štruktúry hlasovania, vrátane nadpisu, kde treba vyplniť wl. na článok, nie odtiaľ nadpis odmazať a začať hneď zdôvodnením ako v prípade [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8201370]. Plus potom na koniec zdrojáku [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]] treba následne doplniť odkaz na nové hlasovanie v tvare <code><nowiki>{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol}}</nowiki></code> a do zhrnutia ideálne dtto. vo forme wl., tzn. <code><nowiki>[[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Elektrokotol]]</nowiki></code>, aby mali ostatní link na nové hlasovanie k dispozícii priamo z watchlistov a posledných úprav. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:40, 21. apríl 2026 (UTC) == Presun == Ahoj, článok máš na [https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:Saf%C3%AD%C4%8Dek/pieskovisko pieskovisku].--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:04, 4. máj 2026 (UTC) :Ďakujem ako ho potom dat ako normalny? @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:06, 4. máj 2026 (UTC) ::Presunie sa. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:08, 4. máj 2026 (UTC) :::Ako? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:11, 4. máj 2026 (UTC) ::::Stačí napísať do diskusie a ak bude OK tak sa presunie... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:12, 4. máj 2026 (UTC) ::::Ako nič :)) Najskôr treba článok urobiť do stavu, aby zodpovedal kritériám. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:13, 4. máj 2026 (UTC) :::::Ďakujem už len posledná otázka musím uvádzať pri uložení aj popis zmien v pieskovisku? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 17:16, 4. máj 2026 (UTC) :::::::Kvôli prehľadu áno, no predovšetkým rob väčšie úpravy, aby ich nebolo sto... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:20, 4. máj 2026 (UTC) ::::::Ani, nie ale je to lepšie. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:18, 4. máj 2026 (UTC) :Môžem Vás prosím poprosiť o kontrolu môjho článku '''Lov slov junior''' na mojom [[Redaktor:Safíček/pieskovisko|pieskovisku]]? Poprípade aby ste mi povedať čo upraviť/pridať. Ďakujem! :@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]]@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:39, 4. máj 2026 (UTC) Prestaň pridávať ostatným redaktorom šablóny do diskusií, tvoje pôsobenie je vcelku jedna veľká bieda, nemáš na to, aby si o tom rozhodoval. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:37, 6. máj 2026 (UTC) :Pozri sa na svoje. @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:39, 6. máj 2026 (UTC) ::A mimochodom si v zlej sekcii --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:40, 6. máj 2026 (UTC) Nerozumieš? Nepridávaj šablóny na diskusné stránky, ich správnosť nevieš posúdiť. Prestaň otravovať ostatných redaktorov.--[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-27065-36|&#126;2026-27065-36]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-27065-36|diskuse]]) 20:43, 6. máj 2026 (UTC) :Môžeš láskavo prestať? Pridal som Ti akurát Experimenty za to, že si na stránke [[Lov slov junior]] vymazával niektoré informácie a ešte si ani nepopísal zmeny. Keď sa chce o tom človek porozprávať s Tebou tak si to hneď vymažeš @[[Redaktor:~2026-27065-36|~2026-27065-36]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:49, 6. máj 2026 (UTC) == Rollback == Formálně: žádost skončila neúspěšně, podle [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami]] ''Neúspešnú žiadosť je možné opakovať najskôr za 1 mesiac od jej uzatvorenia''. Doporučuji však vzít si poučení z námitek tam a teprve po jejich vyřešení podávat novou žádost. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 07:44, 7. máj 2026 (UTC) == Trúsenie substubov == {{Urgentne upraviť autor|Michael Patrick Kelly}} {{Urgentne upraviť autor|Súprava metra 81-71M}} Nezakladaj tu prosím ďalšie podobné substuby bez dotiahnutia starších pokusov do príčetného stavu a rozsahu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:25, 7. máj 2026 (UTC) :Okej. Vieš zmazať obidva články prosím?@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:52, 7. máj 2026 (UTC) ::Pokiaľ máš v úmysle ich v horizonte dvoch týždňov dopracovať na zmysluplné články so všetkými náležitosťami, je na to priestor. Len prosím nezakladaj ďalšie drafty v takomto stave, treba ísť krok po kroku a najprv dotiahnuť jeden článok, až potom sa púšťať do zakladania ďalších. Ak ich dopracovať neplánuješ, daj vedieť, v takom prípade bude skutočne rozumnejšie vymazať ich hneď. Kým na nich neparticipovalo viacero redaktorov, nie je problém vymazať ich na žiadosť autora. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:01, 7. máj 2026 (UTC) :::Áno môžeš ich vymazať. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:16, 7. máj 2026 (UTC) ::::Ak si dokázal preložiť prvý odsek z češtiny, prečo to nerozšíriš a neurobíš z toho akceptovateľný článok? Ešte si riadne nezačal a už sa vzdávaš... Ak články existujú v niekoľkých jazykových verziách, majú dostatočnú významnosť. Editovať sa naučíš iba trpezlivosťou, tak to nevzdávaj a urob niečo zmysluplné. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 20:48, 7. máj 2026 (UTC) :::::No lenže prekladače už sú na toľko vysoelé že väčšinou to prekladajú úplne správne a možem sa smažkť amo chcem ale na konci mi väčšinou ukáže Nepreložený text 100% alebo 90% a nechce ma to pustiť.@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 05:17, 8. máj 2026 (UTC) ::::::Koľkože máš rokov? Preklad z češtiny by si mohol zvládnuť bez prekladača :) --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:07, 8. máj 2026 (UTC) :::::::Veď ho dáva automaticky@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:12, 8. máj 2026 (UTC) ::::::::Som hľadal kde sa dá vypnúť ale nenašiel som@[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 09:14, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Dá sa tento nástroj ignorovať (križíkom zatvoriť), skopírovať si cudzojazyčný obsah a preložiť manuálne. Vtedy máš istotu, že text je zmysluplne preložený (pokiaľ dobre ovládaš SJ i ČJ), vrátane wikilinkov a šablón. Ak je to nad tvoje schopnosti, skúšaj menšie úpravy, kde si časom osvojíš všetky potrebné zručnosti. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 09:17, 8. máj 2026 (UTC) :::::::::Vykopírovávať do iného tabu idú rovnako dobre aj tie strojovo preložené odseky z pravého stĺpca prekladača. Čo neznamená, že je žiadúce plošne obchádzať prah úprav prekladu, vo väčšine prípadov tam rôzne manuálne korektúry sú nevyhnutné, okrem významových a štylistických aj mnohé technické (nežiadúce medzery pred/za interpunkciou, citácie zdrojov, wikilinky, atď.). Bez precíznej kontroly a dolaďenia vetu po vete (a zdroj po zdroji) sú výsledky zvyčajne nevyhovujúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 8. máj 2026 (UTC) == Rýchle vs pomalé zmazanie == Ahoj! Keď vyprší urgent a článok nie je dostatočne upravený stačí dať {{tl|Zmazať lebo}}, čiže rýchly výmaz. Hlasovanie by sa malo spúšťať len pri nejasných situáciách. Odkazujem na [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Papito_flows&diff=next&oldid=8203541 tento prípad].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:50, 9. máj 2026 (UTC) :Aha nevedel som. Ďakujem@[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:53, 9. máj 2026 (UTC) :Snažím sa byť užitočný :-). Zaoamätám si --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:57, 9. máj 2026 (UTC) == Pokusy o hlasovania a ďalšie aktivity == Zdravím. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8211402]: pred pokusmi o hlasovania bez hl. práva, vyjadrovania sa k veciam, návrhmi na mazania a rôznymi ďalšími procedurálnymi, údržbovými a technickými aktivitami, skús prosím najprv získať track record jednoduchších zmysluplných aktivít – napr. základnej encyklopedickej tvorby v podobe, ktorá tu bude môcť zostať. Bude to prínosné pre teba aj pre ostatných. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:39, 9. máj 2026 (UTC) :Veď mám hlas. právo @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:40, 9. máj 2026 (UTC) ::Nie, nemáš. Treba 200+ úprav v hlavnom [[Pomoc:Menný priestor|mennom priestore]] (ktoré ale pls. získavaj pokiaľ možno prirodezným spôsobom, tzn. príčetnými úpravami s jasnou pridanou hodnotou, nie umelou honbou za hl. právom, ktoré aj tak nedokážeš v súčasnom stave zmysluplne využiť), navyše k momentu začiatku hlasovania, nie spätne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:47, 9. máj 2026 (UTC) :::Aha lebo sa dostala ku mne informácia, že mám. @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 22:58, 9. máj 2026 (UTC) ::::Áno, zazrel som, no nebola správna. Príspevky v NS0 viď [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne%3APr%C3%ADspevky&target=Saf%C3%AD%C4%8Dek&namespace=0]. Bez ohľadu na to, pls. fakt skús pokojne, postupne. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:11, 9. máj 2026 (UTC) ::::Čo sa týka urgentov po lehote, nie je žiadúce dávať ich na hlasovania keď ešte lehota ani poriadne nevypršala, má zmysel počkať ešte minimálne týždeň, či sa toho niektorý admin nechytí a nezmaže to alebo inak nevyrieši. Zakladať hlasovania má zmysel, keď už to tam trčí neprimerane dlho. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:23, 9. máj 2026 (UTC) == Vyjasnenie situácie == Neviem prečo obťažuješ nových redaktorov [[Diskusia s redaktorom:Nové Zámky Sentinels|svojimi blbými poznámkami]]... atď. Ten článok môže asi ťažko vytvoriť, keď je encyklopedicky nevýznamný, a nepatrí ani na redaktorskú stránku. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31351-42|&#126;2026-31351-42]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31351-42|diskuse]]) 19:15, 25. máj 2026 (UTC) :Za to Crown Plaza sa ospravedlňujem to som Vám klikol na zlú úpravu až teraz si to uvedomujem. Nepíšem nikomu blbosti. Áno teraz keď sa na to pozerám spätne tak to je len nejaký malý klub. Idem to odstrániť ale stále to nie sú experimenty. Ďakujem @[[Redaktor:~2026-31351-42|~2026-31351-42]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:19, 25. máj 2026 (UTC) ::A tiež by sa mohol prestať hrať na správcu wikipédie a obťažovať ostatných redaktorov, neprináleží ti to. Máš nulové zásluhy, nulovú tvorbu článkov a nulové skúsenosti z tvorbou wikipédie. Odporúčam sa radšej venovať tvorbe článkov, aj keď v tvojom prípade to je rovnako jedna veľká bieda. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31351-42|&#126;2026-31351-42]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31351-42|diskuse]]) 19:25, 25. máj 2026 (UTC) :::Pardón asi sme sa neporozumeli. Mohol by som sa opýtať kde sa hrám na správcu wikipédie a kedy obťažujem redaktorov? A nulovú tvorbu článkov atď. si zdovolením vyprosujem @[[Redaktor:~2026-31351-42|~2026-31351-42]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:28, 25. máj 2026 (UTC) ::::Znova opakujem, neobťažuj nových redaktorov svojimi hlúpymi pripomienkami. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31351-42|&#126;2026-31351-42]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31351-42|diskuse]]) 19:48, 25. máj 2026 (UTC) :::::Idem ťa nahlásiť správcom. Normálne niečo vysvetľujem a ty si prídeš a vymažeš to. Prídeš si sem pred 40min máš 12 úprav aj to skoro žiadne v Hlavnom mennom priestore a hráš sa tu na pána veľkého prosím prestaň --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:50, 25. máj 2026 (UTC) ::::::Nič nenahlasuj a naozaj, nerieš veci, na ktoré nemáš dostatok praxe a schopnosti posúdiť ich zmysel. Nie všetko je nutné komunikovať cez DS. Nechaj túto prácu na zavedených redaktorov a ak chceš wiki pomôcť, uč sa od základov.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:53, 25. máj 2026 (UTC) :::::::Pardón ale ak sa môžem opýtať, ktorého redaktora som tak otravoval ako spomínal @[[Redaktor:~2026-31351-42|~2026-31351-42]]? Celé poobedie sa tu snažím niečim prispievať a potom sem večer zas príde nejaký anonym, ktorý tu je 40 minút má 12 úprav aj tak väčšinu nie v Hlavnom mennom priestore a začne akurát všetkým pridávať Experimenty a pod. čo si nemyslím, že je správny prístup. Ďakujem @[[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:57, 25. máj 2026 (UTC) ::::::::To dieťa tu prišlo ako veľká voda, nič nevytvorilo, a vy si s ním neviete spraviť poriadok? --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31351-42|&#126;2026-31351-42]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31351-42|diskuse]]) 19:59, 25. máj 2026 (UTC) :::::::::Najskôr sa pozrite na svoje správanie a potom hodnotte iných. Snažil som sa to s Vami vyriešiť pokojne ale vy nie --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:03, 25. máj 2026 (UTC) ::::::::::Ty nič nerieš, keď chceš tvor články, ty tu nie si nato aby si niečo riešil, nemáš na to kompetencie ani skúsenosti. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-31351-42|&#126;2026-31351-42]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-31351-42|diskuse]]) 20:06, 25. máj 2026 (UTC) :::::::::::A hovor aj o sebe --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 20:10, 25. máj 2026 (UTC) == Dopĺňanie wikilinkov == Zdravím. Na margo úprav ako [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8219713]: wikilinky prosím dopĺňaj výhradne v tematických oblastiach, v ktorých máš nejaký prehľad. Prvý doplnený wl. na obdĺžnik je tam síce triviálny (a trochu nadbytočný), ale v zásade neškodný odkaz. No stereotyp a dedičnosť sú výrazy, z ktorých wl. by mali zmysel nanajvýš na príslušné odborné výrazy z oblasti UML resp. OOP ([[:en:stereotype (UML)]], [[:en:inheritance (object-oriented programming)]]), wl. na bežné všeobecné významy tých slov sú tam zavádzajúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:51, 25. máj 2026 (UTC) :Som neskontroloval dobre čo to automaticky vyplulo :) Ok budem si pamätať --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:05, 25. máj 2026 (UTC) == Vítanie == Ahoj, s vítaním chvíľu čakaj, najmä u IP. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 21:36, 25. máj 2026 (UTC) == Upozornenie == Skúsim ešte raz explicitne: venuj sa prosím nateraz výhradne zmysluplnej redaktorskej aktivite primeranej skúsenostiam, tzn. písaniu článkov z nejakej oblasti, v ktorej máš nejaký rozhľad, prípadne zmysluplným úpravám existujúcich článkov. Nerieš údržbu, patrolling, vítania, komunikáciu s redaktormi, procedurálne veci, pretože ti na to zatiaľ chýba prax a cit pre posúdenie primeranosti a kontextov. Je to už N-tá spätná väzba zo strany viacerých zavedených redaktorov, no stále v tom máš tendenciu pokračovať. Ak tento prístup nezmeníš, nezostane bohužiaľ než to riešiť blokom. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:47, 25. máj 2026 (UTC) == Jan Macák == Na margo úprav [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Saf%C3%AD%C4%8Dek?offset=202605262044&limit=3]: # keď meníš v ozdrojovanom článku akýkoľvek údaj (ako tu miesto narodenia, počet odberateľov), nemeň ho pls. bez aktualizácie a/alebo doplnenia citácií zdrojov, z ktorých dotyčná vec vyplýva. # keď meníš niektorý údaj, zmeň ho pokiaľ možno konzistentne všade, nie že necháš niečo v infoboxe, niečo iné zase v úvode, atď. # to [[Opočno (okres Rychnov nad Kněžnou)|Opočno]] si odkázal raz správne (<code><nowiki>[[Opočno (okres Rychnov nad Kněžnou)|Opočno]]</nowiki></code>), raz len ako odkaz na rozlišovačku (<code><nowiki>[[Opočno]]</nowiki></code>). # do IB parametra <code>Vzdelanie</code> nepatrí voľný pokec, viď aj popis parametrov š. {{tl|Infobox Youtuber}}, patrí tam vysoká škola (ako sa to po tebe pokúsil upraviť Pe3kZA [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8220233] no ty si to obratom revertol). Daj to pls. do poriadku, inak to je to súce na revert/rollback. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:01, 26. máj 2026 (UTC) :Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8220585]: výborné, upravil si tam dve veci, z toho jednu chybne, všetko ostatné si nechal tak. S takýmto prístupom sa prosím do úprav radšej vôbec nepúšťaj. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:38, 28. máj 2026 (UTC) == Štefan Repka Gorals == Už ti to tu bolo oznámené x-krát. Nepúšťaj sa prosím do vecí v ktorých sa nevyznáš a nevieš ako ich urobiť. Na hlasovanie o zmazaní sa dávajú staršie články. Novovytvorené nevyhovujúce články sa dávajú buď na urgentnú úpravu, alebo na rýchle zmazanie, nehlasuje sa o nich. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:43, 7. jún 2026 (UTC) Tak teda ešte raz. Nerob patrolu, údržbu, nelep do článkov šablóny a nepíš redaktorom upozornenia na diskusné stránky. S prepáčením, za niekoľko desiatok minút sa ti tu podarilo narobiť taký bordel, čo nezvládnu ani niektorí vandali. Teraz je ten článok zároveň na rýchle zmazanie aj na urgentnú úpravu. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 19:11, 7. jún 2026 (UTC) :Hotovo opravené --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:30, 7. jún 2026 (UTC) ::Nie nič nie je opravené, nemôžeš si len tak vytvoriť ľubovoľnú šablónu a začať to niekam lepiť. Takéto veci sa najskôr diskutujú v Kaviarni. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 19:35, 7. jún 2026 (UTC) Okrem toho teda, z pieskoviska sa nepremiestňuje, ale normálne kopíruje pomocou Ctrl+C a Ctrl+V, premiestnením tam ostáva všetka pôvodná história pieskoviska, čiže teraz máš v histórii tej šablóny úpravy, ktoré si robil na ZŠ Bezručova.... --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 19:38, 7. jún 2026 (UTC) ::Pridávam sa k apelu. Prosím ťa, neskúšaj vytvárať nové šablóny, ktoré potom rovno vkladáš do článkov. Nové šablóny treba najprv prediskutovať v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]], pričom vytvárať by ich mal človek s už dostatočnou technickou zbehlosťou na Wikipédii. ::Odporúčam sa radšej venovať písaniu alebo úprave článkov, nech sa najprv poriadne naučíš, ako to na slovenskej Wikipédii chodí. {{Úsmev|:-)}} --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 22:39, 7. jún 2026 (UTC) == Diskusie == Ahoj, opätovne, prosím, prestaň písať iným redaktorom "rady" do diskusií. Nemáš na to skúsenosti a odhad. Osobne ani nechápem ako ti vôbec môže napadnúť, že si ten správny kamdidát, ktorý by mal dávať rady iným ako upraviť článok, keďže články, ktoré si tu zatiaľ vytvoril boli v podstate takmer všetky vyslovene katastrofálne a aj tak väčšine z nich dopadla. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:54, 15. jún 2026 (UTC) :Chcel som niekomu pomôcť a za druhé rady, ktoré som mu dal boli správne a použiteľné takže v tom nebidím problém. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 18:56, 15. jún 2026 (UTC) ::Problém je v tom, že tie rady nie sú správne a píšeš im v niektorých prípadoch vyložené hlúposti, ako píšem, nemáš na to zatiaľ ani náhodou skúsenosti a odhad. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 18:59, 15. jún 2026 (UTC) :::Ak Ťa môžem poprosiť citovať sem tie hlúposti Ďakujem --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:00, 15. jún 2026 (UTC) ::::Tak nesprávne bolo doteraz takmet všetko, čo si niekomu poradil a ja fakt nemam čas a chuť spätne prechádzať, čo si všetko kde popísal, ale tak napríklad tu máš z poslednej diskusie: ''ale každopádne článok je príliš podrobný. Skúste ho dať do trochu menej podrobnej podoby.'' Ako nájsť ako chybu na tamtom článku práve to, že je podrobný, to už je fakt "iný level". --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 19:05, 15. jún 2026 (UTC) :::::Je pravda, že je príliš podrobný. Aspoň podla mňa článok o osobnosti by nemal obsahovať také podrobné informácie ako kde bývajú jeho deti atď… --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:08, 15. jún 2026 (UTC) ::::::To o deťoch tam byť nemusí, v tom máš náhodou pravdu, ale keď už to takto trebalo napísať do tej diskusie a nie to, že je článok podrobný, to je ničnehovoriaci blábol. Jednoducho, platí to čo som napísal, zatiaľ sa nesnáž pomáhať, lebo to sám nevieš a ak aj niečo vieš tak to absolútne nevieš odomunikovať. Ani nehovoriac, že o "každej veci" diskutuješ v xy vláknach a neustále dopĺnaš nejaké drobnosti čo do tej diskusie ešte podľa teba patria. Toto NIE JE diskusné fórum. To je fakt taký problém si zobrať k srdcu to, čo sme ti tu už radaili mnohí a najskôr sa tu naučiť orientovať? To posledné je renícka otázka. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 19:15, 15. jún 2026 (UTC) :::::Vyjadril som sa aj k iným chybám --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 19:09, 15. jún 2026 (UTC) :::{{Re|Gitanes232}} Ak chceš dávať feedback, treba upozorniť priamo a konkrétne. Pridať diffy. Ak nemáš čas prechádzať úpravy bude lepšie nekomentovať, aby z komentára nebol „ničnehovoriaci blábol“ :)--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:27, 16. jún 2026 (UTC) ::::Sorry za neskorú odpoveď. V zásade by som aj súhlasil, keby išlo o nejaké dávanie feedbacku, čo som v tomto prípade skutočne nerobil. To už som skúsil - a nie sám - pred časom a bez akéhokoľvek výsledku. V tomto prípade bol môj cieľ jediný a to zamedziť činnosti, ktorú v tej chvíli robil. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 11:25, 22. jún 2026 (UTC) == Blok (2) == Blok na 3 dni pre opakované aktivity nezodpovedajúce skúsenostiam, napriek množstvu upozornení. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:28, 15. jún 2026 (UTC) : {{Re|Teslaton}} Wikipedie bude přitahovat takřka vždy mladé a/nebo nevyzrálé lidi. Mohu mluvit i z vlastní zkušenosti, že jde o způsob realizace, sociálních vazeb a sebenaplnění, možnost vzdělávat se a být užitečný (i když na začátku se to nedaří). Právě z nich se ale mohou odvozovat zkušení redaktoři (z menšiny, kus pak s VŠ, partnerským životem, prací, ... na Wiki zapomene – a je to tak správně). Ostrý feedback je někdy potřeba, aby stimuloval takového redaktora správným směrem. Ale nemyslím si, že blok na 3 dni je v tomto případě ukázka takového feedbacku, vyzrálosti a že je v duchu pravidel (i za osobní útoky se většinou blokuje jen na 24 hodin, pokud vůbec – na rozdíl od osobních útoků nelze pochybovat o tom, že uživatel jedná v dobré vůli). [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 21:20, 15. jún 2026 (UTC) ::Nevidím inú cestu, slovná spätná väzba (a že jej bolo vcelku dosť) tu zjavne nateraz nezaberá. V skrátení nevidím problém, ak zaznie nejaký náznak toho, že pán adresát berie výhrady na vedomie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:24, 15. jún 2026 (UTC) :Ospravdlňujem sa s prísľubom tvorby nových článkov a upravovania starších. Nebudem sa už motať do vecí pre skúsenejších redaktorov. S pozdravom --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 04:59, 16. jún 2026 (UTC) ::Na základe ospravedlnenia som odblokoval úplne. ::{{Re|Teslaton}} Príliš prísny blok v pomere k činom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:24, 16. jún 2026 (UTC) :::[[xtools:pages/sk.wikipedia.org/Safíček|Articles]] zo 6 počinov vydržali 2 = skôr treba najskôr študovať ako majú články na Wiki vyzerať ([[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok]], [[Wikipédia:Váš prvý článok]], [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka]] či [[Redaktor:Fillos X./Príručka]]) a potom riešiť kadečo iné... :-). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:27, 16. jún 2026 (UTC) :::Nemyslím. Dlhodobé obťažovanie aktivitami mimo kompetencií a skúseností, bez zmysluplnej odozvy na netriviálne množstvá upozornení, na to mi 3-dňový blok príde adekvátny. 24h si človek, ktorý tu nie je non-stop ani nemusí všimnúť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:06, 16. jún 2026 (UTC) == Patrolling == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8234083]: znova, nerob pls. insitné pokusy o patrolling a korektúry. Je to zle z viacerých nezávislých aspektov: 1. nejde o dostatočnú jazykovú úpravu toho strojovo preloženého junku. 2. do toho (snáď) citátu v úvode to tak či tak nepatrí, aj keby to zrovna bolo napísané jazykovo príčetne a doložené citáciou nejakého spoľahlivého zdroja (ani jedno z toho neplatí). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:32, 16. jún 2026 (UTC) :Okej len mi ten článok prišiel pod ruku. Mi to tiež pripadalo divné len som sa nemal čas s tým zapodievať a som len opravil tú gramatiku @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 15:54, 16. jún 2026 (UTC) == Eclipse (pieseň Delty Goodremovej)== {{Urgentne upraviť autor|Eclipse (pieseň Delty Goodremovej)}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:28, 21. jún 2026 (UTC) :{{Re|Pe3kZA}} Ahoj, a) keď vkladáš {{tl|UUA}}, prosím, tvor novú sekciu, nech sa to oddeľuje od ostatných sekcií na diskusnej stránke, a b) keď vkladáš {{tl|UU}}, píš dôvody vloženia/nedostatky, či už do zhrnutia úprav alebo sem do diskusie. Si skúsený redaktor, neviem, prečo tieto dve veci nerobíš. Stránku som upravil a UU odobral - ak s ňou máš nejaké konkrétne problémy, tak to prosím uveď menovite. Dík! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:30, 21. jún 2026 (UTC) ::@Safíček @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]]: Stále sú tam neozdrojované tvrdenia (+ úvod), je tam absurdné množstvo červených wikilinkov a šablóna prekladu nie je korektne vyplnená. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:41, 21. jún 2026 (UTC) ::A na margo ''„si skúsený redaktor, neviem, prečo tieto dve veci nerobíš“'': ja ich tiež vždy nerobím, nevnímam to ako nejakú psiu povinnosť (ak máš dojem, že na to existuje pravidlo, neváhaj a daj link), beriem to ako ústretovosť voči redaktorovi a téme. Ak ich v konkrétnom prípade necítim, neriešim, starám sa len aby to tu pokiaľ možno nezostalo... --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:44, 21. jún 2026 (UTC) :::Za mňa je to nepísané pravidlo slušnosti. Potom sa hlavne nový redaktori doprosujú vysvetlenia a nikto im ho nevie dať @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 21:00, 21. jún 2026 (UTC) ::::Odkaz na kritériá [[Pomoc:Minimálny článok|minimálneho čl.]] je uvedený priamo v šablóne, pokiaľ je tam urgent preto, že niektoré z nich nie sú dodržané, je akékoľvek ďalšie vysvetľovanie nad rámec. A čo sa týka pravidiel slušnosti, je pomerne vtipné, keď sa nimi ide oháňať niekto, komu sem môžu aj 10-krát písať, aby niečo nerobil, aj tak to jedenásty krát znova spokojne spraví. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:20, 21. jún 2026 (UTC) ::::Dobre vieš, že som ťa na fóre upozorňoval, že článok potrebuje úpravy... Nedal si si povedať. Na margo dôvodov - ako píše Teslaton - základ je v šablóne a predpokladal som, že po zbežnom pozretí článku bude každému jasné, že to vyžaduje komplexnú úpravu. KormiSK - beriem tú sekciu... Dôvody si videl sám v čete, nemám čas ani chuť po hodine debát o nedostatkoch a dôvodoch nutnosti úprav, ich ešte vypisovať na DS. Sám si tú diskusiu videl, tak niet o čom. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 07:25, 22. jún 2026 (UTC) :::::{{Re|Pe3kZA}} Akom čete? Nevidel. Keby som ich videl, tak to tu neriešim. Vypisovať stačí heslovite a vskratkach, nepotrebujeme traktáty. :::::{{Re|Teslaton}} Tak "''absurdné množstvo červených wikilinkov''" by mi ako dôvod na UU/zmazanie teda asi nikdy nenapadlo. :D To niekde stojí ako dôvod na zmazanie/nespĺňanie kritéria na minimálny článok? Zdroje, ok, u niektorých tvrdení chýbajú; doplnil som ich prenosom z enwiki alebo {{tl|Bez citácie}} tam, kde neboli. [[Special:Diff/8236963|Stránku som upravil]], niektoré časti textu, ktoré sa opakovali, som odmazal (čím sa znížilo i množstvo problematických červených wl). :::::Inak šablóna UU inak priamo uvádza "''inšpiráciu môžeš nájsť aj v radách štylistickej príručky, prípadne v diskusii k článku.''", ergo by v diskusii mali byť dôvody uvedené; keď nie tam, dávame to aspoň do toho zhrnutia. Pripadá mi to ako obdobný štandard ako pingovať ľudí na [[WP:SNZ]] (i keď tam mnoho tých ľudí dávno aktívnych nie je). ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:00, 22. jún 2026 (UTC) ::::::{{re|KormiSK|s=1}} Ad ''„... by mi ako dôvod na UU/zmazanie teda asi nikdy nenapadlo“'': to čo som uvádzal sa týkalo stavu k momentu, kedy som to písal (tzn. už po tvojich úpravách a odstránení šablón), nie dôvodov, prečo tam pôvodne bola vložená údržbová šablóna. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:34, 22. jún 2026 (UTC) :::::::{{Re|Teslaton|s=1}} Ok, to som ťa blbo pochopil. Dík za ozrejmenie. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 10:51, 22. jún 2026 (UTC) ::::::Na discorde... Hodinová strata času... Ale tak - dobrá viera... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 11:51, 22. jún 2026 (UTC) :::::::{{Re|Pe3kZA}} Nečítal som, nemám tú povinnosť, a rovnako ju nemá nikto z Wiki. Preto je dobré to uvádzať i sem pre ostatných, ktorí sa obdobných diskusií nezúčastnili. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:59, 22. jún 2026 (UTC) ::::::::Netvrdím, že máš povinnosť, len som predpokladal, že si si tú debatu tam všimol. Strážcovia sú na pár výnimiek skúsení redaktori, pre ktorých nie je potrebné podrobne popisovať nedostatky zverejneného obsahu, odhliadnuc od konkrétneho autora. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 15:05, 22. jún 2026 (UTC) == [[Kameň mudrcov]] == Ahoj, na staré články sa tu nedáva Š:Zmazať lebo. Ak, tak sa dáva hlasovať o ich zmazaní.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 11:25, 26. jún 2026 (UTC) :Aha Ďakujem mám založiť? --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 11:27, 26. jún 2026 (UTC) ::Vieš, že viac by si wikipédii pomohol, keby si ten článok rozšíril? [[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 11:35, 26. jún 2026 (UTC) ::Tak tak.. akurát som to šiel tiež navrhnúť... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 11:36, 26. jún 2026 (UTC) ::{{Re|Safíček}} Samozrejme, rozšírenie je najlepšie. Ak to nie je možné, tak zaužívaný postup je nasledovný: ::* Ak je článok nový a nespĺňa základe pravidlá, tak ::** ak spĺňa [[WP:KRZ]], označí sa {{tl|ZL}} a zmažeme ho rovno ::** ak nespĺňa WP:KRZ, označí sa pomocou {{tl|UU}} a buď sa upraví, alebo sa zmaže po 14 dňoch. ::* Ak je článok starší (viac ako 14 dní, typicky však veľmi staré články), označí sa pomocou {{tl|Na zmazanie}} a založí sa hlasovanie na [[WP:SNZ]], ako uviedol Scholastikos. ::Dodržiavaj, prosím, tento postup. Ak si nie si istý, napíš. Dík! ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:36, 26. jún 2026 (UTC) == Upozornenie (2) == Znova upozorňujem: nezasahuj prosím ostatným redaktorom do redaktorských a diskusných stránok a nevypisuj ľuďom posolstvá. Všetko to sú veci, na ktoré je žiadúce mať tu trochu dlhšiu prax. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:30, 27. jún 2026 (UTC) == Uvítania == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:Natalia99551&oldid=8241428]: uvítania je tu zauźívané vkladať až redaktorom, ktorí už niečím aspoň trochu zmysluplným prispeli. Nie voľne novým kontám bez histórie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 04:35, 1. júl 2026 (UTC) :Ja viem. Toto som urobil len preto že to bola moja známa a dlhšie sa chystala na wiki založiť si účet. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 04:59, 1. júl 2026 (UTC) ::Jo, v takom prípade no problem. Zostáva teda držať palce s prípadnými budúcimi zmysluplnými príspevkami... ;) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 05:11, 1. júl 2026 (UTC) == Pavol Šima-Juriček == Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8243755]: uvádzaj pls. vždy ak tak vlastné relevantné argumenty, nie alibistické žvásty typu ''„po dohode s inými redaktormi“'' (s akými? kde? ako to zvyšuje relevanciu úpravy?). Odhliadnuc od toho, že znova, opäť, namiesto zmysluplných činností, primeraných svojim schopnostiam, realizuješ insitné pokusy o údržbové aktivity. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:38, 6. júl 2026 (UTC) :Nie o údržbové ráno som ju odstránil šablónu ale potom som počul pripomienky iných redaktorov - konkrétne na [[Wikipédia:Discord slovenskej Wikipédie|Discorde]]. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 10:42, 6. júl 2026 (UTC) ::Ale zhodli sme sa teraz, že už to vcelku spĺňa kritériá akurát menšie pripomienky. Takže UU už netreba --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 10:46, 6. júl 2026 (UTC) == Zakladanie stránok redaktorov == Nazdar. Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8251145]: nezakldaj im pls. blank stránky, patrí tam ako minimum radenie do kat. [[:Kategória:Wikipédia:Redaktori|Wikipédia:Redaktori]], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8251210]. Druhá vec, že podobne ako s uvítaniami, nezakladaj ich prosím iniciatívne ľuďom bez akejkoľvek histórie zmysluplného prispievania. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:25, 22. júl 2026 (UTC) :To bol omyl ja som išiel niečo dávať na DS a som sa preklikol na SP --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 10:31, 22. júl 2026 (UTC) ::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 10:31, 22. júl 2026 (UTC) :::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Inak je vlastne žiadúce / potrebné wikipediánom zakladať ich redaktorské stránky s tou kat., možno ich ani nechcú mať, resp. by si ich časom radšej založili sami (nie cudzím pričinením)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:03, 22. júl 2026 (UTC) ::::Je to praktické z pohľadu toho, že inak sú wl. na nich červené. Ak ide o človeka, ktorý tu aktívne edituje, diskutuje, prispieva do súťaží a pod., takže sa wl. na jeho RS objavuje na rôznych miestach, je fajn, ak tam všade nesvieti na červeno. Upraviť si ju môže kedykoľvek. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:08, 22. júl 2026 (UTC) :::::Ja napríklad keď pozerám Posledné úpravy tak hlavne pozerám úpravy IP a redaktorov svietiacich na červeno --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 11:17, 22. júl 2026 (UTC) ::::::Práve preto nie je žiadúce zakladať ich hneď. No časom, keď už je zrejmé, že ide o človeka prispievajúceho príčetným obsahom a má tendenciu prispievať opakovane, má ev. zmysel, aby RS existovala a wl. boli modré. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:24, 22. júl 2026 (UTC) :::::::Súhlasím s @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]. Ale dávať až pri nejakom pičte úprav --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 11:28, 22. júl 2026 (UTC) == Patrolling (2) == Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=8253367] a ďalšie: prosím ťa, prečo, keď tu sám máš prakticky nulový track record prispievania nejakým zmysluplným netriviálnym obsahom, sa opakovane pokúšaš usmerňovať iných redaktorov? Z akého popudu sa na to cítiš byť kompetentný? Nie, nemusí nutne prekladať celý inojazyčný článok, neexistuje tu taká podmienka, stačí keď preloží toľko, aby to obstálo ako samostatný článok a boli tam splnené náležitosti. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:53, 25. júl 2026 (UTC) Ad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8254860]: nie, prispievajúca nezadáva 8 vlnoviek, reaguje cez funkcionalitu ''Odpovedať'' – viď príslušná značka (tag) pri jej úpravách DS v hisórii/RC/watchlistoch. Tým značkám treba pri pokusoch o usmerňovanie ľudí venovať pozornosť, pretože iné odporúčania sú spravidla relevantné pre editáciu zdrojáku (kde ešte ďalej závisí od konkrétneho editora), iné pre editáciu vizuálnym editorom a iné pre reagovanie cez diskusné nástroje. Pri funkcionalite ''Odpovedať'' sa podpis vkladá automaticky, takže žiadne vlnovky tam už písať netreba. Vlnovkové makro je relevantné len prí vkladaní reakcií cez priamu editáciu zdrojáku DS. Bohužiaľ, tunajšie dokumantácie, nápovedy a iné servisné texty sú beznádejne zastarané a nestíhajú držať krok s postupne nasádzanými novými režimami editácie a zmenami rozhrania, časť z nich reflektuje stav niekde spred 20 rokov, iná časť obsahuje nejak poňatý mix a ako celok to nových prispievateľov skôr dezorientuje, než že by im to uľahčovalo robotu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:49, 28. júl 2026 (UTC) :Ďakujem za vysvetlenie @[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 06:32, 29. júl 2026 (UTC) Je úplne zbytočné trúsiť úpravy typu [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8256316]. Meno redaktora je v tomto prípade už vo volaní tej šablóny, tak zrejme necítil potrebu vkladať tam redundantne ešte ďalší link na seba v podpise, toto skutočnie nie je nutné ostentatívne „korigovať“ ďalšou šablónou. Tiež tie wl. na roky v popisoch obrázkov nie je zvykom vkladať, ruší to tam a pridaná hodnota je blízka nule. A do tretice, keď už niekam vkladáš wl. na film (album, knihu, časopis) [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8256178], patrí tam kurzíva (stačilo sa rozhliadnuť v tom istom texte, ako sú markupnuté odkazy na všetky ostatné filmy). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:03, 1. august 2026 (UTC) jk9abuvzjgw13y36s7cvf814lw038pi Portál:Formula 1/Ďalšie šampionáty 100 736482 8256547 8226954 2026-08-02T10:37:39Z Safíček 270527 typo 8256547 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:FIA Formula 2 Championship logo (2026).svg|90px|right]] '''Aktívne šampionáty''' *[[Formula 2|FIA Formula 2 Championship]] (Formula 2) *[[Formula 3|FIA Formula 3 Championship]] (Formula 3) *[[F1 Academy]] *[[Formula E|ABB FIA Formula E Championship]] (Formula E) *[[Formula 4]] *[[Formula Regional European Championship]] (FRECA) '''Zaniknuté a historické šampionáty''' *[[W Series]] *[[Formula Ford]] *[[Formula Renault Eurocup]] [[Kategória:Portál:Formula 1]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Formula 1]] evrfyxufmhow0tawthi9uu2takqekyg Lándorský kanál 0 738414 8256289 8152679 2026-08-01T12:11:09Z Pe3kZA 39673 /* Priebeh toku */ wl. 8256289 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Lándorský kanál | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Komárno]] | municipality1 = [[Martovce]] | municipality2 = [[Vrbová nad Váhom]] | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = <nowiki>Banský kút</nowiki> | source_type = Vznik | source_location = [[Podunajská rovina]] | source_elevation = cca 108 | source_lat_d = 47.8668 | source_long_d = 18.0452 | mouth = [[Stará Nitra]] | mouth_location = [[Podunajská rovina]] | mouth_elevation = cca 106 | mouth_lat_d = 47.7957 | mouth_long_d = 18.1330 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 11,7 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-18-17 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Nitry|Nitra]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Lándorský kanál'''<ref name=UGK/> je vodný tok v [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP/> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je pravostranným prítokom [[Stará Nitra|Starej Nitry]] v povodí [[Váh]]u<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 11,7 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na juhovýchode [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>, v lokalite Banský kút, severne od obce [[Vrbová nad Váhom]]<ref name=DM/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}}<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.851792,18.086985,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-22 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Od prameňa v rovinatej oblasti Vážskej nivy tečie najskôr východným, postupne juhovýchodným smerom lokalitou Kindeš. Prechádza do [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Martovská mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-22 | miesto = Bratislava }}</ref>, pri farme Kindeš priberá ľavostranný kanál [[Stará Gúta-Lándor]] a onedlho aj pravostranný [[Ostrovský kanál (prítok Lándorského kanála)|Ostrovský kanál]].<ref name=UGK/> Poľnohospodársky intenzívne využívanou oblasťou Hliník<ref name=DM>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154 Podunajská rovina – Veľký Meder | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-22 | jazyk = }}</ref> pokračuje na juhovýchod a severne od osady Hliník je kanálom [[Hliník-Martovce]] vybudované prepojenie so [[Stará Nitra|Starou Nitrou]].<ref name=mcz/> Južným smerom vedie k osade Hliník, kde sa pravostranne napája prepojenie na Hlinický kanál a lemovaný nesúvislým pásom pobrežnej vegetácie tečie s minimálnym sklonom opäť na juhovýchod. Priberá pravostranný Hlinický kanál a onedlho i kanál [[Martovce-Lándor]], kde opäť mení smer toku na juh a opúšťa [[Martovská mokraď|Martovskú mokraď]].<ref name=G/> Priberá pravostranný [[Vrbovský kanál (prítok Lándorského kanála)|Vrbovský]], Kavský a menší kanál v lokalite Chotínsky diel.<ref name=mcz/> V blízkosti osady Lándor sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|106}}<ref name=UGK/> vlieva ako pravostranný prítok do [[Stará Nitra|Starej Nitry]] v povodí [[Váh]]u.<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.13278&y=47.79601&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vodný tok patrí do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Lándorský kanál preteká územím obcí [[Vrbová nad Váhom]] a [[Martovce]] a katastrom mesta [[Komárno]] v [[Komárno (okres)|rovnomennom okrese]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Martovce&source=osm&id=1015716150&ds=1&x=18.0825117&y=47.8514423&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.13278&y=47.79601&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Starej Nitry}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Komárno]] [[Kategória:Vrbová nad Váhom]] [[Kategória:Martovce]] sxasutw0jjm4w3da2h020bh02ixexmg 8256291 8256289 2026-08-01T12:13:46Z Pe3kZA 39673 /* Priebeh toku */ wl. 8256291 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Lándorský kanál | other_name = | category = potok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Komárno]] | municipality1 = [[Martovce]] | municipality2 = [[Vrbová nad Váhom]] | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = <nowiki>Banský kút</nowiki> | source_type = Vznik | source_location = [[Podunajská rovina]] | source_elevation = cca 108 | source_lat_d = 47.8668 | source_long_d = 18.0452 | mouth = [[Stará Nitra]] | mouth_location = [[Podunajská rovina]] | mouth_elevation = cca 106 | mouth_lat_d = 47.7957 | mouth_long_d = 18.1330 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 11,7 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-18-17 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Nitry|Nitra]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Lándorský kanál'''<ref name=UGK/> je vodný tok v [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP/> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je pravostranným prítokom [[Stará Nitra|Starej Nitry]] v povodí [[Váh]]u<ref name=Tm/>, má dĺžku približne 11,7 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na juhovýchode [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>, v lokalite Banský kút, severne od obce [[Vrbová nad Váhom]]<ref name=DM/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}}<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.851792,18.086985,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-22 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Od prameňa v rovinatej oblasti Vážskej nivy tečie najskôr východným, postupne juhovýchodným smerom lokalitou Kindeš. Prechádza do [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Martovská mokraď]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-22 | miesto = Bratislava }}</ref>, pri farme Kindeš priberá ľavostranný kanál [[Stará Gúta-Lándor]] a onedlho aj pravostranný [[Ostrovský kanál]].<ref name=UGK/> Poľnohospodársky intenzívne využívanou oblasťou Hliník<ref name=DM>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154 Podunajská rovina – Veľký Meder | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | vydavateľ = CBS | miesto = Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-22 | jazyk = }}</ref> pokračuje na juhovýchod a severne od osady Hliník je kanálom [[Hliník-Martovce]] vybudované prepojenie so [[Stará Nitra|Starou Nitrou]].<ref name=mcz/> Južným smerom vedie k osade Hliník, kde sa pravostranne napája prepojenie na Hlinický kanál a lemovaný nesúvislým pásom pobrežnej vegetácie tečie s minimálnym sklonom opäť na juhovýchod. Priberá pravostranný Hlinický kanál a onedlho i kanál [[Martovce-Lándor]], kde opäť mení smer toku na juh a opúšťa [[Martovská mokraď|Martovskú mokraď]].<ref name=G/> Priberá pravostranný [[Vrbovský kanál (prítok Lándorského kanála)|Vrbovský]], Kavský a menší kanál v lokalite Chotínsky diel.<ref name=mcz/> V blízkosti osady Lándor sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|106}}<ref name=UGK/> vlieva ako pravostranný prítok do [[Stará Nitra|Starej Nitry]] v povodí [[Váh]]u.<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.13278&y=47.79601&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vodný tok patrí do širšieho povodia rieky [[Váh]]. Lándorský kanál preteká územím obcí [[Vrbová nad Váhom]] a [[Martovce]] a katastrom mesta [[Komárno]] v [[Komárno (okres)|rovnomennom okrese]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Martovce&source=osm&id=1015716150&ds=1&x=18.0825117&y=47.8514423&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-22 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] * [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.13278&y=47.79601&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Starej Nitry}} [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Komárno]] [[Kategória:Vrbová nad Váhom]] [[Kategória:Martovce]] fmy185lsha75e848a5uv8k0vvk1mcvb Šablóna:Autoritné údaje/Dokumentácia 10 740114 8256394 8256202 2026-08-01T17:53:01Z Teslaton 12161 redukcia, @[[Redaktor:Bakjb|Bakjb]]: je tam uvedené "ako posledná z viacerých koncových šablón", to sa vzťahuje aj na prípadný Taxonbar, ale ok, jeden stručný príklad 8256394 wikitext text/x-wiki Šablóna vkladá koncovú navigačnú lištu so zoznamom odkazov na [[Autorita (knihovníctvo)|autoritné]] záznamy vo vybraných [[knižnica|knižniciach]], [[databáza]]ch a [[internetový katalóg|internetových katalógoch]], týkajúce sa témy článku. == Použitie == Šablóna sa štandardne vkladá bez parametrov (identifikátory sa čerpajú z prepojenej položky [[Wikiúdaje|Wikiúdajov]]), na záver článku: * pod všetky poznámky, referencie a externé odkazy (tzn. až za text poslednej [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečnej sekcie]]), * pod všetky pripadné iné koncové šablóny ([[:Kategória:Navigačné šablóny|navigačné lišty]], [[:Kategória:Šablóny výhonkov|šablóny výhonkov]] a pod.), * nad prípadný [[Pomoc:Kategória#Radiaci kľúč|radiaci kľúč]] (<tt>DEFAULTRSORT</tt>) a všetky [[Pomoc:Kategória#Radiaci kľúč|kategórie]]. Šablóna môže byť použitá aj v článku, ktorý zatiaľ nie je prepojený s dátovou položkou, prípadne kde dátová položka nateraz neobsahuje identifikátory žiadnych relevantných autorít. Lišta sa v takom prípade nezobrazí, kým nepríde k prepojeniu s položkou a/alebo doplneniu aspoň jedného relevantného autoritného identifikátora. == Príklady použitia == Ako samostatná koncová šablóna: <pre> ... == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Pliešovce]] [[Kategória:Miestne časti na Slovensku]] </pre> Ako posledná z viacerých koncových šablón: <pre> ... == Externé odkazy == * [https://www.nobelprize.org/prizes/physics/1921/einstein/biographical/ Albert Einstein] na webe The Nobel Foundation {{Biografický výhonok}} {{Nositelia Nobelovej ceny za fyziku 1901 – 1925}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Einstein, Albert}} [[Kategória:Nemeckí fyzici]] [[Kategória:Švajčiarski fyzici]] [[Kategória:Fyzici USA]] </pre> <pre> ... == Externé odkazy == * [] {{Cicavce}} {{Taxonbar}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Mäsožravce]] </pre> == Výsledná podoba == {{Autoritné údaje|AbARTP=16734|BNF=119016075|GND=118529579|Google Scholar=qc6CJjYAAAAJ|LCCN=n79022889|NKC=jn19990002019|SNK=163490}} == Pozri aj == * {{tl|Taxonbar}} <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude> <includeonly> [[Kategória:Šablóny:Autoritná kontrola| ]] </includeonly> ivronvr75x7pqj4e9kyje37re9yk5x1 Wikipédia:Wikipédia 25 4 743223 8256425 8200152 2026-08-01T20:19:17Z Fillos X. 212061 8256425 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Wikipedia-wordmark-sk-modern-vector-25-wikidays.svg|900px|center|link=https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:25th_anniversary]] [[Súbor:WP25 Birthday cake.gif|vpravo|bezrámu|155x155pixelov]] V januári [[2026]] oslávila [[Wikipédia]] 25. výročie svojho založenia – štvrť storočia ľudskej spolupráce, otvoreného zdieľania a neutíchajúcej túžby po poznaní. Oslavy prebiehajú po celý rok naprieč kontinentmi, pričom oficiálnym narodeninovým dňom je [[15. január]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Majcherová | meno = Kristína Anna | autor = | odkaz na autora = | titul = 25 rokov Wikipédie: prečo je ľudský editor vzácnejší než najvýkonnejší algoritmus | url = https://vedanadosah.cvtisr.sk/technika/25-rokov-wikipedie-preco-je-ludsky-editor-vzacnejsi-nez-najvykonnejsi-algoritmus/ | vydavateľ = Centrum vedecko-technických informácií SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-01-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-16 | jazyk = }}</ref> Wikipédia je tvorená ľuďmi. Každý príspevok je ako jeden dielik do mozaiky celku, ktorý nás presahuje. Ako [[Puzzle (skladačka)|puzzle]], ktorého jednotlivé časti samy o sebe nedávajú zmysel, ale dohromady tvoria obraz poznania. A práve vďaka tejto spolupráci ľudí naprieč svetom je Wikipédia tým, čím je: dôveryhodným zdrojom informácií, otvorenou platformou bez reklám, úplne nezávislou na komerčných záujmoch a dostupnou každému. Wikipédia je dnes jedným z najväčších a najvplyvnejších vzdelávacích projektov na svete. Viac ako 65 miliónov článkov vo viac ako 300 jazykoch vzniklo vďaka práci státisícov dobrovoľných editoriek a editorov. Tí spoločne každú [[Minúta|minútu]] editujú Wikipédiu v priemere 342× – z rôznych krajín, odborov a skúseností, ale s jednou spoločnou víziou: budovať slobodné, overiteľné a dostupné informácie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Porubský | meno = Števo | autor = | odkaz na autora = | titul = Wikipedia má dnes 25 rokov! Neuveríte, čo jej predchádzalo | url = https://www.techbox.sk/wikipedia-ma-dnes-25-rokov-co-jej-predchadzalo-a-ako-sa-jej-vodi | vydavateľ = techbox.sk | miesto = | dátum vydania = 2026-01-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-16 | jazyk = }}</ref> Wikipédia ukazuje, že keď sa spojí ľudská zvedavosť, ochota zdieľať a dôvera v silu spolupráce, vznikne niečo, čo nemá obdobu. V dobe [[Umelá inteligencia|umelej inteligencie]] a informačného zahltenia je práve ľudsky písané, overené a slobodné vedenie dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Oslava 25 rokov Wikipédie je príležitosťou na poďakovanie – všetkým, ktorí tvoria, čítajú, zdieľajú a podporujú. A tiež na pripomenutie toho, čo nás spája: vedomie, že slobodné znalosti sú základným stavebným kameňom slobodnej spoločnosti. == Na Slovensku == V [[Bratislava|Bratislave]] ([[Mestská knižnica v Bratislave]]) sa dňa [[21. marec|21. marca]] konala oslava 25 rokov Wikipédie. Udalosť organizovala organizácia [[Wikimedia Slovensko|WMSK]] a po uskutočnení udalosti vydala o akcie aj [https://wikimedia.sk/oslava-25-vyrocia-wikipedie/ správu]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://wikipedia25.org/en Oficiálny web] * [[metawiki:Wikipedia_25|Stránka na Mete]] * [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Wikipedia_25_in_Slovakia Fotografie z oslavy v Bratislave] == Zdroj == {{Preklad|cs|Wikipedie:Wikipedie 25|25589074}} [[Kategória:Wikipédia:Stretnutia]] ju5zso97zhf9cke35cnhaluyq88ktp5 Zvláštny oddiel z.b.V. 27 0 746094 8256588 8179792 2026-08-02T11:43:36Z Martingazak 234259 Linka 8256588 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vojenská jednotka |meno = Zvláštny oddiel z.b.V. 27 |obrázok = |šírka obrázka = |popis obrázka = |krajina = [[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemecká ríša]] |existencia = |vznik = september [[1944]] |zánik = apríl [[1945]] |typ = Oddiel na zvláštne použitie, ''{{vjz|deu|Sonderkommando zur besonderen Verwendung}}'' |funkcia = |veľkosť = |posádka = sídlo štábu postupne [[Kežmarok]], [[Prešov]], [[Tatranská Lomnica]], [[Kežmarok]], [[Ružomberok]], [[Žilina]], [[Kopřivnice]], [[Nový Jičín]] |prezývka = |motto = |nadradené jednotky = [[Einsatzgruppe H]] |velitelia = [[31. august]]{{--}}[[25. september]] SS Sturmbannführer [[Walter Liska]],<br/>[[25. september]]{{--}}[[28. október]] SS Obersturmbannführer [[Ludwig Teichmann]],<br/>[[28. október]]{{--}}apríl [[1945]] SS Obersturmbannführer [[Karl Rabe (člen SS)|Karl Hermann Rabe]]<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1.|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|31}} |vojny = [[Druhá svetová vojna]]<br/>[[Slovenské národné povstanie]] |bitky = [[nemecké represálie v Kežmarku]], [[Tokajícka tragédia]], [[vypálenie obce Vinné]], [[nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach|popravy zajatých partizánov v Michalovciach]], [[Nemecké represálie v Ružomberku|represálie v Ružomberku]] |znak = }} '''Zvláštny oddiel z.b.V. 27''', alebo aj '''oddiel na zvláštne použitie 27''', '''{{vjz|deu|Sonderkommando zur besonderen Verwendung 27}}''' bola špeciálna úderná nemecká protipartizánska prepadová jednotka [[Sicherheitsdienst|SD]] a [[Sicherheitspolizei|SIPO]] pôsobiaca v septembri [[1944]] až januári [[1945]] na východnom Slovenska, od konca januára na strednom Slovensku, v apríli na Morave. Bol zodpovedný za likvidačné protipartizánske akcie, často ukončené vypálením dedín a vraždením civilného obyvateľstva ([[Nemecké represálie v Kežmarku|Kežmarok]], [[Tokajícka tragédia|Tokajík]], [[vypálenie obce Vinné|Vinné]], [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach|Michalovce]]).<ref name="PlevzaZbV27">{{Citácia Harvard | Heslo = Sonderkommando Zb V 27 | PriezviskoEditora = Plevza | MenoEditora = Viliam | OdkazNaEditora = Viliam Plevza | Rok = 1984 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP | Vydanie = 1. | Miesto = Bratislava | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda | Strany = 507 }}</ref> ==História jednotky== Zvláštny oddiel z.b.V. 27 bola špeciálna úderná protipartizánska prepadová jednotka SD a SIPO nasadená na pacifikáciu východného Slovenska. Podliehala ústredni [[Einsatzgruppe H]] v [[Krakov|Krakove]] a neskôr osobne Josefovi Witiskovi. V septembri [[1944]] až decembri [[1945]] sídlil štáb komanda v [[Prešov|Prešove]], oporné body malo v [[Michalovce|Michalovciach]], [[Bardejov|Bardejove]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Poprad|Poprade]], [[Kežmarok|Kežmarku]], [[Levoča|Levoči]] a [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovni]]. Trestné oddiely komanda spolu s jednotkami [[Schutzstaffel|SS]] a príslušníkmi Wehrmachtu vyrážali na protipartizánske akcie, často ukončené vypálením dedín, ako napríklad v [[Slanské vrchy|Slanských vrchoch]] a [[Čergov (pohorie)|Čergove]], na [[Ondavská vrchovina|Ondavskej vrchovine]] a vo [[Vihorlat (vrch)|Vihorlate]], a vraždením civilného obyvateľstva. Oddielu sa pripisuje 275 zavraždených osôb a 36 masových hrobov,<ref name="PlevzaZbV27"/> okrem iného účasť na [[vypálenie obce Vinné|vypálení Vinného]] [[30. október|30. októbra]] [[1944]], [[Nemecké popravy zajatých partizánov v Michalovciach|poprava 25 partizánov a civilistov na Bielej Hore v Michalovciach]] v novembri [[1944]], zodpovednosť za [[Tokajícka tragédia|tokajícku tragédiu]] [[19. november|19. novembra]], vypálenie Závady (zhorelo 70 domov a 69 hospodárskych budov) [[21. november|21. novembra]] [[1944]], [[24. november|24. novembra]] 1944 vypálenie Vyšnej Sitnice (80 domov a 80 hosp. budov) a [[28. november|28. novembra]] Brusnice (zhorelo 70 domov a 69 hosp. budov).<ref name="PlevzaZbV27"/> Popravy sa uskutočňovali v [[Ľubica (okres Kežmarok)|Ľubici]], [[Nemecké represálie v Kežmarku|Kežmarku]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], na hrade v [[Stará Ľubovňa|Starej Ľubovni]], v obci [[Marhaň]].<ref name="Maniak"/>{{rp|31}} Koncom januára 1945 sa komando presunulo na stredné Slovensko a pokračovalo vo svojej činnosti z novozriadených oporných bodov v [[Ružomberok|Ružomberku]] a [[Trstená|Trstenej]], neskôr v [[Žilina|Žiline]] a [[Čadca|Čadci]]. Tu neďaleko obce [[Lúčky (okres Ružomberok)|Lúčky]] zavraždili príslušníci tejto jednotky [[2. február|2. februára]] [[1945]] [[Nemecké represálie v Ružomberku|13 väzňov z väznice Krajského súdu v Ružomberku]]. Vo svojich zločinoch pokračovali v [[Liptovská Lúžna|Liptovskej Lúžnej]], kde zavraždili [[9. február|9. februára]] 1945 9 občanov a 2 partizánov, v [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovej]], kde [[2. marec|2. marca]] 1945 [[Nemecké represálie v Ružomberku|zavraždili 8 partizánov]] z [[Lúčky (okres Ružomberok)|Lúčok]], v [[Liptovská Osada|Liptovskej Osade]] [[28. marec|28. marca]] 1945 vypálili 15 domov a zastrelili 3 občanov. Príslušníci trestnej expedičnej jednotky SS vypálili [[24. marec|24. marca]] 1945 v obci [[Ľubeľa]] 13 domov s hosp. budovami, zavraždili 4 osoby a 8 ďalších ťažko zranili. Okrem toho vraždili v Motyčkách rasovo prenasledované osoby.<ref name="PlevzaZbV27"/> V apríli sa jednotka presunula na územie [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]].<ref name="Maniak"/>{{rp|32}} ==Referencie== {{Referencie}} [[Kategória:Nemecké vojenské jednotky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Nemecké a iné jednotky nasadené na potlačenie Slovenského národného povstania a partizánov]] fhjcyohxzktzqkfjyr5kixdzjk38cn8 Magione 0 751671 8256449 8235601 2026-08-01T22:07:02Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256449 wikitext text/x-wiki {{Infobox sídlo|názov=Magione|typ=mesto|znak=Magione stemma comune.jpg|obrázok=Magione.jpg|štát=Taliansko|región=Umbria|región typ=Región|podregión=[[Perugia (provincia)|Perugia]]|podregión typ=Provincia|nadmorská výška=299|zemepisná šírka=43.142764|zemepisná dĺžka=12.205273|obyvateľov=14680|rozloha=129.73|obyvateľov dátum=2024|obyvateľov zdroj=istat.it}} '''Magione''' je mesto v provincii [[Perugia (provincia)|Perugia]] v talianskom regióne [[Umbria]], ktorá sa nachádza asi 15 km západne od mesta [[Perugia]]. Leží na mierne vyvýšenom a trochu strmom kopci východne od [[Trasimenské jazero|Trasimenského jazera]], ktoré nie je z mesta priamo viditeľné kvôli kopcom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SIUSA - Comune di Magione | url = https://siusa-archivi.cultura.gov.it/cgi-bin/siusa/pagina.pl?TipoPag=prodente&Chiave=36276 | vydavateľ = siusa-archivi.cultura.gov.it | dátum prístupu = 2026-06-19 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250530104234/https://siusa-archivi.cultura.gov.it/cgi-bin/siusa/pagina.pl?Chiave=36276&TipoPag=prodente | dátum archivácie = 2025-05-30 }}</ref> Zahŕňa celkom 15 osád, z ktorých každá je rozdelená na menšie oblasti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Comune di Magione - Homepage | url = https://www.comune.magione.pg.it/ | vydavateľ = www.comune.magione.pg.it | dátum prístupu = 2026-06-19 | jazyk = it}}</ref> Podľa sčítania v roku 2024 tu žije 14 680 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Istat Statistics | url = http://dati-censimentipermanenti.istat.it/?lang=en&SubSessionId=8122c2de-0beb-4004-971a-81c064660e78 | vydavateľ = dati-censimentipermanenti.istat.it | dátum prístupu = 2026-06-19 | priezvisko = }}</ref> == História == V najstarších známych dokumentoch sa Magione označuje ako ''Pian del Carpine'', pravdepodobne kvôli hojnosti [[Hrab|hrabov]] (''Carpinus betalus'') v tejto oblasti, čo je obraz, ktorý sa dodnes nachádza v erbe mesta. Aby pomohli početným prechádzajúcim pútnikom, [[Maltézsky rád|Špitálnici svätého Jána]] sa rozhodli založiť v Pian del Carpine „maison“, „magione“ (sídlo) pre pohostinnosť a ubytovanie, ktoré nakoniec prepožičalo meno celej osade. Postupom času sa toto pôvodné „magione“ premenilo na [[opátstvo]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Magione | url = https://www.umbriatourism.it/en/magione | vydavateľ = Umbriatourism | dátum prístupu = 2026-06-19 | jazyk = en}}</ref> V 14. storočí rytieri sídlo prebudovali na hrad. Stavba nadobudla súčasnú podobu v 15. storočí a zahŕňala už existujúce stavby. Magione sa čoskoro dostalo pod kontrolu mocnej Perugie, stalo sa dôležitým miestom na ceste do Toskánska a následne trpelo rabovaním a devastáciou. Preto dostali obyvatelia Magione od Perugie povolenie postaviť opevnenú dedinu na ochranu oblasti: to viedlo k založeniu neďalekej dediny Montecolognola. V septembri 1502 bolo na hrade zosnované slávne sprisahanie proti [[Cesare Borgia]], vojvodovi z Valentinois, nemanželskému synovi pápeža [[Alexander VI.|Alexandra VI.]], ktorého expanzívne ambície ohrozovali celé stredné Taliansko. Jeho spojenci, vrátane najvplyvnejších rodín, sa ho rozhodli zradiť. Sprisahanie bolo čoskoro odhalené a Valentino sa pomstil tým, že dal svojich nepriateľov uškrtiť v [[Senigallia|Senigallii]]. Na pamiatku tejto udalosti sa každé leto koná divadelná rekonštrukcia v prostredí hradu, kde sa sprisahanie odohralo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Client Challenge | url = https://www.scribd.com/document/792235002/Princ#google_vignette&content=query:magione,pageNum:18,indexOnPage:0,bestMatch:false | vydavateľ = www.scribd.com | dátum prístupu = 2026-06-19}}</ref> Sprisahanie z Magione opísal aj [[Niccolò Machiavelli]] v diele ''Vládca''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ludwig Wittgenstein | url = http://www.fhpv.unipo.sk/koev/filozofia/niccollo%20machiavelli%20-%20vladar.htm | vydavateľ = www.fhpv.unipo.sk | dátum prístupu = 2026-06-19}}</ref> Magione je tiež rodiskom [[Františkáni|františkánskeho]] misionára [[Giovanni da Pian del Carpine|Giovanniho da Pian del Carpine]]. Hoci je menej slávny ako [[Marco Polo]], na dvor [[Kagan|Veľkého chána]] v [[Mongolská ríša|Mongolsku]] dorazil v roku 1245, viac ako dvadsať rokov pred benátskym cestovateľom. Jeho vzácne dielo ''Historia Mongolum'' (Dejiny Mongolov) zostáva dôležitým svedectvom o jeho ceste a existuje v dvoch vydaniach.<ref name=":0" /> == Pamiatky == [[Súbor:MagioneUmbriaCastelloDeiCavalieriDiMalta1.jpg|náhľad|Hrad Maltézskych rytierov v Magione]] Dominantou mesta je Hrad Maltézskych rytierov ([[Taliančina|tal.]] ''Castello dei Cavalieri di Malta''), jeden z najkrajších v celej Umbrii. Súčasnú stavbu navrhol v 15. storočí bolonský architekt Fioravante Fioravanti. Z existujúcich stavieb – [[Hospic|hospicu]] pre pútnikov a opátstva – sa zachovala iba [[zvonica]] a zvyšky starého kostola zasväteného sv. Jánovi Krstiteľovi. Dnes je [[hrad]] jedným zo sídiel Maltézskeho rádu a slúži ako centrum farmárskeho panstva známeho vynikajúcim vínom, ktoré odráža starodávne poľnohospodárske tradície oblasti. V roku 1746 sa tu ubytoval pápež [[Benedikt XIV. (pápež)|Benedikt XIV.]] a v roku 1805 pápež [[Pius VII.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Castle of the Knights of Malta in Magione | url = https://www.umbriatourism.it/en/w/castle-of-the-knights-of-malta-in-magione | vydavateľ = Umbriatourism | dátum prístupu = 2026-06-19 | jazyk = en}}</ref> [[Súbor:MagioneUmbriaTorreDeiLambardi06.jpg|náhľad|Veža Lambardi v Magione]] Na panoráme mesta vyniká Veža Lambardi (tal. ''Torre dei Lambardi''), ktorá je symbolom mesta. Pochádza z 13. storočia a predpokladá sa, že bola pomenovaná po rodine Lombardiovcov, ktorí sa stali jej majiteľmi v 17. storočí. Postavilo ju mesto Perugia na kontrolu cesty medzi Perugiou a [[Cortona|Cortonou]]. V 14. storočí ju používali maltézski rytieri, ktorí v tom čase nemali pevnosť, na ochranu mesta a opátstva. Opátstvo bolo s opevnením spojené chodbou. V 19. storočí pápež [[Gregor XVI.]] premenil dnes už schátranú vežu na ženský kláštor, ktorý však netrval dlho. Po silnom zemetrasení v roku 1846 bola opustená a zrútila sa. Veža bola odvtedy niekoľkokrát zrekonštruovaná a teraz hostí dočasné výstavy.<ref name=":0" /> [[Súbor:MagioneUmbriaSanGiovanniBattista7.jpg|náhľad|Kostol svätého Jána Krstiteľa v Magione]] Kostol sv. Jána Krstiteľa (tal. ''Chiesa di San Giovanni Battista'') bol postavený v roku 1571 na objednávku veľmajstra Maltézskeho rádu a bol rozšírený v roku 1836. Vyznačuje sa majestátnou barokovou fasádou. V roku 1948 ho ozdobil cyklus fresiek od futuristického maliara [[Gerardo Dottori|Gerarda Dottoriho]]. Za zmienku stojí aj Kostol Panny Márie milostí (tal. ''Chiesa di Santa Maria delle Grazie'') z roku 1209, v ktorom sa nachádza obraz Panny Márie na tróne s dieťaťom (1371), ktorý sa pripisuje Andreovi Di Giovannimu da Orvietovi, a Radnica (tal. ''Palazzo Comunale''), postavená v neogotickom štýle v 19. storočí, kde možno obdivovať ďalšie fresky od Gerarda Dottoriho, ktoré zobrazujú ''Odovzdávanie poverovacích listín mongolskému cisárovi od Fra’ Giovanniho da Pian del Carpine'' a po obvode ''Trinásť osád obce Magione'' (1948/1949).<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Provincia Perugia}} [[Kategória:Mestá v Umbrii]] plhj8x046b7zn2kkgisfs85h1q34npc Good Road 0 751816 8256512 8250549 2026-08-02T08:39:24Z Safíček 270527 /* */ Zmazať lebo 8256512 wikitext text/x-wiki {{Zmazať lebo|14 dní nedoriešený urgent}}{{Urgentne upraviť|20260714}} {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Good Road | Obrázok = Good Road Promo 1.jpg | Žáner = [[pop (hudobný žáner)|Pop]], [[Indie Pop rock]] | Roky pôsobenia = 2010 - súčasnosť | Pôsobenie = [[kapela]] | Hrá na nástroje = | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Hudobný vydavateľ = nezávislá kapela | Webstránka = {{url|http://www.goodroad.sk}} }} '''GOOD ROAD je [[slovensko|slovenská]] [[hudobná skupina|kapela]], ktorá vznikla v roku [[2010|2010]]'''. <ref>https://www.goodroad.sk</ref>Od svojich začiatkov sa sústredila predovšetkým na slovenské texty a melodický pop-rockový zvuk, pričom postupne prechádzala personálnymi zmenami a rozrastala sa o ďalších členov. [[hudobná skupina|Kapela]] bola známa najmä na [[Východné Slovensko|východnom slovensku]]. Významným míľnikom v jej kariére sa stala regionálna [[Slovenská populárna hudba|hudobná súťaž]] '''[[Slovenská populárna hudba|ECHO Zemplína]]''', ktorej sa GOOD ROAD zúčastnili v rokoch '''[[2017]] a [[2018|2018]]'''. '''[[hudobná skupina|Kapela]] dokázala súťaž vyhrať dva roky po sebe''', čím na seba výraznejšie upozornila. Víťazstvá jej priniesli možnosť profesionálne nahrať svoj prvý [[hudobný singel|singel]]. Tieto úspechy položili základy pre ďalší rozvoj kapely a prácu na debutovom albume. <ref>https://korzar.sme.sk/zemplin/c/neobjavene-hudobne-talenty-si-v-michalovciach-zmerali-sily</ref> Po niekoľkých rokoch intenzívnej tvorby vydala [[hudobná skupina|kapela]] '''v roku [[2020|2020]] svoj prvý štúdiový [[hudobný album|album]] MULTIVERZUM'''. Viacero skladieb z albumu si našlo cestu k poslucháčom. Najznámejšou skladbou z albumu sa stala pieseň Medzi nami, ktorá sa pravidelne objavuje v éteri slovenských regionálnych rádií a dodnes patrí medzi najpočúvanejšie skladby kapely na [[Stríming|streamovacích platformách]]. <ref>https://hudba.zoznam.sk/spravy/15-08-2020-kapela-good-road-vydala-po-desiatich-rokoch-na-scene-debut-multiverzum/</ref> '''V roku [[2021|2021]]''' sa GOOD ROAD predstavili v autorskej súťaži '''[[Slovenská populárna hudba|Košický Zlatý Poklad]]''', pod záštitou [[RTVS|RTVS]] so skladbou Iba ja a ty. Pieseň zaujala odbornú porotu aj poslucháčov natoľko, že kapela postúpila do finále. Hoci sa jej v danom ročníku nepodarilo získať niektorú z hlavných cien, skladba zaznamenala pozitívny ohlas v regionálnych rádiách aj na streamovacích platformách. Kapela sa neskôr predstavila v relácii [[Relácia (vysielanie)|Úsmevník]] v [[RTVS|RTVS]], v ktorej kapela vystúpila začiatkom roka [[2022|2022]]. <ref>https://hudba.zoznam.sk/spravy/14-11-2021-finalisti-kosickeho-zlateho-pokladu-good-road-vydali-singel-iba-ja-a-ty/</ref> '''V roku [[2022|2022]], sa kapela prihlásila do [[Slovenská populárna hudba|Košického Zlatého Pokladu]] opäť so skladbu Život zmysel má. Aj tentoraz sa prebojovala medzi finalistov a získala 3. miesto.''' <ref>https://reginavychod.stvr.sk/kosicky-zlaty-poklad/290293/vitazne-skladby-38-rocnika-kosickeho-zlateho-pokladu-2022</ref> Nasledujúce obdobie kapela venovala koncertovaniu, tvorbe nových skladieb a práci na druhom [[hudobný album|štúdijovom albume]]. '''Výsledkom niekoľkoročného tvorivého procesu bol album DVA SVETY, ktorý vyšiel v októbri [[2025|2025]]'''. V poradí druhý album kapely je osobnejší, tematicky hlbší a reflektuje životné skúsenosti, vzťahy, hľadanie rovnováhy či kontrasty každodenného života. Na albume sa opäť producentsky podieľal Jozef Novotňák, ktorý spolupracoval už na predchádzajúcej tvorbe kapely. Textársky sa na albume výraznou mierou podieľal aj [[Textár|Vlado Rafael]], zatiaľ čo o zvukovú réžiu sa opäť postaral skúsený zvukový inžinier [[Zvukový technik|Braňo Fábry]]. <ref>https://www.radiokosice.sk/good-road-prichadza-s-novym-albumom-dva-svety</ref> == Diskografia == [[2020|2020]] - Multiverzum [[2025|2025]] - Dva svety == Album MULTIVERZUM == [[Hudobný album|Debutový album]] '''MULTIVERZUM bol vydaný v roku [[2020|2020]]. Obsahuje 11 skladieb''' a monitoruje [[obdobie|10 rokov]] pôsobenia kapely na hudobnej scéne. '''Producentom albumu bol Jozef Novotňák a zvukovo sa na ňom podieľal [[Zvukový technik|Braňo Fábry]].''' Na albume pracovala kapela od roku [[2018|2018]]. Texty si kapela písala sama a väčšinu skladieb '''naspieval [[Klavirista|klávesák]] [[Producent (umenie)|Jozef Novotňák]]'''. <ref>https://www.goodroad.sk</ref> {| class="wikitable" |+ !Číslo skladby !Názov skladby |- |1. |Univerzum |- |2. |Na kolená padám |- |3. |Po kvapkách |- |4. |Len ty |- |5. |Medzi nami |- |6. |Dievča posledné |- |7. |Jediná |- |8. |Posledný krát |- |9. |Stratení |- |10. |Multiverzum |- |11. |Kráska z neznáma |} == Album DVA SVETY == Album DVA SVETY bol '''vydaný v roku [[2025|2025]]. Obsahuje 9 skladieb''' a monitoruje obdobie medzi rokmi [[2020|2020]] až [[2025|2025]], kedy kapela získala aj ocenenie v súťaži [[Slovenská populárna hudba|Košický Zlatý Poklad]]. '''Producentom albumu bol [[Producent (umenie)|Jozef Novotňák]] a zvukovo sa na ňom opäť podieľal [[Zvukový technik|Braňo Fábry]]'''. Okrem autorských textov sa tentokrát '''na textoch skladieb podieľal aj [[Textár|Vlado Rafael]]'''. Album DVA SVETY je omnoho osobnejší a zvukovo rozmanitejší. '''Po vokálnej stránke sa na druhom štúdiovom albume výrazne podieľala speváčka [[Speváčka|Bea Novotňáková]]''', ktorej hlas dominuje väčšine skladieb. '''V niektorých piesňach však opäť zaznieva aj hlas klávesáka [[Producent (umenie)|Jozefa Novotňáka]]''', ktorý sa okrem autorskej a producentskej práce ujal aj časti speváckych partov. K piatim skladbám vznikli aj videoklipy, z čoho jeden bol natáčaný v [[Albánsko|Albánsku]]. <ref>https://www.goodroad.sk</ref> Úspešnými skladbami boli okrem skladieb Iba ja a ty a Život zmysel má aj skladby Slobodná <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Novinka "Slobodná" od kapely Good Road je doteraz ich najosobnejšou skladbou | url = https://www.funradio.sk/clanok/47645-novinka-slobodna-od-kapely-good-road-je-doteraz-ich-najosobnejsou-skladbou/ | vydavateľ = www.funradio.sk | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = sk}}</ref> a skladba Prestaňme sa báť. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skladba „Prestaňme sa báť“ od kapely Good Road prichádza aj s klipom | url = https://www.funradio.sk/clanok/49323-skladba-prestanme-sa-bat-od-kapely-good-road-prichadza-aj-s-klipom/ | vydavateľ = www.funradio.sk | dátum prístupu = 2026-06-22 | jazyk = sk}}</ref> {| class="wikitable" |+ !Číslo skladby !Názov skladby |- |1. |Intro |- |2. |Iba ja a ty |- |3. |To čo hľadám |- |4. |Slobodná |- |5. |Život zmysel má |- |6. |Prestaňme sa báť |- |7. |Svet je krásny |- |8. |Dva svety |- |9. |Na doraz |} == Ocenenia a úspechy == Kapela sa počas svojho pôsobenia zúčastnila aj niekoľkých súťaži. '''V roku 2017 sa zúčastnili hudobnej súťaže [[Slovenská populárna hudba|ECHO Zamplína]]''', '''kde si odniesli [[Súťaž|prvé miesto]]''' a získali možnosť nahrať svoj prvý singel Po kvapkách. '''V roku 2018 sa súťaže [[Slovenská populárna hudba|ECHO Zamplína]] zúčastnili znova a opäť túto súťaž [[Súťaž|vyhrali]]'''. Tentokrát však nahrávanie ďalšieho singlu nezrealizovali a namiesto toho sa pustili rovno do nahrávania debutového albumu. <ref>https://www.goodroad.sk</ref> '''V roku 2021 sa so skladbou IBA JA A TY prihlásili do súťaže [[Slovenská populárna hudba|Košický Zlatý Poklad]]''', pod záštitou RTVS. Podarilo sa im dostať do finálovej TOP 12, no v tomto roku si žiadne ocenenie neodniesli. '''V roku 2022 sa prihlásili do súťaže [[Slovenská populárna hudba|Košický Zlatý Poklad]] opäť, tentokrát so skladbou ŽIVOT ZMYSEL MÁ, s ktorou v tomto roku získali [[Súťaž|3.miesto]]'''. <ref>https://www.goodroad.sk</ref> == Referencie == ibduklxgham4uoftoibrcmaw4ccoc8j Limbašský potok 0 751840 8256368 8238862 2026-08-01T16:18:21Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256368 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Limbašský potok | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] | region1 = | district = [[Pezinok (okres)|Pezinok]] | district1 = | commune = | municipality = [[Pezinok]] | municipality1 = [[Limbach]] | municipality2 = [[Svätý Jur]] | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = [[Račí potok (prítok Limbašského potoka)|Račí potok]], [[Krkavčí potok]] | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Pezinské Karpaty]], [[Homoľské Karpaty (geomorfologická časť)|Homoľské Karpaty]] | source_type = Prameň | source_location = [[Konské hlavy]] | source_elevation = cca 530 | source_lat_d = 48.3341 | source_long_d = 17.1905 | mouth = [[Podunajská rovina]] | mouth_location = [[Šúrsky kanál]] | mouth_elevation = cca 132 | mouth_lat_d = 48.2597 | mouth_long_d = 17.2373 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 12 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Bratislavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-15-907 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Limbašský potok'''<ref name=Geo/><ref name=UGK/> je vodný tok v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] a na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Pezinok (okres)|Pezinok]]. Je pravostranným prítokom [[Šúrsky kanál|Šúrskeho kanála]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 12 km a je tokom IV. rádu. Na hornom toku vedie územím [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty]].<ref name=Tm/> == Priebeh toku == Vodný tok pramení v južnej polovici [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], v podcelku [[Pezinské Karpaty]] a ich [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Homoľské Karpaty (geomorfologická časť)|Homoľské Karpaty]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-23 | miesto = Bratislava}}</ref>, na východnom úbočí vrchu [[Konské hlavy]] ({{Mnm|656}})<ref name=vku/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|530}}<ref name=mcz/> Od prameňa tečie zalesneným údolím<ref name=mcz/> juhovýchodným smerom, priberajúc menšie prítoky. V oblasti Slnečné údolie<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-58-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> preteká chatovou oblasťou a menšou vodnou nádržou a pokračuje popod Stratený kút (594 m n. m.) a Žilovú ({{Mnm|447}}). Prijíma pravostranný Kolársky potok<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.319850,17.212518,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-23 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a pokračuje Pezinskou dolinou k obci [[Limbach]]. Pred ňou priberá pravostranný prítok, opúšťa [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenú krajinnú oblasť Malé Karpaty]]<ref name=Tm/> i zalesnenú oblasť a zároveň prechádza z [[Pezinské Karpaty|Pezinských Karpát]] na [[Podunajská rovina|Podunajskú rovinu]].<ref name=GP/> Cez Sadloňov mlyn vedie do centra obce, kde priberá významnú pravostrannú [[Lúčanka (prítok Limbašského potoka)|Lúčanku]] a [[Račí potok (prítok Limbašského potoka)|Račí potok]].<ref name=mcz/> Onedlho opúšťa intravilán, priberá pravostranný [[Krkavčí potok]]<ref name=UGK/> a cez [[Strapákov mlyn]]<ref name=vku/> tečie k [[Pezinok|Pezinku]] a jeho časti [[Grinava]]. V jej intraviláne sa oblúkom stáča úpätím Kumandy ({{Mnm|196}}) na juh a križuje [[Cesta II. triedy 502 (Slovensko)|cestu II/502]].<ref name=Tm/> Na dolnom toku tečie už mimo zástavbu na juhozápad, priberá menší pravostranný prítok a pokračuje na juh. Križuje [[Železničná trať Bratislava – Žilina|železničnú trať do Žiliny]] a v lokalite Trenčianka sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|132}}<ref name=UGK/> pravostranne vlieva do [[Šúrsky kanál|Šúrskeho kanála]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.23731&y=48.25981&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Limbašský potok pramení a preteká najskôr územím mesta [[Pezinok]], v strednej časti prechádza do katastra [[Limbach]]u, opätovne prechádza do katastra Pezinka a napokon krátko na územie mesta [[Svätý Jur]], všetko v okrese [[Pezinok (okres)|Pezinok]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Pezinok&source=osm&id=1015717012&ds=1&x=17.2403533&y=48.2662576&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-23 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=105 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Malé Karpaty]], [[Pezinské Karpaty]], [[Homoľské Karpaty (geomorfologická časť)|Homoľské Karpaty]] * [[Podunajská rovina]] * [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.23731&y=48.25981&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Blatiny}} [[Kategória:Vodné toky v Malých Karpatoch]] [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Pezinok]] [[Kategória:Pezinok]] [[Kategória:Limbach]] [[Kategória:Svätý Jur]] 0oqk3padu122mcb7tzkhp5nci933e85 Lúčanka (prítok Limbašského potoka) 0 751989 8256430 8238679 2026-08-01T20:58:31Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256430 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Lúčanka | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] | region1 = | district = [[Pezinok (okres)|Pezinok]] | district1 = | commune = | municipality = [[Limbach]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = [[Žobrák (potok)|Žobrák]] | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Pezinské Karpaty]], [[Homoľské Karpaty (geomorfologická časť)|Homoľské Karpaty]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Kamenný vrch</nowiki> | source_elevation = cca 500 | source_lat_d = 48.3082 | source_long_d = 17.1833 | mouth = [[Podunajská rovina]] | mouth_location = [[Limbašský potok]] | mouth_elevation = cca 180 | mouth_lat_d = 48.2879 | mouth_long_d = 17.2256 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 4,7 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Bratislavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-15-924 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Dunaja|Dunaj]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Lúčanka'''<ref name=Geo/><ref name=UGK/> je vodný tok v [[Malé Karpaty|Malých Karpatoch]] a na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Pezinok (okres)|Pezinok]]. Je pravostranným prítokom [[Limbašský potok|Limbašského potoka]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 4,7 km a je tokom V. rádu. Na hornom toku vedie územím [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty]].<ref name=Tm/> == Priebeh toku == Vodný tok pramení v strednej časti [[Malé Karpaty|Malých Karpát]], v podcelku [[Pezinské Karpaty]] a ich [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Homoľské Karpaty (geomorfologická časť)|Homoľské Karpaty]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-26 | miesto = Bratislava}}</ref>, na východnom úbočí Kamenného vrchu ({{Mnm|575}})<ref name=vku/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|500}}<ref name=mcz/> Od prameňa v lokalite Šenkárka, pod hlavným malokarpatským hrebeňom a ním vedúcou [[Cesta hrdinov SNP|turistickou magistrálou]] a [[Štefánikova cyklomagistrála|cyklomagistrálou]]<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-58-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>, tečie južným smerom. Priberá niekoľko menších prítokov a západným úpätím Konského vrchu ({{Mnm|491}})<ref name=mcz/> sa postupne stáča k juhovýchodu. Priberá významnejší pravostranný prítok a zalesneným údolím pokračuje popod Bradavicu ({{Mnm|406}}) k [[Limbach]]u.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.291824,17.210767,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-26 | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V lokalite Pri Lúčanke opúšťa [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenú krajinnú oblasť Malé Karpaty]]<ref name=Tm/> a okrajom chatovej oblasti tečie popod Suchý vrch ({{Mnm|317}})<ref name=vku/> na východ. Preteká malou vodnou nádržou a následne priberá významný ľavostranný prítok [[Žobrák (potok)|Žobrák]].<ref name=mcz/> Mierne sa stáčajúc k juhovýchodu vteká do intravilánu obce, kde vedie popri kostole do centra. Tu, na hranici [[Pezinské Karpaty|Pezinských Karpát]] a ich časti [[Homoľské Karpaty (geomorfologická časť)|Homoľské Karpaty]] a [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=GP/>, sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|180}}<ref name=UGK/> pravostranne vlieva do [[Limbašský potok|Limbašského potoka]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.22547&y=48.28814&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref> Lúčanka pramení a preteká iba územím obce [[Limbach]] v okrese [[Pezinok (okres)|Pezinok]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]].<ref name=Geo/><ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015717008&ds=1&x=17.1991566&y=48.2924268&z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-26 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=109 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Malé Karpaty]], [[Pezinské Karpaty]], [[Homoľské Karpaty (geomorfologická časť)|Homoľské Karpaty]] * [[Podunajská rovina]] * [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.22547&y=48.28814&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Blatiny}} [[Kategória:Vodné toky v Malých Karpatoch]] [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Pezinok]] [[Kategória:Limbach]] 1rp1wq2bb2ewuwvghhyv9yzc8ul84eq Diskusia s redaktorom:Maximilián Fedora 3 752033 8256316 8239371 2026-08-01T13:42:29Z Safíček 270527 /* */ +podpis 8256316 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=KormiSK}} {{Nepodpísal|KormiSK}} mrtmnxrqgptrj72oqkkvzfyrygsfg3g Leština (potok) 0 752081 8256348 8240186 2026-08-01T14:46:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256348 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Leština | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region_type = kraj | district = [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] | commune = | municipality = [[Kolta]] | municipality1 = [[Jasová]] <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská pahorkatina]], [[Kolta]] | source_type = Prameň | source_location = Stará dedina | source_elevation = 233 | source_lat_d = 48.0318 | source_long_d = 18.4225 | mouth = [[Podunajská pahorkatina]], [[Paríž (rieka)|Paríž]] | mouth_location = [[Jasová]] | mouth_elevation = 158 | mouth_lat_d = 47.9960 | mouth_long_d = 18.4186 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 4.6 <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Footnotes ***--> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-23-05-51 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Leština'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] [cit. 2026-06-27].</ref> je [[potok]] v regióne [[Podunajsko]] na území obcí [[Kolta]] a [[Jasová]] v okrese [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Podunajská pahorkatina]] a v jej geomorfologickom podcelku [[Hronská pahorkatina]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Paríž (rieka)|Paríža]]. Má dĺžku {{km|4,6}} a je tokom IV. rádu. == Prameň == Pramení v {{mnm|233}} severovýchodne od [[intravilán]]u [[Kolta|Kolty]] v poľnohospodárskom [[extravilán]]e na území obce [[Kolta]] v okrese [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]] pri samote, dnes agrofarme, Stará dedina. == Opis toku == Od prameňa tečie juhovýchodojužným smerom cez poľnohospodársky [[extravilán]] územím obce [[Kolta]] po východnom okraji agrofarmy, ľavým brehom obteká pole Nad farmou, mení smer na juh, preteká cez východnú časť [[intravilán]]u Kolty. Ľavým brehom obteká pole Kopanice, pravým brehom pole Zvonivé, mení smer na juhozápadojuh, ľavým brehom obteká pole Hruštianska, v {{mnm|158}} vteká do poľnohospodárskeho [[extravilán]]u obce [[Jasová]]. Za obecnou hranicou napája močiar Leština, v {{mnm|158}} priberá [[Vinohradský potok]] ako ľavostranný prítok a zároveň v {{mnm|158}} [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Paríž (rieka)|Paríža]] priamo do [[Vodná nádrž Jasová|Vodnej nádrže Jasová]] ako jeho ľavostranný prítok; pred napustením vodnej nádrže Jasová bolo ústie Leštiny do Paríža položené o {{km|0,5}} nižšie na juhozápad. Vodný tok Paríž ďalej ústi do [[Hron]]a<ref>Priebeh Leštiny v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/14845?pos=48.012945,18.421432,14]{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}[cit. 2026-06-28]</ref><ref>Geografické názvy okresu Nové Zámky A33. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1115/1993 z 27.7.1993. 61 s. S. 22, 23, 25, 26. ISBN 80-85672-06-5.</ref><ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 77. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref><ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 2. Názvy sídelných geografických objektov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-221/1981 z 9.9.1981, Kartografické informácie 11. 165 s. S. 130. Bratislava 1981. 79-906-81 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. Patrí do okresu [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Pramení a preteká územím obce [[Kolta]] a preteká a ústi do [[Paríž (rieka)|Paríža]] na území obce [[Jasová]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Podunajská pahorkatina]] v jej geomorfologickom podcelku [[Hronská pahorkatina]] a na pomedzí jej geomorfologických častí [[Bešianska pahorkatina]] a [[Strekovské terasy]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-06-28</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 143, 144. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref><ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>. Leština má prítok vodný tok [[Vinohradský potok]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.41855y=47.99603ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-06-28 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Pôvod názvu == Vo vzdialenosti {{km|1,0}} pod Vodnou nádržou Jasová, do ktorej ústí potok Leština, je tesne na pravom brehu rieky Paríž osada rovnakého názvu Leština. Vodná nádrž Jasová je napájaná riekou Paríž. Názov vodného toku Leština a názov osady Leština sú zrejme vzájomne zviazané s tým, že je potrebný ešte ďalší výskum, ktorým sa určí, či názov prešiel bez zmeny z potoka na osadu, alebo naopak. Názov geografického objektu Leština má pôvod v apelatíve leština s významom porast [[lieska|liesky]], botanicky Corylus avellana. Jednočlenné hydronymum v podobe Leština je súčasťou skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref><ref>KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 130. ISBN 978-80-8083-511-5.</ref><ref>Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (30). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2011, ročník 45, č. 6, ISSN 0023-5202. S. 353, 356-359. Dostupné online [https://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2011/6/ks2011-6.pdf] [cit. 2026-06-28.]</ref>. Názov vodného toku Leština bol štandardizovaný v roku 1978<ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.03.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 58. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie hydronymum Leština je jedinečným hydronymom (jún 2026). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Paríža}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Nové Zámky]] [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Vodné toky v Hronskej pahorkatine]] [[Kategória:Kolta]] [[Kategória:Jasová]] [[Kategória:Povodie Hrona]] 6vu53tchzkfmiqz2fdenl6yjraeaxsi Diskusia s redaktorom:Marek77x 3 753031 8256303 8251487 2026-08-01T12:51:15Z Tom78*w 290507 8256303 wikitext text/x-wiki == [[Farský-kostol-Tesárske-Mlyňany]] == {{Urgentne upraviť autor|Farský-kostol-Tesárske-Mlyňany}} Zdravím, pozri si prosím, ako vyzerajú iné stránky o podobných sakrálnych stavbách na slovenskej Wikipédii, ako napríklad [[Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava]], [[Kostol Ducha Svätého (Žehra)]] alebo [[Zvonica vo Vrbove]]. Treba najmä upraviť formu, aby sa podobala na encyklopedické heslo na Wikipédii a následne aj doplniť zdroje tvrdení. Veľa úspechov v písaní!--[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 11:03, 19. júl 2026 (UTC) :ďakujem za komentár. Keďže som nemal ešte veľa času, tak je to tak na 20% hotové. Dnes večer sa tomu chcem ešte povenovať. A taktiež aj upraviť meno na farnosť. --[[Redaktor:Marek77x|Marek77x]] ([[Diskusia s redaktorom:Marek77x|diskusia]]) 12:24, 19. júl 2026 (UTC) ::Zmeniť meno je možné, len potom bude treba doplniť aj zdroje a najmä aspoň dva netriviálne, neutrálne a nezávislé zdroje, ktoré potvrdia encyklopedickú významnosť ''farnosti''. T.j. napríklad článok o nej / jej dejinách, kapitolu v monografii o obci a podobne... --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 12:40, 19. júl 2026 (UTC) Ahoj, ak je článok o kostole, je vhodné držať sa štandardného názvoslovia. Preto som obsah presunul na [[Kostol Zvestovania Pána (Tesárske Mlyňany)]] a upravil aj wikilink v článku o obci. Nezakladaj teda opakovane článok s pôvodným názvom.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 14:30, 19. júl 2026 (UTC) :Vďaka. Na Wikipédii som len začiatočník, tak sa ospravedlňujem --[[Redaktor:Marek77x|Marek77x]] ([[Diskusia s redaktorom:Marek77x|diskusia]]) 14:32, 19. júl 2026 (UTC) == Kostol Zvestovania Pána (Tesárske Mlyňany) == Dobrý deň. [[Kostol Zvestovania Pána (Tesárske Mlyňany)]] - Info o bočných oltároch. Sv. Jána Krstiteľa a pápeža sv. Urbana môžete doplniť do článku. Dal som preč zaujímavosti, treba to lepšie zapasovať do článku.--[[Redaktor:Tom78*w|Tom78*w]] ([[Diskusia s redaktorom:Tom78*w|diskusia]]) 12:50, 1. august 2026 (UTC) qa11ophf78x51dmqsmlsazmzvhz0kri 8256304 8256303 2026-08-01T12:51:50Z Tom78*w 290507 Vitajte 8256304 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}}--[[Redaktor:Tom78*w|Tom78*w]] ([[Diskusia s redaktorom:Tom78*w|diskusia]]) 12:51, 1. august 2026 (UTC) == [[Farský-kostol-Tesárske-Mlyňany]] == {{Urgentne upraviť autor|Farský-kostol-Tesárske-Mlyňany}} Zdravím, pozri si prosím, ako vyzerajú iné stránky o podobných sakrálnych stavbách na slovenskej Wikipédii, ako napríklad [[Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov a svätého Ladislava]], [[Kostol Ducha Svätého (Žehra)]] alebo [[Zvonica vo Vrbove]]. Treba najmä upraviť formu, aby sa podobala na encyklopedické heslo na Wikipédii a následne aj doplniť zdroje tvrdení. Veľa úspechov v písaní!--[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 11:03, 19. júl 2026 (UTC) :ďakujem za komentár. Keďže som nemal ešte veľa času, tak je to tak na 20% hotové. Dnes večer sa tomu chcem ešte povenovať. A taktiež aj upraviť meno na farnosť. --[[Redaktor:Marek77x|Marek77x]] ([[Diskusia s redaktorom:Marek77x|diskusia]]) 12:24, 19. júl 2026 (UTC) ::Zmeniť meno je možné, len potom bude treba doplniť aj zdroje a najmä aspoň dva netriviálne, neutrálne a nezávislé zdroje, ktoré potvrdia encyklopedickú významnosť ''farnosti''. T.j. napríklad článok o nej / jej dejinách, kapitolu v monografii o obci a podobne... --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 12:40, 19. júl 2026 (UTC) Ahoj, ak je článok o kostole, je vhodné držať sa štandardného názvoslovia. Preto som obsah presunul na [[Kostol Zvestovania Pána (Tesárske Mlyňany)]] a upravil aj wikilink v článku o obci. Nezakladaj teda opakovane článok s pôvodným názvom.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 14:30, 19. júl 2026 (UTC) :Vďaka. Na Wikipédii som len začiatočník, tak sa ospravedlňujem --[[Redaktor:Marek77x|Marek77x]] ([[Diskusia s redaktorom:Marek77x|diskusia]]) 14:32, 19. júl 2026 (UTC) == Kostol Zvestovania Pána (Tesárske Mlyňany) == Dobrý deň. [[Kostol Zvestovania Pána (Tesárske Mlyňany)]] - Info o bočných oltároch. Sv. Jána Krstiteľa a pápeža sv. Urbana môžete doplniť do článku. Dal som preč zaujímavosti, treba to lepšie zapasovať do článku.--[[Redaktor:Tom78*w|Tom78*w]] ([[Diskusia s redaktorom:Tom78*w|diskusia]]) 12:50, 1. august 2026 (UTC) 63f1bqq6hmlr7o67wbbokcyoqk4iwjt Kostol Zvestovania Pána (Tesárske Mlyňany) 0 753038 8256293 8256115 2026-08-01T12:15:31Z Tom78*w 290507 iw 8256293 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola = Rímskokatolícky farský kostol Zvestovania Pána | Druh kostola = Farský kostol | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Taszármalonya templom 1.jpg|thumb| | Popis obrázka = Pohľad na Kostol Zvestovania Pána v máji 2023 | Patrocínium = [[Zvestovanie Pána]] | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovensko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Nitriansky kraj | Okres typ = | Okres = Zlaté Moravce | Mesto typ = Obec | Mesto = Tesárske Mlyňany | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = | Zemepisná šírka = 48.339483 | Zemepisná dĺžka = 18.357403 | Náboženstvo typ = Kresťanstvo | Náboženstvo = rímskokatolícke | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = [[Biskupstvo Nitra]] | Dekanát typ = | Dekanát = Zlatomoravecký | Farnosť typ = | Farnosť = Tesárske Mlyňany | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = Rímskokatolícka cirkev farnosť Tesárske Mlyňany | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Sloh = Neskorobarokový | Výstavba = [[1760]] – [[1763]] | Dokončenie = | Rekonštrukcia = [[2008]] | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = 1 | Počet veží = 1 | Výška kostola = 41,723 | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = V presbytériu | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = https://tesarskemlynany.fara.sk/index.html }} '''Kostol Zvestovania Pána''' je pôvodne [[Baroková architektúra|baroková]] sakrálna stavba z roku [[1763]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | titul = História farnosti Tesárske Mlyňany| url = https://tesarskemlynany.fara.sk/historia.html| vydavateľ = Farnosť Tesárske Mlyňany}}</ref>. Nachádza sa v obci [[Tesárske Mlyňany]] v okrese [[Zlaté Moravce (okres)|Zlaté Moravce]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Je to [[Loď (architektúra)|jednoloďová]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]]. V rokoch [[1796]] a [[1804]] prešiel úpravami a získal súčasnú [[Klasicistická architektúra|klasicistickú]] podobu. Interiér je zaklenutý [[Klenba|pruskými klenbami]]. Čiastočne predstavaná veža je situovaná na strednú štítového priečelia a zakončená baňatou strechou. Fasády sú členené lizénovým orámovaním. Interiér tvorí [[Barok|barokový]] hlavný [[oltár]]. Má stĺpy, medzi ktorými sú dve biele sochy svätých [[Svätý Jozef|Jozefa]] a [[Svätý Joachim|Joachima]]. V strede stojí obraz [[Zvestovanie Pána|Zvestovania Pána]] z rokov [[1760]] až [[1770]]. Nad obrazom sú dvaja anjeli a v strede [[archa zmluvy]]. [[Svätostánok]] je okrúhly a otáčavý. Oltárny kameň posvätil [[6. október|6. októbra]] [[1763]] biskup [[Pavol Révay]]. Bočné oltáre sv. [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]] (vpravo pri pohľade z hl. lode) a sv. [[Svätý Urban|Urbana]] (vľavo pri pohľade z hl. lode) sú tiež barokové z [[18. storočie|18. storočia]], pochádzajú z [[Hronský Beňadik|Hronského Beňadika]], odkiaľ boli zakúpené v roku [[1880]]. Drevená [[kazateľnica]] zo starého zrúcaného kostola je umiestená v ľavom rohu [[Presbytérium (priestor v kostole)|svätyne]]. Na oblom rečništi má [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéf]] Kázanie Krista na brehu jazera. [[Ostrihomské arcibiskupstvo|Ostrihomská kapitula]] ako patrón zaobstarala pre kostol hlavný oltár a veľký [[Barok|barokový]] dvojradový organ z druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]]. Základný kameň kostola bol položený a požehnaný [[11. máj]]a [[1760]] ostrihomský kanonik [[Rafael Sentiváni]] za prítomnosti zemana [[Ján Mlyniansky|Jána Mlynianskeho]] a kňazov z okolia. Stavba kostola trvala tri roky<ref>Acsády, Ignác: ''Magyarország népessége a pragmatica sanctio korában 1720-1721''. Budapest, 1896.</ref>. Výstavba kostola bola pravdepodobne iniciovali [[Tatársky vpád do Uhorska|tatárske nájazdy]] a zničená krajina po nich. == Dejiny farnosti == Územie dnešnej farnosti Tesárske Mlyňany patrí k starobylým oblastiam kresťanstva na Slovensku. Žitavská dolina sa nachádza v blízkosti [[Nitra|Nitry]], ktorá bola významným centrom kresťanského života už v období [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Po prijatí kresťanstva uhorskými panovníkmi bolo po roku [[1000]] zriadené [[Ostrihomské arcibiskupstvo]], do ktorého cirkevnej správy patrilo aj toto územie. Po založení [[Kláštor Hronský Beňadik|benediktínskeho opátstva v Hronskom Beňadiku]] v roku [[1075]] sa Tesáre stali súčasťou jeho majetkov a zároveň jeho cirkevnou filiálkou. Už v roku [[1075]] sa v obci spomína kaplnka, v ktorej [[benediktíni]] vykonávali pastoračnú činnosť pre obyvateľov svojich majetkov. Presný rok založenia samostatnej farnosti v Tesároch nie je známy. Podľa názoru historika [[Július Gábriš|Júliusa Gábriša]] mohla vzniknúť v období po tatárskom vpáde, za vlády kráľa [[Belo IV.|Bela IV.]] Starobylosť farnosti potvrdzuje aj štatút Ostrihomskej kapituly z roku [[1397]], ktorý uvádza farnosti Ostrihomskej diecézy. Tesáre sa v ňom nachádzajú medzi najstaršími farskými sídlami biskupstva. Z cirkevnoprávneho hľadiska patrila farnosť do Tekovského archidiakonátu a Svätobeňadického dekanátu. Úzke spojenie so Svätobeňadickým opátstvom sa prejavovalo aj tým, že opát každoročne osobne navštevoval Tesáre. Tesárski farári mali neskôr významné postavenie pri voľbe svätobeňadického opáta. Listina z roku [[1438]] spomína farára Mikuláša ako vrchného dozorcu pri tejto voľbe. Počas tureckých nájazdov v [[17. storočie|17. storočí]] prešla farnosť ťažkým obdobím. Tesárska fara bola približne 16 rokov bez stáleho kňaza. Po ústupe tureckého nebezpečenstva nasledovala obnova cirkevného života a oprava poškodených sakrálnych stavieb. Podľa kanonickej vizitácie z roku [[1713]] mala farnosť približne 1500 obyvateľov, všetkých katolíckeho vierovyznania. V roku [[1714]] bola k tesárskej farnosti pripojená aj [[Nová Ves nad Žitavou]]. V roku [[1747]] dal farár Jozef Štefan Kračún postaviť novú farskú budovu. V druhej polovici [[18. storočie|18. storočia]] nastal výrazný stavebný rozvoj farnosti. V rokoch 1760 – 1763 bol vybudovaný nový farský kostol Zvestovania Pána v Tesároch. Neskôr vznikli alebo boli obnovené ďalšie sakrálne stavby vo filiálkach. Počas [[19. storočie|19. storočia]] pokračovala obnova kostolov a kaplniek. Roku [[1881]] bol postavený nový filiálny kostol v [[Slepčany|Slepčanoch]]. Koncom 19. storočia patrili k tesárskej farnosti filiálky [[Mlyňany]], [[Vieska nad Žitavou]], Slepčany a Nová Ves nad Žitavou. Po vzniku [[Česko-Slovensko|Československa]] prešla farnosť v roku [[1922]] do správy Trnavskej apoštolskej administratúry. Od roku [[1977]] patrila do [[Trnavská arcidiecéza|Trnavskej arcidiecézy]] a po neskorších územných zmenách patrí do [[Nitrianska diecéza|Nitrianskej diecézy]] a Zlatomoraveckého dekanátu. V roku [[1960]] vznikla zlúčením obcí Tesáre nad Žitavou a Mlyňany obec Tesárske Mlyňany. V roku [[1967]] vznikla samostatná farnosť Nová Ves nad Žitavou s filiálkou Slepčany. Súčasťou farnosti Tesárske Mlyňany zostala filiálka Vieska nad Žitavou. Významným prvkom duchovného života farnosti je púť k [[Božské Srdce Ježišovo|Božskému Srdcu Ježišovmu]], ktorá sa koná od roku [[1909]]. V tom roku ju zaviedol miestny farár Ján Novotný eucharistickým sprievodom; podľa tradície išlo o prvú púť k Božskému Srdcu Ježišovmu na Slovensku. Od roku [[1994]] sa hlavná slávnosť koná v Kaplnke Božského Srdca Ježišovho. <ref>GÁBRIŠ, Július. ''Dejiny tesárskej farnosti''. Strojopis, 1937.</ref> == Vybavenie kostola == V kostole sa nachádzajú tri oltáre: * Hlavný oltár je zasvätený [[Zvestovanie Pána|Zvestovaniu Pána]], * Pravý oltár [[Ján Nepomucký|sv. Jánovi Nepomuckému]], * Ľavý bočný oltár [[Ján Krstiteľ|sv. Jánovi Krstiteľovi]]. Drevená [[kazateľnica]] premiestnená zo starého kostola sa nachádza v ľavom rohu [[Svätyňa|svätyne]]. Je zdobená maľbami na plátne s výjavmi zo života sv. Jána Krstiteľa. Drevený hlavný [[oltár]] z roku 1770 mal štyri stĺpy, medzi ktorými sú dve biele sochy svätých [[Svätý Jozef|Jozefa]] a [[Svätý Joachim|Joachima]]. V strede stál obraz [[Zvestovanie Pána|Zvestovania Pána]]. Nad obrazom boli dvaja anjeli a v strede [[archa zmluvy]]. [[Svätostánok]] je okrúhly a otáčavý. Oltárny kameň posvätil 6. októbra 1763 biskup [[Pavol Révay.]] V kostole sa nachádza [[Barok|barokový]] portrét [[Arcibiskup|arcibiskupa]] [[Juraj Selepčéni|Juraja Selepčéniho]] z konca [[17. storočie|17. storočia]], ktorý je významnou historickou pamiatkou. Vtedajší maličký zvonec zo zvonice bol premiestnený a teraz slúži, ako sakristijný zvonec == Zvony v kostole == V [[17. storočie|17. storočí]] mal kostol dva menšie zvony vo veži. A v roku [[1725]] dala [[Ostrihomské arcibiskupstvo|Ostrihomská kapitula]] uliať a zakúpiť nový zvon [[Svätá Anna|svätej Anny]] s hmotnosťou približne 7 q (asi 700 kg). Bol umiestnený v hlavnej veži kostola. V prvej polovici [[18. storočie|18. storočia]] bol zo [[Juraj Selepčéni|Selepčéniho]] nadácie obstaraný ešte väčší zvon zasvätený [[Svätý Juraj|svätému Jurajovi]]. Vážil 14 q (približne 1 400 kg), čo z neho robilo veľmi mohutný zvon na dedinský kostol. Posvätil ho [[biskup Majténi]] priamo v Tesároch. Tento veľký zvon bol taký ťažký, že ho nemohli zavesiť do kostolnej veže. Pri zvonení by otrasy mohli poškodiť stavbu. Preto preň postavili samostatnú murovanú zvonicu, vzdialenú asi 10 krokov od kostola. Neskôr bola nad vstupom do kostola postavená nová, vyššia veža, ktorá zlepšila možnosti umiestnenia zvonov. == Zaujímavosti == Súčasný kostol bol postavený v rokoch [[1760]] – [[1763]] v [[Barok|neskorobarokovom]] období. Vznikol preto, že starší kostol bol už vo veľmi zlom stave a podmývala ho rieka [[Žitava (rieka)|Žitava]]. Asi 100 m od dnešného kostola stál ešte oveľa starší kostol [[Panna Mária Kráľovná|Kráľovnej anjelov]], ktorý je písomne doložený už v roku [[1397]]. Pravdepodobne bol postavený v prechodnom románsko-gotickom [[Sloh|slohu]]. Dnes sa v budove starého kostola nachádza [[Tesárske Mlyňany|obecné múzeum]]. Počas tureckých vpádov v [[16. storočie|16. storočí]] bol starobylý kostol vážne poškodený a [[cintorín]] spustošený. Neskôr bol viackrát opravovaný, no napokon musel byť nahradený novou stavbou. [[Patrocínium]] kostola je [[Zvestovanie Pána]]. Tento motív sa objavil aj na farskej pečati používanej od roku [[1820]]. Počas rokov [[2005]] – [[2015]] prešiel kostol rozsiahlou obnovou interiéru aj exteriéru. Farnosť je známa aj tým, že sa tu od roku [[1909]] koná [[púť]] k [[Najsvätejšie Srdce Ježišovo|Božskému Srdcu Ježišovmu]], ktorá je považovaná za prvú púť k Božskému Srdcu Ježišovmu na [[Slovensko|Slovensku]]. [[Organ]] má vo farnosti dlhú tradíciu. Už starobylý kostol mal organ najprv so štyrmi, neskôr so siedmimi [[Register|registrami]], čo bolo na dedinský kostol veľmi slušné vybavenie. Zvony zohrávali dôležitú úlohu v živote obce. Jeden z historických zvonov bol zasvätený [[Svätý Juraj|svätému Jurajovi]] a patril medzi najväčšie zvony svojej doby. Roku [[1916]] v [[Tesárske Mlyňany|Tesároch]] vzali na vojnové účely tri zvony o váhe 387, 83 a 30 kg. Na veži ostal len jeden zvon a malý terajší sakristijný zvonec. V roku [[1924]] veriaci zakúpili štyri nové zvony o váhe 596, 325, 144 a 79 kg<ref>''Za otcom biskupom Júliusom Gábrišom''. Rodinné spoločenstvo, 1988, č. 1, s. 6 – 8.</ref>. == Literatúra == * ACSÁDY, Ignác. ''Magyarország népessége a pragmatica sanctio korában 1720–1721''. Budapest, 1896. * BEL, Matej. ''Notitia Hungariae Novae Historico Geographica. Tomus IV. Comitatus Barsiensis''. Vienna, 1742. * BOROVSZKY, Samu. ''Bars vármegye''. Budapest, 1903. * BOTKA, Tivadar. ''Barsvármegye hajdan és most I.'' Pest, 1868. * DÁNYI, Dezső – DÁVID, Zoltán. ''Az első magyarországi népszámlálás (1784–1787)''. Budapest, 1960. * ''Dejiny Slovenska I.'' Bratislava, 1986, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied. * [[Július Gábriš|GÁBRIŠ, Július]]. ''Dejiny tesárskej farnosti''. Strojopis, 1937. * [[Július Gábriš|GÁBRIŠ, Július]]. ''Dejiny Trnavskej apoštolskej administratúry''. * [[Július Gábriš|GÁBRIŠ, Július]]. ''Katolícka cirkev na Slovensku a jej zápas o existenciu''. * GERGELYI, Otmár. ''Dejiny obcí okresu Nitra. Tesárske Mlyňany, Tesáre nad Žitavou''. Hlas Nitrianskeho okresu VI., 1965. * GYÖRFFY, György. ''Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza I.'' Budapest, 1963. * [[Milan Hromník|HROMNÍK, Milan]] SJ. ''Z dejín farnosti Tesárske Mlyňany'', 1996. * KUJOVSKÝ, Rudolf – FUSEK, Gabriel. ''Pohrebisko z 10. storočia v Tesárskych Mlyňanoch''. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1983. Nitra, 1984. * MARSINA, Richard. ''Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I–II''. Bratislava, 1971, 1987. * NOVÁK, Jozef. ''Slovenské mestské a obecné erby''. Martin, 1972. * RAKOVSKÝ, Štefan. ''Z histórie Tekova''. Vlastivedný časopis, 1961. * RAKOVSKÝ, Š. a kol. ''Zlaté Moravce''. Bratislava, 1969. * RUTTKAYOVÁ, Jana. ''Záchranný výskum v Tesárskych Mlyňanoch''. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1984. Nitra, 1985. * ''Súpis pamiatok na Slovensku III.'' Bratislava, 1969. * VARSIK, Branislav. ''Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku''. Bratislava, 1984. * ''Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III.'' Bratislava, 1978. * VRTEL, Ladislav. ''Erb obce Tesárske Mlyňany''. Strojopis. Bratislava, 1995. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://tesarskemlynany.fara.sk/ Farnosť Tesárske Mlyňany] * [https://www.pamiatkynaslovensku.sk/tesare-nad-zitavou-tesarske-mlynany-kostol-zvestovania-pana Tesáre nad Žitavou (Tesárske Mlyňany) - Kostol Zvestovania ..., pamiatkynaslovensku.sk] [[Kategória:Kostoly zasvätené Zvestovaniu Pána|Tesárske Mlyňany]] [[Kategória:Kostoly v okrese Zlaté Moravce]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly na Slovensku]] [[Kategória:Architektúra z 1763]] [[Kategória:Tesárske Mlyňany]] [[Kategória:Barokové kostoly na Slovensku]] ih8eayecmbor51ptgsxb8sfx6ry0p69 8256297 8256293 2026-08-01T12:36:30Z Tom78*w 290507 - zaujímavosti 8256297 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kostol | NKP = | Názov kostola = Rímskokatolícky farský kostol Zvestovania Pána | Druh kostola = Farský kostol | Celé meno = | Iné meno1 = | Iné meno2 = | Obrázok = Taszármalonya templom 1.jpg|thumb| | Popis obrázka = Pohľad na Kostol Zvestovania Pána v máji 2023 | Patrocínium = [[Zvestovanie Pána]] | Predchádzajúci názov = | Štát typ = | Štát = Slovensko | Spolkový štát typ = | Spolkový štát = | Kraj typ = | Kraj = Nitriansky kraj | Okres typ = | Okres = Zlaté Moravce | Mesto typ = Obec | Mesto = Tesárske Mlyňany | Mestská časť typ = | Mestská časť = | Adresa = | Zemepisná šírka = 48.339483 | Zemepisná dĺžka = 18.357403 | Náboženstvo typ = Kresťanstvo | Náboženstvo = rímskokatolícke | Cirkev typ = | Cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | Provincia typ = | Provincia = | Diecéza typ = | Diecéza = [[Biskupstvo Nitra]] | Dekanát typ = | Dekanát = Zlatomoravecký | Farnosť typ = | Farnosť = Tesárske Mlyňany | Je súčasťou = | Dátum vysvätenia = | Svätiteľ = | Správa = | Vlastník = Rímskokatolícka cirkev farnosť Tesárske Mlyňany | Zánik = | Dátum odsvätenia = | Architekt = | Sloh = Neskorobarokový | Výstavba = [[1760]] – [[1763]] | Dokončenie = | Rekonštrukcia = [[2008]] | Náklady na výstavbu = | Dĺžka = | Výška = | Šírka = | Dĺžka hlavnej lode = | Šírka hlavnej lode = | Výška hlavnej lode = | Počet lodí = 1 | Počet veží = 1 | Výška kostola = 41,723 | Kapacita = | Kapacita jednotka = | Umiestnenie oltára = V presbytériu | Autor oltára = | Materiál = | Mapa1 popis = | Mapa1 = | Web = https://tesarskemlynany.fara.sk/index.html }} '''Kostol Zvestovania Pána''' je pôvodne [[Baroková architektúra|baroková]] sakrálna stavba z roku [[1763]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | titul = História farnosti Tesárske Mlyňany| url = https://tesarskemlynany.fara.sk/historia.html| vydavateľ = Farnosť Tesárske Mlyňany}}</ref>. Nachádza sa v obci [[Tesárske Mlyňany]] v okrese [[Zlaté Moravce (okres)|Zlaté Moravce]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]]. Je to [[Loď (architektúra)|jednoloďová]] stavba s polkruhovým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]]. V rokoch [[1796]] a [[1804]] prešiel úpravami a získal súčasnú [[Klasicistická architektúra|klasicistickú]] podobu. Interiér je zaklenutý [[Klenba|pruskými klenbami]]. Čiastočne predstavaná veža je situovaná na strednú štítového priečelia a zakončená baňatou strechou. Fasády sú členené lizénovým orámovaním. Interiér tvorí [[Barok|barokový]] hlavný [[oltár]]. Má stĺpy, medzi ktorými sú dve biele sochy svätých [[Svätý Jozef|Jozefa]] a [[Svätý Joachim|Joachima]]. V strede stojí obraz [[Zvestovanie Pána|Zvestovania Pána]] z rokov [[1760]] až [[1770]]. Nad obrazom sú dvaja anjeli a v strede [[archa zmluvy]]. [[Svätostánok]] je okrúhly a otáčavý. Oltárny kameň posvätil [[6. október|6. októbra]] [[1763]] biskup [[Pavol Révay]]. Bočné oltáre sv. [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]] (vpravo pri pohľade z hl. lode) a sv. [[Svätý Urban|Urbana]] (vľavo pri pohľade z hl. lode) sú tiež barokové z [[18. storočie|18. storočia]], pochádzajú z [[Hronský Beňadik|Hronského Beňadika]], odkiaľ boli zakúpené v roku [[1880]]. Drevená [[kazateľnica]] zo starého zrúcaného kostola je umiestená v ľavom rohu [[Presbytérium (priestor v kostole)|svätyne]]. Na oblom rečništi má [[Reliéf (sochárske dielo)|reliéf]] Kázanie Krista na brehu jazera. [[Ostrihomské arcibiskupstvo|Ostrihomská kapitula]] ako patrón zaobstarala pre kostol hlavný oltár a veľký [[Barok|barokový]] dvojradový organ z druhej polovice [[19. storočie|19. storočia]]. Základný kameň kostola bol položený a požehnaný [[11. máj]]a [[1760]] ostrihomský kanonik [[Rafael Sentiváni]] za prítomnosti zemana [[Ján Mlyniansky|Jána Mlynianskeho]] a kňazov z okolia. Stavba kostola trvala tri roky<ref>Acsády, Ignác: ''Magyarország népessége a pragmatica sanctio korában 1720-1721''. Budapest, 1896.</ref>. Výstavba kostola bola pravdepodobne iniciovali [[Tatársky vpád do Uhorska|tatárske nájazdy]] a zničená krajina po nich. Súčasný kostol bol postavený v rokoch [[1760]] – [[1763]] v [[Barok|neskorobarokovom]] období. Vznikol preto, že starší kostol bol už vo veľmi zlom stave a podmývala ho rieka [[Žitava (rieka)|Žitava]]. Asi 100 m od dnešného kostola stál ešte oveľa starší kostol [[Panna Mária Kráľovná|Kráľovnej anjelov]], ktorý je písomne doložený už v roku [[1397]]. Pravdepodobne bol postavený v prechodnom románsko-gotickom [[Sloh|slohu]]. Dnes sa v budove starého kostola nachádza [[Tesárske Mlyňany|obecné múzeum]]. Počas tureckých vpádov v [[16. storočie|16. storočí]] bol starobylý kostol vážne poškodený a [[cintorín]] spustošený. Neskôr bol viackrát opravovaný, no napokon musel byť nahradený novou stavbou. == Dejiny farnosti == Územie dnešnej farnosti Tesárske Mlyňany patrí k starobylým oblastiam kresťanstva na Slovensku. Žitavská dolina sa nachádza v blízkosti [[Nitra|Nitry]], ktorá bola významným centrom kresťanského života už v období [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]]. Po prijatí kresťanstva uhorskými panovníkmi bolo po roku [[1000]] zriadené [[Ostrihomské arcibiskupstvo]], do ktorého cirkevnej správy patrilo aj toto územie. Po založení [[Kláštor Hronský Beňadik|benediktínskeho opátstva v Hronskom Beňadiku]] v roku [[1075]] sa Tesáre stali súčasťou jeho majetkov a zároveň jeho cirkevnou filiálkou. Už v roku [[1075]] sa v obci spomína kaplnka, v ktorej [[benediktíni]] vykonávali pastoračnú činnosť pre obyvateľov svojich majetkov. Presný rok založenia samostatnej farnosti v Tesároch nie je známy. Podľa názoru historika [[Július Gábriš|Júliusa Gábriša]] mohla vzniknúť v období po tatárskom vpáde, za vlády kráľa [[Belo IV.|Bela IV.]] Starobylosť farnosti potvrdzuje aj štatút Ostrihomskej kapituly z roku [[1397]], ktorý uvádza farnosti Ostrihomskej diecézy. Tesáre sa v ňom nachádzajú medzi najstaršími farskými sídlami biskupstva. Z cirkevnoprávneho hľadiska patrila farnosť do Tekovského archidiakonátu a Svätobeňadického dekanátu. Úzke spojenie so Svätobeňadickým opátstvom sa prejavovalo aj tým, že opát každoročne osobne navštevoval Tesáre. Tesárski farári mali neskôr významné postavenie pri voľbe svätobeňadického opáta. Listina z roku [[1438]] spomína farára Mikuláša ako vrchného dozorcu pri tejto voľbe. Počas tureckých nájazdov v [[17. storočie|17. storočí]] prešla farnosť ťažkým obdobím. Tesárska fara bola približne 16 rokov bez stáleho kňaza. Po ústupe tureckého nebezpečenstva nasledovala obnova cirkevného života a oprava poškodených sakrálnych stavieb. Podľa kanonickej vizitácie z roku [[1713]] mala farnosť približne 1500 obyvateľov, všetkých katolíckeho vierovyznania. V roku [[1714]] bola k tesárskej farnosti pripojená aj [[Nová Ves nad Žitavou]]. V roku [[1747]] dal farár Jozef Štefan Kračún postaviť novú farskú budovu. V druhej polovici [[18. storočie|18. storočia]] nastal výrazný stavebný rozvoj farnosti. V rokoch 1760 – 1763 bol vybudovaný nový farský kostol Zvestovania Pána v Tesároch. Neskôr vznikli alebo boli obnovené ďalšie sakrálne stavby vo filiálkach. Počas [[19. storočie|19. storočia]] pokračovala obnova kostolov a kaplniek. Roku [[1881]] bol postavený nový filiálny kostol v [[Slepčany|Slepčanoch]]. Koncom 19. storočia patrili k tesárskej farnosti filiálky [[Mlyňany]], [[Vieska nad Žitavou]], Slepčany a Nová Ves nad Žitavou. Po vzniku [[Česko-Slovensko|Československa]] prešla farnosť v roku [[1922]] do správy Trnavskej apoštolskej administratúry. Od roku [[1977]] patrila do [[Trnavská arcidiecéza|Trnavskej arcidiecézy]] a po neskorších územných zmenách patrí do [[Nitrianska diecéza|Nitrianskej diecézy]] a Zlatomoraveckého dekanátu. V roku [[1960]] vznikla zlúčením obcí Tesáre nad Žitavou a Mlyňany obec Tesárske Mlyňany. V roku [[1967]] vznikla samostatná farnosť Nová Ves nad Žitavou s filiálkou Slepčany. Súčasťou farnosti Tesárske Mlyňany zostala filiálka Vieska nad Žitavou. Významným prvkom duchovného života farnosti je púť k [[Božské Srdce Ježišovo|Božskému Srdcu Ježišovmu]], ktorá sa koná od roku [[1909]]. V tom roku ju zaviedol miestny farár Ján Novotný eucharistickým sprievodom; podľa tradície išlo o prvú púť k Božskému Srdcu Ježišovmu na Slovensku. Od roku [[1994]] sa hlavná slávnosť koná v Kaplnke Božského Srdca Ježišovho. <ref>GÁBRIŠ, Július. ''Dejiny tesárskej farnosti''. Strojopis, 1937.</ref> == Vybavenie kostola == V kostole sa nachádzajú tri oltáre: * Hlavný oltár je zasvätený [[Zvestovanie Pána|Zvestovaniu Pána]], * Pravý oltár [[Ján Nepomucký|sv. Jánovi Nepomuckému]], * Ľavý bočný oltár [[Ján Krstiteľ|sv. Jánovi Krstiteľovi]]. Drevená [[kazateľnica]] premiestnená zo starého kostola sa nachádza v ľavom rohu [[Svätyňa|svätyne]]. Je zdobená maľbami na plátne s výjavmi zo života sv. Jána Krstiteľa. Drevený hlavný [[oltár]] z roku 1770 mal štyri stĺpy, medzi ktorými sú dve biele sochy svätých [[Svätý Jozef|Jozefa]] a [[Svätý Joachim|Joachima]]. V strede stál obraz [[Zvestovanie Pána|Zvestovania Pána]]. Nad obrazom boli dvaja anjeli a v strede [[archa zmluvy]]. [[Svätostánok]] je okrúhly a otáčavý. Oltárny kameň posvätil 6. októbra 1763 biskup [[Pavol Révay.]] V kostole sa nachádza [[Barok|barokový]] portrét [[Arcibiskup|arcibiskupa]] [[Juraj Selepčéni|Juraja Selepčéniho]] z konca [[17. storočie|17. storočia]], ktorý je významnou historickou pamiatkou. Vtedajší maličký zvonec zo zvonice bol premiestnený a teraz slúži, ako sakristijný zvonec. === Organ === [[Organ]] má vo farnosti dlhú tradíciu. Už starobylý kostol mal organ najprv so štyrmi, neskôr so siedmimi [[Register|registrami]], čo bolo na dedinský kostol veľmi slušné vybavenie. == Zvony v kostole == V [[17. storočie|17. storočí]] mal kostol dva menšie zvony vo veži. A v roku [[1725]] dala [[Ostrihomské arcibiskupstvo|Ostrihomská kapitula]] uliať a zakúpiť nový zvon [[Svätá Anna|svätej Anny]] s hmotnosťou približne 7 q (asi 700 kg). Bol umiestnený v hlavnej veži kostola. V prvej polovici [[18. storočie|18. storočia]] bol zo [[Juraj Selepčéni|Selepčéniho]] nadácie obstaraný ešte väčší zvon zasvätený [[Svätý Juraj|svätému Jurajovi]]. Vážil 14 q (približne 1 400 kg), čo z neho robilo veľmi mohutný zvon na dedinský kostol. Posvätil ho [[biskup Majténi]] priamo v Tesároch. Tento veľký zvon bol taký ťažký, že ho nemohli zavesiť do kostolnej veže. Pri zvonení by otrasy mohli poškodiť stavbu. Preto preň postavili samostatnú murovanú zvonicu, vzdialenú asi 10 krokov od kostola. Neskôr bola nad vstupom do kostola postavená nová, vyššia veža, ktorá zlepšila možnosti umiestnenia zvonov. Zvony zohrávali dôležitú úlohu v živote obce. Jeden z historických zvonov bol zasvätený [[Svätý Juraj|svätému Jurajovi]] a patril medzi najväčšie zvony svojej doby. Roku [[1916]] v [[Tesárske Mlyňany|Tesároch]] vzali na vojnové účely tri zvony o váhe 387, 83 a 30 kg. Na veži ostal len jeden zvon a malý terajší sakristijný zvonec. V roku [[1924]] veriaci zakúpili štyri nové zvony o váhe 596, 325, 144 a 79 kg<ref>''Za otcom biskupom Júliusom Gábrišom''. Rodinné spoločenstvo, 1988, č. 1, s. 6 – 8.</ref>. == Patrocínium == [[Patrocínium]] kostola je [[Zvestovanie Pána]]. Tento motív sa objavil aj na farskej pečati používanej od roku [[1820]]. == Súčasnosť == Počas rokov [[2005]] – [[2015]] prešiel kostol rozsiahlou obnovou interiéru aj exteriéru. == Púte == Farnosť je známa aj tým, že sa tu od roku [[1909]] koná [[púť]] k [[Najsvätejšie Srdce Ježišovo|Božskému Srdcu Ježišovmu]], ktorá je považovaná za prvú púť k Božskému Srdcu Ježišovmu na [[Slovensko|Slovensku]]. == Literatúra == * ACSÁDY, Ignác. ''Magyarország népessége a pragmatica sanctio korában 1720–1721''. Budapest, 1896. * BEL, Matej. ''Notitia Hungariae Novae Historico Geographica. Tomus IV. Comitatus Barsiensis''. Vienna, 1742. * BOROVSZKY, Samu. ''Bars vármegye''. Budapest, 1903. * BOTKA, Tivadar. ''Barsvármegye hajdan és most I.'' Pest, 1868. * DÁNYI, Dezső – DÁVID, Zoltán. ''Az első magyarországi népszámlálás (1784–1787)''. Budapest, 1960. * ''Dejiny Slovenska I.'' Bratislava, 1986, Vydavateľstvo Slovenskej Akadémie Vied. * [[Július Gábriš|GÁBRIŠ, Július]]. ''Dejiny tesárskej farnosti''. Strojopis, 1937. * [[Július Gábriš|GÁBRIŠ, Július]]. ''Dejiny Trnavskej apoštolskej administratúry''. * [[Július Gábriš|GÁBRIŠ, Július]]. ''Katolícka cirkev na Slovensku a jej zápas o existenciu''. * GERGELYI, Otmár. ''Dejiny obcí okresu Nitra. Tesárske Mlyňany, Tesáre nad Žitavou''. Hlas Nitrianskeho okresu VI., 1965. * GYÖRFFY, György. ''Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza I.'' Budapest, 1963. * [[Milan Hromník|HROMNÍK, Milan]] SJ. ''Z dejín farnosti Tesárske Mlyňany'', 1996. * KUJOVSKÝ, Rudolf – FUSEK, Gabriel. ''Pohrebisko z 10. storočia v Tesárskych Mlyňanoch''. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1983. Nitra, 1984. * MARSINA, Richard. ''Codex diplomaticus et epistolaris Slovaciae I–II''. Bratislava, 1971, 1987. * NOVÁK, Jozef. ''Slovenské mestské a obecné erby''. Martin, 1972. * RAKOVSKÝ, Štefan. ''Z histórie Tekova''. Vlastivedný časopis, 1961. * RAKOVSKÝ, Š. a kol. ''Zlaté Moravce''. Bratislava, 1969. * RUTTKAYOVÁ, Jana. ''Záchranný výskum v Tesárskych Mlyňanoch''. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1984. Nitra, 1985. * ''Súpis pamiatok na Slovensku III.'' Bratislava, 1969. * VARSIK, Branislav. ''Z osídlenia západného a stredného Slovenska v stredoveku''. Bratislava, 1984. * ''Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III.'' Bratislava, 1978. * VRTEL, Ladislav. ''Erb obce Tesárske Mlyňany''. Strojopis. Bratislava, 1995. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://tesarskemlynany.fara.sk/ Farnosť Tesárske Mlyňany] * [https://www.pamiatkynaslovensku.sk/tesare-nad-zitavou-tesarske-mlynany-kostol-zvestovania-pana Tesáre nad Žitavou (Tesárske Mlyňany) - Kostol Zvestovania ..., pamiatkynaslovensku.sk] [[Kategória:Kostoly zasvätené Zvestovaniu Pána|Tesárske Mlyňany]] [[Kategória:Kostoly v okrese Zlaté Moravce]] [[Kategória:Rímskokatolícke kostoly na Slovensku]] [[Kategória:Architektúra z 1763]] [[Kategória:Tesárske Mlyňany]] [[Kategória:Barokové kostoly na Slovensku]] bc5x9fup9ync63uycj1ocr1ylkvb47z FC Iberia 1999 0 753096 8256530 8250760 2026-08-02T09:44:25Z Mišino Čech 195312 8256530 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub|názovklubu=FC Iberia 1999|obrázok=|prezývka=Červení orli|založený=20. august 1999 ako FC Saburtalo|štadión=Štadión Mikheil Meskhi Stadium, [[Tbilisi]], [[Gruzínsko]]|kapacita=24 680|majiteľ={{Minivlajka|Gruzínsko}} Iberia Business Group|predseda={{Minivlajka|Gruzínsko}} [[Tariel Khechikashvili]]|tréner={{Minivlajka|Ukrajina}} [[Andriy Demchenko]]|liga=[[Erovnuli Liga]]|sezóna=2025|pozícia=1. miesto|vzor_lp1=_macroncerberuseco25wr|vzor_t1=_macroncerberuseco25wr|vzor_pp1=_macroncerberuseco25wr|vzor_tr1=|vzor_po1=|ľavéplece1=FFFFFF|telo1=FFFFFF|pravéplece1=FFFFFF|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=FFFFFF|vzor_lp2=_macroncerberuseco25rw|vzor_t2=_macroncerberuseco25rw|vzor_pp2=_macroncerberuseco25rw|vzor_tr2=|vzor_po2=|ľavéplece2=FF0000|telo2=FF0000|pravéplece2=FF0000|trenírky2=FF0000|ponožky2=FF0000}}'''FC Iberia 1999''', predtým známy ako '''FC Saburtalo''' ([[Gruzínčina|gruzínsky]]: იბერია 1999), je [[Gruzínsko|gruzínsky]] futbalový klub so sídlom v okrese (rajóne) Saburtalo v hlavnom meste [[Gruzínsko|Gruzínska]] [[Tbilisi]]. Od zavedenia novej [[Erovnuli Liga|Erovnuli Ligy]] (najvyššia futbalová liga Gruzínska) v roku [[2017]] je FC Iberia 1999 najúspešnejším gruzínskym klubom so 7 trofejami (3x Gruzínska 1. liga, 3x Gruzínsky pohár, 1x Gruzínsky Superpohár). V roku [[2024]] zmenil názov na FC Iberia 1999. Klub má farby červená a biela. == História klubu == FC Saburtalo bol založený 20. augusta [[1999]] v [[Tbilisi]]. V roku [[2005]] klub kúpila gruzínska holdingová spoločnosť Iberia Business Group a jej majiteľ Tariel Khechikashvili, ktorý sa neskôr stal ministrom športu a mládeže Gruzínska. Po sezóne [[2014]] – [[2015]] vyhral FC Saburtalo svoju skupinu v Pirveli Liga (2. najvyššia futbalová liga) s 19-bodovým náskokom a postúpil do [[Erovnuli Liga|Umaglesi Liga]] (1.najvyššia futbalová liga). V roku [[2018]] FC Saburtalo, ktoré počas predchádzajúcich 3 sezón v najvyššej súťaži nezískalo žiadnu trofej, získalo pod vedením trénera Georgiho Chiabrishviliho prvýkrát titul majstra Gruzínska. O rok neskôr úspešne dokončili svoju pohárovú kampaň po víťazstve 3:1 nad [[FC Locomotive Tbilisi]] vo finále Gruzínskeho pohára 2019. V roku 2020 porazilo FC Saburtalo majstra [[FC Dinamo Tbilisi]] a získalo gruzínsky Superpohár. V nasledujúcich sezónach klub získal ďalšie 2 trofeje Gruzínskeho pohára a ďalší gruzínsky ligový titul, pričom rok [[2022]] bol jediným rokom, kedy FC Iberia 1999 nedokázalo vyhrať žiadnu domácu súťaž. Klub získal svoj 2. ligový titul pod vedením trénera Levana Korgalidzeho v roku [[2024]] a o rok neskôr nasledoval ďalší triumf. == Štatistiky == === Domáce súťaže === {| class="wikitable" !Sezóna !Liga !Pozícia !Zápasy !V !R !P !Strelené góly !Inkasované góly !Body ![[Gruzínsky Pohár]] !Európa !Manažér |- ! colspan="13" |ako FC Saburtalo |- |2013–14 |Erovnuli Liga 2 | align="right" |'''8''' | align="right" |26 | align="right" |9 | align="right" |5 | align="right" |12 | align="right" |38 | align="right" |34 | align="right" |'''32''' |X | |Temur Shalamberidze |- |2014–15 |Erovnuli Liga 2 | align="right" bgcolor="gold" |'''1 (postup)''' | align="right" |36 | align="right" |28 | align="right" |3 | align="right" |5 | align="right" |92 | align="right" |25 | align="right" |'''82''' |1. kolo | | rowspan="2" |Giorgi Chiabrishvili |- |2015–16 |[[Erovnuli Liga]] | align="right" |'''8''' | align="right" |30 | align="right" |11 | align="right" |6 | align="right" |13 | align="right" |47 | align="right" |61 | align="right" |'''39''' |1.Kolo | |- |2016 |[[Erovnuli Liga]] | align="right" |'''3''' | align="right" |12 | align="right" |5 | align="right" |4 | align="right" |3 | align="right" |17 | align="right" |12 | align="right" |'''19''' |1.kolo | |Pablo Franco |- |2017 |[[Erovnuli Liga]] | align="right" |'''4''' | align="right" |36 | align="right" |18 | align="right" |6 | align="right" |12 | align="right" |61 | align="right" |42 | align="right" |'''60''' |4.kolo | | rowspan="3" |Giorgi Chiabrishvili |- |2018 |[[Erovnuli Liga]] | align="right" bgcolor="gold" |'''1''' | align="right" |36 | align="right" |24 | align="right" |7 | align="right" |5 | align="right" |64 | align="right" |29 | align="right" |'''79''' |3.kolo | |- |2019 |[[Erovnuli Liga]] | align="right" |'''3''' | align="right" |36 | align="right" |21 | align="right" |7 | align="right" |8 | align="right" |67 | align="right" |36 | align="right" |'''70''' | style="background-color:gold;" |'''Víťaz''' |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] 2QR [[Európska liga UEFA|Európska liga]] - 3. predkolo 3QR |- |2020 |[[Erovnuli Liga]] | align="right" |'''5''' | align="right" |18 | align="right" |7 | align="right" |6 | align="right" |5 | align="right" |28 | align="right" |21 | align="right" |'''27''' |Semifinále |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] - 1. predkolo 1QR |Temur Shalamberidze, Levan Korgalidze |- |2021 |[[Erovnuli Liga]] | align="right" |'''4''' | align="right" |36 | align="right" |15 | align="right" |8 | align="right" |13 | align="right" |52 | align="right" |40 | align="right" |'''57''' | style="background-color:gold;" |'''Víťaz''' | |Khvicha Shubitidze |- |2022 |[[Erovnuli Liga]] | align="right" |'''6''' | align="right" |36 | align="right" |13 | align="right" |8 | align="right" |15 | align="right" |51 | align="right" |49 | align="right" |'''47''' |Semifinále |[[Konferenčná liga UEFA|Európska Konferenčná liga]] - 2. predkolo 2QR |Lasha Nozadze |- |2023 |[[Erovnuli Liga]] | align="right" |'''6''' | align="right" |36 | align="right" |14 | align="right" |9 | align="right" |13 | align="right" |58 | align="right" |49 | align="right" |'''51''' | style="background-color:gold;" |'''Víťaz''' | |Omari Tetradze Giorgi Mikadze |- ! colspan="13" |ako FC Iberia 1999 |- |2024 |[[Erovnuli Liga]] | align="right" bgcolor="gold" |'''1''' | align="right" |36 | align="right" |23 | align="right" |6 | align="right" |7 | align="right" |74 | align="right" |46 | align="right" |'''75''' |Osemfinále |[[Konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga]] - 3.predkolo 3QR |Giorgi Mikadze Levan Korgalidze |- |2025 |[[Erovnuli Liga]] | align="right" bgcolor="gold" |'''1''' | align="right" |36 | align="right" |24 | align="right" |8 | align="right" |4 | align="right" |60 | align="right" |24 | align="right" |'''80''' | style="background-color:#DDD" |Vicemajster |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] - 1. predkolo 1QR, [[Konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga]] 2. predkolo - 2QR |Levan Korgalidze, Gia Geguchadze, Guga Nergadze |} === V európskych pohároch === {| class="wikitable" !Sezóna !Súťaž !Kolo !Klub !Doma !Vonku !Celkovo |- | rowspan="3" |2019–20 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1.predkolo |{{flagicon|MDA}} [[FC Sheriff Tiraspol|Šerif Tiraspoľ]] | bgcolor="#ffdddd" |1–3 | bgcolor="#ddffdd" |3–0 | align="center" bgcolor="#ddffdd" |'''4−3''' |- |2. predkolo |{{flagicon|CRO}} [[GNK Dinamo Záhreb|Dinamo Záhreb]] | bgcolor="#ffdddd" |0−2 | bgcolor="#ffdddd" |0−3 | align="center" bgcolor="#ffdddd" |'''0−5''' |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |3. predkolo |{{flagicon|ARM}} [[FC Ararat-Armenia|Ararat-Armenia]] | bgcolor="#ffdddd" |0−2 | bgcolor="#ddffdd" |2−1 | align="center" bgcolor="#ffdddd" |'''2−3''' |- |2020–21 |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |1.predkolo |{{flagicon|CYP}} [[Apollon Limassol FC|Apollon Limassol]] | align="center" bgcolor="#E5E5E5" | | align="center" bgcolor="#ffdddd"|1–5 | align="center" bgcolor="#ffdddd"|'''1–5''' |- | rowspan="2" |2022–23 | rowspan="2" |[[Konferenčná liga UEFA|Európska Konferenčná liga]] |1.predkolo |{{flagicon|ALB}} [[FK Partizani Tirana|Partizani]] [[FK Partizani Tirana|Tirana]] | bgcolor="#ffdddd" |0–1 | bgcolor="#ddffdd" |1–0 {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | align="center" bgcolor="#ddffdd" |'''1−1 {{Malé|(5:4 [[Penaltový rozstrel|pen.]])}}''' |- |2. predkolo |{{flagicon|ROU}} [[FC Steaua Bukurešť|FCSB]] | bgcolor="#ddffdd" |1–0 | bgcolor="#ffdddd" |2–4 | align="center" bgcolor="#ffdddd" |'''3–4''' |- | rowspan="2" |2024–25 | rowspan="2" |[[Konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga]] |2. predkolo |{{flagicon|ALB}} [[FK Partizani Tirana|Partizani]] [[FK Partizani Tirana|Tirana]] | bgcolor="#ddffdd" |2–0 | bgcolor="#ffffdd" |0–0 | align="center" bgcolor="#ddffdd" |'''2–0''' |- |3. predkolo |{{flagicon|TUR}} [[İstanbul Başakşehir FK|İstanbul Başakşehir]] | bgcolor="#ffdddd" |0–1 | bgcolor="#ffdddd" |0–2 | align="center" bgcolor="#ffdddd" |'''0–3''' |- | rowspan="2" |2025–26 |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1.predkolo |{{flagicon|SWE}} [[Malmö FF]] | bgcolor="#ffdddd" |1–3 | bgcolor="#ffdddd" |1–3 | align="center" bgcolor="#ffdddd" |'''2−6''' |- |[[Konferenčná liga UEFA|Konferenčná liga]] |2. predkolo |{{flagicon|EST}} [[FCI Levadia Tallinn|FCI Levadia]] [[FCI Levadia Tallinn|Talinn]] | bgcolor="#ffffdd" |2–2 {{Malé|([[Predĺženie|pp]])}} | bgcolor="#ffdddd" |0–1 | align="center" bgcolor="#ffdddd" |'''2–3''' |- | rowspan="3" |2026–27 | rowspan="2" |[[Liga majstrov UEFA|Liga majstrov]] |1.predkolo |{{flagicon|EST}} [[FC Flora Talinn|Flora Talinn]] | bgcolor="#ffffdd" |2–2 | bgcolor="#ddffdd" |3–2 | align="center" bgcolor="#ddffdd" |'''5−4''' |- |2. predkolo |{{flagicon|SVK}} [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] | bgcolor="#ffdddd" |0–2 | align="center" bgcolor="#ffffdd" |1–1 | align="center" bgcolor="#ffdddd" |'''1–3''' |- |[[Európska liga UEFA|Európska liga]] |3.predkolo |{{Minivlajka|NIR}} [[Larne FC]] | | align="center" | | align="center" | |} == Zdroj == * {{Preklad|en|FC Iberia 1999|1364767149}} 2ufongt57mo2puy0d0otdwx1x7cursu Luxfera 0 753223 8256421 8251601 2026-08-01T20:02:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8256421 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Glasblock Sverige 2014d.jpg|náhľad|Luxfery (Švédsko)]] [[Súbor:Lucerna Palace Rooftop Deck (8872).jpg|náhľad|Pasáž paláca Lucerna, pohľad zhora na luxfery]] '''Dutá sklenená tvárnica''', bežne nazývaná '''luxfera''' (podľa obchodnej značky ''Luxfer'') alebo ''sklobetónka'' je [[Sklo|sklenený]] stavebný diel používaný k murovaniu priesvitných zvislých aj vodorovných [[Sklobetón (konštrukcia)|sklobetónových konštrukcií]]. Stavebný prvok sa zvyčajne vyrába z dvoch zhodných sklenených častí, ktoré sú k sebe za tepla priložené a vytvoria uzavretý vzduchotesný priestor s miernym podtlakom. Na starších stavbách (najmä pri stropných konštrukciach) sa môžeme tiež stretnúť s tvárnicami neuzatvorenými, len so zosilnenými hranami. == História == Termín pochádza z [[latinčina|latinských]] slov ''lux'' = „svetlo“ a ''ferro'' = „nesiem“. Bol použitý pre sklenené tvárnice a bol názvom prvej a doteraz existujúcej americkej firmy Luxfer, ktorú založil James G. Pennycuick (písaný tiež Pennycuck) v roku 1897 v [[Boston]]e, ve štáte [[Massachusetts]].<ref>{{Citácia periodika | titul = About Luxfer - Luxfer Group | periodikum = www.luxfer.com | url = https://www.luxfer.com/about/ | jazyk = en | dátum prístupu = 2023-04-15 }}</ref> Pochádzal zo [[Škótsko|Škótska]] a do [[Spojené štáty|Spojených štátov]] pricestoval s projektom, na ktorý 4. októbra roku [[1881]] získal patent. Popísal ho ako hranolové sklenené tehly alebo dlaždice na stavbu presvetlených klenieb, stropov a múrov. Technicky ho zdokonalil ďalšími dvoma patentmi z rokov [[1882]] a [[1884]]. Pennycuicka predchádzali tri sklenené projekty: [[Krištáľový palác]] pre [[Svetová výstava v roku 1851|prvú svetovú výstavu]] v [[Londýn]]e (1851) mal iba ploché sklenené tabuľky, ktoré boli príliš krehké a chýbala im tepelná izolácia, rovnako ako stropy divadelných [[Théâtre-Lyrique]] a [[Théâtre du Châtelet]] v [[Paríž]]i (1874). V [[Česko|Česku]] patrí k najstarším realizáciám luxfer pasáž [[Palác Lucerna|Palácu Lucerna]] v Prahe z rokov 1907 – 1920, a vestibul [[Café Louvre|kaviarne Louvre]], navrhnutý roku 1925, oboje podľa projektu [[Matěj Blecha]]. K progresívnym výrobcom luxfer patrili české sklárne už pred vznikom Československa, a to [[Skláreň a rafinéria Josef Inwald|Josef Innwald]] a Synovia Salomona Fischmanna v [[Teplice|Teplicích–Šanove]],<ref>{{Citácia periodika | titul = Sklárny Fischmann synové, spol. s r.o., Teplice-Šanov | periodikum = web.nacr.cz | url = http://web.nacr.cz/pomucky/data/214000010/5374/is/info.index.html | dátum prístupu = 2023-04-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220330061102/http://web.nacr.cz/pomucky/data/214000010/5374/is/info.index.html | dátum archivácie = 2022-03-30 }}</ref> ktorí v roku [[1938]] vydali špecializovaný katalóg luxfer, v ktorom ich označujú termínom „sklenené vlýsky a kamene“.<ref>''Skleněné vlýsky a kameny, sklobetonové konstrukce: Verlith''. René Wiesner, Arnošt Ast, Sklárny Fischmann synové. Vydaly Sklárny Fischmann synové, Teplice–Šanov 1938</ref> == Výrobcovia == Medzi výrobcov sklenených tvárnic patrí nadnárodný koncern SEVES, pod ktorý spadá [[Taliansko|taliansky]] výrobný závod Vetroarredo<ref>{{Citácia periodika | titul = Seves Group - Vetroarredo History | periodikum = www.seves.com | url = https://www.seves.com/history-vetroarredo.html | dátum prístupu = 2023-04-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230415125816/https://www.seves.com/history-vetroarredo.html | dátum archivácie = 2023-04-15 }}</ref>, český Vitrablok z [[Duchcov]]a, nemecký Weck, francúzsky La Rochere, indonézska Mulia, ruský Star Glass, americký Corning, čínsky Dezhou Zhenhua alebo poľský Vitrosilikon. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Pozri aj == * [[copilit]] == Zdroj == {{Preklad|cs|Luxfer|24179956}} [[Kategória:Sklo]] [[Kategória:Stavebné materiály]] jkue3n4en3lo61rk9031a8aezcfe14i Wikipédia:Stránky na zmazanie/Uponor 4 753296 8256366 8253182 2026-08-01T16:08:56Z Safíček 270527 Za 8256366 wikitext text/x-wiki == [[Uponor]] == Bez zdroja + slabé spracovanie komerčného subjektu. --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:01, 25. júl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} V zmysle návrhu.--[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:01, 25. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Nula zdrojov, promo ? či iné chýbajúce náležitosti. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:11, 25. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Chýbajúce zdroje, nedokončené.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:44, 25. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Bez zdroja, oproti článkom v iných jazykoch slabé. ==== Proti ==== # # ==== Zdržal(a) sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === 4jtvig3l04x4g58psp7toqwspydktm2 8256367 8256366 2026-08-01T16:09:24Z Safíček 270527 /* Za */ Podpis 8256367 wikitext text/x-wiki == [[Uponor]] == Bez zdroja + slabé spracovanie komerčného subjektu. --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:01, 25. júl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} V zmysle návrhu.--[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:01, 25. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Nula zdrojov, promo ? či iné chýbajúce náležitosti. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:11, 25. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Chýbajúce zdroje, nedokončené.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:44, 25. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Bez zdroja, oproti článkom v iných jazykoch slabé. [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:09, 1. august 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal(a) sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === 03fpxvgmqx2pt7kjll6986zdp5vujwt 8256392 8256367 2026-08-01T17:45:32Z Teslaton 12161 /* Hlasovanie */ @[[Redaktor:Safíček|Safíček]]: hl. právo 8256392 wikitext text/x-wiki == [[Uponor]] == Bez zdroja + slabé spracovanie komerčného subjektu. --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:01, 25. júl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} V zmysle návrhu.--[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:01, 25. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Nula zdrojov, promo ? či iné chýbajúce náležitosti. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:11, 25. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Chýbajúce zdroje, nedokončené.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:44, 25. júl 2026 (UTC) #: <s>{{Za}} Bez zdroja, oproti článkom v iných jazykoch slabé. [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:09, 1. august 2026 (UTC)</s> <small>redaktor nemá [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie#Hlasovacie právo|hlasovacie právo]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:45, 1. august 2026 (UTC)</small> ==== Proti ==== # # ==== Zdržal(a) sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === rwi0yw7t29gn1l3pfw2ol5pl4npi0kf 8256411 8256392 2026-08-01T19:08:31Z Safíček 270527 Revízia [[Special:Diff/8256392|8256392]] používateľa [[Special:Contributions/Teslaton|Teslaton]] ([[User talk:Teslaton|diskusia]]) bola vrátená - hl. právo podľa všetkých podmienok mám 8256411 wikitext text/x-wiki == [[Uponor]] == Bez zdroja + slabé spracovanie komerčného subjektu. --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:01, 25. júl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} V zmysle návrhu.--[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:01, 25. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Nula zdrojov, promo ? či iné chýbajúce náležitosti. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:11, 25. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Chýbajúce zdroje, nedokončené.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:44, 25. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Bez zdroja, oproti článkom v iných jazykoch slabé. [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:09, 1. august 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal(a) sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === 03fpxvgmqx2pt7kjll6986zdp5vujwt 8256412 8256411 2026-08-01T19:14:58Z Teslaton 12161 Revízia [[Special:Diff/8256411|8256411]] používateľa [[Special:Contributions/Safíček|Safíček]] ([[User talk:Safíček|diskusia]]) bola vrátená 8256412 wikitext text/x-wiki == [[Uponor]] == Bez zdroja + slabé spracovanie komerčného subjektu. --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:01, 25. júl 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} V zmysle návrhu.--[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:01, 25. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Nula zdrojov, promo ? či iné chýbajúce náležitosti. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:11, 25. júl 2026 (UTC) # {{Za}} Chýbajúce zdroje, nedokončené.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:44, 25. júl 2026 (UTC) #: <s>{{Za}} Bez zdroja, oproti článkom v iných jazykoch slabé. [[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 16:09, 1. august 2026 (UTC)</s> <small>redaktor nemá [[Wikipédia:Pravidlá/Hlasovanie#Hlasovacie právo|hlasovacie právo]] --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:45, 1. august 2026 (UTC)</small> ==== Proti ==== # # ==== Zdržal(a) sa ==== # # === Diskusia === === Výsledok hlasovania === rwi0yw7t29gn1l3pfw2ol5pl4npi0kf Galerie Stadler 0 753543 8256461 8255766 2026-08-01T22:47:15Z Fillos X. 212061 odobratá [[Kategória:. obvod (Paríž)]]; pridaná [[Kategória:6. obvod (Paríž)]] pomocou použitia HotCat 8256461 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Múzeum | Meno = Galerie Stadler | Obrázok = | Popis obrázka = | Zemepisná šírka = | Zemepisná dĺžka = | Adresa = | Mesto = [[Paríž]] | Krajina = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Rok založenia = [[1955 ]] | Rok zatvorenia = | Typ = galéria | Zbierka = | Návštevníci = | Súčasť = | Riaditeľ = [[Rodolphe Stadler]] (zakladateľ) | Kurátor = | Vedúci = | Mapframe = | Mapframe id = | Mapframe type = | Mapframe zoom = | Mapframe width = | Obec = | Web = | Portál1 = Umenie | Portál2 = Francúzsko | Portál3 = | Portál4 = }} '''Galerie Stadler''' je [[Francúzsko|francúzska]] galéria, ktorá sa nacházala v [[Paríž|Paríži]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Just Jaeckin France, b. 1940 | url = https://www.soart-gallery.com/en/artists/31-just-jaeckin/biography/ | vydavateľ = soart-gallery.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-30 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.artist-info.com/users/publicpagegallery/5294] {{Just Jaeckin}} [[Kategória:Just Jaeckin]] [[Kategória:Parížske múzeá a galérie]] [[Kategória:Galérie vo Francúzsku]] [[Kategória:6. obvod (Paríž)]] [[Kategória:Podniky založené v 1959]] dcbv9p14updjtgs7jjn26umahhuibtz Lajos Bakay 0 753578 8256315 8255999 2026-08-01T13:40:38Z Bakjb 236375 meno 8256315 wikitext text/x-wiki '''Lajos Bakay''' môže byť: * chirurg, univerzitný profesor (1880 – 1959), aj '''Lajos Zoltán Bakay,''' '''Ľudovít Bakay''' alebo '''Ludwig Bakay''', pozri [[Lajos Bakay (chirurg)]] * neurochirurg, historik medicíny, univerzitný profesor (1917 – 1998), aj '''Louis Bakay''', pozri [[Lajos Bakay (neurochirurg)]] * herec (1920 – 1999), pozri [[Lajos Bakay (herec)]] {{rozlišovacia stránka}} [[Kategória:Rozlišovacie stránky – Osobnosti|Bakay, Lajos]] 39ck3chefekcr84iy38anh0z4ogh8r9 Zoznam reklám režírovaných Justom Jaeckinom 0 753593 8256300 8256236 2026-08-01T12:41:08Z Fillos X. 212061 Doplnenie informácií a zdrojov. 8256300 wikitext text/x-wiki Toto je '''zoznam reklám, ktoré režíroval [[Just Jaeckin]]''' za svoju kariéru. Prevažnú časť tvoria [[Francúzsko|francúzske]] reklamy zo [[70. roky 20. storočia|70.]], [[80. roky 20. storočia|80.]] a [[90. roky 20. storočia|90. rokov]]. Jaeckin celkovo režíroval 378 rôznorodých [[Reklama|reklám]].<ref name="Mt2">Údaj pochádza z rozhovoru ''The Last Temptation of Just'' z roku 2006.</ref><ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Just Jaeckin : Emmanuelle, le scandale qui a révélé un cinéaste {{!}} SLICE Qui ? {{!}} DOC COMPLET - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=eVsFULFA-y4 | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2025-09-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 60'S Just Jaeckin - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=SJbDSlCWiLk | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2012-11-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = }}</ref> Medzi režisérove najznámejšie reklamy patria: [[Seiko – Voltigeurs]] (1980), [[Woolite – Isabelle Adjani]] (1982), [[Brandt – Le musicien]] (1982), [[Pacific – La pêcheuse]] (1984), [[Lacoste – Chaussure]] (1985), [[Pacific – Hydravion]] (1987) alebo [[L'Oréal – Andie MacDowell]] (1995).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.imdb.com/name/nm0415333/ | vydavateľ = Internet Movie Database | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en}}</ref> == Reklamy == Jednotlivé reklamy sú v zozname radené od najstarších po najnovšie (register aktuálne obsahuje 85 spotov): V zozname sú zahrnuté aj reklamy s neznámym rokom vzniku / uvedenia. <small>Poznámky: ([[N/A]] = neznáme, sek. = [[sekunda]], min. = [[minúta]])</small> <small>Zdroje:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Information | url = https://catalogue.bnf.fr/rechercher.do?motRecherche=Jaeckin%2C+Just&critereRecherche=0&depart=0&facetteModifiee=ok | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Information | url = https://catalogue.bnf.fr/changerPage.do?motRecherche=&index=AUT3&numNotice=13895551&listeAffinages=&nbResultParPage=10&afficheRegroup=false&affinageActif=false&pageEnCours=1&nbPage=11&trouveDansFiltre=NoticePUB&trouverDans=&triResultParPage=0&typeNotice=&critereRecherche= | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref></small> === Les chandails (04 mn) (1966)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38490049c | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. * produkt: móda ---- === DIM Tout coton – Soutien gorge (1978) === {{Hlavný článok|DIM Tout coton – Soutien gorge}} * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 30 sek. * hrá: Irma Voss * reklamná agentúra: Publicis * produkt: spodná bielizeň (Soutien gorge) ---- === Seiko – Voltigeurs (1980) === {{Hlavný článok|Seiko – Voltigeurs}} * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 55 sek. * reklamná agentúra: MCD * produkt: náramkové hodinky ([[Seiko Group|Seiko]]) ---- === Woolite – Isabelle Adjani (1982) === {{Hlavný článok|Woolite – Isabelle Adjani}} * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 30 sek. * hrá: [[Isabelle Adjaniová|Isabelle Adjani]] * reklamná agentúra: N/A * produkt: prací prostriedok ([[Woolite]]) === Brandt – Le musicien (1982) === {{Hlavný článok|Brandt – Le musicien}} * réžia: Just Jaeckin, [[Serge Gainsbourg]] * dĺžka: 30 sek. * hrá: [[Pierre-Olivier Scotto]] * produkcia: Transcontinentale * produkt: kuchynské vybavenie – pračka ([[Brandt]]) ---- === Continental Edison : vidéo + hi fi (1983)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38157098x | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin, F. Merlet * dĺžka: N/A min. ---- === Buffalo – Jeans (1984) === {{Hlavný článok|Buffalo – Jeans}} * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 20 sek. * hrá: [[Renée Toft Simonsen]] * reklamná agentúra: Sweet * produkt: nohavice – džínsy ([[Buffalo (spoločnosť)|Buffalo]]) === Pacific – La pêcheuse (1984) === {{Hlavný článok|Pacific – La pêcheuse}} * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 30+ sek. * hrá: [[Renée Toft Simonsen]] * scenár: Jean Feldman * kamera: Just Jaeckin * reklamná agentúra: Fca! * produkčná spoločnosť: Feldman Calleux Associés * produkt: nealkoholický nápoj ([[Pacific]]) ---- === Lacoste – Chaussure (1985) === {{Hlavný článok|Lacoste – Chaussure}} * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 30 sek. * hrá: David Schnitzer * reklamná agentúra: DJW * produkt: topánky ([[Lacoste (spoločnosť)|Lacoste]]) ---- === Gini (1986)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb381599935 | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Drakkar Guy Laroche (1986)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38159317d | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Gini "3 saveurs (1986)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38159342m | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Immac (1986)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38159970h | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Cookies de Belin (1986)<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb381600911 | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Findus : style de vie (1986)<ref name=":3" /> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Palmolive : le fruit (1986)<ref name=":3" /> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Philips T 12 (1986)<ref name=":3" /> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Philips : turbofroid : le froid, c'est moi (1986)<ref name=":3" /> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. ---- === Pacific – Hydravion (1987) === {{Hlavný článok|Pacific – Hydravion}} * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 30+ sek. * hrá: [[Stephanie Seymour]], Michael Flinn * reklamná agentúra: Fca! * produkčná spoločnosť: Feldman Calleux Associés * produkt: nealkoholický nápoj ([[Pacific]]) === Lesieur olive : la femme (1987)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38161525v | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Findus surgelés : la présentatrice (1987)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38160741d | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Liliane France : l'oiseau rose (1987)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38160801f | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Joker : l'orange (1987)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb381624710 | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Madrange : jambons (1987)<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38162082j | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Baileys : crème de whisky (1987)<ref name=":4" /> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Kellog's Smacks (1987)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38162083w | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Renault super cinq : L' île (1987)<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38161787z | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Collective des banques (1987)<ref name=":7" /> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Findus les cuisinés (1987)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38162527s | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Force 4 : funboard (1987)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38160937q | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Mont Saint-Michel : La soirée (1987)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb381610097 | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. ---- === Email diamant dentifrice – La femme au chapeau (1988) === {{Hlavný článok|Email diamant dentifrice – La femme au chapeau}} * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 10 sek. * reklamná agentúra: Only You * produkt: zubná pasta ([[Email Diamant]]) === Coca cola light. Light (1988)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38163043w | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Belin Guet-apens. Le rendez-vous (1988)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38163045k | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Nestlé chocolat au lait : le skiff (1988)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38161901z | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Taillefine : l'immorale (1988)<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38162752j | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Araldite : gamme Araldite (1988)<ref name=":5" /> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Playtex : je ne porte rien (1988)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb381629078 | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Palmolive savon : le fruit (1988)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38162908m | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Palmolive savon : le fruit (1988)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38162908m | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Sunsilk laque : les manequins (1988)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38163049z | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. ---- === Frosties. Le match ; Frosties. Le match (1989)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38428148s | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 27 sek. ** poznámka: kombinuje 2 spoty: 20 sekúnd, 7 sekúnd * reklamná agentúra: BL/LB * produkcia / distribúcia: Léo Burnett group * produkt: jedlo (pripravené obilniny) === Mir laine shampooing (1989)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38428550f | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * hudba: G. Salvin * dĺžka: N/A sek. * reklamná agentúra: CLM/BBDO * produkcia / distribúcia: CLM-BBDO * produkt: čistiace prostriedky === Tefal ultrabase. L'ultrabase (1989)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38432960m | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 15 sek. * reklamná agentúra: DDB * produkcia / distribúcia: DDB Needham Worldwide * produkt: Domáce spotrebiče (hrnce) === Findus pannés d'or. Les poissons d'or (1989)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38430231m | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 30 / 8 sek. * reklamná agentúra: FCA * produkcia / distribúcia: FCA!BMZ * hudba: Yvon Ouazana * produkt: jedlo (mrazené ryby) === Garnier. Ultra doux (1989)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb384447017 | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A * reklamná agentúra: Publicis * produkcia / distribúcia: Publicis * produkt: veci na líčenie (vlasy – starostlivosť a hygiena) === Findus. Couscous, porc à la chinoise ; Findus. Porc à la chinoise (1989)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb384262326 | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 16 sek. * reklamná agentúra: FCA * produkcia / distribúcia: FCA!BMZ * produkt: jedlo (nízkokalorické diéty – recepty) === Findus cuisine légère. Couscous poulet (1989)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38446614s | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 38 sek. ** poznámka: kombinuje 2 spoty: 30 sekúnd, 8 sekúnd * reklamná agentúra: FCA! * produkcia / distribúcia: FCA!BMZ * produkt: predvarené jedlá === Mir laine shampooing. La révélation (1989)<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38455274h | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 25 sek. * reklamná agentúra: CLM/BBDO * produkcia / distribúcia: CLM-BBDO * produkt: čistiace prostriedky === Philips. Provapeur (1989)<ref name=":2" /> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 20 sek. * reklamná agentúra: FCA! * produkcia / distribúcia: FCA!BMZ * produkt: kuchynské náčinie (domáce spotrebiče) === Philips. Batteur (1989)<ref name=":2" /> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 20 sek. * reklamná agentúra: FCA! * produkcia / distribúcia: FCA!BMZ * produkt: kuchynské náčinie (domáce spotrebiče) === Philips. Ouvre-boîte (1989)<ref name=":2" /> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 20 sek. * reklamná agentúra: FCA! * produkcia / distribúcia: FCA!BMZ * produkt: kuchynské náčinie (domáce spotrebiče) === Philips. Cafetière (1989)<ref name=":2" /> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 20 sek. * reklamná agentúra: FCA! * produkcia / distribúcia: FCA!BMZ * produkt: domáce spotrebiče === Taillefine. La gourmande (1989)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38529429r | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 15 sek. * reklamná agentúra: Young & Rubicam * produkcia / distribúcia: Son et lumière, Young & Rubicam France * produkt: jedlo (sladké dezerty) === Force 4. Le fun board (1989)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38529579k | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 30 sek. * reklamná agentúra: N/A * produkcia / distribúcia: Franco american video, Young & Rubicam France * produkt: nápoje (pivo) ---- === L'Oréal formule Homme. Lotion vital santé (1990)<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb382337630 | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 20 sek. * vydanie: 2. verzia * reklamná agentúra: Mc Can & Erickson * produkcia / distribúcia: Mc Cann Erickson * produkt: krása tela (vlasové produkty) === Sunsilk. Renée Tommy Evangeli (1990)<ref name=":0" /> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 30 sek. * reklamná agentúra: J.W.T. * produkcia / distribúcia: J. Walter Thompson France * produkt: krása tela (vlasové produkty) === Sunsilk. Tommy (1990)<ref name=":0" /> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 12 sek. * reklamná agentúra: J.W.T. * produkcia / distribúcia: J. Walter Thompson France * produkt: krása tela (vlasové produkty) === Tefal ultrabase. Sans moi (1990)<ref name=":0" /> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 20 sek. * reklamná agentúra: DDBN * produkcia / distribúcia: DDB Needham Worldwide * produkt: kuchyňa – Spotrebiče a vybavenie (kuchynské náčinie) === L'Oréal formule homme. Les cheveux toniques (1990)<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38233765p | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 20 sek. * reklamná agentúra: Mc Cann & Erickson * produkcia / distribúcia: Mc Cann Erickson * produkt: pánske kozmetické produkty (šampóny) === Doussintim. Mère et fille (1990)<ref name=":1" /> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 30 sek. * reklamná agentúra: Synergie * produkcia / distribúcia: Synergie et associés * produkt: starostlivosť a hygiena === Sunsilk. Laque mousse spray 2 (1990)<ref name=":1" /> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 30 sek. * reklamná agentúra: J.W.T. * produkcia / distribúcia: J. Walter Thompson France * produkt: produkty na líčenie (vlasové produkty) === Sunsilk. Renée Marlena Evange (1990)<ref name=":1" /> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 30 sek. * reklamná agentúra: J.W.T. * produkcia / distribúcia: J. Walter Thompson France * produkt: produkty na líčenie (vlasové produkty) === Sunsilk. Evangelista mannequin (1990)<ref name=":1" /> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 12 sek. * reklamná agentúra: J.W.T. * produkcia / distribúcia: J. Walter Thompson France * produkt: produkty na líčenie (vlasové produkty) === Sunsilk. Marlena (1990)<ref name=":1" /> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 12 sek. * reklamná agentúra: J.W.T. * produkcia / distribúcia: J. Walter Thompson France * produkt: produkty na líčenie (vlasové produkty) === Sunsilk. Lucy Mannequin Mousse 2 (1990)<ref name=":1" /> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 12 sek. * reklamná agentúra: J.W.T. * produkcia / distribúcia: J. Walter Thompson France * produkt: produkty na líčenie (vlasové produkty) === Pantenne 2 en 1. Paire de ciseaux (1990)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38233758d | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 30 sek. * vydanie: verzia 2 * reklamná agentúra: Grey * produkcia / distribúcia: Grey Paris * produkt: hygiena (šampóny) === Sexy love love (1990)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb384399442 | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: sek. === Respons. La cuisine (1990)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38230194w | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 20 sek. * dizajn: Jean Verrechia * kamera: Daniel Canfrere * reklamná agentúra: N/A * produkcia / distribúcia: Colgate-Palmolive France ** výkonný producent: Tele 2000 * produkt: šampóny ---- === Belin : guet-apens : le rendez-vous (1992)<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38277203j | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. * reklamná agentúra: N/A * produkcia / distribúcia: Nabisco Brands France * produkt: N/A === Belin : guet-apens : chocolat (1992)<ref name=":6" /> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. * reklamná agentúra: N/A * produkcia / distribúcia: Nabisco Brands France * produkt: N/A === Belin : guet-apens : noix de coco (1992)<ref name=":6" /> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. * reklamná agentúra: N/A * produkcia / distribúcia: Nabisco Brands France * produkt: N/A === J'en ai rêvé, Sony l'a fait [Images animées] (1992)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Notice bibliographique | url = https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38312646n | vydavateľ = catalogue.bnf.fr | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-31 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 1 min. (video) * produkcia: Sony. Producteur de vidéogrammes + Leuthe and Associates * distribúcia: Leuthe et associés (Paris) * fyzický popis: 1 videokazeta; farebná, PAL; 3/4 palcový U-Matic * produkt: videodisky ---- === L'Oréal – Andie MacDowell (1994 / 1995) === {{Hlavný článok|L'Oréal – Andie MacDowell}} * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: 30 sek. * hrá: [[Andie MacDowellová|Andie MacDowell]] * reklamná agentúra: N/A * produkt: kozmetika ([[L'Oréal]]) ---- === FX gel fondant (N/A)<ref name=":8" /> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Forts Jean Alesi (N/A)<ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = bande démo Just Jaeckin - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=q47pcab6ikk | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2012-06-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> === * réžia: Just Jaeckin * hrá: [[Jean Alesi]] * dĺžka: N/A sek. === N/A (N/A)<ref name=":10" /><ref name="vs" group="pozn.">Nejde o reklamu Pacific, v ktorej tiež hrá Stephanie Seymour.</ref> === * réžia: Just Jaeckin * hrá: [[Stephanie Seymour]] * dĺžka: N/A sek. === Orangina (N/A)<ref name=":10" /> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Renault (N/A)<ref name=":10" /> === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === L'Égyptienne et le petit Ané (N/A)<ref name=":9">{{Citácia knihy | priezvisko = Jaeckin | meno = Just | odkaz na autora = Just Jaeckin | titul = [[Tout Just]]: Souvenirs | vydanie = 1 | vydavateľ = DU ROCHER | miesto = Francúzsko | rok = 2006 | isbn = 2268056880 | doi = | edícia = | kapitola = | strany = 325 | zväzok = | url = | poznámka = predslov [[Philippe Labro]] | jazyk = francúzsky }}</ref>{{Rp|287, 288, 289}} === * réžia: Just Jaeckin * hrá: speváčka * dĺžka: N/A sek. === Periér (N/A)<ref name=":9" />{{Rp|289, 290}} === * réžia: Just Jaeckin * hrá: [[Guillermo Vilas]] * dĺžka: N/A sek. === Dessine-moi un avion (N/A)<ref name=":9" />{{Rp|293}} === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Findus (N/A)<ref name=":9" />{{Rp|294, 295}} === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Keranove (N/A)<ref name=":9" />{{Rp|295}} === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: N/A sek. === Snob Pub (N/A)<ref name=":9" />{{Rp|296}} === * réžia: Just Jaeckin * kamera: [[Robert Fraisse]] * dĺžka: N/A sek. <!-- === () === * réžia: Just Jaeckin * dĺžka: sek. * reklamná agentúra: * produkcia / distribúcia: * produkt: --> == Poznámky == {{Referencie|skupina="pozn."}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[:Kategória:Reklamy režírované Justom Jaeckinom]] == Externé odkazy == {{Portál|Film|Filmový|Francúzsko|Francúzsky}} * [https://www.youtube.com/watch?v=q47pcab6ikk Bande démo Just Jaeckin] na [[YouTube]] {{Just Jaeckin}} [[Kategória:Just Jaeckin]] [[Kategória:Reklama]] [[Kategória:Francúzske zoznamy]] <!-- https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb385337071 https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38534787r https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb382398286 https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb381624354 https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38167417d https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38161088c https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38162739b https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38535232b https://catalogue.bnf.fr/ark:/12148/cb38162067n --> fa3pu6upzct58im9xzn7x8glx4dv231 Lajos Bakay (chirurg) 0 753622 8256322 8256257 2026-08-01T14:08:46Z Bakjb 236375 nová 8256322 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Lajos Bakay | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Bakay Lajos (Magyar sportalmanach, 1935).jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Lajos Bakay na fotografí z roku 1935 | Dátum narodenia = {{dn|1880|06|05}} | Miesto narodenia = [[Hódmezővásárhely]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1959|11|26|1880|06|05}} | Miesto úmrtia = [[Budapešť]] | Dátum pochovania = | Miesto pochovania = [[cintorín Farkasréti]], [[Budapešť]] | Bydlisko = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštianska univerzita]] | Profesia = lekár, chirurg, vysokošloský pedagóg a rektor | Aktívne roky = <!-- RRRR{{--}}RRRR --> | Rodičia = Lajos Bakay a Melánia Endreyová | Príbuzní = [[Gyula Endrey]] | Súrodenci = [[György Bakay]] | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = [[Lajos Bakay (neurochirurg)| Lajos]], Melánia a Margit | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Medicína | Portál2 = | Portál3 = }} [[Súbor:Dr._Bakay_Lajos_emlékkő,_Köztársaság_utca,_2018_Balatonlelle.jpg|náhľad|347x347bod| Pamätný kameň venonaný Dr. Lajosovi Bakayovi (2007), ktorý postavilo združenie kúpeľov Balatonlelle a rezort Panorama.]] '''Lajos Bakay''' niekedy '''Lajos Zoltán Bakay''' známy aj ako '''Ľudovít Bakay''' alebo '''Ludwig Bakay''' (* [[5. jún]] [[1880]], [[Hódmezővásárhely]] – † [[26. november]] [[1959]], [[Budapešť]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.familysearch.org/ark:/61903/3:1:S3HT-D4DS-KC1?i=50&cc=1452460|titul=Halotti bejegyzése a Budapest VIII. kerületi állami halotti akv. 2432/1959. folyószáma alatt|dátum prístupu=2024-12-12|jazyk=hu}}</ref> bol chirurg a univerzitný profesor. == Život == Narodil sa ako syn lekára Lajosa Bakaya (1845 – 1905) a Melanie Endreyovej (1860 – 1882). Jeho brat bol [[György Bakay]]. Jeho strýko z matkinej strany, [[Gyula Endrey]] (1856 – 1913), bol právnik a poslanec parlamentu. Mal tri deti, syna [[Lajos Bakay (neurochirurg)|Lajosa]] a dcéry Melániu a Margitu.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bakay Lajos, id. | url = https://www.nevpont.hu/palyakep/bakay-lajos-6a10b | dátum prístupu = 2026-08-01}}</ref> Maturoval na Reformovanej strednej škole v Hódmezővásárhelyi (1898).<ref name=":0" /> Navštevoval Lekársku fakultu [[Univerzita Loránda Eötvösa|Univerzity v Budapešti]] a 5. decembra 1903 sa stal doktorom medicíny.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Semmelweis Egyetem Baráti Köre | url = https://semmelweis.hu/baratikor/galeria/teljes-nevlista/bakay-lajos/ | vydavateľ = semmelweis.hu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = hu}}</ref> Potom v rokoch 1903 – 1904 pracoval ako odborný asistent na 1. lekárskej fakulte. V Anatomickom ústave u [[Mihály Lenhossék|Mihálya Lenhosséka]].<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Potom, až do roku 1908, bol súčasťou I. chirurgickej kliniky, ktorú viedol [[Gyula Dollinger]].<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Medzitým v rokoch 1907 – 1909 absolvoval štúdium v [[Berlín|Berlíne]], [[Hamburg|Hamburgu]], [[Bern (mesto)|Berne]] a [[Lausanne]].<ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> V roku 1908 získal kvalifikáciu chirurga.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Od roku 1912 habitoval ako súkromný docent.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> V rokoch 1909 – 1913 bol sekundárnym lekárom a v 1913 – 1918 hlavným chirurgom Detskej nemocnice Fehér Kereszt (Bieleho kríža).<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Od roku 1914 bol riadnym profesorom na chirurgickej katedre [[Alžbetínska univerzita|Alžbetínskej univerzite]] v Bratislave.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /><ref name="uniba">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/lf/sucasti/Teoreticke_ustavy/Ustav_socialneho_lekarstva_a_lekarskej_etiky/historia/HMS_III_.pdf.pdf | vydavateľ = Univerzita Komenského | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] v armáde.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> V rokoch 1915 – 1918 bol hlavným lekárom chirurgického oddelenia 19. bratislavskej posádkovej nemocnice.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Organizoval systém starostlivosti o vojnových invalidov v západnom Uhorsku, ako aj bratislavské liečebno-rehabilitačné centrum, školu ďalšieho vzdelávania.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Taktiež v roku 1915 v [[Bratislava|Bratislave]] založil prvé Štátne ortopedické dielne.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /><ref name="protetikaplus">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.protetikaplus.cz/upload/Newsletter_lekari_rijen.pdf | vydavateľ = protetikaplus.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> Vyrábali sa tu najmä [[Protéza|protézy]] pre vojnových invalidov.<ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /><ref name="protetikaplus" /> Neskôr sa zaujímal o plastickú chirurgiu, kostnú chirurgiu, chirurgiu mozgu a neurochirurgiu.<ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> V rokoch 1919 – 1922 prevádzkoval súkromnú prax v Bratislave.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Československé úrady ho v roku 1922 odviezli do [[Ilavská väznica|ilavskej väznice]] a následne ho internovali na území Bratislavy.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Potom nasledoval [[Alžbetínska univerzita|univerzitu]], ktorá sa po svojom zrušení, respektíve presťahovaní, do [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]].<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> [[Súbor:Landes-Kriegsfürsorge-Ausstellung - Sujan. LCCN2004666189.jpg|náhľad|Plagát z Krajinskej výstavy vojnových invalidov v [[Bratislava|Prešporku]] od [[Pál Suján|Pála Sujána]], protéza na plagáte bola konštuovaná Lajosom Bakayom<ref name="bratislavskykraj">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://bratislavskykraj.sk/wp-content/uploads/2023/02/bsk-zbornik-velka-vojna-a-bratislavska-zupa-2014-web.pdf | vydavateľ = bratislavskykraj.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref>]] V akademickom roku 1925/26 bol zvolený za rektora [[Univerzita v Pécsi|univerzity v Pécsi]].<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> V roku 1926 odišiel do Budapešti, kde až do roku 1946 pôsobil ako prednosta II. chirurgickej kliniky ako aj vyučujúci na [[Maďarská kráľovská univerzita Petra Pázmaňa|Univerzite Petra Pázmaňa]].<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> V rokoch 1923 – 1944 zastával viacero popredných funkcií.<ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Ako zástupca univerzity bol v rokoch 1939 – 1944 členom Hornej komory parlamentu.<ref name=":0" /> V 1923 – 1924 bol predsedom Maďarskej chirurgickej spoločnosti, 1930 – 1944 lekársky podpredseda Celoštátneho záchranárskeho spolku žúp a miest, 1935 – 1940 podpredseda Celoštátnej rady pre telesnú výchovu, 1935 – 1944 podpredseda Celoštátnej rady pre verejné zdravotníctvo, 1937 – 1941 podpredseda Rady pre národnú nezávislosť, 1937 – 1944 prezident Budapeštianskej lekárskej komory, 1940 – 1944 predseda Celoštátnej štipendijnej rady, 1940 – 1946 predseda Celoštátneho zväzu lekárov a v 1941 – 1944 predseda Súdno-lekárskej rady.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> V akademickom roku 1942/1943 sa stal rektorom [[Budapeštianska univerzita|Kráľovskej maďarskej univerzity Petra Pázmáňa v Budapešti]].<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> V apríli 1941 bol privolaný a vypracoval oficiálny súdno-lekársky posudok ako popredný expert k úmrtiu maďarského predsedu vlády [[Pál Teleki|Pála Telekiho]].<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /><ref name="gov-nemzeti-sirhely2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Nemzeti Sírhely | url = https://intezet.nori.gov.hu/public/nemzeti-sirkert/budapest/farkasreti-temeto/bakay-lajos | vydavateľ = intezet.nori.gov.hu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> Po roku 1945 bol v rámci povojnových politických previerok odsúdený na nútený odchod do dôchodku.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Dôvodom bolo jeho predchádzajúce pôsobenie vo funkciách v Budapeštianskej lekárskej komore a v Národnom zväze maďarských lekárov, ktoré nový režim retrospektívne klasifikoval ako [[Fašizmus|fašistické]] organizácie.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Dňa 25. januára 1946 [[Népbíróságok Magyarországon|Ľudový súd]] tento verdikt sprísnil – popri strate akademických a lekárskych postov ho kompletne zbavil aj nároku na starobný dôchodok.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> V nasledujúcom období bol vystavený politickej perzekúcii a nútenej spoločenskej izolácii.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Od 1950 pôsobil ako externý chirurgický konzultant v nemocniciach Budapešti a vykonával aj vyhodnocovanie klinicko-patologického materiálu.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Počas [[Maďarské povstanie|maďarského povstania]] v októbri 1956 sa ako dobrovoľník bez váhania vrátil na svoju niekdajšiu kliniku, kde osobne operoval a ošetroval ranených povstalcov.<ref name=":0" /><ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /> Jeho vedecká činnosť zahŕňala plastickochirurgickú liečbu zúženín pažeráka, liečbu tuberkulózy kostí, ako aj poranenia kostí a chirurgiu nervového systému.<ref name="gov-nemzeti-sirhely2" /> Jeho publikácie na tieto témy boli publikované v maďarských aj zahraničných časopisoch. Jeho smrť bola spôsobená [[Ateroskleróza|aterosklerózou]]. V roku 1934 dostal plaketu [[János Kaczvinszky (chirurg)|Jánosa Kaczvinszkeho]].<ref name="semmelweis-semmelweis-egyetem-barati-kore" /><ref name="gov-nemzeti-sirhely2" /><ref>''A békésmegyei gyulai orvosszövetség gyulai továbbképző előadásai'', [https://library.hungaricana.hu/hu/view/BekesmegyeiKozlony_1934_2/?query=Kaczvinszky%20Bakay&pg=141&layout=s Békésmegyei közlöny 61. évfolyam 102. szám], library.hungaricana.hu - 6. máj 1934</ref> Je pochovaný na [[Cintorín Farkasréti|cintoríne Farkasréti]]. == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * ''Magyar éltrajzi lexikon [https://mek.oszk.hu/00300/00355/html/index.html I–IV]''. Főszerk. [[Ágnes Kenyeres]]. Budapešť: Akadémiai 1967–1994 * Molnár Béla Emil: Bakay Lajos (Orvosi Hetilap, 1959. 50. sz.) * ''[[Uj Idők lexikona]] 3–4. Assistens–Börcs, Singer és Wolfner Irodalmi Intézet Rt. , Budapest, 1936, 667. o.'' * Benke József: Az Erzsébet Tudományegyetem rektorai és dékánjai. Pécs, 1998 == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://almanach.pte.hu/oktato/189 Bakay Lajos.] Pécsi egyetemi almanach 1367–1999 (Hozzáférés: 2022. január 28.) (po maďarsky) * [https://tgyoblog.wordpress.com/a-magyar-kiralyi-erzsebet-tudomanyegyetem/ "A Magyar Királyi Erzsébet Tudományegyetem"]. ''TGYO Blog''. 2020. május 21. Hozzáférés: 2022. január 9. (po maďarsky) * {{Citácia elektronického dokumentu | url = https://library.hungaricana.hu/hu/collection/EJK_PECS_PTE/https://library.hungaricana.hu/hu/collection/EJK_PECS_PTE/|titul=Pécsi Tudományegyetem jegyzőkönyvek {{!}} Könyvtár {{!}} Hungaricana|dátum prístupu=2022-01-09|miesto=library.hungaricana.hu|jazyk=hu}} * {{Citácia elektronického dokumentu | url = https://intezet.nori.gov.hu/nemzeti-sirkert/budapest/farkasreti-temeto/bakay-lajos/|titul=Bakay Lajos. Sírkert: Farkasréti temető, Budapest, Parcella, Szakasz, Sor, Sír: 40, N/A, 1, 61. Védett: 2002|dátum prístupu=2022-03-08|vydavateľ=Nemzeti Örökség Intézete. Nemzeti Sírhelyek. Bakay Lajos|jazyk=hu}} * {{Citácia elektronického dokumentu | url = https://hu.wikipedia.org/wiki/A_Farkasr%C3%A9ti_temet%C5%91_nevezetes_halottainak_list%C3%A1ja|titul=A Farkasréti temető nevezetes halottainak listája.B= Bakay Lajos.|dátum prístupu=2022-03-08|vydavateľ=Ezen a lapon a Farkasréti temető nevezetes halottainak listája található, családi név szerinti betűrendben, születési és halálozási évvel, a sírhely pontos megjelölésével kapcsos zárójelben|jazyk=hu}} == Zdroj == {{Preklad|hu|Bakay Lajos (sebész)|28224413}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bakay, Lajos}} [[Kategória:Osobnosti z Čongrádsko-čanádskej župy]] [[Kategória:Maďarskí lekári]] [[Kategória:Maďarskí chirurgovia]] [[Kategória:Maďarskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Maďarskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Univerzity Loránda Eötvösa]] [[Kategória:Vyučujúci na Univerzite v Pécsi]] [[Kategória:Vyučujúci na Univerzite Loránda Eötvösa]] [[Kategória:Rektori Univerzity v Pécsi]] [[Kategória:Rektori Univerzity Loránda Eötvösa]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Farkasréti]] d5vz08sakcdrug045e8zn0bnvijydht Diskusia s redaktorom:ChlebFa 3 753624 8256310 2026-08-01T13:14:48Z Safíček 270527 /* Lukáš Adamec */ nová sekcia 8256310 wikitext text/x-wiki == [[Lukáš Adamec]] == Dobrý deň! Na margo úpravy [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Luk%C3%A1%C5%A1_Adamec&diff=prev&oldid=8256243 <nowiki>[1]</nowiki>]: '''Tučné''' písmo používame na sk wiki len na začiatku článkov pri vyznačení mena/ názvu/synonyma. Konkrétne v článku [[Lukáš Adamec]] sa vyznačuje na začiatku článku len '''Lukáš Adamec'''. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:14, 1. august 2026 (UTC) mecvds9g0vuv8b6ltw75z13n1ilsdlk 8256312 8256310 2026-08-01T13:23:53Z Fillos X. 212061 /* Lukáš Adamec */ odpoveď 8256312 wikitext text/x-wiki == [[Lukáš Adamec]] == Dobrý deň! Na margo úpravy [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Luk%C3%A1%C5%A1_Adamec&diff=prev&oldid=8256243 <nowiki>[1]</nowiki>]: '''Tučné''' písmo používame na sk wiki len na začiatku článkov pri vyznačení mena/ názvu/synonyma. Konkrétne v článku [[Lukáš Adamec]] sa vyznačuje na začiatku článku len '''Lukáš Adamec'''. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:14, 1. august 2026 (UTC) :+ Prečo z článku [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Luk%C3%A1%C5%A1_Adamec&diff=8256245&oldid=8183100 viď] vymizla úvodná definícia? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:23, 1. august 2026 (UTC) 3xry4rrt49m916t9gli5m1vnheqi9pk 8256314 8256312 2026-08-01T13:28:15Z Safíček 270527 /* Lukáš Adamec */ odpoveď 8256314 wikitext text/x-wiki == [[Lukáš Adamec]] == Dobrý deň! Na margo úpravy [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Luk%C3%A1%C5%A1_Adamec&diff=prev&oldid=8256243 <nowiki>[1]</nowiki>]: '''Tučné''' písmo používame na sk wiki len na začiatku článkov pri vyznačení mena/ názvu/synonyma. Konkrétne v článku [[Lukáš Adamec]] sa vyznačuje na začiatku článku len '''Lukáš Adamec'''. --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:14, 1. august 2026 (UTC) :+ Prečo z článku [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Luk%C3%A1%C5%A1_Adamec&diff=8256245&oldid=8183100 viď] vymizla úvodná definícia? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:23, 1. august 2026 (UTC) ::Ja som teraz pozeral na históriu článku lebo mi to tiež nesedelo --[[Redaktor:Safíček|Safíček]] ([[Diskusia s redaktorom:Safíček|diskusia]]) 13:28, 1. august 2026 (UTC) cb6ibga5r60xsfu1zx4d3am8ggswn6b Kategória:Maďarskí chirurgovia 14 753625 8256323 2026-08-01T14:10:14Z Bakjb 236375 nová kategória 8256323 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Maďarskí lekári|Chirurgovia]] [[Kategória:Chirurgovia podľa štátu]] b0gd2bkcbs21a4iyyd5g3iv3s8wajg3 Ľudovít Bakay 0 753626 8256326 2026-08-01T14:12:17Z Bakjb 236375 p 8256326 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Lajos Bakay (chirurg)]] 3517geuk3suy6fyuklr0g3mzb9fh2y6 Ludwig Bakay 0 753627 8256327 2026-08-01T14:12:21Z Bakjb 236375 p 8256327 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Lajos Bakay (chirurg)]] 3517geuk3suy6fyuklr0g3mzb9fh2y6 Kategória:Vyučujúci na Univerzite v Pécsi 14 753628 8256328 2026-08-01T14:13:40Z Bakjb 236375 nová kategória 8256328 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Univerzita v Pécsi]] [[Kategória:Vyučujúci vysokých škôl v Maďarsku|Univerzita v Pécsi]] f59eoep3320oa57ohqs3kxjt7hcvpud Kategória:Univerzita v Pécsi 14 753629 8256329 2026-08-01T14:15:04Z Bakjb 236375 nová kategória 8256329 wikitext text/x-wiki {{Catmore}} {{Commonscat}} {{Všetky súradnice}} [[Kategória:Univerzity v Maďarsku|Pécs]] [[Kategória:Pécs]] n1mq90y4rx9i2zaftybl0lxaciqv80n Kategória:Rektori Univerzity v Pécsi 14 753630 8256330 2026-08-01T14:16:02Z Bakjb 236375 nová kategória 8256330 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Univerzity v Pécs]] [[Kategória:Rektori vysokých škôl v Maďarsku|Univerzity v Pécsi]] 17x9xjlhevtquwzaakhvzihsgixvuf5 8256332 8256330 2026-08-01T14:16:33Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Univerzity v Pécs]]; pridaná [[Kategória:Univerzita v Pécsi]] pomocou použitia HotCat 8256332 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Univerzita v Pécsi]] [[Kategória:Rektori vysokých škôl v Maďarsku|Univerzity v Pécsi]] ckyoqqdkzy1p9geityckjquxqe35rqa Kategória:Pochovaní na cintoríne Farkasréti 14 753631 8256333 2026-08-01T14:17:47Z Bakjb 236375 nová kategória 8256333 wikitext text/x-wiki [[Kategória:Pochovaní v Budapešti|Farkasréti]] [[Kategória:Pochovaní podľa cintorína|Farkasréti, cintorín]] f2szgtxnc0ir56bj0pgyu4wmsyyeukg Diskusia s redaktorom:~2026-42677-99 3 753632 8256344 2026-08-01T14:36:18Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8256344 wikitext text/x-wiki {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 14:36, 1. august 2026 (UTC) 68mpxlc9xtui1lgtswxyl5ngom9669v Krateros 0 753633 8256408 2026-08-01T18:17:55Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „'''Krateros''' ({{vjz|grc|''Κρατερός''}}') môže byť: * macedónsky kráľ v roku 399 pred Kr., pozri [[Krateros (Macedónia)]] * popredný vojenský veliteľ (stratég) Alexandra Veľkého a jeden z diadochov († 321 pred Kr.), pozri [[Krateros (diadoch)]] * macedónsky historik a nevlastný brat kráľa Antigona II. Gonata z 3. stor. pred Kr., pozri [[Krateros z Korintu]] * starogrécky spisovateľ žijúci v helenistickom období, pozri Krateros Ma...“ 8256408 wikitext text/x-wiki '''Krateros''' ({{vjz|grc|''Κρατερός''}}') môže byť: * macedónsky kráľ v roku 399 pred Kr., pozri [[Krateros (Macedónia)]] * popredný vojenský veliteľ (stratég) Alexandra Veľkého a jeden z diadochov († 321 pred Kr.), pozri [[Krateros (diadoch)]] * macedónsky historik a nevlastný brat kráľa Antigona II. Gonata z 3. stor. pred Kr., pozri [[Krateros z Korintu]] * starogrécky spisovateľ žijúci v helenistickom období, pozri [[Krateros Macedónsky]] * starogrécky lekár pôsobiaci v 1. stor. pred Kr., pozri [[Krateros (lekár)]] * starogrécky architekt z 4. stor. pred Kr., pozri [[Krateros (architekt)]] * starogrécky sochár z 2. stor. pred Kr., pozri [[Krateros (sochár)]] * starogrécky umelec a tvorca mozaiky z 3. storočia, pozri [[Krateros (mozaikár)]] {{Rozlišovacia stránka}} kjqda55sl7ft85j56rh1qamnxxcjeah Ilija Gruev 0 753634 8256427 2026-08-01T20:23:11Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Infobox Futbalista | meno = Ilija Gruev | foto = Iliya Gruev jr.jpg | popis = Gruev v roku 2025 | celé meno = Ilija Ilijev Gruev | dátum narodenia = {{dnv|2000|5|6}} | miesto narodenia = [[Sofia]] | štát = [[Bulharsko]] | výška = 185 cm | pozícia = defenzívny záložník | súčasný...“ 8256427 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Ilija Gruev | foto = Iliya Gruev jr.jpg | popis = Gruev v roku 2025 | celé meno = Ilija Ilijev Gruev | dátum narodenia = {{dnv|2000|5|6}} | miesto narodenia = [[Sofia]] | štát = [[Bulharsko]] | výška = 185 cm | pozícia = defenzívny záložník | súčasný klub = [[Leeds United FC|Leeds United]] | klubové číslo = 44 | mládežnícke roky = -2015<br>2015-2019 | mládežnícke kluby = [[FC Rot-Weiß Erfurt|Rot-Weiß Erfurt]]<br>[[SV Werder Bremen|Werder Brémy]] | roky = 2019-2021<br>2020-2023<br>2023- | kluby = [[SV Werder Bremen|Werder Brémy II]]<br>[[SV Werder Bremen|Werder Brémy]]<br>[[Leeds United FC|Leeds United]] | zápasy(góly) = {{0}}19{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}59{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}75{{0}}{{0}}(0) | národné mužstvo = {{BGR}} [[Bulharské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Bulharsko U17]]<br>{{BGR}} [[Bulharské národné futbalové mužstvo do 18 rokov|Bulharsko U18]]<br>{{BGR}} [[Bulharské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Bulharsko U19]]<br>{{BGR}} [[Bulharské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Bulharsko U21]]<br>{{BGR|f|1}} | reprezentačné roky = 2016<br>2017<br>2017<br>2021-2022<br>2022- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}5{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}2{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}14{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}27{{0}}{{0}}(0) | pkupdate = 1. 8. 2026 }} '''Ilija Ilijev Gruev''' (* [[6. máj]] [[2000]], [[Sofia]], [[Bulharsko]]) je bulharský profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii defenzívneho záložníka v anglickom klube [[Leeds United FC|Leeds United]]. == Klubová kariéra == === Werder Brémy === Gruev začal s futbalom v tíme [[FC Rot-Weiß Erfurt]]. V roku 2015 prešiel do mládežníckeho tímu [[SV Werder Brémy|Werder Brémy]]. V hlavnom tíme debutoval [[23. december|23. decembra]] [[2020]] pri výhre 3:0 nad [[Hannover 96|Hannoverom]] v [[DFB-Pokal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Line-ups: Hannover 96 - Werder Bremen, 23.12.2020 | url = https://www.worldfootball.net/match-report/co33/germany-dfb-pokal/ma9162359/hannover-96_werder-bremen/lineup/ | vydavateľ = worldfootball.net | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en}}</ref> V Bundeslige debutoval [[16. január|16. januára]] [[2021]] pri výhre 2:0 nad [[FC Augsburg|Augsburgom]]. V sezóne 2020/21 odohral iba tri zápasy za klub. Werder Brémy však zostúpili do [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundesligy]]. V [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] dostal Gruev viac času. Dňa [[23. apríl|23. apríla]] [[2022]] strelil v klube prvý gól pri výhre 4:1 nad [[FC Schalke 04|Schalke 04]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gruev nach Vertragsverlängerung: "Das soll mein Startschuss sein" | url = https://www.weser-kurier.de/werder/profis/gruev-nach-vertragsverlaengerung-das-soll-mein-startschuss-sein-doc7lmaeuersvt19ci7yjxb | vydavateľ = weser-kurier-de | dátum vydania = 2022-06-27 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = de | meno = Björn | priezvisko = Knips}}</ref> V sezóne 2021/22 odohral dokopy 26 zápasov. S tímom skončil na druhom mieste a vrátili sa do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]]. === Leeds United === Dňa [[31. august|31. augusta]] [[2023]] prestúpil Gruev do anglického tímu [[Leeds United FC|Leeds United]] v [[EFL Championship]] kde podpísal štvorročný kontrakt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ilia Gruev joins Leeds United from Werder Bremen - Leeds United | url = https://www.leedsunited.com/en/news/ilia-gruev-joins-leeds-united-from-werder-bremen | vydavateľ = www.leedsunited.com | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en}}</ref> V klube debutoval [[17. september|17. septembra]] pri výhre 3:0 nad [[Millwall FC|Milwallom]]. Dňa [[16. máj|16. mája]] Gruev strelil prvý gól v klube v odvete semifinále [[EFL Championship play-offs]] pri výhre 4:0 nad [[Norwich City FC|Norwich City]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Leeds hammer Norwich to cruise into play-off final | url = https://www.bbc.com/sport/football/live/cw4rzmywx4yt | vydavateľ = BBC Sport | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en-GB | meno = Live ReportingMichael | priezvisko = Beardmore}}</ref> O desať dní neskôr nastúpil vo [[Wembley Stadium]] vo finále baráže kde Leeds prehral 0:1 so [[Southampton FC|Southamptonom]]. V sezóne 2023/24 odohral dokopy 35 zápasov. V októbri [[2024]] si Gruev privodil zranenie menisku čo si vyžiadalo operáciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Injury update: Ilia Gruev - Leeds United | url = https://www.leedsunited.com/en/news/injury-update-ilia-gruev | vydavateľ = www.leedsunited.com | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en}}</ref> Vrátil sa až [[19. január|19. januára]] pri výhre 3:0 nad [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]]. V sezóne 2024/25 odohral dokopy 25 zápasov a s tímom vyhral [[EFL Championship]] a postúpil s tímom do [[FA Premier League]]. Dňa [[18. august|18. augusta]] [[2025]] debutoval Gruev v [[FA Premier League|Premier League]] pri výhre 1:0 nad [[Everton FC|Evertonom]]. Dňa [[6. február|6. februára]] [[2026]] zaznamenal dve asistencie pri výhre 3:1 nad [[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]]. V prvej sezóne v Premier League odohral Gruev dokopy 26 zápasov. == Reprezentačná kariéra == Gruev reprezentoval Bulharsko v kategórii do 17, 18, 19 a 21 rokov. V seniorskej reprezentácii debutoval [[23. september|23. septembra]] [[2022]] pri výhre 5:1 nad [[Gibraltárske národné futbalové mužstvo|Gibraltárom]] v [[Liga národov UEFA 2022/2023|Lige národov UEFA 2022/2023]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Зрелищен успех за младата България в дебюта на Младен Кърстаич|url=https://teambulgaria.bg/articles/zrelishen-uspeh-za-mladata-bulgariya-v-debyuta-na-mladen-kurstaich/|periodikum=Български национални отбори по футбол|dátum prístupu=2026-08-01|jazyk=en-US}}</ref> == Osobný život == Gruev sa narodil v Sofii no má aj nemecké občianstvo. Jeho otcom je bývalý futbalista a tréner [[Ilija Hristov Gruev]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Gruev im Interview: "Man muss immer Mensch bleiben"|url=https://www.kicker.de/gruev-im-interview-man-muss-immer-mensch-bleiben-960887/artikel|periodikum=kicker|dátum prístupu=2026-08-01|jazyk=de-DE}}</ref> == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 1. augustu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Iné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="3" |[[SV Werder Brémy|Werder Brémy II]] |2019/20 | rowspan="2" |[[Regionalliga Nord]] |15 |2 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |15 |2 |- |2020/21 |4 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |4 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !19 !2 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !19 !2 |- | rowspan="5" |[[SV Werder Brémy|Werder Brémy]] |2020/21 |[[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]] |1 |0 |2 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |3 |0 |- |2021/22 |[[2. nemecká futbalová liga|2. Bundesliga]] |26 |1 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |26 |1 |- |2022/23 | rowspan="2" |[[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]] |31 |0 |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |32 |0 |- |2023/24 |1 |0 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |1 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !59 !1 !3 !0 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !62 !1 |- | rowspan="4" |[[Leeds United FC|Leeds United]] |2023/24 | rowspan="2" |[[EFL Championship]] |29 |0 |3 |0 |0 |0 |3'''<sup>1</sup>''' |1 |35 |1 |- |2024/25 |23 |0 |1 |0 |1 |0 | colspan="2" |— |25 |0 |- |2025/26 |[[FA Premier League|Premier League]] |23 |0 |2 |0 |1 |0 | colspan="2" |— |26 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !75 !0 !6 !0 !2 !0 !3 !1 !86 !1 |- ! colspan="3" |Celkovo !153 !3 !8 !0 !2 !0 !3 !1 !167 !4 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' [[EFL Championship play-offs]] === Medzinárodné === ''K 1. augustu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="4" |{{BGR|f}} |2022 |4 |0 |- |2023 |10 |0 |- |2024 |4 |0 |- |2025 |9 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !27 !0 |} == Úspechy hráča == '''Leeds United''' * [[EFL Championship]]: 2024/25 '''Individuálne''' * Bulharský futbalista roka: 2025 == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/ilia-gruev/profil/spieler/381753 == Zdroj == {{Preklad|en|Ilia Gruev (footballer, born 2000)|1367068727}} {{DEFAULTSORT|Gruev|Ilija}} [[Kategória:Bulharskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči SV Werder Bremen]] [[Kategória:Hráči Leeds United]] [[Kategória:Hráči Fußball-Bundesligy]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Futbaloví stredopoliari]] [[Kategória:Osobnosti zo Sofie]] lijh8ymbb8g9je9acd0ylff5o8h2zby 8256488 8256427 2026-08-02T05:37:43Z DurMar12 181423 Upravený externý odkaz, šablóna DEFAULTSORT, malá úprava textu, pridaná sekcia Iné projekty 8256488 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Ilija Gruev | foto = Iliya Gruev jr.jpg | popis = Gruev v roku 2025 | celé meno = Ilija Ilijev Gruev | dátum narodenia = {{dnv|2000|05|06}} | miesto narodenia = [[Sofia]] | štát = [[Bulharsko]] | výška = {{cm|185|m}} | pozícia = defenzívny záložník | súčasný klub = [[Leeds United FC|Leeds United]] | klubové číslo = 44 | mládežnícke roky = {{--}}2015<br>2015{{--}}2019 | mládežnícke kluby = [[FC Rot-Weiß Erfurt|Rot-Weiß Erfurt]]<br>[[SV Werder Bremen|Werder Brémy]] | roky = 2019{{--}}2021<br>2020{{--}}2023<br>2023{{--}} | kluby = [[SV Werder Bremen|Werder Brémy II]]<br>[[SV Werder Bremen|Werder Brémy]]<br>[[Leeds United FC|Leeds United]] | zápasy(góly) = {{0}}19{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}59{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}75{{0}}{{0}}(0) | národné mužstvo = {{BGR}} [[Bulharské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Bulharsko U17]]<br>{{BGR}} [[Bulharské národné futbalové mužstvo do 18 rokov|Bulharsko U18]]<br>{{BGR}} [[Bulharské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Bulharsko U19]]<br>{{BGR}} [[Bulharské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Bulharsko U21]]<br>{{BGR|f|1}} | reprezentačné roky = 2016<br>2017<br>2017<br>2021{{--}}2022<br>2022{{--}} | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}5{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}{{0}}2{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}14{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}27{{0}}{{0}}(0) | pkupdate = 1. 8. 2026 }} '''Ilija Ilijev Gruev''' (* [[6. máj]] [[2000]], [[Sofia]], [[Bulharsko]]) je bulharský profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii defenzívneho záložníka v anglickom klube [[Leeds United FC|Leeds United]]. == Klubová kariéra == === Werder Brémy === Gruev začal s futbalom v tíme [[FC Rot-Weiß Erfurt]]. V roku 2015 prešiel do mládežníckeho tímu [[SV Werder Brémy|Werder Brémy]]. V hlavnom tíme debutoval [[23. december|23. decembra]] [[2020]] pri výhre 3:0 nad [[Hannover 96|Hannoverom]] v [[DFB-Pokal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Line-ups: Hannover 96 - Werder Bremen, 23.12.2020 | url = https://www.worldfootball.net/match-report/co33/germany-dfb-pokal/ma9162359/hannover-96_werder-bremen/lineup/ | vydavateľ = worldfootball.net | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en}}</ref> V Bundeslige debutoval [[16. január|16. januára]] [[2021]] pri výhre 2:0 nad [[FC Augsburg|Augsburgom]]. V sezóne 2020/21 odohral iba tri zápasy za klub. Werder Brémy však zostúpili do [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundesligy]]. V [[2. nemecká futbalová liga|2. Bundeslige]] dostal Gruev viac času. Dňa [[23. apríl|23. apríla]] [[2022]] strelil v klube prvý gól pri výhre 4:1 nad [[FC Schalke 04|Schalke 04]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Gruev nach Vertragsverlängerung: "Das soll mein Startschuss sein" | url = https://www.weser-kurier.de/werder/profis/gruev-nach-vertragsverlaengerung-das-soll-mein-startschuss-sein-doc7lmaeuersvt19ci7yjxb | vydavateľ = weser-kurier-de | dátum vydania = 2022-06-27 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = de | meno = Björn | priezvisko = Knips}}</ref> V sezóne 2021/22 odohral dokopy 26 zápasov. S tímom skončil na druhom mieste a vrátili sa do [[Fußball-Bundesliga|Bundesligy]]. === Leeds United === Dňa [[31. august|31. augusta]] [[2023]] prestúpil Gruev do anglického tímu [[Leeds United FC|Leeds United]] v [[EFL Championship]] kde podpísal štvorročný kontrakt.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ilia Gruev joins Leeds United from Werder Bremen - Leeds United | url = https://www.leedsunited.com/en/news/ilia-gruev-joins-leeds-united-from-werder-bremen | vydavateľ = www.leedsunited.com | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en}}</ref> V klube debutoval [[17. september|17. septembra]] pri výhre 3:0 nad [[Millwall FC|Milwallom]]. Dňa [[16. máj|16. mája]] Gruev strelil prvý gól v klube v odvete semifinále [[EFL Championship play-offs]] pri výhre 4:0 nad [[Norwich City FC|Norwich City]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Leeds hammer Norwich to cruise into play-off final | url = https://www.bbc.com/sport/football/live/cw4rzmywx4yt | vydavateľ = BBC Sport | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en-GB | meno = Live ReportingMichael | priezvisko = Beardmore}}</ref> O desať dní neskôr nastúpil vo [[Wembley Stadium]] vo finále baráže kde Leeds prehral 0:1 so [[Southampton FC|Southamptonom]]. V sezóne 2023/24 odohral dokopy 35 zápasov. V októbri [[2024]] si Gruev privodil zranenie menisku čo si vyžiadalo operáciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Injury update: Ilia Gruev - Leeds United | url = https://www.leedsunited.com/en/news/injury-update-ilia-gruev | vydavateľ = www.leedsunited.com | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en}}</ref> Vrátil sa až [[19. január|19. januára]] pri výhre 3:0 nad [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]]. V sezóne 2024/25 odohral dokopy 25 zápasov a s tímom vyhral [[EFL Championship]] a postúpil s tímom do [[FA Premier League]]. Dňa [[18. august|18. augusta]] [[2025]] debutoval Gruev v [[FA Premier League|Premier League]] pri výhre 1:0 nad [[Everton FC|Evertonom]]. Dňa [[6. február|6. februára]] [[2026]] zaznamenal dve asistencie pri výhre 3:1 nad [[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]]. V prvej sezóne v Premier League odohral Gruev dokopy 26 zápasov. == Reprezentačná kariéra == Gruev reprezentoval Bulharsko v kategórii do 17, 18, 19 a 21 rokov. V seniorskej reprezentácii debutoval [[23. september|23. septembra]] [[2022]] pri výhre 5:1 nad [[Gibraltárske národné futbalové mužstvo|Gibraltárom]] v [[Liga národov UEFA 2022/2023|Lige národov UEFA 2022/2023]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Зрелищен успех за младата България в дебюта на Младен Кърстаич|url=https://teambulgaria.bg/articles/zrelishen-uspeh-za-mladata-bulgariya-v-debyuta-na-mladen-kurstaich/|periodikum=Български национални отбори по футбол|dátum prístupu=2026-08-01|jazyk=en-US}}</ref> == Osobný život == Gruev sa narodil v Sofii, no má aj nemecké občianstvo. Jeho otcom je bývalý futbalista a tréner [[Ilija Hristov Gruev]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Gruev im Interview: "Man muss immer Mensch bleiben"|url=https://www.kicker.de/gruev-im-interview-man-muss-immer-mensch-bleiben-960887/artikel|periodikum=kicker|dátum prístupu=2026-08-01|jazyk=de-DE}}</ref> == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 1. augustu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Iné ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- | rowspan="3" |[[SV Werder Brémy|Werder Brémy II]] |2019/20 | rowspan="2" |[[Regionalliga Nord]] |15 |2 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |15 |2 |- |2020/21 |4 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— | colspan="2" |— |4 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !19 !2 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !19 !2 |- | rowspan="5" |[[SV Werder Brémy|Werder Brémy]] |2020/21 |[[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]] |1 |0 |2 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |3 |0 |- |2021/22 |[[2. nemecká futbalová liga|2. Bundesliga]] |26 |1 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |26 |1 |- |2022/23 | rowspan="2" |[[Fußball-Bundesliga|Bundesliga]] |31 |0 |1 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |32 |0 |- |2023/24 |1 |0 |0 |0 | colspan="2" |— | colspan="2" |— |1 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !59 !1 !3 !0 ! colspan="2" |— ! colspan="2" |— !62 !1 |- | rowspan="4" |[[Leeds United FC|Leeds United]] |2023/24 | rowspan="2" |[[EFL Championship]] |29 |0 |3 |0 |0 |0 |3'''<sup>1</sup>''' |1 |35 |1 |- |2024/25 |23 |0 |1 |0 |1 |0 | colspan="2" |— |25 |0 |- |2025/26 |[[FA Premier League|Premier League]] |23 |0 |2 |0 |1 |0 | colspan="2" |— |26 |0 |- ! colspan="2" |Celkom !75 !0 !6 !0 !2 !0 !3 !1 !86 !1 |- ! colspan="3" |Celkovo !153 !3 !8 !0 !2 !0 !3 !1 !167 !4 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' [[EFL Championship play-offs]] === Medzinárodné === ''K 1. augustu 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="4" |{{BGR|f}} |2022 |4 |0 |- |2023 |10 |0 |- |2024 |4 |0 |- |2025 |9 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !27 !0 |} == Úspechy hráča == '''Leeds United''' * [[EFL Championship]]: 2024/25 '''Individuálne''' * Bulharský futbalista roka: 2025 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.transfermarkt.com/ilia-gruev/profil/spieler/381753 Ilija Gruev] na Transfermarkt == Zdroj == {{Preklad|en|Ilia Gruev (footballer, born 2000)|1367068727}} {{DEFAULTSORT:Gruev, Ilija}} [[Kategória:Bulharskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči SV Werder Bremen]] [[Kategória:Hráči Leeds United]] [[Kategória:Hráči Fußball-Bundesligy]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Futbaloví stredopoliari]] [[Kategória:Osobnosti zo Sofie]] o4ny1dbhzhzxmqe47m0gulwsf5fpmcd Diskusia s redaktorom:Wildtierreservat 3 753635 8256434 2026-08-01T21:09:04Z MBq 36014 MBq premiestnil stránku [[Diskusia s redaktorom:Wildtierreservat]] na [[Diskusia s redaktorom:Izamela]]: Automatické presunutie stránky kvôli premenovaniu používateľa „[[Special:CentralAuth/Wildtierreservat|Wildtierreservat]]“ na „[[Special:CentralAuth/Izamela|Izamela]]“ 8256434 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Diskusia s redaktorom:Izamela]] 3ijo8vpmdn5xs3uofily5t3q29hlxx7 T.V. Themes 0 753636 8256447 2026-08-01T21:58:15Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej stránky. 8256447 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Farba pozadia = #00FFFF | Názov = T.V. Themes | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Interpret = [[Mat Camison]], [[Pierre-Alain Dahan]] | Typ = [[Štúdiový album]] | Dátum vydania = [[1975]] | Miesto nahratia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Dĺžka = 36:55 | Popis = | Vydavateľ = [[Tele Music]] | Producent = | Skladateľ = Mat Camison, Pierre-Alain Dahan | Recenzie = | Interpret 1 = | Predchádzajúci album = | Tento album = | Nasledujúci album = | Interpret 2 = | Predchádzajúci album 2 = | Nasledujúci album 2 = | Interpret 3 = | Predchádzajúci album 3 = | Nasledujúci album 3 = | Portál 1 = Francúzsko | Portál 2 = | Portál 3 = }} '''''T.V. Themes''''' je [[štúdiový album]] [[Mat Camison|Mata Camisona]], [[Pierre-Alain Dahan|Pierre-Alain Dahana]], ktorý bol vydaný v roku [[1975]] vydavateľstvom [[Tele Music]]. Všetky skladby sú inštrumentálneho charakteru. Celkovo nosič obsahuje 15 skladieb o dĺžke cez 36 [[Minúta|minút]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mat Camison / Pierre-Alain Dahan - T.V. Themes | url = https://www.discogs.com/release/636267-Mat-Camison-Pierre-Alain-Dahan-TV-Themes | dátum vydania = 1975 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en}}</ref> == Skladby == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''T.V. Themes'' | celková_dĺžka = 36:55 | autor hudby = áno | Všetko zložené jedným človekom = [[Hervé Roy]], [[Pierre-Alain Dahan]] | všetka hudba = Hervé Roy, Pierre-Alain Dahan | autorstvo = nie | autor textu piesne = | jeden textár = | extra stĺpec = | collapsed = | titul1 = Cockney Kid | poznámka1 = | dĺžka1 = 2:28 | text1 = | hudba1 = Mat Camison | skladateľ1 = Mat Camison | extra1 = | titul2 = Blue Leopard | poznámka2 = | dĺžka2 = 1:44 | text2 = | hudba2 = Pierre-Alain Dahan | skladateľ2 = Pierre-Alain Dahan | extra2 = | titul3 = Moon Flash | poznámka3 = | dĺžka3 = 3:04 | text3 = | hudba3 = Mat Camison | skladateľ3 = Mat Camison | extra3 = | titul4 = Clap Clap Party | poznámka4 = | dĺžka4 = 2:34 | text4 = | hudba4 = Pierre-Alain Dahan | skladateľ4 = Pierre-Alain Dahan | extra4 = | titul5 = Stop Danger | poznámka5 = | dĺžka5 = 2:48 | text5 = | hudba5 = Pierre-Alain Dahan | skladateľ5 = Pierre-Alain Dahan | extra5 = | titul6 = Baby Rider | poznámka6 = | dĺžka6 = 2:30 | text6 = | hudba6 = Mat Camison | skladateľ6 = Mat Camison | extra6 = | titul7 = Very Rapid | poznámka7 = | dĺžka7 = 1:32 | text7 = | hudba7 = Pierre-Alain Dahan | skladateľ7 = Pierre-Alain Dahan | extra7 = | titul8 = Mat Camison | poznámka8 = | dĺžka8 = 1:37 | text8 = | hudba8 = Leitmotiv Action | skladateľ8 = Leitmotiv Action | extra8 = | titul9 = Pierre-Alain Dahan | poznámka9 = | dĺžka9 = 3:01 | text9 = | hudba9 = Mister Mistery | skladateľ9 = Mister Mistery | extra9 = | titul10 = Electronic Pulsation | poznámka10 = | dĺžka10 = 1:31 | text10 = | hudba10 = Mat Camison | skladateľ10 = Mat Camison | extra10 = | titul11 = Autumn Pianos | poznámka11 = | dĺžka11 = 2:31 | text11 = | hudba11 = Pierre-Alain Dahan | skladateľ11 = Pierre-Alain Dahan | extra11 = | titul12 = Black Desert | poznámka12 = | dĺžka12 = 2:52 | text12 = | hudba12 = Mat Camison | skladateľ12 = Mat Camison | extra12 = | titul13 = Drama Avenue | poznámka13 = | dĺžka13 = 3:19 | text13 = | hudba13 = Pierre-Alain Dahan | skladateľ13 = Pierre-Alain Dahan | extra13 = | titul14 = Pop Liturgy | poznámka14 = | dĺžka14 = 4:04 | text14 = | hudba14 = Mat Camison | skladateľ14 = Mat Camison | extra14 = | titul15 = Free Percussion | poznámka15 = | dĺžka15 = 1:20 | text15 = | hudba15 = Pierre-Alain Dahan | skladateľ15 = Pierre-Alain Dahan | extra15 = }} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[La soubrette perverse]] == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/fr/release/636267-Mat-Camison-Pierre-Alain-Dahan-TV-Themes Retrospectives] na [[Discogs]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1975]] [[Kategória:Inštrumentálne štúdiové albumy]] [[Kategória:Popové hudobné albumy]] j7pzwnx3f4zwy53ebe8k0ahhjckmuqc 8256452 8256447 2026-08-01T22:24:30Z Fillos X. 212061 8256452 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Farba pozadia = #00FFFF | Názov = T.V. Themes | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Interpret = [[Mat Camison]], [[Pierre-Alain Dahan]] | Typ = [[Štúdiový album]] | Dátum vydania = [[1975]] | Miesto nahratia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Dĺžka = 36:55 | Popis = | Vydavateľ = [[Tele Music]] | Producent = | Skladateľ = Mat Camison, Pierre-Alain Dahan | Recenzie = | Interpret 1 = | Predchádzajúci album = | Tento album = | Nasledujúci album = | Interpret 2 = | Predchádzajúci album 2 = | Nasledujúci album 2 = | Interpret 3 = | Predchádzajúci album 3 = | Nasledujúci album 3 = | Portál 1 = Francúzsko | Portál 2 = | Portál 3 = }} '''''T.V. Themes''''' je [[štúdiový album]] [[Mat Camison|Mata Camisona]], [[Pierre-Alain Dahan|Pierre-Alain Dahana]], ktorý bol vydaný v roku [[1975]] vydavateľstvom [[Tele Music]]. Všetky skladby sú inštrumentálneho charakteru využívajúce [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátory]] a [[Bicí nástroj|bicie]]. Celkovo nosič obsahuje 15 skladieb o dĺžke cez 36 [[Minúta|minút]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mat Camison / Pierre-Alain Dahan - T.V. Themes | url = https://www.discogs.com/release/636267-Mat-Camison-Pierre-Alain-Dahan-TV-Themes | dátum vydania = 1975 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kalemba | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Pierre-Alain Dahan et Mat Camison – Rythmiques (1973) reedice 2023 | url = https://kali-music.cz/pierre-alain-dahan-et-mat-camison-rythmiques-1973-reedice-2023/ | vydavateľ = kali-music.cz | miesto = | dátum vydania = 2023-09-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref> Autorom niektorých skladieb bol aj spevák [[Pierre Bachelet]], ktorý bol bez uvedenia (uncredited).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Various - Tele Music 26 Originals French Music Library (Vol. 3) | url = https://www.discogs.com/release/25246927-Various-Tele-Music-26-Originals-French-Music-Library-Vol-3 | dátum vydania = 2022-11-18 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = fr}}</ref> Päť skladieb z albumu bolo použitých vo filme ''[[La soubrette perverse]]'' ([[1975]]) od [[José Bénazéraf|José Bénazérafa]]. == Skladby == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''T.V. Themes'' | celková_dĺžka = 36:55 | autor hudby = áno | Všetko zložené jedným človekom = [[Hervé Roy]], [[Pierre-Alain Dahan]] | všetka hudba = Hervé Roy, Pierre-Alain Dahan | autorstvo = nie | autor textu piesne = | jeden textár = | extra stĺpec = | collapsed = | titul1 = Cockney Kid | poznámka1 = | dĺžka1 = 2:28 | text1 = | hudba1 = Mat Camison | skladateľ1 = Mat Camison | extra1 = | titul2 = Blue Leopard | poznámka2 = | dĺžka2 = 1:44 | text2 = | hudba2 = Pierre-Alain Dahan | skladateľ2 = Pierre-Alain Dahan | extra2 = | titul3 = Moon Flash | poznámka3 = | dĺžka3 = 3:04 | text3 = | hudba3 = Mat Camison | skladateľ3 = Mat Camison | extra3 = | titul4 = Clap Clap Party | poznámka4 = | dĺžka4 = 2:34 | text4 = | hudba4 = Pierre-Alain Dahan | skladateľ4 = Pierre-Alain Dahan | extra4 = | titul5 = Stop Danger | poznámka5 = | dĺžka5 = 2:48 | text5 = | hudba5 = Pierre-Alain Dahan | skladateľ5 = Pierre-Alain Dahan | extra5 = | titul6 = Baby Rider | poznámka6 = skladba použitá vo filme ''[[La soubrette perverse]]'' | dĺžka6 = 2:30 | text6 = | hudba6 = Mat Camison | skladateľ6 = Mat Camison | extra6 = | titul7 = Very Rapid | poznámka7 = | dĺžka7 = 1:32 | text7 = | hudba7 = Pierre-Alain Dahan | skladateľ7 = Pierre-Alain Dahan | extra7 = | titul8 = Leitmotiv Action | poznámka8 = | dĺžka8 = 1:37 | text8 = | hudba8 = Mat Camison | skladateľ8 = Mat Camison | extra8 = | titul9 = Mister Mistery | poznámka9 = skladba použitá vo filme ''[[La soubrette perverse]]'' | dĺžka9 = 3:01 | text9 = | hudba9 = Pierre-Alain Dahan + Pierre Bachelet, Mat Camison | skladateľ9 = Pierre-Alain Dahan + Pierre Bachelet, Mat Camison | extra9 = | titul10 = Electronic Pulsation | poznámka10 = | dĺžka10 = 1:31 | text10 = | hudba10 = Mat Camison | skladateľ10 = Mat Camison | extra10 = | titul11 = Autumn Pianos | poznámka11 = skladba použitá vo filme ''[[La soubrette perverse]]'' | dĺžka11 = 2:31 | text11 = | hudba11 = Pierre-Alain Dahan | skladateľ11 = Pierre-Alain Dahan | extra11 = | titul12 = Black Desert | poznámka12 = | dĺžka12 = 2:52 | text12 = | hudba12 = Mat Camison | skladateľ12 = Mat Camison | extra12 = | titul13 = Drama Avenue | poznámka13 = skladba použitá vo filme ''[[La soubrette perverse]]'' | dĺžka13 = 3:19 | text13 = | hudba13 = Pierre-Alain Dahan | skladateľ13 = Pierre-Alain Dahan | extra13 = | titul14 = Pop Liturgy | poznámka14 = skladba použitá vo filme ''[[La soubrette perverse]]'' | dĺžka14 = 4:04 | text14 = | hudba14 = Mat Camison | skladateľ14 = Mat Camison | extra14 = | titul15 = Free Percussion | poznámka15 = | dĺžka15 = 1:20 | text15 = | hudba15 = Pierre-Alain Dahan | skladateľ15 = Pierre-Alain Dahan | extra15 = }} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[La soubrette perverse]] == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/fr/release/636267-Mat-Camison-Pierre-Alain-Dahan-TV-Themes Retrospectives] na [[Discogs]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1975]] [[Kategória:Inštrumentálne štúdiové albumy]] [[Kategória:Popové hudobné albumy]] era7nln5jdjons1smmofkmgm4dprugm 8256458 8256452 2026-08-01T22:44:44Z Fillos X. 212061 8256458 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Farba pozadia = #00FFFF | Názov = T.V. Themes | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Interpret = [[Mat Camison]], [[Pierre-Alain Dahan]] | Typ = [[Štúdiový album]] | Dátum vydania = [[1975]] | Miesto nahratia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Dĺžka = 36:55 | Popis = | Vydavateľ = [[Tele Music]] | Producent = | Skladateľ = Mat Camison, Pierre-Alain Dahan | Recenzie = | Interpret 1 = | Predchádzajúci album = | Tento album = | Nasledujúci album = | Interpret 2 = | Predchádzajúci album 2 = | Nasledujúci album 2 = | Interpret 3 = | Predchádzajúci album 3 = | Nasledujúci album 3 = | Portál 1 = Francúzsko | Portál 2 = | Portál 3 = }} '''''T.V. Themes''''' je [[štúdiový album]] [[Mat Camison|Mata Camisona]], [[Pierre-Alain Dahan|Pierre-Alain Dahana]], ktorý bol vydaný v roku [[1975]] vydavateľstvom [[Tele Music]]. Všetky skladby sú inštrumentálneho charakteru využívajúce [[Syntetizátor (hudba)|syntetizátory]] a [[Bicí nástroj|bicie]]. Celkovo nosič obsahuje 15 skladieb o dĺžke cez 36 [[Minúta|minút]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mat Camison / Pierre-Alain Dahan - T.V. Themes | url = https://www.discogs.com/release/636267-Mat-Camison-Pierre-Alain-Dahan-TV-Themes | dátum vydania = 1975 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kalemba | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Pierre-Alain Dahan et Mat Camison – Rythmiques (1973) reedice 2023 | url = https://kali-music.cz/pierre-alain-dahan-et-mat-camison-rythmiques-1973-reedice-2023/ | vydavateľ = kali-music.cz | miesto = | dátum vydania = 2023-09-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Library Music | url = https://www.betinos.com/genre/library-music | vydavateľ = betinos.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> Autorom niektorých skladieb bol aj spevák [[Pierre Bachelet]], ktorý bol bez uvedenia (uncredited).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Various - Tele Music 26 Originals French Music Library (Vol. 3) | url = https://www.discogs.com/release/25246927-Various-Tele-Music-26-Originals-French-Music-Library-Vol-3 | dátum vydania = 2022-11-18 | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = fr}}</ref> Päť skladieb z albumu bolo použitých vo filme ''[[La soubrette perverse]]'' ([[1975]]) od [[José Bénazéraf|José Bénazérafa]].<ref name=":0" /> == Skladby == {{Zoznam skladieb | Hlavička = Zoznam skladieb albumu ''T.V. Themes'' | celková_dĺžka = 36:55 | autor hudby = áno | Všetko zložené jedným človekom = [[Hervé Roy]], [[Pierre-Alain Dahan]] | všetka hudba = Hervé Roy, Pierre-Alain Dahan | autorstvo = nie | autor textu piesne = | jeden textár = | extra stĺpec = | collapsed = | titul1 = Cockney Kid | poznámka1 = | dĺžka1 = 2:28 | text1 = | hudba1 = Mat Camison | skladateľ1 = Mat Camison | extra1 = | titul2 = Blue Leopard | poznámka2 = | dĺžka2 = 1:44 | text2 = | hudba2 = Pierre-Alain Dahan | skladateľ2 = Pierre-Alain Dahan | extra2 = | titul3 = Moon Flash | poznámka3 = | dĺžka3 = 3:04 | text3 = | hudba3 = Mat Camison | skladateľ3 = Mat Camison | extra3 = | titul4 = Clap Clap Party | poznámka4 = | dĺžka4 = 2:34 | text4 = | hudba4 = Pierre-Alain Dahan | skladateľ4 = Pierre-Alain Dahan | extra4 = | titul5 = Stop Danger | poznámka5 = | dĺžka5 = 2:48 | text5 = | hudba5 = Pierre-Alain Dahan | skladateľ5 = Pierre-Alain Dahan | extra5 = | titul6 = Baby Rider | poznámka6 = skladba použitá vo filme ''[[La soubrette perverse]]'' | dĺžka6 = 2:30 | text6 = | hudba6 = Mat Camison | skladateľ6 = Mat Camison | extra6 = | titul7 = Very Rapid | poznámka7 = | dĺžka7 = 1:32 | text7 = | hudba7 = Pierre-Alain Dahan | skladateľ7 = Pierre-Alain Dahan | extra7 = | titul8 = Leitmotiv Action | poznámka8 = | dĺžka8 = 1:37 | text8 = | hudba8 = Mat Camison | skladateľ8 = Mat Camison | extra8 = | titul9 = Mister Mistery | poznámka9 = skladba použitá vo filme ''[[La soubrette perverse]]'' | dĺžka9 = 3:01 | text9 = | hudba9 = Pierre-Alain Dahan + Pierre Bachelet, Mat Camison<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Various | url = https://www.turtle-records.be/release/25246927/Various-Tele-Music-26-Originals-French-Music-Library-Vol-3 | vydavateľ = turtle-records.be | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> | skladateľ9 = Pierre-Alain Dahan + Pierre Bachelet, Mat Camison | extra9 = | titul10 = Electronic Pulsation | poznámka10 = | dĺžka10 = 1:31 | text10 = | hudba10 = Mat Camison | skladateľ10 = Mat Camison | extra10 = | titul11 = Autumn Pianos | poznámka11 = skladba použitá vo filme ''[[La soubrette perverse]]'' | dĺžka11 = 2:31 | text11 = | hudba11 = Pierre-Alain Dahan | skladateľ11 = Pierre-Alain Dahan | extra11 = | titul12 = Black Desert | poznámka12 = | dĺžka12 = 2:52 | text12 = | hudba12 = Mat Camison | skladateľ12 = Mat Camison | extra12 = | titul13 = Drama Avenue | poznámka13 = skladba použitá vo filme ''[[La soubrette perverse]]'' | dĺžka13 = 3:19 | text13 = | hudba13 = Pierre-Alain Dahan | skladateľ13 = Pierre-Alain Dahan | extra13 = | titul14 = Pop Liturgy | poznámka14 = skladba použitá vo filme ''[[La soubrette perverse]]'' | dĺžka14 = 4:04 | text14 = | hudba14 = Mat Camison | skladateľ14 = Mat Camison | extra14 = | titul15 = Free Percussion | poznámka15 = | dĺžka15 = 1:20 | text15 = | hudba15 = Pierre-Alain Dahan | skladateľ15 = Pierre-Alain Dahan | extra15 = }} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[La soubrette perverse]] == Externé odkazy == * [https://www.discogs.com/fr/release/636267-Mat-Camison-Pierre-Alain-Dahan-TV-Themes Retrospectives] na [[Discogs]] * [https://www.youtube.com/watch?v=XpvYuviKBRo&list=OLAK5uy_l82N3rVjuI48QeTUhrL7-Ye8XLPEtQvjg&index=2 T.V. Themes] na [[YouTube]] [[Kategória:Hudobné albumy z 1975]] [[Kategória:Inštrumentálne štúdiové albumy]] [[Kategória:Popové hudobné albumy]] 1nhw1iax6zi87cx6ka7sa76ijz1mqen Mladé Progresívne Slovensko 0 753637 8256450 2026-08-01T22:19:23Z Ludkenzi 301776 Vytvorené prekladom stránky „[[:en:Special:Redirect/revision/1367233892|Young Progressives]]“ 8256450 wikitext text/x-wiki '''Mladé Progresívne Slovensko''' (skratka '''mPS''', '''Mladé PS''') je mládežnícka organizácia na [[Slovensko|Slovensku]] napojená na politickú stranu [[Progresívne Slovensko|Progresívne Slovensko.]] Ich hlavnými hodnotami sú liberálna demokracia, sloboda, ľudská dôstojnosť, rovnosť, spravodlivosť, udržateľný rozvoj a európska a medzinárodná spolupráca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O nás – Mladé PS | url = https://mladeps.sk/predsednictvo/ | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = sk-SK}}</ref> == História == Mladé PS vzniklo v roku 2019. Od roku 2023 je organizácia riadnym členom European Liberal Youth. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.lymec.eu/partners/mlade-progresivne-slovensko-439 | titul = | dátum prístupu = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} <references /> == Externé odkazy == * [https://www.instagram.com/mlade_ps/ Mladé PS] na [[Instagram|Instagrame]] [[Kategória:Politické strany na Slovensku]] [[Kategória:Mládežnícke organizácie]] bqz9qezqo725ovoj1g4ham9urkudb93 8256454 8256450 2026-08-01T22:28:22Z Fillos X. 212061 Riešenie záverečných sekcií. 8256454 wikitext text/x-wiki '''Mladé Progresívne Slovensko''' (skratka '''mPS''', '''Mladé PS''') je mládežnícka organizácia na [[Slovensko|Slovensku]] napojená na politickú stranu [[Progresívne Slovensko|Progresívne Slovensko.]] Ich hlavnými hodnotami sú liberálna demokracia, sloboda, ľudská dôstojnosť, rovnosť, spravodlivosť, udržateľný rozvoj a európska a medzinárodná spolupráca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O nás – Mladé PS | url = https://mladeps.sk/predsednictvo/ | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = sk-SK}}</ref> == História == Mladé PS vzniklo v roku [[2019]]. Od roku [[2023]] je organizácia riadnym členom European Liberal Youth.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.lymec.eu/partners/mlade-progresivne-slovensko-439 | titul = | dátum prístupu = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.instagram.com/mlade_ps/ Mladé PS] na [[Instagram|Instagrame]] == Zdroj == {{Preklad|en|Young Progressives|1367233892}} [[Kategória:Politické strany na Slovensku]] [[Kategória:Mládežnícke organizácie]] az2i4ypr7su1cbum771y6wa1g4wpkca 8256460 8256454 2026-08-01T22:46:18Z Ludkenzi 301776 Doplnenie šablóny 8256460 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana|Názov=Mladé Progresívne Slovensko|Logo strany=Logo mládežníckej organizácie Mladé PS.png|Skratka=Mladé PS <br> mPS|Založenie=[[4. november]] [[2019]]|Materská strana=[[Progresívne Slovensko]]|Ideológie=[[Sociálny liberalizmus]]|Web=[https://mladeps.sk/ mladeps.sk]|Farby={{colorbox|#00bcff}} {{colorbox|white}} {{colorbox|red}}<br /> [[Azúrová]], [[Biela]], [[Červená]]|Sídlo=Štúrova 12/4, 811 02 Bratislava-Staré Mesto|Medzinárodné=[[European Liberal Youth]]|Predseda=Martin Marius <br /> Karolína Blunárová|Podpredsedovia=Nicholas Murphy <br /> Klára Muránska <br /> Oliver Mýtnik}} '''Mladé Progresívne Slovensko''' (skratka '''mPS''', '''Mladé PS''') je mládežnícka organizácia na [[Slovensko|Slovensku]] napojená na politickú stranu [[Progresívne Slovensko|Progresívne Slovensko.]] Ich hlavnými hodnotami sú liberálna demokracia, sloboda, ľudská dôstojnosť, rovnosť, spravodlivosť, udržateľný rozvoj a európska a medzinárodná spolupráca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O nás – Mladé PS | url = https://mladeps.sk/predsednictvo/ | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = sk-SK}}</ref> == História == Mladé PS vzniklo v roku [[2019]]. Od roku [[2023]] je organizácia riadnym členom European Liberal Youth.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.lymec.eu/partners/mlade-progresivne-slovensko-439 | titul = | dátum prístupu = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.instagram.com/mlade_ps/ Mladé PS] na [[Instagram|Instagrame]] == Zdroj == {{Preklad|en|Young Progressives|1367233892}} [[Kategória:Politické strany na Slovensku]] [[Kategória:Mládežnícke organizácie]] 6rzax1wj49hd8oyreegw7qpbdjt6l8g 8256462 8256460 2026-08-01T22:53:18Z Ludkenzi 301776 8256462 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana|Názov=Mladé Progresívne Slovensko|Logo strany=Logo mládežníckej organizácie Mladé PS.png|Skratka=Mladé PS <br> mPS|Založenie=[[4. november]] [[2019]]|Materská strana=[[Progresívne Slovensko]]|Ideológie=[[Sociálny liberalizmus]]|Web=[https://mladeps.sk/ mladeps.sk]|Farby={{colorbox|#00bcff}} {{colorbox|white}} {{colorbox|red}}<br /> [[Azúrová]], [[Biela]], [[Červená]]|Sídlo=Štúrova 12/4, 811 02 Bratislava-Staré Mesto|Medzinárodné=[[European Liberal Youth]]|Predseda=Martin Marius <br /> Karolína Blunárová|Podpredsedovia=Nicholas Murphy <br /> Klára Muránska <br /> Oliver Mýtnik}} '''Mladé Progresívne Slovensko''' (skratka '''mPS''', '''Mladé PS''') je mládežnícka organizácia na [[Slovensko|Slovensku]] napojená na politickú stranu [[Progresívne Slovensko|Progresívne Slovensko.]] Ich hlavnými hodnotami sú liberálna demokracia, sloboda, ľudská dôstojnosť, rovnosť, spravodlivosť, udržateľný rozvoj a európska a medzinárodná spolupráca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O nás – Mladé PS | url = https://mladeps.sk/predsednictvo/ | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = sk-SK}}</ref> == História == Mladé PS vzniklo v roku [[2019]]. Od roku [[2023]] je organizácia riadnym členom European Liberal Youth.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.lymec.eu/partners/mlade-progresivne-slovensko-439 | titul = | dátum prístupu = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.instagram.com/mlade_ps/ Mladé PS] na [[Instagram|Instagrame]] == Zdroj == {{Preklad|en|Young Progressives|1367233892}} [[Kategória:Politické strany na Slovensku]] [[Kategória:Mládežnícke organizácie]] [[Kategória:Mládežnícke organizácie politických strán na Slovensku] 2ozlx1q7j53a3m6wadiq2dbp3omz6tp 8256463 8256462 2026-08-01T22:54:32Z Ludkenzi 301776 8256463 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana|Názov=Mladé Progresívne Slovensko|Logo strany=Logo mládežníckej organizácie Mladé PS.png|Skratka=Mladé PS <br> mPS|Založenie=[[4. november]] [[2019]]|Materská strana=[[Progresívne Slovensko]]|Ideológie=[[Sociálny liberalizmus]]|Web=[https://mladeps.sk/ mladeps.sk]|Farby={{colorbox|#00bcff}} {{colorbox|white}} {{colorbox|red}}<br /> [[Azúrová]], [[Biela]], [[Červená]]|Sídlo=Štúrova 12/4, 811 02 Bratislava-Staré Mesto|Medzinárodné=[[European Liberal Youth]]|Predseda=Martin Marius <br /> Karolína Blunárová|Podpredsedovia=Nicholas Murphy <br /> Klára Muránska <br /> Oliver Mýtnik}} '''Mladé Progresívne Slovensko''' (skratka '''mPS''', '''Mladé PS''') je mládežnícka organizácia na [[Slovensko|Slovensku]] napojená na politickú stranu [[Progresívne Slovensko|Progresívne Slovensko.]] Ich hlavnými hodnotami sú liberálna demokracia, sloboda, ľudská dôstojnosť, rovnosť, spravodlivosť, udržateľný rozvoj a európska a medzinárodná spolupráca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O nás – Mladé PS | url = https://mladeps.sk/predsednictvo/ | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = sk-SK}}</ref> == História == Mladé PS vzniklo v roku [[2019]]. Od roku [[2023]] je organizácia riadnym členom European Liberal Youth.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.lymec.eu/partners/mlade-progresivne-slovensko-439 | titul = | dátum prístupu = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.instagram.com/mlade_ps/ Mladé PS] na [[Instagram|Instagrame]] == Zdroj == {{Preklad|en|Young Progressives|1367233892}} [[Kategória:Politické strany na Slovensku]] [[Kategória:Mládežnícke organizácie]] 6rzax1wj49hd8oyreegw7qpbdjt6l8g 8256464 8256463 2026-08-01T22:54:57Z Ludkenzi 301776 8256464 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politická strana|Názov=Mladé Progresívne Slovensko|Logo strany=Logo mládežníckej organizácie Mladé PS.png|Skratka=Mladé PS <br> mPS|Založenie=[[4. november]] [[2019]]|Materská strana=[[Progresívne Slovensko]]|Ideológie=[[Sociálny liberalizmus]]|Web=[https://mladeps.sk/ mladeps.sk]|Farby={{colorbox|#00bcff}} {{colorbox|white}} {{colorbox|red}}<br /> [[Azúrová]], [[Biela]], [[Červená]]|Sídlo=Štúrova 12/4, 811 02 Bratislava-Staré Mesto|Medzinárodné=[[European Liberal Youth]]|Predseda=Martin Marius <br /> Karolína Blunárová|Podpredsedovia=Nicholas Murphy <br /> Klára Muránska <br /> Oliver Mýtnik}} '''Mladé Progresívne Slovensko''' (skratka '''mPS''', '''Mladé PS''') je mládežnícka organizácia na [[Slovensko|Slovensku]] napojená na politickú stranu [[Progresívne Slovensko|Progresívne Slovensko.]] Ich hlavnými hodnotami sú liberálna demokracia, sloboda, ľudská dôstojnosť, rovnosť, spravodlivosť, udržateľný rozvoj a európska a medzinárodná spolupráca.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O nás – Mladé PS | url = https://mladeps.sk/predsednictvo/ | dátum prístupu = 2026-08-01 | jazyk = sk-SK}}</ref> == História == Mladé PS vzniklo v roku [[2019]]. Od roku [[2023]] je organizácia riadnym členom European Liberal Youth.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.lymec.eu/partners/mlade-progresivne-slovensko-439 | titul = | dátum prístupu = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.instagram.com/mlade_ps/ Mladé PS] na [[Instagram|Instagrame]] == Zdroj == {{Preklad|en|Young Progressives|1367233892}} [[Kategória:Politické strany na Slovensku]] [[Kategória:Mládežnícke organizácie]] [[Kategória:Mládežnícke organizácie politických strán na Slovensku]] e39zce4atmkdyswfemheskdu47olbtd Diskusia s redaktorom:Ludkenzi 3 753638 8256459 2026-08-01T22:45:43Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Vitajte}} --~~~~“ 8256459 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:45, 1. august 2026 (UTC) ayvovrqufzkb4qv8pvc6ck5kfrzykzy Sogdiana 0 753639 8256483 2026-08-02T04:33:22Z Luppus 39967 Vytvorená stránka „{{Infobox zaniknutý štát | názov = Sogdiana | originálny názov = (sogd. ''Sγwδ'', perž. سغd – *Suġd*) | rok vzniku = [[6. storočie pred Kr.]] | rok zániku = [[11. storočie]] | pred 1 = Novobabylonská ríša | pred 1 vlajka = | po 1 = Samanovská ríša | po 1 vlajka = | po 2 = Karachánovský kaganát | po 2 vlajka...“ 8256483 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Sogdiana | originálny názov = (sogd. ''Sγwδ'', perž. سغd – *Suġd*) | rok vzniku = [[6. storočie pred Kr.]] | rok zániku = [[11. storočie]] | pred 1 = Novobabylonská ríša | pred 1 vlajka = | po 1 = Samanovská ríša | po 1 vlajka = | po 2 = Karachánovský kaganát | po 2 vlajka = | mapa = Map of Sogdia.png | mapa veľkosť = 300px | mapa poznámka = Približný geografický rozsah historickej Sogdiany medzi riekami Oxus a Jaxartes. | hlavné mesto = [[Samarkand]], [[Buchara]], [[Chodžand]], [[Šachrisabz|Kéš]] | jazyky = [[sogdijčina]] (východoiránsky jazyk) | náboženstvo = [[Zoroastrizmus]], [[manicheizmus]], [[budhizmus]], [[nestoriánstvo]] (Cirkev Východu), [[hinduizmus]], neskôr [[islam]] | štátne zriadenie = konfederácia mestských štátov, satrapia | vznik = formovanie iránskej civilizácie / achajmenovská nadvláda | zánik = islamizácia a postupná asimilácia do perzského a turkického prostredia }} '''Sogdiana''' (niekedy aj '''Sogdia''' alebo '''Sogdiava''') bola staroveká a ranostredoveká civilizácia [[Iránci|iránskych národov]] ležiaca v srdci Strednej Ázie. Geograficky sa rozkladala v úrodnom medziriečí [[Amu Darja|Amu Darje]] (historicky ''Oxus'') a [[Syr Darja|Syr Darje]] (historicky ''Jaxartes''). Z hľadiska modernej politickej mapy zaberala predovšetkým územie dnešného [[Uzbekistan]]u a [[Tadžikistan]]u, no jej kultúrny a politický vplyv zasahoval aj do častí [[Turkménsko|Turkménska]], [[Kazachstan]]u a [[Kyrgyzstan]]u.<ref name="Foltz2010">FOLTZ, Richard. ''Religions of the Silk Road: Premodern Patterns of Globalization''. 2. vyd. New York : Palgrave Macmillan, 2010. ISBN 978-0-230-62125-1. s. 61–63.</ref> Ako politická jednotka sa Sogdiana prvýkrát jasne formovala ako satrapia [[Staroperzská ríša|Achajmenovskej ríše]], pričom je výslovne zaznamenaná na slávnom [[Behistúnsky nápis|Behistúnskom nápise]] perzského kráľa [[Dareios I.|Dareia I. Veľkého]]. Región pôvodne dobyl zakladateľ perzskej veľkoríše [[Kýros II.|Kýros Veľký]]. V roku [[328 pred Kr.]] ju po urputných bojoch anektoval macedónsky panovník [[Alexander Veľký]], čím sa územie otvorilo [[helenizmus|helenistickým]] vplyvom. Po rozpade Alexandrovej ríše prechádzala spod kontroly jednej mocnosti k druhej; postupne ju ovládali [[Seleukovská ríša]], [[Grécko-baktrijské kráľovstvo]], [[Kušánska ríša]], [[Sásánovská ríša]], ríša [[Heftaliti|Heftalitov]] (Bielych Húnov), [[Západoturecký kaganát]] a nakoniec arabskí dobyvatelia.<ref name="Golden2011">GOLDEN, Peter B. ''Central Asia in World History''. Oxford : Oxford University Press, 2011. ISBN 978-0-19-515947-9. s. 42–45.</ref> == Základná charakteristika a historický význam == Sogdijské mestské štáty nikdy nevytvorili jeden centralizovaný politický celok, ale fungovali ako voľná konfederácia, ktorej prirodzeným kultúrnym a ekonomickým centrom bol [[Samarkand]] (staroveká ''Marakanda''). Medzi ďalšie kľúčové mestské centrá patrili [[Buchara]], Chodžand a Kéš (dnešné [[Šachrisabz]]).<ref name="Hansen2012">HANSEN, Valerie. ''The Silk Road: A New History''. Oxford : Oxford University Press, 2012. ISBN 978-0-19-515931-8. s. 113.</ref> === Jazyk a kultúrna kontinuita === Obyvatelia hovorili [[sogdijčina|sogdijčinou]], ktorá patrí do rodiny východoiránskych jazykov. Hoci tento jazyk ako živá reč v priebehu stredoveku zanikol, jeho priamym potomkom je jagnóbčina, ktorou dodnes hovorí malá komunita Jagnóbcov v nedostupných horských údoliach Tadžikistanu.<ref name="Baumer2014">BAUMER, Christoph. ''The History of Central Asia: The Age of the Silk Roads (Volume 2)''. London : I.B. Tauris, 2014. ISBN 978-1-78076-832-8. s. 182.</ref> V ranom stredoveku slúžila sogdijčina ako [[lingua franca]] (univerzálny komunikačný jazyk) na celej obchodnej trase v Strednej Ázii a bola prijatá aj ako jeden z úradných a diplomatických jazykov Prvého tureckého kaganátu pri spisovaní štátnych dokumentov. === Úloha na Hodvábnej ceste a exil v Číne === Sogdijskí obchodníci a diplomati boli považovaní za najvýznamnejších prostredníkov na [[Hodvábna cesta|Hodvábnej ceste]]. Ich siete siahali od hraníc [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] až hlboko do vnútrozemia imperiálnej Číny. Mnoho Sogdijcov sa v Číne počas vlády [[Dynastia Tang|dynastie Tang]] ([[618]] – [[907|907 po Kr.]]) usadilo natrvalo, pričom dosiahli mimoriadny vplyv v tamojšej štátnej správe a armáde.<ref name="Gernet1996">GERNET, Jacques. ''A History of Chinese Civilization''. Cambridge : Cambridge University Press, 1996. ISBN 978-0-521-49781-7. s. 286.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Hospodársko-monetárny systém ranostredovekej Sogdiany |- ! Typ mincí !! Metalurgia / Vzor !! Geografický a ekonomický kontext |- | ''Sásánovské imitácie'' || Striebro (drachmy) || Dominancia v západných oblastiach (Buchara), vplyv Perzie |- | ''Čínske mince (typ keš)'' || Bronz/Meď (odlievané s otvorom) || Vplyv dynastie Tang, mestá Samarkand a Chodžand |- | ''Hybridné razby'' || Kombinované znaky || Miestne sogdijské nápisy na minciach čínskeho tvaru<ref>YIH, T. D. – DE KREEK, J. ''Soghdian Kai Yuans''. Utrecht : Dutch ONS Meeting Lecture, 1994. s. 12–14.</ref> |} === Náboženský synkretizmus a islamizácia === Z hľadiska duchovného života bola Sogdiana taviacim kotlom náboženstiev. Pôvodným a prevládajúcim náboženstvom bol [[Zoroastrizmus]], no silné zastúpenie mal aj [[manicheizmus]], [[budhizmus]] a sýrske [[nestoriánstvo]] (Cirkev Východu).<ref name="Foltz2010" /> Zlom nastal v [[8. storočie|8. storočí]] s príchodom Arabov a postupným moslimským podmaňovaním Transoxianie. Proces konverzie na [[islam]] bol prakticky zavŕšený koncom [[10. storočie|10. storočia]] za vlády [[Samanovci|Samanovskej ríše]] (okolo roku 999). Tento náboženský zvrat išiel ruka v ruke s lingvistickou asimiláciou, kedy bola pôvodná sogdijčina vytlačená novoperzským jazykom (''Darí''), z ktorého sa neskôr vyvinul moderný tadžický jazyk.<ref>STARK, Sören. ''The Amirs of Sogdiana: Local Aristocracy in the Early Islamic Period''. Berlin : De Gruyter, 2018. ISBN 978-3-11-053424-5. s. 95–97.</ref> == Geografické vymedzenie a prírodné pomery == Z hľadiska historickej geografie susedila Sogdiana na juhu s [[Baktria|Baktriou]], na západe s [[Chórezm|Chórezmom]] a na severozápade s polokočovným ríšskym zväzkom [[Kang-ťü]]. Jej jadro sa nachádzalo v úrodnom údolí rieky [[Zarafšon]] (antickými Grékmi nazývanej ''Polytimetos''), ktorá pramení v horách dnešného Tadžikistanu a stráca sa v púšti neďaleko Buchary.<ref name="Christian1998">CHRISTIAN, David. ''A History of Russia, Central Asia and the Mongolia: Volume I''. Oxford : Blackwell Publishers, 1998. ISBN 978-0-631-20814-3. s. 148–150.</ref> V modernom administratívnom delení pokrýva toto historické územie najmä: * ''Uzbekistan:'' [[Samarkand (región)|Samarkandský]] a [[Buchara (región)|Bucharovký]] región. * ''Tadžikistan:'' [[Sugd|Sugdijský provinciálny celok]]. V období vrcholného stredoveku a počas najväčšieho rozmachu sogdijskej obchodnej diaspóry sa ich mestá a stanice tiahli severovýchodným smerom cez Sedmoriečie až k jazeru [[Issyk-kuľ]], kde dôležité archeologické nálezisko [[Sujab]] (v dnešnom Kirgizsku) potvrdzuje prítomnosť rozsiahleho sogdijského osídlenia.<ref name="Baumer2014" /> == Lingvistický pôvod a etymológia názvu == Problematike pôvodu názvu Sogdiany a jej obyvateľov sa komplexne venoval popredný indoeuropeista Oswald Szemerényi. Vo svojej porovnávacej štúdii odvodzuje názvy starovekých iránskych etník od spoločného indoeurópskeho koreňa.<ref name="Szemerenyi1980">SZEMERÉNYI, Oswald. ''Four Old Iranian Ethnic Names: Scythian – Skudra – Sogdian – Saka''. Wien : Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 1980. ISBN 978-3-7001-0367-7. s. 26–36.</ref> Základné etymologické fázy vývoja názvu: # ''Koreň \skeud-:'' Oswald Szemerényi vo svojej komparatívnej štúdii uvádza, že názov krajiny sa vyvinul z pôvodného indoeurópskeho koreňa s významom „vystreľovať, hnať, strieľať“, čo predstavuje priamu etymologickú paralelu k modernému anglickému slovesu ''shoot'' (strieľať).<ref>SZEMERÉNYI, Oswald. ''Four Old Iranian Ethnic Names''. s. 39, 45–46.</ref> # ''Tvar \Skuδa:'' Označoval „lukostrelca“. U pontských [[Skýti|Skýtov]] sa hláska ''\δ'' pravidelne transformovala na ''l'', čím vzniklo grécke označenie ''Skuthé'' (Skýt) a asýrske ''Aškuz''.<ref name="Szemerenyi1980" /> # ''Vývoj k endonymu \Suγδa:'' Staroperzské nápisy uvádzajú provincie ako ''Sugda'' alebo ''Suguda''. Na základe stredosogdijských textov sa dokázalo, že perzská skupina ''-gd-'' sa v sogdijčine vyslovovala ako znelé frikatívy ''-γδ-''. Szemerényi rekonštruuje fonetický posun nasledovne: Tvar ''\Skuδa'' (lukostrelec) sa pomocou anaptyxy (vsunutia samohlásky) zmenil na ''\Sukuda'', neskôr na ''\Sukuδa''. Následnou synkopou (vypadnutím samohlásky) vzniklo ''\Sukδa'', čo sa asimiláciou spoluhlások definitívne zmenilo na domáci endonym ''\Suγδa'' (krajina lukostrelcov).<ref>SZEMERÉNYI, Oswald. ''Four Old Iranian Ethnic Names''. s. 39, 45–46.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Historické formy názvu Sogdiany |- ! Jazyk !! Zapísaná forma !! Fonetická alebo prepisová podoba |- | ''Staroperzština'' || 𐎔𐎢𐎥𐎢𐎪 || ''Suguda-'' / ''Sugda'' |- | ''Starogréčtina'' || Σογδιανή || ''Sogdiané'' |- | ''Novoperzština'' || سغd || ''Soġd'' |- | ''Čínština'' || 粟特 || ''Sùtè'' |} == Historický vývoj == [[Súbor:Necklace Sarazm NMAT SZM5-190 1147-365 (cleanup).jpg|náhľad|vpravo|200pp|Korálikový náhrdelník z hrobky takzvanej „princeznej zo Sarazmu“ (Tadžikistan), polvica [[4. tisícročie pred Kr.|4. tisícročia pred Kr.]]]] [[Súbor:12-petalled flower MNAT SZM001.jpg|náhľad|Dvanásťlupienkový kvet z kultového objektu v Sarazme, začiatok [[3. tisícročie pred Kr.|3. tisícročia pred Kr.]]]] === Najstaršie osídlenie a pravek (cca 4000 – 900 pred Kr.) === Archeologické výskumy dokazujú, že Sogdiana bola jedným z najstarších urbanizovaných centier v celej Strednej Ázii. Na jej území sa rozvíjala rozvinutá kultúra [[Doba bronzová|doby bronzovej]]. Kľúčové archeologické lokality tohto obdobia predstavujú: * ''Sarazm (Tadžikistan):'' Monumentálne sídlisko mestského typu, ktorého kontinuita siaha až do 4. tisícročia pred Kr. Sarazm vykazuje rozvinuté metalurgické dielne, poľnohospodársky systém a intenzívne obchodné kontakty s Iránskou plošinou a kultúrou poriečia Indusu.<ref name="Vaissiere2011">LA VAISSIÈRE, Étienne de. SOGDIANA iii. HISTORY AND ARCHEOLOGY. In: ''Encyclopædia Iranica''. New York : Columbia University, 2011. [online].</ref> * ''Kök Tepe (Uzbekistan):'' Lokalita situovaná neďaleko dnešného Bulunguru, kde kontinuálne mestské osídlenie a fortifikačné prvky dosahujú vek minimálne od 15. storočia pred Kr.<ref name="Vaissiere2011" /> Tieto lokality potvrdzujú, že prechod k usadlému spôsobu života, sofistikovanému zavlažovaniu a budovaniu opevnených centier predchádzal príchodu veľkých historických ríš o niekoľko storočí. === Mladšie avestské obdobie (cca 900 – 500 pred Kr.) === V textoch posvätného zoroastrijského kánonu ''[[Avesta]]'' sa Sogdiana spomína ako ''Suγda'' – druhá najlepšia krajina a oblasť, ktorú najvyšší boh [[Ahura Mazdá]] stvoril (hneď po mýtickej pravlasti ''Airjanem Vaédžah''). Texty z tohto obdobia reflektujú formovanie raných iránskych kmeňových spoločenstiev, ktoré postupne prechádzali od kočovného pastierstva k budovaniu oázových poľnohospodárskych systémov chránených pevnosťami.<ref name="Boyce1996">BOYCE, Mary. ''A History of Zoroastrianism: Volume 1: The Early Period''. Leiden : Brill, 1996. ISBN 978-90-04-10474-7. s. 275–277.</ref> === Mladšie avestské obdobie v nábožensko-geografickom kontexte (cca 900 – 500 pred Kr.) === V posvätných textoch [[Zoroastrizmus|zoroastrizmu]], konkrétne v kánone ''[[Avesta]]'' (v častiach ''Mihr Jašt'' a ''Vendídád''), sa územie obývané Sogdijcami označuje starobylým toponymom ''Gava'' (v avestskom jazyku ''gava-'' alebo ''gāum''). Tento názov sa v modernej historickej geografii interpretuje ako priame pomenovanie Sogdiany v jej protohistorickej fáze.<ref name="Grenet2005">GRENET, Frantz. An Archaeologist's Approach to Avestan Geography. In: Michael Alram|ALRAM, Michael – Rika Gyselen (eds.). ''In the Shadow of the Ancestors: The Heritage of Ancient Iran''. Paris : Association pour l'avancement des études iraniennes, 2005. ISBN 978-2-910640-19-4. s. 30–34.</ref> Hoci medzi historikmi nepanuje absolútna zhoda v otázke presnej chronológie vzniku Avesty, súčasná vedecká obec sa prikláňa k názoru, že mladšie avestské texty (vrátane hymnu ''Mihr Jašt'') boli zostavené v prvej polovici 1. tisícročia pred Kr. Absencia akýchkoľvek zmienok o západnom Iráne alebo [[Médska ríša|Médii]] naznačuje, že texty vznikli vo východoíránskom kultúrnom okruhu ešte pred tým, než do tejto oblasti expandovala médska nadvláda.<ref name="Skjaervo1995">SKJÆRVØ, Prods Oktor. The Avesta as Source for the Early History of the Iranians. In: George Erdosy (ed.). ''The Indo-Aryans of Ancient South Asia: Language, Material Culture and Ethnicity''. Berlin : De Gruyter, 1995. ISBN 978-3-11-014447-5. s. 165–167.</ref> [[Súbor:Young avestan geography.png|náhľad|Geografický horizont mladšieho avestského obdobia s vyznačením polohy územia Gava (Sogdiana).]] ==== Svedectvo hymnu Mihr Jašt ==== Prvá písomná zmienka o oblasti Gava sa nachádza v hrdinskom hymne ''Mihr Jašt'', ktorý je zasvätený zoroastrijskému božstvu (jazatovi) [[Mithra|Mithrovi]]. V pasáži 10.14 text farbisto opisuje, ako Mithra zostupuje na posvätnú horu Hara Berezaiti a prehliada si celú domovinu Árjov (''Airjóšajanem''): {{Citát|...kde splavné rieky s mohutným vzdutím ponáhľajú k parutianskemu Iškata, herátskemu a mervskému kraju, k oblasti Gava v Sogdiane (''gaom-ca suγδəm'') a k Chórezmii.|Zdroj: ''Mihr Jašt'' 10.14 (anglický preklad Ilya Gershevitch, slovenský ekvivalent).<ref>GERSHEVITCH, Ilya. ''The Avestan Hymn to Mithra''. Cambridge : Cambridge University Press, 1967. ISBN 978-0-521-05073-9. s. 79–81.</ref>}} ==== Svedectvo knihy Vendídád ==== Druhý zásadný výskyt názvu nájdeme v úvodnej kapitole knihy ''Vendídád'', ktorá obsahuje rituálny zoznam šestnástich ideálnych krajín, ktoré najvyšší boh [[Ahura Mazdá]] stvoril pre iránske kmene. Gava figuruje na tomto zozname hneď na druhom mieste, v bezprostrednom závese za mýtickou pravlasťou ''Airjanem Vaédžah'' (vlasťou proroka Zarathuštru): {{Citát|Druhou z dobrých zemí a krajín, ktoré som ja, Ahura Mazdá, stvoril, bola Gava Sogdijcov (''gāum yim suγδō.shaiianəm''). Nato však povstal Angra Mainju (Ahriman), ktorý je stelesnením smrti, a v protiklade stvoril kobylky, ktoré prinášajú skazu a smrť dobytku i rastlinám.|Zdroj: ''Vendídád'' 1.4 (anglický preklad James Darmesteter, slovenský ekvivalent).<ref>DARMESTETER, James. ''The Zend-Avesta: Part I: The Vendîdâd''. Oxford : Clarendon Press, 1880. ISBN 978-1-108-00778-8. s. 5–9.</ref>}} {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Toponymá a teonymá mladšieho avestského obdobia v Sogdiane |- ! Avestský názov !! Historický / Geografický ekvivalent !! Význam v zoroastrijskej kozmogónii |- | ''Gava'' || Sogdiana (oblasť ''Suγda'') || Druhá najlepšia stvorená krajina Árjov |- | ''Airjanem Vaédžah'' || Iránska pravlasť (snáď stredná Ázia) || Kolíska zoroastrijskej viery a tradície |- | ''Ahura Mazdá'' || Najvyšší boh / Stvoriteľ || Pôvodca úrodnej krajiny a usadlého poľnohospodárstva |- | ''Angra Mainju'' || Duch zla / Ahriman || Stvoriteľ prírodných pohrôm (kobyliek) na ničenie úrody |} ==== Teória o mocenskom centre regiónu ==== Hoci je stotožnenie Gavy so Sogdianou vo vedeckej obci všeobecne akceptované, presná lokalizácia jej politického jadra zostáva predmetom diskusií.<ref name="Lurje2017">LURJE, Pavel B. SOGDIANA i. historical geography. In: ''Encyclopædia Iranica''. New York : Columbia University, 2017. [online].</ref> Britský historik Willem Vogelsang predložil hypotézu, podľa ktorej názov ''Gava'' lingvisticky súvisí s mestom ''Gabae'' – významnou strategickou pevnosťou v západnej časti Sogdiany. Vogelsang špekuluje, že v čase kompilácie Avesty sa hlavné kultúrne a mocenské centrum regiónu nenachádzalo v Samarkande, ale bolo posunuté viac na západ, pravdepodobne do bezprostrednej blízkosti dnešnej oblasti Buchara.<ref>VOGELSANG, Willem. The Southerly Extensions of the Iranian World. In: Joan Aruz (ed.). ''The Golden Deer of Eurasia: Perspectives on the Steppe Nomads of the Second Millennium BC''. New York : Metropolitan Museum of Art, 2000. ISBN 978-0-87099-959-8. s. 50–52.</ref> === Achajmenovské obdobie (cca 546 – 327 pred Kr.) === Integrácia Sogdiany do medzinárodného politického systému starovekého Blízkeho východu nastala v druhej polovici [[6. storočie pred Kr.|6. storočia pred Kr.]] Perzský kráľ [[Kýros II.|Kýros Veľký]], zakladateľ [[Staroperzská ríša|Achajmenovskej ríše]], anektoval toto vnútrozemské územie počas svojich rozsiahlych vojenských ťažení v Strednej Ázii v rokoch [[546 pred Kr.|546]] – [[539 pred Kr.]]<ref>NOURZHANOV, Kirill – BLEUER, Christian. ''Tajikistan: a Political and Social History''. Canberra : Australian National University Press, 2013. ISBN 978-1-925021-15-8. s. 12.</ref> Tieto výboje na severovýchodných hraniciach Perzie neskôr podrobne reflektoval aj grécky historik [[Hérodotos]] vo svojich ''Dejinách''.<ref>HERODOTOS. ''Dejiny''. Preklad Július Špaňár. Bratislava : Tatran, 1985. s. 112–115.</ref> [[Súbor:Artaxerxes III Sogdian soldier.jpg|náhľad|vľavo|Sogdijský bojovník na reliéfe z hrobky perzského kráľa Artaxerxa III., cca [[338 pred Kr.]]]] ==== Administratívne reformy a Behistúnsky nápis ==== Zásadný civilizačný zlom priniesla vláda [[Dareios I.|Dareia I. Veľkého]], ktorý ríšu reorganizoval. Dareios zaviedol v Strednej Ázii jednotný menový systém (založený na perzských minciach dáriusoch) a implementoval administratívne využívanie [[Aramejské písmo|aramejského písma]], ktoré sa stalo základom pre neskorší vývoj vlastného sogdijského písma.<ref name="Baumer2012">BAUMER, Christoph. ''The History of Central Asia: the Age of the Steppe Warriors''. London : I.B. Tauris, 2012. ISBN 978-1-78076-060-5. s. 202–203.</ref> Sogdiana bola oficiálne zapísaná ako jedna z podrobených provincií na monumentálnom [[Behistúnsky nápis|Behistúnskom nápise]].<ref>DRESDEN, Mark J. Introductory Note. In: AZARPAY, Guitty. ''Sogdian Painting: the Pictorial Epic in Oriental Art''. Berkeley : University of California Press, 1981. ISBN 0-520-03765-0. s. 2–3.</ref> Obyvatelia regiónu boli začlenení do elitných zložiek perzskej kráľovskej armády. Významný kontingent sogdijskej pechoty a jazdy bojoval napríklad v hlavnom vojsku kráľa [[Xerxés I.|Xerxa I.]] počas jeho masívnej, no nakoniec neúspešnej [[Druhá perzská invázia do Grécka|invázie do Grécka]] v roku [[480 pred Kr.]]<ref>DRESDEN, Mark J. Introductory Note. In: ''Sogdian Painting''. s. 3.</ref> Ekonomický prínos Sogdiany pre centrum ríše dokladá aj stavebný nápis kráľa Dareia objavený v [[Súsy|Súsach]]. Text výslovne uvádza, že luxusné materiály použité na výzdobu tamojšieho kráľovského paláca – najmä drahokamy [[lapis lazuli]] a [[Karneol|karneol]] – boli dovezené práve z hornatých oblastí Sogdiany.<ref>DRESDEN, Mark J. Sogdiana. In: ''The Cambridge History of Iran: Volume 3(2)''. Cambridge : Cambridge University Press, 1983. ISBN 978-0-521-24693-4. s. 1216.</ref> ==== Nútené deportácie gréckeho obyvateľstva ==== Významným demografickým a kultúrnym fenoménom v predalexandrovskom období boli nútené deportácie gréckeho obyvateľstva z európskych a maloázijských pobrežných oblastí, ktoré perzskí panovníci systematicky presídľovali na severovýchodné hranice svojej ríše. Najznámejším príkladom, ktorý podrobne zaznamenal [[Herodotos]], bol osud zajatých obyvateľov gréckeho mesta [[Milét]] po potlačení [[Iónske povstanie|Iónskeho povstania]] v roku [[494 pred Kr.]], ktorých kráľ [[Dareios I.]] nechal masovo eskortovať a usadiť v dolnom toku rieky Tigris. Ešte dramatickejší dosah na samotnú Sogdianu mal osud kňazského rodu ''Branchidovcov'' (''Branchidai''), ktorí spravovali slávnu Apolónovu svätyňu v Didyme pri Miléte. Po tom, čo počas grécko-perzských vojen vydali chrámové poklady perzskému kráľovi Xerxovi I., ich Peržania z obavy pred pomstou ostatných Grékov presídlili na severovýchodný okraj ríše priamo do Sogdiany. Tu si deportovaní Gréci založili vlastné mestečko, kde si po dobu 150 rokov udržiavali grécky jazyk a zvyky. Keď však do Sogdiany v roku 329 pred Kr. dorazil [[Alexander Veľký]], napriek tomu, že ho obyvatelia vítali ako osloboditeľa, nechal mestečko kompletne zničiť a všetkých potomkov Branchidovcov vyvraždiť ako rituálny trest za dávnu rodovú vlastizradu a znesvätenie chrámu.<ref>LANE FOX, Robin. ''Alexander the Great''. London : Penguin Books, 1986. ISBN 978-0-14-008878-6. s. 295–298.</ref> [[Súbor:Sogdian Tribute Bearers on the Apadana Staircase 16 (Best Viewed Size "Large") (4689076272).jpg|náhľad|Sogdijskí vyslanci prinášajúci dary perzskému kráľovi, reliéf na schodisku paláca Apadana v Persepolise, 5. storočie pred Kr.]] ==== Otázka satrapnej správy a nezávislosti ==== V zachovaných perzských administratívnych archívoch chýbajú mená konkrétnych lokálnych satrapov (miestodržiteľov) určených výhradne pre Sogdianu. Súčasná historiografia z toho vyvodzuje, že región nebol samostatnou administratívnou jednotkou prvého rádu, ale bol spravovaný priamo z paláca satrapu susednej a oveľa rozvinutejšej [[Baktria|Baktrie]].<ref>BRIANT, Pierre. ''From Cyrus to Alexander: a History of the Persian Empire''. Preklad Peter T. Daniels. Winona Lake : Eisenbrauns, 2002. ISBN 1-57506-120-1. s. 746.</ref> Posty týchto stredoázijských miestodržiteľov zvyčajne zastávali blízki príbuzní vládnuceho perzského kráľa, najčastejšie mladší synovia, s ktorými sa nepočítalo ako s priamymi následníkmi trónu. Sogdiana zostala pod pevnou perzskou kontrolou približne do roku [[400 pred Kr.]], kedy počas nestabilnej vlády kráľa [[Artaxerxés II.|Artaxerxa II.]] došlo k vnútornej kríze ríše. Mnohé odľahlé provincie využili slabosť centrálnej moci a vyhlásili nezávislosť. Kým rebelujúci [[Staroveký Egypt|Egypt]] Peržania po čase opäť vojensky podmanili, severovýchodné pohraničie vrátane Sogdiany si udržalo faktickú autonómiu až do príchodu macedónskej armády. Keď Alexander Veľký vtrhol do Ázie, kráľ susedného [[Chórezm|Chórezmu]] Farasmanes už vystupoval ako suverénny vládca. V roku [[329 pred Kr.]] uzavrel s Macedóncami spojenectvo a ponúkol Alexandrovi vojenské oddiely pre plánované (no nakoniec neuskutočnené) ťaženie proti severným nomádom.<ref name="Baumer2012" /> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Komparácia socio-ekonomických modelov stredoázijských etník (5. – 4. storočie pred Kr.) |- ! Etnikum !! Jazyková rodina !! Prevládajúci spôsob života !! Štátny status / Politická štruktúra |- | ''Sogdijci'' || Východoiránska (sogdijčina) || Prechod od polokočovníctva k oázovému poľnohospodárstvu a diaľkovému obchodu || Voľná kooperácia autonómnych opevnených miest, dočasná satrapná závislosť |- | ''Jue-č' (Yuezhi)'' || Indoiránska (baktričina/tocharčina) || Čisto kočovný a pastiersky spôsob života, kontrola obchodných trás || Decentralizované kmeňové zväzy, neskôr vybudovali mohutnú [[Kušánska ríša|Kušánsku ríšu]]<ref>LIU, Xinru. ''The Silk Road in World History''. Oxford ; New York : Oxford University Press, 2010. ISBN 978-0-19-517174-7. s. 67.</ref> |} Z hľadiska sociálnej štruktúry prebiehal u Sogdijcov v achajmenovskom období postupný proces usadzovania. Pôvodne kočovné obyvateľstvo začalo masívne budovať sofistikované závlahové kanály a venovať sa poľnohospodárstvu, pričom však nestratilo úzky kontakt s okolitým stepným svetom. Na rozdiel od svojich nomádskych susedov Jue-č'ov, ktorí neskôr vytvorili imperiálnu štruktúru Kušáncov, Sogdijci nikdy nesformovali jednu veľkú centralizovanú ríšu, ale po celý starovek vsádzali na model autonómnych mestských republík a stálych obchodných staníc.<ref>HANSEN, Valerie. ''The Silk Road: A New History''. s. 72.</ref> === Helenistické obdobie a macedónska expanzia (327 – 145 pred Kr.) === V druhej polovici 4. storočia pred Kr. fungovala bojovná a de facto nezávislá Sogdiana ako kľúčová nárazníková zóna, ktorá oddeľovala vnútrozemské oblasti upadajúcej Perzskej ríše od nepredvídateľných nomádskych kmeňov [[Skýti|Skýtov]] na severe a východe. Podľa britského historika [[Robin Lane Fox|Robina Lanea Foxa]] bola táto provincia pre Áziu tým, čím bolo Macedónsko pre Grécko – ochranným štítom civilizácie pred nepokojným barbarským svetom za jej hranicami.<ref>LANE FOX, Robin. ''Alexander the Great''. London : Penguin Books, 1986. ISBN 978-0-14-008878-6. s. 301.</ref> [[Súbor:Head of Bactrian ruler (Satrap), Temple of the Oxus, Takht-i-Sangin, 3rd-2nd century BCE (left side).jpg|náhľad|vľavo|Hlava z maľovanej hliny a alabastru zobrazujúca zoroastrijského kňaza (móbada) s typickou baktrijsko-sogdijskou pokrývkou hlavy, nálezisko Tacht-i Sangín, 3. – 2. storočie pred Kr.]] ==== Vpád Alexandra Veľkého a pád Sogdijskej skaly ==== Po kolapse perzskej obrannej línie sa odporu v severovýchodných provinciách ujal baktrijský satrap [[Bessos]]. Ten po zavraždení utekajúceho kráľa [[Dareios III.|Dareia III.]] sám seba vyhlásil za legitímneho nástupcu achajmenovského trónu pod menom Artaxerxés IV. a pokúsil sa v stredoázijskom regióne sformovať novú armádu.<ref>PREVAS, John. ''Envy of the Gods: Alexander the Great's Ill-Fated Journey across Asia''. Cambridge : Da Capo Press, 2004. ISBN 978-0-306-81268-2. s. 60–69.</ref> Rozhodujúci moment macedónskeho ťaženia nastal v roku [[327 pred Kr.]], kedy vojsko [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] obkľúčilo doposiaľ nedobytnú horskú pevnosť známu ako Sogdijská skala (alebo Skala Ariamazova). Miestny veľmož [[Oxyartes]] tu ukryl svoju rodinu v domnení, že vertikálne steny útesu sú pre Európanov neprekonateľné.<ref>HORN, Bernd – SPENCER, Emily (eds.). ''No Easy Task: Fighting in Afghanistan''. Toronto : Dundurn Press, 2012. ISBN 978-1-4597-0164-9. s. 40.</ref> Macedónskym horolezcom sa však podarilo prekvapivým nočným výstupom pevnosť obsadiť. Medzi vojnovými zajatcami bola aj Oxyartova šestnásťročná dcéra [[Roxana]] (v domácom baktrijskom jazyku ''Róšanak'' – „Malá hviezda“). Alexander, ktorý si uvedomoval, že bez ústupkov a spojenectiev s domácou aristokraciou nedokáže odľahlé provincie dlhodobo kontrolovať, sa s Roxanou vzápätí oženil podľa miestnych zvykov.<ref name="Ahmed2004">AHMED, S. Z. ''Chaghatai: the Fabulous Cities and People of the Silk Road''. West Conshohocken : Infinity Publishing, 2004. ISBN 978-0-7414-2300-9. s. 61.</ref> Z tohto zväzku sa neskôr, už po kráľovej smrti v roku [[323 pred Kr.]], narodil syn [[Alexander IV. (Macedónia)|Alexander IV.]] ==== Povstanie Spitamena ==== Pacifikácia Sogdiany bola najkrvavejšou fázou celého Alexandrovho ázijského ťaženia. Odpor miestneho obyvateľstva vyústil do masívneho povstania, ktoré viedol talentovaný sogdijský vojvodca [[Spitamenes]] ([[370 pred Kr.|370]] – [[328 pred Kr.]]). Spitamenes uzavrel taktické spojenectvo so skýtskymi kmeňmi a začal proti macedónskym posádkam viesť opotrebovaciu partizánsku vojnu. Na potlačení tohto povstania sa okrem samotného Alexandra podieľali jeho poprední velitelia [[Krateros (diadoch)|Krateros]], [[Koinos (stratég)|Koinos]] a [[Amyntas (syn Nikolaa)|Amyntas]]. Do bojov museli byť nasadené aj lojálne domáce pomocné zbory.<ref name="Holt1989">HOLT, Frank L. ''Alexander the Great and Bactria: the Formation of a Greek Frontier in Central Asia''. Leiden : E. J. Brill, 1989. ISBN 90-04-08612-9. s. 64–65.</ref> Po sérii porážok bol Spitamenes nakoniec zradený vlastnými skýtmi (podľa iných prameňov vlastnou manželkou), ktorí mu odťali hlavu a poslali ju Alexandrovi ako výkupné za mier.<ref name="Holt1989" /> V snahe stabilizovať región nariadil Alexander masové uzatváranie manželstiev medzi svojimi veteránmi a sogdijskými ženami.<ref name="Ahmed2004" /> Medzi nimi bola aj Spitamenova dcéra [[Apama]], ktorú dostal za manželku vojenský veliteľ [[Seleukos I. Nikator]]. Apama sa stala matkou neskoršieho kráľa [[Antiochos I. Sótér|Antiocha I.]] a na jej počesť bolo v helenistickom svete pomenovaných niekoľko novozaložených miest s názvom ''Apameia''.<ref>MAGILL, Frank N. (ed.). ''The Ancient World: Dictionary of World Biography, Volume 1''. Pasadena : Salem Press, 1998. ISBN 0-89356-313-7. s. 1010.</ref> [[Súbor:Sogdian barbaric copy of a coin of Euthydemus.jpg|náhľad|Miestna (tzv. barbarská) imitácia mince grécko-baktrijského kráľa Euthydema I. vyrazená v Sogdiane. Nápis na reverznej strane je vyhotovený v aramejskom písme.]] ==== Sogdiana v rámci helenistických štátov ==== Po porážke povstania bola Sogdiana administratívne zlúčená s Baktriou do jednej veľkej pohraničnej satrapie. Po ranej fáze vojen diadochov prešlo územie pod kontrolu Seleukovskej ríše. Okolo roku [[248 pred Kr.]] sa však miestny satrap [[Diodotos I.]] vzbúril proti seleukovskému centru a vyhlásil nezávislé [[Grécko-baktrijské kráľovstvo|Grécko-baktrijské kráľovstvo]], ktorého pevnou súčasťou bola po takmer jedno storočie aj Sogdiana.<ref>LERNER, Jeffrey D. ''The Impact of Seleucid Decline on the Eastern Iranian Plateau''. Stuttgart : Franz Steiner Verlag, 1999. ISBN 3-515-07417-1. s. 82–84.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Helenistickí panovníci a správa Sogdiany |- ! Panovník / Dynastia !! Obdobie vplyvu !! Charakteristika správy a mincovníctva |- | ''Alexander Veľký'' || [[329 pred Kr.|329]] – [[323 pred Kr.]] || Násilná pacifikácia, zakladanie vojenských pevností, dynastické sobáše |- | ''Seleukovská ríša'' || [[312 pred Kr.|312]] – [[248 pred Kr.]] || Konsolidácia obchodu, integrácia do helenistickej ekonomiky Ázie |- | ''Euthydemos I. (Baktria)'' || cca [[230 pred Kr.|230]] – [[200 pred Kr.]] || Bývalý satrap Sogdiany; jeho mince boli neskôr miestnym obyvateľstvom hromadne kopírované s aramejskými nápismi<ref name="Baumer2012" /> |- | ''Eukratides I. Veľký'' || cca [[170 pred Kr.|170]] – [[145 pred Kr.]] || Posledný významný grécko-baktrijský panovník, ktorý nakrátko obnovil pevnú suverenitu nad sogdijským severom |} Militárna sila autonómnych sogdijských kmeňov sa z porážok spôsobených Macedóncami už nikdy plne nezotavila. Ich politická štruktúra zostala v tieni helenistických posádok až do polovice [[2. storočie pred Kr.|2. storočia pred Kr.]], kedy tlak nových vĺn kočovníkov zo severovýchodu definitívne ukončil grécku politickú nadvládu nad regiónom. === Obdobie Sakov a Kušánska nadvláda ([[146 pred Kr.]] – [[260|260 po Kr.]]) === V polovici 2. storočia pred Kr. prešla Sogdiana dramatickými demografickými a politickými zmenami. Okolo roku [[145 pred Kr.]] zaplavili stredoázijské oblasti vlny nomádskych [[Sakovia|Sakov]], ktorí rozvrátili helenistické [[Grécko-baktrijské kráľovstvo]]. V tesnom závese za nimi nasledoval masívny kmeňový zväz [[Jue-č'|Jue-č'ov]] (Yuezhi).<ref>ABDULLAEV, Kazim. Nomad Migration in Central Asia. In: ''Proceedings of the British Academy''. 2007, roč. 133, s. 87–98.</ref> Títo noví kočovní vládcovia spočiatku nedisponovali vlastnou mincovou tradíciou. Približne do roku [[40 pred Kr.]] preto hromadne razili iba takzvané imitačné (barbarské) mince, ktoré kopírovali portréty grécko-baktrijských kráľov [[Eukratides I.|Eukratida I.]] a [[Héliokles I.|Héliokla I.]], pričom na nich mechanicky ponechávali pôvodné helenistické motívy a upadajúce grécke nápisy.<ref name="Michon2015">MICHON, Daniel. ''Archaeology and Religion in Early Northwest India: History, Theory, Practice''. London ; New York : Routledge, 2015. ISBN 978-1-138-82249-8. s. 112–123.</ref> [[Súbor:Saka warrior Termez Achaeological Museum.jpg|náhľad|vľavo|Hlava sakského bojovníka ako porazeného nepriateľa Jue-č'ov, plastika z lokalit Chalčajan (severná Baktria), 1. storočie pred Kr.]] ==== Svedectvo čínskeho diplomata Čang Čchiena ==== V roku [[126 pred Kr.]] navštívilo kmeňový zväz Jue-č'ov v Transoxianii oficiálne čínske posolstvo, na čele ktorého stál diplomat a cestovateľ [[Čang Čchien]]. Jeho hlavnou strategickou úlohou, ktorú dostal od cisára [[Wu-ti (Hani)|Wu-tiho]], bolo uzavrieť s Jue-č'mi ofenzívnu vojenskú alianciu zameranú proti spoločnému nepriateľovi – bojovnému kočovnému zväzu [[Siungnuovia|Siungnuov]] (Xiongnu). Čang Čchien strávil v Transoxianii a susednej Baktrii viac ako rok. Svoje pozorovania detailne zaznamenal do správy, ktorá sa stala integrálnou súčasťou monumentálneho historiografického diela ''[[Zápisky historika]]'' (''Š'-ťi'') od [[S'ma Čchien|S'ma Čchiena]]. Tento prameň poskytuje unikátny pohľad na politickú situáciu v Strednej Ázii v danom období.<ref name="Watson1993">WATSON, Burton. ''Records of the Grand Historian by Sima Qian: Han Dynasty II''. Rev. vyd. New York : Columbia University Press, 1993. ISBN 978-0-231-08167-2. s. 233–236.</ref> Syn zavraždeného kráľa Jue-č'ov však ponuku na spojenectvo definitívne odmietol; pred pomstou v ázijských stepiach uprednostnil konsolidáciu moci a zachovanie mieru v úrodných oázach medziriečia. [[Súbor:Noin-Ula carpet, Yuezhi fighting a SogdianNoin-Ula carpet, Yuezhi fighting a Sogdian.jpg|náhľad|Bojovník kmeňa Jue-č' (vľavo) zápasiaci so Sogdijcom ukrytým za štítom (vpravo), detail z textílie objavenej v mongolskom nálezisku Noin-Ula, 1. storočie pred Kr. / po Kr.]] Čang Čchien vo svojich zápiskoch charakterizoval polohu a vojenskú silu tohto stredoázijského zväzu nasledovne: {{Citát|Veľkí Jue-č'ovia žijú približne 2 000 alebo 3 000 li [cca 830 až 1 250 kilometrov] západne od ríše Ta-jüan (Fergana), severne od rieky Kuej (Oxus / Amu Darja). Na juhu hraničia s Ta-sia (Baktria), na západe s An-si (Parthia) a na severe s ríšou Kang-ťü. Sú to rodení nomádi, ktorí sa neustále presúvajú z miesta na miesto so svojimi stádami a ich zvyky sú blízke Siungnuom. Do zbrane dokážu postaviť 100 000 až 200 000 elitných lukostrelcov.|Zdroj: ''Zápisky historika'', kap. 123.<ref name="Watson1993" />}} ==== Integrácia do Kušánskej ríše ==== V priebehu 1. storočia po Kr. prešli Jue-č'ovia procesom centralizácie a transformovali sa na mocnú [[Kušánska ríša|Kušánsku ríšu]]. Táto nová veľmoc postupne absorbovala celú Sogdianu a expandovala smerom na juh až do severnej [[India|Indie]]. Kušánsky štát sa stal garantom stability a hlavným ekonomickým motorom na Hodvábnej ceste. Panovníci začali raziť vlastné, umelecky vysoko hodnotné zlaté a medené mince, na ktorých boli vyobrazení samotní kušánski králi a bohatý panteón synkretických božstiev.<ref name="Michon2015" /> Zahraničnopolitické záznamy čínskej [[Dynastia Han|dynastie Han]] ukazujú, že Kušánci v tomto období úzko vojensky kooperovali s Čínou pri pacifikácii odľahlých stepných oblastí. V roku 84 po Kr. poskytli kušánske zbory asistenciu slávnemu čínskemu veliteľovi [[Pan Čchao|Pan Čchaovi]] v boji proti Sogdijcom, ktorí sa vtedy pokúšali podporiť protičínske povstanie vyvolané kráľom Kašgaru.<ref>DE CRESPIGNY, Rafe. ''A Biographical Dictionary of Later Han to the Three Kingdoms (23–220 AD)''. Leiden : Brill, 2007. ISBN 978-90-04-15605-0. s. 5–6.</ref> === Archeologické doklady militárnej kultúry v regióne === <gallery> Súbor:Orlat plaque encounter.jpg|Bojové scény medzi sakskými bojovníkmi z ríše Kang-ťü na takzvaných orlatských doštičkách, 1. storočie po Kr.<ref name="Louvre2022">ILYASOV, Djangar. ''Splendeurs des oasis d'Ouzbékistan''. Paris : Louvre Éditions, 2022. ISBN 978-84-125278-5-8. s. 42–47.</ref> Súbor:Orlat plaque hunter.jpg|Scéna lovu na jednej z kostí z náleziska Orlat. Súbor:Kalchayan Prince (armour).jpg|Rekonštrukcia ťažkého sakského panciera (katafrakta) s ochranným nákrčníkom z Chalčayanu, 1. storočie pred Kr.<ref name="Louvre2022b">GRENET, Frantz. ''Splendeurs des oasis d'Ouzbékistan''. Paris : Louvre Éditions, 2022. ISBN 978-84-125278-5-8. s. 56.</ref> </gallery> === Partská a sásánovská správa (cca 260 – 479 po Kr.) === Historické pramene o vývoji Sogdiany počas existencie [[Partská ríša|Partskej ríše]] ([[247 pred Kr.]] – [[224|224 po Kr.]]) v Perzii zostávajú pre vtedajšiu absenciu ucelenejších písomných záznamov čiastočne nejasné a útržkovité.<ref name="Dresden1981">DRESDEN, Mark J. Introductory Note. In: AZARPAY, Guitty. ''Sogdian Painting: the Pictorial Epic in Oriental Art''. Berkeley : University of California Press, 1981. ISBN 0-520-03765-0. s. 5.</ref><ref name="Dresden2003">DRESDEN, Mark J. Sogdian Language and Literature. In: YARSHATER, Ehsan (ed.). ''The Cambridge History of Iran, Vol III: The Seleucid, Parthian, and Sasanian Periods''. Cambridge : Cambridge University Press, 2003. ISBN 0-521-24699-7. s. 1217.</ref> Zmena nastala s nástupom novej perzskej veľmoci, [[Sásánovská ríša|Sásánovskej ríše]]. Peržania podnikli expanziu na severovýchod a okolo roku 260 po Kr. začlenili Sogdianu do svojho štátneho systému ako regulárnu satrapiu.<ref name="Dresden1981" /> Významný trojjazyčný nápis kráľa Šápúra I. na tzv. Ka’be-je Zardošt (Zoroastrovej kocke) v Fárse výslovne uvádza „Sogdianu až k horám [[Taškent]]u“ ako integrálnu súčasť sásánovského územia. Tento nápis zároveň definuje hranice regiónu ako strategické severovýchodné pohraničie sásánovského sveta dotýkajúce sa slabnúcej Kušánskej ríše.<ref name="Dresden2003" /> Sásánovskú hegemóniu nad oblasťou však v priebehu 5. storočia definitívne ukončil tlak novej nomádskej mocnosti.<ref name="Dresden1981" /> === Éra heftalitskej nadvlády (479 – 557 po Kr.) === [[Súbor:Sogdiana. Samarkand (Pre-Ikhshid), Hephthalite tamgha S2 on the reverse.jpg|náhľad|Lokálna minca zo Samarkandu z pred-ichšídovského obdobia, na ktorej reverznej strane je vyrazená charakteristická heftalitská tamga.]] [[Heftaliti|Heftaliti]] (historicky známi aj ako ''Bieli Húni'') anektovali územie Sogdiany a integrovali ho do svojej nomádskej ríše okolo roku 479 po Kr. Tento dátum je v historiografii fixovaný na základe posledného zaznamenaného nezávislého diplomatického posolstva, ktoré vyslali autonómni sogdijskí vládcovia na čínsky cisársky dvor.<ref name="Pei2017">PEI, Chengguo. The Silk Road and the economy of Gaochang: evidence on the Circulation of silver coins. In: ''The Silk Road''. 2017, roč. 15, s. 57.</ref> Na základe archeologických analýz sa predpokladá, že Heftaliti vtrhli do úrodných sogdijských oáz z južného smeru bezprostredne po tom, čo uštedrili sériu drvivých porážok sásánovskej Perzii.<ref>ALRAM, Michael – LERNER, Judith A. (eds.). ''History of Civilizations of Central Asia: Volume III''. Paris : UNESCO Publishing, 2006. ISBN 978-9231032110. s. 240.</ref> ==== Urbanistický rozvoj a vnútorná autonómia ==== Napriek svojej nomádskej tradícii prispeli Heftaliti k významnému rozvoju mestskej infraštruktúry. V Sogdiane nadviazali na staršiu mestotvornú činnosť Kidaritov a začali budovať alebo rozširovať opevnené mestá s tzv. hippodamovskou štruktúrou (charakteristickou obdĺžnikovými hradbami a ortogonálnou sieťou ulíc). Medzi centrá, ktoré v tomto období prešli zásadnou prestavbou, patril najmä [[Panjakent]] a [[Buchara]]. Z hľadiska správy fungovala Sogdiana pod heftalitskou nadvládou skôr ako voľná konfederácia miestnych dedičných vládcov a kniežat, ktorí boli s heftalitským dvorom viazaní spojeneckými a vazalskými zmluvami. Príkladom takejto vnútornej autonómie bol Asbar, vládca mesta Vardanzi, ktorý počas tohto obdobia nezávisle razil vlastné mince s lokálnymi insígniami. [[Súbor:Varahsha, Relief of a hunter, 5th-7th century CE.jpg|náhľad|vľavo|Štruktúra nástenného reliéfu zobrazujúceho lovca z lokalit Varachša neďaleko Buchary, 5. – 7. storočie po Kr.]] ==== Ekonomický rozkvet a monetárny systém ==== Paradoxne, obdobie heftalitskej okupácie znamenalo pre Sogdianu začiatok nebývalého hospodárskeho rozkvetu. Obrovské finančné prostriedky, ktoré Heftaliti získavali zo sásánovskej Perzie vo forme vojnových reparácií, výkupného a pravidelných tribútov, boli spätne reinvestované do stredoázijských oblastí. Sogdiana sa vďaka tomu premenila na hlavné demografické a poľnohospodárske centrum celej Strednej Ázie. Pod ochranou nomádskej elity sa Sogdijci etablovali ako kľúčoví sprostredkovatelia na novej trase Hodvábnej cesty spájajúcej Čínu, Sásánovskú ríšu a [[Byzantská ríša|Byzanciu]].<ref name="Millward2013">MILLWARD, James A. ''The Silk Road: A Very Short Introduction''. Oxford : Oxford University Press, 2013. ISBN 978-0-19-978286-4. s. 28.</ref> Heftalitská kočovná aristokracia prenechala praktickú realizáciu diaľkového obchodu s hodvábom a luxusným tovarom plne do rúk sogdijských kupeckých rodín. {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Transformácia sogdijského mincovníctva v heftalitskej ére |- ! Emitent / Obdobie !! Charakteristika menového obehu !! Ikonografický prvok |- | ''Sásánovský import'' || Prílev masívneho množstva perzského striebra z vojnových tribútov || Portréty sásánovských šachov |- | ''Reziduálne razby (Samarkand)'' || Miestne strieborné emisie podliehajúce heftalitskej kontrole || Razba špecifickej heftalitskej rodovej značky (''tamgy'') na reverze |- | ''Dynastia Ichšídov (642 – 755 po Kr.)'' || Kontinuita mincového dizajnu pretrvávajúca až do príchodu Arabov || Trvalá prítomnosť heftalitských symbolov ako znaku legitimity<ref>FEDOROV, Michael. On the Portraits of the Sogdian Kings (Ikhshīds) of Samarqand. In: ''Iran''. 2007, roč. 45, s. 155.</ref> |} Masívny prílev perzského striebra zaplavil domáci sogdijský trh, pričom tieto sásánovské razby sa prostredníctvom sogdijských kupcov rozšírili pozdĺž celej stredoázijskej magistrály až na čínske hranice.<ref name="Pei2017" /> Na minciach zo Samarkandu sa v tomto období stabilne udomácnil symbol heftalitskej moci (tzv. ''tamga''). Tento ikonografický prvok zostal pevnou súčasťou sogdijského mincovníctva aj dlho po páde samotnej heftalitskej ríše a objavoval sa na emisiách domácej dynastie Ichšídov až do definitívneho dobytia Transoxianie arabskými vojskami. === Obdobie turkických kaganátov (557 – 742 po Kr.) === V polovici 6. storočia došlo k radikálnej zmene geopolitickej mapy Strednej Ázie. Kočovní [[Turkické národy|Turci]] z novovzniknutého [[Prvý turecký kaganát|Prvého tureckého kaganátu]] uzavreli strategickú vojenskú alianciu so sásánovským šachom [[Chosrov I.|Chosrovom I. Anúširvánom]]. Spoločnými silami zaútočili na ríšu Heftalitov a po urputnej osemdňovej bitke pri meste Karši (známej ako bitka pri Buchare), pravdepodobne v roku 557 po Kr., ich ríšu definitívne rozvrátili.<ref>MAAS, Michael (ed.). ''The Cambridge Companion to the Age of Attila''. Cambridge : Cambridge University Press, 2014. ISBN 978-1-316-06085-8. s. 284.</ref> Podľa mierovej dohody si víťazi rozdelili korisť tak, že Turci získali územia severne od rieky Oxus (Amu Darja) vrátane celej Sogdiany, zatiaľ čo Sásánovci si anektovali územia južne od rieky. Po vnútornom rozdelení tureckej ríše v roku 581 po Kr. prešla priama kontrola nad Sogdianou pod [[Západoturecký kaganát]]. [[Súbor:An Jia with a Turkic Chieftain in Yurt. Xi’an, 579 CE. Shaanxi Provincial Institute of Archaeology, Xi’an.jpg|náhľad|vľavo|Kamenný reliéf z hrobky sogdijského aristokrata a obchodníka menom An Ťia, ktorý zobrazuje jeho stretnutie s tureckým náčelníkom v jurte, Si-an (Čína), r. 579 po Kr.]] ==== Kultúrny a ekonomický synkretizmus s Turkami ==== Bohaté archeologické nálezy dokazujú, že elitné vrstvy turkických nomádov sa rýchlo stali najdôležitejšími obchodnými a politickými partnermi sogdijských mestských štátov. Výborným príkladom tejto symbiózy je ikonografia objavená v luxusnej hrobke sogdijského hodnostára a obchodného magnáta menom An Ťia (zomrel v roku 579 po Kr. v čínskom Si-ane), kde reliéfy detailne zachytávajú rituálne hostiny, spoločné poľovačky a diplomatické rozhovory medzi Sogdijcami a tureckými náčelníkmi priamo v ich tradičných jurtách.<ref>GRENET, Frantz – RIBOUD, Pénélope. A Reflection of the Hephthalite Empire: The Biographical Narrative in the Reliefs of the Tomb of the Sabao Wirkak (494–579). In: ''Bulletin of the Asia Institute''. 2003, roč. 17, s. 141–142.</ref> Masívna prítomnosť Turkov je doložená aj na svetoznámych nástenných maľbách z palácového komplexu Afrasijab v [[Samarkand]]e. Tieto fresky zo 7. storočia po Kr. zachytávajú slávnostnú audienciu u miestneho sogdijského kráľa Varchumana.<ref>WHITFIELD, Susan. ''The Silk Road: Trade, Travel, War and Faith''. London : British Library ; Serindia Publications, 2004. ISBN 978-1-932476-13-2. s. 110.</ref> Tureckí dôstojníci s charakteristickými dlhými zapletanými vlasmi a dlhými mečmi tu vystupujú ako elitná palácová stráž a vysokí dvorania, čo demonštruje ich kľúčovú mocenskú rolu v regióne. ==== Kozmopolitný charakter Samarkandu ==== Nástenné maľby z Afrasijabu jasne demonštrujú, že Sogdiana bola v tomto období mimoriadne kosmopolitným uzlom starovekého sveta. Okrem všadeprítomných Turkov sú na freskách zachytení aj: * ''Čínski vyslanci:'' prinášajúci panovníkovi luxusné balíky hodvábu. * ''Kórejskí diplomati:'' identifikovateľní podľa špecifických pokrývok hlavy s vtáčími perami.<ref>MILLWARD, James A. ''Eurasian Crossroads: A History of Xinjiang''. New York : Columbia University Press, 2007. ISBN 978-0-231-13924-3. s. 31.</ref> * ''Vyslanci z indických a iránskych kniežatstiev:'' nesúci drahé kamene a koreniny. [[Súbor:Afrasiab West Wall.jpg|náhľad|stred|600px|Panoráma západnej steny fresiek v Afrasijabe (Samarkand, cca 648 – 651 po Kr.). Scéna zobrazuje diplomatické posolstvá z Číny, Kórey a iránskych kniežatstiev, ktoré vzdávajú úctu samarkandskému kráľovi Varchumanovi za asistencie turkických veliteľov.<ref name="Baumer2018">BAUMER, Christoph. ''The History of Central Asia: The 4-Volume Set''. London : Bloomsbury Publishing, 2018. ISBN 978-1-83860-868-2. s. 243.</ref>]] ==== Formálna čínska nadvláda ==== Okolo roku 650 po Kr. podnikla čínska [[Dynastia Tang|dynastia Tang]] masívnu vojenskú expanziu na západ, ktorá viedla k porážke a faktickému podmaneniu Západotureckého kaganátu. V dôsledku tohto mocenského vákua sa sogdijskí mestskí panovníci (vrátane kráľa Varchumana) formálne podriadili čínskemu cisárovi. Sogdiana bola čínskou administratívou formálne začlenená do takzvaného Protektorátu An-si (známeho ako „Protektorát upokojeného západu“). Táto čínska suverenita však mala v praxi skôr nominálny charakter a obmedzovala sa na platenie tribútov a potvrdzovanie panovníckych titulov cisárskym dvorom. Sogdijské mestské štáty si udržali kompletnú vnútornú autonómiu a vlastné vojská, a to až do začiatku 8. storočia, kedy do regiónu vtrhla prvá vlna arabsko-moslimských dobyvateľov.<ref name="Baumer2018" /> === Arabsko-moslimské dobývanie a odpor regionálnych centier (8. storočie po Kr.) === Vpád arabských vojsk na začiatku 8. storočia znamenal pre Sogdianu začiatok hlbokej politickej, náboženskej a kultúrnej transformácie. Proces podmaňovania tohto regiónu bol integrálnou súčasťou širšej [[Moslimské dobývanie Transoxianie|arabskej expanzie do Transoxianie]]. [[Súbor:Letter of an Arab Emir to Devashtich.jpg|náhľad|Originálny list arabského emira adresovaný sogdijskému vládcovu Divashtichovi, objavený pri archeologickom výskume na hore Mug (Tadžikistan).]] [[Súbor:Wealthy Arab, Palace of Devashtich, Penjikent.jpg|náhľad|Nástenná maľba z paláca v Panjakente (maľby z Afrasijabu/Panjakentu) zviditeľňujúca postavu vysokopostaveného Araba z obdobia konfliktov.]] ==== Umajjovská ofenzíva a daňová kríza (do roku 750 po Kr.) ==== Systematické ťaženie proti sogdijským mestským štátom inicioval [[Kutajba ibn Muslim]] (669 – 716 po Kr.), miestodržiteľ [[Chorásán|Veľkého Chorásánu]] v službách [[Umajjovci|Umajjovského kalifátu]] (661 – 750 po Kr.). Kutajba obratne využil vnútornú roztrieštenosť regiónu a uzavrel taktické spojenectvo s vládcom [[Balkh]]u, ktorý Arabom poskytol logistickú a vojenskú podporu pri postupe na sever.<ref>LITVINSKI, B. A. – JALILOV, A. H. – KOLESNIKOV, A. I. The Arab Conquest. In: LITVINSKI, B. A. – ZHANG, Guangda – SAMGHABADI, R. Shabani (eds.). ''History of Civilizations of Central Asia: Volume III, the Crossroads of Civilizations: A.D. 250–750''. Delhi : Motilal Banarsidass Publishers, 1999. ISBN 978-81-208-1540-7. s. 457–458.</ref> Zásadný zlom a eskaláciu napätia však prinieslo obdobie, kedy Chorásánu vládol Kutajbov nástupca al-Džarráh ibn Abdalláh (717 – 719 po Kr.). Mnohí Sogdijci v tejto fáze formálne konvertovali na islam, aby získali ekonomické výhody. Umajjovská správa však čoskoro vydala nový drakonický zákon, podľa ktorého noví konvertiti neboli automaticky oslobodení od platenia dane pre nemuslimov ([[Džizja]]). Oslobodenie bolo podmienené prísnym dôkazom o vykonanej obriezke a preukázateľnou gramotnosťou v [[Korán]]e.<ref name="Litvinski1999">LITVINSKI, B. A. – JALILOV, A. H. – KOLESNIKOV, A. I. The Arab Conquest. In: ''History of Civilizations of Central Asia: Volume III''. s. 459.</ref> Tento administratívny nátlak vyvolal vlnu masových povstaní. Sogdijci sa vojensky spojili s turkickým kmeňovým zväzom Turgešov, spoločným útokom vyhnali arabskú posádku zo Samarkandu a úspešne odrážali umajjovské pokusy o znovudobytie mesta až do príchodu veliteľa Sa'ída ibn Amra al-Harašího. [[Súbor:The Lion and the Hare at The Well. Painted mural in a private house Panjikent, Sogdia, ca. 740. St. Petersburg, State Hermitage Museum.jpg|náhľad|vľavo|Nástenná maľba zo súkromného domu v Panjakente (okolo roku 740 po Kr.) zachytávajúca bájku o levovi a zajacovi pri studni z indického cyklu ''Pančatantra'' (v arabskej verzii známej ako ''Kalíla a Dimna'').<ref>SIMS, Eleanor. ''Peerless Images: Persian Painting and its Sources''. New Haven : Yale University Press, 2002. ISBN 978-0-300-09038-3. s. 288.</ref>]] ==== Rozpad protioarabského odporu ==== Sogdijská aristokracia reagovala na masívny arabský protiútok nejednotne. Kráľ (''ichšíd'') Samarkandu menom [[Gurak]], ktorý sa k moci dostal v roku 710 po Kr. zosadením proarabsky orientovaného vládcu Tarchúna, vyhodnotil novú ofenzívu al-Harašího vojsk ako zdrvujúcu. Aby zachránil mesto pred totálnou deštrukciou, presvedčil svojich stúpencov, aby kapitulovali a formálne deklarovali vernosť umajjovskému guvernérovi.<ref name="Litvinski1999" /> Naopak, radikálne krídlo odporu sa pokúsilo o partizánsky boj: * ''[[Divaštič]] (706 – 722 po Kr.):'' Autonómny vládca Panjakentu, stiahol svoje elitné oddiely hlboko do masívu Zarafšanského pohoria, kde vybudoval opevnenú základňu na hore Mug. * ''Karzandž:'' Vládca mesta Pai (dnešný Kattakurgan), ustúpil so svojimi vernými bojovníkmi do Ferganského kniežatstva. Tamojší vládca at-Tár (Alutar) im verejne sľúbil ochranu a bezpečný exil, no tajne informoval al-Harašího o ich presnej polohe. Arabské sily utečencov v Chodžande obkľúčili a následne kompletne zmasakrovali.<ref>LITVINSKI, B. A. – JALILOV, A. H. – KOLESNIKOV, A. I. The Arab Conquest. In: ''History of Civilizations of Central Asia: Volume III''. s. 459–460.</ref> ==== Exil kresťanských Sogdijcov do Sedmoriečia ==== Od roku 722 po Kr. vyvolal brutálny postup moslimských armád masovú migračnú vlnu. Veľké skupiny Sogdijcov – medzi ktorými mali mimoriadne silné zastúpenie [[Nestoriánstvo|nestoriánski kresťania]] – opustili zdevastovanú domovinu a emigrovali východným smerom do Sedmoriečia (Zhetysu v dnešnom Kazachstane a Kirgizsku). Turkické kmeňové elity na tomto území prejavovali voči kresťanom vysokú náboženskú toleranciu, ktorá pramenila ešte z čias sásánovských perzských perzekúcií. V Sedmoriečí si títo kresťanskí Sogdijci vybudovali prosperujúce obchodné kolónie, ktoré ekonomicky a kultúrne prekvitali až do 10. storočia pod politickou ochranou Karlukov a neskoršieho Karachánovského kaganátu. Táto stredoázijská kresťanská komunita sa preslávila produkciou luxusného strieborného riadu s precíznou východokresťanskou ikonografiou, ktorej vrcholným príkladom je svetoznáma [[Anikovova misa]] zachytávajúca biblické scény (napr. príbeh o Jozuovi).<ref>SIMS, Eleanor. ''Peerless Images''. s. 293–294.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Strategické fázy arabsko-sogdijského konfliktu |- ! Rok (po Kr.) !! Kľúčová udalosť !! Hlavní aktéri !! Historický dopad |- | ''705 – 715'' || Raná umajjovská ofenzíva || Kutajba ibn Muslim || Arabi obsadzujú kľúčové tranzitné regióny vrátane Buchary |- | ''719 – 721'' || Daňové povstanie a vyhnanie Arabov || Sogdijci a Turgeši vs. al-Džarráh || Dočasná strata arabskej kontroly nad Samarkandom |- | ''722'' || Likvidácia odboja na hore Mug a v Chodžande || al-Haraší, Divaštič, at-Tár || Definitívna strata politickej nezávislosti jadra Sogdiany; začiatok masového exilu kresťanov na východ |} ==== Nástup Abbásovcov a bitka pri Talase (750 – 819 po Kr.) ==== V roku 750 po Kr. došlo v arabskom svete k zásadnému politickému zvratu, kedy bola dynastia Umajjovcov zvrhnutá v rámci mohutného vnútroštátneho prevratu známego ako [[Abbásovská revolúcia]]. Novovzniknutý [[Abbásovský kalifát]] okamžite pristúpil k ráznej konsolidácii svojej moci na severovýchodných hraniciach. Rozhodujúci geopolitický stret o sféru vplyvu v Strednej Ázii nastal v júli roku [[751|751 po Kr.]] v slávnej [[Bitka pri Talase|bitke pri rieke Talas]] (v dnešnej Talaskej oblasti v Kirgizsku). V tomto konflikte sa moslimské vojská podporované lokálnymi stredoázijskými kmeňmi stretli s armádou čínskej dynastie Tang. Výsledok bitky a najmä súbežné vypuknutie ničivého povstania An Lu-šana v samotnom srdci Číny prinútili čínske cisárstvo k definitívnemu a trvalému vojensko-politickému stiahnutiu sa zo Strednej Ázie.<ref name="Hanks2010">HANKS, Reuel R. ''Global Security Watch: Central Asia''. Santa Barbara ; Denver ; Oxford : Praeger, 2010. ISBN 978-0-313-35422-9. s. 4.</ref> [[Súbor:Decorated niche, 750-825 CE, Afrasiab, Samarkand.jpg|náhľad|Bohato zdobená výklenková nika z abbásovskej mešity objavená pri archeologických vykopávkach na nálezisku Afrasijab (Samarkand), datovaná do rokov 750 – 825 po Kr.<ref>ALLEGRANZI, Viola – AUBE, Sandra. ''Splendeurs des oasis d'Ouzbékistan''. Paris : Louvre Éditions, 2022. ISBN 978-84-125278-5-8. s. 181.</ref>]] Tento vojenský konflikt mal okrem politických dôsledkov aj nesmierny kultúrny význam pre celú svetovú civilizáciu. Arabi totiž medzi čínskymi zajatcami z bitky identifikovali zručných remeselníkov, prostredníctvom ktorých bolo tajomstvo ''výroby papiera'' po prvýkrát predstavené islamskému svetu, pričom práve Samarkand sa stal prvým a najvýznamnejším centrom papierenskej produkcie mimo východnej Ázie.<ref name="Hanks2010" /> Od 50. rokov 8. storočia sa pod abbásovskou správou rozbehol proces masovej konverzie domáceho obyvateľstva na islam, no definitívna eliminácia vplyvu starých dedičných sogdijských rodov a úplná kultúrna integrácia trvali ešte niekoľko desaťročí. ==== Samanovská éra a zánik sogdijskej identity (819 – 999 po Kr.) ==== Vojenské a politické stiahnutie sa Číny vytvorilo mocenské vákuum, ktoré umožnilo mocenský vzostup [[Samanovci|Samanovskej ríše]] (819 – 999 po Kr.). Išlo o prvý autochtónny novoperzský štátny útvar v regióne. Samanovci síce formálne uznávali autoritu abbásovského kalifa v Bagdade ako svojho náboženského suveréna, v praxi však disponovali absolútnou politickou nezávislosťou. Ich hlavným mestom bol najprv Samarkand (819 – 892) a neskôr Buchara (892 – 999). Samanovskí emírovia plne prevzali a rozvinuli staré kupecké dedičstvo Sogdijcov, pričom ich obchodné siete využívali rovnaké staroveké trasy. Počas dvoch storočí samanovskej stability však došlo k definitívnemu asimilačnému procesu sogdijského etnika: * ''Jazyková asimilácia:'' Domáca [[sogdijčina]] začala rapídne upadať a bola systematicky vytláčaná novoperzským jazykom (''Darí''), ktorý bol oficiálnym dorozumievacím jazykom samanovského dvora, štátnej správy a elitných vzdelancov tej doby (ako napríklad básnik [[Ferdousí]]).<ref name="Hanks2010" /> Z tohto jazykového základu sa neskôr sformoval moderný tadžický jazyk. * ''Náboženská uniformita:'' Starobylé pluralitné náboženské systémy Sogdijcov kompletne zanikli. Autochtónny [[zoroastrianizmus]], [[budhizmus]], [[manicheizmus]] a sýrske [[nestoriánstvo]] do konca 10. storočia z územia úplne vymizli a boli nahradené sunnitským islamom.<ref name="Hanks2010" /> Samanovci sa zároveň zapísali do dejín ako kľúčoví šíritelia islamu smerom na severovýchod, nakoľko to boli práve oni, kto prostredníctvom intenzívnych obchodných a diplomatických kontaktov obrátil na moslimskú vieru okolité nomádske [[Turkické národy|turkické kmene]], ktoré neskôr paradoxne prevzali politickú kontrolu nad celým regiónom. {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Transformácia kultúrno-náboženskej mapy Sogdiany v 8. – 10. storočí |- ! Sledovaný znak !! Predarabské obdobie (do r. 711) !! Samanovské obdobie (koniec 10. storočia) |- | ''Prevládajúci jazyk'' || Sogdijčina (východoiránska vetva) || Novoperzština / Darí (západoiránska vetva) |- | ''Náboženská štruktúra'' || Pluralitná (Zoroastrizmus, Budhizmus, Manicheizmus, Nestoriánstvo) || Monolitná (Sunnitský islam) |- | ''Hlavné politické centrum'' || Autonómne mestské štáty (Samarkand, Panjakent) || Centralizovaná ríša s metropolou v Buchare |} === Obdobie turkických invázií a karachánovská správa (999 – 1212 po Kr.) === V roku 999 po Kr. podľahla oslabená Samanovská ríša tlmu novej islamskej turkickej veľmoci – [[Karachánovský kaganát|Karachánovskému kaganátu]] (840 – 1212 po Kr.).<ref>HANKS, Reuel R. ''Global Security Watch: Central Asia''. Santa Barbara ; Denver ; Oxford : Praeger, 2010. ISBN 978-0-313-35422-9. s. 4–5.</ref> Tento dynastický zvrat definitívne spečatil prechod politickej moci v niekdajšej Sogdiane z rúk iránskych elít do rúk turkických vládcov. [[Súbor:Kara-Khanid ruler (sitting cross-legged on a throne), Afrasiab, circa 1200 CE.jpg|náhľad|Detail nástenného reliéfu zobrazujúceho karachánovského vládcu Samarkandu, ktorý sedí s prekríženými nohami na tróne a drží šíp ako symbol zvrchovanej moci. Nálezisko Afrasijab, cca 1200 po Kr. Portrét bol pravdepodobne zámerne poškodený v roku 1212 po Kr.]] ==== Architektonické dedičstvo a deštrukcia paláca ==== Karachánovci si v regióne vybudovali silné zázemie a Samarkand transformovali na jedno zo svojich hlavných mocenských centier. Archeologické výskumy v samarkandskom Afrasijabe odhalili luxusný súkromný palácový komplex, ktorý slúžil ako rezidencia posledných karachánovských panovníkov na prelome 12. a 13. storočia.<ref>KAREV, Yury. ''Turko-Mongol Rulers, Cities and City Life''. Leiden : Brill, 2013. ISBN 9789004257009. s. 114–115.</ref> Nástenné maľby a reliéfy v tomto komplexe mali za cieľ oslavovať panovnícku majestátnosť a nádheru jeho dvora. Hlavná scéna zachytáva vládcu v sediacej polohe na luxusnom tróne, pričom v ruke pevne zviera šíp – tradičný stredoázijský a turkický symbol zvrchovanej politickej a vojenskej moci.<ref>GRENET, Frantz. ''Splendeurs des oasis d'Ouzbékistan''. Paris : Louvre Éditions, 2022. ISBN 978-84-125278-5-8. s. 221–222.</ref> Tieto vzácne umelecké pamiatky vykazujú stopy zámerného poškodenia a defasáže (znehodnotenia tvárí). Podľa historických analýz k tomu došlo v roku 1212 po Kr., kedy Samarkand po krvavom obliehaní dobyl chorezmský šach Ala ad-Dín Muhammad II. a nariadil likvidáciu symbolov predchádzajúcej dynastie.<ref>KAREV, Yury. ''Turko-Mongol Rulers, Cities and City Life''. s. 120.</ref> ==== Chorezmská nadvláda a mongolská katastrofa ==== Karachánovskú suverenitu nad regiónom tak v roku 1212 po Kr. definitívne vystriedala [[Chorezmská ríša]]. Táto epocha však mala mimoriadne krátke trvanie. Už o niekoľko rokov neskôr, v roku 1220 po Kr., zasiahla celú Transoxianu ničivá [[Mongolský vpád do Chórezmu|mongolská invázia]]. Kočovné mongolské armády, ktoré osobne viedol [[Čingischán]], obkľúčili, dobyli a následne takmer úplne zrovnali so zemou vtedajšie prekvitajúce metropoly Bucharu a Samarkand.<ref name="Ibbotson2016">IBBOTSON, Sophie – LOVELL-HOARE, Max. ''Uzbekistan''. 2. vyd. Chalfont St Peter : Bradt Travel Guides, 2016. ISBN 978-1-78477-017-4. s. 12–13.</ref> Pôvodná antická a ranostredoveká infraštruktúra starého Samarkandu (Afrasijabu) bola natoľko zdevastovaná, že mesto muselo byť neskôr vybudované nanovo na susednom, južnejšom koryte. ==== Tímúrovská renesancia ==== Po dlhom období stagnácie zažila niekdajšia Sogdiana veľkolepé znovuzrodenie v roku 1370 po Kr., kedy si slávny turkicko-mongolský vojvodca [[Tímúr]] (Tamerlán) vybral Samarkand za hlavné mesto svojej novovzniknutej [[Tímúrovská ríša|Tímúrovskej ríše]]. Tímúr aplikoval špecifickú geopolitickú stratégiu: * ''Násilné deportácie elít:'' Z každého úspešného vojenského ťaženia naprieč Áziou (od Indie až po Anatóliu) nechal do Samarkandu masovo eskortovať najlepších architektov, remeselníkov, lekárov, umelcov a vedcov. * ''Urbanistický boom:'' Tento masívny prílev intelektuálneho a umeleckého kapitálu pretvoril Samarkand nielen na najvýznamnejší obchodný uzol strednej Ázie, sa ale aj na architektonický klenot a jedno z najdôležitejších kultúrnych a náboženských centier celého vtedajšieho islamského sveta.<ref name="Ibbotson-2016">IBBOTSON, Sophie – LOVELL-HOARE, Max. ''Uzbekistan''. s. 14–15.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Neskoré stredoveké štátne útvary v regióne Sogdiana |- ! Ríšsky útvar !! Obdobie nadvlády !! Miesto hlavného mesta !! Civilizačný prínos / Dopad na región |- | ''Karachánovský kaganát'' || 999 – 1212 po Kr. || Samarkand / Balasagun || Definitívna turkizácia politickej správy, rozvoj monumentálnych palácov |- | ''Chorezmská ríša'' || 1212 – 1220 po Kr. || Gurgandž (Urgendž) || Krátka vojenská okupácia, likvidácia karachánovských symbolov |- | ''Rané Mongolské impérium'' || 1220 – cca 1360 po Kr. || Karakorum (centrálne) || Totálna deštrukcia starovekých mestských centier vrátane Afrasijabu, hlboký hospodársky úpadok |- | ''Tímúrovská ríša'' || 1370 – začiatok 16. stor. || Samarkand || Architektonická renesancia, koncentrácia vedcov a umelcov z celej Ázie |} == Hospodárstvo, diaľkový obchod a diplomacia == === Sogdijská sieť v srdci Hodvábnej cesty === Počas formovania a najväčšieho rozkvetu [[Hodvábna cesta|Hodvábnej cesty]] cestovalo len veľmi málo obchodníkov naprieč celou trasou z Číny až do Stredomoria. Drvivá väčšina tovaru menila majiteľov prostredníctvom regionálnych prostredníkov, ktorí sídlili v strategických regiónoch a púštnych mestách ako [[Chotan]] či [[Tun-chuang]]. Sogdijci však dokázali vybudovať unikátnu, kontinuálnu a dokonale organizovanú obchodnú sieť, ktorá sa tiahla v dĺžke viac ako 2 500 kilometrov z ich vlastnej domoviny až hlboko do vnútrozemia imperiálnej Číny.<ref name="Wood2002">WOOD, Frances. ''The Silk Road: Two Thousand Years in the Heart of Asia''. Berkeley : University of California Press, 2002. ISBN 978-0-520-24340-8. s. 65–68.</ref> [[Súbor:Sogdian-fragment-ca. 700 AD.jpg|náhľad|vľavo|Fragment luxusnej sogdijskej hodvábnej tkaniny (brokátu) s charakteristickými zvieracími motívmi v kruhových medailónoch, okolo roku 700 po Kr.]] [[Súbor:Wine cup with elephant heads on ring handle, Sogdiana, probably Uzbekistan, early 7th century AD, hammered silver with mercury gilding - Freer Gallery of Art - DSC05588.JPG|náhľad|vľavo|Tepany strieborný pohár na víno so sloními hlavami na kruhovej rukoväti a amalgámovým pozlátením, Sogdiana, začiatok 7. storočia po Kr.]] Sogdijské etnikum preorientovalo všetku svoju energiu a sociálnu štruktúru na diaľkový obchod natoľko radikálne, že kočovní Sakovia z Chotanského kráľovstva začali vtedajším výrazom ''suli'' („Sogdijec“) všeobecne označovať akéhokoľvek obchodníka bez ohľadu na jeho skutočný etnický pôvod či kultúrnu príslušnosť.<ref name="Wood2002" /> Prvotné kupecké zručnosti Sogdijci získali od svojich starovekých učiteľov – Kušáncov. V raných fázach spoločne kontrolovali tranzitné trasy vo Fergane a v ríši Kang-ťü, no po definitívnom politickom kolapse [[Kušánska ríša|Kušánskej ríše]] prebrali Sogdijci pozíciu absolútnych a dominantných sprostredkovateľov stredoázijského trhu.<ref>DEAN, Riaz. ''The Stone Tower: Ptolemy, the Silk Road, and a 2,000-Year-Old Riddle''. Delhi : Penguin Viking, 2022. ISBN 978-0-670-09362-5. s. 94–102.</ref><ref>LA VAISSIÈRE, Étienne de. ''Sogdian Traders: A History''. Preklad James Ward. Leiden : Brill, 2005. ISBN 90-04-14252-5. s. 32, 84.</ref> ==== Štruktúra mestských republík a konfederácií ==== [[Súbor:The Sogdian An Jia (contoured).jpg|náhľad|vľavo|Sogdijský hodnostár An Ťia (An Jia) vyobrazený na kamennom lôžku svojej luxusnej hrobky v Číne, r. 579 po Kr.]] Sogdiana nebola centralizovaným štátom, ale decentralizovanou sieťou autonómnych mestských štátov, ktoré sa rozvíjali v rámci úrodných regiónov. Tento flexibilný model umožnil prepojenie trhov od Byzancie až po Čínu, pričom presnejšia formulácia „z jedného úrodného regiónu do druhého“ lepšie vystihuje ich expanziu.<ref>GORSHENINA, Svetlana – RAPIN, Claude. ''De Kabul à Samarcande : Les archéologues en Asie centrale''. Paris : Éditions Gallimard, 2001. ISBN 978-2-07-076166-1. s. 104.</ref> === Rozkvet čínsko-sogdijských vzťahov === Prvé oficiálne štátne kontakty medzi Čínou a Sogdianou iniciovala diplomatická misia čínskeho prieskumníka a dvorana [[Čang Čchien|Čang Čchiena]] počas expanzívnej vlády cisára [[Wu-ti (Hani)|Wu-tiho]] (141 – 87 pred Kr.) z ranej dynastie Han. Čang Čchien vo svojej oficiálnej správe, ktorú predložil po návrate zo záhadných „Západných krajov“, označil širšiu geografickú oblasť Sogdiany názvom ''Kang-ťü''.<ref>WATSON, Burton. ''Records of the Grand Historian, Han Dynasty II''. New York : Columbia University Press, 1993. ISBN 0-231-08167-7. s. 234.</ref> [[Súbor:Hommes au banquet, pigment sur plâtre, Penjikent, Tadjikistan.jpg|náhľad|Sogdijskí muži hodujúci na luxusnom bankete, farebná nástenná maľba z paláca v Panjakente (Tadžikistan), 7. storočie po Kr.]] [[Súbor:Fregio rosso, palazzo di varakhsha, camera 11, pareti sud ed est (parz), VII-VIII sec, 03.JPG|náhľad|Nástenná maľba z paláca Varachša pri Buchare (7. – 8. storočie po Kr.) na charakteristickom červenom pozadí, zachytávajúca jazdcov na slonoch bojujúcich s tigrami a bájnymi monštrami.]] Tieto prvotné diplomatické kontakty spustili mohutný boom čínskych štátnych misií smerom na západ, ktoré pravidelne prúdili cez stredoázijské regióny počas celého 1. storočia pred Kr. Slávny čínsky historik [[S'ma Čchien]] vo svojich ''Zápiskoch historika'' (''Š'-ťi''), dokončených okolo roku 94 pred Kr., o tejto intenzívnej štátnej aktivite poznamenal: {{Citát|Najväčšie z týchto diplomatických posolstiev vysielaných do cudzích štátov čítali niekoľko stoviek osôb, zatiaľ čo aj tie menšie výpravy zahŕňali viac ako 100 členov... V priebehu jediného roka bolo na trasu vyslaných niekedy päť až šesť, inokedy aj viac ako desať takýchto samostatných posolstiev.|Zdroj: ''Š'-ťi'' (v preklade Burtona Watsona, slovenský ekvivalent).<ref>SIMA, Qian. ''Records of the Grand Historian''. New York : Columbia University Press, 1993.</ref>}} ==== Jazyk medzinárodného obchodu ==== V oblasti obchodu s hodvábom a luxusným tovarom plnili Sogdijci neoceniteľnú rolu hlavných prostredníkov medzi čínskym hanským impériom a [[Partská ríša|Partskou ríšou]] na Blízkom východe.<ref>HOWARD, Michael C. ''Transnationalism in Ancient and Medieval Societies: The Role of Cross-Border Trade and Travel''. Jefferson : McFarland & Company, 2012. ISBN 978-0-7864-6803-4. s. 133.</ref> Ich ekonomická dominancia bola natoľko silná, že pretrvala až do 10. storočia po Kr. Už od začiatku 4. storočia po Kr. slúžila [[sogdijčina]] ako nespochybniteľná [[lingua franca]] celoázijského kontinentálneho obchodu, pričom v nej boli spisované zmluvy, dlžobné úpisy a diplomatická korešpondencia od brehov [[Chuan-che]] až po [[Kaspické more]].<ref>HANKS, Reuel R. ''Global Security Watch: Central Asia''. s. 3.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Štruktúra a dosah sogdijskej obchodnej diaspóry |- ! Smer trasy !! Hlavný dovážaný / vyvážaný artikl !! Hlavní geopolitickí partneri !! Úloha sogdijských elít |- | ''Východný (Čína)'' || Surový a spracovaný hodváb, nefrit, porcelán || Dynastie Han, Sui a Tang || Zakladanie trvalých kolónií (''sabao''), integrácia do čínskej armády |- | ''Západný (Perzia/Byzancia)'' || Sklo, drahé kovy, luxusné víno, purpur || Partská, Sásánovská a Byzantská ríša || Diplomacia, obchádzanie perzských colných monopolov |- | ''Južný (India)'' || Korenie, drahokamy, bavlna, budhistické texty || Kušánska ríša, indické kniežatstvá || Kultúrna difúzia, prekladateľská činnosť, šírenie budhizmu |} ===Numizmatické doklady hospodárskeho synkretizmu (Britské múzeum)=== <gallery> Súbor:SogdianCoin6thCentury.JPG|Sogdijská minca zo 6. storočia po Kr., zachovávajúca pôvodné stredoázijské iránske motívy. Súbor:ChineseShapedSogdianCoinKelpin8thCenturyCE.jpg|Sogdijská minca z náleziska Kelpin z 8. storočia po Kr., vyrazená s kruhovým otvorom pod priamym vplyvom čínskej menovej technológie (Cash). </gallery> === Monopol na hodvábnej magistrále a náboženská difúzia === Po porážke v ťaženiach Alexandra Veľkého sa obyvatelia mesta Marakanda ([[Samarkand]]) preorientovali na diaľkový obchod a etablovali sa ako absolútne dominantná sila pozdĺž celej Hodvábnej cesty.<ref name="Ahmed-2004">AHMED, S. Z. ''Chaghatai: the Fabulous Cities and People of the Silk Road''. West Conshohocken : Infinity Publishing, 2004. ISBN 978-0-7414-2300-9. s. 61–65.</ref> Popri komerčných aktivitách prevzali Sogdijci kľúčovú rolu pri kultúrnej difúzii a expanzii náboženských systémov, predovšetkým [[manicheizmus|manicheizmu]], [[Zoroastrizmus|zoroastrizmu]] a [[budhizmus|budhizmu]]. Čínska kronika ''Suj-šu'' (''Kniha dynastie Sui'') charakterizuje Sogdijcov ako mimoriadne obratných nákupcov, ktorí svojou otvorenou hospodárskou politikou lákali do regiónov množstvo zahraničných kupcov.<ref name="Howard2012">HOWARD, Michael C. ''Transnationalism in Ancient and Medieval Societies: The Role of Cross-Border Trade and Travel''. Jefferson : McFarland & Company, 2012. ISBN 978-0-7864-6803-4. s. 134.</ref> Podľa čínskych autorov boli Sogdijci rodenými obchodníkmi, pričom základy komerčnej stratégie a účtovníctva si osvojovali už v ranom detstve. ==== Starobylé listy z Gansu a svedectvo Aurela Steina ==== [[Súbor:ForeignMerchant at the silk road.jpg|náhľad|Čínska keramická figurína z obdobia dynastie Tang (7. storočie po Kr.) realisticky zobrazujúca fúzatého sogdijského obchodníka s typickým klobúkom a vakom na tovar.]] Zásadné archeologické objavy britského orientalistu Sira [[Aurel Stein|Aurela Steina]] v púštnych oblastiach strednej Ázie potvrdili, že Sogdijci už v 4. storočí po Kr. fakticky monopolizovali tranzitný obchod medzi Indiou a Čínou. Unikátnym dôkazom sú takzvané „Starobylé sogdijské listy“ datované presne do roku [[313 po Kr.]], ktoré Stein objavil v ruinách strážnej veže čínskeho obranného múru v koridore [[Kan-su]] (Gansu). Jeden z listov, adresovaný obchodným partnerom v Samarkande, dramaticky varuje pred kolapsom čínskeho trhu. Autor v ňom opisuje, ako vojsko plienivých Siungnuov (pod vedením Liou Cchonga z ríše Han-Čao) kompletne vyplienilo čínsku cisársku metropolu [[Luo-jang]] a prinútilo cisára z dynastie Ťin k úteku. List priamo konštatuje, že v dôsledku týchto vojnových hrôz v Číne nateraz neexistujú žiadne bezpečné ani ekonomicky rentabilné príležitosti pre indických a sogdijských podnikateľov.<ref name="Howard2012" /> [[Súbor:Afrasiab West Wall.jpg|náhľad|Nástenná maľba zo Samarkandu dokumentujúca rozkvet medzinárodnej diplomacie v regiónoch. Obchodné záujmy Sogdijcov boli garantované pevnou vojenskou silou kaganátov.]] ==== Symbióza s kaganátmi a ujgurský patronát ==== Severné mestá [[Sujab]] a [[Talas (mesto v Kirgizsku)|Talas]] (v dnešnom Kirgizsku) slúžili ako strategické základne pre kontrolu severných karavánnych trás v 6. až 8. storočí.<ref>FRUMKIN, Grégoire. ''Archaeology in Soviet Central Asia''. Leiden ; Köln : E. J. Brill, 1970. s. 35–37.</ref> Komerčné záujmy sogdijskej diaspóry boli garantované vojenskou silou Prvého a Druhého tureckého kaganátu. Tento systém stál na dokonalej symbióze politickej a vojenskej moci turkického kmeňa Ašina a ekonomického kapitálu Sogdijcov.<ref>WINK, André. ''Al-Hind: The Making of the Indo-Islamic World (Volume 1)''. Leiden : Brill Academic Publishers, 2002. ISBN 0-391-04173-8. s. 54–56.</ref> Hoci bol tento systém niekedy narúšaný kočovnými nájazdmi – napríklad kagan Kapagan (692 – 716 po Kr.) počas útoku na tieto územia ukoristil zo Sogdiany obrovské množstvo zlata, striebra, tiav a zajatcov – kontinuita obchodu zostala neporušená.<ref>SKAFF, Jonathan Karam. ''Sui-Tang China and Its Turko-Mongol Neighbors: Culture, Power, and Connections, 580–800''. Oxford : Oxford University Press, 2012. ISBN 978-0-19-987590-0. s. 245.</ref> V 9. storočí bola Sogdiana ekonomicky integrovaná do vplyvu mohutného [[Ujgurský kaganát|Ujgurského kaganátu]] (ktorý dominoval stepiam do roku 840 po Kr.). Ujguri realizovali s tángskou Čínou gigantické výmenné obchody (čínsky hodváb za ujgurské kone) a následný predaj tohto čínskeho hodvábu smerom na západ zverili práve do rúk osvedčených sogdijských kupcov.<ref>LIU, Xinru. ''The Silk Road in World History''. Oxford ; New York : Oxford University Press, 2010. ISBN 978-0-19-517174-7. s. 169.</ref> Americký historik Peter B. Golden uvádza, že Ujguri od Sogdijcov prebrali nielen ich písmo (z ktorého sa vyvinulo staroujgurské a neskôr mongolské písmo) a náboženstvo (manicheizmus a budhizmus), ale vnímali ich ako svojich kultúrnych „mentorov“. Ujguri postupne Sogdijcov v ich historickej úlohe hlavných kultúrnych prenášačov a obchodníkov na Hodvábnej ceste úplne nahradili.<ref name="Golden-2011">GOLDEN, Peter B. ''Central Asia in World History''. Oxford ; New York : Oxford University Press, 2011. ISBN 978-0-19-515947-9. s. 47.</ref> Keď ujgurský štát v polovici 9. storočia skolaboval, tranzitný systém upadol do hlbokej krízy. Sogdijskú obchodnú tradíciu však čiastočne resuscitovali moslimskí [[Samanovci]], ktorí v 10. storočí presmerovali karavány na nové trasy smerujúce na severozápad k ríši [[Chazari|Chazarov]] a k pohoriu [[Ural (pohorie)|Ural]], a na severovýchod k susedným turkickým kmeňom. === Koloniálna samospráva v Číne a úrad sabao === Počas 5. a 6. storočia po Kr. sa masívne množstvo Sogdijcov trvalo usadilo v strategickom [[Hexi koridor|Hexi koridore]] (Kan-su). V rámci čínskeho administratívneho aparátu si tieto kupecké komunity dokázali vybojovať bezprecedentnú vnútornú a právnu autonómiu. Čínsky cisársky dvor pre ne zriadil špecifický oficiálny úradník status – ''Sabao'' (vychádzajúci zo sanskritského výrazu ''sárthaváha'' – vodca karavány). Tento úradník, schvaľovaný priamo cisárom, disponoval civilnou, súdnou a náboženskou jurisdikciou nad všetkými cudzincami a Sogdijcami žijúcimi v danej kolónii. Význam Sogdijcov pre ekonomiku Číny dokumentujú napríklad daňové registre objavené na území [[Turpan]] (Gaochang): z 35 podrobných záznamov o zdanení karavánneho obchodu sa v 29 prípadoch priamo angažovali sogdijskí kupci, pričom v 13 prípadoch bol sogdijským nákupcom aj samotný predajca. {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Štruktúra výmenného obchodu na sogdijsko-čínskej magistrále (podľa Aurela Steina a kroniky Sui Shu) |- ! Smer toku tovaru !! Luxusný a spotrebný artikl !! Technologický a surovinový vklad !! Spoločenský dopad v Číne |- | ''Dovoz do Číny'' || Sásánovské strieborné riady, rímske súkno, stredomorské koraly, baltický jantár || Pozlátené budhistické sochy z mosadze, stredomorské sklenené nádoby || Introdukcia pestovania hrozna a lucerny v Číne |- | ''Vývoz z Číny'' || Rafinovaný čínsky hodváb, medené mince (Cash) || Technológia papierenskej produkcie, čínsky čaj || Formovanie luxusného životného štýlu u sásánovskej a byzantskej elity |} Významný čínsky budhistický pútnik a prekladateľ [[Süan-cang]] v 7. storočí po Kr. vo svojich cestopisoch s uznaním poznamenal, že sogdijskí chlapci boli už vo veku piatich rokov povinne učení čítať, písať a počítať. Ako konfucianisticky vzdelaný učenec však vyjadril mierne sklamanie nad tým, že všetok tento intelektuálny potenciál Sogdijci nevyužívali na štúdium filozofie, ale výhradne na maximalizáciu zisku v obchode. Süan-cang zároveň podrobne zaznamenal, že popri obchode vynikali Sogdijci aj v ďalších špecializovaných profesiách ako pokročilí poľnohospodári, tkáči luxusných kobercov, sklári a jemní umeleckí rezbári. === Obchodné a diplomatické vzťahy s Byzantskou ríšou === Zásadný prielom v stredoázijskej diplomacii nastal v 6. storočí po Kr., kedy sa Sogdijci pokúsili obísť colný a tranzitný monopol sásánovskej Perzie a nadviazať priame hospodárske styky s [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]]. Tento krok nasledoval krátko po tom, čo nestoriánski kresťanskí mnísi úspešne prepašovali vajíčka priadky morušovej z Číny do Konštantínopola, čím v Stredomorí odštartovali vlastnú [[Byzantský hodváb|produkciu hodvábu]]. Podrobné svedectvo o týchto udalostiach zanechal byzantský historik [[Menandros Protektor]].<ref name="Howard-2012">HOWARD, Michael C. ''Transnationalism in Ancient and Medieval Societies: The Role of Cross-Border Trade and Travel''. Jefferson : McFarland & Company, 2012. ISBN 978-0-7864-6803-4. s. 133.</ref> [[Súbor:Tang Dynasty emissaries at the court of Varkhuman in Samarkand carrying silk and a string of silkworm cocoons, 648-651 CE, Afrasiyab murals, Samarkand.jpg|náhľad||Čínsky hodváb v Sogdiane: Vyslanci tángskej Číny prinášajú luxusné látky a zámotky priadky morušovej na dvor samarkandského kráľa Varchumana. Nástenná maľba z Afrasijabu, cca 655 po Kr.]] ==== Incident s otravou posolstva a misia diplomata Maniaha ==== Po tom, čo Turci z Prvého tureckého kaganátu pod vedením kagana Istämiho (v byzantských prameňoch ako ''Stembis'' či ''Sinžibu'') zlikvidovali v aliancii s perzským šachom [[Chosrov I.|Chosrovom I.]] ríšu Heftalitov, požiadali sogdijskí kupci svojho nového tureckého suveréna o povolenie vyslať oficiálnu delegáciu k sásánovskému dvoru. Cieľom bolo získať tranzitné práva pre prechod karaván s čínskym hodvábom cez perzské územie do Byzancie. * ''Prvá žiadosť:'' Kagan Istämi ju z taktických dôvodov rázne zamietol. * ''Druhá žiadosť:'' Istämi ju schválil a vyslal sogdijskú delegáciu k šachovi. Perzský vládca Chosrov I., ktorý vnímal ekonomickú expanziu Turkov a Sogdijcov ako priame ohrozenie vlastných štátnych monopolov, však nechal všetkých členov tohto posolstva zákerne ''otráviť''.<ref name="Howard-2012" /> Na tento nepriateľský akt zareagoval talentovaný sogdijský diplomat menom ''Maniah''. Presvedčil kagana Istämiho, aby úplne ignoroval Perziu a vyslal diplomatickú misiu priamo do byzantskej metropoly [[Konštantínopol]]. Maniahovo posolstvo dorazilo na dvor cisára [[Justín II.|Justína II.]] v roku [[568|568 po Kr.]] Sogdijci priniesli cisárovi ako dar obrovské množstvo luxusného hodvábu a zároveň navrhli uzavretie veľkej vojensko-politickej aliancie namierenej proti spoločnému nepriateľovi – sásánovskej Perzii. Justín II. s návrhom nadšene súhlasil, obratom vyslal byzantské posolstvo na čele s veliteľom Zemarchom späť do tureckého kaganátu a zaistil tak priamu transkaspickú obchodnú trasu, ktorú Sogdijci dlhodobo plánovali.<ref>DRESDEN, Mark J. Introductory Note. In: AZARPAY, Guitty. ''Sogdian Painting: the Pictorial Epic in Oriental Art''. Berkeley : University of California Press, 1981. ISBN 0-520-03765-0. s. 9.</ref><ref>LIU, Xinru. The Silk Road: Overland Trade and Cultural Interactions in Eurasia. In: Michael Adas (ed.). ''Agricultural and Pastoral Societies in Ancient and Classical History''. Philadelphia : Temple University Press, 2001. ISBN 978-1-56639-832-9. s. 168.</ref> [[Súbor:Lions, soie polychrome sogdienne, Asie centrale.jpg|náhľad|vľavo|Motív levov na viacfarebnom sogdijskom hodvábe vyhotovenom v byzantskom štýle, 8. storočie po Kr., s vysokou pravdepodobnosťou pochádzajúci z dielní v Buchare.]] ==== Numizmatické analýzy a dominancia Veľkého Iránu ==== Napriek nespornému úspechu Maniahovej diplomacie však moderné archeologické a numizmatické výskumy ukazujú, že priamy objem obchodu medzi Byzanciou a Sogdianou mal skôr obmedzený alebo elitársky charakter. V stredoázijských a čínskych lokalitách sa totiž našlo len minimálne množstvo autentických rímskych a byzantských platidiel. Hoci diplomatické kontakty medzi Rímom a Čínou existovali minimálne od roku 166 po Kr. (kedy do ríše Han dorazilo posolstvo pripisované cisárovi [[Marcus Aurelius|Marcovi Aureliovi]]) a v čínskych hrobkách sa pravidelne objavuje luxusné rímske sklo, popredná historička Valerie Hansen upozorňuje na absenciu mincí z obdobia rímskej republiky či principátu na čínskom území.<ref name="Hansen-2012">HANSEN, Valerie. ''The Silk Road: A New History''. Oxford : Oxford University Press, 2012. ISBN 978-0-19-993921-3. s. 97–98.</ref> Tento názor mierne korigoval britský archeológ Warwick Ball, ktorý poukázal na unikátny nález pokladu 16 rímskych mincí v [[Si-an]]e (staroveký Čchang-an), ktoré pokrývajú obdobie od vlády cisára [[Tiberius|Tiberia]] (14 – 37 po Kr.) až po [[Aureliánus|Aureliána]] (270 – 275 po Kr.).<ref>BALL, Warwick. ''Rome in the East: Transformation of an Empire''. 2. vyd. London ; New York : Routledge, 2016. ISBN 978-0-415-72078-6. s. 154.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Komparácia západných menových nálezov v regióne (podľa Valerie Hansen) |- ! Pôvod mincí !! Prevládajúci kov !! Počet nálezov v Číne !! Funkcia v rámci domácej ekonomiky |- | ''Sásánovská Perzia'' || Striebro (drachmy) || viac ako 1300 kusov || Reálne trhové platidlo, obeživo akceptované na území (najmä v Turpane) |- | ''Byzantská ríša'' || Zlato (solidy) || iba 48 kusov || Reprezentatívne, ceremoniálne predmety, pohrebné milodary a ''talizmany'' |} Najstaršie byzantské zlaté mince (''solidy'') objavené v Číne spadajú až do obdobia vlády cisára [[Theodosius II.|Theodosia II.]] (408 – 450 po Kr.). Skutočnosť, že na celom rozsiahlom území Sin-ťiangu a vnútornej Číny sa našlo sotva päť desiatok byzantských zlatých mincí (v ostrom kontraste s tisíckami sásánovských strieborných drachiem), jasne dokazuje, že hospodársky a kultúrny vplyv ''Veľkého Iránu'' (Perzie) bol na Hodvábnej ceste neporovnateľne silnejší a dominantnejší než vplyv východorímskeho Stredomoria. Byzantské zlaté mince navyše takmer nikdy nefungovali ako reálne platidlo – domáci obyvatelia ich prevrtávali, dopĺňali o očká a využívali ich primárne ako prestížne šperky, ochranné amulety a pohrebné rituálne predmety.<ref name="Hansen2012" /> === Sogdijskí obchodníci v Tarimskej panve === Svetoznáme jaskyne Kyzil, ležiace neďaleko starobylého mesta [[Kuča]] v samotnom geografickom strede Tarimskej panvy, predstavujú unikátnu pokladnicu dokumentujúcu intenzívnu prítomnosť stredoázijských kupcov v 5. a 6. storočí po Kr. Nástenné maľby v tomto komplexe v sebe organicky kombinujú vplyvy širšieho východoíránskeho sveta (ktorý bol v tom čase politicky kontrolovaný Sásánovskou ríšou a Heftalitmi) s výraznými, autochtónnymi kultúrnymi prvkami Sogdijcov.<ref>HERTEL, Herbert. ''Along the Ancient Silk Routes: Central Asian Art from the West Berlin State Museums''. New York : Metropolitan Museum of Art, 1982. s. 48–49.</ref> Práve v tejto dobe zažívala Sogdiana pod patronátom svojich nomádskych elít bezprecedentný ekonomický rozkvet, čím sa stala hlavnou poľnohospodárskou a obchodnou magistrálou medzi Čínou, Perziou a Byzanciou. [[Súbor:Cave 188, lunette, Central Asian foreigner.jpg|náhľad||Postava stredoázijského cudzinca (pravdepodobne Sogdijca alebo Tocharca) uctievajúceho budhu Maitréju, nástenná maľba v lunete jaskyne 188 v Kyzile.]] ==== Výtvarný štýl a odevná ikonografia ==== Kyzilské fresky z tohto obdobia vykazujú takú silnú iránsko-sogdijskú pečať, aká nemala v predchádzajúcich epochách obdobu. Tento umelecký fenomén bol priamym dôsledkom intenzívnych obchodných kontaktov medzi Sogdijcami a Tocharmi.<ref name="Baumer2018b">BAUMER, Christoph. ''The History of Central Asia: The 4-Volume Set''. London : Bloomsbury Publishing, 2018. ISBN 978-1-83860-868-2. s. 99, 165.</ref> Vplyv sogdijskej kultúry na lokálne tarimské prostredie sa prejavuje najmä v dvoch rovinách: * ''Luxusný odev:'' Množstvo vyobrazených postáv, svätcov aj donátorov, je odianých do typických stredoázijských kaftanov, ktoré sú zdobené charakteristickými sogdijskými textilnými vzormi.<ref name="Baumer2018b" /> Pre tieto vzory sú príznačné najmä kruhové medailóny lemované perlami, v ktorých vnútri sa nachádzajú rituálne zvieracie motívy, najčastejšie kačice divé. * ''Militária:'' Bojovníci a strážcovia na freskách držia v rukách špecifické dlhé, rovné sogdijské meče s charakteristickými záštitami, aké archeológovia objavili aj pri vykopávkach v Panjakente.<ref name="Baumer2018b" /> <gallery><gallery widths="200px" heights="150px" perrow="3" caption="Ikonografia záchrany karaván v jaskyniach Kyzil"> Súbor:Dragon-King_Mabi_saving_traders,_Kizil_cave_14.jpg|Dračí kráľ Mábhi zachraňuje ohrozených kupcov pred utopením, jaskyňa 14. Súbor:Dragon-King_Mabi_saving_traders,_Kizil_cave_17.jpg|Dvojhlavý drak napádajúci a zajímajúci karavánu obchodníkov, jaskyňa 17. Súbor:Sab leading the way, Kizil Cave 17.jpg|Vodca karavány (Sab) ukazuje bezpečnú cestu pre 500 kupcov na nebezpečnom púštnom úseku, jaskyňa 17. </gallery> === Sogdijskí obchodníci, vojenskí velitelia a štátnici v imperiálnej Číne === Vedľa Sogdijcov zo samotnej Strednej Ázie, ktorí na Hodvábnej ceste pôsobili len ako putujúci sprostredkovatelia, existovala obrovská skupina príslušníkov tohto etnika, ktorí sa v Číne usadili natrvalo a ich rodiny tam žili po celé generácie. Veľká a vplyvná sogdijská komunita existovala už v priebehu 3. storočia po Kr. v meste [[Luo-jang]], vtedajšej metropole [[Dynastia Ťin (265 – 420)|dynastie Ťin]]. Keď však v roku [[311 po Kr.]] došlo k totálnemu mocenskému kolapsu čínskej správy nad severnými provinciami a mesto bolo vyplienené nomádskymi kmeňmi zo severných stepí, väčšina Sogdijcov bola nútená z Luo-jangu utiecť.<ref name="Howard20121">HOWARD, Michael C. ''Transnationalism in Ancient and Medieval Societies: The Role of Cross-Border Trade and Travel''. Jefferson : McFarland & Company, 2012. ISBN 978-0-7864-6803-4. s. 133–134.</ref> Títo utečenci následne založili nové, stabilnejšie kolónie v Hexi koridore a v oblasti okolo mesta Si-an, kde sa rýchlo integrovali do administratívnych a vojenských štruktúr nasledujúcich severných dynastií. [[Súbor:BezeklikSogdianMerchants.jpg|náhľad|vľavo|Kľačiaci sogdijskí donátori s hlbokou úctou prinášajúci obety Budhovi, freska z jaskynného komplexu Bezeklik neďaleko Turpanu vo východnej časti Tarimskej panvy, 8. storočie po Kr.]] [[Súbor:Sogdians having a toast, with females wearing Chinese headdresses.jpg|náhľad|vľavo|Sogdijskí aristokrati pri spoločnom prípitku, pričom prítomné ženy majú na hlavách tradičné čínske rituálne pokrývky hlavy. Reliéf z luxusného funerálneho lôžka z An-jangu, obdobie Severné Čchi (550 – 577 po Kr.).<ref>SCAGLIA, Gustina. Central Asians on a Northern Ch'i Gate Shrine. In: ''Artibus Asiae''. 1958, roč. 21, č. 1, s. 17.</ref>]] ==== Mikrohistória diaspóry: Osudy zapísané v Starobylých listoch ==== Z hľadiska sociálnych dejín a mikrohistórie poskytujú „Starobylé listy“, ktoré v roku 1907 objavil britský archeológ [[Aurel Stein]] v opustenej strážnej veži neďaleko [[Tun-chuang|Dunhuangu]], úplne unikátny a hlboko ľudský pohľad do každodenného života, tragédií a kríz stredoázijskej kupeckej komunity v Číne na začiatku 4. storočia po Kr. Z piatich zachovaných listov dva predkladajú mimoriadne sugestívne svedectvá o sociálnej neistote a geopolitických zlomoch tej doby. [[Súbor:Yingpan_man_(detail).jpg|náhľad|Detail tvárovej masky a luxusného odevu takzvaného muža z Jing-panu (Sin-ťiang, 4. – 5. storočie po Kr.), ktorý bol podľa textilných a izotopových analýz pravdepodobne bohatým sogdijským obchodníkom na Hodvábnej ceste.<ref>CHEANG, Sarah – GREEF, Erica de – TAKAGI, Yoko. ''Rethinking Fashion Globalization''. London : Bloomsbury Publishing, 2021. ISBN 978-1-350-18130-4. s. 101.</ref>]] * ''Tragédia opustenej ženy (List č. 3):'' Tento list adresovala sogdijská žena menom ''Mivnaj'' svojej matke Chatis, ktorá zostala v domovskej Sogdiane. Mivnaj a jej malú dcéru ''Šajn'' prinútil jej manžel, taktiež Sogdijec Nanai-dhat, aby ho sprevádzali na náročnej obchodnej ceste do tranzitného mesta Dunhuang. Po príchode na miesto ich však Nanai-dhat chladnokrvne zanechal osudu, odmietol im poskytnúť akékoľvek finančné prostriedky na živobytie či návrat a cynicky im odkázal, že majú odteraz slúžiť čínskym pánom z etnika Han. Mivnaj sa v bezvýchodiskovej situácii opakovane obracala so žiadosťou o pomoc na manželovho príbuzného Artivana a neskôr na iného vplyvného člena tamojšej sogdijskej komunity menom Farnchund. Obaja muži ju však ignorovali a cudzinky nechali bez akejkoľvek podpory. Utečenkyne dokázali prežívať iba vďaka milodarom od miestneho zoroastrijského alebo budhistického kňaza, až kým ich neúnosné dlhy definitívne neprinútili vstúpiť do podradného statusu slúžok v čínskych domácnostiach.<ref>LA VAISSIÈRE, Étienne de. About the Ancient Letters. In: ''Sogdian Traders: A History''. Leiden : Brill, 2005. ISBN 978-90-04-14252-7. s. 43–70.</ref> Vo svojom emóciami nabitom liste Mivnaj zdrvujúco preklína svojho nezodpovedného manžela a zúfalo konštatuje, že by urobila oveľa lepšie, keby sa namiesto neho vydala za prasa alebo za psa. * ''Svedectvo o páde dynastie (List č. 2):'' Autorom tohto textu je Sogdijec Nanai-vandak, ktorý písal svojim krajanom a obchodným partnerom domov do Samarkandu. List prináša šokujúce spravodajstvo o kolapse ríše Západný ťin pod tlakom povstania nomádskych Siungnuov (Húnov). Nanai-vandak informuje, že celá početná indická a sogdijská diaspóra v čínskom hlavnom meste Luo-jang zomrela od hladu počas brutálneho obliehania mesta. Opisuje, ako čínsky cisár zbabelo opustil obkľúčenú metropolu a ako bol jeho palác kompletne spálený. List konštatuje, že strategické mesto Je (v dnešnej provincii Che-pej) bolo úplne zrovnané so zemou, čo znamenalo fatálnu katastrofu pre všetky sogdijské investície a filiálky v severnej Číne.<ref>SIMS-WILLIAMS, Nicholas. Ancient Letters. In: ''Encyclopædia Iranica: Volume II''. New York : Columbia University, 1985. s. 7–9.</ref> Zároveň dokumenty z tohto a o niečo neskoršieho obdobia reflektujú odvrátenú stranu vtedajšieho komerčného pragmatizmu. Sogdijské dievčatá a mladé ženy boli na čínskom trhu často predávané ako elitné domáce a sexuálne otrokyne, pričom bohatí čínski muži z etnika Han ich hromadne nakupovali ako konkubíny do svojich palácov.<ref>HANSEN, Valerie. The Impact of the Silk Road Trade on a Local Community: The Turfan Oasis, 500–800. In: TROMBERT, Eric – LA VAISSIÈRE, Étienne de (eds.). ''Les sogdiens en Chine''. Paris : École française d'Extrême-Orient, 2005. ISBN 9782855396538. s. 295–300.</ref> ==== Nútené transfery za dynastie Severné Wei ==== Napriek politickým otrasom a zániku ríše Západný ťin časť sogdijských rodov v koridore Gansu úspešne prežila. Významná a hospodársky konsolidovaná komunita Sogdijcov sa etablovala v meste Wu-wei, ktoré bolo hlavným mestom štátu Severné Liang. K zásadnému zvratu došlo v roku [[439|439 po Kr.]], kedy bol štát Severné Liang vojensky rozdrvený novou expansionistickou mocnosťou – dynastiou [[Severné Wej|Severné Wei]]. Víťazní Wejci zajali masívne množstvo sogdijských kupcov a rodín žijúcich vo Wu-wei a v rámci štátnej stratégie nútenej centralizácie ich masovo presídlili do svojho vlastného hlavného mesta Pching-čcheng (dnešný [[Ta-tchung|Datong]]).<ref>LI, Xiao. ''Studies on the History and Culture Along the Continental Silk Road''. Berlin : Springer Nature, 2020. ISBN 978-981-15-7602-7. s. 11.</ref> Tento násilný transfer obyvateľstva mal paradoxne nesmierne pozitívny vplyv na ekonomiku novej dynastie, nakoľko Sogdijci okamžite integrovali Datong do siete diaľkového obchodu a priniesli na cisársky dvor luxusný stredoázijský tovar. Unikátne luxusné predmety iránskeho a stredoázijského pôvodu – ako strieborné tepané misy, sklenené poháre a šperky – sa v hojnom počte objavujú pri archeologických výskumoch wejských aristokratických hrobiek z tohto obdobia, čo výborne ilustruje napríklad honosný inventár z hrobky veliteľa Feng Che-tchua.<ref>WATT, James C. Y. ''China: Dawn of a Golden Age, 200–750 AD''. New York : Metropolitan Museum of Art, 2004. ISBN 978-1-58839-126-1. s. 148–160.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Chronológia kľúčových sociálno-politických zvratov sogdijskej diaspóry v Číne (4. – 5. storočie po Kr.) |- ! Rok (po Kr.) !! Udalosť / Zvrat !! Miesto zasiahnutia !! Priamy dopad na komunitu Sogdijcov |- | [[311]] – [[313]] || Húnsky vpád Siungnuov, pád miest Luo-jang a Je || Severná Čína (Luo-jang, Gansu) || Masové vymieranie diaspóry od hladu, deštrukcia rodinných podnikov, svedectvo Nanai-vandaka |- | cca [[313]] || Izolácia rodín v tranzitných bodoch || Dunhuang (Gansu) || Sociálny úpadok opustených žien (prípad Miwnay), upadnutie do závislosti na čínskych pánoch |- | [[439]] || Porážka Severného Liang dynastiou Severné Wei || Wu-wei ➔ Datong || Nútená deportácia tisícov kupcov do Datongu, ekonomická stimulácia nového cisárskeho dvora |} ==== Integrácia do čínskej štátnej správy a vzostup elít ==== Mnohí Sogdijci prichádzali do Číny zo západných oblastí a postupne si vybudovali mimoriadne vplyvné postavenie v tamojšej hierarchii. Čínska oficiálna kronika ''Pej-š'' (''Dejiny severných dynastií'') opisuje konkrétny historický príklad Sogdijca, ktorý prišiel z oblasti An-si (ktorá označovala buď západnú Sogdianu, alebo [[Partská ríša|Partsko]]) a počas vlády dynastie [[Severné Wej|Severné Wei]] (386 – 535 po Kr.) sa usadil v meste Ťiu-čchuan, kde zastával úrad koloniálneho správcu – ''sabao'' (薩保). Tento muž bol priamym predkom An Tchu-kena, ktorému sa podarilo vypracovať z radového trhového obchodníka na jedného z najvplyvnejších ríšskych ministrov a štátnikov za vlády dynastie [[Severné Čchi|Severné Chi]] (550 – 577 po Kr.).<ref name="Howard2012" /><ref>LA VAISSIÈRE, Étienne de. CHINESE-IRANIAN RELATIONS xiii. Eastern Iranian Migrations to China. In: ''Encyclopædia Iranica''. New York : Columbia University, 2011. [online].</ref> Historička Valerie Hansen potvrdzuje, že v tomto období, ktoré neskôr plynule vyústilo do zlatej éry dynastie [[Dynastia Tang|Tang]] (618 – 907 po Kr.), sa Sogdijci etablovali ako „najvplyvnejšia nečínska skupina trvalo usadená v Číne“. V čínskych prameňoch sa rozlišujú dva hlavné prúdy prichádzajúcich Sogdijcov: # ''Diplomatickí vyslanci:'' Oficiálni zástupcovia stredoázijských kniežatstiev wysielaní na cisársky dvor. # ''Putujúci obchodníci:'' Komerční agenti realizujúci diaľkový obchod. Časom sa obe tieto skupiny začali v Číne usadzovať natrvalo. Sogdijskí prisťahovalci sa hromadne ženili s čínskymi ženami z etnika Han, investovali do nákupu poľnohospodárskej pôdy a nehnuteľností a namiesto návratu do stredoázijskej domoviny zostávali v Číne trvalo žiť aj so svojím príbuzenstvom.<ref name="Howard2012" /> Najväčšie komunity sa koncentrovali v dvoch cisárskych metropolách – v [[Luo-jang]]u a [[Si-an|Čchang-ane]], no významná enkláva existovala aj v meste Siang-jang v dnešnej provincii Chu-pej. Akonáhle lokálna sogdijská komunita v danom meste dosiahla demografický prah približne 100 domácností, okamžite pristúpila k budovaniu zoroastrijského chrámu (chrámu ohňa) pre potreby svojich náboženských rituálov.<ref name="Howard2012" /> Od obdobia Severného Čchi až po éru dynastie Tang bol status vodcov týchto kolónií (''sabao'') oficiálne kodifikovaný a plne začlenený do byrokratickej hierarchie čínskych štátnych úradníkov, pričom za svoju činnosť poberali pravidelný plat od štátu.<ref name="Howard2012" /> [[Súbor:Sogdians having a toast, with females wearing Chinese headdresses.jpg|náhľad|stred|600px|Reliéf zo sogdijského funerálneho lôžka z An-jangu (Severné Čchi, 550 – 577 po Kr.) dokumentujúci okázalý životný štýl a vysoké materiálne bohatstvo komunity ''sabao'' v Číne.]] ==== Pohrebné rituály a luxusná hrobová architektúra ==== Počas 6. a 7. storočia po Kr. začali zámožné sogdijské rodiny usadené v Číne budovať monumentálne podzemné hrobky, ktoré dopĺňali o rozsiahle biografické epitafy vytesané do kameňa, ktoré do detailov glorifikovali históriu a úspechy ich slávnych rodov. Tieto pohrebné praktiky v sebe originálne spájali čínske rituálne formy s hlbokými zoroastrijskými náboženskými pravidlami. Zatiaľ čo vonkajšia štruktúra hrobky a umiestnenie kamenných epitafov striktne rešpektovali čínsky cisársky kánon, samotné uloženie tela bolo navrhnuté s ohľadom na prísne zoroastriánske tabu. Aby sa zabránilo rituálnemu znečisteniu posvätnej zeme a vody rozkladajúcim sa ľudským telom, boli pozostatky ukladané na masívne, bohato vyrezávané kamenné funerálne lôžka (alebo do kamenných sarkofágov v tvare čínskych domov), ktoré telo fyzicky a izolovali od podlahy a stien hrobky.<ref>HOWARD, Michael C. ''Transnationalism in Ancient and Medieval Societies''. s. 134–35.</ref> Sogdijské hrobky objavené na čínskom území patria k vizuálne najluxusnejším a architektonicky najnáročnejším archeologickým pamiatkam celej tejto epochy. Svojou materiálnou bohatosťou, kvalitou figurálnych reliéfov a prítomnosťou drahých kovov zaostávajú výhradne za samotnými hrobkami čínskej cisárskej rodiny. Popredný francúzsky stredoázijský archeológ Frantz Grenet v tejto súvislosti konštatuje, že toto extrémne hrobové bohatstvo jednoznačne dokazuje, že sogdijskí úradníci ''sabao'' patrili k vôbec najmajetnejším a finančne najvplyvnejším vrstvám celého vtedajšieho obyvateľstva čínskeho impéria.<ref>GRENET, Frantz. ''Histoire et cultures de l'Asie centrale préislamique''. Paris : Collège de France, 2020. ISBN 978-2-7226-0516-9. s. 320.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Integrácia a štruktúra statusu Sogdijcov v čínskej spoločnosti (6. – 7. stor. po Kr.) |- ! Sociálny aspekt !! Tradičný stredoázijský prvok !! Adoptovaný čínsky (hanský) prvok !! Syntetizovaný spoločenský výsledok |- | ''Administratívna správa'' || Vodca obchodnej karavány (''sárthaváha'') || Ríšsky štátny úradník s fixným platom || Oficiálny úrad ''Sabao'' s kompletnou súdnou a náboženskou mocou nad kolóniou |- | ''Náboženský život'' || Zoroastrizmus (uctievanie ohňa, chrámy ohňa) || Urbanistické plánovanie štvrte v metropolách || Chrámy ohňa integrované do uličnej siete miest Luo-jang a Čchang-an |- | ''Pohrebná kultúra'' || Zoroastriánske tabu znečistenia zeme a vody || Kamenné epitafy, štruktúra hrobky || ''Vyrezávané kamenné lôžka'' izolujúce telo od zeme, zdobené luxusnými stredoázijskými motívmi |} [[Súbor:Huteng dancer.jpg|náhľad|Sogdijský tanečník predvádzajúci slávny skákavý tanec chu-tcheng (Chuteng), reliéf z pagody chrámu Siu-ting v An-jangu, Čína, obdobie dynastie Tang, 7. storočie po Kr.]] ==== Militárna úloha v tángskej armáde ==== Popri tradičných profesiách obchodníkov, budhistických mníchov či štátnych byrokratov sa Sogdijci v Číne masívne uplatňovali aj ako profesionálni vojaci a dôstojníci v elitných zložkách tángskej armády.<ref name="Howard20122">HOWARD, Michael C. ''Transnationalism in Ancient and Medieval Societies: The Role of Cross-Border Trade and Travel''. Jefferson : McFarland & Company, 2012. ISBN 978-0-7864-6803-4. s. 135.</ref> Najhviezdnejšiu kariéru v tomto smere dosiahol [[An Lu-šan]] (An Lushan), syn sogdijského otca a göktürkskej matky. Vďaka svojej bezohľadnosti a vojenskému talentu sa vypracoval až na pozíciu vojenského guvernéra (''ťie-du-š'') na nestabilných severovýchodných hraniciach čínskej ríše.<ref name="Howard2012" /> ==== Povstanie An Lu-šana a kríza identity ==== V roku 755 po Kr. vyvolal An Lu-šan gigantické [[Povstanie An Lu-šana|celoštátne povstanie]] (755 – 763 po Kr.), ktoré fatálne rozštiepilo lojalitu a status sogdijskej diaspóry v Číne. Keďže povstalecký štát Jen (Yan) stál na mocenskej sile stredoázijských jednotiek, čínska väčšinová spoločnosť etnika Han začala všetkých Sogdijcov bez rozdielu vnímať ako zradcovských barbarov. Po definitívnom potlačení rebélie nasledovali brutálne odvety. Obrovské množstvo Sogdijcov bolo zmasakrované a tí, ktorí prežili, boli nútení urýchlene si zmeniť svoje typické rodové priezviská (napríklad ''An'', ''Kang'', ''Shi'') na tradičné čínske mená, aby úplne zakryli svoj stredoázijský pôvod. V dôsledku tejto nútenej asimilácie a strachu z perzekúcií písomné pramene o prítomnosti otvorene deklarovanej sogdijskej komunity v severnej Číne od tejto éry prakticky mlčia. ==== Xenofóbne masacre v Jou-čou (761 po Kr.) ==== K jednej z najtragickejších epizód došlo v roku 761 po Kr. v severnej prefektúre Jou-čou (v oblasti Fandžang, dnešný [[Peking]]). Bývalý povstalecký veliteľ Kao Ťü-ren (Gao Juren), ktorý bol pôvodom z Kogurja, sa vzbúril proti jenskému cisárovi Š' Čchao-iovi. Aby demonštroval svoju novú lojalitu tángskemu cisárskemu dvoru a získal od neho uznanie za autonómneho regionálneho vládcu bez toho, aby musel vrátiť obsadené územia, nariadil Kao Ťü-ren masové vyvraždenie stredoázijských cudzincov. Brutálny masaker bol namierený priamo proti etnickej skupine Chú (Hu – stredoázijskí barbari), ktorá tvorila hlavnú mocenskú oporu jeho turkického rivala Ašina Čcheng-čchinga. Kým kočovné a polokočovné kmene ako Tiele, Tongluo, Turci a Sogdijci podporovali turkického veliteľa, Kao Ťü-ren viedol sily zložené z vojakov pôvodom z Mohe, Xi, Chitanu a Kogurja. Podľa autentických záznamov v kronike „História An Lu-šana“ (''An Lu-šan Š'-ťi'') Kao Ťü-ren vyhlásil pre svojich mužov vysoké finančné odmeny za každú odťatú hlavu stredoázijského barbara. Identifikačným znakom pre likvidáciu civilistov sa stal ich fyzický vzhľad – konkrétne ''orlie (vysoké) nosy''. V dôsledku tejto rasovo motivovanej čistky bolo zmasakrované obrovské množstvo Sogdijcov a ich deti boli rituálne napichované na vojenské kopije a hádzané do vzduchu ako prejav lojálnej „krvavej obety“ pre tángsky dvor. Vojenský veliteľ Kao Ťü-ren bol však neskôr v boji zabitý Li Chuaj-sianom, ktorý zostal verný povstaleckému štátu Jen.<ref>HANSEN, Valerie. ''The Silk Road: A New History''. Oxford : Oxford University Press, 2015. ISBN 978-0-19-021842-3. s. 157–158.</ref><ref>DE LA VAISSIÈRE, Étienne. ''Sogdian Traders: A History''. Leiden : Brill, 2018. ISBN 978-90-474-0699-0. s. 220.</ref> ==== Masaker v Jang-čou (760 po Kr.) ==== Paralelne s udalosťami na severe došlo k ďalšej obrovskej tragédii na juhu Číny, v bohatom riečnom prístave [[Jang-čou]] v roku 760 po Kr. Vojenský veliteľ Tchien Šen-kung (Tian Shengong), pôvodne povstalecký veliteľ, sa rozhodol zbehnúť k vládnucej dynastii Tang. Tángsky dvor vo svojej vojnovej propagande systematicky vykresľoval konflikt ako spravodlivý boj čínskych civilizovaných sílov Han proti divokým rebelujúcim barbarom Chú zo strednej Ázie. Tchien Šen-kung sa preto rozhodol tángskemu dvoru preukázať bezvýhradnú vernosť etniku Han rovnakým spôsobom – krvavou obetou. Jeho armáda vtrhla do kozmopolitného Jang-čou a spustila totálne plienenie zamerané proti zahraničným komunitám. Podľa oficiálnej kroniky ''Sín-táng-šu'' (''Nové dejiny dynastie Tang'') bolo počas tohto ''masakru v Jang-čou'' zavraždených niekoľko tisíc mimoriadne bohatých arabských a perzských moslimských kupcov, no besnenie zasiahlo aj sogdijskú diaspóru a akýchkoľvek iných zahraničných obchodníkov, nakoľko čistka bola plošne namierená proti všetkým cudzincom s cieľom ulúpiť ich obrovský majetok bez politických následkov.<ref>WAN, Lei. ''The earliest Muslim communities in China''. Riyadh : King Faisal Center for Research and Islamic Studies, 2017. ISBN 978-603-8206-39-3. s. 11.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Etnicky motivované masacre cudzincov počas povstania An Lu-šana |- ! Rok (po Kr.) !! Lokalita !! Hlavný iniciátor !! Obete masakru !! Politický účel / Motivácia |- | [[760]] || Jang-čou (južná Čína) || veliteľ Tchien Šen-kung || Tisíce arabských, perzských a sogdijských kupcov || Krvavá obeta na potvrdenie lojality dynastii Tang, lúpež obrovského majetku diaspóry |- | [[761]] || Jou-čou (dnešný Peking) || veliteľ Kao Ťü-ren || Sogdijská a turkická komunita (identifikovaná podľa ''vysokých nosov'') || Likvidácia ľudskej a ekonomickej základne rivala Ašina Čcheng-čchinga, rituálne vyvraždenie stredoázijských rodín |} ==== Stratégie prežitia: Retroaktívne zmeny priezvisk ==== Napriek plošným represiám po porážke povstania mnohí Sogdijci v Číne naďalej úspešne pôsobili v oblasti obchodu, no boli nútení prijať drastické opatrenia na zamaskovanie svojej etnickej identity. Mimoriadne prominentný prípad predstavuje vysokopostavený štátnik An Čchong-čang, ktorý zastával prestížnu funkciu ministra vojny a získal titul vojvodu z Liangu. V roku [[756|756 po Kr.]] sa An Čchong-čang oficiálne obrátil na tángskeho cisára [[Su-cung (Tang)|Su-cunga]] s naliehavou osobnou žiadosťou o zmenu svojho rodového mena. Vyjadril hlbokú osobnú hanbu a spoločenskú stigmu z toho, že zdieľa rovnaké stredoázijské priezvisko ''An'' s vodcom vzbúrencov An Lu-šanom. Cisár jeho žiadosti vyhovel a udelil mu čestné panovnícke priezvisko ''Li'' (čím získal meno Li Pao-jü / Li Baoyu). Táto zmena priezviska bola navyše aplikovaná retroaktívne na všetkých jeho žijúcich aj zosnulých rodinných príslušníkov, takže rovnaké čínske priezvisko Li bolo oficiálne pripísané aj jeho predkom v rodokmeni, čím sa rodina formálne zbavila svojej cudzineckej minulosti.<ref name="Howard20122" /> ==== Nestoriánske zásluhy pri záchrane dynastie ==== V ostrom kontraste so sogdijskými povstalcami stála komunita [[Nestoriánstvo|nestoriánskych kresťanov]] (príslušníkov Cirkvi Východu), ktorá sa v Číne výrazne angažovala na strane legitímneho tángskeho dvora. Kľúčovú úlohu v tejto protipovstaleckej koalícii zohral nestoriánsky kňaz ''I-s'' (Jisi), ktorý bol pôvodom z baktrijského mesta [[Balkh]] a mal úzke väzby na sogdijskú kresťanskú komunitu. Kňaz I-s' osobne pôsobil ako reálny vojenský veliteľ a spoločne so svojimi kresťanskými oddielmi poskytol masívnu taktickú asistenciu slávnemu tángskemu vojenskému veliteľovi Kuo C'-iovi (Guo Ziyi) pri oslobodzovaní okupovaných území. Za tieto mimoriadne zásluhy bol I-s' aj celá nestoriánska cirkev odmenení vysokými štátnymi titulmi, finančnými dotáciami a povýšením v úradníckej hierarchii, čo detailne dokumentujú zachované nápisy na slávnej [[Nestoriánska stéla|Nestoriánskej stéle]] z Čchang-anu vztyčenej v roku 781 po Kr.<ref>DEEG, Max. A Belligerent Priest – Yisi and his Political Context. In: TANG, Li – WINKLER, Dietmar W. (eds.). ''From the Oxus River to the Chinese Shores: Studies on East Syriac Christianity in China and Central Asia''. Münster : LIT Verlag, 2013. ISBN 978-3-643-90329-7. s. 113.</ref><ref>GODWIN, R. Todd. ''Persian Christians at the Chinese Court: The Xi'an Stele and the Early Medieval Church of the East''. London : Bloomsbury Publishing, 2018. ISBN 978-1-78672-316-1. s. 179.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Úloha stredoázijských náboženských elít pri potlačení povstania An Lu-šana (755 – 763 po Kr.) |- ! Osobnosť / Lídér !! Náboženská príslušnosť !! Forma intervencie proti povstalcom !! Spoločenská odmena od cisára |- | ''Kňaz I-s' (Yisi)'' || Nestoriánske kresťanstvo || Priame vojenské velenie kresťanských zbory, spolupráca s veliteľom Kuo C'-iom || Udelenie vysokých ríšskych titulov, oficiálna ochrana a štátna podpora Cirkvi Východu |- | ''Amoghavajra'' || Ezoterický budhizmus (Vádžrajána) || ''Magické rituály zamerané na deštrukciu nepriateľa'', tajná špionážna činnosť v okupovanom meste || Vyhlásenie ezoterického budhizmu za ''oficiálny štátny smer'', masívne štátne dotácie pre kláštory |} ==== Ezoterický budhizmus ako štátna doktrína a špionážna sieť ==== Popri kresťanoch zohral mimoriadne dôležitú rolu v zápase s povstalcami slávny budhistický mních a prekladateľ indického pôvodu ''Amoghavajra''. Ten bol v roku 756 po Kr. zadržaný priamo v obsadenom hlavnom meste Čchang-ane, kým tángsky cisár Süan-cung a korunný princ utiekli do exilu v Sečvane. Amoghavajra využil svoje postavenie a napriek permanentnému dohľadu povstaleckej stráže dokázal prostredníctvom tajných kuriérov a kódovaných správ pravidelne posielať strategicky citlivé vojenské informácie z vnútra okupovanej metropoly korunnému princovi Li Hengovi (budúcemu cisárovi Su-cungovi).<ref>LEHNERT, Martin. Tantric Threads Between India and China. In: HEIRMAN, Ann – BUMBACHER, Stephan Peter (eds.). ''The Spread of Buddhism''. Leiden : Brill, 2007. ISBN 978-90-04-15830-6. s. 262.</ref> Amoghavajra zároveň priamo v Čchang-ane realizoval zložité, rituálne magické ceremónie, ktoré mali podľa budhistického ezoterického učenia (Vádžrajány) privolať na nepriateľské vojská epidémie chorôb, prírodné katastrofy a náhlu smrť. V rámci týchto rituálov vzýval hnevlivé ochranné božstvo Acala Vidjárádža namierené proti An Lu-šanovi.<ref name="Goble2019">GOBLE, Geoffrey C. ''Chinese Esoteric Buddhism: Amoghavajra, the Ruling Elite, and the Emergence of a Tradition''. New York : Columbia University Press, 2019. ISBN 978-0-231-55064-2. s. 10–12.</ref> Tento kombinovaný špionážny a rituálny prínos mal po porážke povstania obrovské dôsledky na náboženskú politiku Číny: * ''Cisárska korunovácia:'' V roku [[759|759 po Kr.]] vďačný cisár Su-cung prijal od Amoghavajru rituálne pomazanie a nechal sa korunovať za ideálneho budhistického vládcu – ''čakravartina''.<ref name="Goble2019" /> * ''Vznik imperiálneho budhizmu:'' Ezoterický budhizmus sa stal oficiálnym, štátom preferovaným ochranným náboženstvom čínskeho impéria. Štát prevzal plné financovanie prekladov posvätných textov a nariadil masovú výstavbu štátnych ezoterických kláštorov po celej ríši. Amoghavajrovi žiaci a učeníci následne pravidelne vykonávali štátne rituály určené priamo na ochranu cisárovho zdravia a prosperity tángskeho štátu.<ref name="Goble2019" /> ==== Multietnické kresťanské rodiny v Luo-jangu ==== Unikátny pohľad na integráciu Sogdijcov do neskorotángskej spoločnosti a ich prepojenie s komunitou [[Nestoriánstvo|nestoriánskych kresťanov]] prinášajú objavy kamenných náhrobných nápisov (epitafov) v [[Luo-jang]]u. Tieto nálezy dokazujú, že ani po represiách spojených s povstaním An Lu-šana kresťanská viera a zmiešané manželstvá z mesta úplne nevymizli. * ''Epitaf Hua Siena a panej An (821 / 827 po Kr.):''Archeológovia objavili spoločný epitaf manželského páru, ktorý tvorila kresťanská Sogdijka známa ako pani An (zomrela v roku 821 po Kr.) a jej nestoriánsky manžel, etnický Číňan Han menom Hua Sien (zomrel v roku 827 po Kr.). Súčasná historická demografia predpokladá, že čínski nestoriánski muži sa často ženili so sogdijskými kresťankami z pragmatických dôvodov – v rámci čínskej väčšinovej populácie bol totiž kritický nedostatok kresťanských žien, čo výrazne obmedzovalo možnosť výberu partnerky v rámci vlastného etnika, ak chceli zachovať náboženskú endogamiu.<ref name="Morrow2019">MORROW, Kenneth T. ''Negotiating Belonging: The Church of the East's Contested Identity in Tang China''. Dallas : The University of Texas at Dallas, 2019. s. 109–135.</ref> * ''Multietnický stĺp z roku 815 po Kr.:'' Ďalší významný nález z Luo-jangu predstavuje epitafný stĺp kresťanskej Sogdijky, opäť s rodovým priezviskom An, ktorú do hrobky pochoval jej syn, vysoký dôstojník tángskej armády, dňa 22. januára 815 po Kr. Jej manžel bol etnický Číňan s priezviskom Che. Nápis na stĺpe výslovne oslavuje túto rodinu ako multietnickú a harmonicky integrovanú do tángskeho štátneho systému.<ref name="Morrow2019" /> Pre miešaných synov týchto nestoriánskych Sogdijok a čínskych mužov sa v Luo-jangu otvárali mimoriadne pestré kariérne cesty. Ich zmiešaný etnický pôvod ani netradičná kresťanská viera nepredstavovali v neskorom tángskom období žiadnu prekážku v sociálnej mobilite. Títo muži sa bežne stávali vplyvnými civilnými úradníkmi či elitnými vojenskými dôstojníkmi, pričom sa na verejnosti otvorene hlásili ku svojej kresťanskej viere a finančne sponzorovali rozvoj nestoriánskych kláštorov (''Ta-čchin'').<ref name="Morrow2019" /> [[Súbor:Northern Zhou Dynasty Tomb of Shijun (roof reconstructed).jpg|náhľad|Kompletne zrekonštruovaný kamenný sarkofág a luxusné reliéfne lôžko z hrobky sogdijského hodnostára Wirkaka (v Číne známeho ako Š'-ťün / Shijun). Pamiatka bola postavená v Si-ane v roku 580 po Kr. za dynastie Severné Čou. Múzeum mesta Si-an.]] ==== Kozmopolitný uzol v Dunhuangu a okruh Guj-i ==== Počas vlády dynastie Tang a následných turbulentných období [[Päť dynastií a desať kráľovstiev|Piatich dynastií]] a ranej dynastie [[Dynastia Song|Song]] existovala mimoriadne početná a hospodársky konsolidovaná komunita Sogdijcov v kosmopolitnom tranzitnom centre [[Tun-chuang|Dunhuang]] (Kan-su). Toto mesto bolo vtedajším svetovým centrom budhistickej vzdelanosti, čo dodnes dokumentujú monumentálne jaskynné chrámy [[Mogao|Mogao (Jaskyne tisícich Budhov)]].<ref>GALAMBOS, Imre. „She“ Association Circulars from Dunhuang. In: RICHTER, Antje (ed.). ''A History of Chinese Letters and Epistolary Culture''. Leiden ; Boston : Brill, 2015. ISBN 9789004282032. s. 870–871.</ref> Hoci Dunhuang a celý strategický Hexi koridor po oslabení Číny povstaním An Lu-šana vojensky obsadila [[Tibetská ríša]], v roku 848 po Kr. sa karta obrátila. Etnický čínsky veliteľ Čang I-čchao (799 – 872 po Kr.) využil ničivú občiansku vojnu v Tibete, povstal proti okupačnej správe a vybojoval nad regiónom kontrolu späť pre tángskeho cisára Süan-cunga. Čang tu založil poloautonómny vojenský okruh Guj-i (Guiyi – „Okruh navrátenej vernosti“).<ref>TAENZER, Gertraud. Changing Relations between Administration, Clergy and Lay People in Eastern Central Asia. In: MEINERT, Carmen (ed.). ''Transfer of Buddhism Across Central Asian Networks (7th to 13th Centuries)''. Leiden ; Boston : Brill, 2016. s. 35–37.</ref> Napriek politickým zmenám si Dunhuang zachoval svoj fascinujúci multilingválny a multietnický charakter. V tamojších archívoch (vrátane slávnej Jaskyne 17) sa popri čínskych a tibetských textoch našlo obrovské množstvo náboženských aj sekulárnych rukopisov písaných v sogdijčine, chotanskej sakčine, ujgurčine a [[Sanskrit|sanskritskom jazyku]].<ref>GALAMBOS, Imre. „She“ Association Circulars from Dunhuang. In: ''A History of Chinese Letters and Epistolary Culture''. s. 871.</ref> ==== Deväť prominentných sogdijských klanov (Šao-wu) ==== V čínskych úradných dokumentoch a tángskych daňových registroch objavených v Dunhuangu (napríklad v rukopise ''Pelliot chinois 3319V'') je systematicky doložená existencia takzvaných ''Deviatich prominentných sogdijských klanov'' (v čínskych prameňoch označovaných ako ''Šao-wu ťiu-sing'' 昭武九姓).<ref name="Hansen20121">HANSEN, Valerie. ''The Silk Road: A New History''. Oxford : Oxford University Press, 2012. ISBN 978-0-19-993921-3. s. 98.</ref> Keďže Sogdijci pri trvalom usádzaní sa v Číne mechanicky transformovali názov svojho rodného stredoázijského mesta na čínske jednoslabičné priezvisko, moderná lingvistika dokáže na základe týchto mien presne identifikovať pôvod konkrétnych rodín:<ref>GALAMBOS, Imre. „She“ Association Circulars from Dunhuang. In: ''A History of Chinese Letters and Epistolary Culture''. s. 871–872.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Deväť sogdijských priezvisk v Číne a ich geografický pôvod |- ! Čínske priezvisko !! Znaky !! Pôvodné stredoázijské mesto štát !! Moderná geografická lokalizácia |- | ''Ší'' || 石 || Čáč (''Čač'') || [[Taškent]] (Uzbekistan) – vôbec najčastejšie sogdijské priezvisko v Číne |- | ''Kang'' || 康 || Marakanda / ''Kanga'' || [[Samarkand]] (Uzbekistan) – historické jadro kultúry |- | ''An'' || 安 || ''An'' / Bucharské územie || [[Buchara]] (Uzbekistan) |- | ''Šǐ'' || 史 || Kéš (''Kesh'') || [[Šachrisabz]] (Uzbekistan) |- | ''Mǐ'' || 米 || Majmurg / ''Mi'' || [[Panjakent]] (Tadžikistan) |- | ''Cáo (Cchao)'' || 曹 || Kabúdan || Oblasť severne od rieky [[Zarafšon]] (Uzbekistan) |- | ''Hé'' || 何 || Kušánija || Stredná časť údolia Zarafšonu |} [[Súbor:Tang Sancai Porcelain with Musicians on a Camel (no background).jpg|náhľad|Slávna čínska trojfarebná terakotová statueta (''san-cchaj'') z obdobia dynastie Tang (r. 723 po Kr., Si-an) zobrazujúca skupinu stredoázijských sogdijských hudobníkov a kupcov sediacich na dvojhrbej baktrickej tave.]] ==== Lingvistické mutácie a laické spolky v Dunhuangu ==== Hlboký kultúrny vplyv sinizovaných a multilingválnych Sogdijcov počas existencie poloautonómneho okruhu Guj-i-ťün (cca 850 – 1000 po Kr.) v Dunhuangu sa jasne odrazil aj na špecifickej transformácii samotného čínskeho písomného prejavu. V tomto období vzniklo veľké množstvo rukopisov, v ktorých boli tradičné ''čínske znaky písané horizontálne zľava doprava'', namiesto klasického čínskeho vertikálneho smeru zhora nadol. Tento unikátny paleografický fenomén priamo kopíroval a zrkadlil smer, akým sa čítalo a písalo domáce sogdijské písmo.<ref>GALAMBOS, Imre. „She“ Association Circulars from Dunhuang. In: RICHTER, Antje (ed.). ''A History of Chinese Letters and Epistolary Culture''. Leiden ; Boston : Brill, 2015. ISBN 9789004282032. s. 870, 873.</ref> Sogdijci v Dunhuangu sa zároveň masívne angažovali v zakladaní a chode špecifických laických náboženských a komunitných asociácií (v čínskych prameňoch označovaných ako spolky ''š'' 社). Ako vyplýva z ich zachovanej korešpondencie a pozvávacích listov, členovia týchto spolkov pravidelne usporadúvali koordinované stretnutia, ktoré sa konali v krčmách a ''tavernách vlastnených sogdijskými rodinami''.<ref>GALAMBOS, Imre. „She“ Association Circulars from Dunhuang. In: ''A History of Chinese Letters and Epistolary Culture''. s. 872–873.</ref> Zároveň v Turpane (Gaochang), ktorý bol pevnou súčasťou tángskeho impéria, vykazovali Sogdijci mimoriadne široké spektrum ekonomických aktivít. Popri diaľkovom obchode sa venovali intenzívnemu závlahovému poľnohospodárstvu, slúžili v pravidelnej čínskej armáde a pôsobili ako profesionálni umeleckí maliari, spracovatelia kože či predajcovia kováčskych výrobkov a železného náradia.<ref name="Hansen20121" /> Hoci prvé migračné vlny Sogdijcov do Turpanu začali prúdiť už v priebehu 4. storočia po Kr., dynamika ich príchodu sa rapídne zrýchlila po roku 651 po Kr. v dôsledku arabsko-moslimského podmanenia Perzie a následného definitívneho ''pádu Sásánovskej ríše'', čo bolo zavŕšené priamym islamským dobytím samotného Samarkandu v roku 712 po Kr.<ref name="Hansen20121" /> == Jazyk, kultúra a civilizačný vklad == Historiografia považuje [[6. storočie|6. storočie po Kr.]] za absolútny vrchol rozkvetu autonómnej sogdijskej kultúry, čo sa prejavilo najmä vo vyspelej, remeselne dokonalej umeleckej tradícii. V tejto epoche boli Sogdijci nezpochybniteľnými lídrami stredoázijskej kultúrnej difúzie, pričom popri luxusnom tovare mechanicky zabezpečovali aj transfer náboženských ideí, umeleckých štýlov a nových technológií medzi Východom a Západom.<ref>BOULNOIS, Luce. ''Silk Road: Monks, Warriors & Merchants''. Hong Kong : Odyssey Books, 2005. ISBN 962-217-721-2. s. 239–241.</ref> Aj počas vrcholného stredoveku si úrodné a husto osídlené údolie rieky Zarafšon v okolí Samarkandu udržalo svoj starobylý názov Sogdiana. Stredovekí arabskí geografi a cestovatelia (napr. al-Istarshí alebo Ibn Haukal) toto územie vo svojich arabsky písaných geografických traktátoch jednohlasne zaraďovali medzi ''štyri najkrajšie, najúrodnejšie a najprosperujúcejšie regióny na celom svete''.<ref name="Britannica1911">Sogdiana. In: ''Encyclopædia Britannica''. 11. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 1911. [online].</ref> ==== Toponymické stopy na severe ==== Tam, kde sa Sogdijci usadzovali v dostatočne veľkom počte, zanechal ich jazyk hlbokú stopu v lokálnej geografickej nomenklatúre. Fascinujúcim príkladom je osud púštneho mestského štátu [[Lou-lan]] (Loulan) v Tarimskej panve. {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Premeny názvu mesta Loulan v historickom kontexte |- ! Historická epocha !! Zapísaný tvar názvu !! Predpokladaný jazykový pôvod !! Etymologický význam |- | ''Obdobie dynastie Han'' || ''Kroraina'' / ''Krorayina'' || Snáď skreslený grécky vplyv cez Indo-grécke kráľovstvo || Pôvodné autochtónne meno územia |- | ''Éra dynastie Tang (r. 664)'' || ''Nafupo'' (納縛溥) || Transkripcia ''sogdijského'' slova ''Navapa'' || V preklade znamená ''„Nová voda“''<ref>CHRISTOPOULOS, Lucas. Hellenes and Romans in Ancient China (240 BC – 1398 AD). In: MAIR, Victor H. (ed.). ''Sino-Platonic Papers, No. 230''. Philadelphia : University of Pennsylvania, 2012. s. 20–21.</ref> |} Keď v roku 664 po Kr. prechádzal týmito miestami na svojej spiatočnej ceste z Indie slávny čínsky budhistický pútnik [[Süan-cang]], zapísal toto mesto do svojho cestopisu fonetickým tvarom ''Nafupo'' (納縛溥). Moderná paleolingvistika dokázala, že ide o priamu čínsku transkripciu domáceho sogdijského zloženého slova ''Navapa'', čo v doslovnom preklade znamená „Nová voda“. Tento fakt jasne demonštruje, že staršie helenistické a tocharské názvy sídelných centier boli v ranom stredoveku kompletne prekryté a nahradené sogdijskou lingvistickou vrstvou.<ref>CHRISTOPOULOS, Lucas. Hellenes and Romans in Ancient China. In: ''Sino-Platonic Papers, No. 230''. s. 20–21.</ref> === Monumentálne výtvarné umenie === Najvýznamnejšie svedectvo o vyspelosti a originálnom charaktere sogdijskej kultúry predstavujú svetoznáme nástenné maľby z Afrasijabu (Samarkand, Uzbekistan) datované do 6. a 7. storočia po Kr. Tieto monumentálne fresky boli objavené priamo v ruinách palácových komplexov a luxusných rezidencií miestnej aristokracie. Ich ikonografia detailne dokumentuje scény z každodenného života, hrdinské eposy a významné politické udalosti, akými boli pompézne rituálne recepcie a príchody zahraničných diplomatických posolstiev. Súčasná archeológia však stále nedokáže s istotou určiť, či niektoré z týchto budov slúžili ako priamy oficiálny palác samarkandských kráľov, alebo išlo o privátne vily vplyvných kupeckých rodín.<ref>BELENITSKII, Aleksandr M. – MARSHAK, Boris I. Part One: the Paintings of Sogdiana. In: AZARPAY, Guitty. ''Sogdian Painting: the Pictorial Epic in Oriental Art''. Berkeley : University of California Press, 1981. ISBN 0-520-03765-0. s. 47.</ref> Vôbec najstaršie zachované monumentálne nástenné maľby v regióne však spadajú už do 5. storočia po Kr. a nachádzajú sa v archeologickej lokalite [[Panjakent]] (Tadžikistan).<ref>BELENITSKII, Aleksandr M. – MARSHAK, Boris I. Part One: the Paintings of Sogdiana. In: ''Sogdian Painting''. s. 13.</ref> Popri hlbokom vhľade do sociálnej hierarchie a politických spojenectiev slúži sogdijské umenie ako neoceniteľný kľúč k pochopeniu náboženského synkretizmu v ich sídelných oblastiach. Budhistickí Sogdijci totiž do svojej interpretácie viery zakomponovali viaceré tradičné ''staroíránske mytologické božstvá''. Príkladom tohto duchovného synkretizmu sú nálezy pozlátených bronzových plakiet v budhistickom chráme v lokalite [[Sedmoriečie|Zhetysu]]. Tieto artefakty zobrazujú prepojenie mužského a ženského božstva, ktoré s vystretými rukami spoločne držia ''miniatúrnu figúrku ťavy'' – ide o špecifický nebudhistický symbol hojnosti a sily, ktorý sa paralelne objavuje aj na maľbách v Samarkande a Panjakente.<ref>BELENITSKII, Aleksandr M. – MARSHAK, Boris I. Part One: the Paintings of Sogdiana. In: ''Sogdian Painting''. s. 34–35.</ref> === Jazykový systém a vývoj písma === [[Súbor:Rubbing of Epitaph of the Sa-pao Wirkak (Part 1).jpg|náhľad|Papierový otlačok (rubbing) z kamenného epitafu napísaného v stredovekej sogdijčine, ktorý nechali vyhotoviť synovia vplyvného kupca a úradníka Wirkaka, r. 580 po Kr. (Čína).]] Sogdijčina patrí do ''východoíránskej podskupiny'' iránskych jazykov. Bola v úzkom genetickom a typologickom príbuzenstve s baktričinou, chórezmčinou a chotanskou sakčinou, ktoré v staroveku tvorili dominantné jazykové prostredie Strednej Ázie.<ref name="Tafazzoli2003">TAFAZZOLI, Ahmad. Iranian Languages. In: BOSWORTH, C. Edmund – ASIMOV, Muhammad S. (eds.). ''History of Civilizations of Central Asia, Volume IV: The Age of Achievement, A.D. 750 to the End of the Fifteenth Century''. Delhi : Motilal Banarsidass Publishers, 2003. s. 323.</ref> Významným centrom, kde stredoveká sogdijčina prekvitala ako hlavný komunikačný kód, bola aj izolovaná oázová ríša [[Turpan]] vo východnej časti Tarimskej panvy.<ref name="Tafazzoli2003" /> Dôležitá ranostredoveká Bugutská stéla objavená v Mongolsku a datovaná približne do roku 581 po Kr. dokazuje, že sogdijčina bola prijatá ako ''prvý oficiálny úradný a diplomatický jazyk'' Prvého tureckého kaganátu založeného modrými Turkami ([[Gök-Turci|Göktürkmi]]).<ref>DRESDEN, Mark J. Introductory Note. In: AZARPAY, Guitty. ''Sogdian Painting: the Pictorial Epic in Oriental Art''. Berkeley : University of California Press, 1981. ISBN 0-520-03765-0. s. 9.</ref> V závislosti od náboženskej a sociálnej príslušnosti autora sa sogdijský jazyk zaznamenával pomocou troch hlavných abecedných systémov, ktoré mali spoločný pôvod v starom ''aramejskom písme'':<ref name="Tafazzoli2003b">TAFAZZOLI, Ahmad. Iranian Languages. In: ''History of Civilizations of Central Asia, Volume IV''. s. 325–326.</ref> * ''Sogdijská abeceda:'' Autochtónne kurzívne písmo odvodené z administratívnej achajmenovskej a partskej aramejčiny.<ref>BAUMER, Christoph. ''The History of Central Asia: the Age of the Steppe Warriors''. London ; New York : I.B. Tauris, 2012. ISBN 978-1-78076-060-5. s. 202–203.</ref> Písmo sa stalo kľúčovým základom pre rozvoj ''staroujgurskej abecedy'' v 8. storočí po Kr., z ktorej v 13. storočí na príkaz Čingischána vzniklo ''tradičné mongolské písmo''. V roku 1599 po Kr. džurčenský chán Nurhaci toto mongolské písmo modifikoval a vytvoril z neho ''mandžuské písmo'' používané dynastiou Čching. * ''Manichejská abeceda:'' Používaná výhradne príslušníkmi manichejskej cirkvi. * ''Sýrska abeceda:'' Implementovaná kresťanskými (nestoriánskymi) komunitami. Oba náboženské prúdy však v profánnom a komerčnom prostredí bežne prechádzali k štandardnému sogdijskému písmu. {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Kontinuita a civilizačný vplyv sogdijského písma |- ! Písmo-základ !! Odvodené písmo (8. stor.) !! Odvodené písmo (13. stor.) !! Odvodené písmo (16. stor.) |- | ''Aramejsko-sogdijská abeceda'' || Staroujgurské písmo || Tradičné mongolské písmo || Mandžuské písmo (dynastia Čching) |} ==== Jazyková kontinuita: Jagnóbci ==== Hoci drvivá väčšina starovekej a stredovekej sogdijskej populácie prešla od 9. storočia procesom hlbokej lingvistickej asimilácie, kedy prijala západoiránsku novoperzštinu Samanovcov (čím sa stali priamymi predkami moderných ''Tadžikov''), na jednom mieste sa podarilo pôvodnú reč zachovať. V nedostupnej, vysokohorskej oblasti [[Sugd]] v Tadžikistane dodnes žije malá etnická komunita ''Jagnóbcov'', ktorej rodným jazykom je [[jagnóbčina]]. Moderná lingvistika preukázala, že jagnóbčina je priamym, lineárnym potomkom stredovekého sogdijského dialektu, ktorým sa pôvodne hovorilo v historickom regióne Osrušana v západnej časti Ferganského údolia.<ref>BERGNE, Paul. ''The Birth of Tajikistan: National Identity and the Origins of the Republic''. London : I.B.Tauris, 2007. ISBN 978-1-84511-283-7. s. 6.</ref> V modernom tadžickom jazyku (hoci ide o západoiránsky jazyk) sa dodnes nachádza obrovské množstvo sogdijských substrátových slov a gramatických väzieb, ktoré sú dedičstvom samanovskej éry.<ref>DRESDEN, Mark J. Introductory Note. In: ''Sogdian Painting''. s. 2, 5.</ref> === Odevná kultúra a estetický ideál === [[Súbor:Sogdian New Year Festival, Northern Qi.jpg|náhľad|Sogdijské rituálne oslavy Nového roka, vyobrazené na slávnom anyangskom funerálnom lôžku v Číne z obdobia dynastie Severné Čchi (550 – 577 po Kr.). [[Národné múzeum ázijských umení - Guimet|Múzeum Guimet]] v Paríži.]] Ranostredovekú odevnú kultúru a módu Sogdijcov (5. až 8. storočie po Kr.) možno na základe archeologických a ikonografických nálezov rozdeliť do dvoch hlavných vývojových etáp: # ''Heftalitské obdobie (5. – 6. storočie po Kr.):'' Charakteristické pretrvávaním starších stredoázijských foriem podčiarknutých politickou nadvládou Bielych Húnov. # ''Turkické obdobie (7. – začiatok 8. storočia po Kr.):'' Tento odevný štýl sa nepresadil okamžite po príchode Modrých Turkov, ale až s polstoročným oneskorením, približne po roku 620 po Kr. Zásadným katalyzátorom boli administratívne reformy západotureckého kagana Tona-žabgu (Tong Yabghu Qaghan), v rámci ktorých bola sogdijská aristokracia integrovaná do byrokratického aparátu kaganátu a prijala s tým spojené turkické odevné statusové insígnie.<ref name="Yatsenko2003">YATSENKO, Sergey A. The Late Sogdian Costume (the 5th – 8th centuries). In: ''Transnormal: Webfestschrift Marshak''. 2003, roč. 1, č. 1, s. 12–15. [online].</ref> ==== Silueta a odevný strih ==== Pre sogdijskú módu oboch pohlaví bol príznačný úzky, priliehavý strih oblečenia, ktorý pevne obopínal kontúry tela. Vtedajší estetický ideál vysoko oceňoval štíhlu postavu s nápadne úzkym pásom a štíhlymi zápästiami. Silueta dospelých mužov a mladých dievčat kládla dôraz na vizuálne široké ramená, ktoré sa smerom k pásu ostro zužovali; naopak, u vznešených aristokratických dáme bola silueta oveľa komplexnejšia, dotváraná vrstvením plášťov a šatiek loosely prehodených cez ramená. Medzi základné strihové charakteristiky patrili: * ''Kaftany a vrchné odevy:'' Dominovali vpredu rozopínateľné plášte pred nerozopínateľnými košeľami. Mužské kaftany z turkického obdobia disponovali dvoma širokými chlopňami (lápelmi) v tureckom štýle, zatiaľ čo mladíci nosili často kaftany s iba jedným, zvyčajne pravým lapelom. Dĺžka odevu sa pohybovala najčastejšie na úroveň kolien. * ''Ženské odevy:'' Urodzené ženy nosili dlhé šaty až po chodidlá, doplnené o krátke vrchné košele. Pre tanečnice a hudobníčky boli typické krátke priliehavé šaty nad kolená, ktoré sa povinne nosili v kompletnom sete so spodnými nohavicami. * ''Nohavice:'' Mužské aj ženské nohavice mali špecifickú dvojfarebnú konštrukciu, kedy vrchná skrytá časť a samotné viditeľné nohavice boli ušité z odlišných, farebne kontrastných a materiálovo rôznorodých tkanín. U ženských nohavíc bol predný spodný šev nedošitý, čím vytváral malý trojuholníkový výrez. ==== Účesy, pokrývky hlavy a opasky ==== U mužov dominovali krátke strihy vlasov bez stredového rázsochu, pričom si tváre holili dohladka. Fúzy boli úzke a krátke, brady sa objavovali zriedka. Pod silným turkickým politickým vplyvom si však muži v 7. storočí začali zapletať vlasy do tenkých dlhých vrkočov (v počte od 2 do 6). Výrazným odevným prvkom mladých mužov bol vysoký kužeľovitý plstený klobúk (vzdialene pripomínajúci frygickú čiapku), ktorý mal na čelnej strane špecifický výrez na čelenke. Ženy nosili pôvodne dva vrkoče, v neskoršom období prevládli štyri vrkoče rôznej dĺžky prepletané perlami, ktoré dopĺňal rituálny uzol vlasov (drdol) chránený čiernou hodvábnou šatkou so zlatými kvetmi. Najdôležitejším spoločenským a hodnostným accessories bol opasok: * ''Textilné šerpy:'' V ranej a rituálnej sfére sa nosili látkové pásy viazané na bruchu do takzvaného Heraklovho (priameho morského) uzla. * ''Kovom kované opasky:'' Vyhotovené z prémiovej kože, osadené radom identických obdĺžnikových plieškov s vyvýšeným okrajom. Urodzení veľmoži (dihkani) nosili masívne celozlaté článkované opasky posadené drahokamami (lapisom lazuli a veľkými perlami). Pod tureckým vplyvom sa na opaskoch objavili prídavné krátke visiace remienky na zavesenie nožov, tovaru a sáčkov. ==== Koloristika a textilný dizajn ==== Sogdijci inklinovali k pestrej, spravidla trojfarebnej koloristike. Vrchné kaftany najčastejšie kombinovali sýtu červenú (šarlátovú) farbu s bielym lemovaním, prípadne čiernu so žltým lemovaním. Nohavice sa držali v tónoch svetložltej, oranžovej alebo čistej bielej s jemným čiernym ornamentálnym vzorom. Podšívky kaftanov boli zvyčajne jasne žlté alebo kontrastne červené. Kňazi pri obradoch pri oltári povinne nosili monolitný odev snehobielej farby, doplnený o ústnu náboženskú pásku (''padam''). Z hľadiska textilného dizajnu boli lokálne tkaniny a brokát zdobené zložitými geometrickými sieťami (mriežkami), v ktorých strede sa nachádzali kvetinové rozety. Elita hromadne importovala luxusný sásánovský perzský hodváb s typickými perlovými medailónmi, do ktorých vnútra však domáci sogdijskí majstri namiesto perzských motívov vkladali vlastné ikonografické prvky, najmä vodné vtáctvo (divé kačice) a stredoázijské levy. V priebehu nasledujúcich storočí po arabskom podmanení Transoxianie prešla táto unikátna pluralitná móda hlbokým procesom islamizácie a unifikácie. Pôvodné priliehavé strihy, odhalené hlavy a zložité vrkoče takmer úplne vymizli. Boli nahradené voľnými, splývavými islamskými odevmi, širokými kaftanmi a masívnymi arabskými turbanmi, ktoré definitívne zotreli pôvodnú antickú stredoázijskú odevnú identitu.<ref name="Yatsenko2003" /> === Náboženské systémy a duchovný synkretizmus === Naše poznatky o bohatom duchovnom živote a panteóne starovekej Sogdiany čerpajú predovšetkým z objavených umeleckých diel, monumentálnej architektúry, funerálnych pamiatok a zachovaných náboženských textov.<ref name="UNESCO2006">ALRAM, Michael – LERNER, Judith A. (eds.). ''History of Civilizations of Central Asia: Volume III''. Paris : UNESCO Publishing, 2006. ISBN 978-9231032110. s. 249.</ref> Sogdiana bola typickým pluralitným prostredím, v ktorom popri sebe koexistovalo viacero svetových náboženstiev. [[Súbor:Dinastia tang, shanxi, straniero dal volto velato, 600-750 ca.JPG|náhľad||Čínska hlinená figurína z obdobia dynastie Tang (7. – 8. storočie po Kr., Si-an) zobrazujúca stredoázijského muža v špecifickej čiapke a s tvárovým závojom (''padam''). S vysokou pravdepodobnosťou ide o ''zoroastrijského kňaza'' (móbada) vykonávajúceho rituál v chráme ohňa. Závoj slúžil na to, aby dych alebo sliny kňaza rituálne neznečistili posvätný plameň. Múzeum orientálneho umenia, Turín.]] [[Súbor:Gable of the stone gate of the Tomb of An Jia with reproduction.jpg|náhľad|Zoroastrijský rituál uctievania posvätného ohňa pri oltári, reliéf na štíte kamennej brány v luxusnej hrobke sogdijského obchodníka An Ťia v Číne, 6. storočie po Kr.<ref>JIN, Xu. The Funerary Couch of An Jia and the Art of Sogdian Immigrants in Sixth-century China. In: ''The Burlington Magazine''. 2019, roč. 161, č. 1, s. 824.</ref>]] ==== Dominancia zoroastrizmu ==== Nespochybniteľným jadrom a dominantným náboženským systémom domácej Sogdiany bol však [[zoroastrizmus]]. Hmatateľné materiálne dôkazy v podobe monumentálnych nástenných malieb objavených v Samarkande, Panjakente a Er-Kurgane zachytávajú zástupy veriacich a kňazov prinášajúcich obety pred zapálenými kmeňovými ohňovými oltármi. Ďalším kľúčovým dôkazom sú masové nálezy keramických aj kamenných ''osvárií'' (schránok na kosti zosnulých), ktoré striktne korešpondujú so zoroastrijským pohrebným rituálom.<ref name="Hansen20121" /> Aj v odľahlých čínskych kolóniách, napríklad v Turpane, kde sogdijské pohreby čiastočne preberali vonkajšie formálne znaky čínskej kultúry (štruktúru hrobiek), si prisťahovalci úzkostlivo strážili základné zoroastriánske tabu: telá mŕtvych nesmeli byť zakopané priamo do zeme, ale boli najprv vystavené dravcom a mrchožrútom na vyvýšených miestach (analógia k vežiam mlčania), a až následne boli očistené skelety rituálne uložené do osvárií.<ref name="Hansen20121" /> Súčasťou liturgie boli aj pravidelné zvieracie obety zasvätené najvyššiemu stvoriteľovi menom [[Ahura Mazdá]] a celému panteónu nižších božstiev (''jazatov''). Starovekí a stredovekí autori píšuci v arabčine (vrátane encyklopedistu [[Al-Biruni|al-Birúního]]) preto Sogdijcov jednoznačne definovali a vnímali ako zoroastriánov.<ref name="UNESCO2006b">ALRAM, Michael – LERNER, Judith A. (eds.). ''History of Civilizations of Central Asia: Volume III''. s. 255.</ref> Tento stav pretrval až do ranného stredoveku, kedy po arabskej invázii začalo obyvateľstvo pod vplyvom ekonomických a politických tlakov postupne konvertovať na [[islam]]. ==== Miestny panteón: Bohyňa Nana a Oxus ==== Sogdijský zoroastrizmus mal vysoko špecifický regionálny charakter a vykazoval silné synkretické prvky. Vôbec najpopulárnejším a najviac uctievaným božstvom v celom regióne nebol Ahura Mazdá, ale starobylá bohyňa [[Nana (bohyňa)|Nana]]. Toto božstvo malo pôvod v mezopotámskej astrálnej bohyni Nanaji. V sogdijskom ikonografickom kánone bola Nana štandardne zobrazovaná ako majestátna štvroruká bohyňa sediaca na chrbte kráčajúceho leva, pričom vo svojich horných rukách pevne držala symboly slnka a mesiaca.<ref name="Shenkar2014">SHENKAR, Michael. ''Intangible Spirits and Graven Images: The Iconography of Deities in the Pre-Islamic Iranian World''. Leiden : Brill, 2014. ISBN 978-0-04-28149-3. s. 112–115.</ref> Nana fungovala ako zvrchovaná patrónka miest a ochranná astrálna bohyňa, pričom jej hlavným posvätným centrom bol práve hraničný Panjakent. Druhým najrozšírenejším lokálnym božstvom bol riečny boh ''Oxus'', ktorý stelesňoval životodarnú silu rieky Amu Darja a bol masívne uctievaný po celej Sogdiane a susednej Baktrii.<ref name="Shenkar2014" /> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Typológia a rozloženie náboženských textov a motívov u Sogdijcov |- ! Geografický kontext !! Prevládajúce prúdy a nálezy !! Hlavné ikonografické a textové znaky !! Literárna báza |- | ''Domovská Sogdiana'' || Ortodoxný a regionálny ''Zoroastrizmus'' || Osváriá, chrámy ohňa, kult bohyne Nany na levovi, obety pred oltármi || Fragmentárne rituálne texty, nápisy na misách |- | ''Diaspóra v Číne (6. – 8. stor.)'' || ''Budhizmus, Manicheizmus, Nestoriánstvo'' || Horizontálne písané zmluvy, preklady čínskych budhistických sútier || Masívne nálezy náboženských rukopisov v Dunhuangu a Turpane<ref name="Grenet2007">GRENET, Frantz. Religious Diversity among Sogdian Merchants in Sixth-Century China: Zoroastrianism, Buddhism, Manichaeism, and Hinduism. In: ''Comparative Studies of South Asia, Africa and the Middle East''. 2007, roč. 27, č. 2, s. 463–478.</ref> |} ==== Náboženská diverzita v diaspóre ==== Existoval priepastný rozdiel v náboženskom zložení medzi domácim obyvateľstvom v materských regiónoch a komunitami emigrantov žijúcich hlboko vo vnútrozemí Číny. Obrovské množstvo sogdijských náboženských textov objavených na čínskom území (datovaných od severných dynastií až po éru Tang) vykazuje takmer výhradne ''budhistický'' (prekladaný primárne z čínskych predlôh), ''manichejský'' a ''nestoriánsky kresťanský'' charakter, zatiaľ čo autentických zoroastrijských textov sa v Číne našlo len zanedbateľné minimum.<ref name="Grenet2007" /> Napriek tomu však luxusné hrobky bohatých sogdijských úradníkov ''sabao'' budované v Číne v poslednej tretine 6. storočia stále vizuálne dominujú čistými zoroastrijskými motívmi alebo vykazujú špecifický zoroastrijsko-manichejský synkretizmus. To dokazuje, že zatiaľ čo bežná kupecká diaspóra v Číne z pragmatických dôvodov rýchlo prijímala univerzálne textové náboženstvá (budhizmus či kresťanstvo) pre lepšiu integráciu, koloniálne elity a domáca Sogdiana si úzkostlivo zachovávali konzervatívnu, tradičnú iránsko-zoroastriánsku identitu.<ref name="Grenet2007" /> ==== Budhistické textové dedičstvo a pútnictvo ==== Sogdijci stelesňovali náboženskú pluralitu, ktorá bola typická pre vtedajšie ázijské tranzitné trasy. Hoci najväčší dochovaný korpus textov v sogdijskom jazyku tvoria práve budhistické spisy a mnohí Sogdijci patrili k hlavným prekladateľom indických budhistických sútier do čínštiny, [[budhizmus]] ako taký v samotnej domovskej Sogdiane nikdy nezustal natrvalo zapustený a hlbšie korene tam nezapustil.<ref>BELENITSKII, Aleksandr M. – MARSHAK, Boris I. Part One: the Paintings of Sogdiana. In: AZARPAY, Guitty. ''Sogdian Painting: the Pictorial Epic in Oriental Art''. Berkeley : University of California Press, 1981. ISBN 0-520-03765-0. s. 35.</ref> Pravdepodobný neskorší návrat časti Sogdijcov od budhizmu späť k tradičnému zoroastrizmu časovo priamo koincidoval s obdobím, kedy bol zoroastrizmus prijatý ako exkluzívna štátna doktrína v susednej Sásánovskej ríši v Perzii, čo spätne ovplyvnilo kultúrne dianie v materských regiónoch.<ref>LIU, Xinru. The Silk Road: Overland Trade and Cultural Interactions in Eurasia. In: ADAS, Michael (ed.). ''Agricultural and Pastoral Societies in Ancient and Classical History''. Philadelphia : Temple University Press, 2001. ISBN 978-1-56639-832-9. s. 168.</ref> Unikátne materiálne svedectvá o duchovnom živote budhistických Sogdijcov sa však zachovali mimo ich domoviny. Už od 4. storočia po Kr. zanechávali sogdijskí budhistickí pútnici explicitné stopy o svojich náročných cestách pozdĺž strmých útesov a skalných stien v údolí rieky [[Indus (rieka)|Indus]] a v horskom údolí Hunza (v dnešnom severnom Pakistane). Do tvrdých skál tu vysekávali jemné petroglyfy s vyobrazeniami Budhu a posvätných stúp, pod ktoré povinne pripisovali svoje celé rodné mená v sogdijskom písme, pevne veriac, že im Budha za odmenu udelí magickú ochranu na nebezpečných horských prechodoch.<ref>LIU, Xinru. ''The Silk Road in World History''. Oxford ; New York : Oxford University Press, 2010. ISBN 978-0-19-517174-7. s. 67–68.</ref> [[Súbor:BezeklikSogdianMerchants.jpg|náhľad|Sogdijskí donátori odianí do luxusných hodvábnych odevov prinášajúci dary Budhovi, detailná freska z tzv. praṇidhistickej scény 6 v chráme 9 v jaskyniach Bezeklik, 8. – 9. storočie po Kr.]] ==== Misia manicheizmu u Ujgurov ==== Sogdijci zohrali svetodejinnú rolu ako kľúčoví prenášači a misionári [[manicheizmus|manicheizmu]] – duchovného učenia proroka Máního. Toto náboženstvo úspešne rozšírili medzi nomádskych Ujgurov. Kľúčové písomné doklady o tejto aktivite pochádzajú zo severných oblastí, kde napríklad kresťanský kláštorný komplex v Bulajiqi (severne od Turpanu) uchoval vzácne kresťanské texty v sogdijčine, zatiaľ čo blízke ujgurské centrum [[Gaochang|Choco (Qocho)]] vydalo masívne nálezy manichejskej spisby v tomto jazyku.<ref>ROSE, J. The Sogdians: Prime Movers between Boundaries. In: ''Comparative Studies of South Asia, Africa and the Middle East''. 2010, roč. 30, č. 3, s. 416–417.</ref> Geopolitický vzostup [[Ujgurský kaganát|Ujgurského kaganátu]] (744 – 840 po Kr.) úzko súvisel s tángskou Čínou. Keď ujgurská jazda pomohla čínskemu cisárovi vojensky zdecimovať nebezpečné povstanie An Lu-šana a jeho turkického nasledovníka Š' S'-minga, kaganát si vynútil s tángskym dvorom asymetrický výmenný obchod: Čína musela Ujgurom každoročne odovzdať jeden milión balíkov luxusného čínskeho hodvábu výmenou za sto tisíc stepných koní.<ref name="Liu2001">LIU, Xinru. The Silk Road: Overland Trade and Cultural Interactions in Eurasia. In: ''Agricultural and Pastoral Societies in Ancient and Classical History''. s. 169.</ref> Ujgurská elita nemala vlastné distribučné kanály na západe, a preto sa plne spoľahla na osvedčených sogdijských obchodníkov, ktorí tento masívny objem čínskeho hodvábu pretransformovali na likvidný kapitál na západných trhoch. Táto hlboká symbióza viedla k tomu, že Ujguri masovo konvertovali na manicheizmus, ktorý prijali priamo od svojich sogdijských partnerov.<ref name="Liu2001" /> Napriek tomuto obrovskému historickému dopadu však reálne archeologické nálezy manichejských liturgických a kanonických textov sogdijského pôvodu zostávajú v porovnaní s ich masívnym budhistickým korpusom relatívne fragmentárne a rozptýlené.<ref>DRESDEN, Mark J. Sogdian Language and Literature. In: YARSHATER, Ehsan (ed.). ''The Cambridge History of Iran, Vol III: The Seleucid, Parthian, and Sasanian Periods''. Cambridge : Cambridge University Press, 2003. ISBN 0-521-24699-7. s. 1224.</ref> Popri manicheizme časť Ujgurov praktizovala aj rozvinutý budhizmus. Svedectvom tohto náboženského prepojenia sú monumentálne nástenné maľby v budhistickom jaskynnom komplexe Bezeklik (v čínskom Sin-ťiangu). Na freskách v chráme 9 sú zachytení vznešení stredoázijskí donátori odianí do luxusných vzorovaných hodvábnych rób, ktorí kľačia pred Budhom a odovzdávajú mu rituálne milodary, čo jasne demonštruje vysokú úroveň textilnej a kultúrnej výmeny medzi iránskym a ujgurským svetom na Hodvábnej ceste.<ref>GASPARINI, Mariachiara. A Mathematic Expression of Art: Sino-Iranian and Uighur Textile Interactions and the Turfan Textile Collection in Berlin. In: WAGNER, Rudolf G. – JUNEJA, Monica (eds.). ''Transcultural Studies''. Heidelberg : Ruprecht-Karls Universität Heidelberg, 2014, roč. 5, č. 1, s. 134–163.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Difúzia textových náboženstiev prostredníctvom sogdijského jazyka v diaspóre |- ! Náboženský systém !! Kľúčové lokality nálezov !! Charakteristika textového korpusu !! Civilizačný a politický dopad |- | ''Budhizmus'' || Dunhuang, údolie Indusu, Turpan || Najrozsiahlejší dochovaný korpus textov, preklady indických sútier do čínštiny || Zanechanie tisícov skalných petroglyfov s ochrannými nápismi a stúpami v Pakistane |- | ''Manicheizmus'' || Gaochang (Qocho), Choco región || Fragmentárne, rozptýlené liturgické a kanonické spisy || Prijatie manicheizmu ako ''oficiálneho štátneho náboženstva'' Ujgurského kaganátu |- | ''Nestoriánske Kresťanstvo'' || Kláštor Bulayiq (severne od Turpanu) || Kresťanské texty, biblické preklady a fragmenty traktátov || Christianizácia vybraných stredoázijských a turkických kmeňov (Karlukov a nomádov Sedmoriečia) |} [[Súbor:Shiva with Trisula Panjikent 7th–8th century CE Hermitage Museum.jpg|náhľad|Nástenná maľba z Panjakentu (7. – 8. storočie po Kr.) zobrazujúca indické božstvo Šivu (s trojzubcom - trisulou), ktorému vzdávajú úctu kľačiaci sogdijskí veriaci. [[Ermitáž]], Petrohrad.]] ==== Reflexia hinduizmu a indických božstiev ==== Popri dominancii zoroastrizmu a expanzii textových náboženských prúdov (budhizmus, manicheizmus, nestoriánstvo) vykazovala stredoázijská religiozita v Sogdiane aj prekvapivé väzby na indické puránske a hinduistické kulty. Historické analýzy a ikonografické nálezy dokazujú, che v Sogdiane bolo známe a do určitej miery uctievané spektrum minimálne piatich kľúčových hinduistických božstiev: [[Brahma]], [[Indra]], [[Šiva]] (v textoch ako ''Mahádéva''), [[Narájana]] a [[Vaišravana]].<ref name="Kumar2007">KUMAR, Braja Bihārī. India and Central Asia: Links and Interactions. In: ROY, J. N. – KUMAR, Braja Bihārī (eds.). ''India and Central Asia: Classical to Contemporary Periods''. New Delhi : Published for Astha Bharati by Concept Publishing Company, 2007. ISBN 81-8069-457-7. s. 8.</ref> Z hľadiska náboženského synkretizmu je fascinujúce, že tieto indické božstvá neboli prijaté s pôvodnou terminológiou, ale boli kompletne preložené a stotožnené s tradičnými staroíránskymi božstvami prostredníctvom ich sogdijských mien:<ref name="Kumar2007" /> * ''Brahma'' bol uctievaný pod sogdijským menom ''Zravan'' (stotožnený s iránskym bohom času Zurvánom). * ''Indra'' prijal sogdijské meno ''Adbad'' alebo ''Abdab''. * ''Šiva'' (Mahádéva) bol transformovaný do podoby domáceho božstva menom ''Vešparkar'' (vychádzajúceho z avestského boha vetra a atmosféry Vajua). Unikátnym materiálnym dôkazom tejto indicko-iránskej syntézy sú zachované nástenné maľby z 8. storočia po Kr. objavené priamo v Panjakente. Na týchto freskách sú vyobrazené prenosné ohňové oltáre, ktoré sú rituálne prepojené a asociované priamo s týmito hybridnými synkretickými božstvami – Šivom-Vešparkarom (zobrazovaným s trojzubcom - ''trisulou''), Brahmom-Zravanom a Indrom-Adbadom. To jasne dokazuje, že Sogdijci dokázali prvky indickej kozmológie hladko integrovať do rituálnych štruktúr svojho vlastného zoroastrijského kultu ohňa.<ref name="Kumar2007" /> ==== Menoslov prominentných kresťanských Sogdijcov v Číne ==== Vďaka objavom kamenných epitafov, náhrobných nápisov a administratívnych registrov priamo v Číne disponuje moderná historiografia uceleným prehľadom o konkrétnych osobách a cirkevných hodnostároch, ktorí patrili k sogdijskej nestoriánskej diaspóre. Tieto mená výborne dokumentujú multikultúrny charakter a pôvod týchto rodín z jednotlivých stredoázijských mestských štátov (Sao-wu priezviská): * ''An Iena (An Jena):'' Významný kresťanský kupec a hodnostár pôvodom z krajiny ''An'' ([[Buchara]]). Zomrel v rokoch 707 – 710 po Kr. (v čínskej ére Ťing-lung) v meste Kvej-lin (Guilin) v južnej Číne. Nález jeho hrobky v tejto odľahlej južnej oblasti potvrdzuje existenciu kresťanských Sogdijcov zapojených aj do južných námorných obchodných sietí.<ref name="Nicolini2013">NICOLINI-ZANI, Matteo. From the Oxus River to the Chinese Shores: Studies on East Syriac Christianity in China and Central Asia. In: TANG, Li – WINKLER, Dietmar W. (eds.). ''From the Oxus River to the Chinese Shores''. Münster : LIT Verlag, 2013. ISBN 978-3-643-90329-7. s. 151.</ref> * ''Mi Ťi-fen (Mi Jifen, 714 – 805 po Kr.):'' Vznešený sogdijský aristokrat z krajiny ''Mi'' ([[Panjakent]] / ''Maymurgh''). Z jeho podrobne preštudovaného čínskeho epitafu vyplýva, že jeho syn sa stal oficiálnym nestoriánskym mníchom, čo svedčí o hlbokej christianizácii celého tohto vplyvného rodu. * ''Kāng Ž'-tchung (Kang Zhitong):'' Vysokopostavený nestoriánsky duchovný a klerik pôvodom z materského Samarkandu (krajina ''Kang''), pôsobiaci na tángskom cisárskom dvore.<ref name="Nicolini2013" /> * ''Mǐ Süan-čching (Mi Xuanqing) a Mǐ Süan-jing (Mi Xuanying):'' Dvaja vplyvní bratria, kresťanskí duchovní a učenci z panjakentského klanu (''Mi''), ktorí sa v Číne venovali prekladateľskej činnosti kresťanských textov. * ''An Čching-su (An Qingsu):'' Elitný nestoriánsky mních a teológ z bucharského klanu (''An''), ktorý pôsobil v metropolách Luo-jang a Čchang-an a mal blízko k cisárskym úradníckym vrstvám.<ref name="Nicolini2013" /> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Integrácia indických a blízkovýchodných náboženských prvkov v Sogdiane |- ! Pôvodný koncept !! Adoptovaná postava / Božstvo !! Domáci sogdijský ekvivalent !! Forma materiálno-textového dôkazu |- | ''Hinduizmus (India)'' || Šiva / Mahádéva || ''Vešparkar'' (boh vetra a ovzdušia) || Nástenné maľby v Panjakente, postava s trojzubcom pri ohňovom oltári |- | ''Hinduizmus (India)'' || Brahma || ''Zravan'' (stotožnený s bohom času Zurvánom) || Fresky s prenosnými ohňovými oltármi v domovských regiónoch |- | ''Nestoriánstvo (Blízky východ)'' || Mi Ťi-fen, An Iena, Kang Ž'-tchung || Kresťanskí mnísi a úradníci s priezviskami ''An'', ''Mi'', ''Kang'' || Kamenné epitafy a stĺpy v Luo-jangu, Si-ane a Guiline |} [[Súbor:Bezeklik caves, Pranidhi scene 14, temple 9.JPG|náhľad|Takzvaná ''praṇidhistická'' scéna 14 v chráme 9 (jaskyňa 20) v jaskyniach Bezeklik neďaleko Turpanu (Sin-ťiang, Čína), 9. storočie po Kr. Výjav zachytáva kľačiace postavy s výraznými kaukazskými črtami a zelenými očami, ktoré sa modlia pred Budhom. Súčasný výskum stotožnil tieto figúry so Sogdijcami,<ref>GASPARINI, Mariachiara. A Mathematic Expression of Art. In: ''Transcultural Studies''. 2014, roč. 5, č. 1, s. 134–163.</ref> ktorí v Turpane žili ako etnická menšina počas tángskej správy (7. – 8. stor.) aj následnej ujgurskej nadvlády (9. – 13. stor.).<ref name="Hansen20121" />]] ==== Sogdijská kresťanská kontinuita až do mongolskej éry ==== Hlbokú zakorenenosť a dlhodobú kontinuitu sogdijských kresťanských rodov v Číne dokumentujú aj oveľa neskoršie stredoveké pramene z obdobia mongolskej [[Dynastia Jüan|dynastie Jüan]]. Keď na konci 13. storočia navštívil benátsky cestovateľ a kupec [[Marco Polo]] čínske prístavné mesto Čen-ťiang (Zhenjiang v provincii Ťiang-su), s prekvapením vo svojom cestopise poznamenal, že v meste bolo vybudované veľké množstvo prosperujúcich kresťanských chrámov. Jeho svedectvo o niekoľko desaťročí neskôr potvrdil dobový čínsky úradný dokument zo 14. storočia. Tento text výslovne vysvetľuje, že prominentný Sogdijec menom ''Mar-Sargis'' (Már Sarkis), ktorý bol rodákom zo Samarkandu, osobne financoval a založil v Čen-ťiangu šesť nestoriánskych kresťanských chrámov, pričom v druhej polovici 13. storočia nechal postaviť ďalší kostol v južnom [[Chang-čou|Hangzhou]].<ref name="Emmerick2003">EMMERICK, Ronald E. Iranian Settlement East of the Pamirs. In: YARSHATER, Ehsan (ed.). ''The Cambridge History of Iran, Vol III: The Seleucid, Parthian, and Sasanian Periods''. Cambridge : Cambridge University Press, 2003. ISBN 0-521-24699-7. s. 275.</ref> ==== Toponymá a menoslov Nestoriánskej stély ==== Toto ranostredoveké kresťanské hnutie nadväzovalo na úspešnú vlnu evanjelizácie z tángskeho obdobia. V roku 635 po Kr. (v texte chybne ako 653) dorazil do tángskej metropoly Čchang-an perský nestoriánsky mních [[Alopen]] s cieľom šíriť kresťanstvo, čo zviditeľnil monumentálny nápis na slávnej [[Nestoriánska stéla|Nestoriánskej stéle]] z roku 781 po Kr. vytesaný v čínskom a sýrskom jazyku.<ref name="Emmerick2003" /> Sýrsky text na stéle obsahuje kompletný zoznam mníchov a kňazov, pričom jedno z mien patrí kňazovi menom Gabriel, ktorý v liste figuruje ako arcidiakon pre mestá „Xumdan“ a „Sarag“.<ref name="Emmerick2003" /> Pre modernú historickú lingvistiku má tento zápis mimoriadny význam, nakoľko ide o autentické sogdijské názvy, ktorými obyvatelia stredoázijských miest označovali dve hlavné čínske cisárske metropoly: * ''Xumdan'' bol sogdijský názov pre [[Si-an|Čchang-an]] (Chumdan). * ''Sarag'' stelesňoval sogdijské pomenovanie pre [[Luo-jang]] (Sarágh). ==== Preklady kresťanskej Biblie do sogdijčiny ==== Z hľadiska literárnej histórie siaha kresťanská spisba v sogdijskom jazyku až do 5. storočia po Kr. Vôbec najstaršie dochované fragmenty kresťanských evanjeliových textov preložených do sogdijčiny časovo priamo koincidujú s obdobím vlády sásánovského perzského kráľa [[Jazdekerd II.|Jazdegerda II.]] (438 – 457 po Kr.). Tieto texty, ktorých hlavné rukopisné nálezy pochádzajú z Bulayiqu pri Turpane, boli domoviskými vzdelancami prekladané priamo z ''Pešity'' (''Peshitta'') – kanonickej verzie Biblie používanej v sýrskej kresťanskej tradícii, čo dokazuje úzku religióznu previazanosť Sogdiany s blízkovýchodnými kultúrnymi centrami.<ref>DRESDEN, Mark J. Sogdian Language and Literature. In: YARSHATER, Ehsan (ed.). ''The Cambridge History of Iran, Vol III''. ISBN 0-521-24699-7. s. 1225–1226.</ref> == Účasť na obchode s otrokmi == Inštitút [[Otroctvo|otrokárstva]] mal v starovekej a stredovekej Číne dlhú tradíciu, hoci jeho demografický podiel bol v komparácii s inými starovekými civilizáciami relatívne nízky. Napríklad počas vlády veľkej dynastie Han tvorili otroci približne iba 1 % z celkového počtu obyvateľstva ríše,<ref>HULSEWÉ, A.F.P. Ch'in and Han law. In: TWITCHETT, Denis – LOEWE, Michael (eds.). ''The Cambridge History of China: Volume I: the Ch'in and Han Empires, 221 B.C. – A.D. 220''. Cambridge : Cambridge University Press, 1986. ISBN 0-521-24327-0. s. 524–525.</ref> čo je v ostrom kontraste s vtedajším [[Antický Rím|grécko-rímskym svetom]], kde sa podiel zotročených osôb odhaduje až na 15 % celej populácie.<ref>HUCKER, Charles O. ''China's Imperial Past: An Introduction to Chinese History and Culture''. Stanford : Stanford University Press, 1975. ISBN 0-8047-0887-8. s. 177.</ref><ref>FRIER, Bruce W. Demography. In: BOWMAN, Alan K. – GARNSEY, Peter – RATHBONE, Dominic (eds.). ''The Cambridge Ancient History XI: The High Empire, A.D. 70–192''. Cambridge : Cambridge University Press, 2000. s. 827–854.</ref> ==== Právne a spoločenské limity v tángskom období ==== V období rozkvetu dynastie Tang (618 – 907 po Kr.), kedy v Číne kulminovala prítomnosť stredoázijskej diaspóry, bol status otrokov prísne legislatívne kodifikovaný. Podľa oficiálneho tángskeho zákonníka (''Táng-lü'') mali otroci zakázané uzatvárať manželstvá s dcérami slobodných roľníkov či mešťanov a akékoľvek sexuálne vzťahy otroka so ženami z rodiny jeho pána sa trestali smrťou.<ref name="Hansson1996">HANSSON, Anders. ''Chinese Outcasts: Discrimination and Emancipation in Late Imperial China''. Leiden ; New York ; Köln : E.J. Brill, 1996. ISBN 90-04-10596-4. s. 38–39.</ref> Hoci tángsky kódex formálne zakazoval slobodným pánom svojvoľný sexuálny styk (''fornikáciu'') s otrokyňami, v reálnej spoločenskej praxi išlo o masovo rozšírený úkaz. Zákonník však pamätal aj na inštitút prepustenia na slobodu (''manumisiu''): * Ak zotročená žena porodila svojmu pánovi syna, mala právny nárok na prepustenie z otroctva a jej status bol povýšený na úroveň slobodnej občianky.<ref name="Hansson1996" /> * Takto oslobodená žena však v tángskom patriarchálnom systéme nemohla získať status plnohodnotnej legitímnej manželky; jej postavenie bolo obmedzené na status ''konkubíny'' (vedľajšej ženy) jej bývalého pána.<ref name="Hansson1996" /> ==== Úloha Sogdijcov na trhu s otrokmi ==== Sogdijskí diaľkoví obchodníci fungovali ako hlavní dodávatelia tohto špecifického živého tovaru na čínske trhy. Vďaka dokonale organizovanej sieti faktórií nakupovali vojnových zajatcov od severných turkických a mongolských kmeňov a následne ich eskortovali do vnútrozemia Číny. Sogdijské otrokyne boli pre svoje umelecké zručnosti (najmä hudobné a tanečné talenty) vysoko ceneným luxusným artiklom medzi čínskou aristokraciou v Si-ane a Luo-jangu. [[Súbor:Contract written in Sogdian for the purchase of a slave in 639 CE, Astana Tomb No. 135.jpg|náhľad|Originálna kúpnopredajná zmluva napísaná v sogdijskom jazyku dokumentujúca predaj a nákup otrokyne v roku 639 po Kr., objavená v hrobke č. 135 v archeologickom komplexe Astany (Turpan).]] ==== Trhy v Turpane a astanské zmluvy ==== Sogdijskí a čínski obchodníci realizovali pravidelné transakcie s otrokmi v strategickej oblasti Turpanu a jeho širšom okolí počas celej epochy rozkvetu tángskej správy. [[Turpan]] fungoval pod pevnou nadvládou [[Dynastia Tang|dynastie Tang]] ako multikultúrne centrum s gigantickou komerčnou aktivitou. Miestna mestská infraštruktúra disponovala hustou sieťou zájazdových hostincov, krčiem a taverien. Mnohé z týchto podnikov poskytovali priestor pre ''sogdijské sexuálne pracovníčky'' (prostitútky), ktoré tu obsluhovali a zabávali bohatých kupcov prechádzajúcich po Hodvábnej ceste. Oficiálne čínske ríšske kroniky (napr. ''Sin Táng-šu'') výslovne potvrdzujú, že veľké centralizované trhy so ženami regulárne fungovali aj v susedných regiónoch [[Kuča]] a [[Chotan]].<ref>RONG, Xinjiang. New light on Sogdian Colonies along the Silk Road: Recent Archaeological Finds in Northern China. In: ''Berichte und Abhandlungen''. 2009, roč. 10, s. 150. [online].</ref> Kľúčovým právnym a materiálnym dôkazom o fungovaní tohto systému je unikátna kúpnopredajná zmluva napísaná kompletne v sogdijskom jazyku, ktorá bola objavená ako pohrebný milodar v slávnom archeologickom komplexe [[Astana (pohrebisko)|Astanského pohrebiska]] (Astana Cemetery). Tento dokument, datovaný presne do roku [[639|639 po Kr.]], detailne zaznamenáva právny akt, pri ktorom etnický čínsky muž kúpil do svojho vlastníctva mladé sogdijské dievča.<ref name="Pei-2017">PEI, Chengguo. The Silk Road and the Economy of Gaochang: Evidence on the Circulation of Silver Coins. In: ''The Silk Road''. 2017, roč. 15, s. 40. [online].</ref><ref name="Skaff2012">SKAFF, Jonathan Karam. ''Sui-Tang China and Its Turko-Mongol Neighbors: Culture, Power, and Connections, 580–800''. Oxford : Oxford University Press, 2012. ISBN 978-0-19-973413-9. s. 70.</ref> ==== Eskalácia objemu obchodu ==== Popredný čínsky archeológ Wu Čen, ktorý osobne viedol vykopávky v Astane, na základe nálezov konštatuje dôležitý historický zvrat. Zatiaľ čo staršie staroveké dokumenty (napríklad pramene napísané v písme kharóšthí objavené v oblasti Niya) dokladajú, že jednotlivé zámožné domácnosti si na Hodvábnej ceste bežne kupovali individuálnych otrokov na pomocné práce, astanské texty z Turpanu jasne poukazujú na ''masívnu eskaláciu a zintenzívnenie celkového objemu obchodu s otrokmi'' v ranom stredoveku. Otrokárstvo prestalo byť marginálnym javom a premenilo sa na vysoko organizovaný, lukratívny biznis s medzinárodným dosahom. Chotan, Kuča a Turpan sa etablovali ako kľúčové prestupné stanice, kde sa so ženami obchodovalo vo veľkom, o čom svedčí bohatý korpus textových prameňov, ktoré sa v suchom púštnom prostredí Sin-ťiangu bezchybne zachovali do dnešných dní.<ref>HANSEN, Valerie. Les Sogdiens en Chine: The Impact of the Silk Road Trade on a Local Community: The Turfan Oasis, 500–800. In: TROMBERT, Éric – LA VAISSIÈRE, Étienne de (eds.). ''Les sogdiens en Chine''. Paris : École française d'Extrême-Orient, 2005. ISBN 978-2-85539-653-8. s. 299.</ref> Fascinujúci odraz tohto sociálneho fenoménu nachádzame aj vo vrcholnej ''tángskej poézii'' (vrátane básní od [[Li Po|Li Poa]]). Mladé, exoticky pôsobiace sogdijské dievčatá (''chú-ťi'' 胡姬) v týchto literárnych dielach permanentne vystupujú ako šarmantné a vyhľadávané servírky, tanečnice a spoločníčky, ktoré obsluhovali hostí v luxusných tavernách a vinárňach tángskeho hlavného mesta Čchang-anu, kde svojím spevom a umením lákali vtedajšiu umeleckú a politickú elitu Číny. {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Štruktúra a tranzitné uzly stredoázijského obchodu s otrokmi (7. – 8. stor. po Kr.) |- ! Hlavné centrá trhu !! Jazyk zmluvných dokumentov !! Hlavný dopytový artikl !! Spoločenská rola obetí v Číne |- | ''Turpan (Gaochang)'' || Sogdijčina, Čínština (Astanské nálezy) || Mladé stredoázijské ženy a dievčatá || Domáce a poľnohospodárske práce, integrácia do rodín ako konkubíny |- | ''Kuča a Chotan'' || Čínske úradné záznamy (''Sin Táng-šu'') || Umelecky nadané zajatkyne a tanečnice || Servírky a spoločníčky v tavernách metropoly Čchang-an (''chú-ťi'') |} ==== Demografia zmiešaných zväzkov a kúpna zmluva z roku 731 po Kr. ==== Analýza dochovaných právnych dokumentov z miestnych archívov odhaľuje jasné endogamné a triedne vzorce v rámci stredoázijskej diaspóry. Prevažnú väčšinu partnerských dvojíc tvorených sogdijskou ženou a čínskym mužom v Číne predstavovali zotročené sogdijské dievčatá a ich čínski majitelia. Naopak, slobodné a právne nezávislé Sogdijky uzatvárali manželstvá takmer výhradne so slobodnými Sogdijcami v rámci zachovania kmeňovej príslušnosti.<ref name="HansenYale">HANSEN, Valerie. Les Sogdiens en Chine: The Impact of the Silk Road Trade on a Local Community: The Turfan Oasis, 500–800. In: TROMBERT, Éric – LA VAISSIÈRE, Étienne de (eds.). ''Les sogdiens en Chine''. Paris : École française d'Extrême-Orient, 2005. ISBN 978-2-85539-653-8. s. 300–301.</ref> Len veľmi malý, elitný podiel slobodných čínskych žien z vyšších vrstiev vstupoval do zväzkov s vysokopostavenými sogdijskými úradníkmi (''sabao'') alebo vojenskými veliteľmi. Zo zachovaných matričných a daňových dokumentov vyplýva, že čisté, čisto sogdijské páry (sogdijský muž a sogdijská žena) tvorili až 18 z 21 registrovaných manželstiev v diaspóre.<ref name="HansenYale" /> Konkrétny prípad detailne dokumentuje zachovaná listina z roku [[731|731 po Kr.]] Právny spis uvádza, že čínsky občan menom Táng Žung (Tang Rong), ktorý bol rezidentom v hlavnom meste Čchang-ane, vyplatil presne ''štyridsať balíkov hodvábu'' (vtedajšieho kľúčového platidla na trhu) stredoázijskému priekupníkovi s otrokmi, Sogdijcovi menom Mǐ Lu-šan (Mi Lushan). Táto suma bola uhradená za nákup iba ''jedenásťročného zotročeného dievčaťa'' stredoázijského pôvodu. Aby bola kúpna zmluva z hľadiska tángskeho práva nezpochybniteľná, platnosť a čestnosť celej transakcie museli svojimi podpismi a pečaťami overiť štyria oficiálni svedkovia: jeden občan z provincie Si-čou (Xizhou), jeden Tocharistanec (Baktrijec) a traja nezávislí Sogdijci.<ref name="HansenYale" /> ==== Spoločenské stereotypy a koncept Hu ==== V priebehu tángskej éry označovala väčšinová čínska populácia Han všetkých obyvateľov Strednej a Západnej Ázie (vrátane Sogdijcov, Baktrijcov a Peržanov) univerzálnym exonymom ''Chú'' (Hu 胡). Stredoázijské ženy z tejto kategórie čelili v čínskej majoritnej kultúre silným spoločenským stereotypom, kedy boli v literatúre a dráme takmer výhradne vykresľované ako exotické krčmárky, hudobníčky alebo zmyselné barové tanečnice.<ref name="Abramson2011">ABRAMSON, Marc S. ''Ethnic Identity in Tang China''. Philadelphia : University of Pennsylvania Press, 2011. ISBN 978-0812201017. s. 20, 202.</ref> Keďže drvivá väčšina žien z okruhu ''Chú'' v Číne zaujímala podradné spoločenské pozície, v ktorých sa de facto predávali sexuálne služby alebo estetická zábava (speváčky, slúžky, otrokyne, spoločníčky a prostitútky), čínski muži s nimi nadväzovali takmer výhradne ''mimomanželské sexuálne vzťahy'' (''konkubinát'').<ref name="Abramson2011" /> Podobne exotizujúci rozmer mali vtedajšie čínske básne, ktoré oslavovali dievčatá z južných kmeňov Paj-jüe (Baiyue). Etnickí Číňania Han sa odmietali s cudzinkami z okruhu ''Chú'' legálne ženiť, nakoľko oficiálny sobáš s nečínskou ženou bol v tángskej aristokratickej spoločnosti spojený s vážnou sociálnou degradáciou celej rodiny. K plnohodnotným, právne uznaným manželstvám medzi čínskym mužom a cudzinkou dochádzalo iba vo výnimočných a hraničných situáciách – najčastejšie vtedy, keď boli čínski úradníci a vojaci poslaní slúžiť na vzdialené a nebezpečné pohraničné stanice, alebo keď sa nachádzali v politickom exile, kde nemali reálny prístup k čínskym nevestám z etnika Han.<ref name="Abramson2011" /> Popri zábavnom priemysle a sexuálnej práci sa zotročení muži a ženy z okruhu ''Chú'' v Číne masívne využívali aj v poľnohospodárstve, kedy im páni zverovali do výhradnej opatery stáda hospodárskych zvierat, predovšetkým oviec, kôz a hovädzieho dobytka. {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Sociálno-právne rozvrstvenie zväzkov v sogdijskej diaspóre (7. – 8. stor. po Kr.) |- ! Typ partnerstva !! Právny a spoločenský status zväzku !! Demografické zastúpenie v prameňoch !! Spoločenské vnímanie majoritou Han |- | ''Sogdijec (slobodný) + Sogdijka (slobodná)'' || Plnohodnotné kmeňové manželstvo v rámci diaspóry || Absolútna väčšina (18 z 21 doložených prípadov) || Štandardné fungovanie autonómnej komunity ''sabao'' |- | ''Čínsky muž Han + Sogdijská otrokyňa (''Chú'')'' || Mimomanželský konkubinát, vlastnícky vzťah, nákup za hodváb || Veľmi vysoké (väčšina zmiešaných zväzkov) || Exotizovaný stereotyp (krčmárky, spoločníčky, tanečnice ''chú-ťi'') |- | ''Sogdijská elita (''sabao'') + Čínska žena Han'' || Právne uznané, politicky a ekonomicky motivované manželstvo || Veľmi nízke (len u najbohatších rodov) || Akceptované iba pri extrémnom bohatstve ženícha |} == Moderná historiografia a výskum == [[Súbor:KhunakCoin.jpg|náhľad|Razená strieborná minca bucharského vládcu Chúnaka, kráľa [[Buchara|Buchary]] (začiatok 8. storočia po Kr.). Avers zobrazuje korunovaného panovníka, zatiaľ čo na reverse je vyrazený zoroastrijský ohňový oltár.]] Moderný vedecký výskum a historiografia sogdijskej civilizácie zaznamenali od začiatku 20. storočia obrovský pokrok, predovšetkým vďaka hĺbkovému štúdiu archívnych dokumentov z nemeckých turpanských expedícií a nálezov Alberta von Le Coqa. ==== Kľúčové historiografické míľniky ==== * ''Paul Pelliot (1916):'' Slávny francúzsky sinológ a orientalista využil tángske rukopisy objavené v jaskyniach [[Mogao]] v Dunhuangu na presnú lokalizáciu a identifikáciu starobylej sogdijskej obchodnej kolónie, ktorá sa rozkladala južne od jazera [[Lopnur]] v Sin-ťiangu. Pelliot presvedčivo argumentoval, že táto stredoázijská základňa slúžila ako primárne geopolitické a logistické ohnisko, z ktorého sa neskôr šíril [[budhizmus]] a nestoriánske kresťanstvo priamo do srdca Číny.<ref name="Rong2009">RONG, Xinjiang. New light on Sogdian Colonies along the Silk Road: Recent Archaeological Finds in Northern China. In: ''Berichte und Abhandlungen''. 2009, roč. 10, s. 148. [online].</ref> * ''Kuwabara (1926) a Siang Ta (1933):'' Japonský vedec Kuwabara ako prvý zostavil komplexný prehľad svedectiev o Sogdijcoch z oficiálnych čínskych ríšskych kroník. Na jeho prácu nadviazal čínsky historik Siang Ta, ktorý publikoval prelomovú monografiu ''Tángsky Čchang-an a stredoázijská kultúra''. Do detailov v nej opísal hlboký a všadeprítomný kultúrny, ekonomický a náboženský vplyv Sogdijcov na každodenný život v tángskej metropole (dnešný [[Si-an]]).<ref name="Rong2009" /> * ''Edwin G. Pulleyblank (1952):'' Kanadský sinológ vo svojej zásadnej štúdii jednoznačne dokázal prítomnosť autonómnej sogdijskej kolónie situovanej v oblasti takzvaných Šiestich krajov Chú (Six Hu Prefectures) v severnom ohybe Žltej rieky ([[Ordos (plošina)|Ordos Loop]]). Táto aglomerácia bola formovaná Sogdijcami a spriatelenými turkickými kmeňmi, ktoré sem migrovali priamo z mongolských stepí.<ref name="Rong2009" /> * ''Ikeda (1965):'' Japonský historik podrobne zmapoval sociálne dejiny Sogdijcov trvalo usadených v Dunhuangu od začiatku 7. storočia po Kr. Vo svojej práci analyzoval daňové registre, súpisy majetku a zoznamy ich poslovenčených (sinizovaných) mien, pričom definoval kľúčovú rolu zoroastrizmu a budhizmu v ich každodennom komunitnom živote. ==== Paleolingvistická rekonštrukcia mien ==== Vynikajúce výsledky dosiahli poprední japonskí etnografi a špecialisti na stredovekú sogdijčinu Jošida Jutaka a Kagejama Etsuko. Týmto lingvistom sa podarilo úspešne zrekonštruovať pôvodné stredoázijské iránske mená zo ''štyridsiatich piatich rôznych čínskych fonetických transkripcií'' a znakových zápisov. Autori poukázali na dôležitý sociálny fenomén: kým v okrajovom Turpane boli tieto tradičné iránske mená v tángskych dokumentoch bežne zachované, Sogdijci, ktorých rodiny žili hlboko vo vnútrozemí Číny po viacero generácií, domáci jazyk úplne stratili a adoptovali si štandardné, čisté čínske mená a rodokmene, čím úplne splynuli s väčšinovým etnikom Han. == Významné historické osobnosti == * ''[[Amoghavajra]] (705 – 774 po Kr.):'' Jeden z najproduktívnejších prekladateľov budhistických textov a jeden z politicky najvplyvnejších budhistických mníchov v celých čínskych dejinách. Mal stredoázijský pôvod, pričom jeho matka bola rodená Sogdijka.<ref>LEHNERT, Martin. Tantric Threads Between India and China. In: HEIRMAN, Ann – BUMBACHER, Stephan Peter (eds.). ''The Spread of Buddhism''. Leiden : Brill, 2010. ISBN 978-90-04-20401-0. s. 351.</ref><ref>YANG, Zeng. ''A Biographical Study on Bukong (aka. Amoghavajra, 705–774): Networks, Institutions, and Identities''. Vancouver : University of British Columbia, 2010. s. 23. [online].</ref> Ako najvyšší duchovný poradca troch tángskych cisárov vybudoval z ezoterického budhizmu štátnu doktrínu ríše. * ''[[An Lu-šan]] (An Lushan, 安祿山):'' Charizmatický armádny vojenský veliteľ stredoázijského pôvodu (sogdijská príslušnosť z otcovej strany, göktürkská z matkinej) pôsobiaci v službách dynastie Tang.<ref name="Howard20122" /> Do popredia sa dostal velením v pohraničných konfliktoch v rokoch 741 – 755 po Kr. Následne rozpútal katastrofálne celoštátne povstanie, ktoré viedlo k trvalému mocenskému úpadku a decentralizácii tángskej ríše. * ''An Čching-sü (An Qingxu, 安慶緒):'' Syn vojenského veliteľa An Lu-šana, ktorý po otcovej násilnej smrti nakrátko prebral velenie nad povstaleckým štátom Jen. * ''An Čchong-chuej (An Chonghui, 安重誨):'' Vplyvný ríšsky minister a štátnik pôsobiaci za vlády čínskej dynastie Neskoré Tang v období Piatich dynastií a desiatich kráľovstiev. * ''An Cchong-ťin (An Congjin, 安從進):'' Významný vojenský veliteľ slúžiaci dynastii Neskoré Tang a neskôr ríši Neskoré Ťin. [[Súbor:Sogdian musicians on the tomb of Wirkak.jpg|náhľad|Sogdijskí hudobníci a palácoví sluhovia vyobrazení na figurálnych reliéfoch slávneho kamenného sarkofágu z hrobky úradníka Wirkaka, r. 580 po Kr.]] * ''An Čchong-žung (An Chongrong, 安重榮):'' Prominentný vojenský veliteľ pôsobiaci v službách čínskej dynastie Neskoré Ťin. * ''[[Apama]]:'' Dcéra slávneho stredoázijského vojvodcu Spitamena.<ref>MAGILL, Frank N. (ed.). ''The Ancient World: Dictionary of World Biography, Volume 1''. Pasadena : Salem Press, 1998. ISBN 0-89356-313-7. s. 1010.</ref> Stala sa legitímnou manželkou macedónskeho vojenského veliteľa Seleuka I. Nikatora, zakladateľa a panovníka [[Seleukovská ríša|Seleukovskej ríše]]. * ''Azanes:'' Syn Artaia. Počas [[Druhá perzská invázia do Grécka|druhej perzskej invázie do Grécka]] v roku 480 pred Kr. osobne velil elitnému kontingentu sogdijských peších a jazdných jednotiek v masívnej kráľovskej armáde perzského vládcu [[Xerxés I.|Xerxa I.]]<ref>DRESDEN, Mark J. Sogdian Language and Literature. In: YARSHATER, Ehsan (ed.). ''The Cambridge History of Iran, Vol III: The Seleucid, Parthian, and Sasanian Periods''. Cambridge : Cambridge University Press, 2003. ISBN 0-521-24699-7. s. 1216.</ref> * ''[[Divaštič]] (Divashtich):'' Legendárny stredoázijský panovník a posledný nezávislý vládca mesta [[Panjakent]] v 8. storočí po Kr., ktorý viedol partizánsky protioarabský odpor z pevnosti na hore Mug.<ref>VOHIDOV, Rahim – ESHONQULOV, Husniddin. ''O'zbek Mumtoz Adabiyoti Tarixi''. Tashkent : O'zbekiston Respublikasi Oliy Va O'rta Maxsus Ta'lim Vazirligi, 2006. s. 52.</ref> * ''Fa-cang (Fazang, 法藏):'' Významný budhistický mních, učenec a vysoko vplyvný náboženský filozof 7. storočia po Kr. V historiografii je považovaný za skutočného zakladateľa rešpektovanej čínskej budhistickej školy Chuaj-an (Huayan).<ref>GERNET, Jacques. ''A History of Chinese Civilization''. Cambridge : Cambridge University Press, 1996. ISBN 978-0-521-49781-7. s. 278.</ref> * ''[[Gurak]]:'' Takticky obratný stredoázijský panovník a kráľ (''ichšíd'') [[Samarkand]]u v prvej polovici 8. storočia po Kr., ktorý musel balansovať medzi arabským tlakom a turkickými spojenectvami. * ''Kchang Seng-chuej (Kang Senghui, 康僧會):'' Prominentný budhistický mních a misionár stredoázijského pôvodu pôsobiaci v 3. storočí po Kr. Žil a prekladal posvätné texty v regióne Ťiao-č' (Jiaozhi v dnešnom severnom [[Vietnam]]e) v turbulentnom období Troch ríš.<ref>NGUYEN, Tai Thu. ''The History of Buddhism in Vietnam''. Washington, D.C. : Council for Research in Values and Philosophy, 2008. ISBN 978-1-56518-098-7. s. 36.</ref> * ''Kchang Ťing (Kang Jing, 康景):'' Pravdepodobný vzdialený sogdijský potomok usadený v Číne, ktorý podľa zachovaných epitafov z neskoršieho obdobia pôsobil ako rešpektovaný palácový správca a sluha v kniežacom paláci princov z ríše Qin počas panovania čínskej dynastie [[Dynastia Ming|Ming]]. * ''Al-Afšín (Chajdar ibn Kávus al-Afšín):'' Brilantný vojenský veliteľ v službách [[Abbásovský kalifát|Abbásovského kalifátu]] a dedičný poloautonómny knieža stredoázijského regiónu Osrušana v 9. storočí po Kr., preslávený potlačením nebezpečného povstania Bábaka Chorramdína. * ''Kajdar Nasr ibn Abdalláh:'' Vplyvný abbásovskej vojenský veliteľ a guvernér stredovekého [[Egypt]]u v 9. storočí po Kr. * ''[[Li Pao-jü]] (Li Baoyu, 李抱玉):'' Pôvodným stredoázijským menom ''An Čchong-čang'' (An 重璋), čínskym cisárom povýšený do šľachtického stavu ako vojvoda Žao-wu z Liangu. Bol elitným vojenským veliteľom dynastie Tang, ktorý sa preslávil úspešnými obrannými bojmi proti An Lu-šanovi aj proti expanzii Tibetskej ríše.<ref name="Howard20122" /> * ''[[Mi Fu]] (米芾, 1052 – 1107 po Kr.):'' Geniálny maliar, básnik, umelecký teoretik a jeden z najvýznamnejších kaligrafov v celých čínskych dejinách, pôsobiaci počas vlády dynastie [[Dynastia Song|Song]]. Mal preukázateľný sogdijský pôvod z rodového klanu ''Mi'' (Panjakent).<ref>HANDLER, Sarah. ''Kaikodo (Gallery: New York, N.Y.)''. New York : Kaikodo, 1999. ISBN 978-962-7956-20-4. s. 74.</ref> * ''Malik ibn Kajdar:'' Významný vojenský dôstojník abbásovského kalifátu v 9. storočí po Kr. * ''Muzaffar ibn Kajdar:'' Syn vojenského veliteľa Kajdara Nasra ibn Abdalláha, ktorý rovnako ako jeho otec zastával prestížnu funkciu abbásovského miestodržiteľa a guvernéra v stredovekom Egypte. * ''Oxyartes:'' Vplyvný stredoázijský veľmož a vojvodca pôvodom z Baktrie, blízky spojenec satrapa Bessa a priamy otec vznešenej [[Roxana|Roxany]], manželky Alexandra Veľkého. * ''[[Roxana]] (Roxane):'' Dcéra veľmoža Oxyarta, ktorá sa v 4. storočí pred Kr. stala hlavnou legitímnou manželkou macedónskeho kráľa Alexandra Veľkého. * ''[[Š' Ťing-tcháng]] (Shi Jingtang, 石敬瑭):'' Zakladateľ a prvý cisár čínskej dynastie Neskoré Ťin (s chrámovým menom Kao-cu) v 10. storočí po Kr., pochádzajúci zo sinizovaného sogdijského kmeňového klanu ''Ší'' (Taškent). * ''[[Spitamenes]]:'' Talentovaný stredoázijský vojvodca a povstalecký lídr, ktorý na konci 4. storočia pred Kr. viedol masívne a krvavé protimacedónske povstanie v Sogdiane a Baktrii namierené proti expanzii Alexandra Veľkého. * ''Tarchún (Tarkhun):'' Kráľ (''ichšíd'') Samarkandu na začiatku 8. storočia po Kr., ktorý bol zosadený protioarabsky orientovanou opozíciou vedenou Gurakom. * ''Abú al-Sádž Dévdád:'' Elitný veliteľ abbásovského kalifátu stredoázijského iránskeho pôvodu, priamy zakladateľ a predok vplyvnej regionálnej dynastie Sádžovcov v Azerbajdžane. * ''[[Muhammad al-Buchárí]] (810 – 870 po Kr.):'' Slávny islamský učenec, teológ a vôbec najvýznamnejší kompilátor prorockých tradícií (hadísov) v dejinách sunnitského islamu. Jeho monumentálne celoživotné dielo ''Sahíh al-Buchárí'' je v islamskom svete považované za najautentickejšiu knihu hneď po Koráne. Pochádzal z iránskeho prostredia bucharského regiónu..<ref>LATHAM, John Derek. Arabic Literature. In: LANG, David Marshall (ed.). ''A Guide to Eastern Literatures''. London : Weidenfeld & Nicolson, 1911. s. 33.</ref> == Hlavné geografické oblasti diaspóry == Mimo materského územia v Transoxianii sa v staroveku a ranom stredoveku sformovalo niekoľko kľúčových enkláv, v ktorých žila stabilná, hospodársky a politicky konsolidovaná sogdijská kupecká diaspóra: * ''Jie (Ye, 鄴):'' Významné starobylé čínske mesto, v ktorom počas existencie štátu Severné Čchi (550 – 577 po Kr.) sídlila mohutná autonómna komunita putujúcich aj trvalo usadených sogdijských obchodníkov, ktorí odtiaľto fakticky kontrolovali distribúciu luxusného tovaru do vnútrozemia Číny.<ref>GERNET, Jacques. ''A History of Chinese Civilization''. Cambridge : Cambridge University Press, 1996. ISBN 978-0-521-49781-7. s. 193.</ref> * ''Ťi-čcheng (Jicheng / Youzhou, 薊城 – dnešný Peking):'' Strategická severovýchodná aglomerácia, kde je kontinuálna prítomnosť vplyvnej sogdijskej diaspóry spoľahlivo písomne doložená minimálne od začiatku vlády dynastie Tang. Počas ničivého povstania An Lu-šana sa táto komunita pre svoju domnelú podporu vzbúrencov stala hlavným terčom brutálnych etnických čistiek a masového vyvražďovania (masaker v Jou-čou v r. 761 po Kr.) realizovaného tángskymi lojalistickými vojskami a lokálnymi čínskymi veliteľmi.<ref>HANSEN, Valerie. New Work on the Sogdians, the Most Important Traders on the Silk Road, A.D. 500–1000. In: ''T'oung Pao''. 2003, roč. 89, č. 1/3, s. 158.</ref><ref>HANSEN, Valerie. ''The Silk Road: A New History''. Oxford : Oxford University Press, 2015. ISBN 978-0-19-021842-3. s. 157–158.</ref> * ''I-čhou (Yizhou / dnešný Sečuan, 四川):'' Úrodná vnútrozemská oblasť juhozápadnej Číny, kde sa v tranzitných bodoch etablovali početné kupecké rodiny, ktoré tu popri obchode zriadili aj chrámy ohňa a rituálne komunitné strediská pre uctievanie zoroastrijskych božstiev. * ''Vnútorné Mongolsko:'' Stepné pohraničné pásmo severnej Číny, kde v ére rozkvetu Prvého a Druhého tureckého kaganátu vznikla unikátna sieť poloautonómnych osád (tzv. Šesť krajov Chú v Ordoskom ohybe). Tieto osady boli spoločne obývané Sogdijcami a spriatelenými turkickými kmeňmi, ktoré sa venovali chovu dobytka a logistickému zabezpečovaniu karavánnych trás.<ref>PULLEYBLANK, Edwin G. A Sogdian Colony in Inner Mongolia. In: ''T'oung Pao''. 1952, roč. 41, č. 4/5, s. 317–356.</ref> == Pozri aj == * [[Hodvábna cesta]] * [[Zoroastrizmus]] * [[Manicheizmus]] * [[Nestoriánstvo]] * [[Samarkand]] * [[Buchara]] == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Sogdia|1367165122}} == Literatúra == * BAUMER, Christoph. ''The History of Central Asia: The Age of the Silk Roads (Volume 2)''. London : I.B. Tauris, 2014. ISBN 978-1-78076-832-8. * FOLTZ, Richard. ''Religions of the Silk Road: Premodern Patterns of Globalization''. 2. vyd. New York : Palgrave Macmillan, 2010. ISBN 978-0-230-62125-1. * GOLDEN, Peter B. ''Central Asia in World History''. Oxford : Oxford University Press, 2011. ISBN 978-0-19-515947-9. * HANSEN, Valerie. ''The Silk Road: A New History''. Oxford : Oxford University Press, 2012. ISBN 978-0-19-993921-3. * LA VAISSIÈRE, Étienne de. ''Sogdian Traders: A History''. Preklad James Ward. Leiden : Brill, 2005. ISBN 90-04-14252-5. [[Kategória:Historické územia]] [[Kategória:Staroveké ríše]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Ázie]] 709wwpck3b4wsd2rzvnflulp6kz7bjn 8256484 8256483 2026-08-02T04:52:11Z Luppus 39967 lepší zdroj 8256484 wikitext text/x-wiki {{Infobox zaniknutý štát | názov = Sogdiana | originálny názov = (sogd. ''Sγwδ'', perž. سغd – *Suġd*) | rok vzniku = [[6. storočie pred Kr.]] | rok zániku = [[11. storočie]] | pred 1 = Novobabylonská ríša | pred 1 vlajka = | po 1 = Samanovská ríša | po 1 vlajka = | po 2 = Karachánovský kaganát | po 2 vlajka = | mapa = Map of Sogdia.png | mapa veľkosť = 300px | mapa poznámka = Približný geografický rozsah historickej Sogdiany medzi riekami Oxus a Jaxartes. | hlavné mesto = [[Samarkand]], [[Buchara]], [[Chodžand]], [[Šachrisabz|Kéš]] | jazyky = [[sogdijčina]] (východoiránsky jazyk) | náboženstvo = [[Zoroastrizmus]], [[manicheizmus]], [[budhizmus]], [[nestoriánstvo]] (Cirkev Východu), [[hinduizmus]], neskôr [[islam]] | štátne zriadenie = konfederácia mestských štátov, satrapia | vznik = formovanie iránskej civilizácie / achajmenovská nadvláda | zánik = islamizácia a postupná asimilácia do perzského a turkického prostredia }} '''Sogdiana''' (niekedy aj '''Sogdia''' alebo '''Sogdiava''') bola staroveká a ranostredoveká civilizácia [[Iránci|iránskych národov]] ležiaca v srdci Strednej Ázie. Geograficky sa rozkladala v úrodnom medziriečí [[Amu Darja|Amu Darje]] (historicky ''Oxus'') a [[Syr Darja|Syr Darje]] (historicky ''Jaxartes''). Z hľadiska modernej politickej mapy zaberala predovšetkým územie dnešného [[Uzbekistan]]u a [[Tadžikistan]]u, no jej kultúrny a politický vplyv zasahoval aj do častí [[Turkménsko|Turkménska]], [[Kazachstan]]u a [[Kyrgyzstan]]u.<ref name="Foltz2010">FOLTZ, Richard. ''Religions of the Silk Road: Premodern Patterns of Globalization''. 2. vyd. New York : Palgrave Macmillan, 2010. ISBN 978-0-230-62125-1. s. 61–63.</ref> Ako politická jednotka sa Sogdiana prvýkrát jasne formovala ako satrapia [[Staroperzská ríša|Achajmenovskej ríše]], pričom je výslovne zaznamenaná na slávnom [[Behistúnsky nápis|Behistúnskom nápise]] perzského kráľa [[Dareios I.|Dareia I. Veľkého]]. Región pôvodne dobyl zakladateľ perzskej veľkoríše [[Kýros II.|Kýros Veľký]]. V roku [[328 pred Kr.]] ju po urputných bojoch anektoval macedónsky panovník [[Alexander Veľký]], čím sa územie otvorilo [[helenizmus|helenistickým]] vplyvom. Po rozpade Alexandrovej ríše prechádzala spod kontroly jednej mocnosti k druhej; postupne ju ovládali [[Seleukovská ríša]], [[Grécko-baktrijské kráľovstvo]], [[Kušánska ríša]], [[Sásánovská ríša]], ríša [[Heftaliti|Heftalitov]] (Bielych Húnov), [[Západoturecký kaganát]] a nakoniec arabskí dobyvatelia.<ref name="Golden2011">GOLDEN, Peter B. ''Central Asia in World History''. Oxford : Oxford University Press, 2011. ISBN 978-0-19-515947-9. s. 42–45.</ref> == Základná charakteristika a historický význam == Sogdijské mestské štáty nikdy nevytvorili jeden centralizovaný politický celok, ale fungovali ako voľná konfederácia, ktorej prirodzeným kultúrnym a ekonomickým centrom bol [[Samarkand]] (staroveká ''Marakanda''). Medzi ďalšie kľúčové mestské centrá patrili [[Buchara]], Chodžand a Kéš (dnešné [[Šachrisabz]]).<ref name="Hansen2012">HANSEN, Valerie. ''The Silk Road: A New History''. Oxford : Oxford University Press, 2012. ISBN 978-0-19-515931-8. s. 113.</ref> === Jazyk a kultúrna kontinuita === Obyvatelia hovorili [[sogdijčina|sogdijčinou]], ktorá patrí do rodiny východoiránskych jazykov. Hoci tento jazyk ako živá reč v priebehu stredoveku zanikol, jeho priamym potomkom je jagnóbčina, ktorou dodnes hovorí malá komunita Jagnóbcov v nedostupných horských údoliach Tadžikistanu.<ref name="Baumer2014">BAUMER, Christoph. ''The History of Central Asia: The Age of the Silk Roads (Volume 2)''. London : I.B. Tauris, 2014. ISBN 978-1-78076-832-8. s. 182.</ref> V ranom stredoveku slúžila sogdijčina ako [[lingua franca]] (univerzálny komunikačný jazyk) na celej obchodnej trase v Strednej Ázii a bola prijatá aj ako jeden z úradných a diplomatických jazykov Prvého tureckého kaganátu pri spisovaní štátnych dokumentov. === Úloha na Hodvábnej ceste a exil v Číne === Sogdijskí obchodníci a diplomati boli považovaní za najvýznamnejších prostredníkov na [[Hodvábna cesta|Hodvábnej ceste]]. Ich siete siahali od hraníc [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] až hlboko do vnútrozemia imperiálnej Číny. Mnoho Sogdijcov sa v Číne počas vlády [[Dynastia Tang|dynastie Tang]] ([[618]] – [[907|907 po Kr.]]) usadilo natrvalo, pričom dosiahli mimoriadny vplyv v tamojšej štátnej správe a armáde.<ref name="Gernet1996">GERNET, Jacques. ''A History of Chinese Civilization''. Cambridge : Cambridge University Press, 1996. ISBN 978-0-521-49781-7. s. 286.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Hospodársko-monetárny systém ranostredovekej Sogdiany |- ! Typ mincí !! Metalurgia / Vzor !! Geografický a ekonomický kontext |- | ''Sásánovské imitácie'' || Striebro (drachmy) || Dominancia v západných oblastiach (Buchara), vplyv Perzie |- | ''Čínske mince (typ keš)'' || Bronz/Meď (odlievané s otvorom) || Vplyv dynastie Tang, mestá Samarkand a Chodžand |- | ''Hybridné razby'' || Kombinované znaky || Miestne sogdijské nápisy na minciach čínskeho tvaru<ref>YIH, T. D. – DE KREEK, J. ''Soghdian Kai Yuans''. Utrecht : Dutch ONS Meeting Lecture, 1994. s. 12–14.</ref> |} === Náboženský synkretizmus a islamizácia === Z hľadiska duchovného života bola Sogdiana taviacim kotlom náboženstiev. Pôvodným a prevládajúcim náboženstvom bol [[Zoroastrizmus]], no silné zastúpenie mal aj [[manicheizmus]], [[budhizmus]] a sýrske [[nestoriánstvo]] (Cirkev Východu).<ref name="Foltz2010" /> Zlom nastal v [[8. storočie|8. storočí]] s príchodom Arabov a postupným moslimským podmaňovaním Transoxianie. Proces konverzie na [[islam]] bol prakticky zavŕšený koncom [[10. storočie|10. storočia]] za vlády [[Samanovci|Samanovskej ríše]] (okolo roku 999). Tento náboženský zvrat išiel ruka v ruke s lingvistickou asimiláciou, kedy bola pôvodná sogdijčina vytlačená novoperzským jazykom (''Darí''), z ktorého sa neskôr vyvinul moderný tadžický jazyk.<ref>LA VAISSIÈRE, Étienne de. ''Sogdian Traders: A History''. Leiden : Brill, 2005. ISBN 90-04-14252-5. s. 95–97.</ref> == Geografické vymedzenie a prírodné pomery == Z hľadiska historickej geografie susedila Sogdiana na juhu s [[Baktria|Baktriou]], na západe s [[Chórezm|Chórezmom]] a na severozápade s polokočovným ríšskym zväzkom [[Kang-ťü]]. Jej jadro sa nachádzalo v úrodnom údolí rieky [[Zarafšon]] (antickými Grékmi nazývanej ''Polytimetos''), ktorá pramení v horách dnešného Tadžikistanu a stráca sa v púšti neďaleko Buchary.<ref name="Christian1998">CHRISTIAN, David. ''A History of Russia, Central Asia and the Mongolia: Volume I''. Oxford : Blackwell Publishers, 1998. ISBN 978-0-631-20814-3. s. 148–150.</ref> V modernom administratívnom delení pokrýva toto historické územie najmä: * ''Uzbekistan:'' [[Samarkand (región)|Samarkandský]] a [[Buchara (región)|Bucharovký]] región. * ''Tadžikistan:'' [[Sugd|Sugdijský provinciálny celok]]. V období vrcholného stredoveku a počas najväčšieho rozmachu sogdijskej obchodnej diaspóry sa ich mestá a stanice tiahli severovýchodným smerom cez Sedmoriečie až k jazeru [[Issyk-kuľ]], kde dôležité archeologické nálezisko [[Sujab]] (v dnešnom Kirgizsku) potvrdzuje prítomnosť rozsiahleho sogdijského osídlenia.<ref name="Baumer2014" /> == Lingvistický pôvod a etymológia názvu == Problematike pôvodu názvu Sogdiany a jej obyvateľov sa komplexne venoval popredný indoeuropeista Oswald Szemerényi. Vo svojej porovnávacej štúdii odvodzuje názvy starovekých iránskych etník od spoločného indoeurópskeho koreňa.<ref name="Szemerenyi1980">SZEMERÉNYI, Oswald. ''Four Old Iranian Ethnic Names: Scythian – Skudra – Sogdian – Saka''. Wien : Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 1980. ISBN 978-3-7001-0367-7. s. 26–36.</ref> Základné etymologické fázy vývoja názvu: # ''Koreň \skeud-:'' Oswald Szemerényi vo svojej komparatívnej štúdii uvádza, že názov krajiny sa vyvinul z pôvodného indoeurópskeho koreňa s významom „vystreľovať, hnať, strieľať“, čo predstavuje priamu etymologickú paralelu k modernému anglickému slovesu ''shoot'' (strieľať).<ref>SZEMERÉNYI, Oswald. ''Four Old Iranian Ethnic Names''. s. 39, 45–46.</ref> # ''Tvar \Skuδa:'' Označoval „lukostrelca“. U pontských [[Skýti|Skýtov]] sa hláska ''\δ'' pravidelne transformovala na ''l'', čím vzniklo grécke označenie ''Skuthé'' (Skýt) a asýrske ''Aškuz''.<ref name="Szemerenyi1980" /> # ''Vývoj k endonymu \Suγδa:'' Staroperzské nápisy uvádzajú provincie ako ''Sugda'' alebo ''Suguda''. Na základe stredosogdijských textov sa dokázalo, že perzská skupina ''-gd-'' sa v sogdijčine vyslovovala ako znelé frikatívy ''-γδ-''. Szemerényi rekonštruuje fonetický posun nasledovne: Tvar ''\Skuδa'' (lukostrelec) sa pomocou anaptyxy (vsunutia samohlásky) zmenil na ''\Sukuda'', neskôr na ''\Sukuδa''. Následnou synkopou (vypadnutím samohlásky) vzniklo ''\Sukδa'', čo sa asimiláciou spoluhlások definitívne zmenilo na domáci endonym ''\Suγδa'' (krajina lukostrelcov).<ref>SZEMERÉNYI, Oswald. ''Four Old Iranian Ethnic Names''. s. 39, 45–46.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Historické formy názvu Sogdiany |- ! Jazyk !! Zapísaná forma !! Fonetická alebo prepisová podoba |- | ''Staroperzština'' || 𐎔𐎢𐎥𐎢𐎪 || ''Suguda-'' / ''Sugda'' |- | ''Starogréčtina'' || Σογδιανή || ''Sogdiané'' |- | ''Novoperzština'' || سغd || ''Soġd'' |- | ''Čínština'' || 粟特 || ''Sùtè'' |} == Historický vývoj == [[Súbor:Necklace Sarazm NMAT SZM5-190 1147-365 (cleanup).jpg|náhľad|vpravo|200pp|Korálikový náhrdelník z hrobky takzvanej „princeznej zo Sarazmu“ (Tadžikistan), polvica [[4. tisícročie pred Kr.|4. tisícročia pred Kr.]]]] [[Súbor:12-petalled flower MNAT SZM001.jpg|náhľad|Dvanásťlupienkový kvet z kultového objektu v Sarazme, začiatok [[3. tisícročie pred Kr.|3. tisícročia pred Kr.]]]] === Najstaršie osídlenie a pravek (cca 4000 – 900 pred Kr.) === Archeologické výskumy dokazujú, že Sogdiana bola jedným z najstarších urbanizovaných centier v celej Strednej Ázii. Na jej území sa rozvíjala rozvinutá kultúra [[Doba bronzová|doby bronzovej]]. Kľúčové archeologické lokality tohto obdobia predstavujú: * ''Sarazm (Tadžikistan):'' Monumentálne sídlisko mestského typu, ktorého kontinuita siaha až do 4. tisícročia pred Kr. Sarazm vykazuje rozvinuté metalurgické dielne, poľnohospodársky systém a intenzívne obchodné kontakty s Iránskou plošinou a kultúrou poriečia Indusu.<ref name="Vaissiere2011">LA VAISSIÈRE, Étienne de. SOGDIANA iii. HISTORY AND ARCHEOLOGY. In: ''Encyclopædia Iranica''. New York : Columbia University, 2011. [online].</ref> * ''Kök Tepe (Uzbekistan):'' Lokalita situovaná neďaleko dnešného Bulunguru, kde kontinuálne mestské osídlenie a fortifikačné prvky dosahujú vek minimálne od 15. storočia pred Kr.<ref name="Vaissiere2011" /> Tieto lokality potvrdzujú, že prechod k usadlému spôsobu života, sofistikovanému zavlažovaniu a budovaniu opevnených centier predchádzal príchodu veľkých historických ríš o niekoľko storočí. === Mladšie avestské obdobie (cca 900 – 500 pred Kr.) === V textoch posvätného zoroastrijského kánonu ''[[Avesta]]'' sa Sogdiana spomína ako ''Suγda'' – druhá najlepšia krajina a oblasť, ktorú najvyšší boh [[Ahura Mazdá]] stvoril (hneď po mýtickej pravlasti ''Airjanem Vaédžah''). Texty z tohto obdobia reflektujú formovanie raných iránskych kmeňových spoločenstiev, ktoré postupne prechádzali od kočovného pastierstva k budovaniu oázových poľnohospodárskych systémov chránených pevnosťami.<ref name="Boyce1996">BOYCE, Mary. ''A History of Zoroastrianism: Volume 1: The Early Period''. Leiden : Brill, 1996. ISBN 978-90-04-10474-7. s. 275–277.</ref> === Mladšie avestské obdobie v nábožensko-geografickom kontexte (cca 900 – 500 pred Kr.) === V posvätných textoch [[Zoroastrizmus|zoroastrizmu]], konkrétne v kánone ''[[Avesta]]'' (v častiach ''Mihr Jašt'' a ''Vendídád''), sa územie obývané Sogdijcami označuje starobylým toponymom ''Gava'' (v avestskom jazyku ''gava-'' alebo ''gāum''). Tento názov sa v modernej historickej geografii interpretuje ako priame pomenovanie Sogdiany v jej protohistorickej fáze.<ref name="Grenet2005">GRENET, Frantz. An Archaeologist's Approach to Avestan Geography. In: Michael Alram|ALRAM, Michael – Rika Gyselen (eds.). ''In the Shadow of the Ancestors: The Heritage of Ancient Iran''. Paris : Association pour l'avancement des études iraniennes, 2005. ISBN 978-2-910640-19-4. s. 30–34.</ref> Hoci medzi historikmi nepanuje absolútna zhoda v otázke presnej chronológie vzniku Avesty, súčasná vedecká obec sa prikláňa k názoru, že mladšie avestské texty (vrátane hymnu ''Mihr Jašt'') boli zostavené v prvej polovici 1. tisícročia pred Kr. Absencia akýchkoľvek zmienok o západnom Iráne alebo [[Médska ríša|Médii]] naznačuje, že texty vznikli vo východoíránskom kultúrnom okruhu ešte pred tým, než do tejto oblasti expandovala médska nadvláda.<ref name="Skjaervo1995">SKJÆRVØ, Prods Oktor. The Avesta as Source for the Early History of the Iranians. In: George Erdosy (ed.). ''The Indo-Aryans of Ancient South Asia: Language, Material Culture and Ethnicity''. Berlin : De Gruyter, 1995. ISBN 978-3-11-014447-5. s. 165–167.</ref> [[Súbor:Young avestan geography.png|náhľad|Geografický horizont mladšieho avestského obdobia s vyznačením polohy územia Gava (Sogdiana).]] ==== Svedectvo hymnu Mihr Jašt ==== Prvá písomná zmienka o oblasti Gava sa nachádza v hrdinskom hymne ''Mihr Jašt'', ktorý je zasvätený zoroastrijskému božstvu (jazatovi) [[Mithra|Mithrovi]]. V pasáži 10.14 text farbisto opisuje, ako Mithra zostupuje na posvätnú horu Hara Berezaiti a prehliada si celú domovinu Árjov (''Airjóšajanem''): {{Citát|...kde splavné rieky s mohutným vzdutím ponáhľajú k parutianskemu Iškata, herátskemu a mervskému kraju, k oblasti Gava v Sogdiane (''gaom-ca suγδəm'') a k Chórezmii.|Zdroj: ''Mihr Jašt'' 10.14 (anglický preklad Ilya Gershevitch, slovenský ekvivalent).<ref>GERSHEVITCH, Ilya. ''The Avestan Hymn to Mithra''. Cambridge : Cambridge University Press, 1967. ISBN 978-0-521-05073-9. s. 79–81.</ref>}} ==== Svedectvo knihy Vendídád ==== Druhý zásadný výskyt názvu nájdeme v úvodnej kapitole knihy ''Vendídád'', ktorá obsahuje rituálny zoznam šestnástich ideálnych krajín, ktoré najvyšší boh [[Ahura Mazdá]] stvoril pre iránske kmene. Gava figuruje na tomto zozname hneď na druhom mieste, v bezprostrednom závese za mýtickou pravlasťou ''Airjanem Vaédžah'' (vlasťou proroka Zarathuštru): {{Citát|Druhou z dobrých zemí a krajín, ktoré som ja, Ahura Mazdá, stvoril, bola Gava Sogdijcov (''gāum yim suγδō.shaiianəm''). Nato však povstal Angra Mainju (Ahriman), ktorý je stelesnením smrti, a v protiklade stvoril kobylky, ktoré prinášajú skazu a smrť dobytku i rastlinám.|Zdroj: ''Vendídád'' 1.4 (anglický preklad James Darmesteter, slovenský ekvivalent).<ref>DARMESTETER, James. ''The Zend-Avesta: Part I: The Vendîdâd''. Oxford : Clarendon Press, 1880. ISBN 978-1-108-00778-8. s. 5–9.</ref>}} {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Toponymá a teonymá mladšieho avestského obdobia v Sogdiane |- ! Avestský názov !! Historický / Geografický ekvivalent !! Význam v zoroastrijskej kozmogónii |- | ''Gava'' || Sogdiana (oblasť ''Suγda'') || Druhá najlepšia stvorená krajina Árjov |- | ''Airjanem Vaédžah'' || Iránska pravlasť (snáď stredná Ázia) || Kolíska zoroastrijskej viery a tradície |- | ''Ahura Mazdá'' || Najvyšší boh / Stvoriteľ || Pôvodca úrodnej krajiny a usadlého poľnohospodárstva |- | ''Angra Mainju'' || Duch zla / Ahriman || Stvoriteľ prírodných pohrôm (kobyliek) na ničenie úrody |} ==== Teória o mocenskom centre regiónu ==== Hoci je stotožnenie Gavy so Sogdianou vo vedeckej obci všeobecne akceptované, presná lokalizácia jej politického jadra zostáva predmetom diskusií.<ref name="Lurje2017">LURJE, Pavel B. SOGDIANA i. historical geography. In: ''Encyclopædia Iranica''. New York : Columbia University, 2017. [online].</ref> Britský historik Willem Vogelsang predložil hypotézu, podľa ktorej názov ''Gava'' lingvisticky súvisí s mestom ''Gabae'' – významnou strategickou pevnosťou v západnej časti Sogdiany. Vogelsang špekuluje, že v čase kompilácie Avesty sa hlavné kultúrne a mocenské centrum regiónu nenachádzalo v Samarkande, ale bolo posunuté viac na západ, pravdepodobne do bezprostrednej blízkosti dnešnej oblasti Buchara.<ref>VOGELSANG, Willem. The Southerly Extensions of the Iranian World. In: Joan Aruz (ed.). ''The Golden Deer of Eurasia: Perspectives on the Steppe Nomads of the Second Millennium BC''. New York : Metropolitan Museum of Art, 2000. ISBN 978-0-87099-959-8. s. 50–52.</ref> === Achajmenovské obdobie (cca 546 – 327 pred Kr.) === Integrácia Sogdiany do medzinárodného politického systému starovekého Blízkeho východu nastala v druhej polovici [[6. storočie pred Kr.|6. storočia pred Kr.]] Perzský kráľ [[Kýros II.|Kýros Veľký]], zakladateľ [[Staroperzská ríša|Achajmenovskej ríše]], anektoval toto vnútrozemské územie počas svojich rozsiahlych vojenských ťažení v Strednej Ázii v rokoch [[546 pred Kr.|546]] – [[539 pred Kr.]]<ref>NOURZHANOV, Kirill – BLEUER, Christian. ''Tajikistan: a Political and Social History''. Canberra : Australian National University Press, 2013. ISBN 978-1-925021-15-8. s. 12.</ref> Tieto výboje na severovýchodných hraniciach Perzie neskôr podrobne reflektoval aj grécky historik [[Hérodotos]] vo svojich ''Dejinách''.<ref>HERODOTOS. ''Dejiny''. Preklad Július Špaňár. Bratislava : Tatran, 1985. s. 112–115.</ref> [[Súbor:Artaxerxes III Sogdian soldier.jpg|náhľad|vľavo|Sogdijský bojovník na reliéfe z hrobky perzského kráľa Artaxerxa III., cca [[338 pred Kr.]]]] ==== Administratívne reformy a Behistúnsky nápis ==== Zásadný civilizačný zlom priniesla vláda [[Dareios I.|Dareia I. Veľkého]], ktorý ríšu reorganizoval. Dareios zaviedol v Strednej Ázii jednotný menový systém (založený na perzských minciach dáriusoch) a implementoval administratívne využívanie [[Aramejské písmo|aramejského písma]], ktoré sa stalo základom pre neskorší vývoj vlastného sogdijského písma.<ref name="Baumer2012">BAUMER, Christoph. ''The History of Central Asia: the Age of the Steppe Warriors''. London : I.B. Tauris, 2012. ISBN 978-1-78076-060-5. s. 202–203.</ref> Sogdiana bola oficiálne zapísaná ako jedna z podrobených provincií na monumentálnom [[Behistúnsky nápis|Behistúnskom nápise]].<ref>DRESDEN, Mark J. Introductory Note. In: AZARPAY, Guitty. ''Sogdian Painting: the Pictorial Epic in Oriental Art''. Berkeley : University of California Press, 1981. ISBN 0-520-03765-0. s. 2–3.</ref> Obyvatelia regiónu boli začlenení do elitných zložiek perzskej kráľovskej armády. Významný kontingent sogdijskej pechoty a jazdy bojoval napríklad v hlavnom vojsku kráľa [[Xerxés I.|Xerxa I.]] počas jeho masívnej, no nakoniec neúspešnej [[Druhá perzská invázia do Grécka|invázie do Grécka]] v roku [[480 pred Kr.]]<ref>DRESDEN, Mark J. Introductory Note. In: ''Sogdian Painting''. s. 3.</ref> Ekonomický prínos Sogdiany pre centrum ríše dokladá aj stavebný nápis kráľa Dareia objavený v [[Súsy|Súsach]]. Text výslovne uvádza, že luxusné materiály použité na výzdobu tamojšieho kráľovského paláca – najmä drahokamy [[lapis lazuli]] a [[Karneol|karneol]] – boli dovezené práve z hornatých oblastí Sogdiany.<ref>DRESDEN, Mark J. Sogdiana. In: ''The Cambridge History of Iran: Volume 3(2)''. Cambridge : Cambridge University Press, 1983. ISBN 978-0-521-24693-4. s. 1216.</ref> ==== Nútené deportácie gréckeho obyvateľstva ==== Významným demografickým a kultúrnym fenoménom v predalexandrovskom období boli nútené deportácie gréckeho obyvateľstva z európskych a maloázijských pobrežných oblastí, ktoré perzskí panovníci systematicky presídľovali na severovýchodné hranice svojej ríše. Najznámejším príkladom, ktorý podrobne zaznamenal [[Herodotos]], bol osud zajatých obyvateľov gréckeho mesta [[Milét]] po potlačení [[Iónske povstanie|Iónskeho povstania]] v roku [[494 pred Kr.]], ktorých kráľ [[Dareios I.]] nechal masovo eskortovať a usadiť v dolnom toku rieky Tigris. Ešte dramatickejší dosah na samotnú Sogdianu mal osud kňazského rodu ''Branchidovcov'' (''Branchidai''), ktorí spravovali slávnu Apolónovu svätyňu v Didyme pri Miléte. Po tom, čo počas grécko-perzských vojen vydali chrámové poklady perzskému kráľovi Xerxovi I., ich Peržania z obavy pred pomstou ostatných Grékov presídlili na severovýchodný okraj ríše priamo do Sogdiany. Tu si deportovaní Gréci založili vlastné mestečko, kde si po dobu 150 rokov udržiavali grécky jazyk a zvyky. Keď však do Sogdiany v roku 329 pred Kr. dorazil [[Alexander Veľký]], napriek tomu, že ho obyvatelia vítali ako osloboditeľa, nechal mestečko kompletne zničiť a všetkých potomkov Branchidovcov vyvraždiť ako rituálny trest za dávnu rodovú vlastizradu a znesvätenie chrámu.<ref>LANE FOX, Robin. ''Alexander the Great''. London : Penguin Books, 1986. ISBN 978-0-14-008878-6. s. 295–298.</ref> [[Súbor:Sogdian Tribute Bearers on the Apadana Staircase 16 (Best Viewed Size "Large") (4689076272).jpg|náhľad|Sogdijskí vyslanci prinášajúci dary perzskému kráľovi, reliéf na schodisku paláca Apadana v Persepolise, 5. storočie pred Kr.]] ==== Otázka satrapnej správy a nezávislosti ==== V zachovaných perzských administratívnych archívoch chýbajú mená konkrétnych lokálnych satrapov (miestodržiteľov) určených výhradne pre Sogdianu. Súčasná historiografia z toho vyvodzuje, že región nebol samostatnou administratívnou jednotkou prvého rádu, ale bol spravovaný priamo z paláca satrapu susednej a oveľa rozvinutejšej [[Baktria|Baktrie]].<ref>BRIANT, Pierre. ''From Cyrus to Alexander: a History of the Persian Empire''. Preklad Peter T. Daniels. Winona Lake : Eisenbrauns, 2002. ISBN 1-57506-120-1. s. 746.</ref> Posty týchto stredoázijských miestodržiteľov zvyčajne zastávali blízki príbuzní vládnuceho perzského kráľa, najčastejšie mladší synovia, s ktorými sa nepočítalo ako s priamymi následníkmi trónu. Sogdiana zostala pod pevnou perzskou kontrolou približne do roku [[400 pred Kr.]], kedy počas nestabilnej vlády kráľa [[Artaxerxés II.|Artaxerxa II.]] došlo k vnútornej kríze ríše. Mnohé odľahlé provincie využili slabosť centrálnej moci a vyhlásili nezávislosť. Kým rebelujúci [[Staroveký Egypt|Egypt]] Peržania po čase opäť vojensky podmanili, severovýchodné pohraničie vrátane Sogdiany si udržalo faktickú autonómiu až do príchodu macedónskej armády. Keď Alexander Veľký vtrhol do Ázie, kráľ susedného [[Chórezm|Chórezmu]] Farasmanes už vystupoval ako suverénny vládca. V roku [[329 pred Kr.]] uzavrel s Macedóncami spojenectvo a ponúkol Alexandrovi vojenské oddiely pre plánované (no nakoniec neuskutočnené) ťaženie proti severným nomádom.<ref name="Baumer2012" /> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Komparácia socio-ekonomických modelov stredoázijských etník (5. – 4. storočie pred Kr.) |- ! Etnikum !! Jazyková rodina !! Prevládajúci spôsob života !! Štátny status / Politická štruktúra |- | ''Sogdijci'' || Východoiránska (sogdijčina) || Prechod od polokočovníctva k oázovému poľnohospodárstvu a diaľkovému obchodu || Voľná kooperácia autonómnych opevnených miest, dočasná satrapná závislosť |- | ''Jue-č' (Yuezhi)'' || Indoiránska (baktričina/tocharčina) || Čisto kočovný a pastiersky spôsob života, kontrola obchodných trás || Decentralizované kmeňové zväzy, neskôr vybudovali mohutnú [[Kušánska ríša|Kušánsku ríšu]]<ref>LIU, Xinru. ''The Silk Road in World History''. Oxford ; New York : Oxford University Press, 2010. ISBN 978-0-19-517174-7. s. 67.</ref> |} Z hľadiska sociálnej štruktúry prebiehal u Sogdijcov v achajmenovskom období postupný proces usadzovania. Pôvodne kočovné obyvateľstvo začalo masívne budovať sofistikované závlahové kanály a venovať sa poľnohospodárstvu, pričom však nestratilo úzky kontakt s okolitým stepným svetom. Na rozdiel od svojich nomádskych susedov Jue-č'ov, ktorí neskôr vytvorili imperiálnu štruktúru Kušáncov, Sogdijci nikdy nesformovali jednu veľkú centralizovanú ríšu, ale po celý starovek vsádzali na model autonómnych mestských republík a stálych obchodných staníc.<ref>HANSEN, Valerie. ''The Silk Road: A New History''. s. 72.</ref> === Helenistické obdobie a macedónska expanzia (327 – 145 pred Kr.) === V druhej polovici 4. storočia pred Kr. fungovala bojovná a de facto nezávislá Sogdiana ako kľúčová nárazníková zóna, ktorá oddeľovala vnútrozemské oblasti upadajúcej Perzskej ríše od nepredvídateľných nomádskych kmeňov [[Skýti|Skýtov]] na severe a východe. Podľa britského historika [[Robin Lane Fox|Robina Lanea Foxa]] bola táto provincia pre Áziu tým, čím bolo Macedónsko pre Grécko – ochranným štítom civilizácie pred nepokojným barbarským svetom za jej hranicami.<ref>LANE FOX, Robin. ''Alexander the Great''. London : Penguin Books, 1986. ISBN 978-0-14-008878-6. s. 301.</ref> [[Súbor:Head of Bactrian ruler (Satrap), Temple of the Oxus, Takht-i-Sangin, 3rd-2nd century BCE (left side).jpg|náhľad|vľavo|Hlava z maľovanej hliny a alabastru zobrazujúca zoroastrijského kňaza (móbada) s typickou baktrijsko-sogdijskou pokrývkou hlavy, nálezisko Tacht-i Sangín, 3. – 2. storočie pred Kr.]] ==== Vpád Alexandra Veľkého a pád Sogdijskej skaly ==== Po kolapse perzskej obrannej línie sa odporu v severovýchodných provinciách ujal baktrijský satrap [[Bessos]]. Ten po zavraždení utekajúceho kráľa [[Dareios III.|Dareia III.]] sám seba vyhlásil za legitímneho nástupcu achajmenovského trónu pod menom Artaxerxés IV. a pokúsil sa v stredoázijskom regióne sformovať novú armádu.<ref>PREVAS, John. ''Envy of the Gods: Alexander the Great's Ill-Fated Journey across Asia''. Cambridge : Da Capo Press, 2004. ISBN 978-0-306-81268-2. s. 60–69.</ref> Rozhodujúci moment macedónskeho ťaženia nastal v roku [[327 pred Kr.]], kedy vojsko [[Alexander Veľký|Alexandra Veľkého]] obkľúčilo doposiaľ nedobytnú horskú pevnosť známu ako Sogdijská skala (alebo Skala Ariamazova). Miestny veľmož [[Oxyartes]] tu ukryl svoju rodinu v domnení, že vertikálne steny útesu sú pre Európanov neprekonateľné.<ref>HORN, Bernd – SPENCER, Emily (eds.). ''No Easy Task: Fighting in Afghanistan''. Toronto : Dundurn Press, 2012. ISBN 978-1-4597-0164-9. s. 40.</ref> Macedónskym horolezcom sa však podarilo prekvapivým nočným výstupom pevnosť obsadiť. Medzi vojnovými zajatcami bola aj Oxyartova šestnásťročná dcéra [[Roxana]] (v domácom baktrijskom jazyku ''Róšanak'' – „Malá hviezda“). Alexander, ktorý si uvedomoval, že bez ústupkov a spojenectiev s domácou aristokraciou nedokáže odľahlé provincie dlhodobo kontrolovať, sa s Roxanou vzápätí oženil podľa miestnych zvykov.<ref name="Ahmed2004">AHMED, S. Z. ''Chaghatai: the Fabulous Cities and People of the Silk Road''. West Conshohocken : Infinity Publishing, 2004. ISBN 978-0-7414-2300-9. s. 61.</ref> Z tohto zväzku sa neskôr, už po kráľovej smrti v roku [[323 pred Kr.]], narodil syn [[Alexander IV. (Macedónia)|Alexander IV.]] ==== Povstanie Spitamena ==== Pacifikácia Sogdiany bola najkrvavejšou fázou celého Alexandrovho ázijského ťaženia. Odpor miestneho obyvateľstva vyústil do masívneho povstania, ktoré viedol talentovaný sogdijský vojvodca [[Spitamenes]] ([[370 pred Kr.|370]] – [[328 pred Kr.]]). Spitamenes uzavrel taktické spojenectvo so skýtskymi kmeňmi a začal proti macedónskym posádkam viesť opotrebovaciu partizánsku vojnu. Na potlačení tohto povstania sa okrem samotného Alexandra podieľali jeho poprední velitelia [[Krateros (diadoch)|Krateros]], [[Koinos (stratég)|Koinos]] a [[Amyntas (syn Nikolaa)|Amyntas]]. Do bojov museli byť nasadené aj lojálne domáce pomocné zbory.<ref name="Holt1989">HOLT, Frank L. ''Alexander the Great and Bactria: the Formation of a Greek Frontier in Central Asia''. Leiden : E. J. Brill, 1989. ISBN 90-04-08612-9. s. 64–65.</ref> Po sérii porážok bol Spitamenes nakoniec zradený vlastnými skýtmi (podľa iných prameňov vlastnou manželkou), ktorí mu odťali hlavu a poslali ju Alexandrovi ako výkupné za mier.<ref name="Holt1989" /> V snahe stabilizovať región nariadil Alexander masové uzatváranie manželstiev medzi svojimi veteránmi a sogdijskými ženami.<ref name="Ahmed2004" /> Medzi nimi bola aj Spitamenova dcéra [[Apama]], ktorú dostal za manželku vojenský veliteľ [[Seleukos I. Nikator]]. Apama sa stala matkou neskoršieho kráľa [[Antiochos I. Sótér|Antiocha I.]] a na jej počesť bolo v helenistickom svete pomenovaných niekoľko novozaložených miest s názvom ''Apameia''.<ref>MAGILL, Frank N. (ed.). ''The Ancient World: Dictionary of World Biography, Volume 1''. Pasadena : Salem Press, 1998. ISBN 0-89356-313-7. s. 1010.</ref> [[Súbor:Sogdian barbaric copy of a coin of Euthydemus.jpg|náhľad|Miestna (tzv. barbarská) imitácia mince grécko-baktrijského kráľa Euthydema I. vyrazená v Sogdiane. Nápis na reverznej strane je vyhotovený v aramejskom písme.]] ==== Sogdiana v rámci helenistických štátov ==== Po porážke povstania bola Sogdiana administratívne zlúčená s Baktriou do jednej veľkej pohraničnej satrapie. Po ranej fáze vojen diadochov prešlo územie pod kontrolu Seleukovskej ríše. Okolo roku [[248 pred Kr.]] sa však miestny satrap [[Diodotos I.]] vzbúril proti seleukovskému centru a vyhlásil nezávislé [[Grécko-baktrijské kráľovstvo|Grécko-baktrijské kráľovstvo]], ktorého pevnou súčasťou bola po takmer jedno storočie aj Sogdiana.<ref>LERNER, Jeffrey D. ''The Impact of Seleucid Decline on the Eastern Iranian Plateau''. Stuttgart : Franz Steiner Verlag, 1999. ISBN 3-515-07417-1. s. 82–84.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Helenistickí panovníci a správa Sogdiany |- ! Panovník / Dynastia !! Obdobie vplyvu !! Charakteristika správy a mincovníctva |- | ''Alexander Veľký'' || [[329 pred Kr.|329]] – [[323 pred Kr.]] || Násilná pacifikácia, zakladanie vojenských pevností, dynastické sobáše |- | ''Seleukovská ríša'' || [[312 pred Kr.|312]] – [[248 pred Kr.]] || Konsolidácia obchodu, integrácia do helenistickej ekonomiky Ázie |- | ''Euthydemos I. (Baktria)'' || cca [[230 pred Kr.|230]] – [[200 pred Kr.]] || Bývalý satrap Sogdiany; jeho mince boli neskôr miestnym obyvateľstvom hromadne kopírované s aramejskými nápismi<ref name="Baumer2012" /> |- | ''Eukratides I. Veľký'' || cca [[170 pred Kr.|170]] – [[145 pred Kr.]] || Posledný významný grécko-baktrijský panovník, ktorý nakrátko obnovil pevnú suverenitu nad sogdijským severom |} Militárna sila autonómnych sogdijských kmeňov sa z porážok spôsobených Macedóncami už nikdy plne nezotavila. Ich politická štruktúra zostala v tieni helenistických posádok až do polovice [[2. storočie pred Kr.|2. storočia pred Kr.]], kedy tlak nových vĺn kočovníkov zo severovýchodu definitívne ukončil grécku politickú nadvládu nad regiónom. === Obdobie Sakov a Kušánska nadvláda ([[146 pred Kr.]] – [[260|260 po Kr.]]) === V polovici 2. storočia pred Kr. prešla Sogdiana dramatickými demografickými a politickými zmenami. Okolo roku [[145 pred Kr.]] zaplavili stredoázijské oblasti vlny nomádskych [[Sakovia|Sakov]], ktorí rozvrátili helenistické [[Grécko-baktrijské kráľovstvo]]. V tesnom závese za nimi nasledoval masívny kmeňový zväz [[Jue-č'|Jue-č'ov]] (Yuezhi).<ref>ABDULLAEV, Kazim. Nomad Migration in Central Asia. In: ''Proceedings of the British Academy''. 2007, roč. 133, s. 87–98.</ref> Títo noví kočovní vládcovia spočiatku nedisponovali vlastnou mincovou tradíciou. Približne do roku [[40 pred Kr.]] preto hromadne razili iba takzvané imitačné (barbarské) mince, ktoré kopírovali portréty grécko-baktrijských kráľov [[Eukratides I.|Eukratida I.]] a [[Héliokles I.|Héliokla I.]], pričom na nich mechanicky ponechávali pôvodné helenistické motívy a upadajúce grécke nápisy.<ref name="Michon2015">MICHON, Daniel. ''Archaeology and Religion in Early Northwest India: History, Theory, Practice''. London ; New York : Routledge, 2015. ISBN 978-1-138-82249-8. s. 112–123.</ref> [[Súbor:Saka warrior Termez Achaeological Museum.jpg|náhľad|vľavo|Hlava sakského bojovníka ako porazeného nepriateľa Jue-č'ov, plastika z lokalit Chalčajan (severná Baktria), 1. storočie pred Kr.]] ==== Svedectvo čínskeho diplomata Čang Čchiena ==== V roku [[126 pred Kr.]] navštívilo kmeňový zväz Jue-č'ov v Transoxianii oficiálne čínske posolstvo, na čele ktorého stál diplomat a cestovateľ [[Čang Čchien]]. Jeho hlavnou strategickou úlohou, ktorú dostal od cisára [[Wu-ti (Hani)|Wu-tiho]], bolo uzavrieť s Jue-č'mi ofenzívnu vojenskú alianciu zameranú proti spoločnému nepriateľovi – bojovnému kočovnému zväzu [[Siungnuovia|Siungnuov]] (Xiongnu). Čang Čchien strávil v Transoxianii a susednej Baktrii viac ako rok. Svoje pozorovania detailne zaznamenal do správy, ktorá sa stala integrálnou súčasťou monumentálneho historiografického diela ''[[Zápisky historika]]'' (''Š'-ťi'') od [[S'ma Čchien|S'ma Čchiena]]. Tento prameň poskytuje unikátny pohľad na politickú situáciu v Strednej Ázii v danom období.<ref name="Watson1993">WATSON, Burton. ''Records of the Grand Historian by Sima Qian: Han Dynasty II''. Rev. vyd. New York : Columbia University Press, 1993. ISBN 978-0-231-08167-2. s. 233–236.</ref> Syn zavraždeného kráľa Jue-č'ov však ponuku na spojenectvo definitívne odmietol; pred pomstou v ázijských stepiach uprednostnil konsolidáciu moci a zachovanie mieru v úrodných oázach medziriečia. [[Súbor:Noin-Ula carpet, Yuezhi fighting a SogdianNoin-Ula carpet, Yuezhi fighting a Sogdian.jpg|náhľad|Bojovník kmeňa Jue-č' (vľavo) zápasiaci so Sogdijcom ukrytým za štítom (vpravo), detail z textílie objavenej v mongolskom nálezisku Noin-Ula, 1. storočie pred Kr. / po Kr.]] Čang Čchien vo svojich zápiskoch charakterizoval polohu a vojenskú silu tohto stredoázijského zväzu nasledovne: {{Citát|Veľkí Jue-č'ovia žijú približne 2 000 alebo 3 000 li [cca 830 až 1 250 kilometrov] západne od ríše Ta-jüan (Fergana), severne od rieky Kuej (Oxus / Amu Darja). Na juhu hraničia s Ta-sia (Baktria), na západe s An-si (Parthia) a na severe s ríšou Kang-ťü. Sú to rodení nomádi, ktorí sa neustále presúvajú z miesta na miesto so svojimi stádami a ich zvyky sú blízke Siungnuom. Do zbrane dokážu postaviť 100 000 až 200 000 elitných lukostrelcov.|Zdroj: ''Zápisky historika'', kap. 123.<ref name="Watson1993" />}} ==== Integrácia do Kušánskej ríše ==== V priebehu 1. storočia po Kr. prešli Jue-č'ovia procesom centralizácie a transformovali sa na mocnú [[Kušánska ríša|Kušánsku ríšu]]. Táto nová veľmoc postupne absorbovala celú Sogdianu a expandovala smerom na juh až do severnej [[India|Indie]]. Kušánsky štát sa stal garantom stability a hlavným ekonomickým motorom na Hodvábnej ceste. Panovníci začali raziť vlastné, umelecky vysoko hodnotné zlaté a medené mince, na ktorých boli vyobrazení samotní kušánski králi a bohatý panteón synkretických božstiev.<ref name="Michon2015" /> Zahraničnopolitické záznamy čínskej [[Dynastia Han|dynastie Han]] ukazujú, že Kušánci v tomto období úzko vojensky kooperovali s Čínou pri pacifikácii odľahlých stepných oblastí. V roku 84 po Kr. poskytli kušánske zbory asistenciu slávnemu čínskemu veliteľovi [[Pan Čchao|Pan Čchaovi]] v boji proti Sogdijcom, ktorí sa vtedy pokúšali podporiť protičínske povstanie vyvolané kráľom Kašgaru.<ref>DE CRESPIGNY, Rafe. ''A Biographical Dictionary of Later Han to the Three Kingdoms (23–220 AD)''. Leiden : Brill, 2007. ISBN 978-90-04-15605-0. s. 5–6.</ref> === Archeologické doklady militárnej kultúry v regióne === <gallery> Súbor:Orlat plaque encounter.jpg|Bojové scény medzi sakskými bojovníkmi z ríše Kang-ťü na takzvaných orlatských doštičkách, 1. storočie po Kr.<ref name="Louvre2022">ILYASOV, Djangar. ''Splendeurs des oasis d'Ouzbékistan''. Paris : Louvre Éditions, 2022. ISBN 978-84-125278-5-8. s. 42–47.</ref> Súbor:Orlat plaque hunter.jpg|Scéna lovu na jednej z kostí z náleziska Orlat. Súbor:Kalchayan Prince (armour).jpg|Rekonštrukcia ťažkého sakského panciera (katafrakta) s ochranným nákrčníkom z Chalčayanu, 1. storočie pred Kr.<ref name="Louvre2022b">GRENET, Frantz. ''Splendeurs des oasis d'Ouzbékistan''. Paris : Louvre Éditions, 2022. ISBN 978-84-125278-5-8. s. 56.</ref> </gallery> === Partská a sásánovská správa (cca 260 – 479 po Kr.) === Historické pramene o vývoji Sogdiany počas existencie [[Partská ríša|Partskej ríše]] ([[247 pred Kr.]] – [[224|224 po Kr.]]) v Perzii zostávajú pre vtedajšiu absenciu ucelenejších písomných záznamov čiastočne nejasné a útržkovité.<ref name="Dresden1981">DRESDEN, Mark J. Introductory Note. In: AZARPAY, Guitty. ''Sogdian Painting: the Pictorial Epic in Oriental Art''. Berkeley : University of California Press, 1981. ISBN 0-520-03765-0. s. 5.</ref><ref name="Dresden2003">DRESDEN, Mark J. Sogdian Language and Literature. In: YARSHATER, Ehsan (ed.). ''The Cambridge History of Iran, Vol III: The Seleucid, Parthian, and Sasanian Periods''. Cambridge : Cambridge University Press, 2003. ISBN 0-521-24699-7. s. 1217.</ref> Zmena nastala s nástupom novej perzskej veľmoci, [[Sásánovská ríša|Sásánovskej ríše]]. Peržania podnikli expanziu na severovýchod a okolo roku 260 po Kr. začlenili Sogdianu do svojho štátneho systému ako regulárnu satrapiu.<ref name="Dresden1981" /> Významný trojjazyčný nápis kráľa Šápúra I. na tzv. Ka’be-je Zardošt (Zoroastrovej kocke) v Fárse výslovne uvádza „Sogdianu až k horám [[Taškent]]u“ ako integrálnu súčasť sásánovského územia. Tento nápis zároveň definuje hranice regiónu ako strategické severovýchodné pohraničie sásánovského sveta dotýkajúce sa slabnúcej Kušánskej ríše.<ref name="Dresden2003" /> Sásánovskú hegemóniu nad oblasťou však v priebehu 5. storočia definitívne ukončil tlak novej nomádskej mocnosti.<ref name="Dresden1981" /> === Éra heftalitskej nadvlády (479 – 557 po Kr.) === [[Súbor:Sogdiana. Samarkand (Pre-Ikhshid), Hephthalite tamgha S2 on the reverse.jpg|náhľad|Lokálna minca zo Samarkandu z pred-ichšídovského obdobia, na ktorej reverznej strane je vyrazená charakteristická heftalitská tamga.]] [[Heftaliti|Heftaliti]] (historicky známi aj ako ''Bieli Húni'') anektovali územie Sogdiany a integrovali ho do svojej nomádskej ríše okolo roku 479 po Kr. Tento dátum je v historiografii fixovaný na základe posledného zaznamenaného nezávislého diplomatického posolstva, ktoré vyslali autonómni sogdijskí vládcovia na čínsky cisársky dvor.<ref name="Pei2017">PEI, Chengguo. The Silk Road and the economy of Gaochang: evidence on the Circulation of silver coins. In: ''The Silk Road''. 2017, roč. 15, s. 57.</ref> Na základe archeologických analýz sa predpokladá, že Heftaliti vtrhli do úrodných sogdijských oáz z južného smeru bezprostredne po tom, čo uštedrili sériu drvivých porážok sásánovskej Perzii.<ref>ALRAM, Michael – LERNER, Judith A. (eds.). ''History of Civilizations of Central Asia: Volume III''. Paris : UNESCO Publishing, 2006. ISBN 978-9231032110. s. 240.</ref> ==== Urbanistický rozvoj a vnútorná autonómia ==== Napriek svojej nomádskej tradícii prispeli Heftaliti k významnému rozvoju mestskej infraštruktúry. V Sogdiane nadviazali na staršiu mestotvornú činnosť Kidaritov a začali budovať alebo rozširovať opevnené mestá s tzv. hippodamovskou štruktúrou (charakteristickou obdĺžnikovými hradbami a ortogonálnou sieťou ulíc). Medzi centrá, ktoré v tomto období prešli zásadnou prestavbou, patril najmä [[Panjakent]] a [[Buchara]]. Z hľadiska správy fungovala Sogdiana pod heftalitskou nadvládou skôr ako voľná konfederácia miestnych dedičných vládcov a kniežat, ktorí boli s heftalitským dvorom viazaní spojeneckými a vazalskými zmluvami. Príkladom takejto vnútornej autonómie bol Asbar, vládca mesta Vardanzi, ktorý počas tohto obdobia nezávisle razil vlastné mince s lokálnymi insígniami. [[Súbor:Varahsha, Relief of a hunter, 5th-7th century CE.jpg|náhľad|vľavo|Štruktúra nástenného reliéfu zobrazujúceho lovca z lokalit Varachša neďaleko Buchary, 5. – 7. storočie po Kr.]] ==== Ekonomický rozkvet a monetárny systém ==== Paradoxne, obdobie heftalitskej okupácie znamenalo pre Sogdianu začiatok nebývalého hospodárskeho rozkvetu. Obrovské finančné prostriedky, ktoré Heftaliti získavali zo sásánovskej Perzie vo forme vojnových reparácií, výkupného a pravidelných tribútov, boli spätne reinvestované do stredoázijských oblastí. Sogdiana sa vďaka tomu premenila na hlavné demografické a poľnohospodárske centrum celej Strednej Ázie. Pod ochranou nomádskej elity sa Sogdijci etablovali ako kľúčoví sprostredkovatelia na novej trase Hodvábnej cesty spájajúcej Čínu, Sásánovskú ríšu a [[Byzantská ríša|Byzanciu]].<ref name="Millward2013">MILLWARD, James A. ''The Silk Road: A Very Short Introduction''. Oxford : Oxford University Press, 2013. ISBN 978-0-19-978286-4. s. 28.</ref> Heftalitská kočovná aristokracia prenechala praktickú realizáciu diaľkového obchodu s hodvábom a luxusným tovarom plne do rúk sogdijských kupeckých rodín. {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Transformácia sogdijského mincovníctva v heftalitskej ére |- ! Emitent / Obdobie !! Charakteristika menového obehu !! Ikonografický prvok |- | ''Sásánovský import'' || Prílev masívneho množstva perzského striebra z vojnových tribútov || Portréty sásánovských šachov |- | ''Reziduálne razby (Samarkand)'' || Miestne strieborné emisie podliehajúce heftalitskej kontrole || Razba špecifickej heftalitskej rodovej značky (''tamgy'') na reverze |- | ''Dynastia Ichšídov (642 – 755 po Kr.)'' || Kontinuita mincového dizajnu pretrvávajúca až do príchodu Arabov || Trvalá prítomnosť heftalitských symbolov ako znaku legitimity<ref>FEDOROV, Michael. On the Portraits of the Sogdian Kings (Ikhshīds) of Samarqand. In: ''Iran''. 2007, roč. 45, s. 155.</ref> |} Masívny prílev perzského striebra zaplavil domáci sogdijský trh, pričom tieto sásánovské razby sa prostredníctvom sogdijských kupcov rozšírili pozdĺž celej stredoázijskej magistrály až na čínske hranice.<ref name="Pei2017" /> Na minciach zo Samarkandu sa v tomto období stabilne udomácnil symbol heftalitskej moci (tzv. ''tamga''). Tento ikonografický prvok zostal pevnou súčasťou sogdijského mincovníctva aj dlho po páde samotnej heftalitskej ríše a objavoval sa na emisiách domácej dynastie Ichšídov až do definitívneho dobytia Transoxianie arabskými vojskami. === Obdobie turkických kaganátov (557 – 742 po Kr.) === V polovici 6. storočia došlo k radikálnej zmene geopolitickej mapy Strednej Ázie. Kočovní [[Turkické národy|Turci]] z novovzniknutého [[Prvý turecký kaganát|Prvého tureckého kaganátu]] uzavreli strategickú vojenskú alianciu so sásánovským šachom [[Chosrov I.|Chosrovom I. Anúširvánom]]. Spoločnými silami zaútočili na ríšu Heftalitov a po urputnej osemdňovej bitke pri meste Karši (známej ako bitka pri Buchare), pravdepodobne v roku 557 po Kr., ich ríšu definitívne rozvrátili.<ref>MAAS, Michael (ed.). ''The Cambridge Companion to the Age of Attila''. Cambridge : Cambridge University Press, 2014. ISBN 978-1-316-06085-8. s. 284.</ref> Podľa mierovej dohody si víťazi rozdelili korisť tak, že Turci získali územia severne od rieky Oxus (Amu Darja) vrátane celej Sogdiany, zatiaľ čo Sásánovci si anektovali územia južne od rieky. Po vnútornom rozdelení tureckej ríše v roku 581 po Kr. prešla priama kontrola nad Sogdianou pod [[Západoturecký kaganát]]. [[Súbor:An Jia with a Turkic Chieftain in Yurt. Xi’an, 579 CE. Shaanxi Provincial Institute of Archaeology, Xi’an.jpg|náhľad|vľavo|Kamenný reliéf z hrobky sogdijského aristokrata a obchodníka menom An Ťia, ktorý zobrazuje jeho stretnutie s tureckým náčelníkom v jurte, Si-an (Čína), r. 579 po Kr.]] ==== Kultúrny a ekonomický synkretizmus s Turkami ==== Bohaté archeologické nálezy dokazujú, že elitné vrstvy turkických nomádov sa rýchlo stali najdôležitejšími obchodnými a politickými partnermi sogdijských mestských štátov. Výborným príkladom tejto symbiózy je ikonografia objavená v luxusnej hrobke sogdijského hodnostára a obchodného magnáta menom An Ťia (zomrel v roku 579 po Kr. v čínskom Si-ane), kde reliéfy detailne zachytávajú rituálne hostiny, spoločné poľovačky a diplomatické rozhovory medzi Sogdijcami a tureckými náčelníkmi priamo v ich tradičných jurtách.<ref>GRENET, Frantz – RIBOUD, Pénélope. A Reflection of the Hephthalite Empire: The Biographical Narrative in the Reliefs of the Tomb of the Sabao Wirkak (494–579). In: ''Bulletin of the Asia Institute''. 2003, roč. 17, s. 141–142.</ref> Masívna prítomnosť Turkov je doložená aj na svetoznámych nástenných maľbách z palácového komplexu Afrasijab v [[Samarkand]]e. Tieto fresky zo 7. storočia po Kr. zachytávajú slávnostnú audienciu u miestneho sogdijského kráľa Varchumana.<ref>WHITFIELD, Susan. ''The Silk Road: Trade, Travel, War and Faith''. London : British Library ; Serindia Publications, 2004. ISBN 978-1-932476-13-2. s. 110.</ref> Tureckí dôstojníci s charakteristickými dlhými zapletanými vlasmi a dlhými mečmi tu vystupujú ako elitná palácová stráž a vysokí dvorania, čo demonštruje ich kľúčovú mocenskú rolu v regióne. ==== Kozmopolitný charakter Samarkandu ==== Nástenné maľby z Afrasijabu jasne demonštrujú, že Sogdiana bola v tomto období mimoriadne kosmopolitným uzlom starovekého sveta. Okrem všadeprítomných Turkov sú na freskách zachytení aj: * ''Čínski vyslanci:'' prinášajúci panovníkovi luxusné balíky hodvábu. * ''Kórejskí diplomati:'' identifikovateľní podľa špecifických pokrývok hlavy s vtáčími perami.<ref>MILLWARD, James A. ''Eurasian Crossroads: A History of Xinjiang''. New York : Columbia University Press, 2007. ISBN 978-0-231-13924-3. s. 31.</ref> * ''Vyslanci z indických a iránskych kniežatstiev:'' nesúci drahé kamene a koreniny. [[Súbor:Afrasiab West Wall.jpg|náhľad|stred|600px|Panoráma západnej steny fresiek v Afrasijabe (Samarkand, cca 648 – 651 po Kr.). Scéna zobrazuje diplomatické posolstvá z Číny, Kórey a iránskych kniežatstiev, ktoré vzdávajú úctu samarkandskému kráľovi Varchumanovi za asistencie turkických veliteľov.<ref name="Baumer2018">BAUMER, Christoph. ''The History of Central Asia: The 4-Volume Set''. London : Bloomsbury Publishing, 2018. ISBN 978-1-83860-868-2. s. 243.</ref>]] ==== Formálna čínska nadvláda ==== Okolo roku 650 po Kr. podnikla čínska [[Dynastia Tang|dynastia Tang]] masívnu vojenskú expanziu na západ, ktorá viedla k porážke a faktickému podmaneniu Západotureckého kaganátu. V dôsledku tohto mocenského vákua sa sogdijskí mestskí panovníci (vrátane kráľa Varchumana) formálne podriadili čínskemu cisárovi. Sogdiana bola čínskou administratívou formálne začlenená do takzvaného Protektorátu An-si (známeho ako „Protektorát upokojeného západu“). Táto čínska suverenita však mala v praxi skôr nominálny charakter a obmedzovala sa na platenie tribútov a potvrdzovanie panovníckych titulov cisárskym dvorom. Sogdijské mestské štáty si udržali kompletnú vnútornú autonómiu a vlastné vojská, a to až do začiatku 8. storočia, kedy do regiónu vtrhla prvá vlna arabsko-moslimských dobyvateľov.<ref name="Baumer2018" /> === Arabsko-moslimské dobývanie a odpor regionálnych centier (8. storočie po Kr.) === Vpád arabských vojsk na začiatku 8. storočia znamenal pre Sogdianu začiatok hlbokej politickej, náboženskej a kultúrnej transformácie. Proces podmaňovania tohto regiónu bol integrálnou súčasťou širšej [[Moslimské dobývanie Transoxianie|arabskej expanzie do Transoxianie]]. [[Súbor:Letter of an Arab Emir to Devashtich.jpg|náhľad|Originálny list arabského emira adresovaný sogdijskému vládcovu Divashtichovi, objavený pri archeologickom výskume na hore Mug (Tadžikistan).]] [[Súbor:Wealthy Arab, Palace of Devashtich, Penjikent.jpg|náhľad|Nástenná maľba z paláca v Panjakente (maľby z Afrasijabu/Panjakentu) zviditeľňujúca postavu vysokopostaveného Araba z obdobia konfliktov.]] ==== Umajjovská ofenzíva a daňová kríza (do roku 750 po Kr.) ==== Systematické ťaženie proti sogdijským mestským štátom inicioval [[Kutajba ibn Muslim]] (669 – 716 po Kr.), miestodržiteľ [[Chorásán|Veľkého Chorásánu]] v službách [[Umajjovci|Umajjovského kalifátu]] (661 – 750 po Kr.). Kutajba obratne využil vnútornú roztrieštenosť regiónu a uzavrel taktické spojenectvo s vládcom [[Balkh]]u, ktorý Arabom poskytol logistickú a vojenskú podporu pri postupe na sever.<ref>LITVINSKI, B. A. – JALILOV, A. H. – KOLESNIKOV, A. I. The Arab Conquest. In: LITVINSKI, B. A. – ZHANG, Guangda – SAMGHABADI, R. Shabani (eds.). ''History of Civilizations of Central Asia: Volume III, the Crossroads of Civilizations: A.D. 250–750''. Delhi : Motilal Banarsidass Publishers, 1999. ISBN 978-81-208-1540-7. s. 457–458.</ref> Zásadný zlom a eskaláciu napätia však prinieslo obdobie, kedy Chorásánu vládol Kutajbov nástupca al-Džarráh ibn Abdalláh (717 – 719 po Kr.). Mnohí Sogdijci v tejto fáze formálne konvertovali na islam, aby získali ekonomické výhody. Umajjovská správa však čoskoro vydala nový drakonický zákon, podľa ktorého noví konvertiti neboli automaticky oslobodení od platenia dane pre nemuslimov ([[Džizja]]). Oslobodenie bolo podmienené prísnym dôkazom o vykonanej obriezke a preukázateľnou gramotnosťou v [[Korán]]e.<ref name="Litvinski1999">LITVINSKI, B. A. – JALILOV, A. H. – KOLESNIKOV, A. I. The Arab Conquest. In: ''History of Civilizations of Central Asia: Volume III''. s. 459.</ref> Tento administratívny nátlak vyvolal vlnu masových povstaní. Sogdijci sa vojensky spojili s turkickým kmeňovým zväzom Turgešov, spoločným útokom vyhnali arabskú posádku zo Samarkandu a úspešne odrážali umajjovské pokusy o znovudobytie mesta až do príchodu veliteľa Sa'ída ibn Amra al-Harašího. [[Súbor:The Lion and the Hare at The Well. Painted mural in a private house Panjikent, Sogdia, ca. 740. St. Petersburg, State Hermitage Museum.jpg|náhľad|vľavo|Nástenná maľba zo súkromného domu v Panjakente (okolo roku 740 po Kr.) zachytávajúca bájku o levovi a zajacovi pri studni z indického cyklu ''Pančatantra'' (v arabskej verzii známej ako ''Kalíla a Dimna'').<ref>SIMS, Eleanor. ''Peerless Images: Persian Painting and its Sources''. New Haven : Yale University Press, 2002. ISBN 978-0-300-09038-3. s. 288.</ref>]] ==== Rozpad protioarabského odporu ==== Sogdijská aristokracia reagovala na masívny arabský protiútok nejednotne. Kráľ (''ichšíd'') Samarkandu menom [[Gurak]], ktorý sa k moci dostal v roku 710 po Kr. zosadením proarabsky orientovaného vládcu Tarchúna, vyhodnotil novú ofenzívu al-Harašího vojsk ako zdrvujúcu. Aby zachránil mesto pred totálnou deštrukciou, presvedčil svojich stúpencov, aby kapitulovali a formálne deklarovali vernosť umajjovskému guvernérovi.<ref name="Litvinski1999" /> Naopak, radikálne krídlo odporu sa pokúsilo o partizánsky boj: * ''[[Divaštič]] (706 – 722 po Kr.):'' Autonómny vládca Panjakentu, stiahol svoje elitné oddiely hlboko do masívu Zarafšanského pohoria, kde vybudoval opevnenú základňu na hore Mug. * ''Karzandž:'' Vládca mesta Pai (dnešný Kattakurgan), ustúpil so svojimi vernými bojovníkmi do Ferganského kniežatstva. Tamojší vládca at-Tár (Alutar) im verejne sľúbil ochranu a bezpečný exil, no tajne informoval al-Harašího o ich presnej polohe. Arabské sily utečencov v Chodžande obkľúčili a následne kompletne zmasakrovali.<ref>LITVINSKI, B. A. – JALILOV, A. H. – KOLESNIKOV, A. I. The Arab Conquest. In: ''History of Civilizations of Central Asia: Volume III''. s. 459–460.</ref> ==== Exil kresťanských Sogdijcov do Sedmoriečia ==== Od roku 722 po Kr. vyvolal brutálny postup moslimských armád masovú migračnú vlnu. Veľké skupiny Sogdijcov – medzi ktorými mali mimoriadne silné zastúpenie [[Nestoriánstvo|nestoriánski kresťania]] – opustili zdevastovanú domovinu a emigrovali východným smerom do Sedmoriečia (Zhetysu v dnešnom Kazachstane a Kirgizsku). Turkické kmeňové elity na tomto území prejavovali voči kresťanom vysokú náboženskú toleranciu, ktorá pramenila ešte z čias sásánovských perzských perzekúcií. V Sedmoriečí si títo kresťanskí Sogdijci vybudovali prosperujúce obchodné kolónie, ktoré ekonomicky a kultúrne prekvitali až do 10. storočia pod politickou ochranou Karlukov a neskoršieho Karachánovského kaganátu. Táto stredoázijská kresťanská komunita sa preslávila produkciou luxusného strieborného riadu s precíznou východokresťanskou ikonografiou, ktorej vrcholným príkladom je svetoznáma [[Anikovova misa]] zachytávajúca biblické scény (napr. príbeh o Jozuovi).<ref>SIMS, Eleanor. ''Peerless Images''. s. 293–294.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Strategické fázy arabsko-sogdijského konfliktu |- ! Rok (po Kr.) !! Kľúčová udalosť !! Hlavní aktéri !! Historický dopad |- | ''705 – 715'' || Raná umajjovská ofenzíva || Kutajba ibn Muslim || Arabi obsadzujú kľúčové tranzitné regióny vrátane Buchary |- | ''719 – 721'' || Daňové povstanie a vyhnanie Arabov || Sogdijci a Turgeši vs. al-Džarráh || Dočasná strata arabskej kontroly nad Samarkandom |- | ''722'' || Likvidácia odboja na hore Mug a v Chodžande || al-Haraší, Divaštič, at-Tár || Definitívna strata politickej nezávislosti jadra Sogdiany; začiatok masového exilu kresťanov na východ |} ==== Nástup Abbásovcov a bitka pri Talase (750 – 819 po Kr.) ==== V roku 750 po Kr. došlo v arabskom svete k zásadnému politickému zvratu, kedy bola dynastia Umajjovcov zvrhnutá v rámci mohutného vnútroštátneho prevratu známego ako [[Abbásovská revolúcia]]. Novovzniknutý [[Abbásovský kalifát]] okamžite pristúpil k ráznej konsolidácii svojej moci na severovýchodných hraniciach. Rozhodujúci geopolitický stret o sféru vplyvu v Strednej Ázii nastal v júli roku [[751|751 po Kr.]] v slávnej [[Bitka pri Talase|bitke pri rieke Talas]] (v dnešnej Talaskej oblasti v Kirgizsku). V tomto konflikte sa moslimské vojská podporované lokálnymi stredoázijskými kmeňmi stretli s armádou čínskej dynastie Tang. Výsledok bitky a najmä súbežné vypuknutie ničivého povstania An Lu-šana v samotnom srdci Číny prinútili čínske cisárstvo k definitívnemu a trvalému vojensko-politickému stiahnutiu sa zo Strednej Ázie.<ref name="Hanks2010">HANKS, Reuel R. ''Global Security Watch: Central Asia''. Santa Barbara ; Denver ; Oxford : Praeger, 2010. ISBN 978-0-313-35422-9. s. 4.</ref> [[Súbor:Decorated niche, 750-825 CE, Afrasiab, Samarkand.jpg|náhľad|Bohato zdobená výklenková nika z abbásovskej mešity objavená pri archeologických vykopávkach na nálezisku Afrasijab (Samarkand), datovaná do rokov 750 – 825 po Kr.<ref>ALLEGRANZI, Viola – AUBE, Sandra. ''Splendeurs des oasis d'Ouzbékistan''. Paris : Louvre Éditions, 2022. ISBN 978-84-125278-5-8. s. 181.</ref>]] Tento vojenský konflikt mal okrem politických dôsledkov aj nesmierny kultúrny význam pre celú svetovú civilizáciu. Arabi totiž medzi čínskymi zajatcami z bitky identifikovali zručných remeselníkov, prostredníctvom ktorých bolo tajomstvo ''výroby papiera'' po prvýkrát predstavené islamskému svetu, pričom práve Samarkand sa stal prvým a najvýznamnejším centrom papierenskej produkcie mimo východnej Ázie.<ref name="Hanks2010" /> Od 50. rokov 8. storočia sa pod abbásovskou správou rozbehol proces masovej konverzie domáceho obyvateľstva na islam, no definitívna eliminácia vplyvu starých dedičných sogdijských rodov a úplná kultúrna integrácia trvali ešte niekoľko desaťročí. ==== Samanovská éra a zánik sogdijskej identity (819 – 999 po Kr.) ==== Vojenské a politické stiahnutie sa Číny vytvorilo mocenské vákuum, ktoré umožnilo mocenský vzostup [[Samanovci|Samanovskej ríše]] (819 – 999 po Kr.). Išlo o prvý autochtónny novoperzský štátny útvar v regióne. Samanovci síce formálne uznávali autoritu abbásovského kalifa v Bagdade ako svojho náboženského suveréna, v praxi však disponovali absolútnou politickou nezávislosťou. Ich hlavným mestom bol najprv Samarkand (819 – 892) a neskôr Buchara (892 – 999). Samanovskí emírovia plne prevzali a rozvinuli staré kupecké dedičstvo Sogdijcov, pričom ich obchodné siete využívali rovnaké staroveké trasy. Počas dvoch storočí samanovskej stability však došlo k definitívnemu asimilačnému procesu sogdijského etnika: * ''Jazyková asimilácia:'' Domáca [[sogdijčina]] začala rapídne upadať a bola systematicky vytláčaná novoperzským jazykom (''Darí''), ktorý bol oficiálnym dorozumievacím jazykom samanovského dvora, štátnej správy a elitných vzdelancov tej doby (ako napríklad básnik [[Ferdousí]]).<ref name="Hanks2010" /> Z tohto jazykového základu sa neskôr sformoval moderný tadžický jazyk. * ''Náboženská uniformita:'' Starobylé pluralitné náboženské systémy Sogdijcov kompletne zanikli. Autochtónny [[zoroastrianizmus]], [[budhizmus]], [[manicheizmus]] a sýrske [[nestoriánstvo]] do konca 10. storočia z územia úplne vymizli a boli nahradené sunnitským islamom.<ref name="Hanks2010" /> Samanovci sa zároveň zapísali do dejín ako kľúčoví šíritelia islamu smerom na severovýchod, nakoľko to boli práve oni, kto prostredníctvom intenzívnych obchodných a diplomatických kontaktov obrátil na moslimskú vieru okolité nomádske [[Turkické národy|turkické kmene]], ktoré neskôr paradoxne prevzali politickú kontrolu nad celým regiónom. {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Transformácia kultúrno-náboženskej mapy Sogdiany v 8. – 10. storočí |- ! Sledovaný znak !! Predarabské obdobie (do r. 711) !! Samanovské obdobie (koniec 10. storočia) |- | ''Prevládajúci jazyk'' || Sogdijčina (východoiránska vetva) || Novoperzština / Darí (západoiránska vetva) |- | ''Náboženská štruktúra'' || Pluralitná (Zoroastrizmus, Budhizmus, Manicheizmus, Nestoriánstvo) || Monolitná (Sunnitský islam) |- | ''Hlavné politické centrum'' || Autonómne mestské štáty (Samarkand, Panjakent) || Centralizovaná ríša s metropolou v Buchare |} === Obdobie turkických invázií a karachánovská správa (999 – 1212 po Kr.) === V roku 999 po Kr. podľahla oslabená Samanovská ríša tlmu novej islamskej turkickej veľmoci – [[Karachánovský kaganát|Karachánovskému kaganátu]] (840 – 1212 po Kr.).<ref>HANKS, Reuel R. ''Global Security Watch: Central Asia''. Santa Barbara ; Denver ; Oxford : Praeger, 2010. ISBN 978-0-313-35422-9. s. 4–5.</ref> Tento dynastický zvrat definitívne spečatil prechod politickej moci v niekdajšej Sogdiane z rúk iránskych elít do rúk turkických vládcov. [[Súbor:Kara-Khanid ruler (sitting cross-legged on a throne), Afrasiab, circa 1200 CE.jpg|náhľad|Detail nástenného reliéfu zobrazujúceho karachánovského vládcu Samarkandu, ktorý sedí s prekríženými nohami na tróne a drží šíp ako symbol zvrchovanej moci. Nálezisko Afrasijab, cca 1200 po Kr. Portrét bol pravdepodobne zámerne poškodený v roku 1212 po Kr.]] ==== Architektonické dedičstvo a deštrukcia paláca ==== Karachánovci si v regióne vybudovali silné zázemie a Samarkand transformovali na jedno zo svojich hlavných mocenských centier. Archeologické výskumy v samarkandskom Afrasijabe odhalili luxusný súkromný palácový komplex, ktorý slúžil ako rezidencia posledných karachánovských panovníkov na prelome 12. a 13. storočia.<ref>KAREV, Yury. ''Turko-Mongol Rulers, Cities and City Life''. Leiden : Brill, 2013. ISBN 9789004257009. s. 114–115.</ref> Nástenné maľby a reliéfy v tomto komplexe mali za cieľ oslavovať panovnícku majestátnosť a nádheru jeho dvora. Hlavná scéna zachytáva vládcu v sediacej polohe na luxusnom tróne, pričom v ruke pevne zviera šíp – tradičný stredoázijský a turkický symbol zvrchovanej politickej a vojenskej moci.<ref>GRENET, Frantz. ''Splendeurs des oasis d'Ouzbékistan''. Paris : Louvre Éditions, 2022. ISBN 978-84-125278-5-8. s. 221–222.</ref> Tieto vzácne umelecké pamiatky vykazujú stopy zámerného poškodenia a defasáže (znehodnotenia tvárí). Podľa historických analýz k tomu došlo v roku 1212 po Kr., kedy Samarkand po krvavom obliehaní dobyl chorezmský šach Ala ad-Dín Muhammad II. a nariadil likvidáciu symbolov predchádzajúcej dynastie.<ref>KAREV, Yury. ''Turko-Mongol Rulers, Cities and City Life''. s. 120.</ref> ==== Chorezmská nadvláda a mongolská katastrofa ==== Karachánovskú suverenitu nad regiónom tak v roku 1212 po Kr. definitívne vystriedala [[Chorezmská ríša]]. Táto epocha však mala mimoriadne krátke trvanie. Už o niekoľko rokov neskôr, v roku 1220 po Kr., zasiahla celú Transoxianu ničivá [[Mongolský vpád do Chórezmu|mongolská invázia]]. Kočovné mongolské armády, ktoré osobne viedol [[Čingischán]], obkľúčili, dobyli a následne takmer úplne zrovnali so zemou vtedajšie prekvitajúce metropoly Bucharu a Samarkand.<ref name="Ibbotson2016">IBBOTSON, Sophie – LOVELL-HOARE, Max. ''Uzbekistan''. 2. vyd. Chalfont St Peter : Bradt Travel Guides, 2016. ISBN 978-1-78477-017-4. s. 12–13.</ref> Pôvodná antická a ranostredoveká infraštruktúra starého Samarkandu (Afrasijabu) bola natoľko zdevastovaná, že mesto muselo byť neskôr vybudované nanovo na susednom, južnejšom koryte. ==== Tímúrovská renesancia ==== Po dlhom období stagnácie zažila niekdajšia Sogdiana veľkolepé znovuzrodenie v roku 1370 po Kr., kedy si slávny turkicko-mongolský vojvodca [[Tímúr]] (Tamerlán) vybral Samarkand za hlavné mesto svojej novovzniknutej [[Tímúrovská ríša|Tímúrovskej ríše]]. Tímúr aplikoval špecifickú geopolitickú stratégiu: * ''Násilné deportácie elít:'' Z každého úspešného vojenského ťaženia naprieč Áziou (od Indie až po Anatóliu) nechal do Samarkandu masovo eskortovať najlepších architektov, remeselníkov, lekárov, umelcov a vedcov. * ''Urbanistický boom:'' Tento masívny prílev intelektuálneho a umeleckého kapitálu pretvoril Samarkand nielen na najvýznamnejší obchodný uzol strednej Ázie, sa ale aj na architektonický klenot a jedno z najdôležitejších kultúrnych a náboženských centier celého vtedajšieho islamského sveta.<ref name="Ibbotson-2016">IBBOTSON, Sophie – LOVELL-HOARE, Max. ''Uzbekistan''. s. 14–15.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Neskoré stredoveké štátne útvary v regióne Sogdiana |- ! Ríšsky útvar !! Obdobie nadvlády !! Miesto hlavného mesta !! Civilizačný prínos / Dopad na región |- | ''Karachánovský kaganát'' || 999 – 1212 po Kr. || Samarkand / Balasagun || Definitívna turkizácia politickej správy, rozvoj monumentálnych palácov |- | ''Chorezmská ríša'' || 1212 – 1220 po Kr. || Gurgandž (Urgendž) || Krátka vojenská okupácia, likvidácia karachánovských symbolov |- | ''Rané Mongolské impérium'' || 1220 – cca 1360 po Kr. || Karakorum (centrálne) || Totálna deštrukcia starovekých mestských centier vrátane Afrasijabu, hlboký hospodársky úpadok |- | ''Tímúrovská ríša'' || 1370 – začiatok 16. stor. || Samarkand || Architektonická renesancia, koncentrácia vedcov a umelcov z celej Ázie |} == Hospodárstvo, diaľkový obchod a diplomacia == === Sogdijská sieť v srdci Hodvábnej cesty === Počas formovania a najväčšieho rozkvetu [[Hodvábna cesta|Hodvábnej cesty]] cestovalo len veľmi málo obchodníkov naprieč celou trasou z Číny až do Stredomoria. Drvivá väčšina tovaru menila majiteľov prostredníctvom regionálnych prostredníkov, ktorí sídlili v strategických regiónoch a púštnych mestách ako [[Chotan]] či [[Tun-chuang]]. Sogdijci však dokázali vybudovať unikátnu, kontinuálnu a dokonale organizovanú obchodnú sieť, ktorá sa tiahla v dĺžke viac ako 2 500 kilometrov z ich vlastnej domoviny až hlboko do vnútrozemia imperiálnej Číny.<ref name="Wood2002">WOOD, Frances. ''The Silk Road: Two Thousand Years in the Heart of Asia''. Berkeley : University of California Press, 2002. ISBN 978-0-520-24340-8. s. 65–68.</ref> [[Súbor:Sogdian-fragment-ca. 700 AD.jpg|náhľad|vľavo|Fragment luxusnej sogdijskej hodvábnej tkaniny (brokátu) s charakteristickými zvieracími motívmi v kruhových medailónoch, okolo roku 700 po Kr.]] [[Súbor:Wine cup with elephant heads on ring handle, Sogdiana, probably Uzbekistan, early 7th century AD, hammered silver with mercury gilding - Freer Gallery of Art - DSC05588.JPG|náhľad|vľavo|Tepany strieborný pohár na víno so sloními hlavami na kruhovej rukoväti a amalgámovým pozlátením, Sogdiana, začiatok 7. storočia po Kr.]] Sogdijské etnikum preorientovalo všetku svoju energiu a sociálnu štruktúru na diaľkový obchod natoľko radikálne, že kočovní Sakovia z Chotanského kráľovstva začali vtedajším výrazom ''suli'' („Sogdijec“) všeobecne označovať akéhokoľvek obchodníka bez ohľadu na jeho skutočný etnický pôvod či kultúrnu príslušnosť.<ref name="Wood2002" /> Prvotné kupecké zručnosti Sogdijci získali od svojich starovekých učiteľov – Kušáncov. V raných fázach spoločne kontrolovali tranzitné trasy vo Fergane a v ríši Kang-ťü, no po definitívnom politickom kolapse [[Kušánska ríša|Kušánskej ríše]] prebrali Sogdijci pozíciu absolútnych a dominantných sprostredkovateľov stredoázijského trhu.<ref>DEAN, Riaz. ''The Stone Tower: Ptolemy, the Silk Road, and a 2,000-Year-Old Riddle''. Delhi : Penguin Viking, 2022. ISBN 978-0-670-09362-5. s. 94–102.</ref><ref>LA VAISSIÈRE, Étienne de. ''Sogdian Traders: A History''. Preklad James Ward. Leiden : Brill, 2005. ISBN 90-04-14252-5. s. 32, 84.</ref> ==== Štruktúra mestských republík a konfederácií ==== [[Súbor:The Sogdian An Jia (contoured).jpg|náhľad|vľavo|Sogdijský hodnostár An Ťia (An Jia) vyobrazený na kamennom lôžku svojej luxusnej hrobky v Číne, r. 579 po Kr.]] Sogdiana nebola centralizovaným štátom, ale decentralizovanou sieťou autonómnych mestských štátov, ktoré sa rozvíjali v rámci úrodných regiónov. Tento flexibilný model umožnil prepojenie trhov od Byzancie až po Čínu, pričom presnejšia formulácia „z jedného úrodného regiónu do druhého“ lepšie vystihuje ich expanziu.<ref>GORSHENINA, Svetlana – RAPIN, Claude. ''De Kabul à Samarcande : Les archéologues en Asie centrale''. Paris : Éditions Gallimard, 2001. ISBN 978-2-07-076166-1. s. 104.</ref> === Rozkvet čínsko-sogdijských vzťahov === Prvé oficiálne štátne kontakty medzi Čínou a Sogdianou iniciovala diplomatická misia čínskeho prieskumníka a dvorana [[Čang Čchien|Čang Čchiena]] počas expanzívnej vlády cisára [[Wu-ti (Hani)|Wu-tiho]] (141 – 87 pred Kr.) z ranej dynastie Han. Čang Čchien vo svojej oficiálnej správe, ktorú predložil po návrate zo záhadných „Západných krajov“, označil širšiu geografickú oblasť Sogdiany názvom ''Kang-ťü''.<ref>WATSON, Burton. ''Records of the Grand Historian, Han Dynasty II''. New York : Columbia University Press, 1993. ISBN 0-231-08167-7. s. 234.</ref> [[Súbor:Hommes au banquet, pigment sur plâtre, Penjikent, Tadjikistan.jpg|náhľad|Sogdijskí muži hodujúci na luxusnom bankete, farebná nástenná maľba z paláca v Panjakente (Tadžikistan), 7. storočie po Kr.]] [[Súbor:Fregio rosso, palazzo di varakhsha, camera 11, pareti sud ed est (parz), VII-VIII sec, 03.JPG|náhľad|Nástenná maľba z paláca Varachša pri Buchare (7. – 8. storočie po Kr.) na charakteristickom červenom pozadí, zachytávajúca jazdcov na slonoch bojujúcich s tigrami a bájnymi monštrami.]] Tieto prvotné diplomatické kontakty spustili mohutný boom čínskych štátnych misií smerom na západ, ktoré pravidelne prúdili cez stredoázijské regióny počas celého 1. storočia pred Kr. Slávny čínsky historik [[S'ma Čchien]] vo svojich ''Zápiskoch historika'' (''Š'-ťi''), dokončených okolo roku 94 pred Kr., o tejto intenzívnej štátnej aktivite poznamenal: {{Citát|Najväčšie z týchto diplomatických posolstiev vysielaných do cudzích štátov čítali niekoľko stoviek osôb, zatiaľ čo aj tie menšie výpravy zahŕňali viac ako 100 členov... V priebehu jediného roka bolo na trasu vyslaných niekedy päť až šesť, inokedy aj viac ako desať takýchto samostatných posolstiev.|Zdroj: ''Š'-ťi'' (v preklade Burtona Watsona, slovenský ekvivalent).<ref>SIMA, Qian. ''Records of the Grand Historian''. New York : Columbia University Press, 1993.</ref>}} ==== Jazyk medzinárodného obchodu ==== V oblasti obchodu s hodvábom a luxusným tovarom plnili Sogdijci neoceniteľnú rolu hlavných prostredníkov medzi čínskym hanským impériom a [[Partská ríša|Partskou ríšou]] na Blízkom východe.<ref>HOWARD, Michael C. ''Transnationalism in Ancient and Medieval Societies: The Role of Cross-Border Trade and Travel''. Jefferson : McFarland & Company, 2012. ISBN 978-0-7864-6803-4. s. 133.</ref> Ich ekonomická dominancia bola natoľko silná, že pretrvala až do 10. storočia po Kr. Už od začiatku 4. storočia po Kr. slúžila [[sogdijčina]] ako nespochybniteľná [[lingua franca]] celoázijského kontinentálneho obchodu, pričom v nej boli spisované zmluvy, dlžobné úpisy a diplomatická korešpondencia od brehov [[Chuan-che]] až po [[Kaspické more]].<ref>HANKS, Reuel R. ''Global Security Watch: Central Asia''. s. 3.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Štruktúra a dosah sogdijskej obchodnej diaspóry |- ! Smer trasy !! Hlavný dovážaný / vyvážaný artikl !! Hlavní geopolitickí partneri !! Úloha sogdijských elít |- | ''Východný (Čína)'' || Surový a spracovaný hodváb, nefrit, porcelán || Dynastie Han, Sui a Tang || Zakladanie trvalých kolónií (''sabao''), integrácia do čínskej armády |- | ''Západný (Perzia/Byzancia)'' || Sklo, drahé kovy, luxusné víno, purpur || Partská, Sásánovská a Byzantská ríša || Diplomacia, obchádzanie perzských colných monopolov |- | ''Južný (India)'' || Korenie, drahokamy, bavlna, budhistické texty || Kušánska ríša, indické kniežatstvá || Kultúrna difúzia, prekladateľská činnosť, šírenie budhizmu |} ===Numizmatické doklady hospodárskeho synkretizmu (Britské múzeum)=== <gallery> Súbor:SogdianCoin6thCentury.JPG|Sogdijská minca zo 6. storočia po Kr., zachovávajúca pôvodné stredoázijské iránske motívy. Súbor:ChineseShapedSogdianCoinKelpin8thCenturyCE.jpg|Sogdijská minca z náleziska Kelpin z 8. storočia po Kr., vyrazená s kruhovým otvorom pod priamym vplyvom čínskej menovej technológie (Cash). </gallery> === Monopol na hodvábnej magistrále a náboženská difúzia === Po porážke v ťaženiach Alexandra Veľkého sa obyvatelia mesta Marakanda ([[Samarkand]]) preorientovali na diaľkový obchod a etablovali sa ako absolútne dominantná sila pozdĺž celej Hodvábnej cesty.<ref name="Ahmed-2004">AHMED, S. Z. ''Chaghatai: the Fabulous Cities and People of the Silk Road''. West Conshohocken : Infinity Publishing, 2004. ISBN 978-0-7414-2300-9. s. 61–65.</ref> Popri komerčných aktivitách prevzali Sogdijci kľúčovú rolu pri kultúrnej difúzii a expanzii náboženských systémov, predovšetkým [[manicheizmus|manicheizmu]], [[Zoroastrizmus|zoroastrizmu]] a [[budhizmus|budhizmu]]. Čínska kronika ''Suj-šu'' (''Kniha dynastie Sui'') charakterizuje Sogdijcov ako mimoriadne obratných nákupcov, ktorí svojou otvorenou hospodárskou politikou lákali do regiónov množstvo zahraničných kupcov.<ref name="Howard2012">HOWARD, Michael C. ''Transnationalism in Ancient and Medieval Societies: The Role of Cross-Border Trade and Travel''. Jefferson : McFarland & Company, 2012. ISBN 978-0-7864-6803-4. s. 134.</ref> Podľa čínskych autorov boli Sogdijci rodenými obchodníkmi, pričom základy komerčnej stratégie a účtovníctva si osvojovali už v ranom detstve. ==== Starobylé listy z Gansu a svedectvo Aurela Steina ==== [[Súbor:ForeignMerchant at the silk road.jpg|náhľad|Čínska keramická figurína z obdobia dynastie Tang (7. storočie po Kr.) realisticky zobrazujúca fúzatého sogdijského obchodníka s typickým klobúkom a vakom na tovar.]] Zásadné archeologické objavy britského orientalistu Sira [[Aurel Stein|Aurela Steina]] v púštnych oblastiach strednej Ázie potvrdili, že Sogdijci už v 4. storočí po Kr. fakticky monopolizovali tranzitný obchod medzi Indiou a Čínou. Unikátnym dôkazom sú takzvané „Starobylé sogdijské listy“ datované presne do roku [[313 po Kr.]], ktoré Stein objavil v ruinách strážnej veže čínskeho obranného múru v koridore [[Kan-su]] (Gansu). Jeden z listov, adresovaný obchodným partnerom v Samarkande, dramaticky varuje pred kolapsom čínskeho trhu. Autor v ňom opisuje, ako vojsko plienivých Siungnuov (pod vedením Liou Cchonga z ríše Han-Čao) kompletne vyplienilo čínsku cisársku metropolu [[Luo-jang]] a prinútilo cisára z dynastie Ťin k úteku. List priamo konštatuje, že v dôsledku týchto vojnových hrôz v Číne nateraz neexistujú žiadne bezpečné ani ekonomicky rentabilné príležitosti pre indických a sogdijských podnikateľov.<ref name="Howard2012" /> [[Súbor:Afrasiab West Wall.jpg|náhľad|Nástenná maľba zo Samarkandu dokumentujúca rozkvet medzinárodnej diplomacie v regiónoch. Obchodné záujmy Sogdijcov boli garantované pevnou vojenskou silou kaganátov.]] ==== Symbióza s kaganátmi a ujgurský patronát ==== Severné mestá [[Sujab]] a [[Talas (mesto v Kirgizsku)|Talas]] (v dnešnom Kirgizsku) slúžili ako strategické základne pre kontrolu severných karavánnych trás v 6. až 8. storočí.<ref>FRUMKIN, Grégoire. ''Archaeology in Soviet Central Asia''. Leiden ; Köln : E. J. Brill, 1970. s. 35–37.</ref> Komerčné záujmy sogdijskej diaspóry boli garantované vojenskou silou Prvého a Druhého tureckého kaganátu. Tento systém stál na dokonalej symbióze politickej a vojenskej moci turkického kmeňa Ašina a ekonomického kapitálu Sogdijcov.<ref>WINK, André. ''Al-Hind: The Making of the Indo-Islamic World (Volume 1)''. Leiden : Brill Academic Publishers, 2002. ISBN 0-391-04173-8. s. 54–56.</ref> Hoci bol tento systém niekedy narúšaný kočovnými nájazdmi – napríklad kagan Kapagan (692 – 716 po Kr.) počas útoku na tieto územia ukoristil zo Sogdiany obrovské množstvo zlata, striebra, tiav a zajatcov – kontinuita obchodu zostala neporušená.<ref>SKAFF, Jonathan Karam. ''Sui-Tang China and Its Turko-Mongol Neighbors: Culture, Power, and Connections, 580–800''. Oxford : Oxford University Press, 2012. ISBN 978-0-19-987590-0. s. 245.</ref> V 9. storočí bola Sogdiana ekonomicky integrovaná do vplyvu mohutného [[Ujgurský kaganát|Ujgurského kaganátu]] (ktorý dominoval stepiam do roku 840 po Kr.). Ujguri realizovali s tángskou Čínou gigantické výmenné obchody (čínsky hodváb za ujgurské kone) a následný predaj tohto čínskeho hodvábu smerom na západ zverili práve do rúk osvedčených sogdijských kupcov.<ref>LIU, Xinru. ''The Silk Road in World History''. Oxford ; New York : Oxford University Press, 2010. ISBN 978-0-19-517174-7. s. 169.</ref> Americký historik Peter B. Golden uvádza, že Ujguri od Sogdijcov prebrali nielen ich písmo (z ktorého sa vyvinulo staroujgurské a neskôr mongolské písmo) a náboženstvo (manicheizmus a budhizmus), ale vnímali ich ako svojich kultúrnych „mentorov“. Ujguri postupne Sogdijcov v ich historickej úlohe hlavných kultúrnych prenášačov a obchodníkov na Hodvábnej ceste úplne nahradili.<ref name="Golden-2011">GOLDEN, Peter B. ''Central Asia in World History''. Oxford ; New York : Oxford University Press, 2011. ISBN 978-0-19-515947-9. s. 47.</ref> Keď ujgurský štát v polovici 9. storočia skolaboval, tranzitný systém upadol do hlbokej krízy. Sogdijskú obchodnú tradíciu však čiastočne resuscitovali moslimskí [[Samanovci]], ktorí v 10. storočí presmerovali karavány na nové trasy smerujúce na severozápad k ríši [[Chazari|Chazarov]] a k pohoriu [[Ural (pohorie)|Ural]], a na severovýchod k susedným turkickým kmeňom. === Koloniálna samospráva v Číne a úrad sabao === Počas 5. a 6. storočia po Kr. sa masívne množstvo Sogdijcov trvalo usadilo v strategickom [[Hexi koridor|Hexi koridore]] (Kan-su). V rámci čínskeho administratívneho aparátu si tieto kupecké komunity dokázali vybojovať bezprecedentnú vnútornú a právnu autonómiu. Čínsky cisársky dvor pre ne zriadil špecifický oficiálny úradník status – ''Sabao'' (vychádzajúci zo sanskritského výrazu ''sárthaváha'' – vodca karavány). Tento úradník, schvaľovaný priamo cisárom, disponoval civilnou, súdnou a náboženskou jurisdikciou nad všetkými cudzincami a Sogdijcami žijúcimi v danej kolónii. Význam Sogdijcov pre ekonomiku Číny dokumentujú napríklad daňové registre objavené na území [[Turpan]] (Gaochang): z 35 podrobných záznamov o zdanení karavánneho obchodu sa v 29 prípadoch priamo angažovali sogdijskí kupci, pričom v 13 prípadoch bol sogdijským nákupcom aj samotný predajca. {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Štruktúra výmenného obchodu na sogdijsko-čínskej magistrále (podľa Aurela Steina a kroniky Sui Shu) |- ! Smer toku tovaru !! Luxusný a spotrebný artikl !! Technologický a surovinový vklad !! Spoločenský dopad v Číne |- | ''Dovoz do Číny'' || Sásánovské strieborné riady, rímske súkno, stredomorské koraly, baltický jantár || Pozlátené budhistické sochy z mosadze, stredomorské sklenené nádoby || Introdukcia pestovania hrozna a lucerny v Číne |- | ''Vývoz z Číny'' || Rafinovaný čínsky hodváb, medené mince (Cash) || Technológia papierenskej produkcie, čínsky čaj || Formovanie luxusného životného štýlu u sásánovskej a byzantskej elity |} Významný čínsky budhistický pútnik a prekladateľ [[Süan-cang]] v 7. storočí po Kr. vo svojich cestopisoch s uznaním poznamenal, že sogdijskí chlapci boli už vo veku piatich rokov povinne učení čítať, písať a počítať. Ako konfucianisticky vzdelaný učenec však vyjadril mierne sklamanie nad tým, že všetok tento intelektuálny potenciál Sogdijci nevyužívali na štúdium filozofie, ale výhradne na maximalizáciu zisku v obchode. Süan-cang zároveň podrobne zaznamenal, že popri obchode vynikali Sogdijci aj v ďalších špecializovaných profesiách ako pokročilí poľnohospodári, tkáči luxusných kobercov, sklári a jemní umeleckí rezbári. === Obchodné a diplomatické vzťahy s Byzantskou ríšou === Zásadný prielom v stredoázijskej diplomacii nastal v 6. storočí po Kr., kedy sa Sogdijci pokúsili obísť colný a tranzitný monopol sásánovskej Perzie a nadviazať priame hospodárske styky s [[Byzantská ríša|Byzantskou ríšou]]. Tento krok nasledoval krátko po tom, čo nestoriánski kresťanskí mnísi úspešne prepašovali vajíčka priadky morušovej z Číny do Konštantínopola, čím v Stredomorí odštartovali vlastnú [[Byzantský hodváb|produkciu hodvábu]]. Podrobné svedectvo o týchto udalostiach zanechal byzantský historik [[Menandros Protektor]].<ref name="Howard-2012">HOWARD, Michael C. ''Transnationalism in Ancient and Medieval Societies: The Role of Cross-Border Trade and Travel''. Jefferson : McFarland & Company, 2012. ISBN 978-0-7864-6803-4. s. 133.</ref> [[Súbor:Tang Dynasty emissaries at the court of Varkhuman in Samarkand carrying silk and a string of silkworm cocoons, 648-651 CE, Afrasiyab murals, Samarkand.jpg|náhľad||Čínsky hodváb v Sogdiane: Vyslanci tángskej Číny prinášajú luxusné látky a zámotky priadky morušovej na dvor samarkandského kráľa Varchumana. Nástenná maľba z Afrasijabu, cca 655 po Kr.]] ==== Incident s otravou posolstva a misia diplomata Maniaha ==== Po tom, čo Turci z Prvého tureckého kaganátu pod vedením kagana Istämiho (v byzantských prameňoch ako ''Stembis'' či ''Sinžibu'') zlikvidovali v aliancii s perzským šachom [[Chosrov I.|Chosrovom I.]] ríšu Heftalitov, požiadali sogdijskí kupci svojho nového tureckého suveréna o povolenie vyslať oficiálnu delegáciu k sásánovskému dvoru. Cieľom bolo získať tranzitné práva pre prechod karaván s čínskym hodvábom cez perzské územie do Byzancie. * ''Prvá žiadosť:'' Kagan Istämi ju z taktických dôvodov rázne zamietol. * ''Druhá žiadosť:'' Istämi ju schválil a vyslal sogdijskú delegáciu k šachovi. Perzský vládca Chosrov I., ktorý vnímal ekonomickú expanziu Turkov a Sogdijcov ako priame ohrozenie vlastných štátnych monopolov, však nechal všetkých členov tohto posolstva zákerne ''otráviť''.<ref name="Howard-2012" /> Na tento nepriateľský akt zareagoval talentovaný sogdijský diplomat menom ''Maniah''. Presvedčil kagana Istämiho, aby úplne ignoroval Perziu a vyslal diplomatickú misiu priamo do byzantskej metropoly [[Konštantínopol]]. Maniahovo posolstvo dorazilo na dvor cisára [[Justín II.|Justína II.]] v roku [[568|568 po Kr.]] Sogdijci priniesli cisárovi ako dar obrovské množstvo luxusného hodvábu a zároveň navrhli uzavretie veľkej vojensko-politickej aliancie namierenej proti spoločnému nepriateľovi – sásánovskej Perzii. Justín II. s návrhom nadšene súhlasil, obratom vyslal byzantské posolstvo na čele s veliteľom Zemarchom späť do tureckého kaganátu a zaistil tak priamu transkaspickú obchodnú trasu, ktorú Sogdijci dlhodobo plánovali.<ref>DRESDEN, Mark J. Introductory Note. In: AZARPAY, Guitty. ''Sogdian Painting: the Pictorial Epic in Oriental Art''. Berkeley : University of California Press, 1981. ISBN 0-520-03765-0. s. 9.</ref><ref>LIU, Xinru. The Silk Road: Overland Trade and Cultural Interactions in Eurasia. In: Michael Adas (ed.). ''Agricultural and Pastoral Societies in Ancient and Classical History''. Philadelphia : Temple University Press, 2001. ISBN 978-1-56639-832-9. s. 168.</ref> [[Súbor:Lions, soie polychrome sogdienne, Asie centrale.jpg|náhľad|vľavo|Motív levov na viacfarebnom sogdijskom hodvábe vyhotovenom v byzantskom štýle, 8. storočie po Kr., s vysokou pravdepodobnosťou pochádzajúci z dielní v Buchare.]] ==== Numizmatické analýzy a dominancia Veľkého Iránu ==== Napriek nespornému úspechu Maniahovej diplomacie však moderné archeologické a numizmatické výskumy ukazujú, že priamy objem obchodu medzi Byzanciou a Sogdianou mal skôr obmedzený alebo elitársky charakter. V stredoázijských a čínskych lokalitách sa totiž našlo len minimálne množstvo autentických rímskych a byzantských platidiel. Hoci diplomatické kontakty medzi Rímom a Čínou existovali minimálne od roku 166 po Kr. (kedy do ríše Han dorazilo posolstvo pripisované cisárovi [[Marcus Aurelius|Marcovi Aureliovi]]) a v čínskych hrobkách sa pravidelne objavuje luxusné rímske sklo, popredná historička Valerie Hansen upozorňuje na absenciu mincí z obdobia rímskej republiky či principátu na čínskom území.<ref name="Hansen-2012">HANSEN, Valerie. ''The Silk Road: A New History''. Oxford : Oxford University Press, 2012. ISBN 978-0-19-993921-3. s. 97–98.</ref> Tento názor mierne korigoval britský archeológ Warwick Ball, ktorý poukázal na unikátny nález pokladu 16 rímskych mincí v [[Si-an]]e (staroveký Čchang-an), ktoré pokrývajú obdobie od vlády cisára [[Tiberius|Tiberia]] (14 – 37 po Kr.) až po [[Aureliánus|Aureliána]] (270 – 275 po Kr.).<ref>BALL, Warwick. ''Rome in the East: Transformation of an Empire''. 2. vyd. London ; New York : Routledge, 2016. ISBN 978-0-415-72078-6. s. 154.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Komparácia západných menových nálezov v regióne (podľa Valerie Hansen) |- ! Pôvod mincí !! Prevládajúci kov !! Počet nálezov v Číne !! Funkcia v rámci domácej ekonomiky |- | ''Sásánovská Perzia'' || Striebro (drachmy) || viac ako 1300 kusov || Reálne trhové platidlo, obeživo akceptované na území (najmä v Turpane) |- | ''Byzantská ríša'' || Zlato (solidy) || iba 48 kusov || Reprezentatívne, ceremoniálne predmety, pohrebné milodary a ''talizmany'' |} Najstaršie byzantské zlaté mince (''solidy'') objavené v Číne spadajú až do obdobia vlády cisára [[Theodosius II.|Theodosia II.]] (408 – 450 po Kr.). Skutočnosť, že na celom rozsiahlom území Sin-ťiangu a vnútornej Číny sa našlo sotva päť desiatok byzantských zlatých mincí (v ostrom kontraste s tisíckami sásánovských strieborných drachiem), jasne dokazuje, že hospodársky a kultúrny vplyv ''Veľkého Iránu'' (Perzie) bol na Hodvábnej ceste neporovnateľne silnejší a dominantnejší než vplyv východorímskeho Stredomoria. Byzantské zlaté mince navyše takmer nikdy nefungovali ako reálne platidlo – domáci obyvatelia ich prevrtávali, dopĺňali o očká a využívali ich primárne ako prestížne šperky, ochranné amulety a pohrebné rituálne predmety.<ref name="Hansen2012" /> === Sogdijskí obchodníci v Tarimskej panve === Svetoznáme jaskyne Kyzil, ležiace neďaleko starobylého mesta [[Kuča]] v samotnom geografickom strede Tarimskej panvy, predstavujú unikátnu pokladnicu dokumentujúcu intenzívnu prítomnosť stredoázijských kupcov v 5. a 6. storočí po Kr. Nástenné maľby v tomto komplexe v sebe organicky kombinujú vplyvy širšieho východoíránskeho sveta (ktorý bol v tom čase politicky kontrolovaný Sásánovskou ríšou a Heftalitmi) s výraznými, autochtónnymi kultúrnymi prvkami Sogdijcov.<ref>HERTEL, Herbert. ''Along the Ancient Silk Routes: Central Asian Art from the West Berlin State Museums''. New York : Metropolitan Museum of Art, 1982. s. 48–49.</ref> Práve v tejto dobe zažívala Sogdiana pod patronátom svojich nomádskych elít bezprecedentný ekonomický rozkvet, čím sa stala hlavnou poľnohospodárskou a obchodnou magistrálou medzi Čínou, Perziou a Byzanciou. [[Súbor:Cave 188, lunette, Central Asian foreigner.jpg|náhľad||Postava stredoázijského cudzinca (pravdepodobne Sogdijca alebo Tocharca) uctievajúceho budhu Maitréju, nástenná maľba v lunete jaskyne 188 v Kyzile.]] ==== Výtvarný štýl a odevná ikonografia ==== Kyzilské fresky z tohto obdobia vykazujú takú silnú iránsko-sogdijskú pečať, aká nemala v predchádzajúcich epochách obdobu. Tento umelecký fenomén bol priamym dôsledkom intenzívnych obchodných kontaktov medzi Sogdijcami a Tocharmi.<ref name="Baumer2018b">BAUMER, Christoph. ''The History of Central Asia: The 4-Volume Set''. London : Bloomsbury Publishing, 2018. ISBN 978-1-83860-868-2. s. 99, 165.</ref> Vplyv sogdijskej kultúry na lokálne tarimské prostredie sa prejavuje najmä v dvoch rovinách: * ''Luxusný odev:'' Množstvo vyobrazených postáv, svätcov aj donátorov, je odianých do typických stredoázijských kaftanov, ktoré sú zdobené charakteristickými sogdijskými textilnými vzormi.<ref name="Baumer2018b" /> Pre tieto vzory sú príznačné najmä kruhové medailóny lemované perlami, v ktorých vnútri sa nachádzajú rituálne zvieracie motívy, najčastejšie kačice divé. * ''Militária:'' Bojovníci a strážcovia na freskách držia v rukách špecifické dlhé, rovné sogdijské meče s charakteristickými záštitami, aké archeológovia objavili aj pri vykopávkach v Panjakente.<ref name="Baumer2018b" /> <gallery><gallery widths="200px" heights="150px" perrow="3" caption="Ikonografia záchrany karaván v jaskyniach Kyzil"> Súbor:Dragon-King_Mabi_saving_traders,_Kizil_cave_14.jpg|Dračí kráľ Mábhi zachraňuje ohrozených kupcov pred utopením, jaskyňa 14. Súbor:Dragon-King_Mabi_saving_traders,_Kizil_cave_17.jpg|Dvojhlavý drak napádajúci a zajímajúci karavánu obchodníkov, jaskyňa 17. Súbor:Sab leading the way, Kizil Cave 17.jpg|Vodca karavány (Sab) ukazuje bezpečnú cestu pre 500 kupcov na nebezpečnom púštnom úseku, jaskyňa 17. </gallery> === Sogdijskí obchodníci, vojenskí velitelia a štátnici v imperiálnej Číne === Vedľa Sogdijcov zo samotnej Strednej Ázie, ktorí na Hodvábnej ceste pôsobili len ako putujúci sprostredkovatelia, existovala obrovská skupina príslušníkov tohto etnika, ktorí sa v Číne usadili natrvalo a ich rodiny tam žili po celé generácie. Veľká a vplyvná sogdijská komunita existovala už v priebehu 3. storočia po Kr. v meste [[Luo-jang]], vtedajšej metropole [[Dynastia Ťin (265 – 420)|dynastie Ťin]]. Keď však v roku [[311 po Kr.]] došlo k totálnemu mocenskému kolapsu čínskej správy nad severnými provinciami a mesto bolo vyplienené nomádskymi kmeňmi zo severných stepí, väčšina Sogdijcov bola nútená z Luo-jangu utiecť.<ref name="Howard20121">HOWARD, Michael C. ''Transnationalism in Ancient and Medieval Societies: The Role of Cross-Border Trade and Travel''. Jefferson : McFarland & Company, 2012. ISBN 978-0-7864-6803-4. s. 133–134.</ref> Títo utečenci následne založili nové, stabilnejšie kolónie v Hexi koridore a v oblasti okolo mesta Si-an, kde sa rýchlo integrovali do administratívnych a vojenských štruktúr nasledujúcich severných dynastií. [[Súbor:BezeklikSogdianMerchants.jpg|náhľad|vľavo|Kľačiaci sogdijskí donátori s hlbokou úctou prinášajúci obety Budhovi, freska z jaskynného komplexu Bezeklik neďaleko Turpanu vo východnej časti Tarimskej panvy, 8. storočie po Kr.]] [[Súbor:Sogdians having a toast, with females wearing Chinese headdresses.jpg|náhľad|vľavo|Sogdijskí aristokrati pri spoločnom prípitku, pričom prítomné ženy majú na hlavách tradičné čínske rituálne pokrývky hlavy. Reliéf z luxusného funerálneho lôžka z An-jangu, obdobie Severné Čchi (550 – 577 po Kr.).<ref>SCAGLIA, Gustina. Central Asians on a Northern Ch'i Gate Shrine. In: ''Artibus Asiae''. 1958, roč. 21, č. 1, s. 17.</ref>]] ==== Mikrohistória diaspóry: Osudy zapísané v Starobylých listoch ==== Z hľadiska sociálnych dejín a mikrohistórie poskytujú „Starobylé listy“, ktoré v roku 1907 objavil britský archeológ [[Aurel Stein]] v opustenej strážnej veži neďaleko [[Tun-chuang|Dunhuangu]], úplne unikátny a hlboko ľudský pohľad do každodenného života, tragédií a kríz stredoázijskej kupeckej komunity v Číne na začiatku 4. storočia po Kr. Z piatich zachovaných listov dva predkladajú mimoriadne sugestívne svedectvá o sociálnej neistote a geopolitických zlomoch tej doby. [[Súbor:Yingpan_man_(detail).jpg|náhľad|Detail tvárovej masky a luxusného odevu takzvaného muža z Jing-panu (Sin-ťiang, 4. – 5. storočie po Kr.), ktorý bol podľa textilných a izotopových analýz pravdepodobne bohatým sogdijským obchodníkom na Hodvábnej ceste.<ref>CHEANG, Sarah – GREEF, Erica de – TAKAGI, Yoko. ''Rethinking Fashion Globalization''. London : Bloomsbury Publishing, 2021. ISBN 978-1-350-18130-4. s. 101.</ref>]] * ''Tragédia opustenej ženy (List č. 3):'' Tento list adresovala sogdijská žena menom ''Mivnaj'' svojej matke Chatis, ktorá zostala v domovskej Sogdiane. Mivnaj a jej malú dcéru ''Šajn'' prinútil jej manžel, taktiež Sogdijec Nanai-dhat, aby ho sprevádzali na náročnej obchodnej ceste do tranzitného mesta Dunhuang. Po príchode na miesto ich však Nanai-dhat chladnokrvne zanechal osudu, odmietol im poskytnúť akékoľvek finančné prostriedky na živobytie či návrat a cynicky im odkázal, že majú odteraz slúžiť čínskym pánom z etnika Han. Mivnaj sa v bezvýchodiskovej situácii opakovane obracala so žiadosťou o pomoc na manželovho príbuzného Artivana a neskôr na iného vplyvného člena tamojšej sogdijskej komunity menom Farnchund. Obaja muži ju však ignorovali a cudzinky nechali bez akejkoľvek podpory. Utečenkyne dokázali prežívať iba vďaka milodarom od miestneho zoroastrijského alebo budhistického kňaza, až kým ich neúnosné dlhy definitívne neprinútili vstúpiť do podradného statusu slúžok v čínskych domácnostiach.<ref>LA VAISSIÈRE, Étienne de. About the Ancient Letters. In: ''Sogdian Traders: A History''. Leiden : Brill, 2005. ISBN 978-90-04-14252-7. s. 43–70.</ref> Vo svojom emóciami nabitom liste Mivnaj zdrvujúco preklína svojho nezodpovedného manžela a zúfalo konštatuje, že by urobila oveľa lepšie, keby sa namiesto neho vydala za prasa alebo za psa. * ''Svedectvo o páde dynastie (List č. 2):'' Autorom tohto textu je Sogdijec Nanai-vandak, ktorý písal svojim krajanom a obchodným partnerom domov do Samarkandu. List prináša šokujúce spravodajstvo o kolapse ríše Západný ťin pod tlakom povstania nomádskych Siungnuov (Húnov). Nanai-vandak informuje, že celá početná indická a sogdijská diaspóra v čínskom hlavnom meste Luo-jang zomrela od hladu počas brutálneho obliehania mesta. Opisuje, ako čínsky cisár zbabelo opustil obkľúčenú metropolu a ako bol jeho palác kompletne spálený. List konštatuje, že strategické mesto Je (v dnešnej provincii Che-pej) bolo úplne zrovnané so zemou, čo znamenalo fatálnu katastrofu pre všetky sogdijské investície a filiálky v severnej Číne.<ref>SIMS-WILLIAMS, Nicholas. Ancient Letters. In: ''Encyclopædia Iranica: Volume II''. New York : Columbia University, 1985. s. 7–9.</ref> Zároveň dokumenty z tohto a o niečo neskoršieho obdobia reflektujú odvrátenú stranu vtedajšieho komerčného pragmatizmu. Sogdijské dievčatá a mladé ženy boli na čínskom trhu často predávané ako elitné domáce a sexuálne otrokyne, pričom bohatí čínski muži z etnika Han ich hromadne nakupovali ako konkubíny do svojich palácov.<ref>HANSEN, Valerie. The Impact of the Silk Road Trade on a Local Community: The Turfan Oasis, 500–800. In: TROMBERT, Eric – LA VAISSIÈRE, Étienne de (eds.). ''Les sogdiens en Chine''. Paris : École française d'Extrême-Orient, 2005. ISBN 9782855396538. s. 295–300.</ref> ==== Nútené transfery za dynastie Severné Wei ==== Napriek politickým otrasom a zániku ríše Západný ťin časť sogdijských rodov v koridore Gansu úspešne prežila. Významná a hospodársky konsolidovaná komunita Sogdijcov sa etablovala v meste Wu-wei, ktoré bolo hlavným mestom štátu Severné Liang. K zásadnému zvratu došlo v roku [[439|439 po Kr.]], kedy bol štát Severné Liang vojensky rozdrvený novou expansionistickou mocnosťou – dynastiou [[Severné Wej|Severné Wei]]. Víťazní Wejci zajali masívne množstvo sogdijských kupcov a rodín žijúcich vo Wu-wei a v rámci štátnej stratégie nútenej centralizácie ich masovo presídlili do svojho vlastného hlavného mesta Pching-čcheng (dnešný [[Ta-tchung|Datong]]).<ref>LI, Xiao. ''Studies on the History and Culture Along the Continental Silk Road''. Berlin : Springer Nature, 2020. ISBN 978-981-15-7602-7. s. 11.</ref> Tento násilný transfer obyvateľstva mal paradoxne nesmierne pozitívny vplyv na ekonomiku novej dynastie, nakoľko Sogdijci okamžite integrovali Datong do siete diaľkového obchodu a priniesli na cisársky dvor luxusný stredoázijský tovar. Unikátne luxusné predmety iránskeho a stredoázijského pôvodu – ako strieborné tepané misy, sklenené poháre a šperky – sa v hojnom počte objavujú pri archeologických výskumoch wejských aristokratických hrobiek z tohto obdobia, čo výborne ilustruje napríklad honosný inventár z hrobky veliteľa Feng Che-tchua.<ref>WATT, James C. Y. ''China: Dawn of a Golden Age, 200–750 AD''. New York : Metropolitan Museum of Art, 2004. ISBN 978-1-58839-126-1. s. 148–160.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Chronológia kľúčových sociálno-politických zvratov sogdijskej diaspóry v Číne (4. – 5. storočie po Kr.) |- ! Rok (po Kr.) !! Udalosť / Zvrat !! Miesto zasiahnutia !! Priamy dopad na komunitu Sogdijcov |- | [[311]] – [[313]] || Húnsky vpád Siungnuov, pád miest Luo-jang a Je || Severná Čína (Luo-jang, Gansu) || Masové vymieranie diaspóry od hladu, deštrukcia rodinných podnikov, svedectvo Nanai-vandaka |- | cca [[313]] || Izolácia rodín v tranzitných bodoch || Dunhuang (Gansu) || Sociálny úpadok opustených žien (prípad Miwnay), upadnutie do závislosti na čínskych pánoch |- | [[439]] || Porážka Severného Liang dynastiou Severné Wei || Wu-wei ➔ Datong || Nútená deportácia tisícov kupcov do Datongu, ekonomická stimulácia nového cisárskeho dvora |} ==== Integrácia do čínskej štátnej správy a vzostup elít ==== Mnohí Sogdijci prichádzali do Číny zo západných oblastí a postupne si vybudovali mimoriadne vplyvné postavenie v tamojšej hierarchii. Čínska oficiálna kronika ''Pej-š'' (''Dejiny severných dynastií'') opisuje konkrétny historický príklad Sogdijca, ktorý prišiel z oblasti An-si (ktorá označovala buď západnú Sogdianu, alebo [[Partská ríša|Partsko]]) a počas vlády dynastie [[Severné Wej|Severné Wei]] (386 – 535 po Kr.) sa usadil v meste Ťiu-čchuan, kde zastával úrad koloniálneho správcu – ''sabao'' (薩保). Tento muž bol priamym predkom An Tchu-kena, ktorému sa podarilo vypracovať z radového trhového obchodníka na jedného z najvplyvnejších ríšskych ministrov a štátnikov za vlády dynastie [[Severné Čchi|Severné Chi]] (550 – 577 po Kr.).<ref name="Howard2012" /><ref>LA VAISSIÈRE, Étienne de. CHINESE-IRANIAN RELATIONS xiii. Eastern Iranian Migrations to China. In: ''Encyclopædia Iranica''. New York : Columbia University, 2011. [online].</ref> Historička Valerie Hansen potvrdzuje, že v tomto období, ktoré neskôr plynule vyústilo do zlatej éry dynastie [[Dynastia Tang|Tang]] (618 – 907 po Kr.), sa Sogdijci etablovali ako „najvplyvnejšia nečínska skupina trvalo usadená v Číne“. V čínskych prameňoch sa rozlišujú dva hlavné prúdy prichádzajúcich Sogdijcov: # ''Diplomatickí vyslanci:'' Oficiálni zástupcovia stredoázijských kniežatstiev wysielaní na cisársky dvor. # ''Putujúci obchodníci:'' Komerční agenti realizujúci diaľkový obchod. Časom sa obe tieto skupiny začali v Číne usadzovať natrvalo. Sogdijskí prisťahovalci sa hromadne ženili s čínskymi ženami z etnika Han, investovali do nákupu poľnohospodárskej pôdy a nehnuteľností a namiesto návratu do stredoázijskej domoviny zostávali v Číne trvalo žiť aj so svojím príbuzenstvom.<ref name="Howard2012" /> Najväčšie komunity sa koncentrovali v dvoch cisárskych metropolách – v [[Luo-jang]]u a [[Si-an|Čchang-ane]], no významná enkláva existovala aj v meste Siang-jang v dnešnej provincii Chu-pej. Akonáhle lokálna sogdijská komunita v danom meste dosiahla demografický prah približne 100 domácností, okamžite pristúpila k budovaniu zoroastrijského chrámu (chrámu ohňa) pre potreby svojich náboženských rituálov.<ref name="Howard2012" /> Od obdobia Severného Čchi až po éru dynastie Tang bol status vodcov týchto kolónií (''sabao'') oficiálne kodifikovaný a plne začlenený do byrokratickej hierarchie čínskych štátnych úradníkov, pričom za svoju činnosť poberali pravidelný plat od štátu.<ref name="Howard2012" /> [[Súbor:Sogdians having a toast, with females wearing Chinese headdresses.jpg|náhľad|stred|600px|Reliéf zo sogdijského funerálneho lôžka z An-jangu (Severné Čchi, 550 – 577 po Kr.) dokumentujúci okázalý životný štýl a vysoké materiálne bohatstvo komunity ''sabao'' v Číne.]] ==== Pohrebné rituály a luxusná hrobová architektúra ==== Počas 6. a 7. storočia po Kr. začali zámožné sogdijské rodiny usadené v Číne budovať monumentálne podzemné hrobky, ktoré dopĺňali o rozsiahle biografické epitafy vytesané do kameňa, ktoré do detailov glorifikovali históriu a úspechy ich slávnych rodov. Tieto pohrebné praktiky v sebe originálne spájali čínske rituálne formy s hlbokými zoroastrijskými náboženskými pravidlami. Zatiaľ čo vonkajšia štruktúra hrobky a umiestnenie kamenných epitafov striktne rešpektovali čínsky cisársky kánon, samotné uloženie tela bolo navrhnuté s ohľadom na prísne zoroastriánske tabu. Aby sa zabránilo rituálnemu znečisteniu posvätnej zeme a vody rozkladajúcim sa ľudským telom, boli pozostatky ukladané na masívne, bohato vyrezávané kamenné funerálne lôžka (alebo do kamenných sarkofágov v tvare čínskych domov), ktoré telo fyzicky a izolovali od podlahy a stien hrobky.<ref>HOWARD, Michael C. ''Transnationalism in Ancient and Medieval Societies''. s. 134–35.</ref> Sogdijské hrobky objavené na čínskom území patria k vizuálne najluxusnejším a architektonicky najnáročnejším archeologickým pamiatkam celej tejto epochy. Svojou materiálnou bohatosťou, kvalitou figurálnych reliéfov a prítomnosťou drahých kovov zaostávajú výhradne za samotnými hrobkami čínskej cisárskej rodiny. Popredný francúzsky stredoázijský archeológ Frantz Grenet v tejto súvislosti konštatuje, že toto extrémne hrobové bohatstvo jednoznačne dokazuje, že sogdijskí úradníci ''sabao'' patrili k vôbec najmajetnejším a finančne najvplyvnejším vrstvám celého vtedajšieho obyvateľstva čínskeho impéria.<ref>GRENET, Frantz. ''Histoire et cultures de l'Asie centrale préislamique''. Paris : Collège de France, 2020. ISBN 978-2-7226-0516-9. s. 320.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Integrácia a štruktúra statusu Sogdijcov v čínskej spoločnosti (6. – 7. stor. po Kr.) |- ! Sociálny aspekt !! Tradičný stredoázijský prvok !! Adoptovaný čínsky (hanský) prvok !! Syntetizovaný spoločenský výsledok |- | ''Administratívna správa'' || Vodca obchodnej karavány (''sárthaváha'') || Ríšsky štátny úradník s fixným platom || Oficiálny úrad ''Sabao'' s kompletnou súdnou a náboženskou mocou nad kolóniou |- | ''Náboženský život'' || Zoroastrizmus (uctievanie ohňa, chrámy ohňa) || Urbanistické plánovanie štvrte v metropolách || Chrámy ohňa integrované do uličnej siete miest Luo-jang a Čchang-an |- | ''Pohrebná kultúra'' || Zoroastriánske tabu znečistenia zeme a vody || Kamenné epitafy, štruktúra hrobky || ''Vyrezávané kamenné lôžka'' izolujúce telo od zeme, zdobené luxusnými stredoázijskými motívmi |} [[Súbor:Huteng dancer.jpg|náhľad|Sogdijský tanečník predvádzajúci slávny skákavý tanec chu-tcheng (Chuteng), reliéf z pagody chrámu Siu-ting v An-jangu, Čína, obdobie dynastie Tang, 7. storočie po Kr.]] ==== Militárna úloha v tángskej armáde ==== Popri tradičných profesiách obchodníkov, budhistických mníchov či štátnych byrokratov sa Sogdijci v Číne masívne uplatňovali aj ako profesionálni vojaci a dôstojníci v elitných zložkách tángskej armády.<ref name="Howard20122">HOWARD, Michael C. ''Transnationalism in Ancient and Medieval Societies: The Role of Cross-Border Trade and Travel''. Jefferson : McFarland & Company, 2012. ISBN 978-0-7864-6803-4. s. 135.</ref> Najhviezdnejšiu kariéru v tomto smere dosiahol [[An Lu-šan]] (An Lushan), syn sogdijského otca a göktürkskej matky. Vďaka svojej bezohľadnosti a vojenskému talentu sa vypracoval až na pozíciu vojenského guvernéra (''ťie-du-š'') na nestabilných severovýchodných hraniciach čínskej ríše.<ref name="Howard2012" /> ==== Povstanie An Lu-šana a kríza identity ==== V roku 755 po Kr. vyvolal An Lu-šan gigantické [[Povstanie An Lu-šana|celoštátne povstanie]] (755 – 763 po Kr.), ktoré fatálne rozštiepilo lojalitu a status sogdijskej diaspóry v Číne. Keďže povstalecký štát Jen (Yan) stál na mocenskej sile stredoázijských jednotiek, čínska väčšinová spoločnosť etnika Han začala všetkých Sogdijcov bez rozdielu vnímať ako zradcovských barbarov. Po definitívnom potlačení rebélie nasledovali brutálne odvety. Obrovské množstvo Sogdijcov bolo zmasakrované a tí, ktorí prežili, boli nútení urýchlene si zmeniť svoje typické rodové priezviská (napríklad ''An'', ''Kang'', ''Shi'') na tradičné čínske mená, aby úplne zakryli svoj stredoázijský pôvod. V dôsledku tejto nútenej asimilácie a strachu z perzekúcií písomné pramene o prítomnosti otvorene deklarovanej sogdijskej komunity v severnej Číne od tejto éry prakticky mlčia. ==== Xenofóbne masacre v Jou-čou (761 po Kr.) ==== K jednej z najtragickejších epizód došlo v roku 761 po Kr. v severnej prefektúre Jou-čou (v oblasti Fandžang, dnešný [[Peking]]). Bývalý povstalecký veliteľ Kao Ťü-ren (Gao Juren), ktorý bol pôvodom z Kogurja, sa vzbúril proti jenskému cisárovi Š' Čchao-iovi. Aby demonštroval svoju novú lojalitu tángskemu cisárskemu dvoru a získal od neho uznanie za autonómneho regionálneho vládcu bez toho, aby musel vrátiť obsadené územia, nariadil Kao Ťü-ren masové vyvraždenie stredoázijských cudzincov. Brutálny masaker bol namierený priamo proti etnickej skupine Chú (Hu – stredoázijskí barbari), ktorá tvorila hlavnú mocenskú oporu jeho turkického rivala Ašina Čcheng-čchinga. Kým kočovné a polokočovné kmene ako Tiele, Tongluo, Turci a Sogdijci podporovali turkického veliteľa, Kao Ťü-ren viedol sily zložené z vojakov pôvodom z Mohe, Xi, Chitanu a Kogurja. Podľa autentických záznamov v kronike „História An Lu-šana“ (''An Lu-šan Š'-ťi'') Kao Ťü-ren vyhlásil pre svojich mužov vysoké finančné odmeny za každú odťatú hlavu stredoázijského barbara. Identifikačným znakom pre likvidáciu civilistov sa stal ich fyzický vzhľad – konkrétne ''orlie (vysoké) nosy''. V dôsledku tejto rasovo motivovanej čistky bolo zmasakrované obrovské množstvo Sogdijcov a ich deti boli rituálne napichované na vojenské kopije a hádzané do vzduchu ako prejav lojálnej „krvavej obety“ pre tángsky dvor. Vojenský veliteľ Kao Ťü-ren bol však neskôr v boji zabitý Li Chuaj-sianom, ktorý zostal verný povstaleckému štátu Jen.<ref>HANSEN, Valerie. ''The Silk Road: A New History''. Oxford : Oxford University Press, 2015. ISBN 978-0-19-021842-3. s. 157–158.</ref><ref>DE LA VAISSIÈRE, Étienne. ''Sogdian Traders: A History''. Leiden : Brill, 2018. ISBN 978-90-474-0699-0. s. 220.</ref> ==== Masaker v Jang-čou (760 po Kr.) ==== Paralelne s udalosťami na severe došlo k ďalšej obrovskej tragédii na juhu Číny, v bohatom riečnom prístave [[Jang-čou]] v roku 760 po Kr. Vojenský veliteľ Tchien Šen-kung (Tian Shengong), pôvodne povstalecký veliteľ, sa rozhodol zbehnúť k vládnucej dynastii Tang. Tángsky dvor vo svojej vojnovej propagande systematicky vykresľoval konflikt ako spravodlivý boj čínskych civilizovaných sílov Han proti divokým rebelujúcim barbarom Chú zo strednej Ázie. Tchien Šen-kung sa preto rozhodol tángskemu dvoru preukázať bezvýhradnú vernosť etniku Han rovnakým spôsobom – krvavou obetou. Jeho armáda vtrhla do kozmopolitného Jang-čou a spustila totálne plienenie zamerané proti zahraničným komunitám. Podľa oficiálnej kroniky ''Sín-táng-šu'' (''Nové dejiny dynastie Tang'') bolo počas tohto ''masakru v Jang-čou'' zavraždených niekoľko tisíc mimoriadne bohatých arabských a perzských moslimských kupcov, no besnenie zasiahlo aj sogdijskú diaspóru a akýchkoľvek iných zahraničných obchodníkov, nakoľko čistka bola plošne namierená proti všetkým cudzincom s cieľom ulúpiť ich obrovský majetok bez politických následkov.<ref>WAN, Lei. ''The earliest Muslim communities in China''. Riyadh : King Faisal Center for Research and Islamic Studies, 2017. ISBN 978-603-8206-39-3. s. 11.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Etnicky motivované masacre cudzincov počas povstania An Lu-šana |- ! Rok (po Kr.) !! Lokalita !! Hlavný iniciátor !! Obete masakru !! Politický účel / Motivácia |- | [[760]] || Jang-čou (južná Čína) || veliteľ Tchien Šen-kung || Tisíce arabských, perzských a sogdijských kupcov || Krvavá obeta na potvrdenie lojality dynastii Tang, lúpež obrovského majetku diaspóry |- | [[761]] || Jou-čou (dnešný Peking) || veliteľ Kao Ťü-ren || Sogdijská a turkická komunita (identifikovaná podľa ''vysokých nosov'') || Likvidácia ľudskej a ekonomickej základne rivala Ašina Čcheng-čchinga, rituálne vyvraždenie stredoázijských rodín |} ==== Stratégie prežitia: Retroaktívne zmeny priezvisk ==== Napriek plošným represiám po porážke povstania mnohí Sogdijci v Číne naďalej úspešne pôsobili v oblasti obchodu, no boli nútení prijať drastické opatrenia na zamaskovanie svojej etnickej identity. Mimoriadne prominentný prípad predstavuje vysokopostavený štátnik An Čchong-čang, ktorý zastával prestížnu funkciu ministra vojny a získal titul vojvodu z Liangu. V roku [[756|756 po Kr.]] sa An Čchong-čang oficiálne obrátil na tángskeho cisára [[Su-cung (Tang)|Su-cunga]] s naliehavou osobnou žiadosťou o zmenu svojho rodového mena. Vyjadril hlbokú osobnú hanbu a spoločenskú stigmu z toho, že zdieľa rovnaké stredoázijské priezvisko ''An'' s vodcom vzbúrencov An Lu-šanom. Cisár jeho žiadosti vyhovel a udelil mu čestné panovnícke priezvisko ''Li'' (čím získal meno Li Pao-jü / Li Baoyu). Táto zmena priezviska bola navyše aplikovaná retroaktívne na všetkých jeho žijúcich aj zosnulých rodinných príslušníkov, takže rovnaké čínske priezvisko Li bolo oficiálne pripísané aj jeho predkom v rodokmeni, čím sa rodina formálne zbavila svojej cudzineckej minulosti.<ref name="Howard20122" /> ==== Nestoriánske zásluhy pri záchrane dynastie ==== V ostrom kontraste so sogdijskými povstalcami stála komunita [[Nestoriánstvo|nestoriánskych kresťanov]] (príslušníkov Cirkvi Východu), ktorá sa v Číne výrazne angažovala na strane legitímneho tángskeho dvora. Kľúčovú úlohu v tejto protipovstaleckej koalícii zohral nestoriánsky kňaz ''I-s'' (Jisi), ktorý bol pôvodom z baktrijského mesta [[Balkh]] a mal úzke väzby na sogdijskú kresťanskú komunitu. Kňaz I-s' osobne pôsobil ako reálny vojenský veliteľ a spoločne so svojimi kresťanskými oddielmi poskytol masívnu taktickú asistenciu slávnemu tángskemu vojenskému veliteľovi Kuo C'-iovi (Guo Ziyi) pri oslobodzovaní okupovaných území. Za tieto mimoriadne zásluhy bol I-s' aj celá nestoriánska cirkev odmenení vysokými štátnymi titulmi, finančnými dotáciami a povýšením v úradníckej hierarchii, čo detailne dokumentujú zachované nápisy na slávnej [[Nestoriánska stéla|Nestoriánskej stéle]] z Čchang-anu vztyčenej v roku 781 po Kr.<ref>DEEG, Max. A Belligerent Priest – Yisi and his Political Context. In: TANG, Li – WINKLER, Dietmar W. (eds.). ''From the Oxus River to the Chinese Shores: Studies on East Syriac Christianity in China and Central Asia''. Münster : LIT Verlag, 2013. ISBN 978-3-643-90329-7. s. 113.</ref><ref>GODWIN, R. Todd. ''Persian Christians at the Chinese Court: The Xi'an Stele and the Early Medieval Church of the East''. London : Bloomsbury Publishing, 2018. ISBN 978-1-78672-316-1. s. 179.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Úloha stredoázijských náboženských elít pri potlačení povstania An Lu-šana (755 – 763 po Kr.) |- ! Osobnosť / Lídér !! Náboženská príslušnosť !! Forma intervencie proti povstalcom !! Spoločenská odmena od cisára |- | ''Kňaz I-s' (Yisi)'' || Nestoriánske kresťanstvo || Priame vojenské velenie kresťanských zbory, spolupráca s veliteľom Kuo C'-iom || Udelenie vysokých ríšskych titulov, oficiálna ochrana a štátna podpora Cirkvi Východu |- | ''Amoghavajra'' || Ezoterický budhizmus (Vádžrajána) || ''Magické rituály zamerané na deštrukciu nepriateľa'', tajná špionážna činnosť v okupovanom meste || Vyhlásenie ezoterického budhizmu za ''oficiálny štátny smer'', masívne štátne dotácie pre kláštory |} ==== Ezoterický budhizmus ako štátna doktrína a špionážna sieť ==== Popri kresťanoch zohral mimoriadne dôležitú rolu v zápase s povstalcami slávny budhistický mních a prekladateľ indického pôvodu ''Amoghavajra''. Ten bol v roku 756 po Kr. zadržaný priamo v obsadenom hlavnom meste Čchang-ane, kým tángsky cisár Süan-cung a korunný princ utiekli do exilu v Sečvane. Amoghavajra využil svoje postavenie a napriek permanentnému dohľadu povstaleckej stráže dokázal prostredníctvom tajných kuriérov a kódovaných správ pravidelne posielať strategicky citlivé vojenské informácie z vnútra okupovanej metropoly korunnému princovi Li Hengovi (budúcemu cisárovi Su-cungovi).<ref>LEHNERT, Martin. Tantric Threads Between India and China. In: HEIRMAN, Ann – BUMBACHER, Stephan Peter (eds.). ''The Spread of Buddhism''. Leiden : Brill, 2007. ISBN 978-90-04-15830-6. s. 262.</ref> Amoghavajra zároveň priamo v Čchang-ane realizoval zložité, rituálne magické ceremónie, ktoré mali podľa budhistického ezoterického učenia (Vádžrajány) privolať na nepriateľské vojská epidémie chorôb, prírodné katastrofy a náhlu smrť. V rámci týchto rituálov vzýval hnevlivé ochranné božstvo Acala Vidjárádža namierené proti An Lu-šanovi.<ref name="Goble2019">GOBLE, Geoffrey C. ''Chinese Esoteric Buddhism: Amoghavajra, the Ruling Elite, and the Emergence of a Tradition''. New York : Columbia University Press, 2019. ISBN 978-0-231-55064-2. s. 10–12.</ref> Tento kombinovaný špionážny a rituálny prínos mal po porážke povstania obrovské dôsledky na náboženskú politiku Číny: * ''Cisárska korunovácia:'' V roku [[759|759 po Kr.]] vďačný cisár Su-cung prijal od Amoghavajru rituálne pomazanie a nechal sa korunovať za ideálneho budhistického vládcu – ''čakravartina''.<ref name="Goble2019" /> * ''Vznik imperiálneho budhizmu:'' Ezoterický budhizmus sa stal oficiálnym, štátom preferovaným ochranným náboženstvom čínskeho impéria. Štát prevzal plné financovanie prekladov posvätných textov a nariadil masovú výstavbu štátnych ezoterických kláštorov po celej ríši. Amoghavajrovi žiaci a učeníci následne pravidelne vykonávali štátne rituály určené priamo na ochranu cisárovho zdravia a prosperity tángskeho štátu.<ref name="Goble2019" /> ==== Multietnické kresťanské rodiny v Luo-jangu ==== Unikátny pohľad na integráciu Sogdijcov do neskorotángskej spoločnosti a ich prepojenie s komunitou [[Nestoriánstvo|nestoriánskych kresťanov]] prinášajú objavy kamenných náhrobných nápisov (epitafov) v [[Luo-jang]]u. Tieto nálezy dokazujú, že ani po represiách spojených s povstaním An Lu-šana kresťanská viera a zmiešané manželstvá z mesta úplne nevymizli. * ''Epitaf Hua Siena a panej An (821 / 827 po Kr.):''Archeológovia objavili spoločný epitaf manželského páru, ktorý tvorila kresťanská Sogdijka známa ako pani An (zomrela v roku 821 po Kr.) a jej nestoriánsky manžel, etnický Číňan Han menom Hua Sien (zomrel v roku 827 po Kr.). Súčasná historická demografia predpokladá, že čínski nestoriánski muži sa často ženili so sogdijskými kresťankami z pragmatických dôvodov – v rámci čínskej väčšinovej populácie bol totiž kritický nedostatok kresťanských žien, čo výrazne obmedzovalo možnosť výberu partnerky v rámci vlastného etnika, ak chceli zachovať náboženskú endogamiu.<ref name="Morrow2019">MORROW, Kenneth T. ''Negotiating Belonging: The Church of the East's Contested Identity in Tang China''. Dallas : The University of Texas at Dallas, 2019. s. 109–135.</ref> * ''Multietnický stĺp z roku 815 po Kr.:'' Ďalší významný nález z Luo-jangu predstavuje epitafný stĺp kresťanskej Sogdijky, opäť s rodovým priezviskom An, ktorú do hrobky pochoval jej syn, vysoký dôstojník tángskej armády, dňa 22. januára 815 po Kr. Jej manžel bol etnický Číňan s priezviskom Che. Nápis na stĺpe výslovne oslavuje túto rodinu ako multietnickú a harmonicky integrovanú do tángskeho štátneho systému.<ref name="Morrow2019" /> Pre miešaných synov týchto nestoriánskych Sogdijok a čínskych mužov sa v Luo-jangu otvárali mimoriadne pestré kariérne cesty. Ich zmiešaný etnický pôvod ani netradičná kresťanská viera nepredstavovali v neskorom tángskom období žiadnu prekážku v sociálnej mobilite. Títo muži sa bežne stávali vplyvnými civilnými úradníkmi či elitnými vojenskými dôstojníkmi, pričom sa na verejnosti otvorene hlásili ku svojej kresťanskej viere a finančne sponzorovali rozvoj nestoriánskych kláštorov (''Ta-čchin'').<ref name="Morrow2019" /> [[Súbor:Northern Zhou Dynasty Tomb of Shijun (roof reconstructed).jpg|náhľad|Kompletne zrekonštruovaný kamenný sarkofág a luxusné reliéfne lôžko z hrobky sogdijského hodnostára Wirkaka (v Číne známeho ako Š'-ťün / Shijun). Pamiatka bola postavená v Si-ane v roku 580 po Kr. za dynastie Severné Čou. Múzeum mesta Si-an.]] ==== Kozmopolitný uzol v Dunhuangu a okruh Guj-i ==== Počas vlády dynastie Tang a následných turbulentných období [[Päť dynastií a desať kráľovstiev|Piatich dynastií]] a ranej dynastie [[Dynastia Song|Song]] existovala mimoriadne početná a hospodársky konsolidovaná komunita Sogdijcov v kosmopolitnom tranzitnom centre [[Tun-chuang|Dunhuang]] (Kan-su). Toto mesto bolo vtedajším svetovým centrom budhistickej vzdelanosti, čo dodnes dokumentujú monumentálne jaskynné chrámy [[Mogao|Mogao (Jaskyne tisícich Budhov)]].<ref>GALAMBOS, Imre. „She“ Association Circulars from Dunhuang. In: RICHTER, Antje (ed.). ''A History of Chinese Letters and Epistolary Culture''. Leiden ; Boston : Brill, 2015. ISBN 9789004282032. s. 870–871.</ref> Hoci Dunhuang a celý strategický Hexi koridor po oslabení Číny povstaním An Lu-šana vojensky obsadila [[Tibetská ríša]], v roku 848 po Kr. sa karta obrátila. Etnický čínsky veliteľ Čang I-čchao (799 – 872 po Kr.) využil ničivú občiansku vojnu v Tibete, povstal proti okupačnej správe a vybojoval nad regiónom kontrolu späť pre tángskeho cisára Süan-cunga. Čang tu založil poloautonómny vojenský okruh Guj-i (Guiyi – „Okruh navrátenej vernosti“).<ref>TAENZER, Gertraud. Changing Relations between Administration, Clergy and Lay People in Eastern Central Asia. In: MEINERT, Carmen (ed.). ''Transfer of Buddhism Across Central Asian Networks (7th to 13th Centuries)''. Leiden ; Boston : Brill, 2016. s. 35–37.</ref> Napriek politickým zmenám si Dunhuang zachoval svoj fascinujúci multilingválny a multietnický charakter. V tamojších archívoch (vrátane slávnej Jaskyne 17) sa popri čínskych a tibetských textoch našlo obrovské množstvo náboženských aj sekulárnych rukopisov písaných v sogdijčine, chotanskej sakčine, ujgurčine a [[Sanskrit|sanskritskom jazyku]].<ref>GALAMBOS, Imre. „She“ Association Circulars from Dunhuang. In: ''A History of Chinese Letters and Epistolary Culture''. s. 871.</ref> ==== Deväť prominentných sogdijských klanov (Šao-wu) ==== V čínskych úradných dokumentoch a tángskych daňových registroch objavených v Dunhuangu (napríklad v rukopise ''Pelliot chinois 3319V'') je systematicky doložená existencia takzvaných ''Deviatich prominentných sogdijských klanov'' (v čínskych prameňoch označovaných ako ''Šao-wu ťiu-sing'' 昭武九姓).<ref name="Hansen20121">HANSEN, Valerie. ''The Silk Road: A New History''. Oxford : Oxford University Press, 2012. ISBN 978-0-19-993921-3. s. 98.</ref> Keďže Sogdijci pri trvalom usádzaní sa v Číne mechanicky transformovali názov svojho rodného stredoázijského mesta na čínske jednoslabičné priezvisko, moderná lingvistika dokáže na základe týchto mien presne identifikovať pôvod konkrétnych rodín:<ref>GALAMBOS, Imre. „She“ Association Circulars from Dunhuang. In: ''A History of Chinese Letters and Epistolary Culture''. s. 871–872.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Deväť sogdijských priezvisk v Číne a ich geografický pôvod |- ! Čínske priezvisko !! Znaky !! Pôvodné stredoázijské mesto štát !! Moderná geografická lokalizácia |- | ''Ší'' || 石 || Čáč (''Čač'') || [[Taškent]] (Uzbekistan) – vôbec najčastejšie sogdijské priezvisko v Číne |- | ''Kang'' || 康 || Marakanda / ''Kanga'' || [[Samarkand]] (Uzbekistan) – historické jadro kultúry |- | ''An'' || 安 || ''An'' / Bucharské územie || [[Buchara]] (Uzbekistan) |- | ''Šǐ'' || 史 || Kéš (''Kesh'') || [[Šachrisabz]] (Uzbekistan) |- | ''Mǐ'' || 米 || Majmurg / ''Mi'' || [[Panjakent]] (Tadžikistan) |- | ''Cáo (Cchao)'' || 曹 || Kabúdan || Oblasť severne od rieky [[Zarafšon]] (Uzbekistan) |- | ''Hé'' || 何 || Kušánija || Stredná časť údolia Zarafšonu |} [[Súbor:Tang Sancai Porcelain with Musicians on a Camel (no background).jpg|náhľad|Slávna čínska trojfarebná terakotová statueta (''san-cchaj'') z obdobia dynastie Tang (r. 723 po Kr., Si-an) zobrazujúca skupinu stredoázijských sogdijských hudobníkov a kupcov sediacich na dvojhrbej baktrickej tave.]] ==== Lingvistické mutácie a laické spolky v Dunhuangu ==== Hlboký kultúrny vplyv sinizovaných a multilingválnych Sogdijcov počas existencie poloautonómneho okruhu Guj-i-ťün (cca 850 – 1000 po Kr.) v Dunhuangu sa jasne odrazil aj na špecifickej transformácii samotného čínskeho písomného prejavu. V tomto období vzniklo veľké množstvo rukopisov, v ktorých boli tradičné ''čínske znaky písané horizontálne zľava doprava'', namiesto klasického čínskeho vertikálneho smeru zhora nadol. Tento unikátny paleografický fenomén priamo kopíroval a zrkadlil smer, akým sa čítalo a písalo domáce sogdijské písmo.<ref>GALAMBOS, Imre. „She“ Association Circulars from Dunhuang. In: RICHTER, Antje (ed.). ''A History of Chinese Letters and Epistolary Culture''. Leiden ; Boston : Brill, 2015. ISBN 9789004282032. s. 870, 873.</ref> Sogdijci v Dunhuangu sa zároveň masívne angažovali v zakladaní a chode špecifických laických náboženských a komunitných asociácií (v čínskych prameňoch označovaných ako spolky ''š'' 社). Ako vyplýva z ich zachovanej korešpondencie a pozvávacích listov, členovia týchto spolkov pravidelne usporadúvali koordinované stretnutia, ktoré sa konali v krčmách a ''tavernách vlastnených sogdijskými rodinami''.<ref>GALAMBOS, Imre. „She“ Association Circulars from Dunhuang. In: ''A History of Chinese Letters and Epistolary Culture''. s. 872–873.</ref> Zároveň v Turpane (Gaochang), ktorý bol pevnou súčasťou tángskeho impéria, vykazovali Sogdijci mimoriadne široké spektrum ekonomických aktivít. Popri diaľkovom obchode sa venovali intenzívnemu závlahovému poľnohospodárstvu, slúžili v pravidelnej čínskej armáde a pôsobili ako profesionálni umeleckí maliari, spracovatelia kože či predajcovia kováčskych výrobkov a železného náradia.<ref name="Hansen20121" /> Hoci prvé migračné vlny Sogdijcov do Turpanu začali prúdiť už v priebehu 4. storočia po Kr., dynamika ich príchodu sa rapídne zrýchlila po roku 651 po Kr. v dôsledku arabsko-moslimského podmanenia Perzie a následného definitívneho ''pádu Sásánovskej ríše'', čo bolo zavŕšené priamym islamským dobytím samotného Samarkandu v roku 712 po Kr.<ref name="Hansen20121" /> == Jazyk, kultúra a civilizačný vklad == Historiografia považuje [[6. storočie|6. storočie po Kr.]] za absolútny vrchol rozkvetu autonómnej sogdijskej kultúry, čo sa prejavilo najmä vo vyspelej, remeselne dokonalej umeleckej tradícii. V tejto epoche boli Sogdijci nezpochybniteľnými lídrami stredoázijskej kultúrnej difúzie, pričom popri luxusnom tovare mechanicky zabezpečovali aj transfer náboženských ideí, umeleckých štýlov a nových technológií medzi Východom a Západom.<ref>BOULNOIS, Luce. ''Silk Road: Monks, Warriors & Merchants''. Hong Kong : Odyssey Books, 2005. ISBN 962-217-721-2. s. 239–241.</ref> Aj počas vrcholného stredoveku si úrodné a husto osídlené údolie rieky Zarafšon v okolí Samarkandu udržalo svoj starobylý názov Sogdiana. Stredovekí arabskí geografi a cestovatelia (napr. al-Istarshí alebo Ibn Haukal) toto územie vo svojich arabsky písaných geografických traktátoch jednohlasne zaraďovali medzi ''štyri najkrajšie, najúrodnejšie a najprosperujúcejšie regióny na celom svete''.<ref name="Britannica1911">Sogdiana. In: ''Encyclopædia Britannica''. 11. vyd. Cambridge : Cambridge University Press, 1911. [online].</ref> ==== Toponymické stopy na severe ==== Tam, kde sa Sogdijci usadzovali v dostatočne veľkom počte, zanechal ich jazyk hlbokú stopu v lokálnej geografickej nomenklatúre. Fascinujúcim príkladom je osud púštneho mestského štátu [[Lou-lan]] (Loulan) v Tarimskej panve. {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Premeny názvu mesta Loulan v historickom kontexte |- ! Historická epocha !! Zapísaný tvar názvu !! Predpokladaný jazykový pôvod !! Etymologický význam |- | ''Obdobie dynastie Han'' || ''Kroraina'' / ''Krorayina'' || Snáď skreslený grécky vplyv cez Indo-grécke kráľovstvo || Pôvodné autochtónne meno územia |- | ''Éra dynastie Tang (r. 664)'' || ''Nafupo'' (納縛溥) || Transkripcia ''sogdijského'' slova ''Navapa'' || V preklade znamená ''„Nová voda“''<ref>CHRISTOPOULOS, Lucas. Hellenes and Romans in Ancient China (240 BC – 1398 AD). In: MAIR, Victor H. (ed.). ''Sino-Platonic Papers, No. 230''. Philadelphia : University of Pennsylvania, 2012. s. 20–21.</ref> |} Keď v roku 664 po Kr. prechádzal týmito miestami na svojej spiatočnej ceste z Indie slávny čínsky budhistický pútnik [[Süan-cang]], zapísal toto mesto do svojho cestopisu fonetickým tvarom ''Nafupo'' (納縛溥). Moderná paleolingvistika dokázala, že ide o priamu čínsku transkripciu domáceho sogdijského zloženého slova ''Navapa'', čo v doslovnom preklade znamená „Nová voda“. Tento fakt jasne demonštruje, že staršie helenistické a tocharské názvy sídelných centier boli v ranom stredoveku kompletne prekryté a nahradené sogdijskou lingvistickou vrstvou.<ref>CHRISTOPOULOS, Lucas. Hellenes and Romans in Ancient China. In: ''Sino-Platonic Papers, No. 230''. s. 20–21.</ref> === Monumentálne výtvarné umenie === Najvýznamnejšie svedectvo o vyspelosti a originálnom charaktere sogdijskej kultúry predstavujú svetoznáme nástenné maľby z Afrasijabu (Samarkand, Uzbekistan) datované do 6. a 7. storočia po Kr. Tieto monumentálne fresky boli objavené priamo v ruinách palácových komplexov a luxusných rezidencií miestnej aristokracie. Ich ikonografia detailne dokumentuje scény z každodenného života, hrdinské eposy a významné politické udalosti, akými boli pompézne rituálne recepcie a príchody zahraničných diplomatických posolstiev. Súčasná archeológia však stále nedokáže s istotou určiť, či niektoré z týchto budov slúžili ako priamy oficiálny palác samarkandských kráľov, alebo išlo o privátne vily vplyvných kupeckých rodín.<ref>BELENITSKII, Aleksandr M. – MARSHAK, Boris I. Part One: the Paintings of Sogdiana. In: AZARPAY, Guitty. ''Sogdian Painting: the Pictorial Epic in Oriental Art''. Berkeley : University of California Press, 1981. ISBN 0-520-03765-0. s. 47.</ref> Vôbec najstaršie zachované monumentálne nástenné maľby v regióne však spadajú už do 5. storočia po Kr. a nachádzajú sa v archeologickej lokalite [[Panjakent]] (Tadžikistan).<ref>BELENITSKII, Aleksandr M. – MARSHAK, Boris I. Part One: the Paintings of Sogdiana. In: ''Sogdian Painting''. s. 13.</ref> Popri hlbokom vhľade do sociálnej hierarchie a politických spojenectiev slúži sogdijské umenie ako neoceniteľný kľúč k pochopeniu náboženského synkretizmu v ich sídelných oblastiach. Budhistickí Sogdijci totiž do svojej interpretácie viery zakomponovali viaceré tradičné ''staroíránske mytologické božstvá''. Príkladom tohto duchovného synkretizmu sú nálezy pozlátených bronzových plakiet v budhistickom chráme v lokalite [[Sedmoriečie|Zhetysu]]. Tieto artefakty zobrazujú prepojenie mužského a ženského božstva, ktoré s vystretými rukami spoločne držia ''miniatúrnu figúrku ťavy'' – ide o špecifický nebudhistický symbol hojnosti a sily, ktorý sa paralelne objavuje aj na maľbách v Samarkande a Panjakente.<ref>BELENITSKII, Aleksandr M. – MARSHAK, Boris I. Part One: the Paintings of Sogdiana. In: ''Sogdian Painting''. s. 34–35.</ref> === Jazykový systém a vývoj písma === [[Súbor:Rubbing of Epitaph of the Sa-pao Wirkak (Part 1).jpg|náhľad|Papierový otlačok (rubbing) z kamenného epitafu napísaného v stredovekej sogdijčine, ktorý nechali vyhotoviť synovia vplyvného kupca a úradníka Wirkaka, r. 580 po Kr. (Čína).]] Sogdijčina patrí do ''východoíránskej podskupiny'' iránskych jazykov. Bola v úzkom genetickom a typologickom príbuzenstve s baktričinou, chórezmčinou a chotanskou sakčinou, ktoré v staroveku tvorili dominantné jazykové prostredie Strednej Ázie.<ref name="Tafazzoli2003">TAFAZZOLI, Ahmad. Iranian Languages. In: BOSWORTH, C. Edmund – ASIMOV, Muhammad S. (eds.). ''History of Civilizations of Central Asia, Volume IV: The Age of Achievement, A.D. 750 to the End of the Fifteenth Century''. Delhi : Motilal Banarsidass Publishers, 2003. s. 323.</ref> Významným centrom, kde stredoveká sogdijčina prekvitala ako hlavný komunikačný kód, bola aj izolovaná oázová ríša [[Turpan]] vo východnej časti Tarimskej panvy.<ref name="Tafazzoli2003" /> Dôležitá ranostredoveká Bugutská stéla objavená v Mongolsku a datovaná približne do roku 581 po Kr. dokazuje, že sogdijčina bola prijatá ako ''prvý oficiálny úradný a diplomatický jazyk'' Prvého tureckého kaganátu založeného modrými Turkami ([[Gök-Turci|Göktürkmi]]).<ref>DRESDEN, Mark J. Introductory Note. In: AZARPAY, Guitty. ''Sogdian Painting: the Pictorial Epic in Oriental Art''. Berkeley : University of California Press, 1981. ISBN 0-520-03765-0. s. 9.</ref> V závislosti od náboženskej a sociálnej príslušnosti autora sa sogdijský jazyk zaznamenával pomocou troch hlavných abecedných systémov, ktoré mali spoločný pôvod v starom ''aramejskom písme'':<ref name="Tafazzoli2003b">TAFAZZOLI, Ahmad. Iranian Languages. In: ''History of Civilizations of Central Asia, Volume IV''. s. 325–326.</ref> * ''Sogdijská abeceda:'' Autochtónne kurzívne písmo odvodené z administratívnej achajmenovskej a partskej aramejčiny.<ref>BAUMER, Christoph. ''The History of Central Asia: the Age of the Steppe Warriors''. London ; New York : I.B. Tauris, 2012. ISBN 978-1-78076-060-5. s. 202–203.</ref> Písmo sa stalo kľúčovým základom pre rozvoj ''staroujgurskej abecedy'' v 8. storočí po Kr., z ktorej v 13. storočí na príkaz Čingischána vzniklo ''tradičné mongolské písmo''. V roku 1599 po Kr. džurčenský chán Nurhaci toto mongolské písmo modifikoval a vytvoril z neho ''mandžuské písmo'' používané dynastiou Čching. * ''Manichejská abeceda:'' Používaná výhradne príslušníkmi manichejskej cirkvi. * ''Sýrska abeceda:'' Implementovaná kresťanskými (nestoriánskymi) komunitami. Oba náboženské prúdy však v profánnom a komerčnom prostredí bežne prechádzali k štandardnému sogdijskému písmu. {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Kontinuita a civilizačný vplyv sogdijského písma |- ! Písmo-základ !! Odvodené písmo (8. stor.) !! Odvodené písmo (13. stor.) !! Odvodené písmo (16. stor.) |- | ''Aramejsko-sogdijská abeceda'' || Staroujgurské písmo || Tradičné mongolské písmo || Mandžuské písmo (dynastia Čching) |} ==== Jazyková kontinuita: Jagnóbci ==== Hoci drvivá väčšina starovekej a stredovekej sogdijskej populácie prešla od 9. storočia procesom hlbokej lingvistickej asimilácie, kedy prijala západoiránsku novoperzštinu Samanovcov (čím sa stali priamymi predkami moderných ''Tadžikov''), na jednom mieste sa podarilo pôvodnú reč zachovať. V nedostupnej, vysokohorskej oblasti [[Sugd]] v Tadžikistane dodnes žije malá etnická komunita ''Jagnóbcov'', ktorej rodným jazykom je [[jagnóbčina]]. Moderná lingvistika preukázala, že jagnóbčina je priamym, lineárnym potomkom stredovekého sogdijského dialektu, ktorým sa pôvodne hovorilo v historickom regióne Osrušana v západnej časti Ferganského údolia.<ref>BERGNE, Paul. ''The Birth of Tajikistan: National Identity and the Origins of the Republic''. London : I.B.Tauris, 2007. ISBN 978-1-84511-283-7. s. 6.</ref> V modernom tadžickom jazyku (hoci ide o západoiránsky jazyk) sa dodnes nachádza obrovské množstvo sogdijských substrátových slov a gramatických väzieb, ktoré sú dedičstvom samanovskej éry.<ref>DRESDEN, Mark J. Introductory Note. In: ''Sogdian Painting''. s. 2, 5.</ref> === Odevná kultúra a estetický ideál === [[Súbor:Sogdian New Year Festival, Northern Qi.jpg|náhľad|Sogdijské rituálne oslavy Nového roka, vyobrazené na slávnom anyangskom funerálnom lôžku v Číne z obdobia dynastie Severné Čchi (550 – 577 po Kr.). [[Národné múzeum ázijských umení - Guimet|Múzeum Guimet]] v Paríži.]] Ranostredovekú odevnú kultúru a módu Sogdijcov (5. až 8. storočie po Kr.) možno na základe archeologických a ikonografických nálezov rozdeliť do dvoch hlavných vývojových etáp: # ''Heftalitské obdobie (5. – 6. storočie po Kr.):'' Charakteristické pretrvávaním starších stredoázijských foriem podčiarknutých politickou nadvládou Bielych Húnov. # ''Turkické obdobie (7. – začiatok 8. storočia po Kr.):'' Tento odevný štýl sa nepresadil okamžite po príchode Modrých Turkov, ale až s polstoročným oneskorením, približne po roku 620 po Kr. Zásadným katalyzátorom boli administratívne reformy západotureckého kagana Tona-žabgu (Tong Yabghu Qaghan), v rámci ktorých bola sogdijská aristokracia integrovaná do byrokratického aparátu kaganátu a prijala s tým spojené turkické odevné statusové insígnie.<ref name="Yatsenko2003">YATSENKO, Sergey A. The Late Sogdian Costume (the 5th – 8th centuries). In: ''Transnormal: Webfestschrift Marshak''. 2003, roč. 1, č. 1, s. 12–15. [online].</ref> ==== Silueta a odevný strih ==== Pre sogdijskú módu oboch pohlaví bol príznačný úzky, priliehavý strih oblečenia, ktorý pevne obopínal kontúry tela. Vtedajší estetický ideál vysoko oceňoval štíhlu postavu s nápadne úzkym pásom a štíhlymi zápästiami. Silueta dospelých mužov a mladých dievčat kládla dôraz na vizuálne široké ramená, ktoré sa smerom k pásu ostro zužovali; naopak, u vznešených aristokratických dáme bola silueta oveľa komplexnejšia, dotváraná vrstvením plášťov a šatiek loosely prehodených cez ramená. Medzi základné strihové charakteristiky patrili: * ''Kaftany a vrchné odevy:'' Dominovali vpredu rozopínateľné plášte pred nerozopínateľnými košeľami. Mužské kaftany z turkického obdobia disponovali dvoma širokými chlopňami (lápelmi) v tureckom štýle, zatiaľ čo mladíci nosili často kaftany s iba jedným, zvyčajne pravým lapelom. Dĺžka odevu sa pohybovala najčastejšie na úroveň kolien. * ''Ženské odevy:'' Urodzené ženy nosili dlhé šaty až po chodidlá, doplnené o krátke vrchné košele. Pre tanečnice a hudobníčky boli typické krátke priliehavé šaty nad kolená, ktoré sa povinne nosili v kompletnom sete so spodnými nohavicami. * ''Nohavice:'' Mužské aj ženské nohavice mali špecifickú dvojfarebnú konštrukciu, kedy vrchná skrytá časť a samotné viditeľné nohavice boli ušité z odlišných, farebne kontrastných a materiálovo rôznorodých tkanín. U ženských nohavíc bol predný spodný šev nedošitý, čím vytváral malý trojuholníkový výrez. ==== Účesy, pokrývky hlavy a opasky ==== U mužov dominovali krátke strihy vlasov bez stredového rázsochu, pričom si tváre holili dohladka. Fúzy boli úzke a krátke, brady sa objavovali zriedka. Pod silným turkickým politickým vplyvom si však muži v 7. storočí začali zapletať vlasy do tenkých dlhých vrkočov (v počte od 2 do 6). Výrazným odevným prvkom mladých mužov bol vysoký kužeľovitý plstený klobúk (vzdialene pripomínajúci frygickú čiapku), ktorý mal na čelnej strane špecifický výrez na čelenke. Ženy nosili pôvodne dva vrkoče, v neskoršom období prevládli štyri vrkoče rôznej dĺžky prepletané perlami, ktoré dopĺňal rituálny uzol vlasov (drdol) chránený čiernou hodvábnou šatkou so zlatými kvetmi. Najdôležitejším spoločenským a hodnostným accessories bol opasok: * ''Textilné šerpy:'' V ranej a rituálnej sfére sa nosili látkové pásy viazané na bruchu do takzvaného Heraklovho (priameho morského) uzla. * ''Kovom kované opasky:'' Vyhotovené z prémiovej kože, osadené radom identických obdĺžnikových plieškov s vyvýšeným okrajom. Urodzení veľmoži (dihkani) nosili masívne celozlaté článkované opasky posadené drahokamami (lapisom lazuli a veľkými perlami). Pod tureckým vplyvom sa na opaskoch objavili prídavné krátke visiace remienky na zavesenie nožov, tovaru a sáčkov. ==== Koloristika a textilný dizajn ==== Sogdijci inklinovali k pestrej, spravidla trojfarebnej koloristike. Vrchné kaftany najčastejšie kombinovali sýtu červenú (šarlátovú) farbu s bielym lemovaním, prípadne čiernu so žltým lemovaním. Nohavice sa držali v tónoch svetložltej, oranžovej alebo čistej bielej s jemným čiernym ornamentálnym vzorom. Podšívky kaftanov boli zvyčajne jasne žlté alebo kontrastne červené. Kňazi pri obradoch pri oltári povinne nosili monolitný odev snehobielej farby, doplnený o ústnu náboženskú pásku (''padam''). Z hľadiska textilného dizajnu boli lokálne tkaniny a brokát zdobené zložitými geometrickými sieťami (mriežkami), v ktorých strede sa nachádzali kvetinové rozety. Elita hromadne importovala luxusný sásánovský perzský hodváb s typickými perlovými medailónmi, do ktorých vnútra však domáci sogdijskí majstri namiesto perzských motívov vkladali vlastné ikonografické prvky, najmä vodné vtáctvo (divé kačice) a stredoázijské levy. V priebehu nasledujúcich storočí po arabskom podmanení Transoxianie prešla táto unikátna pluralitná móda hlbokým procesom islamizácie a unifikácie. Pôvodné priliehavé strihy, odhalené hlavy a zložité vrkoče takmer úplne vymizli. Boli nahradené voľnými, splývavými islamskými odevmi, širokými kaftanmi a masívnymi arabskými turbanmi, ktoré definitívne zotreli pôvodnú antickú stredoázijskú odevnú identitu.<ref name="Yatsenko2003" /> === Náboženské systémy a duchovný synkretizmus === Naše poznatky o bohatom duchovnom živote a panteóne starovekej Sogdiany čerpajú predovšetkým z objavených umeleckých diel, monumentálnej architektúry, funerálnych pamiatok a zachovaných náboženských textov.<ref name="UNESCO2006">ALRAM, Michael – LERNER, Judith A. (eds.). ''History of Civilizations of Central Asia: Volume III''. Paris : UNESCO Publishing, 2006. ISBN 978-9231032110. s. 249.</ref> Sogdiana bola typickým pluralitným prostredím, v ktorom popri sebe koexistovalo viacero svetových náboženstiev. [[Súbor:Dinastia tang, shanxi, straniero dal volto velato, 600-750 ca.JPG|náhľad||Čínska hlinená figurína z obdobia dynastie Tang (7. – 8. storočie po Kr., Si-an) zobrazujúca stredoázijského muža v špecifickej čiapke a s tvárovým závojom (''padam''). S vysokou pravdepodobnosťou ide o ''zoroastrijského kňaza'' (móbada) vykonávajúceho rituál v chráme ohňa. Závoj slúžil na to, aby dych alebo sliny kňaza rituálne neznečistili posvätný plameň. Múzeum orientálneho umenia, Turín.]] [[Súbor:Gable of the stone gate of the Tomb of An Jia with reproduction.jpg|náhľad|Zoroastrijský rituál uctievania posvätného ohňa pri oltári, reliéf na štíte kamennej brány v luxusnej hrobke sogdijského obchodníka An Ťia v Číne, 6. storočie po Kr.<ref>JIN, Xu. The Funerary Couch of An Jia and the Art of Sogdian Immigrants in Sixth-century China. In: ''The Burlington Magazine''. 2019, roč. 161, č. 1, s. 824.</ref>]] ==== Dominancia zoroastrizmu ==== Nespochybniteľným jadrom a dominantným náboženským systémom domácej Sogdiany bol však [[zoroastrizmus]]. Hmatateľné materiálne dôkazy v podobe monumentálnych nástenných malieb objavených v Samarkande, Panjakente a Er-Kurgane zachytávajú zástupy veriacich a kňazov prinášajúcich obety pred zapálenými kmeňovými ohňovými oltármi. Ďalším kľúčovým dôkazom sú masové nálezy keramických aj kamenných ''osvárií'' (schránok na kosti zosnulých), ktoré striktne korešpondujú so zoroastrijským pohrebným rituálom.<ref name="Hansen20121" /> Aj v odľahlých čínskych kolóniách, napríklad v Turpane, kde sogdijské pohreby čiastočne preberali vonkajšie formálne znaky čínskej kultúry (štruktúru hrobiek), si prisťahovalci úzkostlivo strážili základné zoroastriánske tabu: telá mŕtvych nesmeli byť zakopané priamo do zeme, ale boli najprv vystavené dravcom a mrchožrútom na vyvýšených miestach (analógia k vežiam mlčania), a až následne boli očistené skelety rituálne uložené do osvárií.<ref name="Hansen20121" /> Súčasťou liturgie boli aj pravidelné zvieracie obety zasvätené najvyššiemu stvoriteľovi menom [[Ahura Mazdá]] a celému panteónu nižších božstiev (''jazatov''). Starovekí a stredovekí autori píšuci v arabčine (vrátane encyklopedistu [[Al-Biruni|al-Birúního]]) preto Sogdijcov jednoznačne definovali a vnímali ako zoroastriánov.<ref name="UNESCO2006b">ALRAM, Michael – LERNER, Judith A. (eds.). ''History of Civilizations of Central Asia: Volume III''. s. 255.</ref> Tento stav pretrval až do ranného stredoveku, kedy po arabskej invázii začalo obyvateľstvo pod vplyvom ekonomických a politických tlakov postupne konvertovať na [[islam]]. ==== Miestny panteón: Bohyňa Nana a Oxus ==== Sogdijský zoroastrizmus mal vysoko špecifický regionálny charakter a vykazoval silné synkretické prvky. Vôbec najpopulárnejším a najviac uctievaným božstvom v celom regióne nebol Ahura Mazdá, ale starobylá bohyňa [[Nana (bohyňa)|Nana]]. Toto božstvo malo pôvod v mezopotámskej astrálnej bohyni Nanaji. V sogdijskom ikonografickom kánone bola Nana štandardne zobrazovaná ako majestátna štvroruká bohyňa sediaca na chrbte kráčajúceho leva, pričom vo svojich horných rukách pevne držala symboly slnka a mesiaca.<ref name="Shenkar2014">SHENKAR, Michael. ''Intangible Spirits and Graven Images: The Iconography of Deities in the Pre-Islamic Iranian World''. Leiden : Brill, 2014. ISBN 978-0-04-28149-3. s. 112–115.</ref> Nana fungovala ako zvrchovaná patrónka miest a ochranná astrálna bohyňa, pričom jej hlavným posvätným centrom bol práve hraničný Panjakent. Druhým najrozšírenejším lokálnym božstvom bol riečny boh ''Oxus'', ktorý stelesňoval životodarnú silu rieky Amu Darja a bol masívne uctievaný po celej Sogdiane a susednej Baktrii.<ref name="Shenkar2014" /> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Typológia a rozloženie náboženských textov a motívov u Sogdijcov |- ! Geografický kontext !! Prevládajúce prúdy a nálezy !! Hlavné ikonografické a textové znaky !! Literárna báza |- | ''Domovská Sogdiana'' || Ortodoxný a regionálny ''Zoroastrizmus'' || Osváriá, chrámy ohňa, kult bohyne Nany na levovi, obety pred oltármi || Fragmentárne rituálne texty, nápisy na misách |- | ''Diaspóra v Číne (6. – 8. stor.)'' || ''Budhizmus, Manicheizmus, Nestoriánstvo'' || Horizontálne písané zmluvy, preklady čínskych budhistických sútier || Masívne nálezy náboženských rukopisov v Dunhuangu a Turpane<ref name="Grenet2007">GRENET, Frantz. Religious Diversity among Sogdian Merchants in Sixth-Century China: Zoroastrianism, Buddhism, Manichaeism, and Hinduism. In: ''Comparative Studies of South Asia, Africa and the Middle East''. 2007, roč. 27, č. 2, s. 463–478.</ref> |} ==== Náboženská diverzita v diaspóre ==== Existoval priepastný rozdiel v náboženskom zložení medzi domácim obyvateľstvom v materských regiónoch a komunitami emigrantov žijúcich hlboko vo vnútrozemí Číny. Obrovské množstvo sogdijských náboženských textov objavených na čínskom území (datovaných od severných dynastií až po éru Tang) vykazuje takmer výhradne ''budhistický'' (prekladaný primárne z čínskych predlôh), ''manichejský'' a ''nestoriánsky kresťanský'' charakter, zatiaľ čo autentických zoroastrijských textov sa v Číne našlo len zanedbateľné minimum.<ref name="Grenet2007" /> Napriek tomu však luxusné hrobky bohatých sogdijských úradníkov ''sabao'' budované v Číne v poslednej tretine 6. storočia stále vizuálne dominujú čistými zoroastrijskými motívmi alebo vykazujú špecifický zoroastrijsko-manichejský synkretizmus. To dokazuje, že zatiaľ čo bežná kupecká diaspóra v Číne z pragmatických dôvodov rýchlo prijímala univerzálne textové náboženstvá (budhizmus či kresťanstvo) pre lepšiu integráciu, koloniálne elity a domáca Sogdiana si úzkostlivo zachovávali konzervatívnu, tradičnú iránsko-zoroastriánsku identitu.<ref name="Grenet2007" /> ==== Budhistické textové dedičstvo a pútnictvo ==== Sogdijci stelesňovali náboženskú pluralitu, ktorá bola typická pre vtedajšie ázijské tranzitné trasy. Hoci najväčší dochovaný korpus textov v sogdijskom jazyku tvoria práve budhistické spisy a mnohí Sogdijci patrili k hlavným prekladateľom indických budhistických sútier do čínštiny, [[budhizmus]] ako taký v samotnej domovskej Sogdiane nikdy nezustal natrvalo zapustený a hlbšie korene tam nezapustil.<ref>BELENITSKII, Aleksandr M. – MARSHAK, Boris I. Part One: the Paintings of Sogdiana. In: AZARPAY, Guitty. ''Sogdian Painting: the Pictorial Epic in Oriental Art''. Berkeley : University of California Press, 1981. ISBN 0-520-03765-0. s. 35.</ref> Pravdepodobný neskorší návrat časti Sogdijcov od budhizmu späť k tradičnému zoroastrizmu časovo priamo koincidoval s obdobím, kedy bol zoroastrizmus prijatý ako exkluzívna štátna doktrína v susednej Sásánovskej ríši v Perzii, čo spätne ovplyvnilo kultúrne dianie v materských regiónoch.<ref>LIU, Xinru. The Silk Road: Overland Trade and Cultural Interactions in Eurasia. In: ADAS, Michael (ed.). ''Agricultural and Pastoral Societies in Ancient and Classical History''. Philadelphia : Temple University Press, 2001. ISBN 978-1-56639-832-9. s. 168.</ref> Unikátne materiálne svedectvá o duchovnom živote budhistických Sogdijcov sa však zachovali mimo ich domoviny. Už od 4. storočia po Kr. zanechávali sogdijskí budhistickí pútnici explicitné stopy o svojich náročných cestách pozdĺž strmých útesov a skalných stien v údolí rieky [[Indus (rieka)|Indus]] a v horskom údolí Hunza (v dnešnom severnom Pakistane). Do tvrdých skál tu vysekávali jemné petroglyfy s vyobrazeniami Budhu a posvätných stúp, pod ktoré povinne pripisovali svoje celé rodné mená v sogdijskom písme, pevne veriac, že im Budha za odmenu udelí magickú ochranu na nebezpečných horských prechodoch.<ref>LIU, Xinru. ''The Silk Road in World History''. Oxford ; New York : Oxford University Press, 2010. ISBN 978-0-19-517174-7. s. 67–68.</ref> [[Súbor:BezeklikSogdianMerchants.jpg|náhľad|Sogdijskí donátori odianí do luxusných hodvábnych odevov prinášajúci dary Budhovi, detailná freska z tzv. praṇidhistickej scény 6 v chráme 9 v jaskyniach Bezeklik, 8. – 9. storočie po Kr.]] ==== Misia manicheizmu u Ujgurov ==== Sogdijci zohrali svetodejinnú rolu ako kľúčoví prenášači a misionári [[manicheizmus|manicheizmu]] – duchovného učenia proroka Máního. Toto náboženstvo úspešne rozšírili medzi nomádskych Ujgurov. Kľúčové písomné doklady o tejto aktivite pochádzajú zo severných oblastí, kde napríklad kresťanský kláštorný komplex v Bulajiqi (severne od Turpanu) uchoval vzácne kresťanské texty v sogdijčine, zatiaľ čo blízke ujgurské centrum [[Gaochang|Choco (Qocho)]] vydalo masívne nálezy manichejskej spisby v tomto jazyku.<ref>ROSE, J. The Sogdians: Prime Movers between Boundaries. In: ''Comparative Studies of South Asia, Africa and the Middle East''. 2010, roč. 30, č. 3, s. 416–417.</ref> Geopolitický vzostup [[Ujgurský kaganát|Ujgurského kaganátu]] (744 – 840 po Kr.) úzko súvisel s tángskou Čínou. Keď ujgurská jazda pomohla čínskemu cisárovi vojensky zdecimovať nebezpečné povstanie An Lu-šana a jeho turkického nasledovníka Š' S'-minga, kaganát si vynútil s tángskym dvorom asymetrický výmenný obchod: Čína musela Ujgurom každoročne odovzdať jeden milión balíkov luxusného čínskeho hodvábu výmenou za sto tisíc stepných koní.<ref name="Liu2001">LIU, Xinru. The Silk Road: Overland Trade and Cultural Interactions in Eurasia. In: ''Agricultural and Pastoral Societies in Ancient and Classical History''. s. 169.</ref> Ujgurská elita nemala vlastné distribučné kanály na západe, a preto sa plne spoľahla na osvedčených sogdijských obchodníkov, ktorí tento masívny objem čínskeho hodvábu pretransformovali na likvidný kapitál na západných trhoch. Táto hlboká symbióza viedla k tomu, že Ujguri masovo konvertovali na manicheizmus, ktorý prijali priamo od svojich sogdijských partnerov.<ref name="Liu2001" /> Napriek tomuto obrovskému historickému dopadu však reálne archeologické nálezy manichejských liturgických a kanonických textov sogdijského pôvodu zostávajú v porovnaní s ich masívnym budhistickým korpusom relatívne fragmentárne a rozptýlené.<ref>DRESDEN, Mark J. Sogdian Language and Literature. In: YARSHATER, Ehsan (ed.). ''The Cambridge History of Iran, Vol III: The Seleucid, Parthian, and Sasanian Periods''. Cambridge : Cambridge University Press, 2003. ISBN 0-521-24699-7. s. 1224.</ref> Popri manicheizme časť Ujgurov praktizovala aj rozvinutý budhizmus. Svedectvom tohto náboženského prepojenia sú monumentálne nástenné maľby v budhistickom jaskynnom komplexe Bezeklik (v čínskom Sin-ťiangu). Na freskách v chráme 9 sú zachytení vznešení stredoázijskí donátori odianí do luxusných vzorovaných hodvábnych rób, ktorí kľačia pred Budhom a odovzdávajú mu rituálne milodary, čo jasne demonštruje vysokú úroveň textilnej a kultúrnej výmeny medzi iránskym a ujgurským svetom na Hodvábnej ceste.<ref>GASPARINI, Mariachiara. A Mathematic Expression of Art: Sino-Iranian and Uighur Textile Interactions and the Turfan Textile Collection in Berlin. In: WAGNER, Rudolf G. – JUNEJA, Monica (eds.). ''Transcultural Studies''. Heidelberg : Ruprecht-Karls Universität Heidelberg, 2014, roč. 5, č. 1, s. 134–163.</ref> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Difúzia textových náboženstiev prostredníctvom sogdijského jazyka v diaspóre |- ! Náboženský systém !! Kľúčové lokality nálezov !! Charakteristika textového korpusu !! Civilizačný a politický dopad |- | ''Budhizmus'' || Dunhuang, údolie Indusu, Turpan || Najrozsiahlejší dochovaný korpus textov, preklady indických sútier do čínštiny || Zanechanie tisícov skalných petroglyfov s ochrannými nápismi a stúpami v Pakistane |- | ''Manicheizmus'' || Gaochang (Qocho), Choco región || Fragmentárne, rozptýlené liturgické a kanonické spisy || Prijatie manicheizmu ako ''oficiálneho štátneho náboženstva'' Ujgurského kaganátu |- | ''Nestoriánske Kresťanstvo'' || Kláštor Bulayiq (severne od Turpanu) || Kresťanské texty, biblické preklady a fragmenty traktátov || Christianizácia vybraných stredoázijských a turkických kmeňov (Karlukov a nomádov Sedmoriečia) |} [[Súbor:Shiva with Trisula Panjikent 7th–8th century CE Hermitage Museum.jpg|náhľad|Nástenná maľba z Panjakentu (7. – 8. storočie po Kr.) zobrazujúca indické božstvo Šivu (s trojzubcom - trisulou), ktorému vzdávajú úctu kľačiaci sogdijskí veriaci. [[Ermitáž]], Petrohrad.]] ==== Reflexia hinduizmu a indických božstiev ==== Popri dominancii zoroastrizmu a expanzii textových náboženských prúdov (budhizmus, manicheizmus, nestoriánstvo) vykazovala stredoázijská religiozita v Sogdiane aj prekvapivé väzby na indické puránske a hinduistické kulty. Historické analýzy a ikonografické nálezy dokazujú, che v Sogdiane bolo známe a do určitej miery uctievané spektrum minimálne piatich kľúčových hinduistických božstiev: [[Brahma]], [[Indra]], [[Šiva]] (v textoch ako ''Mahádéva''), [[Narájana]] a [[Vaišravana]].<ref name="Kumar2007">KUMAR, Braja Bihārī. India and Central Asia: Links and Interactions. In: ROY, J. N. – KUMAR, Braja Bihārī (eds.). ''India and Central Asia: Classical to Contemporary Periods''. New Delhi : Published for Astha Bharati by Concept Publishing Company, 2007. ISBN 81-8069-457-7. s. 8.</ref> Z hľadiska náboženského synkretizmu je fascinujúce, že tieto indické božstvá neboli prijaté s pôvodnou terminológiou, ale boli kompletne preložené a stotožnené s tradičnými staroíránskymi božstvami prostredníctvom ich sogdijských mien:<ref name="Kumar2007" /> * ''Brahma'' bol uctievaný pod sogdijským menom ''Zravan'' (stotožnený s iránskym bohom času Zurvánom). * ''Indra'' prijal sogdijské meno ''Adbad'' alebo ''Abdab''. * ''Šiva'' (Mahádéva) bol transformovaný do podoby domáceho božstva menom ''Vešparkar'' (vychádzajúceho z avestského boha vetra a atmosféry Vajua). Unikátnym materiálnym dôkazom tejto indicko-iránskej syntézy sú zachované nástenné maľby z 8. storočia po Kr. objavené priamo v Panjakente. Na týchto freskách sú vyobrazené prenosné ohňové oltáre, ktoré sú rituálne prepojené a asociované priamo s týmito hybridnými synkretickými božstvami – Šivom-Vešparkarom (zobrazovaným s trojzubcom - ''trisulou''), Brahmom-Zravanom a Indrom-Adbadom. To jasne dokazuje, že Sogdijci dokázali prvky indickej kozmológie hladko integrovať do rituálnych štruktúr svojho vlastného zoroastrijského kultu ohňa.<ref name="Kumar2007" /> ==== Menoslov prominentných kresťanských Sogdijcov v Číne ==== Vďaka objavom kamenných epitafov, náhrobných nápisov a administratívnych registrov priamo v Číne disponuje moderná historiografia uceleným prehľadom o konkrétnych osobách a cirkevných hodnostároch, ktorí patrili k sogdijskej nestoriánskej diaspóre. Tieto mená výborne dokumentujú multikultúrny charakter a pôvod týchto rodín z jednotlivých stredoázijských mestských štátov (Sao-wu priezviská): * ''An Iena (An Jena):'' Významný kresťanský kupec a hodnostár pôvodom z krajiny ''An'' ([[Buchara]]). Zomrel v rokoch 707 – 710 po Kr. (v čínskej ére Ťing-lung) v meste Kvej-lin (Guilin) v južnej Číne. Nález jeho hrobky v tejto odľahlej južnej oblasti potvrdzuje existenciu kresťanských Sogdijcov zapojených aj do južných námorných obchodných sietí.<ref name="Nicolini2013">NICOLINI-ZANI, Matteo. From the Oxus River to the Chinese Shores: Studies on East Syriac Christianity in China and Central Asia. In: TANG, Li – WINKLER, Dietmar W. (eds.). ''From the Oxus River to the Chinese Shores''. Münster : LIT Verlag, 2013. ISBN 978-3-643-90329-7. s. 151.</ref> * ''Mi Ťi-fen (Mi Jifen, 714 – 805 po Kr.):'' Vznešený sogdijský aristokrat z krajiny ''Mi'' ([[Panjakent]] / ''Maymurgh''). Z jeho podrobne preštudovaného čínskeho epitafu vyplýva, že jeho syn sa stal oficiálnym nestoriánskym mníchom, čo svedčí o hlbokej christianizácii celého tohto vplyvného rodu. * ''Kāng Ž'-tchung (Kang Zhitong):'' Vysokopostavený nestoriánsky duchovný a klerik pôvodom z materského Samarkandu (krajina ''Kang''), pôsobiaci na tángskom cisárskom dvore.<ref name="Nicolini2013" /> * ''Mǐ Süan-čching (Mi Xuanqing) a Mǐ Süan-jing (Mi Xuanying):'' Dvaja vplyvní bratria, kresťanskí duchovní a učenci z panjakentského klanu (''Mi''), ktorí sa v Číne venovali prekladateľskej činnosti kresťanských textov. * ''An Čching-su (An Qingsu):'' Elitný nestoriánsky mních a teológ z bucharského klanu (''An''), ktorý pôsobil v metropolách Luo-jang a Čchang-an a mal blízko k cisárskym úradníckym vrstvám.<ref name="Nicolini2013" /> {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Integrácia indických a blízkovýchodných náboženských prvkov v Sogdiane |- ! Pôvodný koncept !! Adoptovaná postava / Božstvo !! Domáci sogdijský ekvivalent !! Forma materiálno-textového dôkazu |- | ''Hinduizmus (India)'' || Šiva / Mahádéva || ''Vešparkar'' (boh vetra a ovzdušia) || Nástenné maľby v Panjakente, postava s trojzubcom pri ohňovom oltári |- | ''Hinduizmus (India)'' || Brahma || ''Zravan'' (stotožnený s bohom času Zurvánom) || Fresky s prenosnými ohňovými oltármi v domovských regiónoch |- | ''Nestoriánstvo (Blízky východ)'' || Mi Ťi-fen, An Iena, Kang Ž'-tchung || Kresťanskí mnísi a úradníci s priezviskami ''An'', ''Mi'', ''Kang'' || Kamenné epitafy a stĺpy v Luo-jangu, Si-ane a Guiline |} [[Súbor:Bezeklik caves, Pranidhi scene 14, temple 9.JPG|náhľad|Takzvaná ''praṇidhistická'' scéna 14 v chráme 9 (jaskyňa 20) v jaskyniach Bezeklik neďaleko Turpanu (Sin-ťiang, Čína), 9. storočie po Kr. Výjav zachytáva kľačiace postavy s výraznými kaukazskými črtami a zelenými očami, ktoré sa modlia pred Budhom. Súčasný výskum stotožnil tieto figúry so Sogdijcami,<ref>GASPARINI, Mariachiara. A Mathematic Expression of Art. In: ''Transcultural Studies''. 2014, roč. 5, č. 1, s. 134–163.</ref> ktorí v Turpane žili ako etnická menšina počas tángskej správy (7. – 8. stor.) aj následnej ujgurskej nadvlády (9. – 13. stor.).<ref name="Hansen20121" />]] ==== Sogdijská kresťanská kontinuita až do mongolskej éry ==== Hlbokú zakorenenosť a dlhodobú kontinuitu sogdijských kresťanských rodov v Číne dokumentujú aj oveľa neskoršie stredoveké pramene z obdobia mongolskej [[Dynastia Jüan|dynastie Jüan]]. Keď na konci 13. storočia navštívil benátsky cestovateľ a kupec [[Marco Polo]] čínske prístavné mesto Čen-ťiang (Zhenjiang v provincii Ťiang-su), s prekvapením vo svojom cestopise poznamenal, že v meste bolo vybudované veľké množstvo prosperujúcich kresťanských chrámov. Jeho svedectvo o niekoľko desaťročí neskôr potvrdil dobový čínsky úradný dokument zo 14. storočia. Tento text výslovne vysvetľuje, že prominentný Sogdijec menom ''Mar-Sargis'' (Már Sarkis), ktorý bol rodákom zo Samarkandu, osobne financoval a založil v Čen-ťiangu šesť nestoriánskych kresťanských chrámov, pričom v druhej polovici 13. storočia nechal postaviť ďalší kostol v južnom [[Chang-čou|Hangzhou]].<ref name="Emmerick2003">EMMERICK, Ronald E. Iranian Settlement East of the Pamirs. In: YARSHATER, Ehsan (ed.). ''The Cambridge History of Iran, Vol III: The Seleucid, Parthian, and Sasanian Periods''. Cambridge : Cambridge University Press, 2003. ISBN 0-521-24699-7. s. 275.</ref> ==== Toponymá a menoslov Nestoriánskej stély ==== Toto ranostredoveké kresťanské hnutie nadväzovalo na úspešnú vlnu evanjelizácie z tángskeho obdobia. V roku 635 po Kr. (v texte chybne ako 653) dorazil do tángskej metropoly Čchang-an perský nestoriánsky mních [[Alopen]] s cieľom šíriť kresťanstvo, čo zviditeľnil monumentálny nápis na slávnej [[Nestoriánska stéla|Nestoriánskej stéle]] z roku 781 po Kr. vytesaný v čínskom a sýrskom jazyku.<ref name="Emmerick2003" /> Sýrsky text na stéle obsahuje kompletný zoznam mníchov a kňazov, pričom jedno z mien patrí kňazovi menom Gabriel, ktorý v liste figuruje ako arcidiakon pre mestá „Xumdan“ a „Sarag“.<ref name="Emmerick2003" /> Pre modernú historickú lingvistiku má tento zápis mimoriadny význam, nakoľko ide o autentické sogdijské názvy, ktorými obyvatelia stredoázijských miest označovali dve hlavné čínske cisárske metropoly: * ''Xumdan'' bol sogdijský názov pre [[Si-an|Čchang-an]] (Chumdan). * ''Sarag'' stelesňoval sogdijské pomenovanie pre [[Luo-jang]] (Sarágh). ==== Preklady kresťanskej Biblie do sogdijčiny ==== Z hľadiska literárnej histórie siaha kresťanská spisba v sogdijskom jazyku až do 5. storočia po Kr. Vôbec najstaršie dochované fragmenty kresťanských evanjeliových textov preložených do sogdijčiny časovo priamo koincidujú s obdobím vlády sásánovského perzského kráľa [[Jazdekerd II.|Jazdegerda II.]] (438 – 457 po Kr.). Tieto texty, ktorých hlavné rukopisné nálezy pochádzajú z Bulayiqu pri Turpane, boli domoviskými vzdelancami prekladané priamo z ''Pešity'' (''Peshitta'') – kanonickej verzie Biblie používanej v sýrskej kresťanskej tradícii, čo dokazuje úzku religióznu previazanosť Sogdiany s blízkovýchodnými kultúrnymi centrami.<ref>DRESDEN, Mark J. Sogdian Language and Literature. In: YARSHATER, Ehsan (ed.). ''The Cambridge History of Iran, Vol III''. ISBN 0-521-24699-7. s. 1225–1226.</ref> == Účasť na obchode s otrokmi == Inštitút [[Otroctvo|otrokárstva]] mal v starovekej a stredovekej Číne dlhú tradíciu, hoci jeho demografický podiel bol v komparácii s inými starovekými civilizáciami relatívne nízky. Napríklad počas vlády veľkej dynastie Han tvorili otroci približne iba 1 % z celkového počtu obyvateľstva ríše,<ref>HULSEWÉ, A.F.P. Ch'in and Han law. In: TWITCHETT, Denis – LOEWE, Michael (eds.). ''The Cambridge History of China: Volume I: the Ch'in and Han Empires, 221 B.C. – A.D. 220''. Cambridge : Cambridge University Press, 1986. ISBN 0-521-24327-0. s. 524–525.</ref> čo je v ostrom kontraste s vtedajším [[Antický Rím|grécko-rímskym svetom]], kde sa podiel zotročených osôb odhaduje až na 15 % celej populácie.<ref>HUCKER, Charles O. ''China's Imperial Past: An Introduction to Chinese History and Culture''. Stanford : Stanford University Press, 1975. ISBN 0-8047-0887-8. s. 177.</ref><ref>FRIER, Bruce W. Demography. In: BOWMAN, Alan K. – GARNSEY, Peter – RATHBONE, Dominic (eds.). ''The Cambridge Ancient History XI: The High Empire, A.D. 70–192''. Cambridge : Cambridge University Press, 2000. s. 827–854.</ref> ==== Právne a spoločenské limity v tángskom období ==== V období rozkvetu dynastie Tang (618 – 907 po Kr.), kedy v Číne kulminovala prítomnosť stredoázijskej diaspóry, bol status otrokov prísne legislatívne kodifikovaný. Podľa oficiálneho tángskeho zákonníka (''Táng-lü'') mali otroci zakázané uzatvárať manželstvá s dcérami slobodných roľníkov či mešťanov a akékoľvek sexuálne vzťahy otroka so ženami z rodiny jeho pána sa trestali smrťou.<ref name="Hansson1996">HANSSON, Anders. ''Chinese Outcasts: Discrimination and Emancipation in Late Imperial China''. Leiden ; New York ; Köln : E.J. Brill, 1996. ISBN 90-04-10596-4. s. 38–39.</ref> Hoci tángsky kódex formálne zakazoval slobodným pánom svojvoľný sexuálny styk (''fornikáciu'') s otrokyňami, v reálnej spoločenskej praxi išlo o masovo rozšírený úkaz. Zákonník však pamätal aj na inštitút prepustenia na slobodu (''manumisiu''): * Ak zotročená žena porodila svojmu pánovi syna, mala právny nárok na prepustenie z otroctva a jej status bol povýšený na úroveň slobodnej občianky.<ref name="Hansson1996" /> * Takto oslobodená žena však v tángskom patriarchálnom systéme nemohla získať status plnohodnotnej legitímnej manželky; jej postavenie bolo obmedzené na status ''konkubíny'' (vedľajšej ženy) jej bývalého pána.<ref name="Hansson1996" /> ==== Úloha Sogdijcov na trhu s otrokmi ==== Sogdijskí diaľkoví obchodníci fungovali ako hlavní dodávatelia tohto špecifického živého tovaru na čínske trhy. Vďaka dokonale organizovanej sieti faktórií nakupovali vojnových zajatcov od severných turkických a mongolských kmeňov a následne ich eskortovali do vnútrozemia Číny. Sogdijské otrokyne boli pre svoje umelecké zručnosti (najmä hudobné a tanečné talenty) vysoko ceneným luxusným artiklom medzi čínskou aristokraciou v Si-ane a Luo-jangu. [[Súbor:Contract written in Sogdian for the purchase of a slave in 639 CE, Astana Tomb No. 135.jpg|náhľad|Originálna kúpnopredajná zmluva napísaná v sogdijskom jazyku dokumentujúca predaj a nákup otrokyne v roku 639 po Kr., objavená v hrobke č. 135 v archeologickom komplexe Astany (Turpan).]] ==== Trhy v Turpane a astanské zmluvy ==== Sogdijskí a čínski obchodníci realizovali pravidelné transakcie s otrokmi v strategickej oblasti Turpanu a jeho širšom okolí počas celej epochy rozkvetu tángskej správy. [[Turpan]] fungoval pod pevnou nadvládou [[Dynastia Tang|dynastie Tang]] ako multikultúrne centrum s gigantickou komerčnou aktivitou. Miestna mestská infraštruktúra disponovala hustou sieťou zájazdových hostincov, krčiem a taverien. Mnohé z týchto podnikov poskytovali priestor pre ''sogdijské sexuálne pracovníčky'' (prostitútky), ktoré tu obsluhovali a zabávali bohatých kupcov prechádzajúcich po Hodvábnej ceste. Oficiálne čínske ríšske kroniky (napr. ''Sin Táng-šu'') výslovne potvrdzujú, že veľké centralizované trhy so ženami regulárne fungovali aj v susedných regiónoch [[Kuča]] a [[Chotan]].<ref>RONG, Xinjiang. New light on Sogdian Colonies along the Silk Road: Recent Archaeological Finds in Northern China. In: ''Berichte und Abhandlungen''. 2009, roč. 10, s. 150. [online].</ref> Kľúčovým právnym a materiálnym dôkazom o fungovaní tohto systému je unikátna kúpnopredajná zmluva napísaná kompletne v sogdijskom jazyku, ktorá bola objavená ako pohrebný milodar v slávnom archeologickom komplexe [[Astana (pohrebisko)|Astanského pohrebiska]] (Astana Cemetery). Tento dokument, datovaný presne do roku [[639|639 po Kr.]], detailne zaznamenáva právny akt, pri ktorom etnický čínsky muž kúpil do svojho vlastníctva mladé sogdijské dievča.<ref name="Pei-2017">PEI, Chengguo. The Silk Road and the Economy of Gaochang: Evidence on the Circulation of Silver Coins. In: ''The Silk Road''. 2017, roč. 15, s. 40. [online].</ref><ref name="Skaff2012">SKAFF, Jonathan Karam. ''Sui-Tang China and Its Turko-Mongol Neighbors: Culture, Power, and Connections, 580–800''. Oxford : Oxford University Press, 2012. ISBN 978-0-19-973413-9. s. 70.</ref> ==== Eskalácia objemu obchodu ==== Popredný čínsky archeológ Wu Čen, ktorý osobne viedol vykopávky v Astane, na základe nálezov konštatuje dôležitý historický zvrat. Zatiaľ čo staršie staroveké dokumenty (napríklad pramene napísané v písme kharóšthí objavené v oblasti Niya) dokladajú, že jednotlivé zámožné domácnosti si na Hodvábnej ceste bežne kupovali individuálnych otrokov na pomocné práce, astanské texty z Turpanu jasne poukazujú na ''masívnu eskaláciu a zintenzívnenie celkového objemu obchodu s otrokmi'' v ranom stredoveku. Otrokárstvo prestalo byť marginálnym javom a premenilo sa na vysoko organizovaný, lukratívny biznis s medzinárodným dosahom. Chotan, Kuča a Turpan sa etablovali ako kľúčové prestupné stanice, kde sa so ženami obchodovalo vo veľkom, o čom svedčí bohatý korpus textových prameňov, ktoré sa v suchom púštnom prostredí Sin-ťiangu bezchybne zachovali do dnešných dní.<ref>HANSEN, Valerie. Les Sogdiens en Chine: The Impact of the Silk Road Trade on a Local Community: The Turfan Oasis, 500–800. In: TROMBERT, Éric – LA VAISSIÈRE, Étienne de (eds.). ''Les sogdiens en Chine''. Paris : École française d'Extrême-Orient, 2005. ISBN 978-2-85539-653-8. s. 299.</ref> Fascinujúci odraz tohto sociálneho fenoménu nachádzame aj vo vrcholnej ''tángskej poézii'' (vrátane básní od [[Li Po|Li Poa]]). Mladé, exoticky pôsobiace sogdijské dievčatá (''chú-ťi'' 胡姬) v týchto literárnych dielach permanentne vystupujú ako šarmantné a vyhľadávané servírky, tanečnice a spoločníčky, ktoré obsluhovali hostí v luxusných tavernách a vinárňach tángskeho hlavného mesta Čchang-anu, kde svojím spevom a umením lákali vtedajšiu umeleckú a politickú elitu Číny. {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Štruktúra a tranzitné uzly stredoázijského obchodu s otrokmi (7. – 8. stor. po Kr.) |- ! Hlavné centrá trhu !! Jazyk zmluvných dokumentov !! Hlavný dopytový artikl !! Spoločenská rola obetí v Číne |- | ''Turpan (Gaochang)'' || Sogdijčina, Čínština (Astanské nálezy) || Mladé stredoázijské ženy a dievčatá || Domáce a poľnohospodárske práce, integrácia do rodín ako konkubíny |- | ''Kuča a Chotan'' || Čínske úradné záznamy (''Sin Táng-šu'') || Umelecky nadané zajatkyne a tanečnice || Servírky a spoločníčky v tavernách metropoly Čchang-an (''chú-ťi'') |} ==== Demografia zmiešaných zväzkov a kúpna zmluva z roku 731 po Kr. ==== Analýza dochovaných právnych dokumentov z miestnych archívov odhaľuje jasné endogamné a triedne vzorce v rámci stredoázijskej diaspóry. Prevažnú väčšinu partnerských dvojíc tvorených sogdijskou ženou a čínskym mužom v Číne predstavovali zotročené sogdijské dievčatá a ich čínski majitelia. Naopak, slobodné a právne nezávislé Sogdijky uzatvárali manželstvá takmer výhradne so slobodnými Sogdijcami v rámci zachovania kmeňovej príslušnosti.<ref name="HansenYale">HANSEN, Valerie. Les Sogdiens en Chine: The Impact of the Silk Road Trade on a Local Community: The Turfan Oasis, 500–800. In: TROMBERT, Éric – LA VAISSIÈRE, Étienne de (eds.). ''Les sogdiens en Chine''. Paris : École française d'Extrême-Orient, 2005. ISBN 978-2-85539-653-8. s. 300–301.</ref> Len veľmi malý, elitný podiel slobodných čínskych žien z vyšších vrstiev vstupoval do zväzkov s vysokopostavenými sogdijskými úradníkmi (''sabao'') alebo vojenskými veliteľmi. Zo zachovaných matričných a daňových dokumentov vyplýva, že čisté, čisto sogdijské páry (sogdijský muž a sogdijská žena) tvorili až 18 z 21 registrovaných manželstiev v diaspóre.<ref name="HansenYale" /> Konkrétny prípad detailne dokumentuje zachovaná listina z roku [[731|731 po Kr.]] Právny spis uvádza, že čínsky občan menom Táng Žung (Tang Rong), ktorý bol rezidentom v hlavnom meste Čchang-ane, vyplatil presne ''štyridsať balíkov hodvábu'' (vtedajšieho kľúčového platidla na trhu) stredoázijskému priekupníkovi s otrokmi, Sogdijcovi menom Mǐ Lu-šan (Mi Lushan). Táto suma bola uhradená za nákup iba ''jedenásťročného zotročeného dievčaťa'' stredoázijského pôvodu. Aby bola kúpna zmluva z hľadiska tángskeho práva nezpochybniteľná, platnosť a čestnosť celej transakcie museli svojimi podpismi a pečaťami overiť štyria oficiálni svedkovia: jeden občan z provincie Si-čou (Xizhou), jeden Tocharistanec (Baktrijec) a traja nezávislí Sogdijci.<ref name="HansenYale" /> ==== Spoločenské stereotypy a koncept Hu ==== V priebehu tángskej éry označovala väčšinová čínska populácia Han všetkých obyvateľov Strednej a Západnej Ázie (vrátane Sogdijcov, Baktrijcov a Peržanov) univerzálnym exonymom ''Chú'' (Hu 胡). Stredoázijské ženy z tejto kategórie čelili v čínskej majoritnej kultúre silným spoločenským stereotypom, kedy boli v literatúre a dráme takmer výhradne vykresľované ako exotické krčmárky, hudobníčky alebo zmyselné barové tanečnice.<ref name="Abramson2011">ABRAMSON, Marc S. ''Ethnic Identity in Tang China''. Philadelphia : University of Pennsylvania Press, 2011. ISBN 978-0812201017. s. 20, 202.</ref> Keďže drvivá väčšina žien z okruhu ''Chú'' v Číne zaujímala podradné spoločenské pozície, v ktorých sa de facto predávali sexuálne služby alebo estetická zábava (speváčky, slúžky, otrokyne, spoločníčky a prostitútky), čínski muži s nimi nadväzovali takmer výhradne ''mimomanželské sexuálne vzťahy'' (''konkubinát'').<ref name="Abramson2011" /> Podobne exotizujúci rozmer mali vtedajšie čínske básne, ktoré oslavovali dievčatá z južných kmeňov Paj-jüe (Baiyue). Etnickí Číňania Han sa odmietali s cudzinkami z okruhu ''Chú'' legálne ženiť, nakoľko oficiálny sobáš s nečínskou ženou bol v tángskej aristokratickej spoločnosti spojený s vážnou sociálnou degradáciou celej rodiny. K plnohodnotným, právne uznaným manželstvám medzi čínskym mužom a cudzinkou dochádzalo iba vo výnimočných a hraničných situáciách – najčastejšie vtedy, keď boli čínski úradníci a vojaci poslaní slúžiť na vzdialené a nebezpečné pohraničné stanice, alebo keď sa nachádzali v politickom exile, kde nemali reálny prístup k čínskym nevestám z etnika Han.<ref name="Abramson2011" /> Popri zábavnom priemysle a sexuálnej práci sa zotročení muži a ženy z okruhu ''Chú'' v Číne masívne využívali aj v poľnohospodárstve, kedy im páni zverovali do výhradnej opatery stáda hospodárskych zvierat, predovšetkým oviec, kôz a hovädzieho dobytka. {| class="wikitable" style="text-align:center; margin: 1em auto 1em auto;" |+ Sociálno-právne rozvrstvenie zväzkov v sogdijskej diaspóre (7. – 8. stor. po Kr.) |- ! Typ partnerstva !! Právny a spoločenský status zväzku !! Demografické zastúpenie v prameňoch !! Spoločenské vnímanie majoritou Han |- | ''Sogdijec (slobodný) + Sogdijka (slobodná)'' || Plnohodnotné kmeňové manželstvo v rámci diaspóry || Absolútna väčšina (18 z 21 doložených prípadov) || Štandardné fungovanie autonómnej komunity ''sabao'' |- | ''Čínsky muž Han + Sogdijská otrokyňa (''Chú'')'' || Mimomanželský konkubinát, vlastnícky vzťah, nákup za hodváb || Veľmi vysoké (väčšina zmiešaných zväzkov) || Exotizovaný stereotyp (krčmárky, spoločníčky, tanečnice ''chú-ťi'') |- | ''Sogdijská elita (''sabao'') + Čínska žena Han'' || Právne uznané, politicky a ekonomicky motivované manželstvo || Veľmi nízke (len u najbohatších rodov) || Akceptované iba pri extrémnom bohatstve ženícha |} == Moderná historiografia a výskum == [[Súbor:KhunakCoin.jpg|náhľad|Razená strieborná minca bucharského vládcu Chúnaka, kráľa [[Buchara|Buchary]] (začiatok 8. storočia po Kr.). Avers zobrazuje korunovaného panovníka, zatiaľ čo na reverse je vyrazený zoroastrijský ohňový oltár.]] Moderný vedecký výskum a historiografia sogdijskej civilizácie zaznamenali od začiatku 20. storočia obrovský pokrok, predovšetkým vďaka hĺbkovému štúdiu archívnych dokumentov z nemeckých turpanských expedícií a nálezov Alberta von Le Coqa. ==== Kľúčové historiografické míľniky ==== * ''Paul Pelliot (1916):'' Slávny francúzsky sinológ a orientalista využil tángske rukopisy objavené v jaskyniach [[Mogao]] v Dunhuangu na presnú lokalizáciu a identifikáciu starobylej sogdijskej obchodnej kolónie, ktorá sa rozkladala južne od jazera [[Lopnur]] v Sin-ťiangu. Pelliot presvedčivo argumentoval, že táto stredoázijská základňa slúžila ako primárne geopolitické a logistické ohnisko, z ktorého sa neskôr šíril [[budhizmus]] a nestoriánske kresťanstvo priamo do srdca Číny.<ref name="Rong2009">RONG, Xinjiang. New light on Sogdian Colonies along the Silk Road: Recent Archaeological Finds in Northern China. In: ''Berichte und Abhandlungen''. 2009, roč. 10, s. 148. [online].</ref> * ''Kuwabara (1926) a Siang Ta (1933):'' Japonský vedec Kuwabara ako prvý zostavil komplexný prehľad svedectiev o Sogdijcoch z oficiálnych čínskych ríšskych kroník. Na jeho prácu nadviazal čínsky historik Siang Ta, ktorý publikoval prelomovú monografiu ''Tángsky Čchang-an a stredoázijská kultúra''. Do detailov v nej opísal hlboký a všadeprítomný kultúrny, ekonomický a náboženský vplyv Sogdijcov na každodenný život v tángskej metropole (dnešný [[Si-an]]).<ref name="Rong2009" /> * ''Edwin G. Pulleyblank (1952):'' Kanadský sinológ vo svojej zásadnej štúdii jednoznačne dokázal prítomnosť autonómnej sogdijskej kolónie situovanej v oblasti takzvaných Šiestich krajov Chú (Six Hu Prefectures) v severnom ohybe Žltej rieky ([[Ordos (plošina)|Ordos Loop]]). Táto aglomerácia bola formovaná Sogdijcami a spriatelenými turkickými kmeňmi, ktoré sem migrovali priamo z mongolských stepí.<ref name="Rong2009" /> * ''Ikeda (1965):'' Japonský historik podrobne zmapoval sociálne dejiny Sogdijcov trvalo usadených v Dunhuangu od začiatku 7. storočia po Kr. Vo svojej práci analyzoval daňové registre, súpisy majetku a zoznamy ich poslovenčených (sinizovaných) mien, pričom definoval kľúčovú rolu zoroastrizmu a budhizmu v ich každodennom komunitnom živote. ==== Paleolingvistická rekonštrukcia mien ==== Vynikajúce výsledky dosiahli poprední japonskí etnografi a špecialisti na stredovekú sogdijčinu Jošida Jutaka a Kagejama Etsuko. Týmto lingvistom sa podarilo úspešne zrekonštruovať pôvodné stredoázijské iránske mená zo ''štyridsiatich piatich rôznych čínskych fonetických transkripcií'' a znakových zápisov. Autori poukázali na dôležitý sociálny fenomén: kým v okrajovom Turpane boli tieto tradičné iránske mená v tángskych dokumentoch bežne zachované, Sogdijci, ktorých rodiny žili hlboko vo vnútrozemí Číny po viacero generácií, domáci jazyk úplne stratili a adoptovali si štandardné, čisté čínske mená a rodokmene, čím úplne splynuli s väčšinovým etnikom Han. == Významné historické osobnosti == * ''[[Amoghavajra]] (705 – 774 po Kr.):'' Jeden z najproduktívnejších prekladateľov budhistických textov a jeden z politicky najvplyvnejších budhistických mníchov v celých čínskych dejinách. Mal stredoázijský pôvod, pričom jeho matka bola rodená Sogdijka.<ref>LEHNERT, Martin. Tantric Threads Between India and China. In: HEIRMAN, Ann – BUMBACHER, Stephan Peter (eds.). ''The Spread of Buddhism''. Leiden : Brill, 2010. ISBN 978-90-04-20401-0. s. 351.</ref><ref>YANG, Zeng. ''A Biographical Study on Bukong (aka. Amoghavajra, 705–774): Networks, Institutions, and Identities''. Vancouver : University of British Columbia, 2010. s. 23. [online].</ref> Ako najvyšší duchovný poradca troch tángskych cisárov vybudoval z ezoterického budhizmu štátnu doktrínu ríše. * ''[[An Lu-šan]] (An Lushan, 安祿山):'' Charizmatický armádny vojenský veliteľ stredoázijského pôvodu (sogdijská príslušnosť z otcovej strany, göktürkská z matkinej) pôsobiaci v službách dynastie Tang.<ref name="Howard20122" /> Do popredia sa dostal velením v pohraničných konfliktoch v rokoch 741 – 755 po Kr. Následne rozpútal katastrofálne celoštátne povstanie, ktoré viedlo k trvalému mocenskému úpadku a decentralizácii tángskej ríše. * ''An Čching-sü (An Qingxu, 安慶緒):'' Syn vojenského veliteľa An Lu-šana, ktorý po otcovej násilnej smrti nakrátko prebral velenie nad povstaleckým štátom Jen. * ''An Čchong-chuej (An Chonghui, 安重誨):'' Vplyvný ríšsky minister a štátnik pôsobiaci za vlády čínskej dynastie Neskoré Tang v období Piatich dynastií a desiatich kráľovstiev. * ''An Cchong-ťin (An Congjin, 安從進):'' Významný vojenský veliteľ slúžiaci dynastii Neskoré Tang a neskôr ríši Neskoré Ťin. [[Súbor:Sogdian musicians on the tomb of Wirkak.jpg|náhľad|Sogdijskí hudobníci a palácoví sluhovia vyobrazení na figurálnych reliéfoch slávneho kamenného sarkofágu z hrobky úradníka Wirkaka, r. 580 po Kr.]] * ''An Čchong-žung (An Chongrong, 安重榮):'' Prominentný vojenský veliteľ pôsobiaci v službách čínskej dynastie Neskoré Ťin. * ''[[Apama]]:'' Dcéra slávneho stredoázijského vojvodcu Spitamena.<ref>MAGILL, Frank N. (ed.). ''The Ancient World: Dictionary of World Biography, Volume 1''. Pasadena : Salem Press, 1998. ISBN 0-89356-313-7. s. 1010.</ref> Stala sa legitímnou manželkou macedónskeho vojenského veliteľa Seleuka I. Nikatora, zakladateľa a panovníka [[Seleukovská ríša|Seleukovskej ríše]]. * ''Azanes:'' Syn Artaia. Počas [[Druhá perzská invázia do Grécka|druhej perzskej invázie do Grécka]] v roku 480 pred Kr. osobne velil elitnému kontingentu sogdijských peších a jazdných jednotiek v masívnej kráľovskej armáde perzského vládcu [[Xerxés I.|Xerxa I.]]<ref>DRESDEN, Mark J. Sogdian Language and Literature. In: YARSHATER, Ehsan (ed.). ''The Cambridge History of Iran, Vol III: The Seleucid, Parthian, and Sasanian Periods''. Cambridge : Cambridge University Press, 2003. ISBN 0-521-24699-7. s. 1216.</ref> * ''[[Divaštič]] (Divashtich):'' Legendárny stredoázijský panovník a posledný nezávislý vládca mesta [[Panjakent]] v 8. storočí po Kr., ktorý viedol partizánsky protioarabský odpor z pevnosti na hore Mug.<ref>VOHIDOV, Rahim – ESHONQULOV, Husniddin. ''O'zbek Mumtoz Adabiyoti Tarixi''. Tashkent : O'zbekiston Respublikasi Oliy Va O'rta Maxsus Ta'lim Vazirligi, 2006. s. 52.</ref> * ''Fa-cang (Fazang, 法藏):'' Významný budhistický mních, učenec a vysoko vplyvný náboženský filozof 7. storočia po Kr. V historiografii je považovaný za skutočného zakladateľa rešpektovanej čínskej budhistickej školy Chuaj-an (Huayan).<ref>GERNET, Jacques. ''A History of Chinese Civilization''. Cambridge : Cambridge University Press, 1996. ISBN 978-0-521-49781-7. s. 278.</ref> * ''[[Gurak]]:'' Takticky obratný stredoázijský panovník a kráľ (''ichšíd'') [[Samarkand]]u v prvej polovici 8. storočia po Kr., ktorý musel balansovať medzi arabským tlakom a turkickými spojenectvami. * ''Kchang Seng-chuej (Kang Senghui, 康僧會):'' Prominentný budhistický mních a misionár stredoázijského pôvodu pôsobiaci v 3. storočí po Kr. Žil a prekladal posvätné texty v regióne Ťiao-č' (Jiaozhi v dnešnom severnom [[Vietnam]]e) v turbulentnom období Troch ríš.<ref>NGUYEN, Tai Thu. ''The History of Buddhism in Vietnam''. Washington, D.C. : Council for Research in Values and Philosophy, 2008. ISBN 978-1-56518-098-7. s. 36.</ref> * ''Kchang Ťing (Kang Jing, 康景):'' Pravdepodobný vzdialený sogdijský potomok usadený v Číne, ktorý podľa zachovaných epitafov z neskoršieho obdobia pôsobil ako rešpektovaný palácový správca a sluha v kniežacom paláci princov z ríše Qin počas panovania čínskej dynastie [[Dynastia Ming|Ming]]. * ''Al-Afšín (Chajdar ibn Kávus al-Afšín):'' Brilantný vojenský veliteľ v službách [[Abbásovský kalifát|Abbásovského kalifátu]] a dedičný poloautonómny knieža stredoázijského regiónu Osrušana v 9. storočí po Kr., preslávený potlačením nebezpečného povstania Bábaka Chorramdína. * ''Kajdar Nasr ibn Abdalláh:'' Vplyvný abbásovskej vojenský veliteľ a guvernér stredovekého [[Egypt]]u v 9. storočí po Kr. * ''[[Li Pao-jü]] (Li Baoyu, 李抱玉):'' Pôvodným stredoázijským menom ''An Čchong-čang'' (An 重璋), čínskym cisárom povýšený do šľachtického stavu ako vojvoda Žao-wu z Liangu. Bol elitným vojenským veliteľom dynastie Tang, ktorý sa preslávil úspešnými obrannými bojmi proti An Lu-šanovi aj proti expanzii Tibetskej ríše.<ref name="Howard20122" /> * ''[[Mi Fu]] (米芾, 1052 – 1107 po Kr.):'' Geniálny maliar, básnik, umelecký teoretik a jeden z najvýznamnejších kaligrafov v celých čínskych dejinách, pôsobiaci počas vlády dynastie [[Dynastia Song|Song]]. Mal preukázateľný sogdijský pôvod z rodového klanu ''Mi'' (Panjakent).<ref>HANDLER, Sarah. ''Kaikodo (Gallery: New York, N.Y.)''. New York : Kaikodo, 1999. ISBN 978-962-7956-20-4. s. 74.</ref> * ''Malik ibn Kajdar:'' Významný vojenský dôstojník abbásovského kalifátu v 9. storočí po Kr. * ''Muzaffar ibn Kajdar:'' Syn vojenského veliteľa Kajdara Nasra ibn Abdalláha, ktorý rovnako ako jeho otec zastával prestížnu funkciu abbásovského miestodržiteľa a guvernéra v stredovekom Egypte. * ''Oxyartes:'' Vplyvný stredoázijský veľmož a vojvodca pôvodom z Baktrie, blízky spojenec satrapa Bessa a priamy otec vznešenej [[Roxana|Roxany]], manželky Alexandra Veľkého. * ''[[Roxana]] (Roxane):'' Dcéra veľmoža Oxyarta, ktorá sa v 4. storočí pred Kr. stala hlavnou legitímnou manželkou macedónskeho kráľa Alexandra Veľkého. * ''[[Š' Ťing-tcháng]] (Shi Jingtang, 石敬瑭):'' Zakladateľ a prvý cisár čínskej dynastie Neskoré Ťin (s chrámovým menom Kao-cu) v 10. storočí po Kr., pochádzajúci zo sinizovaného sogdijského kmeňového klanu ''Ší'' (Taškent). * ''[[Spitamenes]]:'' Talentovaný stredoázijský vojvodca a povstalecký lídr, ktorý na konci 4. storočia pred Kr. viedol masívne a krvavé protimacedónske povstanie v Sogdiane a Baktrii namierené proti expanzii Alexandra Veľkého. * ''Tarchún (Tarkhun):'' Kráľ (''ichšíd'') Samarkandu na začiatku 8. storočia po Kr., ktorý bol zosadený protioarabsky orientovanou opozíciou vedenou Gurakom. * ''Abú al-Sádž Dévdád:'' Elitný veliteľ abbásovského kalifátu stredoázijského iránskeho pôvodu, priamy zakladateľ a predok vplyvnej regionálnej dynastie Sádžovcov v Azerbajdžane. * ''[[Muhammad al-Buchárí]] (810 – 870 po Kr.):'' Slávny islamský učenec, teológ a vôbec najvýznamnejší kompilátor prorockých tradícií (hadísov) v dejinách sunnitského islamu. Jeho monumentálne celoživotné dielo ''Sahíh al-Buchárí'' je v islamskom svete považované za najautentickejšiu knihu hneď po Koráne. Pochádzal z iránskeho prostredia bucharského regiónu..<ref>LATHAM, John Derek. Arabic Literature. In: LANG, David Marshall (ed.). ''A Guide to Eastern Literatures''. London : Weidenfeld & Nicolson, 1911. s. 33.</ref> == Hlavné geografické oblasti diaspóry == Mimo materského územia v Transoxianii sa v staroveku a ranom stredoveku sformovalo niekoľko kľúčových enkláv, v ktorých žila stabilná, hospodársky a politicky konsolidovaná sogdijská kupecká diaspóra: * ''Jie (Ye, 鄴):'' Významné starobylé čínske mesto, v ktorom počas existencie štátu Severné Čchi (550 – 577 po Kr.) sídlila mohutná autonómna komunita putujúcich aj trvalo usadených sogdijských obchodníkov, ktorí odtiaľto fakticky kontrolovali distribúciu luxusného tovaru do vnútrozemia Číny.<ref>GERNET, Jacques. ''A History of Chinese Civilization''. Cambridge : Cambridge University Press, 1996. ISBN 978-0-521-49781-7. s. 193.</ref> * ''Ťi-čcheng (Jicheng / Youzhou, 薊城 – dnešný Peking):'' Strategická severovýchodná aglomerácia, kde je kontinuálna prítomnosť vplyvnej sogdijskej diaspóry spoľahlivo písomne doložená minimálne od začiatku vlády dynastie Tang. Počas ničivého povstania An Lu-šana sa táto komunita pre svoju domnelú podporu vzbúrencov stala hlavným terčom brutálnych etnických čistiek a masového vyvražďovania (masaker v Jou-čou v r. 761 po Kr.) realizovaného tángskymi lojalistickými vojskami a lokálnymi čínskymi veliteľmi.<ref>HANSEN, Valerie. New Work on the Sogdians, the Most Important Traders on the Silk Road, A.D. 500–1000. In: ''T'oung Pao''. 2003, roč. 89, č. 1/3, s. 158.</ref><ref>HANSEN, Valerie. ''The Silk Road: A New History''. Oxford : Oxford University Press, 2015. ISBN 978-0-19-021842-3. s. 157–158.</ref> * ''I-čhou (Yizhou / dnešný Sečuan, 四川):'' Úrodná vnútrozemská oblasť juhozápadnej Číny, kde sa v tranzitných bodoch etablovali početné kupecké rodiny, ktoré tu popri obchode zriadili aj chrámy ohňa a rituálne komunitné strediská pre uctievanie zoroastrijskych božstiev. * ''Vnútorné Mongolsko:'' Stepné pohraničné pásmo severnej Číny, kde v ére rozkvetu Prvého a Druhého tureckého kaganátu vznikla unikátna sieť poloautonómnych osád (tzv. Šesť krajov Chú v Ordoskom ohybe). Tieto osady boli spoločne obývané Sogdijcami a spriatelenými turkickými kmeňmi, ktoré sa venovali chovu dobytka a logistickému zabezpečovaniu karavánnych trás.<ref>PULLEYBLANK, Edwin G. A Sogdian Colony in Inner Mongolia. In: ''T'oung Pao''. 1952, roč. 41, č. 4/5, s. 317–356.</ref> == Pozri aj == * [[Hodvábna cesta]] * [[Zoroastrizmus]] * [[Manicheizmus]] * [[Nestoriánstvo]] * [[Samarkand]] * [[Buchara]] == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|Sogdia|1367165122}} == Literatúra == * BAUMER, Christoph. ''The History of Central Asia: The Age of the Silk Roads (Volume 2)''. London : I.B. Tauris, 2014. ISBN 978-1-78076-832-8. * FOLTZ, Richard. ''Religions of the Silk Road: Premodern Patterns of Globalization''. 2. vyd. New York : Palgrave Macmillan, 2010. ISBN 978-0-230-62125-1. * GOLDEN, Peter B. ''Central Asia in World History''. Oxford : Oxford University Press, 2011. ISBN 978-0-19-515947-9. * HANSEN, Valerie. ''The Silk Road: A New History''. Oxford : Oxford University Press, 2012. ISBN 978-0-19-993921-3. * LA VAISSIÈRE, Étienne de. ''Sogdian Traders: A History''. Preklad James Ward. Leiden : Brill, 2005. ISBN 90-04-14252-5. [[Kategória:Historické územia]] [[Kategória:Staroveké ríše]] [[Kategória:Zaniknuté štáty Ázie]] j74dso4cx4vcc00pz7egkculp39i0hq Nauru 0 753640 8256494 2026-08-02T07:25:07Z RaH174384 269813 RaH174384 premiestnil stránku [[Nauru]] na [[Naoero]] 8256494 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Naoero]] 7kuoo06436utr22nix4d0uh92cykhvo Michal Barbarič 0 753641 8256507 2026-08-02T08:17:38Z Parcun 301798 doplnenie údajov 8256507 wikitext text/x-wiki '''Doc. MUDr. Michal Barbarič''' talentovaný lekár - chirurg, vysokoškolský profesor, žiak zakladateľa slovenskej  chirurgickej školy [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|Prof.]] [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Stanislava Kostlivého [[Doctor honoris causa|Dr.h.c.]], člen sociálnej demokracie na Slovensku, činiteľ občianskej odbojovej skupiny Justícia a člen skupiny Flóra, Narodil sa 10.2.1912 v Tušickej Novej Vsi v tradičnej roľníckej rodine gazdu a od roku 1908 richtára obce Jána Barbariča /1863 prezývaného Drak/  a Zuzany rodenej Moskaľovej z Trhovíšť. Otec Ján zomrel v roku 1918. Po smrti otca v novembri 1921 sa s matkou presťahoval do rodného domu matky v Trhovišti č. 158.   V medzivojnovom období študoval na reálnom gymnáziu v Michalovciach. Po absolvovaní gymnázia študoval na Lekárskej fakulte UK a od roku 1940 pracoval na Chirurgickej klinike LFSU. Bol hodnotený ako skúsený a erudovaný chirurg. Na určitú dobu bol predisponovaný ako odborník do nemocnice v Handlovej. V roku 1942 požadovalo vedenie LFSU jeho návrat do Bratislavy, aby posilnil Chirurgickú kliniku lekárskej fakulty. Aj keď v rokoch 1943 – 1944 predložil vynikajúci habilitačný spis a bol mimoriadne zručným chirurgom a dobrým pedagógom, nebolo mu umožnené habilitovať. V lete roku 1943 vykonával 6 týždňov dočasnú vojenskú službu vo vojenskej nemocnici v Prešove. Tu sa kontaktoval priamo vo vojenskej nemocnici s Petrom Babejom a Vojtechom Borovským a prisľúbil materiálnu pomoc od zámožnejších antifašistov v Bratislave, ktorú môže donášať, keďže častejšie navštevuje svoju matku, ktorá žije sama v obci Trhovište. V apríli 1944 zvolával skupinu okolo Kukoreliho a mjr. Bileja veliteľa posádky Michaloviec na stretnutie s Markom Veselom /zástupcom vojenského vedenia/ na Táborisku pri VN v Prešove, ktorého sa sám zúčastnil. V máji 1944 bol zatknutý a väznený v Bratislave a Ilave. Počas výsluchu vyšetrovateľovi Suckému vypovedal, že jeho aktivity boli zamerané len na získavanie liekov, šiat a potravín pre partizánov. 19. februára 1945 bol deportovaný v 1. bratislavskom transporte najväčších odporcov fašizmu – politických väzňov - do likvidačného koncentračného tábora v Mauthausene v Rakúsku. Po oslobodení bol za aktívnu protifašistickú odbojovú činnosť vyznamenaný radom SNP I. tr. Aktívne pracoval v sociálne-domokratickej strane. Nespolupracoval s KSČ. Po víťazstve komunistov v Československu v r. 1948 sa nevrátil zo študijného pobytu a emigroval do Švajčiarska. V roku 1951 mu bolo vyznamenanie udelené za odboj vládou ČSR odobrané. Pôsobil ako lekár vo Švajčiarsku. Do vlasti sa už nikdy nevrátil. qr3detyrjge8nvgoa98pglhrovqh9sl Diskusia s redaktorom:~2026-42828-52 3 753642 8256509 2026-08-02T08:19:24Z DurMar12 181423 /* */ Upozornenie 8256509 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 08:19, 2. august 2026 (UTC) 2a6thy77rx7hrds4rm0ftjhpc63k0go Diskusia s redaktorom:AgnesChiia 3 753643 8256514 2026-08-02T08:57:51Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Vitajte}} --~~~~“ 8256514 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:57, 2. august 2026 (UTC) 8p27eu8hknlx2r8trc83mavfo1ee6zf Diskusia s redaktorom:Asorev 3 753644 8256515 2026-08-02T08:58:48Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Vitajte}} --~~~~“ 8256515 wikitext text/x-wiki {{Vitajte}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 08:58, 2. august 2026 (UTC) m4fzk5e7ekil72c97nr53mto2yxueg1 Portál:Formula 1/Obrázok týždňa/21 100 753645 8256523 2026-08-02T09:21:50Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „<center> [[File:ALESI Jean-24x30-1999.jpg|250px]] </center> <center> <br /> Francúzsky pretekár [[Jean Alesi]] v roku [[1999]] na fotke [[Harcourt]]. <center> </center> [[Kategória:Portál:Formula 1]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Formula 1]]“ 8256523 wikitext text/x-wiki <center> [[File:ALESI Jean-24x30-1999.jpg|250px]] </center> <center> <br /> Francúzsky pretekár [[Jean Alesi]] v roku [[1999]] na fotke [[Harcourt]]. <center> </center> [[Kategória:Portál:Formula 1]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Formula 1]] ingsvevptsnfp1jo8m04qapbuj09jjr 8256532 8256523 2026-08-02T09:54:46Z Fillos X. 212061 8256532 wikitext text/x-wiki <center> [[File:ALESI Jean-24x30-1999.jpg|350px]] </center> <center> <br /> [[Francúzsko|Francúzsky]] pretekár [[Jean Alesi]] v roku [[1999]] na fotke štúdia [[Studio Harcourt|Harcourt]]. <center> </center> [[Kategória:Portál:Formula 1]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Formula 1]] pngexby6wjpj8jm4gal5paadctq4rm6 Portál:Formula 1/Obrázok týždňa/22 100 753646 8256531 2026-08-02T09:50:54Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „<center> [[File:Štefan Rosina and Petr Brecka during qualifying at the 2023 Grand Prix of Slovakia.jpg|450px]] </center> <center> <br /> Auto slovenského pretekára [[Štefan Rosina (pretekár)|Štefana Rosinu]] na Grand Prix Slovenska v roku [[2023]]. <center> </center> [[Kategória:Portál:Formula 1]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Formula 1]]“ 8256531 wikitext text/x-wiki <center> [[File:Štefan Rosina and Petr Brecka during qualifying at the 2023 Grand Prix of Slovakia.jpg|450px]] </center> <center> <br /> Auto slovenského pretekára [[Štefan Rosina (pretekár)|Štefana Rosinu]] na Grand Prix Slovenska v roku [[2023]]. <center> </center> [[Kategória:Portál:Formula 1]] [[Kategória:Wikipédia:Archív|Formula 1]] 2r87gp8t0ftdtzn2vfj76baqsvi33z8 Transcendentálnosť 0 753647 8256544 2026-08-02T10:32:41Z Maximilián Fedora 259749 Maximilián Fedora premiestnil stránku [[Transcendentálnosť]] na [[Transcendentálny]] prostredníctvom presmerovania: názov nesedí s textom 8256544 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Transcendentálny]] 9w7x4zdc9husyldnrjuemu11sb6bv25 Ostrovský kanál 0 753648 8256570 2026-08-02T11:19:29Z Pe3kZA 39673 základ 8256570 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Ostrovský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Komárno (okres)|Komárno]] | district1 = | commune = | municipality = [[Vrbová nad Váhom]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Vznik | source_location = [[Vrbovský kanál (prítok Lándorského kanála)|Vrbovský kanál]], [[Vrbová nad Váhom]] | source_elevation = cca 108 | source_lat_d = 47.8474 | source_long_d = 18.0534 | mouth = [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] | mouth_location = [[Lándorský kanál]], [[Vrbová nad Váhom]] | mouth_elevation = cca 106 | mouth_lat_d = 47.8544 | mouth_long_d = 18.0717 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 1,9 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = V. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = 4-21-18-72 | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Ostrovský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=Tm/> je krátky vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Komárno (okres)|Komárno]]. Je pravostranným prítokom [[Lándorský kanál|Lándorského kanála]] v povodí [[Váh]]u<ref name=vku/>, má dĺžku približne 1,9 km a je tokom V. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká vo východnej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | miesto = Bratislava}}</ref>, na južnom okraji obce [[Vrbová nad Váhom]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|108}}<ref name=UGK/> Kanál začína odbočením od [[Vrbovský kanál (prítok Lándorského kanála)|Vrbovského kanála]] na okraji intravilánu, odkiaľ tečie východným smerom. Lemovaný pobrežnou vegetáciou tečie rovinatým územím, v oblastii Hliník<ref name=mcz/> sa esovito stáčajúc, no následne opäť pokračujúc na východ.<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.849253,18.063484,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = }}</ref> V strednej časti prechádza popri samotách v lokalite Kindeš, kde prijíma malý pravostranný prítok a mení smer toku na severovýchod.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Križuje lokálnu cestu a na dolnom toku prechádza do [[Časť (geomorfológia)|geomorfologickej časti]] [[Martovská mokraď]]<ref name=GP/> a východne od [[Vrbová nad Váhom|Vrbovej nad Váhom]] sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|106}}<ref name=UGK/> pravostranne vlieva do [[Lándorský kanál|Lándorského kanála]]<ref name=Tm/> v širšom povodí [[Váh]]u.<ref name=UGK/><ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.07178&y=47.85452&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ostrovský kanál preteká iba katastrálnym územím obce [[Vrbová nad Váhom]] v okrese [[Komárno (okres)|Komárno]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015716144&ds=1&x=18.0617315&y=47.8494343&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-02 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]], [[Martovská mokraď]] * [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.07178&y=47.85452&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Starej Nitry}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Komárno]] [[Kategória:Vrbová nad Váhom]] lt4la0i02ysmmlaep5foaq39mqsnlyw Veľký dvorec prsníka 0 753649 8256574 2026-08-02T11:33:14Z ~2026-42636-34 301810 Vytvorená stránka „[[Súbor:Breasts_with_large_areolas.jpg|náhľad|Ženské prsníky s veľkými dvorcami]] '''Veľký dvorec'''<ref>{{Citácia periodika|titul=Plný dekolt je in|url=https://www.pravda.sk/zdravie/prevencia/clanok/454486-plny-dekolt-je-in|periodikum=[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]|dátum prístupu=2026-08-02|jazyk=sk|priezvisko=Stuppacherová|meno=Bianka|dátum=2018-01-13}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Proč máte tak velk...“ 8256574 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Breasts_with_large_areolas.jpg|náhľad|Ženské prsníky s veľkými dvorcami]] '''Veľký dvorec'''<ref>{{Citácia periodika|titul=Plný dekolt je in|url=https://www.pravda.sk/zdravie/prevencia/clanok/454486-plny-dekolt-je-in|periodikum=[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]|dátum prístupu=2026-08-02|jazyk=sk|priezvisko=Stuppacherová|meno=Bianka|dátum=2018-01-13}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Proč máte tak velké dvorce na prsou? | url = https://www.idnes.cz/jenprozeny/krasa-moda/proc-mate-tak-velke-dvorce-na-prsou.A170820_160009_jpz-krasa-moda_jph1 | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2017-08-20 | dátum prístupu = 2026-08-02 | priezvisko = Cosmopolitan}}</ref> '''prsníka''' ({{VJZ|eng|''large areola''}},<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Large Areola: Average Size, Breastfeeding and Menstruation Effects | url = https://www.healthline.com/health/womens-health/large-areola | vydavateľ = Healthline | dátum vydania = 2018-04-23 | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = en | priezvisko = O'Keefe Osborn | meno = Corinne}}</ref><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = People Are Undergoing Plastic Surgery to Reduce Their Nipple Size — Here's Why | url = https://www.allure.com/story/nipple-reduction-surgery-trend | vydavateľ = Allure | dátum vydania = 2017-07-25 | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = en-US | meno = Sarah | priezvisko = Kinonen}}</ref> [[Slang|slangovo]] „roni“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Urban Dictionary: Roni | url = https://www.urbandictionary.com/define.php?term=Roni | vydavateľ = Urban Dictionary | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = en-US}}</ref>) je [[dvorec prsníka]] s [[Priemer|priemerom]] väčším ako 4 [[Centimeter|cm]]<ref name=":1" /> (napr. 5 cm<ref>{{Citácia knihy|titul=Operative Approaches to Nipple-Sparing Mastectomy: Indications, Techniques, & Outcomes|url=https://books.google.sk/books?id=FgykDQAAQBAJ&pg=PA232&dq=large+areola&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwjQltmG_4CWAxXH8bsIHULtDvcQ6AF6BAgJEAM#v=onepage&q&f=false|vydavateľ=Springer|rok=2016-12-01|isbn=978-3-319-43259-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: FgykDQAAQBAJ|meno=Jay K.|priezvisko=Harness|meno2=Shawna C.|priezvisko2=Willey}}</ref>). Často ide o následok [[Pohlavný hormón|pohlavných hormónov]] počas [[Gravidita|tehotenstva]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ste tehotná? Vaše telo čaká množstvo zmien | url = https://www.babyweb.sk/ste-tehotna-vase-telo-caka-mnozstvo-zmien | dátum vydania = 2024-07-17 | dátum prístupu = 2026-08-02 | priezvisko = Velemínský | meno = Miloš | vydavateľ = babyweb.sk}}</ref><ref name=":0" /> alebo nárastu [[Hmotnosť|hmotnosti]] tela, ktorý prsníku uberá jeho [[mladistvý]] vzhľad.<ref name=":2" /> Dvorec prsníka sa dá [[Chirurgia|chirurgicky]] zmenšiť.<ref name=":0" /> ==Referencie== {{referencie}} ==Pozri aj== *[[mamoplázia]] *[[tubulárne prsníky]] {{biologický výhonok}} [[kategória:Prsník]] [[kategória:Dojčenie]] s8ll8ovvu4t7zvisvdcsijsspx68vj0 Nemecké represálie v Kežmarku 0 753650 8256586 2026-08-02T11:41:27Z Martingazak 234259 Zalozenie clanku 8256586 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt=Nemecké represálie v [[Kežmarok|Kežmarku]] |súčasť=[[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] |dátum=[[1. september]] [[1944]]{{--}}[[január]] [[1945]] |miesto=[[Kežmarok]] |obrázok=Pomnik_SNP_Hrad_KK.jpg |text k obr=Pamätná tabuľa 20 popraveným na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]]. |výsledok = 22 obetí v Kežmarku,<br/>niekoľko stoviek Židov a Rómov odvlečených do koncentračných táborov |protivník1=[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]],<br/>[[Súbor:Flag of Germany (1935–1945).svg|25px]] [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] |protivník2= |velitel1= |velitel2= |straty1= |straty2=22 obetí v Kežmarku, stovky odvlečených do koncentračných táborov<ref name="Maniak">{{Citácia knihy|titul=Navždy zapísané krvou|priezvisko=Maniak|meno=Marcel|vydanie=1|vydavateľ=TabitaArt|miesto=Poprad|rok=2024|isbn=978-80-973804-4-1}}</ref>{{rp|59-63}} |sila1= |sila2= }} '''Nemecké represálie v Kežmarku''' sa odohrávali v období [[1. september]] [[1944]]{{--}}január [[1945]] počas a po potlačení [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Mesto sa stalo sídlom štábu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|Zvláštneho oddiel z.b.V. 27]], ktorý v spolupráci s miestnymi oddielmi [[SS-Heimatschutz Slowakei|SS Heimatschutz]] vykonával zatýkanie odbojárov a rasovo prenasledovaných osôb a protipartizánske akcie. Priamo v meste Nemci zavraždili v septembri [[1944]] 22 osôb, niekoľko stoviek Židov a Rómov odtransportovali do koncentračných táborov.<ref name="Maniak"/>{{rp|59-63}} ==Predohra== Pred druhou svetovou vojnou žili v Kežmarku okrem Slovákov Nemci, Maďari, Česi a Židia. Spolunažívanie sa začalo meniť vyhlásením [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v marci [[1939]] vypuknutím [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1942]] bolo z [[Kežmarok|Kežmarku]] vypravených niekoľko transportov so Židmi.<ref name="Kezmarok">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Udalosti Krvavej jesene z roku 1944 v Kežmarku po vypuknutí Slovenského národného povstania | url = https://www.kezmarok.sk/aktuality/2024/udalosti-krvavej-jesene-z-roku-1944-v-kezmarku-po-vypuknuti-slovenskeho-narodneho-povstania/ | dátum prístupu = 2026-08-02 | priezvisko = Maniak | meno = Marcel | dátum vydania = 2024-08-29 | vydavateľ = Kežmarok, Oficiálne stránky mesta}}</ref> [[Slovenské národné povstanie na Spiši]] vypuklo [[29. august|29. augusta]] [[1944]]. [[Spiš (región)|Spiš]] bol strategicky dôležitý región hraničiaci s obranným perimetrom dvoch východoslovenských divízií. Okrem štyroch vojenských posádok ([[Poprad]], [[Kežmarok]], [[Levoča]], [[Spišská Nová Ves]]) sa na Spiši nachádzali vojenské letiská Poprad a Spišská Nová Ves a armádny sklad na Kvetnici. Na druhej strane na [[Spiš (región)|Spiši]] žila početná organizovaná nemecká menšina a na poľskom území bola dislokovaná nemecká armáda. K povstaniu sa [[30. august|30. augusta]] pridali posádky v [[Poprad|Poprade]], [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]], [[Levoča|Levoči]]. V [[Kežmarok|Kežmarku]] povstalecká akcia zlyhala aj pre silnú organizovanú nemeckú menšinu. Asi 1&nbsp;500 spišských Nemcov sa [[29. august|29.]]{{--}}[[30. august|30. augusta]] [[1944]] sústredilo v meste, kde boli vyzbrojení a sformovaní do jednotiek [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutz]]. Navyše do [[Kežmarok|Kežmarku]] z [[Ružomberok|Ružomberka]] [[30. august|30. augusta]] 1944 dorazila 30-členná jednotka Waffen-SS a 50-členná jednotka nemeckého poľného žandárstva{{--}}Feldgendarmerie.<ref name="Kezmarok"/> Vedenie [[Deutsche Partei]] a vládny komisár Kežmarku Mathias Nitsch požiadali o pomoc velenie nemeckých jednotiek v Poľsku. Pokus povstalcov dobyť [[Kežmarok]] [[30. august|30. augusta]] náporom od [[Poprad|Popradu]] a [[Levoča|Levoče]] zlyhal. Rozhodujúci bol príchod nemeckého [[úderný pluk 1. tankovej armády|úderného pluku 1. tankovej armády]], ktorý [[31. august|31. augusta]] zvrátil situáciu v [[Kežmarok|Kežmarku]] a následne útokom obsadil [[1. september|1. septembra]] [[Poprad]].<ref name="Jablonicky">{{Citácia knihy | priezvisko = Jablonický | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Jablonický | titul = Povstanie bez legiend : dvadsať kapitol o príprave a začiatku Slovenského národného povstania | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]] | rok = 1990 | isbn = 80-215-0077-8 | počet strán = 355 | strany = }}</ref>{{rp|331-336}} V bojoch o Kežmarok padlo deväť Nemcov a 24 povstaleckých vojakov a partizánov. Na oboch stranách bolo viacero ranených.<ref name="Kezmarok"/> ==Represálie== ===Zvláštny oddiel z.b.V. 27=== Miestnym Nemcom v Kežmarku prišla [[31. august|31. augusta]] [[1944]] na pomoc aj narýchlo sformovaná jednotka [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] pod velením kapitána Wolfganga Spindlera{{#tag:ref|Wolfgang Spindler (*[[11. október|11. októbra]] [[1914]] v [[Plauen (mesto)|Plauen]]) pôsobil v roku [[1944]] v 75. delostreleckej divízii, odkiaľ bol koncom júla prevelený do [[Krakov|Krakova]]. Po vypuknutí SNP dostal rozkaz vytvoriť rotu určenú na evakuáciu [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí]] z oblasti [[Vysoké Tatry (mesto)|Vysokých Tatier]]. Po príchode do [[Kežmarok|Kežmarku]] [[31. august|31. augusta]] [[1944]] prevzal na rozkaz generálmajora Wolfa Dietricha von Xylandera obranu mesta. Spolu s miestnym [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zorganizoval obranu Kežmarku, pričom velil približne 400 vojakom [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] a okolo 1&nbsp;500 príslušníkom [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Začiatkom septembra [[1944]] bol vymenovaný za vojenského veliteľa Kežmarku.<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}}, začlenená do 1. tankovej armády. Jej pôvodnou úlohou bola evakuácia [[Vysielanie nemeckých detí na Slovensko|ríšsko{{--}}nemeckých detí z táborov Kinderlandverschickung]] vo [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatrách]]. V reakcii na situáciu zároveň vedúci [[Reichssicherheitshauptamt|Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu (RSHA)]] Erich Ehrlinger nariadil vyslanie operačného oddielu bezpečnostnej polície (Sipo) z Krakova. Jednotku, zloženú zo skúsených príslušníkov pôsobiacich predtým v okupovanom Poľsku, Bielorusku a na Ukrajine, viedol SS-Sturmbannführer Walter Liska. Oddiel dorazil do [[Kežmarok|Kežmarku]] v noci z [[31. august|31. augusta]] na [[1. september|1. septembra]] [[1944]]. Spočiatku mal približne 70 mužov (50 ríšskych Nemcov a 20 dobrovoľníkov, etnických Nemcov zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]], neskôr sa po rozšírení pôsobnosti rozrástol až na 300 príslušníkov. Oddiel bol premenovaný na ''[[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]]'', alebo aj ''oddiel na zvláštne použitie 27'', ''{{vjz|deu|Sonderkommando zur besonderen Verwendung 27}}'' a za veliteľa bol vymenovaný SS{{--}}Sturmbannführer [[Walter Liska]]. Štáb oddielu sa usídlil v hoteli Zipser Hof a vo Vile Alexander pod železničnou stanicou v Kežmarku. Oddiel už od [[1. september|1. septembra]] [[1944]] začal so zatýkaním židovského obyvateľstva, pričom pre neznalosť miestnych pomerov sa spoliehal na pomoc domácich Nemcov{{--}}členov [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]]. Do [[6. september|6. septembra]] [[1944]] príslušníci Sipo v spolupráci s kežmarským [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzom]] zadržali vyše 40 osôb. Zaistenci boli okradnutí a boli podrobení výsluchom spojeným s psychickým a fyzickým mučením.<ref name="Kezmarok"/> Po navýšení počtu a pri narastajúcom počte zatknutých oddiel zabral aj budovu tkáčskej školy a priľahlé budovy, kde zriadil provizórne väzenie na zadržiavanie zaistených Židov a účastníkov povstania. Ďalšie väzenie bolo zriadené v mestskom dome, v budove okresného úradu, v nemocnici, v kasárňach a v [[Kežmarský zámok|Kažmarskom zámku]]. Výsluchy zaistených Nemci uskutočňovali najmä v priestoroch hradu a v Nemeckom dome na Starom trhu. Podľa povojnových záznamov [[Zbor národnej bezpečnosti|Národnej bezpečnosti]] v Kežmarku prešlo kežmarským väzením od [[31. august|31. augusta]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] približne 480 osôb.<ref name="Kezmarok"/> ===Popravy v Kežmarku=== Od začiatku septembra [[1944]] [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] v priestoroch [[Kežmarský zámok|zámku]] začal uskutočňovať popravy zajatcov. Popravy nariaďoval dôstojník [[Wehrmacht|Wehrmachtu]] Hauptmann Spindler a nie veliteľ oddielu [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] SS-Sturmbannführer [[Walter Liska]]. {| class="wikitable" |+ Zoznam obetí zastrelených od [[1. september|1.]] do [[28. september|28. septembra]] [[1944]] na [[Kežmarský zámok|Kežmarskom zámku]] <ref name="Maniak"/>{{rp|62}} |- | ! Priezvisko a meno ! Dátum narodenia{{--}}úmrtia ! Poznámka |- | 1. | [[Pavol Bilík|BILÍK Pavol]] | *17. 11. 1916, Makov{{--}}†08. 09. 1944 | príslušník finančnej stráže v Starom Smokovci |- | 2. | DLUHÝ Michal | *24. 09. 1924, Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 3. | GAJDOŠ Ján | *1920{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 4. | GOMBÍK Ján | †21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 5. | JANČÍK Štefan | *1920, Dobrá Niva | |- | 6. | JEVČÍN Ján | *22. 01. 1893, Kružlov{{--}}†21. 09. 1944 | |- | 7. | KAPRÁL Pavol | *26. 06. 1925, Ľubica{{--}}†01. 09. 1944 | prvý zastrelený |- | 8. | KRIŠŠÁK Štefan | *12. 12. 1900, Ľubica{{--}}†28. 09. 1944 | zavraždený |- | 9. | LUPTÁK Vladimír | | |- | 10. | MACKO Andrej | *09. 04. 1924, Petrovany{{--}}†28. 09. 1944 | |- | 11. | MARKO Ján | *20. 10. 1921 Matejovce{{--}}†14. 09. 1944 | |- | 12. | MARTUŠEVSKÝ Vladislav | *1914{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 13. | PARDEL Michal | *02. 10. 1916, Huty{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 14. | TENTEL Július | *1924{{--}}†21. 09. 1944 | zranený povstalec, odvlečený z kežmarskej nemocnice |- | 15. | TIVČÍN Ján | †21. 09. 1944 |- | | a 7 neznámych mužov | | |} Ďalších dvanásť povstalcov a civilistov zastrelili Nemci na príkaz Hauptmanna Spindlera{{#tag:ref|Hauptmann Spindler pôsobil v [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[20. október|20. októbra]] [[1944]].<ref name="Kezmarok"/>|group=pozn.}} v [[Nemecké represálie v Ľubici|Ľubici]], ôsmich vo [[Veľká Lomnica|Veľkej Lomnici]], dvoch v [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]] a štyroch v [[Matejovce (Poprad)|Matejovciach]].<ref name="Kezmarok"/> ===Protižidovské a protirómske represálie=== Po zahájení zatýkania židovského obyvateľstva došlo k naplneniu kapacity miestneho väzenia, preto začal [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddiel z.b.V. 27]] uskutočňovať deportácie Židov do koncentračných táborov na území Poľska. [[8. september|8.]] a [[21. september|21. septembra]] [[1944]] v dvoch transportoch previezli nákladnými autami viac ako 150 Židov do [[Zakopané|Zakopaného]] a odtiaľ do [[koncentračný tábor Płaszów|koncentračného tábora Płaszów]]. {{Citát|Keď autá prichádzali, čakal na nich na mieste veliteľ tábora [[Amon Goeth]]. Privezení Kežmarčania si v päticiach museli zostúpiť, úplne sa vyzliecť v blízkosti auta a ľahnúť si vedľa seba. Potom k nim pristúpil [...] príslušník SS a z automatickej zbrane strieľal do ležiacich. Zasvätení smrti z oboch nákladiakov sa prizerali, ako sú ich spolutrpitelia zaradom vraždení. Zakaždým si muselo nasledujúcich päť osôb ľahnúť krížom na práve zavraždených, takže hromada mŕtvol bola čoraz vyššia. Goeth sa pritom venoval odoberaniu cenností, ktoré si dovezení so sebou priniesli. Keď už bola hromada mŕtvol taká vysoká, že ďalšie obete nevedeli na ňu už vyliezť, hromadu niekto polial benzínom a zapálil. Čakajúci na smrť sa tomu museli prizerať. [...] Bezuzdné vraždenie trvalo asi 2 hodiny.|Výpoveď očitého svedka príchodu kežmarských Židov do tábora [[koncentračný tábor Płaszów|Płaszów]]<ref name="Schvarc">{{Citácia knihy|titul=Evakuácia Nemcov zo Slovenska 1944/45. Priebeh, kontext, dôsledky|priezvisko=Schvarc|meno=Michal|vydavateľ=Slovenské národné múzeum|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8060-586-5|priezvisko2=Zückert|meno2=Martin|priezvisko3=Fiamová|meno3=Martina}}</ref>{{rp|61}}}} Od [[2. november|2. novembra]] [[1944]] do polovice januára [[1945]] smerovali transporty z [[Kežmarok|Kežmarku]] do [[Prešov|Prešova]] a odtiaľ cez [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitz-Birkenau]] do [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]] a [[Koncentračný tábor Sachsenhausen|Sachsenhausenu]]. Asi 10 žien bolo z [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]] zavlečených do [[Dortmund|Dortmundu]], kde museli pracovať v továrni na muníciu. Časť z nich bola neskôr po bombardovaní prevezená do [[Koncentračný tábor Bergen-Belsen|Bergen-Belsenu]].<ref name="Schvarc"/>{{rp|61}} V polovici januára vypravil [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27]] priamo z [[Kežmarok|Kežmarku]] zvláštny transport 22 židovských žien, 15 cigánskych žien a štyroch chlapcov, ktorý smeroval do [[Koncentračný tábor Ravensbrück|Ravensbrücku]].<ref name="Kezmarok"/> ==Dohra== V rámci povojnových [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných procesov]] boli súdení Spindlerovi najbližší spolupracovníci, Vojtech Lux, Hermann Münster, Juraj Beck a Gabriel Stojan, kežmarskí Nemci, členovia [[Deutsche Partei]] a [[SS-Heimatschutz Slowakei|Heimatschutzu]], ktorí sa podieľali na zaisťovaní kežmarských Židov, povstalcov a partizánov, ako aj na popravách. Vojtech Lux sa ako vodič nákladného auta zúčastnil na jednom z dvoch septembrových transportov. Okresný ľudový súd v Kežmarku Vojtecha Luxa za zadržanie minimálne 25 osôb koncom januára [[1946]] odsúdil na trest smrti obesením. Vojtech Lux bol popravený [[14. august|14. augusta]] [[1947]]. Hermann Münster bol odsúdený na 30 rokov a Juraj Beck na 20 rokov odňatia slobody. Správcom väzenia v [[Kežmarok|Kežmarku]] SS-Scharführer Walter Melchior bol od roku [[1966]] trestne stíhaný, ktoré ale nakoniec zastavili, takže nebol odsúdený. Wolfgang Spindler a ďalší príslušníci [[Zvláštny oddiel z.b.V. 27|oddielu z.b.V. 27]] neboli za svoje zločiny nikdy odsúdení.<ref name="Kezmarok"/> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == <references /> [[Kategória:1944 na Slovensku]] [[Kategória:Česko-slovenský odboj počas druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Kežmarok]] [[Kategória:Masakre druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] [[Kategória:Masakre na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Nacistické represálie na Slovensku|Kežmarok ]] [[Kategória:Rómovia na Slovensku]] [[Kategória:Vojnové zločiny na území Slovenska počas druhej svetovej vojny|Kežmarok ]] jqozgxzter0bgwiaf7mabz8mnzjpou3 Hákon Haraldsson 0 753651 8256587 2026-08-02T11:42:46Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Infobox Futbalista | meno = Hákon Haraldsson | foto = RC Lens - Lille OSC (08-10-2023) 17 (cropped).jpg | popis = Haraldsson v roku 2023 | celé meno = Hákon Arnar Haraldsson | dátum narodenia = {{dnv|2003|4|10}} | miesto narodenia = [[Akranes]] | štát = [[Island]] | výška = 180 cm | pozícia...“ 8256587 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = Hákon Haraldsson | foto = RC Lens - Lille OSC (08-10-2023) 17 (cropped).jpg | popis = Haraldsson v roku 2023 | celé meno = Hákon Arnar Haraldsson | dátum narodenia = {{dnv|2003|4|10}} | miesto narodenia = [[Akranes]] | štát = [[Island]] | výška = 180 cm | pozícia = ofenzívny stredopoliar | súčasný klub = [[Lille OSC|Lille]] | klubové číslo = 10 | mládežnícke roky = 2006-2009<br>2019-2021 | mládežnícke kluby = [[Íþróttabandalag Akraness|ÍA]]<br>[[FC Kodaň]] | roky = 2019<br>2021-2023<br>2023- | kluby = [[Íþróttabandalag Akraness|ÍA]]<br>[[FC Kodaň]]<br>[[Lille OSC|Lille]] | zápasy(góly) = {{0}}{{0}}0{{0}}{{0}}(0)<br>{{0}}40{{0}}{{0}}(8)<br>{{0}}83{{0}}(15) | národné mužstvo = {{ISL}} [[Islandské národné futbalové mužstvo do 16 rokov|Island U16]]<br>{{ISL}} [[Islandské národné futbalové mužstvo do 17 rokov|Island U17]]<br>{{ISL}} [[Islandské národné futbalové mužstvo do 19 rokov|Island U19]]<br>{{ISL}} [[Islandské národné futbalové mužstvo do 21 rokov|Island U21]]<br>{{ISL|f|1}} | reprezentačné roky = 2019<br>2019-2020<br>2021<br>2020-2021<br>2022- | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}{{0}}6{{0}}{{0}}(3)<br>{{0}}15{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}3{{0}}{{0}}(1)<br>{{0}}{{0}}5{{0}}{{0}}(2)<br>{{0}}31{{0}}{{0}}(3) | pkupdate = 2. 8. 2026 }} '''Hákon Arnar Haraldsson''' (* [[10. apríl]] [[2003]], [[Akranes]], [[Island]]) je islandský profesionálny futbalista, ktorý hráva na pozícii ofenzívneho stredopoliara vo francúzskom klube [[Lille OSC|Lille]]. == Klubová kariéra == === Íþróttabandalag Akraness === Haraldsson začal s futbalom v islandskom klube [[Íþróttabandalag Akraness]]. Dňa [[26. február|26. februára]] [[2019]] debutoval v zápase [[Lengjubikar karla|ligového pohára]] pri výhre 6:0 nad [[Stjarnan]]. V tom čase mal iba 15 rokov a 322 dní. === FC Kodaň === V júni [[2019]] sa Haraldsson pripojil k akadémii [[FC Kodaň]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Hákon Arnar Haraldsson joins Talent Department | url = https://www.fck.dk/en/news/hakon-arnar-haraldsson-joins-talent-department | vydavateľ = F.C. København | dátum vydania = 2026-08-02 | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = en}}</ref> V akadémii strávil dva roky. Dňa [[29. júl|29. júla]] [[2021]] debutoval v hlavnom tíme pri výhre 5:0 nad [[FC Torpedo-BelAZ Žodino|Torpedo-BelAZ Žodino]] v odvete 2. predkola [[Európska konferenčná liga UEFA 2021/2022|Konferenčnej ligy UEFA 2021/22]]. Dňa [[22. august|22. augusta]] debutoval v [[Superligaen]] pri výhre 2:0 nad [[Sønderjyske Fotbold|Sønderjyske]]. Dňa [[31. október|31. októbra]] skóroval pri výhre 3:0 nad [[Velje BK]]. Dňa [[9. december|9. decembra]] zaznamenal dve asistencie pri výhre 2:0 nad [[ŠK Slovan Bratislava]] v skupinovej fáze Konferenčnej ligy UEFA. V sezóne 2021/22 odohral dokopy 15 zápasov a s tímom vyhral titul v lige. Dňa [[6. september|6. septembra]] [[2022]] debutoval v skupinovej fáze Ligy majstrov pri prehre 0:3 s [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]]. Proti rovnakému súperovi dňa [[2. november|2. novembra]] Haraldsson skóroval pri remíze 1:1. Dňa [[18. máj|18. mája]] [[2023]] nastúpil na finále [[Betano Pokalen]] pri výhre 1:0 nad [[Aalborg BK (futbalový klub)|Aalborg BK]]. === Lille === V júli [[2023]] prestúpil Haraldson do francúzskeho klubu [[Lille OSC|Lille]] kde podpísal kontrakt na päť rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = L’international islandais, Hákon Haraldsson, nouveau renfort offensif {{!}} LOSC | url = https://www.losc.fr/actualites/2023-07-17/linternational-islandais-hakon-haraldsson-nouveau-renfort-offensif | vydavateľ = www.losc.fr | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = fr}}</ref> Cena prestupu bola 12 miliónov eur + bonusy. V klube debutoval [[11. august|11. augusta]] pri remíze 1:1 s [[OGC Nice]]. Dňa [[6. január|6. januára]] [[2024]] strelil prvé dva góly pri výhre 12:0 nad [[Golden Lion]] v [[Coupe de France]]. Prvý gól v [[Ligue 1]] strelil pri prehre 1:3 s [[Toulouse FC|Toulouse]]. V sezóne 2023/24 odohral dokopy 38 zápasov a strelil štyri góly. Dňa [[20. august|20. augusta]] [[2024]] zaznamenal Haraldsson asistenciu pri výhre 2:0 nad [[SK Slavia Praha|Slaviou Praha]] v prvom zápase štvrtého predkola [[Liga majstrov UEFA 2024/2025|Ligy majstrov UEFA 2024/25]]. V odvete prehrali 1:2 no v konečnom zúčtovaní postúpili po výsledku 3:2. Dňa [[11. december|11. decembra]] skóroval Haraldsson pri výhre 3:2 nad [[SK Sturm Graz|Sturm Graz]] v Lige majstrov. Dňa [[22. február|22. februára]] [[2025]] strelil Haraldsson dva góly pri výhre 2:1 nad [[AS Monaco FC|AS Monaco]]. V sezóne 2024/25 odohral dokopy 40 zápasov a strelil osem gólov. == Reprezentačná kariéra == Haraldsson reprezentoval Island v kategórii do 16, 17, 19 a 21 rokov. V seniorskej reprezentácii debutoval [[2. jún|2. júna]] [[2022]] pri remíze 2:2 s [[Izraelské národné futbalové mužstvo|Izraelom]] v Lige národov UEFA 2022/23.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tek þetta alfarið á mig | url = https://www.mbl.is/sport/efstadeild/2022/06/02/tek_thetta_alfarid_a_mig/ | vydavateľ = www.mbl.is | dátum prístupu = 2026-08-02 | jazyk = is}}</ref> Prvý gól v reprezentácii strelil [[26. marec|26. marca]] [[2023]] pri výhre 7:0 nad [[Lichtenštajnské národné futbalové mužstvo|Lichtenštajnskom]] v [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024|kvalifikácii na Majstrovstvá Európy vo futbale 2024]]. == Štatistiky kariéry == === Klubové === ''K 2. augusta 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a strelené góly za kluby, v sezónach a súťažiach ! rowspan="2" |Klub ! rowspan="2" |Sezóna ! colspan="3" |Liga ! colspan="2" |Národný pohár ! colspan="2" |Ligový pohár ! colspan="2" |Kontinentálne súťaže ! colspan="2" |Celkom |- !Divízia !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly !Zápasy !Góly |- |[[Íþróttabandalag Akraness|ÍA]] |2019 |[[Úrvalsdeild]] |0 |0 |0 |0 |2 |0 | colspan="2" |— |2 |0 |- | rowspan="3" |[[FC Kodaň]] |2021/22 | rowspan="2" |[[Superligaen]] |11 |4 |0 |0 | colspan="2" |— |4'''<sup>3</sup>''' |0 |15 |4 |- |2022/23 |29 |4 |6 |0 | colspan="2" |— |8'''<sup>1</sup>''' |1 |43 |5 |- ! colspan="2" |Celkom !40 !8 !6 !0 ! colspan="2" |— !12 !1 !58 !9 |- | rowspan="4" |[[Lille OSC|Lille]] |2023/24 | rowspan="3" |[[Ligue 1]] |26 |2 |2 |3 | colspan="2" |— |10'''<sup>3</sup>''' |2 |38 |5 |- |2024/25 |25 |5 |3 |1 | colspan="2" |— |10'''<sup>1</sup>''' |2 |38 |8 |- |2025/26 |32 |8 |2 |0 | colspan="2" |— |12'''<sup>2</sup>''' |1 |46 |9 |- ! colspan="2" |Celkom !83 !15 !7 !4 ! colspan="2" |— !32 !3 !122 !22 |- ! colspan="3" |Celkovo !123 !23 !13 !4 !2 !0 !44 !4 !180 !31 |} ; Poznámky : '''<sup>1</sup>''' [[Liga majstrov UEFA]] : '''<sup>2</sup>''' [[Európska liga UEFA]] : '''<sup>3</sup>''' [[Konferenčná liga UEFA]] === Medzinárodné === ''K 2. augusta 2026'' {| class="wikitable" style="text-align:center" |+Zápasy a góly za národný tím !Národný tím !Rok !Zápasy !Góly |- | rowspan="5" |{{ISL|f}} |2022 |7 |0 |- |2023 |8 |3 |- |2024 |4 |0 |- |2025 |9 |0 |- |2026 |3 |0 |- ! colspan="2" |Celkovo !31 !3 |} == Úspechy hráča == '''FC Kodaň''' * [[Superligaen]]: 2021/22, 2022/23 * [[Betano Pokalen]]: 2022/23 '''Individuálne''' * Islandský futbalista roka: 2022 == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * https://www.transfermarkt.com/hakon-arnar-haraldsson/profil/spieler/652275 == Zdroj == {{Preklad|en|Hákon Haraldsson|1358670360}} [[Kategória:Islandskí futbalisti]] [[Kategória:Hráči Íþróttabandalag Akraness]] [[Kategória:Hráči FC København]] [[Kategória:Hráči Lille OSC]] [[Kategória:Hráči Superligaen]] [[Kategória:Hráči Ligue 1]] [[Kategória:Futbaloví stredopoliari]] nehdr05iv949lnhk7u7wrtqmvjx99cs Kategória:Hráči Íþróttabandalag Akraness 14 753652 8256589 2026-08-02T11:43:50Z Alexis Nemec 211349 Vytvorená stránka „{{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti na Islande podľa klubu]]“ 8256589 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Futbalisti na Islande podľa klubu]] foemmhpkfqkl5xgq9ywadaa2xg6qic4 Portál:Formula 1/Obrázok týždňa/31 100 753653 8256595 2026-08-02T11:51:23Z Safíček 270527 + obrázok týždňa 31 8256595 wikitext text/x-wiki [[File: Sebastian Vettel (GER) Red Bull Racing RB7.Formula One Testing, Day 1, Valencia, Spain, Tuesday 1 February 2011.jpg]] [[Sebastian Vettel]] ([[Red Bull Racing]]) počas testovania monopostu RB7 vo [[Valencia (mesto)| Valencii]] v roku [[2011]]. q2suadex1bnfqo7by89vyaxknz6wl39 Portál:Formula 1/Obrázok týždňa/32 100 753654 8256600 2026-08-02T11:58:59Z Safíček 270527 + 8256600 wikitext text/x-wiki [[Súbor:2019 Formula One Test Days - Valtteri Bottas Mercedes F1 W10.jpg|center|300px|alt=Valtteri Bottas v monoposte Mercedes]] '''[[Valtteri Bottas]]''' ([[Mercedes GP]]) počas testovania monopostu W10 na okruhu v [[Barcelona| Barcelone]] v roku [[2019]]. 4ls5u2bcryj3iabmd0wu7o47y469evi